My nepôjdeme do žiadnych ďalších detailov tejto poslednej sekcie, keďže je to mimo rozsahu tejto stručnej práce. Radšej sa obrátime k Nášmu Pánovi a k Nášmu Otcovi v „Modlitbe Otvo­re­né­ho Srdca“ a predložíme Mu naše bytosti tak otvorene, prav­divo, úprim­ne a definitívne, ako sme len schopní v našej krehkej a nedo­konalej bytosti.

 

Pán si želá počuť od čitateľov, ktorí boli dotknutí aspoň niektorými časťami tejto knihy, ktorí vidia svoje nedostatky pred Svojím Stvoriteľom a Spasiteľom a ktorí chcú v pravde začať hľadať Jeho pomoc a zmenu v ich živote, alebo v kurze ich života. Každý čitateľ Mu môže predniesť svoju vlastnú modlitbu zo svojho vlastného srdca, alebo, ak si tak vyberie, môže Mu nahlas čítať „Modlitbu Otvo­re­ného Srdca“, ako je ona dolu naznačená a vy­chá­dza z môjho srdca a ak čitateľovo srdce s ňou súhlasí. Pán v kaž­dom prípade vypočuje takú dušu a uváži jej modlitbu, ako vyzna­nie, alebo pokánie, alebo súhlas jej slobod­nej vôle voči Svojej Vôli. Pán definitívne zodpovie každú takú modlitbu a dá tej duši všetkú potrebnú Milosť, Jeho Odpustenie a Silu (Schop­nosť) uviesť tú modlitbu do reálneho života každého ta­kého individu­ál­ne­ho veriaceho.

 

Toto je prísľub Pána pre každé­ho veriaceho, ktorí dôstojne, ale aj seriózne predloží túto modlit­bu pred Pána zo svojho otvo­re­ného srdca. Každému takému srd­cu a každej takej duši Pán prisľubuje, že On bude s ňou, a bude jej ochranou pred všetkým prichádzajúcim zlom odteraz, až do konca a až do nového začiatku opísaných v tejto knihe.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

modlitba otvoreného srdca

 

Môjmu Spasiteľovi, Pánovi a prichádzajúcemu Kráľovi všet­kých krá­­ľov Ježišovi Kristovi a Môjmu Otcovi, ktorí ste v Nebi a v ktorých ja verím, ale ktorých v duši nepoznám tak, ako by som si želal(a), alebo ako by som Vás mal(a) poznať (modlitba pokračuje len v mužskom rode).

Prichádzam k Tebe, Môj Spasiteľu a Pane taký, aký som prá­ve teraz... v mojích myšlienkach, pocitoch, pochope, strachu, po­chybnostiach a v nádeji. Cítim, že sám v sebe nie som schopný nič vykonať, ani Ťa vidieť a chápať, ba ani vidieť a chápať sám seba, vidieť skutočný zámer môjho života, mojej budúcnosti, môj­ho osudu. To, čo ja práve teraz verím o sebe, o mojom živote,  o mojej budúcnosti a osude, alebo aj o Tebe, nemusí vôbec tak byť; pravda môže byť iná, rozdielna, skrytá. Nie som si ani istý, že Ti dokážem v pravde otvoriť moje srdce a vyznať Ti, čo ja považu­jem a verím, že je pravdou. Takže... prichádzam k Tebe v nádeji, že Ty rozumieš, že ma poznáš omnoho lepšie, než ja poznám sám seba. Ak ja verím, že si ma stvoril, ako aj verím vo svojom srdci a mysli, potom Ty musíš vedieť a rozumieť o mne všetko.

Čím viac rozmýšľam o Tebe a o mne, tým som si menej istý sám sebou, fakticky, nie som si istý už o ničom a niekedy cítim, že už ani neviem, čomu mám veriť. Niekedy som popletený a ničomu a nikomu nedôverujem. Inokedy som zase schopný veriť a dôve­ro­vať každému, ktorý ku mne hovorí rozumne, ale často som ne­schopný vidieť, či hovorí pravdu, alebo nie. Mával som nádej; nádej, že niekto mi ukáže pravdu, cestu, svetlo, riešenia mojích problémov a dá mi nejakú istotu, záruku po ktorej tak túžim... ale zatiaľ som nenašiel nikoho. Prichádzam teda k TEBE! Ty si moja nádej a... ako sa snažím otvárať Ti moje srdce, akosi vidím a ve­rím, že pre mňa nemusí byť žiadna iná nádej, len Ty.

Áno, uveril som v Teba... ale ani neviem, či Tvoj Duch žije vo mne, alebo nie, či som naozaj znovu-zrodený, alebo nie. Nepoci­ťu­jem to a nemám istotu. Preto si želám zaprieť moje myšlienky, zaprieť moje pocity, moje rozpaky, zaprieť všetko, čo ma môže držať od otvorenia môjho srdca Tebe, aby som mohol k Tebe prísť... prichádzam teda k Tebe na mojích kolenách. Kajám sa Ti, Môj Spasiteľu, ak som doteraz nebol pred Tebou na kolenách – len Ty Sám a ja sám – a pýtam Ťa o odpustenie. Kajám sa Ti, Môj Spasiteľu, ak som doteraz nevylial slzu pred Tebou – len pred Tebou Samým a mnou. A ak som aj niekedy prelial slzu pred Tebou, predsa cítim, že by som mal byť pred Tebou mnoho čas­tej­šie... omnoho častejšie a plakať v mojej bez­mocnosti... až dokiaľ by si ma neuschopnil Ťa začať vidieť, dotknúť sa Ťa, cítiť Ťa... a poznať, ako ma Ty vidíš, čo vo mne vidíš, čo odomňa naozaj po­žaduješ, akú budúcnosť si pre mňa naozaj pripravil... a aby si mi to nejako mohol ukázať. Doteraz som mal iba moje predstavy a presvedčenia o Tebe, aj o sebe, ale žiadny pravdivý obraz. Nik­dy som nevedel, čo Ty o mne vieš. Nikdy som sa nestaral, čo si Ty pre mňa pripravil a ako dlho už možno čakáš na mňa, kedy k Tebe prídem.

Vyznávam, že som nikdy nemal takúto skúsenosť Tvojej Prí­tomnosti v mojom celom živote, nikdy som k Tebe takto otvorene nehovoril, nikdy som sa neodvážil otvoriť Ti moje srdce, nikdy som ničomu pravdivo nerozumel... a moje presvedčenia a viera museli Ti niekedy byť aj smiešne, a ja som Ti nikdy nedal príleži­tosť mi to povedať. Nie som si istý, či vidím, počujem a rozumiem v duchu, či vôbec som v správnom  stave prijať od Teba takéto veci, ak by si mi ich aj ponúkal. Ale ak som naozaj slepý a neve­domý... prosím, maj nadomnou zmilovanie a daj mi, čo potre­bu­jem podľa Tvojho Vnímania a Múdrosti a Milosti pre mňa. Pane, otvor mi oči a uschopni ma vidieť a chápať, čo som nikdy nevidel a nechápal. Môžem naozaj obdržať od Teba všetko, čo Ty pre mňa máš?... čo môže byť v tomto čase pre mňa veľmi potrebné? ... čo môže ovplyvňovať, ba aj určiť môj život teraz, aj v mojej budúc­nosti?... čo môže určiť môj osud? Či môžem aj dúfať žiť s Tebou a skúsiť opravidé Nebo? Naozaj? Nemám o Nebi ani potuchy... pre mňa je to, ako rozprávka a mám voľnosť predsta­viť si čokoľvek. Náboženstvo mi nedalo žiadny pravdivý, ani rea­listický obraz a žiadne záruky okrem slov a vyučovania a citova­nia Písma. Ja potrebujem od Teba pravdivú istotu, pravdivú zá­ruku. Budeš TY taký láskavý a vybuduješ vo mne Tvoju živú zá­ruku, žijúcu istotu? Ďakujem Ti, Pane.

Kedykoľvek som sa  modlil modlitbu, ktorú si nás Ty učil vo Svojom Slove (Mt. 6:9-13), vždy som ju len mechanicky zašomral ne­majúc nikdy skutočného zmyslu, čo som vlastne hovoril. Môžeš mi, prosím Ťa, ukázať, že Boh tohto Vesmíru, Všemohúci Stvo­­ri­teľ je naozaj „Môj Otec“? Že ja som naozaj Jeho dieťa?  Že ja som bol narodený do Jeho Rodiny?... a že ja to môžem aj uvidieť a zakúsiť? Ja viem, že to je v Tvojom Slove, ale môže to byť sku­toč­né? Môžem vôbec niekedy mať naozajstný zážitok tejto pravdy v mojom vedomí? On je Tvojím Otcom... ale aj Mojím? Nenachá­dzam v sebe ani silu, ani cestu, ako mám k Nemu pristúpiť... ku Môjmu Otcovi, a hovoriť k Nemu, ba aj očakávať, že mi On od­po­vie... keď ja som ničím v porovnaní s Ním. Bolo mi povedané, že tieto pravdy nezáležia na mojích pocitoch, chápaní, alebo na mojích predstavách. Nuž, nemôžem si pomôcť, Drahý Pane, ale moje pocity ma zaplavujú, ako morská vlna, akonáhle sa chystám otvoriť si moje srdce a hovoriť k Tebe... alebo k Môjmu Otcovi.

Vždy som sa snažil robiť „to najlepšie“... žiť moje nábožen­stvo, diskutovať, ba aj učiť moje náboženstvo iných, a to podľa mojej najlepšej schopnosti a chápania. Ale toto nevyriešilo žiad­ny z mojích problémov; nijako to nezmenilo kvalitu môjho života, ani kvalitu života nikoho, koho poznám a s kým som sa aj mohol podieľať na mojom náboženstve. To zmenilo formu môjho života, zmenilo to mojích priateľov a moje  známosti, ale neprinieslo mi to žiadnu novú, alebo lepšiu víziu pre môj život a nedalo mi to žiadne hodnotné výsledky. Takže môžem povedať, Pane, že „moje najlepšie“ nikdy nič nedosiahne, že bez Teba nič nedosiahnem. Nemám ani istotu, či som schopný položiť pred Teba môj život a vo všetkom Ti dôverovať. Môžeš mi, prosím Ťa, pomôcť toto uro­biť? Môžeš mi pomôcť, aby som urobil, to, čo si Ty odomňa želáš a čo viem, že nie som schopný sám v sebe urobiť? Ďakujem.

Lebo, keď to Ty začneš vo mne konať, ja budem vedieť, že to bude Tvoja ruka a toto samo o sebe začne budovať vo mne vieru a istotu; toto samo o sebe začne meniť môj život a tiež život mojej rodiny; toto samo o sebe začne riešiť moje problémy, ktoré dopo­siaľ boli neriešiteľné; toto samo o sebe spôsobí, že nebudem na tomto svete iba existovať nevediac kam idem a prečo, ale budem žiť pravý život, ako si si Ty umienil a pre mňa naplánoval; že mo­ja nádej bude tiež živá a skutočná. Či tomuto ja verím? Áno, verím!.. však za toto si Ty vlastne dal Svoj Život, pravda?

Ďakujem Ti, Pane... a ďakujem Ti, Otče, veľmi ďakujem. Nech som prijateľný pre Teba a nech sa začnem Tebe ľúbiť, lebo Ty ma uschopníš toto konať a konať to, čo som nikdy v živote ne­konal... to nebude „moje najlepšie“, ale „Tvoje najlepšie“. Uschopni ma prichádzať k Tebe častejšie, hľadať Ťa... zakusovať Tvoju Milosť, Lásku a Dobrotu a Trpezlivosť a Moc v mojom po­zemskom živote. Potom Ťa budem v pravde poznať a dôverovať Ti a ctiť Ťa a nasledovať Ťa... až kým sa nestretneme tvárou v tvár. A potom ma tiež predstavíš Svojmu Otcovi... a tiež Môjmu Otco­vi v Nebi.

Nech je tak, drahý Pane Ježišu Kriste. Amen.

 

 

 

POZNÁMKA:

 

Drahý čitateľu, neváhaj zopakovať horeuvedenú modlitbu (ak si sa ju modlil) aj viac, než jedenkrát, ak by si tak cítil, alebo si želal. Opakovanie ti pomôže registrovať v tvojom vedomí, čo vlastne hovoríš Všemohúcemu Bohu a Tvojmu Spasiteľovi a tým aj otvárať Mu svoje srdce viac a viac až dokiaľ Ho „nájdeš“. ON ŤA POČÚVA A ODPOVIE TI spôsobom, ktorý budeš môcť vnímať ihneď, alebo neskôr.

 

Prečítaj si tiež Jeho Slovo v Jak. 4:7,8 a Mt. 18:19 a naisto vedz a spoľahni sa, že ja s tebou plne súhlasím, čo sa týka tejto modlitby, takže budeme dvaja pred Naším Otcom, ktorý je v Nebesiach, a On tú modlitbu pre nás s absolútnou určitosťou vy­koná! Toto je Jeho Slovo a Prísľub a On nikdy nezlyhal v konaní Svojho Vlastného Slova. A ja sa prihováram pred Ježišom Kris­tom za každé také srdce a za každú takú dušu, ktorá dôveruje Jeho Milosti a sľubom, aby dal tej duši všetko, čo ona potrebuje teraz, aj v jej celej budúcnosti. Amen.