SLOVO

ku

CIRKVI

ježiša krista

 

 

brat  Hanola

 

 

 

(Preklad z anglického jazyka)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2006

MONTREAL, CANADA


Táto knižka a jej dis­tribúcia je daná do rúk Ducha Božieho. Žiadne dotácie, či príspevky nebudú očakávané od nikoho. To, čo bude jedine prijateľné Nášmu Otcovi a nám sú milo­dary z radosti, slobodnej vôle a čisté­ho srdca. Takéto budú prijaté s vďakou.

 

Copyright © 2006 – autor.

 

Táto kniha je publikovaná cez:

Montreal Remnant Ministries

379 Wickham, St. Lambert, QC, Canada, J4R 2B5

 

Fax: (450) 466-4151 alebo (450) 465-3529 alebo (450) 465-1601

E-mail:  info@cm-mrm.ca Website: www.cm-mrm.ca

 

Korešpondencia môže byť posielaná na horeuvedenú adresu včítane žiadostí pre našu literatúru, otázok, svedectiev alebo komentárov. Radi poslúžime srdciam, ktoré v pravde túžia hľadať Pána, poslúchať Ho, dôverovať Mu, milovať Ho a byť pripravení pre Jeho Príchod ako Nášho Spasiteľa, Pána a Ženícha.

 

POZNáMKA: Biblické citáty sú slovenským prekladom z anglickej Biblie verzie kráľa Jakuba (King James version) a sú porovnávané so slovenskou Bibliou preloženou z pô­vod­ných jazykov prof. Jozefom Roháčkom. (ISBN 0 564 03372 3, viď tiež P.S. a korekcie slov. textov na konci knihy, str. 302-304)

 

Preložené z anglického jazyka a edične upravené cez:

Quinta Translations

Montreal, Canada

 

 

Tlačené cez:

Popradská Tlačiareň, Vydavateľstvo

Popradskej brigády 9, 058 01 Poprad, Slovensko

 

ISBN xxxxxxxxxxxxxxxxxxx


p r i a t e ľ u,

 

Toto je dar od Pána Ježiša Krista, Pána Neba a Zeme, Hlavy Jeho Tela, čo je pravá Cirkev a každého kresťana vo všetkom.

Ak máte priateľov, bratov, sestry, ktorí veria v Pána Ježiša, sú znovu-zrodení Jeho Duchom alebo Ho hľadajú srdcom, podeľte sa s nimi týmto darom. Pán vie do čích rúk tento dar patrí a On vás povedie.

Ďakujeme vám v Jeho Mene za vašu pozornosť voči Jeho daru podľa Jeho želania a potešenia. V Požehnanom Mene Nášho Spasiteľa, Pána a skoro prichádzajúceho Ženícha a Kráľa kráľov, zostávame

Vaši v Kristu Ježišovi

 

 

 

brat   H a n o l a 

a bratia a sestry v Tele Kristovom v Montreali

 

 

dôležité poznámky.

 

My nie sme evanjelizačná Misia. My nezasielame Biblie, teologické knihy, konkordancie, slovníky, evanjelizačné letáky, ani žiadnu inú literatúru, či pomôcky, ktoré nám Pán nedal! My neponúkame korešpondenčné kurzy, tituly, finančné podpo­ry, či sponzorovanie žiadneho druhu. Listy požadujú­ce takéto mate­riály alebo služby nemusia byť zodpovedané. Sme štyri ro­diny a všetky naše výlohy sú pokrývané z našich vlast­ných platov a penzií! Len milujúci bratia posla­li milodary. Predsa, doteraz po­slu­hujeme Slovom v 68 krajinách sveta! Sláva Pánovi!

 

Naše povolanie je hlavne voči Premožiteľom v Cirkvi, voči Zostatku, voči terajšej Neveste Krista a Jej príprave pre Príchod Ženícha. Preto všetky naše písomnosti, ktoré rozposielame, sú nám dané Pánom za tým hlavným účelom. Naša literatú­ra je preto limito­va­ná, čo do kvantity a nie je pre každého “kuriózneho čitateľa”. My sa modlíme, aby bola rozširovaná podľa Vôle Boha, aby tak vyplnila Jeho zámery. Amen.

 

 

V E N O V A N I E

 

Túto prácu venujem Tebe,

 Náš Všemohúci Boh Jahve,

Náš Otec, Náš Pán Ježiš Kristus a Duch Svätý.

Nech táto stručná práca prinesie ovocie,

ktoré Ti  bude príjemné a  prijateľné

a ktoré tiež vyplní Tvoje zámery.

 

*        *        *

 

Ja osobne mám

veľmi hlbokú a pravdivú lásku a vďačnosť

voči Tebe, Môj Nebeský Otče,

Môj Pane Ježišu Kriste a

Môj Najsvätejší Duchu,

pre Tvoju nekonečnú Lásku, Milosť, Dobrotu,

Moc, Múdrosť, Trpezlivosť, Milosrdenstvo,

Súcit a Vernosť

vo všetkom, čo si Ty vo mne vykonal a konáš,

vo všetkom, na čo si ma Ty povolal, aby som to konal

a na čo si ma Ty povolal, aby som sa tým stal.

 

*        *        *

 

Prosím, aby Tvoja práca v nás všetkých,

 ktorí Ťa milujeme z čistého srdca

bola ukončená až do Dňa

Ježiša Krista Nášho Dokonalého Pána

a podľa Jeho Slova. (Fil. 1:6)

 

A M E N

 

 

 

O B S A H

 

Strana

 

Predslov                                                                                           v

 

KAPITOLA 1 – OTVORENIE SRDCA                                                                              1

 

srdce a naša spása                                                                                        2

prirodzené srdce a myseľ                                                                                        4

nové srdce a myseľ                                                                                       11

skutočnosť a skúsenosti                                                                                       21

a. služba na slovensku a v čechách                                                                                                    22

b. televízna sieť trojice (tbn)                                                                                                    36

c. služba slova božieho                                                                                                    50

d. služba darov ducha svätého                                                                                                    57

 

KAPITOLA 2 – VOJNA O NÁŠ ŽIVOT                                                                             66

 

naša stará a nová vôľa                                                                            81

cesta ku víťazstvu                                                                                       92

pravdivý význam kríža                                                                                       99

pravdivá hĺbka podvodu                                                                                    123

a. vnútorné rozpory v cirkvi                                                                                                 129

b. slúžite bohu alebo satanovi?                                                                                                 136

c. vojna v cirkvi                                                                                                 147

d. jednania vo vnútri cirkvi                                                                                                 153

 

KAPITOLA 3 – NIEKTORÉ FAKTY ŽIVOTA

                                    (a-do-z)                                                                                   168

 

KAPITOLA 4 – NOVÉ STVORENIE                                                                                       244

 

KAPITOLA 5 – UZÁVER                                                                                       265

 

Epilóg (T. Austin-Sparks)                                                                           297

 

Zoznam Literatúry[x]                                                                                       299

[Korekcie slov. textov biblických citátov(x)]                                                                                                             302


P R E D S L O V

 

Ten prvotný fakt, ktorý chcem ustanoviť je fakt, že Pán Ježiš Kristus ma neustanovil ako sudcu Svojej Cirkvi, ani žiadneho človeka! Pán ma povolal a pomazal, aby som po­su­dzoval „všetky veci“ (1Kor. 2:15), hovoril v tomto čase v Jeho Mene (Job 36:1-14) potom, čo On dostatočne zničil moju starú náturu a uschop­nil ma zapierať seba samého, niesť môj kríž a na­sle­dovať Ho. (Mt. 16:24) Jedine toto mení ve­ria­ceho z dušev­né­ho na duchov­ného a keď on takto kráča mnoho rokov, to ho kvalifikuje na také povo­la­nie a pomazanie v Božích očiach.

 

Duchovný človek vidí to, čo vidí Pán, posudzuje tak, ako po­su­dzuje Pán, pričom on sám ale nie je nikým súdený. Du­chov­ný človek zvažuje-súdi-posudzuje duchov, ktorí ovplyv­ňujú veria­cich alebo im vládnu, ich životu, akciám, slovám, skutkom. Duch ro­zo­­zná­va a posudzuje myšlienky a zámery ich srdca a zjavuje mu ich (Pr. 16:2// Žid. 4:12); on je Pánom povolaný odhaliť Celú Prav­du Božiu pred Jeho Cirkev a pred všetky Jeho deti, bez ohľadu na osob­nosti alebo na ich postavenie.

 

Duchovný človek nemá svoju vlastnú agendu, plán, či túž­bu, jedine, aby ustanovil Pravdu a Vôľu Božiu v každej veci, v kaž­dom slove a v každom skutku v živote detí Božích. Nehľadá žiadnych následovníkov, ani ustanovenie nových nábožen­ských organizácií, siekt alebo domácich skupín. Nepridáva k Biblií „nové“ doktríny alebo pravdy, ani nepropaguje súkromnú inter­pre­táciu Pravdy. On je po­vo­laný deklarovať Pravdu, AKO ONA JE, či Ju veriaci prijmú alebo nie, či Ju milujú alebo nie, lebo on nevyhľadáva sú­hlas, či potvrdenie od člo­­veka, ale od Toho, Kto ho povolal na túto duchovnú prá­cu. Veriaci budú súdiť samých seba a to v tom, že oni buď uveria a prijmú Jeho Pravdu alebo neu­veria a Pravdu odmietnu.

 

Pánovo povolanie pre túto duchovnú prácu prichádza pre Jeho Cirkev v pra­vom čase, preto ja verím, že On Sám zaručí, že ovocie tejto práce bude nasle­do­vať podľa Moci a Autority Jeho Ducha. Konečný súd zo­stáva v Jeho rukách a ja veľmi ďakujem Pánovi za toto veľké privilégium, aby som konal túto duchovnú prácu pre Neho a pre Jeho Cirkev.

Nasledujúce Slovo k Cirkvi Ježiša Krista je podobné Meču Pána (Mt. 10:34// Ef. 6:17// Žid. 4:12// Zj. 2:12), ktorý pri­chá­dza v Jeho načasovaní, aby vykonal Jeho záľubu. Pán hovorí: „Lebo prišiel čas, aby súd Domu Božieho (Cirkvi) bol dokonaný... a čo bude koniec tých (aj v Cirkvi), ktorí neposlúchajú evanjelia Božieho? (viď 1Pet. 4:17).

 

Tento Meč je ten istý, čo Pán použil proti Svojmu ľudu a proti princom Izraela. Pán ho opisuje Ezekielovi a prika­zu­je mu, aby prorokoval proti ich Svätým miestam a proti zemi Izraela. (Ez. 21:1-7) Slovo Pána prikazuje Ezekielovi: „Povedz: Meč, meč je nabrúsený i naleštený.“ (Ez. 21:9) Eze­kielovi bolo tiež priká­za­né: „krič a kvíl...“ tak ako meč bude prichádzať na princov Izraela a jeho hrôzy na ľud Boží! (Ez. 21:12)

 

Pán namieril Svoj Meč proti všetkým ich bránam (zá­me­­rom, rozhodnutiam, plánom, úkladom), aby srdce uro­dze­ných, vodcov, autorít (v Izraeli a dnes aj v Cirkvi!) zom­dlelo a aby ich ruiny sa roz­množili. (Ez. 21:15) Pán hovorí: „rozvrátim, roz­vrátim, roz­vrá­tim... až dokiaľ nepríde Ten,  (Kristus) ktorého je to právo ... (nosiť korunu) a tí, čo sú nízko budú povýšení, a čo sú vysoko budú ponížení. (Ez. 21:24-27)

 

Tento Meč je tiež Slovo znamenajúce zatrasenie a od­strá­ne­nie všetkého, čo je falošné, človekom vytvorené a po­horšujúce v Dome Božom. Tiež nás Ono varuje, aby sme ne­odmietli toho, čo hovorí, lebo neutečieme (Meču) ak sa od­vrátime od Toho, čo v túto hodinu hovorí z Nebies. Ešte raz zatrasie zemou, a nielen zemou, ale tiež Nebom a to zahrňu­je aj Jeho Dom (Žid. 12:25-29), a to trasenie už začalo.

 

Táto kniha je žijúcim svedectvom Slovu Božiemu, Jeho Mysli a Srdca, tiež je ona svedectvom mojej živej viery a život­ných skúseností s Pánom Ježišom Kristom, s Jeho Cir­kvou, ako aj s mnohými individuálnymi kresťanmi za po­sled­ných 36 rokov. Kresťanom som 64 rokov, no kráčam s Pánom, Jeho Slovom a Súdmi a posluhujem Mu a Cirkvi iba za posledných 36 rokov.

 

V Mene Pána vám hovorím toto: Kúpte si pravdu a ne­pre­dajte ju, tiež múdrosť, inštrukcie a chápanie.“ (Pr. 23:23) Zachovajú váš život a budú vás viesť k vášmu osudu – Životu večnému v Nebesiach.

 

Toto Slovo vás presiakne až do rozdelenia vášho ducha a duše, vášho svedomia a srdca a vytiahne navonok zámery vášho srdca, aby ste aj sami mohli vidieť a posúdiť samých seba. (Žid. 4:12// 1Kor. 11:31,32) Ono postaví do svetla váš život, vaše nábo­ženské vedomosti, vašu známosť Pána, vašu vieru, plány, ví­zie, ciele, túžby, činnosť, aj nečinnosť a váš konečný osud.

 

Ukáže a osloví viditeľné aj neviditeľné hĺbky podvodu a zla v Cirkvi Ježiša Krista práve tak, ako aj v mnohých in­divi­duál­nych kresťanoch a služobníkoch. Privedie nás všet­kých do no­vých hĺbok podvodných taktík Satana a jeho moc­ností zla a tem­noty. Pán nás tiež privedie do nových vý­šav pravdivého významu a dosahu Svojho Kríža, ako aj našich krížov. Toto Slovo sa tiež dotkne skutočného proce­su Spásy od nášho zlého starého človeka – nepriateľa Krista – k nášmu svätému a spravodlivému Novému Člove­ku – Mladuche Krista (viď tiež[7]). A v konečnom dôsled­ku Ono poukáže na Nášho Pána a Cestu Ním vytýčenú k nášmu koneč­né­mu a nezvratné­mu víťazstvu, ktoré máme v Ňom.

 

Musíme sa pripraviť pre Príchod Pána, najprv ako Ženícha, a byť hotoví vojsť s Ním (na Svadobnú Hostinu) pred­tým, než budú dvere zatvorené a Obdobie Utrpenia príde na svet a na zbytok Cirkvi. (Mt. 25:6-13)

 

Táto kniha je napísaná predovšetkým pre veriacich, ktorí si želajú nasledovať Pána a Jeho Slovo proti rastúcej opozícií pekla a byť pripravení pre Jeho Príchod predtým, než je neskoro. Je tiež napísaná pre tých, čo sa učia kráčať a konať vierou Pána Ježiša Krista a nie podľa toho, čo vidia, počujú, cítia alebo chápu v ich hlavách. Práve tak je napísaná pre tých, čo sa búria a neposlúchajú Jeho Slovo a cítia sa pritom „veľmi dobre“.

 

Viera je duchovná realita, duchovné chápanie a vízia a je ona bohato a suverénne tvárnená Pánom v duchu a srdci všet­kých tých, čo majú otvorené srdcia a želajú si ju mať a podľa nej žiť. (Žid. 11:1(15); 12:1,2(3), slov. preklad nedáva jasný zmysel)

Táto kniha je ďalej písaná pre tých, ktorí poslúchajú alebo sa učia poslúchať a veria, že Slovo Božie je Koneč­ným Sudcom ich pozemského života a konečného osudu; pre tých, čo nemajú v srdci, aby zanedbávali, zneužívali, či po­rušovali Slovo Božie, Jeho Cesty a Súdy, ako aj Jeho Princí­py Stvorenia a Spásy. Pre všetkých takýchto bude táto struč­ná práca tiež prameňom po­vzbu­denia, východom z  podvodu a jasným nasmerovaním Slova pre ich pozemskú púť kon­čiacu vo víťaznom vstupe do slávneho Kráľovstva Nášho Pána a do Jeho Prítomnosti.

 

Drahocenné prísľuby Nášho Všemohúceho Otca, ktorý je na Nebesiach, sú prístupné jedine pre tých, čo poslúchajú Jeho Slo­vo. My nemôžeme dosiahnuť žiadne z Jeho prísľu­bov našim vlast­ným úsilím. To vyžaduje omnoho väčšiu silu, trpezlivosť, odpúš­ťa­nie, milosrdenstvo, milosť, múdrosť, súcit, atď., ktoré sa nena­chá­­dzajú v žiadnej naturálnej ľudskej duši, ale sú v Našom Páno­vi Ježi­šo­vi Kris­tovi. A On je ochotný. Preto, ktorá­koľvek ľudská duša, ktorá je tiež ochotná, môže cez Pána dosiahnuť Božie drahocenné prísľuby pre nás, ako aj mno­hé vlastné zbožné túžby, nádeje, či ciele.

 

Nech Pán Ježiš Kristus prinesie Svojim Duchom toto Slovo a živé svedectvo takým srdciam a dušiam, ktoré sú neschopné sami v sebe, ALE sú ochotné. Lebo aj ja sám v sebe som bol neschopný, ale ochotný. Náš Nebeský Otec vie všetko od počiatku do konca. Poznal všetkých nás pred­tým, než sme boli narodení, našu ochotu, náš hlad a smäd (Mt. 5:6), alebo ich nedostatok. On nás všetkých vybral a pred­určil na základe Svojej predznalosti nás a naších roz­hod­nutí. (Rim. 8:29)

 

Sedem krát som prezkúmal, pretavil každé slovo tejto knihy pred Živým Kristom, aby On mohol vypáliť každú špi­nu (teles­nosť, 3M. 14:7; 16:19// 2Kr. 5:10,14// Žm. 12:7// Pr. 24:16// Lk. 17: 4), aby nezostalo nič, čo by sa priečilo Jeho Svä­tos­ti, Spra­vod­li­vosti a Pravde. Aby to mohlo byť tak čisté a Jemu prijateľné, ako je to len možné za daných okolností a môjho duchovného stavu pred Ním. Aby to mohlo slúžiť jedine Jeho cieľom, pretože ja nesledujem svoju vôľu, ciele, či zámery v žiad­nej časti tejto knihy, ale Jeho Vôľu. (Jn. 5:30) Nech sa preto ľúbi Pánovi použiť toto písomné svedec­tvo pre Svoje potešenie a ciele.

Nech Pán uschopní ochotných veriacich pýtať, hľadať, klo­pať a veriť, že obdržia, nájdu a dvere im budú otvorené. (Mt. 7:7,8) Nech ich tiež uschopní otvoriť Mu ich srdce, myseľ a vôľu, veriť celé Jeho Slovo a dôverovať Mu. Preto­že Boh nikdy neluže, Jeho Slovo stojí a my máme slobodu použiť a dôverovať Jeho Slovu alebo Ho ignorovať. Pán Neba a Zeme vždy stojí za Svojim Slovom a takým veriacim dá všetko, čo potrebujú teraz aj v celej svojej budúcnosti. Amen.

 

 

V Mene Kráľa kráľov:    

brat  Hanola

 

 

[Je veľmi dôležité, aby čitatelia sledovali a overo­va­li si Biblické citáty uvádzané v texte, pozorne ich čítali a tiež uvážili vo svojom srdci. Toto bohato zmnoho­násobí úžitok z čítania a získavania Svetla a Pravdy zo Slova Božieho deklarovaného a disku­to­va­né­ho v tejto stručnej práci. Viď tiež P.S. na konci knihy.]


KAPITOLA  1

 

OTVORENIE SRDCA

 

Nikde v Slove Božom, v Biblií, nenájdeme, že by naša Spása započala, alebo závisela na našej mysli. Pán ne­od­­ha­dzu­je našu myseľ, ale privádza naše srdce do po­predia ako najdôležitejší orgán našej duše, čo sa týka nášho života a Spásy. Pán nepre­tr­ži­te hovorí o ľudskom srdci a opi­su­je ho z každého potrebného uhla, čiže, čo je jeho prirodzený stav, čo ono koná a čo sú dôsled­ky jeho činnosti alebo tiež nečinnosti.

 

Naozaj hrubá kniha by sa dala napísať iba na túto tému. Ak by ste začali čítať Slovo Božie od samého začiatku, po­tre­bovali by ste veľa času nájsť to veľké množstvo citátov o srdci človeka a ešte viac času na uváženie ich významu a praktic­ké­ho zmyslu. Je takmer nemožné absorbovať všetko to, čo nám Náš Boh vo Svojom Slove ho­vorí o našom srdci.

Vybe­­riem po­mer­ne má­lo, ale pritom výstižných príkla­dov týkajúcich sa náš­ho srdca, ako ho Pán vidí, ako ho vysvet­ľuje a ako s  ním jedná.

 

Budeme vidieť, že srdce a vôľa majú jasnú prevahu v  Slove Bo­žom a myseľ ich nasleduje v procese Spásy a to s určitým odstupom.

 

Všetky hlavné etapy našej Spásy závisia najprv na našom srdci a nie na našej mysli! Pán zamietol našu myseľ s jej novým poznaním dobra a zla, s jej myšlien­ka­mi, pred­sta­vami, rozu­mo­va­ním ba aj chápa­ním, ako cestu našej Spásy a vybral cestu viery a nášho srdca! (1M. 3:22-24// Ef. 2:8// Žm. 94:11)

 

Všetky životné podstaty nášho živo­ta a tým aj  Spásy prebývajú v našom srdci a nie v našej mysli. (Pr. 4:23(1), viď upresnené slov. texty na konci knihy)

 

Je pre nás životne dôležité vidieť a chápať túto dôležitú rolu nášho srdca v našej Spáse, v jednaní s Pánom a jeden s druhým v rámci Cirkvi. Samozrejme, že nehovoríme tu o našom fyzic­kom srdci, ktoré pumpuje našu krv, ale o naj­hlb­­­šom orgáne našej duše, ktorý sa nachádza v pupočnej oblasti nášho tela a nie medzi rebrami. (Jn. 7:38(2)) Tam, kde začal náš fyzic­ký život, tam začal aj náš duševný a tiež duchovný život.

SRDCE A NAŠA SPÁSA

 

Keď človek jedol zo stromu poznania dobra a zla, stal sa ne­po­­slušným Bohu skrze rozumovanie a žiadostivosť. Jeho duša bola tým hriechom a novou vedo­mosťou skorum­po­vaná, lebo tá vedomosť nebo­la určená pre človeka, aby ju mal. Hoci vedomosť sama o sebe nie je hriechom, neposluš­nosť je. Myseľ, súc síd­lom intelektu, je orgánom obsahu­jú­cim vedomosti v pamäti, naše chápanie a schopnosť zdô­vod­ňo­vania. Človek zomrel, ako mu to Boh predpovedal (1M. 2:17), čo znamená, že bol oddelený od Života, Svätosti a ve­do­mej Prítomnosti Boha v jeho duši.

Smrť vždy re­pre­­zentuje separáciu, nikdy nie ukon­če­nie existencie.

 

Preto, Boh zavrhol ľudskú myseľ, ľudský intelekt, psy­cho­ló­giu, intelektuálne vedomosti, myšlien­ky, predsta­vy, rozumova­nie a intelektuálne chápanie, ako cestu k bu­dú­­cej Spáse človeka!

 

Za prvé, Boh vybral Svoju Vieru dajúc z nej určitú mieru každému človeku (Rim. 12:3), aby takto každý človek, pohan, mohol uveriť v Spasiteľa a stať sa veriacim. Nikto nie je naro­de­ný na tento svet ako veriaci. Táto „prvotná miera viery“ nemá byť pomýlená s „darom viery“ (1Kor. 12:8,9), ktorý je daný tým, čo už sú veriacimi (1Kor. 12:2) a ju potre­bujú pre svoj mladý duchovný vek. To je to isté, ako „prvotná miera Ducha“, ktorou je zapečatený každý bývalý pohan, ktorý uveril a vyz­nal Kris­ta Ježiša (Rim. 10:9// Ef. 1:13) Potom ďalší „dar Ducha“ a  Jeho moci je daný to­mu, kto je už vykúpený a pokrste­ný a tým aj ochotný umrieť svojmu sta­ré­mu životu a zdokonaľovať sa vo svojej Spáse (Sk. 2:38// Žid. 6:1), čo bez Moci Ducha je abso­lút­nou nemožnosťou.

 

Za druhé, Boh vybral naše srdce, aby bolo príjemcom Jeho viery a tiež jej vykladateľom a vykonávateľom. Potom Boh môže k nám hovoriť, s nami komunikovať a mať s na­mi spo­lo­čen­stvo v našom srdci. A práve tak, ako Boh dal „počiatočnú mieru viery“ do nášho ducha (Rim. 12:3) a tým nám otvoril cestu uveriť a byť vykúpenými a znovu-zrode­nými v na­šom duchu (Jn. 3:3), práve tak po našom Vykúpe­ní nám Boh dal „počiatočnú mieru Ducha“ do nášho srdca (2Kor. 1:22) a tým nám tiež otvoril cestu stať sa znovu-zrode­nými aj v našom srdci a tým v celej našej duši!

 

Pánova viera sa takto stáva „našou vierou“ a musí nám byť inter­pretovaná našim srdcom. Nikto nemôže do­siah­nuť svoju Spásu svojou mysľou obídúc srdce. (viď[7]) Inte­lektuálny veriaci NIE JE znovu-zrodeným veriacim, lebo ani viera, ani nové narodenie nepochá­dza­jú z mysle!

 

Keď je Evanjelium kázané, ono po­ukazuje na vieru-realitu vo vedomí, čiže, v duchu človeka (danú podľa Rim. 12:3) a slovo tejto viery sa dostáva do srdca a úst človeka. Keď on potom vyslovuje túto vieru svojími ústami veriac v srdci, že Boh vzkriesil Krista z mŕtvych, ten človek bude spasený. (Rim. 10:8,9)  Člo­vek nemusí používať svoju myseľ pre in­telektuálne zdô­vod­ňovanie, chápanie alebo iné rozumova­nie o Spáse. Ro­zu­mo­va­nie by fakticky stálo v ceste k jeho Spáse... ako ono aj stojí v každom nespasenom pohanovi. Pravda?

 

„Lebo srdcom človek verí na spravodlivosť a ústami vy­zná­­va na svoju spásu.“ (Rim. 10:10) Žiadna myseľ, žiadne mysle­nie, rozumovanie, zdôvodňovanie, špekulovanie, psy­cho­ló­gia, žiadny intelekt.

Myseľ nemôže mať vieru! Myseľ má logiku a logické presvedčenie. Myseľ nemá prístup k duchovnej viere a ne­mô­­že nikdy chápať vieru, ktorú Pán buduje, vkladá a u­kon­čuje vo vedomí (duchu) človeka a potom v jeho srdci. (Žid.12:2(3))

 

Preto Boh nejedná, ani nehovorí k našej mysli priamo, pokiaľ ona nie je obnovená Jeho Duchom a tým uschopnená prijímať a chápať Božie myšlienky! (Iz. 55:8,9) To však pri­chá­dza až v omnoho dospelejšom veku veriaceho.

 

Povieme potom, že naša myseľ nie je dôležitá? Samo­zrejme, že nie. Naša myseľ je práve tak dôležitá ako srdce a vôľa, ktoré tvoria (vnútornú) trojicu našej duše. Boh je Trojica – Traja v Jednom (1Jn. 5:7) a človek bol stvorený na Boží Obraz (1M. 1:26), takže aj on je trojicou. Fakticky, člo­vek je trojitou trojicou: vonkajšie – duch, duša, telo (1Tes. 5:23), čo je jeden človek, a vnútorne – srdce, myseľ, vôľa, čo je jedna duša, a tiež – vedomie, intuícia a komunikácia, čo je jeden duch. (viď tiež[7])

 

Naša Spása ani nezačína, ani nepokračuje našou mys­ľou. Aj obnova našej starej mysle na novú, duchovnú, je vyko­ná­vaná cez naše srdce. Naše srdce musí najprv vidieť, veriť a interpretovať vieru, ktorú Pán v ňom buduje a ktorá uka­zu­je stav našej mysli. Musí tiež vidieť odkiaľ prichádza­jú naše myšlienky, predstavy, zdôvodňovania, chá­panie a akí duchovia vlád­nu našej mysli. Iba potom môže naša vôľa rozhodnúť zbaviť sa pohoršujúceho alebo zlého ducha a temnoty v na­šej mysli. Takto sa obnovuje duch našej mysle. (Ef. 4:23) Toto bude disku­to­vané neskôr.

Keď Apoštol Pavol hovorí Timotejovi „Uč sa, aby si sa pred­­stavil osvedčeným... správne rozdeľujúc Slovo prav­dy.“ (2Tim. 2:15), on vedel, že Timotej sa musí učiť a chápať Slovo najprv svojim srdcom a vierou, zvažovať a meditovať nad Slovom. Jeho myseľ nie je odstavená na stranu, ale je závislá na jeho srdci a viere.

 

Myseľ samotná nie je schopná pochopiť Slovo Božie do Jeho hĺbky, výšky, či duchovného významu.

 

Na druhej strane, naše srdce môže byť obnovené, pre­tvo­rené bez pomoci našej mysle. Boh môže vytvoriť nové, čisté srdce aj v osobe, ktorá môže byť intelektuálne na níz­kom stupni alebo ne­schopná. Ale ak srdce zostáva bezbožné a odmieta Boha, potom aj tá najbrilantnejšia myseľ s veľký­mi vedomosťami nemôže pre toho človeka nič spraviť.

 

Čo je potom praktický výsledok horeuvedených faktov? Ja verím, že Pán nám milostivo ukáže viac Svojho Svetla na ďalších stránkach. Započneme s prirodzeným srdcom, mysľou a vôľou a  ako Pán vidí ich prirodzený stav podľa Svojho Slova a nie podľa ľudského zmýšľania, predpokladov, myšlienok alebo špekulácií. Potom budeme pokračovať s novým srdcom, mysľou a vôľou a ako Pán zpôsobuje ich dotyčnú obnovu, pretvore­nie, oživenie. Preberieme tri hlavné verše v Liste Efezským, ktoré sa dotýkajú procesu obnovy týchto troch orgánov našej duše.

 

Obnova našej duše týmto dovršuje našu Plnú Spásu, keďže náš duch je už ovládaný Duchom Pána a keďže naše smrteľné telo bude obnovené, či pretvorené pri našom zmŕ­t­vych­vstaní. Tento proces je omnoho hlbšie a vo väčších detailoch opísaný v našej knižke „Pravda o Spáse[7]“.

 

 

PRIRODZENÉ SRDCE A MYSEĽ

 

Srdce je nadovšetko podvodnícke (lstivé) a zú­fa­lo bez­božné; kto ho môže poznať? Ja Hospodin zpytu­jem srdce, Ja skúšam opraty, aby som dal každému podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov.“ (Jer. 17:9,10)

 

To nie je príjemné Slovo a my sme nikdy neni náchylní ho kázať, uvážiť ho alebo ho vysvetľovať, iba ak hovoríme o druhých. My nikdy nepripustíme, že toto Slovo platí na naše vlastné srdce! Že naše vlastné srdce môže byť bezbožné a hlboko podvodnícke aj po našom vy­kúpení a popri konaní mno­hých dobrých skutkov, rôznom pomáhaní alebo pripojení sa k duchov­­ným službám, ktoré rozširujú učenia podľa nášho vlastného presved­čenia.

 

Vyžiadalo si to značný tlak hriechov, aby Dávid začal vo­lať na Pána: „Zmiluj sa nado mnou, ó Bože, podľa Svojej láskavej dobrotivosti; podľa množstva Svojho milo­srdenstva vymaž moje prestúpenia." (Žm. 51:3)

 

A potom žobronil u Pána: „Stvor vo mne čisté srdce, ó Bože, a obnov správneho ducha v mojom vnútri. Nevy­žeň ma z Tvojej Prítomnosti a nevezmi odo mňa Svojho Svätého Ducha.“ (Žm. 51:12,13// Pr. 20:9)

 

On takto volal na Pána súc v prostriedku jeho vojen pre Pána, činiac pre Neho mnoho dobrých skutkov, súc osobne podľa Srdca Pánovho a súc vybratý Bohom, aby konal Jeho Vôľu! (Sk. 13:22// Žm. 89:21) Ste so mnou? To Slovo tiež znamená, že aj my potrebujeme takto volať na Pána aj po mno­hých rokoch našej služby a „vojen“ pre Pána. Nikto z nás nie je lepší, než bol Dávid. Pravda? Či naozaj tomu veríte?

 

Veriaci, ktorí nikdy nevyronili slzu, ani nikdy nevolali na Pána, stále vlastnia to isté zúfalo bezbožné a podvod­nícke srdce, či sú si toho vedomí, alebo nie! Duch Svätý nemu­sí byť v našej duši hoci On prebýva v našom duchu. Žiadny veria­ci nie je výnimkou pretože my všetci sme začali s hlboko pod­vod­níckym a zú­falo bezbožným srdcom... či sme toto už uvideli, alebo ešte nie!

 

Ak teda Pán nezačal tvárniť v nás čisté srdce, stále je ono v stave bezbožníctva a o Pánovi iba „hovoríme“. Naše pery kážu, hovoria alebo spievajú o Ňom – ale naše srdce je ďaleko od Neho tak, ako aj On je ďaleko od nášho srdca. (Iz. 29:13// Mt. 15:7-9)

Pán jasne hovorí, že „...to, čo vychádza z úst vychádza zo srdca, a to poškvrňuje človeka. Lebo zo (bezbožného) srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smil­­stvá, krádeže, falošné svedectvá, rúhania.“ (Mt.15:18,19)

 

Uvedomme si v tomto bode veľmi dôležitý fakt. Srdce mnohých veriacich, hlavne tých, ktorí pracujú pre Pána, čosi pre Neho konajú, nemusí byť „zúfalo bezbožné“, ALE stále môže byť hlboko podvedené! Preto to, čo konáme pre Pána nemusí byť pre Neho úrodné, či plno prijateľné. Malo by byť pre všetkých nás prijateľné pripustiť takúto mož­nosť, než zostať podvedenými a pokračovať v pro­dukovaní dreva, sena a slamy. (1Kor. 3:12,13)

 

Pozrime sa, že skutočný problém nie je to, čo hovoríme, čo konáme, ale čo sú pravdivé zámery nášho srdca! Naše srdce je obzvlášť skúšané Pánom v okolnostiach, kde sú ú­častníkmi tí bratia a sestry, či rodina, ktorí sú nám blízky. Naše srdce sa pre­ja­ví skôr, či neskôr a obyčajne, keď si to ani neuvedomujeme. Naše akcie, či reakcie včítane hovore­nia o iných za ich chrbtom jasne ukážu, či naše srdce je dobré alebo zlé, očistené alebo bez­božné alebo zkazené.

 

Tiež som vždy veril, že je to jedine naša myseľ, ktorá je schop­ná myslieť, uvažovať, rozumovať, plánovať, chá­pať. Ale nie! Slovo Božie jasne naznačuje, že je to predo­všet­kým a so všetkou dôležitosťou naše srdce, ktoré myslí, uva­­žuje, medi­tuje, plánuje, rozhoduje. Ono musí chápať Slo­vo Božie, počuť Jeho Hlas, vidieť Jeho Cesty a konať Jeho Vieru a Sú­dy uložené do nášho vedomia. Viera nie je nikdy ukla­daná do našej mysle a naša myseľ ju nemôže nikdy inter­pre­tovať, alebo ju chápať. Pán hovoril k Izraelu, Svojmu vy­volenému národu, v podobenstvách a ako dôvod Pán uviedol nasledovné:

„Lebo stučnelo (stalo sa spokojné, neodpovedajúce, ne­re­a­gu­júce) srdce tohoto ľudu, a (preto) ich uši sú tupé na poču­tie a svoje oči zažmúrili, aby snáď nejako očami nevi­deli, ušami nepoču­li, srdcom neporozumeli a neo­brá­tili sa (čiže, neboli zmene­ní, obnovení), a aby som ich uzdra­vil.“ (Mt. 13:15// Iz. 6:9,10(4))

 

Myšlienky, predstavy, zámery, múdrosť, hlúposť, ocho­ta, hľadanie, zkúmanie a  podobné akcie ľudského srdca práve tak, ako aj hovorenie, uvažovanie alebo rozhodovanie člo­veka vo vlast­­nom srdci, takéto činnosti sú spome­nu­té takmer na každej stránke Biblie. Začnite na samom počiat­ku Biblie (napr. 1M. 6:5) a pokúste sa sami nájsť koľko­krát je tento fakt privedený do svetla Pánom.

Niektoré príklady: 1M. 8:21; 17:17; 24:45; 27:41// 2M. 35:5,35; 36:2// 4M. 32:7// 5M. 4:9,39; 7:17; 8:2,5,17; 9:4; 10:16; 15:7,9; 18:21; 29:4,19; 30:14// Sud. 5:15// 1Sam. 16:7; 21:12; 27:1// 1Kr. 3:12; 8:61; 12:26,33// 1Par. 22:19; 29:18// Ezd. 7:10// Est. 6:6; 7:5// Job 8:10; 9:4; 17:4,11; 22:22; 38:36// Žm. 10:6,11,13; 14:1; 15:2; 19:14; 33:11; 36:1; 49:4; 53:1; 77:7; 95:10; 119:11,161; 140:2// Pr. 2:2,10; 6:18; 8:5; 10:8; 11:29; 14:33; 15:14; 16:1,9,21; 19:21; 22:15; 23:7,12,15; 24:2; 28:26// Kaz. 1:13, 16,17; 2:1,3,15; 3:17,18; 7:22,25; 8:5,11; 9:1// Iz. 10:7; 14:13; 32:4,6; 33:18; 44:19; 47:8,10; 49:21; 59:13, atď, atď...(niektoré slov. preklady sú nepresné, či nejasné)

Dosiahol som iba Knihu Jeremiáša, ale aj to stačí, aby sme videli tie príklady. Slovo srdce je citované 582 krát, zatiaľčo slovo myseľ je citované len 21 krát v tých istých pasážach Biblie! Mali by ste si zobrať čas a prečítať si hore­uvedené verše a zvlášť tie pod­čiarknuté, aby ste videli, čo naše srdce dokáže robiť a aké prominentné a zodpovedné miesto ono má pred Pánom. Tento fakt môže úplne zmeniť spôsob vášho terajšieho “nábožen­ského života a chápania”.

Veriaci by sa mohli pýtať, ako môžu rozoznať, či myš­lienka prichádza z ich mysle alebo z ich srdca. Činnosť našej mysle je možné rozoznať, keďže ona prichádza z našej hlavy a my vieme kedy myslíme, zkúmame alebo uva­žu­je­me v našom mozku. Čin­nosť nášho srdca prichádza “hlboko zvnútra” našej pupočnej oblasti bez toho, aby naša myseľ bola zúčastnená v pozoro­va­teľ­nej miere. Takéto my­šlienky a zámery nášho srdca môžu prísť bez toho, aby sme upriamili na ne vedomú pozornosť mysle. Oni obyčajne vyjdú z nášho srdca spon­­tánne. Rozdiel medzi čin­nos­ťou našej mysle a srdca je veľmi dôležitý. Myšlienky našej starej mysle nie sú Páno­vi cenné a nemajú pred Ním hodnotu. Pán o nich toto hovorí:

“Pán pozná myšlienky človeka, že sú márnosťou.” (Žm. 94:11)

Kedykoľvek teda veriaci povie: “Ja si myslím…”, to čo nasle­duje nemá duchovnú hodnotu, keď to vychádza z moz­ku. Poznamenajte si, prosím, že Duch Boží nikdy neviedol Ježiša, aby povedal: “Ja si myslím… ja predpokladám… ja dúfam… ja sa domnievam… snáď, možno…”! Kedykoľvek Pán hovoril, On povedal: “Naskutku vám hovorím… v pravde vám poviem …” – žiadne “myslenie”, predpokla­da­nie, domnievanie sa, žiadne rozumovanie. Toto tiež znamená, že Duch Boží ani vás nikdy nepo­ve­die, aby ste sa v duchovných veciach vyja­dro­vali ako sú horeuvedené príklady, ale ako sa vyjadroval Pán Ježiš. Hore­­­uvedené príklady pochádzajú z prirodzenej duše a nie z Ducha Božieho. Či veríte tomuto faktu?

 

*     *     *

Duch Pánov má privádza, aby sme si v tomto bode pri­po­menuli, že konaním chýb v dôsledku nášho chybného my­­slenia nemusíme hrešiť proti Bohu. Ale predpo­kladaním, domnievaním sa, domýšľaním si bez overenia si faktov, my hrešíme proti Bohu! Tieto hriechy “blúdenia skrze domnie­va­nie sa, alebo domýšľavosť” majú potom nadvládu nad nami a my nemôžeme byť spra­vod­liví, ani bezúhonní od veľkého previnenia. (5M. 13:14// Žm. 19:13,14(5))

 

*     *     *

Dôležité teda je, čo veriaci “verí a pozná v jeho srdci”. Dokiaľ srdce nie je obnovené v pozorovateľnej miere, my­seľ je tiež neobnovená. Ona je stále v temnote, ba môže byť aj strnulá alebo paralyzovaná a tak neschopná správne myslieť alebo uvážiť záležitosti Pána a Jeho Slova.

 

Je nemožné ovládať myšlienky našej mysle (2Kor. 10:5) bez toho, aby naše staré srd­ce bolo najprv dot­knu­té a čistené a najprv myšlienky srdca ovládané.

 

Na druhej strane, takáto neobnovená myseľ je stále pri­pravená zapojiť sa do nekonečných náboženských diskusií, argumentácií, pochybností, otázok, vysvetľovaní alebo tiež iných foriem behania dookola v intelektuálnom kolotoči a duchov­ne nikam ne­dospieť. Toto je typické “intelektuálne” náboženstvo, či ná­bo­ženská psy­cho­­ló­­gia, ktorá neprináša žiadne duchovné hodnoty, ani žiadny duchovný pokrok, či duchovný rast, žiadne duchovné dospievanie.

 

Toto je vhodné a správne miesto pre citovanie ďalšie­ho Slova Božieho, ktoré sa dotýka tejto témy v jej samot­nom jadre. Pán hovorí:

“Lebo ako on myslí vo svojom srdci, taký je...” (Pr. 23:7(40), slov. text je chybný, “duša” nie je “srdce”)

 

*     *     *

Duch Boží ma nasmerováva, aby som deklaroval to, čo vidím u Pána, keď opakujem duchovný fakt: My sme takí, ako myslíme vo svojom srdci!

 

Toto extrémne dôležité Slovo deklaruje nielen du­chov­nú realitu našej osobnosti pred Bohom, ale “skrýva“ v Sebe nasledovné z Neho vyplývajúce fakty:

a)         My sa nemôžeme stať inou osobnosťou (než sme) bez toho, aby sme začali inak myslieť v našom srdci,

b)         My nemôžeme začať myslieť inak v našom srdci, bez toho, aby sme začali vidieť niečo iného (nového) v našom srdci,

c)         My nemôžeme začať vidieť nič iného v našom srdci bez toho, aby sme sa vzdali tam existujúcej temnoty, ktorá nám prekáža vidieť niečo iné (nové) v našom srdci,

d)         My sa nemôžeme vzdať temnoty existujúcej v na­šom srdci pokiaľ nedovolíme Svetlu Pána, aby tam vošlo,

e)         My nedovoľujeme Svetlu Pána, aby vošlo do nášho srdca pretože nemôžeme uveriť, že tam môže byť ne­jaká temnota, že to, čo čítame alebo počujeme o sebe alebo čo nám iní povedia môže byť naozaj pravdou.

Obráťme teraz poradie týchto faktov a začnime vidieť a ro­zu­­mieť, čo nám Pán chce ukázať, aby sme tu videli:

 

a)        Keď začneme byť ochotní pozastaviť sa, alebo aj pri­pus­tiť, že naše myšlienky, zámery, plány a skutky na ktoré nám iní poukazujú môžu indikovať nejakú temnotu, hlúposť alebo zlo v našej osobe – stávame sa premožitelia, víťazi,

b)        Keď začneme veriť tejto pravde, Svetlo Pána vojde do nášho srdca,  (Hab. 2:4// Rim. 1:17//  Gal. 3:11// Žid. 10:38)

c)          To Svetlo nás uschopní začať vidieť iné (nové) veci v na­šom srdci, ktoré sme tam predtým nikdy nevideli,

d)   Videnie iných (nových) vecí v našom srdci nás u­schopní začať myslieť iné (nové) myšlienky v našom srdci,

e)        Keď začneme myslieť iné (nové) myšlienky v na­šom srd­ci, začneme byť inou osobnosťou!

 

Toto je cesta Spásy a pretvárania našej osobnosti pred Bohom na Podobu Krista Ježiša. Môžem povedať z vlastnej skúsenosti, že tá jediná bolestná etapa v tomto procese je opísaná v bode a), kde musíme „premôcť samých seba“, náš imidž, pýchu a strach, a potom v bode b) vykro­čiť z nášho člna na vodu (začať kráčať vierou) a ísť po vode (vierou) smerom k Ježišovi. (Mt. 14:28-29)

 

*     *     *

 

Je to naozaj prekvapujúce, že naša osobnosť nie je vyja­dre­ná tým, čo si myslíme v našej mysli, ale v srdci. Preto je Slovo Božie zamerané na naše srdce a tiež svedčí Samo o Sebe a to nasledovne:

 

“Lebo Slovo Božie je živé (oživujúce, život prinášajúce) a účinné a ostrejšie nad každý dvojsečný meč, a prenika­jú­ce (bolí to ľudskú dušu) až do rozdelenia duše a ducha, (vonkajšieho a vnútorného človeka) kĺbov a špiku a posu­dzu­je myšlienky a zámery srdca.” (Žid. 4:12// Zj. 2:12, viď tiež stranu B2[7])

 

Prečo Slovo Božie posudzuje myšlienky a zámery náš­ho srdca a nie našej mysle? Prečo Pán klope na dvere náš­ho srdca a nie na dvere našej mysle? (Zj. 3:20) Tieto otázky majú jednu jednoduchú odpoveď a možno ju nájsť v inom Slove Božom, ktoré hovorí:

 

„Stráž svoje srdce celou svo­jou pečlivosťou pretože z neho pochádzajú podstaty  života.“ (Pr. 4:23)

 

Podstaty (korene, otázky, axiomy) života ne­pre­bý­vajú v mysli človeka, ale v jeho srdci!

 

 Preto myšlienky a zámery našej mysli nemajú silu roz­ho­­do­vať o našom živote, o realizácií nášho života, o zme­nách nášho života, nášho charakteru a našej samotnej mysli. Oni nija­kým spôsobom nedo­ká­žu obnoviť alebo priniesť život do našej duše. Možno ich jedine porovnať s našími „Novoročnými predsavza­tia­mi“. Vyžaduje to naše srdce a Slovo Božie v  ňom, aby vyko­na­lo túto prácu Spásy.

 

Ak by sme videli, verili a žili tento fakt v na­šom živote, prinieslo by to revolúciu do celej Cirkvi*. Pozdvihlo by nás to nad všetko mŕtvolné a pozemské a dalo by nám to pohľad na živé a nebeské za čím buď otvorene, alebo skryto túžime vo vlastných srdciach, ale nie sme vlastne schop­­­ní to do­siahnuť. (Jn. 3:12,31-34// Fil. 3:18-20// Jak. 3:14-18// Kol. 3:2, atď.)

 

*[Kedykoľvek teraz v texte spomenieme „Cirkev“ bude­me to vždy chápať ako „Cirkev-Izrael“, ktorí dvaja boli Pánom uči­ne­ní Jedným; pozri viac ďalej]

 

Verím preto, že to nie je len žiadúce, ale životne dôleži­té pre nás všetkých, učiť sa rozoznávať srdce od mysle v ich myslení, rozumovaní, uvažovaní a iných akciách, reakciách, či ne-akciách, nečinnosti. Preto...

 

nikdy nemiešajme naše srdce s našou mysľou, lebo by sme sa dopustili nebezpečných chýb, ktoré by nás mohli držať v podvode a pomaly viesť do záhuby!

 

Táto kapitola by nemala byť ukončená bez Slova Božie­ho, ktoré chcem nielen citovať, ale sa ho aj modliť spolu s veľkým apoštolom Pavlom v jeho modlitbe:

 

„Žeby Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec Slávy, dal vám ducha múdrosti a zjavenia pravým poznaním Jeho, majúc oči vášho (nie prirodzeného, natu­rál­neho, ale duchovného) chápania osviete­né, aby ste vedeli...(v du­chu a v srdci, nie v mysli) (Ef. 1:17,18)

 

Navrhujem, aby sme úpenlivo poprosili Nášho Pána, aby milostivo odpovedal na túto našu modlitbu pre nás všetkých a priťahoval nás hlbšie do Svojej Pravdy, čiže, do Seba a vyššie, než je všetko pozemské a dočasné, čo za­nedlho zanikne a čo by nám v opačnom prípade zostalo v  ceste ako mohutná prekážka.

 

 

NOVÉ SRDCE A MYSEĽ

 

(1) „Aby ste si (vy) vyzliekli, čo sa týka starého spô­so­bu žitia (vyjadrovania sa vo vás vládnuceho) starého človeka, ktorý je skorumpovaný vo svojich klamných chtivostiach...

(2) A boli obnovení v duchu svojej mysle...

(3) A (vy) si obliekli nového človeka stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a pravdivej svätosti.“ (Ef. 4:22-24)

 

Toto by mali byť veľmi známe pasáže Písma, ktoré teraz uvážime vo svetle horeuvedených faktov týkajúcich sa srdca, mysle a vôle. Tieto tri horeuvedené verše uvážime se­parátne, keďže je dôležité vidieť „proces“ našej Spásy, čo sa týka nášho srdca, vôle a mysle. (viď tiež Kol. 3:9,10)

 

Náš starý človek, stará nátura, staré stvorenie pozo­stá­va zo starého srdca, starej vôle a starej mysle. Všetky tri musia byť obnovené, pretvorené, oživené. V ich prirodze­nom stave oni žijú emocionálne a intelektuálne, ale duchov­ne sú mŕtve. (1Tim. 5:6// Zj. 3:1)

Keď sme znovu-zrodení (Jn. 3:3-8), Život Boha oživí a začne vládnuť jedine nášmu duchu, ale nevládne našej duši! Tento starý, mŕtvy človek ovládajúci našu dušu musí byť „vyzlečený“ keďže je skorumpovaný vo svojich klamlivých chti­vostiach a totálne nepoužiteľný a neprijateľný Pánovi pre Jeho účely, túžby a ciele.

 

1.      Verš 22 poukazuje na obnovu, pretvorenie nášho starého srdca a vôle.

2.      Verš 23 poukazuje na obnovu, pretvorenie našej starej mysli.

3.      Verš 24 poukazuje na „oblečenie si“ nového srdca, novej vôle a novej mysli, ktoré teraz tvoria nášho Nového Človeka.

 

Namiesto ponorenia sa do množstva teológie, dám pred­nosť podať moje živé skúsenosti a vieru, ako Pán riadi tento „proces“ s každým veriacim.

1.      Efežanom  4:22

 

Ten najprvší fakt, ktorý si musíme všimnúť vo verši 2224 je ten, že MY si musíme „vyzliecť starého človeka“ a „obliecť nového človeka“, Boh Sám nám to neurobí! Boh nám jedine poskytne silu a vedenie a tým nás uschopní urobiť to rozhodnutie v našom srdci a vykonať ho! Ak my iba „čaká­me na Pána, aby v nás vykonal, čo On chce“, potom sme hrozne podvedení a nechávame si újsť našu Plnú Spásu! (viď tiež 2Kor. 7:1// Fil. 2:12) Základné kroky a vedenie Božie je nasledovné.

 

Za prvé, Pán začne klopať na „dvere“ nášho srdca (Zj. 3:20) potom, čo sme „odstavení od mlieka a odňatí od pŕs“. (Iz. 28:9) To znamená, potom, čo sme ukončili naše du­chov­né detstvo (Žid. 5:13) a sme pripravení prijí­mať du­chov­nú zná­mosť a chápať ju v našom srdci (Mt.13:15), Pán začne klopať a čaká, či Mu otvo­rí­me naše srdce, alebo nie. „Kľuč­ka“ je iba zvnútra a nikto nemô­že otvoriť naše srdce jedine my sami. Pán neustáva klo­pať (možno aj cez túto knihu, alebo cez iné prostriedky) až dokiaľ neotvo­rí­me naše srdce Nášmu Spasiteľovi, ktorý žije a vládne jedine v na­šom duchu. Keď Mu otvoríme naše srdce, On tam môže vstú­piť a pomaly a progresívne usta­noviť Svoju vládu tiež v našom srdci a potom aj v celej duši.

 

Predtým, než dovolíme Pánovi vstúpiť do nášho srdca a vlád­nuť tam, nemáme právo nazývať Ho „Naším Pánom“! On je Náš Spasiteľ, ale MY vládneme našej duši a životu a nie On! (Lk. 6:46) Uvážte aj túto pravdu vo svojom srdci.

 

Súc v našom srdci, Pán môže mať s nami obecenstvo. Cez to obecenstvo, On nás môže začať „zpoznávať“ a my môžeme začať „zpoznávať Jeho“ (Mt. 7:23; 25:11,12) a to nie­len ako Nášho Spasiteľa, ale tiež ako Nášho Pána s Mocou a Auto­ritou nad našim životom!

 

Čo sa týka obecenstva, je ono to isté v našom fyzickom živo­te, kde iba blízky priatelia, ktorí mávajú osobný styk môžu po­znať jeden druhého veľmi dobre. Nezáleží koľko čí­tame alebo poču­jeme o osobe, nikdy ju nemôžeme poznať pokiaľ sa nezač­ne­me stýkať osobne a hovoriť a podeliť sa zo srdca a mysle. Pravda? Toto je tiež dôvod pre spoločné „chodenie“ pred svad­bou. My máme „chodiť“ aj s Na­šim Spasiteľom a Pánom pred na­šou svadbou s Ním. On sa s  nami neožení pokiaľ sa nesta­ne­me múdrymi pannami. A ak nebudeme s Ním „chodiť“, nebu­de­me sa navzájom poznať, ani mať Jeho Život a my zosta­ne­me hlúpymi pannami. (Mt. 25:8-12// Jn. 5:40)

Po vstupe do nášho srdca, Pán do neho donesie Svoje Svet­lo, Pravdu a Život a začne nám pomaly ukazovať, tu trošku a tam trošku (Iz. 28:10), pýchu, sebaspravodlivosť, neveru, špinu, zlo, podvody, hor­kosť, bezbož­nosť, tvrdo­hla­vosť, neochotu a iné nežiadúce rysy nášho starého srdca. Je to akoby otvorenie vrát do náš­ho pozemku, záhrady, či vinohradu o ktorý sme sa my ne­sta­rali, Majstrovi-Záhradní­ko­vi. (P.Šal. 1:6)

On potom započne meniť našu „džunglu“ plnú podivných, nebezpečných, jedo­va­tých, pla­ziacich sa kreatúr a porastov na prekrásnu záhra­du plnú krásnych kvetov, kríkov, trávnatých polí, jazierok, vodopá­dov a von­ných korenín (P.Šal. 4:12-16). My sami by sme to nedokázali, ale Náš Majster-Záhradník bude poža­do­vať našu spoluprá­cu pri každom kroku.

 

Za druhé, Pán pracuje tiež v naše vôli, aby sme boli ochotní konať JEHO záľubu a nie vždy iba našu. (Fil. 2:13(6), slov. text je chybný) Čo je Jeho záľuba? Stvoriť v nás nové, čisté, rýdze srdce, (Žm. 51:12) čiže, akoby novú záhra­du, vinicu (P.Šal. 4:12-16) s novým duchom a urobiť nás duchov­ne ži­júcich... lebo veď prečo by sme mali zostať (duchovne) mŕtvi? Pán nemá záľubu v našej smrti (v separácií od Neho). (Ez. 18:30-32; 36:26,27// Žm. 24:3,4)

Keď si potom pýtame, želáme a dovolíme Jeho Duchu, aby vybral z nášho srdca tú zlú časť, ktorú nám ukázal, my vtedy pracujeme na našej vlastnej spáse! (Fil. 2:12) My takto spolupra­cu­jeme s Bohom v bázni a trasení sa na stvore­ní náš­ho nového srdca... trošku po troške... cez Jeho Slovo, ktoré spô­so­buje, že klesáme zpäť a sme zlomení a v našom sta­rom srdci sme lapení do sľučky. (Iz. 28:13) Toto je v nás konané tak, ako rastieme do Krista a tento proces po­kračuje, až pokiaľ naše srdce nie je nové, čisté a rýdze. (Mt. 5:8// Ef. 4:15) Toto obyčajne trvá celý náš pozemský život... a mož­no niekoľko ďalších storočí v Tisícročnom Kráľovstve Nebes­kom na zemi. (viď stranu B4[7])

 

Naše srdce a vôľa musia najprv byť dostatočne obnove­né, aby naša myseľ tiež mohla nasledovať svoj regeneračný proces. Sled týchto veršov je teda ustanovený Bohom a  uka­­zuje, že Pán nezačína našou mysľou.

 

2.      Efežanom  4:23

 

Kedykoľvek špinavá, zlá, mŕtva časť bola vyňatá z náš­ho srdca (cez kázeň a naše pokánie) a nová, čistá a žijúca časť tam vy­tvo­rená, potom pod­stata nášho života v tej časti nášho srdca (Pr. 4:23) bola tiež oži­vená a je teraz schopná „vidieť, počuť a chápať“ Boha!

Táto nová a žijúca časť nášho srdca a nová časť našej vôle sú teraz spojené a absolútne poddané Bohu a Jeho Vôli. Ja verím, že toto je dôležitý fakt a absolútne potreb­­ný pre akúkoľvek na­sle­dov­nú obnovu našej mysle. Plný dopad tohto faktu bude možné vidieť neskôr, keď budeme prenikať hlbšie do tajomstiev našej Spá­­sy a postupného pretvárania našej starej duše V Kristovi Ježišovi.

Boh potom siaha na našu myseľ a prináša do nej to isté svetlo z nášho už očisteného srdca, ktoré ukazuje oblasti nespra­­­vod­­livých myšlienok a sú­dov, hlúpostí, tvrdohlavosti, temnoty a iného zla. Myseľ je týmto uschopnená opustiť svoju temnotu a zlo, byť očistená a začať myslieť spra­vo­dli­vo, múdro a pravdivo v tej istej ob­lasti, kde naše srdce a vôľa už boli obnovené, očistené, zjednotené... pretože naše srdce a vôľa teraz podporujú to isté svetlo aj v mysli. Vnútri našej duše niet viac opozície, nesúhlasu, nezhody – v tej oblasti.

 

Obnovená podstata života v našom srdci sa stala zákla­dom nového myslenia, uvažovania a chápania tiež v našej mysli. Tri orgány našej duše sa takto stali spojené v jedno – v tej obnovenej oblasti.

 

Obnova našej mysle je teda závislá na obnove našho srd­ca a vôle, v akejkoľvek oblasti nášho života, v akejkoľ­vek podsta­te nášho života. Je to pomalý proces ako už Pán naznačil vo Svojom Slove – tu trošku a tam trošku. On nám nemohol ukázať naše celé staré srdce alebo myseľ a  očakávať od nás schopnosť vzdať sa celého nášho starého života jedným rozhodnutím, čo je absolútne nemožné, ale musíme to robiť postup­ne. Je aj tak dosť ťažké a bolestné vzdať sa trošky tu a trošky tam.

 

Museli ste aj sami zakúsiť, že aspoň v niektorých okol­nos­tiach vaše srdce a myseľ „nesúhlasili“ jeden s druhým v niektorej dôležitej otázke, či podstate života a vaša vôľa mala ťažké chvíle robiť rozhodnutia. Boli ste jednodu­cho nerozhodní. To ale znamená, že vo vašej duši nebola jedno­ta. Pravda?

 

Mnohokrát môžeme súhlasiť s nejakou prav­dou v našej mysli – ale naše srdce je proti tomu! V na­šom vnútri je konflikt a my nie sme schopní vykonať, žiť tú pravdu v našom živote! Náš „dom“ je rozdelený a my si nemusíme byť toho ani vedomí! (Mt. 12:25)

 

My si nemusíme byť vedomí toho, že naše srdce nemusí nasle­dovať našu myseľ. Takže, v niektorých rozhodujúcich chví­ľach nie sme schopní nasledovať a žiť pravdu, ktorú naša myseľ „pri­jala a súhlasila s ňou“ pretože naše srdce nie je za to! Toto potom vedie k mentálnemu náboženstvu, kde môžeme sú­hla­siť jeden s druhým, zatiaľčo zostávame impotentní konať, žiť to, s čím sme súhlasili.

 

Nikdy ste si to nevšimli vo vlastnom živote? Ne­všimli ste si, že bez ohľadu na to, koľko náboženkých vedomostí ste na­zhro­maždili vo svojej mysli a s nimi súhlasili, nijako vám to nepo­moh­lo v hodine nú­dze? Bez ohľadu na to, koľ­ko dôležitých poznámok ste si urobili v zošitoch, v sku­toč­nom živote ste ich nikdy nemoh­li uviesť do praxe a každý krát ste akosi stroskotali? Prečo? Pretože vaše vedomosti a poznámky neboli „prevedené“ do vašej krvi, čo je váš živo­t. (5M. 12:23(7), slov. text chybný) Oni zostali iba vo vašej pamäti, ak tam vôbec zostali. Zodpovedajúce podstaty života vo vašom srdci zostali nedotknuté, nezmenené!

 

Prečo sú také veci možné? Pretože srdce nebolo dot­knu­té Duchom Božím a žiadna duchovná práca, žiadna du­chovná zme­na v srdci nenastala. Prečo? Lebo Pánovi nebol daný prístup do vášho srdca, hoci by ste také niečo možno nikdy ne­pripustili, alebo neverili. Ale vaše ovocie vždy pouka­­zuje na realitu a to napriek vašim želaniam, tvrde­niam, snom, alebo presvedčeniam.

 

Kedykoľvek naše ovocie nie je dobré, snažíme sa brániť sa a nájsť príčiny našich chýb alebo nedostatkov mimo nás v tom, čo robíme alebo nerobíme a tým odbočiť pozornosť od hlavného problému. Hlavný problém je obyčajne a často v našom vnútri. Problém nie je to, čo robíme alebo ne­ro­bí­me, ale čo sme vnútri. Naše úsilie môže byť príkladné, naše cesty vždy čisté v naších očiach, ale naši duchovia (mysle, srdca a vôle) sú priebežne „posudzované“ Pánom! Pán vždy váži, posu­dzu­je našich duchov v ktorých kráčame a konáme naše skut­­ky. On posudzuje ich zdroj a nie naše skutky samotné! (Pr. 16:2) Konflikty v nás spô­so­bujú tiež konflikty mimo nás.

 

A ďalší fakt, ktorý je potrebné si zapamätať a veriť je nasledovný. Môžeme spievať prekrásne hymny, ruky vy­stre­­té k Nebu, slzy kotúľajúce sa dolu lícami, emócie napl­ňujúce našu dušu. S tým nie je nič zlého – avšak – to nija­ko nezna­mená, ani nedokazuje, že nejaká duchovná zmena bola usku­točnená v našom srdci, vôli, či mysli! To môže byť typické emocionálne náboženstvo.

Ako to viem? Sám som v minu­los­ti prešiel tými­to ve­cami spolu s mnohými bratmi, ktorí boli v tej istej kongre­gácií. Avšak, naša pýcha, arogancia, tvrdohlavosť, hlúposť, strach, závisť, temnota a iné ne­žia­dú­ce veci v našom srdci zostali nedotknuté a nezme­ne­né! Sám som to zažil. Hneď po našej požehnanej boho­službe, Pán skúšal niektoré duše, ktoré to spievali a hlasno Ho oslavovali – a oni zlyhali. Nemohli mi ani podať ruku, ani sa pozrieť do mo­jich očí, pozdraviť ma, či slobodne hovoriť so mnou, ich duch im nedovolil ani stretnúť ma tvárou v tvár. (viď tiež stranu 14[8]) Prečo? Akí duchovia ich mali „v hrsti“?

 

Pravá Spása vždy obsahuje v sebe pravé prekonávanie samých seba a je preto vždy sprevádzaná aspoň určitým stupňom utrpenia a bolesti a smrti starého stvorenia!

 

Zmeniť názo­ry nie je bolestné, zmeniť srdce je! Počuť pravdu o „starom sebe samom“ je vždy bolestné! Preto kresťania nehľadajú pravdu o sebe, ani nechcú o nej počuť. Boja sa, že by nebola príjemná... a majú pravdu!

       Hovoriť pravdu z nášho starého srdca je ex­trém­ne bole­st­­né, niekedy nemožné! Musíte byť prive­de­ní tak­mer do „hnevu“, aby ste začali hovoriť prav­du zo svoj­ho starého srdca! Sila takého vášho „hnevu“ musí byť väčšia, než sila vášho pokry­tec­tva, aby ste mohli takto hovoriť. Je to pravda?

 

Kresťania vždy hľadajú jedine lásku, šťastie, pokoj, prospe­ri­­tu, zdravie, slávu a súhlas od iných, a to, za každých okol­ností – práve tak, ako to hľada­jú aj pohani. Viem, že exis­tuje Slovo Božie v 3.Jánovi 2. Ale môže existovať iba málo veriacich, ktorí chápu toto Slovo v srdci tak ako Ho Duch Svätý mieni a nie iba logic­ky.

Za prvé, zdravie a prosperita je mienená v duchu, duši a tele – v tom poradí! (1Tes. 5:23) Mnohí veriaci a duchov­ní vedúci (aj tí dobre známi) veľmi radi berú poradie v opač­nom zmysle. Ale ak moje telo prosperuje, to iba vtedy, keď moja duša prosperuje, a moja duša prosperuje, keď môj duch prosperuje. Hociktorý karnálny kresťan môže cítiť, že jeho duša, či telo prosperuje, ale Pán vie, že to môže byť iba „sladké klamstvo“, lebo pravá prosperita začína v duchu.

 

Za druhé, prosperita u Boha môže byť niečo úplne iného, než prosperita u ľudí. Veriaci žijúci mimo Ducha sú extrémisti. Buď veria, že „dobrý“ kresťan má byť „stále chudobný a stále trpieť“ alebo byť stále zdravý a nič dobré­ho mu nesmie chýbať. Ale obe presvedčenia pochádzajú z ich telesnosti, karnality. Páno­va pravda je, že žiadny spra­vodlivý nebol nikdy opustený, chudobný a žobrajúci chlieb. (Žm. 37:25) Na druhej strane, veriaci nemajú byť lakomí, ale spokojní s tým, čo majú, čo im Pán ude­lil. (Žid. 13:5// Fil. 4:11) Tieto Slová Nášho Pána by mali byť správ­nym rámcom pre obraz našej prosperity.

 

Za tretie, pravá prosperita od Boha je závislá na našej posluš­nosti a službe Jemu. Je pravdou, že Boh...

„Neodvráti Svojich očí od spravodlivých,“ (Job 36:7) Ale On im tiež ukazuje ich skutky a ich prestúpenia... a že ich majú nad­mieru. A potom...

„On otvára im ucho na disciplínu a prikazuje im, aby sa navrátili od neprávostí. AK oni poslúchnu a budú Mu slúžiť, strávia svoje dni v prosperite a svoje roky v bla­­­že­nosti.“  (Job 36:8-14, viďte tiež Jer. 22:21,22 a posúďte sami)

 

Táto cesta Ducha sa teda nemusí ani z ďaleka približovať ku kar­nálnym pokusom mno­hých služobníkov definovať pro­spe­ritu ich stádečka a možno ich tým podvádzať.

 

Pravá prosperita je individuálna záležitosť medzi Bohom a každým veriacim podmienená srdcom, du­chov­ným stavom a skutočnými potrebami veriaceho podľa posudku Božieho... nie podľa posudku veriaceho.

 

Pán často dovoľuje, aby sme sa dostali do situ­á­cií, kde sme skúšaní, niekedy až prísne skúšaní a kde buď zostane­me stáť, alebo padneme. Náš pád, porážka nie je tragédiou, ak sa z toho učíme a dovolíme Pánovi, aby v tej oblasti vy­bu­do­val našu vieru, duchovnú silu a múdrosť. Potom sa postavíme a pokračujeme. Tragédiou je, keď sa rozhodne­me nepostaviť sa a nedovoliť Pá­no­vi, aby nás posilnil, učil, budoval našu trpezlivosť, húžev­na­tosť, múdrosť, vieru; keď si zatvrdíme naše srdce a viac sa nesta­rá­me, čo Pán robí s nami, v nás alebo cez nás; keď si neuve­do­mu­jeme, že sa musíme postaviť nielen kvôli sebe, ale tiež  kvôli tým, kto­rým sme povolaní slúžiť a stať sa požehnaním. My neži­je­­me len pre seba, pre naše osobné požehnania!  (Rim. 14:7)

 

Chcem priviesť do vašej pozornosti ešte jedno Slovo Bo­žie, ktoré tiež ukazuje, že naša myseľ je obnovovaná ako posledná časť našej duše, teda, po obnovovaní srdca a vôle. Apoštol Pavol nás naliehavo žiada:

„... buďte zmenení obno­ve­ním svojej mysle, aby ste mohli (boli schopní) potvrdiť (vašim životom) čo je to tá dobrá, prijateľná a dokonalá Vôľa Božia.“ (Rim. 12:2)

Jedi­ne s celou obnovenou dušou môžeme byť schopní uká­zať, či potvrdiť dokonalú Vôľu Božiu v našom živote a nikdy nie predtým.

V tomto bode by som celým srdcom rád odkázal čitate­ľa na vynikajúcu knihu brata Watchmana Nee „Uvoľnenie Ducha[2]“. Je venovaná práve tejto, v našom kresťan­skom živote najdôle­ži­tej­šej téme – rozbitiu nášho „vonkaj­šie­ho člo­veka“. Brat Watch­man nazýva nášho ducha „vnútorný človek“, našu dušu „vonkajší človek“ a naše telo „najvon­kajší človek“. Pokiaľ náš vonkajší človek, naša duša, ktorá je skorumpovaná, zlá a hriešna, nie je rozbitá, zlomená, náš Nový Človek (duchovný a svätý Človek) nemôže prevziať „kormidlo“ a my nemôžme začať žiť a konať cez neho. Bu­dem citovať aspoň niektoré z veľmi dôležitých riad­kov v je­ho vynikajúcej knihe, ktoré nepochybne prišli bratovi Watch­ma­­novi zjavením od Boha. Na strane 14 on píše:

 

„Pán používa dva spôsoby na rozbitie nášho vonkajšie­ho človeka: jeden je postupný, ten druhý je náhly, prudký... Časovanie je v Jeho rukách. My ten čas nemôžeme zkrátiť, ale zaiste ho môžeme predĺžiť. V niektorých životoch Pán môže uskutočniť túto prácu po niekoľkých rokoch jednania s nami; v iných je evidentné, že aj po 10, či 20 rokoch práca stále nie je ukončená. Toto je veľmi vážne! Nič nie je boles­tivejšie, než plytvanie Božím časom. Ako často je potom cir­kev brzdená! Môžeme kázať užívajúc našu myseľ, môžeme iných vyburcovať cez naše emócie; predsa však, ak nevieme ako užívať nášho ducha, potom Duch Boží sa nemôže dot­ý­kať ľudí cez nás. Taká ztrata je veľmi veľká..."

 

Na stranách 57-59 pokračuje:

„Aby náš vonkajší človek bol rozbitý, naše zasvätenie sa Pánovi je absolútne nevyhnuné... Vyžaduje to zasvätenie sa a disciplínu Ducha Svätého, aby sa z nás mohli stať nádoby vhodné pre použitie Majstrom... Všimnite si tiež, ako ďaleko presahuje disciplína Ducha Svätého naše zasvätenie sa... Ako často sme prichytení nepripravení a robíme uzáver, že takú drastickú vec sme nepotrebovali. Jeho disciplína príde na nás mno­hokrát náhle bez toho, aby sme mali akúkoľvek pred­­chádzajúcu výstrahu!...

 

Externé veci môžu zasiahnuť vonkajšieho človeka naj­bolestivejšie. Sú to teda externé veci, ktoré Boh používa pri jednaní s naším vonkajším človekom... Či si neuvedomujete, že všetky udalosti vášho života za posledných 5, či 10 rokov boli nariadené, aranžované (dovolené) Bohom za účelom vašej výchovy? Ak ste šomrali a sťažovali sa, bolestne ste zlyhali rozpoznať Jeho ruku. Ak ste si mysleli, že ste snáď mali iba smolu, neboli ste si vôbec vedomí disciplíny Ducha Svätého. Zapamätajte si, že čokoľvek k nám prichádza je na­meriavané Rukou Boha pre naše najvyššie dobro.“

Napokon, na strane 60, on môže dávať zástupom veria­cich ozajstný šok ich života deklarujúc nasledovné:

„My dostávame milosť cez obcovania, cez posolstvá, cez modlitby, a tak ďalej. Ale tá najväčšia milosť, kto­rú si nemôžeme dovoliť zanedbať je disciplína Ducha Svä­té­ho. Nič nemožno porovnať s touto milosťou – nie modlitbu, nie čítanie Biblie, obcovania, posolstvá, meditácie, ani uctie­va­nie. Medzi všetkými Bohom-danými prostriedkami milosti, zdá sa, že táto je tá najdô­le­žitejšia!... Žiadny iný prostrie­dok milosti túto nemôže nijako nahradiť.“

 

Dôležitý fakt, ktorý je potrebné deklarovať na tomto mies­te je ten, že Boh takmer vždy koná túto prácu rozbíja­nia von­kaj­šie­ho človeka, našej duše, cez iných, hlavne tých, ktorými môžeme opovrhovať alebo byť na ních nahnevaní alebo ich nenávidieť alebo nespravodlivo súdiť alebo ich aj milovať! Takže, jak naše emócie, tak aj myslenie a rozumo­va­nie sú „atakované“ a my uka­zu­jeme „pravé far­by“ nášho vonkajšieho človeka, čo znamená, jeho skutočné potreby.

 

Než zakončíme tému tohto verša nesmieme zabudnúť, že mocnosti temna a zla nenávidia akúkoľvek obnovu nášho srdca, vôle a mysle. Oni nikdy neopustia náš charakter do­bro­­­voľne, ani nebudú sledovať proces našej Spásy nečin­ne! Je normálne, keď zakusujeme ich odpor alebo priamy útok na každú časť našej duše. Náš nepriateľ môže zaútočiť na naše srdce a jeho emócie, na našu myseľ a jej myšlienky, či na našu vôľu a jej schopnosť robiť správne rozhodnutia. 

Mô­žu byť dni, kedy sa cítime depresívne, môžeme byť zhnusení, roz­rušení alebo celkom neschopní pohnúť sa, či urobiť roz­hodnutia. Všimli ste si také momen­ty vo vašom živote? Ak aj áno, ale ste nemuseli objaviť, či chápať ich pravé duchovné korene a dôvody.

 

Napokon je žiadúce spomenúť, že náš nepriateľ útočí aj na naše telá. Často sa skrýva za naše legitímne slabosti, či nemoce a zväčšuje ich, takže jeho akcie nie sú ľahko obja­vi­teľné. Môže nainfikovať naše telo takými pekelnými ne­mo­cami, ako je, napríklad, rakovina. Fyzická rakovina vždy naznačuje pred-exis­tenciu „duchovnej rako­vi­ny“, ktorá po­tom ovplyvňuje našu dušu a napokon aj telo. Rakovina je vždy spojená s „nekontrolo­va­ným rastom“ v duchu alebo v tele!

Ne­­budeme sa v tomto bode venovať tejto téme viac, než je hore­uve­dené, aby sme neodbočili z hlavnej témy. Avšak, vrát­i­me sa k tejto téme neskôr, lebo existujú dôležité du­chov­né skúse­nos­ti a fakty spojené s uzdravova­ním našich fyzických tiel.

3.      Efežanom  4:24

 

Tento verš zhrňuje, čo Duch vypracoval v predošlých dvoch veršoch. Tiež nám hovorí, že práca Ducha Svätého má sa teraz praktizovať v našom dennom živote, aby sa takto stala našim zvykom, našim „novým životom“.

 

Jedine takto sa náš Nový Človek „oblieka“. Fakticky, Pán nás vedie, aby sme zakúsili Jeho prácu v našom srdci, vôli a mysli a podrobí nás skúškam, aby sme sami mohli vidieť, že my nie sme tá istá osoba v tých nových oblastiach duše. Sme iní kdekoľ­vek On vykonal a dokončil Svoju prá­cu, najprv v našom srd­ci a vôli a potom aj v mysli. Začnite rozoznávať samých seba a uvidíte pravdu tohto Slova Božieho.

 

Srdce, ktoré bolo dostatočne očistené, obnovené  a pretvorené nebude nikým, ničím, žiadnou zprávou pichnuté, urazené, otrasené, či podráždené. Môže­te si takto sami overiť stav vášho vlastného srdca.

 

Budeme dokonca prekvapení, že veci, ktoré sme pred­tým nedo­kázali konať sú teraz ľahko urobené. Budeme ich dokonca robiť spontánne bez toho, aby sme sa nútili, bez bolestnej tvári, bez „parenia mozku alebo kúsania nech­tov“. Zakúsime tento nový prebohatý život a tiež objavíme, že jeho sláva, radosť a dokonalosť je hodná omnoho viac, než „utr­penie, ktoré sme museli chvíľku trpieť“. (Jn. 10:10// 1Pet. 5:10) Boh nás takto zdoko­na­ľuje podľa Svojej Vôle.

 

Niektorí veriaci-premožitelia sa mi zdôverili, že iní im často hovoria: „Tu nemôžete byť dokonalí, Boh vás zdoko­na­lí v Nebi. Len buďte spokojní s vecami ako sú, môže to byť horšie, viete. A nevyvyšujte sa nad svojich bratov, je lepšie byť pokorným...“ A tak ďalej, a tak ďalej. Nuž, čo odpovieme na takéto slová, či vedecké názory?

Málo si takí „bratia“ uvedomujú, že ich hlúpymi slova­mi robia svojho Spasiteľa a Pána Ježiša Krista luhárom! Áno, luhá­rom! Naviac, privádzajú prekliatie na svoje duše pokiaľ Mu neučinia pokánie a viac tak hovoriť nebudú. (Mt. 12:37). Zdá sa byť nepísaným zákonom alebo šablonou, že ktokoľvek sa pre­máha a borí sa za činením plnej Pravdy a Vôle Božej nača­hujúc sa za svojou dokonalosťou, je vždy považovaný jeho karnálnymi bratmi za pyšného, seba-vyvy­šu­júceho, elitistu a ne­kon­formistu. Títo karnálni veriaci ne­majú žiad­ny zámer nasledovať Slovo Božie, ale sú vždy ho­toví obvi­ňo­vať, prstom ukazo­vať a hovoriť hlúpe a aro­gant­né slová voči tým, čo milujú Pána a nasledujú Jeho Slovo. Uvážte Slovo Božie, kde nám Pán vlastnými ústami prikazuje:

Buďte preto dokonalí...“ (Mt. 5:48) Slovo „preto“ zna­me­ná „tu a teraz“, nie v Nebi! Prečo? Ak je vaše srdce zame­rané konať Jeho Slovo v pre­došlých deviatich ver­šoch (Mt. 5:39-47), potom vás (vaše srdce) Pán považuje za dokonalých! Prečo?

 

Za prvé, vaše srdce nedokáže viac a lepšie, než to uve­dené. Za druhé, v nebi vám nikto nevyle­pí facku, nikto vás neudá na súd, ani nevezme váš kabát. Ne­bu­­dete tam mať nepriateľov, ktorých by ste sa mali pokúšať milovať, nikto vás v Nebi nepre­kla­je, ani nebude prenasledo­vať. Tak teda, ako sa chcete zdo­ko­na­liť v Nebi? Môže­te mi to povedať? A ak nekonáte tieto hore­uvedené verše, nie ste ani považovaní za deti nášho Otca, ktorý je v Nebesiach. (Mt. 5:45// Rim. 9:7,8). Mám tu povedať: Haló?

Aby ste mohli vôbec vstúpiť do Neba, musíte byť doko­na­lí! Nebo nieje miesto pre naše zdokonaľovanie, to miesto je tu a čas je teraz, pokiaľ tu žijeme. Či nie sú hore­citované slová takýchto „bratov“ naozaj hlúpe? Sú tiež zlom pretože pochádzajú z pekla.

 

Apoštol Pavol, súc vedený Duchom Božím, tiež hovorí: „Borím sa k cieľu za cenou vysokého povolania Božieho v Kris­tu Ježišovi. Preto všetci, ktorí sme dokonalí takto zmýšľajme...“ (Fil. 3:14b,15a// tiež 2Par. 16:9(8))

 

Nuž ale!... kde Pavol nabral „dokonalých veriacich“? On sám bol stále na zemi a „boriaci sa“, aby dosiahol cieľ vy­so­­kého povolania Božieho v Kristu Ježišovi! Pravda? Nuž teda, či nie je jasné i z tohoto Slova Božieho, že srdce, čo sa borí, zameria­va a rozhoduje konať Jeho Slo­vo je považované za doko­nalé v Jeho očiach? Žiadne srdce nemôže konať viac alebo lepšie, než toto. Aj Izraelovi bolo prikázané, aby bol doko­nalý so svojim Bohom. (5M. 18: 13) Či oni naozaj boli? Ich dlhá a biedna história je vlastne ovocím ich neposlušnosti.

 

 

SKUTOČNOSŤ A SKÚSENOSTI

 

Ja žiadam Pána, aby nám dal stručnú, ale jasnú, presnú a potrebnú pravdu, ktorá by mala Jeho moc preniknúť srdcia a vykonať tam prácu s ktorou by On bol spokojný. Ak by hore­uve­de­né fakty mali byť iba teóriou alebo doktrí­na­mi, či infor­má­ciou pre zvedavé kresťanské mysle, to by bola pre mňa posledná vec, čo by som si želal.

Chcem predniesť niekoľko dôležitých a veľmi praktic­kých príkladov ukazujúcich duchovné fakty a skutočnosti opisované v predošlých kapitolách. Oni ukazujú stav Cirkvi včítane niekoľ­kých individuálnych veriacich a vodcov tak ako ich Pán vidí a po­su­dzuje ich stav. On si želá dať tú istú víziu a chápanie srdciam, kde On prebýva a kde vypracová­va Svoju záľubu.

 

 

A. Služba na Slovensku a v Čechách

 

Počas mojej misie na Slovensku a v Čechách mal som príle­žitosti slúžiť mnohým veriacim a tiež kázať v niekto­rých kongre­gá­ciách. Jeden duchovný fakt, ktorý som zakú­sil takmer na každej misií bol ten, že som mohol veľmi jasne vi­dieť duchovný rozdiel medzi cirkevným vod­cov­stvom a  ostat­nými veriacimi, ktorých som stretol.

Všetci starší, pastori, kazatelia a iní vodcovia, ktorých som stre­tol preukazovali buď určitú neľúbosť, ba aj veľký strach do­voliť mi kontakt, kázanie alebo inú službu voči ich „oveč­kám“. V niektorých zboroch mi bolo dovolené kázať, v iných nebolo. Ja chápem ich obavy a nehaním ich za ich postoje a strach. Tiež musím poznamenať, že mladší vod­covia preukazovali väčšiu ne­priateľskosť a aroganciu voči mne, než tí vekove starší a skú­se­nej­ší. Toto iba dokazuje, že stárnutie naozaj zmenšuje našu suve­rén­nu domýšľavosť a to aj bez disciplinovania Duchom Svätým.

 

To, čoho sa vodcovia obávajú najviac je, že forma ich ná­bo­žen­stva, doktrín, ciest, zvykov, želaní, či plánov do bu­dúcnosti by mohla byť ovplyvnená a odbočená na nové ces­ty. Oni neveria, že by Pán mal záujem, akoby, „zatriasť ich zborom“, obnažiť nedostatky, možno aj smrť v ich stre­de, alebo niečo poopraviť! Ich cirkev a oni samotní sú všet­ci dokonalí a „pre Pána niet absolútne ničoho, čo by mal korigovať, či obohatiť“. Stará forma náboženstva, tak ako starý zvyk, je veľmi komfortná a niko­mu sa z nej nechce von dobrovoľne zvlášť, keď vieme, že Pánove cesty sú známe tým, že môžu byť nepríjemne nekomfortné našej teles­nos­­ti alebo nášmu spôsobu života a posluhovania. Po­trebujeme, teda nejaké Pánove korekcie? Čo myslíte?

 

Čo bolo aj smiešne, bola moja skúsenosť v malom zbore (Brat­skej cirkvi) v Batizovciach, malom to mestečku pri Vyso­kých Tatrách. Nebolo mi dovolené nič povedať zboru, ale som bol pozvaný na „pohovor“ s ich star­šími po bohoslužbách. Poho­vor sa obrátil na inkvizíciu, kde som bol podrobený všetkým možným otázkam hlavne, čo sa týkalo mojej knihy[14] (ktorú oni vlastnili) a tiež mojej viery a názorov.

Keď sa ma pýtali, či „hovorím v jazykoch“ (1Kor. 12:10), pove­dal som „áno“. Bolo mi potom povedané, že Duch Svätý dával jazyky iba na počiatku Cirkvi a že toto On už viac nerobí! Takže môj dar bol, fakticky, označený ako fa­lošný. Keď som sa ich pýtal, kde v Písme našli tento fakt, odpovedali, že to nie je v Písme, ale že ich Celoročná Kon­fe­rencia toto ustanovila! Zdalo sa teda, že Boh nás „zabudol“ informovať vo Svojom Slove o tom­to dôležitom termíne pre dávanie darov Jeho Duchom. Decentní a dospelí starší boli schopní mi predložiť takúto frašku a zostať serióznymi a ani nemihnúť okom.

 

Potom som sa ich zpýtal, či oni dávajú dary svojim no­voro­de­niatkam. Odpovedali „áno“ . Potom som sa zpýtal: „Prečo si myslíte, že Duch Svätý by mal prestať dávať dary Svojim novo­ro­deniatkam, keď vy stále dávate dary svojim novorodeniatkam?“ Zostali úplne zarazení a neodpovedali mi ani jedným slovom.

 

Potom som sa ich zpýtal, či čítali moju knihu „Príď Krá­ľov­stvo Tvoje[14]“. Povedali „áno“, ale ich hlavný starší dodal, že časť mojej knihy bola písaná v jednom duchu a časť zase v inom duchu. Zpýtal som sa ho, či také niečo je možné? Odpovedal „áno“. Potom som mu dal Písmo, že je nemožné, aby z jedného prameňa vytekala aj slaná aj sladká voda. (Jak. 3:11,12) Opäť, zostali bez slova a neodpovedali.

 

Potom mi začali dávať kopu iných otázok. Pokúšal som sa zastaviť ich príval, ale nebolo to jednoduché ich utíšiť. Po­ve­­dal som: „Prečo by som mal odpovedať na vaše otázky, keď vy ne­od­po­vedáte na moje?“ Potom napokon stíchli a čakali na moju otázku.

Napokon som sa ich zpýtal, či veriaci môže ztratiť svoju Spá­­su. Odpovedali, že to je nemožné. Povedal som im, že chybu­jú nepoznajúc Písma, ani Moci Božej. (Mk. 12:24) Dal som im iba jeden z dôležitých veršov, kde Pán vytrie me­no znovu-zrodeného veriaceho, čo nepremôže, z Knihy Života, čo je ztrata Spásy (Zj. 3:5). Opäť, nemali žiadnej odpo­ve­­de! Pravda činí ľudí nemých!

 

Pohovor bol skončený bez akéhokoľvek úžitku. Všetci starší boli dospelí, ale chovali sa ako deti, ktorým sa  nikdy ani ne­sní­va­lo o hľada­ní pravdy, hľadaní Kráľovstva, hľada­ní Pána s otvo­re­ným srd­com. Celé ich náboženstvo bolo v ich hlavách. Všetko bolo men­tálne na úrovni mozku, rozu­mo­­va­nia, tvrdohla­vého deba­tova­nia, tvrdošíjnych pos­to­jov brániacich ich tradície a pre­svedčenia. Žili temnou a mŕtvou formou kres­­­ťan­ské­ho Judaizmu bez akejkoľvek ocho­­ty a ohybnosti prijímať, alebo byť otvorení novému svetlu od Pána. Hĺbka ich duchovnej smrti bola úžasná.

Potom som kázal v Baptistickom zbore v Banskej Bys­tri­ci. Podané Slovo bolo o Pánovom príchode ako Ženícha s patrič­ný­mi pasážami Písma, (napr., Mt. 25:1-13, 7:21-23// Zj. 3:16-22) a tiež ďalšie časti Písma na túto tému. Po kázni nastalo v  zbore oprav­di­vé povzbudenie, mnohý z nás sme sa objí­ma­li a bozkávali a sľubovali, že budeme v styku (včí­tane ich hlavného kazateľa). Žiadal som ich, aby mi napísali, hlavne, ak by niektoré pasáže mojej knihy[14] potrebovali ďal­šie vysvet­lenia.

 

Potom sme sa rozišli a mnoho mesiacov prešlo bez odozvy. Napísal som teda list staršovstvu. Žiad­na odpoveď. Po ďalších niekoľkých mesiacoch, znova som napísal. Žiadna odpoveď! Bolo jasné, že ich povzbudenie a „láska“ zmizli skoro po mojom odchode. Ich srdcia zostali tie isté, aké boli pred mojou kázňou. Podľa ich srdca, nebo­lo vhodné, ani žiadúce mi odpovedať, bez ohľadu na to, čo Slovo Božie prikazuje. (Žid. 13:16) Sily temna a zla v nich sa začali obávať. Pán pozná ich srdcia a vie, že niet v nich lásky, pre­tože „v láske nieto strachu... a ten, kto sa bojí nie je doko­nalý v láske“. (1Jn. 4:18)

 

*     *     *

Nasmerovaný som Duchom Živého Pána, aby som de­klaro­val nasledovnú pravdu.

 

Láska nie sú pocity, láska je záväzok-oddanosť! Po­ci­ty sú jej spoločníci a oni môžu byť veľmi sladké alebo veľmi horké, radostné alebo smútočné, seba-pôžit­kár­ske alebo seba-obetavé. A sú to práve tie horké a smú­točné a seba-obetavé, kedy môžme vidieť, či naša láska je pravá alebo je ona len farebným snom, ktorý môže zmiznúť hocikedy... keď nie sme uspokojení. (1Kor. 13:4-8)

 

*     *     *

 

Ďalší príklad hodný spomenutia sa dotýka mojej kniž­ky „Pravda o Spáse[7]“, ktorú mi Pán dovolil napísať v  roku 2003. Náhodou som objavil článok „Večná Bezpeč­nosť“ od Dávida Hunta publikovaný na webovej stránke Ne­závislého Kresťan­ské­ho Spoločenstva v Prešove (www.vadium.sk). Článok som prečí­tal s veľkým záujmom.

Objavil som, že článok obsahoval nebezpečné a ne­prav­di­vé prehlásenia, ktoré by ľahko mohli zviesť veria­cich do podvodu, že „bez ohľadu, čo robia alebo nerobia“, nikto z nich nemôže ztratiť ich Spásu! Skutky tela, ktoré mô­žu byť porovnané so skutkami zákona (Rim. 3:28) boli jas­ne po­ple­tené so skutka­mi viery. (Jak. 2:24) Niektoré dôležité ver­še Písma boli úplne ig­no­rované, ako keby neexistovali. Prin­cípy Spásy boli popletené a nepochopené. To je nebezpečné samotnému životu veriacich, ktorí čítajú taký článok!

 

 

*    *    *

Duch Pána ma nasmerováva, aby som v tomto bode dekla­ro­val nasledujúcu dôležitú pravdu.

 

Zdá sa, že naozaj málo veriacich chápe a je schop­­ných dať do súladu Ef. 2:8,9 a Rim. 4:5 so Slovom v Jak. 2:24; alebo Rim. 4:2,3 s Jak. 2:21-23! V jednej zo svojich kázní v roku 1972, jeden z mojích bývalých letničných pastorov pre­hlásil, že „Pavol by mal určité lekcie pre Jakuba!“ Nuž ale! Kniha Jakuba nebola teda inšpirovaná, pretože ona je v proti­klade k nášmu hu­mán­ne­mu chápaniu Boha, Jeho Ciest a Súdov! Svätý Duch teda pravde­podobne inšpiroval Jaku­ba, aby na­pí­sal proti­klady, nepravdy.

 

Mnohí prominentní kazatelia, pastori a iní služobníci aj dnes verejne vyhlasujú, že naša Spása nemá nič spoloč­né­ho s našími skutkami! Aké to krátko­zraké a podvodné vyhlá­se­nia, ktoré priamo oponujú samotnému Slovu Boha a všetkým základným prin­cípom Spásy! Musím preto v Mene Krista Pána ukázať niekoľko jedno­du­chých, ale absolútne podstatných dôkazov, že bez naších skutkov my nemôžeme byť spasení! To, čo nasleduje nie je „slovná hra“. Uvážte pozorne Slovo v Ef. 2:8,9 a Jak. 2:20-26 a nasledujúce fakty:

 

1)        Rim. 10:9,10 – či vyznanie naších úst je náš sku­tok, naša práca bez ktorej by sme nemohli byť spasení?

2)        Rim. 10:13 – či naše volanie Jeho Mena je náš sku­tok, naša práca bez ktorej by sme nemohli byť spasení?

3)          Sk. 2:38     – či naše pokánie a krst vodou je náš sku­tok, naša práca bez ktorej by sme nemohli byť spasení? Áno, či nie? Pán sa vás pýta tieto otázky, nie ja, a On oča­ká­va vašu úprimnú odpoveď, nie ja.

4)          Fil. 2:12     – či vypracovávanie našej Spásy“ je naša práca alebo nie? Či vieme, čo tá „práca“ naozaj obsa­huje a ako ju vykonávať? Či niekto z vás, kazateľov, niekedy kázal TOTO Slovo Božie a vysvetlil Ho vašej kongregácií, či zboru? Naozaj? V pravde? A ako dáte do súladu Ef. 2:8,9 so Žid. 11:4-40? O aké skutky sa tam jedná?

5)         Mt. 16:24,25 – či „branie nášho kríža, zapieranie samé­ho seba a nasledovanie Krista“ je náš skutok, naša práca alebo nie? A ak nekonáme túto prácu, zachová­me si svoj život, alebo ho ztratíme? Haló? Čo vy, ka­zatelia, veríte a prečo nekážete a nevysvetľujete aj TOTO Slovo Božie? Ako môžeme zanedbať kázať, učiť a vysvet­ľovať veriacim také­to dôležité fakty zo Slova Božieho a cítiť sa dobre? Pán čaká na úprimnú odpoveď z vášho srdca a svedomia.

 

Nikdy nepoveste svoj život na jeden verš z Písma  Svä­té­ho, ktorý verš je príjemný a sladký vašej duši, zanedbajúc všetok zbytok Biblie!

 

Viete teda rozoznať vieru od skutkov viery a od skutkov telesnosti? Prečo potom kážete (aj v rádiu a na TV sieti), že naša Spása nemá nič spoločného s našími skut­kami a že je ona bezpodmienečným darom Boha? To je úplná lož!... kde roz­hod­nutia nášho srdca a vôle a skutky našej viery sú totálne vyňa­té z kontextu Božích Princí­pov našej Spásy!

 

Nič od Boha nie je bezpodmienečné voči človeku jedi­ne Jeho Slovo a po­slušnosť človeka voči Jeho Slo­vu (tiež ocho­­ta v srdci človeka učiť sa poslúchať to Slovo)! Aj Pánova láska a milosr­den­stvo sú podmie­neč­né a nie sú apli­ko­va­né „na každého“. Boh miluje bez­pod­­mie­neč­ne iba tých, ktorých On predzvedel, povolal a pred­určil (Rim. 8:28-30) pretože aj oni Jeho milu­jú bezpodmienečne a konajú Jeho priká­za­nia. Ale Boh ne­ná­­vidí tých „vyvolených“, ktorí ignorujú Jeho Spásu a miluje tých, čo sa boria smerom k Nemu! Povieme potom, že Boh je nespra­vod­li­vý? (Jn. 14:21// Rim. 9:13-18, atď.)

Či je hore­uve­de­né z Ducha Pánovho alebo je to len môj osob­ný názor? Ako to vo va­šom vlastnom duchu, srdci a vedomí chápete a rozoznávate? Budete, prosím, kázať túto pravdu?

 

*    *    *

 

Pokračujme...

Napísal som list do toho Spoločenstva v Prešove a pri­lo­­žil som tiež mo­ju knižku „Pravda o Spáse[7]“ žiadajúc ich, aby ju prečítali a dali mi svoju vieru a odpoveď. Považoval som túto tému za veľ­mi dôležitú a tak som dúfal, že aj oni to uvidia; že uvážia Slovo Božie týkajúce sa tejto témy a vyberú dotyčný článok z ich webovej stránky. Moja knižka je dosť stručná a teda som dúfal, že ich odpoveď príde včas.

 

Po niekoľkých mesiacoch som obdržal stručnú zprávu, kde sa ich starší zpytuje, či som bol „pod silou Pánovho Ducha“, keď som im písal môj list. V liste mi bolo povedané, že som príliš autoritatívny a prichádzajúci k ním „zhora“ a nie „zdola“. Jedno­ducho povedané „ja som sa pozdvihoval nad nich“. Žiadna zmienka o mojej knižke, či o dôležitej zále­ži­tosti ztraty Spásy! Opäť som im napísal, že prichádzajúc „zhora“ neznamená seba-pozdvihovanie. Každý pravdivý sluha daný Pánom Cirkvi bol daný „zhora“ a nikdy nie „zdola“ a vždy mu bola daná potrebná autorita od Pána. Toto je jasné cez celé Písmo a vyžaduje od Cirkvi disciplí­nu rozoznať a posúdiť dané Slovo. Pravdivý sluha Pána bez autority neexistuje. Naviac, my všetci by sme mali vedieť, akí sluhovia prichádzajú „zdola“.

 

Potom ich starší odpísal a pripustil, že „Prav­du o Spá­se“ vô­bec nečítal, že sa nebude o tom vyjadrovať a že podľa toho „ako on chápe Pána“, nebude so mnou komuniko­vať v dohľadnej do­be! Nuž ale... to je úžasná odpoveď! Tu na­ozaj zastáva aj ľudský rozum. Pán, ktorého sa ten starší pokúša chápať, hovo­rí:

 „Lebo Boh nám nedal ducha stra­chu, ale moci a lásky a zdravého rozumu.“ (2Tim. 1:7)

 

Pýtam sa sám seba jed­no­duchú otázku: Kde je láska a zdravý rozum toho staršieho, keď dostávam od neho takú duchovne chorú a arogantnú odpoveď? Či my obaja sme boli daní Cirkvi tým istým Pánom a sme Jemu zodpovední? Alebo je on snáď zodpovedný nejakému inému pánovi?

 

Zdá sa, že Cirkev sa riadi týmto upraveným Slo­vom Božím: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa na­vzájom chápa­li; tak, ako som vás Ja chápal, aby ste sa tak aj vy navzájom chápali... takto každý zpozná, že ste moji učeníci, že máte medzi sebou pochop!“ (Jn. 13:34?) Ale vzájomný a správny pochop prichádza jedine cez lásku.

 

Po troch mesiacoch bez odpovede, rozhodol som sa na­písať tomu staršiemu môj tretí list, kde som vyjadril vieru, že on nemá rád žiadnu disciplínu, ani autoritu, „či zho­ra, či zdola“ a že jeho rozhodnutie so mnou nekomunikovať nie je od Pána!... (Žid. 13:16) teda muselo ono prísť odinakiaľ. To bolo v máji 2004 a ja neočaká­vam žiadnu ďalšiu komu­ni­káciu od toho urazeného staršie­ho. On ale bude mať ťažké chvíle pred Kristom vysvetliť Mu svoje rozhodnutia a pod­ložiť ich Slovom Božím. (Rim. 14:10)

 

V presvedčení tohoto staršieho Boh nemôže k nim ho­vo­riť, korigovať ich, žiadať ich o niečo cez niekoho, koho si On Sám suverénne vy­berá! Oni sú „perfektní“ a nepotrebu­jú žiad­nu pomoc, žiadne inštrukcie, žiadne ko­rek­cie, žiadnu radu žiad­ne­ho druhu. Môžu si dovo­liť zanedbať Slovo Božie, Jeho vý­strahy, Jeho žiadosť uro­biť aký­­koľ­vek potrebný krok a cítiť sa pritom „dobre“. Či je toto možné v živej Cirkvi Ježiša Krista? Ale, samozrejme, že je! Toto je dnes vlastne norma v Cirkvi.

 

Pán mi dal poznanie, že dotyčný starší nenávidel, keď žena viedla obecenstvo v Košiciach, pretože Slovo Božie je proti tomu! (1Kor. 14:34,35) Preto odišiel z obecenstva. Ja ho­vorím: Dobre, urobil to so správnym motívom. Ale keď ja podobne a s tým istým správnym motívom nenávidím, keď niekto koná, hovorí alebo píše proti Slovu Božiemu a hovo­rím mu o tom, považuje ma za pyšného a nie pod mocou Bo­žieho Ducha! Takže, 1Kor. 14:34,35 je Slovo Božie hodné uváženia, ale Zj. 3:5; 20:15; 22:19// Žid. 6:4-6// 2Pet. 2:20-22// Jn. 15:6// Mt. 3:10; 12:31,32// Lk. 13:6-9// 1Jn. 5:16 a mnohé iné verše (viď[7]) nie sú Slovom Božím hodným uváženia!

Či on žije dvojitým štandardom? Jedi­ným vysvetlením je, že prípad s 1Kor. 14:34,35 mo­­hol po­raniť jeho pýchu, za­tiaľ­čo Zj. 3:5; 22:19 a ostatné horeuvedené verše ju zjavne ne­pora­ni­li, preto­­že pýcha sa nezaujíma o hynutie ľudí. Pyšné srdce nie je nikdy ochotné odpovedať na Slovo Bo­žie, nik­dy nepri­jí­ma rady, korekcie, disciplínu alebo autoritu, a to ani Slova Božieho! Pyšné srdce nenávidí aké­koľvek in­štruk­cie alebo kázeň, opovrhuje upo­zorne­nia­mi, učením sa novým veciam Pána, učením sa po­sluš­­nos­­ti a nikdy nepo­tre­buje pomoc od nikoho. (Pr. 5:12-14(9))

 

Pán tu vyslovuje všetkým pyšným starším a vodcom vo Svo­jej Cirkvi  túto jedno­duchú pravdu:

 

Pokiaľ ste sa nenaučili byť pod auto­ritou tých, pod ktorých som vás JA dal, potom vy sami nemô­žete mať autoritu nad nikým iným! Pyšní ľudia sú nepod­dajní, tvrdohlaví, neposlušní, precitlivelí a neustále hľa­­da­júci len svoje vlastné uspo­kojenie.

 

Pyšné srdce je ranené každou maličkosťou. Ja to viem. Moje srdce tiež dostalo rany, ktoré nikdy neočakávalo a  kto­ré neboli zahojené za 24 hodín. Ale všetky slúžili k môj­mu dobru, pretože ja milujem Pána! (Rim. 8:28) Vďaka tým ranám, ktoré mi Pán uštedril som dnes schopný pozastaviť sa a nehodiť do koša všet­ko, čo sa mi nepáči alebo ma zra­ňuje. Som schopný obrátiť sa k Pánovi a zpy­to­vať Ho, či Jeho Slo­vo porušujem alebo zaned­bá­vam, či zastá­vam prav­du alebo som proti pravde, alebo som len za seba samého. Som uschopnený dodržiavať Jeho Slovo, neblú­diť, neschá­dzať z Jeho cesty.  (Žm. 119:67(41), slov. text nepresný)

 Čo myslíte? Je normálne, aby niekto, kto sa nazýva „star­ším“ v Cirkvi Ježiša Krista to­tál­ne zanedbal otázku ztraty Spásy veriaceho? Aby sa k tomu ani nevyjadril? Aby na celosvetovej webo­vej strán­ke pokračoval v publi­ko­vaní písom­ností, ktoré sú nebez­peč­né pre veria­cich? Aby odmietol, čo len čítať tieto fakty a odpo­ve­dať aspoň vo vlastnej humánnej úprimnosti?

 

Príliš mnoho kresťanov ztratilo aj svoj zdravý zmysel! Naneš­ťastie, mnohým sa tento zmysel nevráti a oni sa ne­poh­nú pokiaľ sa Boží oheň nedotkne ich vlastnej kože! A veru sa dotkne... čoskoro! Potom sa rozpamätajú, že Boh si môže vybrať koho chce a poslať ho „zhora“ a dať mu Svoju Autoritu. Ak kres­ťania so svojími vedúcimi nedo­ká­žu ro­zoz­nať tento jedno­duchý fakt alebo ho ani pripustiť, budú žať nečakané dôsledky, ako je dostatočne jasné v Slove Boha. Všetci títo zistia pravdu až po svojej smrti... lebo ju odmietli hľadať a prijať za života.

 

Pravdu možno ukázať aj z nasledovného uhla. Slovo Božie hovorí: „Ale keď príde On, ten Duch pravdy, On vás uvedie do každej pravdy...“ (Jn. 16:13)

 

Či je toto pre veria­cich realita, alebo len sen? Lebo keď oni vidia niečo, počujú niečo, čítajú niečo alebo stoja pred pro­blé­mom, mnohí z nich sa nikdy ne­obrá­tia k Duchu, ktorý v nich žije, alebo by mal žiť, aby ich viedol! Buď kon­zul­tujú, či dô­verujú vlastnému srdcu a mysli (v ktorom prípa­de sú blázni – Pr. 28:26), alebo prídu k iným a  po­vedia: „Nuž, čo si vy myslíte o tom...?“ (v ktorom prípade nie sú na tom omno­ho lepšie – Žm. 94:11// Jer. 17:5). A ak tí reš­pek­to­vaní povedia, že to je zlé, potom sa toho nedot­knú, čo­koľ­vek by Duch na to povedal, pretože väčšina rešpektovaných ľudí tiež kon­zultuje iba svoj rozum a tiež sa neobracia k Duchu a nepreveruje si Slovo Božie. Či to sami nevidíte?

Je vždy veľmi jednoduché pre hociktorého veriaceho po­vedať „Duch mi ukázal toto... On mi ukázal tamto... On mi povedal toto... Duch ma viedol tam... či hentam...“ Naozaj? V pravde? Koľko viac poslušnosti voči Slovu Božiemu ten Duch vo vás vyprodukoval, alebo cez vás v iných, odkedy vám začal „uka­zo­vať veci“, či hovoriť k vám? Či vás niekedy viedol ku vášmu krížu, vidiac, že váš kríž je pre vás tou najdôle­ži­tej­šou pravdou? (Mt. 16:24,25) A ak nie, potom je to naozaj veľmi podivný duch, čo vás vedie a čo k vám hovorí. Ale ten­to druh pod­vodu môže byť osudný pre vašu budúcnosť a pre budúcnosť tých, ktorých vy vediete alebo im radíte.

 

Slepota (temnota) karnálnych veriacich nie je priro­dze­ná, ale je nadprirodzená spôsobená diablom, bohom toh­to sveta a jeho silami zla a temnoty, kto­rý zaslepil mysle tých, čo neveria (pohanov aj „veriacich, čo neveria“), aby Evan­je­lium Krista, Slovo Božie, nesvietilo na nich. (2Kor. 4:4)

 

Zrak (svetlo - Mt.6:22,23// Lk. 11:34-36// Sk. 26:17,18), kto­rý Pán dá­va je tiež nadprirodzený. Vy môžete mať 20/20 per­fekt­ný naturálny zrak a byť totálne slepý v duchovných ve­ciach. Ale tento duchovný zrak k nám neprichádza poľah­ko, ale pomaly tak, ako dospievame a bojujeme proti silám temnoty. Čokoľvek nám Pán chce ukázať, Satan bude tomu vždy odporovať, takže, vždy to bude sprevádzané konflikta­mi a bojom. Či naozaj vidíte a veríte týmto faktom?

 

Ďalšia duchovná realita je tá, že Boh nebude súdiť sle­pých, lebo nevidia. On bude súdiť tých slepých, ktorí od­mie­tajú vidieť! Bude súdiť slepých, ktorí odmietajú pripus­tiť, že nevidia a budú trvať na tom, že vidia! Pán hovorí: „Ja som prišiel na tento svet pre súd, aby tí, ktorí nevidia (a to pripúšťajú a pýtajú si zrak) videli, a aby tí, ktorí (tvrdia, že) vidia, boli učinení slepými.“ (Jn. 9:39(10), slov. text nedáva zmysel)

Pán neprišiel len na to, aby uzdravoval slepých, ale tiež aby činil slepých, aby zavrel oči pyšným a svetsky múd­rym, aby ne­videli. Tiež prišiel, aby zavrel ich uši a urobil ich srd­ce tuč­ným – nereagujúcim – pretože nikdy nemali úmysel vnímať a chápať! (Iz. 6:9,10) Ak nemáte túžbu vidieť, pomaly ztratíte schopnosť opäť vidieť! To isté tiež platí o poču­tí, vníma­ní a chá­paní. Ak budete pokračovať v nechcení, ztra­tí­­te schop­nosť, aby ste opäť niekedy chceli.

 

 Ak (teraz) sejete neochotu, budete (neskôr) žať neschopnosť. (Gal. 6:7, Lk. 13:24)

 

A ďalej je tu muž, ktorého som doviedol ku Milostivej Spáse Pána, pokrstil ho vo vode, kŕmil ho Slovom a dal mu moju lásku a podporu. Kedykoľvek som prišiel na Sloven­sko, cestoval so mnou a ja som mu hradil jeho dovolenku, jedlá, ubytovanie, cestovanie a čokoľvek iné bolo potrebné. Po niekoľkých rokoch, súc usilujúcim sa, dobrým a ochot­ným bratom, mi jedného dňa napísal list, kde tvrdil, že vraj „aj on mal pravdu“ v nejakej veci, ktorú „vec“ nikdy ne­špe­ci­fiko­val. Preto sa vzdal svojej úlohy nám pomá­hať, ale vraj „jeho dvere nám zostávajú otvorené“. Naozaj? V pravde? Napísali sme mu sedem listov v priebehu troch rokoch. Na žiadny z nich neodpovedal! Nuž teda, ktoré dvere to má vlastne otvorené a pre koho?

On tiež býva v Banskej Bystrici a navštevuje ten istý Baptistický zbor, kde som kázal a ktorého starší tiež nikdy neodpo­ve­dali na moje listy. Stal sa neverným, nelojálnym a zrad­ným človekom. Prečo? Dolu hlboko v podvedomí on vie! Ale Satan ho drží, aby mlčal. Ale nikto sa nepýta, ako sa Pán díva a súdi, ako sa díva aj na tohoto muža, na jeho rodinu a ich budúc­nosť, ak nejaká budúcnosť pre jeho pohanskú rodinu existuje. (2Pet. 2:21) Predsa však, nikdy neztrácam nádej, že Jeho Veľké Milo­srdenstvo preváži, aby nezahy­nu­li, ak by snáď Pán započul, čo len slabý šepot v jeho srdci želajúci si pokajať sa Jemu... aj za svoju rodinu.

Ale ja ďakujem Pánovi aj za tohto človeka, hoci teraz vypl­ňu­je Slovo Božie v 2Pet. 2:22. Cez neho a iných jemu po­dobných ma Pán priviedol do „účasti na Jeho utrpe­niach“. A cez tie utrpenia som získal viac Pána a moci Jeho zmŕt­vychvstania a som viac prispôsobovaný Jeho smrti. (Fil. 3:10) Pán mu dal štyri roky, aby učinil pokánie, obrátil sa a začal prinášať aspoň nejaké ovocie. A ak nie, Pán ho ne­chá vyťať zo Svo­­jej „záhra­dy, kde on bol zasadený“ po svojom krste. (Lk. 13:6-9// Mt. 3:10) Je to srdce­lomná vec a táto pravda je pre mňa osobne trpkej­šia, než mnohé iné. Hlboké utr­pe­nia prichádzajú iba vtedy, keď hlboká láska je ranená.

 

Jedna časť „Jeho utrpení“ je tá, keď nám Pán chce po­môcť – ale my odmietame! Keď je On pripravený nám odpustiť, ak by sme len pripustili našu chybu, náš hriech, na­šu nespravodlivosť – ale my odmietame! Pán sa musí dí­vať na zlo v našej duši, ako Mu odporuje, ba sa Mu aj smeje do tváre – s našim zvolením! Toto sú Jeho utrpenia, a On ma do nich priviedol.

 

Mal som tiež možnosti kázať a viesť semináre v Brne. Začiatky boli veľmi sľubné. Po mojej prvej kázni dostal som spontánny aplauz, ktorý som ani v najmenšom neča­kal. Bol som natoľko prekvapený, že som ani nevedel, ako ho mám prijať. Aj neskôr, na inom seminári, ľudia boli veľmi priateľskí a časť „otázok-a-odpovedí“ bola tiež veľmi živá. Trikrát som slúžil v Brne a každý krát sme mali užitočné a sľubné obecenstvo. Hlavný organizátor ma bozkal na lí­co a vyjadril mi svoju lásku. Ale potom, ako je to vo veľa prí­­pa­doch, komunikácie sa zrazu zastavili. Mocnostiam temna sa absolútne nepáčilo, čomu boli svedkami. Preto som bol oboma organizátormi obvinený z hlúpych vecí a nikdy viac zpäť nepozvaný. Tí, čo mi tlieskali zmizli za ho­ri­zontom a  typické ticho zaľahlo na ich duchovnú pusta­tinu. Ich srdcia boli „vedľa cesty“ a nemohli dostať a mať úžitok zo Slova zasiateho do ich srdca. (Lk. 8:11,12)

 

Jedenkrát som tiež kázal v Pezinku, blízko Bratislavy. Bol tam zhromaždený malý zbor väčšinou žien stredného veku a dobrého srdca a niekoľkých mužov. Potom, pre mňa ne­oča­kávane, dostavil sa aj jeden z hlavných starších z  ústre­­­dia (Brat­skej cirkvi) v Bratislave. Posadil sa do prvej rady, nahrávacie zaria­denie na kolenách a robil (možno ne­ve­­do­me) hluk počas mojej kázne.

Svoje pravé farby ukázal až po kázni, keď bol ohlásený čas pre otázky a odpovede. Nebolo vlastne ani otázok, ani odpovedí, lebo on ma hneď od začiatku začal bombardo­vať kritikami mojej knihy[14]. Demonštratív­ne prevracal stránky držiac knihu takmer nad hlavou hľa­da­júc hocičo, na čo by ma mohol „obesiť“, alebo čím ma obža­lo­vať. Bolo jasné, že kniha neobsahovala ani jedinú vetu, ktorá by bola bývala užitočná alebo požehnaním pre toho chudáka „špióna“. Ako trans­pa­rent­ne sa dokáže dia­bol, „ža­lobca bratov“, (Zj. 12:9,10) preukázať v ľudoch.

Duch, ktorý bol prítomný počas kázne zmĺkol, ako ten starší pokračoval hovoriac: „Ja si myslím, že na tejto strane... a myslím si, že toto... a myslím si, že tamto...“ Napokon som mu povedal, že to, čo si on myslí nemá žiadnu hodnotu ani pre Pána, ani pre nikoho z nás a je to márnosť. Pozrel sa na mňa s úžasom. Tak som mu povedal, aby prečítal Žalm 94:11. On ho prečítal a zmĺkol... Pán mu zavrel ústa.

Nebolo v ňom žiad­neho zmy­slu pre Ducha Božieho, žiad­nej duchovnej inteli­gen­cie, žiad­neho hľadania pravdy, on iba prišiel ako „slon do ob­cho­du s porce­lánom“. Naviac, niektoré ženy, s ktorý­mi som sa osobne lúčil mi dôverne povedali, že tento starší bol obzvlášť ješit­ný a pyšný takže ich to až bolí, kedy­koľ­vek príde do ich zbo­­ru.

Toľkoto o tejto mojej skú­se­nosti, ktorá iba ďalej potvr­dzu­je mrzký stav vodcovstva tej cirkevnej organizácie.

 

A potom je tu niekto, čo mal pomôcť MRM Misií na Slo­ven­sku a my sme vložili do neho našu dôveru. Hoci bol veriacim dlhé roky, predsa sme vedeli len máličko, čo bolo v jeho srdci. Jeho dom odzrkadľoval obraz jeho srdca, bol špinavý, neudr­žia­vaný a neopravovaný. On sám nemal prácu a nijakú ani vážne nehľadal. Bol lenivý a dával pred­nosť žiť z vlád­nej podpory, on, jeho žena (ktorá ale bola usilovná) a šesť detí. (1Tim. 5:8) Nemal chuť do žiadnej usilovnej práce, chcel iba „kázať“ po kostoloch. Neskôr sme zistili, že obrátil našu Misiu na svoju osob­nú „dojnú kra­vu“ účtujúc nám všetko, čo mohol včítane svo­jich osob­ných ciest autom. Asi mu nikdy nenapadlo, že rozhadzoval Pánove pe­niaze.

Takíto veriaci sú jednoducho zabraní do seba samých, plne za­mestnaní svojími záujmami a Ducha Pánovho niet. Duch nás však pozná v celej našej bytosti a presne vidí, aké prekážky sú v našom srdci a duši, ktoré Mu zne­možňu­jú viesť nás ďalej, než len po naše základné vykúpenie.

Jeden príklad o jeho duši je tento. V jednom zo svo­jich listov (7. sept. 1999) mi on napísal: „Drahý môj brat, ne­viem kto si, ale verím, že si Služobník Boha Najvyššieho a že si Hlasom Božím pre môj život, aby bol vybudovaný k Jeho chvále a Sláve.“ V jednom inom liste napísal, že súc veriacim viac, než 25 rokov, po prvý krát zažil „bič“ Pánov a Jeho káznenie. (Žid. 12:5-8)

 

Všetko sa zdalo ísť správnou cestou pre toho muža. Ale neskôr, jeho „starý človek“, stará nátura so svojími plánmi, žiados­ťami, zámermi, presvedčeniami a zvyk­mi sa ukázala byť príliš silnou, aby on mohol pokra­čo­vať na tejto „úzkej ceste“. Skutočná príčina pre jeho ne­schop­­nosť bola tá, že celé jeho náboženstvo bolo v jeho hla­ve. Jeho viera a všetky jeho presved­čenia boli intelektuálne a nie v jeho srdci. On tiež trpel veľkou sebeckosťou. Tento fakt platí všeobecne pre každého karnálneho veriaceho.

 

Naše staré „ja“ (starý charakter) stojí v ceste Bohu a On ho násilne neod­strá­ni. Boh často pri­vádza naše „ja“ do hlbokého zú­fal­stva, veľkých problémov, kon­fliktov, búrok, utrpení a bolesti, aby mohol v našej duši do­končiť určitú potreb­nú prácu. A ak tú prácu neurobí, naše staré „ja“ nám veľmi efektív­ne zabráni obdržať od Boha akékoľvek ďalšie svet­lo, pravdu a požehnania.

 

Nikdy nezabudnime, že náš „starý človek“, stará nátura, naše „ja“ je celkom schopné stať sa nábožensky založe­ným a úspešným v náboženských kruhoch, modliť sa pekné, aj vy­umel­ko­vané a atraktívne modlitby, „oslavovať Pá­na“, keď to dáva dobré pocity alebo, keď sa to od neho očakáva, kázať alebo učiť iných svoje intelektuálne vedomosti Biblie a chovať sa ako „dobrý kresťan“, ba stať sa aj „príkladom“ pre iných. Ako je to možné? Lebo naše „ja“ je slepé voči sebe samému a tým podve­dené samo v sebe! Lebo jeho zdroj a život nie je Boh! Toto platí na celé zástupy veria­cich a tiež na mnohých služob­ní­kov. Naše „ja“ nie je rozdielne od „ja“ v po­ha­noch, ibaže naše „ja“ šlo s na­mi do vody pri našom krste... ak sme vôbec boli krstení!

Nuž ale, my rozumieme nášmu bývalému bratovi a tiež jemu podobným. Nebolo to nezvyčajné pre veriacich, aby nás pova­žo­vali za „bohatú americkú misiu“. Takže, mali sme platiť za všetko, čo oni robili, plánovali alebo o čom snívali. Nikto sa nás nepýtal na našu skutočnosť. Nikto ne­vie, že my sme teraz iba štyri rodiny a nepoberáme žiadnu pod­po­ru od nikoho! Nikdy sme nezháňali žiadne dotácie, či fondy, ani nikdy nebudeme. Napriek tomu, píšeme, edituje­me a tlačí­me knihy a posielame ich zdarma do 68 krajín sve­ta! A celú našu služ­bu Cirkvi hradíme z našich platov a penzií! Mali by ste považovať za opravdivý zázrak od Pána, čo práve teraz držíte vo svojej ruke a čítate. Je to v pravde Jeho dar vám (viď tiež str. ii, a 1Kor. 1:26-29).

 

Zpäť k nášmu mužovi...

Keď bol napokon zbavený svojej funkcie v naše Misií, jeho pýcha bola veľmi ranená a stal sa až nepríčetný. Poslal osobné listy na adresy, ktoré mal z našej Misie obviňujúc nás, že mu dlžíme peniaze a že sme mu odmietli platiť. Rozširoval jed svojej horkosti všade dookola a podarilo sa mu odňať od nás niektorých z našich bývalých „bratov“. Sme si istí pred Pánom, že do dneš­né­ho dňa on nemá ani zdania, čo vykonal a že to vykonal svojmu vlastnému Spa­si­teľovi (ak je on v pravde spasený!) a Jeho vinici. Nerád by som bol v  jeho „čižmách“, keď bude stáť pred Sudcom všetkých mŕt­vych a živých.

Predsa však, ja sa modlím Nášmu Pánovi, aby milostivo vzhliadol na túto obeť zla a diabla, aby mu milostivo odpustil a zabezpečil, aby nikto z jeho rodiny nezahynul. Amen.

 

Tragédiou je, že takíto veriaci nie sú ochot­ní pozastaviť sa, uvážiť veci, pozrieť sa, pripustiť, pokajať sa, prijať od­pu­stenie, byť očistení a oslobodení od síl zla, kt­o­ré ich priviedli konať zlo... a pokračovať k dokonalosti. (Žid. 6:1)

 

Cirkev Ježiša Krista je len potiaľ dobrá, ako je dobrý každý individuálny kresťan v nej. akí sme in­dividuál­ne, to ovplyvňuje celú Cirkev – aj Jej Hlavu.

 

Chcem, aby ste videli a chápali vo svojom srdci a nie­len v mysli, že horeopísané skúsenosti sú vlastne vážne. Oni ukazu­jú, ako ve­riaci, bez ohľadu akí sú úprimní, decentní alebo v akej cirkevnej pozícií sa nachádzajú, môžu byť hlbo­ko podvede­ní, keď ich srdce nie je obnovené a očiste­né Duchom Božím, keď je to iba ich myseľ, ktorá sa snaží chápať, viesť a vlád­nuť ich náboženskému životu. Tiež som si istý, že mnohí neveria v sily temna a ich vplyv na ich vlastné srdcia a mysle. Pre tú príčinu musím ci­tovať z vynikajúcej knihy „Bitka o Život[3]“ od T. Austina-Sparksa (strana 99):

„Nikdy nemôžete odstrániť, čo rozdeľuje svätých tým, že ich privediete spolu, aby prediskutovali svoje rozdiely a žia­dať ich, aby sa nejako dohodli. Jediná cesta, ako jednať s  tý­mito vecami medzi Pánovým ľudom je, kľaknúť si na kole­ná a jednať s moc­nos­ťami v pozadí. Moc nepriateľa v po­za­dí takých vecí musí byť zlomená. Nikdy nemôžete zaplátať situ­áciu iným spôsobom, pretože je diabolská.“

Pán nám ukazuje stav Cirkvi a jej vodcovstva, či už je to kon­­­gregácia veľkej denominácie, malé spoločenstvo, domo­vá skupina alebo iné zhromaždenie veriacich. Väčšina jej vod­cov, nie všetci, sú dostatočne seba-spravodliví, aby ne­počuli hlas Pána, Jeho želanie alebo súd pre Jeho Cirkev, ktorú ON buduje a nie oni! (Mt. 16:18) Neozvú sa nikomu u  koho vidia aj tú naj­menšiu známku, žeby on ohrozil ich „imidž“, ich pozície, ich tradície a spôsob robenia vecí!

 

Najtragickejší fakt je, že mnohí služobníci nedba­jú na Slovo Božie! Preto sa oni neboja Boha! Nech je im Pán Milosrdný v deň ich súdu. Lebo je to ich telesnosť, ktorou sa snažia budovať Jeho Cirkev a konať prácu Jeho Ducha. V tomto ich úsilí oni nikdy neuspejú.

 

*    *    *

Nasmerovaný som Duchom Pána, aby som na tomto mies­te zničil akýkoľvek podvod, ktorý Satan propaguje (cez mnoho­rakých kazateľov) do celej Cirkvi Ježiša Krista, čo sa týka „telesnosti“.

Teles­nosť nie je spôsob myslenia, ani to nie je stav mysle! Spôsob myslenia a stav mysle je výsledok te­les­nosti a nie telesnosť samotná.

 

Telesnosť je naša stará, satanská, hriešna, špi­na­vá nátura a prebýva v starom človeku – starej, ne­ob­no­ve­nej duši kaž­dé­ho pohana a znovu-zrodeného kres­ťa­na a služob­ní­ka Ježiša Krista! A všetci karnálni ve­ria­ci a pohani v nej žijú.

Telesnosť je pýcha, arogancia, žiarlivosť, závisť, ne­návisť, strach, sebectvo, seba-spravodlivosť, bez­bož­nosť, tvrdohla­vosť, neposlušnosť, hlúposť, pod­vod­níctvo, pokrytectvo, horkosť, zlomyseľnosť a aké­koľ­vek iné zlo a temnota v každej starej neobno­ve­nej duši každého človeka!

 

Pán nám všetkým prikazuje, aby táto pravda bola ká­za­ná a učená a nie naše vlastné ľudské ídei, podvá­dza­júc Jeho ľud.

A ďalej si Pán želá, aby sme videli a chápali nasledovnú životne dôležitú pravdu ohľadne telesnosti-karnality. Kedy­koľ­vek uveríme lož a budeme si ju uchovávať v mysli ale­bo v srdci, tá lož sa stane pôdou v našej duši oku­po­­vanou silami temna a zla, ktorú pôdu oni potom môžu u­žívať ako základňu pre ich pod­vod­né operácie. Taká základňa potom tvorí v nás teles­nosť a to na dôvažok všetkých horeuve­de­ných, za­rá­movaných faktov ohľadne telesnosti.

Kedy­koľvek uveríme hlúpej myšlienke (Pr. 24:9), nespravod­li­vo súdi­me na základe neprav­dy, zlých alebo nedostatočných informácií, skúseností z mi­nu­losti, zovňajška, atď. (Jn. 7:24), budujeme v sebe novú te­lesnosť. Ona sa potom môže do nás zakoreniť a pretrvať v našej duši celé roky. Preto, ak naša zlá viera a lži v nás prebývajúce nie sú zni­čené, diabol si udrží v našej duši svoje teritórium a bude na ňom efektívne stáť proti našej Spáse, proti duchovnému rastu a duchov­né­mu dospie­vaniu.

 

*    *    *

 

 

B. Televízna sieť Trojice (TBN)

      (tbn = Trinity Broadcasting Network)

 

Táto televízna sieť operuje zo Santa Clara, Kalifornia, USA a vysiela rôzne druhy programov. Sú vysielané do mnohých národov sveta a ovplyvňujú milióny ľudí okolo celého sveta. Sledoval som ich programy viac, než štyri roky spolu s niek­to­rý­mi bratmi z nášho Tela Kristovho. Na jednej strane my ďakujeme Pánovi, že takáto stanica vôbec exis­­tuje a vysiela aj programy, ktoré sú veľmi žiadúce nie­len pre pohanov, aby boli privedení ku Spáse Pánovej, ale tiež pre veriacich a ich pokračujúcu Spásu.

 

Na druhej strane, Pán nám jasne ukázal, že niektoré progra­my vôbec nie sú z Jeho Ducha, sú pre Neho pohoršu­júce, odpo­ru­júce Jeho Slovu a sú nevhodné pre ľudí, aby ich videli, absor­bo­vali a boli nimi vedení. Tie, ktoré Pán pova­žuje za najhoršie u­vedieme neskôr. Toto Pánovo svet­lo a Jeho ko­rekcie sú absolútne nutné pre vedenie Jeho Cirkvi počas týchto posledných dní pred Jeho Príchodom.

Mnohí čitatelia tejto knihy môžu poznať túto stanicu a mohli sami vidieť mnohé programy a tak môžu sami uvá­žiť svetlo a súd, ktoré nám Pán dal ohľadne niek­torých pro­gra­mov a služobníkov, ktorí vystupujú na TBN kanáloch. Je mnoho, veľmi mnoho vecí o ktorých by sa dalo písať, ktoré majú aj uži­toč­né, aj škodlivé vplyvy na TBN kanáloch.

 

Je mojou vierou, skúsenosťou a pevným presvedčením, že každé služobníctvo by malo byť kontinuálne vystavené Svetlu Pravdy a potrebných korekcií od Pána, aby mohlo byť oprávnené pokračovať v Jeho Prítom­nosti (Zj. 1:14-16; 2:5). Jeho funkcia a ovo­cie musia pokračovať, ako žia­dú­ce a pri­­ja­teľ­né Pánovi všet­kých pánov. Pánovo posolstvo sied­mym zborom (Zj. kap. 2,3) nesmie byť brané na ľahkú váhu žiadnym veriacim a žiadnym služobníkom, ibaže by sme boli pripravení trpieť násled­ky ta­kejto nedbalosti.

Rozdelím Svetlo Pána, ktoré nám dal ohľadne TBN, do troch sekcií. Tie duchovne negatívne a škodlivé príklady sú ukázané dolu a naznačujú stav ich rôznych cirkví (Zj. 3:17-19) ako aj potreb­né korekcie. Mali by si spomenúť, odkiaľ padli (Zj. 2:5), prečo tieto doluuvedené služby nie sú pre Pána prija­teľ­né a prečo Jeho Duch trpí.

 

 

1. Neprístojné služby

 

Pán hovorí: „Nech sa VŠETKO deje SLUŠNE a podľa poriadku.“ (1Kor. 14:40)

 

a) V januári 2003 nám Pán ukázal auditórium kostola biskupa Earla Paulka (videli sme iba koniec „bohoslužieb“), kde jeden hosťujúci hovorca, beloch, a jeden černoch mali vyzle­če­né saká, potom sa rozbehli a kĺzali sa pozdĺž pódia na bruchu a košeliach! Hosťujúci hovorca potom prišiel ku ka­zateľni a černoch zozadu vyskočil na jeho plecia. On sa potom odpotácal od kazateľne nesúc černocha na pleciach a obaja sa nepríčetne rehotali. Títo takzvaní „služobníci“ ko­nali, ako „absolútni blázni a nepríčetní, akoby posadnutí zlými duchmi“.

Takto im Pán hovorí: „Je napísané, Môj Dom sa bude volať Domom modlitby, ale vy ste z neho spravili dom klaunov a cirkus. (viď Mt. 21:13)

 

Toto Slovo platí na všetkých takých „klaunov“ v Cirkvi Ježi­ša Krista, ktorí operujú náboženské zábavné kluby a na­zývajú ich „zbory“. Pán si vyžaduje verejné pokánie od tých „služobníkov“ (ich mená nepoznáme) a od biskupa Earla Paulka za rozširova­nie tohto náboženského hnoja na celosvetovej televízií. Mnohí pohani sú omnoho decentnejší a inteligentnejší, než mnohí tak­zvaní kresťania. Pravdivá radosť v Duchu je vždy slušná a nikdy bláznivá.

 

b)  Niektorí služobníci používajú Jeho Sväté Meno v  po­nižujúcom a pohaňujúcom zmysle, ako keby Všemohúci Pán, Stvoriteľ Vesmíru bol ich „kamarát“! [Pán tu po­uka­zuje na Jesse Duplantisa, príklad: „Ježiš, daj dolu košeľu a ukáž svoj chrbát“. Duch Svätý nikdy takto nehovorí a nikdy niko­ho nevedie hovoriť o Kráľovi kráľov takýmto arogantným spô­sobom. Pán hovorí, že Duplantisova „služba“ je Boho­rú­hačská, je to komé­dia s ná­bo­žen­skou témou, kde on ne­má žiadnu bázeň pred Pánom, ani známosť Pána.]

Iní služobníci sa vyžívajú v „sexuálnom kázaní“ dokon­ca vkladajúc ich nečisté slová do Božích úst! [Pán po­ukazuje na Johna Hageeho, príklad: „A Boh pove­dal: Nech je sex.“ Boh také čosi nikdy ne­po­vedal a Jeho Duch nikdy neviedol Ježi­ša, ani niko­ho iného, aby takto hovorili o tom, čo Boh stvo­ril, aby zo­sta­­lo intím­ne. Je veľmi nebez­peč­né pre hocikoho dá­vať svoje slová do úst Boha a cítiť sa „dobre“.]

 

Či takí­to služob­níci majú opravdivú bázeň pred Pánom? Či sa nikdy nebáli Slova Božieho v Mt. 12:37? Ich Evanjelium je často pomie­ša­­né so žartovaním, smie­chom, revom, šašovstvom. Toto môže byť atraktívne a veľ­­­mi zábavné, ale je to duchovne pri­mitívne, niekedy až ne­sluš­né a pohoršujúce pre Pána, bez duchovného chápania, inteligencie alebo po­zna­­nia Pána. Je to náboženská zábava, ktorá neprodukuje žiadne duchovné hodnoty, nemení cha­rak­ter veriaceho a je čisto intelektuálnym a emocio­nál­nym nábožen­stvom. Ich služba môže byť veľmi impresívna, ko­naná v ľudskej smelosti a presvedčivosti, ale je Pánovi od­por­ná. (Jak. 1:26// Ef. 5:3,4) Pán hovorí, že takíto Jemu slúžia vo vlast­nej dômyselnosti, prefíkanosti a bystrosti a svojim po­stojom „pre Pána“ iba ukazujú svoje vlastné silné duševné osobnosti!

 

Pán sa ich ale pýta, kde je ich duchovné rozoznávanie? Od všet­kých takýchto Pán vyžaduje, aby oni učinili pokánie, zmenili ces­ty ich služby a prestali trápiť Ducha – inak Pán odstráni ich sviet­nik, ktorý takto môže dávať viac duchov­nej temnoty, než svetla! (Zj. 2:5)

Pán hovo­rí, že takíto Jeho nik­dy v duchu nepoznali a nikdy ne­uc­tili v duchu a v pravde, iba v ich telesnosti! (Jn. 4:24(11)) Príči­na je dvojitá: ich silná a pyšná duša nie je rozbitá, a ich duša nie je oddelená od ducha. (Heb. 4:12) Toto indikuje, že títo neboli po­dro­bení disci­plí­­ne Ducha Svätého. Oni tiež považujú svoje dobré inte­lek­­tuálne znalosti Slova za zjavenie od Ducha, čo ono nie je! Tento druh „ná­bo­­­žen­skej zába­vy“ započal v USA a je aj dnes exportovaný do celého sve­ta prinášajúc hanbu Páno­­vi a Cirkvi a veľmi zarmu­cu­je a trápi Jeho Ducha Svätého.

 

<><><> 

Pridávam k tomuto tieto moje vlastné slová: Áno, Pán má vy­nikajúci zmysel pre humor. Áno, ja sám milujem dob­ré žar­ty a žoviálnych veriacich skôr, než kresťanských „fune­­­brákov“. Áno, máme právo sa smiať a byť šťastnými – ale v správnom čase, na správnom mieste a správnym spô­so­bom. (Kaz. 3:1,4) Mnohí slu­žob­­níci nemajú žiadne duchov­né rozoznávanie a o Duchu Páno­vom iba hovoria. Možno, že ma pre tento výrok budú nenávidieť, nemu­sia byť schop­ní mi uveriť, ale to nie je môj problém, je to ich pro­blém. Deklaro­val som im Pravdu a Súd od Pána a dúfam, že to aspoň uvážia vo svojich srdciach s patričnou vážnosťou.

 

Musím ale tiež povedať toto: Cením si ich v Pánovi a cením si ich vytrvalú oddanosť pre prácu voči Pánovi. Pán ich používa iným spôsobom, ale oni tolerujú „muchy vo svo­­jich mastiach“, možno aj omnoho viac, než len muchy! (Kaz. 10:1,2) A ak majú oni akékoľvek po­chybnosti o tomto súde Pánovom, potom nech idú k Nemu na kolenách... a  On im potvrdí to horeuvedené.

 

Pokračujem v mojích vlastných slovách povediac tiež toto: Nasledovný koment síce vôbec nepatrí do tejto kapi­to­ly „Ne­prí­stojné Slu­žob­­níctva“, ale rozhodol som sa ho uviesť tuná pre porovnanie. Na kanáloch TBN sú tiež dobrí i vynikajúci kazatelia a slu­žob­ní­ci. Mám na srdci, aby som spomenul aspoň jedného vynikajúceho kazateľa – Charlesa Stanleyho z cirkvi „In touch“ („V dotyku“). On nechodí po pódiu s rukami vo vreckách no­ha­víc dá­vajúc dojem, že „všetko vie“. Nenamáha sa, nepotí sa, ne­vries­ka z celého hrdla, nebehá po pódiu ako vášnivec, nehovorí ne­­prístojne žarty, nežobre peniaze, nič nepredáva. Je kľudný, decentný, pokorný, nenáročný a podáva svojej kon­gregácií praktické Slová Božie pre ich denný život a Pán má v ňom zaľúbenie. A ja mu týmto vôbec nelichotím, naopak, ja ho veľmi milujem.

 

Bolo tiež veľmi potešujúce vidieť sestru Dollarovú učiť Písmo Sväté deťom na TBN. Pán má potešenie v ženách, ktoré Mu slúžia v rámci limitov stanovených v Slove Bo­žom a sú schopné rozoznať ich rolu v posluhovaní Všemo­hú­cemu Bohu. Pán miluje také služobnice a ja tiež.

[Tu teraz máte vyváženú pravdu.]

 

Ukončím moje slová týmto prehlásením. Cirkve Severnej Ameriky a Európy desperátne potrebujú kazateľov a učiteľov, pastierov a evanjelistov z chudobných krajín sveta (z Afriky, Ázie, Južnej Ameriky) aby im pri­niesli správ­ny druh kresťanstva, pokornejšie, čistejšie, živšie, menej bombastické, menej okázalé, menej seba-vedomé kresťanstvo. Príliš mnohí duchovní vedúci Severnej Ame­ri­ky a Euró­py opustili duchovné cesty a Plné Evan­je­­lium Božie pred mnohými rokmi, kráčajú cestami tohto sko­rum­­po­­va­ného sveta a jeho blahobytu a ich duša je ďaleko od Ducha Božieho.

Vďaka Bohu, že ešte existujú pastieri a kazatelia v „ne­ci­vi­li­zo­vaných krajinách“, ktorí majú otvorené, jednoduché a  pokorné srdcia. Je opravdivou radosťou im posluhovať jed­no­­­duchého a pokorného Krista a Jeho Majestátnu Spásu. (2Kor. 1:12; 11:3(12)// Mt. 11:29) A oni veria a prijímajú to Slovo bez ducha pýchy, arogancie, seba-spravodlivosti, či strachu.

 

*   *   *

V tomto bode som privedený Duchom Pána svedčiť tiež o nasledovnom smutnom fakte. Ledva sa bývalé komunis­tic­ké krajiny Strednej a Východnej Európy dostali zpod jar­ma satan­ské­ho útlaku, podvodu a teroru komunizmu, už aj boli ponorené do ďalšieho nebezpečia a podvodu – „Las Vegas“ typu kresťan­stva z USA, aj iného náboženského smetia publikovaného v kni­hách, magazínoch alebo cez ma­so­vé médiá. Kríž bol vyňatý, osobná svätosť a spravod­li­vosť zanedbané, kázanie prosperity, zá­­bavy, „proroctiev“ ako svet skončí, ako aj hory podvodnej literatúry zaplavi­li Strednú a Východnú Európu a toto dosiahlo katastrofálne pro­porcie.

 

Pravdivé evanjelizačné úsilia sú potrebné a vítané. Pri­viesť pohanov ku Kristovi je potrebné, múdre a požehnané, ale ponoriť ich do tohto druhu „náboženského hnoja“ je nie­len hlúpe a ne­pro­duktívne, ale pre tie duše priamo ne­bez­peč­­né. Keď sa novo­ver­ci farizejov stali „synovia pek­la“ (Mt. 23:15), potom čím sa stávajú títo novoverci?

Satan nie je nevedomec, on vie, čo robí a mnoho ľudí je dos­tatočne hlúpych na to, aby mu slúžili celým srdcom v Mene Ježiša Krista! Pane, maj zľutovanie nad nami všetkými!

 

Hovo­rím vám v Mene Ježiša Krista, že Severná Amerika a Európa, ktoré sa stali najmohutnejšími baštami kresťanstva na sve­te, stali sa tiež najbohatšie a najväčšie duchovné cintorí­ny na svete! Väčšina cirkví v týchto „civili­zo­vaných kraji­nách sveta“ sa stali duchovne a morálne sko­rum­povanými! Môžu síce evanjelizovať a ká­zať základné Slovo Božie miliónom okolo sveta, ale sú­čas­ne s tým poslu­hu­jú aj svojho skorum­po­vaného ducha! Mladucha Kristova povstane z chudob­ných národov tohto sveta a len málo ve­ria­­cich medzi nimi bude teologicky vzde­la­ných. (1Kor. 1:19,26-29)

 

*   *   *

 

Zpäť ku TBN...

 

c)       Pán napomína tých, ktorí Ho verejne zne­ucťu­jú a pri­nášajú Mu hanbu ich neslušným výzorom opovr­hujúc Jeho Slovom v 1Kor. 14:40. Oni si toho ne­mu­sia byť vedomí, pretože ich vedomie môže byť mŕtve, či spálené, akoby žhavou žehličkou (1Tim. 4:2):

·       muži s dlhými vlasmi, niekedy s náušnicami v ich ušiach alebo inde. Oni tiež opovrhujú Jeho Slovom v 1Kor. 11:14 a mali by sa hanbiť pred Pánom zatiaľčo spievajú, „uctie­vajú“, alebo dokonca kážu. Sú Pánovi a Jeho Duchu odporní a Pán neprijíma ich „službu“, ktorá nie je z Jeho Ducha a nemôže pri­niesť žiadne dobré ovocie. Ak by Jeho Duch vôbec hovoril k takýmto mužom, najprv by ich viedol ku pravde v 1Kor. 11:14 a nedával by im žiad­­ne iné „zjavenia“, ktoré vraj oni od Neho dostávajú. Na základe tohto Slova, ani Sám Pán Ježiš nikdy nemal dlhé vlasy hoci ho tak umelci zobrazova­li po celé stá­ročia! On by nikdy nešiel proti Svojmu vlast­nému Slovu!,

·       ženy s krátkymi vlasmi (na chlapca ostrihané) alebo s ich hlavami nepokrytými, zatiaľčo sa modlia, prorokujú, dávajú svedectvá alebo inak slúžia v Cirkvi sú pre Pána odpornými, zneuctievajú svo­je hlavy, ako keby boli dohola oholené (1Kor. 11:5,10,13,15),

·       ženy slúžiace v nohaviciach alebo v inom mužskom oble­­čení sú Pánovi a Jeho Duchu odporné. Diabol vytvoril „unisex“ a nie Boh. Diabol spôsobuje, že muži sa poženšťu­jú a ženy sa „mužia“, ale Boh nenávidí túto zmiešaninu, žiad­­­­nu zmie­šaninu (5M. 22:5,10,11// Neh. 13:3// Iz. 1:22// Dan. 2:41-43 // Hoz. 7:8-10; keďže Ježiš Kristus je Slovo – Jn. 1:1,14, potom je On tiež Slovo Starého Zákona!),

·       ženy, ktoré nosia neslušné parochne, neprimerané, ba neslušné náušnice, maskary, alebo kozmetiku, alebo dlhé na­ma­ľo­­va­­né nechty a vyzerajú skôr ako bosorky a nie dcéry Božie zneucťujú Samotného Pána. Oni môžu byť nesluš­nejšie, než mno­hé pohanky neuvedomujúc si, akých odpor­ných duchov pre­mietajú na TV obrazovky ovplyvňu­júc milióny ľudí, za­tiaľ­čo sa pokúšajú “slúžiť” užívajúc Meno Ježiša KristaStvoriteľa tohto Vesmíru!

Na tomto mieste Pán poukazuje aj na Janu Crou­cho­vú (man­želku za­kla­da­te­­ľa TBN Paula Croucha), ktorej vzhľad po­va­žuje odporný hoci by ona mala byť príkladom ostat­ným ženám. Ona sa tiež podobá Tammy Bakkerovej z býva­lého PTL Klu­bu o ktorej Pán hovorí, že je prekliata žena [PTL Klub bol zniče­ný pretože slúžil diablo­vi, prinášal hanbu Pánovi a my sme sa pri­hovo­ri­li Pánovi, aby ho zničil, viď tiež strany 160-162[8].]

Pán sa tiež zpytuje Benny Hinna, kde má duchovné rozo­znávanie, keď na celonárodnom televíznom vysielaní TBN pove­dal pani Crou­cho­­vej: “Oh, ty si bábika”!? Pán nebude tolero­vať takúto du­chov­nú tem­no­tu u Svojich slu­žob­­ní­kov a to bez ohľa­­du na ich osobnosť (3M. 19:15// 5M. 1:17// 1Pet. 1:17). Toto Pánovo varovanie platí predovšetkým tým slu­žob­níkom, ktorí sú expo­no­va­ní na národnej, ba aj celo­sve­to­vej televízií a nesú pred Pánom omnoho väčšiu zodpo­ved­nosť, než neznámi služobníci,

·       mladí služobníci, zvlášť speváci, ktorí sa zdajú slú­žiť a „uctievať“ vyzerajúc a mnohokrát aj znejúc ako skupi­ny „ťaž­ké­ho kovu“. Zdá sa, že takíto veria, že „čím viac hluku, čím vyššie tóny revania, tým lepšie uctievanie“. Možno, že postačuje, keď niekto používa Meno Ježiš, aby mohol fungovať na TBN kaná­loch. Pre duchovne mŕtvych veriacich to môže byť „živá muzika“ ale niet medzi nimi duchovného rozoznania, čo je od Ducha Pánovho a čo je z pekla, čo je prijateľné, ba aj príjemné pre Pána a čo je pre Neho odporné.

 

 

2.      Karnálne Služobníctvo

 

Pán hovorí: „A služobník Pána sa nesmie namáhať; ... v trpezlivej pokornosti poučovať...“ (2Tim. 2:24,25)

Pán sa pýta, prečo sa mnohí TBN slúžobníci kontinuá­l­ne namáhajú potiac sa, vykrikujúc, skáčúc, pobehujúc cez pódia? [Pán tu poukazuje na R.Parsleyho, T.D.Jakesa, J.Bynum a mno­hých iných.] Pán hovorí, že v pote tvári budeme jesť náš chlieb (1M. 3:19), ale nemôžeme slúžiť vo Vnútornom Dvore Domu Pánov­ho! (Ez. 44:17-19,23)

 

Decibely nepoukazujú na duchovnosť, nedokazu­jú žiad­nu pravdu a neprodukujú žiadnu duchovnú hodno­tu, ani ovocie prijateľné Pánovi! Namáhanie sa nikdy nedeje v Duchu, ale vždy v našej telesnosti!

 

Ďalej sa Pán pýta takýchto služobníkov, prečo vyze­ra­­jú „nor­málne“, keď hovoria zo svojho úradu alebo z inakade, ale za kazateľňou sa menia na iné kreatúry, kde sa namá­ha­jú, kričia a potia? Pán sa ich tiež pýta, kde je ich pokornosť a duchovné rozoznávanie?

Ja verím, že my všetci sme si cez roky posluhovania vyvinuli určitý štýl služby a tento štýl sa potom stal našou formou z ktorej je ťažko vyjsť. Ak Pán nemá nič proti nášmu zvyku, všetko je v poriadku. Ale ak On hovorí proti tomu, musíme si dávať pozor, lebo s nami je niečo zlé. Na­máhanie pochádza z teles­nos­ti, z jej úzkostlivosti a ne­po­ko­ja, nie z Ducha! Títo služob­ní­ci sú úzkostliví a nepo­kojní, preto Duch nemô­že požehnať takúto službu, urobiť ju duchovne užitoč­nou a plodnou pretože je prevá­dza­ná v duchoch telesnosti. Takí služobníci sa stali majstri ich „náboženských pred­stavení“ a sami z ních majú jasnú radosť, aj spolu s ich obecen­stvom! Kongregácie prichádzajú, aby boli zabávané a nie, aby pokročili v „umie­raní samým sebe“! (1Kor. 15:31) Haló? Ste so mnou? Pán hovorí, že pýcha a seba-oslavo­va­nie sa nachá­dza v srdciach takýchto služobníkov. Prečo?

 

Nuž, Pán hovorí: „Ten, kto sa chváli, nech sa chváli Pá­nom.“ (1Kor. 1:31)

Vo svetle horeuvedeného paragrafu a v mojich mno­hých skúsenostiach musím povedať, že je ne­­spočetne mno­ho služob­níkov, ktorí samých seba „oslavujú v ich výko­noch“, vo vlast­ných náboženských úspechoch, v budovaní impo­zant­ných budov naplňujúc ich veľkými kongregá­ciami. Ich hor­li­vosť pre Pána je vyburcovaná ich telom a krvou a nie Du­chom Božím. Pýšia sa vlastnými výkonmi tvrdiac, že to bol Pán, čo to staval. Naozaj? Pán dovoľuje človeku bu­dovať, čo si jeho srdce želá a plánuje. On potom iba nasme­ro­vá­va jeho kroky, aby z to­ho bol aspoň nejaký úžitok pre Jeho účely za daných okolností. (Pr. 16:2,9)

 

Duch Boží nie je limitovaný našími budovami, rádio, či TV sieťami, či inými človekom vytvorenými prostried­ka­­mi, ako tomu môžme veriť alebo si to my predstavovať, že On je. Prví Apoštoli a prvotná Cirkev, ktorí svojím hlasom obrátili svet hore nohami nemali naporúdzi nič takého. (Rim. 10:18) Veľmi málo ľu­dí si vie predstaviť, že Duch Boží dokáže stvoriť hoci­čo, čo On chce a to z ničoho! Že On ukázal svetlo Spásy každému člove­ku stáročia predtým, než človek sníval o TV, rádiu alebo o mi­sio­nároch. (Tit. 2:11// Žm. 98:2,3(42)) Moje srdce poznalo Pána pred­tým, než poznalo hocičo z náboženstva.

Pán buduje Svoje Živé Telo a nie grandiózne budovy s veľkými kongregá­ciami. My dnes žije­me v Novom Zákone a nie v Starom. Dnes je Jeho Chrám duchovný, nie fyzický! Musíme preto vidieť a chápať aj nasledovný fakt.

 

kongregácia nie je Telo Kristovo! Je to veľká alebo malá skupina osôb, znovu-zrodených alebo nie, každý s  úplne odlišnou mys­ľou, srdcom, vierou, zámermi, túžba­mi a vôľou, majúcich iba povrchné vzťahy jedného s druhým, sedia­cich v bu­do­ve s krížom na streche. A to je nanešťastie jediné miesto, kde kríž môžeme nájsť, teda, nie v ich du­šiach! Ale to je tak ďaleko od miest­neho výrazu žijúceho Tela Kristovho, ako je Vý­chod od Západu! Keby ste sa vy boli narodili s takým nefunkčným „telom“, boli by ste v inva­lid­nom vozíku od narodenia!

 

Keď teda budujete veľkú kongregáciu bez postarania sa o menšie domáce jednotky (niekedy nazývané bunky), kde Duch Pánov by mohol v pravde pracovať, potom budujete iba veľké poslucháčstvo, ktoré vám síce môže priniesť hod­ne financií a nejakú slávu pre vás – ale Duchu Pána mô­že pri­niesť jedine viac utrpenia a bolesti. (Ef. 4:30) Veľké poslu­cháčstva pre evan­­jelizáciu (napr., B. Gra­ham a iní) za účelom Spásy sú ovšem inou záležitosťou.

 

Pán nikdy nebude podporovať služobníctva, ktoré po­slu­­hujú pýchu – On im odporuje! On odporuje pyš­ným, pretože nie sú Mu podriadení, neodporujú diablovi a ne­blížia sa k Bohu. Sú dvojitej mysle a majú špina­vé ruky a srd­cia. Mali by byť zarmútení, trúchliť a plakať a ponížiť sa pred Pánom! (Jak. 4:6-10// Mt. 11:29) [Pán tu poukazuje na K. Hagina, jr., ktorý drží ruky vo vreckách nohavíc čítajúc Slovo Božie, kážúc, mod­liac sa alebo uctie­va­júc Boha! Aká to Hrozná pýcha a tem­no­ta! A  je mnoho po­dob­ných, čo sú pyšní hoci nemu­sia všetci držať ruky vo vrec­kách noha­víc, môžu mať taláre alebo sukne.]

 

 Čo môžu takíto služobníci dať svojím „ovečkám“ mimo svo­jej pýchy a temnoty? Toto je, čo oni majú. Nemô­­žu im dať to, čo nemajú. Mnohokrát oni sami môžu ká­zať o teles­nosti, kar­na­lite, identifikovať zlo a hriechy teles­nos­ti, ba aj potrebu zavrhnúť to a zbaviť sa toho všetkého. Predsa však, oni sami nie sú z toho všetkého vyslobodení. Prečo? Pretože je hlúpe predpokladať, že naša myseľ do­ká­že odhaliť našu vlastnú hriešnosť. Potrebuje to Svetlo od Pá­na a nie úsilie našej se­bec­kej a pyšnej duše. Ale aj pyšní môžu kázať a ľudia môžu byť spasení, no oni ne­mô­žu rásť a dospievať za alebo nad duchovnú úroveň ich kazateľa alebo pastora.

Pán nie je prítomný v majestátnych budovách, či audi­tó­riách, kde obyčajne kážu tí pyšní, iba Jeho Milosť je tam prítomná. Pán sa obyčajne dá nájsť v srdciach ľudí v miest­nostiach obyčajných domov... a to zväčša mimo dosahu masových médií.

 

*     *     *

Duch Pánov ma privádza na tomto mieste, aby som prehlá­sil všetkým služobníkom Pána Ježiša Krista nasle­dujúcu dôležitú duchovnú pravdu:

 

Fakt, že Boh ustanovil a požehnal služobníctvo, misiu, inštrument alebo individuálnu nádobu vôbec neznamená, že On musí s tým pokračovať! Vôbec to neznamená, že On to nemôže uzavrieť, s tým skon­co­vať alebo to úplne opustiť, keď to odišlo od Neho, od Jeho Slova, od svojej vlastnej duchovnej čistoty a užitoč­nos­ti pre Neho! (napr. Zj. 2:5)

Horeuvedené neplatí iba na významné, slávne alebo inak známe (rádiové alebo TV) služby, ale tiež na ich indi­vi­duál­nych vodcov, ktorí mohli začať dobre a s Pánom, ale našli sa v bahne vlastných ídeí, plánov a horlivosti... a bez Pána! A ne­musia si byť toho vedomí! A tak pokračujú ako tí kňa­zi v Stánku v Šíle, či v Gibeone, kde tiež pokračovali „podľa všetkého, čo je napí­sané v zákone Pána, ktorý On prikázal Izraelu“ hoci Archa (Kristus) tam chýbala! (1Par. 16:40// Joz. 18:1). Archa bola hlú­pos­ťou ich vodcov vy­bra­­ná z Jeho Stánku, aby bránila Izraela a skončila v tábore ich nepria­te­ľov, Filiš­tíncov! (1Sam. 4:3,10,11) Úžasné!

Kňazi Izraela opustili Pána a tak Pán opustil ich! (2Par. 15:2; 24:20// 1Sam. 4:3// Jer. 7:12-15// Žm. 78:59,60)

 

Či „tam­ten“ Pán bol iný, než „terajší“ Pán, ktorého „máme dnes“? (Žid. 13:8) Haló? Ste so mnou? Mnohí z veria­cich a podobne i z vodcov môžu byť „opustení“ Pánom bez toho, aby si toho oni boli vedomí a pokračujú v „poslu­ho­va­ní podľa všet­kého, čo ich náboženské presvedčenia vy­ža­­du­jú“. Samo­­zrej­me, že „opus­te­ný“ nemusí znamenať opustený na veky vekov, ale „opustení“ pre účely služby Pá­novi a Jeho Cirkvi.

 

Moja otázka je: Naozaj Pán zmenil Svoje Cesty, Svoju Myseľ, Svoje Súdy v Novom Zákone? Ani o milimeter! Či my, služobníci Pána Ježiša Krista, sme ochotní overiť si s Ním, kde my stojíme v Jeho Súde? Nie je tak ťažké vzdávať Mu úctu našimi rtami, zatiaľčo naše vlastné srdce je od Neho veľmi ďaleko. (Mt. 15:8-9, Mk. 7:6,7)

 

*     *     *

 

 

3.      Neprijateľné Služobníctva

 

Pán hovorí: Vaše ženy nech mlčia v zboroch, lebo nie je im dovolené hovoriť, prikázané je im mlčať ako aj zákon hovorí... lebo je hanbou pre ženy hovo­riť v zbore... veci, ktoré vám  píšem sú prikázania Páno­ve.“ (1Kor. 14: 34,35,37)

 

Môžem sa zpýtať, kto v TBN dbá na Priká­za­nia Páno­ve? Či je tam niekto, kto odpovie Pánovi?

 

Pán ďalej hovorí: „Žena nech sa v tichosti učí s ce­lou podda­nos­ťou. A žene nedovoľujem učiť, ani uchvá­­­­tiť autoritu nad mužom, ale nech je ticho. Lebo Adam bol stvorený pr­vý, až potom Eva. A Adam nebol zvedený, ale žena súc zve­dená dopustila sa prestúpenia...“ (1Tim. 2:11-14)

Ženy na TBN kanáloch „hovoria, slúžia, učia a pri­vlast­ňu­jú si autoritu nad mužmi“ v otvorenej rebélií proti Slovu Pána! Pán hovorí, že to je hnusoba Jemu a Jeho Duchu! V ich srdciach niet lásky pre Pána, ba ani pre Jeho Slovo, oni milujú jedine seba a svoju „službu“! (Jn. 14:21,23,24// Žm. 119:158) Hocikto, kto sa pokú­ša slúžiť Bohu a nebol na to Bohom povolaný, obetuje Mu cudzí oheň, je zapletený do veľmi nebez­peč­nej aktivity a bude pykať neočakávané ná­sledky. (3M. 10:1,2) Hľa, Pán vás, ženy, verejne varuje, preto nebu­de­te mať žiadne výhovorky!

Ženy kážu a „posluhujú“ Slovo Božie v rozpore so Samotným Slovom!

 

Pán hovorí, že sami sa postavili do pozície auto­ri­ty, kde ich Pán Ježiš Kris­tus nikdy nepostavil! [Pán tu jasne poukazuje na Ma­ri­lyn Hickey, Joyce Meyer, Paulu White, Juanitu Bynum  (Jer. 23:21) a mnohé iné]. Pán sa pýta, či ich rozumovanie, presved­če­nie, žela­nie alebo oddanosť slúžiť Bohu je nad Jeho Slovo? Pán sa ďalej pýta: Či Moje Slovo je napísané na­darmo? Či môže hoci­ktorý veriaci robiť „ako sa mu zachce“ bez akých­koľ­vek násled­kov? Či je niekto v TBN alebo z kazateľov na TBN kaná­loch, čo by zodpo­vedal Pánovi tieto jednoduché otázky?

 

Tie ženy, čo veria, že apoštol Pavol bol „mužský šovi­nis­ta“ odkazujem na Slovo vo Fil. 4:3. Ten istý Pavol tu žia­da o pomoc pre “tie ženy, ktoré sa spolu so mnou (Pav­lom) bori­­li v evan­jeliu”! Teda aj ženy sa môžu boriť v evanjeliu správnou cestou a v správnom duchu. A tento verš Písma bol tiež inšpirovaný tým istým Duchom Božím!

Pán hovorí, že niektoré z týchto žien sa tiež namáhajú, kričia, skáču, vyprá­va­jú ako guľomet alebo krútia svoje telá, či revú, ako bláznivé privádzajúc svojich poslu­chá­čov do emocio­nál­nej ne­prí­čet­nosti. [Pán tu ukazuje hlavne na J. Bynum, P. White a mno­hé iné]  Pán hovorí, že to je pekelné a NIE z Jeho Ducha! Všetky môžu vyze­rať ako „služobníčky spra­­vod­li­vos­ti“ citujúc Bib­liu, užívajúc Meno Pána, uka­zu­júc svoje znalosti, zapá­lenie a se­ba­dô­­ve­ru, dovoľujúc iným, aby ich nazývali „pas­tor­ky­ňa, proro­ky­ňa, kaza­teľ­ka“, atď. Ale ich koniec bude podľa ich skut­kov. (Pr. 24:12// Mt. 16:27// Zj. 2:23; 22:12 – viď tiež mnohé ďalšie detaily na str. 119-127[8])

 

Ak hociktoré z takýchto žien majú pravdivý rešpekt pre Slovo Božie a ak veria, že Boh im dal schopnosti učiť alebo kázať, potom nech nasmerujú svoje schopnosti na ženy alebo deti, ale nie na mužov. A musia mať v sebe správneho ducha, pretože, Pán hovorí, že doteraz Ho ešte nepoznali v Jeho Duchu.

Ak teda oni učinia pokánie, čo znamená, zmenia svoje cesty a zastavia krikľavé prekračovanie Slova Živého Boha, potom im Pán bohato odpustí. A ak pokánie neučinia a ne­zme­nia ani svoje cesty, ani „služby“, Pán im toto hovorí:

 „Mne sa nebudete posmievať, lebo čokoľvek sejete, to bu­de­te aj žať... a budete vyhodené do vonkajšej temnoty, tam bude nárek a škrípanie zubov.“ (Gal. 6:7// Mt. 7:22,23; 8:11,12; 13:41,42)

 

Pán tiež varuje tých pastorov, evanjelistov a iných slu­žob­ní­kov, ktorí dovoľujú svojím manželkám, aby sa sta­­li ich „partneri v službe“, že oni môžu páchať tú istú zá­važ­nú chybu opísanú hore. Hocikto, kto sa pokúša „po­slu­hovať“ Bohu a Cirkvi bez toho, aby bol Bohom povolaný, riskuje svoj vlastný život! Vaša nevera tejto pravdy to iba urobí oveľa horším pre vás v Deň vášho Súdu, ktorý pri­chá­dza. Satan tlačí ženy do služby Slova, nie Duch Boží.

 

Boží muži spojení s TBN majú dohliadať a rozoznať všetko, čo sa vysiela, či to je od Ducha Božieho alebo nie! Ak oni ztrácajú svoje duchovné rozoznávanie, ich rešpekt pre každé Slovo Božie a stávajú sa „modernisti“, potom Pán opustí a odníme každý taký „svietnik“ z jeho miesta veľmi rý­chlo, aby neprodukoval viac temnoty, než svetla... ak oni neučinia pokánie a nezmenia svoje cesty. (Zj. 2:5)

A opäť, tí zodpovední za programovanie TBN kanálov si nemusia uvedomovať, že zatiaľčo jedna služba môže du­chov­ne budovať, nasledujúca „služba“ to môže rúcať! Ak za decentnou a vysoko užitočnou službou, napr., Billyho Gra­­hama, Charlesa Stanleyho, J. Franklina, J. Mer­rit­ta, D. Jeremiáša, A. Rogersa a mno­hých iných nasleduje čosi, čo sa po­do­bá na „Výročné pred­sta­venie Michaela Jacksona“, potom sa na­ozaj zpytu­jem, aký „diabol“ sa dostal do pro­gra­­mo­va­nia a aký duch „ve­die“ tých zodpovedných a do čoho? (Jn. 16:13)

 

Všetci tí, čo sú zodpovední za programovanie by sa ma­li začať zpytovať sami seba túto otázku. Oni všetci môžu veriť, že Duch vedie každého veriaceho do všetkej pravdy. Nie tak! On vedie len tých, čo naozaj chcú vidieť, chápať a žiť tú všetkú pravdu. Pokorných vedie ku Svojim Súdom a učí ich Svojím Cestám. (Žm. 25:9) Problém teda môže byť v nedostatku pokor­nosti a bázne pred Pánom u tých, čo robia programy pre TBN, inak by také veci neboli vysielané do ce­lého sveta. A zatiaľčo niek­to­ré kresťanské „kreatúry“ dos­távajú zábavu, také pro­gra­my prinášajú Pánovi hanbu a nie slávu.

A keď vaši Boží muži vehementne propagujú a osla­vujú film Mel Gibsona „Utrpenie Krista“, potom sa ich pýtam nasledovnú otázku: „Či naozaj veríte, že Duch Boží niekedy žiadal, viedol alebo inšpiroval Gibsona, aby natočil takýto film? Naozaj? Odkedy Pán povolal Hollywood, aby Mu vy­po­mohol na poli evanjelizácie? Či si Duch Boží želá, aby sme načú­vali alebo sa dívali na krvavé scény, ma­sakre a podobné zlo, keď On výslovne hovorí:

„Ten, čo... si zapcháva uši, aby nepočul o krvi a za­tvá­­ra si oči, aby nevidel zlo (včítane krvi), on bude pre­bý­vať na výšinách...“? (Iz. 33:15,16, slov. text nepresný)

 

Slovo Božie tiež hovorí, že „...čokoľvek je čisté, čokoľ­vek ľúbezné... o týchto veciach premýšľajte (predstavujte si ich, meditujte o nich).“ (Fil. 4:8, tiež Kol. 3:2)

 

Či je „krvavý svinčík“ Gibsonovho filmu čistý a ľúbez­ný? Či pasuje na toto Slovo Božie? Áno, alebo nie? Ako odpo­­viete?... nie mne, ale Pánovi? A ďalšie Slovo Božie hovo­rí: „Odvráť moje oči od po­ze­rania sa na márnosť...“ (Žm. 119:37)

 

Tento film je már­nosťou a Všemohúcemu Bohu neslúži pre žiadny účel. Jeho Duch aj dnes dokáže pridať ku Svojej Cirkvi, ako si On vy­berie (Sk. 2:41,47) a to bez akýchkoľvek gladiá­tor­ských scén. Satan masakruje ľudí od Kaina a nič z toho nikomu nepo­mohlo, aby sa odvrátil od zla a bol spase­ný! Práve tak, ako denné vraždy, krvavé scény a iný brak na TV obrazovkách nepri­ve­die ani jednu dušu k Pánovi!

 Napokon Slovo Božie hovorí: „ale chcem, aby ste boli múd­ri (dobre informovaní) čo sa týka dobrého, a jednodu­chí (neinformovaní), čo sa týka zla.“ (Rim. 16:19b)

 

Náš nepriateľ sa dnes snaží zamestnať veriacich so zlom a to rôznymi cestami a spôsobmi. To, čo Izrael a svet vykonal Krist­ovi bolo to najväčšie zlo, aké si možno pred­staviť. Diabol sa snaží ukazovať svoje „majstrovské dielo“ veriacim a naivní vod­covia oslavujú Satanovo dielo tým, že ho propagujú. Či by rádoví veriaci mali potom nasledovať takýchto vodcov a ich názory, alebo Slovo Božie? Čo odpo­viete? A nezačnite obhajovať svoje logické názory, začnite obhajovať Slovo Božie... pre zmenu.

 

 Duch Boží vás nikdy nebude viesť, aby ste videli ako Kristus trpel kvôli vašej telesnosti. On vás bude vždy viesť, aby ste videli, ako vy odmietate trpieť a ako obraňujete a za­cho­vávate tú svoju telesnosť!

 

Nasledovný uzáver sa zdá byť dokonale pasujúci pre kaž­dé­ho veriaceho všeobecne a pre TBN špecificky. Je cito­va­ný z kni­hy „Bitka o Život[3]“, strana 48, a každý pravdivý veria­ci by mal meditovať o tom vo svojom srdci:

„... je nespočetne mnoho vecí robených pre Pána, ktoré nie sú robené v Duchu Svätom. Je celá hora aktivít, ktoré vychádzajú z najčistejších motívov pre záujmy Pána, ale oni nie sú aktivity Ducha Svätého. Ja verím, že Pán je veľko­duš­ný a milostivý a keď­že je to záležitosť nevedomosti, je On s nami trpezlivý a hľa­dá, ako nás viesť na lepšie cesty. Náš chybný kurz môže byť v dôsledku nedostatku svetla a pokiaľ plnšie svetlo nie je k dis­po­zícií, alebo pokiaľ k nám neprenikne, Pán pokračuje s nami a žehná nás ako najviac môže.

 

Ale to neznamená, že v dlhodobom efekte všetká tá akti­vita z minulosti bude prijateľná a že sa  ukáže, že bola pre dosiahnutie Božích cieľov. V určitom bode sa to všetko zbo­rí a tí, čo sú v tom zainteresovaní sa s tým zboria a budú musieť dôjsť k poznaniu faktu, že vlastne veľké percento celej tej práce pre Pána sa nepo­číta. A čím skôr prídeme k tomuto poznaniu, tým lepšie.“  ...(!)

 

*     *     *

Na ukončenie tohto úseku knihy, Pán toto hovorí veriacim a služobní­kom, ktorí sú opísa­ní, aj menovaní hore a tiež tým, ktorí sa obja­vu­jú alebo po­slu­hujú na kanáloch TBN alebo cez aké­koľ­vek iné maso­vé médiá alebo sú v akomkoľvek cirkevnom zbore:

 

Rozhorlite sa a čiňte pokánie a zmeňte svoje cesty, svoje služ­by, svoj vzhľad, svoj svetský prí­stup. Konajte me­nej, ale v Mojom Duchu, než aby ste sa rozpínali a rástli do veľkosti a kompromi­to­va­li Moje Slovo a po­slu­hovali telesnosť a to, čo je zlo v Mojích očiach – lebo ak nie, váš súd je zapečatený a neuj­dete. kto má uši, nech počuje, čo mu Duch hovorí v túto hodinu.

 

Pánov posudok organizácie TBN ukončujem mojou na­sle­dovnou modlitbou a príhovorom k Pánovi:

 

Ja sa modlím k Tebe, Ježišu Kriste, aby si podopieral, udr­žo­val a posilňoval kázanie Evanjelia a všetky decentné a potrebné programy na TBN stanici, ktoré vyplňujú aspoň niektoré z Tvojich cieľov. Ale modlím sa tiež veľmi silno k Tebe, ó Môj Pane, a v Tvojom Mene odsudzujem všetok kvas a hnilobu, ktoré sú z teles­nosti a tiež z mocností zla a tem­no­ty a všetko, čo vzdo­­ru­je, zneucťu­je alebo zanedbáva Tvoje Sväté Slovo na TBN kanáloch, ako aj v iných maso­vých médiách a žiadam Ťa, aby si to zničil. Amen.

 

*     *     *

C.  Služba Slova Božieho

 

V tejto stati by sme mali uvážiť niektoré praktic­ké fakty tý­ka­júce sa posluhovania Slova Božieho, ako je to široko prakti­zo­vané v cirkvách, ba aj v domácich zboroch alebo spoločenstvách. Toto je časť, kde myseľ a intelektuál­ne ve­do­­mosti dominujú a kde srdce je takmer neprítomné. Je to teda opačná situácia, než tá opísaná v Písme a požado­vaná pre našu Spásu.

 

Môj prvý duchovný učiteľ ustanovený pre mňa Pánom bol brat Watchman Nee. Bol to opravdivý služobník Pána, preveľmi po­žehnaný mnohými zjaveniami, skúsenosťami a pravdami Boží­mi týkajúcimi sa pravdivého charakteru člo­ve­ka a jeho Spásy. Veľká časť jeho učení bola ohľadne náš­ho kríža a absolút­nej nutnosti, aby veriaci zomrel svo­jmu starému charakte­ru a obdržal nový Charakter Krista. Tento fakt prízvukoval hlav­ne slu­žobníkom Slova. Kniha „Posol Kríža“[1] obsahuje mnohé dôležité pravdy ohľadne tejto témy. Jeden citát ohľad­­ne poslu­ho­va­nia Slova sa obzvlášť dobre hodí na toto miesto, kde brat Watchman hovorí (strana 86):

„Mnohí majú zlé motívy pri hľadaní pravdy. Keď ne­hľa­dajú, aby uspokojili svoju vlastnú vášeň pre poznanie, potom pri­pra­vu­jú posolstvá, aby učili iných. Ich základným motívom je vyriešiť mentálne ťažkosti a nie kultivovať svoj vlastný duchovný život. Keďže taký je ich zámer, cítia sa veľmi uspokojení, ak sú napo­kon schopní rozumieť. Lebo teraz oni môžu učiť iných. Je jasné, že nehľadajú duchovnú realitu.“

 

Potom pokračuje s niečím, čo by mohlo byť šokujú­cim pre mnohých kazateľov Slova a evanjelistov (str. 135):

„Mali by sme si dávať pozor, lebo my môžeme hrešiť aj počas spásy duší. Ak sa nespoliehame na Boha, ale dôveru­jeme vlastnému chápaniu a skúsenostiam s evanjeliom, bu­deme v očiach Božích hrešiť a nie pracovať na spáse duší, aj keby sme trávili čas a energiu na presvedčovanie ľudí, aby uverili v Pána! Ak namiesto vnímania našej absolútnej slabosti a opierania sa o silu Pánovu sa snažíme vzdeláva svätých cez presvedčivosť a silu naších biblických vedomos­tí a pú­tavosť nášho kázania, potom v Božích očiach budeme hrešiť zatiaľčo budeme kázať!...

Pán sa nepýta, či sme dobre konali; On zkúma, či sme v Neho dôverovali. Čokoľvek je vykonané cez „seba samé­ho“ (cez naše „ja“) zhorí v deň súdu pred Kristom, a čo je vykonané z Boha, zostane. Význam ovocia stromu poznania dobra a zla nie je nič iné, než byť aktívnym mimo Boha, a hľadajúcim toho, čo je dobré podľa vlastnej myšlien­ky."

Znalosti a pochopenie biblických faktov a právd nie je Spásou. Emócie nie sú Spásou. Zväčšova­nie naších zna­los­tí, pochopu alebo emócií nezväčšuje našu Spásu!

 

Moje osobné skúsenosti z minulosti boli pre mňa všetky užitočné. Všetky boli predurčené Pánom, preto všet­ky spo­lu­pô­so­bili pre moje dobro, či už boli dobré, či zlé, sladké, či bolestné! (Rim. 8:28) Pán pretváral moje srdce, aby malo Jeho chápanie a s ním milosrdenstvo, trpez­li­­vosť, múdrosť. Keď naše srdce chápe iných, je schop­né dávať tiež milo­sr­den­stvo, trpezlivosť, múdrosť, inak toho schopné nie je. V Cirkvi je úžasný nedostatok milo­sr­den­­­stva, mú­dros­ti, ako aj ovocia Ducha Pánovho.

 

Či už som bol osobne prítomný v kongregácií počúvajú­ci kázeň, alebo som pozeral televíziu (napr. TBN), jeden dô­ležitý fakt sa vždy vynoril z posluhovania Slova, ktoré bolo konané. Bolo to zvyčajne inte­lektuálne alebo emocio­nál­ne predstavenie od začiat­ku až do konca. Vždy sa oča­ká­valo, že kongregácia po­ro­zumie a ocení kázanie a bude aj ochot­ná konať, čo bolo kázané pretože to bo­lo užitočné a ona bude tým požehnaná. Niet nič zlé­ho s takými očaká­va­niami, ibaže sú vysoko nereálne... často sú úplne nemožné!

Ovocie takého kázania je také, že veriaci zhromažďujú viac a viac informácií ohľadne pravdy, ale ich srdcia zostá­vajú nezmenené. Obsah ich srdca nie je dotknutý, mocnosti tam vlád­núce sú nedotknuté, myšlienky a zámery srdca sú nezme­ne­né. Ak veriaci prijme Slovo v moci svojho intelektu a nie v moci Ducha, potom „tá pravda zostáva tou istou pravdou a ten veriaci zostáva tým istým veriacim“! Nič sa nezmenilo. Ale Slovo Božie je živé (Žid. 4:12), takže, veriaci, ktorí počúva Slovo Božie a nežije, nepočul Slovo Božie! Sme schop­ní vidieť tento du­chovný fakt?

Ich mysle môžu byť celkom pre pravdu a emócie môžu vy­vie­rať zo srdca takže oni si môžu robiť veľa poznámok do zošitov, možno tiež dvíhať ruky a uctievať Pána – ale jadro ich srdca je nezmenené! Preto, kedykoľvek by ich Pán skúšal v situácií reálneho života, v reálnom probléme, reálnom nebez­pe­čí, reálnej ťažkosti, reálnom diabolskom pokušení – oni by padli! Ja viem. Ja som tiež padal a nikto mi nepovedal prečo. Ja som teraz aspoň schopný vám po­ve­dať prečo... bez seba-vyzdvi­ho­va­nia. Budete počúvať? Ale, ani toto svedectvo vám nepomôže, ak neotvoríte srdce a  tam ho neprijmete a tam mu neuveríte.

[Ja nehovorím, aby si ľudia prestali robiť poznámky, ale aby žiadali Pána, aby tie poznámky priviedol do ich krvi, t.j., do ich života cez disciplínu a tréning Duchom Svätým. (5M. 12:23(7), slov. text chybný)]

Dôvod pre duchovnú stagnáciu, biedu alebo zka­zu je v tom, že mysle veriacich môžu byť otvo­rené, ale ich srdcia sú definitívne zavreté! Práve tak sú zavreté aj srdcia mnohých kazateľov a služobníkov.

 

Čo je výsledok? Kopa pravdy môže byť kázaná, učená a po­čutá. Je kopa súhlasu, ľudia prikyvujú hlavami, niekedy aj tlies­ka­­jú alebo sa postavia naznačujúc tým skvelosť káza­nej pravdy. Ľuďom bolo povedané, čo by mali robiť a čo by nemali robiť! Na čo by si mali dávať pozor a čoho by sa mali vystríhať a prečo. Témy môžu byť pekne roz­delené do lo­gic­kých bo­dov a pod­bodov, každý bod môže byť vysvetle­ný Pís­mom. Pro­blé­my môžu byť zviditeľnené a pochopené, dané Písmo môže byť veľmi jasné, aj zámery veriacich nasledovať pravdu môžu byť prítomné.

Ale predsa, po stovkách kázní a stovkách najúprimnej­ších rád, žiadne hodnotné zmeny sa nemuseli udiať v živo­toch ve­ria­cich. Mnohí zostávajú tí istí, ak nie sú na tom ešte horšie! Sú ale zaiste oveľa viac edu­ko­vaní, môžu byť aj viac nadšení, zapálení, ale s tými istými duchovnými ne­schop­­­nosťami, ako na počiatku. Akosi stále robia, čo by nemali robiť... a akosi stále nie sú schopní začať robiť, čo by mali robiť... a akosi stále nedá­va­jú pozor na čo by mali dávať pozor a nevy­strí­hajú sa vecí, ktorých by sa mali vystríhať, atď.

 

Inými slovami, teória je brilantná, prax je mizer­ná. Som si istý, že mnohí z vás, čo nie ste v „hlbo­kom ná­bo­ženskom spánku“, ale kráčate s Pánom ste zakú­sili tento fakt dosť často. Fakticky, ja tiež verím, že my všetci sme to zakúsili mnohokrát bez toho, aby sme si toho boli bývali ve­domí. Prečo je to tak? Ja verím, že je to tak, lebo ľuďom nie je poveda­ná zá­klad­ná pravda, ktorú by mali počuť a ktorú som ani ja osob­ne nikdy nepočul, žeby bola bývala mne kázaná. Tá pravda nie je vôbec sladká a je nasledovná:

 

naša schopnosť prestať robiť, čo by sme nemali ro­biť, alebo začať robiť, čo by sme mali robiť je dosiah­­nuteľná jedine na našom vlastnom kríži! Naša stará nátura musí najprv zomrieť!

Ona nedokáže konať žiadnu pravdu kázanú z kaza­teľ­níc! Ona nedokáže nasledovať Pána a skon­­čiť v Krá­ľov­stve. Ona je nepriateľom Krista! Kristus nikdy neuschopní našu starú náturu konať Jeho Slovo alebo žiť Jeho Život! Ak nepoznáme náš kríž, nemôžme konať Jeho Slovo, nemôžme konať Jeho Vôľu... a ani nevieme, čo máme robiť!

Ukážte mi kazateľov, ktorí kážu túto pravdu a ju vy­svet­ľu­jú Písmom a ja vám ukážem pravdivých a verných slúžobní­kov Pána Ježiša Krista. A keď horeuvedená pravda nie je nikdy káza­ná a vysvetlená Písmom, ako potom Pán môže bu­do­vať v našich srdciach správnu vieru? Veriaci ju nemôžu mať a teda ich viera má veľkú dieru presne vo svojom strede! Táto viera v Cirkvi jednoducho a kompletne chýba!

 

Boh odpovedá na vieru, nie na naše znalosti!

 

Ďalší dôvod, prečo táto viera chýba v srdciach milió­nov veriacich je ten, že kázanie Slova sa všeobecne uskutočňuje veľ­mi špecifickým spôsobom, menovite, že...

 

...veriaci sa musí dobre cítiť a musí byť uspokojený a nie nutne Boh! Veriaci si želá spásu, kto­rá uspo­kojí jeho očakávania, jeho chápanie a jeho náde­je. On musí mať svoju vlastnú cestu, podržať si vlastný život... a pokiaľ je to mož­né, tá jeho vlastná cesta a vlastný naturálny život by mali byť „požehnané Bohom“.

Kríž bol vraj iba pre Ježi­ša Krista, ale nie pre veria­ce­­ho! Pán zomrel na kríži, veriaci vraj na kríži zomrieť nemusí. To je hlavný podvod a dosiahol katastro­fál­ne rozmery v celej cirkvi Ježiša Krista! (Mt. 16:24)

 

Ďalšia pravda a viera, ktorá kompletne chýba v Cirkvi je tá, že veriaci sú učení alebo povzbudzovaní „vyhýbať sa pokuše­niam“. Toto je falošné učenie. Nehovorím, aby ve­ria­ci vyhľadá­va­li pokušenia a naschvál do nich liezli. Vôbec nie. Predsa však, Pán v Jeho dokonalom časovaní dovoľuje pokušeniam ísť naším smerom, aby nás menil na Svoju Podobu! Pokušenie nie je hriech! Pokušenie je spôsob skú­šania našej viery a srdca, pod­ľahnúť pokušeniu prináša nás do hrie­chu. Pán Sám bol pokúšaný, ale nikdy nepadol. (Mt. 4:3-10; 16:21-25)

 

Pán nám tiež hovorí: Považujte to všetko za ra­dosť, keď upadáte do rôznych pokušení; vediac to, že skú­ša­nie vašej viery prináša (vpracováva do vás) trpezlivosť.“ (Jak. 1:2,3)

Ajajaj! Koľko kresťanov poznáte, čo sa opravdivo radu­jú v ich pokušeniach? Už ste ich niekedy počítali? A už ste sa nie­ke­dy sami radovali vo vaších pokušeniach? Posúďte sami seba. Ale ak ste sa radovali, to je dôkaz, že vaša stará nátura vám už kompletne nevládne pretože už konáte toto Slovo Božie... do akejkoľvek miery.

Pán nám ďalej hovorí: Požehnaný je ten, ktorý zná­ša pokušenie, lebo keď je skúšaný (a vydrží) dosta­ne korunu života, ktorú Pán prisľúbil tým, čo Ho milu­jú.“ (Jak. 1:12// Zj. 2:10)

 

Musíme byť pokúšaní a skúšaní a vydržať, aby sme dostali korunu života, ktorú Pán prisľúbil nám, ktorí Ho milujeme! To je napokon náš jediný dôkaz, že Ho milujeme... a že o našej láske voči Nemu iba nehovoríme.

 

A ďalšia pravda a viera, ktorá môže totálne chýbať v  Cirkvi alebo je znetvorená sa týka nášho súže­nia. Apoštol Pavol píše: „...ale chválime sa tiež v sú­že­niach vediac, že súženie pri­ná­ša (vpracováva do nás) trpezlivosť, a trpez­­livosť skúsenosť, a skúsenosť nádej.“ (Rim. 5:3,4)

 

Či sa mi v pravde chválime v našich súženiach? A od­kedy sa v nich chválime? Ako sa pamätám z môjho mladé­ho kresťan­ské­ho života, hocijaké súženie bolo perfektnou príčinou byť mizer­ným, s dlhou tvárou, smutným, ba zpytu­júcim Boha, kde On bol a ako to, že dovolil takú vec, a ako to prežijeme a čo si naši bra­tia o nás pomyslia a o našom kresťanstve, atď. Súženie je čisté utrpenie našej telesnosti, teda, ako z neho môžeme mať radosť alebo chváliť sa tým, keď naša telesnosť nie je mŕtva do žiad­ne­ho pozorova­teľ­né­ho stupňa? Je teda totálne nemožné „radovať sa, či chváliť sa v našich súže­niach“, keďže táto ídea je sama o sebe nelo­gic­ká a priamo proti našej prirodzenosti.

 

Ale keď tieto základné pravdy a viera chýbajú v srdci veria­cich, iné pravdy nemôžu byť tak užitočné, ako by mali byť. Prí­či­na je tá, že všetky ostatné pravdy Slova Božieho sú životne zvia­zané s horeuvedenými základnými pravdami nejakým spôsobom. Bez Kríža Ježiša Krista nebolo by kres­ťanstva. Bez naších krížov by v nás nebolo žiadnej schop­­nos­ti konať, teda, žiť Slovo Božie v našich pozemských ži­votoch. Pravda? Či vaše srdce súhlasí? Pán toto deklaruje hovoriac:

„Ale tamtým neosožilo kázané Slovo, lebo nebolo zmiešané s vierou v tých, ktorí ho počuli.“ (Žid. 4:2)

 

Buď ich srdce a svedomie boli uzavreté, alebo potrebná viera tam nebola. Ak nám táto základná viera o nás chýba, potom, ako nám môžu byť iné pravdy Slova uži­točné? Ich úžitok je limi­tova­ný, či sme si toho vedomí alebo nie.

Keď je kázaná nejaká „nová pravda“ s prísľubom po­zem­skej pro­sperity alebo iného požehnania, mnohí veriaci môžu byť nad­šení a je to obyčajne napísané po ce­lom ich vý­­zore na tvári. Ale povedzte im, čo len malinkú pravdu o ich prav­di­vom duchovnom stave, napríklad, neo­chote zná­šať akú­koľ­vek bolesť, či ztratu kvôli Pánovi alebo bratom, ne­ochotu pripustiť ich pýchu, aro­gan­ciu, netrpezlivosť, oba­vy, či duchov­nú impotenciu, tvrdohlavosť, nespravodlivosť, leni­vosť, predsudky, či iné fakty, ktoré Pán môže poľahko a jasne ukázať cez ich životné skutky... a uvidíte skutočnú tvár ich starej nátury.

 

Taký veriaci sú vždy hlboko urazení, ich pokoj a radosť odo­bra­tá v zlomku sekundy. Takmer okamžite ztratíte ich úctu, pria­teľstvo a určite ich „hlbokú lásku pre vás“. Stanú sa vašimi ne­pria­teľmi len preto, že ste im povedali pravdu (Gal. 4:16) a to nie na základe vašich osobných pocitov, či predpojatosti, ale za­lo­že­nú na ich vlastnom ovocí, ktoré Pán jasne ukázal všetkým zúčastneným.

Existuje mnoho praktických príkladov o týchto faktoch, ktoré by som mohol uviesť. Mnohé z nich majú tie isté črty. Keď sa druhá strana viac neozýva, môžete byť istý, že ne­kráčate po ich „náboženskej ceste“. Ich srdce je uzavreté! Oni buď nevedia, čo majú povedať, alebo môžu byť urazení alebo „veľmi zaneprázdnení“ pre Pána, alebo môžu mať mno­­ho iných výho­vo­riek. Ale Pán za­znamenáva aj tieto ich „skutky“ v Jeho knihách. (Dan. 7:10// Zj. 20:12) Oni ale nemu­­sia mať ani zdania o tejto skutočnosti, ba  do­konca nemu­sia si z toho ani robiť starosti.

 

Nezdá sa, že by mnohí kresťania mali vedomie, že my všet­ci patríme do Jedného Tela Ježiša Krista a že Kristus, súc našou Hlavou, cíti všetky naše zlé skutky. Ak vás bolí vaša ľavá ruka, celé telo vás bolí a nielen ľavá ruka. I keď len váš malíček na nohe je poranený, vaše celé telo sa oň po­stará, čo najskôr. Toto je žijúce telo. Mŕtve telo nikdy nič nebo­lí, nemá vedomie o svojich rôznych častiach a údoch a  nesta­rá sa o ne nijakým spôsobom. Pravda?

Veriaci nikdy nemuseli chápať alebo si byť vedomí vo svo­jich srdciach, čo Boh hovorí v Žid. 13:16. Ko­mu­niká­cia je obeť, čo tiež znamená, že ona vyžaduje úsilie, premá­ha­nie a určité utrpenie našej telesnosti a to nie vždy pre naše vlastné dobro, ale mnohokrát aj pre dobro iných. Táto kniha je komunikácia mojej viery a skúseností vám... a je to pre mňa obeť... a nie malá!

 

Takže, prečo by mali kresťania komu­ni­ko­vať a trpieť? Oni dajú prednosť nečinnosti a „pokoju“. Ale žiadny z ta­kých veria­cich nemô­že v pravde slúžiť Páno­vi, ak on ko­mu­nikuje iba s tý­mi, kto­rých má v obľube, dáva im prednosť, alebo s nimi súhlasí. Takýto nemusí pozdraviť ani svojich vlast­­ných bratov. Nuž ale, kde on potom v pravde stojí v Súde Pánovom? (Mt. 5:46-47)

Ak ste prerušili styk s iným služobníkom Pána, Satan má víťazstvo, pretože sa mu podarilo prerušiť linku mož­ného bu­dú­ceho života a požehnaní, nielen pre obe komuni­ku­júce strany, ale možno pre mnohé ďalšie duše!

 

Je bolestné otvoriť si vlastné srdce a vysloviť, či napísať na papier, čo je v ňom! Je to bolestné, pretože je potrebné zlomiť silu nášho nepriateľa Satana, kto­rý MUSÍ držať naše srdcia zavreté, ak nás chce držať vo svojej moci, to jest, v jeho temnotách, jeho lžiach a jeho podvodoch!

 

On MUSÍ držať našu náturu, naše staré stvorenie ktoré on vlastní, ktoré je jeho „potravou“ (1M. 3:14,19) a ktoré je poľom všet­kých jeho operácií, nedotknuté a „žijúce“, to jest, musí ho držať od smrti na našom kríži. (Mt. 16:24// Rim. 8:13// Gal. 5:24, atď.)

 

Naša viera je vytváraná Naším Pánom do nášho vedo­mia (Žid. 12:2(3)) a odtiaľ sa dostáva do nášho srdca[7] a nie ďalej. Naše srdce je jediný príjemca a inter­prét viery, ktorá je duchov­nou sub­stan­ciou a evidenciou vecí, ktoré nevidno (Žid. 11:1(15)) a žiadna duša ju nikdy nemôže vyprodu­kovať.

 

Naša myseľ nemôže vieru ani prijať, ani ju inter­pre­to­vať. Ale keď veriaci držia dvere svojho srdca Pánovi a Jeho prav­di­vým služobníkom skúšaným v ohni zatvo­re­né (1Pet. 1:7// Zj. 3:18), ztrá­ca­jú požehnania, ktoré by nasledovali. To zahrňuje vieru a s ňou tiež nádej na pokrok, dospievanie, na duchovný rast do Krista vo všetkom. (Ef. 4:15)

 

Či to nie je typický príklad neúspechu a úpadku u tak mno­hých ve­riacich? Či to nie je dominantná črta Cirkvi už dlhé veky? Je to, ako keď niekto sedí na bohoslužbách prechádzajúc cez všetky predpísané obrady a liturgiu a má nádej, že príde domov so zmeneným charakterom! Ani za dve tisíc rokov. Moja otázka je:

„Či je toto Cirkev Ježiša Krista, kde „starý človek“ nikdy neumiera a „Nový Človek“ nikdy ne­ras­tie?“ Nech vaše vlastné srdce na to odpovie.

 

Moja jednoduchá viera je tá, že čokoľvek žije, rastie... a čokoľvek rastie, mení sa. Ak sa niečo neme­ní, potom to nerastie, a ak to nerastie, je to mŕtve. Či vaša viera je iná?

Či nie je tento fakt jasne pozorovateľný aj v našom fy­zic­kom svete? Či Boh nestvoril náš fyzický svet, rastliny a zvieratá, aby odzrkadľovali duchovný svet, aby sme tým mali spoľahlivé vodítko?

 

 

D. Služba Darov Ducha

 

Za prvé, sú legitímne dary Ducha dané každému veria­ce­­mu na spoločný úžitok (1Kor. 12:7-11// Rim. 12:6-8), a potom existujú falošné dary... lebo Satan dokáže imitovať každý takýto dar! On fakticky dokáže imitovať aj dary Boha dané Cirkvi. (Ef. 4:11// 2Kor. 11:13,14)

 

Takže, prvý problém, ktorý stojí pred nami je ro­zoz­nať, aký dar (osoba) posluhuje a aký dar je posluhovaný. Fakt, že dary sú posluhova­né „v Mene Ježiša Krista“ nezaručuje, že sú ozaj od Neho! Mnoho škôd bolo a stále je spô­so­bo­vaných v Cirkvi „v Jeho Mene“!

 

Za druhé, Jeho dary sú nám dané, keď sme znovu-zro­de­ní Jeho Duchom, teda, v našom duchovnom detstve. Oni nám, a cez nás iným, majú pomáhať v našom mladom du­chovnom veku. Keď potom dospievame (ak vôbec do­spie­va­­me), naše dary ustúpia v našom duchovnom živote do „pozadia“ a čo má prísť do popredia je Život Krista a ovo­cie Jeho Ducha. (Gal. 5:22,23) Lebo, ovocie Ducha nemô­že byť imitované! Ak ho nemáte, nemô­žete predstie­rať, že ho má­te a naopak. Lebo skutočná služba pre dospie­va­nie veria­cich musí byť konaná cez ovocie Ducha a nielen cez Jeho dary! Láska je ovocie, nie dar! (Ef.. 4:15, atď.)

 

Dar je niečo, hocičo, čo môže byť dané, obdržané a  po­u­žité v momente. Môže to byť tiež zanedbané, nepoužité, alebo zne­užité, imitované alebo zakrývané.

 

Ovocie je niečo, čo rastie pomaly a môže to byť produ­ko­vané jedine živou vecou. Ovocie nemožno zne­užiť alebo za­ned­bať. Ak ovocie Ducha rastie vo mne, ne­mô­­žem pred­stierať, že ho nemám, nemôžem ho zanedbať, „nepoužiť“ alebo zakrývať ho! Ono je časťou môjho života a preuka­zu­je sa spontánne. Preto Pán povedal: „Poznáte ich podľa ovo­cia.“ (Mt. 7:16-20) Pán sa nikdy nevyjadril, že pravdi­vých služobníkov a bratov môžeme poznať podľa ich darov Ducha! Ani ich nemôžeme poznať podľa iných vecí, naprí­klad, podľa teologických znalostí, rečníckeho talentu alebo úsme­vov, príjemného výzoru, či chovania, ľudskej poníže­nosti, množstva dobrých skutkov, atď.

Za tretie, ani správne služobníctvo pravdivých darov Ducha, hlavne uzdravovania, nemusí byť posudzované, či  chá­pané, ako ho Pán posudzuje a chápe. Ja neverím, že Pán pre nás robí len akési „predstavenie zázrakov“ bez žiadneho ďalšieho zreteľa alebo cieľa (k tejto téme sa vrátime neskôr). Zázraky a radosť sa v tom momente môžu zdať byť všetkým a ľudia môžu byť spokojní... ale je v tom aj niečo viac?

Ja chválim Pána za Jeho uzdravenia a akcie Jeho Mi­losti a Moci. Neželám si odobrať z Jeho práce absolútne nič, alebo ju ne­jakým spô­so­bom podceňovať, či nespravod­livo posu­dzo­vať. Pán pozná moje srdce a dokáže svedčiť o takých výrokoch Svo­jim Duchom. Preto sa neobávam ísť „pod povrch“, vidieť a sved­čiť, čo tam je, ako sa Pán na to díva a ako po­sudzuje tento druh služby.

Ak by horeuvedené výroky neboli pravdivé, potom ako by Pán odôvodnil Jeho Vlastné Slovo hovoriac:

„Nie každý, čo Mi hovorí Pane, Pane, vojde do Krá­ľov­stva Nebeského, ale ten, kto koná Vôľu Môjho Otca, ktorý je na Nebe­siach. Mnohí mi v ten deň povedia: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom Mene? A v Tvojom Mene nevy­há­ňa­­li diablov? A v Tvojom Mene mnoho zá­zrač­ných skut­kov nečinili (včítane uzdravovania a iných darov Ducha)?“ (Mt. 7:21,22)

 

Inými slovami, Pán hovorí, že Jeho služobníci sa Ho bu­dú pýtať, či On vie, že oni posluhovali Jeho dary v Jeho Mene (ako prorokovanie, konanie zázrakov, uzdravovanie, kriesenie mŕt­vych, atď.). Oni sa Ho nebudú pýtať dnes, ani zajtra, ale „v ten deň“, čo je deň Jeho Súdnej Stolice a to pred Jeho Príchodom, aby ustanovil Svoje Kráľovstvo. (Zj. 19:11-16) Ale „v ten deň“ bude príliš neskoro niečo pod­nik­núť, preto­že Pán vyhlási niektorým Svojim služob­ní­kom, čo posluho­vali Jeho dary:

„A potom im vyznám: Nikdy som vás nepoz­nal. Odíďte odo Mňa, činitelia neprávosti.“ (Mt. 7:23)

 

Čo by sme mali jasne vidieť a uve­domiť si je, že táto pravda nie je zjavná dnes – ona bude bo­hato zjavná „v ten deň“. V ten deň budeme tam všetci a Pán vyhlási túto pravdu verejne! Bude to úplne iný príbeh, než to, čoho sme svedka­mi dnes, lebo nič nezostane zakryté a to, čo je dnes zakryté bude zjavené v ten deň. (Mt. 10:26) Mnoho veriacich bude šokovaných.

 

Na konci bodu týkajúceho sa Ef. 4:23 (str. 19) sme spo­me­nuli, že existujú dôležité duchovné fakty a skúsenosti vzťahu­jú­­ce sa na uzdravovanie nášho tela. Najjednoduchší fakt je, že Satan dokáže imitovať každý dar Ducha, ako sme už povedali na začiatku tejto sekcie. On dokáže dať falošnú múdrosť (vyzerá to byť múdrosť, ale nie je), falošnú známosť, falošnú vieru (falošný zmysel pre rea­litu), falošné uzdravenie (imitované alebo dočasné uzdrave­nie), falošné pro­roctvá, falošné rozoznávanie, falošné jazy­ky s falošnou in­ter­pretáciou a napokon činenie zázrakov, kto­ré zázraky nemusia byť „falošné“ ako také, ale sú činené diablami za účelom podvádzania a propagovania zla. (Zj. 16:14)

Sféra posluhovania darov Ducha je preto Satanov prvo­tried­ny terč ako preniknúť, skrývať sa, popliesť, oklamať a defini­tív­ne použiť tie dary pre svoje účely zla. Jeho hlav­ný dôvod je držať veriacich od ich konečného cieľa, čo je plná Spása a nielen ich Vykúpenie.

Veriaci musia teda pochopiť (znova opakujem fakty), že Satan ich musí držať od ich kríža! (Mt. 16:24, atď.)

 

On ich preto bude lákať cez falošné dary alebo falošné pre­ja­vy Ducha. On „uzdraví“ ich telá, dá im čas nekontrolo­va­ného smiechu, tanca, falošnej radosti alebo tiež falošného proroko­va­nia, falošného Slova Božieho, faloš­né slová po­vzbu­denia, falošné pocity pokoja a blahobytu, falošné hoci­čo, pokiaľ to veriacich uspokojuje a drží ich to od zničenia ich starej nátury, starého člo­veka a od obleče­nia si Nového Človeka stvore­né­ho podľa Boha v spravodli­vosti a pravdi­vej svätosti. (Ef. 4:24)

 

Niekedy môžeme byť popletení, čo sa nám to deje a či to je z Ducha Božieho, alebo nie. Nuž, najlepšou cestou ako poznať rozdiel, získať múdrosť a vyhnúť sa budúcim „da­rom od Satana“ je vidieť dôsledky prejavov takýchto darov. Či nás okúsenie takého daru vedie k väčšej poslušnosti voči Slovu Božiemu? Sme viac priťahovaní k Pánovi, čítať Jeho Slovo, meditovať? Zmenila sa nejako naša osoba naznaču­jú­c prácu Ducha v našej duši? Ukazujú sa v nás nejaké prvé znaky rastu ovocia Jeho Ducha? Jednoducho povedané, je pre nás z takých darov nejaký osobný úžitok? Pravdivé dary sú nám dané pre „spoločný úžitok“. (1Kor. 12:7) Ak sme zakúsili takéto dôsledky darov, potom tie dary boli pravé.

Ak niet pozitívnej zmeny v osobe, v jej chovaní, záme­roch, želaniach alebo v jej poslušnosti, potom by sme mali zpyto­vať také dary a ich prameň. Ak sa osoba mení ku horšiemu, stáva sa tvrdohlavejšia, neposlušnejšia, aro­gant­nej­šia alebo pyšnejšia, menej ochotná čítať, meditovať a po­slúchať Slo­vo Božie, potom prameň „darov“ je jasný. Toto sú veľmi ne­bezpečné záležitosti, pretože Satan nás môže viesť preč od Pána pomerne ľahko a to práve cez falošné dary. Nie je ľahké rozoznať falošné proroctvá, falošné interpretácie (ja­zy­kov), falošnú vieru, falošnú známosť alebo falošnú mú­drosť, ale môže byť veľmi ťažké rozoznať, napríklad, faloš­né uzdravenie nášho tela.

Musíme tiež mať jasno, čo sa týka uzdravenia nášho tela. My všetci túžime po zdraví, či sme veriaci alebo sme poha­ni. Nemôžeme povedať, že vo veriacich je to vždy Nový Človek, ktorý túži, aby naše telo bolo uzdravené. Je to náš starý človek, naša stará nátura, ktorá má práve takú istú túžbu. Pán je milostivý a rozumie naším túžbam byť uzdravení ob­zvlášť, keď lekári už nemôžu nič viac robiť. Pán nás môže uzdraviť suverén­ne bez toho, aby sme vedeli, prečo to uro­bil alebo, či sme mali na to vieru alebo nie. (Mk. 9:24) Neverím, žeby niekto z nás dokázal rozlúštiť tajomné cesty Pána, či Jeho zámery s každou uzdrave­nou osobou za každých okolností. Ovocie uzdravenia sa môže ukázať neskôr alebo nám ho Sám Pán môže ukázať neskôr.

 

Avšak, existuje jeden špecifický fakt, ktorý by sme nik­dy nemali zabudnúť alebo minúť jeho správne pochopenie, a on je nasledovný. Pánov konečný cieľ je priviesť veriacich do ich Plnej Spásy podľa Svojej Vôle, ktorá je: zmeniť nás do Jeho Podoby-charakteru! Neverím, že je Pánovo želanie, či zámer uzdra­vo­vať naše telá, keď má predznalosť, že nám to nepomôže do­siah­nuť žiadne Jeho zámery a ciele. V logike niet milosti, ale v mi­losti môže byť logika.

 

Pán vie (a my vieme), že naše terajšie telo jedného dňa musí zahynúť, či už veríme v Neho alebo nie, či kráčame po úzkej, alebo širokej ceste. Pán môže uzdraviť pohana dopre­­du vediac, že sa stane veriacim a vyplní Pánovo želanie a cieľ a Vôľu pre jeho dušu.

Pán hovorí: „Lebo čože to osoží človeku, ak by získal hoci aj celý svet (včítane svojho fyzického zdravia) a ztratil svoju dušu?“ (Mt. 16:26a)

 

Jeho prízvuk je na dušu (a ducha) a nie na telo. Na­viac, Pán dovolí, aby veriaci ochoreli, boli zranení, aby cez ich nemoci a sla­bos­ti a bolesti im mohol umožniť dosiahnuť Svoj konečný cieľ. Toto zahrňuje prípady, kde nás Pán úmy­­seľne zraňuje, aby dosiahol Svoj zámer a potom nás uzdraví! (5M. 32:39) Ja viem, že „Jeho ranami sme uzdrave­ní“ (Iz. 53:5), ale uzdravení sme V Ňom, nie mimo Neho. A aby sme rástli a dostávali sa do Neho a boli uzdravení Jeho ranami, On nás musí najprv ra­niť a používať nemoci a bolesti, inak do Neho „dobrovoľne“ rásť nebudeme.  (Ef. 4:15)

 Musíme vidieť, alebo začať vidieť a rozumieť faktu, že mno­­­hí veria­ci sa inak „nepohnú“ smerom k Pánovi, nebudú rásť do Pána pokiaľ nie sú prinútení okol­nos­ťami a boles­ťou. Veriaci vo veľkom nebezpečí ale­bo vo veľkej bolesti „zrazu vie“, ako sa obrátiť na Pána a  ako sa modliť, nepo­tre­buje nikoho, aby ho učil modliť sa, ale­bo ho k tomu na­bá­dal. Pravda? Či toto neukazuje abso­lútnu ohav­nosť našej starej ľudskej nátury a potrebu také­ho­to druhu „duchovného biča a uzdy“?

 

Keď hovoríme o Pánovi, ako nás úmyselne zraňuje a po­­tom uzdra­vuje, mali by sme sa zpýtať otázku: Ako nás On uzdra­vuje? Dotýka sa nás Svojou milostivou rukou a tak nás uzdravuje? Podľa mojej viery odpo­veď je: NIE! Boh nás neuzdravuje v nás samotných práve tak, ako nás nerobí lepšími alebo spravod­li­vej­šími alebo posvätenejšími v nás samotných. Boh vykonal a tiež dokončil celú Svoju prácu – V Kristo­vi a nie mimo Neho. Mimo Krista je deštrukcia, smrť a peklo.

My sme V Ňom uzdravení, V Ňom máme našu spra­vod­­li­vosť a posvätenie. V Ňom sme ukrižovaní a stále ukri­žo­vá­­vaní a v Ňom sme mŕtvi a stále umierame. Náš­ho Nové­ho Človeka si obliekame „narastaním DO Krista v každej veci“. (Ef. 4:15,24) Nič nie je vykonané mimo Krista, čiže, len v nás sa­mot­ných! Ani náš Život Večný nám Boh nedá, ale nájdeme Ho V Kristovi. V Ňom sme dokonalí (Kol. 2:10) a mimo Neho nie sme ničím. Preto aj Iz. 53:5 a 1Pet. 2:24 platí na nás V Kristo­vi Ježišovi. Toto je prin­cíp našej Spásy Kristu Ježišovi ustanovený Naším Otcom, ktorý je na Nebesiach. (Ef. 1:9,10 – slov. text verša 10 je nejasný)

 

Predsa však, Boh môže suverénne a pre Svoje dôvody (napr. založené na Jeho predznalosti) uzdraviť niekoho, kto sa ešte zdá byť navonok pohanom bez viery (2Kr. 5:9-14// Mt. 8:13), alebo mu dať dary Svojho Ducha. (Sk. 11:12-17)

 

Zdá sa byť múdrym uzavrieť tento bod vyslovením faktu, že aj my sa musíme upriamovať na konečný cieľ Pá­nov a nie na dru­horadé ciele. Vyžadovať si jedine fyzické uzdravenie a neve­no­vať žiadnu pozornosť Vôli Božej a Je­ho Slovu, nášmu duchov­nému vývoju a zmene našej duše by bolo veľmi sebecké a ne­pri­me­rané, nevhodné. Nepoz­nám žiadnych rodičov, ktorí by s ra­dos­ťou dávali koláče, či iné sladké dary tvrdohlavým, arogant­ným, neposlušným deťom, ktoré by ani trošku nedbali o svojich rodičov, o ich lásku, pravidlá, záujmy alebo želania.

 

Ja tiež viem, že potom, čo prejdeme naše duchovné det­stvo, Pán nám a naším záležitostiam venuje extra starostli­vosť AK my „venujeme starostlivosť“ Jeho záležitostiam. (prosím, rozumejte tomuto v správnom duchu) Od­kedy som v Neho uveril, Pán ma uzdravil z niekoľkých chro­nických chorôb, drží ma od všetkých nemocníc, od všetkých liekov a vo veľmi dobrom zdravot­nom stave... bez toho, aby som Ho bol býval o to „žob­ral“. Prihodilo sa to vlastne ako­si nepozorovane cez niekoľ­ko rokov. Pán mi tiež dal imu­ni­tu od mnohých pekel­ných chorôb a neduhov, ktoré ničia ľudstvo včítane veria­cich. Ja viem, že ich nemôžem dostať a ani nestarnem spôsobom, akým mnohí iní stárnu. Sláva Pánovi. To neznamená, že moje telo je perfektné a nikdy nemám žiadnu bolesť.

Ale tieto veci nie sú pre mňa tajomstvom, pretože som oddaný Jeho Vôli podľa Jeho Slova a želám si to isté, čo si On želá. Ako celkove slúžim, to je iná vec, ale moje srdce bolo zamerané na Neho a Jeho Slovo od prvého dňa, kedy ma Svojím Duchom „lapil“. A ja viem, že hociktorý veriaci, ktorý bude po­dobne konať, obdrží od Pána to isté, čo som ja obdržal. To je Jeho Spravodlivosť, Milosť a Múdrosť. Jeho jedna­nie s nami je tiež založené na Jeho predznalosti, ktorú mi nemá­me a preto sme jednoducho veľmi náchylní zle posu­dzovať Jeho cesty, súdy a jednanie s nami.

 

S horeuvedenými faktami v našom vedomí by sme mali byť schopní rozoznať skúsenosti s uzdravovaním a nemali by sme byť podvedení falošným uzdravovaním. Falošné u­zdravovanie je obyčajne dočasné a originálne symptomy sa môžu vrátiť a spô­so­biť ešte viac škôd. Ale málokto sa o tom nie­kedy niečo doz­vie, lebo „uzdravená“ osoba zmizne z náš­­ho obzo­ru. Je to ako s tým človekom, čo bol oslobodený od bez­­­bož­ného ducha, ktorý duch sa potom vrátil so sied­my­mi ďalšími duchmi viac bezbožnými, než bol on sám a stav toho člove­ka bol horší, než predtým. (Mt. 12:43-45// Lk. 11:24-26)

 

Všetci pravdiví služobníci daní Cirkvi Pánom a zodpo­vední za posluhovanie veriacim by sa mali modliť Pánovi, aby im dal dar duchovného rozoznávania. Ak tento dar ne­majú alebo nefunguje správne, Satan môže mať v ich zbo­roch, či obe­cen­stvách hotový lunapark podvádzajúc ľudí mno­ho­rakými falošný­mi darmi, výrokmi, duchovnými pre­javmi, „zjave­nia­mi“ a inými úkazmi. Oni nemôžu zostať nevedomí jeho úmyslov, lebo cez ne on môže spôsobiť veľa nenapra­vi­teľ­­ných škôd mnohým kongre­gá­ciám práve tak, ako aj ich služobníkom. (2Kor. 2:10,11)

 

Pridajme teraz k Satanovým úmyslom ešte ďalšie ne­bez­pečie, a síce, „huma­nistické náboženstvo“ paktizované nespočet­ne mnohými veriacimi a slu­žob­ní­­kmi. Toto je prá­ve tak nebez­pečné, ako hociktorý iný podvod od Satana. Humanizmus je „pozem­ská nátura človeka“, ktorá už sama o sebe má satanský cha­rakter a nemôže byť akceptovaná v pravej Cirkvi Ježiša Krista v žiadnej forme, tvare alebo funkcií! (viď neskôr stať o ovocí Ducha) Ale je to práve táto „pozemská nátura“ človeka, ktorá chce viesť Cirkev a rozhodovať v cir­kevných záležitos­tiach! A je to práve táto nátura, čo musí byť zničená a nahradená Bož­skou Nátu­rou, Božským Charakterom. (2Pet. 1:4)

 

Bez daru duchovného rozoznávania, „huma­nistické ná­bo­žen­stvo“ dokáže spustošiť ktorúkoľvek kongregáciu, či spo­ločenstvo a zni­­čiť ktorúkoľvek časť Cirkvi Ježiša Krista a tak spôsobiť jej totálnu neefektívnosť. Humanizmus je zalo­žený na základe „vlast­­nej, vrodenej dobroty v ľudskej náture“, čo je v totál­nom a absolútnom roz­­pore so Slovom Božím a s našou Spásou! Cirkev je teda vše­obec­ne „vedená a budovaná“ tým „sta­rým človekom“, ktorý doviedol Krista na Kríž a ktorý bol s Ním aj ukrižovaný podľa Vôle Nášho Otca. (Rim. 6:6)

 

Naše ľudské „JA“ (charakter) je koreňom všetké­ho zla a teda je najväčším nepriateľom Boha!

Žije nezávisle od Boha, nehľadá Boha, nedôve­ru­je Bo­hu, neverí Bohu, neposlúcha Boha, ani nepotrebuje Boha pre svoj po­zem­ský život! Naše „JA“ je schopné viesť a vládnuť nášmu životu bez Boha a oponovať Bohu v každej dôležitej život­nej otázke.

 

Humanizmus môžme tiež definovať, ako: „Ja žijem a ria­dim svoj vlastný pozemský život a skutky.“ Viac času a mies­ta na túto tému budeme venovať v tretej kapitole tejto knihy.

 

Náš pozemský život, ktorý žijeme v sebe samom je život stvore­ný. On patrí ku starému stvoreniu. Je to na­tu­rál­ny život a je znečistený hriechom a hriešnymi duchmi a nie je večný. Žijeme ho v našom naturálnom tele, v „sta­rom človeku“. Niet rozdielu medzi naturálnym životom „starého človeka“ v poha­noch a vo veriacich. Niekedy je tento naturálny život v pohanoch príjem­nejší, pokornejší, príveti­vej­ší, viac chápajúci, či milujúci, než vo veriacich! Máte v tomto svoje vlastné skúsenosti? Ja mám.

Práve tak, ako je naturálne telo a duchov­né telo, tak je aj natu­rál­ny život a duchovný život. (1Kor. 15:44) Nanešťas­tie, väčšina veriacich tieto dva životy ne­do­káže rozoznať!

 

Život Krista, ktorý môžeme žiť jedine v Kristovinie v sebe samom, je nestvorený život, ktorým životom žije Sám Boh! Je to duchovný Život a je čistý a svätý a večný. My Ho žijeme iba v našom „No­vom Človeku“ a budeme Ho žiť v Novom Stvorení Bo­žom. (Zj. 21:1)

 

Život Krista je jediným rozdielom medzi ve­ria­cimi a pohanmi! Iného rozdielu niet.

Energia, v ktorej konáme veci v našom naturálnom ži­vo­­te je tiež naturálna a nie duchovná. Ona neprichádza z Ducha Božie­ho, ale z iných duchov, ktoré nie sú z Boha. Na­ša nátura–teles­nosť je energetizovaná inými zdrojmi, než je Duch Boží. Preto, hocičo konané v tejto, či cez túto naturálnu energiu včítane „slú­že­nia Pánovi“, je nežiadúce a Bohu neprijateľné, pretože je to konané, môžeme tiež pove­dať, v smrti, či cez smrť. Pretože...

 

...naturálny život je duchovná smrť! A...

duchovný život je smrť všetkého naturálneho!

 

Je len jedna cesta, jeden prostriedok, ako zničiť to natu­rál­ne s jeho koreňom a zdrojom a nastoliť duchovné. Kríž Krista a náš kríž ničia to hriešne a naturálne a privádzajú to živé, sväté a duchovné.

 

Túto kapitolu môžeme uzavrieť vyhlásením, ktoré prav­depodobne použijeme a budeme tiež opakovať v rôznych for­mách a na rôznych miestach tejto knihy. Toto vyhlásenie bude pravdepodobne tiež šokujúce pre mnohých veriacich a je ono nasle­dovné:

 

Pravé kresťanstvo nie je prvotne otázkou na­všte­­vo­­vania nejakého kostola (zboru), čí­ta­nia alebo po­čú­vania Biblie, spievania, modlenia sa, dávania de­sia­tok, či milodarov, spoločenstva, obcovania, po­má­­­hania iným alebo otázkou akejkoľvek inej akti­vity, ktorú môžeme definovať ako „kresťanskú“, alebo veľmi dôležitú, ba aj nevyhnutnú.

 

V konečnom dôsledku kresťanstvo je čiste otáz­kou duchov­­né­ho ŽIVOTA – alebo – duchovnej SMRTI!

 

Všetky naše kresťanské aktivity majú svoj pra­meň, počiatok buď v našom naturálnom živote alebo v našom du­chov­nom Živote. Oni všetky sú dru­hotné voči primár­nej Vôli Boha, ktorá je – ČO MY SME V DUCHU a nie, ČO MY ROBÍME! (4M. 14:24// Pr. 16:2// Lk. 9: 55, atď.)

 

My, kresťania, sme buď duchovne žijúci alebo sme duchovne mŕtvi. V oboch prípadoch sme však celkom schopní vy­ko­­návať všetky hore spomínané „kresťanské akti­vi­ty“. Preto, tieto aktivity samotné nám neukazujú, kto sme a či sme V Kristovi, alebo nie. Naše reakcie voči Prav­de Jeho Slova ako aj voči jeden druhému nám ukážu, či žijeme ten nový, duchovný Život, alebo nie.

Samozrejme, že keď sme v správnom duchu, keď žije­me duchovne, potom tiež žijeme správny pozemský život, uspo­koju­jú­ci a úspešný život, lebo v opačnom prípade je to nemožné. Práve tak si užívame pokoj, blaženosť a pro­spe­ri­tu, lebo najprv musíme prosperovať v duchu, až potom môžeme prosperovať v našej duši a tiež v tele, nikdy nie opačne.

 

Horeuvedený fakt nás pripraví pre nasledujúcu kapitolu, kde nás Pán presvedčí, že my sme vo Vojne za náš du­chov­ný Život, ktorú Vojnu On vyhlásil a my sa jej nemôžeme vyhnúť. Aký­koľ­vek názor, či koncept, že my nemusíme nič robiť, bojovať nejaké bitvy len preto, lebo sme pod Krvou Ježiša a pod Milosťou Boha, je falošný a je priamo proti asi tak polovici Biblie!

 


KAPITOLA  2

 

VOJNA O NÁŠ ŽIVOT

 

Bolo by absolútne prebytočné široko sa rozpisovať o  tej­to téme vediac, že existujú iní vynikajúcejší a omnoho viac skúse­nej­ší autori, než ja, ktorí bohato písali na túto pre nás živo­t­ne ve­ľ­mi dôleži­tú tému. Ja sám som bol veľmi požehnaný ich pí­som­nos­ťami a z celého srdca rád poskytnem potrebné odka­zy tým z vás, ktorí si želajú vedieť viac detailov o tejto vojne o náš život.

Silno vnímam, že mám písať moje osobné zážitky a chá­panie tejto vojny tým podajúc na ňu čo najpraktickejší pohľad. Toto by malo skôr dopĺňať existujúce vynikajúce knihy a pí­­som­nos­ti, než opakovať už napísané fakty. Môj dojem mi tiež hovorí, že v niektorých národoch a oblastiach sveta je veľ­ký nedostatok práve týchto špecifických znalostí a chápania tejto vojny napriek ich život­nej dôležitosti.

 

Je tomu už veľa rokov, kedy som na našom zhro­maž­­de­ní po prvý krát jasne vyhlásil: „Sme vo vojne“. Pán nás potom postup­ne uvádzal do tohoto faktu ukazujúc nám sku­toč­nosti tohoto Kozmického konfliktu a náš dôleži­tý úkol v ňom. Pokúšali sme sa absorbovať všetky zaujíma­vé infor­má­cie o tejto vojne a začali sme ju rozoznávať hlavne v na­šich mys­­liach. Nuž teda, nastúpili sme do tejto vojny v na­ších mysliach pokúšajúc sa „...zajať každú myšlienku do po­sluš­nosti Kristovi." (2Kor. 10:5) Nešlo to! Museli sme trpezlivo čakať na Krista, aby sme začali vi­dieť a uvedomovať si nasledovný fakt:

 

Stav našej mysli je iba odrazom a symp­tomom duchovného stavu nášho srdca!

 

Ak ste sa niekedy vôbec pokúšali kontrolovať, či obno­vovať vašu myseľ bez predchádzajúceho otvorenia a obno­vy vášho srdca, museli ste okúsiť totálne fiasko. Vaša myseľ sa nemôže obnoviť bez vášho srdca. Práve tak, vaša myseľ nedokáže otvoriť vaše srdce alebo ho násilne pri­viesť k činnosti, nech sa taký krok mô­že pre vašu myseľ javiť ako­­koľ­vek logický. Srdce môže stále byť zavreté a ovláda­né silami tem­noty hoci nie ako celok (ako je to pred naším Vykúpe­ním), ale aspoň v niektorých oblastiach, v niekto­rých „životných pod­statách“! (str. B3[7])

 

Nezabúdajme, že naša duša – srdce, myseľ a vôľa – bola teritóriom ovládaným Satanom celý náš život – a je aj po našom Vykúpení! Zostala jeho teritóriom až dokiaľ Pán, ako náš Kapitán s Jeho vytaseným Mečom (Slovom) nevo­šiel do náš­ho srdca a nezačal nás viesť do vojny proti náš­mu nepria­­teľovi! (2M. 15:3// Joz. 5:13-15// Žm. 24:8// Mt. 10:34// Žid. 4:12) Nie preto, lebo Pán potrebuje bojovať, vôbec nie. Kristus porazil tohoto nepriateľa kompletne a totálne na Svojom Kríži.

 

V Ňom je táto vojna skončená a víťazstvo konečné a plné aj pre Neho aj pre nás. Ale On nás vedie do našej vojny pretože v nás sa táto vojna neskončila pokiaľ nepo­ra­zí­me nášho nepriate­ľa na našom vlastnom kríži a v našej vlastnej skú­se­nos­ti používajúc Jeho Meč (Slovo). (Mt. 10:38,39; 16:24,25) Prečo je to tak?

 

Ten víťazný a nezničiteľný Život Krista je pre celé zá­stu­py veriacich stále iba teóriou. Ale každý veriaci by mal žiť ten Život a dokázať Ho vo svojom pozemskom kráčaní a viere a v nasle­do­vaní Jeho ciest a skutkov. V tom momente, kedy začnete hľadať ten Život v sebe samom a dávať Ho do praxe, začnete zakusovať opozíciu, problémy, konflikty o ktorých ste nevedeli, ani nepo­my­sleli, že sú v kresťanstve mož­né, či potreb­né. Ale toto je presne cesta, jediná cesta, kde dokážete, že „Kristus dnes žije!“ Pretože On nielen, že žije „niekde vo vás“, ale má žiť „cez vás“. On by mal byť viditeľný vo vašom výzore, kráčaní, hovorení, rozhodovaní sa a vo všetkých vaších skutkoch.

 

Žiadne množstvo doktrinálnych vyhlásení alebo tvrdení o va­šej najpravdivejšej a najpresnejšej viere nijako nedoka­zu­je Život Kristov! Ani citovanie Biblie nič nedokazuje. Litera za­bí­­ja, Duch dáva Život na žitie. (2Kor. 3:6) Ale zá­stupy ve­ria­­cich jednoducho nepreukazujú tento Život. Príliš mnoho ve­riacich sa zapodieva svojími pozemskými problé­ma­mi, zdravotnými problé­mami, eko­­no­mic­kými pro­­bléma­mi, rodin­nými problémami alebo mno­hý­mi inými problé­ma­­mi. Hoci nemusia žiť v po­zemských slas­tiach, no mnohí „žijú hoci sú mŕtvi“... čiže, oni len existujú. (1Tim. 5:6// Zj. 3:1)

Ak ale táto „smrť“ prevláda v našom živote, stávame sa tiež všetkému povoľní, letargickí, leniví, pasívni a akcep­tu­júci všetko tak, ako je, a neboriaci sa dopredu s Duchom Života. Môžete rozoznať aj samých seba v tejto oblasti? Mali by ste byť schopní rozoznať smrť od Života Kristovho. Preto tak, ako du­chovne dospievame – rastúc do Krista (Ef. 4:15) – dostávame a začíname žiť Život, ktorý je v Ňom a je nám k dispozícií. Čo je zaujímavé je, že vo fyzickom živote, ak žijeme, doká­že­me ľahko rozoznať mŕtveho človeka od živé­ho. Prečo nedo­kážeme to isté v duchovnom živote? Viete?

Ak by som mal vyjadriť pravdu v horeuvede­ných odstavcoch v niekoľkých jednoduchých slovách, mo­hol by som povedať nasledovné.

Nie je postačujúce čítať, študovať, pamätať si, rozumo­vať, kázať, učiť a veriť Slovo Božie – musíme Ho žiť! To znamená, že my sa musíme stať Slovom! Vtedy ste pretvo­re­ní na Podobu Krista, lebo On Je Slovom. (Jn. 1:1+14) Lebo to, čo hovo­rí­te, učíte, kážete je to, čo STE! A ak nie ste tým, čo kážete, učíte, hovoríte, potom ste pokrytcami a kráčajúcimi kni­hov­ňami možno s bohatými, ale mŕtvymi informáciami.

 

To isté platí aj na našu vieru. Môžeme jej mať dosť, ale mô­že byť mŕtva, ak ju nežijeme v našom každodennom ži­vote a skutkoch. Našu vieru by som mohol prirovnať ku žia­rovke. Keď je naša viera živá, naša „žiarovka“ svieti, pretože cez ňu pre­chá­dza elektrický prúd. Ak naša „žia­rov­ka“ nesvieti, naša viera je mŕtva, je bez prúdu. Opäť, v našom fyzickom živote ľahko do­ká­žeme rozoznať svietia­cu žiarovku od temnej. Prečo nedo­ká­že­me rozoznať to isté v našom duchovnom živote? Viete? Pre fyzické žiarovky po­trebujeme iba naše fyzické oči, pre vieru potrebujeme duchovné oči.

 

Vráťme sa k „našej vojne“ a uvedomme si, že Prisľúbe­ná Zem Izraela v Starom Zákone reprezentuje Kráľovstvo Nebeské Cirkvi v Novom Zákone. Duchovne, táto Prisľúbe­ná Zem, toto Kráľovstvo Nebeské je v našom vnútri! (Lk. 17:21(16) slov. text je totálne chybný) Ono je ponajprv v našom duchu a odtiaľ musí byť vynútené do našej duše! Izrael nezdedil Raj pokoja, lás­ky a prosperity, ale teritórium plné ich nepria­te­ľov súc s ni­mi vo vojne! Izrael musel bojovať za každú piaď tej zeme! Navo­nok, oni boli vo vojne, ale ak bojovali podľa Božích súdov, spra­vod­li­vosti a vedenia, ja verím, že im Boh dal pokoj v mysli a ra­dosť v srdci. Keď odmietli vykonať Božie súdy, strach a ne­pokoj sa vrátili do ich duší.

 

To isté platí aj na Cirkev a každého kresťana. Kráľovstvo Božie nie je žiadny Raj pokoja, lásky a prosperity, ale je to teritó­rium v našej duši plné naších nepriateľov súc s nami vo vojne! Ani fyzické Kráľovstvo Nebeské na Zemi nebude mies­tom pokoja, lásky a nebeského blaha, ako si snáď nie­ktorí predsta­vu­jú, ale miesto vynútenej disciplíny a spra­vod­li­vosti, kde národy budú pod vládou železného prútu a tí ne­poslušní budú rozdrtení na ívery. (Zj. 2:27; 12:5; 19:15) To nie je akosi obraz lásky, radosti a pokoja. Kráľovstvo Ne­bes­­ké na Zemi znamená Kráľovstvo vlády Nebies na Zemi, nie je to Kráľov­stvo V Nebi. Ale to je iba jeho vonkajší obraz. Vnútorne, ak budeme vykonávať Vôľu Pána a Jeho Súdy a Spravodli­vosť, budeme určite môcť užívať pokoj a radosť v Duchu Svätom.

 

Dostávate nejaký obraz? Ste v pravde šokovaní? Apoš­tol Pavol hovoril o vojne veľmi živo. (Ef. 6:10-18) Toto ale nie je po­pu­lárna téma, ona akosi nezapadá do nášho rámca kresťanstva... plného lásky a pokoja. Pravdou je, že sme vo vojne a máme bojo­vať s duchovnými mocnosťami zla, tem­noty, bezbožnosti a smrti. Oni sú na vysokých miestach vo svete, v povetrí a v naších dušiach práve tak, ako sú tu prít­omné aj sily Boha a my si tieto sily nemôže­me dovoliť ne­vší­mať. Budeme mať viac, než dosť odpočin­ku, lásky a  po­koja v Novom Jeruzaleme, ale nie tu.

 

Sme teda vo vojne, či sa nám to páči, alebo nie, či s tým sú­hla­síme, alebo nie, či sme si toho vedomí, alebo nie! Nie je jednoduché presvedčiť veriacich o tejto vojne, ukázať jej cha­rak­ter, potrebu a realitu. Satan nielen, že podviedol svet, že on vlast­ne neexistuje, podviedol aj väčšinu Cirkvi, že on je „u konca, nemá žiadnu moc a vplyv na nás – pretože my sme spasení!“ Toto je snáď najväčšie klamstvo, ktoré sa mu podarilo osnovať a pracuje pre neho celkom dobre.

 

Ja viem, že niektorí z vás by mohli argumentovať, že „väčší je ten, čo je vo vás, než ten, čo je vo svete.“ (1Jn. 4:4). Pravda. Ale Ten, čo je väčší vo vás (Kristus) dovolil tomu, čo je vo svete (diablovi), aby vás pokúšal, utláčal, napádal vaše zdravie, pod­vá­dzal vás, držal vás od vášho kríža, od Pána a tým od vašej Plnej Spásy! Pán mu nedovolil, aby vás premo­hol, zakiaľ dôverujete Pánovi a zostávate v Ňom. (Mt. 16:18// Jn. 15:6) Je toto tiež pravdou Písma?

 

Pán vo Svojej Múdrosti používa Satana a jeho mocnosti temna a zla ako nástroje pre našu Plnú Spásu!

 

Zopakujme si, že Slovo Božie je pre mnohých z nás iba teóriou, čírou teóriou, kde sme jedine mali skúsenosť byť znovu-zrodenými a (možno) krstenými a potom sme sa stali „členmi cirkvi“. Prežili sme jedine tieto dve časti Slova Božie­ho, alebo možno len jednu. Možno, že sme tiež zažili nejaké uzdra­ve­nia, proroctvá, jazyky, zázraky, či už sme ich obdr­žali, alebo ich posluhovali iným. Nuž, čo ale povieme o  zvyš­ku Biblie, ktorá sa nás osobne dotýka? O tom len hovoríme – ak o tom vôbec hovoríme.

 

Potrebujete nejaké príklady? Môžete ich v Písme nájsť celú kopu. Ja vám dám len tento jeden:

„Ale Ja vám hovorím, aby ste neodporovali zlu, ale ktokoľvek ťa udrie na pravé líco, nastav mu aj druhé.“ (Mt. 5:39)

Pre veľmi mnohých veriacich, aj toto Slovo je iba teó­riou, ktorú nik­dy nežili, nikdy nezakúsili. A ak ich Pán do­vie­dol do tohoto Slova – oni zlyhali. Pamätáte sa na váš vlastný kresťanský život? Prežili ste niekedy horeuvedené Slovo Božie? Vaše lí­co mohlo byť udrené mnohokrát (a nie nutne fyzicky), ale či ste nie­kedy nasta­vili vaše druhé líco? Alebo snáď veríte, že toto Slovo nie je pre vás? Potom, pre koho Ono je? Ja verím, že Ono je pre každého veriaceho, zvlášť pre tých, ktorí „pokračujú k do­ko­na­losti.“ (Žid. 6:1) Ja žijem to Slovo v mojom pozemskom živote, moje líco bolo „udreté“ slovami, nespra­vo­dlivými súd­mi a obvi­neniami veľmi mnoho krát. Me­dzi jeho teó­riou a praxou je teda obrovský rozdiel! Verte mi.

A koľkí veriaci odporujú zlu a to celou svojou silou a svojou „vierou“? To môžu byť všetci z nás! My buď “rozširujeme zlo” bez toho, aby sme si boli toho vedomí, alebo mu odpo­rujeme bez toho, aby sme si boli vedomí, že porušujeme Slo­vo Božie! Mali by sme zadržiavať alebo spomaľovať zlo (našou prítomnosťou), ale nie mu aktívne odporovať, bo­jo­vať proti nemu. (2Tes. 2:7) Je v tom veľký rozdiel. Ale zakaž­dým, čo nás Pán privedie, aby sme žili niektorú časť Jeho Slova, vždy skončíme v bolesti, ťaž­kos­tiach, zlyhaniach alebo bitvách s nepriateľom, ktorý vzdoruje každému náš­mu kroku v tom smere.

 

*    *    *

V tomto bode som privedený Duchom Živého Krista de­klarovať Jeho Cirkvi toto dôležité Slovo od Pána Ježiša Krista týkajúce sa zla.

 

Boh dovolil Satanovi skorumpovať rôzne vlády, inšti­tú­cie, politiku, ekonomiku, kultúru, nábožen­stvo, spra­vod­livosť a všetko ostatné v tomto svete!

Boh dovolil Satanovi ustanoviť svoje agencie, ktoré vzdorujú Slovu Božiemu a všetkému, čo z Neho vyplýva a čo si vaša duša a svedomie môžu želať zacho­vávať a o to dbať!

Boh dovolil Satanovi, aby z mnohých ľudí učinil hlupá­kov, bláznov, ba aj idiotov, či sa jedná o poha­nov alebo znovu-zrodených kresťaňov, ktorí milujú seba, svet a svoju teles­nosť, ale nie Boha!

 

Ak teda naozaj vzdorujete a bojujete proti týmto formám zla, vzdorujete a bojujete proti Bohu!

Či Pán Ježiš niekedy bojo­val proti Svojim nepriateľom? Či im vzdoroval? Ukážte mi, čo len jeden taký príklad v Písme a ja spálim túto knihu. Nie je to potom naša nábo­žen­ská telesnosť, ktorá bojuje proti naším nepriateľom? Nie je to nedostatok mú­drosti a Jeho Ducha, keď vzdorujeme, aby blok mŕtveho kameňa bol vyňatý z budovy (v Ala­ba­me, usa) len preto, že Desať Prikázaní bolo na ňom napí­sa­­ných? Nevie­te, že Pán napísal Svo­je Prikázania do vaších sŕdc... ak ste Mu dali doňho prístup?... a tie nikto nemô­že odtiaľ vyňat?

Ale príliš mnoho sŕdc je uza­vretých a Boh nemo­hol do nich nič vpísať! (Jer. 31:33// Rim. 2:15) Jedným z ovocia takého hlúpeho činu je, že ľud Alabamy ztratil vynikajúce­ho a živého sudcu... o ten kus mŕtveho kameňa ani vôbec nejde.

 

*    *    *

 

Ako prídavok ku Ef. 6:10-18 chcem v tomto bode uviesť ešte nie­ktoré ďalšie pasáže Písma a ukázať ich hlbší význam týkajúci sa našej vojny.

Tento svet nie je svätým miestom, ale miestom zla. Niekedy je tiež nazývaný „vestibul pekla“. My sme boli ponechaní v tom­to vesti­bu­le pekla Vôľou Nášho Otca a Nášho Pána, ktorý sa modlil celkom jasne hovoriac Otcovi:

„Ja neprosím, aby si ich zobral zo sveta (zla), ale aby si ich (ponechal v tomto zlom svete) a zachoval od zlého.“ (Jn. 17:15)

 

Sme teda ponechaní v strede zla tohoto sveta. Prečo? Lebo musí­me ochutnať zlo sami pre seba. Chrá­není sme od zla v tom zmysle, že nie sme ním premožení a zničení, ale nie sme chránení od jeho prítomnosti, nátlakov, podvodov, zranení, vplyvu a myriád pokušení! Keď Peter svedčil o Ježišovi, že On bol Kristus, Syn Ži­vého Boha, Pán vyhlásil:

„ ...na tejto skale vybudujem Svoju Cirkev, a brány pekel­né ju nepremôžu.“ (Mt. 16:18)

 

„Brány“ znamenajú vládu, rady, plány, spiknutia, roz­hod­nutia pekla. „Nepremôcť“ znamená, že hoci Boh dovo­ľu­je tým­to bránam, aby na nás vyvíjali tlak, pôsobili na nás, ov­plyv­ňo­vali nás, pokúšali nás, vzdorovali nám – predsa nás nemôžu premôcť, poraziť, ktorí sme to pravá Cirkev (okrem obdobia Utrpenia, ktoré je „za rohom“ – Zj. 13:7). A keď sily pekla v tých­to dňoch pre­má­­hajú nad niektorými veriacimi, včítane služob­ní­kov, potom takíto veriaci by si mali overiť ich Spásu a člen­stvo v Jeho pravej Cirkvi.

Väčšina kresťanov verí, že pokiaľ navštevujú ich zbor jeden, či dvakrát do týždňa, načúvajú zaujímavej kázni, spie­­­­vajú, či sa modlia, dávajú milodary, zapájajú sa do cirkev­nej aktivity, atď., že všetko je v poriadku. Musí nám byť v  tej­to veci jasno – niet nič zlého so žiadnou takouto aktivi­tou... ale tieto aktivity majú byť naším prostriedkom, našou cestou ku dosiahnutiu nášho konečného cieľa, teda, Vôle Nášho Otca. Ak Jeho Vôľa nie je dosiah­nutá, potom takí kresťania sú tý­mito aktivitami ne­pres­tajne podvá­dzaní a to aj sami v sebe, lebo tie aktivity sa potom stá­va­jú ná­hraž­kami za Vôľu Božiu!

Prečo a ako sú podvádzaní? Oni budú svedčiť, že sa ma­jú „dobre“, že vo svojom živote nevidia žiadnu vojnu, ani žiad­nu potrebu pre vojnu. Nepotrebujú bojovať s diablom žiad­ne bitky, tešia sa z pokoja a radosti, ktoré im „Pán dal“. A ich prosperita rastie každým dňom... všetko, čo potre­bu­jú robiť je „chváliť Pána“, alebo len „čakať na  Pána“. Je tak?

 

Existuje ale definitívna príčina, prečo zástupy veriacich ne­bo­jujú so silami temna a Slovo v Ef. 6:10-16 je pre nich iba za­ujímavá informácia. Príčina je, že Pán nie je v ich srd­ci a ne­ma­jú pred Pánom pravdivú bázeň. Pretože „bázeň pred Pánom je fontánou života.“ (Pr. 14:27) Toto tiež potvr­dzuje, že oni sú duchovne mŕtvi! Nežijú Slovo, nemajú o  Ňom známosť a ani nemienia mať! A keď nežijeme Slovo Božie, nie sme svedkovia Nášmu Pánovi a Nášmu Otcovi... a niet v nás žiadnej vojny! Počúvajte...

Satanovi nevadia naše cirkevné organizácie, denominá­cie, obecenstvá, koľko veriacich sa zhromažďuje v miest­nos­tiach, či auditóriách, tucet, tisíc, či milión. Jemu nevadí, koľkí sú krstení, koľkí uzdravení, koľkí hovoria jazykmi. Jemu nevadia naše káz­ne i keď prinášajú zdravé doktríny a sú biblicky založené. Jemu nevadí, koľko náboženského uctievania sa odohráva v cirkvách, koľko aktivít je organi­zovaných ich členmi, koľko kníh je napí­sa­ných a prečíta­ných, koľko financií je vyzbieraných a na čo sú použité. On nebojuje proti týmto veciam! Fakticky...

 

Satan pod­po­­­ruje mnohé aktivity, progra­my alebo rozvojové pro­jekty, ktoré nielen, že ne­ohro­­zu­jú, ale zachovávajú, ba aj upevňujú jeho kráľovstvo temna a smrti v Cirkvi a v dušiach veriacich! Mám tu povedať: Haló? Naozaj registrujete túto Pravdu? Ja slávim Pána, ak ste naozaj šokovaní nad takýmito duchovnými faktami... mali by ste byť... ako som bol aj ja!

 

Ale Satan definitívne a zúrivo bojuje proti jednej veci – proti Životu a Vláde Krista, kdekoľvek je ona namiere­ná vystrie­dať Satanov falošný život (smrť) a jeho vládu hocikde, včítane duše veriaceho! V tom mo­men­te, kedy Pán začne ničiť temnotu a smrť v našej duši, oživujúc naše srdce, vôľu a myseľ – Satan je ihneď tam so svojou armádou! On ihneď zaútočí, no nepre­mô­že! Je to zmŕ­tvych­­vstaný Život Krista, Jeho Pano­va­nie, ktoré privolávajú hnev a boj Satana. Prečo?

 

Pretože Život Krista zničil Satanovo kráľovstvo tem­na a smrti! Diabol mal moc smrti. (Žid. 2:14) Naše nábo­žen­stvo so všet­kými svojími aktivitami, formami a dekoráciami to nevyko­na­lo! Naše najkrajšie želania, zámery, vzrušenia, kázne, túžby, plány, či sny to nevykonali! Apoštol Pavol nebol ukameňovaný, lebo bol vzdelaný a súhlasil so Slo­vom Božím, ale preto, lebo sa stal živým svedkom Slova!

 

 Pokiaľ Slovo Božie nežije v nás a cez nás, zostá­va Ono iba mŕtvou literou a Satan nie je vôbec znepokoje­ný! On vás nechá „vychutnávať váš pokoj“!... Haló?

 

Naše znalosti Písma majú tú istú hodnotu ako naše zna­los­ti hociktorej inej historickej knihy. Satan je veľmi spo­koj­ný pokiaľ je jasné, že hoci poznáme, kážeme a vyuču­je­me Slo­vo Božie, predsa Ono nie je pozorovateľné v našom živote, nemá na nás žiadny badateľný efekt, alebo praktickú hodnotu v naších živo­toch. A ak Ho nežije­me, potom vlastne nerozumieme Jeho pravý význam a zmy­sel, na čo nám Ho Boh dal. Aj vedci nám môžu povedať, že teórie môžu byť veľmi pekné, ba aj brilantné, ale nemajú hodnotu, ak nie sú dané do praxe a uskutočnené v našom živote.

 

Chcem sa v tomto bode s vami podeliť o Svetlo Pána, týka­jú­ce sa Satanovho falošného „života“, ktorý je „smrťou“ a ktorý sa stal našim „životom“, a o Svetlo Večného Živo­ta Krista, ktorý vzišiel z Jeho smrti cez Jeho Vzkriesenie. Ako poznáme rozdiel medzi týmito dvomi a ako môžeme za­meniteľne hovoriť o smrti a o živote?

Ako môže byť smrť daná do rovnice so životom, alebo opač­ne, a ako môže život „vystúpiť“ zo smrti? Pozrime sa na tieto fakty v ich fyzickej interpretácií, čo by malo byť ľahšie pocho­piteľné, než ich duchovný obraz. Kľúčom je tu definícia smrti ako sepa­rácia a  nie ako ukon­čenie existencie. (viď opäť stranu 2)

Satan existuje na veky, jeho existencia nikdy neprestane!... ale jeho „život“ je smrťou preto­že on je separovaný od opravdi­vého Života, ktorý je jedine v Bohu a s Bohom! Keď Náš Pán zomrel na Kríži, On bol separovaný od Boha, od Jeho Prítom­nosti a Života. (Mt. 27: 46) Pán vo Svojej smrti šiel do pekla, kde ztrávil tri dni a tri noci kážúc tým neposlušným duchom. (1Pet. 3:18-20) Čo sa stalo potom?…

Potom Boh povolal Krista zpäť ku Sebe pretože On zvíťazil (Zj. 3:21) a zabezpečil úkol Spásy. Kristus bol vzkriesený, t.j., zjednotený s Bohom, s Jeho Prí­tom­­nosťou a Životom. Kristus týmto zničil smrť = sepa­rá­ciu od Boha Sám v Sebe a vo všetkých veria­cich, ktorí tiež zvíťazili. (Rev. 21:7)

“Život” pohanov a karnálnych veriacich je preto “smr­ťou”, pretože oni žijú vo svojej telesnosti, čiže, v ne­­ustálej neprítomnosti Boha a v neustálej prí­tom­nos­ti hriechu a satana. Takto oni žijú jeho smrť” (exis­tu­jú v separácií od Boha) a nežijú Život Boha”.

 

Nuž, ako teda poznáme rozdiel medzi týmto falošným „životom“ Satana a pravdivým Životom Krista? Veľmi dob­rým a tiež jas­ným príkladom je Kain a Ábel. Otvorme si srdce a uváž­me nasledovné.

Kain bol nábožensky založený človek. On veril, re­­špektoval a uctieval Boha práve tak, ako Ábel. Kain tiež obetoval Bohu, a to najlepšie produkty, ktoré on sám vyproduko­val svojím živo­tom, úsilím, prostriedkami a intelektuálnym po­tenciálom... a on úprimne veril, že Boh ich ocení a prijme. Ale Boh ich odmietol! Prečo? Pretože, takto konajúc...

 

Kain postavil stranou všetko, čo Kristus vyko­nal, aby nás zmieril s Bohom a efektívne anuloval prácu Pána Ježiša Krista na Kríži Kalvárie!

Kain bol z toho bezbožného, jeho skutky boli zlé (1Jn. 3:12). napriek tomu, Kain postavil Bohu oltár, úprim­­ne uctieval Boha a obetoval Mu svoje najlepšie produkty a úsilie!

Haló? Je vaše srdce naozaj otvorené? Registruje­te úžasný význam tohto horeuvedeného faktu?

 

Ak je naše srdce otvorené, potom by sme mali vyjsť z  našej du­chovnej kómy a začať vidieť, rozumieť a tiež veriť, čo sme možno nikdy predtým nevideli, nerozumeli a neve­rili. Nuž, čo je to, čo by sme mali začať vidieť, rozumieť a veriť? Že....

 

bezbožná osoba konajúca zlo môže postaviť Bohu oltár, môže obetovať Bohu, môže Boha úprim­ne uctie­vať a môže efektívne podviesť milióny veria­cich, ktorí sú v tej istej duchovnej kóme! Možno by sme mali použiť viac výkričníkov na tomto mieste!!!

 

Musím povedať veľmi otvorene a z mojej skúsenos­ti, že náš najlepší produkt, ktorý sme možno obetovali Bohu môže byť „naša služba Bohu“! Ale Boh neprijme službu, ktorá neo­be­tuje Krv = starý život veriacich! (viď viac neskôr) Inými slovami, Boh neprijme službu konanú ne­ukrižo­­va­ný­mi, nezlo­me­n­ými služobníkmi cez ich naturálny život... čo je duchovná smrť.

 

Celá história Izraela od 2.Knihy Mojžišovej (Exodus), kap. 12, až po smrť Mesiáša je založená na pre­liatí krvi a bez pre­liatia krvi niet odpustenia. (Žid. 9:18-22) Chápme, že štyri Evan­jelia (Matúša, Marka, Lukáša a Jána) patria do Starého Zákona! Sú to iba ich časti po vzkriesení Krista, ktoré začínajú Nový Zákon. Čo bolo konané v Starom Zákone fy­zicky, je teraz v Novom Zákone konané v duchu. Ale Prin­cípy Božie sa nijako nezmenili.

 

Uzavrime tento odstavec povediac, že Boh môže použiť neukrižo­va­né­ho človeka alebo pohana alebo zviera alebo vec, ba aj samotného diab­­la, ako nástroj pre Svoje úče­ly, ale Jeho pravý služobník musí byť ukrižovaný a (dosta­toč­ne) mŕtvy svojmu starému naturálnemu životu, teda, sám sebe!

 

To tiež znamená, že Jeho pravý služobník umrel svojím pre­došlým vzťahom, svojím plánom, svojím nádejám, svo­jím oča­kávaniam, svo­jím „dôležitým veciam“, svojím osob­ným súdom a názo­rom, svojmu logickému, akademické­mu, filo­zo­fickému, či psychologickému chápaniu duchovných fak­tov a právd a všet­kým takým veciam svojho starého na­tu­rálneho života. On je vte­dy, a len vtedy, plne otvorený Pánovým nad­priro­dze­ným zjave­niam a Svetlu, ktoré nepri­chá­dzajú z duše človeka, ale iba zo Samot­né­ho  Du­cha Bo­žie­­ho. Medzi týmito dvoma je obrovský rozdiel. Či naozaj vidíte a veríte tomuto duchov­nému faktu?

 

Ábel obetoval Bohu baránka, ktorý reprezentoval jeho vlast­ný život, teda to bola obeta krvi. Takže on vskutku položil pred Boha svoj vlastný život! To sa Bohu ľúbilo a Ábelovu obetu „krvi“ prijal s opravdivým pote­še­ním. (1M. 4:4) Keď Kristus pove­dal, že „sám zo Seba nič nespraví“, ale položil Svoj vlast­ný život pred Otca, to sa ľúbilo Otcovi a On plne prijal Kristovu obetu. Ja dúfam, že Slovo Božie v Jn. 5:19; 10:17; 13:37,38; 15:13// 1Jn. 3:16// Gal. 6:3 bude mať pre nás teraz hlbší význam.

 

Napokon vo Svojom Slove v Jn. 5:19 nám Pán dáva prí­klad, ako Ho nasledovať. Prečo teda sami nemôžeme nič spra­viť? Prečo by sme nemali sami zo seba nič robiť?

 

*     *     *

Nasmerovaný som Duchom Pána poukázať na Jeho Svet­lo, ktoré nás uschopní vidieť samotné jadro tohto faktu!

Ak znovu-zrodený veriaci zostane intelektuálny alebo emo­cio­nálny, zostáva on tou istou dušou, ktorou bol pred svojim uverením, pred svojim vykúpením. On jedine zmenil pole svojich štúdií, záujmov a činnosti, ktoré sa teraz stali náboženské, ale on nezmenil ich zdroj! Všetko, čo on po­tre­buje stále čerpá zo svo­jej preorientovanej, ale neprerode­nej, neobnovenej duše (mysle a srdca) a NIE z Božieho Du­cha! Duch Boží prebýva a vládne jeho duchu, ale NIE jeho duši. Duch Boží teda priamo nevládne a neriadi jeho dušu, jej vedomosti, skutky a činnosť!

 

Keď takýto veriaci potom študuje Bibliu, učí alebo káže Slovo alebo inak posluhuje iným, nezáleží ani tak na tom, akú aktivitu koná a ako v nej uspieva. Na čom záleží Bohu je z akého zdroja pramení jeho viera, skutky, činnosť a ve­do­mosti, kto ovplyvňuje a riadi tú činnosť, vieru a skutky, Boh alebo človek.

 

Jeden absolútne základný a rozhodujúci dôsledok hore­uve­de­né­ho faktu je ten, že čokoľvek čerpáme z našej nábo­ženskej, no neobnovenej duše, vyjde navnivoč. Konečné ovo­cie bude nulové pretože sme to jednoducho robili bez Pána... hoci sme to mohli robiť PRE Pána!

 

*     *     *

 

Pán preto nehľadá veriacich, ktorý poznajú Bibliu a vedia ho­voriť, učiť alebo z Nej kázať o Ňom. Takých môže byť veľa. On hľadá takých, čo „vylejú svoj starý život na smrť“ a budú žiť Jeho Slovo, prejavovať Jeho Život a víťazstvo nad smrťou a nad tým, čo má moc nad smrťou, čiže, nad diablom. Pán dosiahol Svoje víťaz­stvo cez Svoju smrť, položiac Svoj život. (Žid. 2:14) Ako ho my dosiah­ne­me? Iba uverením toho faktu? Alebo snáď krstom?

 

Náš krst bol potrebný, ale on mal iba ukázať našu ochotu zo­mrieť nášmu starému prirodzenému životu. Náš krst neodstránil náš starý život, starý charakter, starú náturu a nespravil z nás hoto­vých ví­ťa­­zov (Rim. 8:37), ani nové stvo­re­nia, či kňazov a krá­ľov pre Nášho Otca! (Zj. 1:6) Pravda? To potrebuje mnohé roky, mnoho viery a mo­dlitieb a utrpenia a moc Ducha Svä­té­ho, aby sa naša nátura a celá bytosť po našom krste zme­nila a aby sme sa stali víťazi podľa Jeho Slova.

 

Ako teda ukončíme, zrekapitulujeme tento najdôleži­tej­ší faktor nášho kresťanstva a samotnú podstatu našej Spásy pri­pra­ve­nú pre nás Našim Otcom a vykonanú Našim Spasi­te­ľom a Pánom Ježišom Kristom? Pokúsme sa ho vy­ja­driť nasledovne.

Podstata kresťanstva a našej Spásy je vo vojne medzi Životom a Dobrom (Krista) a Smrťou a Zlom (Satana). (5M. 30:15,19// Iz. 7:15)

 

Pri našom Vykúpení Život a Dobro Krista je v našom duchu a Smrť a Zlo Satana je v našej duši. (Mt. 7:11; 12:34)

 

Naša vojna začína po našom vykúpení a krste a deje  sa medzi naším duchom a našou dušou a teda my sme bojiskom! Náš duch reprezentuje nebeskú humanitu a naša duša pozemskú humanitu. Je to vojna medzi týmito dvomi humanitami – starou a novou.

 

Hoci sme vlastnení Kristom v celej našej bytosti, predsa sme utláčaní, týraní, podvádzaní, ťahaní do hriechu a preč od Christa satanom a jeho mocnosťa­mi, ktoré sú aj zvonku aj vovnútri našej duše. Kristo­va Moc, naša viera a rozhodnutia nášho srdca a vôle rozho­dujú o tejto našej vojne a tiež o jej postupe.

 

Všetko ostatné, čo nie je objektom tejto vojny nie je dô­ležité. My musíme prekonať samých seba a dosiahnuť to isté víťazstvo Života nad Smrťou a Dobra nad Zlom v našej vlastnej životnej skúsenosti, ako ho dosiahol Náš Pán pre nás. (1Tim. 6:12// Rim. 8:13; 12:21// Zj. 21:7, atď.) Ak sme ochotní „položiť náš starý natu­rál­ny život“, potom budeme vzkrie­sení tým istým Duchom a do­siahneme ten istý Život, ktorý máme v Kris­to­vi a ktorý je večný. To je tiež uhlový kameň, „raison d’ętre“, celý základný účel Spásy a vysokého povo­la­nia Božieho na naše životy. (Fil. 3:14// Žid. 3:1-6, atď.)

 

Neboli sme spasení len na to, aby nám naše hriechy boli odpustené a aby sme boli uzdravení z naších fyzických cho­rôb, aby sme žili prosperujúci život tu na zemi a potom sa nejako vyhli peklu a prešmykli sa do Neba. Skutočný cieľ Spásy má hĺbku, výšku, šírku a diaľku, ktoré presahujú aké­koľvek predsta­vy alebo pochop našej chudobnej mysle (Ef. 3:17,18, túto tému uvážime neskôr). Naše úsilia budo­vať roz­diel­ne nábožen­ské for­my, ktoré by vyhovovali našej vie­re, žela­niam, plánom a chápa­niu nemajú preto pred Naším Pánom absolútne žiadnu hodnotu.

 

Môžeme kázať, či obracať sa jeden k druhému s naj­ú­prim­nej­­ším a najinteligentnejším úsilím, s celým naším chápa­ním a mú­­­drosťou, podporovaní širokým výzkumom hoci­kto­­rej biblic­kej témy, ktrorú si môžeme vybrať. Môžeme navštevovať nedeľ­né školy, sobotňajšie školy, teologické semi­náre, študovať Bibliu s celou ľudskou úprimnosťou. Môžeme spievať v kostolnom zbore alebo hrať v zborovom orchestri. Môžeme tiež vykriko­vať, potiť sa, či snažiť sa uká­­zať, čo vieme a aké je to pravdivé a dôležité. Môžeme be­hať po pódiu, búchať Bibliou alebo päsťou na kaza­teľ­ňu, podporiť organom, či bubnami naše hlboké prehlá­senia alebo robiť akékoľvek iné atletické výkony [R. Parsley a mnohí iní v USA]. Tieto náboženské, či nená­bo­žen­ské akty sami o sebe nemôžu nikdy vyprodu­kovať žiad­ne duchovné ovocie, ani pri­niesť žiadny duchovný po­krok. Prečo?

 

Pretože tieto a mnohé iné podobné náboženské akty, hoci niektoré z nich môžu byť žiadúce, ba aj absolútne po­treb­né, nemôžu ukrižovať našu starú náturu. Sami v sebe oni nevy­tvá­rajú v nás nové a čisté srdce, nemenia ducha v našom vnútri! Sami o sebe môžu oni zvýšiť naše intelek­tuál­ne ve­do­mosti, môžu (aj hlboko) ovplyvniť naše pocity, pravdivé kázanie môže nám priniesť vieru (Rim. 10:17), ale ak tú vieru v živote nekonáme, zostáva mŕtvou (Jak. 2:20) a žiadne ovocie, ani zmena v našom duchu neprichádza.

 

Ak máme očakávať nejaké duchovné ovocie a po­krok, tieto náboženské akty musia byť nasledované prácou Ducha Božieho v ničení našej starej nátury, nášho starého člo­veka cez pokánie, disciplínu, po­sluš­nosť a kázne­nie. (Žid. 12:5-11)

 

Toto je tá vojna so silami temna a zla v našej duši, kto­rú my všetci kresťania srdečne nená­vi­díme, nechceme to­mu ani veriť a desperát­ne sa snažíme tomu vyhnúť. Mno­hí ve­ria­ci budú radšej ignorovať tie sily, ba slúžiť im a byť s nimi v pokoji, než by mali s nimi bojovať a zničiť ich. Vidíte to? Či nie?

 

 Náš Pán nemá v úmysle ani vyučovať, ani žehnať nášho „starého člove­ka“, ale ho zničiť a to s naším dovolením a s našou spoluprácou na našom vlastnom kríži. (Mt. 16:24-26, ...toto je pre nás veľmi horká pirulka!)

 

Každý pravý kresťan je v tejto duchovnej vojne, či už sa rozhodol bojovať, alebo sa poddal alebo tú vojnu nikdy ani ne­za­počal. Dám vám jeden „vojenský“ príklad z fyzických vo­jen, ktorý by mal dostatočne odzrkadliť, ako sa vedú naše duchovné boje v duši a prečo väčšina tých horeuvedených náboženských aktivít nemusí prinášať žiadne ovocie, ani žiadne víťazstvo.

 

Za prvé, vy najprv musíte veriť, že máte nepriateľa a že on má moc zničiť vaše telo i dušu v pekle! Slovo Božie je jasné. (Mt. 10:28) Pán tu nedáva výstrahu pohanom! Existuje ale príliš mno­ho veriacich, ktorí sa neboja ani Boha, ani Satana. Čaká ich ne­blahý osud, pokiaľ sa nezobudia z ich duchovnej kómy a nezačnú mať skutoč­ný strach o svoj vlastný život. Je možné, že by nás Pán Ježiš svojím horeuvedeným Slovom iba strašil dopre­du vediac, že my sme v sku­točnosti v bezpečí? Čo vy veríte o tomto Jeho Slove? (Mt. 10:28)

Za druhé, akonáhle veríte a pripustíte, že váš nepriateľ žije vo vás (ako aj Pán žije vo vás), budete schopní rozhod­núť sa vo svojom srdci postaviť sa mu zoči-voči, a to v moci Pánovho Ducha.

Za tretie, existujú dve etapy, ako nepriateľa zničiť na  akom­koľvek bojisku, či už sa jedná o nepriateľa fyzického alebo duchovného. Každý dobrý generál vám povie, že po­kiaľ neviete, kde váš nepriateľ je, aké sú jeho pohyby, zá­me­ry, sila, opevnenia a ľstivé taktiky, nemôžete nič robiť, iba sedieť a čakať alebo snáď „zápasiť s veternými mlyn­mi“. Ten generál musí ne­priateľa najprv vypátrať a dozve­dieť sa o ňom všetko po­­treb­né, aby mal vôbec nejakú nádej na úspešnú operáciu a víťaz­stvo. Pravda?

Za štvrté, keď je Pán pozvaný do vášho srdca, keď Mu otvoríte srdce (Zj. 3:20), On začne svietiť Svoje Svetlo do vášho srdca a duše a ukáže vám nepria­teľa, jeho silu, scho­vá­vaciu taktiku, jeho pôvod a zá­mery. Možno budete v tej etape veľmi šťastní a oslavovať Pána, možno budete veriť, že ste vyslobodení z vášho du­chov­ného problému, ktorý pri­ná­šal vo vašom živote veľ­mi zlé ovocie. Ale toto ešte NIE JE vaše vy­slo­bo­denie. Toto je podobné, ako keď ten generál vyšle svoju roz­vied­ku alebo výzvedné lietadlo, aby zobralo letecké snímky ne­pria­­teľských pozícií. Ale ten nepria­teľ nie je zničený len preto, že ho teraz vidíte, že vidí­te jeho pozície, poľné operácie, silu, tak­ti­ku jeho pod­vá­dza­nia a tým zdroj toho zlého ovocia. (Mt. 7:16-20)

Za piate, ten generál až potom vyšle svoje bombardéry, aby zbombardovali napriateľa do prachu! Vy sami musíte najprv tie sily zla v sebe vidieť, nenávidieť a chcieť byť od nich vyslobo­dení, a teda požiadať Pána, aby ich zničil! Pán len potom môže „bombardovať“ tie časti srdca, aby zničil sily, ktoré vám ukázal cez vaše predošlé ovocie a tak vás vyslobodil. Vtedy naj­viac cítite bolesť a utrpe­nie preto­že vaša vlastná duša je bo­jis­kom. Toto je vaše vyslobodenie, Vôľa Otca pre váš pozem­ský život a skutočnosť vašej pravej Spásy.

 

Či je tento vojenský príklad užitočný? Či naozaj začí­na­te vidieť a veriť, že mnohé z naších náboženských aktivít a  foriem náboženského života môžu vlastne stáť proti nám? Ako a v čom? Oni môžu dosť poľahko odviesť našu pozor­nosť od naších vyslobodení a pravej Spásy a tým od Vôle Nášho Otca Nebes­ké­ho! Pokiaľ budeme pokračovať v bu­do­vaní, konaní a žití na­­šej formy emocionálneho, či inte­lek­tuálneho náboženstva v rámci našej mysle, jej rozu­mo­vania, chápania, predstavo­vania a jej sily „novoročných predsa­vza­tí“, budeme padať a márniť čas. Dokiaľ jasne ne­u­vi­díme tento fakt, zostaneme v našom hlbokom pod­vo­de a tiež v duchov­nej biede. Pán to vie.

 

Nikdy nezabudnime na ďalší fakt, menovite, že...

 

vojna našej Spásy je v celom jej rozsahu bojovaná v duchov­nom svete a nikdy nie vo fyzickom, či men­tál­nom svete, kde ona má len svoje odzrkadlenia!

 

Ak ktokoľvek túži dosiahnuť hocičo hodnotné – musí byť ukrižovaný v jeho telesnosti, v jeho starom, priro­dze­nom charaktere! Ja nie som jediný „extrémista“, ktorý si do­voľuje prehlásiť túto pravdu Cirkvi Ježiša Krista, Nášho Pána! Toto je perfektné miesto citovať hlbo­ké, a ja som si istý, že pre mnohých z vás šokujúce vyhláse­nie bra­ta Austi­na-Spar­k­sa, ktorý v jeho knižke „Kristus, Anti­­kristus a Cirkev[5]“ (strana 23) smelo vyhlasuje nasledovné:

„Jedna z najväčších tragédií je, že Cirkev slúži Sata­no­vi a jeho úmyslom tak dobre, pretože to nie je ukrižovaná Cirkev.“ ...(!)

 

Je tiež mojou skúsenosťou, že mnohí veriaci, hlavne tí vo vodcovstve Cirkvi, sa radi púšťajú do mnohých argu­men­­tácií, diskusií, dotazovaní, pochybovaní o tých ve­ciach, ktoré nemajú radi alebo nechápu. Vieme, že čo logika alebo argument dokážu skonštruovať a postaviť, tá istá logika a  argument to môžu zničiť a strhnúť dolu. Je to ako veľký kruh, ktorý nikdy nekončí a nikam nevedie. My vieme, že Náš Pán sa nikdy nezapojil do takýchto bezvýznamných aktivít. Nemôžem inak, než siahnuť za výborným citátom z „Vojny o Život[3]  (strana 82), kde brat Austin-Sparks pre­hlasuje:

 

„Ak náš nepriateľ zistí, že môže držať situáciu tým, že nás bude držať v tom kruhu hrozného chodenia dookola a deba­to­va­nia, argumentovania, diskutovania, pitvania, vy­pytovania sa a pochybovania, nechá nás chodiť dookola; bude nás pohánať bičom ako toho cirkusového koňa, aby sme pokračovali behať do­okola, zatiaľčo nikdy nezájdeme ďalej, než odkiaľ sme vyšli. Ak sa budete vracať na to isté miesto nespraviac ani jeden zlomok reálneho duchovného pokroku smerom k víťazstvu, môžete takto pokračovať aj päťdesiat rokov.“...(!)

Jeden dôležitý citát možno opäť nájsť vo vynikajúcej knihe „Posol Kríža[1]“ (strany 38,39), kde brat Watchman Nee uvádza nasle­dovné slová:

„...ak nie sme ochotní dať na smrť náš duševný život a jeho silu, nikdy znova nedostaneme Slovo Boha do nášho ducha. Ak si my, Jeho služobníci, želáme byť použití Bohom na spásu hriešnikov a na oživovanie svätých – čo znamená, kázať slovo kríža – musíme dovoliť tomu krížu, aby najprv operoval v nás:“

 

„Satan nenávidí kázanie slova kríža. Ak my verne káže­me slovo o Pánovom Kríži, budeme od Satana trpieť proti­venstvá, opozíciu. On často napáda posla kríža a to nasle­dov­ne. Môže oslabiť jeho zdravie – spôso­biac ztratu jeho hlasu alebo stavať fyzické nebezpe­čen­stvá do jeho cesty – alebo utláčať jeho ducha skoro až do zadusenia. Môže pra­co­vať v okolí spôsobovaním nedorozu­mení, opozície, ba aj prenasledovania. Môže rozrušovať poča­sie, aby ľuďom pre­ká­žal zúčastňovať sa zhromaždení. Môže spôsobovať nepo­ria­dok, či chaos v obecenstvách. Môže navádzať psov, aby brechali alebo deti, aby plakali. Nieke­dy môže zase pra­covať v atmosfére, aby zhromaž­denia boli ťažké, udu­se­né, utlačené, smútivé. Všetko toto sú činy nášho nepriateľa, ktoré posol kríža musí rozoznávať.“

 

Niektoré z akcií nášho nepriateľa, ktoré sú hore opísané bratom Watch­­­­manom som sám dosť často zakúsil počas môjho slúženia. Toto je moje svedectvo o horecitovaných pravdách.

 

 

NAŠA STARÁ A NOVÁ VÔĽA

 

Ten najprvší a najzákladnejší fakt, ktorý musíme vyhlá­siť a rozumieť v každej okolnosti nášho celého života je nasledovný:

 

Boh nám (a Svojím anjelom) dal slobodnú vôľu!

Môžeme si vybrať pre Neho alebo proti Nemu, pre Jeho Vôľu alebo proti Jeho Vôli, pre Jeho Slovo alebo proti Jeho Slovu! Nikto nemôže urobiť naše rozhodnutie za nás. Táto Bohom daná slobodná vôľa je limitovaná len pre naše „ja“, pre rozhodnutia o sebe samom. Avšak, tá slobodná vôľa nijako neovplyv­ňuje, ani neobmedzuje Všemohúcnosť Boha!

 

Dôsledky tohto faktu nás budú sprevádzať po celý náš život a po celú našu Spásu. Tento fakt tiež určuje a vysvet­ľu­­je každú udalosť v našom pozemskom živote. On nám tiež  hovorí, že...

My sme plne zodpovední za svoje rozhodnutia a nikto iný – ani nie Samotný Boh! Boh nikdy nebude rozhodovať za nás a nikdy nepôjde proti naším roz­hod­nutiam, proti našej slobodnej vôli! Ani Satan ne­mô­že robiť naše rozhodnutia alebo ísť proti ním!

 

Zástupy pohanov, ktoré idú do večného zatratenia v ja­ze­re ohňa (Zj. 20:12-15) sú dôkazom tohto faktu. Boh po­skytol Spásu každému človeku na tejto planéte. Ale každý sa roz­ho­duje, či ju prijme, alebo odmie­tne. Naša viera je pod­stat­­ná, ale ona musí byť nasledovaná naším rozhodnu­tím tú vieru vykonať. Človek tiež musí pri­jať svoju Spásu cestou predpísanou v Slove Božom.

 

Boh nerozhoduje, kto bude spasený a kto nie! Každý človek rozhoduje sám pre seba.

Boh iba vie o naších rozhodnutiach predtým, než to my vieme, a to Svojou predznalosťou. (Rim. 8:29)

 

Práve tak, Boh nikdy ni­koho „nenúti“, aby bol spasený, ani „nenúti“ nikoho, kto je už vy­kú­­pe­ný (teda veriaci), aby nasle­do­val Krista. Kristus po­ve­dal veľmi jasne: „AK chce niekto Mňa nasledovať...“ (Mt. 16:24) ponechajúc týmto rozhodnutie na člo­ve­ku. Boh nás ale vedie k našej Plnej Spáse a ku všetkým naším správnym rozhodnutiam Svojim Duchom.

Najlepším príkladom tohto faktu je vlastne Náš Pá­n Ježiš Kristus. Vykonanie našej Spásy nebolo v rukách Otca, ale v ru­kách Ježiša – Syna Človeka! A čo viac...

 

Vôľa Ježiša Krista NEBOLA ísť na Kríž! To bo­la Vôľa Jeho Otca! AVŠAK... Ježiš sa rozhodol konať Vôľu Jeho Otca a nie Svoju, podľa ktorej si On želal, aby ten kalich (kríž) bol od Neho Otcom odňatý, ak by to bolo bývalo možné! (Lk. 22:42-44// Mt. 26:39)

 

Práve tak NIE JE našou vôľou ísť na náš kríž, či za­pie­­rať samých seba, ztratiť svoj starý život (Mt. 16:24,25) a obliecť si nášho Nového Človeka (Ef. 4:24). To je Vôľa Nášho Otca! AVŠAK... vykonáme Ju? Alebo budeme pokra­čovať v konaní našej vlast­nej vôle, kde odmieta­me piť kalich, ktorý nám Otec dal? (Jn. 18:11)

 

To isté platí pre vstup do Kráľovstva Nebeského alebo na Svadobnú hostinu Syna Božieho, ktorá započne v Nebi pred Utrpením a pred nastolením Kráľovstva na zemi. Boh uviedol veriacim jasnú pod­mienku pre vstup do Kráľovstva, a síce: Veriaci musia konať Vôľu Otca Nebeského. (Mt. 7:21) Je na každom veriacom, či sa rozhodne konať Vôľu svojho Otca, alebo svoju vôľu, ktorá je iná.

 

Nie je teda na Bohu rozho­do­vať, kto vstú­pi do Kráľov­stva a kto nie, ale na každom ve­ria­com. Boh pozval všet­kých ve­ria­­­cich na Svadobnú hosti­nu, ale veriaci sa roz­­hodli Jeho po­zva­nie odmietnuť cez myriady sprostých výhovo­riek! Boh potom po­va­žuje takých­to za nehodných vstupu na hostinu a do Krá­ľov­stva. (Mt. 22:2-8) Boh za nich nerozho­do­val, oni sami sa rozhodli neprísť! Haló?

 

Tiež to platí pre otvorenie srdca Pánovi, ktorý hovo­rí: “AK niekto... otvorí dvere, Ja vojdem k nemu“ (Zj. 3:20). Pán nikdy nevynúti Svoj vstup do nášho srdca. Je to naše osob­né a vedomé rozhodnutie pozvať Pána do nášho srdca. Ak nevieme, ako otvo­riť naše srdce alebo sme neschopní, to je iná záležitosť. Ak sme sa ale rozhodli a povedali Pánovi, že je vítaný v našom srdci, On nás povedie, ako to urobiť a nás k tomu uschopní. To sa potom stáva „Jeho problémom“ na rozlúštenie. On nemôže a ani nikdy neurobí také roz­hod­nu­tie za nás a Sám od Seba do nášho srdca nikdy nevojde!

 

Je absolútne nutné pre každého veriaceho, aby chápal túto dôle­žitú záležitosť našej slobodnej vôle a absolútnu potre­bu robiť naše rozhodnutia pred Bohom v na­šom srdci pred­tým, než Boh môže na ich základe konať. Toto je abso­lú­tne nemeniteľný princíp a je ustanovený Bohom. Dva ty­pic­ké príkla­dy sú v 5M. 30:19 a v 1Kor. 14:31,32. Tu je jasné, že proroko­va­nie môže byť konané jedine v Duchu Pánovom a cez du­chov prorokov. Duchovia prorokov sú podria­de­ní pro­rokom a ich slobodnej vôli. Bez rozhodnutia ich slobodnej vôle hovoriť, oni by nepro­roko­vali, hoci aj mohli dostať Slová priamo od Boha.

 

Preskúmajme teraz niektoré dôležité fakty týkajúce sa našej vôle v spojitosti s horeuvedenými hlavnými princípmi a uvážme, ako naša prirodzená vôľa funguje.

 

1.       Naša stará vôľa sa vždy snaží uspokojiť nás samých seba  a to vo všetkých situáciách, podmienkach, či okolnostiach. I ke­by sme sa snažili uspokojiť niekoho iného, to iba pre­to, lebo je to k našej vlastnej spokojnosti. Toto je prirodzený stav a charakter našej starej vôle a nemáme žiadne úmysly to zmeniť a to nijakým spôsobom.

2.          Ak čelíme situáciám, kde sa jasne musíme rozhod­núť proti našej spokojnosti, musíme byť na to „uhovorení“ alebo k tomu „donútení“ záležiac na vážnosti situácie a stup­­ňa odklo­nu od našej „originálnej spokojnosti“, origi­nál­neho pláno­va­nia. A my budeme ochotní odchýliť sa iba do „stupňa nátlaku použitého v argumente.“ Rozhodnutie našej vôle je teda ro­bené pod tlakom možných následkov.

 

Roz­hod­li sme sa „po­­sunúť čiaru našej spokojnosti“ do novej po­zície, kde môže­me povedať – nuž, je to aj tak dobré, mohlo to byť omnoho horšie.“ Ale ne­pôj­deme ďalej ani o  milimeter. Sme takto „spokojní“ s naším novým roz­hod­nu­tím, keďže sme aj tak nemali lepší výber. Toto je naša pri­rodzenosť – cesta naj­ľah­šieho odporu... a seba-uspokojovania.

Ak si uvedomíme, že tieto veci sa stávajú v našom po­zem­skom živote celkom často, potom by malo byť ľahké preniesť tieto fakty aj do nášho „náboženského života.“

 

3.           Po uvážení horeuvedených dvoch bodov, malo by byť pre nás omnoho ľahšie pochopiť, čo s  nami Pán robí, keď On hovorí:

„Lebo je to Boh, čo pracuje v nás, aby sme chceli (boli ochotní) činiť Jeho záľubu.“ (Fil. 2:13(6), slov. text je chybný)

 

Pán jasne pracuje v našej vôli a my sme si toho nikdy v živote nijakým spôsobom nemuseli byť vedomí! Ale Pán používa ten istý princíp, ktorý je nám daný v bode 2. Aby v nás dosiahol akúkoľvek ochotu konať Jeho záľubu, konať k Jeho spokojnosti, ktorá je takmer vždy rozdielna od našej, Pán musel vytvoriť tlak, vytvoriť pre nás problémy. Tieto mali „pohnúť čiaru našej spo­koj­nosti“ do novej pozície, kde by problémy boli vyriešené, tlaky ustali a dôsledky boli pre nás prija­teľné. (Jon. 2:1-3,8 + mnoho pasá­ží zo Žalmov)

 

My obyčajne vidíme, cítime a chápeme problémy, tlaky a s nimi spojené bolesti, utrpenia a tiesnivé pocity. My oby­čajne ne­vi­dí­me Pánovu ruku za týmito okolnosťami. Zdá sa teda byť ab­solútne nutné pre Pána, aby nám spôsobil nejakú bolesť, utrpe­nie, tlak, či tiesnivosť. Jeho zámer je ten istý, a síce, aby nás tým uschopnil byť...

 

...ochot­ný­mi robiť, čo by sme normálne nikdy ne­ro­bi­li! Pán nás týmto uschopňuje stať sa premožiteľ­mi... často bez toho, aby sme si jasne uvedomovali, že toto sa deje cez riešenie naších problémov a kon­flik­tov a cez naše roz­ho­do­va­nie sa podľa Jeho Vôle.

<><><> 

 

Musím tu vsunúť stručný, ale veľmi praktický odsta­vec týkajúci sa horného bodu 3. a niektorých predtým spome­nu­tých služobníkov na TBN kanáloch. Pýtam sa:

 

Je to možné, žeby T.D. Jakes, alebo R. Parsley, alebo iní na TBN kanáloch prestali vykrikovať, potiť sa a behať hore dolu po pódiách a zmeniť ich bohoslužby? Či je tiež mož­né, aby Jesse Duplan­tis prestal miešať Evanjelium s jeho žartami, vtipkovaním a svetskými rečami? Je to mož­né, že ­by tie ženy prestali kázať? Alebo, že by Juanita By­num počula Pánovo napomenutie prestať re­vať z celého hrdla a zastaviť svoju nábo­ženskú hystériu, ktorá Mu prináša jedine hanbu? Je to možné, žeby aj tí iní služobníci zmenili svoje slu­žob­níctva potom, čo čítali Pánove posudky a Súdy v tejto knihe? Je to naozaj možné? Za daných okolností hovorím: NIE! Prečo?

 

Za prvé, oni nie sú schopní uveriť, že ich služobníctvo nie je Pánovi prijateľné a že Jeho Duch Svätý nemá s tým nič spo­loč­ného a nemôže to ani požehnať, ani urobiť plod­ným! Nie sú schopní tomu uveriť, pretože to nevidia. Oni vidia len vonkajší obraz, vidia ľudí (niekedy celé zástupy) počú­va­jú­cich a vychut­ná­vajúcich ich kázne, ale nevidia ani duchovný obraz, ani seba samých. Pán im musí najprv ukázať ich samých!

 

Pán ma preto vedie k nasledujúcej modlitbe:

Ja Ťa žiadam, Pane Ježišu Kriste, aby si tým všet­kým horespomínaným ukázal pravdivý obraz ich samých a Tvoje Súdy, aby uvideli seba samých a tiež, čo robia! A ktokoľvek z nich prijme tvoju pravdu a Súd, požehnaj tú dušu a priprav ju pre Svoj Príchod. Ja sa modlím kvôli Tebe a kvôli Tvojej Cirkvi. Amen.

 

Za druhé, aj keď im Pán ukáže pravdivý obraz a Svoje Súdy, bude si to stále vyžadovať ich rozhodnutia zmeniť sa a požia­­dať Pána, aby im pomohol zmeniť sa, pretože svojou vlast­nou silou to nikdy nedokážu. Budú oni ochotní otvo­­­riť svoje srdcia a prijať tie pravdy a Súdy a začať sa (pomaly) meniť? To záleží na tom, či oni patria do Iz. 6:9,10, alebo nie! A oni všetci by si mali tiež prečítať a rozumieť Ez. 3:20,21 a prečo tieto pasá­že Biblie boli napísané.

Ale toto je iba malý príklad praktického kresťanstva a našej Spá­sy a ako ju Svätý Duch vykonáva v naších pozem­ských živo­toch od samého počiatku nášho Vykúpenia.

 

<><><> 

4.          To horeuvedené si musíme uvedomiť a držať pri srd­ci. Každý krát, čo sa naša vôľa rozhodne konať Jeho zá­ľubu, Pán dosiahne určitú zmenu, obnovu v našom srdci (tu trošku, tam trošku). Ale táto „malá“ práca je večná,  permanentná! To zna­me­ná, že my nebudeme musieť byť zno­va „nútení, či natla­čo­va­ní“ urobiť to isté v budúcnosti. Naše srdce a vôľa sú teraz uschop­nené konať a rozhodovať v tejto oblasti spontánne – bez tlaku, či bolesti.

Naše problémy a tlaky nie sú preto večným kolotočom, ako je to pre pohanov. Problémy, tlaky, bolesti, utrpenia, nie­kedy aj nebezpečné, či beznádejné situácie a iné bezpo­četné príhody zariadené pre nás Pánom spolupracujú k náš­mu dobru! (Rim. 8:28) Hýbeme sa a naša vôľa a srdce pokra­čujú v rozhodovaní sa pre Pána a pre Jeho Vôľu, čo je Jeho zá­ľuba. To je teda „tajomstvo“ nášho duchovného pokroku, rastu, dospievania. Je to tiež „tajom­stvo“ nášho dočasného utrpenia, bolesti, tiesnivosti, pro­blé­mov, nespokojnosti.

 

5.       Môže byť mnoho kresťanov, ktorí zpytujú Boha, kde je alebo kde On bol, keď sa toto alebo hento odohralo. Ako mohol dovoliť toto, alebo hento. Ako môže milujúci Boh pri­pustiť, aby nejaká hrozná choroba, alebo nehoda postihla niekoho milo­vaného, ako sa On môže dívať na takú alebo hentakú neprá­vosť, na zlo alebo na inú vec. Ako môže do­púšťať veci, tragédie, choro­by, ktorým nerozumieme?

 

Chcel by som veľmi zdôrazniť nasledovné: Boh dovo­ľuje človeku konať jeho slobodnú vôľu, ktorá mô­že spôso­bo­vať hroz­né následky! Boh nikdy nezosiela na člo­veka žiadne cho­ro­by, človek ich prináša sám na seba. Člo­vek sa rozhoduje svojou slobodnou vôľou začať ničiť vlast­né telo a dušu hneď od mla­dosti. Fajčí, pije, zje všetko, čo mu padne na tanier, vyčerpá sa alebo sa privedie do hroz­­ných situácií. Vo vlastnej hlúposti a tvrdohlavosti sa vplazí do nebez­pe­čen­stiev, kde môže riskovať aj vlastný život alebo vážne po­ra­ne­nia.

Či nie je jasne napísané, že „čokoľvek človek zaseje, to bude aj žať“? (Gal. 6:7) Potom prečo mnohí kresťania zpytu­jú Boha alebo Ho dokonca obviňujú, keď žnú presne to, čo si oni sami zasievali? Je nebezpečné obviňovať Boha z vecí, ktoré by On nikdy nevykonal. Ak by takíto kresťania dovo­li­li Pánovi, aby vo­šiel do ich srdca a začali by Ho zpozná­vať a chápať, objavili by pravdu, aký je Boh dobrý, čo On robí a čo by nikdy neurobil.

 

6.  Uvážme teraz akosi „zapadnuté“ Slovo Božie, ktoré ho­vo­rí: „Preto tomu, kto vie dobro činiť a nečiní ho, tomu je to hriechom.“ (Jak. 4:17)

Verím, že nikto z nás si nikdy nepredstavoval sku­­točnú hĺb­ku a význam tohoto malého verša. Podám moju vieru a chápanie tohto Slova Božieho do hĺbky, do kto­rej som bol doteraz sám uschopnený vidieť a pre­nik­núť dúfajúc, že to bude užitočné pre čitateľov.

Tá prvotná aplikácia tohto Slova je v „konaní dobra a  ko­­mu­nikovaní“. (Žid. 13:16) Ak mám s niekym komuniko­vať, odpo­ve­dať na zavolanie, na list, atď., a ja to ne­­urobím, hoci by som mohol, nerobím dobro, ktoré je odomňa oča­ká­vané a požadované Slovom Božím a ktoré môžem urobiť, ak by som chcel. Preto v očiach Božích ja tým hreším... voči Nemu a tiež voči tej druhej osobe! Ak mi Pán dá pravdu o nejakej situácií alebo osobe, ktorá je potrebná v Jeho patričnom čase a ja ju držím v sebe ako „tajomstvo“ a nevyhlásim ju, v očiach Božích ja tým hreším!

Môžu byť rôzne príčiny, prečo by som sa v srdci rozhodol držať to ako tajom­stvo, napríklad, chrániť si svoj imidž, chrániť priateľa alebo člena rodiny od hanby, do­siah­nuť určitú výhodu pre seba, atď.

Ak poznám pravdu o sebe, mojích akciách, skutkoch, úpad­koch, spôsobenej škode, atď., a som zpytovaný o tom, napr., v Tele Kristo­vom a pravdu zamlčujem, čiže, som pokrytec, neko­nám dobro pre Jeho Telo, ktoré by som mohol konať, ja tým hreším! Kedy­koľvek idem proti hlasu môj­ho sve­do­mia a odmie­tam uro­biť to, o  čom viem, že je „dobro, ktoré je potrebné a pravdivé“ v tom čase, ja tým hreším!

 

Mysleli ste niekedy na takéto aplikácie tohto „malého“ Slova Božieho? Koľko krát sme takto hrešili proti Bohu a proti bratom, priateľom alebo voči jeden druhému?

 

7. Napokon by som chcel zakončiť tento paragraf jed­ným neobyčajným faktom. Mnohí veriaci sa môžu nájsť v situácií, kde „vedia“ vo svojom vedomí a radi by otvoriť srdce Pánovi, ale sú akosi neschopní to vykonať, urobiť roz­hodnutie! Možno, že ich vôľa je zviazaná, alebo utlačená alebo i paralyzovaná silami temna. Nikdy nezabúdajme, že kedykoľvek si želáme urobiť niečo pre Pána alebo pre Jeho záľubu, tieto bastardské sily zla sú vždy prítomné a urobili by hocičo, aby nám to zamedzili – hlav­ne, umožnili Pánovi vstúpiť do nášho srdca, aby tam zničil ich kráľovstvo. Máte také skúsenosti?

 

Riešenie je v požiadaní Pána, aby zosilnil našu vôľu, aby mohla byť schopná rozhodnúť pre Neho a tiež, aby nás uschopnil otvoriť Mu naše srdce. Pán odpovie na najtichší šepot nášho srdca smerom k Nemu.

Z horeuvedeného by malo byť bohato jasné, že:

rozhod­­nutie našej vôle a srdca otvoriť sa Pánovi je najdôležitejší krok a rozhodnutie v našom celom pozem­skom živote pretože určí náš osud vo večnosti ako aj našu cestu k nemu! Zavreté srdce je srdce smerujúce do záhuby, lebo nepotrebuje Boha!

 

Kvôli jeho úžasnej dôležitosti, chcem priniesť do vašej po­zor­nosti fakt, ktorý by mal patriť do kapitoly „Skutočná hĺbka podvodu“, ale držal som ho zámerne pre toto miesto, aby som uká­zal, ako sa naša vôľa a naše srdce vzájomne ovplyvňujú v tomto rozhodovaní a ako nás dokážu všetkých „obalamútiť“.

Z vlastnej skúsenosti vám môžem povedať, že naše srd­ce je veľmi schopné ukázať, že ono je skutočne „nado­všet­ko ľstivé (pod­vodnícke) a zúfalo bezbožné.“ (Jer. 17:9)

 

 Veriaci môže učiniť pokánie v slzách a sľubovať, že túži na­sle­dovať Pána s celým svojím srdcom. Dotyčný mô­že za­čať ko­nať omnoho lepšie a my všetci môžeme byť spo­kojní. Pravdou je, že to môže byť jeho myseľ, ktorá sa rozhodla lepšie fungovať a nie jeho srdce! Po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch, on preukáže tých istých duchov, čo boli v jeho srdci pred pokánim. On potom zopakuje svoje poká­nie s tými istými sľubmi a roz­hod­nutiami. Opäť zlep­­ší svoju prácu, usilovnosť, starostlivosť, atď. Potom, po niekoľkých týžd­ňoch alebo mesiacoch sa opäť nájde v tej istej duchovnej jame. Niet sa čomu diviť, že nám Pán jasne povedal, že ich po­zná­me podľa ich ovocia. (Mt. 7:16-20) Jeho ovocie je veľmi zlé!

 

Ovocie vždy rastie v našom srdci a nie v mysli a ono vždy ukáže pravdu o našom srdci a o našej vôli!

 

Srdce najprv oklame svojho vlastníka a cez neho potom všet­kých ostatných. Preto Slovo tiež prehlasuje, že „ten, čo dô­ve­­ruje svojmu vlastnému srdcu je blázon.“ (Pr. 28:26)

Môže to zobrať hodne dlhý čas a opakované pokánia a úsi­lia „prísť k Pánovi“ predtým, než nám Pán ukáže naozajstný a prav­divý problém nášho srdca a vôle. Prvé pokusy učiniť pokánie a zmeniť sa sú obyčajne zamorené seba-ľútosťou a všetkými mož­ný­mi záludnými motívami starého člove­ka sna­žiaceho sa „do­siah­nuť dohodu“ s Pánom alebo s bratmi a sestrami. Ale každý, kto vytrvá uvidí konečné a veľmi dobré ovocie od Ducha Pána.

 

Najväčšia tragédia Cirkve Ježiša Krista spočíva v ne­ochote mnohých veriacich otvoriť svoje srdce Pánovi a byť otvorení a úprimní aspoň voči Nemu!

Pán im preto nemôže pomôcť, aby zanechali svoj starý život, staré cesty (širokú cestu), starú náturu, kto­­rá nikdy nemôže zdediť Kráľovstvo Nebeské a nikdy nemôže vstú­piť do Nového Jeruzalema. Zástupy veriacich nie sú ochot­né sa ani len po­zas­ta­viť nad týmito duchovnými fak­ta­mi a pripustiť, že nie sú si istí, ako sa Pán díva na ich kráčanie, na ich náboženstvo a ako posu­dzu­je ich skutky a ovocie. Z mojej vlastnej skúsenosti viem, že nie je ľahké otvoriť naše srdce, ale je to životne dôležité pre našu Spásu. Pán to vie a rozumie tomu a On je vždy pripravený nám pomôcť a uschopniť nás.

Ak nie ste na úzkej ceste, potom ste na širokej ceste, iných ciest niet. A široká cesta, kde veľa veriacich kráča, ve­die do záhuby. To nie je môj osobný názor, to je Slovo Božie. (Mt. 7: 13,14) Keď Pán hovorí: „...mnoho je tých, čo kráčajú...“, On nehovorí k po­hanom! Predstava, alebo úsu­dok, že všetci veriaci kráčajú po úzkej ceste a všetci pohani po širokej je lžou z pekla! Ak by to bola pravda, Pán by nikdy nebol nabádal veriacich, aby vchádzali tesnou brá­nou.  (Lk. 13:24) Pravda?

 

 Keď uveríme, sme vykúpení a pokrstení a tak posvätení v Kristovi Ježišovi, nie sme ešte svätí, sme spravodliví a povolaní byť svätými. (Rim. 1:7// 1Kor. 1:2, slov. text nepres­ný) Nie sme postavení na úzku cestu, ale ju sami musí­me nájsť! (Mt. 7:7,8,14) Ak ju nehľa­­dáme, nikdy ju nenáj­de­me a budeme pokračovať na ši­rokej ceste. Teda, „mnoho“ znamená mnoho znovu-zro­de­ných veriacich, ktorí, hoci majú Otca Nebes­kého, sú stále zlí (Mt. 7:11) alebo ešte nie sú Jeho synovia a dcéry. (2Kor. 6:17,18) Slovo, ktoré chcem vysloviť voči tým „mnohým veria­cim“ na širokej ceste je toto:

 

a)          Ak by ste vedome a definitívne vedeli, že kráčate po ceste vedúcej do vašej záhuby, či by ste na nej pokračovali? Verím, že by ste aspoň zastali. Je celkom možné, že krá­ča­te po ši­rokej ceste a nie ste si toho ani vedomí! Prosím, ne­buď­te prekvape­ní, že môžete byť podvedení v tom­to dôleži­tom fakte vášho života a osudu. Podvod je potentná zbraň v arze­náli nášho nepriateľa diabla.

 

Satan povie tým, čo kráčajú do záhuby: „Vy ste fajn, ne­­počú­vaj­te na nikoho, čo vám hovorí inak alebo vás kriti­zuje alebo súdi... robíte, ako najlepšie viete."

A tým kráčajúcim na úzkej ceste, boriacim sa, trpiacim, zápa­­siacim, tým povie: „Nerobíte dobre, nikdy sa vám to ne­po­da­rí, Pán nie je s vami spokojný, inak by vás takto netrestal, ani nenechal takto trpieť. Opustite túto cestu a robte to, čo všetci ostatní robia.“

Opakujem, Pán jasne hovorí: Snažte sa vojsť tesnou brá­­nou, lebo mnohí, hovorím vám, budú hľadať ako vojsť, ale nebudú môcť.“ (viď Lk. 13:24-27)

 

Keď tu Pán jasne hovorí snažte sa, hovorí tu k poha­nom? Čo vy veríte vo svojom srdci? Satan zase „vhodne zabudol“ na Slovo Božie, aby vás pod­viedol a nemali by ste ani potuchy, že on vás podvá­dza prá­ve tak, ako Eva nemala potuchy v Rajskej Záhrade.

Tí, čo kráčajú po úzkej ceste rozumejú tomuto veľmi dobre. Tí, čo kráčajú po širokej ceste nemôžu rozumieť, ani vidieť túto pravdu. Oni sa musia obrátiť k Pánovi a požia­dať Ho, aby im ukázal, kde kráčajú. Potom sa musia roz­hod­­­núť opustiť širokú cestu a s pomocou Pánovou začať hľa­dať úzku cestu. Ale ako môžu urobiť tento dôležitý krok vo svojom kresťanskom živote, keď im o tom nikto nič ne­povie? Pýtam sa: Kto toto káže a vy­svet­­ľuje vo svetle Písma? A kto sa naozaj stará o tie duše? A kto bude pred Pánom za tie ovečky zodpovedný ak nie ich pastor, učiteľ, kazateľ?

 

b)        Ako viete, po ktorej ceste kráčate? Musíte mať sve­­dectvo vo vedomí a v srdci, že kráčate po úzkej ceste, tiež zna­me­nia a ovocie, ktoré vás nasledujú! Ak toto nemáte, potom krá­čate po širokej ceste. To je tak bolestne jednoduché.

 

Nikto nekráča po úzkej ceste, aby si toho nebol vedo­mý! Nikto nekráča po úzkej ceste a porušuje, či ignoruje Slovo Božie bez toho, aby mu to Duch Svätý nedal do sve­do­mia. Nikto nekrá­ča po úzkej ceste bez toho, aby rástol a menil sa vo svojom živo­te, viere a skutkoch. Nikto nezačína kráčať po úzkej ceste náho­dou, bez toho, aby urobil rozhod­nu­tie pre Pána – konať Jeho Vôľu a nie svoju. (Mt. 26:39) To sa vám nikdy „akosi“ nestane. Na úzku cestu sa nezošmyk­ne­te, musíte ju nájsť. Nikto nie je spa­se­ný „náhodou“ a bez toho, aby si toho bol vedomý. Nikto nemôže byť potešením pre Pána bez toho, aby si toho bol vedo­mý, majúc sve­dec­tvo v srdci, čo je akoby Pánove „razítko“ na potvrdenie to­ho faktu. Na­še vlastné príjemné pocity, nádeje, či pred­poklady nie sú postačujúce.

Nikto nekráča úzkou cestou bez prinášania ovocia Ducha! Máte aspoň nejaké ovocie Ducha? Ako rozoznávate svoje ovocie? Je vaše ovocie porovnateľné s popisom v Slove Božom? (Gal. 5:22,23)

 

*    *    *

Nasmerovaný som Duchom Pána de­klarovať v tomto bode nasledovnú pravdu.

Ovocie Ducha nie je to isté, ani porovnateľné

s našími humánnymi kvalitami a cnosťami!

 

My máme našu humánnu lásku, radosť, pokoj, zhovie­va­vosť, jemnosť, dobrotivosť, vieru, pokornosť a zdržanli­vosť. Mô­žeme mať hociktoré, alebo všetky z nich. Ale tieto NIE SÚ ovocím Ducha! Oni sú časťou nášho prirodzeného stvo­renia, časťou našej karnálnej duše, teda sú duševné a nie du­chovné. Ovocie Ducha je duchovné.

 

Sú pohani, ktorí môžu preukázať ľudskú dobrotu, jem­nosť, poníženosť, štedrosť alebo iné ľudské cnosti, no Duch Pána nikdy v žiadnom po­hanovi nevyprodukoval žiadne zo Svojho ovocia. Môže tiež byť mnoho pohanov, ktorí pre­ukazujú omnoho väčšie humánne cnosti, či talenty, než mnohí kresťania! Pravda? Ako môžme rozoznať rozdiel? Nuž, naše vlastné dušev­né kvality a cnosti sú plytké, krátko trvajúce a veľmi limi­tované. Naša vlast­ná láska, ra­dosť alebo pokoj sú schopné zmiznúť veľmi rýchlo, kedy­koľvek podmienky pre ich exi­s­tenciu zmiznú. To isté platí pre našu dobrotivosť, jem­nosť, zdržanlivosť, alebo akú­koľ­vek inú duševnú cnosť.

 

Hneď prvý problém, ktorý vás môže „trafiť“ pri odcho­de z vašej požehnanej bohoslužby vás môže v niekoľkých sekun­dách okrad­núť o všetok váš pokoj a radosť, ktoré ste vy­chut­návali na bohoslužbách! Váš priateľ, ktorého ste veľmi milovali a mali ho v úcte vám môže jedného dňa povedať, že ste seba-spravodlivý, alebo pyšný, či závistlivý alebo, že žijete v nejakom hrie­chu. Vaša „veľká láska a úcta“ voči nemu môžu z vás zmiz­núť v mihu oka. Alebo vám niekto vykoná veľkú ne­spra­­vod­­li­vosť, alebo niekomu z vaších milovaných, či pria­te­ľo­vi a vaša zdržanlivosť zmizne ako blesk.

 

Pozastavte sa aspoň nad týmito pár príkladmi z nášho každo­denného života a predstavte si: Ak by nás Pán miloval takouto láskou, ak by Jeho trpezlivosť mala takú krátku „poistku“, my by sme dnes neboli ani spasení! Sku­toč­nosť je, že Pán s nami vždy jednal láskavo Svojím Du­chom. Aj Jeho práca v nás po našom vykúpení je konaná cez to isté ovocie Jeho Ducha, preto je ona znesiteľná, hoci môže byť z času na čas bolestná. Ale ja tiež verím, že je ona oveľa viac bolestnejšia pre Neho, než pre nás.

 

Či my nevieme, či nemáme vlastnú skúsenosť, že naj­lep­šia medecína je tá najhorkejšia? Preto ju dávajú do slad­ké­ho obalu, aby sme ju mohli prehltnúť. Horká duchov­ná pravda je tiež obaľovaná v sladkosti Jeho Lásky a Milosti, aby sme ju mohli „prehltnúť“ uveriac jej v našom srdci. A akonáhle sa tá pravda dostane do nášho srd­ca, vyslobodí nás od temnoty, bezbožnosti a iného zla v našom srdci. (Jn. 8:32) Ona nás definitívne a perma­nent­ne vylieči, vytrhne z nášho srdca horké a zlé zeliny, ktoré niči­li náš život, ako aj životy tých okolo nás.

 

Horeuvedené duchovné skutočnosti poukazujú na ďal­šiu pravdu. Ak má naše posluhovanie byť úspešné a niesť ovocie pred Pánom (nie nevyhnutne pred ľuďmi), musí byť v prvom rade konané cez ovocie Jeho Ducha a nielen cez naše duševné cnosti a biblicky edukovaný intelekt. Nesmie byť konané len cez nekonečné vysvetľovania, mudrovania, debaty, zpytovania, po­chy­bovania alebo emócie, zatiaľčo i  zá­kladná láskavosť, otvo­re­nosť, milosrdenstvo, múdrosť a viera chýbajú. Preto neukri­žo­va­ný služobník Boží môže dosiah­nuť iba má­ličko, čo sa týka duchov­ného pokro­ku, či duchovných hodnôt, rastu a dospievania veriacich.

 

Voči človeku máme byť pokorní, milosrdní, trpezliví, láskaví a chápaví. Voči peklu v človeku máme byť autori­tatívni, nekom­pro­misní, neústupčiví, mocní, ba aj násilní (v slovách), ak je to potrebné. Všetko záleží na tom, kto s vami jedná, človek, alebo peklo v ňom. Na to potrebujeme prav­di­vé rozoznáva­nie od Pána. Vidíte túto duchovnú skutoč­nosť? Ak nie, Pán vás môže uschop­niť, aby ste videli aj túto skutočnosť.

Pán Sám jednal rozdielne s rozdielnymi ľuďmi. S tými pro­stý­mi, ktorí mohli byť zvedení, podvedení alebo inak ne­zna­lí pravdy, On hovoril milosrdne. (príklad: Jn. 8:10,11) S pek­lom vo farizejoch a zákonníkoch On hovoril ostro, prís­ne, nemilosrdne, nešetrnne, energicky, ne­di­plo­maticky, ne­zdvo­­ri­lo a nevyberal Svoje Slová. (príklad: Mt. kap. 23)

 

*    *    *

 

 

CESTA K VÍŤAZSTVU

 

Prvým faktom je, že víťazstvo k nám neprichádza ces­tou, kto­rú očakávame alebo uprednostňujeme. Temnota a smrť v našej starej duši nemôžu nijako predpovedať, čo ten nový Život urobí, ako uschopní našu dušu, aby Ním „žila“, ako sa Duch Života prejaví cez našu dušu.

 

Druhým faktom je, že sa budeme musieť učiť – pomaly a bolestne – začať robiť veci, ktoré sme nikdy predtým ne­ro­­bili a prestať robiť niektoré veci, ktoré sme vždy robili! Či to znie rozum­ne? Samozrejme, že áno. Toto je cesta ako opustiť, zaprieť, ztratiť starý život našej duše a začať získavať nový Život Krista. (Mt. 16:24,25) Je to celoživotný proces a on nikdy nejde podľa nášho očakávania, modlitieb alebo želaní alebo logických vysvetlení. Dokonca aj naše rozumovanie musí byť odstavené a mnohé, mnohé z naších niekdajších silných presvedčení môžu potrebovať drastické revízie a modifikácie.

 

Jeden veľký problém je, že my nemôžeme iba akosi „odpo­cho­­­dovať“ z nášho starého života, starého charakteru, starého stvorenia, starých zvykov, starých ciest! Často mu­síme byť z toho krok-za-krokom „vytrhnutí“ mocou Ducha Svätého... čo môže byť bolestným a totálne nepríjemným, nezdvorilým, ba aj „nekresťanským“ aktom!

Ďalší veľký problém je, keď nás Duch vedie ku prakti­zo­va­niu Slova v Mt. 16:24,25. My nezačneme zapierať sa­mých seba, my začneme brániť samých seba! Či ste nie­ke­dy pozoro­va­li túto silnú stránku vášho charakteru? Pokúste sa od toho „od­po­­cho­dovať“ a okúsite jeho silu. Takže, aj po niekoľ­kých rokoch, my si nikdy ne­smieme myslieť, že „teraz sme už zdokonalení a sme hotoví bezchybne posluhovať“.

 

My všetci vieme, aké je to ťažké zmeniť hociktorý z na­ších starých zvykov a naučiť sa nový. To tiež zahrňuje náš zvyk, ako konáme duchovnú službu! Pokiaľ sme boli deti, zmeniť sa bolo pomerne ľahké (zvlášť, keď sme videli remeň v ru­kách otca), ale keď máme na krku päťdesiat, či viac, je to „sedembolestná“ zá­le­ži­tosť. Našťastie, toto úsilie nemá byť čisto naše a my nie sme jediní, čo sa pokúšame o takéto ne­možné výkony. Zapamätajme si, že bez Pána nič nevykoná­me! (Jn. 15:5) Práve tak nič nezmô­že­me proti pravde, ale iba za pravdu. (2Kor. 13:8) A Pán bez nás tiež nič nevykoná! Je to buď obojstranne, alebo nijako. Ak pýtame a hľadáme, dostaneme a náj­deme. (Mt. 7:7,8)

 

Tretím faktom je, že v procese tejto obnovy a oživenia našej duše – počas kráčania po úzkej ceste – budeme postup­­ne obja­vo­vať dva najdôležitejšie podporné stĺpy našej budú­cej duchovnej zná­mosti:

a) Začneme zpoznávať Pána Osobne, Jeho myseľ, srd­ce, myšlienky, zámery, dobrotivosť, súdy; tiež Jeho pravú lásku, trpez­livosť, moc, múdrosť, mi­losť a inú krásu a cnosti. To nebu­de iba známosť O Ňom, ale známosť JEHO Samotného!

 

b)        Tiež začneme objavovať a poznávať seba samého tak, ako sme seba nikdy v živote nepoznali, nevideli, ani ve­ci, ktoré nájdeme vo svojom srdci. Ručím vám, že seba nepoznáte, ani nemôžete poznať predtým, než začnete zpoznávať Pána. Jedine vo Svetle Jeho Osobnosti budete môcť začať vidieť seba sa­mého. My po­tre­bujeme Jeho Svetlo, aby sme sa vi­deli, aj našu hrieš­nosť. My nemôžeme vidieť náš pravý cha­rakter a osobnosť preto, lebo nám o tom niekto povie, alebo čítame knihu (ako túto), alebo list nám napísaný. My musí­me vidieť, byť si vedomí a nenávidieť náš hriech, ak máme učiniť pravdivé pokánie, boli od neho oslo­bo­de­ní a očistení. Musíme začať vidieť aj naše srdce predtým, než budeme schop­ní začať ho otvárať Pánovi.

Po tomto objave začneme tiež lepšie vidieť, prečo to musí byť „tu trošku a tam trošku“ (Iz. 28:10) a prečo nás Pán nemôže obnoviť a dať nám Svoj Život jedným „šmahom“, ale že tento proces musí byť postupný a zdĺhavý.

 

Štvrtým faktom je, že čokoľvek Pán v nás obnoví, pre­tvo­­rí, oživí je večné, permanentné a nemôže sa ani ztratiť, ani byť zničené. Večný Život, ktorý Pán privedie do nášho ducha a duše nemôže zomrieť alebo byť zničený. Preto, ani práca tohto Ducha Života v nás nemôže byť nikdy zničená. Avšak, môže sa stať z času na čas, že sa budeme cítiť, ako­by sme ztratili, čo nám Pán dal a môžeme aj skončiť v zú­fal­stve. Sú tri možnosti, ktoré by sme mali uvážiť a chápať:

 

a)         Pán môže oddeliť vaše vedomie od Jeho práce vo vašom srdci, aby vybudoval vo vás vyššiu, silnej­šiu a čis­tej­šiu vieru. Aby vás učil nespoliehať sa na svoje vlastné srd­ce (jeho emócie) alebo na vašu vlastnú myseľ (jej my­šlienky, rozumovanie, chá­panie), ale aby ste stáli na vašej existujúcej viere (duchovnej známosti, pochope, vízií vo vašom vedomí)! Mô­žete byť tiež vedení rozpamätať sa na vaše pred­chá­dzajúce skúsenosti a prácu, ktorú Pán už vo vás urobil a ktorá sa nemôže len tak vytratiť „do vetra“.

 

b)         Pán môže oddeliť Svoju prácu vo vás od vášho ve­do­mia, aby nebola používaná (zneužívaná), keď sa nachá­dza­te v nejakej hriešnej situá­­cií, nevyznaných hriechoch, v nepo­sluš­nosti, to znamená, že ste neochotní pokračovať v Jeho kur­ze, v Jeho plá­ne, v Jeho súde. Musím pod­čiar­k­nuť, že tu nehovo­ríme o zneu­ží­vaní darov Jeho Ducha, čo je možné robiť, kdežto, zneužívanie Je­ho Života a ovocia Jeho Ducha nie je možné robiť.

 

c)            V Písme je nebezpečie pre znovu-zrodených veriacich ztra­tiť Spásu za určitých podmienok[7]. Oni mohli byť aj po­ma­zaní Duchom Svätým za účelom nejakej služby v Cirkvi, ale oni pokračovali vo svojich cestách, neplnili Jeho pri­ká­zania, nedodržiavali Jeho Slovo alebo sa báli ľudí viac, než Boha. Nikdy v srdci neurobili rozhodnutie zaprieť svoju vôľu a konať Vôľu Otca. (Mt. 26:39// Lk. 22:42) Môže prísť čas, kedy Pán od­níme Svojho Ducha od takých veria­cich (1Sam. 15:1-3,9-11,21,23; 16:14; 18:12) a oni si toho ani nebudú musieť byť vedomí! Namiesto, aby skončili vo víťaz­stve, skončia v tragédií.

 

*    *    *

Nasmerovaný som Duchom toho Jedného Pána oboch Testa­mentov, aby som deklaroval nasledovnú pravdu.

 

Každý biblicky vzdelaný veriaci vie, že osoby a prí­hody Starého Zákona majú tiež duchovný význam a dôleži­tosť. Každý Boží muž a žena Starého Zákona zobrazuje niekoho alebo nejaký duchovný princíp v Novom Zákone.

Šavel bol pomazaný Pánom cez proroka Samuela za krá­ľa Izraela. (1Sam. 15:1) On zosobňuje vládcov Izraela, kto­rí sa báli ľudí viac, než Pána alebo konali zlo v Jeho očiach alebo nekonali Jeho Prikázania (teda, Jeho Slovo) alebo sa Jeho nezpy­tovali, ale hľadali radu od telesnosti. Preto Pán zabil Šavla a jeho troch synov! (1Sam. 31:6// 1Para. 10:13,14)

 

BOH, ktorý je Láska (1Jn. 4:8) a ktorý je Otec, Syn Ježiš Kristus a Duch Svätý, zabil Svojho pomazaného kráľa nad Svojim vyvoleným ľudom! Toto vždy malo, stále má a bude mať ne­smier­­ne následky pre Cirkev.

 

Šavel zosobňuje tých vládcov a vodcov Cirkvi No­vé­­­­­ho Zákona, ktorí sa tiež boja ľudu viac, než Boha, nezpy­tujú sa Boha a neposlúchajú Jeho Prikázania – Jeho Slovo! Šavel a jeho ľudia zachovali Agaga, kráľa Amale­chi­tov a tiež to naj­lep­šie z ich vlastníctva a nevyhladili ich úplne, ako im bolo priká­za­né Bohom. (1Sam. 15:9)

 

Veľmi stručný obraz zo Starého Zákona bez detailov je na­sle­dovný. Amalech bol vnuk Ezava, otca Edomcov (1M. 36:9,12), ktorého Pán nenávidel. (Mal. 1:2,3// Rim. 9:13) Ezav nenávidel Jákoba, svojho brata a plánoval ho zabiť. (1M. 27:41) Amalech bol teda nepriateľom Izraela a bojoval s Izrae­lom v Refidime. (2M. 17:10-14) Amalechiti „nastrojili úklad“ proti Izraelu na ich ceste, keď vyšli z Egypta a smerovali do Zasľúbenej Zeme. (1Sam. 15:2)

 

Dnes Amalechiti zosobňujú duchovných nepriateľov vy­vo­leného ľudu BožiehoCirkvi – a oni „stroja úkla­dy“ proti ním odkedy oni vychádzajú z ich „Egypta cez Čer­ve­né More“, čo je ich Spása a smerujú do ich Zasľúbe­nej Zeme, čo je Kráľovstvo Nebeské! Duchovní Amalechiti sú tie moc­­nosti zla a temna, ktoré sa postavili proti ním, proti ich „pochodu k doko­na­los­ti“ (Žid. 6:1) a ich vstupu do Kráľov­stva Nebes­ké­­ho. Tieto duchov­­né sily zla boli vo farize­joch a sú aj dnes vo veria­cich a služob­ní­koch s farizej­ský­mi srdcami! (Mt. 23:13)

 

Pán prikazuje vládcom a vodcom Svojej Cirkvi, kto­­rých pomazal, aby tiež bojovali a vyhladili tieto moc­­nosti, ktoré oponujú všetkým veriacim, čo sa roz­hodli pokra­čovať smerom k ich dokonalosti a do Kráľov­stva Nebes­­­­kého! Pán sa tiež zaprisahal, že bude mať „vojnu s  Ama­lechom“ (jeho mocnosťami) od pokolenia na pokole­nie, čo znamená, do konca veku, až dokiaľ tieto sily nebudú úplne vyhladené. (2M. 17:16, slovenský preklad je nejasný)

Preto všetci takíto vládcovia a vodcovia Cirkvi, ktorí od­miet­nu bojovať proti týmto mocnostiam a viesť ich ľud, aby s nimi tiež bojovali a vyhladzovali ich, budú vo veľkom nebezpečí. Jedného dňa ich Pán môže „zabiť“, aj ich synov (zabitie tu znamená ich separáciu od Svojej Prítomnosti).

 

Toto sú vodcovia, ktorí sa boja ľudí a neboja sa Boha, neposlúchajú Jeho Prikázania (Jeho Slovo) a nezpy­tu­jú sa Pána, ale hľadajú radu od telesnosti.

 

A ako Šavel nevedel, čo ho čaká a jeho troch synov, prá­­ve tak takíto vodcovia Cirkvi nevedia, čo ich čaká, pokiaľ sa nepo­zastavia a nezačnú hľadať pravdu od Pána v tejto veci a neučinia pokánie a nezmenia svoje cesty... ak už nie je príliš neskoro!

Šavel sa priznal, že hrešil a žia­dal o odpu­ste­­nie, ale už bolo príliš neskoro, lebo Pán ho od­mie­tol, aby bol krá­ľom Izraela. (1Sam. 15:24-26) Ak máte srdce, aby toto videlo a chápalo aj v duchovnom svete, aj v dnešnej Cirkvi, potom vidzte a chápte.

 

*    *    *

 

Piatym faktom je, že Pán nikdy nemusí pre nás vybrať člo­veka, nádobu, inštrument, ktorý by sme si my sami vy­brali, alebo preferovali. A ak by sme zpočiatku aj mali radi toho dotyč­ného, neskôr nás môže „sklamať“ hovoriac nám pravdu, ktorá by mohla byť horkejšia, než hocikedy pred­­tým. Ktokoľvek „seká“ do nášho srdca a pocitov, ktokoľvek oponuje naším dobrým dôvo­dom a brilantným výhovorkám – ten človek nie je viac víta­ný v našom živote! Je to pravda? Možno sami máte skúsenosti v tejto oblasti života.

My sa nikdy nedívame na seba, či by tá horká pravda naozaj na nás neplatila. Nie! Dívame sa na nášho „trýzni­te­ľa“ a snažíme sa nájsť na ňom všetko neprijateľné. Toto je tá naša stará a špinavá ľudská nátura a toto je presne tá diabolská vec v nás, ktorú chce Pán z nás vysekať, aby ju nahradil Svojou Bož­skou Náturou. To si vyžaduje srdce, ktoré je vpravde a bez­pod­­mie­neč­ne za Pánom a ktoré je ochotné pretrpieť tú malú bolesť, zaplatiť tú malú cenu a pokračovať k dokonalosti.

 

Šiestym faktom je, že len málo veriacich nachádza úzku cestu, ktorá vedie do Života (Mt. 7:14), čo znamená, ku Víťazstvu. Prečo? Pretože len málo veriacich ju hľadá! Tí, čo hľadajú, nachádzajú (Mt. 7:8) a tí, čo nehľadajú, nena­chá­­dza­jú! Prečo ju hľadá len tak málo veriacich? Čo je pra­vá príčina tohto faktu?

Jedna príčina je tá, že táto pravda nie je nikdy kázaná, takže veriaci sú neznalí tejto pravdy. Druhá príčina, prečo väčšina veriacich ju nehľadá aj potom, čo im je to povedané je tá, že ju nechcú hľadať a nechcú sa zmeniť! Ale Pán nemôže po­môcť neochot­ným. Ich srdcia odmietajú hľadať, či už úzku cestu, alebo Kráľovstvo (Mt. 6:33) alebo Pána. (5M. 4:29// 2Par. 15:2,12,13// Žm. 9:11; 22:27; 27:4// Sk. 15:14-17; 17:26, 27, atď.)

 

Chcel by som na tomto mieste citovať z listu brata Artúra Pinka[13] (strana 16) napísaného 5. septembra 1933 mužovi, ktorý sa  menoval Lowel Green:

“Nuž teda, v Matúšovi 7:14 Pán Ježiš prehlasuje, že je len “niekoľko” tých, čo nájdu úzku cestu, ktorá vedie do života; a ak by som ti mal povedať, že týchto “niekoľkých” je omnoho menej, než takmer všetci učitelia Biblie, kazatelia a evanjelisti dnešného dňa veria, myslel by si si, že som príliš pesimistický. Opäť, v Lukášovi 12:32, Kristus prehlasuje, že Božie “stádo” je maličké; a ak by som ti povedal, že je asi omnoho menšie, než sám pred­pokladáš, že existuje úžasný rozdiel medzi skutočnou veľkosťou Jeho stáda a totalitou kresťanských pracovníkov a členov cirkvií, bol by si asi ďa­leko od súhlasenia so mnou.

 

Ale tak, ako sa tvoje skúsenosti bu­dú rozširovať a prídeš do užšie­­ho kontaktu, alebo budeš mať obchodné jednania s  členmi cirkvií, zistíš, že nie je všet­ko zlato, čo sa bliští, a že existujú celé zástupy, ktoré sa nazývajú kresťanmi, ktorí nikdy neprešli zo smrti do živo­ta duchovnePríslovia 30:12. Jedine, keď sa človek tomu­to učí osobne, môže človek postupne zistiť a rozoznať, aký prázd­ny a bezcenný je zápal, námaha a aktivita, ktoré sú konané v náboženskej sfére; že, napokon, je to všetko iba energia teles­nos­ti natretá náterom náboženskej farby.“

(podčiarknuté časti a tučné litery sú moje)

Akokoľvek neuveriteľné alebo nelogické sa to môže zdať, ale pravdou je, že väčšina veriacich sa v ich srdci roz­hod­la nehľadať ich vlastný Život, Pravdu a Víťazstvo! Podľa mojej horeuvedenej viery, len dva dôvody môžu existovať pre také­to tragické rozhodnutie:

 

(a)      oni sú podvedení a nikto im nič nepovie,

(b)     oni milujú svoj starý život a nechcú sa ho vzdať.

 

Ak sú oni podvedení, majú šancu obdržať pravdu a to hneď teraz z Písma citovaného a diskutovaného v tejto kni­he. Svetlo Písma zničí ich podvod nielen veľmi efektív­ne ale aj  perma­nent­ne. Ak milujú svoj starý život, mám pre nich len jedno Slovo Božie – Mt. 16:25. Nech si vyberú.

 

Siedmy fakt je, že sú tri typy úspechu, tri typy alebo stup­­ne víťazstva, ktoré možno rozoznať v živote veriacich:

 

a) Prvé víťazstvo je v tom, že veriaci môžu veľmi usi­lov­ne štu­dovať Slovo Božie a získať niekedy veľmi rozsiah­le a vyni­ka­jú­ce intelektuálne vedomosti Slova Božieho. Potom sú schop­ní ho učiť, ká­zať, diskutovať alebo argu­men­tovať o ňom aj znalec­ky, aj presvedčivo, no predsa len zostávajú na intelektuálnej úrov­ni a nemajú duchovné rozoz­návanie. Nedokážu rozoznať ducha od duše, duchovný život od duchovnej smrti. Nemajú senzitivitu voči Duchu Božiemu, voči Jeho hlasu alebo vedeniu. Oni nemajú žiad­ny z Jeho du­chovných zmyslov fungujúci vo svojom živote, hlavne, oko na videnie, ucho na počutie a srdce na chá­pa­nie. Toto je „intelektuálne víťaz­stvo” a hoci je ono žiadúce ako stupie­nok k nasledujúcim dvom víťazstvám, predsa je ono v sebe samom neužitočné, stále veľmi nedosta­ču­­júce a ne­do­káže pro­du­kovať žiadne duchovné ovocie.

Nanešťastie, väčšina veriacich nedosahuje ani tento prvý úspech, prvý stupeň víťazstva. Väčšina zo služobníkov Slova, ktorí dosiahli tento prvý stupeň víťazstva nemajú zase v srdci, aby dosiahli aj druhý a tretí stupeň víťazstva!

 

b) Druhé víťazstvo ku ktorému nás Duch vedie je zí­ska­ť duchovné vedomosti, kde vidíme a chápeme šírku, dĺž­ku, hĺbku a výšku Slova, ktoré sme nikdy nevideli a nechá­pali so všetkými našími intelektuálnymi vedomosťami. Tiež za­číname nadobúdať známosť Pána Osobne, keďže Jeho Slovo a On Sám sú Jedným. Toto prichádza, keď sa učíme poslušnosti cez veci, ktoré musíme pretrpieť (Žid. 5:8), keď sme Mu poddaní a Jeho Slovu s patričnou serióznosťou a máme opravdivú bázeň pred Pánom, keď naša základná pý­cha, arogancia, sebeckosť, či iné zlo sú v nás aspoň zredu­ko­vané, aby nám tým dovolili získať tieto duchovné vedo­mosti.

Potom, vo Svetle Pánovom, začneme vidieť samých seba! Začneme vidieť a chápať v našom srdci, že naše inte­lek­tuál­ne vedomosti sú nedostatočné, že oni netvoria a ne­pred­stavujú našu Spásu! Že naše cesty a skutky nie sú všetky čisté a múdre a nádherné a pozoruhodné, ako sme ve­rili predtým, než sme sa videli. Že Pán zvažuje, posudzu­je naších duchov a nie naše vedomosti. (Pr. 16:2)

 

c) Tretie a konečné víťazstvo, ktoré má najväčšiu ce­nu v očiach Pánových je víťazstvo v premožení nášho sta­rého člo­ve­ka, starého charakteru, starého stvorenia, v ob­le­če­ní si Charakte­ru Kristovho. V získaní Jeho lásky, pod­­daj­nosti, po­kory srdca, milosti, milosrdenstva, trpezlivosti, mú­drosti, zhovievavosti, atď. Toto ďaleko presahuje všetky na­še vedomosti a chápanie, ktoré sme mohli niekedy v živo­te dosiahnuť, ako aj všetky dobré skutky a aktivity, ktoré sme mohli niekedy v našom pozemskom živote vykonať, či podniknúť.

 

Napokon, ôsmy fakt je, že nič v tomto svete nie je dokonalé a nič nejde tak, ako očakávame! Naše najlepšie, najžiadúcej­šie, naj­šľa­chet­nejšie, či najdokonalejšie želania, plány, zá­me­ry, alebo očaká­vania sa nikdy nevyplnia… a ak sa niektoré aj vyplnia, je to zázrak. Ani v Cirkvi, či v našom kresťanskom živote nie je, ani nikdy nebude nič dokonalé okrem Ducha Pánovho a Jeho práce v nás.

 

Uzáver k tejto časti Cesta k Víťazstvu“ je teda celkom jedno­­duchý. Nie je naozaj dôle­ži­­té, ani nie je naším víťaz­stvom, čo dosiahneme alebo usku­­­točníme v tomto fyzickom svete (2Pet. 3:10-12).

To, čo do­siah­neme, uskutočníme v duchov­nom svete, TO JE po­su­dzované ako naše sku­toč­né Víťaz­stvo v očiach Nášho Pána Ježiša Krista. (Zj. 12:11)

 

 

PRAVDIVÝ VÝZNAM KRÍŽA

 

Zoberiem riziko opakovania niektorých vyhlásení alebo citá­tov spojených s touto extrémne dôležitou témou nášho kresťan­ského života. Opäť sa pokúsim predložiť praktickú stránku tejto témy, ako aj moje skúsenosti, než len citovanie veršov Písma, ktoré môžu byť síce veľmi známe, ale možno len veľmi po­vrchne.

Každý veriaci verí a dobre vie, že Spasiteľ zomrel na Kríži, aby nám naše hriechy mohli byť odpustené a aby sme mohli byť zmierení s Naším Otcom, ktorý je v Nebe­siach. (Ef. 1:7// Kol. 1:14// Rim. 5:10// 2Kor. 5:18, atď.) Takže, všetko, čo takí veriaci potom potrebujú urobiť je pripojiť sa k nejakej kongregácií, tam si sadnúť, počúvať kázne, modliť sa, hrať hud­bu, spievať, dávať milodary, čítať Bibliu alebo sa akosi zapojiť do nejakej cirkevnej aktivity. Ako som už pred­tým prehlá­sil, niet nič zlého, či ne­správ­neho s horeuve­de­ný­mi aktivita­mi... ale je absolútne zlé a ne­správne urobiť ich cieľom nášho života! Toto je ozajstná tragédia, preto­­že veriaci tým prehliadajú pravdivý význam Kríža a Spásy a tým aj Pravdivý Cieľ, Želanie a Vôľu Nášho Otca, ktorý naplánoval Kríž Pána aj náš kríž v našej Spáse.

 

Tragédiou je, že táto limitovaná viera a známosť končí tu! Končí hneď pri samom začiatku našej Spásy. Prečo ona ne­po­kra­ču­je ďalej, vyššie, hlbšie? Prečo ona ne­za­hŕ­ňa Plnú Víziu Boha, ako je Ona zjavená v Novom Zákone?

 

Prečo tá najdôležitejšia časť našej Spásy a prav­di­vej Vôle a túžby Nášho Boha – na­še kríže – nie je vôbec kázaná, učená, vysvetľovaná ako prio­ri­ta číslo jed­na v celej Cirkvi? Prečo je to iba Kríž Ježiša, ktorý je kázaný (ak on vôbec je!), ako keby naše kríže vôbec neexistovali? Či oni nie sú dôležitou časťou našej osob­nej Spásy? (Mt. 16:23-25)

Milióny veriacich nemusia vôbec vedieť, že majú nejaký osobný kríž pre ních pripravený ich Otcom, ktorý je v Ne­be­siach!!! A ak im to niekedy vôbec nie­kto povie, nemajú ani potuchy, čo ten kríž vlastne je a aký je on nevyhnutný pre ich Spásu. Haló??? Toto je jedna z naj­dôležitejších Právd ohľadne našej osobnej Spásy!

 

Zdá sa, že po našom vykúpení sme našími vod­ca­mi vedení na širokú cestu, kde máme slobodu žiť náš nový nábo­­­ženský život a radovať sa z našej Spásy „ako sa nám páči a ako nám to vyhovuje“. A my sme s tým cel­kom spo­koj­ní, pretože je to prí­jem­né našej starej duši a nevidíme v tom nič zlého. Pokiaľ „dochádzame do kos­tola“ alebo „pracu­jeme pre Pána“, všetko je v úplnom poriadku a my oslavu­je­me Pána a cítime sa dobre. Pravda?

 

Na širokej ceste vidím dva druhy znovu-zrodených v­e­ria­cich: (a) tých, čo z toho majú pôžitok a nemajú žiadny zámer tú cestu opustiť, a (b) tých, čo ne­majú až tak veľký pôžitok, alebo nie sú vôbec s tou cestou spokojní. Trvá to určitý čas pre obe tieto sku­pi­ny, aby začali okusovať ovocie ich kráča­nia po zlej ces­te. Tým, ktorí nehľadajú pravdu, ani nemajú záujem ju hľa­dať, tým Pán pravdu nikdy nedá. Pán vás uschopní nájsť, keď hľa­dáte, pretože Slovo Božie nie je teória, ako vidíte, ale platí na váš život. (Mt. 7:7) Tým, ktorí sú spokojní so svojou „biedou“ a nepýtajú sa, ani ne­hľa­dajú pravdu tý­ka­júcu sa ich biedy a cesty von, tým Pán dovolí pokračovať v ich biede, koľko im len srdce ráči... alebo pokiaľ začnú mať toho „až po krk“! A ak by ich srdce nikdy nechcelo von z ich biedy, potom sa z nej von za celého svojho pozemského života nedostanú!

 

Predsa však, Pán poskytol cestu von z biedy, podvodu, zka­zy, zla a  smrti pre každého z nás – ale my ju musíme hľadať! A cesta von je cez náš vlastný kríž! Každá iná cesta ve­die do našej záhuby. Či naozaj registrujete túto prav­du vo vaších srdciach?

 

Ja sa vás nepýtam, ako sa cítite... môžete sa cítiť hroz­ne. Pýtam sa vás, či veríte, čo Boh hovorí v Jeho Svätom a Večnom Slove, alebo nie? A ak neveríte, je to preto, lebo ste to predtým nevedeli? V tom prípade, čítajte ďalej, Pán vám ukáže potrebnú pravdu, ktorú potrebujete v tomto čase vášho života. Tí z vás, čo neuveria tomuto Slovu Božiemu, môžete kľudne prestať čítať a hodiť túto knižku do smetí. Jedného dňa ju tam možno opäť nájdete, keď sa budete cez tie smeti brodiť. Ale predtým by ste tiež mali vyrezať z Biblie Mt. 3:10; 16:24,25; Mk. 8:34,35; Lk. 9:23, 24; 13:6-9; 2Kor. 7:1; Gal. 5:24; Žid. 6:1-6; Zj. 3:5; 22:19; 1Jn. 5:16 a mno­ho ďalších pasáží Slova Nášho Boha a hodiť ich do tých istých smetí! A naviac...

 

srdce, ktoré neverí, alebo odmieta veriť je ZLÉ  (Žid. 3:12(18) slov. text nepresný). Hoci je ono vykúpené, ak sa nezmení, bude zatratené. (Júda 5)

 

Vráťme sa k našej hlavnej téme a pokúsme sa zodpo­ve­dať, prečo nás mnohí naši vodcovia neviedli na úzku cestu.

 

 Ja verím, že príčinou sú sily zla, smrti a temna, ktoré sú akoby „telesnou strážou lží“ pokúšajúce sa strážiť tajom­stvo celej pravdy Kríža – jeho pravdivého významu a víťaz­stva. Tým, že tieto sily zla zadržujú plnú pravdu od veria­cich, zadržujú ich od „plnej Spásy“ a dospievania na synov a dcéry svojho Otca. Veriaci zostávajú duchovnými deťmi podržujúc si karnálne duše po celý zbytok ich pozem­ského života. Ale deti nikdy nejdú do voj­ny, pretože milujú svoje životy a nemajú slovo svojho sve­dec­tva! Preto...

duchovne detskí veriaci nemôžu premôcť Diabla hoci sú pokrytí drahocennou Krvou Baránka! (Zj. 12:11) Mám tu opäť povedať: Haló?

 

*    *    *

Nasmerovaný som Duchom Pána zničiť na tomto mies­te veľmi hlboké klamstvo diabla a následné falošné doktrí­ny a pre­svedčenia propagované mnohými duchovnými vod­ca­mi v Cirkvi Ježiša Krista a to po celom svete.

 

a)  Každý veriaci je pod drahocennou Krvou Baránka, je Ňou pokrytý a chránený, aby nebol zničený silami pek­la. Peklo nemôže premôcť žiadneho veriaceho (Mt. 16:18) za pred­po­kladu, že veriaci zostane pod tou Krvou! Pre každého veria­ce­ho je mož­né nezostať pod Krvou práve tak, ako je pre neho mož­né nezostať v Kristovi! Pán hovorí veľmi jasne: AK zosta­nete vo Mne A Moje Slová zostanú vo vás...“ (Jn. 15:7) To zname­ná, že Slovo Božie musí prebývať a žiť vo veriacom.

 

 Nestačí vám veriť a spievať o Ježišovi, zatiaľčo si ne­vší­ma­­te, podceňujete alebo ste ľahostajní voči Jeho Slovu, žijete si svoj starý život a anulujete naj­hlav­nejší Cieľ a Vôľu vášho Otca Nebeského!

 

b)   Fakt, že peklo nemôže premôcť veriaceho ne­zna­me­ná, že veriaci môže premôcť peklo! Pokiaľ je ve­riaci duchov­né dieťa „drží sa maminej sukni“ a je chrá­ne­ný, ale ne­do­ká­že premôcť Diabla! Aby to dokázal, na to potre­bu­je nie­len Krv Barán­ka, ale aj silného ducha, slovo svojho sve­dectva a nesmie milovať svoj (starý) život, ani čo na smrť! (prosím, znova si prečítajte Zj. 12:11// 1Jn. 2:14)

 

Slovo vášho svedectva nie je to (slovo), že ste pokrytí Krvou Baránka! Satan pozná tento fakt. Je to slovo vašej Novej Duše o porážke Satana v našej starej duši na našom kríži! Vaša stará Duša nemá žiadne slovo žiadneho svedec­tva, ktoré by pre­­vlád­lo nad Satanom! Všim­nite si, že Krv Baránka a slovo nášho svedec­tva sú v tom Slove Bo­žom (Zj. 12:11) dva separátne fakty.

Ľutujem, že musím povedať, že mnohí evan­je­lis­ti, kaza­te­lia, pastori a ďalší služobníci sú jedno­du­cho podvede­ní v tomto život­ne dôležitom bode! Naviac, sily smrti si týmto pod­vodom stále podržujú šancu dostať niektorých veracich zpäť. Je to jedine podvod a za­vre­té srdcia, čo privedie poha­nov k ich konečnej záhu­be. Pravda? Je to jedine podvod a  zavreté srdcia, čo môže vyňať takýchto veriacich z Knihy Života a  priviesť ich do tej istej záhu­by! (Zj. 3:5; 20:15; 22:19!)

 

Je pravdepodobne mnoho kníh napísaných na túto tému a ja som niektoré čítal. Čo ma opäť privádza písať na túto té­mu sú moje skúsenosti, ktoré hovoria hlasno a jasne, že Kríž  a skutoč­ná Vôľa Nášho Boha neboli kázané, chápané a za­kú­se­né zástup­mi veriacich. Skrýva sa za tým veľké nebezpečie pre veria­cich s kamennými a zavretými srdcami, ktorí sú „naveky ne­ochot­ní meniť sa a rásť“ a zbaviť sa ich starej, hriešnej nátury, ktorá je Nášmu Bohu absolútne od­por­ná a ktorú On definitívne zničí vo Svojom načasovaní.

 

*     *     *

 

Nuž, čo povieme o Kríži Ježiša Krista?

Či je tu niečo viac, než čo sme už vedeli a uverili? Uvážme túto otázku do väčšej hĺbky, dĺžky, šírky a vý­š­ky. Ja verím, že Pán nás môže uschopniť pochopiť omnoho väčší obraz Jeho Kríža a Slávy.

 

1.       Áno, všetky naše hriechy, minulé, prítomné i budú­ce, sú pod Krvou Krista. Áno, obsiahli sme odpustenie naších minulých hrie­chov a boli sme uzmierení s Naším Otcom. Nie, naše terajšie hriechy, ktoré páchame dnes a sme si ich vedomí, nám nie sú automaticky odpustené – len preto, že sme boli vykú­pe­ní alebo krstení vo vode alebo vo Svä­tom Duchu! Opakujem, Všetky naše hriechy sú pokry­té Krvou Kristo­vou, ale nie všetky sú odpustené pokiaľ ich veriaci nevyz­nal a neučinil pokánie, keď mu ich Duch ukázal do jeho svedomia, buď priamo alebo cez iných.

AK my (veriaci) vyznáme svoje hriechy (ktoré nám Duch ukazuje do nášho svedomia), On je verný a spravod­livý odpus­tiť nám naše hriechy a  očistiť nás od každej neprávosti.“ (1Jn. 1:9)

 

Tieto hriechy môžu zahrňovať tie, čo sme popáchali po našom Vykúpení a nikdy sme ich nevyznali, ani sa z nich ne­ka­ja­li. Ak také hriechy nevyznáme, nebudú nám odpus­te­né. Je aj toto jasne kázané? Nie v mojej skúsenosti. A je omno­ho viac, čo povedať o naších hriechoch z minulosti, kto­ré sme spáchali voči ľuďom a nie „priamo“ voči Bohu (viď vý­borné knihy[11][12] brata Johna Adejoro-Oluwa).

A ďa­lej, ak my neodpustíme tým, ktorí zhrešili alebo konali priestup­ky voči nám, potom ani Náš Otec Nebeský nám ne­od­pus­tí naše hriechy a priestupky voči iným. (Mt. 6:15; 18:35) Je tiež napísané: „ak povieme, že niet v nás hriechu, sami seba pod­vá­dza­me a niet v nás pravdy.“ (1Jn. 1:8) Ajajaj!

Toto Slovo tiež znamená: „Ak povieme, že niet v nás pekla, sami seba podvádzame, pretože každý hriech je zrodený v pekle, hriešna nátura je pekelná nátura. Prečo sa bojíme ho­vo­riť o tomto fakte? Či on raní náš imidž? Áno, raní! Či on nás šoku­je? Áno, šokuje! Či on je v rozpore s naším pre­­svedčením, že sme už čistí, spravodliví a plne zasvätení? Áno, je! (Zj. 22:11(29), slov. text je totálne chybný)

 

*    *    *

Nasmerovaný som Duchom Pána po­de­liť sa s vami o ďal­šom dôležitom duchovnom fakte, ktorý ovplyvňuje nás všetkých, pretože my všetci sme zhrešili a pokračujeme v hrešení, kde­koľ­vek náš starý človek nie je mŕtvy, kde on vládne.

 

Keď sa kajáme z naších hriechov, Pán nám odpustí. Pán tiež zabudne – ale my nie! Ja závidím Pánovi Jeho schop­nosť za­budnúť a nikdy si nevzpomenúť na nič, čokoľvek si On vybral na zabudnutie. Rád by som podobne konal. Či vy nie? Výsledok je, že pamäť naších hriechov nás môže „otra­vovať“ veľmi dlho. To isté platí pre hriechy a priestupky spá­chané inými voči nám, hoci sme im mohli odpustiť! Pek­­lo sa nás snaží ťahať zpäť do našej minulosti kaž­dým možným spôsobom a to hlavne používajúc našu pamäť. Pravda?

 

Nuž, ako vyriešime tento problém? Vieme, že Pán ne­vy­maže našu pamäť iba preto, že sme sa Mu kajali. S nami to nefunguje, ako s počítačmi, kde môžeme vytrieť hocičo, čo sa nám nepáči a nikdy viac to nevidieť.

 

Ja verím, že Pán nám dáva inú zbraň, než zábudlivosť. Po našom pravdivom pokániu, Pán nám dáva vieru a po­kra­­čuje v jej budovaní v nás, ktorá viera nám ukazuje, ako stojí­me pred Ním a ako sa On na nás díva. V tomto Jeho svetle hocijaké hriešne rozpomienky ztrácajú ich silu a vplyv na nás aj keď sa občas objavia. Oni blednú ako stará fotka, ktorú ste odložili do pod­kro­via vášho domu. Ona začína zbierať prach a vy si ju pre­sta­nete nadobro pa­mä­tať... iba ak schválne pokra­ču­jete chodiť do pod­krovia.

 

Ďalšia efektívna zbraň v naších rukách, či skôr v srdci, je fakt, že sa môžete smelo pozrieť rovno do diablovej tváre a povedať mu, že on je primárne zodpovedný za všetky vaše hriechy a priestupky a slabosti a choroby a všetko to ostatné! On priniesol hriech, ničenie a zkazu do tohto pre­krás­neho Stvo­renia Božieho, lebo on je ničiteľ. (1Kor. 10:10) Máte slobodu vy jeho obviniť dokonca aj pred Trónom Božím, pretože on neznáša tú­to pravdu. Toto by malo byť časťou vašej viery, ktorá vás bude natrvalo ochraňovať od jeho ne­prestajných obvinení.

 

*    *    *

 

Napokon, čo pravda v 1Jn. 1:9 tiež naznačuje? Ja verím, že ona potvrdzuje fakt, že hoci z Kríža Ježiša Krista ply­­nie odpus­te­nie hriechov, predsa...

 

Kríž Ježiša Krista nezastavil na­še hrešenie! Stále vlastníme hriešnu náturu a pokračujeme v hrešení. Je to prav­da? Čo potom Kríž dosiahol, čo sa týka nášho hrie­chu, keď pokračujeme v hrešení aj po našom vykúpení?

 

Mohlo by sa zdať, že Kríž Ježiša Krista nám nedal ko­neč­né víťaz­stvo nad hriechom. Je tak? Nuž, prezkú­maj­me s otvo­re­ným srdcom túto extrémne dôležitú Božiu prav­du na kto­rej závisí náš samotný život. Prezkúmajme a dekla­ruj­me tú najdôležitejšiu prav­du o Kríži Ježiša Krista.

 

2.           Tá najdôležitejšia pravda o Kríži, ktorú som počas mojích „kostolných rokov“ nikdy nepočul kázať ani sebe, ani iným bratom okolo mňa, je nasledovná:

 

Kríž síce nezastavil naše hrešenie počas nášho po­zem­ské­ho života, ale vo večných radách Boha – Kríž zastavil NÁS celých a vo všetkom!

Kríž zastavil našu huma­ni­­tu, našu starú nátu­ru, celé naše staré stvorenie! Zasta­vil a odsúdil kom­plet­ne celé sta­ré stvore­nie a nič sa z neho nedos­tane za Kríž! Tento fakt ale zistíme neskôr, po našej smrti, alebo po únose.

Boh s konečnou platnosťou odsúdil nášho staré­ho človeka, staré stvorenie, starú náturu, starú huma­ni­tu tým, že to všetko zabil, ukrižoval na Kríži vo Svojom Synovi a to pred celým svetom.

Kríž nezabil iba Syna Božieho, ale celé staré a sko­rum­pované stvorenie, ktorú korupciu Boh dovo­lil a pred­zvedel a odsúdil vo Svojom Synovi v kto­rom Boh vytvoril Nové Stvorenie!

Zničenie starého ľudstva opäť prichádza (1M. 6:5-8) v nastávajúcom Utrpení, kedy Boh dovolí satanovi, aby zdevasto­val takmer celé staré ľudstvo a starú Zem! (Mt. 24:21,22,37)

Niet absolútne ničoho zo starého Stvore­nia, čo by sa moh­lo dostať za Kríž a existovať! NIČ! Nikto z nás sa ne­mô­­že dostať za Kríž, či obísť Kríž dokiaľ žijeme, teda, bez toho, aby sme umreli sebe samým! To je absolút­ne ne­mož­né. (2Tim. 2:11,12) Práve tak je absolútne nemožné pre hoci­koho z nás byť za Krížom a pokra­čo­vať v hrešení! (Tejto témy sa dotkneme neskôr.)

 

Niet absolútne žiadneho človeka, ktorý nikdy ne­zomrel na svojom kríži, ktorý môže obdržať Kristov Život! Ani jedného. Aj Enoch a Eliáš zomreli svojmu starému životu na „svojích krí­žoch“ predtým, než mohli „kráčať s Bohom“, či byť pomazaní a zobratí do Neba. (1M. 5:24// 2Kr. 2:11) Žiad­ny „starý človek“ nikdy nekráčal s Bohom, ani nebol poma­za­ný a vzatý hore! Či veríte tomuto faktu? Teda, každý z nás má svoj vlastný kríž (Mt. 16:24) a Svätý Duch žijúci v nás vedie nás k nášmu krížu – práve tak, ako On viedol Ježiša-Človeka k Jeho Krížu. (Mt. 26:39-46)

 

Ak by bol býval Kríž Ježiša postačoval pre našu Plnú Spásu, náš kríž by nebol býval potrebný! Potom by nikdy nebol býval ani spome­nu­tý Ježišom Kristom v Slove Božom! (Mt. 16:24,25// Gal. 5:24) HALÓ? Či je vaše srdce v pravde otvorené?

 

Či naozaj registrujete tento duchovný fakt? Ste naozaj šokovaní? Mali by ste byť... ako som aj ja bol šokovaný, keď som obdržal toto Svetlo od Pána!

 

Ja vás úpenlivo prosím, aby ste horeuvedené Slovo Božie prečítali desať krát a začali vidieť hĺbku podvodu do ktorého sme boli všetci ponorení! Náš život závisí na tejto jasnej Pravde! Samozrejme, že je veľký rozdiel medzi Krížom Nášho Pána a našími malými krížami. Rozdiel je v druhu smrti, kto­rou máme my zomrieť a tiež v procese umie­­rania, ktorý je úplne odlišný od umierania Nášho Pána. A ak náš starý človek na tom kríži nezo­mrel počas násho pozemnského života, potom ten kríž na neho čaká po našej fyzickej smrti.

 

3. Odpoveď Boha na naše pokračujúce hrešenie (rámec na str.105) a na našu Plnú Spásu je – náš kríž! Ak prav­divo uvá­ži­me Slová Božie (Mt. 16:24// Mk. 8:34,35; 10:17,21// Lk. 9:23,24// Jn. 12:25,26), potom musíme urobiť nasledovný uzáver tejto pravdy:

 

Na Kríži Ježiša Krista sme v Ňom zomreli bez nášho vedomia a bez rozhodnutia našej slobodnej vôle a viery. Bola to Vôľa Boha.

Uverením v Krista my prijímame odpustenie naších hrie­­chov a zmierenie sa s Bohom. Vodným krstom my súhlasíme s našou smrťou v Kristovi podľa Vôle Božej a preukazujeme aj našu ochotu zomrieť našej starej náture, starému životu na našom kríži. Pohani toto všetko odmietajú!

 

Na našom kríži my sa rozhodujeme zo­mie­rať sami sebe a to vedo­mým rozhodnutím našej slobod­nej vôle založeným na našej viere! Boh našu obetu radostne prijíma a Jeho a naša vôľa sú zjednocované.

 

Náš kríž zjavuje naše srdce, čo je v ňom, čo je ono schop­­­né a čo neschopné urobiť, čo miluje a čo nená­vi­dí! Náš kríž prinesie smrť našej hriešnej, starej ná­tu­re a životu. Karnálni kresťania toto odmietajú!

 

Náš kríž je naša úzka cesta, kde robíme tie rozhod­nu­­tia, ktoré si neželáme robiť a robíme tie veci, ktoré by sme v našej starej náture ani nemohli robiť.

 

V horeuvedených veršoch Písma nám Náš Pán hovorí bez obalu: AK hocikto z nás si želá Jeho nasledovať a tým zde­diť Večný Život, musí sa rozhodnúť svojou slobodnou vôľou a vierou za­prieť samého seba, zobrať svoj kríž a Jeho nasle­do­­vať. (Mt. 16:24,25) Toto sú priame slová Nášho Pána, ktoré som nikdy nepočul kázať, ani nijako vysvetľo­vať pravdivou a živou cestou!

 

Keď si teda nezoberieme náš kríž a neza­prie­me seba samých, potom nebudeme nasledovať Pána! Pravda? Potom ako skončíme na tom istom mieste, kam On ide? Môžete mi to povedať? (1Pet. 2:21) A ak nejdeme tam, kam Pán ide potom, kde do pekla ideme my? Či nám Pán dal ne­jakú inú cieľovú stanicu? Fakticky, On dal – vonkajšiu tem­­notu, plač a škrípanie zubov... trochu roz­diel­nu od Krá­ľov­­stva Nebeského. (Mt. 8:12; 13:41,42,50; 22:11-14; 24:50, 51, atď.) Ak si našou slobod­nou vôľou a vedomím želáme vstať z mŕtvych a obdržať Večný Život, potom tou istou slobod­nou vôľou a vedomím sa musíme rozhodnúť najprv umrieť! Pravda? Žiadny žijúci človek nikdy nebol vzkriesený. Počú­vajte, prosím, bez predsudkov...

 

My nemôžeme vlastniť a súbežne žiť dva životy – jeden Bož­ský a Svätý a druhý hriešny a špinavý. Pravda? Náš starý, hriešny a špinavý život nám nebude odobraný násilím, alebo bez nášho vedomého rozhodnutia.

Ani naša fyzická smrť nevezme od nás starý, hriešny a špinavý život našej duše! Ak tomu nemôžete veriť, prosím, pokračujte v čítaní.

Pri Únose Cirkvi, Apoštol Pavol hovorí o našom tele, mäse a krvi, a nie o našej duši! Hovorí o tom, ako „...toto smrteľné (po­ru­šiteľné) si musí obliecť nesmrteľnosť.“ (1Kor. 15:50,53) To je naše telo. Naša duša (hriešna duša je Pánom nazývaná „červom“) nemôže umrieť, nemôže si obliecť nesmrteľnosť, pretože naša duša je nesmrteľná! (Mk. 9:41-44,46,48)

 

Teda, pri vašom zmŕtvychvstaní, pri vašom únose... môžete mať vaše nesmrteľné telo – a špinavú dušu! Je to pravda? Čo, nečítali ste, či nikdy nepočuli Slová Nášho Pána hovoriac:

 „...lebo prichádza hodina, v ktorú všetci, čo sú v hroboch budú počuť Jeho hlas a výjdú; tí, čo dobro (Vôľu ich Otca) konali na vzkriesenie Života; a tí, čo zlo (ich vlastnú vôľu, neprá­vosti) konali, na vzkriesenie zatratenia.? (Jn. 5:28,29, slov. text vo verši 29 je chybný)

 

Či nie je z tohto Slova Božieho jas­né, že človek môže byť zatratený s jeho vzkrieseným a ne­smrteľným telom? Pohani tiež budú vzkriesení s nesmr­teľ­ným telom, inak by nemohli večne trpieť v jazere ohňa! (Zj. 20:10,15) Veríte tomu?

 

Podelím sa s vami aj o inú pravdu. Vykúpení ľudia ma­jú Strom Života v ich duchu a strom poznania dobra a zla v ich duši! Väčšina z nich sa stále kŕmi zo stromu poznania dobra a zla prehlbujúc si tým svoju duchovnú smrť – sepa­rá­ciu od Stromu Života. Oni nikdy nejedia zo Stromu Živo­ta, čo je Sám Pán! (Jn. 5:40; 14:6) Niek­torí sa ale pokúšajú jesť z oboch stromov súčasne. Pravdepo­dob­ne nikdy nečítali, či nerozumeli Slovu v 1M. 3:22-24. Jedno­du­chý uzáver je tento: vyberte si jeden strom a s ním si vybe­­riete svoj budúci život, alebo budúcu smrť.

 

Než skončím tento bod, musím deklarovať všetkým ve­riacim v Ježiša Krista, že „ten, čo neberie svoj (vlastný) kríž a nena­sle­du­je Ma (Krista) nie je Ma hodný.“ (Mt. 10:38)

Teda, nie sme hodní Krista a byť s Ním v Kráľovstve Nebes­kom, či v Novom Jeruzaleme, ak odmietneme zobrať svoj kríž a nasledovať Ho, Jeho Ducha, Jeho Slovo. Toto nehovorí brat Hanola, toto hovorí nám všetkým Kristus Pán svojími vlastnými ústami!

Či môžete vpravde meditovať nad horeuvedenými fak­ta­mi, aspoň kvôli sebe? Pán je schopný potvrdiť Svoje Slovo vo vašom srdci, vedomí a duchu... ak ste ochotní po­čuť a nasledovať tú pravdu.

4.        Niet absolútne nikoho, kto vstúpi do Nového Jeruza­lema, čo nikdy neumrel na svojom kríži, teda, nik­dy nena­sle­doval Pána! Pretože „nevojde do neho nijako nič, čo pošpiňuje, ani čo robí ohavnosť, alebo lož, iba tí, čo (pre­mohli a) sú zapísaní v Knihe Života Baránka.“ (Zj. 21:27)

 

Všetko v našom starom stvorení, starej náture je pošpi­ne­né a je ohavnosťou, je falošné, je lžou a niet v tom ani svä­tos­­ti, ani pravdy. Každý, kto zomrie na svojom kríži je tiež nazývaný „Premožiteľ-Víťaz“. Je jasným princípom Bo­­ha, že každý musí prekonať. Pán dal sľuby iba tým, čo prekonajú-zvíťazia. (Zj. 2:7,11,17,26; 3:5,12,21, jediný sľub nevíťazom je v 2:11 a 3:5)

 

Tí, čo bu­dú pokračovať v od­mie­ta­ní premáhania budú vy­ma­za­ní z Knihy Života a nevstú­pia do Nového Jeru­za­lema, lebo vlastnou vôľou od­miet­­­li Vôľu Svojho Otca! (Zj. 21:7,27) Je to úžasne hor­ká pravda pre nás a našu starú náturu a celé peklo jej vehe­­mentne odporuje a stále bude tú pravdu zakrývať!

 

Avšak, každý veriaci má prisúdené svoje špecifické pre­má­hanie a svoju špecifickú úzku cestu na kráčanie. Aj srd­cia, čo sú „dobrou pôdou“ prinesú rozdielne úrody. (Mt. 13:8) U niektorých veriacich Pán zkráti ich proces premáhania tým, že nevloží na nich žiadne ďalšie bremeno a povie im:

 

 „Ale to, čo už máte (prekonané) držte pevne, až dokiaľ ne­prí­dem.“ (Zj. 2:24b,25)

 

„Pevne držať“ je tiež určitý druh pre­má­­hania, čo je pre­má­hanie síl, ktoré sa nám to snažia zobrať. Či to nie je pravda? (Zj. 3:11) Ale každý veriaci musí niesť svoje bre­meno, premôcť sám seba, zvíťaziť nad sebou samým a krá­čať cestou postave­nou pred neho. Toto je minimálna pod­mienka ustanovená Otcom a celé peklo sa bude vehementne snažiť držať veria­­ce­ho od jej splnenia.

 

Pravda o ztrate Spásy je veľmi reálna a ja verím, že aj dnes exis­tujú veriaci, ktorí ztratili svoju Spásu alebo sú už „blí­zko pri kraji“. Nemusí byť ľahké ich rozpoznať a oni sami si nemusia byť vedomí svojej situácie a osudu. Môže to tak byť, keďže niet nikoho, čo by im to povedal alebo ich vystríhal. Hanba nám!

 

Toto je väčšia tragédia, než hynutie pohanov, pretože ko­niec pre takýchto veriacich je horší, než ich po­čiatok. Viac hanby prinášajú Pánovi a celej Jeho Cirkvi, než poha­nia a kvôli takým sa pravde mnohí budú rúhať. (2Pet. 2:1,2)

„Ale prihodilo sa im podľa pravdivého príslovia, pes sa navrátil ku svojmu vlastnému vývratku, a sviňa, čo bola umytá, ku svojej kaluži blata.(2Pet. 2:22)

 

Pán pripodobňuje takých veriacich ku psom a sviniam! Nech má Pán zľutovanie nad nami všetkými.

 

5.        Mali by sme vidieť, veriť a uvedomiť si, že zobranie svoj­­­­­­ho kríža a zapieranie seba samého nie je pre nás alter­na­­­tívna cesta k sebazáchove! Inej cesty pre sebazáchovu niet! Buď sa rozhodnete a požiadate Boha, aby vo vás zni­čil to, čo Boh nenávidí a čo odsúdil na zánik, alebo sa roz­hodnete držať si to a zaniknúť spolu s tým, pretože to bude určite zničené. Žiad­ny mŕtvy sa ešte doteraz nenavrátil a ne­po­vedal nám, kde skončil a či je v mukách, alebo nie. Teraz hovorím o veria­cich. A ak by aj niekto vzišiel zmŕtvych a  povedal by nám, aj tak by sme mu neuverili! (Lk. 16:22-31)

 

Skutočnosť je tá, že ľudia vo všeobecnosti, včítane zá­stu­pov veriacich, nemajú žiadnú istotu, kde pôjdu, ani pri svojom posled­nom dychu! Môžu mať ľudské presvedčenie, nádej, či želanie, ale nemusia mať žiadnu záruku od Pána. A keď sa objavia „na druhej strane“, je neskoro vrátiť sa na zem, či zmeniť svoj nový „príbytok“, hoci on bude iba dočas­ný a bude opäť zmenený po Poslednom Súde.

 

Zdá sa, že ľudia odmietajú veriť, čo im Boh vo Svo­jom Slove a cez Svojich pravdivých služobníkov jasne a bez obalu ho­vorí a ktorí zatvárajú svoje uši, aby nepočuli a  svoje srdce, aby nerozumeli. Všetci títo „veselo páchajú se­bavraždu“. Boh neurobí nič viac pre takých veriacich, ktorí sa svojou slobodnou vôľou rozhodli nepočú­vať, nevidieť, neuvažovať, nemeditovať, neporozumieť a ne­­ve­riť. Jeho Milosť Spásy je pre tých, čo veria, sú otvorení Je­ho Slovu a ochotní počuť, uvá­žiť, meditovať, pripustiť a hľadať. Oni môžu zápasiť, trpieť, boriť sa, byť pod veľkými tlakmi, ba aj krvácajúci... ale Pán im zaručí vstup do Krá­ľov­stva – a dá im bohato Svoju Záruku. (2Pet. 1:10,11)

 

Ja ďakujem Pánovi za Jeho Záruku. Ja viem, kde idem a to nie vďaka nejakým kvalitám, ktoré by mohli byť vo mne. Vôbec nie. Ale za posledných 36 rokov moje srdce bo­lo kontinuálne Jemu otvorené, Jeho Slovu, Jeho Súdom, Jeho Cestám a zame­ra­né na Neho. Ja nielen študujem a ká­žem Jeho Slovo, nielen verím Jeho Slovo, ale som uschop­ňo­va­ný žiť Jeho Slovo. Nikto nemô­že žiť Jeho Slovo vo svo­jej starej náture, hoci môže poznať celú Bibliu od začiatku do konca.

Apoštol Pavol povedal: „Denne umieram (mojej starej nátu­re) (1Kor. 15:31) Pre neho to nebola doktrína, ale život­ná skúse­nosť. Podob­ne sa aj ja zmocňujem Života Kris­tovho v tej istej miere v ktorej umieram môjmu starému životu... tu troš­ku a tam trošku. (1Tim. 6:12,18,19// Pr. 3:13,18// Iz. 28:10) To je prin­cíp, ktorý platil na brata Pavla a platí tiež na každého z nás, ktorí to kráčame po tej istej úzkej ceste. Ak by to nebolo tak, ne­mohol by som v žiadnom prípade písať knihu, ako je táto. Bolo by to abso­lút­ne nemožné. Takže mám živé svedectvo u Pána a tiež ovocie u mnohých bratov a sestier. To je tiež časť mojej Záruky.

 

Akú záruku máte vy? Má nejakú hodnotu? Uvažovali ste niekedy o tejto otázke? Keď cestujete do zahraničia, ma­li by ste mať váš pas a vízum, ale pre túto najdôležitejšiu cestu vášho života, nemusíte mať platné vízum, hoci to mô­že­te predpokladať. Čo, keď skončíte na nesprávnom mieste bez možnosti návratu, pretože táto cesta bude jednosmerná? A to „nesprávne miesto“ nemusí byť jazero ohňa a síry, ako večné zatratenie, ale miesto tmy a plaču a trápenia.

Ak máte Záruku (vízum) od Pána, Sláva Pánovi. Ak nie, chce­te ju mať? Ak áno, pokračujte v čítaní, uvažovaní, medi­to­va­ní a uve­do­mo­vaní si, že táto kniha nie je teologická študijná prí­ručka. Ona je živou časťou môjho srdca, obsahuje živé skú­se­nosti s mojím Pánom a s mnohými bratmi. Je praktic­ká a cez ňu vám Pán tiež môže pomôcť na vašej ceste.

 

6. Potrebuje to naozaj nadľudské úsilie dosiahnuť Plnú Spásu našej duše, čo je koniec našej viery. (1Pet. 1:9) Naše úsilie samo o sebe to nedosiahne. Pán vo Svojej Láske, Milosti a Múdrosti vždy pripraví všetky správne podmienky pre náš úspech a prispieva Svojou Mocou. S Jeho Mocou sa naše úsi­lie stáva nadľudské.

 

Za prvé, vyžaduje to vašu ochotu urobiť také dôležité roz­hod­­­nutie, nie vo vaších myšlienkach, ale definitívne vo va­šom srdci. Myšlienky v mysli majú malú moc, rozhodnu­tie v srdci prinesie vašu ochotu do pohybu a plodnosti.

 

Za druhé, vyžaduje to, aby vaše srdce uverilo, že Pán vy­koná vo vás to, čo vy v žiadnom prípade nemôžete vyko­nať. Budete pýtať a On vám dá. Budete hľadať a On vás k tomu privedie. Budete klopať a On vám dvere otvorí – lebo aj On klopal a vy ste Mu dvere otvorili.

 

Za tretie, čítajte Jeho Slovo a žiadajte Ho, aby vám ot­vo­ril vaše vnútorné, duchovné oko, ucho a chápanie. (Lk. 24:45). Pamä­tajme si, že bez Neho nič nevykonáme a bez nás a našej spolu­prá­ce, On nič nevykoná. (2Kor. 6:1)

 

Boh nepotrebuje našu pomoc,

Boh potrebuje našu spoluprácu!

 

My sa musíme pohnúť a ísť. Začiatok hýbania vyvoláva naj­väč­ší odpor. Akonáhle ste v pohybe, odpor rapídne kles­ne, každý inžinier vám to po­tvrdí, včítane mňa. A hoci to vždy bude naše srdce, ktoré bude projekt­o­vať našu cestu, Pán vždy nasme­ruje naše kroky! (Pr. 16:9// Žm. 32:8,9) Inak by sme pokračovali na ceste k seba-zničeniu, seba-vražde a nebo­li by sme si toho ani vedomí! Toto Slovo nám zaru­ču­je, že vždy dospejeme do správ­neho cieľa. Ale Pán nemôže nasmerovávať niekoho, kto sa nehý­be, práve tak, ako nikto nemôže riadiť auto, ktoré nie je v pohy­be. Tak teda, po­hnime sa – veriaci, čo sa nehýbu – v Mene a v Moci Nášho Pána!

 

Akonáhle sa Slovo Pána dostane do nášho srdca, sme schop­­ní Mu uveriť. A akonáhle Mu uveríme, začne Ono uvoľ­ňovať Život Krista do nášho srdca, pretože Jeho Slovo je živé a mocné. (Žid. 4:12) To, čo žije, má moc premôcť to, čo je mŕtve a odstrániť to. Faktom tiež je, a mu­sí­me to obja­­viť skúsenosťou na vlast­nej koži, že uve­riť niečo, čo sa zdá byť nemožné, vyža­du­je duchovnú  prácu.

Keď Duch Svätý príde žiť do vášho ducha a srdca, bude vás viesť do každej pravdy, (Jn. 16:13) do vášho premá­hania-víťa­ze­nia, uschopní vás premôcť, uteší vás kedykoľ­vek to bude podľa Neho po­trebné a napokon vám dá pravdi­vú Záruku. Veríte tomu? To je všetko, čo teraz potrebujete – veriť a nikdy nepochy­bo­vať o Bohu, o Jeho Slove, o Jeho Vernosti a Moci.

 

7.       Kríž je duchovný Princíp, Zákon, ktorý bol usta­no­vený v Radách Boha pred založením tohto sveta. V tých­to Radách Boha, Náš Pán bol ukrižovaný (a my s Ním) tiež pred založením sveta. (Zj. 13:8) Tento Princíp a Zákon bol apliko­va­teľ­ný nielen pre Nášho Pána, ale pre nás všetkých, ktorí sme boli do Neho vložení predznalosťou Nášho Otca.

Práve tak, ako je Zákon Ducha Života, podobne je aj Zákon Hriechu a Smrti! (Rim. 8:2)

 

Kríž  zničil Zákon Hriechu,

Duch zničil Zákon Smrti.

 

Tieto Zákony sú podobné zákonom prírody. Každý vie, že nemôžeme vzdorovať alebo nedbať na zákon zemskej príťaž­livosti. On existuje a ovplyvňuje každého, či tomu člo­vek verí, ale­bo nie, či sa mu to páči, alebo nie. Človek nemá výberu. Už ste sa niekedy pokúšali zanedbať zákon prí­­ťaž­livosti? Ak nie, potom nezanedbávajte ani Zákon Hrie­chu a Smrti.

 

Ak by veriaci naozaj verili a dívali sa na Zákon Hriechu a Kríža, Smrti a Života ako na niečo, čo nielen, že existuje, ale je ne­­meniteľné a ovplyvňujúce ich životy a určujúce ich osudy, potom by to možno pohlo ich srdcia, aby hľadali a našli pod akým Zákonom vlastne žijú svoje pozemské ži­voty. Ak neviete, či ste duchovne živí alebo mŕtvi, potom vám Pán môže poslať niekoho, kto vie a povie vám.

 

Predtým, než ukončíme tento pre nás všetkých životne dôle­ži­tý bod, pozrime sa, ako nám Pán predložil tento Prin­cíp, tento Zákon Kríža na samom počiatku ľudstva. Boh nám predstavuje dvoch ľudí, dvoch veriacich, jeden prijal Kríž a druhý Ho od­mie­tol. Každý veriaci po­zná tú príhodu, ale nie každý musí vidieť, čo nám Boh tým vpravde ukazu­je. Pozrime sa preto ešte raz na samotné jad­ro príhody o Kainovi a Ábelovi a zopakujme si na­sle­dov­né fak­ty z hľadiska Kríža.

 

Ábel postavil oltár, ktorý reprezentoval Kríž a obetoval Bohu baránka, ktorý reprezentoval jeho život a tiež budú­ceho Baránka Božieho! Ábel tým vyhovel Zákonu Hriechu a Kríža. Preto Ábel bol prijatý a požehnaný.

 

Kain tiež postavil oltár, ktorý tiež reprezentoval Kríž, ale ne­obe­toval na Kríži svoj život. Obetoval to najlepšie, čo jeho vlastný život vyprodukoval a tým zachoval Hriech v sebe samom! Boh odmietol jeho obetu, keďže Zákonu Hrie­chu a Krí­ža nebolo zadosťučinené a obeť Ježiša Krista bola anulo­vaná!

 

Preto, Kain bol odmietnutý a prekliaty! Potom Kain zabil Ábela svojho brata. (1M. 4:3-11) To pre­klia­tie sa v ňom ihneď ukázalo cez ten veľký hriech.

 

Akú hlbokú a hroznú pravdu nám tu Pán ukazuje od sa­mého počiatku ľudstva? On nám ukazuje, že všetci veriaci budú roz­de­le­ní do dvoch skupín „bratov“. Jedni prijmú svoj kríž a obetujú Bohu samých seba, svoje vlastné živo­ty. Boh prijme ich obetu, bude potešený a požehná ich a (pomaly) vymení ich vlastný, naturálny, hriešny život za Svoj Božský Živo­t. Tí druhí odmietnu ich kríž a namiesto samých se­ba, pokúsia sa obetovať Bohu to najlepšie, čo ich hriešna ná­tu­ra vypro­du­ko­vala. Boh odmiet­ne ich obetu a namiesto, aby boli požeh­na­ní, budú prekliati!

Mám veľmi silnú intuíciu v mojom duchu, aby som pre­hlásil na tomto mieste nasledovnú pravdu a duchovný fakt, čo sa týka kliatby:

Znovu-zrodení veriaci môžu byť prekliati! (Jer. 17:5; 48:10// 1Kor. 16:22, atď.) Poznamenávam, že citáty zo Staré­ho Zákona platia aj na veriacich Nového Zákona v duchovnom zmysle.

Toto je ďalšia horká pravda, ktorú nesmieme zanedbať. Pozastavme sa najprv pri tejto veľmi dôležitej pravde a uváž­­me nasledovné svetlo zo Slova Božieho. Pán hovorí cez Jeremiáša:

 

„Takto hovorí Pán: Nech je prekliaty ten, ktorý vkladá dôveru do človeka a činí telo svojím ramenom (silou), a ktorého srdce odchádza od Pána.“ (Jer. 17:5)

 

Prosím, aby ste ani na sekundu nemysleli a neverili, že Boh tu hovorí k pohanom a akosi vylučuje z tohto Slova Svoj vybraný ľud Izraela, alebo budúcej Cirkvi. Jednoduchý dôkaz tohto faktu je ten, že Srdce pohana nemôže odísť od Pána, pretože nikdy s Pánom nebolo!

 

Znovu-zrodený veriaci je spravodlivý vo svojom duchu, preto­­že uveril, ale môže mať bezbožné a podvodnícke srdce a nespravodli­vé myšlienky. Pravda? Tento znovu-zrodený veriaci je Du­chom žia­daný vrátiť sa k Pánovi! (Iz. 55:7) Teda, v neja­kom bode jeho srdce odišlo od Pána a on začal dôvero­vať ľuďom a stal sa prekliatym!

 

 

*     *     *

Na tomto mieste som nasmerovaný Duchom Pána, aby som zo Starého Zákona vybral dôležitý fakt týkajúci sa kliatby, ktorý platí aj dnes na náš duchovný život.

 

Aj úprimní a poctiví veriaci sa môžu dostať do kliatby tým, že uveria a prijmú od iných podvedených veriacich alebo vodcov kar­nál­­ne cesty ako „manipulovať“ pravdu alebo podporovať ná­­boženské projekty, ktoré sú proti Slovu Božiemu.

 

Mnohí veriaci môžu byť dobre oboznámení s príhodou Uzu a jeho náhlej smrti, keď sa snažil podržať Archu Úmlu­vy dopra­vo­va­nej na voze, keď voly vybočili z cesty. Uza, úprimný a poctivý Izraelita so šľachetným úmyslom bol zabitý Bohom pre jeho chybu... a Dávid, kráľ Izraela bol na to nahnevaný! (2Sam. 6:3-8) Či táto stará príhoda má pre nás dnes ne­ja­ký dôležitý význam? Istotne ona má.

Ako sme už predtým povedali, každá osobnosť a každá uda­losť v Starom Zákone má v Novom Zákone duchovný význam a dôležitosť. Uza predstavuje úprimných, pocti­vých a dobre zmý­šľa­júcich veriacich v Cirkvi, ktorí sa dotýkajú Osláveného, Vy­vý­šeného Pána, Kráľa kráľov, sediaceho na Tróne Svojho Otca v Nebi, svojou rukou telesnosti! Dávid (v tomto príbehu) repre­zen­tuje vodcov v Cirkvi, ktorí sú hotoví “prepravovať Pána” ich ľudskými prostriedkami a nie podľa Slova Božieho.

 

Archa mala byť nesená Levitmi, lebo oni boli vybratí Bohom na tento účel a to spôsobom predpísaným Bohom a nie ľuďmi. (2M. 25:10-15) Toto bolo tiež deklarované tým istým Dávidom, ktorý bol predtým nahnevaný. (1Para. 15:2) V Novom Zákone má byť Pán–Pravda tiež nesený” tými, kto­rých si Boh vybral a dal Cirkvi za tým účelom a nie hocikým! On má tiež byť nesený” spôsobom predpísaným Bohom a nie, ako si ľudia pred­­­stavujú. Duch určuje, kto bude niesť” Pána–Pravdu a ako, a kto najprv potrebuje byť zdokonalený a naučený tými, ktorí boli daní Cirkvi za tým účelom. (Ef. 4:11)

 

Pán naskutku povedal “A tak choďte a učte všetky ná­ro­dy…” (Mt. 28:19). toto ale neplatí na každého znovu-zro­de­ného veria­ce­ho!… ako mnohí kazatelia faloš­ne kážu a učia. Toto Slovo platilo pre jedenástich učení­kov ku kto­rým Pán hovo­ril (Mt. 28:16,18) a ktorí boli povo­la­ní pre ten účel. Títo jedenás­ti vlastne reprezentujú všet­kých bu­dú­cich učeníkov (Jn. 8:31), ale nie hoci­kto­­rého alebo každého veria­ceho! Či nevi­dí­me tento jedno­du­chý fakt?

 

Je Náš Boh Bohom poriadku alebo chaosu? Odkedy môžeme slúžiť Bohu a Cirkvi” akokoľvek chceme, kedy­koľvek chceme, kdekoľvek chceme, akýmkoľvek spôsobom chce­me alebo kto­koľ­vek tak chce? Keď Mojžiš a Áaron ne­mali slobodu konať voči Bohu, ako chceli alebo si predsta­vo­vali, potom prečo si my myslíme, že takú slobodu máme? Sme snáď väčší, než Mojžiš, ktorý hovoril s Bohom tvárou v tvár? (2M. 33:11) Či Mojžiš a Áaron sú naštepení do nás” alebo sme my naštepení do ních”? (Rim. 11:24) Potom prečo mnohí služobníci učia, kážu, radia alebo dovoľujú iným, aby slúžili” týmto čokoľvek, kedykoľvek, ako­koľ­vek, či kto­­koľvek” spôsobom bez pýtania sa Pána? Oni môžu tým­to spôsobiť, že mnohí veriaci padnú do tej istej chyby, do ktorej upadol Uza a budú Bohom “postihnutí smrťou”.

 

 Stanú sa prekliatymi pretože smrť je vždy spojená s kliat­bou tak, ako život je spojený s požehnaním. Ale ich krv bude poža­do­va­ná z ruky tých, čo ich do tej chyby viedli, ne­varovali ich a neučili ich pravde. Toto sa vzťahuje jak na úprimných a počest­ných (ale nevedomých) karnálnych ve­ria­cich, tak aj na všetkých nedospelých veriacich, ako aj na tých bezbožných, ktorí sa snažia slúžiť” Bohu. (Ez. 3:17-21)

Dobre urobíme, ak si uvedomíme ešte jeden fakt. Muse­lo byť hnusným pre Pána dívať sa, ako Jeho Archa Úmluvy, ktorá reprezentovala Jeho Osobne, bola ťahaná volmi na voze a nebola ne­se­ná na pleciach Levitov. Rovnako hnusné musí byť pre Pána, kedy­koľvek sa snaží­me niesť Jeho Sväté Meno a Pravdu na naších vozoch telesnosti ťahaných na­ší­mi náboženskými ídeami … volmi. Posúďte sami, či je to tak, alebo nie, ak máte srdce na chápanie.

 

*     *     * 

 

Tento istý fakt prekliatia platí aj na služobníkov, ktorí pra­cu­jú vo vinici Pánovej, ako flegmatici, lenivci, pokrytci, líšky, hadi, klamári alebo sa pokúšajú slúžiť Cirkvi svojou vlastnou „mú­dros­ťou“ a nie podľa Plné­ho Evanjelia, Plnej Pravdy Božej. Pre takých služobníkov je napísané:

 

Prekliaty je ten, čo koná dielo Pánovo podvodnícky, a prekliaty je ten, čo zadržuje svoj meč od (preliatia) krvi.“ (Jer. 48:10)

Nuž, čo toto Slovo znamená pre nás v dobe Nového Zákona? Ja verím, že prvá časť tohto Slova je jasná a nepo­tre­buje ko­men­tár. Tá druhá časť znamená, že ten, čo má slúžiť Pánovi a Jeho Cikvi musí používať svoj Meč (Slovo Božie – Ef. 6:17), aby prelieval krv = starý život veria­cich! Lebo Slovo Božie nám bolo dané za tým účelom a nie, aby sme Ním chlácholili našu telesnosť, karnalitu, čiže, náš vlastný, starý, natu­rál­ny, hriešny život!

 

Starý, naturálny, hriešny život je v krvi. (3M. 17:14// 5M. 12: 23(7)) Nový Život je v Duchu (Jn. 6:54,63). Zmŕtvych­vsta­ný Pán mal mäso a kosti, (Lk. 24:39) ale nemal krv! Preto, ktorý­koľvek služob­ník, ktorý používa Slovo Božie, aby Ním “lichotil, chlá­cho­lil telesnosť a tým uspokojoval starý život a nedotýkal sa krvi vo veriacich”, ten je prekliaty!

 

Ako môžete lichotiť, chlácholiť telesnosť, karnalitu a uspo­ko­jovať starý život? Kázaním poloprávd, citovaním slad­kých prísľubov Božích, zatiaľčo nedbáte na “horké” prav­dy Božie; kázaním pasáží Slova, ktoré sa nikdy nedo­tý­kajú starého života (starej nátury) veriacich, ktorá je ne­pria­teľom Krista. Veríte tomuto faktu?

Napokon, 1Kor.  16:22 naznačuje veľmi jasne, že všetci tí ve­ria­ci, čo milovali iba seba, nikdy seba nezapierali, nikdy nevzali svoj kríž, nikdy Pána nenasledovali a v dôsledku toho, nikdy Pána nemilovali budú prekliati pri Jeho Prí­cho­de! To je to, čo „Anatema Maranatha“ znamená. Duch Pánov inšpiroval apoš­tola Pavla, aby toto napísal cirkvi v Korinte!... a tým aj všet­kým nám. Či ste ozaj so mnou? Či táto pravda bola niekedy káza­ná v Cirkvi? Ani v naších snoch!

Ste ochotní overiť si vlastné vedomie v tomto ohľade? Robí to pre vás nejaký rozdiel, či ste po­žeh­naní alebo pre­kliati? Ste si vedomí svojho vlastného du­chovného stavu alebo nie? To, čo veríte sami o sebe nemu­sí byť pravdou v pla­men­ných očiach Pána. (Zj. 1:14) My si nemusíme byť vedo­mí mno­hých dôležitých vecí v našom kresťanskom živote. Po­zrime sa a uvedomme si, čo nám Pán ukazuje v hore­uve­de­ných a tiež v nasle­dujúcich odstavcoch.

 

Vráťme sa ku Kainovi a Ábelovi a chápme, že tí, čo od­mietli (a stále odmietajú) svoj kríž a sú prekliati budú vždy pripravení „zabiť“ svojích bratov, ktorí prijali svoje kríže a sú po­­žehnaní. A opäť, smrť a „zabiť“ tu znamená odde­liť sa od ich prítomnosti, odmietnuť Ábelov, ich posolstvo, slovo života, ich spoločenstvo, žalovať na nich, obvi­ňo­vať ich, búriť sa proti ním, vzdorovať im a ich úsiliu, úlisne od­lákať od ních ich bratov, zakazovať iným, čo len čítať ich písomnosti, navštevovať ich obecenstvo a podob­ne. Či toto nestačí pre „zabíjanie“? Vidíte teraz, prečo sú oni prekliati ľudia? A Kain nebol prekliaty Ábelom, ale zemou, ktorá prijala Ábelovu krv! (1M. 4:11) Pravda?

 

Čo je nebezpečné je, že všetci títo „Kainovia“ dnešných dní sú nerozoznateľní od iných veriacich. Oni žijú medzi nami a nema­jú pred Bohom žiadnu bázeň. Sú typickými „činiteľmi neprá­vosti“, ktorí budú vyhodení do vonkajšej temnoty. Ich vedomie je mŕtve a bez viery nemôže byť ani nija­ko oživené. Obviňujú Ábelov a predkladajú im verše Slova Božie­ho, ktoré im za danej situácie vyhovujú, ale ktoré tí Kain­ovia sami nežijú, nedokážu žiť a ani nemajú v úmysle žiť. Buď sú totálne slepí, že to sami nevidia, alebo sú pokrytci naj­hrubšieho zrna,  pretože ich ovocie svedčí proti ním!

 

Či prekliaty veriaci sa môže opäť stať požehnaným? Či jeho mŕtve vedomie môže byť oživené? Nuž, my vieme, že s Bohom je všetko možné, aj tomu, kto verí je všetko mo­ž­né. (Mt. 19.26// Mk. 9:23) Pán je schopný rozoznať v ľudskom srdci aj ten najmenší pohyb smerom k Nemu a začať „robiť niečo ohľadne toho“. To „niečo“ my nemusíme vedieť, ani poci­ťo­vať v sebe, ale mali by sme tomu aspoň veriť pozna­júc Charakter Nášho Láskavého a Milosrdného Pána.

 

Tak, ako sú rozdielni „Kainovia“ tak sú rozdielni aj „Ábelo­via“. Ja verím, že v konečnej fáze, mnohí Kainovia môžu byť v priebehu ich života zmenení na Ábelov a to vďaka ne­pre­stá­va­júcej Milosti a úsiliu Nášho Pána, ktorý si „neže­lá, aby niekto zahynul, ale aby každý došiel k  pokániu.“ (2Pet. 3:9) Môžme teda povedať, že...

 

mŕtve vedomie môže byť oživené a prekliati veriaci sa môžu stať požehnanými AK sú privedení k pravdivému pokániu zo srdca, aby sa stali ochotní položiť svoje staré životy na oltár Boží a boli ochotní milovať svojích bratov a sestry a nie ich „zabíjať“. Potrebuje to naše modlitby a dobrotu Božiu doviesť ich do takéhoto opravdivého a efektívneho pokánia. (Rim. 2:4b)

 

To horeuvedené znamená, že prekliati veriaci sa musia od­vrá­tiť od ich bezbožných a prekliatych ciest. (Iz. 55:7) Nuž ale to isté sa vlastne prihodilo každému z nás. Ako poha­nia sme všetci boli prekliati. Keď sme učinili pokánie Pánovi a obrátili sa, stali sme sa pože­hna­nými. Pravda?

 

V tomto bode sa s vami podelím s niečím, čo je možno najväčšia tragédia v Cirkvi Ježiša Krista. Tí najhorší Kaino­via sú tí, čo sú už dnes zatratení do pekla! Boh má predznalosť. A niektorí z nich môžu dnes pasto­ro­­vať, kázať, učiť, viesť kongregácie, alebo tiež inak „poslu­­­ho­vať“ Cirkvi Ježiša Krista! Niektorí iní môžu byť profe­sor­mi na fakul­tách teológie, či v seminároch. Sú to akoby farizeji Nového Záko­na, ktorí sú už teraz zatratení do pekla tak, ako boli tí zo Sta­­rého Zákona. (Mt. 23:33) Pán mal voči ním veľký hnev, a ja mám tiež... a vy by ste práve tak isto mali mať.

 

Postavte sa „do ich čižiem“, pozrite sa cez ich oči a rozu­mej­­te cez ich temnú, seba-spravodlivú, pokryteckú myseľ a po­chopte ich pýchu a nenávisť hocičoho a hocikoho, kto s nimi nesúhlasí. Možno by ste potom boli schopní vidieť, že kedykoľvek videli Ježiša prichádzať, povedali si sami v sebe asi toto:

 

Zasa prichádza ten „chlapík“, ten tesár z Nazaretu... s jeho bandou vagabundov, rybárov a inej zberby. Prevra­cia naše náboženstvo, všetky naše tradície, všetky naše pre­­svedčenia... znesväcuje soboty, je a pije so smilnicami... aj bez umytia svojích rúk. A nielen to, ale ničí našu reputáciu.. verejne, pred ľudom Izraela... odporuje našej autorite, aro­gantne zpytuje naše vedo­mosti... nemá pred nami, vodcami Izraela, žiadny reš­pekt. Či nie je nám on nebezpečný? A ce­lému Izraelu? A nášmu nábo­ženstvu a všetkým naším tradí­ciám?...

 

„Ak ho takto necháme, všetci v neho uveria, a prijdú Rimania a vezmú i naše miesto (vodcovstva) aj národ (Izra­­ela). A jeden z nich menom Kaifáš, súc v tom roku najvyšším kňa­zom, im povedal: Vy neviete nič, ani nemy­slí­te, že je pre nás účelné, aby jeden človek (Ježiš) zomrel za ľud, a nie aby zahynul celý národ.“ (Jn. 11:48-50)

 

Na základe svojho náboženského zápalu zachovať si formu ich mŕtve­ho náboženstva, tradícií ako aj ich vlastné vodcovské miesta, oni sa konečne rozhodli zabiť Muža, ktorý to všetko „ohrozo­val“! Vôbec im nevadilo, že On bol ich Mesiáš, Pán Slávyna tom vôbec nezáležalo! Chceli zachovať svoje mŕtve náboženstvo a ich vodcovské pozície a to za každú cenu.

 

Absolútne nič nerozumeli o tom Mužovi, o Jeho Posol­stve, Jeho Evanjeliu, Jeho Slovách alebo Jeho Misií. On ne­­prišiel, aby zničil Zákon alebo Prorokov, ale aby to všet­ko vyplnil Svojim Životom (Mt. 5:17) a priniesol Svoj Život do ich mŕtveho nábo­žen­stva. Ale oni o tom nechceli ani len počuť. Pán plakal nad Jeruzalemom, čo znamená, nad Svo­jim vlastným ľudom (Mt. 23:37,38) a nie nad pohanmi.

 

Farizeji Nového Zákona sú vo svojej náture a zámeroch presne tí istí. Chcú zachovať svoje mŕtve náboženstvo a ich vodcovské miesta za každú cenu! Sú pripravení ukrižovať každého, kto to akokoľvek ohrozuje. A oni majú moc na­huc­­­kať ľudí, aby kričali „Preč s ním, preč s ním.“ A nielen to, ale fari­ze­ji, vodcovia Bohom vybratého ľudu, verejne priznali, že ich kráľom bol rímsky Cisár (Jn. 19:15), čo zna­me­ná, Satan a nie Boh! Veľmi jasne sa zapredali a to bez toho, aby si to boli uvedomili.

 

Začnite otvárať oči, veriaci, ak si želáte prežiť. Niektorí z týchto zatratených ľudí vedú vás preč od Kráľovstva Ne­beského, zatvárajúc ho pred vami dnes, pretože sami do Neho ne­vchádzajú. (Mt. 23:13) Oni sú pyšní, aro­gant­ní, po­kry­tec­kí a úlisní a vás aj vyhadzujú zo „svojích ná­bo­žen­ských organi­zácií“! Moja rada pre vás v Mene Ježiša Krista je táto: Nebojte sa ich a nebojte sa odísť od ních, z ich or­ganizácií v čase, ktorý Pán dopredu pozná! Nekonajte na základe hnevu, či ranených emócií. Pánovo načasovanie bu­dete poznať vo vašom vlastnom srdci.

Na záver tejto sekcie musím dodať veľmi dôležitý a tiež praktický fakt, ktorý sa dotýka veľmi mnohých veriacich, ktorí sú tiež farizej­skí v ich náture. Chápme Slovo Božie a viďme Jeho dôsled­ky aspoň vo dvoch dôležitých bodoch:

 

(1) Vodcovia Cirkvi, vyvoleného ľudu Božieho Nového Zákona, ktorí majú farizejské srdcia, majú schopnosti, hor­li­­vosť a prostriedky cestovať alebo vysielať do celého sve­ta rádio, či TV programy získavajúc novovercov pre ich formu náboženstva a priviesť ich do Cirkvi.

Tragédiou je, že títo novoverci sú potom tými istými vod­ca­mi učinení dvakrát horšími „synmi pekla“, než sú títo vodcovia sami! (Mt. 23:15) Títo novoverci sa potom môžu stať podobní kúkolu zasiateho na poli nepriateľom (diab­lom). A Pán hovorí, že oni sa majú ponechať na poli až do žatvy a potom budú od­de­le­ní a spálení. (Mt. 13:24-30) Takže my musíme s nimi spolu žiť (aj v Cirkvi) až do konca sveta.

 

(2) Kedykoľvek Pán hovoril k farizejom a zákonníkom, On povedal „Beda...“. Význam tohto Jeho Slova je úžasný a má úžasné následky pre veľmi mnohých kresťanov. Pán používa to isté Slovo voči tým, čo „nazývajú dobro zlom, a zlo dobrom; ktorí dávajú tmu za svetlo a svet­lo za tmu; ktorí dávajú horké za sladké a sladké za horké! BEDA tým, ktorí sú múdri vo vlastných očiach a mú­dri vo vlast­nom náhľade.“ (Iz. 5:20,21) [Niektorí vodcovia  aplikujú ten­to istý verš aj na mňa dúfajúc, že to “beda” príde na mňa!]

 

Nemusíte byť farizejmi, aby ste upadli pod to isté odsú­de­nie, čo „beda“ v skutočnosti znamená.. Ak veriaci neod­po­vedajú na Pánove volania, žiadosti, či pozvania alebo ignorujú Jeho služob­ní­kov a pritom si myslia alebo veria, že oni sú správni a konajú dobro, zatiaľčo Panovi služobníci chybujú a konajú zlo – potom sú pod tým istým „BEDA“!

Ak znovu-zrodení veriaci, ktorí sotva čo „uschli od ich krstu vodou“ opravujú, oponujú, či inak súdia tých, čo môžu byť ich duchovní otcovia alebo aj starí otco­via, potom to isté BEDA platí aj na nich, pokiaľ takíto ne­u­činia poká­nie a nezačnú vyrastať z takého odsúdenia a nezačnú sa meniť. Toto nie je náboženská teória, dotýka sa to nášho vlastného života a osudu.

 

Môžu existovať tisíce praktických príkladov, kde toto BEDA je aplikovateľné na veriaceho, ktorý vyplňuje Slo­vo Božie v Iz. 5:20,21. Je neskonale ľahké dať svetlo za tmu, alebo sladké za horké, alebo dobro za zlo. Všetci takí ve­ria­ci sa tiež nazývajú „činitelia neprávosti“.

 Mám horu skúseností s takými veriacimi v horeuvede­ných oblastiach. Telesnosť v mnohých veriacich je taká pyš­ná, aro­gant­ná a pekelná, že iba „beda“ ju môže vyliečiť, alebo ju od­strániť. Žiadne množstvo kázania, učenia, ra­de­nia, varovania, či diskusie takúto prácu nevykoná.

Čo teda povieme o tom „BEDA“? Je to iba malé slovíčko, ktoré inak nemá fyzický vplyv na veriaceho. Je tak? Nuž, vôbec nie! Bude to hrozná životná skúsenosť, cez ktorú veriaci budú musieť prejsť. Skutočné „beda“ prichádza ako „odmena“ pre tých, čo postavili Slovo Božie hore noha­mi a takto žili bez toho, aby mali čo len omrvinku strachu pred Bo­hom. Ak chcete vedieť viac, prosím, prečítajte si Knihu Zja­venia (napr. verše 8:13; 9:12; 11:14; 12:12, atď.), kde tri posledné trúby sú anjel­mi Boha na­zý­va­né „beda“.

 

A Cirkev všeobecne bude unesená priposled­nom trúbení“, čo znamená pri poslednom beda! (1Kor. 15:51// Zj. 11:15, 14:12-16, viac si povieme v kap. 4 a 5 tejto knihy)

 

Každý pravý veriaci, ktorý je pod Krvou Krista bude síce za­cho­­va­ný od hnevu Božieho, čo je sedem čiaš (Rim. 5:9// Zj. 16:1-17), ale nie nutne od tých sedem trúb a posledných troch „beda“! Iba premo­žitelia-víťazi nepod­lie­hajú pod „beda“, ale sú oni všet­ci unesení predtým, než trúbenia a „beda“ započnú a sú posa­de­ní na Tróne v Nebe­siach. (Zj. 12:5, viď viac v kap. 5 tejto knihy)

 

Teraz sa pozrime na „činiteľov neprávosti, ktorí sú tí, čo robia ohavné veci prevracajúc pravdu hore nohami (Iz. 5:20,21). Patria sem tiež mnohí služobníci, ktorí poslu­hu­jú Cirkvi rôzne dary Ducha (proroctvo, vedomosti, uzdra­vova­nie, konanie zázrakov) bez toho, aby poznali Pána ne­jakým živým spôsobom. (Mt. 7:22,23) Mnoho ďalších fak­tov je na­pí­sa­ných o týchto čini­te­ľoch neprávosti. Uvážme nie­k­toré oči­vidné príklady zo Slova Božieho ohľadne týchto čini­te­ľoch neprávosti, ktorí sú veriaci a nie pohani.

 

Oni sú príjemcovia neobyčajného potrestania (Job 31:3; 34:22-27), sú nenávidení ľudia (Žm. 5:6), nepoznajú Pána a ne­volajú na Pána. (Žm. 14:4,5) Sú pokrytci, porovnávaní sú ku bezbožníkom a v srdci majú zlomyselnosť. (Žm. 28:3) Oni sú pyš­ní, ich pád je zpečatený, budú vyťatí a uschnú ako zeleň byliny (Žm. 36:12,13; 37:1,2). Sú tiež zlostníci a vzbúrenci taj­ne strie­ľajúci do nevin­ných jedovaté šípy (Žm. 64:3-9) a tí z nich, čo nikdy neučinia poká­nie z ich neprávostí budú zni­čení na veky vekov, lebo oni sú nepriateľmi Pána! (Žm. 92:8-10) Oni sú tiež spurní ľudia, (Žm. 94:4) ich cesty sú krivoľaké, (Žm. 125:5) na­stavujú osídla a smeč­ky pre spravodlivých, (Žm. 141:9) atď., atď., atď.

Budeme pokračovať, alebo to stačí? A títo „činitelia ne­prá­vos­ti“ sú medzi nami a mnohí slúžia Cirkvi! Cesta Pá­nova je silou pre bezúhonných, ale zkazou pre tých, čo kona­jú neprávosť. (Pr. 10:29; 21:15)

Nuž, čo je teda ich BEDA? Pán nám toto hovorí:

 

Za prvé, ich dom (tiež znamená ich rodinu a spoločen­stvo) padne a veľký bude jeho pád (Mt. 7:26,27).

Za druhé, vyhodení budú z Kráľovstva a hodení do von­kajšej tmy, tam bude plač a  krípanie zubov (Mt. 8:12; 22:2-14; 25:11,12, 26,30// Lk. 13:24-28).

Za tretie, budú buď veľmi bití, alebo menej bití podľa kaž­dého prípadu (Lk. 12:47,48).

Za štvrté, uvážte ďalšiu horkú pravdu vypovedanú Pá­nom Ježišom Kristom v Mk. 9:42-50 a podívajte sa, na koho ona platí a prečo. Uvážte tiež, ako Pán chápal a my­slel tieto Svoje Slová a či si my môžeme dovoliť na ne zabudnúť pretože im snáď dobre nerozumieme.

 

Ja verím, že táto horká pravda je v skutočnosti omnoho horkejšia, než sme si kedy uvedomili alebo predstavovali alebo boli pripravení veriť. Nuž, brat Hanola nenapísal ani jedno slovo v tejto pasáži Písma. Ale brat Hanola je nená­vi­de­ný jednoducho preto, že prináša Slovo tejto horkej pravdy do pozornosti veria­cim a Cirkvi a že to Slovo cituje! Brat Hanola to robí, pretože (s výnimkou veľmi, veľmi mála) nikto iný to Slovo necituje, nekáže Ho, ani nevysvet­ľu­je, čiže, „neprelieva krv svojim Mečom“ (Jer. 48:10). Satan nenávidí túto pravdu a pokúša sa ju zakryť so všetkým, čo má k dispozícií a cez každého služobníka, kto­ré­ho on má v Cirkvi Ježiša Krista.

 

Najväčšia opozícia voči Pravde neprichádza zo sve­ta, ale zvnútra Cirkvi a od mnohých cirkevných vod­cov! Nezabúdajme, že Satanovo sídlo je V Cirkvi a nie vo svete a on prebý­va tiež medzi nami! (Zj. 2:13)

 

Nuž, prečo Satan tak veľmi nenávidí túto pravdu? Satan nená­vidí túto pravdu, odporuje jej a bojuje proti nej pretože táto pravda samotná rozbíja jeho podvody na triesky. A keď to ona rozbíja, Satan a jeho sily zla sú od­ha­ľova­né do naha. Akonáhle sú nahí, sú hotoví, nemajú žiadne iné zbrane na boj, pretože nemôžu operovať viditeľne. Operujú jedine v tajnosti, za oponou, v temnote, nepozorovane, pokrytecky. Pán nám dá oveľa viac v nasledujúcej kapitole. Pre každého pravdivého veriaceho by mal prísť deň, kedy tieto sily tem­na a zla by sa mali začať báť jeho a nie opačne.

Budete uvažovať o týchto veciach a faktoch vo svojom srdci a mysli? Sú tieto veci pre vás zjavením? Ak áno, Sláva Náš­mu Veľkému a Majestátnemu Pánovi Ježišovi Kristovi. A ak ste už sami videli a skúsili tieto fakty, potom tiež osla­vujem Pána pre vás. Ste požehnaní a povolaní a vybraní slú­žiť Kráľovi kráľov v plodnosti. Vaša láska pre Pána je čistá a vaša odmena bude za vašou predstavivosťou. (1Kor. 2:9)

 

 

PRAVDIVÁ HĹBKA PODVODU

 

Prvú vec, ktorú chcem priviesť do svetla je duchovný fakt, ktorý si mnohí veriaci nemusia uvedomovať. Mnoho krát som zakúsil, že kedykoľvek boli sily zla a temna spo­me­nuté, kedy­koľvek bol Satan spomenutý menom, na veria­cich to pôsobilo ako „studená sprcha“ a bolo jasné, že sa cí­tili veľmi nepríjemne. Nemajú slobodu hovoriť o týchto si­lách zla a o ich akciách.

 

Mnohí môžu byť dokonca urazení alebo zmätení, keď Satan dostáva ponižujúce mená a nie je s ním jednané ako s „dôstoj­nosťou“! Ich kameň úrazu môže byť v Júdovi 8,9, preto­že asi ne­rozumejú, že Júda nebol nikdy inšpirovaný, aby diablov nazýval „dôstoj­nosťami“. A ďalej, Satan nebol ešte porazený na Kríži Kal­vá­rie, keď archanjel Michael bol s diablom v spore o telo Moj­­ži­šovo. Satan bol v tom čase ešte stále „princom tohto sveta“ (Jn. 12:31; 14:30). Satan ako Lucifer bol tiež bývalým “vedúcim” archanjela Michaela. Slovo v Júdovi 9 je z toh­to pohľadu pocho­pi­­teľ­né a prav­di­vé. Ale po Kríži Pána, Satan ztratil všetkú moc a “dôstojnosť” práve tak, ako všetci jeho princovia a mocnosti.

 

Satan tiež mal svojich archanjelov, ktorí boli učinení prin­cami nad rôznymi časťami sveta (napr. Dan. 10:13). Títo diabli, títo princovia tohto sveta ukrižovali Nášho Pána Slávy, pretože nemali múdrosť, boli hlupáci (1Kor. 2:7,8) Keď teda nazý­vam Satana “hlúpym bláznom”, vyjadrujem pravdu Písma. A keď ľudia Sodomy a Gomory sú nazývaní “špinaví, telo poškvr­ňu­júci sníl­ko­via” (Júda 7,8, slov. preklad je nepresný), potom o koľko špinavší je Satan, ktorý ich znečistil? Keď teda nazývam Satana “špinavým”, vy­ja­dru­jem­ opäť pravdu Písma. Satan je “špinavý snílko zne­čis­­ťu­júci telo, po­hŕdajúci panstvom a rúhajú­ci sa dôstojnos­tiam” (Júda 8) a to omnoho viac, než hociktorí z ľudí, kto­rých on takto zničil. Ale Satan stále zostal “dôstoj­nos­ťou, vlád­com” našej starej náture, kde on vládne. Naša stará nátura teda môže byť ľahko urazená, zmätená, keď je Satanova “dôstoj­­­nosť” napádaná, alebo nerešpektovaná.

 

Väčšina veriacich nechce ani počuť o týchto silách, ani ich spomínať. Nikdy nepoužívajú meno Satan, mnohí pove­dia iba „ten zlý“, ako keby nemohli ani vysloviť jeho meno. Vždy by radi zostali ďaleko od týchto vecí a učenia. Zástu­py veriacich by boli prirodzene poľakané, keby zistili, že niektoré z týchto síl môžu prebývajú v ich starej náture, ovplyv­­ňovať a riadiť ich živo­ty! Tento duchovný fakt je jednodu­cho niečo nemysliteľné, neprijateľné a hrozné, čo len uvážiť hoci­­ktorým „dobrým“ kres­ťa­nom. Predsa len, je to pravda pre všetkých z nás!

 

Začnime si uvedomovať, že väčšia časť podvodu, kto­rým tieto sily operujú a klamú veriacich nemusí vôbec vy­ze­rať ako niečo zlé, ošklivé, nechutné alebo hrozné! Faktic­ky, opak je pravdou! Oni nás môžu podviesť, hlboko ovplyvniť naše živo­ty, vykoľajiť nás a držať nás od Pána buď prirodzenými alebo nadprirodzenými skutkami, slova­mi, svedectvami, zjave­nia­mi, či inými úkazmi, ktoré sa všetky zdajú byť pravdivé, nebeské, biblické a teda žia­dú­ce. Môžu nás podviesť humánnou dobrotou, prehnanou prospe­ri­tou, bez nášho kríža a bez zapie­ra­nia samého seba! (Mt. 16:24) To je snáď ten najväčší podvod, ktorým zakrý­vajú svoje ope­rácie. Nikdy by ste neupodozrievali sluš­ne vyze­ra­jú­ceho kaza­teľa, staršieho, biskupa alebo evan­je­lis­tu (muža, či ženu!) s Bibliou v ruke hovo­ria­ceho k vám zpoza kaza­teľ­ne, že by takto mohol(la) „slúžiť“ Satanovi a jeho silám temna a zla! Či áno? Naozaj? V pravde?

 

Prestaňme sa teda vyhýbať týmto otázkam a uváž­me v na­šom srdci a mysli pravdu zo Slova Božieho. Tieto fak­ty môžu byť celkom nové a prekvapujúce pre mno­­­­­hých veriacich a môžu spôsobiť revolúciu vo vašom kres­ťanskom náhľade, viere, kráča­ní a pokroku. Môžu vás tiež zachrániť od mnohých budúcich hlbokých problémov, šokov, ba aj od smrti.

Modlím sa, aby vás Pán posilnil, aby ste mohli uvá­žiť Je­ho Pravdu vo svojom srdci a mysli, čo sa týka síl zla, vidieť ich skutočné podvodníctvo a byť od neho vyslobodení.

 

Kedykoľvek sa spomenie meno Satan, či diabol, mno­hí ve­ria­ci si automaticky môžu predstaviť, že sa jedná o oškli­vú, hroz­nú a odpudzujúcu kreatúru. Absolútne nie! Satan je opisovaný v Knihe Ezekiela ako „kráľ Týru“ a  ma­li by ste si prečítať celú pasáž, kde Boh k nemu hovorí. (Ez. 28:11-19) Chcem priviesť do vašej pozornosti fakt, ktorý môže byť celkom šokujúci pre veľmi mnohých veria­cich. Ten fakt je, že Satan, bývalý Lucifer, (Iz. 14:12) bol stvo­rený „...plný múdrosti a dokonalý v kráse.“ (Ez. 28:12)

Čo pre nás tento fakt dnes znamená? Mnoho! A ak nie ste ochotný uveriť týmto veciam a vyjsť z toho hrozného podvodu, môže vás to stáť váš život! Počúvajte...

Pán nikdy nevzal od Satana múdrosť a krásu s ktorými bol stvorený ako Lucifer! Viem, že to môže byť absolútne neuve­ri­teľ­né, ba aj šokujúce pre mnohých čitateľov, ale pokra­­­čujte v čí­ta­ní a vidzte sami pre seba. Pán neberie zpäť, čo On dá. Pán je­di­ne povedal Satanovi: „Tvoje srdce sa po­vý­šilo pre tvoju krásu, zkazil si svoju múdrosť pre svoju skvelosť.“ (Ez. 28:17)

 

Toto Slovo Božie nás informuje, že Satanova múdrosť bo­la skorumpovaná, zkazená. Čo to znamená? Ja verím, že jeho mú­drosť, inteligencia, chytrosť, skvelosť nezmizla, ale stala sa hriešnou, čo znamená, postavenou proti Bohu, proti Jeho plánom, účelom a želaniam, postavená pre vojnu o Trón Boží, postavená pre účely zla. Inteligen­cia zla môže byť naskutku veľmi vysoká inteligencia, ale namie­re­ná a používaná exkluzívne pre účely zla. Jeho krása bola v tom istom zmysle skorumpovaná, tak že sa stala hriešna. Čo to znamená? Opäť verím, že ona nezmizla ako taká, ale je používaná skoro ako návňada pre účely zla. Mnoho žien môže byť prirodzene krásnych, ale mnohé môžu zneužívať svoju krásu pre vábenie, či niče­nie mužov. Potom je ich krása skorumpovaná a zlá, lebo je používaná pre účely zla.

„Lebo prikázanie je lampou, a zákon je svetlom, a ká­rania kázne sú cestou života. Aby ťa držalo od zlej ženy... nežiadaj si jej krásy vo svojom srdci...“ (Pr. 6:23-25a)

 

Nemožno povedať jasnejšie, že krása nemusí zmiznúť, aby sa stala skorumpovanou a zlou. Nový Zákon potvrdzuje ten istý bod prehlasujúc cez Apoštola Pavla, že...

„sám Satan sa pretvaruje na anjela svetla. Nuž teda, nie je to veľ­kou vecou, ak sa i jeho služobníci pretvarujú, ako čo by boli služobníkmi spravodlivosti, ktorých koniec bude ale podľa ich skutkov.“ (2Kor. 11:14b,15)

 

Anjel svetla nebol nikdy ošklivý, ani hrozný, ani ne­­­chut­ný, ani zle vyzerajúci! Či registrujete túto horeuvedenú pravdu? Krásna žena vám môže kázať zo Slova Božieho, ktoré Slovo jej zakazuje, čo len ho­vo­riť! (1Kor. 14:34) Boh zaručene nehovorí k takej žene, ani nepočúva jej modlitby. Ona slúži satanovi a nemusí si toho byť vedomá. A nikto jej nič nepovie! Haló?

Tieto verše (2Kor. 11:14,15// 1Kor. 14:34,35) tiež ne­bo­­li nikdy ká­za­né so zámerom odkryť a priniesť pravdu ľudu Božie­mu. Existujú určité pasáže v Slove Božom, ktoré Satan urobil „tabu“ pre kázanie, učenie, diskutovanie a pre pri­ne­se­nie pravdy do svet­la v Cirkvi Ježiša Krista! Prečo? Preto­že ich pravda je to po­sled­­né, čo by Satan chcel, aby sme uvi­de­li. Ich pravda je pre neho a jeho kráľovstvo temna tak nebez­pečná, že ho môže zničiť v krátkom čase. Ale ak táto pravda nie je známa a po­užívaná Cirkvou, potom je to Cirkev, čo je zničená, čiže – zneschopnená vo svojom boji, položená na nosítka, bez po­moci, neúčinná – ako Ona v skutočnosti aj je! A hlavná príčina pre túto žalostnú situá­ciu je podvod a zavreté srdcia!

 

Preto, jediná cesta pre veriacich ako z tohoto von je otvo­riť svoje srdcia Pánovi, Jeho Slovu, Jeho Duchu a Prav­de! To je všetko! On aj tak vidí naše celé srdce, ako vidí celé peklo a zatratenie! (Pr. 15:11)

 

Či veriaci, ktorý toto číta uváži túto du­chovnú realitu vo svojom srdci? Opäť prichádza na scénu naša ochota. Otvo­re­né srdce a ocho­ta – to je všetko, čo Pán od nás požaduje! Či sa Cirkev konečne ozve Pánovi? Len Pán vie. Môj humánny optimizmus je blízko nuly, lebo je on zalo­­­žený na faktoch histó­rie Izraela a Cirkvi a na mojich skúsenostiach. Ale Pán neprestal vo­lať, ho­vo­riť, klo­pať... volať, hovoriť, klopať... volať, hovo­riť, klopať. Ale dokedy?...

 

 

Jedno jasné znamenie času, kde sa nachádzame, ktoré teraz spomeniem a ktoré nepotrebuje otvorené srdce, iba otvo­rené oči, je nasledovné. Sekta satanistov bola v existen­cií v Kalifornií, USA, už mnoho rokov. Dnes ich možno náj­sť v iných krajinách sveta, ako sa rýchlo rozmnožujú. Vy­­stupujú ako „náboženstvo“ a publikujú články, ktoré by mali patriť do humoristických časo­pi­sov.

Jeden taký článok, ktorý prišel do mojej pozornosti počas mojej misie na Slo­vensku bol v českých novinách „Právo“ (18.09.2004, str.16) kde satanisti uverejňujú svojich tzv. „Deväť prikázaní“:

Ř  Satan znamená uspokojenie žiadostivostí a nie ich potlačo­vanie!

Ř  Satan znamená žijúcu existenciu, nie vymyslené duchovné bájky!

Ř  Satan znamená nepoškvrnenú múdrosť, nie pokrytec­kú seba-ilúziu!

Ř  Satan znamená láskavosť voči tým, čo si ju zaslúžia, nie lásku premrhanú na nevďačných!

Ř  Satan znamená odplatu, nie nastavenie druhého líca!

Ř  Satan znamená zodpovednosť voči zodpovedným, nie starostlivosť voči vydieračom!

Ř  Satan znamená človeka, ako obyčajné zviera, niekedy lepšieho, väčšinou horšieho, než tí, čo chodia po šty­roch; človeka, ktorý vďaka „božskej, duchovnej a in­telektuálnej evolúcií“ sa stal najzkazenejším zvieraťom!

Ř  Satan znamená všetky tie takzvané hriechy, ktoré vedú k fyzickej, mentálnej a emocionánej spokojnosti!

Ř  Satan je ten najlepší priateľ, ktorého Cirkev kedy mala, pretože po všetky tie roky on ju držal v chode!

 

Toto je, ako ďaleko dnes Satan zachádza a má kopu na­sle­dov­níkov! Potrebujete viac hnoja pre svoje duše? Satan vám, samozrejme, nikdy nepovie, čo sa vám stane po smrti, ani vám nikdy nepovie, čo sa stane jemu a to veľmi skoro! Najprv bude hodený do bezodnej priepasti, väzenia na 1.000 rokov. (Zj. 20:1-3) Potom bude z väzenia na krátku do­bu uvoľnený a potom hodený do jazera ohňa a síry, kde bude mučený dňom a nocou na veky vekov! (Zj. 20:7-10)

 

Takže - ► Satan znamená smrť, väzenie a mučenie na veky vekov! On tiež znamená nepoškvrnenú sprostosť, najväč­šie po­kry­tectvo, podvodníctvo a zlo v tomto Stvorení!

 

Citovaný publikovaný materiál je dôkazom, že Satan sa tiež stal desperátnym, prestal sa schovávať a začína sa uka­zovať berúc riziko, že bude postrehnutý ako najväčší blázon Vesmíru – čím on aj je!

 

 

Uvážme teraz pravdivú a pre mnohých veriacich novú hĺbku pod­vo­du, ako ju môžme postrehnúť a vyhnúť sa jej vysoko deštruktívnym následkom.

 

Podvod je najúčinnejšia zbraň nášho nepriateľa. Nemáme žiadnej možnosti vedieť, byť si vedomí, že sme pod­vedení, jedine, že nám Pán ukáže priamo alebo nepria­mo cez iných alebo cez naše vlastné ovocie... skutky, slová, zámery, atď. Akonáhle začnemne vidieť alebo zpoznávať, že sme podvedení, už nie sme podvedení. Je to pravda?

Tento podvod môže byť tak jemne rafinovaný, že člo­vek by nikdy neuveril, ani si nedokázal predstaviť, že  môže byť až tak podvedený a zvedený do chyby, či do pasce, do skutku, či do zlého uzáveru, ktoré veci môžu mať vážne ná­sledky. Napríklad, veriaci môže mať myšlienku, ktorá môže viesť do nevinnej zábavy nenaznačujúc žiadne nebezpečie, ztratu alebo deštrukciu. V tom istom čase, vedomie jeho oko­­­lia alebo okolností môže byť otupené. On nemusí byť schopným pred­ví­dať následky svojích činov alebo nečin­nos­ti, ba jeho prirodzené inštinkty (nehovoriac ani o du­chov­­ných) môžu „zmiznúť“. Človek môže byť upozor­ne­ný svojími priateľmi alebo inými, ale on ich všetkých „veselo igno­ruje“. Tie vážne následky nemusia byť vždy fyzické, ale vždy sú duchovné!

 

Ak my nikdy nezpytujeme svoje myšlienky, ich účel a pra­meň, možné dôsledky, ich základ, potom akákoľvek myš­lien­ka nás môže poľahko zviesť... pomaly, krok za kro­kom, myš­lienka za myšlienkou, jeden plytký a rafinovaný podvod za dru­hým... až dokiaľ nie sme vykoľajení a pripra­vení na omnoho hlb­ší a efektívnejší podvod. Toto tiež platí na naše biblické vedo­mos­ti a presvedčenia.

Toto neplatí na našu vieru, lebo viera je len jedna, je tvorená Našim Pánom (Žid. 12:2), ona nemôže byť podvedená, nemá nič spoločného s našími myšlienkami, a teda, čo sa týka pravdivej viery, nemôže existovať žiadny rozdiel medzi veriacimi. Ale horeuvedný fakt platí na naše vedomosti a presvedčenia, keďže sú oni tvárnené našími myšlienkami a rozumovaním a každý veriaci má svoje vlastné presvedčenia a rozumovanie.

 

Napríklad, ak ste raz boli učení alebo ste počuli alebo číta­li, že znovu-zrodený veriaci nemôže nijako ztratiť svoju Spásu, stali ste sa ľahkou obeťou takej myšlienky. Prečo? Lebo taká myš­lien­ka je lo­gic­ká, dobre zapadá do rámca Božej Lásky a Milosti a tiež niekto­rých veršov Písma. Predsa však, obsahuje v se­be taký jem­ný a ra­fi­no­va­ný podvod, že keby ste nikdy usi­lovne nepátrali po prav­de v iných pasážach Písma, zostali by ste v tom podvode až do smrti a nikto by vás nepresvedčil o opaku.

Tento princíp podvodu cez myšlienky a rozumova­nie platí na všetky presvedčenia všetkých a najrôznejších ve­riacich v najrôz­nej­ších denomináciách bez roz­dielu.

 

Myšlienky úprimných veriacich rozdelili Cirkev na ívery! Myšlienky úprimných pohanov donesú ich

do večného zatratenia!

 

Mohol by som podať mnoho praktických príkladov na u­ve­dené duchovné fakty, ale ja verím, že stačí, keď uvi­dí­me, pocho­pí­me a budeme si vedomí uvedeného princípu.

Neprinesiem veľa teológie a mentálneho cvičenia do tejto témy. Slovo v 2Kor. 11:13-15 je celkom postačujúce a je možné ho často postreh­núť na mnohých miestach a v rôz­nych formách. Devas­tá­cia vyplývajúca z faktu tohto Slova môže byť jasne pozorovaná v hocičom, čo dnes nesie meno “kresťanstvo”.

Niektoré význačné body a skúsenosti, ktoré by mali byť veľ­mi pomocné a užitočné aspoň pre otvorené a ochot­né srdcia sú stručne opísané v nasledujúcich bodoch.

 

 

A.   Vnútorné rozpory v Cirkvi

 

Nikdy v histórií nebola Cirkev Ježiša Krista tak rozdele­ná, tak podvedená a tak neochotná nasledovať Pána, Jeho Slovo, Jeho Svetlo, Jeho Pravdu, Jeho Cesty, Jeho Súdy a Vôľu, ako dnes. Výsledok je úplná tragédia a bezná­dej­­nosť, keďže Cirkev nemôže stáť súc takto rozdelená. (Mk. 3:25) Musí byť bolestné pre veriacich, ktorí vpravde milu­jú Pá­na, dívať sa na túto situáciu, ktorá sa fakticky zhor­šuje tak­mer deň za dňom. Človek by mohol napísať hrubú knihu iba o tom­to bode. Ale ani taká hrubá kniha by nepomohla žiad­ne­mu veriacemu, ktorý má zavreté srdce a neochotnú dušu.

Prednesiem vám iba dva príklady, ktoré môžu byť ty­pic­ké a všeobecne známe medzi mnohými veriacimi, takže mnohí môžu mať k ním vzťah a ich uvážiť.

 

1. Vodcovstvo „Anglikánskej cirkvi“ diskutuje otázku vy­svä­­covania homosexuálnych služobníkov. Berú to vážne a zdá sa, že to chcú vyriešiť spravodlivo a ku vzájomnej spo­kojnosti. Mali by sme sa zpýtať jednoduchú otázku: Aký problém oni vlastne majú? Je to „problém“? Kto im prinie­sol tento problém? Pán? Nie! Satan ho priniesol! Ako to vieme? Slovo Božie je nad slnko jasnejšie.

Či sa Satan v Rajskej Záhrade nepýtal ženy: „Či na­ozaj po­vedal Boh... nebudete jesť z neho (zo stromu poznania dobra a zla), ani sa ho ne­dot­kne­te, aby ste nezomreli“? (1M. 3:1-3)

 

Či on nekoná presne to isté i dnes s inou ženou (Angli­kán­skou cirkvou) hovoriac: „Či Boh naozaj povedal... že tí, čo robia také veci (homo­sexuálne) sú hodní smrti...?“ (Rim. 1:27-32// 3M. 18:22; 20:13!)

Táto záležitosť je jednoduchá a jasná v Slove Božom a  niet otázok na riešenie pre človeka, lebo oni boli dávno vy­rie­še­né Samotným Bohom. Boh si nežiada našu pomoc v  súdení – On si žiada našu poslušnosť, aby sme my vyko­­návali Jeho Súdy. Je to pravda, či nie?

Takže tí, čo „diskutujú túto otázku“ a sú aj ochotní vy­svätiť homosexuálov sú služobníci Satana! Prečo? Lebo sa neostýchajú zanedbať alebo zpytovať Slovo Božie, robiť Boha luhárom alebo nekompetentným v rozhodovaní tejto dôležitej otázky! Boží Súd je týmto bezbožným, zlým a podvedeným dušiam jas­ne nepri­ja­teľ­ný a nespravodlivý! Kto sa odvažuje propago­vať takú idiotskú myšlienku, jedine Satan?

Bol to Satan, ktorý „utvoril“ týchto homosexuálov a les­bián­ky a teraz im hovorí, že ich „rozdielny životný štýl“ je Bohu perfektne prijateľný, že Boh ich miluje a víta ich služ­bu! Aká to naskutku idiot­ská ídea! Ale mnoho veriacich,  ako aj služobníkov z vod­covstva (včítane anglikánov) je dnes tak hlboko podve­de­ných, že sú schopní prijať idiotské ídei a propagovať ich. To je pre Satana úžasné víťazstvo! Ich vodcovia dokonca zakladajú svoje rozhodnutia na „demokratickej voľbe“ hriešných duší a nie na Slove Svätého a Spravodli­vé­ho Boha! Je to absolút­ne odporná aféra a je na zvracanie.

 

A ja ani nespomínam otázku manželských dvojíc „toho isté­ho pohlavia“, ak taká vec vôbec existuje. Toto je naskut­ku satan­ské a tiež na zvracanie. Čoskoro budú ľudia vchád­zať do man­žel­stva s ich psami, koňmi alebo mačkami; aj medzi nimi je predsa „láska“, či nie? Aj zvieratá sú morálne vyš­šie, ako títo ľudia, lebo nenájdete „párik toho istého po­hla­­via“ v žiadnom hniezde, alebo brlohu. Je mi na zvraca­nie! Malo by tak byť aj každému veria­ce­mu v Kristu.

 

2.  Problém sa môže vyskytnúť v kongregácií, spolo­čen­stve, alebo v akejkoľvek inej skupine veriacich. Toto sa stáva čoraz častejšie v týchto dňoch. Jeden starší môže mať inú ídeu alebo riešenie, než iní. Niet na tom nič zvláštneho, alebo zlého. Čo mô­že byť zlé je, ako sa takýto problém rie­ši. V mnohých prípadoch Pán nemá „šancu“ predložiť Svo­je riešenie, dať Svoju radu. Cirkevní vodcovia používajú vlastné ídei, pochop, obratnosť a autoritu, ktoré môžu byť v pria­mej opozícií Slovu Božiemu. Pán nemá „klerikálny límec“, ani tituly, nie je žiadny „Doktor“, ani „PhD“, ani „ThD“. Nikdy nie je nazývaný „Velebný“, „Ve­­­ľa­dôstojný“ alebo „Naj­dô­stoj­nejší“, takže, „chudák“ Pán všetkých pánov je mimo!

Či som sarkastický? Áno, definitívne som. Ak hriešny, špi­navý a smrteľný človek si prisvojuje titul „Velebný“, ktorý jedine patrí Pánovi všetkého Stvorenia, potom je jasné, že titul prišiel od Satana zvyšovať a posilňovať ľud­skú pýchu. My môž­me preukazovať „velebnosť-úctu“ oso­be (Ef. 5:33// Žid. 12:9, slov. texty sú chybné), ale nemáme jej dávať také tituly, lebo oni plodia pýchu. Služobník, čo rád ukazuje svoje akademické alebo cir­kev­né tituly je pyšný na svoje vlastné úspechy! Je ďaleko od kríža a teda od svojej užitočnosti, ako služobník Pána. Napokon, „Evanjelium Dr. Lukáša“ neexistuje.

Preto, ľúbilo sa Otcovi Ne­bes­kému schovať tieto veci, tieto tajom­­­stvá Svojej Pravdy pred (svetsky) mú­dry­mi a prezie­ra­vými (pyšnými) a vyjaviť ich ne­mluv­­ňa­tám. (Mt. 11:25,26)

 

Takže „riešenie“ problémov sa môže riadiť pravidlom väč­šiny, ale­bo je urobené ľuďmi s titulmi bez ohľadu na to, čo môže Slovo Božie v takých prípadoch hovoriť! Človek sa neprávom zmocňuje autority Boha a pokúša sa riadiť Je­ho Cirkev, zatiaľčo je to Sám Pán, ktorý buduje a riadi Svo­ju Cir­kev. (Mt. 16:18) Ako je to potom, že človek sa ne­obra­cia k Pá­novi pre Jeho direktívy, kedykoľvek je to po­treb­né? Alebo, čo je to, čo sa človek „snaží vybudovať“, alebo ria­diť? Či sú to jeho vlastné (humánne) inšti­tú­cie a pod­ľa jeho záľuby? Človek nič nevlastní. No, nie je to člo­vek, ale Satan, ktorý cez človeka môže riadiť Cir­kevné zále­ži­tos­ti bez toho, aby bol objavený!

 

Problémy sú tiež riešené (ak sú vôbec riešené) cez hu­ma­nis­tic­ké prístupy. Starší, alebo iní vedúci sa pokúšajú rie­šiť problé­my cez vlastnú dobrotivosť, pochop, súcit, psy­cho­lógiu, atď. Ale kde v Biblií je napísané, že Boh potrebu­je ľudí, aby Mu po­moh­li vyriešiť problémy? Boh potrebuje ľudí, aby hľadali a ko­na­li Jeho riešenia a súdy a nie opačne. A kde je napísané, že jeden starší zpomedzi štyroch, či pia­tich nemôže dostať žiadne svetlo alebo zjavenie od Boha, ktoré rieši akýkoľvek problém v spoločenstve? Teda, Boh si podľa mnohých duchovných vod­cov nemôže vybrať otvo­rené srdce a nemôže mu dať Svoje Svetlo! Je to pravda? Posúďte sami.

Dostal som tú istú otázku od jedného pastora z Apo­štol­skej Cirkvi, kde som mal obecenstvo na nejaký čas a kde som dal tri prorocké posolstvá (ktoré boli ignorované). Pýtal sa ma, prečo Boh dáva svetlo o jeho kon­gre­gácií mne a nie jemu? Povedal som mu, že Boh dáva Svoje svetlo kaž­dému otvorenému srdcu bez ohľadu na osobnosť. Takže, ak by boli bývali nejaké otvo­re­né srdcia v jeho kongre­gácií, všetky by boli bývali obdržali to isté svet­lo a odpo­ve­de na ich problémy, ktoré svetlo som obdržal ja. Žiad­­ne „pravidlo väč­šiny“ nebolo nikdy aplikovateľné u Pána, ale pravidlo otvo­re­ného srdca a pokorného ducha. Pán nikdy ne­dáva Svoje Svetlo na riešenie naších problémov nášmu staré­mu člove­ku, pretože on sám je problémom.

 

Ďalší príklad je zo Slovenska a je pozoruhodný. Jeden starší sa vzdal staršovstva a neskoršie opustil „svoje stá­deč­ko“ a svojho bývalého spolu­star­šieho a zmizol z obzoru bez slova asi tak na rok. Celý ten čas nemal žiadnu starosť, čo sa deje s „jeho stádeč­kom“. Potom sa zrazu vrá­til hľadajúc možnosti, ako by zno­va mohol „posluhovať“. Vrátil sa ale s tým, že ten verný starší by nemal viac byť starším, aby snáď nemal nad ním nejakú autoritu a nemohol by ho za jeho hlúpe chovanie nejako kázniť!

 

V tom aj uspel, lebo ten verný starší bol bezdôvodne a proti Slovu Božiemu zosadený zo staršovstva obvodným ka­za­teľom a stal sa čle­nom akéhosi „tímu spolupracovní­kov kazateľa“. Ten kaza­teľ [Dušan Uhrín] prehlásil, že „hoci je to ne­bi­blic­ké, jemu sa to zdá správne“! Pán hovorí, že tento kazateľ je mú­drejší, než Všemo­hú­ci Boh!... pretože Biblia je Slovo Všemohúceho Boha a Jeho Mú­­drosť! Ajajaj! Ukazuje to ale jeho úžas­nú pýchu, aro­gan­­ciu, tem­notu a ne­bezpečie v ktorom on je! (4M. 15:30,31!)

 Ten verný starší bol zosadený na úro­veň, kde je aj jeho man­žel­ka, ďalšie tri ženy zboru a aj ten ne­ver­ný „brat“! Ako sa na túto maškarádu díva Pán Neba a Zeme? Už ste niečo podobného zažili? To nie je všetko, čítaj­te ďalej a uvidíte naozaj úbohý stav vedenia tejto (Baptistickej) cirkvi.

 

Chovanie toho neverného brata z minulosti, jeho dôvo­dy, zámery, ako aj jeho obviňova­cí duch nie sú posudzova­né podľa Slova, teda duchovne, ale humanisticky. Vníma­nie a vier­a ver­ného staršieho, ktorý zo­­stal pri „stádečku“ je ne­povšim­nutá a pod­ceňovaná. Jeho kázanie v zbore je často preruš­o­va­né, kriti­zo­va­né, či inak napádané tým never­ným „bratom“, a to verejne pred celým zhro­­­maž­de­­ním! Nikto z autorít sa nepýta, prečo to robí a aký duch v ňom spôso­bu­je prerušo­va­nie služby verného staršie­ho. Duch Svätý by nik­dy niko­ho neviedol konať také diabolské činy, pretože On hovorí: „Nech sa všetko deje slušne a podľa poriadku.“ (1Kor. 14:40) Ani posluho­va­nie darov Ducha, ako jazykov, nesmie byť nikým prerušo­va­né. (1Kor. 14:27-33)

 

Iba diabolský duch dokáže verejne prerušovať kazateľa a tým prerušovať a porušovať Slovo Božie! Či niekto z ve­dú­­cich Baptistickej cirkvi na Slovensku má o to starosť? Či oni toto po­su­­­dzujú podľa Slova Božie­ho? Absolútne nie! Či by oni dovolili, aby ich kázne boli verejne prerušo­va­né? Keby kázeň nieko­ho z cirkevných vedú­cich bola niekym verejne prerušená, čo len raz, či by to bolo po­ne­­cha­né nepo­­všim­nuté, nepokarhané? Haló? Pravé ovocie je vidi­teľné cez skutky a tie ukazujú pravdu! (Mt. 7:16-20) Či máte skú­se­­nosti v týchto oblas­tiach alebo tomu ani nemô­žete veriť? Potom ani neviete, ako dnes diabol podvá­dza a po­ma­ly duchovne zabí­ja veriacich a ako jeho mnohí služob­ní­ci (tiež zpomedzi vodcovstva) operu­jú priamo v ovčíncoch! Možno ani nie sú znovu-zrodení Duchom Boha!

Ďalšia „perla“ je tiež z Baptistickej cirkvi na Slovensku, pou­kazuje na ich vodcovstvo a dotýka sa toho istého ver­né­ho staršieho opísaného hore. Dotyčný starší verne slú­žil svoj­­­mu baptistickému zboru vyše 13 rokov a jeho viera a služba neboli nikdy nikým z vedenia zpytované, či  akokoľ­vek zpochybňované. Kázal, učil, spieval a skladal aj vlastné piesne a celé tie roky to robil zdarma. On má svoj dom a  mladú rodinu. Vyše troch rokov je on bez práce a tak veril, že mu bude zverené platené miesto kaza­te­ľa vo svojom alebo v inom bap­tistickom zbore v oko­lí, kde ho aj chceli a potrebovali. Vedúci cirkvi mu najprv poslali dotaz­ník, ktorý bol zložitejší a pre­fíka­nejší, než ke­by sa prihla­so­val za člena komunis­tic­kej strany Severnej Kórey. Žiadny iný ka­za­teľ nemusel také niečo ohavného vypl­ňo­vať. Tento starší ho preto odmietol vyplniť.

Potom bol pozvaný na Radu vedúcich starších, kde bol pre­ve­rovaný ako keby bol poha­nom, alebo špiónom kontra­roz­vied­ky. Zpytovali sa ho na je­ho vieru, jeho náboženské posto­je a ná­zo­ry! To napriek jeho bez­­ú­honnej minulosti a vernej mnoho­roč­nej duchovnej službe v Pánovej vinici a napriek tomu, že tento starší úspešne vyštudoval Vysokú Teolo­gickú Školu v Ban­skej Bystrici a získal titul Bakalára teoló­gie od vlast­nej cirkvi!

 

Napokon vtedajší predseda Bap­tis­tic­kej cirkvi na Slo­ven­­sku (Tomáš Valchář) mu povedal: Choď do lesa drevo rúbať! V tom istom čase bolo asi sedem ne­obsadených kaza­­­­teľ­ských miest v zboroch! Haló? Ste schopní to­mu­to uve­riť? Ak nie, čítajte ďalej... a  uvážte aj Slovo Božie v Rim. 12:10-13 a 1Jn. 3:15-18.

 

Toto hovorí Ježiš Kristus T.Valchářovi a ostatným star­ším, čo s ním súhlasili: „Lebo akým súdom súdite, takým budete aj vy súdení, a akou mierou meriate, takou aj vám bude name­ra­né! ...Všetko teda, čokoľvek by ste chceli, aby ľudia vám činili, to isté aj vy im čiňte. Lebo to je Zákon a proroci.“ (Mt. 7:2,12)

 

A tento Pán Ježiš Kristus, ktorého oni ne­poz­najú sa každého z tých starších pýta: „Prečo súdite svoj­ho brata? A prečo ním pohŕdate (má­te ho za nič)? Lebo všetci budete stáť pred Mojou súdnou stolicou... Tak teda každý z vás vydá Bohu počet sám za seba.“ (Rim. 14:10,12)

Pán Ježiš Kristus pokračuje: „A či som Ja nenariadil tým, ktorí kážu evan­je­lium, aby žili z evanjelia? (1Kor. 9:13 ,14) Alebo som ich nieke­dy poslal drevo rúbať? Ak neuči­níte pokánie Mne aj vášmu bratovi a neobrátite sa od svojích bezbožných ciest, vaše neprávosti vám nebudú odpustené, ale budete hodení do vonkajšej tmy, tam bude plač a škrípanie zubov.“ (Mt. 8:12; 13:41,42) Hľa, Pán vás verejne varuje.

Kam speje táto organizácia, keď má vodcov, ktorí po­sie­lajú svojích vlast­­ných Baka­lá­rov teológie do lesa dre­vo rúbať? A zo­sa­dzujú ich nezodpovedne a bezdôvodne zo star­šovských pozí­cií, čo je nielen proti Slovu Božiemu, ale aj proti ich vlastnej Ústave? Ani sa nestarajú, či oni majú z čoho žiť? To snáď nero­bili ani farizeji Starého Zákona, ktorí boli už za ich života prekliati do več­né­ho zatra­­te­nia! (Mt. 23:33)

 

Je napí­sa­né: Pre­kliaty je ten, čo koná dielo Pánovo pod­vod­­nícky (úlisne, pokrytecky, nespravodlivo, nedba­lo) (Jer. 48:10) Sú títo vodcovia ochotní uvážiť, či toto Slovo náho­dou neplatí aspoň na niektorých z nich?

 

Teraz čitateľom prezradím, čo je pravdivá príčina ho­re­­uve­­de­­nej náboženskej „maškarády“. Jednoduchá a jasná prav­­da je táto.

Vedúci „Bratskej Jednoty Baptistov“ na Slo­ven­­­­­sku neofi­ciál­ne naznačili ich „bratovi“, aby sa vzdal sty­ku s Hanolom, alebo zabudol na ich cirkev! Ale, oficiálne mu poslali zdvo­ri­lo, no fiškálsky formulovaný list, kde mu radia, aby pokra­čo­val vo svo­jom zbore ako nepla­tený pra­cov­ník! (Jak. 2:14-17,19) Určite neve­dia, že ich „list“ spolu s prav­divými zámermi v ich srdciach je tiež zazna­me­naný v Kni­hách Pána, čo budú otvorené v Deň Súdu. (Dan. 7:9,10// Zj. 20:11-15)

Ich Ježiš musí byť iná osoba, než Tá opísaná v Písme, lebo „láska“ môže byť v ich slovníkoch, ale nie v ich srd­ciach. Pán to vie a ja tiež. Okúsil som „lásku“ niektorých ich starších v Ban­skej Bystrici. To, čo svedčí proti ním naj­viac je fakt, že doteraz nikto z nich ne­predložil ani jednu špecifickú evidenciu hocijakej chyby, či nesprávneho uče­nia v mojích písomnos­tiach pod­lo­že­nú Písmom! Ani jednu! Ja by som veľmi rád učinil pokánie a opra­vil akékoľvek chyby v mojích knihách! Pán Ježiš Kris­tus je mo­jím Živým Svedkom. Ale oni ma nenávidia a obviňu­jú ma bez akej­koľvek príčiny a zakazujú čítať moje písomnosti! Asi neve­dia, čo Pán hovorí o tomto duchov­nom fakte, a síce, že...

„Ktokoľvek nenávidí svojho brata, je vrahom... a žiad­ny vrah nemá večného života zostávajúceho v sebe.“ (1Jn. 3:15) To robil Izrael ich vlastnému Mesiášovi, Samot­né­mu Ježi­šovi Kris­tovi. (Lk. 6:22,23// Jn. 15:25) Nuž ale!

 

Toto je typická črta „obviňovateľov bratov“, nikdy ne­pred­lo­žia nič špecifického! Ukazujú svoj hnev a opozíciu cez vše­obec­nú náboženskú hantýrku, subjektívne názo­ry, myšlienky, či vlast­né presvedčenia – ale nikdy cez Slovo Božie! Ale keď sú prinútení, aby konečne špecificky pre­uká­zali svoj nesú­hlas, dajú vám tie verše Písma, ktoré sa hodia ku ich men­tál­nym argu­men­tom, ale ktoré oni sami nežijú a ne­prak­tizu­jú. Ich ovocie je jasne a priamo proti tým istým ver­šom! Sa­mozrejme, že to nevidia... lebo sú slepí aj voči svojmu vlastnému ovociu, ktoré smrdí! Ale ukazo­vať nie­ko­mu Slo­vo, ktoré vy sami nežijete je, akoby uka­zo­vať nieko­mu smer tam, kde ste v živote neboli a kde ani ne­má­te záujem niekedy v živote vôbec ísť.

 

Prečo sú takíto veriaci schopní útočiť na svojich bratov ver­ša­­mi Písma, ktoré sa im zdajú vhodné pre ich účel? A pre­čo sú rovnako schopní hrubo porušovať alebo aj nebrať do úvahy iné časti Pís­ma? Pretože to, čo veriaci môžu z Písma obdr­žať je určené stavom ich srdca a duše, teda, tým, čo oni . Watchman Nee to jasne vystihuje vo svojej vy­ni­ka­júcej kni­he „Uvoľnenie Ducha“[2] (strana 51):

„Je bez pochybností, že to, čo my SME určuje to, čo môžeme dostať z Biblie. Ako často sa človek vo svojej do­mý­šľa­­vosti a nafú­kanosti spolieha na svoju neobnovenú, po­ple­tenú a nečistú myseľ pri čítaní Biblie. Ovocím tohto úsi­lia nie je nič iného, než jeho vlastné myšlienky. On sa nijako nedotýka Ducha Svätého Písma. Ak očakávame, že stretne­me Pána v Jeho Slove, naše myšlienky musia najprv byť Bohom zlomené. Môžeme vysoko oceňovať našu dômyseľ­nosť a inteligenciu, ale oni sú Bohu veľkou prekážkou. Oni nás nikdy nemôžu uviesť do (chápania) Božej myšlienky.“

 

Na tomto mieste sa zdá byť vhodné citovať z brožúrky Hor­sta Schaf­­fránka „Súd začína v Dome Božom[18]“ (str. 1), kde on začína otázkou:

„Obrátim sa k vám, ako ku milova­ným Božím (Rim. 1:7), alebo budem k vám hovoriť, ako ku fleg­ma­tickým leňochom? Flegmatickí leňoši sú ľudia, ktorí číta­jú Bibliu, ale nekonajú to, čo čí­tali. Milovaný Boží je niekto, kto koná, čo číta."

 

Pán im ďalej toto hovorí: „Súďte pravdivý súd a každý z vás nech má milosrdenstvo a zľutovanie so svojim bra­tom... a nech si nikto z vás nepredstavuje zlo proti svoj­mu bratovi vo svojom srdci. (Zach. 7:9,10b)

 

Ale oni mali v pred­stave zlo vo svojich srdciach. A ak od­miet­nu počuť a zap­cha­jú si uši a odmietnu konať spra­vod­livosť, ako Pán prika­zu­je, potom veľký hnev príde od Pána. A tak, ako On volal a oni nepočúvali, tak prichádza veľmi týchlo deň, že oni bu­dú volať a On nebude počuť. (Zach. 7:11-13)

Ach, keby sa aspoň medzi nimi našiel, čo len jeden múdry Gamaliel, ktorý by im poradil, aby prestali bojovať a stavať sa proti tomuto dielu, aby prestali huckať ľudí, aby nečítali, ba aby pálili moje knižky! Lebo ak je moje dielo zo mňa, potom sa ono aj tak samo rozpadne. Ale ak je toto dielo naozaj z Boha, potom vy, baptistickí vedúci, bojujete proti Bohu! Či máte dosť poko­ry, aby ste si zobrali tú biblickú radu k srd­cu? (Sk. 5:34-39) Lebo ak si poradiť nedáte, potom krv všet­­kých tých, ktorých ste hucka­li a podviedli bude vyžadovaná z vašej ruky tým Vše­mohú­cim Bohom, proti ktorému dnes vehementne bojujete! Nech je tak, ako sa rozhodnete.

 

Ale ten Hanola, ktorého oni nenávidia sa takto modlí:

Pane Ježišu Kriste, maj zľutovanie nad nimi. Daj zrak tým, ktorí chcú vidieť a milosť tým, ktorí majú otvorené srdcia, lebo sú v nebezpečí zahy­nutia. Vidím ich, ako obete zla a nemám v srdci voči ním nič, hoci oni majú voči mne veľký jed a horkosť a tie ich pošpiňujú a vedú do záhuby. Odpúšťam im, lebo oni naozaj nevedia, čo robia mne aj iným a kam ich vedú. Amen.

 

Je jasné, že Satan je na mňa zúrivý, vďaka Ti Pane, lebo ten­to fakt je pre mňa osobne ozajstným komplimentom. Baptistická cirkev na Slovensku pravdepodobne trpela naj­viac počas ko­­munistického teroru a vždy bola považovaná za konzer­va­tívnu a biblicky založenú. Ak sa táto cirkev takto zkazila v jej duchov­nom stave a nie je „ani bratská, ani jednotná, ani biblická“, potom aký je stav ostatných cirkví na Sloven­sku? Či sa všetky stali svietnikmi, ktoré dávajú viac tmy, než svetla? Mali by si všetci pozorne prečítať Zj. 2:5.

 

 

B.   Slúžite Bohu alebo Satanovi?

 

Každý človek na zemi slúži alebo Bohu alebo Satanovi. Niet žiadnych výnimiek, žiadnych „neutrálnych ľudí“. Kaž­dý pohan slúži Satanovi a každý veriaci slúži buď Bohu alebo Satanovi.

Ak veriaci neslúžia Bohu v súlade s Jeho zjaveným Slovom, nežijú a nekráčajú v Jeho Duchu, potom oni slúžia Satanovi neja­kým spôsobom – či už sú si toho vedomí, či nie! Nie je toto hroz­né prehlásenie? Nuž, samo­zrej­me, že je. Hlavný bod je ten, že to je pravda. Boh nie je prekvapený, ale my sme. My všetci sme slúžili Satanovi po všetky tie roky pred naším Vykúpením – a neboli sme si toho vedomí! Je toto pravda? Existuje silný koreň a tendencia v našej prirodzenej duši pokračovať v slúžení Sata­no­vi aj po našom Vykúpení a nebyť si toho opäť vedomí! Pretože nikto nám nepovie plnú pravdu a nič nám nevysvetlí.

 

Skúste povedať decentnému, vzdelané­mu, zdvorilému, súcit­né­mu pohanovi, že on je životne spo­je­ný so Satanom a že jemu slúži! Skúste to isté povedať vzdelané­mu, no duchov­ne mŕtvemu teológovi, alebo karnálnemu, duševnému veria­ce­mu. Ak sa odvá­ži­te na to, je možné, že neskončíte v do­brom zdraví. Predsa ste mu ale hovo­ri­li pravdu! Ale uveriť takú pravdu pre týchto ľudí je abso­lútne nemožné!

Odvážime sa prezkúmať túto otázku? Odvážime sa pri­znať, že tento fakt by akosi mohol byť aj pravdou? Plná pravda môže byť viac šokujúca, než si odvážime predsta­viť. Ale práve tak je šokujúca aj plná pravda o našej Spáse. A aj by mala byť! My všetci potrebujeme byť z času na čas šokovaní.

 

Pokiaľ naše tlsté a lenivé  duchovné srdce nedosta­ne opravdivý „duchovný šok“, nezačne biť!

 

Predtým, než dám niektoré praktické príklady z mojej vlast­nej skúsenosti, rád by som urobil určité základné pre­­hlá­senia a položil pevné základy zo Slova Božie­ho pre túto extrémne dôležitú tému. Za tým účelom pôjdeme úplne na začiatok ľudstva a pozrieme sa a pochopíme v srdci, čo sa dialo.

 

1.  Pozrime sa a pochopme najprv tú opravdivú hĺbku a vý­sle­dok Satanovho podvodu na Eve a Adamovi. Satan nasledoval veľmi úskočne vymyslený plán, ktorým by odpú­tal pozornosť a túžbu človeka smerom od Boha ku jeho osobným záujmom! Človeku bolo ponúknuté otvorenie jeho očí, postavenie boha a po­znanie dobra a zla. Keď sa Eva po­zrela na strom poznania dobra a zla, jeho ovocie naozaj vyzeralo sľubne a tak si ona vzala a jedla a dala tiež svojmu mužovi Adamovi, a on tiež jedol. (1M. 3:4-6) Žena bola pod­vedená a nie Adam (1Tim. 2:14) v tom, že ona získa osobný úžitok tým, že bude jesť za­kázané ovocie. To bola základná návňada po­užitá Sata­nom a v človeku vyprodu­ko­vala sebeckosť, čo je Sata­nov cha­rak­­ter! Je to presný opak nezištnosti, obetavosti a pokor­­nos­ti, čo je Kristov Charakter. (Mt. 11:29) Je to pravda? Naozaj tomu veríte?

 

Predtým, než Adam padol do hriechu, on bol v duchu a  duši životne spo­­jený s Bohom, lebo Boh bol v Adamovom du­chu a duši a tak on mal Boží Charakter a živé spoločen­stvo v Prítom­nosti Boha. Po jeho páde, Adam „zomrel“ – bol „sepa­rovaný“ od Života Boha, hoci pokračoval žiť svoj vlastný naturálny, telesný život na zemi.

Najdôležitejšie slovo je toto: Adam neposlúchol Boha, ale dal prednosť nasledovaniu svojej vlastnej vôle a svojích osob­ných­ záujmov!

 

Preto Adam bol oddelený od Boha a vyhodený z Raja. Tým ztratil svoj životný spoj, svoju živú linku, svoju jedno­tu s Bohom, Božiu Prítomnosť a tým Jeho Chara­­k­ter! Táto du­chov­ná sepa­rácia znamená jeho „duchovnú smrť“, ktorú potom omnoho neskôr nasledovala jeho fyzická smrť.

 

2.        Keď Adam neposlúchol Boha, on tým poslúchol Satana a stal sa vo svojom duchu a duši životne spojený so Satanom! Cez toto spojenie Adam obdržal „život“ a prí­tomnosť Satana do svojho ducha a duše a tým jeho charak­ter. Ak by toto nebolo tak, potom by sme nikdy v celej exis­te­ncií ľudstva neokúsili a nepoznali pýchu, závisť, arogan­ciu, strach, žiarlivosť, tvrdohlavosť, bezbožnosť, falošnosť, luhanie, kradnutie, horkosť, vraždy a iné „cnosti“ Satana, ktoré všetky vyrastajú z jeho sebeckosti a pýchy! Pred svojim pá­dom, Adam tieto veci nik­dy nepoznal, keďže oni nikdy neboli v Bohu! Pravda?

 

S týmto zlým charakterom v Adamovi, Boh nemal zá­u­jem, či túžbu držať Adama vo Svojej Prítomnosti, mať s ním spoločen­stvo alebo mu dovoliť jesť zo Stromu Života, aby v tom skorum­po­vanom stave žil na veky. (1M. 3:22-24)

 

3.        Keď Posledný Adam – Ježiš Kristus – prišiel, On nikdy nesledoval Svoje osobné záujmy, nikdy nič ne­ko­nal pre Seba alebo zo Seba (Jn. 5:19), bol nezištný a po­kor­ný v srdci (Mt. 11:29) a vždy konal to, čo sa ľúbilo Otcovi. (Jn. 8:29). Ponížil sa, a čo je najdôležitejšie, poslúchol Boha vo všetkom včítane Svojej smrti na Kríži. (Fil. 2:8)

 

„Hoci bol Synom (Božím), predsa sa učil poslušnosti cez veci, ktoré musel pretrpieť. A súc takto zdokonalený, stal sa On Pôvodcom (Autorom) večnej Spásy všetkým tým, čo Ho poslúchajú.“ (Žid. 5:8,9)

 

Pán sa nestal Pôvodcom večnej Spásy tým veriacim, ktorí veria, že On existuje a majú o Ňom nejaké vedomosti, ale Ho nepo­slú­chajú! To tiež znamená, že neposlú­cha­jú Jeho Slovo, pretože Pán je Slovo = Logos (Jn. 1:1+14). Nikto z nás nie je spasený svojou túžbou, či želaním, ale svojou poslušnosťou Pánovi a Jeho Slovu.

 

Či vy (znovu-zrodení veriaci) naozaj neviete, že ste sluhovia tomu, koho poslúchate? (Rim. 6:16)

 

Čo tieto horeuvedené fakty ukazujú? To najdôležitejšie slovo spojené aj s Pádom človeka aj s jeho Spásou je slo­vo, ktoré sa v Cirkvi nepropaguje, neučí, nekáže a ne­prak­tizuje žiadnym pri­ja­teľným spôsobom.

To chýba­júce slovo je – poslušnosť.

Hociktorý človek môže započať cestu svojej Spásy ak poslúchne, čo Boh pre neho ustanovil. Sú to v podstate tri kroky z Písma, ktoré každý človek musí splniť:

 

a)      uveriť vo svojom srdci (nie hlave), že Boh vzkrie­sil Ježiša z mŕt­vych a vyznať to svojími ústami (Rim. 10:9, 10). Na základe tohto skutku viery, dotyčný je vykú­pe­ný a zapečatený Duchom Božím, ako nový „majetok Boha“. (Ef. 1:13,14// 2Kor. 1:22)

b)     učiniť pokánie vo svojom srdci za účelom odpus­te­­nia hriechov (Sk. 2:38). Na základe tohto skutku viery on sa stáva znovu-zrodený Du­­­chom Svä­tým. (Jn. 3:3-8) Po svojom znovu-zrodení on musí...

c)      byť pokrstený vo vode (ponorením – Rim. 6:4,5). Na základe tohto skutku viery on obdrží dar Ducha Svätého, Jeho Moc (Sk. 2:38// Jn. 1:12) bez kto­rej nemô­že ani začať, ani pokračovať v procese zdo­ko­naľo­va­nia svo­jej Plnej Spásy. (Žid. 6:1)

 

Ak ste nikdy neurobili kroky a) a b), potom nie ste ani vykú­pení, stále ste pohani! Ak ste nikdy neurobili krok c), nedostali ste dar Ducha Svätého a nemô­že­te začať vypra­co­v­á­vať svoju vlastnú Spásu s bázňou a tra­se­­ním. (Fil. 2:12) Môžete navštevovať akýkoľvek zbor, či spo­­ločenstvo, ktoré sa vám páči, spievať, modliť sa, dávať mi­­lodary a robiť všetko, čo ostatní robia, ale nikdy nebu­de­te schopní:

 

d)     vziať svoj kríž denne a zapierať samých seba, zapie­rať váš starý, prirodzený, hriešny charakter a nasle­dovať Pána, nasle­­dovať Slovo Božie (Lk. 9:23),

e)      pridať k viere cnosť, a ku cnosti známosť (Pána – Fil. 3:8 // 2Pet. 1:2; 3:18), a ku známosti umiernenosť, a k umier­ne­nosti pridať trpezli­vosť, a ku trpezlivosti pridať Boha­boj­nosť a k Boha­bojnosti bratskú do­bro­tivosť, a k bratskej dobroti­vosti lásku (2Pet. 1:5-9),

f)      snažne sa usilovať upevniť si svoje povolanie a vy­vole­nie (2Pet. 1:10),

g)     bojovať dobrý boj viery a uchopiť Večný Život, pre ktorý ste aj povolaní. (1Tim. 6:12) Ak by Timotej už bol býval mal Život Večný iba tým, že uveril v Krista, Apoštol Pavol by mu nikdy nebol býval odkázal, aby sa snažil ten Život „ucho­piť“ po svojom vykúpení! Pravda?

Konať horeuvedené a tak pokračovať k dokonalosti (Žid. 6:1, 2) bez Ducha Svätého je absolútne nemožné. Ak ale veriaci poslúchne horeuvedené kroky, potom sa on (po­stup­­ne) začí­na podieľať na Božskom Charaktere, Bož­skej Náture podľa draho­cen­ných prísľubov Boha. (2Pet. 1:4(20), slov. text je nesprávny) Jeho živé spojenie s Bohom je pomaly ustano­vo­va­né, jeho povo­lanie a vyvo­le­nie zabez­pe­­čované a jeho vstup do večného Krá­ľov­stva Náš­ho Pána a Spa­siteľa Ježiša Krista mu bude bohato poskyt­nu­tý. (2Pet. 1:10,11)

 

To je naša Plná Spása!

 

Aby nám bolo jasné, horeuvedené body d) až g) sú iba zá­kladné príklady vybraté z Písma, ktoré nám ukazujú, že ak máme obdržať Život Večný a vstup do večného Kráľov­stva Nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, potom...

 

naša poslušnosť a spolupráca s Duchom Božím musí zaručene pokračovať aj po našom vykúpení.

 

. Inak neobdržíme dra­hocenné prísľuby Boha. Boh nedá prí­stup ku Stromu Života (Kristovi Ježišovi) tým, ktorí Ho neposlú­chajú. On to jasne ukázal už od Rajskej Záhrady. (1M. 3:22-24)

 

Ak neposlúchame Boha a Jeho Slovo, ani nie sme ochot­ní poslúchať, potom neslúžime Bohu.

Ak neslúžime Bohu, slúžime Satanovi, pretože poslú­cha­me Satanovu túžbu, aby sme nerobili to, čo nám Boh hovo­rí! Toto potvrdzuje, že každý veriaci slúži buď Bohu alebo Satanovi záležiac na jeho srdci a na rozhodnutiach jeho slobodnej vôle.

Žiad­ny človek nemôže slúžiť súčasne dvom pánom (Mt. 6:24), ani nemô­že slúžiť niekomu inému, než Bohu alebo Satanovi... lebo žiadnych iných pánov niet, ktorým by človek mohol slúžiť.

 

Keď čítate horeuvedené Slová Božie, môžete vidieť, že to nie sú moje slová alebo ídei, ale je to naskutku Slovo Bo­žie. Keď si znova prečítate Mt. 6:24, slovo „mamon“ nere­pre­zen­tuje iba peniaze, ale hocičo, čo je idolom, či cie­ľom nášho pozemského života a môže takto byť naším „pánom“. Naším pánom môže byť akákoľvek žiadostivosť, ktorá je dosť silná na to, aby nás zviedla do hriechu. Všetky žia­­dostivosti sú zrodené v našej sebeckosti.

 

Kedykoľvek teda slúžime našej sebeckosti, vlast­ným ídeám, názorom, plánom, túžbam, chlípnostiam, či osob­ným zá­­uj­mom vo veciach Božích, tam slúžime Satanovi. Brat Watchman Nee hovorí (strana 68[1]):

„Vyžaduje to veľkú silu byť poslušným! Ak Boh najprv nena­plní vaše srdce, neuspejete, čo ako by ste sa externe pokúšali... Hovorím k vám dnes touto formou pretože mám v mojom vnútri hlboký pocit, že prí­chod Pána je predo dvermi a že Kráľovstvo je veľmi na blízku. Pokušenia budú odteraz omnoho väčšie, nebez­pečenstvá sa budú množiť a pod­vody budú omnoho hlbšie. Pred­tým to bola otázka zbaviť sa hriechu, teraz je to otázka zba­viť sa rozkoší a plesania.“

 

Predstavím vám v tomto bode samotný koreň a náturu se­beckosti ako ju Boh vidí a ako mnohí, veľmi mnohí ve­ria­ci môžu byť voči nej úplne slepí.

Pán prirovnáva našu sebeckosť, jej pýchu, neposluš­nosť, aroganciu, vzdorovanie, vyzývavosť a mnohé iné „cnosti“, ku malomocenstvu, ktoré robí našu pokožku bielu ako sneh. Boh to ponajprv demonštroval na Miriam (Márií), proroky­ni, sestre Áarona, veľkňaza. Keď ona spolu s Áaronom ho­vo­rila proti Mojžišovi a v žiadostivosti ich sebeckosti obvi­ňo­vali Moj­ži­ša, Pán dovolil, aby sa Miriam stala malo­moc­nou, bielou ako sneh. Ona musela byť oddelená od ľudu Izraela sedem dní, pokiaľ nebola uzdravená. (4M. 12:1-10-15)

 

Biela pokožka naznačuje hlboko diabolskú, podvodníc­ku prirodzenosť malomocenstva a tým aj jeho sebeckosť. Uka­­zu­je ľudí ako bielych (svätých, požehnaných, pozdvih­nutých a prija­tých Pánom), zatiaľčo vo vnútri oni hnijú, sú odmietnutí, pre­klia­ti! Pán naznačil ten istý fakt aj farize­jom. (Mt. 23:27)

 

Tento diabolský a hlboko podvodnícky charakter sebec­kosti môže byť tiež pozorovaný v jeho žiadostivosti miešať sa do svätých záležitostí Pána pokúšajúc sa „slúžiť Mu“ vo svojej vlastnej sile, inteligencií, chápaní a žiadostiach. A  po­tom je tiež pripravený „prijať“ akékoľvek po­žeh­na­nia, priazeň, či mi­losť od Pána a zneužiť ich, ako dôkaz svojej úprimnosti, správ­nosti a duchovnosti. Stávame sa v Cirkvi „niekym“ a hlboko v srdci sme nafúknutí viac, než keď sme prvý krát začali „slúžiť Pánovi“. Stávame sa tak seba-podvedení a slepí, že nie je nám možné sa z toho vy­slo­bodiť, až pokiaľ nám Pán nedá uzrieť Jeho Samého. Iba po­tom sme schopní vidieť naše malomocenstvo.

 

Pán ukázal túto hlbokú pravdu a fakt aj Svojmu veľké­mu prorokovi Izaiášovi. Potom, čo bol Jeho prorokom urči­tý čas, jedného dňa on zvolal: „Beda mi! Lebo som obrátený navnivoč, lebo som človek nečistých (malomocných) rtov, a bývam upro­stred ľudu nečistých rtov; lebo moje oči vi­de­li Kráľa, Pána zástupov.“ (Iz. 6:5)

Izaiáš videl a prehlásil, že on hovoril Slovo Božie cez malomocné rty a prebýval medzi ľudom s malomoc­ný­­mi rtami. On potreboval „živý uhlík z oltára“, aby od neho odobral jeho neprávosť a hriech! (Iz. 6:6,7) A nepo­vedz­te mi, že on sa stal Božím prorokom iba po očistení jeho rtov. Prvých päť kapitol jeho Knihy jasne ukazuje, aké významné Slovo Božie  prišlo cez neho ešte predtým, než jeho rty boli očistené. Toto tiež ukazuje, že naše srdce môže byť Pánovi otvorené, predsa však, naše rty môžu byť stále malomocné. Aj toto by nás malo ponížiť!

 

Čo nám tento fakt ďalej naznačuje? Ukazuje nám, že Slovo Božie môže plynúť z naších rtov i keď naše rty sú malomocné! My preto potrebujeme „živý uhlík z oltára“ (nášho krí­ža), aby nás očistil od našej neprávosti a hriechu. Teda, človek môže ká­zať, učiť alebo svedčiť o Pravdách Biblie kým v očiach Božích on môže byť malomocný žijúci v hrie­chu a neprávosti! V pravde neviem, ako a odkiaľ by inak Boh dostal „činiteľov neprá­vosti“, ktorí slúžia Cirkvi a ko­na­jú vynikajúce skutky! (Mt. 7:22,23) Či vy viete?

Nuž ale taký človek si nemusí byť vedomý svojho stavu dokiaľ neuvidí Kráľa – Pána zástupov! Ale Pán sa ukazuje iba tým, ktorí Ho hľadajú (5M. 4:29// Jer. 29:13,14a) a ktorí dodržujú Jeho Slovo (Jn. 14:21// 1Jn. 2:3,4) a nie činiteľom ne­prá­vosti. Ale nikto, absolútne nikto nedokáže presvedčiť ta­kýchto slu­žob­ní­kov, že ich rty môžu byť malomocné, pyš­né, sebec­ké! Že oni môžu kázať, alebo učiť Slovo Božie súc zaoba­le­ní duchom pýchy a sebec­kosti. Takto kážu Slovo s pýchou a sebave­domím, seba-úspešnosťou, neposlušnosťou voči sa­mo­­t­né­mu kázanému Slovu (všetky kazateľky), so seba-osla­vo­­vaním, seba-dôleži­tos­ťou, atď. Jedine Pán sa im musí zjaviť a musia Ho uvidieť, aby tomu uverili!

 

Môžem dodať, že toto malomocenstvo sa môže tiež rovnať „kvasu“, ktorý bol pripísaný farizejom pre tú istú príči­nu. (Mk. 8:15) Aj kvas, aj malomocenstvo začínajú v určitom bode a rastú ... a rastú... nekontrolovateľne, akoby duchov­ná rakovina. Ale malomocný človek potrebuje „sedem­ná­sob­­­nú“ posluš­nosť, se­dem­násobnú smrť, aby malomo­cen­stvo od neho odišlo (2Kr. 5:1-10,14)... alebo „živý uhlík z oltá­ra“, čo je jeho kríž, jeho úzka cesta, kde on ztráca svoje malo­mo­censtvo krok za krokom.

 

Ak hovoríme o pýche, sebavedomí, seba-úspešnosti, ne­po­sluš­nosti voči Slovu a malomocenstve, potom chcem do­viesť do popredia Slovo v Mk. 14:3. Pán tu je v dome Šimo­na malo­moc­ného a prišla k Nemu žena s alabastrovou nádo­bou plnou vzácnej masti. Ona nádobu rozbila a masť vylia­la na Jeho hlavu. Či je dnes v tomto čine pre nás nejaký vý­znam? Pán povedal, že čo táto žena vykonala bude spolu s evanjeliom rozprávané na jej pamiatku. (Mk. 14:9) Preto o tom aj ja hovorím teraz.

 

Svetlo a hlbší význam tohto faktu, ktorý Pán chce, aby sme rozumeli hlavne dnes, prišiel do môjho ducha nasle­dov­ne. Vidím dom malomocného, ako reprezentujúci terajší Dom Boží v No­vom Zákone. My všetci veriaci máme v se­be hriech – malo­mo­cen­stvo v očiach Božích. (1Jn. 1:8) Žena reprezentuje Mladuchu Krista, ktorá Ho tak miluje, že ne­vá­ha­la rozbiť alabastrovú nádo­bu s drahocennou masťou. Tá nádoba reprezentuje našu teles­nosť  a tvrdú škrupinu von­kajšieho človeka, „starého človeka“, hlinenú nádobu (2Kor. 4:7), ktorá musí byť rozbitá, aby ten draho­cen­ný poklad Jeho Ducha mohol byť uvoľnený. Toto rozbí­janie sa koná na našom kríži, na úzkej ceste, nie naraz, ako to urobila žena, ale pomaly. Je to jedine Kristo­va Mla­du­cha, ktorá je ochotná toto konať v Dome Božom a ostatní iba šomrú a kritizujú. (Mk. 14:4,5)

 

Tá najdôležitejšia poznámka, ktorú by som chcel urobiť voči horeuvedeným faktom je tá, že žiadny veriaci nedo­ká­­že po­slúch­nuť Slovo Božie vo vlastnej sile alebo vlastnej schopnosti! Všetko, čo on potrebuje je veriť a byť ochot­ným a pýtať si od Pána. Toto je jediná úloha pre veriaceho, ktorú potrebuje urobiť. To ostatné je „práca Boha“ a je to časť pre Pána. Pán potom uschopní dotyčného veriaceho, ktorý žia­dal, aby mohol poslúchať Jeho Slovo, aj rozbíjať svoju ala­bast­ro­vú nádobu. Ak by teda hociktorý veria­ci chcel konať túto „prácu“ pre Boha, Pán mu odpovie nasledovné:

 

„Toto je práca Boha, aby ste verili v toho, koho On (Otec) poslal.“ (Jn. 6:29)

 

Aby ste verili vo svojom srdci Kto ten Pán vpravde je, aká je Jeho moc a čo dokáže urobiť, menovite, že On „môže vykonať nesmierne a bohato nad všetko, čo žiadame alebo myslíme, podľa (Jeho) moci, ktorá pôsobí v nás.“ (Ef. 3:20)

 

Uverenie je naša práca! Potrebuje to duchovnú ener­giu a silu pred tvárou protivenstva, či nepriazne. A ak niet proti­ven­stva, nepriazne, problémov, ťažkostí, nebezpečen­stva... potom niet ani potreby pre vieru! Pravda?

Keď od Pána žiadame, aby nás uschopnil poslúchať Jeho Slovo, bude to pre Neho opravdivé potešenie nás takto uschopniť a to nesmierne bohato nad všetko, čo si môže­me pomyslieť alebo predstaviť. Opakujem, bude to Jeho oprav­di­vé po­te­še­nie, pretože všetko je a bolo stvorené pre Jeho poteše­nie. (Zj. 4:11)

 

Cesta do Neba a Života Večného bola otvorená kaž­dé­mu člo­veku na zemi a tá cesta je: pýtame si (podľa Božej Vôle) a Boh to urobí. (1Jn. 5:14,15) Naša vôľa a Jeho Vôľa sa v tom bode zlučujú v jedno. Ale dvere na túto cestu boli zavreté pod­vodnou prácou síl temna a zla. Satan stojí pri tes­nej bráne (Mt. 7:14) a dáva vám tie najidiotickejšie ídei, presvedčenia a zmýšľanie, prečo by ste nemali cez tú bránu vojsť na úzku cestu. Potom vás vedie ku príťažlivejšej širo­kej ceste a povie vám, že ona vedie na to isté miesto, ale je kom­fortnej­šia. Je pravdou, že široká cesta je oveľa kom­fort­nejša, ale ona nevedie na to isté miesto! Keď veria­ci prídu na jej koniec, bu­de tam tma, plač a škrípanie zubov! (Mt. 8:12; 22:11-14; 24:44-51; 25:11,12,30) Kráľovstvo Nebeské s Pánom Slávy Osobne prítomným bude na konci úzkej cesty.

 

Či to nie je úžasný podvod? Je to ako tie reklamy na kreditné karty: Kúpte teraz – plaťte neskôr; vyžívajte sa teraz – padnite mŕtvy neskôr; majte sa dobre teraz – trpte hrozne neskôr. A koľké milióny veriacich sú v tom chytení? Koľko znovu­zro­de­ných veriacich slúži Satanovi bez toho, aby si o tom boli vedo­mí? Len Pán to vie.

Satan vás nikdy nepovedie, čo len blízko tesnej brány a úz­kej cesty. A ak ju nájdete s pomocou Ducha Božieho (Mt. 7:14 – my ju musíme nájsť) a budete po nej kráčať, Satan vás začne otra­vo­vať celou cestou! Toto je ďalšia typická črta pekla – otravovanie. Už ste to niekedy pozorovali? Každá mucha vás bude otravovať, až dokiaľ ju nezabijete. Práve tak bude Satan, so sprostými myš­lienkami, lžami, po­kuše­nia­mi všetkých druhov, farieb a tvarov... až dokiaľ ho „ne­za­bijete“ svojou vierou, čiže, „neoddelíte sa od neho“ alebo mu budete vierou odporovať, dokiaľ on od vás ne­utečie. (Jak. 4:7) Veríte tomu?

 

*     *     *

Opäť som nasmerovaný Duchom Pána predložiť prak­tic­ké fakty „hľadania“ a nájdenia.

 

Na počiatku nikto z nás nevedel, ako „hľadať“ Kráľovstvo, ako hľadať úzku cestu, ako hľadať Pána. No predsa sú to pre nás Božie Priká­za­nia. Boh nám ich nedal, aby sme ich iba čítali, ale aby sme ich konali. Duch je preto vždy pripravený učiť nás a viesť nás do konania týchto životne dôležitých krokov v našom fyzic­kom, duševnom a du­chovnom živote. Verím, že niekoľko základných ukazovateľov by malo byť postačujúcich na ukázanie skutočnosti hľadania v prak­tic­kom živote.

Budete súhlasiť, že „kráčanie vierou“ je pre našu starú náturu absolútne „bláz­nivá vec“. Práve tak je hľadanie niečo­ho, čo ne­mô­žete ani vidieť, ani si nijako predstaviť. Je to tak? Ako ja potom viem, že „nachádzam úzku cestu“? V mojích začiatkoch nemám žiadnu možnosť to vedieť, preto­že to nemôžem zistiť so žiadnym z mojích zmyslov. Musím buď dôverovať tým, čo po nej kráčajú a majú dostatočné skúse­nosti mi o nej radiť. Alebo sa musím zpytovať priamo Pána a rozoznávať moje vlastné kroky. Pravda je tá, že...

 

ja začnem kráčať na mojej úzkej ceste, keď zač­nem robiť veci pre Pána, ktoré som nikdy predtým ne­ch­cel, nepláno­val, či neželal si robiť a to nijakým spôso­bom, alebo ktoré som predtým priamo nená­vi­del alebo mal strach robiť! Toto naznačuje, že som započal „zapierať samého seba“... a začína to pre mňa byť „kríž“.

 

Toto je veľmi dôležitý ukazovateľ a bude s vami pokra­čovať tak, ako vy budete pokračovať v robení takýchto vecí, alebo budete prive­de­ní inými, ktorí sú používaní Bohom, aby ste také veci robili.

 

Jeden typický príklad na ktorý nikdy nezabudnem sa mi prihodil, keď som bol veľmi mladý veriaci sediaci v posled­nej lavici nášho kostola za jedným vysokým mužom. Keď sme na začiatku bohoslužby povstali, náš pastor obyčajne vyvolal nie­koho, aby „nás všetkých viedol ku Trónu Božie­mu“. Tak som sa schovával za toho vysokého muža a pastor ma nemohol nijakým spôsobom vidieť. Predsa však, jasne zavolal moje meno a ja som bol ohromený a strach stisol moje srdce. Toto bolo po prvý krát, čo som bol povolaný ve­rejne sa modliť a „viesť kongregáciu asi 600 ľudí ku Tró­nu Božiemu“! Nemal som moc na výber hoci východ bol odomňa nie viac, ako dva metre a dvere boli otvo­rené. Ale zo­stal som udatný a vykoktal som zo seba niečo, čo sa pribli­žovalo modlitbe. Kde som viedol kongre­gáciu, o tom som nemal ani najmenšej potuchy, ale v ten deň sme žiadny Trón nenašli.

 

Táto skúsenosť bola pre mňa „duchovným mílnikom“. Keď som o tom neskôr meditoval, bolo mi jasné, že to nebo­la čisto pastorova ídea, ale že on musel byť vedený Du­chom. Samo­zrej­me, že Pán ma videl aj za tým vysokým mužom. Také príklady sú jasné znamenia, že Duch vás vedie na úzku cestu, ktorú ste nikdy nehľadali, nikdy po nej predtým nešli a nikdy ste nemali v úmysle po nej ísť svojím vlastným želaním. To je presne, prečo je tá cesta nazýva­ná „cesta premáhania“ seba samého.

Mal som omnoho viac takýchto skúseností, a to aj v zbore, aj mimo zboru. Konečne v máji 1974 som začal učiť Biblic­kú školu v našom dome, čo bol akýsi začiatok nášho Tela Kris­tovho v Montreale a tiež našej terajšej Misie. Vyučoval som z knihy „Duchovný Človek“ od Watchmana Nee. Ak by mi bol niekto v roku 1970 povedal, že za štyri roky budem učiť Biblickú školu v mojom dome, bol by som sa mu býval jednoducho vysmial do tváre. Či vidíte niečo?

 

Ja som mohol veľmi jasne vidieť začia­tok mojej „úzkej cesty, a mohol som tiež vidieť, ako som po­kra­čoval po nej „kráčať“ – konaním vecí, ktoré som ne­bol pripravený konať v mojej starej náture. Fakticky, nie je to oveľa rozdielnejšie ani dnes. Ak by mi bol niekto býval povedal pred štyrmi rokmi, že budem písať knihu ako je táto, teda, „Slovo ku Cirkvi Ježiša Krista“, bol by som sa mu tiež býval totálne vysmial. Len Pán vie, čo budem robiť za ďalšie štyri roky... a mám dojem, že ani na to nie som vôbec pripravený.

 

To isté platí o „hľadaní Kráľovstva“. Kedykoľvek vidí­te, poču­­­jete, alebo ste svedkami určitých vecí, ľudí, ich činov, vy automaticky posudzujete tie veci, tých ľudí a ich činy. My všetci ne­ustále posudzujeme všetko, čo vidíme, po­­čujeme alebo, čoho sme svedkami, či už sme si toho ve­domí, alebo nie. Ale Duch vás nikdy nevedie, aby ste súdili nespravod­li­vo, teda súdili-odsudzo­va­li (Rim. kap. 14), ale aby ste súdili-posudzovali všetko v kaž­dom človeku vo Svet­le Slova Božieho. (1Kor. 2:15)

 

Ak hľadáte takéto spravodlivé súdy, posudky, hľa­dá­te Kráľovstvo, pretože Krá­ľovstvo bude miesto spravodli­vosti a spravodlivých súdov. Ak sa vyhýbate ta­kým súdom, alebo zavrhujete tie súdy robené inými služob­níkmi Boha, potom nehľadáte Kráľovstvo.

 

Ak hľadáte pravdu, ako Slovo Božie platí na rôz­ne situácie alebo ľudí, potom hľadáte Pána, pretože On je Pravda a Slovo. Vedieť, ako Slovo platí na hocičo alebo hoci­ko­ho v tomto svete znamená vedieť, ako sa Pán díva, rozumie a posudzuje ho­cičo, alebo hocikoho v tomto svete.

 

Horeuvedené príklady by mali byť dostatočne praktické na to, aby vrhli svetlo na niektoré tajomstvá Slova Božie­ho, aby tie Slová prestali byť tajomstvom a aby sme ich mohli začať žiť v našom každodennom živote.

 

*     *     *

 

Satan vás nikdy nepovedie, aby ste čítali, kázali, alebo nejako uvážili Slovo Pána, ktoré je priam nebezpečné jemu, jeho kráľovstvu a jeho vláde nad vami. (napr. Mk. 9:43-49) Už ste niekedy vo vašom kresťanskom živote počuli kazateľov kázať a vysvetľovať toto citované Slovo Božie? Či vás nie­kedy niek­to posmelil, aby ste sa stali „násilnými“ voči va­ším opravdi­vým nepriateľom, ktorí stoja v ceste vašej osob­nej Spásy? (o tomto si povieme viac neskôr)

 

 

C.   Vojna v Cirkvi

 

Od Adamovho pádu v Rajskej Záhrade sme všetci vo vojne, či sa nám to páči, alebo nie, či sme si toho vedomí, alebo nie. Veriaci, ktorí sú si neni vedomí tohoto faktu sú už podvedení. Práve tak som bol aj ja! Túto vojnu vyhlá­sil Sám Pán hneď na začiatku ľudstva a predtým, než Adam a Eva boli vyhodení z Raja. Pán jasne vyhlásil Satanovi:

 

„A položím nepriateľstvo (vojnu) medzi tebou (had-Satan) a ženou (budúci Izrael a Cirkev), a medzi tvojím se­menom (deti a sluhovia Satana) a jej semenom (Ježiš Kris­tus, Jeho deti a sluhovia); ono ti rozdrtí hlavu (zničí ťa) a ty mu rozdrtíš pätu (zraníš Ježiša, Jeho deti a slu­hov, pri­nesieš bolesť a utrpenie do ich života).“ (1M. 3:15)

 

Či nebola „päta“ Nášho Pána zdrtená na Kríži? Či nie sme my sami drtení, zraňovaní, v bolesti a utrpení na naších krížoch? Ak je toto pravda, potom je tiež pravdou, že Satan je zničený, porazený, učinený bezmocným cez Kríž Náš­ho Pána, pretože jeho hlava je rozdrtená! Sláva Pánovi! Pre Nášho Pána táto vojna skončila, pre nás ešte nie. On premohol, ale my ešte nie. Možno cítime, že sa nám darí v tomto svete, že prosperujeme a konáme víťazne. Ale toto nie je duchovné víťazstvo. Počúvajte...

 

Boh v Nebi rozdrtil hlavu Satana pod nohy Náš­ho Pána Ježiša Krista, keď On – súc Jemu poslušný – šiel na Svoj Kríž! Práve tak...

Náš Boh v nebi rozdrtí Satana (zakrátko) aj pod naše nohy, keď my – súc tiež Jemu poslušní – ideme na naše kríže! (Rim. 16:17-20)

 

Žiadny veriaci nie je oslobodený, ani osprave­dl­nený z tejto vojny vyhlásenej Pánom. Žiadny veriaci nie je ospravedlnený zo svojho vlastného kríža, zo svojho vlastného premáhania.

Ak sa hociktorý veriaci snaží vyhnúť sa tejto vojne a po­dr­žať si svoju telesnosť po­čas svojho pozemského života, bu­de musieť túto vojnu bo­jo­vať za omnoho ťažších pod­mie­nok po svojej smrti! Keď ju odmietol bojovať a tým ukri­žovať svoju telesnosť pod Milosťou a Mocou Pána (Gal. 5:24), bude to musieť konať pod mocou a hnevom Satana (1Kor. 5:5) v temnote, v plači a škrípaní zubov. (Mt. 8:12; 22:13; 24:51; 25:30// Lk. 13:24-28, viď viac neskôr) Nikdy som nepo­čul kázať ani o tom­to fakte. A ak nie­kto­rí kazatelia o tom kážu, ja ich žeh­nám v Mene Pána a boz­ká­vam ich na líco.

Ak by sme uvážili iba naše fyzické telo, tá istá vojna o život prebieha aj tam. Existujú bilióny baktérií, vírusov a toxínov neprestajne útočiace na naše živé bunky a tkanivá naších tiel a to dňom i nocou. Smrť bojuje proti životu. A obranná vojna v naších telách vlastne nikdy nekončí! My si ne­mu­síme byť vedomí tejto vojny, až dokiaľ neocho­rie­me, alebo neskončíme v nemocnici. Pravda? Môžeme si do­vo­liť nestarať sa o túto vojnu v naších telách a žiť si, akoby ona ne­existovala? Či by sme nezkrátili svoj život, možno aj značne, ak by sme ju totálne ignorovali? Naša duchovná voj­na nie je rozdielna, ani menej dôležitá. Prečo ju teda za­nedbávame? Alebo snáď dávame pred­nosť zostať nevedomcami?

 

Ďalší duchovný fakt o tejto vojne, ktorý je Satanom za­kry­­tý a ob­chá­dzaný ako nedôležitý je, keď Apoštol Pavol písal list Timotejovi. Radil mu, aby bol „..dobrým vo­ja­kom Ježiša Krista“ (2Tim. 2:3,4,7) a dal mu príkaz, aby „bojoval dobrý boj“ (1Tim. 1:18).

Pavol nepísal iba neja­ké­mu mladé­mu Grékovi niekde, a nie je to iba zaujíma­vý verš v  Písme. Keď Duch Svätý hovorí k Timo­tejovi, hovorí ku všet­kým niekdajším Grékom = Pohanom, ktorých Timotej repre­zen­tu­je! A Pán k ním hovorí cez obráte­né­ho Žida, kto­rý bol pred­tým rúhačom, prenasledovateľom, trýz­ni­te­­ľom a prvým hriešnikom. (1Tim. 1:12-15) Ale teraz mu bola zvere­ná „služba vojenčenia“ pre pohanov. (Sk. 26:15-18) Je to pra­vé vojen­če­nie medzi našim „starým človekom“ a „Novým Člo­ve­kom“ a Apoštolovi Pavlovi bolo určené všetko pre­tr­pieť a vydr­žať kvôli nám! (2Tim. 2:10)

 

Poviem vám teraz niečo veľmi neobyčajného, možno aj neočakavaného. Jedna z veľmi hodnotných a užitočných kníh mimo samotnej Biblie, ktorú som kedy čítal je nazvaná „Teles­ná stráž Lží[16]“ od Anthony Cave Browna. Snáď tá najšokujúcejšia zpráva, ktorú táto kniha prináša je, že Druhá Svetová Vojna nebola fakticky vyhraná čisto zbraňami a palebnou kapacitou, ale hlavne podvodníctvom!

Ak by jedna veta mala sumarizovať túto pravdu, potom by to určite bol známy výrok Winstona Chur­chilla (Mini­ster­­­­ského Predsedu Veľkej Británie) vyslovený Jozefovi Stali­novi (vodcovi Sovietskeho Sväzu) na konferencií v Teheráne, v decembri 1943, ktorý citujem:

„V čase vojny, pravda je tak drahocenná, že by mala vždy byť chránená telesnou strážou lží.“

 

A naozaj aj bola – za každú cenu. Najväčšie tajomstvo Dru­hej Svetovej Vojny bol počítač nazvaný „Ultra“, ktorý dal Vojen­ské­mu Kabinetu Veľkej Británie všetky potrebné informácie o vojenských operáciách, trikoch a taktike Naci­stického Nemecka. Sám Churchill obetoval veľké škody spô­sobené jeho krajine nacistickým letectvom, len aby udr­žal samotnú existenciu „Ultra“ tajomstvom. Aj 30 rokov po vojne, nikto nevedel, že taká vec vôbec niekedy existovala.

 

Churchill a jeho Vojenský Kabinet boli tak schopní za­pojiť sa úspešne do vojny špionáže, kontrašpionáže a pod­vá­dzania ne­priateľa o skutočných úmysloch a operáciách Spo­jeneckých síl. Vďaka tejto vojne podvodu, slávny D-Deň, Invázia Normandie vo Francií, 6. júna 1944, bola ta­kým veľkým úspechom spôso­biac nepriateľovi prekvapenie v kaž­dom možnom smere a do takého neuveriteľného stup­ňa. Práve tak aj slávne víťazstvo gene­rála britských síl Ber­narda Montgo­me­ryho pri El Alamein v Egypte proti gene­rálovi nemec­kých síl Erwinovi Rommelovi, ktorá bit­va je tiež známa ako „obrat­ prí­li­vu“, bolo vo veľkej miere do­siah­nuté vďaka pod­­­vod­ným krokom britských ozbroje­ných síl a nielen ich palebnou kapa­citou.

V týchto fyzických vojnách sme aspoň mohli povedať, kto je na akej strane. Čo je snáď najväčšou tragédiou v duchovnej vojne medzi dvoma kráľovstvami, Kristovým a Satanovým, je to, že väčšina veriacich bojujú na nesprávnej strane vojny! Haló? Môžete tomu veriť?

 

Kresťania nebojujú proti satanským silám, bojujú proti svojím vlastným bratom v Kristu! Prečo? Lebo tí druhí mô­žu mať iné doktríny a presvedčenia, môžu nosiť iné zástavy s inými me­nami a farbami, alebo ich môžu uraziť dotýka­ním sa ich telesnosti... hovoriac im pravdu! (Gal. 4:16) Ak by toto nebo­la opravdivá tragédia, potom by to určite bola naj­väčšia komédia v histórií ľudstva.

Niektorí slovenskí náboženskí vedú­ci (hlavne baptisti) sú zapojení do vojny so mnou, ako keby som ja bol ich nepriateľom. Oni ma tiež nazý­vajú „brat sekera“ a moje knihy zakazujú čítať a prikazujú ich páliť! Zápasia s telom a krvou a nie s duchovnými sila­mi zla, ktoré ich ničia. Oni teda žijú a konajú proti Slovu Božiemu, ktoré by mali poznať a tiež kázať. (Ef. 6:12) Mali by byť radi a tešiť sa, že im Pán posiela niekoho so sekerou (2Kor. 13:10)... nie, aby odsekol ich hlavy, ale aby vysekol koreň ich „staré­ho človeka“, vysekal ich pýchu, aroganciu („choď drevo rú­bať!“, str. 133), strach, po­kry­tectvo, seba-spra­vod­­livosť, tem­­­notu, sebec­­tvo a iné zlo a aby im otvoril cestu do Kráľov­stva Nebes­ké­ho. Som si istý, že oni nie sú si ani vedomí tých­to duchov­ných faktov. A ak oni veria, že také hrozné veci ne­môžu nijako byť vo veriacich, potom sú sami hlboko pod­ve­dení. Práve tak som bol aj ja... predtým, než som bol sám vyslobo­de­ný. Či budú aj oni niekedy vyslobodení? Len Boh pozná ich srdcia, ich budúce rozhodnutia a teda ich budúcnosť.

 

Pred 2.000 rokmi Ján Krstiteľ povedal:

„A už aj teraz je SEKERA priložená na koreň stromov (ľudí); teda každý strom, ktorý nenesie dobré ovocie sa vytína a hádže sa do ohňa.“ (Mt. 3:10; 7:19// Lk. 13:6-9// Jn. 15:6)

 

Tak je to aj teraz! Aj tento proces Spásy ľudstva prichá­dza ku svojmu koncu a SEKERA (Súd Boží cez Jeho pravých služob­ní­kov) je tu opäť zahrnutá. Sláva Pánu.

Ak by ste sa ich zpýtali, ako zápasia s duchovnými sila­mi a kniežatstvami zla, dívali by sa na vás s otvorenými ústami. A ak by ste im povedali, že tie sily môžu byť v ich vlast­ných dušiach, mohli by vás ukameňovať. Ale toto iba uka­zuje pra­vú hĺbku podvodu, ktorého sa takíto veriaci stali obeťa­mi.

 

Ešte jedno dôležité slovo chcem nasmerovať voči vod­cov­stvu Cirkvi Ježiša Krista. Ja viem, že nie som obľúbený, ani vítaný, ani prijímaný vo vaších kruhoch. Dôvod nie je ten, že vy sa mne nepáčite, alebo by som nie­koho osobne vypichol a s ním bojoval. Vôbec nie! Ja si želám sú­diť spra­vod­livo pred Ježišom Kristom. Ale nie je možné sú­diť spra­vodlivo a mať rešpekt pred osobnosťami, či sú oni „chudob­né ovečky“ v laviciach, alebo „mocní“ za kazateľňami, či TV kamerami. (3M. 19:15// Pr. 28:21// Rim. 2:11// Kol. 3:25, atď.)

Predsa však, je tu dôvod, prečo sa ja, častejšie než nie, obraciam voči vodcom, starším, pastorom, kazateľom, uči­te­ľom alebo evanjelistom a mám voči vám tvrdšie slová. Dô­vod je vlastne jednoduchý. Ak ste pochopili vo svojom srdci pravú hĺbku podvodu opísanú v tejto kapitole, mali by ste chápať, že VY ste jeho prvotný terč!

 

Satan nie je bez múdrosti, on vie, čo robí a prečo. Všet­ko, čo potrebuje urobiť, aby pod­vie­dol veľkú kongregáciu veria­cich je podviesť ich vodcu! Jeden človek môže po­slú­žiť jeho cieľu veľmi dobre. Či nie je toto najefektívnejšia cesta na vyhratie vojny? Podve­dením 1.000 vodcov, Satan môže veľmi ľahko podviesť a tým kontrolovať milióny „jedno­duchých“ veriacich! Ste si tohoto vedomí?

 

<><><> 

Jeden taký príklad je dokument nazvaný „Stretnutie s anjel­mi“, ktorý Pán priviedol do mojích rúk. On je priam neuve­ri­teľ­ný. Roland Buck, muž z Idaha, USA, bol pastorom zboru od r. 1950 do r. 1979, kedy zomrel. Jeho svedectvo tvrdí, že z času na čas anjeli z Neba k nemu zostupovali, „bavili sa s ním“ a priná­šali mu cenné posolstvá od Boha. Zjavovali sa v jeho tmavej spálni (v noci) takže on mohol vidieť iba ich tmavé kon­túry. (Anjeli Boží sa vždy zjavovali v bielom a vo svetle, nikdy nie v temnote a nikdy neprichádzali, aby sa „bavili“ s ľuďmi.)

 

Boli vraj „poslaní Duchom Svätým“, aby za Bucka bo­jo­­vali proti jeho nepriateľovi (diablovi) a tiež, aby mu vraj vysvet­lili základné pravdy Biblie! (Duch Svätý bol zoslaný za tým účelom a nikdy nie anjeli – Jn. 16:13)

Potom mu vraj Boh dal 2.000 veršov z Písma, takže ich vedel nazpa­mäť, mohol ich kázať a nemusel sa ich ani učiť. (Prečo by Boh ro­­bil takú podivnú vec s R.Buckom a nie so Svojími apoš­tolmi? Boh nikdy neporuší žiadny Svoj princíp, ktorý usta­no­vil vo Svo­jom Slove, napr., 2Tim. 2:15. Samotná ídea, že by mi Boh dal 2.000 veršov zo Svojho Slova a ja by som ich nemusel usi­lovne študovať je hlúpa.)

 

„Zlatý kliniec“ svedectva je, že Boh ho vytrhol do Svo­jej Trónnej Sieni a ukázal mu aj Svoj veliký archív so zá­zna­mami Jeho prominentných ľudí. R.Buckovi bola Bohom daná príle­ži­tosť pozrieť sa a čítať z osobného fascikla apoš­tola Pavla, Abra­há­ma a Sáry a tiež niektoré veci z jeho vlastného fascikla! Boh mu tiež dovolil, aby sa Ho mohol pýtať akékoľvek otázky. (Toto vyzerá, ako túra so sprievod­com cez Knižnicu Kongresu vo Wash­ing­tone. Apoštol Ján, ktorého Kristus nazýval „milovaným“ a ktorý napísal Kni­hu Zjavenia nikdy nemal šance, ako R.Buck, aby nazrel do Božieho archívu a mohol sa Boha pýtať otázky!)

 

 Napokon R.Buck svedčil, že Boh mu povedal, že milu­je ľudí a chce, aby oni mali tú istú moc ako Jeho anjeli! (Nuž ale! A čo tak Slovo Božie v 1Kor. 6:3?!)

Takéto podvodné dokumenty sú rozsievané okolo sveta, aby „ľudia mohli uveriť a prísť ku Pánovi Ježišovi“! Naozaj? Či si ľudia uvedomujú, že Satan sa dokáže pretvarovať ako anjel svetla? (2Kor. 11:14) Že on pozná Písmo? (Mt. 4:6) Že on má schop­nosť v okamihu premiestniť človeka z mäsa a krvi na vy­soké miesto? (Mt. 4:5,8) Satan mohol zobrať R.Bucka, „vytrhnúť ho ku svojmu trónu a archívu“, pred­staviť sa mu ako Boh a robiť s ním, čo chcel. Pokiaľ ovšem toto nebol iba sen, či ilúzia pána Bucka. Či sme niekedy tiež uvážili Kristove jasné varovania ohľadne podvodov? (Mt. 24:24-26)

 

Či pán Buck niekedy uvažoval nad tým, prečo by Boh robil s ním takú „túru Trónnej Sieni a archívu“? Čo asi bol pravdivý účel takej skúsenosti? Či on aj porovnával slová „Boha“ a anje­lov s Bibliou? Či on rozoznal vo svojom du­chu a vedomí, že Boh nikdy tak nehovorí, nezjavuje sa a ne­cho­vá sa, ako Ho on opísal? Že Jeho anjeli nikdy tak neho­voria, nezjavujú sa a necho­vajú sa, ako ich on opísal?

Fakt, že pán Buck bol obyčajný a úprimný človek a  kaza­teľ nič neznamená. Takých je okolo sveta na tisíce. Boh ale nedáva túry cez Svoju Trónnu Sieň smrteľnému človeku, len aby mu povedal, že On miluje ľudí a želá si, aby každý bol spasený. Tento fakt je jasne napísaný v Biblií a nevyžaduje si túru Jeho Trónnej Sieni. A ďalej, smrteľný človek neho­vo­rí ku Vše­mo­hú­cemu Bohu, Stvoriteľovi Ves­míru, ako keby On bol „lokálny knihov­ník“. Človek sa ne­mô­že Bohu ani priblížiť a zostať naži­ve! (1Tim. 6:14-16)

Neviem viac o  tom­to prípa­de, ale ľudia sú schopní pomerne ľahko pomi­e­šať duchovné skúsenosti od Boha s tými, čo sú od Satana. To zahrňuje aj množstvá rôznych „zjavení“ a nadpriro­dze­ných duchovných úkazov. Napokon, Pán nám nedal iba dar rozoznávania duchov (1Kor. 12:10), ale tiež ducha zdravého rozu­mu (2Tim. 1:7), aby sme mohli uvážiť, či niečo má zmysel, alebo nie. Toto svedectvo nemá žiadneho zmyslu.

<><><> 

 

Či my nevieme, že Pán si vyberá Svojich služobníkov podľa Svojho srdca, želania a účelu? Je také ťažké pri­pus­tiť, že Satan si vyberá svojich služobníkov podobným spô­sobom? Či nie je pre neho najvýhodnejšie vybrať si oso­bu s čo najväčšou mocou a autoritou priam v strede Cirkvi? Či ste nikdy nečítali, alebo ne­po­čuli neuveriteľné historky o špió­­noch (takzvaných „krtoch“), kto­rí operovali priam ved­ľa úradu, napr., Prezidenta, či Kance­lá­ra, Ministerské­ho Pred­sedu, či Ministra Národnej Obrany nepria­te­ľa? Toto sú sku­to­čné fakty v skutočnom živote.

 

Tá najneuveriteľnejšia vec, ktorú vám teraz poviem je tá, že tí špióni vedeli, čo robili a komu slúžili. Ale Sa­tan ide oveľa ďalej, než to! On je schopný vybrať si človeka, ktorý o jeho pláne nebude ani vedieť!... on si nebude toho ani ve­do­mý! Mám opäť po­ve­dať: Haló? Ste schopní tomu veriť?

 

Takže za niektorými kazateľňami môže stáť opravdi­vý ne­pria­teľ Ježiša Krista a Jeho Kríža bez toho, aby si to do­tyčný uvedomoval! (Rim. 16:17,18// 1Kor. 11:28,29; 16:22// Fil. 3:18,19, atď.) A ak si on nie je toho vedomý, ako môže byť toho vedomá jeho kon­­gre­gácia, ktorá na ňom závisí? Môžete tomuto veriť? Ale va­ša nevera nijako nezmení pravdu. Pán vie.

 

Predstavte si duchovne mŕtveho človeka, ktorý môže byť brilantný v jeho intelektuálnych vedomostiach Biblie. To, čo on dá svojej kongregácií sú dve veci: brilant­nú inte­lek­tuálnu vedo­mosť Biblie a duchovnú smrť – preto­že to je všetko, čo on má. Takže tí veriaci v jeho kongregá­cií, ktorí nie sú leniví majú mož­nosť získať brilantnú inte­lek­tuálnu vedomosť Biblie... a zostať duchovne mŕtvymi.

Taký vodca, muž za kazateľňou, je semenom, ktoré sa roz­množuje a vy­rastajú z neho iní, ktorí sú takí istí, ako ten vodca! Každý človek (rast­lina) má semeno sám v sebe a prináša semená podľa svojho druhu. (1M. 1:11,12) Toto je aplikovateľné nie­len fyzicky, ale aj duchovne.

 

Horeuvedené je duchovný fakt a ja mám mnohé skúse­nosti z mojej služby v Spojených Štátoch Amerických, v Kanade, na Slovensku a v Čechách, ktoré doka­zu­­jú tento fakt. Preto som tiež svedčil o tomto fakte v prvých para­gra­foch sekcie A (strana 22). Preto tiež dúfam, že vodcovia, ktorí majú správne srdce, uvidia a pochopia horeuvedené, prestanú mi odporovať a začnú odporo­vať a zápasiť s ich skutočným nepriateľom, ktorý je aj nepriate­ľom ich rodín a detí a bratov a sestier v ich vlastných kongregá­ciách. Avšak, tí s bezbožnými a zlými srdcami nikdy nepo­cho­pia tento Pánov súd, lebo budú aj naďalej siať neprávosti a žať márnosti. (Pr. 22:8) Tí, čo hľadajú Pána s celým srd­com,  tí všetko pochopia. (Pr. 28:5)

 

 

D.   Jednania vo vnútri Cirkvi

 

Najprv by sme mali chápať, že situácie vo veľkých kon­gre­gáciách v porovnaní s menšími spoločenstvami, naprí­klad, s do­movmi zbormi sú kompletne rozdielne. Podmien­ky pre prácu Ducha Svätého vo veriacich, ich možnosti pod­robiť sa Jeho „diagnóze a liečebným procedúram“ sú tiež kompletne rozdielne. Preto v niektorých kongregáciách majú tiež systém takzvaných „domá­cich buniek“.

Dvaja veriaci (zhromaždení v Jeho Mene) sú najmenšou cirkvou. Kdekoľvek sú dvaja veriaci, tam sú nezhody, napä­tia, nespravodlivé súdy, problémy najrôznejšieho druhu. Môžete sa zpýtať hociktorého manžela a manželky. Môžete tiež konzulto­vať Slovo a pozrieť sa, čo Pán myslí, keď ho­vorí „...ak dvaja z vás sa zhodnú na zemi o akej­koľ­vek veci...“ (Mt. 18:19) Či toto Slovo Samotné nehovorí za celé zväzky?

S každým ďalším veriacim sa tieto problémy znásobujú exponencionálne. Toto tiež môže byť jedným z dôvodov, pre­čo si Náš Pán vybral iba dvanástich, aby z nich spravil budú­cich apoštolov. A aj tým povedal jedného dňa:

„Ó neve­ria­ce a prevrátené pokolenie, dokedy budem s vami? Doke­dy vás budem trpieť...?“ (Mt. 17:17)

 

Ešte som nestretol pastora, ktorý by niekedy takto hovo­ril ku svojej kongregácií (hoci by sa potom mohol potešiť z určitej samoty a pokoja vo svojom živote... ak by prežil takú kázeň). Nuž ale budeme hovoriť trochu serióznejšie o tejto veľmi dôle­ži­tej téme.

To, čo dolu odkryjem budú možno neuveriteľ­né fakty, ktoré, ak by som im sám nebol býval svedkom a ak by moji bratia ne­bo­li svedčili v Duchu Pánovom, ani ja sám by som im nikdy ne­bol býval uveril, ako možným a existu­júcim v životoch veriacich.

 

Za prvé, musím povedať, že doluopísané veci nie sú obja­vi­teľ­né, či rozoznateľné žiad­nym človeku prístupným spôso­bom. Ich objavenie a od­krytie je nemožné bez Ducha Svätého a bez bratov a ses­tier s otvo­re­­ným srdcom ochot­ných hľadať pravdu v hĺb­kach vlastné­ho srdca.

 

Za druhé, veci tohto charakteru sa môžu odohrávať v  na­šom každodennom živote a nie nutne v cirkevnej sfére. Avšak, keďže sú oni hlboko zakorenené v naších dušiach, sú oni automaticky prenesené do nášho cirkevného života a duchov­nej práce. Taká situácia väč­ši­nou vedie do pokusu vy­­riešiť nejaký chaos, nedo­ro­zu­menie alebo iný problém. Tiež to často zahrňuje pokánie brata, či sestry počas ktorého, alebo po ktorom, takéto veci môžu byť objavené.

 

Za tretie, doluopísané veci sú obyčajne spoločné pre ve­ria­cich, ktorí sú v začiatkoch kráčania na úzkej ceste, počas pre­cho­du z duševného na duchovné. Zatiaľčo duševné je vždy „spo­ľah­livé“ alebo „hmatateľné“, duchovné, ako krá­ča­nie vierou sa zdá byť ako „lietanie v hmle bez prístro­jov“, zpýtajte sa hociktorého zálesáckeho pilota. Zdá sa, že ztrá­cate všetky oporné body svojho života. Musíte, ako sa ho­vo­rí, „vypnúť mozok“, zastaviť myslenie, nedbať na vaše emó­cie, zostať ticho, ukľudniť sa vo vašej duši... a dovoliť Pánovi, aby vám ukázal Kto On je a čo vám chce dať, alebo o čo vás On žiada. (Žm. 46:11(21))

 

Je to priro­dze­né? Nuž, nie! Priam sa to protiví naším priro­dzeným cestám a inštinktom. A potrebuje to čas pre Ducha Božie­ho vyvinúť naše duchovné zmysly a naučiť nás používať ich. Toto je štádium, kedy sa doluopísané veci môžu ob­javiť pre mnohých veriacich. Oni sú zamestnaní v dôleži­tom vypracová­va­ní svojej Spásy, preto sily temna v ních aj okolo ních tiež pra­cujú naplno. (Fil. 2: 12)

 

Tu sú niektoré dôležité body pozorované tiež v našom Tele Krista v Montreali, ktoré Pán založil v máji 1974. Odvtedy sa zhromažďujeme z domu do domu každý týždeň bez prestávky a Pán pracuje Jeho tajomnými cestami tiež bez prestávky.

 

1.      Počas bohoslužieb alebo kázania, vyučovania, dôle­ži­tého podieľania sa v spoločenstve, veriaci môžu počuť a uveriť veci, ktoré neboli nikdy nikým vyslovené!

 

Tento úkaz sa prihodil v našom spoločenstve a potre­bu­je to naozajstné otvorenie srdca a zpytovanie sa Pána, čo je pravda. Jedna strana vehementne tvrdí, že toto alebo tamto bolo pove­da­né a nebolo to pravdivé, či správne a niekoho to urazilo. Druhá stra­na vehementne tvrdí, že také veci neboli nikdy nikým pove­da­né! Potrebovalo to určitý čas usilovné­ho zkúmania a zpyto­va­nia sa pred Pánom a hovorenia prav­dy zo srdca svedkami, aby sa konečne došlo k uzáveru, že tie veci vpravde neboli nikým vyslo­vené!

Pán nám potom ukázal, že sily temna môžu klamať ľudí aj touto cestou, že oni počujú a uveria, čo nikdy nebolo po­vedané! To prináša urážky, nedorozumenia, horkosť a iné efekty do srdca veriaceho. Cieľ toho je jasný – rozdele­nie Tela Kristovho – a to je cieľ tých síl temna a zla.

 

2.          Čo sa tiež často stáva je opak hore opísa­nej skúsenosti. Veriaci nepočujú veci, ktoré boli jasne pove­da­né. Nere­gis­trujú fakty! Možno tiež nerozumejú, ale sa boja zpýtať... aby si zachovali svoj (pyšný) imidž!

 

Nenarážam tu na situácie, kde môžeme „snívať s otvo­re­­nými očami“, alebo si zdriemnúť počas kázne, alebo my­slieť na obed. Takéto situácie sú zrejmé, hoci aj tieto môžu byť spôsobované tými istými silami temna. Tu hovoríme primárne o ľuďoch, ktorí počúvajú a dávajú pozor, čo je po­vedané. Nie sú vyrušovaní žiad­nym spôsobom. Predsa však, zmeškajú alebo nezachytia to najdôležitejšie slovo, či slová vyslovené veľmi jasne a ktoré sú na ních aplikovateľné, alebo na ich osobný problém, či situáciu. Môže to byť Slovo od Pána, ktoré rieši ich vlastný osobitný problém.

Ale keď neregistrujú fakty, alebo nerozumejú jednodu­chým jasne vysloveným faktom, potom je úplne jasné, že ich my­seľ nefunguje správne! Ona je obyčajne ovplyvnená duchmi temnoty alebo hlúposti alebo nepozornosti.

 

Mám živé skúsenosti s ľuďmi, ktorí preukazovali oveľa lepšie a bystrejšie rozmýšľanie pred svojím vykúpením, než po ňom. Po ich vykúpení to bola „pekelná práca“ pre nich, čo len nasledovať tie najzákladnejšie a jasné inštrukcie! Často toho neboli schopní, fakticky, v mnohých prípadoch urobili pres­ný opak! Ukazovalo to ztratu zdravého zmyslu a jediné vy­svetlenie poukazovalo na rušivé zasahovanie zo strany síl temna. Tieto sily môžu byť potom objavené a dokázané usilovným zpytovaním sa veriacich v ich srdci cez Ducha Pánovho. Takmer bez výnimky, vždy bola objavená určitá záclona temnoty „inštalovaná“ peklom. Toto je jeden taký jasný krok, ako ob­noviť ducha mysle.

 

3.        Tiež sa môže stať, že veriaci ho­voria slová, kto­ré nikdy nedomysleli, čo tým mienili a chápali, čo bol ich pravdivý dôsledok v duchovnej oblasti! Alebo oni nie sú schopní hovoriť jasne a presne.

 

Hovoríme tu o inteligentných a výrečných ľuďoch, ktorí sa dokážu veľmi dobre vyjadrovať alebo veci opisovať, po­kiaľ sa nejedná o záležitosti duchovné. V tejto oblasti sú, akoby vedení hovoriť slovo, či slová bez toho, aby si uve­do­mili ich správny význam, ich pravdivé následky alebo dopad na iných. Toto sa deje bez to­ho, aby si oni boli vedo­mí, čo také slovo mohlo pri­niesť inej osobe... a daný obraz je potom nejasný a nepresný.

Toto tiež môže priniesť vážne nedorozumenia, mýlne poj­my, zlého ducha alebo chaos do danej situácie. Ani toto ne­možno vy­sto­povať a skorigovať bez Ducha Svätého a usi­­lovného zpytova­nia sa. Veriaci, ktorý si nie je tohoto vedomý musí ísť dostatočne hlboko do vlastného srdca a za­čať hľadať a vidieť, že niečo takého sa naozaj prihodilo. A toto nie je vždy ľahké.

 

4.      Tento bod je zrejmejší, než ten horeuvedený v tom, že v mnohých prípadoch veriaci môžu chápať alebo si pred­stavovať veci, ktoré boli vyslovené v úplne inom svetle a význame, než boli oni v skutočnosti vyslovené a mienené!

V tomto prípade to môže byť „vina“ buď hovoriaceho, alebo počúvajúceho. Tento úkaz tiež spôsobuje vzájomné ne­­dorozu­me­nia a separáciu medzi zúčastnenými osobami. Tu nejednáme s psycholo­gickými problémami alebo záleži­tos­ťa­mi vzťahujúci­mi sa na náš fyzický život, jednáme čisto s duchovnými vecami, problémami a témami.

 

Príčina obyčajne vedie k temnote v mysli veriaceho, čo sa týka vecí Božích, alebo aj vecí tohto sveta. Táto temnota je ale prirodzeným stavom mysli veriaceho a týka sa hlavne duchov­­ných skutočností predtým, než je myseľ dostatočne obno­ve­ná vo svojom duchu. (Ef. 4:23)

 

5.          Ak naša myseľ nie je dostatočne obnovená Duchom Svätým, nemáme iného výberu, ako vyjadrovať my­šlienky a pred­­stavy, ktoré sú tvorené našou priro­dzenou mysľou. Keďže naše prirodzené mysle sa odli­šujú v rôz­nych sme­roch a niet tam jednoty, a keďže naše priro­dze­né mysle ne­môžu prijať a chápať veci Ducha Bo­žie­ho (1Kor. 2:14), naše slová môžu veľmi ľahko priniesť zmätok, nedo­ro­zumenie, mylné ponímanie. Toto je potom vy­užité silami temna, aby nás separovali a držali nás jeden od druhého, doniesli zlých duchov do nášho stredu a Pánovho Ducha drža­li od nás preč.

 

Keďže naša myseľ (jej duch) je obnovená ako posledná potom, čo naše srdce a vôľa boli dostatočne očistené, pre­tvo­rené a posilnené v ktorejkoľvek oblasti, potom to zoberie pomerne dlhý čas, než akákoľvek skupina veriacich sa stane „tej istej mys­le“, alebo „jednej mysle“. (Rim. 12:16// 2Kor. 13:11 // Fil. 1:27; 2:2// 1Pet. 3:8)

Je to špeciálne táto oblasť našej obnovy, kde pravidlo „tu trošku a tam trošku“ (Iz. 28:10) platí bez akých­koľ­vek zkratiek. Zoberie to teda dlhý čas, trpezlivosť a vy­tr­­valosť na prekročenie týchto bažín temnoty a podvodu a na zmenu tejto „dielne Satana“ na „dielňu Krista“. (1Kor. 2:16// Fil. 2:5// 1Pet. 4:1) Kedykoľvek veriaci prehlási: „To ma ani nenapad­lo...“, hlavne, keď sa jedná o jednoduchú, či logickú vec, to vždy svedčí o určitej temnote v jeho mysli a možno aj v jeho srdci. Toto je potrebné čo najskôr predniesť pred Pána, aby On mohol ukázať koreň problému, dotyčného vyslobodiť a priviesť do jeho mysle ducha zdravého rozumu, ktorého mu Boh dal. (2Tim. 1:7)

 

Podľa mojej viery, tieto rozdiely v prirodzených a temných mysliach uplatnené v náboženskom živote sú „základným kameňom“ všetkých existujúcich a hroz­ných rozdelení Cirkvi Ježiša Krista!

Tieto rozdele­nia môžu byť odstránené jedine tam, kde sú mysle obnovené Duchom Svätým. (Ef. 4:23) Toto poukazuje na fakt, že Cirkev všeobecne je duševná (inte­lektuálna) a nie duchovná.

Prirodzené a temné mysle existujú všade tam, kde srdcia neboli otvorené Pánovi, alebo kde Jeho Duch nemal prístup na pretvorenie srdca veriacich.

 

6.  Hlavnou príčinou týchto hrozných rozdelení medzi veriacimi a teda aj v Cirkvi všeobecne je naše pokrytectvo!

 

Pokrytectvo je prirodzená vetva pýchy v našom starom pri­ro­dze­nom srdci. Ono funguje ako „strážca brány“, ktorý má zabrá­niť akémukoľvek odhaleniu našej pýchy a jej ta­jomstiev v našom kresťanskom živote. Preto ono preosieva každú informáciu, ktorá môže vyjsť zo srdca a zabraňuje vám, aby ste voľne hovorili o svojích presvedčeniach alebo úmysloch. Pokrytectvo je opak svätosti!

 

Pokrytectvo znamená, že hovoríme, píšeme alebo  vy­­ja­dru­je­me veci a fakty, ktoré nie sú pravdou v našom vnútri, v našom srdci a v našej mysli! My lužeme! Prečo? Aby sme zachovali pýchu v našom srdci a našu podobu, náš imidž, alebo aby sme dosiahli niečo nespravodlivo. Čo je na na­šom von­kaj­šku, nesúhlasí s tým, čo je v našom vnútri! Ne­mô­žeme si jed­no­ducho dovoliť hovoriť pravdu, pretože by nás ona usvedčila, ukázala by, kto vlast­­ne v pravde sme. My by sme takto ztratili nami zhoto­ve­nú kres­ťan­skú „masku“, náš kresťanský imidž.

 

Niekedy sme si naozaj neni vedomí vecí, ktoré môžu byť v naších srdciach a do akej hĺbky nás môžu podvádzať. Ino­kedy za­se dávame prednosť klamať, podvádzať sami seba, že nie sme „až takí zlí“, ako nám to iní môžu hovoriť. Vedo­­me po­tla­čujeme hovoriť pravdu a tým obnažiť moc­nos­­ti temna skrý­vajúce sa v našej duši. Prečo? Pretože bolesť a hanba sú sú­časťou takého obnažovania. Ale to je pres­ne cena nášho oslobo­de­nia a preko­na­nia samých seba.

 

svätosť je naša priezračnosť, kde to, čo je v našom vnútri je jasne ukázané na našom vonkajšku a opačne. Toto je časť Podoby Krista, na ktorú máme byť pre­tvo­­re­ní silou, mú­drosťou, milosťou a inými cnos­ťami Náš­ho Pána. (Fil. 2:12; 4:13// Ef. 4:24, atď.)

 

Ak nena­sle­du­jeme (alebo nezískavame) Svätosť, neuvidíme Pána! (Žid. 12:14)

Či vidíte jasne, že pokrytectvo a svätosť sú presnými opak­mi? Môžete naozaj vidieť, prečo Duch Svätý nenávidí pokryt­cov? Prečo oni boli odsúdení do pekla? Nuž, pre­čítajte si pozorne ešte raz Mt. 23:13-33. Predstavte si milosti­vého a milosrdného Pána Ježiša hovoriť takým spô­­­so­bom. Predstavte si Jeho Srdce a Dušu, Jeho hnev, Jeho bolesť. Nevidíte z Jeho Slov a hore­uve­de­ných duchov­ných faktov, aké diabolské, prekliate a plné zla pokry­­­tectvo sk­u­toč­ne je?

 

Ono má silu priviesť nás do pekla a pomôže tam priniesť aj tých, ktorých my ovplyvňujeme a pod­vá­dza­me. To zahrňuje našu rodinu, naších milovaných, naších man­že­lov a man­žel­ky a tiež tie naše roztomilé deti. V sku­to­č­nosti, my môžeme pre ních pri­pra­­vovať osud, ktorý by sme im fakticky nikdy neželali, ani v naších najdivokejších snoch.

 

Otvoriť srdce teda znamená prekonať silu pokry­tec­tva, odzbrojiť a premôcť toho „strážcu brány“ srdca a vstúpiť do nášho srdca. Nikdy to nie je bez určitej bo­lest­nej skúsenosti, bez určitého vedomého úsilia na našej strane. Ale to je presne dôkaz, že MY vypracovávame našu Spá­su (Fil. 2:12), že MY si oblieka­me Nového Človeka (Ef. 4:24), že MY sa očisťujeme od každej špiny telesnosti a ducha zdo­ko­na­ľu­júc svätosť v bázni Božej. (2Kor. 7:1// 1Jn. 3:3) Že to nie je všet­­­ko konané iba Samotným Pánom, alebo akosi automa­tic­ky, teda bez na­šej vedomej spolupráce.

A otvorením náš­ho srdca získavame SLOBODU! Preto­­že normálne ľudia nemajú slobodu hovoriť pravdu, ani to, čo veria, že je pravda. Na druhej strane, mnohí ľudia sú ochot­nejší otvoriť si srdcia a roztrúbiť ich najintímnejšie zále­ži­tos­ti na debatách v celonárodnej televízií, než ich bra­tom a sestrám, či pastierom od Pána. Či aj to vidíte?

 

Toto triafa Satanovi rovno medzi oči, ako aj do jeho zá­klad­­né­mu podvodu, kde hovorí veriacim, že oni sú „fajn“, stačí sa po­sa­diť do ich kostolov a „byť dobrými kresťanmi“. Samozrejme, že Satan nedbá, keď sa oni modlia, uctieva­jú, spievajú, dávajú desiatky, či milodary, zúčastňujú sa na aktivitách alebo prog­ra­moch svojho zboru, či kongregácie za predpokladu, že ne­zač­nú spolupracovať s Pánom na svojej Spáse, zápasiť s vlastným pokrytectvom a otvárať svo­je srdce Pánovi! Nie, nie, nie! Satan by na nich vrhol všetky svoje démonické sily, triky, pokušenia, lži a podvo­dy v tom momente, kedy by také niečo započali. Prečo? Nuž, keby otvorili srdce Pánovi, Satanovo kráľovstvo a aký­koľvek jeho vplyv, či ovládanie ich duše by boli zničené bez akýchkoľvek pochybností. Bola by to iba otázka času.

7.           Po uvážení úkazov a duchovných hore opísa­ných fak­tov, ja neverím, že by malo byť pre nás ťažké vidieť a  rozu­mieť, čo sa môže diať v Cirkvi Ježiša Krista, čo sa týka kázania, učenia alebo obecenstva všeobecne.

Nikdy predtým sme nemuseli uvážiť v našej mysli a  srd­­ci, že veci opísané hore sú možné a že o nich nemusíme mať ani potu­chu v našom vedomí. Nikdy sme nemuseli pociťo­vať, že niečo môže byť zlé s nami, alebo v nás, v mysli alebo v srdci. Nikdy sme nemuseli veriť, že Pán má pre nás iné cesty a priority, než máme my. V našej mysli sme vždy „fajn“ a všetky naše cesty sú čisté a múdre v naších vlastných očiach. (Pr. 16:2) Nemáme sklony robiť žiadne chyby alebo hlúposti, takže, nikto nám nemusí hovoriť, čo máme robiť, ako to robiť, alebo nám nejako radiť. Pravda? Nuž, to je presne tá pravdivá hĺbka podvodu! A toto platí aj na mnohých služobníkov, ktorí slúžia 15, 25, 35 alebo viac rokov. Pre takých prijať od nie­ko­ho radu je absolútne nemysliteľné, ba takmer nemožné!

 

Oni predsa všetko vedia... nepo­tre­bu­jú žiadne rady, ani inštrukcie, ani korek­cie žiadneho druhu... ani od Pána! A oni nemajú čas... lebo „pracujú pre Pána“, ale Pán nemá prístup do ich zavretých sŕdc. A čo drží takýchto služob­ní­kov od potreb­ných Páno­vých rád alebo korekcií? Pýcha! To je všetko!

Predstavte si, že by som prišiel ku Joyce Meyerovej (z TBN, str. 46) a povedal by som jej: „Sestra, porušuješ Slo­vo Božie a si v nebezpečí Súdu Božieho. Mala by si zas­ta­viť svoje slu­žobníctvo a zpýtať sa Pána, čo by si mala ro­biť podľa Jeho rady.“ Ona by mi odpovedala: „Oh, ďaku­jem ti pekne brat môj, že mi hovoríš túto pravdu. Som veľmi rada, že si prišiel a povedal mi to. Pôjdem okamžite k Pá­novi.“ Odpus­tite mi, prosím, ale toto môže byť najväčší žart na tejto strane Vesmíru. Pán hovorí, že iba Boží oheň zmení jej názory. (Žid. 12:28,29) Či veríte tomuto jedno­du­ché­mu faktu? Nuž, možno uvidíte, ak budete žiť dosť dlho.

 

Skúste sa zpýtať hocikoho v ktoromkoľvek zbore: Ako sa máte? Dostanete iba jednu odpoveď: Dobre... hoci ten dotyč­ný môže byť rozvedený, mať rakovinu, mať veľké dl­žoby a mať dvoch synov za mrežami! Mnohí veriaci sú takí majstri pokry­tectva, že by si za svoje predstavenie zaslúžili Oskara (trofej v amerických filmoch). Avšak ten „Oskar“, ktorého oni obdržia im bude udelený na inej ceremó­nií a na inom javisku.

 

Pokiaľ neotvoríme svoje srdce Pánovi a s Jeho pomo­cou usilovne neprezkúmame jeho hĺbky, nikdy ne­nájde­me v sebe, či sami so sebou nič zlého!

Nikdy neobjavíme, že také úkazy a duchovné fakty sa môžu prihodiť v nás alebo nám od iných a že my si nemusí­me byť tých faktov ani vedomí.

 

8.    Chcem sa tiež venovať naším vzájomným vzťa­hom, jed­na­niam jedného s druhým, či už v zboroch, v domá­cich spo­ločen­stvách, alebo len me­dzi jednotlivcami. Tieto jednania formujú vzťah me­dzi nami, s Pánom a určujú náš duchovný postup, alebo úpadok, alebo stagnáciu.

 

Dám vám jeden veľmi praktický príklad. Zoberte is gu­men­ný pruh, upevnite jeden koniec na pevnú podporu a zač­ni­te ťahať druhý koniec smerom od podpory. Je len otázkou času, kedy do­siah­nete určitú vzdialenosť od oboch koncov pruhu a on... praskne! Zrazu, bez výstrahy. Práve tak je to aj s na­šími vzťahmi. Keď sa pohybujeme v určitom smere a  dru­há osoba pokračuje v sedení, nemôžme zostať napojení na seba dlhý čas. Náš vzá­jom­ný rozchod môže prísť veľmi nečakane a bez akejkoľvek výstra­hy. Malo by byť ľahké preniesť tento fakt do naších duchovných životov.

Duša, ktorá sa hýbe, „tlačí sa“ dopredu zameraná súc na Pána, rastúc do Neho, nemôže mať obecenstvo na dlhší čas s takou, čo rada vysedáva a hrá sa na svojom „piesočku“ a nemá v úmysle sa pohnúť! Bratia a sestry, ktorých Pán vybral z nášho spoločenstva v Montreali boli typickými príkladmi. Oni čiste milovali robiť si „svoje veci“ a nemali žiadny zámer vstúpiť na úzku cestu, zaprieť svoj starý život a detské náboženstvo a začať rásť v duchu, dospievať. Takže, prišiel čas, kedy sa duchovná situácia stala neznesiteľnou, pruh praskol a my sme boli neča­kane oddelení jedni od druhých – samotným Pánom! Potom oni zmizli do ich duchovnej pustatiny a odvtedy ich viac nebo­lo ani vidno. (viď viac detailný obraz v Častiach VIa a VIb[9])

 

Niektorí naši bratia si jednoducho želali „sedieť v našom člne“ a neveslovať. Dovolili iným „hlúpym“ bratom, aby sa lopo­ti­li pri veslovaní, zatiaľčo oni „vychutnávali scenériu“. (Mk. 6:46-48) Zobralo nám to hodne dlhý čas pokým nám Pán mohol konečne ukázať, že toto vlastne nie je, čo On oča­ká­va od Svojích učeníkov. Pravda je: Vesluj alebo plávaj... alebo krá­čaj po vode... ak môžeš. Vyber si jedno z toho, lebo naša loďka nie je zámorská výletná loď, kde ste kŕmení bez toho, aby ste museli pohnúť prstom.

Musíme si tiež uvedomiť, že Pán nám najprv posiela Svoj Súd vysloveným alebo napísaným Slovom cez Svojích slu­žob­­ní­­kov a potom nám dá dostatočné časové rozpätie na u­vá­že­nie Jeho Súdu, na pokánie a na zmenu našej cesty. Až potom Pán vykoná Svoj Súd... ale nikdy nie predtým, než nás dostatočne dopredu upozornil a varoval.

 

9.        Keď hovoríme o súdoch, podelím sa s vami o tom, ako som sa učil súdiť mnohé situácie pripravené pre mňa Pánom. Mnohé som sa učil na vlastnej koži, takže, čo vám poviem je z praktického kresťanského života.

 

  a) Mnohokrát sa stalo, že Pán ukázal nejaký problém, kto­rý bol buď spôsobený ktorýmsi veriacim, alebo zveli­če­ný cez jeho slová, činnosť, alebo nečinnosť. Keď mu to bolo u­kázané, jeho odpoveď bola: „To teda znamená, že nabu­­dú­ce si musím dávať väčší pozor, pravda?“

Na jednej strane, jeho odpoveď nebola zlá, keďže sa on nesnažil „vyzliecť“ zo svojej časti v probléme. Na druhej strane to bolo pre neho nemalé prekvapenie, keď sa dozve­del, že „nabudúce si nemusí dávať väčší pozor!“ Fakticky, povedal som mu, že nabudúce by si mal dávať menší pozor! Bol uvedený do rozpakov. Ale tento druh „rozpakov“ má úžasnú aplikáciu v naších pozemských životoch a v našom procese Spásy. Prečo?

 

Kedykoľvek spôsobíme, alebo sa staneme časťou pro­blé­­­mu, snažíme sa napraviť problém a nie seba samých! Väčšina naších problémov je buď vytvore­ná, alebo znáso­be­ná našim „sta­rým človekom“. Častokrát problém nie je „problém“, problém je naše „ja“. Problém často prebý­va v našej telesnosti a nie v na­ších okolnostiach. Potre­bu­je­me byť vyslobodení od škodlivých, zlých a hlú­pych du­chov v naších dušiach a nie „byť pozor­nejší“ v na­šej teles­nosti, karnalite a tým ju zachová­vať, alebo vylepšovať! Náš „Nový Človek“ nebude spôsobovať tie problémy, preto on nebude musieť „dávať väčší pozor“.

 Problé­my nikdy ne­budú končiť, ani sa ne­zme­nia k lep­šie­mu. Ak si naozaj želáme dokonalý úspech s pro­blé­mami, MY sa mu­sí­­me zmeniť a nie problémy. Ak sa my nezmení­me, naše špe­ci­fic­ké problémy nikdy nezmiznú. Toto nemusí byť také ťažké si pred­sta­viť, ale je to dosť ťažké konať.

 

  b) Iná situácia môže povstať dosť často, kedy veriaci zhre­šil alebo vykonal bláznovsvo, či urazil niekoho alebo Pán mohol odkryť nespravodlivé skutky z jeho minu­losti. Veriaci učiní pokánie v slzách, ba aj na kolenách. Vy­hlá­si, že to nenávidí a neželá si v budúcnosti opakovať také veci. Chce konať správne veci a zavrieť dvere do minulosti. Až potiaľto všetko je dobré. Potom, možno po 30 minútach, on sa stane veselým, ba aj vtip­ku­je. Na druhý týždeň opa­ku­je to isté bláznovstvo, alebo berie na ľahko neprávosť, kto­rú spá­chal. Jeho ovocie sa jasne nezhoduje s jeho poká­nim (včí­­­tane sĺz). Ale, aké to predstavenie starého človeka! Samo­zrejme, že jeho slzy boli „krokodílie slzy“, ktoré vy­plakal predovšetkým v sebaľútosti, že bol prichytený. My potre­bujeme také šoky, aby sme začali rozoznávať pravdivú hĺbku podvodu a boli vyslobodení z našej ľudskej naivity.

 

Zobralo mi hodne času pokiaľ som zpoznal jednodu­chý fakt, že náš starý človek je majster predstavenia a je viac, než schopný podviesť aj tých najskúsenejších. Slzy se­ba­ľú­tos­ti sú obvyklé, sľubovanie „modrého z Neba“ je tiež ob­vyklé, vyhlásenia, že „robím, čo môžem“ sú veľmi obvyklé. Taký veriaci je takýmto pred­stavením ľahko schopný pod­viesť aj sám seba a uveriť vlast­nej lži. Ako pravdivo potom zne­jú Slová Nášho Pána, kde hovo­rí, že „zpoznáme ich podľa ich ovocia“ a podľa ničoho iného! Náš starý človek je „zkazený strom“ v nás a nemôže priniesť dobré ovocie. Náš Nový Človek je dobrý strom v nás a nemôže priniesť zlé ovocie. (Mt. 7:18-20)

 

  c) Iná situácia, ktorej som bol svedkom mnoho krát, zo­bra­zuje veriaceho, ktorý bol na mítingu Tela Kristovho usvedčený z činenia krivdy, ne­spravodlivosti, bláznovstva, alebo hriechov. On je neschopný učiniť pokánie, alebo po­ve­­­dať ho­cičo prijateľ­né­ho. Má výzor človeka „padnutého z Marsu“. Je absolútne pre­sved­čený, že je „dobrý človek“, my všetci ho súdime nespra­vod­li­vo... a on si to nezasluhuje! Satan pra­cuje presčas, aby mu dal najsprostejšie a neprav­divé myš­lienky, aby sa on mohol ospra­ved­lňovať a bojovať proti akejkoľvek pravde.

 

On nemôže zastaviť svoj myšlienkový po­chod a chytiť sa nejakej viery, pretože viera, ak nejakú aj má, je v jeho srdci a doposiaľ jeho srdce bolo vodotesne uzavreté a zamknuté. Keby bol býval Pán aj vložil do jeho srdca nejakú vieru o sebe samom, on nemá možnosť sa jej chytiť a pomocou nej premôcť sám seba a tiež svoju hriešnu a trápnu situáciu.

 

Začne sa obhajovať so všetkým, čo má po ruke a čo mu príde na um. Potom začne obviňovať iných, že sú zod­po­­vední za jeho priestupky a pády. Pokúša sa „vyšmyknúť“ zo situácie, ako sa len dá. Potom začne všetko komplikovať, prinášať chaos do inak jasnej situácie, alebo po­chybnosti do vecí, ktoré sú abso­lút­ne jasné všetkým ostat­ným. Je schop­ný stáť sám osamote proti niekoľkým bratom a sestrám, kto­rí majú tú istú myseľ a vieru o ňom... a ne­mih­núť okom! Konečne sa pokúsi povedať v dlhom preslove, čím on vlastne prechádza a ako trpí. Urobí akýkoľvek krok, len aby nemusel vyhlásiť, že on je vinný a že je ochotný začať svoje oslobodenie v rukách Pána.

Je jasné, že ten chlapík je slepý a želá si zostať slepým! Nuž, Pán musí poslať hromy-blesky do jeho života, aby praskly zámky na jeho srdci a dať mu dostatočné Svetlo, aby mohol začať vidieť sám seba a bol tak uschopnený učiniť pokánie a obrátiť sa na svojej ceste. Ale akonáhle sa premôže a pripustí svoje viny, uľaví sa mu, bremeno odíde a on sa bude cítiť ľahký, ako „pierko“.

 

  d) Povstáva veľmi dôležitá situácia, kedy taký človek je konečne „prasknutý“ a stáva sa schopným vidieť aspoň niektoré časti pravdy o sebe samom. On môže dokonca aj priznať, že, áno, konal zle, jeho duch bol zlý v tom-a-tom čase, ukázal pýchu, závisť, seba-spravodlivosť, sebeckosť, obavy, strach, atď.

 

Potom je on schopný učiniť aj pokánie. ALE... je stále ne­schopný konať pravdu, ktorú obdržal. Môže tú prav­du iba vidieť a chápať, ale jeho srdce je neschopné vyko­nať ju, žiť ju. V jeho srdci je stále hlboký odpor a „mäso“ jeho srdca je stále pyšné, teda veľmi tvrdé a nereagujúce. Tento človek potrebuje, aby sa určitý čas „varil“ v du­chov­­nom pretla­ko­vom hrnci súženia, až kým „mäso“ jeho srdca ne­zmäkne a on sa nestane ochotným vo svojom srdci tú pravdu žiť. Toto je posledný stupeň lámania Sata­no­vých bunkrov a obranných valov, lámania samotnej, ako­by „chrbtice jeho nátury“ v srdci a duši veriaceho!

 

Ako sa má veriaci „variť“? Je mnoho ciest, ako toto zariadiť. Keď nasledujeme Pána, On nám vždy dá múdrosť, ktorá zase vždy závisí od okolností dotyčného. Pán nás naučí všetkému, čo je potrebné pre kaž­dého veriaceho. (Mk. 1:17) Pán tiež pripraví stupeň súženia, stupeň teploty, tlaku a časovanie, aby ten „svätý vyšiel z ohňa“ pokorný, ­vďač­ný a cenný ako pretavené zlato. (Zj. 3:18) Či vidíte a chápete o  čom tu ho­vorím? Či tomu veríte? Boli ste niekedy svedkami takých situácií na obecen­stvách vašej cir­kvi? Nehovorím tu o auditóriách so stovka­mi ľudí, ale o menších, domových, či bunkových obecen­stvách. Ak žiadna z horeuve­de­ných situácií sa nepri­ho­­dila vo vašej cirkvi, potom je to sotva Pánova živá Cir­kev. Môže to byť zhromaždenie ve­ria­­cich deba­tu­júcich Bibliu, alebo svoje nekonečné problémy bez sku­toč­nej práce Ducha, bez zmeny charakteru duše veriacich, bez vyslo­bo­dzo­va­nia ich ľudskej duše od duchov temnoty a zla.

 

Než ukončíme túto veľmi dôležitú kapitolu o pravdivej hĺbke podvodu, musím spomenúť dva možno neobyčajné fakty, ktoré ovplyvňujú a určujú cestu k  nášmu osudu.

 

(1)     Prvý fakt sa dotýka môjho duchovného detstva a čo, podľa mojej viery, bol ten najdôležitejší krok, ktorý Pán so mnou urobil asi tak 2 roky po tom, čo sa mi zjavil Svo­jím Duchom. Mu­sím tu byť extrémne stručný pretože takéto kroky pokraču­jú a my ich vlastne musíme robiť v nejakej forme počas nášho celého kresťanského života.

Tú najprvšiu vec, ktorú mi Pán začal ukazovať bola mo­ja duchovná naivita! Potom mi Pán jasne ukázal, že ja som ne­­bol vôbec žiadnou výnimkou, ale skôr pravidlom, pretože kaž­dý znovu-zrodený veriaci je na začiatku svojej úzkej cesty duchovne totálne naivný! Ako a prečo?

 

Nuž, všetci veriaci sa narodili do totálne roz­diel­neho, du­­chov­­ného sveta, do totálne rozdielnej, duchov­­nej Rodiny s totál­ne rozdielnym Charakterom, Ži­vo­­tom, Existenciou a Realitou! Nikto z nás nemal ani najmenšej potuchy o tomto novom duchovnom svete a o jeho Realite!

 

Aj po našom Vykúpení máme všetci tendenciu pokračo­vať náš život podľa naších predstáv, očakávaní alebo dušev­ných snov pokiaľ nezačneme túžiť a povolovať Pánovi, aby nám začal zja­vo­vať tú Novú Rodinu a Realitu a Život a ako On žije ten Život. Veľmi málo veriacich naskutku túži po tejto Jeho Realite!

Hlavná príčina je tá, že Pán nikdy nevez­me za ruku náš­ho „starého človeka“ a nezačne mu nič zja­vo­vať, ani uka­zo­vať. Preto väčšina veriacich zostáva naiv­nými ako sú deti, ale nie bezúhonnými ako sú deti! Takí veriaci dí­va­júc sa nevidia, a počujúc nepočujú, ani nič nechápu preto­že ich srdce nereaguje – je zavreté. (Mt. 13:13-15) Podľa toh­to Slova Náš­ho Pána, oni nie sú ani obrátení, ani uzdravení.

 

Ak my odmietame duchovne dospievať, zostávame naiv­ný­mi vo všetkých duchovných veciach. Nikdy ne­po­cho­píme tých, ktorí v pravde dospievajú a vždy ich budeme súdiť nespravodlivo!

 

(2)     Druhý fakt sa dotýka cesty, ktorú Boh pripravil pre Svoj ľud, cesty von z temnoty, pod­vo­du a naivity. V Sta­rom Zákone Boh dal Izraelu prorokov, ktorí dostali Slo­vo Božie, t.j., Svetlo od Boha a dali ho ľudu. Toto svetlo bolo pre ľud jediný prostriedok, ako sa držať von z temnoty, von z podvodu. Nikto iný nemohol vidieť, čo iba proroci, tí „vidiaci“, videli. (1Sam. 9:9// 2Kr. 17:13// Iz. 30:9,10) A Izrael si prorokov nevyberal podľa svojho vkusu, boli mu vybratí Pánom!

 

V Novom Zákone, Duch Boží bol daný všetkým znovu­­-zro­de­ným veriacim, ktorí boli pokrstení vo vode. (Sk. 2:38) Je nám tiež povedané, že On nás uvedie do každej pravdy. (Jn. 16:13) Izrael Starého Zákona nikdy také šance nemal, ale musel sa kompletne a absolútne spoliehať na ich pomerne málo prorokov, ktorých im Boh dal. Napriek tomu, v No­vom Zákone, Boh opäť dáva Cirkvi „niektorých prorokov“. (Ef. 4:11) Čo to má pre nás znamenať?

 

Náš Boh musel vidieť, ako múdre a potrebné ustanoviť pro­roka, toho „vidiaceho“, čo vidí duchovný svet, a to aj v  Novom Zákone. Toto napriek faktu, že Duch prebýva v kaž­dom znovu-zrodenom veriacom a je schopný „viesť ho do každej pravdy“, čo zname­ná, do tej „každej pravdy“, ktorú on osobne potrebuje pre svoje fungovanie ako veriaci alebo ako evanjelista, pastor, uči­teľ, kazateľ, atď. Ale inter­pre­tovať Myseľ a Srdce Božie pre všeobecnú Cirkvi, posudzovať a varovať Cirkev o rôznych ne­bezpečenstvách, zbaviť záha­dy dôležité kroky alebo Súdy Božie prináleží prorokom. Je to veľmi nevďačná práca, pretože oni boli, a stále sú, nená­videní, odvrhnutí, zabíjaní alebo s nimi bolo inak hanlivo a zle zaobchádzané. (napr.: Mt. 23:30-34// Rim. 11:3// 1Tes. 2: 14-16)

Pravda je, že nikto sa nemôže nazývať prorokom, alebo študovať, aby sa stal prorokom alebo apoštolom. Žiadny seminár, žiadne množstvo štúdií alebo vedomostí z vás ne­spraví proroka, ani vás nikto nemôže vysvätiť za proroka, či apoštola. To nie sú úrady, kto­ré človek môže obsadiť, alebo vám ich niekto iný môže pri­sú­diť. Absolútne nie. Je to suve­rénne po­vo­lanie Božie často už od narode­nia. To, čo je človek sám v sebe, to ho robí (alebo ne­robí) pro­ro­kom. Prorokovanie je jeho život a nie iba „úrad“. Veľkí proroci boli povolaní z lona ich matky (Iz. 49:1,2,5// Jer. 1:5// Lk. 1:15// Gal. 1:15,16), neboli vysvätení človekom, ale Bohom! Človek môže ustanoviť starších, aby viedli zbory v rôznych mes­tách (Tit. 1:5), ale nie apoštolov, či prorokov.

 

Keď taký človek je povolaný hovoriť to, čo vidí u Boha a my nepočúvame, sme automaticky vo veľkých nepríjem­nos­tiach, vo veľkom konflikte! Ak mi neveríte, stačí si pre­čí­­tať, čo sa stalo vyvolenému ľudu Božiemu, ktorý nepo­čú­val Toho, ktorý mu bol poslaný. On Sám nad nimi plakal a jasne im povedal, že zabíjali prorokov a kameňovali tých, čo boli k nemu poslaní. Potom im povedal: „Hľa, váš dom je vám zanechaný pustý (zpustošený).“ (Mt. 23:37,38)

 

Počas nasledujúcich dve tisíc rokov, vyvolený ľud Boží sa stal tak zpustošeným, že žiadny iný ľud v celej histórií ľudstva netrpel také zpustošenie! A Holocaust, tá Genocída ľudu Božie­ho, zdá sa byť akoby „tŕňovou korunou“ toho zpus­tošenia. Mám pokračovať? Verím, že to nie je potrebné.

*        *        *

 

Modlím sa ku Pánovi Ježišovi Kristovi, aby pomohol kaž­dému čitateľovi, ktorý si úprimne želá vo svojom srdci zmeniť svoje cesty, svoj ži­vot, svoje okolnosti, svoje život­né podmienky, svoj strach, obavy, či pochybnosti o svoju budúcnosť alebo o svoj samot­ný osud. Nech Pán uschopní každú takú dušu začať kráčať po novej ceste, úzkej ceste, ktorá vedie do Života Večného, do Kráľovstva Nebeského na Zemi a napokon do Nového Neba a Nového Jeruzalema.

 

Ja viem a mám bohaté skúsenosti, že Pán odpovie na túto modlitbu každému čita­te­ľo­vi, ktorý sa obráti na Neho a otvorí Mu svoje srdce. Amen.


KAPITOLA  3

 

NIEKTORÉ FAKTY ŽIVOTA (a-do-z)

 

Úprimne obdivujem tých čitateľov, ktorí zašli až sem a nebo­li vykoľajení niektorými pekne tvrdými a horkými strán­­kami tejto knihy. Pre niektorých, predpokladám, že ne­mnohých, to možno bola sladká hudba, pre iných, predpo­kla­­dám, že mnohých, to mohla byť zmiešaná skúsenosť, tvrdé čítanie. Tiež pred­po­kla­dám, že mnohí nedošli ani do tohto bodu.

 

Ale táto kniha bola predovšetkým písaná pre tých, čo dôjdu do konca a stále zostanú schopní uvažovať, medito­vať, porov­ná­vať, hodnotiť, zkúmať, hľadať a napokon uve­riť a uro­biť správne rozhodnutia vo svojom srdci. Nebudú mať oba­vy presmerovať ich život a vstúpiť na cestu, po kto­rej nikdy predtým nešli – pravdivú cestu do Života a Kráľovstva Nebeského. Oni jednoducho neodložia túto kni­hu na polič­ku a promptne ju nezabudnú, ako keby ju nikdy nečítali. Toto je napokon aj moja modlitba Pánovi, pretože toto sú srdcia, ktoré Pán hľa­dá a to zvlášť teraz, teda pred­tým, než príde koniec tohto veku.

 

Náš život, zvlášť duchovný život, je tak zložitý a tajom­ný, že nikto nemôže o ňom písať dúfajúc, že ho dostatočne opísal a čitateľ to teraz má vo všetkom jasné. Čítal som zna­menité knihy od neporovnateľne väčších služobníkov Pána, než som ja. Objavil som, že nech sa zdali akokoľvek „nedô­le­žitými“ niektoré veci, o ktorých písali, stali sa pre mňa a pre môj duchovný rast extrémne dôležitými. Cez ich písom­nosti mi Pán vždy dal všetkú potrebnú „výživu“ pre môj vlastný proces dospievania. Na dôva­žok, Pán mi vždy dal bratov, ktorí boli vynikajúcimi „dráž­did­lami“ pre moju te­lesnosť, takže ona mohla horieť rýchlejšie a efektívnejšie. Preto to, čomu budem svedčiť v nasledovnom by malo mať pre čitateľov s otvoreným srdcom veľkú praktickú hodnotu. Počúvajte...

 

Moja pýcha, arogancia, seba-spravodlivosť, duchovná hlú­posť, obavy, sebectvo a iné „cnosti“ mojej telesnosti ho­reli na „oltári“ pred Pánom celé roky! A niektoré z nich ešte „tlejú“. Či môže pyšný a seba-vyzdvihujúci veriaci podať ta­kéto svedectvo o sebe pred Cirkvou celého sveta? Nuž teda, ľudovo povedané, „môj imidž je v ťahu“! Môžete sami podať podobné sve­dec­tvo o sebe? Pokiaľ vaše „cnosti telesnosti“ nehoria na oltári pred Pánom, potom absolútne nemôžte!

Toto je moje svedectvo pred Pánom a On je mojím Živým Svedkom. Nebojím sa to napísať a povedať pravdu. Vidíte, ja som nebol narodený svätý, alebo v Novom Člo­veku. Nikto nie je. Môj starý človek nebol lepší, než je váš alebo hoci­koho iného. Bol som v bolestiach a utrpeniach a v úžase, a tiež som šiel cez tie hlboké údolia frustrácie, zúfalstva, sklamaní, pádov a smrti. Niet žiadneho rozdielu medzi hoci­ktorým z vás a mnou.

Musím priznať, že nemám žiadny vlastný plán, čo dať do tejto kapitoly. Ja ale verím, že Pán je schopný suverénne dať neočakávané alebo tiež neplánované „perly“ schopné zmeniť alebo aj hlboko ovplyvniť niečí život. Podám teda niektoré z mojích skúse­ností a fak­tov života, ktoré možno prinesú aj šok, aj komfort vašej duši a vášmu životu.

 

a)        Keď jeden brat a jeho žena zo spoločenstva na juh od Montrealu mi povedali na našom prvom stretnutí (po prečítaní mojích knižiek), že som pyšný a vyvyšujúci sa nad svojích bratov, mohol som sa na nich iba usmiať. Jemu som odpove­dal: „Brat môj, nemôžeš ma uraziť.“ (Žm. 119:165) Potom som ho objal a on sa veľmi zaradoval súc blízko slzám. Toto bol jedno­duchý fakt života, jednoduchý dôkaz, že neodpovedala zo mňa žiadna pýcha, ale skôr Nový Člo­vek, Nová Nátura. Skutočne pyšný človek by bol býval podráž­de­ný a urazený a bol by býval odpovedal úplne inak. Ale ani toto nezmenilo my­seľ a srdce toho brata a jeho ženy.

Keď som opäť prišiel s ďalšími mojími bratmi na dru­hé stretnutie s nimi, boli sme objatí a vrelo privítaní. Ale ne­skôr, tomu istému bratovi bolo povedané, že on a jeho žena nekonali múdro počas nášho prvého stretnutia... že ma ve­rej­ne ob­vi­ni­li a nikdy svoje falošné, nepodložené obvinenia neodvolali a nepo­ka­jali sa. Obaja boli na to veľmi urazení a my sme museli opustiť ich dom bez objatia, ba čo len zamávania rukami. Boli všetci ohromení a ne­schop­ní ani dokončiť pieseň, ktorú spievali. Ich malá dcérka nás vypre­vadila a zamávala rúčkami. Toto je ďalší jednoduchý fakt života. Ale ja som si istý, že oni sami seba nevideli, ako sa chovali a aké sily s nimi hýbali. Och, hĺb­ka podvodu a zla je úžasne veľká.

Čo je dôležité pre mňa je, že nemám v srdci absolútne nič proti ním, iba súcit, chápanie a bolesť, že im nemôžem dať, čo som obdržal od Krista.

 

Je tu ešte jeden dôležitý dôvod, prečo túto epizódu uvá­dzam na uváženie čitateľom. Je takmer nepísaným záko­nom, že kedy­koľvek poviete alebo napíšete pravdu pyšné­mu, arogant­né­mu alebo seba-spravodlivému veriacemu (či po­ha­novi), vždy bude on vás považovať za pyš­né­ho, seba-spra­vodlivého, aro­gant­­né­ho! Prečo? Lebo duch pý­chy a seba-spravodli­vos­ti, ktorý v tom človeku žije, je tou prav­dou urazený, nedokáže ju pri­jať, ani sa pozastaviť a spra­vod­­livo ju uvážiť, alebo si ju ne­stranne overiť v Slove Božom. Urazeného brata je ťažšie znovuzískať, než silné mesto obohnané hrad­bami. (Pr. 18:19 – slov. text je nepresný).

 

Ura­ze­ný brat vás nikdy nemôže posudzovať spravod­livo! On za­č­ne byť ovplyvnený zlým duchom svojej starej nátury, ktorý zatem­ňu­je jeho oči a uši a dáva vzrast koreňu horkosti a zlomy­sel­nos­ti v jeho srdci. Pána Ježiša Krista nikto nemohol uraziť, pretože On nikdy nebol pyš­ný. On vždy jednal spravodlivo a v milosrdenstve. Ale všetci tí pyšní a samospravodliví vždy Jeho považovali za aro­gant­ného a pyšného, ba aj za Bohorúhača. (Mt. 26:65-67)

 

Uraziť sa nie je ťažké – zisťovať koreň veci, prečo sme sa ura­zili je veľmi ťažké a bez Ducha Pánovho je to abso­­lút­ne nemož­né. Toto je veľká prekážka na ceste kresťana a dá sa prekonať jedine na úzkej ceste.

 

b)          Tie najväčšie poučenia, ktoré sa môžeme v živote na­u­­čiť, včítane nášho duchovného života, sú tie, ktoré sa učíme z naších pádov–porážok! Neustále úspechy bez akých­koľ­vek pádov-porá­žok nás môžu po čase zaslepiť. Porážky nás môžu učiť dra­ho­­cenné ponaučenia. Podľa mojej viery a skú­seností, toto je presne príčina, prečo Pán dovoľuje, aby sme niekedy v rôznych okolnostiach a fázach náš­ho života „padli“... aby takto ničil našu pýchu.

Všetci tí, čo hľadajú víťazstvo v akejkoľvek oblasti ich živo­ta, včítane duchovného života, by si mali uvedomiť a  pripustiť, že v tej oblasti sú oni porazení! Inak by nepotre­bo­vali hľadať víťazstvo. Pravda? Je to jednoduchý fakt života, ale my sme ho nikdy nemuseli uvážiť z tohto uhla. Akonáhle mám víťaz­stvo, nemusím ho hľadať, alebo zaň bojovať, je tak? Hoci možno musím v ňom bojovať. Zdá sa to byť neuveriteľné, ale na jednej strane, my všetci máme víťazstvo v Kristu Ježišovi. Toto je jednoduchá prav­da. Na druhej strane, my ho „nemáme“ v našom živote! Toto nie je taká jed­noduchá pravda. My všetci musíme bo­jo­­vať „za víťaz­stvo“, ktoré máme v Kristovi! Ako a prečo?

 

Nuž, musíme bojovať VO víťaz­stve Pánovom PRE naše víťazstvo, našou vierou! V každom prí­pade ale musíme bojovať, tlačiť sa, dobývať, používať naše duchovné zbra­ne a pancier. Nuž teda, máme to víťazstvo, alebo ho nemá­me? Ako by ste to vysvetlili? Či to je akýsi tajomný fakt nášho duchovného života?

Môže to byť tajomstvom pokiaľ si neuvedomíme, že my má­me naše víťazstvo V Kristovi, ale nie ešte v sebe sa­mých, v naších skúsenostiach, v našej duši, v našom vlastnom živote.

Podobne máme Život Večný v Kristovi Ježišovi, ale predsa musíme „siahať po Ňom“, aby sme Ho dosiahli. Je tak? (1Tim. 6:12) Fakticky, bojovať boj viery zdá sa byť jedi­nou cestou, ako dosiahnuť Život Večný – ten, ktorý už  má­me v Kristu Ježišovi! Či je toto menej tajomné, než otázka náš­ho víťazstva? Môžeme pochopiť tieto veci v našej úbo­hej ľudskej mysli? To je to, prečo máme žiť vierou a nie iba na­šou mysľou. (Hab. 2:4// Rim. 1:17// Gal. 3:11// Žid. 10:38)

 

V Kristu Ježišovi máme spravodlivosť, múdrosť, pokoj, odpustenie, milosrdenstvo, milosť a všetky ostatné Cnosti Jeho Božského Života. Predsa však sa zdá, že nám oni akosi všetky chýbajú! Nie sú z nás navonok pre­ukazované. Či musíme bojo­vať aj pre ne? Tak sa zdá. Zdá sa, že...

 

...naša vojna musí byť najprv vyhraná vnútorne, v na­šom duchu, aby sa jej víťazstvo potom mohlo pre­ukázať navonok cez našu dušu a telo.

Ak žijeme v pokoji, sme šťastní, vo vnútri necítime žiad­nu vinu, alebo nie sme si vedomí žiadneho zla v našom vnútri – to nie je dôkaz, že v nás niet žiad­ne­ho zla! Pán to vie a On nám to zlo môže ukázať počas nášho procesu dospievania. My sme obyčajne šoko­vaní tým, čo On dokáže vytiahnuť z nášho  srdca.

 

c)    Hocičo mŕtve a hriešne musí byť niekedy z nás do­slov­ne „vytrhnuté“, aby to Pán mohol vymeniť za niečo živé a bez­hrieš­ne. A keď to „niečo“ mŕtve a hriešne v nás je časťou kamenného srdca, potom Pán musí na dôvažok pou­žiť nejaký oheň, či „duchovný dynamit“ aby prasklo to naše kamenné srdce. (Jer. 23:29) Už ste niekedy okúsili také niečo od Pána? Ste so mnou? My sme všetci začali so zúfalo bezbož­ným a ľstivým srdcom (Jer. 17:9), ale nie všetci sme museli začať s kamenným srdcom. Ja dúfam, že rozumiete tomuto rozdielu.

 

Ak preto cítite, že vaše srdce je v intenzívnej bolesti, upadá v dôsledku veľkého strachu, alebo očakáva hroz­­né následky, či nebezpečné situácie, potom je možné, že Pán zapaľuje kus „dynamitu“, lebo ste nepočuli Jeho hlas počas minulého roku, či dvoch, či desiatich, či viac! Alebo ste Mu vôbec neodpovedali a tvrdohlavo pokračujete svojou cestou súc uviaznutí vo svojej koľaji a nemôžte sa z nej dos­tať von, pretože nič nevidíte, nič nepočujete a nič nerozu­mie­te (tvrdohlavé srdce je slepé, hluché a ničomu nerozumie).

To isté sa môže stať s mysľou. Mnohí veriaci majú ta­kú silnú myseľ, že si jednoducho nemôžu pomôcť. Celé ich kres­ťan­stvo je v ich hlavách! Pokiaľ nemudrujú a ne­ro­zu­me­jú všetko vo svojej hlave, nemôžu uveriť. Ich srd­ce je kom­pletne zavreté. Ale to nie je Spása, to je intelekt­uál­ne ná­boženstvo. A ak ste schopní „uveriť“ len to, čomu ro­­­zu­mie­te – to nie je viera, lebo vaše chápanie nemô­že vy­­pro­­dukovať vieru. Staviate celé kresťanstvo hore no­ha­mi a brat Tomáš by vám srdečne potriasol rukou. (Jn. 20:24,25)

 

Poznám brata, ktorý mal tento špecifický problém a to, čo Pán s ním urobil bolo absolútne neuveriteľné a nepred­sta­vi­teľ­né pre nás oboch. Pán „vyčistil jeho myseľ“ do také­ho stup­ňa, že on nevedel, čo sa s ním a okolo neho dialo. On ztra­til všetky svoje „oporné body“. Všetko sa mu stalo novým a  na všetko sa díval, ako keby sa bol práve narodil na svet. Nič z toho nerozumel a takto to s ním pokračovalo nie­koľko dní. Jeho manželka sa už začala obávať, že „ztrácal ko­liečka“ a stával sa psychiatrickým prípadom.

Len Pán vie, ako poškodená a v akej poľutovaniahodnej situ­ácií naša myseľ môže byť predtým, než Jeho Duch ju začne nejako obnovovať. Myseľ je mocný nástroj našej du­še a pomerne ľahko môže potlačiť a podmaniť si vieru, ba aj naše (s)vedomie. Dokáže argumentovať so Všemohúcim Bohom, postaviť sa proti Nemu, Jeho Slovu a Súdu a ne­mať žiadnu hanbu, alebo strach. Ak by sme sa moh­li vidieť cez oči Božie, asi by sme Jeho pohľad neprežili. Preto...

...kedykoľvek máme akýkoľvek argument s naším vlastným sve­do­­mím a prehráme  – vyhráme!

 

Musím na tomto mieste deklarovať veľmi dôležitý fakt týkajúci sa viery. Viera nezdôvodňuje, neargumentuje, ne­rozu­mu­je!

 

Vo viere buď niečo JE, alebo NIE JE. Bodka. Viera nik­dy nepo­vie: to môže byť, mohlo by byť, malo by byť, mož­no by bolo, snáď, nádejne, atď. Nie. Preto, ako­náh­le ste pri­pra­vení „diskutovať“ vašu vieru s ľuďmi, alebo so silami tem­na a uva­žovať o ich argumentoch, vaša bitva je skonče­ná skôr, než ste ju začali – a už ste ju aj prehrali.

 

Viera nie je ani dedená, ani produkovaná našou dušou. Ona je darom, aj ovocím Ducha Božieho. Tento duchovný dar musí preto v našej duši vyrásť do ovocia.

Ale, viera je naše víťazstvo (1Jn. 5:4) a preto „všetko je možné tomu, kto verí.“ (Mk. 9:23)

 

To ovšem neznamená, že môžete vykonať „všetko“. Dô­vod je ten, že nemáte všetkú vieru pre všetko. To Slovo skôr zna­me­ná, že „všetky TIE veci“ sú možné pre toho, kto má vieru pre TIE veci, kde Pán vybudoval vieru pre TIE veci. Človek nemôže robiť nič iné, než to, pre čo má (dostal) vieru. A ďalej, nikdy by ste sa nemali hádať o vašej viere, nik­dy sa nesnažte nikoho presvedčiť o svojej viere, alebo sa ňou vysta­to­vať. Držte si svoju vieru žijúcu vo vašom srdci a čiňte ju, kedy­koľvek vás Pán k tomu vedie, pretože On ju vo vás vybudoval, aby ste tou vierou žili. (Hab. 2:4// Rim. 1:17// Gal. 3:11// Žid. 10:38, opätovné čítanie Slova nezaškodí)

 

d)    Vrátim sa v tomto bode a podám moju vieru, čo sa týka nemožnosti nášho hrešenia za našim krížom.

Náš Nový Človek bol Bohom stvorený v spravodlivosti a pravdivej svätosti. (Ef. 4:24) To, čo je spravodlivé a sväté nemôže hrešiť. A ďalej, ktokoľvek je zrodený z Boha (náš Nový Človek) nehreší. (1Jn. 5:18) Keď sme znovu-zrodení (Jn. 3:3), „zrodení“ sme z Boha a nie z hriešnej telesnosti. Ktorá­koľvek časť nášho starého človeka je potom ukrižo­va­ná a vymenená za Nového Človeka stvoreného Bohom, tá naša nová časť nehreší, ani nemôže hrešiť!

 

Musíte mať definitívne skúsenosti, že kdekoľvek bol sta­rý život vašej duše ukrižovaný, ztratil moc natlačiť vás do hrie­chu. Práve tak ste museli ztratiť „chuť“, alebo žela­nie hrešiť. Tá časť vášho starého života, starého človeka bola vymenená za Nového Človeka, ktorý má Božský Cha­rakter a tým „novú schopnosť“ slúžiť spontánne Bohu a ne­slú­­žiť Sata­­novi.

 

Musím svedčiť pred Pánom, že keď sa pozriem do mo­jej minulosti, vidím úplne inú osobu. Je mnoho oblastí v  mojom živote, kde vidím, cítim a zpoznávam prácu Ducha v mojej duši. Som si vedomý sily, ktorá ma drží, kde sa sám nedokážem držať; ktorá mi dáva posilu, kde by som inak padol; kde užívam vieru a múdrosť, ktoré jasne nie sú moje. Robím veci, ktoré len pred pár rokmi by som nikdy nerobil a asi ani nesníval robiť. Moje myšlienky sú iné, moje súdy sú iné, moje životné ciele sú iné, moje chápanie iných a tiež chápanie seba samého sú iné, moje vnímanie Pána a chápa­nie Jeho Slova je iné. Môj duchovný zrak, sluch, čuch, chuť a hmat ako aj pochop sú úplne rozdielne, oni naozaj fungujú. Toto by malo byť aj vaše svedectvo, ak idete po úzkej ceste. Všetko rastie, mení sa a dospieva.

e)        Tak, ako náš duchovný zrod bol založený na vedo­mom rozhodnutí našej slobodnej vôle vyznať Pána a byť pokrsteným, práve tak akákoľvek výmena ktorejkoľvek čas­ti nášho starého človeka za Nového Človeka je urobená ve­domým rozhodnutím našej slobodnej vôle pred Pánom. Toto rozhodnutie je odporo­va­né celým peklom a tu začína naša vojna.

 

Existencia tejto vojny je dôkazom, že vo vašej duši sú dve aktívne mocnosti – jedna z Boha a jedna zo Satana. Ak by tam neboli dve mocnosti, nebolo by vojny! Pravda? Aj Boh aj Satan chcú vašu dušu a VY cítite konflikt! Cítite konflikt? Ak nie, vaša duša je buď karnálna, plná telesnosti (neli­cho­tiaci, ale prav­divý výrok) alebo nie ste vôbec du­chov­ne znovu-zrodení.

Ak niet vo vás vojny, to je dôkaz, že vo vašej duši je iba jedna mocnosť a ona nemá nikoho iného s kým zápasiť, ko­mu odporovať. Teda, buď ste pohanom, alebo znovu-zrode­ným kres­ťanom s Duchom Svätým vo vašom duchu, ale ešte nie vo vašej duši[7]. To naznačuje, že buď ste dieťa v Kris­to­vi, alebo karnálny kresťan a Pán ešte nevstúpil do vášho srdca a nezačal vašu vojnu.

 

Takí veriaci môžu potom robiť smiešne veci, ako naprí­klad spievať „Všetkého sa vzdávam... všetko Ježišovi odo­vzdávam...“, zatiaľčo vo svojom srdci „bojujú proti Ježi­šo­vi“ zubami-nech­ta­mi. Silno odporujú každej rade, disciplí­ne, či auto­rite od Pána, ktoré sú pre nich absolútne potreb­né, aby sa v živote mohli hoci­čo­ho vzdať! Alebo môžu spie­vať „Vpred kres­ťanskí bojov­ní­ci...“, zatiaľčo bojujú iba so svo­jími bratmi, alebo manželmi a man­želkami! Hocikto­rý slu­žob­ník Pána k ním poslaný je „uka­me­­ňovaný“, alebo in­zul­to­vaný, alebo obvinený, alebo ignoro­va­ný a istotne ne­ná­vi­dený. Je pozna­čený ako pyšný, vyvyšujúci sa nad bra­tov, prichádzajúci k bratom „zhora“ a nie „zdola“. Nuž, ako si takíto veriaci po­tom predstavujú svoju kapituláciu a zapre­nie svojho sta­ré­ho života na ich kríži? Či snáď majú oni kom­fort­nejšiu cestu o ktorej Boh „nevie“?

 

Predstavte si vojakov v ktorejkoľvek armáde, ktorí by si robi­­­li, čo chceli a kedykoľvek by chceli. Odmietli by počú­vať svojích nadriadených. Aká to armáda! Nuž, toto je Cir­kev dneška! Je to najmizernejšia armáda, akú si dokážete predstaviť v histórií ľudstva! Nie je lepšia, než Izrael v pus­tatine, ktorý tiež odmietol počúvať svojich nadriadených daných mu Pánom, takže, Pán ich tam všetkých nechal za­hy­núť. (1Kor. 10:1-12// Júda 5) A všeobecná Cirkev, ktorú dnes vidíme a okusujeme a je Ona v pusta­ti­ne tohto sveta, je tiež blízko „zahynutia“. Iba ich deti a tí, reprezentova­ní Jozuom a Kálebom prežijú a prejdú do Krá­ľov­stva Ne­beského (Za­sľúbenej Zeme) – pretože títo dvaja mali v sebe rozdielneho ducha (4M. 14:24,37,38) a oni predsta­vo­va­li Zbytok v Izraeli... a tí s rozdielnym duchom dnes tiež pred­sta­vu­jú Zbytok v Cirkvi.

 

f)      Nikde nie je tento prístup, tento duch rebélie, toto zlo v našej starej náture zreteľnejšie, viac skúšané, než v na­ších rodin­ných vzťahoch. Je vojna medzi manželom a man­­želkou, medzi deťmi, medzi rodičmi a deťmi, medzi rodič­mi a svokrovcami, medzi rodičmi a starými rodič­mi, medzi deťmi a ich strýkami, tetami, bratrancami, sester­ni­ca­mi a priateľmi, medzi susedmi, medzi ľudskými tvormi bez vý­nimky. Bojujeme jeden s druhým a nášho skutočného ne­pria­teľa totálne ignorujeme! Toto je obraz sveta a naneš­ťas­­tie, aj obraz Cirkvi.

 

Diabol zneužíva jedného človeka proti druhému. Diabol tiež zneužíva naše roztomilé deti a Pán hovorí, že ak ich nebijete palicou, vyrastú z ních bastardi a skončia v pekle! (Pr. 13:24; 19:18; 22:6,15; 23:13,14; 29:15,17) Ja viem, že toto nie je pekné po­ve­­dať. Chcem znova zdôrazniť, že toto je, čo Boh hovorí a ja iba opakujem Jeho Vlastné Slová. Každý rodič, ktorý miluje svoje deti ich bije a koriguje a trénuje ich, aby nerástli ako divé zvery, ako zlé potvory končiace v pekle! Práve preto to robí aj Náš Pán s nami, hlavne pokiaľ sme malé, neposlušné duchovné deti... hoci môžeme byť 50-roční! (Žid. 12:6-11// Zj. 3:19) Ak vy s tým nesú­hla­síte, prosím, povedzte to Pánovi, s Ním sa hádajte a Jemu pred­­ložte svoju múdrosť, alebo vaše lepšie riešenia.

 

Či to nie je sám Satan, ktorý sa snaží postaviť bitie a disci­pli­no­vanie detí mimo zákon a to na „humanistickej“ báze? Nie je to on, ktorý uschopňuje deti, aby ovládali svo­jích rodičov? Ja som všade svedkom tohto nového diabol­ského systému. Máme bojo­vať proti tomuto systému? Nie! Boh nám dáva jasnú radu „nevzdorujte zlu“. (Mt. 5:39), pre­tože, ako vidíte, zlo musí tiež dozrieť, aby mohlo byť zo­ža­té a hodené do ohňa. (Zj. 14:17-19) Preto toto nie je proti plánu Boha, toto JE Plán Boží. Pán vždy má cesty, ako prekabátiť diabla a ochrániť rodičov, ktorí chcú žiť Jeho Slovo. Nám nie je teda bojovať so zlom, či mu vzdorovať, ale skôr „Nebuďte pre­mo­žení zlom, ale premôžte zlo dob­rom.“ (Rim. 12:21) Tiež, máme zadržovať zlo našou prítom­nos­ťou a modlit­bami. (2Tes. 2:7) Vyjadrím to stručne:

 

Náboženstvo v tele vzdoruje zlu, bojuje so zlom.

Duch Boží v tele zdržuje zlo a premáha ho dobrom.

 

Zlo rýchlo premáha tento svet a falošnú cirkev a je to celkom prirodzené a prorokované. My svet nespasíme, ani ho nezlep­ší­me a tak radšej by sme sa mali poponáhľať ku Dňu Boha. (2Pet. 3:12). Zlo rastie a zväčšuje sa, ako čítate túto knihu, deň za dňom, a nikto ho nezastaví. Jeho dozretie a žatva sú spomenuté hore, ako duchovný fakt. Ale je tu aj niečo oveľa hlbšieho v tomto fakte, čo sa dotýka nás osob­ne. Je tu určitý princíp, ktorý zahr­ňu­je naše osobné dospie­va­nie a rast a tiež Slávu Pána.

 

Boh nesúdi semeno, ale čaká, až z neho vyrastie jeho ovocie. (Mt. 13:30// Zj. 14:18-20) To znamená, že Boh nesúdi žiadne počia­toč­né zjavenia zla, alebo ich okamžité dôsled­ky. Boh čaká. Nielen to, On môže dovoliť, alebo spôsobiť, že Jeho opravdiví veriaci a služobníci „pôjdu hlbšie a dlhšie do zla“ a okúsia jeho väčšie účinky predtým, než Boh to zlo koneč­ne odsúdi. Zakúsili ste niečo takého? Každý krok Boha je odporovaný peklom a zdá sa, že Boh „nevenuje to­mu nejak moc pozornosti“. Ale Jeho služobníci môžu z toho niekedy byť veľmi znechutení, otrávení a nemusia chá­pať tento prístup. My sme často naklonení použiť ťažké kla­divo na každú zlú „muchu“ a to čím najskôr. Je jas­né, že toto nie je cesta Božia.

 

Typický príklad horeuvedeného môže byť ilustrovaný z  2.Knihy Mojžišovej (Exodus), kde faraón odporoval Bohu a snažil sa prekaziť Jeho úsilie cez Mojžiša a Áarona dosť dlhý čas. Nuž, prečo Boh dovolil tomuto malému smrteľ­­níkovi stáť proti Nemu taký dlhý čas? Bola to otázka Božej trpezlivosti? Ja tomu neverím. Jeden dôvod toho je, aby sa pekel­né sily „ukázali“ v plnom svetle a naplno, aby boli takmer vyčerpané, než sa Pán rozhodne konať. Teda Pán dovolí peklu prísť až na svoj koniec, vyčerpať svoj „dôvtip“, moc, tvrdohlavosť a odpor, a potom On začne konať Svoj súd. Dru­hý dôvod je, že keď Pán ukáže Svoju skutočnú Moc a  Múdrosť, obdrží Slávu. V prípade faraóna, Boh obdržal Slávu po celej zemi. (2M. 9:16; 10:2// Rim. 8:17)

 

My asi nikdy neskúsime také úžasné príklady, ako Moj­žiš a Áaron, predsa však, tento Boží princíp platí aj na nás a naše okolnosti. Niekedy je náš boj so silami temna preťa­ho­vaný a nezdá sa, že by mal koniec. Je záťažou pre našu trpezlivosť, vytrvalosť, odolnosť, vieru a duchovnú kapaci­tu, a toto zvyšuje našu odolnosť a silu a tiež je to záslužné v očiach Nášho Pána. (1Pet. 2:19(22), slov. text nesprávny)

 

g)       Moje skúsenosti mi ukazujú, že môj duchovný stav a chovanie môžu hlboko ovplyvniť iných okolo mňa. Ak som mŕtvy, rozširujem okolo seba smrť, ak som živý, rozši­rujem okolo seba život. Tento princíp platí na každú oblasť nášho duchovného života, ba aj spoločenského života.

Ak by som bol s ďalšími siedmymi vojakmi v bojovej pozícií a šiesti z nich by jedného dňa povedali: „Ach, do pekla s touto vojnou, máme toho až po krk, končíme!“, kde by to zanechalo mňa a tiež vojaka po mojom boku? Ostrie­ľa­ný vojak by hneď vedel, ale mnohí kresťania by sa s otvo­re­nými ústami zpytovali, čo tým myslím. Nuž ale toto je presne, čo sa aj mne stalo. Satan vedel veľmi dobre, čo robil a prečo ma tí kres­ťanskí „bo­jov­ní­­ci“, ktorí boli so mnou, zbabelo opustili. Boli príliš sebec­kí, príliš pyšní, príliš hlúpi a príliš slepí.

Preto Pán vo Svojej Múdrosti dovolil, aby sme len my dvaja zostali na tom špeciálnom bojisku. Možno sa naskytá otázka, ako môžu dvaja pokračovať a dúfať v ten istý ús­pech v našej vojne? Nuž, odpoveď je vždy v Slove Božom, pretože Boh predzvie všetky veci a On vždy zabezpečuje potreb­né opatrenia pre každú situáciu, ktorú On jasne a dopredu vidí. Boh hovorí:

 

„Oj, žeby (tí šiesti) boli múdri, žeby to pochopili, žeby uvážili, čo bude s nimi potom, pri ich konci! Ako by jeden prenasledoval tisíc, a dvaja by obrátili na útek desať tisíc...“ (5M. 32:29,30a)

 

Toto Slovo Nášho Pána nám dáva silu, nádej a istotu ví­ťazstva aj teraz, keď sme iba dvaja na tomto patričnom malom bojis­ku. Ale namiesto dvoch tisíc, sme schopní obrátiť na útek desať tisíc. Ak by sme boli štyria živí, mož­no by sme obrátili na útek jeden milión (toto je matematika Pána). Toto tiež ukazuje, že „mŕtvi veriaci“ sa neberú do poč­tu, pretože nedokážu „nikoho obrátiť na útek“! Nikdy ne­vie­me, čo Pán pred-plánoval, pred-aranžoval, ale vieme, že je to vždy veľmi dobré, užitočné a Jeho Slovo nikdy nezlyhá.

 

h)        Keď hovoríme o duchovnej slepote, nikto nikdy ne­pri­pus­tí, že je slepý! On, fakticky, nemôže pripustiť takú ne­uveri­teľnú vec, pretože on nevidí, že on nevidí! Potre­bu­je Svetlo Boha, aby začal vidieť! Toto Svetlo prichá­dza uverením tým, ktorí vidia. (Rim. 10:17) Viera je Svetlo. Toto nie je ľahké, či jednoduché a obyčajne to vyžaduje dlhšiu prípravu pre takého slepého veriaceho, aby urobil ten krok viery a začal dostávať svoj duchovný zrak. Ale za­tvo­­re­né srdce má rado tmu a nepotrebuje Božie Svetlo!

Kedykoľvek Apoštol Pavol hovorí „Lebo nechcem, bra­tia, aby ste nevedeli...“ (Rim. 11:25// 1Kor. 12:1// 1Tes. 4:13) on jednodu­cho hovorí: „Chcem, aby ste videli, ro­zu­me­li a uvedomili si...!“ On tak hovorí kvôli jednodu­ché­mu faktu, že naša Spása nám prináša nové oči, uši, chuť, ňuch a hmat! Pohani sú duchovne mŕtvi, pretože sú du­chov­ne sle­pí, hluchí, necitliví, ani nemôžu voňať, hmatať, či chutnať du­chov­né veci. Práve tak sú aj karnálni kresťania, ktorí si ne­vy­vinuli a nevycvičili duchovné zmys­ly (Žid. 5:14), lebo tieto zmysly sú jedine v dospievajúcom Novom Človeku. Duch nám ale dáva tieto nové duchovné zmysly. Preto Pán povedal tým, čo Ho počúvali a každý z nich mal dve uši: „Ten,čo má uši na počutie, nech počuje.“ (Mt. 11:15, tiež 5M. 29:4// Žm. 115:4-8// Iz. 30:20,21// Jer. 5:21// Ez. 12:2, atď.)

 

Už ste nie­ke­dy uvažovali nad takými „nerealistickými“ výrok­mi Náš­ho Pána? Nejde tu, samozrejme, o počutie zvu­kov, ale o po­čutie duchovnej pravdy, ktorú tie zvuky pri­­nášajú. Ale Pán poznal ich srdcia, kde je, mimochodom, sídlo duchov­ných zmys­lov. On vedel, že...

 

vo svojích srdciach, oni nechceli počuť pravdu! A vo svojích srdciach, oni nechceli vidieť realitu! Je vaše srdce tak isto neochotné? Či to naozaj viete?

 

Hovorím ku mnohým z vás, pretože mám naskutku ne­kon­čia­ce skúsenosti s nekončiacim množstvom veriacich a tiež sám so sebou. Preto ma nemôžete podviesť. Ak by ve­riaci naskutku chceli počuť, či vidieť, oni by inak ko­nali, mali by totálne iný prístup, ukázali by iný pomer k ve­ciam, pýtali by sa, hľadali by, zkúmali a nezaliezli by do svojej „diery“ a zostali tam ticho! A ak mi nemôžete uveriť tento jednoduchý fakt,  potom nemáte najmenšiu potuchu o našej náture, ktorá je tak podvodnícka, lišiacka, háklivá a má k  dispozícií zbrane, ktorým ani my sami nemusíme rozu­mieť. Je ona ako ten slimák, ktorý sa ihneď scho­vá do svojej ulity, ako­náhle je, čo len jemne dotknutý. Je to jeho prirodzený inštinkt.

 

Prečo je to tak? Pretože vidieť, či počuť pre nás pravdu znamená, že lož a podvod, ktoré sú v našom vnútri sú kon­fron­to­va­né a musia ísť von. Boh musí vytiahnuť z našej du­še, čokoľvek On vidí ako nepravdivé, falošné, neprijateľné, neu­ži­toč­né, ne­zdra­vé a zničiť to – s našim dovolením. To pri­náša urči­tú bolesť, utrpenie, ba aj zahanbenie z našej strany, ako cenu za duchovný zrak a zjavenia, ktoré nám Boh chce dať. To je presne príčina, prečo chceme radšej vliezť do našej „diery“ a zostať ticho. Je medzi nami veľmi málo tých, ktorí dobre vedia, že takto konajúc, namiesto, aby sme si zabezpečili pokojnú a radostnú budúcnosť, zvy­šujeme si bolesti a utrpenia, ktoré k nám prídu neskôr a to exponencionálne väčšie. Pretože v tej „diere“ sa nezmeníme k lepšiemu, ale jedine k horšiemu. Ale aj to je cha­rak­teristika hriešneho a sprostého „starého človeka“, ktorý si my­slí, že v tej „diere“ sa zachráni a bude mu tam dobre.

i)         Pán obyčajne nežiada od nás veci, ktoré dokážeme robiť. On nás žiada robiť veci, ktoré nedokážeme! Prečo? Moje mnohé skúsenosti sú, že Pánova prvá príčina sa zdá byť, aby nám ukázal, že bez Neho a Jeho sily, sme totálne impotentní urobiť akúkoľvek duchovnú prácu, alebo úkol. Jeho Slovo je potom potvrdené ako pravdivé. (Jn. 15:5) Hoci môžeme bez Neho urobiť veľa vecí, všetky vyjdú navnivoč!

 

Pánovu druhú príčinu možno vnímať tak, že On pred nás pred­kladá potrebu k Nemu prísť a hľadať Jeho cestu, Je­ho odpo­veď, Jeho múdrosť, Jeho Moc, čiže, Jeho Samot­ného. Ak by sme pre Pána urobili iba to, čo dokážeme vlast­nou silou a múdrosťou, nikdy by sme k Nemu nepotrebovali ísť. Pravda? To za­hrňuje vypra­covávanie našej Spásy, čo robiť bez Neho je pre nás abso­lút­ne nemožné, ba ani čo len snívať o tom. Nikto nemôže zmeniť svoje srdce, svoj cha­rakter alebo zbaviť sa svojej hriešnej nátury. To je abso­lút­ne nemožné. A ten istý problém môžeme vidieť, ak chceme iba „pomôcť“ naším bratom a sestrám v ich procese Spásy. Táto práca je mimo naše sily, múdrosť a kapacitu.

 

Preto, keď stojíme pred veľmi veľkým problémom, ne­mož­nou, nebezpečnou, či bezvýchodiskovou situáciou, pred stenou Jericha, v slepej uličke bez možného riešenia, mali by sme si okamžite uvedomiť a veriť, že Pán vie o tom všet­ko, čo sa dá o tom vedieť. Ba čo viac, On to pre nás pripravil! Na­pokon, On má riešenie, cestu von a On vie presne, čo robiť! Vidíte, On je Boh! On vie všetko, a ak cesty niet, On stvo­rí cestu. Pre Neho niet ničoho, čo by bolo príliš ťažké uro­biť. (1M. 18:14// 5M. 17:8// Jer. 32:17) Táto „teória“ sa ale musí jed­ného dňa stať našou živou skúsenosťou.

 

Mali by sme sa presťať dívať na problém a začať sa dívať na Pána! (Žid. 12:2) Toto môže zvrtnúť náš pro­blém, alebo „beznádejnú“ situáciu v niekoľkých minú­tach! Neho­vorím, že je to ľahké. Nie! Ani len myšlienka, žeby sme sa mali obrátiť k Pánovi nám neprejde cez myseľ, po­kiaľ nie sme v naozaj bez­ná­dejnej, či nebezpečnej situácií. Kedysi sme boli zvyknutí pýtať sa kopu otázok a boli sme veľmi spokojní, keď sme dostali „správne odpovede“. V tejto fáze duchovného rastu niet odpo­vedí od nikoho, jedine od Pána. Ale Jeho odpoveď neprichádza tou istou cestou. My musí­me otvoriť naše srdce a prísť k Nemu s dôverou a vierou. A to je presne, prečo ten pro­blém alebo ťaž­kosť boli Ním pre nás projektované, aby v nás dosiahli.

Nepomohlo by nám, ak by nám niekto iba niečo pove­dal. V tejto fáze musí byť niečo vykonané v našom srdci, aby sme premohli a dostali „pravdivé odpovede“ touto ces­tou. Učíme sa životnými skúsenosťami od Pána a nie vždy pýta­ním sa otázok. Musíme vydržať aj tento druh životného tré­ningu. On obsahuje bolesť, utrpenie, zvedavosť, kedy to všetko skončí (ak vôbec), úžas, zmätok alebo iné reakcie našej duše.

 

Je vždy bezpečné byť si vedomý faktu, že za probléma­mi, prekážkami, nebezpečenstvami, slepými uličkami, nemožnými situáciami, ne­pria­teľ­stvom, konfliktami, bojmi, atď., vždy možno nájsť sily temna a zla! Takmer bez výnimky! Pre­to, ani jedna taká situácia nemôže byť uspokojivo vyriešená pokiaľ nejednáme s tými silami. A toto môžeme konať jedi­ne cez Krista, ktorý nás posilňuje. (Fil. 4:13) Takéto posil­ne­nie musíme ale tiež obdržať pred konfliktom a nielen v tom istom čase. Musíme prísť ku konfliktom už s určitou du­chov­nou silou a kapacitou zápasiť so silami nepriateľa a ich vykoreniť. Inak iba objavíme naše du­chov­né slabosti.

 

Ak nejednáme s tými silami, možno budeme schopní prob­lém dočasne „zafixovať“ takže sa môže zdať, že problém je vy­rie­šený a zmizol. Ale nie! Jeho koreň zostal a iba jeho sympto­my sa vzdialili, dočasne sa ztratili. Je to ako s choro­bou. Ak liečite iba vašu horúčku, neliečite, čo je hlavnou prí­činou horúč­ky. Horúčka nikdy nie je sama o sebe problémom, iba sympto­mom, či „zbraňou“ tela, aby sa bránilo proti iným, nebez­peč­nej­ším problémom. Každý lekár vám to povie.

Bez Pána nemôžeme dúfať, že budeme bojovať a zvíťa­zí­me nad akýmkoľvek duchovným problémom a že akosi dosiah­neme jeho definitívne vyriešenie. To je príčina, prečo snáď pokraču­jeme žiť v duchovnej biede a táto duchovná bieda potom prináša so sebou biedu našej duše a tela. A mož­no sa čudujeme, prečo sme takí chorí, zatiaľčo berie­me všetky tie pilulky a liečbu. Na liečenie náš­ho ducha niet žiadnych piluliek!

 

j) Najefektívnejšiu a najpustošivejšiu zbraň, ktorú nám Pán dal, aby sme zničili kráľovstvo temna a zla v našej duši sú slzy! Ja viem, nezneje to ako mocná zbraň vo svalna­tej ruke chrabrého bojovníka. Každý muž sa možno uškrnie nad tým a čudne sa na vás pozrie (ženy môžu rozumieť tomu­to omnoho viac).

 

„Ale Boh si vyvolil HLÚPE z tohto sveta, aby zmiatol múdre; a Boh si vyvolil SLABÉ tohto sveta, aby zmiatol to, čo je silné. A NECTENÉ tohto sveta a to, čo je OPO­VRH­NUTÉ si Boh vyvolil, áno, a to, čo NIE JE, aby znevážil to, čo je.“ (1Kor. 1:27,28)

Videl som veľa zápasov, kde slzy zničili mocnosti, kto­ré sa zdali také silné a pyšné, arogantné, vzdorujúce a ne­ochotné vzdať sa a opustiť dušu veriaceho. (Žm. 126:5,6 + mnoho ďalších citátov) Žiad­na miera náboženského vzdelania nemohla toto docie­liť. Žiadna miera osobného želania, túžob, ani modlitieb to ne­moh­la docieliť, ibaže modlitby viedli k pokániu v slzách. Naše slzy sú oprav­divou „svätenou vodou“. Ak nimi pokro­pí­­te pekelné moc­nosti, oni zutekajú. Ak veriaci nikdy vpravde neučinil pokánie a nevyronil slzy pred Pánom pre seba, môže byť 100%-ne istý, že jeho duša je stále okupovaná a riadená mocnosťami zla a temna!

 

 Prosím, pokračujte v čítaní, toto vás môže uchrániť pred horou bolestí, utrpenia, mizérie a napokon aj smrti. Pán je schop­ný dať vám svetlo, ktoré ste možno v celom va­šom živo­te ne­vi­de­li, nepočuli, ani mu nerozumeli. A ja sa ne­vyz­dvi­hujem podá­va­júc vám túto pravdu. Hovorím vám túto a mnohé ďalšie pravdy pretože ja žijem, čo píšem v tejto knihe! Tieto pravdy Božie nie sú pre mňa ani teóriou, ani te­ológiou, ale sú živou realitou, skutočnosťou. Sám som vyplakal „rieky“ sĺz hlavne v prvých rokoch mojej Spásy.

 

Tiež som bol svedkom a videl mnohých podceňovaných ve­riacich, ktorí mali viac moci a autority od Pána, než mno­hí „slávni“ kazatelia, alebo služobníci. Tí podceňovaní sú akoby „nikým“ (tak, ako som aj ja) a predsa, Satan sa ich bojí viac, než mnohých „mocných“, ktorí môžu kázať tisí­com, ba miliónom poslucháčov. Božie cesty sú jasne roz­diel­ne a omnoho vyš­šie, než naše hlúpe cesty. Práve tak sú aj Jeho myšlienky. (Iz. 55:8,9)

 

Sú štyri body, ktoré chcem na tomto mieste podčiarknuť a priviesť do vašej pozornosti. Nie sú to teoretické body, ale sú z mojej vlastnej skúsenosti a služby.

 

j1)         Tie najdôležitejšie sily, kto­­ré formujú život a osud človeka sú tie, ktorých si človek neni vedomý! Nevidí ich, necíti ich, nerozumie im a nikdy by ani ne­pri­pustil, že také môžu v ňom existo­vať a ovplyv­ňo­vať jeho život!

Preto Boh musel za­siah­nuť, musel „prehovoriť“ do nášho života pravdu, a to Osobne. A On aj prehovoril... Svojím Synom!... (Žid. 1:1,2), čiže, Svojím Slovom. Či my uvážime, prijmeme a budeme žiť Jeho Slovo?

 

Každý veriaci by mal slobodne priznať, že nikdy nehľa­dal svoju Spásu. On mohol stále „niečo“ hľadať, ale nikdy svoju Spásu. Pravda? Boh musel zostúpiť a hľadať nás, otvoriť nám oči, srdce a vieru, aby sme uvideli, pripus­ti­li, uverili, pokajali sa a boli pokrstení.

Boh aj teraz po­dobne zostu­puje so Svojim Slovom a Súdom. On zasahu­je do naších záležitostí, do nášho života a suverénne nám ukazu­je, že my nehľa­dá­me ani Jeho Kráľovstvo, ani Pána! (Mt. 6:33// Sk. 17:26,27// Jak. 4:8)

 

Hľadá­me všetko iné. A ak by nám to Boh nepove­dal aj dnes, po 2.000 rokoch, zase by sme si toho neboli vedomí! Je to pravda? Ak ste neschopní uveriť horeuvedený fakt, vaša nevera ho nemôže anulovať. Nevera pohanov nevytrie existenciu Boha a všetkého, čo On stvoril a ustanovil. Oni to iba obja­via nes­kor­šie. Ak ste schopní veriť horeuvedenému faktu, Pán môže zapo­čať vo vás Svoju prácu tým, že vám ukáže kore­ne (bunkre) moc­ností temna a zla vo vašej duši. A potom vám ukáže, ako ich ON vo vás zničí a vás vy­slo­bodí. Môže to vo vás urobiť priamo alebo obyčajne cez Svojich služob­ní­kov, ktorých si On suverénne vybral a vyskúšal v ohni (Zj. 3:18), aby boli schopní Mu slúžiť v tejto sfére a slúžiť Jeho Telu.

 

*     *     *

Nasmerovaný som Duchom Pána, aby som v tomto bode pred­lo­žil ďalší princíp Boží, ktorý ovplyvňuje nás všetkých.

 

Kedykoľvek sa Boh rozhodne hovoriť k nám cez hoci­koho, koho si On vyberie, dáva nám príležitosť vidieť náš život, naše skutky a nás samotných tak, ako nás On vidí. (Lk. 10:16) Tiež nám dáva príležitosť urobiť, čo On po­va­žuje za potreb­né uro­biť v takom čase. My musíme rozu­mieť, že taká príležitosť sa nám nemu­sí nikdy viac naskytnúť v našom živote! Ak ju minieme, môžeme doslovne „zmeškať parník“.

Každý potenciál našej Spásy (viď viac neskôr) je pre nás príležitosťou ho usku­toč­niť, načiahnuť sa za ním a  dosiahnuť ho. Zakaždým, keď Boh k nám hovorí cez hovo­rené, alebo napísané Slovo, cez sny, vízie alebo inými spôsobmi, je to pre nás príležitosť na­čiahnuť sa a dosiahnuť daný poten­ciál našej Spásy. Kaž­dá zmeškaná príležitosť (našej odozvy na Jeho Slovo) nás bude súdiť v posledný deň. (Jn. 12:47,48; 13:20)

 

*     *     *

 

j2)    Všetky horeuvedené životne dôležité problémy majú svoje duchovné korene (alebo bunkre) ustanovené mocnos­ťami zla a temna v naších dušiach. Sú veľmi, veľmi, veľmi hlboko zako­renené! Boli vybudované a vyztužované v našej duši cez naše hriechy a priestupky a previnenia A TIEŽ cez tie vykonané našími rodičmi, starými rodičmi a ďalšou ro­di­­nou dozadu až do štvrtej generácie! (2M. 20:5) Hovoríme tu o tzv. „generačných povrazoch“ (viď vý­bornú knihu „Generačné Povrazy a ich vplyv na nás[11]“ od brata Johna Adejoro-Oluwa).

 

j3)    Tieto mocnosti zla a temna od vás neodídu na vašu žiadosť! Nikdy neopustia svoje bunkre a to bez ohľadu na to, ako moc si to želáte, alebo ich k tomu „uhovárate“. Budú vykorenené a odstránené jedine  duchovnou silou a autoritou, ktorá je im nadradená!

 

Buď túto silu a autoritu máme my sami (Lk. 9:1), alebo sa musíme prihovoriť Bohu, aby nás On vyslobodil priamo alebo cez Svojich služobníkov. Ak nie ste schopní uveriť horeuvedený fakt, potom ste stále nevedomí Satanových zámerov, jeho nátury a jeho výhod nad vami, (2Kor. 2:10,11) ktoré všetky mu boli povolené Bohom! A keď ste nevedomí Satanových zámerov, po­tom, ako im chcete vzdorovať, alebo s nimi jednať? Nemô­žete. Potom ste bez­mocnou obeťou „pokúšajúci sa konať to najlepšie“, ale bez úspechu.

 

j4)          Sú dva typy boja a dva typy oslobodenia:

·   Jeden sa týka „vyháňania diablov“, ktorí prebý­va­jú v člo­ve­ku. (Mt. 8:16; 8:31; 10:7,8; 12:28// Mk. 1:34, atď.) Člo­vek je nimi poviazaný a ovplyvnený a  koná, ako ho oni ria­dia. Tento typ oslobo­denia sa môže odohrať v mo­­­men­­­te. Zlý duch je v duši človeka akoby „podnájom­níkom“, prebýva tam a niekedy je „objavený“ jedine Pánovým jed­na­ním s nami. Takýto veriaci nie je vlastnený týmto zlým duchom, on je vlastnený Pánom, ale on je utlá­ča­ný, trápený, zviazaný a ovplyv­ňo­va­ný tým duchom. Prosím, chápte toto a robte tento dôležitý rozdiel.

·   Ten druhý sa týka „umierania našej starej, zlej nátury“, ktorá je v nás a tiež neodíde na našu žia­dosť! Toto oslo­bo­dzovanie môže trvať zby­tok nášho pozemského živo­ta. Je to pomalý pro­ces ako je vyjadrené v Iz. 28:10. V  na­šej duši niet „pod­­nájomníkov“, ktorých je potrebné vyhnať. Naša stará hrieš­na nátura nemôže byť z nás vy­hna­ná, ale musí byť z nás odstrá­ne­ná cez jej postupné umieranie.

 

k)   Možno, že som už spomenul, že veľa poha­nov jed­na­­­lo so mnou omnoho priateľskejšie, úprimnejšie a prí­jem­nej­šie, než mnoho kresťanov. Hlavná opozícia voči mojej službe, fakticky, prichádza od kresťanov a od mnohých ich vodcov a nie zo sveta! A ja nie som jediný, ktorý toto objavil. Brat Austin-Sparks píše tú istú vec vo svojej ďalšej vynikajúcej knihe „The Recovering of the Lord’s Testi­mo­ny in Fullness“ („Znovuzískanie Pánovho Svedectva v jeho Plnosti“[17]), strana 89, kde on deklaruje:

 

„Nie je to čudné, že keď ste napriamení na plnú radu a zá­mer Boha, zistíte, že vaša opozícia prichádza od kres­ťanov a  kresťanských vodcov oveľa viac, než od sveta?“

 

Brat Arthur Pink napísal list 19. augusta 1934, kde pre­hla­suje nasledovné (viď „Listy Arthura W. Pinka[13], strana 43):

 

„Môj najväčší zármutok dnes je, že po sťahovaní sa z  miesta na miesto a cestovaní okolo celého sveta, nepoz­nám ani jediného kresťana (okrem mojej drahej manželky), ktorý by aj v tej naj­men­šej miere preukazoval náznak stať sa efektívnym prího­vor­com pred Bohom. Počet v ktorý som dúfal sa možno uskutoční, ale moje nádeje boli rozbité do prachu tak, že niekedy cítim, že by som sa mal zahrabať do nejakého izolovaného útočišťa, kde by som viac nestretol žiadneho kresťana na tejto zemi. Všetci sú, ako tí citovaní v Ezechielovi 33:31-33.“

 

Takmer sa zdá, že človek sa musí stať znovu-zrodeným kres­ťa­nom pokrsteným vo vode, aby „ztratil“ značnú časť je­ho jasnej mysle, lo­giky, zdravého zmyslu, usilovnosti, prí­jemnosti, tiež pria­teľ­skosti, otvorenosti a akejkoľvek túžby hľadať pravdu, či spravodlivosť (všetká česť výnimkám). Ľahko sa môže stať nábo­­žen­ským robo­tom zbaveným mnohých dobrých zmyslov a inštinktov, kto­ré predtým mo­hol mať. Začne „novú“ nábo­ženskú cestu, ktorá, čo do du­chov­nej hodnoty, môže byť prá­ve tak bez­cenná, ako bola je­ho stará pohanská cesta. Navo­nok môže byť ona roz­diel­na, ale môže viesť do tej istej priekopy. On stále môže byť plný nepokojnej energie svojej te­lesnos­ti, ale teraz je ona presmerovaná do nového nábo­žen­ského koryta a slúži iným idolom, náboženským idolom, ale nie Kristovi. On môže vyze­rať veľmi nábožensky, ale Živé­ho Krista, ktorý Svojim Duchom prišiel do jeho ducha, nemožno nik­de nájsť, alebo sa Ho dotknúť.

Brat Austin-Sparks ďalej píše:

„Niekedy sa zpytujem, či náboženstvo nie je najväčším nepria­teľom Boha v tomto svete.“ („Bitva o Život“[3], str.47)

 

Ja sám som bol dlho zvedavý, prečo je to tak a či to nie je iba ilúzia. Nuž, prestalo to byť ilúziou, keď Pán zasvietil Svoje Svetlo tiež na túto záležitosť. Ako všetky duchov­né mystéria, aj toto sa môže zdať neuveriteľné. Musíme si jednoducho zvyknúť na fakt, že čokoľvek je spôsobené, alebo vykonané duchovnými silami, ktoré sú ne­viditeľné a nepozorovateľné pre naše ľudské zmysly a chá­panie, všetky ich akcie možno pova­žo­vať za neuveriteľné. Počúvajte...

Keď pohan uverí a je znovu-zrodený Duchom Pána, krá­­ľovstvo temna a zla v jeho duši „dostane upozornenie“, že prišiel „nový Nájomník k ich hraniciam“, ktorý je ich kráľovstvu veľmi nebezpečný! Satan vie, že sa s no­vým „Nájomníkom“ nemôže „zahrávať“ alebo Ho pod­ce­ňo­vať, pre­to­že ten Nájomník už pora­zil Satana a jeho mocnosti cez človeka – Ježiša Krista. Preto Satan nemá proti člo­ve­ku s takým Nájom­níko­vi žiadne šance – okrem jednej! Čo je tá šanca?

 

Človek–domáci pán robí všetky rozhodnutia a nie Nájomník! Haló? Ste naozaj so mnou?

 

Opäť som nasmerovaný Najsvätejším Duchom, aby som opakoval: ČLOVEK robí rozhodnu­tia týkajúce sa jeho Spásy a Jej Potenciálov a nie Boh! Boh zabez­pe­čil našu Plnú Spásu a zjavil ju všetkým ľuďom (Tit. 2:11// Kol. 1:23). On potom priťahuje človeka ku tej Spáse – ku Ježišovi. (Jn. 6:44) A všetkých tých, čo uverili potom vedie ku každej Prav­de a ku všetkým správnym roz­hodnu­tiam. On aj posilňuje ich vôľu, aby boli schopní správne sa rozho­do­vať... ale Boh ich rozhodnutia za ních nikdy robiť nebu­de!

 

Satanova stratégia je veľmi jednoduchá, ale efektívna: Oklamme človeka, aby robil zlé rozhodnutia! On musí byť za každú cenu separovaný od Nájomníka, nikdy mu nesmie byť dovo­lené sa s Ním spojiť, alebo mať s Ním obe­cen­­stvo, žiadať Ho o pomoc a dostať ju. Takto človek začne predpo­kla­­dať, nazdá­­vať sa, špekulovať, rozumovať a neve­riť a ne­na­­sledovať to, čo mu Boh bez obalu hovorí vo Svo­jom Slo­ve! Preto Nájomník (Duch Svätý) „nemá šancu“ dostať sa do srdca, mysle a vôle veriaceho a začať vojnu pro­ti Sata­no­vi a jeho kráľovstvu v duši toho veriaceho, kde to kráľov­stvo sídli a panuje.

 

Naša skúsenosť znovu-zrodenia nezničila v nás ani omr­vinku telesnosti, starej, hriešnej nátury. Na­ša teles­nosť zostala tá istá, aká bola, keď sme boli pohani. Telesnosť v pohanoch a karnálnych kresťa­noch je presne tá istá! Jej zničenie čaká na Ducha Pánovho, keď vstúpi do nášho srdca a duše a obdrží naše rozhodnutia.

 

Ak je novoverec spokojný s touto „formou kar­nál­neho ná­bo­ženstva“, Satan je tiež spokojný a nebude na neho plyt­vať viac svojej energie a zdrojov. Takýto veriaci nie je žiad­nym nebez­pečím pre Satanovo kráľovstvo vo svojej duši, alebo mimo nej. Medzičasom však veriaci mohol ztra­tiť značnú časť svojho zdra­vé­ho zmyslu, logiky, usilov­nosti, posudzovacích schopností, kto­ré mu boli originálne dané Bohom. Nemá žiadny záujem zkúmať, zpytovať sa, alebo hľadať Pána, pravdu, spravodlivosť, súd alebo Krá­ľov­stvo Božie. Zpýtajte sa hociktorého takého kresťana, ako „hľa­dá Kráľovstvo Božie“ (Mt.6:33) a on sa pozrie na vás, ako keby ste spadli z Marsu!

Taký duševný veriaci potom príde do „svojej cirkvi“, po­sadí sa, alebo vystúpi za kazateľnu s hrubou Bibliou a ne­má potuchy, čo sa deje v duchovnom svete oko­lo neho, alebo v ňom!

 

To je tiež príčina, prečo sú takí kresťania „menej múdri“, než pohani a to aj vo finančných záležitostiach. (Lk. 16:8(23), slov. text nejasný) Sú menej priateľskí, menej otvorení a menej prí­jem­ní pri jednaní, ale viac pokry­teckí. Ich náboženstvo sa tak stalo nepriateľom Boha (ako som už predtým citoval od brata Austina-Sparksa.)

 

Ten najdôležitejší fakt tohto bodu je ten, že každý nový ve­riaci po svojom krste vodou a po obdržaní daru Ducha (Sk. 2:38) začne upútavať pozor­nosť pekla! Mocnosti temna v jeho duši zač­nú hľadať, ako dotyčného neutralizovať a po­silniť svoje obranné pozície v jeho duši... a to čím skôr!

Veriaci si môže podržať svedectvo o svojom vykúpení, môže si podržať svoju duševnú radosť a šťastie práve tak, ako svoju zapálenosť „urobiť niečo pre Pána“. Ale tiež si po­držuje kráľov­stvo temna vo svojej duši – a neni si toho vedomý! Nikto mu totiž nič o tom nepovie! A to kráľovstvo zla je v ňom zosil­ňo­vané práve kvôli novému Nájomníkovi! Toto je pravá príčina, prečo sa väčšina veriacich stáva horšími v ich duši po ich vykúpení, než boli predtým. Uvážte tento fakt a jeho skutoč­né následky na duchovnú realitu nášho kresťan­stva?

 

Či ste schopní vidieť, že zanedbajúc horké Pravdy Slova Božieho, my všetci máme totálne skreslený obraz Samotného Boha a Jeho Slova a našej spásy a všetkých duchovných skutočností?

 

 A ak si naozaj myslíte, že snívam, pozrite sa na históriu vojen vo svete. Zakaždým, keď niektorý kráľ priviedol mocné sily ku hraniciam iného kráľovstva, ten druhý kráľ ihneď začal mo­bilizovať svoje sily, zosilňovať opevnenia a robiť všetko po­trebné na obranu svojho kráľovstva, včítane všetkých po­treb­­ných krokov na oklamanie svojho nepriateľa! Je toto pravda? Áno, či nie? Mali by ste byť úprimní aspoň voči sebe samým. Nuž, sme aj v tomto duchovnom fakte podvedení, alebo nie?

Náš fyzický svet je iba odzrkadlením duchovného sveta, prečo sme teda prekvapení, keď naša vojna s kráľovstvom Satana je podobná? Prečo sme prekva­pení, kedykoľvek nám Pán uka­zu­je, že sme oklamaní? Toto by pre nás malo byť niečo normálne a, fakticky, niečo, čo by malo byť od nás očaká­va­né a nie opačne.

 

Každý kresťan je podvedený, je to len otázka v akej oblasti duchovných skutočností a do akej hĺbky. Ste schopní veriť tomuto duchovnému faktu?

 

Budem vás šokovať ešte viac verejným prehlásením, že aj teraz môžem byť podvedený cez bratov alebo sestry, kto­rých poznám mnoho (10-30) rokov – ako ich starší! Neho­vo­rím, že to robia naschvál, ale niekedy som skutočne šokovaný, čo Pán dokáže „vytiahnuť“ z ich srdca, takže, aj oni sami sú šokovaní, ohromení a zo začiatku neschopní tomu veriť!

Áno, sme ohromení, ba i šokovaní. Ale Pán nám ukazu­je, že by sme nemali byť. Jeho zdôvodnenie je opäť jedno­du­ché: Pozrite sa na svoj fyzický svet. Nič nie je vybudova­né za jeden deň, ale pomaly, krok-za-krokom. Druhá Sveto­vá Vojna nebola ukončená deň po „obrate prílivu“ (viď str. 149), ale zobralo to mnohé mesiace, kým nepriateľská ar­má­da bola pomaly vytlačená z každého okupovaného mies­ta. Práve tak je to v duchovnom svete a v duchovnej voj­ne. Hriešna nátura, charakter musí byť bojom vytlačený z kaž­dej oblasti našej duše, krok-za-krokom. (Iz. 28:10)

Je naozaj jednoduché byť šokovanými, ak by nás Pán viedol k ďalšiemu (obyčajne hlbšiemu) pokániu po neja­kých dňoch, týž­dňoch, alebo aj rokoch „mieru a sladkého sebaklamu“, že teraz už sme dokonalí a „niet sa už z čoho kajať“!

 

Najväčší podvod, ktorý poznám ako existujúci na tomto svete je ten, kedykoľvek si človek myslí alebo aj verí, že on už nemôže byť nijako podvedený!

 

l)   Mnoho, veľmi mnoho veriacich neverí Slovu Božie­mu, alebo Jeho Súdom, pretože „im nerozumejú“. Ako už bolo pove­dané, tým stavajú celé kresťanstvo hore nohami! Naše povolanie a po­vin­nosť nie je rozumieť Slovu našim mozkom, ale veriť Mu a poslú­chať Ho v našom srdci! Deti sú povolané veriť a po­slúchať svojich rodičov, či im rozumejú, alebo nie.

 

Títo veria­ci podriaďujú Slovo Božie ich intelektu, nepodriaďujú svoj intelekt Slovu Boha – ich Stvoriteľa! Takže človek je múdrejší, než BOH! Haló???

Toto naznačuje veľkú pýchu, sebavôľu, sebaspokojnosť a seba-zainteresovanosť, zkrátka, sebeckosť. Príčina je, že Slovo je v konflikte s ich vlastnými názormi, presvedčenia­mi, súdmi a žia­dostivosťami ich telesnosti! Oni budú radšej nasledovať psy­cho­lógov, či iných „veľkých mužov“, než rešpektovať Slovo Vše­­mohúceho Boha! Nemajú ani potu­chy, že pokornosť je ohybnosť, poddajnosť, scho­p­nosť učenlivosti ducha a srdca a že toto je dôležitá časť Charak­te­ru Krista (Mt. 11:29// Žid. 5:8), ktorý aj my musíme získať.

 

Ich duch a srdce sú hrdé, naduté, kamenné, tvrdohlavé a od­mie­tajú všetko, čo ich neuspokojuje – včítane Slova Vše­mohú­ceho Boha. Oni Slovo odmietajú, či už je im kázané, či doručené bratom, ktorého Pán pošle za tým účelom. Na­mies­to prijatia brata a jeho posolstva, alebo aspoň jeho ove­re­nie si so Slovom Božím, obvinia ho, alebo ho ignorujú, zle s ním naložia, alebo ho nespravodlivo odsúdia. A nikdy mu neukážu ani jedinú špeci­fic­kú chybu, či príčinu prečo s ním tak zachádzajú! Som naozaj zvedavý, ako plánujú ospra­vedlňovať svoje skutky pred Súdnou Stolicou Krista. (Rim. 14:10) Žijú a konajú, ako keby Súdna Stolica Krista neexistovala alebo, ako keby deň ich dostavenia sa pred Syna Božieho nikdy nemal prísť.

 

Keď hovoríme o ohybnosti, všetci sa musíme učiť veľ­kú lekciu, menovite, že naša prirodzená tendencia je pokra­čovať v našej starej koľaji a nikdy nezmeniť smer. Ale toto nie je cesta Nášho Boha. Cesta Ducha a každého zrodeného z Ducha je opí­sa­ná ako cesta vetra a my nemôžeme povedať odkiaľ prichádza a kam ide. (Jn. 3:8) Boh nám jasne hovorí, že nemáme uvažovať o starých veciach (cestách), alebo ich držať v pamäti, pretože „hľa, učiním nové;“ (Iz. 43:18,19a) Čo to znamená prakticky?

Ja verím, že Boh nikdy nezmení nič z Jeho Právd, Prin­cí­pov, Jeho Vôle a Slova, predsa však, On mení Svoje me­tódy, ako dosiahnuť Svoju Vôľu. Keď Boží služob­ník nara­zí na prekážku, napríklad, na ľudí, ktorí Bohu odpo­ru­jú, Boží Duch ho môže viesť, aby takých múdro obišiel ale­bo sa ich stránil, (Mt. 10:16) alebo, aby prešiel priamo cez nich. (Iz. 43:16, vody=ľudstvo). Ak teda niektorí veriaci odporujú Bohu a Jeho pravdivému služob­ní­ko­vi, On ich môže obísť a pone­chať na ich cestách, alebo môže „rozbiť ich odpor“, čo by bol pre nich ten lepší prípad.

 

Preto, ak Boh začne k vám hovoriť cez niekoho, alebo niečo, čo vám On „nikdy predtým“ nemusel urobiť, On mô­že robiť novú vec a vy by ste to mali rozpoznať. Nemali by ste to kate­go­ricky odmietnuť len preto, že také niečo sa vám „nikdy predtým neprihodilo“, ale pozastavte sa a pouvažujte o tom.

m)    Veľmi mnoho kresťanov včítane tých, kráčajúcich na úzkej ceste (Premožiteľov) môže byť znechutených nad mno­hými vecami. Pre veriacich, ktorí sú v počiatoč­ných fázach ich Spásy to môžu byť neodpovedané modlit­by, neustále borenie sa s tými istými problémami, nedosta­tok duchovnej pomoci, či rady pre ich rôzne potreby, nikdy nekončiace problémy v ich rodi­nách, kongregáciách, či zboroch, atď.

 

Starší „vojaci“ na fronte, pracovníci v Pánovej vinici, tiež môžu byť znechutení kvôli nedostatku pokroku, dosiah­nutiu veľmi mála v porovnaní s tým, čo sa má ešte dosiah­nuť. Často sa môže zdať, že bez ohľadu na to, ako tvrdo pra­­cu­jú, modlia sa, či prihovárajú sa, neprináša to očakáva­né výsledky. Niekde je vždy niečo zlé, nesprávne s častými sklamaniami. Ich bratia ich skla­mú alebo nechajú ich na bo­jisku bez jediného slova vysvetlenia, alebo oprávnenej prí­či­ny, alebo ich bratia sú ako osli a nepohnú sa z miesta bez ohľadu, čo sa povie, alebo urobí. Možno, že sami máte také skúsenosti.

 

Naše ideály sú vždy veľmi ďaleko a zdajú sa byť totálne ne­do­sažiteľné. Pokrok, ak nejaký, je úžasne pomalý, všetko sa zdá ako lezenie na Mt. Everest. Môže sa dokonca zdať, že Pán nejde vždy povedľa naších snáh, skôr nás necháva tr­pieť, zápasiť, plaziť sa pozdĺž úzkej cesty a keď veslujeme v člne, je to vždy proti vetru. (Mt. 14:24// Mk. 6:48) Tieto veci pozname­návam pre tých, ktorí sú v „aktívnej službe“ v tejto vojne, pretože oni rozu­me­jú, o čom hovorím, iní nemôžu rozu­mieť, ani skúsiť tieto veci na vlastnej koži.

Nuž teda, čo máme robiť, my, čo bojujeme v tejto zdan­livo „ztratenej vojne“? Sťažovať sa? Zúfať? Vzdať sa? Také myšlien­ky mohli prebehnúť cez mnohé mysle, včítane mo­jej. Ja sám som sa sťažoval Pánovi, a nie raz, ani dvakrát. Vyjadril som Pánovi veľmi jasne, že som iba ľudský tvor a  môžem niesť iba toľko-a-toľko a že On ma teda musí „ro­zumieť“. Dva, alebo trikrát som Mu tiež vyjadril moje „jednoznačné rozhodnutie skončiť“, keďže som nevidel žiadne východis­ko z tých pekelných situácií a žiad­nu oprávnenú príčinu pod modrým nebom, aby som pokračoval. Pán nikdy neprijal moje ponúknuté rezignácie. [Dnes oslavujem Tvoje Meno za to.]

Musel som sa učiť niekoľko veľmi dôležitých faktov v  mo­jom duchovnom živote a službe, čo bola vlastne „služba vojny“... „služba vojny medzi Životom a Smrťou“.

 

Jeden fakt, ktorý mi Pán osvetlil bol: „Moja Milosť ti postačuje.“ (2Kor. 12:9) Pre mňa toto prestal byť iba zaujíma­vý verš Písma, ktorý bol daný mužovi, ktorého som v živote nikdy nestretol. Tiež to prestalo byť Slovo dané iba Apoštolovi a bra­tovi Pavlo­vi, pretože je to Slovo pre každého kresťana, kto­rý je zapojený do tejto vojny pre Život. Začal som okusovať pravdu tohto Slova v mojom vlastnom živote a službe pres­ne v mo­men­toch, keď „sa celé peklo otvorilo.“

 

Ďalší fakt, ktorý som sa učil bol, že úzka cesta neobchá­dza peklo, ale – ide priamo cez peklo! My musíme prejsť cez smrť a vyjsť na dru­­hej strane živí! (peklo je miesto temnoty a smrti) Ak nijako nemôžete veriť tomuto faktu, potom potvrď­me pravdu v Slove Božom.

Pokiaľ žijeme na zemi, máme premôcť pek­lo a prejsť cezeň v našej vlastnej duši idúc po úzkej ceste – priamo cez údolie „smrti nášho starého života“. (Žm. 23:4) To je jediná cesta, kde začí­name v smrti a vychádzame na druhej strane živí! Cesta vedie z našej smrti do nášho Života. (Mt. 7:14) Prekonávanie „pekla“ v tomto svete je tiež súčasťou nášho fyzického života. Je to tak?

Veriaci, ktorí idú po širokej ceste a odmietajú premôcť peklo a prejsť cezeň vo vnútri aj mimo ich duší skončia v  „záhube“ a nie v Živote. (Mt. 7:13) Záhuba je peklo, čo je miesto smrti a ohňa, a smrť a oheň ničia. Ale, peklo so svo­jou smr­­ťou je len „prvou smrťou“ a dočasným odde­le­ním sa od Boha, zatiaľ­čo jazero ohňa je „druhou smrťou“, čo je večné oddelenie sa od Boha. (Zj. 20:14) Preto, títo veria­ci budú mať ďalšiu príle­žitosť odmietnuť svojho „starého člo­ve­ka“. Kedy? Po ich fyzickej smrti prejdú peklom – prvou smrťou. Ak budú vy­chytení pred ich fyzickou smr­ťou, budú uvrhnutí do pekla – miesta temnoty, smrti, plaču a škrípania zubov. (Mt. 8:12; 22:11-13) Pravda?

 

Viem o Slove, ktoré hovorí, že „je uložené ľu­ďom raz zo­mrieť a potom súd.“ (Žid. 9:27) Veľmi dlho som mal naozajstné ťažkosti zmieriť tento fakt s budúc­nos­ťou všetkých tých veria­cich, ktorí kráčajú po širokej ceste do „záhuby“ (Mt. 7:13), ktorí budú vyhodení do vonkajšej temnoty, kde bude plač a škrípanie zubov (Mt. 22:13; 25:30), ktorým nebude dovolené vstúpiť na Svadobnú Večeru (Mt. 25:10-12) a do Kráľovstva Nebeského (Mt. 8:12), ktorí budú musieť odísť od Pána, z Jeho Prítomnosti (Mt. 7:23), atď. Ale potom Pán zasvietil Svoje Svetlo na slovo „súd“ a ja som uvidel a porozumel, že v Žid. 9:27 Pán nešpecifikuje jeden jednorázový súd pre všetkých ľudí!

 

Podľa mojej viery a chápania tohto Svetla Pánovho, ten­to „Súd“ je Posledný Súd pre všetkých pohanov, ktorý zapečatí ich večné prekliatie. Po fyzickej smrti už nebude možnosti pre „znovu-zrodenie“ človeka! Ale tento „Súd“ tiež znamená Súd Krista pre všetkých veriacich, kde všetci budú stáť a vyda­jú počet za seba Bohu (Rim. 14:10-12) a to pred Posledným Súdom. Táto Súdna Stolica Kristova je len pre znovu-zrodených veria­cich a započne pred Tisíc­­­ročným Krá­­ľov­­stvom Nebeským na zemi. Posledný Súd bude na samom konci Tisíc­ročné­ho Krá­ľov­stva Nebeské­ho na zemi. (Zj. 20:11-15)

 

Veria­ci spomenutí v predchádzajúcom odstavci v rôz­nych citá­toch zo Slova Božieho budú sú­de­ní Kristom na po­čiatku Krá­ľov­stva Nebeského a to, ako Jeho nehodní!... Nehod­ní Boha, nehodní Večného Života, nehodní byť v Jeho Prí­tom­nosti, na Jeho Sva­dob­nej Večeri a tiež v Krá­ľov­stve Ne­bes­kom! (Mt. 10:37-39// Sk. 13:46// 1Tes. 2:11,12// 2Tes. 1:5) Títo potom budú vyhodení do vonkajšej tmy, tam bude plač a škrí­pa­nie zubov (Mt. 8:12; 22:13; 25:30) a tam dostanú poslednú šancu za­prieť samých seba a pre­môcť. Všetci títo budú tiež podrobení Poslednému Súdu, a ak pre­môžu a zostanú zapí­sa­ní v Knihe Života, budú spasení. (Zj. 20:15; 21:7)

Je to podobné Izraelu, ktorý bol „zahubený“ v pustatine, lebo sa neľúbili Bohu, pokúšali Krista a tak ľudia „pohynu­li od hadov“ – diablov. (1Kor. 10:5-15// Júda 5) Predsa však, Slovo tiež hovorí, že „celý Izrael bude spasený“. (Rim. 11:26) Ja ponechá­vam chá­panie horeuvedeného Slova Božieho na vaše srdce a vieru. Takže, pokračujme na tomto základe a zakončime túto záležitosť nasledovne.

 

AK, prechádzajúc peklom, títo karnálni, telesní, dušev­ní, inte­lektuálni ve­riaci konečne odmietnu svojho „starého človeka“, môžu byť iba zranení (nie pohltení) druhou smrťou! (Zj. 2:11) Budú ňou zranení predtým, než konečne premôžu. Ja verím, že títo zosta­nú zapísaní v Knihe Života. Toto Slovo Božie nám tiež svedčí, že všetci tí, čo od­mie­tali prekonávať potrebujú byť zrane­ní druhou smrťou, čo je akoby „príchuť“ večnej separácie od Boha. Toto poukazuje na abso­lút­nu zvrhlosť starej ľudskej nátu­ry, keď potrebujeme takú hroznú skúsenosť, aby sme sme sa stali premožiteľ­mi, víťaz­mi!

AK si títo stále ponechajú svoju „starú náturu“, budú vy­ma­zaní z Knihy Života (Zj. 3:5; 22:19) a hodení do jazera ohňa a síry, čo je druhá smrť! (Zj. 20:14,15) Sami čítajte Slovo Božie a súďte vo vlastnom srdci, či Pán mieni to, čo hovorí... alebo či On prihliad­ne na vaše učenia, keď budete pred Ním stáť.

 

AK vyjdeme z pekla, toho miesta smrti, živí, to bude jediný dôkaz, že v pravde žijeme Život Krista a že o Ňom iba nehovo­ríme a nekážeme. Je to tiež jediný dôkaz, že sme „Novým Stvo­­­­­rením v Kristu Ježišovi“, (2Kor. 5:17) a teda, nie sme podriadení smrti! Naše intelektuálne presvedče­nia, alebo vyzna­nia, činnosti, názory, či akékoľvek iné úsilia na tejto zemi nebudú mať na to žiadny vplyv. Takže...

 

...každý človek musí prejsť peklom!

 

Toto môže byť šokujúce zjavenie pre mnohých veria­cich. Otázka je, kto vyjde na druhej strane a kto nie, čo zna­me­ná, kto je V Kristovi svojou vlastnou vôľou a roz­hod­nutím a kto nie je. Mimo Krista je peklo a smrť! V Kristovi je Nebo a Život!

 

Náš Spasiteľ a Pán Ježiš Kristus tiež šiel do pekla po Svojej smrti. Kázal duchom, ktorí boli neposlušní Bohu v čase Noeho, kedy on pripravoval archu. (1Pet. 3:19,20) Pán tam bol tri dni a tri noci (Mt. 12:40) a prejdúc peklom, vyšiel ví­ťazne na druhej strane toho miesta smrti – živý! (Lk. 24:6,7// Sk. 2:31,32) Pravda? (uvážte tiež Mk. 8:34-38)

 

Naše staré srdce je tiež „miestom temnoty, bezbožnosti, pod­vodu a smrti (peklom)“ (Jer. 17:9), a táto smrť musí byť pohltená Životom práve tak, ako to bude uro­bené s našim smrteľným telom. (1Kor. 15:54) A  keď prechádzame skutočným peklom, ako aj Kristus prechádzal skutočným pek­lom, alebo peklom v našej duši, nie sme tam sami a nezávisíme sami na sebe. Duch Vše­mo­hú­­ceho Boha je s nami aj tam, lebo je On prítomný aj v pekle! (Žm. 139: 7,8(24), slov. text je nepresný)

 

Dostávate nejaký obraz, ktorý môže byť totálne odlišný od toho, ktorý vám predstavuje vaše náboženstvo? Môžete si pred­staviť seba prechádzajúceho peklom a majúceho ná­dej, že odtiaľ vyjdete živý? Opakujem, „živý“ znamená mať a „žiť Život Krista vo vašej duši“ – nielen v duchu. Či snáď vidíte, žeby niečo z toho, čo dnes vlastníte, viete alebo rozumiete vám pomohlo v  tom boji so smrťou? Či by vám vaši minu­lí, či terajší kazate­lia, pastori, učitelia, starší, či priatelia vo vysokých cirkev­ných pozíciách pomohli akosi prejsť smr­ťou a vyjsť žijúci? Či nie je napísané, že márna je pomoc človeka? (Žm. 60:13)

 

Nuž teda, do koho vložíte dôveru? Koho budete nasle­do­­vať cez to miesto smrti, temnoty a zla? Budete nasledo­vať kohosi preto, lebo vie pekne kázať a modliť sa, alebo je k vám pekný? Alebo má správne odpovede na niektoré vaše otázky? Alebo vložíte dôveru a budete nasledovať Toho, Kto už tade prešiel a vie, ako odtiaľ vyjsť? Kto má moc, múdrosť, milosť a istotu, ako vás bezpečne previesť, ak by ste len boli ochotní? Čo poviete? Ide tu o váš život... nie o čítanie nejakej knihy.

Ak teda vidíte a veríte, že mimo Nášho Spasiteľa a Pána niet nikoho, kto by bol schopný vám pomôcť pre­viesť vás cez smrť a vyjsť žijúci, potom prečo Jeho ne­hľa­dá­te? Prečo dôve­ru­je­te ľuďom a nie Pánovi? Prečo nasledu­je­te ľudí a nie Pána a Jeho Slovo v Jeho slu­žob­­ní­koch, ktorí tiež nasledujú Pána a nie seba samých? (1Kor. 4:15,16; 11:1// Fil. 3:17) A prečo dôve­ru­jete svoj­mu vlast­né­mu srdcu? (Pr. 28:26)

 

Nemáme potuchy, koľkí z tých miliónov, čo zomreli, uspeli. Môžeme iba hádať, alebo sa nádejať, alebo tak ve­riť, zvlášť, čo sa týka naších milovaných. Ale nemáme žiad­nu záruku, ani isto­tu, iba ak sme v nich boli okúsili ovocie Ducha Bo6ieho, čo by poukazo­va­lo na Premožiteľov.

 

*     *     *

Nasmerovaný som Duchom Pána, aby som v tomto bo­de vyniesol zo Starého Zákona dôležitý fakt, ktorý má pre nás všetkých v Cirkvi veľmi jasný význam.

 

Mnohí veriaci môžu byť oboznámení s históriou Eliáša a Elizea. Mnohí nemusia tých dvoch vôbec ani roz­líšiť. Pán si želá, aby sme videli a chápali duchovný vý­znam tých­to dvoch mužov Božích a posudzovali sami seba, či naozaj žijeme Život Krista, alebo Ho nežijeme.

 

Eliáš reprezentuje Krista, Elizeus mal reprezento­vať Cirkev, ale ju nereprezentuje. Cirkev je, de facto, repre­zen­to­vaná úbohou, deprimovanou a chu­dobnou vdovou, ktorá mala iba tro­chu oleja v jednej nádobe. (2Kr. 4:1,2// Zj. 3:17) Eli­zeus repre­zen­tuje tých málo v rámci Cirkvi, ktorí boli po­volaní Kristom, aby žili a posluhovali Život z Jeho Ducha, teda, on reprezentuje Zvyšok v Cirkvi. Duch Krista je tu reprezen­to­vaný „plášťom“ Eliášovým.

 

Keď Eliáš po prvý krát prešiel okolo Elizea, hodil na neho svoj plášť. (1Kr. 19:19) Toto reprezentuje všetky budúce povo­lania Pána, ktorými povolal i Jeho dvanástich učeníkov mocou Ducha Božieho. Keď bol Eliáš vzatý do Neba, jeho plášť opäť padol na Elizea. (2Ki. 2:11-13) Toto reprezentuje nanebevzatie Nášho Pána a zoslanie Jeho Ducha na prvotnú Cirkev. Tak ako Elizeus, aj veriaci prvotnej Cirkvi „roztrhli svoje staré rúcha na dva kusy a obliekli si plášť Jeho Ducha a šli ku Jordánu“. Toto reprezentuje ich ochotu „vyzliecť si starého človeka a obliecť si Nového Človeka“. (Ef. 4:22,24) Cesta k Jordánu reprezentuje „úzku cestu“, ktorá vedie do smrti našej telesnosti (Jordán) a do nášho Života v Duchu. (Mt. 7:14)

Kdekoľvek Elizeus šiel, konfrontoval a menil fyzickú biedu, úbohosť a smrť na život, a malomocenstvo menil na čis­to­tu. Tie najslávnejšie príklady, ktoré jasne ukazujú jeho služ­bu porážky smrti Životom (vo fyzickom živote) sú nasledovné:

 

a) Zlé vody a spustnutá zem pri Jerichu boli uzdravené soľou, ktorú Elizeus prikázal doniesť v novej šialke. (2Ki. 2: 19-22) Vody sú ľudia, spustnutá, úhorová zem je ich srdce, nová šialka je Nový Človek veriaceho, ktorý má v sebe soľ. Soľ je oheň a moc, ktorá uzdravuje zlé a potom to uzdra­­vené prezervuje, udržuje, zachováva. (Mk. 9:49,50)

b) Elizeus rozmnožil zásoby oleja pre horespomenutú chu­dobnú vdovu. (2Ki. 4:1,2) Olej reprezentuje prácu Ducha Svätého v ľudskej duši (nádobe) a jeho prítomnosť a kvanti­ta určuje našu chudobu alebo bohatstvo, našu hlúposť alebo múdrosť, náš vstup na Svadobnú Večeru alebo odmietnutie vstupu pri zavretých dverách. (Mt. 25:1-12)

c) Mŕtve dieťa bolo Elizeom vzkriesené k životu. (2Ki. 4: 32-35) Toto poukazuje na vzkriesenie dievčaťa Naším Pá­nom (Mk. 5:41,42), ako aj na fact, že duchovne mladí ľudia môžu zomierať.

d) Elizeus zničil smrť v hrnci, kde synovia prorokov va­ri­li kašu, tým, že tam hodil múčne cesto. To cesto repre­zen­tuje Slovo Božie, ktoré je zdravým, blahodárnym a oživujú­cim pokr­mom. (Job 23:12// Mt. 4:4// 5M. 8:3// Iz. 55:10,11) V “hrnci Cirkvi” je dnes príliš mnoho smrti a miešaniny dobrého so zlým, prav­divého s falošným a táto miešanina má potenciu otrá­­viť celé zástupy veriacich. Iba čisté Slovo Božie má moc zničiť túto smrť a otravu v našej duchovnej “strave”.

e) Elizeus prikázal Naamanovi, sýrskemu malomocné­mu, aby sa sedem krát ponoril do vody Jordánu a on sa stal čistým. (2Ki. 5:1,10,14) Toto poukazuje na uzdravenie malo­mocného Pánom. (Mk. 1:40-43)

f) Napokon, aj po jeho smrti, kosti Elizea si zachovali je­­ho životodarnú službu. Keď jeden mŕtvy muž bol náhle­ spustený do hrobu Elizea a dotkol sa jeho kostí, on ožil a postavil sa na nohy! (2Ki. 13:21)

 

Elizeus posluhoval Život v tomto fyzickom svete a Cir­kev má posluhovať Život v duchovnom svete. Fyzické uzdra­­vovania, vyháňania démonov, či konania zázrakov ob­da­rovanými ve­ria­ci­mi v dneš­nej Cirkvi nie sú službou Elizea! Tieto skutky sú čisto uplatňovaním darov Ducha, hoci takí služobníci nemusia žiť v Novom Človeku, nemu­sia mať v sebe soľ a tak nemusia ani poznať Pána… a Pán nemusí po­znať ich. (Mt. 7:21-23) Služba Elizea v dnešnej Cirkvi je priviesť karnál­nych, telesných, duchov­­­ne mŕtvych veriacich do osobnej zná­­mosti s Kristom a do žitia Jeho Ži­vo­ta. Táto služba privádza veriacich do duchovného ožive­nia i keď ich súčasne môže ponechať fyzicky chorých, ako to urobil aj Apoštol Pavol s Trofimom. (2Tim. 4:20) Táto služba teda neposluhuje da­ry Ducha, ale je ona premáhaním duchov­nej smrti duchovným Životom.

 

Pán uzatvára horeopísaný biblický fakt prehlásením, že Jeho Cirkev je dnes, ako tá chudob­ná vdova za čias Elizea, ibaže je ona horšia! Tá vdová uverila a poslúchla Elizea vie­rou, zatiaľčo tá dnešná vdova nepočú­va, ani neposlú­cha, ani neverí žiadnym Elize­jom, ktorých Pán po­sie­la. Tá dnešná “vdova” si myslí a verí, že ona je bohatá, veľa nadobudla a nič nepotrebuje a ona nevie, že je biedna a úbohá a chu­dobná a slepá a nahá! (Zj. 3:17) Toto je pravdou zvlášť, čo sa týka bohatých cirkvií a služobníctiev v bohatých kraji­nách  Severnej Ameriky a Európy. Fyzicky bohaté cirkve a služobníctva môžu byť duchovne chudobné, a fyzicky chu­dob­né cirkve a služobníctva môžu byť duchovne bohaté.

V dôsledku toho, duchovná smrť v Cirkvi nie je ničená a nahradzovaná  Životom a malomocenstvo nie je očisťované umý­va­ním vodou Slova. (Eph. 5:26)

 

Život Krista je teda najcennejším, ale aj

najzried­ka­vejším pokladom v dnešnej Cirkvi.

 

Ten, kto posluhuje v duchu aspoň niektoré z horeopí­sa­ných skutkov a) až e), je podobný Elizeovi, pozná Pá­na, miluje Ho v pravde a v duchu, žije v pravde Jeho Ži­vot a patrí do Jeho Nevesty. Ten, kto verí a prijíma jeho službu je tiež na úzkej ceste a je považovaný za hodného Boha a Jeho Kráľovstva. (Kol. 1:10// 1Tes. 2:12// 2Tes. 1:5// Zj. 3:4, etc.)

Apoštol Pavol bol podobný Elizeovi, prinášal Život tam, kde bola (du­chov­ná) smrť. Pavol aj dnes žije cez svoje epištoly, kto­ré sú akoby jeho „kosťami“, takže, keď (du­chov­ne) mŕtvy veriaci sa ich dotkne, môže v duchu ožiť.

 

Opätovne som jasne nasmerovaný Duchom Všemohú­ce­ho Boha, aby som v tomto bode deklaroval nasledovné.

 

Mnoho, veľmi mnoho veriacich a ich vodcov verí, učí a  káže, že keď niektorý veriaci zomrie, ide rovno do Prítom­­nosti Pánovej. „Odišiel do Neba“, alebo „odišiel do Slávy“, tak oni hovoria. Naozaj? A na akom základe máme tomuto veriť? Iba prečítaním 2Kor. 5:6-8? Či sme my ochotní uvážiť aj iné fakty Biblie? Sme ochotní pripustiť, že 2Kor. 5:8 nemusí platiť na každého veriaceho? To Slovo nemusí platiť ani na niektorých kazateľov, ktorí Ho kážu. Už len Slovo v 2Kor. 5:7,9(43) môže vylúčiť “polovicu Cirkvi”! Oni boli spasení vierou, ale nemusia kráčať vierou, ani sa všemožne snažiť, aby boli Ním prijatí po svojom Vykúpení. „Starý človek”, stará duša, neukrižovaná stará nátura nekrá­ča, ani nedokáže kráčať vierou! Pravda?

 

Pavol nám uvádza hrôzostrašný príklad tohto faktu pre­hlá­se­ním, že niektorí veriaci si nedržali vieru v dobrom sve­domí a tým stroskotali, čo do viery. A dvoch z ních Pavol vydal Satanovi, aby sa naučili nerúhať sa.” (1Tim. 1:19,20) Ak by dnes niekto vydal veriaceho Satanovi, bolo by to považované za vysoko nekres­ťanský, neláskavý a nemilo­srdný akt! Pravda? Haló? Či vy registrujete aj toto Slovo Boha a Jeho Ducha v takýchto súdoch?

 

Pokračujme ďalej…

Potom, čo Náš Pán bol vzkriesený „...mnohé telá zo­snu­­lých svätých vstali a vyšli z hrobov...“ (Mt. 27:52,53a) Pravda? Áno, pravda – ale nie VŠETCI svätí! „Mnohé telá“ možno repre­zen­to­­va­lo menej, než malý zlomok všetkých zosnulých svätých Starého Zákona. A ja verím, že tí vzkrie­se­ní boli Premožitelia zo Starého Záko­na a nie celý zbytok Božieho ľudu. Mohol by som ich nazvať „prvo­plod­mi“ budú­cich prvoplodov. (Rim. 16:5// 1Kor. 15:20,23; 16:15// Zj. 14:4)

 

A ďalej, „mnohí“ v Mt. 27:52 sú tí istí „mnohí“ ako v Mt. 8:11. To znamená, že synovia Kráľovstva v Mt. 8:12 budú vy­ho­de­ní do vonkajšej tmy, tam bude plač a škrípanie zu­bov. Či je toto Prítomnosť Pánova? Či je toto „Sláva“?

 

A ďalej, tí z ľudu Pánovho, ktorí boli pozvaní na Svad­bu Syna Božieho v Mt. 22:1-14 neboli hodní, aby vošli dnu! Pán tu absolútne nehovorí o pohanoch. Žiadny pohan nebol nikdy pozvaný na svadbu Syna Božieho! Iba znovu-zrodení kresťania boli pozvaní a oni sami tam ne­chcú ísť! Čo myslíte, kam oni idú? Oni sú zviazaní (ruky i nohy) a hodení do vonkajšej tem­noty, tam je plač a  škrí­pa­nie zu­bov. Všetci títo sú reprezentovaní hosťom, kto­rý ne­­mal na sebe svadobné rúcho! (Mt. 22:11) Lebo „mnohí“ sú povo­la­ní, ale málo z ních je vyvolených. (Mt. 22:14) Teda, zase, kde tí „mnohí“ idú? Do Prítomnosti Pánovej? Naozaj?

A ďalej, všetky hlúpe panny zostali za zavretými dve­ra­mi a neboli vpustené na Svadbu Syna Božieho, pretože Pán ich ani nepoznal. (Mt. 25:10-12) Čo myslíte, kde tie hlúpe panny idú? Či oni idú do „Prítomnosti Pánovej“, keď neboli vpustené do Prí­tom­nosti Pánovej? Sú takéto hlúpe panny vo vašej kongregácií, či spoločenstve? Sú to tie, čo „nemajú oleja vo svojích nádo­bách“, čo zna­me­ná, že „nema­jú ani prácu, ani ovocie Ducha Božieho vo svojích dušiach.“ Mnohé z nich mohli už zomrieť. Či oni šli do Prítomnosti Pánovej? Na akom biblickom základe tomu mnohí veríte a toto do­konca kážete alebo rozširujete?

 

A ďalej, kde idú všetci neužitoční sluhovia Pána, keď sú vyho­dení do vonkajšej tmy, kde je plač a škrípanie zubov? (Mt. 25:26-30) Či aj oni idú „do Slávy“? Každý veriaci dostal od Pána aspoň jeden „talent“ a každý veriaci je sluha Pána! Pravda? Nuž teda?

 

V horeuvedených pasážach Písma Pán vôbec nehovorí o pohanoch, ale o Svojich ľuďoch, synoch, pannách, sluhoch, svä­tých. Potom prečo mnohí pastori, učitelia, kazatelia a iní služob­níci podvádza­jú „mnohých“ vo svojích zboroch alebo kon­gre­gá­ciách a luhajú im o ich osude po ich odchode z tohto sveta? Ako oni vedia, ktorý svätý pôjde k  Pánovi a ktorý pôjde do vonkajšej temnoty? Či všetci svätí v ich kongregáciách „umierajú denne“ ako Pavol? (1Kor. 15:31) Či všetci sú ochotní všetko ztratiť a počítať to za hnoj, len aby získali Krista? (Fil. 3:8) Pre Pavla „žiť bol Kristus a zomrieť bol zisk“. (Fil. 1:21) Či toto platí aj na všetky vaše kon­gre­gácie? Či sú všetci Premožitelia? Oni všetci môžu „vyzerať sväto“, ale mnohí môžu byť súdení ako nehodní Krista! (Mt. 10:37-39) Pravda? Čomu verí­te, kam takíto v pravde idú?

Pán vyžaduje, aby  všetci takíto služobníci učinili poká­nie a začali učiť a kázať Pravdu a varovať veriacich v ich kon­gre­gáciách alebo spoločenstvách a deklarovať im túto prav­du! Všetci takíto kazatelia a slu­žob­níci sú Pá­nom pripo­dob­ne­ní tým slepým vodcom, čo vedú sle­pých a obaja padnú do jamy. (Mt. 15:14)

Ešte jeden duchovný fakt je potrebné osvetliť na tomto mieste, ktorý tiež vrhá svetlo na horeuvedenú záležitosť. Tí dvaja lotri, čo boli ukrižovaní spolu s Ježišom (Mt. 27:38) repre­zentujú:

 

(a) všetkých pohanov (lotor po Jeho ľavici), a

(b) všetkých ve­ria­cich (lotor po Jeho pravici).

 

Po ich smrti obaja lotri šli do pekla! Lotor z Jeho ľavice do časti vyhradenej pre zatratených a lotor z Jeho pravice do časti vyhradenej pre spravodlivých. Medzi týmito dvoma čas­ťa­mi pekla je upevnená priepasť, ktorú nikto nemôže pre­kročiť. Táto časť je nazývaná Lónom Abrahámo­vým” (Lk. 16:22-26), tiež Rajom (Lk. 23:43)… v porovnaní s tou druhou časťou, kde vládne mučenie. Lotor, ktorý volal na Pána” (Sk. 2:21// Rim. 10: 13) prišiel s Ním do Raja podľa prí­sľu­­bu Pánovho. (Lk. 23:39-43) Ale tento Raj nie je Nebo, kde Pán vystúpil a kde prebýva už skoro 2.000 rokov!

Po troch dňoch Pán opustil tento Raj, či Lóno Abra­há­mo­vo, vrátil sa na zem a po určitých dňoch bol vzatý do Neba. (Sk. 1:9) Podľa mojej viery, Premožitelia zo Starého Zákona vstali z hrobov po Ňom (Mt. 27:52,53) a boli vzatí z toho Prvého Raja, teda, z Lóna Abrahámovho, do tretieho Neba, čo je Druhý Raj, a je to tiež „nebeská oblasť V Kris­­tu Ježišovi”. (2Kor. 12:2-5// Ef. 2:6)

 

Podľa mojej viery, tu sú tiež vzatí všetci tí, čo zos­nú ako Premožitelia-Víťazi, teda, sú V Kristovi, sú pripravení pre Sva­dob­nú Veče­ru Baránka a kde oni čakajú na správny čas. Tiež verím, že aj Apoštol Pavol bol vzatý sem „aby bol s Pánom” repre­zen­tovaným Stro­mom Života v tom mieste. (2Kor. 5:6-8// Zj. 2:7) Nebo je stále pošpinené prítomnosťou Satana a jeho anjelov zla!… a nie je miestom, ktoré si my dnes môžeme predstavovať. (viď viac neskôr)

Tí veriaci, čo nepremáhajú idú do tohoto prvého Raja, aby tam čakali na všeobecný únos Cirkvi pri posled­nej (sied­mej) trúbe. (1Kor. 15:52) Pán nie je telesne prítomný v tomto Raji potom, čo z neho odišiel súc tam tri dni a tri noci. Keď teda veriaci, ktorí odmietli premáhať zosnú, NIE SÚ S PÁNOM viac, než boli tu na zemi a nejdú do žiad­nej Slávy! Títo veriaci boli práve tak neposlušní, ako boli tí v čase Noeho. A ako malý zvy­šok (8 duší) bol zachrá­n­e­ný pred Potopou, tak aj malý zvyšok (z Cirkvi) bude za­chrá­ne­ný pred Utr­pením. (1Pet. 3:18-20// Mt. 24:40, 41,50,51// Zj. 3:10)

 

Fakt, že Náš Pán šiel do pekla (väzenia), aby kázal tým, čo boli neposlušní v čase Noeho potvrdzuje, že On dáva neposlušným ďalšiu príležitosť a nádej na prekonanie a na poslušnosť! (1Pet. 3:19,20; 4:6) Pán by nikdy nekázal niko­mu, ak by Jeho Slová nemohli byť užitočné alebo ne­dá­vali žiad­nu nádej. (Iz. 55:11) To isté sa bude teraz diať tým veria­cim, ktorí budú nájdení neposlušnými v čase príchodu Syna človeka. (Mt. 24:37-44) Kto­koľvek má srdce na chápa­nie, nech chápe.(Eph. 5:26)

 

Je toho ešte veľmi veľa, čo by sa dalo povedať a disku­to­vať, ale musíme skončiť, keďže táto téma ďaleko pre­sa­hu­je rámec tejto knihy.

 

*     *     * 

 

Vráťme sa ku hľadaniu Pána...

Keď ste teda Pána nikdy nehľadali, čo vás zdržiava, čo vám stojí v ceste, zpútava vás, aby ste Ho začali hľadať aj hneď teraz? Poviem vám to otvorene a bez obalu: Je to Satan!

 

Ako som už predtým povedal, Satan nie je bez múdros­ti, on vie, že Pán je jediná Osobnosť, jediná Moc, jediný Sprie­vod­ca, ktorý vás môže previesť peklom a smrťou a do Živo­ta Večného, Života, ktorý nikdy neskončí. Ak vás teda Satan dokáže držať preč od Osoby Pána, potom...

 

Satan má stále príležitosť držať vás úspešne vo smrti a to časovo neobmedzene! uvážte seriózne tento fakt a vidzte jeho hrôzu vo vlastnom srdci.

 

Chcete, aby si Satan podržal túto šancu nad vašim živo­tom? Alebo sa rozhodnete starať sa o váš život več­ný? Je to vaše rozhodnutie, nie Božie a nie Satanovo, ale vaše! A ja vás povzbudzujem najprv tomu veriť a potom ho urobiť – v Mene Pánaa mať definitívnu záruku Živo­ta Večného pre seba a pre svoju rodinu. Nespoliehajte sa a ne­dô­­ve­rujte ani svojmu teraj­šie­mu náboženskému životu, ani tomu, čo vie­te, čo koná­te, čomu sa nádejáte pre vašu bu­dúc­nosť. Môžete jedine dôverovať Záruke, ktorú vám Pán dá, ako sve­dec­­tvo do vášho vlastného ducha a srdca – do vášho otvoreného srdca, nie do hlavy. Pokľaknite teda a požia­daj­te Ho, aby vás viedol do Svojho Života. On vás určite povedie. Ja to viem a vám to v Jeho Mene zaručujem.

 

n)   Teraz sa s vami podelím o moju vieru ako aj o skú­se­­nos­ti týkajúce sa naozaj tajomnej otázky „bytia v Kristu“ a „nebytia v Kristu“.

Od môjho duchovného detstva som bol učený, že „my sme v Kristu“ a sme tak novým stvorením, pretože sme uve­­rili a sme znovu-zrodení Jeho Duchom. Je mnoho pasáží v Novom Zákone, kde je v súvisloti s veriacimi napísané „v Kristu Ježišovi“. Tiež, bol to Boh, Kto nás vložil do Krista Ježiša (1Kor. 1:30), takže, my všetci veriaci musíme byť v Ňom. Prijal som tento fakt a dlho som nemal žiadne otázky, alebo výhrady. Toto Slovo Božie je pravdivé a vysvetlenia, ktoré boli na Jeho základe dané, boli správne a tiež logické.

 

Ale táto doktrína sa neskôr ukázala byť iba humánnym chá­pa­ním Božieho tajomstva a „polo-pravdou“! Bola to „polo-pravda“, ktorá spôsobila, že Eva pono­ri­la ľud­stvo do tohto hrozného chaosu hriechu, tem­no­­ty a smrti! (Prehla­sujem toto ako historický fakt neob­vi­ňujúc Evu v ni­čom, ale obviňujúc Satana.)

Teda po určitom čase táto doktrína „nesedela dobre“ v mo­jom ponímaní, keďže sa žiadnym spôsobom neod­zr­kad­ľovala v realite. Začal som študovať Písmo a zpytovať sa Pána ohľadne tejto otázky. V Novom Zákone som začal nachádzať pasáže, ktoré postavili fakt, že sme v Kristovi do trochu iného svetla. Pán mi postupne začal dávať záblesky skutočnosti tohto „tajomstva“ a tieto perfektne zapadali do celkového obrazu Božích princípov a procesu našej Spásy. Moja viera a chápanie sa začali zväčšovať a dnes sa s nimi delím s vami, a to nasledovne.

 

Náš Otec nás vložil do Krista Ježiša, aby sme v Ňom aj umreli, aj boli vzkriesení predtým, než sme existovali! (Ef. 1:4// Rim. 6:8// 1Tes. 4:14) Boli sme teda vložení do Krista Vôľou Nášho Otca a nie našou vôľou! Toto bolo už pozname­na­né, keď sme hovorili o Kríži.

Dôležitá otázka rozhodovania našej slobodnej vôle bola diskutovaná v sekcií „Naša Stará a Nová Vôľa“ (stra­­na 81) a ja vás snažne prosím, aby ste tieto fakty opäť staro­stli­vo uvážili vo vašom srdci a mysli. Naša slobodná vôľa je jedna z naj­zá­klad­nej­ších princípov Božieho Stvorenia. Je to Jeho dar nám a má večnú dôležitosť a dopad na celý náš pozemský život, aj na našu Spásu a budúci Život, či smrť.

 

 Je jedno osobitné slovo, ktoré som definitívne vedený pred­ložiť  v tomto bode. Verím, že Duch Pána nám všetkým cez toto slovo dá spoločné chápanie a vieru týkajúcu sa zále­ži­tos­ti, ktorou sa práve zaoberáme.

 

To slovo je – POTENCIÁL.

 

Ja nielen, že verím, ja vidím a skusujem toto slovo vo všet­kom, čo sa týka mojej vlastnej Spásy a práve tak Spásy každého veriaceho. Slovo Božie, zvlášť v Novom Zákone, poukazuje na tento fakt veľmi jasne, menovite, že...

 

všetko  v  našej  Spáse  je   potencionálne!

 

Spása sama o sebe je dostupná každé­mu člo­­­­ve­ku na zemi a všetko, čo Spása ponúka je potencionálne jeho po jeho vykúpení. Nový Člo­vek je jeho, Kráľov­stvo Nebeské je jeho, Život Večný je jeho, všetky Cnosti Krista, celý Kristov Charak­ter je jeho, všet­ko, čo Kristus má je jeho, jeho miesto v Kristovi je jeho, Kris­tov Trón v Nebi je jeho, Nový Jeruzalem je jeho, všetky prísľuby Boha sú jeho!... ale pod jednou podmienkou! Aká je to podmienka?

Nuž, uvážme ju nasledovne:

Človek musí prijať svoju Spásu vierou A svojím slo­bodným rozhodnutím konať–žiť tú vieru. On musí byť poslušný Slovu Božiemu a prijať každú potenciálnu časť a sľub a dedič­stvo svojej Spásy spôsobom, či cestou pred­písa­nou Bohom vo Svätom Písme! človek nedostane nič podľa svojích vlastných predstáv!

Ak teda Vôľa Boha vo vložení ma do Krista je aj moja vôľa, potom stále ešte musím svojím slo­bod­ným rozhodnutím obdržať, skúsiť a žiť ten fakt cestou ustanovenou v Písme Svätom a zapierať môj prirodze­ný, hriešny život!

Nič mi ne­padne do lona len preto, že ja „intelek­tu­ál­ne súhlasím“ s Bohom, chápem Jeho Slo­vo a Jeho Vôľu... ale o žitie Jeho Slova nemám záujem! Môžete poznať, veriť a súhlasiť s každým slovom Božím v Biblií a byť zatratení... ak Ho nečiníte, ak Ho neposlúchate! Pán sa stal autorom večnej spásy len tým, ktorí Jeho poslú­cha­jú, to tiež znamená, ktorí poslúchajú Jeho Slovo! (Žid. 5:9// Jn. 1:1+14)... nie tým, ktorí o Ňom iba niečo vedia, v Neho veria alebo o Ňom kážu.

Satan a jeho diabli tiež poznajú Písmo, môžu Ho ci­to­vať, keď sa im to hodí, tiež veria v Boha... a sú všetci prekliati a zatratení na veky vekov! (Mt. 4:6// Jak. 2:19)

 

Ak nečiníte Slovo, ktoré poznáte, s ktorým súhlasíte a kto­ré veríte, nič to pre vás neurobí a nič nedosiahnete. Veru, nemôžete byť ani len požehnaní, ale skôr budete podve­de­ní sami sebou a v sebe ešte viac. (Jak. 1:22-25) Ak by ste neboli vykonali Slovo v Rim. 10:9-10 vyzna­ním viery svojími ústami, čo je práca viery, neboli by ste dnes spa­se­ní. Bodka. Ak ste sa rozhodli nebyť pokrstení, ne­dostali ste dar Ducha Svätého. Bodka. (Sk. 2:38) Žiadne ľudské diskusie, rozu­mo­vania, či modlitby nikdy ne­zme­nia Slovo Božie, ani Prísľuby Božie.

 

Dám vám niekoľko príkladov na uváženie vo vašom srd­ci, čo sa týka vášho bytia-žitia v Kristovi:

 

* Nemusel by som „rásť do Krista“ (Ef. 4:15), ak by som už bol v Ňom uverením v Neho! Pravda?

* Nemusel by som “denne umierať svojmu starému člo­veku” (1Kor. 15:31), ak by som už bol v Kristovi, lebo môj starý človek bol s Ním dávno ukrižovaný. Pravda?  (Rim. 6:6)

* Nemusel by som byť pretváraný na Kristovu Podo­bu (Rim. 8:29// Gal. 4:19// Kol. 1:28,29), ak by som už bol v Ňom, pre­to­že byť v Ňom znamená byť podobný Kristovi. Pravda?

* Nemusel by som byť “vždy vydávaný na smrť pre Ježiša” (2Kor. 4:11), ak by som už bol v Kristovi. Pravda?

* Nemusel by som byť káznený, či učiť sa poslušnosti Jemu (Žid. 12:5-10; 5:9), ak by som už bol v Kristovi, pretože v Kristovi niet už ani neposlušnosti, ani káznenia. Pravda?

* Nemusel by som sa “boriť za cieľom za cenu vyso­ké­ho povolania Božieho v Kristu Ježišovi” (Fil. 3:14), ak by som už bol v Kristovi. Byť v Kristovi Ježišovi JE našim vyso­kým povo­la­ním. Pravda?

* Nemusel by som “činiť Vôľu Môjho Otca” (Mt. 7:21), ak by som už bol v Kristovi, pretože, byť v Kristovi JE Vôľa Nášho Otca. Pravda?

* Nemusel by som “bežať závod predomňa položený” (Žid. 12:1), ak by som už bol v Kristovi, pretože ten závod ve­die do Krista a v Kristovi je jeho cieľ. Pravda?

*    Kristus by nemusel “klopať na moje srdce” a ja by som nemusel “počuť Jeho hlas” (Zj. 3:20), ak by som už bol v Kris­to­vi. On by nemusel klopať na niečo, čo je už v Ňom.

* Nemusel by som sa „pokúšať dodržiavať Zákon“, ak by som bol v Kristovi, pretože v Ňom som vyplnil Zákon tak, ako ho On vyplnil (Mt. 5:17,18), takže Zákon je pre mňa mŕtvy. Pravda?

* Nemusel by som nič „premáhať“, ak by som už bol v Kristovi, pretože, byť v Ňom znamená, že som už premo­hol! Pravda? A tak ďalej... a tak ďalej... a tak ďalej...

*         Ak by sme my boli v Kristovi, mali by sme Jeho Character. milovali by sme, čo On miluje, nenávideli by sme, čo On nenávidí a žili by sme Jeho Slovo. Overte si sami seba v tomto svetle a vidzte, či na­ozaj žijete v Kristovi a do akej miery.

 

Keď teda uveríte v Krista a prídete k Nemu – ešte nie ste novým stvorením! Keď sa necháte pokrstiť vodou – ešte nie ste novým stvorením! Dostávate iba dar Jeho Ducha, ktorý vám potom môže pomáhať vypracovať a do­siah­nuť, čo vám Otec potencionálne v Kristovi už dal – vaše Nové Stvo­re­nie! (Sk. 2:38 //Fil. 2:12; 3:14, atď.)

 

  Snažne prosím všetkých slu­žob­ní­kov Slova Božieho (včíta­ne brata J. Swaggar­ta), aby uvážili vo svojich srdciach tieto duchovné fakty a dovolili Duchu Pánovmu, aby im dal pravdivú vieru v tejto dôležitej otázke! Nový Zákon podáva rôzne pod­mien­ky a cestu, ako obdržať, skú­siť a tiež žiť všet­ko to, čo pre nás Náš Otec pripravil a to, čo nám už aj potencionálne dal v rámci našej Veľkej Spásy.

 

Práve tak, ak by sme boli bývali „novými stvoreniami“ iba uverením v Krista, nemohli by sme nijako ztratiť našu Spásu. Potom by sme tiež museli vytrhnúť z našej Biblie a zahodiť do smetí, ako neplatné mnohé pasáže Písma, ktoré som už predtým uviedol a citoval aspoň dva krát!

 

Pre tých, čo stále nemôžu uveriť horeuvedené fakty a  dr­­žia sa svojích starých doktrín, poviem nasledovné.

Väčšina kázania a učenia a posluhovania, ktoré sa koná v Cirkvi Ježiša Krista hlavne v týchto posledných dňoch pred Jeho Príchodom je úplne jasne a prevažne humanistickým chápa­ním Boha, Jeho Slova, Jeho Ciest a Jeho Súdov!

 

Toto humanistické chápanie Boha, Jeho Slova, Ciest a Súdov spôso­bu­je, že my zostávame v našej naivite, čo sa týka pravdivej duchovnej skutočnosti. Toto chápanie nás udržuje v lenivosti a komforte, nekladie na nás žiadnu zod­po­vednosť. Podáva nám totálne pokrútený obraz o Bohu, o Jeho Pravde, o našej Spáse a po­chá­dza z pekla, aby nás pod­viedlo. Jasne potrebujeme byť vyšokovaní z naších snov a náboženského komfortu a takéhoto humanistického chápania. Jeden taký šok je aj nasledovný:

 

  Boh vložil do Krista Nového Človeka všet­kých pohanov, ktorí boli kedy narodení na tento svet! Oni sú všetci V Kristovi spolu s našim Novým Človekom! Otvoríte svoje srdce Živému Slovu Božiemu?

 

Či toto neprevracia hore nohami vašu vieru a doktríny? Ak tomuto nemôžete veriť, potom mi povedzte, ako inak mo­­hol Boh poskytnúť Spásu celému ľudstvu? (Jn. 3:16// Žid. 2:9, atď.) Ako inak sa Kristus mohol stať smierením za hrie­chy celého sveta? (1Jn. 2:2) Pokračujme nasledovnými prehláseniami...

 

Každý človek sa narodí na tento svet ako pohan a môže sa stať veriacim neskôr vo svojom živote.

Každý človek na tomto svete má svojho „Nového Člo­veka“, svoje Nové, sväté stvorenie, čakajúce naňho v Kristovi!

Náš Nový Človek bol už V Kristovi zakiaľ sme my, znovu-zrodení veriaci, boli ešte pohanmi, hrieš­nik­mi a nepriateľmi Krista! (Rim. 5:8)

Keď potom hociktorý človek prichádza ku Kristovi (Jn. 3:16!), prichádza vždy ako pohan, ktorý uveril! Je to pravda? Keby ten pohan nemal V Kristovi svojho Nového Človeka, nemohol by k Nemu prísť so žiadnou nádejou vo svoju Spásu! Teda, roz­diel medzi veria­cimi a pohanmi je iba ten, že veriaci uve­rili v srdci a roz­hod­li sa svojou slobodnou vôlou prijať to, čo bolo poten­cio­nál­­ne ich v Kristovi, a to od samého počiatku Stvorenia. Pohani to všetko odmietli!

 

Deti sú výnimočným prípadom. Keď deti, ktoré ešte ne­do­­vŕ­šili vek zodpovednosti zomrú, sú pripravené vstúpiť do Kráľov­stva Nebeského také, aké sú (Mt.18:3), keďže nemali možnosť zpoznať dobro a zlo a tým ani zhrešiť a kajať sa. Takéto deti nepotrebujú krst vodou, ani žiadne iné úkony, aby boli spasené pretože nemali na ich spásu príležitosť tak, ako ju nemal ani lotor na kríži, ktorý šiel s Kristom do Raja.

 

Ako by sme mali uzavrieť túto otázku ku spokoj­nosti Pána a Jeho Pravdy? Uvážme nasledovné:

 

Pomaly (Iz. 28:10) sa dostávame do Krista (ak nao­zaj), kde nás Náš Otec už dávno dal.

Pomaly začíname umierať nášmu starému sebec­kému životu (ak naozaj), ktorá smrť už bola pre nás dávno vykonaná v Kristovi Naším Otcom.

Pomaly začíname žiť Život Večný (ak naozaj), kto­rý nám už bol plne daný v Kristovi Naším Otcom.

 pomaly si spolu sadáme v nebes­kých ob­las­tiach v Kristu Ježišovi (ak naozaj), kde sme už boli posadení predznalosťou Nášho Otca! (Ef. 2:5,6// Rim. 8:29,30)

Pomaly vypracovávame našu Spásu (ak naozaj), kto­rá už bola pre nás vykonaná v Kristovi. (Fil. 2:12)

  

My sme V Kristovi a žijeme JEHO Život len potiaľ, pokiaľ Kristus žije v našej duši! (nielen v našom duchu)

  

Pohania nekonajú nič z horeuvedeného... podobne, ani kar­nálni, intelektuálni, duševní kresťania.

 

Všetko horeuvedené konáme našou vierou a vôľou a túžbou nášho srdca a poslušnosťou ku ceste pri­pra­ve­nej pre nás Naším Otcom a veľkou mocou a silou Ducha Pánovho, ktorý nám bol daný za tým účelom. Ak naša ochota, túžba srdca a nena­nú­tená poslušnosť nie sú v nás nájdené – nikam nedo­spie­va­me a z potencionálu našej Spásy nič nedosahujeme. Naša Spása sa takto stáva otáznou a my sme vo veľkom nebezpečí!

Toto je moja viera o bytí v Kristu. Bolo by veľmi kom­fort­ným náboženstvom, keby všetko, čo by som mal robiť bolo iba v Neho uveriť a nerobiť nič viac. Bolo by to proti ce­lému Jeho Slovu! Nie sme spasení „mŕtvou vie­rou“, ale skutkami viery, živými akciami založenými na na­šej viere. (Jak. 2:17-24// Rim. 10:9,10// Žid. kap. 11)

 

Spása našej duše je „ukon­­čením našej viery“, koncom naších skutkov viery, nie „začiatkom našej viery“! (1Pet. 1:9// Fil. 2:12) A koľkí veriaci kráčajú podľa svojej (náboženskej) teles­nos­ti a nie podľa Ducha? Či sú oni V Kristovi? Nie! Stále sú pod poten­cio­nál­nym odsúdením! Boh to hovorí, nie ja. (Rim. 8:1) Uve­re­­nie v Krista vás neprivedie ku kráčaniu podľa Ducha Pánovho a ku nasledo­va­niu Krista! (Mt. 16:24// Jak. 2:19) Vy súďte vo svojom vlastnom srdci, či je to tak alebo nie.

 

Napokon, Kristus je Svätý, bezhriešny a niet v Ňom absolút­ne žiadnej temnoty. (1Jn. 1:5) Ako môžeme byť V Kristovi, keď sme stále špinaví, so silami temna vlád­nuci­mi v našej duši, so srdcami plnými pokrytectva, bez­bož­nosti, neposlušnosti, aro­gan­cie, závisti, nenávisti, tvrdo­hla­vos­ti, pýchy, strachu, atď.? Môže mi to niekto povedať? Ako mô­žeme byť V Kristovi s takouto špinavou dušou a žiť a po­hybovať sa v Ňom a nepošpiniť Ho? Ja verím, že Jeho Duch môže prísť do nášho ducha a tam prebývať bez toho, aby bol po­špinený špinou našej duše – ale nie opačne. V Kristovi sme už kompletní, dokončení, dokonalí a obrezaní, takže naše telo hriešnosti je vyzlečené. (Kol. 2:10,11)

 

Či by niekto z vás vložil hnilé jablko do vášho jabl­ko­­vé­ho koláča? Nemohol by som tomu uveriť. Náš starý človek je hnilý, ako ho chcete položiť do Krista pokial on stále žije a produkuje v nás svoje prehnité ovocie? Až si ho vyzlečiete a oblečiete si Nového Človeka (Ef. 4:22-24), len potom môžte byť V Kristovi vo vlastnej životnej skúsenos­ti. Ale ja nemám moc zmeniť vašu vieru, iba podeliť sa s vami o moju. Teda, nech je vaša poten­cio­nálna budúc­nosť podľa vašej viery.

 

*     *     *

V tomto bode som nasmerovaný Duchom Božím uza­tvo­riť túto záležitosť deklarovaním ďalšieho dôležitého a prak­tického fak­tu, ktorý platí pre nás všetkých. My nikdy, v žiadnom budú­com čase nebudeme cítiť alebo veriť alebo byť schopnými vy­hlá­siť, že „Ja som teraz dokonalý a pripravený stretnúť Pána“. Bez ohľadu na to, aké prav­divé sú hore­uvedené duchovné fakty, nikdy ne­bu­deme schopní ich dosiahnuť počas nášho pozemského života a putovania v našom vedomí a chápaní! Je to pravda?

Ho­reuvedné fakty (v rámci na str. 204) nám hovoria, že my pomaly do­sahujeme celý potenciál Spásy, ktorý nám Náš Otec už dal. Ale podľa môjho úprimného názoru,  potrebo­va­li by sme asi tak milión rokov nášho života, aby sme sa dostali na koniec takejto cesty pretvárania, transformácie, oživo­va­nia a očisťo­va­nia, ak vôbec. Potom, ako vlastne stretneme Pána po na­šom niekoľ­­ko­­ročnom krátkom lopotení sa? Ako sa stane­me pre Neho vôbec niekedy prijateľní?

Sláva Nášmu Pá­no­vi pre Jeho Milosť a Múdrosť. Duch Pána nás na tomto mieste vedie do ďalšej pravdy, ktorá by nám mala priniesť potrebnú útechu a svetlo v hore disku­to­va­nej otázke. Menovite...

 

akonáhle sme nájdení na úzkej ceste a naše srdce je ukázané ako „dokonalé“ (viď str. 20,21), sme v prija­teľ­nom stave stretnúť Pána a byť s Ním na veky.

My nemusíme ukončiť našu „dokonalosť“ k našej spokojnosti, ale k Jeho spokojnosti, nie našou, ale Jeho cestou chápania a zkú­ma­nia nášho srdca a našej lásky a oddanosti Jemu. Toto je pre nás úžasné povzbudenie!

 

„Byť nájdený na úzkej ceste“ tiež znamená „byť nájde­ný v JEHO vinici“ a nie v NAŠEJ. Prosím, aby ste si prečí­ta­­li a pochopili v srdci Slovo v Mt. 20:1-16. Ďalej to tiež zna­mená „byť nájdení na lodi veslujúc proti vetru“ (Mt. 14:22-25), kde vietor znamená duchovné tlaky a veslovanie znamená konflikty, boje, skutky viery. Akonáhle Pán vstúpi do „nášho člna“, bude­me okam­ži­te pri zemi, kde ideme – v Kráľovstve Nebes­kom (Jn. 6:21), zpoznáme Pána (Mk. 6:54) a budeme, ako je On pre­to­že Ho uvidíme takého, aký On v pravde je. (1Jn. 3:2)

Nezabú­daj­me, že budeme mať ešte ďalších tisíc rokov do­kon­čiť našu doko­na­losť pri Pánovom boku predtým, než vstúpi­me do Nového Jeruzalema (alebo sa staneme Novým Jeruza­le­mom). Jeho učeníci, ktorí vošli do Kráľovstva Ne­bes­kého mali svoje srdcia stále zatvrdené. (Mk. 6:52) Napo­kon, aj v naších pozemských svadbách sa muž môže oženiť za „dokonalú“ ženu a neskôr môže zistiť, že jeho odhad mohol byť jemne pomý­lený. (Sa­mozrejme, že to platí aj na ženy.) Potom ale obaja majú ko­pu rokov na vylepšenie svojej nedokonalosti k oboj­stran­nej spokoj­nosti. Je to pravda?

 

*     *     *

 

Než ešte opustím tento bod, chcem sa stručne vrátiť ku slovu „pomaly“, ktoré som bohato používal v horeuvede­ných prehlá­se­niach. Môže sa zdať podivným pre mnohých veriacich, že my musíme postupovať pomaly a zdanlivo na veky vekov a cesta nemá konca kraja bez ohľadu, ako tvrdo kráčame a sa boríme dopredu. Predsa, toto „mysté­rium“ ne­musí byť vôbec kompli­ko­va­né. Môže ono byť pozo­ro­va­né aj v našej fyzickej a mentálnej náture. Po našom na­rodení my potrebujeme roky, aby sme sa „pomaly“ učili, získa­vali znalosti a skúsenosti a náčinie pre po­vo­lanie, ktoré sme si vybrali. Nestávame sa inžiniermi, doktormi, či ved­cami jednou „veľkou ranou“, ale po mnohoročných a neľahkých štúdiách a po mnohom úsilí a obetách.

V mojom jednoduchom chápaní je to všetko otázka na­šej kapacity. Naša kapacita neprichádza s našim narode­ním, ani ju nededíme. Môžeme zdediť nejaké talenty. Naša kapacita získa­vať vedomosti, zručnosť, skúsenosti, ako aj  iné potrebné veci nášho života rastie s našim vlastným úsi­lím. Pravda? Prečo to potom nevidíme aj v našom du­chov­nom živote?

 

Naša duchovná kapacita po našom Vykú­pení je blíz­ko nuly! A pokiaľ ju nezačneme zväčšovať skutkami našej viery, nikdy nebudeme mať dostatočnú kapacitu obsiahnuť duchovnú známosť, bojovať a obsadiť duchovné teritóriá, získať du­chov­né vedomosti, úžitky a požehnania a udržať is ich. Naša viera je pri naších počiatkoch tiež oveľa menšia, než je horčičné zrnko (Mt. 17:20) a tiež potrebuje rásť a silnieť.

 

Horeuvedené je tiež príčinou, prečo je Cirkev neschop­ná obsa­diť Pánove (duchovné) teritória a majetky v tomto svete, pre­tože má veľmi malú duchovnú kapacitu. Cirkev je plná duchov­ných detí túžiacich hrať sa v ich „náboženskom piesko­vis­­ku“ a s ničím a s nikým nebojovať. Veriaci sa sna­žia vym­knúť z hoci­čoho, kde by ich Pán zamestnal s neja­kým ná­roč­ným úko­lom, či skúsenosťou. Zvlášť v týchto posled­ných časoch exis­tu­je v Cirkvi Ježiša Krista nesmierna du­chovná nedos­pe­losť a detin­skosť a tým aj nedostatok du­chov­­nej kapacity. (1Kor. 3:1,2// Žid. 5:12-14, atď.) Veľmi málo veriacich má silného ducha, vytrvalú oddanosť, čiže, vytrvalosť, húževna­tosť, aby kráčali cez slnečno aj cez búrky a aby sa nevzdali hneď pri prvej známke súženia, či nebezpečenstva.

 

Izraeliti museli dobiť ich Zasľúbenú Zem „kúsok po kús­­ku“ ako im to Pán prisľúbil a ako sa ich kapacita obsa­diť územia dostatočne zväčšovala pre ďalšie dobýjanie. (2M. 23:29,30// 5M. 7:22// Iz. 28:10) Preto veriaci, ktorí nikdy nebojovali s duchovnými silami temna a zla nemajú pre také bitvy ka­pacitu a nemôžu udržať vydobité a nepriateľom opustené teritória vo svojej duši. Viete, tie sily bezbožnosti sa budú stále pokúšať vrátiť a znovu obsadiť, čo ztratili! Ak mi ne­ve­ríte, skúste to. Sám som videl mnohých veriacich ztratiť, čo dostali od Boha. Ale akonáhle vyvinieme v sebe „bojujúce­ho ducha“, akonáhle sa doslovne „rozhneváme“ proti silám zla, Pán nás povedie do boja a vy­bu­du­je v nás kapacitu oku­povať Jeho vlastníctvo v našej duši, našom dome a v našom spoločenstve. (Lk. 19:13,17// 1Kor. 1:27)

 

o) Obráťme sa teraz ku Slovu Božiemu, ktoré nám dá­va pohľad na naše „ja“, na náš pozemský život a kráčanie z iného uhla. Boh nám tiež dáva prísľuby, povzbudenie, posilnenie, nádej a ko­neč­né víťazstvo. Toto je práve tak potrebné a životne dôle­ži­té pre nás, ktorí sa boríme, ako čokoľvek iné diskutované v pred­chá­dzajúcich častiach tejto knihy.

 

Viem z vlastnej skúsenosti, že Pán úmyseľne dovoľuje, aby sme prechádzali cez sklamania, jamy, pády, zúfalstvá, klamstvá, zastrašovania, smútok, útrapy, alebo beznádejné situácie a nie­ke­dy aj cez veľmi bolestné skúsenosti. Cez ne nás Pán učí Svojím cestám, ustanoveniam a súdom a tým nás vedie k Sebe! Predtým, než sme ponížení a postihnutí súženiami blúdime, nekráčame s Pánom a nedbáme na Jeho Slovo! (Žm. 119:67,71,75) Prečo?

Nuž, človek, ktorý nesmúti nepotrebuje potešovanie; ten, čo nie je v strachu nepotrebuje povzbudenia; ten, čo nikdy nepadol nepotrebuje posilnenie; ten, čo nikdy nebol v jame nepotrebuje ruku milosti, aby ho vytiahla. Človek, kto­rý nikdy neskúsil zlo v hmatateľnej forme, nebol nikdy blízko ztraty všetkej svojej náde­je, nikdy nevi­del hĺbku zla a hriešnosť sám v sebe, nepo­tre­bu­je žiadneho Spasiteľa. Pravda?

 

 Človek bez problémov nebude nikdy hľadať Pána, ani sa Mu nikdy nebude približovať z túžby vlastného prirodze­né­ho srd­ca! Toto tiež zahrňuje Pannu Šulamitku, Mladuchu Krista, v jej mladom veku! Ona žiada Svojho Milovaného, aby ju pri­ťa­ho­val k Sebe, aby tak mohli (aj tie, čo sú s ňou) za Ním ísť. (P.Šal. 1:4) Podobne sa my nedokážeme približovať Bohu len našou vlastnou silou a našim prirodzeným srdcom. (Jak. 4:8-10) Či ste už toto skú­­sili vo vlastnom živote?

Ako vieme z Písma, Boh tiež stvoril zlo a temnotu (Iz. 45:7). Môžeme položiť otázku: Prečo? Čo bolo skutočným dô­vodom pre toto stvorenie? Či si Boh týmto nestvoril Sám Sebe kopu problémov, ťažkostí a utrpení? Či Boh nepred­vídal následky  stvo­renia toho zla? Boh nie je uvedený do  rozpakov, keď sa Ho pýtame také otázky, my môžeme byť v rozpakoch nad Jeho odpoveďami. Ak si v pravde želáte preniknúť viac a hlbšie do týchto tajomstiev Nášho Všemo­hú­ceho Boha a Otca, odkazujem vás na „Tajomstvo Skutoč­nosti[9]“, kapitola IX, strana 197, kde nám Pán dal určité základné Svetlo na horeuvedenú otázku a tiež na Jeho Osem Základných Súdov týkajúcich sa Jeho Stvorenia.  Moja viera ohľadne zla je nasledovná.

 

Boh používa zlo, aby dosiahol Svoje túžby a zá­mery vo Svojom Stvorení, čo zahrňuje aj nás. Boh používa krízy, konflikty a boje, aby nám dal vyššiu, čistejšiu a sil­nejšiu vieru, silnejšieho ducha, väčšiu smelosť a spra­vod­li­vosť.

Každá pravda je vždy usta­no­vená cez kon­flikty a boje. Inak ona zostáva iba teóriou, ktorá nemá pre nikoho praktickej hodnoty a nedo­ká­že pohnúť našim srdcom ani o milimeter.

 

Existuje príliš mnoho veriacich včítane niektorých po­ten­cio­nál­nych vodcov, ktorí nie sú spokojní s ich okolnos­ťa­mi, ktorí sa môžu sťažovať a zpytovať, kde je Pán. Keď niektorý z nich prij­me Jeho Svetlo a začne vidieť, dotyčný môže rýchlo zis­tiť, že všet­ko okolo neho je mŕtve. Niet ani života, ani túžby u ostat­ných veriacich v jeho lo­ka­li­te vyjsť z ich smrti, zla a stagnácie. Dotyčný veriaci sa potom snaží vytrvať a čaká na zmenu – ale tá zmena nikdy nepri­chádza. Zmena musí najprv nastať v ňom a síce, nábo­žen­stvo z jeho hla­vy (očakávania) musí zostúpiť do jeho srdca, ktoré do­káže chá­pať Svetlo a realitu od Pána.

 

Potom si on musí uvedomiť, že Boh je v ňom prítomný a tiež v mieste, kde on žije. Boh si vždy želá budovať Svoj Dom (bez ohľadu, aký malý) hocikde, kde On má otvorené srdce. A ak by Boh nič nebudoval v mieste, kde tá požeh­na­ná duša žije, potom nikto tam nemôže nič vybudovať. V takom prípade Boh môže, v Jeho načasovaní, presunúť ve­ria­­ce­­ho na miesto, kde by vybu­do­val to, čo si On želá.

Ale každý taký veriaci musí mať seriózny a zodpovedný postoj voči Bohu. Ak ho nemá, potom ani Boh nebude jeho brať vážne. On nemusí ztratiť svoju Spásu, ale určite ztratí svoju užitočnosť voči Bohu a tým aj svoju odmenu, resp., dedičstvo. (1Kor. 3:15// Zj. 21:7; 22:11,12)

 

Ak sa vaše vlastné srdce nepohýňa nad vami samými žiad­nym dostatočne hlbokým, či rozhodujúcim spôsobom, Boh mlčí. Boh začne odpovedať, keď On počuje srdce člo­veka hýbať sa a volať na Neho. Vtedy ho Boh vyslobodí z každého súženia a nie predtým! Inak Boh čaká, až dokiaľ tie súženia nedosiahli „zlo­me­nie, zdrtenie, zmäkčenie srd­ca veriaceho“, čo bola vlastne pravá príčina a cieľ tých súžení od ich samého počiatku! (Žm. 34:17-19) Fakticky, naše srdce sa nepohne nad nami samými ani kúštik, dokiaľ nebudeme vidieť a poznať samých seba, akí naozaj sme v Jeho pohľade. To by nás definitívne pohlo na naše kolená a ku náreku nad naším vlastným „ja“.

 

Chcem na tomto mieste citovať slová brata Watchmana Nee, kde on jasne hovorí nasledovné (str. 103,104[1]):

“Lekciu, ktorú Boh chce dnes naučiť Svoje deti je tá istá lekcia, ktorú chcel predtým naučiť Izraelitov. A tá lekcia je, aby sme poznali sami seba. Boh si želá, aby Jeho deti vedeli a poznali, že sú nenapraviteľne zkazené, že sú plné hrie­chov, nečistôt a slabostí… Lebo len málo veriacich je si toho vedomých. Málo ich naozaj vie, že sú plní zkazenosti a nečistoty a práve tak má­lo ich vie, že sú totálne neužitoční. Veľmi málo posudzuje samých seba, ako nič nemajúcich. Väčšina veriacich si o sebe myslí, že sú v mnohých smeroch dôveryhodní. A cítia, že sú silnej­ší, než iní veriaci…

 

Rozumejme, že Boh nepotrebuje naše porážky a padnu­tia – iba my ich potrebujeme; ...On si uvedomuje, že okrem hrešenia, my nedokážeme nič iné. Keď konáme dobro, On vie, že sme zkazení. A keď konáme zlo, On opäť vie, že sme zkazení. On nepotrebuje čakať na náš pád, aby si uvedomil našu ničomnosť a biedu. My sme to, čo potrebujeme tieto porážky a pády, lebo bez ních nie sme schopní poznať samých seba... On nám dovolí hrešiť, padnúť, aj odpadnúť. Všetko toto nás uschopní zpoznať, akí sme skrz-naskrz zkazení a nič pri­rodzeného nám nepomôže.“

 

Potom on pokračuje týmito šokujúcimi, ale pravdivý­mi prehláseniami (str. 107-109 a 113[1]):

„Kresťania sa považujú za milujúcich Boha, honosia sa svojim perfektným zasvätením sa voči Pánovi a svojou usi­lovnou prácou v prospech Pána! ...Alebo si veriaci môžu my­slieť, že sú úplne pre Pána a nič nedržia pre seba. Boh potom spôsobuje, aby okusovali pochvaľovanie, uznávanie a pocty od ľudí, aby im ukázal, ako zastreto a rafinovane kradnú Jeho slávu a hľadajú od ľudí poklony a povyšova­nia.

 

...Boh by bol radšej, keby Jeho deti hrešili, než ko­na­li dobro... inak nikdy nebudú poznať samých seba.

 

„Ja“ je najväčším nepriateľom Boha, pretože „ja“ vždy deklaruje od Neho nezávislosť... Čokoľvek človek vlast­ní a je schop­ný konať bez hľadania, čakania a závislos­ti na Bohu, je jeho „ja“. Mnoho je tých, čo berú svoje „ja“ (samých seba) za vedú­ci a riadiaci princíp ich života. Skoro všetko je pre „seba“ a skoro všet­ko vychádza zo „seba“. Takí veriaci sú omnoho nebez­peč­nej­ší, než iní ľudia.“

Napokon (na strane 118) on zakončuje hovoriac:

„Poznajúc „seba“ je pre veriaceho celoživotná lekcia. Aby tvrdohlavý veriaci došiel k tomuto cieľu Boha, bude musieť prejsť mnohými porážkami, ktorými iní nebudú mu­sieť prechá­dzať. On možno aj dôjde k presvedčeniu, že Pán je na neho zvlášť tvrdý neuvedomujúc si, že toto je v dôsled­ku silného pojiva k jeho „ja“, k „sebe samému“. Lebo čo­skoro po nejakom víťazstve, začal byť znova seba-dôležitý... Takže Boh ho opäť posiela zpäť k porážke.“

 

Musím tu dodať, že horeuvedené pravdy sme sami skú­sili a prežili v našom Tele Krista týmto svedčiac, že horeu­vedené nie je teóriou, ale pravdivými cestami Pána.

 

Na druhej strane, či nie je tiež pravdou, že diabolské sily často útočia na naše srdce obviňujúc nás z našej ničom­nosti, ne­hod­nosti, nesvä­tos­ti, nespravodlivosti, bezbožnosti, hriešnosti, slabosti, ne­schopnosti a všetkého ostatného? A či to nemá vplyv na náš emocionálny život? Či nás to nerobí ešte viac slabými, n­a­hneva­ný­mi, znechutenými, ba aj odradený­mi alebo neochotnými pokra­čovať na tejto ceste? Nuž, chcem sa vás zpýtať jednoduchú otázku: Či verí­te, že Pán vie o takých útokoch diabla? Samo­zrej­me, že veríte. Chcem sa vás zpýtať ďalšiu jednoduchú otázku: Či veríte, že Pán musel dovoliť pekelným silám zaútočiť na vaše srdce a na vašu myseľ a obvi­niť vás? Ah, to vám v takom mo­men­te asi neprišlo ani na um, ani do vedomia.

Pravda je, že bez Pánovho dovolenia, peklo nemôže nič vykonať! On vládne peklu a smrti, lebo On má kľúče od pekla a smrti. (Zj. 1:18) Mať kľúče znamená, mať vládu. Otázka je: Prečo Pán dovoľuje peklu nás napá­dať?

 

Nuž, pre­čí­tajte si znovu pravdu o zle (v rámci na str. 209). Naše srdce potrebuje „lámanie a zmäkčovanie“ predtým, než je schop­né obrátiť sa k Pánovi, otvárať sa Mu, volať na Neho, predtým, než nás Pán môže oslobodiť od každého súženia. Ak by toto nebola pravda, potom ani Slovo Božie v Rim. 8:28 by ne­mohlo byť pravdou.

Pointa je tá, že po každom takom vyslobo­dení, naše pro­blémy zmizli, ALE naše srdce je mäkkšie, pokornejšie, pod­daj­nej­šie a teda Bohu prijateľ­nej­­šie. Boh tak dosiahol Svoj cieľ (pokrok) v našej Spáse a to cez zlo!.. cez to isté zlo, ktoré zničilo Lucifera a jeho anjelov a ktoré aj Satan používa na zničenie ľudstva už od Rajskej Záhrady!

Boh preto nepočúva na vyumelkované modlitby z našej hlavy alebo čítané z modlitebnej knižky alebo na naše vy­svet­ľo­va­nia, výhovorky, úvahy alebo detailné inštrukcie pre Neho kedy, ako a čo by mal pre nás urobiť, aby nás uspo­ko­jil. Naše mozkové modlitby Ho nikdy v pravde nežia­da­jú, aby v nás vykonal Svoju Vôľu a to, čo by Jeho uspo­ko­jilo a nie nás. Napokon, je obrovský rozdiel medzi mo­dlit­bami z hlavy a zo srdca! Ste schopní ich rozoznať?

 

Či teraz naozaj lepšie vidíme skutočnú príčinu, prečo Boh stvoril temnotu a zlo? (Iz. 45:7) Či už to vidíme, alebo nie, mali by sme aspoň pripustiť a chápať, že Boh nikdy ne­stvoril nič, čo by nebol nepotreboval, ani nepoužil na žiad­ny účel. Pravda? Ak človek vo svojej hlúposti by to nikdy neurobil, prečo by sme mali očakávať, že Vševediaci Boh by to mal urobiť?

 

Chcem vám teraz podať Slovo Božie, ktoré dáva nádej, vieru a uspokojenie všetkým tým, čo pracujú v Jeho vinici, čo sú aktívne zapojení do vojny so Satanom, čo bojujú dob­rý boj viery a ktorí môžu byť znechutení, sklamaní alebo príliš zaťažení bre­me­nami. Mnoho čitateľov, ktorí v čítaní zašli až sem, môže poci­ťo­­vať, že až doteraz to nebolo nič iné, iba bolesť, utrpenie, úz­kos­ti, vojna, bitky, horkosť, krí­že, krv a rany... a toto je celé kresťanstvo. Nuž, nie tak!

 

Je pravdou, že táto kniha sa zameriava na „horkú pravdu“ a nie na sladkú prav­du.

Dôvod je ten, že celé pek­lo drží túto horkú prav­du od Cirkvi! Peklu neva­dí sladká pravda, pretože peklo vie, že bez horkej pravdy, sladkú časť nikdy nedo­siah­ne­me. Prosím, aby ste pokračovali v čítaní tejto knihy s týmto poro­zumením a nadhľadom.

 

Preto táto horká pravda musí byť obnažená všetkým veria­cim, aby zničila najhlbšie podvody, ktoré peklo dokáže zosnovať proti nám a proti Vôli Boha.

 

*    *    *

Duch Pána ma privádza k tomu, aby sme si my všetci, služob­níci v Cirkvi Ježiša Krista, pripomenuli, že si musíme (alebo si musíme začať) v srdci uvedomovať nasledovné.

 

Citovanie len sladkých sľubov Božích z Písma ve­ria­­cim bez horkej pravdylichotí, chlácho­lí, ute­šu­je ich karnalitu­-teles­nosť! To účinkuje proti Duchu, ktorý je tam, aby najprv zničil tú kar­na­litu-teles­nosť! Len potom nás On môže utešovať. Horké prav­dy sú nede­li­teľ­nou časťou sladkých právd.

 Slad­­ká Spása zača­la veľmi horkým krížom. Ten Kríž (včítane nášho kríža) zostáva vo všetkých sladkých pravdách a prísľuboch Božích.

Tak, ako to prvé je vždy naturálne a až potom je to duchov­né (1Kor. 15:46,47), tak aj prvá pravda je horká, až potom príde pravda sladká.

Satan dokáže citovať Písmo tak, aby sme boli pod­vedení a neboli si ani vedomí tých horkých právd!  

 

On sa o to pokúšal aj s Pánom! (Mt. 4:6// Žm. 91:11,12) Keď teda citujete akúkoľvek časť z Písma, to ešte neznamená, že predkladá­te vyváženú a plnú prav­du Slova Božieho, ako je to požadované Duchom!

 

Niet divu, že existujú auditória s tisíckami veria­cich tam zhromaždených, ktorí milujú tam prichádzať, pretože potrebujú náboženskú zábavu, potrebujú potešiť ich teles­nosť, ich kar­na­litu, niekto im musí dať ich týždennú injekciu, aby mohli „pretrvať ďalší týždeň ich Spásy“!

 

[Pán tu poukazuje na Joela Osteena a mno­ho ďal­ších po­dobných kazateľov na TBN kanáloch a inde, ktorí sú vinní tým, že „zdržujú meč (Slovo Božie) od krvi (sta­rého života) veria­cich“ – Jer. 48:10 – a úspeš­ne vynechávajú Kríž, naše kríže, seba­zapie­ra­­nie, utrpenie a akékoľvek súženie z ich tzv. „služby“! (Sk. 14:22// 1Pet. 4:1, atď.)

 

Pán hovorí, že stará nátura veria­cich v ich kongregá­ciách je nielen zacho­­váva­­ná, ale vyučovaná, ako môže byť ona viac a viac úspešná v tomto svete! Pán ďalej hovorí, že Kríž a zničenie ich starého člo­veka nie sú nikdy kázané. Ich služba je „lahodné hovo­re­nie“ o niekto­rých zaujíma­vých biblic­kých pravdách, kde sa nekoná žiadna duchovná práca, neničí sa zlo v človeku a neprodukuje to žiadne duchovné ovocie. Preto taká služba je to­tál­ne ne­plo­dná a podľa Slova Božieho v Jer. 48:10 je prekliata!]

 

Takíto veriaci (a sú ich celé zástupy) potrebujú čosi, na čom by mohli „visieť“ so svojim starým živo­tom, takže, oni radi naplňujú auditóriá kazateľov a  pastorov tohto typu, aby si vypo­čuli takéto „chlácholiace evanjelium“. Komu vadí, že oni všetci, spolu so svo­jími staršími, visia na faloš­nej nádeji? Kto sa stará o Celé Slovo Božie, keď sa môžeme zamerať iba na naše úspechy v tomto svete? Či to v pravde vidíte alebo ste slepí voči tomuto duchovnému faktu?

Niet ničoho zlého so sladkou pravdou Boha, ale je všetko zlé, ak ju odtrhneme od horkej pravdy Boha! Každý kazateľ musí upevniť, potvrdiť horkú pravdu a nie ju zanedbať, či anulovať kázaním jedine sladkej pravdy! (Rim. 3:31// Žm. 19:8-15)

uvážme a chápme túto jednoduchú ilu­strá­ciu: horké je akoby negatívne a sladké je akoby pozi­tívne. Ak nedržíte tieto dva (póly) spojené, sila (el. prúdu) ne­bude nikdy cez ne pretekať... a vy nikdy nič nedo­siah­nete!

 

Jeden typický príklad, ako lichotiť našej telesnosti sa dotýka našej Spásy. Ztrata Spásy sa považuje za nemož­nú a táto téma je „tabu“ v každej cirkvi. Žiadny veriaci ne­bol nikdy varovaný proti tomuto nebezpečiu, hoci je ono jasne učené Pánom v Jeho Slove! (opäť: Zj. 3:5; 20:15; 22:19// Žid. 6:4-6// 2Pet. 2:20,22// Jn. 15:6// Mt. 3: 10; 12:31,32// Lk. 13:6-9// 1Jn. 5:16, atď.) Prečo sú tie­to pasáže Slova Božie­ho totálne zanedbávané? Apoštol Ján jasne hovorí, že môj veriaci brat môže hrešiť hriech na smrť (separácia od Boha) a ja sa za neho ani nemám modliť, lebo Boh ma nevypočuje!!! (1Jn. 5:16) Aj to je „tabu“ kázať a vysvetľovať?

Jeden taký obľúbený verš používaný na lichotenie kar­na­lity veriacich je v Jn. 10:27-29b, ktorý hovorí:

 

(a) Moje ovce počujú Môj hlas, (b) a Ja ich poznám, (c) a oni Ma nasledujú. A Ja im dám život večný, a nikdy nezahynú a nikto ich nevytrhne z Mo­jej ruky... a nikto ich nevytrhne z ruky Môjho Otca.“

Je toto pravda? Samozrej­me, že je to pravda! Otázka je, či toto platí na každého znovu-zrodeného ve­ria­ce­ho vo vaších zbo­roch? Čo verí­te a na akom Písme to zakladáte? Zameraj­me pozor­­nosť na tri základné fakty, ktoré sú už dosť široko osvetlené a disku­to­va­né v tejto knihe a v Cirkvi totálne zanedbané:

 

(a) Moje ovce počujú Môj hlas – Každý veriaci má dve uši, ale koľkí z vaších kongregácií majú uši na počutie a  počujú Jeho hlas? (5M. 29:4// Iz. 6:10; 32:3// Jer. 5:21-25// Ez. 3:10; 12:2// Zach. 7:9-13// Mt. 11:15, atď.) Z tých zástupov, čo Ježiša počú­vali, iba Jeho učení­ci mali oči na videnie a uši na po­ču­tie. (Mt. 13:10-16) Či sú všetci veriaci vo vaších kongregáciách učeníci? Naozaj?

 

(b) a Ja ich poznámMnoho veriacich a vodcov nepozná Pána a Pán nepozná ich! (Mt. 7:23; 25:12, atď.) Či sú takíto aj vo vašich kongregáciách? Koľkých dokážete rozoznať?

 

(c) a oni Ma nasledujú Celé vaše kongregácie môžu veriť, že nasledujú Pána (aj Ho milujú) a mnohí z nich, aj z vodcov, môžu byť týmto podvedení. Oni si myslia, že Pána na­sle­dujú a Ho milujú, ale koľkí z nich nikdy nepoz­dvi­hli svoj kríž a nezapreli samých seba? (Mt. 16:24, atď.)  Potom ako Ho  nasle­du­jú? A koľkí si v láske za­cho­vávajú svoje bezbožné srdcia? Či sú veriaci vo vaších zbo­roch, ktorí len snívajú vo far­bách“? Kto ich upo­zor­ňu­je na tieto fakty? A čo Slovo Božie v 1Kor. 3:16-20? Či táto pravda anuluje Rim. 5:6-10 alebo 8:31-39? Vôbec nie! Ale ona anuluje naše teologické chápanie a naše farebné sny o Božích Cestách, o Súdoch a o Plnej Pravde!

 

Milovaní bratia a služobníci Slova a všetci tí, ktorí ste boli učinení strážcami Pánových ovečiek, prečítajte si tiež Slo­vo v Ez. 3:17-21 a starostlivo Ho uvážte vo svojom vlast­nom srdci. Toto Slovo platí dnes na nás práve tak, ako Ono pla­ti­lo v časoch Starého Zákona, jeho následky sú tie isté ako boli vtedy a sú oni tragické.

Ďalší fakt, ktorý si Pán želá, aby sme videli a rozumeli je, že tí Židia, vyvolený to ľud Boží z Jn. 10:24, neboli z Jeho oviec, lebo neverili. (Jn. 10:26). Podobne aj veriaci, vy­vo­le­ný to ľud Boží, ktorí Ho nepočujú, nena­sle­dujú, ne­poz­najú a neve­ria Jeho každé Slovo – nie sú z jeho oviec!

Tento Princíp, táto horká Pravda musí byť braná do úvahy s každým “sladkým” Slovom Božím! (včítane 1Jn. 3:2 a mnohých iných)

 

Pán robí uzáver, že mnoho duchovných vod­cov a ve­ria­cich v ich kongregáciách NIE SÚ JEHO OVCAMI! Oni nepočujú Jeho hlas, nenasledujú Ho a On ich nepozná. Preto, nekážte im toto Slovo (Jn. 10:27-29b) bez toho, aby ste im podali Plnú Pravdu Písma a vysvetlenia. Aby sa nestalo, že po bohoslužbách sa veriaci odoberú domov potešení vo svojej telesnosti a plne uspo­ko­jení v ich „starom náboženskom človeku“.

 

*    *    *  

 

Aj ja čítam knihy, ktoré podávajú veľmi cenné a sladké prí­sľu­by Božie, bez ktorých by sme ďaleko nezašli, faktic­ky, nikde by sme nezašli! To znamená, že my musíme vyu­čo­vať, kázať a vysvetľovať vyváženú pravdu. Jed­na taká kniha sa menuje: „Kniha prísľubov veriacemu[15]“ od Lar­ry­ho Richardsa obsahu­jú­ca vyše 700 prísľubov ponú­ka­jú­cich inšpiráciu, útechu a podnety pre každého veriaceho. Je tam teda hodne „sladkej pravdy“, ale tiež iba ako ovocia horkej pravdy.

 

Veľmi horký Kríž priniesol veľmi sladkú Spásu. Vyhratie horkej vojny prináša sladký mier.

Čo sa týka neistoty, klamstiev, zastrašovania a zpytova­nia sa, prečo sa tak málo dosiahlo, keď tak mnoho času, úsilia a finan­čných obetí bolo urobených, obráťme sa znova k Slovu Božiemu pre potrebné svetlo a povzbudenie. Ja sám som dostal túto nádej a povzbudenie iba po určitom čase ne­istoty a zpy­tovania sa Pána ohľadne tejto záležitosti.

Je napísané: „Rozhadzuj svoj chlieb na vody, lebo ho nájdeš po mnohých dňoch.“ (Kaz. 11:1)

 

„Chlieb“ ste vy sami a „vody“ sú ľudia, národy. Pán ho­vorí: „Ja som chlieb...“ (Jn. 6:35) Keď hovorím „vy sami“, tým mie­nim vašu novú náturu, nové cnosti, hodnoty, ovocie vášho nového živo­ta, váš materiál duchovný, aj finan­čný a tiež vašu vieru. Hneď ďalšie verše (Kaz. 11:4-6) hovoria o siatí a žatve. Siatie tu znamená „siatie seba samého“, preto­že vy, ako osoba ste „semenom“, ktoré má silu sa repro­du­ko­vať, rozmnožiť a to aj v duchovnom svete.

 

Keď Pavol hovorí: „A On dal jedných za apoštolov, jedných za prorokov, jedných za evanjelistov, jed­ných za pastierov a učiteľov...“ (Ef. 4:11), on tým mieni, že Pán dal Svojej Cirkvi dary osôb, ako živých semien schop­­ných re­pro­dukovať svoj život v iných cez Jeho Ducha.

Nanešťastie, dnešná situácia je na zaplakanie, pretože „semená“ sú väč­šinou duchovne mŕtve a nie živé! Uvážte pravdu v na­sle­du­jú­com citáte od Horsta Schaf­frán­ka[18] (strana 8), kde on píše:

 „Apoštoli, proroci, evanjelisti, pastori a uči­telia sú dnes našou vlastnou stavbou, urobe­nou podľa na­ších ídeí. Preto, keď niekto nepasuje do našej schémy, za­vrhneme ho alebo sa pokú­sime zohnúť ho a ma­nipulovať s ním, až dokiaľ nezapadne do našej predstavy, aký by mal on byť.“

 

Je nám radené, aby sme siali „naše semeno“ aj ráno, aj večer, pretože nevieme, ktoré semeno bude prospievať. Ale sme uistení, že „ho“ nájdeme, čo zna­mená žatvu, po mno­hých dňoch, čo zna­me­ná, po mnohých ro­koch. Aj v tejto oblas­ti mám živé skúse­nos­ti, ktoré mne svedčia o pravdi­vos­­ti tohto Slova Božieho. Takže, toto je ďalšie svedectvo z môjho života o pravde Slova Božieho.

 

Horeuvedená pravda nám jasne hovorí, že my sa nemá­me znepokojovať ani o podmienkach, ani výsledkoch našej sejby. Uvidíme ju po mnohých rokoch. Čo sa vlastne odo­hrá­va medzi­ča­som, medzi ránom a večerom, to len Boh vie. Človek nemôže objaviť toto dielo Boha, ktoré sa odohráva pod slnkom, hoci sa môže namáhať, nenájde ho. (Kaz. 8:17)

A ďalej, Slovo Božie jasne deklaruje, že „Jeden seje a iný žne.“ Pán iných poslal, aby žali tam, kde oni predtým nepra­co­va­li (nesiali). Preto ja sa nemám čo pozerať dozadu, či moja sejba pri­náša úrodu teraz, alebo nie. Ona nemusí priniesť úrodu ani počas môjho života, pretože Pán môže poslať iných, aby zo­žali úrodu. Ale my, ktorí dnes sejeme sa budeme tešiť spolu s tými, ktorí budú žať a tiež s tými, ktorí budú zožatí. (Jn. 4:36-38// Zj. 14:14-20)

Tiež by sme mali rozumieť v srdci aj v mysli Písmu, kde Pavol hovorí: „Ja som sadil (sial), Apollo polieval (so Slovom – Ef. 5:26); ale Boh dal vzrast (spôsobil, aby rástlo a dozrelo).“

 

A Pavol pokračuje hovoriac: „A ten, kto sadí i ten, kto polie­va sú jedným; a každý dostane svoju vlastnú mzdu podľa svojej vlastnej práce. Lebo sme spolupracovníkmi Boha...“ (1Kor. 3:6-9)

Preto si želám vštepiť do sŕdc a myslí pravých spo­lu­pra­cov­níkov, ktorí sadia, či polievajú, že nikdy nemáme poze­rať a súdiť naše sadenie, či polievanie podľa ich bez­pro­stred­ných výsledkov. Iba Sám Boh vie, čo rastie, kde a kedy. On prehlasuje, že je to On Sám, kto je zodpovedný za žatvu a nie my! Je to On Sám, kto vie, ako rastú kosti v de­lohe tej, ktorá je tehotná a nie matka, ani otec, ktorý zasadil semeno! (Kaz. 11:5)

Nech je to horeuvedené pravdivým duchovným pov­zbu­de­ním, nech veľmi posilní vieru, nádej a lásku všetkých veria­cich, pretože, všetci veriaci sú povolaní sadiť a polievať! Pán neodstavil milióny ľudí, aby sedeli v lavi­ciach a pozerali sa, čo niekoľko málo iných robí! Nie, toto nie je Jeho Cirkev, ale je to náboženská organizácia, kde mizi­vá menšina pracuje a drvivá väčšina dovoľuje tej men­ši­ne, aby pracovali. Či vy máte oči na videnie a srdce na chápa­nie?

 

p)    Základ bol položený – čo je Ježiš Kristus – a my všetci na ňom budujeme! Môžeme budovať zlato, strie­bro, drahé kame­ne, drevo, seno alebo slamu. (1Kor. 3:11,12) Zlato predstavuje svätosť, spravodlivosť, pravdu. Striebro pred­sta­vuje seba-obetu, utrpenie, kríž. Drahé kamene pred­stavu­jú ovocie Ducha a tiež ovocie stromov dobrých na jede­nie. (1M. 2:9) Drevo predstavuje hriešnu humanitu a jej činnosť. Seno je ovocím humanistického náboženstva (ká­za­nia, uče­nia a činností založených na humán­nych cnos­tiach a teles­nos­ti) a je to potrava pre dobytok, ale nie pre deti Božie. Slama sa používa ako podstielka pre dobytok a  končí na hnojisku.

 

Apoštol Pavol potom potvrdzuje: „Dielo kaž­dé­ho člo­veka (nielen pastierov, starších, kazateľov, atď.) vyjde na­ja­vo... lebo bude zjavené ohňom; a ten oheň bude skú­šať dielo každého človeka, akého je druhu.“ Naša odmena alebo ztrata bude závisieť od toho, čo a ako sme na tom základe budovali. (1Kor. 3:13-15)

 

Pravá Cirkev je Telo Kristovo, je teda Základom, ktorý bol položený. Môžeme sa preto opýtať samých seba: Aké dielo som doteraz vybudoval v Cirkvi Ježiša Krista? Či ono má nejakú hod­notu v očiach Nášho Pána? Keď bude vlože­né do ohňa (preve­re­né ohnivými očami Krista – Zj. 1:14), či ono zosta­ne, alebo bude spálené? Čokoľvek konáme Cirkvi a zvlášť tým najmenším z Jeho bratov, konáme Kristovi. (Mt. 25:40)

 

A ďalej sa môžme opýtať samých seba, či vôbec niečo budu­jeme na tom Základe? Môžeme sa na chvíľu zasta­viť a pozrieť sa na seba v našej náboženskej činnosti? Koľkí veria­ci iba prídu na bohoslužby, sadnú si na stolič­ku, či do lavice a čakajú, čo sa bude diať? Kto bude čo ho­vo­riť, kto sa bude čo modliť, kto bude čo robiť? Nemusí im ani na um prísť, že na „bohoslužby“ neprinášajú so sebou nič! Neprinášajú nič, pretože nedostali nič od Pána. Ne­dos­ta­li nič od Pána, pretože k Nemu nešli. (Jn. 5:40) Nešli k Nemu, pretože nemuseli mať vieru, či ruku, ktorá by ich viedla k Nemu ísť. Je to pravda? Je toto vaša cirkev, váš zbor? Prečo sa vás toto pýtam? Nuž, to nie som ani tak ja, ale Sám Pán, ktorý sa vás cez Svojho apoštola Pavla pýta:

„Ako je to potom, bratia? Keď sa zhromaždíte, každý z vás má žalm, má učenie, má jazyk, má zjavenie, má výklad. Nech sa všetko deje pre vzdelávanie.“ (1Kor. 14:26)

 

Nuž? Ako ďaleko sme od skutočnosti tohto Slova Bo­žie­ho naozaj padli? Či máme nejakú nádej, že v rámci bu­dú­­­­­cich 20-25 rokov sa niečo zmení? Ja silno pochybu­jem. Chcem, aby ste zo všetkých vecí zača­li vidieť abso­lút­nu im­po­tenciu terajších „cirkevných systé­mov“ privádzať veria­cich do akejkoľvek do­spelosti. My všetci sme mohli mať za kazateľňami tisí­ce nábo­ženských inštruktorov, ale málo, či žiadnych otcov. (1Kor. 4:15) Nemali sme žiad­ne možnosti, či vedenie ako rásť, prestať „piť mliečko“ a sami sa stať uči­teľ­mi iným. (Žid. 5:12) Iba sme pokra­čo­vali v sedení v lavi­ciach na veky vekov čakajúci, čo sa udeje na budú­com mítingu, či zhro­maž­dení, či spoločenstve.

 

Kongregácie môžu mať želanie pri­chádzať a počúvať kaza­te­ľov na veky vekov... a nerobiť nič s tým, čo obdržali. Kazatelia môžu zase kázať a kázať a kázať, až dokiaľ nevyjdú z tém pre posolstvá a potom možno vymenia kongregácie. Kde sú ale tí, čo by v nás formovali Krista? (Gal. 4:19)

Nemali by sme sa predstaviť pred Pána všetkej Milosti a Moci a pokajať sa Mu za toto kolosálne zlyhanie? Nemali by sme Ho požiadať o vedenie, ako napraviť túto situáciu a byť Ním uschopnení poskytnúť potrebné aspoň pre tých MÁLO v kongregácií, ktorí v pravde túžia rásť do Krista,  dospievať na synov a dcéry Božie a byť pripravení pre Jeho Príchod? Srdcia, čo sú ochotné zpoznávať Krista, otvoriť sa Mu a prijať Jeho káz­ne­nie, tréning a duchov­nú prácu, ktorá je ešte potrebná pre ich dospievanie by sa mali začať zhro­maž­ďovať pred Ním v malých sku­­pinkách (po­vedz­­me, 4–12 veriacich) a mali by naliehavo prosiť Ducha Božieho, aby dokonal prácu, ktorú v nich začal. (Fil. 1:6)

[Pán začal takú skupinku siedmych veriacich v mojom dome v máji 1974 a ja som si ani neuvedomoval, že Pán tam bude usku­točňovať aj môj vlastný rast a dospievanie... cez moju službu učenia. Zpočiatku som sa ja, ich učiteľ, od nich učil viac, než oni odomňa! Nuž, aj to je realita práce Ducha Božieho v človeku. Ale ovocie Ducha v nás vybudované je absolútne nad všetko naše očakávanie! Vďaka Ti, Pane.]

 

Ak nevykonáme aspoň toto, Pán bude musieť vybrať tieto duše von z naších impotentných náboženských systé­mov a zobe­rie ich do Svojej ruky a dá im, čo im žiadna ka­za­teľňa nedá! A ak ich Pán nevyberie von, ich vodcovia sami ich po čase vyhodia alebo „jemne vysunú“ von, preto­že sa oni stanú nežela­teľ­nými, ba aj ru­šiacimi elementami v ich vlastnom mŕt­vom nábo­žen­skom systé­me. (3Jn. 10)

 

Nech je ako­koľ­vek, Pán vždy zariadi, aby ich srdcia dostali, čo po­trebujú a po čom túžia. Potom oni tiež budú môcť začať bu­do­­vať na tom Základe niečo hodnotného pre Pána a Jeho Cirkev, lebo každý veriaci má budovať a nielen vod­covia. (1Kor. 3:13)

 

Povedzme si teda stručne nasledovné. Ak vypracováva­me s Bohom svätosť, spravodlivosť a pravdu v sebe samom a potom aj v iných dušiach v Cirkvi, potom budujeme na Zá­kla­de zlato. Ak trpíme kvôli Kristovi, zapierame samých seba, nesieme svoj kríž a nasledujeme Krista, a potom po­má­hame a vedieme k tomu aj iných, potom budujeme na Zá­klade strie­bro. Ak rozosievame medzi veriacimi naše my­šlien­ky, nábo­žen­skú psychológiu, humanistické učenia a ídei, ak kážeme, učíme, alebo konáme skut­ky, ktoré sú proti Písmu, „polo-pravdy“ alebo len sladké pravdy, potom bu­du­jeme na Základe drevo, seno a slamu. Ak naše dielo prejde ohňom, budeme odmenení; ak bu­de ono spále­né, utrpíme ztratu, no budeme zachránení, ale tiež, akoby cez ten oheň. (1Kor. 3:14,15)

r) Kedykoľvek sa pripojíte k nejakej kongregácií, do­mácej skupine alebo k inému spoločenstvu, budete v „po­riad­­ku“ až dokiaľ budete spĺňať ich očakávania. Akonáhle sa začnete od­chy­ľovať, padnete do podozrenia, aké asi sú vaše pravé zámery. Ak by vám Sám Pán dal zjavenie, svet­lo, pravdu, čokoľvek nové­ho, čo nikdy nebolo ká­za­né, uče­né alebo inak známe v tom mies­te, nájdete sa na hrbo­ľa­tej ceste! A ak by ste pokračovali a neči­ni­li pokánie z vášho „kacírstva“, nebudete v tom mieste viac vítaní. Mali ste už také skúsenosti?

Nuž, to bola vlastne moja vlastná skúsenosť v mojej prvej kongregácií v jednom letničnom zbore a jeden z dô­vo­dov pre napí­sanie mojej knihy „Otvorený List...[8]“. Moje skúsenosti a hrboľatú cestu opisujem v jej prvej kapi­to­le.

 

Druhá kongregácia, kde som zakúsil tú istú vec bola v jed­nom zbore Apoštolskej cirkvi. Trikrát Pán otvoril moje ústa a ja som im buď porokoval, alebo inak deklaroval Slo­vo Božie. Tretie Slovo, ktoré som im priniesol, započalo mo­jím verejným pokánim jednému z ich starších sediacemu na stoličke na pódiu ich zboru. Potom som uzavrel to Slovo Pána povediac: „pokiaľ ne­budete činiť podobne, v žiadnom prí­pa­de nevojdete do Krá­ľovstva Nebeského.“ Zatiaľčo moje pokánie privítali s nadšením, tú „horkú“ časť mojej služby akosi nemohli prehltnúť. Tak som bol odtiaľ von.

 

Tieto skúsenosti iba dokazujú tú istú starú históriu a ten istý starý fakt: Mnohí bratia a sestry a zvlášť ich vodcovia nevidia a nedokážu duchovne rozoznať, či niečo fakticky pochádza od Pána, alebo nie. Nemôžu veriť, že by Pán dal Svoje Slovo pre nich nejakému „cudzincovi“ a nie im! Oni automaticky súdia v akom konflikte to Slovo je s ich vlast­nou pozíciou, vlastným chápaním, vlastnými pocitmi a ich vlastnou formou náboženstva. Pozerajú sa a súdia jedine to, či sa niekto snaží „zatriasť ich hniezdom“, kde sú tak kom­fortne usalašení a napospol leniví učiť sa lietať! (kráčať vie­rou)

Ale Pán sa zapodieva trasením naších komfortných hniezd a vyhodením nás von z nich, keď príde náš čas, aby sme sa začali učiť lietať. (5M. 32:11(25), slov. text je nejasný) Mu­sím tiež dodať toto: Keď už raz viete lietať, už sa to nikdy viac nemusíte učiť. Pravda?

Oni ani Všemohúcemu Bohu nedovolia, aby sa „miešal do ich afér“! Nedokážu si predstaviť, že by s nimi alebo v ních mohlo byť niečo zlého a že Pán by si fakticky želal niečo napra­vovať v ních, alebo v ich „perfektnom zbore“! Tá­to prav­da platí jak na veľké kongregácie s početným vod­cov­­stvom, práve tak aj na malé domáce spoločenstvá s jed­ným vedú­cim, alebo žiad­nym vedúcim. Bohu jednoducho „nie je dovo­lené“ akokoľvek zakro­čo­vať, či intervenovať! Môžete tomuto veriť? A čo stojí Bohu v ceste? Ich telesnosť a pýcha!

Či už tomu veríte alebo nie, je to pravdivá skutočnosť vo veľkej väčšine kongregácií, spoločenstiev, či iných zhro­maždení veriacich. Či sa to niekedy zmení? Nuž, Nie dobro­voľ­ne. Vždy to potrebuje nejaký tlak od Pána, aby sa hocičo, hocikde zmenilo. Nezabúdajme, že kde sú dvaja, či traja zhromaždení v Jeho Mene, oni sú najmenšou cirkvou, pretože Pán je v ich strede. (Mt. 18:20) A oni majú problémy, či už majú vod­cu, alebo nie, pretože nie sú jednej mysle a jednej viery. Ten ideál jednoty mysle a viery prichádza z naších krížov, a to po mnohých rokoch. Takže, Pán má mnoho, čo korigovať a obnovovať a budo­vať po mnoho rokov. Či to nie je pre nás poko­rujúca pravda?

 

s)        Keď som začal kráčať po úzkej ceste a rásť v Pánovej Milos­ti dostávajúc od Neho svetlo, pravdu, zjavenia, chápa­nie a zná­mosti Jeho Samého, Jeho ciest a Jeho súdov, moja duchovná pýcha tiež rástla! Určitý čas som si toho nebol vedomý! Takže, nebolo pre mňa ťaž­ké súdiť hociktorého brata, ktorý nešiel tou istou cestou a nemal to isté svetlo, chápanie a znalosti. Prečo? Pretože...

       „Vedomosti nafukujú, ale láska vzdeláva.“ (1Kor. 8:1)

 

Ajajaj! Ale toto Slovo nie je logické, pravda? Vedomos­ti predsa vzdelávajú, či nie? Prečo toľko vzdelávame seba aj iných? Len, aby sme boli nafúknutí? Samozrejme, že nie. No, ale Slovo Božie hovorí takú neobyčajnú vec a my musí­me pripustiť, že Boh vie lepšie, než my. Naviac, mám živé skúsenosti s týmto Slovom Božím, zažil som Ho v mo­jom vlastnom živote, takže ja sa nesnažím presvedčovať sám seba. Prinášam túto skutočnosť pre bratov, sestry, priateľov a služobníkov, aby toto uvážili a dostali úžitok z toho, čo im Boh chce ukázať v tomto čase. Toto tiež ukazuje stav Cirkvi a jej služobníkov, ktorí slúžia, či len Cirkvi alebo aj pohanom (evanjelizáciou).

 

*     *     *

Nasmerovaný som v tomto bode Duchom Pokorného a poníženého Pána, aby som všetkým tým, ktorí posluhu­jú Cirkvi Jeho Slovom deklaroval nasledovné.

 

Každý služobník povolaný Pánom a daný Cirkvi prechá­dza týmto štádiom duchovnej pýchy! Nikto nie je vý­nimkou, ani tí prirodzene pokorní. Pokiaľ takí služobníci nie sú dostatočne ukrižovaní vo svojej naturálnej pýche, neprejdú touto veľmi nebezpeč­nou zónou du­chovnej pýchy. V takýchto prípadoch, takíto slu­žobníci zostanú vo svojej naturálnej aj duchovnej pýche a nikdy sa nestanú pokorní v srdci! (Mt. 11:29// 2Tim. 2:24-26) Pán ich síce môže po­užiť ako “nástroje”, ale určite nie ako Svojich služobníkov.

 

Nie je až také ťažké vidieť a rozoznať pyšných služob­níkov, ktorí zväčšovaním svojích biblických vedo­mos­tí (Jn. 5:39,40) si zväčšujú svoju duchovnú pýchu a stávajú sa me­nej a menej dostupní Pánovi za účelom korekcie a vedenia. Naviac, zostávajú suchí vo svojom najvnútornejšom člo­ve­ku a žiadne rieky živej vody z ních nevytekajú. Prečo? Lebo oni neveria v Pána, ako Písmo hovorí, ale podľa svojho jednostranného obrazu a ver­šov, ktoré si sami vybrali z Biblie a ktoré uspo­ko­jujú ich vlastné my­slenie, cítenie a chápanie. (Jn. 7:38)

Pán radí každému, kto posluhuje Cirkvi Jeho Slovom, aby sa pozrel do svojho vlastného srdca a aby sa dostavil pred Pána na kolenách, aby sa tým uistil, že je on za tým veľkým nebezpe­čen­stvom a je dostatočne alebo aj plne k službám Pánovi.

 

*     *     *

 

My nemusíme presne vedieť, ako ten mechanizmus „na­fu­ko­va­nia sa“ funguje, ale môžme ho pozorovať a vzdialiť sa od ne­ho, keď vieme, že existuje. V praktickom živote je možné žiadať nejakého veriaceho, aby prestal robiť nejakú hlúposť, alebo hlúpe rozhodnutia. A keď ich o týždeň alebo o mesiac opa­ku­je, sme užas­nutí zabúdajúc, že my sami sme mohli potrebovať 2-3 roky, aby sme prestali robiť tie isté, či podobné hlúposti alebo hlúpe rozhodnutia. Teda, v celej našej úprimnosti my si nemusíme byť vedomí tohto faktu, až dokiaľ nám ho Pán ne­ukáže.

 

Jednoducho povedané, sme náklonní použiť naše ve­domosti voči iným cez našu úzkostlivosť a predčasne a nie Pánovou ces­tou a v Jeho načasovaní. Zabú­da­me a neprizná­va­me si, že Slovo v Iz. 28:10 platí aj na iných, nielen na nás.

 

Ja verím, že Pánovo svetlo týkajúce sa Jeho vlastného Slova v 1Kor.  8:1b možno vyjadriť nasledovne:

 

Vedomosti, ktoré nafukujú sú vedo­mosti priná­ša­jú­ce uvedomenie si svojho výkonu alebo svojej „nad­ra­de­nosti“, čo zväč­­­­šuje existujú­cu pýchu v našej sta­rej duši. My ale vôbec nemusíme byť doko­nalejší a po­dávať skve­lé učenia, ale myslíme si a veríme sami v sebe, že sme dokonalejší a že podávame skvelé učenia, že konáme skvelú službu. Problém je teda v našom myslení.

Nasledujúce Slovo Božie to ďalej vysvetľuje:

„A ak si niekto myslí (v hlave, či v srdci), že niečo vie, nevie ešte nič, ako by mal vedieť.“ (1Kor. 8:2)

 

Takže, čo nás nafukuje je to, čo si myslíme, že vieme a aké výkony podávame! Naša myseľ nás oslavuje, čo ukazuje na jej temnotu. Dokonca aj prirodzene „pokorní“ veriaci sa môžu stať vnútorne nafúkanými, keď začnú vi­dieť, vedieť, byť si vedomí, alebo si myslieť, že vedia viac, než iní, že podávajú lepšie výkony, ako iní alebo, čo iní vôbec nedokážu vykonať.

 

Po našom Vykúpení sme všetci začali z tej istej štarto­va­cej čiary a rozbehli sme sa do naších rôznych smeroch. Keď ste po rokoch skončili ako dobre známi služobníci, s vplyv­nou službou, obdivovaní, nasledovaní, vyhľadávaní mnohý­mi veriacimi, je viac, než len pravdepodobné, že ste sa stali „nafúknutí“. Aj dary Ducha (1Kor. 12:8-10) sú ideálne nielen, aby boli imitované dia­blami, ale tiež používané na nafúknu­tie obdarovaného veriaceho, ktorý ich posluhuje. Potrebuje­te príklady? Dám vám tri typické príklady:

 

(1)  Keď som bol členom letničného zboru, veľmi skoro som zistil, že bolo jasné v naších mysliach a srdciach, že my sme boli v kresťanstve „špeciálni“, pretože sme hovorili v jazykoch. Nepublikovali sme to, nikdy by sme to navonok neboli pripustili, ale bolo to v naších mysliach a srdciach. Mysleli sme si, že máme vedomosti a výkony, ktoré mnohé zástupy iných veriacich nikdy nemali.

 

(2) Služobník, ktorý má dar uzdravovania a koná mno­ho „zázrakov“ medzi mnohými ľudmi nemôže nijako ujsť tejto „duchovnej pýche“. Nikdy to neprizná, „všetkú slávu pripíše Pánovi“, ale v mysli a srdci bude „nafúknutý“. Bude si myslieť a bude si vedomý svojich vedomostí a výkonov a bu­de si možno aj často hovieť v pýche svojej mysle pretože to „vyvo­láva dobré pocity“.

 

(3) Každý úspešný kazateľ, učiteľ, evanjelista alebo iný slu­žob­ník, či teológ, ktorého myseľ dokáže jasne my­slieť a byť si vedomá, čo ona vie, ako uspieva za kazateľ­ňou alebo hocikde inde, je obyčajne zamotaný do duchovnej pýchy. Ak on dokonca slúži aj v rádiových, či TV progra­moch, alebo vyučuje v semi­ná­roch a je teda veľmi dobre známy, jeho „duchovná pýcha“ môže byť len otázkou jej veľ­kosti a hĺbky. A ja ani nehovorím o služobníkoch, ktorí kriesia mŕtvych.

Slovo v Mt. 7:22,23 by teraz malo mať pre nás hlbší a jas­nejší význam. Ale srdcia, ktoré sú v pravde za Pánom budú mať víťazstvo aj v tomto boji.

 

Ako teda máme vidieť, chápať a vyvarovať sa tejto veľ­kej prekážky v Cirkvi, keď nám nikto nič nepovie? Keď nikto o tom nekáže, ani to nevysvetľuje? Ako môže ktorá­koľ­vek obeť tejto duchovnej pýchy o nej kázať, alebo ju vysvetľo­vať, či varovať iných? To je absolútne nemožné, pre­to­­že dotyčný by musel kázať proti sebe a dávať sám seba ako zlý príklad, ktorý nehodno nasledovať! Či ste už nieke­dy stretli takého kazateľa? Nikdy v živote.

Ja som začal vi­dieť a rozpoznávať devastujúce účinky tejto duchovnej pý­chy iba potom, čo ma Pán uschopnil v pravde „zobrať svoj kríž, zaprieť sám seba a Jeho nasledo­vať“. Inými slovami, každý taký služobník musí byť dosta­toč­ne ukrižovaný a to je skutočne jediná cesta z tejto kliatby duchovnej pýchy.

 

Čo je výsledkom neznalosti tohto tragického faktu? Nuž, vysledok môže byť šokujúci. Toto je ďalší šok, ktorý musíme absorbovať našou úbohou dušou a priznať, že bez lásky niet pravdivého vzdelávania sa pre nikoho v Tele Kristo­vom, a to vo všeobecnom zmysle. A bez tohto druhu vzdelávania sa niet rastu do Krista žiadnou inou cestou!

 

Rásť do Krista a konečne byť v Kristovi je dosia­h­nu­teľné jedine hovorením Pravdy v láske! (Ef. 4:15)

 

Je to veľmi pekné Slovo Božie, ale ako Ho máme žiť? Môže byť mnoho veriacich, ktorý dokážu hovoriť, učiť ale­bo kázať pravdu, ale ako desperátne nám v Cirkvi Ježiša Krista chýba pra­vá láska, to si asi nevieme ani predstaviť. Chcem tu opäť citovať z knižky Horsta Schaf­frán­ka „Súd začína v Dome Božom[18]“ (str. 10), kde on píše:

„Ak chcete byť plní lásky, musíte sa zbaviť nielen svojích hriechov, musíte sa zbaviť samých seba.“

 

Toto ukazuje, aký naozaj dôležitý je náš kríž a náš duch aj keď hovoríme čistú pravdu. Duch pýchy nedokáže „za­ob­chá­dzať“ s čistou prav­dou tak, aby sa ona stala uži­toč­nou a schop­nou „vás vyslo­bo­diť.“ (Jn. 8:32) Potrebuje to obe „prísady“, prav­du a lás­ku, iba jedna z nich ne­do­ká­že konať túto plnú prácu bez tej druhej. (Jn. 8:36)

My preto opustíme dary Ducha a zameriame sa teraz na ovo­cie Ducha. Mali by sme si začať uvedomovať v mysli aj v srdci, že...

služba darov Ducha v náboženskej, neu­kri­­žo­­va­nej telesnosti bez pravého ovocia Ducha alebo bez toho, aby sme boli na to pripravení môže byť veľmi nebez­peč­nou činnosťou pre hoci­kto­rého veriaceho! (Lk. 12:47,48// Mt. 7:21-23// Rim. 12:6-10, atď.)

 

Ja viem, je to ďalšie neuveriteľné prehlásenie a totálne ne­možné ho prijať, či mu uveriť v srdci. Prosím ale, aby ste si zno­vu prečítali fakty Slová Božie uvedené v rámci hore (v zátvorke) a uvážili ich vo svojej mysli a srdci pred Pánom. Pán je schopný potvr­diť ho­re­uvedené prehlásenie vo vašom duchu a srdci. Prí­pra­va pre hoci­jakú službu zoberie určitý čas. (Rim. 12:6-8(26) , slov. text nejasný), ale naša prirodzená horlivosť často nedo­káže vyčkať. Niekedy som počas naších zhromaždení pove­dal novým bratom a ses­trám: „Nebojte sa, najťažších je iba prvých dvadsať rokov.“ Smiali sa, ale po 8-10 rokoch v tom­to Tele Krista súhla­sili, že môj odhad nebol až tak zlý.

Každému veriacemu aj služobníkovi to zoberie čas a ve­­do­mé úsilie začať vidieť a uvedomovať si, že keď on bol mladý veriaci bol tým istým poľutovaniahodným stvorením, ako hocikto iný nemajúci ničoho. A to, čo teraz on má a mô­že konať, dostal ako dar. Aj jeho mentálna znalosť je darom od Pána. Bez Pána ne­môže ani len dýchať a držať si svoj pozemský život, pretože Boh „drží našu dušu pri živote“! (Žm. 66:8,9, slov. text opäť veľmi nepresný,// Job 12:9,10) Čokoľvek máme a akú­koľ­vek službu koná­me, to všetko je nám dané Pánom.

 

„Lebo kto ťa robí rozdielnym od iného? A čo máš, čo by si nebol dostal? A keď si to dostal, prečo sa chváliš, ako keby si to nebol dostal (ako keby si to sám vytvoril)? (1Kor. 4:7) Preto...

 

každý dar od Pána sa môže v našej ruke a mysli stať nástrojom našej duchovnej pýchy a tým našej kliatby!... hlavne, ak sme v srdci spurní. (Žm. 68:19(33))

 

Nuž a pre hocijaké neobnovené, nedotknu­té, neukrižo­va­né ľudské srdce je absolútne nemožné pravdi­vo milovať bez ohľadu, koľko vedomostí je nazhromažde­ných v hlave. To je čas zrelý pre Kríž, aby začal pôsobiť, aby rozoral tú úho­ro­vú zem v srdci, aby sa nesialo do tŕnia! (Jer. 4:3,4// Hoz. 10:12,13) My sme schopní niekedy kázať aj toto Slovo iným a mať ten istý úhor vo vlastnom srdci a nebyť si toho vôbec vedomí!

Bol to Kríž, čo zmenil moje srdce a spôsobil, že nemám ne­ná­visť voči nikomu. Nenávidím Satana a jeho sily temna a zla a nenávidím charakter zla v človeku! Iba toho človeka nenávidím, ktorý nenávidí Pána a dobro a miluje seba a zlo. Aj Boh nená­vi­del takých ľudí a my nikdy nesmieme považovať Boha za nespravodlivého! (Rim. 9:13,14)

 

Ale bol som Pánom cez môj kríž uschopnený mi­lovať aj mojích nepriateľov, žehnať tých, čo ma preklínajú, konať dobro tým, čo ma nenávidia a modliť sa za tých, čo ma pre­na­­sledujú. (Mt. 5:44) To je tá úzka cesta, kde náš starý cha­rak­­ter je ničený. Ako uspievam, to bude Pán po­su­dzo­vať a nie iní. (1Kor. 4:3,4) Niekedy som si ve­do­mý, že padám, nie­kedy nie. Ale som na tejto ceste mnohé roky a prešiel som veľmi dlhú vzdialenosť. Nemám žiad­ny záu­jem obzerať sa doza­du. Pán je mojim Svedkom. (Lk. 9:62)

Zakončím tento bod prehlásením, že to, čo som našiel chý­ba­jú­ce u  mno­­­hých bratov a sestier alebo u duchovných ve­dúcich, ne­bol nedosta­tok vedomostí, horlivosti, či iného úsilia. Vôbec nie. Bol to práve ten duch lásky, príjemnosti, príve­tivosti, otvore­nos­ti (ako opak pokrytectva), pria­teľ­stva, atď., čo som nena­chá­dzal hlavne u vodcov a starších, ktorí sú zodpovední za formova­nie Krista (Gal. 4:19) vo svo­jích „ovečkách“. Ako oni chcú tento úkol vykonávať bez toho, aby vo vlastnej duši mali tieto cnosti Pánovho Ducha je úplne mimo môjho chápania.

 

Podľa Slova Božieho, mali by za svojich bratov položiť svo­je životy. (1Jn. 3:16) Namiesto toho, pokladajú pre svojich bra­tov pravidlá, nariadenia, zákony prikazujúc im dokonca aj čo môžu čítať a čo nie! Toto robili komunistickí vodcovia svojmu národu pokúšajúc sa dokonca riadiť aj ich myšlien­ky, presvedčenie ba aj svedomie. Lákali ľudí do „svojej komu­nistickej strany“ a všetky iné strany boli zakázané! Pravda? Komunizmus bol z pekla a prá­­ve tak je aj systém takýchto náboženských vodcov. To, že píšem pravdu ich nezaujíma. Ich zaujíma, ako tá pravda ničí ich imidž a ich vlastné plány.

Príliš mnohí náboženskí vodcovia hľa­da­jú svoje vlast­né zále­ži­tosti a veci a nie veci, čo sú Ježiša Krista. (Fil. 2:20,21) Spokoj­nosť a po­te­šenie Pána Neba a Zeme nie je na ich zozname a ani nemusí nikdy byť!

Kedykoľvek hovorím s niektorými vodcami denominá­cií, cítim, že by som mal mať pri sebe advokáta. Akákoľvek počia­toč­ná vľúdnosť sa rýchlo vytratí akonáhle prejdem trochu za tradičnú náboženskú „hantýrku“ a urobím výroky, ktoré oni nie sú schopní „prehltnúť“. Veľmi rýchlo vycítia, že nie som „jed­ným z nich“. Ich telesnosť dokáže byť hlbo­ko dotknutá v rámci nie­koľkých sekúnd. A to je koniec váš­ho spoločenstva a akej­koľ­vek nádeje, že vám oni budú v niečom nápomocní. Za ich ľudskou fasádou niet žiadnej duchovnej cnosti, kto­rej by sa človek mohol dotknúť. Niet ducha pravej lásky, súcitu, milo­sr­den­stva alebo inej cnosti, iba studené a ostré doktri­nálne vedo­mos­ti, seba-spra­vod­li­vosť, pichľavý, ne­učen­li­vý, neohybný, tvrdo­hlavý a pyšný duch a večne-prítomné podo­zrie­vania. Takíto nikdy nežili žiadne Slovo Božie... zvlášť to v Kol. 3:12-16 a mno­hí z ních nemusia byť ani znovu-zrodení.

 

Oni majú tiež moc nainfikovať svojim jedom iné duše a ob­rá­tiť ich na svoju podobu! (Mt. 23:15) Musím akosi veriť, že v celom ich živo­te neboli oni asi nikdy karhaní, trestaní, trénovaní, káz­­není, disciplinovaní žiadnym skutočne duchovným vod­com. Oni iba napĺňali svoje hlavy vedomosťami a po ukon­če­ní štúdií, alebo len nejakých kurzov a po zložení skúšok boli „vysvätení“, či inak zaradení ich organizáciou do neja­kej ve­dú­­cej pozície. Nikdy nemuseli byť na Páno­vom zo­zna­­me, koho On dal Cirkvi. (Ef. 4:11) Ale mnohí ma nená­vidia iba preto, že im hovorím pravdu. (Gal. 4:16)

 

t)      Pravá znalosť Pána cez lásku nám tiež dá pravú zna­losť pravej Cirkvi, keďže pravá Cirkev je Jeho Telo a Jeho Plnosť. (Ef. 1:22,23) Touto pravou známosťou nebudeme ni­ko­­ho a nič súdiť nespravodlivo, naopak, budeme súdiť v pravde a spra­vod­li­vo, pretože nebudeme konať svoju vôľu alebo túž­by, ale Vôľu Toho, Kto nás povolal a dal Svojej Cirkvi. Toto je na­skut­ku veľkolepá a úžasná vec obdržať ju od Pána a ju žiť.

 

Je mnoho uplatnení tejto pravdy. Podelím sa s vami o  jednu z najdôležitejších. My vieme, že v Chráme Božom, alebo Stánku Božom, alebo Dome Božom sú iba dva druhy veriacich:

 

1)     tí vo Vonkajšej Dvorane a šťastní, že sú tam, a

2)     tí vo Vnútornej Dvorane (Svätyni) alebo boriaci sa a bo­ju­júci dostať sa tam, pretože nie sú spokojní s Von­kajšou Dvoranou.

 

Tí, čo sa boria a bojujú dostať sa z Vonkajšej Dvorany do Vnútornej Dvorany (Svätyne) sú tí, ktorí „rastú do Krista v kaž­dej veci“. (Ef. 4:15) Oni sú synovia, ktorých „Pán milu­je a kázni a švihá“ tak, ako rodičia majú kázniť a trénovať svo­jích synov – pokiaľ je nádej! (Žid. 12:6// Pr. 19:18(27), slov. text je chybný a nejasný)

Inými slovami, oni sa boria a bojujú dos­tať sa z Von­kaj­šej Dvorany Stánku do Vnútornej Dvorany, čo je Sväté Mies­to a Najsvätejšie zo všetkých (Svätyňa svätých), spo­je­né do jedného. Toto spojenie sa udialo, keď Pán zomrel na Krí­ži a Náš Otec Nebeský roztrhol oponu medzi týmito dvo­ma svätyňami zho­ra nadol. (Žid. 9:2-8// Mt. 27:51) Dostať sa do Vnútornej Dvo­­rany, Svätyne, znamená byť konečne V Kristovi. Plne ste vy­rástli do Neho, tak ste v Ňom, v  Naj­­­svätejšej Svätyni. Ste Mladuchou a Manželkou Krista, Novým Jeruzale­mom (Zj. 21:9,10) a ste Syn-chlapec (Zj. 12:5)

.

Tí ostatní sú šťastní vo Vonkajšej Dvorane a nemajú ni­jakého úmyslu niekedy ísť do Vnútornej Dvorany, Svätyne. Žijú v lomoze Vonkajšej Dvorany a veria, že to je to pravé kres­ťan­stvo a že „poznajú“ Pána a nič im nechýba. Nemajú ani potuchy, že im chýba Svätosť Pána práve tak, ako Jeho Božský Charakter, pretože nikdy neprešli za umývadlo a oltár, ktoré stoja, akoby stráž pred vchodom do Vnútornej Dvo­rany, Najsvätejšej Sväty­ne! Pokračujú v „kupovaní a  predá­vaní holubov, či baránkov“, aby ich obetovali na oltári, ale odmietajú položiť na oltár seba samých!

Oni sú reprezentovaní „mesiacom“ na ktorom stojí tá Žena  zo Zj. 12:1 (viď viac neskôr) a sú oni základom pre „ná­ro­dy, čo sa budú prechádzať vo svetle Nového Jeru­zalema“ (Zj. 21:24). Keďže oni boli hlboko zranení, niektorí aj poranení druhou smrťou (Rev. 2:11), budú potrebovať listy Stromu Života pre ich uzdra­vo­va­nie. (Zj. 22:2(28), slov. text chybný a nejasný) Ale oni nie sú tým Mestom-Novým Jeruzalemom! (Zj. 21:9-23) Avšak, aj to Mesto aj národy v Ňom sa prechá­dza­jú­ce sú Jedným Telom Krista, ktoré je Jeho Plnosťou! (Ef. 1:23) Ten, kto má srdce na chápanie, nech chápe.

Tieto dve skupiny veriacich majú totálne odlišné potreby. Podľa toho oni obdržujú odlišnú Milosť, odlišnú Lás­ku a odlišné káznenie od Pána Ježiša Krista. Tí, čo sa bo­ria a bo­ju­jú dostať sa do Najsvätejšej Svätyne, Jeho Sláv­nej Prítomnosti, sú káznení omnoho viac a tiež omnoho prísnej­šie, než ktorý­koľvek vo Vonkajšej Dvorane! Toto sa môže zdať neuveriteľné, ba aj nelogické pre mnohých ve­racich. Môžeme sa preto zpýtať otázku, prečo je to tak?

 

Moja viera je táto: Je to tak, pretože čím bližšie sa chcú do­stať ku Svätému Pánovi, tým svätejšími sa musia sami stať! Toto je fakticky Prikázanie Pánovo! (Zj. 22:11(29), slov. text je totálne chybný) Ako ich staré živo­ty horia na oltári, tak oni nado­bú­­da­jú svätosť, ktorá je poža­do­vaná a bez ktorej nemôžu plne vojsť do Svätyne svätých, do Jeho Slávnej Prí­tom­nosti a vidieť Pána! (Žid. 12:14// 1Pet. 1:15,16) Žiadna špi­na­vá duša, žiadna neukri­žo­vaná duša nemôže vstúpiť do Naj­svä­tej­šej Svätyne, ani sa priblížiť Pánovi Slávy! Iba Pán vie, kto má čo prekonať, kedy a ako. My to ne­vieme. Pokiaľ nám Pán nedá definitívne Slovo pre niekto­rých z tých, čo milujú zostať vo Vonkajšej Dvorane, my, ktorí sa boríme smerom do Vnútornej Dvorany, Naj­svä­tej­šej Svätyne, by sme ich mali nechať „na pokoji“.

Aj keď obdržíme Slovo a podáme im Ho a oni budú od­mie­tať, zostanú radšej nevedomí, neodpovedia vám, budú vás igno­ro­vať, obviňovať, kameňovať, nenávidieť... to ne­zna­­me­ná, že Pán o tom nič nevie. Nechajte súd Pánovi a pokra­čujte vo svojích úkoloch a službe bez ohľadu, kto vás počú­va a kto nie, kto poslúcha Jeho Slovo a kto nie. Ko­neč­ný súd a odplata pri­ná­ležia Pánovi. (Žid. 10:28-31// Ez. 2:4,5)

 

Napokon, „Kristus ako Syn (je verný) nad Svojím Domom, ktorého Domom sme my, AK až do konca bude­me pevne držať dôveru a radosť nádeje. Preto, ako hovorí Duch Svätý: Dnes keby ste počuli Jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia...“ (Žid. 3:6-8a*)

A tiež, “AK znášate kázeň, Boh s vami jedná ako so synmi.” (Žid. 12:7a*, oba slov. texty sú nesprávne)

 

Je to “prejavenie sa synov Božích”, ktoré konečne pri­ve­die ten opravdivý Dom Boží (Rim. 8:19) a nie prejavenie sa neposluš­ných veriacich. Ale toto prejavenie sa udeje až pri príchode Pána s Jeho Premožiteľmi, aby On ustanovil Kráľov­stvo Nebeské na Zemi. (Zj. 19:11-16)

 

u) Nesmieme obísť alebo zanedbať špecifickú „cnosť“ na­šej telesnosti, ktorá sa preukazuje hodne prominentne v mnohých veriacich. Je to nedostatok zodpoved­nos­ti.

 

Ja sa dívam na túto špecifickú slabosť ako na vetvu ras­túcu z koreňa sebeckosti kombinovanej s lenivosťou, stra­ch­om a totál­nym nezáujmom o záležitosti Pánove a bratov. Jeho efekty môžu byť pozorované dosť ľahko, ale jeho koreň nemusí byť ihneď rozpoznaný. Jeho ko­reň je oby­čaj­ne zdedený, alebo rastie od mladosti, ale takmer vždy on má dlhú históriu svojej existencie a vplyvu na život do­tyčného. Nemožno ho „vyhodiť“, či akosi rýchlo korigovať jednorá­zo­­vým pokánim, či iným jednoduchým spôso­bom. Potre­buje to neustály a niekedy veľký tlak na srdce dotyč­né­ho a drsné jednanie s duchmi, ktorí spôsobujú túto špeci­fickú „zlú cnosť“ v ľudskej duši.

 

Áno, nazývam to zlým, pretože je to zrodené v pekle a  stojí to v ceste Pánovi a Jeho Plánu pre veriacich. Boh ne­stvoril leni­vé, strachuplné a nezodpovedné bytosti, nie, ani nie v kráľovstve zvierat. Lenivé, strachuplné a nezodpoved­né divé zvery by zahy­nu­li v ich prirodzenom prostredí vo veľmi krátkom čase. Len ľudia si môžu dovoliť byť takými v ich charaktere a nezahynúť.

 Keď sa takí ľudia stanú zno­vu-zrodení veriaci, budú až do zbytku ich života totálne ne­užitoční v rukách Pána ... pokiaľ sa nezmenia. Čo môže byť zaujímavé je, že takí veriaci môžu byť veľmi talentovaní a schopní dosiahnuť vo svojom živote vyš­ších cieľov. Ale tí zlí duchovia v ich srdci sú tam ako „hrad­ba Jeri­cha“ a nedo­vo­lia im hýbať sa hoci veriaci sami sa môžu o to z času-na-čas pokúšať vlastnou silou. Bez pravdivého premoženia, úpa­dok a neús­pech je ich osudom a nikto im nepomôže. Potre­bu­je to tlak od Ducha Pánovho „stlačiť“ ich srdce, aby začali „vy­pla­kávať“ tie sily zla, ktoré je veľmi ťažko dostať von. Niekedy sa musia odhodlať na pôst a modlitby, aby mohli zlomiť tieto sily. Napokon sa zdá, že Pán „si berie hodne času“ s týmto špecifickým vyslobodením.

 

Zdá sa tiež, že Pán má rozdielne priority, keď sa jedná o naše vyslobodzovanie, než máme my. Keďže táto zlá vet­va rastie zo sebeckosti, zdá sa byť potrebným, aby Pán naj­prv jednal s našou sebeckosťou a nie s nedostatkom zodpo­vednosti, či s lenivosťou. Keď sa teda najprv jedná s tým­to ko­reňom, aby sa zmenšoval a zneschopnil pre vyrastanie nových vetví alebo pre ich podporu, potom aj existujúce vetve sa budú automaticky zmenšovať a pomaly vyschýňať, až celkom zmiznú.

 

Čo je dôležité si povšimnúť je spôsob, akým sa „starý člo­vek“ bráni, akú má taktiku, líščie spôsoby a pokrytectvo, aby chránil seba a svoje „cnosti zla“. Ja prosím kresťanov všade, aby venovali pozornosť týmto faktom a začali vidieť a chápať pre­fíkanosť ich vlastnej starej duše a vojenskej taktiky s ktorou musíme jed­nať. Veriaci môžu týmto efektívnejšie pomôcť sebe aj iným, keď poznajú taktiku nepriateľa.

Keď je veriaci prvý krát upozornený na zlé výsledky jeho činov alebo úsilia, on sa nebude vidieť ako „vinník“, ale sa po­kúsi preniesť vinu na niekoho iného alebo na niečo iné. Len pod pokračovaným tlakom predostretých fak­tov sa jeho sebaobrana môže začať pomaly rozsypávať a on sa mô­­že začať priznávať, že „niekde, niečo zbabral“. Môže dokonca sľúbiť, že nabudúce bude pozornejší, ba môže aj učiniť po­kánie so slzami, ak bola škoda vážnejšia.

Sám zo seba sa rozhodne vo svojej mysli, že musí robiť veci zodpovednejšie a viac sa starať o svoje skutky. A sku­toč­ne, jeho výkony sa môžu zlepšiť – dočasne. Dôkaz ne­do­statku jeho zod­po­vednosti bude jeho „jojo“ výkonnosť. Mô­že to zobrať niekoľ­ko rokov a sústavný tlak z vonku i zo­vnútra jeho mysle až ko­nečne pripustí, že on „nikdy nemal rád tú prácu“, fakticky ju ne­návidel, robil všetko proti svoj­mu srdcu! Môže sa tiež priznať, že sa o tú prácu nikdy ne­sta­ral a vo svojom srdci vášnivo nenávidel akékoľvek in­štrukcie a zodpovednosť vloženú na neho! Celá jeho prá­ca bola iba „divadlom“, nič nebolo pravé, rýdze, alebo z Du­cha Pánovho. Bolo to „predstavenie“ jeho nábo­žen­skej te­les­nosti, pýchy a sebeckosti chrániac svoj „imidž“ pred svojími brat­mi. Medzičasom spôsobil chaos, veľa duchov­­ných, možno aj mate­riál­­nych škôd a nie si je toho vedo­mý, pokiaľ mu to Pán neukáže.

 

Ako to viem? Prežíval som také vy­slobo­dzo­vacie akcie a tiež som takým veriacim posluhoval. Naviac, medzi veri­acimi, kto­rých Pán dá do vašej opatery môžete často nájsť tých najleni­vej­ších a najnezodpovednejších, akých si len viete predstaviť. Prečo je to tak? Nuž, môžu byť na to dve príčiny:

 

a)     Pán nemusí mať dostatok usilovných, nesebeckých, zod­povedných a spoľahlivých veriacich pre úkoly alebo po­treby vášho zboru, či spoločenstva,

 

b)     Pán od vás očakáva, že budete robiť „nemožné“ a bude­te tak prinútený kráčať s Pánom veľmi blízko spo­liehajúc sa na Neho na každom kroku s takými veriacimi. To mô­že byť značne vyčerpávajúci pro­ces, ale je to obyčajne tiež „zkratka“ pre váš osobný vývoj, duchovné dospie­va­nie, trpezlivosť, vytrva­losť a milosrdenstvo.

 

Uzavriem tento bod vyjadrením mojej viery, že hore­uve­­dené vyslobodenia sú možné jedine v malých spoločen­stvách, alebo domových zboroch, kde sa práca a jednanie Ducha Svätého s nami koná intímne a priamo.

 

v) V prvých rokoch môjho duchovného rastu a kráča­nia s Pánom som vždy žiadal Pána o to, čo som veril a po­va­­žoval za dôležité pre mňa. Vždy som chcel obdržať čosi, čo bolo pre mňa významné, aspoň v mojom pohľade. Či to nerobíme my všetci, veriaci? Všetci moji bratia a sestry oko­­lo mňa robili to isté po  dlhé roky. Všetci sme sa modlili k Pánovi, aby sme obdržali všetko, čo sme pova­žo­va­li pre nás za potrebné. Či je niečo zlého na tom? Nuž, nič. Predsa však, pozrime sa, či je v tom niečo viac, než len, čo naše oko dokáže vidieť.

 

Jeden veľký podvod, ktorý podľa mojej viery drží ve­riacich vo svojom zovretí je ten, že my vždy musíme niečo dostať od Pána akonáhle si pýtame. Odvolávame sa na Slovo Božie (napr. Mt. 7:7// Jn. 16:24) na ktorom svoje pýtanie zakladáme, ale zbytok Biblie je opäť akosi zabud­nu­tý alebo nesprávne chá­pa­ný. Sme preto šťastní, keď dostaneme o čo sme prosili, lebo naše modlit­by sa väčšinou zdajú byť nezodpo­ve­da­né.

Podľa mojej viery a chápania Slova, sú tri základné prí­činy prečo nedostávame to, čo sme žiadali Pána modlitbou v Jeho Mene.

1.   Pýtame si bez viery, ktorá je potrebnou „prísadou“. (Mt. 21:22) Viera nie je spomenutá v tých predchádzajúcich veršoch (Mt. 7:7// Jn. 16:24) a  Pán nám nemusí dať potrebnú vieru pre každú petíciu, ktorú si od Neho žiadame.

 

2. Väčšinou si „zle žiadame“, aby sme to spotrebovali na naše záľuby, čo pre Pána nie je prijateľné. (Jak. 4:3) Mno­hí z nás nedokážu vždy rozoznať, že naše modlitby môžu byť „se­becké“ a my nemusíme chápať, ako Pán chápe veci. My musíme prebývať V Kristovi, aby sme si mohli pýtať „čokoľvek“, pretože v Kris­to­vi nemáme sebec­ké požia­­davky. (Jn. 15:7) Toto tiež platí v pre­doš­lom bode 1.

 

3.   Pýtame si bez toho, aby sme najprv dali Pánovi to, čo si On želá a od nás potrebuje predtým, než nám On niečo dá zpäť! To znamená, že najprv musíme dať (Pánovi), až potom môžme očakávať, že obdr­­­­­žíme, čo sme pýtali. (Lk. 6:38) Pán nepotrebuje naše milodary, či prácu naších rúk a mysle (viď viac v nasle­du­júcej kapi­tole), On potrebuje náš život – čo je naše všetko. Toto môže vysvetľovať veľké množ­stvo naších nezodpove­da­ných modlitieb.

Ja viem, že existuje Slovo vo Fil. 4:6,7,19, ale pokiaľ ste v pravde a v srdci nedali Pánovi samých seba, nebudete schop­ní vy­pl­niť, žiť toto Slovo a nebyť o nič „ustarostení“. Úzkosť, nepo­koj, ustarostenosť prebýva v našej telesnosti, karnalite a preto tento duch bude vždy „zafarbovať“ našu každú modlitbu, či sme si toho vedomí, alebo nie, či si to želáme alebo nie. A ďalej, Náš Boh naskutku vyplní každú našu po­tre­bu, ale podľa Jeho po­sud­ku, čo potrebujeme a nie náš­ho. (Fil. 4:19)

 

Horeuvedené môžeme teda zhrnúť nasledovne.

 

Práve tak, ako sme podvedení, že dostaneme od Pána bez pýtania (Mt. 7:7), práve tak sme podvedení v čakaní, že dostaneme od Neho bez toho, aby sme najprv Jemu dali to, čo On od nás požaduje! (Lk. 6:38)

 

Aspoň pár slov ohľadne milodarov.

Je to veľmi široká téma, ale niekoľko stručných od­stav­cov  by nám malo dať dostatočne jasný obraz, čo si Pán želá a čo ľudia v skutočnosti robia. Pán nepotrebuje naše pe­nia­ze! On sa ani primárne nedíva, koľko dávame, ale zvažuje nášho ducha (Pr. 16:2) a prav­é zámery nášho srdca. (Žid. 4:12// Mk. 12:41-44) Veľa dávania sa uskutočňuje v cirkvách, ktoré sa ale u Pána ne­mu­sí vôbec po­čítať. Prečo?

 

Ľudia dávajú automaticky, bez rozmýšľania, len preto, lebo niekto pýta, alebo žobre na rôzne projekty alebo na člen­ské v ich organizácií. Ľudia kal­ku­lujú v hlavách, čo je potrebné, alebo koľko dostanú „zpäť“ od Pána. Tiež môžu dávať zdráhavo, alebo z nanútenia, alebo sa chcú ukázať pred svojími bratmi a sestrami. Môžu dávať nejakej osobe, alebo inštitúcií, cirkvi, charite, agen­cií, atď., ale nie Samot­­nému Pánovi. Oni Jemu vedome nedá­va­jú nič!

Naviac, veľké, drahé katedrály, auditória, baziliky, či iné bu­­do­vy s dra­hým, exkluzívnym nábytkom a zariade­ním, orches­tra­mi s drahým vybavením, privátne tryskové lietad­lá (USA), atď., nie sú nikdy inšpirované, alebo „odsúhlasené“ Pánom, ale ambi­cióz­ny­mi mužmi, ktorí si my­slia a veria, že tým „slúžia Páno­vým cieľom“ a že „Pán si zaslúži naše naj­lep­šie“. (viď opäť str. 74 a 113 o Kainovi) Takíto vod­co­via, slu­žob­níci a zakladate­lia rôz­nych takýchto projektov sú potom stále v núdzi a sú donú­tení vyťahovať peniaze od­kiaľsi cez neko­nečné akcie získa­va­nia fon­dov a to akým­koľvek spôso­bom o ktorom si myslia, že ho nejako môžu osprave­dlniť Pís­mom. A ľudia môžu pokračovať v dávaní v nádeji, že „sejú Pánovi“. V mnohých takýchto prípadoch je to ich starý náboženský človek, ktorý dáva. Pán nikdy nepo­žehná nášho starého človeka a jeho milodary mu nikdy nemô­žu  pri­niesť žiadnu úrodu od Pána. Je to pravda?

 

Človek musí dať Pánovi vedome tak, ako si umienil vo svojom srdci (nie v mysli), nie zdráhavo a nie z nanú­te­nia, lebo Boh miluje veselého a ochotného darcu. (2Kor. 9:7) Takým darcom potom príde čas žatvy. Ale tí, čo zneuží­vajú prijaté dary na svoje vlastné ciele a projekty, tí sa budú zodpovedať Pánovi... nie dnes, ale pri Jeho Príchode!

Písmo radí človeku, aby dával s takým duchom, ve­do­mím a postojom, ktoré be uctili Boha a nie s duchom zis­kuchtivosti z jeho milodarov, alebo s pozeraním sa na svoj dar čiste ako na bankovú tran­sakciu. Boh nie je bankárom, ani inves­tič­ným agen­tom. Dar človeka Bohu musí tiež byť prvo­plod (prvotina) z jeho celého prírastku a nie zbytok! (Pr. 3:9) Potre­buje to teda určité duchovné rozoznávanie a správneho ducha v človeku, aby mohol dať správny milodar, ktorý by Boh prijal s radosťou a uspoko­je­ním, ktorý by Ho uctil a  ktorý by On mohol tiež požehnať a bo­ha­to rozmnožiť.

 

Napokon, máme Mu obetovať samých seba nielen, aby sme od Neho dostali podľa Jeho bohatstva, ale tiež v nádeji, že nás On použije v týchto kataklyzmických časoch, kedy sa veci začnú diať bez výstrahy. Všetko vôkol nás sa začne rúcať a potápať sa akoby do tekutého piesku. Kto zostane stáť? Aby sme zostali stáť, potrebujeme Pánovu Milosť, Silu a Múdrosť. Ak nepotre­bu­jeme Pánovu Múdrosť dnes, zajtra začneme na Neho volať... ale On nám nemusí vôbec odpovedať! Ak vo svojej „múdrosti“ ne­na­­čúvame na Jeho hlas dnes, Jeho Múdrosť nebude na nás načú­vať zajtra. (Pr. 1:24-31// Zach. 7:11-13) Ak sme sami na svojom dnes a nepotre­bu­jeme na­sle­dovať ra­du od Pána, budeme na svojom aj zajtra a nasle­dovať... nuž, veru neviem koho, alebo čo.

 

>>><<< 

 

V tomto bode sa s vami podelím o niektoré fakty, čo sa týka posledných dní tohto sveta ovládaného človekom a o ceste Cirkvi sme­rom ku Kráľovstvu Nebeskému.

Proroctvá pre koniec tohto sveta sú vyplňované pred na­ší­mi očami. Hrozné čierne mračná pokrývajú horizont a blí­žia sa smerom k nám. Všetky svetové vojny dokopy budú akoby nedeľ­ným „pik-nikom“ v porovnaní s tým, čo prichá­dza. Antikristus najprv prinesie svetu dočasný mier a eko­no­­mickú prosperitu, takže bude obdivovaný a dôveryhodný. Svet bude hotový ho uctievať a dobrovoľne si zoberie jeho číslo „666“ (Zj. 13:18), aby mohli ekonomicky prosperovať. Ale neskôr on poruší svoju mie­ro­vú zmluvu s Izraelom (Dan. 9:27) a uvoľní celú svoju zúri­vosť na Od­pad­lícku Celo­sve­tovú Cirkev, nazývanú „Matkou Smilníc“ (Zj. 17:1-18) aj na tú časť pravej Cirkvi-Izraela, čo bude pone­cha­­ná na zemi. A naviac...

 

Satan bude bojovať proti svätým a pre­môže ich! (Zj. 13:7) Boh to dovolí! Či aj toto bolo nie­ke­dy kázané? Prečo nie? Či toto nie je platným a tiež veľmi dôleži­tým Slovom Božím? Haló?

 

O akých „premožených svätých“ sa tu jedná? Nuž, v mojom duchu vidím štyri typy svätých, a síce:

 

1) Tých málo, ktorých typizuje Apoštol Ján, ktorého Pán miloval (Jn. 20:2; 21:7) a ktorí tvoria Zvyšok, Mladuchu Kris­ta. Oni budú unesení predtým, než započne doba Utr­pe­nia (Zj. 3:10; 12:5, viď viac neskôr) a nikto z ních nebude zabi­tý, ako budú niektorí iní verní kresťania zabití. (Zj. 6:9-11)

2) Tí, ktorí sú typizovaní inými Apoštolmi podľa ich cha­rak­teru a ducha a ktorí zostanú zapísaní v Knihe Ži­vota a vstanú zmŕtvych pri prvom zmŕtvychvstaní a budú unese­ní pri posled­nej trúbe. (1Kor. 15:52// 1Tes. 4:16// Zj. 11:15)

Táto časť Cirkvi-Izraela (Žena) je v pustatine, na mie­ste pripravenom Bohom, kde je živená 1.260 dní (~3,5 roka), čo je prvá polovica Utrpenia (Zj. 12:6, viď viac ne­skôr). Tam je Ona potom živená ďalší „čas a časy a pol času“ (~3.5 roka) potom, čo Drak bol zhodený na zem a Ju pre­na­sle­duje, čo je druhá polovica Utrpenia. (Zj. 12:13-17) Toto tiež potvrdzuje, že veľká časť Cirkvi-Izraela pôjde cez Obdobie Utrpenia predtým, než bude vzatá.

3) Tí, ktorí sú typizovaní inými Apoštolmi podľa ich charak­teru a ducha a ktorí zostanú zapísaní v Knihe Ži­vota, ale vstanú zmŕtvych pri druhom zmŕtvychvstaní a bu­dú „ranení (uškodení) druhou smrťou“. (Zj. 2:11; 20:6) Títo svätí budú premožení podľa Slova Božieho v Zj. 13:7.

4) Tí, ktorí sú typizovaní Judášom Iškariotským, uče­ní­kom Pána, ktorý Ho zapredal. Ich mená budú vymazané z Knihy Života a oni ztratia svoju Spásu a budú zničení. (Zj. 3:5; 22:19). Vstanú pri druhom zmŕtvychvstaní, budú sú­dení pri Poslednom Súde a hodení do jazera ohňa a síry, lebo ich mená nebudú nájdené v Knihe Života. (Zj. 20:15)

 

Keďže tento predmet je príliš obsiahly pre túto knihu a jej skutočný účel, horeuvedené je považované za postaču­jú­ce. Niektoré body budú však ďalej diskutované neskôr.

 

>>><<< 

 

Komfortné náboženstvo dnešných dní, pozemská pro­spe­rita, pyšná lenivosť a sloboda starať sa iba o svoju spo­ko­j­nosť budú obrátené na hrozné šoky. Nič nezostane tým istým a ľudské srd­cia sa budú triasť hrozným strachom o vlast­né životy, ako aj o ži­voty svojích rodín, príbuzných, ba aj tých svojich roztomilých detí. (Mt. 24:37-39) Mnohí budú hľadať smrť ako východisko z hrôz tých dní, ale aj smrť od nich ute­čie. (Zj. 9:6) A toto bude zahrňovať znovu-zrodených ve­ria­cich, vyvolených ľu­dí Božích.

A ak tomu nijako nemô­že­te uveriť, potom sa aspoň roz­pamä­tajte na Holocaust, kde 6 miliónov Židov, vyvo­le­né­ho to ľudu Božieho, zahynulo v  hrô­­zach plynových komôr. Boh to dovolil! V prichádza­jú­cich hrôzach, tento druh smrti bude považo­va­ný za „luxus“, za komfortný únik. Ruka Pánova, ktorá bola vystretá k tejto perverzej gene­rácií celé stáročia, bude stiahnutá a zlo bude chutnané všet­kými tými, ktorí si nikdy necenili Dobrotu a Milosť Pána Ježiša Krista, ani sa nestarali o Jeho Slovo a Súd.

 

x)  Pýcha je hlboko zakorenená a jedovatá rastlina z  kto­rej rastú mnohé iné a rôzne vetvy. Jedna z najviac ničia­cich je sebeckosť. Tuná neraníme iba sami seba, ale aj mno­hých iných a tiež Samotného Pána! Sebeckí veriaci sa díva­jú jedine na seba, ako sa cítia, ako chápu veci a či sú spo­koj­ní alebo nie. Nikdy sa nedívajú na iných, nikdy sa nedí­va­jú na Pána, ako sa On cíti, ako On chápe veci a či On je spokojný, alebo nie a čo oni Jemu spôsobujú!

A zo sebeckosti vždy rastú iné vetvy, ako závisť, seba-spra­vod­livosť, nenávisť a iné. A závisť a nenávisť môžu pro­­dukovať iné rastliny, ktoré zapúšťajú svoje vlastné kore­ne, menovite, horkosť často spojenú so zlomyselnosťou. A  jeden koreň hor­kos­ti v našom srdci je schopný znečistiť nielen nás, ale mnohých ďalších okolo nás. (Žid. 12:15) Všetky tieto zlé rastliny sú ako burina. Nemusíte ich siať, prichádzajú od „nikadiaľ“, rastú sami od seba aj v tých najne­mož­nejších miestach. A ako rýchlo sa rozmno­žujú, to vie veľmi dobre každý záhradník. Ja musím v mojej záhra­de bojo­vať za kaž­dé stebielko trávy, polievať ho, po­strie­ka­vať, pohnojiť, poko­siť do správnej výšky, pre­vzduš­niť pôdu a robiť všelijaké iné gymnastické cviky, len aby vyžilo do ďalšieho kola opatery. Ale burina, nuž, tá rastie za hoci­ja­kých nemožných podmienok, bez akejkoľ­vek opatery a voj­na proti nej sa zdá byť úplne ztratená.

 

Veľmi mnoho veriacich sa cez horkosť môže stať „špi­na­vý­mi“ a to bez ich nejakej extra námahy! A ak taká situá­cia pokra­čuje a nič sa okolo toho nevykoná, tá zelina hor­kosti bude silnieť a všetky ovplyvnené osoby sú na ceste stať sa každým dňom omnoho špinavšími a zrelšími pre svoj Súd. (Zj. 22:11(29), slov. text je totálne chybný a nezrozumiteľný).

Chcem vám predložiť nasledovný špecifický bod a uká­zať z Písma a z mojej vlastnej skúsenosti hlboké nebezpečia a tragédie spojené s horkosťou a aký proces vyslobodenia to naozaj vyžaduje.­

Neverím, že existuje čo len jeden veriaci na svete, ktorý by nikdy nebol túžil po niečom, nikdy nebol túžil niečo mať alebo niekam ísť, niečo urobiť alebo niečim byť. Keď taký veriaci vidí objekt svojej túžby, ktorý jeho srdce miluje, on okamžite túži to mať. Je to automatický proces a dotyčný si toho ani nemusí byť vedomý. Ak to nemôže mať, závisť zač­­ne bez meškania svoju jedovatú prácu. A ak je objekt vlastnený inou osobou, či osoba­mi, závisť je na­sme­rovaná tiež na tú osobu, či osoby.

Netrvá dlho, a závisť začne zapúšťať koreň hor­kos­ti. A táto ze­li­na, či koreň začne rásť bez zbytočnej ztraty času záležiac na veľkosti túžby alebo hodnoty objektu túžby. Ten­to objekt závisti môže byť hocičo... od veľkého nového domu alebo nového auta až po smiešnu maličkosť, ako na­prí­klad zapichovací odznak futbalového mužstva hodný niekoľkých korún. Niet pravidiel pre naše túžby a teda pre našu závisť.

Horkosť môže tiež začať, keď nám niekto povie alebo vyko­ná niečo, čo nenávidíme, čím sme porane­ní, urazení, pichnutí, či privedení do otvorenej hanby. Niekedy môže­me byť nevinní, zatiaľčo iní nám môžu hlboko kriv­diť, alebo zraňovať nás ko­na­ním nespravodli­vos­ti, vedome, či neve­do­me. Ale tá horkosť je stále tá istá a má tie isté dôsledky. Čím väčšia krivda, urážka, zranenie, či hanba, tým väčšia horkosť a nasledujú­ca otupelosť, ztra­ta dô­very, vie­ry, túžby po modlitbe a spo­lo­čenstve s Pánom. Toto tiež produkuje „ducha neodpuste­nia“, ktorý je akoby pan­cie­rom proti pôsobeniu Ducha na srdce takéhoto zahorklého dotyčného.

Čo potom vaša horkosť spôsobuje? Ona buduje nevidi­teľ­nú bariéru medzi vami a tou druhou osobou, pro­du­kuje jed, nespra­vod­livé súdy, buduje vo vás nenávisť, zlo­my­seľ­nosť, úzkosť, hnev a pokry­tec­tvo. Keď neotvoríte svoje srdce Pá­novi, alebo nevyzná­te svoju horkosť bratom, ktorí vás milujú, nikdy ne­môžete byť z nej oslo­bo­dení, ani z jej jedovatých účin­kov. Ona najprv otrávi vás, potom aj druhých okolo vás a vaše vzťahy. Tieto jej účinky sú rovnaké, či už ste na vine vy (s vašou závisťou) alebo vám iní ublížili, či ukrivdili.

 Obyčajne nikto nie je schopní zistiť, prečo vaše vzťahy nie sú otvorené, priateľské a dôveryhodné, ale skôr neo­hra­ba­né, čud­né, niečo stále „vysiace v povetrí“ medzi vami a tou inou osobou. A pre tú druhú osobu je často nemožné „zistiť pravé príčiny“. Ona môže byť ohľadne vás komplet­ne podvedená. Alebo vy môžte byť tiež nevinný a situácia môže byť opačná.

 

Naozaj to potrebuje Pána, aby zaranžoval vaše okolnos­ti takým spôsobom, že vaša horkosť vyjde na povrch pou­ka­­zu­júc na vaše neuspokojené túžby (vlastniť, ísť, robiť, byť), alebo na vaše zranenia. Závisť potom môže byť ľahšie vy­sto­­povaná, ak objekt va­ších túžob je alebo bol vlastnený iný­mi osobami alebo keď vaše zranenie je konečne vyzna­né. Vy­ža­duje to tlaky a zpytovanie sa vlastného srdca. Pán potom ukáže vám a vaším bratom koreň vašej horkosti, kto­rý ničil vaše vzťahy a stál, ako barié­ra medzi vami a tými ostatnými. Toto je typický príklad premáhania, kedy sa konečne rozhodujete vyznať všetko Pánovi a bratom. Po vyslo­bo­dení okúsite no­vú a pravú slobodu, ktorú ste možno nikdy predtým nepoznali. Ale doba, aby ste boli privedení ku vášmu vyznaniu a vyslobodeniu môže byť dosť dlhá a to pod neprestajným tlakom od Pána.

 

Najhorší a najnebezpečnejší druh horkosti rastie vo vás, keď niekto iný priamo vám, alebo vo vašej prítomnosti iným robí to, čo vaše srdce nenávidí. Tento druh horkosti môže zvýšiť vašu nenávisť, para­ly­zo­vať vaše myslenie a zdôvodňova­nie, viac vás otráviť prinesúc zlomyseľnosť do vášho srdca a môže zväčšiť vaše pokrytectvo desaťnásobne!

Typickými príkladmi takejto závisti a následovnej hor­kosti, pokrytectva, zlomyseľnosti a nekontrolovanej nená­vis­ti boli fari­ze­ji, nie všetci, ale väčšina z nich. Oni tak ne­ná­videli, čo Ježiš robil a hovoril a boli tak rozhorčení proti Nemu, že sa rozhodli Ho zabiť – ich Mesiáša a absolútne nevinného človeka! Ich srdcia absolútne odmietli hľadať prav­du, pozastaviť sa a medi­to­vať nad vecami, ktoré im Pán povedal.

 

Či musíme viac zkúmať, aby sme videli, chápali a nená­videli akúkoľvek závisť alebo horkosť v naších srdciach? Či naozaj potrebujeme viac, aby sme postrehli veľké nebezpe­čen­stvo pri­chá­dzajúce z našej sebeckosti, závisti, nenávisti a zlomyseľnosti? Medzičasom sa možno mod­líme k Pánovi, aby nás „viedol, po­žeh­nával a prospieval“ a sme prekva­pe­ní, ak nám vôbec neodpo­ve­dá! Pán nikdy a žiad­nym spôso­bom neviedol, nepožehnával a neprospie­val po­kryt­cov, On ich nenávidel! (Mt. kap. 23) My musí­me najprv byť vyslobo­de­ní, až potom môžeme byť požehnaní.

 

My nemusíme byť tie isté prípady, ako boli farizeji, s tou istou hĺbkou závisti, nenávisti, zlomyseľnosti a pokry­tectva, ale princíp je ten istý. Pán bude odpovedať na našu modlitbu, kde Ho požiadame, aby vytrhol ten koreň horkos­ti z nášho srdca, vy­slo­bo­dil nás zo závisti a sebeckosti. Taká modlitba by bola zod­po­ve­daná v okamihu!

Ale Pán neprijme od nás žiadnu inú modlitbu alebo uctie­vanie alebo spoločenstvo s Ním predtým, než naj­prv jednáme a skoncujeme s našou závisťou a hor­kosťou a obdr­ží­me odpustenie tiež od tej dotyčnej osoby, či osôb! (Mt. 5: 23,24)

Proces vyslobo­de­­nia samozrejme potrvá omnoho dlhšie, ale modlitba by bola počutá a kladne prijatá Pánom v tú istú hodinu, kedy ona vypramenila z nášho srdca a naších rtov. Náš Otec poz­ná naše potreby predtým, než sa Ho pýtame. (Mt. 6:8) A nech mi žiadny veriaci nepovie, že nie si je ve­do­mý svojej horkosti. On bude luhať, lebo naše „srdce (si je ve­do­mé) pozná horkosť svojej duše.“ (Pr. 14:10) Musíte začať byť úprimným v prvom rade sami k sebe, potom k Bohu a  potom k tým, ktorých nenávidíte, alebo ste k ním zahorklí. Nech vám Pán v tom pomôže.

 

Vidíte a veríte horeuvedeným faktom? Ste vy jedným z mno­­hých, veľmi mnohých obetí tohto jedu, ktorý dokáže zabiť ľud­skú dušu tým istým spôsobom, ako rakovina doká­že zabiť ľudské telo? Ak áno, potom Pán je vaša jediná nádej. Ja žiadam Pána, aby vás z toho jedu vyslobodil.

y)    Chcem vám teraz predložiť neobyčajný fakt náš­ho duchov­ného života a vývoja. Začal som ho zpozná­vať a pre­nikať do jeho významu po mnohých rokoch mojej služby. Môžem ho teraz jasnejšie vidieť a oceniť ako „cestu Pána“, ktorá je vyššia, než naše cesty. (Iz. 55:9) Ten fakt je neoby­čaj­ný v tom, že človek by nečakal taký úkaz vo vyslobo­dzo­va­cej službe, alebo v očis­ťo­va­ní ľudskej duše.

 

Podstata tohto faktu je tá, že Pán môže čakať na vyslo­bode­nie niekoho iného predtým, než vyslobodí vás, alebo predtým, než ukončí vaše vyslobodenie. Praktický výsledok je ten, že Pán nemusí splniť vaše modlitby, očakávania alebo príhovo­ry za seba predtým, než určitá duchovná práca alebo cieľ je najprv dosiah­nu­tý v tej inej osobe.

 

Predstavte si, že ste boli pyšný pokrytec schovávajúci vo svo­jom srdci horkosť alebo závisť. Výsledok bol ten, že vaše srdce a myseľ produkovali nespravodlivé myšlienky a súdy. Súc pokrytcom, nechávali ste si ich pre seba a navo­nok ste sa pre­ukazovali ako úplne iná osoba. Nikto nemohol povedať, čo bolo vo vašej duši a čo ste schovávali, ale ovo­cie vaších skutkov nebolo dobré. Jedného dňa Pán za­čal uka­­zovať tieto veci vaším bratom a sestrám, ako dôvod váš­ho ovocia. Môže to vy­ža­dovať jeden, dva alebo aj viac ro­kov, až konečne niekto začne jasne vidieť vašu pýchu scho­vanú hlboko vo vašej du­ši. Pomaly zač­nete  priznávať vašu horkosť a závisť vo va­šom srdci, ba aj vašu pýchu. Pán vás začne viesť k poká­niu a k postupnému vyslobo­dzo­vaniu. Po čase sa začnete tešiť z novej slobody a du­chovných požeh­naní (napríklad z duchovného rozo­zná­va­nia). Váš Nový Človek začne rásť, hoci ste stále ešte slabý vo vašom duchu.

 

A potom, iný veriaci je nájdený v tej istej du­chovnej biede, kde ste sami boli pred dvomi-tromi rokmi. Môžete to vidieť a ste si istý, že mu môžete pomôcť, pretože mu rozu­mie­te, aj jeho pod­mienkam, keďže ste cez to všetko sami pre­­šli. Ale nič nejde podľa vaších modlitieb, plánov alebo želaní. Napokon sa začnete čudovať, ako ten človek môže byť taký, ako je, zabúdajúc, že sami ste ešte pred nedávnom boli v tej istej pozí­cií.

 

Pravdou je, že Pán vám začne cez tú druhú osobu dávať „vašu vlastnú medecínu“ a vy ste uschopnený vidieť „svoj­ho starého človeka žijúce­ho pred vami“. V tom momente, keď to takto vidíte a chá­pe­te, za­č­nete okusovať a teda žiť ďalšie Slovo Božie, ktoré hovo­rí:

 „Žele­zo sa ostrí železom, a tak človek ostrí výzor svojho blížneho.“ (Pr. 27:17)

Toto jednoducho znamená, že Pán nás používa tak, že vyslobodzujeme jeden druhého. Bez jeden druhého, naše plné vyslobodenie a očistenie a tým naša plná sloboda nemôžu byť dosiahnuté počas nášho pozemského života.

 

Ďalší dôvod pre túto cestu Pána, ako ja verím a cháp­em, je, že musíte začať jednať s vyslobodzovaním toho do­tyč­né­ho veria­ce­ho a tým sa učiť a silnieť vo vašom vlastnom du­chu. Takto pracujúc na oslobodení iného veriaceho, sami ste oslobodzovaný od vlastných slabostí ducha a duše. Ak by bol Pán býval oslo­bo­dil dotyčného veriaceho „jednostran­ne“, boli by ste bývali zaru­če­ne zmeškali príležitosti pre dokonanie vlastného oslobodenia a duchovného rastu ako aj zosil­ňovania vlastného ducha a duše.

 

z)  V tomto poslednom bode venujme čas a zoberme do úvahy jednu z najefektívnejších zbraní nášho nepriateľa, diabla – STRACH. Má mnoho tykadiel a foriem a pokrýva mnohé oblasti nášho života a činnosti. Môžme sa obávať hocičoho a hocikedy. Pre naše obavy môžme mať dobré dô­vo­dy alebo absolútne žiad­ne. Strach je preto veľmi nepred­vídateľný, ale môže byť ľahko badateľný, keď je často „napísaný po celom našom výzore“, aj v našom chovaní.

 

Ja verím, že tak, ako pokrytectvo „stráži“ dvere nášho srdca kvôli pýche, tak strach „stráži“ našu dušu kvôli jej sebeckosti. Väčšina nášho strachu totiž existuje kvôli našej sebec­kos­ti, kedykoľvek by povstanalo nebezpečie, že naše „ja“ by ne­bolo uspokojené, alebo ponechané na pokoji alebo kedykoľvek by náš „imidž“ bol v nebezpečí odhale­nia! Mohli by sme napísať ďalšiu knihu iba o tomto fakte. Buď­me struční a za­merajme sa na túto zbraň diabla v duchovnej oblasti nášho života.

 

Ja verím a mám mnohé živé skúsenosti, že exis­tujú celé zá­stu­py veriacich, ktorí sa nepohnú alebo neurobia to, čo vedia, že by mali urobiť, pretože sú v zovretí strachu a následných pochyb­ností a neistoty.

 

Strach nám odoberie našu slobodu a dá okovy na naše údy a srdce, myseľ, vôľu a na náš jazyk.

 

Už som spomenul strach medzi vodcovstvom, kde mno­hí sa obávajú hocikoho, kto by zatriasol ich „nábožen­ským hniez­dom“ a to buď proroctvom alebo kázaním Slova Božieho, ktoré by nesedelo s ich formou náboženstva. Ale to isté pla­tí na zástupy veriacich, ktoré môžu byť vystavené proroctvu, alebo Slovu Božiemu, ktoré nikdy predtým ne­po­ču­li, alebo nechápali, alebo Mu odporovali dlhý čas. Akýkoľvek „závan čerstvého vzduchu“, alebo akákoľ­vek zme­na vo formálnom živote, či doktrínach hoci­ktorej deno­mi­ná­cie je absolútne „tabu“. Verím a mám živé skú­se­­nosti v tom, že mnohí veriaci môžu dostať „závan čerstvého vzdu­chu“, čo je nerozriedená a plná Pravda a Sloboda v Du­chu Pánovom (2Kor. 3:17) jedine vonku z ich denominácie alebo akej­koľ­vek inej nábo­žen­skej organizácie.

 

Teraz hovorím k tým veriacim, ktorých Pán prebúdza z dlhého spánku a „náboženských snov a naivity“ a privá­dza ich do reality Svojho Slova a Ducha. Hovorím k tým, čo nemusia byť hodení do tmy, plakať a  krípať zubami, aby sa konečne „zobudi­li a počuli Hlas Svojho Pána“.

 

Dám nad slnko jasnejší príklad tým, čo nie sú duchovne mŕtvi. Predpokladajme, že navštevujete nejakú ortodoxnú kon­gre­gá­­ciu a Pán vám dal svetlo, že máte učiniť pokánie zo svojích hriechov, byť pokrstený ponorením do vody a prijať dar Jeho Ducha podľa Jeho Slova. (Sk. 2:38) Či nájdete kňaza, ktorý by vás takto ponorením pokrstil bez toho, aby mihol okom? Skôr poletíte na Mesiac. Nuž, ako potom urobíte to, čo vám Pán uká­zal? Musíte byť pokrstený vonku z toho miesta preko­naním všetkého strachu a obáv, čo si budú ľudia o vás myslieť, ako sa budú na vás dívať, súdiť vás alebo o vás kle­betiť! Buď budete nasle­do­vať Pána, alebo ľudí! Je to váš výber. A ak oni odmietnu mať s vami spolo­čen­stvo po va­šom kroku viery, musíte to miesto zanechať! Je to dra­s­tic­­ký krok? Možno, ale on tiež potvrdzuje, že musíte byť „násilní“ proti silám, ktoré sú nastavané proti vám. (otázku „násilia“ preberieme neskôr)

 

Môžete samozrejme veriť, že krst vodou nie je pre vás po­trebný a že sa cítite „dobre“ tak, ako ste, že váš nábožen­ský život pokračuje bez problémov. Je to ale vaša telesnosť, karnalita, ktorá sa cíti dobre, ale keď si znova prečítate nie­ktoré state zo Slova Božieho, vaše „dobré“ pocity sa veľmi rýchlo vytratia. Všetci veriaci nepokrstení (nepochovaní) po­no­rením do vo­dy by si mali uvedomiť, že nie sú pokrste­ní do Krista Ježi­ša! A keď nie sú pokrstení do Krista Ježiša, nie sú pokr­stení do Jeho smrti. (Rim. 6:3,4) A keď nie sú po­krs­tení do Jeho smrti, potom nie sú „mŕtvi s Kristom“. A  keď nie sú mŕtvi s Kristom (vo vlastnej skúsenosti a vlast­ným rozhod­nu­tím), potom nebudú ani žiť s Kristom. (Rim. 6:8) Haló?

 

Ja som nepísal Slovo Božie, ja vám Ho iba prinášam, aby ste Ho uvážili vo vašom srdci a mysli a (s)vedomí. Či bu­dete stále nasledovať vlastné chápanie, rozumovanie, tra­­dície, ale­bo Slovo Boha? Je to váš výber, či zostať, ale­bo odísť z vášho starého mies­ta. Boh vás nebude nútiť konať Jeho Slovo, ani nebude roz­ho­dovať za vás. ALE Boh vám dá silu vykonať Jeho Slovo a prekonať všetok strach, ak sa roz­hod­ne­te konať Jeho Slovo vo vlastnom srdci. A ak ste sa rozhodli odísť zo starého miesta a konať Slo­vo Boha, ďalší strach môže prísť na vás, keď si uvedo­mí­te, že nemusíte mať iné miesto, kam ísť. Čo urobíte v  takom prípade? Viera, ktorá vám umožní prekonať všetky sily nakopené proti vám môže byť opísaná nasledovne.

 

Pán vie presne, kde ste a aké problémy sú pred vami, a to v každom detaile. On tiež vie, že vaše srdce sa rozhodlo ko­nať Jeho Slovo. Preto On pre vás dopredu pripravil všet­ko, čo budete potrebovať teraz a v budúcnosti včítane váš­ho nového miesta! Ak by sa Všemohúci Boh nedokázal po­sta­rať o Svoje dietky, ktoré sa rozhodujú nasledovať Jeho Slovo, bol by On „chudobným“ Bohom (hovorím hlúpo kvôli vám). Čo je teda vaša viera o Všemohúcom Bohu?

 

Ak teda naozaj budete musieť opustiť staré miesto, dá vám to živú skú­senosť Slova Božieho v Lk. 9:23-25, ktorú by ste inak nikdy nemali. Nemôžte sa zbavovať strachu bez toho, aby ste zapierali samých seba. Pravda? A keď nemô­žete zaprieť seba samých cez seba samých, potom to budete schop­ný urobiť „cez Krista, ktorý vás posilňuje.“ (Fil. 4:13) A keď potrebujete Krista, aby vás posilnil, žiadajte Ho o to. A keď Ho o to žiadate, určite dostanete, (Mt. 7:7,8) lebo žia­date v súlade s Jeho Slovom a preto, že ste sa oddali najprv Jemu, t.j., Je­ho Slovu. Či nie je Slovo Božie prekrásne a postaču­jú­­ce pre všetky naše potreby? Nuž teda, kde je vaša viera v tomto bode?

 

Čo si viac oceňujete vo svojom srdci, váš budúci život alebo názory ľudí? Ceníte si vaše staré miesto, staré cesty, staré zvyky, staré doktríny a starú formu náboženstva viac, než váš osud a budúc­nosť v Kráľovstve? A komu si v srdci želáte zaľúbiť sa, Páno­vi, sebe samému, či ľuďom? Pred kým máte v srdci bázeň a posluš­nosť, pred Pánom alebo pred ľuďmi? Vaše vlastné srdce a ve­do­mie vám to povie. (1Sam. 15:24-26) Váš výber nemusí byť ľahký, ale je jasný a je váš. Začnete tiež „cítiť“ a okuso­vať moc a silu pekla vo va­šom vnútri, ktoré ste zatiaľ nemu­se­li vôbec okúsiť, preto­že tie sily boli spokojné s vašim stavom a nemali dôvodu, pre­čo vám odporovať, alebo vás dokonca napadnúť!

 

Na zakončenie tohto paragrafu vám musím povedať jed­no­ducho a úprimne, že ak neveríte vo svojom srdci, že potrebujete byť pokrstení, ako je prikázané Pánom, potom, prosím vás, aby ste sa „nena­máčali“ len preto, že vám to niekto ho­­vorí... nemalo by to žiadny význam. Fakticky, šli by ste proti svojej viere a hrešili by ste! Prečo? Lebo „všetko, čo nie je z viery je hriech.“ (Rim. 14:23)

Ale na druhej strane, ak Slovo Božie prinieslo vieru do  vášho srdca, Pán očakáva, že vykonáte, čo ste uverili, aby sa vaša viera nestala mŕtvou. (Jak. 2:17,20,26)

 

Želám si poznamenať, že horeuvedené body (a-do-z) som videl, skúsil, bol som ich svedkom a porozumel som im a to v rôznych etapách mojej služby za posledných 36 rokov.

 

 

*     *     *

 

 

Zakončujem túto kapitolu jedným veľmi dôležitým sve­­dectvom na mojej strane.

 

Zo srdca som odpustil všetkým osobám hore spome­nu­tým, či opísaným alebo aj menova­ným, ktorí sa stali mo­jí­mi „nepriateľmi“ a nemám v mojom srdci proti ním nič! Mám iba súcit, porozumenie a lásku voči ním. Ak by nie­ke­dy uvi­de­li a učinili pokánie Pánovi pre ich neprávosti, prie­stup­ky a nespra­vod­livé skutky voči Nemu, voči ich bratom a voči mne, veľmi rád by som ich objal a začal, alebo znova zapo­čal s nimi správny vzťah v Duchu Nášho Milostivého Pána.

 

Pán je Pravdivý Svedok tohto môjho svedectva a ja som veľmi rád, že Jeho Duch ma viedol k tomuto  svedec­tvu a dovolil mi deklarovať ho na tomto mieste.

 


KAPITOLA  4

 

NOVÉ  STVORENIE

 

Prečo by Boh hovoril o Novom Stvorení, keď Staré bo­lo ešte dobré? Keď náš starý dom je zchátralý nemusíme ho zbúrať, ale ho zrenovujeme. Ale keď náš starý dom sa už nedá ani opraviť, čo urobíme? Zbúrame ho a zbudujeme no­vý. Boh robí to isté. Boh nám dáva jasne najavo, že nemá žiadny úmysel Staré Stvorenie opravovať, ale ho zničí a nahradí ho Novým!

 

Uvážme tento predmet veľmi pozorne, pretože on nám dá konečný dôvod a dôkaz Plánu Božieho. Dá nám konečné Svetlo Božie na všetko živé a mŕtve. Je to Všemohúci Boh, ktorý sa rozhodol „zošrotovať“ Svoje Staré Stvorenie a na­hra­diť ho No­vým. Nie je to človek. Človek má iba dva vý­be­ry: (a) pri­jať tento fakt a riadiť svoj život a osud podľa toho, alebo (b) od­mietnuť tento fakt, zanedbať ho alebo mu neve­riť a byť zničený spolu so Starým Stvorením.

Želám si v srdci a modlím sa, aby nám Pán dal skutočnosť tohto Jeho ko­neč­né­ho Svetla v jasnom obraze, ktorý by sme videli, rozu­meli a boli ním vedení.

 

*     *     *

V tomto bode som nasmerovaný Jeho Duchom predlo­žiť pred každého veriaceho a čitateľa tejto knihy nasledov­ný životne dôleži­tý fakt a pravdu.

 

Náš Pán Ježiš Kristus sa narodil Svätý a Spravodlivý a z Vôle Boha tak, ako bol aj náš Nový Človek. (Ef.. 4:24// Jn. 1:12,13). Príroda, Sta­ré Stvorenie Boha neprispelo ničím ani Kristovi, ani nášmu Novému Človeku. Ono sa ničím nepo­die­ľa ani v Kristovi, ani v našom Novom Človeku. Príroda, Staré Stvorenie Boha dalo Ježišovi jedine Jeho smrteľné telo, aby sa On mohol stať Člo­ve­kom s telom a krvou a bol tak schopný „niesť hriechy ľudstva vo Svojom tele na smrť a vyliať krv za nás“ a spasiť ľudí. Takto On tiež mohol zničiť dielo diabla (1Jn. 3:8) pretože diabol pracuje v našej telesnosti a spôsobuje, že ľudia hrešia vo svojej telesnosti. Bez Svojho tela, Pán by nás nebol mohol spasiť, ani zničiť diela diablove.

Ale aj toto Jeho smrteľné telo Mu bolo odobrané a pri Jeho Zmŕtvychvstaní Mu bolo dané oslávené telo. Preto je pre nás veľmi dôležité chá­pa­ť v tomto bode separá­ciu medzi týmito dvomi Stvoreniami Boha.

Naši „Noví Ľudia“ formujú Telo Krista (pravú Cir­kev) a Kristus sa stal Hlavou týchto Nových Ľudí –  tohto No­vého Stvorenia – Nového duchovného Ľudstva.

 

Kedykoľvek Kristus prinesie do našej pozornosti Svo­je Slo­vo, Meč, Súd – to je čas pre naše rozhodovanie! To nie je čas na vyčkávanie, diskutovanie, špekulovanie, otála­nie, váhanie, alebo branie Jeho Slova na ľahkú váhu. Náš samot­ný život a osud závisia na naších včasných rozhod­nutiach. Ja verím, že Pán nám vždy dáva dostatok času na to, aby sme sa pozastavili, uvážili, pýtali sa, hľadali a po­tom sa rozhodli... a urobili pokánie, ak je nám to Pánom ukázané, ako potrebné. Ale Pán nik­dy nedáva ne­ob­med­ze­ný čas pre lenivé a pyšné duše odpo­rujúce pokániu alebo potrebným roz­hodnutiam. (Zj. 2:21)

 

Každá vec pod Nebom má svoj správny čas. (Kaz. 3:1) Teraz je čas, keď Kristus k nám hovorí cez Svoje Slovo, čo je Jeho Meč, Jeho Súd a ja som iba malý hlas Ním po­volaný, aby som vám predložil Jeho Slovo pre vaše úprim­­­né po­sú­de­nie. (Žm. 119:137-141) Pán nie je hasičom, ktorého vo­lá­me, len keď je v do­me oheň. Ani nie je šoférom sanitky, ktorého voláme, len keď nám ide o život. On nesedí vedľa nás čakajúc, „kým sa naša výsosť rozhodne“ obrátiť sa k Nemu s požiadavkou, aby nás uspokojil! Buď je On Naším Pánom a my čakáme na Neho, aby sme Jeho poslúchli a uspokojili, alebo my sme páni sebe samým a poslú­cha­­me jedine sami seba.

 

PÁN je blízko teraz, možno Ho nájsť teraz (Iz. 55:6) Teraz je čas odpovedať Mu, prijať Jeho Slovo, Jeho Pravdu, Jeho volanie a Jeho uspokojiť. Táto príle­ži­tosť sa k nám nikdy ne­mu­sí vrátiť. On čaká na našu meditáciu a pozornosť a na naše rozhodnutia teraz.

Dnes sa rozhodujeme o našej budúcnosti, na ktoré miesta budeme zobratí a akou cestou. Povzbudzujem vás preto, aby ste sa teraz k Nemu obrátili s dô­ve­rou, v prav­de a s otvoreným srdcom. (1Jn. 5:14,15)

KRÁĽ kráľov a PÁN pánov (Zj. 19:16) bude na nás čakať už len krátky čas!

 

*     *     *

 

Žijeme v čase, kedy Dom Boží je v ruinách a Boh si Ho želá obnoviť na ten najskvostnejší a najslávnejší Chrám v Pánovi Ježišovi Kristovi. Tento Nebeský Chrám už nikdy nebude pod­lie­hať zkaze a rozpadu, ale bude naveky vekov. Pán hovorí, že opäť zatrasie zemou a Nebom (Žid. 12:26) a vykoná to tiež cez Svojích služobníkov, ktorí budú s Ním spo­lu­pracovať v tomto trasení, v tomto Jeho Súde.

 

Poslední veľkí Boží mužovia, ktorých Pán použil na obnovu Svojho Domu a múrov Jeruzalema boli Ezdráš, Nehemiáš a niektorí ďalší. Ked si prečítame tieto dve knihy Biblie, mali by sme dostať obraz toho, čo Pán robí dnes v duchov­nom svete, v Jeho Duchovnom Dome. On hľadá Ezdrášov a Nehemiášov, kto­rí s Ním budú spolupracovať v tejto posled­­nej obnovovacej duchovnej práci Pánovej.

 

A tak, ako malý Zvyšok odišiel z Babylonu do Jeruzale­ma, aby robili tú veľkú prácu, práve tak malý Zvyšok týchto dní vychádza z duchovného Babylonu, čo je Cirkev všeo­bec­ne, do Nebeského Jeruzalema, k duchom spravodlivých a zdokona­le­ných. (Žid. 12:22,23) A tak, ako oni najprv obno­vi­li oltár (Ez. 3:3), práve tak Kríž musí byť najprv obnovený v pravej Cirkvi (vo Zvyšku). Potom oni vybudovali múry, a my tiež mu­síme vybu­do­vať múry, ktorými budeme oddelení od všetké­ho, čo znečisťuje a odporuje byť ukrižované a od­po­ruje poslúchať Všemohúceho Boha. Napokon oni zrekon­štru­­ova­li Dom Boží. My sme tiež povo­­­laní robiť to isté a ko­opero­vať s Majstrom-Staviteľom. Prvý krok je spolu s Pá­nom posúdiť a potom odsúdiť všetko to, čo musí byť od­strá­­nené, pre­vrátené, zničené, zatrasené. (Jer. 51:6-9)

 

V tomto bode urobíme dôležitú poznámku týkajúcu sa Zvyš­ku, Prvoplodov, Syna-chlapca (Zj. 12:5), nepoškvrnenej holubice, panny Šulamitky (P.Šal.. 6:9; 7:1), terajšej Mla­du­chy Krista, lebo Ženích napíše Svoje Nové Meno jedine na Svoju Mladuchu. (Zj. 3:10-12)

Keď práca Nehemiáša bola ukončená, 10% (t.j., „desiatok“) tých, ktorí sa vrátili z Babylonu svojou slobodnou vôľou sa pre­miestnili do Jeruzalema, aby tam žili potom, čo boli ho­de­­né lósy, a 90% žilo na iných miestach. (Neh. 11:1,2) To bol „Zvyšok Zvyš­ku“ z Izraela. V týchto dňoch je du­chovný „Zvy­šok Zvyšku“ takisto vyvole­ný „lósmi“ Páno­vej pred­znalosti (Rim. 8:29,30; 9:27; 11:5) a oni sa tiež slobodnou vôľou hýbu, aby sa stali Jeho Svätým Mestom súc ochotní platiť požadovanú cenu.

 

Kdekoľvek Kríž nebude obnovený, ten dom so všetký­mi svojími obyvateľmi padne (Mt. 7:26,27), bude vylúčený a zničený so Starým Stvorením, ktoré Boha nemohlo uspo­ko­jiť. Celá Príro­da, celé Staré Stvorenie včítane naších tiel ne­ustá­le stárne a kazí sa. A to, čo stárne a kazí sa musí pomi­núť, včítane tých častí Sta­rého Zákona, ktoré boli, sú alebo budú vyplnené v Novom Záko­ne (Žid. 8:7,13) Tak to bude aj so Starým Domom–Baby­ló­nom, aby ten Nový Dom–Nový Jeru­­za­lem mohol byť ustanovený. Celá táto veľká práca bude vykonaná a ukonče­ná Veľkou Mocou Boha a Jeho Veľkou Milosťou voči nám, ktorí veríme a sme ochotní byť Jemu podria­de­ní a Jeho Práci.

 

Prečítajme si teraz znova „Pravdivý význam Kríža“, bod 2. (strana 105) a uvážme znova ten dôležitý fakt. Tiež si ten fakt zväčšime, keďže on neplatí iba na nás, ve­ria­cich, ale platí tiež na všetkých pohanov a na celé Staré Stvo­renie! Jeho vply­vy sú účinné tak ďaleko, že sme ich nikdy v na­šom celom kresťanskom živote nemuseli uvážiť, alebo im ro­zumieť. Zo­pakujme si preto základné fakty, verme im, chápme ich a držme si ich v našej mysli a srdci.

 

Celé Staré Stvorenie končí na Kríži Nášho Pána Ježiša Krista! Celé Staré Stvorenie je tam súdené! Nič z Neho neprejde za Kríž! Za Krížom začína Nové Stvo­re­nie, sväté a nepoškvrnené, ktoré bude trvať na veky vekov!

 

Horeuvedená skutočnosť sa dotýka aj fyzického, aj du­chov­ného Stvorenia. Fyzicky budú stvorené Nová Zem a Nové Nebo a stará Zem a Nebo, ktoré sú pošpinené, budú zničené alebo sa pominú. (2Pet. 3:6,7,10,13// Zj. 21:1) Bude No­vý Jeruzalem a Starý Je­ruzalem bude tiež zničený. (Zj. 21:2) Každý du­chov­ný „starý človek“ a každý fyzický člo­vek z mäsa a krvi bude zni­­­čený a žiadny z nich nevôjde do Nového Stvorenia.

 

„Ak sa niek­to nenarodí znova (NOVO-narodený z  Ducha Svätého a nie zo smrteľného tela), nemôže vidieť Kráľovstvo Božie (...Nové Stvorenie).“ (Jn. 3:3)

 

Iba Nový Človek vojde do Kráľovstva Božieho. Nový Člo­vek je ten, čo je znovu-zrodený, pokrstený a prešiel svojím krížom, ktorý Boh pre neho pripravil! Lebo to je jediná ces­ta, ako zničiť jeho starého človeka, jeho staré stvo­­re­­nie a obdr­žať jeho nového človeka, jeho nové stvorenie!

A ten, čo prešiel svo­jím krížom, je Premožiteľom Kni­hy Zja­­ve­nia, kapitoly 2 a 3. To je ten, ktorého „život je Kris­tus“ (Kol. 3:4) a to nie teore­ticky, doktrinálne, ale v jeho ži­vot­nej skúse­nos­ti. On má Kristov Charakter a Cnosti, Jeho Auto­ritu, Krásu a tiež Jeho Slávu. (Jn. 17:22).

 

Ten, čo premôže (umrie na svojom kríži – zaprie sám seba) zdedí všetko, a Ja budem jeho Bohom a on bude Môj syn.“ (Zj. 21:7)

„Ale bojazliví a neveriaci (pohani a „bojazliví a ne­ve­riaci ve­ria­­ci“)... budú mať svoj podiel v ja­ze­re, ktoré horí ohňom a sírou, čo je druhá smrť.“ (Zj. 21:8)

 

Nemali by sme byť bojazliví a ustrašení starostlivo uvá­žiť horeuvedené Slovo Božie a Jeho pravdivý význam pre každého z nás individuálne a tiež pre Cirkev.

 

Už dlhšiu dobu som bol obvinený od všelijakých veria­cich, aj „cirkví“, že som ničím iným, než pro­rokom „po­chmúr­nosti a zatratenia“. Nuž, ale ja iba citujem, čo Boh ho­vo­rí. A Boh nie je ani prorokom „pochmúrnosti a zatra­tenia“, ani prorokom pro­sperity alebo nebeského poko­ja a šťastia pre tých, čo ne­veria a neposlúchajú Jeho Slovo. Boh nám hovorí bez obalu, čo On pri­chys­tal pre človeka a po­tom mu ukazuje dôsledky jeho rozhod­nu­tí. A ja to iba vy­ná­šam na svetlo a do vedo­mia veriacich v Cirkvi Ježiša Krista. Je to peklo, ktoré je zúrivé, že si dovoľujem obna­žo­vať ich najhlbšie podvody a možno aj obrať ich o mnohé potencionálne obete.

 

Čo iného môžem povedať o „veriacich, čo neveria“ Slo­vu Svojho Spasiteľa a Pána? Či si uvedomujeme, že keď neveríme Slovu Božiemu, robíme Boha luhárom? Nevera je najväč­ším hriechom, ktorý človek môže spáchať! To platí na každé Slovo Božie a nielen na tie naše obľúbené verše. (1Jn. 5:10-12// 2Tim. 3:16) Preto neveriace srdce je považované za zlé!  (Žid. 3:12)

A tí z vás, čo zaned­bá­vajú, alebo ignorujú Slovo Božie, robí­te Boha ne­dô­le­ži­tým! To by bola tá najhroznejšia vec, ktorú by hoci­ktorý ve­riaci mohol pá­chať, alebo v tom pokrač­o­vať. Predsa však, je to veľmi smut­­ná a tragická skutočnosť s veľmi mnohými veriacimi.

 

Venujme teraz potrebný čas, aby sme vyzkúmali príčiny prečo mnohí veriaci neveria a prečo dávajú prednosť žiť duchov­ne mizerný a neplodný život. A prečo tiež mnohí slu­žobníci „slúžia Bohu porušovaním Jeho Slova“! Hlav­nou príčinou je, že stoja na základe ich prirodzeného života a pokračujú v uspo­­ko­jo­vaní svojích prirodzených túžob a osob­­ných zá­ujmov a nie záuj­mov Pána všetkých pánov – Ježiša Krista! (Fil. 2:21) Fakt je, že...

 

čím sú úspešnejší v naturálnej – prirodzenej sfére, tým viac škodia duchovnej sfére. Všet­ky svoje natu­rál­ne – pri­rodzené – pozemské úspechy inter­pre­­tujú ako požeh­nania od Boha, čo je absolútne chybné!

Na du­chov­né veci sa vždy dívajú z vlastného pri­ro­dzeného chápania a z pozície ich osobných záujmov, či nasledovanie duchovných vecí by im donies­lo vý­ho­du alebo nevýhodu, či by tie veci boli v rámci ich osobných záujmov, alebo nie! Tiež ľahko zamieňajú duchovné s prirodzeným dopúšťajúc sa veľkých chýb.

 

Zoberme si hocijakú situáciu, kde nám bolo dané Slovo, ale­bo sme boli napomenutí, alebo nám bolo poradené niečo zmeniť, či urobiť, alebo niekam ísť – a naša myseľ začala ihneď produ­ko­vať svoje vyhodnotenia, porovnania, obavy, ne­výhody, či nebez­pe­čia nasledovať to Slovo alebo radu! Je to pravda? Nepovedzte mi, prosím, že naozaj neviete o čom hovo­rím! Veľmi zriedkavo, ak vôbec, sa dívame na Slovo a du­chovné veci z hľadiska Pána a vidíme, aké nevýhody my spô­so­bu­jeme Pánovi, keď zabú­dame, neposlú­cha­me, alebo nedbáme, či nestaráme sa konať Jeho Slovo... alebo keď od­kladáme konanie Jeho Slova o niekoľko rokov.

Či vás nieke­dy vôbec napadla myšlienka, ako by asi mo­hol byť Náš Pán ovplyvnený našou neposlušnosťou, alebo nedba­los­ťou voči Jeho Slovu? Čo asi Pán ztráca v takých prípa­doch? Či nevidíte, že kedykoľvek Pán žiada od nás rozhod­nu­tie týka­jú­ce sa Jeho Slova, Jeho Cesty, Jeho Súdu, Jeho Vôle, Jeho potreby – začneme rozumovať, ako nás to môže ovplyvniť a čo pri tom asi môžeme ztratiť? Pretože môžeme ztratiť príliš veľa!

 

Môžeme ztratiť niektorých bra­tov a ses­try, našu pozíciu star­­šieho, či uvadzača, hlavného hudob­ní­ka, diakona, reš­pektova­né­ho vodcu, kazateľa. Tiež môžeme ztratiť náš plat, alebo časť na­šej kongre­gá­cie, či naše „teplé mies­teč­ko“ v našej de­nominácií. Je to pravda? Výsled­­ky nášho roz­hod­nu­tia pre Pána a Jeho Slo­vo môžu siahať až tak ďaleko, ak nie ešte ďalej. Kedy­koľvek sa ja rozhodujem pre neroz­rie­de­nú Pravdu Pána alebo pre ne­kom­pro­misný postoj pre Neho, vždy sa dostávam do nejakých ťažkostí, do nejakej opo­zície a to hlavne od „bratov z Cirkvi“! A vždy ztra­­tím niečo, či niekoho, komu som mohol slúžiť mnohé roky. (Jn. 6:63-67!)

 

Nie je pre veriacich ľahké priznať sa k týmto veciam, keď­že stupeň do ktorého nasledujú svoju náturu je tiež stup­ňom ich duchovnej slepoty. To jednoducho znamená, že oni ne­vidia, čo robia Pánovi, samým sebe a svojím bratom a ses­trám. Moja otázka na vás je jednoduchá: Kde je váš Nový Človek? Už ste stretli vášho Nového Človeka vo va­šom vnútri? Okúsili ste Ho vo vašom srdci a duchu? Videli ste, či chutnali ste Jeho ovocie?... pretože On kráča a žije vierou a nie rozumovaním.

S vierou nepočítate, čo môžete ztratiť, počítate, čo

Pán získava! Vy súďte, či je to tak, alebo nie. (Fil. 3:8)

 

kto je tento Nový Človek? Prvý „Nový Človek“, čo otvo­ril cestu z pekla do Neba a uspokojil Boha Otca bol Jeho prvorodený Syn Ježiš Kristus. Ježiš, ako človek, vždy konal to, čo sa ľúbilo Jeho Otcovi. (Jn. 8:29)

 

Ježiš „sa Sám vzdal akejkoľvek reputácie a zobral na Seba podobu sluhu... a súc nájdený v podobe človeka ponížil sa a stal sa poslušným na smrť, a to až na smrť krížom. (Fil. 2:7,8(34), slov. text je nepresný)

Preto Boh vzkriesil tohto Nového Človeka Ježiša a vy­so­ko Ho povýšil. Boh tiež „ustanovil deň, v ktorom bude súdiť svet v spravodlivosti v Osobe Toho Muža, kto­rého na to usta­no­vil“. (Sk. 17:31)

 

Boh, súc plne spokojný s Tým Mužom, ustanovil HO za Hlavu Nového Stvorenia a tiež ako Meradlo pre súdenie každého človeka v tomto svete. Samozrejme, že pohani sa nemô­žu prirovnávať k Ježišovi Kristovi, lebo nemajú žiad­­­ných pro­stried­kov to dosiahnuť. Ale veriaci sú povolaní byť podobní Ježišovi Kristovi, byť Novými Ľuďmi, lebo dostali toho istého Ducha, Ktorý bol v Ježišovi-Človekovi počas Jeho pozemského života a služby.

Uvážte v srdci nasledovné fakty:

1.      Ježiš-Človek dostal dar toho istého Ducha Božieho po Jeho krste vodou, (Mt. 3:16) ako sme Ho aj my dostali. (Sk. 2:38)

2.      Ježiš-Človek bol vedený do pokušenia tým istým Du­chom, (Mt. 4:1) ako sme my vedení do pokušenia, aby sme sa učili odporovať diablovi. (Jak. 1:2-4; 4:7-10) On bol skutočným Premožiteľom, ako aj my sme po­vo­laní byť Premožiteľmi. (Mt. 4:1-10; 16:21// Jn. 16:33// 1Pet. 1:6,7, atď.)

3.      Ježiš-Človek bol posilnený anjelmi z Neba (Mt. 4:11// Lk. 22:43), my sme posilňovaní Jeho Duchom (Ef. 3:16) a Jeho veľkolepou mocou. (Fil. 4:13// Kol. 1:10,11// 2Tim. 4:17)

4.      Ježiš-Človek musel niesť na Sebe kázeň nášho po­ko­­ja (Iz. 53:5) a my musíme na sebe niesť kázeň od Pána. (Žid. 12:4-8)

5.      Ježiš-Človek sa musel učiť poslušnosti cez veci, kto­ré musel pretrpieť (Žid. 5:8). My sa práve tak musíme učiť poslušnosti cez veci, ktoré my musíme pretrpieť. (Rim. 16:19// 2Kor. 7:15; 10:5,6// Filem. 21// 1Pet. 1:2)

6.      Ježiš-Človek nemohol Sám zo Seba nič urobiť, musel sa zapierať a rozhodovať sa robiť Vôľu Svojho Otca a nie Svoju. (Jn. 5:19// Mt. 26:39// Lk. 22:42) My tiež nič ne­urobíme sami zo seba, mu­sí­me sa zapierať a roz­ho­do­vať sa robiť Jeho Vôľu, nie našu. (Jn. 15:5// Mt. 16:23-25)

7.      Ježiš-Človek nebol z tohto sveta, ani my nie sme z  tohto sveta. (Jn. 17:14-16) Ako Ho Jeho Otec poslal do sveta, tak aj On poslal nás do sveta. (Jn.17:18)

8.      Slávu, ktorú Otec dal Svojmu Synovi Ježišovi, Jeho Syn dal nám – aby sme mohli byť jedno, ako Otec a Syn sú Jedno. (Jn. 17:22)

 

Ježiš-Človek bol vyslaný do tohto sveta Jeho Otcom a  za­siaty ako Nebeské Semeno, ktoré malo byť rozmnožené a malo priniesť úrodu ovocia a semien podľa Jeho Druhu! Každá rastlina, ktorá rastie z Jeho Semena bola zasadená Otcom. Táto rastlina prináša úrodu ovocia a semien „podľa Jeho Druhu“. Rastliny, ktoré Otec nesadil, budú vykorenené (Mt. 15:13). Pán–Roľník čaká na vzácnu úrodu zeme a čaká na ňu trpezlivo. (Jak. 5:7)

 

Toto je Vôľa Boha!

 

Byť premenený, alebo pretvorený na Jeho Podobu (Rim. 8:29; 12:2), byť preformovaný na Krista (Gal.4:19) znamená presne to isté – byť pretvorený na toho Nového Človeka, ktorý je svätý a spravodlivý, pretože „starý človek“ musí za­hynúť. Táto preme­na na Jeho Podobu je v nás vypraco­vá­vaná krok za krokom Duchom Pánovým (2Kor. 3:18// Iz. 28:10) a jej hlavné body sú stručne opísané v horeuvedených 8 bodoch.

 

 Ak ste zatiaľ neskúsili ani jeden z tých horeuvedených 8 bodov, ste v smut­nom duchovnom stave a mali by ste začať zpy­to­vať svoj kresťanský život a váš proces Spásy. Duch Pána nemu­sí vo vás vôbec žiť, ani praco­vať. Proces vašej premeny nemu­sel ešte ani začať, alebo bol možno zasta­vený v dôsledku ne­ja­­kých príčin. Váš Nový Človek nerastie a neformuje sa. Nebuď­te zastrašení, ani ne­maj­te obavy, je dobré byť upozornený Pánom a vrátiť sa na správ­nu cestu, alebo konečne započať po nej kráčať.

Mali by ste sa začať pýtať sami seba určité dôležité otáz­ky, napríklad: Aký druh semena som ja na tomto svete? Aké ovocie prinášam Pánovi? Má to nejakú podobnosť so Semenom, ktoré Otec zasial na zemi? Produkuje to Druh Človeka na ktorého Otec trpezlivo čaká? Potom je to vaše srdce, čo musí zodpovedať tieto extrémne dôležité otázky. Ono musí. Či už je vaša odpoveď áno, alebo nie, alebo mož­no – váš život na tom závisí. Ak mne neve­ríte, verte Slo­vu Boha, ktoré určuje váš život a budúcnosť.

 

Tento Nový Človek je v nás vytváraný Duchom Božím a tiež našou spoluprácou s Bohom „lebo sme spolupracovník­mi s Bohom...“ (1Kor. 3:9). Duch nám bol poslaný za tým ú­če­lom. Môžete tvrdiť, že nám bol poslaný ako Tešiteľ (Jn. 14:16,17). Máte pravdu, ale to nie je Jeho jediný úkol. Všim­ni­te si predošlý verš, kde Pán hovorí:

„AK Ma milujete, do­držujte Moje Prikázania (Moje Slovo). A (potom) Ja požia­dam Otca..." (Jn. 14:15,16)

 

Pán nemá žiadny úmysel poslať vám Tešiteľa, ak vy nemáte žiadny úmysel dodržiavať Jeho Priká­zania, Jeho Slovo! Tešiteľ nie je poslaný, aby po­te­šo­val našu telesnosť, našu starú náturu, ale aby tešil dušu, ktorá trpí a usiluje sa poslúchať a konať Jeho Slovo! (2Kor. 1:7)

 

My sme vyvo­le­ný­mi podľa predzvedenia Boha Otca v posvätení Ducha ku poslušnosti...“ (1Pet. 1:2) Teda...

 

kto neposlúcha Ducha Božieho a nežije Jeho Slovo, ani nie je ochotný sa učiť Jeho Slovo žiť, nie je vyvo­le­ným! Veríte tomu? Alebo nie?

 

Keď nie sme káz­není Pánom, nepotrebujeme žiadne po­te­šo­va­nie. Duch Svä­tý pozná všetky naše myšlienky, záme­ry a plány a On vždy vie, kedy potrebujeme potešovanie a kedy „duchovný korbáč“. Keď my odmietame Jeho korbáč, On odmieta akékoľ­vek naše potešovanie.

Duch bol poslaný svedčiť o Pánovi Je­ži­šo­­vi, ukázať nám toho Nového Človeka, vybraného, vyvoleného a pomazaného Otcom. (Jn. 15:26) Duch bol tiež poslaný, lebo On „...vás uvedie do každej pravdy... On (ten Duch) Mňa (Ježiša Krista) oslávi, pretože vezme z Môjho a vám to uká­­že.“ (Jn. 16:13-15)

 

Uvádzať vás do každej pravdy, ukazovať vám a svedčiť o Pánovi Ježišovi tiež znamená, že ten Duch (ak na­ozaj žije vo vašej duši) vám vo vašom kaž­do­dennom živote môže ho­voriť, napríklad, nasledovné veci:

„Tento plán nie je zo Mňa, je z teba... Slová, ktoré si hovoril na obecenstve boli tvoje, Ja tak nehovorím... Keď si šiel na to miesto, bolo to tvoje rozhodnutie, ignoroval si červené svetlo, ktoré som ti postavil do cesty... Práve si súdil svojho brata ne­spra­vodlivo, učiň mu pokánie... Ne­odpovedal si tej osobe, preto­že si ura­ze­ný... Dnešného veče­ra si bol pokrytcom... To bol zlý skutok, čo si vykonal... Prečo si luhal v odpovedi na tú otázku?... Tvoj úmysel je veľ­mi sebecký... Toto sú tvoje myšlienky a nie Moje... Mal by si sa ospravedlňiť tomu bratovi, ublížil si mu... Hľadáš svoj cieľ v tejto veci, nie Boží cieľ... Čo si kázal je pravda, ale sám tú pravdu nežiješ... Môžeš sa dobre cítiť o tom, čo si vykonal, ale Ja som zarmútený... Ho­voríš, že čakáš na Pána, pravda je, že Pán stále čaká na teba...“, atď., atď...

 

Tešiteľ bude k vám najprv nepotešujúci ohľadne mno­hých vecí vo vašom živote. On poukáže aj na vaše je­de­nie, pitie, sede­nie, chôdzu, hovorenie, obliekanie sa a na mnohé iné veci, ktoré robíte, pretože Jeho Vôľa sa dotýka každého detailu vášho po­zem­ského života. On tiež posúdi vaše zá­me­ry, myšlien­ky, túžby a iné de­tai­ly vášho života, kto­ré po­tre­bujú Jeho pozornosť! Začne vás utešovať, keď vaša teles­nosť, karnalita, hriešnosť začne horieť na oltári Pána. A keď Duch Svätý nikdy k vám takto neprehovoril, vaše ve­domie môže byť mŕtve, vyprahlé (1Tim. 4:2) alebo môžte byť hluchí a nemáte duchovné ucho, alebo môžte byť príliš pyšní, aby ste boli uvádzaní do hocičo­ho. Môže vás teda Duch Svätý uvádzať do každej pravdy? Vy sami posúďte.

 

My musíme byť uvádzaní do každej pravdy, pretože my ne­poznáme každú pravdu a nie sme si vedomí, ako hovoríme, myslíme, chodíme, sedíme, konáme a aké zámery a dôvody sú v pravde za našími skut­ka­mi, myšlienkami, plánmi. On nás pozná veľmi dobre. Či naozaj chcete poznať seba samé­ho? Či naozaj chcete vedieť, ako sa váš charakter prirovná­va ku Kristovi Ježi­šovi – tomu Novému Človeku vyvo­le­nému Bohom? A či chce­te vedieť, prečo naozaj nechcete vedieť? A či v pravde chcete poznať Boží plán pre vás osob­­ne? Čo Boh od vás očakáva teraz? V Mysli a Vôli Boha nie je pre vás ­postačujúce byť iba vykúpenými, ale musíte sa stať živými časťami Jeho Domu!

 

Pokúsim sa vám to zobraziť na niečom praktickom. Že­láte si postaviť si dom na vašom pozemku a bývať v ňom. To je niečo prak­tické a normálne. Nakúpite teda kopu kame­ňa, tehál, staveb­ného dreva a iných materiálov. Na vašom pozemku máte veľkú kopu materiálu a keď sa na to dívate, ste spokojní a nič viac nepodniknete. Je tak? Ale, kde je váš dom? Musíte začať stavať váš dom, kus po kuse, prezerajúc každý kus, či je správnej veľ­kosti, druhu a kvality.

Boh môže mať na Svojom „pozemku“ celú horu vykú­pe­ných jednotlivcov a keď sa nich díva, On nie je spokojný práve tak, ako vy nie ste spokojní s kopou materiálu na va­šom pozemku. Väčšina Cirkvi je stále „kopou vykú­pe­ných jednot­liv­cov“, ktorí nemajú žiadneho úmyslu, ba ani schop­nosti, žiť jeden s druhým! „Zjednotiť“ vieru a myseľ čo len dvoch veriacich je „pekelná práca“. Neviem, koľkí z vás môžete po­vedať k tomuto faktu „Amen“.

 

Časť môjho povolania Pánom je konať práve túto prácu! Verte mi, že je absolútne nemožné uschopniť čo len dvoch veriacich, aby žili spolu v pokoji, láske a harmónií bez toho, aby boli obaja v ich starej náture ukrižovaní Du­chom Božím! Ste schopní mi toto veriť? Keď vám teda po­viem, že je omnoho ťažší a náročnejší úkol zjednotiť veria­cich, aby prebývali spolu a vbudovať ich do Domu Božie­ho, než ich vykúpiť, mali by ste mi tiež veriť. Preto exis­tujú nedozerné zástupy spasených indi­vi­du­ál­nych osôb... ale málo z ních je ukrižovaných a vbudova­ných do Domu Boha!

 

Tento terajší Súd Domu Božieho je presne pre Jeho účel posúdiť Jeho terajší stav; aká veľká kopa „materiálu“ je stá­le na pozemku a čo je potrebné vykonať, aby celý Dom „súc vhod­­ne pospájaný mohol rásť do Svätého Chrámu Pánov­ho.“ (Ef. 2:21, tiež 1Pet. 2:5)

 

Ten Dom Boží nebude kompletne do­ho­tove­ný pred Prí­cho­dom Pána ako Nášho Ženícha (Mt. 25:6) alebo ako Kráľa krá­ľov a Pána pánov prichádzajúceho ustanoviť na Zemi Krá­ľov­stvo Nebes­ké, (Zj. 19:11-16) čo sú dva roz­diel­ne Prí­cho­dy Pána! Dokončievanie Domu bude pokra­čo­vať, ale Jeho určitá časť reprezentujúca terajšiu Mladu­chu a Man­žel­ku Krista musí byť dokončená teraz a tento Súd je práve pre ten účel Pána–Ženícha.

 

Musím tu vložiť duchovný fakt zo Starého Zákona a po­ve­dať, že Boh vyvolil Izraela, aby bol Jeho ľudom a tiež, aby bol Jeho Domom, kde by On prebýval. Ale oni sa Jeho Domom nikdy nestali. Prečo? Čoskoro po prekročení Čer­ve­­ného Mora odmietli a opo­vrhli Božou disciplínou a káz­ne­ním. Nikdy sa ne­stali Jeho synmi, ale zostali bastardi. (Žid. 12:5-8) Ale Jeho Dom je oku­povaní Jeho synmi a nie bastardami. Pravda?

 

Hovorím to na tomto mieste, pretože Cirkev je v tej istej pozícií. Zástupy veriacich nie sú ochotné znášať Páno­ve kázne­nie, odmietajú ho a ním opovrhujú. Oni si jedine žela­jú „mať dobrý čas a prosperovať“. Dnešná Cirkev je presne zobrazená Samotným Pánom v Zj. 3:17! Preto väčšina veria­cich tam sa nachádzajúcich ne­mô­že dospievať na Jeho sy­nov a dcéry a oku­povať Jeho Dom! Či to vidíte? Veríte to­mu? Pán vyhlásil, že v Jeho Dome Izraela On našiel zprofa­nova­ných a bezbožných prorokov a kňazov. (Jer. 23:11, slov. text chybný a nejasný) Či vskutku veríte, že takéto niečo je abso­lútne nemožné v Jeho Novozákonnom Dome Cirkvi?

 

Pán síce „neodvráti Svoje oči od spravodlivého...“, no ale  „Aj im otvára ucho pre disciplínu a prikazuje im, aby sa odvrátili od neprávosti... Lebo ak neposlúchnu, zahynú mečom  a zomrú  v nevedomosti.“ (Job 36:7-14)

 

A keď nemôžete uveriť alebo si predstaviť, že potrebu­je­te dis­ciplínu a kázeň, potom sa rozpamätajte na svoje deti. Pokiaľ sa s nimi hráte a máte zábavu, všetko je dobré a oni sú také roztomilé a prítulné. Akonáhle ale začnete od nich vyžadovať akúkoľvek disciplínu, okamžite začnú ukazo­vať svoje „pravé farby“, čo je v ich roztomilých malých du­šič­kách, t.j., diabolský charakter, tvrdohlavosť, sebeckosť, zlo­myseľnosť, závisť, nepo­sluš­nosť, arogancia, atď!

 

Prečo si po­tom myslíme, že ako deti Božie sme my roz­­diel­ni? Či sa snáď chováme pred Bohom inak, než naše ne­dis­ci­pli­nované deti? Predtým, než sme vyslobodení, všetci sa chováme rov­na­ko. Pokiaľ sa Boh s nami „hrá“ a žehná nám, my sme dob­rí. Akonáhle nás On začne disciplinovať, zač­ne­me uka­zo­vať naše „pravé farby“. Hovorím vám snáď akési ta­jom­stvá, alebo prav­divé fakty nášho pozemského a tiež du­chov­ného života?

Začínate vidieť, že Boh nemá záujem hrať sa s nami (dospe­lými) na sladké náboženské hry? Toto nikdy nebolo Jeho záujmom, či cieľom. Napokon, nie je na to čas. Po dlhých stá­ro­čiach temnôt, Pán potrebuje našu ochotu prijať od Neho to, čo nám ukazuje, prikazuje, ako nás posudzu­je, vedie a pripra­vu­je pre Svoj Príchod.

 

Načo bolo potrebné, aby prišiel Ján Krstiteľ? Som si cel­­kom istý, že to viete. Aby kričal v pustatine: „Kajajte sa... Pripravte cestu Páno­vi...“ (Mt. 3:1-3// Iz. 40:3)

 

Aj dnes je potrebné to isté – kričať v duchovnej pusta­tine tohto sveta k Cirkvi: „Kajajte sa... Pripravte cestu Páno­vi...“ (viď tiež  Mt. 25:6) Viem, že som tiež jeden z tých malých hlasov povolaných, aby kričali k Cirkvi v jej du­chov­nej pustatine a to aj cez túto knihu. Ten kto má ucho na počutie, nech po­ču­je. (Mt. 11:15; 13:9,43, atď.)

Musíme začať vidieť a rozumieť, čo Boh dnes robí, ako to robí a aký je v tom náš úkol. Evan­jeli­zá­cia nie je všetko! Kázanie Slova Božieho nie je všetko! Je to iba časť Jeho Vôle potrebná pre Plnú Spásu človeka. Zmena našej nátury z tej, čo má Satan do tej, čo má Kristus – to je všetko! Potrebujete poznať samých seba pred­tým, než by ste chceli, či mohli spo­lu­pracovať s Bohom na vy­pra­covávaní a doko­náva­­ní vašej Plnej Spá­sy (Fil. 1:6; 2:12), a aby ste sa tým stali živou časťou Jeho Domu.

 

Mali by sme byť šokovaní, keď sa dozvedáme, čo je v  na­šom srdci a prečo, a tiež, že nemáme silu nič zmeniť na našej starej náture, starom hriešnom stvorení, jedine keď prijmeme svoj kríž a Silu Pánovho Ducha. Musíme si preto uvedomiť nasledovnú pravdu, a síce...

 

ak náš starý človek nie je ukrižovaný a vyme­ne­­ný za Nového Človeka, ktorého Boh stvo­ril pre nás vo svä­­tosti a pravej spravodlivosti (Ef. 4:24), potom musíme zahynúť spolu s našim starým človekom, kto­ré­ho sme milovali viac, než nášho Nového Člo­ve­ka! (Mt. 16:24-26// Mk. 8:34-38// Lk. 9:23-26) Nikdy nemôžeme žiť v Dome Božom – v Kristovi –  v na­šom starom človeku, v starej, hriešnej a neukrižovanej náture. Nikdy!

 

Porovnajte túto pravú Večnú Vôľu Boha, Jeho Slova, Jeho Plánu plnej Spásy s vašími boho­služ­ba­mi, nedeľnými, či sobot­ňaj­šími školami, modli­tebnými, či biblickými stret­nuti­ami, obe­cen­stvami domácich skupín, spo­lo­­čenstvami, a vidzte, či hoci­ktorá časť tejto Vôle Boha je u vás ko­naná, alebo aspoň uvážená a kázaná.

 

Začnime vidieť, uvážme a ro­zumejme tejto základnej pod­­­sta­­te nášho Večného Života v Prítomnosti Nášho Otca v Nebe­siach. On nie je spokojný iba so spasenými jedno­tliv­cami, On musí mať Svoj Dom–Telo Kristovo, Plne spase­ných, dospelých synov Božích a dcéry Božie. Či je to ťažké vidieť?

 

Súhlasím, že je ľahké prísť a sadnúť si vo „vašom“ ko­stole, či modlitebni, hrať a zaspievať si nejaké náboženské piesne, načúvať zaujímavej kázni (ba robiť si aj poznámky do zošita), dať do košíka, či do zvon­če­ka milodar, potom ísť domov spo­koj­ní a veriaci, že všetko je v poriadku! Ale, je Pán naskutku spo­koj­ný? Či sa Jeho niekedy niekto z vás opýtal túto otázku? Opýtal sa niekto Jeho, ako sa ON díva na váš zbor, kongregáciu, spo­ločenstvo, vaše bohoslužby, vašu činnosť? NIE! Ako to viem? Pretože som sám prešiel podobným náboženstvom cez mnohé roky! A vidím tú istú formu náboženstva pokračovať celé tie roky. Aj mne to zobralo hodne času pokiaľ som sa sám začal pýtať Pána také otázky! A On mi odpove­dal, a bol som šoko­va­ný, čo mi ukazoval [8].

Je prirodzené, že my všetci sa začíname učiť niečomu a niekde, a všetci začíname byť vedení do „nejakej pravdy“ a že to mô­že zobrať rok, či dva, aby sme začali niečo vidieť a počuť Pána. Aj ja som prešiel cez moju duchovnú detskú škôlku a ľudovú školu. Naučil som sa mnoho základných právd, zá­kladných faktov, mnoho biblickej histórie a mal som tiež potreb­né spoločenstvo a obecen­stvo.

Ja som naskutku veľmi vďačný mojím predošlým pasto­rom a starším pre moju základnú výchovu a vedenie a spo­ločenstvo, ktoré som v tom čase veľmi potreboval. Ale po­tom za tým, čo ďalej? Potom som bol na svojom, zpytujúc sa... je tu ešte niečo iné, niečo viac? Či toto je všetko?

 

Akonáhle ste obdržali potrebné náboženské informácie, ako­náhle ste boli schopní rozlíšiť Mojžiša od Áarona, Jakoba od Ezava, Naomu od Ester, Petra od Pavla, Kornélia od Piláta, atď., zdanlivo ste dosiahli váš vrchol. Mohli ste si tam posta­viť stan a započať vašu večnú stagnáciu! A hoci sa to môže zdať ne­uve­ri­teľ­ným, predsa, mnohí veriaci robili a stále robia presne to isté. A kto je vlastne na vine? Viete?

 

Po takmer 2.000 rokoch, Cirkev mala byť dospelou a pri­­pra­ve­nou pre Pána a pre Boží Dom. Mali sme byť „syno­via-a-dcéry Boha“ tvoriac Spoločného Nového Človeka v Kristu Ježi­šo­vi, inými slovami, Nové Ľudstvo! Ale my môžeme byť hor­ší, než bola Prvotná Cirkev; detinskejší, ustrašenej­ší, nejed­not­nej­ší, lenivejší, arogantnejší, sebec­kej­ší, nepo­sluš­nejší (hoci aj vzde­­la­nejší), samoľúbejší a, áno, mu­sím to pove­dať... hlúpejší. Božia spokojnosť a Jeho koneč­ný cieľ nemu­sia vôbec byť na našom zozname!

 

Stav Cirkvi Je­ži­ša Krista je dnes veľmi smut­ný: Žiadna disciplína, žiadna autorita, žiadna posluš­nosť Slovu, žiadny správny cieľ, žiadna pravdivá vízia, iba seba-uspo­ko­jovanie a snívanie.

Cirkev totálne zlyhala vo svojom veľmi dôle­ži­­tom povolaní a poslaní v oblasti duchov­ného do­spie­­va­nia znovu-zrodených veriacich!

 

Všet­ci vo Zvyšku to jasne vidia, iní to nemôžu vidieť, až do­kiaľ im Pán nedá duchovný zrak.

 

Preto Pán Sám musí zobrať za ruku každú dušu, ktorá si želá viac, než len to, čo dnešná Cirkev podáva. Nikto iný ne­musí byť naporúdzi dať takej duši viac, než len biblické informácie, nábo­žen­ské predstavenia, alebo emocionálnu zábavu. A tá duša musí potom kráčať s Pánom oddelená od všetkých tých nábožen­ských foriem a predstavení dnešných cirkevných organizácií, kde je „všetko pre každého“. V ro­ku 1969 som počul môjho bývalého letničného pastora, ako na jeho rádiovom vysielaní radil jednému dotazujúce­mu sa poslucháčovi: „Nemusíte chodiť do nášho zboru, hľadaj­te a vyberte si zbor, ktorý vám bude vyhovovať...“ Haló? Boh vie, kde chce mať toho človeka, kde on patrí a nie, kde sa to človeku páči a kde mu to osobne vyhovuje.

 

Či toto nie je úspech síl temna a zla držiac Pánových ľudí v takomto stave?... držiac ich od ich plnej a kompletnej Spásy, ako je to v úmysle a pláne Všemohúceho Boha? Dokonca ich držať v „zóne nebezpečia“, odkiaľ by mohli kle­s­núť zpäť, ba aj zahynúť? Naše srdcia by mali plakať.

 

Či by Boh naozaj dovolil, aby sa niečo takého stalo? Nuž, Boh to dovolil, inak by sa to nestalo! Boh dovolil, aby Jeho vyvolený ľud Izraela zahynul v pustatine čoskoro po ich „Spáse“, t.j., po ich odchode od faraóna (Satana) a jeho kráľovstva a po prechode Červeným Morom. Nie nutne „za­hy­núť na večnosť“ (Rim. 11:26), ale zahynúť v tomto svete (ako bol aj Holocaust). Či Boh zmenil Svoju Myseľ, alebo Vôľu ohľadne vyvoleného ľudu Nového Zákona, Cirkvi? Ani v tom naj­men­šom! Boh sa nikdy nemení. (Mal. 3:6,7)

 

S Cirkvou Ježiša Krista to môže byť horšie, než bolo s Izraelom. Cirkev môže prinášať Pánovi omnoho väčšiu hanbu, než Izrael, ktorý nikdy nebol znovu-zrodený Duchom Božím, ako je Cirkev! Preto Cirkev prejde Veľ­kým utr­pe­ním a svätí budú diablom tiež premožení... čo je typ „kresťan­ského holocaustu-genocídy“! (Rev. 13:7)

 

Chcem sa s vami podeliť o moje hlboké presvedčenie, ako aj skúsenosti o tom, čo Boh dovoľuje a čo my robíme Jemu a väčšinou sme si toho neni ani vedomí.

 

Niekde na minulej stránke hovorím o ľuďoch, čo prídu do ich zboru, sadnú si a všeobecne „berú to poľahko“. Môžu ticho sedieť a načúvať, robiť si poznámky do zošitov, alebo skákať a oslavovať Pána spievajúc, plačúc alebo súc v extáze. Ako som už predtým napísal, bez ohľadu, ako sa ľudia v kongregácií chovajú, nikdy niet záruky, že Duch vykonal nejakú prácu niekde v ich duši – v srdci, mysli, či vôli. A môžem vám povedať veľmi pria­teľ­sky a otvore­ne – to nie je ich vina! Oni zvyčaj­ne robia to, k čomu sú vedení ich vodcami. Či ich vodcovia im dávajú Život Krista alebo iba náboženské vzde­lanie, tony náboženských pred­nášok, spevy zo spev­níka, emocionálne skúsenosti, či nábo­žen­skú zábavu?

Musím preto povedať niekoľko slov o vodcoch, a ja sa do toho zahrňujem (bez seba-vyzdvihovania). My sme prá­ve tak rozdielni v charakteroch, ako sú všetci veriaci v la­vi­ciach, či na stoličkách. Väčšina z nás kazateľov, učite­ľov, či pastorov môže byť spokojná so svojim kázaním. Mož­no, že tam je aj určité okúzlenie ohľadne tém o ktorých káže­me a tiež spôsobu, ako sa oni predkladajú kongregácií. Je to dobrý po­cit, keď môžeme ukázať našu múdrosť zvlášť, keď to pa­suje s niektorými veršami Biblie. Je to tiež dobrý pocit byť si vedomým, že to urobilo veľký dojem na ľudí a oni môžu aj prikyvovať hlavami, alebo nám dokonca tlieskať.

 

ALE, je tam ale, ktoré by sme najradšej zo srdca za­ned­bali. Čo je to? Sú dva základné body, ktoré mu­­síme sta­ro­stli­vo uvážiť v naších srdciach pred Pánom:

 

A)          My môžeme kázať a kázať a kázať a ľudia môžu po­čúvať a počúvať a počúvať, Ale nikto s tou kázanou prav­dou nič nerobí! Vodcovia nevedú svoje „ovečky“, aby konali tú pravdu... (Fil. 4:9) a ovečky sú radi, keď s ňou nemu­sia nič robiť! Ich životy a duchovia neukazujú žiadne pozorovateľné zmeny. Oni intelektuálne môžu chápať uče­nia, kázne, zámery, pravdu... ale ich denný život ne­pre­uka­zuje žiadne zmeny. Predsa však, každý týždeň pri­chá­dzajú pre viac. Ale toto je akoby „stavanie pieskových hra­dov na nábo­žen­­ských plážach“, kde prvá morská vlna všet­ky tie hrady odplaví.

Nuž, dôvod tohoto môže byť dvojaký: a) takí veriaci majú nedoslýchavé uši alebo tlsté srdce (viď tiež bod 2. dolu), alebo b) kázané slová nemajú silu preniknúť „tlstotu starého človeka“ a dotknúť sa jeho nervu. Iba „človek“ ho­vo­­ril a nie Duch Boží, takže, aj napriek možnej správ­nos­ti káz­ne, či posolstva, ľudia neobdržali žiadny život. Uvedo­mu­jeme si následky? Tu sú:

 

1. Akákoľvek nová viera, ktorú ľudia mohli obdržať z  počutia Slova (Rim. 10:17) zostáva mŕtva (Jak. 2:17), ak nie je ona praktizovaná v ich živote! Kázeň mohla uspoko­jiť kurio­­zitu ľudí a túžbu pre nové posolstvá. Ale po rokoch sa môžu v ich srdciach nahromadiť tony mŕtvej (nepoužitej, nepraktizovanej) viery a ho­­cičo mŕtve začne po čase hniť. Či je takáto situ­ácia žiadúca pre veriacich?

 

2. Akékoľvek Slovo prinesené ľuďom kázaním je zvy­čajne uskladnené v „sklade ich pamäti“ ako zaujímavá in­for­­mácia a tam ponechané pre „budúce potreby“. Ale ich srdcia nemu­seli pravdu kázaného Slova uveriť, ako platia­cu na nich samých, na ich vlastnú osobu!

 

Dôkaz je aj v tom, že tá pravda nevy­pro­dukovala žiad­nu sku­točnú, živú vieru a teda žiadny sku­tok! Ale čím viac pravdy sa takto akumuluje a neverí v ich srdciach, tým väčší súd príde na takých ľudí! (Jn. 12:47,48// Lk. 10:16) Boh nám nedáva Svoju Pravdu nadarmo a nehá­dže Svoje perly pred, nuž... prečítajte si Mt. 7:6. Výsledkom je duchov­ná stag­­nácia, tlsté (nereagu­júce) srdce, uši ťažké na poču­tie, oči zažmú­re­né (Mt. 13:15), aby nevi­de­li, apatia, letar­gia, poma­lá zkaza, duchov­ná smrť... hoci ino­ke­dy, tí istí veriaci mô­žu ská­kať, osla­vovať Pána, hovoriť v jazy­koch alebo spievať krásne duchov­né hymny.

 

B)      Vieru našej kongregácie, skupiny, zboru, spoločen­stva, rádio, či TV po­slucháčstva môžeme budovať na našej múdrosti a intelektuálnej ob­rat­nosti alebo rečníckych schop­nos­tiach. Ale Pavol píše zo svojich skúseností: „Aby vaša viera nestála na ľudskej mú­drosti, ale v moci Božej.“ (1Kor. 2:5)

 

Čo to znamená? Ako to môže zruinovať naše inak zna­me­nité kázanie, alebo ho urobiť neplodným? Podľa mojej vie­ry a skúse­nos­tí s Pánom, sú tri body, ktoré môžu zruino­vať naše kázanie, alebo ho urobiť neplodným. Ste ochotní uvážiť tieto body spolu so mnou? Sú to nasledovné tri body.

 

1.       Naše kázanie nemusí brať do úvahy celú, plnú pravdu, iba čias­točnú pravdu. Čiastočná pravda neprivádza Ducha Pánovho do žiadnej akcie! Čiastočná pravda (tzv. „polo-pravda“) sa dá prirovnať ku hovoreniu v jazykoch bez inter­pre­tácie. Alebo je tiež ako „trúba, ktorá vydáva neistý zvuk, a teda, kto sa pripraví na bitvu?“ (1Kor. 14:8)

 

V čiastočnej pravde obyčajne chýbajú základné prísady, kto­ré ju robia celistvou pravdou, ktorá je potom silná, ostrá, rýdza a v každom smere nepopierateľná. Ona vždy zahrňuje aj sladkú, aj horkú pravdu, tú, čo ľudia majú radi a tú, čo ľudia nenávidia. Boh nie je diplomatom, ale mnohí kazatelia sú, alebo oni môžu veľmi ľahko byť.

 

Mnohí sa radi nechávajú obdivovať a schva­­­lovať od ich ovečiek, žela­jú si podržať si všetky oveč­ky, ba zväčšiť stádeč­ko, ak je to možné. To môže byť jedna zo skutočných prí­čin, prečo vy­nechávajú, obchádzajú alebo zanedbávajú horké pravdy a pro­pa­gujú iba sladké pravdy.

 

2. Čiastočná pravda hovorí ľuďom, čo musia prestať ro­biť a čo musia začať robiť. Ale nikdy im nepovie AKO! Keď som teda vysvetľoval Písmo mojím bratom a sestrám a pove­dal som im, aby prestali robiť toto, či hento, úprimne som veril, že oni to prestanú. Ha, ha, ha! Ako vidíte, aj ja som bol naivný a snívajúci. Ak by kresťanstvo mohlo takto fun­g­o­vať, už sme mohli všetci byť dávno v Nebi. Pán mi musel ukázať jednoduchý fakt, ktorý je tento:

 

Veriaci nie sú schopní konať, čo im je povedané, či kázané z kazateľne, aby konali! Vo svojej teles­nos­ti, hrieš­nej náture nemôžu oni vyko­nať absolútne nič, lebo ona najprv musí byť zničená, ukri­žo­­va­ná.

Pán nikdy neuschopní ich starého člo­veka aby ko­nal, čo im my v celej prav­de, v celom našom chápaní, v celej našej úprim­nos­ti a v celej našej viere môžeme pove­dať alebo kázať z kazateľníc!

 

My teda pokračujeme v kázaní, ako keby sily temna a zla ne­exis­tovali; ako keby hriešna nátura vo veriacich bola ho­tová odísť na ich modlitbu, či túžbu; ako keby ľudia len čakali na naše inštrukcie a boli dychtiví ich uskutočniť v mo­mente, kedy sa vrátia domov z  bohoslužieb. Hoci nie­ktorí z nich by snáď aj boli dychtiví, veľmi rýchlo by zistili, že ich dobre myslená horlivosť pri­nesie nulové výsledky. Či to nevidíme? Či to naskutku ne­sku­sujeme? Tiež prosím, aby sme nezamieňali a neplietli pozemské úspechy s du­chov­ný­mi úspechmi od Pána.

 

3.           Tá najšokujúcejšia zvesť, ktorú Pán mal pre mňa a má tiež pre vás je, že Satan koná presne to isté! On sa pretvára na anjela svetla (2Kor. 11:14) a káže polovičné prav­dy! (to znamená, lži+pravdy) On začal s polo­vič­ný­mi pravdami už v Raj­skej Zá­hrade, keď podviedol Evu hovo­riac k nej aj lož (1M. 3:4) aj pravdu. (1M. 3:5) A Satan s tým pokračuje, keďže mal s tým taký úžasný úspech a keďže on vie, že týmto spôsobom ľudia nikdy neurobia, čo ma­­jú uro­biť a nikdy nedosiahnu, čo ma­jú do­siah­nuť! Oni sa perma­nent­ne usadia do formy „slad­kého-a-pokojného“ ná­bo­žen­stva a „sladkého-a-pokoj­ného“ sebakla­mu, ilúzie, blu­du, fa­loš­ných predstáv. A to je naozaj presne, kde Cirkev dnes je! Nevedomosť je rozkošou... a mnoho vedomostí a múdrosti zvyšuje zármutok a bolesť. (Kaz. 1:18)

Či sme vpravde schopní prehltnúť túto pilulku od Pána? Tá pilulka by efektívne odstránila duchovnú slepotu, ktorá sa usadila v Cirkvi Ježiša Krista a je to čiste diabolská práca podvodu. Je satanská a pracuje pre Satana veľmi úspešne. (2Kor.4:3,4 platí tiež na “neveriacich veriacich”) Po mnohých rokoch my stále nemu­sí­me byť schopní vní­mať, napríklad, že v „našom kostole, zbore, kongregácií“ sa vlastne nič ne­zme­­nilo a že to iba vyrástlo na náboženský kolo­toč, aby nám pomohol „udržať si“ aspoň naše Vykúpenie.

Pán vyhlásil, že prišiel, aby „zničil diela diablove“. (1Jn. 3:8) Ako ich Pán zničil? Zničil ich cez kázanie pravdy? Nie! Zničil ich cez zázraky uzdravenia, kriesenia mŕtvych, nasý­tenia zástu­pov, či chodenia po vode? Ani to nie! On ich predsa zničil na Svojom Kríži!

 

Či my ničíme diela diablove kázaním prav­dy? Nie! Či ich ničíme zázrakmi uzdravenia, kriesenia mŕtvych, alebo inými pozoru­hod­ný­mi skutkami? Nie! Či ich ničíme kriča­ním, potením sa, skákaním, tancovaním, presvedčova­ním alebo inými fyzic­kými výkonmi? Nie! Či ich tiež ničí­me na svojích krí­žoch? Čo veríte? Ja verím, že...

 

bez jeho kríža, niet pravého kresťana. Bez Kríža Ježiša, niet pravej Cirkvi. Niet ani pravej služ­by, ani pravého služobníka Kristovho, ani pra­vého veriace­ho v Kristovi, ktorý nebol nikdy ukrižovaný.

Toto je absolútna podstata nášho kresťanstva.

 

Apoštol Pavol vyjadruje túto pravdu jasne a výrečne v nie­kto­rých svojich listoch Cirkvi, napríklad:

„Lebo som sa rozhodol nepoznať ničoho medzi vami, okrem Ježiša Krista, a to Toho Ukrižovaného.“ (1Kor. 2:2)

 

A Galaťanom píše tiež veľmi jasne:

„A , ktorí patria Kristovi ukrižovali svoju teles­­­nosť (karnalitu, starú, hriešnu náturu) s jej vášňami a žia­dos­ti­vosťami." (Gal. 5:24)

 

, čo patria Kristovi (znovu-zrodení veriaci) ukri­žo­vali svoju telesnosť! Či vy – čitatelia tejto knihy,  znovu-zrodení to kresťania – či vy ste už ukrižovali svoju telesnosť? Alebo ste ešte ani nezačali? Ako od­poviete Pánovi?

TY, drahý čitateľu a pria­te­ľu, ak naskutku patríš Kristo­vi, ty musíš ukrižovať tvoju teles­nosť! Boh nepoloží tvoj kríž na teba, ty si ho musíš vziať rozhodnutím svo­jej slobod­nej vôle! (prosím, čítaj: Mt. 16:23-27 + 26:42// Lk. 9:23-25 + 22:42)

 

Toto nie je môj návrh pre teba, toto je Slovo Boha pre teba. Pán ťa uschopní to urobiť, ale neurobí to bez teba!

Či veríš tejto Pravde? A ak ešte nepatríš Kris­tovi, môžeš, a to uve­re­ním v Neho ako v Spasiteľa, pokaja­ním sa Jemu a vy­zna­­ním Jeho Mena a budeš spasený. Potom sa nechaj po­krs­tiť vo vode (pono­re­ním) a dostaneš dar (Moci) Jeho Ducha a budeš stáť na začiat­ku tvojej cesty do Kráľovstva Nebes­kého. Nezú­faj, stále je čas urobiť, čo potrebuješ uro­biť, teda: otvoriť Mu srdce a ústa a pokračovať v ich otváraní pri kráčaní do Kráľovstva... To je všetko!

 

Chcem priniesť ďalšie Slovo Božie do môjho posolstva o tej­to extrémne dôležitej téme, ktoré nám Pán ukazuje. Pán tu hovorí priamo ku Svojím budúcim apoštolom:

„Ten, kto verí a JE pokrstený BUDE spasený; ale ten, kto neverí BUDE zatratený.“ (Mk. 16:16(35), slov. text je nepresný)

 

Pán nehovorí: „Ten, kto verí a JE (teraz) pokrstený JE spa­se­ný.“ Nie, On hovorí: „Ten, kto verí teraz a je pokrs­te­ný terazbude spasený,“ pretože dostane dar Ducha bez ktorého jeho Spása nemôže byť ani započatá, ani ukončená. (Sk. 2:38) Pán sa díva na celý budúci potrebný proces Spásy, ktorý stojí pred novovercom. Keď zlúčime toto Slovo so Slovami citovanými hore, Pán nám v jadre hovorí nasledovnú pravdu o našej Spáse:

 

uverením a pokrstením ešte nie sme spasení! Sme vykúpení, patríme Bohu, máme V Kristovi Život večný a budeme spasení! A my budeme spasení AK budeme pokra­čovať v konaní Vôľe Nášho Otca, ktorý je v Nebesiach tak, ako On vyžaduje vo Svojom Slove. Boh nepotrebuje ľudí s väčším náboženským vzdelaním, On potrebuje NOVÝCH ľudí s novým duchom, novou dušou a novým telom.

Táto Pravda môže zmeniť celý koncept vaších teraj­ších kresťanských presvedčení, nádejí, túžob a očaká­va­ní! Uvážite ju vo vašom srdci?... alebo sa budete stále pridŕžať svojích starých presvedčení?

 

Či veríte tejto pravde vo vašom srdci a overíte si to v Slo­ve Bo­žom? Alebo si to overíte iba vo vašom myslení a pocitoch alebo s tým, čo ste doteraz počuli? To ja veru ne­viem, ale overte si to najprv v Slove Božom a potom aj vo svojom vedomí.

 

Nemajte voči mne nenávisť preto, že vám prinášam Prav­du od Pána Ježiša, ktorá vás môže zachrániť od pekla a záhuby a doviesť vás do Neba... aj váš dom. (Sk. 16.31 – keď je napísané: „Uverte v Pána Ježiša...“ to tiež znamená, „Uverte v Jeho Celé Slovo“)

Ak by váš život nebol dôležitý pre Pána (a pre mňa), nikdy by som nebol býval vedený napísať túto knihu, plýt­vať mojim časom a peniazmi na písanie, editovanie, tlače­nie, aj na poštovné. Ale preto, že Pán sa stará, Jeho Duch spô­so­­bu­je, že aj ja sa starám, preto posielam túto Pravdu Jeho Slova VÁM. Ak ju odmietnete, budete ako pohani. Boh im ponú­kol Svoju Spásu – a oni ju odvrhli.

 

Preto, všetci pohani idú do pekla bez akejkoľvek nádeje sa niekedy vrátiť zpäť, alebo zmeniť ich situáciu. A práve tak, ako naša Spása nie je veľmi zjavná po našom uverení a pokrstení, práve tak ich zatratenie a večná záhuba nie je zjavná po ich neuverení a odvrátení sa od Boha a Jeho Milosti. Fakticky, tí spasení a tí zatratení sa môžu miešať spolu v tomto svete, aj v Cirkvi, a môžu byť nerozlíšiteľní. Ale toto nie je vlastne môj problém, môj problém je s nami, znovu-zrodenými kresťanmi, budúcimi kráľmi a kňazmi Bohu a Nášmu Otcovi. (Zj. 1:6)

 

Aké bude vaše rozhodnutie? Podľa mojej viery a hlbo­ké­ho presvedčenia, mali by ste...

 

...prestať uvažo­vať, či Boh uspokojuje VÁS, vaše nádeje, vaše želania, vaše očakávania alebo vašu vôľu, a...

...začať uvažovať, či vy uspokojujete BOHA, Jeho Vôľu, Jeho Slovo, Jeho želania, Jeho očakávania a Jeho podmienky pre vašu Plnú Spásu a Život Večný, ako sú oni jasne opísané v Jeho Svätom Slove.

 

Urobíte to?


KAPITOLA  5

 

UZÁVER

 

Ako by mala byť táto kniha ukončená? Povediac jedno­du­cho: „Berte ju, alebo nechajte ju“? Ja by som dal prednosť pove­dať: „Berte ju, znova ju prečítajte, uvažujte nad ňou, prineste ju pred Pána a buďte požehnaní a nenechávajte ju!“ Toto je, napo­kon, ten istý výber, ktorý Boh predostiera pred Svoj vyvolený ľud hovoriac:

 

„Hľadže, Ja (tvoj Boh) som dnes pred teba predložil život a dobro, a smrť a zlo;... Za svedkov volám dnes proti vám nebesia i zem, že som ti predložil životsmrť, požehnania i kliatby; Preto (ty) vyvoľ si život, aby si aj ty, aj tvoje semeno mohli žiť.“ (5M. 30:15,19(36), slov. text je nejasný)

 

Predtým, než poviem hocičo iné, musím deklarovať jed­no­duchý fakt týkajúci sa nášho výberu. Boh by nás nikdy ne­žiadal vybrať si z niečoho, čo by sme nepoznali, nevideli, nevnímali, nerozumeli a o čom by sme neboli schopní uro­biť inteli­gent­né rozhodnutie. Preto, každý z nás pozná roz­diel medzi životom a smrťou, dobrom a zlom a teda nebu­de­me mať pred Bohom žiadne výhovorky týkajúce sa nášho výberu.

 

Neverím, že by som vás mal úpenlivo prosiť, žobrať, aby ste uverili a prijali pravdy Slova Božieho citované a diskutované v tejto knihe. Prečo? Pretože vaše srdce vie a odpovedá vám spon­tán­ne počas vášho čítania. Vaše vedo­mie, ak žije, tiež vie a hovo­rí k vám počas vášho čítania. Takže, až doteraz ste buď uverili a prijali, alebo neuve­ri­li a odmietli. Nikto nezostal neutrálny. A ja nemám moc nad tým vnútorným hlasom a rozhodovaním vašej duše. Ani Sám Boh nezamietne vaše rozhodnutie, hoci On má moc vplývať na vás a tiež vám ukázať skutočné dôsledky vášho roz­hod­nutia. Prečítajte si 30. kapitolu Piatej Knihy Moj­­ži­šo­vej (Deuteronomia) a obdržíte správny zmysel toho Slova Božieho pre seba samých.

 

Tiež je celkom jasne napísané, že :Ten, kto verí v Syna Božieho má svedectvo sám v sebe; kto neverí Bohu (Jeho Celému Slovu) ten Ho urobil luhárom; pretože neuveril svedectvu, ktoré Boh dal o Svojom Synovi (Novom Člo­veku).“ (1Jn. 5:10)

Ak ste teda v srdci uverili pravdy Písma prezentované v tejto knihe, máte svedectvo sami v sebe a nikto vás o tom ne­mu­sí pre­sved­čovať. A keď ste neuverili, máte práve tak isto sve­dectvo sami v sebe, že ste neuverili a nikto vás nepre­sved­čí o opaku.

 

Pre tých veriacich, ktorí hovoria, že nemôžu konať to, čo Slovo hovorí, ja poviem, že hovoríte absolútne správne, ale sú­čas­ne aj absolútne nesprávne! V sebe samých nemôžete robiť nič z toho, čo je napísané, tu máte pravdu. Ale rád by som vás veľmi po­vzbu­dil a predložil pred vás ďalšie Slovo Božie, ktoré určite bolo životne dôležité v ži­vo­­te každého Premožiteľa, ako aj v mo­jom vlastnom živote a kto­ré hovorí:

„Ja zvládzem všetko cez Krista, ktorý ma posilňuje.“ (Fil. 4:13// Mt. 14:28,29) Pre celé zástupy kresťanov je toto, nanešťastie, zase iba teória na papieri!

 

Dám vám teraz Slovo Božie, ktoré jasne ukazuje obraz bu­dúc­­­nos­ti a čo sa bude diať so znovu-zrodenými kresťan­mi, ak budú fyzicky žiť a vidieť tieto prichádzajúce uda­los­ti. My všetci máme len dva výbery:

a) rozhodneme sa pokračovať v uspokojovaní seba sa­mé­ho a podržať v sebe to, čo Boh nenávidí a zničí, alebo

b) rozhodneme sa v srdci uspokojiť Boha a premôcť v sebe samom to, čo Boh nenávidí a zničí.

 

U prvého výberu nemusíme nič podnikať, ani nič meniť, stačí pokračovať, ísť a konať to, čo sme doposiaľ ko­nali. Máme slobodu neveriť a zanedbať, čo nám všetkým Pán dá­va vo Svo­jom Slove a Súde (tiež na stranách tejto knihy).

 

V tom momente, keď sa v srdci rozhodnete začať krá­čať po úzkej ceste, projektovanej a pred vás postavenej Bo­hom (Žid. 12:1// Mt. 7:14), ktorá je to jediná cesta, čo vedie do Krá­ľov­stva a Života, Pán vás začne posilňovať podľa potre­by, aby ste boli schopní po nej kráčať. Ja svedčím o tejto prav­de z mo­jích osob­ných skúseností s Pánom. Ja som potre­­bo­val Jeho silu a po­sil­ňo­va­nie pre každý krok tej cesty, hoci som nik­dy neve­del, ani nerozumel, ako to vlastne Pán robil. Ja som to iba zaku­soval. A ja budem potrebovať Jeho posil­ňo­va­nie na celú tú cestu, až do jej konca.

 

Takže, nekráčam samotný, ale so Sprievodcom, ktorý pozná každý krok tejto cesty, lebo Sám ju prešiel a pre­mo­hol Sám Seba. Toto je základom pre sľub Pánov, kde On hovorí nám, ktorí sme to povolaní podobne premôcť:

„Tomu, kto premôže dám sedieť so Mnou na Mojom Tróne, ako som i Ja premohol a sadol si s  Mojím Otcom na Jeho Tróne.“ (Zj. 3:21)

 

Toto Slovo mi nebolo nikdy kázané a vysvetlené v žiad­nej cirkvi, či zbore a pokiaľ sám viem, ani nikomu inému v žiadnej inej náboženskej organizácií, či denominácií.

 

My všetci, ktorí silou Pána a Jeho starostlivým vedením krá­ča­me na úzkej ceste, sme v tomto čase Zvyškom podľa vyvo­le­nia milosti. (Rim. 11:5) Premáhame nielen peklo, ale tiež svet a napokon tú najťažšiu časť – starú náturu, starých seba samých. A radujeme sa, pretože Pán práve tak isto premohol svet aj peklo. (Jn. 16:33(30) , slov. text opäť nepresný)

 

 

*        *        *

 

To, čo som prezentoval v tejto knihe je pravda ohľadne Nového Človeka, Nového Stvorenia, ktoré prichádza veľmi skoro, ako aj ohľadne starého človeka, Starého Stvo­renia, ktoré bude zničené veľmi skoro.

Tiež som uviedol aspoň niektoré skutočnosti, ktoré som zažil v Cirkvi Ježiša Krista a ktorých som sa spolu s Kris­tom stal svedkom za posledných 36 rokov. Obraz sa zhor­šu­je tak, ako sa približujeme k najdôležitejšej udalosti v zá­ve­reč­nej etape histórie človeka vládnuceho samému sebe.

 

Tá udalosť je Príchod Pána Ježiša Krista, ako Ženícha pre Svoju Nevestu, (Mt. 25:6) čo nie je celá Cirkev! Táto Ne­ves­ta, Mladucha sú múdre panny (Mt. 25:1-12), Zvy­šok z Cirkvi, Premožitelia z Cirkvi, ktorí milujú Pána a Pán miluje ich (Zj. 3:9,10), Prvo­plody, Muž-chlapec (Zj. 12:5), Panna Šulamitka. (P.Šal. 6:9; 7:1) Teda, nie sú všetci Mla­du­chou, čo sú z Cirkvi! Toto je po­dobné (v negatívnom po­rov­na­ní) tým, ktorí nie sú všetci Izraelom, čo sú z Izraela. (Rim. 9:6) Veria­ci, ktorí formujú teraj­šiu Mladuchu Krista sú jedinou silou, kto­­rá dnes stojí v ceste anti­kristovi a jeho seba-zjaveniu, až do času, kedy oni bu­dú vzatí zo zeme, čo znamená, unesení. (2Tes. 2:6,7)

 

Tento Únos Nevesty z Cirkvi teda príde predtým, než ten syn zatratenia bude zjavený svetu. (2Tes. 2:8,9// Zj. 3:10; 12:5) Toto bude nasledované se­dem ročným obdobím Utrpenia. Väčšina Cirkvi pôjde pria­mo cez toto Utrpenie, až do poslednej, t.j., sied­mej trúby, tretieho „beda“, kedy bude unesená, „zožatá“. (Mt. 24: 2-31// Zj. 11:15; 14:14,15// 1Kor. 15:23,51, 52// 1Tes. 4:15-17)

Potom bude nasledovať sedem čiaš plných hnevu Božieho (Zj. kap. 16), ktoré ale nie sú určené pre znovu-zro­de­ných veria­cich, ktorí sú pod Krvou Baránka. (1Tes. 1:10; 5:9, viď tiež Mt. 3:7// Rim. 2:5-11; 5:8,9// Ef. 2:3; 5:6,7// Kol. 3:5-12, atď.) Pán až potom, po siedmych čašiach hnevu Božieho, príde na zem so Svojou Mla­du­chou, aby usta­no­vil Kráľov­stvo Nebeské na zemi. (Zj. 19:11-16; 17:14// Mt. 20:16; 22:14, atď., viď viac neskôr)

 

Všetky tieto horeuvedené udalosti sa môžu odohrať v rámci budúcich 24-27 rokov! To tiež znamená, že Únos Nevesty sa môže odohrať kedykoľvek odteraz a v rámci budúcich 17-20 rokov, čo je o sedem rokov menej! Toto nie je moje proroc­tvo, ale je to moje duchovné vnímanie po mnohoročnom štú­diu pro­roc­tiev, ich znamení a ich chápaní v mojom srdci a nie v hlave. Vedomý som si Slova v Mk. 13:32.  Ja ale ve­rím a viem sám v sebe, že hoci nebudeme vedieť ten deň a tú hodinu“, ale bude­me vedieť „ten rok, možno, že aj ten mesiac“. Každá nevesta obyčajne cíti, vnútorne vníma „blízkosť“ príchodu jej ženícha... práve tak, ako aj ženích to vníma. (napr. Mt. 24:33)

 

Nuž, takto blízko naozaj sme ku koncu éry ľudskej vlády a k usta­no­ve­niu Kráľovstva Nebes­kého s Kristom vlád­­núcim z trónu Dávi­dov­ho v Jeruzaleme. A my s Ním budeme vlád­nuť tisíc rokov. (Zj. 20:4) Napokon, po tých tisícich rokoch príde Posledný Súd (Zj. 20:11-15), Nová Zem, Nové Nebo a Nový Jeruzalem. (Zj. 21:1,2,10-21)

 

Toto sa zdá byť vhodné miesto, aby som tu predniesol pred Cirkev ďalší šok, čiže, ďalšiu pravdu zo Slova, ktorá do­teraz musela byť tajomstvom, keďže som ju nepočul za ce­lého môjho kresťanského života.

Cirkev čaká na „Druhý Príchod Krista“. Či môžem pokorne poznamenať, že Cirkev minula Jeho Druhý Príchod zhruba o 2.000 rokov? Či môžem tiež pokorne dodať, že sú štyri Prícho­dy Spasiteľa a Pána na túto zem? Uverili by ste tomu? Nuž, tu je Slovo Božie pre vás, aby ste sami videli a posúdili.

 

Boh, Náš Stvoriteľ, prisúdil na túto zem číslo „4“; sú štyri ročné obdobia, štyri svetové strany, štyri ramená rieky, čo vychádzala z Edenu (Raja – 1M. 2:10-14), sú štyri vetry a štyri „rohy“ zeme. (Zj. 7:1) Ba aj Archa Zmluvy (Kristus) bola nosená na štyroch zlatých obručiach. (2M. 25:12) Preto Spasiteľ a Pán prichádza štyri krát na túto zem. Prvý krát prišiel v Betle­he­me. Hneď po Svojom Zmŕtvychvstaní a po Svojom príhovo­re ku Márií (Jn. 20:16,17), Pán vystúpil ku Svojmu Otcovi, aby obdržal z Jeho rúk knihu zapečatenú siedmimi peča­ťa­mi. Objavil sa v prostriedku Trónu, a hľa, tam „...stál Baránok, akoby (čerstvo) zabitý...“ (Zj. 5:1-7). A toho istého dňa sa On vrátil na zem, aby navštívil Svojích ustrašených učeníkov. (Jn. 20:19) TOTO bol Druhý Príchod Pána!

 

Tretí Príchod sa má čoskoro udiať, kedy On prichádza ako Ženích pre Svoju Mladuchu (čo sú múdre panny). (Mt. 25:6-12) Napokon Jeho Štvrtý Príchod je ten, kedy prichádza so Svojou armádou na konci Obdobia Utrpenia, aby ustanovil Kráľovstvo Nebeské na zemi. (Zj. 19:11-16) Keď bude Cirkev všeobecne unesená pri poslednej, siedmej trúbe (čo bol predpokladaný Druhý Príchod), Pán nepríde na zem, ale veriaci Ho stretnú v po­ve­trí. (1Kor. 15:52// 1Tes. 4:17)

Či toto horeuvedené prekvapuje vašu vieru? Ak áno, potom aj vaša naozajstná budúcnosť vás asi veľmi prekvapí.

 

<><><><><><><><><><><><><><><><><> 

 

Práve, ako píšem túto knihu, prišla zvesť z Juhovýchod­nej Ázie opisujúca hroznú katastrofu a ľudské utrpenie spô­sobené silným zemetrasením a následnou prílivovou vlnou (tsunami) blízko ostrova Sumatry a to 26.decembera 2004. Vlna zasiahla mnohé pobrežné krajiny až po Východnú Afri­ku a spôsobila nespočetné tisíce mŕtvych a nezvestných a zničila veľké pobrež­né oblasti s mestami a dedinami. Ja sa nechcem rozpisovať o tej­to udalosti, iba sa s vami podeliť o vieru prijatú od Pána týkajúcu sa tejto neobyčajnej kata­strofy takmer biblických proporcií.

 

Pán nám ukazuje Svoje Slovo (Žid. 12:26, tiež Mt. 24:7) aby sme videli a chápali, že toto je akoby „pred­znamením“ tra­se­­nia zeme, ktorého intenzita sa zvyšuje. Pán začal triasť zemou prá­ve tak, ako aj Jeho Domom a  to presne podľa Svojho Slova. Faktic­ky, táto katastrofa je „malou ukážkou“ toho, čo sa bude diať počas druhej trúby Utrpe­nia, kedy jedna tretina mora sa premení na krv, a tretina všetkých živých tvorov v mori zahynie, a tretina všetkého ľodstva bude zničená. (Zj. 8:8,9) A počas druhej čaše, všetky moria sa premenia na krv podobnú krvi mŕtveho človeka, a každý živočích v moriach zahynie! (Zj. 16:3)

 

Priatelia moji, Slovo Božie sa vyplňuje pred našími očami a nepochybne poukazuje aj na iné pravdy, napríklad: „Viď teda dobrotu aj prísnosť Božiu!“ (Rim. 11:20-22)

 

<><><><><><><><><><><><><><><><><> 

 

Podobne, ako v mojích predošlých písomnostiach, aj v tejto knihe som bol na­smerovaný Duchom Pánovým pred­ložiť tú časť pravdy, ktorá nie je kázaná, učená, či vysvet­ľo­vaná v žiadnej potrebnej hĺbke, šírke, dĺžke a výške. (Ef. 3:17,18)

Veriaci sú takto silami temna a zla držaní v hlbokom pod­vo­de a v temnotách a veľmi málo služobníkov Božích sa o to stará. Krv miliónov bude čochvíľa vyžadovaná z rúk tých, čo boli povo­laní starať sa, ale sa nestarali. (Ez. 3:18-21) Je to srdcervúca situácia. Naozaj potrebujeme ďalšieho Jeremiá­ša, aby nad nami lamentoval v týchto posledných rokoch.

 

Napriek tomu verím, že existujú veriaci, ktorí začnú, ale­bo budú po­kračovať v borení sa za cenou vysokého po­vo­lania Božie­­ho na ich životy (Fil. 3:14) a to nielen kvôli sebe, ale aj kvôli mnohým ich bratom a sestrám.  Nebudú vy­hľadávať jedine seba-uspo­kojenie a pochvalu od ľudí, ale Božie uspokojenie a po­chva­lu. Ak bude potrebné, „odseknú si ru­ku, či nohu, či vylúpnu si oko“, aby sa dostali do Krá­ľovstva Nebeského. Či tomu veríme? Či tomu rozumieme? Pozrime sa teda ešte na jedno Slovo Božie súvisiace s Krá­ľovstvom nebeským a naším vstu­pom do neho.

 

Ako sme už ustanovili, žiadny veriaci nevstúpi do Krá­ľov­stva Nebeského len preto, že uveril v Spasiteľa, je zno­vu-zrodený a pokrstený alebo tam vstúpi náhodou, či ako­­si auto­maticky. Ak uverenie, krst vodou a odpustenie hriechov je všetko, čo v kresťanstve potrebujeme, potom načo sú nám ďalšie nespočetné pasáže Písma rozširujúce pravdivý obraz ďaleko za hranice sta­no­vené človekom? Táto „ľudská verzia“ Spásy mohla byť napí­sa­ná na jednej stránke Biblie! Potom pre koho a za akým účelom sú tam tie stovky ďalších strán a ďalších skutočností?

 

Fakt, ktorý chcem, aby ste uvážili a videli jeho realitu, je Slovo Nášho Pána hovoriace:

 

„A keby ťa pohoršovala tvoja ruka, odtni ju; lepšie ti je vojsť do Života zmrzačenému, než aby si mal dve ruky a šiel do pekla, do ohňa, čo nikdy nebude uhasený. Kde ich červ (stará hriešna duša) nezomiera a oheň nehasne.

A keby ťa pohoršovala tvoja noha, odtni ju; lepšie ti je vojsť do Života krívajúcemu, než aby si mal dve nohy a bol hodený do pekla, do ohňa, čo nikdy nebude uhasený. Kde ich červ nezomiera a oheň nehasne.

A keby ťa pohoršovalo tvoje oko, vylúp ho; lepšie ti je vojsť do Kráľovstva Božieho jednookému, než aby si mal dve oči a bol hodený do ohnivého pekla. Kde ich červ ne­zo­miera a oheň nehasne.

Lebo každý bude osolený ohňom a každá obeta bude osolená soľou.“ (Mk. 9:43-49// Mt. 18:8,9)

Nuž ale! Či niekedy niekto kázal alebo vysvetľo­val toto Slovo Nášho Pána vo svojom zbore, kongregácií, či spo­lo­čenstve? Naozaj? Ja som nikdy nepočul toto Slovo ká­zať, ba ani spomenúť, čo len raz v celom mojom živote.

 

A ďalej, Pán tu nehovorí k pohanom a nedáva im výstrahu – oni sú už prekliati do pekla bez ohľadu na to, koľko rúk, či nôh si odseknú a koľko očí vylúpnu! Viďme, že Pán tu varuje Svojích dvanástich učeníkov! (Mk. 9: 35) A keď On varuje budú­cich dvanástich Apoš­tolov, potom zaiste varuje celú Cirkev a každého kresťana!

 

Čo tieto drsné Slová Nášho Pána pre nás dnes naozaj zna­menajú? My vieme, že kedykoľvek Pán hovorí, platí to v každom čase a pre každého veriaceho. Je preto viac, než želateľné ve­no­vať našu celú pozornosť tiež tomuto Slovu Nášho Pána a hľadať jeho pravdivý význam. Náš život a ko­nečný osud záležia na uve­re­ní Jeho každého Slova, včítane toho horeuvedeného. Uvážme teda to horeuvedené Slovo Božie.

 

Za prvé, Pán tu hovorí celkom jasne a doslovne o pekle a „ohni, ktorý nebu­de uhasený“. Pán opakuje fakt, že oheň nebude uhasený, tri krát, aby naozaj nikto z nás neminul túto životne dôležitú realitu. Potom Pán tri krát opakuje, že „ich červ nezo­mie­ra“, čo potvrdzuje, že naša duša je nesmr­teľná, či je ona svätá, alebo hriešna.

Ľu­dia po smrti neprestanú existovať, ale budú vedome trpieť v plameňoch na veky vekov bez toho, aby niekedy zhoreli. (viď tiež 2M. 3:1-3) Ich „červ“ znamená ich starú hriešnu dušu ovlá­da­nú starým hriešnym živo­tom, satanským charakterom, ktorý oni žili a nikdy nezapierali.

 

Za druhé, Pán hovorí symbolicky o „odseknutí“ ruky, či nohy alebo o „vylúpení“ oka. Naša ruka nás „pohoršuje“, keď to, čo robíme, pohoršuje Ducha Pánovho a Jeho Slovo! Naša noha nás „pohoršuje“, keď ideme na miesta, alebo kráčame cestami, kde by nás Duch Boží nikdy neviedol a kde je On pohoršený. Naše oko nás „po­horšuje“, keď sa díva na veci, ktoré pohoršujú Ducha a Jeho Slovo alebo keď ono riadi pohoršujúcu prácu našej ruky alebo pohor­šu­júcu chôdzu, či smer kráčania našej nohy. (príklad Žm. 119:37// Pr. 6:16-19, atď.)

 

„Odseknúť“ našu pohoršujúcu ruku znamená „zastaviť jej prá­cu“, ktorou pohoršujeme Ducha, porušujeme Jeho Slovo, spô­so­bu­jeme fyzickú i duchovnú škodu, či zranenia naším bratom, alebo iným ľuďom, slúžiac úče­lom síl zla a temna a nie účelom Pána. Podobne mô­žeme inter­pretovať „od­sek­­nutie“ pohor­­šu­júcej nohy alebo „vylúp­nu­tie“ pohoršu­júce­ho oka.

Pohoršenia, previnenia, priestupky sú ako hriechy, kto­rý­mi môžeme pohoršiť alebo trápiť nielen Ducha Svätého (Ef. 4:30), ale tiež bratov a sestry a iných ľudí. Previnenia ovšem pri­nášajú „beda“ tomu, cez ktorého previnenie, pohor­še­nie prichádza (Mt. 16:23; 18:6,7) a tie „beda“ môžu mať hrozné následky. (viď opäť strany 120-122)

 

Mali by sme sa teraz vrátiť ku téme našej vojny, bitiek a ná­si­lia. Jedno tajomstvo Biblie sa obyčajne rozlúšti iným ta­jom­stvom Biblie a tak je to aj v tomto prípade. Na dôva­žok ku Slovu v Mk. 9:43-49, uvážme ďalšie Slovo vyslovené Naším Pánom, kde On hovorí:

 „A odo dní Jána Krstiteľa až doteraz, Kráľovstvo Nebeské trpí nási­lím a tí násilní (ne-pokojní, ne-leniví, ne-samoľúbi) sa ho zmocňujú silou.“ (Mt. 11:12(37), slov. text je ne­presný a dáva skreslený obraz)

 

Toto Slovo platilo v prvom rade na Nášho Pána, ktorý pri­niesol toto Kráľovstvo na zem Sám v Sebe, kázal ho a trpel kvôli nemu násilie. Tiež platilo na Jána Krstiteľa, ktorý ho prvý začal ká­zať, (Mt. 3:1,2) aj na tých, čo uverili a boli ním pokrstení. Oni všetci trpeli násilie za to Kráľov­stvo. To Slovo práve tak platilo na všet­kých veriacich, ktorí neskôr tiež uverili a boli pokrstení inými a tým povolaní do Kráľovstva súc Pánom učinení kráľmi a kňazmi Bohu a Jeho Otcovi. (Zj. 1:6) Napokon, každý, kto v prav­de hľadá Krá­ľovstvo (Mt. 6:33) trpí určitým násilím.

 

Pán tiež povedal: „Zákon a Proroci boli až do Jána (Krs­ti­te­ľa); odvtedy sa káže Kráľovstvo Božie, a každý sa silou (násilne) tisne do neho.“ (Lk. 16:16)

 

Toto Slovo Nášho Pána tiež nebolo nikdy kázané a v prav­­de vysvetľované v žiadnej cirkvi. Ono je doslovne ka­meňom úrazu, keďže existuje presvedčenie, že všetci zno­vu­­zrodení veriaci idú do Kráľovstva automaticky, takže z ich strany nie je potrebné žiad­ne násilie! Ale, ako by sa pohani mohli kedy dostať do Krá­ľov­stva násilím, to tiež zostáva absolútne nepred­­stavi­teľ­né a totálne nevysvetlené. Satan aj toto Slovo urobil „tabu“, ako aj mnohé iné verše Pís­ma a tak premnohí kazatelia ich bez váhania obchádzajú.

Spomeňme si tiež na Slovo Boha zo samého začiatku dejín, kde On vyhlásil VOJNU medzi Sebou a Svojím Seme­nom a Satanom a jeho semenom. (1M. 3:15) Možno bu­de želatelné znova si prelistovať kapitolu 2. tejto knihy.

Pridajme teraz ku horeuvedeným pasážam Písma Slovo posla­­né do Cirkvi v Efeze. Duch Boží nám tu cez Pavla ho­vorí o našom zápasení a vojne proti silám zla a temna. (Ef. 6:12-17) A ďalej, pridajme k tomu Slovo Timotejovi, ktorý reprezentuje všet­kých predošlých pohanov, ako je mu rade­né vydržať tvrdé podmienky a byť dobrým vojakom Ježiša Krista. (2Tim. 2:3)

 

Napokon, poďme aj do Starého Zákona a pozrime sa tiež na duchovný obraz kráľa Dávida a jeho syna Šalamúna.

 

Dávid typizuje tých, čo milujú a slúžia Pánovi a ne­vá­ha­­jú bo­jo­vať proti Jeho nepriateľom. On je podľa srdca Pánov­ho a je pri­pra­ve­ný vykonať celú Jeho Vôľu. (Sk. 13:22) Pretože Dávid bol zapojený do mnohých vojen pre Pána a prelial veľa krvi, nebolo mu dovolené vybudovať Dom, či Chrám Boží, ale jeho syn Šalamún bol povolaný vybudovať Dom Boží. (1Par. 22:7-10) Šala­mún vo svoje sláve, majetku a mú­dros­ti (ale nie v iných črtách) typizuje Pána, ktorý prichá­dza, aby usta­no­vil Svoje Kráľovstvo.

 

Šalamúnov otec, kráľ Dávid zase pripravil všetok materiál potrebný pre výstavbu Domu Božieho: zlato, strie­bro, mosadz, železo, stavebné drevo a kameň. (1Par. 22:14, každý materiál má aj svoj duchovný význam, ale my sa tomu v tejto knihe nebu­de­me venovať)

My, Zvyšok, sme akoby kráľ Dávid, zapojení do vojen pre Pána, zápasíme a pripravujeme duchovný materiál (rôz­ne duše) pre výstavbu Domu Pánovho a tiež sme preliali veľa krvi. (viď str.116) Nevedieme vojnu iba kvôli sebe, ale tiež kvôli všetkým naším bratom a sestrám, ktorí tiež v srdciach túžia stať sa živým členom toho pravého Domu Boha a vstúpiť do Kráľovstva Nebeského.

 

Keď teraz spolu posúdime všetko horeuvedené, pravý a gran­diózny obraz sa nám vyjaví omnoho jasnejšie, než keby sme sa dívali na každé Slovo separátne.

 

Pán nás nenecháva na žiadnych pochybnostiach, že my sme vo vojne bijúc sa a zápasiac so silami zla. Že našim úkolom je zápasiť a zničiť kráľovstvo zla a temnoty a to najprv v našej duši. Inak Kráľovstvo, ktoré je v nás (Lk. 17:21(16)) nemôže byť násilím nasto­lené z nášho ducha do našej duše.  (viď str. 68) Potom má­me po­môcť naším bratom a sestrám zápasiť a zničiť to isté krá­ľov­stvo zla a temna v ich dušiach. Potom musíme zápasiť a zví­ťa­ziť nad vplyv­mi ľudí a ich organizáciami, ktoré slú­žia týmto silám zla a temna. Oni všetci stoja v našej ceste! Niektorí veriaci už možno objavili tento fakt, iní ešte nie.

 Musíme rozumieť, že náš cieľ, čo je Kráľovstvo Nebes­ké, nám nepadne do lona náhodou alebo odkadesi. Že musí­me pou­žiť násilie voči silám temna, aby sme tam vstúpili! Nemôžeme jednať mierumilovne so silami pekla, kto­ré stoja v našej ceste do Kráľovstva a bránia nám tam vstúpiť! Musíme byť pripravení aj „odseknúť“ našu nohu, či ruku, či „vylúpiť“ oko, ak je to potrebné, aby sme sa tam dostali! (Mk. 9:43-49) Prečo toto všetko?

Nuž, ešte som nepočul o vojne, kde nebolo násilie,  kde ľudia nebolo ranení, ba aj ich končatiny odseknuté, zmr­za­čení, krívajúci, oslepení. Boli radi, že z toho vyviazli živí. Prišli ako víťazi a boli oslavovaní. Po Druhej Svetovej Voj­ne bola v Londýne veľká vojenská paráda pred Brit­ským Kráľom a Krá­ľov­nou. Pochodujúci vojaci dostávali veliký potlesk. Ale keď prišli na radu vojnoví invalidi vo vozí­koch, Kráľ a Kráľovna povstali a poklonili sa im na znak ich úcty a vďačnosti voči ním!

 

Je potom absolútne jasné, že Kráľovstvo Nebeské, ktoré je v nás trpí násilím! (Lk. 17:21) Je potom tiež jasné, že my sami sa musíme stať násil­ní a zobrať, pri­vlast­niť si Krá­ľovstvo Nebeské silou! Musíme byť násilní voči akej­koľ­vek si­le, veci, či osobe stojacej v našej ceste. násilní aj voči našej starej hriešnej a zlej náture! Musíme vlastniť bojového a nie lenivého ducha. Sú veľké sily, ktoré stoja v našej ceste a my ich všetky musíme premôcť! (napr. Zj. 12:11) Toto je Vôľa Nášho Otca a Nášho Pána Ježiša Krista pre nás – Mladuchu. Ježiš-Človek ich tiež musel všetky premôcť dajúc nám tým prí­klad, ako Ho nasledovať!

 

Tie dolu uvedené duchovné sily [okrem c)] boli tiež pro­ti Ježi­šo­vi Kristovi a teda sú aj proti nám a môžeme ich zoradiť do štyroch nasledujúcich skupín:

 

a) Kniežatstvá a mocnosti zla a temna v povetrí a na vy­so­kých miestach, ich pokušenia a diela zla. (Lk. 10:17-19// Kol. 2:15// Ef. 6:12// 1Jn. 3:8, atď.)

b)        Svet so svojími pokušeniami a chlípnosťami. (Jn. 16:33// 1Jn. 2:14-16; 5:4, atď.)

c)         Náš „starý človek“, čo je naša telesnosť, karnalita, stará nátura a samo­vôľa. (Jn. 5:19,30; 8:28,29; 15:5// Rim. 8:13// 2Kor. 7:1// Ef. 4:22// Kol. 3:5, atď.)

d) Kniežatstvá a mocnosti vnútri Cirkvi a Izraela. Fa­­ri­­zeji a zá­konníci Starého aj Nového Zákona, mnohí služob­níci v rôz­nych po­sta­­ve­niach a v rôznych náboženských orga­nizáciách, deno­mi­­ná­­ciách, sektách a spoločenstvách a tiež iní veria­ci, ktorí majú to isté srdce a moc držať vás od Krá­ľovstva Nebeského. (Mt. 23:13) Všetci nepria­telia Krista a Jeho Kríža, ktorí nikdy nebo­li podriadení ani Jemu, ani Jeho Duchu! (Fil. 3:18,19)

 

Horeuvedené duchovné fakty môžu byť naozaj šokujúce zprá­vy pre mnohých veriacich. Ale lepšie je byť šokovaný a začať veslovať, než pokračovať v spánku, či snívaní vo vašom člne, ktorý sa blíži ku vražedným vodopádom.

 

Ak je naozaj ťažké pre vás uveriť horeuvedenému alebo si to čo len predstaviť, potom by ste sa mali rozpamätať na vaše obrá­te­nie, alebo aj krst. Či ste to všetko začali a prešli bez problé­mov? Bolo to všetko „pokojné plachtenie“ bez váš­ho vlastného úsilia, alebo bez opozície? Opozície od va­ších priateľov, či rodi­čov, učiteľov, alebo od iných, alebo z  vašej vlast­nej duše? Nebo­la tam ani opozícia vo vašej mysli a srdci? A keď to nebolo všetko hladké pri štartovacej čiare vašej Spásy, o koľko menej hladké to musí byť pri cieľovej čiare? Opýtajte sa hocikto­rého maratónca.

Všetko to horeuvedené môže byť čírou pravdou, ale my svojou vlastnou silou nemôžeme z toho nič vykonať! Pravda? Nuž teda, čo urobí­me?

 

Vidím našu neschopnosť, čo si len zapamätať a roztrie­diť všetky tie horeuvedené fakty a nie to ešte ich realizo­vať v naších životoch. Aj v tomto musíme vidieť našu slabosť, nemohúcnosť, neschopnosť, nemožnosť vykonať čokoľvek bez pomoci a Sily Nášho Pána Ježiša Krista. A pokiaľ nevidíme túto našu totálnu slabosť a neschopnosť, Pán nás nemôže použiť pre žiadnu význam­­nú službu voči Jemu Sa­mému a voči Jeho Cirkvi, ktorá je Jeho Telom.

 

Obráťme sa preto k tomu, čo ja verím, že je jedinou odpo­ve­­ďou, ktorá existuje pre všetkých nás, je jedinou nádejou, ktorá existuje pre všetkých nás, je tou jedinou silou, ktorú všetci potre­bujeme, aby sme boli úspešní absolútne, totálne a večne. Je to jedine a výlučne...

 

ŽIVOT  KRISTA = ŽIVOT  KRÍŽA!

 

Nie žiadne náboženstvo, nie doktríny, nie štúdia, nie vlastné úsilia, nie vlastný život – ale Život Kris­ta! On obsahuje všetko, čo potrebujeme. On je mocou, ktorá premôže všetky ostatné mocnosti včítane moci smrti! My Ho JEDINE získavame na našom kríži a nikde inde!

 

Či máte Jeho Život a či Ho žijete vo vašej duši? Ne­odpo­vedz­te príliš rýchlo. Aj keď veríte, že Ho máte a žijete, to nezna­me­ná, že Ho vpravde naozaj máte a žijete. Náš Pán povedal: „Ja som prišiel, aby oni (Moje ovce) mali život a aby ho mali hojne.“ (Jn. 10:10(38), slov. text nesprávny) To tiež zna­mená, že my, Jeho ovce, sme boli (duchovne) mŕtvi a ne­ma­li sme žiadneho života! Predsa však...

 

my Jeho Život nežijeme len preto, že sme uveri­li v Spasiteľa, boli pokrstení, chodíme do kostola, dá­va­me desiatky a milodary, čítame Bibliu, načúvame kázňam o Jeho Živote a veríme im!

 

Nuž teda, ako obdržíme Život Krista, ktorý už máme v Ňom a tiež v našom duchu a ktorý by sme mali začať žiť v našej duši? Pán nám jasne hovorí:

 

„Vy zkúmate (čítate, študujete) Písma, lebo si myslíte, že v nich máte život večný, a oni sú to, čo svedčia o  Mne. Ale nechcete prísť ku Mne, aby ste mali (Môj) Život.“ (Jn. 5:39,40)

 

1.       Prvú pravdu, ktorú nám Pán deklaruje je tá, že my si myslí­me... my si myslíme... my si myslíme... my zostávame v naších mozkoch a nikdy nejdeme do svojho srdca. Ak my nedo­kážeme zostúpiť asi 50cm s našim telom (na naše kole­ná), nikdy nedokážeme zostúpiť asi 50cm s našim nábožen­stvom (z hlavy do srdca)! Pokúste sa o to s vašim telom a  uvidíte, aký efekt to bude mať na vaše náboženstvo... a na váš budúci život.

 

Teda, my si myslíme, že máme Život Večný pretože zkú­mame, čítame, učíme, kážeme alebo píšeme o Biblií. Páno­va jasná odpoveď je: NIE! My nedostávame Život Večný na základe takej aktivity. A pokiaľ budeme pokračo­vať v takých myšlien­kach, zostaneme podvedení a nikdy neob­dr­žíme Jeho Život o ktorom sme si mysleli, že Ho máme. Ale ak uveríme tomu, čo Pán hovorí v Jeho Slove, potom bude pre nás možné zastaviť tento druh rozumovania a pre­sved­­čenia a sebaklamu. Pán nám chce „po lopate“ povedať túto jednoduchú pravdu:

 

Keď jeme a pijeme našími ústami, kŕmime–živíme naše telo. Keď „jeme a pijeme“ našou mysľou, kŕmime–živíme našu dušu. Keď „jeme a pijeme“ naším srdcom, kŕmime–živíme nášho ducha! (Lk. 4:4) Pokiaľ „nejeme telo“ Syna Človeka a „nepijeme Jeho Krv“, niet v nás Života (Kris­tov­ho). (Jn. 6:53-56,63)

Teda, môžeme rozmýšľať a rozumovať a debatovať o  Slo­ve Božom deň a noc, tým nič nejeme a nepijeme do nášho ducha. V našom duchu sme na smrť hladní... ak už nie sme duchovne mŕtvi. Ale keď prichádzame k Nemu, On nám dá zo Svojho Života a tiež nám dá vieru ten Život si udržať a žiť! Bo­jovaním dobrého boja tejto viery sme potom schopní „ucho­piť tento Život Krista“, držať Ho a žiť Ho! (1Tim. 6:12// 2Tim. 4:7)

„Prísť k Nemu“ tiež znamená „prísť ku Slovu“, a to s otvo­re­ným srdcom a vierou, lebo On je Slovo. (Jn. 1:1,14) Slovo je nezkaziteľné a živé (život obsahujúce) semeno, ktoré sa musí dostať do nášho otvoreného srdca, ktoré je akoby pole. Ono je tam zasiate a rastie vierou a prináša úro­du toho istého druhu – nezkaziteľnú a živú. Toto je akýsi hrubý opis proce­su získavania Života od Neho, keď k Nemu prichádzame. My musíme pokračovať v prichádza­ní, v siatí a potom v žatí úrody Jeho Života. Samozrejme, že prichádzame k Nemu priamo, pred­ne v našom srdci a duchu... nie rozumom.

 

A keď k Nemu neprichádzame, On pripraví pre nás bo­lest­­né okolnosti, utrpenia, konflik­ty, boje, búrky a iné nepríjemné podmienky nášho pozemského ži­vota, ktoré nás „prinútia“ k Nemu prísť! Vyžadu­je to naozaj grandiózne hlú­peho veriaceho, ktorý by odmietol prichádzať ku Svojmu Spasiteľovi a Páno­vi, aby obdržal Jeho Život.

Pán tiež prehlásil: „Požehnaní sú tí, ktorí majú hlad a smäd po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“ (Mt. 5:6)

 

Spravodlivosť nie je fyzická, ani mentálna a nedá sa do­siah­nuť rozumovaním. Sám Ježiš Kristus bol učinený našou spra­vodlivosťou, teda, je to niečo duchovného, z Boha, a  môžeme to obdržať iba prichádzaním ku Ježišovi Kris­tovi. (Rim. 10:3// 1Kor. 1:30// Fil. 1:10,11, atď.)

Je ešte jeden duchovný fakt týkajúci sa „prichádzania ku Kristovi“ a je nasledovný. Náš „starý človek“ si nebude nikdy želať, ani nebude schopný prísť ku Kristovi. Kedy­koľ­­vek príde­me ku Kristovi, ztratíme časť nášho „starého člo­ve­ka“ a kedy­koľ­vek časť z neho ztratíme, náš Nový Člo­vek vlastniaci Život Krista bude rásť a zväčšovať sa. Môže­me tiež povedať, že „prichádzanie ku Kristovi“ je, de facto, „pri­­chádzanie (rast) do Krista“ (Ef. 4:15) zjednocujúc takto naše charaktery, naše osob­nos­ti. Takto sa (progresívne) stávame jedno s Ním. (Jn. 17:21)

 

Jeho Život môžeme tiež obdržať cez tých Jeho služobní­kov, ktorí už boli (dostatočne) ukrižovaní a sú „nosičmi“ Jeho Života. Watchman Nee má toto, čo povedať o tomto fakte („Uvoľ­nenie Ducha[2]“, str.21):

„Keď Duch Svätý pracuje, potrebuje byť „dopravený“ ľud­ským duchom. Elektrina v žiarovke neprechádza ako blesk. Ona musí byť vedená cez elektrické vodiče, drôty. Keď chce­te používať elektrinu, potrebujete na to elektrické vodi­če, drôty, aby ju k vám dopravili. Podobne i Duch Boží používa ľudského ducha ako Svojho dopravcu a cez neho je dopravený k človeku. (Jn. 6:63)

Či niektorý veriaci môže byť používaný (na tento účel) Pánom, nezáleží na jeho duchu, ale na jeho vonkajšom člo­veku. Problém s mnohými je, že ich vonkajší človek nebol rozbitý... Takže, Duch Boží je „uväznený“ v duchu človeka a nie je Mu umožnené, aby bol uvoľnený... (lebo človek robí rozhodnutia svojou slobodnou vôľou)

 

Horné odstavce sú jasným dôkazom faktu, že keď sme za­ujatí iba doktrínami, debatami, biblic­ký­mi príhodami, se­mi­nármi, konferenciami, učením, kázaním, či intelektuál­nou čin­nosťou tohto druhu, potom v tom istom čase môže­me byť veľmi ľahko duchovne mŕtvymi alebo na smrť hlad­nými. To znamená, že Život je v našom duchu „uväzne­ný“, neprerazil sa cez našu dušu, čo je náš vonkajší človek.

 

Doká­že­te rozoznať sami seba, či váš život je Kris­tov alebo je to váš vlastný „náboženský“ život? Na­ozaj? Ak nemáte duchovné rozoznávanie, nemôžete.

 

Fakt, že o Živo­te Krista hovoríte, kážete, rozu­mie­te tej téma­ti­ke, používate tieto výrazy vo svojich de­­batách, uče­­­niach, v káz­ňach, že užívate alebo posluhu­je­te dary Ducha, nija­ko nezna­me­ná, že Jeho Život aj sami naozaj žijete.

 

Iba život produkuje život, smrť nemôže produ­ko­­vať život! Dary Ducha Svätého nemôžu pro­du­ko­vať život! Biblické vedomosti nemôžu produkovať život!

 Žiadna aktivita našej duše nemôže produkovať život! Iba keď ztrácame niečo zo seba, môžeme získať niečo od Pána. Iba keď zomierame sebe (1Kor. 15:31) môže­me začať prijímať a žiť Život Kristov! Iba keď zomierame môžeme začať produkovať pravdivé ovocie Ducha pre Pána. (Jn. 12:24// Gal. 5:22,23) Jeho Život je duchovný, nie duševný a našou dušou Ho ne­mož­no ani imitovať.

 

A ďalej, živenie armády v čase akejkoľvek vojny nie je čosi na výber! Výsledok vojny spočíva tiež na tomto dôleži­tom fakte, že armáda potrebuje nielen zbrane a muníciu, ale tiež potravu. Naša vojna je duchovná, takže Pánova armáda po­trebuje duchov­né zbrane, duchovnú muníciu a duchovnú po­travu! Môžete teda mať vo vašej kongregácií desaťtisíc, ba aj viac veria­­cich, každý majúci päť Biblií, dve konkordancie a sto náboženských kníh na každú biblickú tému. Ale keď sú všetci duchovne mŕtvi, vaša vojna je skončená predtým, než vôbec začala. Ste so mnou?

 

2.     Druhá pravda, ktorú nám Pán deklaruje je tá, že k  Nemu nechceme prichádzať, aby sme od Neho dostá­vali Jeho Večný Život. Slovo v Iz. 28:10 je aj tu aplikovateľné. Je jasné, že tento problém nie je ten istý, ako ten v bode 1. Tu musím vyznať, že pre Pána je „ľahké“ povedať nám túto druhú pravdu – ale pre nás je úžasne ťažké ju konať, teda, prichádzať k Nemu. Prečo?

 

Keď v srdci uveríme v Pána a vyznáme túto vieru ústa­mi (Rim. 10:9) sme vykúpení a znovu-zrodení, ale len v našom duchu. (Jn. 3:6) Naša hrieš­na nátura, charakter od nás neo­di­šiel! (opakovanie základných faktov nie je na škodu) V tom­to štádiu nemusí byť pre nás ľahké ísť k Pánovi s celou tou hrieš­nou nátu­rou v našej duši. Potrebuje to otvo­renie srdca a vieru, aby sme k Nemu mohli prísť. (Žid. 11:6)

 

Musím na tomto mieste vyznať pravdu, ktorá v tomto štádiu platí na nás všetkých: Pre nás je veľmi ťažké otvo­riť si naše staré srdce voči hoci­komu!, či už je to voči naším bratom, sestrám alebo voči Samotnému Pánovi! My ho ne­mô­žeme otvo­riť ani vlastnému manželovi, či man­žel­ke! Je to pravda?

 

Akonále sa začnete pokúšať otvárať vaše staré srdce a  ho­­vo­riť z neho pravdu, začnete skusovať silu pekla, ktoré sa sna­ží držať vaše srdce a ústa zavreté! Ale je veľmi dobré skúsiť taký šok a vidieť sily zla a temna pokúša­júce sa držať pravdu scho­va­nú, aby tým ich lži, podvody a iné diela temna nevyšli na svetlo! Práve tak užitočné je skúsiť aj silu Pána, ktorý vás práve v ta­kých chvíľach môže uschopniť otvoriť si srd­ce a ústa a dať vám slobo­du hovoriť, dekla­ro­vať, vyz­nať, roz­hod­ovať sa a chutnať vaše víťazstvo.

Musím sa vás teraz zpýtať túto otázku: Či ste už nie­ke­dy videli vaše staré, bezbožné a podvodné srdce a čo bolo (alebo stále je) v  ňom? Ak ste ho nikdy nevideli, potom až do dnešného dňa ste podvedeným človekom a ne­ve­domým seba samého. Ak ste ho niekedy vide­li a nebolo nijako zme­nené, vynovené, potom si naskutku želáte nové, čisté srdce? Ak áno, po­tom, kto zničí to staré, bezbožné a podvodné? Ako to má Pán urobiť?

 

 Vy nemôžete žiť majúc dve srdcia, dve mysle, či dve duše, jed­nu svätú a jednu bezbožnú! Je to pravda?

My buď žijeme náš život cez seba alebo Život Boží cez Krista! (1Jn. 4:9) Preto, buď ztratíte seba alebo ztra­títe Krista! Teda, jedného dňa, jednu hodinu budete mu­­sieť otvoriť vaše srdce Pánovi Slávy, ktorý musí doňho vstúpiť, začať ničiť to staré srdce a vytvá­rať vo vás nové a  čisté srdce. (Žm. 51:12// Pr. 20:9) A On to vykoná vťahovaním vás do Seba. On nestvorí nič nového vo vás, ako v osobe, teda, mimo Seba.

[Och, môj Pane, och, môj Pane, ako sme len neschopní na nič. Bez Tvojej Trpezlivosti, Milosti a Sily sme absolútne a totálne bezmocní. Pomôž nám, Pane.]

 

Nuž, ako teda prichádzame k Pánovi? Ako “mačka do horú­ce­ho kúpeľa” odporujúc zubami a nechtami. Musíme byť doslov­ne ťahaní, alebo zahnaní do kúta ako divé zviera, ktoré je smrteľ­ne zranené a nevie, že Ten, čo zaháňa do kúta mu dá nový život. Samozrejme, že preháňam, je tak? Ak si tak naozaj myslíte, potom ste nikdy v živote nevideli, nevnímali, ani nerozumeli, čo sa môže diať v duchovnom sve­te. Boj na život a na smrť tam pokračuje denne – ako v džungliach Afriky – a niet tam milo­sr­den­stva. V pekle niet lásky, niet milosrdenstva, niet spravod­li­vos­ti, niet nádeje… nikdy! My zatiaľ máme prístup k láske, milo­srdenstvu a nádeji na tejto zemi, a my si to neceníme a nepri­chádzame k Páno­vi Života. Toto je tá neuveriteľná, nepred­sta­viteľná a abso­lútne nepochopi­teľ­ná časť našej “náboženskej skutoč­nos­ti”, ako aj tajom­stva našej Spásy.

 

Každý kresťan, ktorého som kedy stretol túži ísť do Neba a byť s Pánom na veky vekov. Sme nad tým prekva­pe­ní? Nuž, nie. Môžem sa ale zpýtať jednoduchú otázku, čo sa týka tej túžby? Ak kresťania v pravde túžia byť s Pá­nom na veky vekov, prečo väčšina z nich v pravde netúži byť s Pánom ani dve minúty v tento deň? Mienim tým, v duchu a v pravde? Dokážeme zod­po­­vedať túto prenikavú otázku v pravde aspoň sami sebe? Ja aj to pochybujem.

 

Pozrime sa teraz na ďalší jednoduchý fakt týkajúci sa nášho prichádzania k Pánovi a prijímania Jeho Života, ktorý nemô­že­me obdržať žiadnou inou cestou.

Predstavte si, že zúfalo hľadáte niečo, čo ste ztratili a tú­žite po tom, alebo to nutne potrebujete. Je to pre vás cen­né a viete, že je to niekde v blízkosti a že tam jednoducho musí byť nejaká cesta to nájsť. Mu­sí­te prekonať mnoho pro­­­blé­mov, ťažkostí, zlyhania, či skla­maní. Možno, že tiež musíte prekonávať zastra­šo­vania, či odoberanie odvahy od “pria­te­ľov”, ako aj mnohé prekáž­ky hádzané vám pod nohy. Čo hľadáte môže byť nejaká vec alebo východ z hlbokého lesa, kde ste ztratení. Preto hľadá­te východisko, aby ste si za­chrá­nili život, lebo inak viete, že tam zahyniete. Ale napo­kon, nájdete cestu von a vaša radosť je veľká.

Povedzte mi teraz, či to nie je to isté s hľadaním Pána? A s prekonávaním mnohých prekážok, zlyhaní, sklamaní, nedostatku odvahy a čokoľvek iného? A keď konečne pre­ko­náte, premôžete všetky tieto prekážky, či nie ste skutoč­ným “Premoži­teľom”?

 

Každý z vás je určitým “premožiteľom” už dnes a to vo vašom pozem­skom živote. Museli ste premôcť, prekonať mnoho vecí, problémov, ťažkostí, zlyhaní, sklamaní. Celý váš po­zem­ský život ste bojovali, aby ste svoj život za­cho­va­li a mohli ho žiť tých 70-90, alebo aj viac rokov. A ako sme už predtým povedali, tiež bojujete po­dobnú vojnu vo vašom tele, kde telo denne bo­ju­je s bilión­mi baktérií, vírusov a najrôznejších toxínov. Je to pravda? Prečo ste potom neni pri­pravení bojovať aj v du­chov­nom svete? Či nie ste pri­pra­ve­ní bojovať za svoj Več­ný Život, ktorý Život nikdy ne­skon­čí? Či váš Večný Život nie je hodný neko­nečne viac, než váš pozemský život? Či vidíte pravdivú a skutočnú silu podvodu?

 

Či my, kresťania, naozaj potrebujeme „konský bič“, aby sme sa začali hýbať v správnom smere? Veru potrebuje­me! Toto práve svedčí o skutočnej ohavnosti nášho starého charakte­ru a o skutočnej hĺbke nášho oklamania! Kedy ko­nečne bu­de­me totálne znechutení sami so sebou a začneme hľadať východ z tohto hlbo­ké­ho lesa podvodu, aby sme si zachrá­ni­li život? Ten, kto hľadá nájde. Pravda? (Mt. 7:8) Toto Slovo Božie je pre nás povzbu­de­ním a ja ve­rím, že v tomto bode nepotrebujeme viac, než toto Slovo Božie.

 

Nuž teda, začnime hľadať a verme, že Pán nás privedie ku koncu tej cesty a k nášmu dedičstvu v Ňom, čo je Život Večný. Ak ste sa takto roz­hod­li vo svojom srdci a mysli a vôli, potom sa pripojíte ku mne v našej modlitbe na konci tejto knihy. A budete na vašej ceste... a tiež začnete skuso­vať aspoň niektoré z vecí, o kto­rých píšem v tejto knihe. Oni sa pre vás stanú spoľahlivými „dopravnými značkami“ pozdĺž vašej úzkej cesty.

 

Pridávam dôležitú poznámku a tiež moje veľmi silné pre­sved­­čenie týkajúce sa Života Kristovho. My nepo­tre­bu­­je­me Jeho život v našom pozemskom živote pre veci, ktoré môžeme konať našou vlastnou silou, múdrosťou, či úsilím! Môžeme pokra­čovať v našom pozemskom živote tak, ako predtým a robiť všetko, ako sme to doposiaľ robili, ba môžme pridať aj niektoré nové veci, aktivity, projekty. Môžeme pokračovať v kona­ní toho, čo si myslíme a veríme, že by sme mali robiť. Mô­žeme tiež pokračovať v „práci pre Pána“, ako len najlepšie vieme. A mnohí veriaci robia práve to. Ale...

 

my absolútne potrebujeme Život Krista pre ve­de­­nie vojny, zápasu a premáhania duchovných síl vo vnútri aj zvonku našej duše, aby sme sa stali Novým Človekom a mohli vstúpiť do Kráľov­stva Nebeského.

 

My nemáme našu vlastnú moc proti týmto silám, ani proti nášmu vlastnému starému životu, ktorý sa pokúša „pracovať pre Pána a ľúbiť sa Mu“, aby sám seba zachránil! Ste so mnou? Vidíte túto základnú hádanku vo vašom kres­ťan­skom živote a skúsenostiach? Či ste okúsili a zpoznali hoci­ktoré zo štyroch horeuvedených duchovných síl? (str. 274) Aký je váš návrh na ich preko­na­nie bez Kristovho Života? Poviem vám z mojej vlastnej životnej skúsenosti, že to je absolútna nemožnosť.

 

My absolútne potrebujeme pokračovať v prichádzaní ku Pánovi, pokračovať v prijímaní viac a viac Jeho Života pre naše stále väčšie a väčšie potreby. Jedna „návšteva“ u Pána vás nespraví Premožiteľom! Jedna modlitba vám ne­zaručí Kráľov­stvo Nebeské. Jedna návšteva seminára vás ne­spraví doktorom teológie. Pravda? Musíme nadobudnúť zvyk prichádzať k Pánovi a prijímať Jeho Život – Jeho Moc – priebežne.

 

Akonáhle sa dostaneme do tohto zvyku, všetky otázky, pro­blémy a zápasy nášho kresťanstva budú vyriešené! Všet­ci naši nepriatelia budú premožení a porazení. Náš osud a vstup do Krá­ľov­stva Nášho Pána Ježiša Krista a do Nového Jeruzalema nám bude bohato poskytnutý a zaručený. (2Pet. 1:11) Či nie je toto, čo si my všetci želáme v našom srd­ci? Či aj vy si toto želáte? Potom, prečo za tým nejdete? Pre­čo nezačnete hľadať Pána hneď teraz? Ja vás naozaj po­vzbu­­dzujem, aby ste zapo­ča­li, kde­koľvek ste a čokoľvek robíte práve teraz. Čas je veľ­mi krátky. Toto tiež platí na všet­kých veriacich a služobníkov, ktorí môžu poznať Bibliu od začiatku do konca, mohli poslu­ho­vať jej Pravdu po mno­ho rokov, môžu mať univerzitné tituly a v ich duši môžu byť duchovne mŕtvi – bez Života Krista.

 

*     *     *

Pred ukončením záverečnej kapitoly tejto kni­hy som veľmi jasne vedený Duchom Pána, aby som deklaroval Cirkvi v Mene Pána Ježiša Krista nasledovné.

 

To najdôležitejšie zlyhanie Cirkvi v 20. a 21. storo­čí, ktoré Pán súdi aj v tejto knihe je fakt, že Cirkev ned­ba­la na Svetlo a Varovania Pánove cez Jeho pra­vých slu­­žobní­kov, hlavne brata Watchmana Nee z Číny, brata Austina-Spark­sa z Veľkej Británie a iných.

 

Oni započali a po dlhé roky po­kra­čovali v kázaní, učení, pí­sa­­ní a tak v ukazovaní Cirkvi, že veriaci musia konať viac, než len uve­riť, byť po­krs­tení a pripojiť sa k „nejakej cirkvi“! Že uve­re­ním a po­krs­tením veriaci iba otvorili dvere do svojej Spásy, ale mnoho pravdy a skutočnosti ich Spásy nebolo ešte ustano­vených v ich dušiach. Všetko je pravdou v Kristo­vi, ale nie v nich!

 

Hoci brat Watchman Nee napísal iba jednu knihu (Du­chovný Človek), veľké úsilie bolo vynaložené preložiť jeho mnohé vyni­ka­júce kázne a učenia a publikovať ich do celé­ho sveta. Veľké svet­lo a chápanie mu bolo dané Bohom a cez neho aj nám všet­kým. Ja osobne som bol veľmi po­žeh­naný cez jeho písomnosti! Pán ma fakticky viedol a uschop­nil započať moju duchovnú službu vyučovaním z je­ho kni­hy „Duchovný Človek“ (viď strany 17[8] a 34[8]).

Predsa však, jeho knihy sa nikdy nedos­ta­li do žiad­nej cirkvi, žiadnej deno­mi­nácie, ktoré ja poznám. V na­šej letnič­nej cirkvi jeho knihy neboli ani spomenuté, že vôbec existujú, nieto ešte, aby ich svetlo bolo kázané, vy­u­čo­­vané a vy­svetľované Pánovmu ľudu! To isté platí pre početné a vynikajúce knihy brata Austi­na-Sparksa, hoci ja som k ním prišiel až neskôr, keď už som bol vonku z cirkevného systému.

 

Hlboké Pravdy a Svetlo od Pána boli totálne za­ned­­ba­né! Neboli nikdy kázané, ani vysvetľované zá­stu­pom veriacich! A veriaci neboli nikdy nikým vedení a učení tieto pravdy a svetlo prijímať a žiť.

 

Toto, samozrejme, zahrňovalo aj mňa, člena letničného zbo­ru hovo­ria­ceho a spievajúceho v jazykoch! Toto kolo­sál­­­ne zlyha­nie urýchlilo dnešné pod­mien­ky v Cirkvi, ktoré sú absolútne neprijateľné Pánovi Ježišovi Kristovi – Jej Budovateľovi! (Mt. 16:18// Žm. 127:1)

 

Boh odmieta tento „Dom“ budovaný človekom a nie Pánom, s tými, ktorí v Ňom pre­bý­vajú a nie sú ochotní sa zmeniť, poslúchať Jeho Celé Slovo, ktorý to „Dom“ je Babylonom a nie prí­byt­kom V Kristu Ježišovi.

 

Som tiež veľmi silno vedený a nasmerovaný Duchom Pána, aby som prehlásil vodcovstvu Cirkvi Ježiša Krista nasle­du­júcu dôležitú Pravdu a Svetlo od Pána Ježiša Kris­ta.

Je absútne nevyhnutné, aby sme my všetci túto Pravdu Pána starostlivo a dôkladne uvážili vo svojích srdciach a dušiach a boli ňou vedení v zostatku nášho kres­ťanského života a služby pred Jeho Príchodom.

 

My všetci máme pyšné a podvodné srdcia pred Pá­nom, ktorý vidí našu nahotu, či už sa nazývate bisku­pom, prorokom, pastorom, učiteľom, veleb­ným,  starším, kazateľom alebo akýmkoľvek iným titulom!

Ak toto nemôžete vidieť, potom ste nikdy ne­stret­li a nevideli Živého Krista! Iba ste o Ňom počuli svo­jim uchom. (Job 42:5,6) Pán vidí pýchu, seba-spra­vod­livosť a hlúposť v každom z nás bez výnimky... a to zvlášť, keď si vystavujeme naše univerzitné diplomy a iné (cirkevné) tituly, ako keby oni mali nejaký význam pre Pána, či pre Cirkev. Nie je to nič iného, než predstavenie Pýchy! (1Kor. 8:2) Žiadna časť Biblie nebola napísaná doktorom teoló­gie, či filo­zofie. No my sa cítime voľní a kompe­tent­ní Ju ob­jas­ňovať, komentovať, či kázať čiste našou inte­lek­tuálnou znalosťou, či zdatnosťou.

Pán nás volá ku pokániu a poníženosti, pretože sme zodpovední za to, čo spôsobujeme Jemu a Jeho Telu – Cirkvi. Hoci môžeme podávať ohromujúce a  múdre káz­ne, uzdravovať celé zástupy chorých alebo privádzať kongregácie do citového vytŕženia, alebo sa sami mô­že­me namáhať, kričať, skákať alebo sa potiť ako hlupáci... ak nie sme ochotní oddeliť sa od zla v nás a v Cirkvi – budeme súdení a neujdeme Jeho Meču!

Nemyslime si ani na sekundu, že sme vysoko­posta­ve­ní, vplyvní, slávni a že máme vplyvné služobníc­tvo, že niet s nami, či v nás nič zlého, nič na pokánie, nič na zme­ne­nie. Podvedení a slepí vodcovia pri­vá­dza­jú milióny veriacich do zahynutia a do ich prie­ko­py, (Mt. 15:14)... včítane celých zástupov tých úprimných veriacich. Ich krv bude vyžado­vaná z ruky tých vodcov. (Ez. 3:17-21)

Toto je Slovo od Pána, ktorý nás, napriek nášmu zlu (Mt. 7:11), stále drží vo Svojej Milosti.

 

*     *     *

 

Vrátim sa teraz do reality všeobecnej Cirkvi, aby som dekla­ro­val fakt, ako Ju Pán vidí a ako Ju On udržiava.

Na jednej strane je pravdou, že intelektuálne a emocio­nál­ne náboženstvo je zďaleka omnoho lepšie, než žiadne, keďže ono udržuje milióny veriacich od zpiatočníctva a mož­­ného zahy­nu­tia. Pán udržuje Svo­jich svätých (alebo, čo sú povolaní za svätých) Svojou Milosťou a to, nech sú v akomkoľvek duchov­nom stave vediac dopredu, kto premô­že čo, kedy a ako.

Na druhej strane sme povolaní poslúžiť všetkým po­treb­ným aspoň tým veriacim (Mt. 7:14), čo túžia zpoznať Pána a byť pri­pra­vení pre Jeho Príchod ako Ženícha. Mali by sme im pomôcť nájsť úzku cestu a ako začať po nej kráčať, hľa­dať Pána a pri­chá­dzať k Nemu pre Jeho Život. (Jn. 5:40) Pretože...

 

iba tí, ktorí budú nájdení na úzkej ceste budú po­va­žo­vaní za hodných Boha a Kráľovstva (1Tes. 2:12// 2Tes. 1:5// Mt. 25:10-12) a budú vzatí na Svadobnú Hostinu a do Krá­ľovstva Nebeského. Všetci ostatní veriaci prejdú sedem ročným utrpením a vládou antikrista.

 

Tu nás Pán privádza k ešte jednému faktu, ktorý mu­sí­me uvážiť v našom srdci a duchu. Ten fakt je nasledovný.

 Nemali by sme hľadať Pána a chodiť k Nemu iba kvôli naším osobným dôvodom a úžitku. Lebo aj toto je druh se­bec­kos­­ti a individualizmu, ktoré nemajú nič spoloč­ného s cieľom a Vôľou Nášho Pána. On sa stará o celú Cir­kev, my sa máme tiež. My musíme teda vi­dieť za našim „samotným ja“ všetkých tých ostatných, pre ktorých žijeme a za ktorých bojujeme „lebo nikto z nás nežije sám pre seba a nikto nezomiera sám sebe.“ (Rim. 14:7// Fil. 2:4) Preto...

 

keď my zlyháme obdržať Život Krista a za­po­jiť sa do boja so sila­mi zla a temna, potom to nie je iba naša osobná porážka. Zlyhali sme tiež voči všetkým tým, pre kto­rých sme boli Pánom ustanovení, aby sme (fyzicky aj duchovne) žili a bojovali a im posluhovali.

Teda, ako sami pokraču­je­me v procese Spásy má vplyv na celú Cirkev, aj na Pána, ktorý vo Svojej Láske k nám pokra­čuje v trpení za nás a v nás aj počas tohto procesu. (1Kor. 13:4-8// Ef. 4:30//  1Jn. 4:8-11)

 

Ja dúfam, že napriek tomuto stavu Cirkve existuje dosť veriacich, ktorí budú ostríhať toto Slovo od Pána a budú si želať byť pripravenými pre Jeho Príchod. Hovorím, pripra­vení, ale podľa Jeho duchovných podmienok a nie naších predstáv, či snov, či názorov. Preto chcem dať takýmto veriacim viac špeci­fic­ký obraz zo Slova Božieho týkajúci sa ich budúcnosti a cesty k nej.

V horeuvedených odstavcoch spomínam mená, ako na­príklad Mladucha Kristova, Zvyšok, Prvoplody, Premožite­lia, Panna Šulamitka a Muž-chlapec. Všetci títo poukazujú na tú istú skupinu veriacich, ktorí urobili rozhodnutie vo svojom srdci milovať Pána, Jeho Slovo, Jeho Pravdu, nasledovať a us­pokojiť Ho, byť pripravení pre Jeho Príchod ako Jeho Nevesta. Títo tvoria malú časť Cirkvi, tzv., „malé stádečko“, (Lk. 12:32) oni kráčajú po úzkej ceste a môžeme povedať, že oni...

 

 ...vychádzajú z Cirkvi-Izraela, svojej matky, akoby z nej boli „narodení“.

 

Oni sú „Panna Šulamitka“... „Moja holubica, moja nepo­škv­r­nená je len jedna; ona je jediná zo svojej matky, ona je vyvo­le­ná z tej, čo ju porodila (Žena)...“  (P.Šal. 6:9) Oni sú tiež „Muž-chlapec“ tiež „narodený zo Ženy“. (Zj. 12:5, viď viac nižšie)

 

Venujme sa teraz tajomstvu Ženy a Muža-chlapca (Zj. 12:1-6) ktoré je bodom kontroverzie už veľmi dlhý čas a  mož­­no aj zosta­ne tajomstvom aspoň v niektorých svojích aspektoch. Nepred­stie­ram, že chcem rozlúštiť toto veľké tajom­stvo s „neomylným uzáverom“, skôr chcem uviesť to, čo oko môj­ho ducha vidí, ako vhodne zapadajúce do celko­vého obrazu Písma. Ja osobne verím nasledovné:

 

„Žena“ reprezentuje Cirkev-a-Izrael učinených Jed­ným (Ef. 2:15-19) a to od základov sveta, keďže Pán bol zabi­tý už od základov sveta. (Rev. 13:8)

Ona je „oblečená“ Slnkom (spra­vod­­l­i­vos­ťou Mesiáša, Krista – Job 29:14// Žm. 132:9// Rim. 3:22; 10:4// 1Kor. 1:30// Gal. 5:5// Fil. 1:11; 3:8,9, atď.);

„Mesiac“ je pod Jej nohami (Jej základom sú tí veriaci z Cirkvi-Izraela, ktorí z času na čas odrážajú Svetlo Krista, ako Mesiac odrá­ža svetlo Slnka, ale vovnútri sú stále mŕtvi, ako je Mesiac, hoci my všetci máme byť ako Slnko [žiariace hviez­dy], živí a nosiaci Podobu Krista, Mesiáša);

„Koruna dvanástich hviezd na Jej hlave“ (12 je symbol Ne­bes­kej Vlády a Večnej Dokonalosti; tiež reprezentuje 12 Rodov Izraelských, 12 Apoštolov, 12 brán, 12 základov, 12.000 štádií a 12x12=144 lakťov Nového Jeruzalema, Zj. 21:12,14,16,17)

 

Muž-chlapec je vo vnútri Cirkvi-Izraela a spôsobuje Jej bolesti. V čase vízie je Ona stále na Zemi, pretože po poro­dení Muža-chlapca, Ona utečie do pustatiny, ktorá nie je v Nebi. (Zj. 12:6) Toto ďalej potvrdzuje, že Cirkev-Izrael vo všeobec­nos­ti pôjde cez sedemročné Obdobie Utrpenia až ku poslednej, sied­mej trúbe a bude vzatá pred siedmymi čaša­mi hnevu Božieho.

 

Muž-chlapec reprezentuje Pána Ježiša Krista a súčas­ne aj Jeho Ví­ťa­zov-Premožiteľov, tých povolaných, vyvo­le­ných a ver­­­ných (Zj. 17:14), Jeho bratov (Mt. 12:47-50). Oni sú vychytení ku Tró­nu Božiemu a budú po období Utrpenia spolu s Pánom vlád­nuť náro­dom že­lez­ným prútom. (Zj. 2:26,27(31); 3:21; 12:5; 19:15; 20:4) Tento Muž–chlapec je tiež Mladuchou a Manželkou Kris­ta – Novým Jeru­zalemom (Zj. 21:9,10), lebo len Man­žel­ka Krista bude no­siť Meno Boha a Božieho Mesta a Nové Meno Jej Man­žela, Krista Ježiša. (Zj. 3:12)

Ten Muž-chlapec nie je teda len Ježiš Kristus, ktorý bol tiež narodený z tej Ženy (1M. 3:15), ale tiež Jeho Mladucha a Man­želka, Jeho Víťazi! Ježiš Kris­tus bol vychytený do Nebies pred zrakmi Svojích uče­níkov včítane Jána! (Sk. 1:9) Keď Ján videl zjavenie Ženy, Kristus bol v Nebi už mnoho rokov. Podobne bude tiež Jeho Manželka vychytená pred zrakom tej „Ženy“. (Zj. 12:5)

Časový faktor a naša logika nám nesmie preká­žať v správnej interpretácií, pretože „veľký Drak červený, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a sedem diadémov na svojích hlavách“ tiež existoval pred založením sveta. On iba bude vyjavený v týchto posledných časoch. Jeden dôkaz je ten, že „jeho chvost zatiahol tretinu nebeských hviezd (anjelov) a vrhol ich na zem.“ (Zj. 12:3,4) Toto bola jeho vzbura proti Bohu pred ustanovením Rajskej Záhrady.

V Knihe Zjavenia, kapitola 12, sme teda svedkami uda­los­tí zpred Rajskej Záhrady až takmer do počiatku Kráľov­stva Nebes­kého na zemi prekleňujúcich vyše 6.000 rokov. Toho istého Dra­ka, ktorého Ján videl na Nebi (Rev. 12:3), teraz opäť vidí v 2.000 ročnom pred­stihu na zemi, ako vychá­dza z národov. (Rev. 13:1)

 

Zdá sa byť žiadúce zopakovať na tomto mieste du­chov­ný fakt, že Apoštol Ján, ktorého Pán miloval (Jn. 20:2; 21:7) repre­zen­tu­je Mladuchu Krista, Muža-chlapca, Pannu Šu­la­mitku. Judáš Iškariotský, učeník, ktorý zapredal Pána, repre­zentuje všetkých tých veriacich včítane učeníkov, ktorí ztratia svoju Spásu a kto­rých mená budú vytreté z Knihy Živo­ta. (Zj. 3:5; 22:19) Potom, čo títo veriaci budú “sklamaní cestami a súdmi Ježiša“, Satan opäť vôjde do týchto veriacich a oni sa prestanú pridržiavať, lpieť na vlastnom Spasiteľovi a opus­tia Ho a budú zničení! (Lk. 22:3// Jn. 13:27// 5M. 4:2-4) Ja predpokladám, že žiadny z ta­kých­to veriacich nečíta túto knihu, resp., nezašiel v tejto knihe až takto ďaleko. Ostatní de­sia­ti Apoš­tolovia reprezentujú zbytok Cirkve po­dľa ich vlastných ciest, charakterov, povolania a služby.

 

Po vychytení Muža-chlapca, „Žena“ bude živená na mieste pre Ňu Bohom pripravenom, a to, počas 1,260 dní (~3.5 roka, Zj. 12:6). Toto nás privedie do stredu „týždňa“ proro­ko­vaného Danie­lom, čo je sedem ročné Obdobie Utr­penia. V polovici toho týždňa, Satan poruší svoju zmluvu (s Izrae­lom) a pôsobí, že obete (obetované Izraelskými kňazmi) budú zastave­né a zpustoší to. (Dan. 9:27) Prečo?

 

Tá najdôležitejšia príhoda v tom čase sa bude odohrávať v Nebi a bude to VOJNA! Michal a jeho anjeli budú bo­jovať proti Satanovi a jeho anjelom a prevládnu ich. Satan a jeho bezbožné zástupy budú zhodené na Zem. (Zj. 12:7-9) Satan bude mať hroz­ný hnev vediac, že má iba krátky čas. (Zj. 12:12) To je dôvod, prečo spôsobí, aby antikristus porušil svoju zmluvu s Izraelom a Veľké Utrpenie trvajúce 3.5 roka započne.

 

Pozrime sa a buďme možno zase šokovaní, že Boh do­vo­lil Sa­tanovi a jeho bezbožným anjelom, aby Mu odpo­ro­vali a nás obviňovali nielen tu na Zemi a v naších mysliach a du­šiach, ale aby toto ich dielo zla robili aj priamo v Nebi!

 

   Satan a jeho bezbožní anjeli sú v Nebi, nie v Pekle! Či aj toto je šokujúci fakt? Boh trpez­livo čaká na Cirkev – plnosť Jeho Syna – lebo Kráľ kráľov nebude kraľovať ako slobodný muž, ale s Kráľov­nou po Svojom boku!

 

Keď Satan a jeho anjeli zla sú konečne vyhodení z Neba (Zj. 12:9), až POTOM príde tá prav­divá Spása a tá pravdivá moc a to Krá­ľovstvo Nášho Boha a tá sku­toč­ná sila Jeho Krista, aby už nikdy viac neboli za­me­­dzo­va­né, preká­ža­né, oponované – a to v nebi! (Zj. 12:10)

 

Toto je prvá polovica Utrpenia siedmych rokov. Satan má iba krátky „čas a časy a pol času“. (Zj. 12:12-17) A tesne pred siedmymi čašami hnevu Božieho, pri poslednej, siedmej trúbe, všetci praví veriaci, čo nepre­moh­li, nezví­ťa­zili, sú unesení, či „zožatí“!  (Zj. 11:15; 14:14-16)

 

Čo je veľmi dôležité pre všetkých nás, ktorí sme to ochotní prijímať disciplínu a kázeň od Pána a takto dospie­vať na synov Božích (Gal. 4:19) je to, že Satan a jeho anjeli budú pre­možení nielen archanjelom Michalom a jeho anjel­mi, ale tiež namiMužom-chlapcom, ktorí sme to boli vy­trhnutí do Neba načas pred tou vojnou! Prečo aj my? Pre­to­­že budeme mať slovo svedec­tva z naších vlastných krí­žov a nemi­lo­vali sme naše (staré) životy, ani čo na smrť. (Zj. 12:11) Či vidíme aj toto Svetlo Slova?

Uvediem teraz Slovo Božie, ktoré nám Duch Živého Boha dáva práve teraz, pred ukončením knižky. Malo by Ono dať ďalšie utešenie a nádej všetkým tým, ktorí dopo­siaľ žili v ne­istote a strachu. Ono hovorí toto:

„Hľadajte Pána dokiaľ je možné Ho nájsť, volajte na Neho, pokiaľ je On nablízku (čoskoro Pán nebude nablíz­ku a nebude Ho možné nájsť). Nech bezbožný opustí svoju cestu a nespravodlivý svoje myšlienky, a nech sa navráti Pánovi, a On bude mať nad ním zľutovanie, a k nášmu Bohu, lebo On bohato odpustí. Lebo Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky, ani nie sú vaše cesty Mojími cestami, hovorí Pán.“ (Iz. 55:6-9)

 

Cesta Pánova pre nás je prísť k Nemu, aby sme obdržali Jeho Život, otvoriť Mu srdce, aby mohol vojsť dnu a usta­­­­no­­­viť Svoje Kráľovstvo, Svoju Vládu v srdci, mysli a celej duši. Či pôjdeme k Nemu s nádejou a dôverou, že On to vy­ko­ná? Pripojíte sa ku mne vo vyjadrení svojho srdca a du­­še Vše­mohúcemu Bohu? A keď nemôžete nájsť vhodné, alebo primerané slová vo vlastnej duši, môžete vysloviť so mnou moje slová. Ak vaše srdce s nimi súhlasí, Pán bude počuť a rozumieť... pretože On možno čaká na vás veľmi, veľmi, veľmi dlhý čas.

 

Ukazuje to Jeho úžasnú Trpezlivosť a Milosť. Dvere, ktoré sú stále otvorené pre nás všetkých budú čoskoro za­tvo­rené a keď Pán zavrie, nikto neotvorí! (Zj. 3:7) A potom, keď hlúpe panny (hlúpi znovu-zrodení veriaci) zač­nú klo­pať na zatvorené dvere, Pán im povie:

„V pravde vám ho­vo­rím, nepoznám vás.“ (Mt. 25:10-12) Nepovedzte mi, že to nebude pre veriacich veľký šok.

 

Podobne to bolo s Noachom a jeho rodinou (čo tiež bol určitý Zvyšok), keď Pán zavrel vchod do archy tesne pred Poto­pou a nik viac nemohol vojsť dnu a zachrániť si svoj život! (1M. 7:16// Mt. 24:37-42)... hoci tie dvere boli pre každého otvorené asi tak 120 rokov počas ktorých Noach kázal o prichádzajúcej Potope a o potrebe pokánia!

 

 

 

*        *        *

 

 

Nuž, je to veľká radosť pre môjho ducha a dušu, že mi bolo dovolené, ba že som bol aj povolaný spolupracovať s Duchom Pána a napísať horeuvedené Súdy Pána. (Pr. 21:15a)

 

Teraz som pripravený zakončiť túto knihu modlitbou Nášmu Milostivému, Milosrdnému a Milujúcemu Pánovi Ježišovi Kris­to­vi. Predsa však, Jeho Duch ma privádza ku jednej neobyčajnej udalosti v mojom živote, s ktorou sa chcem s vami podeliť v nádeji, že vám ona možno dá prak­tický obraz nás samých, ako nás Pán vidí pred, aj po našom Vykúpení.

 

Jedného dňa som navštívil slávnu väznicu na ostrove neďa­le­ko San Franciska v štáte Kalifornia, USA, nazývanú Alcatraz, kde boli držaní tí najne­bez­peč­nejší kriminálnici, keďže odtiaľ sa nedalo ujsť. Dobrovoľne som sa prihlásil, aby ma zavreli do jed­nej zo slávnych ciel-samotiek. Ťažké oce­ľo­vé dvere za mnou za­vre­li a zamkli a ja som sa našiel v absolútnej tme, tichosti a chlade. Vnútri cely nebolo nič jedine holé betónové steny, betó­no­vá podlaha, betónový strop s malým otvorom na ve­tra­nie a ďalšie železné mreže s okienkom pre kŕmenie väzňa.

 

Po nejakom čase som začal pociťovať hrôzu, ktorú tí väzni museli prežívať, čo tam ztrávili dni, alebo týždne bez toho, aby boli vypustení von, čo len na chvíľu. Jediné, čo mi tam chýbalo, aby som sa cítil ako v pravom prekliatí boli plamene ohňa a nejaká síra. (Zj. 20:15; 21:8) Našťastie, náš sprievod­ca si na mňa vzpomenul, po niekoľkých minútach dvere odom­kol a otvoril a ja som vyšiel von.

 

Predstavte si, že ste v samotkách, ktoré sú pre tých od­sú­de­ných na smrť a čakáte na svoju popravu. (Takto sme boli všetci pred Vykúpením v očiach Pána). Každý krát, keď počuť kroky na chodbe, vaša duša sa trasie strachom, či to už idú pre vás, alebo pre vášho suseda.

A potom jedného dňa sa dvere vašej cely lomozne otvo­ria a namiesto popravcu s okovami v rukách, zjaví sa vám slušne vyzerajúci úradník. Povie vám, že za vaše kriminálne činy bolo plne zadosťučinené, je vám odpustené a ste voľný človek! Či je to sladká zpráva? Dokážete ju naozaj pre­cítiť? Dokážete ju na­ozaj oceniť? Asi nie, ibaže by ste boli tiež zatvorení do podobnej samotky... aspoň na krátky čas, ako ja.

 

Ale potom vám je tiež povedané, že sú podmienky pre vaše prepustenie na slobodu: Musíte sa celý očistiť (ducha, dušu a telo) a obliecť is nové, čisté šat­y. (2Kor. 7:1// Ef. 4:22-24) Ale vy poviete: „Och, nie, nie, nie... ja to nechcem! Celé roky som chodil špinavý a oblečený do týchto handier, ja sa takto dobre cítim, som na to zvyknutý, ja nič nechcem zmeniť, ja len chcem von na slobodu taký, aký som.“

 

Potom je vám povedané, že sloboda je len pre nových, čistých ľudí v čistom oblečení a rozhodnutie splniť tie pod­mien­ky je vaše. Tiež, že dvere ne­zostanú otvorené navždy, ale jedné­ho dňa, o ktorom neviete, dvere budú opäť zavre­té, aby už nikdy neboli otvorené. Teda, ťažké dvere vašej samotky sú otvorené, ale vy stá­le se­díte vnútri a žmurkáte na slnečný deň a slobodu vonku, lebo vám nie je dovolené vyjsť von! Či radšej budete znova zavre­tý a tam zomriete, ako by ste boli očistení a oblečení do nového, čistého šatu? Čo poviete?

Či sa naozaj vidíte v tej situácií (vášho ducha a duše)? Ak nie, potom vedzte, že možno vás Pán vidí presne v takých okol­nos­tiach, a želá si vám o tom povedať, potvrdiť to vo vašom vlast­nom srdci. On si želá vám pove­dať, že On nielen, že zaplatil za všetky vaše hriechy a zariadil všetko pre vaše prepustenie, ale že vám tiež pomô­že vo vašom očisťovaní a obliekaní sa do nové­ho, svätého a spra­vod­li­vé­ho človeka. On iba dlho, veľmi, veľmi dlho čaká na vaše rozhodnutia!

 

Horeuvedené je iba moja osobná skúsenosť a osobná pred­­stava. Ale pomerne dobre ju možno prirovnať ku pravej realite našej Spásy. Možno si to prečítate ešte raz... a ešte raz... a budete nad tým meditovať a uvedomíte si, že...

 

Kristus nezomrel za nás, aby sme mohli navšte­vo­­vať nejaký kostol, či zbor, pripojiť sa ku nejakým nábo­žen­­ským akti­vitám a snažiť sa byť „lepšími“, ako v minu­los­ti! On otvoril pre nás Dvere do Nového Stvorenia... a Jeho Vôľa je pretvoriť nás na Nové nádherné Osob­nosti vhodné pre to Nové nádherné Stvorenie!

Keďže náš Nový Človek bol už pre nás stvorený (Ef. 4:24), Boh čaká, kedy „umrieme... vyzlečieme si“ to­ho sta­ré­ho a „oblečieme“ a začneme žiť toho Nového člo­ve­ka! Všetko ostatné v našom kresťanstve bolo, je a bude zbytočné a bezvýznamné, ak nedosiahneme túto koneč­nú vôľu Nášho Otca Nebeského!

 

Čo ešte my veriaci potrebujeme počuť, alebo čítať, aby sme sa po­zas­tavili, pouvažovali, pripustili, že nie sme ne­omylní vo svo­jich srdciach a presvedčeniach a že je hodné si preveriť svo­ju budúcnosť vo Svetle Slova Všemo­húceho Boha? Som si istý, že sú celé zástupy veriacich, ktorí môžu čítať Mt. 25:6 a myslieť si, že je to udalosť v budúcnosti. Nie tak!

 

Polnoc prišla a ten krik už aj povstal! Duch Pána kričí aj cez túto knihu. Počujete Jeho hlas? Hovorí jasne:

 

 „Hľa, Ženích prichádza, vyjdite Mu v ústrety. (Mt. 25:6) Vyjdite Mu v ústrety so svojím otvoreným srdcom a urobte to teraz... nie zajtra... zajtra môže byť neskoro. Kričte k Nemu dokiaľ je čas, dokiaľ je On nablízku a vás počuje.

Bratia a sestry, tá posledná vec, ku ktorej ma Duch Boží na­sme­rováva je akoby vytlačiť do naších sŕdc ten pravdivý „oboj­stranný obraz“ Nášho Boha, Jeho Ciest a Súdov. Musí­me začať vidieť a u­vedomiť si, že Náš Boh používa oboje: dobrotu a prís­nosť, lásku a bič, dobro a zlo, sladkosť a hor­kosť, mier a trápenie a to voči všetkým, ktorých si On vy­volil za Svoj ľud, či už Izrael alebo Cirkev.

 

A musím opakovať v tomto mieste, že IzraelCirkev sú v Jeho očiach Jednou entitou. Stali sa vetvami jedného stromu s jedným koreňom (Rim. 11:16-24) a boli učinení Jedným Novým Člo­ve­kom (Ef. 2:11-16) preto­že Pán zničil nepriateľstvo medzi nimi. Preto, Izrael a Cirkev sú si bratmi v Kristu Ježišovi!

 

Čo Boh používa voči nám závisí absolútne na nás, na naších srdciach, na našej ochote a na naších rozhodnutiach. Boh preto používa...

 

...prísnosť voči všetkým tým, ktorí v minulosti padli alebo stále padajú aj dnes pokračovaním v ich pýche, aro­gancií, pokry­tectve, neprávostiach, strachu, nespravodlivos­ti, v za­ned­­bávaní, či v oponovaní Božiemu Slovu, Jeho Ces­tám a Sú­dom, v posmie­vaní sa Jeho poslom, v opovrhovaní Jeho Slovom majúc Jeho pro­rokov za bludárov a tým v zne­uží­va­ní Jeho Milosti (2Para. 36:15,16,19),

 

...dobrotu voči tým, čo pokračujú v Jeho dobrote, v bo­rení sa za Jeho vysokým povolaním na ich životy, v tom, že sú ochotní poslúchať Jeho Slovo, ísť Jeho Cesta­mi, prijí­mať Jeho Súdy a byť takto pretváraní na Podobu Krista, Náš­ho Pána. Lebo ak by sme my neboli ochotní po­kra­čovať v Jeho dobrote, aj my budeme vyťatí! (Rim. 11: 22(32), slov. text chybný)

 

Prosím, aby ste čítali a meditovali nad týmto dôle­ži­tým Slovom Božím ukazujúcim Boží Pravdivý Charak­ter, Jeho Cesty, Jeho Princípy a Jeho Súdy v Starom, aj v No­vom Zá­ko­ne. Boh nebude jednať podľa naších očaká­va­ní, nášho chápania alebo naších želaní. Jeho cesty a my­šlien­ky a tým aj súdy sú odlišné od naších. (Iz. 55:8,9)

 

Uvedomme si tiež, že napriek Svojej Veľkej Láske, Milos­ti, Milosrden­stvu a Túžbe, aby nikto nezahynul, ale každý do­šiel k pokániu (2Pet. 3:9), Boh predsa dovoľuje, aby ne­po­slušní ľudia išli do večného zatratenia! Prečo? Lebo...

Jeho Veľká Láska, Milosť, Milo­sr­den­­stvo a Túž­­ba nezmení žiadny z Jeho Princípov našej Spá­sy, žiadnu časť Jeho Slova! Ak teda beriete do úvahy iba Jeho Lásku, Milosť, Milosrdenstvo a túžbu, ale od­mie­tate byť po­sluš­nými Jeho Slovu, ste úžasne pod­ve­de­ní a zostávate v nebezpečí ztraty svojho večného Života!

 

Nemali by sme teda byť prekvapení, že Boh udeľuje aj trápenia aj potešenia. Trápenia tej časti Cirkvi, ktorá stále odmie­ta konať Vôľu Otca, a potešenia tým, čo konajú Jeho Vôľu alebo sú ochotní Ju konať alebo sa Ju učia konať.

 

 

*        *        *

 

Preto, v súlade so všetkým horeuvedeným a súc povo­la­­ný Našim Milostivým Pánom Ježišom Kristom, ja s ozajstnou ra­dos­ťou v srdci...

 

...v Jeho Mene UPOZORŇUJEM všetkých tých hore opí­saných aj v celej knihe spomenutých, ktorí budú pokra­čo­vať v odmietaní konania Vôle Otca podľa Jeho Slova. (Ez. 3:18-21) Oni prejdú cez celé prichádzajúce Utrpenie a vládu anti­krista. Budú vyhodení do vonkajšej temnoty, tam bude plač a škrípanie zubov. Bude od nich vyžadované, aby pre­moh­li svoje staré živo­ty, ukrižovali svoju telesnosť a to za veľ­mi rozdielnych pod­mie­nok a utrpenia a bolesti. Keďže odmietli ruku Milosti, aby ich vyslobodila a zničila ich telesnosť, budú daní do rúk Satana, aby on zničil ich teles­nosť a aby ich duch mohol byť spasený. (1Kor. 5:5) Keď ten čas temnoty, utrpenia, plaču a škrípania zubov na nich príde, oni aj v tom všetkom rozpoznajú predĺženú a akoby „Posled­nú a Najväčšiu“ Milosť Božiu voči ním.

 

...v Jeho Mene POTEŠUJEM tých, čo sú ochotní ko­nať Jeho Vôľu podľa Jeho Slova a byť pripravení aj trpieť za to. Lebo Pán utešoval a stále utešuje aj mňa, aby som aj ja bol schopný utešiť iných. (2Kor. 1:4,5) Lebo my všetci ideme cez trá­pe­nia, bolesti, ťažkosti, trampoty a utrpenia a to až do dneš­­ného dňa. Ale oni sú veľmi rozdielne, čo do charakteru, rozsahu, aj trvania. My trpíme „ešte pomálo“ pod milosťou Božou a tým sme zdokonaľovaní, upevňovaní, zmocňovaní a položení na pev­ný základ. (1Pet. 5:9-10) Naša plodnosť v známosti Nášho Pána je zaručená a náš vchod do večného Kráľovstva Nášho Pána Ježiša Krista nám bude bohato po­skytnutý. (2Pet. 1:1-11(39), niektoré výrazy vo veršoch 3,4 a 8 slov. textu nedávajú zmysel)

Konečný Verdikt Boží je jednoduchý a je tento:

 

Tým, ktorí sú neposlušní a pohodlní dnes, Boh po­šle bič a utrpenie a peklo. A nám, ktorí sme v utrpení, pre­chá­dzame peklom a sme pod Jeho bičom dnes, Boh posiela útechu a sladkú lásku. Nech je požehnané Meno Nášho Pána Ježiša Krista. Amen. (viď tiež Lk. 12:47-49; 16:25// Rim. 2:8-13)

 

Konečné Tajomstvo Božie je jednoduché a je toto:

 

To, po čom Satan vo svojej pýche, závisti, nezávis­los­­ti a neposlušnosti voči Bohu chtivo tú­žil (Iz. 14:12-14), Pán Boh DÁ NÁM v našej pokore, našej poní­že­nos­ti, našej totálnej závislosti na Bohu a našej totálnej poslušnos­ti voči Jeho Slovu v Kristu Ježišovi!  (1Kor. 2:9// Jn. 17:22-24// Ef.. 2:6// 2Pet. 1:4// Zj. 3:12; 21:9-11) Amen.

 

Ten, kto má srdce na videnie a chápanie, nech vidí a chápe.


Modlime sa spolu...

 

 

♥        ♥        ♥

 

 

„Milovaný Spasiteľ a Pán Ježiš Kristus. Veľmi Ťa osla­­vujem a chválim, ako aj Tvoje Sväté Meno. Veľmi Ťa obdi­vujem, aj Krásu Tvojej Svätosti, Tvojej Slávy, Tvojho Cha­rak­­teru. Plne spočívam na Tvojej Milosti a Láske a Slove a nikdy sa od nich nevzdialim. Nikdy Ťa neopustím, ani nezanechám! Toto si Ty mne sľúbil (Žid. 13:5-9) a toto je, čo aj ja Tebe sľu­bujem... mojou slobodnou vôľou a rozhod­nu­tím môjho srdca a duše (a, prosím Ťa, pomôž mi splniť môj sľu­b, lebo v samom sebe nemám síl na jeho vyplnenie).

 

Nemám ani najmenšej pochybnosti, kde ma vedieš a čo vo mne tvoríš. Teším sa na naše prvé osobné stretnutie, na našu Svadbu-Zjednotenie (Jn. 17:21), na náš spoločný Život, na našu budúc­nosť, ktorá nikdy neskončí v Tvojom Novom Stvorení.

 

Prihováram sa za každú dušu, ktorú si Ty predzvedel a vyvolil z tohto sveta pre Seba v týchto posledných dňoch predtým, než Ty prídeš. Tiež sa pri­hováram za každú dušu, ktorá sa pripojila ku tejto pokornej a úprimnej modlitbe vkladajúc dôveru do Tvojej Milosti a Milosrden­stva a Slova. My spolu stojíme pred Tebou, pred Tvojím Svätým Trónom, Pravdivý a Verný Svedok, Kráľ kráľov a Pán pánov, Pravdivý a  Spravodlivý Sudca.

 

Prosím, daj každej takejto duši a srdcu VŠETKO, čo ona potrebuje v tomto čase podľa Tvojej Múdrosti, Moci, Milo­srdenstva, Milosti a Tvojho povolania na tú dušu , aby ona mohla výjsť víťazne a spolu s Tvojím Duchom dokon­čila Tvoje povolanie. Nech Ťa potešuje, Pane Slávy, dať nám to, čo sme si nikdy od Teba nezaslúžili, hoci sme to vždy od Teba potrebovali, aby Tvoja Sláva žiarila do celého Tvojho Stvorenia.

Pomôž nám preto Pane, aby sme obetovali na Tvojom oltári VŠETKO, čo je zlé, špinavé, ohavné a neprijateľné Tvojmu pohľadu a Tvojej Prítomnosti, zahrňujúc v to seba samých, naše staré životy, staré stvorenie. Pomôž nám obliecť si naše Nové Stvorenie, nové a čisté srdce, myseľ a vôľu – Nového Človeka – ktorý Ťa plne uspokojí na celú Večnosť a ktorého budeš môcť milovať na veky vekov. Pomôž nám rozbiť našu „alabastrovú nádobu – škrupinu našej duše“, našu hlinenú nádobu a pomazať s jej cenným obsahom Tvoju Hlavu; a vzdať sa všetkého, čo je pre nás vzácne pokiaľ si Ty v na­šom dome malomocných, lebo my všetci sme malo­mocní v naších nerozbitých alabastrových nádo­bách a nezasiatych pšeničných zrnách. (Mt. 26:6,7// 2Kor. 4:7// Iz. 6:5// Jn. 12:24). Napokon, uschopni nás pomazať Ťa pokiaľ je čas, aby sme Ťa nezačali hľadať, keď je neskoro. (Mk. 16:1)

 

Potom sa budeme všetci veľmi radovať v Tebe a tiež s  Tebou a budeme pravdivým potešením Nášmu Nebeské­mu Otcovi, lebo On vyprojektoval vo Svojom Srdci túto našu Veľkolepú Spásu pred založením sveta a tým aj našu vlastnú budúcnosť  v Jeho Večnej Prítomnosti.

 

Túžim vyjadriť moju najhlbšiu vďačnosť, pravdivé ocene­nie, lásku a obdiv Môjmu Nebeskému Otcovi, Môjmu SpasiteľoviPánovi Ježišovi KristoviNajsvätejšiemu Duchu cez ktorého bolo všetko stvorené a dokonané. Nech je môj Nový Človek ovocím Tvojho diela, nech Ťa plne uspokojí a uctieva v duchu a pravde na veky vekov.

Amen.

 

 

♥        ♥        ♥


E P I L Ó G

 

Tesne pred zadaním tejto knihy do tlače, Pán poskytol Svo­je záverečné slová cez brata T.Austína-Sparksa z jeho bro­žú­ry „Kráľovstvo, ktoré nemožno zatriasť, Časť 4“, pu­bli­­ko­vanej cez Golden Candlestick Trust, Twello, Holland­sko, strany 2, 3 a 4:

 

„My nemôžeme – nesmieme – dať Rimanom 8:28-29 do menšej kategórie, než ako Boží účel pre všetkých v Kristovi; to jest, nesmieme povedať, že toto je iba pre určitý počet v myšlienke Božej. Je to pre všetkých v Kristovi, a toto je Vôľa Božia pre všetok Jeho ľud, ale, ako to vždy bolo v tom­to prípade, väč­šina Pánovho ľudu v tomto spontánne ne­­­po­kračovala a Pán musel stále mať v ich strede, medzi ni­mi, či pred nimi skupinu, ktorá by stelesňovala, reprezen­to­va­la a vyjadrovala Jeho plnú myšlienku, aby ona bola službou zja­venia, službou posilňovania a napomínania Jeho ľudu. Je to nádoba posluhujúca v strede Jeho ľudu, a to nie­len ná­do­ba podávajúca špeciálne informácie, ale nádo­ba, kto­rá je stelesnením toho, čo Pán chce, aby Jeho ľud poznal a tým sa stal. Pavol sa sám dal do tejto kategórie a to osobným spôsobom...

...On sa dal do pozície toho, kto sa stal plným ste­les­ne­ním Božej myšlienky pre Cirkev, a teda, Pavol sa v celej pravde stal mužom dispenzácie (udeľovania milosti a spra­vod­livosti Božej v Novom Zákone); teda, osobou v kto­rej sa experimentálne sústredil všetok najvyšší zmysel dispen­zá­cie; a Cirkev, Telo Kristovo, súc najvyššou črtou tejto dis­penzácie, mala v tomto jednom mužovi svoje stelesnenie a vyja­dre­nie.

Nuž, a čo je pravdou u neho, ako individuálnej osoby v počiat­koch dispenzácie, musí byť pravdou a byť znova a znova opakované cez celú dispenzáciu v inštrumentoch (ná­do­bách), ktoré si Boh vybral; teda, že bude existovať živý hlas – nie hlas učenia, alebo iba hlas pravdy v technickom, či akade­mic­kom zmysle, nie iba hlas proklamovania niečo­ho, ale žijúce stelesnenie a vyjadrenie Božej myšlienky me­dzi Jeho ľudom. Slovo Božie pre takú nádobu v každom čase bude: „či budú počúvať, či tak nechajú“.  (Ez. 2:5)

 

Je veľmi ľahké z času na čas nechať všetko tak, sklesnúť pretože vaše posolstvo nie je žiadúce, pretože nevidíte jeho uplatnenie, niet preň miesta, alebo vidíte voči nemu takmer univerzál­nu opozíciu. Je ľahké uzavrieť, alebo zaujať taký postoj, že toto posolstvo nie je pre tento čas, ľudia nie sú preň pripravení, nie sú mu otvorení, proste, oni ho nechcú. „Či budú počúvať, alebo tak nechajú...“ je Slovo Pána pre inštrument (nádobu), ktorý On vyberá pre hocijaký Svoj účel. To jest, hoci budete hovoriť v pustatine, musíte s tým po­­kra­čo­vať; hoci nikto nebude počúvať, musíte ísť ďalej; hoci neu­vidíte žiadnu odozvu, iba univerzálny antagoniz­mus, musíte pokračovať so svojou prácou... „či budú počú­vať, či tak ne­chajú“.

 

Taká nádoba musí byť ustanovená podľa plnosti Božej myšlienky, a keď plnosť Božích myšlienok je synovstvo, ako prostriedok univerzálnej vlády (domínia) o ktorom tento list hovorí, univerzálnej vlády Krista, potom naša výchova ide podľa línie synovstva, lebo sme povolaní do tejto služby...

 

...Čo je základom pre výchovu synov? Je to kríž. Čo je vzorom pre výchovu synov? Je to Syn. Čo je sféra výchovy synov? Ona je v duchu.

 

Amen.


Zoznam  Literatúry

 

[1] “The Messanger of the Cross” („Posol Kríža“) od Watch­mana Nee. Publikované cez Christian Fellow­ship Publish­ers, Inc. 11515 Allecingie Parkway, Rich­mond, Virginia 23235, USA. (v angličtine)

[2] “The Release of the Spirit(„Uvoľnenie Ducha“) od Watch­mana Nee. Publikované cez Ministry of Life, Box 74 – Route 2, Cloverdale, Indiana 46120, USA. (v anglič­tine)

[3] The Battle for Life“ („Bitka o Život“) od T. Austina-Sparksa. Publiko­vané cez Emmanuel Church, Tulsa, Okla­ho­ma, USA. (v angličtine)

[4] Strong in the Day of Battle“ („Silný v Deň Bitky“) od T. Austina-Sparksa. Publikované cez Emmanuel Church, Tulsa, Oklaho­ma, USA. (v angličtine)

[5] The Christ, the Antichrist and the Church, Part 1“, („Kristus, Antikristus a Cirkev, Časť 1“) od Austina-Spark­sa. Publikované cez „The Golden Candlestick Trust“, Twello, Holland. (v angličtine)

[6] Our Warfare“ („Naše Vojenčenie“) od T. Austina-Spark­­sa. Publiko­vané cez Emmanuel Church, Tulsa, Okla­ho­ma, USA. (v angličtime)

 

(Poznámka: Existuje príliš mnoho kníh od W. Nee ako aj od T. Austina-Sparksa, aby mohli byť tu uvedené. Hore­uvedené boli vybrané ako najpriliehavejšie, čo sa týka tém diskutovaných v tejto knižke.)

 

[7] “Pravda o Spáse” od brata Hanolu. Publikované v  2003 cez Montreal Remnant Ministries v  Montreale, Que­bec, Kanada. (v angličtine ako „Truth about Salv­ation“)

[8] Otevřený Dopis Jeho Výsosti a Excelenci, Ježíši Kris­­tu, Králi králů a Pánu pánů, jedinému pravému Bohu“ od brata Hanolu. Publikované v roku 1986 cez Montreal Remnant Ministries (MRM) v Montreale, Quebec, Kanada. (v angličtine ako „Open Letter to His Majesty a Excellency Christ Je­sus, the King of kings and Lord of lords, the only true God)

[9] Tajomstvo Skutočnosti“ od brata Hanolu. Publiko­va­né v 1955 cez MRM v Montreale, Quebec, Kanada. (v anglič­ti­ne ako „The Mystery of Reality“)

[10] Seek Ye First the Kingdom“ („Hľadajte najprv Krá­ľov­stvo“) od brata Hanolu. Publi­kované v 1990 cez MRM, Montreal, Quebec, Kanada. (len v angličtine)

[11] „Generačné Povrazy a ich vplyv na vás“ od Johna Ade­joro-Oluwa. Publikované cez Plummet Pub­lish­ing, Ikeja, Lagos, Nigeria. (v angličtine ako „Gene­ra­tion Cords and Their Effects on You“)

[12] Hriechy Mojej Mladosti a ako s nimi múdro jednať“ od Johna Adejoro-Oluwa. Publikované cez Plummet Pub­lishing, Ikeja, Lagos, Nigeria. (v angličtine ako „Deal­­ing Wisely with the Sins of My Youth.“)

[13] „Letters of A.W. Pink“ („Listy A.W. Pinka“, počas rokov 1924-1951) od Artúra Pinka. Publikované v 1978 cez The Banner of Truth Trust, Pennsylvania, USA. (len v angličti­ne)

[14] Príď Kráľovstvo Tvoje“ od brata Hanolu. Publiko­va­né v 1983 cez MRM v Montreale, Quebec, Kanada. (len v slo­ven­čine)

[15] The Believer’s Promise Book („Kniha Prísľubov Veria­ceho“) zostavené od Larryho Richardsa. Publi­ko­vané v 1982 cez Zondervan Publi­shing House, Grand Rapids, Michigan, USA. (len v  angličtine)

[16] Bodyguard of Lies“ („Telesná Stráž Lží“) od Antho­ny Cave Browna. Publi­­­­kované v 1975 cez Fitzhenry & White­side Ltd., Toronto, Ontario, Kanada, a tiež publikované cez Harper & Row, New-York, N.Y., USA (len v angličtine)

[17] “The Recovering of the Lord’s Testimony in Full­ness („Znovuzískanie Pánovho Svedectva v Plnosti“) od T. Austina-Sparksa, Publikované cez Em­manuel Church, Tulsa, Oklaho­ma, USA. (len v  angličtine)

[18] “Judgment begins at the House of God” (“Súd začína v Dome Božom”) od Horsta Schaf­fránka. Publikované v 1993 v Lemgo/Mníchov, Nemecko (anglický preklad z nemčiny)

 

 

P.S.

Ako je uvedené pri mnohých citátoch zo slovenskej Biblie, slovenský text je v niektorých veršoch Písma nepresný, nejasný, alebo totálne chybný a dáva skreslený, či nejasný obraz. Mnohé slová nevyjadrujú to, čo nám Duch Pána chce dať. Niekedy to hlavné, podstatné slovo vo verši chýba, čím verš dostáva úplne iný význam! Inokedy zase výrazy, ako „krv“, „duša“, alebo „život“ sú navzájom po­mie­­šané, ako keby mali ten istý vý­znam, pričom ale „krv“ nie je „duša“ a „duša“ zase nie je „život“, atď. Čitateľ môže byť teda v mnohých prípadoch pod­ve­dený alebo pople­te­ný nejas­ným obrazom.

Slovenskí veria­ci by toto mali seriózne uvážiť a zadovážiť si Písmo pres­nejšieho a jasnejšieho pre­­kladu, ak si želajú hľadať Pravdu s otvo­reným srdcom a seriózne. Bohužiaľ, počas písania tejto knihy som mal naporúdzi jedine Bibliu citovanú na tirážnej stránke tejto knihy.

 

Vzhľadom na horeuvedené fakty, považoval som za potreb­né uviesť korekcie u niektorých citovaných slovenských textov, kde si to situácia vyžadovala. Tieto korekcie sú uve­dené na nasledu­jú­cich dvoch stránkach.


Korekcie slovenského textu v Biblických veršoch

pozna­če­ných na stránkach tejto knihy(x).

 

(1)     Pr. 4:23 – slov. text je chybný: „lebo z neho pochádza ži­vot“ má znieť „lebo z neho pochádzajú podstaty (axiomy, otáz­ky) života“.

(2)     Jn. 7:38 – výraz: „z jeho vnútra“ je prijateľný, ale má presnejšie znieť „z jeho brucha“, t.j., z pupočnej oblasti, kde sa nachádza naše „duchovné srdce“.

(3) Žid.12:2   – slovenský text nedáva zmysel, správny text má znieť: „Hľadiac na Ježiša, pôvodcu (autora) a doko­ná­­va­te­ľa našej viery...“

(4)     Iz. 6:9,10   – správny text druhej časti verša má znieť: „Po­čutím počujete, ale nechápete, a videním vidíte, ale ne­vnímate."

(5) Žm. 19:13,14 – slov. preklad 14. verša je nejas­ný, mal by znieť: “Zdrž svojho služobníka aj od hriechov domý­šľa­vosti (opo­váž­livosti, predpokladania)...”

(6)     Fil. 2:13   – slov. text: „...činenie.pre záľubu“ má znieť: „...činenie JEHO záľuby“, čo totálne mení význam tohto Slova Božieho!

(7) 5M. 12:23 – slov. preklad je chybný, „duša“ nie je „život“, lebo duša môže byť duchovne mŕtva, zatiaľčo ona „žije“ (1Tim. 5:6, tiež Žm. 66:9, kde duša je zacho­va­ná pri živote)

(8) 2Par. 16:9 – slov. text: „ktorých srdce je cele obrátené k nemu“ má prijateľný zmysel, no malo by byť upres­ne­né: „ktorých srdce je dokonalé voči Nemu.“

(9)     Pr. 5:12-14 – slov. preklad 12. verša by mal znieť: „Ej, ako som nená­vi­del inštrukcie...“

(10)  Jn. 9:39 – slov. text je nejasný, výraz: „tí, ktorí vidia, boli slepí.“ má znieť „tí, ktorí vidia boli učinení slepými“!

(11)  Jn. 4:24 – slov. text je chyb­ný, výraz: „ktorí sa mu mod­­lia, musia sa modliť“ má byť „ktorí Ho uctie­vajú, musia Ho uctievať“!

(12) 2Kor. 11:3 – slov. text je nepresný, výraz: “oproti Kris­to­vi” má byť “ktoré sú v Kristovi”.

(15)  Žid. 11:1   – slov. text: „presvedčením o veciach“ má znieť: „evi­den­ciou o veciach“.

(16)  Lk. 17:21 – slov. text je totálne chybný, Kráľovstvo Božie nie je „medzi vami“, ale je „vo vás“!

(18) Žid. 3:12   – slov. text: „zlé a neverné srdce“ by mal pres­nej­šie znieť: „zlé a neveriace srdce“.

(20) 2Pet. 1:4 – výraz: „božskej príro­dy“ je totálne chybný, on má znieť „Božskej nátury (charakteru, priro­dze­nos­ti)

(21) Žm. 46:11 – slovo “prestaňte” má tiež zna­menať “buď­te ticho, zastavte sa, ukľudnite sa, nevymýšľajte…”

(22) 1Pet. 2:19 – výraz: „lebo to je milosť“  má byť „lebo to je záslužné“

(23)   Lk. 16:8 – časť verša: „...že opatrne urobil. Lebo sy­no­via tohto sveta sú opatrnejší nad synov svetla“ nedáva správny zmysel, text má znieť „... že múdro urobil. Lebo deti tohto sveta sú múdrejšie, než deti svetla“.

(24) Žm. 139:7,8 – slov. text je nepresný a chybný: „v hrobe“ má byť „v pekle“!

(25) 5M. 32:11 – slov. text je nejasný, mal by znieť: „Ako keď orlica zatrasie svojim hniezdom, vznáša sa nad svojími mláďatami, roz­ťahuje svoje krídla, berie ich a nesie na svojích krídlach.“

(26) Rim. 12:6-8 – slov. text je chybný: výraz: „verný v službe“ má byť „čaka­júc na našu službu“.

(27)   Pr. 19:18   - slov. text má znieť: „Kázni svojho syna po­kiaľ je nádej; a nech ho tvoja duša neľutuje pre jeho plač.”

(28)   Zj. 22:2 – slov. text je totálne chybný: “a lístie dreva je na službu” má byť „a lístie stromu je pre uzdra­vo­va­nie”.

(29)   Zj. 22:11   – slov. text je totálne chybný, napr. výraz: „kto špiní“ má byť „kto je špinavý“!

(30)   Jn. 16:33   – slov. text je nepresný, slovo „dúfajte“ má znieť „radujte sa“

(31)   Zj. 2:26,27 – slov. text je chybný,  výraz: „nad po­­han­mi“ má byť „nad národmi“.

(32) Rim. 11:22 – slov. text je chybný, výraz: „v dobrote“ má byť „v Jeho dobrote“, dôležité slovo „Jeho“ chýba a totál­ne mení význam tohto Slova!

(33) Žm. 68:19 – slov. text dáva skreslený obraz, časť: „vzal si dary medzi ľuďmi, áno i medzi spurnými odbojca­mi...“  má presnejšie znieť: „obdržal dary pre ľudí, áno aj pre tých rebelujúcich (spurných).

(34)   Fil. 2:7,8   – výraz: „ale sám seba zmaril“ je nesprávny, on má znieť: „ale sám nedbal na svoju prestíž (reputáciu).

(35) Mk. 16:16 – slovo „odsúdený“ by malo byť upresnené na „prekliaty“.

(36) 5M. 30:15,19 – vo verši 15, slová: „dobré“ a „zlé“ by mali byť „dobro“ a „zlo“. Vo verši 19, výraz: „A vyvolíš si život, aby si žil“ dáva skreslený obraz, správny text má znieť: „Preto vyber si život, aby si mohol žiť“.

(37)   Mt. 11:12 – výraz: „a tí, ktorí činia násilie, uchvacujú ho.“ by mal byť nasledovne upresnený: „a tí násilní sa ho zmocňujú.“

(38)   Jn. 10:10   –  výraz: „aby mali život a aby mali hojnosť.“ by mal byť upresnený: „aby mali život a aby ho mali viac, než hojne.“

(39) 2Pet. 1:1-11 –  vo verši 3, výraz: “ktorý nás povolal vlast­nou slávou a hrdinskou cnosťou” dáva opačný zmysel; správny text má znieť: “ktorý nás povolal k (našej) sláve a cnosti.” Verš 4, viď (20). Verš 5, výraz: “poskytujte vo svojej viere” má znieť: “pridajte ku svojej viere”.

(40)   Pr. 23:7  – duša je v prvej časti verša popletená so srdcom; správny text má znieť „Lebo ako zmýšla vo svojom srdci, taký on je;

(41) Žm. 119:67 – správny text má znieť: „Dokiaľ som ne­bol postihnutý útrapami, blúdil som, ale teraz dodr­žu­jem Tvoje slovo.“

(42) Žm. 98:3 – časť slov. textu: “uvidia spasenie” má správne znieť „uvideli spasenie“.

(43) 2Kor. 5:9 – časť slov. text: „jemu sa ľúbili“ má správne znieť „boli Ním prijatí.“