ku
CIRKVI
brat Hanola
(Preklad z anglického jazyka)
2006
MONTREAL, CANADA
Táto knižka a jej distribúcia je daná do rúk Ducha Božieho. Žiadne dotácie, či príspevky nebudú očakávané od nikoho. To, čo bude jedine prijateľné Nášmu Otcovi a nám sú milodary z radosti, slobodnej vôle a čistého srdca. Takéto budú prijaté s vďakou.
Copyright © 2006 – autor.
Táto kniha je publikovaná cez:
Montreal Remnant Ministries
379 Wickham, St. Lambert, QC, Canada, J4R 2B5
Fax: (450) 466-4151 alebo (450) 465-3529 alebo (450) 465-1601
E-mail: info@cm-mrm.ca Website: www.cm-mrm.ca
Korešpondencia môže byť posielaná na horeuvedenú adresu včítane žiadostí pre našu literatúru, otázok, svedectiev alebo komentárov. Radi poslúžime srdciam, ktoré v pravde túžia hľadať Pána, poslúchať Ho, dôverovať Mu, milovať Ho a byť pripravení pre Jeho Príchod ako Nášho Spasiteľa, Pána a Ženícha.
POZNáMKA: Biblické citáty sú slovenským prekladom z anglickej Biblie verzie kráľa Jakuba (King James version) a sú porovnávané so slovenskou Bibliou preloženou z pôvodných jazykov prof. Jozefom Roháčkom. (ISBN 0 564 03372 3, viď tiež P.S. a korekcie slov. textov na konci knihy, str. 302-304)
Preložené z anglického jazyka a edične upravené cez:
Quinta Translations
Montreal, Canada
Tlačené cez:
Popradská Tlačiareň, Vydavateľstvo
Popradskej brigády 9, 058 01 Poprad, Slovensko
ISBN xxxxxxxxxxxxxxxxxxx
p r i a t e ľ u,
Toto je dar od Pána Ježiša Krista, Pána Neba a Zeme, Hlavy Jeho Tela, čo je pravá Cirkev a každého kresťana vo všetkom.
Ak máte priateľov, bratov, sestry, ktorí veria v Pána Ježiša, sú znovu-zrodení Jeho Duchom alebo Ho hľadajú srdcom, podeľte sa s nimi týmto darom. Pán vie do čích rúk tento dar patrí a On vás povedie.
Ďakujeme vám v Jeho Mene za vašu pozornosť voči Jeho daru podľa Jeho želania a potešenia. V Požehnanom Mene Nášho Spasiteľa, Pána a skoro prichádzajúceho Ženícha a Kráľa kráľov, zostávame
Vaši v Kristu Ježišovi
brat H a n o l a
a bratia a sestry v Tele Kristovom v Montreali
dôležité poznámky.
My nie sme evanjelizačná Misia. My nezasielame Biblie, teologické knihy, konkordancie, slovníky, evanjelizačné letáky, ani žiadnu inú literatúru, či pomôcky, ktoré nám Pán nedal! My neponúkame korešpondenčné kurzy, tituly, finančné podpory, či sponzorovanie žiadneho druhu. Listy požadujúce takéto materiály alebo služby nemusia byť zodpovedané. Sme štyri rodiny a všetky naše výlohy sú pokrývané z našich vlastných platov a penzií! Len milujúci bratia poslali milodary. Predsa, doteraz posluhujeme Slovom v 68 krajinách sveta! Sláva Pánovi!
Naše povolanie je hlavne voči Premožiteľom v Cirkvi, voči Zostatku, voči terajšej Neveste Krista a Jej príprave pre Príchod Ženícha. Preto všetky naše písomnosti, ktoré rozposielame, sú nám dané Pánom za tým hlavným účelom. Naša literatúra je preto limitovaná, čo do kvantity a nie je pre každého “kuriózneho čitateľa”. My sa modlíme, aby bola rozširovaná podľa Vôle Boha, aby tak vyplnila Jeho zámery. Amen.
V E N O V A N I E
Túto prácu venujem Tebe,
Náš Všemohúci Boh Jahve,
Náš Otec, Náš Pán Ježiš Kristus a Duch Svätý.
Nech táto stručná práca prinesie ovocie,
ktoré Ti bude príjemné a prijateľné
a ktoré tiež vyplní Tvoje zámery.
* * *
Ja osobne mám
veľmi hlbokú a pravdivú lásku a vďačnosť
voči Tebe, Môj Nebeský Otče,
Môj Pane Ježišu Kriste a
Môj Najsvätejší Duchu,
pre Tvoju nekonečnú Lásku, Milosť, Dobrotu,
Moc, Múdrosť, Trpezlivosť, Milosrdenstvo,
Súcit a Vernosť
vo všetkom, čo si Ty vo mne vykonal a konáš,
vo všetkom, na čo si ma Ty povolal, aby som to konal
a na čo si ma Ty povolal, aby som sa tým stal.
* * *
Prosím, aby Tvoja práca v nás všetkých,
ktorí Ťa milujeme z čistého srdca
bola ukončená až do Dňa
Ježiša Krista Nášho Dokonalého Pána
a podľa Jeho Slova. (Fil. 1:6)
A M E N
O B S A H
Strana
Predslov v
KAPITOLA 1 – OTVORENIE SRDCA 1
srdce a naša spása 2
prirodzené srdce a myseľ 4
nové srdce a myseľ 11
skutočnosť a skúsenosti 21
a. služba na slovensku a v čechách 22
b. televízna sieť trojice (tbn) 36
c. služba slova božieho 50
d. služba darov ducha svätého 57
KAPITOLA 2 – VOJNA O NÁŠ ŽIVOT 66
naša stará a nová vôľa 81
cesta ku víťazstvu 92
pravdivý význam kríža 99
pravdivá hĺbka podvodu 123
a. vnútorné rozpory v cirkvi 129
b. slúžite bohu alebo satanovi? 136
c. vojna v cirkvi 147
d. jednania vo vnútri cirkvi 153
KAPITOLA 3 – NIEKTORÉ FAKTY ŽIVOTA
(a-do-z) 168
KAPITOLA 4 – NOVÉ STVORENIE 244
KAPITOLA 5 – UZÁVER 265
Epilóg (T. Austin-Sparks) 297
Zoznam Literatúry[x] 299
[Korekcie slov. textov biblických citátov(x)] 302
P R E D S L O V
Ten prvotný fakt, ktorý chcem ustanoviť je fakt, že Pán Ježiš Kristus ma neustanovil ako sudcu Svojej Cirkvi, ani žiadneho človeka! Pán ma povolal a pomazal, aby som posudzoval „všetky veci“ (1Kor. 2:15), hovoril v tomto čase v Jeho Mene (Job 36:1-14) potom, čo On dostatočne zničil moju starú náturu a uschopnil ma zapierať seba samého, niesť môj kríž a nasledovať Ho. (Mt. 16:24) Jedine toto mení veriaceho z duševného na duchovného a keď on takto kráča mnoho rokov, to ho kvalifikuje na také povolanie a pomazanie v Božích očiach.
Duchovný človek vidí to, čo vidí Pán, posudzuje tak, ako posudzuje Pán, pričom on sám ale nie je nikým súdený. Duchovný človek zvažuje-súdi-posudzuje duchov, ktorí ovplyvňujú veriacich alebo im vládnu, ich životu, akciám, slovám, skutkom. Duch rozoznáva a posudzuje myšlienky a zámery ich srdca a zjavuje mu ich (Pr. 16:2// Žid. 4:12); on je Pánom povolaný odhaliť Celú Pravdu Božiu pred Jeho Cirkev a pred všetky Jeho deti, bez ohľadu na osobnosti alebo na ich postavenie.
Duchovný človek nemá svoju vlastnú agendu, plán, či túžbu, jedine, aby ustanovil Pravdu a Vôľu Božiu v každej veci, v každom slove a v každom skutku v živote detí Božích. Nehľadá žiadnych následovníkov, ani ustanovenie nových náboženských organizácií, siekt alebo domácich skupín. Nepridáva k Biblií „nové“ doktríny alebo pravdy, ani nepropaguje súkromnú interpretáciu Pravdy. On je povolaný deklarovať Pravdu, AKO ONA JE, či Ju veriaci prijmú alebo nie, či Ju milujú alebo nie, lebo on nevyhľadáva súhlas, či potvrdenie od človeka, ale od Toho, Kto ho povolal na túto duchovnú prácu. Veriaci budú súdiť samých seba a to v tom, že oni buď uveria a prijmú Jeho Pravdu alebo neuveria a Pravdu odmietnu.
Pánovo povolanie pre túto duchovnú prácu prichádza pre Jeho Cirkev v pravom čase, preto ja verím, že On Sám zaručí, že ovocie tejto práce bude nasledovať podľa Moci a Autority Jeho Ducha. Konečný súd zostáva v Jeho rukách a ja veľmi ďakujem Pánovi za toto veľké privilégium, aby som konal túto duchovnú prácu pre Neho a pre Jeho Cirkev.
Nasledujúce Slovo k Cirkvi Ježiša Krista je podobné Meču Pána (Mt. 10:34// Ef. 6:17// Žid. 4:12// Zj. 2:12), ktorý prichádza v Jeho načasovaní, aby vykonal Jeho záľubu. Pán hovorí: „Lebo prišiel čas, aby súd Domu Božieho (Cirkvi) bol dokonaný... a čo bude koniec tých (aj v Cirkvi), ktorí neposlúchajú evanjelia Božieho? (viď 1Pet. 4:17).
Tento Meč je ten istý, čo Pán použil proti Svojmu ľudu a proti princom Izraela. Pán ho opisuje Ezekielovi a prikazuje mu, aby prorokoval proti ich Svätým miestam a proti zemi Izraela. (Ez. 21:1-7) Slovo Pána prikazuje Ezekielovi: „Povedz: Meč, meč je nabrúsený i naleštený.“ (Ez. 21:9) Ezekielovi bolo tiež prikázané: „krič a kvíl...“ tak ako meč bude prichádzať na princov Izraela a jeho hrôzy na ľud Boží! (Ez. 21:12)
Pán namieril Svoj Meč proti všetkým ich bránam (zámerom, rozhodnutiam, plánom, úkladom), aby srdce urodzených, vodcov, autorít (v Izraeli a dnes aj v Cirkvi!) zomdlelo a aby ich ruiny sa rozmnožili. (Ez. 21:15) Pán hovorí: „rozvrátim, rozvrátim, rozvrátim... až dokiaľ nepríde Ten, (Kristus) ktorého je to právo ... (nosiť korunu)“ a tí, čo sú nízko budú povýšení, a čo sú vysoko budú ponížení. (Ez. 21:24-27)
Tento Meč je tiež Slovo znamenajúce zatrasenie a odstránenie všetkého, čo je falošné, človekom vytvorené a pohoršujúce v Dome Božom. Tiež nás Ono varuje, aby sme neodmietli toho, čo hovorí, lebo neutečieme (Meču) ak sa odvrátime od Toho, čo v túto hodinu hovorí z Nebies. Ešte raz zatrasie zemou, a nielen zemou, ale tiež Nebom a to zahrňuje aj Jeho Dom (Žid. 12:25-29), a to trasenie už začalo.
Táto kniha je žijúcim svedectvom Slovu Božiemu, Jeho Mysli a Srdca, tiež je ona svedectvom mojej živej viery a životných skúseností s Pánom Ježišom Kristom, s Jeho Cirkvou, ako aj s mnohými individuálnymi kresťanmi za posledných 36 rokov. Kresťanom som 64 rokov, no kráčam s Pánom, Jeho Slovom a Súdmi a posluhujem Mu a Cirkvi iba za posledných 36 rokov.
V Mene Pána vám hovorím toto: „Kúpte si pravdu a nepredajte ju, tiež múdrosť, inštrukcie a chápanie.“ (Pr. 23:23) Zachovajú váš život a budú vás viesť k vášmu osudu – Životu večnému v Nebesiach.
Toto Slovo vás presiakne až do rozdelenia vášho ducha a duše, vášho svedomia a srdca a vytiahne navonok zámery vášho srdca, aby ste aj sami mohli vidieť a posúdiť samých seba. (Žid. 4:12// 1Kor. 11:31,32) Ono postaví do svetla váš život, vaše náboženské vedomosti, vašu známosť Pána, vašu vieru, plány, vízie, ciele, túžby, činnosť, aj nečinnosť a váš konečný osud.
Ukáže a osloví viditeľné aj neviditeľné hĺbky podvodu a zla v Cirkvi Ježiša Krista práve tak, ako aj v mnohých individuálnych kresťanoch a služobníkoch. Privedie nás všetkých do nových hĺbok podvodných taktík Satana a jeho mocností zla a temnoty. Pán nás tiež privedie do nových výšav pravdivého významu a dosahu Svojho Kríža, ako aj našich krížov. Toto Slovo sa tiež dotkne skutočného procesu Spásy od nášho zlého starého človeka – nepriateľa Krista – k nášmu svätému a spravodlivému Novému Človeku – Mladuche Krista (viď tiež[7]). A v konečnom dôsledku Ono poukáže na Nášho Pána a Cestu Ním vytýčenú k nášmu konečnému a nezvratnému víťazstvu, ktoré máme v Ňom.
Musíme sa pripraviť pre Príchod Pána, najprv ako Ženícha, a byť hotoví vojsť s Ním (na Svadobnú Hostinu) predtým, než budú dvere zatvorené a Obdobie Utrpenia príde na svet a na zbytok Cirkvi. (Mt. 25:6-13)
Táto kniha je napísaná predovšetkým pre veriacich, ktorí si želajú nasledovať Pána a Jeho Slovo proti rastúcej opozícií pekla a byť pripravení pre Jeho Príchod predtým, než je neskoro. Je tiež napísaná pre tých, čo sa učia kráčať a konať vierou Pána Ježiša Krista a nie podľa toho, čo vidia, počujú, cítia alebo chápu v ich hlavách. Práve tak je napísaná pre tých, čo sa búria a neposlúchajú Jeho Slovo a cítia sa pritom „veľmi dobre“.
Viera je duchovná realita, duchovné chápanie a vízia a je ona bohato a suverénne tvárnená Pánom v duchu a srdci všetkých tých, čo majú otvorené srdcia a želajú si ju mať a podľa nej žiť. (Žid. 11:1(15); 12:1,2(3), slov. preklad nedáva jasný zmysel)
Táto kniha je ďalej písaná pre tých, ktorí poslúchajú alebo sa učia poslúchať a veria, že Slovo Božie je Konečným Sudcom ich pozemského života a konečného osudu; pre tých, čo nemajú v srdci, aby zanedbávali, zneužívali, či porušovali Slovo Božie, Jeho Cesty a Súdy, ako aj Jeho Princípy Stvorenia a Spásy. Pre všetkých takýchto bude táto stručná práca tiež prameňom povzbudenia, východom z podvodu a jasným nasmerovaním Slova pre ich pozemskú púť končiacu vo víťaznom vstupe do slávneho Kráľovstva Nášho Pána a do Jeho Prítomnosti.
Drahocenné prísľuby Nášho Všemohúceho Otca, ktorý je na Nebesiach, sú prístupné jedine pre tých, čo poslúchajú Jeho Slovo. My nemôžeme dosiahnuť žiadne z Jeho prísľubov našim vlastným úsilím. To vyžaduje omnoho väčšiu silu, trpezlivosť, odpúšťanie, milosrdenstvo, milosť, múdrosť, súcit, atď., ktoré sa nenachádzajú v žiadnej naturálnej ľudskej duši, ale sú v Našom Pánovi Ježišovi Kristovi. A On je ochotný. Preto, ktorákoľvek ľudská duša, ktorá je tiež ochotná, môže cez Pána dosiahnuť Božie drahocenné prísľuby pre nás, ako aj mnohé vlastné zbožné túžby, nádeje, či ciele.
Nech Pán Ježiš Kristus prinesie Svojim Duchom toto Slovo a živé svedectvo takým srdciam a dušiam, ktoré sú neschopné sami v sebe, ALE sú ochotné. Lebo aj ja sám v sebe som bol neschopný, ale ochotný. Náš Nebeský Otec vie všetko od počiatku do konca. Poznal všetkých nás predtým, než sme boli narodení, našu ochotu, náš hlad a smäd (Mt. 5:6), alebo ich nedostatok. On nás všetkých vybral a predurčil na základe Svojej predznalosti nás a naších rozhodnutí. (Rim. 8:29)
Sedem krát som prezkúmal, pretavil každé slovo tejto knihy pred Živým Kristom, aby On mohol vypáliť každú špinu (telesnosť, 3M. 14:7; 16:19// 2Kr. 5:10,14// Žm. 12:7// Pr. 24:16// Lk. 17: 4), aby nezostalo nič, čo by sa priečilo Jeho Svätosti, Spravodlivosti a Pravde. Aby to mohlo byť tak čisté a Jemu prijateľné, ako je to len možné za daných okolností a môjho duchovného stavu pred Ním. Aby to mohlo slúžiť jedine Jeho cieľom, pretože ja nesledujem svoju vôľu, ciele, či zámery v žiadnej časti tejto knihy, ale Jeho Vôľu. (Jn. 5:30) Nech sa preto ľúbi Pánovi použiť toto písomné svedectvo pre Svoje potešenie a ciele.
Nech Pán uschopní ochotných veriacich pýtať, hľadať, klopať a veriť, že obdržia, nájdu a dvere im budú otvorené. (Mt. 7:7,8) Nech ich tiež uschopní otvoriť Mu ich srdce, myseľ a vôľu, veriť celé Jeho Slovo a dôverovať Mu. Pretože Boh nikdy neluže, Jeho Slovo stojí a my máme slobodu použiť a dôverovať Jeho Slovu alebo Ho ignorovať. Pán Neba a Zeme vždy stojí za Svojim Slovom a takým veriacim dá všetko, čo potrebujú teraz aj v celej svojej budúcnosti. Amen.
V Mene Kráľa kráľov:
brat Hanola
[Je veľmi dôležité, aby čitatelia sledovali a overovali si Biblické citáty uvádzané v texte, pozorne ich čítali a tiež uvážili vo svojom srdci. Toto bohato zmnohonásobí úžitok z čítania a získavania Svetla a Pravdy zo Slova Božieho deklarovaného a diskutovaného v tejto stručnej práci. Viď tiež P.S. na konci knihy.]
KAPITOLA 1
OTVORENIE SRDCA
Nikde v Slove Božom, v Biblií, nenájdeme, že by naša Spása započala, alebo závisela na našej mysli. Pán neodhadzuje našu myseľ, ale privádza naše srdce do popredia ako najdôležitejší orgán našej duše, čo sa týka nášho života a Spásy. Pán nepretržite hovorí o ľudskom srdci a opisuje ho z každého potrebného uhla, čiže, čo je jeho prirodzený stav, čo ono koná a čo sú dôsledky jeho činnosti alebo tiež nečinnosti.
Naozaj hrubá kniha by sa dala napísať iba na túto tému. Ak by ste začali čítať Slovo Božie od samého začiatku, potrebovali by ste veľa času nájsť to veľké množstvo citátov o srdci človeka a ešte viac času na uváženie ich významu a praktického zmyslu. Je takmer nemožné absorbovať všetko to, čo nám Náš Boh vo Svojom Slove hovorí o našom srdci.
Vyberiem pomerne málo, ale pritom výstižných príkladov týkajúcich sa nášho srdca, ako ho Pán vidí, ako ho vysvetľuje a ako s ním jedná.
Budeme vidieť, že srdce a vôľa majú jasnú prevahu v Slove Božom a myseľ ich nasleduje v procese Spásy a to s určitým odstupom.
Všetky hlavné etapy našej Spásy závisia najprv na našom srdci a nie na našej mysli! Pán zamietol našu myseľ s jej novým poznaním dobra a zla, s jej myšlienkami, predstavami, rozumovaním ba aj chápaním, ako cestu našej Spásy a vybral cestu viery a nášho srdca! (1M. 3:22-24// Ef. 2:8// Žm. 94:11)
Všetky životné podstaty nášho života a tým aj Spásy prebývajú v našom srdci a nie v našej mysli. (Pr. 4:23(1), viď upresnené slov. texty na konci knihy)
Je pre nás životne dôležité vidieť a chápať túto dôležitú rolu nášho srdca v našej Spáse, v jednaní s Pánom a jeden s druhým v rámci Cirkvi. Samozrejme, že nehovoríme tu o našom fyzickom srdci, ktoré pumpuje našu krv, ale o najhlbšom orgáne našej duše, ktorý sa nachádza v pupočnej oblasti nášho tela a nie medzi rebrami. (Jn. 7:38(2)) Tam, kde začal náš fyzický život, tam začal aj náš duševný a tiež duchovný život.
SRDCE A NAŠA SPÁSA
Keď človek jedol zo stromu poznania dobra a zla, stal sa neposlušným Bohu skrze rozumovanie a žiadostivosť. Jeho duša bola tým hriechom a novou vedomosťou skorumpovaná, lebo tá vedomosť nebola určená pre človeka, aby ju mal. Hoci vedomosť sama o sebe nie je hriechom, neposlušnosť je. Myseľ, súc sídlom intelektu, je orgánom obsahujúcim vedomosti v pamäti, naše chápanie a schopnosť zdôvodňovania. Človek zomrel, ako mu to Boh predpovedal (1M. 2:17), čo znamená, že bol oddelený od Života, Svätosti a vedomej Prítomnosti Boha v jeho duši.
Smrť vždy reprezentuje separáciu, nikdy nie ukončenie existencie.
Preto, Boh zavrhol ľudskú myseľ, ľudský intelekt, psychológiu, intelektuálne vedomosti, myšlienky, predstavy, rozumovanie a intelektuálne chápanie, ako cestu k budúcej Spáse človeka!
Za prvé, Boh vybral Svoju Vieru dajúc z nej určitú mieru každému človeku (Rim. 12:3), aby takto každý človek, pohan, mohol uveriť v Spasiteľa a stať sa veriacim. Nikto nie je narodený na tento svet ako veriaci. Táto „prvotná miera viery“ nemá byť pomýlená s „darom viery“ (1Kor. 12:8,9), ktorý je daný tým, čo už sú veriacimi (1Kor. 12:2) a ju potrebujú pre svoj mladý duchovný vek. To je to isté, ako „prvotná miera Ducha“, ktorou je zapečatený každý bývalý pohan, ktorý uveril a vyznal Krista Ježiša (Rim. 10:9// Ef. 1:13) Potom ďalší „dar Ducha“ a Jeho moci je daný tomu, kto je už vykúpený a pokrstený a tým aj ochotný umrieť svojmu starému životu a zdokonaľovať sa vo svojej Spáse (Sk. 2:38// Žid. 6:1), čo bez Moci Ducha je absolútnou nemožnosťou.
Za druhé, Boh vybral naše srdce, aby bolo príjemcom Jeho viery a tiež jej vykladateľom a vykonávateľom. Potom Boh môže k nám hovoriť, s nami komunikovať a mať s nami spoločenstvo v našom srdci. A práve tak, ako Boh dal „počiatočnú mieru viery“ do nášho ducha (Rim. 12:3) a tým nám otvoril cestu uveriť a byť vykúpenými a znovu-zrodenými v našom duchu (Jn. 3:3), práve tak po našom Vykúpení nám Boh dal „počiatočnú mieru Ducha“ do nášho srdca (2Kor. 1:22) a tým nám tiež otvoril cestu stať sa znovu-zrodenými aj v našom srdci a tým v celej našej duši!
Pánova viera sa takto stáva „našou vierou“ a musí nám byť interpretovaná našim srdcom. Nikto nemôže dosiahnuť svoju Spásu svojou mysľou obídúc srdce. (viď[7]) Intelektuálny veriaci NIE JE znovu-zrodeným veriacim, lebo ani viera, ani nové narodenie nepochádzajú z mysle!
Keď je Evanjelium kázané, ono poukazuje na tú vieru-realitu vo vedomí, čiže, v duchu človeka (danú podľa Rim. 12:3) a slovo tejto viery sa dostáva do srdca a úst človeka. Keď on potom vyslovuje túto vieru svojími ústami veriac v srdci, že Boh vzkriesil Krista z mŕtvych, ten človek bude spasený. (Rim. 10:8,9) Človek nemusí používať svoju myseľ pre intelektuálne zdôvodňovanie, chápanie alebo iné rozumovanie o Spáse. Rozumovanie by fakticky stálo v ceste k jeho Spáse... ako ono aj stojí v každom nespasenom pohanovi. Pravda?
„Lebo srdcom človek verí na spravodlivosť a ústami vyznáva na svoju spásu.“ (Rim. 10:10) Žiadna myseľ, žiadne myslenie, rozumovanie, zdôvodňovanie, špekulovanie, psychológia, žiadny intelekt.
Myseľ nemôže mať vieru! Myseľ má logiku a logické presvedčenie. Myseľ nemá prístup k duchovnej viere a nemôže nikdy chápať vieru, ktorú Pán buduje, vkladá a ukončuje vo vedomí (duchu) človeka a potom v jeho srdci. (Žid.12:2(3))
Preto Boh nejedná, ani nehovorí k našej mysli priamo, pokiaľ ona nie je obnovená Jeho Duchom a tým uschopnená prijímať a chápať Božie myšlienky! (Iz. 55:8,9) To však prichádza až v omnoho dospelejšom veku veriaceho.
Povieme potom, že naša myseľ nie je dôležitá? Samozrejme, že nie. Naša myseľ je práve tak dôležitá ako srdce a vôľa, ktoré tvoria (vnútornú) trojicu našej duše. Boh je Trojica – Traja v Jednom (1Jn. 5:7) a človek bol stvorený na Boží Obraz (1M. 1:26), takže aj on je trojicou. Fakticky, človek je trojitou trojicou: vonkajšie – duch, duša, telo (1Tes. 5:23), čo je jeden človek, a vnútorne – srdce, myseľ, vôľa, čo je jedna duša, a tiež – vedomie, intuícia a komunikácia, čo je jeden duch. (viď tiež[7])
Naša Spása ani nezačína, ani nepokračuje našou mysľou. Aj obnova našej starej mysle na novú, duchovnú, je vykonávaná cez naše srdce. Naše srdce musí najprv vidieť, veriť a interpretovať vieru, ktorú Pán v ňom buduje a ktorá ukazuje stav našej mysli. Musí tiež vidieť odkiaľ prichádzajú naše myšlienky, predstavy, zdôvodňovania, chápanie a akí duchovia vládnu našej mysli. Iba potom môže naša vôľa rozhodnúť zbaviť sa pohoršujúceho alebo zlého ducha a temnoty v našej mysli. Takto sa obnovuje duch našej mysle. (Ef. 4:23) Toto bude diskutované neskôr.
Keď Apoštol Pavol hovorí Timotejovi „Uč sa, aby si sa predstavil osvedčeným... správne rozdeľujúc Slovo pravdy.“ (2Tim. 2:15), on vedel, že Timotej sa musí učiť a chápať Slovo najprv svojim srdcom a vierou, zvažovať a meditovať nad Slovom. Jeho myseľ nie je odstavená na stranu, ale je závislá na jeho srdci a viere.
Myseľ samotná nie je schopná pochopiť Slovo Božie do Jeho hĺbky, výšky, či duchovného významu.
Na druhej strane, naše srdce môže byť obnovené, pretvorené bez pomoci našej mysle. Boh môže vytvoriť nové, čisté srdce aj v osobe, ktorá môže byť intelektuálne na nízkom stupni alebo neschopná. Ale ak srdce zostáva bezbožné a odmieta Boha, potom aj tá najbrilantnejšia myseľ s veľkými vedomosťami nemôže pre toho človeka nič spraviť.
Čo je potom praktický výsledok horeuvedených faktov? Ja verím, že Pán nám milostivo ukáže viac Svojho Svetla na ďalších stránkach. Započneme s prirodzeným srdcom, mysľou a vôľou a ako Pán vidí ich prirodzený stav podľa Svojho Slova a nie podľa ľudského zmýšľania, predpokladov, myšlienok alebo špekulácií. Potom budeme pokračovať s novým srdcom, mysľou a vôľou a ako Pán zpôsobuje ich dotyčnú obnovu, pretvorenie, oživenie. Preberieme tri hlavné verše v Liste Efezským, ktoré sa dotýkajú procesu obnovy týchto troch orgánov našej duše.
Obnova našej duše týmto dovršuje našu Plnú Spásu, keďže náš duch je už ovládaný Duchom Pána a keďže naše smrteľné telo bude obnovené, či pretvorené pri našom zmŕtvychvstaní. Tento proces je omnoho hlbšie a vo väčších detailoch opísaný v našej knižke „Pravda o Spáse[7]“.
PRIRODZENÉ SRDCE A MYSEĽ
„Srdce je nadovšetko podvodnícke (lstivé) a zúfalo bezbožné; kto ho môže poznať? Ja Hospodin zpytujem srdce, Ja skúšam opraty, aby som dal každému podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov.“ (Jer. 17:9,10)
To nie je príjemné Slovo a my sme nikdy neni náchylní ho kázať, uvážiť ho alebo ho vysvetľovať, iba ak hovoríme o druhých. My nikdy nepripustíme, že toto Slovo platí na naše vlastné srdce! Že naše vlastné srdce môže byť bezbožné a hlboko podvodnícke aj po našom vykúpení a popri konaní mnohých dobrých skutkov, rôznom pomáhaní alebo pripojení sa k duchovným službám, ktoré rozširujú učenia podľa nášho vlastného presvedčenia.
Vyžiadalo si to značný tlak hriechov, aby Dávid začal volať na Pána: „Zmiluj sa nado mnou, ó Bože, podľa Svojej láskavej dobrotivosti; podľa množstva Svojho milosrdenstva vymaž moje prestúpenia." (Žm. 51:3)
A potom žobronil u Pána: „Stvor vo mne čisté srdce, ó Bože, a obnov správneho ducha v mojom vnútri. Nevyžeň ma z Tvojej Prítomnosti a nevezmi odo mňa Svojho Svätého Ducha.“ (Žm. 51:12,13// Pr. 20:9)
On takto volal na Pána súc v prostriedku jeho vojen pre Pána, činiac pre Neho mnoho dobrých skutkov, súc osobne podľa Srdca Pánovho a súc vybratý Bohom, aby konal Jeho Vôľu! (Sk. 13:22// Žm. 89:21) Ste so mnou? To Slovo tiež znamená, že aj my potrebujeme takto volať na Pána aj po mnohých rokoch našej služby a „vojen“ pre Pána. Nikto z nás nie je lepší, než bol Dávid. Pravda? Či naozaj tomu veríte?
Veriaci, ktorí nikdy nevyronili slzu, ani nikdy nevolali na Pána, stále vlastnia to isté zúfalo bezbožné a podvodnícke srdce, či sú si toho vedomí, alebo nie! Duch Svätý nemusí byť v našej duši hoci On prebýva v našom duchu. Žiadny veriaci nie je výnimkou pretože my všetci sme začali s hlboko podvodníckym a zúfalo bezbožným srdcom... či sme toto už uvideli, alebo ešte nie!
Ak teda Pán nezačal tvárniť v nás čisté srdce, stále je ono v stave bezbožníctva a o Pánovi iba „hovoríme“. Naše pery kážu, hovoria alebo spievajú o Ňom – ale naše srdce je ďaleko od Neho tak, ako aj On je ďaleko od nášho srdca. (Iz. 29:13// Mt. 15:7-9)
Pán jasne hovorí, že „...to, čo vychádza z úst vychádza zo srdca, a to poškvrňuje človeka. Lebo zo (bezbožného) srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá, rúhania.“ (Mt.15:18,19)
Uvedomme si v tomto bode veľmi dôležitý fakt. Srdce mnohých veriacich, hlavne tých, ktorí pracujú pre Pána, čosi pre Neho konajú, nemusí byť „zúfalo bezbožné“, ALE stále môže byť hlboko podvedené! Preto to, čo konáme pre Pána nemusí byť pre Neho úrodné, či plno prijateľné. Malo by byť pre všetkých nás prijateľné pripustiť takúto možnosť, než zostať podvedenými a pokračovať v produkovaní dreva, sena a slamy. (1Kor. 3:12,13)
Pozrime sa, že skutočný problém nie je to, čo hovoríme, čo konáme, ale čo sú pravdivé zámery nášho srdca! Naše srdce je obzvlášť skúšané Pánom v okolnostiach, kde sú účastníkmi tí bratia a sestry, či rodina, ktorí sú nám blízky. Naše srdce sa prejaví skôr, či neskôr a obyčajne, keď si to ani neuvedomujeme. Naše akcie, či reakcie včítane hovorenia o iných za ich chrbtom jasne ukážu, či naše srdce je dobré alebo zlé, očistené alebo bezbožné alebo zkazené.
Tiež som vždy veril, že je to jedine naša myseľ, ktorá je schopná myslieť, uvažovať, rozumovať, plánovať, chápať. Ale nie! Slovo Božie jasne naznačuje, že je to predovšetkým a so všetkou dôležitosťou naše srdce, ktoré myslí, uvažuje, medituje, plánuje, rozhoduje. Ono musí chápať Slovo Božie, počuť Jeho Hlas, vidieť Jeho Cesty a konať Jeho Vieru a Súdy uložené do nášho vedomia. Viera nie je nikdy ukladaná do našej mysle a naša myseľ ju nemôže nikdy interpretovať, alebo ju chápať. Pán hovoril k Izraelu, Svojmu vyvolenému národu, v podobenstvách a ako dôvod Pán uviedol nasledovné:
„Lebo stučnelo (stalo sa spokojné, neodpovedajúce, nereagujúce) srdce tohoto ľudu, a (preto) ich uši sú tupé na počutie a svoje oči zažmúrili, aby snáď nejako očami nevideli, ušami nepočuli, srdcom neporozumeli a neobrátili sa (čiže, neboli zmenení, obnovení), a aby som ich uzdravil.“ (Mt. 13:15// Iz. 6:9,10(4))
Myšlienky, predstavy, zámery, múdrosť, hlúposť, ochota, hľadanie, zkúmanie a podobné akcie ľudského srdca práve tak, ako aj hovorenie, uvažovanie alebo rozhodovanie človeka vo vlastnom srdci, takéto činnosti sú spomenuté takmer na každej stránke Biblie. Začnite na samom počiatku Biblie (napr. 1M. 6:5) a pokúste sa sami nájsť koľkokrát je tento fakt privedený do svetla Pánom.
Niektoré príklady: 1M. 8:21; 17:17; 24:45; 27:41// 2M. 35:5,35; 36:2// 4M. 32:7// 5M. 4:9,39; 7:17; 8:2,5,17; 9:4; 10:16; 15:7,9; 18:21; 29:4,19; 30:14// Sud. 5:15// 1Sam. 16:7; 21:12; 27:1// 1Kr. 3:12; 8:61; 12:26,33// 1Par. 22:19; 29:18// Ezd. 7:10// Est. 6:6; 7:5// Job 8:10; 9:4; 17:4,11; 22:22; 38:36// Žm. 10:6,11,13; 14:1; 15:2; 19:14; 33:11; 36:1; 49:4; 53:1; 77:7; 95:10; 119:11,161; 140:2// Pr. 2:2,10; 6:18; 8:5; 10:8; 11:29; 14:33; 15:14; 16:1,9,21; 19:21; 22:15; 23:7,12,15; 24:2; 28:26// Kaz. 1:13, 16,17; 2:1,3,15; 3:17,18; 7:22,25; 8:5,11; 9:1// Iz. 10:7; 14:13; 32:4,6; 33:18; 44:19; 47:8,10; 49:21; 59:13, atď, atď...(niektoré slov. preklady sú nepresné, či nejasné)
Dosiahol som iba Knihu Jeremiáša, ale aj to stačí, aby sme videli tie príklady. Slovo srdce je citované 582 krát, zatiaľčo slovo myseľ je citované len 21 krát v tých istých pasážach Biblie! Mali by ste si zobrať čas a prečítať si horeuvedené verše a zvlášť tie podčiarknuté, aby ste videli, čo naše srdce dokáže robiť a aké prominentné a zodpovedné miesto ono má pred Pánom. Tento fakt môže úplne zmeniť spôsob vášho terajšieho “náboženského života a chápania”.
Veriaci by sa mohli pýtať, ako môžu rozoznať, či myšlienka prichádza z ich mysle alebo z ich srdca. Činnosť našej mysle je možné rozoznať, keďže ona prichádza z našej hlavy a my vieme kedy myslíme, zkúmame alebo uvažujeme v našom mozku. Činnosť nášho srdca prichádza “hlboko zvnútra” našej pupočnej oblasti bez toho, aby naša myseľ bola zúčastnená v pozorovateľnej miere. Takéto myšlienky a zámery nášho srdca môžu prísť bez toho, aby sme upriamili na ne vedomú pozornosť mysle. Oni obyčajne vyjdú z nášho srdca spontánne. Rozdiel medzi činnosťou našej mysle a srdca je veľmi dôležitý. Myšlienky našej starej mysle nie sú Pánovi cenné a nemajú pred Ním hodnotu. Pán o nich toto hovorí:
“Pán pozná myšlienky človeka, že sú márnosťou.” (Žm. 94:11)
Kedykoľvek teda veriaci povie: “Ja si myslím…”, to čo nasleduje nemá duchovnú hodnotu, keď to vychádza z mozku. Poznamenajte si, prosím, že Duch Boží nikdy neviedol Ježiša, aby povedal: “Ja si myslím… ja predpokladám… ja dúfam… ja sa domnievam… snáď, možno…”! Kedykoľvek Pán hovoril, On povedal: “Naskutku vám hovorím… v pravde vám poviem …” – žiadne “myslenie”, predpokladanie, domnievanie sa, žiadne rozumovanie. Toto tiež znamená, že Duch Boží ani vás nikdy nepovedie, aby ste sa v duchovných veciach vyjadrovali ako sú horeuvedené príklady, ale ako sa vyjadroval Pán Ježiš. Horeuvedené príklady pochádzajú z prirodzenej duše a nie z Ducha Božieho. Či veríte tomuto faktu?
* * *
Duch Pánov má privádza, aby sme si v tomto bode pripomenuli, že konaním chýb v dôsledku nášho chybného myslenia nemusíme hrešiť proti Bohu. Ale predpokladaním, domnievaním sa, domýšľaním si bez overenia si faktov, my hrešíme proti Bohu! Tieto hriechy “blúdenia skrze domnievanie sa, alebo domýšľavosť” majú potom nadvládu nad nami a my nemôžeme byť spravodliví, ani bezúhonní od veľkého previnenia. (5M. 13:14// Žm. 19:13,14(5))
* * *
Dôležité teda je, čo veriaci “verí a pozná v jeho srdci”. Dokiaľ srdce nie je obnovené v pozorovateľnej miere, myseľ je tiež neobnovená. Ona je stále v temnote, ba môže byť aj strnulá alebo paralyzovaná a tak neschopná správne myslieť alebo uvážiť záležitosti Pána a Jeho Slova.
Je nemožné ovládať myšlienky našej mysle (2Kor. 10:5) bez toho, aby naše staré srdce bolo najprv dotknuté a čistené a najprv myšlienky srdca ovládané.
Na druhej strane, takáto neobnovená myseľ je stále pripravená zapojiť sa do nekonečných náboženských diskusií, argumentácií, pochybností, otázok, vysvetľovaní alebo tiež iných foriem behania dookola v intelektuálnom kolotoči a duchovne nikam nedospieť. Toto je typické “intelektuálne” náboženstvo, či náboženská psychológia, ktorá neprináša žiadne duchovné hodnoty, ani žiadny duchovný pokrok, či duchovný rast, žiadne duchovné dospievanie.
Toto je vhodné a správne miesto pre citovanie ďalšieho Slova Božieho, ktoré sa dotýka tejto témy v jej samotnom jadre. Pán hovorí:
“Lebo ako on myslí vo svojom srdci, taký je...” (Pr. 23:7(40), slov. text je chybný, “duša” nie je “srdce”)
* * *
Duch Boží ma nasmerováva, aby som deklaroval to, čo vidím u Pána, keď opakujem duchovný fakt: ”My sme takí, ako myslíme vo svojom srdci!”
Toto extrémne dôležité Slovo deklaruje nielen duchovnú realitu našej osobnosti pred Bohom, ale “skrýva“ v Sebe nasledovné z Neho vyplývajúce fakty:
a) My sa nemôžeme stať inou osobnosťou (než sme) bez toho, aby sme začali inak myslieť v našom srdci,
b) My nemôžeme začať myslieť inak v našom srdci, bez toho, aby sme začali vidieť niečo iného (nového) v našom srdci,
c) My nemôžeme začať vidieť nič iného v našom srdci bez toho, aby sme sa vzdali tam existujúcej temnoty, ktorá nám prekáža vidieť niečo iné (nové) v našom srdci,
d) My sa nemôžeme vzdať temnoty existujúcej v našom srdci pokiaľ nedovolíme Svetlu Pána, aby tam vošlo,
e) My nedovoľujeme Svetlu Pána, aby vošlo do nášho srdca pretože nemôžeme uveriť, že tam môže byť nejaká temnota, že to, čo čítame alebo počujeme o sebe alebo čo nám iní povedia môže byť naozaj pravdou.
Obráťme teraz poradie týchto faktov a začnime vidieť a rozumieť, čo nám Pán chce ukázať, aby sme tu videli:
a) Keď začneme byť ochotní pozastaviť sa, alebo aj pripustiť, že naše myšlienky, zámery, plány a skutky na ktoré nám iní poukazujú môžu indikovať nejakú temnotu, hlúposť alebo zlo v našej osobe – stávame sa premožitelia, víťazi,
b) Keď začneme veriť tejto pravde, Svetlo Pána vojde do nášho srdca, (Hab. 2:4// Rim. 1:17// Gal. 3:11// Žid. 10:38)
c) To Svetlo nás uschopní začať vidieť iné (nové) veci v našom srdci, ktoré sme tam predtým nikdy nevideli,
d) Videnie iných (nových) vecí v našom srdci nás uschopní začať myslieť iné (nové) myšlienky v našom srdci,
e) Keď začneme myslieť iné (nové) myšlienky v našom srdci, začneme byť inou osobnosťou!
Toto je cesta Spásy a pretvárania našej osobnosti pred Bohom na Podobu Krista Ježiša. Môžem povedať z vlastnej skúsenosti, že tá jediná bolestná etapa v tomto procese je opísaná v bode a), kde musíme „premôcť samých seba“, náš imidž, pýchu a strach, a potom v bode b) vykročiť z nášho člna na vodu (začať kráčať vierou) a ísť po vode (vierou) smerom k Ježišovi. (Mt. 14:28-29)
* * *
Je to naozaj prekvapujúce, že naša osobnosť nie je vyjadrená tým, čo si myslíme v našej mysli, ale v srdci. Preto je Slovo Božie zamerané na naše srdce a tiež svedčí Samo o Sebe a to nasledovne:
“Lebo Slovo Božie je živé (oživujúce, život prinášajúce) a účinné a ostrejšie nad každý dvojsečný meč, a prenikajúce (bolí to ľudskú dušu) až do rozdelenia duše a ducha, (vonkajšieho a vnútorného človeka) kĺbov a špiku a posudzuje myšlienky a zámery srdca.” (Žid. 4:12// Zj. 2:12, viď tiež stranu B2[7])
Prečo Slovo Božie posudzuje myšlienky a zámery nášho srdca a nie našej mysle? Prečo Pán klope na dvere nášho srdca a nie na dvere našej mysle? (Zj. 3:20) Tieto otázky majú jednu jednoduchú odpoveď a možno ju nájsť v inom Slove Božom, ktoré hovorí:
„Stráž svoje srdce celou svojou pečlivosťou pretože z neho pochádzajú podstaty života.“ (Pr. 4:23)
Podstaty (korene, otázky, axiomy) života neprebývajú v mysli človeka, ale v jeho srdci!
Preto myšlienky a zámery našej mysli nemajú silu rozhodovať o našom živote, o realizácií nášho života, o zmenách nášho života, nášho charakteru a našej samotnej mysli. Oni nijakým spôsobom nedokážu obnoviť alebo priniesť život do našej duše. Možno ich jedine porovnať s našími „Novoročnými predsavzatiami“. Vyžaduje to naše srdce a Slovo Božie v ňom, aby vykonalo túto prácu Spásy.
Ak by sme videli, verili a žili tento fakt v našom živote, prinieslo by to revolúciu do celej Cirkvi*. Pozdvihlo by nás to nad všetko mŕtvolné a pozemské a dalo by nám to pohľad na živé a nebeské za čím buď otvorene, alebo skryto túžime vo vlastných srdciach, ale nie sme vlastne schopní to dosiahnuť. (Jn. 3:12,31-34// Fil. 3:18-20// Jak. 3:14-18// Kol. 3:2, atď.)
*[Kedykoľvek teraz v texte spomenieme „Cirkev“ budeme to vždy chápať ako „Cirkev-Izrael“, ktorí dvaja boli Pánom učinení Jedným; pozri viac ďalej]
Verím preto, že to nie je len žiadúce, ale životne dôležité pre nás všetkých, učiť sa rozoznávať srdce od mysle v ich myslení, rozumovaní, uvažovaní a iných akciách, reakciách, či ne-akciách, nečinnosti. Preto...
nikdy nemiešajme naše srdce s našou mysľou, lebo by sme sa dopustili nebezpečných chýb, ktoré by nás mohli držať v podvode a pomaly viesť do záhuby!
Táto kapitola by nemala byť ukončená bez Slova Božieho, ktoré chcem nielen citovať, ale sa ho aj modliť spolu s veľkým apoštolom Pavlom v jeho modlitbe:
„Žeby Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec Slávy, dal vám ducha múdrosti a zjavenia pravým poznaním Jeho, majúc oči vášho (nie prirodzeného, naturálneho, ale duchovného) chápania osvietené, aby ste vedeli...(v duchu a v srdci, nie v mysli)“ (Ef. 1:17,18)
Navrhujem, aby sme úpenlivo poprosili Nášho Pána, aby milostivo odpovedal na túto našu modlitbu pre nás všetkých a priťahoval nás hlbšie do Svojej Pravdy, čiže, do Seba a vyššie, než je všetko pozemské a dočasné, čo zanedlho zanikne a čo by nám v opačnom prípade zostalo v ceste ako mohutná prekážka.
NOVÉ SRDCE A MYSEĽ
(1) „Aby ste si (vy) vyzliekli, čo sa týka starého spôsobu žitia (vyjadrovania sa vo vás vládnuceho) starého človeka, ktorý je skorumpovaný vo svojich klamných chtivostiach...
(2) A boli obnovení v duchu svojej mysle...
(3) A (vy) si obliekli nového človeka stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a pravdivej svätosti.“ (Ef. 4:22-24)
Toto by mali byť veľmi známe pasáže Písma, ktoré teraz uvážime vo svetle horeuvedených faktov týkajúcich sa srdca, mysle a vôle. Tieto tri horeuvedené verše uvážime separátne, keďže je dôležité vidieť „proces“ našej Spásy, čo sa týka nášho srdca, vôle a mysle. (viď tiež Kol. 3:9,10)
Náš starý človek, stará nátura, staré stvorenie pozostáva zo starého srdca, starej vôle a starej mysle. Všetky tri musia byť obnovené, pretvorené, oživené. V ich prirodzenom stave oni žijú emocionálne a intelektuálne, ale duchovne sú mŕtve. (1Tim. 5:6// Zj. 3:1)
Keď sme znovu-zrodení (Jn. 3:3-8), Život Boha oživí a začne vládnuť jedine nášmu duchu, ale nevládne našej duši! Tento starý, mŕtvy človek ovládajúci našu dušu musí byť „vyzlečený“ keďže je skorumpovaný vo svojich klamlivých chtivostiach a totálne nepoužiteľný a neprijateľný Pánovi pre Jeho účely, túžby a ciele.
1. Verš 22 poukazuje na obnovu, pretvorenie nášho starého srdca a vôle.
2. Verš 23 poukazuje na obnovu, pretvorenie našej starej mysli.
3. Verš 24 poukazuje na „oblečenie si“ nového srdca, novej vôle a novej mysli, ktoré teraz tvoria nášho Nového Človeka.
Namiesto ponorenia sa do množstva teológie, dám prednosť podať moje živé skúsenosti a vieru, ako Pán riadi tento „proces“ s každým veriacim.
1. Efežanom 4:22
Ten najprvší fakt, ktorý si musíme všimnúť vo verši 22 a 24 je ten, že MY si musíme „vyzliecť starého človeka“ a „obliecť nového človeka“, Boh Sám nám to neurobí! Boh nám jedine poskytne silu a vedenie a tým nás uschopní urobiť to rozhodnutie v našom srdci a vykonať ho! Ak my iba „čakáme na Pána, aby v nás vykonal, čo On chce“, potom sme hrozne podvedení a nechávame si újsť našu Plnú Spásu! (viď tiež 2Kor. 7:1// Fil. 2:12) Základné kroky a vedenie Božie je nasledovné.
Za prvé, Pán začne klopať na „dvere“ nášho srdca (Zj. 3:20) potom, čo sme „odstavení od mlieka a odňatí od pŕs“. (Iz. 28:9) To znamená, potom, čo sme ukončili naše duchovné detstvo (Žid. 5:13) a sme pripravení prijímať duchovnú známosť a chápať ju v našom srdci (Mt.13:15), Pán začne klopať a čaká, či Mu otvoríme naše srdce, alebo nie. „Kľučka“ je iba zvnútra a nikto nemôže otvoriť naše srdce jedine my sami. Pán neustáva klopať (možno aj cez túto knihu, alebo cez iné prostriedky) až dokiaľ neotvoríme naše srdce Nášmu Spasiteľovi, ktorý žije a vládne jedine v našom duchu. Keď Mu otvoríme naše srdce, On tam môže vstúpiť a pomaly a progresívne ustanoviť Svoju vládu tiež v našom srdci a potom aj v celej duši.
Predtým, než dovolíme Pánovi vstúpiť do nášho srdca a vládnuť tam, nemáme právo nazývať Ho „Naším Pánom“! On je Náš Spasiteľ, ale MY vládneme našej duši a životu a nie On! (Lk. 6:46) Uvážte aj túto pravdu vo svojom srdci.
Súc v našom srdci, Pán môže mať s nami obecenstvo. Cez to obecenstvo, On nás môže začať „zpoznávať“ a my môžeme začať „zpoznávať Jeho“ (Mt. 7:23; 25:11,12) a to nielen ako Nášho Spasiteľa, ale tiež ako Nášho Pána s Mocou a Autoritou nad našim životom!
Čo sa týka obecenstva, je ono to isté v našom fyzickom živote, kde iba blízky priatelia, ktorí mávajú osobný styk môžu poznať jeden druhého veľmi dobre. Nezáleží koľko čítame alebo počujeme o osobe, nikdy ju nemôžeme poznať pokiaľ sa nezačneme stýkať osobne a hovoriť a podeliť sa zo srdca a mysle. Pravda? Toto je tiež dôvod pre spoločné „chodenie“ pred svadbou. My máme „chodiť“ aj s Našim Spasiteľom a Pánom pred našou svadbou s Ním. On sa s nami neožení pokiaľ sa nestaneme múdrymi pannami. A ak nebudeme s Ním „chodiť“, nebudeme sa navzájom poznať, ani mať Jeho Život a my zostaneme hlúpymi pannami. (Mt. 25:8-12// Jn. 5:40)
Po vstupe do nášho srdca, Pán do neho donesie Svoje Svetlo, Pravdu a Život a začne nám pomaly ukazovať, tu trošku a tam trošku (Iz. 28:10), pýchu, sebaspravodlivosť, neveru, špinu, zlo, podvody, horkosť, bezbožnosť, tvrdohlavosť, neochotu a iné nežiadúce rysy nášho starého srdca. Je to akoby otvorenie vrát do nášho pozemku, záhrady, či vinohradu o ktorý sme sa my nestarali, Majstrovi-Záhradníkovi. (P.Šal. 1:6)
On potom započne meniť našu „džunglu“ plnú podivných, nebezpečných, jedovatých, plaziacich sa kreatúr a porastov na prekrásnu záhradu plnú krásnych kvetov, kríkov, trávnatých polí, jazierok, vodopádov a vonných korenín (P.Šal. 4:12-16). My sami by sme to nedokázali, ale Náš Majster-Záhradník bude požadovať našu spoluprácu pri každom kroku.
Za druhé, Pán pracuje tiež v naše vôli, aby sme boli ochotní konať JEHO záľubu a nie vždy iba našu. (Fil. 2:13(6), slov. text je chybný) Čo je Jeho záľuba? Stvoriť v nás nové, čisté, rýdze srdce, (Žm. 51:12) čiže, akoby novú záhradu, vinicu (P.Šal. 4:12-16) s novým duchom a urobiť nás duchovne žijúcich... lebo veď prečo by sme mali zostať (duchovne) mŕtvi? Pán nemá záľubu v našej smrti (v separácií od Neho). (Ez. 18:30-32; 36:26,27// Žm. 24:3,4)
Keď si potom pýtame, želáme a dovolíme Jeho Duchu, aby vybral z nášho srdca tú zlú časť, ktorú nám ukázal, my vtedy pracujeme na našej vlastnej spáse! (Fil. 2:12) My takto spolupracujeme s Bohom v bázni a trasení sa na stvorení nášho nového srdca... trošku po troške... cez Jeho Slovo, ktoré spôsobuje, že klesáme zpäť a sme zlomení a v našom starom srdci sme lapení do sľučky. (Iz. 28:13) Toto je v nás konané tak, ako rastieme do Krista a tento proces pokračuje, až pokiaľ naše srdce nie je nové, čisté a rýdze. (Mt. 5:8// Ef. 4:15) Toto obyčajne trvá celý náš pozemský život... a možno niekoľko ďalších storočí v Tisícročnom Kráľovstve Nebeskom na zemi. (viď stranu B4[7])
Naše srdce a vôľa musia najprv byť dostatočne obnovené, aby naša myseľ tiež mohla nasledovať svoj regeneračný proces. Sled týchto veršov je teda ustanovený Bohom a ukazuje, že Pán nezačína našou mysľou.
2. Efežanom 4:23
Kedykoľvek špinavá, zlá, mŕtva časť bola vyňatá z nášho srdca (cez kázeň a naše pokánie) a nová, čistá a žijúca časť tam vytvorená, potom podstata nášho života v tej časti nášho srdca (Pr. 4:23) bola tiež oživená a je teraz schopná „vidieť, počuť a chápať“ Boha!
Táto nová a žijúca časť nášho srdca a nová časť našej vôle sú teraz spojené a absolútne poddané Bohu a Jeho Vôli. Ja verím, že toto je dôležitý fakt a absolútne potrebný pre akúkoľvek nasledovnú obnovu našej mysle. Plný dopad tohto faktu bude možné vidieť neskôr, keď budeme prenikať hlbšie do tajomstiev našej Spásy a postupného pretvárania našej starej duše V Kristovi Ježišovi.
Boh potom siaha na našu myseľ a prináša do nej to isté svetlo z nášho už očisteného srdca, ktoré ukazuje oblasti nespravodlivých myšlienok a súdov, hlúpostí, tvrdohlavosti, temnoty a iného zla. Myseľ je týmto uschopnená opustiť svoju temnotu a zlo, byť očistená a začať myslieť spravodlivo, múdro a pravdivo v tej istej oblasti, kde naše srdce a vôľa už boli obnovené, očistené, zjednotené... pretože naše srdce a vôľa teraz podporujú to isté svetlo aj v mysli. Vnútri našej duše niet viac opozície, nesúhlasu, nezhody – v tej oblasti.
Obnovená podstata života v našom srdci sa stala základom nového myslenia, uvažovania a chápania tiež v našej mysli. Tri orgány našej duše sa takto stali spojené v jedno – v tej obnovenej oblasti.
Obnova našej mysle je teda závislá na obnove našho srdca a vôle, v akejkoľvek oblasti nášho života, v akejkoľvek podstate nášho života. Je to pomalý proces ako už Pán naznačil vo Svojom Slove – tu trošku a tam trošku. On nám nemohol ukázať naše celé staré srdce alebo myseľ a očakávať od nás schopnosť vzdať sa celého nášho starého života jedným rozhodnutím, čo je absolútne nemožné, ale musíme to robiť postupne. Je aj tak dosť ťažké a bolestné vzdať sa trošky tu a trošky tam.
Museli ste aj sami zakúsiť, že aspoň v niektorých okolnostiach vaše srdce a myseľ „nesúhlasili“ jeden s druhým v niektorej dôležitej otázke, či podstate života a vaša vôľa mala ťažké chvíle robiť rozhodnutia. Boli ste jednoducho nerozhodní. To ale znamená, že vo vašej duši nebola jednota. Pravda?
Mnohokrát môžeme súhlasiť s nejakou pravdou v našej mysli – ale naše srdce je proti tomu! V našom vnútri je konflikt a my nie sme schopní vykonať, žiť tú pravdu v našom živote! Náš „dom“ je rozdelený a my si nemusíme byť toho ani vedomí! (Mt. 12:25)
My si nemusíme byť vedomí toho, že naše srdce nemusí nasledovať našu myseľ. Takže, v niektorých rozhodujúcich chvíľach nie sme schopní nasledovať a žiť pravdu, ktorú naša myseľ „prijala a súhlasila s ňou“ pretože naše srdce nie je za to! Toto potom vedie k mentálnemu náboženstvu, kde môžeme súhlasiť jeden s druhým, zatiaľčo zostávame impotentní konať, žiť to, s čím sme súhlasili.
Nikdy ste si to nevšimli vo vlastnom živote? Nevšimli ste si, že bez ohľadu na to, koľko náboženkých vedomostí ste nazhromaždili vo svojej mysli a s nimi súhlasili, nijako vám to nepomohlo v hodine núdze? Bez ohľadu na to, koľko dôležitých poznámok ste si urobili v zošitoch, v skutočnom živote ste ich nikdy nemohli uviesť do praxe a každý krát ste akosi stroskotali? Prečo? Pretože vaše vedomosti a poznámky neboli „prevedené“ do vašej krvi, čo je váš život. (5M. 12:23(7), slov. text chybný) Oni zostali iba vo vašej pamäti, ak tam vôbec zostali. Zodpovedajúce podstaty života vo vašom srdci zostali nedotknuté, nezmenené!
Prečo sú také veci možné? Pretože srdce nebolo dotknuté Duchom Božím a žiadna duchovná práca, žiadna duchovná zmena v srdci nenastala. Prečo? Lebo Pánovi nebol daný prístup do vášho srdca, hoci by ste také niečo možno nikdy nepripustili, alebo neverili. Ale vaše ovocie vždy poukazuje na realitu a to napriek vašim želaniam, tvrdeniam, snom, alebo presvedčeniam.
Kedykoľvek naše ovocie nie je dobré, snažíme sa brániť sa a nájsť príčiny našich chýb alebo nedostatkov mimo nás v tom, čo robíme alebo nerobíme a tým odbočiť pozornosť od hlavného problému. Hlavný problém je obyčajne a často v našom vnútri. Problém nie je to, čo robíme alebo nerobíme, ale čo sme vnútri. Naše úsilie môže byť príkladné, naše cesty vždy čisté v naších očiach, ale naši duchovia (mysle, srdca a vôle) sú priebežne „posudzované“ Pánom! Pán vždy váži, posudzuje našich duchov v ktorých kráčame a konáme naše skutky. On posudzuje ich zdroj a nie naše skutky samotné! (Pr. 16:2) Konflikty v nás spôsobujú tiež konflikty mimo nás.
A ďalší fakt, ktorý je potrebné si zapamätať a veriť je nasledovný. Môžeme spievať prekrásne hymny, ruky vystreté k Nebu, slzy kotúľajúce sa dolu lícami, emócie naplňujúce našu dušu. S tým nie je nič zlého – avšak – to nijako neznamená, ani nedokazuje, že nejaká duchovná zmena bola uskutočnená v našom srdci, vôli, či mysli! To môže byť typické emocionálne náboženstvo.
Ako to viem? Sám som v minulosti prešiel týmito vecami spolu s mnohými bratmi, ktorí boli v tej istej kongregácií. Avšak, naša pýcha, arogancia, tvrdohlavosť, hlúposť, strach, závisť, temnota a iné nežiadúce veci v našom srdci zostali nedotknuté a nezmenené! Sám som to zažil. Hneď po našej požehnanej bohoslužbe, Pán skúšal niektoré duše, ktoré to spievali a hlasno Ho oslavovali – a oni zlyhali. Nemohli mi ani podať ruku, ani sa pozrieť do mojich očí, pozdraviť ma, či slobodne hovoriť so mnou, ich duch im nedovolil ani stretnúť ma tvárou v tvár. (viď tiež stranu 14[8]) Prečo? Akí duchovia ich mali „v hrsti“?
Pravá Spása vždy obsahuje v sebe pravé prekonávanie samých seba a je preto vždy sprevádzaná aspoň určitým stupňom utrpenia a bolesti a smrti starého stvorenia!
Zmeniť názory nie je bolestné, zmeniť srdce je! Počuť pravdu o „starom sebe samom“ je vždy bolestné! Preto kresťania nehľadajú pravdu o sebe, ani nechcú o nej počuť. Boja sa, že by nebola príjemná... a majú pravdu!
Hovoriť pravdu z nášho starého srdca je extrémne bolestné, niekedy nemožné! Musíte byť privedení takmer do „hnevu“, aby ste začali hovoriť pravdu zo svojho starého srdca! Sila takého vášho „hnevu“ musí byť väčšia, než sila vášho pokrytectva, aby ste mohli takto hovoriť. Je to pravda?
Kresťania vždy hľadajú jedine lásku, šťastie, pokoj, prosperitu, zdravie, slávu a súhlas od iných, a to, za každých okolností – práve tak, ako to hľadajú aj pohani. Viem, že existuje Slovo Božie v 3.Jánovi 2. Ale môže existovať iba málo veriacich, ktorí chápu toto Slovo v srdci tak ako Ho Duch Svätý mieni a nie iba logicky.
Za prvé, zdravie a prosperita je mienená v duchu, duši a tele – v tom poradí! (1Tes. 5:23) Mnohí veriaci a duchovní vedúci (aj tí dobre známi) veľmi radi berú poradie v opačnom zmysle. Ale ak moje telo prosperuje, to iba vtedy, keď moja duša prosperuje, a moja duša prosperuje, keď môj duch prosperuje. Hociktorý karnálny kresťan môže cítiť, že jeho duša, či telo prosperuje, ale Pán vie, že to môže byť iba „sladké klamstvo“, lebo pravá prosperita začína v duchu.
Za druhé, prosperita u Boha môže byť niečo úplne iného, než prosperita u ľudí. Veriaci žijúci mimo Ducha sú extrémisti. Buď veria, že „dobrý“ kresťan má byť „stále chudobný a stále trpieť“ alebo byť stále zdravý a nič dobrého mu nesmie chýbať. Ale obe presvedčenia pochádzajú z ich telesnosti, karnality. Pánova pravda je, že žiadny spravodlivý nebol nikdy opustený, chudobný a žobrajúci chlieb. (Žm. 37:25) Na druhej strane, veriaci nemajú byť lakomí, ale spokojní s tým, čo majú, čo im Pán udelil. (Žid. 13:5// Fil. 4:11) Tieto Slová Nášho Pána by mali byť správnym rámcom pre obraz našej prosperity.
Za tretie, pravá prosperita od Boha je závislá na našej poslušnosti a službe Jemu. Je pravdou, že Boh...
„Neodvráti Svojich očí od spravodlivých,“ (Job 36:7) Ale On im tiež ukazuje ich skutky a ich prestúpenia... a že ich majú nadmieru. A potom...
„On otvára im ucho na disciplínu a prikazuje im, aby sa navrátili od neprávostí. AK oni poslúchnu a budú Mu slúžiť, strávia svoje dni v prosperite a svoje roky v blaženosti.“ (Job 36:8-14, viďte tiež Jer. 22:21,22 a posúďte sami)
Táto cesta Ducha sa teda nemusí ani z ďaleka približovať ku karnálnym pokusom mnohých služobníkov definovať prosperitu ich stádečka a možno ich tým podvádzať.
Pravá prosperita je individuálna záležitosť medzi Bohom a každým veriacim podmienená srdcom, duchovným stavom a skutočnými potrebami veriaceho podľa posudku Božieho... nie podľa posudku veriaceho.
Pán často dovoľuje, aby sme sa dostali do situácií, kde sme skúšaní, niekedy až prísne skúšaní a kde buď zostaneme stáť, alebo padneme. Náš pád, porážka nie je tragédiou, ak sa z toho učíme a dovolíme Pánovi, aby v tej oblasti vybudoval našu vieru, duchovnú silu a múdrosť. Potom sa postavíme a pokračujeme. Tragédiou je, keď sa rozhodneme nepostaviť sa a nedovoliť Pánovi, aby nás posilnil, učil, budoval našu trpezlivosť, húževnatosť, múdrosť, vieru; keď si zatvrdíme naše srdce a viac sa nestaráme, čo Pán robí s nami, v nás alebo cez nás; keď si neuvedomujeme, že sa musíme postaviť nielen kvôli sebe, ale tiež kvôli tým, ktorým sme povolaní slúžiť a stať sa požehnaním. My nežijeme len pre seba, pre naše osobné požehnania! (Rim. 14:7)
Chcem priviesť do vašej pozornosti ešte jedno Slovo Božie, ktoré tiež ukazuje, že naša myseľ je obnovovaná ako posledná časť našej duše, teda, po obnovovaní srdca a vôle. Apoštol Pavol nás naliehavo žiada:
„... buďte zmenení obnovením svojej mysle, aby ste mohli (boli schopní) potvrdiť (vašim životom) čo je to tá dobrá, prijateľná a dokonalá Vôľa Božia.“ (Rim. 12:2)
Jedine s celou obnovenou dušou môžeme byť schopní ukázať, či potvrdiť dokonalú Vôľu Božiu v našom živote a nikdy nie predtým.
V tomto bode by som celým srdcom rád odkázal čitateľa na vynikajúcu knihu brata Watchmana Nee „Uvoľnenie Ducha[2]“. Je venovaná práve tejto, v našom kresťanskom živote najdôležitejšej téme – rozbitiu nášho „vonkajšieho človeka“. Brat Watchman nazýva nášho ducha „vnútorný človek“, našu dušu „vonkajší človek“ a naše telo „najvonkajší človek“. Pokiaľ náš vonkajší človek, naša duša, ktorá je skorumpovaná, zlá a hriešna, nie je rozbitá, zlomená, náš Nový Človek (duchovný a svätý Človek) nemôže prevziať „kormidlo“ a my nemôžme začať žiť a konať cez neho. Budem citovať aspoň niektoré z veľmi dôležitých riadkov v jeho vynikajúcej knihe, ktoré nepochybne prišli bratovi Watchmanovi zjavením od Boha. Na strane 14 on píše:
„Pán používa dva spôsoby na rozbitie nášho vonkajšieho človeka: jeden je postupný, ten druhý je náhly, prudký... Časovanie je v Jeho rukách. My ten čas nemôžeme zkrátiť, ale zaiste ho môžeme predĺžiť. V niektorých životoch Pán môže uskutočniť túto prácu po niekoľkých rokoch jednania s nami; v iných je evidentné, že aj po 10, či 20 rokoch práca stále nie je ukončená. Toto je veľmi vážne! Nič nie je bolestivejšie, než plytvanie Božím časom. Ako často je potom cirkev brzdená! Môžeme kázať užívajúc našu myseľ, môžeme iných vyburcovať cez naše emócie; predsa však, ak nevieme ako užívať nášho ducha, potom Duch Boží sa nemôže dotýkať ľudí cez nás. Taká ztrata je veľmi veľká..."
Na stranách 57-59 pokračuje:
„Aby náš vonkajší človek bol rozbitý, naše zasvätenie sa Pánovi je absolútne nevyhnuné... Vyžaduje to zasvätenie sa a disciplínu Ducha Svätého, aby sa z nás mohli stať nádoby vhodné pre použitie Majstrom... Všimnite si tiež, ako ďaleko presahuje disciplína Ducha Svätého naše zasvätenie sa... Ako často sme prichytení nepripravení a robíme uzáver, že takú drastickú vec sme nepotrebovali. Jeho disciplína príde na nás mnohokrát náhle bez toho, aby sme mali akúkoľvek predchádzajúcu výstrahu!...
Externé veci môžu zasiahnuť vonkajšieho človeka najbolestivejšie. Sú to teda externé veci, ktoré Boh používa pri jednaní s naším vonkajším človekom... Či si neuvedomujete, že všetky udalosti vášho života za posledných 5, či 10 rokov boli nariadené, aranžované (dovolené) Bohom za účelom vašej výchovy? Ak ste šomrali a sťažovali sa, bolestne ste zlyhali rozpoznať Jeho ruku. Ak ste si mysleli, že ste snáď mali iba smolu, neboli ste si vôbec vedomí disciplíny Ducha Svätého. Zapamätajte si, že čokoľvek k nám prichádza je nameriavané Rukou Boha pre naše najvyššie dobro.“
Napokon, na strane 60, on môže dávať zástupom veriacich ozajstný šok ich života deklarujúc nasledovné:
„My dostávame milosť cez obcovania, cez posolstvá, cez modlitby, a tak ďalej. Ale tá najväčšia milosť, ktorú si nemôžeme dovoliť zanedbať je disciplína Ducha Svätého. Nič nemožno porovnať s touto milosťou – nie modlitbu, nie čítanie Biblie, obcovania, posolstvá, meditácie, ani uctievanie. Medzi všetkými Bohom-danými prostriedkami milosti, zdá sa, že táto je tá najdôležitejšia!... Žiadny iný prostriedok milosti túto nemôže nijako nahradiť.“
Dôležitý fakt, ktorý je potrebné deklarovať na tomto mieste je ten, že Boh takmer vždy koná túto prácu rozbíjania vonkajšieho človeka, našej duše, cez iných, hlavne tých, ktorými môžeme opovrhovať alebo byť na ních nahnevaní alebo ich nenávidieť alebo nespravodlivo súdiť alebo ich aj milovať! Takže, jak naše emócie, tak aj myslenie a rozumovanie sú „atakované“ a my ukazujeme „pravé farby“ nášho vonkajšieho človeka, čo znamená, jeho skutočné potreby.
Než zakončíme tému tohto verša nesmieme zabudnúť, že mocnosti temna a zla nenávidia akúkoľvek obnovu nášho srdca, vôle a mysle. Oni nikdy neopustia náš charakter dobrovoľne, ani nebudú sledovať proces našej Spásy nečinne! Je normálne, keď zakusujeme ich odpor alebo priamy útok na každú časť našej duše. Náš nepriateľ môže zaútočiť na naše srdce a jeho emócie, na našu myseľ a jej myšlienky, či na našu vôľu a jej schopnosť robiť správne rozhodnutia.
Môžu byť dni, kedy sa cítime depresívne, môžeme byť zhnusení, rozrušení alebo celkom neschopní pohnúť sa, či urobiť rozhodnutia. Všimli ste si také momenty vo vašom živote? Ak aj áno, ale ste nemuseli objaviť, či chápať ich pravé duchovné korene a dôvody.
Napokon je žiadúce spomenúť, že náš nepriateľ útočí aj na naše telá. Často sa skrýva za naše legitímne slabosti, či nemoce a zväčšuje ich, takže jeho akcie nie sú ľahko objaviteľné. Môže nainfikovať naše telo takými pekelnými nemocami, ako je, napríklad, rakovina. Fyzická rakovina vždy naznačuje pred-existenciu „duchovnej rakoviny“, ktorá potom ovplyvňuje našu dušu a napokon aj telo. Rakovina je vždy spojená s „nekontrolovaným rastom“ v duchu alebo v tele!
Nebudeme sa v tomto bode venovať tejto téme viac, než je horeuvedené, aby sme neodbočili z hlavnej témy. Avšak, vrátime sa k tejto téme neskôr, lebo existujú dôležité duchovné skúsenosti a fakty spojené s uzdravovaním našich fyzických tiel.
3. Efežanom 4:24
Tento verš zhrňuje, čo Duch vypracoval v predošlých dvoch veršoch. Tiež nám hovorí, že práca Ducha Svätého má sa teraz praktizovať v našom dennom živote, aby sa takto stala našim zvykom, našim „novým životom“.
Jedine takto sa náš Nový Človek „oblieka“. Fakticky, Pán nás vedie, aby sme zakúsili Jeho prácu v našom srdci, vôli a mysli a podrobí nás skúškam, aby sme sami mohli vidieť, že my nie sme tá istá osoba v tých nových oblastiach duše. Sme iní kdekoľvek On vykonal a dokončil Svoju prácu, najprv v našom srdci a vôli a potom aj v mysli. Začnite rozoznávať samých seba a uvidíte pravdu tohto Slova Božieho.
Srdce, ktoré bolo dostatočne očistené, obnovené a pretvorené nebude nikým, ničím, žiadnou zprávou pichnuté, urazené, otrasené, či podráždené. Môžete si takto sami overiť stav vášho vlastného srdca.
Budeme dokonca prekvapení, že veci, ktoré sme predtým nedokázali konať sú teraz ľahko urobené. Budeme ich dokonca robiť spontánne bez toho, aby sme sa nútili, bez bolestnej tvári, bez „parenia mozku alebo kúsania nechtov“. Zakúsime tento nový prebohatý život a tiež objavíme, že jeho sláva, radosť a dokonalosť je hodná omnoho viac, než „utrpenie, ktoré sme museli chvíľku trpieť“. (Jn. 10:10// 1Pet. 5:10) Boh nás takto zdokonaľuje podľa Svojej Vôle.
Niektorí veriaci-premožitelia sa mi zdôverili, že iní im často hovoria: „Tu nemôžete byť dokonalí, Boh vás zdokonalí v Nebi. Len buďte spokojní s vecami ako sú, môže to byť horšie, viete. A nevyvyšujte sa nad svojich bratov, je lepšie byť pokorným...“ A tak ďalej, a tak ďalej. Nuž, čo odpovieme na takéto slová, či vedecké názory?
Málo si takí „bratia“ uvedomujú, že ich hlúpymi slovami robia svojho Spasiteľa a Pána Ježiša Krista luhárom! Áno, luhárom! Naviac, privádzajú prekliatie na svoje duše pokiaľ Mu neučinia pokánie a viac tak hovoriť nebudú. (Mt. 12:37). Zdá sa byť nepísaným zákonom alebo šablonou, že ktokoľvek sa premáha a borí sa za činením plnej Pravdy a Vôle Božej načahujúc sa za svojou dokonalosťou, je vždy považovaný jeho karnálnymi bratmi za pyšného, seba-vyvyšujúceho, elitistu a nekonformistu. Títo karnálni veriaci nemajú žiadny zámer nasledovať Slovo Božie, ale sú vždy hotoví obviňovať, prstom ukazovať a hovoriť hlúpe a arogantné slová voči tým, čo milujú Pána a nasledujú Jeho Slovo. Uvážte Slovo Božie, kde nám Pán vlastnými ústami prikazuje:
„Buďte preto dokonalí...“ (Mt. 5:48) Slovo „preto“ znamená „tu a teraz“, nie v Nebi! Prečo? Ak je vaše srdce zamerané konať Jeho Slovo v predošlých deviatich veršoch (Mt. 5:39-47), potom vás (vaše srdce) Pán považuje za dokonalých! Prečo?
Za prvé, vaše srdce nedokáže viac a lepšie, než to uvedené. Za druhé, v nebi vám nikto nevylepí facku, nikto vás neudá na súd, ani nevezme váš kabát. Nebudete tam mať nepriateľov, ktorých by ste sa mali pokúšať milovať, nikto vás v Nebi nepreklaje, ani nebude prenasledovať. Tak teda, ako sa chcete zdokonaliť v Nebi? Môžete mi to povedať? A ak nekonáte tieto horeuvedené verše, nie ste ani považovaní za deti nášho Otca, ktorý je v Nebesiach. (Mt. 5:45// Rim. 9:7,8). Mám tu povedať: Haló?
Aby ste mohli vôbec vstúpiť do Neba, musíte byť dokonalí! Nebo nieje miesto pre naše zdokonaľovanie, to miesto je tu a čas je teraz, pokiaľ tu žijeme. Či nie sú horecitované slová takýchto „bratov“ naozaj hlúpe? Sú tiež zlom pretože pochádzajú z pekla.
Apoštol Pavol, súc vedený Duchom Božím, tiež hovorí: „Borím sa k cieľu za cenou vysokého povolania Božieho v Kristu Ježišovi. Preto všetci, ktorí sme dokonalí takto zmýšľajme...“ (Fil. 3:14b,15a// tiež 2Par. 16:9(8))
Nuž ale!... kde Pavol nabral „dokonalých veriacich“? On sám bol stále na zemi a „boriaci sa“, aby dosiahol cieľ vysokého povolania Božieho v Kristu Ježišovi! Pravda? Nuž teda, či nie je jasné i z tohoto Slova Božieho, že srdce, čo sa borí, zameriava a rozhoduje konať Jeho Slovo je považované za dokonalé v Jeho očiach? Žiadne srdce nemôže konať viac alebo lepšie, než toto. Aj Izraelovi bolo prikázané, aby bol dokonalý so svojim Bohom. (5M. 18: 13) Či oni naozaj boli? Ich dlhá a biedna história je vlastne ovocím ich neposlušnosti.
SKUTOČNOSŤ A SKÚSENOSTI
Ja žiadam Pána, aby nám dal stručnú, ale jasnú, presnú a potrebnú pravdu, ktorá by mala Jeho moc preniknúť srdcia a vykonať tam prácu s ktorou by On bol spokojný. Ak by horeuvedené fakty mali byť iba teóriou alebo doktrínami, či informáciou pre zvedavé kresťanské mysle, to by bola pre mňa posledná vec, čo by som si želal.
Chcem predniesť niekoľko dôležitých a veľmi praktických príkladov ukazujúcich duchovné fakty a skutočnosti opisované v predošlých kapitolách. Oni ukazujú stav Cirkvi včítane niekoľkých individuálnych veriacich a vodcov tak ako ich Pán vidí a posudzuje ich stav. On si želá dať tú istú víziu a chápanie srdciam, kde On prebýva a kde vypracováva Svoju záľubu.
A. Služba na Slovensku a v Čechách
Počas mojej misie na Slovensku a v Čechách mal som príležitosti slúžiť mnohým veriacim a tiež kázať v niektorých kongregáciách. Jeden duchovný fakt, ktorý som zakúsil takmer na každej misií bol ten, že som mohol veľmi jasne vidieť duchovný rozdiel medzi cirkevným vodcovstvom a ostatnými veriacimi, ktorých som stretol.
Všetci starší, pastori, kazatelia a iní vodcovia, ktorých som stretol preukazovali buď určitú neľúbosť, ba aj veľký strach dovoliť mi kontakt, kázanie alebo inú službu voči ich „ovečkám“. V niektorých zboroch mi bolo dovolené kázať, v iných nebolo. Ja chápem ich obavy a nehaním ich za ich postoje a strach. Tiež musím poznamenať, že mladší vodcovia preukazovali väčšiu nepriateľskosť a aroganciu voči mne, než tí vekove starší a skúsenejší. Toto iba dokazuje, že stárnutie naozaj zmenšuje našu suverénnu domýšľavosť a to aj bez disciplinovania Duchom Svätým.
To, čoho sa vodcovia obávajú najviac je, že forma ich náboženstva, doktrín, ciest, zvykov, želaní, či plánov do budúcnosti by mohla byť ovplyvnená a odbočená na nové cesty. Oni neveria, že by Pán mal záujem, akoby, „zatriasť ich zborom“, obnažiť nedostatky, možno aj smrť v ich strede, alebo niečo poopraviť! Ich cirkev a oni samotní sú všetci dokonalí a „pre Pána niet absolútne ničoho, čo by mal korigovať, či obohatiť“. Stará forma náboženstva, tak ako starý zvyk, je veľmi komfortná a nikomu sa z nej nechce von dobrovoľne zvlášť, keď vieme, že Pánove cesty sú známe tým, že môžu byť nepríjemne nekomfortné našej telesnosti alebo nášmu spôsobu života a posluhovania. Potrebujeme, teda nejaké Pánove korekcie? Čo myslíte?
Čo bolo aj smiešne, bola moja skúsenosť v malom zbore (Bratskej cirkvi) v Batizovciach, malom to mestečku pri Vysokých Tatrách. Nebolo mi dovolené nič povedať zboru, ale som bol pozvaný na „pohovor“ s ich staršími po bohoslužbách. Pohovor sa obrátil na inkvizíciu, kde som bol podrobený všetkým možným otázkam hlavne, čo sa týkalo mojej knihy[14] (ktorú oni vlastnili) a tiež mojej viery a názorov.
Keď sa ma pýtali, či „hovorím v jazykoch“ (1Kor. 12:10), povedal som „áno“. Bolo mi potom povedané, že Duch Svätý dával jazyky iba na počiatku Cirkvi a že toto On už viac nerobí! Takže môj dar bol, fakticky, označený ako falošný. Keď som sa ich pýtal, kde v Písme našli tento fakt, odpovedali, že to nie je v Písme, ale že ich Celoročná Konferencia toto ustanovila! Zdalo sa teda, že Boh nás „zabudol“ informovať vo Svojom Slove o tomto dôležitom termíne pre dávanie darov Jeho Duchom. Decentní a dospelí starší boli schopní mi predložiť takúto frašku a zostať serióznymi a ani nemihnúť okom.
Potom som sa ich zpýtal, či oni dávajú dary svojim novorodeniatkam. Odpovedali „áno“ . Potom som sa zpýtal: „Prečo si myslíte, že Duch Svätý by mal prestať dávať dary Svojim novorodeniatkam, keď vy stále dávate dary svojim novorodeniatkam?“ Zostali úplne zarazení a neodpovedali mi ani jedným slovom.
Potom som sa ich zpýtal, či čítali moju knihu „Príď Kráľovstvo Tvoje[14]“. Povedali „áno“, ale ich hlavný starší dodal, že časť mojej knihy bola písaná v jednom duchu a časť zase v inom duchu. Zpýtal som sa ho, či také niečo je možné? Odpovedal „áno“. Potom som mu dal Písmo, že je nemožné, aby z jedného prameňa vytekala aj slaná aj sladká voda. (Jak. 3:11,12) Opäť, zostali bez slova a neodpovedali.
Potom mi začali dávať kopu iných otázok. Pokúšal som sa zastaviť ich príval, ale nebolo to jednoduché ich utíšiť. Povedal som: „Prečo by som mal odpovedať na vaše otázky, keď vy neodpovedáte na moje?“ Potom napokon stíchli a čakali na moju otázku.
Napokon som sa ich zpýtal, či veriaci môže ztratiť svoju Spásu. Odpovedali, že to je nemožné. Povedal som im, že chybujú nepoznajúc Písma, ani Moci Božej. (Mk. 12:24) Dal som im iba jeden z dôležitých veršov, kde Pán vytrie meno znovu-zrodeného veriaceho, čo nepremôže, z Knihy Života, čo je ztrata Spásy (Zj. 3:5). Opäť, nemali žiadnej odpovede! Pravda činí ľudí nemých!
Pohovor bol skončený bez akéhokoľvek úžitku. Všetci starší boli dospelí, ale chovali sa ako deti, ktorým sa nikdy ani nesnívalo o hľadaní pravdy, hľadaní Kráľovstva, hľadaní Pána s otvoreným srdcom. Celé ich náboženstvo bolo v ich hlavách. Všetko bolo mentálne na úrovni mozku, rozumovania, tvrdohlavého debatovania, tvrdošíjnych postojov brániacich ich tradície a presvedčenia. Žili temnou a mŕtvou formou kresťanského Judaizmu bez akejkoľvek ochoty a ohybnosti prijímať, alebo byť otvorení novému svetlu od Pána. Hĺbka ich duchovnej smrti bola úžasná.
Potom som kázal v Baptistickom zbore v Banskej Bystrici. Podané Slovo bolo o Pánovom príchode ako Ženícha s patričnými pasážami Písma, (napr., Mt. 25:1-13, 7:21-23// Zj. 3:16-22) a tiež ďalšie časti Písma na túto tému. Po kázni nastalo v zbore opravdivé povzbudenie, mnohý z nás sme sa objímali a bozkávali a sľubovali, že budeme v styku (včítane ich hlavného kazateľa). Žiadal som ich, aby mi napísali, hlavne, ak by niektoré pasáže mojej knihy[14] potrebovali ďalšie vysvetlenia.
Potom sme sa rozišli a mnoho mesiacov prešlo bez odozvy. Napísal som teda list staršovstvu. Žiadna odpoveď. Po ďalších niekoľkých mesiacoch, znova som napísal. Žiadna odpoveď! Bolo jasné, že ich povzbudenie a „láska“ zmizli skoro po mojom odchode. Ich srdcia zostali tie isté, aké boli pred mojou kázňou. Podľa ich srdca, nebolo vhodné, ani žiadúce mi odpovedať, bez ohľadu na to, čo Slovo Božie prikazuje. (Žid. 13:16) Sily temna a zla v nich sa začali obávať. Pán pozná ich srdcia a vie, že niet v nich lásky, pretože „v láske nieto strachu... a ten, kto sa bojí nie je dokonalý v láske“. (1Jn. 4:18)
* * *
Nasmerovaný som Duchom Živého Pána, aby som deklaroval nasledovnú pravdu.
Láska nie sú pocity, láska je záväzok-oddanosť! Pocity sú jej spoločníci a oni môžu byť veľmi sladké alebo veľmi horké, radostné alebo smútočné, seba-pôžitkárske alebo seba-obetavé. A sú to práve tie horké a smútočné a seba-obetavé, kedy môžme vidieť, či naša láska je pravá alebo je ona len farebným snom, ktorý môže zmiznúť hocikedy... keď nie sme uspokojení. (1Kor. 13:4-8)
* * *
Ďalší príklad hodný spomenutia sa dotýka mojej knižky „Pravda o Spáse[7]“, ktorú mi Pán dovolil napísať v roku 2003. Náhodou som objavil článok „Večná Bezpečnosť“ od Dávida Hunta publikovaný na webovej stránke Nezávislého Kresťanského Spoločenstva v Prešove (www.vadium.sk). Článok som prečítal s veľkým záujmom.
Objavil som, že článok obsahoval nebezpečné a nepravdivé prehlásenia, ktoré by ľahko mohli zviesť veriacich do podvodu, že „bez ohľadu, čo robia alebo nerobia“, nikto z nich nemôže ztratiť ich Spásu! Skutky tela, ktoré môžu byť porovnané so skutkami zákona (Rim. 3:28) boli jasne popletené so skutkami viery. (Jak. 2:24) Niektoré dôležité verše Písma boli úplne ignorované, ako keby neexistovali. Princípy Spásy boli popletené a nepochopené. To je nebezpečné samotnému životu veriacich, ktorí čítajú taký článok!
* * *
Duch Pána ma nasmerováva, aby som v tomto bode deklaroval nasledujúcu dôležitú pravdu.
Zdá sa, že naozaj málo veriacich chápe a je schopných dať do súladu Ef. 2:8,9 a Rim. 4:5 so Slovom v Jak. 2:24; alebo Rim. 4:2,3 s Jak. 2:21-23! V jednej zo svojich kázní v roku 1972, jeden z mojích bývalých letničných pastorov prehlásil, že „Pavol by mal určité lekcie pre Jakuba!“ Nuž ale! Kniha Jakuba nebola teda inšpirovaná, pretože ona je v protiklade k nášmu humánnemu chápaniu Boha, Jeho Ciest a Súdov! Svätý Duch teda pravdepodobne inšpiroval Jakuba, aby napísal protiklady, nepravdy.
Mnohí prominentní kazatelia, pastori a iní služobníci aj dnes verejne vyhlasujú, že naša Spása nemá nič spoločného s našími skutkami! Aké to krátkozraké a podvodné vyhlásenia, ktoré priamo oponujú samotnému Slovu Boha a všetkým základným princípom Spásy! Musím preto v Mene Krista Pána ukázať niekoľko jednoduchých, ale absolútne podstatných dôkazov, že bez naších skutkov my nemôžeme byť spasení! To, čo nasleduje nie je „slovná hra“. Uvážte pozorne Slovo v Ef. 2:8,9 a Jak. 2:20-26 a nasledujúce fakty:
1) Rim. 10:9,10 – či vyznanie naších úst je náš skutok, naša práca bez ktorej by sme nemohli byť spasení?
2) Rim. 10:13 – či naše volanie Jeho Mena je náš skutok, naša práca bez ktorej by sme nemohli byť spasení?
3) Sk. 2:38 – či naše pokánie a krst vodou je náš skutok, naša práca bez ktorej by sme nemohli byť spasení? Áno, či nie? Pán sa vás pýta tieto otázky, nie ja, a On očakáva vašu úprimnú odpoveď, nie ja.
4) Fil. 2:12 – či „vypracovávanie našej Spásy“ je naša práca alebo nie? Či vieme, čo tá „práca“ naozaj obsahuje a ako ju vykonávať? Či niekto z vás, kazateľov, niekedy kázal TOTO Slovo Božie a vysvetlil Ho vašej kongregácií, či zboru? Naozaj? V pravde? A ako dáte do súladu Ef. 2:8,9 so Žid. 11:4-40? O aké skutky sa tam jedná?
5) Mt. 16:24,25 – či „branie nášho kríža, zapieranie samého seba a nasledovanie Krista“ je náš skutok, naša práca alebo nie? A ak nekonáme túto prácu, zachováme si svoj život, alebo ho ztratíme? Haló? Čo vy, kazatelia, veríte a prečo nekážete a nevysvetľujete aj TOTO Slovo Božie? Ako môžeme zanedbať kázať, učiť a vysvetľovať veriacim takéto dôležité fakty zo Slova Božieho a cítiť sa dobre? Pán čaká na úprimnú odpoveď z vášho srdca a svedomia.
Nikdy nepoveste svoj život na jeden verš z Písma Svätého, ktorý verš je príjemný a sladký vašej duši, zanedbajúc všetok zbytok Biblie!
Viete teda rozoznať vieru od skutkov viery a od skutkov telesnosti? Prečo potom kážete (aj v rádiu a na TV sieti), že naša Spása nemá nič spoločného s našími skutkami a že je ona bezpodmienečným darom Boha? To je úplná lož!... kde rozhodnutia nášho srdca a vôle a skutky našej viery sú totálne vyňaté z kontextu Božích Princípov našej Spásy!
Nič od Boha nie je bezpodmienečné voči človeku jedine Jeho Slovo a poslušnosť človeka voči Jeho Slovu (tiež ochota v srdci človeka učiť sa poslúchať to Slovo)! Aj Pánova láska a milosrdenstvo sú podmienečné a nie sú aplikované „na každého“. Boh miluje bezpodmienečne iba tých, ktorých On predzvedel, povolal a predurčil (Rim. 8:28-30) pretože aj oni Jeho milujú bezpodmienečne a konajú Jeho prikázania. Ale Boh nenávidí tých „vyvolených“, ktorí ignorujú Jeho Spásu a miluje tých, čo sa boria smerom k Nemu! Povieme potom, že Boh je nespravodlivý? (Jn. 14:21// Rim. 9:13-18, atď.)
Či je horeuvedené z Ducha Pánovho alebo je to len môj osobný názor? Ako to vo vašom vlastnom duchu, srdci a vedomí chápete a rozoznávate? Budete, prosím, kázať túto pravdu?
* * *
Pokračujme...
Napísal som list do toho Spoločenstva v Prešove a priložil som tiež moju knižku „Pravda o Spáse[7]“ žiadajúc ich, aby ju prečítali a dali mi svoju vieru a odpoveď. Považoval som túto tému za veľmi dôležitú a tak som dúfal, že aj oni to uvidia; že uvážia Slovo Božie týkajúce sa tejto témy a vyberú dotyčný článok z ich webovej stránky. Moja knižka je dosť stručná a teda som dúfal, že ich odpoveď príde včas.
Po niekoľkých mesiacoch som obdržal stručnú zprávu, kde sa ich starší zpytuje, či som bol „pod silou Pánovho Ducha“, keď som im písal môj list. V liste mi bolo povedané, že som príliš autoritatívny a prichádzajúci k ním „zhora“ a nie „zdola“. Jednoducho povedané „ja som sa pozdvihoval nad nich“. Žiadna zmienka o mojej knižke, či o dôležitej záležitosti ztraty Spásy! Opäť som im napísal, že prichádzajúc „zhora“ neznamená seba-pozdvihovanie. Každý pravdivý sluha daný Pánom Cirkvi bol daný „zhora“ a nikdy nie „zdola“ a vždy mu bola daná potrebná autorita od Pána. Toto je jasné cez celé Písmo a vyžaduje od Cirkvi disciplínu rozoznať a posúdiť dané Slovo. Pravdivý sluha Pána bez autority neexistuje. Naviac, my všetci by sme mali vedieť, akí sluhovia prichádzajú „zdola“.
Potom ich starší odpísal a pripustil, že „Pravdu o Spáse“ vôbec nečítal, že sa nebude o tom vyjadrovať a že podľa toho „ako on chápe Pána“, nebude so mnou komunikovať v dohľadnej dobe! Nuž ale... to je úžasná odpoveď! Tu naozaj zastáva aj ľudský rozum. Pán, ktorého sa ten starší pokúša chápať, hovorí:
„Lebo Boh nám nedal ducha strachu, ale moci a lásky a zdravého rozumu.“ (2Tim. 1:7)
Pýtam sa sám seba jednoduchú otázku: Kde je láska a zdravý rozum toho staršieho, keď dostávam od neho takú duchovne chorú a arogantnú odpoveď? Či my obaja sme boli daní Cirkvi tým istým Pánom a sme Jemu zodpovední? Alebo je on snáď zodpovedný nejakému inému pánovi?
Zdá sa, že Cirkev sa riadi týmto upraveným Slovom Božím: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom chápali; tak, ako som vás Ja chápal, aby ste sa tak aj vy navzájom chápali... takto každý zpozná, že ste moji učeníci, že máte medzi sebou pochop!“ (Jn. 13:34?) Ale vzájomný a správny pochop prichádza jedine cez lásku.
Po troch mesiacoch bez odpovede, rozhodol som sa napísať tomu staršiemu môj tretí list, kde som vyjadril vieru, že on nemá rád žiadnu disciplínu, ani autoritu, „či zhora, či zdola“ a že jeho rozhodnutie so mnou nekomunikovať nie je od Pána!... (Žid. 13:16) teda muselo ono prísť odinakiaľ. To bolo v máji 2004 a ja neočakávam žiadnu ďalšiu komunikáciu od toho urazeného staršieho. On ale bude mať ťažké chvíle pred Kristom vysvetliť Mu svoje rozhodnutia a podložiť ich Slovom Božím. (Rim. 14:10)
V presvedčení tohoto staršieho Boh nemôže k nim hovoriť, korigovať ich, žiadať ich o niečo cez niekoho, koho si On Sám suverénne vyberá! Oni sú „perfektní“ a nepotrebujú žiadnu pomoc, žiadne inštrukcie, žiadne korekcie, žiadnu radu žiadneho druhu. Môžu si dovoliť zanedbať Slovo Božie, Jeho výstrahy, Jeho žiadosť urobiť akýkoľvek potrebný krok a cítiť sa pritom „dobre“. Či je toto možné v živej Cirkvi Ježiša Krista? Ale, samozrejme, že je! Toto je dnes vlastne norma v Cirkvi.
Pán mi dal poznanie, že dotyčný starší nenávidel, keď žena viedla obecenstvo v Košiciach, pretože Slovo Božie je proti tomu! (1Kor. 14:34,35) Preto odišiel z obecenstva. Ja hovorím: Dobre, urobil to so správnym motívom. Ale keď ja podobne a s tým istým správnym motívom nenávidím, keď niekto koná, hovorí alebo píše proti Slovu Božiemu a hovorím mu o tom, považuje ma za pyšného a nie pod mocou Božieho Ducha! Takže, 1Kor. 14:34,35 je Slovo Božie hodné uváženia, ale Zj. 3:5; 20:15; 22:19// Žid. 6:4-6// 2Pet. 2:20-22// Jn. 15:6// Mt. 3:10; 12:31,32// Lk. 13:6-9// 1Jn. 5:16 a mnohé iné verše (viď[7]) nie sú Slovom Božím hodným uváženia!
Či on žije dvojitým štandardom? Jediným vysvetlením je, že prípad s 1Kor. 14:34,35 mohol poraniť jeho pýchu, zatiaľčo Zj. 3:5; 22:19 a ostatné horeuvedené verše ju zjavne neporanili, pretože pýcha sa nezaujíma o hynutie ľudí. Pyšné srdce nie je nikdy ochotné odpovedať na Slovo Božie, nikdy neprijíma rady, korekcie, disciplínu alebo autoritu, a to ani Slova Božieho! Pyšné srdce nenávidí akékoľvek inštrukcie alebo kázeň, opovrhuje upozorneniami, učením sa novým veciam Pána, učením sa poslušnosti a nikdy nepotrebuje pomoc od nikoho. (Pr. 5:12-14(9))
Pán tu vyslovuje všetkým pyšným starším a vodcom vo Svojej Cirkvi túto jednoduchú pravdu:
Pokiaľ ste sa nenaučili byť pod autoritou tých, pod ktorých som vás JA dal, potom vy sami nemôžete mať autoritu nad nikým iným! Pyšní ľudia sú nepoddajní, tvrdohlaví, neposlušní, precitlivelí a neustále hľadajúci len svoje vlastné uspokojenie.
Pyšné srdce je ranené každou maličkosťou. Ja to viem. Moje srdce tiež dostalo rany, ktoré nikdy neočakávalo a ktoré neboli zahojené za 24 hodín. Ale všetky slúžili k môjmu dobru, pretože ja milujem Pána! (Rim. 8:28) Vďaka tým ranám, ktoré mi Pán uštedril som dnes schopný pozastaviť sa a nehodiť do koša všetko, čo sa mi nepáči alebo ma zraňuje. Som schopný obrátiť sa k Pánovi a zpytovať Ho, či Jeho Slovo porušujem alebo zanedbávam, či zastávam pravdu alebo som proti pravde, alebo som len za seba samého. Som uschopnený dodržiavať Jeho Slovo, neblúdiť, neschádzať z Jeho cesty. (Žm. 119:67(41), slov. text nepresný)
Čo myslíte? Je normálne, aby niekto, kto sa nazýva „starším“ v Cirkvi Ježiša Krista totálne zanedbal otázku ztraty Spásy veriaceho? Aby sa k tomu ani nevyjadril? Aby na celosvetovej webovej stránke pokračoval v publikovaní písomností, ktoré sú nebezpečné pre veriacich? Aby odmietol, čo len čítať tieto fakty a odpovedať aspoň vo vlastnej humánnej úprimnosti?
Príliš mnoho kresťanov ztratilo aj svoj zdravý zmysel! Nanešťastie, mnohým sa tento zmysel nevráti a oni sa nepohnú pokiaľ sa Boží oheň nedotkne ich vlastnej kože! A veru sa dotkne... čoskoro! Potom sa rozpamätajú, že Boh si môže vybrať koho chce a poslať ho „zhora“ a dať mu Svoju Autoritu. Ak kresťania so svojími vedúcimi nedokážu rozoznať tento jednoduchý fakt alebo ho ani pripustiť, budú žať nečakané dôsledky, ako je dostatočne jasné v Slove Boha. Všetci títo zistia pravdu až po svojej smrti... lebo ju odmietli hľadať a prijať za života.
Pravdu možno ukázať aj z nasledovného uhla. Slovo Božie hovorí: „Ale keď príde On, ten Duch pravdy, On vás uvedie do každej pravdy...“ (Jn. 16:13)
Či je toto pre veriacich realita, alebo len sen? Lebo keď oni vidia niečo, počujú niečo, čítajú niečo alebo stoja pred problémom, mnohí z nich sa nikdy neobrátia k Duchu, ktorý v nich žije, alebo by mal žiť, aby ich viedol! Buď konzultujú, či dôverujú vlastnému srdcu a mysli (v ktorom prípade sú blázni – Pr. 28:26), alebo prídu k iným a povedia: „Nuž, čo si vy myslíte o tom...?“ (v ktorom prípade nie sú na tom omnoho lepšie – Žm. 94:11// Jer. 17:5). A ak tí rešpektovaní povedia, že to je zlé, potom sa toho nedotknú, čokoľvek by Duch na to povedal, pretože väčšina rešpektovaných ľudí tiež konzultuje iba svoj rozum a tiež sa neobracia k Duchu a nepreveruje si Slovo Božie. Či to sami nevidíte?
Je vždy veľmi jednoduché pre hociktorého veriaceho povedať „Duch mi ukázal toto... On mi ukázal tamto... On mi povedal toto... Duch ma viedol tam... či hentam...“ Naozaj? V pravde? Koľko viac poslušnosti voči Slovu Božiemu ten Duch vo vás vyprodukoval, alebo cez vás v iných, odkedy vám začal „ukazovať veci“, či hovoriť k vám? Či vás niekedy viedol ku vášmu krížu, vidiac, že váš kríž je pre vás tou najdôležitejšou pravdou? (Mt. 16:24,25) A ak nie, potom je to naozaj veľmi podivný duch, čo vás vedie a čo k vám hovorí. Ale tento druh podvodu môže byť osudný pre vašu budúcnosť a pre budúcnosť tých, ktorých vy vediete alebo im radíte.
Slepota (temnota) karnálnych veriacich nie je prirodzená, ale je nadprirodzená spôsobená diablom, bohom tohto sveta a jeho silami zla a temnoty, ktorý zaslepil mysle tých, čo neveria (pohanov aj „veriacich, čo neveria“), aby Evanjelium Krista, Slovo Božie, nesvietilo na nich. (2Kor. 4:4)
Zrak (svetlo - Mt.6:22,23// Lk. 11:34-36// Sk. 26:17,18), ktorý Pán dáva je tiež nadprirodzený. Vy môžete mať 20/20 perfektný naturálny zrak a byť totálne slepý v duchovných veciach. Ale tento duchovný zrak k nám neprichádza poľahko, ale pomaly tak, ako dospievame a bojujeme proti silám temnoty. Čokoľvek nám Pán chce ukázať, Satan bude tomu vždy odporovať, takže, vždy to bude sprevádzané konfliktami a bojom. Či naozaj vidíte a veríte týmto faktom?
Ďalšia duchovná realita je tá, že Boh nebude súdiť slepých, lebo nevidia. On bude súdiť tých slepých, ktorí odmietajú vidieť! Bude súdiť slepých, ktorí odmietajú pripustiť, že nevidia a budú trvať na tom, že vidia! Pán hovorí: „Ja som prišiel na tento svet pre súd, aby tí, ktorí nevidia (a to pripúšťajú a pýtajú si zrak) videli, a aby tí, ktorí (tvrdia, že) vidia, boli učinení slepými.“ (Jn. 9:39(10), slov. text nedáva zmysel)
Pán neprišiel len na to, aby uzdravoval slepých, ale tiež aby činil slepých, aby zavrel oči pyšným a svetsky múdrym, aby nevideli. Tiež prišiel, aby zavrel ich uši a urobil ich srdce tučným – nereagujúcim – pretože nikdy nemali úmysel vnímať a chápať! (Iz. 6:9,10) Ak nemáte túžbu vidieť, pomaly ztratíte schopnosť opäť vidieť! To isté tiež platí o počutí, vnímaní a chápaní. Ak budete pokračovať v nechcení, ztratíte schopnosť, aby ste opäť niekedy chceli.
Ak (teraz) sejete neochotu, budete (neskôr) žať neschopnosť. (Gal. 6:7, Lk. 13:24)
A ďalej je tu muž, ktorého som doviedol ku Milostivej Spáse Pána, pokrstil ho vo vode, kŕmil ho Slovom a dal mu moju lásku a podporu. Kedykoľvek som prišiel na Slovensko, cestoval so mnou a ja som mu hradil jeho dovolenku, jedlá, ubytovanie, cestovanie a čokoľvek iné bolo potrebné. Po niekoľkých rokoch, súc usilujúcim sa, dobrým a ochotným bratom, mi jedného dňa napísal list, kde tvrdil, že vraj „aj on mal pravdu“ v nejakej veci, ktorú „vec“ nikdy nešpecifikoval. Preto sa vzdal svojej úlohy nám pomáhať, ale vraj „jeho dvere nám zostávajú otvorené“. Naozaj? V pravde? Napísali sme mu sedem listov v priebehu troch rokoch. Na žiadny z nich neodpovedal! Nuž teda, ktoré dvere to má vlastne otvorené a pre koho?
On tiež býva v Banskej Bystrici a navštevuje ten istý Baptistický zbor, kde som kázal a ktorého starší tiež nikdy neodpovedali na moje listy. Stal sa neverným, nelojálnym a zradným človekom. Prečo? Dolu hlboko v podvedomí on vie! Ale Satan ho drží, aby mlčal. Ale nikto sa nepýta, ako sa Pán díva a súdi, ako sa díva aj na tohoto muža, na jeho rodinu a ich budúcnosť, ak nejaká budúcnosť pre jeho pohanskú rodinu existuje. (2Pet. 2:21) Predsa však, nikdy neztrácam nádej, že Jeho Veľké Milosrdenstvo preváži, aby nezahynuli, ak by snáď Pán započul, čo len slabý šepot v jeho srdci želajúci si pokajať sa Jemu... aj za svoju rodinu.
Ale ja ďakujem Pánovi aj za tohto človeka, hoci teraz vyplňuje Slovo Božie v 2Pet. 2:22. Cez neho a iných jemu podobných ma Pán priviedol do „účasti na Jeho utrpeniach“. A cez tie utrpenia som získal viac Pána a moci Jeho zmŕtvychvstania a som viac prispôsobovaný Jeho smrti. (Fil. 3:10) Pán mu dal štyri roky, aby učinil pokánie, obrátil sa a začal prinášať aspoň nejaké ovocie. A ak nie, Pán ho nechá vyťať zo Svojej „záhrady, kde on bol zasadený“ po svojom krste. (Lk. 13:6-9// Mt. 3:10) Je to srdcelomná vec a táto pravda je pre mňa osobne trpkejšia, než mnohé iné. Hlboké utrpenia prichádzajú iba vtedy, keď hlboká láska je ranená.
Jedna časť „Jeho utrpení“ je tá, keď nám Pán chce pomôcť – ale my odmietame! Keď je On pripravený nám odpustiť, ak by sme len pripustili našu chybu, náš hriech, našu nespravodlivosť – ale my odmietame! Pán sa musí dívať na zlo v našej duši, ako Mu odporuje, ba sa Mu aj smeje do tváre – s našim zvolením! Toto sú Jeho utrpenia, a On ma do nich priviedol.
Mal som tiež možnosti kázať a viesť semináre v Brne. Začiatky boli veľmi sľubné. Po mojej prvej kázni dostal som spontánny aplauz, ktorý som ani v najmenšom nečakal. Bol som natoľko prekvapený, že som ani nevedel, ako ho mám prijať. Aj neskôr, na inom seminári, ľudia boli veľmi priateľskí a časť „otázok-a-odpovedí“ bola tiež veľmi živá. Trikrát som slúžil v Brne a každý krát sme mali užitočné a sľubné obecenstvo. Hlavný organizátor ma bozkal na líco a vyjadril mi svoju lásku. Ale potom, ako je to vo veľa prípadoch, komunikácie sa zrazu zastavili. Mocnostiam temna sa absolútne nepáčilo, čomu boli svedkami. Preto som bol oboma organizátormi obvinený z hlúpych vecí a nikdy viac zpäť nepozvaný. Tí, čo mi tlieskali zmizli za horizontom a typické ticho zaľahlo na ich duchovnú pustatinu. Ich srdcia boli „vedľa cesty“ a nemohli dostať a mať úžitok zo Slova zasiateho do ich srdca. (Lk. 8:11,12)
Jedenkrát som tiež kázal v Pezinku, blízko Bratislavy. Bol tam zhromaždený malý zbor väčšinou žien stredného veku a dobrého srdca a niekoľkých mužov. Potom, pre mňa neočakávane, dostavil sa aj jeden z hlavných starších z ústredia (Bratskej cirkvi) v Bratislave. Posadil sa do prvej rady, nahrávacie zariadenie na kolenách a robil (možno nevedome) hluk počas mojej kázne.
Svoje pravé farby ukázal až po kázni, keď bol ohlásený čas pre otázky a odpovede. Nebolo vlastne ani otázok, ani odpovedí, lebo on ma hneď od začiatku začal bombardovať kritikami mojej knihy[14]. Demonštratívne prevracal stránky držiac knihu takmer nad hlavou hľadajúc hocičo, na čo by ma mohol „obesiť“, alebo čím ma obžalovať. Bolo jasné, že kniha neobsahovala ani jedinú vetu, ktorá by bola bývala užitočná alebo požehnaním pre toho chudáka „špióna“. Ako transparentne sa dokáže diabol, „žalobca bratov“, (Zj. 12:9,10) preukázať v ľudoch.
Duch, ktorý bol prítomný počas kázne zmĺkol, ako ten starší pokračoval hovoriac: „Ja si myslím, že na tejto strane... a myslím si, že toto... a myslím si, že tamto...“ Napokon som mu povedal, že to, čo si on myslí nemá žiadnu hodnotu ani pre Pána, ani pre nikoho z nás a je to márnosť. Pozrel sa na mňa s úžasom. Tak som mu povedal, aby prečítal Žalm 94:11. On ho prečítal a zmĺkol... Pán mu zavrel ústa.
Nebolo v ňom žiadneho zmyslu pre Ducha Božieho, žiadnej duchovnej inteligencie, žiadneho hľadania pravdy, on iba prišiel ako „slon do obchodu s porcelánom“. Naviac, niektoré ženy, s ktorými som sa osobne lúčil mi dôverne povedali, že tento starší bol obzvlášť ješitný a pyšný takže ich to až bolí, kedykoľvek príde do ich zboru.
Toľkoto o tejto mojej skúsenosti, ktorá iba ďalej potvrdzuje mrzký stav vodcovstva tej cirkevnej organizácie.
A potom je tu niekto, čo mal pomôcť MRM Misií na Slovensku a my sme vložili do neho našu dôveru. Hoci bol veriacim dlhé roky, predsa sme vedeli len máličko, čo bolo v jeho srdci. Jeho dom odzrkadľoval obraz jeho srdca, bol špinavý, neudržiavaný a neopravovaný. On sám nemal prácu a nijakú ani vážne nehľadal. Bol lenivý a dával prednosť žiť z vládnej podpory, on, jeho žena (ktorá ale bola usilovná) a šesť detí. (1Tim. 5:8) Nemal chuť do žiadnej usilovnej práce, chcel iba „kázať“ po kostoloch. Neskôr sme zistili, že obrátil našu Misiu na svoju osobnú „dojnú kravu“ účtujúc nám všetko, čo mohol včítane svojich osobných ciest autom. Asi mu nikdy nenapadlo, že rozhadzoval Pánove peniaze.
Takíto veriaci sú jednoducho zabraní do seba samých, plne zamestnaní svojími záujmami a Ducha Pánovho niet. Duch nás však pozná v celej našej bytosti a presne vidí, aké prekážky sú v našom srdci a duši, ktoré Mu znemožňujú viesť nás ďalej, než len po naše základné vykúpenie.
Jeden príklad o jeho duši je tento. V jednom zo svojich listov (7. sept. 1999) mi on napísal: „Drahý môj brat, neviem kto si, ale verím, že si Služobník Boha Najvyššieho a že si Hlasom Božím pre môj život, aby bol vybudovaný k Jeho chvále a Sláve.“ V jednom inom liste napísal, že súc veriacim viac, než 25 rokov, po prvý krát zažil „bič“ Pánov a Jeho káznenie. (Žid. 12:5-8)
Všetko sa zdalo ísť správnou cestou pre toho muža. Ale neskôr, jeho „starý človek“, stará nátura so svojími plánmi, žiadosťami, zámermi, presvedčeniami a zvykmi sa ukázala byť príliš silnou, aby on mohol pokračovať na tejto „úzkej ceste“. Skutočná príčina pre jeho neschopnosť bola tá, že celé jeho náboženstvo bolo v jeho hlave. Jeho viera a všetky jeho presvedčenia boli intelektuálne a nie v jeho srdci. On tiež trpel veľkou sebeckosťou. Tento fakt platí všeobecne pre každého karnálneho veriaceho.
Naše staré „ja“ (starý charakter) stojí v ceste Bohu a On ho násilne neodstráni. Boh často privádza naše „ja“ do hlbokého zúfalstva, veľkých problémov, konfliktov, búrok, utrpení a bolesti, aby mohol v našej duši dokončiť určitú potrebnú prácu. A ak tú prácu neurobí, naše staré „ja“ nám veľmi efektívne zabráni obdržať od Boha akékoľvek ďalšie svetlo, pravdu a požehnania.
Nikdy nezabudnime, že náš „starý človek“, stará nátura, naše „ja“ je celkom schopné stať sa nábožensky založeným a úspešným v náboženských kruhoch, modliť sa pekné, aj vyumelkované a atraktívne modlitby, „oslavovať Pána“, keď to dáva dobré pocity alebo, keď sa to od neho očakáva, kázať alebo učiť iných svoje intelektuálne vedomosti Biblie a chovať sa ako „dobrý kresťan“, ba stať sa aj „príkladom“ pre iných. Ako je to možné? Lebo naše „ja“ je slepé voči sebe samému a tým podvedené samo v sebe! Lebo jeho zdroj a život nie je Boh! Toto platí na celé zástupy veriacich a tiež na mnohých služobníkov. Naše „ja“ nie je rozdielne od „ja“ v pohanoch, ibaže naše „ja“ šlo s nami do vody pri našom krste... ak sme vôbec boli krstení!
Nuž ale, my rozumieme nášmu bývalému bratovi a tiež jemu podobným. Nebolo to nezvyčajné pre veriacich, aby nás považovali za „bohatú americkú misiu“. Takže, mali sme platiť za všetko, čo oni robili, plánovali alebo o čom snívali. Nikto sa nás nepýtal na našu skutočnosť. Nikto nevie, že my sme teraz iba štyri rodiny a nepoberáme žiadnu podporu od nikoho! Nikdy sme nezháňali žiadne dotácie, či fondy, ani nikdy nebudeme. Napriek tomu, píšeme, editujeme a tlačíme knihy a posielame ich zdarma do 68 krajín sveta! A celú našu službu Cirkvi hradíme z našich platov a penzií! Mali by ste považovať za opravdivý zázrak od Pána, čo práve teraz držíte vo svojej ruke a čítate. Je to v pravde Jeho dar vám (viď tiež str. ii, a 1Kor. 1:26-29).
Zpäť k nášmu mužovi...
Keď bol napokon zbavený svojej funkcie v naše Misií, jeho pýcha bola veľmi ranená a stal sa až nepríčetný. Poslal osobné listy na adresy, ktoré mal z našej Misie obviňujúc nás, že mu dlžíme peniaze a že sme mu odmietli platiť. Rozširoval jed svojej horkosti všade dookola a podarilo sa mu odňať od nás niektorých z našich bývalých „bratov“. Sme si istí pred Pánom, že do dnešného dňa on nemá ani zdania, čo vykonal a že to vykonal svojmu vlastnému Spasiteľovi (ak je on v pravde spasený!) a Jeho vinici. Nerád by som bol v jeho „čižmách“, keď bude stáť pred Sudcom všetkých mŕtvych a živých.
Predsa však, ja sa modlím Nášmu Pánovi, aby milostivo vzhliadol na túto obeť zla a diabla, aby mu milostivo odpustil a zabezpečil, aby nikto z jeho rodiny nezahynul. Amen.
Tragédiou je, že takíto veriaci nie sú ochotní pozastaviť sa, uvážiť veci, pozrieť sa, pripustiť, pokajať sa, prijať odpustenie, byť očistení a oslobodení od síl zla, ktoré ich priviedli konať zlo... a pokračovať k dokonalosti. (Žid. 6:1)
Cirkev Ježiša Krista je len potiaľ dobrá, ako je dobrý každý individuálny kresťan v nej. akí sme individuálne, to ovplyvňuje celú Cirkev – aj Jej Hlavu.
Chcem, aby ste videli a chápali vo svojom srdci a nielen v mysli, že horeopísané skúsenosti sú vlastne vážne. Oni ukazujú, ako veriaci, bez ohľadu akí sú úprimní, decentní alebo v akej cirkevnej pozícií sa nachádzajú, môžu byť hlboko podvedení, keď ich srdce nie je obnovené a očistené Duchom Božím, keď je to iba ich myseľ, ktorá sa snaží chápať, viesť a vládnuť ich náboženskému životu. Tiež som si istý, že mnohí neveria v sily temna a ich vplyv na ich vlastné srdcia a mysle. Pre tú príčinu musím citovať z vynikajúcej knihy „Bitka o Život[3]“ od T. Austina-Sparksa (strana 99):
„Nikdy nemôžete odstrániť, čo rozdeľuje svätých tým, že ich privediete spolu, aby prediskutovali svoje rozdiely a žiadať ich, aby sa nejako dohodli. Jediná cesta, ako jednať s týmito vecami medzi Pánovým ľudom je, kľaknúť si na kolená a jednať s mocnosťami v pozadí. Moc nepriateľa v pozadí takých vecí musí byť zlomená. Nikdy nemôžete zaplátať situáciu iným spôsobom, pretože je diabolská.“
Pán nám ukazuje stav Cirkvi a jej vodcovstva, či už je to kongregácia veľkej denominácie, malé spoločenstvo, domová skupina alebo iné zhromaždenie veriacich. Väčšina jej vodcov, nie všetci, sú dostatočne seba-spravodliví, aby nepočuli hlas Pána, Jeho želanie alebo súd pre Jeho Cirkev, ktorú ON buduje a nie oni! (Mt. 16:18) Neozvú sa nikomu u koho vidia aj tú najmenšiu známku, žeby on ohrozil ich „imidž“, ich pozície, ich tradície a spôsob robenia vecí!
Najtragickejší fakt je, že mnohí služobníci nedbajú na Slovo Božie! Preto sa oni neboja Boha! Nech je im Pán Milosrdný v deň ich súdu. Lebo je to ich telesnosť, ktorou sa snažia budovať Jeho Cirkev a konať prácu Jeho Ducha. V tomto ich úsilí oni nikdy neuspejú.
* * *
Nasmerovaný som Duchom Pána, aby som na tomto mieste zničil akýkoľvek podvod, ktorý Satan propaguje (cez mnohorakých kazateľov) do celej Cirkvi Ježiša Krista, čo sa týka „telesnosti“.
Telesnosť nie je spôsob myslenia, ani to nie je stav mysle! Spôsob myslenia a stav mysle je výsledok telesnosti a nie telesnosť samotná.
Telesnosť je naša stará, satanská, hriešna, špinavá nátura a prebýva v starom človeku – starej, neobnovenej duši každého pohana a znovu-zrodeného kresťana a služobníka Ježiša Krista! A všetci karnálni veriaci a pohani v nej žijú.
Telesnosť je pýcha, arogancia, žiarlivosť, závisť, nenávisť, strach, sebectvo, seba-spravodlivosť, bezbožnosť, tvrdohlavosť, neposlušnosť, hlúposť, podvodníctvo, pokrytectvo, horkosť, zlomyseľnosť a akékoľvek iné zlo a temnota v každej starej neobnovenej duši každého človeka!
Pán nám všetkým prikazuje, aby táto pravda bola kázaná a učená a nie naše vlastné ľudské ídei, podvádzajúc Jeho ľud.
A ďalej si Pán želá, aby sme videli a chápali nasledovnú životne dôležitú pravdu ohľadne telesnosti-karnality. Kedykoľvek uveríme lož a budeme si ju uchovávať v mysli alebo v srdci, tá lož sa stane pôdou v našej duši okupovanou silami temna a zla, ktorú pôdu oni potom môžu užívať ako základňu pre ich podvodné operácie. Taká základňa potom tvorí v nás telesnosť a to na dôvažok všetkých horeuvedených, zarámovaných faktov ohľadne telesnosti.
Kedykoľvek uveríme hlúpej myšlienke (Pr. 24:9), nespravodlivo súdime na základe nepravdy, zlých alebo nedostatočných informácií, skúseností z minulosti, zovňajška, atď. (Jn. 7:24), budujeme v sebe novú telesnosť. Ona sa potom môže do nás zakoreniť a pretrvať v našej duši celé roky. Preto, ak naša zlá viera a lži v nás prebývajúce nie sú zničené, diabol si udrží v našej duši svoje teritórium a bude na ňom efektívne stáť proti našej Spáse, proti duchovnému rastu a duchovnému dospievaniu.
* * *
B. Televízna sieť Trojice (TBN)
(tbn = Trinity Broadcasting Network)
Táto televízna sieť operuje zo Santa Clara, Kalifornia, USA a vysiela rôzne druhy programov. Sú vysielané do mnohých národov sveta a ovplyvňujú milióny ľudí okolo celého sveta. Sledoval som ich programy viac, než štyri roky spolu s niektorými bratmi z nášho Tela Kristovho. Na jednej strane my ďakujeme Pánovi, že takáto stanica vôbec existuje a vysiela aj programy, ktoré sú veľmi žiadúce nielen pre pohanov, aby boli privedení ku Spáse Pánovej, ale tiež pre veriacich a ich pokračujúcu Spásu.
Na druhej strane, Pán nám jasne ukázal, že niektoré programy vôbec nie sú z Jeho Ducha, sú pre Neho pohoršujúce, odporujúce Jeho Slovu a sú nevhodné pre ľudí, aby ich videli, absorbovali a boli nimi vedení. Tie, ktoré Pán považuje za najhoršie uvedieme neskôr. Toto Pánovo svetlo a Jeho korekcie sú absolútne nutné pre vedenie Jeho Cirkvi počas týchto posledných dní pred Jeho Príchodom.
Mnohí čitatelia tejto knihy môžu poznať túto stanicu a mohli sami vidieť mnohé programy a tak môžu sami uvážiť svetlo a súd, ktoré nám Pán dal ohľadne niektorých programov a služobníkov, ktorí vystupujú na TBN kanáloch. Je mnoho, veľmi mnoho vecí o ktorých by sa dalo písať, ktoré majú aj užitočné, aj škodlivé vplyvy na TBN kanáloch.
Je mojou vierou, skúsenosťou a pevným presvedčením, že každé služobníctvo by malo byť kontinuálne vystavené Svetlu Pravdy a potrebných korekcií od Pána, aby mohlo byť oprávnené pokračovať v Jeho Prítomnosti (Zj. 1:14-16; 2:5). Jeho funkcia a ovocie musia pokračovať, ako žiadúce a prijateľné Pánovi všetkých pánov. Pánovo posolstvo siedmym zborom (Zj. kap. 2,3) nesmie byť brané na ľahkú váhu žiadnym veriacim a žiadnym služobníkom, ibaže by sme boli pripravení trpieť následky takejto nedbalosti.
Rozdelím Svetlo Pána, ktoré nám dal ohľadne TBN, do troch sekcií. Tie duchovne negatívne a škodlivé príklady sú ukázané dolu a naznačujú stav ich rôznych cirkví (Zj. 3:17-19) ako aj potrebné korekcie. Mali by si spomenúť, odkiaľ padli (Zj. 2:5), prečo tieto doluuvedené služby nie sú pre Pána prijateľné a prečo Jeho Duch trpí.
1. Neprístojné služby
Pán hovorí: „Nech sa VŠETKO deje SLUŠNE a podľa poriadku.“ (1Kor. 14:40)
a) V januári 2003 nám Pán ukázal auditórium kostola biskupa Earla Paulka (videli sme iba koniec „bohoslužieb“), kde jeden hosťujúci hovorca, beloch, a jeden černoch mali vyzlečené saká, potom sa rozbehli a kĺzali sa pozdĺž pódia na bruchu a košeliach! Hosťujúci hovorca potom prišiel ku kazateľni a černoch zozadu vyskočil na jeho plecia. On sa potom odpotácal od kazateľne nesúc černocha na pleciach a obaja sa nepríčetne rehotali. Títo takzvaní „služobníci“ konali, ako „absolútni blázni a nepríčetní, akoby posadnutí zlými duchmi“.
Takto im Pán hovorí: „Je napísané, Môj Dom sa bude volať Domom modlitby, ale vy ste z neho spravili dom klaunov a cirkus.“ (viď Mt. 21:13)
Toto Slovo platí na všetkých takých „klaunov“ v Cirkvi Ježiša Krista, ktorí operujú náboženské zábavné kluby a nazývajú ich „zbory“. Pán si vyžaduje verejné pokánie od tých „služobníkov“ (ich mená nepoznáme) a od biskupa Earla Paulka za rozširovanie tohto náboženského hnoja na celosvetovej televízií. Mnohí pohani sú omnoho decentnejší a inteligentnejší, než mnohí takzvaní kresťania. Pravdivá radosť v Duchu je vždy slušná a nikdy bláznivá.
b) Niektorí služobníci používajú Jeho Sväté Meno v ponižujúcom a pohaňujúcom zmysle, ako keby Všemohúci Pán, Stvoriteľ Vesmíru bol ich „kamarát“! [Pán tu poukazuje na Jesse Duplantisa, príklad: „Ježiš, daj dolu košeľu a ukáž svoj chrbát“. Duch Svätý nikdy takto nehovorí a nikdy nikoho nevedie hovoriť o Kráľovi kráľov takýmto arogantným spôsobom. Pán hovorí, že Duplantisova „služba“ je Bohorúhačská, je to komédia s náboženskou témou, kde on nemá žiadnu bázeň pred Pánom, ani známosť Pána.]
Iní služobníci sa vyžívajú v „sexuálnom kázaní“ dokonca vkladajúc ich nečisté slová do Božích úst! [Pán poukazuje na Johna Hageeho, príklad: „A Boh povedal: Nech je sex.“ Boh také čosi nikdy nepovedal a Jeho Duch nikdy neviedol Ježiša, ani nikoho iného, aby takto hovorili o tom, čo Boh stvoril, aby zostalo intímne. Je veľmi nebezpečné pre hocikoho dávať svoje slová do úst Boha a cítiť sa „dobre“.]
Či takíto služobníci majú opravdivú bázeň pred Pánom? Či sa nikdy nebáli Slova Božieho v Mt. 12:37? Ich Evanjelium je často pomiešané so žartovaním, smiechom, revom, šašovstvom. Toto môže byť atraktívne a veľmi zábavné, ale je to duchovne primitívne, niekedy až neslušné a pohoršujúce pre Pána, bez duchovného chápania, inteligencie alebo poznania Pána. Je to náboženská zábava, ktorá neprodukuje žiadne duchovné hodnoty, nemení charakter veriaceho a je čisto intelektuálnym a emocionálnym náboženstvom. Ich služba môže byť veľmi impresívna, konaná v ľudskej smelosti a presvedčivosti, ale je Pánovi odporná. (Jak. 1:26// Ef. 5:3,4) Pán hovorí, že takíto Jemu slúžia vo vlastnej dômyselnosti, prefíkanosti a bystrosti a svojim postojom „pre Pána“ iba ukazujú svoje vlastné silné duševné osobnosti!
Pán sa ich ale pýta, kde je ich duchovné rozoznávanie? Od všetkých takýchto Pán vyžaduje, aby oni učinili pokánie, zmenili cesty ich služby a prestali trápiť Ducha – inak Pán odstráni ich svietnik, ktorý takto môže dávať viac duchovnej temnoty, než svetla! (Zj. 2:5)
Pán hovorí, že takíto Jeho nikdy v duchu nepoznali a nikdy neuctili v duchu a v pravde, iba v ich telesnosti! (Jn. 4:24(11)) Príčina je dvojitá: ich silná a pyšná duša nie je rozbitá, a ich duša nie je oddelená od ducha. (Heb. 4:12) Toto indikuje, že títo neboli podrobení disciplíne Ducha Svätého. Oni tiež považujú svoje dobré intelektuálne znalosti Slova za zjavenie od Ducha, čo ono nie je! Tento druh „náboženskej zábavy“ započal v USA a je aj dnes exportovaný do celého sveta prinášajúc hanbu Pánovi a Cirkvi a veľmi zarmucuje a trápi Jeho Ducha Svätého.
<><><>
Pridávam k tomuto tieto moje vlastné slová: Áno, Pán má vynikajúci zmysel pre humor. Áno, ja sám milujem dobré žarty a žoviálnych veriacich skôr, než kresťanských „funebrákov“. Áno, máme právo sa smiať a byť šťastnými – ale v správnom čase, na správnom mieste a správnym spôsobom. (Kaz. 3:1,4) Mnohí služobníci nemajú žiadne duchovné rozoznávanie a o Duchu Pánovom iba hovoria. Možno, že ma pre tento výrok budú nenávidieť, nemusia byť schopní mi uveriť, ale to nie je môj problém, je to ich problém. Deklaroval som im Pravdu a Súd od Pána a dúfam, že to aspoň uvážia vo svojich srdciach s patričnou vážnosťou.
Musím ale tiež povedať toto: Cením si ich v Pánovi a cením si ich vytrvalú oddanosť pre prácu voči Pánovi. Pán ich používa iným spôsobom, ale oni tolerujú „muchy vo svojich mastiach“, možno aj omnoho viac, než len muchy! (Kaz. 10:1,2) A ak majú oni akékoľvek pochybnosti o tomto súde Pánovom, potom nech idú k Nemu na kolenách... a On im potvrdí to horeuvedené.
Pokračujem v mojích vlastných slovách povediac tiež toto: Nasledovný koment síce vôbec nepatrí do tejto kapitoly „Neprístojné Služobníctva“, ale rozhodol som sa ho uviesť tuná pre porovnanie. Na kanáloch TBN sú tiež dobrí i vynikajúci kazatelia a služobníci. Mám na srdci, aby som spomenul aspoň jedného vynikajúceho kazateľa – Charlesa Stanleyho z cirkvi „In touch“ („V dotyku“). On nechodí po pódiu s rukami vo vreckách nohavíc dávajúc dojem, že „všetko vie“. Nenamáha sa, nepotí sa, nevrieska z celého hrdla, nebehá po pódiu ako vášnivec, nehovorí neprístojne žarty, nežobre peniaze, nič nepredáva. Je kľudný, decentný, pokorný, nenáročný a podáva svojej kongregácií praktické Slová Božie pre ich denný život a Pán má v ňom zaľúbenie. A ja mu týmto vôbec nelichotím, naopak, ja ho veľmi milujem.
Bolo tiež veľmi potešujúce vidieť sestru Dollarovú učiť Písmo Sväté deťom na TBN. Pán má potešenie v ženách, ktoré Mu slúžia v rámci limitov stanovených v Slove Božom a sú schopné rozoznať ich rolu v posluhovaní Všemohúcemu Bohu. Pán miluje také služobnice a ja tiež.
[Tu teraz máte vyváženú pravdu.]
Ukončím moje slová týmto prehlásením. Cirkve Severnej Ameriky a Európy desperátne potrebujú kazateľov a učiteľov, pastierov a evanjelistov z chudobných krajín sveta (z Afriky, Ázie, Južnej Ameriky) aby im priniesli správny druh kresťanstva, pokornejšie, čistejšie, živšie, menej bombastické, menej okázalé, menej seba-vedomé kresťanstvo. Príliš mnohí duchovní vedúci Severnej Ameriky a Európy opustili duchovné cesty a Plné Evanjelium Božie pred mnohými rokmi, kráčajú cestami tohto skorumpovaného sveta a jeho blahobytu a ich duša je ďaleko od Ducha Božieho.
Vďaka Bohu, že ešte existujú pastieri a kazatelia v „necivilizovaných krajinách“, ktorí majú otvorené, jednoduché a pokorné srdcia. Je opravdivou radosťou im posluhovať jednoduchého a pokorného Krista a Jeho Majestátnu Spásu. (2Kor. 1:12; 11:3(12)// Mt. 11:29) A oni veria a prijímajú to Slovo bez ducha pýchy, arogancie, seba-spravodlivosti, či strachu.
* * *
V tomto bode som privedený Duchom Pána svedčiť tiež o nasledovnom smutnom fakte. Ledva sa bývalé komunistické krajiny Strednej a Východnej Európy dostali zpod jarma satanského útlaku, podvodu a teroru komunizmu, už aj boli ponorené do ďalšieho nebezpečia a podvodu – „Las Vegas“ typu kresťanstva z USA, aj iného náboženského smetia publikovaného v knihách, magazínoch alebo cez masové médiá. Kríž bol vyňatý, osobná svätosť a spravodlivosť zanedbané, kázanie prosperity, zábavy, „proroctiev“ ako svet skončí, ako aj hory podvodnej literatúry zaplavili Strednú a Východnú Európu a toto dosiahlo katastrofálne proporcie.
Pravdivé evanjelizačné úsilia sú potrebné a vítané. Priviesť pohanov ku Kristovi je potrebné, múdre a požehnané, ale ponoriť ich do tohto druhu „náboženského hnoja“ je nielen hlúpe a neproduktívne, ale pre tie duše priamo nebezpečné. Keď sa novoverci farizejov stali „synovia pekla“ (Mt. 23:15), potom čím sa stávajú títo novoverci?
Satan nie je nevedomec, on vie, čo robí a mnoho ľudí je dostatočne hlúpych na to, aby mu slúžili celým srdcom v Mene Ježiša Krista! Pane, maj zľutovanie nad nami všetkými!
Hovorím vám v Mene Ježiša Krista, že Severná Amerika a Európa, ktoré sa stali najmohutnejšími baštami kresťanstva na svete, stali sa tiež najbohatšie a najväčšie duchovné cintoríny na svete! Väčšina cirkví v týchto „civilizovaných krajinách sveta“ sa stali duchovne a morálne skorumpovanými! Môžu síce evanjelizovať a kázať základné Slovo Božie miliónom okolo sveta, ale súčasne s tým posluhujú aj svojho skorumpovaného ducha! Mladucha Kristova povstane z chudobných národov tohto sveta a len málo veriacich medzi nimi bude teologicky vzdelaných. (1Kor. 1:19,26-29)
* * *
Zpäť ku TBN...
c) Pán napomína tých, ktorí Ho verejne zneucťujú a prinášajú Mu hanbu ich neslušným výzorom opovrhujúc Jeho Slovom v 1Kor. 14:40. Oni si toho nemusia byť vedomí, pretože ich vedomie môže byť mŕtve, či spálené, akoby žhavou žehličkou (1Tim. 4:2):
· muži s dlhými vlasmi, niekedy s náušnicami v ich ušiach alebo inde. Oni tiež opovrhujú Jeho Slovom v 1Kor. 11:14 a mali by sa hanbiť pred Pánom zatiaľčo spievajú, „uctievajú“, alebo dokonca kážu. Sú Pánovi a Jeho Duchu odporní a Pán neprijíma ich „službu“, ktorá nie je z Jeho Ducha a nemôže priniesť žiadne dobré ovocie. Ak by Jeho Duch vôbec hovoril k takýmto mužom, najprv by ich viedol ku pravde v 1Kor. 11:14 a nedával by im žiadne iné „zjavenia“, ktoré vraj oni od Neho dostávajú. Na základe tohto Slova, ani Sám Pán Ježiš nikdy nemal dlhé vlasy hoci ho tak umelci zobrazovali po celé stáročia! On by nikdy nešiel proti Svojmu vlastnému Slovu!,
· ženy s krátkymi vlasmi (na chlapca ostrihané) alebo s ich hlavami nepokrytými, zatiaľčo sa modlia, prorokujú, dávajú svedectvá alebo inak slúžia v Cirkvi sú pre Pána odpornými, zneuctievajú svoje hlavy, ako keby boli dohola oholené (1Kor. 11:5,10,13,15),
· ženy slúžiace v nohaviciach alebo v inom mužskom oblečení sú Pánovi a Jeho Duchu odporné. Diabol vytvoril „unisex“ a nie Boh. Diabol spôsobuje, že muži sa poženšťujú a ženy sa „mužia“, ale Boh nenávidí túto zmiešaninu, žiadnu zmiešaninu (5M. 22:5,10,11// Neh. 13:3// Iz. 1:22// Dan. 2:41-43 // Hoz. 7:8-10; keďže Ježiš Kristus je Slovo – Jn. 1:1,14, potom je On tiež Slovo Starého Zákona!),
· ženy, ktoré nosia neslušné parochne, neprimerané, ba neslušné náušnice, maskary, alebo kozmetiku, alebo dlhé namaľované nechty a vyzerajú skôr ako bosorky a nie dcéry Božie zneucťujú Samotného Pána. Oni môžu byť neslušnejšie, než mnohé pohanky neuvedomujúc si, akých odporných duchov premietajú na TV obrazovky ovplyvňujúc milióny ľudí, zatiaľčo sa pokúšajú “slúžiť” užívajúc Meno Ježiša Krista – Stvoriteľa tohto Vesmíru!
Na tomto mieste Pán poukazuje aj na Janu Crouchovú (manželku zakladateľa TBN Paula Croucha), ktorej vzhľad považuje odporný hoci by ona mala byť príkladom ostatným ženám. Ona sa tiež podobá Tammy Bakkerovej z bývalého PTL Klubu o ktorej Pán hovorí, že je prekliata žena [PTL Klub bol zničený pretože slúžil diablovi, prinášal hanbu Pánovi a my sme sa prihovorili Pánovi, aby ho zničil, viď tiež strany 160-162[8].]
Pán sa tiež zpytuje Benny Hinna, kde má duchovné rozoznávanie, keď na celonárodnom televíznom vysielaní TBN povedal pani Crouchovej: “Oh, ty si bábika”!? Pán nebude tolerovať takúto duchovnú temnotu u Svojich služobníkov a to bez ohľadu na ich osobnosť (3M. 19:15// 5M. 1:17// 1Pet. 1:17). Toto Pánovo varovanie platí predovšetkým tým služobníkom, ktorí sú exponovaní na národnej, ba aj celosvetovej televízií a nesú pred Pánom omnoho väčšiu zodpovednosť, než neznámi služobníci,
· mladí služobníci, zvlášť speváci, ktorí sa zdajú slúžiť a „uctievať“ vyzerajúc a mnohokrát aj znejúc ako skupiny „ťažkého kovu“. Zdá sa, že takíto veria, že „čím viac hluku, čím vyššie tóny revania, tým lepšie uctievanie“. Možno, že postačuje, keď niekto používa Meno Ježiš, aby mohol fungovať na TBN kanáloch. Pre duchovne mŕtvych veriacich to môže byť „živá muzika“ ale niet medzi nimi duchovného rozoznania, čo je od Ducha Pánovho a čo je z pekla, čo je prijateľné, ba aj príjemné pre Pána a čo je pre Neho odporné.
2. Karnálne Služobníctvo
Pán hovorí: „A služobník Pána sa nesmie namáhať; ... v trpezlivej pokornosti poučovať...“ (2Tim. 2:24,25)
Pán sa pýta, prečo sa mnohí TBN slúžobníci kontinuálne namáhajú potiac sa, vykrikujúc, skáčúc, pobehujúc cez pódia? [Pán tu poukazuje na R.Parsleyho, T.D.Jakesa, J.Bynum a mnohých iných.] Pán hovorí, že v pote tvári budeme jesť náš chlieb (1M. 3:19), ale nemôžeme slúžiť vo Vnútornom Dvore Domu Pánovho! (Ez. 44:17-19,23)
Decibely nepoukazujú na duchovnosť, nedokazujú žiadnu pravdu a neprodukujú žiadnu duchovnú hodnotu, ani ovocie prijateľné Pánovi! Namáhanie sa nikdy nedeje v Duchu, ale vždy v našej telesnosti!
Ďalej sa Pán pýta takýchto služobníkov, prečo vyzerajú „normálne“, keď hovoria zo svojho úradu alebo z inakade, ale za kazateľňou sa menia na iné kreatúry, kde sa namáhajú, kričia a potia? Pán sa ich tiež pýta, kde je ich pokornosť a duchovné rozoznávanie?
Ja verím, že my všetci sme si cez roky posluhovania vyvinuli určitý štýl služby a tento štýl sa potom stal našou formou z ktorej je ťažko vyjsť. Ak Pán nemá nič proti nášmu zvyku, všetko je v poriadku. Ale ak On hovorí proti tomu, musíme si dávať pozor, lebo s nami je niečo zlé. Namáhanie pochádza z telesnosti, z jej úzkostlivosti a nepokoja, nie z Ducha! Títo služobníci sú úzkostliví a nepokojní, preto Duch nemôže požehnať takúto službu, urobiť ju duchovne užitočnou a plodnou pretože je prevádzaná v duchoch telesnosti. Takí služobníci sa stali majstri ich „náboženských predstavení“ a sami z ních majú jasnú radosť, aj spolu s ich obecenstvom! Kongregácie prichádzajú, aby boli zabávané a nie, aby pokročili v „umieraní samým sebe“! (1Kor. 15:31) Haló? Ste so mnou? Pán hovorí, že pýcha a seba-oslavovanie sa nachádza v srdciach takýchto služobníkov. Prečo?
Nuž, Pán hovorí: „Ten, kto sa chváli, nech sa chváli Pánom.“ (1Kor. 1:31)
Vo svetle horeuvedeného paragrafu a v mojich mnohých skúsenostiach musím povedať, že je nespočetne mnoho služobníkov, ktorí samých seba „oslavujú v ich výkonoch“, vo vlastných náboženských úspechoch, v budovaní impozantných budov naplňujúc ich veľkými kongregáciami. Ich horlivosť pre Pána je vyburcovaná ich telom a krvou a nie Duchom Božím. Pýšia sa vlastnými výkonmi tvrdiac, že to bol Pán, čo to staval. Naozaj? Pán dovoľuje človeku budovať, čo si jeho srdce želá a plánuje. On potom iba nasmerováva jeho kroky, aby z toho bol aspoň nejaký úžitok pre Jeho účely za daných okolností. (Pr. 16:2,9)
Duch Boží nie je limitovaný našími budovami, rádio, či TV sieťami, či inými človekom vytvorenými prostriedkami, ako tomu môžme veriť alebo si to my predstavovať, že On je. Prví Apoštoli a prvotná Cirkev, ktorí svojím hlasom obrátili svet hore nohami nemali naporúdzi nič takého. (Rim. 10:18) Veľmi málo ľudí si vie predstaviť, že Duch Boží dokáže stvoriť hocičo, čo On chce a to z ničoho! Že On ukázal svetlo Spásy každému človeku stáročia predtým, než človek sníval o TV, rádiu alebo o misionároch. (Tit. 2:11// Žm. 98:2,3(42)) Moje srdce poznalo Pána predtým, než poznalo hocičo z náboženstva.
Pán buduje Svoje Živé Telo a nie grandiózne budovy s veľkými kongregáciami. My dnes žijeme v Novom Zákone a nie v Starom. Dnes je Jeho Chrám duchovný, nie fyzický! Musíme preto vidieť a chápať aj nasledovný fakt.
kongregácia nie je Telo Kristovo! Je to veľká alebo malá skupina osôb, znovu-zrodených alebo nie, každý s úplne odlišnou mysľou, srdcom, vierou, zámermi, túžbami a vôľou, majúcich iba povrchné vzťahy jedného s druhým, sediacich v budove s krížom na streche. A to je nanešťastie jediné miesto, kde kríž môžeme nájsť, teda, nie v ich dušiach! Ale to je tak ďaleko od miestneho výrazu žijúceho Tela Kristovho, ako je Východ od Západu! Keby ste sa vy boli narodili s takým nefunkčným „telom“, boli by ste v invalidnom vozíku od narodenia!
Keď teda budujete veľkú kongregáciu bez postarania sa o menšie domáce jednotky (niekedy nazývané bunky), kde Duch Pánov by mohol v pravde pracovať, potom budujete iba veľké poslucháčstvo, ktoré vám síce môže priniesť hodne financií a nejakú slávu pre vás – ale Duchu Pána môže priniesť jedine viac utrpenia a bolesti. (Ef. 4:30) Veľké poslucháčstva pre evanjelizáciu (napr., B. Graham a iní) za účelom Spásy sú ovšem inou záležitosťou.
Pán nikdy nebude podporovať služobníctva, ktoré posluhujú pýchu – On im odporuje! On odporuje pyšným, pretože nie sú Mu podriadení, neodporujú diablovi a neblížia sa k Bohu. Sú dvojitej mysle a majú špinavé ruky a srdcia. Mali by byť zarmútení, trúchliť a plakať a ponížiť sa pred Pánom! (Jak. 4:6-10// Mt. 11:29) [Pán tu poukazuje na K. Hagina, jr., ktorý drží ruky vo vreckách nohavíc čítajúc Slovo Božie, kážúc, modliac sa alebo uctievajúc Boha! Aká to Hrozná pýcha a temnota! A je mnoho podobných, čo sú pyšní hoci nemusia všetci držať ruky vo vreckách nohavíc, môžu mať taláre alebo sukne.]
Čo môžu takíto služobníci dať svojím „ovečkám“ mimo svojej pýchy a temnoty? Toto je, čo oni majú. Nemôžu im dať to, čo nemajú. Mnohokrát oni sami môžu kázať o telesnosti, karnalite, identifikovať zlo a hriechy telesnosti, ba aj potrebu zavrhnúť to a zbaviť sa toho všetkého. Predsa však, oni sami nie sú z toho všetkého vyslobodení. Prečo? Pretože je hlúpe predpokladať, že naša myseľ dokáže odhaliť našu vlastnú hriešnosť. Potrebuje to Svetlo od Pána a nie úsilie našej sebeckej a pyšnej duše. Ale aj pyšní môžu kázať a ľudia môžu byť spasení, no oni nemôžu rásť a dospievať za alebo nad duchovnú úroveň ich kazateľa alebo pastora.
Pán nie je prítomný v majestátnych budovách, či auditóriách, kde obyčajne kážu tí pyšní, iba Jeho Milosť je tam prítomná. Pán sa obyčajne dá nájsť v srdciach ľudí v miestnostiach obyčajných domov... a to zväčša mimo dosahu masových médií.
* * *
Duch Pánov ma privádza na tomto mieste, aby som prehlásil všetkým služobníkom Pána Ježiša Krista nasledujúcu dôležitú duchovnú pravdu:
Fakt, že Boh ustanovil a požehnal služobníctvo, misiu, inštrument alebo individuálnu nádobu vôbec neznamená, že On musí s tým pokračovať! Vôbec to neznamená, že On to nemôže uzavrieť, s tým skoncovať alebo to úplne opustiť, keď to odišlo od Neho, od Jeho Slova, od svojej vlastnej duchovnej čistoty a užitočnosti pre Neho! (napr. Zj. 2:5)
Horeuvedené neplatí iba na významné, slávne alebo inak známe (rádiové alebo TV) služby, ale tiež na ich individuálnych vodcov, ktorí mohli začať dobre a s Pánom, ale našli sa v bahne vlastných ídeí, plánov a horlivosti... a bez Pána! A nemusia si byť toho vedomí! A tak pokračujú ako tí kňazi v Stánku v Šíle, či v Gibeone, kde tiež pokračovali „podľa všetkého, čo je napísané v zákone Pána, ktorý On prikázal Izraelu“ hoci Archa (Kristus) tam chýbala! (1Par. 16:40// Joz. 18:1). Archa bola hlúposťou ich vodcov vybraná z Jeho Stánku, aby bránila Izraela a skončila v tábore ich nepriateľov, Filištíncov! (1Sam. 4:3,10,11) Úžasné!
Kňazi Izraela opustili Pána a tak Pán opustil ich! (2Par. 15:2; 24:20// 1Sam. 4:3// Jer. 7:12-15// Žm. 78:59,60)
Či „tamten“ Pán bol iný, než „terajší“ Pán, ktorého „máme dnes“? (Žid. 13:8) Haló? Ste so mnou? Mnohí z veriacich a podobne i z vodcov môžu byť „opustení“ Pánom bez toho, aby si toho oni boli vedomí a pokračujú v „posluhovaní podľa všetkého, čo ich náboženské presvedčenia vyžadujú“. Samozrejme, že „opustený“ nemusí znamenať opustený na veky vekov, ale „opustení“ pre účely služby Pánovi a Jeho Cirkvi.
Moja otázka je: Naozaj Pán zmenil Svoje Cesty, Svoju Myseľ, Svoje Súdy v Novom Zákone? Ani o milimeter! Či my, služobníci Pána Ježiša Krista, sme ochotní overiť si s Ním, kde my stojíme v Jeho Súde? Nie je tak ťažké vzdávať Mu úctu našimi rtami, zatiaľčo naše vlastné srdce je od Neho veľmi ďaleko. (Mt. 15:8-9, Mk. 7:6,7)
* * *
3. Neprijateľné Služobníctva
Pán hovorí: „Vaše ženy nech mlčia v zboroch, lebo nie je im dovolené hovoriť, prikázané je im mlčať ako aj zákon hovorí... lebo je hanbou pre ženy hovoriť v zbore... veci, ktoré vám píšem sú prikázania Pánove.“ (1Kor. 14: 34,35,37)
Môžem sa zpýtať, kto v TBN dbá na Prikázania Pánove? Či je tam niekto, kto odpovie Pánovi?
Pán ďalej hovorí: „Žena nech sa v tichosti učí s celou poddanosťou. A žene nedovoľujem učiť, ani uchvátiť autoritu nad mužom, ale nech je ticho. Lebo Adam bol stvorený prvý, až potom Eva. A Adam nebol zvedený, ale žena súc zvedená dopustila sa prestúpenia...“ (1Tim. 2:11-14)
Ženy na TBN kanáloch „hovoria, slúžia, učia a privlastňujú si autoritu nad mužmi“ v otvorenej rebélií proti Slovu Pána! Pán hovorí, že to je hnusoba Jemu a Jeho Duchu! V ich srdciach niet lásky pre Pána, ba ani pre Jeho Slovo, oni milujú jedine seba a svoju „službu“! (Jn. 14:21,23,24// Žm. 119:158) Hocikto, kto sa pokúša slúžiť Bohu a nebol na to Bohom povolaný, obetuje Mu cudzí oheň, je zapletený do veľmi nebezpečnej aktivity a bude pykať neočakávané následky. (3M. 10:1,2) Hľa, Pán vás, ženy, verejne varuje, preto nebudete mať žiadne výhovorky!
Ženy kážu a „posluhujú“ Slovo Božie v rozpore so Samotným Slovom!
Pán hovorí, že sami sa postavili do pozície autority, kde ich Pán Ježiš Kristus nikdy nepostavil! [Pán tu jasne poukazuje na Marilyn Hickey, Joyce Meyer, Paulu White, Juanitu Bynum (Jer. 23:21) a mnohé iné]. Pán sa pýta, či ich rozumovanie, presvedčenie, želanie alebo oddanosť slúžiť Bohu je nad Jeho Slovo? Pán sa ďalej pýta: Či Moje Slovo je napísané nadarmo? Či môže hociktorý veriaci robiť „ako sa mu zachce“ bez akýchkoľvek následkov? Či je niekto v TBN alebo z kazateľov na TBN kanáloch, čo by zodpovedal Pánovi tieto jednoduché otázky?
Tie ženy, čo veria, že apoštol Pavol bol „mužský šovinista“ odkazujem na Slovo vo Fil. 4:3. Ten istý Pavol tu žiada o pomoc pre “tie ženy, ktoré sa spolu so mnou (Pavlom) borili v evanjeliu”! Teda aj ženy sa môžu boriť v evanjeliu správnou cestou a v správnom duchu. A tento verš Písma bol tiež inšpirovaný tým istým Duchom Božím!
Pán hovorí, že niektoré z týchto žien sa tiež namáhajú, kričia, skáču, vyprávajú ako guľomet alebo krútia svoje telá, či revú, ako bláznivé privádzajúc svojich poslucháčov do emocionálnej nepríčetnosti. [Pán tu ukazuje hlavne na J. Bynum, P. White a mnohé iné] Pán hovorí, že to je pekelné a NIE z Jeho Ducha! Všetky môžu vyzerať ako „služobníčky spravodlivosti“ citujúc Bibliu, užívajúc Meno Pána, ukazujúc svoje znalosti, zapálenie a sebadôveru, dovoľujúc iným, aby ich nazývali „pastorkyňa, prorokyňa, kazateľka“, atď. Ale ich koniec bude podľa ich skutkov. (Pr. 24:12// Mt. 16:27// Zj. 2:23; 22:12 – viď tiež mnohé ďalšie detaily na str. 119-127[8])
Ak hociktoré z takýchto žien majú pravdivý rešpekt pre Slovo Božie a ak veria, že Boh im dal schopnosti učiť alebo kázať, potom nech nasmerujú svoje schopnosti na ženy alebo deti, ale nie na mužov. A musia mať v sebe správneho ducha, pretože, Pán hovorí, že doteraz Ho ešte nepoznali v Jeho Duchu.
Ak teda oni učinia pokánie, čo znamená, zmenia svoje cesty a zastavia krikľavé prekračovanie Slova Živého Boha, potom im Pán bohato odpustí. A ak pokánie neučinia a nezmenia ani svoje cesty, ani „služby“, Pán im toto hovorí:
„Mne sa nebudete posmievať, lebo čokoľvek sejete, to budete aj žať... a budete vyhodené do vonkajšej temnoty, tam bude nárek a škrípanie zubov.“ (Gal. 6:7// Mt. 7:22,23; 8:11,12; 13:41,42)
Pán tiež varuje tých pastorov, evanjelistov a iných služobníkov, ktorí dovoľujú svojím manželkám, aby sa stali ich „partneri v službe“, že oni môžu páchať tú istú závažnú chybu opísanú hore. Hocikto, kto sa pokúša „posluhovať“ Bohu a Cirkvi bez toho, aby bol Bohom povolaný, riskuje svoj vlastný život! Vaša nevera tejto pravdy to iba urobí oveľa horším pre vás v Deň vášho Súdu, ktorý prichádza. Satan tlačí ženy do služby Slova, nie Duch Boží.
Boží muži spojení s TBN majú dohliadať a rozoznať všetko, čo sa vysiela, či to je od Ducha Božieho alebo nie! Ak oni ztrácajú svoje duchovné rozoznávanie, ich rešpekt pre každé Slovo Božie a stávajú sa „modernisti“, potom Pán opustí a odníme každý taký „svietnik“ z jeho miesta veľmi rýchlo, aby neprodukoval viac temnoty, než svetla... ak oni neučinia pokánie a nezmenia svoje cesty. (Zj. 2:5)
A opäť, tí zodpovední za programovanie TBN kanálov si nemusia uvedomovať, že zatiaľčo jedna služba môže duchovne budovať, nasledujúca „služba“ to môže rúcať! Ak za decentnou a vysoko užitočnou službou, napr., Billyho Grahama, Charlesa Stanleyho, J. Franklina, J. Merritta, D. Jeremiáša, A. Rogersa a mnohých iných nasleduje čosi, čo sa podobá na „Výročné predstavenie Michaela Jacksona“, potom sa naozaj zpytujem, aký „diabol“ sa dostal do programovania a aký duch „vedie“ tých zodpovedných a do čoho? (Jn. 16:13)
Všetci tí, čo sú zodpovední za programovanie by sa mali začať zpytovať sami seba túto otázku. Oni všetci môžu veriť, že Duch vedie každého veriaceho do všetkej pravdy. Nie tak! On vedie len tých, čo naozaj chcú vidieť, chápať a žiť tú všetkú pravdu. Pokorných vedie ku Svojim Súdom a učí ich Svojím Cestám. (Žm. 25:9) Problém teda môže byť v nedostatku pokornosti a bázne pred Pánom u tých, čo robia programy pre TBN, inak by také veci neboli vysielané do celého sveta. A zatiaľčo niektoré kresťanské „kreatúry“ dostávajú zábavu, také programy prinášajú Pánovi hanbu a nie slávu.
A keď vaši Boží muži vehementne propagujú a oslavujú film Mel Gibsona „Utrpenie Krista“, potom sa ich pýtam nasledovnú otázku: „Či naozaj veríte, že Duch Boží niekedy žiadal, viedol alebo inšpiroval Gibsona, aby natočil takýto film? Naozaj? Odkedy Pán povolal Hollywood, aby Mu vypomohol na poli evanjelizácie? Či si Duch Boží želá, aby sme načúvali alebo sa dívali na krvavé scény, masakre a podobné zlo, keď On výslovne hovorí:
„Ten, čo... si zapcháva uši, aby nepočul o krvi a zatvára si oči, aby nevidel zlo (včítane krvi), on bude prebývať na výšinách...“? (Iz. 33:15,16, slov. text nepresný)
Slovo Božie tiež hovorí, že „...čokoľvek je čisté, čokoľvek ľúbezné... o týchto veciach premýšľajte (predstavujte si ich, meditujte o nich).“ (Fil. 4:8, tiež Kol. 3:2)
Či je „krvavý svinčík“ Gibsonovho filmu čistý a ľúbezný? Či pasuje na toto Slovo Božie? Áno, alebo nie? Ako odpoviete?... nie mne, ale Pánovi? A ďalšie Slovo Božie hovorí: „Odvráť moje oči od pozerania sa na márnosť...“ (Žm. 119:37)
Tento film je márnosťou a Všemohúcemu Bohu neslúži pre žiadny účel. Jeho Duch aj dnes dokáže pridať ku Svojej Cirkvi, ako si On vyberie (Sk. 2:41,47) a to bez akýchkoľvek gladiátorských scén. Satan masakruje ľudí od Kaina a nič z toho nikomu nepomohlo, aby sa odvrátil od zla a bol spasený! Práve tak, ako denné vraždy, krvavé scény a iný brak na TV obrazovkách neprivedie ani jednu dušu k Pánovi!
Napokon Slovo Božie hovorí: „ale chcem, aby ste boli múdri (dobre informovaní) čo sa týka dobrého, a jednoduchí (neinformovaní), čo sa týka zla.“ (Rim. 16:19b)
Náš nepriateľ sa dnes snaží zamestnať veriacich so zlom a to rôznymi cestami a spôsobmi. To, čo Izrael a svet vykonal Kristovi bolo to najväčšie zlo, aké si možno predstaviť. Diabol sa snaží ukazovať svoje „majstrovské dielo“ veriacim a naivní vodcovia oslavujú Satanovo dielo tým, že ho propagujú. Či by rádoví veriaci mali potom nasledovať takýchto vodcov a ich názory, alebo Slovo Božie? Čo odpoviete? A nezačnite obhajovať svoje logické názory, začnite obhajovať Slovo Božie... pre zmenu.
Duch Boží vás nikdy nebude viesť, aby ste videli ako Kristus trpel kvôli vašej telesnosti. On vás bude vždy viesť, aby ste videli, ako vy odmietate trpieť a ako obraňujete a zachovávate tú svoju telesnosť!
Nasledovný uzáver sa zdá byť dokonale pasujúci pre každého veriaceho všeobecne a pre TBN špecificky. Je citovaný z knihy „Bitka o Život[3]“, strana 48, a každý pravdivý veriaci by mal meditovať o tom vo svojom srdci:
„... je nespočetne mnoho vecí robených pre Pána, ktoré nie sú robené v Duchu Svätom. Je celá hora aktivít, ktoré vychádzajú z najčistejších motívov pre záujmy Pána, ale oni nie sú aktivity Ducha Svätého. Ja verím, že Pán je veľkodušný a milostivý a keďže je to záležitosť nevedomosti, je On s nami trpezlivý a hľadá, ako nás viesť na lepšie cesty. Náš chybný kurz môže byť v dôsledku nedostatku svetla a pokiaľ plnšie svetlo nie je k dispozícií, alebo pokiaľ k nám neprenikne, Pán pokračuje s nami a žehná nás ako najviac môže.
Ale to neznamená, že v dlhodobom efekte všetká tá aktivita z minulosti bude prijateľná a že sa ukáže, že bola pre dosiahnutie Božích cieľov. V určitom bode sa to všetko zborí a tí, čo sú v tom zainteresovaní sa s tým zboria a budú musieť dôjsť k poznaniu faktu, že vlastne veľké percento celej tej práce pre Pána sa nepočíta. A čím skôr prídeme k tomuto poznaniu, tým lepšie.“ ...(!)
* * *
Na ukončenie tohto úseku knihy, Pán toto hovorí veriacim a služobníkom, ktorí sú opísaní, aj menovaní hore a tiež tým, ktorí sa objavujú alebo posluhujú na kanáloch TBN alebo cez akékoľvek iné masové médiá alebo sú v akomkoľvek cirkevnom zbore:
Rozhorlite sa a čiňte pokánie a zmeňte svoje cesty, svoje služby, svoj vzhľad, svoj svetský prístup. Konajte menej, ale v Mojom Duchu, než aby ste sa rozpínali a rástli do veľkosti a kompromitovali Moje Slovo a posluhovali telesnosť a to, čo je zlo v Mojích očiach – lebo ak nie, váš súd je zapečatený a neujdete. kto má uši, nech počuje, čo mu Duch hovorí v túto hodinu.
Pánov posudok organizácie TBN ukončujem mojou nasledovnou modlitbou a príhovorom k Pánovi:
Ja sa modlím k Tebe, Ježišu Kriste, aby si podopieral, udržoval a posilňoval kázanie Evanjelia a všetky decentné a potrebné programy na TBN stanici, ktoré vyplňujú aspoň niektoré z Tvojich cieľov. Ale modlím sa tiež veľmi silno k Tebe, ó Môj Pane, a v Tvojom Mene odsudzujem všetok kvas a hnilobu, ktoré sú z telesnosti a tiež z mocností zla a temnoty a všetko, čo vzdoruje, zneucťuje alebo zanedbáva Tvoje Sväté Slovo na TBN kanáloch, ako aj v iných masových médiách a žiadam Ťa, aby si to zničil. Amen.
* * *
C. Služba Slova Božieho
V tejto stati by sme mali uvážiť niektoré praktické fakty týkajúce sa posluhovania Slova Božieho, ako je to široko praktizované v cirkvách, ba aj v domácich zboroch alebo spoločenstvách. Toto je časť, kde myseľ a intelektuálne vedomosti dominujú a kde srdce je takmer neprítomné. Je to teda opačná situácia, než tá opísaná v Písme a požadovaná pre našu Spásu.
Môj prvý duchovný učiteľ ustanovený pre mňa Pánom bol brat Watchman Nee. Bol to opravdivý služobník Pána, preveľmi požehnaný mnohými zjaveniami, skúsenosťami a pravdami Božími týkajúcimi sa pravdivého charakteru človeka a jeho Spásy. Veľká časť jeho učení bola ohľadne nášho kríža a absolútnej nutnosti, aby veriaci zomrel svojmu starému charakteru a obdržal nový Charakter Krista. Tento fakt prízvukoval hlavne služobníkom Slova. Kniha „Posol Kríža“[1] obsahuje mnohé dôležité pravdy ohľadne tejto témy. Jeden citát ohľadne posluhovania Slova sa obzvlášť dobre hodí na toto miesto, kde brat Watchman hovorí (strana 86):
„Mnohí majú zlé motívy pri hľadaní pravdy. Keď nehľadajú, aby uspokojili svoju vlastnú vášeň pre poznanie, potom pripravujú posolstvá, aby učili iných. Ich základným motívom je vyriešiť mentálne ťažkosti a nie kultivovať svoj vlastný duchovný život. Keďže taký je ich zámer, cítia sa veľmi uspokojení, ak sú napokon schopní rozumieť. Lebo teraz oni môžu učiť iných. Je jasné, že nehľadajú duchovnú realitu.“
Potom pokračuje s niečím, čo by mohlo byť šokujúcim pre mnohých kazateľov Slova a evanjelistov (str. 135):
„Mali by sme si dávať pozor, lebo my môžeme hrešiť aj počas spásy duší. Ak sa nespoliehame na Boha, ale dôverujeme vlastnému chápaniu a skúsenostiam s evanjeliom, budeme v očiach Božích hrešiť a nie pracovať na spáse duší, aj keby sme trávili čas a energiu na presvedčovanie ľudí, aby uverili v Pána! Ak namiesto vnímania našej absolútnej slabosti a opierania sa o silu Pánovu sa snažíme vzdeláva svätých cez presvedčivosť a silu naších biblických vedomostí a pútavosť nášho kázania, potom v Božích očiach budeme hrešiť zatiaľčo budeme kázať!...
Pán sa nepýta, či sme dobre konali; On zkúma, či sme v Neho dôverovali. Čokoľvek je vykonané cez „seba samého“ (cez naše „ja“) zhorí v deň súdu pred Kristom, a čo je vykonané z Boha, zostane. Význam ovocia stromu poznania dobra a zla nie je nič iné, než byť aktívnym mimo Boha, a hľadajúcim toho, čo je dobré podľa vlastnej myšlienky."
Znalosti a pochopenie biblických faktov a právd nie je Spásou. Emócie nie sú Spásou. Zväčšovanie naších znalostí, pochopu alebo emócií nezväčšuje našu Spásu!
Moje osobné skúsenosti z minulosti boli pre mňa všetky užitočné. Všetky boli predurčené Pánom, preto všetky spolupôsobili pre moje dobro, či už boli dobré, či zlé, sladké, či bolestné! (Rim. 8:28) Pán pretváral moje srdce, aby malo Jeho chápanie a s ním milosrdenstvo, trpezlivosť, múdrosť. Keď naše srdce chápe iných, je schopné dávať tiež milosrdenstvo, trpezlivosť, múdrosť, inak toho schopné nie je. V Cirkvi je úžasný nedostatok milosrdenstva, múdrosti, ako aj ovocia Ducha Pánovho.
Či už som bol osobne prítomný v kongregácií počúvajúci kázeň, alebo som pozeral televíziu (napr. TBN), jeden dôležitý fakt sa vždy vynoril z posluhovania Slova, ktoré bolo konané. Bolo to zvyčajne intelektuálne alebo emocionálne predstavenie od začiatku až do konca. Vždy sa očakávalo, že kongregácia porozumie a ocení kázanie a bude aj ochotná konať, čo bolo kázané pretože to bolo užitočné a ona bude tým požehnaná. Niet nič zlého s takými očakávaniami, ibaže sú vysoko nereálne... často sú úplne nemožné!
Ovocie takého kázania je také, že veriaci zhromažďujú viac a viac informácií ohľadne pravdy, ale ich srdcia zostávajú nezmenené. Obsah ich srdca nie je dotknutý, mocnosti tam vládnúce sú nedotknuté, myšlienky a zámery srdca sú nezmenené. Ak veriaci prijme Slovo v moci svojho intelektu a nie v moci Ducha, potom „tá pravda zostáva tou istou pravdou a ten veriaci zostáva tým istým veriacim“! Nič sa nezmenilo. Ale Slovo Božie je živé (Žid. 4:12), takže, veriaci, ktorí počúva Slovo Božie a nežije, nepočul Slovo Božie! Sme schopní vidieť tento duchovný fakt?
Ich mysle môžu byť celkom pre pravdu a emócie môžu vyvierať zo srdca takže oni si môžu robiť veľa poznámok do zošitov, možno tiež dvíhať ruky a uctievať Pána – ale jadro ich srdca je nezmenené! Preto, kedykoľvek by ich Pán skúšal v situácií reálneho života, v reálnom probléme, reálnom nebezpečí, reálnej ťažkosti, reálnom diabolskom pokušení – oni by padli! Ja viem. Ja som tiež padal a nikto mi nepovedal prečo. Ja som teraz aspoň schopný vám povedať prečo... bez seba-vyzdvihovania. Budete počúvať? Ale, ani toto svedectvo vám nepomôže, ak neotvoríte srdce a tam ho neprijmete a tam mu neuveríte.
[Ja nehovorím, aby si ľudia prestali robiť poznámky, ale aby žiadali Pána, aby tie poznámky priviedol do ich krvi, t.j., do ich života cez disciplínu a tréning Duchom Svätým. (5M. 12:23(7), slov. text chybný)]
Dôvod pre duchovnú stagnáciu, biedu alebo zkazu je v tom, že mysle veriacich môžu byť otvorené, ale ich srdcia sú definitívne zavreté! Práve tak sú zavreté aj srdcia mnohých kazateľov a služobníkov.
Čo je výsledok? Kopa pravdy môže byť kázaná, učená a počutá. Je kopa súhlasu, ľudia prikyvujú hlavami, niekedy aj tlieskajú alebo sa postavia naznačujúc tým skvelosť kázanej pravdy. Ľuďom bolo povedané, čo by mali robiť a čo by nemali robiť! Na čo by si mali dávať pozor a čoho by sa mali vystríhať a prečo. Témy môžu byť pekne rozdelené do logických bodov a podbodov, každý bod môže byť vysvetlený Písmom. Problémy môžu byť zviditeľnené a pochopené, dané Písmo môže byť veľmi jasné, aj zámery veriacich nasledovať pravdu môžu byť prítomné.
Ale predsa, po stovkách kázní a stovkách najúprimnejších rád, žiadne hodnotné zmeny sa nemuseli udiať v životoch veriacich. Mnohí zostávajú tí istí, ak nie sú na tom ešte horšie! Sú ale zaiste oveľa viac edukovaní, môžu byť aj viac nadšení, zapálení, ale s tými istými duchovnými neschopnosťami, ako na počiatku. Akosi stále robia, čo by nemali robiť... a akosi stále nie sú schopní začať robiť, čo by mali robiť... a akosi stále nedávajú pozor na čo by mali dávať pozor a nevystríhajú sa vecí, ktorých by sa mali vystríhať, atď.
Inými slovami, teória je brilantná, prax je mizerná. Som si istý, že mnohí z vás, čo nie ste v „hlbokom náboženskom spánku“, ale kráčate s Pánom ste zakúsili tento fakt dosť často. Fakticky, ja tiež verím, že my všetci sme to zakúsili mnohokrát bez toho, aby sme si toho boli bývali vedomí. Prečo je to tak? Ja verím, že je to tak, lebo ľuďom nie je povedaná základná pravda, ktorú by mali počuť a ktorú som ani ja osobne nikdy nepočul, žeby bola bývala mne kázaná. Tá pravda nie je vôbec sladká a je nasledovná:
naša schopnosť prestať robiť, čo by sme nemali robiť, alebo začať robiť, čo by sme mali robiť je dosiahnuteľná jedine na našom vlastnom kríži! Naša stará nátura musí najprv zomrieť!
Ona nedokáže konať žiadnu pravdu kázanú z kazateľníc! Ona nedokáže nasledovať Pána a skončiť v Kráľovstve. Ona je nepriateľom Krista! Kristus nikdy neuschopní našu starú náturu konať Jeho Slovo alebo žiť Jeho Život! Ak nepoznáme náš kríž, nemôžme konať Jeho Slovo, nemôžme konať Jeho Vôľu... a ani nevieme, čo máme robiť!
Ukážte mi kazateľov, ktorí kážu túto pravdu a ju vysvetľujú Písmom a ja vám ukážem pravdivých a verných slúžobníkov Pána Ježiša Krista. A keď horeuvedená pravda nie je nikdy kázaná a vysvetlená Písmom, ako potom Pán môže budovať v našich srdciach správnu vieru? Veriaci ju nemôžu mať a teda ich viera má veľkú dieru presne vo svojom strede! Táto viera v Cirkvi jednoducho a kompletne chýba!
Boh odpovedá na vieru, nie na naše znalosti!
Ďalší dôvod, prečo táto viera chýba v srdciach miliónov veriacich je ten, že kázanie Slova sa všeobecne uskutočňuje veľmi špecifickým spôsobom, menovite, že...
...veriaci sa musí dobre cítiť a musí byť uspokojený a nie nutne Boh! Veriaci si želá spásu, ktorá uspokojí jeho očakávania, jeho chápanie a jeho nádeje. On musí mať svoju vlastnú cestu, podržať si vlastný život... a pokiaľ je to možné, tá jeho vlastná cesta a vlastný naturálny život by mali byť „požehnané Bohom“.
Kríž bol vraj iba pre Ježiša Krista, ale nie pre veriaceho! Pán zomrel na kríži, veriaci vraj na kríži zomrieť nemusí. To je hlavný podvod a dosiahol katastrofálne rozmery v celej cirkvi Ježiša Krista! (Mt. 16:24)
Ďalšia pravda a viera, ktorá kompletne chýba v Cirkvi je tá, že veriaci sú učení alebo povzbudzovaní „vyhýbať sa pokušeniam“. Toto je falošné učenie. Nehovorím, aby veriaci vyhľadávali pokušenia a naschvál do nich liezli. Vôbec nie. Predsa však, Pán v Jeho dokonalom časovaní dovoľuje pokušeniam ísť naším smerom, aby nás menil na Svoju Podobu! Pokušenie nie je hriech! Pokušenie je spôsob skúšania našej viery a srdca, podľahnúť pokušeniu prináša nás do hriechu. Pán Sám bol pokúšaný, ale nikdy nepadol. (Mt. 4:3-10; 16:21-25)
Pán nám tiež hovorí: „Považujte to všetko za radosť, keď upadáte do rôznych pokušení; vediac to, že skúšanie vašej viery prináša (vpracováva do vás) trpezlivosť.“ (Jak. 1:2,3)
Ajajaj! Koľko kresťanov poznáte, čo sa opravdivo radujú v ich pokušeniach? Už ste ich niekedy počítali? A už ste sa niekedy sami radovali vo vaších pokušeniach? Posúďte sami seba. Ale ak ste sa radovali, to je dôkaz, že vaša stará nátura vám už kompletne nevládne pretože už konáte toto Slovo Božie... do akejkoľvek miery.
Pán nám ďalej hovorí: „Požehnaný je ten, ktorý znáša pokušenie, lebo keď je skúšaný (a vydrží) dostane korunu života, ktorú Pán prisľúbil tým, čo Ho milujú.“ (Jak. 1:12// Zj. 2:10)
Musíme byť pokúšaní a skúšaní a vydržať, aby sme dostali korunu života, ktorú Pán prisľúbil nám, ktorí Ho milujeme! To je napokon náš jediný dôkaz, že Ho milujeme... a že o našej láske voči Nemu iba nehovoríme.
A ďalšia pravda a viera, ktorá môže totálne chýbať v Cirkvi alebo je znetvorená sa týka nášho súženia. Apoštol Pavol píše: „...ale chválime sa tiež v súženiach vediac, že súženie prináša (vpracováva do nás) trpezlivosť, a trpezlivosť skúsenosť, a skúsenosť nádej.“ (Rim. 5:3,4)
Či sa mi v pravde chválime v našich súženiach? A odkedy sa v nich chválime? Ako sa pamätám z môjho mladého kresťanského života, hocijaké súženie bolo perfektnou príčinou byť mizerným, s dlhou tvárou, smutným, ba zpytujúcim Boha, kde On bol a ako to, že dovolil takú vec, a ako to prežijeme a čo si naši bratia o nás pomyslia a o našom kresťanstve, atď. Súženie je čisté utrpenie našej telesnosti, teda, ako z neho môžeme mať radosť alebo chváliť sa tým, keď naša telesnosť nie je mŕtva do žiadneho pozorovateľného stupňa? Je teda totálne nemožné „radovať sa, či chváliť sa v našich súženiach“, keďže táto ídea je sama o sebe nelogická a priamo proti našej prirodzenosti.
Ale keď tieto základné pravdy a viera chýbajú v srdci veriacich, iné pravdy nemôžu byť tak užitočné, ako by mali byť. Príčina je tá, že všetky ostatné pravdy Slova Božieho sú životne zviazané s horeuvedenými základnými pravdami nejakým spôsobom. Bez Kríža Ježiša Krista nebolo by kresťanstva. Bez naších krížov by v nás nebolo žiadnej schopnosti konať, teda, žiť Slovo Božie v našich pozemských životoch. Pravda? Či vaše srdce súhlasí? Pán toto deklaruje hovoriac:
„Ale tamtým neosožilo kázané Slovo, lebo nebolo zmiešané s vierou v tých, ktorí ho počuli.“ (Žid. 4:2)
Buď ich srdce a svedomie boli uzavreté, alebo potrebná viera tam nebola. Ak nám táto základná viera o nás chýba, potom, ako nám môžu byť iné pravdy Slova užitočné? Ich úžitok je limitovaný, či sme si toho vedomí alebo nie.
Keď je kázaná nejaká „nová pravda“ s prísľubom pozemskej prosperity alebo iného požehnania, mnohí veriaci môžu byť nadšení a je to obyčajne napísané po celom ich výzore na tvári. Ale povedzte im, čo len malinkú pravdu o ich pravdivom duchovnom stave, napríklad, neochote znášať akúkoľvek bolesť, či ztratu kvôli Pánovi alebo bratom, neochotu pripustiť ich pýchu, aroganciu, netrpezlivosť, obavy, či duchovnú impotenciu, tvrdohlavosť, nespravodlivosť, lenivosť, predsudky, či iné fakty, ktoré Pán môže poľahko a jasne ukázať cez ich životné skutky... a uvidíte skutočnú tvár ich starej nátury.
Taký veriaci sú vždy hlboko urazení, ich pokoj a radosť odobratá v zlomku sekundy. Takmer okamžite ztratíte ich úctu, priateľstvo a určite ich „hlbokú lásku pre vás“. Stanú sa vašimi nepriateľmi len preto, že ste im povedali pravdu (Gal. 4:16) a to nie na základe vašich osobných pocitov, či predpojatosti, ale založenú na ich vlastnom ovocí, ktoré Pán jasne ukázal všetkým zúčastneným.
Existuje mnoho praktických príkladov o týchto faktoch, ktoré by som mohol uviesť. Mnohé z nich majú tie isté črty. Keď sa druhá strana viac neozýva, môžete byť istý, že nekráčate po ich „náboženskej ceste“. Ich srdce je uzavreté! Oni buď nevedia, čo majú povedať, alebo môžu byť urazení alebo „veľmi zaneprázdnení“ pre Pána, alebo môžu mať mnoho iných výhovoriek. Ale Pán zaznamenáva aj tieto ich „skutky“ v Jeho knihách. (Dan. 7:10// Zj. 20:12) Oni ale nemusia mať ani zdania o tejto skutočnosti, ba dokonca nemusia si z toho ani robiť starosti.
Nezdá sa, že by mnohí kresťania mali vedomie, že my všetci patríme do Jedného Tela Ježiša Krista a že Kristus, súc našou Hlavou, cíti všetky naše zlé skutky. Ak vás bolí vaša ľavá ruka, celé telo vás bolí a nielen ľavá ruka. I keď len váš malíček na nohe je poranený, vaše celé telo sa oň postará, čo najskôr. Toto je žijúce telo. Mŕtve telo nikdy nič nebolí, nemá vedomie o svojich rôznych častiach a údoch a nestará sa o ne nijakým spôsobom. Pravda?
Veriaci nikdy nemuseli chápať alebo si byť vedomí vo svojich srdciach, čo Boh hovorí v Žid. 13:16. Komunikácia je obeť, čo tiež znamená, že ona vyžaduje úsilie, premáhanie a určité utrpenie našej telesnosti a to nie vždy pre naše vlastné dobro, ale mnohokrát aj pre dobro iných. Táto kniha je komunikácia mojej viery a skúseností vám... a je to pre mňa obeť... a nie malá!
Takže, prečo by mali kresťania komunikovať a trpieť? Oni dajú prednosť nečinnosti a „pokoju“. Ale žiadny z takých veriacich nemôže v pravde slúžiť Pánovi, ak on komunikuje iba s tými, ktorých má v obľube, dáva im prednosť, alebo s nimi súhlasí. Takýto nemusí pozdraviť ani svojich vlastných bratov. Nuž ale, kde on potom v pravde stojí v Súde Pánovom? (Mt. 5:46-47)
Ak ste prerušili styk s iným služobníkom Pána, Satan má víťazstvo, pretože sa mu podarilo prerušiť linku možného budúceho života a požehnaní, nielen pre obe komunikujúce strany, ale možno pre mnohé ďalšie duše!
Je bolestné otvoriť si vlastné srdce a vysloviť, či napísať na papier, čo je v ňom! Je to bolestné, pretože je potrebné zlomiť silu nášho nepriateľa Satana, ktorý MUSÍ držať naše srdcia zavreté, ak nás chce držať vo svojej moci, to jest, v jeho temnotách, jeho lžiach a jeho podvodoch!
On MUSÍ držať našu náturu, naše staré stvorenie ktoré on vlastní, ktoré je jeho „potravou“ (1M. 3:14,19) a ktoré je poľom všetkých jeho operácií, nedotknuté a „žijúce“, to jest, musí ho držať od smrti na našom kríži. (Mt. 16:24// Rim. 8:13// Gal. 5:24, atď.)
Naša viera je vytváraná Naším Pánom do nášho vedomia (Žid. 12:2(3)) a odtiaľ sa dostáva do nášho srdca[7] a nie ďalej. Naše srdce je jediný príjemca a interprét viery, ktorá je duchovnou substanciou a evidenciou vecí, ktoré nevidno (Žid. 11:1(15)) a žiadna duša ju nikdy nemôže vyprodukovať.
Naša myseľ nemôže vieru ani prijať, ani ju interpretovať. Ale keď veriaci držia dvere svojho srdca Pánovi a Jeho pravdivým služobníkom skúšaným v ohni zatvorené (1Pet. 1:7// Zj. 3:18), ztrácajú požehnania, ktoré by nasledovali. To zahrňuje vieru a s ňou tiež nádej na pokrok, dospievanie, na duchovný rast do Krista vo všetkom. (Ef. 4:15)
Či to nie je typický príklad neúspechu a úpadku u tak mnohých veriacich? Či to nie je dominantná črta Cirkvi už dlhé veky? Je to, ako keď niekto sedí na bohoslužbách prechádzajúc cez všetky predpísané obrady a liturgiu a má nádej, že príde domov so zmeneným charakterom! Ani za dve tisíc rokov. Moja otázka je:
„Či je toto Cirkev Ježiša Krista, kde „starý človek“ nikdy neumiera a „Nový Človek“ nikdy nerastie?“ Nech vaše vlastné srdce na to odpovie.
Moja jednoduchá viera je tá, že čokoľvek žije, rastie... a čokoľvek rastie, mení sa. Ak sa niečo nemení, potom to nerastie, a ak to nerastie, je to mŕtve. Či vaša viera je iná?
Či nie je tento fakt jasne pozorovateľný aj v našom fyzickom svete? Či Boh nestvoril náš fyzický svet, rastliny a zvieratá, aby odzrkadľovali duchovný svet, aby sme tým mali spoľahlivé vodítko?
D. Služba Darov Ducha
Za prvé, sú legitímne dary Ducha dané každému veriacemu na spoločný úžitok (1Kor. 12:7-11// Rim. 12:6-8), a potom existujú falošné dary... lebo Satan dokáže imitovať každý takýto dar! On fakticky dokáže imitovať aj dary Boha dané Cirkvi. (Ef. 4:11// 2Kor. 11:13,14)
Takže, prvý problém, ktorý stojí pred nami je rozoznať, aký dar (osoba) posluhuje a aký dar je posluhovaný. Fakt, že dary sú posluhované „v Mene Ježiša Krista“ nezaručuje, že sú ozaj od Neho! Mnoho škôd bolo a stále je spôsobovaných v Cirkvi „v Jeho Mene“!
Za druhé, Jeho dary sú nám dané, keď sme znovu-zrodení Jeho Duchom, teda, v našom duchovnom detstve. Oni nám, a cez nás iným, majú pomáhať v našom mladom duchovnom veku. Keď potom dospievame (ak vôbec dospievame), naše dary ustúpia v našom duchovnom živote do „pozadia“ a čo má prísť do popredia je Život Krista a ovocie Jeho Ducha. (Gal. 5:22,23) Lebo, ovocie Ducha nemôže byť imitované! Ak ho nemáte, nemôžete predstierať, že ho máte a naopak. Lebo skutočná služba pre dospievanie veriacich musí byť konaná cez ovocie Ducha a nielen cez Jeho dary! Láska je ovocie, nie dar! (Ef.. 4:15, atď.)
Dar je niečo, hocičo, čo môže byť dané, obdržané a použité v momente. Môže to byť tiež zanedbané, nepoužité, alebo zneužité, imitované alebo zakrývané.
Ovocie je niečo, čo rastie pomaly a môže to byť produkované jedine živou vecou. Ovocie nemožno zneužiť alebo zanedbať. Ak ovocie Ducha rastie vo mne, nemôžem predstierať, že ho nemám, nemôžem ho zanedbať, „nepoužiť“ alebo zakrývať ho! Ono je časťou môjho života a preukazuje sa spontánne. Preto Pán povedal: „Poznáte ich podľa ovocia.“ (Mt. 7:16-20) Pán sa nikdy nevyjadril, že pravdivých služobníkov a bratov môžeme poznať podľa ich darov Ducha! Ani ich nemôžeme poznať podľa iných vecí, napríklad, podľa teologických znalostí, rečníckeho talentu alebo úsmevov, príjemného výzoru, či chovania, ľudskej poníženosti, množstva dobrých skutkov, atď.
Za tretie, ani správne služobníctvo pravdivých darov Ducha, hlavne uzdravovania, nemusí byť posudzované, či chápané, ako ho Pán posudzuje a chápe. Ja neverím, že Pán pre nás robí len akési „predstavenie zázrakov“ bez žiadneho ďalšieho zreteľa alebo cieľa (k tejto téme sa vrátime neskôr). Zázraky a radosť sa v tom momente môžu zdať byť všetkým a ľudia môžu byť spokojní... ale je v tom aj niečo viac?
Ja chválim Pána za Jeho uzdravenia a akcie Jeho Milosti a Moci. Neželám si odobrať z Jeho práce absolútne nič, alebo ju nejakým spôsobom podceňovať, či nespravodlivo posudzovať. Pán pozná moje srdce a dokáže svedčiť o takých výrokoch Svojim Duchom. Preto sa neobávam ísť „pod povrch“, vidieť a svedčiť, čo tam je, ako sa Pán na to díva a ako posudzuje tento druh služby.
Ak by horeuvedené výroky neboli pravdivé, potom ako by Pán odôvodnil Jeho Vlastné Slovo hovoriac:
„Nie každý, čo Mi hovorí Pane, Pane, vojde do Kráľovstva Nebeského, ale ten, kto koná Vôľu Môjho Otca, ktorý je na Nebesiach. Mnohí mi v ten deň povedia: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom Mene? A v Tvojom Mene nevyháňali diablov? A v Tvojom Mene mnoho zázračných skutkov nečinili (včítane uzdravovania a iných darov Ducha)?“ (Mt. 7:21,22)
Inými slovami, Pán hovorí, že Jeho služobníci sa Ho budú pýtať, či On vie, že oni posluhovali Jeho dary v Jeho Mene (ako prorokovanie, konanie zázrakov, uzdravovanie, kriesenie mŕtvych, atď.). Oni sa Ho nebudú pýtať dnes, ani zajtra, ale „v ten deň“, čo je deň Jeho Súdnej Stolice a to pred Jeho Príchodom, aby ustanovil Svoje Kráľovstvo. (Zj. 19:11-16) Ale „v ten deň“ bude príliš neskoro niečo podniknúť, pretože Pán vyhlási niektorým Svojim služobníkom, čo posluhovali Jeho dary:
„A potom im vyznám: Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo Mňa, činitelia neprávosti.“ (Mt. 7:23)
Čo by sme mali jasne vidieť a uvedomiť si je, že táto pravda nie je zjavná dnes – ona bude bohato zjavná „v ten deň“. V ten deň budeme tam všetci a Pán vyhlási túto pravdu verejne! Bude to úplne iný príbeh, než to, čoho sme svedkami dnes, lebo nič nezostane zakryté a to, čo je dnes zakryté bude zjavené v ten deň. (Mt. 10:26) Mnoho veriacich bude šokovaných.
Na konci bodu týkajúceho sa Ef. 4:23 (str. 19) sme spomenuli, že existujú dôležité duchovné fakty a skúsenosti vzťahujúce sa na uzdravovanie nášho tela. Najjednoduchší fakt je, že Satan dokáže imitovať každý dar Ducha, ako sme už povedali na začiatku tejto sekcie. On dokáže dať falošnú múdrosť (vyzerá to byť múdrosť, ale nie je), falošnú známosť, falošnú vieru (falošný zmysel pre realitu), falošné uzdravenie (imitované alebo dočasné uzdravenie), falošné proroctvá, falošné rozoznávanie, falošné jazyky s falošnou interpretáciou a napokon činenie zázrakov, ktoré zázraky nemusia byť „falošné“ ako také, ale sú činené diablami za účelom podvádzania a propagovania zla. (Zj. 16:14)
Sféra posluhovania darov Ducha je preto Satanov prvotriedny terč ako preniknúť, skrývať sa, popliesť, oklamať a definitívne použiť tie dary pre svoje účely zla. Jeho hlavný dôvod je držať veriacich od ich konečného cieľa, čo je plná Spása a nielen ich Vykúpenie.
Veriaci musia teda pochopiť (znova opakujem fakty), že Satan ich musí držať od ich kríža! (Mt. 16:24, atď.)
On ich preto bude lákať cez falošné dary alebo falošné prejavy Ducha. On „uzdraví“ ich telá, dá im čas nekontrolovaného smiechu, tanca, falošnej radosti alebo tiež falošného prorokovania, falošného Slova Božieho, falošné slová povzbudenia, falošné pocity pokoja a blahobytu, falošné hocičo, pokiaľ to veriacich uspokojuje a drží ich to od zničenia ich starej nátury, starého človeka a od oblečenia si Nového Človeka stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a pravdivej svätosti. (Ef. 4:24)
Niekedy môžeme byť popletení, čo sa nám to deje a či to je z Ducha Božieho, alebo nie. Nuž, najlepšou cestou ako poznať rozdiel, získať múdrosť a vyhnúť sa budúcim „darom od Satana“ je vidieť dôsledky prejavov takýchto darov. Či nás okúsenie takého daru vedie k väčšej poslušnosti voči Slovu Božiemu? Sme viac priťahovaní k Pánovi, čítať Jeho Slovo, meditovať? Zmenila sa nejako naša osoba naznačujúc prácu Ducha v našej duši? Ukazujú sa v nás nejaké prvé znaky rastu ovocia Jeho Ducha? Jednoducho povedané, je pre nás z takých darov nejaký osobný úžitok? Pravdivé dary sú nám dané pre „spoločný úžitok“. (1Kor. 12:7) Ak sme zakúsili takéto dôsledky darov, potom tie dary boli pravé.
Ak niet pozitívnej zmeny v osobe, v jej chovaní, zámeroch, želaniach alebo v jej poslušnosti, potom by sme mali zpytovať také dary a ich prameň. Ak sa osoba mení ku horšiemu, stáva sa tvrdohlavejšia, neposlušnejšia, arogantnejšia alebo pyšnejšia, menej ochotná čítať, meditovať a poslúchať Slovo Božie, potom prameň „darov“ je jasný. Toto sú veľmi nebezpečné záležitosti, pretože Satan nás môže viesť preč od Pána pomerne ľahko a to práve cez falošné dary. Nie je ľahké rozoznať falošné proroctvá, falošné interpretácie (jazykov), falošnú vieru, falošnú známosť alebo falošnú múdrosť, ale môže byť veľmi ťažké rozoznať, napríklad, falošné uzdravenie nášho tela.
Musíme tiež mať jasno, čo sa týka uzdravenia nášho tela. My všetci túžime po zdraví, či sme veriaci alebo sme pohani. Nemôžeme povedať, že vo veriacich je to vždy Nový Človek, ktorý túži, aby naše telo bolo uzdravené. Je to náš starý človek, naša stará nátura, ktorá má práve takú istú túžbu. Pán je milostivý a rozumie naším túžbam byť uzdravení obzvlášť, keď lekári už nemôžu nič viac robiť. Pán nás môže uzdraviť suverénne bez toho, aby sme vedeli, prečo to urobil alebo, či sme mali na to vieru alebo nie. (Mk. 9:24) Neverím, žeby niekto z nás dokázal rozlúštiť tajomné cesty Pána, či Jeho zámery s každou uzdravenou osobou za každých okolností. Ovocie uzdravenia sa môže ukázať neskôr alebo nám ho Sám Pán môže ukázať neskôr.
Avšak, existuje jeden špecifický fakt, ktorý by sme nikdy nemali zabudnúť alebo minúť jeho správne pochopenie, a on je nasledovný. Pánov konečný cieľ je priviesť veriacich do ich Plnej Spásy podľa Svojej Vôle, ktorá je: zmeniť nás do Jeho Podoby-charakteru! Neverím, že je Pánovo želanie, či zámer uzdravovať naše telá, keď má predznalosť, že nám to nepomôže dosiahnuť žiadne Jeho zámery a ciele. V logike niet milosti, ale v milosti môže byť logika.
Pán vie (a my vieme), že naše terajšie telo jedného dňa musí zahynúť, či už veríme v Neho alebo nie, či kráčame po úzkej, alebo širokej ceste. Pán môže uzdraviť pohana dopredu vediac, že sa stane veriacim a vyplní Pánovo želanie a cieľ a Vôľu pre jeho dušu.
Pán hovorí: „Lebo čože to osoží človeku, ak by získal hoci aj celý svet (včítane svojho fyzického zdravia) a ztratil svoju dušu?“ (Mt. 16:26a)
Jeho prízvuk je na dušu (a ducha) a nie na telo. Naviac, Pán dovolí, aby veriaci ochoreli, boli zranení, aby cez ich nemoci a slabosti a bolesti im mohol umožniť dosiahnuť Svoj konečný cieľ. Toto zahrňuje prípady, kde nás Pán úmyseľne zraňuje, aby dosiahol Svoj zámer a potom nás uzdraví! (5M. 32:39) Ja viem, že „Jeho ranami sme uzdravení“ (Iz. 53:5), ale uzdravení sme V Ňom, nie mimo Neho. A aby sme rástli a dostávali sa do Neho a boli uzdravení Jeho ranami, On nás musí najprv raniť a používať nemoci a bolesti, inak do Neho „dobrovoľne“ rásť nebudeme. (Ef. 4:15)
Musíme vidieť, alebo začať vidieť a rozumieť faktu, že mnohí veriaci sa inak „nepohnú“ smerom k Pánovi, nebudú rásť do Pána pokiaľ nie sú prinútení okolnosťami a bolesťou. Veriaci vo veľkom nebezpečí alebo vo veľkej bolesti „zrazu vie“, ako sa obrátiť na Pána a ako sa modliť, nepotrebuje nikoho, aby ho učil modliť sa, alebo ho k tomu nabádal. Pravda? Či toto neukazuje absolútnu ohavnosť našej starej ľudskej nátury a potrebu takéhoto druhu „duchovného biča a uzdy“?
Keď hovoríme o Pánovi, ako nás úmyselne zraňuje a potom uzdravuje, mali by sme sa zpýtať otázku: Ako nás On uzdravuje? Dotýka sa nás Svojou milostivou rukou a tak nás uzdravuje? Podľa mojej viery odpoveď je: NIE! Boh nás neuzdravuje v nás samotných práve tak, ako nás nerobí lepšími alebo spravodlivejšími alebo posvätenejšími v nás samotných. Boh vykonal a tiež dokončil celú Svoju prácu – V Kristovi a nie mimo Neho. Mimo Krista je deštrukcia, smrť a peklo.
My sme V Ňom uzdravení, V Ňom máme našu spravodlivosť a posvätenie. V Ňom sme ukrižovaní a stále ukrižovávaní a v Ňom sme mŕtvi a stále umierame. Nášho Nového Človeka si obliekame „narastaním DO Krista v každej veci“. (Ef. 4:15,24) Nič nie je vykonané mimo Krista, čiže, len v nás samotných! Ani náš Život Večný nám Boh nedá, ale nájdeme Ho V Kristovi. V Ňom sme dokonalí (Kol. 2:10) a mimo Neho nie sme ničím. Preto aj Iz. 53:5 a 1Pet. 2:24 platí na nás V Kristovi Ježišovi. Toto je princíp našej Spásy V Kristu Ježišovi ustanovený Naším Otcom, ktorý je na Nebesiach. (Ef. 1:9,10 – slov. text verša 10 je nejasný)
Predsa však, Boh môže suverénne a pre Svoje dôvody (napr. založené na Jeho predznalosti) uzdraviť niekoho, kto sa ešte zdá byť navonok pohanom bez viery (2Kr. 5:9-14// Mt. 8:13), alebo mu dať dary Svojho Ducha. (Sk. 11:12-17)
Zdá sa byť múdrym uzavrieť tento bod vyslovením faktu, že aj my sa musíme upriamovať na konečný cieľ Pánov a nie na druhoradé ciele. Vyžadovať si jedine fyzické uzdravenie a nevenovať žiadnu pozornosť Vôli Božej a Jeho Slovu, nášmu duchovnému vývoju a zmene našej duše by bolo veľmi sebecké a neprimerané, nevhodné. Nepoznám žiadnych rodičov, ktorí by s radosťou dávali koláče, či iné sladké dary tvrdohlavým, arogantným, neposlušným deťom, ktoré by ani trošku nedbali o svojich rodičov, o ich lásku, pravidlá, záujmy alebo želania.
Ja tiež viem, že potom, čo prejdeme naše duchovné detstvo, Pán nám a naším záležitostiam venuje extra starostlivosť AK my „venujeme starostlivosť“ Jeho záležitostiam. (prosím, rozumejte tomuto v správnom duchu) Odkedy som v Neho uveril, Pán ma uzdravil z niekoľkých chronických chorôb, drží ma od všetkých nemocníc, od všetkých liekov a vo veľmi dobrom zdravotnom stave... bez toho, aby som Ho bol býval o to „žobral“. Prihodilo sa to vlastne akosi nepozorovane cez niekoľko rokov. Pán mi tiež dal imunitu od mnohých pekelných chorôb a neduhov, ktoré ničia ľudstvo včítane veriacich. Ja viem, že ich nemôžem dostať a ani nestarnem spôsobom, akým mnohí iní stárnu. Sláva Pánovi. To neznamená, že moje telo je perfektné a nikdy nemám žiadnu bolesť.
Ale tieto veci nie sú pre mňa tajomstvom, pretože som oddaný Jeho Vôli podľa Jeho Slova a želám si to isté, čo si On želá. Ako celkove slúžim, to je iná vec, ale moje srdce bolo zamerané na Neho a Jeho Slovo od prvého dňa, kedy ma Svojím Duchom „lapil“. A ja viem, že hociktorý veriaci, ktorý bude podobne konať, obdrží od Pána to isté, čo som ja obdržal. To je Jeho Spravodlivosť, Milosť a Múdrosť. Jeho jednanie s nami je tiež založené na Jeho predznalosti, ktorú mi nemáme a preto sme jednoducho veľmi náchylní zle posudzovať Jeho cesty, súdy a jednanie s nami.
S horeuvedenými faktami v našom vedomí by sme mali byť schopní rozoznať skúsenosti s uzdravovaním a nemali by sme byť podvedení falošným uzdravovaním. Falošné uzdravovanie je obyčajne dočasné a originálne symptomy sa môžu vrátiť a spôsobiť ešte viac škôd. Ale málokto sa o tom niekedy niečo dozvie, lebo „uzdravená“ osoba zmizne z nášho obzoru. Je to ako s tým človekom, čo bol oslobodený od bezbožného ducha, ktorý duch sa potom vrátil so siedmymi ďalšími duchmi viac bezbožnými, než bol on sám a stav toho človeka bol horší, než predtým. (Mt. 12:43-45// Lk. 11:24-26)
Všetci pravdiví služobníci daní Cirkvi Pánom a zodpovední za posluhovanie veriacim by sa mali modliť Pánovi, aby im dal dar duchovného rozoznávania. Ak tento dar nemajú alebo nefunguje správne, Satan môže mať v ich zboroch, či obecenstvách hotový lunapark podvádzajúc ľudí mnohorakými falošnými darmi, výrokmi, duchovnými prejavmi, „zjaveniami“ a inými úkazmi. Oni nemôžu zostať nevedomí jeho úmyslov, lebo cez ne on môže spôsobiť veľa nenapraviteľných škôd mnohým kongregáciám práve tak, ako aj ich služobníkom. (2Kor. 2:10,11)
Pridajme teraz k Satanovým úmyslom ešte ďalšie nebezpečie, a síce, „humanistické náboženstvo“ paktizované nespočetne mnohými veriacimi a služobníkmi. Toto je práve tak nebezpečné, ako hociktorý iný podvod od Satana. Humanizmus je „pozemská nátura človeka“, ktorá už sama o sebe má satanský charakter a nemôže byť akceptovaná v pravej Cirkvi Ježiša Krista v žiadnej forme, tvare alebo funkcií! (viď neskôr stať o ovocí Ducha) Ale je to práve táto „pozemská nátura“ človeka, ktorá chce viesť Cirkev a rozhodovať v cirkevných záležitostiach! A je to práve táto nátura, čo musí byť zničená a nahradená Božskou Náturou, Božským Charakterom. (2Pet. 1:4)
Bez daru duchovného rozoznávania, „humanistické náboženstvo“ dokáže spustošiť ktorúkoľvek kongregáciu, či spoločenstvo a zničiť ktorúkoľvek časť Cirkvi Ježiša Krista a tak spôsobiť jej totálnu neefektívnosť. Humanizmus je založený na základe „vlastnej, vrodenej dobroty v ľudskej náture“, čo je v totálnom a absolútnom rozpore so Slovom Božím a s našou Spásou! Cirkev je teda všeobecne „vedená a budovaná“ tým „starým človekom“, ktorý doviedol Krista na Kríž a ktorý bol s Ním aj ukrižovaný podľa Vôle Nášho Otca. (Rim. 6:6)
Naše ľudské „JA“ (charakter) je koreňom všetkého zla a teda je najväčším nepriateľom Boha!
Žije nezávisle od Boha, nehľadá Boha, nedôveruje Bohu, neverí Bohu, neposlúcha Boha, ani nepotrebuje Boha pre svoj pozemský život! Naše „JA“ je schopné viesť a vládnuť nášmu životu bez Boha a oponovať Bohu v každej dôležitej životnej otázke.
Humanizmus môžme tiež definovať, ako: „Ja žijem a riadim svoj vlastný pozemský život a skutky.“ Viac času a miesta na túto tému budeme venovať v tretej kapitole tejto knihy.
Náš pozemský život, ktorý žijeme v sebe samom je život stvorený. On patrí ku starému stvoreniu. Je to naturálny život a je znečistený hriechom a hriešnymi duchmi a nie je večný. Žijeme ho v našom naturálnom tele, v „starom človeku“. Niet rozdielu medzi naturálnym životom „starého človeka“ v pohanoch a vo veriacich. Niekedy je tento naturálny život v pohanoch príjemnejší, pokornejší, prívetivejší, viac chápajúci, či milujúci, než vo veriacich! Máte v tomto svoje vlastné skúsenosti? Ja mám.
Práve tak, ako je naturálne telo a duchovné telo, tak je aj naturálny život a duchovný život. (1Kor. 15:44) Nanešťastie, väčšina veriacich tieto dva životy nedokáže rozoznať!
Život Krista, ktorý môžeme žiť jedine v Kristovi a nie v sebe samom, je nestvorený život, ktorým životom žije Sám Boh! Je to duchovný Život a je čistý a svätý a večný. My Ho žijeme iba v našom „Novom Človeku“ a budeme Ho žiť v Novom Stvorení Božom. (Zj. 21:1)
Život Krista je jediným rozdielom medzi veriacimi a pohanmi! Iného rozdielu niet.
Energia, v ktorej konáme veci v našom naturálnom živote je tiež naturálna a nie duchovná. Ona neprichádza z Ducha Božieho, ale z iných duchov, ktoré nie sú z Boha. Naša nátura–telesnosť je energetizovaná inými zdrojmi, než je Duch Boží. Preto, hocičo konané v tejto, či cez túto naturálnu energiu včítane „slúženia Pánovi“, je nežiadúce a Bohu neprijateľné, pretože je to konané, môžeme tiež povedať, v smrti, či cez smrť. Pretože...
...naturálny život je duchovná smrť! A...
duchovný život je smrť všetkého naturálneho!
Je len jedna cesta, jeden prostriedok, ako zničiť to naturálne s jeho koreňom a zdrojom a nastoliť duchovné. Kríž Krista a náš kríž ničia to hriešne a naturálne a privádzajú to živé, sväté a duchovné.
Túto kapitolu môžeme uzavrieť vyhlásením, ktoré pravdepodobne použijeme a budeme tiež opakovať v rôznych formách a na rôznych miestach tejto knihy. Toto vyhlásenie bude pravdepodobne tiež šokujúce pre mnohých veriacich a je ono nasledovné:
Pravé kresťanstvo nie je prvotne otázkou navštevovania nejakého kostola (zboru), čítania alebo počúvania Biblie, spievania, modlenia sa, dávania desiatok, či milodarov, spoločenstva, obcovania, pomáhania iným alebo otázkou akejkoľvek inej aktivity, ktorú môžeme definovať ako „kresťanskú“, alebo veľmi dôležitú, ba aj nevyhnutnú.
V konečnom dôsledku kresťanstvo je čiste otázkou duchovného ŽIVOTA – alebo – duchovnej SMRTI!
Všetky naše kresťanské aktivity majú svoj prameň, počiatok buď v našom naturálnom živote alebo v našom duchovnom Živote. Oni všetky sú druhotné voči primárnej Vôli Boha, ktorá je – ČO MY SME V DUCHU a nie, ČO MY ROBÍME! (4M. 14:24// Pr. 16:2// Lk. 9: 55, atď.)
My, kresťania, sme buď duchovne žijúci alebo sme duchovne mŕtvi. V oboch prípadoch sme však celkom schopní vykonávať všetky hore spomínané „kresťanské aktivity“. Preto, tieto aktivity samotné nám neukazujú, kto sme a či sme V Kristovi, alebo nie. Naše reakcie voči Pravde Jeho Slova ako aj voči jeden druhému nám ukážu, či žijeme ten nový, duchovný Život, alebo nie.
Samozrejme, že keď sme v správnom duchu, keď žijeme duchovne, potom tiež žijeme správny pozemský život, uspokojujúci a úspešný život, lebo v opačnom prípade je to nemožné. Práve tak si užívame pokoj, blaženosť a prosperitu, lebo najprv musíme prosperovať v duchu, až potom môžeme prosperovať v našej duši a tiež v tele, nikdy nie opačne.
Horeuvedený fakt nás pripraví pre nasledujúcu kapitolu, kde nás Pán presvedčí, že my sme vo Vojne za náš duchovný Život, ktorú Vojnu On vyhlásil a my sa jej nemôžeme vyhnúť. Akýkoľvek názor, či koncept, že my nemusíme nič robiť, bojovať nejaké bitvy len preto, lebo sme pod Krvou Ježiša a pod Milosťou Boha, je falošný a je priamo proti asi tak polovici Biblie!
KAPITOLA 2
VOJNA O NÁŠ ŽIVOT
Bolo by absolútne prebytočné široko sa rozpisovať o tejto téme vediac, že existujú iní vynikajúcejší a omnoho viac skúsenejší autori, než ja, ktorí bohato písali na túto pre nás životne veľmi dôležitú tému. Ja sám som bol veľmi požehnaný ich písomnosťami a z celého srdca rád poskytnem potrebné odkazy tým z vás, ktorí si želajú vedieť viac detailov o tejto vojne o náš život.
Silno vnímam, že mám písať moje osobné zážitky a chápanie tejto vojny tým podajúc na ňu čo najpraktickejší pohľad. Toto by malo skôr dopĺňať existujúce vynikajúce knihy a písomnosti, než opakovať už napísané fakty. Môj dojem mi tiež hovorí, že v niektorých národoch a oblastiach sveta je veľký nedostatok práve týchto špecifických znalostí a chápania tejto vojny napriek ich životnej dôležitosti.
Je tomu už veľa rokov, kedy som na našom zhromaždení po prvý krát jasne vyhlásil: „Sme vo vojne“. Pán nás potom postupne uvádzal do tohoto faktu ukazujúc nám skutočnosti tohoto Kozmického konfliktu a náš dôležitý úkol v ňom. Pokúšali sme sa absorbovať všetky zaujímavé informácie o tejto vojne a začali sme ju rozoznávať hlavne v našich mysliach. Nuž teda, nastúpili sme do tejto vojny v naších mysliach pokúšajúc sa „...zajať každú myšlienku do poslušnosti Kristovi." (2Kor. 10:5) Nešlo to! Museli sme trpezlivo čakať na Krista, aby sme začali vidieť a uvedomovať si nasledovný fakt:
Stav našej mysli je iba odrazom a symptomom duchovného stavu nášho srdca!
Ak ste sa niekedy vôbec pokúšali kontrolovať, či obnovovať vašu myseľ bez predchádzajúceho otvorenia a obnovy vášho srdca, museli ste okúsiť totálne fiasko. Vaša myseľ sa nemôže obnoviť bez vášho srdca. Práve tak, vaša myseľ nedokáže otvoriť vaše srdce alebo ho násilne priviesť k činnosti, nech sa taký krok môže pre vašu myseľ javiť akokoľvek logický. Srdce môže stále byť zavreté a ovládané silami temnoty hoci nie ako celok (ako je to pred naším Vykúpením), ale aspoň v niektorých oblastiach, v niektorých „životných podstatách“! (str. B3[7])
Nezabúdajme, že naša duša – srdce, myseľ a vôľa – bola teritóriom ovládaným Satanom celý náš život – a je aj po našom Vykúpení! Zostala jeho teritóriom až dokiaľ Pán, ako náš Kapitán s Jeho vytaseným Mečom (Slovom) nevošiel do nášho srdca a nezačal nás viesť do vojny proti nášmu nepriateľovi! (2M. 15:3// Joz. 5:13-15// Žm. 24:8// Mt. 10:34// Žid. 4:12) Nie preto, lebo Pán potrebuje bojovať, vôbec nie. Kristus porazil tohoto nepriateľa kompletne a totálne na Svojom Kríži.
V Ňom je táto vojna skončená a víťazstvo konečné a plné aj pre Neho aj pre nás. Ale On nás vedie do našej vojny pretože v nás sa táto vojna neskončila pokiaľ neporazíme nášho nepriateľa na našom vlastnom kríži a v našej vlastnej skúsenosti používajúc Jeho Meč (Slovo). (Mt. 10:38,39; 16:24,25) Prečo je to tak?
Ten víťazný a nezničiteľný Život Krista je pre celé zástupy veriacich stále iba teóriou. Ale každý veriaci by mal žiť ten Život a dokázať Ho vo svojom pozemskom kráčaní a viere a v nasledovaní Jeho ciest a skutkov. V tom momente, kedy začnete hľadať ten Život v sebe samom a dávať Ho do praxe, začnete zakusovať opozíciu, problémy, konflikty o ktorých ste nevedeli, ani nepomysleli, že sú v kresťanstve možné, či potrebné. Ale toto je presne cesta, jediná cesta, kde dokážete, že „Kristus dnes žije!“ Pretože On nielen, že žije „niekde vo vás“, ale má žiť „cez vás“. On by mal byť viditeľný vo vašom výzore, kráčaní, hovorení, rozhodovaní sa a vo všetkých vaších skutkoch.
Žiadne množstvo doktrinálnych vyhlásení alebo tvrdení o vašej najpravdivejšej a najpresnejšej viere nijako nedokazuje Život Kristov! Ani citovanie Biblie nič nedokazuje. Litera zabíja, Duch dáva Život na žitie. (2Kor. 3:6) Ale zástupy veriacich jednoducho nepreukazujú tento Život. Príliš mnoho veriacich sa zapodieva svojími pozemskými problémami, zdravotnými problémami, ekonomickými problémami, rodinnými problémami alebo mnohými inými problémami. Hoci nemusia žiť v pozemských slastiach, no mnohí „žijú hoci sú mŕtvi“... čiže, oni len existujú. (1Tim. 5:6// Zj. 3:1)
Ak ale táto „smrť“ prevláda v našom živote, stávame sa tiež všetkému povoľní, letargickí, leniví, pasívni a akceptujúci všetko tak, ako je, a neboriaci sa dopredu s Duchom Života. Môžete rozoznať aj samých seba v tejto oblasti? Mali by ste byť schopní rozoznať smrť od Života Kristovho. Preto tak, ako duchovne dospievame – rastúc do Krista (Ef. 4:15) – dostávame a začíname žiť Život, ktorý je v Ňom a je nám k dispozícií. Čo je zaujímavé je, že vo fyzickom živote, ak žijeme, dokážeme ľahko rozoznať mŕtveho človeka od živého. Prečo nedokážeme to isté v duchovnom živote? Viete?
Ak by som mal vyjadriť pravdu v horeuvedených odstavcoch v niekoľkých jednoduchých slovách, mohol by som povedať nasledovné.
Nie je postačujúce čítať, študovať, pamätať si, rozumovať, kázať, učiť a veriť Slovo Božie – musíme Ho žiť! To znamená, že my sa musíme stať Slovom! Vtedy ste pretvorení na Podobu Krista, lebo On Je Slovom. (Jn. 1:1+14) Lebo to, čo hovoríte, učíte, kážete je to, čo STE! A ak nie ste tým, čo kážete, učíte, hovoríte, potom ste pokrytcami a kráčajúcimi knihovňami možno s bohatými, ale mŕtvymi informáciami.
To isté platí aj na našu vieru. Môžeme jej mať dosť, ale môže byť mŕtva, ak ju nežijeme v našom každodennom živote a skutkoch. Našu vieru by som mohol prirovnať ku žiarovke. Keď je naša viera živá, naša „žiarovka“ svieti, pretože cez ňu prechádza elektrický prúd. Ak naša „žiarovka“ nesvieti, naša viera je mŕtva, je bez prúdu. Opäť, v našom fyzickom živote ľahko dokážeme rozoznať svietiacu žiarovku od temnej. Prečo nedokážeme rozoznať to isté v našom duchovnom živote? Viete? Pre fyzické žiarovky potrebujeme iba naše fyzické oči, pre vieru potrebujeme duchovné oči.
Vráťme sa k „našej vojne“ a uvedomme si, že Prisľúbená Zem Izraela v Starom Zákone reprezentuje Kráľovstvo Nebeské Cirkvi v Novom Zákone. Duchovne, táto Prisľúbená Zem, toto Kráľovstvo Nebeské je v našom vnútri! (Lk. 17:21(16) slov. text je totálne chybný) Ono je ponajprv v našom duchu a odtiaľ musí byť vynútené do našej duše! Izrael nezdedil Raj pokoja, lásky a prosperity, ale teritórium plné ich nepriateľov súc s nimi vo vojne! Izrael musel bojovať za každú piaď tej zeme! Navonok, oni boli vo vojne, ale ak bojovali podľa Božích súdov, spravodlivosti a vedenia, ja verím, že im Boh dal pokoj v mysli a radosť v srdci. Keď odmietli vykonať Božie súdy, strach a nepokoj sa vrátili do ich duší.
To isté platí aj na Cirkev a každého kresťana. Kráľovstvo Božie nie je žiadny Raj pokoja, lásky a prosperity, ale je to teritórium v našej duši plné naších nepriateľov súc s nami vo vojne! Ani fyzické Kráľovstvo Nebeské na Zemi nebude miestom pokoja, lásky a nebeského blaha, ako si snáď niektorí predstavujú, ale miesto vynútenej disciplíny a spravodlivosti, kde národy budú pod vládou železného prútu a tí neposlušní budú rozdrtení na ívery. (Zj. 2:27; 12:5; 19:15) To nie je akosi obraz lásky, radosti a pokoja. Kráľovstvo Nebeské na Zemi znamená Kráľovstvo vlády Nebies na Zemi, nie je to Kráľovstvo V Nebi. Ale to je iba jeho vonkajší obraz. Vnútorne, ak budeme vykonávať Vôľu Pána a Jeho Súdy a Spravodlivosť, budeme určite môcť užívať pokoj a radosť v Duchu Svätom.
Dostávate nejaký obraz? Ste v pravde šokovaní? Apoštol Pavol hovoril o vojne veľmi živo. (Ef. 6:10-18) Toto ale nie je populárna téma, ona akosi nezapadá do nášho rámca kresťanstva... plného lásky a pokoja. Pravdou je, že sme vo vojne a máme bojovať s duchovnými mocnosťami zla, temnoty, bezbožnosti a smrti. Oni sú na vysokých miestach vo svete, v povetrí a v naších dušiach práve tak, ako sú tu prítomné aj sily Boha a my si tieto sily nemôžeme dovoliť nevšímať. Budeme mať viac, než dosť odpočinku, lásky a pokoja v Novom Jeruzaleme, ale nie tu.
Sme teda vo vojne, či sa nám to páči, alebo nie, či s tým súhlasíme, alebo nie, či sme si toho vedomí, alebo nie! Nie je jednoduché presvedčiť veriacich o tejto vojne, ukázať jej charakter, potrebu a realitu. Satan nielen, že podviedol svet, že on vlastne neexistuje, podviedol aj väčšinu Cirkvi, že on je „u konca, nemá žiadnu moc a vplyv na nás – pretože my sme spasení!“ Toto je snáď najväčšie klamstvo, ktoré sa mu podarilo osnovať a pracuje pre neho celkom dobre.
Ja viem, že niektorí z vás by mohli argumentovať, že „väčší je ten, čo je vo vás, než ten, čo je vo svete.“ (1Jn. 4:4). Pravda. Ale Ten, čo je väčší vo vás (Kristus) dovolil tomu, čo je vo svete (diablovi), aby vás pokúšal, utláčal, napádal vaše zdravie, podvádzal vás, držal vás od vášho kríža, od Pána a tým od vašej Plnej Spásy! Pán mu nedovolil, aby vás premohol, zakiaľ dôverujete Pánovi a zostávate v Ňom. (Mt. 16:18// Jn. 15:6) Je toto tiež pravdou Písma?
Pán vo Svojej Múdrosti používa Satana a jeho mocnosti temna a zla ako nástroje pre našu Plnú Spásu!
Zopakujme si, že Slovo Božie je pre mnohých z nás iba teóriou, čírou teóriou, kde sme jedine mali skúsenosť byť znovu-zrodenými a (možno) krstenými a potom sme sa stali „členmi cirkvi“. Prežili sme jedine tieto dve časti Slova Božieho, alebo možno len jednu. Možno, že sme tiež zažili nejaké uzdravenia, proroctvá, jazyky, zázraky, či už sme ich obdržali, alebo ich posluhovali iným. Nuž, čo ale povieme o zvyšku Biblie, ktorá sa nás osobne dotýka? O tom len hovoríme – ak o tom vôbec hovoríme.
Potrebujete nejaké príklady? Môžete ich v Písme nájsť celú kopu. Ja vám dám len tento jeden:
„Ale Ja vám hovorím, aby ste neodporovali zlu, ale ktokoľvek ťa udrie na pravé líco, nastav mu aj druhé.“ (Mt. 5:39)
Pre veľmi mnohých veriacich, aj toto Slovo je iba teóriou, ktorú nikdy nežili, nikdy nezakúsili. A ak ich Pán doviedol do tohoto Slova – oni zlyhali. Pamätáte sa na váš vlastný kresťanský život? Prežili ste niekedy horeuvedené Slovo Božie? Vaše líco mohlo byť udrené mnohokrát (a nie nutne fyzicky), ale či ste niekedy nastavili vaše druhé líco? Alebo snáď veríte, že toto Slovo nie je pre vás? Potom, pre koho Ono je? Ja verím, že Ono je pre každého veriaceho, zvlášť pre tých, ktorí „pokračujú k dokonalosti.“ (Žid. 6:1) Ja žijem to Slovo v mojom pozemskom živote, moje líco bolo „udreté“ slovami, nespravodlivými súdmi a obvineniami veľmi mnoho krát. Medzi jeho teóriou a praxou je teda obrovský rozdiel! Verte mi.
A koľkí veriaci odporujú zlu a to celou svojou silou a svojou „vierou“? To môžu byť všetci z nás! My buď “rozširujeme zlo” bez toho, aby sme si boli toho vedomí, alebo mu odporujeme bez toho, aby sme si boli vedomí, že porušujeme Slovo Božie! Mali by sme zadržiavať alebo spomaľovať zlo (našou prítomnosťou), ale nie mu aktívne odporovať, bojovať proti nemu. (2Tes. 2:7) Je v tom veľký rozdiel. Ale zakaždým, čo nás Pán privedie, aby sme žili niektorú časť Jeho Slova, vždy skončíme v bolesti, ťažkostiach, zlyhaniach alebo bitvách s nepriateľom, ktorý vzdoruje každému nášmu kroku v tom smere.
* * *
V tomto bode som privedený Duchom Živého Krista deklarovať Jeho Cirkvi toto dôležité Slovo od Pána Ježiša Krista týkajúce sa zla.
Boh dovolil Satanovi skorumpovať rôzne vlády, inštitúcie, politiku, ekonomiku, kultúru, náboženstvo, spravodlivosť a všetko ostatné v tomto svete!
Boh dovolil Satanovi ustanoviť svoje agencie, ktoré vzdorujú Slovu Božiemu a všetkému, čo z Neho vyplýva a čo si vaša duša a svedomie môžu želať zachovávať a o to dbať!
Boh dovolil Satanovi, aby z mnohých ľudí učinil hlupákov, bláznov, ba aj idiotov, či sa jedná o pohanov alebo znovu-zrodených kresťaňov, ktorí milujú seba, svet a svoju telesnosť, ale nie Boha!
Ak teda naozaj vzdorujete a bojujete proti týmto formám zla, vzdorujete a bojujete proti Bohu!
Či Pán Ježiš niekedy bojoval proti Svojim nepriateľom? Či im vzdoroval? Ukážte mi, čo len jeden taký príklad v Písme a ja spálim túto knihu. Nie je to potom naša náboženská telesnosť, ktorá bojuje proti naším nepriateľom? Nie je to nedostatok múdrosti a Jeho Ducha, keď vzdorujeme, aby blok mŕtveho kameňa bol vyňatý z budovy (v Alabame, usa) len preto, že Desať Prikázaní bolo na ňom napísaných? Neviete, že Pán napísal Svoje Prikázania do vaších sŕdc... ak ste Mu dali doňho prístup?... a tie nikto nemôže odtiaľ vyňat?
Ale príliš mnoho sŕdc je uzavretých a Boh nemohol do nich nič vpísať! (Jer. 31:33// Rim. 2:15) Jedným z ovocia takého hlúpeho činu je, že ľud Alabamy ztratil vynikajúceho a živého sudcu... o ten kus mŕtveho kameňa ani vôbec nejde.
* * *
Ako prídavok ku Ef. 6:10-18 chcem v tomto bode uviesť ešte niektoré ďalšie pasáže Písma a ukázať ich hlbší význam týkajúci sa našej vojny.
Tento svet nie je svätým miestom, ale miestom zla. Niekedy je tiež nazývaný „vestibul pekla“. My sme boli ponechaní v tomto vestibule pekla Vôľou Nášho Otca a Nášho Pána, ktorý sa modlil celkom jasne hovoriac Otcovi:
„Ja neprosím, aby si ich zobral zo sveta (zla), ale aby si ich (ponechal v tomto zlom svete) a zachoval od zlého.“ (Jn. 17:15)
Sme teda ponechaní v strede zla tohoto sveta. Prečo? Lebo musíme ochutnať zlo sami pre seba. Chránení sme od zla v tom zmysle, že nie sme ním premožení a zničení, ale nie sme chránení od jeho prítomnosti, nátlakov, podvodov, zranení, vplyvu a myriád pokušení! Keď Peter svedčil o Ježišovi, že On bol Kristus, Syn Živého Boha, Pán vyhlásil:
„ ...na tejto skale vybudujem Svoju Cirkev, a brány pekelné ju nepremôžu.“ (Mt. 16:18)
„Brány“ znamenajú vládu, rady, plány, spiknutia, rozhodnutia pekla. „Nepremôcť“ znamená, že hoci Boh dovoľuje týmto bránam, aby na nás vyvíjali tlak, pôsobili na nás, ovplyvňovali nás, pokúšali nás, vzdorovali nám – predsa nás nemôžu premôcť, poraziť, ktorí sme to pravá Cirkev (okrem obdobia Utrpenia, ktoré je „za rohom“ – Zj. 13:7). A keď sily pekla v týchto dňoch premáhajú nad niektorými veriacimi, včítane služobníkov, potom takíto veriaci by si mali overiť ich Spásu a členstvo v Jeho pravej Cirkvi.
Väčšina kresťanov verí, že pokiaľ navštevujú ich zbor jeden, či dvakrát do týždňa, načúvajú zaujímavej kázni, spievajú, či sa modlia, dávajú milodary, zapájajú sa do cirkevnej aktivity, atď., že všetko je v poriadku. Musí nám byť v tejto veci jasno – niet nič zlého so žiadnou takouto aktivitou... ale tieto aktivity majú byť naším prostriedkom, našou cestou ku dosiahnutiu nášho konečného cieľa, teda, Vôle Nášho Otca. Ak Jeho Vôľa nie je dosiahnutá, potom takí kresťania sú týmito aktivitami neprestajne podvádzaní a to aj sami v sebe, lebo tie aktivity sa potom stávajú náhražkami za Vôľu Božiu!
Prečo a ako sú podvádzaní? Oni budú svedčiť, že sa majú „dobre“, že vo svojom živote nevidia žiadnu vojnu, ani žiadnu potrebu pre vojnu. Nepotrebujú bojovať s diablom žiadne bitky, tešia sa z pokoja a radosti, ktoré im „Pán dal“. A ich prosperita rastie každým dňom... všetko, čo potrebujú robiť je „chváliť Pána“, alebo len „čakať na Pána“. Je tak?
Existuje ale definitívna príčina, prečo zástupy veriacich nebojujú so silami temna a Slovo v Ef. 6:10-16 je pre nich iba zaujímavá informácia. Príčina je, že Pán nie je v ich srdci a nemajú pred Pánom pravdivú bázeň. Pretože „bázeň pred Pánom je fontánou života.“ (Pr. 14:27) Toto tiež potvrdzuje, že oni sú duchovne mŕtvi! Nežijú Slovo, nemajú o Ňom známosť a ani nemienia mať! A keď nežijeme Slovo Božie, nie sme svedkovia Nášmu Pánovi a Nášmu Otcovi... a niet v nás žiadnej vojny! Počúvajte...
Satanovi nevadia naše cirkevné organizácie, denominácie, obecenstvá, koľko veriacich sa zhromažďuje v miestnostiach, či auditóriách, tucet, tisíc, či milión. Jemu nevadí, koľkí sú krstení, koľkí uzdravení, koľkí hovoria jazykmi. Jemu nevadia naše kázne i keď prinášajú zdravé doktríny a sú biblicky založené. Jemu nevadí, koľko náboženského uctievania sa odohráva v cirkvách, koľko aktivít je organizovaných ich členmi, koľko kníh je napísaných a prečítaných, koľko financií je vyzbieraných a na čo sú použité. On nebojuje proti týmto veciam! Fakticky...
Satan podporuje mnohé aktivity, programy alebo rozvojové projekty, ktoré nielen, že neohrozujú, ale zachovávajú, ba aj upevňujú jeho kráľovstvo temna a smrti v Cirkvi a v dušiach veriacich! Mám tu povedať: Haló? Naozaj registrujete túto Pravdu? Ja slávim Pána, ak ste naozaj šokovaní nad takýmito duchovnými faktami... mali by ste byť... ako som bol aj ja!
Ale Satan definitívne a zúrivo bojuje proti jednej veci – proti Životu a Vláde Krista, kdekoľvek je ona namierená vystriedať Satanov falošný život (smrť) a jeho vládu hocikde, včítane duše veriaceho! V tom momente, kedy Pán začne ničiť temnotu a smrť v našej duši, oživujúc naše srdce, vôľu a myseľ – Satan je ihneď tam so svojou armádou! On ihneď zaútočí, no nepremôže! Je to zmŕtvychvstaný Život Krista, Jeho Panovanie, ktoré privolávajú hnev a boj Satana. Prečo?
Pretože Život Krista zničil Satanovo kráľovstvo temna a smrti! Diabol mal moc smrti. (Žid. 2:14) Naše náboženstvo so všetkými svojími aktivitami, formami a dekoráciami to nevykonalo! Naše najkrajšie želania, zámery, vzrušenia, kázne, túžby, plány, či sny to nevykonali! Apoštol Pavol nebol ukameňovaný, lebo bol vzdelaný a súhlasil so Slovom Božím, ale preto, lebo sa stal živým svedkom Slova!
Pokiaľ Slovo Božie nežije v nás a cez nás, zostáva Ono iba mŕtvou literou a Satan nie je vôbec znepokojený! On vás nechá „vychutnávať váš pokoj“!... Haló?
Naše znalosti Písma majú tú istú hodnotu ako naše znalosti hociktorej inej historickej knihy. Satan je veľmi spokojný pokiaľ je jasné, že hoci poznáme, kážeme a vyučujeme Slovo Božie, predsa Ono nie je pozorovateľné v našom živote, nemá na nás žiadny badateľný efekt, alebo praktickú hodnotu v naších životoch. A ak Ho nežijeme, potom vlastne nerozumieme Jeho pravý význam a zmysel, na čo nám Ho Boh dal. Aj vedci nám môžu povedať, že teórie môžu byť veľmi pekné, ba aj brilantné, ale nemajú hodnotu, ak nie sú dané do praxe a uskutočnené v našom živote.
Chcem sa v tomto bode s vami podeliť o Svetlo Pána, týkajúce sa Satanovho falošného „života“, ktorý je „smrťou“ a ktorý sa stal našim „životom“, a o Svetlo Večného Života Krista, ktorý vzišiel z Jeho smrti cez Jeho Vzkriesenie. Ako poznáme rozdiel medzi týmito dvomi a ako môžeme zameniteľne hovoriť o smrti a o živote?
Ako môže byť smrť daná do rovnice so životom, alebo opačne, a ako môže život „vystúpiť“ zo smrti? Pozrime sa na tieto fakty v ich fyzickej interpretácií, čo by malo byť ľahšie pochopiteľné, než ich duchovný obraz. Kľúčom je tu definícia smrti ako separácia a nie ako ukončenie existencie. (viď opäť stranu 2)
Satan existuje na veky, jeho existencia nikdy neprestane!... ale jeho „život“ je smrťou pretože on je separovaný od opravdivého Života, ktorý je jedine v Bohu a s Bohom! Keď Náš Pán zomrel na Kríži, On bol separovaný od Boha, od Jeho Prítomnosti a Života. (Mt. 27: 46) Pán vo Svojej smrti šiel do pekla, kde ztrávil tri dni a tri noci kážúc tým neposlušným duchom. (1Pet. 3:18-20) Čo sa stalo potom?…
Potom Boh povolal Krista zpäť ku Sebe pretože On zvíťazil (Zj. 3:21) a zabezpečil úkol Spásy. Kristus bol vzkriesený, t.j., zjednotený s Bohom, s Jeho Prítomnosťou a Životom. Kristus týmto zničil smrť = separáciu od Boha Sám v Sebe a vo všetkých veriacich, ktorí tiež zvíťazili. (Rev. 21:7)
“Život” pohanov a karnálnych veriacich je preto “smrťou”, pretože oni žijú vo svojej telesnosti, čiže, v neustálej neprítomnosti Boha a v neustálej prítomnosti hriechu a satana. Takto oni „žijú jeho smrť” (existujú v separácií od Boha) a nežijú „Život Boha”.
Nuž, ako teda poznáme rozdiel medzi týmto falošným „životom“ Satana a pravdivým Životom Krista? Veľmi dobrým a tiež jasným príkladom je Kain a Ábel. Otvorme si srdce a uvážme nasledovné.
Kain bol nábožensky založený človek. On veril, rešpektoval a uctieval Boha práve tak, ako Ábel. Kain tiež obetoval Bohu, a to najlepšie produkty, ktoré on sám vyprodukoval svojím životom, úsilím, prostriedkami a intelektuálnym potenciálom... a on úprimne veril, že Boh ich ocení a prijme. Ale Boh ich odmietol! Prečo? Pretože, takto konajúc...
Kain postavil stranou všetko, čo Kristus vykonal, aby nás zmieril s Bohom a efektívne anuloval prácu Pána Ježiša Krista na Kríži Kalvárie!
Kain bol z toho bezbožného, jeho skutky boli zlé (1Jn. 3:12). napriek tomu, Kain postavil Bohu oltár, úprimne uctieval Boha a obetoval Mu svoje najlepšie produkty a úsilie!
Haló? Je vaše srdce naozaj otvorené? Registrujete úžasný význam tohto horeuvedeného faktu?
Ak je naše srdce otvorené, potom by sme mali vyjsť z našej duchovnej kómy a začať vidieť, rozumieť a tiež veriť, čo sme možno nikdy predtým nevideli, nerozumeli a neverili. Nuž, čo je to, čo by sme mali začať vidieť, rozumieť a veriť? Že....
bezbožná osoba konajúca zlo môže postaviť Bohu oltár, môže obetovať Bohu, môže Boha úprimne uctievať a môže efektívne podviesť milióny veriacich, ktorí sú v tej istej duchovnej kóme! Možno by sme mali použiť viac výkričníkov na tomto mieste!!!
Musím povedať veľmi otvorene a z mojej skúsenosti, že náš najlepší produkt, ktorý sme možno obetovali Bohu môže byť „naša služba Bohu“! Ale Boh neprijme službu, ktorá neobetuje Krv = starý život veriacich! (viď viac neskôr) Inými slovami, Boh neprijme službu konanú neukrižovanými, nezlomenými služobníkmi cez ich naturálny život... čo je duchovná smrť.
Celá história Izraela od 2.Knihy Mojžišovej (Exodus), kap. 12, až po smrť Mesiáša je založená na preliatí krvi a bez preliatia krvi niet odpustenia. (Žid. 9:18-22) Chápme, že štyri Evanjelia (Matúša, Marka, Lukáša a Jána) patria do Starého Zákona! Sú to iba ich časti po vzkriesení Krista, ktoré začínajú Nový Zákon. Čo bolo konané v Starom Zákone fyzicky, je teraz v Novom Zákone konané v duchu. Ale Princípy Božie sa nijako nezmenili.
Uzavrime tento odstavec povediac, že Boh môže použiť neukrižovaného človeka alebo pohana alebo zviera alebo vec, ba aj samotného diabla, ako nástroj pre Svoje účely, ale Jeho pravý služobník musí byť ukrižovaný a (dostatočne) mŕtvy svojmu starému naturálnemu životu, teda, sám sebe!
To tiež znamená, že Jeho pravý služobník umrel svojím predošlým vzťahom, svojím plánom, svojím nádejám, svojím očakávaniam, svojím „dôležitým veciam“, svojím osobným súdom a názorom, svojmu logickému, akademickému, filozofickému, či psychologickému chápaniu duchovných faktov a právd a všetkým takým veciam svojho starého naturálneho života. On je vtedy, a len vtedy, plne otvorený Pánovým nadprirodzeným zjaveniam a Svetlu, ktoré neprichádzajú z duše človeka, ale iba zo Samotného Ducha Božieho. Medzi týmito dvoma je obrovský rozdiel. Či naozaj vidíte a veríte tomuto duchovnému faktu?
Ábel obetoval Bohu baránka, ktorý reprezentoval jeho vlastný život, teda to bola obeta krvi. Takže on vskutku položil pred Boha svoj vlastný život! To sa Bohu ľúbilo a Ábelovu obetu „krvi“ prijal s opravdivým potešením. (1M. 4:4) Keď Kristus povedal, že „sám zo Seba nič nespraví“, ale položil Svoj vlastný život pred Otca, to sa ľúbilo Otcovi a On plne prijal Kristovu obetu. Ja dúfam, že Slovo Božie v Jn. 5:19; 10:17; 13:37,38; 15:13// 1Jn. 3:16// Gal. 6:3 bude mať pre nás teraz hlbší význam.
Napokon vo Svojom Slove v Jn. 5:19 nám Pán dáva príklad, ako Ho nasledovať. Prečo teda sami nemôžeme nič spraviť? Prečo by sme nemali sami zo seba nič robiť?
* * *
Nasmerovaný som Duchom Pána poukázať na Jeho Svetlo, ktoré nás uschopní vidieť samotné jadro tohto faktu!
Ak znovu-zrodený veriaci zostane intelektuálny alebo emocionálny, zostáva on tou istou dušou, ktorou bol pred svojim uverením, pred svojim vykúpením. On jedine zmenil pole svojich štúdií, záujmov a činnosti, ktoré sa teraz stali náboženské, ale on nezmenil ich zdroj! Všetko, čo on potrebuje stále čerpá zo svojej preorientovanej, ale neprerodenej, neobnovenej duše (mysle a srdca) a NIE z Božieho Ducha! Duch Boží prebýva a vládne jeho duchu, ale NIE jeho duši. Duch Boží teda priamo nevládne a neriadi jeho dušu, jej vedomosti, skutky a činnosť!
Keď takýto veriaci potom študuje Bibliu, učí alebo káže Slovo alebo inak posluhuje iným, nezáleží ani tak na tom, akú aktivitu koná a ako v nej uspieva. Na čom záleží Bohu je z akého zdroja pramení jeho viera, skutky, činnosť a vedomosti, kto ovplyvňuje a riadi tú činnosť, vieru a skutky, Boh alebo človek.
Jeden absolútne základný a rozhodujúci dôsledok horeuvedeného faktu je ten, že čokoľvek čerpáme z našej náboženskej, no neobnovenej duše, vyjde navnivoč. Konečné ovocie bude nulové pretože sme to jednoducho robili bez Pána... hoci sme to mohli robiť PRE Pána!
* * *
Pán preto nehľadá veriacich, ktorý poznajú Bibliu a vedia hovoriť, učiť alebo z Nej kázať o Ňom. Takých môže byť veľa. On hľadá takých, čo „vylejú svoj starý život na smrť“ a budú žiť Jeho Slovo, prejavovať Jeho Život a víťazstvo nad smrťou a nad tým, čo má moc nad smrťou, čiže, nad diablom. Pán dosiahol Svoje víťazstvo cez Svoju smrť, položiac Svoj život. (Žid. 2:14) Ako ho my dosiahneme? Iba uverením toho faktu? Alebo snáď krstom?
Náš krst bol potrebný, ale on mal iba ukázať našu ochotu zomrieť nášmu starému prirodzenému životu. Náš krst neodstránil náš starý život, starý charakter, starú náturu a nespravil z nás hotových víťazov (Rim. 8:37), ani nové stvorenia, či kňazov a kráľov pre Nášho Otca! (Zj. 1:6) Pravda? To potrebuje mnohé roky, mnoho viery a modlitieb a utrpenia a moc Ducha Svätého, aby sa naša nátura a celá bytosť po našom krste zmenila a aby sme sa stali víťazi podľa Jeho Slova.
Ako teda ukončíme, zrekapitulujeme tento najdôležitejší faktor nášho kresťanstva a samotnú podstatu našej Spásy pripravenú pre nás Našim Otcom a vykonanú Našim Spasiteľom a Pánom Ježišom Kristom? Pokúsme sa ho vyjadriť nasledovne.
Podstata kresťanstva a našej Spásy je vo vojne medzi Životom a Dobrom (Krista) a Smrťou a Zlom (Satana). (5M. 30:15,19// Iz. 7:15)
Pri našom Vykúpení Život a Dobro Krista je v našom duchu a Smrť a Zlo Satana je v našej duši. (Mt. 7:11; 12:34)
Naša vojna začína po našom vykúpení a krste a deje sa medzi naším duchom a našou dušou a teda my sme bojiskom! Náš duch reprezentuje nebeskú humanitu a naša duša pozemskú humanitu. Je to vojna medzi týmito dvomi humanitami – starou a novou.
Hoci sme vlastnení Kristom v celej našej bytosti, predsa sme utláčaní, týraní, podvádzaní, ťahaní do hriechu a preč od Christa satanom a jeho mocnosťami, ktoré sú aj zvonku aj vovnútri našej duše. Kristova Moc, naša viera a rozhodnutia nášho srdca a vôle rozhodujú o tejto našej vojne a tiež o jej postupe.
Všetko ostatné, čo nie je objektom tejto vojny nie je dôležité. My musíme prekonať samých seba a dosiahnuť to isté víťazstvo Života nad Smrťou a Dobra nad Zlom v našej vlastnej životnej skúsenosti, ako ho dosiahol Náš Pán pre nás. (1Tim. 6:12// Rim. 8:13; 12:21// Zj. 21:7, atď.) Ak sme ochotní „položiť náš starý naturálny život“, potom budeme vzkriesení tým istým Duchom a dosiahneme ten istý Život, ktorý máme v Kristovi a ktorý je večný. To je tiež uhlový kameň, „raison d’ętre“, celý základný účel Spásy a vysokého povolania Božieho na naše životy. (Fil. 3:14// Žid. 3:1-6, atď.)
Neboli sme spasení len na to, aby nám naše hriechy boli odpustené a aby sme boli uzdravení z naších fyzických chorôb, aby sme žili prosperujúci život tu na zemi a potom sa nejako vyhli peklu a prešmykli sa do Neba. Skutočný cieľ Spásy má hĺbku, výšku, šírku a diaľku, ktoré presahujú akékoľvek predstavy alebo pochop našej chudobnej mysle (Ef. 3:17,18, túto tému uvážime neskôr). Naše úsilia budovať rozdielne náboženské formy, ktoré by vyhovovali našej viere, želaniam, plánom a chápaniu nemajú preto pred Naším Pánom absolútne žiadnu hodnotu.
Môžeme kázať, či obracať sa jeden k druhému s najúprimnejším a najinteligentnejším úsilím, s celým naším chápaním a múdrosťou, podporovaní širokým výzkumom hociktorej biblickej témy, ktrorú si môžeme vybrať. Môžeme navštevovať nedeľné školy, sobotňajšie školy, teologické semináre, študovať Bibliu s celou ľudskou úprimnosťou. Môžeme spievať v kostolnom zbore alebo hrať v zborovom orchestri. Môžeme tiež vykrikovať, potiť sa, či snažiť sa ukázať, čo vieme a aké je to pravdivé a dôležité. Môžeme behať po pódiu, búchať Bibliou alebo päsťou na kazateľňu, podporiť organom, či bubnami naše hlboké prehlásenia alebo robiť akékoľvek iné atletické výkony [R. Parsley a mnohí iní v USA]. Tieto náboženské, či nenáboženské akty sami o sebe nemôžu nikdy vyprodukovať žiadne duchovné ovocie, ani priniesť žiadny duchovný pokrok. Prečo?
Pretože tieto a mnohé iné podobné náboženské akty, hoci niektoré z nich môžu byť žiadúce, ba aj absolútne potrebné, nemôžu ukrižovať našu starú náturu. Sami v sebe oni nevytvárajú v nás nové a čisté srdce, nemenia ducha v našom vnútri! Sami o sebe môžu oni zvýšiť naše intelektuálne vedomosti, môžu (aj hlboko) ovplyvniť naše pocity, pravdivé kázanie môže nám priniesť vieru (Rim. 10:17), ale ak tú vieru v živote nekonáme, zostáva mŕtvou (Jak. 2:20) a žiadne ovocie, ani zmena v našom duchu neprichádza.
Ak máme očakávať nejaké duchovné ovocie a pokrok, tieto náboženské akty musia byť nasledované prácou Ducha Božieho v ničení našej starej nátury, nášho starého človeka cez pokánie, disciplínu, poslušnosť a káznenie. (Žid. 12:5-11)
Toto je tá vojna so silami temna a zla v našej duši, ktorú my všetci kresťania srdečne nenávidíme, nechceme tomu ani veriť a desperátne sa snažíme tomu vyhnúť. Mnohí veriaci budú radšej ignorovať tie sily, ba slúžiť im a byť s nimi v pokoji, než by mali s nimi bojovať a zničiť ich. Vidíte to? Či nie?
Náš Pán nemá v úmysle ani vyučovať, ani žehnať nášho „starého človeka“, ale ho zničiť a to s naším dovolením a s našou spoluprácou na našom vlastnom kríži. (Mt. 16:24-26, ...toto je pre nás veľmi horká pirulka!)
Každý pravý kresťan je v tejto duchovnej vojne, či už sa rozhodol bojovať, alebo sa poddal alebo tú vojnu nikdy ani nezapočal. Dám vám jeden „vojenský“ príklad z fyzických vojen, ktorý by mal dostatočne odzrkadliť, ako sa vedú naše duchovné boje v duši a prečo väčšina tých horeuvedených náboženských aktivít nemusí prinášať žiadne ovocie, ani žiadne víťazstvo.
Za prvé, vy najprv musíte veriť, že máte nepriateľa a že on má moc zničiť vaše telo i dušu v pekle! Slovo Božie je jasné. (Mt. 10:28) Pán tu nedáva výstrahu pohanom! Existuje ale príliš mnoho veriacich, ktorí sa neboja ani Boha, ani Satana. Čaká ich neblahý osud, pokiaľ sa nezobudia z ich duchovnej kómy a nezačnú mať skutočný strach o svoj vlastný život. Je možné, že by nás Pán Ježiš svojím horeuvedeným Slovom iba strašil dopredu vediac, že my sme v skutočnosti v bezpečí? Čo vy veríte o tomto Jeho Slove? (Mt. 10:28)
Za druhé, akonáhle veríte a pripustíte, že váš nepriateľ žije vo vás (ako aj Pán žije vo vás), budete schopní rozhodnúť sa vo svojom srdci postaviť sa mu zoči-voči, a to v moci Pánovho Ducha.
Za tretie, existujú dve etapy, ako nepriateľa zničiť na akomkoľvek bojisku, či už sa jedná o nepriateľa fyzického alebo duchovného. Každý dobrý generál vám povie, že pokiaľ neviete, kde váš nepriateľ je, aké sú jeho pohyby, zámery, sila, opevnenia a ľstivé taktiky, nemôžete nič robiť, iba sedieť a čakať alebo snáď „zápasiť s veternými mlynmi“. Ten generál musí nepriateľa najprv vypátrať a dozvedieť sa o ňom všetko potrebné, aby mal vôbec nejakú nádej na úspešnú operáciu a víťazstvo. Pravda?
Za štvrté, keď je Pán pozvaný do vášho srdca, keď Mu otvoríte srdce (Zj. 3:20), On začne svietiť Svoje Svetlo do vášho srdca a duše a ukáže vám nepriateľa, jeho silu, schovávaciu taktiku, jeho pôvod a zámery. Možno budete v tej etape veľmi šťastní a oslavovať Pána, možno budete veriť, že ste vyslobodení z vášho duchovného problému, ktorý prinášal vo vašom živote veľmi zlé ovocie. Ale toto ešte NIE JE vaše vyslobodenie. Toto je podobné, ako keď ten generál vyšle svoju rozviedku alebo výzvedné lietadlo, aby zobralo letecké snímky nepriateľských pozícií. Ale ten nepriateľ nie je zničený len preto, že ho teraz vidíte, že vidíte jeho pozície, poľné operácie, silu, taktiku jeho podvádzania a tým zdroj toho zlého ovocia. (Mt. 7:16-20)
Za piate, ten generál až potom vyšle svoje bombardéry, aby zbombardovali napriateľa do prachu! Vy sami musíte najprv tie sily zla v sebe vidieť, nenávidieť a chcieť byť od nich vyslobodení, a teda požiadať Pána, aby ich zničil! Pán len potom môže „bombardovať“ tie časti srdca, aby zničil sily, ktoré vám ukázal cez vaše predošlé ovocie a tak vás vyslobodil. Vtedy najviac cítite bolesť a utrpenie pretože vaša vlastná duša je bojiskom. Toto je vaše vyslobodenie, Vôľa Otca pre váš pozemský život a skutočnosť vašej pravej Spásy.
Či je tento vojenský príklad užitočný? Či naozaj začínate vidieť a veriť, že mnohé z naších náboženských aktivít a foriem náboženského života môžu vlastne stáť proti nám? Ako a v čom? Oni môžu dosť poľahko odviesť našu pozornosť od naších vyslobodení a pravej Spásy a tým od Vôle Nášho Otca Nebeského! Pokiaľ budeme pokračovať v budovaní, konaní a žití našej formy emocionálneho, či intelektuálneho náboženstva v rámci našej mysle, jej rozumovania, chápania, predstavovania a jej sily „novoročných predsavzatí“, budeme padať a márniť čas. Dokiaľ jasne neuvidíme tento fakt, zostaneme v našom hlbokom podvode a tiež v duchovnej biede. Pán to vie.
Nikdy nezabudnime na ďalší fakt, menovite, že...
vojna našej Spásy je v celom jej rozsahu bojovaná v duchovnom svete a nikdy nie vo fyzickom, či mentálnom svete, kde ona má len svoje odzrkadlenia!
Ak ktokoľvek túži dosiahnuť hocičo hodnotné – musí byť ukrižovaný v jeho telesnosti, v jeho starom, prirodzenom charaktere! Ja nie som jediný „extrémista“, ktorý si dovoľuje prehlásiť túto pravdu Cirkvi Ježiša Krista, Nášho Pána! Toto je perfektné miesto citovať hlboké, a ja som si istý, že pre mnohých z vás šokujúce vyhlásenie brata Austina-Sparksa, ktorý v jeho knižke „Kristus, Antikristus a Cirkev[5]“ (strana 23) smelo vyhlasuje nasledovné:
„Jedna z najväčších tragédií je, že Cirkev slúži Satanovi a jeho úmyslom tak dobre, pretože to nie je ukrižovaná Cirkev.“ ...(!)
Je tiež mojou skúsenosťou, že mnohí veriaci, hlavne tí vo vodcovstve Cirkvi, sa radi púšťajú do mnohých argumentácií, diskusií, dotazovaní, pochybovaní o tých veciach, ktoré nemajú radi alebo nechápu. Vieme, že čo logika alebo argument dokážu skonštruovať a postaviť, tá istá logika a argument to môžu zničiť a strhnúť dolu. Je to ako veľký kruh, ktorý nikdy nekončí a nikam nevedie. My vieme, že Náš Pán sa nikdy nezapojil do takýchto bezvýznamných aktivít. Nemôžem inak, než siahnuť za výborným citátom z „Vojny o Život[3]“ (strana 82), kde brat Austin-Sparks prehlasuje:
„Ak náš nepriateľ zistí, že môže držať situáciu tým, že nás bude držať v tom kruhu hrozného chodenia dookola a debatovania, argumentovania, diskutovania, pitvania, vypytovania sa a pochybovania, nechá nás chodiť dookola; bude nás pohánať bičom ako toho cirkusového koňa, aby sme pokračovali behať dookola, zatiaľčo nikdy nezájdeme ďalej, než odkiaľ sme vyšli. Ak sa budete vracať na to isté miesto nespraviac ani jeden zlomok reálneho duchovného pokroku smerom k víťazstvu, môžete takto pokračovať aj päťdesiat rokov.“...(!)
Jeden dôležitý citát možno opäť nájsť vo vynikajúcej knihe „Posol Kríža[1]“ (strany 38,39), kde brat Watchman Nee uvádza nasledovné slová:
„...ak nie sme ochotní dať na smrť náš duševný život a jeho silu, nikdy znova nedostaneme Slovo Boha do nášho ducha. Ak si my, Jeho služobníci, želáme byť použití Bohom na spásu hriešnikov a na oživovanie svätých – čo znamená, kázať slovo kríža – musíme dovoliť tomu krížu, aby najprv operoval v nás:“
„Satan nenávidí kázanie slova kríža. Ak my verne kážeme slovo o Pánovom Kríži, budeme od Satana trpieť protivenstvá, opozíciu. On často napáda posla kríža a to nasledovne. Môže oslabiť jeho zdravie – spôsobiac ztratu jeho hlasu alebo stavať fyzické nebezpečenstvá do jeho cesty – alebo utláčať jeho ducha skoro až do zadusenia. Môže pracovať v okolí spôsobovaním nedorozumení, opozície, ba aj prenasledovania. Môže rozrušovať počasie, aby ľuďom prekážal zúčastňovať sa zhromaždení. Môže spôsobovať neporiadok, či chaos v obecenstvách. Môže navádzať psov, aby brechali alebo deti, aby plakali. Niekedy môže zase pracovať v atmosfére, aby zhromaždenia boli ťažké, udusené, utlačené, smútivé. Všetko toto sú činy nášho nepriateľa, ktoré posol kríža musí rozoznávať.“
Niektoré z akcií nášho nepriateľa, ktoré sú hore opísané bratom Watchmanom som sám dosť často zakúsil počas môjho slúženia. Toto je moje svedectvo o horecitovaných pravdách.
NAŠA STARÁ A NOVÁ VÔĽA
Ten najprvší a najzákladnejší fakt, ktorý musíme vyhlásiť a rozumieť v každej okolnosti nášho celého života je nasledovný:
Boh nám (a Svojím anjelom) dal slobodnú vôľu!
Môžeme si vybrať pre Neho alebo proti Nemu, pre Jeho Vôľu alebo proti Jeho Vôli, pre Jeho Slovo alebo proti Jeho Slovu! Nikto nemôže urobiť naše rozhodnutie za nás. Táto Bohom daná slobodná vôľa je limitovaná len pre naše „ja“, pre rozhodnutia o sebe samom. Avšak, tá slobodná vôľa nijako neovplyvňuje, ani neobmedzuje Všemohúcnosť Boha!
Dôsledky tohto faktu nás budú sprevádzať po celý náš život a po celú našu Spásu. Tento fakt tiež určuje a vysvetľuje každú udalosť v našom pozemskom živote. On nám tiež hovorí, že...
My sme plne zodpovední za svoje rozhodnutia a nikto iný – ani nie Samotný Boh! Boh nikdy nebude rozhodovať za nás a nikdy nepôjde proti naším rozhodnutiam, proti našej slobodnej vôli! Ani Satan nemôže robiť naše rozhodnutia alebo ísť proti ním!
Zástupy pohanov, ktoré idú do večného zatratenia v jazere ohňa (Zj. 20:12-15) sú dôkazom tohto faktu. Boh poskytol Spásu každému človeku na tejto planéte. Ale každý sa rozhoduje, či ju prijme, alebo odmietne. Naša viera je podstatná, ale ona musí byť nasledovaná naším rozhodnutím tú vieru vykonať. Človek tiež musí prijať svoju Spásu cestou predpísanou v Slove Božom.
Boh nerozhoduje, kto bude spasený a kto nie! Každý človek rozhoduje sám pre seba.
Boh iba vie o naších rozhodnutiach predtým, než to my vieme, a to Svojou predznalosťou. (Rim. 8:29)
Práve tak, Boh nikdy nikoho „nenúti“, aby bol spasený, ani „nenúti“ nikoho, kto je už vykúpený (teda veriaci), aby nasledoval Krista. Kristus povedal veľmi jasne: „AK chce niekto Mňa nasledovať...“ (Mt. 16:24) ponechajúc týmto rozhodnutie na človeku. Boh nás ale vedie k našej Plnej Spáse a ku všetkým naším správnym rozhodnutiam Svojim Duchom.
Najlepším príkladom tohto faktu je vlastne Náš Pán Ježiš Kristus. Vykonanie našej Spásy nebolo v rukách Otca, ale v rukách Ježiša – Syna Človeka! A čo viac...
Vôľa Ježiša Krista NEBOLA ísť na Kríž! To bola Vôľa Jeho Otca! AVŠAK... Ježiš sa rozhodol konať Vôľu Jeho Otca a nie Svoju, podľa ktorej si On želal, aby ten kalich (kríž) bol od Neho Otcom odňatý, ak by to bolo bývalo možné! (Lk. 22:42-44// Mt. 26:39)
Práve tak NIE JE našou vôľou ísť na náš kríž, či zapierať samých seba, ztratiť svoj starý život (Mt. 16:24,25) a obliecť si nášho Nového Človeka (Ef. 4:24). To je Vôľa Nášho Otca! AVŠAK... vykonáme Ju? Alebo budeme pokračovať v konaní našej vlastnej vôle, kde odmietame piť kalich, ktorý nám Otec dal? (Jn. 18:11)
To isté platí pre vstup do Kráľovstva Nebeského alebo na Svadobnú hostinu Syna Božieho, ktorá započne v Nebi pred Utrpením a pred nastolením Kráľovstva na zemi. Boh uviedol veriacim jasnú podmienku pre vstup do Kráľovstva, a síce: Veriaci musia konať Vôľu Otca Nebeského. (Mt. 7:21) Je na každom veriacom, či sa rozhodne konať Vôľu svojho Otca, alebo svoju vôľu, ktorá je iná.
Nie je teda na Bohu rozhodovať, kto vstúpi do Kráľovstva a kto nie, ale na každom veriacom. Boh pozval všetkých veriacich na Svadobnú hostinu, ale veriaci sa rozhodli Jeho pozvanie odmietnuť cez myriady sprostých výhovoriek! Boh potom považuje takýchto za nehodných vstupu na hostinu a do Kráľovstva. (Mt. 22:2-8) Boh za nich nerozhodoval, oni sami sa rozhodli neprísť! Haló?
Tiež to platí pre otvorenie srdca Pánovi, ktorý hovorí: “AK niekto... otvorí dvere, Ja vojdem k nemu“ (Zj. 3:20). Pán nikdy nevynúti Svoj vstup do nášho srdca. Je to naše osobné a vedomé rozhodnutie pozvať Pána do nášho srdca. Ak nevieme, ako otvoriť naše srdce alebo sme neschopní, to je iná záležitosť. Ak sme sa ale rozhodli a povedali Pánovi, že je vítaný v našom srdci, On nás povedie, ako to urobiť a nás k tomu uschopní. To sa potom stáva „Jeho problémom“ na rozlúštenie. On nemôže a ani nikdy neurobí také rozhodnutie za nás a Sám od Seba do nášho srdca nikdy nevojde!
Je absolútne nutné pre každého veriaceho, aby chápal túto dôležitú záležitosť našej slobodnej vôle a absolútnu potrebu robiť naše rozhodnutia pred Bohom v našom srdci predtým, než Boh môže na ich základe konať. Toto je absolútne nemeniteľný princíp a je ustanovený Bohom. Dva typické príklady sú v 5M. 30:19 a v 1Kor. 14:31,32. Tu je jasné, že prorokovanie môže byť konané jedine v Duchu Pánovom a cez duchov prorokov. Duchovia prorokov sú podriadení prorokom a ich slobodnej vôli. Bez rozhodnutia ich slobodnej vôle hovoriť, oni by neprorokovali, hoci aj mohli dostať Slová priamo od Boha.
Preskúmajme teraz niektoré dôležité fakty týkajúce sa našej vôle v spojitosti s horeuvedenými hlavnými princípmi a uvážme, ako naša prirodzená vôľa funguje.
1. Naša stará vôľa sa vždy snaží uspokojiť nás samých seba a to vo všetkých situáciách, podmienkach, či okolnostiach. I keby sme sa snažili uspokojiť niekoho iného, to iba preto, lebo je to k našej vlastnej spokojnosti. Toto je prirodzený stav a charakter našej starej vôle a nemáme žiadne úmysly to zmeniť a to nijakým spôsobom.
2. Ak čelíme situáciám, kde sa jasne musíme rozhodnúť proti našej spokojnosti, musíme byť na to „uhovorení“ alebo k tomu „donútení“ záležiac na vážnosti situácie a stupňa odklonu od našej „originálnej spokojnosti“, originálneho plánovania. A my budeme ochotní odchýliť sa iba do „stupňa nátlaku použitého v argumente.“ Rozhodnutie našej vôle je teda robené pod tlakom možných následkov.
Rozhodli sme sa „posunúť čiaru našej spokojnosti“ do novej pozície, kde môžeme povedať – nuž, je to aj tak dobré, mohlo to byť omnoho horšie.“ Ale nepôjdeme ďalej ani o milimeter. Sme takto „spokojní“ s naším novým rozhodnutím, keďže sme aj tak nemali lepší výber. Toto je naša prirodzenosť – cesta najľahšieho odporu... a seba-uspokojovania.
Ak si uvedomíme, že tieto veci sa stávajú v našom pozemskom živote celkom často, potom by malo byť ľahké preniesť tieto fakty aj do nášho „náboženského života.“
3. Po uvážení horeuvedených dvoch bodov, malo by byť pre nás omnoho ľahšie pochopiť, čo s nami Pán robí, keď On hovorí:
„Lebo je to Boh, čo pracuje v nás, aby sme chceli (boli ochotní) činiť Jeho záľubu.“ (Fil. 2:13(6), slov. text je chybný)
Pán jasne pracuje v našej vôli a my sme si toho nikdy v živote nijakým spôsobom nemuseli byť vedomí! Ale Pán používa ten istý princíp, ktorý je nám daný v bode 2. Aby v nás dosiahol akúkoľvek ochotu konať Jeho záľubu, konať k Jeho spokojnosti, ktorá je takmer vždy rozdielna od našej, Pán musel vytvoriť tlak, vytvoriť pre nás problémy. Tieto mali „pohnúť čiaru našej spokojnosti“ do novej pozície, kde by problémy boli vyriešené, tlaky ustali a dôsledky boli pre nás prijateľné. (Jon. 2:1-3,8 + mnoho pasáží zo Žalmov)
My obyčajne vidíme, cítime a chápeme problémy, tlaky a s nimi spojené bolesti, utrpenia a tiesnivé pocity. My obyčajne nevidíme Pánovu ruku za týmito okolnosťami. Zdá sa teda byť absolútne nutné pre Pána, aby nám spôsobil nejakú bolesť, utrpenie, tlak, či tiesnivosť. Jeho zámer je ten istý, a síce, aby nás tým uschopnil byť...
...ochotnými robiť, čo by sme normálne nikdy nerobili! Pán nás týmto uschopňuje stať sa premožiteľmi... často bez toho, aby sme si jasne uvedomovali, že toto sa deje cez riešenie naších problémov a konfliktov a cez naše rozhodovanie sa podľa Jeho Vôle.
<><><>
Musím tu vsunúť stručný, ale veľmi praktický odstavec týkajúci sa horného bodu 3. a niektorých predtým spomenutých služobníkov na TBN kanáloch. Pýtam sa:
Je to možné, žeby T.D. Jakes, alebo R. Parsley, alebo iní na TBN kanáloch prestali vykrikovať, potiť sa a behať hore dolu po pódiách a zmeniť ich bohoslužby? Či je tiež možné, aby Jesse Duplantis prestal miešať Evanjelium s jeho žartami, vtipkovaním a svetskými rečami? Je to možné, že by tie ženy prestali kázať? Alebo, že by Juanita Bynum počula Pánovo napomenutie prestať revať z celého hrdla a zastaviť svoju náboženskú hystériu, ktorá Mu prináša jedine hanbu? Je to možné, žeby aj tí iní služobníci zmenili svoje služobníctva potom, čo čítali Pánove posudky a Súdy v tejto knihe? Je to naozaj možné? Za daných okolností hovorím: NIE! Prečo?
Za prvé, oni nie sú schopní uveriť, že ich služobníctvo nie je Pánovi prijateľné a že Jeho Duch Svätý nemá s tým nič spoločného a nemôže to ani požehnať, ani urobiť plodným! Nie sú schopní tomu uveriť, pretože to nevidia. Oni vidia len vonkajší obraz, vidia ľudí (niekedy celé zástupy) počúvajúcich a vychutnávajúcich ich kázne, ale nevidia ani duchovný obraz, ani seba samých. Pán im musí najprv ukázať ich samých!
Pán ma preto vedie k nasledujúcej modlitbe:
Ja Ťa žiadam, Pane Ježišu Kriste, aby si tým všetkým horespomínaným ukázal pravdivý obraz ich samých a Tvoje Súdy, aby uvideli seba samých a tiež, čo robia! A ktokoľvek z nich prijme tvoju pravdu a Súd, požehnaj tú dušu a priprav ju pre Svoj Príchod. Ja sa modlím kvôli Tebe a kvôli Tvojej Cirkvi. Amen.
Za druhé, aj keď im Pán ukáže pravdivý obraz a Svoje Súdy, bude si to stále vyžadovať ich rozhodnutia zmeniť sa a požiadať Pána, aby im pomohol zmeniť sa, pretože svojou vlastnou silou to nikdy nedokážu. Budú oni ochotní otvoriť svoje srdcia a prijať tie pravdy a Súdy a začať sa (pomaly) meniť? To záleží na tom, či oni patria do Iz. 6:9,10, alebo nie! A oni všetci by si mali tiež prečítať a rozumieť Ez. 3:20,21 a prečo tieto pasáže Biblie boli napísané.
Ale toto je iba malý príklad praktického kresťanstva a našej Spásy a ako ju Svätý Duch vykonáva v naších pozemských životoch od samého počiatku nášho Vykúpenia.
<><><>
4. To horeuvedené si musíme uvedomiť a držať pri srdci. Každý krát, čo sa naša vôľa rozhodne konať Jeho záľubu, Pán dosiahne určitú zmenu, obnovu v našom srdci (tu trošku, tam trošku). Ale táto „malá“ práca je večná, permanentná! To znamená, že my nebudeme musieť byť znova „nútení, či natlačovaní“ urobiť to isté v budúcnosti. Naše srdce a vôľa sú teraz uschopnené konať a rozhodovať v tejto oblasti spontánne – bez tlaku, či bolesti.
Naše problémy a tlaky nie sú preto večným kolotočom, ako je to pre pohanov. Problémy, tlaky, bolesti, utrpenia, niekedy aj nebezpečné, či beznádejné situácie a iné bezpočetné príhody zariadené pre nás Pánom spolupracujú k nášmu dobru! (Rim. 8:28) Hýbeme sa a naša vôľa a srdce pokračujú v rozhodovaní sa pre Pána a pre Jeho Vôľu, čo je Jeho záľuba. To je teda „tajomstvo“ nášho duchovného pokroku, rastu, dospievania. Je to tiež „tajomstvo“ nášho dočasného utrpenia, bolesti, tiesnivosti, problémov, nespokojnosti.
5. Môže byť mnoho kresťanov, ktorí zpytujú Boha, kde je alebo kde On bol, keď sa toto alebo hento odohralo. Ako mohol dovoliť toto, alebo hento. Ako môže milujúci Boh pripustiť, aby nejaká hrozná choroba, alebo nehoda postihla niekoho milovaného, ako sa On môže dívať na takú alebo hentakú neprávosť, na zlo alebo na inú vec. Ako môže dopúšťať veci, tragédie, choroby, ktorým nerozumieme?
Chcel by som veľmi zdôrazniť nasledovné: Boh dovoľuje človeku konať jeho slobodnú vôľu, ktorá môže spôsobovať hrozné následky! Boh nikdy nezosiela na človeka žiadne choroby, človek ich prináša sám na seba. Človek sa rozhoduje svojou slobodnou vôľou začať ničiť vlastné telo a dušu hneď od mladosti. Fajčí, pije, zje všetko, čo mu padne na tanier, vyčerpá sa alebo sa privedie do hrozných situácií. Vo vlastnej hlúposti a tvrdohlavosti sa vplazí do nebezpečenstiev, kde môže riskovať aj vlastný život alebo vážne poranenia.
Či nie je jasne napísané, že „čokoľvek človek zaseje, to bude aj žať“? (Gal. 6:7) Potom prečo mnohí kresťania zpytujú Boha alebo Ho dokonca obviňujú, keď žnú presne to, čo si oni sami zasievali? Je nebezpečné obviňovať Boha z vecí, ktoré by On nikdy nevykonal. Ak by takíto kresťania dovolili Pánovi, aby vošiel do ich srdca a začali by Ho zpoznávať a chápať, objavili by pravdu, aký je Boh dobrý, čo On robí a čo by nikdy neurobil.
6. Uvážme teraz akosi „zapadnuté“ Slovo Božie, ktoré hovorí: „Preto tomu, kto vie dobro činiť a nečiní ho, tomu je to hriechom.“ (Jak. 4:17)
Verím, že nikto z nás si nikdy nepredstavoval skutočnú hĺbku a význam tohoto malého verša. Podám moju vieru a chápanie tohto Slova Božieho do hĺbky, do ktorej som bol doteraz sám uschopnený vidieť a preniknúť dúfajúc, že to bude užitočné pre čitateľov.
Tá prvotná aplikácia tohto Slova je v „konaní dobra a komunikovaní“. (Žid. 13:16) Ak mám s niekym komunikovať, odpovedať na zavolanie, na list, atď., a ja to neurobím, hoci by som mohol, nerobím dobro, ktoré je odomňa očakávané a požadované Slovom Božím a ktoré môžem urobiť, ak by som chcel. Preto v očiach Božích ja tým hreším... voči Nemu a tiež voči tej druhej osobe! Ak mi Pán dá pravdu o nejakej situácií alebo osobe, ktorá je potrebná v Jeho patričnom čase a ja ju držím v sebe ako „tajomstvo“ a nevyhlásim ju, v očiach Božích ja tým hreším!
Môžu byť rôzne príčiny, prečo by som sa v srdci rozhodol držať to ako tajomstvo, napríklad, chrániť si svoj imidž, chrániť priateľa alebo člena rodiny od hanby, dosiahnuť určitú výhodu pre seba, atď.
Ak poznám pravdu o sebe, mojích akciách, skutkoch, úpadkoch, spôsobenej škode, atď., a som zpytovaný o tom, napr., v Tele Kristovom a pravdu zamlčujem, čiže, som pokrytec, nekonám dobro pre Jeho Telo, ktoré by som mohol konať, ja tým hreším! Kedykoľvek idem proti hlasu môjho svedomia a odmietam urobiť to, o čom viem, že je „dobro, ktoré je potrebné a pravdivé“ v tom čase, ja tým hreším!
Mysleli ste niekedy na takéto aplikácie tohto „malého“ Slova Božieho? Koľko krát sme takto hrešili proti Bohu a proti bratom, priateľom alebo voči jeden druhému?
7. Napokon by som chcel zakončiť tento paragraf jedným neobyčajným faktom. Mnohí veriaci sa môžu nájsť v situácií, kde „vedia“ vo svojom vedomí a radi by otvoriť srdce Pánovi, ale sú akosi neschopní to vykonať, urobiť rozhodnutie! Možno, že ich vôľa je zviazaná, alebo utlačená alebo i paralyzovaná silami temna. Nikdy nezabúdajme, že kedykoľvek si želáme urobiť niečo pre Pána alebo pre Jeho záľubu, tieto bastardské sily zla sú vždy prítomné a urobili by hocičo, aby nám to zamedzili – hlavne, umožnili Pánovi vstúpiť do nášho srdca, aby tam zničil ich kráľovstvo. Máte také skúsenosti?
Riešenie je v požiadaní Pána, aby zosilnil našu vôľu, aby mohla byť schopná rozhodnúť pre Neho a tiež, aby nás uschopnil otvoriť Mu naše srdce. Pán odpovie na najtichší šepot nášho srdca smerom k Nemu.
Z horeuvedeného by malo byť bohato jasné, že:
rozhodnutie našej vôle a srdca otvoriť sa Pánovi je najdôležitejší krok a rozhodnutie v našom celom pozemskom živote pretože určí náš osud vo večnosti ako aj našu cestu k nemu! Zavreté srdce je srdce smerujúce do záhuby, lebo nepotrebuje Boha!
Kvôli jeho úžasnej dôležitosti, chcem priniesť do vašej pozornosti fakt, ktorý by mal patriť do kapitoly „Skutočná hĺbka podvodu“, ale držal som ho zámerne pre toto miesto, aby som ukázal, ako sa naša vôľa a naše srdce vzájomne ovplyvňujú v tomto rozhodovaní a ako nás dokážu všetkých „obalamútiť“.
Z vlastnej skúsenosti vám môžem povedať, že naše srdce je veľmi schopné ukázať, že ono je skutočne „nadovšetko ľstivé (podvodnícke) a zúfalo bezbožné.“ (Jer. 17:9)
Veriaci môže učiniť pokánie v slzách a sľubovať, že túži nasledovať Pána s celým svojím srdcom. Dotyčný môže začať konať omnoho lepšie a my všetci môžeme byť spokojní. Pravdou je, že to môže byť jeho myseľ, ktorá sa rozhodla lepšie fungovať a nie jeho srdce! Po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch, on preukáže tých istých duchov, čo boli v jeho srdci pred pokánim. On potom zopakuje svoje pokánie s tými istými sľubmi a rozhodnutiami. Opäť zlepší svoju prácu, usilovnosť, starostlivosť, atď. Potom, po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch sa opäť nájde v tej istej duchovnej jame. Niet sa čomu diviť, že nám Pán jasne povedal, že ich poznáme podľa ich ovocia. (Mt. 7:16-20) Jeho ovocie je veľmi zlé!
Ovocie vždy rastie v našom srdci a nie v mysli a ono vždy ukáže pravdu o našom srdci a o našej vôli!
Srdce najprv oklame svojho vlastníka a cez neho potom všetkých ostatných. Preto Slovo tiež prehlasuje, že „ten, čo dôveruje svojmu vlastnému srdcu je blázon.“ (Pr. 28:26)
Môže to zobrať hodne dlhý čas a opakované pokánia a úsilia „prísť k Pánovi“ predtým, než nám Pán ukáže naozajstný a pravdivý problém nášho srdca a vôle. Prvé pokusy učiniť pokánie a zmeniť sa sú obyčajne zamorené seba-ľútosťou a všetkými možnými záludnými motívami starého človeka snažiaceho sa „dosiahnuť dohodu“ s Pánom alebo s bratmi a sestrami. Ale každý, kto vytrvá uvidí konečné a veľmi dobré ovocie od Ducha Pána.
Najväčšia tragédia Cirkve Ježiša Krista spočíva v neochote mnohých veriacich otvoriť svoje srdce Pánovi a byť otvorení a úprimní aspoň voči Nemu!
Pán im preto nemôže pomôcť, aby zanechali svoj starý život, staré cesty (širokú cestu), starú náturu, ktorá nikdy nemôže zdediť Kráľovstvo Nebeské a nikdy nemôže vstúpiť do Nového Jeruzalema. Zástupy veriacich nie sú ochotné sa ani len pozastaviť nad týmito duchovnými faktami a pripustiť, že nie sú si istí, ako sa Pán díva na ich kráčanie, na ich náboženstvo a ako posudzuje ich skutky a ovocie. Z mojej vlastnej skúsenosti viem, že nie je ľahké otvoriť naše srdce, ale je to životne dôležité pre našu Spásu. Pán to vie a rozumie tomu a On je vždy pripravený nám pomôcť a uschopniť nás.
Ak nie ste na úzkej ceste, potom ste na širokej ceste, iných ciest niet. A široká cesta, kde veľa veriacich kráča, vedie do záhuby. To nie je môj osobný názor, to je Slovo Božie. (Mt. 7: 13,14) Keď Pán hovorí: „...mnoho je tých, čo kráčajú...“, On nehovorí k pohanom! Predstava, alebo úsudok, že všetci veriaci kráčajú po úzkej ceste a všetci pohani po širokej je lžou z pekla! Ak by to bola pravda, Pán by nikdy nebol nabádal veriacich, aby vchádzali tesnou bránou. (Lk. 13:24) Pravda?
Keď uveríme, sme vykúpení a pokrstení a tak posvätení v Kristovi Ježišovi, nie sme ešte svätí, sme spravodliví a povolaní byť svätými. (Rim. 1:7// 1Kor. 1:2, slov. text nepresný) Nie sme postavení na úzku cestu, ale ju sami musíme nájsť! (Mt. 7:7,8,14) Ak ju nehľadáme, nikdy ju nenájdeme a budeme pokračovať na širokej ceste. Teda, „mnoho“ znamená mnoho znovu-zrodených veriacich, ktorí, hoci majú Otca Nebeského, sú stále zlí (Mt. 7:11) alebo ešte nie sú Jeho synovia a dcéry. (2Kor. 6:17,18) Slovo, ktoré chcem vysloviť voči tým „mnohým veriacim“ na širokej ceste je toto:
a) Ak by ste vedome a definitívne vedeli, že kráčate po ceste vedúcej do vašej záhuby, či by ste na nej pokračovali? Verím, že by ste aspoň zastali. Je celkom možné, že kráčate po širokej ceste a nie ste si toho ani vedomí! Prosím, nebuďte prekvapení, že môžete byť podvedení v tomto dôležitom fakte vášho života a osudu. Podvod je potentná zbraň v arzenáli nášho nepriateľa diabla.
Satan povie tým, čo kráčajú do záhuby: „Vy ste fajn, nepočúvajte na nikoho, čo vám hovorí inak alebo vás kritizuje alebo súdi... robíte, ako najlepšie viete."
A tým kráčajúcim na úzkej ceste, boriacim sa, trpiacim, zápasiacim, tým povie: „Nerobíte dobre, nikdy sa vám to nepodarí, Pán nie je s vami spokojný, inak by vás takto netrestal, ani nenechal takto trpieť. Opustite túto cestu a robte to, čo všetci ostatní robia.“
Opakujem, Pán jasne hovorí: „Snažte sa vojsť tesnou bránou, lebo mnohí, hovorím vám, budú hľadať ako vojsť, ale nebudú môcť.“ (viď Lk. 13:24-27)
Keď tu Pán jasne hovorí snažte sa, hovorí tu k pohanom? Čo vy veríte vo svojom srdci? Satan zase „vhodne zabudol“ na Slovo Božie, aby vás podviedol a nemali by ste ani potuchy, že on vás podvádza práve tak, ako Eva nemala potuchy v Rajskej Záhrade.
Tí, čo kráčajú po úzkej ceste rozumejú tomuto veľmi dobre. Tí, čo kráčajú po širokej ceste nemôžu rozumieť, ani vidieť túto pravdu. Oni sa musia obrátiť k Pánovi a požiadať Ho, aby im ukázal, kde kráčajú. Potom sa musia rozhodnúť opustiť širokú cestu a s pomocou Pánovou začať hľadať úzku cestu. Ale ako môžu urobiť tento dôležitý krok vo svojom kresťanskom živote, keď im o tom nikto nič nepovie? Pýtam sa: Kto toto káže a vysvetľuje vo svetle Písma? A kto sa naozaj stará o tie duše? A kto bude pred Pánom za tie ovečky zodpovedný ak nie ich pastor, učiteľ, kazateľ?
b) Ako viete, po ktorej ceste kráčate? Musíte mať svedectvo vo vedomí a v srdci, že kráčate po úzkej ceste, tiež znamenia a ovocie, ktoré vás nasledujú! Ak toto nemáte, potom kráčate po širokej ceste. To je tak bolestne jednoduché.
Nikto nekráča po úzkej ceste, aby si toho nebol vedomý! Nikto nekráča po úzkej ceste a porušuje, či ignoruje Slovo Božie bez toho, aby mu to Duch Svätý nedal do svedomia. Nikto nekráča po úzkej ceste bez toho, aby rástol a menil sa vo svojom živote, viere a skutkoch. Nikto nezačína kráčať po úzkej ceste náhodou, bez toho, aby urobil rozhodnutie pre Pána – konať Jeho Vôľu a nie svoju. (Mt. 26:39) To sa vám nikdy „akosi“ nestane. Na úzku cestu sa nezošmyknete, musíte ju nájsť. Nikto nie je spasený „náhodou“ a bez toho, aby si toho bol vedomý. Nikto nemôže byť potešením pre Pána bez toho, aby si toho bol vedomý, majúc svedectvo v srdci, čo je akoby Pánove „razítko“ na potvrdenie toho faktu. Naše vlastné príjemné pocity, nádeje, či predpoklady nie sú postačujúce.
Nikto nekráča úzkou cestou bez prinášania ovocia Ducha! Máte aspoň nejaké ovocie Ducha? Ako rozoznávate svoje ovocie? Je vaše ovocie porovnateľné s popisom v Slove Božom? (Gal. 5:22,23)
* * *
Nasmerovaný som Duchom Pána deklarovať v tomto bode nasledovnú pravdu.
Ovocie Ducha nie je to isté, ani porovnateľné
s našími humánnymi kvalitami a cnosťami!
My máme našu humánnu lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, jemnosť, dobrotivosť, vieru, pokornosť a zdržanlivosť. Môžeme mať hociktoré, alebo všetky z nich. Ale tieto NIE SÚ ovocím Ducha! Oni sú časťou nášho prirodzeného stvorenia, časťou našej karnálnej duše, teda sú duševné a nie duchovné. Ovocie Ducha je duchovné.
Sú pohani, ktorí môžu preukázať ľudskú dobrotu, jemnosť, poníženosť, štedrosť alebo iné ľudské cnosti, no Duch Pána nikdy v žiadnom pohanovi nevyprodukoval žiadne zo Svojho ovocia. Môže tiež byť mnoho pohanov, ktorí preukazujú omnoho väčšie humánne cnosti, či talenty, než mnohí kresťania! Pravda? Ako môžme rozoznať rozdiel? Nuž, naše vlastné duševné kvality a cnosti sú plytké, krátko trvajúce a veľmi limitované. Naša vlastná láska, radosť alebo pokoj sú schopné zmiznúť veľmi rýchlo, kedykoľvek podmienky pre ich existenciu zmiznú. To isté platí pre našu dobrotivosť, jemnosť, zdržanlivosť, alebo akúkoľvek inú duševnú cnosť.
Hneď prvý problém, ktorý vás môže „trafiť“ pri odchode z vašej požehnanej bohoslužby vás môže v niekoľkých sekundách okradnúť o všetok váš pokoj a radosť, ktoré ste vychutnávali na bohoslužbách! Váš priateľ, ktorého ste veľmi milovali a mali ho v úcte vám môže jedného dňa povedať, že ste seba-spravodlivý, alebo pyšný, či závistlivý alebo, že žijete v nejakom hriechu. Vaša „veľká láska a úcta“ voči nemu môžu z vás zmiznúť v mihu oka. Alebo vám niekto vykoná veľkú nespravodlivosť, alebo niekomu z vaších milovaných, či priateľovi a vaša zdržanlivosť zmizne ako blesk.
Pozastavte sa aspoň nad týmito pár príkladmi z nášho každodenného života a predstavte si: Ak by nás Pán miloval takouto láskou, ak by Jeho trpezlivosť mala takú krátku „poistku“, my by sme dnes neboli ani spasení! Skutočnosť je, že Pán s nami vždy jednal láskavo Svojím Duchom. Aj Jeho práca v nás po našom vykúpení je konaná cez to isté ovocie Jeho Ducha, preto je ona znesiteľná, hoci môže byť z času na čas bolestná. Ale ja tiež verím, že je ona oveľa viac bolestnejšia pre Neho, než pre nás.
Či my nevieme, či nemáme vlastnú skúsenosť, že najlepšia medecína je tá najhorkejšia? Preto ju dávajú do sladkého obalu, aby sme ju mohli prehltnúť. Horká duchovná pravda je tiež obaľovaná v sladkosti Jeho Lásky a Milosti, aby sme ju mohli „prehltnúť“ uveriac jej v našom srdci. A akonáhle sa tá pravda dostane do nášho srdca, vyslobodí nás od temnoty, bezbožnosti a iného zla v našom srdci. (Jn. 8:32) Ona nás definitívne a permanentne vylieči, vytrhne z nášho srdca horké a zlé zeliny, ktoré ničili náš život, ako aj životy tých okolo nás.
Horeuvedené duchovné skutočnosti poukazujú na ďalšiu pravdu. Ak má naše posluhovanie byť úspešné a niesť ovocie pred Pánom (nie nevyhnutne pred ľuďmi), musí byť v prvom rade konané cez ovocie Jeho Ducha a nielen cez naše duševné cnosti a biblicky edukovaný intelekt. Nesmie byť konané len cez nekonečné vysvetľovania, mudrovania, debaty, zpytovania, pochybovania alebo emócie, zatiaľčo i základná láskavosť, otvorenosť, milosrdenstvo, múdrosť a viera chýbajú. Preto neukrižovaný služobník Boží môže dosiahnuť iba máličko, čo sa týka duchovného pokroku, či duchovných hodnôt, rastu a dospievania veriacich.
Voči človeku máme byť pokorní, milosrdní, trpezliví, láskaví a chápaví. Voči peklu v človeku máme byť autoritatívni, nekompromisní, neústupčiví, mocní, ba aj násilní (v slovách), ak je to potrebné. Všetko záleží na tom, kto s vami jedná, človek, alebo peklo v ňom. Na to potrebujeme pravdivé rozoznávanie od Pána. Vidíte túto duchovnú skutočnosť? Ak nie, Pán vás môže uschopniť, aby ste videli aj túto skutočnosť.
Pán Sám jednal rozdielne s rozdielnymi ľuďmi. S tými prostými, ktorí mohli byť zvedení, podvedení alebo inak neznalí pravdy, On hovoril milosrdne. (príklad: Jn. 8:10,11) S peklom vo farizejoch a zákonníkoch On hovoril ostro, prísne, nemilosrdne, nešetrnne, energicky, nediplomaticky, nezdvorilo a nevyberal Svoje Slová. (príklad: Mt. kap. 23)
* * *
CESTA K VÍŤAZSTVU
Prvým faktom je, že víťazstvo k nám neprichádza cestou, ktorú očakávame alebo uprednostňujeme. Temnota a smrť v našej starej duši nemôžu nijako predpovedať, čo ten nový Život urobí, ako uschopní našu dušu, aby Ním „žila“, ako sa Duch Života prejaví cez našu dušu.
Druhým faktom je, že sa budeme musieť učiť – pomaly a bolestne – začať robiť veci, ktoré sme nikdy predtým nerobili a prestať robiť niektoré veci, ktoré sme vždy robili! Či to znie rozumne? Samozrejme, že áno. Toto je cesta ako opustiť, zaprieť, ztratiť starý život našej duše a začať získavať nový Život Krista. (Mt. 16:24,25) Je to celoživotný proces a on nikdy nejde podľa nášho očakávania, modlitieb alebo želaní alebo logických vysvetlení. Dokonca aj naše rozumovanie musí byť odstavené a mnohé, mnohé z naších niekdajších silných presvedčení môžu potrebovať drastické revízie a modifikácie.
Jeden veľký problém je, že my nemôžeme iba akosi „odpochodovať“ z nášho starého života, starého charakteru, starého stvorenia, starých zvykov, starých ciest! Často musíme byť z toho krok-za-krokom „vytrhnutí“ mocou Ducha Svätého... čo môže byť bolestným a totálne nepríjemným, nezdvorilým, ba aj „nekresťanským“ aktom!
Ďalší veľký problém je, keď nás Duch vedie ku praktizovaniu Slova v Mt. 16:24,25. My nezačneme zapierať samých seba, my začneme brániť samých seba! Či ste niekedy pozorovali túto silnú stránku vášho charakteru? Pokúste sa od toho „odpochodovať“ a okúsite jeho silu. Takže, aj po niekoľkých rokoch, my si nikdy nesmieme myslieť, že „teraz sme už zdokonalení a sme hotoví bezchybne posluhovať“.
My všetci vieme, aké je to ťažké zmeniť hociktorý z naších starých zvykov a naučiť sa nový. To tiež zahrňuje náš zvyk, ako konáme duchovnú službu! Pokiaľ sme boli deti, zmeniť sa bolo pomerne ľahké (zvlášť, keď sme videli remeň v rukách otca), ale keď máme na krku päťdesiat, či viac, je to „sedembolestná“ záležitosť. Našťastie, toto úsilie nemá byť čisto naše a my nie sme jediní, čo sa pokúšame o takéto nemožné výkony. Zapamätajme si, že bez Pána nič nevykonáme! (Jn. 15:5) Práve tak nič nezmôžeme proti pravde, ale iba za pravdu. (2Kor. 13:8) A Pán bez nás tiež nič nevykoná! Je to buď obojstranne, alebo nijako. Ak pýtame a hľadáme, dostaneme a nájdeme. (Mt. 7:7,8)
Tretím faktom je, že v procese tejto obnovy a oživenia našej duše – počas kráčania po úzkej ceste – budeme postupne objavovať dva najdôležitejšie podporné stĺpy našej budúcej duchovnej známosti:
a) Začneme zpoznávať Pána Osobne, Jeho myseľ, srdce, myšlienky, zámery, dobrotivosť, súdy; tiež Jeho pravú lásku, trpezlivosť, moc, múdrosť, milosť a inú krásu a cnosti. To nebude iba známosť O Ňom, ale známosť JEHO Samotného!
b) Tiež začneme objavovať a poznávať seba samého tak, ako sme seba nikdy v živote nepoznali, nevideli, ani veci, ktoré nájdeme vo svojom srdci. Ručím vám, že seba nepoznáte, ani nemôžete poznať predtým, než začnete zpoznávať Pána. Jedine vo Svetle Jeho Osobnosti budete môcť začať vidieť seba samého. My potrebujeme Jeho Svetlo, aby sme sa videli, aj našu hriešnosť. My nemôžeme vidieť náš pravý charakter a osobnosť preto, lebo nám o tom niekto povie, alebo čítame knihu (ako túto), alebo list nám napísaný. My musíme vidieť, byť si vedomí a nenávidieť náš hriech, ak máme učiniť pravdivé pokánie, boli od neho oslobodení a očistení. Musíme začať vidieť aj naše srdce predtým, než budeme schopní začať ho otvárať Pánovi.
Po tomto objave začneme tiež lepšie vidieť, prečo to musí byť „tu trošku a tam trošku“ (Iz. 28:10) a prečo nás Pán nemôže obnoviť a dať nám Svoj Život jedným „šmahom“, ale že tento proces musí byť postupný a zdĺhavý.
Štvrtým faktom je, že čokoľvek Pán v nás obnoví, pretvorí, oživí je večné, permanentné a nemôže sa ani ztratiť, ani byť zničené. Večný Život, ktorý Pán privedie do nášho ducha a duše nemôže zomrieť alebo byť zničený. Preto, ani práca tohto Ducha Života v nás nemôže byť nikdy zničená. Avšak, môže sa stať z času na čas, že sa budeme cítiť, akoby sme ztratili, čo nám Pán dal a môžeme aj skončiť v zúfalstve. Sú tri možnosti, ktoré by sme mali uvážiť a chápať:
a) Pán môže oddeliť vaše vedomie od Jeho práce vo vašom srdci, aby vybudoval vo vás vyššiu, silnejšiu a čistejšiu vieru. Aby vás učil nespoliehať sa na svoje vlastné srdce (jeho emócie) alebo na vašu vlastnú myseľ (jej myšlienky, rozumovanie, chápanie), ale aby ste stáli na vašej existujúcej viere (duchovnej známosti, pochope, vízií vo vašom vedomí)! Môžete byť tiež vedení rozpamätať sa na vaše predchádzajúce skúsenosti a prácu, ktorú Pán už vo vás urobil a ktorá sa nemôže len tak vytratiť „do vetra“.
b) Pán môže oddeliť Svoju prácu vo vás od vášho vedomia, aby nebola používaná (zneužívaná), keď sa nachádzate v nejakej hriešnej situácií, nevyznaných hriechoch, v neposlušnosti, to znamená, že ste neochotní pokračovať v Jeho kurze, v Jeho pláne, v Jeho súde. Musím podčiarknuť, že tu nehovoríme o zneužívaní darov Jeho Ducha, čo je možné robiť, kdežto, zneužívanie Jeho Života a ovocia Jeho Ducha nie je možné robiť.
c) V Písme je nebezpečie pre znovu-zrodených veriacich ztratiť Spásu za určitých podmienok[7]. Oni mohli byť aj pomazaní Duchom Svätým za účelom nejakej služby v Cirkvi, ale oni pokračovali vo svojich cestách, neplnili Jeho prikázania, nedodržiavali Jeho Slovo alebo sa báli ľudí viac, než Boha. Nikdy v srdci neurobili rozhodnutie zaprieť svoju vôľu a konať Vôľu Otca. (Mt. 26:39// Lk. 22:42) Môže prísť čas, kedy Pán odníme Svojho Ducha od takých veriacich (1Sam. 15:1-3,9-11,21,23; 16:14; 18:12) a oni si toho ani nebudú musieť byť vedomí! Namiesto, aby skončili vo víťazstve, skončia v tragédií.
* * *
Nasmerovaný som Duchom toho Jedného Pána oboch Testamentov, aby som deklaroval nasledovnú pravdu.
Každý biblicky vzdelaný veriaci vie, že osoby a príhody Starého Zákona majú tiež duchovný význam a dôležitosť. Každý Boží muž a žena Starého Zákona zobrazuje niekoho alebo nejaký duchovný princíp v Novom Zákone.
Šavel bol pomazaný Pánom cez proroka Samuela za kráľa Izraela. (1Sam. 15:1) On zosobňuje vládcov Izraela, ktorí sa báli ľudí viac, než Pána alebo konali zlo v Jeho očiach alebo nekonali Jeho Prikázania (teda, Jeho Slovo) alebo sa Jeho nezpytovali, ale hľadali radu od telesnosti. Preto Pán zabil Šavla a jeho troch synov! (1Sam. 31:6// 1Para. 10:13,14)
BOH, ktorý je Láska (1Jn. 4:8) a ktorý je Otec, Syn Ježiš Kristus a Duch Svätý, zabil Svojho pomazaného kráľa nad Svojim vyvoleným ľudom! Toto vždy malo, stále má a bude mať nesmierne následky pre Cirkev.
Šavel zosobňuje tých vládcov a vodcov Cirkvi Nového Zákona, ktorí sa tiež boja ľudu viac, než Boha, nezpytujú sa Boha a neposlúchajú Jeho Prikázania – Jeho Slovo! Šavel a jeho ľudia zachovali Agaga, kráľa Amalechitov a tiež to najlepšie z ich vlastníctva a nevyhladili ich úplne, ako im bolo prikázané Bohom. (1Sam. 15:9)
Veľmi stručný obraz zo Starého Zákona bez detailov je nasledovný. Amalech bol vnuk Ezava, otca Edomcov (1M. 36:9,12), ktorého Pán nenávidel. (Mal. 1:2,3// Rim. 9:13) Ezav nenávidel Jákoba, svojho brata a plánoval ho zabiť. (1M. 27:41) Amalech bol teda nepriateľom Izraela a bojoval s Izraelom v Refidime. (2M. 17:10-14) Amalechiti „nastrojili úklad“ proti Izraelu na ich ceste, keď vyšli z Egypta a smerovali do Zasľúbenej Zeme. (1Sam. 15:2)
Dnes Amalechiti zosobňujú duchovných nepriateľov vyvoleného ľudu Božieho – Cirkvi – a oni „stroja úklady“ proti ním odkedy oni vychádzajú z ich „Egypta cez Červené More“, čo je ich Spása a smerujú do ich Zasľúbenej Zeme, čo je Kráľovstvo Nebeské! Duchovní Amalechiti sú tie mocnosti zla a temna, ktoré sa postavili proti ním, proti ich „pochodu k dokonalosti“ (Žid. 6:1) a ich vstupu do Kráľovstva Nebeského. Tieto duchovné sily zla boli vo farizejoch a sú aj dnes vo veriacich a služobníkoch s farizejskými srdcami! (Mt. 23:13)
Pán prikazuje vládcom a vodcom Svojej Cirkvi, ktorých pomazal, aby tiež bojovali a vyhladili tieto mocnosti, ktoré oponujú všetkým veriacim, čo sa rozhodli pokračovať smerom k ich dokonalosti a do Kráľovstva Nebeského! Pán sa tiež zaprisahal, že bude mať „vojnu s Amalechom“ (jeho mocnosťami) od pokolenia na pokolenie, čo znamená, do konca veku, až dokiaľ tieto sily nebudú úplne vyhladené. (2M. 17:16, slovenský preklad je nejasný)
Preto všetci takíto vládcovia a vodcovia Cirkvi, ktorí odmietnu bojovať proti týmto mocnostiam a viesť ich ľud, aby s nimi tiež bojovali a vyhladzovali ich, budú vo veľkom nebezpečí. Jedného dňa ich Pán môže „zabiť“, aj ich synov (zabitie tu znamená ich separáciu od Svojej Prítomnosti).
Toto sú vodcovia, ktorí sa boja ľudí a neboja sa Boha, neposlúchajú Jeho Prikázania (Jeho Slovo) a nezpytujú sa Pána, ale hľadajú radu od telesnosti.
A ako Šavel nevedel, čo ho čaká a jeho troch synov, práve tak takíto vodcovia Cirkvi nevedia, čo ich čaká, pokiaľ sa nepozastavia a nezačnú hľadať pravdu od Pána v tejto veci a neučinia pokánie a nezmenia svoje cesty... ak už nie je príliš neskoro!
Šavel sa priznal, že hrešil a žiadal o odpustenie, ale už bolo príliš neskoro, lebo Pán ho odmietol, aby bol kráľom Izraela. (1Sam. 15:24-26) Ak máte srdce, aby toto videlo a chápalo aj v duchovnom svete, aj v dnešnej Cirkvi, potom vidzte a chápte.
* * *
Piatym faktom je, že Pán nikdy nemusí pre nás vybrať človeka, nádobu, inštrument, ktorý by sme si my sami vybrali, alebo preferovali. A ak by sme zpočiatku aj mali radi toho dotyčného, neskôr nás môže „sklamať“ hovoriac nám pravdu, ktorá by mohla byť horkejšia, než hocikedy predtým. Ktokoľvek „seká“ do nášho srdca a pocitov, ktokoľvek oponuje naším dobrým dôvodom a brilantným výhovorkám – ten človek nie je viac vítaný v našom živote! Je to pravda? Možno sami máte skúsenosti v tejto oblasti života.
My sa nikdy nedívame na seba, či by tá horká pravda naozaj na nás neplatila. Nie! Dívame sa na nášho „trýzniteľa“ a snažíme sa nájsť na ňom všetko neprijateľné. Toto je tá naša stará a špinavá ľudská nátura a toto je presne tá diabolská vec v nás, ktorú chce Pán z nás vysekať, aby ju nahradil Svojou Božskou Náturou. To si vyžaduje srdce, ktoré je vpravde a bezpodmienečne za Pánom a ktoré je ochotné pretrpieť tú malú bolesť, zaplatiť tú malú cenu a pokračovať k dokonalosti.
Šiestym faktom je, že len málo veriacich nachádza úzku cestu, ktorá vedie do Života (Mt. 7:14), čo znamená, ku Víťazstvu. Prečo? Pretože len málo veriacich ju hľadá! Tí, čo hľadajú, nachádzajú (Mt. 7:8) a tí, čo nehľadajú, nenachádzajú! Prečo ju hľadá len tak málo veriacich? Čo je pravá príčina tohto faktu?
Jedna príčina je tá, že táto pravda nie je nikdy kázaná, takže veriaci sú neznalí tejto pravdy. Druhá príčina, prečo väčšina veriacich ju nehľadá aj potom, čo im je to povedané je tá, že ju nechcú hľadať a nechcú sa zmeniť! Ale Pán nemôže pomôcť neochotným. Ich srdcia odmietajú hľadať, či už úzku cestu, alebo Kráľovstvo (Mt. 6:33) alebo Pána. (5M. 4:29// 2Par. 15:2,12,13// Žm. 9:11; 22:27; 27:4// Sk. 15:14-17; 17:26, 27, atď.)
Chcel by som na tomto mieste citovať z listu brata Artúra Pinka[13] (strana 16) napísaného 5. septembra 1933 mužovi, ktorý sa menoval Lowel Green:
“Nuž teda, v Matúšovi 7:14 Pán Ježiš prehlasuje, že je len “niekoľko” tých, čo nájdu úzku cestu, ktorá vedie do života; a ak by som ti mal povedať, že týchto “niekoľkých” je omnoho menej, než takmer všetci učitelia Biblie, kazatelia a evanjelisti dnešného dňa veria, myslel by si si, že som príliš pesimistický. Opäť, v Lukášovi 12:32, Kristus prehlasuje, že Božie “stádo” je maličké; a ak by som ti povedal, že je asi omnoho menšie, než sám predpokladáš, že existuje úžasný rozdiel medzi skutočnou veľkosťou Jeho stáda a totalitou kresťanských pracovníkov a členov cirkvií, bol by si asi ďaleko od súhlasenia so mnou.
Ale tak, ako sa tvoje skúsenosti budú rozširovať a prídeš do užšieho kontaktu, alebo budeš mať obchodné jednania s členmi cirkvií, zistíš, že nie je všetko zlato, čo sa bliští, a že existujú celé zástupy, ktoré sa nazývajú kresťanmi, ktorí nikdy neprešli zo smrti do života duchovne – Príslovia 30:12. Jedine, keď sa človek tomuto učí osobne, môže človek postupne zistiť a rozoznať, aký prázdny a bezcenný je zápal, námaha a aktivita, ktoré sú konané v náboženskej sfére; že, napokon, je to všetko iba energia telesnosti natretá náterom náboženskej farby.“
(podčiarknuté časti a tučné litery sú moje)
Akokoľvek neuveriteľné alebo nelogické sa to môže zdať, ale pravdou je, že väčšina veriacich sa v ich srdci rozhodla nehľadať ich vlastný Život, Pravdu a Víťazstvo! Podľa mojej horeuvedenej viery, len dva dôvody môžu existovať pre takéto tragické rozhodnutie:
(a) oni sú podvedení a nikto im nič nepovie,
(b) oni milujú svoj starý život a nechcú sa ho vzdať.
Ak sú oni podvedení, majú šancu obdržať pravdu a to hneď teraz z Písma citovaného a diskutovaného v tejto knihe. Svetlo Písma zničí ich podvod nielen veľmi efektívne ale aj permanentne. Ak milujú svoj starý život, mám pre nich len jedno Slovo Božie – Mt. 16:25. Nech si vyberú.
Siedmy fakt je, že sú tri typy úspechu, tri typy alebo stupne víťazstva, ktoré možno rozoznať v živote veriacich:
a) Prvé víťazstvo je v tom, že veriaci môžu veľmi usilovne študovať Slovo Božie a získať niekedy veľmi rozsiahle a vynikajúce intelektuálne vedomosti Slova Božieho. Potom sú schopní ho učiť, kázať, diskutovať alebo argumentovať o ňom aj znalecky, aj presvedčivo, no predsa len zostávajú na intelektuálnej úrovni a nemajú duchovné rozoznávanie. Nedokážu rozoznať ducha od duše, duchovný život od duchovnej smrti. Nemajú senzitivitu voči Duchu Božiemu, voči Jeho hlasu alebo vedeniu. Oni nemajú žiadny z Jeho duchovných zmyslov fungujúci vo svojom živote, hlavne, oko na videnie, ucho na počutie a srdce na chápanie. Toto je „intelektuálne víťazstvo” a hoci je ono žiadúce ako stupienok k nasledujúcim dvom víťazstvám, predsa je ono v sebe samom neužitočné, stále veľmi nedostačujúce a nedokáže produkovať žiadne duchovné ovocie.
Nanešťastie, väčšina veriacich nedosahuje ani tento prvý úspech, prvý stupeň víťazstva. Väčšina zo služobníkov Slova, ktorí dosiahli tento prvý stupeň víťazstva nemajú zase v srdci, aby dosiahli aj druhý a tretí stupeň víťazstva!
b) Druhé víťazstvo ku ktorému nás Duch vedie je získať duchovné vedomosti, kde vidíme a chápeme šírku, dĺžku, hĺbku a výšku Slova, ktoré sme nikdy nevideli a nechápali so všetkými našími intelektuálnymi vedomosťami. Tiež začíname nadobúdať známosť Pána Osobne, keďže Jeho Slovo a On Sám sú Jedným. Toto prichádza, keď sa učíme poslušnosti cez veci, ktoré musíme pretrpieť (Žid. 5:8), keď sme Mu poddaní a Jeho Slovu s patričnou serióznosťou a máme opravdivú bázeň pred Pánom, keď naša základná pýcha, arogancia, sebeckosť, či iné zlo sú v nás aspoň zredukované, aby nám tým dovolili získať tieto duchovné vedomosti.
Potom, vo Svetle Pánovom, začneme vidieť samých seba! Začneme vidieť a chápať v našom srdci, že naše intelektuálne vedomosti sú nedostatočné, že oni netvoria a nepredstavujú našu Spásu! Že naše cesty a skutky nie sú všetky čisté a múdre a nádherné a pozoruhodné, ako sme verili predtým, než sme sa videli. Že Pán zvažuje, posudzuje naších duchov a nie naše vedomosti. (Pr. 16:2)
c) Tretie a konečné víťazstvo, ktoré má najväčšiu cenu v očiach Pánových je víťazstvo v premožení nášho starého človeka, starého charakteru, starého stvorenia, v oblečení si Charakteru Kristovho. V získaní Jeho lásky, poddajnosti, pokory srdca, milosti, milosrdenstva, trpezlivosti, múdrosti, zhovievavosti, atď. Toto ďaleko presahuje všetky naše vedomosti a chápanie, ktoré sme mohli niekedy v živote dosiahnuť, ako aj všetky dobré skutky a aktivity, ktoré sme mohli niekedy v našom pozemskom živote vykonať, či podniknúť.
Napokon, ôsmy fakt je, že nič v tomto svete nie je dokonalé a nič nejde tak, ako očakávame! Naše najlepšie, najžiadúcejšie, najšľachetnejšie, či najdokonalejšie želania, plány, zámery, alebo očakávania sa nikdy nevyplnia… a ak sa niektoré aj vyplnia, je to zázrak. Ani v Cirkvi, či v našom kresťanskom živote nie je, ani nikdy nebude nič dokonalé okrem Ducha Pánovho a Jeho práce v nás.
Uzáver k tejto časti „Cesta k Víťazstvu“ je teda celkom jednoduchý. Nie je naozaj dôležité, ani nie je naším víťazstvom, čo dosiahneme alebo uskutočníme v tomto fyzickom svete (2Pet. 3:10-12).
To, čo dosiahneme, uskutočníme v duchovnom svete, TO JE posudzované ako naše skutočné Víťazstvo v očiach Nášho Pána Ježiša Krista. (Zj. 12:11)
PRAVDIVÝ VÝZNAM KRÍŽA
Zoberiem riziko opakovania niektorých vyhlásení alebo citátov spojených s touto extrémne dôležitou témou nášho kresťanského života. Opäť sa pokúsim predložiť praktickú stránku tejto témy, ako aj moje skúsenosti, než len citovanie veršov Písma, ktoré môžu byť síce veľmi známe, ale možno len veľmi povrchne.
Každý veriaci verí a dobre vie, že Spasiteľ zomrel na Kríži, aby nám naše hriechy mohli byť odpustené a aby sme mohli byť zmierení s Naším Otcom, ktorý je v Nebesiach. (Ef. 1:7// Kol. 1:14// Rim. 5:10// 2Kor. 5:18, atď.) Takže, všetko, čo takí veriaci potom potrebujú urobiť je pripojiť sa k nejakej kongregácií, tam si sadnúť, počúvať kázne, modliť sa, hrať hudbu, spievať, dávať milodary, čítať Bibliu alebo sa akosi zapojiť do nejakej cirkevnej aktivity. Ako som už predtým prehlásil, niet nič zlého, či nesprávneho s horeuvedenými aktivitami... ale je absolútne zlé a nesprávne urobiť ich cieľom nášho života! Toto je ozajstná tragédia, pretože veriaci tým prehliadajú pravdivý význam Kríža a Spásy a tým aj Pravdivý Cieľ, Želanie a Vôľu Nášho Otca, ktorý naplánoval Kríž Pána aj náš kríž v našej Spáse.
Tragédiou je, že táto limitovaná viera a známosť končí tu! Končí hneď pri samom začiatku našej Spásy. Prečo ona nepokračuje ďalej, vyššie, hlbšie? Prečo ona nezahŕňa Plnú Víziu Boha, ako je Ona zjavená v Novom Zákone?
Prečo tá najdôležitejšia časť našej Spásy a pravdivej Vôle a túžby Nášho Boha – naše kríže – nie je vôbec kázaná, učená, vysvetľovaná ako priorita číslo jedna v celej Cirkvi? Prečo je to iba Kríž Ježiša, ktorý je kázaný (ak on vôbec je!), ako keby naše kríže vôbec neexistovali? Či oni nie sú dôležitou časťou našej osobnej Spásy? (Mt. 16:23-25)
Milióny veriacich nemusia vôbec vedieť, že majú nejaký osobný kríž pre ních pripravený ich Otcom, ktorý je v Nebesiach!!! A ak im to niekedy vôbec niekto povie, nemajú ani potuchy, čo ten kríž vlastne je a aký je on nevyhnutný pre ich Spásu. Haló??? Toto je jedna z najdôležitejších Právd ohľadne našej osobnej Spásy!
Zdá sa, že po našom vykúpení sme našími vodcami vedení na širokú cestu, kde máme slobodu žiť náš nový náboženský život a radovať sa z našej Spásy „ako sa nám páči a ako nám to vyhovuje“. A my sme s tým celkom spokojní, pretože je to príjemné našej starej duši a nevidíme v tom nič zlého. Pokiaľ „dochádzame do kostola“ alebo „pracujeme pre Pána“, všetko je v úplnom poriadku a my oslavujeme Pána a cítime sa dobre. Pravda?
Na širokej ceste vidím dva druhy znovu-zrodených veriacich: (a) tých, čo z toho majú pôžitok a nemajú žiadny zámer tú cestu opustiť, a (b) tých, čo nemajú až tak veľký pôžitok, alebo nie sú vôbec s tou cestou spokojní. Trvá to určitý čas pre obe tieto skupiny, aby začali okusovať ovocie ich kráčania po zlej ceste. Tým, ktorí nehľadajú pravdu, ani nemajú záujem ju hľadať, tým Pán pravdu nikdy nedá. Pán vás uschopní nájsť, keď hľadáte, pretože Slovo Božie nie je teória, ako vidíte, ale platí na váš život. (Mt. 7:7) Tým, ktorí sú spokojní so svojou „biedou“ a nepýtajú sa, ani nehľadajú pravdu týkajúcu sa ich biedy a cesty von, tým Pán dovolí pokračovať v ich biede, koľko im len srdce ráči... alebo pokiaľ začnú mať toho „až po krk“! A ak by ich srdce nikdy nechcelo von z ich biedy, potom sa z nej von za celého svojho pozemského života nedostanú!
Predsa však, Pán poskytol cestu von z biedy, podvodu, zkazy, zla a smrti pre každého z nás – ale my ju musíme hľadať! A cesta von je cez náš vlastný kríž! Každá iná cesta vedie do našej záhuby. Či naozaj registrujete túto pravdu vo vaších srdciach?
Ja sa vás nepýtam, ako sa cítite... môžete sa cítiť hrozne. Pýtam sa vás, či veríte, čo Boh hovorí v Jeho Svätom a Večnom Slove, alebo nie? A ak neveríte, je to preto, lebo ste to predtým nevedeli? V tom prípade, čítajte ďalej, Pán vám ukáže potrebnú pravdu, ktorú potrebujete v tomto čase vášho života. Tí z vás, čo neuveria tomuto Slovu Božiemu, môžete kľudne prestať čítať a hodiť túto knižku do smetí. Jedného dňa ju tam možno opäť nájdete, keď sa budete cez tie smeti brodiť. Ale predtým by ste tiež mali vyrezať z Biblie Mt. 3:10; 16:24,25; Mk. 8:34,35; Lk. 9:23, 24; 13:6-9; 2Kor. 7:1; Gal. 5:24; Žid. 6:1-6; Zj. 3:5; 22:19; 1Jn. 5:16 a mnoho ďalších pasáží Slova Nášho Boha a hodiť ich do tých istých smetí! A naviac...
srdce, ktoré neverí, alebo odmieta veriť je ZLÉ (Žid. 3:12(18) slov. text nepresný). Hoci je ono vykúpené, ak sa nezmení, bude zatratené. (Júda 5)
Vráťme sa k našej hlavnej téme a pokúsme sa zodpovedať, prečo nás mnohí naši vodcovia neviedli na úzku cestu.
Ja verím, že príčinou sú sily zla, smrti a temna, ktoré sú akoby „telesnou strážou lží“ pokúšajúce sa strážiť tajomstvo celej pravdy Kríža – jeho pravdivého významu a víťazstva. Tým, že tieto sily zla zadržujú plnú pravdu od veriacich, zadržujú ich od „plnej Spásy“ a dospievania na synov a dcéry svojho Otca. Veriaci zostávajú duchovnými deťmi podržujúc si karnálne duše po celý zbytok ich pozemského života. Ale deti nikdy nejdú do vojny, pretože milujú svoje životy a nemajú slovo svojho svedectva! Preto...
duchovne detskí veriaci nemôžu premôcť Diabla hoci sú pokrytí drahocennou Krvou Baránka! (Zj. 12:11) Mám tu opäť povedať: Haló?
* * *
Nasmerovaný som Duchom Pána zničiť na tomto mieste veľmi hlboké klamstvo diabla a následné falošné doktríny a presvedčenia propagované mnohými duchovnými vodcami v Cirkvi Ježiša Krista a to po celom svete.
a) Každý veriaci je pod drahocennou Krvou Baránka, je Ňou pokrytý a chránený, aby nebol zničený silami pekla. Peklo nemôže premôcť žiadneho veriaceho (Mt. 16:18) za predpokladu, že veriaci zostane pod tou Krvou! Pre každého veriaceho je možné nezostať pod Krvou práve tak, ako je pre neho možné nezostať v Kristovi! Pán hovorí veľmi jasne: „AK zostanete vo Mne A Moje Slová zostanú vo vás...“ (Jn. 15:7) To znamená, že Slovo Božie musí prebývať a žiť vo veriacom.
Nestačí vám veriť a spievať o Ježišovi, zatiaľčo si nevšímate, podceňujete alebo ste ľahostajní voči Jeho Slovu, žijete si svoj starý život a anulujete najhlavnejší Cieľ a Vôľu vášho Otca Nebeského!
b) Fakt, že peklo nemôže premôcť veriaceho neznamená, že veriaci môže premôcť peklo! Pokiaľ je veriaci duchovné dieťa „drží sa maminej sukni“ a je chránený, ale nedokáže premôcť Diabla! Aby to dokázal, na to potrebuje nielen Krv Baránka, ale aj silného ducha, slovo svojho svedectva a nesmie milovať svoj (starý) život, ani čo na smrť! (prosím, znova si prečítajte Zj. 12:11// 1Jn. 2:14)
Slovo vášho svedectva nie je to (slovo), že ste pokrytí Krvou Baránka! Satan pozná tento fakt. Je to slovo vašej Novej Duše o porážke Satana v našej starej duši na našom kríži! Vaša stará Duša nemá žiadne slovo žiadneho svedectva, ktoré by prevládlo nad Satanom! Všimnite si, že Krv Baránka a slovo nášho svedectva sú v tom Slove Božom (Zj. 12:11) dva separátne fakty.
Ľutujem, že musím povedať, že mnohí evanjelisti, kazatelia, pastori a ďalší služobníci sú jednoducho podvedení v tomto životne dôležitom bode! Naviac, sily smrti si týmto podvodom stále podržujú šancu dostať niektorých veracich zpäť. Je to jedine podvod a zavreté srdcia, čo privedie pohanov k ich konečnej záhube. Pravda? Je to jedine podvod a zavreté srdcia, čo môže vyňať takýchto veriacich z Knihy Života a priviesť ich do tej istej záhuby! (Zj. 3:5; 20:15; 22:19!)
Je pravdepodobne mnoho kníh napísaných na túto tému a ja som niektoré čítal. Čo ma opäť privádza písať na túto tému sú moje skúsenosti, ktoré hovoria hlasno a jasne, že Kríž a skutočná Vôľa Nášho Boha neboli kázané, chápané a zakúsené zástupmi veriacich. Skrýva sa za tým veľké nebezpečie pre veriacich s kamennými a zavretými srdcami, ktorí sú „naveky neochotní meniť sa a rásť“ a zbaviť sa ich starej, hriešnej nátury, ktorá je Nášmu Bohu absolútne odporná a ktorú On definitívne zničí vo Svojom načasovaní.
* * *
Nuž, čo povieme o Kríži Ježiša Krista?
Či je tu niečo viac, než čo sme už vedeli a uverili? Uvážme túto otázku do väčšej hĺbky, dĺžky, šírky a výšky. Ja verím, že Pán nás môže uschopniť pochopiť omnoho väčší obraz Jeho Kríža a Slávy.
1. Áno, všetky naše hriechy, minulé, prítomné i budúce, sú pod Krvou Krista. Áno, obsiahli sme odpustenie naších minulých hriechov a boli sme uzmierení s Naším Otcom. Nie, naše terajšie hriechy, ktoré páchame dnes a sme si ich vedomí, nám nie sú automaticky odpustené – len preto, že sme boli vykúpení alebo krstení vo vode alebo vo Svätom Duchu! Opakujem, Všetky naše hriechy sú pokryté Krvou Kristovou, ale nie všetky sú odpustené pokiaľ ich veriaci nevyznal a neučinil pokánie, keď mu ich Duch ukázal do jeho svedomia, buď priamo alebo cez iných.
„AK my (veriaci) vyznáme svoje hriechy (ktoré nám Duch ukazuje do nášho svedomia), On je verný a spravodlivý odpustiť nám naše hriechy a očistiť nás od každej neprávosti.“ (1Jn. 1:9)
Tieto hriechy môžu zahrňovať tie, čo sme popáchali po našom Vykúpení a nikdy sme ich nevyznali, ani sa z nich nekajali. Ak také hriechy nevyznáme, nebudú nám odpustené. Je aj toto jasne kázané? Nie v mojej skúsenosti. A je omnoho viac, čo povedať o naších hriechoch z minulosti, ktoré sme spáchali voči ľuďom a nie „priamo“ voči Bohu (viď výborné knihy[11][12] brata Johna Adejoro-Oluwa).
A ďalej, ak my neodpustíme tým, ktorí zhrešili alebo konali priestupky voči nám, potom ani Náš Otec Nebeský nám neodpustí naše hriechy a priestupky voči iným. (Mt. 6:15; 18:35) Je tiež napísané: „ak povieme, že niet v nás hriechu, sami seba podvádzame a niet v nás pravdy.“ (1Jn. 1:8) Ajajaj!
Toto Slovo tiež znamená: „Ak povieme, že niet v nás pekla, sami seba podvádzame“, pretože každý hriech je zrodený v pekle, hriešna nátura je pekelná nátura. Prečo sa bojíme hovoriť o tomto fakte? Či on raní náš imidž? Áno, raní! Či on nás šokuje? Áno, šokuje! Či on je v rozpore s naším presvedčením, že sme už čistí, spravodliví a plne zasvätení? Áno, je! (Zj. 22:11(29), slov. text je totálne chybný)
* * *
Nasmerovaný som Duchom Pána podeliť sa s vami o ďalšom dôležitom duchovnom fakte, ktorý ovplyvňuje nás všetkých, pretože my všetci sme zhrešili a pokračujeme v hrešení, kdekoľvek náš starý človek nie je mŕtvy, kde on vládne.
Keď sa kajáme z naších hriechov, Pán nám odpustí. Pán tiež zabudne – ale my nie! Ja závidím Pánovi Jeho schopnosť zabudnúť a nikdy si nevzpomenúť na nič, čokoľvek si On vybral na zabudnutie. Rád by som podobne konal. Či vy nie? Výsledok je, že pamäť naších hriechov nás môže „otravovať“ veľmi dlho. To isté platí pre hriechy a priestupky spáchané inými voči nám, hoci sme im mohli odpustiť! Peklo sa nás snaží ťahať zpäť do našej minulosti každým možným spôsobom a to hlavne používajúc našu pamäť. Pravda?
Nuž, ako vyriešime tento problém? Vieme, že Pán nevymaže našu pamäť iba preto, že sme sa Mu kajali. S nami to nefunguje, ako s počítačmi, kde môžeme vytrieť hocičo, čo sa nám nepáči a nikdy viac to nevidieť.
Ja verím, že Pán nám dáva inú zbraň, než zábudlivosť. Po našom pravdivom pokániu, Pán nám dáva vieru a pokračuje v jej budovaní v nás, ktorá viera nám ukazuje, ako stojíme pred Ním a ako sa On na nás díva. V tomto Jeho svetle hocijaké hriešne rozpomienky ztrácajú ich silu a vplyv na nás aj keď sa občas objavia. Oni blednú ako stará fotka, ktorú ste odložili do podkrovia vášho domu. Ona začína zbierať prach a vy si ju prestanete nadobro pamätať... iba ak schválne pokračujete chodiť do podkrovia.
Ďalšia efektívna zbraň v naších rukách, či skôr v srdci, je fakt, že sa môžete smelo pozrieť rovno do diablovej tváre a povedať mu, že on je primárne zodpovedný za všetky vaše hriechy a priestupky a slabosti a choroby a všetko to ostatné! On priniesol hriech, ničenie a zkazu do tohto prekrásneho Stvorenia Božieho, lebo on je ničiteľ. (1Kor. 10:10) Máte slobodu vy jeho obviniť dokonca aj pred Trónom Božím, pretože on neznáša túto pravdu. Toto by malo byť časťou vašej viery, ktorá vás bude natrvalo ochraňovať od jeho neprestajných obvinení.
* * *
Napokon, čo pravda v 1Jn. 1:9 tiež naznačuje? Ja verím, že ona potvrdzuje fakt, že hoci z Kríža Ježiša Krista plynie odpustenie hriechov, predsa...
Kríž Ježiša Krista nezastavil naše hrešenie! Stále vlastníme hriešnu náturu a pokračujeme v hrešení. Je to pravda? Čo potom Kríž dosiahol, čo sa týka nášho hriechu, keď pokračujeme v hrešení aj po našom vykúpení?
Mohlo by sa zdať, že Kríž Ježiša Krista nám nedal konečné víťazstvo nad hriechom. Je tak? Nuž, prezkúmajme s otvoreným srdcom túto extrémne dôležitú Božiu pravdu na ktorej závisí náš samotný život. Prezkúmajme a deklarujme tú najdôležitejšiu pravdu o Kríži Ježiša Krista.
2. Tá najdôležitejšia pravda o Kríži, ktorú som počas mojích „kostolných rokov“ nikdy nepočul kázať ani sebe, ani iným bratom okolo mňa, je nasledovná:
Kríž síce nezastavil naše hrešenie počas nášho pozemského života, ale vo večných radách Boha – Kríž zastavil NÁS celých a vo všetkom!
Kríž zastavil našu humanitu, našu starú náturu, celé naše staré stvorenie! Zastavil a odsúdil kompletne celé staré stvorenie a nič sa z neho nedostane za Kríž! Tento fakt ale zistíme neskôr, po našej smrti, alebo po únose.
Boh s konečnou platnosťou odsúdil nášho starého človeka, staré stvorenie, starú náturu, starú humanitu tým, že to všetko zabil, ukrižoval na Kríži vo Svojom Synovi a to pred celým svetom.
Kríž nezabil iba Syna Božieho, ale celé staré a skorumpované stvorenie, ktorú korupciu Boh dovolil a predzvedel a odsúdil vo Svojom Synovi v ktorom Boh vytvoril Nové Stvorenie!
Zničenie starého ľudstva opäť prichádza (1M. 6:5-8) v nastávajúcom Utrpení, kedy Boh dovolí satanovi, aby zdevastoval takmer celé staré ľudstvo a starú Zem! (Mt. 24:21,22,37)
Niet absolútne ničoho zo starého Stvorenia, čo by sa mohlo dostať za Kríž a existovať! NIČ! Nikto z nás sa nemôže dostať za Kríž, či obísť Kríž dokiaľ žijeme, teda, bez toho, aby sme umreli sebe samým! To je absolútne nemožné. (2Tim. 2:11,12) Práve tak je absolútne nemožné pre hocikoho z nás byť za Krížom a pokračovať v hrešení! (Tejto témy sa dotkneme neskôr.)
Niet absolútne žiadneho človeka, ktorý nikdy nezomrel na svojom kríži, ktorý môže obdržať Kristov Život! Ani jedného. Aj Enoch a Eliáš zomreli svojmu starému životu na „svojích krížoch“ predtým, než mohli „kráčať s Bohom“, či byť pomazaní a zobratí do Neba. (1M. 5:24// 2Kr. 2:11) Žiadny „starý človek“ nikdy nekráčal s Bohom, ani nebol pomazaný a vzatý hore! Či veríte tomuto faktu? Teda, každý z nás má svoj vlastný kríž (Mt. 16:24) a Svätý Duch žijúci v nás vedie nás k nášmu krížu – práve tak, ako On viedol Ježiša-Človeka k Jeho Krížu. (Mt. 26:39-46)
Ak by bol býval Kríž Ježiša postačoval pre našu Plnú Spásu, náš kríž by nebol býval potrebný! Potom by nikdy nebol býval ani spomenutý Ježišom Kristom v Slove Božom! (Mt. 16:24,25// Gal. 5:24) HALÓ? Či je vaše srdce v pravde otvorené?
Či naozaj registrujete tento duchovný fakt? Ste naozaj šokovaní? Mali by ste byť... ako som aj ja bol šokovaný, keď som obdržal toto Svetlo od Pána!
Ja vás úpenlivo prosím, aby ste horeuvedené Slovo Božie prečítali desať krát a začali vidieť hĺbku podvodu do ktorého sme boli všetci ponorení! Náš život závisí na tejto jasnej Pravde! Samozrejme, že je veľký rozdiel medzi Krížom Nášho Pána a našími malými krížami. Rozdiel je v druhu smrti, ktorou máme my zomrieť a tiež v procese umierania, ktorý je úplne odlišný od umierania Nášho Pána. A ak náš starý človek na tom kríži nezomrel počas násho pozemnského života, potom ten kríž na neho čaká po našej fyzickej smrti.
3. Odpoveď Boha na naše pokračujúce hrešenie (rámec na str.105) a na našu Plnú Spásu je – náš kríž! Ak pravdivo uvážime Slová Božie (Mt. 16:24// Mk. 8:34,35; 10:17,21// Lk. 9:23,24// Jn. 12:25,26), potom musíme urobiť nasledovný uzáver tejto pravdy:
Na Kríži Ježiša Krista sme v Ňom zomreli bez nášho vedomia a bez rozhodnutia našej slobodnej vôle a viery. Bola to Vôľa Boha.
Uverením v Krista my prijímame odpustenie naších hriechov a zmierenie sa s Bohom. Vodným krstom my súhlasíme s našou smrťou v Kristovi podľa Vôle Božej a preukazujeme aj našu ochotu zomrieť našej starej náture, starému životu na našom kríži. Pohani toto všetko odmietajú!
Na našom kríži my sa rozhodujeme zomierať sami sebe a to vedomým rozhodnutím našej slobodnej vôle založeným na našej viere! Boh našu obetu radostne prijíma a Jeho a naša vôľa sú zjednocované.
Náš kríž zjavuje naše srdce, čo je v ňom, čo je ono schopné a čo neschopné urobiť, čo miluje a čo nenávidí! Náš kríž prinesie smrť našej hriešnej, starej náture a životu. Karnálni kresťania toto odmietajú!
Náš kríž je naša úzka cesta, kde robíme tie rozhodnutia, ktoré si neželáme robiť a robíme tie veci, ktoré by sme v našej starej náture ani nemohli robiť.
V horeuvedených veršoch Písma nám Náš Pán hovorí bez obalu: AK hocikto z nás si želá Jeho nasledovať a tým zdediť Večný Život, musí sa rozhodnúť svojou slobodnou vôľou a vierou zaprieť samého seba, zobrať svoj kríž a Jeho nasledovať. (Mt. 16:24,25) Toto sú priame slová Nášho Pána, ktoré som nikdy nepočul kázať, ani nijako vysvetľovať pravdivou a živou cestou!
Keď si teda nezoberieme náš kríž a nezaprieme seba samých, potom nebudeme nasledovať Pána! Pravda? Potom ako skončíme na tom istom mieste, kam On ide? Môžete mi to povedať? (1Pet. 2:21) A ak nejdeme tam, kam Pán ide potom, kde do pekla ideme my? Či nám Pán dal nejakú inú cieľovú stanicu? Fakticky, On dal – vonkajšiu temnotu, plač a škrípanie zubov... trochu rozdielnu od Kráľovstva Nebeského. (Mt. 8:12; 13:41,42,50; 22:11-14; 24:50, 51, atď.) Ak si našou slobodnou vôľou a vedomím želáme vstať z mŕtvych a obdržať Večný Život, potom tou istou slobodnou vôľou a vedomím sa musíme rozhodnúť najprv umrieť! Pravda? Žiadny žijúci človek nikdy nebol vzkriesený. Počúvajte, prosím, bez predsudkov...
My nemôžeme vlastniť a súbežne žiť dva životy – jeden Božský a Svätý a druhý hriešny a špinavý. Pravda? Náš starý, hriešny a špinavý život nám nebude odobraný násilím, alebo bez nášho vedomého rozhodnutia.
Ani naša fyzická smrť nevezme od nás starý, hriešny a špinavý život našej duše! Ak tomu nemôžete veriť, prosím, pokračujte v čítaní.
Pri Únose Cirkvi, Apoštol Pavol hovorí o našom tele, mäse a krvi, a nie o našej duši! Hovorí o tom, ako „...toto smrteľné (porušiteľné) si musí obliecť nesmrteľnosť.“ (1Kor. 15:50,53) To je naše telo. Naša duša (hriešna duša je Pánom nazývaná „červom“) nemôže umrieť, nemôže si obliecť nesmrteľnosť, pretože naša duša je nesmrteľná! (Mk. 9:41-44,46,48)
Teda, pri vašom zmŕtvychvstaní, pri vašom únose... môžete mať vaše nesmrteľné telo – a špinavú dušu! Je to pravda? Čo, nečítali ste, či nikdy nepočuli Slová Nášho Pána hovoriac:
„...lebo prichádza hodina, v ktorú všetci, čo sú v hroboch budú počuť Jeho hlas a výjdú; tí, čo dobro (Vôľu ich Otca) konali na vzkriesenie Života; a tí, čo zlo (ich vlastnú vôľu, neprávosti) konali, na vzkriesenie zatratenia.“? (Jn. 5:28,29, slov. text vo verši 29 je chybný)
Či nie je z tohto Slova Božieho jasné, že človek môže byť zatratený s jeho vzkrieseným a nesmrteľným telom? Pohani tiež budú vzkriesení s nesmrteľným telom, inak by nemohli večne trpieť v jazere ohňa! (Zj. 20:10,15) Veríte tomu?
Podelím sa s vami aj o inú pravdu. Vykúpení ľudia majú Strom Života v ich duchu a strom poznania dobra a zla v ich duši! Väčšina z nich sa stále kŕmi zo stromu poznania dobra a zla prehlbujúc si tým svoju duchovnú smrť – separáciu od Stromu Života. Oni nikdy nejedia zo Stromu Života, čo je Sám Pán! (Jn. 5:40; 14:6) Niektorí sa ale pokúšajú jesť z oboch stromov súčasne. Pravdepodobne nikdy nečítali, či nerozumeli Slovu v 1M. 3:22-24. Jednoduchý uzáver je tento: vyberte si jeden strom a s ním si vyberiete svoj budúci život, alebo budúcu smrť.
Než skončím tento bod, musím deklarovať všetkým veriacim v Ježiša Krista, že „ten, čo neberie svoj (vlastný) kríž a nenasleduje Ma (Krista) nie je Ma hodný.“ (Mt. 10:38)
Teda, nie sme hodní Krista a byť s Ním v Kráľovstve Nebeskom, či v Novom Jeruzaleme, ak odmietneme zobrať svoj kríž a nasledovať Ho, Jeho Ducha, Jeho Slovo. Toto nehovorí brat Hanola, toto hovorí nám všetkým Kristus Pán svojími vlastnými ústami!
Či môžete vpravde meditovať nad horeuvedenými faktami, aspoň kvôli sebe? Pán je schopný potvrdiť Svoje Slovo vo vašom srdci, vedomí a duchu... ak ste ochotní počuť a nasledovať tú pravdu.
4. Niet absolútne nikoho, kto vstúpi do Nového Jeruzalema, čo nikdy neumrel na svojom kríži, teda, nikdy nenasledoval Pána! Pretože „nevojde do neho nijako nič, čo pošpiňuje, ani čo robí ohavnosť, alebo lož, iba tí, čo (premohli a) sú zapísaní v Knihe Života Baránka.“ (Zj. 21:27)
Všetko v našom starom stvorení, starej náture je pošpinené a je ohavnosťou, je falošné, je lžou a niet v tom ani svätosti, ani pravdy. Každý, kto zomrie na svojom kríži je tiež nazývaný „Premožiteľ-Víťaz“. Je jasným princípom Boha, že každý musí prekonať. Pán dal sľuby iba tým, čo prekonajú-zvíťazia. (Zj. 2:7,11,17,26; 3:5,12,21, jediný sľub nevíťazom je v 2:11 a 3:5)
Tí, čo budú pokračovať v odmietaní premáhania budú vymazaní z Knihy Života a nevstúpia do Nového Jeruzalema, lebo vlastnou vôľou odmietli Vôľu Svojho Otca! (Zj. 21:7,27) Je to úžasne horká pravda pre nás a našu starú náturu a celé peklo jej vehementne odporuje a stále bude tú pravdu zakrývať!
Avšak, každý veriaci má prisúdené svoje špecifické premáhanie a svoju špecifickú úzku cestu na kráčanie. Aj srdcia, čo sú „dobrou pôdou“ prinesú rozdielne úrody. (Mt. 13:8) U niektorých veriacich Pán zkráti ich proces premáhania tým, že nevloží na nich žiadne ďalšie bremeno a povie im:
„Ale to, čo už máte (prekonané) držte pevne, až dokiaľ neprídem.“ (Zj. 2:24b,25)
„Pevne držať“ je tiež určitý druh premáhania, čo je premáhanie síl, ktoré sa nám to snažia zobrať. Či to nie je pravda? (Zj. 3:11) Ale každý veriaci musí niesť svoje bremeno, premôcť sám seba, zvíťaziť nad sebou samým a kráčať cestou postavenou pred neho. Toto je minimálna podmienka ustanovená Otcom a celé peklo sa bude vehementne snažiť držať veriaceho od jej splnenia.
Pravda o ztrate Spásy je veľmi reálna a ja verím, že aj dnes existujú veriaci, ktorí ztratili svoju Spásu alebo sú už „blízko pri kraji“. Nemusí byť ľahké ich rozpoznať a oni sami si nemusia byť vedomí svojej situácie a osudu. Môže to tak byť, keďže niet nikoho, čo by im to povedal alebo ich vystríhal. Hanba nám!
Toto je väčšia tragédia, než hynutie pohanov, pretože koniec pre takýchto veriacich je horší, než ich počiatok. Viac hanby prinášajú Pánovi a celej Jeho Cirkvi, než pohania a kvôli takým sa pravde mnohí budú rúhať. (2Pet. 2:1,2)
„Ale prihodilo sa im podľa pravdivého príslovia, pes sa navrátil ku svojmu vlastnému vývratku, a sviňa, čo bola umytá, ku svojej kaluži blata.“ (2Pet. 2:22)
Pán pripodobňuje takých veriacich ku psom a sviniam! Nech má Pán zľutovanie nad nami všetkými.
5. Mali by sme vidieť, veriť a uvedomiť si, že zobranie svojho kríža a zapieranie seba samého nie je pre nás alternatívna cesta k sebazáchove! Inej cesty pre sebazáchovu niet! Buď sa rozhodnete a požiadate Boha, aby vo vás zničil to, čo Boh nenávidí a čo odsúdil na zánik, alebo sa rozhodnete držať si to a zaniknúť spolu s tým, pretože to bude určite zničené. Žiadny mŕtvy sa ešte doteraz nenavrátil a nepovedal nám, kde skončil a či je v mukách, alebo nie. Teraz hovorím o veriacich. A ak by aj niekto vzišiel zmŕtvych a povedal by nám, aj tak by sme mu neuverili! (Lk. 16:22-31)
Skutočnosť je tá, že ľudia vo všeobecnosti, včítane zástupov veriacich, nemajú žiadnú istotu, kde pôjdu, ani pri svojom poslednom dychu! Môžu mať ľudské presvedčenie, nádej, či želanie, ale nemusia mať žiadnu záruku od Pána. A keď sa objavia „na druhej strane“, je neskoro vrátiť sa na zem, či zmeniť svoj nový „príbytok“, hoci on bude iba dočasný a bude opäť zmenený po Poslednom Súde.
Zdá sa, že ľudia odmietajú veriť, čo im Boh vo Svojom Slove a cez Svojich pravdivých služobníkov jasne a bez obalu hovorí a ktorí zatvárajú svoje uši, aby nepočuli a svoje srdce, aby nerozumeli. Všetci títo „veselo páchajú sebavraždu“. Boh neurobí nič viac pre takých veriacich, ktorí sa svojou slobodnou vôľou rozhodli nepočúvať, nevidieť, neuvažovať, nemeditovať, neporozumieť a neveriť. Jeho Milosť Spásy je pre tých, čo veria, sú otvorení Jeho Slovu a ochotní počuť, uvážiť, meditovať, pripustiť a hľadať. Oni môžu zápasiť, trpieť, boriť sa, byť pod veľkými tlakmi, ba aj krvácajúci... ale Pán im zaručí vstup do Kráľovstva – a dá im bohato Svoju Záruku. (2Pet. 1:10,11)
Ja ďakujem Pánovi za Jeho Záruku. Ja viem, kde idem a to nie vďaka nejakým kvalitám, ktoré by mohli byť vo mne. Vôbec nie. Ale za posledných 36 rokov moje srdce bolo kontinuálne Jemu otvorené, Jeho Slovu, Jeho Súdom, Jeho Cestám a zamerané na Neho. Ja nielen študujem a kážem Jeho Slovo, nielen verím Jeho Slovo, ale som uschopňovaný žiť Jeho Slovo. Nikto nemôže žiť Jeho Slovo vo svojej starej náture, hoci môže poznať celú Bibliu od začiatku do konca.
Apoštol Pavol povedal: „Denne umieram (mojej starej náture)“ (1Kor. 15:31) Pre neho to nebola doktrína, ale životná skúsenosť. Podobne sa aj ja zmocňujem Života Kristovho v tej istej miere v ktorej umieram môjmu starému životu... tu trošku a tam trošku. (1Tim. 6:12,18,19// Pr. 3:13,18// Iz. 28:10) To je princíp, ktorý platil na brata Pavla a platí tiež na každého z nás, ktorí to kráčame po tej istej úzkej ceste. Ak by to nebolo tak, nemohol by som v žiadnom prípade písať knihu, ako je táto. Bolo by to absolútne nemožné. Takže mám živé svedectvo u Pána a tiež ovocie u mnohých bratov a sestier. To je tiež časť mojej Záruky.
Akú záruku máte vy? Má nejakú hodnotu? Uvažovali ste niekedy o tejto otázke? Keď cestujete do zahraničia, mali by ste mať váš pas a vízum, ale pre túto najdôležitejšiu cestu vášho života, nemusíte mať platné vízum, hoci to môžete predpokladať. Čo, keď skončíte na nesprávnom mieste bez možnosti návratu, pretože táto cesta bude jednosmerná? A to „nesprávne miesto“ nemusí byť jazero ohňa a síry, ako večné zatratenie, ale miesto tmy a plaču a trápenia.
Ak máte Záruku (vízum) od Pána, Sláva Pánovi. Ak nie, chcete ju mať? Ak áno, pokračujte v čítaní, uvažovaní, meditovaní a uvedomovaní si, že táto kniha nie je teologická študijná príručka. Ona je živou časťou môjho srdca, obsahuje živé skúsenosti s mojím Pánom a s mnohými bratmi. Je praktická a cez ňu vám Pán tiež môže pomôcť na vašej ceste.
6. Potrebuje to naozaj nadľudské úsilie dosiahnuť Plnú Spásu našej duše, čo je koniec našej viery. (1Pet. 1:9) Naše úsilie samo o sebe to nedosiahne. Pán vo Svojej Láske, Milosti a Múdrosti vždy pripraví všetky správne podmienky pre náš úspech a prispieva Svojou Mocou. S Jeho Mocou sa naše úsilie stáva nadľudské.
Za prvé, vyžaduje to vašu ochotu urobiť také dôležité rozhodnutie, nie vo vaších myšlienkach, ale definitívne vo vašom srdci. Myšlienky v mysli majú malú moc, rozhodnutie v srdci prinesie vašu ochotu do pohybu a plodnosti.
Za druhé, vyžaduje to, aby vaše srdce uverilo, že Pán vykoná vo vás to, čo vy v žiadnom prípade nemôžete vykonať. Budete pýtať a On vám dá. Budete hľadať a On vás k tomu privedie. Budete klopať a On vám dvere otvorí – lebo aj On klopal a vy ste Mu dvere otvorili.
Za tretie, čítajte Jeho Slovo a žiadajte Ho, aby vám otvoril vaše vnútorné, duchovné oko, ucho a chápanie. (Lk. 24:45). Pamätajme si, že bez Neho nič nevykonáme a bez nás a našej spolupráce, On nič nevykoná. (2Kor. 6:1)
Boh nepotrebuje našu pomoc,
Boh potrebuje našu spoluprácu!
My sa musíme pohnúť a ísť. Začiatok hýbania vyvoláva najväčší odpor. Akonáhle ste v pohybe, odpor rapídne klesne, každý inžinier vám to potvrdí, včítane mňa. A hoci to vždy bude naše srdce, ktoré bude projektovať našu cestu, Pán vždy nasmeruje naše kroky! (Pr. 16:9// Žm. 32:8,9) Inak by sme pokračovali na ceste k seba-zničeniu, seba-vražde a neboli by sme si toho ani vedomí! Toto Slovo nám zaručuje, že vždy dospejeme do správneho cieľa. Ale Pán nemôže nasmerovávať niekoho, kto sa nehýbe, práve tak, ako nikto nemôže riadiť auto, ktoré nie je v pohybe. Tak teda, pohnime sa – veriaci, čo sa nehýbu – v Mene a v Moci Nášho Pána!
Akonáhle sa Slovo Pána dostane do nášho srdca, sme schopní Mu uveriť. A akonáhle Mu uveríme, začne Ono uvoľňovať Život Krista do nášho srdca, pretože Jeho Slovo je živé a mocné. (Žid. 4:12) To, čo žije, má moc premôcť to, čo je mŕtve a odstrániť to. Faktom tiež je, a musíme to objaviť skúsenosťou na vlastnej koži, že uveriť niečo, čo sa zdá byť nemožné, vyžaduje duchovnú prácu.
Keď Duch Svätý príde žiť do vášho ducha a srdca, bude vás viesť do každej pravdy, (Jn. 16:13) do vášho premáhania-víťazenia, uschopní vás premôcť, uteší vás kedykoľvek to bude podľa Neho potrebné a napokon vám dá pravdivú Záruku. Veríte tomu? To je všetko, čo teraz potrebujete – veriť a nikdy nepochybovať o Bohu, o Jeho Slove, o Jeho Vernosti a Moci.
7. Kríž je duchovný Princíp, Zákon, ktorý bol ustanovený v Radách Boha pred založením tohto sveta. V týchto Radách Boha, Náš Pán bol ukrižovaný (a my s Ním) tiež pred založením sveta. (Zj. 13:8) Tento Princíp a Zákon bol aplikovateľný nielen pre Nášho Pána, ale pre nás všetkých, ktorí sme boli do Neho vložení predznalosťou Nášho Otca.
Práve tak, ako je Zákon Ducha Života, podobne je aj Zákon Hriechu a Smrti! (Rim. 8:2)
Kríž zničil Zákon Hriechu,
Duch zničil Zákon Smrti.
Tieto Zákony sú podobné zákonom prírody. Každý vie, že nemôžeme vzdorovať alebo nedbať na zákon zemskej príťažlivosti. On existuje a ovplyvňuje každého, či tomu človek verí, alebo nie, či sa mu to páči, alebo nie. Človek nemá výberu. Už ste sa niekedy pokúšali zanedbať zákon príťažlivosti? Ak nie, potom nezanedbávajte ani Zákon Hriechu a Smrti.
Ak by veriaci naozaj verili a dívali sa na Zákon Hriechu a Kríža, Smrti a Života ako na niečo, čo nielen, že existuje, ale je nemeniteľné a ovplyvňujúce ich životy a určujúce ich osudy, potom by to možno pohlo ich srdcia, aby hľadali a našli pod akým Zákonom vlastne žijú svoje pozemské životy. Ak neviete, či ste duchovne živí alebo mŕtvi, potom vám Pán môže poslať niekoho, kto vie a povie vám.
Predtým, než ukončíme tento pre nás všetkých životne dôležitý bod, pozrime sa, ako nám Pán predložil tento Princíp, tento Zákon Kríža na samom počiatku ľudstva. Boh nám predstavuje dvoch ľudí, dvoch veriacich, jeden prijal Kríž a druhý Ho odmietol. Každý veriaci pozná tú príhodu, ale nie každý musí vidieť, čo nám Boh tým vpravde ukazuje. Pozrime sa preto ešte raz na samotné jadro príhody o Kainovi a Ábelovi a zopakujme si nasledovné fakty z hľadiska Kríža.
Ábel postavil oltár, ktorý reprezentoval Kríž a obetoval Bohu baránka, ktorý reprezentoval jeho život a tiež budúceho Baránka Božieho! Ábel tým vyhovel Zákonu Hriechu a Kríža. Preto Ábel bol prijatý a požehnaný.
Kain tiež postavil oltár, ktorý tiež reprezentoval Kríž, ale neobetoval na Kríži svoj život. Obetoval to najlepšie, čo jeho vlastný život vyprodukoval a tým zachoval Hriech v sebe samom! Boh odmietol jeho obetu, keďže Zákonu Hriechu a Kríža nebolo zadosťučinené a obeť Ježiša Krista bola anulovaná!
Preto, Kain bol odmietnutý a prekliaty! Potom Kain zabil Ábela svojho brata. (1M. 4:3-11) To prekliatie sa v ňom ihneď ukázalo cez ten veľký hriech.
Akú hlbokú a hroznú pravdu nám tu Pán ukazuje od samého počiatku ľudstva? On nám ukazuje, že všetci veriaci budú rozdelení do dvoch skupín „bratov“. Jedni prijmú svoj kríž a obetujú Bohu samých seba, svoje vlastné životy. Boh prijme ich obetu, bude potešený a požehná ich a (pomaly) vymení ich vlastný, naturálny, hriešny život za Svoj Božský Život. Tí druhí odmietnu ich kríž a namiesto samých seba, pokúsia sa obetovať Bohu to najlepšie, čo ich hriešna nátura vyprodukovala. Boh odmietne ich obetu a namiesto, aby boli požehnaní, budú prekliati!
Mám veľmi silnú intuíciu v mojom duchu, aby som prehlásil na tomto mieste nasledovnú pravdu a duchovný fakt, čo sa týka kliatby:
Znovu-zrodení veriaci môžu byť prekliati! (Jer. 17:5; 48:10// 1Kor. 16:22, atď.) Poznamenávam, že citáty zo Starého Zákona platia aj na veriacich Nového Zákona v duchovnom zmysle.
Toto je ďalšia horká pravda, ktorú nesmieme zanedbať. Pozastavme sa najprv pri tejto veľmi dôležitej pravde a uvážme nasledovné svetlo zo Slova Božieho. Pán hovorí cez Jeremiáša:
„Takto hovorí Pán: Nech je prekliaty ten, ktorý vkladá dôveru do človeka a činí telo svojím ramenom (silou), a ktorého srdce odchádza od Pána.“ (Jer. 17:5)
Prosím, aby ste ani na sekundu nemysleli a neverili, že Boh tu hovorí k pohanom a akosi vylučuje z tohto Slova Svoj vybraný ľud Izraela, alebo budúcej Cirkvi. Jednoduchý dôkaz tohto faktu je ten, že Srdce pohana nemôže odísť od Pána, pretože nikdy s Pánom nebolo!
Znovu-zrodený veriaci je spravodlivý vo svojom duchu, pretože uveril, ale môže mať bezbožné a podvodnícke srdce a nespravodlivé myšlienky. Pravda? Tento znovu-zrodený veriaci je Duchom žiadaný vrátiť sa k Pánovi! (Iz. 55:7) Teda, v nejakom bode jeho srdce odišlo od Pána a on začal dôverovať ľuďom a stal sa prekliatym!
* * *
Na tomto mieste som nasmerovaný Duchom Pána, aby som zo Starého Zákona vybral dôležitý fakt týkajúci sa kliatby, ktorý platí aj dnes na náš duchovný život.
Aj úprimní a poctiví veriaci sa môžu dostať do kliatby tým, že uveria a prijmú od iných podvedených veriacich alebo vodcov karnálne cesty ako „manipulovať“ pravdu alebo podporovať náboženské projekty, ktoré sú proti Slovu Božiemu.
Mnohí veriaci môžu byť dobre oboznámení s príhodou Uzu a jeho náhlej smrti, keď sa snažil podržať Archu Úmluvy dopravovanej na voze, keď voly vybočili z cesty. Uza, úprimný a poctivý Izraelita so šľachetným úmyslom bol zabitý Bohom pre jeho chybu... a Dávid, kráľ Izraela bol na to nahnevaný! (2Sam. 6:3-8) Či táto stará príhoda má pre nás dnes nejaký dôležitý význam? Istotne ona má.
Ako sme už predtým povedali, každá osobnosť a každá udalosť v Starom Zákone má v Novom Zákone duchovný význam a dôležitosť. Uza predstavuje úprimných, poctivých a dobre zmýšľajúcich veriacich v Cirkvi, ktorí sa dotýkajú Osláveného, Vyvýšeného Pána, Kráľa kráľov, sediaceho na Tróne Svojho Otca v Nebi, svojou rukou telesnosti! Dávid (v tomto príbehu) reprezentuje vodcov v Cirkvi, ktorí sú hotoví “prepravovať Pána” ich ľudskými prostriedkami a nie podľa Slova Božieho.
Archa mala byť nesená Levitmi, lebo oni boli vybratí Bohom na tento účel a to spôsobom predpísaným Bohom a nie ľuďmi. (2M. 25:10-15) Toto bolo tiež deklarované tým istým Dávidom, ktorý bol predtým nahnevaný. (1Para. 15:2) V Novom Zákone má byť Pán–Pravda tiež „nesený” tými, ktorých si Boh vybral a dal Cirkvi za tým účelom a nie hocikým! On má tiež byť „nesený” spôsobom predpísaným Bohom a nie, ako si ľudia predstavujú. Duch určuje, kto bude „niesť” Pána–Pravdu a ako, a kto najprv potrebuje byť zdokonalený a naučený tými, ktorí boli daní Cirkvi za tým účelom. (Ef. 4:11)
Pán naskutku povedal “A tak choďte a učte všetky národy…” (Mt. 28:19). toto ale neplatí na každého znovu-zrodeného veriaceho!… ako mnohí kazatelia falošne kážu a učia. Toto Slovo platilo pre jedenástich učeníkov ku ktorým Pán hovoril (Mt. 28:16,18) a ktorí boli povolaní pre ten účel. Títo jedenásti vlastne reprezentujú všetkých budúcich učeníkov (Jn. 8:31), ale nie hociktorého alebo každého veriaceho! Či nevidíme tento jednoduchý fakt?
Je Náš Boh Bohom poriadku alebo chaosu? Odkedy môžeme „slúžiť Bohu a Cirkvi” akokoľvek chceme, kedykoľvek chceme, kdekoľvek chceme, akýmkoľvek spôsobom chceme alebo ktokoľvek tak chce? Keď Mojžiš a Áaron nemali slobodu konať voči Bohu, ako chceli alebo si predstavovali, potom prečo si my myslíme, že takú slobodu máme? Sme snáď väčší, než Mojžiš, ktorý hovoril s Bohom tvárou v tvár? (2M. 33:11) Či Mojžiš a Áaron sú „naštepení do nás” alebo sme „my naštepení do ních”? (Rim. 11:24) Potom prečo mnohí služobníci učia, kážu, radia alebo dovoľujú iným, aby „slúžili” týmto „čokoľvek, kedykoľvek, akokoľvek, či ktokoľvek” spôsobom bez pýtania sa Pána? Oni môžu týmto spôsobiť, že mnohí veriaci padnú do tej istej chyby, do ktorej upadol Uza a budú Bohom “postihnutí smrťou”.
Stanú sa prekliatymi pretože smrť je vždy spojená s kliatbou tak, ako život je spojený s požehnaním. Ale ich krv bude požadovaná z ruky tých, čo ich do tej chyby viedli, nevarovali ich a neučili ich pravde. Toto sa vzťahuje jak na úprimných a počestných (ale nevedomých) karnálnych veriacich, tak aj na všetkých nedospelých veriacich, ako aj na tých bezbožných, ktorí sa snažia „slúžiť” Bohu. (Ez. 3:17-21)
Dobre urobíme, ak si uvedomíme ešte jeden fakt. Muselo byť hnusným pre Pána dívať sa, ako Jeho Archa Úmluvy, ktorá reprezentovala Jeho Osobne, bola ťahaná volmi na voze a nebola nesená na pleciach Levitov. Rovnako hnusné musí byť pre Pána, kedykoľvek sa snažíme „niesť“ Jeho Sväté Meno a Pravdu na naších vozoch telesnosti ťahaných našími náboženskými ídeami … volmi. Posúďte sami, či je to tak, alebo nie, ak máte srdce na chápanie.
* * *
Tento istý fakt prekliatia platí aj na služobníkov, ktorí pracujú vo vinici Pánovej, ako flegmatici, lenivci, pokrytci, líšky, hadi, klamári alebo sa pokúšajú slúžiť Cirkvi svojou vlastnou „múdrosťou“ a nie podľa Plného Evanjelia, Plnej Pravdy Božej. Pre takých služobníkov je napísané:
„Prekliaty je ten, čo koná dielo Pánovo podvodnícky, a prekliaty je ten, čo zadržuje svoj meč od (preliatia) krvi.“ (Jer. 48:10)
Nuž, čo toto Slovo znamená pre nás v dobe Nového Zákona? Ja verím, že prvá časť tohto Slova je jasná a nepotrebuje komentár. Tá druhá časť znamená, že ten, čo má slúžiť Pánovi a Jeho Cikvi musí používať svoj Meč (Slovo Božie – Ef. 6:17), aby prelieval krv = starý život veriacich! Lebo Slovo Božie nám bolo dané za tým účelom a nie, aby sme Ním chlácholili našu telesnosť, karnalitu, čiže, náš vlastný, starý, naturálny, hriešny život!
Starý, naturálny, hriešny život je v krvi. (3M. 17:14// 5M. 12: 23(7)) Nový Život je v Duchu (Jn. 6:54,63). Zmŕtvychvstaný Pán mal mäso a kosti, (Lk. 24:39) ale nemal krv! Preto, ktorýkoľvek služobník, ktorý používa Slovo Božie, aby Ním “lichotil, chlácholil telesnosť a tým uspokojoval starý život a nedotýkal sa krvi vo veriacich”, ten je prekliaty!
Ako môžete lichotiť, chlácholiť telesnosť, karnalitu a uspokojovať starý život? Kázaním poloprávd, citovaním sladkých prísľubov Božích, zatiaľčo nedbáte na “horké” pravdy Božie; kázaním pasáží Slova, ktoré sa nikdy nedotýkajú starého života (starej nátury) veriacich, ktorá je nepriateľom Krista. Veríte tomuto faktu?
Napokon, 1Kor. 16:22 naznačuje veľmi jasne, že všetci tí veriaci, čo milovali iba seba, nikdy seba nezapierali, nikdy nevzali svoj kríž, nikdy Pána nenasledovali a v dôsledku toho, nikdy Pána nemilovali budú prekliati pri Jeho Príchode! To je to, čo „Anatema Maranatha“ znamená. Duch Pánov inšpiroval apoštola Pavla, aby toto napísal cirkvi v Korinte!... a tým aj všetkým nám. Či ste ozaj so mnou? Či táto pravda bola niekedy kázaná v Cirkvi? Ani v naších snoch!
Ste ochotní overiť si vlastné vedomie v tomto ohľade? Robí to pre vás nejaký rozdiel, či ste požehnaní alebo prekliati? Ste si vedomí svojho vlastného duchovného stavu alebo nie? To, čo veríte sami o sebe nemusí byť pravdou v plamenných očiach Pána. (Zj. 1:14) My si nemusíme byť vedomí mnohých dôležitých vecí v našom kresťanskom živote. Pozrime sa a uvedomme si, čo nám Pán ukazuje v horeuvedených a tiež v nasledujúcich odstavcoch.
Vráťme sa ku Kainovi a Ábelovi a chápme, že tí, čo odmietli (a stále odmietajú) svoj kríž a sú prekliati budú vždy pripravení „zabiť“ svojích bratov, ktorí prijali svoje kríže a sú požehnaní. A opäť, smrť a „zabiť“ tu znamená oddeliť sa od ich prítomnosti, odmietnuť Ábelov, ich posolstvo, slovo života, ich spoločenstvo, žalovať na nich, obviňovať ich, búriť sa proti ním, vzdorovať im a ich úsiliu, úlisne odlákať od ních ich bratov, zakazovať iným, čo len čítať ich písomnosti, navštevovať ich obecenstvo a podobne. Či toto nestačí pre „zabíjanie“? Vidíte teraz, prečo sú oni prekliati ľudia? A Kain nebol prekliaty Ábelom, ale zemou, ktorá prijala Ábelovu krv! (1M. 4:11) Pravda?
Čo je nebezpečné je, že všetci títo „Kainovia“ dnešných dní sú nerozoznateľní od iných veriacich. Oni žijú medzi nami a nemajú pred Bohom žiadnu bázeň. Sú typickými „činiteľmi neprávosti“, ktorí budú vyhodení do vonkajšej temnoty. Ich vedomie je mŕtve a bez viery nemôže byť ani nijako oživené. Obviňujú Ábelov a predkladajú im verše Slova Božieho, ktoré im za danej situácie vyhovujú, ale ktoré tí Kainovia sami nežijú, nedokážu žiť a ani nemajú v úmysle žiť. Buď sú totálne slepí, že to sami nevidia, alebo sú pokrytci najhrubšieho zrna, pretože ich ovocie svedčí proti ním!
Či prekliaty veriaci sa môže opäť stať požehnaným? Či jeho mŕtve vedomie môže byť oživené? Nuž, my vieme, že s Bohom je všetko možné, aj tomu, kto verí je všetko možné. (Mt. 19.26// Mk. 9:23) Pán je schopný rozoznať v ľudskom srdci aj ten najmenší pohyb smerom k Nemu a začať „robiť niečo ohľadne toho“. To „niečo“ my nemusíme vedieť, ani pociťovať v sebe, ale mali by sme tomu aspoň veriť poznajúc Charakter Nášho Láskavého a Milosrdného Pána.
Tak, ako sú rozdielni „Kainovia“ tak sú rozdielni aj „Ábelovia“. Ja verím, že v konečnej fáze, mnohí Kainovia môžu byť v priebehu ich života zmenení na Ábelov a to vďaka neprestávajúcej Milosti a úsiliu Nášho Pána, ktorý si „neželá, aby niekto zahynul, ale aby každý došiel k pokániu.“ (2Pet. 3:9) Môžme teda povedať, že...
mŕtve vedomie môže byť oživené a prekliati veriaci sa môžu stať požehnanými AK sú privedení k pravdivému pokániu zo srdca, aby sa stali ochotní položiť svoje staré životy na oltár Boží a boli ochotní milovať svojích bratov a sestry a nie ich „zabíjať“. Potrebuje to naše modlitby a dobrotu Božiu doviesť ich do takéhoto opravdivého a efektívneho pokánia. (Rim. 2:4b)
To horeuvedené znamená, že prekliati veriaci sa musia odvrátiť od ich bezbožných a prekliatych ciest. (Iz. 55:7) Nuž ale to isté sa vlastne prihodilo každému z nás. Ako pohania sme všetci boli prekliati. Keď sme učinili pokánie Pánovi a obrátili sa, stali sme sa požehnanými. Pravda?
V tomto bode sa s vami podelím s niečím, čo je možno najväčšia tragédia v Cirkvi Ježiša Krista. Tí najhorší Kainovia sú tí, čo sú už dnes zatratení do pekla! Boh má predznalosť. A niektorí z nich môžu dnes pastorovať, kázať, učiť, viesť kongregácie, alebo tiež inak „posluhovať“ Cirkvi Ježiša Krista! Niektorí iní môžu byť profesormi na fakultách teológie, či v seminároch. Sú to akoby farizeji Nového Zákona, ktorí sú už teraz zatratení do pekla tak, ako boli tí zo Starého Zákona. (Mt. 23:33) Pán mal voči ním veľký hnev, a ja mám tiež... a vy by ste práve tak isto mali mať.
Postavte sa „do ich čižiem“, pozrite sa cez ich oči a rozumejte cez ich temnú, seba-spravodlivú, pokryteckú myseľ a pochopte ich pýchu a nenávisť hocičoho a hocikoho, kto s nimi nesúhlasí. Možno by ste potom boli schopní vidieť, že kedykoľvek videli Ježiša prichádzať, povedali si sami v sebe asi toto:
Zasa prichádza ten „chlapík“, ten tesár z Nazaretu... s jeho bandou vagabundov, rybárov a inej zberby. Prevracia naše náboženstvo, všetky naše tradície, všetky naše presvedčenia... znesväcuje soboty, je a pije so smilnicami... aj bez umytia svojích rúk. A nielen to, ale ničí našu reputáciu.. verejne, pred ľudom Izraela... odporuje našej autorite, arogantne zpytuje naše vedomosti... nemá pred nami, vodcami Izraela, žiadny rešpekt. Či nie je nám on nebezpečný? A celému Izraelu? A nášmu náboženstvu a všetkým naším tradíciám?...
„Ak ho takto necháme, všetci v neho uveria, a prijdú Rimania a vezmú i naše miesto (vodcovstva) aj národ (Izraela). A jeden z nich menom Kaifáš, súc v tom roku najvyšším kňazom, im povedal: Vy neviete nič, ani nemyslíte, že je pre nás účelné, aby jeden človek (Ježiš) zomrel za ľud, a nie aby zahynul celý národ.“ (Jn. 11:48-50)
Na základe svojho náboženského zápalu zachovať si formu ich mŕtveho náboženstva, tradícií ako aj ich vlastné vodcovské miesta, oni sa konečne rozhodli zabiť Muža, ktorý to všetko „ohrozoval“! Vôbec im nevadilo, že On bol ich Mesiáš, Pán Slávy – na tom vôbec nezáležalo! Chceli zachovať svoje mŕtve náboženstvo a ich vodcovské pozície a to za každú cenu.
Absolútne nič nerozumeli o tom Mužovi, o Jeho Posolstve, Jeho Evanjeliu, Jeho Slovách alebo Jeho Misií. On neprišiel, aby zničil Zákon alebo Prorokov, ale aby to všetko vyplnil Svojim Životom (Mt. 5:17) a priniesol Svoj Život do ich mŕtveho náboženstva. Ale oni o tom nechceli ani len počuť. Pán plakal nad Jeruzalemom, čo znamená, nad Svojim vlastným ľudom (Mt. 23:37,38) a nie nad pohanmi.
Farizeji Nového Zákona sú vo svojej náture a zámeroch presne tí istí. Chcú zachovať svoje mŕtve náboženstvo a ich vodcovské miesta za každú cenu! Sú pripravení ukrižovať každého, kto to akokoľvek ohrozuje. A oni majú moc nahuckať ľudí, aby kričali „Preč s ním, preč s ním.“ A nielen to, ale farizeji, vodcovia Bohom vybratého ľudu, verejne priznali, že ich kráľom bol rímsky Cisár (Jn. 19:15), čo znamená, Satan a nie Boh! Veľmi jasne sa zapredali a to bez toho, aby si to boli uvedomili.
Začnite otvárať oči, veriaci, ak si želáte prežiť. Niektorí z týchto zatratených ľudí vedú vás preč od Kráľovstva Nebeského, zatvárajúc ho pred vami dnes, pretože sami do Neho nevchádzajú. (Mt. 23:13) Oni sú pyšní, arogantní, pokryteckí a úlisní a vás aj vyhadzujú zo „svojích náboženských organizácií“! Moja rada pre vás v Mene Ježiša Krista je táto: Nebojte sa ich a nebojte sa odísť od ních, z ich organizácií v čase, ktorý Pán dopredu pozná! Nekonajte na základe hnevu, či ranených emócií. Pánovo načasovanie budete poznať vo vašom vlastnom srdci.
Na záver tejto sekcie musím dodať veľmi dôležitý a tiež praktický fakt, ktorý sa dotýka veľmi mnohých veriacich, ktorí sú tiež farizejskí v ich náture. Chápme Slovo Božie a viďme Jeho dôsledky aspoň vo dvoch dôležitých bodoch:
(1) Vodcovia Cirkvi, vyvoleného ľudu Božieho Nového Zákona, ktorí majú farizejské srdcia, majú schopnosti, horlivosť a prostriedky cestovať alebo vysielať do celého sveta rádio, či TV programy získavajúc novovercov pre ich formu náboženstva a priviesť ich do Cirkvi.
Tragédiou je, že títo novoverci sú potom tými istými vodcami učinení dvakrát horšími „synmi pekla“, než sú títo vodcovia sami! (Mt. 23:15) Títo novoverci sa potom môžu stať podobní kúkolu zasiateho na poli nepriateľom (diablom). A Pán hovorí, že oni sa majú ponechať na poli až do žatvy a potom budú oddelení a spálení. (Mt. 13:24-30) Takže my musíme s nimi spolu žiť (aj v Cirkvi) až do konca sveta.
(2) Kedykoľvek Pán hovoril k farizejom a zákonníkom, On povedal „Beda...“. Význam tohto Jeho Slova je úžasný a má úžasné následky pre veľmi mnohých kresťanov. Pán používa to isté Slovo voči tým, čo „nazývajú dobro zlom, a zlo dobrom; ktorí dávajú tmu za svetlo a svetlo za tmu; ktorí dávajú horké za sladké a sladké za horké! BEDA tým, ktorí sú múdri vo vlastných očiach a múdri vo vlastnom náhľade.“ (Iz. 5:20,21) [Niektorí vodcovia aplikujú tento istý verš aj na mňa dúfajúc, že to “beda” príde na mňa!]
Nemusíte byť farizejmi, aby ste upadli pod to isté odsúdenie, čo „beda“ v skutočnosti znamená.. Ak veriaci neodpovedajú na Pánove volania, žiadosti, či pozvania alebo ignorujú Jeho služobníkov a pritom si myslia alebo veria, že oni sú správni a konajú dobro, zatiaľčo Panovi služobníci chybujú a konajú zlo – potom sú pod tým istým „BEDA“!
Ak znovu-zrodení veriaci, ktorí sotva čo „uschli od ich krstu vodou“ opravujú, oponujú, či inak súdia tých, čo môžu byť ich duchovní otcovia alebo aj starí otcovia, potom to isté BEDA platí aj na nich, pokiaľ takíto neučinia pokánie a nezačnú vyrastať z takého odsúdenia a nezačnú sa meniť. Toto nie je náboženská teória, dotýka sa to nášho vlastného života a osudu.
Môžu existovať tisíce praktických príkladov, kde toto BEDA je aplikovateľné na veriaceho, ktorý vyplňuje Slovo Božie v Iz. 5:20,21. Je neskonale ľahké dať svetlo za tmu, alebo sladké za horké, alebo dobro za zlo. Všetci takí veriaci sa tiež nazývajú „činitelia neprávosti“.
Mám horu skúseností s takými veriacimi v horeuvedených oblastiach. Telesnosť v mnohých veriacich je taká pyšná, arogantná a pekelná, že iba „beda“ ju môže vyliečiť, alebo ju odstrániť. Žiadne množstvo kázania, učenia, radenia, varovania, či diskusie takúto prácu nevykoná.
Čo teda povieme o tom „BEDA“? Je to iba malé slovíčko, ktoré inak nemá fyzický vplyv na veriaceho. Je tak? Nuž, vôbec nie! Bude to hrozná životná skúsenosť, cez ktorú veriaci budú musieť prejsť. Skutočné „beda“ prichádza ako „odmena“ pre tých, čo postavili Slovo Božie hore nohami a takto žili bez toho, aby mali čo len omrvinku strachu pred Bohom. Ak chcete vedieť viac, prosím, prečítajte si Knihu Zjavenia (napr. verše 8:13; 9:12; 11:14; 12:12, atď.), kde tri posledné trúby sú anjelmi Boha nazývané „beda“.
A Cirkev všeobecne bude unesená pri „poslednom trúbení“, čo znamená pri „poslednom beda“! (1Kor. 15:51// Zj. 11:15, 14:12-16, viac si povieme v kap. 4 a 5 tejto knihy)
Každý pravý veriaci, ktorý je pod Krvou Krista bude síce zachovaný od hnevu Božieho, čo je sedem čiaš (Rim. 5:9// Zj. 16:1-17), ale nie nutne od tých sedem trúb a posledných troch „beda“! Iba premožitelia-víťazi nepodliehajú pod „beda“, ale sú oni všetci unesení predtým, než trúbenia a „beda“ započnú a sú posadení na Tróne v Nebesiach. (Zj. 12:5, viď viac v kap. 5 tejto knihy)
Teraz sa pozrime na „činiteľov neprávosti“, ktorí sú tí, čo robia ohavné veci prevracajúc pravdu hore nohami (Iz. 5:20,21). Patria sem tiež mnohí služobníci, ktorí posluhujú Cirkvi rôzne dary Ducha (proroctvo, vedomosti, uzdravovanie, konanie zázrakov) bez toho, aby poznali Pána nejakým živým spôsobom. (Mt. 7:22,23) Mnoho ďalších faktov je napísaných o týchto činiteľoch neprávosti. Uvážme niektoré očividné príklady zo Slova Božieho ohľadne týchto činiteľoch neprávosti, ktorí sú veriaci a nie pohani.
Oni sú príjemcovia neobyčajného potrestania (Job 31:3; 34:22-27), sú nenávidení ľudia (Žm. 5:6), nepoznajú Pána a nevolajú na Pána. (Žm. 14:4,5) Sú pokrytci, porovnávaní sú ku bezbožníkom a v srdci majú zlomyselnosť. (Žm. 28:3) Oni sú pyšní, ich pád je zpečatený, budú vyťatí a uschnú ako zeleň byliny (Žm. 36:12,13; 37:1,2). Sú tiež zlostníci a vzbúrenci tajne strieľajúci do nevinných jedovaté šípy (Žm. 64:3-9) a tí z nich, čo nikdy neučinia pokánie z ich neprávostí budú zničení na veky vekov, lebo oni sú nepriateľmi Pána! (Žm. 92:8-10) Oni sú tiež spurní ľudia, (Žm. 94:4) ich cesty sú krivoľaké, (Žm. 125:5) nastavujú osídla a smečky pre spravodlivých, (Žm. 141:9) atď., atď., atď.
Budeme pokračovať, alebo to stačí? A títo „činitelia neprávosti“ sú medzi nami a mnohí slúžia Cirkvi! Cesta Pánova je silou pre bezúhonných, ale zkazou pre tých, čo konajú neprávosť. (Pr. 10:29; 21:15)
Nuž, čo je teda ich BEDA? Pán nám toto hovorí:
Za prvé, ich dom (tiež znamená ich rodinu a spoločenstvo) padne a veľký bude jeho pád (Mt. 7:26,27).
Za druhé, vyhodení budú z Kráľovstva a hodení do vonkajšej tmy, tam bude plač a krípanie zubov (Mt. 8:12; 22:2-14; 25:11,12, 26,30// Lk. 13:24-28).
Za tretie, budú buď veľmi bití, alebo menej bití podľa každého prípadu (Lk. 12:47,48).
Za štvrté, uvážte ďalšiu horkú pravdu vypovedanú Pánom Ježišom Kristom v Mk. 9:42-50 a podívajte sa, na koho ona platí a prečo. Uvážte tiež, ako Pán chápal a myslel tieto Svoje Slová a či si my môžeme dovoliť na ne zabudnúť pretože im snáď dobre nerozumieme.
Ja verím, že táto horká pravda je v skutočnosti omnoho horkejšia, než sme si kedy uvedomili alebo predstavovali alebo boli pripravení veriť. Nuž, brat Hanola nenapísal ani jedno slovo v tejto pasáži Písma. Ale brat Hanola je nenávidený jednoducho preto, že prináša Slovo tejto horkej pravdy do pozornosti veriacim a Cirkvi a že to Slovo cituje! Brat Hanola to robí, pretože (s výnimkou veľmi, veľmi mála) nikto iný to Slovo necituje, nekáže Ho, ani nevysvetľuje, čiže, „neprelieva krv svojim Mečom“ (Jer. 48:10). Satan nenávidí túto pravdu a pokúša sa ju zakryť so všetkým, čo má k dispozícií a cez každého služobníka, ktorého on má v Cirkvi Ježiša Krista.
Najväčšia opozícia voči Pravde neprichádza zo sveta, ale zvnútra Cirkvi a od mnohých cirkevných vodcov! Nezabúdajme, že Satanovo sídlo je V Cirkvi a nie vo svete a on prebýva tiež medzi nami! (Zj. 2:13)
Nuž, prečo Satan tak veľmi nenávidí túto pravdu? Satan nenávidí túto pravdu, odporuje jej a bojuje proti nej pretože táto pravda samotná rozbíja jeho podvody na triesky. A keď to ona rozbíja, Satan a jeho sily zla sú odhaľované do naha. Akonáhle sú nahí, sú hotoví, nemajú žiadne iné zbrane na boj, pretože nemôžu operovať viditeľne. Operujú jedine v tajnosti, za oponou, v temnote, nepozorovane, pokrytecky. Pán nám dá oveľa viac v nasledujúcej kapitole. Pre každého pravdivého veriaceho by mal prísť deň, kedy tieto sily temna a zla by sa mali začať báť jeho a nie opačne.
Budete uvažovať o týchto veciach a faktoch vo svojom srdci a mysli? Sú tieto veci pre vás zjavením? Ak áno, Sláva Nášmu Veľkému a Majestátnemu Pánovi Ježišovi Kristovi. A ak ste už sami videli a skúsili tieto fakty, potom tiež oslavujem Pána pre vás. Ste požehnaní a povolaní a vybraní slúžiť Kráľovi kráľov v plodnosti. Vaša láska pre Pána je čistá a vaša odmena bude za vašou predstavivosťou. (1Kor. 2:9)
PRAVDIVÁ HĹBKA PODVODU
Prvú vec, ktorú chcem priviesť do svetla je duchovný fakt, ktorý si mnohí veriaci nemusia uvedomovať. Mnoho krát som zakúsil, že kedykoľvek boli sily zla a temna spomenuté, kedykoľvek bol Satan spomenutý menom, na veriacich to pôsobilo ako „studená sprcha“ a bolo jasné, že sa cítili veľmi nepríjemne. Nemajú slobodu hovoriť o týchto silách zla a o ich akciách.
Mnohí môžu byť dokonca urazení alebo zmätení, keď Satan dostáva ponižujúce mená a nie je s ním jednané ako s „dôstojnosťou“! Ich kameň úrazu môže byť v Júdovi 8,9, pretože asi nerozumejú, že Júda nebol nikdy inšpirovaný, aby diablov nazýval „dôstojnosťami“. A ďalej, Satan nebol ešte porazený na Kríži Kalvárie, keď archanjel Michael bol s diablom v spore o telo Mojžišovo. Satan bol v tom čase ešte stále „princom tohto sveta“ (Jn. 12:31; 14:30). Satan ako Lucifer bol tiež bývalým “vedúcim” archanjela Michaela. Slovo v Júdovi 9 je z tohto pohľadu pochopiteľné a pravdivé. Ale po Kríži Pána, Satan ztratil všetkú moc a “dôstojnosť” práve tak, ako všetci jeho princovia a mocnosti.
Satan tiež mal svojich archanjelov, ktorí boli učinení princami nad rôznymi časťami sveta (napr. Dan. 10:13). Títo diabli, títo princovia tohto sveta ukrižovali Nášho Pána Slávy, pretože nemali múdrosť, boli hlupáci (1Kor. 2:7,8) Keď teda nazývam Satana “hlúpym bláznom”, vyjadrujem pravdu Písma. A keď ľudia Sodomy a Gomory sú nazývaní “špinaví, telo poškvrňujúci snílkovia” (Júda 7,8, slov. preklad je nepresný), potom o koľko špinavší je Satan, ktorý ich znečistil? Keď teda nazývam Satana “špinavým”, vyjadrujem opäť pravdu Písma. Satan je “špinavý snílko znečisťujúci telo, pohŕdajúci panstvom a rúhajúci sa dôstojnostiam” (Júda 8) a to omnoho viac, než hociktorí z ľudí, ktorých on takto zničil. Ale Satan stále zostal “dôstojnosťou, vládcom” našej starej náture, kde on vládne. Naša stará nátura teda môže byť ľahko urazená, zmätená, keď je Satanova “dôstojnosť” napádaná, alebo nerešpektovaná.
Väčšina veriacich nechce ani počuť o týchto silách, ani ich spomínať. Nikdy nepoužívajú meno Satan, mnohí povedia iba „ten zlý“, ako keby nemohli ani vysloviť jeho meno. Vždy by radi zostali ďaleko od týchto vecí a učenia. Zástupy veriacich by boli prirodzene poľakané, keby zistili, že niektoré z týchto síl môžu prebývajú v ich starej náture, ovplyvňovať a riadiť ich životy! Tento duchovný fakt je jednoducho niečo nemysliteľné, neprijateľné a hrozné, čo len uvážiť hociktorým „dobrým“ kresťanom. Predsa len, je to pravda pre všetkých z nás!
Začnime si uvedomovať, že väčšia časť podvodu, ktorým tieto sily operujú a klamú veriacich nemusí vôbec vyzerať ako niečo zlé, ošklivé, nechutné alebo hrozné! Fakticky, opak je pravdou! Oni nás môžu podviesť, hlboko ovplyvniť naše životy, vykoľajiť nás a držať nás od Pána buď prirodzenými alebo nadprirodzenými skutkami, slovami, svedectvami, zjaveniami, či inými úkazmi, ktoré sa všetky zdajú byť pravdivé, nebeské, biblické a teda žiadúce. Môžu nás podviesť humánnou dobrotou, prehnanou prosperitou, bez nášho kríža a bez zapierania samého seba! (Mt. 16:24) To je snáď ten najväčší podvod, ktorým zakrývajú svoje operácie. Nikdy by ste neupodozrievali slušne vyzerajúceho kazateľa, staršieho, biskupa alebo evanjelistu (muža, či ženu!) s Bibliou v ruke hovoriaceho k vám zpoza kazateľne, že by takto mohol(la) „slúžiť“ Satanovi a jeho silám temna a zla! Či áno? Naozaj? V pravde?
Prestaňme sa teda vyhýbať týmto otázkam a uvážme v našom srdci a mysli pravdu zo Slova Božieho. Tieto fakty môžu byť celkom nové a prekvapujúce pre mnohých veriacich a môžu spôsobiť revolúciu vo vašom kresťanskom náhľade, viere, kráčaní a pokroku. Môžu vás tiež zachrániť od mnohých budúcich hlbokých problémov, šokov, ba aj od smrti.
Modlím sa, aby vás Pán posilnil, aby ste mohli uvážiť Jeho Pravdu vo svojom srdci a mysli, čo sa týka síl zla, vidieť ich skutočné podvodníctvo a byť od neho vyslobodení.
Kedykoľvek sa spomenie meno Satan, či diabol, mnohí veriaci si automaticky môžu predstaviť, že sa jedná o ošklivú, hroznú a odpudzujúcu kreatúru. Absolútne nie! Satan je opisovaný v Knihe Ezekiela ako „kráľ Týru“ a mali by ste si prečítať celú pasáž, kde Boh k nemu hovorí. (Ez. 28:11-19) Chcem priviesť do vašej pozornosti fakt, ktorý môže byť celkom šokujúci pre veľmi mnohých veriacich. Ten fakt je, že Satan, bývalý Lucifer, (Iz. 14:12) bol stvorený „...plný múdrosti a dokonalý v kráse.“ (Ez. 28:12)
Čo pre nás tento fakt dnes znamená? Mnoho! A ak nie ste ochotný uveriť týmto veciam a vyjsť z toho hrozného podvodu, môže vás to stáť váš život! Počúvajte...
Pán nikdy nevzal od Satana múdrosť a krásu s ktorými bol stvorený ako Lucifer! Viem, že to môže byť absolútne neuveriteľné, ba aj šokujúce pre mnohých čitateľov, ale pokračujte v čítaní a vidzte sami pre seba. Pán neberie zpäť, čo On dá. Pán jedine povedal Satanovi: „Tvoje srdce sa povýšilo pre tvoju krásu, zkazil si svoju múdrosť pre svoju skvelosť.“ (Ez. 28:17)
Toto Slovo Božie nás informuje, že Satanova múdrosť bola skorumpovaná, zkazená. Čo to znamená? Ja verím, že jeho múdrosť, inteligencia, chytrosť, skvelosť nezmizla, ale stala sa hriešnou, čo znamená, postavenou proti Bohu, proti Jeho plánom, účelom a želaniam, postavená pre vojnu o Trón Boží, postavená pre účely zla. Inteligencia zla môže byť naskutku veľmi vysoká inteligencia, ale namierená a používaná exkluzívne pre účely zla. Jeho krása bola v tom istom zmysle skorumpovaná, tak že sa stala hriešna. Čo to znamená? Opäť verím, že ona nezmizla ako taká, ale je používaná skoro ako návňada pre účely zla. Mnoho žien môže byť prirodzene krásnych, ale mnohé môžu zneužívať svoju krásu pre vábenie, či ničenie mužov. Potom je ich krása skorumpovaná a zlá, lebo je používaná pre účely zla.
„Lebo prikázanie je lampou, a zákon je svetlom, a kárania kázne sú cestou života. Aby ťa držalo od zlej ženy... nežiadaj si jej krásy vo svojom srdci...“ (Pr. 6:23-25a)
Nemožno povedať jasnejšie, že krása nemusí zmiznúť, aby sa stala skorumpovanou a zlou. Nový Zákon potvrdzuje ten istý bod prehlasujúc cez Apoštola Pavla, že...
„sám Satan sa pretvaruje na anjela svetla. Nuž teda, nie je to veľkou vecou, ak sa i jeho služobníci pretvarujú, ako čo by boli služobníkmi spravodlivosti, ktorých koniec bude ale podľa ich skutkov.“ (2Kor. 11:14b,15)
Anjel svetla nebol nikdy ošklivý, ani hrozný, ani nechutný, ani zle vyzerajúci! Či registrujete túto horeuvedenú pravdu? Krásna žena vám môže kázať zo Slova Božieho, ktoré Slovo jej zakazuje, čo len hovoriť! (1Kor. 14:34) Boh zaručene nehovorí k takej žene, ani nepočúva jej modlitby. Ona slúži satanovi a nemusí si toho byť vedomá. A nikto jej nič nepovie! Haló?
Tieto verše (2Kor. 11:14,15// 1Kor. 14:34,35) tiež neboli nikdy kázané so zámerom odkryť a priniesť pravdu ľudu Božiemu. Existujú určité pasáže v Slove Božom, ktoré Satan urobil „tabu“ pre kázanie, učenie, diskutovanie a pre prinesenie pravdy do svetla v Cirkvi Ježiša Krista! Prečo? Pretože ich pravda je to posledné, čo by Satan chcel, aby sme uvideli. Ich pravda je pre neho a jeho kráľovstvo temna tak nebezpečná, že ho môže zničiť v krátkom čase. Ale ak táto pravda nie je známa a používaná Cirkvou, potom je to Cirkev, čo je zničená, čiže – zneschopnená vo svojom boji, položená na nosítka, bez pomoci, neúčinná – ako Ona v skutočnosti aj je! A hlavná príčina pre túto žalostnú situáciu je podvod a zavreté srdcia!
Preto, jediná cesta pre veriacich ako z tohoto von je otvoriť svoje srdcia Pánovi, Jeho Slovu, Jeho Duchu a Pravde! To je všetko! On aj tak vidí naše celé srdce, ako vidí celé peklo a zatratenie! (Pr. 15:11)
Či veriaci, ktorý toto číta uváži túto duchovnú realitu vo svojom srdci? Opäť prichádza na scénu naša ochota. Otvorené srdce a ochota – to je všetko, čo Pán od nás požaduje! Či sa Cirkev konečne ozve Pánovi? Len Pán vie. Môj humánny optimizmus je blízko nuly, lebo je on založený na faktoch histórie Izraela a Cirkvi a na mojich skúsenostiach. Ale Pán neprestal volať, hovoriť, klopať... volať, hovoriť, klopať... volať, hovoriť, klopať. Ale dokedy?...
₪
Jedno jasné znamenie času, kde sa nachádzame, ktoré teraz spomeniem a ktoré nepotrebuje otvorené srdce, iba otvorené oči, je nasledovné. Sekta satanistov bola v existencií v Kalifornií, USA, už mnoho rokov. Dnes ich možno nájsť v iných krajinách sveta, ako sa rýchlo rozmnožujú. Vystupujú ako „náboženstvo“ a publikujú články, ktoré by mali patriť do humoristických časopisov.
Jeden taký článok, ktorý prišel do mojej pozornosti počas mojej misie na Slovensku bol v českých novinách „Právo“ (18.09.2004, str.16) kde satanisti uverejňujú svojich tzv. „Deväť prikázaní“:
Ř Satan znamená uspokojenie žiadostivostí a nie ich potlačovanie!
Ř Satan znamená žijúcu existenciu, nie vymyslené duchovné bájky!
Ř Satan znamená nepoškvrnenú múdrosť, nie pokryteckú seba-ilúziu!
Ř Satan znamená láskavosť voči tým, čo si ju zaslúžia, nie lásku premrhanú na nevďačných!
Ř Satan znamená odplatu, nie nastavenie druhého líca!
Ř Satan znamená zodpovednosť voči zodpovedným, nie starostlivosť voči vydieračom!
Ř Satan znamená človeka, ako obyčajné zviera, niekedy lepšieho, väčšinou horšieho, než tí, čo chodia po štyroch; človeka, ktorý vďaka „božskej, duchovnej a intelektuálnej evolúcií“ sa stal najzkazenejším zvieraťom!
Ř Satan znamená všetky tie takzvané hriechy, ktoré vedú k fyzickej, mentálnej a emocionánej spokojnosti!
Ř Satan je ten najlepší priateľ, ktorého Cirkev kedy mala, pretože po všetky tie roky on ju držal v chode!
Toto je, ako ďaleko dnes Satan zachádza a má kopu nasledovníkov! Potrebujete viac hnoja pre svoje duše? Satan vám, samozrejme, nikdy nepovie, čo sa vám stane po smrti, ani vám nikdy nepovie, čo sa stane jemu a to veľmi skoro! Najprv bude hodený do bezodnej priepasti, väzenia na 1.000 rokov. (Zj. 20:1-3) Potom bude z väzenia na krátku dobu uvoľnený a potom hodený do jazera ohňa a síry, kde bude mučený dňom a nocou na veky vekov! (Zj. 20:7-10)
Takže - ► Satan znamená smrť, väzenie a mučenie na veky vekov! On tiež znamená nepoškvrnenú sprostosť, najväčšie pokrytectvo, podvodníctvo a zlo v tomto Stvorení!
Citovaný publikovaný materiál je dôkazom, že Satan sa tiež stal desperátnym, prestal sa schovávať a začína sa ukazovať berúc riziko, že bude postrehnutý ako najväčší blázon Vesmíru – čím on aj je!
₪
Uvážme teraz pravdivú a pre mnohých veriacich novú hĺbku podvodu, ako ju môžme postrehnúť a vyhnúť sa jej vysoko deštruktívnym následkom.
Podvod je najúčinnejšia zbraň nášho nepriateľa. Nemáme žiadnej možnosti vedieť, byť si vedomí, že sme podvedení, jedine, že nám Pán ukáže priamo alebo nepriamo cez iných alebo cez naše vlastné ovocie... skutky, slová, zámery, atď. Akonáhle začnemne vidieť alebo zpoznávať, že sme podvedení, už nie sme podvedení. Je to pravda?
Tento podvod môže byť tak jemne rafinovaný, že človek by nikdy neuveril, ani si nedokázal predstaviť, že môže byť až tak podvedený a zvedený do chyby, či do pasce, do skutku, či do zlého uzáveru, ktoré veci môžu mať vážne následky. Napríklad, veriaci môže mať myšlienku, ktorá môže viesť do nevinnej zábavy nenaznačujúc žiadne nebezpečie, ztratu alebo deštrukciu. V tom istom čase, vedomie jeho okolia alebo okolností môže byť otupené. On nemusí byť schopným predvídať následky svojích činov alebo nečinnosti, ba jeho prirodzené inštinkty (nehovoriac ani o duchovných) môžu „zmiznúť“. Človek môže byť upozornený svojími priateľmi alebo inými, ale on ich všetkých „veselo ignoruje“. Tie vážne následky nemusia byť vždy fyzické, ale vždy sú duchovné!
Ak my nikdy nezpytujeme svoje myšlienky, ich účel a prameň, možné dôsledky, ich základ, potom akákoľvek myšlienka nás môže poľahko zviesť... pomaly, krok za krokom, myšlienka za myšlienkou, jeden plytký a rafinovaný podvod za druhým... až dokiaľ nie sme vykoľajení a pripravení na omnoho hlbší a efektívnejší podvod. Toto tiež platí na naše biblické vedomosti a presvedčenia.
Toto neplatí na našu vieru, lebo viera je len jedna, je tvorená Našim Pánom (Žid. 12:2), ona nemôže byť podvedená, nemá nič spoločného s našími myšlienkami, a teda, čo sa týka pravdivej viery, nemôže existovať žiadny rozdiel medzi veriacimi. Ale horeuvedný fakt platí na naše vedomosti a presvedčenia, keďže sú oni tvárnené našími myšlienkami a rozumovaním a každý veriaci má svoje vlastné presvedčenia a rozumovanie.
Napríklad, ak ste raz boli učení alebo ste počuli alebo čítali, že znovu-zrodený veriaci nemôže nijako ztratiť svoju Spásu, stali ste sa ľahkou obeťou takej myšlienky. Prečo? Lebo taká myšlienka je logická, dobre zapadá do rámca Božej Lásky a Milosti a tiež niektorých veršov Písma. Predsa však, obsahuje v sebe taký jemný a rafinovaný podvod, že keby ste nikdy usilovne nepátrali po pravde v iných pasážach Písma, zostali by ste v tom podvode až do smrti a nikto by vás nepresvedčil o opaku.
Tento princíp podvodu cez myšlienky a rozumovanie platí na všetky presvedčenia všetkých a najrôznejších veriacich v najrôznejších denomináciách bez rozdielu.
Myšlienky úprimných veriacich rozdelili Cirkev na ívery! Myšlienky úprimných pohanov donesú ich
do večného zatratenia!
Mohol by som podať mnoho praktických príkladov na uvedené duchovné fakty, ale ja verím, že stačí, keď uvidíme, pochopíme a budeme si vedomí uvedeného princípu.
Neprinesiem veľa teológie a mentálneho cvičenia do tejto témy. Slovo v 2Kor. 11:13-15 je celkom postačujúce a je možné ho často postrehnúť na mnohých miestach a v rôznych formách. Devastácia vyplývajúca z faktu tohto Slova môže byť jasne pozorovaná v hocičom, čo dnes nesie meno “kresťanstvo”.
Niektoré význačné body a skúsenosti, ktoré by mali byť veľmi pomocné a užitočné aspoň pre otvorené a ochotné srdcia sú stručne opísané v nasledujúcich bodoch.
A. Vnútorné rozpory v Cirkvi
Nikdy v histórií nebola Cirkev Ježiša Krista tak rozdelená, tak podvedená a tak neochotná nasledovať Pána, Jeho Slovo, Jeho Svetlo, Jeho Pravdu, Jeho Cesty, Jeho Súdy a Vôľu, ako dnes. Výsledok je úplná tragédia a beznádejnosť, keďže Cirkev nemôže stáť súc takto rozdelená. (Mk. 3:25) Musí byť bolestné pre veriacich, ktorí vpravde milujú Pána, dívať sa na túto situáciu, ktorá sa fakticky zhoršuje takmer deň za dňom. Človek by mohol napísať hrubú knihu iba o tomto bode. Ale ani taká hrubá kniha by nepomohla žiadnemu veriacemu, ktorý má zavreté srdce a neochotnú dušu.
Prednesiem vám iba dva príklady, ktoré môžu byť typické a všeobecne známe medzi mnohými veriacimi, takže mnohí môžu mať k ním vzťah a ich uvážiť.
1. Vodcovstvo „Anglikánskej cirkvi“ diskutuje otázku vysväcovania homosexuálnych služobníkov. Berú to vážne a zdá sa, že to chcú vyriešiť spravodlivo a ku vzájomnej spokojnosti. Mali by sme sa zpýtať jednoduchú otázku: Aký problém oni vlastne majú? Je to „problém“? Kto im priniesol tento problém? Pán? Nie! Satan ho priniesol! Ako to vieme? Slovo Božie je nad slnko jasnejšie.
Či sa Satan v Rajskej Záhrade nepýtal ženy: „Či naozaj povedal Boh... nebudete jesť z neho (zo stromu poznania dobra a zla), ani sa ho nedotknete, aby ste nezomreli“? (1M. 3:1-3)
Či on nekoná presne to isté i dnes s inou ženou (Anglikánskou cirkvou) hovoriac: „Či Boh naozaj povedal... že tí, čo robia také veci (homosexuálne) sú hodní smrti...?“ (Rim. 1:27-32// 3M. 18:22; 20:13!)
Táto záležitosť je jednoduchá a jasná v Slove Božom a niet otázok na riešenie pre človeka, lebo oni boli dávno vyriešené Samotným Bohom. Boh si nežiada našu pomoc v súdení – On si žiada našu poslušnosť, aby sme my vykonávali Jeho Súdy. Je to pravda, či nie?
Takže tí, čo „diskutujú túto otázku“ a sú aj ochotní vysvätiť homosexuálov sú služobníci Satana! Prečo? Lebo sa neostýchajú zanedbať alebo zpytovať Slovo Božie, robiť Boha luhárom alebo nekompetentným v rozhodovaní tejto dôležitej otázky! Boží Súd je týmto bezbožným, zlým a podvedeným dušiam jasne neprijateľný a nespravodlivý! Kto sa odvažuje propagovať takú idiotskú myšlienku, jedine Satan?
Bol to Satan, ktorý „utvoril“ týchto homosexuálov a lesbiánky a teraz im hovorí, že ich „rozdielny životný štýl“ je Bohu perfektne prijateľný, že Boh ich miluje a víta ich službu! Aká to naskutku idiotská ídea! Ale mnoho veriacich, ako aj služobníkov z vodcovstva (včítane anglikánov) je dnes tak hlboko podvedených, že sú schopní prijať idiotské ídei a propagovať ich. To je pre Satana úžasné víťazstvo! Ich vodcovia dokonca zakladajú svoje rozhodnutia na „demokratickej voľbe“ hriešných duší a nie na Slove Svätého a Spravodlivého Boha! Je to absolútne odporná aféra a je na zvracanie.
A ja ani nespomínam otázku manželských dvojíc „toho istého pohlavia“, ak taká vec vôbec existuje. Toto je naskutku satanské a tiež na zvracanie. Čoskoro budú ľudia vchádzať do manželstva s ich psami, koňmi alebo mačkami; aj medzi nimi je predsa „láska“, či nie? Aj zvieratá sú morálne vyššie, ako títo ľudia, lebo nenájdete „párik toho istého pohlavia“ v žiadnom hniezde, alebo brlohu. Je mi na zvracanie! Malo by tak byť aj každému veriacemu v Kristu.
2. Problém sa môže vyskytnúť v kongregácií, spoločenstve, alebo v akejkoľvek inej skupine veriacich. Toto sa stáva čoraz častejšie v týchto dňoch. Jeden starší môže mať inú ídeu alebo riešenie, než iní. Niet na tom nič zvláštneho, alebo zlého. Čo môže byť zlé je, ako sa takýto problém rieši. V mnohých prípadoch Pán nemá „šancu“ predložiť Svoje riešenie, dať Svoju radu. Cirkevní vodcovia používajú vlastné ídei, pochop, obratnosť a autoritu, ktoré môžu byť v priamej opozícií Slovu Božiemu. Pán nemá „klerikálny límec“, ani tituly, nie je žiadny „Doktor“, ani „PhD“, ani „ThD“. Nikdy nie je nazývaný „Velebný“, „Veľadôstojný“ alebo „Najdôstojnejší“, takže, „chudák“ Pán všetkých pánov je mimo!
Či som sarkastický? Áno, definitívne som. Ak hriešny, špinavý a smrteľný človek si prisvojuje titul „Velebný“, ktorý jedine patrí Pánovi všetkého Stvorenia, potom je jasné, že titul prišiel od Satana zvyšovať a posilňovať ľudskú pýchu. My môžme preukazovať „velebnosť-úctu“ osobe (Ef. 5:33// Žid. 12:9, slov. texty sú chybné), ale nemáme jej dávať také tituly, lebo oni plodia pýchu. Služobník, čo rád ukazuje svoje akademické alebo cirkevné tituly je pyšný na svoje vlastné úspechy! Je ďaleko od kríža a teda od svojej užitočnosti, ako služobník Pána. Napokon, „Evanjelium Dr. Lukáša“ neexistuje.
Preto, ľúbilo sa Otcovi Nebeskému schovať tieto veci, tieto tajomstvá Svojej Pravdy pred (svetsky) múdrymi a prezieravými (pyšnými) a vyjaviť ich nemluvňatám. (Mt. 11:25,26)
Takže „riešenie“ problémov sa môže riadiť pravidlom väčšiny, alebo je urobené ľuďmi s titulmi bez ohľadu na to, čo môže Slovo Božie v takých prípadoch hovoriť! Človek sa neprávom zmocňuje autority Boha a pokúša sa riadiť Jeho Cirkev, zatiaľčo je to Sám Pán, ktorý buduje a riadi Svoju Cirkev. (Mt. 16:18) Ako je to potom, že človek sa neobracia k Pánovi pre Jeho direktívy, kedykoľvek je to potrebné? Alebo, čo je to, čo sa človek „snaží vybudovať“, alebo riadiť? Či sú to jeho vlastné (humánne) inštitúcie a podľa jeho záľuby? Človek nič nevlastní. No, nie je to človek, ale Satan, ktorý cez človeka môže riadiť Cirkevné záležitosti bez toho, aby bol objavený!
Problémy sú tiež riešené (ak sú vôbec riešené) cez humanistické prístupy. Starší, alebo iní vedúci sa pokúšajú riešiť problémy cez vlastnú dobrotivosť, pochop, súcit, psychológiu, atď. Ale kde v Biblií je napísané, že Boh potrebuje ľudí, aby Mu pomohli vyriešiť problémy? Boh potrebuje ľudí, aby hľadali a konali Jeho riešenia a súdy a nie opačne. A kde je napísané, že jeden starší zpomedzi štyroch, či piatich nemôže dostať žiadne svetlo alebo zjavenie od Boha, ktoré rieši akýkoľvek problém v spoločenstve? Teda, Boh si podľa mnohých duchovných vodcov nemôže vybrať otvorené srdce a nemôže mu dať Svoje Svetlo! Je to pravda? Posúďte sami.
Dostal som tú istú otázku od jedného pastora z Apoštolskej Cirkvi, kde som mal obecenstvo na nejaký čas a kde som dal tri prorocké posolstvá (ktoré boli ignorované). Pýtal sa ma, prečo Boh dáva svetlo o jeho kongregácií mne a nie jemu? Povedal som mu, že Boh dáva Svoje svetlo každému otvorenému srdcu bez ohľadu na osobnosť. Takže, ak by boli bývali nejaké otvorené srdcia v jeho kongregácií, všetky by boli bývali obdržali to isté svetlo a odpovede na ich problémy, ktoré svetlo som obdržal ja. Žiadne „pravidlo väčšiny“ nebolo nikdy aplikovateľné u Pána, ale pravidlo otvoreného srdca a pokorného ducha. Pán nikdy nedáva Svoje Svetlo na riešenie naších problémov nášmu starému človeku, pretože on sám je problémom.
Ďalší príklad je zo Slovenska a je pozoruhodný. Jeden starší sa vzdal staršovstva a neskoršie opustil „svoje stádečko“ a svojho bývalého spolustaršieho a zmizol z obzoru bez slova asi tak na rok. Celý ten čas nemal žiadnu starosť, čo sa deje s „jeho stádečkom“. Potom sa zrazu vrátil hľadajúc možnosti, ako by znova mohol „posluhovať“. Vrátil sa ale s tým, že ten verný starší by nemal viac byť starším, aby snáď nemal nad ním nejakú autoritu a nemohol by ho za jeho hlúpe chovanie nejako kázniť!
V tom aj uspel, lebo ten verný starší bol bezdôvodne a proti Slovu Božiemu zosadený zo staršovstva obvodným kazateľom a stal sa členom akéhosi „tímu spolupracovníkov kazateľa“. Ten kazateľ [Dušan Uhrín] prehlásil, že „hoci je to nebiblické, jemu sa to zdá správne“! Pán hovorí, že tento kazateľ je múdrejší, než Všemohúci Boh!... pretože Biblia je Slovo Všemohúceho Boha a Jeho Múdrosť! Ajajaj! Ukazuje to ale jeho úžasnú pýchu, aroganciu, temnotu a nebezpečie v ktorom on je! (4M. 15:30,31!)
Ten verný starší bol zosadený na úroveň, kde je aj jeho manželka, ďalšie tri ženy zboru a aj ten neverný „brat“! Ako sa na túto maškarádu díva Pán Neba a Zeme? Už ste niečo podobného zažili? To nie je všetko, čítajte ďalej a uvidíte naozaj úbohý stav vedenia tejto (Baptistickej) cirkvi.
Chovanie toho neverného brata z minulosti, jeho dôvody, zámery, ako aj jeho obviňovací duch nie sú posudzované podľa Slova, teda duchovne, ale humanisticky. Vnímanie a viera verného staršieho, ktorý zostal pri „stádečku“ je nepovšimnutá a podceňovaná. Jeho kázanie v zbore je často prerušované, kritizované, či inak napádané tým neverným „bratom“, a to verejne pred celým zhromaždením! Nikto z autorít sa nepýta, prečo to robí a aký duch v ňom spôsobuje prerušovanie služby verného staršieho. Duch Svätý by nikdy nikoho neviedol konať také diabolské činy, pretože On hovorí: „Nech sa všetko deje slušne a podľa poriadku.“ (1Kor. 14:40) Ani posluhovanie darov Ducha, ako jazykov, nesmie byť nikým prerušované. (1Kor. 14:27-33)
Iba diabolský duch dokáže verejne prerušovať kazateľa a tým prerušovať a porušovať Slovo Božie! Či niekto z vedúcich Baptistickej cirkvi na Slovensku má o to starosť? Či oni toto posudzujú podľa Slova Božieho? Absolútne nie! Či by oni dovolili, aby ich kázne boli verejne prerušované? Keby kázeň niekoho z cirkevných vedúcich bola niekym verejne prerušená, čo len raz, či by to bolo ponechané nepovšimnuté, nepokarhané? Haló? Pravé ovocie je viditeľné cez skutky a tie ukazujú pravdu! (Mt. 7:16-20) Či máte skúsenosti v týchto oblastiach alebo tomu ani nemôžete veriť? Potom ani neviete, ako dnes diabol podvádza a pomaly duchovne zabíja veriacich a ako jeho mnohí služobníci (tiež zpomedzi vodcovstva) operujú priamo v ovčíncoch! Možno ani nie sú znovu-zrodení Duchom Boha!
Ďalšia „perla“ je tiež z Baptistickej cirkvi na Slovensku, poukazuje na ich vodcovstvo a dotýka sa toho istého verného staršieho opísaného hore. Dotyčný starší verne slúžil svojmu baptistickému zboru vyše 13 rokov a jeho viera a služba neboli nikdy nikým z vedenia zpytované, či akokoľvek zpochybňované. Kázal, učil, spieval a skladal aj vlastné piesne a celé tie roky to robil zdarma. On má svoj dom a mladú rodinu. Vyše troch rokov je on bez práce a tak veril, že mu bude zverené platené miesto kazateľa vo svojom alebo v inom baptistickom zbore v okolí, kde ho aj chceli a potrebovali. Vedúci cirkvi mu najprv poslali dotazník, ktorý bol zložitejší a prefíkanejší, než keby sa prihlasoval za člena komunistickej strany Severnej Kórey. Žiadny iný kazateľ nemusel také niečo ohavného vyplňovať. Tento starší ho preto odmietol vyplniť.
Potom bol pozvaný na Radu vedúcich starších, kde bol preverovaný ako keby bol pohanom, alebo špiónom kontrarozviedky. Zpytovali sa ho na jeho vieru, jeho náboženské postoje a názory! To napriek jeho bezúhonnej minulosti a vernej mnohoročnej duchovnej službe v Pánovej vinici a napriek tomu, že tento starší úspešne vyštudoval Vysokú Teologickú Školu v Banskej Bystrici a získal titul Bakalára teológie od vlastnej cirkvi!
Napokon vtedajší predseda Baptistickej cirkvi na Slovensku (Tomáš Valchář) mu povedal: Choď do lesa drevo rúbať! V tom istom čase bolo asi sedem neobsadených kazateľských miest v zboroch! Haló? Ste schopní tomuto uveriť? Ak nie, čítajte ďalej... a uvážte aj Slovo Božie v Rim. 12:10-13 a 1Jn. 3:15-18.
Toto hovorí Ježiš Kristus T.Valchářovi a ostatným starším, čo s ním súhlasili: „Lebo akým súdom súdite, takým budete aj vy súdení, a akou mierou meriate, takou aj vám bude namerané! ...Všetko teda, čokoľvek by ste chceli, aby ľudia vám činili, to isté aj vy im čiňte. Lebo to je Zákon a proroci.“ (Mt. 7:2,12)
A tento Pán Ježiš Kristus, ktorého oni nepoznajú sa každého z tých starších pýta: „Prečo súdite svojho brata? A prečo ním pohŕdate (máte ho za nič)? Lebo všetci budete stáť pred Mojou súdnou stolicou... Tak teda každý z vás vydá Bohu počet sám za seba.“ (Rim. 14:10,12)
Pán Ježiš Kristus pokračuje: „A či som Ja nenariadil tým, ktorí kážu evanjelium, aby žili z evanjelia? (1Kor. 9:13 ,14) Alebo som ich niekedy poslal drevo rúbať? Ak neučiníte pokánie Mne aj vášmu bratovi a neobrátite sa od svojích bezbožných ciest, vaše neprávosti vám nebudú odpustené, ale budete hodení do vonkajšej tmy, tam bude plač a škrípanie zubov.“ (Mt. 8:12; 13:41,42) Hľa, Pán vás verejne varuje.
Kam speje táto organizácia, keď má vodcov, ktorí posielajú svojích vlastných Bakalárov teológie do lesa drevo rúbať? A zosadzujú ich nezodpovedne a bezdôvodne zo staršovských pozícií, čo je nielen proti Slovu Božiemu, ale aj proti ich vlastnej Ústave? Ani sa nestarajú, či oni majú z čoho žiť? To snáď nerobili ani farizeji Starého Zákona, ktorí boli už za ich života prekliati do večného zatratenia! (Mt. 23:33)
Je napísané: „Prekliaty je ten, čo koná dielo Pánovo podvodnícky (úlisne, pokrytecky, nespravodlivo, nedbalo)“ (Jer. 48:10) Sú títo vodcovia ochotní uvážiť, či toto Slovo náhodou neplatí aspoň na niektorých z nich?
Teraz čitateľom prezradím, čo je pravdivá príčina horeuvedenej náboženskej „maškarády“. Jednoduchá a jasná pravda je táto.
Vedúci „Bratskej Jednoty Baptistov“ na Slovensku neoficiálne naznačili ich „bratovi“, aby sa vzdal styku s Hanolom, alebo zabudol na ich cirkev! Ale, oficiálne mu poslali zdvorilo, no fiškálsky formulovaný list, kde mu radia, aby pokračoval vo svojom zbore ako neplatený pracovník! (Jak. 2:14-17,19) Určite nevedia, že ich „list“ spolu s pravdivými zámermi v ich srdciach je tiež zaznamenaný v Knihách Pána, čo budú otvorené v Deň Súdu. (Dan. 7:9,10// Zj. 20:11-15)
Ich Ježiš musí byť iná osoba, než Tá opísaná v Písme, lebo „láska“ môže byť v ich slovníkoch, ale nie v ich srdciach. Pán to vie a ja tiež. Okúsil som „lásku“ niektorých ich starších v Banskej Bystrici. To, čo svedčí proti ním najviac je fakt, že doteraz nikto z nich nepredložil ani jednu špecifickú evidenciu hocijakej chyby, či nesprávneho učenia v mojích písomnostiach podloženú Písmom! Ani jednu! Ja by som veľmi rád učinil pokánie a opravil akékoľvek chyby v mojích knihách! Pán Ježiš Kristus je mojím Živým Svedkom. Ale oni ma nenávidia a obviňujú ma bez akejkoľvek príčiny a zakazujú čítať moje písomnosti! Asi nevedia, čo Pán hovorí o tomto duchovnom fakte, a síce, že...
„Ktokoľvek nenávidí svojho brata, je vrahom... a žiadny vrah nemá večného života zostávajúceho v sebe.“ (1Jn. 3:15) To robil Izrael ich vlastnému Mesiášovi, Samotnému Ježišovi Kristovi. (Lk. 6:22,23// Jn. 15:25) Nuž ale!
Toto je typická črta „obviňovateľov bratov“, nikdy nepredložia nič špecifického! Ukazujú svoj hnev a opozíciu cez všeobecnú náboženskú hantýrku, subjektívne názory, myšlienky, či vlastné presvedčenia – ale nikdy cez Slovo Božie! Ale keď sú prinútení, aby konečne špecificky preukázali svoj nesúhlas, dajú vám tie verše Písma, ktoré sa hodia ku ich mentálnym argumentom, ale ktoré oni sami nežijú a nepraktizujú. Ich ovocie je jasne a priamo proti tým istým veršom! Samozrejme, že to nevidia... lebo sú slepí aj voči svojmu vlastnému ovociu, ktoré smrdí! Ale ukazovať niekomu Slovo, ktoré vy sami nežijete je, akoby ukazovať niekomu smer tam, kde ste v živote neboli a kde ani nemáte záujem niekedy v živote vôbec ísť.
Prečo sú takíto veriaci schopní útočiť na svojich bratov veršami Písma, ktoré sa im zdajú vhodné pre ich účel? A prečo sú rovnako schopní hrubo porušovať alebo aj nebrať do úvahy iné časti Písma? Pretože to, čo veriaci môžu z Písma obdržať je určené stavom ich srdca a duše, teda, tým, čo oni SÚ. Watchman Nee to jasne vystihuje vo svojej vynikajúcej knihe „Uvoľnenie Ducha“[2] (strana 51):
„Je bez pochybností, že to, čo my SME určuje to, čo môžeme dostať z Biblie. Ako často sa človek vo svojej domýšľavosti a nafúkanosti spolieha na svoju neobnovenú, popletenú a nečistú myseľ pri čítaní Biblie. Ovocím tohto úsilia nie je nič iného, než jeho vlastné myšlienky. On sa nijako nedotýka Ducha Svätého Písma. Ak očakávame, že stretneme Pána v Jeho Slove, naše myšlienky musia najprv byť Bohom zlomené. Môžeme vysoko oceňovať našu dômyseľnosť a inteligenciu, ale oni sú Bohu veľkou prekážkou. Oni nás nikdy nemôžu uviesť do (chápania) Božej myšlienky.“
Na tomto mieste sa zdá byť vhodné citovať z brožúrky Horsta Schaffránka „Súd začína v Dome Božom[18]“ (str. 1), kde on začína otázkou:
„Obrátim sa k vám, ako ku milovaným Božím (Rim. 1:7), alebo budem k vám hovoriť, ako ku flegmatickým leňochom? Flegmatickí leňoši sú ľudia, ktorí čítajú Bibliu, ale nekonajú to, čo čítali. Milovaný Boží je niekto, kto koná, čo číta."
Pán im ďalej toto hovorí: „Súďte pravdivý súd a každý z vás nech má milosrdenstvo a zľutovanie so svojim bratom... a nech si nikto z vás nepredstavuje zlo proti svojmu bratovi vo svojom srdci.“ (Zach. 7:9,10b)
Ale oni mali v predstave zlo vo svojich srdciach. A ak odmietnu počuť a zapchajú si uši a odmietnu konať spravodlivosť, ako Pán prikazuje, potom veľký hnev príde od Pána. A tak, ako On volal a oni nepočúvali, tak prichádza veľmi týchlo deň, že oni budú volať a On nebude počuť. (Zach. 7:11-13)
Ach, keby sa aspoň medzi nimi našiel, čo len jeden múdry Gamaliel, ktorý by im poradil, aby prestali bojovať a stavať sa proti tomuto dielu, aby prestali huckať ľudí, aby nečítali, ba aby pálili moje knižky! Lebo ak je moje dielo zo mňa, potom sa ono aj tak samo rozpadne. Ale ak je toto dielo naozaj z Boha, potom vy, baptistickí vedúci, bojujete proti Bohu! Či máte dosť pokory, aby ste si zobrali tú biblickú radu k srdcu? (Sk. 5:34-39) Lebo ak si poradiť nedáte, potom krv všetkých tých, ktorých ste huckali a podviedli bude vyžadovaná z vašej ruky tým Všemohúcim Bohom, proti ktorému dnes vehementne bojujete! Nech je tak, ako sa rozhodnete.
Ale ten Hanola, ktorého oni nenávidia sa takto modlí:
Pane Ježišu Kriste, maj zľutovanie nad nimi. Daj zrak tým, ktorí chcú vidieť a milosť tým, ktorí majú otvorené srdcia, lebo sú v nebezpečí zahynutia. Vidím ich, ako obete zla a nemám v srdci voči ním nič, hoci oni majú voči mne veľký jed a horkosť a tie ich pošpiňujú a vedú do záhuby. Odpúšťam im, lebo oni naozaj nevedia, čo robia mne aj iným a kam ich vedú. Amen.
Je jasné, že Satan je na mňa zúrivý, vďaka Ti Pane, lebo tento fakt je pre mňa osobne ozajstným komplimentom. Baptistická cirkev na Slovensku pravdepodobne trpela najviac počas komunistického teroru a vždy bola považovaná za konzervatívnu a biblicky založenú. Ak sa táto cirkev takto zkazila v jej duchovnom stave a nie je „ani bratská, ani jednotná, ani biblická“, potom aký je stav ostatných cirkví na Slovensku? Či sa všetky stali svietnikmi, ktoré dávajú viac tmy, než svetla? Mali by si všetci pozorne prečítať Zj. 2:5.
B. Slúžite Bohu alebo Satanovi?
Každý človek na zemi slúži alebo Bohu alebo Satanovi. Niet žiadnych výnimiek, žiadnych „neutrálnych ľudí“. Každý pohan slúži Satanovi a každý veriaci slúži buď Bohu alebo Satanovi.
Ak veriaci neslúžia Bohu v súlade s Jeho zjaveným Slovom, nežijú a nekráčajú v Jeho Duchu, potom oni slúžia Satanovi nejakým spôsobom – či už sú si toho vedomí, či nie! Nie je toto hrozné prehlásenie? Nuž, samozrejme, že je. Hlavný bod je ten, že to je pravda. Boh nie je prekvapený, ale my sme. My všetci sme slúžili Satanovi po všetky tie roky pred naším Vykúpením – a neboli sme si toho vedomí! Je toto pravda? Existuje silný koreň a tendencia v našej prirodzenej duši pokračovať v slúžení Satanovi aj po našom Vykúpení a nebyť si toho opäť vedomí! Pretože nikto nám nepovie plnú pravdu a nič nám nevysvetlí.
Skúste povedať decentnému, vzdelanému, zdvorilému, súcitnému pohanovi, že on je životne spojený so Satanom a že jemu slúži! Skúste to isté povedať vzdelanému, no duchovne mŕtvemu teológovi, alebo karnálnemu, duševnému veriacemu. Ak sa odvážite na to, je možné, že neskončíte v dobrom zdraví. Predsa ste mu ale hovorili pravdu! Ale uveriť takú pravdu pre týchto ľudí je absolútne nemožné!
Odvážime sa prezkúmať túto otázku? Odvážime sa priznať, že tento fakt by akosi mohol byť aj pravdou? Plná pravda môže byť viac šokujúca, než si odvážime predstaviť. Ale práve tak je šokujúca aj plná pravda o našej Spáse. A aj by mala byť! My všetci potrebujeme byť z času na čas šokovaní.
Pokiaľ naše tlsté a lenivé duchovné srdce nedostane opravdivý „duchovný šok“, nezačne biť!
Predtým, než dám niektoré praktické príklady z mojej vlastnej skúsenosti, rád by som urobil určité základné prehlásenia a položil pevné základy zo Slova Božieho pre túto extrémne dôležitú tému. Za tým účelom pôjdeme úplne na začiatok ľudstva a pozrieme sa a pochopíme v srdci, čo sa dialo.
1. Pozrime sa a pochopme najprv tú opravdivú hĺbku a výsledok Satanovho podvodu na Eve a Adamovi. Satan nasledoval veľmi úskočne vymyslený plán, ktorým by odpútal pozornosť a túžbu človeka smerom od Boha ku jeho osobným záujmom! Človeku bolo ponúknuté otvorenie jeho očí, postavenie boha a poznanie dobra a zla. Keď sa Eva pozrela na strom poznania dobra a zla, jeho ovocie naozaj vyzeralo sľubne a tak si ona vzala a jedla a dala tiež svojmu mužovi Adamovi, a on tiež jedol. (1M. 3:4-6) Žena bola podvedená a nie Adam (1Tim. 2:14) v tom, že ona získa osobný úžitok tým, že bude jesť zakázané ovocie. To bola základná návňada použitá Satanom a v človeku vyprodukovala sebeckosť, čo je Satanov charakter! Je to presný opak nezištnosti, obetavosti a pokornosti, čo je Kristov Charakter. (Mt. 11:29) Je to pravda? Naozaj tomu veríte?
Predtým, než Adam padol do hriechu, on bol v duchu a duši životne spojený s Bohom, lebo Boh bol v Adamovom duchu a duši a tak on mal Boží Charakter a živé spoločenstvo v Prítomnosti Boha. Po jeho páde, Adam „zomrel“ – bol „separovaný“ od Života Boha, hoci pokračoval žiť svoj vlastný naturálny, telesný život na zemi.
Najdôležitejšie slovo je toto: Adam neposlúchol Boha, ale dal prednosť nasledovaniu svojej vlastnej vôle a svojích osobných záujmov!
Preto Adam bol oddelený od Boha a vyhodený z Raja. Tým ztratil svoj životný spoj, svoju živú linku, svoju jednotu s Bohom, Božiu Prítomnosť a tým Jeho Charakter! Táto duchovná separácia znamená jeho „duchovnú smrť“, ktorú potom omnoho neskôr nasledovala jeho fyzická smrť.
2. Keď Adam neposlúchol Boha, on tým poslúchol Satana a stal sa vo svojom duchu a duši životne spojený so Satanom! Cez toto spojenie Adam obdržal „život“ a prítomnosť Satana do svojho ducha a duše a tým jeho charakter. Ak by toto nebolo tak, potom by sme nikdy v celej existencií ľudstva neokúsili a nepoznali pýchu, závisť, aroganciu, strach, žiarlivosť, tvrdohlavosť, bezbožnosť, falošnosť, luhanie, kradnutie, horkosť, vraždy a iné „cnosti“ Satana, ktoré všetky vyrastajú z jeho sebeckosti a pýchy! Pred svojim pádom, Adam tieto veci nikdy nepoznal, keďže oni nikdy neboli v Bohu! Pravda?
S týmto zlým charakterom v Adamovi, Boh nemal záujem, či túžbu držať Adama vo Svojej Prítomnosti, mať s ním spoločenstvo alebo mu dovoliť jesť zo Stromu Života, aby v tom skorumpovanom stave žil na veky. (1M. 3:22-24)
3. Keď Posledný Adam – Ježiš Kristus – prišiel, On nikdy nesledoval Svoje osobné záujmy, nikdy nič nekonal pre Seba alebo zo Seba (Jn. 5:19), bol nezištný a pokorný v srdci (Mt. 11:29) a vždy konal to, čo sa ľúbilo Otcovi. (Jn. 8:29). Ponížil sa, a čo je najdôležitejšie, poslúchol Boha vo všetkom včítane Svojej smrti na Kríži. (Fil. 2:8)
„Hoci bol Synom (Božím), predsa sa učil poslušnosti cez veci, ktoré musel pretrpieť. A súc takto zdokonalený, stal sa On Pôvodcom (Autorom) večnej Spásy všetkým tým, čo Ho poslúchajú.“ (Žid. 5:8,9)
Pán sa nestal Pôvodcom večnej Spásy tým veriacim, ktorí veria, že On existuje a majú o Ňom nejaké vedomosti, ale Ho neposlúchajú! To tiež znamená, že neposlúchajú Jeho Slovo, pretože Pán je Slovo = Logos (Jn. 1:1+14). Nikto z nás nie je spasený svojou túžbou, či želaním, ale svojou poslušnosťou Pánovi a Jeho Slovu.
Či vy (znovu-zrodení veriaci) naozaj neviete, že ste sluhovia tomu, koho poslúchate? (Rim. 6:16)
Čo tieto horeuvedené fakty ukazujú? To najdôležitejšie slovo spojené aj s Pádom človeka aj s jeho Spásou je slovo, ktoré sa v Cirkvi nepropaguje, neučí, nekáže a nepraktizuje žiadnym prijateľným spôsobom.
To chýbajúce slovo je – poslušnosť.
Hociktorý človek môže započať cestu svojej Spásy ak poslúchne, čo Boh pre neho ustanovil. Sú to v podstate tri kroky z Písma, ktoré každý človek musí splniť:
a) uveriť vo svojom srdci (nie hlave), že Boh vzkriesil Ježiša z mŕtvych a vyznať to svojími ústami (Rim. 10:9, 10). Na základe tohto skutku viery, dotyčný je vykúpený a zapečatený Duchom Božím, ako nový „majetok Boha“. (Ef. 1:13,14// 2Kor. 1:22)
b) učiniť pokánie vo svojom srdci za účelom odpustenia hriechov (Sk. 2:38). Na základe tohto skutku viery on sa stáva znovu-zrodený Duchom Svätým. (Jn. 3:3-8) Po svojom znovu-zrodení on musí...
c) byť pokrstený vo vode (ponorením – Rim. 6:4,5). Na základe tohto skutku viery on obdrží dar Ducha Svätého, Jeho Moc (Sk. 2:38// Jn. 1:12) bez ktorej nemôže ani začať, ani pokračovať v procese zdokonaľovania svojej Plnej Spásy. (Žid. 6:1)
Ak ste nikdy neurobili kroky a) a b), potom nie ste ani vykúpení, stále ste pohani! Ak ste nikdy neurobili krok c), nedostali ste dar Ducha Svätého a nemôžete začať vypracovávať svoju vlastnú Spásu s bázňou a trasením. (Fil. 2:12) Môžete navštevovať akýkoľvek zbor, či spoločenstvo, ktoré sa vám páči, spievať, modliť sa, dávať milodary a robiť všetko, čo ostatní robia, ale nikdy nebudete schopní:
d) vziať svoj kríž denne a zapierať samých seba, zapierať váš starý, prirodzený, hriešny charakter a nasledovať Pána, nasledovať Slovo Božie (Lk. 9:23),
e) pridať k viere cnosť, a ku cnosti známosť (Pána – Fil. 3:8 // 2Pet. 1:2; 3:18), a ku známosti umiernenosť, a k umiernenosti pridať trpezlivosť, a ku trpezlivosti pridať Bohabojnosť a k Bohabojnosti bratskú dobrotivosť, a k bratskej dobrotivosti lásku (2Pet. 1:5-9),
f) snažne sa usilovať upevniť si svoje povolanie a vyvolenie (2Pet. 1:10),
g) bojovať dobrý boj viery a uchopiť Večný Život, pre ktorý ste aj povolaní. (1Tim. 6:12) Ak by Timotej už bol býval mal Život Večný iba tým, že uveril v Krista, Apoštol Pavol by mu nikdy nebol býval odkázal, aby sa snažil ten Život „uchopiť“ po svojom vykúpení! Pravda?
Konať horeuvedené a tak pokračovať k dokonalosti (Žid. 6:1, 2) bez Ducha Svätého je absolútne nemožné. Ak ale veriaci poslúchne horeuvedené kroky, potom sa on (postupne) začína podieľať na Božskom Charaktere, Božskej Náture podľa drahocenných prísľubov Boha. (2Pet. 1:4(20), slov. text je nesprávny) Jeho živé spojenie s Bohom je pomaly ustanovované, jeho povolanie a vyvolenie zabezpečované a jeho vstup do večného Kráľovstva Nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista mu bude bohato poskytnutý. (2Pet. 1:10,11)
To je naša Plná Spása!
Aby nám bolo jasné, horeuvedené body d) až g) sú iba základné príklady vybraté z Písma, ktoré nám ukazujú, že ak máme obdržať Život Večný a vstup do večného Kráľovstva Nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, potom...
naša poslušnosť a spolupráca s Duchom Božím musí zaručene pokračovať aj po našom vykúpení.
. Inak neobdržíme drahocenné prísľuby Boha. Boh nedá prístup ku Stromu Života (Kristovi Ježišovi) tým, ktorí Ho neposlúchajú. On to jasne ukázal už od Rajskej Záhrady. (1M. 3:22-24)
Ak neposlúchame Boha a Jeho Slovo, ani nie sme ochotní poslúchať, potom neslúžime Bohu.
Ak neslúžime Bohu, slúžime Satanovi, pretože poslúchame Satanovu túžbu, aby sme nerobili to, čo nám Boh hovorí! Toto potvrdzuje, že každý veriaci slúži buď Bohu alebo Satanovi záležiac na jeho srdci a na rozhodnutiach jeho slobodnej vôle.
Žiadny človek nemôže slúžiť súčasne dvom pánom (Mt. 6:24), ani nemôže slúžiť niekomu inému, než Bohu alebo Satanovi... lebo žiadnych iných pánov niet, ktorým by človek mohol slúžiť.
Keď čítate horeuvedené Slová Božie, môžete vidieť, že to nie sú moje slová alebo ídei, ale je to naskutku Slovo Božie. Keď si znova prečítate Mt. 6:24, slovo „mamon“ nereprezentuje iba peniaze, ale hocičo, čo je idolom, či cieľom nášho pozemského života a môže takto byť naším „pánom“. Naším pánom môže byť akákoľvek žiadostivosť, ktorá je dosť silná na to, aby nás zviedla do hriechu. Všetky žiadostivosti sú zrodené v našej sebeckosti.
Kedykoľvek teda slúžime našej sebeckosti, vlastným ídeám, názorom, plánom, túžbam, chlípnostiam, či osobným záujmom vo veciach Božích, tam slúžime Satanovi. Brat Watchman Nee hovorí (strana 68[1]):
„Vyžaduje to veľkú silu byť poslušným! Ak Boh najprv nenaplní vaše srdce, neuspejete, čo ako by ste sa externe pokúšali... Hovorím k vám dnes touto formou pretože mám v mojom vnútri hlboký pocit, že príchod Pána je predo dvermi a že Kráľovstvo je veľmi na blízku. Pokušenia budú odteraz omnoho väčšie, nebezpečenstvá sa budú množiť a podvody budú omnoho hlbšie. Predtým to bola otázka zbaviť sa hriechu, teraz je to otázka zbaviť sa rozkoší a plesania.“
Predstavím vám v tomto bode samotný koreň a náturu sebeckosti ako ju Boh vidí a ako mnohí, veľmi mnohí veriaci môžu byť voči nej úplne slepí.
Pán prirovnáva našu sebeckosť, jej pýchu, neposlušnosť, aroganciu, vzdorovanie, vyzývavosť a mnohé iné „cnosti“, ku malomocenstvu, ktoré robí našu pokožku bielu ako sneh. Boh to ponajprv demonštroval na Miriam (Márií), prorokyni, sestre Áarona, veľkňaza. Keď ona spolu s Áaronom hovorila proti Mojžišovi a v žiadostivosti ich sebeckosti obviňovali Mojžiša, Pán dovolil, aby sa Miriam stala malomocnou, bielou ako sneh. Ona musela byť oddelená od ľudu Izraela sedem dní, pokiaľ nebola uzdravená. (4M. 12:1-10-15)
Biela pokožka naznačuje hlboko diabolskú, podvodnícku prirodzenosť malomocenstva a tým aj jeho sebeckosť. Ukazuje ľudí ako bielych (svätých, požehnaných, pozdvihnutých a prijatých Pánom), zatiaľčo vo vnútri oni hnijú, sú odmietnutí, prekliati! Pán naznačil ten istý fakt aj farizejom. (Mt. 23:27)
Tento diabolský a hlboko podvodnícky charakter sebeckosti môže byť tiež pozorovaný v jeho žiadostivosti miešať sa do svätých záležitostí Pána pokúšajúc sa „slúžiť Mu“ vo svojej vlastnej sile, inteligencií, chápaní a žiadostiach. A potom je tiež pripravený „prijať“ akékoľvek požehnania, priazeň, či milosť od Pána a zneužiť ich, ako dôkaz svojej úprimnosti, správnosti a duchovnosti. Stávame sa v Cirkvi „niekym“ a hlboko v srdci sme nafúknutí viac, než keď sme prvý krát začali „slúžiť Pánovi“. Stávame sa tak seba-podvedení a slepí, že nie je nám možné sa z toho vyslobodiť, až pokiaľ nám Pán nedá uzrieť Jeho Samého. Iba potom sme schopní vidieť naše malomocenstvo.
Pán ukázal túto hlbokú pravdu a fakt aj Svojmu veľkému prorokovi Izaiášovi. Potom, čo bol Jeho prorokom určitý čas, jedného dňa on zvolal: „Beda mi! Lebo som obrátený navnivoč, lebo som človek nečistých (malomocných) rtov, a bývam uprostred ľudu nečistých rtov; lebo moje oči videli Kráľa, Pána zástupov.“ (Iz. 6:5)
Izaiáš videl a prehlásil, že on hovoril Slovo Božie cez malomocné rty a prebýval medzi ľudom s malomocnými rtami. On potreboval „živý uhlík z oltára“, aby od neho odobral jeho neprávosť a hriech! (Iz. 6:6,7) A nepovedzte mi, že on sa stal Božím prorokom iba po očistení jeho rtov. Prvých päť kapitol jeho Knihy jasne ukazuje, aké významné Slovo Božie prišlo cez neho ešte predtým, než jeho rty boli očistené. Toto tiež ukazuje, že naše srdce môže byť Pánovi otvorené, predsa však, naše rty môžu byť stále malomocné. Aj toto by nás malo ponížiť!
Čo nám tento fakt ďalej naznačuje? Ukazuje nám, že Slovo Božie môže plynúť z naších rtov i keď naše rty sú malomocné! My preto potrebujeme „živý uhlík z oltára“ (nášho kríža), aby nás očistil od našej neprávosti a hriechu. Teda, človek môže kázať, učiť alebo svedčiť o Pravdách Biblie kým v očiach Božích on môže byť malomocný žijúci v hriechu a neprávosti! V pravde neviem, ako a odkiaľ by inak Boh dostal „činiteľov neprávosti“, ktorí slúžia Cirkvi a konajú vynikajúce skutky! (Mt. 7:22,23) Či vy viete?
Nuž ale taký človek si nemusí byť vedomý svojho stavu dokiaľ neuvidí Kráľa – Pána zástupov! Ale Pán sa ukazuje iba tým, ktorí Ho hľadajú (5M. 4:29// Jer. 29:13,14a) a ktorí dodržujú Jeho Slovo (Jn. 14:21// 1Jn. 2:3,4) a nie činiteľom neprávosti. Ale nikto, absolútne nikto nedokáže presvedčiť takýchto služobníkov, že ich rty môžu byť malomocné, pyšné, sebecké! Že oni môžu kázať, alebo učiť Slovo Božie súc zaobalení duchom pýchy a sebeckosti. Takto kážu Slovo s pýchou a sebavedomím, seba-úspešnosťou, neposlušnosťou voči samotnému kázanému Slovu (všetky kazateľky), so seba-oslavovaním, seba-dôležitosťou, atď. Jedine Pán sa im musí zjaviť a musia Ho uvidieť, aby tomu uverili!
Môžem dodať, že toto malomocenstvo sa môže tiež rovnať „kvasu“, ktorý bol pripísaný farizejom pre tú istú príčinu. (Mk. 8:15) Aj kvas, aj malomocenstvo začínajú v určitom bode a rastú ... a rastú... nekontrolovateľne, akoby duchovná rakovina. Ale malomocný človek potrebuje „sedemnásobnú“ poslušnosť, sedemnásobnú smrť, aby malomocenstvo od neho odišlo (2Kr. 5:1-10,14)... alebo „živý uhlík z oltára“, čo je jeho kríž, jeho úzka cesta, kde on ztráca svoje malomocenstvo krok za krokom.
Ak hovoríme o pýche, sebavedomí, seba-úspešnosti, neposlušnosti voči Slovu a malomocenstve, potom chcem doviesť do popredia Slovo v Mk. 14:3. Pán tu je v dome Šimona malomocného a prišla k Nemu žena s alabastrovou nádobou plnou vzácnej masti. Ona nádobu rozbila a masť vyliala na Jeho hlavu. Či je dnes v tomto čine pre nás nejaký význam? Pán povedal, že čo táto žena vykonala bude spolu s evanjeliom rozprávané na jej pamiatku. (Mk. 14:9) Preto o tom aj ja hovorím teraz.
Svetlo a hlbší význam tohto faktu, ktorý Pán chce, aby sme rozumeli hlavne dnes, prišiel do môjho ducha nasledovne. Vidím dom malomocného, ako reprezentujúci terajší Dom Boží v Novom Zákone. My všetci veriaci máme v sebe hriech – malomocenstvo v očiach Božích. (1Jn. 1:8) Žena reprezentuje Mladuchu Krista, ktorá Ho tak miluje, že neváhala rozbiť alabastrovú nádobu s drahocennou masťou. Tá nádoba reprezentuje našu telesnosť a tvrdú škrupinu vonkajšieho človeka, „starého človeka“, hlinenú nádobu (2Kor. 4:7), ktorá musí byť rozbitá, aby ten drahocenný poklad Jeho Ducha mohol byť uvoľnený. Toto rozbíjanie sa koná na našom kríži, na úzkej ceste, nie naraz, ako to urobila žena, ale pomaly. Je to jedine Kristova Mladucha, ktorá je ochotná toto konať v Dome Božom a ostatní iba šomrú a kritizujú. (Mk. 14:4,5)
Tá najdôležitejšia poznámka, ktorú by som chcel urobiť voči horeuvedeným faktom je tá, že žiadny veriaci nedokáže poslúchnuť Slovo Božie vo vlastnej sile alebo vlastnej schopnosti! Všetko, čo on potrebuje je veriť a byť ochotným a pýtať si od Pána. Toto je jediná úloha pre veriaceho, ktorú potrebuje urobiť. To ostatné je „práca Boha“ a je to časť pre Pána. Pán potom uschopní dotyčného veriaceho, ktorý žiadal, aby mohol poslúchať Jeho Slovo, aj rozbíjať svoju alabastrovú nádobu. Ak by teda hociktorý veriaci chcel konať túto „prácu“ pre Boha, Pán mu odpovie nasledovné:
„Toto je práca Boha, aby ste verili v toho, koho On (Otec) poslal.“ (Jn. 6:29)
Aby ste verili vo svojom srdci Kto ten Pán vpravde je, aká je Jeho moc a čo dokáže urobiť, menovite, že On „môže vykonať nesmierne a bohato nad všetko, čo žiadame alebo myslíme, podľa (Jeho) moci, ktorá pôsobí v nás.“ (Ef. 3:20)
Uverenie je naša práca! Potrebuje to duchovnú energiu a silu pred tvárou protivenstva, či nepriazne. A ak niet protivenstva, nepriazne, problémov, ťažkostí, nebezpečenstva... potom niet ani potreby pre vieru! Pravda?
Keď od Pána žiadame, aby nás uschopnil poslúchať Jeho Slovo, bude to pre Neho opravdivé potešenie nás takto uschopniť a to nesmierne bohato nad všetko, čo si môžeme pomyslieť alebo predstaviť. Opakujem, bude to Jeho opravdivé potešenie, pretože všetko je a bolo stvorené pre Jeho potešenie. (Zj. 4:11)
Cesta do Neba a Života Večného bola otvorená každému človeku na zemi a tá cesta je: pýtame si (podľa Božej Vôle) a Boh to urobí. (1Jn. 5:14,15) Naša vôľa a Jeho Vôľa sa v tom bode zlučujú v jedno. Ale dvere na túto cestu boli zavreté podvodnou prácou síl temna a zla. Satan stojí pri tesnej bráne (Mt. 7:14) a dáva vám tie najidiotickejšie ídei, presvedčenia a zmýšľanie, prečo by ste nemali cez tú bránu vojsť na úzku cestu. Potom vás vedie ku príťažlivejšej širokej ceste a povie vám, že ona vedie na to isté miesto, ale je komfortnejšia. Je pravdou, že široká cesta je oveľa komfortnejša, ale ona nevedie na to isté miesto! Keď veriaci prídu na jej koniec, bude tam tma, plač a škrípanie zubov! (Mt. 8:12; 22:11-14; 24:44-51; 25:11,12,30) Kráľovstvo Nebeské s Pánom Slávy Osobne prítomným bude na konci úzkej cesty.
Či to nie je úžasný podvod? Je to ako tie reklamy na kreditné karty: Kúpte teraz – plaťte neskôr; vyžívajte sa teraz – padnite mŕtvy neskôr; majte sa dobre teraz – trpte hrozne neskôr. A koľké milióny veriacich sú v tom chytení? Koľko znovuzrodených veriacich slúži Satanovi bez toho, aby si o tom boli vedomí? Len Pán to vie.
Satan vás nikdy nepovedie, čo len blízko tesnej brány a úzkej cesty. A ak ju nájdete s pomocou Ducha Božieho (Mt. 7:14 – my ju musíme nájsť) a budete po nej kráčať, Satan vás začne otravovať celou cestou! Toto je ďalšia typická črta pekla – otravovanie. Už ste to niekedy pozorovali? Každá mucha vás bude otravovať, až dokiaľ ju nezabijete. Práve tak bude Satan, so sprostými myšlienkami, lžami, pokušeniami všetkých druhov, farieb a tvarov... až dokiaľ ho „nezabijete“ svojou vierou, čiže, „neoddelíte sa od neho“ alebo mu budete vierou odporovať, dokiaľ on od vás neutečie. (Jak. 4:7) Veríte tomu?
* * *
Opäť som nasmerovaný Duchom Pána predložiť praktické fakty „hľadania“ a nájdenia.
Na počiatku nikto z nás nevedel, ako „hľadať“ Kráľovstvo, ako hľadať úzku cestu, ako hľadať Pána. No predsa sú to pre nás Božie Prikázania. Boh nám ich nedal, aby sme ich iba čítali, ale aby sme ich konali. Duch je preto vždy pripravený učiť nás a viesť nás do konania týchto životne dôležitých krokov v našom fyzickom, duševnom a duchovnom živote. Verím, že niekoľko základných ukazovateľov by malo byť postačujúcich na ukázanie skutočnosti hľadania v praktickom živote.
Budete súhlasiť, že „kráčanie vierou“ je pre našu starú náturu absolútne „bláznivá vec“. Práve tak je hľadanie niečoho, čo nemôžete ani vidieť, ani si nijako predstaviť. Je to tak? Ako ja potom viem, že „nachádzam úzku cestu“? V mojích začiatkoch nemám žiadnu možnosť to vedieť, pretože to nemôžem zistiť so žiadnym z mojích zmyslov. Musím buď dôverovať tým, čo po nej kráčajú a majú dostatočné skúsenosti mi o nej radiť. Alebo sa musím zpytovať priamo Pána a rozoznávať moje vlastné kroky. Pravda je tá, že...
ja začnem kráčať na mojej úzkej ceste, keď začnem robiť veci pre Pána, ktoré som nikdy predtým nechcel, neplánoval, či neželal si robiť a to nijakým spôsobom, alebo ktoré som predtým priamo nenávidel alebo mal strach robiť! Toto naznačuje, že som započal „zapierať samého seba“... a začína to pre mňa byť „kríž“.
Toto je veľmi dôležitý ukazovateľ a bude s vami pokračovať tak, ako vy budete pokračovať v robení takýchto vecí, alebo budete privedení inými, ktorí sú používaní Bohom, aby ste také veci robili.
Jeden typický príklad na ktorý nikdy nezabudnem sa mi prihodil, keď som bol veľmi mladý veriaci sediaci v poslednej lavici nášho kostola za jedným vysokým mužom. Keď sme na začiatku bohoslužby povstali, náš pastor obyčajne vyvolal niekoho, aby „nás všetkých viedol ku Trónu Božiemu“. Tak som sa schovával za toho vysokého muža a pastor ma nemohol nijakým spôsobom vidieť. Predsa však, jasne zavolal moje meno a ja som bol ohromený a strach stisol moje srdce. Toto bolo po prvý krát, čo som bol povolaný verejne sa modliť a „viesť kongregáciu asi 600 ľudí ku Trónu Božiemu“! Nemal som moc na výber hoci východ bol odomňa nie viac, ako dva metre a dvere boli otvorené. Ale zostal som udatný a vykoktal som zo seba niečo, čo sa približovalo modlitbe. Kde som viedol kongregáciu, o tom som nemal ani najmenšej potuchy, ale v ten deň sme žiadny Trón nenašli.
Táto skúsenosť bola pre mňa „duchovným mílnikom“. Keď som o tom neskôr meditoval, bolo mi jasné, že to nebola čisto pastorova ídea, ale že on musel byť vedený Duchom. Samozrejme, že Pán ma videl aj za tým vysokým mužom. Také príklady sú jasné znamenia, že Duch vás vedie na úzku cestu, ktorú ste nikdy nehľadali, nikdy po nej predtým nešli a nikdy ste nemali v úmysle po nej ísť svojím vlastným želaním. To je presne, prečo je tá cesta nazývaná „cesta premáhania“ seba samého.
Mal som omnoho viac takýchto skúseností, a to aj v zbore, aj mimo zboru. Konečne v máji 1974 som začal učiť Biblickú školu v našom dome, čo bol akýsi začiatok nášho Tela Kristovho v Montreale a tiež našej terajšej Misie. Vyučoval som z knihy „Duchovný Človek“ od Watchmana Nee. Ak by mi bol niekto v roku 1970 povedal, že za štyri roky budem učiť Biblickú školu v mojom dome, bol by som sa mu býval jednoducho vysmial do tváre. Či vidíte niečo?
Ja som mohol veľmi jasne vidieť začiatok mojej „úzkej cesty, a mohol som tiež vidieť, ako som pokračoval po nej „kráčať“ – konaním vecí, ktoré som nebol pripravený konať v mojej starej náture. Fakticky, nie je to oveľa rozdielnejšie ani dnes. Ak by mi bol niekto býval povedal pred štyrmi rokmi, že budem písať knihu ako je táto, teda, „Slovo ku Cirkvi Ježiša Krista“, bol by som sa mu tiež býval totálne vysmial. Len Pán vie, čo budem robiť za ďalšie štyri roky... a mám dojem, že ani na to nie som vôbec pripravený.
To isté platí o „hľadaní Kráľovstva“. Kedykoľvek vidíte, počujete, alebo ste svedkami určitých vecí, ľudí, ich činov, vy automaticky posudzujete tie veci, tých ľudí a ich činy. My všetci neustále posudzujeme všetko, čo vidíme, počujeme alebo, čoho sme svedkami, či už sme si toho vedomí, alebo nie. Ale Duch vás nikdy nevedie, aby ste súdili nespravodlivo, teda súdili-odsudzovali (Rim. kap. 14), ale aby ste súdili-posudzovali všetko v každom človeku vo Svetle Slova Božieho. (1Kor. 2:15)
Ak hľadáte takéto spravodlivé súdy, posudky, hľadáte Kráľovstvo, pretože Kráľovstvo bude miesto spravodlivosti a spravodlivých súdov. Ak sa vyhýbate takým súdom, alebo zavrhujete tie súdy robené inými služobníkmi Boha, potom nehľadáte Kráľovstvo.
Ak hľadáte pravdu, ako Slovo Božie platí na rôzne situácie alebo ľudí, potom hľadáte Pána, pretože On je Pravda a Slovo. Vedieť, ako Slovo platí na hocičo alebo hocikoho v tomto svete znamená vedieť, ako sa Pán díva, rozumie a posudzuje hocičo, alebo hocikoho v tomto svete.
Horeuvedené príklady by mali byť dostatočne praktické na to, aby vrhli svetlo na niektoré tajomstvá Slova Božieho, aby tie Slová prestali byť tajomstvom a aby sme ich mohli začať žiť v našom každodennom živote.
* * *
Satan vás nikdy nepovedie, aby ste čítali, kázali, alebo nejako uvážili Slovo Pána, ktoré je priam nebezpečné jemu, jeho kráľovstvu a jeho vláde nad vami. (napr. Mk. 9:43-49) Už ste niekedy vo vašom kresťanskom živote počuli kazateľov kázať a vysvetľovať toto citované Slovo Božie? Či vás niekedy niekto posmelil, aby ste sa stali „násilnými“ voči vaším opravdivým nepriateľom, ktorí stoja v ceste vašej osobnej Spásy? (o tomto si povieme viac neskôr)
C. Vojna v Cirkvi
Od Adamovho pádu v Rajskej Záhrade sme všetci vo vojne, či sa nám to páči, alebo nie, či sme si toho vedomí, alebo nie. Veriaci, ktorí sú si neni vedomí tohoto faktu sú už podvedení. Práve tak som bol aj ja! Túto vojnu vyhlásil Sám Pán hneď na začiatku ľudstva a predtým, než Adam a Eva boli vyhodení z Raja. Pán jasne vyhlásil Satanovi:
„A položím nepriateľstvo (vojnu) medzi tebou (had-Satan) a ženou (budúci Izrael a Cirkev), a medzi tvojím semenom (deti a sluhovia Satana) a jej semenom (Ježiš Kristus, Jeho deti a sluhovia); ono ti rozdrtí hlavu (zničí ťa) a ty mu rozdrtíš pätu (zraníš Ježiša, Jeho deti a sluhov, prinesieš bolesť a utrpenie do ich života).“ (1M. 3:15)
Či nebola „päta“ Nášho Pána zdrtená na Kríži? Či nie sme my sami drtení, zraňovaní, v bolesti a utrpení na naších krížoch? Ak je toto pravda, potom je tiež pravdou, že Satan je zničený, porazený, učinený bezmocným cez Kríž Nášho Pána, pretože jeho hlava je rozdrtená! Sláva Pánovi! Pre Nášho Pána táto vojna skončila, pre nás ešte nie. On premohol, ale my ešte nie. Možno cítime, že sa nám darí v tomto svete, že prosperujeme a konáme víťazne. Ale toto nie je duchovné víťazstvo. Počúvajte...
Boh v Nebi rozdrtil hlavu Satana pod nohy Nášho Pána Ježiša Krista, keď On – súc Jemu poslušný – šiel na Svoj Kríž! Práve tak...
Náš Boh v nebi rozdrtí Satana (zakrátko) aj pod naše nohy, keď my – súc tiež Jemu poslušní – ideme na naše kríže! (Rim. 16:17-20)
Žiadny veriaci nie je oslobodený, ani ospravedlnený z tejto vojny vyhlásenej Pánom. Žiadny veriaci nie je ospravedlnený zo svojho vlastného kríža, zo svojho vlastného premáhania.
Ak sa hociktorý veriaci snaží vyhnúť sa tejto vojne a podržať si svoju telesnosť počas svojho pozemského života, bude musieť túto vojnu bojovať za omnoho ťažších podmienok po svojej smrti! Keď ju odmietol bojovať a tým ukrižovať svoju telesnosť pod Milosťou a Mocou Pána (Gal. 5:24), bude to musieť konať pod mocou a hnevom Satana (1Kor. 5:5) v temnote, v plači a škrípaní zubov. (Mt. 8:12; 22:13; 24:51; 25:30// Lk. 13:24-28, viď viac neskôr) Nikdy som nepočul kázať ani o tomto fakte. A ak niektorí kazatelia o tom kážu, ja ich žehnám v Mene Pána a bozkávam ich na líco.
Ak by sme uvážili iba naše fyzické telo, tá istá vojna o život prebieha aj tam. Existujú bilióny baktérií, vírusov a toxínov neprestajne útočiace na naše živé bunky a tkanivá naších tiel a to dňom i nocou. Smrť bojuje proti životu. A obranná vojna v naších telách vlastne nikdy nekončí! My si nemusíme byť vedomí tejto vojny, až dokiaľ neochorieme, alebo neskončíme v nemocnici. Pravda? Môžeme si dovoliť nestarať sa o túto vojnu v naších telách a žiť si, akoby ona neexistovala? Či by sme nezkrátili svoj život, možno aj značne, ak by sme ju totálne ignorovali? Naša duchovná vojna nie je rozdielna, ani menej dôležitá. Prečo ju teda zanedbávame? Alebo snáď dávame prednosť zostať nevedomcami?
Ďalší duchovný fakt o tejto vojne, ktorý je Satanom zakrytý a obchádzaný ako nedôležitý je, keď Apoštol Pavol písal list Timotejovi. Radil mu, aby bol „..dobrým vojakom Ježiša Krista“ (2Tim. 2:3,4,7) a dal mu príkaz, aby „bojoval dobrý boj“ (1Tim. 1:18).
Pavol nepísal iba nejakému mladému Grékovi niekde, a nie je to iba zaujímavý verš v Písme. Keď Duch Svätý hovorí k Timotejovi, hovorí ku všetkým niekdajším Grékom = Pohanom, ktorých Timotej reprezentuje! A Pán k ním hovorí cez obráteného Žida, ktorý bol predtým rúhačom, prenasledovateľom, trýzniteľom a prvým hriešnikom. (1Tim. 1:12-15) Ale teraz mu bola zverená „služba vojenčenia“ pre pohanov. (Sk. 26:15-18) Je to pravé vojenčenie medzi našim „starým človekom“ a „Novým Človekom“ a Apoštolovi Pavlovi bolo určené všetko pretrpieť a vydržať kvôli nám! (2Tim. 2:10)
Poviem vám teraz niečo veľmi neobyčajného, možno aj neočakavaného. Jedna z veľmi hodnotných a užitočných kníh mimo samotnej Biblie, ktorú som kedy čítal je nazvaná „Telesná stráž Lží[16]“ od Anthony Cave Browna. Snáď tá najšokujúcejšia zpráva, ktorú táto kniha prináša je, že Druhá Svetová Vojna nebola fakticky vyhraná čisto zbraňami a palebnou kapacitou, ale hlavne podvodníctvom!
Ak by jedna veta mala sumarizovať túto pravdu, potom by to určite bol známy výrok Winstona Churchilla (Ministerského Predsedu Veľkej Británie) vyslovený Jozefovi Stalinovi (vodcovi Sovietskeho Sväzu) na konferencií v Teheráne, v decembri 1943, ktorý citujem:
„V čase vojny, pravda je tak drahocenná, že by mala vždy byť chránená telesnou strážou lží.“
A naozaj aj bola – za každú cenu. Najväčšie tajomstvo Druhej Svetovej Vojny bol počítač nazvaný „Ultra“, ktorý dal Vojenskému Kabinetu Veľkej Británie všetky potrebné informácie o vojenských operáciách, trikoch a taktike Nacistického Nemecka. Sám Churchill obetoval veľké škody spôsobené jeho krajine nacistickým letectvom, len aby udržal samotnú existenciu „Ultra“ tajomstvom. Aj 30 rokov po vojne, nikto nevedel, že taká vec vôbec niekedy existovala.
Churchill a jeho Vojenský Kabinet boli tak schopní zapojiť sa úspešne do vojny špionáže, kontrašpionáže a podvádzania nepriateľa o skutočných úmysloch a operáciách Spojeneckých síl. Vďaka tejto vojne podvodu, slávny D-Deň, Invázia Normandie vo Francií, 6. júna 1944, bola takým veľkým úspechom spôsobiac nepriateľovi prekvapenie v každom možnom smere a do takého neuveriteľného stupňa. Práve tak aj slávne víťazstvo generála britských síl Bernarda Montgomeryho pri El Alamein v Egypte proti generálovi nemeckých síl Erwinovi Rommelovi, ktorá bitva je tiež známa ako „obrat prílivu“, bolo vo veľkej miere dosiahnuté vďaka podvodným krokom britských ozbrojených síl a nielen ich palebnou kapacitou.
V týchto fyzických vojnách sme aspoň mohli povedať, kto je na akej strane. Čo je snáď najväčšou tragédiou v duchovnej vojne medzi dvoma kráľovstvami, Kristovým a Satanovým, je to, že väčšina veriacich bojujú na nesprávnej strane vojny! Haló? Môžete tomu veriť?
Kresťania nebojujú proti satanským silám, bojujú proti svojím vlastným bratom v Kristu! Prečo? Lebo tí druhí môžu mať iné doktríny a presvedčenia, môžu nosiť iné zástavy s inými menami a farbami, alebo ich môžu uraziť dotýkaním sa ich telesnosti... hovoriac im pravdu! (Gal. 4:16) Ak by toto nebola opravdivá tragédia, potom by to určite bola najväčšia komédia v histórií ľudstva.
Niektorí slovenskí náboženskí vedúci (hlavne baptisti) sú zapojení do vojny so mnou, ako keby som ja bol ich nepriateľom. Oni ma tiež nazývajú „brat sekera“ a moje knihy zakazujú čítať a prikazujú ich páliť! Zápasia s telom a krvou a nie s duchovnými silami zla, ktoré ich ničia. Oni teda žijú a konajú proti Slovu Božiemu, ktoré by mali poznať a tiež kázať. (Ef. 6:12) Mali by byť radi a tešiť sa, že im Pán posiela niekoho so sekerou (2Kor. 13:10)... nie, aby odsekol ich hlavy, ale aby vysekol koreň ich „starého človeka“, vysekal ich pýchu, aroganciu („choď drevo rúbať!“, str. 133), strach, pokrytectvo, seba-spravodlivosť, temnotu, sebectvo a iné zlo a aby im otvoril cestu do Kráľovstva Nebeského. Som si istý, že oni nie sú si ani vedomí týchto duchovných faktov. A ak oni veria, že také hrozné veci nemôžu nijako byť vo veriacich, potom sú sami hlboko podvedení. Práve tak som bol aj ja... predtým, než som bol sám vyslobodený. Či budú aj oni niekedy vyslobodení? Len Boh pozná ich srdcia, ich budúce rozhodnutia a teda ich budúcnosť.
Pred 2.000 rokmi Ján Krstiteľ povedal:
„A už aj teraz je SEKERA priložená na koreň stromov (ľudí); teda každý strom, ktorý nenesie dobré ovocie sa vytína a hádže sa do ohňa.“ (Mt. 3:10; 7:19// Lk. 13:6-9// Jn. 15:6)
Tak je to aj teraz! Aj tento proces Spásy ľudstva prichádza ku svojmu koncu a SEKERA (Súd Boží cez Jeho pravých služobníkov) je tu opäť zahrnutá. Sláva Pánu.
Ak by ste sa ich zpýtali, ako zápasia s duchovnými silami a kniežatstvami zla, dívali by sa na vás s otvorenými ústami. A ak by ste im povedali, že tie sily môžu byť v ich vlastných dušiach, mohli by vás ukameňovať. Ale toto iba ukazuje pravú hĺbku podvodu, ktorého sa takíto veriaci stali obeťami.
Ešte jedno dôležité slovo chcem nasmerovať voči vodcovstvu Cirkvi Ježiša Krista. Ja viem, že nie som obľúbený, ani vítaný, ani prijímaný vo vaších kruhoch. Dôvod nie je ten, že vy sa mne nepáčite, alebo by som niekoho osobne vypichol a s ním bojoval. Vôbec nie! Ja si želám súdiť spravodlivo pred Ježišom Kristom. Ale nie je možné súdiť spravodlivo a mať rešpekt pred osobnosťami, či sú oni „chudobné ovečky“ v laviciach, alebo „mocní“ za kazateľňami, či TV kamerami. (3M. 19:15// Pr. 28:21// Rim. 2:11// Kol. 3:25, atď.)
Predsa však, je tu dôvod, prečo sa ja, častejšie než nie, obraciam voči vodcom, starším, pastorom, kazateľom, učiteľom alebo evanjelistom a mám voči vám tvrdšie slová. Dôvod je vlastne jednoduchý. Ak ste pochopili vo svojom srdci pravú hĺbku podvodu opísanú v tejto kapitole, mali by ste chápať, že VY ste jeho prvotný terč!
Satan nie je bez múdrosti, on vie, čo robí a prečo. Všetko, čo potrebuje urobiť, aby podviedol veľkú kongregáciu veriacich je podviesť ich vodcu! Jeden človek môže poslúžiť jeho cieľu veľmi dobre. Či nie je toto najefektívnejšia cesta na vyhratie vojny? Podvedením 1.000 vodcov, Satan môže veľmi ľahko podviesť a tým kontrolovať milióny „jednoduchých“ veriacich! Ste si tohoto vedomí?
<><><>
Jeden taký príklad je dokument nazvaný „Stretnutie s anjelmi“, ktorý Pán priviedol do mojích rúk. On je priam neuveriteľný. Roland Buck, muž z Idaha, USA, bol pastorom zboru od r. 1950 do r. 1979, kedy zomrel. Jeho svedectvo tvrdí, že z času na čas anjeli z Neba k nemu zostupovali, „bavili sa s ním“ a prinášali mu cenné posolstvá od Boha. Zjavovali sa v jeho tmavej spálni (v noci) takže on mohol vidieť iba ich tmavé kontúry. (Anjeli Boží sa vždy zjavovali v bielom a vo svetle, nikdy nie v temnote a nikdy neprichádzali, aby sa „bavili“ s ľuďmi.)
Boli vraj „poslaní Duchom Svätým“, aby za Bucka bojovali proti jeho nepriateľovi (diablovi) a tiež, aby mu vraj vysvetlili základné pravdy Biblie! (Duch Svätý bol zoslaný za tým účelom a nikdy nie anjeli – Jn. 16:13)
Potom mu vraj Boh dal 2.000 veršov z Písma, takže ich vedel nazpamäť, mohol ich kázať a nemusel sa ich ani učiť. (Prečo by Boh robil takú podivnú vec s R.Buckom a nie so Svojími apoštolmi? Boh nikdy neporuší žiadny Svoj princíp, ktorý ustanovil vo Svojom Slove, napr., 2Tim. 2:15. Samotná ídea, že by mi Boh dal 2.000 veršov zo Svojho Slova a ja by som ich nemusel usilovne študovať je hlúpa.)
„Zlatý kliniec“ svedectva je, že Boh ho vytrhol do Svojej Trónnej Sieni a ukázal mu aj Svoj veliký archív so záznamami Jeho prominentných ľudí. R.Buckovi bola Bohom daná príležitosť pozrieť sa a čítať z osobného fascikla apoštola Pavla, Abraháma a Sáry a tiež niektoré veci z jeho vlastného fascikla! Boh mu tiež dovolil, aby sa Ho mohol pýtať akékoľvek otázky. (Toto vyzerá, ako túra so sprievodcom cez Knižnicu Kongresu vo Washingtone. Apoštol Ján, ktorého Kristus nazýval „milovaným“ a ktorý napísal Knihu Zjavenia nikdy nemal šance, ako R.Buck, aby nazrel do Božieho archívu a mohol sa Boha pýtať otázky!)
Napokon R.Buck svedčil, že Boh mu povedal, že miluje ľudí a chce, aby oni mali tú istú moc ako Jeho anjeli! (Nuž ale! A čo tak Slovo Božie v 1Kor. 6:3?!)
Takéto podvodné dokumenty sú rozsievané okolo sveta, aby „ľudia mohli uveriť a prísť ku Pánovi Ježišovi“! Naozaj? Či si ľudia uvedomujú, že Satan sa dokáže pretvarovať ako anjel svetla? (2Kor. 11:14) Že on pozná Písmo? (Mt. 4:6) Že on má schopnosť v okamihu premiestniť človeka z mäsa a krvi na vysoké miesto? (Mt. 4:5,8) Satan mohol zobrať R.Bucka, „vytrhnúť ho ku svojmu trónu a archívu“, predstaviť sa mu ako Boh a robiť s ním, čo chcel. Pokiaľ ovšem toto nebol iba sen, či ilúzia pána Bucka. Či sme niekedy tiež uvážili Kristove jasné varovania ohľadne podvodov? (Mt. 24:24-26)
Či pán Buck niekedy uvažoval nad tým, prečo by Boh robil s ním takú „túru Trónnej Sieni a archívu“? Čo asi bol pravdivý účel takej skúsenosti? Či on aj porovnával slová „Boha“ a anjelov s Bibliou? Či on rozoznal vo svojom duchu a vedomí, že Boh nikdy tak nehovorí, nezjavuje sa a nechová sa, ako Ho on opísal? Že Jeho anjeli nikdy tak nehovoria, nezjavujú sa a nechovajú sa, ako ich on opísal?
Fakt, že pán Buck bol obyčajný a úprimný človek a kazateľ nič neznamená. Takých je okolo sveta na tisíce. Boh ale nedáva túry cez Svoju Trónnu Sieň smrteľnému človeku, len aby mu povedal, že On miluje ľudí a želá si, aby každý bol spasený. Tento fakt je jasne napísaný v Biblií a nevyžaduje si túru Jeho Trónnej Sieni. A ďalej, smrteľný človek nehovorí ku Všemohúcemu Bohu, Stvoriteľovi Vesmíru, ako keby On bol „lokálny knihovník“. Človek sa nemôže Bohu ani priblížiť a zostať nažive! (1Tim. 6:14-16)
Neviem viac o tomto prípade, ale ľudia sú schopní pomerne ľahko pomiešať duchovné skúsenosti od Boha s tými, čo sú od Satana. To zahrňuje aj množstvá rôznych „zjavení“ a nadprirodzených duchovných úkazov. Napokon, Pán nám nedal iba dar rozoznávania duchov (1Kor. 12:10), ale tiež ducha zdravého rozumu (2Tim. 1:7), aby sme mohli uvážiť, či niečo má zmysel, alebo nie. Toto svedectvo nemá žiadneho zmyslu.
<><><>
Či my nevieme, že Pán si vyberá Svojich služobníkov podľa Svojho srdca, želania a účelu? Je také ťažké pripustiť, že Satan si vyberá svojich služobníkov podobným spôsobom? Či nie je pre neho najvýhodnejšie vybrať si osobu s čo najväčšou mocou a autoritou priam v strede Cirkvi? Či ste nikdy nečítali, alebo nepočuli neuveriteľné historky o špiónoch (takzvaných „krtoch“), ktorí operovali priam vedľa úradu, napr., Prezidenta, či Kancelára, Ministerského Predsedu, či Ministra Národnej Obrany nepriateľa? Toto sú skutočné fakty v skutočnom živote.
Tá najneuveriteľnejšia vec, ktorú vám teraz poviem je tá, že tí špióni vedeli, čo robili a komu slúžili. Ale Satan ide oveľa ďalej, než to! On je schopný vybrať si človeka, ktorý o jeho pláne nebude ani vedieť!... on si nebude toho ani vedomý! Mám opäť povedať: Haló? Ste schopní tomu veriť?
Takže za niektorými kazateľňami môže stáť opravdivý nepriateľ Ježiša Krista a Jeho Kríža bez toho, aby si to dotyčný uvedomoval! (Rim. 16:17,18// 1Kor. 11:28,29; 16:22// Fil. 3:18,19, atď.) A ak si on nie je toho vedomý, ako môže byť toho vedomá jeho kongregácia, ktorá na ňom závisí? Môžete tomuto veriť? Ale vaša nevera nijako nezmení pravdu. Pán vie.
Predstavte si duchovne mŕtveho človeka, ktorý môže byť brilantný v jeho intelektuálnych vedomostiach Biblie. To, čo on dá svojej kongregácií sú dve veci: brilantnú intelektuálnu vedomosť Biblie a duchovnú smrť – pretože to je všetko, čo on má. Takže tí veriaci v jeho kongregácií, ktorí nie sú leniví majú možnosť získať brilantnú intelektuálnu vedomosť Biblie... a zostať duchovne mŕtvymi.
Taký vodca, muž za kazateľňou, je semenom, ktoré sa rozmnožuje a vyrastajú z neho iní, ktorí sú takí istí, ako ten vodca! Každý človek (rastlina) má semeno sám v sebe a prináša semená podľa svojho druhu. (1M. 1:11,12) Toto je aplikovateľné nielen fyzicky, ale aj duchovne.
Horeuvedené je duchovný fakt a ja mám mnohé skúsenosti z mojej služby v Spojených Štátoch Amerických, v Kanade, na Slovensku a v Čechách, ktoré dokazujú tento fakt. Preto som tiež svedčil o tomto fakte v prvých paragrafoch sekcie A (strana 22). Preto tiež dúfam, že vodcovia, ktorí majú správne srdce, uvidia a pochopia horeuvedené, prestanú mi odporovať a začnú odporovať a zápasiť s ich skutočným nepriateľom, ktorý je aj nepriateľom ich rodín a detí a bratov a sestier v ich vlastných kongregáciách. Avšak, tí s bezbožnými a zlými srdcami nikdy nepochopia tento Pánov súd, lebo budú aj naďalej siať neprávosti a žať márnosti. (Pr. 22:8) Tí, čo hľadajú Pána s celým srdcom, tí všetko pochopia. (Pr. 28:5)
D. Jednania vo vnútri Cirkvi
Najprv by sme mali chápať, že situácie vo veľkých kongregáciách v porovnaní s menšími spoločenstvami, napríklad, s domovmi zbormi sú kompletne rozdielne. Podmienky pre prácu Ducha Svätého vo veriacich, ich možnosti podrobiť sa Jeho „diagnóze a liečebným procedúram“ sú tiež kompletne rozdielne. Preto v niektorých kongregáciách majú tiež systém takzvaných „domácich buniek“.
Dvaja veriaci (zhromaždení v Jeho Mene) sú najmenšou cirkvou. Kdekoľvek sú dvaja veriaci, tam sú nezhody, napätia, nespravodlivé súdy, problémy najrôznejšieho druhu. Môžete sa zpýtať hociktorého manžela a manželky. Môžete tiež konzultovať Slovo a pozrieť sa, čo Pán myslí, keď hovorí „...ak dvaja z vás sa zhodnú na zemi o akejkoľvek veci...“ (Mt. 18:19) Či toto Slovo Samotné nehovorí za celé zväzky?
S každým ďalším veriacim sa tieto problémy znásobujú exponencionálne. Toto tiež môže byť jedným z dôvodov, prečo si Náš Pán vybral iba dvanástich, aby z nich spravil budúcich apoštolov. A aj tým povedal jedného dňa:
„Ó neveriace a prevrátené pokolenie, dokedy budem s vami? Dokedy vás budem trpieť...?“ (Mt. 17:17)
Ešte som nestretol pastora, ktorý by niekedy takto hovoril ku svojej kongregácií (hoci by sa potom mohol potešiť z určitej samoty a pokoja vo svojom živote... ak by prežil takú kázeň). Nuž ale budeme hovoriť trochu serióznejšie o tejto veľmi dôležitej téme.
To, čo dolu odkryjem budú možno neuveriteľné fakty, ktoré, ak by som im sám nebol býval svedkom a ak by moji bratia neboli svedčili v Duchu Pánovom, ani ja sám by som im nikdy nebol býval uveril, ako možným a existujúcim v životoch veriacich.
Za prvé, musím povedať, že doluopísané veci nie sú objaviteľné, či rozoznateľné žiadnym človeku prístupným spôsobom. Ich objavenie a odkrytie je nemožné bez Ducha Svätého a bez bratov a sestier s otvoreným srdcom ochotných hľadať pravdu v hĺbkach vlastného srdca.
Za druhé, veci tohto charakteru sa môžu odohrávať v našom každodennom živote a nie nutne v cirkevnej sfére. Avšak, keďže sú oni hlboko zakorenené v naších dušiach, sú oni automaticky prenesené do nášho cirkevného života a duchovnej práce. Taká situácia väčšinou vedie do pokusu vyriešiť nejaký chaos, nedorozumenie alebo iný problém. Tiež to často zahrňuje pokánie brata, či sestry počas ktorého, alebo po ktorom, takéto veci môžu byť objavené.
Za tretie, doluopísané veci sú obyčajne spoločné pre veriacich, ktorí sú v začiatkoch kráčania na úzkej ceste, počas prechodu z duševného na duchovné. Zatiaľčo duševné je vždy „spoľahlivé“ alebo „hmatateľné“, duchovné, ako kráčanie vierou sa zdá byť ako „lietanie v hmle bez prístrojov“, zpýtajte sa hociktorého zálesáckeho pilota. Zdá sa, že ztrácate všetky oporné body svojho života. Musíte, ako sa hovorí, „vypnúť mozok“, zastaviť myslenie, nedbať na vaše emócie, zostať ticho, ukľudniť sa vo vašej duši... a dovoliť Pánovi, aby vám ukázal Kto On je a čo vám chce dať, alebo o čo vás On žiada. (Žm. 46:11(21))
Je to prirodzené? Nuž, nie! Priam sa to protiví naším prirodzeným cestám a inštinktom. A potrebuje to čas pre Ducha Božieho vyvinúť naše duchovné zmysly a naučiť nás používať ich. Toto je štádium, kedy sa doluopísané veci môžu objaviť pre mnohých veriacich. Oni sú zamestnaní v dôležitom vypracovávaní svojej Spásy, preto sily temna v ních aj okolo ních tiež pracujú naplno. (Fil. 2: 12)
Tu sú niektoré dôležité body pozorované tiež v našom Tele Krista v Montreali, ktoré Pán založil v máji 1974. Odvtedy sa zhromažďujeme z domu do domu každý týždeň bez prestávky a Pán pracuje Jeho tajomnými cestami tiež bez prestávky.
1. Počas bohoslužieb alebo kázania, vyučovania, dôležitého podieľania sa v spoločenstve, veriaci môžu počuť a uveriť veci, ktoré neboli nikdy nikým vyslovené!
Tento úkaz sa prihodil v našom spoločenstve a potrebuje to naozajstné otvorenie srdca a zpytovanie sa Pána, čo je pravda. Jedna strana vehementne tvrdí, že toto alebo tamto bolo povedané a nebolo to pravdivé, či správne a niekoho to urazilo. Druhá strana vehementne tvrdí, že také veci neboli nikdy nikým povedané! Potrebovalo to určitý čas usilovného zkúmania a zpytovania sa pred Pánom a hovorenia pravdy zo srdca svedkami, aby sa konečne došlo k uzáveru, že tie veci vpravde neboli nikým vyslovené!
Pán nám potom ukázal, že sily temna môžu klamať ľudí aj touto cestou, že oni počujú a uveria, čo nikdy nebolo povedané! To prináša urážky, nedorozumenia, horkosť a iné efekty do srdca veriaceho. Cieľ toho je jasný – rozdelenie Tela Kristovho – a to je cieľ tých síl temna a zla.
2. Čo sa tiež často stáva je opak hore opísanej skúsenosti. Veriaci nepočujú veci, ktoré boli jasne povedané. Neregistrujú fakty! Možno tiež nerozumejú, ale sa boja zpýtať... aby si zachovali svoj (pyšný) imidž!
Nenarážam tu na situácie, kde môžeme „snívať s otvorenými očami“, alebo si zdriemnúť počas kázne, alebo myslieť na obed. Takéto situácie sú zrejmé, hoci aj tieto môžu byť spôsobované tými istými silami temna. Tu hovoríme primárne o ľuďoch, ktorí počúvajú a dávajú pozor, čo je povedané. Nie sú vyrušovaní žiadnym spôsobom. Predsa však, zmeškajú alebo nezachytia to najdôležitejšie slovo, či slová vyslovené veľmi jasne a ktoré sú na ních aplikovateľné, alebo na ich osobný problém, či situáciu. Môže to byť Slovo od Pána, ktoré rieši ich vlastný osobitný problém.
Ale keď neregistrujú fakty, alebo nerozumejú jednoduchým jasne vysloveným faktom, potom je úplne jasné, že ich myseľ nefunguje správne! Ona je obyčajne ovplyvnená duchmi temnoty alebo hlúposti alebo nepozornosti.
Mám živé skúsenosti s ľuďmi, ktorí preukazovali oveľa lepšie a bystrejšie rozmýšľanie pred svojím vykúpením, než po ňom. Po ich vykúpení to bola „pekelná práca“ pre nich, čo len nasledovať tie najzákladnejšie a jasné inštrukcie! Často toho neboli schopní, fakticky, v mnohých prípadoch urobili presný opak! Ukazovalo to ztratu zdravého zmyslu a jediné vysvetlenie poukazovalo na rušivé zasahovanie zo strany síl temna. Tieto sily môžu byť potom objavené a dokázané usilovným zpytovaním sa veriacich v ich srdci cez Ducha Pánovho. Takmer bez výnimky, vždy bola objavená určitá záclona temnoty „inštalovaná“ peklom. Toto je jeden taký jasný krok, ako obnoviť ducha mysle.
3. Tiež sa môže stať, že veriaci hovoria slová, ktoré nikdy nedomysleli, čo tým mienili a chápali, čo bol ich pravdivý dôsledok v duchovnej oblasti! Alebo oni nie sú schopní hovoriť jasne a presne.
Hovoríme tu o inteligentných a výrečných ľuďoch, ktorí sa dokážu veľmi dobre vyjadrovať alebo veci opisovať, pokiaľ sa nejedná o záležitosti duchovné. V tejto oblasti sú, akoby vedení hovoriť slovo, či slová bez toho, aby si uvedomili ich správny význam, ich pravdivé následky alebo dopad na iných. Toto sa deje bez toho, aby si oni boli vedomí, čo také slovo mohlo priniesť inej osobe... a daný obraz je potom nejasný a nepresný.
Toto tiež môže priniesť vážne nedorozumenia, mýlne pojmy, zlého ducha alebo chaos do danej situácie. Ani toto nemožno vystopovať a skorigovať bez Ducha Svätého a usilovného zpytovania sa. Veriaci, ktorý si nie je tohoto vedomý musí ísť dostatočne hlboko do vlastného srdca a začať hľadať a vidieť, že niečo takého sa naozaj prihodilo. A toto nie je vždy ľahké.
4. Tento bod je zrejmejší, než ten horeuvedený v tom, že v mnohých prípadoch veriaci môžu chápať alebo si predstavovať veci, ktoré boli vyslovené v úplne inom svetle a význame, než boli oni v skutočnosti vyslovené a mienené!
V tomto prípade to môže byť „vina“ buď hovoriaceho, alebo počúvajúceho. Tento úkaz tiež spôsobuje vzájomné nedorozumenia a separáciu medzi zúčastnenými osobami. Tu nejednáme s psychologickými problémami alebo záležitosťami vzťahujúcimi sa na náš fyzický život, jednáme čisto s duchovnými vecami, problémami a témami.
Príčina obyčajne vedie k temnote v mysli veriaceho, čo sa týka vecí Božích, alebo aj vecí tohto sveta. Táto temnota je ale prirodzeným stavom mysli veriaceho a týka sa hlavne duchovných skutočností predtým, než je myseľ dostatočne obnovená vo svojom duchu. (Ef. 4:23)
5. Ak naša myseľ nie je dostatočne obnovená Duchom Svätým, nemáme iného výberu, ako vyjadrovať myšlienky a predstavy, ktoré sú tvorené našou prirodzenou mysľou. Keďže naše prirodzené mysle sa odlišujú v rôznych smeroch a niet tam jednoty, a keďže naše prirodzené mysle nemôžu prijať a chápať veci Ducha Božieho (1Kor. 2:14), naše slová môžu veľmi ľahko priniesť zmätok, nedorozumenie, mylné ponímanie. Toto je potom využité silami temna, aby nás separovali a držali nás jeden od druhého, doniesli zlých duchov do nášho stredu a Pánovho Ducha držali od nás preč.
Keďže naša myseľ (jej duch) je obnovená ako posledná potom, čo naše srdce a vôľa boli dostatočne očistené, pretvorené a posilnené v ktorejkoľvek oblasti, potom to zoberie pomerne dlhý čas, než akákoľvek skupina veriacich sa stane „tej istej mysle“, alebo „jednej mysle“. (Rim. 12:16// 2Kor. 13:11 // Fil. 1:27; 2:2// 1Pet. 3:8)
Je to špeciálne táto oblasť našej obnovy, kde pravidlo „tu trošku a tam trošku“ (Iz. 28:10) platí bez akýchkoľvek zkratiek. Zoberie to teda dlhý čas, trpezlivosť a vytrvalosť na prekročenie týchto bažín temnoty a podvodu a na zmenu tejto „dielne Satana“ na „dielňu Krista“. (1Kor. 2:16// Fil. 2:5// 1Pet. 4:1) Kedykoľvek veriaci prehlási: „To ma ani nenapadlo...“, hlavne, keď sa jedná o jednoduchú, či logickú vec, to vždy svedčí o určitej temnote v jeho mysli a možno aj v jeho srdci. Toto je potrebné čo najskôr predniesť pred Pána, aby On mohol ukázať koreň problému, dotyčného vyslobodiť a priviesť do jeho mysle ducha zdravého rozumu, ktorého mu Boh dal. (2Tim. 1:7)
Podľa mojej viery, tieto rozdiely v prirodzených a temných mysliach uplatnené v náboženskom živote sú „základným kameňom“ všetkých existujúcich a hrozných rozdelení Cirkvi Ježiša Krista!
Tieto rozdelenia môžu byť odstránené jedine tam, kde sú mysle obnovené Duchom Svätým. (Ef. 4:23) Toto poukazuje na fakt, že Cirkev všeobecne je duševná (intelektuálna) a nie duchovná.
Prirodzené a temné mysle existujú všade tam, kde srdcia neboli otvorené Pánovi, alebo kde Jeho Duch nemal prístup na pretvorenie srdca veriacich.
6. Hlavnou príčinou týchto hrozných rozdelení medzi veriacimi a teda aj v Cirkvi všeobecne je naše pokrytectvo!
Pokrytectvo je prirodzená vetva pýchy v našom starom prirodzenom srdci. Ono funguje ako „strážca brány“, ktorý má zabrániť akémukoľvek odhaleniu našej pýchy a jej tajomstiev v našom kresťanskom živote. Preto ono preosieva každú informáciu, ktorá môže vyjsť zo srdca a zabraňuje vám, aby ste voľne hovorili o svojích presvedčeniach alebo úmysloch. Pokrytectvo je opak svätosti!
Pokrytectvo znamená, že hovoríme, píšeme alebo vyjadrujeme veci a fakty, ktoré nie sú pravdou v našom vnútri, v našom srdci a v našej mysli! My lužeme! Prečo? Aby sme zachovali pýchu v našom srdci a „našu podobu“, náš imidž, alebo aby sme dosiahli niečo nespravodlivo. Čo je na našom vonkajšku, nesúhlasí s tým, čo je v našom vnútri! Nemôžeme si jednoducho dovoliť hovoriť pravdu, pretože by nás ona usvedčila, ukázala by, kto vlastne v pravde sme. My by sme takto ztratili nami zhotovenú kresťanskú „masku“, náš kresťanský imidž.
Niekedy sme si naozaj neni vedomí vecí, ktoré môžu byť v naších srdciach a do akej hĺbky nás môžu podvádzať. Inokedy zase dávame prednosť klamať, podvádzať sami seba, že nie sme „až takí zlí“, ako nám to iní môžu hovoriť. Vedome potlačujeme hovoriť pravdu a tým obnažiť mocnosti temna skrývajúce sa v našej duši. Prečo? Pretože bolesť a hanba sú súčasťou takého obnažovania. Ale to je presne cena nášho oslobodenia a prekonania samých seba.
svätosť je naša priezračnosť, kde to, čo je v našom vnútri je jasne ukázané na našom vonkajšku a opačne. Toto je časť „Podoby Krista“, na ktorú máme byť pretvorení silou, múdrosťou, milosťou a inými cnosťami Nášho Pána. (Fil. 2:12; 4:13// Ef. 4:24, atď.)
Ak nenasledujeme (alebo nezískavame) Svätosť, neuvidíme Pána! (Žid. 12:14)
Či vidíte jasne, že pokrytectvo a svätosť sú presnými opakmi? Môžete naozaj vidieť, prečo Duch Svätý nenávidí pokrytcov? Prečo oni boli odsúdení do pekla? Nuž, prečítajte si pozorne ešte raz Mt. 23:13-33. Predstavte si milostivého a milosrdného Pána Ježiša hovoriť takým spôsobom. Predstavte si Jeho Srdce a Dušu, Jeho hnev, Jeho bolesť. Nevidíte z Jeho Slov a horeuvedených duchovných faktov, aké diabolské, prekliate a plné zla pokrytectvo skutočne je?
Ono má silu priviesť nás do pekla a pomôže tam priniesť aj tých, ktorých my ovplyvňujeme a podvádzame. To zahrňuje našu rodinu, naších milovaných, naších manželov a manželky a tiež tie naše roztomilé deti. V skutočnosti, my môžeme pre ních pripravovať osud, ktorý by sme im fakticky nikdy neželali, ani v naších najdivokejších snoch.
Otvoriť srdce teda znamená prekonať silu pokrytectva, odzbrojiť a premôcť toho „strážcu brány“ srdca a vstúpiť do nášho srdca. Nikdy to nie je bez určitej bolestnej skúsenosti, bez určitého vedomého úsilia na našej strane. Ale to je presne dôkaz, že MY vypracovávame našu Spásu (Fil. 2:12), že MY si obliekame Nového Človeka (Ef. 4:24), že MY sa očisťujeme od každej špiny telesnosti a ducha zdokonaľujúc svätosť v bázni Božej. (2Kor. 7:1// 1Jn. 3:3) Že to nie je všetko konané iba Samotným Pánom, alebo akosi automaticky, teda bez našej vedomej spolupráce.
A otvorením nášho srdca získavame SLOBODU! Pretože normálne ľudia nemajú slobodu hovoriť pravdu, ani to, čo veria, že je pravda. Na druhej strane, mnohí ľudia sú ochotnejší otvoriť si srdcia a roztrúbiť ich najintímnejšie záležitosti na debatách v celonárodnej televízií, než ich bratom a sestrám, či pastierom od Pána. Či aj to vidíte?
Toto triafa Satanovi rovno medzi oči, ako aj do jeho základnému podvodu, kde hovorí veriacim, že oni sú „fajn“, stačí sa posadiť do ich kostolov a „byť dobrými kresťanmi“. Samozrejme, že Satan nedbá, keď sa oni modlia, uctievajú, spievajú, dávajú desiatky, či milodary, zúčastňujú sa na aktivitách alebo programoch svojho zboru, či kongregácie za predpokladu, že nezačnú spolupracovať s Pánom na svojej Spáse, zápasiť s vlastným pokrytectvom a otvárať svoje srdce Pánovi! Nie, nie, nie! Satan by na nich vrhol všetky svoje démonické sily, triky, pokušenia, lži a podvody v tom momente, kedy by také niečo započali. Prečo? Nuž, keby otvorili srdce Pánovi, Satanovo kráľovstvo a akýkoľvek jeho vplyv, či ovládanie ich duše by boli zničené bez akýchkoľvek pochybností. Bola by to iba otázka času.
7. Po uvážení úkazov a duchovných hore opísaných faktov, ja neverím, že by malo byť pre nás ťažké vidieť a rozumieť, čo sa môže diať v Cirkvi Ježiša Krista, čo sa týka kázania, učenia alebo obecenstva všeobecne.
Nikdy predtým sme nemuseli uvážiť v našej mysli a srdci, že veci opísané hore sú možné a že o nich nemusíme mať ani potuchu v našom vedomí. Nikdy sme nemuseli pociťovať, že niečo môže byť zlé s nami, alebo v nás, v mysli alebo v srdci. Nikdy sme nemuseli veriť, že Pán má pre nás iné cesty a priority, než máme my. V našej mysli sme vždy „fajn“ a všetky naše cesty sú čisté a múdre v naších vlastných očiach. (Pr. 16:2) Nemáme sklony robiť žiadne chyby alebo hlúposti, takže, nikto nám nemusí hovoriť, čo máme robiť, ako to robiť, alebo nám nejako radiť. Pravda? Nuž, to je presne tá pravdivá hĺbka podvodu! A toto platí aj na mnohých služobníkov, ktorí slúžia 15, 25, 35 alebo viac rokov. Pre takých prijať od niekoho radu je absolútne nemysliteľné, ba takmer nemožné!
Oni predsa všetko vedia... nepotrebujú žiadne rady, ani inštrukcie, ani korekcie žiadneho druhu... ani od Pána! A oni nemajú čas... lebo „pracujú pre Pána“, ale Pán nemá prístup do ich zavretých sŕdc. A čo drží takýchto služobníkov od potrebných Pánových rád alebo korekcií? Pýcha! To je všetko!
Predstavte si, že by som prišiel ku Joyce Meyerovej (z TBN, str. 46) a povedal by som jej: „Sestra, porušuješ Slovo Božie a si v nebezpečí Súdu Božieho. Mala by si zastaviť svoje služobníctvo a zpýtať sa Pána, čo by si mala robiť podľa Jeho rady.“ Ona by mi odpovedala: „Oh, ďakujem ti pekne brat môj, že mi hovoríš túto pravdu. Som veľmi rada, že si prišiel a povedal mi to. Pôjdem okamžite k Pánovi.“ Odpustite mi, prosím, ale toto môže byť najväčší žart na tejto strane Vesmíru. Pán hovorí, že iba Boží oheň zmení jej názory. (Žid. 12:28,29) Či veríte tomuto jednoduchému faktu? Nuž, možno uvidíte, ak budete žiť dosť dlho.
Skúste sa zpýtať hocikoho v ktoromkoľvek zbore: Ako sa máte? Dostanete iba jednu odpoveď: Dobre... hoci ten dotyčný môže byť rozvedený, mať rakovinu, mať veľké dlžoby a mať dvoch synov za mrežami! Mnohí veriaci sú takí majstri pokrytectva, že by si za svoje predstavenie zaslúžili Oskara (trofej v amerických filmoch). Avšak ten „Oskar“, ktorého oni obdržia im bude udelený na inej ceremónií a na inom javisku.
Pokiaľ neotvoríme svoje srdce Pánovi a s Jeho pomocou usilovne neprezkúmame jeho hĺbky, nikdy nenájdeme v sebe, či sami so sebou nič zlého!
Nikdy neobjavíme, že také úkazy a duchovné fakty sa môžu prihodiť v nás alebo nám od iných a že my si nemusíme byť tých faktov ani vedomí.
8. Chcem sa tiež venovať naším vzájomným vzťahom, jednaniam jedného s druhým, či už v zboroch, v domácich spoločenstvách, alebo len medzi jednotlivcami. Tieto jednania formujú vzťah medzi nami, s Pánom a určujú náš duchovný postup, alebo úpadok, alebo stagnáciu.
Dám vám jeden veľmi praktický príklad. Zoberte is gumenný pruh, upevnite jeden koniec na pevnú podporu a začnite ťahať druhý koniec smerom od podpory. Je len otázkou času, kedy dosiahnete určitú vzdialenosť od oboch koncov pruhu a on... praskne! Zrazu, bez výstrahy. Práve tak je to aj s našími vzťahmi. Keď sa pohybujeme v určitom smere a druhá osoba pokračuje v sedení, nemôžme zostať napojení na seba dlhý čas. Náš vzájomný rozchod môže prísť veľmi nečakane a bez akejkoľvek výstrahy. Malo by byť ľahké preniesť tento fakt do naších duchovných životov.
Duša, ktorá sa hýbe, „tlačí sa“ dopredu zameraná súc na Pána, rastúc do Neho, nemôže mať obecenstvo na dlhší čas s takou, čo rada vysedáva a hrá sa na svojom „piesočku“ a nemá v úmysle sa pohnúť! Bratia a sestry, ktorých Pán vybral z nášho spoločenstva v Montreali boli typickými príkladmi. Oni čiste milovali robiť si „svoje veci“ a nemali žiadny zámer vstúpiť na úzku cestu, zaprieť svoj starý život a detské náboženstvo a začať rásť v duchu, dospievať. Takže, prišiel čas, kedy sa duchovná situácia stala neznesiteľnou, pruh praskol a my sme boli nečakane oddelení jedni od druhých – samotným Pánom! Potom oni zmizli do ich duchovnej pustatiny a odvtedy ich viac nebolo ani vidno. (viď viac detailný obraz v Častiach VIa a VIb[9])
Niektorí naši bratia si jednoducho želali „sedieť v našom člne“ a neveslovať. Dovolili iným „hlúpym“ bratom, aby sa lopotili pri veslovaní, zatiaľčo oni „vychutnávali scenériu“. (Mk. 6:46-48) Zobralo nám to hodne dlhý čas pokým nám Pán mohol konečne ukázať, že toto vlastne nie je, čo On očakáva od Svojích učeníkov. Pravda je: Vesluj alebo plávaj... alebo kráčaj po vode... ak môžeš. Vyber si jedno z toho, lebo naša loďka nie je zámorská výletná loď, kde ste kŕmení bez toho, aby ste museli pohnúť prstom.
Musíme si tiež uvedomiť, že Pán nám najprv posiela Svoj Súd vysloveným alebo napísaným Slovom cez Svojích služobníkov a potom nám dá dostatočné časové rozpätie na uváženie Jeho Súdu, na pokánie a na zmenu našej cesty. Až potom Pán vykoná Svoj Súd... ale nikdy nie predtým, než nás dostatočne dopredu upozornil a varoval.
9. Keď hovoríme o súdoch, podelím sa s vami o tom, ako som sa učil súdiť mnohé situácie pripravené pre mňa Pánom. Mnohé som sa učil na vlastnej koži, takže, čo vám poviem je z praktického kresťanského života.
a) Mnohokrát sa stalo, že Pán ukázal nejaký problém, ktorý bol buď spôsobený ktorýmsi veriacim, alebo zveličený cez jeho slová, činnosť, alebo nečinnosť. Keď mu to bolo ukázané, jeho odpoveď bola: „To teda znamená, že nabudúce si musím dávať väčší pozor, pravda?“
Na jednej strane, jeho odpoveď nebola zlá, keďže sa on nesnažil „vyzliecť“ zo svojej časti v probléme. Na druhej strane to bolo pre neho nemalé prekvapenie, keď sa dozvedel, že „nabudúce si nemusí dávať väčší pozor!“ Fakticky, povedal som mu, že nabudúce by si mal dávať menší pozor! Bol uvedený do rozpakov. Ale tento druh „rozpakov“ má úžasnú aplikáciu v naších pozemských životoch a v našom procese Spásy. Prečo?
Kedykoľvek spôsobíme, alebo sa staneme časťou problému, snažíme sa napraviť problém a nie seba samých! Väčšina naších problémov je buď vytvorená, alebo znásobená našim „starým človekom“. Častokrát problém nie je „problém“, problém je naše „ja“. Problém často prebýva v našej telesnosti a nie v naších okolnostiach. Potrebujeme byť vyslobodení od škodlivých, zlých a hlúpych duchov v naších dušiach a nie „byť pozornejší“ v našej telesnosti, karnalite a tým ju zachovávať, alebo vylepšovať! Náš „Nový Človek“ nebude spôsobovať tie problémy, preto on nebude musieť „dávať väčší pozor“.
Problémy nikdy nebudú končiť, ani sa nezmenia k lepšiemu. Ak si naozaj želáme dokonalý úspech s problémami, MY sa musíme zmeniť a nie problémy. Ak sa my nezmeníme, naše špecifické problémy nikdy nezmiznú. Toto nemusí byť také ťažké si predstaviť, ale je to dosť ťažké konať.
b) Iná situácia môže povstať dosť často, kedy veriaci zhrešil alebo vykonal bláznovsvo, či urazil niekoho alebo Pán mohol odkryť nespravodlivé skutky z jeho minulosti. Veriaci učiní pokánie v slzách, ba aj na kolenách. Vyhlási, že to nenávidí a neželá si v budúcnosti opakovať také veci. Chce konať správne veci a zavrieť dvere do minulosti. Až potiaľto všetko je dobré. Potom, možno po 30 minútach, on sa stane veselým, ba aj vtipkuje. Na druhý týždeň opakuje to isté bláznovstvo, alebo berie na ľahko neprávosť, ktorú spáchal. Jeho ovocie sa jasne nezhoduje s jeho pokánim (včítane sĺz). Ale, aké to predstavenie starého človeka! Samozrejme, že jeho slzy boli „krokodílie slzy“, ktoré vyplakal predovšetkým v sebaľútosti, že bol prichytený. My potrebujeme také šoky, aby sme začali rozoznávať pravdivú hĺbku podvodu a boli vyslobodení z našej ľudskej naivity.
Zobralo mi hodne času pokiaľ som zpoznal jednoduchý fakt, že náš starý človek je majster predstavenia a je viac, než schopný podviesť aj tých najskúsenejších. Slzy sebaľútosti sú obvyklé, sľubovanie „modrého z Neba“ je tiež obvyklé, vyhlásenia, že „robím, čo môžem“ sú veľmi obvyklé. Taký veriaci je takýmto predstavením ľahko schopný podviesť aj sám seba a uveriť vlastnej lži. Ako pravdivo potom znejú Slová Nášho Pána, kde hovorí, že „zpoznáme ich podľa ich ovocia“ a podľa ničoho iného! Náš starý človek je „zkazený strom“ v nás a nemôže priniesť dobré ovocie. Náš Nový Človek je dobrý strom v nás a nemôže priniesť zlé ovocie. (Mt. 7:18-20)
c) Iná situácia, ktorej som bol svedkom mnoho krát, zobrazuje veriaceho, ktorý bol na mítingu Tela Kristovho usvedčený z činenia krivdy, nespravodlivosti, bláznovstva, alebo hriechov. On je neschopný učiniť pokánie, alebo povedať hocičo prijateľného. Má výzor človeka „padnutého z Marsu“. Je absolútne presvedčený, že je „dobrý človek“, my všetci ho súdime nespravodlivo... a on si to nezasluhuje! Satan pracuje presčas, aby mu dal najsprostejšie a nepravdivé myšlienky, aby sa on mohol ospravedlňovať a bojovať proti akejkoľvek pravde.
On nemôže zastaviť svoj myšlienkový pochod a chytiť sa nejakej viery, pretože viera, ak nejakú aj má, je v jeho srdci a doposiaľ jeho srdce bolo vodotesne uzavreté a zamknuté. Keby bol býval Pán aj vložil do jeho srdca nejakú vieru o sebe samom, on nemá možnosť sa jej chytiť a pomocou nej premôcť sám seba a tiež svoju hriešnu a trápnu situáciu.
Začne sa obhajovať so všetkým, čo má po ruke a čo mu príde na um. Potom začne obviňovať iných, že sú zodpovední za jeho priestupky a pády. Pokúša sa „vyšmyknúť“ zo situácie, ako sa len dá. Potom začne všetko komplikovať, prinášať chaos do inak jasnej situácie, alebo pochybnosti do vecí, ktoré sú absolútne jasné všetkým ostatným. Je schopný stáť sám osamote proti niekoľkým bratom a sestrám, ktorí majú tú istú myseľ a vieru o ňom... a nemihnúť okom! Konečne sa pokúsi povedať v dlhom preslove, čím on vlastne prechádza a ako trpí. Urobí akýkoľvek krok, len aby nemusel vyhlásiť, že on je vinný a že je ochotný začať svoje oslobodenie v rukách Pána.
Je jasné, že ten chlapík je slepý a želá si zostať slepým! Nuž, Pán musí poslať hromy-blesky do jeho života, aby praskly zámky na jeho srdci a dať mu dostatočné Svetlo, aby mohol začať vidieť sám seba a bol tak uschopnený učiniť pokánie a obrátiť sa na svojej ceste. Ale akonáhle sa premôže a pripustí svoje viny, uľaví sa mu, bremeno odíde a on sa bude cítiť ľahký, ako „pierko“.
d) Povstáva veľmi dôležitá situácia, kedy taký človek je konečne „prasknutý“ a stáva sa schopným vidieť aspoň niektoré časti pravdy o sebe samom. On môže dokonca aj priznať, že, áno, konal zle, jeho duch bol zlý v tom-a-tom čase, ukázal pýchu, závisť, seba-spravodlivosť, sebeckosť, obavy, strach, atď.
Potom je on schopný učiniť aj pokánie. ALE... je stále neschopný konať pravdu, ktorú obdržal. Môže tú pravdu iba vidieť a chápať, ale jeho srdce je neschopné vykonať ju, žiť ju. V jeho srdci je stále hlboký odpor a „mäso“ jeho srdca je stále pyšné, teda veľmi tvrdé a nereagujúce. Tento človek potrebuje, aby sa určitý čas „varil“ v duchovnom pretlakovom hrnci súženia, až kým „mäso“ jeho srdca nezmäkne a on sa nestane ochotným vo svojom srdci tú pravdu žiť. Toto je posledný stupeň lámania Satanových bunkrov a obranných valov, lámania samotnej, akoby „chrbtice jeho nátury“ v srdci a duši veriaceho!
Ako sa má veriaci „variť“? Je mnoho ciest, ako toto zariadiť. Keď nasledujeme Pána, On nám vždy dá múdrosť, ktorá zase vždy závisí od okolností dotyčného. Pán nás naučí všetkému, čo je potrebné pre každého veriaceho. (Mk. 1:17) Pán tiež pripraví stupeň súženia, stupeň teploty, tlaku a časovanie, aby ten „svätý vyšiel z ohňa“ pokorný, vďačný a cenný ako pretavené zlato. (Zj. 3:18) Či vidíte a chápete o čom tu hovorím? Či tomu veríte? Boli ste niekedy svedkami takých situácií na obecenstvách vašej cirkvi? Nehovorím tu o auditóriách so stovkami ľudí, ale o menších, domových, či bunkových obecenstvách. Ak žiadna z horeuvedených situácií sa neprihodila vo vašej cirkvi, potom je to sotva Pánova živá Cirkev. Môže to byť zhromaždenie veriacich debatujúcich Bibliu, alebo svoje nekonečné problémy bez skutočnej práce Ducha, bez zmeny charakteru duše veriacich, bez vyslobodzovania ich ľudskej duše od duchov temnoty a zla.
Než ukončíme túto veľmi dôležitú kapitolu o pravdivej hĺbke podvodu, musím spomenúť dva možno neobyčajné fakty, ktoré ovplyvňujú a určujú cestu k nášmu osudu.
(1) Prvý fakt sa dotýka môjho duchovného detstva a čo, podľa mojej viery, bol ten najdôležitejší krok, ktorý Pán so mnou urobil asi tak 2 roky po tom, čo sa mi zjavil Svojím Duchom. Musím tu byť extrémne stručný pretože takéto kroky pokračujú a my ich vlastne musíme robiť v nejakej forme počas nášho celého kresťanského života.
Tú najprvšiu vec, ktorú mi Pán začal ukazovať bola moja duchovná naivita! Potom mi Pán jasne ukázal, že ja som nebol vôbec žiadnou výnimkou, ale skôr pravidlom, pretože každý znovu-zrodený veriaci je na začiatku svojej úzkej cesty duchovne totálne naivný! Ako a prečo?
Nuž, všetci veriaci sa narodili do totálne rozdielneho, duchovného sveta, do totálne rozdielnej, duchovnej Rodiny s totálne rozdielnym Charakterom, Životom, Existenciou a Realitou! Nikto z nás nemal ani najmenšej potuchy o tomto novom duchovnom svete a o jeho Realite!
Aj po našom Vykúpení máme všetci tendenciu pokračovať náš život podľa naších predstáv, očakávaní alebo duševných snov pokiaľ nezačneme túžiť a povolovať Pánovi, aby nám začal zjavovať tú Novú Rodinu a Realitu a Život a ako On žije ten Život. Veľmi málo veriacich naskutku túži po tejto Jeho Realite!
Hlavná príčina je tá, že Pán nikdy nevezme za ruku nášho „starého človeka“ a nezačne mu nič zjavovať, ani ukazovať. Preto väčšina veriacich zostáva naivnými ako sú deti, ale nie bezúhonnými ako sú deti! Takí veriaci dívajúc sa nevidia, a počujúc nepočujú, ani nič nechápu pretože ich srdce nereaguje – je zavreté. (Mt. 13:13-15) Podľa tohto Slova Nášho Pána, oni nie sú ani obrátení, ani uzdravení.
Ak my odmietame duchovne dospievať, zostávame naivnými vo všetkých duchovných veciach. Nikdy nepochopíme tých, ktorí v pravde dospievajú a vždy ich budeme súdiť nespravodlivo!
(2) Druhý fakt sa dotýka cesty, ktorú Boh pripravil pre Svoj ľud, cesty von z temnoty, podvodu a naivity. V Starom Zákone Boh dal Izraelu prorokov, ktorí dostali Slovo Božie, t.j., Svetlo od Boha a dali ho ľudu. Toto svetlo bolo pre ľud jediný prostriedok, ako sa držať von z temnoty, von z podvodu. Nikto iný nemohol vidieť, čo iba proroci, tí „vidiaci“, videli. (1Sam. 9:9// 2Kr. 17:13// Iz. 30:9,10) A Izrael si prorokov nevyberal podľa svojho vkusu, boli mu vybratí Pánom!
V Novom Zákone, Duch Boží bol daný všetkým znovu-zrodeným veriacim, ktorí boli pokrstení vo vode. (Sk. 2:38) Je nám tiež povedané, že On nás uvedie do každej pravdy. (Jn. 16:13) Izrael Starého Zákona nikdy také šance nemal, ale musel sa kompletne a absolútne spoliehať na ich pomerne málo prorokov, ktorých im Boh dal. Napriek tomu, v Novom Zákone, Boh opäť dáva Cirkvi „niektorých prorokov“. (Ef. 4:11) Čo to má pre nás znamenať?
Náš Boh musel vidieť, ako múdre a potrebné ustanoviť proroka, toho „vidiaceho“, čo vidí duchovný svet, a to aj v Novom Zákone. Toto napriek faktu, že Duch prebýva v každom znovu-zrodenom veriacom a je schopný „viesť ho do každej pravdy“, čo znamená, do tej „každej pravdy“, ktorú on osobne potrebuje pre svoje fungovanie ako veriaci alebo ako evanjelista, pastor, učiteľ, kazateľ, atď. Ale interpretovať Myseľ a Srdce Božie pre všeobecnú Cirkvi, posudzovať a varovať Cirkev o rôznych nebezpečenstvách, zbaviť záhady dôležité kroky alebo Súdy Božie prináleží prorokom. Je to veľmi nevďačná práca, pretože oni boli, a stále sú, nenávidení, odvrhnutí, zabíjaní alebo s nimi bolo inak hanlivo a zle zaobchádzané. (napr.: Mt. 23:30-34// Rim. 11:3// 1Tes. 2: 14-16)
Pravda je, že nikto sa nemôže nazývať prorokom, alebo študovať, aby sa stal prorokom alebo apoštolom. Žiadny seminár, žiadne množstvo štúdií alebo vedomostí z vás nespraví proroka, ani vás nikto nemôže vysvätiť za proroka, či apoštola. To nie sú úrady, ktoré človek môže obsadiť, alebo vám ich niekto iný môže prisúdiť. Absolútne nie. Je to suverénne povolanie Božie často už od narodenia. To, čo je človek sám v sebe, to ho robí (alebo nerobí) prorokom. Prorokovanie je jeho život a nie iba „úrad“. Veľkí proroci boli povolaní z lona ich matky (Iz. 49:1,2,5// Jer. 1:5// Lk. 1:15// Gal. 1:15,16), neboli vysvätení človekom, ale Bohom! Človek môže ustanoviť starších, aby viedli zbory v rôznych mestách (Tit. 1:5), ale nie apoštolov, či prorokov.
Keď taký človek je povolaný hovoriť to, čo vidí u Boha a my nepočúvame, sme automaticky vo veľkých nepríjemnostiach, vo veľkom konflikte! Ak mi neveríte, stačí si prečítať, čo sa stalo vyvolenému ľudu Božiemu, ktorý nepočúval Toho, ktorý mu bol poslaný. On Sám nad nimi plakal a jasne im povedal, že zabíjali prorokov a kameňovali tých, čo boli k nemu poslaní. Potom im povedal: „Hľa, váš dom je vám zanechaný pustý (zpustošený).“ (Mt. 23:37,38)
Počas nasledujúcich dve tisíc rokov, vyvolený ľud Boží sa stal tak zpustošeným, že žiadny iný ľud v celej histórií ľudstva netrpel také zpustošenie! A Holocaust, tá Genocída ľudu Božieho, zdá sa byť akoby „tŕňovou korunou“ toho zpustošenia. Mám pokračovať? Verím, že to nie je potrebné.
* * *
Modlím sa ku Pánovi Ježišovi Kristovi, aby pomohol každému čitateľovi, ktorý si úprimne želá vo svojom srdci zmeniť svoje cesty, svoj život, svoje okolnosti, svoje životné podmienky, svoj strach, obavy, či pochybnosti o svoju budúcnosť alebo o svoj samotný osud. Nech Pán uschopní každú takú dušu začať kráčať po novej ceste, úzkej ceste, ktorá vedie do Života Večného, do Kráľovstva Nebeského na Zemi a napokon do Nového Neba a Nového Jeruzalema.
Ja viem a mám bohaté skúsenosti, že Pán odpovie na túto modlitbu každému čitateľovi, ktorý sa obráti na Neho a otvorí Mu svoje srdce. Amen.
KAPITOLA 3
NIEKTORÉ FAKTY ŽIVOTA (a-do-z)
Úprimne obdivujem tých čitateľov, ktorí zašli až sem a neboli vykoľajení niektorými pekne tvrdými a horkými stránkami tejto knihy. Pre niektorých, predpokladám, že nemnohých, to možno bola sladká hudba, pre iných, predpokladám, že mnohých, to mohla byť zmiešaná skúsenosť, tvrdé čítanie. Tiež predpokladám, že mnohí nedošli ani do tohto bodu.
Ale táto kniha bola predovšetkým písaná pre tých, čo dôjdu do konca a stále zostanú schopní uvažovať, meditovať, porovnávať, hodnotiť, zkúmať, hľadať a napokon uveriť a urobiť správne rozhodnutia vo svojom srdci. Nebudú mať obavy presmerovať ich život a vstúpiť na cestu, po ktorej nikdy predtým nešli – pravdivú cestu do Života a Kráľovstva Nebeského. Oni jednoducho neodložia túto knihu na poličku a promptne ju nezabudnú, ako keby ju nikdy nečítali. Toto je napokon aj moja modlitba Pánovi, pretože toto sú srdcia, ktoré Pán hľadá a to zvlášť teraz, teda predtým, než príde koniec tohto veku.
Náš život, zvlášť duchovný život, je tak zložitý a tajomný, že nikto nemôže o ňom písať dúfajúc, že ho dostatočne opísal a čitateľ to teraz má vo všetkom jasné. Čítal som znamenité knihy od neporovnateľne väčších služobníkov Pána, než som ja. Objavil som, že nech sa zdali akokoľvek „nedôležitými“ niektoré veci, o ktorých písali, stali sa pre mňa a pre môj duchovný rast extrémne dôležitými. Cez ich písomnosti mi Pán vždy dal všetkú potrebnú „výživu“ pre môj vlastný proces dospievania. Na dôvažok, Pán mi vždy dal bratov, ktorí boli vynikajúcimi „dráždidlami“ pre moju telesnosť, takže ona mohla horieť rýchlejšie a efektívnejšie. Preto to, čomu budem svedčiť v nasledovnom by malo mať pre čitateľov s otvoreným srdcom veľkú praktickú hodnotu. Počúvajte...
Moja pýcha, arogancia, seba-spravodlivosť, duchovná hlúposť, obavy, sebectvo a iné „cnosti“ mojej telesnosti horeli na „oltári“ pred Pánom celé roky! A niektoré z nich ešte „tlejú“. Či môže pyšný a seba-vyzdvihujúci veriaci podať takéto svedectvo o sebe pred Cirkvou celého sveta? Nuž teda, ľudovo povedané, „môj imidž je v ťahu“! Môžete sami podať podobné svedectvo o sebe? Pokiaľ vaše „cnosti telesnosti“ nehoria na oltári pred Pánom, potom absolútne nemôžte!
Toto je moje svedectvo pred Pánom a On je mojím Živým Svedkom. Nebojím sa to napísať a povedať pravdu. Vidíte, ja som nebol narodený svätý, alebo v Novom Človeku. Nikto nie je. Môj starý človek nebol lepší, než je váš alebo hocikoho iného. Bol som v bolestiach a utrpeniach a v úžase, a tiež som šiel cez tie hlboké údolia frustrácie, zúfalstva, sklamaní, pádov a smrti. Niet žiadneho rozdielu medzi hociktorým z vás a mnou.
Musím priznať, že nemám žiadny vlastný plán, čo dať do tejto kapitoly. Ja ale verím, že Pán je schopný suverénne dať neočakávané alebo tiež neplánované „perly“ schopné zmeniť alebo aj hlboko ovplyvniť niečí život. Podám teda niektoré z mojích skúseností a faktov života, ktoré možno prinesú aj šok, aj komfort vašej duši a vášmu životu.
a) Keď jeden brat a jeho žena zo spoločenstva na juh od Montrealu mi povedali na našom prvom stretnutí (po prečítaní mojích knižiek), že som pyšný a vyvyšujúci sa nad svojích bratov, mohol som sa na nich iba usmiať. Jemu som odpovedal: „Brat môj, nemôžeš ma uraziť.“ (Žm. 119:165) Potom som ho objal a on sa veľmi zaradoval súc blízko slzám. Toto bol jednoduchý fakt života, jednoduchý dôkaz, že neodpovedala zo mňa žiadna pýcha, ale skôr Nový Človek, Nová Nátura. Skutočne pyšný človek by bol býval podráždený a urazený a bol by býval odpovedal úplne inak. Ale ani toto nezmenilo myseľ a srdce toho brata a jeho ženy.
Keď som opäť prišiel s ďalšími mojími bratmi na druhé stretnutie s nimi, boli sme objatí a vrelo privítaní. Ale neskôr, tomu istému bratovi bolo povedané, že on a jeho žena nekonali múdro počas nášho prvého stretnutia... že ma verejne obvinili a nikdy svoje falošné, nepodložené obvinenia neodvolali a nepokajali sa. Obaja boli na to veľmi urazení a my sme museli opustiť ich dom bez objatia, ba čo len zamávania rukami. Boli všetci ohromení a neschopní ani dokončiť pieseň, ktorú spievali. Ich malá dcérka nás vyprevadila a zamávala rúčkami. Toto je ďalší jednoduchý fakt života. Ale ja som si istý, že oni sami seba nevideli, ako sa chovali a aké sily s nimi hýbali. Och, hĺbka podvodu a zla je úžasne veľká.
Čo je dôležité pre mňa je, že nemám v srdci absolútne nič proti ním, iba súcit, chápanie a bolesť, že im nemôžem dať, čo som obdržal od Krista.
Je tu ešte jeden dôležitý dôvod, prečo túto epizódu uvádzam na uváženie čitateľom. Je takmer nepísaným zákonom, že kedykoľvek poviete alebo napíšete pravdu pyšnému, arogantnému alebo seba-spravodlivému veriacemu (či pohanovi), vždy bude on vás považovať za pyšného, seba-spravodlivého, arogantného! Prečo? Lebo duch pýchy a seba-spravodlivosti, ktorý v tom človeku žije, je tou pravdou urazený, nedokáže ju prijať, ani sa pozastaviť a spravodlivo ju uvážiť, alebo si ju nestranne overiť v Slove Božom. Urazeného brata je ťažšie znovuzískať, než silné mesto obohnané hradbami. (Pr. 18:19 – slov. text je nepresný).
Urazený brat vás nikdy nemôže posudzovať spravodlivo! On začne byť ovplyvnený zlým duchom svojej starej nátury, ktorý zatemňuje jeho oči a uši a dáva vzrast koreňu horkosti a zlomyselnosti v jeho srdci. Pána Ježiša Krista nikto nemohol uraziť, pretože On nikdy nebol pyšný. On vždy jednal spravodlivo a v milosrdenstve. Ale všetci tí pyšní a samospravodliví vždy Jeho považovali za arogantného a pyšného, ba aj za Bohorúhača. (Mt. 26:65-67)
Uraziť sa nie je ťažké – zisťovať koreň veci, prečo sme sa urazili je veľmi ťažké a bez Ducha Pánovho je to absolútne nemožné. Toto je veľká prekážka na ceste kresťana a dá sa prekonať jedine na úzkej ceste.
b) Tie najväčšie poučenia, ktoré sa môžeme v živote naučiť, včítane nášho duchovného života, sú tie, ktoré sa učíme z naších pádov–porážok! Neustále úspechy bez akýchkoľvek pádov-porážok nás môžu po čase zaslepiť. Porážky nás môžu učiť drahocenné ponaučenia. Podľa mojej viery a skúseností, toto je presne príčina, prečo Pán dovoľuje, aby sme niekedy v rôznych okolnostiach a fázach nášho života „padli“... aby takto ničil našu pýchu.
Všetci tí, čo hľadajú víťazstvo v akejkoľvek oblasti ich života, včítane duchovného života, by si mali uvedomiť a pripustiť, že v tej oblasti sú oni porazení! Inak by nepotrebovali hľadať víťazstvo. Pravda? Je to jednoduchý fakt života, ale my sme ho nikdy nemuseli uvážiť z tohto uhla. Akonáhle mám víťazstvo, nemusím ho hľadať, alebo zaň bojovať, je tak? Hoci možno musím v ňom bojovať. Zdá sa to byť neuveriteľné, ale na jednej strane, my všetci máme víťazstvo v Kristu Ježišovi. Toto je jednoduchá pravda. Na druhej strane, my ho „nemáme“ v našom živote! Toto nie je taká jednoduchá pravda. My všetci musíme bojovať „za víťazstvo“, ktoré máme v Kristovi! Ako a prečo?
Nuž, musíme bojovať VO víťazstve Pánovom PRE naše víťazstvo, našou vierou! V každom prípade ale musíme bojovať, tlačiť sa, dobývať, používať naše duchovné zbrane a pancier. Nuž teda, máme to víťazstvo, alebo ho nemáme? Ako by ste to vysvetlili? Či to je akýsi tajomný fakt nášho duchovného života?
Môže to byť tajomstvom pokiaľ si neuvedomíme, že my máme naše víťazstvo V Kristovi, ale nie ešte v sebe samých, v naších skúsenostiach, v našej duši, v našom vlastnom živote.
Podobne máme Život Večný v Kristovi Ježišovi, ale predsa musíme „siahať po Ňom“, aby sme Ho dosiahli. Je tak? (1Tim. 6:12) Fakticky, bojovať boj viery zdá sa byť jedinou cestou, ako dosiahnuť Život Večný – ten, ktorý už máme v Kristu Ježišovi! Či je toto menej tajomné, než otázka nášho víťazstva? Môžeme pochopiť tieto veci v našej úbohej ľudskej mysli? To je to, prečo máme žiť vierou a nie iba našou mysľou. (Hab. 2:4// Rim. 1:17// Gal. 3:11// Žid. 10:38)
V Kristu Ježišovi máme spravodlivosť, múdrosť, pokoj, odpustenie, milosrdenstvo, milosť a všetky ostatné Cnosti Jeho Božského Života. Predsa však sa zdá, že nám oni akosi všetky chýbajú! Nie sú z nás navonok preukazované. Či musíme bojovať aj pre ne? Tak sa zdá. Zdá sa, že...
...naša vojna musí byť najprv vyhraná vnútorne, v našom duchu, aby sa jej víťazstvo potom mohlo preukázať navonok cez našu dušu a telo.
Ak žijeme v pokoji, sme šťastní, vo vnútri necítime žiadnu vinu, alebo nie sme si vedomí žiadneho zla v našom vnútri – to nie je dôkaz, že v nás niet žiadneho zla! Pán to vie a On nám to zlo môže ukázať počas nášho procesu dospievania. My sme obyčajne šokovaní tým, čo On dokáže vytiahnuť z nášho srdca.
c) Hocičo mŕtve a hriešne musí byť niekedy z nás doslovne „vytrhnuté“, aby to Pán mohol vymeniť za niečo živé a bezhriešne. A keď to „niečo“ mŕtve a hriešne v nás je časťou kamenného srdca, potom Pán musí na dôvažok použiť nejaký oheň, či „duchovný dynamit“ aby prasklo to naše kamenné srdce. (Jer. 23:29) Už ste niekedy okúsili také niečo od Pána? Ste so mnou? My sme všetci začali so zúfalo bezbožným a ľstivým srdcom (Jer. 17:9), ale nie všetci sme museli začať s kamenným srdcom. Ja dúfam, že rozumiete tomuto rozdielu.
Ak preto cítite, že vaše srdce je v intenzívnej bolesti, upadá v dôsledku veľkého strachu, alebo očakáva hrozné následky, či nebezpečné situácie, potom je možné, že Pán zapaľuje kus „dynamitu“, lebo ste nepočuli Jeho hlas počas minulého roku, či dvoch, či desiatich, či viac! Alebo ste Mu vôbec neodpovedali a tvrdohlavo pokračujete svojou cestou súc uviaznutí vo svojej koľaji a nemôžte sa z nej dostať von, pretože nič nevidíte, nič nepočujete a nič nerozumiete (tvrdohlavé srdce je slepé, hluché a ničomu nerozumie).
To isté sa môže stať s mysľou. Mnohí veriaci majú takú silnú myseľ, že si jednoducho nemôžu pomôcť. Celé ich kresťanstvo je v ich hlavách! Pokiaľ nemudrujú a nerozumejú všetko vo svojej hlave, nemôžu uveriť. Ich srdce je kompletne zavreté. Ale to nie je Spása, to je intelektuálne náboženstvo. A ak ste schopní „uveriť“ len to, čomu rozumiete – to nie je viera, lebo vaše chápanie nemôže vyprodukovať vieru. Staviate celé kresťanstvo hore nohami a brat Tomáš by vám srdečne potriasol rukou. (Jn. 20:24,25)
Poznám brata, ktorý mal tento špecifický problém a to, čo Pán s ním urobil bolo absolútne neuveriteľné a nepredstaviteľné pre nás oboch. Pán „vyčistil jeho myseľ“ do takého stupňa, že on nevedel, čo sa s ním a okolo neho dialo. On ztratil všetky svoje „oporné body“. Všetko sa mu stalo novým a na všetko sa díval, ako keby sa bol práve narodil na svet. Nič z toho nerozumel a takto to s ním pokračovalo niekoľko dní. Jeho manželka sa už začala obávať, že „ztrácal koliečka“ a stával sa psychiatrickým prípadom.
Len Pán vie, ako poškodená a v akej poľutovaniahodnej situácií naša myseľ môže byť predtým, než Jeho Duch ju začne nejako obnovovať. Myseľ je mocný nástroj našej duše a pomerne ľahko môže potlačiť a podmaniť si vieru, ba aj naše (s)vedomie. Dokáže argumentovať so Všemohúcim Bohom, postaviť sa proti Nemu, Jeho Slovu a Súdu a nemať žiadnu hanbu, alebo strach. Ak by sme sa mohli vidieť cez oči Božie, asi by sme Jeho pohľad neprežili. Preto...
...kedykoľvek máme akýkoľvek argument s naším vlastným svedomím a prehráme – vyhráme!
Musím na tomto mieste deklarovať veľmi dôležitý fakt týkajúci sa viery. Viera nezdôvodňuje, neargumentuje, nerozumuje!
Vo viere buď niečo JE, alebo NIE JE. Bodka. Viera nikdy nepovie: to môže byť, mohlo by byť, malo by byť, možno by bolo, snáď, nádejne, atď. Nie. Preto, akonáhle ste pripravení „diskutovať“ vašu vieru s ľuďmi, alebo so silami temna a uvažovať o ich argumentoch, vaša bitva je skončená skôr, než ste ju začali – a už ste ju aj prehrali.
Viera nie je ani dedená, ani produkovaná našou dušou. Ona je darom, aj ovocím Ducha Božieho. Tento duchovný dar musí preto v našej duši vyrásť do ovocia.
Ale, viera je naše víťazstvo (1Jn. 5:4) a preto „všetko je možné tomu, kto verí.“ (Mk. 9:23)
To ovšem neznamená, že môžete vykonať „všetko“. Dôvod je ten, že nemáte všetkú vieru pre všetko. To Slovo skôr znamená, že „všetky TIE veci“ sú možné pre toho, kto má vieru pre TIE veci, kde Pán vybudoval vieru pre TIE veci. Človek nemôže robiť nič iné, než to, pre čo má (dostal) vieru. A ďalej, nikdy by ste sa nemali hádať o vašej viere, nikdy sa nesnažte nikoho presvedčiť o svojej viere, alebo sa ňou vystatovať. Držte si svoju vieru žijúcu vo vašom srdci a čiňte ju, kedykoľvek vás Pán k tomu vedie, pretože On ju vo vás vybudoval, aby ste tou vierou žili. (Hab. 2:4// Rim. 1:17// Gal. 3:11// Žid. 10:38, opätovné čítanie Slova nezaškodí)
d) Vrátim sa v tomto bode a podám moju vieru, čo sa týka nemožnosti nášho hrešenia za našim krížom.
Náš Nový Človek bol Bohom stvorený v spravodlivosti a pravdivej svätosti. (Ef. 4:24) To, čo je spravodlivé a sväté nemôže hrešiť. A ďalej, ktokoľvek je zrodený z Boha (náš Nový Človek) nehreší. (1Jn. 5:18) Keď sme znovu-zrodení (Jn. 3:3), „zrodení“ sme z Boha a nie z hriešnej telesnosti. Ktorákoľvek časť nášho starého človeka je potom ukrižovaná a vymenená za Nového Človeka stvoreného Bohom, tá naša nová časť nehreší, ani nemôže hrešiť!
Musíte mať definitívne skúsenosti, že kdekoľvek bol starý život vašej duše ukrižovaný, ztratil moc natlačiť vás do hriechu. Práve tak ste museli ztratiť „chuť“, alebo želanie hrešiť. Tá časť vášho starého života, starého človeka bola vymenená za Nového Človeka, ktorý má Božský Charakter a tým „novú schopnosť“ slúžiť spontánne Bohu a neslúžiť Satanovi.
Musím svedčiť pred Pánom, že keď sa pozriem do mojej minulosti, vidím úplne inú osobu. Je mnoho oblastí v mojom živote, kde vidím, cítim a zpoznávam prácu Ducha v mojej duši. Som si vedomý sily, ktorá ma drží, kde sa sám nedokážem držať; ktorá mi dáva posilu, kde by som inak padol; kde užívam vieru a múdrosť, ktoré jasne nie sú moje. Robím veci, ktoré len pred pár rokmi by som nikdy nerobil a asi ani nesníval robiť. Moje myšlienky sú iné, moje súdy sú iné, moje životné ciele sú iné, moje chápanie iných a tiež chápanie seba samého sú iné, moje vnímanie Pána a chápanie Jeho Slova je iné. Môj duchovný zrak, sluch, čuch, chuť a hmat ako aj pochop sú úplne rozdielne, oni naozaj fungujú. Toto by malo byť aj vaše svedectvo, ak idete po úzkej ceste. Všetko rastie, mení sa a dospieva.
e) Tak, ako náš duchovný zrod bol založený na vedomom rozhodnutí našej slobodnej vôle vyznať Pána a byť pokrsteným, práve tak akákoľvek výmena ktorejkoľvek časti nášho starého človeka za Nového Človeka je urobená vedomým rozhodnutím našej slobodnej vôle pred Pánom. Toto rozhodnutie je odporované celým peklom a tu začína naša vojna.
Existencia tejto vojny je dôkazom, že vo vašej duši sú dve aktívne mocnosti – jedna z Boha a jedna zo Satana. Ak by tam neboli dve mocnosti, nebolo by vojny! Pravda? Aj Boh aj Satan chcú vašu dušu a VY cítite konflikt! Cítite konflikt? Ak nie, vaša duša je buď karnálna, plná telesnosti (nelichotiaci, ale pravdivý výrok) alebo nie ste vôbec duchovne znovu-zrodení.
Ak niet vo vás vojny, to je dôkaz, že vo vašej duši je iba jedna mocnosť a ona nemá nikoho iného s kým zápasiť, komu odporovať. Teda, buď ste pohanom, alebo znovu-zrodeným kresťanom s Duchom Svätým vo vašom duchu, ale ešte nie vo vašej duši[7]. To naznačuje, že buď ste dieťa v Kristovi, alebo karnálny kresťan a Pán ešte nevstúpil do vášho srdca a nezačal vašu vojnu.
Takí veriaci môžu potom robiť smiešne veci, ako napríklad spievať „Všetkého sa vzdávam... všetko Ježišovi odovzdávam...“, zatiaľčo vo svojom srdci „bojujú proti Ježišovi“ zubami-nechtami. Silno odporujú každej rade, disciplíne, či autorite od Pána, ktoré sú pre nich absolútne potrebné, aby sa v živote mohli hocičoho vzdať! Alebo môžu spievať „Vpred kresťanskí bojovníci...“, zatiaľčo bojujú iba so svojími bratmi, alebo manželmi a manželkami! Hociktorý služobník Pána k ním poslaný je „ukameňovaný“, alebo inzultovaný, alebo obvinený, alebo ignorovaný a istotne nenávidený. Je poznačený ako pyšný, vyvyšujúci sa nad bratov, prichádzajúci k bratom „zhora“ a nie „zdola“. Nuž, ako si takíto veriaci potom predstavujú svoju kapituláciu a zaprenie svojho starého života na ich kríži? Či snáď majú oni komfortnejšiu cestu o ktorej Boh „nevie“?
Predstavte si vojakov v ktorejkoľvek armáde, ktorí by si robili, čo chceli a kedykoľvek by chceli. Odmietli by počúvať svojích nadriadených. Aká to armáda! Nuž, toto je Cirkev dneška! Je to najmizernejšia armáda, akú si dokážete predstaviť v histórií ľudstva! Nie je lepšia, než Izrael v pustatine, ktorý tiež odmietol počúvať svojich nadriadených daných mu Pánom, takže, Pán ich tam všetkých nechal zahynúť. (1Kor. 10:1-12// Júda 5) A všeobecná Cirkev, ktorú dnes vidíme a okusujeme a je Ona v pustatine tohto sveta, je tiež blízko „zahynutia“. Iba ich deti a tí, reprezentovaní Jozuom a Kálebom prežijú a prejdú do Kráľovstva Nebeského (Zasľúbenej Zeme) – pretože títo dvaja mali v sebe rozdielneho ducha (4M. 14:24,37,38) a oni predstavovali Zbytok v Izraeli... a tí s rozdielnym duchom dnes tiež predstavujú Zbytok v Cirkvi.
f) Nikde nie je tento prístup, tento duch rebélie, toto zlo v našej starej náture zreteľnejšie, viac skúšané, než v naších rodinných vzťahoch. Je vojna medzi manželom a manželkou, medzi deťmi, medzi rodičmi a deťmi, medzi rodičmi a svokrovcami, medzi rodičmi a starými rodičmi, medzi deťmi a ich strýkami, tetami, bratrancami, sesternicami a priateľmi, medzi susedmi, medzi ľudskými tvormi bez výnimky. Bojujeme jeden s druhým a nášho skutočného nepriateľa totálne ignorujeme! Toto je obraz sveta a nanešťastie, aj obraz Cirkvi.
Diabol zneužíva jedného človeka proti druhému. Diabol tiež zneužíva naše roztomilé deti a Pán hovorí, že ak ich nebijete palicou, vyrastú z ních bastardi a skončia v pekle! (Pr. 13:24; 19:18; 22:6,15; 23:13,14; 29:15,17) Ja viem, že toto nie je pekné povedať. Chcem znova zdôrazniť, že toto je, čo Boh hovorí a ja iba opakujem Jeho Vlastné Slová. Každý rodič, ktorý miluje svoje deti ich bije a koriguje a trénuje ich, aby nerástli ako divé zvery, ako zlé potvory končiace v pekle! Práve preto to robí aj Náš Pán s nami, hlavne pokiaľ sme malé, neposlušné duchovné deti... hoci môžeme byť 50-roční! (Žid. 12:6-11// Zj. 3:19) Ak vy s tým nesúhlasíte, prosím, povedzte to Pánovi, s Ním sa hádajte a Jemu predložte svoju múdrosť, alebo vaše lepšie riešenia.
Či to nie je sám Satan, ktorý sa snaží postaviť bitie a disciplinovanie detí mimo zákon a to na „humanistickej“ báze? Nie je to on, ktorý uschopňuje deti, aby ovládali svojích rodičov? Ja som všade svedkom tohto nového diabolského systému. Máme bojovať proti tomuto systému? Nie! Boh nám dáva jasnú radu „nevzdorujte zlu“. (Mt. 5:39), pretože, ako vidíte, zlo musí tiež dozrieť, aby mohlo byť zožaté a hodené do ohňa. (Zj. 14:17-19) Preto toto nie je proti plánu Boha, toto JE Plán Boží. Pán vždy má cesty, ako prekabátiť diabla a ochrániť rodičov, ktorí chcú žiť Jeho Slovo. Nám nie je teda bojovať so zlom, či mu vzdorovať, ale skôr „Nebuďte premožení zlom, ale premôžte zlo dobrom.“ (Rim. 12:21) Tiež, máme zadržovať zlo našou prítomnosťou a modlitbami. (2Tes. 2:7) Vyjadrím to stručne:
Náboženstvo v tele vzdoruje zlu, bojuje so zlom.
Duch Boží v tele zdržuje zlo a premáha ho dobrom.
Zlo rýchlo premáha tento svet a falošnú cirkev a je to celkom prirodzené a prorokované. My svet nespasíme, ani ho nezlepšíme a tak radšej by sme sa mali poponáhľať ku Dňu Boha. (2Pet. 3:12). Zlo rastie a zväčšuje sa, ako čítate túto knihu, deň za dňom, a nikto ho nezastaví. Jeho dozretie a žatva sú spomenuté hore, ako duchovný fakt. Ale je tu aj niečo oveľa hlbšieho v tomto fakte, čo sa dotýka nás osobne. Je tu určitý princíp, ktorý zahrňuje naše osobné dospievanie a rast a tiež Slávu Pána.
Boh nesúdi semeno, ale čaká, až z neho vyrastie jeho ovocie. (Mt. 13:30// Zj. 14:18-20) To znamená, že Boh nesúdi žiadne počiatočné zjavenia zla, alebo ich okamžité dôsledky. Boh čaká. Nielen to, On môže dovoliť, alebo spôsobiť, že Jeho opravdiví veriaci a služobníci „pôjdu hlbšie a dlhšie do zla“ a okúsia jeho väčšie účinky predtým, než Boh to zlo konečne odsúdi. Zakúsili ste niečo takého? Každý krok Boha je odporovaný peklom a zdá sa, že Boh „nevenuje tomu nejak moc pozornosti“. Ale Jeho služobníci môžu z toho niekedy byť veľmi znechutení, otrávení a nemusia chápať tento prístup. My sme často naklonení použiť ťažké kladivo na každú zlú „muchu“ a to čím najskôr. Je jasné, že toto nie je cesta Božia.
Typický príklad horeuvedeného môže byť ilustrovaný z 2.Knihy Mojžišovej (Exodus), kde faraón odporoval Bohu a snažil sa prekaziť Jeho úsilie cez Mojžiša a Áarona dosť dlhý čas. Nuž, prečo Boh dovolil tomuto malému smrteľníkovi stáť proti Nemu taký dlhý čas? Bola to otázka Božej trpezlivosti? Ja tomu neverím. Jeden dôvod toho je, aby sa pekelné sily „ukázali“ v plnom svetle a naplno, aby boli takmer vyčerpané, než sa Pán rozhodne konať. Teda Pán dovolí peklu prísť až na svoj koniec, vyčerpať svoj „dôvtip“, moc, tvrdohlavosť a odpor, a potom On začne konať Svoj súd. Druhý dôvod je, že keď Pán ukáže Svoju skutočnú Moc a Múdrosť, obdrží Slávu. V prípade faraóna, Boh obdržal Slávu po celej zemi. (2M. 9:16; 10:2// Rim. 8:17)
My asi nikdy neskúsime také úžasné príklady, ako Mojžiš a Áaron, predsa však, tento Boží princíp platí aj na nás a naše okolnosti. Niekedy je náš boj so silami temna preťahovaný a nezdá sa, že by mal koniec. Je záťažou pre našu trpezlivosť, vytrvalosť, odolnosť, vieru a duchovnú kapacitu, a toto zvyšuje našu odolnosť a silu a tiež je to záslužné v očiach Nášho Pána. (1Pet. 2:19(22), slov. text nesprávny)
g) Moje skúsenosti mi ukazujú, že môj duchovný stav a chovanie môžu hlboko ovplyvniť iných okolo mňa. Ak som mŕtvy, rozširujem okolo seba smrť, ak som živý, rozširujem okolo seba život. Tento princíp platí na každú oblasť nášho duchovného života, ba aj spoločenského života.
Ak by som bol s ďalšími siedmymi vojakmi v bojovej pozícií a šiesti z nich by jedného dňa povedali: „Ach, do pekla s touto vojnou, máme toho až po krk, končíme!“, kde by to zanechalo mňa a tiež vojaka po mojom boku? Ostrieľaný vojak by hneď vedel, ale mnohí kresťania by sa s otvorenými ústami zpytovali, čo tým myslím. Nuž ale toto je presne, čo sa aj mne stalo. Satan vedel veľmi dobre, čo robil a prečo ma tí kresťanskí „bojovníci“, ktorí boli so mnou, zbabelo opustili. Boli príliš sebeckí, príliš pyšní, príliš hlúpi a príliš slepí.
Preto Pán vo Svojej Múdrosti dovolil, aby sme len my dvaja zostali na tom špeciálnom bojisku. Možno sa naskytá otázka, ako môžu dvaja pokračovať a dúfať v ten istý úspech v našej vojne? Nuž, odpoveď je vždy v Slove Božom, pretože Boh predzvie všetky veci a On vždy zabezpečuje potrebné opatrenia pre každú situáciu, ktorú On jasne a dopredu vidí. Boh hovorí:
„Oj, žeby (tí šiesti) boli múdri, žeby to pochopili, žeby uvážili, čo bude s nimi potom, pri ich konci! Ako by jeden prenasledoval tisíc, a dvaja by obrátili na útek desať tisíc...“ (5M. 32:29,30a)
Toto Slovo Nášho Pána nám dáva silu, nádej a istotu víťazstva aj teraz, keď sme iba dvaja na tomto patričnom malom bojisku. Ale namiesto dvoch tisíc, sme schopní obrátiť na útek desať tisíc. Ak by sme boli štyria živí, možno by sme obrátili na útek jeden milión (toto je matematika Pána). Toto tiež ukazuje, že „mŕtvi veriaci“ sa neberú do počtu, pretože nedokážu „nikoho obrátiť na útek“! Nikdy nevieme, čo Pán pred-plánoval, pred-aranžoval, ale vieme, že je to vždy veľmi dobré, užitočné a Jeho Slovo nikdy nezlyhá.
h) Keď hovoríme o duchovnej slepote, nikto nikdy nepripustí, že je slepý! On, fakticky, nemôže pripustiť takú neuveriteľnú vec, pretože on nevidí, že on nevidí! Potrebuje Svetlo Boha, aby začal vidieť! Toto Svetlo prichádza uverením tým, ktorí vidia. (Rim. 10:17) Viera je Svetlo. Toto nie je ľahké, či jednoduché a obyčajne to vyžaduje dlhšiu prípravu pre takého slepého veriaceho, aby urobil ten krok viery a začal dostávať svoj duchovný zrak. Ale zatvorené srdce má rado tmu a nepotrebuje Božie Svetlo!
Kedykoľvek Apoštol Pavol hovorí „Lebo nechcem, bratia, aby ste nevedeli...“ (Rim. 11:25// 1Kor. 12:1// 1Tes. 4:13) on jednoducho hovorí: „Chcem, aby ste videli, rozumeli a uvedomili si...!“ On tak hovorí kvôli jednoduchému faktu, že naša Spása nám prináša nové oči, uši, chuť, ňuch a hmat! Pohani sú duchovne mŕtvi, pretože sú duchovne slepí, hluchí, necitliví, ani nemôžu voňať, hmatať, či chutnať duchovné veci. Práve tak sú aj karnálni kresťania, ktorí si nevyvinuli a nevycvičili duchovné zmysly (Žid. 5:14), lebo tieto zmysly sú jedine v dospievajúcom Novom Človeku. Duch nám ale dáva tieto nové duchovné zmysly. Preto Pán povedal tým, čo Ho počúvali a každý z nich mal dve uši: „Ten,čo má uši na počutie, nech počuje.“ (Mt. 11:15, tiež 5M. 29:4// Žm. 115:4-8// Iz. 30:20,21// Jer. 5:21// Ez. 12:2, atď.)
Už ste niekedy uvažovali nad takými „nerealistickými“ výrokmi Nášho Pána? Nejde tu, samozrejme, o počutie zvukov, ale o počutie duchovnej pravdy, ktorú tie zvuky prinášajú. Ale Pán poznal ich srdcia, kde je, mimochodom, sídlo duchovných zmyslov. On vedel, že...
vo svojích srdciach, oni nechceli počuť pravdu! A vo svojích srdciach, oni nechceli vidieť realitu! Je vaše srdce tak isto neochotné? Či to naozaj viete?
Hovorím ku mnohým z vás, pretože mám naskutku nekončiace skúsenosti s nekončiacim množstvom veriacich a tiež sám so sebou. Preto ma nemôžete podviesť. Ak by veriaci naskutku chceli počuť, či vidieť, oni by inak konali, mali by totálne iný prístup, ukázali by iný pomer k veciam, pýtali by sa, hľadali by, zkúmali a nezaliezli by do svojej „diery“ a zostali tam ticho! A ak mi nemôžete uveriť tento jednoduchý fakt, potom nemáte najmenšiu potuchu o našej náture, ktorá je tak podvodnícka, lišiacka, háklivá a má k dispozícií zbrane, ktorým ani my sami nemusíme rozumieť. Je ona ako ten slimák, ktorý sa ihneď schová do svojej ulity, akonáhle je, čo len jemne dotknutý. Je to jeho prirodzený inštinkt.
Prečo je to tak? Pretože vidieť, či počuť pre nás pravdu znamená, že lož a podvod, ktoré sú v našom vnútri sú konfrontované a musia ísť von. Boh musí vytiahnuť z našej duše, čokoľvek On vidí ako nepravdivé, falošné, neprijateľné, neužitočné, nezdravé a zničiť to – s našim dovolením. To prináša určitú bolesť, utrpenie, ba aj zahanbenie z našej strany, ako cenu za duchovný zrak a zjavenia, ktoré nám Boh chce dať. To je presne príčina, prečo chceme radšej vliezť do našej „diery“ a zostať ticho. Je medzi nami veľmi málo tých, ktorí dobre vedia, že takto konajúc, namiesto, aby sme si zabezpečili pokojnú a radostnú budúcnosť, zvyšujeme si bolesti a utrpenia, ktoré k nám prídu neskôr a to exponencionálne väčšie. Pretože v tej „diere“ sa nezmeníme k lepšiemu, ale jedine k horšiemu. Ale aj to je charakteristika hriešneho a sprostého „starého človeka“, ktorý si myslí, že v tej „diere“ sa zachráni a bude mu tam dobre.
i) Pán obyčajne nežiada od nás veci, ktoré dokážeme robiť. On nás žiada robiť veci, ktoré nedokážeme! Prečo? Moje mnohé skúsenosti sú, že Pánova prvá príčina sa zdá byť, aby nám ukázal, že bez Neho a Jeho sily, sme totálne impotentní urobiť akúkoľvek duchovnú prácu, alebo úkol. Jeho Slovo je potom potvrdené ako pravdivé. (Jn. 15:5) Hoci môžeme bez Neho urobiť veľa vecí, všetky vyjdú navnivoč!
Pánovu druhú príčinu možno vnímať tak, že On pred nás predkladá potrebu k Nemu prísť a hľadať Jeho cestu, Jeho odpoveď, Jeho múdrosť, Jeho Moc, čiže, Jeho Samotného. Ak by sme pre Pána urobili iba to, čo dokážeme vlastnou silou a múdrosťou, nikdy by sme k Nemu nepotrebovali ísť. Pravda? To zahrňuje vypracovávanie našej Spásy, čo robiť bez Neho je pre nás absolútne nemožné, ba ani čo len snívať o tom. Nikto nemôže zmeniť svoje srdce, svoj charakter alebo zbaviť sa svojej hriešnej nátury. To je absolútne nemožné. A ten istý problém môžeme vidieť, ak chceme iba „pomôcť“ naším bratom a sestrám v ich procese Spásy. Táto práca je mimo naše sily, múdrosť a kapacitu.
Preto, keď stojíme pred veľmi veľkým problémom, nemožnou, nebezpečnou, či bezvýchodiskovou situáciou, pred stenou Jericha, v slepej uličke bez možného riešenia, mali by sme si okamžite uvedomiť a veriť, že Pán vie o tom všetko, čo sa dá o tom vedieť. Ba čo viac, On to pre nás pripravil! Napokon, On má riešenie, cestu von a On vie presne, čo robiť! Vidíte, On je Boh! On vie všetko, a ak cesty niet, On stvorí cestu. Pre Neho niet ničoho, čo by bolo príliš ťažké urobiť. (1M. 18:14// 5M. 17:8// Jer. 32:17) Táto „teória“ sa ale musí jedného dňa stať našou živou skúsenosťou.
Mali by sme sa presťať dívať na problém a začať sa dívať na Pána! (Žid. 12:2) Toto môže zvrtnúť náš problém, alebo „beznádejnú“ situáciu v niekoľkých minútach! Nehovorím, že je to ľahké. Nie! Ani len myšlienka, žeby sme sa mali obrátiť k Pánovi nám neprejde cez myseľ, pokiaľ nie sme v naozaj beznádejnej, či nebezpečnej situácií. Kedysi sme boli zvyknutí pýtať sa kopu otázok a boli sme veľmi spokojní, keď sme dostali „správne odpovede“. V tejto fáze duchovného rastu niet odpovedí od nikoho, jedine od Pána. Ale Jeho odpoveď neprichádza tou istou cestou. My musíme otvoriť naše srdce a prísť k Nemu s dôverou a vierou. A to je presne, prečo ten problém alebo ťažkosť boli Ním pre nás projektované, aby v nás dosiahli.
Nepomohlo by nám, ak by nám niekto iba niečo povedal. V tejto fáze musí byť niečo vykonané v našom srdci, aby sme premohli a dostali „pravdivé odpovede“ touto cestou. Učíme sa životnými skúsenosťami od Pána a nie vždy pýtaním sa otázok. Musíme vydržať aj tento druh životného tréningu. On obsahuje bolesť, utrpenie, zvedavosť, kedy to všetko skončí (ak vôbec), úžas, zmätok alebo iné reakcie našej duše.
Je vždy bezpečné byť si vedomý faktu, že za problémami, prekážkami, nebezpečenstvami, slepými uličkami, nemožnými situáciami, nepriateľstvom, konfliktami, bojmi, atď., vždy možno nájsť sily temna a zla! Takmer bez výnimky! Preto, ani jedna taká situácia nemôže byť uspokojivo vyriešená pokiaľ nejednáme s tými silami. A toto môžeme konať jedine cez Krista, ktorý nás posilňuje. (Fil. 4:13) Takéto posilnenie musíme ale tiež obdržať pred konfliktom a nielen v tom istom čase. Musíme prísť ku konfliktom už s určitou duchovnou silou a kapacitou zápasiť so silami nepriateľa a ich vykoreniť. Inak iba objavíme naše duchovné slabosti.
Ak nejednáme s tými silami, možno budeme schopní problém dočasne „zafixovať“ takže sa môže zdať, že problém je vyriešený a zmizol. Ale nie! Jeho koreň zostal a iba jeho symptomy sa vzdialili, dočasne sa ztratili. Je to ako s chorobou. Ak liečite iba vašu horúčku, neliečite, čo je hlavnou príčinou horúčky. Horúčka nikdy nie je sama o sebe problémom, iba symptomom, či „zbraňou“ tela, aby sa bránilo proti iným, nebezpečnejším problémom. Každý lekár vám to povie.
Bez Pána nemôžeme dúfať, že budeme bojovať a zvíťazíme nad akýmkoľvek duchovným problémom a že akosi dosiahneme jeho definitívne vyriešenie. To je príčina, prečo snáď pokračujeme žiť v duchovnej biede a táto duchovná bieda potom prináša so sebou biedu našej duše a tela. A možno sa čudujeme, prečo sme takí chorí, zatiaľčo berieme všetky tie pilulky a liečbu. Na liečenie nášho ducha niet žiadnych piluliek!
j) Najefektívnejšiu a najpustošivejšiu zbraň, ktorú nám Pán dal, aby sme zničili kráľovstvo temna a zla v našej duši sú slzy! Ja viem, nezneje to ako mocná zbraň vo svalnatej ruke chrabrého bojovníka. Každý muž sa možno uškrnie nad tým a čudne sa na vás pozrie (ženy môžu rozumieť tomuto omnoho viac).
„Ale Boh si vyvolil HLÚPE z tohto sveta, aby zmiatol múdre; a Boh si vyvolil SLABÉ tohto sveta, aby zmiatol to, čo je silné. A NECTENÉ tohto sveta a to, čo je OPOVRHNUTÉ si Boh vyvolil, áno, a to, čo NIE JE, aby znevážil to, čo je.“ (1Kor. 1:27,28)
Videl som veľa zápasov, kde slzy zničili mocnosti, ktoré sa zdali také silné a pyšné, arogantné, vzdorujúce a neochotné vzdať sa a opustiť dušu veriaceho. (Žm. 126:5,6 + mnoho ďalších citátov) Žiadna miera náboženského vzdelania nemohla toto docieliť. Žiadna miera osobného želania, túžob, ani modlitieb to nemohla docieliť, ibaže modlitby viedli k pokániu v slzách. Naše slzy sú opravdivou „svätenou vodou“. Ak nimi pokropíte pekelné mocnosti, oni zutekajú. Ak veriaci nikdy vpravde neučinil pokánie a nevyronil slzy pred Pánom pre seba, môže byť 100%-ne istý, že jeho duša je stále okupovaná a riadená mocnosťami zla a temna!
Prosím, pokračujte v čítaní, toto vás môže uchrániť pred horou bolestí, utrpenia, mizérie a napokon aj smrti. Pán je schopný dať vám svetlo, ktoré ste možno v celom vašom živote nevideli, nepočuli, ani mu nerozumeli. A ja sa nevyzdvihujem podávajúc vám túto pravdu. Hovorím vám túto a mnohé ďalšie pravdy pretože ja žijem, čo píšem v tejto knihe! Tieto pravdy Božie nie sú pre mňa ani teóriou, ani teológiou, ale sú živou realitou, skutočnosťou. Sám som vyplakal „rieky“ sĺz hlavne v prvých rokoch mojej Spásy.
Tiež som bol svedkom a videl mnohých podceňovaných veriacich, ktorí mali viac moci a autority od Pána, než mnohí „slávni“ kazatelia, alebo služobníci. Tí podceňovaní sú akoby „nikým“ (tak, ako som aj ja) a predsa, Satan sa ich bojí viac, než mnohých „mocných“, ktorí môžu kázať tisícom, ba miliónom poslucháčov. Božie cesty sú jasne rozdielne a omnoho vyššie, než naše hlúpe cesty. Práve tak sú aj Jeho myšlienky. (Iz. 55:8,9)
Sú štyri body, ktoré chcem na tomto mieste podčiarknuť a priviesť do vašej pozornosti. Nie sú to teoretické body, ale sú z mojej vlastnej skúsenosti a služby.
j1) Tie najdôležitejšie sily, ktoré formujú život a osud človeka sú tie, ktorých si človek neni vedomý! Nevidí ich, necíti ich, nerozumie im a nikdy by ani nepripustil, že také môžu v ňom existovať a ovplyvňovať jeho život!
Preto Boh musel zasiahnuť, musel „prehovoriť“ do nášho života pravdu, a to Osobne. A On aj prehovoril... Svojím Synom!... (Žid. 1:1,2), čiže, Svojím Slovom. Či my uvážime, prijmeme a budeme žiť Jeho Slovo?
Každý veriaci by mal slobodne priznať, že nikdy nehľadal svoju Spásu. On mohol stále „niečo“ hľadať, ale nikdy svoju Spásu. Pravda? Boh musel zostúpiť a hľadať nás, otvoriť nám oči, srdce a vieru, aby sme uvideli, pripustili, uverili, pokajali sa a boli pokrstení.
Boh aj teraz podobne zostupuje so Svojim Slovom a Súdom. On zasahuje do naších záležitostí, do nášho života a suverénne nám ukazuje, že my nehľadáme ani Jeho Kráľovstvo, ani Pána! (Mt. 6:33// Sk. 17:26,27// Jak. 4:8)
Hľadáme všetko iné. A ak by nám to Boh nepovedal aj dnes, po 2.000 rokoch, zase by sme si toho neboli vedomí! Je to pravda? Ak ste neschopní uveriť horeuvedený fakt, vaša nevera ho nemôže anulovať. Nevera pohanov nevytrie existenciu Boha a všetkého, čo On stvoril a ustanovil. Oni to iba objavia neskoršie. Ak ste schopní veriť horeuvedenému faktu, Pán môže započať vo vás Svoju prácu tým, že vám ukáže korene (bunkre) mocností temna a zla vo vašej duši. A potom vám ukáže, ako ich ON vo vás zničí a vás vyslobodí. Môže to vo vás urobiť priamo alebo obyčajne cez Svojich služobníkov, ktorých si On suverénne vybral a vyskúšal v ohni (Zj. 3:18), aby boli schopní Mu slúžiť v tejto sfére a slúžiť Jeho Telu.
* * *
Nasmerovaný som Duchom Pána, aby som v tomto bode predložil ďalší princíp Boží, ktorý ovplyvňuje nás všetkých.
Kedykoľvek sa Boh rozhodne hovoriť k nám cez hocikoho, koho si On vyberie, dáva nám príležitosť vidieť náš život, naše skutky a nás samotných tak, ako nás On vidí. (Lk. 10:16) Tiež nám dáva príležitosť urobiť, čo On považuje za potrebné urobiť v takom čase. My musíme rozumieť, že taká príležitosť sa nám nemusí nikdy viac naskytnúť v našom živote! Ak ju minieme, môžeme doslovne „zmeškať parník“.
Každý potenciál našej Spásy (viď viac neskôr) je pre nás príležitosťou ho uskutočniť, načiahnuť sa za ním a dosiahnuť ho. Zakaždým, keď Boh k nám hovorí cez hovorené, alebo napísané Slovo, cez sny, vízie alebo inými spôsobmi, je to pre nás príležitosť načiahnuť sa a dosiahnuť daný potenciál našej Spásy. Každá zmeškaná príležitosť (našej odozvy na Jeho Slovo) nás bude súdiť v posledný deň. (Jn. 12:47,48; 13:20)
* * *
j2) Všetky horeuvedené životne dôležité problémy majú svoje duchovné korene (alebo bunkre) ustanovené mocnosťami zla a temna v naších dušiach. Sú veľmi, veľmi, veľmi hlboko zakorenené! Boli vybudované a vyztužované v našej duši cez naše hriechy a priestupky a previnenia A TIEŽ cez tie vykonané našími rodičmi, starými rodičmi a ďalšou rodinou dozadu až do štvrtej generácie! (2M. 20:5) Hovoríme tu o tzv. „generačných povrazoch“ (viď výbornú knihu „Generačné Povrazy a ich vplyv na nás[11]“ od brata Johna Adejoro-Oluwa).
j3) Tieto mocnosti zla a temna od vás neodídu na vašu žiadosť! Nikdy neopustia svoje bunkre a to bez ohľadu na to, ako moc si to želáte, alebo ich k tomu „uhovárate“. Budú vykorenené a odstránené jedine duchovnou silou a autoritou, ktorá je im nadradená!
Buď túto silu a autoritu máme my sami (Lk. 9:1), alebo sa musíme prihovoriť Bohu, aby nás On vyslobodil priamo alebo cez Svojich služobníkov. Ak nie ste schopní uveriť horeuvedený fakt, potom ste stále nevedomí Satanových zámerov, jeho nátury a jeho výhod nad vami, (2Kor. 2:10,11) ktoré všetky mu boli povolené Bohom! A keď ste nevedomí Satanových zámerov, potom, ako im chcete vzdorovať, alebo s nimi jednať? Nemôžete. Potom ste bezmocnou obeťou „pokúšajúci sa konať to najlepšie“, ale bez úspechu.
j4) Sú dva typy boja a dva typy oslobodenia:
· Jeden sa týka „vyháňania diablov“, ktorí prebývajú v človeku. (Mt. 8:16; 8:31; 10:7,8; 12:28// Mk. 1:34, atď.) Človek je nimi poviazaný a ovplyvnený a koná, ako ho oni riadia. Tento typ oslobodenia sa môže odohrať v momente. Zlý duch je v duši človeka akoby „podnájomníkom“, prebýva tam a niekedy je „objavený“ jedine Pánovým jednaním s nami. Takýto veriaci nie je vlastnený týmto zlým duchom, on je vlastnený Pánom, ale on je utláčaný, trápený, zviazaný a ovplyvňovaný tým duchom. Prosím, chápte toto a robte tento dôležitý rozdiel.
· Ten druhý sa týka „umierania našej starej, zlej nátury“, ktorá je v nás a tiež neodíde na našu žiadosť! Toto oslobodzovanie môže trvať zbytok nášho pozemského života. Je to pomalý proces ako je vyjadrené v Iz. 28:10. V našej duši niet „podnájomníkov“, ktorých je potrebné vyhnať. Naša stará hriešna nátura nemôže byť z nás vyhnaná, ale musí byť z nás odstránená cez jej postupné umieranie.
k) Možno, že som už spomenul, že veľa pohanov jednalo so mnou omnoho priateľskejšie, úprimnejšie a príjemnejšie, než mnoho kresťanov. Hlavná opozícia voči mojej službe, fakticky, prichádza od kresťanov a od mnohých ich vodcov a nie zo sveta! A ja nie som jediný, ktorý toto objavil. Brat Austin-Sparks píše tú istú vec vo svojej ďalšej vynikajúcej knihe „The Recovering of the Lord’s Testimony in Fullness“ („Znovuzískanie Pánovho Svedectva v jeho Plnosti“[17]), strana 89, kde on deklaruje:
„Nie je to čudné, že keď ste napriamení na plnú radu a zámer Boha, zistíte, že vaša opozícia prichádza od kresťanov a kresťanských vodcov oveľa viac, než od sveta?“
Brat Arthur Pink napísal list 19. augusta 1934, kde prehlasuje nasledovné (viď „Listy Arthura W. Pinka[13], strana 43):
„Môj najväčší zármutok dnes je, že po sťahovaní sa z miesta na miesto a cestovaní okolo celého sveta, nepoznám ani jediného kresťana (okrem mojej drahej manželky), ktorý by aj v tej najmenšej miere preukazoval náznak stať sa efektívnym príhovorcom pred Bohom. Počet v ktorý som dúfal sa možno uskutoční, ale moje nádeje boli rozbité do prachu tak, že niekedy cítim, že by som sa mal zahrabať do nejakého izolovaného útočišťa, kde by som viac nestretol žiadneho kresťana na tejto zemi. Všetci sú, ako tí citovaní v Ezechielovi 33:31-33.“
Takmer sa zdá, že človek sa musí stať znovu-zrodeným kresťanom pokrsteným vo vode, aby „ztratil“ značnú časť jeho jasnej mysle, logiky, zdravého zmyslu, usilovnosti, príjemnosti, tiež priateľskosti, otvorenosti a akejkoľvek túžby hľadať pravdu, či spravodlivosť (všetká česť výnimkám). Ľahko sa môže stať náboženským robotom zbaveným mnohých dobrých zmyslov a inštinktov, ktoré predtým mohol mať. Začne „novú“ náboženskú cestu, ktorá, čo do duchovnej hodnoty, môže byť práve tak bezcenná, ako bola jeho stará pohanská cesta. Navonok môže byť ona rozdielna, ale môže viesť do tej istej priekopy. On stále môže byť plný nepokojnej energie svojej telesnosti, ale teraz je ona presmerovaná do nového náboženského koryta a slúži iným idolom, náboženským idolom, ale nie Kristovi. On môže vyzerať veľmi nábožensky, ale Živého Krista, ktorý Svojim Duchom prišiel do jeho ducha, nemožno nikde nájsť, alebo sa Ho dotknúť.
Brat Austin-Sparks ďalej píše:
„Niekedy sa zpytujem, či náboženstvo nie je najväčším nepriateľom Boha v tomto svete.“ („Bitva o Život“[3], str.47)
Ja sám som bol dlho zvedavý, prečo je to tak a či to nie je iba ilúzia. Nuž, prestalo to byť ilúziou, keď Pán zasvietil Svoje Svetlo tiež na túto záležitosť. Ako všetky duchovné mystéria, aj toto sa môže zdať neuveriteľné. Musíme si jednoducho zvyknúť na fakt, že čokoľvek je spôsobené, alebo vykonané duchovnými silami, ktoré sú neviditeľné a nepozorovateľné pre naše ľudské zmysly a chápanie, všetky ich akcie možno považovať za neuveriteľné. Počúvajte...
Keď pohan uverí a je znovu-zrodený Duchom Pána, kráľovstvo temna a zla v jeho duši „dostane upozornenie“, že prišiel „nový Nájomník k ich hraniciam“, ktorý je ich kráľovstvu veľmi nebezpečný! Satan vie, že sa s novým „Nájomníkom“ nemôže „zahrávať“ alebo Ho podceňovať, pretože ten Nájomník už porazil Satana a jeho mocnosti cez človeka – Ježiša Krista. Preto Satan nemá proti človeku s takým Nájomníkovi žiadne šance – okrem jednej! Čo je tá šanca?
Človek–domáci pán robí všetky rozhodnutia a nie Nájomník! Haló? Ste naozaj so mnou?
Opäť som nasmerovaný Najsvätejším Duchom, aby som opakoval: ČLOVEK robí rozhodnutia týkajúce sa jeho Spásy a Jej Potenciálov a nie Boh! Boh zabezpečil našu Plnú Spásu a zjavil ju všetkým ľuďom (Tit. 2:11// Kol. 1:23). On potom priťahuje človeka ku tej Spáse – ku Ježišovi. (Jn. 6:44) A všetkých tých, čo uverili potom vedie ku každej Pravde a ku všetkým správnym rozhodnutiam. On aj posilňuje ich vôľu, aby boli schopní správne sa rozhodovať... ale Boh ich rozhodnutia za ních nikdy robiť nebude!
Satanova stratégia je veľmi jednoduchá, ale efektívna: Oklamme človeka, aby robil zlé rozhodnutia! On musí byť za každú cenu separovaný od Nájomníka, nikdy mu nesmie byť dovolené sa s Ním spojiť, alebo mať s Ním obecenstvo, žiadať Ho o pomoc a dostať ju. Takto človek začne predpokladať, nazdávať sa, špekulovať, rozumovať a neveriť a nenasledovať to, čo mu Boh bez obalu hovorí vo Svojom Slove! Preto Nájomník (Duch Svätý) „nemá šancu“ dostať sa do srdca, mysle a vôle veriaceho a začať vojnu proti Satanovi a jeho kráľovstvu v duši toho veriaceho, kde to kráľovstvo sídli a panuje.
Naša skúsenosť znovu-zrodenia nezničila v nás ani omrvinku telesnosti, starej, hriešnej nátury. Naša telesnosť zostala tá istá, aká bola, keď sme boli pohani. Telesnosť v pohanoch a karnálnych kresťanoch je presne tá istá! Jej zničenie čaká na Ducha Pánovho, keď vstúpi do nášho srdca a duše a obdrží naše rozhodnutia.
Ak je novoverec spokojný s touto „formou karnálneho náboženstva“, Satan je tiež spokojný a nebude na neho plytvať viac svojej energie a zdrojov. Takýto veriaci nie je žiadnym nebezpečím pre Satanovo kráľovstvo vo svojej duši, alebo mimo nej. Medzičasom však veriaci mohol ztratiť značnú časť svojho zdravého zmyslu, logiky, usilovnosti, posudzovacích schopností, ktoré mu boli originálne dané Bohom. Nemá žiadny záujem zkúmať, zpytovať sa, alebo hľadať Pána, pravdu, spravodlivosť, súd alebo Kráľovstvo Božie. Zpýtajte sa hociktorého takého kresťana, ako „hľadá Kráľovstvo Božie“ (Mt.6:33) a on sa pozrie na vás, ako keby ste spadli z Marsu!
Taký duševný veriaci potom príde do „svojej cirkvi“, posadí sa, alebo vystúpi za kazateľnu s hrubou Bibliou a nemá potuchy, čo sa deje v duchovnom svete okolo neho, alebo v ňom!
To je tiež príčina, prečo sú takí kresťania „menej múdri“, než pohani a to aj vo finančných záležitostiach. (Lk. 16:8(23), slov. text nejasný) Sú menej priateľskí, menej otvorení a menej príjemní pri jednaní, ale viac pokryteckí. Ich náboženstvo sa tak stalo nepriateľom Boha (ako som už predtým citoval od brata Austina-Sparksa.)
Ten najdôležitejší fakt tohto bodu je ten, že každý nový veriaci po svojom krste vodou a po obdržaní daru Ducha (Sk. 2:38) začne upútavať pozornosť pekla! Mocnosti temna v jeho duši začnú hľadať, ako dotyčného neutralizovať a posilniť svoje obranné pozície v jeho duši... a to čím skôr!
Veriaci si môže podržať svedectvo o svojom vykúpení, môže si podržať svoju duševnú radosť a šťastie práve tak, ako svoju zapálenosť „urobiť niečo pre Pána“. Ale tiež si podržuje kráľovstvo temna vo svojej duši – a neni si toho vedomý! Nikto mu totiž nič o tom nepovie! A to kráľovstvo zla je v ňom zosilňované práve kvôli novému Nájomníkovi! Toto je pravá príčina, prečo sa väčšina veriacich stáva horšími v ich duši po ich vykúpení, než boli predtým. Uvážte tento fakt a jeho skutočné následky na duchovnú realitu nášho kresťanstva?
Či ste schopní vidieť, že zanedbajúc horké Pravdy Slova Božieho, my všetci máme totálne skreslený obraz Samotného Boha a Jeho Slova a našej spásy a všetkých duchovných skutočností?
A ak si naozaj myslíte, že snívam, pozrite sa na históriu vojen vo svete. Zakaždým, keď niektorý kráľ priviedol mocné sily ku hraniciam iného kráľovstva, ten druhý kráľ ihneď začal mobilizovať svoje sily, zosilňovať opevnenia a robiť všetko potrebné na obranu svojho kráľovstva, včítane všetkých potrebných krokov na oklamanie svojho nepriateľa! Je toto pravda? Áno, či nie? Mali by ste byť úprimní aspoň voči sebe samým. Nuž, sme aj v tomto duchovnom fakte podvedení, alebo nie?
Náš fyzický svet je iba odzrkadlením duchovného sveta, prečo sme teda prekvapení, keď naša vojna s kráľovstvom Satana je podobná? Prečo sme prekvapení, kedykoľvek nám Pán ukazuje, že sme oklamaní? Toto by pre nás malo byť niečo normálne a, fakticky, niečo, čo by malo byť od nás očakávané a nie opačne.
Každý kresťan je podvedený, je to len otázka v akej oblasti duchovných skutočností a do akej hĺbky. Ste schopní veriť tomuto duchovnému faktu?
Budem vás šokovať ešte viac verejným prehlásením, že aj teraz môžem byť podvedený cez bratov alebo sestry, ktorých poznám mnoho (10-30) rokov – ako ich starší! Nehovorím, že to robia naschvál, ale niekedy som skutočne šokovaný, čo Pán dokáže „vytiahnuť“ z ich srdca, takže, aj oni sami sú šokovaní, ohromení a zo začiatku neschopní tomu veriť!
Áno, sme ohromení, ba i šokovaní. Ale Pán nám ukazuje, že by sme nemali byť. Jeho zdôvodnenie je opäť jednoduché: Pozrite sa na svoj fyzický svet. Nič nie je vybudované za jeden deň, ale pomaly, krok-za-krokom. Druhá Svetová Vojna nebola ukončená deň po „obrate prílivu“ (viď str. 149), ale zobralo to mnohé mesiace, kým nepriateľská armáda bola pomaly vytlačená z každého okupovaného miesta. Práve tak je to v duchovnom svete a v duchovnej vojne. Hriešna nátura, charakter musí byť bojom vytlačený z každej oblasti našej duše, krok-za-krokom. (Iz. 28:10)
Je naozaj jednoduché byť šokovanými, ak by nás Pán viedol k ďalšiemu (obyčajne hlbšiemu) pokániu po nejakých dňoch, týždňoch, alebo aj rokoch „mieru a sladkého sebaklamu“, že teraz už sme dokonalí a „niet sa už z čoho kajať“!
Najväčší podvod, ktorý poznám ako existujúci na tomto svete je ten, kedykoľvek si človek myslí alebo aj verí, že on už nemôže byť nijako podvedený!
l) Mnoho, veľmi mnoho veriacich neverí Slovu Božiemu, alebo Jeho Súdom, pretože „im nerozumejú“. Ako už bolo povedané, tým stavajú celé kresťanstvo hore nohami! Naše povolanie a povinnosť nie je rozumieť Slovu našim mozkom, ale veriť Mu a poslúchať Ho v našom srdci! Deti sú povolané veriť a poslúchať svojich rodičov, či im rozumejú, alebo nie.
Títo veriaci podriaďujú Slovo Božie ich intelektu, nepodriaďujú svoj intelekt Slovu Boha – ich Stvoriteľa! Takže človek je múdrejší, než BOH! Haló???
Toto naznačuje veľkú pýchu, sebavôľu, sebaspokojnosť a seba-zainteresovanosť, zkrátka, sebeckosť. Príčina je, že Slovo je v konflikte s ich vlastnými názormi, presvedčeniami, súdmi a žiadostivosťami ich telesnosti! Oni budú radšej nasledovať psychológov, či iných „veľkých mužov“, než rešpektovať Slovo Všemohúceho Boha! Nemajú ani potuchy, že pokornosť je ohybnosť, poddajnosť, schopnosť učenlivosti ducha a srdca a že toto je dôležitá časť Charakteru Krista (Mt. 11:29// Žid. 5:8), ktorý aj my musíme získať.
Ich duch a srdce sú hrdé, naduté, kamenné, tvrdohlavé a odmietajú všetko, čo ich neuspokojuje – včítane Slova Všemohúceho Boha. Oni Slovo odmietajú, či už je im kázané, či doručené bratom, ktorého Pán pošle za tým účelom. Namiesto prijatia brata a jeho posolstva, alebo aspoň jeho overenie si so Slovom Božím, obvinia ho, alebo ho ignorujú, zle s ním naložia, alebo ho nespravodlivo odsúdia. A nikdy mu neukážu ani jedinú špecifickú chybu, či príčinu prečo s ním tak zachádzajú! Som naozaj zvedavý, ako plánujú ospravedlňovať svoje skutky pred Súdnou Stolicou Krista. (Rim. 14:10) Žijú a konajú, ako keby Súdna Stolica Krista neexistovala alebo, ako keby deň ich dostavenia sa pred Syna Božieho nikdy nemal prísť.
Keď hovoríme o ohybnosti, všetci sa musíme učiť veľkú lekciu, menovite, že naša prirodzená tendencia je pokračovať v našej starej koľaji a nikdy nezmeniť smer. Ale toto nie je cesta Nášho Boha. Cesta Ducha a každého zrodeného z Ducha je opísaná ako cesta vetra a my nemôžeme povedať odkiaľ prichádza a kam ide. (Jn. 3:8) Boh nám jasne hovorí, že nemáme uvažovať o starých veciach (cestách), alebo ich držať v pamäti, pretože „hľa, učiním nové;“ (Iz. 43:18,19a) Čo to znamená prakticky?
Ja verím, že Boh nikdy nezmení nič z Jeho Právd, Princípov, Jeho Vôle a Slova, predsa však, On mení Svoje metódy, ako dosiahnuť Svoju Vôľu. Keď Boží služobník narazí na prekážku, napríklad, na ľudí, ktorí Bohu odporujú, Boží Duch ho môže viesť, aby takých múdro obišiel alebo sa ich stránil, (Mt. 10:16) alebo, aby prešiel priamo cez nich. (Iz. 43:16, vody=ľudstvo). Ak teda niektorí veriaci odporujú Bohu a Jeho pravdivému služobníkovi, On ich môže obísť a ponechať na ich cestách, alebo môže „rozbiť ich odpor“, čo by bol pre nich ten lepší prípad.
Preto, ak Boh začne k vám hovoriť cez niekoho, alebo niečo, čo vám On „nikdy predtým“ nemusel urobiť, On môže robiť novú vec a vy by ste to mali rozpoznať. Nemali by ste to kategoricky odmietnuť len preto, že také niečo sa vám „nikdy predtým neprihodilo“, ale pozastavte sa a pouvažujte o tom.
m) Veľmi mnoho kresťanov včítane tých, kráčajúcich na úzkej ceste (Premožiteľov) môže byť znechutených nad mnohými vecami. Pre veriacich, ktorí sú v počiatočných fázach ich Spásy to môžu byť neodpovedané modlitby, neustále borenie sa s tými istými problémami, nedostatok duchovnej pomoci, či rady pre ich rôzne potreby, nikdy nekončiace problémy v ich rodinách, kongregáciách, či zboroch, atď.
Starší „vojaci“ na fronte, pracovníci v Pánovej vinici, tiež môžu byť znechutení kvôli nedostatku pokroku, dosiahnutiu veľmi mála v porovnaní s tým, čo sa má ešte dosiahnuť. Často sa môže zdať, že bez ohľadu na to, ako tvrdo pracujú, modlia sa, či prihovárajú sa, neprináša to očakávané výsledky. Niekde je vždy niečo zlé, nesprávne s častými sklamaniami. Ich bratia ich sklamú alebo nechajú ich na bojisku bez jediného slova vysvetlenia, alebo oprávnenej príčiny, alebo ich bratia sú ako osli a nepohnú sa z miesta bez ohľadu, čo sa povie, alebo urobí. Možno, že sami máte také skúsenosti.
Naše ideály sú vždy veľmi ďaleko a zdajú sa byť totálne nedosažiteľné. Pokrok, ak nejaký, je úžasne pomalý, všetko sa zdá ako lezenie na Mt. Everest. Môže sa dokonca zdať, že Pán nejde vždy povedľa naších snáh, skôr nás necháva trpieť, zápasiť, plaziť sa pozdĺž úzkej cesty a keď veslujeme v člne, je to vždy proti vetru. (Mt. 14:24// Mk. 6:48) Tieto veci poznamenávam pre tých, ktorí sú v „aktívnej službe“ v tejto vojne, pretože oni rozumejú, o čom hovorím, iní nemôžu rozumieť, ani skúsiť tieto veci na vlastnej koži.
Nuž teda, čo máme robiť, my, čo bojujeme v tejto zdanlivo „ztratenej vojne“? Sťažovať sa? Zúfať? Vzdať sa? Také myšlienky mohli prebehnúť cez mnohé mysle, včítane mojej. Ja sám som sa sťažoval Pánovi, a nie raz, ani dvakrát. Vyjadril som Pánovi veľmi jasne, že som iba ľudský tvor a môžem niesť iba toľko-a-toľko a že On ma teda musí „rozumieť“. Dva, alebo trikrát som Mu tiež vyjadril moje „jednoznačné rozhodnutie skončiť“, keďže som nevidel žiadne východisko z tých pekelných situácií a žiadnu oprávnenú príčinu pod modrým nebom, aby som pokračoval. Pán nikdy neprijal moje ponúknuté rezignácie. [Dnes oslavujem Tvoje Meno za to.]
Musel som sa učiť niekoľko veľmi dôležitých faktov v mojom duchovnom živote a službe, čo bola vlastne „služba vojny“... „služba vojny medzi Životom a Smrťou“.
Jeden fakt, ktorý mi Pán osvetlil bol: „Moja Milosť ti postačuje.“ (2Kor. 12:9) Pre mňa toto prestal byť iba zaujímavý verš Písma, ktorý bol daný mužovi, ktorého som v živote nikdy nestretol. Tiež to prestalo byť Slovo dané iba Apoštolovi a bratovi Pavlovi, pretože je to Slovo pre každého kresťana, ktorý je zapojený do tejto vojny pre Život. Začal som okusovať pravdu tohto Slova v mojom vlastnom živote a službe presne v momentoch, keď „sa celé peklo otvorilo.“
Ďalší fakt, ktorý som sa učil bol, že úzka cesta neobchádza peklo, ale – ide priamo cez peklo! My musíme prejsť cez smrť a vyjsť na druhej strane živí! (peklo je miesto temnoty a smrti) Ak nijako nemôžete veriť tomuto faktu, potom potvrďme pravdu v Slove Božom.
Pokiaľ žijeme na zemi, máme premôcť peklo a prejsť cezeň v našej vlastnej duši idúc po úzkej ceste – priamo cez údolie „smrti nášho starého života“. (Žm. 23:4) To je jediná cesta, kde začíname v smrti a vychádzame na druhej strane živí! Cesta vedie z našej smrti do nášho Života. (Mt. 7:14) Prekonávanie „pekla“ v tomto svete je tiež súčasťou nášho fyzického života. Je to tak?
Veriaci, ktorí idú po širokej ceste a odmietajú premôcť peklo a prejsť cezeň vo vnútri aj mimo ich duší skončia v „záhube“ a nie v Živote. (Mt. 7:13) Záhuba je peklo, čo je miesto smrti a ohňa, a smrť a oheň ničia. Ale, peklo so svojou smrťou je len „prvou smrťou“ a dočasným oddelením sa od Boha, zatiaľčo jazero ohňa je „druhou smrťou“, čo je večné oddelenie sa od Boha. (Zj. 20:14) Preto, títo veriaci budú mať ďalšiu príležitosť odmietnuť svojho „starého človeka“. Kedy? Po ich fyzickej smrti prejdú peklom – prvou smrťou. Ak budú vychytení pred ich fyzickou smrťou, budú uvrhnutí do pekla – miesta temnoty, smrti, plaču a škrípania zubov. (Mt. 8:12; 22:11-13) Pravda?
Viem o Slove, ktoré hovorí, že „je uložené ľuďom raz zomrieť a potom súd.“ (Žid. 9:27) Veľmi dlho som mal naozajstné ťažkosti zmieriť tento fakt s budúcnosťou všetkých tých veriacich, ktorí kráčajú po širokej ceste do „záhuby“ (Mt. 7:13), ktorí budú vyhodení do vonkajšej temnoty, kde bude plač a škrípanie zubov (Mt. 22:13; 25:30), ktorým nebude dovolené vstúpiť na Svadobnú Večeru (Mt. 25:10-12) a do Kráľovstva Nebeského (Mt. 8:12), ktorí budú musieť odísť od Pána, z Jeho Prítomnosti (Mt. 7:23), atď. Ale potom Pán zasvietil Svoje Svetlo na slovo „súd“ a ja som uvidel a porozumel, že v Žid. 9:27 Pán nešpecifikuje jeden jednorázový súd pre všetkých ľudí!
Podľa mojej viery a chápania tohto Svetla Pánovho, tento „Súd“ je Posledný Súd pre všetkých pohanov, ktorý zapečatí ich večné prekliatie. Po fyzickej smrti už nebude možnosti pre „znovu-zrodenie“ človeka! Ale tento „Súd“ tiež znamená Súd Krista pre všetkých veriacich, kde všetci budú stáť a vydajú počet za seba Bohu (Rim. 14:10-12) a to pred Posledným Súdom. Táto Súdna Stolica Kristova je len pre znovu-zrodených veriacich a započne pred Tisícročným Kráľovstvom Nebeským na zemi. Posledný Súd bude na samom konci Tisícročného Kráľovstva Nebeského na zemi. (Zj. 20:11-15)
Veriaci spomenutí v predchádzajúcom odstavci v rôznych citátoch zo Slova Božieho budú súdení Kristom na počiatku Kráľovstva Nebeského a to, ako Jeho nehodní!... Nehodní Boha, nehodní Večného Života, nehodní byť v Jeho Prítomnosti, na Jeho Svadobnej Večeri a tiež v Kráľovstve Nebeskom! (Mt. 10:37-39// Sk. 13:46// 1Tes. 2:11,12// 2Tes. 1:5) Títo potom budú vyhodení do vonkajšej tmy, tam bude plač a škrípanie zubov (Mt. 8:12; 22:13; 25:30) a tam dostanú poslednú šancu zaprieť samých seba a premôcť. Všetci títo budú tiež podrobení Poslednému Súdu, a ak premôžu a zostanú zapísaní v Knihe Života, budú spasení. (Zj. 20:15; 21:7)
Je to podobné Izraelu, ktorý bol „zahubený“ v pustatine, lebo sa neľúbili Bohu, pokúšali Krista a tak ľudia „pohynuli od hadov“ – diablov. (1Kor. 10:5-15// Júda 5) Predsa však, Slovo tiež hovorí, že „celý Izrael bude spasený“. (Rim. 11:26) Ja ponechávam chápanie horeuvedeného Slova Božieho na vaše srdce a vieru. Takže, pokračujme na tomto základe a zakončime túto záležitosť nasledovne.
AK, prechádzajúc peklom, títo karnálni, telesní, duševní, intelektuálni veriaci konečne odmietnu svojho „starého človeka“, môžu byť iba zranení (nie pohltení) druhou smrťou! (Zj. 2:11) Budú ňou zranení predtým, než konečne premôžu. Ja verím, že títo zostanú zapísaní v Knihe Života. Toto Slovo Božie nám tiež svedčí, že všetci tí, čo odmietali prekonávať potrebujú byť zranení druhou smrťou, čo je akoby „príchuť“ večnej separácie od Boha. Toto poukazuje na absolútnu zvrhlosť starej ľudskej nátury, keď potrebujeme takú hroznú skúsenosť, aby sme sme sa stali premožiteľmi, víťazmi!
AK si títo stále ponechajú svoju „starú náturu“, budú vymazaní z Knihy Života (Zj. 3:5; 22:19) a hodení do jazera ohňa a síry, čo je druhá smrť! (Zj. 20:14,15) Sami čítajte Slovo Božie a súďte vo vlastnom srdci, či Pán mieni to, čo hovorí... alebo či On prihliadne na vaše učenia, keď budete pred Ním stáť.
AK vyjdeme z pekla, toho miesta smrti, živí, to bude jediný dôkaz, že v pravde žijeme Život Krista a že o Ňom iba nehovoríme a nekážeme. Je to tiež jediný dôkaz, že sme „Novým Stvorením v Kristu Ježišovi“, (2Kor. 5:17) a teda, nie sme podriadení smrti! Naše intelektuálne presvedčenia, alebo vyznania, činnosti, názory, či akékoľvek iné úsilia na tejto zemi nebudú mať na to žiadny vplyv. Takže...
...každý človek musí prejsť peklom!
Toto môže byť šokujúce zjavenie pre mnohých veriacich. Otázka je, kto vyjde na druhej strane a kto nie, čo znamená, kto je V Kristovi svojou vlastnou vôľou a rozhodnutím a kto nie je. Mimo Krista je peklo a smrť! V Kristovi je Nebo a Život!
Náš Spasiteľ a Pán Ježiš Kristus tiež šiel do pekla po Svojej smrti. Kázal duchom, ktorí boli neposlušní Bohu v čase Noeho, kedy on pripravoval archu. (1Pet. 3:19,20) Pán tam bol tri dni a tri noci (Mt. 12:40) a prejdúc peklom, vyšiel víťazne na druhej strane toho miesta smrti – živý! (Lk. 24:6,7// Sk. 2:31,32) Pravda? (uvážte tiež Mk. 8:34-38)
Naše staré srdce je tiež „miestom temnoty, bezbožnosti, podvodu a smrti (peklom)“ (Jer. 17:9), a táto smrť musí byť pohltená Životom práve tak, ako to bude urobené s našim smrteľným telom. (1Kor. 15:54) A keď prechádzame skutočným peklom, ako aj Kristus prechádzal skutočným peklom, alebo peklom v našej duši, nie sme tam sami a nezávisíme sami na sebe. Duch Všemohúceho Boha je s nami aj tam, lebo je On prítomný aj v pekle! (Žm. 139: 7,8(24), slov. text je nepresný)
Dostávate nejaký obraz, ktorý môže byť totálne odlišný od toho, ktorý vám predstavuje vaše náboženstvo? Môžete si predstaviť seba prechádzajúceho peklom a majúceho nádej, že odtiaľ vyjdete živý? Opakujem, „živý“ znamená mať a „žiť Život Krista vo vašej duši“ – nielen v duchu. Či snáď vidíte, žeby niečo z toho, čo dnes vlastníte, viete alebo rozumiete vám pomohlo v tom boji so smrťou? Či by vám vaši minulí, či terajší kazatelia, pastori, učitelia, starší, či priatelia vo vysokých cirkevných pozíciách pomohli akosi prejsť smrťou a vyjsť žijúci? Či nie je napísané, že márna je pomoc človeka? (Žm. 60:13)
Nuž teda, do koho vložíte dôveru? Koho budete nasledovať cez to miesto smrti, temnoty a zla? Budete nasledovať kohosi preto, lebo vie pekne kázať a modliť sa, alebo je k vám pekný? Alebo má správne odpovede na niektoré vaše otázky? Alebo vložíte dôveru a budete nasledovať Toho, Kto už tade prešiel a vie, ako odtiaľ vyjsť? Kto má moc, múdrosť, milosť a istotu, ako vás bezpečne previesť, ak by ste len boli ochotní? Čo poviete? Ide tu o váš život... nie o čítanie nejakej knihy.
Ak teda vidíte a veríte, že mimo Nášho Spasiteľa a Pána niet nikoho, kto by bol schopný vám pomôcť previesť vás cez smrť a vyjsť žijúci, potom prečo Jeho nehľadáte? Prečo dôverujete ľuďom a nie Pánovi? Prečo nasledujete ľudí a nie Pána a Jeho Slovo v Jeho služobníkoch, ktorí tiež nasledujú Pána a nie seba samých? (1Kor. 4:15,16; 11:1// Fil. 3:17) A prečo dôverujete svojmu vlastnému srdcu? (Pr. 28:26)
Nemáme potuchy, koľkí z tých miliónov, čo zomreli, uspeli. Môžeme iba hádať, alebo sa nádejať, alebo tak veriť, zvlášť, čo sa týka naších milovaných. Ale nemáme žiadnu záruku, ani istotu, iba ak sme v nich boli okúsili ovocie Ducha Bo6ieho, čo by poukazovalo na Premožiteľov.
* * *
Nasmerovaný som Duchom Pána, aby som v tomto bode vyniesol zo Starého Zákona dôležitý fakt, ktorý má pre nás všetkých v Cirkvi veľmi jasný význam.
Mnohí veriaci môžu byť oboznámení s históriou Eliáša a Elizea. Mnohí nemusia tých dvoch vôbec ani rozlíšiť. Pán si želá, aby sme videli a chápali duchovný význam týchto dvoch mužov Božích a posudzovali sami seba, či naozaj žijeme Život Krista, alebo Ho nežijeme.
Eliáš reprezentuje Krista, Elizeus mal reprezentovať Cirkev, ale ju nereprezentuje. Cirkev je, de facto, reprezentovaná úbohou, deprimovanou a chudobnou vdovou, ktorá mala iba trochu oleja v jednej nádobe. (2Kr. 4:1,2// Zj. 3:17) Elizeus reprezentuje tých málo v rámci Cirkvi, ktorí boli povolaní Kristom, aby žili a posluhovali Život z Jeho Ducha, teda, on reprezentuje Zvyšok v Cirkvi. Duch Krista je tu reprezentovaný „plášťom“ Eliášovým.
Keď Eliáš po prvý krát prešiel okolo Elizea, hodil na neho svoj plášť. (1Kr. 19:19) Toto reprezentuje všetky budúce povolania Pána, ktorými povolal i Jeho dvanástich učeníkov mocou Ducha Božieho. Keď bol Eliáš vzatý do Neba, jeho plášť opäť padol na Elizea. (2Ki. 2:11-13) Toto reprezentuje nanebevzatie Nášho Pána a zoslanie Jeho Ducha na prvotnú Cirkev. Tak ako Elizeus, aj veriaci prvotnej Cirkvi „roztrhli svoje staré rúcha na dva kusy a obliekli si plášť Jeho Ducha a šli ku Jordánu“. Toto reprezentuje ich ochotu „vyzliecť si starého človeka a obliecť si Nového Človeka“. (Ef. 4:22,24) Cesta k Jordánu reprezentuje „úzku cestu“, ktorá vedie do smrti našej telesnosti (Jordán) a do nášho Života v Duchu. (Mt. 7:14)
Kdekoľvek Elizeus šiel, konfrontoval a menil fyzickú biedu, úbohosť a smrť na život, a malomocenstvo menil na čistotu. Tie najslávnejšie príklady, ktoré jasne ukazujú jeho službu porážky smrti Životom (vo fyzickom živote) sú nasledovné:
a) Zlé vody a spustnutá zem pri Jerichu boli uzdravené soľou, ktorú Elizeus prikázal doniesť v novej šialke. (2Ki. 2: 19-22) Vody sú ľudia, spustnutá, úhorová zem je ich srdce, nová šialka je Nový Človek veriaceho, ktorý má v sebe soľ. Soľ je oheň a moc, ktorá uzdravuje zlé a potom to uzdravené prezervuje, udržuje, zachováva. (Mk. 9:49,50)
b) Elizeus rozmnožil zásoby oleja pre horespomenutú chudobnú vdovu. (2Ki. 4:1,2) Olej reprezentuje prácu Ducha Svätého v ľudskej duši (nádobe) a jeho prítomnosť a kvantita určuje našu chudobu alebo bohatstvo, našu hlúposť alebo múdrosť, náš vstup na Svadobnú Večeru alebo odmietnutie vstupu pri zavretých dverách. (Mt. 25:1-12)
c) Mŕtve dieťa bolo Elizeom vzkriesené k životu. (2Ki. 4: 32-35) Toto poukazuje na vzkriesenie dievčaťa Naším Pánom (Mk. 5:41,42), ako aj na fact, že duchovne mladí ľudia môžu zomierať.
d) Elizeus zničil smrť v hrnci, kde synovia prorokov varili kašu, tým, že tam hodil múčne cesto. To cesto reprezentuje Slovo Božie, ktoré je zdravým, blahodárnym a oživujúcim pokrmom. (Job 23:12// Mt. 4:4// 5M. 8:3// Iz. 55:10,11) V “hrnci Cirkvi” je dnes príliš mnoho smrti a miešaniny dobrého so zlým, pravdivého s falošným a táto miešanina má potenciu otráviť celé zástupy veriacich. Iba čisté Slovo Božie má moc zničiť túto smrť a otravu v našej duchovnej “strave”.
e) Elizeus prikázal Naamanovi, sýrskemu malomocnému, aby sa sedem krát ponoril do vody Jordánu a on sa stal čistým. (2Ki. 5:1,10,14) Toto poukazuje na uzdravenie malomocného Pánom. (Mk. 1:40-43)
f) Napokon, aj po jeho smrti, kosti Elizea si zachovali jeho životodarnú službu. Keď jeden mŕtvy muž bol náhle spustený do hrobu Elizea a dotkol sa jeho kostí, on ožil a postavil sa na nohy! (2Ki. 13:21)
Elizeus posluhoval Život v tomto fyzickom svete a Cirkev má posluhovať Život v duchovnom svete. Fyzické uzdravovania, vyháňania démonov, či konania zázrakov obdarovanými veriacimi v dnešnej Cirkvi nie sú službou Elizea! Tieto skutky sú čisto uplatňovaním darov Ducha, hoci takí služobníci nemusia žiť v Novom Človeku, nemusia mať v sebe soľ a tak nemusia ani poznať Pána… a Pán nemusí poznať ich. (Mt. 7:21-23) Služba Elizea v dnešnej Cirkvi je priviesť karnálnych, telesných, duchovne mŕtvych veriacich do osobnej známosti s Kristom a do žitia Jeho Života. Táto služba privádza veriacich do duchovného oživenia i keď ich súčasne môže ponechať fyzicky chorých, ako to urobil aj Apoštol Pavol s Trofimom. (2Tim. 4:20) Táto služba teda neposluhuje dary Ducha, ale je ona premáhaním duchovnej smrti duchovným Životom.
Pán uzatvára horeopísaný biblický fakt prehlásením, že Jeho Cirkev je dnes, ako tá chudobná vdova za čias Elizea, ibaže je ona horšia! Tá vdová uverila a poslúchla Elizea vierou, zatiaľčo tá dnešná vdova nepočúva, ani neposlúcha, ani neverí žiadnym Elizejom, ktorých Pán posiela. Tá dnešná “vdova” si myslí a verí, že ona je bohatá, veľa nadobudla a nič nepotrebuje a ona nevie, že je biedna a úbohá a chudobná a slepá a nahá! (Zj. 3:17) Toto je pravdou zvlášť, čo sa týka bohatých cirkvií a služobníctiev v bohatých krajinách Severnej Ameriky a Európy. Fyzicky bohaté cirkve a služobníctva môžu byť duchovne chudobné, a fyzicky chudobné cirkve a služobníctva môžu byť duchovne bohaté.
V dôsledku toho, duchovná smrť v Cirkvi nie je ničená a nahradzovaná Životom a malomocenstvo nie je očisťované umývaním vodou Slova. (Eph. 5:26)
Život Krista je teda najcennejším, ale aj
najzriedkavejším pokladom v dnešnej Cirkvi.
Ten, kto posluhuje v duchu aspoň niektoré z horeopísaných skutkov a) až e), je podobný Elizeovi, pozná Pána, miluje Ho v pravde a v duchu, žije v pravde Jeho Život a patrí do Jeho Nevesty. Ten, kto verí a prijíma jeho službu je tiež na úzkej ceste a je považovaný za hodného Boha a Jeho Kráľovstva. (Kol. 1:10// 1Tes. 2:12// 2Tes. 1:5// Zj. 3:4, etc.)
Apoštol Pavol bol podobný Elizeovi, prinášal Život tam, kde bola (duchovná) smrť. Pavol aj dnes žije cez svoje epištoly, ktoré sú akoby jeho „kosťami“, takže, keď (duchovne) mŕtvy veriaci sa ich dotkne, môže v duchu ožiť.
Opätovne som jasne nasmerovaný Duchom Všemohúceho Boha, aby som v tomto bode deklaroval nasledovné.
Mnoho, veľmi mnoho veriacich a ich vodcov verí, učí a káže, že keď niektorý veriaci zomrie, ide rovno do Prítomnosti Pánovej. „Odišiel do Neba“, alebo „odišiel do Slávy“, tak oni hovoria. Naozaj? A na akom základe máme tomuto veriť? Iba prečítaním 2Kor. 5:6-8? Či sme my ochotní uvážiť aj iné fakty Biblie? Sme ochotní pripustiť, že 2Kor. 5:8 nemusí platiť na každého veriaceho? To Slovo nemusí platiť ani na niektorých kazateľov, ktorí Ho kážu. Už len Slovo v 2Kor. 5:7,9(43) môže vylúčiť “polovicu Cirkvi”! Oni boli spasení vierou, ale nemusia kráčať vierou, ani sa všemožne snažiť, aby boli Ním prijatí po svojom Vykúpení. „Starý človek”, stará duša, neukrižovaná stará nátura nekráča, ani nedokáže kráčať vierou! Pravda?
Pavol nám uvádza hrôzostrašný príklad tohto faktu prehlásením, že niektorí veriaci si nedržali vieru v dobrom svedomí a tým stroskotali, čo do viery. A dvoch z ních Pavol „vydal Satanovi, aby sa naučili nerúhať sa.” (1Tim. 1:19,20) Ak by dnes niekto vydal veriaceho Satanovi, bolo by to považované za vysoko nekresťanský, neláskavý a nemilosrdný akt! Pravda? Haló? Či vy registrujete aj toto Slovo Boha a Jeho Ducha v takýchto súdoch?
Pokračujme ďalej…
Potom, čo Náš Pán bol vzkriesený „...mnohé telá zosnulých svätých vstali a vyšli z hrobov...“ (Mt. 27:52,53a) Pravda? Áno, pravda – ale nie VŠETCI svätí! „Mnohé telá“ možno reprezentovalo menej, než malý zlomok všetkých zosnulých svätých Starého Zákona. A ja verím, že tí vzkriesení boli Premožitelia zo Starého Zákona a nie celý zbytok Božieho ľudu. Mohol by som ich nazvať „prvoplodmi“ budúcich prvoplodov. (Rim. 16:5// 1Kor. 15:20,23; 16:15// Zj. 14:4)
A ďalej, „mnohí“ v Mt. 27:52 sú tí istí „mnohí“ ako v Mt. 8:11. To znamená, že synovia Kráľovstva v Mt. 8:12 budú vyhodení do vonkajšej tmy, tam bude plač a škrípanie zubov. Či je toto Prítomnosť Pánova? Či je toto „Sláva“?
A ďalej, tí z ľudu Pánovho, ktorí boli pozvaní na Svadbu Syna Božieho v Mt. 22:1-14 neboli hodní, aby vošli dnu! Pán tu absolútne nehovorí o pohanoch. Žiadny pohan nebol nikdy pozvaný na svadbu Syna Božieho! Iba znovu-zrodení kresťania boli pozvaní a oni sami tam nechcú ísť! Čo myslíte, kam oni idú? Oni sú zviazaní (ruky i nohy) a hodení do vonkajšej temnoty, tam je plač a škrípanie zubov. Všetci títo sú reprezentovaní hosťom, ktorý nemal na sebe svadobné rúcho! (Mt. 22:11) Lebo „mnohí“ sú povolaní, ale málo z ních je vyvolených. (Mt. 22:14) Teda, zase, kde tí „mnohí“ idú? Do Prítomnosti Pánovej? Naozaj?
A ďalej, všetky hlúpe panny zostali za zavretými dverami a neboli vpustené na Svadbu Syna Božieho, pretože Pán ich ani nepoznal. (Mt. 25:10-12) Čo myslíte, kde tie hlúpe panny idú? Či oni idú do „Prítomnosti Pánovej“, keď neboli vpustené do Prítomnosti Pánovej? Sú takéto hlúpe panny vo vašej kongregácií, či spoločenstve? Sú to tie, čo „nemajú oleja vo svojích nádobách“, čo znamená, že „nemajú ani prácu, ani ovocie Ducha Božieho vo svojích dušiach.“ Mnohé z nich mohli už zomrieť. Či oni šli do Prítomnosti Pánovej? Na akom biblickom základe tomu mnohí veríte a toto dokonca kážete alebo rozširujete?
A ďalej, kde idú všetci neužitoční sluhovia Pána, keď sú vyhodení do vonkajšej tmy, kde je plač a škrípanie zubov? (Mt. 25:26-30) Či aj oni idú „do Slávy“? Každý veriaci dostal od Pána aspoň jeden „talent“ a každý veriaci je sluha Pána! Pravda? Nuž teda?
V horeuvedených pasážach Písma Pán vôbec nehovorí o pohanoch, ale o Svojich ľuďoch, synoch, pannách, sluhoch, svätých. Potom prečo mnohí pastori, učitelia, kazatelia a iní služobníci podvádzajú „mnohých“ vo svojích zboroch alebo kongregáciách a luhajú im o ich osude po ich odchode z tohto sveta? Ako oni vedia, ktorý svätý pôjde k Pánovi a ktorý pôjde do vonkajšej temnoty? Či všetci svätí v ich kongregáciách „umierajú denne“ ako Pavol? (1Kor. 15:31) Či všetci sú ochotní všetko ztratiť a počítať to za hnoj, len aby získali Krista? (Fil. 3:8) Pre Pavla „žiť bol Kristus a zomrieť bol zisk“. (Fil. 1:21) Či toto platí aj na všetky vaše kongregácie? Či sú všetci Premožitelia? Oni všetci môžu „vyzerať sväto“, ale mnohí môžu byť súdení ako nehodní Krista! (Mt. 10:37-39) Pravda? Čomu veríte, kam takíto v pravde idú?
Pán vyžaduje, aby všetci takíto služobníci učinili pokánie a začali učiť a kázať Pravdu a varovať veriacich v ich kongregáciách alebo spoločenstvách a deklarovať im túto pravdu! Všetci takíto kazatelia a služobníci sú Pánom pripodobnení tým slepým vodcom, čo vedú slepých a obaja padnú do jamy. (Mt. 15:14)
Ešte jeden duchovný fakt je potrebné osvetliť na tomto mieste, ktorý tiež vrhá svetlo na horeuvedenú záležitosť. Tí dvaja lotri, čo boli ukrižovaní spolu s Ježišom (Mt. 27:38) reprezentujú:
(a) všetkých pohanov (lotor po Jeho ľavici), a
(b) všetkých veriacich (lotor po Jeho pravici).
Po ich smrti obaja lotri šli do pekla! Lotor z Jeho ľavice do časti vyhradenej pre zatratených a lotor z Jeho pravice do časti vyhradenej pre spravodlivých. Medzi týmito dvoma časťami pekla je upevnená priepasť, ktorú nikto nemôže prekročiť. Táto časť je nazývaná „Lónom Abrahámovým” (Lk. 16:22-26), tiež Rajom (Lk. 23:43)… v porovnaní s tou druhou časťou, kde vládne mučenie. Lotor, ktorý „volal na Pána” (Sk. 2:21// Rim. 10: 13) prišiel s Ním do Raja podľa prísľubu Pánovho. (Lk. 23:39-43) Ale tento Raj nie je Nebo, kde Pán vystúpil a kde prebýva už skoro 2.000 rokov!
Po troch dňoch Pán opustil tento Raj, či Lóno Abrahámovo, vrátil sa na zem a po určitých dňoch bol vzatý do Neba. (Sk. 1:9) Podľa mojej viery, Premožitelia zo Starého Zákona vstali z hrobov po Ňom (Mt. 27:52,53) a boli vzatí z toho Prvého Raja, teda, z Lóna Abrahámovho, do tretieho Neba, čo je Druhý Raj, a je to tiež „nebeská oblasť V Kristu Ježišovi”. (2Kor. 12:2-5// Ef. 2:6)
Podľa mojej viery, tu sú tiež vzatí všetci tí, čo zosnú ako Premožitelia-Víťazi, teda, sú V Kristovi, sú pripravení pre Svadobnú Večeru Baránka a kde oni čakajú na správny čas. Tiež verím, že aj Apoštol Pavol bol vzatý sem „aby bol s Pánom” reprezentovaným Stromom Života v tom mieste. (2Kor. 5:6-8// Zj. 2:7) Nebo je stále pošpinené prítomnosťou Satana a jeho anjelov zla!… a nie je miestom, ktoré si my dnes môžeme predstavovať. (viď viac neskôr)
Tí veriaci, čo nepremáhajú idú do tohoto prvého Raja, aby tam čakali na všeobecný únos Cirkvi pri poslednej (siedmej) trúbe. (1Kor. 15:52) Pán nie je telesne prítomný v tomto Raji potom, čo z neho odišiel súc tam tri dni a tri noci. Keď teda veriaci, ktorí odmietli premáhať zosnú, NIE SÚ S PÁNOM viac, než boli tu na zemi a nejdú do žiadnej Slávy! Títo veriaci boli práve tak neposlušní, ako boli tí v čase Noeho. A ako malý zvyšok (8 duší) bol zachránený pred Potopou, tak aj malý zvyšok (z Cirkvi) bude zachránený pred Utrpením. (1Pet. 3:18-20// Mt. 24:40, 41,50,51// Zj. 3:10)
Fakt, že Náš Pán šiel do pekla (väzenia), aby kázal tým, čo boli neposlušní v čase Noeho potvrdzuje, že On dáva neposlušným ďalšiu príležitosť a nádej na prekonanie a na poslušnosť! (1Pet. 3:19,20; 4:6) Pán by nikdy nekázal nikomu, ak by Jeho Slová nemohli byť užitočné alebo nedávali žiadnu nádej. (Iz. 55:11) To isté sa bude teraz diať tým veriacim, ktorí budú nájdení neposlušnými v čase príchodu Syna človeka. (Mt. 24:37-44) Ktokoľvek má srdce na chápanie, nech chápe.(Eph. 5:26)
Je toho ešte veľmi veľa, čo by sa dalo povedať a diskutovať, ale musíme skončiť, keďže táto téma ďaleko presahuje rámec tejto knihy.
* * *
Vráťme sa ku hľadaniu Pána...
Keď ste teda Pána nikdy nehľadali, čo vás zdržiava, čo vám stojí v ceste, zpútava vás, aby ste Ho začali hľadať aj hneď teraz? Poviem vám to otvorene a bez obalu: Je to Satan!
Ako som už predtým povedal, Satan nie je bez múdrosti, on vie, že Pán je jediná Osobnosť, jediná Moc, jediný Sprievodca, ktorý vás môže previesť peklom a smrťou a do Života Večného, Života, ktorý nikdy neskončí. Ak vás teda Satan dokáže držať preč od Osoby Pána, potom...
Satan má stále príležitosť držať vás úspešne vo smrti a to časovo neobmedzene! uvážte seriózne tento fakt a vidzte jeho hrôzu vo vlastnom srdci.
Chcete, aby si Satan podržal túto šancu nad vašim životom? Alebo sa rozhodnete starať sa o váš život večný? Je to vaše rozhodnutie, nie Božie a nie Satanovo, ale vaše! A ja vás povzbudzujem najprv tomu veriť a potom ho urobiť – v Mene Pána – a mať definitívnu záruku Života Večného pre seba a pre svoju rodinu. Nespoliehajte sa a nedôverujte ani svojmu terajšiemu náboženskému životu, ani tomu, čo viete, čo konáte, čomu sa nádejáte pre vašu budúcnosť. Môžete jedine dôverovať Záruke, ktorú vám Pán dá, ako svedectvo do vášho vlastného ducha a srdca – do vášho otvoreného srdca, nie do hlavy. Pokľaknite teda a požiadajte Ho, aby vás viedol do Svojho Života. On vás určite povedie. Ja to viem a vám to v Jeho Mene zaručujem.
n) Teraz sa s vami podelím o moju vieru ako aj o skúsenosti týkajúce sa naozaj tajomnej otázky „bytia v Kristu“ a „nebytia v Kristu“.
Od môjho duchovného detstva som bol učený, že „my sme v Kristu“ a sme tak novým stvorením, pretože sme uverili a sme znovu-zrodení Jeho Duchom. Je mnoho pasáží v Novom Zákone, kde je v súvisloti s veriacimi napísané „v Kristu Ježišovi“. Tiež, bol to Boh, Kto nás vložil do Krista Ježiša (1Kor. 1:30), takže, my všetci veriaci musíme byť v Ňom. Prijal som tento fakt a dlho som nemal žiadne otázky, alebo výhrady. Toto Slovo Božie je pravdivé a vysvetlenia, ktoré boli na Jeho základe dané, boli správne a tiež logické.
Ale táto doktrína sa neskôr ukázala byť iba humánnym chápaním Božieho tajomstva a „polo-pravdou“! Bola to „polo-pravda“, ktorá spôsobila, že Eva ponorila ľudstvo do tohto hrozného chaosu hriechu, temnoty a smrti! (Prehlasujem toto ako historický fakt neobviňujúc Evu v ničom, ale obviňujúc Satana.)
Teda po určitom čase táto doktrína „nesedela dobre“ v mojom ponímaní, keďže sa žiadnym spôsobom neodzrkadľovala v realite. Začal som študovať Písmo a zpytovať sa Pána ohľadne tejto otázky. V Novom Zákone som začal nachádzať pasáže, ktoré postavili fakt, že sme v Kristovi do trochu iného svetla. Pán mi postupne začal dávať záblesky skutočnosti tohto „tajomstva“ a tieto perfektne zapadali do celkového obrazu Božích princípov a procesu našej Spásy. Moja viera a chápanie sa začali zväčšovať a dnes sa s nimi delím s vami, a to nasledovne.
Náš Otec nás vložil do Krista Ježiša, aby sme v Ňom aj umreli, aj boli vzkriesení predtým, než sme existovali! (Ef. 1:4// Rim. 6:8// 1Tes. 4:14) Boli sme teda vložení do Krista Vôľou Nášho Otca a nie našou vôľou! Toto bolo už poznamenané, keď sme hovorili o Kríži.
Dôležitá otázka rozhodovania našej slobodnej vôle bola diskutovaná v sekcií „Naša Stará a Nová Vôľa“ (strana 81) a ja vás snažne prosím, aby ste tieto fakty opäť starostlivo uvážili vo vašom srdci a mysli. Naša slobodná vôľa je jedna z najzákladnejších princípov Božieho Stvorenia. Je to Jeho dar nám a má večnú dôležitosť a dopad na celý náš pozemský život, aj na našu Spásu a budúci Život, či smrť.
Je jedno osobitné slovo, ktoré som definitívne vedený predložiť v tomto bode. Verím, že Duch Pána nám všetkým cez toto slovo dá spoločné chápanie a vieru týkajúcu sa záležitosti, ktorou sa práve zaoberáme.
To slovo je – POTENCIÁL.
Ja nielen, že verím, ja vidím a skusujem toto slovo vo všetkom, čo sa týka mojej vlastnej Spásy a práve tak Spásy každého veriaceho. Slovo Božie, zvlášť v Novom Zákone, poukazuje na tento fakt veľmi jasne, menovite, že...
všetko v našej Spáse je potencionálne!
Spása sama o sebe je dostupná každému človeku na zemi a všetko, čo Spása ponúka je potencionálne jeho po jeho vykúpení. Nový Človek je jeho, Kráľovstvo Nebeské je jeho, Život Večný je jeho, všetky Cnosti Krista, celý Kristov Charakter je jeho, všetko, čo Kristus má je jeho, jeho miesto v Kristovi je jeho, Kristov Trón v Nebi je jeho, Nový Jeruzalem je jeho, všetky prísľuby Boha sú jeho!... ale pod jednou podmienkou! Aká je to podmienka?
Nuž, uvážme ju nasledovne:
Človek musí prijať svoju Spásu vierou A svojím slobodným rozhodnutím konať–žiť tú vieru. On musí byť poslušný Slovu Božiemu a prijať každú potenciálnu časť a sľub a dedičstvo svojej Spásy spôsobom, či cestou predpísanou Bohom vo Svätom Písme! človek nedostane nič podľa svojích vlastných predstáv!
Ak teda Vôľa Boha vo vložení ma do Krista je aj moja vôľa, potom stále ešte musím svojím slobodným rozhodnutím obdržať, skúsiť a žiť ten fakt cestou ustanovenou v Písme Svätom a zapierať môj prirodzený, hriešny život!
Nič mi nepadne do lona len preto, že ja „intelektuálne súhlasím“ s Bohom, chápem Jeho Slovo a Jeho Vôľu... ale o žitie Jeho Slova nemám záujem! Môžete poznať, veriť a súhlasiť s každým slovom Božím v Biblií a byť zatratení... ak Ho nečiníte, ak Ho neposlúchate! Pán sa stal autorom večnej spásy len tým, ktorí Jeho poslúchajú, to tiež znamená, ktorí poslúchajú Jeho Slovo! (Žid. 5:9// Jn. 1:1+14)... nie tým, ktorí o Ňom iba niečo vedia, v Neho veria alebo o Ňom kážu.
Satan a jeho diabli tiež poznajú Písmo, môžu Ho citovať, keď sa im to hodí, tiež veria v Boha... a sú všetci prekliati a zatratení na veky vekov! (Mt. 4:6// Jak. 2:19)
Ak nečiníte Slovo, ktoré poznáte, s ktorým súhlasíte a ktoré veríte, nič to pre vás neurobí a nič nedosiahnete. Veru, nemôžete byť ani len požehnaní, ale skôr budete podvedení sami sebou a v sebe ešte viac. (Jak. 1:22-25) Ak by ste neboli vykonali Slovo v Rim. 10:9-10 vyznaním viery svojími ústami, čo je práca viery, neboli by ste dnes spasení. Bodka. Ak ste sa rozhodli nebyť pokrstení, nedostali ste dar Ducha Svätého. Bodka. (Sk. 2:38) Žiadne ľudské diskusie, rozumovania, či modlitby nikdy nezmenia Slovo Božie, ani Prísľuby Božie.
Dám vám niekoľko príkladov na uváženie vo vašom srdci, čo sa týka vášho bytia-žitia v Kristovi:
* Nemusel by som „rásť do Krista“ (Ef. 4:15), ak by som už bol v Ňom uverením v Neho! Pravda?
* Nemusel by som “denne umierať svojmu starému človeku” (1Kor. 15:31), ak by som už bol v Kristovi, lebo môj starý človek bol s Ním dávno ukrižovaný. Pravda? (Rim. 6:6)
* Nemusel by som byť pretváraný na Kristovu Podobu (Rim. 8:29// Gal. 4:19// Kol. 1:28,29), ak by som už bol v Ňom, pretože byť v Ňom znamená byť podobný Kristovi. Pravda?
* Nemusel by som byť “vždy vydávaný na smrť pre Ježiša” (2Kor. 4:11), ak by som už bol v Kristovi. Pravda?
* Nemusel by som byť káznený, či učiť sa poslušnosti Jemu (Žid. 12:5-10; 5:9), ak by som už bol v Kristovi, pretože v Kristovi niet už ani neposlušnosti, ani káznenia. Pravda?
* Nemusel by som sa “boriť za cieľom za cenu vysokého povolania Božieho v Kristu Ježišovi” (Fil. 3:14), ak by som už bol v Kristovi. Byť v Kristovi Ježišovi JE našim vysokým povolaním. Pravda?
* Nemusel by som “činiť Vôľu Môjho Otca” (Mt. 7:21), ak by som už bol v Kristovi, pretože, byť v Kristovi JE Vôľa Nášho Otca. Pravda?
* Nemusel by som “bežať závod predomňa položený” (Žid. 12:1), ak by som už bol v Kristovi, pretože ten závod vedie do Krista a v Kristovi je jeho cieľ. Pravda?
* Kristus by nemusel “klopať na moje srdce” a ja by som nemusel “počuť Jeho hlas” (Zj. 3:20), ak by som už bol v Kristovi. On by nemusel klopať na niečo, čo je už v Ňom.
* Nemusel by som sa „pokúšať dodržiavať Zákon“, ak by som bol v Kristovi, pretože v Ňom som vyplnil Zákon tak, ako ho On vyplnil (Mt. 5:17,18), takže Zákon je pre mňa mŕtvy. Pravda?
* Nemusel by som nič „premáhať“, ak by som už bol v Kristovi, pretože, byť v Ňom znamená, že som už premohol! Pravda? A tak ďalej... a tak ďalej... a tak ďalej...
* Ak by sme my boli v Kristovi, mali by sme Jeho Character. milovali by sme, čo On miluje, nenávideli by sme, čo On nenávidí a žili by sme Jeho Slovo. Overte si sami seba v tomto svetle a vidzte, či naozaj žijete v Kristovi a do akej miery.
Keď teda uveríte v Krista a prídete k Nemu – ešte nie ste novým stvorením! Keď sa necháte pokrstiť vodou – ešte nie ste novým stvorením! Dostávate iba dar Jeho Ducha, ktorý vám potom môže pomáhať vypracovať a dosiahnuť, čo vám Otec potencionálne v Kristovi už dal – vaše Nové Stvorenie! (Sk. 2:38 //Fil. 2:12; 3:14, atď.)
Snažne prosím všetkých služobníkov Slova Božieho (včítane brata J. Swaggarta), aby uvážili vo svojich srdciach tieto duchovné fakty a dovolili Duchu Pánovmu, aby im dal pravdivú vieru v tejto dôležitej otázke! Nový Zákon podáva rôzne podmienky a cestu, ako obdržať, skúsiť a tiež žiť všetko to, čo pre nás Náš Otec pripravil a to, čo nám už aj potencionálne dal v rámci našej Veľkej Spásy.
Práve tak, ak by sme boli bývali „novými stvoreniami“ iba uverením v Krista, nemohli by sme nijako ztratiť našu Spásu. Potom by sme tiež museli vytrhnúť z našej Biblie a zahodiť do smetí, ako neplatné mnohé pasáže Písma, ktoré som už predtým uviedol a citoval aspoň dva krát!
Pre tých, čo stále nemôžu uveriť horeuvedené fakty a držia sa svojích starých doktrín, poviem nasledovné.
Väčšina kázania a učenia a posluhovania, ktoré sa koná v Cirkvi Ježiša Krista hlavne v týchto posledných dňoch pred Jeho Príchodom je úplne jasne a prevažne humanistickým chápaním Boha, Jeho Slova, Jeho Ciest a Jeho Súdov!
Toto humanistické chápanie Boha, Jeho Slova, Ciest a Súdov spôsobuje, že my zostávame v našej naivite, čo sa týka pravdivej duchovnej skutočnosti. Toto chápanie nás udržuje v lenivosti a komforte, nekladie na nás žiadnu zodpovednosť. Podáva nám totálne pokrútený obraz o Bohu, o Jeho Pravde, o našej Spáse a pochádza z pekla, aby nás podviedlo. Jasne potrebujeme byť vyšokovaní z naších snov a náboženského komfortu a takéhoto humanistického chápania. Jeden taký šok je aj nasledovný:
Boh vložil do Krista Nového Človeka všetkých pohanov, ktorí boli kedy narodení na tento svet! Oni sú všetci V Kristovi spolu s našim Novým Človekom! Otvoríte svoje srdce Živému Slovu Božiemu?
Či toto neprevracia hore nohami vašu vieru a doktríny? Ak tomuto nemôžete veriť, potom mi povedzte, ako inak mohol Boh poskytnúť Spásu celému ľudstvu? (Jn. 3:16// Žid. 2:9, atď.) Ako inak sa Kristus mohol stať smierením za hriechy celého sveta? (1Jn. 2:2) Pokračujme nasledovnými prehláseniami...
Každý človek sa narodí na tento svet ako pohan a môže sa stať veriacim neskôr vo svojom živote.
Každý človek na tomto svete má svojho „Nového Človeka“, svoje Nové, sväté stvorenie, čakajúce naňho v Kristovi!
Náš Nový Človek bol už V Kristovi zakiaľ sme my, znovu-zrodení veriaci, boli ešte pohanmi, hriešnikmi a nepriateľmi Krista! (Rim. 5:8)
Keď potom hociktorý človek prichádza ku Kristovi (Jn. 3:16!), prichádza vždy ako pohan, ktorý uveril! Je to pravda? Keby ten pohan nemal V Kristovi svojho Nového Človeka, nemohol by k Nemu prísť so žiadnou nádejou vo svoju Spásu! Teda, rozdiel medzi veriacimi a pohanmi je iba ten, že veriaci uverili v srdci a rozhodli sa svojou slobodnou vôlou prijať to, čo bolo potencionálne ich v Kristovi, a to od samého počiatku Stvorenia. Pohani to všetko odmietli!
Deti sú výnimočným prípadom. Keď deti, ktoré ešte nedovŕšili vek zodpovednosti zomrú, sú pripravené vstúpiť do Kráľovstva Nebeského také, aké sú (Mt.18:3), keďže nemali možnosť zpoznať dobro a zlo a tým ani zhrešiť a kajať sa. Takéto deti nepotrebujú krst vodou, ani žiadne iné úkony, aby boli spasené pretože nemali na ich spásu príležitosť tak, ako ju nemal ani lotor na kríži, ktorý šiel s Kristom do Raja.
Ako by sme mali uzavrieť túto otázku ku spokojnosti Pána a Jeho Pravdy? Uvážme nasledovné:
Pomaly (Iz. 28:10) sa dostávame do Krista (ak naozaj), kde nás Náš Otec už dávno dal.
Pomaly začíname umierať nášmu starému sebeckému životu (ak naozaj), ktorá smrť už bola pre nás dávno vykonaná v Kristovi Naším Otcom.
Pomaly začíname žiť Život Večný (ak naozaj), ktorý nám už bol plne daný v Kristovi Naším Otcom.
pomaly si spolu sadáme v nebeských oblastiach v Kristu Ježišovi (ak naozaj), kde sme už boli posadení predznalosťou Nášho Otca! (Ef. 2:5,6// Rim. 8:29,30)
Pomaly vypracovávame našu Spásu (ak naozaj), ktorá už bola pre nás vykonaná v Kristovi. (Fil. 2:12)
My sme V Kristovi a žijeme JEHO Život len potiaľ, pokiaľ Kristus žije v našej duši! (nielen v našom duchu)
Pohania nekonajú nič z horeuvedeného... podobne, ani karnálni, intelektuálni, duševní kresťania.
Všetko horeuvedené konáme našou vierou a vôľou a túžbou nášho srdca a poslušnosťou ku ceste pripravenej pre nás Naším Otcom a veľkou mocou a silou Ducha Pánovho, ktorý nám bol daný za tým účelom. Ak naša ochota, túžba srdca a nenanútená poslušnosť nie sú v nás nájdené – nikam nedospievame a z potencionálu našej Spásy nič nedosahujeme. Naša Spása sa takto stáva otáznou a my sme vo veľkom nebezpečí!
Toto je moja viera o bytí v Kristu. Bolo by veľmi komfortným náboženstvom, keby všetko, čo by som mal robiť bolo iba v Neho uveriť a nerobiť nič viac. Bolo by to proti celému Jeho Slovu! Nie sme spasení „mŕtvou vierou“, ale skutkami viery, živými akciami založenými na našej viere. (Jak. 2:17-24// Rim. 10:9,10// Žid. kap. 11)
Spása našej duše je „ukončením našej viery“, koncom naších skutkov viery, nie „začiatkom našej viery“! (1Pet. 1:9// Fil. 2:12) A koľkí veriaci kráčajú podľa svojej (náboženskej) telesnosti a nie podľa Ducha? Či sú oni V Kristovi? Nie! Stále sú pod potencionálnym odsúdením! Boh to hovorí, nie ja. (Rim. 8:1) Uverenie v Krista vás neprivedie ku kráčaniu podľa Ducha Pánovho a ku nasledovaniu Krista! (Mt. 16:24// Jak. 2:19) Vy súďte vo svojom vlastnom srdci, či je to tak alebo nie.
Napokon, Kristus je Svätý, bezhriešny a niet v Ňom absolútne žiadnej temnoty. (1Jn. 1:5) Ako môžeme byť V Kristovi, keď sme stále špinaví, so silami temna vládnucimi v našej duši, so srdcami plnými pokrytectva, bezbožnosti, neposlušnosti, arogancie, závisti, nenávisti, tvrdohlavosti, pýchy, strachu, atď.? Môže mi to niekto povedať? Ako môžeme byť V Kristovi s takouto špinavou dušou a žiť a pohybovať sa v Ňom a nepošpiniť Ho? Ja verím, že Jeho Duch môže prísť do nášho ducha a tam prebývať bez toho, aby bol pošpinený špinou našej duše – ale nie opačne. V Kristovi sme už kompletní, dokončení, dokonalí a obrezaní, takže naše telo hriešnosti je vyzlečené. (Kol. 2:10,11)
Či by niekto z vás vložil hnilé jablko do vášho jablkového koláča? Nemohol by som tomu uveriť. Náš starý človek je hnilý, ako ho chcete položiť do Krista pokial on stále žije a produkuje v nás svoje prehnité ovocie? Až si ho vyzlečiete a oblečiete si Nového Človeka (Ef. 4:22-24), len potom môžte byť V Kristovi vo vlastnej životnej skúsenosti. Ale ja nemám moc zmeniť vašu vieru, iba podeliť sa s vami o moju. Teda, nech je vaša potencionálna budúcnosť podľa vašej viery.
* * *
V tomto bode som nasmerovaný Duchom Božím uzatvoriť túto záležitosť deklarovaním ďalšieho dôležitého a praktického faktu, ktorý platí pre nás všetkých. My nikdy, v žiadnom budúcom čase nebudeme cítiť alebo veriť alebo byť schopnými vyhlásiť, že „Ja som teraz dokonalý a pripravený stretnúť Pána“. Bez ohľadu na to, aké pravdivé sú horeuvedené duchovné fakty, nikdy nebudeme schopní ich dosiahnuť počas nášho pozemského života a putovania v našom vedomí a chápaní! Je to pravda?
Horeuvedné fakty (v rámci na str. 204) nám hovoria, že my pomaly dosahujeme celý potenciál Spásy, ktorý nám Náš Otec už dal. Ale podľa môjho úprimného názoru, potrebovali by sme asi tak milión rokov nášho života, aby sme sa dostali na koniec takejto cesty pretvárania, transformácie, oživovania a očisťovania, ak vôbec. Potom, ako vlastne stretneme Pána po našom niekoľkoročnom krátkom lopotení sa? Ako sa staneme pre Neho vôbec niekedy prijateľní?
Sláva Nášmu Pánovi pre Jeho Milosť a Múdrosť. Duch Pána nás na tomto mieste vedie do ďalšej pravdy, ktorá by nám mala priniesť potrebnú útechu a svetlo v hore diskutovanej otázke. Menovite...
akonáhle sme nájdení na úzkej ceste a naše srdce je ukázané ako „dokonalé“ (viď str. 20,21), sme v prijateľnom stave stretnúť Pána a byť s Ním na veky.
My nemusíme ukončiť našu „dokonalosť“ k našej spokojnosti, ale k Jeho spokojnosti, nie našou, ale Jeho cestou chápania a zkúmania nášho srdca a našej lásky a oddanosti Jemu. Toto je pre nás úžasné povzbudenie!
„Byť nájdený na úzkej ceste“ tiež znamená „byť nájdený v JEHO vinici“ a nie v NAŠEJ. Prosím, aby ste si prečítali a pochopili v srdci Slovo v Mt. 20:1-16. Ďalej to tiež znamená „byť nájdení na lodi veslujúc proti vetru“ (Mt. 14:22-25), kde vietor znamená duchovné tlaky a veslovanie znamená konflikty, boje, skutky viery. Akonáhle Pán vstúpi do „nášho člna“, budeme okamžite pri zemi, kde ideme – v Kráľovstve Nebeskom (Jn. 6:21), zpoznáme Pána (Mk. 6:54) a budeme, ako je On pretože Ho uvidíme takého, aký On v pravde je. (1Jn. 3:2)
Nezabúdajme, že budeme mať ešte ďalších tisíc rokov dokončiť našu dokonalosť pri Pánovom boku predtým, než vstúpime do Nového Jeruzalema (alebo sa staneme Novým Jeruzalemom). Jeho učeníci, ktorí vošli do Kráľovstva Nebeského mali svoje srdcia stále zatvrdené. (Mk. 6:52) Napokon, aj v naších pozemských svadbách sa muž môže oženiť za „dokonalú“ ženu a neskôr môže zistiť, že jeho odhad mohol byť jemne pomýlený. (Samozrejme, že to platí aj na ženy.) Potom ale obaja majú kopu rokov na vylepšenie svojej nedokonalosti k obojstrannej spokojnosti. Je to pravda?
* * *
Než ešte opustím tento bod, chcem sa stručne vrátiť ku slovu „pomaly“, ktoré som bohato používal v horeuvedených prehláseniach. Môže sa zdať podivným pre mnohých veriacich, že my musíme postupovať pomaly a zdanlivo na veky vekov a cesta nemá konca kraja bez ohľadu, ako tvrdo kráčame a sa boríme dopredu. Predsa, toto „mystérium“ nemusí byť vôbec komplikované. Môže ono byť pozorované aj v našej fyzickej a mentálnej náture. Po našom narodení my potrebujeme roky, aby sme sa „pomaly“ učili, získavali znalosti a skúsenosti a náčinie pre povolanie, ktoré sme si vybrali. Nestávame sa inžiniermi, doktormi, či vedcami jednou „veľkou ranou“, ale po mnohoročných a neľahkých štúdiách a po mnohom úsilí a obetách.
V mojom jednoduchom chápaní je to všetko otázka našej kapacity. Naša kapacita neprichádza s našim narodením, ani ju nededíme. Môžeme zdediť nejaké talenty. Naša kapacita získavať vedomosti, zručnosť, skúsenosti, ako aj iné potrebné veci nášho života rastie s našim vlastným úsilím. Pravda? Prečo to potom nevidíme aj v našom duchovnom živote?
Naša duchovná kapacita po našom Vykúpení je blízko nuly! A pokiaľ ju nezačneme zväčšovať skutkami našej viery, nikdy nebudeme mať dostatočnú kapacitu obsiahnuť duchovnú známosť, bojovať a obsadiť duchovné teritóriá, získať duchovné vedomosti, úžitky a požehnania a udržať is ich. Naša viera je pri naších počiatkoch tiež oveľa menšia, než je horčičné zrnko (Mt. 17:20) a tiež potrebuje rásť a silnieť.
Horeuvedené je tiež príčinou, prečo je Cirkev neschopná obsadiť Pánove (duchovné) teritória a majetky v tomto svete, pretože má veľmi malú duchovnú kapacitu. Cirkev je plná duchovných detí túžiacich hrať sa v ich „náboženskom pieskovisku“ a s ničím a s nikým nebojovať. Veriaci sa snažia vymknúť z hocičoho, kde by ich Pán zamestnal s nejakým náročným úkolom, či skúsenosťou. Zvlášť v týchto posledných časoch existuje v Cirkvi Ježiša Krista nesmierna duchovná nedospelosť a detinskosť a tým aj nedostatok duchovnej kapacity. (1Kor. 3:1,2// Žid. 5:12-14, atď.) Veľmi málo veriacich má silného ducha, vytrvalú oddanosť, čiže, vytrvalosť, húževnatosť, aby kráčali cez slnečno aj cez búrky a aby sa nevzdali hneď pri prvej známke súženia, či nebezpečenstva.
Izraeliti museli dobiť ich Zasľúbenú Zem „kúsok po kúsku“ ako im to Pán prisľúbil a ako sa ich kapacita obsadiť územia dostatočne zväčšovala pre ďalšie dobýjanie. (2M. 23:29,30// 5M. 7:22// Iz. 28:10) Preto veriaci, ktorí nikdy nebojovali s duchovnými silami temna a zla nemajú pre také bitvy kapacitu a nemôžu udržať vydobité a nepriateľom opustené teritória vo svojej duši. Viete, tie sily bezbožnosti sa budú stále pokúšať vrátiť a znovu obsadiť, čo ztratili! Ak mi neveríte, skúste to. Sám som videl mnohých veriacich ztratiť, čo dostali od Boha. Ale akonáhle vyvinieme v sebe „bojujúceho ducha“, akonáhle sa doslovne „rozhneváme“ proti silám zla, Pán nás povedie do boja a vybuduje v nás kapacitu okupovať Jeho vlastníctvo v našej duši, našom dome a v našom spoločenstve. (Lk. 19:13,17// 1Kor. 1:27)
o) Obráťme sa teraz ku Slovu Božiemu, ktoré nám dáva pohľad na naše „ja“, na náš pozemský život a kráčanie z iného uhla. Boh nám tiež dáva prísľuby, povzbudenie, posilnenie, nádej a konečné víťazstvo. Toto je práve tak potrebné a životne dôležité pre nás, ktorí sa boríme, ako čokoľvek iné diskutované v predchádzajúcich častiach tejto knihy.
Viem z vlastnej skúsenosti, že Pán úmyseľne dovoľuje, aby sme prechádzali cez sklamania, jamy, pády, zúfalstvá, klamstvá, zastrašovania, smútok, útrapy, alebo beznádejné situácie a niekedy aj cez veľmi bolestné skúsenosti. Cez ne nás Pán učí Svojím cestám, ustanoveniam a súdom a tým nás vedie k Sebe! Predtým, než sme ponížení a postihnutí súženiami blúdime, nekráčame s Pánom a nedbáme na Jeho Slovo! (Žm. 119:67,71,75) Prečo?
Nuž, človek, ktorý nesmúti nepotrebuje potešovanie; ten, čo nie je v strachu nepotrebuje povzbudenia; ten, čo nikdy nepadol nepotrebuje posilnenie; ten, čo nikdy nebol v jame nepotrebuje ruku milosti, aby ho vytiahla. Človek, ktorý nikdy neskúsil zlo v hmatateľnej forme, nebol nikdy blízko ztraty všetkej svojej nádeje, nikdy nevidel hĺbku zla a hriešnosť sám v sebe, nepotrebuje žiadneho Spasiteľa. Pravda?
Človek bez problémov nebude nikdy hľadať Pána, ani sa Mu nikdy nebude približovať z túžby vlastného prirodzeného srdca! Toto tiež zahrňuje Pannu Šulamitku, Mladuchu Krista, v jej mladom veku! Ona žiada Svojho Milovaného, aby ju priťahoval k Sebe, aby tak mohli (aj tie, čo sú s ňou) za Ním ísť. (P.Šal. 1:4) Podobne sa my nedokážeme približovať Bohu len našou vlastnou silou a našim prirodzeným srdcom. (Jak. 4:8-10) Či ste už toto skúsili vo vlastnom živote?
Ako vieme z Písma, Boh tiež stvoril zlo a temnotu (Iz. 45:7). Môžeme položiť otázku: Prečo? Čo bolo skutočným dôvodom pre toto stvorenie? Či si Boh týmto nestvoril Sám Sebe kopu problémov, ťažkostí a utrpení? Či Boh nepredvídal následky stvorenia toho zla? Boh nie je uvedený do rozpakov, keď sa Ho pýtame také otázky, my môžeme byť v rozpakoch nad Jeho odpoveďami. Ak si v pravde želáte preniknúť viac a hlbšie do týchto tajomstiev Nášho Všemohúceho Boha a Otca, odkazujem vás na „Tajomstvo Skutočnosti[9]“, kapitola IX, strana 197, kde nám Pán dal určité základné Svetlo na horeuvedenú otázku a tiež na Jeho Osem Základných Súdov týkajúcich sa Jeho Stvorenia. Moja viera ohľadne zla je nasledovná.
Boh používa zlo, aby dosiahol Svoje túžby a zámery vo Svojom Stvorení, čo zahrňuje aj nás. Boh používa krízy, konflikty a boje, aby nám dal vyššiu, čistejšiu a silnejšiu vieru, silnejšieho ducha, väčšiu smelosť a spravodlivosť.
Každá pravda je vždy ustanovená cez konflikty a boje. Inak ona zostáva iba teóriou, ktorá nemá pre nikoho praktickej hodnoty a nedokáže pohnúť našim srdcom ani o milimeter.
Existuje príliš mnoho veriacich včítane niektorých potencionálnych vodcov, ktorí nie sú spokojní s ich okolnosťami, ktorí sa môžu sťažovať a zpytovať, kde je Pán. Keď niektorý z nich prijme Jeho Svetlo a začne vidieť, dotyčný môže rýchlo zistiť, že všetko okolo neho je mŕtve. Niet ani života, ani túžby u ostatných veriacich v jeho lokalite vyjsť z ich smrti, zla a stagnácie. Dotyčný veriaci sa potom snaží vytrvať a čaká na zmenu – ale tá zmena nikdy neprichádza. Zmena musí najprv nastať v ňom a síce, náboženstvo z jeho hlavy (očakávania) musí zostúpiť do jeho srdca, ktoré dokáže chápať Svetlo a realitu od Pána.
Potom si on musí uvedomiť, že Boh je v ňom prítomný a tiež v mieste, kde on žije. Boh si vždy želá budovať Svoj Dom (bez ohľadu, aký malý) hocikde, kde On má otvorené srdce. A ak by Boh nič nebudoval v mieste, kde tá požehnaná duša žije, potom nikto tam nemôže nič vybudovať. V takom prípade Boh môže, v Jeho načasovaní, presunúť veriaceho na miesto, kde by vybudoval to, čo si On želá.
Ale každý taký veriaci musí mať seriózny a zodpovedný postoj voči Bohu. Ak ho nemá, potom ani Boh nebude jeho brať vážne. On nemusí ztratiť svoju Spásu, ale určite ztratí svoju užitočnosť voči Bohu a tým aj svoju odmenu, resp., dedičstvo. (1Kor. 3:15// Zj. 21:7; 22:11,12)
Ak sa vaše vlastné srdce nepohýňa nad vami samými žiadnym dostatočne hlbokým, či rozhodujúcim spôsobom, Boh mlčí. Boh začne odpovedať, keď On počuje srdce človeka hýbať sa a volať na Neho. Vtedy ho Boh vyslobodí z každého súženia a nie predtým! Inak Boh čaká, až dokiaľ tie súženia nedosiahli „zlomenie, zdrtenie, zmäkčenie srdca veriaceho“, čo bola vlastne pravá príčina a cieľ tých súžení od ich samého počiatku! (Žm. 34:17-19) Fakticky, naše srdce sa nepohne nad nami samými ani kúštik, dokiaľ nebudeme vidieť a poznať samých seba, akí naozaj sme v Jeho pohľade. To by nás definitívne pohlo na naše kolená a ku náreku nad naším vlastným „ja“.
Chcem na tomto mieste citovať slová brata Watchmana Nee, kde on jasne hovorí nasledovné (str. 103,104[1]):
“Lekciu, ktorú Boh chce dnes naučiť Svoje deti je tá istá lekcia, ktorú chcel predtým naučiť Izraelitov. A tá lekcia je, aby sme poznali sami seba. Boh si želá, aby Jeho deti vedeli a poznali, že sú nenapraviteľne zkazené, že sú plné hriechov, nečistôt a slabostí… Lebo len málo veriacich je si toho vedomých. Málo ich naozaj vie, že sú plní zkazenosti a nečistoty a práve tak málo ich vie, že sú totálne neužitoční. Veľmi málo posudzuje samých seba, ako nič nemajúcich. Väčšina veriacich si o sebe myslí, že sú v mnohých smeroch dôveryhodní. A cítia, že sú silnejší, než iní veriaci…
Rozumejme, že Boh nepotrebuje naše porážky a padnutia – iba my ich potrebujeme; ...On si uvedomuje, že okrem hrešenia, my nedokážeme nič iné. Keď konáme dobro, On vie, že sme zkazení. A keď konáme zlo, On opäť vie, že sme zkazení. On nepotrebuje čakať na náš pád, aby si uvedomil našu ničomnosť a biedu. My sme to, čo potrebujeme tieto porážky a pády, lebo bez ních nie sme schopní poznať samých seba... On nám dovolí hrešiť, padnúť, aj odpadnúť. Všetko toto nás uschopní zpoznať, akí sme skrz-naskrz zkazení a nič prirodzeného nám nepomôže.“
Potom on pokračuje týmito šokujúcimi, ale pravdivými prehláseniami (str. 107-109 a 113[1]):
„Kresťania sa považujú za milujúcich Boha, honosia sa svojim perfektným zasvätením sa voči Pánovi a svojou usilovnou prácou v prospech Pána! ...Alebo si veriaci môžu myslieť, že sú úplne pre Pána a nič nedržia pre seba. Boh potom spôsobuje, aby okusovali pochvaľovanie, uznávanie a pocty od ľudí, aby im ukázal, ako zastreto a rafinovane kradnú Jeho slávu a hľadajú od ľudí poklony a povyšovania.
...Boh by bol radšej, keby Jeho deti hrešili, než konali dobro... inak nikdy nebudú poznať samých seba.
„Ja“ je najväčším nepriateľom Boha, pretože „ja“ vždy deklaruje od Neho nezávislosť... Čokoľvek človek vlastní a je schopný konať bez hľadania, čakania a závislosti na Bohu, je jeho „ja“. Mnoho je tých, čo berú svoje „ja“ (samých seba) za vedúci a riadiaci princíp ich života. Skoro všetko je pre „seba“ a skoro všetko vychádza zo „seba“. Takí veriaci sú omnoho nebezpečnejší, než iní ľudia.“
Napokon (na strane 118) on zakončuje hovoriac:
„Poznajúc „seba“ je pre veriaceho celoživotná lekcia. Aby tvrdohlavý veriaci došiel k tomuto cieľu Boha, bude musieť prejsť mnohými porážkami, ktorými iní nebudú musieť prechádzať. On možno aj dôjde k presvedčeniu, že Pán je na neho zvlášť tvrdý neuvedomujúc si, že toto je v dôsledku silného pojiva k jeho „ja“, k „sebe samému“. Lebo čoskoro po nejakom víťazstve, začal byť znova seba-dôležitý... Takže Boh ho opäť posiela zpäť k porážke.“
Musím tu dodať, že horeuvedené pravdy sme sami skúsili a prežili v našom Tele Krista týmto svedčiac, že horeuvedené nie je teóriou, ale pravdivými cestami Pána.
Na druhej strane, či nie je tiež pravdou, že diabolské sily často útočia na naše srdce obviňujúc nás z našej ničomnosti, nehodnosti, nesvätosti, nespravodlivosti, bezbožnosti, hriešnosti, slabosti, neschopnosti a všetkého ostatného? A či to nemá vplyv na náš emocionálny život? Či nás to nerobí ešte viac slabými, nahnevanými, znechutenými, ba aj odradenými alebo neochotnými pokračovať na tejto ceste? Nuž, chcem sa vás zpýtať jednoduchú otázku: Či veríte, že Pán vie o takých útokoch diabla? Samozrejme, že veríte. Chcem sa vás zpýtať ďalšiu jednoduchú otázku: Či veríte, že Pán musel dovoliť pekelným silám zaútočiť na vaše srdce a na vašu myseľ a obviniť vás? Ah, to vám v takom momente asi neprišlo ani na um, ani do vedomia.
Pravda je, že bez Pánovho dovolenia, peklo nemôže nič vykonať! On vládne peklu a smrti, lebo On má kľúče od pekla a smrti. (Zj. 1:18) Mať kľúče znamená, mať vládu. Otázka je: Prečo Pán dovoľuje peklu nás napádať?
Nuž, prečítajte si znovu pravdu o zle (v rámci na str. 209). Naše srdce potrebuje „lámanie a zmäkčovanie“ predtým, než je schopné obrátiť sa k Pánovi, otvárať sa Mu, volať na Neho, predtým, než nás Pán môže oslobodiť od každého súženia. Ak by toto nebola pravda, potom ani Slovo Božie v Rim. 8:28 by nemohlo byť pravdou.
Pointa je tá, že po každom takom vyslobodení, naše problémy zmizli, ALE naše srdce je mäkkšie, pokornejšie, poddajnejšie a teda Bohu prijateľnejšie. Boh tak dosiahol Svoj cieľ (pokrok) v našej Spáse a to cez zlo!.. cez to isté zlo, ktoré zničilo Lucifera a jeho anjelov a ktoré aj Satan používa na zničenie ľudstva už od Rajskej Záhrady!
Boh preto nepočúva na vyumelkované modlitby z našej hlavy alebo čítané z modlitebnej knižky alebo na naše vysvetľovania, výhovorky, úvahy alebo detailné inštrukcie pre Neho kedy, ako a čo by mal pre nás urobiť, aby nás uspokojil. Naše mozkové modlitby Ho nikdy v pravde nežiadajú, aby v nás vykonal Svoju Vôľu a to, čo by Jeho uspokojilo a nie nás. Napokon, je obrovský rozdiel medzi modlitbami z hlavy a zo srdca! Ste schopní ich rozoznať?
Či teraz naozaj lepšie vidíme skutočnú príčinu, prečo Boh stvoril temnotu a zlo? (Iz. 45:7) Či už to vidíme, alebo nie, mali by sme aspoň pripustiť a chápať, že Boh nikdy nestvoril nič, čo by nebol nepotreboval, ani nepoužil na žiadny účel. Pravda? Ak človek vo svojej hlúposti by to nikdy neurobil, prečo by sme mali očakávať, že Vševediaci Boh by to mal urobiť?
Chcem vám teraz podať Slovo Božie, ktoré dáva nádej, vieru a uspokojenie všetkým tým, čo pracujú v Jeho vinici, čo sú aktívne zapojení do vojny so Satanom, čo bojujú dobrý boj viery a ktorí môžu byť znechutení, sklamaní alebo príliš zaťažení bremenami. Mnoho čitateľov, ktorí v čítaní zašli až sem, môže pociťovať, že až doteraz to nebolo nič iné, iba bolesť, utrpenie, úzkosti, vojna, bitky, horkosť, kríže, krv a rany... a toto je celé kresťanstvo. Nuž, nie tak!
Je pravdou, že táto kniha sa zameriava na „horkú pravdu“ a nie na sladkú pravdu.
Dôvod je ten, že celé peklo drží túto horkú pravdu od Cirkvi! Peklu nevadí sladká pravda, pretože peklo vie, že bez horkej pravdy, sladkú časť nikdy nedosiahneme. Prosím, aby ste pokračovali v čítaní tejto knihy s týmto porozumením a nadhľadom.
Preto táto horká pravda musí byť obnažená všetkým veriacim, aby zničila najhlbšie podvody, ktoré peklo dokáže zosnovať proti nám a proti Vôli Boha.
* * *
Duch Pána ma privádza k tomu, aby sme si my všetci, služobníci v Cirkvi Ježiša Krista, pripomenuli, že si musíme (alebo si musíme začať) v srdci uvedomovať nasledovné.
Citovanie len sladkých sľubov Božích z Písma veriacim bez horkej pravdy – lichotí, chlácholí, utešuje ich karnalitu-telesnosť! To účinkuje proti Duchu, ktorý je tam, aby najprv zničil tú karnalitu-telesnosť! Len potom nás On môže utešovať. Horké pravdy sú nedeliteľnou časťou sladkých právd.
Sladká Spása začala veľmi horkým krížom. Ten Kríž (včítane nášho kríža) zostáva vo všetkých sladkých pravdách a prísľuboch Božích.
Tak, ako to prvé je vždy naturálne a až potom je to duchovné (1Kor. 15:46,47), tak aj prvá pravda je horká, až potom príde pravda sladká.
Satan dokáže citovať Písmo tak, aby sme boli podvedení a neboli si ani vedomí tých horkých právd!
On sa o to pokúšal aj s Pánom! (Mt. 4:6// Žm. 91:11,12) Keď teda citujete akúkoľvek časť z Písma, to ešte neznamená, že predkladáte vyváženú a plnú pravdu Slova Božieho, ako je to požadované Duchom!
Niet divu, že existujú auditória s tisíckami veriacich tam zhromaždených, ktorí milujú tam prichádzať, pretože potrebujú náboženskú zábavu, potrebujú potešiť ich telesnosť, ich karnalitu, niekto im musí dať ich týždennú injekciu, aby mohli „pretrvať ďalší týždeň ich Spásy“!
[Pán tu poukazuje na Joela Osteena a mnoho ďalších podobných kazateľov na TBN kanáloch a inde, ktorí sú vinní tým, že „zdržujú meč (Slovo Božie) od krvi (starého života) veriacich“ – Jer. 48:10 – a úspešne vynechávajú Kríž, naše kríže, sebazapieranie, utrpenie a akékoľvek súženie z ich tzv. „služby“! (Sk. 14:22// 1Pet. 4:1, atď.)
Pán hovorí, že stará nátura veriacich v ich kongregáciách je nielen zachovávaná, ale vyučovaná, ako môže byť ona viac a viac úspešná v tomto svete! Pán ďalej hovorí, že Kríž a zničenie ich starého človeka nie sú nikdy kázané. Ich služba je „lahodné hovorenie“ o niektorých zaujímavých biblických pravdách, kde sa nekoná žiadna duchovná práca, neničí sa zlo v človeku a neprodukuje to žiadne duchovné ovocie. Preto taká služba je totálne neplodná a podľa Slova Božieho v Jer. 48:10 je prekliata!]
Takíto veriaci (a sú ich celé zástupy) potrebujú čosi, na čom by mohli „visieť“ so svojim starým životom, takže, oni radi naplňujú auditóriá kazateľov a pastorov tohto typu, aby si vypočuli takéto „chlácholiace evanjelium“. Komu vadí, že oni všetci, spolu so svojími staršími, visia na falošnej nádeji? Kto sa stará o Celé Slovo Božie, keď sa môžeme zamerať iba na naše úspechy v tomto svete? Či to v pravde vidíte alebo ste slepí voči tomuto duchovnému faktu?
Niet ničoho zlého so sladkou pravdou Boha, ale je všetko zlé, ak ju odtrhneme od horkej pravdy Boha! Každý kazateľ musí upevniť, potvrdiť horkú pravdu a nie ju zanedbať, či anulovať kázaním jedine sladkej pravdy! (Rim. 3:31// Žm. 19:8-15)
uvážme a chápme túto jednoduchú ilustráciu: horké je akoby negatívne a sladké je akoby pozitívne. Ak nedržíte tieto dva (póly) spojené, sila (el. prúdu) nebude nikdy cez ne pretekať... a vy nikdy nič nedosiahnete!
Jeden typický príklad, ako lichotiť našej telesnosti sa dotýka našej Spásy. Ztrata Spásy sa považuje za nemožnú a táto téma je „tabu“ v každej cirkvi. Žiadny veriaci nebol nikdy varovaný proti tomuto nebezpečiu, hoci je ono jasne učené Pánom v Jeho Slove! (opäť: Zj. 3:5; 20:15; 22:19// Žid. 6:4-6// 2Pet. 2:20,22// Jn. 15:6// Mt. 3: 10; 12:31,32// Lk. 13:6-9// 1Jn. 5:16, atď.) Prečo sú tieto pasáže Slova Božieho totálne zanedbávané? Apoštol Ján jasne hovorí, že môj veriaci brat môže hrešiť hriech na smrť (separácia od Boha) a ja sa za neho ani nemám modliť, lebo Boh ma nevypočuje!!! (1Jn. 5:16) Aj to je „tabu“ kázať a vysvetľovať?
Jeden taký obľúbený verš používaný na lichotenie karnality veriacich je v Jn. 10:27-29b, ktorý hovorí:
„(a) Moje ovce počujú Môj hlas, (b) a Ja ich poznám, (c) a oni Ma nasledujú. A Ja im dám život večný, a nikdy nezahynú a nikto ich nevytrhne z Mojej ruky... a nikto ich nevytrhne z ruky Môjho Otca.“
Je toto pravda? Samozrejme, že je to pravda! Otázka je, či toto platí na každého znovu-zrodeného veriaceho vo vaších zboroch? Čo veríte a na akom Písme to zakladáte? Zamerajme pozornosť na tri základné fakty, ktoré sú už dosť široko osvetlené a diskutované v tejto knihe a v Cirkvi totálne zanedbané:
(a) Moje ovce počujú Môj hlas – Každý veriaci má dve uši, ale koľkí z vaších kongregácií majú uši na počutie a počujú Jeho hlas? (5M. 29:4// Iz. 6:10; 32:3// Jer. 5:21-25// Ez. 3:10; 12:2// Zach. 7:9-13// Mt. 11:15, atď.) Z tých zástupov, čo Ježiša počúvali, iba Jeho učeníci mali oči na videnie a uši na počutie. (Mt. 13:10-16) Či sú všetci veriaci vo vaších kongregáciách učeníci? Naozaj?
(b) a Ja ich poznám – Mnoho veriacich a vodcov nepozná Pána a Pán nepozná ich! (Mt. 7:23; 25:12, atď.) Či sú takíto aj vo vašich kongregáciách? Koľkých dokážete rozoznať?
(c) a oni Ma nasledujú – Celé vaše kongregácie môžu veriť, že nasledujú Pána (aj Ho milujú) a mnohí z nich, aj z vodcov, môžu byť týmto podvedení. Oni si myslia, že Pána nasledujú a Ho milujú, ale koľkí z nich nikdy nepozdvihli svoj kríž a nezapreli samých seba? (Mt. 16:24, atď.) Potom ako Ho nasledujú? A koľkí si v láske zachovávajú svoje bezbožné srdcia? Či sú veriaci vo vaších zboroch, ktorí len „snívajú vo farbách“? Kto ich upozorňuje na tieto fakty? A čo Slovo Božie v 1Kor. 3:16-20? Či táto pravda anuluje Rim. 5:6-10 alebo 8:31-39? Vôbec nie! Ale ona anuluje naše teologické chápanie a naše farebné sny o Božích Cestách, o Súdoch a o Plnej Pravde!
Milovaní bratia a služobníci Slova a všetci tí, ktorí ste boli učinení strážcami Pánových ovečiek, prečítajte si tiež Slovo v Ez. 3:17-21 a starostlivo Ho uvážte vo svojom vlastnom srdci. Toto Slovo platí dnes na nás práve tak, ako Ono platilo v časoch Starého Zákona, jeho následky sú tie isté ako boli vtedy a sú oni tragické.
Ďalší fakt, ktorý si Pán želá, aby sme videli a rozumeli je, že tí Židia, vyvolený to ľud Boží z Jn. 10:24, neboli z Jeho oviec, lebo neverili. (Jn. 10:26). Podobne aj veriaci, vyvolený to ľud Boží, ktorí Ho nepočujú, nenasledujú, nepoznajú a neveria Jeho každé Slovo – nie sú z jeho oviec!
Tento Princíp, táto horká Pravda musí byť braná do úvahy s každým “sladkým” Slovom Božím! (včítane 1Jn. 3:2 a mnohých iných)
Pán robí uzáver, že mnoho duchovných vodcov a veriacich v ich kongregáciách NIE SÚ JEHO OVCAMI! Oni nepočujú Jeho hlas, nenasledujú Ho a On ich nepozná. Preto, nekážte im toto Slovo (Jn. 10:27-29b) bez toho, aby ste im podali Plnú Pravdu Písma a vysvetlenia. Aby sa nestalo, že po bohoslužbách sa veriaci odoberú domov potešení vo svojej telesnosti a plne uspokojení v ich „starom náboženskom človeku“.
* * *
Aj ja čítam knihy, ktoré podávajú veľmi cenné a sladké prísľuby Božie, bez ktorých by sme ďaleko nezašli, fakticky, nikde by sme nezašli! To znamená, že my musíme vyučovať, kázať a vysvetľovať vyváženú pravdu. Jedna taká kniha sa menuje: „Kniha prísľubov veriacemu[15]“ od Larryho Richardsa obsahujúca vyše 700 prísľubov ponúkajúcich inšpiráciu, útechu a podnety pre každého veriaceho. Je tam teda hodne „sladkej pravdy“, ale tiež iba ako ovocia horkej pravdy.
Veľmi horký Kríž priniesol veľmi sladkú Spásu. Vyhratie horkej vojny prináša sladký mier.
Čo sa týka neistoty, klamstiev, zastrašovania a zpytovania sa, prečo sa tak málo dosiahlo, keď tak mnoho času, úsilia a finančných obetí bolo urobených, obráťme sa znova k Slovu Božiemu pre potrebné svetlo a povzbudenie. Ja sám som dostal túto nádej a povzbudenie iba po určitom čase neistoty a zpytovania sa Pána ohľadne tejto záležitosti.
Je napísané: „Rozhadzuj svoj chlieb na vody, lebo ho nájdeš po mnohých dňoch.“ (Kaz. 11:1)
„Chlieb“ ste vy sami a „vody“ sú ľudia, národy. Pán hovorí: „Ja som chlieb...“ (Jn. 6:35) Keď hovorím „vy sami“, tým mienim vašu novú náturu, nové cnosti, hodnoty, ovocie vášho nového života, váš materiál duchovný, aj finančný a tiež vašu vieru. Hneď ďalšie verše (Kaz. 11:4-6) hovoria o siatí a žatve. Siatie tu znamená „siatie seba samého“, pretože vy, ako osoba ste „semenom“, ktoré má silu sa reprodukovať, rozmnožiť a to aj v duchovnom svete.
Keď Pavol hovorí: „A On dal jedných za apoštolov, jedných za prorokov, jedných za evanjelistov, jedných za pastierov a učiteľov...“ (Ef. 4:11), on tým mieni, že Pán dal Svojej Cirkvi dary osôb, ako živých semien schopných reprodukovať svoj život v iných cez Jeho Ducha.
Nanešťastie, dnešná situácia je na zaplakanie, pretože „semená“ sú väčšinou duchovne mŕtve a nie živé! Uvážte pravdu v nasledujúcom citáte od Horsta Schaffránka[18] (strana 8), kde on píše:
„Apoštoli, proroci, evanjelisti, pastori a učitelia sú dnes našou vlastnou stavbou, urobenou podľa naších ídeí. Preto, keď niekto nepasuje do našej schémy, zavrhneme ho alebo sa pokúsime zohnúť ho a manipulovať s ním, až dokiaľ nezapadne do našej predstavy, aký by mal on byť.“
Je nám radené, aby sme siali „naše semeno“ aj ráno, aj večer, pretože nevieme, ktoré semeno bude prospievať. Ale sme uistení, že „ho“ nájdeme, čo znamená žatvu, po mnohých dňoch, čo znamená, po mnohých rokoch. Aj v tejto oblasti mám živé skúsenosti, ktoré mne svedčia o pravdivosti tohto Slova Božieho. Takže, toto je ďalšie svedectvo z môjho života o pravde Slova Božieho.
Horeuvedená pravda nám jasne hovorí, že my sa nemáme znepokojovať ani o podmienkach, ani výsledkoch našej sejby. Uvidíme ju po mnohých rokoch. Čo sa vlastne odohráva medzičasom, medzi ránom a večerom, to len Boh vie. Človek nemôže objaviť toto dielo Boha, ktoré sa odohráva pod slnkom, hoci sa môže namáhať, nenájde ho. (Kaz. 8:17)
A ďalej, Slovo Božie jasne deklaruje, že „Jeden seje a iný žne.“ Pán iných poslal, aby žali tam, kde oni predtým nepracovali (nesiali). Preto ja sa nemám čo pozerať dozadu, či moja sejba prináša úrodu teraz, alebo nie. Ona nemusí priniesť úrodu ani počas môjho života, pretože Pán môže poslať iných, aby zožali úrodu. Ale my, ktorí dnes sejeme sa budeme tešiť spolu s tými, ktorí budú žať a tiež s tými, ktorí budú zožatí. (Jn. 4:36-38// Zj. 14:14-20)
Tiež by sme mali rozumieť v srdci aj v mysli Písmu, kde Pavol hovorí: „Ja som sadil (sial), Apollo polieval (so Slovom – Ef. 5:26); ale Boh dal vzrast (spôsobil, aby rástlo a dozrelo).“
A Pavol pokračuje hovoriac: „A ten, kto sadí i ten, kto polieva sú jedným; a každý dostane svoju vlastnú mzdu podľa svojej vlastnej práce. Lebo sme spolupracovníkmi Boha...“ (1Kor. 3:6-9)
Preto si želám vštepiť do sŕdc a myslí pravých spolupracovníkov, ktorí sadia, či polievajú, že nikdy nemáme pozerať a súdiť naše sadenie, či polievanie podľa ich bezprostredných výsledkov. Iba Sám Boh vie, čo rastie, kde a kedy. On prehlasuje, že je to On Sám, kto je zodpovedný za žatvu a nie my! Je to On Sám, kto vie, ako rastú kosti v delohe tej, ktorá je tehotná a nie matka, ani otec, ktorý zasadil semeno! (Kaz. 11:5)
Nech je to horeuvedené pravdivým duchovným povzbudením, nech veľmi posilní vieru, nádej a lásku všetkých veriacich, pretože, všetci veriaci sú povolaní sadiť a polievať! Pán neodstavil milióny ľudí, aby sedeli v laviciach a pozerali sa, čo niekoľko málo iných robí! Nie, toto nie je Jeho Cirkev, ale je to náboženská organizácia, kde mizivá menšina pracuje a drvivá väčšina dovoľuje tej menšine, aby pracovali. Či vy máte oči na videnie a srdce na chápanie?
p) Základ bol položený – čo je Ježiš Kristus – a my všetci na ňom budujeme! Môžeme budovať zlato, striebro, drahé kamene, drevo, seno alebo slamu. (1Kor. 3:11,12) Zlato predstavuje svätosť, spravodlivosť, pravdu. Striebro predstavuje seba-obetu, utrpenie, kríž. Drahé kamene predstavujú ovocie Ducha a tiež ovocie stromov dobrých na jedenie. (1M. 2:9) Drevo predstavuje hriešnu humanitu a jej činnosť. Seno je ovocím humanistického náboženstva (kázania, učenia a činností založených na humánnych cnostiach a telesnosti) a je to potrava pre dobytok, ale nie pre deti Božie. Slama sa používa ako podstielka pre dobytok a končí na hnojisku.
Apoštol Pavol potom potvrdzuje: „Dielo každého človeka (nielen pastierov, starších, kazateľov, atď.) vyjde najavo... lebo bude zjavené ohňom; a ten oheň bude skúšať dielo každého človeka, akého je druhu.“ Naša odmena alebo ztrata bude závisieť od toho, čo a ako sme na tom základe budovali. (1Kor. 3:13-15)
Pravá Cirkev je Telo Kristovo, je teda Základom, ktorý bol položený. Môžeme sa preto opýtať samých seba: Aké dielo som doteraz vybudoval v Cirkvi Ježiša Krista? Či ono má nejakú hodnotu v očiach Nášho Pána? Keď bude vložené do ohňa (preverené ohnivými očami Krista – Zj. 1:14), či ono zostane, alebo bude spálené? Čokoľvek konáme Cirkvi a zvlášť tým najmenším z Jeho bratov, konáme Kristovi. (Mt. 25:40)
A ďalej sa môžme opýtať samých seba, či vôbec niečo budujeme na tom Základe? Môžeme sa na chvíľu zastaviť a pozrieť sa na seba v našej náboženskej činnosti? Koľkí veriaci iba prídu na bohoslužby, sadnú si na stoličku, či do lavice a čakajú, čo sa bude diať? Kto bude čo hovoriť, kto sa bude čo modliť, kto bude čo robiť? Nemusí im ani na um prísť, že na „bohoslužby“ neprinášajú so sebou nič! Neprinášajú nič, pretože nedostali nič od Pána. Nedostali nič od Pána, pretože k Nemu nešli. (Jn. 5:40) Nešli k Nemu, pretože nemuseli mať vieru, či ruku, ktorá by ich viedla k Nemu ísť. Je to pravda? Je toto vaša cirkev, váš zbor? Prečo sa vás toto pýtam? Nuž, to nie som ani tak ja, ale Sám Pán, ktorý sa vás cez Svojho apoštola Pavla pýta:
„Ako je to potom, bratia? Keď sa zhromaždíte, každý z vás má žalm, má učenie, má jazyk, má zjavenie, má výklad. Nech sa všetko deje pre vzdelávanie.“ (1Kor. 14:26)
Nuž? Ako ďaleko sme od skutočnosti tohto Slova Božieho naozaj padli? Či máme nejakú nádej, že v rámci budúcich 20-25 rokov sa niečo zmení? Ja silno pochybujem. Chcem, aby ste zo všetkých vecí začali vidieť absolútnu impotenciu terajších „cirkevných systémov“ privádzať veriacich do akejkoľvek dospelosti. My všetci sme mohli mať za kazateľňami tisíce náboženských inštruktorov, ale málo, či žiadnych otcov. (1Kor. 4:15) Nemali sme žiadne možnosti, či vedenie ako rásť, prestať „piť mliečko“ a sami sa stať učiteľmi iným. (Žid. 5:12) Iba sme pokračovali v sedení v laviciach na veky vekov čakajúci, čo sa udeje na budúcom mítingu, či zhromaždení, či spoločenstve.
Kongregácie môžu mať želanie prichádzať a počúvať kazateľov na veky vekov... a nerobiť nič s tým, čo obdržali. Kazatelia môžu zase kázať a kázať a kázať, až dokiaľ nevyjdú z tém pre posolstvá a potom možno vymenia kongregácie. Kde sú ale tí, čo by v nás formovali Krista? (Gal. 4:19)
Nemali by sme sa predstaviť pred Pána všetkej Milosti a Moci a pokajať sa Mu za toto kolosálne zlyhanie? Nemali by sme Ho požiadať o vedenie, ako napraviť túto situáciu a byť Ním uschopnení poskytnúť potrebné aspoň pre tých MÁLO v kongregácií, ktorí v pravde túžia rásť do Krista, dospievať na synov a dcéry Božie a byť pripravení pre Jeho Príchod? Srdcia, čo sú ochotné zpoznávať Krista, otvoriť sa Mu a prijať Jeho káznenie, tréning a duchovnú prácu, ktorá je ešte potrebná pre ich dospievanie by sa mali začať zhromažďovať pred Ním v malých skupinkách (povedzme, 4–12 veriacich) a mali by naliehavo prosiť Ducha Božieho, aby dokonal prácu, ktorú v nich začal. (Fil. 1:6)
[Pán začal takú skupinku siedmych veriacich v mojom dome v máji 1974 a ja som si ani neuvedomoval, že Pán tam bude uskutočňovať aj môj vlastný rast a dospievanie... cez moju službu učenia. Zpočiatku som sa ja, ich učiteľ, od nich učil viac, než oni odomňa! Nuž, aj to je realita práce Ducha Božieho v človeku. Ale ovocie Ducha v nás vybudované je absolútne nad všetko naše očakávanie! Vďaka Ti, Pane.]
Ak nevykonáme aspoň toto, Pán bude musieť vybrať tieto duše von z naších impotentných náboženských systémov a zoberie ich do Svojej ruky a dá im, čo im žiadna kazateľňa nedá! A ak ich Pán nevyberie von, ich vodcovia sami ich po čase vyhodia alebo „jemne vysunú“ von, pretože sa oni stanú neželateľnými, ba aj rušiacimi elementami v ich vlastnom mŕtvom náboženskom systéme. (3Jn. 10)
Nech je akokoľvek, Pán vždy zariadi, aby ich srdcia dostali, čo potrebujú a po čom túžia. Potom oni tiež budú môcť začať budovať na tom Základe niečo hodnotného pre Pána a Jeho Cirkev, lebo každý veriaci má budovať a nielen vodcovia. (1Kor. 3:13)
Povedzme si teda stručne nasledovné. Ak vypracovávame s Bohom svätosť, spravodlivosť a pravdu v sebe samom a potom aj v iných dušiach v Cirkvi, potom budujeme na Základe zlato. Ak trpíme kvôli Kristovi, zapierame samých seba, nesieme svoj kríž a nasledujeme Krista, a potom pomáhame a vedieme k tomu aj iných, potom budujeme na Základe striebro. Ak rozosievame medzi veriacimi naše myšlienky, náboženskú psychológiu, humanistické učenia a ídei, ak kážeme, učíme, alebo konáme skutky, ktoré sú proti Písmu, „polo-pravdy“ alebo len sladké pravdy, potom budujeme na Základe drevo, seno a slamu. Ak naše dielo prejde ohňom, budeme odmenení; ak bude ono spálené, utrpíme ztratu, no budeme zachránení, ale tiež, akoby cez ten oheň. (1Kor. 3:14,15)
r) Kedykoľvek sa pripojíte k nejakej kongregácií, domácej skupine alebo k inému spoločenstvu, budete v „poriadku“ až dokiaľ budete spĺňať ich očakávania. Akonáhle sa začnete odchyľovať, padnete do podozrenia, aké asi sú vaše pravé zámery. Ak by vám Sám Pán dal zjavenie, svetlo, pravdu, čokoľvek nového, čo nikdy nebolo kázané, učené alebo inak známe v tom mieste, nájdete sa na hrboľatej ceste! A ak by ste pokračovali a nečinili pokánie z vášho „kacírstva“, nebudete v tom mieste viac vítaní. Mali ste už také skúsenosti?
Nuž, to bola vlastne moja vlastná skúsenosť v mojej prvej kongregácií v jednom letničnom zbore a jeden z dôvodov pre napísanie mojej knihy „Otvorený List...[8]“. Moje skúsenosti a hrboľatú cestu opisujem v jej prvej kapitole.
Druhá kongregácia, kde som zakúsil tú istú vec bola v jednom zbore Apoštolskej cirkvi. Trikrát Pán otvoril moje ústa a ja som im buď porokoval, alebo inak deklaroval Slovo Božie. Tretie Slovo, ktoré som im priniesol, započalo mojím verejným pokánim jednému z ich starších sediacemu na stoličke na pódiu ich zboru. Potom som uzavrel to Slovo Pána povediac: „pokiaľ nebudete činiť podobne, v žiadnom prípade nevojdete do Kráľovstva Nebeského.“ Zatiaľčo moje pokánie privítali s nadšením, tú „horkú“ časť mojej služby akosi nemohli prehltnúť. Tak som bol odtiaľ von.
Tieto skúsenosti iba dokazujú tú istú starú históriu a ten istý starý fakt: Mnohí bratia a sestry a zvlášť ich vodcovia nevidia a nedokážu duchovne rozoznať, či niečo fakticky pochádza od Pána, alebo nie. Nemôžu veriť, že by Pán dal Svoje Slovo pre nich nejakému „cudzincovi“ a nie im! Oni automaticky súdia v akom konflikte to Slovo je s ich vlastnou pozíciou, vlastným chápaním, vlastnými pocitmi a ich vlastnou formou náboženstva. Pozerajú sa a súdia jedine to, či sa niekto snaží „zatriasť ich hniezdom“, kde sú tak komfortne usalašení a napospol leniví učiť sa lietať! (kráčať vierou)
Ale Pán sa zapodieva trasením naších komfortných hniezd a vyhodením nás von z nich, keď príde náš čas, aby sme sa začali učiť lietať. (5M. 32:11(25), slov. text je nejasný) Musím tiež dodať toto: Keď už raz viete lietať, už sa to nikdy viac nemusíte učiť. Pravda?
Oni ani Všemohúcemu Bohu nedovolia, aby sa „miešal do ich afér“! Nedokážu si predstaviť, že by s nimi alebo v ních mohlo byť niečo zlého a že Pán by si fakticky želal niečo napravovať v ních, alebo v ich „perfektnom zbore“! Táto pravda platí jak na veľké kongregácie s početným vodcovstvom, práve tak aj na malé domáce spoločenstvá s jedným vedúcim, alebo žiadnym vedúcim. Bohu jednoducho „nie je dovolené“ akokoľvek zakročovať, či intervenovať! Môžete tomuto veriť? A čo stojí Bohu v ceste? Ich telesnosť a pýcha!
Či už tomu veríte alebo nie, je to pravdivá skutočnosť vo veľkej väčšine kongregácií, spoločenstiev, či iných zhromaždení veriacich. Či sa to niekedy zmení? Nuž, Nie dobrovoľne. Vždy to potrebuje nejaký tlak od Pána, aby sa hocičo, hocikde zmenilo. Nezabúdajme, že kde sú dvaja, či traja zhromaždení v Jeho Mene, oni sú najmenšou cirkvou, pretože Pán je v ich strede. (Mt. 18:20) A oni majú problémy, či už majú vodcu, alebo nie, pretože nie sú jednej mysle a jednej viery. Ten ideál jednoty mysle a viery prichádza z naších krížov, a to po mnohých rokoch. Takže, Pán má mnoho, čo korigovať a obnovovať a budovať po mnoho rokov. Či to nie je pre nás pokorujúca pravda?
s) Keď som začal kráčať po úzkej ceste a rásť v Pánovej Milosti dostávajúc od Neho svetlo, pravdu, zjavenia, chápanie a známosti Jeho Samého, Jeho ciest a Jeho súdov, moja duchovná pýcha tiež rástla! Určitý čas som si toho nebol vedomý! Takže, nebolo pre mňa ťažké súdiť hociktorého brata, ktorý nešiel tou istou cestou a nemal to isté svetlo, chápanie a znalosti. Prečo? Pretože...
„Vedomosti nafukujú, ale láska vzdeláva.“ (1Kor. 8:1)
Ajajaj! Ale toto Slovo nie je logické, pravda? Vedomosti predsa vzdelávajú, či nie? Prečo toľko vzdelávame seba aj iných? Len, aby sme boli nafúknutí? Samozrejme, že nie. No, ale Slovo Božie hovorí takú neobyčajnú vec a my musíme pripustiť, že Boh vie lepšie, než my. Naviac, mám živé skúsenosti s týmto Slovom Božím, zažil som Ho v mojom vlastnom živote, takže ja sa nesnažím presvedčovať sám seba. Prinášam túto skutočnosť pre bratov, sestry, priateľov a služobníkov, aby toto uvážili a dostali úžitok z toho, čo im Boh chce ukázať v tomto čase. Toto tiež ukazuje stav Cirkvi a jej služobníkov, ktorí slúžia, či len Cirkvi alebo aj pohanom (evanjelizáciou).
* * *
Nasmerovaný som v tomto bode Duchom Pokorného a poníženého Pána, aby som všetkým tým, ktorí posluhujú Cirkvi Jeho Slovom deklaroval nasledovné.
Každý služobník povolaný Pánom a daný Cirkvi prechádza týmto štádiom duchovnej pýchy! Nikto nie je výnimkou, ani tí prirodzene pokorní. Pokiaľ takí služobníci nie sú dostatočne ukrižovaní vo svojej naturálnej pýche, neprejdú touto veľmi nebezpečnou zónou duchovnej pýchy. V takýchto prípadoch, takíto služobníci zostanú vo svojej naturálnej aj duchovnej pýche a nikdy sa nestanú pokorní v srdci! (Mt. 11:29// 2Tim. 2:24-26) Pán ich síce môže použiť ako “nástroje”, ale určite nie ako Svojich služobníkov.
Nie je až také ťažké vidieť a rozoznať pyšných služobníkov, ktorí zväčšovaním svojích biblických vedomostí (Jn. 5:39,40) si zväčšujú svoju duchovnú pýchu a stávajú sa menej a menej dostupní Pánovi za účelom korekcie a vedenia. Naviac, zostávajú suchí vo svojom najvnútornejšom človeku a žiadne rieky živej vody z ních nevytekajú. Prečo? Lebo oni neveria v Pána, ako Písmo hovorí, ale podľa svojho jednostranného obrazu a veršov, ktoré si sami vybrali z Biblie a ktoré uspokojujú ich vlastné myslenie, cítenie a chápanie. (Jn. 7:38)
Pán radí každému, kto posluhuje Cirkvi Jeho Slovom, aby sa pozrel do svojho vlastného srdca a aby sa dostavil pred Pána na kolenách, aby sa tým uistil, že je on za tým veľkým nebezpečenstvom a je dostatočne alebo aj plne k službám Pánovi.
* * *
My nemusíme presne vedieť, ako ten mechanizmus „nafukovania sa“ funguje, ale môžme ho pozorovať a vzdialiť sa od neho, keď vieme, že existuje. V praktickom živote je možné žiadať nejakého veriaceho, aby prestal robiť nejakú hlúposť, alebo hlúpe rozhodnutia. A keď ich o týždeň alebo o mesiac opakuje, sme užasnutí zabúdajúc, že my sami sme mohli potrebovať 2-3 roky, aby sme prestali robiť tie isté, či podobné hlúposti alebo hlúpe rozhodnutia. Teda, v celej našej úprimnosti my si nemusíme byť vedomí tohto faktu, až dokiaľ nám ho Pán neukáže.
Jednoducho povedané, sme náklonní použiť naše vedomosti voči iným cez našu úzkostlivosť a predčasne a nie Pánovou cestou a v Jeho načasovaní. Zabúdame a nepriznávame si, že Slovo v Iz. 28:10 platí aj na iných, nielen na nás.
Ja verím, že Pánovo svetlo týkajúce sa Jeho vlastného Slova v 1Kor. 8:1b možno vyjadriť nasledovne:
Vedomosti, ktoré nafukujú sú vedomosti prinášajúce uvedomenie si svojho výkonu alebo svojej „nadradenosti“, čo zväčšuje existujúcu pýchu v našej starej duši. My ale vôbec nemusíme byť dokonalejší a podávať skvelé učenia, ale myslíme si a veríme sami v sebe, že sme dokonalejší a že podávame skvelé učenia, že konáme skvelú službu. Problém je teda v našom myslení.
Nasledujúce Slovo Božie to ďalej vysvetľuje:
„A ak si niekto myslí (v hlave, či v srdci), že niečo vie, nevie ešte nič, ako by mal vedieť.“ (1Kor. 8:2)
Takže, čo nás nafukuje je to, čo si myslíme, že vieme a aké výkony podávame! Naša myseľ nás oslavuje, čo ukazuje na jej temnotu. Dokonca aj prirodzene „pokorní“ veriaci sa môžu stať vnútorne nafúkanými, keď začnú vidieť, vedieť, byť si vedomí, alebo si myslieť, že vedia viac, než iní, že podávajú lepšie výkony, ako iní alebo, čo iní vôbec nedokážu vykonať.
Po našom Vykúpení sme všetci začali z tej istej štartovacej čiary a rozbehli sme sa do naších rôznych smeroch. Keď ste po rokoch skončili ako dobre známi služobníci, s vplyvnou službou, obdivovaní, nasledovaní, vyhľadávaní mnohými veriacimi, je viac, než len pravdepodobné, že ste sa stali „nafúknutí“. Aj dary Ducha (1Kor. 12:8-10) sú ideálne nielen, aby boli imitované diablami, ale tiež používané na nafúknutie obdarovaného veriaceho, ktorý ich posluhuje. Potrebujete príklady? Dám vám tri typické príklady:
(1) Keď som bol členom letničného zboru, veľmi skoro som zistil, že bolo jasné v naších mysliach a srdciach, že my sme boli v kresťanstve „špeciálni“, pretože sme hovorili v jazykoch. Nepublikovali sme to, nikdy by sme to navonok neboli pripustili, ale bolo to v naších mysliach a srdciach. Mysleli sme si, že máme vedomosti a výkony, ktoré mnohé zástupy iných veriacich nikdy nemali.
(2) Služobník, ktorý má dar uzdravovania a koná mnoho „zázrakov“ medzi mnohými ľudmi nemôže nijako ujsť tejto „duchovnej pýche“. Nikdy to neprizná, „všetkú slávu pripíše Pánovi“, ale v mysli a srdci bude „nafúknutý“. Bude si myslieť a bude si vedomý svojich vedomostí a výkonov a bude si možno aj často hovieť v pýche svojej mysle pretože to „vyvoláva dobré pocity“.
(3) Každý úspešný kazateľ, učiteľ, evanjelista alebo iný služobník, či teológ, ktorého myseľ dokáže jasne myslieť a byť si vedomá, čo ona vie, ako uspieva za kazateľňou alebo hocikde inde, je obyčajne zamotaný do duchovnej pýchy. Ak on dokonca slúži aj v rádiových, či TV programoch, alebo vyučuje v seminároch a je teda veľmi dobre známy, jeho „duchovná pýcha“ môže byť len otázkou jej veľkosti a hĺbky. A ja ani nehovorím o služobníkoch, ktorí kriesia mŕtvych.
Slovo v Mt. 7:22,23 by teraz malo mať pre nás hlbší a jasnejší význam. Ale srdcia, ktoré sú v pravde za Pánom budú mať víťazstvo aj v tomto boji.
Ako teda máme vidieť, chápať a vyvarovať sa tejto veľkej prekážky v Cirkvi, keď nám nikto nič nepovie? Keď nikto o tom nekáže, ani to nevysvetľuje? Ako môže ktorákoľvek obeť tejto duchovnej pýchy o nej kázať, alebo ju vysvetľovať, či varovať iných? To je absolútne nemožné, pretože dotyčný by musel kázať proti sebe a dávať sám seba ako zlý príklad, ktorý nehodno nasledovať! Či ste už niekedy stretli takého kazateľa? Nikdy v živote.
Ja som začal vidieť a rozpoznávať devastujúce účinky tejto duchovnej pýchy iba potom, čo ma Pán uschopnil v pravde „zobrať svoj kríž, zaprieť sám seba a Jeho nasledovať“. Inými slovami, každý taký služobník musí byť dostatočne ukrižovaný a to je skutočne jediná cesta z tejto kliatby duchovnej pýchy.
Čo je výsledkom neznalosti tohto tragického faktu? Nuž, vysledok môže byť šokujúci. Toto je ďalší šok, ktorý musíme absorbovať našou úbohou dušou a priznať, že bez lásky niet pravdivého vzdelávania sa pre nikoho v Tele Kristovom, a to vo všeobecnom zmysle. A bez tohto druhu vzdelávania sa niet rastu do Krista žiadnou inou cestou!
Rásť do Krista a konečne byť v Kristovi je dosiahnuteľné jedine hovorením Pravdy v láske! (Ef. 4:15)
Je to veľmi pekné Slovo Božie, ale ako Ho máme žiť? Môže byť mnoho veriacich, ktorý dokážu hovoriť, učiť alebo kázať pravdu, ale ako desperátne nám v Cirkvi Ježiša Krista chýba pravá láska, to si asi nevieme ani predstaviť. Chcem tu opäť citovať z knižky Horsta Schaffránka „Súd začína v Dome Božom[18]“ (str. 10), kde on píše:
„Ak chcete byť plní lásky, musíte sa zbaviť nielen svojích hriechov, musíte sa zbaviť samých seba.“
Toto ukazuje, aký naozaj dôležitý je náš kríž a náš duch aj keď hovoríme čistú pravdu. Duch pýchy nedokáže „zaobchádzať“ s čistou pravdou tak, aby sa ona stala užitočnou a schopnou „vás vyslobodiť.“ (Jn. 8:32) Potrebuje to obe „prísady“, pravdu a lásku, iba jedna z nich nedokáže konať túto plnú prácu bez tej druhej. (Jn. 8:36)
My preto opustíme dary Ducha a zameriame sa teraz na ovocie Ducha. Mali by sme si začať uvedomovať v mysli aj v srdci, že...
služba darov Ducha v náboženskej, neukrižovanej telesnosti bez pravého ovocia Ducha alebo bez toho, aby sme boli na to pripravení môže byť veľmi nebezpečnou činnosťou pre hociktorého veriaceho! (Lk. 12:47,48// Mt. 7:21-23// Rim. 12:6-10, atď.)
Ja viem, je to ďalšie neuveriteľné prehlásenie a totálne nemožné ho prijať, či mu uveriť v srdci. Prosím ale, aby ste si znovu prečítali fakty Slová Božie uvedené v rámci hore (v zátvorke) a uvážili ich vo svojej mysli a srdci pred Pánom. Pán je schopný potvrdiť horeuvedené prehlásenie vo vašom duchu a srdci. Príprava pre hocijakú službu zoberie určitý čas. (Rim. 12:6-8(26) , slov. text nejasný), ale naša prirodzená horlivosť často nedokáže vyčkať. Niekedy som počas naších zhromaždení povedal novým bratom a sestrám: „Nebojte sa, najťažších je iba prvých dvadsať rokov.“ Smiali sa, ale po 8-10 rokoch v tomto Tele Krista súhlasili, že môj odhad nebol až tak zlý.
Každému veriacemu aj služobníkovi to zoberie čas a vedomé úsilie začať vidieť a uvedomovať si, že keď on bol mladý veriaci bol tým istým poľutovaniahodným stvorením, ako hocikto iný nemajúci ničoho. A to, čo teraz on má a môže konať, dostal ako dar. Aj jeho mentálna znalosť je darom od Pána. Bez Pána nemôže ani len dýchať a držať si svoj pozemský život, pretože Boh „drží našu dušu pri živote“! (Žm. 66:8,9, slov. text opäť veľmi nepresný,// Job 12:9,10) Čokoľvek máme a akúkoľvek službu konáme, to všetko je nám dané Pánom.
„Lebo kto ťa robí rozdielnym od iného? A čo máš, čo by si nebol dostal? A keď si to dostal, prečo sa chváliš, ako keby si to nebol dostal (ako keby si to sám vytvoril)? (1Kor. 4:7) Preto...
každý dar od Pána sa môže v našej ruke a mysli stať nástrojom našej duchovnej pýchy a tým našej kliatby!... hlavne, ak sme v srdci spurní. (Žm. 68:19(33))
Nuž a pre hocijaké neobnovené, nedotknuté, neukrižované ľudské srdce je absolútne nemožné pravdivo milovať bez ohľadu, koľko vedomostí je nazhromaždených v hlave. To je čas zrelý pre Kríž, aby začal pôsobiť, aby rozoral tú úhorovú zem v srdci, aby sa nesialo do tŕnia! (Jer. 4:3,4// Hoz. 10:12,13) My sme schopní niekedy kázať aj toto Slovo iným a mať ten istý úhor vo vlastnom srdci a nebyť si toho vôbec vedomí!
Bol to Kríž, čo zmenil moje srdce a spôsobil, že nemám nenávisť voči nikomu. Nenávidím Satana a jeho sily temna a zla a nenávidím charakter zla v človeku! Iba toho človeka nenávidím, ktorý nenávidí Pána a dobro a miluje seba a zlo. Aj Boh nenávidel takých ľudí a my nikdy nesmieme považovať Boha za nespravodlivého! (Rim. 9:13,14)
Ale bol som Pánom cez môj kríž uschopnený milovať aj mojích nepriateľov, žehnať tých, čo ma preklínajú, konať dobro tým, čo ma nenávidia a modliť sa za tých, čo ma prenasledujú. (Mt. 5:44) To je tá úzka cesta, kde náš starý charakter je ničený. Ako uspievam, to bude Pán posudzovať a nie iní. (1Kor. 4:3,4) Niekedy som si vedomý, že padám, niekedy nie. Ale som na tejto ceste mnohé roky a prešiel som veľmi dlhú vzdialenosť. Nemám žiadny záujem obzerať sa dozadu. Pán je mojim Svedkom. (Lk. 9:62)
Zakončím tento bod prehlásením, že to, čo som našiel chýbajúce u mnohých bratov a sestier alebo u duchovných vedúcich, nebol nedostatok vedomostí, horlivosti, či iného úsilia. Vôbec nie. Bol to práve ten duch lásky, príjemnosti, prívetivosti, otvorenosti (ako opak pokrytectva), priateľstva, atď., čo som nenachádzal hlavne u vodcov a starších, ktorí sú zodpovední za formovanie Krista (Gal. 4:19) vo svojích „ovečkách“. Ako oni chcú tento úkol vykonávať bez toho, aby vo vlastnej duši mali tieto cnosti Pánovho Ducha je úplne mimo môjho chápania.
Podľa Slova Božieho, mali by za svojich bratov položiť svoje životy. (1Jn. 3:16) Namiesto toho, pokladajú pre svojich bratov pravidlá, nariadenia, zákony prikazujúc im dokonca aj čo môžu čítať a čo nie! Toto robili komunistickí vodcovia svojmu národu pokúšajúc sa dokonca riadiť aj ich myšlienky, presvedčenie ba aj svedomie. Lákali ľudí do „svojej komunistickej strany“ a všetky iné strany boli zakázané! Pravda? Komunizmus bol z pekla a práve tak je aj systém takýchto náboženských vodcov. To, že píšem pravdu ich nezaujíma. Ich zaujíma, ako tá pravda ničí ich imidž a ich vlastné plány.
Príliš mnohí náboženskí vodcovia hľadajú svoje vlastné záležitosti a veci a nie veci, čo sú Ježiša Krista. (Fil. 2:20,21) Spokojnosť a potešenie Pána Neba a Zeme nie je na ich zozname a ani nemusí nikdy byť!
Kedykoľvek hovorím s niektorými vodcami denominácií, cítim, že by som mal mať pri sebe advokáta. Akákoľvek počiatočná vľúdnosť sa rýchlo vytratí akonáhle prejdem trochu za tradičnú náboženskú „hantýrku“ a urobím výroky, ktoré oni nie sú schopní „prehltnúť“. Veľmi rýchlo vycítia, že nie som „jedným z nich“. Ich telesnosť dokáže byť hlboko dotknutá v rámci niekoľkých sekúnd. A to je koniec vášho spoločenstva a akejkoľvek nádeje, že vám oni budú v niečom nápomocní. Za ich ľudskou fasádou niet žiadnej duchovnej cnosti, ktorej by sa človek mohol dotknúť. Niet ducha pravej lásky, súcitu, milosrdenstva alebo inej cnosti, iba studené a ostré doktrinálne vedomosti, seba-spravodlivosť, pichľavý, neučenlivý, neohybný, tvrdohlavý a pyšný duch a večne-prítomné podozrievania. Takíto nikdy nežili žiadne Slovo Božie... zvlášť to v Kol. 3:12-16 a mnohí z ních nemusia byť ani znovu-zrodení.
Oni majú tiež moc nainfikovať svojim jedom iné duše a obrátiť ich na svoju podobu! (Mt. 23:15) Musím akosi veriť, že v celom ich živote neboli oni asi nikdy karhaní, trestaní, trénovaní, káznení, disciplinovaní žiadnym skutočne duchovným vodcom. Oni iba napĺňali svoje hlavy vedomosťami a po ukončení štúdií, alebo len nejakých kurzov a po zložení skúšok boli „vysvätení“, či inak zaradení ich organizáciou do nejakej vedúcej pozície. Nikdy nemuseli byť na Pánovom zozname, koho On dal Cirkvi. (Ef. 4:11) Ale mnohí ma nenávidia iba preto, že im hovorím pravdu. (Gal. 4:16)
t) Pravá znalosť Pána cez lásku nám tiež dá pravú znalosť pravej Cirkvi, keďže pravá Cirkev je Jeho Telo a Jeho Plnosť. (Ef. 1:22,23) Touto pravou známosťou nebudeme nikoho a nič súdiť nespravodlivo, naopak, budeme súdiť v pravde a spravodlivo, pretože nebudeme konať svoju vôľu alebo túžby, ale Vôľu Toho, Kto nás povolal a dal Svojej Cirkvi. Toto je naskutku veľkolepá a úžasná vec obdržať ju od Pána a ju žiť.
Je mnoho uplatnení tejto pravdy. Podelím sa s vami o jednu z najdôležitejších. My vieme, že v Chráme Božom, alebo Stánku Božom, alebo Dome Božom sú iba dva druhy veriacich:
1) tí vo Vonkajšej Dvorane a šťastní, že sú tam, a
2) tí vo Vnútornej Dvorane (Svätyni) alebo boriaci sa a bojujúci dostať sa tam, pretože nie sú spokojní s Vonkajšou Dvoranou.
Tí, čo sa boria a bojujú dostať sa z Vonkajšej Dvorany do Vnútornej Dvorany (Svätyne) sú tí, ktorí „rastú do Krista v každej veci“. (Ef. 4:15) Oni sú synovia, ktorých „Pán miluje a kázni a švihá“ tak, ako rodičia majú kázniť a trénovať svojích synov – pokiaľ je nádej! (Žid. 12:6// Pr. 19:18(27), slov. text je chybný a nejasný)
Inými slovami, oni sa boria a bojujú dostať sa z Vonkajšej Dvorany Stánku do Vnútornej Dvorany, čo je Sväté Miesto a Najsvätejšie zo všetkých (Svätyňa svätých), spojené do jedného. Toto spojenie sa udialo, keď Pán zomrel na Kríži a Náš Otec Nebeský roztrhol oponu medzi týmito dvoma svätyňami zhora nadol. (Žid. 9:2-8// Mt. 27:51) Dostať sa do Vnútornej Dvorany, Svätyne, znamená byť konečne V Kristovi. Plne ste vyrástli do Neho, tak ste v Ňom, v Najsvätejšej Svätyni. Ste Mladuchou a Manželkou Krista, Novým Jeruzalemom (Zj. 21:9,10) a ste Syn-chlapec (Zj. 12:5)
.
Tí ostatní sú šťastní vo Vonkajšej Dvorane a nemajú nijakého úmyslu niekedy ísť do Vnútornej Dvorany, Svätyne. Žijú v lomoze Vonkajšej Dvorany a veria, že to je to pravé kresťanstvo a že „poznajú“ Pána a nič im nechýba. Nemajú ani potuchy, že im chýba Svätosť Pána práve tak, ako Jeho Božský Charakter, pretože nikdy neprešli za umývadlo a oltár, ktoré stoja, akoby stráž pred vchodom do Vnútornej Dvorany, Najsvätejšej Svätyne! Pokračujú v „kupovaní a predávaní holubov, či baránkov“, aby ich obetovali na oltári, ale odmietajú položiť na oltár seba samých!
Oni sú reprezentovaní „mesiacom“ na ktorom stojí tá Žena zo Zj. 12:1 (viď viac neskôr) a sú oni základom pre „národy, čo sa budú prechádzať vo svetle Nového Jeruzalema“ (Zj. 21:24). Keďže oni boli hlboko zranení, niektorí aj poranení druhou smrťou (Rev. 2:11), budú potrebovať listy Stromu Života pre ich uzdravovanie. (Zj. 22:2(28), slov. text chybný a nejasný) Ale oni nie sú tým Mestom-Novým Jeruzalemom! (Zj. 21:9-23) Avšak, aj to Mesto aj národy v Ňom sa prechádzajúce sú Jedným Telom Krista, ktoré je Jeho Plnosťou! (Ef. 1:23) Ten, kto má srdce na chápanie, nech chápe.
Tieto dve skupiny veriacich majú totálne odlišné potreby. Podľa toho oni obdržujú odlišnú Milosť, odlišnú Lásku a odlišné káznenie od Pána Ježiša Krista. Tí, čo sa boria a bojujú dostať sa do Najsvätejšej Svätyne, Jeho Slávnej Prítomnosti, sú káznení omnoho viac a tiež omnoho prísnejšie, než ktorýkoľvek vo Vonkajšej Dvorane! Toto sa môže zdať neuveriteľné, ba aj nelogické pre mnohých veracich. Môžeme sa preto zpýtať otázku, prečo je to tak?
Moja viera je táto: Je to tak, pretože čím bližšie sa chcú dostať ku Svätému Pánovi, tým svätejšími sa musia sami stať! Toto je fakticky Prikázanie Pánovo! (Zj. 22:11(29), slov. text je totálne chybný) Ako ich staré životy horia na oltári, tak oni nadobúdajú svätosť, ktorá je požadovaná a bez ktorej nemôžu plne vojsť do Svätyne svätých, do Jeho Slávnej Prítomnosti a vidieť Pána! (Žid. 12:14// 1Pet. 1:15,16) Žiadna špinavá duša, žiadna neukrižovaná duša nemôže vstúpiť do Najsvätejšej Svätyne, ani sa priblížiť Pánovi Slávy! Iba Pán vie, kto má čo prekonať, kedy a ako. My to nevieme. Pokiaľ nám Pán nedá definitívne Slovo pre niektorých z tých, čo milujú zostať vo Vonkajšej Dvorane, my, ktorí sa boríme smerom do Vnútornej Dvorany, Najsvätejšej Svätyne, by sme ich mali nechať „na pokoji“.
Aj keď obdržíme Slovo a podáme im Ho a oni budú odmietať, zostanú radšej nevedomí, neodpovedia vám, budú vás ignorovať, obviňovať, kameňovať, nenávidieť... to neznamená, že Pán o tom nič nevie. Nechajte súd Pánovi a pokračujte vo svojích úkoloch a službe bez ohľadu, kto vás počúva a kto nie, kto poslúcha Jeho Slovo a kto nie. Konečný súd a odplata prináležia Pánovi. (Žid. 10:28-31// Ez. 2:4,5)
Napokon, „Kristus ako Syn (je verný) nad Svojím Domom, ktorého Domom sme my, AK až do konca budeme pevne držať dôveru a radosť nádeje. Preto, ako hovorí Duch Svätý: Dnes keby ste počuli Jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia...“ (Žid. 3:6-8a*)
A tiež, “AK znášate kázeň, Boh s vami jedná ako so synmi.” (Žid. 12:7a*, oba slov. texty sú nesprávne)
Je to “prejavenie sa synov Božích”, ktoré konečne privedie ten opravdivý Dom Boží (Rim. 8:19) a nie prejavenie sa neposlušných veriacich. Ale toto prejavenie sa udeje až pri príchode Pána s Jeho Premožiteľmi, aby On ustanovil Kráľovstvo Nebeské na Zemi. (Zj. 19:11-16)
u) Nesmieme obísť alebo zanedbať špecifickú „cnosť“ našej telesnosti, ktorá sa preukazuje hodne prominentne v mnohých veriacich. Je to nedostatok zodpovednosti.
Ja sa dívam na túto špecifickú slabosť ako na vetvu rastúcu z koreňa sebeckosti kombinovanej s lenivosťou, strachom a totálnym nezáujmom o záležitosti Pánove a bratov. Jeho efekty môžu byť pozorované dosť ľahko, ale jeho koreň nemusí byť ihneď rozpoznaný. Jeho koreň je obyčajne zdedený, alebo rastie od mladosti, ale takmer vždy on má dlhú históriu svojej existencie a vplyvu na život dotyčného. Nemožno ho „vyhodiť“, či akosi rýchlo korigovať jednorázovým pokánim, či iným jednoduchým spôsobom. Potrebuje to neustály a niekedy veľký tlak na srdce dotyčného a drsné jednanie s duchmi, ktorí spôsobujú túto špecifickú „zlú cnosť“ v ľudskej duši.
Áno, nazývam to zlým, pretože je to zrodené v pekle a stojí to v ceste Pánovi a Jeho Plánu pre veriacich. Boh nestvoril lenivé, strachuplné a nezodpovedné bytosti, nie, ani nie v kráľovstve zvierat. Lenivé, strachuplné a nezodpovedné divé zvery by zahynuli v ich prirodzenom prostredí vo veľmi krátkom čase. Len ľudia si môžu dovoliť byť takými v ich charaktere a nezahynúť.
Keď sa takí ľudia stanú znovu-zrodení veriaci, budú až do zbytku ich života totálne neužitoční v rukách Pána ... pokiaľ sa nezmenia. Čo môže byť zaujímavé je, že takí veriaci môžu byť veľmi talentovaní a schopní dosiahnuť vo svojom živote vyšších cieľov. Ale tí zlí duchovia v ich srdci sú tam ako „hradba Jericha“ a nedovolia im hýbať sa hoci veriaci sami sa môžu o to z času-na-čas pokúšať vlastnou silou. Bez pravdivého premoženia, úpadok a neúspech je ich osudom a nikto im nepomôže. Potrebuje to tlak od Ducha Pánovho „stlačiť“ ich srdce, aby začali „vyplakávať“ tie sily zla, ktoré je veľmi ťažko dostať von. Niekedy sa musia odhodlať na pôst a modlitby, aby mohli zlomiť tieto sily. Napokon sa zdá, že Pán „si berie hodne času“ s týmto špecifickým vyslobodením.
Zdá sa tiež, že Pán má rozdielne priority, keď sa jedná o naše vyslobodzovanie, než máme my. Keďže táto zlá vetva rastie zo sebeckosti, zdá sa byť potrebným, aby Pán najprv jednal s našou sebeckosťou a nie s nedostatkom zodpovednosti, či s lenivosťou. Keď sa teda najprv jedná s týmto koreňom, aby sa zmenšoval a zneschopnil pre vyrastanie nových vetví alebo pre ich podporu, potom aj existujúce vetve sa budú automaticky zmenšovať a pomaly vyschýňať, až celkom zmiznú.
Čo je dôležité si povšimnúť je spôsob, akým sa „starý človek“ bráni, akú má taktiku, líščie spôsoby a pokrytectvo, aby chránil seba a svoje „cnosti zla“. Ja prosím kresťanov všade, aby venovali pozornosť týmto faktom a začali vidieť a chápať prefíkanosť ich vlastnej starej duše a vojenskej taktiky s ktorou musíme jednať. Veriaci môžu týmto efektívnejšie pomôcť sebe aj iným, keď poznajú taktiku nepriateľa.
Keď je veriaci prvý krát upozornený na zlé výsledky jeho činov alebo úsilia, on sa nebude vidieť ako „vinník“, ale sa pokúsi preniesť vinu na niekoho iného alebo na niečo iné. Len pod pokračovaným tlakom predostretých faktov sa jeho sebaobrana môže začať pomaly rozsypávať a on sa môže začať priznávať, že „niekde, niečo zbabral“. Môže dokonca sľúbiť, že nabudúce bude pozornejší, ba môže aj učiniť pokánie so slzami, ak bola škoda vážnejšia.
Sám zo seba sa rozhodne vo svojej mysli, že musí robiť veci zodpovednejšie a viac sa starať o svoje skutky. A skutočne, jeho výkony sa môžu zlepšiť – dočasne. Dôkaz nedostatku jeho zodpovednosti bude jeho „jojo“ výkonnosť. Môže to zobrať niekoľko rokov a sústavný tlak z vonku i zovnútra jeho mysle až konečne pripustí, že on „nikdy nemal rád tú prácu“, fakticky ju nenávidel, robil všetko proti svojmu srdcu! Môže sa tiež priznať, že sa o tú prácu nikdy nestaral a vo svojom srdci vášnivo nenávidel akékoľvek inštrukcie a zodpovednosť vloženú na neho! Celá jeho práca bola iba „divadlom“, nič nebolo pravé, rýdze, alebo z Ducha Pánovho. Bolo to „predstavenie“ jeho náboženskej telesnosti, pýchy a sebeckosti chrániac svoj „imidž“ pred svojími bratmi. Medzičasom spôsobil chaos, veľa duchovných, možno aj materiálnych škôd a nie si je toho vedomý, pokiaľ mu to Pán neukáže.
Ako to viem? Prežíval som také vyslobodzovacie akcie a tiež som takým veriacim posluhoval. Naviac, medzi veriacimi, ktorých Pán dá do vašej opatery môžete často nájsť tých najlenivejších a najnezodpovednejších, akých si len viete predstaviť. Prečo je to tak? Nuž, môžu byť na to dve príčiny:
a) Pán nemusí mať dostatok usilovných, nesebeckých, zodpovedných a spoľahlivých veriacich pre úkoly alebo potreby vášho zboru, či spoločenstva,
b) Pán od vás očakáva, že budete robiť „nemožné“ a budete tak prinútený kráčať s Pánom veľmi blízko spoliehajúc sa na Neho na každom kroku s takými veriacimi. To môže byť značne vyčerpávajúci proces, ale je to obyčajne tiež „zkratka“ pre váš osobný vývoj, duchovné dospievanie, trpezlivosť, vytrvalosť a milosrdenstvo.
Uzavriem tento bod vyjadrením mojej viery, že horeuvedené vyslobodenia sú možné jedine v malých spoločenstvách, alebo domových zboroch, kde sa práca a jednanie Ducha Svätého s nami koná intímne a priamo.
v) V prvých rokoch môjho duchovného rastu a kráčania s Pánom som vždy žiadal Pána o to, čo som veril a považoval za dôležité pre mňa. Vždy som chcel obdržať čosi, čo bolo pre mňa významné, aspoň v mojom pohľade. Či to nerobíme my všetci, veriaci? Všetci moji bratia a sestry okolo mňa robili to isté po dlhé roky. Všetci sme sa modlili k Pánovi, aby sme obdržali všetko, čo sme považovali pre nás za potrebné. Či je niečo zlého na tom? Nuž, nič. Predsa však, pozrime sa, či je v tom niečo viac, než len, čo naše oko dokáže vidieť.
Jeden veľký podvod, ktorý podľa mojej viery drží veriacich vo svojom zovretí je ten, že my vždy musíme niečo dostať od Pána akonáhle si pýtame. Odvolávame sa na Slovo Božie (napr. Mt. 7:7// Jn. 16:24) na ktorom svoje pýtanie zakladáme, ale zbytok Biblie je opäť akosi zabudnutý alebo nesprávne chápaný. Sme preto šťastní, keď dostaneme o čo sme prosili, lebo naše modlitby sa väčšinou zdajú byť nezodpovedané.
Podľa mojej viery a chápania Slova, sú tri základné príčiny prečo nedostávame to, čo sme žiadali Pána modlitbou v Jeho Mene.
1. Pýtame si bez viery, ktorá je potrebnou „prísadou“. (Mt. 21:22) Viera nie je spomenutá v tých predchádzajúcich veršoch (Mt. 7:7// Jn. 16:24) a Pán nám nemusí dať potrebnú vieru pre každú petíciu, ktorú si od Neho žiadame.
2. Väčšinou si „zle žiadame“, aby sme to spotrebovali na naše záľuby, čo pre Pána nie je prijateľné. (Jak. 4:3) Mnohí z nás nedokážu vždy rozoznať, že naše modlitby môžu byť „sebecké“ a my nemusíme chápať, ako Pán chápe veci. My musíme prebývať V Kristovi, aby sme si mohli pýtať „čokoľvek“, pretože v Kristovi nemáme sebecké požiadavky. (Jn. 15:7) Toto tiež platí v predošlom bode 1.
3. Pýtame si bez toho, aby sme najprv dali Pánovi to, čo si On želá a od nás potrebuje predtým, než nám On niečo dá zpäť! To znamená, že najprv musíme dať (Pánovi), až potom môžme očakávať, že obdržíme, čo sme pýtali. (Lk. 6:38) Pán nepotrebuje naše milodary, či prácu naších rúk a mysle (viď viac v nasledujúcej kapitole), On potrebuje náš život – čo je naše všetko. Toto môže vysvetľovať veľké množstvo naších nezodpovedaných modlitieb.
Ja viem, že existuje Slovo vo Fil. 4:6,7,19, ale pokiaľ ste v pravde a v srdci nedali Pánovi samých seba, nebudete schopní vyplniť, žiť toto Slovo a nebyť o nič „ustarostení“. Úzkosť, nepokoj, ustarostenosť prebýva v našej telesnosti, karnalite a preto tento duch bude vždy „zafarbovať“ našu každú modlitbu, či sme si toho vedomí, alebo nie, či si to želáme alebo nie. A ďalej, Náš Boh naskutku vyplní každú našu potrebu, ale podľa Jeho posudku, čo potrebujeme a nie nášho. (Fil. 4:19)
Horeuvedené môžeme teda zhrnúť nasledovne.
Práve tak, ako sme podvedení, že dostaneme od Pána bez pýtania (Mt. 7:7), práve tak sme podvedení v čakaní, že dostaneme od Neho bez toho, aby sme najprv Jemu dali to, čo On od nás požaduje! (Lk. 6:38)
Aspoň pár slov ohľadne milodarov.
Je to veľmi široká téma, ale niekoľko stručných odstavcov by nám malo dať dostatočne jasný obraz, čo si Pán želá a čo ľudia v skutočnosti robia. Pán nepotrebuje naše peniaze! On sa ani primárne nedíva, koľko dávame, ale zvažuje nášho ducha (Pr. 16:2) a pravé zámery nášho srdca. (Žid. 4:12// Mk. 12:41-44) Veľa dávania sa uskutočňuje v cirkvách, ktoré sa ale u Pána nemusí vôbec počítať. Prečo?
Ľudia dávajú automaticky, bez rozmýšľania, len preto, lebo niekto pýta, alebo žobre na rôzne projekty alebo na členské v ich organizácií. Ľudia kalkulujú v hlavách, čo je potrebné, alebo koľko dostanú „zpäť“ od Pána. Tiež môžu dávať zdráhavo, alebo z nanútenia, alebo sa chcú ukázať pred svojími bratmi a sestrami. Môžu dávať nejakej osobe, alebo inštitúcií, cirkvi, charite, agencií, atď., ale nie Samotnému Pánovi. Oni Jemu vedome nedávajú nič!
Naviac, veľké, drahé katedrály, auditória, baziliky, či iné budovy s drahým, exkluzívnym nábytkom a zariadením, orchestrami s drahým vybavením, privátne tryskové lietadlá (USA), atď., nie sú nikdy inšpirované, alebo „odsúhlasené“ Pánom, ale ambicióznymi mužmi, ktorí si myslia a veria, že tým „slúžia Pánovým cieľom“ a že „Pán si zaslúži naše najlepšie“. (viď opäť str. 74 a 113 o Kainovi) Takíto vodcovia, služobníci a zakladatelia rôznych takýchto projektov sú potom stále v núdzi a sú donútení vyťahovať peniaze odkiaľsi cez nekonečné akcie získavania fondov a to akýmkoľvek spôsobom o ktorom si myslia, že ho nejako môžu ospravedlniť Písmom. A ľudia môžu pokračovať v dávaní v nádeji, že „sejú Pánovi“. V mnohých takýchto prípadoch je to ich starý náboženský človek, ktorý dáva. Pán nikdy nepožehná nášho starého človeka a jeho milodary mu nikdy nemôžu priniesť žiadnu úrodu od Pána. Je to pravda?
Človek musí dať Pánovi vedome tak, ako si umienil vo svojom srdci (nie v mysli), nie zdráhavo a nie z nanútenia, lebo Boh miluje veselého a ochotného darcu. (2Kor. 9:7) Takým darcom potom príde čas žatvy. Ale tí, čo zneužívajú prijaté dary na svoje vlastné ciele a projekty, tí sa budú zodpovedať Pánovi... nie dnes, ale pri Jeho Príchode!
Písmo radí človeku, aby dával s takým duchom, vedomím a postojom, ktoré be uctili Boha a nie s duchom ziskuchtivosti z jeho milodarov, alebo s pozeraním sa na svoj dar čiste ako na bankovú transakciu. Boh nie je bankárom, ani investičným agentom. Dar človeka Bohu musí tiež byť prvoplod (prvotina) z jeho celého prírastku a nie zbytok! (Pr. 3:9) Potrebuje to teda určité duchovné rozoznávanie a správneho ducha v človeku, aby mohol dať správny milodar, ktorý by Boh prijal s radosťou a uspokojením, ktorý by Ho uctil a ktorý by On mohol tiež požehnať a bohato rozmnožiť.
Napokon, máme Mu obetovať samých seba nielen, aby sme od Neho dostali podľa Jeho bohatstva, ale tiež v nádeji, že nás On použije v týchto kataklyzmických časoch, kedy sa veci začnú diať bez výstrahy. Všetko vôkol nás sa začne rúcať a potápať sa akoby do tekutého piesku. Kto zostane stáť? Aby sme zostali stáť, potrebujeme Pánovu Milosť, Silu a Múdrosť. Ak nepotrebujeme Pánovu Múdrosť dnes, zajtra začneme na Neho volať... ale On nám nemusí vôbec odpovedať! Ak vo svojej „múdrosti“ nenačúvame na Jeho hlas dnes, Jeho Múdrosť nebude na nás načúvať zajtra. (Pr. 1:24-31// Zach. 7:11-13) Ak sme sami na svojom dnes a nepotrebujeme nasledovať radu od Pána, budeme na svojom aj zajtra a nasledovať... nuž, veru neviem koho, alebo čo.
>>><<<
V tomto bode sa s vami podelím o niektoré fakty, čo sa týka posledných dní tohto sveta ovládaného človekom a o ceste Cirkvi smerom ku Kráľovstvu Nebeskému.
Proroctvá pre koniec tohto sveta sú vyplňované pred našími očami. Hrozné čierne mračná pokrývajú horizont a blížia sa smerom k nám. Všetky svetové vojny dokopy budú akoby nedeľným „pik-nikom“ v porovnaní s tým, čo prichádza. Antikristus najprv prinesie svetu dočasný mier a ekonomickú prosperitu, takže bude obdivovaný a dôveryhodný. Svet bude hotový ho uctievať a dobrovoľne si zoberie jeho číslo „666“ (Zj. 13:18), aby mohli ekonomicky prosperovať. Ale neskôr on poruší svoju mierovú zmluvu s Izraelom (Dan. 9:27) a uvoľní celú svoju zúrivosť na Odpadlícku Celosvetovú Cirkev, nazývanú „Matkou Smilníc“ (Zj. 17:1-18) aj na tú časť pravej Cirkvi-Izraela, čo bude ponechaná na zemi. A naviac...
Satan bude bojovať proti svätým a premôže ich! (Zj. 13:7) Boh to dovolí! Či aj toto bolo niekedy kázané? Prečo nie? Či toto nie je platným a tiež veľmi dôležitým Slovom Božím? Haló?
O akých „premožených svätých“ sa tu jedná? Nuž, v mojom duchu vidím štyri typy svätých, a síce:
1) Tých málo, ktorých typizuje Apoštol Ján, ktorého Pán miloval (Jn. 20:2; 21:7) a ktorí tvoria Zvyšok, Mladuchu Krista. Oni budú unesení predtým, než započne doba Utrpenia (Zj. 3:10; 12:5, viď viac neskôr) a nikto z ních nebude zabitý, ako budú niektorí iní verní kresťania zabití. (Zj. 6:9-11)
2) Tí, ktorí sú typizovaní inými Apoštolmi podľa ich charakteru a ducha a ktorí zostanú zapísaní v Knihe Života a vstanú zmŕtvych pri prvom zmŕtvychvstaní a budú unesení pri poslednej trúbe. (1Kor. 15:52// 1Tes. 4:16// Zj. 11:15)
Táto časť Cirkvi-Izraela (Žena) je v pustatine, na mieste pripravenom Bohom, kde je živená 1.260 dní (~3,5 roka), čo je prvá polovica Utrpenia (Zj. 12:6, viď viac neskôr). Tam je Ona potom živená ďalší „čas a časy a pol času“ (~3.5 roka) potom, čo Drak bol zhodený na zem a Ju prenasleduje, čo je druhá polovica Utrpenia. (Zj. 12:13-17) Toto tiež potvrdzuje, že veľká časť Cirkvi-Izraela pôjde cez Obdobie Utrpenia predtým, než bude vzatá.
3) Tí, ktorí sú typizovaní inými Apoštolmi podľa ich charakteru a ducha a ktorí zostanú zapísaní v Knihe Života, ale vstanú zmŕtvych pri druhom zmŕtvychvstaní a budú „ranení (uškodení) druhou smrťou“. (Zj. 2:11; 20:6) Títo svätí budú premožení podľa Slova Božieho v Zj. 13:7.
4) Tí, ktorí sú typizovaní Judášom Iškariotským, učeníkom Pána, ktorý Ho zapredal. Ich mená budú vymazané z Knihy Života a oni ztratia svoju Spásu a budú zničení. (Zj. 3:5; 22:19). Vstanú pri druhom zmŕtvychvstaní, budú súdení pri Poslednom Súde a hodení do jazera ohňa a síry, lebo ich mená nebudú nájdené v Knihe Života. (Zj. 20:15)
Keďže tento predmet je príliš obsiahly pre túto knihu a jej skutočný účel, horeuvedené je považované za postačujúce. Niektoré body budú však ďalej diskutované neskôr.
>>><<<
Komfortné náboženstvo dnešných dní, pozemská prosperita, pyšná lenivosť a sloboda starať sa iba o svoju spokojnosť budú obrátené na hrozné šoky. Nič nezostane tým istým a ľudské srdcia sa budú triasť hrozným strachom o vlastné životy, ako aj o životy svojích rodín, príbuzných, ba aj tých svojich roztomilých detí. (Mt. 24:37-39) Mnohí budú hľadať smrť ako východisko z hrôz tých dní, ale aj smrť od nich utečie. (Zj. 9:6) A toto bude zahrňovať znovu-zrodených veriacich, vyvolených ľudí Božích.
A ak tomu nijako nemôžete uveriť, potom sa aspoň rozpamätajte na Holocaust, kde 6 miliónov Židov, vyvoleného to ľudu Božieho, zahynulo v hrôzach plynových komôr. Boh to dovolil! V prichádzajúcich hrôzach, tento druh smrti bude považovaný za „luxus“, za komfortný únik. Ruka Pánova, ktorá bola vystretá k tejto perverzej generácií celé stáročia, bude stiahnutá a zlo bude chutnané všetkými tými, ktorí si nikdy necenili Dobrotu a Milosť Pána Ježiša Krista, ani sa nestarali o Jeho Slovo a Súd.
x) Pýcha je hlboko zakorenená a jedovatá rastlina z ktorej rastú mnohé iné a rôzne vetvy. Jedna z najviac ničiacich je sebeckosť. Tuná neraníme iba sami seba, ale aj mnohých iných a tiež Samotného Pána! Sebeckí veriaci sa dívajú jedine na seba, ako sa cítia, ako chápu veci a či sú spokojní alebo nie. Nikdy sa nedívajú na iných, nikdy sa nedívajú na Pána, ako sa On cíti, ako On chápe veci a či On je spokojný, alebo nie a čo oni Jemu spôsobujú!
A zo sebeckosti vždy rastú iné vetvy, ako závisť, seba-spravodlivosť, nenávisť a iné. A závisť a nenávisť môžu produkovať iné rastliny, ktoré zapúšťajú svoje vlastné korene, menovite, horkosť často spojenú so zlomyselnosťou. A jeden koreň horkosti v našom srdci je schopný znečistiť nielen nás, ale mnohých ďalších okolo nás. (Žid. 12:15) Všetky tieto zlé rastliny sú ako burina. Nemusíte ich siať, prichádzajú od „nikadiaľ“, rastú sami od seba aj v tých najnemožnejších miestach. A ako rýchlo sa rozmnožujú, to vie veľmi dobre každý záhradník. Ja musím v mojej záhrade bojovať za každé stebielko trávy, polievať ho, postriekavať, pohnojiť, pokosiť do správnej výšky, prevzdušniť pôdu a robiť všelijaké iné gymnastické cviky, len aby vyžilo do ďalšieho kola opatery. Ale burina, nuž, tá rastie za hocijakých nemožných podmienok, bez akejkoľvek opatery a vojna proti nej sa zdá byť úplne ztratená.
Veľmi mnoho veriacich sa cez horkosť môže stať „špinavými“ a to bez ich nejakej extra námahy! A ak taká situácia pokračuje a nič sa okolo toho nevykoná, tá zelina horkosti bude silnieť a všetky ovplyvnené osoby sú na ceste stať sa každým dňom omnoho špinavšími a zrelšími pre svoj Súd. (Zj. 22:11(29), slov. text je totálne chybný a nezrozumiteľný).
Chcem vám predložiť nasledovný špecifický bod a ukázať z Písma a z mojej vlastnej skúsenosti hlboké nebezpečia a tragédie spojené s horkosťou a aký proces vyslobodenia to naozaj vyžaduje.
Neverím, že existuje čo len jeden veriaci na svete, ktorý by nikdy nebol túžil po niečom, nikdy nebol túžil niečo mať alebo niekam ísť, niečo urobiť alebo niečim byť. Keď taký veriaci vidí objekt svojej túžby, ktorý jeho srdce miluje, on okamžite túži to mať. Je to automatický proces a dotyčný si toho ani nemusí byť vedomý. Ak to nemôže mať, závisť začne bez meškania svoju jedovatú prácu. A ak je objekt vlastnený inou osobou, či osobami, závisť je nasmerovaná tiež na tú osobu, či osoby.
Netrvá dlho, a závisť začne zapúšťať koreň horkosti. A táto zelina, či koreň začne rásť bez zbytočnej ztraty času záležiac na veľkosti túžby alebo hodnoty objektu túžby. Tento objekt závisti môže byť hocičo... od veľkého nového domu alebo nového auta až po smiešnu maličkosť, ako napríklad zapichovací odznak futbalového mužstva hodný niekoľkých korún. Niet pravidiel pre naše túžby a teda pre našu závisť.
Horkosť môže tiež začať, keď nám niekto povie alebo vykoná niečo, čo nenávidíme, čím sme poranení, urazení, pichnutí, či privedení do otvorenej hanby. Niekedy môžeme byť nevinní, zatiaľčo iní nám môžu hlboko krivdiť, alebo zraňovať nás konaním nespravodlivosti, vedome, či nevedome. Ale tá horkosť je stále tá istá a má tie isté dôsledky. Čím väčšia krivda, urážka, zranenie, či hanba, tým väčšia horkosť a nasledujúca otupelosť, ztrata dôvery, viery, túžby po modlitbe a spoločenstve s Pánom. Toto tiež produkuje „ducha neodpustenia“, ktorý je akoby pancierom proti pôsobeniu Ducha na srdce takéhoto zahorklého dotyčného.
Čo potom vaša horkosť spôsobuje? Ona buduje neviditeľnú bariéru medzi vami a tou druhou osobou, produkuje jed, nespravodlivé súdy, buduje vo vás nenávisť, zlomyseľnosť, úzkosť, hnev a pokrytectvo. Keď neotvoríte svoje srdce Pánovi, alebo nevyznáte svoju horkosť bratom, ktorí vás milujú, nikdy nemôžete byť z nej oslobodení, ani z jej jedovatých účinkov. Ona najprv otrávi vás, potom aj druhých okolo vás a vaše vzťahy. Tieto jej účinky sú rovnaké, či už ste na vine vy (s vašou závisťou) alebo vám iní ublížili, či ukrivdili.
Obyčajne nikto nie je schopní zistiť, prečo vaše vzťahy nie sú otvorené, priateľské a dôveryhodné, ale skôr neohrabané, čudné, niečo stále „vysiace v povetrí“ medzi vami a tou inou osobou. A pre tú druhú osobu je často nemožné „zistiť pravé príčiny“. Ona môže byť ohľadne vás kompletne podvedená. Alebo vy môžte byť tiež nevinný a situácia môže byť opačná.
Naozaj to potrebuje Pána, aby zaranžoval vaše okolnosti takým spôsobom, že vaša horkosť vyjde na povrch poukazujúc na vaše neuspokojené túžby (vlastniť, ísť, robiť, byť), alebo na vaše zranenia. Závisť potom môže byť ľahšie vystopovaná, ak objekt vaších túžob je alebo bol vlastnený inými osobami alebo keď vaše zranenie je konečne vyznané. Vyžaduje to tlaky a zpytovanie sa vlastného srdca. Pán potom ukáže vám a vaším bratom koreň vašej horkosti, ktorý ničil vaše vzťahy a stál, ako bariéra medzi vami a tými ostatnými. Toto je typický príklad premáhania, kedy sa konečne rozhodujete vyznať všetko Pánovi a bratom. Po vyslobodení okúsite novú a pravú slobodu, ktorú ste možno nikdy predtým nepoznali. Ale doba, aby ste boli privedení ku vášmu vyznaniu a vyslobodeniu môže byť dosť dlhá a to pod neprestajným tlakom od Pána.
Najhorší a najnebezpečnejší druh horkosti rastie vo vás, keď niekto iný priamo vám, alebo vo vašej prítomnosti iným robí to, čo vaše srdce nenávidí. Tento druh horkosti môže zvýšiť vašu nenávisť, paralyzovať vaše myslenie a zdôvodňovanie, viac vás otráviť prinesúc zlomyseľnosť do vášho srdca a môže zväčšiť vaše pokrytectvo desaťnásobne!
Typickými príkladmi takejto závisti a následovnej horkosti, pokrytectva, zlomyseľnosti a nekontrolovanej nenávisti boli farizeji, nie všetci, ale väčšina z nich. Oni tak nenávideli, čo Ježiš robil a hovoril a boli tak rozhorčení proti Nemu, že sa rozhodli Ho zabiť – ich Mesiáša a absolútne nevinného človeka! Ich srdcia absolútne odmietli hľadať pravdu, pozastaviť sa a meditovať nad vecami, ktoré im Pán povedal.
Či musíme viac zkúmať, aby sme videli, chápali a nenávideli akúkoľvek závisť alebo horkosť v naších srdciach? Či naozaj potrebujeme viac, aby sme postrehli veľké nebezpečenstvo prichádzajúce z našej sebeckosti, závisti, nenávisti a zlomyseľnosti? Medzičasom sa možno modlíme k Pánovi, aby nás „viedol, požehnával a prospieval“ a sme prekvapení, ak nám vôbec neodpovedá! Pán nikdy a žiadnym spôsobom neviedol, nepožehnával a neprospieval pokrytcov, On ich nenávidel! (Mt. kap. 23) My musíme najprv byť vyslobodení, až potom môžeme byť požehnaní.
My nemusíme byť tie isté prípady, ako boli farizeji, s tou istou hĺbkou závisti, nenávisti, zlomyseľnosti a pokrytectva, ale princíp je ten istý. Pán bude odpovedať na našu modlitbu, kde Ho požiadame, aby vytrhol ten koreň horkosti z nášho srdca, vyslobodil nás zo závisti a sebeckosti. Taká modlitba by bola zodpovedaná v okamihu!
Ale Pán neprijme od nás žiadnu inú modlitbu alebo uctievanie alebo spoločenstvo s Ním predtým, než najprv jednáme a skoncujeme s našou závisťou a horkosťou a obdržíme odpustenie tiež od tej dotyčnej osoby, či osôb! (Mt. 5: 23,24)
Proces vyslobodenia samozrejme potrvá omnoho dlhšie, ale modlitba by bola počutá a kladne prijatá Pánom v tú istú hodinu, kedy ona vypramenila z nášho srdca a naších rtov. Náš Otec pozná naše potreby predtým, než sa Ho pýtame. (Mt. 6:8) A nech mi žiadny veriaci nepovie, že nie si je vedomý svojej horkosti. On bude luhať, lebo naše „srdce (si je vedomé) pozná horkosť svojej duše.“ (Pr. 14:10) Musíte začať byť úprimným v prvom rade sami k sebe, potom k Bohu a potom k tým, ktorých nenávidíte, alebo ste k ním zahorklí. Nech vám Pán v tom pomôže.
Vidíte a veríte horeuvedeným faktom? Ste vy jedným z mnohých, veľmi mnohých obetí tohto jedu, ktorý dokáže zabiť ľudskú dušu tým istým spôsobom, ako rakovina dokáže zabiť ľudské telo? Ak áno, potom Pán je vaša jediná nádej. Ja žiadam Pána, aby vás z toho jedu vyslobodil.
y) Chcem vám teraz predložiť neobyčajný fakt nášho duchovného života a vývoja. Začal som ho zpoznávať a prenikať do jeho významu po mnohých rokoch mojej služby. Môžem ho teraz jasnejšie vidieť a oceniť ako „cestu Pána“, ktorá je vyššia, než naše cesty. (Iz. 55:9) Ten fakt je neobyčajný v tom, že človek by nečakal taký úkaz vo vyslobodzovacej službe, alebo v očisťovaní ľudskej duše.
Podstata tohto faktu je tá, že Pán môže čakať na vyslobodenie niekoho iného predtým, než vyslobodí vás, alebo predtým, než ukončí vaše vyslobodenie. Praktický výsledok je ten, že Pán nemusí splniť vaše modlitby, očakávania alebo príhovory za seba predtým, než určitá duchovná práca alebo cieľ je najprv dosiahnutý v tej inej osobe.
Predstavte si, že ste boli pyšný pokrytec schovávajúci vo svojom srdci horkosť alebo závisť. Výsledok bol ten, že vaše srdce a myseľ produkovali nespravodlivé myšlienky a súdy. Súc pokrytcom, nechávali ste si ich pre seba a navonok ste sa preukazovali ako úplne iná osoba. Nikto nemohol povedať, čo bolo vo vašej duši a čo ste schovávali, ale ovocie vaších skutkov nebolo dobré. Jedného dňa Pán začal ukazovať tieto veci vaším bratom a sestrám, ako dôvod vášho ovocia. Môže to vyžadovať jeden, dva alebo aj viac rokov, až konečne niekto začne jasne vidieť vašu pýchu schovanú hlboko vo vašej duši. Pomaly začnete priznávať vašu horkosť a závisť vo vašom srdci, ba aj vašu pýchu. Pán vás začne viesť k pokániu a k postupnému vyslobodzovaniu. Po čase sa začnete tešiť z novej slobody a duchovných požehnaní (napríklad z duchovného rozoznávania). Váš Nový Človek začne rásť, hoci ste stále ešte slabý vo vašom duchu.
A potom, iný veriaci je nájdený v tej istej duchovnej biede, kde ste sami boli pred dvomi-tromi rokmi. Môžete to vidieť a ste si istý, že mu môžete pomôcť, pretože mu rozumiete, aj jeho podmienkam, keďže ste cez to všetko sami prešli. Ale nič nejde podľa vaších modlitieb, plánov alebo želaní. Napokon sa začnete čudovať, ako ten človek môže byť taký, ako je, zabúdajúc, že sami ste ešte pred nedávnom boli v tej istej pozícií.
Pravdou je, že Pán vám začne cez tú druhú osobu dávať „vašu vlastnú medecínu“ a vy ste uschopnený vidieť „svojho starého človeka žijúceho pred vami“. V tom momente, keď to takto vidíte a chápete, začnete okusovať a teda žiť ďalšie Slovo Božie, ktoré hovorí:
„Železo sa ostrí železom, a tak človek ostrí výzor svojho blížneho.“ (Pr. 27:17)
Toto jednoducho znamená, že Pán nás používa tak, že vyslobodzujeme jeden druhého. Bez jeden druhého, naše plné vyslobodenie a očistenie a tým naša plná sloboda nemôžu byť dosiahnuté počas nášho pozemského života.
Ďalší dôvod pre túto cestu Pána, ako ja verím a chápem, je, že musíte začať jednať s vyslobodzovaním toho dotyčného veriaceho a tým sa učiť a silnieť vo vašom vlastnom duchu. Takto pracujúc na oslobodení iného veriaceho, sami ste oslobodzovaný od vlastných slabostí ducha a duše. Ak by bol Pán býval oslobodil dotyčného veriaceho „jednostranne“, boli by ste bývali zaručene zmeškali príležitosti pre dokonanie vlastného oslobodenia a duchovného rastu ako aj zosilňovania vlastného ducha a duše.
z) V tomto poslednom bode venujme čas a zoberme do úvahy jednu z najefektívnejších zbraní nášho nepriateľa, diabla – STRACH. Má mnoho tykadiel a foriem a pokrýva mnohé oblasti nášho života a činnosti. Môžme sa obávať hocičoho a hocikedy. Pre naše obavy môžme mať dobré dôvody alebo absolútne žiadne. Strach je preto veľmi nepredvídateľný, ale môže byť ľahko badateľný, keď je často „napísaný po celom našom výzore“, aj v našom chovaní.
Ja verím, že tak, ako pokrytectvo „stráži“ dvere nášho srdca kvôli pýche, tak strach „stráži“ našu dušu kvôli jej sebeckosti. Väčšina nášho strachu totiž existuje kvôli našej sebeckosti, kedykoľvek by povstanalo nebezpečie, že naše „ja“ by nebolo uspokojené, alebo ponechané na pokoji alebo kedykoľvek by náš „imidž“ bol v nebezpečí odhalenia! Mohli by sme napísať ďalšiu knihu iba o tomto fakte. Buďme struční a zamerajme sa na túto zbraň diabla v duchovnej oblasti nášho života.
Ja verím a mám mnohé živé skúsenosti, že existujú celé zástupy veriacich, ktorí sa nepohnú alebo neurobia to, čo vedia, že by mali urobiť, pretože sú v zovretí strachu a následných pochybností a neistoty.
Strach nám odoberie našu slobodu a dá okovy na naše údy a srdce, myseľ, vôľu a na náš jazyk.
Už som spomenul strach medzi vodcovstvom, kde mnohí sa obávajú hocikoho, kto by zatriasol ich „náboženským hniezdom“ a to buď proroctvom alebo kázaním Slova Božieho, ktoré by nesedelo s ich formou náboženstva. Ale to isté platí na zástupy veriacich, ktoré môžu byť vystavené proroctvu, alebo Slovu Božiemu, ktoré nikdy predtým nepočuli, alebo nechápali, alebo Mu odporovali dlhý čas. Akýkoľvek „závan čerstvého vzduchu“, alebo akákoľvek zmena vo formálnom živote, či doktrínach hociktorej denominácie je absolútne „tabu“. Verím a mám živé skúsenosti v tom, že mnohí veriaci môžu dostať „závan čerstvého vzduchu“, čo je nerozriedená a plná Pravda a Sloboda v Duchu Pánovom (2Kor. 3:17) jedine vonku z ich denominácie alebo akejkoľvek inej náboženskej organizácie.
Teraz hovorím k tým veriacim, ktorých Pán prebúdza z dlhého spánku a „náboženských snov a naivity“ a privádza ich do reality Svojho Slova a Ducha. Hovorím k tým, čo nemusia byť hodení do tmy, plakať a krípať zubami, aby sa konečne „zobudili a počuli Hlas Svojho Pána“.
Dám nad slnko jasnejší príklad tým, čo nie sú duchovne mŕtvi. Predpokladajme, že navštevujete nejakú ortodoxnú kongregáciu a Pán vám dal svetlo, že máte učiniť pokánie zo svojích hriechov, byť pokrstený ponorením do vody a prijať dar Jeho Ducha podľa Jeho Slova. (Sk. 2:38) Či nájdete kňaza, ktorý by vás takto ponorením pokrstil bez toho, aby mihol okom? Skôr poletíte na Mesiac. Nuž, ako potom urobíte to, čo vám Pán ukázal? Musíte byť pokrstený vonku z toho miesta prekonaním všetkého strachu a obáv, čo si budú ľudia o vás myslieť, ako sa budú na vás dívať, súdiť vás alebo o vás klebetiť! Buď budete nasledovať Pána, alebo ľudí! Je to váš výber. A ak oni odmietnu mať s vami spoločenstvo po vašom kroku viery, musíte to miesto zanechať! Je to drastický krok? Možno, ale on tiež potvrdzuje, že musíte byť „násilní“ proti silám, ktoré sú nastavané proti vám. (otázku „násilia“ preberieme neskôr)
Môžete samozrejme veriť, že krst vodou nie je pre vás potrebný a že sa cítite „dobre“ tak, ako ste, že váš náboženský život pokračuje bez problémov. Je to ale vaša telesnosť, karnalita, ktorá sa cíti dobre, ale keď si znova prečítate niektoré state zo Slova Božieho, vaše „dobré“ pocity sa veľmi rýchlo vytratia. Všetci veriaci nepokrstení (nepochovaní) ponorením do vody by si mali uvedomiť, že nie sú pokrstení do Krista Ježiša! A keď nie sú pokrstení do Krista Ježiša, nie sú pokrstení do Jeho smrti. (Rim. 6:3,4) A keď nie sú pokrstení do Jeho smrti, potom nie sú „mŕtvi s Kristom“. A keď nie sú mŕtvi s Kristom (vo vlastnej skúsenosti a vlastným rozhodnutím), potom nebudú ani žiť s Kristom. (Rim. 6:8) Haló?
Ja som nepísal Slovo Božie, ja vám Ho iba prinášam, aby ste Ho uvážili vo vašom srdci a mysli a (s)vedomí. Či budete stále nasledovať vlastné chápanie, rozumovanie, tradície, alebo Slovo Boha? Je to váš výber, či zostať, alebo odísť z vášho starého miesta. Boh vás nebude nútiť konať Jeho Slovo, ani nebude rozhodovať za vás. ALE Boh vám dá silu vykonať Jeho Slovo a prekonať všetok strach, ak sa rozhodnete konať Jeho Slovo vo vlastnom srdci. A ak ste sa rozhodli odísť zo starého miesta a konať Slovo Boha, ďalší strach môže prísť na vás, keď si uvedomíte, že nemusíte mať iné miesto, kam ísť. Čo urobíte v takom prípade? Viera, ktorá vám umožní prekonať všetky sily nakopené proti vám môže byť opísaná nasledovne.
Pán vie presne, kde ste a aké problémy sú pred vami, a to v každom detaile. On tiež vie, že vaše srdce sa rozhodlo konať Jeho Slovo. Preto On pre vás dopredu pripravil všetko, čo budete potrebovať teraz a v budúcnosti včítane vášho nového miesta! Ak by sa Všemohúci Boh nedokázal postarať o Svoje dietky, ktoré sa rozhodujú nasledovať Jeho Slovo, bol by On „chudobným“ Bohom (hovorím hlúpo kvôli vám). Čo je teda vaša viera o Všemohúcom Bohu?
Ak teda naozaj budete musieť opustiť staré miesto, dá vám to živú skúsenosť Slova Božieho v Lk. 9:23-25, ktorú by ste inak nikdy nemali. Nemôžte sa zbavovať strachu bez toho, aby ste zapierali samých seba. Pravda? A keď nemôžete zaprieť seba samých cez seba samých, potom to budete schopný urobiť „cez Krista, ktorý vás posilňuje.“ (Fil. 4:13) A keď potrebujete Krista, aby vás posilnil, žiadajte Ho o to. A keď Ho o to žiadate, určite dostanete, (Mt. 7:7,8) lebo žiadate v súlade s Jeho Slovom a preto, že ste sa oddali najprv Jemu, t.j., Jeho Slovu. Či nie je Slovo Božie prekrásne a postačujúce pre všetky naše potreby? Nuž teda, kde je vaša viera v tomto bode?
Čo si viac oceňujete vo svojom srdci, váš budúci život alebo názory ľudí? Ceníte si vaše staré miesto, staré cesty, staré zvyky, staré doktríny a starú formu náboženstva viac, než váš osud a budúcnosť v Kráľovstve? A komu si v srdci želáte zaľúbiť sa, Pánovi, sebe samému, či ľuďom? Pred kým máte v srdci bázeň a poslušnosť, pred Pánom alebo pred ľuďmi? Vaše vlastné srdce a vedomie vám to povie. (1Sam. 15:24-26) Váš výber nemusí byť ľahký, ale je jasný a je váš. Začnete tiež „cítiť“ a okusovať moc a silu pekla vo vašom vnútri, ktoré ste zatiaľ nemuseli vôbec okúsiť, pretože tie sily boli spokojné s vašim stavom a nemali dôvodu, prečo vám odporovať, alebo vás dokonca napadnúť!
Na zakončenie tohto paragrafu vám musím povedať jednoducho a úprimne, že ak neveríte vo svojom srdci, že potrebujete byť pokrstení, ako je prikázané Pánom, potom, prosím vás, aby ste sa „nenamáčali“ len preto, že vám to niekto hovorí... nemalo by to žiadny význam. Fakticky, šli by ste proti svojej viere a hrešili by ste! Prečo? Lebo „všetko, čo nie je z viery je hriech.“ (Rim. 14:23)
Ale na druhej strane, ak Slovo Božie prinieslo vieru do vášho srdca, Pán očakáva, že vykonáte, čo ste uverili, aby sa vaša viera nestala mŕtvou. (Jak. 2:17,20,26)
Želám si poznamenať, že horeuvedené body (a-do-z) som videl, skúsil, bol som ich svedkom a porozumel som im a to v rôznych etapách mojej služby za posledných 36 rokov.
* * *
Zakončujem túto kapitolu jedným veľmi dôležitým svedectvom na mojej strane.
Zo srdca som odpustil všetkým osobám hore spomenutým, či opísaným alebo aj menovaným, ktorí sa stali mojími „nepriateľmi“ a nemám v mojom srdci proti ním nič! Mám iba súcit, porozumenie a lásku voči ním. Ak by niekedy uvideli a učinili pokánie Pánovi pre ich neprávosti, priestupky a nespravodlivé skutky voči Nemu, voči ich bratom a voči mne, veľmi rád by som ich objal a začal, alebo znova započal s nimi správny vzťah v Duchu Nášho Milostivého Pána.
Pán je Pravdivý Svedok tohto môjho svedectva a ja som veľmi rád, že Jeho Duch ma viedol k tomuto svedectvu a dovolil mi deklarovať ho na tomto mieste.
KAPITOLA 4
NOVÉ STVORENIE
Prečo by Boh hovoril o Novom Stvorení, keď Staré bolo ešte dobré? Keď náš starý dom je zchátralý nemusíme ho zbúrať, ale ho zrenovujeme. Ale keď náš starý dom sa už nedá ani opraviť, čo urobíme? Zbúrame ho a zbudujeme nový. Boh robí to isté. Boh nám dáva jasne najavo, že nemá žiadny úmysel Staré Stvorenie opravovať, ale ho zničí a nahradí ho Novým!
Uvážme tento predmet veľmi pozorne, pretože on nám dá konečný dôvod a dôkaz Plánu Božieho. Dá nám konečné Svetlo Božie na všetko živé a mŕtve. Je to Všemohúci Boh, ktorý sa rozhodol „zošrotovať“ Svoje Staré Stvorenie a nahradiť ho Novým. Nie je to človek. Človek má iba dva výbery: (a) prijať tento fakt a riadiť svoj život a osud podľa toho, alebo (b) odmietnuť tento fakt, zanedbať ho alebo mu neveriť a byť zničený spolu so Starým Stvorením.
Želám si v srdci a modlím sa, aby nám Pán dal skutočnosť tohto Jeho konečného Svetla v jasnom obraze, ktorý by sme videli, rozumeli a boli ním vedení.
* * *
V tomto bode som nasmerovaný Jeho Duchom predložiť pred každého veriaceho a čitateľa tejto knihy nasledovný životne dôležitý fakt a pravdu.
Náš Pán Ježiš Kristus sa narodil Svätý a Spravodlivý a z Vôle Boha tak, ako bol aj náš Nový Človek. (Ef.. 4:24// Jn. 1:12,13). Príroda, Staré Stvorenie Boha neprispelo ničím ani Kristovi, ani nášmu Novému Človeku. Ono sa ničím nepodieľa ani v Kristovi, ani v našom Novom Človeku. Príroda, Staré Stvorenie Boha dalo Ježišovi jedine Jeho smrteľné telo, aby sa On mohol stať Človekom s telom a krvou a bol tak schopný „niesť hriechy ľudstva vo Svojom tele na smrť a vyliať krv za nás“ a spasiť ľudí. Takto On tiež mohol zničiť dielo diabla (1Jn. 3:8) pretože diabol pracuje v našej telesnosti a spôsobuje, že ľudia hrešia vo svojej telesnosti. Bez Svojho tela, Pán by nás nebol mohol spasiť, ani zničiť diela diablove.
Ale aj toto Jeho smrteľné telo Mu bolo odobrané a pri Jeho Zmŕtvychvstaní Mu bolo dané oslávené telo. Preto je pre nás veľmi dôležité chápať v tomto bode separáciu medzi týmito dvomi Stvoreniami Boha.
Naši „Noví Ľudia“ formujú Telo Krista (pravú Cirkev) a Kristus sa stal Hlavou týchto Nových Ľudí – tohto Nového Stvorenia – Nového duchovného Ľudstva.
Kedykoľvek Kristus prinesie do našej pozornosti Svoje Slovo, Meč, Súd – to je čas pre naše rozhodovanie! To nie je čas na vyčkávanie, diskutovanie, špekulovanie, otálanie, váhanie, alebo branie Jeho Slova na ľahkú váhu. Náš samotný život a osud závisia na naších včasných rozhodnutiach. Ja verím, že Pán nám vždy dáva dostatok času na to, aby sme sa pozastavili, uvážili, pýtali sa, hľadali a potom sa rozhodli... a urobili pokánie, ak je nám to Pánom ukázané, ako potrebné. Ale Pán nikdy nedáva neobmedzený čas pre lenivé a pyšné duše odporujúce pokániu alebo potrebným rozhodnutiam. (Zj. 2:21)
Každá vec pod Nebom má svoj správny čas. (Kaz. 3:1) Teraz je čas, keď Kristus k nám hovorí cez Svoje Slovo, čo je Jeho Meč, Jeho Súd a ja som iba malý hlas Ním povolaný, aby som vám predložil Jeho Slovo pre vaše úprimné posúdenie. (Žm. 119:137-141) Pán nie je hasičom, ktorého voláme, len keď je v dome oheň. Ani nie je šoférom sanitky, ktorého voláme, len keď nám ide o život. On nesedí vedľa nás čakajúc, „kým sa naša výsosť rozhodne“ obrátiť sa k Nemu s požiadavkou, aby nás uspokojil! Buď je On Naším Pánom a my čakáme na Neho, aby sme Jeho poslúchli a uspokojili, alebo my sme páni sebe samým a poslúchame jedine sami seba.
PÁN je blízko teraz, možno Ho nájsť teraz (Iz. 55:6) Teraz je čas odpovedať Mu, prijať Jeho Slovo, Jeho Pravdu, Jeho volanie a Jeho uspokojiť. Táto príležitosť sa k nám nikdy nemusí vrátiť. On čaká na našu meditáciu a pozornosť a na naše rozhodnutia teraz.
Dnes sa rozhodujeme o našej budúcnosti, na ktoré miesta budeme zobratí a akou cestou. Povzbudzujem vás preto, aby ste sa teraz k Nemu obrátili s dôverou, v pravde a s otvoreným srdcom. (1Jn. 5:14,15)
KRÁĽ kráľov a PÁN pánov (Zj. 19:16) bude na nás čakať už len krátky čas!
* * *
Žijeme v čase, kedy Dom Boží je v ruinách a Boh si Ho želá obnoviť na ten najskvostnejší a najslávnejší Chrám v Pánovi Ježišovi Kristovi. Tento Nebeský Chrám už nikdy nebude podliehať zkaze a rozpadu, ale bude naveky vekov. Pán hovorí, že opäť zatrasie zemou a Nebom (Žid. 12:26) a vykoná to tiež cez Svojích služobníkov, ktorí budú s Ním spolupracovať v tomto trasení, v tomto Jeho Súde.
Poslední veľkí Boží mužovia, ktorých Pán použil na obnovu Svojho Domu a múrov Jeruzalema boli Ezdráš, Nehemiáš a niektorí ďalší. Ked si prečítame tieto dve knihy Biblie, mali by sme dostať obraz toho, čo Pán robí dnes v duchovnom svete, v Jeho Duchovnom Dome. On hľadá Ezdrášov a Nehemiášov, ktorí s Ním budú spolupracovať v tejto poslednej obnovovacej duchovnej práci Pánovej.
A tak, ako malý Zvyšok odišiel z Babylonu do Jeruzalema, aby robili tú veľkú prácu, práve tak malý Zvyšok týchto dní vychádza z duchovného Babylonu, čo je Cirkev všeobecne, do Nebeského Jeruzalema, k duchom spravodlivých a zdokonalených. (Žid. 12:22,23) A tak, ako oni najprv obnovili oltár (Ez. 3:3), práve tak Kríž musí byť najprv obnovený v pravej Cirkvi (vo Zvyšku). Potom oni vybudovali múry, a my tiež musíme vybudovať múry, ktorými budeme oddelení od všetkého, čo znečisťuje a odporuje byť ukrižované a odporuje poslúchať Všemohúceho Boha. Napokon oni zrekonštruovali Dom Boží. My sme tiež povolaní robiť to isté a kooperovať s Majstrom-Staviteľom. Prvý krok je spolu s Pánom posúdiť a potom odsúdiť všetko to, čo musí byť odstránené, prevrátené, zničené, zatrasené. (Jer. 51:6-9)
V tomto bode urobíme dôležitú poznámku týkajúcu sa Zvyšku, Prvoplodov, Syna-chlapca (Zj. 12:5), nepoškvrnenej holubice, panny Šulamitky (P.Šal.. 6:9; 7:1), terajšej Mladuchy Krista, lebo Ženích napíše Svoje Nové Meno jedine na Svoju Mladuchu. (Zj. 3:10-12)
Keď práca Nehemiáša bola ukončená, 10% (t.j., „desiatok“) tých, ktorí sa vrátili z Babylonu svojou slobodnou vôľou sa premiestnili do Jeruzalema, aby tam žili potom, čo boli hodené lósy, a 90% žilo na iných miestach. (Neh. 11:1,2) To bol „Zvyšok Zvyšku“ z Izraela. V týchto dňoch je duchovný „Zvyšok Zvyšku“ takisto vyvolený „lósmi“ Pánovej predznalosti (Rim. 8:29,30; 9:27; 11:5) a oni sa tiež slobodnou vôľou hýbu, aby sa stali Jeho Svätým Mestom súc ochotní platiť požadovanú cenu.
Kdekoľvek Kríž nebude obnovený, ten dom so všetkými svojími obyvateľmi padne (Mt. 7:26,27), bude vylúčený a zničený so Starým Stvorením, ktoré Boha nemohlo uspokojiť. Celá Príroda, celé Staré Stvorenie včítane naších tiel neustále stárne a kazí sa. A to, čo stárne a kazí sa musí pominúť, včítane tých častí Starého Zákona, ktoré boli, sú alebo budú vyplnené v Novom Zákone (Žid. 8:7,13) Tak to bude aj so Starým Domom–Babylónom, aby ten Nový Dom–Nový Jeruzalem mohol byť ustanovený. Celá táto veľká práca bude vykonaná a ukončená Veľkou Mocou Boha a Jeho Veľkou Milosťou voči nám, ktorí veríme a sme ochotní byť Jemu podriadení a Jeho Práci.
Prečítajme si teraz znova „Pravdivý význam Kríža“, bod 2. (strana 105) a uvážme znova ten dôležitý fakt. Tiež si ten fakt zväčšime, keďže on neplatí iba na nás, veriacich, ale platí tiež na všetkých pohanov a na celé Staré Stvorenie! Jeho vplyvy sú účinné tak ďaleko, že sme ich nikdy v našom celom kresťanskom živote nemuseli uvážiť, alebo im rozumieť. Zopakujme si preto základné fakty, verme im, chápme ich a držme si ich v našej mysli a srdci.
Celé Staré Stvorenie končí na Kríži Nášho Pána Ježiša Krista! Celé Staré Stvorenie je tam súdené! Nič z Neho neprejde za Kríž! Za Krížom začína Nové Stvorenie, sväté a nepoškvrnené, ktoré bude trvať na veky vekov!
Horeuvedená skutočnosť sa dotýka aj fyzického, aj duchovného Stvorenia. Fyzicky budú stvorené Nová Zem a Nové Nebo a stará Zem a Nebo, ktoré sú pošpinené, budú zničené alebo sa pominú. (2Pet. 3:6,7,10,13// Zj. 21:1) Bude Nový Jeruzalem a Starý Jeruzalem bude tiež zničený. (Zj. 21:2) Každý duchovný „starý človek“ a každý fyzický človek z mäsa a krvi bude zničený a žiadny z nich nevôjde do Nového Stvorenia.
„Ak sa niekto nenarodí znova (NOVO-narodený z Ducha Svätého a nie zo smrteľného tela), nemôže vidieť Kráľovstvo Božie (...Nové Stvorenie).“ (Jn. 3:3)
Iba Nový Človek vojde do Kráľovstva Božieho. Nový Človek je ten, čo je znovu-zrodený, pokrstený a prešiel svojím krížom, ktorý Boh pre neho pripravil! Lebo to je jediná cesta, ako zničiť jeho starého človeka, jeho staré stvorenie a obdržať jeho nového človeka, jeho nové stvorenie!
A ten, čo prešiel svojím krížom, je Premožiteľom Knihy Zjavenia, kapitoly 2 a 3. To je ten, ktorého „život je Kristus“ (Kol. 3:4) a to nie teoreticky, doktrinálne, ale v jeho životnej skúsenosti. On má Kristov Charakter a Cnosti, Jeho Autoritu, Krásu a tiež Jeho Slávu. (Jn. 17:22).
„Ten, čo premôže (umrie na svojom kríži – zaprie sám seba) zdedí všetko, a Ja budem jeho Bohom a on bude Môj syn.“ (Zj. 21:7)
„Ale bojazliví a neveriaci (pohani a „bojazliví a neveriaci veriaci“)... budú mať svoj podiel v jazere, ktoré horí ohňom a sírou, čo je druhá smrť.“ (Zj. 21:8)
Nemali by sme byť bojazliví a ustrašení starostlivo uvážiť horeuvedené Slovo Božie a Jeho pravdivý význam pre každého z nás individuálne a tiež pre Cirkev.
Už dlhšiu dobu som bol obvinený od všelijakých veriacich, aj „cirkví“, že som ničím iným, než prorokom „pochmúrnosti a zatratenia“. Nuž, ale ja iba citujem, čo Boh hovorí. A Boh nie je ani prorokom „pochmúrnosti a zatratenia“, ani prorokom prosperity alebo nebeského pokoja a šťastia pre tých, čo neveria a neposlúchajú Jeho Slovo. Boh nám hovorí bez obalu, čo On prichystal pre človeka a potom mu ukazuje dôsledky jeho rozhodnutí. A ja to iba vynášam na svetlo a do vedomia veriacich v Cirkvi Ježiša Krista. Je to peklo, ktoré je zúrivé, že si dovoľujem obnažovať ich najhlbšie podvody a možno aj obrať ich o mnohé potencionálne obete.
Čo iného môžem povedať o „veriacich, čo neveria“ Slovu Svojho Spasiteľa a Pána? Či si uvedomujeme, že keď neveríme Slovu Božiemu, robíme Boha luhárom? Nevera je najväčším hriechom, ktorý človek môže spáchať! To platí na každé Slovo Božie a nielen na tie naše obľúbené verše. (1Jn. 5:10-12// 2Tim. 3:16) Preto neveriace srdce je považované za zlé! (Žid. 3:12)
A tí z vás, čo zanedbávajú, alebo ignorujú Slovo Božie, robíte Boha nedôležitým! To by bola tá najhroznejšia vec, ktorú by hociktorý veriaci mohol páchať, alebo v tom pokračovať. Predsa však, je to veľmi smutná a tragická skutočnosť s veľmi mnohými veriacimi.
Venujme teraz potrebný čas, aby sme vyzkúmali príčiny prečo mnohí veriaci neveria a prečo dávajú prednosť žiť duchovne mizerný a neplodný život. A prečo tiež mnohí služobníci „slúžia Bohu porušovaním Jeho Slova“! Hlavnou príčinou je, že stoja na základe ich prirodzeného života a pokračujú v uspokojovaní svojích prirodzených túžob a osobných záujmov a nie záujmov Pána všetkých pánov – Ježiša Krista! (Fil. 2:21) Fakt je, že...
čím sú úspešnejší v naturálnej – prirodzenej sfére, tým viac škodia duchovnej sfére. Všetky svoje naturálne – prirodzené – pozemské úspechy interpretujú ako požehnania od Boha, čo je absolútne chybné!
Na duchovné veci sa vždy dívajú z vlastného prirodzeného chápania a z pozície ich osobných záujmov, či nasledovanie duchovných vecí by im donieslo výhodu alebo nevýhodu, či by tie veci boli v rámci ich osobných záujmov, alebo nie! Tiež ľahko zamieňajú duchovné s prirodzeným dopúšťajúc sa veľkých chýb.
Zoberme si hocijakú situáciu, kde nám bolo dané Slovo, alebo sme boli napomenutí, alebo nám bolo poradené niečo zmeniť, či urobiť, alebo niekam ísť – a naša myseľ začala ihneď produkovať svoje vyhodnotenia, porovnania, obavy, nevýhody, či nebezpečia nasledovať to Slovo alebo radu! Je to pravda? Nepovedzte mi, prosím, že naozaj neviete o čom hovorím! Veľmi zriedkavo, ak vôbec, sa dívame na Slovo a duchovné veci z hľadiska Pána a vidíme, aké nevýhody my spôsobujeme Pánovi, keď zabúdame, neposlúchame, alebo nedbáme, či nestaráme sa konať Jeho Slovo... alebo keď odkladáme konanie Jeho Slova o niekoľko rokov.
Či vás niekedy vôbec napadla myšlienka, ako by asi mohol byť Náš Pán ovplyvnený našou neposlušnosťou, alebo nedbalosťou voči Jeho Slovu? Čo asi Pán ztráca v takých prípadoch? Či nevidíte, že kedykoľvek Pán žiada od nás rozhodnutie týkajúce sa Jeho Slova, Jeho Cesty, Jeho Súdu, Jeho Vôle, Jeho potreby – začneme rozumovať, ako nás to môže ovplyvniť a čo pri tom asi môžeme ztratiť? Pretože môžeme ztratiť príliš veľa!
Môžeme ztratiť niektorých bratov a sestry, našu pozíciu staršieho, či uvadzača, hlavného hudobníka, diakona, rešpektovaného vodcu, kazateľa. Tiež môžeme ztratiť náš plat, alebo časť našej kongregácie, či naše „teplé miestečko“ v našej denominácií. Je to pravda? Výsledky nášho rozhodnutia pre Pána a Jeho Slovo môžu siahať až tak ďaleko, ak nie ešte ďalej. Kedykoľvek sa ja rozhodujem pre nerozriedenú Pravdu Pána alebo pre nekompromisný postoj pre Neho, vždy sa dostávam do nejakých ťažkostí, do nejakej opozície a to hlavne od „bratov z Cirkvi“! A vždy ztratím niečo, či niekoho, komu som mohol slúžiť mnohé roky. (Jn. 6:63-67!)
Nie je pre veriacich ľahké priznať sa k týmto veciam, keďže stupeň do ktorého nasledujú svoju náturu je tiež stupňom ich duchovnej slepoty. To jednoducho znamená, že oni nevidia, čo robia Pánovi, samým sebe a svojím bratom a sestrám. Moja otázka na vás je jednoduchá: Kde je váš Nový Človek? Už ste stretli vášho Nového Človeka vo vašom vnútri? Okúsili ste Ho vo vašom srdci a duchu? Videli ste, či chutnali ste Jeho ovocie?... pretože On kráča a žije vierou a nie rozumovaním.
S vierou nepočítate, čo môžete ztratiť, počítate, čo
Pán získava! Vy súďte, či je to tak, alebo nie. (Fil. 3:8)
kto je tento Nový Človek? Prvý „Nový Človek“, čo otvoril cestu z pekla do Neba a uspokojil Boha Otca bol Jeho prvorodený Syn Ježiš Kristus. Ježiš, ako človek, vždy konal to, čo sa ľúbilo Jeho Otcovi. (Jn. 8:29)
Ježiš „sa Sám vzdal akejkoľvek reputácie a zobral na Seba podobu sluhu... a súc nájdený v podobe človeka ponížil sa a stal sa poslušným na smrť, a to až na smrť krížom. (Fil. 2:7,8(34), slov. text je nepresný)
Preto Boh vzkriesil tohto Nového Človeka Ježiša a vysoko Ho povýšil. Boh tiež „ustanovil deň, v ktorom bude súdiť svet v spravodlivosti v Osobe Toho Muža, ktorého na to ustanovil“. (Sk. 17:31)
Boh, súc plne spokojný s Tým Mužom, ustanovil HO za Hlavu Nového Stvorenia a tiež ako Meradlo pre súdenie každého človeka v tomto svete. Samozrejme, že pohani sa nemôžu prirovnávať k Ježišovi Kristovi, lebo nemajú žiadných prostriedkov to dosiahnuť. Ale veriaci sú povolaní byť podobní Ježišovi Kristovi, byť Novými Ľuďmi, lebo dostali toho istého Ducha, Ktorý bol v Ježišovi-Človekovi počas Jeho pozemského života a služby.
Uvážte v srdci nasledovné fakty:
1. Ježiš-Človek dostal dar toho istého Ducha Božieho po Jeho krste vodou, (Mt. 3:16) ako sme Ho aj my dostali. (Sk. 2:38)
2. Ježiš-Človek bol vedený do pokušenia tým istým Duchom, (Mt. 4:1) ako sme my vedení do pokušenia, aby sme sa učili odporovať diablovi. (Jak. 1:2-4; 4:7-10) On bol skutočným Premožiteľom, ako aj my sme povolaní byť Premožiteľmi. (Mt. 4:1-10; 16:21// Jn. 16:33// 1Pet. 1:6,7, atď.)
3. Ježiš-Človek bol posilnený anjelmi z Neba (Mt. 4:11// Lk. 22:43), my sme posilňovaní Jeho Duchom (Ef. 3:16) a Jeho veľkolepou mocou. (Fil. 4:13// Kol. 1:10,11// 2Tim. 4:17)
4. Ježiš-Človek musel niesť na Sebe kázeň nášho pokoja (Iz. 53:5) a my musíme na sebe niesť kázeň od Pána. (Žid. 12:4-8)
5. Ježiš-Človek sa musel učiť poslušnosti cez veci, ktoré musel pretrpieť (Žid. 5:8). My sa práve tak musíme učiť poslušnosti cez veci, ktoré my musíme pretrpieť. (Rim. 16:19// 2Kor. 7:15; 10:5,6// Filem. 21// 1Pet. 1:2)
6. Ježiš-Človek nemohol Sám zo Seba nič urobiť, musel sa zapierať a rozhodovať sa robiť Vôľu Svojho Otca a nie Svoju. (Jn. 5:19// Mt. 26:39// Lk. 22:42) My tiež nič neurobíme sami zo seba, musíme sa zapierať a rozhodovať sa robiť Jeho Vôľu, nie našu. (Jn. 15:5// Mt. 16:23-25)
7. Ježiš-Človek nebol z tohto sveta, ani my nie sme z tohto sveta. (Jn. 17:14-16) Ako Ho Jeho Otec poslal do sveta, tak aj On poslal nás do sveta. (Jn.17:18)
8. Slávu, ktorú Otec dal Svojmu Synovi Ježišovi, Jeho Syn dal nám – aby sme mohli byť jedno, ako Otec a Syn sú Jedno. (Jn. 17:22)
Ježiš-Človek bol vyslaný do tohto sveta Jeho Otcom a zasiaty ako Nebeské Semeno, ktoré malo byť rozmnožené a malo priniesť úrodu ovocia a semien podľa Jeho Druhu! Každá rastlina, ktorá rastie z Jeho Semena bola zasadená Otcom. Táto rastlina prináša úrodu ovocia a semien „podľa Jeho Druhu“. Rastliny, ktoré Otec nesadil, budú vykorenené (Mt. 15:13). Pán–Roľník čaká na vzácnu úrodu zeme a čaká na ňu trpezlivo. (Jak. 5:7)
Toto je Vôľa Boha!
Byť premenený, alebo pretvorený na Jeho Podobu (Rim. 8:29; 12:2), byť preformovaný na Krista (Gal.4:19) znamená presne to isté – byť pretvorený na toho Nového Človeka, ktorý je svätý a spravodlivý, pretože „starý človek“ musí zahynúť. Táto premena na Jeho Podobu je v nás vypracovávaná krok za krokom Duchom Pánovým (2Kor. 3:18// Iz. 28:10) a jej hlavné body sú stručne opísané v horeuvedených 8 bodoch.
Ak ste zatiaľ neskúsili ani jeden z tých horeuvedených 8 bodov, ste v smutnom duchovnom stave a mali by ste začať zpytovať svoj kresťanský život a váš proces Spásy. Duch Pána nemusí vo vás vôbec žiť, ani pracovať. Proces vašej premeny nemusel ešte ani začať, alebo bol možno zastavený v dôsledku nejakých príčin. Váš Nový Človek nerastie a neformuje sa. Nebuďte zastrašení, ani nemajte obavy, je dobré byť upozornený Pánom a vrátiť sa na správnu cestu, alebo konečne započať po nej kráčať.
Mali by ste sa začať pýtať sami seba určité dôležité otázky, napríklad: Aký druh semena som ja na tomto svete? Aké ovocie prinášam Pánovi? Má to nejakú podobnosť so Semenom, ktoré Otec zasial na zemi? Produkuje to Druh Človeka na ktorého Otec trpezlivo čaká? Potom je to vaše srdce, čo musí zodpovedať tieto extrémne dôležité otázky. Ono musí. Či už je vaša odpoveď áno, alebo nie, alebo možno – váš život na tom závisí. Ak mne neveríte, verte Slovu Boha, ktoré určuje váš život a budúcnosť.
Tento Nový Človek je v nás vytváraný Duchom Božím a tiež našou spoluprácou s Bohom „lebo sme spolupracovníkmi s Bohom...“ (1Kor. 3:9). Duch nám bol poslaný za tým účelom. Môžete tvrdiť, že nám bol poslaný ako Tešiteľ (Jn. 14:16,17). Máte pravdu, ale to nie je Jeho jediný úkol. Všimnite si predošlý verš, kde Pán hovorí:
„AK Ma milujete, dodržujte Moje Prikázania (Moje Slovo). A (potom) Ja požiadam Otca..." (Jn. 14:15,16)
Pán nemá žiadny úmysel poslať vám Tešiteľa, ak vy nemáte žiadny úmysel dodržiavať Jeho Prikázania, Jeho Slovo! Tešiteľ nie je poslaný, aby potešoval našu telesnosť, našu starú náturu, ale aby tešil dušu, ktorá trpí a usiluje sa poslúchať a konať Jeho Slovo! (2Kor. 1:7)
My sme „vyvolenými podľa predzvedenia Boha Otca v posvätení Ducha ku poslušnosti...“ (1Pet. 1:2) Teda...
kto neposlúcha Ducha Božieho a nežije Jeho Slovo, ani nie je ochotný sa učiť Jeho Slovo žiť, nie je vyvoleným! Veríte tomu? Alebo nie?
Keď nie sme káznení Pánom, nepotrebujeme žiadne potešovanie. Duch Svätý pozná všetky naše myšlienky, zámery a plány a On vždy vie, kedy potrebujeme potešovanie a kedy „duchovný korbáč“. Keď my odmietame Jeho korbáč, On odmieta akékoľvek naše potešovanie.
Duch bol poslaný svedčiť o Pánovi Ježišovi, ukázať nám toho Nového Človeka, vybraného, vyvoleného a pomazaného Otcom. (Jn. 15:26) Duch bol tiež poslaný, lebo On „...vás uvedie do každej pravdy... On (ten Duch) Mňa (Ježiša Krista) oslávi, pretože vezme z Môjho a vám to ukáže.“ (Jn. 16:13-15)
Uvádzať vás do každej pravdy, ukazovať vám a svedčiť o Pánovi Ježišovi tiež znamená, že ten Duch (ak naozaj žije vo vašej duši) vám vo vašom každodennom živote môže hovoriť, napríklad, nasledovné veci:
„Tento plán nie je zo Mňa, je z teba... Slová, ktoré si hovoril na obecenstve boli tvoje, Ja tak nehovorím... Keď si šiel na to miesto, bolo to tvoje rozhodnutie, ignoroval si červené svetlo, ktoré som ti postavil do cesty... Práve si súdil svojho brata nespravodlivo, učiň mu pokánie... Neodpovedal si tej osobe, pretože si urazený... Dnešného večera si bol pokrytcom... To bol zlý skutok, čo si vykonal... Prečo si luhal v odpovedi na tú otázku?... Tvoj úmysel je veľmi sebecký... Toto sú tvoje myšlienky a nie Moje... Mal by si sa ospravedlňiť tomu bratovi, ublížil si mu... Hľadáš svoj cieľ v tejto veci, nie Boží cieľ... Čo si kázal je pravda, ale sám tú pravdu nežiješ... Môžeš sa dobre cítiť o tom, čo si vykonal, ale Ja som zarmútený... Hovoríš, že čakáš na Pána, pravda je, že Pán stále čaká na teba...“, atď., atď...
Tešiteľ bude k vám najprv nepotešujúci ohľadne mnohých vecí vo vašom živote. On poukáže aj na vaše jedenie, pitie, sedenie, chôdzu, hovorenie, obliekanie sa a na mnohé iné veci, ktoré robíte, pretože Jeho Vôľa sa dotýka každého detailu vášho pozemského života. On tiež posúdi vaše zámery, myšlienky, túžby a iné detaily vášho života, ktoré potrebujú Jeho pozornosť! Začne vás utešovať, keď vaša telesnosť, karnalita, hriešnosť začne horieť na oltári Pána. A keď Duch Svätý nikdy k vám takto neprehovoril, vaše vedomie môže byť mŕtve, vyprahlé (1Tim. 4:2) alebo môžte byť hluchí a nemáte duchovné ucho, alebo môžte byť príliš pyšní, aby ste boli uvádzaní do hocičoho. Môže vás teda Duch Svätý uvádzať do každej pravdy? Vy sami posúďte.
My musíme byť uvádzaní do každej pravdy, pretože my nepoznáme každú pravdu a nie sme si vedomí, ako hovoríme, myslíme, chodíme, sedíme, konáme a aké zámery a dôvody sú v pravde za našími skutkami, myšlienkami, plánmi. On nás pozná veľmi dobre. Či naozaj chcete poznať seba samého? Či naozaj chcete vedieť, ako sa váš charakter prirovnáva ku Kristovi Ježišovi – tomu Novému Človeku vyvolenému Bohom? A či chcete vedieť, prečo naozaj nechcete vedieť? A či v pravde chcete poznať Boží plán pre vás osobne? Čo Boh od vás očakáva teraz? V Mysli a Vôli Boha nie je pre vás postačujúce byť iba vykúpenými, ale musíte sa stať živými časťami Jeho Domu!
Pokúsim sa vám to zobraziť na niečom praktickom. Želáte si postaviť si dom na vašom pozemku a bývať v ňom. To je niečo praktické a normálne. Nakúpite teda kopu kameňa, tehál, stavebného dreva a iných materiálov. Na vašom pozemku máte veľkú kopu materiálu a keď sa na to dívate, ste spokojní a nič viac nepodniknete. Je tak? Ale, kde je váš dom? Musíte začať stavať váš dom, kus po kuse, prezerajúc každý kus, či je správnej veľkosti, druhu a kvality.
Boh môže mať na Svojom „pozemku“ celú horu vykúpených jednotlivcov a keď sa nich díva, On nie je spokojný práve tak, ako vy nie ste spokojní s kopou materiálu na vašom pozemku. Väčšina Cirkvi je stále „kopou vykúpených jednotlivcov“, ktorí nemajú žiadneho úmyslu, ba ani schopnosti, žiť jeden s druhým! „Zjednotiť“ vieru a myseľ čo len dvoch veriacich je „pekelná práca“. Neviem, koľkí z vás môžete povedať k tomuto faktu „Amen“.
Časť môjho povolania Pánom je konať práve túto prácu! Verte mi, že je absolútne nemožné uschopniť čo len dvoch veriacich, aby žili spolu v pokoji, láske a harmónií bez toho, aby boli obaja v ich starej náture ukrižovaní Duchom Božím! Ste schopní mi toto veriť? Keď vám teda poviem, že je omnoho ťažší a náročnejší úkol zjednotiť veriacich, aby prebývali spolu a vbudovať ich do Domu Božieho, než ich vykúpiť, mali by ste mi tiež veriť. Preto existujú nedozerné zástupy spasených individuálnych osôb... ale málo z ních je ukrižovaných a vbudovaných do Domu Boha!
Tento terajší Súd Domu Božieho je presne pre Jeho účel posúdiť Jeho terajší stav; aká veľká kopa „materiálu“ je stále na pozemku a čo je potrebné vykonať, aby celý Dom „súc vhodne pospájaný mohol rásť do Svätého Chrámu Pánovho.“ (Ef. 2:21, tiež 1Pet. 2:5)
Ten Dom Boží nebude kompletne dohotovený pred Príchodom Pána ako Nášho Ženícha (Mt. 25:6) alebo ako Kráľa kráľov a Pána pánov prichádzajúceho ustanoviť na Zemi Kráľovstvo Nebeské, (Zj. 19:11-16) čo sú dva rozdielne Príchody Pána! Dokončievanie Domu bude pokračovať, ale Jeho určitá časť reprezentujúca terajšiu Mladuchu a Manželku Krista musí byť dokončená teraz a tento Súd je práve pre ten účel Pána–Ženícha.
Musím tu vložiť duchovný fakt zo Starého Zákona a povedať, že Boh vyvolil Izraela, aby bol Jeho ľudom a tiež, aby bol Jeho Domom, kde by On prebýval. Ale oni sa Jeho Domom nikdy nestali. Prečo? Čoskoro po prekročení Červeného Mora odmietli a opovrhli Božou disciplínou a káznením. Nikdy sa nestali Jeho synmi, ale zostali bastardi. (Žid. 12:5-8) Ale Jeho Dom je okupovaní Jeho synmi a nie bastardami. Pravda?
Hovorím to na tomto mieste, pretože Cirkev je v tej istej pozícií. Zástupy veriacich nie sú ochotné znášať Pánove káznenie, odmietajú ho a ním opovrhujú. Oni si jedine želajú „mať dobrý čas a prosperovať“. Dnešná Cirkev je presne zobrazená Samotným Pánom v Zj. 3:17! Preto väčšina veriacich tam sa nachádzajúcich nemôže dospievať na Jeho synov a dcéry a okupovať Jeho Dom! Či to vidíte? Veríte tomu? Pán vyhlásil, že v Jeho Dome Izraela On našiel zprofanovaných a bezbožných prorokov a kňazov. (Jer. 23:11, slov. text chybný a nejasný) Či vskutku veríte, že takéto niečo je absolútne nemožné v Jeho Novozákonnom Dome Cirkvi?
Pán síce „neodvráti Svoje oči od spravodlivého...“, no ale „Aj im otvára ucho pre disciplínu a prikazuje im, aby sa odvrátili od neprávosti... Lebo ak neposlúchnu, zahynú mečom a zomrú v nevedomosti.“ (Job 36:7-14)
A keď nemôžete uveriť alebo si predstaviť, že potrebujete disciplínu a kázeň, potom sa rozpamätajte na svoje deti. Pokiaľ sa s nimi hráte a máte zábavu, všetko je dobré a oni sú také roztomilé a prítulné. Akonáhle ale začnete od nich vyžadovať akúkoľvek disciplínu, okamžite začnú ukazovať svoje „pravé farby“, čo je v ich roztomilých malých dušičkách, t.j., diabolský charakter, tvrdohlavosť, sebeckosť, zlomyseľnosť, závisť, neposlušnosť, arogancia, atď!
Prečo si potom myslíme, že ako deti Božie sme my rozdielni? Či sa snáď chováme pred Bohom inak, než naše nedisciplinované deti? Predtým, než sme vyslobodení, všetci sa chováme rovnako. Pokiaľ sa Boh s nami „hrá“ a žehná nám, my sme dobrí. Akonáhle nás On začne disciplinovať, začneme ukazovať naše „pravé farby“. Hovorím vám snáď akési tajomstvá, alebo pravdivé fakty nášho pozemského a tiež duchovného života?
Začínate vidieť, že Boh nemá záujem hrať sa s nami (dospelými) na sladké náboženské hry? Toto nikdy nebolo Jeho záujmom, či cieľom. Napokon, nie je na to čas. Po dlhých stáročiach temnôt, Pán potrebuje našu ochotu prijať od Neho to, čo nám ukazuje, prikazuje, ako nás posudzuje, vedie a pripravuje pre Svoj Príchod.
Načo bolo potrebné, aby prišiel Ján Krstiteľ? Som si celkom istý, že to viete. Aby kričal v pustatine: „Kajajte sa... Pripravte cestu Pánovi...“ (Mt. 3:1-3// Iz. 40:3)
Aj dnes je potrebné to isté – kričať v duchovnej pustatine tohto sveta k Cirkvi: „Kajajte sa... Pripravte cestu Pánovi...“ (viď tiež Mt. 25:6) Viem, že som tiež jeden z tých malých hlasov povolaných, aby kričali k Cirkvi v jej duchovnej pustatine a to aj cez túto knihu. Ten kto má ucho na počutie, nech počuje. (Mt. 11:15; 13:9,43, atď.)
Musíme začať vidieť a rozumieť, čo Boh dnes robí, ako to robí a aký je v tom náš úkol. Evanjelizácia nie je všetko! Kázanie Slova Božieho nie je všetko! Je to iba časť Jeho Vôle potrebná pre Plnú Spásu človeka. Zmena našej nátury z tej, čo má Satan do tej, čo má Kristus – to je všetko! Potrebujete poznať samých seba predtým, než by ste chceli, či mohli spolupracovať s Bohom na vypracovávaní a dokonávaní vašej Plnej Spásy (Fil. 1:6; 2:12), a aby ste sa tým stali živou časťou Jeho Domu.
Mali by sme byť šokovaní, keď sa dozvedáme, čo je v našom srdci a prečo, a tiež, že nemáme silu nič zmeniť na našej starej náture, starom hriešnom stvorení, jedine keď prijmeme svoj kríž a Silu Pánovho Ducha. Musíme si preto uvedomiť nasledovnú pravdu, a síce...
ak náš starý človek nie je ukrižovaný a vymenený za Nového Človeka, ktorého Boh stvoril pre nás vo svätosti a pravej spravodlivosti (Ef. 4:24), potom musíme zahynúť spolu s našim starým človekom, ktorého sme milovali viac, než nášho Nového Človeka! (Mt. 16:24-26// Mk. 8:34-38// Lk. 9:23-26) Nikdy nemôžeme žiť v Dome Božom – v Kristovi – v našom starom človeku, v starej, hriešnej a neukrižovanej náture. Nikdy!
Porovnajte túto pravú Večnú Vôľu Boha, Jeho Slova, Jeho Plánu plnej Spásy s vašími bohoslužbami, nedeľnými, či sobotňajšími školami, modlitebnými, či biblickými stretnutiami, obecenstvami domácich skupín, spoločenstvami, a vidzte, či hociktorá časť tejto Vôle Boha je u vás konaná, alebo aspoň uvážená a kázaná.
Začnime vidieť, uvážme a rozumejme tejto základnej podstate nášho Večného Života v Prítomnosti Nášho Otca v Nebesiach. On nie je spokojný iba so spasenými jednotlivcami, On musí mať Svoj Dom–Telo Kristovo, Plne spasených, dospelých synov Božích a dcéry Božie. Či je to ťažké vidieť?
Súhlasím, že je ľahké prísť a sadnúť si vo „vašom“ kostole, či modlitebni, hrať a zaspievať si nejaké náboženské piesne, načúvať zaujímavej kázni (ba robiť si aj poznámky do zošita), dať do košíka, či do zvončeka milodar, potom ísť domov spokojní a veriaci, že všetko je v poriadku! Ale, je Pán naskutku spokojný? Či sa Jeho niekedy niekto z vás opýtal túto otázku? Opýtal sa niekto Jeho, ako sa ON díva na váš zbor, kongregáciu, spoločenstvo, vaše bohoslužby, vašu činnosť? NIE! Ako to viem? Pretože som sám prešiel podobným náboženstvom cez mnohé roky! A vidím tú istú formu náboženstva pokračovať celé tie roky. Aj mne to zobralo hodne času pokiaľ som sa sám začal pýtať Pána také otázky! A On mi odpovedal, a bol som šokovaný, čo mi ukazoval [8].
Je prirodzené, že my všetci sa začíname učiť niečomu a niekde, a všetci začíname byť vedení do „nejakej pravdy“ a že to môže zobrať rok, či dva, aby sme začali niečo vidieť a počuť Pána. Aj ja som prešiel cez moju duchovnú detskú škôlku a ľudovú školu. Naučil som sa mnoho základných právd, základných faktov, mnoho biblickej histórie a mal som tiež potrebné spoločenstvo a obecenstvo.
Ja som naskutku veľmi vďačný mojím predošlým pastorom a starším pre moju základnú výchovu a vedenie a spoločenstvo, ktoré som v tom čase veľmi potreboval. Ale potom za tým, čo ďalej? Potom som bol na svojom, zpytujúc sa... je tu ešte niečo iné, niečo viac? Či toto je všetko?
Akonáhle ste obdržali potrebné náboženské informácie, akonáhle ste boli schopní rozlíšiť Mojžiša od Áarona, Jakoba od Ezava, Naomu od Ester, Petra od Pavla, Kornélia od Piláta, atď., zdanlivo ste dosiahli váš vrchol. Mohli ste si tam postaviť stan a započať vašu večnú stagnáciu! A hoci sa to môže zdať neuveriteľným, predsa, mnohí veriaci robili a stále robia presne to isté. A kto je vlastne na vine? Viete?
Po takmer 2.000 rokoch, Cirkev mala byť dospelou a pripravenou pre Pána a pre Boží Dom. Mali sme byť „synovia-a-dcéry Boha“ tvoriac Spoločného Nového Človeka v Kristu Ježišovi, inými slovami, Nové Ľudstvo! Ale my môžeme byť horší, než bola Prvotná Cirkev; detinskejší, ustrašenejší, nejednotnejší, lenivejší, arogantnejší, sebeckejší, neposlušnejší (hoci aj vzdelanejší), samoľúbejší a, áno, musím to povedať... hlúpejší. Božia spokojnosť a Jeho konečný cieľ nemusia vôbec byť na našom zozname!
Stav Cirkvi Ježiša Krista je dnes veľmi smutný: Žiadna disciplína, žiadna autorita, žiadna poslušnosť Slovu, žiadny správny cieľ, žiadna pravdivá vízia, iba seba-uspokojovanie a snívanie.
Cirkev totálne zlyhala vo svojom veľmi dôležitom povolaní a poslaní v oblasti duchovného dospievania znovu-zrodených veriacich!
Všetci vo Zvyšku to jasne vidia, iní to nemôžu vidieť, až dokiaľ im Pán nedá duchovný zrak.
Preto Pán Sám musí zobrať za ruku každú dušu, ktorá si želá viac, než len to, čo dnešná Cirkev podáva. Nikto iný nemusí byť naporúdzi dať takej duši viac, než len biblické informácie, náboženské predstavenia, alebo emocionálnu zábavu. A tá duša musí potom kráčať s Pánom oddelená od všetkých tých náboženských foriem a predstavení dnešných cirkevných organizácií, kde je „všetko pre každého“. V roku 1969 som počul môjho bývalého letničného pastora, ako na jeho rádiovom vysielaní radil jednému dotazujúcemu sa poslucháčovi: „Nemusíte chodiť do nášho zboru, hľadajte a vyberte si zbor, ktorý vám bude vyhovovať...“ Haló? Boh vie, kde chce mať toho človeka, kde on patrí a nie, kde sa to človeku páči a kde mu to osobne vyhovuje.
Či toto nie je úspech síl temna a zla držiac Pánových ľudí v takomto stave?... držiac ich od ich plnej a kompletnej Spásy, ako je to v úmysle a pláne Všemohúceho Boha? Dokonca ich držať v „zóne nebezpečia“, odkiaľ by mohli klesnúť zpäť, ba aj zahynúť? Naše srdcia by mali plakať.
Či by Boh naozaj dovolil, aby sa niečo takého stalo? Nuž, Boh to dovolil, inak by sa to nestalo! Boh dovolil, aby Jeho vyvolený ľud Izraela zahynul v pustatine čoskoro po ich „Spáse“, t.j., po ich odchode od faraóna (Satana) a jeho kráľovstva a po prechode Červeným Morom. Nie nutne „zahynúť na večnosť“ (Rim. 11:26), ale zahynúť v tomto svete (ako bol aj Holocaust). Či Boh zmenil Svoju Myseľ, alebo Vôľu ohľadne vyvoleného ľudu Nového Zákona, Cirkvi? Ani v tom najmenšom! Boh sa nikdy nemení. (Mal. 3:6,7)
S Cirkvou Ježiša Krista to môže byť horšie, než bolo s Izraelom. Cirkev môže prinášať Pánovi omnoho väčšiu hanbu, než Izrael, ktorý nikdy nebol znovu-zrodený Duchom Božím, ako je Cirkev! Preto Cirkev prejde Veľkým utrpením a svätí budú diablom tiež premožení... čo je typ „kresťanského holocaustu-genocídy“! (Rev. 13:7)
Chcem sa s vami podeliť o moje hlboké presvedčenie, ako aj skúsenosti o tom, čo Boh dovoľuje a čo my robíme Jemu a väčšinou sme si toho neni ani vedomí.
Niekde na minulej stránke hovorím o ľuďoch, čo prídu do ich zboru, sadnú si a všeobecne „berú to poľahko“. Môžu ticho sedieť a načúvať, robiť si poznámky do zošitov, alebo skákať a oslavovať Pána spievajúc, plačúc alebo súc v extáze. Ako som už predtým napísal, bez ohľadu, ako sa ľudia v kongregácií chovajú, nikdy niet záruky, že Duch vykonal nejakú prácu niekde v ich duši – v srdci, mysli, či vôli. A môžem vám povedať veľmi priateľsky a otvorene – to nie je ich vina! Oni zvyčajne robia to, k čomu sú vedení ich vodcami. Či ich vodcovia im dávajú Život Krista alebo iba náboženské vzdelanie, tony náboženských prednášok, spevy zo spevníka, emocionálne skúsenosti, či náboženskú zábavu?
Musím preto povedať niekoľko slov o vodcoch, a ja sa do toho zahrňujem (bez seba-vyzdvihovania). My sme práve tak rozdielni v charakteroch, ako sú všetci veriaci v laviciach, či na stoličkách. Väčšina z nás kazateľov, učiteľov, či pastorov môže byť spokojná so svojim kázaním. Možno, že tam je aj určité okúzlenie ohľadne tém o ktorých kážeme a tiež spôsobu, ako sa oni predkladajú kongregácií. Je to dobrý pocit, keď môžeme ukázať našu múdrosť zvlášť, keď to pasuje s niektorými veršami Biblie. Je to tiež dobrý pocit byť si vedomým, že to urobilo veľký dojem na ľudí a oni môžu aj prikyvovať hlavami, alebo nám dokonca tlieskať.
ALE, je tam ale, ktoré by sme najradšej zo srdca zanedbali. Čo je to? Sú dva základné body, ktoré musíme starostlivo uvážiť v naších srdciach pred Pánom:
A) My môžeme kázať a kázať a kázať a ľudia môžu počúvať a počúvať a počúvať, Ale nikto s tou kázanou pravdou nič nerobí! Vodcovia nevedú svoje „ovečky“, aby konali tú pravdu... (Fil. 4:9) a ovečky sú radi, keď s ňou nemusia nič robiť! Ich životy a duchovia neukazujú žiadne pozorovateľné zmeny. Oni intelektuálne môžu chápať učenia, kázne, zámery, pravdu... ale ich denný život nepreukazuje žiadne zmeny. Predsa však, každý týždeň prichádzajú pre viac. Ale toto je akoby „stavanie pieskových hradov na náboženských plážach“, kde prvá morská vlna všetky tie hrady odplaví.
Nuž, dôvod tohoto môže byť dvojaký: a) takí veriaci majú nedoslýchavé uši alebo tlsté srdce (viď tiež bod 2. dolu), alebo b) kázané slová nemajú silu preniknúť „tlstotu starého človeka“ a dotknúť sa jeho nervu. Iba „človek“ hovoril a nie Duch Boží, takže, aj napriek možnej správnosti kázne, či posolstva, ľudia neobdržali žiadny život. Uvedomujeme si následky? Tu sú:
1. Akákoľvek nová viera, ktorú ľudia mohli obdržať z počutia Slova (Rim. 10:17) zostáva mŕtva (Jak. 2:17), ak nie je ona praktizovaná v ich živote! Kázeň mohla uspokojiť kuriozitu ľudí a túžbu pre nové posolstvá. Ale po rokoch sa môžu v ich srdciach nahromadiť tony mŕtvej (nepoužitej, nepraktizovanej) viery a hocičo mŕtve začne po čase hniť. Či je takáto situácia žiadúca pre veriacich?
2. Akékoľvek Slovo prinesené ľuďom kázaním je zvyčajne uskladnené v „sklade ich pamäti“ ako zaujímavá informácia a tam ponechané pre „budúce potreby“. Ale ich srdcia nemuseli pravdu kázaného Slova uveriť, ako platiacu na nich samých, na ich vlastnú osobu!
Dôkaz je aj v tom, že tá pravda nevyprodukovala žiadnu skutočnú, živú vieru a teda žiadny skutok! Ale čím viac pravdy sa takto akumuluje a neverí v ich srdciach, tým väčší súd príde na takých ľudí! (Jn. 12:47,48// Lk. 10:16) Boh nám nedáva Svoju Pravdu nadarmo a nehádže Svoje perly pred, nuž... prečítajte si Mt. 7:6. Výsledkom je duchovná stagnácia, tlsté (nereagujúce) srdce, uši ťažké na počutie, oči zažmúrené (Mt. 13:15), aby nevideli, apatia, letargia, pomalá zkaza, duchovná smrť... hoci inokedy, tí istí veriaci môžu skákať, oslavovať Pána, hovoriť v jazykoch alebo spievať krásne duchovné hymny.
B) Vieru našej kongregácie, skupiny, zboru, spoločenstva, rádio, či TV poslucháčstva môžeme budovať na našej múdrosti a intelektuálnej obratnosti alebo rečníckych schopnostiach. Ale Pavol píše zo svojich skúseností: „Aby vaša viera nestála na ľudskej múdrosti, ale v moci Božej.“ (1Kor. 2:5)
Čo to znamená? Ako to môže zruinovať naše inak znamenité kázanie, alebo ho urobiť neplodným? Podľa mojej viery a skúseností s Pánom, sú tri body, ktoré môžu zruinovať naše kázanie, alebo ho urobiť neplodným. Ste ochotní uvážiť tieto body spolu so mnou? Sú to nasledovné tri body.
1. Naše kázanie nemusí brať do úvahy celú, plnú pravdu, iba čiastočnú pravdu. Čiastočná pravda neprivádza Ducha Pánovho do žiadnej akcie! Čiastočná pravda (tzv. „polo-pravda“) sa dá prirovnať ku hovoreniu v jazykoch bez interpretácie. Alebo je tiež ako „trúba, ktorá vydáva neistý zvuk, a teda, kto sa pripraví na bitvu?“ (1Kor. 14:8)
V čiastočnej pravde obyčajne chýbajú základné prísady, ktoré ju robia celistvou pravdou, ktorá je potom silná, ostrá, rýdza a v každom smere nepopierateľná. Ona vždy zahrňuje aj sladkú, aj horkú pravdu, tú, čo ľudia majú radi a tú, čo ľudia nenávidia. Boh nie je diplomatom, ale mnohí kazatelia sú, alebo oni môžu veľmi ľahko byť.
Mnohí sa radi nechávajú obdivovať a schvalovať od ich ovečiek, želajú si podržať si všetky ovečky, ba zväčšiť stádečko, ak je to možné. To môže byť jedna zo skutočných príčin, prečo vynechávajú, obchádzajú alebo zanedbávajú horké pravdy a propagujú iba sladké pravdy.
2. Čiastočná pravda hovorí ľuďom, čo musia prestať robiť a čo musia začať robiť. Ale nikdy im nepovie AKO! Keď som teda vysvetľoval Písmo mojím bratom a sestrám a povedal som im, aby prestali robiť toto, či hento, úprimne som veril, že oni to prestanú. Ha, ha, ha! Ako vidíte, aj ja som bol naivný a snívajúci. Ak by kresťanstvo mohlo takto fungovať, už sme mohli všetci byť dávno v Nebi. Pán mi musel ukázať jednoduchý fakt, ktorý je tento:
Veriaci nie sú schopní konať, čo im je povedané, či kázané z kazateľne, aby konali! Vo svojej telesnosti, hriešnej náture nemôžu oni vykonať absolútne nič, lebo ona najprv musí byť zničená, ukrižovaná.
Pán nikdy neuschopní ich starého človeka aby konal, čo im my v celej pravde, v celom našom chápaní, v celej našej úprimnosti a v celej našej viere môžeme povedať alebo kázať z kazateľníc!
My teda pokračujeme v kázaní, ako keby sily temna a zla neexistovali; ako keby hriešna nátura vo veriacich bola hotová odísť na ich modlitbu, či túžbu; ako keby ľudia len čakali na naše inštrukcie a boli dychtiví ich uskutočniť v momente, kedy sa vrátia domov z bohoslužieb. Hoci niektorí z nich by snáď aj boli dychtiví, veľmi rýchlo by zistili, že ich dobre myslená horlivosť prinesie nulové výsledky. Či to nevidíme? Či to naskutku neskusujeme? Tiež prosím, aby sme nezamieňali a neplietli pozemské úspechy s duchovnými úspechmi od Pána.
3. Tá najšokujúcejšia zvesť, ktorú Pán mal pre mňa a má tiež pre vás je, že Satan koná presne to isté! On sa pretvára na anjela svetla (2Kor. 11:14) a káže polovičné pravdy! (to znamená, lži+pravdy) On začal s polovičnými pravdami už v Rajskej Záhrade, keď podviedol Evu hovoriac k nej aj lož (1M. 3:4) aj pravdu. (1M. 3:5) A Satan s tým pokračuje, keďže mal s tým taký úžasný úspech a keďže on vie, že týmto spôsobom ľudia nikdy neurobia, čo majú urobiť a nikdy nedosiahnu, čo majú dosiahnuť! Oni sa permanentne usadia do formy „sladkého-a-pokojného“ náboženstva a „sladkého-a-pokojného“ sebaklamu, ilúzie, bludu, falošných predstáv. A to je naozaj presne, kde Cirkev dnes je! Nevedomosť je rozkošou... a mnoho vedomostí a múdrosti zvyšuje zármutok a bolesť. (Kaz. 1:18)
Či sme vpravde schopní prehltnúť túto pilulku od Pána? Tá pilulka by efektívne odstránila duchovnú slepotu, ktorá sa usadila v Cirkvi Ježiša Krista a je to čiste diabolská práca podvodu. Je satanská a pracuje pre Satana veľmi úspešne. (2Kor.4:3,4 platí tiež na “neveriacich veriacich”) Po mnohých rokoch my stále nemusíme byť schopní vnímať, napríklad, že v „našom kostole, zbore, kongregácií“ sa vlastne nič nezmenilo a že to iba vyrástlo na náboženský kolotoč, aby nám pomohol „udržať si“ aspoň naše Vykúpenie.
Pán vyhlásil, že prišiel, aby „zničil diela diablove“. (1Jn. 3:8) Ako ich Pán zničil? Zničil ich cez kázanie pravdy? Nie! Zničil ich cez zázraky uzdravenia, kriesenia mŕtvych, nasýtenia zástupov, či chodenia po vode? Ani to nie! On ich predsa zničil na Svojom Kríži!
Či my ničíme diela diablove kázaním pravdy? Nie! Či ich ničíme zázrakmi uzdravenia, kriesenia mŕtvych, alebo inými pozoruhodnými skutkami? Nie! Či ich ničíme kričaním, potením sa, skákaním, tancovaním, presvedčovaním alebo inými fyzickými výkonmi? Nie! Či ich tiež ničíme na svojích krížoch? Čo veríte? Ja verím, že...
bez jeho kríža, niet pravého kresťana. Bez Kríža Ježiša, niet pravej Cirkvi. Niet ani pravej služby, ani pravého služobníka Kristovho, ani pravého veriaceho v Kristovi, ktorý nebol nikdy ukrižovaný.
Toto je absolútna podstata nášho kresťanstva.
Apoštol Pavol vyjadruje túto pravdu jasne a výrečne v niektorých svojich listoch Cirkvi, napríklad:
„Lebo som sa rozhodol nepoznať ničoho medzi vami, okrem Ježiša Krista, a to Toho Ukrižovaného.“ (1Kor. 2:2)
A Galaťanom píše tiež veľmi jasne:
„A tí, ktorí patria Kristovi ukrižovali svoju telesnosť (karnalitu, starú, hriešnu náturu) s jej vášňami a žiadostivosťami." (Gal. 5:24)
Tí, čo patria Kristovi (znovu-zrodení veriaci) ukrižovali svoju telesnosť! Či vy – čitatelia tejto knihy, znovu-zrodení to kresťania – či vy ste už ukrižovali svoju telesnosť? Alebo ste ešte ani nezačali? Ako odpoviete Pánovi?
TY, drahý čitateľu a priateľu, ak naskutku patríš Kristovi, ty musíš ukrižovať tvoju telesnosť! Boh nepoloží tvoj kríž na teba, ty si ho musíš vziať rozhodnutím svojej slobodnej vôle! (prosím, čítaj: Mt. 16:23-27 + 26:42// Lk. 9:23-25 + 22:42)
Toto nie je môj návrh pre teba, toto je Slovo Boha pre teba. Pán ťa uschopní to urobiť, ale neurobí to bez teba!
Či veríš tejto Pravde? A ak ešte nepatríš Kristovi, môžeš, a to uverením v Neho ako v Spasiteľa, pokajaním sa Jemu a vyznaním Jeho Mena a budeš spasený. Potom sa nechaj pokrstiť vo vode (ponorením) a dostaneš dar (Moci) Jeho Ducha a budeš stáť na začiatku tvojej cesty do Kráľovstva Nebeského. Nezúfaj, stále je čas urobiť, čo potrebuješ urobiť, teda: otvoriť Mu srdce a ústa a pokračovať v ich otváraní pri kráčaní do Kráľovstva... To je všetko!
Chcem priniesť ďalšie Slovo Božie do môjho posolstva o tejto extrémne dôležitej téme, ktoré nám Pán ukazuje. Pán tu hovorí priamo ku Svojím budúcim apoštolom:
„Ten, kto verí a JE pokrstený BUDE spasený; ale ten, kto neverí BUDE zatratený.“ (Mk. 16:16(35), slov. text je nepresný)
Pán nehovorí: „Ten, kto verí a JE (teraz) pokrstený JE spasený.“ Nie, On hovorí: „Ten, kto verí teraz a je pokrstený teraz – bude spasený,“ pretože dostane dar Ducha bez ktorého jeho Spása nemôže byť ani započatá, ani ukončená. (Sk. 2:38) Pán sa díva na celý budúci potrebný proces Spásy, ktorý stojí pred novovercom. Keď zlúčime toto Slovo so Slovami citovanými hore, Pán nám v jadre hovorí nasledovnú pravdu o našej Spáse:
uverením a pokrstením ešte nie sme spasení! Sme vykúpení, patríme Bohu, máme V Kristovi Život večný a budeme spasení! A my budeme spasení AK budeme pokračovať v konaní Vôľe Nášho Otca, ktorý je v Nebesiach tak, ako On vyžaduje vo Svojom Slove. Boh nepotrebuje ľudí s väčším náboženským vzdelaním, On potrebuje NOVÝCH ľudí s novým duchom, novou dušou a novým telom.
Táto Pravda môže zmeniť celý koncept vaších terajších kresťanských presvedčení, nádejí, túžob a očakávaní! Uvážite ju vo vašom srdci?... alebo sa budete stále pridŕžať svojích starých presvedčení?
Či veríte tejto pravde vo vašom srdci a overíte si to v Slove Božom? Alebo si to overíte iba vo vašom myslení a pocitoch alebo s tým, čo ste doteraz počuli? To ja veru neviem, ale overte si to najprv v Slove Božom a potom aj vo svojom vedomí.
Nemajte voči mne nenávisť preto, že vám prinášam Pravdu od Pána Ježiša, ktorá vás môže zachrániť od pekla a záhuby a doviesť vás do Neba... aj váš dom. (Sk. 16.31 – keď je napísané: „Uverte v Pána Ježiša...“ to tiež znamená, „Uverte v Jeho Celé Slovo“)
Ak by váš život nebol dôležitý pre Pána (a pre mňa), nikdy by som nebol býval vedený napísať túto knihu, plýtvať mojim časom a peniazmi na písanie, editovanie, tlačenie, aj na poštovné. Ale preto, že Pán sa stará, Jeho Duch spôsobuje, že aj ja sa starám, preto posielam túto Pravdu Jeho Slova VÁM. Ak ju odmietnete, budete ako pohani. Boh im ponúkol Svoju Spásu – a oni ju odvrhli.
Preto, všetci pohani idú do pekla bez akejkoľvek nádeje sa niekedy vrátiť zpäť, alebo zmeniť ich situáciu. A práve tak, ako naša Spása nie je veľmi zjavná po našom uverení a pokrstení, práve tak ich zatratenie a večná záhuba nie je zjavná po ich neuverení a odvrátení sa od Boha a Jeho Milosti. Fakticky, tí spasení a tí zatratení sa môžu miešať spolu v tomto svete, aj v Cirkvi, a môžu byť nerozlíšiteľní. Ale toto nie je vlastne môj problém, môj problém je s nami, znovu-zrodenými kresťanmi, budúcimi kráľmi a kňazmi Bohu a Nášmu Otcovi. (Zj. 1:6)
Aké bude vaše rozhodnutie? Podľa mojej viery a hlbokého presvedčenia, mali by ste...
...prestať uvažovať, či Boh uspokojuje VÁS, vaše nádeje, vaše želania, vaše očakávania alebo vašu vôľu, a...
...začať uvažovať, či vy uspokojujete BOHA, Jeho Vôľu, Jeho Slovo, Jeho želania, Jeho očakávania a Jeho podmienky pre vašu Plnú Spásu a Život Večný, ako sú oni jasne opísané v Jeho Svätom Slove.
Urobíte to?
KAPITOLA 5
UZÁVER
Ako by mala byť táto kniha ukončená? Povediac jednoducho: „Berte ju, alebo nechajte ju“? Ja by som dal prednosť povedať: „Berte ju, znova ju prečítajte, uvažujte nad ňou, prineste ju pred Pána a buďte požehnaní a nenechávajte ju!“ Toto je, napokon, ten istý výber, ktorý Boh predostiera pred Svoj vyvolený ľud hovoriac:
„Hľadže, Ja (tvoj Boh) som dnes pred teba predložil život a dobro, a smrť a zlo;... Za svedkov volám dnes proti vám nebesia i zem, že som ti predložil život a smrť, požehnania i kliatby; Preto (ty) vyvoľ si život, aby si aj ty, aj tvoje semeno mohli žiť.“ (5M. 30:15,19(36), slov. text je nejasný)
Predtým, než poviem hocičo iné, musím deklarovať jednoduchý fakt týkajúci sa nášho výberu. Boh by nás nikdy nežiadal vybrať si z niečoho, čo by sme nepoznali, nevideli, nevnímali, nerozumeli a o čom by sme neboli schopní urobiť inteligentné rozhodnutie. Preto, každý z nás pozná rozdiel medzi životom a smrťou, dobrom a zlom a teda nebudeme mať pred Bohom žiadne výhovorky týkajúce sa nášho výberu.
Neverím, že by som vás mal úpenlivo prosiť, žobrať, aby ste uverili a prijali pravdy Slova Božieho citované a diskutované v tejto knihe. Prečo? Pretože vaše srdce vie a odpovedá vám spontánne počas vášho čítania. Vaše vedomie, ak žije, tiež vie a hovorí k vám počas vášho čítania. Takže, až doteraz ste buď uverili a prijali, alebo neuverili a odmietli. Nikto nezostal neutrálny. A ja nemám moc nad tým vnútorným hlasom a rozhodovaním vašej duše. Ani Sám Boh nezamietne vaše rozhodnutie, hoci On má moc vplývať na vás a tiež vám ukázať skutočné dôsledky vášho rozhodnutia. Prečítajte si 30. kapitolu Piatej Knihy Mojžišovej (Deuteronomia) a obdržíte správny zmysel toho Slova Božieho pre seba samých.
Tiež je celkom jasne napísané, že :“Ten, kto verí v Syna Božieho má svedectvo sám v sebe; kto neverí Bohu (Jeho Celému Slovu) ten Ho urobil luhárom; pretože neuveril svedectvu, ktoré Boh dal o Svojom Synovi (Novom Človeku).“ (1Jn. 5:10)
Ak ste teda v srdci uverili pravdy Písma prezentované v tejto knihe, máte svedectvo sami v sebe a nikto vás o tom nemusí presvedčovať. A keď ste neuverili, máte práve tak isto svedectvo sami v sebe, že ste neuverili a nikto vás nepresvedčí o opaku.
Pre tých veriacich, ktorí hovoria, že nemôžu konať to, čo Slovo hovorí, ja poviem, že hovoríte absolútne správne, ale súčasne aj absolútne nesprávne! V sebe samých nemôžete robiť nič z toho, čo je napísané, tu máte pravdu. Ale rád by som vás veľmi povzbudil a predložil pred vás ďalšie Slovo Božie, ktoré určite bolo životne dôležité v živote každého Premožiteľa, ako aj v mojom vlastnom živote a ktoré hovorí:
„Ja zvládzem všetko cez Krista, ktorý ma posilňuje.“ (Fil. 4:13// Mt. 14:28,29) Pre celé zástupy kresťanov je toto, nanešťastie, zase iba teória na papieri!
Dám vám teraz Slovo Božie, ktoré jasne ukazuje obraz budúcnosti a čo sa bude diať so znovu-zrodenými kresťanmi, ak budú fyzicky žiť a vidieť tieto prichádzajúce udalosti. My všetci máme len dva výbery:
a) rozhodneme sa pokračovať v uspokojovaní seba samého a podržať v sebe to, čo Boh nenávidí a zničí, alebo
b) rozhodneme sa v srdci uspokojiť Boha a premôcť v sebe samom to, čo Boh nenávidí a zničí.
U prvého výberu nemusíme nič podnikať, ani nič meniť, stačí pokračovať, ísť a konať to, čo sme doposiaľ konali. Máme slobodu neveriť a zanedbať, čo nám všetkým Pán dáva vo Svojom Slove a Súde (tiež na stranách tejto knihy).
V tom momente, keď sa v srdci rozhodnete začať kráčať po úzkej ceste, projektovanej a pred vás postavenej Bohom (Žid. 12:1// Mt. 7:14), ktorá je to jediná cesta, čo vedie do Kráľovstva a Života, Pán vás začne posilňovať podľa potreby, aby ste boli schopní po nej kráčať. Ja svedčím o tejto pravde z mojích osobných skúseností s Pánom. Ja som potreboval Jeho silu a posilňovanie pre každý krok tej cesty, hoci som nikdy nevedel, ani nerozumel, ako to vlastne Pán robil. Ja som to iba zakusoval. A ja budem potrebovať Jeho posilňovanie na celú tú cestu, až do jej konca.
Takže, nekráčam samotný, ale so Sprievodcom, ktorý pozná každý krok tejto cesty, lebo Sám ju prešiel a premohol Sám Seba. Toto je základom pre sľub Pánov, kde On hovorí nám, ktorí sme to povolaní podobne premôcť:
„Tomu, kto premôže dám sedieť so Mnou na Mojom Tróne, ako som i Ja premohol a sadol si s Mojím Otcom na Jeho Tróne.“ (Zj. 3:21)
Toto Slovo mi nebolo nikdy kázané a vysvetlené v žiadnej cirkvi, či zbore a pokiaľ sám viem, ani nikomu inému v žiadnej inej náboženskej organizácií, či denominácií.
My všetci, ktorí silou Pána a Jeho starostlivým vedením kráčame na úzkej ceste, sme v tomto čase Zvyškom podľa vyvolenia milosti. (Rim. 11:5) Premáhame nielen peklo, ale tiež svet a napokon tú najťažšiu časť – starú náturu, starých seba samých. A radujeme sa, pretože Pán práve tak isto premohol svet aj peklo. (Jn. 16:33(30) , slov. text opäť nepresný)
* * *
To, čo som prezentoval v tejto knihe je pravda ohľadne Nového Človeka, Nového Stvorenia, ktoré prichádza veľmi skoro, ako aj ohľadne starého človeka, Starého Stvorenia, ktoré bude zničené veľmi skoro.
Tiež som uviedol aspoň niektoré skutočnosti, ktoré som zažil v Cirkvi Ježiša Krista a ktorých som sa spolu s Kristom stal svedkom za posledných 36 rokov. Obraz sa zhoršuje tak, ako sa približujeme k najdôležitejšej udalosti v záverečnej etape histórie človeka vládnuceho samému sebe.
Tá udalosť je Príchod Pána Ježiša Krista, ako Ženícha pre Svoju Nevestu, (Mt. 25:6) čo nie je celá Cirkev! Táto Nevesta, Mladucha sú múdre panny (Mt. 25:1-12), Zvyšok z Cirkvi, Premožitelia z Cirkvi, ktorí milujú Pána a Pán miluje ich (Zj. 3:9,10), Prvoplody, Muž-chlapec (Zj. 12:5), Panna Šulamitka. (P.Šal. 6:9; 7:1) Teda, nie sú všetci Mladuchou, čo sú z Cirkvi! Toto je podobné (v negatívnom porovnaní) tým, ktorí nie sú všetci Izraelom, čo sú z Izraela. (Rim. 9:6) Veriaci, ktorí formujú terajšiu Mladuchu Krista sú jedinou silou, ktorá dnes stojí v ceste antikristovi a jeho seba-zjaveniu, až do času, kedy oni budú vzatí zo zeme, čo znamená, unesení. (2Tes. 2:6,7)
Tento Únos Nevesty z Cirkvi teda príde predtým, než ten syn zatratenia bude zjavený svetu. (2Tes. 2:8,9// Zj. 3:10; 12:5) Toto bude nasledované sedem ročným obdobím Utrpenia. Väčšina Cirkvi pôjde priamo cez toto Utrpenie, až do poslednej, t.j., siedmej trúby, tretieho „beda“, kedy bude unesená, „zožatá“. (Mt. 24: 2-31// Zj. 11:15; 14:14,15// 1Kor. 15:23,51, 52// 1Tes. 4:15-17)
Potom bude nasledovať sedem čiaš plných hnevu Božieho (Zj. kap. 16), ktoré ale nie sú určené pre znovu-zrodených veriacich, ktorí sú pod Krvou Baránka. (1Tes. 1:10; 5:9, viď tiež Mt. 3:7// Rim. 2:5-11; 5:8,9// Ef. 2:3; 5:6,7// Kol. 3:5-12, atď.) Pán až potom, po siedmych čašiach hnevu Božieho, príde na zem so Svojou Mladuchou, aby ustanovil Kráľovstvo Nebeské na zemi. (Zj. 19:11-16; 17:14// Mt. 20:16; 22:14, atď., viď viac neskôr)
Všetky tieto horeuvedené udalosti sa môžu odohrať v rámci budúcich 24-27 rokov! To tiež znamená, že Únos Nevesty sa môže odohrať kedykoľvek odteraz a v rámci budúcich 17-20 rokov, čo je o sedem rokov menej! Toto nie je moje proroctvo, ale je to moje duchovné vnímanie po mnohoročnom štúdiu proroctiev, ich znamení a ich chápaní v mojom srdci a nie v hlave. Vedomý som si Slova v Mk. 13:32. Ja ale verím a viem sám v sebe, že hoci nebudeme vedieť „ten deň a tú hodinu“, ale budeme vedieť „ten rok, možno, že aj ten mesiac“. Každá nevesta obyčajne cíti, vnútorne vníma „blízkosť“ príchodu jej ženícha... práve tak, ako aj ženích to vníma. (napr. Mt. 24:33)
Nuž, takto blízko naozaj sme ku koncu éry ľudskej vlády a k ustanoveniu Kráľovstva Nebeského s Kristom vládnúcim z trónu Dávidovho v Jeruzaleme. A my s Ním budeme vládnuť tisíc rokov. (Zj. 20:4) Napokon, po tých tisícich rokoch príde Posledný Súd (Zj. 20:11-15), Nová Zem, Nové Nebo a Nový Jeruzalem. (Zj. 21:1,2,10-21)
Toto sa zdá byť vhodné miesto, aby som tu predniesol pred Cirkev ďalší šok, čiže, ďalšiu pravdu zo Slova, ktorá doteraz musela byť tajomstvom, keďže som ju nepočul za celého môjho kresťanského života.
Cirkev čaká na „Druhý Príchod Krista“. Či môžem pokorne poznamenať, že Cirkev minula Jeho Druhý Príchod zhruba o 2.000 rokov? Či môžem tiež pokorne dodať, že sú štyri Príchody Spasiteľa a Pána na túto zem? Uverili by ste tomu? Nuž, tu je Slovo Božie pre vás, aby ste sami videli a posúdili.
Boh, Náš Stvoriteľ, prisúdil na túto zem číslo „4“; sú štyri ročné obdobia, štyri svetové strany, štyri ramená rieky, čo vychádzala z Edenu (Raja – 1M. 2:10-14), sú štyri vetry a štyri „rohy“ zeme. (Zj. 7:1) Ba aj Archa Zmluvy (Kristus) bola nosená na štyroch zlatých obručiach. (2M. 25:12) Preto Spasiteľ a Pán prichádza štyri krát na túto zem. Prvý krát prišiel v Betleheme. Hneď po Svojom Zmŕtvychvstaní a po Svojom príhovore ku Márií (Jn. 20:16,17), Pán vystúpil ku Svojmu Otcovi, aby obdržal z Jeho rúk knihu zapečatenú siedmimi pečaťami. Objavil sa v prostriedku Trónu, a hľa, tam „...stál Baránok, akoby (čerstvo) zabitý...“ (Zj. 5:1-7). A toho istého dňa sa On vrátil na zem, aby navštívil Svojích ustrašených učeníkov. (Jn. 20:19) TOTO bol Druhý Príchod Pána!
Tretí Príchod sa má čoskoro udiať, kedy On prichádza ako Ženích pre Svoju Mladuchu (čo sú múdre panny). (Mt. 25:6-12) Napokon Jeho Štvrtý Príchod je ten, kedy prichádza so Svojou armádou na konci Obdobia Utrpenia, aby ustanovil Kráľovstvo Nebeské na zemi. (Zj. 19:11-16) Keď bude Cirkev všeobecne unesená pri poslednej, siedmej trúbe (čo bol predpokladaný Druhý Príchod), Pán nepríde na zem, ale veriaci Ho stretnú v povetrí. (1Kor. 15:52// 1Tes. 4:17)
Či toto horeuvedené prekvapuje vašu vieru? Ak áno, potom aj vaša naozajstná budúcnosť vás asi veľmi prekvapí.
<><><><><><><><><><><><><><><><><>
Práve, ako píšem túto knihu, prišla zvesť z Juhovýchodnej Ázie opisujúca hroznú katastrofu a ľudské utrpenie spôsobené silným zemetrasením a následnou prílivovou vlnou (tsunami) blízko ostrova Sumatry a to 26.decembera 2004. Vlna zasiahla mnohé pobrežné krajiny až po Východnú Afriku a spôsobila nespočetné tisíce mŕtvych a nezvestných a zničila veľké pobrežné oblasti s mestami a dedinami. Ja sa nechcem rozpisovať o tejto udalosti, iba sa s vami podeliť o vieru prijatú od Pána týkajúcu sa tejto neobyčajnej katastrofy takmer biblických proporcií.
Pán nám ukazuje Svoje Slovo (Žid. 12:26, tiež Mt. 24:7) aby sme videli a chápali, že toto je akoby „predznamením“ trasenia zeme, ktorého intenzita sa zvyšuje. Pán začal triasť zemou práve tak, ako aj Jeho Domom a to presne podľa Svojho Slova. Fakticky, táto katastrofa je „malou ukážkou“ toho, čo sa bude diať počas druhej trúby Utrpenia, kedy jedna tretina mora sa premení na krv, a tretina všetkých živých tvorov v mori zahynie, a tretina všetkého ľodstva bude zničená. (Zj. 8:8,9) A počas druhej čaše, všetky moria sa premenia na krv podobnú krvi mŕtveho človeka, a každý živočích v moriach zahynie! (Zj. 16:3)
Priatelia moji, Slovo Božie sa vyplňuje pred našími očami a nepochybne poukazuje aj na iné pravdy, napríklad: „Viď teda dobrotu aj prísnosť Božiu!“ (Rim. 11:20-22)
<><><><><><><><><><><><><><><><><>
Podobne, ako v mojích predošlých písomnostiach, aj v tejto knihe som bol nasmerovaný Duchom Pánovým predložiť tú časť pravdy, ktorá nie je kázaná, učená, či vysvetľovaná v žiadnej potrebnej hĺbke, šírke, dĺžke a výške. (Ef. 3:17,18)
Veriaci sú takto silami temna a zla držaní v hlbokom podvode a v temnotách a veľmi málo služobníkov Božích sa o to stará. Krv miliónov bude čochvíľa vyžadovaná z rúk tých, čo boli povolaní starať sa, ale sa nestarali. (Ez. 3:18-21) Je to srdcervúca situácia. Naozaj potrebujeme ďalšieho Jeremiáša, aby nad nami lamentoval v týchto posledných rokoch.
Napriek tomu verím, že existujú veriaci, ktorí začnú, alebo budú pokračovať v borení sa za cenou vysokého povolania Božieho na ich životy (Fil. 3:14) a to nielen kvôli sebe, ale aj kvôli mnohým ich bratom a sestrám. Nebudú vyhľadávať jedine seba-uspokojenie a pochvalu od ľudí, ale Božie uspokojenie a pochvalu. Ak bude potrebné, „odseknú si ruku, či nohu, či vylúpnu si oko“, aby sa dostali do Kráľovstva Nebeského. Či tomu veríme? Či tomu rozumieme? Pozrime sa teda ešte na jedno Slovo Božie súvisiace s Kráľovstvom nebeským a naším vstupom do neho.
Ako sme už ustanovili, žiadny veriaci nevstúpi do Kráľovstva Nebeského len preto, že uveril v Spasiteľa, je znovu-zrodený a pokrstený alebo tam vstúpi náhodou, či akosi automaticky. Ak uverenie, krst vodou a odpustenie hriechov je všetko, čo v kresťanstve potrebujeme, potom načo sú nám ďalšie nespočetné pasáže Písma rozširujúce pravdivý obraz ďaleko za hranice stanovené človekom? Táto „ľudská verzia“ Spásy mohla byť napísaná na jednej stránke Biblie! Potom pre koho a za akým účelom sú tam tie stovky ďalších strán a ďalších skutočností?
Fakt, ktorý chcem, aby ste uvážili a videli jeho realitu, je Slovo Nášho Pána hovoriace:
„A keby ťa pohoršovala tvoja ruka, odtni ju; lepšie ti je vojsť do Života zmrzačenému, než aby si mal dve ruky a šiel do pekla, do ohňa, čo nikdy nebude uhasený. Kde ich červ (stará hriešna duša) nezomiera a oheň nehasne.
A keby ťa pohoršovala tvoja noha, odtni ju; lepšie ti je vojsť do Života krívajúcemu, než aby si mal dve nohy a bol hodený do pekla, do ohňa, čo nikdy nebude uhasený. Kde ich červ nezomiera a oheň nehasne.
A keby ťa pohoršovalo tvoje oko, vylúp ho; lepšie ti je vojsť do Kráľovstva Božieho jednookému, než aby si mal dve oči a bol hodený do ohnivého pekla. Kde ich červ nezomiera a oheň nehasne.
Lebo každý bude osolený ohňom a každá obeta bude osolená soľou.“ (Mk. 9:43-49// Mt. 18:8,9)
Nuž ale! Či niekedy niekto kázal alebo vysvetľoval toto Slovo Nášho Pána vo svojom zbore, kongregácií, či spoločenstve? Naozaj? Ja som nikdy nepočul toto Slovo kázať, ba ani spomenúť, čo len raz v celom mojom živote.
A ďalej, Pán tu nehovorí k pohanom a nedáva im výstrahu – oni sú už prekliati do pekla bez ohľadu na to, koľko rúk, či nôh si odseknú a koľko očí vylúpnu! Viďme, že Pán tu varuje Svojích dvanástich učeníkov! (Mk. 9: 35) A keď On varuje budúcich dvanástich Apoštolov, potom zaiste varuje celú Cirkev a každého kresťana!
Čo tieto drsné Slová Nášho Pána pre nás dnes naozaj znamenajú? My vieme, že kedykoľvek Pán hovorí, platí to v každom čase a pre každého veriaceho. Je preto viac, než želateľné venovať našu celú pozornosť tiež tomuto Slovu Nášho Pána a hľadať jeho pravdivý význam. Náš život a konečný osud záležia na uverení Jeho každého Slova, včítane toho horeuvedeného. Uvážme teda to horeuvedené Slovo Božie.
Za prvé, Pán tu hovorí celkom jasne a doslovne o pekle a „ohni, ktorý nebude uhasený“. Pán opakuje fakt, že oheň nebude uhasený, tri krát, aby naozaj nikto z nás neminul túto životne dôležitú realitu. Potom Pán tri krát opakuje, že „ich červ nezomiera“, čo potvrdzuje, že naša duša je nesmrteľná, či je ona svätá, alebo hriešna.
Ľudia po smrti neprestanú existovať, ale budú vedome trpieť v plameňoch na veky vekov bez toho, aby niekedy zhoreli. (viď tiež 2M. 3:1-3) Ich „červ“ znamená ich starú hriešnu dušu ovládanú starým hriešnym životom, satanským charakterom, ktorý oni žili a nikdy nezapierali.
Za druhé, Pán hovorí symbolicky o „odseknutí“ ruky, či nohy alebo o „vylúpení“ oka. Naša ruka nás „pohoršuje“, keď to, čo robíme, pohoršuje Ducha Pánovho a Jeho Slovo! Naša noha nás „pohoršuje“, keď ideme na miesta, alebo kráčame cestami, kde by nás Duch Boží nikdy neviedol a kde je On pohoršený. Naše oko nás „pohoršuje“, keď sa díva na veci, ktoré pohoršujú Ducha a Jeho Slovo alebo keď ono riadi pohoršujúcu prácu našej ruky alebo pohoršujúcu chôdzu, či smer kráčania našej nohy. (príklad Žm. 119:37// Pr. 6:16-19, atď.)
„Odseknúť“ našu pohoršujúcu ruku znamená „zastaviť jej prácu“, ktorou pohoršujeme Ducha, porušujeme Jeho Slovo, spôsobujeme fyzickú i duchovnú škodu, či zranenia naším bratom, alebo iným ľuďom, slúžiac účelom síl zla a temna a nie účelom Pána. Podobne môžeme interpretovať „odseknutie“ pohoršujúcej nohy alebo „vylúpnutie“ pohoršujúceho oka.
Pohoršenia, previnenia, priestupky sú ako hriechy, ktorými môžeme pohoršiť alebo trápiť nielen Ducha Svätého (Ef. 4:30), ale tiež bratov a sestry a iných ľudí. Previnenia ovšem prinášajú „beda“ tomu, cez ktorého previnenie, pohoršenie prichádza (Mt. 16:23; 18:6,7) a tie „beda“ môžu mať hrozné následky. (viď opäť strany 120-122)
Mali by sme sa teraz vrátiť ku téme našej vojny, bitiek a násilia. Jedno tajomstvo Biblie sa obyčajne rozlúšti iným tajomstvom Biblie a tak je to aj v tomto prípade. Na dôvažok ku Slovu v Mk. 9:43-49, uvážme ďalšie Slovo vyslovené Naším Pánom, kde On hovorí:
„A odo dní Jána Krstiteľa až doteraz, Kráľovstvo Nebeské trpí násilím a tí násilní (ne-pokojní, ne-leniví, ne-samoľúbi) sa ho zmocňujú silou.“ (Mt. 11:12(37), slov. text je nepresný a dáva skreslený obraz)
Toto Slovo platilo v prvom rade na Nášho Pána, ktorý priniesol toto Kráľovstvo na zem Sám v Sebe, kázal ho a trpel kvôli nemu násilie. Tiež platilo na Jána Krstiteľa, ktorý ho prvý začal kázať, (Mt. 3:1,2) aj na tých, čo uverili a boli ním pokrstení. Oni všetci trpeli násilie za to Kráľovstvo. To Slovo práve tak platilo na všetkých veriacich, ktorí neskôr tiež uverili a boli pokrstení inými a tým povolaní do Kráľovstva súc Pánom učinení kráľmi a kňazmi Bohu a Jeho Otcovi. (Zj. 1:6) Napokon, každý, kto v pravde hľadá Kráľovstvo (Mt. 6:33) trpí určitým násilím.
Pán tiež povedal: „Zákon a Proroci boli až do Jána (Krstiteľa); odvtedy sa káže Kráľovstvo Božie, a každý sa silou (násilne) tisne do neho.“ (Lk. 16:16)
Toto Slovo Nášho Pána tiež nebolo nikdy kázané a v pravde vysvetľované v žiadnej cirkvi. Ono je doslovne kameňom úrazu, keďže existuje presvedčenie, že všetci znovuzrodení veriaci idú do Kráľovstva automaticky, takže z ich strany nie je potrebné žiadne násilie! Ale, ako by sa pohani mohli kedy dostať do Kráľovstva násilím, to tiež zostáva absolútne nepredstaviteľné a totálne nevysvetlené. Satan aj toto Slovo urobil „tabu“, ako aj mnohé iné verše Písma a tak premnohí kazatelia ich bez váhania obchádzajú.
Spomeňme si tiež na Slovo Boha zo samého začiatku dejín, kde On vyhlásil VOJNU medzi Sebou a Svojím Semenom a Satanom a jeho semenom. (1M. 3:15) Možno bude želatelné znova si prelistovať kapitolu 2. tejto knihy.
Pridajme teraz ku horeuvedeným pasážam Písma Slovo poslané do Cirkvi v Efeze. Duch Boží nám tu cez Pavla hovorí o našom zápasení a vojne proti silám zla a temna. (Ef. 6:12-17) A ďalej, pridajme k tomu Slovo Timotejovi, ktorý reprezentuje všetkých predošlých pohanov, ako je mu radené vydržať tvrdé podmienky a byť dobrým vojakom Ježiša Krista. (2Tim. 2:3)
Napokon, poďme aj do Starého Zákona a pozrime sa tiež na duchovný obraz kráľa Dávida a jeho syna Šalamúna.
Dávid typizuje tých, čo milujú a slúžia Pánovi a neváhajú bojovať proti Jeho nepriateľom. On je podľa srdca Pánovho a je pripravený vykonať celú Jeho Vôľu. (Sk. 13:22) Pretože Dávid bol zapojený do mnohých vojen pre Pána a prelial veľa krvi, nebolo mu dovolené vybudovať Dom, či Chrám Boží, ale jeho syn Šalamún bol povolaný vybudovať Dom Boží. (1Par. 22:7-10) Šalamún vo svoje sláve, majetku a múdrosti (ale nie v iných črtách) typizuje Pána, ktorý prichádza, aby ustanovil Svoje Kráľovstvo.
Šalamúnov otec, kráľ Dávid zase pripravil všetok materiál potrebný pre výstavbu Domu Božieho: zlato, striebro, mosadz, železo, stavebné drevo a kameň. (1Par. 22:14, každý materiál má aj svoj duchovný význam, ale my sa tomu v tejto knihe nebudeme venovať)
My, Zvyšok, sme akoby kráľ Dávid, zapojení do vojen pre Pána, zápasíme a pripravujeme duchovný materiál (rôzne duše) pre výstavbu Domu Pánovho a tiež sme preliali veľa krvi. (viď str.116) Nevedieme vojnu iba kvôli sebe, ale tiež kvôli všetkým naším bratom a sestrám, ktorí tiež v srdciach túžia stať sa živým členom toho pravého Domu Boha a vstúpiť do Kráľovstva Nebeského.
Keď teraz spolu posúdime všetko horeuvedené, pravý a grandiózny obraz sa nám vyjaví omnoho jasnejšie, než keby sme sa dívali na každé Slovo separátne.
Pán nás nenecháva na žiadnych pochybnostiach, že my sme vo vojne bijúc sa a zápasiac so silami zla. Že našim úkolom je zápasiť a zničiť kráľovstvo zla a temnoty a to najprv v našej duši. Inak Kráľovstvo, ktoré je v nás (Lk. 17:21(16)) nemôže byť násilím nastolené z nášho ducha do našej duše. (viď str. 68) Potom máme pomôcť naším bratom a sestrám zápasiť a zničiť to isté kráľovstvo zla a temna v ich dušiach. Potom musíme zápasiť a zvíťaziť nad vplyvmi ľudí a ich organizáciami, ktoré slúžia týmto silám zla a temna. Oni všetci stoja v našej ceste! Niektorí veriaci už možno objavili tento fakt, iní ešte nie.
Musíme rozumieť, že náš cieľ, čo je Kráľovstvo Nebeské, nám nepadne do lona náhodou alebo odkadesi. Že musíme použiť násilie voči silám temna, aby sme tam vstúpili! Nemôžeme jednať mierumilovne so silami pekla, ktoré stoja v našej ceste do Kráľovstva a bránia nám tam vstúpiť! Musíme byť pripravení aj „odseknúť“ našu nohu, či ruku, či „vylúpiť“ oko, ak je to potrebné, aby sme sa tam dostali! (Mk. 9:43-49) Prečo toto všetko?
Nuž, ešte som nepočul o vojne, kde nebolo násilie, kde ľudia nebolo ranení, ba aj ich končatiny odseknuté, zmrzačení, krívajúci, oslepení. Boli radi, že z toho vyviazli živí. Prišli ako víťazi a boli oslavovaní. Po Druhej Svetovej Vojne bola v Londýne veľká vojenská paráda pred Britským Kráľom a Kráľovnou. Pochodujúci vojaci dostávali veliký potlesk. Ale keď prišli na radu vojnoví invalidi vo vozíkoch, Kráľ a Kráľovna povstali a poklonili sa im na znak ich úcty a vďačnosti voči ním!
Je potom absolútne jasné, že Kráľovstvo Nebeské, ktoré je v nás trpí násilím! (Lk. 17:21) Je potom tiež jasné, že my sami sa musíme stať násilní a zobrať, privlastniť si Kráľovstvo Nebeské silou! Musíme byť násilní voči akejkoľvek sile, veci, či osobe stojacej v našej ceste. násilní aj voči našej starej hriešnej a zlej náture! Musíme vlastniť bojového a nie lenivého ducha. Sú veľké sily, ktoré stoja v našej ceste a my ich všetky musíme premôcť! (napr. Zj. 12:11) Toto je Vôľa Nášho Otca a Nášho Pána Ježiša Krista pre nás – Mladuchu. Ježiš-Človek ich tiež musel všetky premôcť dajúc nám tým príklad, ako Ho nasledovať!
Tie dolu uvedené duchovné sily [okrem c)] boli tiež proti Ježišovi Kristovi a teda sú aj proti nám a môžeme ich zoradiť do štyroch nasledujúcich skupín:
a) Kniežatstvá a mocnosti zla a temna v povetrí a na vysokých miestach, ich pokušenia a diela zla. (Lk. 10:17-19// Kol. 2:15// Ef. 6:12// 1Jn. 3:8, atď.)
b) Svet so svojími pokušeniami a chlípnosťami. (Jn. 16:33// 1Jn. 2:14-16; 5:4, atď.)
c) Náš „starý človek“, čo je naša telesnosť, karnalita, stará nátura a samovôľa. (Jn. 5:19,30; 8:28,29; 15:5// Rim. 8:13// 2Kor. 7:1// Ef. 4:22// Kol. 3:5, atď.)
d) Kniežatstvá a mocnosti vnútri Cirkvi a Izraela. Farizeji a zákonníci Starého aj Nového Zákona, mnohí služobníci v rôznych postaveniach a v rôznych náboženských organizáciách, denomináciách, sektách a spoločenstvách a tiež iní veriaci, ktorí majú to isté srdce a moc držať vás od Kráľovstva Nebeského. (Mt. 23:13) Všetci nepriatelia Krista a Jeho Kríža, ktorí nikdy neboli podriadení ani Jemu, ani Jeho Duchu! (Fil. 3:18,19)
Horeuvedené duchovné fakty môžu byť naozaj šokujúce zprávy pre mnohých veriacich. Ale lepšie je byť šokovaný a začať veslovať, než pokračovať v spánku, či snívaní vo vašom člne, ktorý sa blíži ku vražedným vodopádom.
Ak je naozaj ťažké pre vás uveriť horeuvedenému alebo si to čo len predstaviť, potom by ste sa mali rozpamätať na vaše obrátenie, alebo aj krst. Či ste to všetko začali a prešli bez problémov? Bolo to všetko „pokojné plachtenie“ bez vášho vlastného úsilia, alebo bez opozície? Opozície od vaších priateľov, či rodičov, učiteľov, alebo od iných, alebo z vašej vlastnej duše? Nebola tam ani opozícia vo vašej mysli a srdci? A keď to nebolo všetko hladké pri štartovacej čiare vašej Spásy, o koľko menej hladké to musí byť pri cieľovej čiare? Opýtajte sa hociktorého maratónca.
Všetko to horeuvedené môže byť čírou pravdou, ale my svojou vlastnou silou nemôžeme z toho nič vykonať! Pravda? Nuž teda, čo urobíme?
Vidím našu neschopnosť, čo si len zapamätať a roztriediť všetky tie horeuvedené fakty a nie to ešte ich realizovať v naších životoch. Aj v tomto musíme vidieť našu slabosť, nemohúcnosť, neschopnosť, nemožnosť vykonať čokoľvek bez pomoci a Sily Nášho Pána Ježiša Krista. A pokiaľ nevidíme túto našu totálnu slabosť a neschopnosť, Pán nás nemôže použiť pre žiadnu významnú službu voči Jemu Samému a voči Jeho Cirkvi, ktorá je Jeho Telom.
Obráťme sa preto k tomu, čo ja verím, že je jedinou odpoveďou, ktorá existuje pre všetkých nás, je jedinou nádejou, ktorá existuje pre všetkých nás, je tou jedinou silou, ktorú všetci potrebujeme, aby sme boli úspešní absolútne, totálne a večne. Je to jedine a výlučne...
ŽIVOT KRISTA = ŽIVOT KRÍŽA!
Nie žiadne náboženstvo, nie doktríny, nie štúdia, nie vlastné úsilia, nie vlastný život – ale Život Krista! On obsahuje všetko, čo potrebujeme. On je mocou, ktorá premôže všetky ostatné mocnosti včítane moci smrti! My Ho JEDINE získavame na našom kríži a nikde inde!
Či máte Jeho Život a či Ho žijete vo vašej duši? Neodpovedzte príliš rýchlo. Aj keď veríte, že Ho máte a žijete, to neznamená, že Ho vpravde naozaj máte a žijete. Náš Pán povedal: „Ja som prišiel, aby oni (Moje ovce) mali život a aby ho mali hojne.“ (Jn. 10:10(38), slov. text nesprávny) To tiež znamená, že my, Jeho ovce, sme boli (duchovne) mŕtvi a nemali sme žiadneho života! Predsa však...
my Jeho Život nežijeme len preto, že sme uverili v Spasiteľa, boli pokrstení, chodíme do kostola, dávame desiatky a milodary, čítame Bibliu, načúvame kázňam o Jeho Živote a veríme im!
Nuž teda, ako obdržíme Život Krista, ktorý už máme v Ňom a tiež v našom duchu a ktorý by sme mali začať žiť v našej duši? Pán nám jasne hovorí:
„Vy zkúmate (čítate, študujete) Písma, lebo si myslíte, že v nich máte život večný, a oni sú to, čo svedčia o Mne. Ale nechcete prísť ku Mne, aby ste mali (Môj) Život.“ (Jn. 5:39,40)
1. Prvú pravdu, ktorú nám Pán deklaruje je tá, že my si myslíme... my si myslíme... my si myslíme... my zostávame v naších mozkoch a nikdy nejdeme do svojho srdca. Ak my nedokážeme zostúpiť asi 50cm s našim telom (na naše kolená), nikdy nedokážeme zostúpiť asi 50cm s našim náboženstvom (z hlavy do srdca)! Pokúste sa o to s vašim telom a uvidíte, aký efekt to bude mať na vaše náboženstvo... a na váš budúci život.
Teda, my si myslíme, že máme Život Večný pretože zkúmame, čítame, učíme, kážeme alebo píšeme o Biblií. Pánova jasná odpoveď je: NIE! My nedostávame Život Večný na základe takej aktivity. A pokiaľ budeme pokračovať v takých myšlienkach, zostaneme podvedení a nikdy neobdržíme Jeho Život o ktorom sme si mysleli, že Ho máme. Ale ak uveríme tomu, čo Pán hovorí v Jeho Slove, potom bude pre nás možné zastaviť tento druh rozumovania a presvedčenia a sebaklamu. Pán nám chce „po lopate“ povedať túto jednoduchú pravdu:
Keď jeme a pijeme našími ústami, kŕmime–živíme naše telo. Keď „jeme a pijeme“ našou mysľou, kŕmime–živíme našu dušu. Keď „jeme a pijeme“ naším srdcom, kŕmime–živíme nášho ducha! (Lk. 4:4) Pokiaľ „nejeme telo“ Syna Človeka a „nepijeme Jeho Krv“, niet v nás Života (Kristovho). (Jn. 6:53-56,63)
Teda, môžeme rozmýšľať a rozumovať a debatovať o Slove Božom deň a noc, tým nič nejeme a nepijeme do nášho ducha. V našom duchu sme na smrť hladní... ak už nie sme duchovne mŕtvi. Ale keď prichádzame k Nemu, On nám dá zo Svojho Života a tiež nám dá vieru ten Život si udržať a žiť! Bojovaním dobrého boja tejto viery sme potom schopní „uchopiť tento Život Krista“, držať Ho a žiť Ho! (1Tim. 6:12// 2Tim. 4:7)
„Prísť k Nemu“ tiež znamená „prísť ku Slovu“, a to s otvoreným srdcom a vierou, lebo On je Slovo. (Jn. 1:1,14) Slovo je nezkaziteľné a živé (život obsahujúce) semeno, ktoré sa musí dostať do nášho otvoreného srdca, ktoré je akoby pole. Ono je tam zasiate a rastie vierou a prináša úrodu toho istého druhu – nezkaziteľnú a živú. Toto je akýsi hrubý opis procesu získavania Života od Neho, keď k Nemu prichádzame. My musíme pokračovať v prichádzaní, v siatí a potom v žatí úrody Jeho Života. Samozrejme, že prichádzame k Nemu priamo, predne v našom srdci a duchu... nie rozumom.
A keď k Nemu neprichádzame, On pripraví pre nás bolestné okolnosti, utrpenia, konflikty, boje, búrky a iné nepríjemné podmienky nášho pozemského života, ktoré nás „prinútia“ k Nemu prísť! Vyžaduje to naozaj grandiózne hlúpeho veriaceho, ktorý by odmietol prichádzať ku Svojmu Spasiteľovi a Pánovi, aby obdržal Jeho Život.
Pán tiež prehlásil: „Požehnaní sú tí, ktorí majú hlad a smäd po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“ (Mt. 5:6)
Spravodlivosť nie je fyzická, ani mentálna a nedá sa dosiahnuť rozumovaním. Sám Ježiš Kristus bol učinený našou spravodlivosťou, teda, je to niečo duchovného, z Boha, a môžeme to obdržať iba prichádzaním ku Ježišovi Kristovi. (Rim. 10:3// 1Kor. 1:30// Fil. 1:10,11, atď.)
Je ešte jeden duchovný fakt týkajúci sa „prichádzania ku Kristovi“ a je nasledovný. Náš „starý človek“ si nebude nikdy želať, ani nebude schopný prísť ku Kristovi. Kedykoľvek prídeme ku Kristovi, ztratíme časť nášho „starého človeka“ a kedykoľvek časť z neho ztratíme, náš Nový Človek vlastniaci Život Krista bude rásť a zväčšovať sa. Môžeme tiež povedať, že „prichádzanie ku Kristovi“ je, de facto, „prichádzanie (rast) do Krista“ (Ef. 4:15) zjednocujúc takto naše charaktery, naše osobnosti. Takto sa (progresívne) stávame jedno s Ním. (Jn. 17:21)
Jeho Život môžeme tiež obdržať cez tých Jeho služobníkov, ktorí už boli (dostatočne) ukrižovaní a sú „nosičmi“ Jeho Života. Watchman Nee má toto, čo povedať o tomto fakte („Uvoľnenie Ducha[2]“, str.21):
„Keď Duch Svätý pracuje, potrebuje byť „dopravený“ ľudským duchom. Elektrina v žiarovke neprechádza ako blesk. Ona musí byť vedená cez elektrické vodiče, drôty. Keď chcete používať elektrinu, potrebujete na to elektrické vodiče, drôty, aby ju k vám dopravili. Podobne i Duch Boží používa ľudského ducha ako Svojho dopravcu a cez neho je dopravený k človeku. (Jn. 6:63)
Či niektorý veriaci môže byť používaný (na tento účel) Pánom, nezáleží na jeho duchu, ale na jeho vonkajšom človeku. Problém s mnohými je, že ich vonkajší človek nebol rozbitý... Takže, Duch Boží je „uväznený“ v duchu človeka a nie je Mu umožnené, aby bol uvoľnený... (lebo človek robí rozhodnutia svojou slobodnou vôľou)“
Horné odstavce sú jasným dôkazom faktu, že keď sme zaujatí iba doktrínami, debatami, biblickými príhodami, seminármi, konferenciami, učením, kázaním, či intelektuálnou činnosťou tohto druhu, potom v tom istom čase môžeme byť veľmi ľahko duchovne mŕtvymi alebo na smrť hladnými. To znamená, že Život je v našom duchu „uväznený“, neprerazil sa cez našu dušu, čo je náš vonkajší človek.
Dokážete rozoznať sami seba, či váš život je Kristov alebo je to váš vlastný „náboženský“ život? Naozaj? Ak nemáte duchovné rozoznávanie, nemôžete.
Fakt, že o Živote Krista hovoríte, kážete, rozumiete tej tématike, používate tieto výrazy vo svojich debatách, učeniach, v kázňach, že užívate alebo posluhujete dary Ducha, nijako neznamená, že Jeho Život aj sami naozaj žijete.
Iba život produkuje život, smrť nemôže produkovať život! Dary Ducha Svätého nemôžu produkovať život! Biblické vedomosti nemôžu produkovať život!
Žiadna aktivita našej duše nemôže produkovať život! Iba keď ztrácame niečo zo seba, môžeme získať niečo od Pána. Iba keď zomierame sebe (1Kor. 15:31) môžeme začať prijímať a žiť Život Kristov! Iba keď zomierame môžeme začať produkovať pravdivé ovocie Ducha pre Pána. (Jn. 12:24// Gal. 5:22,23) Jeho Život je duchovný, nie duševný a našou dušou Ho nemožno ani imitovať.
A ďalej, živenie armády v čase akejkoľvek vojny nie je čosi na výber! Výsledok vojny spočíva tiež na tomto dôležitom fakte, že armáda potrebuje nielen zbrane a muníciu, ale tiež potravu. Naša vojna je duchovná, takže Pánova armáda potrebuje duchovné zbrane, duchovnú muníciu a duchovnú potravu! Môžete teda mať vo vašej kongregácií desaťtisíc, ba aj viac veriacich, každý majúci päť Biblií, dve konkordancie a sto náboženských kníh na každú biblickú tému. Ale keď sú všetci duchovne mŕtvi, vaša vojna je skončená predtým, než vôbec začala. Ste so mnou?
2. Druhá pravda, ktorú nám Pán deklaruje je tá, že k Nemu nechceme prichádzať, aby sme od Neho dostávali Jeho Večný Život. Slovo v Iz. 28:10 je aj tu aplikovateľné. Je jasné, že tento problém nie je ten istý, ako ten v bode 1. Tu musím vyznať, že pre Pána je „ľahké“ povedať nám túto druhú pravdu – ale pre nás je úžasne ťažké ju konať, teda, prichádzať k Nemu. Prečo?
Keď v srdci uveríme v Pána a vyznáme túto vieru ústami (Rim. 10:9) sme vykúpení a znovu-zrodení, ale len v našom duchu. (Jn. 3:6) Naša hriešna nátura, charakter od nás neodišiel! (opakovanie základných faktov nie je na škodu) V tomto štádiu nemusí byť pre nás ľahké ísť k Pánovi s celou tou hriešnou náturou v našej duši. Potrebuje to otvorenie srdca a vieru, aby sme k Nemu mohli prísť. (Žid. 11:6)
Musím na tomto mieste vyznať pravdu, ktorá v tomto štádiu platí na nás všetkých: Pre nás je veľmi ťažké otvoriť si naše staré srdce voči hocikomu!, či už je to voči naším bratom, sestrám alebo voči Samotnému Pánovi! My ho nemôžeme otvoriť ani vlastnému manželovi, či manželke! Je to pravda?
Akonále sa začnete pokúšať otvárať vaše staré srdce a hovoriť z neho pravdu, začnete skusovať silu pekla, ktoré sa snaží držať vaše srdce a ústa zavreté! Ale je veľmi dobré skúsiť taký šok a vidieť sily zla a temna pokúšajúce sa držať pravdu schovanú, aby tým ich lži, podvody a iné diela temna nevyšli na svetlo! Práve tak užitočné je skúsiť aj silu Pána, ktorý vás práve v takých chvíľach môže uschopniť otvoriť si srdce a ústa a dať vám slobodu hovoriť, deklarovať, vyznať, rozhodovať sa a chutnať vaše víťazstvo.
Musím sa vás teraz zpýtať túto otázku: Či ste už niekedy videli vaše staré, bezbožné a podvodné srdce a čo bolo (alebo stále je) v ňom? Ak ste ho nikdy nevideli, potom až do dnešného dňa ste podvedeným človekom a nevedomým seba samého. Ak ste ho niekedy videli a nebolo nijako zmenené, vynovené, potom si naskutku želáte nové, čisté srdce? Ak áno, potom, kto zničí to staré, bezbožné a podvodné? Ako to má Pán urobiť?
Vy nemôžete žiť majúc dve srdcia, dve mysle, či dve duše, jednu svätú a jednu bezbožnú! Je to pravda?
My buď žijeme náš život cez seba alebo Život Boží cez Krista! (1Jn. 4:9) Preto, buď ztratíte seba alebo ztratíte Krista! Teda, jedného dňa, jednu hodinu budete musieť otvoriť vaše srdce Pánovi Slávy, ktorý musí doňho vstúpiť, začať ničiť to staré srdce a vytvárať vo vás nové a čisté srdce. (Žm. 51:12// Pr. 20:9) A On to vykoná vťahovaním vás do Seba. On nestvorí nič nového vo vás, ako v osobe, teda, mimo Seba.
[Och, môj Pane, och, môj Pane, ako sme len neschopní na nič. Bez Tvojej Trpezlivosti, Milosti a Sily sme absolútne a totálne bezmocní. Pomôž nám, Pane.]
Nuž, ako teda prichádzame k Pánovi? Ako “mačka do horúceho kúpeľa” odporujúc zubami a nechtami. Musíme byť doslovne ťahaní, alebo zahnaní do kúta ako divé zviera, ktoré je smrteľne zranené a nevie, že Ten, čo zaháňa do kúta mu dá nový život. Samozrejme, že preháňam, je tak? Ak si tak naozaj myslíte, potom ste nikdy v živote nevideli, nevnímali, ani nerozumeli, čo sa môže diať v duchovnom svete. Boj na život a na smrť tam pokračuje denne – ako v džungliach Afriky – a niet tam milosrdenstva. V pekle niet lásky, niet milosrdenstva, niet spravodlivosti, niet nádeje… nikdy! My zatiaľ máme prístup k láske, milosrdenstvu a nádeji na tejto zemi, a my si to neceníme a neprichádzame k Pánovi Života. Toto je tá neuveriteľná, nepredstaviteľná a absolútne nepochopiteľná časť našej “náboženskej skutočnosti”, ako aj tajomstva našej Spásy.
Každý kresťan, ktorého som kedy stretol túži ísť do Neba a byť s Pánom na veky vekov. Sme nad tým prekvapení? Nuž, nie. Môžem sa ale zpýtať jednoduchú otázku, čo sa týka tej túžby? Ak kresťania v pravde túžia byť s Pánom na veky vekov, prečo väčšina z nich v pravde netúži byť s Pánom ani dve minúty v tento deň? Mienim tým, v duchu a v pravde? Dokážeme zodpovedať túto prenikavú otázku v pravde aspoň sami sebe? Ja aj to pochybujem.
Pozrime sa teraz na ďalší jednoduchý fakt týkajúci sa nášho prichádzania k Pánovi a prijímania Jeho Života, ktorý nemôžeme obdržať žiadnou inou cestou.
Predstavte si, že zúfalo hľadáte niečo, čo ste ztratili a túžite po tom, alebo to nutne potrebujete. Je to pre vás cenné a viete, že je to niekde v blízkosti a že tam jednoducho musí byť nejaká cesta to nájsť. Musíte prekonať mnoho problémov, ťažkostí, zlyhania, či sklamaní. Možno, že tiež musíte prekonávať zastrašovania, či odoberanie odvahy od “priateľov”, ako aj mnohé prekážky hádzané vám pod nohy. Čo hľadáte môže byť nejaká vec alebo východ z hlbokého lesa, kde ste ztratení. Preto hľadáte východisko, aby ste si zachránili život, lebo inak viete, že tam zahyniete. Ale napokon, nájdete cestu von a vaša radosť je veľká.
Povedzte mi teraz, či to nie je to isté s hľadaním Pána? A s prekonávaním mnohých prekážok, zlyhaní, sklamaní, nedostatku odvahy a čokoľvek iného? A keď konečne prekonáte, premôžete všetky tieto prekážky, či nie ste skutočným “Premožiteľom”?
Každý z vás je určitým “premožiteľom” už dnes a to vo vašom pozemskom živote. Museli ste premôcť, prekonať mnoho vecí, problémov, ťažkostí, zlyhaní, sklamaní. Celý váš pozemský život ste bojovali, aby ste svoj život zachovali a mohli ho žiť tých 70-90, alebo aj viac rokov. A ako sme už predtým povedali, tiež bojujete podobnú vojnu vo vašom tele, kde telo denne bojuje s biliónmi baktérií, vírusov a najrôznejších toxínov. Je to pravda? Prečo ste potom neni pripravení bojovať aj v duchovnom svete? Či nie ste pripravení bojovať za svoj Večný Život, ktorý Život nikdy neskončí? Či váš Večný Život nie je hodný nekonečne viac, než váš pozemský život? Či vidíte pravdivú a skutočnú silu podvodu?
Či my, kresťania, naozaj potrebujeme „konský bič“, aby sme sa začali hýbať v správnom smere? Veru potrebujeme! Toto práve svedčí o skutočnej ohavnosti nášho starého charakteru a o skutočnej hĺbke nášho oklamania! Kedy konečne budeme totálne znechutení sami so sebou a začneme hľadať východ z tohto hlbokého lesa podvodu, aby sme si zachránili život? Ten, kto hľadá nájde. Pravda? (Mt. 7:8) Toto Slovo Božie je pre nás povzbudením a ja verím, že v tomto bode nepotrebujeme viac, než toto Slovo Božie.
Nuž teda, začnime hľadať a verme, že Pán nás privedie ku koncu tej cesty a k nášmu dedičstvu v Ňom, čo je Život Večný. Ak ste sa takto rozhodli vo svojom srdci a mysli a vôli, potom sa pripojíte ku mne v našej modlitbe na konci tejto knihy. A budete na vašej ceste... a tiež začnete skusovať aspoň niektoré z vecí, o ktorých píšem v tejto knihe. Oni sa pre vás stanú spoľahlivými „dopravnými značkami“ pozdĺž vašej úzkej cesty.
Pridávam dôležitú poznámku a tiež moje veľmi silné presvedčenie týkajúce sa Života Kristovho. My nepotrebujeme Jeho život v našom pozemskom živote pre veci, ktoré môžeme konať našou vlastnou silou, múdrosťou, či úsilím! Môžeme pokračovať v našom pozemskom živote tak, ako predtým a robiť všetko, ako sme to doposiaľ robili, ba môžme pridať aj niektoré nové veci, aktivity, projekty. Môžeme pokračovať v konaní toho, čo si myslíme a veríme, že by sme mali robiť. Môžeme tiež pokračovať v „práci pre Pána“, ako len najlepšie vieme. A mnohí veriaci robia práve to. Ale...
my absolútne potrebujeme Život Krista pre vedenie vojny, zápasu a premáhania duchovných síl vo vnútri aj zvonku našej duše, aby sme sa stali Novým Človekom a mohli vstúpiť do Kráľovstva Nebeského.
My nemáme našu vlastnú moc proti týmto silám, ani proti nášmu vlastnému starému životu, ktorý sa pokúša „pracovať pre Pána a ľúbiť sa Mu“, aby sám seba zachránil! Ste so mnou? Vidíte túto základnú hádanku vo vašom kresťanskom živote a skúsenostiach? Či ste okúsili a zpoznali hociktoré zo štyroch horeuvedených duchovných síl? (str. 274) Aký je váš návrh na ich prekonanie bez Kristovho Života? Poviem vám z mojej vlastnej životnej skúsenosti, že to je absolútna nemožnosť.
My absolútne potrebujeme pokračovať v prichádzaní ku Pánovi, pokračovať v prijímaní viac a viac Jeho Života pre naše stále väčšie a väčšie potreby. Jedna „návšteva“ u Pána vás nespraví Premožiteľom! Jedna modlitba vám nezaručí Kráľovstvo Nebeské. Jedna návšteva seminára vás nespraví doktorom teológie. Pravda? Musíme nadobudnúť zvyk prichádzať k Pánovi a prijímať Jeho Život – Jeho Moc – priebežne.
Akonáhle sa dostaneme do tohto zvyku, všetky otázky, problémy a zápasy nášho kresťanstva budú vyriešené! Všetci naši nepriatelia budú premožení a porazení. Náš osud a vstup do Kráľovstva Nášho Pána Ježiša Krista a do Nového Jeruzalema nám bude bohato poskytnutý a zaručený. (2Pet. 1:11) Či nie je toto, čo si my všetci želáme v našom srdci? Či aj vy si toto želáte? Potom, prečo za tým nejdete? Prečo nezačnete hľadať Pána hneď teraz? Ja vás naozaj povzbudzujem, aby ste započali, kdekoľvek ste a čokoľvek robíte práve teraz. Čas je veľmi krátky. Toto tiež platí na všetkých veriacich a služobníkov, ktorí môžu poznať Bibliu od začiatku do konca, mohli posluhovať jej Pravdu po mnoho rokov, môžu mať univerzitné tituly a v ich duši môžu byť duchovne mŕtvi – bez Života Krista.
* * *
Pred ukončením záverečnej kapitoly tejto knihy som veľmi jasne vedený Duchom Pána, aby som deklaroval Cirkvi v Mene Pána Ježiša Krista nasledovné.
To najdôležitejšie zlyhanie Cirkvi v 20. a 21. storočí, ktoré Pán súdi aj v tejto knihe je fakt, že Cirkev nedbala na Svetlo a Varovania Pánove cez Jeho pravých služobníkov, hlavne brata Watchmana Nee z Číny, brata Austina-Sparksa z Veľkej Británie a iných.
Oni započali a po dlhé roky pokračovali v kázaní, učení, písaní a tak v ukazovaní Cirkvi, že veriaci musia konať viac, než len uveriť, byť pokrstení a pripojiť sa k „nejakej cirkvi“! Že uverením a pokrstením veriaci iba otvorili dvere do svojej Spásy, ale mnoho pravdy a skutočnosti ich Spásy nebolo ešte ustanovených v ich dušiach. Všetko je pravdou v Kristovi, ale nie v nich!
Hoci brat Watchman Nee napísal iba jednu knihu (Duchovný Človek), veľké úsilie bolo vynaložené preložiť jeho mnohé vynikajúce kázne a učenia a publikovať ich do celého sveta. Veľké svetlo a chápanie mu bolo dané Bohom a cez neho aj nám všetkým. Ja osobne som bol veľmi požehnaný cez jeho písomnosti! Pán ma fakticky viedol a uschopnil započať moju duchovnú službu vyučovaním z jeho knihy „Duchovný Človek“ (viď strany 17[8] a 34[8]).
Predsa však, jeho knihy sa nikdy nedostali do žiadnej cirkvi, žiadnej denominácie, ktoré ja poznám. V našej letničnej cirkvi jeho knihy neboli ani spomenuté, že vôbec existujú, nieto ešte, aby ich svetlo bolo kázané, vyučované a vysvetľované Pánovmu ľudu! To isté platí pre početné a vynikajúce knihy brata Austina-Sparksa, hoci ja som k ním prišiel až neskôr, keď už som bol vonku z cirkevného systému.
Hlboké Pravdy a Svetlo od Pána boli totálne zanedbané! Neboli nikdy kázané, ani vysvetľované zástupom veriacich! A veriaci neboli nikdy nikým vedení a učení tieto pravdy a svetlo prijímať a žiť.
Toto, samozrejme, zahrňovalo aj mňa, člena letničného zboru hovoriaceho a spievajúceho v jazykoch! Toto kolosálne zlyhanie urýchlilo dnešné podmienky v Cirkvi, ktoré sú absolútne neprijateľné Pánovi Ježišovi Kristovi – Jej Budovateľovi! (Mt. 16:18// Žm. 127:1)
Boh odmieta tento „Dom“ budovaný človekom a nie Pánom, s tými, ktorí v Ňom prebývajú a nie sú ochotní sa zmeniť, poslúchať Jeho Celé Slovo, ktorý to „Dom“ je Babylonom a nie príbytkom V Kristu Ježišovi.
Som tiež veľmi silno vedený a nasmerovaný Duchom Pána, aby som prehlásil vodcovstvu Cirkvi Ježiša Krista nasledujúcu dôležitú Pravdu a Svetlo od Pána Ježiša Krista.
Je absútne nevyhnutné, aby sme my všetci túto Pravdu Pána starostlivo a dôkladne uvážili vo svojích srdciach a dušiach a boli ňou vedení v zostatku nášho kresťanského života a služby pred Jeho Príchodom.
My všetci máme pyšné a podvodné srdcia pred Pánom, ktorý vidí našu nahotu, či už sa nazývate biskupom, prorokom, pastorom, učiteľom, velebným, starším, kazateľom alebo akýmkoľvek iným titulom!
Ak toto nemôžete vidieť, potom ste nikdy nestretli a nevideli Živého Krista! Iba ste o Ňom počuli svojim uchom. (Job 42:5,6) Pán vidí pýchu, seba-spravodlivosť a hlúposť v každom z nás bez výnimky... a to zvlášť, keď si vystavujeme naše univerzitné diplomy a iné (cirkevné) tituly, ako keby oni mali nejaký význam pre Pána, či pre Cirkev. Nie je to nič iného, než predstavenie Pýchy! (1Kor. 8:2) Žiadna časť Biblie nebola napísaná doktorom teológie, či filozofie. No my sa cítime voľní a kompetentní Ju objasňovať, komentovať, či kázať čiste našou intelektuálnou znalosťou, či zdatnosťou.
Pán nás volá ku pokániu a poníženosti, pretože sme zodpovední za to, čo spôsobujeme Jemu a Jeho Telu – Cirkvi. Hoci môžeme podávať ohromujúce a múdre kázne, uzdravovať celé zástupy chorých alebo privádzať kongregácie do citového vytŕženia, alebo sa sami môžeme namáhať, kričať, skákať alebo sa potiť ako hlupáci... ak nie sme ochotní oddeliť sa od zla v nás a v Cirkvi – budeme súdení a neujdeme Jeho Meču!
Nemyslime si ani na sekundu, že sme vysokopostavení, vplyvní, slávni a že máme vplyvné služobníctvo, že niet s nami, či v nás nič zlého, nič na pokánie, nič na zmenenie. Podvedení a slepí vodcovia privádzajú milióny veriacich do zahynutia a do ich priekopy, (Mt. 15:14)... včítane celých zástupov tých úprimných veriacich. Ich krv bude vyžadovaná z ruky tých vodcov. (Ez. 3:17-21)
Toto je Slovo od Pána, ktorý nás, napriek nášmu zlu (Mt. 7:11), stále drží vo Svojej Milosti.
* * *
Vrátim sa teraz do reality všeobecnej Cirkvi, aby som deklaroval fakt, ako Ju Pán vidí a ako Ju On udržiava.
Na jednej strane je pravdou, že intelektuálne a emocionálne náboženstvo je zďaleka omnoho lepšie, než žiadne, keďže ono udržuje milióny veriacich od zpiatočníctva a možného zahynutia. Pán udržuje Svojich svätých (alebo, čo sú povolaní za svätých) Svojou Milosťou a to, nech sú v akomkoľvek duchovnom stave vediac dopredu, kto premôže čo, kedy a ako.
Na druhej strane sme povolaní poslúžiť všetkým potrebným aspoň tým veriacim (Mt. 7:14), čo túžia zpoznať Pána a byť pripravení pre Jeho Príchod ako Ženícha. Mali by sme im pomôcť nájsť úzku cestu a ako začať po nej kráčať, hľadať Pána a prichádzať k Nemu pre Jeho Život. (Jn. 5:40) Pretože...
iba tí, ktorí budú nájdení na úzkej ceste budú považovaní za hodných Boha a Kráľovstva (1Tes. 2:12// 2Tes. 1:5// Mt. 25:10-12) a budú vzatí na Svadobnú Hostinu a do Kráľovstva Nebeského. Všetci ostatní veriaci prejdú sedem ročným utrpením a vládou antikrista.
Tu nás Pán privádza k ešte jednému faktu, ktorý musíme uvážiť v našom srdci a duchu. Ten fakt je nasledovný.
Nemali by sme hľadať Pána a chodiť k Nemu iba kvôli naším osobným dôvodom a úžitku. Lebo aj toto je druh sebeckosti a individualizmu, ktoré nemajú nič spoločného s cieľom a Vôľou Nášho Pána. On sa stará o celú Cirkev, my sa máme tiež. My musíme teda vidieť za našim „samotným ja“ všetkých tých ostatných, pre ktorých žijeme a za ktorých bojujeme „lebo nikto z nás nežije sám pre seba a nikto nezomiera sám sebe.“ (Rim. 14:7// Fil. 2:4) Preto...
keď my zlyháme obdržať Život Krista a zapojiť sa do boja so silami zla a temna, potom to nie je iba naša osobná porážka. Zlyhali sme tiež voči všetkým tým, pre ktorých sme boli Pánom ustanovení, aby sme (fyzicky aj duchovne) žili a bojovali a im posluhovali.
Teda, ako sami pokračujeme v procese Spásy má vplyv na celú Cirkev, aj na Pána, ktorý vo Svojej Láske k nám pokračuje v trpení za nás a v nás aj počas tohto procesu. (1Kor. 13:4-8// Ef. 4:30// 1Jn. 4:8-11)
Ja dúfam, že napriek tomuto stavu Cirkve existuje dosť veriacich, ktorí budú ostríhať toto Slovo od Pána a budú si želať byť pripravenými pre Jeho Príchod. Hovorím, pripravení, ale podľa Jeho duchovných podmienok a nie naších predstáv, či snov, či názorov. Preto chcem dať takýmto veriacim viac špecifický obraz zo Slova Božieho týkajúci sa ich budúcnosti a cesty k nej.
V horeuvedených odstavcoch spomínam mená, ako napríklad Mladucha Kristova, Zvyšok, Prvoplody, Premožitelia, Panna Šulamitka a Muž-chlapec. Všetci títo poukazujú na tú istú skupinu veriacich, ktorí urobili rozhodnutie vo svojom srdci milovať Pána, Jeho Slovo, Jeho Pravdu, nasledovať a uspokojiť Ho, byť pripravení pre Jeho Príchod ako Jeho Nevesta. Títo tvoria malú časť Cirkvi, tzv., „malé stádečko“, (Lk. 12:32) oni kráčajú po úzkej ceste a môžeme povedať, že oni...
...vychádzajú z Cirkvi-Izraela, svojej matky, akoby z nej boli „narodení“.
Oni sú „Panna Šulamitka“... „Moja holubica, moja nepoškvrnená je len jedna; ona je jediná zo svojej matky, ona je vyvolená z tej, čo ju porodila (Žena)...“ (P.Šal. 6:9) Oni sú tiež „Muž-chlapec“ tiež „narodený zo Ženy“. (Zj. 12:5, viď viac nižšie)
Venujme sa teraz tajomstvu Ženy a Muža-chlapca (Zj. 12:1-6) ktoré je bodom kontroverzie už veľmi dlhý čas a možno aj zostane tajomstvom aspoň v niektorých svojích aspektoch. Nepredstieram, že chcem rozlúštiť toto veľké tajomstvo s „neomylným uzáverom“, skôr chcem uviesť to, čo oko môjho ducha vidí, ako vhodne zapadajúce do celkového obrazu Písma. Ja osobne verím nasledovné:
„Žena“ reprezentuje Cirkev-a-Izrael učinených Jedným (Ef. 2:15-19) a to od základov sveta, keďže Pán bol zabitý už od základov sveta. (Rev. 13:8)
Ona je „oblečená“ Slnkom (spravodlivosťou Mesiáša, Krista – Job 29:14// Žm. 132:9// Rim. 3:22; 10:4// 1Kor. 1:30// Gal. 5:5// Fil. 1:11; 3:8,9, atď.);
„Mesiac“ je pod Jej nohami (Jej základom sú tí veriaci z Cirkvi-Izraela, ktorí z času na čas odrážajú Svetlo Krista, ako Mesiac odráža svetlo Slnka, ale vovnútri sú stále mŕtvi, ako je Mesiac, hoci my všetci máme byť ako Slnko [žiariace hviezdy], živí a nosiaci Podobu Krista, Mesiáša);
„Koruna dvanástich hviezd na Jej hlave“ (12 je symbol Nebeskej Vlády a Večnej Dokonalosti; tiež reprezentuje 12 Rodov Izraelských, 12 Apoštolov, 12 brán, 12 základov, 12.000 štádií a 12x12=144 lakťov Nového Jeruzalema, Zj. 21:12,14,16,17)
Muž-chlapec je vo vnútri Cirkvi-Izraela a spôsobuje Jej bolesti. V čase vízie je Ona stále na Zemi, pretože po porodení Muža-chlapca, Ona utečie do pustatiny, ktorá nie je v Nebi. (Zj. 12:6) Toto ďalej potvrdzuje, že Cirkev-Izrael vo všeobecnosti pôjde cez sedemročné Obdobie Utrpenia až ku poslednej, siedmej trúbe a bude vzatá pred siedmymi čašami hnevu Božieho.
Muž-chlapec reprezentuje Pána Ježiša Krista a súčasne aj Jeho Víťazov-Premožiteľov, tých povolaných, vyvolených a verných (Zj. 17:14), Jeho bratov (Mt. 12:47-50). Oni sú vychytení ku Trónu Božiemu a budú po období Utrpenia spolu s Pánom vládnuť národom železným prútom. (Zj. 2:26,27(31); 3:21; 12:5; 19:15; 20:4) Tento Muž–chlapec je tiež Mladuchou a Manželkou Krista – Novým Jeruzalemom (Zj. 21:9,10), lebo len Manželka Krista bude nosiť Meno Boha a Božieho Mesta a Nové Meno Jej Manžela, Krista Ježiša. (Zj. 3:12)
Ten Muž-chlapec nie je teda len Ježiš Kristus, ktorý bol tiež narodený z tej Ženy (1M. 3:15), ale tiež Jeho Mladucha a Manželka, Jeho Víťazi! Ježiš Kristus bol vychytený do Nebies pred zrakmi Svojích učeníkov včítane Jána! (Sk. 1:9) Keď Ján videl zjavenie Ženy, Kristus bol v Nebi už mnoho rokov. Podobne bude tiež Jeho Manželka vychytená pred zrakom tej „Ženy“. (Zj. 12:5)
Časový faktor a naša logika nám nesmie prekážať v správnej interpretácií, pretože „veľký Drak červený, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a sedem diadémov na svojích hlavách“ tiež existoval pred založením sveta. On iba bude vyjavený v týchto posledných časoch. Jeden dôkaz je ten, že „jeho chvost zatiahol tretinu nebeských hviezd (anjelov) a vrhol ich na zem.“ (Zj. 12:3,4) Toto bola jeho vzbura proti Bohu pred ustanovením Rajskej Záhrady.
V Knihe Zjavenia, kapitola 12, sme teda svedkami udalostí zpred Rajskej Záhrady až takmer do počiatku Kráľovstva Nebeského na zemi prekleňujúcich vyše 6.000 rokov. Toho istého Draka, ktorého Ján videl na Nebi (Rev. 12:3), teraz opäť vidí v 2.000 ročnom predstihu na zemi, ako vychádza z národov. (Rev. 13:1)
Zdá sa byť žiadúce zopakovať na tomto mieste duchovný fakt, že Apoštol Ján, ktorého Pán miloval (Jn. 20:2; 21:7) reprezentuje Mladuchu Krista, Muža-chlapca, Pannu Šulamitku. Judáš Iškariotský, učeník, ktorý zapredal Pána, reprezentuje všetkých tých veriacich včítane učeníkov, ktorí ztratia svoju Spásu a ktorých mená budú vytreté z Knihy Života. (Zj. 3:5; 22:19) Potom, čo títo veriaci budú “sklamaní cestami a súdmi Ježiša“, Satan opäť vôjde do týchto veriacich a oni sa prestanú pridržiavať, lpieť na vlastnom Spasiteľovi a opustia Ho a budú zničení! (Lk. 22:3// Jn. 13:27// 5M. 4:2-4) Ja predpokladám, že žiadny z takýchto veriacich nečíta túto knihu, resp., nezašiel v tejto knihe až takto ďaleko. Ostatní desiati Apoštolovia reprezentujú zbytok Cirkve podľa ich vlastných ciest, charakterov, povolania a služby.
Po vychytení Muža-chlapca, „Žena“ bude živená na mieste pre Ňu Bohom pripravenom, a to, počas 1,260 dní (~3.5 roka, Zj. 12:6). Toto nás privedie do stredu „týždňa“ prorokovaného Danielom, čo je sedem ročné Obdobie Utrpenia. V polovici toho týždňa, Satan poruší svoju zmluvu (s Izraelom) a pôsobí, že obete (obetované Izraelskými kňazmi) budú zastavené a zpustoší to. (Dan. 9:27) Prečo?
Tá najdôležitejšia príhoda v tom čase sa bude odohrávať v Nebi a bude to VOJNA! Michal a jeho anjeli budú bojovať proti Satanovi a jeho anjelom a prevládnu ich. Satan a jeho bezbožné zástupy budú zhodené na Zem. (Zj. 12:7-9) Satan bude mať hrozný hnev vediac, že má iba krátky čas. (Zj. 12:12) To je dôvod, prečo spôsobí, aby antikristus porušil svoju zmluvu s Izraelom a Veľké Utrpenie trvajúce 3.5 roka započne.
Pozrime sa a buďme možno zase šokovaní, že Boh dovolil Satanovi a jeho bezbožným anjelom, aby Mu odporovali a nás obviňovali nielen tu na Zemi a v naších mysliach a dušiach, ale aby toto ich dielo zla robili aj priamo v Nebi!
Satan a jeho bezbožní anjeli sú v Nebi, nie v Pekle! Či aj toto je šokujúci fakt? Boh trpezlivo čaká na Cirkev – plnosť Jeho Syna – lebo Kráľ kráľov nebude kraľovať ako slobodný muž, ale s Kráľovnou po Svojom boku!
Keď Satan a jeho anjeli zla sú konečne vyhodení z Neba (Zj. 12:9), až POTOM príde tá pravdivá Spása a tá pravdivá moc a to Kráľovstvo Nášho Boha a tá skutočná sila Jeho Krista, aby už nikdy viac neboli zamedzované, prekážané, oponované – a to v nebi! (Zj. 12:10)
Toto je prvá polovica Utrpenia siedmych rokov. Satan má iba krátky „čas a časy a pol času“. (Zj. 12:12-17) A tesne pred siedmymi čašami hnevu Božieho, pri poslednej, siedmej trúbe, všetci praví veriaci, čo nepremohli, nezvíťazili, sú unesení, či „zožatí“! (Zj. 11:15; 14:14-16)
Čo je veľmi dôležité pre všetkých nás, ktorí sme to ochotní prijímať disciplínu a kázeň od Pána a takto dospievať na synov Božích (Gal. 4:19) je to, že Satan a jeho anjeli budú premožení nielen archanjelom Michalom a jeho anjelmi, ale tiež nami – Mužom-chlapcom, ktorí sme to boli vytrhnutí do Neba načas pred tou vojnou! Prečo aj my? Pretože budeme mať slovo svedectva z naších vlastných krížov a nemilovali sme naše (staré) životy, ani čo na smrť. (Zj. 12:11) Či vidíme aj toto Svetlo Slova?
Uvediem teraz Slovo Božie, ktoré nám Duch Živého Boha dáva práve teraz, pred ukončením knižky. Malo by Ono dať ďalšie utešenie a nádej všetkým tým, ktorí doposiaľ žili v neistote a strachu. Ono hovorí toto:
„Hľadajte Pána dokiaľ je možné Ho nájsť, volajte na Neho, pokiaľ je On nablízku (čoskoro Pán nebude nablízku a nebude Ho možné nájsť). Nech bezbožný opustí svoju cestu a nespravodlivý svoje myšlienky, a nech sa navráti k Pánovi, a On bude mať nad ním zľutovanie, a k nášmu Bohu, lebo On bohato odpustí. Lebo Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky, ani nie sú vaše cesty Mojími cestami, hovorí Pán.“ (Iz. 55:6-9)
Cesta Pánova pre nás je prísť k Nemu, aby sme obdržali Jeho Život, otvoriť Mu srdce, aby mohol vojsť dnu a ustanoviť Svoje Kráľovstvo, Svoju Vládu v srdci, mysli a celej duši. Či pôjdeme k Nemu s nádejou a dôverou, že On to vykoná? Pripojíte sa ku mne vo vyjadrení svojho srdca a duše Všemohúcemu Bohu? A keď nemôžete nájsť vhodné, alebo primerané slová vo vlastnej duši, môžete vysloviť so mnou moje slová. Ak vaše srdce s nimi súhlasí, Pán bude počuť a rozumieť... pretože On možno čaká na vás veľmi, veľmi, veľmi dlhý čas.
Ukazuje to Jeho úžasnú Trpezlivosť a Milosť. Dvere, ktoré sú stále otvorené pre nás všetkých budú čoskoro zatvorené a keď Pán zavrie, nikto neotvorí! (Zj. 3:7) A potom, keď hlúpe panny (hlúpi znovu-zrodení veriaci) začnú klopať na zatvorené dvere, Pán im povie:
„V pravde vám hovorím, nepoznám vás.“ (Mt. 25:10-12) Nepovedzte mi, že to nebude pre veriacich veľký šok.
Podobne to bolo s Noachom a jeho rodinou (čo tiež bol určitý Zvyšok), keď Pán zavrel vchod do archy tesne pred Potopou a nik viac nemohol vojsť dnu a zachrániť si svoj život! (1M. 7:16// Mt. 24:37-42)... hoci tie dvere boli pre každého otvorené asi tak 120 rokov počas ktorých Noach kázal o prichádzajúcej Potope a o potrebe pokánia!
* * *
Nuž, je to veľká radosť pre môjho ducha a dušu, že mi bolo dovolené, ba že som bol aj povolaný spolupracovať s Duchom Pána a napísať horeuvedené Súdy Pána. (Pr. 21:15a)
Teraz som pripravený zakončiť túto knihu modlitbou Nášmu Milostivému, Milosrdnému a Milujúcemu Pánovi Ježišovi Kristovi. Predsa však, Jeho Duch ma privádza ku jednej neobyčajnej udalosti v mojom živote, s ktorou sa chcem s vami podeliť v nádeji, že vám ona možno dá praktický obraz nás samých, ako nás Pán vidí pred, aj po našom Vykúpení.
Jedného dňa som navštívil slávnu väznicu na ostrove neďaleko San Franciska v štáte Kalifornia, USA, nazývanú Alcatraz, kde boli držaní tí najnebezpečnejší kriminálnici, keďže odtiaľ sa nedalo ujsť. Dobrovoľne som sa prihlásil, aby ma zavreli do jednej zo slávnych ciel-samotiek. Ťažké oceľové dvere za mnou zavreli a zamkli a ja som sa našiel v absolútnej tme, tichosti a chlade. Vnútri cely nebolo nič jedine holé betónové steny, betónová podlaha, betónový strop s malým otvorom na vetranie a ďalšie železné mreže s okienkom pre kŕmenie väzňa.
Po nejakom čase som začal pociťovať hrôzu, ktorú tí väzni museli prežívať, čo tam ztrávili dni, alebo týždne bez toho, aby boli vypustení von, čo len na chvíľu. Jediné, čo mi tam chýbalo, aby som sa cítil ako v pravom prekliatí boli plamene ohňa a nejaká síra. (Zj. 20:15; 21:8) Našťastie, náš sprievodca si na mňa vzpomenul, po niekoľkých minútach dvere odomkol a otvoril a ja som vyšiel von.
Predstavte si, že ste v samotkách, ktoré sú pre tých odsúdených na smrť a čakáte na svoju popravu. (Takto sme boli všetci pred Vykúpením v očiach Pána). Každý krát, keď počuť kroky na chodbe, vaša duša sa trasie strachom, či to už idú pre vás, alebo pre vášho suseda.
A potom jedného dňa sa dvere vašej cely lomozne otvoria a namiesto popravcu s okovami v rukách, zjaví sa vám slušne vyzerajúci úradník. Povie vám, že za vaše kriminálne činy bolo plne zadosťučinené, je vám odpustené a ste voľný človek! Či je to sladká zpráva? Dokážete ju naozaj precítiť? Dokážete ju naozaj oceniť? Asi nie, ibaže by ste boli tiež zatvorení do podobnej samotky... aspoň na krátky čas, ako ja.
Ale potom vám je tiež povedané, že sú podmienky pre vaše prepustenie na slobodu: Musíte sa celý očistiť (ducha, dušu a telo) a obliecť is nové, čisté šaty. (2Kor. 7:1// Ef. 4:22-24) Ale vy poviete: „Och, nie, nie, nie... ja to nechcem! Celé roky som chodil špinavý a oblečený do týchto handier, ja sa takto dobre cítim, som na to zvyknutý, ja nič nechcem zmeniť, ja len chcem von na slobodu taký, aký som.“
Potom je vám povedané, že sloboda je len pre nových, čistých ľudí v čistom oblečení a rozhodnutie splniť tie podmienky je vaše. Tiež, že dvere nezostanú otvorené navždy, ale jedného dňa, o ktorom neviete, dvere budú opäť zavreté, aby už nikdy neboli otvorené. Teda, ťažké dvere vašej samotky sú otvorené, ale vy stále sedíte vnútri a žmurkáte na slnečný deň a slobodu vonku, lebo vám nie je dovolené vyjsť von! Či radšej budete znova zavretý a tam zomriete, ako by ste boli očistení a oblečení do nového, čistého šatu? Čo poviete?
Či sa naozaj vidíte v tej situácií (vášho ducha a duše)? Ak nie, potom vedzte, že možno vás Pán vidí presne v takých okolnostiach, a želá si vám o tom povedať, potvrdiť to vo vašom vlastnom srdci. On si želá vám povedať, že On nielen, že zaplatil za všetky vaše hriechy a zariadil všetko pre vaše prepustenie, ale že vám tiež pomôže vo vašom očisťovaní a obliekaní sa do nového, svätého a spravodlivého človeka. On iba dlho, veľmi, veľmi dlho čaká na vaše rozhodnutia!
Horeuvedené je iba moja osobná skúsenosť a osobná predstava. Ale pomerne dobre ju možno prirovnať ku pravej realite našej Spásy. Možno si to prečítate ešte raz... a ešte raz... a budete nad tým meditovať a uvedomíte si, že...
Kristus nezomrel za nás, aby sme mohli navštevovať nejaký kostol, či zbor, pripojiť sa ku nejakým náboženským aktivitám a snažiť sa byť „lepšími“, ako v minulosti! On otvoril pre nás Dvere do Nového Stvorenia... a Jeho Vôľa je pretvoriť nás na Nové nádherné Osobnosti vhodné pre to Nové nádherné Stvorenie!
Keďže náš Nový Človek bol už pre nás stvorený (Ef. 4:24), Boh čaká, kedy „umrieme... vyzlečieme si“ toho starého a „oblečieme“ a začneme žiť toho Nového človeka! Všetko ostatné v našom kresťanstve bolo, je a bude zbytočné a bezvýznamné, ak nedosiahneme túto konečnú vôľu Nášho Otca Nebeského!
Čo ešte my veriaci potrebujeme počuť, alebo čítať, aby sme sa pozastavili, pouvažovali, pripustili, že nie sme neomylní vo svojich srdciach a presvedčeniach a že je hodné si preveriť svoju budúcnosť vo Svetle Slova Všemohúceho Boha? Som si istý, že sú celé zástupy veriacich, ktorí môžu čítať Mt. 25:6 a myslieť si, že je to udalosť v budúcnosti. Nie tak!
Polnoc prišla a ten krik už aj povstal! Duch Pána kričí aj cez túto knihu. Počujete Jeho hlas? Hovorí jasne:
„Hľa, Ženích prichádza, vyjdite Mu v ústrety.“ (Mt. 25:6) Vyjdite Mu v ústrety so svojím otvoreným srdcom a urobte to teraz... nie zajtra... zajtra môže byť neskoro. Kričte k Nemu dokiaľ je čas, dokiaľ je On nablízku a vás počuje.
Bratia a sestry, tá posledná vec, ku ktorej ma Duch Boží nasmerováva je akoby vytlačiť do naších sŕdc ten pravdivý „obojstranný obraz“ Nášho Boha, Jeho Ciest a Súdov. Musíme začať vidieť a uvedomiť si, že Náš Boh používa oboje: dobrotu a prísnosť, lásku a bič, dobro a zlo, sladkosť a horkosť, mier a trápenie a to voči všetkým, ktorých si On vyvolil za Svoj ľud, či už Izrael alebo Cirkev.
A musím opakovať v tomto mieste, že Izrael–Cirkev sú v Jeho očiach Jednou entitou. Stali sa vetvami jedného stromu s jedným koreňom (Rim. 11:16-24) a boli učinení Jedným Novým Človekom (Ef. 2:11-16) pretože Pán zničil nepriateľstvo medzi nimi. Preto, Izrael a Cirkev sú si bratmi v Kristu Ježišovi!
Čo Boh používa voči nám závisí absolútne na nás, na naších srdciach, na našej ochote a na naších rozhodnutiach. Boh preto používa...
...prísnosť voči všetkým tým, ktorí v minulosti padli alebo stále padajú aj dnes pokračovaním v ich pýche, arogancií, pokrytectve, neprávostiach, strachu, nespravodlivosti, v zanedbávaní, či v oponovaní Božiemu Slovu, Jeho Cestám a Súdom, v posmievaní sa Jeho poslom, v opovrhovaní Jeho Slovom majúc Jeho prorokov za bludárov a tým v zneužívaní Jeho Milosti (2Para. 36:15,16,19),
...dobrotu voči tým, čo pokračujú v Jeho dobrote, v borení sa za Jeho vysokým povolaním na ich životy, v tom, že sú ochotní poslúchať Jeho Slovo, ísť Jeho Cestami, prijímať Jeho Súdy a byť takto pretváraní na Podobu Krista, Nášho Pána. Lebo ak by sme my neboli ochotní pokračovať v Jeho dobrote, aj my budeme vyťatí! (Rim. 11: 22(32), slov. text chybný)
Prosím, aby ste čítali a meditovali nad týmto dôležitým Slovom Božím ukazujúcim Boží Pravdivý Charakter, Jeho Cesty, Jeho Princípy a Jeho Súdy v Starom, aj v Novom Zákone. Boh nebude jednať podľa naších očakávaní, nášho chápania alebo naších želaní. Jeho cesty a myšlienky a tým aj súdy sú odlišné od naších. (Iz. 55:8,9)
Uvedomme si tiež, že napriek Svojej Veľkej Láske, Milosti, Milosrdenstvu a Túžbe, aby nikto nezahynul, ale každý došiel k pokániu (2Pet. 3:9), Boh predsa dovoľuje, aby neposlušní ľudia išli do večného zatratenia! Prečo? Lebo...
Jeho Veľká Láska, Milosť, Milosrdenstvo a Túžba nezmení žiadny z Jeho Princípov našej Spásy, žiadnu časť Jeho Slova! Ak teda beriete do úvahy iba Jeho Lásku, Milosť, Milosrdenstvo a túžbu, ale odmietate byť poslušnými Jeho Slovu, ste úžasne podvedení a zostávate v nebezpečí ztraty svojho večného Života!
Nemali by sme teda byť prekvapení, že Boh udeľuje aj trápenia aj potešenia. Trápenia tej časti Cirkvi, ktorá stále odmieta konať Vôľu Otca, a potešenia tým, čo konajú Jeho Vôľu alebo sú ochotní Ju konať alebo sa Ju učia konať.
* * *
Preto, v súlade so všetkým horeuvedeným a súc povolaný Našim Milostivým Pánom Ježišom Kristom, ja s ozajstnou radosťou v srdci...
...v Jeho Mene UPOZORŇUJEM všetkých tých hore opísaných aj v celej knihe spomenutých, ktorí budú pokračovať v odmietaní konania Vôle Otca podľa Jeho Slova. (Ez. 3:18-21) Oni prejdú cez celé prichádzajúce Utrpenie a vládu antikrista. Budú vyhodení do vonkajšej temnoty, tam bude plač a škrípanie zubov. Bude od nich vyžadované, aby premohli svoje staré životy, ukrižovali svoju telesnosť a to za veľmi rozdielnych podmienok a utrpenia a bolesti. Keďže odmietli ruku Milosti, aby ich vyslobodila a zničila ich telesnosť, budú daní do rúk Satana, aby on zničil ich telesnosť a aby ich duch mohol byť spasený. (1Kor. 5:5) Keď ten čas temnoty, utrpenia, plaču a škrípania zubov na nich príde, oni aj v tom všetkom rozpoznajú predĺženú a akoby „Poslednú a Najväčšiu“ Milosť Božiu voči ním.
...v Jeho Mene POTEŠUJEM tých, čo sú ochotní konať Jeho Vôľu podľa Jeho Slova a byť pripravení aj trpieť za to. Lebo Pán utešoval a stále utešuje aj mňa, aby som aj ja bol schopný utešiť iných. (2Kor. 1:4,5) Lebo my všetci ideme cez trápenia, bolesti, ťažkosti, trampoty a utrpenia a to až do dnešného dňa. Ale oni sú veľmi rozdielne, čo do charakteru, rozsahu, aj trvania. My trpíme „ešte pomálo“ pod milosťou Božou a tým sme zdokonaľovaní, upevňovaní, zmocňovaní a položení na pevný základ. (1Pet. 5:9-10) Naša plodnosť v známosti Nášho Pána je zaručená a náš vchod do večného Kráľovstva Nášho Pána Ježiša Krista nám bude bohato poskytnutý. (2Pet. 1:1-11(39), niektoré výrazy vo veršoch 3,4 a 8 slov. textu nedávajú zmysel)
Konečný Verdikt Boží je jednoduchý a je tento:
Tým, ktorí sú neposlušní a pohodlní dnes, Boh pošle bič a utrpenie a peklo. A nám, ktorí sme v utrpení, prechádzame peklom a sme pod Jeho bičom dnes, Boh posiela útechu a sladkú lásku. Nech je požehnané Meno Nášho Pána Ježiša Krista. Amen. (viď tiež Lk. 12:47-49; 16:25// Rim. 2:8-13)
Konečné Tajomstvo Božie je jednoduché a je toto:
To, po čom Satan vo svojej pýche, závisti, nezávislosti a neposlušnosti voči Bohu chtivo túžil (Iz. 14:12-14), Pán Boh DÁ NÁM v našej pokore, našej poníženosti, našej totálnej závislosti na Bohu a našej totálnej poslušnosti voči Jeho Slovu v Kristu Ježišovi! (1Kor. 2:9// Jn. 17:22-24// Ef.. 2:6// 2Pet. 1:4// Zj. 3:12; 21:9-11) Amen.
Ten, kto má srdce na videnie a chápanie, nech vidí a chápe.
Modlime sa spolu...
♥ ♥ ♥
„Milovaný Spasiteľ a Pán Ježiš Kristus. Veľmi Ťa oslavujem a chválim, ako aj Tvoje Sväté Meno. Veľmi Ťa obdivujem, aj Krásu Tvojej Svätosti, Tvojej Slávy, Tvojho Charakteru. Plne spočívam na Tvojej Milosti a Láske a Slove a nikdy sa od nich nevzdialim. Nikdy Ťa neopustím, ani nezanechám! Toto si Ty mne sľúbil (Žid. 13:5-9) a toto je, čo aj ja Tebe sľubujem... mojou slobodnou vôľou a rozhodnutím môjho srdca a duše (a, prosím Ťa, pomôž mi splniť môj sľub, lebo v samom sebe nemám síl na jeho vyplnenie).
Nemám ani najmenšej pochybnosti, kde ma vedieš a čo vo mne tvoríš. Teším sa na naše prvé osobné stretnutie, na našu Svadbu-Zjednotenie (Jn. 17:21), na náš spoločný Život, na našu budúcnosť, ktorá nikdy neskončí v Tvojom Novom Stvorení.
Prihováram sa za každú dušu, ktorú si Ty predzvedel a vyvolil z tohto sveta pre Seba v týchto posledných dňoch predtým, než Ty prídeš. Tiež sa prihováram za každú dušu, ktorá sa pripojila ku tejto pokornej a úprimnej modlitbe vkladajúc dôveru do Tvojej Milosti a Milosrdenstva a Slova. My spolu stojíme pred Tebou, pred Tvojím Svätým Trónom, Pravdivý a Verný Svedok, Kráľ kráľov a Pán pánov, Pravdivý a Spravodlivý Sudca.
Prosím, daj každej takejto duši a srdcu VŠETKO, čo ona potrebuje v tomto čase podľa Tvojej Múdrosti, Moci, Milosrdenstva, Milosti a Tvojho povolania na tú dušu , aby ona mohla výjsť víťazne a spolu s Tvojím Duchom dokončila Tvoje povolanie. Nech Ťa potešuje, Pane Slávy, dať nám to, čo sme si nikdy od Teba nezaslúžili, hoci sme to vždy od Teba potrebovali, aby Tvoja Sláva žiarila do celého Tvojho Stvorenia.
Pomôž nám preto Pane, aby sme obetovali na Tvojom oltári VŠETKO, čo je zlé, špinavé, ohavné a neprijateľné Tvojmu pohľadu a Tvojej Prítomnosti, zahrňujúc v to seba samých, naše staré životy, staré stvorenie. Pomôž nám obliecť si naše Nové Stvorenie, nové a čisté srdce, myseľ a vôľu – Nového Človeka – ktorý Ťa plne uspokojí na celú Večnosť a ktorého budeš môcť milovať na veky vekov. Pomôž nám rozbiť našu „alabastrovú nádobu – škrupinu našej duše“, našu hlinenú nádobu a pomazať s jej cenným obsahom Tvoju Hlavu; a vzdať sa všetkého, čo je pre nás vzácne pokiaľ si Ty v našom dome malomocných, lebo my všetci sme malomocní v naších nerozbitých alabastrových nádobách a nezasiatych pšeničných zrnách. (Mt. 26:6,7// 2Kor. 4:7// Iz. 6:5// Jn. 12:24). Napokon, uschopni nás pomazať Ťa pokiaľ je čas, aby sme Ťa nezačali hľadať, keď je neskoro. (Mk. 16:1)
Potom sa budeme všetci veľmi radovať v Tebe a tiež s Tebou a budeme pravdivým potešením Nášmu Nebeskému Otcovi, lebo On vyprojektoval vo Svojom Srdci túto našu Veľkolepú Spásu pred založením sveta a tým aj našu vlastnú budúcnosť v Jeho Večnej Prítomnosti.
Túžim vyjadriť moju najhlbšiu vďačnosť, pravdivé ocenenie, lásku a obdiv Môjmu Nebeskému Otcovi, Môjmu Spasiteľovi a Pánovi Ježišovi Kristovi a Najsvätejšiemu Duchu cez ktorého bolo všetko stvorené a dokonané. Nech je môj Nový Človek ovocím Tvojho diela, nech Ťa plne uspokojí a uctieva v duchu a pravde na veky vekov.
Amen.
♥ ♥ ♥
E P I L Ó G
Tesne pred zadaním tejto knihy do tlače, Pán poskytol Svoje záverečné slová cez brata T.Austína-Sparksa z jeho brožúry „Kráľovstvo, ktoré nemožno zatriasť, Časť 4“, publikovanej cez Golden Candlestick Trust, Twello, Hollandsko, strany 2, 3 a 4:
„My nemôžeme – nesmieme – dať Rimanom 8:28-29 do menšej kategórie, než ako Boží účel pre všetkých v Kristovi; to jest, nesmieme povedať, že toto je iba pre určitý počet v myšlienke Božej. Je to pre všetkých v Kristovi, a toto je Vôľa Božia pre všetok Jeho ľud, ale, ako to vždy bolo v tomto prípade, väčšina Pánovho ľudu v tomto spontánne nepokračovala a Pán musel stále mať v ich strede, medzi nimi, či pred nimi skupinu, ktorá by stelesňovala, reprezentovala a vyjadrovala Jeho plnú myšlienku, aby ona bola službou zjavenia, službou posilňovania a napomínania Jeho ľudu. Je to nádoba posluhujúca v strede Jeho ľudu, a to nielen nádoba podávajúca špeciálne informácie, ale nádoba, ktorá je stelesnením toho, čo Pán chce, aby Jeho ľud poznal a tým sa stal. Pavol sa sám dal do tejto kategórie a to osobným spôsobom...
...On sa dal do pozície toho, kto sa stal plným stelesnením Božej myšlienky pre Cirkev, a teda, Pavol sa v celej pravde stal mužom dispenzácie (udeľovania milosti a spravodlivosti Božej v Novom Zákone); teda, osobou v ktorej sa experimentálne sústredil všetok najvyšší zmysel dispenzácie; a Cirkev, Telo Kristovo, súc najvyššou črtou tejto dispenzácie, mala v tomto jednom mužovi svoje stelesnenie a vyjadrenie.
Nuž, a čo je pravdou u neho, ako individuálnej osoby v počiatkoch dispenzácie, musí byť pravdou a byť znova a znova opakované cez celú dispenzáciu v inštrumentoch (nádobách), ktoré si Boh vybral; teda, že bude existovať živý hlas – nie hlas učenia, alebo iba hlas pravdy v technickom, či akademickom zmysle, nie iba hlas proklamovania niečoho, ale žijúce stelesnenie a vyjadrenie Božej myšlienky medzi Jeho ľudom. Slovo Božie pre takú nádobu v každom čase bude: „či budú počúvať, či tak nechajú“. (Ez. 2:5)
Je veľmi ľahké z času na čas nechať všetko tak, sklesnúť pretože vaše posolstvo nie je žiadúce, pretože nevidíte jeho uplatnenie, niet preň miesta, alebo vidíte voči nemu takmer univerzálnu opozíciu. Je ľahké uzavrieť, alebo zaujať taký postoj, že toto posolstvo nie je pre tento čas, ľudia nie sú preň pripravení, nie sú mu otvorení, proste, oni ho nechcú. „Či budú počúvať, alebo tak nechajú...“ je Slovo Pána pre inštrument (nádobu), ktorý On vyberá pre hocijaký Svoj účel. To jest, hoci budete hovoriť v pustatine, musíte s tým pokračovať; hoci nikto nebude počúvať, musíte ísť ďalej; hoci neuvidíte žiadnu odozvu, iba univerzálny antagonizmus, musíte pokračovať so svojou prácou... „či budú počúvať, či tak nechajú“.
Taká nádoba musí byť ustanovená podľa plnosti Božej myšlienky, a keď plnosť Božích myšlienok je synovstvo, ako prostriedok univerzálnej vlády (domínia) o ktorom tento list hovorí, univerzálnej vlády Krista, potom naša výchova ide podľa línie synovstva, lebo sme povolaní do tejto služby...
...Čo je základom pre výchovu synov? Je to kríž. Čo je vzorom pre výchovu synov? Je to Syn. Čo je sféra výchovy synov? Ona je v duchu.
Amen.
Zoznam Literatúry
[1] “The Messanger of the Cross” („Posol Kríža“) od Watchmana Nee. Publikované cez Christian Fellowship Publishers, Inc. 11515 Allecingie Parkway, Richmond, Virginia 23235, USA. (v angličtine)
[2] “The Release of the Spirit” („Uvoľnenie Ducha“) od Watchmana Nee. Publikované cez Ministry of Life, Box 74 – Route 2, Cloverdale, Indiana 46120, USA. (v angličtine)
[3] „The Battle for Life“ („Bitka o Život“) od T. Austina-Sparksa. Publikované cez Emmanuel Church, Tulsa, Oklahoma, USA. (v angličtine)
[4] „Strong in the Day of Battle“ („Silný v Deň Bitky“) od T. Austina-Sparksa. Publikované cez Emmanuel Church, Tulsa, Oklahoma, USA. (v angličtine)
[5] „The Christ, the Antichrist and the Church, Part 1“, („Kristus, Antikristus a Cirkev, Časť 1“) od Austina-Sparksa. Publikované cez „The Golden Candlestick Trust“, Twello, Holland. (v angličtine)
[6] „Our Warfare“ („Naše Vojenčenie“) od T. Austina-Sparksa. Publikované cez Emmanuel Church, Tulsa, Oklahoma, USA. (v angličtime)
(Poznámka: Existuje príliš mnoho kníh od W. Nee ako aj od T. Austina-Sparksa, aby mohli byť tu uvedené. Horeuvedené boli vybrané ako najpriliehavejšie, čo sa týka tém diskutovaných v tejto knižke.)
[7] “Pravda o Spáse” od brata Hanolu. Publikované v 2003 cez Montreal Remnant Ministries v Montreale, Quebec, Kanada. (v angličtine ako „Truth about Salvation“)
[8] „Otevřený Dopis Jeho Výsosti a Excelenci, Ježíši Kristu, Králi králů a Pánu pánů, jedinému pravému Bohu“ od brata Hanolu. Publikované v roku 1986 cez Montreal Remnant Ministries (MRM) v Montreale, Quebec, Kanada. (v angličtine ako „Open Letter to His Majesty a Excellency Christ Jesus, the King of kings and Lord of lords, the only true God“)
[9] „Tajomstvo Skutočnosti“ od brata Hanolu. Publikované v 1955 cez MRM v Montreale, Quebec, Kanada. (v angličtine ako „The Mystery of Reality“)
[10] „Seek Ye First the Kingdom“ („Hľadajte najprv Kráľovstvo“) od brata Hanolu. Publikované v 1990 cez MRM, Montreal, Quebec, Kanada. (len v angličtine)
[11] „Generačné Povrazy a ich vplyv na vás“ od Johna Adejoro-Oluwa. Publikované cez Plummet Publishing, Ikeja, Lagos, Nigeria. (v angličtine ako „Generation Cords and Their Effects on You“)
[12] „Hriechy Mojej Mladosti a ako s nimi múdro jednať“ od Johna Adejoro-Oluwa. Publikované cez Plummet Publishing, Ikeja, Lagos, Nigeria. (v angličtine ako „Dealing Wisely with the Sins of My Youth.“)
[13] „Letters of A.W. Pink“ („Listy A.W. Pinka“, počas rokov 1924-1951) od Artúra Pinka. Publikované v 1978 cez The Banner of Truth Trust, Pennsylvania, USA. (len v angličtine)
[14] „Príď Kráľovstvo Tvoje“ od brata Hanolu. Publikované v 1983 cez MRM v Montreale, Quebec, Kanada. (len v slovenčine)
[15] „The Believer’s Promise Book” („Kniha Prísľubov Veriaceho“) zostavené od Larryho Richardsa. Publikované v 1982 cez Zondervan Publishing House, Grand Rapids, Michigan, USA. (len v angličtine)
[16] „Bodyguard of Lies“ („Telesná Stráž Lží“) od Anthony Cave Browna. Publikované v 1975 cez Fitzhenry & Whiteside Ltd., Toronto, Ontario, Kanada, a tiež publikované cez Harper & Row, New-York, N.Y., USA (len v angličtine)
[17] “The Recovering of the Lord’s Testimony in Fullness” („Znovuzískanie Pánovho Svedectva v Plnosti“) od T. Austina-Sparksa, Publikované cez Emmanuel Church, Tulsa, Oklahoma, USA. (len v angličtine)
[18] “Judgment begins at the House of God” (“Súd začína v Dome Božom”) od Horsta Schaffránka. Publikované v 1993 v Lemgo/Mníchov, Nemecko (anglický preklad z nemčiny)
P.S.
Ako je uvedené pri mnohých citátoch zo slovenskej Biblie, slovenský text je v niektorých veršoch Písma nepresný, nejasný, alebo totálne chybný a dáva skreslený, či nejasný obraz. Mnohé slová nevyjadrujú to, čo nám Duch Pána chce dať. Niekedy to hlavné, podstatné slovo vo verši chýba, čím verš dostáva úplne iný význam! Inokedy zase výrazy, ako „krv“, „duša“, alebo „život“ sú navzájom pomiešané, ako keby mali ten istý význam, pričom ale „krv“ nie je „duša“ a „duša“ zase nie je „život“, atď. Čitateľ môže byť teda v mnohých prípadoch podvedený alebo popletený nejasným obrazom.
Slovenskí veriaci by toto mali seriózne uvážiť a zadovážiť si Písmo presnejšieho a jasnejšieho prekladu, ak si želajú hľadať Pravdu s otvoreným srdcom a seriózne. Bohužiaľ, počas písania tejto knihy som mal naporúdzi jedine Bibliu citovanú na tirážnej stránke tejto knihy.
Vzhľadom na horeuvedené fakty, považoval som za potrebné uviesť korekcie u niektorých citovaných slovenských textov, kde si to situácia vyžadovala. Tieto korekcie sú uvedené na nasledujúcich dvoch stránkach.
Korekcie slovenského textu v Biblických veršoch
poznačených na stránkach tejto knihy(x).
(1) Pr. 4:23 – slov. text je chybný: „lebo z neho pochádza život“ má znieť „lebo z neho pochádzajú podstaty (axiomy, otázky) života“.
(2) Jn. 7:38 – výraz: „z jeho vnútra“ je prijateľný, ale má presnejšie znieť „z jeho brucha“, t.j., z pupočnej oblasti, kde sa nachádza naše „duchovné srdce“.
(3) Žid.12:2 – slovenský text nedáva zmysel, správny text má znieť: „Hľadiac na Ježiša, pôvodcu (autora) a dokonávateľa našej viery...“
(4) Iz. 6:9,10 – správny text druhej časti verša má znieť: „Počutím počujete, ale nechápete, a videním vidíte, ale nevnímate."
(5) Žm. 19:13,14 – slov. preklad 14. verša je nejasný, mal by znieť: “Zdrž svojho služobníka aj od hriechov domýšľavosti (opovážlivosti, predpokladania)...”
(6) Fil. 2:13 – slov. text: „...činenie.pre záľubu“ má znieť: „...činenie JEHO záľuby“, čo totálne mení význam tohto Slova Božieho!
(7) 5M. 12:23 – slov. preklad je chybný, „duša“ nie je „život“, lebo duša môže byť duchovne mŕtva, zatiaľčo ona „žije“ (1Tim. 5:6, tiež Žm. 66:9, kde duša je zachovaná pri živote)
(8) 2Par. 16:9 – slov. text: „ktorých srdce je cele obrátené k nemu“ má prijateľný zmysel, no malo by byť upresnené: „ktorých srdce je dokonalé voči Nemu.“
(9) Pr. 5:12-14 – slov. preklad 12. verša by mal znieť: „Ej, ako som nenávidel inštrukcie...“
(10) Jn. 9:39 – slov. text je nejasný, výraz: „tí, ktorí vidia, boli slepí.“ má znieť „tí, ktorí vidia boli učinení slepými“!
(11) Jn. 4:24 – slov. text je chybný, výraz: „ktorí sa mu modlia, musia sa modliť“ má byť „ktorí Ho uctievajú, musia Ho uctievať“!
(12) 2Kor. 11:3 – slov. text je nepresný, výraz: “oproti Kristovi” má byť “ktoré sú v Kristovi”.
(15) Žid. 11:1 – slov. text: „presvedčením o veciach“ má znieť: „evidenciou o veciach“.
(16) Lk. 17:21 – slov. text je totálne chybný, Kráľovstvo Božie nie je „medzi vami“, ale je „vo vás“!
(18) Žid. 3:12 – slov. text: „zlé a neverné srdce“ by mal presnejšie znieť: „zlé a neveriace srdce“.
(20) 2Pet. 1:4 – výraz: „božskej prírody“ je totálne chybný, on má znieť „Božskej nátury (charakteru, prirodzenosti)“
(21) Žm. 46:11 – slovo “prestaňte” má tiež znamenať “buďte ticho, zastavte sa, ukľudnite sa, nevymýšľajte…”
(22) 1Pet. 2:19 – výraz: „lebo to je milosť“ má byť „lebo to je záslužné“
(23) Lk. 16:8 – časť verša: „...že opatrne urobil. Lebo synovia tohto sveta sú opatrnejší nad synov svetla“ nedáva správny zmysel, text má znieť „... že múdro urobil. Lebo deti tohto sveta sú múdrejšie, než deti svetla“.
(24) Žm. 139:7,8 – slov. text je nepresný a chybný: „v hrobe“ má byť „v pekle“!
(25) 5M. 32:11 – slov. text je nejasný, mal by znieť: „Ako keď orlica zatrasie svojim hniezdom, vznáša sa nad svojími mláďatami, rozťahuje svoje krídla, berie ich a nesie na svojích krídlach.“
(26) Rim. 12:6-8 – slov. text je chybný: výraz: „verný v službe“ má byť „čakajúc na našu službu“.
(27) Pr. 19:18 - slov. text má znieť: „Kázni svojho syna pokiaľ je nádej; a nech ho tvoja duša neľutuje pre jeho plač.”
(28) Zj. 22:2 – slov. text je totálne chybný: “a lístie dreva je na službu” má byť „a lístie stromu je pre uzdravovanie”.
(29) Zj. 22:11 – slov. text je totálne chybný, napr. výraz: „kto špiní“ má byť „kto je špinavý“!
(30) Jn. 16:33 – slov. text je nepresný, slovo „dúfajte“ má znieť „radujte sa“
(31) Zj. 2:26,27 – slov. text je chybný, výraz: „nad pohanmi“ má byť „nad národmi“.
(32) Rim. 11:22 – slov. text je chybný, výraz: „v dobrote“ má byť „v Jeho dobrote“, dôležité slovo „Jeho“ chýba a totálne mení význam tohto Slova!
(33) Žm. 68:19 – slov. text dáva skreslený obraz, časť: „vzal si dary medzi ľuďmi, áno i medzi spurnými odbojcami...“ má presnejšie znieť: „obdržal dary pre ľudí, áno aj pre tých rebelujúcich (spurných)“.
(34) Fil. 2:7,8 – výraz: „ale sám seba zmaril“ je nesprávny, on má znieť: „ale sám nedbal na svoju prestíž (reputáciu)“.
(35) Mk. 16:16 – slovo „odsúdený“ by malo byť upresnené na „prekliaty“.
(36) 5M. 30:15,19 – vo verši 15, slová: „dobré“ a „zlé“ by mali byť „dobro“ a „zlo“. Vo verši 19, výraz: „A vyvolíš si život, aby si žil“ dáva skreslený obraz, správny text má znieť: „Preto vyber si život, aby si mohol žiť“.
(37) Mt. 11:12 – výraz: „a tí, ktorí činia násilie, uchvacujú ho.“ by mal byť nasledovne upresnený: „a tí násilní sa ho zmocňujú.“
(38) Jn. 10:10 – výraz: „aby mali život a aby mali hojnosť.“ by mal byť upresnený: „aby mali život a aby ho mali viac, než hojne.“
(39) 2Pet. 1:1-11 – vo verši 3, výraz: “ktorý nás povolal vlastnou slávou a hrdinskou cnosťou” dáva opačný zmysel; správny text má znieť: “ktorý nás povolal k (našej) sláve a cnosti.” Verš 4, viď (20). Verš 5, výraz: “poskytujte vo svojej viere” má znieť: “pridajte ku svojej viere”.
(40) Pr. 23:7 – duša je v prvej časti verša popletená so srdcom; správny text má znieť „Lebo ako zmýšla vo svojom srdci, taký on je;“
(41) Žm. 119:67 – správny text má znieť: „Dokiaľ som nebol postihnutý útrapami, blúdil som, ale teraz dodržujem Tvoje slovo.“
(42) Žm. 98:3 – časť slov. textu: “uvidia spasenie” má správne znieť „uvideli spasenie“.
(43) 2Kor. 5:9 – časť slov. text: „jemu sa ľúbili“ má správne znieť „boli Ním prijatí.“