Tragédia a Sláva Veriacich

KAPITOLA 1

ÚVOD

Predtým, než napíšem niečo do tejto knihy, Pán Ježiš Kristus ma privádza k tomu, aby som deklaroval jednoduchú, ale podstatnú pravdu z Jeho Slova, kde hovorí:

„Vy ste si MŇA nevyvolili, ale Ja som si vyvolil VÁS a ustanovil som vás, aby ste šli a niesli ovocie a aby vaše ovocie zostávalo...“ (Ján 15:16a)

Toto Slovo sa vzťahuje na každého veriaceho, ktorého ON vyvolil a ustanovil a ktorého nikdo iný nevyvolil a neustanovil. Pán tu tiež hovorí o ovocí, ktoré má zostávať. Toto ovocie nepodlieha času, zkaze, hnilobe, zničeniu, ani nezmizne; ono je nezničiteľné žiadnym človekom, ba ani silami temna a zla. Preto toto ovocie je jediným jasným dôkazom, či sme boli vyvolení a ustanovení Pánom, alebo človekom. (Mt. 7:16-20) Viďme a chápme, že toto ovocie nie je fyzické, mentálne, či intelektuálne; nie sú to budovy, ani organizácie, ani inštitúcie, ani služby, ani učenie, ani kázanie, ani štúdia, ani veci fyzickej, mentálnej, či intelektuálnej povahy.

Toto ovocie je duchovné ovocie, ktoré Pán môže chutnať, ceniť si, zachovať si a milovať na veky vekov! Budovy, organizácie, inštitúcie, služby, učenie, kázanie, štúdie a všetky veci fyzické, mentálne alebo intelektuálne môžu byť dočasnými nástrojmi, ktoré môžu byť užitočnými v rukách služobníka, ktorého telesnosť bola ukrižovaná (Gal. 5:24⁽¹⁾) a ktorý bol vyvolený, ustanovený a daný Cirkvi Pánom, ako Jeho dar a semeno Jeho Kráľovstva. (Ef. 4:11,12) Žiadne fyzické, mentálne, či intelektuálne „ovocie“ našej práce samo osebe nezostane, ale zahynie a bude zabudnuté. (1Cor. 13:8⁽²⁾) Problém u väčšiny veriacich je ten, že oni nedokážu rozoznať, či odhadnúť ich vlastné ovocie, tobôž ovocie iných bratov a sestrier; preto oni nemôžu „poznať niekoho po ovocí“. A toto sa nanešťastie vzťahuje aj na mnohých vo vodcovstve. Preto môže existovať veľký počet služobníkov, ktorí neboli ustanovení a daný Cirkvi Pánom, skôr boli oni ustanovení ľuďmi a organizáciami. Keď potom takíto neukrižovaní služobníci sa podujmú robiť pastierov iným veriacim prinášajúc im Slovo Božie a predpokladané „zprávy od Ducha Svätého“, berú si na seba úžasné riziko, že budú v ich čase „vykorenení“. (Mt. 15:11-13)

A opäť, predtým, než prídem ku faktom a pravdám kapitoly 1, Pán si želá zničiť niektoré základné, no hlboké podvody, ktoré držia Cirkev od Jej povolania a vyplnenia Vôle a Zámeru Nášho Otca v Nebesiach. Tieto podvody budú odhalené Jeho Pravdou, ktorá nasleduje v tejto knihe.

Niektoré z týchto podvodov zahŕňajú v sebe kresťanské aktivity, ktoré sú normálne vykonávané a ktoré môžu dať veriacim „falošný obraz“ o ich duchovnom stave, o ich vlastnom posudku ich prijateľnosti Pánovi. Pozrime sa na niektoré z nich.

Vedomosti Biblie NIE SÚ Spásou. Učenie a kázanie Biblie NIE JE Spásou. Dochádzanie na pobožnosti nie je Spásou. Spievanie cirkevných piesní, dávanie desiatok a milodarov NIE JE Spásou. Sociálne práce, pomáhanie chudobným, pracovanie „pre Pána“ NIE JE Spásou. NIČ, čo si človek môže myslieť, konať alebo predstavovať si vo svojej mysli NIE JE Spásou! Prečo?

Akákoľvek ľudská duša je schopná získať vedomosti Biblie a konať akékoľvek zo skutkov uvedených v hornom rámci bez toho, aby musela byť spasená, či vykúpená Duchom Božím! Preto, akákoľvek „náboženská nespasená duša“ je schopná všetko toto konať.

A nielen ľudské duše, ale sám Satan a jeho služobníci sú pretváraní na služobníkov spravodlivosti (2Kor. 11:14,15) a konajú alebo imitujú všetko, čo je v hornom rámci! Sme si toho vedomí? NIE! Preto nám to Pán predkladá pred nás a požaduje, aby sme tento fakt jasne videli, chápali a verili. Tak teda, čo je potom Spása?

SPÁSA JE KOMPLETNÁ SMRŤ STARÉHO, HRIEŠNEHO, DUŠEVNÉHO, KARNÁLNEHO, PRIRODZENÉHO ČLOVEKA; JEHO STARÉHO DUCHA, JEHO STAREJ DUŠE A JEHO STARÉHO TELA!

SPÁSA JE VYTVORENIE KOMPLETNE NOVÉHO, PERFEKTNÉHO, BEZHRIEŠNEHO, DUCHOVNÉHO ČLOVEKA; JEHO NOVÉHO DUCHA, JEHO NOVEJ DUŠE A JEHO NOVÉHO TELA!

TOTO JE PRAVDIVÁ, KOMPLETNÁ A KONEČNÁ SPÁSA ČLOVEKA V SRDCI A ZÁMERE BOHA! (2Kor. 5:17)

Toto bude hlavná téma tejto knihy a Sám Pán nám dá, čo potrebujeme vidieť, vedieť, chápať a konať v tejto etape nášho pozemského života. To nám uľahčí našu prípravu pre Jeho Príchod ako Ženícha pre svoju Nevestu. (Mt. 25:1-13). My môžeme byť Jeho Nevestou tým, že sme znovu-zrodení, ale nemusíme byť Jemu prijateľní, ako Jeho Nevesta v našom terajšom charaktere a stave našej duše a ducha. A my si nemusíme byť vedomí toho, čo je v nás pre Neho odporné a čo je príjemné. Máme iba krátky čas ku našej Svadbe (Jn. 17:21// Zj. 19:7-9) a my, ktorí veríme, že milujeme Pána a čakáme na Jeho zjavenie musíme rozumieť Slovu Nášho Ženícha pre nás a tiež urgenciu Jeho Slova v tomto čase.

V Zjavení 19:7-9 sú dva dôležité fakty o ktorých si Pán želá, aby sme ich videli a im rozumeli. Vo verši 7, Jeho Manželka sa pripravila. My obyčajne nevieme, ako sa máme pre Neho pripraviť! Vo verši 8, Ona bola odetá do jemného kmentu, čistého a bieleho, lebo jemný kment je JEJ vlastná spravodlivosť! Pán hovorí, že Ona získala Jeho Spravodlivosť cez Jej vlastný duchovný kríž, smrť a vzkriesenie! (Mt. 16:24,25⁽³⁾) Jeho Nevesta a Manželka musí mať JEJ vlastnú spravodlivosť a toto je Jej príprava pre Jeho Príchod, ako Ženícha!

Hneď pri začiatku tejto práce chcem ustanoviť ďalší dôležitý fakt.

Väčšina z toho, čo nasleduje v kapitolách tejto knihy nie sú moje prirodzené vedomosti, ani múdrosť! Tie najdôležitejšie duchovné pravdy a fakty tu deklarované a diskutované som neobdržal od ľudí alebo cez štúdia, ale cez milostivé a absolútne zvrchované zjavenia od Pána. Budete schopní posúdiť tento fakt vo vašom vlastnom duchu a vedomí, ak máte oko na videnie, ucho na počutie a srdce na chápanie. A akékoľvek svetlo som získal z mojích štúdií, meditácií, modlitieb alebo od iných pravdivých služobníkov Božích (a aj som získal), On ho zväčšil a obohatil v jeho duchovnej hĺbke, dôležitosti a význame, ktorý som ja predtým nikdy nevidel a nechápal v mojom srdci.

Mnohé pravdy som tiež získal cez mnohoraké životné skúsenosti počas mojích 65-ich rokoch kresťanstva a počas 40-ich rokoch kráčania so Živým Pánom posluhujúc Ho veriacim v mnohých krajinách sveta. Jeho Pravda deklarovaná v tejto knihe bola „vpracovaná“ do života tých, ktorých mi Pán dal osobne, aby som sa o nich staral a pracoval formujúc v ních Krista. Preto, títo veriaci (hoci nie všetci) sú dnes „nové stvorenia“ (Gal. 4: 19⁽⁴⁾// 2Kor. 5:17// Gal. 6:15) kráčajúci po úzkej ceste (Mt. 7:13,14) a pretváraní sú na Podobu Krista. (Rim. 8:29⁽⁵⁾) Sú oni živými dôkazmi Jeho Pravdy konajúci Jeho Slovo. Oni sú tiež mojím ovocím, ktoré zostane a bude príjemné pre Pána na veky vekov.

Preto Jeho duchovné Pravdy a fakty, ktoré nasledujú, nemajú byť brané jednoducho, ako doktríny, výsledky štúdií, alebo zaujímavé nové pohľady na biblické záležitosti. Ja som bol vedený písať to, čo vidím s Pánom, čo žijem pred Ním a čo si On želá dať nám, ako Svoje Svetlo a Súd o stave veriacich a Jeho Cirkvi v tomto kritickom čase. Toto tiež poukazuje na Jeho skutočnú Lásku, Milosť, Milosrdenstvo, Trpezlivosť, Múdrosť a na Jeho Spravodlivé Súdy voči Svojej Cirkvi.

Kedykoľvek Jeho Cirkev odbočí od Svetla Slova Božieho alebo sa nájde vo vážnom nebezpečí a nemusí si toho byť vedomá, Pán dáva nanovo Svoje Svetlo, tiež Svoje varovania, Svoju pomocnú ruku a to suverénne bez čakania na modlitby veriacich takto ovplyvnených a v takom nebezpečí. Väčšina veriacich včítane mnohých služobníkov nemusí ani vedieť, že oni môžu byť vo vážnom nebezpečí. Nemusia veriť, že Pán ich musí varovať; že On môže k ním dnes hovoriť aj na stránkach knihy, ako je táto, ktorá to kniha pre ních prichádza „odnikadiaľ“ a je napísana „nikým“. (1Kor. 1:27-29) Predsa však, je to Pán, ktorý si vyberá nádoby cez ktoré hovorí ku Cirkvi a nie človek a existuje mnoho veriacich a mnoho vodcov, ktorí stále nemôžu veriť tejto jednoduchej pravde Písma. Toto sú tí pyšní a nespravodliví veriaci, ktorí majú zlé srdce neochotné veriť. (Žid. 3:12) Ale ak oni neveria Jeho vyvoleným, či by mal Pán znova použiť „nemého osla“, aby k ním prehovoril a pokarhal ich v ich neprávosti a bláznovstve? (2Pet. 2:16)

Ale táto kniha je v prvom rade napísaná pre tých veriacich, ktorí majú srdce, čo verí, je úprimné, poctivé a otvorené Pánovi pre Jeho Pravdu a Svetlo. Ja som zodpovedný za publikovanie toho, čo mi Pán dal a k čomu ma viedol, aby som vykonal a čo žijem pred Živým Bohom Jeho Milosťou. A vy ste zodpovední za to, že toto v úprimnosti a modlitbách uvážite vo svojom srdci, mysli a svedomí pred Živým Synom Božím, ktorý je tiež mojím Živým Svedkom (toto nie je maličkosť prehlásiť!) Ja definitívne nie som vaším sudcom a vy, čitatelia, definitívne nie ste mojími sudcami; nie ste zodpovední mne, ale Pánovi, ktorý je vaším Sudcom... a tiež mojím.

Naviac, táto kniha nebola napísaná preto, že veriaci si ju želajú, alebo sa na ňu tešia alebo, že všetci budú ňou potešení. Práve naopak, mnohí veriaci a mnohí vodcovia budú nielen prekvapení, ale pohoršení Pravdou Boha, ako je nám Ona zjavená v týchto dňoch konca. Oni si neuvedomujú, že Pravda, ktorú tak desperátne potrebujeme predtým, než Náš Pán príde, nás musí najprv šokovať, ba aj pohoršiť, keďže je to často horká Pravda. Ale potom, keď sme ju prijali, stáva sa sladkou.

Takže, mnoho veriacich môže odmietnuť Pravdu a Svetlo zo Slova Božieho, ktoré im táto kniha prináša a môžu ma tiež obviniť z rôznych vecí, ale bez toho, aby mi dali akékoľvek špecifické dôvody! Toto je veľmi známe divadlo „telesnosti“ a síl zla a temna a ja som ho zažíval mnohokrát. Takíto veriaci vždy súdia nespravodlivo a obviňujú vo všeobecnosti, ale nikdy nedajú ani jeden špecifický fakt, či príklad na ktorom zakladajú svoje obvinenia a nespravodlivé súdy. Nemajú ani jednu konštruktívnu myšlienku, či ochotu ísť podľa Vôle a Túžby Nášho Pána, ako sú nám oni zjavené v Jeho Svätom Slove a zvlášť na stránkach, ktoré nie sú nikdy kázané a vysvetľované veriacim.

Nech Pán odpustí takýmto veriacim, keďže oni dozaista nevedia, čo konajú. A možno, že niektorí z ních aj budú obrátení z ich duševného, pyšného a nespravodlivého človeka, na nového duchovného človeka a vyplnia Vôľu a Túžbu Otca Nebeského. Ja sa modlím Pánovi, aby preukázal Svoje Milosrdenstvo všetkým takýmto, keďže ich vidím, ako obete síl zla a temna neschopných vidieť samých seba a podvody v ktorých žijú a konajú.

Ja úpenlivo prosím každé úprimné srdce a dušu, ktorá môže byť nespokojná s dnešnou formou kresťanstva a ktorá môže hľadať a zatiaľ nenachádzať uspokojivé odpovede a pomoc, po ktorej ona túži a ktorú potrebuje, aby čítala túto knihu v duchu modlitby, meditovala nad Slovom Božím, ktoré je tu prezentované a neodmietala, čo môže byť v tomto čase pre ňu nezrozumiteľné. Pán je schopný vám dať priamo, či nepriamo všetko to, čo hľadáte, ak Mu otvoríte svoje srdce a dušu.

* * *

Poďme teraz ku najdôležitejšej záležitosti nášho života tým, že budeme definovať a objasníme si rozsah a účel vykúpenia človeka a rozsah a účel Spásy človeka, ako dvoch rozdielných činov Boha v každom veriacom.

Viďme a chápme, že Náš Spasiteľ a Pán nám dáva toto Svetlo bez toho, aby sme sa my naň pýtali! Prečo? On vie, že „Jeho ľud je ničený kvôli nedostatku duchovnej znalosti Jeho Osoby“. (Hoz. 4:6 + 6:3) Jeho Osoba JE Pravdou. Ale Jeho Svetlo poskytuje znalosť duchovných právd, ktoré človek nedokáže získať ani štúdiom, ani výzkumom akéhokoľvek druhu. Božie Svetlo a Pravda nemôže prichádzať z duše človeka, z jeho srdca alebo z jeho intelektu. Oni musia byť zjavené do jeho ducha Samotným Bohom. Potom toto Jeho Svetlo musí prísť z jeho ducha do jeho srdca, ako viera a potom jeho srdce (ako časť jeho duše) musí byť uschopnené vidieť ho, alebo ho počuť a mu rozumieť. (Mt. 13:15) Toto Svetlo a duchovná znalosť Osoby Boha zjavené človeku Samotným Bohom spasí človeka od seba-zničenia a vyprodukuje ovocie, ktoré zostane navždy!

Nech nám Pán otvorí naše oči a dá nám duchovný zrak a nech je naše srdce otvorené a uschopnené vidieť a rozumieť, čo naša prirodzená duša nemôže nikdy vidieť, ani rozumieť. (1Kor. 2:14)

Väčšina veriacich úprimne verí, že ich duša je duchovná a nie naturálna, telesná pretože oni boli „znovu-zrodení“, ale oni nevidia a nerozumejú rozdielu medzi duchom a dušou. Toto je jeden taký tragický podvod, ktorý Pán odhalí v tejto knihe, aby sme ho mohli vidieť, chápať a byť pripravení pre Jeho Príchod a Súd. Náš život a osud vždy závisí na tom, čo vidíme, veríme a čo robíme s touto našou vierou.

Viďme a rozumejme, že my všetci sme boli narodení, ako prirodzené (naturálne) stvorenia, aby sme žili v tomto prirodzenom svete, ale my sme spasení do úplne iného sveta, do duchovného sveta, ktorý nemôžeme vidieť, chápať alebo si predstavovať našou fyzickou, či mentálnou náturou – prirodzenosťou. Na našu Spásu sa môžeme tiež pozerať, ako na náš prechod z našej prirodzenej bytosti do úplne inej – duchovnej bytosti. Prirodzená bytosť nemôže kráčať po vode (Mt. 14:25), prechádzať cez zatvorené dvere (Jn. 20:19) alebo vzniesť sa do povetria bez akýchkoľvek mechanických prostriedkov (Lk. 24:51), atď. Ale duchovná bytosť môže. Všetky nasledujúce kapitoly tejto knihy by mali byť čítané a uvážené so zreteľom na tento monumentálny, logike vzdorujúci fakt a pravdu.

KAPITOLA 2

VYKÚPENIE ČLOVEKA

DEFINÍCIE

Vykúpenie človeka budeme chápať, ako zmenu vlastníctva človeka od Satana ku Bohu, kde Boh vykúpil človeka cez Krv Ježiša Krista, Jeho Syna (Zj. 5:9// 1Pet. 1:18,19) a otvoril dvere tomu človeku, aby bol zmierený s Bohom. (Rim. 5:10// 2Kor. 5:18). Človek môže nadobudnúť svoje vykúpenie vierou (Ef. 2:8) A rozhodnutím svojej vôle vyznať svoju vieru vlastnými ústami (Rim. 10:9,10) a týmto vybrať si život a nie smrť. (5M. 30:19⁽⁶⁾) Toto nové vlastníctvo Boha je potom zapečatené Jeho Duchom. (Ef. 1:13)

Naviac, Vykúpenie človeka budeme chápať, ako zmenu v duchu človeka, ktorý duch je teraz zmŕtvychvstaný, oživený súc narodený zhora Duchom Božím (Jn. 3:3-6) a kde tento Duch Boží teraz prebýva a robí tohto človeka Chrámom Božím. (1Kor. 3:16). Do DUCHA tohto človeka je teraz uložený Nový Život z Neba, ktorý je z Boha a ktorý tam nikdy predtým nebol, okrem prvého Adama, ktorý mal Ducha Božieho v celej svojej bytosti, ale Ho stratil skrze neposlušnosť voči Bohu a stal sa tak duševným, hriešnym človekom.

Naviac, Vykúpenie človeka budeme chápať, ako počiatok zmeny v duši človeka tým, že dostáva do svojho srdca, čo je orgán jeho duše, „závdavok Ducha“. (2Kor. 1:22) Tento dar môžeme tiež znázorniť, ako „avantgardu Ducha“, ktorý musí v čase naplniť celú dušu a podmaniť si ju! Tiež môžeme znázorniť tento dar, ako „semeno Kráľovstva Božieho“, ktoré Kráľovstvo je v duchu vykúpeného človeka a teraz musí byť vynútené do jeho duše hľadaním najprv Kráľovstva. (Mt. 6:33). Duch si musí podmaniť jeho celú dušu a vykoreniť odtiaľ tam existujúce kráľovstvo síl temna a zla, ktoré sily vládli jeho duši počas celého jeho pohanského života a neodišli z jeho duše ani pri jeho vykúpení, ani pri jeho krste vodou!

Preto Vykúpenie človeka budeme tiež chápať, ako počiatok plnej Spásy človeka, kde jeho duša a telo budú podobne prerodené, zmŕtvychvstané, oslobodené od smrti a korupcie, očistené, obnovené, pretvorené a transformované tým istým Duchom Boha. Toto sa uskutoční v neskoršom čase a v úplne rozdielnom procese pre dušu a pre telo.

Jeho duša bude oslobodená, očistená, oživená, pretvorená a zdokonalená premožením, zvíťazením, (Zj. 2:7,11,17,26 + 3:5,12, 21) zapieraním samého seba, dvíhaním svojho kríža a každodenným nasledovaním Pána (Lk. 9:23), vypracovávaním vlastnej spásy v bázni a trasení. (Fil. 2:12b) Tento proces môžeme zhrnúť do výrazu: Bojovaním dobrého boja viery (viď viac v kap.3)

Jeho telo bude oslobodené od smrti a korupcie, transformované, pretvorené a oslávené pri jeho únose, (1Kor. 15:53// Fil. 3: 20,21) alebo zmŕtvychvstaní.

Jeho vlastný ľudský duch, hoci je zhora oživený, musí tiež rásť a byť očistený a zdokonalený, ako musí aj jeho duša byť. Duch vykúpeného človeka nie je ešte jedným s Duchom Boha, hoci Boží Duch tam prebýva. Jeho svedomie môže stále byť slabé, znečistené (1Kor. 8:7b// Tit. 1:15; Titus nepíše o pohanoch, ako ukazuje aj verš 16). Jeho intuícia a obcovanie (komunikácia) stále „nefungujú“ ani po jeho vykúpení. Tieto časti ľudského ducha potrebujú to isté posilňovanie, očisťovanie, dospievanie a zdokonaľovanie, ako potrebujú aj tri časti jeho duše, t.j., myseľ, srdce a vôľa.

Preto existujú dve základné pravdy, ktoré ovplyvňujú každého pravdivého veriaceho od času jeho Vykúpenia až do konca jeho Plnej Spásy a sú nasledovné:

a) Slovo Božie nám hovorí: „že keď vyznáš svojími ústami Pána Ježiša a uveríš vo svojom srdci, že Boh Ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený (vykúpený). Lebo srdcom (1) sa verí na spravodlivosť, a ústami (2) sa vyznáva na spásu (vykúpenie).“ (Rim. 10:9,10)

Ako odpoveď na našu (1) vieru a naše (2) vyznanie, ktoré vyznanie je práca našej viery, sme znovu-zrodení Duchom Boha (Jn. 3:3-6) a zapečatený tým Duchom Zasľúbenia, ako nové vlastníctvo Boha. (Ef. 1:13)

To je Naše Vykúpenie, ktoré je začiatkom našej Plnej Spásy, nie jej koncom! Koniec našej Plnej Spásy bude koncom našej viery (1Pet. 1:9) a práce našej viery! Už viac nebudeme potrebovať novú vieru, alebo viac viery, lebo súc plne spasení, budeme dokonalí vo všetkých troch častiach našej bytosti a budeme žiť Večný Život. Naša viera bola potrebná, aby nás viedla k tomu Životu a naša práca našej viery nás k Nemu priviedla.

Náš Spasiteľ plne vyplatil cenu požadovanú Bohom a tak my sme plne vykúpení. Satan nás stratil ako jeho legálne vlastníctvo, ktorým nás vlastnil pokiaľ sme boli pohani! Predsa však, Satan nestratil všetko legálne vlastníctvo v nás (viď viac neskôr).

Je veľmi dôležité vidieť a uvedomiť si v tomto bode, že keby sme aj boli uverili v Pána, ale nikdy nevyznali svoju vieru našími ústami, neboli by sme vykúpení! Táto pravda tiež znamená, že tí, čo uverili v Spasiteľa intelektuálne, mentálne – vo svojej mysli a nie vo svojom srdci – neboli nikdy znovu-zrodení, nikdy nedostali Ducha Božieho do svojho ducha a teda neboli nikdy vykúpení! Nepatria Kristovi (Rim. 8:9b), ale zostávajú pohanmi, ktorí obdržali nejaké náboženské informácie z Biblie alebo z Cirkvi a uverili tým informáciám vo svojej mysli a chápaní. Často sú oni tiež nazývaní „papieroví kresťania“, ktorí uverili v Krista, no nikdy neobdržali Ducha Svätého (Sk. 19:1,2); a takýchto môžu existovať celé zástupy.

Tento fakt ukazuje tiež krajnú dôležitosť nepliesť si rôzne orgány našej duše a nášho ducha, keďže to môže viesť ku veľmi vážnym chybám, ku seba-klamstvu a tiež k nášmu zničeniu a smrti. To, čo veríme v našej mysli a čo veríme v našom srdci môžu byť dve kompletne rozdielne veci. Naviac, viera prichádza z nášho vedomia do nášho srdca, nie do našej mysle (viď viac na str. 61^[8] a v brožúre „Pravda o Spáse^[9]“).

b) Slovo Božie nám tiež jasne hovorí, že „To, čo je zrodené z tela je telo; a čo je zrodené z Ducha je duch.“ (Jn. 3:6)

Preto v tomto bode musíme urobiť nasledovné dôležité prehlásenie, menovite, že v počiatočnom štádiu našej Spásy, čo znamená, pri našom Vykúpení...

my sme „znovu-zrodení“ len v našom duchu a nie v našej duši! Naša duša nie je náš duch! (1Tes. 5:23) Preto, naša duša musí byť „znovu-zrodená“, obnovená Duchom a Slovom Božím v inom (pomalšom, bolestnejšom) procese! Výsledok tohto procesu je Plná Spása, plné vyslobodenie, plné očistenie, plné oživenie našej už vykúpenej (Krvou zaplatenej) duše (viď viac v kapitole 3).

Musím znova opakovať, že kráľovstvo síl temna a zla v našej duši, naša hriešna nátura, naša telesnosť, nebola zničená, vykorenená naším vykúpením, „znovu-zrodením“ v našom duchu, ani naším krstom vodou.

Tieto horeuvedené dva fakty, dve pravdy sú pre nás životne dôležité, aby sme si ich uvedomili a zapamätali na celý zbytok nášho kresťanského života. Oni ovplyvňujú náš denný život, náš osud a tiež cestu, ktorou sa k nášmu osudu dostaneme.

Tá uzatvárajúca Pravda od Pána a Jeho Slova, ktorá nie je nikdy kázaná, učená, či vysvetľovaná pretože nie je možné ju vidieť, chápať a teda veriť prirodzenou ľudskou dušou je táto:

Vykúpený človek nie je ešte plne spaseným človekom!

Ktorýkoľvek vykúpený človek má moc stratiť svoju spásu a večný život rozhodnutiami svojej slobodnej vôle, vyberaním si svojej cesty a nie cesty, ktorú mu určil Boh vo Svojom Slove!

Horeuvedená Pravda je založená na Písme, ktoré je absolútne jasné, čo sa týka tohto faktu, ktorý bude detailnejšie prezentovaný a diskutovaný v nasledujúcich kapitolách.

Fakt, že horeuvedená Pravda Písma nie je nikdy kázaná, ani vysvetľovaná a veriaci nie sú nikdy varovaní je ďalšie „veľké víťazstvo“ Satana a ďalší dôkaz našej pýchy a slepoty. Satanovi sa podarilo vymyslieť tento hrozný podvod („raz vykúpený, navždy vykúpený“) a cezeň držať celé zástupy veriacich v nebezpečí straty ich života večného! Len Pán vie, koľkých Satan už takto dostal.

REALITA NÁŠHO DUCHA

Náš duch je najinteligentnejší, najznalejší, najmúdrejší, najmocnejší a najživší orgán našej ľudskej bytosti po našom Vykúpení. Toto je faktom vďaka Prítomnosti Ducha Božieho v našom duchu. A my vieme, že Jeho Duch je Duchom múdrosti, rozumnosti, rady, moci, známosti a Duch bázne Pána. (Iz. 11:2)

Je napísané, že „oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani nevošlo do srdca (duše) človeka o tom, čo Boh pripravil pre tých, čo Ho MILUJÚ. Ale Boh nám to zjavil (do nášho ducha) Svojim Duchom; lebo Duch zkúma všetky veci, veru, aj hlbiny Božie.“ (1Kor. 2:9,10)

Toto Slovo Božie nám hovorí, že náš duch pozná veci, o ktorých naša duša (srdce a myseľ) nemusí mať ani zdanie! Inteligencia a tým aj dôležitosť a unikátnosť nášho ducha je ďalej ukázaná v nasledovnom Slove Božom:

„Lebo kto z ľudí vie, čo je v človeku okrem ducha človeka, ktorý je v ňom? Práve tak veci Božie nepozná nikto, iba Duch Boží. (1Kor. 2:11)

Inými slovami, náš duch pozná o nás všetko, aj veci (v našej duši) o ktorých ani my sami nevieme! Uvedomme si preto dôležitosť a úlohu nášho ducha v našej Spáse. Dva nasledovné verše (1Kor. 12,13) nám hovoria, že...

„my sme nedostali ducha sveta (do nášho ducha), ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo všetko je nám darované Bohom, o čom aj hovoríme, nie slovami, ktoré ľudská múdrosť učí (duša-myseľ), ale ktoré Duch Svätý (z nášho ducha) učí, porovnávajúci duchovné veci s duchovnými.“

„Bezcennosť“ našej prirodzenej duše tkvie vo fakte, že aj po našom Vykúpení je naša duša ovládaná, alebo vedená, alebo ovplyvňovaná duchmi tohto sveta a silami temna a zla cez ich podvody; nie je ovládaná Duchom Božím. Tento fakt je tiež potvrdený v nasledujúcich veršoch Slova Božieho, ktoré nám hovoria:

„Ale prirodzený človek (prirodzená, telesná duša) nechápe veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom (hlúposťou), ani ich nemôže poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať. Ale ten, kto je duchovný (získava svoje poznanie, múdrosť, inteligenciu, silu a život zo svojho ducha) posudzuje všetko, no on sám nie je posudzovaný od nikoho.“ (1Kor. 2:14,15)

Idúc do hlbších vecí a faktov ohľadne nášho ducha, pridajme ku horeuvedenému nasledovné svetlo zo Slova: „Je to Duch, ktorý oživuje (prináša život) telo (včítane krvi v ktorej je náš prirodzený život – 3M. 17:14) nijako neosoží; slová, ktoré vám Ja hovorím, tie sú Duchom a sú životom.“ (Jn. 6:63)

Toto je v súlade so Slovom Božím, ktoré svedčí samo o Sebe hovoriac: „Lebo Slovo Božie je živé (život prinášajúce)...“. (Žid. 4:12a)

Slovo Božie sľubuje opravdivým duchovným veriacim, že budú podobní Nášmu Pánovi, ba budú aj hovoriť, ako On, budú hovoriť Ducha a Život. Pán hovorí:

„Ten, kto verí vo Mňa tak, ako Písmo hovorí, rieky živej vody potečú z jeho vnútra (kde naša duchovná, najvnútornejšia bytosť sa nachádza).“ (Jn. 7:38)

Hneď nasledujúci verš (39) naznačuje, že Pán hovoril o Svojom Duchu, ktorý sídli v nás. „Živá voda“ reprezentuje Jeho Slovo, ktoré my žijeme (Ef. 5:26) a ktoré iba nesedí v našej pamäti. A „rieky“ reprezentujú opravdivú hojnosť Jeho Živého Slova v nás. To, čo teraz vyžaduje našu pozornosť je fakt, že Pán nám dal podmienku, aby toto horeuvedené bolo v nás pravdou. My musíme v Neho veriť tak, ako Písmo hovorí! V celých zástupoch veriacich toto nie je pravdou; preto v ních neexistujú žiadne rieky živej vody. Toto bude ďalej diskutované v kap. 3.

Keď teraz uvážime horeuvedené Slová Božie, musíme si všimnúť nasledovného. Náš prirodzený život je v našej krvi (3M. 17:14), preto náš prirodzený, duševný život nič neosoží! Duchovia, ktorí okupujú, ovládajú alebo inak riadia, či ovplyvňujú našu dušu po našom Vykúpení, nie sú z Boha, oni formujú telesnosť našej duše. „Telesnosť“ (karnalita), jej pôvod, charakter a činnosť v nás bude diskutovaná neskôr.

Naše slová, ktoré vychádzajú z našej prirodzenej duše nie sú ani Duchom, ani Životom, oni sú (duchovnou) smrťou! Tento fakt má nesmierny význam v celom našom kresťanskom živote na zemi. On určuje hladinu nášho duchovného života a tým aj štýl a náplň nášho pozemského života, ktorý žijeme. On tiež určuje náš osud a cestu, ktorou k nemu prídeme. Ak toto nie je najdôležitejšia záležitosť v celom našom kresťanskom živote, potom ja v pravde neviem, čo je.

Duch Boží v našom duchu je našou zárukou, že máme VŠETKO, čo potrebujeme teraz, aj v našej budúcnosti. Boh už všetky naše potreby naplnil V Kristu Ježišovi (Fil. 4:19) a všetky Jeho bohatstvá sú nám k dispozícií V KRISTOVI SAMOM, ale nie mimo Neho.

Tá dôležitá otázka pre nás je táto: Sme my schopní čerpať z týchto nedoziernych bohatstiev Krista, z nekonečných pokladov Boha a užívať ich v našom pozemskom živote? Užívať ich v našej duši a tiež v našom tele? Ak je to možné, čo aj je, potom ako to môžeme urobiť?

Z mnohých naších životných skúseností my vieme, že nedostávame mnohé z vecí, ktoré si žiadame od Boha. Môžeme sa zpýtať prečo? Ale otázka skôr je: Sme my V Kristovi v živých skúsenostiach, alebo len doktrinálne? Ak rozumieme a veríme napísaným doktrínam, potom sme V Kristovi len doktrinálne, potencionálne, ale nie v živote našej duše, keďže také mentálne chápanie a viera (o učení) nám nedáva žiadne životné skúsenosti. To je ako žiť na Rajskom Ostrove, alebo iba čítať o ňom, alebo „byť na ňom“ prstom na mape. Je v tom rozdiel? Zaiste, a to obrovský.

My v žiadnom prípade nemôžeme dúfať, že čítanie, počúvanie alebo aj uverenie Biblickej doktríny urobilo potrebnú zmenu v živote nášho ducha a duše!

Práve tak, žiadne množstvo kázania nevykoná žiadnu živú zmenu v našej duši. Ono môže zvýšiť naše znalosti, chápanie aj našu vieru, ale žiadna duchovná práca v našej duši nie je vykonaná len čítaním, počúvaním, chápaním alebo uverením niektorých slov, či pasáží z Biblie. (Jak. 1:22-24). Nemôžeme teda čerpať z Krista Jeho Život, ktorý obsahuje všetky Jeho bohatstvá, len preto, že sme načerpali z Biblie viac znalostí! Práca Ducha v našej duši je absolútne nutná, aby sme dosiahli Život skrytý v literách, ktoré čítame alebo počúvame alebo intelektuálne rozumieme. Táto nutná práca je takmer vždy konaná v našom dennom praktickom živote a nie nutne na miestach (napr. kostoly, auditóriá), kde sme tie nové znalosti, možno aj novú vieru, nadobudli.

Na tomto mieste uvediem živý príklad z času Kristovho ukrižovania a jeho význam, čo sa týka tej dôležitej otázky obdržania prístupu k Jeho Životu Večnému a k Jeho duchovným bohatstvám.

Keď Pán vydýchol Svojho Ducha a zomrel na kríži Kalvárie, Nový Zákon, ktorý bol v Jeho Krvi, vošiel do platnosti. (Mt. 26:28// Mk. 14:24// Lk. 22:20// 1Kor. 11:25) Ale v tom istom čase sa odohrala ďalšia vec – opona, ktorá visela v Chráme a rozdeľovala Sväté miesto od Najsvätejšieho miesta bola roztrhnutá vo dvoje a to zvrchu nadol. (Mt. 27:50,51// Mk. 15:37,38)

Táto opona rozdeľovala Najsvätejšie miesto, kde Boh bol Prítomný, od Svätého miesta, kde Boh nebol prítomný. Keď ju Boh roztrhol, On, cez Krv Kristovu, otvoril cestu k Sebe, do Svojej živej Prítomnosti a to pre každého skutočného veriaceho, ktorý premôže, zvíťazí!

Táto fyzická opona v Starom Zákone reprezentuje duchovnú oponu v Novom Zákone, kde my sme tým Chrámom. (1Kor. 3: 16,17) A tá istá opona sa nachádza medzi naším duchom, kde Boh je Prítomný, a dušou, kde Boh nie je Prítomný v čase nášho Vykúpenia. Táto naša opona musí tiež byť roztrhaná, aby sme dosiahli prístup do Prítomnosti Boha v našom duchu. NAŠA OPONA JE NAŚA TELESNOSŤ, naša hriešna nátura, náš starý človek. Je ona duchovnou oponou formovanou duchmi temna a zla v našej vykúpenej duši. Zastiera našu myseľ a pokrýva naše srdce (2Kor. 3:14-16⁽⁷⁾) a ona je tiež trhaná (prenikaná) ako umierame na našom kríži. Je trhaná (prenikaná) hlavne Slovom Božím. (Mt. 16:24// Žid. 4:12// Zj. 1:16, meč = Slovo Boha)

Pán hovorí, že my môžeme dosiahnuť a obdržať Jeho Život a všetky bohatstvá Jeho Života, ktoré sú nám k dispozícií V Ňom, práve CEZ NAŠU OPONU. Táto opona, toto rozdelenie, táto bariéra medzi naším duchom a dušou musí byť zničená procesom Spásy našej duše, ktorý musí nasledovať naše Vykúpenie a náš krst vodou. (Fil. 2:12b) Tento proces je definovaný a opísaný v kapitole 3 a tiež v neskorších kapitolách tejto knihy. Je on tou najdôležitejšou časťou najdôležitejšej záležitosti v živote všetkých veriacich. Či vidíme tento fakt? Môžeme sa snáď pýtať, prečo je on tou najdôležitejšou časťou?

Najväčší podvod Diabla, ktorý ovplyvňuje Cirkev po mnohé stáročia, sa týka Spásy našej duše, nie Spásy nášho ducha, čo je naše Vykúpenie. Ak budeme ignorovať túto najdôležitejšiu záležitosť nášho života, ako vykúpených veriacich, dopustíme sa najväčšieho kardinálneho omylu nášho kresťanstva s nedozernými a extrémne vážnymi dôsledkami, kde mnohí veriaci môžu stratiť svoju Spásu a Život Večný práve v dôsledku tohto hlbokého podvodu Diablovho.

Keďže Plná Spása duše veriaceho je podmienená tiež jeho krstom vodou, uvedieme najprv podstatu krstu vodou a jeho skutočný význam.

KRST VODOU

Slovo Božie nám jasne hovorí nasledovné:

1. „Ten, kto uverí (je vykúpený) a je pokrstený bude spasený; ale ten, kto neuverí (nie je vykúpený a teda ani pokrstený) bude prekliaty.“ (Mk. 16:16)

2. „A Ježiš, potom čo bol pokrstený, vyšiel z vody:“ (Mt. 3:16// Mk. 1:9,10)

Tieto dve pravdy Slova Božieho nám ukazujú veľkú dôležitosť krstu vodou a ona je nasledovná:

Prvá Pravda z Mk. 16:16 je nasledovná:

Tí, čo uverili v Pána Ježiša Krista, ale neboli pokrstení počas svojho pozemského života alebo podľa Písma, nemusia si všetci udržať svoje vykúpenie, či spásu!

Táto horeuvedená pravda sa dotýka troch skupín ľudí:

1. Detí, ktoré umreli pred dosiahnutím veku uvedomenia si hriechu a teda svojej zodpovednosti, nemohli hrešiť a teda nemali z čoho činiť pokánie. Nepotrebovali byť pokrstené, keďže boli spasené také, aké boli, keď umreli. Platil na nich dar ospravedlnenia na život bez pokánia, ktorý bol zabezpečený Spasiteľom. (Rim. 5:18) Ale všetky tie deti, ktoré neskôr v ich veku došli ku uvedomeniu si hriechu a ktoré započali páchať hriechy, potrebovali pokánie a krst.

2. Dospelí, ktorí v srdci uverili, ale nemali reálne príležitosti, alebo čas na pokrstenie sa, ako bol napríklad aj prípad kriminálnika ukrižovaného po pravici Nášho Pána. (Lk. 23:39-43) Tu tiež patria všetci tí, ktorí budú „volať na Meno Pána“ (Sk. 2:21// Rim. 10:13) v nebezpečných situáciách (Veľké Utrpenie) kedy ich životy môžu byť na vážkach, alebo budú volať v strede teroru nemajúc žiadnej príležitosti na krst. Títo všetci budú vystavení procesu premáhania-zdokonaľovania ich duší po ich fyzickej smrti (pozri tiež detaily na stranách 206-208^[8]).

3. Veriaci, ktorí neveria v krst, alebo sa oň nestarajú, alebo majú iné príčiny na otáľanie, alebo neboli pokrstení ponorením (Mk. 1:9// Rim. 6:4// Kol. 2:12// Joz. 3:17) alebo neboli pokrstení v Mene Otca a Syna a Ducha Svätého (Mt. 28:19) alebo v Mene Ježiša Krista. (Sk. 2:38) Všetkým tým, ktorí umreli ako nepokrstení, alebo nepokrstení podľa Písma, môže byť daná príležitosť premáhania-zdokonaľovania ich duší po ich smrti, ako tým v bode 2. Toto sa zvlášť dotýka tých, ktorí boli podvedení alebo inak pomýlení inými, alebo boli neznámi tohto Prikázania Písma v dôsledku ich nevedomosti a nie ich vinou. Neboli učení Písmu, ani vedení do jeho Pravdy ich vodcami. Všetci títo môžu dostať Svetlo od Pána týkajúce sa ich starého prirodzeného človeka a ich premáhania po ich fyzickej smrti AK neodpadli od viery pokiaľ fyzicky žili. (Žid. 6:4-6) Ak oni odpadli predtým, než fyzicky umreli, potom oni stratili svoju Spásu pred ich fyzickou smrťou (viď viac neskôr).

Druhá Pravda je tá, že aj Sám Ježiš, Syn Boží, musel byť krstený! Prečo? Či On nebol narodený z Ducha Svätého? Nebol On plný Ducha Svätého? Aký bol potom dôvod pre Jeho krst? Vo svojom duchu vidím tri dôvody pre Jeho krst:

1) Potreboval byť pomazaný pre Jeho misiu Spásy človeka

a to Mocou Ducha Svätého! Striktne hovoriac, až do chvíle Jeho krstu, Ježiš ešte nebol „Kristus“, čo znamená, „Pomazaný“. Jeho Pomazanie bolo hneď po Jeho krste zkúšané v pustatine Satanom pýtajúcim sa Ho hlúpu otázku: „Ak si Ty Syn Boží...“ (Mt. 4:3)

2) Pán svojím krstom naznačil dôležitosť Jeho nadchádzajúcej smrti a vzkriesenia, umretia starého hriešneho stvorenia včítane človeka, ako naturálneho stvorenia, a počiatok nového stvorenia včítane nášho Nového Človeka – nového stvorenia (2Kor. 5:17) a jeho Nového Života vychádzajúceho zo smrti.

3) On tým dal Svoju odpoveď všetkým veriacim, ktorí Ho budú nasledovať podľa Písma. (Mt. 16:24// Mk. 8:34// Lk. 9:23) Bez krstu nemôžeme obdržať (ďalší) dar Ducha Svätého (Sk. 2: 38), čo znamená, pomazanie pre našu misiu v pozemskom živote, ktorá obsahuje Plnú Spásu našej vykúpenej duše. Hoci my môžeme byť znovu-zrodení a Duch Svätý prebývať v nás (v našom duchu) predsa však potrebujeme silu Jeho pomazania, aby nás uschopnila zapierať seba samého a brať na seba svoj kríž a nasledovať Ho. (viď tiež Jn. 1:12)

Môžeme teraz prehlásiť pravdu, ktorá je životne spojená s najdôležitejšou záležitosťou nášho kresťanského života diskutovanou v tejto knihe. Tá pravda je nasledovná:

Ak nie sme pokrstení ponorením (Mt. 3:16a) nemôžeme obdržať silu – pomazanie Duchom Svätým – aby sme mohli čo len započať životne dôležitý proces Plnej Spásy našej vykúpenej duše. (Jn. 1:12) Nemôžeme teda ani nasledovať Nášho Pána Ježiša Krista, pretože nemáme silu zapierať samého seba a brať náš kríž a nasledovať Ho (Mt. 16:24), poslúchať Ho (Žid. 5:9) a vypracovávať našu Spásu v bázni a trasení! (Fil. 2:12b)

Význam nášho krstu vodou je v tom, že sme krstení do Ježiša Krista, do Jeho smrti a pochovaní s Ním na smrť; preto „tak, ako Kristus vstal z mŕtvych Slávou Otcovou, tak aj my máme kráčať v novote života“ (Rim. 6:3,4)

Ak je pre nás horeuvedené Slovo iba „literou v knihe“, ktorú čítame, s ňou súhlasíme a jej veríme, potom u nás nemôže existovať žiadne kráčanie v Novote Života pretože ten Nový Život chýba v našej duši! Kráčať v „novote Života“ znamená žiť Život, ktorý je Nový v našom DUCHU a MUSÍ sa stať Novým Životom aj v našej DUŠI pre naše pozemské kráčanie. Toto tiež môže byť chápané, ako „Zmŕtvychvstanie našej duše“! (viď viac v kapitole 3)

Pravdivý záver významu krstu vodou je, že je to naša verejná deklarácia našej viery zomrieť starému životu našej naturálnej, prirodzenej duše a byť vzkriesení k Novému Životu v našej duši. Tento proces spásy zaberie náš celý kresťanský život na zemi.

Je absolútne nemožné pre našu starú, naturálnu dušu žiť Život Ducha Božieho a takto „kráčať v novote toho Jeho Života“.

Medzi naturálnou dušou a duchovnou dušou je obrovský rozdiel. Našu duchovnú dušu (dušu, ktorá žije Duchom Božím) nedosahujeme čiste uverením v Pána Ježiša Krista alebo pokrstením sa vo vode. Všetci sme žili v našej naturálnej duši až do nášho krstu vodou. Až po našom krste sme obdržali moc pre transformáciu našej duše z naturálnej, prirodzenej na duchovnú.

Napriek tomu, väčšina veriacich pokračuje žiť v ich naturálnej duši aj po ich vykúpení a krste vodou! Preto sú takíto nazývaní „duševní, karnálni, naturálni veriaci“ a nie sú si toho vedomí. Pokračujú v ich starých zvykoch, v starom živote kráčajúci po starej ceste – širokej ceste – kde môžu žiť a konať, čo sa ich duši ráči, takže je to pre ních „komfortný kresťanský život“. Oni ani nepoznajú rozdiel medzi naturálnou, prirodzenou dušou a dušou duchovnou a nikto im nič nepovie, ani im nič nevysvetlí. Prečo? Nuž, opýtajte sa ich vodcov.

Mnohí z ich samotných vodcov nevidia a nechápu rozdiel medzi duchovným a naturálnym (duševným) životom hoci je to jasne deklarované v prvom liste Pavla cirkvi v Korinte. Preto nie sú oni schopní viesť ich karnálne „ovečky“ cez tento extrémne dôležitý transformačný proces z naturálneho do duchovného života.

Naturálna, telesná duša žije naturálny život, čo je stvorený život a je cez Adama znečistený, skorumpovaný. Je to hriešny a preto smrti podliehajúci život, ale môže sa on stať veľmi náboženským životom. Avšak, keď si chcete tento naturálny život zachovať, stratíte ho! (Mt. 16:25⁽³⁾// Mk. 8:35⁽⁸⁾// Lk. 9:24⁽⁸⁾; 17:33⁽⁸⁾)

Duchovná duša žije večným Životom Boha, čo je NEstvorený život Boha Samotného. Je to bezhriešny a preto nesmrteľný Život bez konca. Ak stratíte svoj naturálny život kvôli Kristovi, nájdete ho... tento Život Boha, ktorý je večný!

Tieto horeuvedené fakty a pravdy sa stanú jasnejšie keď budú napojené na fakty a pravdy v nasledujúcej kapitole 3.

KAPITOLA 3

SPÁSA ČLOVEKA

DEFINÍCIE

Spásu človeka budeme chápať, ako oživenie, zmŕtvychvstanie (očistenie, oslobodenie, pretvorenie, zdokonalenie) duše človeka, ktorá už bola vykúpená. Spása je pokračovaním Vykúpenia človeka, kedy len jeho duch bol oživený, zmŕtvychvstaný prítomnosťou Ducha Svätého. Teraz však jeho duša (srdce, myseľ a vôľa) musí nasledovať jeho ducha.

Čo je tu veľmi dôležité a čo sa týka praktickej stránky Spásy, začiatok tohto procesu Spásy veriaceho budeme chápať, ako začiatok videnia a chápania ducha človekom!

Keď muž v Jn. 9:25b povedal: „...jedno viem, že som bol slepý, ale teraz vidím“, to znamenalo, že videl ako dieťa vidí. My sme dostali náš duchovný zrak pri našom Vykúpení, keď sme uvideli Ježiša, ako Spasiteľa, ale nie, ako Pána, hoci sme Ho nazývali Pánom! Ale v duchu sme nevideli, ani nerozumeli ničomu inému; tento detský zrak nás nemôže doviesť za našu kolísku.

Moje videnie a chápanie v duchu započalo, keď sa zaľúbilo Bohu „ZJAVIŤ vo mne Svojho Syna...“, ukázať mi Ho. (Gal. 1: 16a). Krátko po mojom krste vodou, moja duša začala vidieť Krista, ako Môjho Pána. Mal moc a autoritu viesť a ovládať môj život a ja som mal povinnosť slúžiť Mu a byť poslušný Jemu a Jeho Slovu. Toto bolo totálne iné videnie, a toto videnie sa musí stať jasnejším a hlbším tak, ako dospievame a vidíme našu zodpovednosť voči Bohu a nielen Božie sľuby voči nám.

Spásu človeka budeme tiež chápať, ako konečné dospievanie Nového Človeka s Novým duchom, potom s Novou dušou a napokon s Novým telom. Takýto veriaci sa stáva dospelým synom Božím a splňuje konečný a večný účel Boha pre človeka.

Proces Spásy našej duše by mal započať krátko po našom krste vodou. Keď dostaneme dar Ducha, dostaneme, tak povediac, nášho Kapitána s ktorým si máme podmaniť a zničiť všetky sily, ktoré sú nepriateľmi Boha v našej duši tak, ako Jozue robil, keď začal okupovať Zasľúbenú Zem a ničiť v nej všetky nepriateľské sily! (Sk. 2:38// Joz. 5:13-15) Všimnime si, že náš Kapitán (Duch Svätý) má vo svojej ruke vytiahnutý meč, ktorý meč je Slovom Božím. (Žid. 4:12// 2M. 15:3// Mt. 10:34// Zj. 1:16)

Zasľúbená Zem pre Izraela v Starom Zákone je predobrazom Kráľovstva Božieho pre veriaceho v Novom Zákone. Zasľúbená Zem bola fyzická; Kráľovstvo Božie je najprv duchovné a je v nás, v našom duchu. (Lk. 17:21⁽⁹⁾) Toto Kráľovstvo prichádza do nášho ducha s Duchom Božím pri našom Vykúpení; potom má byť Ono (násilne) nastolené do našej duše, má si ju podmaniť a ovládať! Potom toto duchovné Kráľovstvo prinesieme z našej duše do fyzického Kráľovstva na zemi, nastolíme Ho a budeme v Ňom vládnuť spolu s Kristom 1,000 rokov. (Zj. 20:6) Ak toto Kráľovstvo nie je najprv ustanovené a vládnúce v našej duši, nebudeme mať nič, čo priniesť do Kráľovstva Nebeského na zemi a nebudeme schopní v Ňom vládnuť.

Ak to horeuvedené by nebolo pravdou, potom väčšina Nového Zákona by stratila svoj zmysel, hlavne epištoly Pavla, Petra a Jána. Duch Pánov im dal svetlo a pravdu o ľudskej naturálnej duši veriacich, jej ohavnosť, pokračujúcu hriešnu náturu, pokračujúci odpor voči Vôli Božej, jej kapacitu odmietnuť, čo prichádza od Boha a neuspokojuje tú dušu, ba aj vybrať si smrť a zlo skôr, než život a dobro! (5M. 30:19) Naša duša je teda schopná zapredať aj to, čo už mohla dostať od Boha... včítane jej vlastnej Spásy! Prečo je to tak?

Boh od nás nikdy nezoberie našu slobodnú vôľu a jej rozhodnutia. Naša prirodzená vôľa si podržuje moc oponovať Bohu v každom čase, na každom mieste a za každých okolností. Ona je celkom schopná protiviť sa, alebo ignorovať Slovo Boha a všetky Jeho Prikázania!

Naša slobodná vôľa dokáže brať aj náš život a osud na veľmi ľahkú váhu a môže nás efektívne držať od hľadania Pána, Jeho Pravdy a Spravodlivosti. Ak by naša slobodná vôľa nemala moc odmietnuť, čo Boh ponúka, dáva alebo požaduje od človeka, potom pohani a karnálni kresťania by nemohli existovať! Nespočetné pasáže Písma by takisto nemohli existovať, ako napríklad, Jer. 6:16,17 + 18:11-13// Mt. 25:41-46// 1Kor. 2:14,15 + 3:1-3// 2Pet. 3:9 a veľmi mnoho ďalších. Či my vidíme tento fakt? Veríme mu v našom srdci a mysli?

REALITA NAŠEJ DUŠE

Pán si želá, aby sme videli a chápali Jeho základné Svetlo ohľadne našej DUŠE.

Adam a Eva boli bezúhonní, čistí a duchovní vo všetkých troch častiach ich bytosti: v duchu, duši a tele. Po ich hriechu neposlušnosti a páde všetky tri časti ich bytosti stratili ich duchovný charakter a živé obcovanie s Bohom tým, že stratili Ducha Božieho z ich ducha, duše a tela. Pred svojim pádom oni mali „Náturu-Charakter“ Boha, boli bezhriešni, žili svoj život v Bohu a Jemu slúžili. Cez ich neposlušnosť voči Bohu a poslušnosť voči Satanovi získali „náturu-charakter“ Satana. Stali sa „prirodzení-naturálni“ a hriešny vo svojom duchu a duši a tiež smrteľní vo svojom tele; stratili svoj život v Bohu a začali slúžiť Satanovi. Nemohli vo svojom novom hriešnom stave slúžiť Bohu, aj keby boli bývali chceli. (Rim. 6:16)

Toto bola smrť Adama. Vo svojom duchu on bol separovaný od Boha okamžite; v tele zomrel ako 930 ročný. (1M. 5:5) Boh preto nedovolil Adamovi, ani Eve, aby v tom hriešnom, skorumpovanom stave jedli zo stromu Života a žili na veky, ale ich vyhnal z Raja a zo Svojej Prítomnosti. (1M. 3:22-24) Satan sa upriamil na žiadosti duše Evy, na žiadosti jej srdca a predstavivosť jej mysli a týmto ju zviedol. (1M. 3:6) Adamova duša nebola podvedená, ako bola Evina duša, predsa však on tiež jedol z ovocia (1Tim. 2:14) pretože miloval Evu viac, než Boha!

Ľudská bytosť – telo, duša, duch – sa stala legálnym vlastníctvom Satana a ľudská duša sa stala Hlavným teritóriom všetkých Satanových operácií, skutkov zla, konšpirácií, spiknutí a podvodov v živote človeka!

Človek sa stal HRIECHOM súc neschopným vrátiť sa k Bohu, mať s Ním obecenstvo a opäť žiť Jeho Život. Človek bol odsúdený na záhubu a „nebolo cesty“, ako ho dostať späť!... teda, aspoň v očiach Satana.

Pán nezomrel len za naše hriechy, aby nám oni mohli byť odpustené, ale za našu celú bytosť – ducha, dušu a telo, ktorá bola Satanom zničená súc odrezaná od Božieho Ducha cez neposlušnosť človeka. Človek sa stal naturálnym a teraz sa on musí znova stať duchovným. Preto Pravdivá a Plná Spása človeka obsahuje v sebe SPÁSU nášho DUCHA, DUŠE a nášho TELA! Všetky tri časti musia byť znovu nadobudnuté, vzkriesené, pretvorené a zachované nevinné až do Príchodu Nášho Pána. (1Tes. 5:23)

Pri našom Vykúpení sme boli usmierení s Bohom, náš životný vzťah s Bohom bol obnovený, boli sme opäť oživený voči Bohu, mohli sme opäť začať žiť náš život v Bohu... ale IBA V NAŠOM DUCHU, čomu hovoríme „znovu-zrodenie“. Ale naše TELO a DUŠA zostali pri našom Vykúpení „neobnovené“; ich život ešte nebol v Bohu, ale zostávali v naturálnom stave. Všetky naše fyzické a mentálne choroby a slabosti tiež poukazujú na tento duchovný fakt. V Duchu Božom niet žiadnych chorôb, ani slabostí, ani tam, kde On prebýva alebo vládne. Preto my musíme vyčkať na reštauráciu tých troch častí, ich zmŕtvychvstanie a spásu, ktorá bude učinená, keď Duch Boží prevezme SVOJU NADVLÁDU v týchto častiach našej bytosti a oni sa stanú duchovnými. Boh teda začína našu Spásu v našom DUCHU, pokračuje v našej DUŠI a končí s pretvorením nášho TELA.

Keďže naša duša zostáva po našom Vykúpení a krste vodou naturálna, musíme zamerať pozornosť na SPÁSU NAŠEJ DUŠE a čo ona podľa Slova Božieho potrebuje, aby bola pretvorená. Naša duša má ale svoju vlastnú vôľu, ktorá môže Bohu oponovať. Preto Boh pracuje v nás, aby sme boli ochotní konať Jeho potešenie a nie vždy len naše vlastné. (Fil. 2:13⁽¹⁰⁾)

Uveďme si tu dôležitý príklad zo Slova Božieho ukazujúci, čo je naša duša schopná konať a čo je jej skutočný duchovný stav potom, čo sme boli znovu-zrodení (vykúpení) a pokrstení. Keď nám Boh hovorí, aby sme „priniesli každú myšlienku do zajatia poslušnosti Kristovi“ (2Kor. 10:5b) to znamená, že myšlienky v našej mysli a srdci, čo sú orgány našej duše, nie sú z Krista pretože nie sú Jemu poslušné. Ak ale oni nie sú z Krista, potom zkadiaľ sú? Nuž, sú z nás, z našeho seba-samého a tiež zo síl mocností temna a zla do tej miery, do ktorej naša myseľ a srdce sú stále nimi ovládané alebo ovplyvňované a nie sú od nich oslobodené a očistené.

Ale ak naše myšlienky nie sú z Krista, potom nie sú ani zo Slova Božieho! Prečo? Pretože Kristus JE Slovo Božie! (Jn. 1:1,14// Zj. 19:13) Kristus nie je literou Písma, ale je Život, Pravda a Cesta, je pravdivým významom tej litery. Preto...

myšlienky našej naturálnej duše nie sú schopné dosiahnuť Život a pravdivý význam Slova Božieho! Keď študujeme, učíme alebo kážeme Slovo cez našu prirodzenú dušu, neučíme, ani nekážeme duchovnú Pravdu Slova, ale NAŠU PRAVDU, čo my rozumieme, že je pravdou! Môže to byť dobré a logické, ale nemôže to priniesť hĺbku a pravdivý význam duchovnej a Plnej Pravdy, ako je ona vdýchnutá Duchom Božím. Je to naša pravda, duševná pravda, náboženská pravda, intelektuálna pravda, ale nie duchovná Pravda.

Ako je to možné? Ak sme po našom Vykúpení nenasledovali Pána podľa Jeho Slova v Mt. 16:24, potom si musíme uvedomiť, že náš kríž nebol nikdy privedený do akcie v našej duši a preto...

naša duša sa stala náboženskou, ale nie ukrižovanou, teda, nie svätou, nie spravodlivou!

Čo to znamená? Pán ukazuje nasledovné:

Náboženská duša je dušou z ktorej prirodzený, karnálny charakter nezmizol, ale sa stal náboženským. Ona študuje a získava znalosti z Biblie, rozumie Slovu a kresťanstvu jej vlastnou cestou. Môže pracovať pre Pána a byť zaujatá v mnohých aktivitách jej zboru, či komunity, všetky svoje cesty vidí čisté a správne, (Pr. 16:2⁽¹¹⁾) ale nevidí nič v duchu, napriek tomu, môže ona často hovoriť o Duchu. Náboženská duša žije svojou náboženskou telesnosťou. Ale skutky telesnosti prinášajú rozbroje, sváry, konflikty, ktoré spôsobujú rozdelenia, separujú bratov a sestry takže sa neznášajú jeden s druhým. Keď takáto náboženská duša neznáša brata potom sa od neho separuje, čo je podľa nej najjednoduchšie a najrýchlejšie „riešenie“. Náboženská duša nebude nikdy zkúmať, ani jednať s príčinami ich separácie pretože sa ona obáva pravdy a povyšuje svoju vieru nad všetky nebesia. Takáto duša môže aj kázať o Kríži, no popiera ho vo svojom živote.

Ukrižovaná duša je duša oslobodená od síl temna a zla v sebe samej, od svojej „telesnosti“... pýchy, strachu, pokrytectva, sebeckosti, seba-spravodlivosti, tvrdohlavosti, neposlušnosti, arogancie, hlúposti, atď. Táto duša je okupovaná, ovládaná a riadená Duchom Pánovým, ktorý získal prístup do našej duše z nášho ducha! Je to náš duch, ktorý je „sviecou Pánovou“ zkúmajúcou všetky naše vnútorné časti, a nie naša duša. (Pr. 20:27⁽¹²⁾)

Plná Spása našej duše zaberie celý zbytok nášho pozemského života a potom ešte pokračuje po našom únose! (viac neskôr) Naša duša je potom plne ovládaná Duchom Krista a On žije v našej duši a cez ňu. (Gal. 2:20) Iba s touto zdokonalenou dušou môžeme byť považovaní ako „nemajúci poškvrny, alebo vrásky, ani ničoho takého“ (Ef. 5:27) a nikdy nie predtým. No a zdokonalená duša žije inak, inak sa chová, inak myslí, inak odpovedá (iným), inak sa modlí, inak vidí, počuje a chápe. Toto „ovocie“ potvrdzuje duchovnosť duše a týmto ovocím je ona ľahko rozlíšiteľná on duše naturálnej.

Jeden z dôsledkov našej neukrižovanej duše sú dobre známe hlbolé rozdelenia vo vnútri Cirkvi, ktoré žiadny človek nedokáže premostiť, eliminovať alebo uzdraviť. Možno sme si ani nikdy nemohli uvedomiť a chápať, prečo vo vnútri Cirkvi Ježiša Krista existujú také rozdiely, konflikty a separácie, zatiaľčo Jej časti, denominácie, organizácie, sekty a iné skupiny a spoločenstvá sú všetky založené na Jednej a tej istej Knihe! Nuž...

všetky separácie, zmätky, rozdiely v doktrínach a viere a chápaní v Cirkvi Ježiša Krista, všetky rozdielne smery a rozhodnutia veriacich, celá táto TRAGÉDIA KRESŤANSTVA existuje v dôsledku neukrižovaných, neobnovených, neočistených, naturálnych veriacich!

Takéto srdcia a mysle produkujú myšlienky, rozumovania, predsudky, posudky, špekulácie, presvedčenia a potom z toho plynúce učenia a kázne a vieru, ktoré nie sú z Krista, nie sú z Pravdy, nie sú z Ducha, nie sú zo Slova Božieho. TO JE TÁ VEĽKÁ TRAGÉDIA.

„Náboženskí“ kazatelia, učitelia a evanjelisti podávajú teologické prednášky, intelektuálne a sociálne vyučovania, lebo nevidia a nechápu, že my nemôžeme dosiahnuť žiadnu duchovnú pravdu a pokrok nijakým intelektuálnym procesom!

Ak kážeme čítajúc z naších poznámok, ktoré sme si pripravili v našej študovni a ktoré môžu byť teologicky správne, nemôžeme priniesť žiadne duchovné ovocie... pretože „...z bohatstva srdca (naších živých skúseností s Pánom) naše ústa hovoria“ (Mt. 12:34) a nie z bohatstva naších poznámok s logickými a intelektuálnymi vysvetleniami z našej mysli. Či vidíme tento fakt? NIE, nevidíme! Veriaci sa stávajú poslucháči a žiaci, ktorí síce môžu zväčšiť svoju znalosť Biblických informácií, ba môžu byť aj uvedení do úžasu nad brilantným zdôvodňovaním kazateľa, ale oni zostávajú tí istí v duchu a ich duša zostáva naturálna, neprerodená! Mnohí kazatelia môžu kričať, potiť sa, namáhať sa, presvedčovať veriacich, pobehávať okolo kazateľnice a ich hlboké prehlásenia môžu byť zvýraznené organom alebo bubnami pre doplňujúci „efekt“. Alebo môžu tiež byť kľudní, decentní... a niektorí z ních môžu mať ruky vo vreckách nohavíc zatiaľčo hovoria o Bohu, o Ježišovi Kristovi alebo čítajú Slovo Božie... ako keby Boh, či Ježiš Kristus bol ich „kamarát“ alebo „objekt“ ich veľkých teologických štúdií, či prednášok! Sú to pýšné a totálne neužitočné duše! Odpusť im Pane, lebo naozaj nevedia, čo činia.

Ich telesná duša je stále schopná prijať a chápať literu Biblie, ale ona nemôže prijať a byť zmenená cez „veci Ducha Božieho“, ktoré sú skryté v tých literách! Tieto „veci Ducha Božieho“ obsahujú Živú Pravdu, Živý význam litery Biblie. (1Kor. 2:7, 14) Ak kážeme Bibliu, to neznamená, že kazateľ, alebo veriaci-poslucháč žije, alebo je schopný žiť to, čo je kázané! A ak nikto z nich nie je schopný to žiť, potom nikto z nich nemôže mať živé chápanie duchovnej pravdy v kázni obsiahnutej.

Poďme teraz do hlbšieho a duchovne živšieho chápania ľudskej duše a jej naturálneho života na poli náboženstva.

SCHOPNOSTI NAŠEJ DUŠE

Naša neobnovená, neukrižovaná, naturálna duša má schopnosti, ktoré nie sme pripravení uveriť alebo si predstaviť. Všetky sú nebezpečné nášmu kresťanskému životu, pokroku a osudu. Hľa, tu sú niektoré dôležité fakty.

Málo veriacich vie, rozumie a tiež skusuje vo svojom živote, že Boh sa Svojim Duchom snaží formovať v ních „Podobu Svojho Syna“, čo je Jeho Vôľa a Zámer. (Rim. 8:29) Ale celé zástupy veriacich včítane mnohých ich vedúcich nemusia vedieť, či byť si vedomí faktu, že ich naturálne duše FORMUJÚ BOHA DO ICH PODOBY! Proces ich Spásy je týmto brzdený a toto sa stáva ich osobným bremenom! (Žid. 12:1)

Ako je to možné? Boh nám dal veľmi silnú myseľ. Naviac, On nám tiež dal ďalší silný nástroj – predstavivosť! Bez nej by človek nezašiel ďaleko v ktoromkoľvek smere by on chcel ísť. My všetci sme tvorivé bytosti stvorené na Podobu Boha, ktorý je Stvoriteľom. Preto, čokoľvek by sme chceli vytvoriť, musíme si najprv predstaviť, alebo „vytvoriť“ v našej hlave! Inžinier musí najprv „vidieť-vytvoriť-vyprojektovať jeho konštrukciu“ vo svojej hlave, vo svojej predstavivosti predtým, než vezme ceruzu a začne analyzovať a kresliť. Chirurg musí najprv „vidieť-naprojektovať jeho operačný proces“ vo svojej hlave predtým, než vezme do ruky skalpel. Hudobný skladateľ musí najprv „vidieť-počuť-vytvoriť jeho symfóniu“ vo svojej hlave a predstavivosti predtým, než začne písať noty. Pravda? Ak tomu neveríte, opýtajte sa týchto profesionálov.

Táto neobyčajná vlastnosť našej duše je ľahko prenesiteľná na pole náboženstva, na pole naších náboženských presvedčení, chápania, viery a predstáv. Akonáhle sú tieto predstavy a presvedčenia formované v našej hlave a duši, všetky naše akcie sú založené na ních a ich nasledujú. Môžu byť v súlade s mnohými časťami Písma, ale súčasne môžu byť veľmi ďaleko od mnohých iných častí Písma a od ich vzájomne závislého duchovného významu. Čím dlhšie kráčame v tejto novej „brázde“, tým je ťažšie dostať sa z nej von a uvážiť „novú“ pravdu, ktorá vôbec nemusí byť nová, ale je ona duchovnou a rýdzou pravdou Slova Božieho, ako celku (nevyberáme si verše, ktoré nám vyhovujú!).

Zopakujme si, že „telesný (prirodzený, naturálny) človek neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom; ani ich nemôže poznať, lebo sa musia duchovne posudzovať.“ (1Kor. 2:14)

Preto naša naturálna myseľ zavrhuje akúkoľvek duchovnú „novú“ pravdu, ako neprijateľnú jej logike a „zdravému chápaniu“ pretože naša telesná duša ju nemôže vidieť!

Pán si želá nám ukázať, že keď navštevujeme nejakú školu, či inštitúciu (seminár, teologickú fakultu, atď.) my automaticky prijímame, absorbujeme a formujeme našu „intelektuálnu brázdu“, ktorá je založená na čomsi, čo môžeme nazvať „tradičné vedomosti“. Napríklad, ak môj profesor verí, že žiadny znovu-zrodený veriaci nemôže nikdy stratiť svoju Spásu a podá z Písma svoje „logické dôkazy“, potom som náchylný to prijať bez ďalšieho uvažovania, alebo zkúmania iných pasáží Písma alebo bez akejkoľvek mojej ďalšej námahy hľadať Pravdu. Prečo? Nuž, ja si predstavím, že môj profesor, súc omnoho starší, viac vzdelanejší a skúsenejší, než ja, musí vedieť lepšie, než ja, inak by nebol profesorom na takej prestížnej inštitúcií. Napokon to, čo nám predložil vyzerá byť úplne logické, takže ja to prijímam automaticky! V tom samom momente je ovplyvnený môj celý budúci život a možno aj osud aj cesta k nemu. A budúcnosť a osud mnohých ďalších veriacich, ktorým možno budem neskôr sám kázať, budú práve tak ovplyvnené v tom istom momente! Prečo?

Ja vyjdem z tej školy, či inštitúcie s „mojím zavazadlom“ a nebudem si toho vôbec vedomý! A budem prenášať to isté „zavazadlo“ na iných veriacich, možno na milióny iných a nebudem si toho vedomý. Aj keby mi neskôr niekto jasne ukázal v Písme, že znovu-zrodený veriaci môže naozaj stratiť svoju Spásu, nebudem schopný tomu veriť! Pravdou je, že tento špecifický príklad sa stáva príliš často v živote Cirkvi.

Horeuvedený príklad sa týka hlavne veriacich, ktorých duša je náchylná rozumovať, kráčať jedine logikou. Je predsa úžasne logické, že veriaci znovu-zrodený Duchom Božím a zapečatený Jeho Duchom (Ef. 1:13) nemôže zlomiť tú pečať a stratiť Spásu. Je to pravda? Je... ale v očiach Božích TO PREDSA LEN NIE JE PRAVDA. No ich telesná duša to nemôže prijať a veriť tomu a teda to aj chápať! Čo si nedokážu predstaviť, vidieť a chápať, tomu nemôžu veriť. Ale toto je kresťanstvo postavené hore nohami! A ďalej, ich pýcha im nedovolí žiadnu poddajnosť v hľadaní Pravdy! Keď sa takýmto veriacim ukážu pasáže v Písme, kde strata Spásy je jasne učená, nevedia, čo si s nimi počať. Buď sa pokúsia ich vysvetliť v súlade s ich „zavazadlom“, alebo sa vám neozvú! Nemajú v sebe silu pripustiť, že toto naozaj môže byť pravdou, že oni nemusia byť neomylní. Nemajú ani ochotu zkúmať pravdy za hranicami svojho „zavazadla“, alebo pýtať si od Pána, aby otvoril ich chápanie Biblie. Lebo človek nemôže otvoriť duchovné chápanie ani sebe, ani žiadnemu inému človeku, to môže jedine Sám Pán. (Lk. 24:45)

My si nemusíme uvedomiť, ani registrovať v našej naturálnej mysli jednoduchú pravdu, že sme sa všetci narodili podvedení, mŕtvi v duchu a so zatemnenou mysľou, srdcom a vôľou. Táto duchovne temná myseľ a srdce môžu stále vynikať v mnohých oblastiach nášho fyzického, mentálneho, intelektuálneho a emocionálneho života, (inžinierstvo, medicína, filozofia, umenie, hudba, teológia, atď.) ALE oblasť ducha s jeho pravdami a skutočnosťami je im totálne uzavretá.

Naša naturálna myseľ a srdce nemajú schopnosť, ani kapacitu preniknúť do nekonečnej oblasti duchovných znalostí a múdrosti, vidieť a chápať ju, hoci je dostupná nášmu znovu-zrodenému a obnovenému duchu.

Potrebuje to Svetlo a Život Krista v našom duchu, aby prenikli do našej naturálnej zatemnenej duše, osvietili ju a týmto ju uschopnili, aby začala vnímať a chápať duchovné znalosti a múdrosť. A MY MUSÍME BYŤ OCHOTNÍ prijať Jeho Svetlo a Život do našej duše. TRAGÉDIA príliš mnohých veriacich je v tom, že toto Svetlo a Život Krista sú „uväznené“ v ich duchu a to telesnosťou, karnalitou v ich neobnovenej duši, ktorá zostáva temná, nevedomá, podvedená a naturálna! Takíto veriaci nemôžu rásť, robiť duchovný pokrok, duchovne dospievať ani do konca svojho kresťanského života. Je potom príliš ľahké pre ních zamieňať si svoje teologické, biblické, či náboženské znalosti za Svetlo a Pravdu vyjavenú Pánom. Či toto naozaj vidíte? Žiadny naturálny človek toto vidieť nemôže.

Predtým, než budeme pokračovať v tejto téme o prirodzenosti a duchovnosti, o stupni detskosti a dospelosti a čo to znamená v duchu, musíme vidieť a uvedomiť si, čo fakt dospievania vlastne je.

Pravdivé dospievanie veriacich znamená, že sa oni STÁVAJÚ VIAC svätými, viac milostivými, viac chápajúcimi a múdrejšími, viac milujúcimi, viac vidiacimi, viac odpúšťajúcimi, viac súcitnými, viac pokornými, viac umiernenými, viac starostlivými a vytrvalými, viac ochotnými, viac dokonalými, atď... majúcimi väčšiu a čistejšiu vieru a silnejšieho ducha.

Dospievanie tiež znamená ZÍSKAVANIE VEDOMIA o všetkých duchoch vovnútri aj zvonku veriaceho, o ich úmysloch a cestách, ako operujú, aby dosiahli ich vlastnú vôľu a ciele. Toto zahrňuje Ducha Božieho a tiež všetkých duchov temnoty a zla.

Dospievanie je ZÍSKAVANIE SCHOPNOSTÍ VIDIEŤ duchovný svet a chápať, ako funguje a prečo. Toto prináša schopnosť spravodlivého súdenia a nie súdenia podľa toho, ako veriaci vidí svojími očami, alebo počuje svojími ušami, alebo rozummie svojím rozumom. Fyzické zmysly a mentálne schopnosti nedokážu interpretovať a súdiť spravodlivo ani duchovný svet, ani duchovné fakty, ani duchovné problémy. (Iz. 11:1-3b-5// Jn. 7:24, atď.)

Ak uvážime otázku dospievania zistíme, že ona je vlastne tá istá v našom fyzickomn svete. Deti nemajú vedomie tohto sveta, ani schopnosti ho vidieť a rozumieť mu, ani schopnosti nič súdiť. Mladí ľudia by mali nadobúdať a zvyšovať si tieto schopnosti a znalosti a získavať VIAC všetkého. Čím viac dospievame fyzicky, tým viac vidíme a rozumieme tomuto fyzickému svetu, viac sme si vedomí jeho faktov a problémov; sme schopnejší múdrejšie posudzovať a riešiť jeho mnohoraké problémy. Ale bez ohľadu na to, ako sme fyzicky dospelí, nemôžeme nikdy vidieť, počuť a porozumieť duchovnému svetu, nikdy si byť jeho vedomí a to žiadnym spôsobom pokiaľ nie sme do neho narodení. Ale keď sa do neho narodíme stávame sa duchovné batoliatka, ktoré práve tak nevidia, nepočujú, nevnímajú a nerozumejú ničomu v tom ich „novom“ duchovnom svete. Hoci môžeme byť fyzicky 50-60-70 roční, ba aj viac, stále môžeme byť duchovnými deťmi, ktoré nikdy nedospeli! Prečo? Pretože duchovné dospievanie nie je „automatické“, ako je fyzické dospievanie, kde, ak jeme, pijeme, spíme a dýchame, rastieme bez akéhokoľvek ďalšieho úsilia z našej strany. Ak by sme „jedli a pili Slovo“, nie Ho iba čítali, ale Ho jedli a pili, a ak by sme „dýchali Ducha“, potom by sme tiež rástli duchovne. Ale kto to koná? Naše ovocie ukazuje pravdu. Ale nedospelí veriaci nedokážu rozoznať ani vlastné ovocie.

Ako teda môže hociktorý veriaci zistiť, či je v detskom alebo dospelom štádiu? Ak rok za rokom mu musí byť povedané, čo robiť, ako to robiť, kedy to robiť, kde ísť, či neísť, čo je múdre a čo je hlúpe, čo je z Boha a čo nie je, čo bude užitočné a čo nebude, atď., potom je taký veriaci dieťaťom, čo potrebuje stále opatrovanie a inštrukcie pre svoj reálny život a to cez svojích tútorov, pastorov, duchovných poradcov, starších alebo cez iných dospelých bratov, či sestry. Ale dospelý veriaci vie všetky tieto veci sám v sebe a je schopný dávať inštrukcie iným. Ste teraz schopní vidieť, kde ste? Chápme však, že naša prirodzená schopnosť dirigovať iných ešte neznamená, že my sme duchovní!

Prirodzená duša je schopná produkovať úžasné množstvo práce pre Pána a ztráviť pri tom úžasné množstvo času a úsilia. Ale nikdy sa Pána nepýta, aké duchovné ovocie bolo vyprodukované a či ovocie tej hromady práce zostane, alebo nie. (Jn. 15:16) Prirodzený, nábožensky založený človek dokáže budovať veľkolepé, impozantné a drahé budovy, písať kopy kníh plných impozantných náboženských znalostí a nahrabať z toho hory peňazí. Niekedy stačí jedna zápalka, aby to všetko zredukovala na popol. (1Kor. 3:12,13) Či naozaj vieme, že to, čo sme postavili je zo zlata, striebra, či dreva, slamy alebo papiera? Prečo musíme čakať na Božiu zápalku, aby sme to zistili?

Ďalší typický príklad tohto problému našej naturálnej duše, jej predstáv a schopnosti rozumovania je nasledovný. Pridajme k týmto „cnostiam“ našej naturálnej duše city – emócie. Uvážme tiež osobné „bremeno“, kde naša duša vyformovala Ježiša Krista do „našej podoby“! V Novom Zákone môžeme nájsť mnohé pasáže Slova, kde je jasne vidieť, že „Boh je láska“, (1Jn. 4:8) kde On je súcitný, odpúšťajúci, milosrdný, trpezlivý, verný, dobrý, jemný, pokorný, v srdci ponížený. (Mt. 11:29) To je pre našu naturálnu dušu veľmi lichotivá, lahodná, sladká a upokojujúca pravda a preto my v celom našom pozemskom živote očakávame v našej skúsenosti jedine túto pravdu. Preto naša duša nevyhľadáva žiadnu hlbšiu pravdu. Je tu naozaj niečo viac?

A čo, napríklad, Slovo, kde môžeme práve tak jasne vidieť, že „náš Boh je spaľujúci oheň“? (Žid. 12:29) Alebo, že Boží súd môže ukončiť náš pozemský život (Sk. 5:1-10), alebo aj náš život večný, ak kráčame a žijeme, ako hlupáci a odmietame víťaziť? (Zj. 3:5 + 21:7) Ako táto pravda pôsobí na váš kresťanský život? Či naša naturálna duša uverí a bude dôverovať aj týmto pasážam Slova Božieho? Či naša naturálna duša nepovie, že tieto pasáže Slova Božieho platia iba pre pohanov? Bude teda naša naturálna duša mať bázeň pred Bohom, pred Jeho Cestami a Súdmi? NIE, nebude, nemôže! Ona sama musí prejsť cez spaľujúci OHEŇ Boha, aby zmenila svoj kurz a vieru!

Uvedomme si a spomeňme si tiež na skúsenosti z našej minulosti, že každá naturálna duša je schopná vytvoriť is svoju vlastnú predstavu Boha založenú na mnohých udalostiach v našom živote, v životných podmienkach a okolnostiach. Akákoľvek vážna udalosť v našom živote bola obyčajne interpretovaná a pochopená nie cez Slovo Božie a duchovnú realitu, ale podľa nášho prirodzeného charakteru, pocitov a chápania tých udalostí a okolností. Toto chápanie a interpretácia našej naturálnej duše potom formovali náš posudok Osoby Boha a Jeho Ciest, ktorý bol vždy falošný! Ale takáto naša predstava Boha a posudok o Ňom takto formovaný môže presmerovať náš život na úplne inú cestu a nemusí sa zmeniť ani po mnohých rokoch. Výsledkom môže byť úžasná strata času a požehnaní, pretože sme nikdy nehľadali Jeho Pravdivý Charakter, Jeho Cesty, Súdy podľa Jeho Slova. K tejto téme sa vrátime neskôr, keď budeme hovoriť o láske.

Zoberme si ďalší príklad. Kazatelia zvyknú často citovať Jn. 3:16, akoby to bol „kľúčový verš“ z celej Biblie, pretože ukazuje veľkú lásku Boha. Nuž, on ukazuje veľkú lásku Boha! Či on tiež ukazuje celý Charakter Boha a celú Pravdu o Ňom? NIE!

Naturálna duša si berie všetky takéto ľahodiace fakty a vytvára si svoju predstavu Boha, Jeho Ciest, Súdov a Jeho Spravodlivosti, čo je od Neho a čo nie je, čo je Jeho Pravda a čo nie je, čo Jeho Slovo vskutku znamená a čo Jeho Slovo nemôže znamenať. Písmo ale dokáže každý krát ukázať našej naturálnej duši jej súdy, ako falošné. Ale najprv musí ono zničiť pýchu v tej duši.

Zoberme teraz tú naturálnu dušu s jej „vlastnou predstavou Boha“ a priveďme ju do iných pasáží Slova Božieho a pozrime sa, ako sa jej tam darí. V Jn. 3:16 Boh tak miloval svet; v Jak. 4:4 sa stávate nepriateľmi Boha, ak milujete ten istý svet! A v 1M. 6:6,7, hneď na počiatku sveta, Boh zničil svet, ktorý tak veľmi miloval a vytopil celé ľudstvo ako potkanov! Aká je teraz vaša predstava o Bohu? Či vaša naturálna duša je schopná uviesť do súladu a zmieriť Jn. 3:16 s 1M. 6:6,7 alebo s Jak. 4:4? Môže ona teraz lepšie chápať Lásku Božiu, Jeho Milosť, Milosrdenstvo a Jeho Pravdivy Charakter? Absolútne NIE!

A naviac, ten istý Ježiš Kristus, ktorý je milosrdný, súcitný, odpúšťajúci, milujúci, pokorný a ponížený v srdci nariaďuje kráľovi Šavlovi, aby zabil každého muža, ženu, odrastlé dieťa aj kojenca Amalechitov! (1Sam. 15:3) Čo si myslí a čo povie vaša naturálna duša teraz? Ó, toto nemôže byť Ježiš. Ó ÁNO, JE TO ON! Tento istý Syn Boží v Jeho pred-Betlehemskej existencií prikázal Jozuemu (5M. 7:1-3), aby úplne vyhladil mužov, ženy a deti všetkých národov tam menovaných! Sám Pán Ježiš riekol, že „...on (Mojžiš) písal o Mne“. (Jn. 5:46; Mojžiš písal Knihu Deuteronómia a teda písal o Ježišovi Kristovi!) Ježiš Kristus tiež deklaroval, že aj „veci v Žalmoch a Prorokoch sú písané o Ňom“. (Lk. 24:44)

Ale Mojžiš, Dávid a Proroci nepísali o „hroznom, nemilosrdnom a nemilujúcom Bohu". Pravda? Či môžeme absorbovať túto pravdu a pochopiť ju v našej prirodzenej mysli a srdci? NIE, nikdy! My zaiste nemôžeme pochopiť, že Boh sa stal človekom a musel sa učiť poslušnosti voči človeku, ktorého On stvoril! (Iz. 45:12). Či môžeme chápať túto hĺbku? NIKDY! Prečo by sa Boh učil poslušnosti? (Žid. 5:8) Ježiš Kristus, súc Bohom (Jn. 14:9// 1Jn. 5:7// Jn. 1:1) nemusel nikdy nikoho poslúchať. Ale Ježiš, ako Človek, nás bez poslušnosti nemohol spasiť, dobiť a zničiť ľudskú neposlušnosť a tým sa stať Autorom večnej Spásy pre všetkých tých, ktorí... nuž, opäť... JEHO POSLÚCHAJÚ! (Žid. 5:9// Rim. 5:19). Preto...

Kľúčové slovo našej Spásy je tiež

POSLUŠNOSŤ a NIELEN VIERA SAMOTNÁ!

Bibliu môžete poznať od začiatku do konca, so všetkým súhlasiť a všetkému veriť a byť zatratený...

...ak ju nebudete poslúchať!

Čo sa týka tohto tajomstva poslušnosti, je tu toho viac, než čo vidno na prvý pohľad a my sa k tomu vrátime a uvážime to neskôr.

Ak by ste chceli povedať, že tí ľudia v 5M. 7:1 boli pohanské národy, potom chápme, že oni boli tie isté ľudské bytosti stvorené Bohom, ako boli aj deti Izraela. Jednoducho povedané, ako môže milujúci Boh niekomu prikázať, aby zabil malé nevinné deti? Herod áno (Mt. 2:16), ale Boh? Je toto naozaj prijateľné vášmu prirodzenému srdcu a mysli?... alebo vaším pocitom, alebo chápaniu?... alebo vášmu zmyslu pre spravodlivosť, milosrdenstvo, lásku, dobrotivosť, krotkosť, alebo umiernenosť? NAOZAJ? Ak ste poctiví, potom musíte povedať: NIE!

Napokon oni nemuseli byť vykynožení len preto, že boli pohanmi. Boh neodsudzoval ľudí na smrť len preto, že boli pohani, ale preto, že sa stali aktívnymi nepriateľmi Boha a Jeho ľudu Izraela tým, že znevažovali a oponovali Jeho Vôli v tom, že si vybral Izraela (za Svoj ľud). Keď sa dotýkali Izraela, dotýkali sa „zrenice Jeho oka“. (Zach. 2:8) Otázka znie: Či Boh aj Svojich ľudí odsudzoval na smrť? Áno, odsudzoval! A pre tú istú príčinu, keď znevažovali, oponovali a vzdorovali Jeho Súdom, Jeho Výberu, Jeho Vláde! Svojou slobodnou vôľou mali právo Mu odporovať a Boh mal zase právo ukončiť ich pozemský život pretože ON im dal ten život, oni ho nevlastnili, ON držal ich dušu (a drží aj našu) pri živote! (Žm. 66:9⁽¹³⁾)

Pozrime sa teraz na jeden typický príklad z vyvoleného ľudu Izraela. Je napísané, že mesto Jericho a všetko, čo obsahovalo bolo pod kliatbou Pána okrem smilnice Rachab a tých, čo boli s ňou v dome. Boh jasne prikázal Izraelu, aby sa vystríhal vecí prekliatych, aby sa sami nestali prekliatymi. (Joz. 6:17,18) Ale Achan vzal z prekliatych vecí a schoval ich vo svojom stane a hnev Boží sa rozpálil voči synom Izraela (Joz. 7:1)... nielen proti Achanovi, ale proti celému národu Izraela! Izraela to stálo 36 nevinných životov (Joz. 7:5) a Achan (syn Abraháma, syn Izáka, syn Jákoba... syn Karmiho) so všetkými svojími synmi a dcérami a volami a oslami a ovcami aj jeho stan a všetko, čo mal, bolo zničené! On a celá jeho rodina bola najprv ukameňovaná a potom spálená ohňom! (Joz. 7:24,25) Toto by asi nebolo považované za spravodlivý súd v naších cirkevných dňoch, pravda? Nuž ale, milujúci, milosrdný, dobrotivý a spravodlivý Boh toto vykonal! Rozumieme tomu? NIE!

Naviac, viďme a chápme, že Achanovi ani nebola daná príležitosť učiniť pokánie a neopakovať takýto hriech! Boh mu nikdy nepovedal: „Milujem ťa, ste Môj ľud, nuž teda, prestaň páchať taký hriech; vyznaj svoj hriech a Ja ti odpustím a očistím ťa od všetkej nespravodlivosti.“ (1Jn. 1:9) Prečo Boh k nemu takto neprehovoril a vo Svojej Milosrdnosti mu nedal príležitosť pokánia? A prečo musela byť zabitá celá jeho rodina? Či sa oni podielali na jeho hriechu? Alebo boli takto kruto súdení pretože sa to udialo v Starom Zákone? Naozaj? Boh vykonal presne to isté na začiatku Nového Zákona s Ananiášom a jeho ženou Zafirou (Sk. 5:1-10), ktorí tiež padli mŕtvi a Boh sa ani na ních neobrátil, aby svoj hriech vyznali, pokajali sa a aby im bolo odpustené a aby boli očistení z ich nespravodlivosti! Je to pravda? Musím to zopakovať: JE TO PRAVDA? Rozumieme tomu? NIE!

Nuž, aký je teraz váš prirodzený vnem? Aké je vaše chápanie a zmysel pre spravodlivosť? Aký je váš súd? Naozaj poznáme Pána, ako Písmo hovorí? NIE! Naše vlastné prirodzené myšlienky, predstavy, rozumovanie a chápanie sú napospol falošné! Prirodzení, duševní veriaci majú o pravdivom Charaktere Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha Svätého asi taký pochop, ako má hlina o hrnčiarovi! Všetky tri Osoby Boha sú jedným Bohom. Nikdy neboli rozdelení na „hrozného“ Boha Starého Zákona a „milosrdného“ Boha Nového Zákona! (1Jn. 5:7// Žid. 13:8// Mal. 3:6) Naša naturálna duša môže špekulovať a namáhať sa chápať, ako len chce, ale v očiach Božích naša naturálna duša nič nevie, ničomu nerozumie a je ona ničím! Prečo? Pretože je napísané...

„lebo ak si niekto v sebe myslí, že je niečím, zatiaľčo je on ničím, on sa sám v sebe podvádza.“ (Gal. 6:3)

Toto zaiste nie je príjemné Slovo pre našu pyšnú dušu; preto sa ono nikdy nekáže a nevysvetľuje veriacim v pravde, ako to Duch myslí. Prečo nie? Nuž, opýtajte sa kazateľov.

Boh sa nikdy nezmenil! Jeho Láska, Trpezlivosť, Milosrdenstvo, Súcit, Charakter, Nátura, Svätosť, Spravodlivosť a Pravda sa nikdy nezmenili. ALE Boh ustanovil pre veriacich v Novom Zákone Nové Prikázania, Nové cesty, ako žiť, kráčať a chovať sa; omnoho vyššie a dôležitejšie Prikázania a cesty, duchovné Prikázania a duchovné cesty. (Mt. 5:21,22,27,28,31-34,38,39, 43,44) Zatiaľčo niektoré Prikázania Starého Zákona mohli byť dodržiavané horlivou, či žiadúcou naturálnou dušou, Prikázania Nového Zákona nemôžu byť dodržiavané žiadnou naturálnou dušou! Potrebujeme Náturu-Charakter Krista, aby sme mohli dodržiavať Prikázania Nového Zákona a kráčať cestami Nového Zákona. Boh nás doviedol z naturálnej (fyzickej a mentálnej) oblasti Starého Zákona do duchovnej oblasti Nového Zákona. Tie „Nové“ Cesty, Prikázania a Súdy Nového Zákona vyjadrujú tento fakt... a zdá sa, že my z toho nevidíme a nerozumieme absolútne nič.

Napokon, my nemôžeme povedať, že v Novom Zákone Boh nikdy neodsúdil Svojich ľudí na smrť. Boh dovolil, aby Jeho ľud bol zabíjaný aj v Novom Zákone... na milióny!... a nielen Židia alebo tí, čo luhali Jeho Duchu, ako Ananiáš a Zafíra, ale tiež tí, čo konali Jeho Vôľu a verne dodržiavali Jeho Svedectvo! (Zj. 6: 9-11) Či aj toto je logické, celkom pochopiteľné a prijateľné našej humánnej duši? Je to prijateľné nášmu zmyslu pre spravodlivosť a súdnictvo? Naozaj? Absolútne NIE!

Príklad Ananiáša a Zafíry je jasný, čo sa týka ich hriechu, ale opäť nie je jasné, prečo im Boh nedal šancu učiniť pokánie a tým prijať Jeho odpustenie. Boh ich odsúdil na smrť hneď na začiatku Nového Zákona, aby ukázal, že On, ako Boh, sa nezmenil, Jeho Súdy a Cesty sa nezmenili, Jeho Láska, Milosť a Milosrdenstvo sa nezmenili, ibaže naturálne duše, napriek ich štúdiám, nemôžu z toho nič vidieť a pochopiť! Preto kážu Jeho Slovo podľa svojho chápania a svojej túžby po Božej „bezhraničnej a bezpodmienečnej láske, milosti, milosrdenstve a odpúšťaní...“ čo by dalo veriacim „extra široké pole“ pre ich nezodpovednosť, komfort a slobodu konať, ako sa im zachce... bez ohľadu na skutočný Zámer Boha, na Jeho Vôľu, potešenia, túžby a ciele.

Zoberme si ďalší príklad, tentokrát s učeníkom Pánovým, ktorý žil v Prítomnosti Syna Božieho vyše troch rokov – Judáša Iškariotského. Či by naša naturálna duša mohla chápať jeho prípad? NIKDY!

Čítajte Jn. 13:21-27 a povedzte mi, čo tam vidíte. Vidíte tam „bezpodmienečnú lásku Pána pre Svojho vlastného učeníka“? NIE! Prečo nie? Pán mu nepovedal „Nuž, Judášu, nerob, čo si si naplánoval, ale zmeň svoje myšlienky, svoje názory a urob pokánie zo svojích zámerov, a Ja ti odpustím a očistím ťa od všetkej nespravodlivosti.“ Práve naopak, Pán mu podal namočené sústo chleba a povedal mu:

„Čo máš urobiť (vo vlastnej vôli) UROB RÝCHLO“! (Jn. 13:26,27)

Pán tu prikázal Judášovi povediac mu, aby šiel a rýchlo Ho zapredal... aby konal vlastnú vôľu a zámery. A potom mu mohol prorokovať povediac: potom pôjdeš a obesíš sa a budeš prekliaty na veky vekov! (Mt. 18:7// Lk. 17:1)

Ježiš vedel, čo Judáš vykoná (Jn. 6:64) a On mu to dovolil, ba povedal mu, aby to vykonal rýchlo bez toho, aby ho zastavil v jeho zámeroch, čo len jedným slovíčkom! Či naša naturálna duša rozumie tejto pravde Písma? NIE! A nepovedzte mi, že Judáš bol neskôr spasený. Ó, nie! On stratil svoju spásu, lebo potom, čo prijal sústo chleba z ruky Pánovej, Satan vošiel do neho (Jn. 13:27) a on sa stal synom zatratenia. (Jn. 17:12)

Tiež si uvedomme a viďme, že Judáš mal tie isté príležitosti, ako mali ostatní jedenásti učeníci. Nebol vylúčený z ničoho, čomu boli vystavení ostatní jedenásti, všetko mu bolo otvorené a k jeho dispozícií, a to tým istým spôsobom a v tej istej miere. Pán nerobil rozdiely medzi Judášom a ostatnými. Toto je ale naskutku hrôzostrašná realita ukazujúca, že veriaci môže sedieť v „jeho zbore“, byť vystavený tomu istému svetlu a pravde, ako celá kongregácia a skončiť, ako Judáš! Prečo? Judáš odmietol zapierať sám seba, svoje ídei, myšlienky a presvedčenia, svoje chápanie Ježiša, Jeho poslania a stať sa Premožiteľom, a toto napriek tomu, že žil so Synom Božím vyše troch rokov. Týmto on otvoril svojho ducha Satanovi, aby sa vrátil a znovu ho získal. (viď tiež Jn. 6:70,71)

Ak nejdeme s Pánom, ideme so Satanom. Pán odobral Svojho Ducha od Judáša a vyhodil Judáša zo Svojej Prítomnosti. (Žm. 51:13) Toto sa odohralo na samom konci Starého Zákona, iba niekoľko hodín od začiatku Nového Zákona!

Ak Pán nezachoval Judáša, potom na akom biblickom základe by mal zachovať tých, čo majú podobné srdce, myseľ a vôľu, ktorí tiež odmietajú zapierať samých seba a premáhať? Môžete to povedať? (2Pet. 2:4-10) Takíto tiež budú odrezaní a prekliati, ak zostanú v nevere! (Rim. 11:20-23// Jn. 15:6// Zj. 3:5 + 21:8) Naša humanistická duša nie je schopná prijať a veriť takejto „hroznej pravde“ o Bohu, Jeho Spravodlivosti a Súdoch. Väčšina veriacich nemôže veriť takejto pravde, lebo nepoznajú Boha a Jeho Svätosť, nemajú pre Ním bázeň, ani úctu voči Nemu!

Ale duchovná realita u Boha je niečo omnoho väčšieho a hlbšieho, než naša humánna horlivosť, úprimnosť, úprimné túžby, poctivosť, šľachetné úmysly, či skutky. Rozhodujúcim faktorom je tu naša duchovná viera, ovocie Ducha a poslušnosť voči Slovu Boha, poslušnosť tomu, čo BOH hovorí a nie tomu, čo si my myslíme! Takéto prísne skúšanie prichádza na nás aj teraz, na konci tejto Dišpenzácie (udeľovania milosti) a na začiatku doby Utrpenia s jej veľkými utrpeniami a s OHŇOM Božích Súdov na svet a tiež na Cirkev–Dom Boží, ktorý bude súdený ako prvý. (1Pet. 4:17,18)

Mohli by sme sa v bázni pred Pánom spýtať, kde bola „bezpodmienečná“ Láska Božia, Jeho Milosť a Milosrdenstvo a Jeho „zhovievavosť voči nám, lebo nie je Jeho Vôľou, aby NIEKTO z nás zahynul, ale aby KAŽDÝ došiel k pokániu.“ (2Pet. 3:9b) Môže naša naturálna duša a myseľ chápať alebo dať do súladu toto horecitované Slovo Božie s Jn. 13:26,27? NIE! Fakt je, že my musíme vidieť v duchu, aby sme toto pochopili, ako to Náš Pán vidí a chápe a uplatňuje.

Tiež si poznamenajme, že Slovo v 2Pet. 3:9b nie je aplikovateľné len na pohanov, ako mnohí veriaci a kazatelia tomu môžu rozumieť, ale tiež na znovu-zrodených a pokrstených veriacich, ktorí odmietajú konať pokánie a meniť svoje cesty, ako je prikázané Pánom! (Zj. 2:5,16,2 + 3:3,19) Viďme, rozumejme a verme, že v dnešnej Cirkvi môže byť veľa Judášov Iškariotských. To isté platí pre Farizejov, Saducejov a rôznych „zákonníkov“ Nového Zákona, ktorí už dnes môžu byť prekliati do pekla (Mt. 23:1-33-39) a nemusia si toho byť vedomí práve tak, ako si toho neboli vedomí tí zo Starého Zákona. Dokiaľ Pán nezničí našu PÝCHU, nemáme šance!

Brat Hanola nenapísal Slovo Božie, on bol iba povolaný priniesť Pravdu Slova a byť svedkom toho Svetla pred vašími očami a srdciami, aby ste mohli vidieť a veriť! Ja konám svoju povinnosť pred Pánom; vy ste povolaní Pánom konať vašu povinnosť pred Ním, a to, uvážiť horeuvedené fakty a pravdy v duchu modlitby, pretože toto je, čo si Pán želá a požaduje v tomto čase od nás všetkých!

Ak by som mal teraz povedať: „Takto hovorí Pán...“, či by to robilo pre vás nejaký rozdiel? NIE! Ste schopní veriť, že Pán k vám hovorí v tejto knihe? Žiadny duševný veriaci nie je toho schopný. Prečo? Pán hovorí, že ľud Izraela takmer nikdy neveril svojim prorokom, prečo by ľud Boží v Cirkvi verili svojim prorokom? Ale Pán nebude nikdy hovoriť k vašej mysli. Choďte na kolená pred Všemohúcim Bohom a choďte do svojho srdca a svedomia, ak viete, ako to urobiť, a tam počúvajte, či Pán k vám hovorí, alebo nie. Ale Pán spôsobuje, že Jeho pravdivý služobníci a proroci hovoria Jeho slová tiež tým, ktorí ich nebudú počúvať a volá aj na tých, čo neodpovedia! (Jer. 7:27) Či aj vy patríte medzi takýchto?

Verím, že tieto príklady by mali byť pre nás veľmi užitočné, aby sme chápali naturálnu dušu, jej schopnosti, alebo skôr, neschopnosti a s tým spojené nebezpečenstvá pre veriacich, ktorí si ju chcú podržať celé roky po svojom Vykúpení... ba až do smrti! A keď takýto veriaci učí na seminári, alebo stojí za kazateľnicou a káže a posluhuje, či nie sú aj všetci jeho poslucháči v tom istom nebezpečenstve? Toto vidieť a posudzovať budeme schopní až keď naša duša bude dostatočne obnovená Duchom Božím. V opačnom prípade nebudeme ani vidieť, čo ten skutočný problém vlastne je. Ak nie sme schopní vidieť seba samého tak, ako nás vidí Boh, nikdy neuvidíme, ani nepochopíme túto TRAGÉDIU VERIACICH.

Teda, náš milujúci Boh nás môže „zabiť“, alebo dovoliť, aby sme boli zabití, ak nás On súdi, ako hodných smrti (5M. 32:39,41 // Sk. 5:1-10), či tomu rozumieme, alebo nie, či s tým súhlasíme, alebo nie, či tomu veríme, alebo nie, či sa pri tom cítime dobre, alebo zle, či milujeme Boha a Jeho Súdy, alebo Ho nenávidíme a Jeho Súdy. Ale naša fyzická smrť je pre Boha vzácna, (Žm. 116:15) ona nie je tragédiou, ale naša duchovná smrť je! Boh môže niekedy predísť našej duchovnej smrti (napr. spáchaním smrteľného hriechu, Mt. 12:32// 1Jn. 5:16 a podobne) našou predčasnou fyzickou smrťou. On má právo vziať nám náš fyzický život, keďže my ho nevlastníme, On nám ho dal.

DUŠEVNÍ VERIACI

Ak sme schopní vidieť, chápať a veriť schopnostiam našej naturálnej duše stručne opísaných v predchádzajúcej stati, môžeme teraz pokračovať a opísať typické schopnosti duševných veriacich a ako je ich možné rozoznať v našom kresťanskom živote.

Duševní kresťania dôverujú a nasledujú jedine ich naturálnu dušu, keďže nemajú nič iného, čomu by dôverovali a čo nasledovali v ich živote. Mnohí si ani nemusia byť „vedomí“ svojho vlastného vedomia, ktoré je časťou ich ducha! Definitívne nie sú si vedomí ich intuície a obcovania, čo sú tie ďalšie dve časti ich ducha. A ďalej, ich vedomie môže byť znečistené, alebo zlé a nemôže prispieť k obnove ich duše aj keby si boli vedomí svojho vedomia a „počuli“ jeho hlas. (Tit. 1:15// Žid. 10:22)

Ak oni dlhý čas pokračovali v ich kresťanskom živote s ich naturálnou dušou nedotknutou Duchom Božím, ich duša sa stala „náboženskou“ a tým schopnou viesť ich spoľahlivo zlým smerom, po zlej ceste! Čím dlhšie kráčate v zlom smere, tým dlhšia je vaša cesta späť, tým ťažšie a nemožnejšie sa stáva vaše obrátenie sa na vašej ceste, čo tiež duchovne znamená, vaše pokánie. Pokračujete v kráčaní po širokej ceste a úzku cestu ani nehľadáte. (Mt. 7:13,14) Prečo? Pretože vaše „tradičné znalosti“ vo vašej naturálnej, a teda, podvedenej duši vám povedia, že široká cesta je pre pohanov a že vy, znovu-zrodený veriaci, kráčate po úzkej ceste, ktorá „vedie do života večného“ (Jn. 16:13), a teda, nepotrebujete, aby vám niekto niečo hovoril. Je to pravda? Nuž, je veľmi logické interpretovať tieto fakty deklarované v Písme v súlade s chápaním a presvedčením vašej duše. Predsa však, vaše chápanie a presvedčenie založené na vašej „tradičnej znalosti“ môže byť kompletne FALOŠNÉ!

Je pravdou, že je cesta, ktorá „vedie do života večného“ a že Duch prišiel, aby nás „viedol do každej pravdy“. Prvý fakt bol vyjadrený Pánom k zástupom (Mt. 5:1,2) a druhý fakt Pán povedal len Svojím učeníkom. (Jn. 16:13,17) Ale aké máte vo svojom živote ovocie, ktoré by potvrdzovalo tieto fakty? Vy ste schopní veriť týmto dvom doktrínam a že ich aj žijete, aj keby váš život prinášal ovocie, ktoré môže byť úplne opačné tým doktrínam! Môžete byť rozvedený od vašej kresťanskej manželky, či manžela, alebo žiť v separácií, a to čisto na základe sebeckosti, tvrdohlavosti, pýchy, náboženských presvedčení, extrémizmu, alebo na základe iných duchov telesnosti, než na smilstve. (Mt. 19:9) Vaša rodina môže byť „zničená“, rozbitá, vaši synovia, či dcéry môžu byť alkoholici, na drogách, leniví, bez práce, žijúci svetský život, môžu byť neveriaci, alebo takí istí duševní veriaci, akými ste vy. Čo je toto za ovocie? Ono ukazuje, že váš život nenasleduje tie dve doktríny a že vaša viera a presvedčenia sú (alebo boli) falošné. Fakt, že niektorí synovia nasledujú svojích otcov a stanú sa pastormi, či kazateľmi tiež nie je dôkazom, že oni kráčajú po úzkej ceste, alebo sú vedení Duchom. Prečo?

Duch vás najprv povedie k vášmu vlastnému krížu (Mt. 16:24) keďže toto je jediná cesta k vášmu Životu večnému, jediná cesta učiť sa a byť schopným nasledovať Pána na úzkej ceste. To tiež znamená, že Duch vás vo vašom každodennom živote povedie do situácií, kde budete mať bohaté príležitosti, aby ste sa učili zapierať sám seba, nie obraňovať sa... a ukrižovať vašu telesnosť na vašom kríži.

Duch vás najprv povedie, poučí, nasmeruje a dá inštrukcie cez niekoho iného, kto nie je pyšný, ale je už duchovný, pokorný, ohybný, prístupný k ďalšiemu učeniu sa, s duchovnou autoritou a kto už má ovocie Božieho Ducha. (Žm. 25:9// Gal. 4:1,2 + 5:22,23) A keď ste boli takto preskúšaní, ako je zlato pretavené a prečistené v ohni, (Jób 23: 10// Jak. 1:12⁽¹⁴⁾// Zj. 3:18a) potom vás Duch povolá, aby ste slúžili iným, nikdy nie predtým. Ak ste vysvätení pred takou transformáciou len preto, lebo ste zložili nejaké skúšky na seminári, potom to nebol Pán, čo vás vysvätil a povolal a nie ste Jeho služobníkom v Jeho záznamoch.

Skutočná duchovná služba nie je otázkou podávania biblických oslovení alebo informácií z Biblie alebo o Ježišovi Kristovi alebo o doktrínach s ich logickými vysvetleniami a dôkazmi.

Skutočná duchovná služba je NAŠE SVEDECTVO, čo Duch Boží a Jeho Slovo vyprodukovalo v našej duši (olej v nádobe, Mt. 25:4), ako sa toto ovocie Jeho práce prejavuje v našom živote a v našej transformácií, aby to aj iní mohli vidieť a nasledovať to!

AK MY NEŽIJEME ŽIVOT KRISTA V NAŠEJ VLASTNEJ DUŠI, POTOM NEMÁME ŽIADNE SVEDECTVO A ŽIADNU DUCHOVNÚ SLUŽBU!

Doktrína, znalosť, múdrosť alebo iné svetlo, ktoré môžeme mať nie je svedectvom o Ježišovi Kristovi! Mnohí veriaci to majú, ba aj v hojnosti, predsa však môžu byť duchovne mŕtvi, nemajúci Života Kristovho vo svojej duši!

Život Krista JE svetlom ľudí (Jn. 1:4), ale nie naopak! Svetlo Krista NIE JE Život Krista, ani ono nemôže Jeho Život nijako vyprodukovať!

Duševní veriaci tiež veria a kážu, že „Pán urobil pre ních všetko, preto oni nemusia nič robiť; musia iba veriť, že všetko bolo dokonané v Kristovi“. Ich úprimná viera a doktrína je: „Raz spasený, navždy spasený“ bez ohľadu na to, čo robia alebo nerobia. Oni sú obete toho veľmi hlbokého a diabolského podvodu, keďže tieto doktríny pochádzajú od Veľkého Podvodníka a sú absolútne protichodné voči Slovu Božiemu! Pán si želá, aby sme odhalili tieto doktríny vo Svetle Písma a potom uvideli, čoho je naturálna humánna duša naozaj schopná robiť, veriť a kázať.

Boli ste si niekedy vedomí vo svojej duši, že po vašom krste ste „hľadali úzku cestu“? V pravde? Ak ste si toho neboli nikdy vedomí, potom ste úzku cestu nikdy nehľadali. A ak ste úzku cestu nikdy nehľadali, potom ste ju nemohli nájsť. Pán hovorí, že „...málo je tých, čo ju nachádzajú.“ (Mt. 7:14)

Pána sa raz pýtali, či je len niekoľko tých, čo sú spasení. (Lk. 13:23) Pán neodpovedal priamo, ale ich skôr varoval povediac:

„SNAŽTE SA vojsť tesnou bránou, lebo MNOHÍ, hovorím vám, budú hľadať ako vojsť, ale NEBUDÚ MÔCŤ.“ (Lk. 13:24)

Za prvé, Pán nikdy nepovedal „Nič nerobte, len verte, lebo Ja som pre vás všetko urobil.“ NIE! On hovorí: „SNAŽTE SA“. Keď sa teda nesnažíte, nedodržiavate Jeho Prikázania! Ale oni nie sú nám dané, aby sme si ich vyberali podľa našej vôle, alebo ich bez rizika ignorovali. Ak nedodržiavate Jeho Prikázania, nemilujete Pána, ale seba, a On vás takisto nebude milovať! (Jn. 14:21, 23) A môžete iba hádať, čo sa vám prihodí, keď sa budete pokúšať vstúpiť do Kráľovstva Nebeského. Tí vodcovia, ktorí vás nikdy nevarovali vám vtedy nepomôžu ani zbla, pretože sami tam nevojdu. (Mt. 23:13)

Za druhé, prečo títo veriaci nebudú môcť vojsť do tesnej brány a kráčať po úzkej ceste? Pretože kráčali po širokej ceste príliš mnohé roky vo falošnom presvedčení, alebo falošnej nádeji alebo súc zavedení svojími vodcami, a nikto ich nevaroval. Duševní veriaci sú podvedení ohľadne širokej cesty, pretože oni ani nerozumejú, čo to „zahynutie“ vlastne znamená! (Mt. 7:13) Keď sejeme neochotu (pýtať si, hľadať, klopať) budeme neskôr žať neschopnosť a to omnoho viac, než sme siali. (Gal. 6:7)

Takže, znovu-zrodený veriaci krstený vo vode môže kráčať po širokej ceste do „záhuby“ a nikto mu nič nepovie, obzvlášť, keď aj jeho pastor a bratia sú tiež duševní a kráčajú po širokej ceste spolu s ním. Je to logické? Nie, ale v Duchu Božom JE TO PRAVDA. Žiadny duševný veriaci nie je schopný vidieť tento fakt a teda veriť mu. Hoci Apoštol Pavol v jeho prvom liste do Korintu učí a jasne rozlišuje duchovných veriacich od duševných a karnálnych veriacich, predsa žiadny veriaci nikdy nepripustí, že môže byť duševný. Prečo?

Duchovne slepý človek nemôže vidieť svoju vlastnú slepotu pretože ona nie je prirodzenou, či fyzickou slepotou, ale je ona nadprirodzenou slepotou privedenou bohom tohto sveta! (2Kor. 4:4) Toto Slovo Božie sa ponajprv vzťahuje na pohanov, čo sa týka potreby Spasiteľa a Jeho Spásy. ALE ono sa tiež vzťahuje na karnálnych veriacich, čo sa týka ich potreby vidieť a chápať z čoho boli spasení a do čoho, čo ich Spása vlastne je a ako ju vypracovávať spolu s Bohom. (Fil. 2:12b) Takže, myseľ takýchto veriacich je tiež zaslepená tým istým bohom sveta a v tomto zmysle, ich myseľ je podobná mysli pohanov.

Čo by sme mali byť schopní vidieť aj našími fyzickými očami je určité zvláštne chovanie sa duševných veriacich. Uvážme štyri typické príklady duševných veriacich, ktorí žijú vo svojom svete...

a) ...rozumu. Oni musia všetko vypitvať, analyzovať a zdôvodniť svojím chápaním, presvedčeniami vlastnej mysle a viery založenej na logike, na dlhodobých štandardách učenia, na ich „tradičných znalostiach“ prijatých od iných učiteľov, kazateľov, teologických profesorov, biblických historikov alebo iných, ktorí zase prijali ich znalosti od ich predchodcov, a tak ďalej, a tak ďalej.

Takéto „tradičné znalosti“ mohli byť chybné od ich počiatku, nikdy neoverené u Ducha Božieho, Autora Slova Božieho, a tak mohli byť chybné, ich pravdy súc pomiešané s podvodmi, nepravdami. Kedykoľvek prenášame znalosti, spolu s nimi vždy prenášame aj všetky ich chyby a nedostatky. Takíto veriaci vždy potrebujú prijateľné vysvetlenia pre každú deklarovanú pravdu alebo vieru, keďže nie sú schopní veriť ničomu, čo nie je obhájené ich vlastnými dôvodmi a logikou.

b) ...akcie. Pre takýchto veriacich, je to vždy choď-choď-choď, rob-rob-rob, čím viac robíš, tým lepšie. Nie sú schopní si sadnúť a niekoľko hodín nič nerobiť, absolútne nič. Môžu mať pocity, že hrešia voči Pánovi „nevykupujúc čas, lebo dni sú zlé“. (Ef. 5:16) Ich motorom je nepokoj, dychtivosť ich duše. Novonarodení veriaci môžu byť tiež vyslaní na misionárske pole alebo pomôcť ich pastorom, či zboru v nejakej náboženskej aktivite, ktorá by mala „potvrdiť“, že sú znovu-zrodení a teda pracujúci pre Pána hneď od počiatku. Ale duchovné novorodeniatka nie sú povolané Pánom na žiadnu prácu pokiaľ dostatočne nedospejú. To isté predsa platí aj u naších detí, ktoré nie sú volané pracovať alebo pomôcť ich rodičom hneď po ich narodení, ale musia dostatočne vyrásť, dospieť. Pravda?

c) ...nerozhodnosti. Prirodzená vôľa nie je ani slobodná, ani schopná urobiť duchovne správne rozhodnutia a v požadovanom čase. Obyčajne je ona v spojení s tvrdohlavosťou zatemnenej mysle, ktorá odmieta čokoľvek pripustiť, či hľadať Pravdu. Prirodzená vôľa môže byť veľmi silnou vôľou a nie sú jasné a ľahké cesty, ako ju obmäkčiť, alebo zmeniť. A ak sa ona konečne rozhodne niečo urobiť, či prijať nejakú radu, obyčajne v tom zlyhá. Také „rozhodnutia“ môžu byť nazvané „Novoročné predsavzatia“; nikdy sa nevyplnia. Prirodzená vôľa rada odkladá rozhodnutia zo dňa na deň, je váhavá, často je o veciach neistá a drží osobu v štádiu „večnej neistoty“.

Čo sa často objavuje v obraze takej vôle je strach, strach zo všetkého alebo z čohokoľvek, ktorý strach obyčajne nie je ničím podložený. Ale strach tiež robí veriaceho nerozhodného, keďže sa on môže báť urobiť rozhodnutie a vziať na seba zodpovednosť. Ale pasivita veriacich, čo sa týka ich rozhodovania a akcií na poli premáhania, vypracovávania vlastnej Spásy a duchovného pokroku môže vyústiť v nespočetných stratách a tragédiách. Všetky výbery a rozhodnutia prirodzenej vôle sú sebecké a nikdy nezahŕňajú záujmy, či potreby iných.

d) ...emócií. V jednom momente veriaci môžu byť plní radosti skáčúc a oslavujúc Pána, slzy sa kotúľajú dolu ich lícami. V nasledovnom momente môžu byť zrazu skľúčení, vystrašení, smutní, pochybujúci, sťažujúci sa alebo vzdychajúci. Každá omrvinka nepríjemnej pravdy, „holej“ pravdy, horkej pravdy ich urazí, alebo pichne, alebo ich privedie do zúfalstva a nepokoja. Niet u nich žiadnej známky kráčania v Duchu, alebo žitia vierou. Toto som zakúsil s veľmi mnohými veriacimi obzvlášť počas rokov v mojom predošlom letničnom zbore.

Sú rôzne typu duševných veriacich: nespoľahliví, leniví, nezodpovední, hlúpi, neverní, atď. Ale tiež sú duševní veriaci, ktorí sú poctiví, spoľahliví, úprimní, oddaní, starostliví, vytrvalí, verní, zodpovední, atď. Problém u mnohých veriacich je ten, že keď oni vidia takého poctivého, úprimného, oddaného, starostlivého, vytrvalého, verného, či zodpovedného veriaceho, ktorý je duševný-karnálny, nevidia na ňom nič zlého. Napriek tomu, on NIE JE Bohu prijateľný v tom prirodzenom stave. Náš Nebeský Otec vyžaduje od nás oveľa viac, než len naše „dobré duševné cnosti“ cez ktoré sa „pokúšame pracovať pre Boha, s Ním komunikovať a Jemu sa ľúbiť“. Zo Slova Božieho je jasné, že.. .

duševní veriaci nie sú Bohu prijateľní v ich prirodzenej, neobnovenej a karnálnej duši hoci boli oni vykúpení Krvou Jeho Syna Ježiša Krista!

Pri našom vykúpení niet v našej bytosti ničoho, čo by bolo Bohu prijateľné, s čím by mohol alebo chcel mať spoločenstvo alebo čo by mohol, alebo chcel milovať! Všetká naša telesnosť musí zomrieť. My musíme zomrieť v celej našej bytosti. Náš starý duch, stará duša a staré telo musia byť Duchom Božím pretvorené.

Iba toto nové stvorenie, tento Nový človek, bude Bohu prijateľný a milovaný na veky vekov. Boh nedovolí žiadnej časti našej telesnosti, karnality, aby s Ním prebývala alebo sa oslavovala v Jeho Prítomnosti. (1Kor. 1:29⁽¹⁵⁾)

Pán si želá ukázať nám v tomto bode jeden z najhlbších a najnebezpečnejších podvodov, ktorým sú veriaci podvádzaný. Ten podvod drasticky ovplyvňuje našu vieru a presvedčenia, smer našej činnosti, resp. nečinnosti, a celého nášho pozemského života. Práve tak robí nás neschopnými prijať od Pána, čo od Nebo potrebujeme a čo si On želá nám dať, aby sme prospievali v duchu, duši a tele. Pozrime sa preto na nasledovné.

Keď sme oslobodení od toho, čo vidíme, ako našu „zlú, hriešnu telesnosť“, sme spokojní a veríme, že teraz sme už „dobrí a prijateľní Pánovi“. Prečo? Už nevidíme v nás nič viac zlého, nič zo „zlej, hriešnej telesnosti“. Ale náš Spasiteľ a Pán hovorí, že „dobrá“ telesnosť našej duše je tiež zlá a hriešna a nebola zachovaná na Jeho Kríži!

Naša prirodzená „dobrá“ duša nebola zachovaná v jej prirodzenom živote! Preto, všetko – ZLÉ AJ DOBRÉ – musí byť zničené z nášho prirodzeného života. Inak nemôžeme žiť vierou alebo slúžiť v duchu pokiaľ žijeme v našej „dobrej, humánne, prijateľnej telesnosti“! Niet ničoho, čo BOh zachoval z našej starej bytosti!

Keď sú vaše hriechy odpustené, ste zmierení s Bohom. Ale ak vaša telesnosť – hriešna nátura – nie je úplne a kompletne zničená, budete pokračovať v hrešení podržujúc si zlo v samom sebe na večnosť, zatiaľčo budete úprimnými, poctivými, starostlivými, vernými, oddanými, spoľahlivými a zodpovednými veriacimi! Či vidíte túto Pravdu? Mala by ona zmeniť vašu vieru aj váš celý doterajší kresťanský život.

Apoštol Pavol povedal: „JA SOM ukrižovaný s Kristom...“, čo znamená: „JA SOM DOKONANÝ...“ nielen moje hriechy. Ale ak „JA SOM ukrižovaný“, ak ja beriem svoj kríž a zapieram život mojej starej prirodzenej duše, potom to už nie som JA, moje staré ja, čo žije, ale Kristus žije Svoj Život Večný V MOJEJ NOVEJ DUCHOVNEJ DUŠI a nielen v mojom duchu! (Gal. 2: 20) V takomto prípade som plne spasený duchovný veriaci, dospelý syn Boží, pripravený nasledovať Pána kdekoľvek On ide (Mt. 16:24,25// Zj. 14:4,5) a hotový byť vzatý ku Trónu a stáť pred Mojím Pánom a pred Mojím Otcom. (Zj. 12:5)

Problém rozpoznania duševného veriaceho od duchovného je omnoho komplikovanejší, než len pozorovať ich vonkajšiu činnosť a chovanie, ako bolo načrtnuté v štyroch horeuvedených príkladoch. Naša prirodzená duša má svoju vlastnú dispozíciu, ktorá sa môže úžasne líšiť od jednej individuálnej osoby po druhú. Túto našu „dispozíciu“ možno tiež vnímať, ako náš „osobný balík“ obsahujúci druh nášho myslenia, temperamentu, osobné talenty, inklinácie, tendencie, vlohy, túžby, ciele, dobré alebo zlé cnosti (horeuvedené) a tiež „balík“ duchov temnoty a zla. Títo duchovia sú typicky prítomní v nejakej forme pýchy, v nejakom stupni žiarlivosti, tvrdohlavosti, sebeckosti, samo-spravodlivosti, strachu, pokrytectva, škodoradosti, hlúposti, neposlušnosti, lenivosti, horkosti, nenávisti, atď.

Teda každý zo štyroch príkladov duševných veriacich uvedených na predchádzajúcich stránkach je ďalej ovplyvnený týmito osobnými „balíkmi“. Potom môžeme mať duševného veriaceho, ktorý žije vo svojom svete „rozumu“ a môže byť buď plný strachu, alebo žiarlivý, tvrdohlavý, prirodzene pokorný alebo pyšný, samo-spravodlivý alebo pokrytec podľa jeho dispozície. To isté platí na ostatné tri príklady duševných veriacich.

Aj ten najvernejší, najoddanejší, najstarostlivejší duševný veriaci môže byť súčasne pyšný, alebo prirodzene pokorný, alebo ustrašený, alebo môže byť pokrytec (nikdy neviete, čo je v ňom). Kombinácie v rámci dispozícií každej naturálnej duše sú takmer nekonečné. Obyčajne je možné vystihnúť hlavné črty ľudskej duše a jej celkového temperamentu, ale až po určitom časovom kontakte s tou osobou. Mnohé z jej iných čŕt zostanú dobre schované. Len Pán vie o nich a On ich môže odhaľovať vo Svojom načasovaní, aby mohli byť zničené a duša oslobodená. Tie črty, čo sú v duši dobre schované, sú jej „zlé cnosti a zlí duchovia“. Tieto črty a cnosti nemusia byť nikdy objavené inou prirodzenou dušou a nemusia byť známe ani duši samotného veriaceho takto infikovaného.

Nuž, čo teda Pán robí s našou karnálnou, naturálnou dušou? Ako s ňou jedná? Ako transformuje našu prirodzenú dušu robiac ju duchovnou, dokonalou a tým plne prijateľnou Sebe i Nášmu Otcovi? Nuž, robí to milosrdne, múdro, trpezlivo a dôsledne bez ohľadu na to, či naša odozva je správna, alebo nesprávna, či sa nám to páči, alebo nie, či tomu rozumieme, alebo nie.

Náš Pán koná túto prácu Svojim Živým a ostrým Slovom, (Žid. 4:12// Zj. 1:16) disciplínou, napomínaním, trestaním, varovaním, (Žid. 12:5-8) vedením Svojím Duchom, zjavovaním naších duchovných potrieb a Pravdy o nás (tu trošku a tam trošku – Jn. 16:13// Iz. 28:10).

On tiež pracuje v našej duši tak, aby sme boli ochotní konať Jeho Vôľu. (Fil. 2:13⁽¹⁰⁾) Ak nasledujeme Jeho vedenie a konáme Jeho Vôľu, vyslobodzuje nás, napĺňa naše potreby a tiež nás utešuje počas tohto celého procesu.

Musíme definitívne vidieť a chápať, že všetky tieto kroky sú najprv vykonané Duchom cez iného človeka, ktorý nikdy nie je tak dokonalý, ako my očakávame.

Tento človek bol však Bohom suverénne vybraný pre nás, či sa nám on ľúbi, alebo nie. Boh totiž nepracuje v nás priamo až dokiaľ nie sme v duchu a duši dostatočne vyspelí a tútorov viac nepotrebujeme. (Gal. 4:1,2)

Jeho Duch vždy pozná správne časovanie pre každú duchovnú prácu, ktorá má byť v nás vykonaná, spôsob, akým má byť vykonaná a osobu, ktorú na to použije. On potom vedie tú osobu, aby vyjadrila rozoznanie a vieru o našom duchovnom stave, potrebách, skutkoch, nedostatkoch, či chybách tak, ako naše ovocie jasne ukazuje. Rozoznanie tej osoby je vždy podopreté v Slove Božom a ak to je potrebné, dvomi, či tromi svedkami v ústach ktorých každé slovo tej osoby je potvrdené. (Mt. 18:16)

Tento process nikdy nie je príjemný alebo radostný, preto my nie sme dychtivý podrobiť sa mu bez toho, aby sme najprv boli urazení a pichnutí a obraňovali sa, ignorovali pravdu a neverili takým „hanebným obžalobám“. Ale keď sa konečne pod váhou evidencie zlomíme a učiníme pokánie, vtedy naozaj potrebujeme utešovanie Ducha. Takže, Duch je náš Tešiteľ nielen, keď trpíme nespravodlivosti a bolesti a rany od sveta a pekla, ale tiež kvôli vojne, ktorú vedieme vo vnútri vlastnej duše. (Jn. 14:26) Duch nám môže veľakrát ukázať, že namiesto, aby sme bojovali proti diablovi a jemu odporovali, bojujeme proti Samotnému Pánovi a naším bratom a im odporujeme!

Nemali by sme byť prekvapení zvedieť, že Slovo Božie je milé, prívetivé, súcitné, láskavé, plné milosti, milosrdnosti a odpúšťania. Toto môže tak byť hlavne počas nášho Vykúpenia a následnej etapy nášho duchovného destva, kde Pán od nás nežiada nič, iba aby sme jedli, spali a hrali sa. Ale keď sa naše detské dni skončia a máme byť „odstavení od mliečka a od pŕs“ naších tútorov, potom má začať naše vyššie vzdelanie a transformácia. (Iz. 28:9,10// Gal. 4:1,2)

V skutočnosti, veľmi málo detí je „odstavených od mlieka (Slova) a od pŕs“ ich pastorov, učiteľov a starších. Prečo? Nuž, my nemusíme ani vedieť, ako a kedy odstaviť naše duchovné deti od mlieka Slova. Môžeme sa tiež obávať dať im slobodu, aby si rozšírili svoju vieru a hĺbku ich duchovných znalostí, ktorú slobodu nemusíme mať ani my sami. A ak sme sami nedospeli v duchu, potom nemáme nič iného, čo dať, iba mlieko. Potom ako chceme odstaviť od mlieka kohokoľvek iného?

Predsa sa však nájdu veriaci, ktorí naozaj idú za dokonalosťou (Žid 6:1) a nepokračujú na kolotoči ich náboženskej materskej škôlky. Počujú volanie Pána a nie sú ustrašení vystúpiť zo svojej loďky a učiť sa chodiť po vode, čo reprezentuje chodenie a žitie vierou. (Mt. 14:28,29// Rim. 1:17// Gal. 3:11// Žid. 10:38) Aké je Slovo Božie k takýmto veriacim? Ak veriaci majú akúkoľvek túžbu naozaj poznať Pána a Jeho Charakter a tým byť zmenený na Jeho Podobu, nasledovať Ho a nie seba samého, potom voči takýmto veriacim...

Slovo Božie je Oživujúce, Mocné a Ostrejšie, než na obe strany nabrúsený meč, Prenikajúce...

(Žid. 4:12// Zj. 1:16)

Ale veriaci nie sú zvyknutí na takéto Slovo, ani si ho neželajú, ani nie sú pripravení alebo schopní ho prijať a uposlúchnuť ho bez veľkého preťahovania a „rozmýšľania o ňom“! To je príčina, prečo zostávajú deťmi pijúcimi duchovné mliečko na „veky vekov“. Toto tiež zahrňuje tých vo vodcovstve organizovaných cirkví, ktorí žijú vo svojích náboženských dušiach a sú „dotknutí, pichnutí a urazení“ akýmkoľvek ostrým Slovom prenikajúcim niečo vo vnútri ich naturálnej duše!

Čo je to, čím to Ostré a Mocné Slovo Božie preniká? Ono preniká do „rozdelenia DUŠE a DUCHA (do bariéry telesnosti medzi dušou a duchom, čo je naša opona) a kĺbov a špiku (naturálny život je v krvi, ktorá je tvorená v špiku), a je posudzovateľom myšienok a zámerov srdca (nie mysle).“ (Žid. 4:12b) Pán najprv „klope“ na vaše srdce (na srdce veriacich, nie pohanov), čo znamená: On volá vašu DUŠU z vášho DUCHA. (Zj. 3:20) V duchu pohanov Pán neexistuje.

Ak vy, znovu-zrodení, krstení veriaci v Jeho Cirkvi (laodičanov, či luteránov, či baptistov, či letničných, či katolíkov, či kalvínov, atď...) počujete Jeho hlas a otvoríte Mu dvere (do vášho srdca a duše), On vojde do vašej DUŠE a bude s vami obcovať a vy s Ním. Iba potom začnete mať skutočné obecenstvo s Ježišom Kristom a šancu zpoznávať Ho.

A prosím vás, nepovedzte mi, že Pán klope na srdcia pohanov. Pán toto píše Svojej Vlastnej Cirkvi v Laodicei a nie nevercom! Toto Slovo by nikdy nemalo byť používané pre evanjelizáciu. Sú to znovu-zrodení, pokrstení veriaci, čo majú srdcia zavreté pre Pána, ktorí potrebujú, aby ich SPASITEĽ vošiel do ich DUŠE a stal sa tiež ich PÁNOM a vystriedal ich VLASTNÉ JA (samého-seba), ktorý bol ich „skutočným pánom“ po celý ich predchádzajúci život.

„Ten, čo má ucho (medzi tými, čo toto čítajú), nech počuje, čo Duch hovorí zborom.“ (Zj. 3:22)

ALE, koľkí veriaci počujú Jeho hlas? A koľkí sú ochotní otvoriť svoje srdce Pánovi, keby aj počuli Jeho hlas? Ak odmietajú otvoriť svoje srdce, Pán posiela Svoje Slovo... prenikajúce tú bariéru. Počuli ste už Jeho Slovo, ktoré preniklo vašou dušou a duchom? Bolo to bolestné? Či ste poslúchli to Slovo? Prečo sa Pán musí dostať do našho srdca a duše? Pretože inak ich On nemôže spasiť! Inak vyhrá naša samovôľa a nie Pán!

Pán nemusí zápasiť so Satanom, ON ho už porazil. Pán musí zápasiť S NAMI, keďže nás On ešte nepodmanil, ani našu vôľu, ktorá MU odporuje! A veľmi často my môžeme viac odporovať Bohu, než Satanovi! Sme si toho vedomí? NIE!

Naša Spása je darom od Boha a my ten dar musíme s ochotou prijať do nášho ducha a vypracovať ho do našej duše podľa Fil. 2:12b! Povieme si viac o tom v nasledujúcej časti.

Duševní veriaci páchajú niektoré drastické omyly a to chybnou interpretáciou rôznych častí Slova Božieho. Ich interpretácia vždy nasleduje ich humánne, naturálne chápanie, ktoré zase nasleduje ich osobné túžby, súdy, komfort, myslenie, rozumovanie, alebo emócie. Duševní veriaci nie sú nikdy naklonení ujať sa od Boha zodpovednosti za ich vlastnú Spásu. Popierajú akúkoľvek potrebu pre duchovnú prácu vo vlastnej duši a radi by strávili všetok svoj čas a úsilie na ich fyzický život alebo na iných ľudí.

Tá najzákladnejšia chybu, ktorú robia sa dotýka interpretácie Slova Božieho v Ef. 2:8,9:

„Lebo milosťou ste spasení cez vieru; a to nie zo seba, je to dar Boží: nie zo SKUTKOV, aby sa niekto nechválil.“

Toto Slovo je pravdivé a bezchybné a nič v ňom nie je nejasné. Ale slovo „skutky“ je absolútne chybne vykladané v pomere ku ostatnému Písmu! Koreň tohto kolosálneho omylu tkvie v druhu skutkov a v ich pôvode a nie v absolútnej neprítomnosti všetkých skutkov! Čo je teda ich kolosálny omyl? Nuž, uvážme v našom srdci, mysli a vedomí nasledovný obraz zo Slova Božieho.

My nemôžeme pracovať PRE naše Vykúpenie, aby sme dostali Ducha Božieho (Jn. 3:3-6), PRE odpustenie naších hriechov a zmierenie sa s Ním (ako ani nemôžeme rozdvojiť Červené more naším úsilím!). Je to spontánny dar Boží nám a „NIE JE ZO SKUTKOV“, aby sa niekto nechválil!

Ale keď už sme raz vykúpení a zmierení s Bohom a Jeho Duch prebýva v nás, potom MY MUSÍME VYPRACOVAŤ našu Spásu v našom DUCHU A DUŠI s bázňou a trasením! (Fil. 2:12// 2Kor. 7:1, atď.) Keď je raz Červené more rozdvojené, my musíme cezeň prejsť na vlastných nohách a naším vlastným rozhodnutím, čo je práca-skutok našej viery.

Slovo Božie v Ef. 2:9 poukazuje na skutky hriešnej telesnosti človeka, jeho naturálnej, karnálnej duše, jeho samého. Tieto skutky tiež obsahujú akúkoľvek „prácu pre Pána“ a všetky „skutky zákona“ (Rim. 3:28) a preto sú pre Pána absolútne neprijateľné.

V oboch horeuvedených prípadoch sa jedná o skutky hriešnej, naturálnej, karnálnej duše človeka túžiacej byť „hodnou jej Spásy“. Ale takýmito skutkami nebude ospravedlnený žiadny človek a TIETO SKUTKY nikdy nebudú Bohu prijateľné. (Gal. 2:16)

ALE práca-skutky v Mt. 16:24,25// Sk. 2:38// 2Kor. 6:14- 18; 7:1⁽¹⁶⁾// Gal. 5:24⁽¹⁾// Ef. 4:15,22-24⁽¹⁷⁾// Fil. 2:12// Žid. 6:1-6, atď., je práca-skutky našej viery prijatej od Ježiša Krista po našom Vykúpení! (1Kor. 12:9// Rim. 12:3// Žid. 12:2, atď.)

TÁTO PRÁCA je absolútne nutná a priamo vyžadovaná Bohom pre Spásu nášho ducha a našej duše po našom Vykúpení!

Naša Plná Spása musí obsiahnuť zdokonalenie nášho ducha a duše, čo je pokračovanie nášho Vykúpenia! Bez tejto práce nemôžeme byť zdokonalení, ako je požadované a očakávané Naším Pánom.

Tieto podmienky Boha voči veriacim sú jasne deklarované v Písme a bez tejto práce a skutkov nemôžeme sa stať premožiteľmi a zdediť všetky veci! (Zj. 21:7) Práve tak, bez tejto práce viery Boh nemôže mať svojích synov a dcéry – Svoju skutočnú rodinu – pretože bez ních nemôžeme byť premenení na PODOBU KRISTA, čo je pravdivý a konečný cieľ Boha, nášho Otca, pre spasenie človeka. (Rim. 8:29)

Ten, čo vypracováva svoju Spásu je pravým Premožiteľom-víťazom a stáva sa pravým synom Božím. Slovo Božie nehovorí: „Ten, čo vo Mňa uveril a je vykúpený, všetko zdedí...“. NIE! Ono jasne hovorí: Ten (vykúpený veriaci) čo premôže, všetko zdedí, a Ja budem jeho Bohom a on bude mojím synom.“ (Zj. 21:7) Či to vidíme? Naozaj?

Duševní, karnálni veriaci chcú mať vždy všetko bez námahy, bez zodpovednosti, bez duchovnej práce; stačí, keď veria a sa radujú (majú zábavu)... a Boh pre ních urobí všetko. NIE! Oni musia vypracovať VIERU-SVETLO, ktoré im Kristus ukázal predovšetkým o sebe samých, aby ona nezostala v ních mŕtva a oni nezostali mŕtvi Duchu. (Jak. 2:17,26) Boh nestvoril lenivé, nezodpovedné, naivné, hlúpe a podvedené humánne tvory; diabol to z nich urobil. Ale premnohí veriaci sú veľmi šťastní v ich nečinnosti, pasivite a nemajú záujem, ani iniciatívu niekedy zmeniť svoju mizernú situáciu. Nuž, bez ich súhlasu a vedomej spolupráce s Bohom, On nikdy neurobí pre ních, čomu oni môžu veriť a na čo sa môžu nádejať.

Pozrime sa a viďme, verme a tiež uvedomme si ďalšie Slovo Božie, ktoré nám jasne hovorí:

„Čo to prospeje, moji bratia, keď niekto aj povie, že má vieru, ale nemá skutkov? ČI HO TÁ VIERA MOŽE SPASIŤ?... (NIE!) Tak teda vidíte, že SKUTKAMI SA ČLOVEK OSPRAVEDLŇUJE A NIE LEN VIEROU... Lebo ako je TELO BEZ DUCHA MŔTVE, TAK VIERA BEZ SKUTKOV JE MŔTVA.“ (Jak. 2:14,24,26)

Preto: „Milosťou ste spasení skrze (živú, aktívnu) vieru, a to nie zo seba (samého), je to dar Boží; nie zo skutkov (vašej telesnosti, karnality, nátury) aby sa niekto nechválil.“ (Ef. 2:8,9)

Vykúpenie človeka je spontánny a bezplatný dar Boha človeku a nikto ho nemôže dosiahnuť nijakou prácou, či skutkami, ktoré by sa človek rozhodol konať PRE Boha alebo PRE svoje Vykúpenie. Ale keď sme raz vykúpení a obdržali sme tento dar od Boha, potom Boh požaduje, aby sme s Ním spolupracovali na našej Spáse (nie na Vykúpení), to znamená, na zdokonalení našej hriešnej, špinavej duše a ducha (Žid. 6:1,2// 2Kor. 7:1// Tit. 1:15 atď.) a zvíťazili zapieraním samého seba, starého života v našej duši, a pozdvihnutím nášho kríža a nasledovaním Nášho Pána. (Mt. 16: 24// Jak. 2:22) Pán naviazal toto Svoje Slovo na stratu alebo získanie nášho života! (Mt. 16:25⁽³⁾) Je od nás požadované, aby sme našu slobodnú vôľu zjednotili s Vôľou Nášho Otca! Naša Spása definitívne nie je „nedeľná vychádzka mŕtvej viery“. Je to práca viery pre nasledovanie Pána k našej dokonalosti. Vypracovávanie našej Spásy, kráčanie k našej dokonalosti JE naše premáhanie! Nanešťastie, je len málo veriacich, čo toto konajú počas ich pozemského života.

Všimnite si, že Pán vo Svojích siedmych listoch Cirkvi dáva sľuby jedine „tomu, kto premôže“. (Zj. 2:7,11,17,26 + 3:5,12,21) Tomu, čo nepremôže Pán deklaroval, že On vytrie jeho meno z Knihy Života. To je strata Spásy! (Zj. 3:5 + 20:15) Alebo tiež, že on bude zranený druhou smrťou. (Zj. 2:11 + 20:14)

Medzi duševnými a duchovnými veriacimi je podstatný protiklad a tiež veľký rozdiel. Nanešťastie, väčšina znovu-zrodených veriacich je duševná a nie duchovná; sú oni akoby duchovné „zárodky“ (embryá), čo nikdy nevyrástli. Vo svojom duchu majú Večný Život Boha, ale vo svojej duši Ho nežijú. V duši pokračujú žiť ich vlastný telesný život, ktorý sa po ich Vykúpení stal náboženským. Ten starý prirodzený život stále ovláda ich dušu, zatiaľčo Boží Život ich dušu neovláda. Stále kráčajú podľa svojej telesnosti a nie podľa Ducha. Oni sú V Kristovi jedine „doktrinálne“ na základe ich znovuzrodenia a Vôle ich Otca, ale svojím životom, skutkami viery a životnými skúsenosťami oni nie sú V Kristovi, preto ich pozemský život to neukazuje. Preto Ho oni ani nepoznajú, hoci tomu nemôžu uveriť.

Preto aj Slovo Božie v Rim. 8:1 je tiež veľmi zle interpretované. Je pravdou, že už niet prekliatia pre tých, čo sú V Kristovi Ježišovi, ale to Slovo nekončí za výrazom „Ježiš Kristus“, ono pokračuje objasňujúc, že platí pre tých, čo „nekráčajú podľa telesnosti, ale podľa Ducha“. Duševní veriaci, ktorí pokračujú KRÁČAŤ PODĽA ICH TELESNOTI sú potencionálne stále v nebezpečí prekliatia v ich budúcnosti... zvlášť, ak toto nerobia nevedomky. Prečo? To nebezpečie tkvie vo fakte, že oni môžu po čase „vypadnúť z Krista, kde ich Otec vložil Svojou Vôľou“ a byť prekliatymi! Ich rozhodovania a vôľa sa nezhodujú s rozhodovaním a Vôľou ich Otca! Toto je tiež strata spásy! A toto je tak isto nekázané a nevysvetľované veriacim v Cirkvi Ježiša Krista a oni nie sú nikým varovaní! Ich vodcovia by si mali prečítať Ez. 3:17-21 a chápať, že oni boli tak isto učinení strážcami nad Domom Božím, Cirkvou, a toto Slovo Božie platí na nich v tom istom znení!

Ako sa veriaci môžu dostať von z Krista? Pán to hovorí Svojími vlastnými ústami: „Ak niekto NEZOSTANE VO MNE (vypadne zo Mňa), bude vyhodený (odrezaný) ako konár a vyschne; a zoberú ich a hodia na OHEŇ a budú horieť.“ (Jn. 15:6) Je to PRAVDA? Alebo nie? Pán tu nehovorí o pohanoch, ktorí nikdy v Kristovi neboli, ani nemôžu byť, aby z Neho mohli vypadnúť!

Ak by človek – znovuzrodený veriaci – nemohol vypadnúť z Krista a zlomiť pečať Jeho Ducha, ktorou bol zapečatený pri svojom vykúpení (Ef. 1:13), ak by toto bolo nemožné (podľa duševných veriacich a ich kazateľov), potom Slovo Božie v Jn. 15:6 by absolútne nemohlo existovať! Fakt, že duševní veriaci nemôžu vidieť toto svetlo a môžu byť slepí aj dlhé roky neznamená, že musia aj umrieť slepí. Ale ak oni vo svojej pýche trvajú na tom, že vidia, potom im PÁN dáva iné Svoje Slovo, ktoré tiež môžu podobne zle interpretovať a neveriť. To Slovo im hovorí:

„A Ježiš povedal: Prišiel som do tohto sveta, aby som súdil, aby tí, ktorí nevidia mohli vidieť; a tí, ktorí (tvrdia, že) vidia, boli učinení SLEPÝMI.“ (Jn. 9:39, slov. text je chybný) Ak majú srdce na chápanie tohto Slova, nech ho chápu.

Uvážme jeden ďalší dôležitý príklad, ktorý sa dotýka znovuzrodených veriacich a absolútnej potreby ich skutkov viery, snaženia sa idúc k dokonalosti ich ducha a duše, aby sa vyvarovali nebezpečnej zóny straty ich Života Večného.

Slovo Božie v Žid. 6:1-3 nám hovorí: „Preto zanechajúc základy učenia o Kristovi, POĎME K DOKONALOSTI a neklaďme znova základy o pokániu z mŕtvych skutkov a viere v Boha, o učeniach o krstoch, o pokladaní rúk, o zmŕtvychvstaní mŕtvych a o večnom súde. A aj to urobíme, ak Boh dovolí.“

To horeuvedené znamená, že my – duša a duch – nie sú dokonalé v našom prirodzenom „vykúpenom“ stave a teda sú Bohu neprijateľné v tom stave! Musíme preto opustiť všetky základy nášho detinského kresťanstva, neopakovať ich na veky vekov, nestrácať drahocenný čas z nášho pozemského života a ignorovať samotný Zámer a Cieľ a Prikázanie Nášho Boha byť dokonalými. (Mt. 5:48)

Potom Slovo Božie hovorí, že my to urobíme, ak to Boh dovolí. Prečo by Boh nedovolil takúto žiadúcu vec? Nedovolí nám podniknúť takúto cestu k dokonalosti, ak nekráčame na úzkej ceste, alebo, ak by sme sa pokúšali urobiť to „sami“ kráčajúc na širokej ceste. (Mt. 7:13) Duch Boží musí mať dostatočný prístup k našej duši, aby tam vybudoval správne základy potom, čo Pánovi boli otvorené dvere do nášho srdca. (Zj. 3:20) Inak Boh nebude angažovať Svojho Ducha do tejto transformačnej práce a nedovolí nám, aby sme „šli k dokonalosti“, k vyslobodeniu, obnoveniu, prerodeniu našej naturálnej, karnálnej duše bez potrebných základov v nás, v našej duši, pre takúto cestu. Boh nezačne budovať Svoj Svätý Chrám v nás na špine a blate.

Vyslobodenie našej duše z telesnosti nie je iba veľmi nepríjemné, ono je aj bolestné, niekedy veľmi bolestné, spôsobujúce našej duši utrpenie. To je hlavný dôvod, prečo veriaci „nemajú záujem o tento proces“! (Žid. 12:11)

Čo potom v Slove Božom nasleduje je vážne varovanie Pána všetkým veriacim, ktorý si nevšímajú Jeho povolania v Žid. 6:1,2 a odporujú Duchu v Jeho poslaní premeniť ich na Jeho Podobu, odmietajú spolupracovať s Bohom a vytrvať v tomto bolestnom procese. Takýmto Boh nedovolí ten proces ani započať.

Čo je to varovanie pre takých veriacich? Pán jasne hovorí, že oni sú v zóne nebezpečenstva odpadnutia... od ich viery, z ich pozície v Ňom, z Jeho Milosti. Ako? Pokračovaním v ich odpore byť separovaní od ich karnálnej duše a tým v odporovaní vyplniť Vôľu ich Otca. Slovo Božie uzaviera:

„Lebo JE NEMOŽNÉ PRE TÝCH... AK BY ODPADLI, ZNOVU ICH OBNOVIŤ K POKÁNIU vidiac, že znova sebe ukrižovávajú Syna Božieho a vystavujú Ho verejnej hanbe.“ (Žid. 6:4a,6)

Toto je strata Spásy! Ak odpadnete od svojej viery a neudržíte sa v Kristovi, nemôžete znova učiniť pokánie a vrátiť sa (do Krista), nemôžete byť znova vykúpení! Toto je, čo to Slovo znamená.

Napokon uvážme ešte jeden dôležitý príklad zo Slova Božieho, ktorý ukazuje, čo sa môže stať znovu-zrodeným veriacim, ktorí odporujú Božiemu Zámeru, ignorujú, či odmietajú poslúchnuť Jeho Slovo, nedávajú pozor, alebo sa nemodlia podľa rady Nášho Pána. (Mk. 13:33-37) Takým lenivým a neposlušným duševným veriacim Pán hovorí nasledovné:

„Lebo ak poznaním Pána a Spasiteľa Ježiša Krista unikli poškvrneniam sveta a boli nimi zase sa zapletúc premožení, tak je im posledný koniec horší, než začiatok. Lebo bolo by im bývalo lepšie nepoznať cestu spravodlivosti, než po jej poznaní odvrátiť sa od svätého Prikázania im vydaného. Ale stalo sa im podľa pravdivého Príslovia: Pes sa navrátil k svojmu vlastnému vývratku, a sviňa, čo bola umytá, ku svojmu váľaniu sa v blate.“ (2Pet. 2:20-22)

Náš Pán nazýva takýchto vykúpených veriacich (za ktorých vylial Svoju Krv) „psami“ a „sviňami“! Ako sa v pravde cítite pri tomto Slove? Ako znie a „chutí“ vášmu kresťanskému citu? A ako ono vyzerá v obraze vášho kresťanského posudzovania prívetivosti, slušnosti, ctihodnosti a zdvorilosti? Toto Slovo je Súdom a deklaráciou Krista Ježiša, milujúceho, milosrdného, krotkého a poníženého srdca! (Mt. 11:29) Či to v pravde vidíme? NIE, nevidíme! My v našej humánnej dobrote a zdvorilosti by sme také niečo nikdy neurobili a nevyslovili pretože nevidíme, čo ľudia v ich zvrhlej, špinavej a diabolskej náture konajú voči Bohu... aj po ich vykúpení!

Necenia si svoju Spásu, Božiu Milosť, Jeho Slovo, ani cenu, ktorú za nás Boh zaplatil a to žiadnym prijateľným, či slušným spôsobom. Zostávajú hlupákmi a nedbajú ani o svoj život večný. Zvieratá majú omnoho citlivejší inštinkt pre sebazáchovu, než má človek. Sme schopní vidieť túto hĺbku ľudskej skutočnosti a zvrhlosti? Asi o tom nemáme žiadnu predstavu.

Či horeuvedené fakty robia nejaký rozdiel, či majú nejaký vplyv na vaše myslenie, pocity, alebo na vašu ochotu uvážiť ich seriózne pred Pánom? Ja sa modlím, aby mali. Pán trpezlivo čaká na každé otvorené a ochotné srdce a myseľ a dušu! Toto môže byť zaručený krok na vašu úzku cestu, ktorá jediná vedie k vašej dokonalosti a k tomu, kde sa môžete stať milovaným synom, či dcérou Všemohúceho Boha, a to aj teraz, vo vašej terajšej životnej skúsenosti.

DUCHOVNÍ VERIACI

Chcem byť stručný a vyhnúť sa písaniu mnohých vecí, ktoré by mohli odviesť našu pozornosť od jedného základného faktu, ktorý charakterizuje duchovných veriacich. Ten fakt je jednoduchý, ale podstatný: ONI VIDIA duchovné pravdy, duchovné skutočnosti, duchovný svet a tiež samých seba. Keďže oni VIDIA, oni tiež ŽIJÚ duchovné pravdy a duchovné skutočnosti.

Oni nesúdia podľa toho, čo čítajú, počujú alebo vidia navonok, ale čo vidia v duchu. Preto sú schopní súdiť spravodlivo, kráčať Duchom a žiť vierou, ako aj Náš Pán kráčal a žil. (Iz. 11:1-5) Ich DUŠA je očisťovaná a zdokonaľovaná v ktorejkoľvek časti je ona ešte zlá, zatemnená alebo špinavá. (2Kor. 7:1// Tit. 1:15// Žid. 10:22) Oni musia držať tajomstvo viery (skrytú pravdu) v čistom vedomí. (1Tim. 3:9) Ako dokonale oni kráčajú s Duchom a žijú vierou, alebo súdia spravodlivo je celkom iná záležitosť, ktorá závisí jedine na stupni ich vyslobodenia a očistenia od telesnosti ich duše.

Každý taký veriaci je na svojej vlastnej duchovnej úrovni zdokonaľovania. Táto úroveň závisí od dĺžky času, kde tento veriaci zapieral sám seba, pozdvihoval svoj kríž a nasledoval Pána, (Mt. 16:24), tiež, ako dlho sa očisťoval od všetkej špiny telesnosti a ducha, (2Kor. 7:1) ako dlho kráčal ku svojej dokonalosti, (Žid. 6:1) a vypracovával svoju Spásu s bázňou a trasením. (Fil. 2:12). V celkovom obraze jeho úroveň závisí na stupni do ktorého ukrižoval svoju telesnosť s jej vášňami a chlípnosťami. (Gal. 5:24)

Načo je táto práca viery vlastne potrebná, aby sme my mohli vidieť v duchu? Pán nikdy nemôže dať „duchovný zrak“ našej telesnosti. To znamená, že pokiaľ naša duša je, napríklad, pod vplyvom ducha pýchy, nenávisti, strachu, seba-spravodlivosti, tvrdohlavosti, či iných duchov zla, alebo duchov neprijateľných Pánovi, nie je schopná byť súčasne pod vplyvom ducha zjavenia a múdrosti! Pýcha je slepá a sprostá a nemôže prebývať spoločne s múdrosťou a prijať akékoľvek zjavenie pravdy od Boha. My tiež vieme, že Boh odporuje pyšným. (Jak. 4:6// 1Pet. 5:5) Práve tak, my nemôžeme prijať žiadne zjavenie pokiaľ hovoríme alebo žijeme proti Slovu Božiemu a tento fakt je nám ukázaný. Preto, do akéhokoľvek stupňa horeuvedená práca viery veriaceho a jeho spolupráce s Bohom bola vykonaná, do toho istého stupňa hĺbky, výšky a jasnosti je on schopný vidieť v duchu. Vidieť v duchu je privilégiom každého znovu-zrodeného veriaceho, ale nie je to skutočnosť s každým znovu-zrodeným veriacim.

Uvážme teraz do väčšej hĺbky a reality otázku pýchy, pretože je ona extrémne dôležitý a široko rozvetvený problém kresťanstva nesúci so sebou veľké nebezpečenstvá nášmu duchovnému životu, našej službe a nášmu konečnému osudu!

„KAŽDÝ, KTO JE V SRDCI PYŠNÝ, JE OHAVNOSŤOU PÁNOVI;“ (Pr. 16:5a)

Pýcha je hlavným dôvodom, prečo Nás Pán musel zomrieť a zabiť tento jed v Samom Sebe na Jeho Kríži, kde Mu Jeho Otec dal kalich na vypitie (viac neskôr) a vložil na Neho všetky naše hriechy a skutky zla a temna. Pýcha je hlavná črta charakteru Satana, ktorú sme zdedili cez Adama a Evu po ich páde.

NIET ČLOVEKA NARODENÉHO NA TENTO SVET, ČO BY BOL BEZ PÝCHY! Je to iba otázka jej hĺbky a sily v individuálnych osobách. Táto pýcha je NATURÁLNA a nachádza sa v každej naturálnej duši. Prirodzene pokorný a plachý človek tiež má túto prirodzenú, naturálnu pýchu vo svojej duši, ale ona neoperuje v jeho živote tak isto, ake v človeku, ktorý je pyšný aj navonok. Preto je ľahšie rozoznať človeka, ktorý je pyšný alebo ustrašený navonok, keďže títo duchovia sú „napísaní“ po celom jeho výzore. Na druhej strane, takáto pýcha, strach alebo iní duchovia môžu byť hlboko schovaní v ľudskej duši takže ich nemožno vidieť veľmi ľahko pokiaľ nemáme schopnosti vidieť a posudzovať ovocie týchto duchov v živote takýchto ľudí.

Náš Pán si želá varovať nás proti jednému zvlášť nebezpečnému a jedovatému druhu pýchy – DUCHOVNEJ PÝCHE. My nie sme narodení s touto pýchou a preto ona nebola časťou našej prirodzenej duše. Získavame ju postupne tak, ako získavame väčšie znalosti Biblie a náboženských tém, ako začíname vyučovať iných alebo kázať kongregáciám alebo budovať služobníctva. My už vieme, že intelektuálna znalosť v prirodzenej duši ju nadúva. (1Kor. 8:1b) Čím viac sme si vedomí svojích znalostí a „vystupovania“, čím viac sme obdivovaní alebo aj „uctievaní“ nevedomými veriacimi, čím viac kníh sme napísali, čím väčšie sú naše kongregácie, čím väčšie a pozoruhodnejšie náboženské podniky riadime, čím viac darov Ducha používame alebo posluhujeme iným, čím viac titulov je pripojených k nášmu menu, čím viac naších podobizní je publikovaných alebo povešaných na stenách naších náboženských inštitúcií, tým väčšia je duchovná pýcha v našej duši! Či sú si vodcovia Cirkvi vedomí tohto faktu? Nuž, väčšina z ních nie sú si toho vedomí.

Myseľ duchovne pyšných veriacich je vždy istá sama sebou a svojou znalosťou, chápaním, svojími cestami a rozhodnutiami. Všetko je „vyracionalizované a vyrozumované“ a Slovo Božie je redukované na úroveň ľudskej logiky. Jednať s takou mysľou je nielen veľmi ťažké, ale absolútne nemožné bez sily Samotného Ducha Božieho. Tak, ako naše telo môže byť, čomu hovoríme, v „diablovom zveráku“, práve tak aj naša duša (myseľ, srdce, vôľa) môže byť v takomto „diablovom zveráku“ a to cez duchovnú pýchu a jej temnotu. V takom prípade nie sme v našej mysli schopný vidieť ani najjednoduchšie fakty, mať v našom srdci reálne rozoznávanie dôležitých záležitostí, alebo mať potrebnú silu, alebo schopnosť spravodlivo a múdro rozhodovať v duchovných záležitostiach a problémoch.

Prečo je tento druh pýchy taký nebezpečný? Duchovne pyšní veriaci sa môžu chovať, ako prirodzene pokorní ľudia, môžu ukazovať „falošnú pokoru“, lebo aj v ich prirodzenej mysli dobre vedia, že majú byť pokornými. Ale touto falošnou pokorou môžu podviesť iných, že oni sú svätí a duchovní, zatiaľčo oni nie sú. Môžu byť úprimní, poctiví, starostliví a oddaní dobrým skutkom, ale ich duchovná pýcha „zafarbuje ich službu“ a veľmi znižuje jej duchovnú hodnotu. Prečo by sme teda mali byť zvlášť pozorní, keď jednáme s týmto druhom pýchy?

Duchovná pýcha robí veriacich totálne slepých voči sebe samým. Možno oni vidia prirodzenú pýchu v iných, ale nemôžu vidieť duchovnú pýchu v iných a určite nie v sebe!

Duchovná pýcha vždy spôsobuje duchovnú slepotu.

Starozákonní Farizeji mali oba druhy pýchy, naturálnu pýchu kvôli ich postaveniu a tiež duchovnú pýchu kvôli ich (naturálnym) znalostiam Písma. Preto ich nenávisť voči Ježišovi Kristovi, ich Mesiášovi, bola taká veľká a neliečiteľná.

Novozákonní Farizeji sú tí istí hoci môžu hovoriť, že „milujú Pána“. Ak nie je jednané s našou naturálnou pýchou predtým, než sme nainfikovaný duchovnou pýchou, potom sme naozaj v poľutovaniahodnom, nebezpečnom a často neliečiteľnom stave.

Pre takých veriacich je často príliš neskoro snažiť sa vstúpiť do úzkej brány a dvíhať ich kríž a zapierať samých seba. (Lk. 13:24) Ste schopný vidieť tento fakt? V pravde? Žiadny karnálny veriaci toto nemôže vidieť.

Duchovná pýcha blokuje našu duchovnú víziu, ale dovoľuje naším intelektuálnym fakultám, aby fungovali. Výsledok je, že hociktorý služobník nainfikovaný týmto druhom pýchy nie je schopný duchovne rozoznávať, čo káže alebo vyučuje. Napriek tomu, môže on byť veľmi aktívny a starostlivý v jeho intelektuálnych náboženských aktivitách včítane kázania, vyučovania alebo písania kníh. Títo veriaci nasledujú pravidlo, že...

s čímkoľvek ja súhlasím, to je pravda, a s čímkoľvek nesúhlasím, to nie je pravda! Ale žiadny pravdivý sluha Boží nemá právo žiť a jednať podľa takéhoto duchovne primitívneho a Biblicky totálne chybného pravidla.

Slovo Božie sa musí „skloniť ich intelektu“, než aby sa ich intelekt sklonil Slovu Božiemu! Žiadny pravdivý sluha Boži nikdy nejednal týmto spôsobom a nevyvyšoval svoje mentálne znalosti a chápanie nad duchovné znalosti SAMOTNÉHO SLOVA. (Jn. 1:1// 1Jn. 5:7) Či sme my schopní vidieť aj tento fakt? Naozaj? V Pravde?

Duchovná pýcha, hlavne v služobníkoch Slova, spôsobuje v duchovnom vývoji a raste Božieho ľudu úžasné škody. Jeden taký príklad je nasledovný.

V Atlante (Georgia, USA) je kazateľ, ktorého Pán vložil do môjho srdca a to od momentu, kedy som ho videl kázať v televízií prvý krát asi pred piatimi rokmi. Káže na mnohé témy Biblie a produkuje mnohé kázne a učenia, píše mnoho kníh a článkov. No niektoré z jeho posolstiev a učení (tiež na DVD) nie sú založené na celej Pravde Slova Božieho. Obsahujú duchovné chyby súc v protiklade k iným pasážam Slova Božieho, ktoré sú ignorované. Duch Svätý nemôže podporovať také učenia a posolstvá, preto ich duchovný effekt je veľmi zmenšený a veriaci dostanú falošný obraz, ktorým sú oni podvedení! Získavajú vieru a presvedčenia, ktoré nie sú v súlade s celou Pravdou Slova, ako je ona vdýchnutá Duchom Pánovým. Akákoľvek čiastočná pravda je veľmi nebezpečná, keďže je v protiklade ku celej Pravde a podvádza ľudí! (napr., Gen. 3:4,5, kde verš 4 obsahuje lož a verš 5 pravdu)

Dve hlavné duchovné chyby, ktoré mu Pán ukázal a poslal písomne sú nasledovné:

1 – Učenie o „bezpodmienečnej láske Boha voči každému veriacemu“ je falošné! Je to humánne presvedčenie a podvádza celé zástupy veriacich, ktorí zostávajú vo svojom komforte a nevidia žiadnu potrebu snažiť sa, boriť sa, vyvinúť nejaké úsilie mať a dodržiavať Jeho Prikázania v ich pozemskom živote. Pán jasne hovorí:

„Ten, čo má Moje Prikázania (vo svojom srdci) a dodržuje ich, ten Mňa miluje; a ten, čo Mňa miluje bude milovaný Mojím Otcom i Ja ho budem milovať a zjavím mu Seba.“ (Jn. 14:21)

Čo ak vy, znovu-zrodení a krstení veriaci nemáte Jeho Prikázania vo svojom srdci (iba v pamäti), alebo ich nedodržujete ani po vašom Vykúpení? Či vás bude Pán a Jeho Otec milovať len preto, že ste uverili v Ježiša a boli pokrstení? Odkiaľ by ste zobrali také záhadné učenie? Fakticky, znovu-zrodený a pokrstený veriaci, ktorí nemiluje Pána, bude prekliaty! (1Kor. 16:22) Existuje teda jasná podmienka pre Božiu lásku voči vám v Jn. 14:21 a Jn. 15:10? Je teda Jeho láska bezpodmienečná, alebo je podmienečná? Môžete jasne a v pravde zodpovedať túto jednoduchú otázku? Moja 11-ročná vnučka (ktorú som krstil v lete 2007) toto jasne rozumie a ona nie je doktorom teológie; toto mi pripomína Slovo Božie v Lk. 2:46,47.

Vo vašej prirodzenej duši môžete síce veriť, že dodržujete Jeho Prikázania a že milujete Pána. V skutočnosti si nemusíte ani byť vedomí, že milujete samých seba, alebo vášho otca, matku, syna, či dcéru (omnoho) viac, než Pána Ježiša. V takom prípade nie ste Jeho hodní. (Mt. 10:37) Prirodzená duša nedokáže spravodlivo súdiť seba samú, pretože je slepá.

2 – Učenie „raz spasený, naveky spasený“ so žiadnou možnosťou straty svojej Spásy je totálne falošné a nebezpečné! Ono ešte viac podvádza celé zástupy veriacich a vystavuje ich nebezpečiu straty ich Života večného. Slzy ich pokánia môžu prísť príliš neskoro... ak vôbec prídu! Tento fakt už bol ukázaný z Písma a diskutovaný v predošlých statiach.

Tieto horeuvedené body nie sú nikdy kázané a nikdy veriacim vysvetľované vo Svetle SLOVA BOŽIEHO! Fakt, že my môžeme niekedy kázať, alebo učiť nesprávnu doktrínu nie je pred Pánom tragédiou. Nezačíname od dokonalosti, máme v nej skončiť. Pán ale dal tomu kazateľovi, do jeho ruky, Svoje Slovo z našej Misie na Slovensku. On neodpovedal! Ďalších päť listov ohľadne horeuvedených duchovných faktov mu bolo poslaných poštou. Nie sme si istí, či mu boli všetky doručené do ruky, ale ani na ne sme nedostali od nikoho žiadne odpovede!

Všetci pyšní služobníci sú už dnes pod Súdom Pána a oni o tom ani nevedia, nevidia to a nemôžu tomu veriť. (Pr. 16:5,6) Prečo? Oni môžu kázať a učiť veriacich, aby boli krotkí, otvorenej mysle a ochotní sa učiť, čo im Pán dáva tiež cez iných, ale sami nesledujú vlastné kázne v ich živote! Oni nevidia a ani si neuvedomujú, že táto dobrá rada platí na ních práve tak, ako na tie „menej-školované“ ovečky v laviciach. Oni sa tak chovajú, ako keby Pán Boh nemal pre ních nič nového, čo im ukázať a čo ich učiť, ako ich korigovať a vyslobodzovať hlavne z ich duchovnej pýchy, seba-spravodlivosti, sebadôvery, sebaúcty, sebestačnosti a ostatnej sebeckosti, aj keď môžu kázať mnoho (20-30-40-50) rokov! Asi každý z ních je absolútne dokonalý a nepotrebuje od Boha nič viac. Či toto nie je Veľká Tragédia Cirkvi?

Dĺžka duchovnej služby nie je žiadnou zárukou duchovného rastu a pokroku! Tí pyšní vždy odmietajú byť Pánom zdokonaľovaní! Počas tých rokov ich služby nemuseli nikdy mať výčitky svedomia, nikdy preliať slzu pokánia súc na kolenách pred Stvoriteľom a Pánom tohto Vesmíru!

Koľko takýchto služobníkov Krista slúži v Cirkvi a spôsobuje nenapraviteľné škody zástupom poctivých, úprimných, ale tiež naivných a neznalých veriacich, ktorí na ních závisia? Tí duchovne slepí nemôžu dostať od Pána žiadne Svetlo. Oni nie sú ochotní sa ani priznať, že môžu byť podvedení a že nevedia všetko perfektne. Slepota je ovocie pýchy.

Slepý muž v Jn. 9:25b vedel, že bol slepý a pre neho bolo prirodzené žiadať Pána o svoj zrak. Problém s nami je ten, že my nevieme, že sme, alebo môžeme byť, duchovne slepí. Preto Pána nežiadame o náš duchovný zrak! Ale, keď nepýtame, nedostávame a nemáme. (Jak. 4:2b) Takže sa zdá byť nemožným dostať od Pána duchovný zrak, keď Ho o to nežiadame; a nežiadame Ho, lebo nevieme (a nemôžeme veriť), že sme duchovne slepí. Aké je potom riešenie dostať sa von z tohto „začarovaného kruhu“? Ja verím, že najjednoduchšie riešenie je, keď sme ochotní zaprieť seba (naše myšlienky, vieru), premôcť našu pýchu, osobné presvedčenia, názory a vysloviť Pánovi jednoduchú modlitbu:

„Pane, ja neviem, či som duchovne slepý(á), alebo nie. Nemôžem si byť istý(á). Jednoducho nevidím, žeby som bol(a) slepý(á). Preto sa Ťa pýtam, Pane, že ak som naozaj, v pravde slepý(á), prosím Ťa, daj mi zrak, aby som mohol(la) vidieť a chápať v duchu, aby som mohol(la) vidieť seba i Teba, ako v skutočnosti TY SI v Tvojom Slove. Ďakujem Ti, Pane. Amen.“

Neverím ani na jednu sekundu, žeby Pán odmietol takúto požiadavku. Fakticky, ja silno verím a viem, že On čaká na takúto jednoduchú modlitbu od celých zástupov veriacich, pretože je to omnoho viac Jeho túžbou, než našou, aby sme my, pravdiví veriaci, mohli vidieť. Apoštol Pavol nám podáva veľmi efektívne riešenie vo svojom liste Efežanom. Potom, čo počul o ich viere v Pána a láske voči všetkým svätým, on neprestáva vzdávať vďaku za ních a tiež sa modlí:

„Žeby Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec Slávy, ráčil vám dať ducha MÚDROSTI A ZJAVENIA V POZNANÍ JEHO; aby OČI vášho (duchovného) chápania boli osvietené (otvorené);“ (Ef. 1:17-18a) My všetci potrebujeme túto modlitbu celý náš pozemský život. Vidíme túto potrebu len pre iných, ale nie pre seba?

To isté platí na zatemnené srdce, ktoré nepozná samo-seba a nechápe vlastné motívy, ciele a zámery, ktoré vždy stoja za každou túžbou srdca. Bez ohľadu, aké dobré, vznešené, šľachetné a veľkorysé môžu byť túžby, ciele a zámery nášho prirodzeného srdca, vždy sú zafarbené naším osobným charakterom; preto, oni sú vždy sebecké! Ak naše srdce je „nadovšetko podvodnícke a desperátne bezbožné“ (Jer. 17:9, slov. text je chybný), potom si môžeme byť istí, že ani naša skúsenosť znovu-zrodenia, ani krst vodou nezmenili takéto srdce v žiadnej pozorovateľnej miere, a už vôbec nie rýchlo alebo dostatočným spôsobom. Pán sa nemôže „nasťahovať“ do takéhoto srdca a nemôže mu vládnuť nijakým spôsobom. Napriek tomu, také srdce môže byť úprimne presvedčené, že je oddané práci pre Pána, pre Jeho Slávu a pre nasledovanie „povolania Pánovho“ na sebe-samom. Každá mienka, dojem, či otázka, ktoré by spytovali tieto veci v srdci by boli bez slova zamietnuté. Také srdce (duša) môže byť veľmi ľahko urazené pri akomkoľvek náznaku, že jeho zámery, túžby a ciele nemusia byť od Pána, a to v ich značnom rozsahu, alebo vôbec! Toto by bolo považované za neslušný a nespravodlivý útok na tú dušu!

Zbor v Efeze bol zjavne na vysokej duchovnej úrovni zpomedzi všetkých ostatných zborov, ktoré Apoštol Pavol založil a s ktorými korešpondoval. Pavol sa dopočul o ich viere v Pána a láske pre všetkých svätých, čo sa zdá byť raritou v dnešných zboroch. A predsa...

napriek svojej viere v Pána a láske pre svätých, oni stále boli duchovne slepí a potrebovali ducha múdrosti a zjavenia a otvorenie ich duchovných očí! (prosím, prečítajte si toto Slovo v Ef. 1:15-18 znova a znova a znova... a vidzte a chápte jeho hĺbku!)

Viera a láska sú dva neodlúčiteľné základné kamene, ktoré sú požadované pre akékoľvek ďalšie duchovné napredovanie svätých v oblasti duchovného videnia a duchovného žitia. (Gal. 5:6// 1Tim. 1:5,14// Filemon 5).

Láska a viera sú tiež reprezentované dvomi “prsníkmi“ panny Šulamitky, ktoré musia rásť a byť rovnaké, aby bola dokonalá v očiach svojho Milovaného – Pána Ježiša Krista. (P.Šal. 4:5 + 7:4 + 8:8,10, slov. text je chybný)

Ten, čo v duchu nevidí, nemôže v duchu žiť. Ten, čo nemá pravú lásku a pravú vieru, nemôže v duchu vidieť absolútne nič. Duchovné videnie ide ruka v ruke s duchovným životom. Duchovný život dáva duchovný zrak. Je nemožné vidieť v duchu a žiť karnálny život a opačne. Preto stupeň nášho duchovného zraku určí náš stupeň žitia Večného Života Boha v našom pozemskom živote tu a teraz!

Musíme teraz celú našu pozornosť venovať najdôležitejšej záležitosti v pozemskom živote veriacich, čo je záležitosťou videnia neviditeľného, alebo byť voči tomu slepými! Veci neviditeľné sú večné a oveľa reálnejšie, než veci viditeľné!

Tento fakt je zaiste veľkou kontroverziou a tiež tajomstvom pre každú naturálnu dušu.

Naše samotné Vykúpenie, začiatok to našej Spásy, bolo záležitosťou videnia faktov, ktoré boli predtým pre nás absolútne neviditeľné, menovite, že sme boli hriešnici a potrebovali sme Spasiteľa. My sme tomu nerozumeli, ale sme to uvideli. Všetky končiny sveta uvideli Spásu Boha! (Žm. 98:3b⁽¹⁸⁾) A tiež, Milosť Božia, ktorá prináša Spásu bola zjavená všetkým, aby videli! (Tit. 2:11) A opäť, Evanjelium bolo kázané každému tvoru pod Nebom! (Kol. 1:23b⁽¹⁹⁾, slov. text chybný)

Misionári a evanjelisti by si mali poznamenať tieto Slová Písma, hoci sú oni tiež vedení Slovom v Rim. 10:14-18. A toto citované Slovo neprotirečí tým trom horeuvedeným! Predsa však, Spása ľudí nezávisí iba od misionárov a evanjelistov. Čo ľudia robili, alebo stále robia s touto Milosťou a Svetlom Boha je iná vec. Po precestovaní mnohých krajín sveta okúsil som veľmi tragický fakt, a síce, že keď táto Božia Milosť a Svetlo, ktoré boli zjavené celému ľudstvu, sú v ich srdciach odmietnuté, čoskoro za tým prichádza Satan a zamieňa ich za svoju temnotu a podvody, ktoré sa stávajú omnoho hlbšie, než oni boli predtým, keď ľudia uvideli tú Milosť a Svetlo. Nedozierne zástupy ľudstva urobili v srdciach tragické rozhodnutia tým, že odmietli tú Milosť a Svetlo Boha a podržali si temnotu a zlo.

Naše videnie neviditeľného sa stalo naším duchovným, zázračným a nadprirodzeným základom na ktorom bolo založené naše celé Vykúpenie a pokračovanie nášho kresťanstva. Ak ste doteraz vo svojom vedomí nič nevideli, nemusíte byť pravdivým znovu-zrodeným veriacim, stále môžete byť pohanom, ako predtým, až na to, že teraz môžete byť „náboženským pohanom“, ktorý prijal to Svetlo do svojej mysle a pamäti, ale nie do srdca! To však robí rozdiel medzi Životom a Smrťou. Prečo musíme absolútne vidieť v duchu?

My jednoducho nemôžeme prijať, alebo rozhodovať o niečom, čo nevidíme a to buď našími fyzickými očami, alebo „mentálnymi očami“ (chápanie, predstavivosť, logika) alebo našími „duchovnými očami“ (viera, zjavenie). Ale MY MUSÍME VIDIEŤ, aby sme mohli urobiť rozhodnutie vo fyzickom, duševnom, alebo duchovnom svete. Pravda?

Naša námaha v učení, kázaní, presvedčovaní, argumentovaní, zdôvodňovaní, citovom nátlaku, ba aj vo vyhrožovaní neprinesie nikomu žiadne výsledky, ani život. Predstavte si argumentovať so Saulom z Tarsu a presviedčať ho o Ježišovi z Nazaretu. Po vaších mnohých dlhých, horlivých a namáhavých pokusoch by on stále rozmýšľal, ako sa zbaviť toho „beznádejného a nebezpečného heretika“. Neexistovala ŽIADNA CESTA, ako presvedčiť Saula o niečom, čo on nevidel! Stačil ale jeden pohľad na Pána, kde on mohol vidieť, čo nikdy v živote nevidel – a to postačovalo! Obrátil sa „na fľaku“ a stal sa hlavným pisateľom najdôležitejších a najhlbších Epištol Nového Zákona!

Koľko „Saulov z Tarsu“ dnes existuje a posluhuje v Cirkvi? Nemyslím takých, čo by neverili v Ježiša z Nazaretu, ale takých, čo sú podobne horliví a nevidiaci duchovné pravdy a skutočnosti, ktoré Ježiš z Nazaretu ustanovil v Písme a ktoré žiada, aby ich veriaci videli. Ale On im ich nemôže ukázať kvôli nevere prebývajúcej v ich telesnosti, ktorá blokuje duchovné videnie. Nie sú totiž (aspoň dostatočne) ukrižovaní, aby prijali Ducha múdrosti a zjavenia a otvorenie ich duchovných očí. Nevera je najväčší hriech, ktorý človek môže spáchať voči Bohu! Nevera sa v podstate dotýka Svätosti a Charakteru Boha a činí Ho „luhárom“!

Akú duchovnú pravdu by Náš Pán chcel dnes ukázať veriacim? Pozrime sa na tri z Jeho praktických bodov.

1) Pán nepotrebuje vo Svojej Cirkvi (viac) veriacich, ktorí vedia čítať a písať, študovať, pripravovať kázne, učiť a kázať. Tých je dosť. On potrebuje (viac) veriacich, ktorí sú ukrižovaní (Gal. 5:24) a teda schopní vidieť v duchu a pretvárať veriacich na Podobu Krista a nielen učiť ich z Biblie! Biblické učenia nikoho nezmenili na Podobu Krista.

Oni musia vidieť za ich intelektuálne chápanie, či ich slová sú mŕtve, alebo živé; či je to všetko intelektuálne, alebo duchovné. V našom čítaní, či študovaní niet života a v našej prirodzenej mysli tiež niet života! Sú ich slová „duchom a životom“ (Jn. 6:63), alebo sú iba logickými myšlienkami? Lebo veď ani v myšlienkach, ani v logike niet života. Ak by aj karnálni, telesní kazatelia kázali o Kríži, bola by to „prázdna slama“ (1Kor. 1:17⁽²⁰⁾), pretože takí kazatelia nikdy neboli na svojom kríži! Nemajú žiadne osobné skúsenosti s Pánom, a teda, Jeho Kríž je pre nich teóriou, doktrínou, ktorá síce môže byť základom našej pravej viery, ale nemusí byť základom nášho života.

Mnohí z ních sú celkom schopní produkovať zaujímavé, ba aj fascinujúce kázne, alebo príbehy a priniesť do ních Boha a dosiahnuť tým ich vlastné ciele a zámery. Mnohí služobníci musia akosi priviesť tie tisíce veriacich späť, aby naplnili auditóriá a platili svoje desiatky a príspevky. Pán sa ani nepýta, či ich kázeň alebo učenie obsahovali dostatočnú pravdu, alebo nie, ale či dali duchovný život, alebo smrť. Či nevidíme a nechápeme, že my môžeme hovoriť pravdu vo smrti, alebo v živote? Všetky naše cesty a skutky sú „čistými v naších vlastných očiach“, ale Pán zvažuje naších duchov! (Pr. 16:2⁽¹¹⁾) Sú oni živí, alebo mŕtvi? Sú oni z našej nátury, alebo z Jeho Nátury? Je ich zdroj naša prirodzená, nábožensky vzdelaná duša, alebo je to Jeho Duch? Môžeme rozpoznať rozdiel? Zdá sa, že nie.

Pán hovorí, že Jeho Cirkev je biedna a mizerná, na poľutovanie a chudobná a slepá a nahá! ON jej radí, aby si od NEHO kúpila zlato pretavené v ohni, aby bola bohatá, a biele rúcho, aby bola odetá... a očnú masť, aby videla... lebo nemá žiadne duchovné rozoznávanie! (Zj. 3:17,18)

Učenie a kázanie v Cirkvi je príliš často intelektuálnym zápasením presvedčiť veriacich o veciach učených, či kázaných hoci je napísané, že „sluha Pánov nemá zápasiť (presvedčovať, namáhať sa, vadiť sa)..." (2Tim. 2:24-26) Tiež je ono často založené na logických spojitostiach v Slove Božom a na ich logických vysvetleniach, ale bez ich duchovného významu. A ďalej je ono založené na nekonečnom opakovaní „sladkých“ prísľubov Božích veriacim bez vysvetlenia Božích podmienok, ktoré nás uschopňujú, alebo nám umožňujú obdržať Jeho prísľuby. Je tiež založené na ukazovaní, čo Boh učiní pre veriacich bez vysvetlenia, čo musia najprv veriaci učiniť pre Boha podľa Jeho Slova. Tiež je založené na vybratí jedného, či dvoch „harmonizujúcich veršov“ Písma na akúkoľvek tému kázne bez uváženia veršov, ktoré môžu „zmeniť harmóniu“ nášho intelektuálneho chápania vybraných veršov. Veriaci potom tlieskajú rukami a „oslavujú Pána“, prípadne vyskakujú, sú šťastní a idú domov možno ešte viac podvedení, než boli predtým, než sa zúčastnili takejto náboženskej „služby“.

Dajme si ďalší, hlbší príklad duchovného videnia a života v protiklade k duchovnej slepote a smrti.

Poctivý, úprimný, oddaný, verný, starostlivý, spoľahlivý, ale „neukrižovaný, duševný kazateľ“ podá kázeň. Kongregácia môže byť vzrušená, ba aj fascinovaná nad spôsobom, ako bola téma podaná, vysvetlená a zdôvodnená z Písma. Predpokladajme, že čo bolo kázané bola pravda z Písma a poznámky a vysvetlenia boli správne. Predsa však, všetko bolo intelektuálnou informáciou z mysle kazateľa do myslí poslucháčov, ktorí si aj mohli robiť poznámky do zošitov. Ale po počiatočnom vzrušení a súc fascinovaní s témou, títo veriaci odchádzajú domov tí istí, akí boli, keď prišli so žiadnou novou a živou zmenou v ich duchu alebo v ich duchovnej vnímavosti. Nové a fascinujúce informácie boli absorbované tým istým starým charakterom! Stále nedokážu nič vidieť v duchu, pretože kazateľ nevidí nič v duchu!

Iný kazateľ príde a káže presne tú istú pravdu. Kongregácia nemusí počuť viac pravdy, než predtým. Predsa však, oni prijmú niečo živé, niečo, čo ich nezanechá tých istých. Niečo, čo má silu ich „pohnúť, aby vykonali v ich duši prijatú pravdu“. Oni niečo uvideli, čo nevideli nikdy predtým počúvajúc tú istú pravdu... a môžu mať problémy toto nejako vysvetliť. Nuž, čo urobilo tento rozdiel? Kazateľ je vo svojej telesnosti ukrižovaný a preto môže vidieť v duchu pravdu, ktorú káže, pretože on tú pravdu tiež ŽIJE vo svojom živote a môže teda priniesť ten duchovný život, pokrok a rast iným. Preto veriaci, čo sú „hladní a smädní“ môžu byť naplnení a rásť do Krista. (Mt. 5:6// Ef. 4:15)

Či ste niekedy jedli potravu, čo bola pasteurizovaná? Určite. Ona mohla vyzerať tak isto, chutnať tak isto, ako nepasteurizovaná... ale pasteurizovaná potrava je mŕtva! Všetky žijúce enzýmy v nej boli zabité procesom pasteurizácie. Vaše telo dostalo „tú istú stravu“, ale nie tú istú živú výživu, nie živú energiu, ktorú telo požaduje, aby správne fungovalo. Práve tak isto je to v našom duchovnom živote! Zatiaľčo v potravinárskych obchodoch môžeme na obaloch vidieť napísané „Pasteurizované“, dokonca aj „Ultra pasteurizované“, také nápisy nemôžeme vidieť na „balíkoch“ žiadnej kázne, učenia, alebo na „kresťanskej knihe“ napísanej a publikovanej karnálnymi autormi.

Naša naturálna duša s jej myšlienkami, emóciami, rozumovaním, pochybnosťami, predsudkami a duchovnou slepotou je ľahko schopná efektívne pasteurizovať Živé Slovo Božie a urobiť Ho duchovne mŕtvou potravou!... bez duchovnej výživy a schopnosti dať živú energiu a živú vieru tým, čo ho „jedia“. Vidíte to? Naozaj?

Nemali by sme sa modliť Nášmu Pánovi, ktorý je Živým Slovom, aby nás držal od tohto hriechu i keď ho robíme nevedomky a s najlepšími zámermi?

Telo Kristovo nepotrebuje prednášateľov, profesorov, vyprávačov povestí, konferenciérov, zabezpečovateľov financií, vykrikovateľov, hercov, alebo komediantov. Telo Kristovo potrebuje darcov duchovného života. Pán vás žiada, aby ste prečítali Jeho Slovo v Ef. 4:11-16 a hlavne verš 13. Pán nám hovorí, že po takmer 2.000 rokoch kázania z Biblie, namiesto, aby sme došli „do jednoty viery a poznania Syna Božieho, ku dokonalému človeku...", Cirkev je tak rozdrobená a nejednotná a v duchu mŕtva, ako nikdy predtým v jej celej histórií! Či vy, veriaci, ste snáď urazení touto pravdou? Zaručene budete, ak túto pravdu nevidíte.

Nuž ale, aká je pravá príčina tejto žalostnej situácie? Príčina je fakticky jednoduchá. Po 2.000 rokoch kázania z Biblie veriaci dostali hory pasteurizovaného učenia, doktrín, kázní, biblických povestí a to buď v hovorovej alebo písomnej forme, výsledkom čoho je obrovský rezervár mentálnej znalosti. Ale ten obrovský rezervár mentálnych znalostí nepremenil veriacich na Podobu Krista a nepriniesol Život Krista do ich duší a denného života! Veriaci z toho nemohli nič uchopiť nijakou živou cestou. To proste zostalo peknou teóriou zatiaľčo skutočnosť vo veriacich je opačná a nie je žiadnym spôsobom v súlade s tým obrovským rezervárom znalostí. Tie „perfektné intelektuálne znalosti“ vyprodukovali v Cirkvi veľmi maličký duchovný efekt. Preto tiež Cirkev nemá moc a autoritu v tomto svete. Terajší poľutovaniahodný stav sveta je v dôsledku poľutovaniahodného stavu Cirkvi. Ako nás bude Pán súdiť? Či to vieme? Nie, nevieme.

Takže po 2.000 rokoch je Cirkev všetko, len nie dokonalá a jej duchovné poznanie Syna Božieho je veľmi blízko nuly! Veríte tomu? Vidíte to? Nehaním nikoho, kto túto pravdu nevidí, lebo aj mne to zobralo mnoho rokov chodenia s Pánom, než som sám začal vidieť túto pravdu. Ale Pán žiada, aby som túto pravdu uviedol na tomto mieste, či ju ľudia vidia, alebo nie. Nemôžeme obísť dôležité otázky a urobiť ich „tabu“ len preto, lebo nevyhovujú nášmu chápaniu alebo predstavám alebo urážajú naše pyšné duše.

2) Pán nepotrebuje Cirkev, ktorú nemožno rozoznať od sveta! Dám vám jeden krikľavý prípad. Jedného dňa som bol v USA na misií a súc v moteli, zapol som si televíziu a videl som tam muža oblečeného v úbore „Hell’s Angels“ (Anjelov Pekla, banda motocyklistov v USA) a Harley-Davidson motocykel za ním. Bolo to 27. januára 2008 a trvalo mi to chvíľu, než som za mužom uvidel kazateľnicu a ten muž sa ukázal byť kazateľ (Kenneth Hagin, junior). Bolo to na kanáli TBN (Trinity Broadcasting Network v Santa Anna, Kalifornia). Nemal som ani potuchy, čo sa on pokúšal robiť a prečo zosobňoval Anjela Pekla. Moja jediná otázka bola: „Bol to Duch Svätý, ktorý ho viedol do takejto maškarády, alebo jeho humánne rozumovanie a dôvody jeho naturálnej mysli?“ On by samozrejme tvrdil, že to bol Duch Pánov, ktorý ho viedol... ako mnohí podobní kazatelia a služobníci tvrdia.

Ale Pán hovorí: NIE! Môj Duch nikdy nevedie Mojích služobníkov, aby ovplyvňovali vonkajšie zmysly a logické chápanie veriacich, aby robili maškarádu, ako iné osoby alebo kreatúry.“ Toto Slovo uzatvára tento prípad pre zástupy duševných, karnálnych služobníkov v Cirkvi.

V iný deň a v inom motely som videl predstavenie tanečníkov a hudobnej skupiny plné farieb a vyzeralo to, ako keby sa to odohrávalo v nejakom nočnom klube. Bol to opäť kanál TBN. A zase v iný deň som videl mladého muža s dlhými vlasmi po ramená a tetovanie po celom tele. Inzeroval tam nejakú knihu, ktorú on napísal. Zobralo mi to nejaký čas, kým som uvidel, že mal interview opäť na TBN kanále s nejakým mužom a jeho ženou. Tvrdil, že „Ježiš ho spasil pred jedným rokom“... no Jeho Duch ho počas toho roku akosi nikdy neviedol, aby si ostrihal tie dlhé vlasy (1Kor. 11:14) a zakryl svoje zohyzdené telo a neukazoval ho v celonárodnej televízií! Kto mu dovolil zjaviť sa v televízií a vykladať o Synovi Božom zpola nahý, pokrytý tetovaním? To definitívne nebol Duch Svätý, ktorý by bol inzeroval „prácu diabla“ v celonárodnej televízií. (Fil. 4:8)

Niekedy je nebezpečné naladiť TBN kanál pre vaše deti, aby sa pozerali a potom im musieť vysvetľovať, že „toto je Cirkev Ježiša Krista“. Ale TBN tiež uvádza niektoré dobré a užitočné programy, iba sa zdá, že vedúci dramaturgie programov má mizivé duchovné rozoznávanie.

Jeho pravá Cirkev neberie nič z tohto sveta, ktorý je už teraz prekliaty a čoskoro bude zničený, pretože Jeho pravá Cirkev nie je z tohto sveta, ale je nebeská! Či my máme nejaký živý koncept, čo Cirkev vlastne je a čo to znamená? Ja osobne verím, že nemáme.

3) Pán nepotrebuje Cirkev, ktorá je organizovaná človekom, riadená človekom, ovládaná človekom, ktorý môže mať dobré náboženské vzdelanie, správne tituly, vplyv, peniaze, status alebo reputáciu. Ak ktorákoľvek cirkev je riadená človekom, potom ona NIE JE Jeho Cirkvou, pretože Jeho Cirkev je budovaná Kristom Samotným a riadená a ovládaná Jeho Duchom Samotným! (Mt. 16:18)

Za prvé, Jeho Cirkev nie je organizácia a to žiadneho druhu, či typu; je Ona organizmus... živý organizmus, ktorý žije Životom Krista, čo je „krv“ Jeho Tela. Či máme o tom skúsenosti? NIE, nemáme, lebo v Cirkvi, ako Ju poznáme, niet jednoty. Keď sa pozriete na svoje vlastné telo, musíte jasne vidieť, že nebolo ono organizované žiadným orgánom, či údom vášho tela alebo zvonku vášho tela. Ono bolo stvorené Bohom v absolútnej harmónií všetkých jeho orgánov a údov a častí, ktoré sú závislé jeden na druhom. Všetky žijú spoločne jedným životom a starajú sa jeden o druhého bez akýchkoľvek problémov. Ich život je dodávaný každej buňke tela krvou, ktorá pre ne privádza všetkú potrebnú výživu a kyslík („stravu, nápoj a čerstvý vzduch“). A keď v ktorejkoľvek časti vášho tela krv neprúdi, tá časť je paralyzovaná, strnulá a mŕtva. Pravda?

Prečo by sme teda mali byť prekvapení, že Telo Kristovo funguje presne tak isto? Duch Boží je Jeho Životom, ktorý „prúdi do každej buňky“ Jeho Tela. A keď v akejkoľvek časti, v akomkoľvek úde Jeho Tela tento Život neprúdi, tá časť, ten úd je paralyzovaný, strnulý a mŕtvy! Pravda? Alebo nie? Ale Pán nebuduje mŕtve Telo, ale živé Telo, ktoré funguje v láske, vzájomnej závislosti, vzájomnej podpore, kde jeden úd má tú istú starostlivosť o každý druhý. (1Kor. 12:25-27) V celej mojej 40-ročnej službe Pánovi som toto nezakúsil, ani v jednom kresťanskom zbore. Pán Ježiš Kristus je môj Živý Svedok.

Akýkoľvek názor, že „človek, ktorý riadi Cirkev“ je vedený Duchom Svätým je až v príliš mnohých prípadoch absolútne falošný! Takmer všetky existujúce cirkve a denominácie sú organizované, ako ktorákoľvek organizácia, alebo korporácia tohto sveta; sú to podniky, ktoré sa inzerujú, ako ktorýkoľvek podnik tohto sveta s výnimkou malých domových zborov. Sú to náboženské podniky a inštitúcie s vodcovstvom „vybraným a vymenovaným človekom“, Riaditeľským Zborom, Zborom Dôverníkov, alebo funkcionárov, ktorí vôbec nemusia poznať Pána. Pán dovolil človeku, aby budoval, organizoval a riadil tieto náboženské organizácie podľa svojich vlastných ídeí, presvedčení a zámerov, ktoré v mnohých prípadoch, ja verím, mohli byť veľmi vznešené, poctivé a správne v ich počiatkoch. Ale Jeho Duch neriadi život a aktivity týchto inštitúcií, keďže by musel konať proti vôli, rozhodnutiam a túžbam ľudskej slobodnej vôle. Preto Pán aspoň nasmerováva kroky tých, ktorí zosnovali ich službu v ich srdci. (Pr. 16:9) Tí, ktorí ju snovali len v ich hlave nemajú toto privilégium.

Za druhé, Pán si neželá od nás „to najlepšie, čoho sme schopní“, On si želá „našu smrť“! Lebo zo smrti nášho starého života vychádza náš nový život, naše nové stvorenie, ktoré si On želá a za ktoré On umrel! (2Kor. 4: 10-12)

Náš Pán nie je dojatý, ani nadchnutý, keď Mu náš „starý náboženský človek“ hrá „posvätnú hudbu“, spieva (alebo vyrevuje) náboženské hymny, alebo sa zhromažduje v umelecky vyzdobených budovách s krížom na streche. Keď sa pokúšame dať, či obetovať Bohu „naše najlepšie“, potom sme podobný Kainovi, ktorý tiež obetoval Bohu to najlepšie, čo jeho vlastná ruka zo zeme vyprodukovala (1Kor. 15:47,48) a jeho dary boli odmietnuté! Keď jeho brat Ábel obetoval baránka, to bola krvná obeť; baránok reprezentoval Ábelov vlastný život a Ábel „legálne“ zomrel na jeho oltári. Boh bol v pravde potešený a jeho obeť prijal. A keď Kain, súc rozhnevaný, zabil svojho brata Ábela, stal sa prekliatym! (1M. 4:1-11) Keď teda sedíme na pozlátených stolcoch a zhromaždujeme sa v impozantných budovách, spievame náboženské hymny, dávame milodary, poskytujeme interview alebo riadime finančne úspešné služby, to vôbec neznamená, že sme požehnaní služobníci Boží. Či vidíme tento fakt? NIE! Niet ani jedného duševného veriaceho, ktorý by to videl.

Keď toto naozaj nevidíte, potom viďte nasledovné. Zoberte si Judaizmus, ekleziasticizmus, sektarianizmus, denominacionalizmus, Romanizmus, Protestantizmus a všetky ostatné náboženské „izmy“ a organizácie a inštitúcie a sekty a povedzte mi: Je to Duch Pánov, ktorý ich vytvoril a ktorý ich riadi? Je to v pravde On? Či vy patríte do niektorých týchto organizácií, inštitúcií, denominácií alebo siekt, ktoré nemajú medzi sebou nič spoločného, hoci sú všetky založené na jednej a tej istej Knihe? Je to facka do tváre Pána Ježiša Krista a Jeho Slova, ktoré jasne deklaruje, že „je JEDNO Telo (JEDNA Cirkev), JEDEN Duch... JEDEN Pán, JEDNA viera, JEDEN krst.“ (Ef. 4:4,5) Nie mnohoraké viery, ale JEDNA! Nie mnohoraké cirkve, ale JEDNA CIRKEV! Kde je teda tá JEDNOTA? Vidíte ju? NIE! Ona proste neexistuje! To je príčina, prečo bolo zrodené ekumenické hnutie, aby „zjednotilo“ tieto beznádejne rozdelené fragmenty, čo je aj tak nemožné urobiť.

Napokon Jeho Slovo vyžaduje, aby sme boli JEDNEJ mysle, nie mnohorakej mysle! (2Kor. 13:11⁽²¹⁾// Fil. 1:27⁽²²⁾ + 2:2⁽²²⁾// 1Pet. 3:8// Ef. 4:13,14) K našej nepredstaviteľnej hanbe, Jeho Slovo nám hovorí, že „desať zlých kráľov, ktorí budú bojovať proti Baránkovi, ONI BUDÚ JEDNEJ MYSLE (Zj. 17:12,13), ALE NIE CIRKEV! Preto Pán neuznáva náboženské projekty vytvorené človekom. Či teraz vidíte, čo Pán mieni v tomto bode? Alebo sa budete pokúšať rozumovať sami v sebe a vysvetľovať túto tragédiu podľa vášho názoru a chápania? Budete to tiež robiť, keď budete stáť pred Živým Synom Božím? Silne pochybujem. Niekedy musím používať tvrdé slová, aby som zobudil tých, čo veria a spia... a pre ktorých Syn Boží tiež prelial Svoju Krv!

Často môžeme žiadať Pána v naších modlitbách, aby nám pomohol v našom úsilí a požehnal naše náboženské projekty, ale On také veci nerobí, ani sa ich nezúčastňuje. On požehnáva jedine Svoje projekty, ktorým my nemusíme rozumieť, alebo si ich želať a ktoré sa nám môžu zdať nepríťažlivé, nežiadúce, pretože sú oni proti naším prirodzeným cestám. Ja verím, že náboženstvo organizované človekom nemôže nikdy pochopiť nič, čo je neorganizované, čo neinzeruje, nie je riadené, či ovládané človekom! V očiach mnohých dnešných náboženských vodcov musíte byť organizovaní, musíte inzerovať, zviditeľniť sa masám, musíte zhánať financie, ako sa len dá, musíte robiť publicistiku a riadiť všetko svetskými cestami.

Pán je teda „neschopný“ budovať, alebo riadiť Svoju Cirkev v tomto modernom svete bez pomoci sveta, bez vlád tohto sveta, ba aj bez dnešnej technológie (čo by bolo totálne nelogické prirodzenej mysli), bez akejkoľvek organizácie, pretože nedá sa to vidieť, predstaviť, chápať... a preto tomu nemožno veriť! Ale prečítajte si pasáže o Prvotnej Cirkvi a viďte, ako bola dobre „organizovaná“ a aká efektívna vo zmene sveta, a to bez svetských ciest a bez toho, aby bola riadená človekom alebo nejakou organizáciou. Nemali rádio, televíziu, noviny, knihy, počítače, internet... mali „iba“ Ducha Božieho.

Keď Boh niečo organizuje, to vždy odzrkadľuje absolútnu jednotu, poriadok, harmóniu, krásu, vzájomnú závislosť, vzájomné spolupôsobenie, vzájomnú komunikáciu a tým splňuje svoj pravý účel. Keď človek (alebo diabol cez človeka) začal tvárniť náboženstvo s jeho „cirkvami“, nič z horeuvedeného sa neuskutočnilo. Niet v tom žiadnej jednoty, harmónie, poriadku, krásy, ani lásky, ani vzájomnej závislosti, vzájomného spolupôsobenia, ani niet v tom žiadnej pravdivej vzájomnej komunikácie. Preto niet v tom ani života, užitočnosti a pravého účelu, ktoré Boh mal v Prvotnej Cirkvi a ktoré napokon má aj vo fyzickom stvorení. Dokiaľ Boh nevyčistí tento bengál a neporiadok, ktorý človek (alebo diabol cez človeka) stvoril, On nemôže zo Svojej Cirkvi dostať, čo si zaumienil a čo si želá. Môžeme na tomto mieste tiež prehlásiť, že diabol je „kráľom“ neporiadku, nejednoty, nesúladu, škaredosti, nenávisti, nezávislosti, separatizmu, rozvratníctva, rozkolu, nedbalosti, ľahkomyseľnosti, chaosu, atď.

Vráťme sa teraz na chvíľu k Saulovi z Tarsu. Nikto nepochybuje, že on bol totálne slepý voči Ježišovi a Jeho Pravde. Práve tak nikto nepochybuje o jeho extrémnej oddanosti voči Bohu, voči posvätným tradíciám a všetkému, čo bolo prijaté a ustanovené v rámci Judaizmu. Preto, nikto by nemal pochybovať ani o jeho obavách z čohokoľvek, čo bolo „nové a veľmi nebezpečné“ a čo sa zdalo schopné zničiť všetko, čomu on veril a snažil sa zachovať svojím vlastným životom! Máme ho haniť za jeho slepotu? NIE!

Či máme haniť podobných služobníkov v Cirkvi za ich slepotu? NIE! Oni môžu mať tú istú oddanosť a horlivosť, akú mal Saul a rovnakú túžbu chrániť to, čomu veria, rovnaký strach zo všetkého „nového a veľmi nebezpečného“! Predsa však, niekto musí deklarovať tieto duchovné fakty a skutočnosti tak, ako ich Pán vidí a ako si On želá, aby sme ich my videli a ich deklarovali v týchto posledných dňoch pred Jeho Príchodom!

Pán nás nebude súdiť za nehodných preto, že sme slepí – On nás bude súdiť ak odmietneme vidieť, čo On ukazuje, ak odmietneme prijať náš duchovný zrak, ak odmietneme hľadať pravdu a spravodlivosť Kráľovstva Božieho tak, ako nám to On prikázal. (Mt. 6:33)

Ale toto je jediná cesta, ako rozoznať a veriť, že to, čo sa javí našej naturálnej duši, ako „nová a veľmi nebezpečná cesta“ JE cesta Nášho Pána! A že cesta, po ktorej sme verne kráčali celé roky NIE JE pravdivá cesta Pána. To je presne, čo sa stalo Saulovi z Tarsu! Môžeme to vidieť? Voči Saulovi asi môžeme, voči nám samým asi NIE!

My nemáme všetkú múdrosť, ani známosť Boha a nevidíme všetko tak, ako by sme to mali vidieť. Preto slovo v Ef. 1:17,18 by nikdy nemalo prestať byť životne dôležitou časťou nášho kresťanského života dokiaľ žijeme na tejto zemi. Ak nepotrebujete toto Slovo, nepotrebujete Pána. A ak odmietame prijať od Neho, čo táto modlitba žiada, menovite, novú a oveľa hlbšiu múdrosť, novú a oveľa hlbšiu znalosť o Ňom a nové a oveľa hlbšie duchovné rozpoznávanie a rozhľad, atď., potom nech Jeho Milosť je s nami, keď budeme stáť pred Jeho súdnou stolicou. (2Kor. 5:10)

Pán si tiež žiada ukázať nám Petra, aby sme ho videli, ako typický a tiež transparentný príklad muža, ktorý, napriek jeho horlivosti a láske pre Pána, bol v duchu slepý. On ešte vtedy ani nezačal vidieť duchovné skutočnosti dokiaľ neprišli Letnice. Práve tak nevidel svoju vlastnú slepotu, dokiaľ mu ju Pán nezačal ukazovať na „jeho vlastnej koži“. Typický a dobre známy incident možno nájsť v Mt. 26:33-35, kde Peter bol pripravený „zomrieť pre Pána“ a kde mu Pán jednoducho povedal, že on „sníval vo farbách“. Peter to neskôr zakúsil na vlastnej koži a horko plakal. (Mt. 26:69-75) Toto je prípad s mnohými duševnými veriacimi, ktorí sa nikdy nevideli a nechápali sami v sebe, vo svojej duši a duchu.

Veľmi dôležitý obraz týkajúci sa nášho DUCHA a DUŠE, ich individuálnej moci, duchovného postavenia a ich rozdielov možno nájsť v Mt. 16:16,17 a 22,23. Vo verši 16 Otec zjavil do Petrovho ducha (do jeho vedomia) pravdu o Svojom Synovi a Pán to potvrdil. Vo verši 22 Satan dal do Petrovej duše (mysle) svoje myšlienky týkajúce sa ukrižovania Ježiša. Zatiaľčo Otec mohol „hovoriť“ do ducha (vedomia) Petra, Satan mohol „hovoriť“ do jeho duše (mysle). Ak by bol Peter býval mal akékoľvek duchovné rozpoznávanie, víziu, oko na videnie, nebol by nikdy býval dal výčitku Pánovi. Dať „výčitku Pánovi“ je samo o sebe protirečením a zpupnosťou od človeka.

V Mt. 16:23 Pán jasne prehlasuje, že Petrova naturálna a slepá duša bola pre Neho pohoršením, pretože slúžila Satanovi a jeho zámerom. Mali by sme jasne rozumieť, že naturálna a slepá duša je pre Pána VŽDY pohoršením, bez ohľadu v ktorom pohanovi, alebo veriacom ona žije! To je tiež príčina, prečo v nasledujúcich veršoch (24 a 25) Pán pokračuje prehlasujúc životne dôležitú pravdu o starom, naturálnom živote našej naturálnej duše a čo sa stane, ak si ho budeme držať, alebo ho kvôli Nemu stratíme (položíme ho na Jeho oltár).

Napokon Petrova neslávna odpoveď Pánovi v Sk. 10:13,14: „Nie tak, Pane.“ Toto nám jasne ukazuje silu tradícií a viery v našej naturálnej duši, ktorá žiadnym spôsobom nemôže byť vymenená novou vierou jedine, ak by sme tú „novú“ pravdu uvideli. V našej naturálnej a poctivej duši sme schopní povedať aj Všemohúcemu Bohu: „Nie tak, Bože.“ Či Pán bol nemilo dotknutý? NIE! Rozumel Petra veľmi dobre, preto opakoval tú víziu Petrovi trikrát.

Fakt, ktorý Pán chce, aby sme v tomto bode videli a chápali je tento. Sú milióny veriacich včítane mnohých vodcov v Cirkvi, ktorí sú presne, ako Peter. Sú „uviaznutí“ v ich tradičných presvedčeniach a viere založených na tradičnom učení, tradičnom chápaní a pocitoch ich naturálnej duše, hoci majú Svetlo o Synovi Božom vo svojom duchu tak, ako im bolo dané Otcom! Napriek tomuto faktu, ich naturálna duša je pre Pána stále pohoršením, pretože ona môže nevedomky slúžiť Satanovi! Takíto veriaci môžu naďalej vzdorovať a oponovať Všemohúcemu Bohu, aj keď im On môže ukázať Pravdu „novou“, hlbšou cestou a to priamo, alebo cez Svojích služobníkov. Ale ich naturálna duša hovorí: „Nie tak, Pane“. Pán im môže odpovedať: „Pravdu, ktorú vám Boh ukazuje nemajte za nepravdu... len preto, lebo vy jej nerozumiete a s ňou nesúhlasíte.“ (Sk. 10:15) Nevera v našom srdci Pravdu nijako nemení, ani jej dôsledky! Pán nám tiež hovorí: „Ten, čo dôveruje vo svoje VLASTNÉ SRDCE je blázon.“ (Pr. 28:26)

Ďalší dôležitý bod ohľadne našej DUŠE a DUCHA, ktorý si Pán želá, aby sme ho videli a chápali je v Mt. 13:10-16 a Iz. 6:8-10⁽²³⁾. Podstatu tohto Jeho Slova, ako ju vidím v mojom duchu, možno sumarizovať nasledovne. Jeho pravým učeníkom „bolo dané poznať tajomstvá Kráľovstva“, ale masám to dané nebolo. Jeho učeníci teda mohli vnímať a chápať veci v duchu, ale masy mohli vidieť, počuť a chápať jedine v ich duši. (Mt. 13:11, viď tiež Jn. 8:31,32⁽²⁴⁾)

„Lebo ktokoľvek má (duchovnú schopnosť vidieť, počuť a chápať), tomu bude dané (viac) a bude mať hojnosť; ale ktokoľvek nemá (tieto schopnosti), od neho bude odňaté aj to, čo má (v jeho duševnom živote, lebo on to stratí).“ (Mt. 13:12 + 16:25)

Táto pravda je ďalej potvrdená v Mt. 13:15, kde Pán vyjadruje veľmi dôležitý fakt. On tu hovorí, že...

„stučnelo srdce tohto ľudu (prestalo odpovedať) a ich uši ťažko počujú (nechcú počúvať, čo ich nezaujíma), SVOJE OČI ZAVRELI, aby snáď nejako neuvideli svojími očami a nepočuli svojími ušami a neporozumeli svojim SRDCOM a NEOBRÁTILI SA a Ja by som ich UZDRAVIL.“

Koreň tohto Slova Božieho je vlastne jedno slovo, menovite: „OBRÁTENIE“. Z čoho majú byť títo ľudia obrátení a do čoho? Všetci títo veriaci majú byť obrátení z ich naturálneho duševného života do duchovného života; z ich duševného vnímania do duchovného vnímania! V opačnom prípade nemôžu byť uzdravení! V očiach a chápaní Pána toto tiež znamená, že duševní veriaci sú chorí. Zdravie prichádza jedine zo Života a život je jedine v Duchu, ktorý je v našom duchu. Pán tu hovorí ku Svojmu ľudu Izraela a budúcej Cirkvi. Prvotná Cirkev bola židovská! Pán tu nehovorí o obrátení pohanov na veriacich.

Toto je pravda o veľmi mnohých veriacich včítane mnohých vodcov Izraela a Cirkvi: ONI NECHCÚ VIDIEŤ, ANI POČUŤ, ANI ROZUMIEŤ PRAVDE BOHA!

Či vy čítate túto jednoduchú, ale tragickú pravdu s otvorenou mysľou a srdcom a vedomím? Naozaj registrujete, čo Pán hovorí Svojími vlastnými ústami Svojím učeníkom o zástupoch veriacich? Ich duša si nežiada vidieť, ani počuť Pravdu, ktorá ide proti ich vlastným záujmom, cieľom, zámerom, presvedčeniam, myšlienkam a komfortu. Čokoľvek zraňuje ich prirodzenú dušu je odmietnuté, včítane Pravdy Božej, ktorá môže zraňovať našu prirodzenú dušu hlboko a tiež často hlavne počas nášho procesu premeny na Kristovu Podobu. Ste si naozaj vedomí toho, čo si vaše srdce vpravde želá, po čom túži a voči čomu je ono úplne uzavreté? Naozaj? Váš život závisí na tomto fakte!

Prosím vás, vidzte a chápte, že my jednoducho nemôžeme byť premenení na Podobu Krista bez akejkoľvek bolesti, akéhokoľvek utrpenia, či akýchkoľvek konfliktov! Proces našej Spásy nie je priebežnou blaženosťou, spokojnosťou, prosperitou, hojnosťou pozemských vecí, potešení, zdravia, šťastia, smiechu alebo čohokoľvek, čo si naša duša želá. Toto všetko budeme mať v nebi... ak sa tam niekedy dostaneme.

Tých niekoľko horeuvedených príkladov by nám malo postačovať, aby nám ukázali ten veľký rozdiel medzi DUŠOU a DUCHOM. Rozdiel medzi týmito dvoma je tiež otázkou našej SMRTI alebo ŽIVOTA, zdravia alebo nemoci. Tento fakt môžeme tiež vyjadriť nasledovne.

Dokiaľ naša naturálna duša nezačne vidieť a žiť v duchu, zostáva v smrti. Ak zostáva v smrti nevedomky, Pán odpúšťa a pokračuje v ukazovaní Svojho Svetla tej duši. Ak tá duša pokračuje v odmietaní Jeho Svetla a Pravdy a zostáva v temnote a smrti vedome, napriek ukázanému Svetlu a Pravde, ak pokračuje v kráčaní po svojej starej ceste, tá duša bude súdená, ako „nehodná Boha a Jeho Kráľovstva“. (1Tes. 2:12⁽²⁵⁾// 2Tes. 1:5)

My môžeme vidieť Syna Božieho pred nami s našími naturálnymi, fyzickými očami a Ho nepoznať a neveriť Mu! (Jn. 6:36) Podobne aj potom, čo sme v Neho uverili, môžeme vidieť Jeho Slovo našími naturálnymi, fyzickými očami a nezpoznať Pravdu v Jeho Slove a neveriť tej Pravde! Toto sa ale môže stať osudným pre našu budúcnosť, ak sa my našou slobodnou vôľou rozhodneme nevidieť a neveriť Jeho Plnej Pravde.

Teraz musíme zopakovať fakt, kde je pre nás všetkých veľmi dôležité vidieť chápať a veriť, že všetky tri časti našej bytosti musia zomrieť a byť vzkriesené, to jest, náš DUCH, DUŠA a TELO. Z nášho budúceho uvažovania môžeme vynechať naše TELO, keďže bude ono vzkriesené „automaticky“ a bez akejkoľvek viery na našej strane a jej práce. Každý človek obdrží nové telo, či už konal dobro, či zlo, či bude v tom čase žiť, alebo bude mŕtvy, či bude spasený, alebo prekliaty. (Jn. 5:28,29)

V nasledujúcich paragrafoch sa dotkneme nášho DUCHA a DUŠE vo sfére utrpenia veriacich. Duchovní veriaci sú podrobovaní dvom „etapám“ utrpenia, a síce:

1) Oni trpia, keď ich vlastná telesnosť je pálená OHŇOM okolností a zkúšania (1Pet. 4:12,13) a keď sú „ukrižovávaní“ na svojom vlastnom kríži. (Mt. 16:24) Tieto utrpenia nie sú nikdy príjemné, naopak, môžu byť veľmi bolestné, ale sú absolútne nevyhnutné v živote každého veriaceho, keďže naša hriešna nátura nemôže byť bez ních zničená. My trpíme buď predtým, než zomrieme fyzicky, alebo budeme trpieť omnoho viac po našej fyzickej smrti (viď viac neskôr).

2) Potom, čo sú oni dostatočne ukrižovaní, duchovní veriaci začnú trpieť kvôli iným kedykoľvek sú privedení slúžiť im alebo im pomáhať v tom istom procese premáhania seba samého, v procese ich transformácie. Možno sa to bude zdať paradoxné, ale toto utrpenie môže byť väčšie a hlbšie, než keď trpeli kvôli vlastnej telesnosti. Slovo v 1Pet. 4:12 je aj tu aplikovateľné, keď ich ohnivé zkúšanie môže byť pre ních „aranžované“ telesnosťou ich bratov a sestier. Oni teraz začínajú skusovať utrpenia Krista, spravodliví za nespravodlivých, čo je totálne rozdielne utrpenie, kde, a len kde, duchovní veriaci začínajú získavať milosrdenstvo a ovocie Ducha. Oni sa v týchto utrpeniach majú radovať! (1Pet. 4:13// Sk. 5:41) Je to v tomto štádiu, kedy duchovní veriaci začínajú vidieť a „zpoznávať moc Jeho vzkriesenia a byť účastní na Jeho utrpeniach súc prispôsobovaní Jeho smrti.“ (Fil. 3:10) Toto Slovo neplatí v žiadnych iných podmienkach života veriaceho.

Podotýkam, že duševní, karnálni veriaci tiež trpia a niekedy aj viac, než tí duchovní! Ale je veľký rozdiel v utrpeniach týchto dvoch typov veriacich. Utrpenia duševných, karnálnych veriacich sú podobné utrpeniam pohanov; oni nikdy nekončia a nikdy nedosiahnu, čo majú dosiahnuť – nové stvorenie. Duchovní veriaci sú vedení Duchom cez oheň a cez ich kríž. Oni vyjdú z toho ohňa a zkúšok a utrpenia, ako nové stvorenia do Života Večného. To je úzka cesta! (Mt. 7:14) Karnálni veriaci a pohani nikdy zo svojho ohňa a utrpenia nevyjdú, ani neprejdú svojim krížom! Oni sú, ako tie cirkusové kone, ktoré behajú okolo javiska a nikdy nikam nezajdú.

Uvážme teraz fakt z Písma ohľadne naších dvoch smrtí a dvoch vzkriesení týkajúcich sa nášho DUCHA a DUŠE. Toto predpokladá existenciu dvoch krížov, a teda, dvoch zázrakov prekonania smrti životom. Táto časť najdôležitejšej záležitosti bude uvedená v kapitole 4, kde bude tiež daný príklad z putovania ľudu Izraela a jeho duchovný význam.

* * *

Predtým, než prejdeme do nasledujúcej kapitoly, privedený som Duchom Pána, aby som prehlásil nasledovné.

Je mnoho veriacich, služobníkov, pastorov, evanjelistov, kazateľov a kresťanských priateľov, ktorí mi hovoria, že moje písomnosti sú „ťažké“ a sú písané v ostrom, súdiacom duchu. ONI MAJÚ PRAVDU! Moje písomnosti sú „ťažké“ pre každú naturálnu dušu, aby ich absorbovala, ba dokonca čítala. Väčšina veriacich prirodzene dáva prednosť „ľahšiemu čítaniu, ľahodnejšiemu, príjemnejšiemu kresťanstvu“. Ale čítanie zaujímavej náboženskej literatúry je iba ďalšia túžba naturálnej náboženskej duše, pretože ona je ňou uspokojovaná a nie ohrožovaná. Zahniezdiť sa do fotela a čítať zaujímavú náboženskú knihu nie je exaktne procesom ukrižovania, je to skôr proces zachovania sa. Nehovorím, že by sme sa nikdy nemali zahniezdiť do fotela a čítať si nejakú dobrú knihu, alebo sa niekedy venovať voľným, príjemným aktivitám, ale nie za cenu vylúčenia nášho procesu duchovného dospievania, ktorý môže niekedy byť hodne bolestný.

* * *

Ale súdy v tejto knižke nie sú moje, sú to Súdy Pána a Jeho trasenie Zeme a Neba, čo zahrňuje Jeho Cirkev. A toto je Jeho ďalšia MILOSŤ a LÁSKA pre Svoju Cirkev, kde mnohí by sa inak nemohli stať Jeho Mladuchou nemajúcou ani poškvrny, ani vrásky, ani žiadnej špiny! (Ef. 5:27) Fakticky, Dom Boží je prvý, čo bude súdený (1Pet. 4:17,18) a táto kniha je malou časťou tohoto Trasenia a Súdov Pána. (Žid. 12:25-29⁽²⁶⁾) Slovo, ktoré nám On teraz dáva nás bude súdiť v posledný deň a my, veriaci, sa dnes preosievame našími vlastnými rozhodnutiami, našou vierou alebo neverou (Jn. 12:47,48)... lebo my sme zodpovední za výber našej budúcnosti a osudu a nie Boh.

Cieľom tohto trasenia a preosievania konaného Pánom v tomto čase a pred našími očami je oddeliť všetko, čo je PRAVÉ od všetkého, čo je NEPRAVÉ, UMELÉ. Oddeliť všetko to, čo je MŔTVE od toho, čo je ŽIJÚCE. Oddeliť všetkých tých, ktorí sú OCHOTNÍ HĽADAŤ BOHA a Jeho Pravdu od všetkých tých, ktorí NIE SÚ OCHOTNÍ HĽADAŤ BOHA, ktorí si zatvárajú oči a srdce voči Pravde. (Mt. 13:15// Sk. 28:27// Žm. 10:4,5⁽²⁷⁾) Toto je, čo Pán koná a nie žiadny človek na tejto zemi. Predsa však, Pán to tiež koná cez Svojích pravých služobníkov, ktorých suverénne pripravil pre tento deň a túto hodinu Svojou Milosťou a suverénnym povolaním... ja som jeden z ních. Preto mne nevadí, čo si ľudia o mne myslia, čo o mne cítia, ani ako ma súdia a tiež ako súdia moju službu. Je to Pán, ktorý ma povolal a vybral a nie žiadny človek. (Jn. 15:16) On ma bude súdiť, ako verne a starostlivo som vyplnil Jeho povolanie na túto (nevďačnú) službu Jeho Súdov a Trasenia. Takže, keď chcete pokračovať na svojej vlastnej „príjemnej, komfortnej alebo zábavnej náboženskej ceste“, nebudete mať pred Pánom žiadnu výhovorku, že vás On nevaroval. Ale keď príde skúšanie v celej svojej hrôze a zhubnosti, zástupy veriacich nezostanú stáť, ale padnú.

Hlavný Pánov Zámer a Cieľ tohto Súdu je, aby získal srdcia a duše, ktoré zostanú nepohnuté, neotrasené, neodstránené, nevykorenené, ktoré nepadnú, ale zostanú stáť proti všetkým silám zla a temna, ktoré proti ním nič nezvládzu a to nijakým spôsobom. (Ef. 6:13) TO bude pravdivým svedectvom Jeho Slávy a Moci. A toto je pravdivý Zvyšok v Cirkvi.

Dôvod tohto trasenia a preosievania je neochota veriacich pozastaviť sa, uvážiť, meditovať, hľadať, veriť, prijať a vykonať, čo Boh od ních jasne požaduje predtým, než príde koniec tohoto sveta. Príliš mnoho veriacich nehľadá najprv ani Kráľovstvo a jeho spravodlivosť. (Mt. 6:33) Pravdu nehľadajú a nie sú ochotní ani meditovať nad tým, čo Pán privádza pred ich oči a uši a preosiať a oddeliť klamstvá a podvody od Pravdy. Príliš mnoho vodcov nie je ochotných vidieť a prijať, keď im Pán ukazuje, že nie sú neomylní, ale že „blúdia od pravdy“ a odmietajú byť obrátení a opravení. (Jak. 5:19,20) Pokračujú v kázaní neprávd a Pánovi neprijateľných vecí vedúc nevedomých veriacich do bludov a temnoty a zatratenia, ako je aj napísané:

„Lebo vodcovia tohto ľudu ho privádzajú do bludu; a tí, čo sú nimi vedení sú ničení.“ (Iz. 9:16⁽²⁸⁾)

Je pravdou, že toto Slovo Božie sa nachádza v Starom Zákone, ale medzi Starozákonnými a Novozákonnými vodcami niet rozdielu, keďže ľudská padnutá (hriešna, prekliata) nátura je tá istá v oboch Zákonoch. Toto Slovo platí na Cirkev práve tak, ako platilo aj na Izrael, pretože, ako vodcovia Izraela, tak aj vodcovia Cirkve boli vždy vystavení pýche. Táto pýcha ich viaže a robí ich otrokmi podvodov diabla a zabraňuje im vidieť a prijať pravdu, kdekoľvek od nej zblúdili. Nuž ale Pán dovoľuje takým vodcom zavádzať iných a žiť spolu s nimi v blude, aby videl, koľko duší je ľahostajných a nevšímavých Pravdy, pohodlných vo svojej temnote a koľko ich naozaj hľadá Pravdu. Či to vidíte? Žiadna naturálna duša nie je schopná toto vidieť.

Tento prítomný čas je časom účtovania, súdu, trasenia a preosievania, to nie je čas na falošné pohodlie, hľadanie vlastnej prosperity, alebo na pokračovanie kráčania po naších starých, hriešnych, karnálnych, naturálnych, náboženských cestách našej pýchy, hlúposti, žiarlivosti, svárov, konfliktov a nejednotnosti. (1Kor. 3:3) Tak, ako SEKERA (Pánov Súd) bola položená na koreň stromov (ľudí) pred Prvým Príchodom Nášho Pána, práve tak je položená aj teraz, pred Jeho nasledujúcim Príchodom. Preto...

„...každý strom (človek), ktorý neprináša dobré ovocie je zoťatý a hodený na oheň.“ (Mt. 3:10,12 + 7:17-20// Jn. 15:6 – viď viac detailov neskôr)

Ak Slovo Nášho Pána deklarované a diskutované v tejto knihe nie je dostatočne silné, výrečné, presvedčujúce, prenikajúce našu dušu, aby sme šli pred Pánom Vesmíru a Všemohúcim Bohom na kolená a prosili Ho v tieto dni o Milosť pre nás, potom nám nič iného nepomôže! Je možné, že Pán bude musieť dovoliť mnohým veriacim, aby „klesli na samé dno ich náboženskej jamy" predtým, než budú schopní začať pociťovať samotný inštinkt ich sebazáchovy. Mnohí veriaci musia okúsiť zlo, peklo a tlaky tohto života do oveľa väčšej hĺbky, než kedykoľvek predtým, aby sa „zobudili“ a urobili pravdivé a skutočné rozhodnutie pre Pána; aby Ho úpenlivo žiadali o Jeho Milosrdenstvo a ďalšiu Trpezlivosť a Odpustenie. Náboženská nevnímavosť, otupelosť, apatia, námesačníctvo môže byť v mnohých veriacich také silné, že oni sa jednoducho viac nestarajú o nič. Možno už ani nevedia, čomu majú veriť a čomu nie. Oni iba existujú až do ich skonu. Aká to TRAGÉDIA VERIACICH! Počas ich celého kresťanského života nemuseli nikdy získať žiadny pravdivý duchovný zmysel, ktorý by ich bol býval v ich duchu a duši urobil citlivými voči Duchu Božiemu.

Naša duchovná citlivosť nás vždy uschopní vedieť, či sme na správnej, alebo na zlej ceste, čo je od Boha a čo nie je, čo robiť a čo nerobiť, čo povedať a čo nepovedať, ako slúžiť a ako neslúžiť, a toto všetko absolútne separátne od toho, čo si naša myseľ myslí, alebo čo naše srdce cíti, alebo, ako všetky fakty mentálne rozumieme! Nanešťastie, veľká väčšina veriacich túto duchovnú citlivosť nemá. Kráčajú, hovoria, konajú, slúžia a žijú tak, ako ich myseľ myslí a ako ich srdce cíti a ako mentálne rozumejú faktom. Kráčajú svojou dušou a nie duchom Božím.

Preto cesta duchovných veriacich nie je tá istá, ako cesta duševných, karnálnych veriacich a tieto dve cesty nevedú na to isté miesto. Ak toto dnes nevidíme, alebo sme neochotní toto vidieť, Pán prichádza, aby nám ukázal Svoju Pravdu a Svoj Súd za niekoľko pár rokov.

* * *

Pán si želá pridať dôležité Slovo k vodcovstvu Svojej Cirkvi, tým mnohým vodcom, čo dostanú túto knihu. Pán požaduje, aby ju prečítali, uvážili a predniesli ju pred Neho, aby im mohol dať oko na videnie, čiže, vieru tomu veriť. Tiež, nemajú ju držať od nikoho v ich zboroch a tým zamedziť veriacim, aby videli Jeho Pravdu a boli pripravení vstúpiť do Kráľovstva.

Toto je závažné varovanie Pánovo pre všetkých „strážcov“ vo Svojej Cirkvi, aby Jeho Slovo v Ez. 3:17-21 a Mt. 23:13 nemuselo byť použité proti ním v deň ich súdu.

A ako bol hlas volajúci vo fyzickej pustatine: „Pripravte cestu Pánovi, robte Jeho chodníky priame“ (Mt. 3:3b), tak isto sú aj dnes hlasy v duchovnej pustatine tohto sveta a v tejto Cirkvi volajúce: „Pripravte sa pre Pána, očisťujte svoje duše a robte ich sväté a požehnané, obliekajte si rúcho spravodlivosti.“

Dnes to ani tak nie je „Cesta Pánova“, čo má byť pripravená, ale je to „Mladucha Pánova“, čo má byť pripravená. Mali by sme vidieť a chápať a veriť, že polnočný krik „Hľa, Ženích ide; vyjdite Mu v ústrety" už aj započal pred nejakým časom, my naň nečakáme v budúcnosti! Preto hodiny ukazujú čas po polnoci (viď obal knihy). Tých desať panien má začať vstávať a pripravovať si svoje lampy a overovať si, či majú dosť oleja teraz, dnes! (Mt. 25:6,7) Čas je veľmi krátky.

ČI MÁME UCHO NA POČUTIE? TO JE DNES PRE NÁS TÁ NAJDÔLEŽITEJŠIA OTÁZKA.

KAPITOLA 4

DVA KRÍŽE

Nikdy v celom mojom kresťanskom živote som nebol svedkom úsilia jasne vysvetliť, učiť alebo kázať jeden z najdôležitejších faktov a Právd Nového Zákona. Ten fakt osvetľuje cestu k nášmu Životu večnému a je nasledovný.

Pre každého človeka tohto sveta, ktorý má byť spasený, zdokonalený, učinený synom/dcérou Boha, ktorý má potom žiť v Prítomnosti Boha a slúžiť Mu na veky vekov, BOH USTANOVIL DVA KRÍŽE:

1) Jeden (fyzický a duchovný) Kríž pre Svojho Syna Ježiša Krista cez ktorého smrť, Krv a Vzkriesenie každý človek tohto sveta môže byť bohu vykúpený, jeho cena plne zaplatená, jeho hriechy a prestúpenia odpustené, jeho duch oživený Životom Božím a jeho cesta späť ku Bohu otvorená. (1Tim. 4:10) Cez tento Kríž Boh získava ľudí, ktorí budú ochotní veriť, kajať sa a byť pokrstení a tým sa stať Jeho majetkom. Všetkým týmto veriacim bude daná moc stať sa synmi a dcérami Boha v Nebi. (Jn. 1:12, lebo ešte nie sú) Na Svojom Kríži Ježiš, Syn Človeka, zaprel Svoju Vlastnú vôľu ohľadne kalicha a vyplnil Vôľu Svojho Otca. (Mt. 26:39, viac neskôr)

2) Jeden (duchovný) kríž pre každého vykúpeného a krsteného veriaceho pre jeho obrátenie z duševného, karnálneho veriaceho na duchovného, zo starého naturálneho človeka na nového duchovného človeka, z pozemského veriaceho na nebeského syna/dcéru Boha, ktorý(á) bude s Ním prebývať v Novom Nebi.

Toto je PRAVÝ ZÁMER A CIEĽ BOHA PRE ČLOVEKA. (Rim. 8:29) Na kristovom kríži sme neurobilli žiadnu prácu viery. Na našom kríži musíme premôcť samých seba, zaprieť svoju vôľu a vyplniť Vôľu Nášho Otca prácou našej viery a vôle. (Mt. 16:24,25) My sa stávame pravdivými Premožiteľmi – víťazmi jedine na našom kríži.

Fyzický Kríž Ježiša Krista je tak dobre známy, že nemusíme venovať čas tomto faktu Biblie. Kríž pre každého veriaceho je takmer neznámy, nepochopený a nie je uvážený s dostatočnou dôležitosťou, ktorú on má pre každého z nás, pre náš Život večný alebo pre naše odsúdenie a prekliatie! Venujme preto potrebný čas a miesto nášmu krížu a otvorme naše srdce a myseľ a vedomie Duchu Pánovmu, aby ukázal Svoje Svetlo a Pravdu.

To základné Slovo Božie zjavujúce náš osobný kríž je v Mt. 16:24, kde Pán hovorí ku Svojim učeníkom veľmi jasne:

„AK hociktorý (veriaci) chce Mňa nasledovať, nech zaprie sám seba a zoberie SVOJ KRÍŽ a nasleduje Ma.“

Z tohto Slova Božieho je zjavné, že bez zapierania samého seba, kde je pevnosť hriešnosti v našej vykúpenej duši, a zobratia nášho kríža, nemôžeme Pána nasledovať, kde On išiel, alebo kde ide. Pán po Svojom Vzkriesení vystúpil na Nebesia. To ale znamená, že my nebudeme schopní Ho do Nebies nasledovať, ak nezapierame samých seba a neberieme na seba náš kríž denne. (Lk. 9:23) A ďalej, už v nasledujúcich veršoch (Mt. 16:25,26⁽³⁾) Pán spojil náš kríž buď so stratou nášho starého života (v starej duši) alebo s nájdením nášho nového života (v novej duši)! To je v súlade s kráčaním buď na širokej ceste vedúcej do záhuby (strata života), alebo na úzkej ceste, ktorá vedie do Života Večného... a opäť, my musíme túto úzku cestu nájsť. (Mt. 7:13,14) Zapieranie seba samého a branie nášho kríža JE kráčanie po úzkej ceste. Toto vysvetľuje extrémnu dôležitosť nášho kríža.

Ak by náš kríž nebol potrebný alebo dôležitý, Pán by ho nebol nikdy býval spomenul vo Svojom Slove a spojil ho so stratou starého, alebo získaním Večného života, ktorý naša duša môže žiť!

Kríž je vždy spojený s utrpením, bolesťou, zničením niečoho, čo má umrieť. Zapieranie samého seba je to isté; ono produkuje utrpenie, bolesť a ničenie starého, naturálneho života našej duše, čo je naša „telesnosť“ a ktorá má umrieť na našom kríži. Čo nezomrelo, nemôže byť vzkriesené do niečoho nového, kompletne rozdielneho, čo doteraz neexistovalo... do absolútne nového stvorenia. (2Kor. 5:17// Gal. 6:15)

Musíme umrieť (stať sa oddelení) naším nespravodlivým a nesprávnym myšlienkam, predsudkom, chybným presvedčeniam, zlej viere; umrieť našej tvrdohlavosti a vysokomyseľnosti, ktoré sú najzjavnejšie v našej neobnovenej mysli; umrieť všetkým duchom temnoty a zla, ktoré prebývajú v našej duši, vedú a ovplyvňujú ju a môžu jej aj vládnuť zatiaľčo tá duša je vykúpená! Je nemožné, aby takáto naturálna, neukrižovaná duša bola prijateľná Bohu a že by ju On mal rád vo Svojej Prítomnosti. Stačil len jeden hriech hlúposti a jeden neposlušnosti, aby bol Adam vyhodený z Prítomnosti Božej. (1M. 3:24a// Pr. 24:9⁽²⁹⁾)

Žiadny pohan nemôže nikdy dúfať, že môže akosi obísť Kríž Spasiteľa a byť akosi prijatý Bohom do Neba a do Jeho Prítomnosti len pretol, že bol „dobrým človekom“. Práve tak, Žiadny veriaci nemôže nikdy dúfať, že môže akosi obísť svoj vlastný kríž a byť prijatý Bohom do Jeho Prítomnosti len preto, že bol „dobrým kresťanom“! Všetko staré v každom veriacom musí zomrieť, či je ono zlé, alebo „dobré“.

V tomto bode chcem ubezpečiť veriacich o veľmi dôležitom fakte a pravde, ktoré sú nasledovné: (1) kráčanie po širokej ceste, ktorá vedie do záhuby (Mt. 7:13), (2) vyhýbanie sa svojmu krížu (Lk. 9:23), (3) zlyhávanie v zapieraní samého seba v pozemskom živote (Mk. 8:34b), (4) byť po fyzickej smrti vyhodený do vonkajšej temnoty, kde bude plač a škrípanie zubov (Mt. 8:12), atď., všetko to horeuvedené nepredstavuje v tom čase stratu Spásy! Ale môže to skončiť stratou Spásy neskôr, počas 1.000 rokoch Kráľovstva Nebeského na zemi. K tejto otázke sa vrátime neskôr.

Duševní, karnálni veriaci tento fakt nevidia. Nevidia potrebu dvoch krížov, hoci je to jasne deklarované ústami Nášho Pána a jasne napísané v Písme. Nevidia, že na dôvažok k našej viere, naša seba-vôľa musí byť podrobená Vôli Nášho Otca. Nevidia, že náš život sa musí podrobiť Jeho Vôli, radosti a potešeniu bez šomrania, diskutovania a špekulácií. Nevidia, že Boh pracuje v nás práve za týmto Svojim Účelom. (Fil. 2:13⁽¹⁰⁾) Nevidia, že bez konania Vôle Nášho Otca Nebeského, oni nevojdú do Kráľovstva Nebeského bez ohľadu na to, akí „dobrí kresťania“ oni boli, aké dobré skutky, alebo koľko ich vykonali, alebo aké obdivuhodné služby vybudovali a vykonávali. (Mt. 7:21-23// Lk. 13:24-40)

Oni nevidia, že kedykoľvek sa aj s najlepšími úmyslami pokúšajú „dobro konať, zlo je s nimi prítomné“, pretože to je zákon naturálneho stvorenia. (Rim. 7:21⁽³⁰⁾) Nevidia, že toto naturálne stvorenie musí samo byť zničené so všetkým zlom v ňom zakoreneným, aby aj ten zákon bol s ním zničený. Nevidia, že nič nie je ukrižované kázaním, učením, študovaním, ani modlitbou (pokiaľ modlitba nevedie k ich pravdivému pokániu), ale jedine vzatím svojho kríža svojou slobodnou vôľou a mocou Ducha Božieho. Oni jednoducho nevidia, že...

JEDINE KRÍŽ ničí všetko, čo je Bohu ošklivé a neprijateľné. Celá naša znalosť Pravdy, celá naša viera, múdrosť, úsilie a práca pre Pána toto nikdy nedosiahnu.

JEDINE KRÍŽ otvorí dvere všetkému, čo je nové, pre Pána potešujúce a žiadúce. Konečný Cieľ Boha v Spáse človeka by bez Kríža Ježiša Krista a bez nášho kríža nebol dosažiteľný! Bez nášho kríža nemôžeme byť zmenení do Podoby Jeho Syna! (Rim. 8:29)

Ďalšou pravdou je, že nikto z nás si neželá vziať si svoj kríž a zapierať samého seba. Nikto nás do toho nedostane rečnením, alebo kázaním, alebo vyučovaním, alebo presvedčovaním, ba ani nie násilím! Ako si potom vezmeme svoj kríž? Pozvoľným a postupným učením sa poslušnosti cez veci, ktoré musíme pretrpieť ...tu trošku poslušnosti a tam trošku poslušnosti; tak isto, ako je to aj s učením, príkaz na príkaz... príkaz na príkaz... poučka na poučku... poučka na poučku, živá skúsenosť na živú skúsenosť. (Iz. 28: 10) Samotný Syn Boží sa musel učiť poslušnosti cez veci, ktoré musel pretrpieť. (Žid. 5:8) O čo viac sa musíme my učiť? Nemali by sme ani snívať o zmene na Jeho Podobu čisto prichádzaním na „bohoslužby“, počúvaním kázní, spievaním, dávaním milodarov, atď. (viac neskôr)

Kedykoľvek je jedna veľká mocnosť vymenená za inú veľkú mocnosť, nikdy to nie je dosiahnuteľné bez „postranných účinkov“, ktoré sa zvyčajne nazývajú „bitkou“, alebo „vojnou“. Aj v našom procese Spásy (vojne) stojíme tvárou v tvár situáciám (bitkám), kde jedna veľká mocnosť v nás je vymieňaná za druhú tak, ako sme menený na Jeho Podobu a kde budeme môcť tak isto povedať „...AVŠAK nie moja vôľa, Otče, ale Tvoja nech sa stane.“ (Lk. 22:42b) Toto je vrcholné zapretie seba samého, našej vôle. Bez učenia sa tejto postupnej poslušnosti „príkaz na príkaz, poučka na poučku“ počas niekoľkých rokov, nebudeme nikdy schopní povedať Nášmu Otcovi: „AVŠAK...“.

Veľmi dôležitým aspektom nášho kríža je aj nasledovný fakt. Musíme začať vidieť, chápať a veriť, že...

Boh nebude pre nás robiť všetko! Boh urobil pre nás všetko, čo bolo Jeho podielom urobiť a On nemusí k tomu nič pridávať, ani z toho nič odoberať. Boh už aj rozhodol, čo bude náš podiel v Jeho Zmluve, čo človek musí sám urobiť pre svoju Spásu a čo Boh nikdy pre nás neurobí! Musí to byť urobené nami! A ak to nie je nami urobené, nie je to urobené! Bodka. A Duch Svätý nás najprv vedie ku tejto pravde a k týmto veciam. Toto nie je moje osobné vyhlásenie Cirkvi, toto je Slovo Božie CIrkvi a je Ono zaznamenané v Písme veľmi jasne (viď tiež doluuvedených deväť jasných príkladov zo Slova Božieho).

Žiadny veriaci, bez ohľadu na osobnosť, nebude mať žiadnu výhovorku pred Súdnou Stolicou Krista, čo sa týka duchovných Právd a faktov v Jeho Slove. (Rim. 2: 11⁽³¹⁾ + 14:12// Kol. 3:25⁽³¹⁾)

Čítajte SLOVO a uvážte HO vo svojom srdci a mysli veľmi starostlivo a pozorne... váš ŽIVOT na ŇOM závisí.

Je celkom možné, že sme mohli stratiť, či prehliadnuť v Slove Božom niektoré životne dôležité pravdy, alebo ich veľmi zle chápať a vysvetľovať. Nuž pozrite, v tomto Vesmíre existuje veľká mocnosť, ktorá nám k tomu „pomohla“ a pokračuje veľmi efektívne v tejto svojej pomoci zlého chápania a vysvetľovania. Je to v jej záujme a je to tiež jej úkol! Duch Boží nám chce dať niekoľko dôležitých príkladov zo Slova Božieho, ktoré On inšpiroval, aby boli napísané a kde akcia je na NÁS a NIE na BOHU. Ak teda nevykonáte váš podiel, vy posúďte, čo sa vám môže stať.

1) 2Kor. 7:1b - „...očistime sa (MY) od všetkej špiny telesnosti a ducha zdokonaľujúc sa vo svätosti a v bázni Božej.“ Nie je napísané: „a Boh nás očistí od všetkej špiny telesnosti a ducha a zdokonalí našu svätosť, zatiaľčo my nič nebudeme robiť, iba veriť.“ Ó, NIE! My to musíme urobiť Jeho silou a vedením. Hlavná práca našej viery v tomto, ako aj v ostatných príkladoch dolu, je vyznanie (Bohu, nie človeku) a pravdivé pokánie, ktoré nás vyslobodí z našej duchovnej špiny a prinesie v nás iné ovocie, Bohu prijateľné a potešujúce, ovocie, ktoré zostane.

2) Ef. 4:22 - „aby ste si (VY) vyzliekli, čo sa týka starého spôsobu vyjadrovania sa, vo vás vládnuceho STARÉHO človeka, ktorý je skorumpovaný vo svojích klamných žiadostiach.“ Nie je napísané: „Keďže Boh ukrižoval vášho starého človeka na Kríži Krista, preto vy už nemusíte robiť nič viac.“ Ó, NIE! My to musíme urobiť Jeho mocou a vedením teraz, keď my existujeme a náš starý človek v nás žije. (Kol. 3:8,9)

3) Ef. 4:23 - „A obnovili sa (VY) v duchu svojej mysle.“ Nie je napísané: „A Boh obnoví vašu myseľ zatiaľčo vy nebudete nič robiť.“ Ó, NIE! Je to naša zodpovednosť robiť to tak, ako nám On dáva svetlo, aby sme videli našu starú myseľ, jej nespravodlivé, či hlúpe myšlienky, predstavy, temnotu a iné zlo.

Či naozaj veríte, žeby Boh s radosťou privítal do Neba veriaceho, ktorý má temnú myseľ plnú nespravodlivých a hlúpych myšlienok (ktoré sú hriechom – Pr. 24:9⁽²⁹⁾) len preto, že bol vykúpený a pokrstený vo vode? Naozaj? A ak tomu neveríte, potom ako a kedy sa ten veriaci zbaví tej temnej, hlúpej a nespravodlivej mysle? Prosím, buďte špecifický a podľa Písma! A ak ste poctiví a neviete odpoveď, potom aspoň verte týmto deviatim príkladom od Pána.

4) Ef. 4:24 - „A obliekli si (VY) nového človeka, stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a pravdivej svätosti.“ Nie je napísané: „a Boh vás oblečie do nového človeka zatiaľčo vy nemusíte nič robiť... iba seďte na svojich bohoslužbách a čakajte.“ NIE! Boh stvoril nášho Nového Človeka a vložil ho do Krista predtým, než sme boli narodení. Ale my si ho musíme obliecť teraz, keď žijeme a existujeme (Kol. 3:10), a to, rastením do Krista v každej veci. (Ef. 4:15) Rastenie do Krista v každej veci je naším transformačným procesom, ktorý sme už definovali a je to naša práca viery. Definitívne to nie je ľahká práca, preto väčšina veriacich sa jej stráni... sú predsa ľahšie cesty.

5) Gal. 5:24 - „A TÍ, ktorí sú Kristovi UKRIŽOVALI svoju telesnosť s jej vášňami a žiadosťami.“ Nie je napísané: „a Boh ukrižoval našu telesnosť v Kristovi, takže my to nemusíme znova robiť.“ NIE! My to musíme robiť Jeho mocou a vedením na našom vlastnom kríži teraz, keď máme svoju telesnosť a v nej žijeme a ktorá je nepriateľom Boha a poľom Satanovej aktivity, spiknutí zla a podvodov v našej duši. Je naozaj tak ťažké chápať túto jednoduchú pravdu, uveriť jej a potom ju konať?

6) Fil. 2:12b - „s bázňou a trasením (VY) pracujte na svojej Spáse.“ Nie je napísané: „Boh vás už spasil a teda nemáte viac, čo konať v Spáse svojej duše... iba čakajte na Pána, spasení ste na veky vekov.“ Táto „doktrína“ je priamo z pekla, keďže ona priamo protirečí Slovu Božiemu, ktoré nám jasne hovorí, že Spásu, ktorú sme obdržali, ako bezplatný dar si musíme vypracovať (alebo „vpracovať“ do našej duše) TERAZ, keď naša duša existuje a keď máme moc od Ducha nám danú Bohom pre ten účel. (Jn. 1:12) Boh čaká na náš výber a rozhodnutia a spolupráciu s Ním.

7) 1Kor. 3:9 - „Lebo (MY) SME SPOLUPRACOVNÍKMI spolu s BOHOM;“ Toto Slovo Božie sa vzťahuje na našu prácu v oboch Božích viniciach: najprv v našej vlastnej duši (P.Šal. 1:6b) a potom v dušiach iných – v tom poriadku! Je to náš podiel a zodpovednosť spolupracovať s Bohom. V 1Kor. 3:1-3 Pavol hovorí ku zboru v Korinte, o ich karnalite a detskosti, čo boli problémy v ich dušiach, nie v ich vykúpení, ako takom.

8) Žid. 6:1 - „Preto zanechajúc počiatky učenia o Kristu, POĎME K DOKONALOSTI...“ Nie je napísané: „Len zostaňme tam, kde sme a opakujme počiatky učenia o Kristovi a prísľuby Božie na veky vekov.“ NIE! Boh jasne hovorí, že musí prísť čas v našom kresťanskom živote, kedy opustíme počiatky – princípy – doktrín o Kristovi, ktoré sú pre našu dušu „teóriou“ a pôjdeme sa ich učiť a aplikovať v našom každodennom živote! Ak nepôjdeme, potom Duch nás výslovne varuje pred nebezpečenstvom ODPADNUTIA od našej viery v tie teoretické doktríny a to s tragickými dôsledkami, ktoré môžu zahrňovať aj stratu našej Spásy, ako bolo už v predošlom ukázané. (Žid. 6:4-6)

9) Zj. 3:5 - „Ten, kto PREMÔŽE (zvíťazí) bude odetý bielym rúchom a JA NEVYTRIEM JEHO MENO Z KNIHY ŽIVOTA;“ Nie je napísané: „Ten, ktorý uveril a je pokrstený bude odetý do bieleho rúcha.“ NIE! Premoženie je jedno slovo, ktoré môže byť považované za konečné v celej práci viery (stanovenej tiež v horeuvedených príkladoch), ktorá práca je absolútne potrebná pre našu Plnú Spásu. Toto sú naše podiely a Boh na nás čaká, kedy ich budeme konať. Odkedy diabol podviedol veriacich, oni nerobia z horeuvedeného nič!

Musím ihneď poznamenať, že horeuvedených deväť príkladov nevyčerpáva túto Pravdu Písma. Oni boli vybrané, ako najtypickejšie a najjasnejšie príklady k videniu a porozumeniu aj s našími naturálnymi očami, chápaním a zdravým rozumom.

Zhrňme teraz tieto veľmi dôležité fakty nášho vlastného kríža a uveďme nasledovné.

Boh ustanovil všetky svoje Princípy, ktoré vládnu Jeho fyzickému stvoreniu a tiež Jeho duchovnému stvoreniu. Duchovné stvorenie zahrňuje v sebe Spásu človeka. Tieto Jeho Princípy sa vzťahujú na každého tvora a žiadny tvor ich nemôže meniť, alebo ignorovať bez vážnych následkov včítane smrti, fyzickej smrti a tiež duchovnej (večnej) smrti.

Uvážme teraz jeden taký jasný príklad, ktorý je uvedený v Gal. 6:7b,8:

„lebo čokoľvek človek seje, to bude aj žať. Lebo ten, čo seje svojej telesnosti (hriešnej náture) bude z telesnosti žať korupciu, ale ten, čo seje Duchu, bude z Ducha žať Život Večný.“

Toto Slovo platí, ako na fyzické, tak aj na duchovné siatie aj žatvu. A ďalej, čo sejeme budeme žať neskôr, niekedy hodne neskôr (keď už sme mohli aj zabudnúť, čo sme siali), a budeme žať 30, alebo 60, alebo 100 krát viac, než sme siali. (Mt. 13:8)

O tomto zrejme nepotrebujeme diskutovať, aby sme videli, že nikto nemôže zmeniť tento Princíp Boží, alebo vyjednávať s Bohom o svojej nadchádzajúcej žatve. Otázka skôr je: Či naozaj vidíme a uvedomujeme si, čo sejeme? Asi nie! No, niečo sejeme každý deň nášho života. A ďalšia otázka je: Či môžeme neskôr odmietnuť žať, čo sme zasiali? Nuž, uvážte tieto dve otázky.

Pozrime sa teraz na fakt, že ak nekonáme horeuvedených deväť príkladov práce našej viery, sejeme našej telesnosti! Ak ich konáme, ba aj sa boríme za cenu nášho vysokého povolania Boha v Kristu Ježišovi (Fil. 3:14), sejeme Duchu! Ak sejeme telesnosti, nemôžeme žať Večný Život. Ak nemôžeme žať Večný Život, ale korupciu, kde skončíme? Konečný cieľ našej Spásy je ŽIVOT VEČNÝ, NIE KORUPCIA – ZÁHUBA. Pravda?

Či teraz naozaj vidíme skutočnú dôležitosť nášho kríža, čo je jediné miesto, kde môžeme „vypracovávať našu Spásu“; kde sa môžeme „očisťovať od všetkej špiny telesnosti a ducha“; kde si môžeme „vyzliecť nášho starého človeka, obnoviť ducha našej mysli a obliecť si nášho Nového Človeka“; kde môžeme „ukrižovať našu telesnosť s jej vášňami a žiadosťami“? Či tiež vidíme hĺbku podvodu, ktorému sme (boli) vystavení Satanom, luhárom a vrahom, a jeho pravý cieľ? Či vidíme Satana a jeho diabolskú a lišiacku taktiku dostať nás späť? Naozaj to vidíme? NIE! Ale, či je Boh zodpovedný za našu slepotu?

Adam bol vlastníctvom Boha, bol duchovný v celej svojej bytosti, bol svätý a bezhriešny a mal živé obcovanie s Bohom... keď ho Satan, cez svoju taktiku a podvod, dostal pod svoju nadvládu a do svojho vlastníctva... a nás v ňom! Či toto na nás neplatí?

Prečo by ste si potom mysleli, či predstavovali, ako nemožné, že by Satan mohol dnes opakovať svoje taktiky a znova nás podviesť, ktorí sme to „nové“ vlastníctvo Boha? Navyše, keď sme v našej duši stále nesvätí a hriešni? My sme „späť u Boha“ a Satan je „späť u svojej taktiky“ a my sme dostatočne hlúpi, aby sme opäť skočili do tej istej jamy! Prečo? Pretože sme PYŠNÍ a preto SLEPÍ a páči sa nám takto zostať. Prečo by nás Pán varoval, aby sme sa báli Satana, len aby nás bezdôvodne strašil? (Mt. 10:28// 1Pet. 5:8) Pán tu nehovorí ku pohanom. Revúci lev neobchádza pohanov, ktorých už „zožral“. Obchádza znovu-zrodených a pokrstených veriacich, ktorých stratil! Či vidíme tento fakt kresťanského života? Silno pochybujem!

Áno, môžeme vložiť všetkú našu starosť na Boha, lebo On sa o nás stará (1Pet. 5:7), ale my sa vôbec nemusíme starať o Neho a o Jeho Slovo! My očakávame, že Boh pre nás vykoná verš 7, zatiaľčo my nekonáme verše 5 a 6! Mladší nie sú podriadení starším, nie sme podriadení jeden druhému, nie sme odetí do skromnosti, neponižujeme sa pod Jeho mocnú ruku. Takže, zostávajúc pyšnými, tvrdohlavými, seba-spravodlivými a neposlušnými Jeho Slovu, Boh nám odporuje a dáva Milosť a starostlivosť pokorným. (1Pet. 5:5) Keď náš podiel Zmluvy nie je vykonaný, prečo očakávame, že Boh vykoná Jeho podiel? Či to vidíme? NIE! Či zmeníme naše staré cesty? My musíme... ak chceme žiť.

Žiadny veriaci nemôže nikdy dúfať alebo očakávať, že Boh zíde dolu a urobí pre neho všetky jeho rozhodnutia a výbery a dá mu všetky správne túžby a myšlienky a plány zatiaľčo veriaci nebude nič robiť. Boh ale nevyplní žiadne také predstavy, ani túžby našej duše, ak my nevyplníme náš podiel v Jeho Slove. Avšak On nás bude viesť na správnu cestu a posilní nás. Takže, najprv to nie je „Kristus všetko učiní cezomňa“, ale najprv je to „Ja všetko zmôžem cez Krista...“! (Fil. 4:13)

Áno, nemáme byť „v ničom úzkostliví“, ale máme oznamovať naše žiadosti Bohu... a pokoj Boží, ktorý presahuje všetko chápanie, bude strážiť naše srdcia a mysle cez Krista Ježiša. (Fil. 4:6,7) Nuž ale, ako chceme konať toto Slovo Božie bez nášho kríža? Každú požiadavku, ktorú robíme v našej naturálnej, neukrižovanej duši je cez úzkostlivosť, pretože úzkostlivosť tak, ako hriech, je hlboko zakorenená do „telesnosti“ a nátury našej duše. Naša naturálna duša priebežne žije v úzkostlivosti a strachu, či sme si toho vedomí, alebo nie; a naša neobnovená myseľ nemôže byť „opretá na Boha“, ani Bohu dôverovať, preto Boh ju nemôže udržiavať v žiadnom pokoji. (Iz. 26:3) Či opäť vidíme, že bez zničenia našej úzkostlivosti a strachu na našom kríži my nemôžeme dúfať, že budeme môcť konať toto Slovo Božie a dosiahneme Jeho pokoj?

Horeuvedené dva jednoduché príklady ukazujú, ako ľahko môžeme neporozumieť a zle aplikovať Slovo Božie a ignorovať Jeho Zmluvu s nami. A niektorí veriaci môžu potom aj tvrdiť, že Slovo Božie nefunguje. Ono funguje, my nefungujeme.

Môžeme zhrnúť túto časť prehlásením, že v našej naturálnej duši my nemôžeme konať žiadnu časť Slova Božieho a očakávať, že Boh bude konať Jeho podiel, zatiaľčo my nekonáme náš podiel. Jeho Zmluva s nami má dve stránky a naša časť nebola vymazaná Bohom, ale bola „vymazaná“ Satanom, podvodníkom, a to buď priamo v našej duši, alebo cez jeho sluhov v Cirkvi.

Ja verím, že nemusíte byť Williamom Shakespearom, aby ste mohli čítať a chápať Bibliu Kráľa Jakuba. Jej angličtina je jasná aj naším fyzickým očiam. Keď Boh povie „VY si oblečte vášho Nového Človeka“, potom je jasné, že VY MÁTE ÚKOL NA VYKONANIE a nemôžete si dovoliť ho ignorovať. To nie je jedna z možností výberu! Ak si VY neoblečiete vášho Nového Človeka (nový život), VY zostanete vo vašom starom človeku (v starom živote) a VY stratíte svoj život! (Mt. 16:25⁽³⁾) A VY neskončíte ani blízko miesta, kde ste dúfali skončiť, alebo ste plánovali skončiť po vašej smrti, či únose. Či hovorím k vám nejaké tajomstvá, alebo je to komplikované? Ako vidíte tieto príklady „hľadania Pravdy Božej“? Je to bolestné? Áno, je! Predtým, než sa skutočnosť stane sladká, ona je vždy bolestná!

Ja iba deklarujem na týchto stránkach svetlo a víziu, ktoré som dostal od Pána a ich duchovný význam. Nepíšem nič viac, ani nič zo seba. Nemusíte mi veriť a ja vás zas nebudem o ničom presvedčovať. Píšem to všetko, lebo Pán ma povolal, aby som to napísal a publikoval... či sa to ľuďom páči, alebo nie. Pán nám dáva Svoje Svetlo a Pravdu, či nás to teší, alebo znepokojuje. Ak máte akýkoľvek problém s akýmkoľvek prehlásením na stránkach tejto knihy, prosím, obráťte sa k Pánovi, lebo On by mal žiť aj vo vašom duchu; choďte na kolená a pýtajte sa Jeho! Nemám žiadnych pochybností, že On by vám ukázal to isté Svetlo a víziu, ako ukázal mne a vaše srdce by začalo rozumieť, čomu nikdy predtým nerozumelo. A vaše oči by začali vidieť, čo nikdy predtým nevideli v celom vašom kresťanskom živote. Toto je tiež moja osobná skúsenosť s Pánom a moje svedectvo pred Ním. Pokiaľ nevidíme, čo Boh vidí, nemôžeme tomu porozumieť, pretože nemôžeme rozumieť tomu, čo nevidíme. Je to pravda?

Chcem teraz uzavrieť túto dôležitú záležitosť nášho DUCHA a DUŠE prehlásením, že my nemôžeme konať žiadnu z hore deklarovaných právd našou silou, či múdrosťou, pretože my nemáme silu a múdrosť pre takúto prácu. Nič nemôže byť vykonané v Novom Zákone naturálnou dušou človeka!

Náš Pán od nás jedine očakáva našu OCHOTU konať túto prácu Jeho silou a múdrosťou. Musíme k Nemu prísť, pýtať si vierou a s Ním spolupracovať. Pán má všetko, čo potrebujeme na túto prácu. Avšak, Pán to nebude robiť pre nás bez nás, automaticky, bez nášho pýtania, hľadania, klopania, modlenia sa, pôstenia sa, borenia sa; bez našej práce viery, bez nášho rozhodovania sa a súhlasu našej slobodnej vôle.

Preto, ak my po našom vykúpení nerobíme nič, Pán tiež nič nerobí... jedine nás po našom detskom veku vedie Svojim Duchom k Jeho Slovu ukazujúc nám naše podiely v Zmluve, ktoré ignorujeme. (Jak. 4:7,8) Ovocie nášho sebaklamu a večného blúdenia sa môže ukázať šokujúcim a osudovým, keď sme konečne „povolaní domov“ a uvidíme sa, ako nás Boh vidí. Žiadny mŕtvy veriaci sa nikdy nevrátil, aby nám opísal vlastné skúsenosti a prekvapenia. Ak neveríte živým svedectvám pravých služobníkov Božích, nebudete veriť, ani keby niekto vstal z mŕtvych a svedčil by vám o pravde. (Lk. 16:30,31)

Predtým, než uzavrieme túto dôležitú kapitolu a tu diskutované duchovné fakty, pozrime sa, čo si Pán želá nám ukázať v pasážach Jeho Slova, ktoré „neradi čítame, učíme, kážeme, vidíme, chápeme alebo konáme“, aby sme mohli žiť. Tieto pasáže zahrňujú horeuvedených deväť príkladov a ktorékoľvek iné časti Jeho Slova, kde je opisovaná naša smrť, ukrižovanie našej telesnosti, vyzliekanie si starého človeka, obliekanie si Nového Človeka, seba-zapieranie a iné utrpenia.

Môže existovať mnoho úprimných a poctivých veriacich, ktorí si vždy želali ľúbiť sa Bohu a po mnoho rokov sa mohli usilovať konať Slovo Božie aj v jeho „bolestných a krvavých pasážach“. A tak, pokúšali sa „zápasiť s ich starým človekom, zápasiť so svetom, zápasiť s peklom, zápasiť so zlom a so všetkým, čo sa zdalo zlým a proti Bohu v ich vnútri alebo zovňajšku.“ Pokúšali sa konať „ich najlepšie“ veriac, že toto bola úzka cesta a to, čo si Pán od ních želal. Nuž, nie celkom tak. Tá pravdivá a efektívna cesta je celkom iná... je to cesta VIERY.

Pán si želá ukázať nám nasledujúce:

1) Naše vlastné snahy podľa naších vlastných predstáv, rozumovania, pocitov, predpokladov alebo chápania našej duše konať Jeho Slovo neskončia v úspechu (toto je bolestné sa učiť).

2) Nikto nemôže vykonať nič, čo on nevidí (toto sa vzťahuje aj na fyzické, aj na duchovné).

3) Keďže my sme všetci začali, ako duchovne slepí, prvé, čo potrebujeme je vidieť v duchu... vidieť, kto sme, čo robíme, kde ideme a čo máme robiť v Jeho očiach.

4) Aby sme videli, potrebujeme svetlo, ktoré by vystriedalo temnotu v našej duši. Toto svetlo je viera, cez ktorú môžeme vidieť podstatu, základ vecí na ktoré sa nádejáme, jasnú evidenciu o veciach, ktoré našími fyzickými očami nevidno. (Žid. 11:1) Je veľmi, preveľmi ľahké brať presvedčenia našej naturálnej duše za vieru! Buďme si vedomí tohto veľkého nebezpečenstva.

5) My vieru nijako nemôžeme vyprodukovať v našej duši, ani ju nemôžeme prijímať od Pána kedykoľvek, alebo kdekoľvek by sme chceli, alebo akýmkoľvek spôsobom by sme si ju želali. My prijímame vieru majúc „ucho na počutie“ Slova Božieho (Rim. 10:17) a bežaním závodu (kráčaním úzkou cestou) nám ustanoveného Bohom. (Žid. 12:1) Keď bežíme náš závod, kráčame úzkou cestou, vždy ideme cez konflikty, problémy, utrpenia, ťažkosti, bolesti alebo protivenstvá najrôznejších druhov, všetko toto je „projektované“ Pánom pre každého nás; je to pre nás „šité na mieru“... pretože my všetci toto potrebujeme. Lebo všetky tieto veci spolupôsobia pre dobro tým, ktorí milujú Boha a sú povolaní podľa Jeho Zámeru. (Rim. 8:28) Pozrime sa na to bližšie.

Počúvanie alebo čítanie pravdy nám prináša jej „teóriu“ a jej mentálnu znalosť, pochop. Videnie a skusovanie pravdy v naších konfliktoch, problémoch, utrpeniach, ťažkostiach, bolestiach, či protivenstvách nám prináša „živú skutočnosť“ tej pravdy a viery. Ako? „Hľadiac na Ježiša (Ktorý je Pravdou), Autora (Pôvodcu) a Dokonávateľa naše viery;“ (Žid. 12:2a)

Ak sa dívame na naše konflikty, problémy, utrpenia, ťažkosti, bolesti alebo protivenstvá, nedostávame od Neho žiadnu vieru, žiadne svetlo! Keď sa „dívame na Neho“, dostávame JEHO pochop, JEHO odpoveď na všetky tie konflikty, problémy, atď. Jeho odpoveď prichádza ako viera, svetlo, pravda. Jeho pravda, ak ju prijmeme a jej uveríme, má v sebe moc nas vyslobodiť. (Jn. 8:32) To tiež znamená, vyslobodiť nás z účinkov tých špecifických konfliktov, problémov, ťažkostí, atď. To ďalej znamená, že my ich teraz môžeme prekonať ich riešením... cez Jeho vieru.

6) Keď od Pána obdržíme Jeho vieru, obdržíme vlastne Jeho svetlo, aby sme videli nás samotných, našu situáciu a ako ju On vidí. My teraz vidíme problém, konflikt alebo protivenstvo a tiež jeho pravdivú príčinu. My teraz vidíme, čo treba urobiť, aby sme všetko premohli a stali sa „premožitelia“. Vidíme tiež našu telesnosť a korene problémov, ktoré môžu byť v nás, alebo v iných. Viera obsahuje silu konať veci, ktoré vidíme a slobodu povedať veci, ktoré je potrebné povedať na vyriešenie problémov a situácií.

7) Preto my nebojujeme s našim starým človekom, s našou hriešnou náturou, so svetom, s peklom, ani s ničím, čo vyzerá byť zlom, ale...

bojujeme dobrý boj viery, najprv ju prijať, potom si ju držať a potom ju v naších okolnostiach použiť – konať. Týmto uchopujeme do svojej duše Život večný do ktorého sme povolaní. (1Tim. 6:12// 2Tim. 4:7)

Vierou dokážeme všetko (Mk. 9:23), pretože vidíme, čo má byť urobené, ako to má byť urobené a kto má robiť čo a kedy. Ak nežijeme v Duchu, nežijeme vierou, ale žijeme v našej duši našími zmyslami, keďže niet inej cesty, ako žiť. Ak nežijeme vierou (svetlom od Pána), nie sme v očiach nášho Pána spravodliví. (Rim. 1:17) My všetci sa musíme učiť žiť vierou, keďže to nie je pre nás prirodzené takto žiť, lebo sme neboli v nej, či s ňou narodení.

Bez viery nič nedokážeme, nemôžeme sa ľúbiť Bohu, (Žid. 11:6a) ani nemôžeme byť vykúpení. Naše srdce musí vidieť spravodlivosť Boha predtým, než ju uverí a než to naše ústa vyznajú. (Rim. 10:10)

Toto Svetlo Pána môžeme uzavrieť nasledovne.

My nezapierame samých seba, neberieme náš kríž (Mt. 16:24), neukrižovávame našu telesnosť (Gal. 5:24), neočisťujeme sa zo všetkej špiny ducha a telesnosti (2Kor. 7:1), nevyzliekame si starého človeka, neobnovujeme ducha našej mysle a neobliekame si nového človeka (Ef. 4:22-24), neumŕtvujeme naše údy, ktoré sú na zemi (Kol. 3:5), atď... atď... podľa naších predstáv, presvedčení, pochopu, či úsilia! Nie, nie, nie!

Najprv musíme byť ochotní vidieť nášho starého človeka, jeho špinavosť, temnotu, chlípnosť, hriešnosť, bezbožnosť, jeho skutočnú náturu. Až potom môžeme urobiť pravdivé pokánie a žiadať Pána, aby odstránil, čo teraz vidíme a je nám odporné a čo nenávidíme, ako aj On to nenávidí. Toto je, čo nechceme robiť, alebo sme neschopní robiť súc zviazaní silami zla.

Naše pravdivé vyznanie a pokánie je premáhaním – to je zapieranie seba samého, to je branie nášho kríža, to je ukrižovávanie našej telesnosti, to je očisťovanie sa od všetkej špiny ducha a telesnosti, to je chopenie sa Života večného, to je transformácia našej bytosti, to je pravý proces Spásy človeka!

Nám nemôže byť ošklivým, ani nemôžeme nenávidieť a teda sa úprimne kajať z niečoho, čo nevidíme. Preto potrebujeme vieru (svetlo), ktorá je duchovnou evidenciou pravdivej nátury nášho starého človeka... nevidenej našími fyzickými očami! Musíme ju vidieť, aby sme ju nenávideli, kajali sa a od nej sa odvrátili. (Žid. 11:1) To je naše vyslobodenie, naše „ukrižovanie“, zapieranie seba samého, naša premena na Podobu Krista Ježiša, pravá Spása našej DUŠE. Viďme a chápme, že...

Pravdivá Spása našej DUŠE je uskutočnená cez naše VIDENIE (naša viera), naše VYZNANIE a potom KAJANIE SA (naša práca viery), čo je náš podiel konať. A Milosťou a Mocou Pána, ktoré v nás mocne pracujú, čo je Boží podiel konať na našej Spáse!

Štyrikrát nám Pán prikazuje vo Svojom Slove hovoriac: „spravodlivý BUDE (nie BY MAL) žiť vierou (svetlom).“ (Hab. 2:4// Rim. 1:17// Gal. 3:11// Žid. 10:38) Prečo? Či je pre nás hriechom nežiť vierou? ÁNO, všetko, čo nie je z viery je hriech! (Rim. 14:23b) A teda, my môžeme hrešiť denne.

Žiť vierou znamená žiť svetlom, ktoré má svoj pôvod v JEHO DUCHU a nemá svoj pôvod v naturálnej duši človeka! Viera nie je časťou našej duše, nie je produkovaná našou dušou, ale prichádza do nášho srdca (duše) cez naše vedomie, ktoré je v našom duchu. My máme žiť naším duchom tak, ako aj Kristus žil po celý Jeho pozemský život a službu. Naše myšlienky a logické, intelektuálne presvedčenia založené na naších myšlienkach nie sú vierou! Preto ten, čo žije vierou je duchovným veriacim; ten, čo žije všetkým ostatným je duševným veriacim. Medzi vierou poskytovanou Kristom (Žid. 12:2) a našími duševnými presvedčeniami a názormi je mohutný rozdiel. Opakujem, že je veľmi jednoduché a ľahké popliesť si pravú vieru s našími duševnými presvedčeniami. Pravú vieru a naše duševné presvedčenia, domnienky, názory, myšlienky môžeme rozlíšiť od seba jedine ich ovocím a následkami. Takže, my sa obyčajne učíme rozlišovať medzi pravou vierou a našími presvedčeniami cez naše životné skúsenosti a ovocie naších činov.

Naša bolesť a utrpenie bude v našej ochote vidieť pravdu o nás samých a nezatvárať jej naše oči, uši a naše srdce. (Mt. 13:15// Sk. 28:27)

Naša ochota vyznať a kajať sa a potom spolupracovať s Duchom Božím na podstate nášho pokánia, priviesť ho do nášho praktického každodenného života, to je náš pravdivý kríž a bolesť a utrpenie a premáhanie a transformácia z duševného na duchovné.

Predsa však, kto prijal Svetlo a vyznal ho? Keď my vidíme Svetlo-Milosť a odmietneme ho, sme odsúdení ako vinní. Preto ktokoľvek, kto neverí v Syna Božieho už je odsúdený! (Jn. 3:18-21)... pretože to Svetlo-Milosť bolo ukázané každému! (Tit. 2:11// Žm. 98:3b⁽¹⁸⁾) A ten, kto verí vo svojom srdci a vyznáva to svojími ústami už je vykúpený a bude spasený. (Rim. 10:9,10) Preto aj „srdce, čo neverí“ je Bohom nazývané zlým. Také srdce nás buď môže držať od nášho Vykúpenia, alebo nás odviesť od Živého Boha po našom Vykúpení! (Žid. 3:12) Ono má v sebe silu odmietať, čo si Boh želá, alebo čo nám On ponúka.

Náš Pán Ježiš Kristus si želá, aby sme túto kapitolu uvážili vo svojom srdci veľmi dôkladne a so všetkou serióznosťou, lebo je ona jadrom tej najdôležitejšej záležitosti predostretej v tejto knihe.

Ak my odmietneme toto jasné Svetlo a Milosť Písma týkajúce sa dvoch krížov, odmietneme Hlavný Účel Vôle Božej týkajúci sa našej transformácie, premeny na Podobu Jeho Syna. Ak sa pozastavíme, uvážime a začneme veriť jasné Slovo Božie, potom môžeme pokračovať do nasledujúcej kapitoly a začať uvažovať o iných, omnoho hlbších duchovných záležitostiach o ktorých sme asi nikdy v živote neuvažovali, nikdy ich nevideli do žiadnej hĺbky, nikdy nechápali do žiadneho žiadúceho stupňa.

Nech nám Pán dá ducha schopnosti a múdrosti tomuto sa venovať, dosiahnuť veci, cnosti a schopnosti, ktoré si ON želá, aby sme mali a ktoré sme si možno aj potajomky želali v našom srdci, aby sme ich mali, videli, rozumeli im a žili ich v našom pozemskom živote.

KAPITOLA 5

ZVÁŽENIE HLBOKÝCH

DUCHOVNÝCH OTÁZOK

Či môže človek chápať Boha? Áno, môže, vo svojom limite, keď je duchovný a naplnený všetkou Plnosťou Boha. (Ef. 3:19)

Náš Spasiteľ vždy hovoril k ľuďom jednoduchým, ale jasným jazykom, ktorý bol na ich úrovni chápania a používal objekty každodenného života s ktorými bol ľud veľmi dobre oboznámený. Jedine Náš Majster dokáže ukázať a opísať duchovné, nevidené fakty jasnými slovami, zatiaľčo my mnohokrát nachádzame naše slová beznádejne nedostatočné na opísanie takých vecí.

Ako môžeme slovami opísať do akejkoľvek hĺbky našu vieru? Ako to môžeme urobiť s našími hlbokými pocitmi?... alebo s pohnútkami nášho srdca a ich významu?... alebo s premnohými myšlienkami našej mysle, čo sa týka ich pravého pôvodu a pravého zámeru?... alebo s niektorými rozhodnutiami našej vôle? Niekedy ani nevieme, prečo sme sa rozhodli tak, ako sme sa rozhodli, ale predsa sme sa rozhodli. A ako chceme opísať náš strach, či obavy a ich pôvod, alebo pravý význam? Veľakrát nie sme schopní opísať pohnutia v našej duši, potom, ako chceme opisovať pohnutia v našom duchu? Toto všetko môže viesť ku prekvapujúcemu výsledku, že vlastne my nemusíme chápať samých seba: prečo cítime to, čo cítime, prečo robíme to, čo robíme, prečo veríme to, čo veríme, prečo chápeme tak, ako chápeme, alebo prečo sa rozhodujeme tak, ako sa rozhodujeme. A predsa, všetky odpovede na takéto neobyčajné otázky môžu byť nájdené hlboko v našom vlastnom duchu.

Zastavme sa teda a prestaňme byť múdri, prezieraví, obozretní (v naších očiach) a staňme sa ako malé deti a uvážme aspoň niektoré z tajomných otázok Boha, ako keby boli oni celkom „porozumiteľné a predstaviteľné“. Môžeme toto urobiť? Ak toto nemôžeme urobiť, potom nebudeme môcť robiť toto uvažovanie, lebo „prestať byť múdrym a prezieravým“ môže byť porovnané so „sebazapieraním a braním nášho kríža“. Pozrite sa, Náš Otec schoval „veľké a hlboké záležitosti“ pred múdrymi a prezieravými a obozretnými a zjavil ich malým deťom! Prečo? Pretože sa to zdalo dobrým v Jeho očiach, ľúbilo sa Mu to. (Mt. 11:25,26) Teda, náš problém teraz je, stať sa „ako malé deti“, aby sme takto boli „schopní prijať“ do nášho ducha a duše zjavenia od Nášho Otca. To znamená, že musíme „vyprázdniť našu myseľ a srdce“ od naších predsudkov, predchádzajúcej intelektuálnej znalosti, rozumovania, starého chápania, presvedčení a múdrosti edukovaných dospelých. Môžeme toto urobiť? NIE, nemôžeme! Ale môžeme byť Pánom uschopnení podržať tieto staré veci aspoň na tento prítomný čas „za mrežami“. Pán to neurobí za jednu minútu, len čo začneme čítať dolné odstavce, ale On to môže začať robiť pomaly tak, ako budeme pokračovať v čítaní a v otváraní nášho srdca a mysle voči Nemu a Jeho Duchu.

a) Náš Otec stvoril temnotu a zlo. (Iz. 45:7) Či my vieme, prečo to On stvoril? ÁNO, vieme! Ale naturálna myseľ to nemôže vedieť, pretože nemôže vidieť žiadnu príčinu pre toto stvorenie. Pravda? Potom neskôr, Boh stvoril Lucifera, nádhernú a vznešenú anjelskú bytosť plnú múdrosti a krásy a dokonalú po každej stránke. Boh stvoril Lucifera PLNE VEDIAC, že sa on skorumpuje, zkazí (Ez. 28:15,17⁽³²⁾) a stane sa Satanom, Jeho úhlavným nepriateľom, otcom klamu a ničiteľom Jeho Stvorenia; PLNE VEDIAC, že nikdy nebude nádeje na jeho znovuzískanie, obnovu, Spásu! (Iz. 14:12-15⁽³³⁾) Či my vieme, prečo Náš Otec stvoril Lucifera dopredu vediac všetky tieto fakty? ÁNO, vieme! Či môžeme vystihnúť neuveriteľnú hĺbku týchto faktov a vidieť Charakter Nášho Otca a chápať Jeho motívy? ÁNO, môžeme, ak Jeho Duch, ktorý zkúma hĺbky Mysle Božej, nám ukáže. (1Kor. 2:10) Či je On ochotný nám ukázať také človeku nedosažiteľné a prehlboké tajomstvá? ÁNO, On je, ale iba nášmu Novému Človeku, Otcovmu synovi, dcére, nikdy nie našej naturálnej duši.

Či Náš Otec niekedy potreboval Satana vo Svojích Plánoch, Radách a Úmysloch? Vieme to? ÁNO, vieme! Náš Otec VEDEL VEĽMI DOBRE, že stvoril pre Seba, aj pre Svojho Syna Ježiša Krista horu problémov, ťažkostí, bolestí a utrpenia o ktorých naturálny človek nemôže mať absolútne žiadnu predstavu. Predsa však, Náš Otec to urobil. Ako môže akýkoľvek ľudský tvor stáť tvárou v tvár týmto hlbokým pravdám a tajomstvám a nepadnúť na kolená pred Všemohúcim Bohom, ktorý sa stal Otcom tomu ľudskému tvoru, jeho duše a jeho ducha PRÁVE V DÔSLEDKU TÝCHTO TAJOMSTIEV?

A ako mohol ten dokonalý Lucifer, žijúci a slúžiaci Bohu svojmu Stvoriteľovi dokonalým spôsobom jedného „dňa“ objať zlo a dovoliť pýche a žiarlivosti vstúpiť do jeho srdca a mysle a vôle? Vieme prečo? Nemusíme mať ani poňatia. Nebolo mu treba stať sa pyšným, alebo žiarlivým Boha, stať sa Jeho úhlavným nepriateľom. Lucifer vo svojej vysokej pozícií, inteligencií, moci, múdrosti, kráse a dokonalosti bol predsa (v mojej vízií) hneď za Synom Božím! Jemu nič nechýbalo! Mal všetko šťastie, pokoj a radosť, blaženosť a „nebeskú rozkoš“, akú si len on (alebo akýkoľvek človek na zemi) mohol priať! Pravda? Prečo teda objal zlo a stal sa Božím nepriateľom? Ako mohol obísť celú svoju veľkú múdrosť? Môžeme sa postaviť do Luciferových „čižiem“? NIE! Je ďaleko za našou kapacitou si čo len predstaviť jeho život v Prítomnosti Všemohúceho Boha, nieto ho ešte aj chápať. My (alebo aspoň niektorí veriaci) sa pokúšame slúžiť Bohu v našej hriešnosti, slabosti, hlúposti, sebeckosti, pýche, strachu, v naších predsudkoch alebo špekuláciách a podobne dúfajúc, že sa ľúbime Nášmu Bohu. Nuž, ako ďaleko sme potom od služby, ktorou dokonalý a bezhriešny Lucifer slúžil Bohu?

Avšak, naša duša môže nazbierať z týchto hlbokých faktov a tajomstiev mnoho hodnotného. Lucifer sa rozhodol ísť po tejto tragickej ceste svojou vlastnou vôľou, ktorú Boh dal Svojím anjelom a tiež človeku. Toto potvrdzuje úžasnú moc slobodnej vôle, ktorú Boh dal Svojím tvorom. Touto mocou sa môžeme postaviť proti Nemu, neposlúchať Ho, ignorovať Ho, odmietať, čo On dáva a stať sa Jeho nepriateľmi... ako to urobil aj Lucifer! A my to môžeme začať robiť bez toho, aby sme si toho boli vedomí! Ja vidím, preto ja verím, že Lucifer sám v sebe dopredu nevedel o tej úžasnej moci a tragédií zla, ktoré bral do náručia a tragické dôsledky toho kroku! Či ho Náš Otec niekedy o tom varoval? Nie je to zaznamenané. Čo je pre nás tiež dôležité je uvedomiť si, že ani to nie je zaznamenané, žeby Luciferovi bola bývala niekedy daná možnosť učiniť pokánie a obrátiť sa zo svojej cesty zla! Boh mu predsa nikdy neponúkol odpustenie, ako ho ponúkol človeku. Prečo? Či je Náš Otec „vyberčivý“ vo Svojej Milosti? Môžeme vôbec zodpovedať takúto otázku? NIE, nemôžeme ju ani zodpovedať, ani ju nijako chápať. Predsa však, je pre nás veľmi hodnotné zaregistrovať, uvedomiť si tento fakt pre náš vlastný kresťanský život.

A Satan nespáchal toto veľké zlo sám. On zjavne podviedol asi jednu tretinu anjelských zástupov Neba, ktorí budú neskôr vyhodení z Neba na zem, a to spolu s ním. (Zj. 12:4,9) Tie zástupy anjelov museli byť pokúšané a podvedené Satanom a tak urobili to isté osudné rozhodnutie svojej slobodnej vôle objať zlo. Aj oni boli svätí a bezhriešni a vlastnili slobodnú vôľu. Ani tímto nebola daná žiadna príležitosť pokánia a návratu slúžiť Bohu! Ani jednému. Večný oheň bol pripravený pre Satana a jeho anjelov, a to od samého počiatku! (Mt. 25:41) Večný oheň nebol nikdy pripravený pre človeka... hoci mnoho ľudí tam podobne skončí rozhodnutím ich slobodnej vôle. Prečo?

Oni majú tú istú moc slobodnej vôle, ako mal Lucifer, aby konali, ako sa im páči a čo im vyhovuje, hoci sú varovaní pred následkami aj pred peklom. Toto zahrňuje nás, znovu-zrodených a krstených veriacich, ktorí tiež máme tú úžasnú moc slobodnej vôle, ako mal aj Lucifer, aby sme tiež konali, ako sa nám páči a čo nám vyhovuje. A my takmer vždy dávame prednosť tomu, čo sa NÁM ľúbi, čo NÁM vyhovuje a nie, čo sa ľúbi a vyhovuje Bohu. A TOTO JE NAŠA TRAGÉDIA!

Náš Spasiteľ a Pán vždy konal tie veci, ktoré sa ľúbili Otcovi, ktorý Ho poslal a nenechal Ho samého. (Jn. 8:29) Teda, realisticky, ako ďaleko sme od Jeho Podoby? V našej naturálnej mysli a chápaní my nikdy nemôžeme byť, ako On, pretože my nikdy nemôžeme takto vidieť, ba ani si predstaviť samých seba.

b) Nuž, a čo človek? Prečo Boh vlastne stvoril človeka? Či my to vieme? ÁNO, vieme! A prečo ho stvoril na „Svoju vlastnú Podobu“? Či aj to vieme? ÁNO, vieme! Náš Otec nám nedáva svoje dôvody v Knihe Genesis, kde iba povedal: Učiňme človeka na Svoj Obraz.“ (1M. 1:26a), ale my tiež máme Rim. 8:29,30 a Zj. kap. 21 a 22. Predsa však nedokážeme pochopiť, keď Boh stvoril „muža a ženu“ (Adama a Evu), ale nazval ich meno Adam... v jednotnom čísle... a nie Adam a Eva. (1M. 5:2) Či my tomuto rozumieme? Slovo v Mt. 19:5,6, 1Kor. 6:16 a tiež Ef. 5:31 nám zaiste môže dať nejaké vodítko, ale my stále nemôžeme pochopiť tento fakt ani vo fyzickom, ani v duchovnom svete. Predstavivosť a chápavosť našej naturálnej mysle nám nijako nepomôže. Jednoducho, my nemôžeme chápať hĺbku takých tajomstiev v našej naturálnej mysli.

Predsa však, Náš Otec si neželá držať to od človeka v „prísnom tajomstve“, teda, od človeka, ktorý Ho miluje, ktorý Mu dal svoj život, ktorý túži Jemu slúžiť, Jemu byť poslušný a s Ním byť na veky vekov. Pre Nášho Otca je potešením ukázať TOMU ČLOVEKU všetko, čo je on schopný vidieť, počuť, chytiť, voňať, chutnať a chápať vo svojom duchu. Veríme tejto pravde? Náš Otec nám dá Svoje Svetlo ohľadne tohto tajomstva a my ho neskôr uvážime, keď nám tiež dá Svetlo o Kríži a Kalichu Nášho Pána, rozdielu medzi nimi a o zničení diela Diablovho Naším Pánom. Toto sú pre našu dušu a chápanie tiež hlboké tajomstvá.

c) Náš Otec Nebeský je všemohúcim Bohom, ktorý vždy mal všetko, čo chcel, ktorý nikdy netrpel nedostatkom, ktorý povie Slovo a je to učinené, ktorý stvorí čokoľvek, čo chce, kedykoľvek to chce a to z ničoho... iba vypovedaním Slova; ktorý dokáže všetko a pre Neho nič nie je ťažké urobiť; (1M. 18:14// Jer. 32:27) má v tomto Vesmíre absolútnu Moc, je schopný zariadiť, aby Jeho Vôľa bola vždy vyplnená, atď. Pravda? ÁNO! Toto je naše jednoduché, logické a humánne chápanie a presvedčenie. Či sú v tomto odseku sféry, alebo body, kde by sme tiež mohli povedať NIE? Áno, sú!

Vôľa Nášho Otca je vždy vyplnená! Ale my nemusíme chápať Jeho Vôľu, alebo Jeho potreby, pretože Boh, rozhodnutím Svojej Vlastnej Vôle, má potreby, ba aj nevyplnené túžby, ktoré človek nemusí chápať.

Ak zostaneme u našej humánnej logiky, potom musíme pripustiť, že Náš Otec si úmyseľne vybral trpieť nedostatok, trpieť bolesť, stratiť to, po čom túžil, vidieť Svoje Stvorenie ničené... to Stvorenie o ktorom prehlásil, že je „veľmi dobré“ a ktoré miloval. On Sám sa rozhodol „zničiť, čo miloval“, stvoriť človeka schopného vyrobiť si nástroje pre svoju prácu a potom aj stvoriť ničiteľa, ktorý to zničí. (Iz. 54:16) Môžeme toto chápať? NIE! Predsa je to ale pravda a môžeme ju nájsť v najrôznejších miestach Písma.

AK by nás Náš Otec nebol býval nikdy potreboval, nikdy by sme neboli existovali a ja by som nepísal túto knihu! Pravda? „Ako malé dieťa“, môžem v dobrom úmysle povedať čokoľvek a Môj Otec to pochopí a ak je potrebné, ma opraví. Všetko, čo my potrebujeme v tomto bode urobiť je vyprázdniť sa zo všetkého, čo je „logické“ našej naturálnej, edukovanej duši. Vo všeobecnosti to zahrňuje našu sebeckosť, ktorá nielen ovplyvňuje naše náhľady a presvedčenia, ale tiež našu panovačnosť, posadnutosť, ktorými držíme naše vlastné náhľady, ciele, plány, túžby získať a vládnuť. Náš Pán Ježiš „sa vyprázdnil“ z toho všetkého a vzdal sa toho. Vo Svojej duši sa rozhodol nič nerobiť Sám zo Seba, iba to, čo Mu Jeho Otec ukázal (Jn. 5:19 + 8:28), či už to vyzeralo logické, alebo nie. Nuž opäť, ako ďaleko sme od Nášho Pána, čo sa týka tohto Jeho Charakteru a Milosti a Lásky pre Svojho Otca? Môžeme toto vidieť do nejakej hĺbky? NIE! On sa stal „neprirodzeným Človekom“ vyhýbajúci sa Svojím plánom, túžbam, voľbám a všetkým tým silám, ktoré sú pre nás prirodzené a držia nás vo svojích pazúroch.

My tu jasne vystupujeme z našej humánnej, naturálnej duše, jej rozumových schopností a sebeckosti do Jeho Ducha, ktorý Sám zkúma hĺbky Boha a je schopný nám vyjaviť aj to, čo si nevieme predstaviť. On samozrejme nezjaví tieto veci Nášho Otca našej telesnosti, ktorá v nás prebýva a vládne našej duši. Ak máme niečo dostať od Nášho Otca, tak to musí byť náš Nový, Duchovný Človek.

MY MUSÍME OPUSTIŤ NAŠE PREDSTAVY O NAŠOM OTCOVI A O NAŠOM SPASITEĽOVI A PÁNOVI. Ak nie sme ochotní toto urobiť, potom môžeme aj prestať čítať túto knihu na tomto mieste. Ak to nedokážeme urobiť (ale sme ochotní), potom Ho musíme požiadať, aby nás uschopnil to urobiť, Ak to neurobíme, potom nemôžeme od Neho obdržať svetlo, ktoré potrebujeme vidieť. Pokračujme teda v sedení u Otcových nôh, ako malé deti v nádeji a viere a vo vyprázdňovaní seba samých od všetkej tradičnej náboženskej „plnky“, ktorá sa stala našou zamrežovanou „samotkou“ a tým aj miestom našej duchovnej smrti.

Mali by sme sa opýtať samých seba otázku, ktorá môže byť šokujúcou a ktorá je nasledovná:

Či Satan vyplňuje Vôľu Boha? Áno, alebo nie?

Ak odpovieme „nie“, potom sme v konflikte s prvými dvomi odsekmi tohto bodu c). Ak odpovieme „áno“, potom budeme v konflikte s naším vlastným chápaním Boha, s vlastným zmyslom pre spravodlivosť, lásku, milosť, milosrdenstvo, súcit, odpúšťanie, dobrotu Boha, atď. Pravda? Existuje nejaká tretia odpoveď? Predtým, než povieme čokoľvek viac, musíme zopakovať, že vlastne sú dva základné druhy vôle, či už je to Vôľa Božia, alebo vôľa človeka. Prvým základným druhom je pripúšťajúca vôľa, čo je túžba–prednosť–záľuba–zámer–cieľ. A druhým základným druhom je absolútna–nemeniteľná vôľa, čo je princíp–konečný súd.

Ak Satan vyplňuje Vôľu Boha, potom aj pohani musia vyplňovať Jeho Vôľu; samotné zlo musí vyplňovať Jeho Vôľu; bolesť a utrpenie vyplňujú Jeho Vôľu; smrť vyplňuje Jeho Vôľu. Judáš Iškariotský vyplnil Vôľu Boha práve tak, ako aj Faraón, Herodes, kráľ Saul a všetci ostatní zlí ľudia. To neznamená, že Božie želania, či preferencie boli vždy vyplnené, ale Jeho Súdy a Ciele boli. Pravda? Boh „nechce (neželá si), aby niektorí zahynuli, ale aby všetci došli k pokániu.“ (2Pet. 3:9)

PREDSA, On prijíma rozhodnutia a osudy všetkých, ktorých On stvoril pre Seba a pre Svoje potešenie, hoci sa oni rozhodli ísť svojou cestou a zahynúť. ĽUDIA SÚ V JEHO PRIPÚŠŤAJÚCEJ VÔLI A SÚDE SLOBODNÉ TVORY, takže majú právo vybrať si, čo chcú! Ale JEHO ABSOLÚTNA VÔĽA A SÚD HOVORÍ, že nikto, kto odmietne Jeho Slovo nebude žiť v Jeho Prítomnosti. Takže, v Božom Súde je to Jeho priebežná Milosť, ktorá dovoľuje niektorým veriacim, aby boli aj zabití a zahynuli „dočasne“ a predtým, než by mali šance spáchať, napríklad, smrteľný hriech (Mt. 12:31,32// 1Jn. 5:16), alebo urobili iné osudné rozhodnutia a zahynuli na veky. Boh sa na našu fyzickú smrť díva inak, než my a teda On môže použiť aj našu fyzickú smrť pre naše dobro. Nikto vo svojej naturálnej duši nemôže vidieť tento fakt.

d) Som si istý, že sám v sebe nedokážem vyjadriť skutočnosti v duchovnom svete žiadnym užitočným spôsobom, pokiaľ nepožiadam Môjho Otca o Jeho Múdrosť a schopnosť, ktoré nám On bohato dáva, ak Ho žiadame. (Jak. 1:5) Požiadajme Ho teda veriac, že nám dá ďalšiu Milosť, Trpezlivosť, Múdrosť a duchovný zrak, aby sme mohli vidieť a chápať, čo naša naturálna duša nemôže nikdy vidieť, ani chápať. Aj keď náš intelekt môže vidieť a chápať niektoré veci uvážené v tejto sekcií, nemôže preniknúť, vidieť a chápať ich duchovnú hĺbku, ich dosah a dopad pre náš kresťanský život a osud.

NÁŠ NEBESKÝ OTEC NEMAL VŽDY, ČO POTREBOVAL, ALEBO ČO SI ŽELAL! Lucifera stvoril, lebo ho potreboval. Boh nikdy nestvoril nič, čo by nebol potreboval. Pravda? Aj človek vo svojej hlúposti (normálne) netvorí nič, čo nepotrebuje. Ale či Boh potreboval aj Satana? ÁNO, POTREBOVAL HO! Potreboval ho pre Svoje budúce Plány a Zámery, pretože...

cez Satana Boh zo Svojho Stvorenia dosahuje to,

čo si vždy želal a za čo vždy trpel!

Čo si Boh vždy želal a za čo vždy trpel? Ja vidím, že On si vždy želal niečo viac, omnoho viac a omnoho „lepšie“, než len krásnych a lojálnych anjelov, alebo bezhriešnych a dokonalých, ale naivných ľudí, ako bol Adam, alebo ľudí, ktorých hriechy boli odpustené, alebo ľudí vyliečených zo svojích chorôb, alebo ľudí slúžiaci Mu v ich úprimnosti, počestnosti a horlivosti. Hľa, keď najkrásnejší a najdokonalejší anjel sa môže stať Bohu nepriateľom, potom o čo ľahšie sa ním môže stať človek?

Musím sa vás opýtať veľmi dôležitú otázku: Ako sa môžete stať nepriateľom niekomu, koho naozaj v pravde milujete? Môžete pravdivo odpovedať na túto otázku? NIE, nemôžete! A ja tiež nemôžem. Ja opäť opakujem, že pre naturálneho človeka je absolútne nemožné vidieť, chápať a teda zodpovedať takú dôležitú otázku. Láska je tiež duch a teda potrebuje duchovné rozoznávanie, vnímanie a chápanie. My sa ku horeuvedenej otázke vrátime, keď uvážime tému o láske.

Teraz prichádzame k ďalšiemu kroku...

e) Tak Boh stvoril človeka, stvoril ho na Svoju Vlastnú Podobu, muža a ženu ich stvoril. (1M. 1:27) Oni boli nevinní a veľmi naivní nevediac, čo bolo „dobro, alebo zlo“, alebo čo bola „práca“, keďže všetko im bolo poskytnuté a oni nemuseli pracovať, lopotiť sa a potiť sa, aby mohli bezstarostne žiť.

Potom Boh stvoril strom života a tiež strom poznania dobra a zla a zasadil ich do stredu Svojej Rajskej Záhrady. A potom prikázal človeku, aby zo stromu poznania dobra a zla NEJEDOL, aby toho istého dňa nezomrel. (1M. 2:16,17) Náš Otec toto prikázal Adamovi a Eve PLNE VEDIAC, ŽE ONI BUDÚ Z NEHO JESŤ A ZOMRÚ! PREČO TO NÁŠ OTEC UROBIL? Či to vieme? ÁNO, vieme!

Ale, ako môže BOH, ktorý v naších predstavách a chápaní a pocitoch JE LÁSKA a MILOSŤ a MILOSRDENSTVO a všetky ďalšie Nebeské cnosti, ako On môže spôsobiť, že človek, stvorený na Jeho Podobu zomrie a ide do pekla? Môžeme toto chápať? ÁNO, môžeme, ale nie v našej naturálnej mysli, ani v našej najdivokejšej predstavivosti. My teraz urobíme prehlásenie, ktoré naturálni, duševní, karnálni veriaci budú považovať za neslýchané, no v očiach Nášho Otca bude ono pravdivé.

Náš Otec úmyseľne vystavil človeka zlu a dovolil, aby bol do neho ponorený a ním premožený a aby zomrel – bol separovaný od Boha, Svojho Stvoriteľa!

Teraz môžeme pokračovať s ďalším prehlásením, ktoré pre duševných veriacich môže byť ešte viac šokujúce.

Preto, pre človeka je veľmi dobré a veľmi potrebné, aby šiel cez peklo a temnotu a zlo a hriech a utrpenie a bolesť a choroby a chaos a pýchu a aroganciu a strach a hlúposť a všetky ostatné „cnosti svojej telesnosti“ a aby ich všetky skúsil vo vlastnej duši a živote! Prečo?

Za prvé, aby človek uvidel sám seba, aký je on bez Boha, „nahý“ pred Ním a či miluje zlo, ktoré chutnal a teraz v sebe žije, alebo či miluje Boha. A potom je človeku daný výber: odvrátiť sa od zla, alebo v ňom zostať, vybrať si život, alebo smrť (5M. 30:15), pokračovať v sebeláske, alebo milovať Boha viac, než seba samého. (Mt. 22:37) Či je toto naozaj ťažké vidieť?

Za druhé, človek môže vidieť Boha, že On Sám sa ponoril do toho istého zla a smrti a dal Svoj Vlastný Život, aby poskytol človeku únik z toho zla a smrti a zo svojho hriešneho seba... a ktorý podáva človeku Svoju LÁSKU a ŽIVOT Večný vo Svojej Prítomnosti. Čo si človek, ktorý sa stal zlým, vyberie? (Mt. 7:11) Čo tento človek urobí? Ako sa vo svojej slobodnej vôli rozhodne? Rozhodnutie je jedine a absolútne na tomto človeku a na jeho srdci a nie na Bohu. Boh hľadá bezpodmienečnú a spontánnu poslušnosť a lásku zo slobodnej vôle človeka, pre ktorého Boh (vo Svojom Synovi) umrel!

Tak teda, prečo by vás milosrdný a milujúci Boh najprv poslal do pekla, aby ste tam zomreli? A prečo by potom poslal Svojho jednorodeného Syna, aby tiež zomrel a šiel do pekla a ponúkol vám Svoju pomocnú ruku a vás zachránil a priniesol vás z pekla do Neba? PREČO? Je v tom nejaká humánna logika? NIE! Je v tom nejaká múdrosť Božia? ÁNO, ÚŽASNÁ!

f) Uvedomme si, že Adam a Eva neboli naivní iba čo sa týkalo otázky dobra a zla, ale tiež, čo sa týkalo hodnoty, stupňa, presvedčivosti a pravdivosti ich lásky voči Bohu. Všetko brali za samozrejmé a nedokázali si predstaviť, žeby jedného dňa mohli niečo stratiť, alebo stratiť všetko. Všetko, čo k životu potrebovali im Boh poskytoval bez toho, aby museli pracovať, alebo sa akokoľvek o to starať. Nemali ani schopnosť odhadnúť, či zhodnotiť akúkoľvek stratu z toho, čo slobodne užívali. Ja verím, že taká myšlienka ani neprešla ich čistou mysľou. Takže, vďaka svojej nevedomosti oni žili a mali „nebeskú blaženosť na zemi“.

Ale toto NEBOLO, čo si Boh želal a očakával od Svojích budúcich synov a dcér, od budúcej Nevesty Slova! (Jn. 1:1) Ich slobodná vôľa, čistá myseľ a srdce stáli pred najdrastickejšími skúškami, aké si ani nedokázali predstaviť. Mali by sme teraz vidieť, že Satan a zlo boli perfektnými nástrojmi v rukách Boha na dosiahnutie Svojho Veľkého Zámeru pre Človeka, ako Svojho budúceho Večného Spoločníka.

My všetci poznáme jeden z najznámejších veršov v Novom Zákone, ktorý sme občas aj spievali na nôtu „Tichá Noc“:

„Lebo Boh tak miloval svet, že dal Svojho jednorodeného Syna, aby nikto, kto v Neho verí, nezahynul, ale mal život večný.“ (Jn. 3:16)

Uvážme teraz pozadie tejto pravdy a duchovný obraz, ktorý existoval pred základmi sveta. Zdá sa, že čokoľvek Boh stvoril potom, čo stvoril zlo, bolo v nebezpečí zničenia. Ja verím, že sa môžeme v pravde obrátiť k Nášmu Otcovi a povedať Mu toto:

Otče, my úprimne veríme, že si nemusel dať Svojho jednorodeného Syna, aby spasil človeka od Satana, ak by si nebol býval najprv dal človeka úmyseľne do rúk a vlastníctva Satana!

Nuž ale, na akom základe môžeme povedať Nášmu Otcovi takúto hroznú vec? Pokračujme a viďme, čo nám Náš Otec na to povie.

Lebo, keď Ty, Otče, dopredu vieš, čo človek urobí a ako sa svojou slobodnou vôľou rozhodne, potom Ty si stvoril človeka, aby vyplnil TVOJU predznalosť jeho slobodných rozhodnutí!

V tomto prípade človek zakúsi zlo, temnotu, bolesť, hriech, utrpenia a smrť! A POTOM on môže zakúsiť Tvoju Lásku, Milosť a Milosrdenstvo. A potom jeho vzkriesenie, život večný a blaženosť v Tvojej Prítomnosti, ak si človek toto vyberie tou istou slobodnou vôľou a túžbou, ktorou si vybral smrť... hoci tentokrát bez svojej naivity a nevedomosti. Tentokrát človek bude poznať dobro a zlo vo vlastnom živote.

Či hovoríme Nášmu Otcovi neuctivé, do rozpakov privádzajúce veci? Ó, nie. Boha nemožno priviesť do rozpakov, ani hovorením pravdy, a to, čo je horeuvedené a čo nasleduje je pravdou. Z Písma môžeme vidieť, že...

to bola Vôľa Božia, aby bol človek ponorený do zla takého rozsahu a sily, žeby on nikdy nebol schopný sa z neho vymaniť svojou vlastnou silou, vôľou, múdrosťou alebo vlastnými schopnosťami! (viď detaily v kapitole 9^[11])

To bola vôľa Božia, aby človek skončil presne tam, kde Lucifer skončil, ako Satan! Pravda? Vidíme to? NIE.

Predsa, je tu jeden základný a kritický rozdiel. Luciferovi premenenému na Satana nikdy nebola daná príležitosť činiť pokánie a byť spaseným; človekovi bola daná tá príležitosť. Prečo? Jeden základný dôvod, ktorý vidím je ten, že Lucifer nebol nikdy nikým pokúšaný! Ale na druhej strane, človek bude úmyseľne vystavený pokušeniam Satana a nechá sa, aby padol. A naviac, od človeka – teraz vlastneného Satanom – sa bude vyžadovať, aby prekonal všetky tie sily zla a temna zvonku, aj vovnútri samého seba, a to vierou (vidiac samého seba) A rozhodnutiami jeho slobodnej vôle A skutkami svojej viery A mocou Boha, ktorý ho nechal, aby padol do toho hriechu a zla a smrti! A potom Boh spasí človeka z toho všetkého obetovaním Svojho Vlastného Života! Človek nikdy predtým nepoznal, ani nezakúsil takúto lásku od nikoho odnikadiaľ, ani od Boha, Svojho Stvoriteľa. A naviac...

od človeka sa bude požadovať to, čo Satan a všetci jeho padlí anjeli neboli nikdy schopní urobiť, nie svojou znalosťou, či pochopom, ale milovaním Boha láskou, ktorú Boh mal pre človeka, položením vlastného života Bohu a bratom, ako Boh učinil pre človeka! (1Jn. 3:16⁽³⁴⁾)

TENTO ČLOVEK sa stane najpravdivejším a najvzácnejším „drahokamom“ v rukách a v srdci Boha, jeho Stvoriteľa, Otca, Spasiteľa, Pána a Ženícha! (Zj. 21:7,9)

TENTO ČLOVEK vyplní konečný zámer, cieľ a túžbu Boha, svojho Stvoriteľa! Či toto ovplyvní váš budúci život, rozhodnutia, vieru a kráčanie? Alebo zostanete tí istí? Boh stále čaká na vaše rozhodnutia!

Existuje jednoznačný Zámer Nášho Otca v Jeho Plánoch a Radách večnosti s veľmi jednoznačným Úmyslom. Moja jediná otázka v tomto bode je táto: Či vyplňuje naša forma kresťanstva ktorúkoľvek časť horeuvedeného Zámeru Boha ku Jeho spokojnosti? Čo vidíte a veríte, že je pravdivá odpoveď na túto otázku? Máte oko na videnie?

g) Pozastavme sa na moment a roztrieďme si v duchu, vo vedomí a v našom srdci, čo nám Duch doposiaľ ukázal. Mohli by sme sa dotazovať na zdanlivo mnohé legitímne a logické otázky o týchto duchovných tajomstvách. Ja verím, že odpovede môžeme dostať iným, nadprirodzeným spôsobom.

Pozrime sa a chápme, čo si Otec podržuje vo Svojom Srdci a Mysli, ako tajomstvo pre akéhokoľvek človeka, ktorý nie je Ním predzvedený a predurčený, ako budúca Nevesta a Manželka Jeho Syna a ako Jeho Večný Spoločník. V Písme je napísané...

„Ten, kto NEMILUJE NEPOZNÁ BOHA, lebo BOH JE LÁSKA.“ (1Jn. 4:8)

Teda ten, kto nemiluje, nemôže poznať ani Jeho Slovo, lebo, ako už dobre vieme, SLOVO JE BOH. (Jn. 1:1// 1Jn. 5:7) Bez lásky nemôžeme Boha poznať bez ohľadu, koľko máme o Ňom informácií. Táto pravda musí preniknúť našou dušou a my ju musíme začať vidieť predtým, než budeme schopní jej veriť. LÁSKA je najväčšia Sila-Osoba v tomto Vesmíre; ona nás uschopňuje, aby sme sa rozmnožovali, podržali si Boha v našej bytosti a zostávali v Jeho večnej Prítomnosti.

Je tiež veľmi jasne napísané, že „keby som aj mal dar proroctva a chápal všetky tajomstvá, a mal všetky znalosti (aby som mohol písať knihy a kázne, učiť ich, kázať ich); a keby som aj mal všetkú vieru, žeby som vrchy prenášal (a budoval impozantné služby, zbory a semináre), a NEMAL BY SOM LÁSKY, BOL BY SOM NIČÍM.“ (1Kor. 13:2)

Sme schopní registrovať túto pravdu v našom vedomí a srdci? NIE, nie sme... pretože nevidíme realitu o sebe a o našej láske. Môžeme si iba predstavovať seba samého a svoju lásku.

My všetci môžeme veriť, že máme lásku a môžeme hovoriť pravdu. Ale tá dôležitá otázka je: Aký druh lásky to máme a druhým dávame a žijeme? My môžeme svojími ústami ukazovať veľkú lásku, ale naše srdce môže nasledovať svoje žiadostivosti. (Ez. 33:31⁽³⁵⁾) V našej naturálnej duši máme „naturálnu lásku“, ktorá NIE JE láskou, ktorú Boh hľadá, mieni a od nás vyžaduje! Naša naturálna, humánna láska je sebecká, ona nie je ovocím Ducha. (Gal. 5:22) Je to tiež láska emocionálna hľadajúca pôžitok a seba-uspokojenie; nie je to láska trpiaca, ani láska disciplinárna (mimo lásky niektorých rodičov voči deťom), Nie je ona ani bezpodmienečným odovzdaním sa jednej osoby voči druhej pre časy protivenstiev, utrpení, súžení a nesenia bremien (Pr. 17:17)... hoci manželské páry si mohli takéto prísľuby dať pred oltárom. Naša humánna, naturálna láska všetko neznáša, všetkému neverí, na všetko sa nenadeje, cez všetko nepretrváva.... a vždy sa neraduje pravde. (1Kor. 13:4-8a) Naša láska môže zlyhať a to naplno zlyhať a niekedy veľmi rýchlo; ona sa tiež môže obrátiť na nenávisť a rozdeliť, čo predtým spojila! Keďže naturálna, sebecká láska nie je ovocím Ducha, ona nie je Bohu prijateľná. Preto V NAŠEJ NATURÁLNEJ DUŠI SME NIČÍM. (Gal. 6:3// Rim. 12:3) Vidíme túto pravdu? NIE, nevidíme! Veríme jej? NIE, neveríme, nemôžeme jej veriť, pretože ju nemôžeme vidieť!... sami seba nevidíme, sme slepí.

Ako vieme, či naša „láska“ je pravá, alebo nie? Ak odmietame akékoľvek korekcie naších (aj malých) chýb, ak sme urazení, alebo pichnutí tou najmenšou pravdou ohľadne naších neprijateľných skutkov, reakcií alebo chovania, ak trváme na naších názoroch, pocitoch, či presvedčeniach, aj vo svetle jasných faktov, ktoré im oponujú... potom je to pýcha a tvrdohlavosť v našej duši, nie láska! V tomto stave sme schopní „milovať“ len tých, ktorí s nami stále súhlasia, idú „našou“ cestou, nehovoria nám nepríjemnú pravdu a nesnažia sa nás opravovať, disciplinovať, alebo nám dávať rady akéhokoľvek druhu. Toto je veľmi jasný dôkaz, že táto naša „láska“ je sebecká, preto ona nestojí za nič! Pýcha, tvrdohlavosť, sebeckosť, milovanie naších vlastných ambícií, plánov, cieľov, túžob a iných „cností“ našej telesnosti nemôže v nijakom prípade spoluexistovať s pravou láskou z Ducha Svätého.

Koľko kresťanských manželstiev je rozvedených? A koľkí žijú stále spolu len „kvôli deťom“? Prečo? Kde ich „pravá láska“ zmizla? A ako mohla zmiznúť? Či oni vedia? NIE, nevedia! Oni iba zakúsili na vlastnej koži jej zmiznutie a zničenie bez toho, aby museli vedieť, či rozumieť ich duchovným koreňom, dôvodom a dôsledkom. Ten najsvätejší zväzok, ktorý Boh ustanovil, ako predobraz Krista a Cirkvi (Ef. 5:32) je zničený pred našími očami a my nemáme silu, ani schopnosť, ba ani túžbu ho zachrániť. Či poznáte pravý dôvod pre túto TRAGÉDIU? Je to zase len NAŠA PÝCHA A SEBECKOSŤ! Oni zničia ducha naturálnej lásky pred našími očami, niekedy veľmi rýchlo a efektívne a my, v našej naturálnej duši, nemôžeme nič robiť. My potom iba trpíme následky a začneme žiť v separácií a mizérií. A potom sa snáď môžeme i rozhodnúť pokračovať v „slúžení Pánovi“ veriac, že sme „efektívny slúžobníci Boha“. (1Tim. 3:4,5) Ale sebeckosť, ako časť našej telesnosti, je HRIECH, a hriech separuje, rozdeľuje a potom ničí. Hriech separuje nielen muža od ženy, ale separuje aj muža a ženu od Boha!

Moc zla v pýche a sebeckosti je jasne viditeľná v akomkoľvek rozvode a takýto manželský pár potom nesie následky celý zbytok ich života. Máte svoje vlastné skúsenosti? Či môžete niečo urobiť ohľadne nich bez Boha? NIE!

Ak vôbec existuje v histórií ľudstva nejaký manžel, ktorý by bol mal právo separovať sa od svojej manželky, bol by to JEŽIŠ KRISTUS separujúci sa od Svojej nevernej manželky a smilnice: IZRAELA–CIRKVI.

Jeho vernosť a obeť ukazujú, že tá pravá láska je dokázaná v bolesti, v utrpení, vo vytrvalosti a v zle, nie v príjemných pocitoch, nielen v dobrote a nie v milovaní len tých, čo nás milujú. (Mt. 5:46)

Keď sa táto kniha dostane do vaších rúk a vy nie ste ochotný poslať ani len jednoduché slovko „Ďakujem“, akú lásku máte pre mňa? ŽIADNU! Táto kniha sa mohla dostať do vaších rúk, ale sa nedostala do vášho srdca. A ak sa aj dostala do vášho srdca, nenašla tam žiadnu lásku. Nové Prikázanie Nášho Pána, ktorým je nám prikázané „milovať jeden druhého, ako nás On miloval“ (Jn. 13:34) je priebežne ignorované a porušované celou Cirkvou a my sa za to ani nehanbíme. My si priebežne napchávame hlavy biblickými vedomosťami a chápaním, ale Pán nemôže nájsť v naších srdciach ŽIADNU PRAVÚ LÁSKU. Či vpravde vidíte tento fakt? NIE, nevidíte... jedine, ak ste mali tie isté životné skúsenosti, ako mám ja.

Mám veľa skúseností, kde veriaci, ktorým som osobne slúžil mi vyjadrovali svoju „lásku“, uznanie a vďačnosť. Ale keď im neskoršie bola deklarovaná pravda ohľadne ovocia ich života a im sa to neľúbilo, všetci ma opustili, prestali so mnou komunikovať a nadobro sa stratili za obzorom. (2Tim. 4:14-16) Mnohí iní zase odplatili moje dobro zlom a obvinili ma z hrozných vecí. Ich hriech, sebeckosť, pýcha, tvrdohlavosť, temnota sa jasne ukázali. Bezuzdná sila ich veľkej sebeckosti, chlípnosť po seba-uspokojení a absolútne pohŕdanie aj tými najzákladnejšími varovaniami a Prikázaniami Boha v Jeho Slove boli pre mňa, bez zveličovania, absolútne neuveriteľné a nepredstaviteľné. Oni proste túžili po ich druhu komfortného kresťanstva a nie po svojom kríži. Ale Kríž je jediná vec, ktorá zjednocuje a ničí HRIECH – ktorý je hlavným a veľmi mocným nepriateľom Lásky!

Vráťme sa teraz k novému Prikázaniu, kde nám Pán hovorí: „...milujte jeden druhého AKO SOM VÁS JA MILOVAL...“ nie, ako milujte jeden druhého svojou sebeckou láskou.

Jeho láska pre nás bola LÁSKA Z JEHO KRÍŽA. Naša láska pre jeden druhého musí tiež byť z nášho kríža! Musí byť ovocím, ktoré rastie z nášho ducha a nie z našej telesnosti. Náš Pán je Majstrom ukazujúci nám druh lásky, ktorý máme a ukazujeme v našom živote tým, že nás dáva do konfliktov, problémov, nedorozumení, bolestných situácií, tlakov, úzkostí, atď. Ukazuje nám naše chyby, nedostatky duchovného videnia, posiela nám Svoje korekcie, disciplínu, napomínania, karhanie... vo Svojej Láske! (Zj. 3:19) Ako my s Jeho korektúrami, disciplinovaním alebo karhaním jednáme? Či ich prijímame? NIE! Pozeráme sa na ne s veľkým podozieraním, alebo opovrhovaním. Zavrhujeme ich bez akéhokoľvek pozastavenia sa, alebo ich uváženia pred Ním. Sme ihneď urazení, podráždení. Opúšťame „bojisko“ hľadajúc prístrešie, alebo hľadáme spojencov pre našu sebaobranu. Zostávame ticho a neodpovedáme. Schovávame sa za naše múry Jericha. Či toto všetko naozaj robíme? Ako môžeme na to odpovedať? Moja odpoveď je jedno slovo: mizerne! Prečo? Pretože...

obrovská väčšina veriacich nikdy nerozoznáva Jeho korektúry, disciplínu alebo karhania, ako JEHO LÁSKU A MILOSŤ voči ním! Či to vidíme? NIE, nevidíme!

Mám hory živých skúseností týkajúcich sa tejto záležitosti a Pán je Môj Živý Svedok, lebo On vlastne pre mňa pripravil tie moje živé skúsenosti a utrpenia, aby skúšal aj mňa a moje srdce.

* * *

Privedený som Duchom Pána, aby som tu priložil nasledovné fakty týkajúce sa PRAVEJ LÁSKY, jej hĺbky a významu, ako je ona postrehnutá v duchovnom svete.

Za prvé, uvážme tú úžasnú a Veľkolepú Lásku medzi Otcom a Jeho Synom, Ježišom Kristom. Otec miloval Svojho Syna bezpodmienečnou, bezhraničnou, večnou Láskou, pretože On mal bezpodmienečnú, bezhraničnú a večnú dôveru a spoľahnutie sa na Svojho Syna. A Syn Ježiš Kristus miloval Svojho Otca tou istou bezpodmienečnou, bezhraničnou, večnou Láskou a mal tú istú bezpodmienečnú, bezhraničnú a večnú dôveru a spoľahnutie sa na Svojho Otca a zobrazil to vo Svojej bezhraničnej, bezpodmienečnej a večnej poslušnosti voči Svojmu Otcovi!

Táto bezpodmienečná, bezhraničná, večná a vzájomná, pravá láska medzi Synom a Otcom je ZÁKLADOM NAŠEJ SPÁSY A JEJ PRAVÝM ÚČELOM!

Táto nepochopiteľná Láska bola skúšaná v Synovi Ježišovi Kristovi absolútne mimo našho pochopu. Otec neprestal milovať Svojho Syna, ani keď On bol kvôli nám učinený hriechom a prekliaty (Gal. 3:13// 2Kor. 5:21) a opustený Svojím Otcom. (Mt. 27:46) A Syn neprestal milovať, ani dôverovať Svojmu Otcovi aj keď bol Ním prekliaty a opustený, ale zveril Svojho ducha do rúk Svojho Otca! (Lk. 23:46) Človek absolútne nedokáže preniknúť hĺbky takýchto Božích cností, jedine môže stáť v nemom úžase, alebo padnúť na kolená. Ale vo Svetle tejto úžasnej Pravdy by sme mali konečne vidieť a chápať celú otázku LÁSKY, jej hĺbky a významu. Musíme tiež lepšie a hlbšie vidieť príčiny, prečo tie nadôležitejšie Prikázania, aké boli kedy dané Bohom človeku sa dotýkajú lásky, ako ich jediného cieľa; a prečo celý Zákon a Proroci visia na LÁSKE a cez ňu sú naplnení. (Mt. 22:37-40)

Za druhé, čo sa týka veriacich, pozrime sa a chápme, že núdza o pravú LÁSKU má následky, ktoré idú oveľa hlbšie, než si môžeme myslieť, alebo si predstaviť, alebo veriť. Bez LÁSKY my nielen, že sme ničím, ale sme tiež prekliaty. V dôsledku tohto faktu, bez LÁSKY nemôžeme ani v pravde nikomu produktívne posluhovať Krista a očakávať, že veriaci budú rásť do Krista, aj keď im hovoríme pravdu! My jedine môžeme rásť do Hlavy, teda, do Krista hovoriac, alebo kážúc pravdu V LÁSKE. (Ef. 4:15) Či my kážeme v láske? Ja verím, že my hovoríme, učíme, alebo kážeme, pretože máme znalosti, niekedy veľmi široké znalosti. Ale ani široké znalosti v nás neplodia ovocie lásky; oni plodia ovocie pýchy. (1Kor. 8:1) Pravda samotná tiež nie je postačujúca. Naša naturálna, sebecká láska tiež nepostačuje. Ani naša viera nepostačuje! Ak hovoríme, učíme, kážeme v duchu pýchy, arogancie, strachu, samo-spravodlivosti, alebo v akomkoľvek inom neprijateľnom duchu, alebo v našej intelektuálnej schopnosti, šikovnosti, či obratnosti, nikto nebude rásť do Krista podľa Slova Božieho v Ef. 4:15.

My nemôžeme milovať nikoho, koho nepoznáme. Nikdy nebudeme poznať Krista až dokiaľ nám On nezjaví Samého Seba. My ho jednoducho nemôžeme poznať cez žiadne množstvo štúdia, učenia, kázania, či spoločenstva. On sa nám musí zjaviť, hoci to môže urobiť počas takých aktivít. Ale On sa zjavuje naprv takým, ktorí Ho milujú nadšene, zanietene a v pravde, nie takým, ktorí iba poznajú a vyučujú doktríny, ale nemajú lásku. Slovo Božie nám dosť významne naznačuje, že prvá osoba, ktorej sa Pán zjavil po Svojom zmŕtvychvstaní bola Mária Magdaléna! Nebol to žiadny z vedúcich Apoštolov, ale žena. (Jn. 20:14-17// Mk. 16:9) Prečo? Nuž, nikdy nebolo pochýb o jej opravdivo zanietenej láske pre jej Majstra. Ona nemala žiadne teologické znalosti, ale veľkú lásku pre Ježiša. Potom, čo bola vyslobodená od siedmych diablov (Mk. 16:9) a Ježišom vyliečená, bola vždy tam, kde bol Ježiš, až do Jeho posledného dychu na Kríži. Bola tiež prvou, čo Ho po Jeho smrti hľadala a za Ním plakala, zatiaľčo Jeho učeníci odišli domov.

To isté sa prihodilo Saulovi z Tarsu, ktorému sa Pán zjavil pre jeho veľkú lásku k Bohu, ktorá v ňom vyprodukovala jeho úžasnú horlivosť pre Božie záležitosti, ako v ne sám veril v tom čase. (Sk. 9:1-6). Práve tá jeho veľká láska umožnila Pánovi, aby z neho vytvoril Apoštola Pavla, ktorý potom prispel do Nového Zákona ten veľký poklad inšpirovaných listov.

Musíme si uvedomiť, že KRISTUS, súc Bohom, je predovšetkým LÁSKA. Preto, ak nemáme predovšetkým pravú lásku, nemôžeme Ho v pravde reprezentovať, pravdivo Ho niekomu posluhovať, alebo Jemu Osobne slúžiť k Jeho spokojnosti. Ak my strávime čas v Prímnosti Živého Krista, hoci naša myseľ môže byť naturálna, neobnovená a temná, predsa vždy „od Neho niečo nasiakneme“; a je možné to vnímať. Keď Pána zajali, Peter bol v hroznom duševnom stave, ako sa motal po dvore paláca Najvyššieho Kňaza. No ľudia mohli vnímať v ňom „čosi z Krista“, jeho reč bola iná a to ho prezradilo. (Mt. 26:73) Keď s Kristom nestrávime žiadny čas, niet v nás nič z Neho, čo by sme mohli vnímať. Ľudia nemôžu povedať „Ja vidím... vnímam... dotýkam sa Krista vo vás.“ Ľudia sa môžu dotýkať našej náboženskej telesnosti, ktorá je ale duchovnou smrťou a nie životom.

Existuje mnoho pasáží v Slove Božom, kde LÁSKA dominuje a je jedinou základňou všetkých Pánových akcií voči nám, ako aj Jeho základných požiadaviek na nás. Predtým, než budeme môcť v našom duchu a duši začať vidieť odpovede Nášho Otca na naše rôzne otázky, zopakujme si a uvážme Prvé a Druhé Prikázanie Boha človeku. Hovoria o LÁSKE a o ničom inom! Pozrime sa na hĺbku tohto Slova a čo Ono fakticky vyžaduje, kde začína a čo je potrebné na Jeho vyplnenie.

Keďže Boh JE Láska (1Jn. 4:8b), má ona svoje „prsty“ v celom Jeho Stvorení a v každom Jeho Zámere. My budeme pokračovať v tejto téme, až dokiaľ „nevyčerpáme“, čo nám tu Otec chce dať v tomto čase.

Zopakujme preto Prvé Veľké Prikázanie Boha pre nás, veriacich:

„A milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysli a z celej svojej sily.“

A Druhé Prikázanie je nasledovné: „Milovať budeš svojho blížneho, ako seba samého.“ (Mk. 12:30,31// 3M. 19:18; „blížny“ tu nie je každý človek, ani každý veriaci, ani každý, čo býva v susednom dome; Pán zodpovedal túto otázku v Lk. 10:29-37)

Na týchto dvoch Veľkých Prikázaniach visí celý Zákon a Proroci. (Mt. 22:40) Ak by sme boli schopní vyplniť tieto dve Prikázania, vyplnili by sme celý Zákon a Prorokov práve tak, ako to vyplnil Náš Pán. (Mt. 5:17) Problémom je, že my nie sme schopní vyplniť tieto dve Prikázania aj keď poznáme celú Bibliu od začiatku do konca, aj keď máme vieru na prenášanie vrchov a rozumieme všetkej znalosti, aj keď kážeme Slovo celému svetu! Keby sme aj darovali celé naše imanie pre nasýtenie chudobných a obetovali naše telá, aby boli upálené, stále by sme zostali neschopnými vyplniť tieto dve Prikázania! (1Kor. 13:2,3) Tu začínajú všetky naše skutočné problémy... a tu ja končia.

Náš problém je, že môžeme byť múdri, plný vedomostí a dokonalí, ako bol Lucifer, ale bez lásky. V tom prípade by to bola iba otázka času, kedy by sme sa začali pomaly a nebadateľne meniť na Satana!

Ten skutočný cieľ našej Spásy, ako bola ona zrodená v Srdci Nášho Otca, nie je, aby sme „minuli peklo a zachránili si kožu“, ale aby sme JEHO MILOVALI celou našou bytosťou! A ak nekonáme toto Jeho Prikázanie (hoci len postupne), nekonáme Vôľu Nášho Otca. A ak nekonáme Vôľu Nášho Otca (hoci len postupne), nevstúpime do Kráľovstva Nebeského bez ohľadu na to, aký „dobrí“ kresťania sme mohli byť a koľko pozoruhodných skutkov sme mohli vykonať. (Mt. 7:21-23// Lk. 13:24-30, neškodí opakovať pravdu a konečne ju registrovať v našom vedomí) Ale Pán ustanovil cestu, jedinú to cestu, kde sme uschopnení konať tieto dve Prikázania a Vôľu Nášho Otca. Tá cesta je náš vlastný kríž, kde sa v pravde zbavujeme našej sebeckej nátury, ktorá stojí v ceste Vôli Nášho Otca a tiež v ceste našej pravej lásky pre Neho!

Je jasne napísané: „Ktokoľvek nenávidí svojho brata je VRAHOM; a vy viete, že žiadny vrah nemá večného života zostávajúceho v sebe.“ (1Jn. 3:15)

Či sa môže ľudská láska zmeniť na nenávisť? ÁNO, MÔŽE. To isté je pravdou pre priateľstvo, alebo bratstvo; akýkoľvek priateľ, alebo brat sa naozaj môže stať naším nepriateľom. To, čo mnohokrát postačuje je, aby sme mu začali hovoriť pravdu. (Gal. 4:16) Nenávisť je veľkou duchovnou silou, ktorá nie je väčšia, než láska, ale môže separovať, čo láska spojila a môže spôsobiť veľa škôd v dotyčnej osobe a v mnohých iných vôkol nej.

Dobre si zaznamenajme v našej mysli a viďme a chápme v našom srdci, že vždy sú v nás niektoré z veľkých síl, ktorých by sme si mali byť vedomí a ktoré dokážu zničiť našu naturálnu lásku bez stopy! Sú nasledovné: pýcha, sebeckosť, žiarlivosť, strach, obavy, predsudky, tvrdohlavosť, nezávislosť, sebestačnosť, podozrievavosť a mnohé iné. Každá sobášená alebo rozvedená osoba musela v nejakom čase zakúsiť niektoré z tých síl vo vlastnom živote! Pravda? Tieto skúsenosti sú tiež jasným dôkazom, že takáto naša duša nie je vhodná pre Pána.

h) LÁSKA je dôvodom pre VŠETKO, čo Boh stvoril a čo koná. Avšak, Jeho Láska sa nám nie vždy zdá byť „pravou láskou“, pretože prichádza v rôznych formách, ktoré my v našej duši ľahko nerozoznávame, nechápeme, ani si ich neuvedomujeme. Fakticky, naturálny, karnálny veriaci nenávidí mnohé skutky Lásky, ktoré Boh voči nemu koná pretože mnohé skutky Lásky Boha voči nemu môžu mu spôsobovať bolesť, utrpenie, alebo chaos a on nenávidí také skutky Božej Lásky! Potrebujete príklad? Tu je jeden, ktorý sme už raz spomenuli:

„JA VŠETKÝCH, KTORÝCH MILUJEM karhám a otcovsky trescem (diciplinujem)“ (Zj. 3:19) Toto nie je príjemná láska! Ale toto je presne, čo my, rodičia, konáme s našími deťmi! My ich karháme a tresceme a disciplinujeme pretože ich milujeme! Pravda? Prečo to robíme? Pán vie, že ani s veriacimi nič iného nepomôže! Žiadna kázeň, žiadne učenie, žiadne biblické štúdium, žiadna dochádza do zboru, žiadna náboženská aktivita žiadneho druhu toto nikdy nevykoná! Či vy toto vidíte? Zakusujete to vo vašom kresťanskom živote?

i) Horeuvedené Slovo Božie ide do oveľa väčšej hĺbky, než môžeme vidieť a pripustiť v našej humánnej duši. Na inom mieste Slovo pokračuje hovoriac:

„Môj synu, nepohŕdaj kázňou Pánovou, ani neumdlievaj, keď si Ním karhaný. Lebo koho Pán MILUJE, toho kázni a ŠVIHÁ KAŽDÉHO SYNA, ktorého prijíma. Ak ZNÁŠATE kázeň, Boh s vami jedná, ako so SYNMI... ale ak ste bez kázne, ktorej sa stali účastní všetci, potom ste BASTARDI a nie synovia.“ (Žid. 12:5-8)

Či aj TOTO je LÁSKA Nášho Otca? ÁNO, JE! Prijímame ju? NIE! Odporujeme jej, či sme si toho vedomí, alebo nie. Môžeme o nej hovoriť, kázať ju iným, ale nemôžeme veriť, ani si len predstaviť, žeby sme MY potrebovali také „jednanie“, takú „liečbu“ a že by ona prišla takou formou od Nášho Otca, ktorý je Láskou. Tiež nemôžeme prijať, žeby Náš Otec používal slová, ako „bastard“, ktorým sa my snažíme vyhýbať, lebo nepasujú do našej humánnej dôstojnosti. Ako môže znovu-zrodený, pokrstený veriaci byť bastardom? Veľmi ľahko! Odmieta kázeň svojho Otca, lebo ona nie je v sladkých a láskyplných slovách, ale v slovách OSTRÝCH, PRENIKAJÚCICH. (Žid. 4:12) Také slová musia byť nami ZNÁŠANÉ (to tiež je náš kríž), a AK ICH MY ZNESIEME, POTOM Boh s nami jedná, ako so synmi a nie ako s bastardami.

A naviac, NÁŠ OTEC ŚVIHÁ (bičuje) KAŽDÉHO SYNA, KTORÉHO PRIJÍMA! Nie niekoľkých, ale KAŽDÉHO. Vieme, čo je bič? Či používame taký inštrument LÁSKY v našom kresťanstve? NIKDY! Podľa našej humánnej, karnálnej duše, to nie je „kresťanská cesta“. Naturálne kresťanské duše sú zvyknuté jednať jedna s druhou „sladkým, zdvorilým, láskavým a často aj pokryteckým“ spôsobom, ktorý „neuráža, nepodpichuje“ zmysly a pýchu naturálnych duší tých iných. Tieto „sladké, zdvorilé, láskavé a často aj pokrytecké“ spôsoby sú veľmi ľahko popletené s „milosťou, pochopením a láskou“. Či to vidíme? NIE! Nevidíme, lebo sme obeťami tej istej vážnej chyby, ktorá nás efektívne zastaví v raste do Krista a zmene na duchovného veriaceho! Náš starý človek nikdy nepochopí a neprijme tento Súd. On nikdy nepripustí, že si zasluhuje smrť a peklo, ale vždy bude hľadať a vyžadovať si komfort, lásku, pokoj a milosť. PRAVDA? Či toto naozaj vidíte? Môžete sa aspoň pozastaviť a uvážiť túto otázku?

Keď Sám Pán urobil bič a vyčistil Chrám, má to dnes pre nás nejaký duchovný význam? (Jn. 2:15) Čítame to len tak letmo, ako noviny? Ako zaujímavú udalosť v živote Ježiša, ktorá nemá na nás žiadny vplyv? Nuž, vráťme sa k tomu ešte raz, lebo Pán nikdy nevykonal nič, čo by pre nás nemalo význam v našom vlastnom živote. On urobil fyzický bič, lebo žil v Starom Zákone. V Novom Zákone je to „duchovný bič“ upletený z Jeho slova, mocného, ostrého a prenikajúceho slova, ktoré preniká do rozdelenia našej duše a ducha... a čistí náš vlastný Chrám (Žid. 4: 12// 1Kor. 3:16), kde tiež sú sily, ktoré sa snažia urobiť z nášho Chrámu „brloh zlodejov“. Vidíme tento duchovný fakt? NIE, nevidíme a ani ho nechceme vidieť. Radi budeme Jeho Chrámom, ale nenávidíme Ho čistiť, upratovať a leniví sme Ho vysávať.

Áno, máme byť bratskou láskou nežní jeden k druhému, v úcte predchádzať jeden druhého, atď. (Rim. 12:10) ALE my nemáme byť takýmito voči duchom temnoty a zla v naších starých dušiach, ktorých duchov je možno jasne rozoznať, identifikovať a Duch Boží ich môže nám ukázať, že k nám hovoria, alebo cez nás hovoria! Mám byť láskavo nežný voči človeku, ale nie voči peklu v duši toho človeka. Keď človek ku mne hovorí, som k nemu zdvorilý a láskavý, keď peklo hovorí ku mne z toho človeka, nie som ani zdvorilý, ani láskavý. Náš Pán konal tak isto. (napr. Mt. 23:13,14)

Každý veriaci od Pána očakáva Lásku a Milosť, ale Jeho Láska a Milosť vždy so sebou prinášajú Jeho „prút“, zvlášť, keď sme ešte duchovné deti (hoci fyzicky môžeme byť 60 roční!) a On nás ním bije, aby vytrhol našu DUŠU z pekla (Pr. 23:13,14, nie ducha, ktorý je znovu-zrodený, ale dušu, ktorá ešte „je v pekle“).

Náš Otec sa díva do naších očí a hovorí: „Ešte neviete nič o Mojej Láske... a ešte neviete nič o vašej starej hriešnej náture.“ Či Náš Otec má pravdu, alebo nie? Dovoľme Mu, aby nám dal do ducha nasledujúce, veľmi potrebné Svetlo.

Keď Boh zformoval temnotu a stvoril zlo, keď stvoril Lucifera a pretrpel jeho pád a zmenu na Satana, keď stvoril človeka a pretrpel jeho pád a zmenu na hriešnika, na bytosť zla, keď potom poslal Svojho Syna a pretrpel Jeho smrť a veľkú obeť Seba Samého... ON VŠETKO TOTO UČINIL KVÔLI SVOJEJ LÁSKE!

Boh mal veľkú a bezpodmienečnú lásku pre všetky TIE DUŠE, ktoré budú ochotné vyplniť Jeho Vôľu a Jeho veľkú túžbu vyjadrenú v Jeho Prikázaniach a premôžu všetky mocnosti temna a zla v ich vnútri aj vonkajšku, aby takto Boh mohol konečne mať Svoju Večnú Rodinu!

Žiadna bytosť nemohla uspokojiť Adama, iba žena stvorená na podobu Adama a z jeho kostí. (1M. 2:18-23) TAK ISTO, žiadna bytosť nemohla uspokojiť Boha, iba človek stvorený na Podobu Boha, z Jeho „mäsa a kostí“. (Ef. 5:30) „Preto človek opustí svojho otca a matku a pripojí sa ku Svojmu Pánovi, a oni budú jedným telom a jedným duchom. A obaja budú transparentní a nebudú sa hanbiť, že sú bratmi.“ (duchovný preklad a význam 1M. 2:24,25 // Ef. 5:31// Žid. 2:11)

Mnohí anjeli, ktorí verne slúžili Bohu padli a nasledovali Satana. Preto človek musí byť skúšaný tým istým zlom, podvodmi a pokušeniami, ako boli Boží anjeli zkúšaní, a človek musí byť dokázaný ako spoľahlivý, verný, milujúci Boha viac, než seba samého. Boh Syn sa nikdy „neožení“ s nikým, kto by v budúcnosti mohol opäť objať zlo, padnúť a stať sa Mu neverným. Takže, ČLOVEK sa musí stať absolútne NOVÝM vo svojom DUCHU, DUŠI A TELE nemajúci ani poškvrny, ani vrásky zo starého stvorenia, ani ničoho podobného. Človek (Cirkev) sa musí stať absolútne svätým a bez akejkoľvek poškvrny hriechu, zla alebo temnoty. (Ef. 5:27)

A ďalej...

človek musí byť omnoho rozdielny od Lucifera, ktorý tiež bol perfektný vo svojej kráse a múdrosti a tiež bol „bez poškvrny, či vrásky, či akejkoľvek špiny hriechu“! Človek musí byť omnoho viac spoľahlivejší, omnoho viac vernejší a viac milujúci BOha, než bol Lucifer. Inak by Boh nemal záruku, že človek by nenasledoval chodníčky Lucifera aj po svojej svadbe so Svojím Synom. Či vidíme túto pravdu? Alebo sme voči nej slepí?

My zaiste môžeme dôverovať Nášmu Pánovi, ale do akej miery môže Náš Pán dôverovať nám? Môžeme to nejako odhadnúť, posúdiť? NIE!

Musíme zopakovať a vidieť, že keď uveríme a sme znovu-zrodení a vykúpení, NIE SME ešte synovia a dcéry Božie! Sme potencionálni synovia/dcéry. Keď sme vykúpení, sme akoby duchovné batoliatka, ktoré ani o sebe, ani o Otcovi nevedia NIČ! V tom čase a v tom duchovnom štádiu my iba dostávame moc stať sa synmi Boha, ako je aj napísané: „Ale všetkým, ktorí Ho prijali (ako Spasiteľa a stali sa vykúpenými) dal MOC STAŤ SA SYNMI BOŽÍMI...“ (Jn. 1:12)

Táto moc je pre nás absolútne nepostrádateľná, keď sa rozhodneme duchovne rásť a nasledovať Krista po úzkej ceste. Prečo? Lebo my nemôžeme ani snívať o nasledovaní Krista v našej vlastnej moci a stať sa Jeho pravdiví synovia a dcéry. Bez tejto moci nemôžeme byť pretvorení na Jeho Podobu.

j) Nikdy sme v pravde nechápali pravdivý zámer boha, Nášho Otca. Nikdy sme nerozoznávali pravdivé cesty a formy Jeho Lásky. Preto sme nikdy nevideli a nechápali úžasný rozdiel medzi niekym, komu bolo odpustené a bol vykúpený a pravdivým synom/dcérou Boha. Nikdy sme nevideli, ani v duchu nechápali, prečo Boh vykonal v Starom Zákone to, čo vykonal a že to všetko ukazuje a dokazuje duchovné pravdy v Novom Zákone. To zahrňuje najdôležitejšiu záležitosť s ktorou sa v tejto knihe zaoberáme – rozdiel medzi dušou a duchom.

Ich separátne spasenia sú jasne ilustrované Naším Otcom v Jeho suverénnych aktoch v Starom Zákone. Stále ešte zostáva hora vedomostí a múdrosti, ktoré môžeme vyťažiť zo Starého Zákona a ich vyplnenie v Novom Zákone v duchovnom svete, ale náš čas je veľmi krátky.

Pozrime sa teda, čo nám Náš Otec ukáže v Starom Zákone, čo sa týka tejto najdôležitejšej záležitosti nášho kresťanského života. Boh vyviedol Svoj vyvolený ľud z Egypta cez Červené more. Egypt reprezentoval kráľovstvo Satana a Faraón reprezentoval Satana samotného. Ľud Izraela bol vyslobodený z moci a vlastníctva Satana, a to krvou baránka, ktorý bol zabitý v každej rodine. (2M. 12:5-11) Baránok samozrejme reprezentoval Baránka Božieho, ktorý zobral hriech tohto sveta Svojou Krvou. (Jn. 1:29) Prechod Čiernym Morom bol číry zázrak, ktorý žiadny človek nemôže vykonať svojou mocou, či múdrosťou. On reprezentuje naše Vykúpenie z kráľovstva mocností temna a zla a zmŕtvychvstanie v našom duchu... čo je tak isto čírym zázrakom, ktorý žiadny človek nemôže vykonať svojou mocou, či múdrosťou. Preto, „nie skutkami človeka, aby sa žiadny človek nechválil“ dokazuje tento fakt. (Ef. 2:9)

Po tomto prechode Boh nepriviedol Izrael do ich Zasľúbenej Zeme, ale do pustatiny, kde nebolo čo jesť, piť, ani sa radovať v ich dušiach. PREČO? Lebo tam Boh začal jednať s ich dušami, ktoré „zostali v Egypte“ a šomrali a sťažovali sa a boli nespokojné a odmietali poslúchať Boha. Vyšli z Egypta – kráľovstva Satana – ale egypt so svojim kráľovstvom Satana nevyšiel z ich duší.

Boh im ukazoval, že On bol pre ních aj v pustatine vo všetkom postačujúci. Nechal „pršať chlieb“ z Neba, aby ľud mohol vyjsť a nazbierať si potrebné množstvo na každý deň, „aby som ICH VYSKÚŠAL, či budú chodiť v Mojom Zákone, alebo nie.“ (2M. 16:4b)

Dal im tiež nápoj zo Skaly, ktorou Skalou bol Kristus. (1Kor. 10:4) A keď hovorili proti Bohu a Mojžišovi, Pán poslal jedovatých ohnivých hadov, aby ich štípali a mnoho ľudu Izraela zahynulo. A potom im Pán ukázal milosrdenstvo a prikázal Mojžišovi, aby urobil medeného hada a vyzdvihol ho na stĺp, aby ktokoľvek, kto bol poštípaný a díval sa naň, mohol žiť. (4M. 21:5-9) BOH TERAZ POŽADOVAL ICH POSLUŠNOSŤ, aby spasil-vyslobodil ich duše z Egypta a z kráľovstva Satana, ale ľud zlyhal konať požadované skutky poslušnosti.

Ale Pán požadoval, aby sa Izrael teraz učil poslušnosti a vstúpil do Zasľúbenej Zeme čo najskôr po prekročení Červeného Mora. Preto vyslal pátračov, aby 40 dní pátrali po zemi, aby im ukázal, že Zasľúbená Zem je naozaj zem tečúca mliekom a medom. Ale ľud odmietol veriť a do nej vojsť a privlastniť si ju! Preto ich Pán nechal túlať sa po pustatine 40 rokov (jeden rok za každý deň pátrania zeme) a aby tam pomreli. Nikomu z nich nebolo dovolené ani vidieť, ani vojsť do Zasľúbenej Zeme. Iba ich deti, čo boli v čase toho Súdu mladší, ako 20 roční a Jozue a Káleb boli privedení do Zasľúbenej Zeme. (4M. 13:26-34 + 14:1-6,29-38)

Poďme teraz do Nového Zákona a viďme duchovné odzrkadlenie tohto faktu, menovite, že...

toto je PRESNE ten istý prípad s kresťanmi! Oni boli vykúpení z mocností temna a zla, „prekročili svoje Červené More“ a vyšli z kráľovstva Satana... ale kráľovstvo Satana nevyšlo z ich duší... lebo stále bažia po „lahôdkach ich starého života (staré víno), ba aj po návrate do neho.“ (Lk. 5:36-39)

Práve tak ani my sme nevošli do Kráľovstva Nebeského po našom vykúpení, ale sme boli ponechaní v (duchovnej) pustatine tohto zlého sveta, kde tiež nie je, čo jesť a piť alebo sa tešiť v našom duchu. Aj tu Boh jedná s našími dušami, aby sme sa voči Nemu učili poslušnosť!

Ale mnoho veriacich šomre, sťažuje sa, je nespokojných a biednych, hladných a smädných. Príliš mnohí túžia žiť svojím starým životom a odmietajú poslúchať Slovo Božie. Nič sa teda od Starého Zákona nezmenilo!

Náš Otec nám tiež poslal Chlieb z Neba podobným spôsobom (Jn. 6:31-35), aby NÁS SKÚŠAL, či budeme chodiť v Jeho Duchu, alebo nie! (Gal. 5:25) Či my chodíme v Jeho Duchu, alebo chodíme v našej duši? Či môžeme rozlíšiť rozdiel a zodpovedať Pánovi túto otázku? Tí, ktorí chodia vo svojej duši ju zodpovedať nemôžu, pretože nemajú vedomie, čo to je chodiť v Jeho Duchu. Iba tí, ktorí chodia v Jeho Duchu dokážu toto rozoznať a otázku zodpovedať.

Aj u nás sa očakáva, že „vyjdeme von a každý deň nazbierame potrebné množstvo Jeho Chleba (Života)“. Náš Pán prišiel, aby sme mali Život, a mali ho bohato. (Jn. 10:10) Ale TO VÔBEC NEZNAMENÁ, že my naozaj ten Život máme, ba aj bohato, len preto, že On za tým účelom prišiel! Či my naozaj „zbierame a jeme Jeho Chlieb denne“, alebo duchovne hladujeme? Pán hovorí, že my k Nemu nechodíme, aby sme „zbierali Chlieb (mali Jeho Život) potrebné množstvo každý deň... tu trošku a tam trošku“! (Jn. 5:40// Iz. 28:10) Náš Pán nám tiež dal nápoj vo Svojom Duchu. Či „pijeme“ z Jeho Ducha, alebo duchovne sme smädní? My nemusíme poznať odpovede, ani na tieto otázky.

Tiež môžeme „hovoriť proti Bohu a Jeho Služobníkom“, nie vždy ústne, jazykovo, ale postojom a rozhodovaním sa v našej naturálnej duši, cez našu „telesnosť“. Keď takto jednáme dlhšiu dobu, Pán podobne dovoľuje, aby nás „ohniví hadi štípali“, zlí to duchovia, ktorých buď On Sám pošle (1Sam. 16:14,15), alebo im dovolí k nám prísť a konať v nás ich prácu zla cez podvádzanie a pokúšanie a mnohí z nás môžu zahynúť (byť separovaní). Ale Náš Otec vydvihol na stĺp (Kríž) Svojho Syna, (Jn. 3:14) ktorý bol učinený hriechom a kliatbou (medeným hadom) kvôli nám (2Kor. 5:21// Gal. 3:13), aby sme mohli žiť, keď sa „dívame na Neho“. Keď sa na Neho nedívame, nemáme v duchu žiadnu vieru a v našej duši žiadny život. (Žid. 12:2)

Uvážme teraz duchovný fakt, ktorý definitívne ukáže a potvrdí tú najdôležitejšiu záležitosť v tejto knihe a v našom živote.

Zatiaľčo z Egypta do Zasľúbenej Zeme nebolo inej cesty, iba cez Červené More, z pustatiny do Zasľúbenej Zeme boli rôzne cesty po súši potom, čo Izrael prešiel Červené More. Napriek tomuto faktu, Náš Otec ZOPAKOVAL zázrak Červeného Mora a priviedol Izraela, aby prešiel ďalšiu vodu a ďalšiu smrť – rieku Jordán! PREČO? Pretože...

Prechod Červeným Morom predstavuje smrť a vzkriesenie DUCHA veriaceho – jeho Vykúpenie.

Prechod rieky Jordánu predstavuje smrť a vzkriesenie DUŠE veriaceho – jeho plnú Spásu.

Žiadny izraelita nevstúpil do Zasľúbenej Zeme inak, iba cez rieku Jordán kráčajúc cez smrť po druhý krát. Tak isto, žiadny veriaci nevstúpi do Kráľovstva Nebeského ak nezomrie telesnosti aj vo svojej duši zapierajúc jej naturálny život prežívaný v „Egypte a v pustatine“ a prejdúc svojím „duchovným Jordánom“. (Joz. 3:17// Mt. 16:24, 25// Gal. 2:20// 2Tes. 1:5) Táto rieka symbolizuje smrť. Vyviera zo „živého“ mora Galilejského a vlieva sa do „Mŕtveho“ mora a Náš Pán bol v nej tiež krstený. (Mt. 3:13) Každá duša, ktorá si želá vstúpiť do Kráľovstva Nebeského musí zomrieť zostupujúc ku Arche (Kristovi), ktorá bola na dne rieky Jordánu (smrť-peklo), a byť vzkriesená vystupením z tej smrti do Života Večného.

SEPARÁTNA SPÁSA NáŠHO DUCHA A NAŠEJ DUŠE JE NÁM TEDA NAŠÍM OTCOM JASNE UKÁZANÁ UŽ V STAROM ZÁKONE.

Keď Pán povedal, že „musíme byť narodení znova“, nemienil iba nášho ducha, ale aj dušu. Duch našej starej mysle (Ef. 4:23) a nášho starého bezbožného a podvodníckeho srdca (Jer. 17:9) a tvrdohlavej starej vôle (Fil. 2:13) musí tiež byť „narodený znova“, obnovený, pretvorený tým istým Duchom Božím. (Jn. 3:6,7)

k) Uvážme pred Naším Otcom aj ďalšiu dôležitú záležitosť, ktorá je opísaná v 1Kor. 10:5-15. Verš 11 hovorí:

„A toto všetko sa im (Izraelu) udialo ako predobraz a je to napísané PRE NAŠE NAPOMENUTIE na ktorých PRIŠLI KONCE TOHTO SVETA.“

Aká je toto veľká pravda pre nás všetkých, ktorí sme naozaj prišli ku koncom tohto sveta.

Apoštol Pavol tu varuje Cirkev v Korinte, aby neskončili tak, ako skončil Izrael v pustatine, namiesto, aby zdedili Kráľovstvo, aby nezahynuli! Predsa však si musíme všimnúť, že bez ohľadu, ako ľud Izraela šomral, sťažoval sa, hovoril proti Bohu a proti Mojžišovi a Áronovi, bez ohľadu na to, ako sa chovali a spôsobovali Bohu zármutok a bolesť, On vždy mal pre nich milosrdenstvo a odpustil im a dal im cestu von z pokušení, ktorým podliehali. Tak isto je to aj dnes s nami. (1Kor. 10:13)

Bol len jeden veľký hriech, ktorý ľud Izraelský spáchal a ktorý v konečnej fáze priviedol na ních Boží Súd a spôsobil, že sa 40 rokov túlali po pustatine, tam pomreli a nikdy Zasľúbenú Zem nevideli. Bola to ich nevera a odmietnutie vojsť do Zasľúbenej Zeme! (4M. 13:17-34 + 14:1-35)

Či my, kresťania, vidíme a chápeme, čo toto pre nás v pravde znamená? Či nám sa darí lepšie, než Izraelu? NIE! My práve tak neveríme Bohu, keď nám ukazuje našu hriešnu náturu, našu neveru, neochotu, alebo neposlušnosť voči Nemu. Ani my nehľadáme najprv Kráľovstvo Nebeské, ako je nám prikázané Našim Pánom! (Mt. 6:33) My hľadáme seba-uspokojenie! My práve tak ODMIETAME VSTÚPIŤ DO KRÁĽOVSTVA a dávame Bohu hlúpe výhovorky! (Mt. 22:2-8) Ja osobne verím, že každý veriaci je pozvaný na Svadbu Jeho Syna, čo je príprava pre Kráľovstvo; a aká je ich odpoveď? Slovo Božie hovorí, že ONI NECHCELI PRÍSŤ! (Mt. 22:3)

Nuž a prečo by sa nám, kresťanom, malo dariť lepšie, než Izraelu? Či máme pre to dobrý dôvod? Áno, máme. My máme Ducha Božieho prebývajúceho v našom duchu činiac nás Jeho Chrámom, zatiaľčo Izrael Starého Zákona nemal Ducha prebývajúceho v ních. Predsa však, nie sme lepší, než bol Izrael v pustatine! Preto nás Pán varuje cez Svoje Slovo v 1Kor. 10:5-15.

Tiež je napísané: „veriaci, ktorý poznal Vôľu svojho Pána a nepripravil sa... bude bitý mnohými údermi.“

A ďalej: „komukoľvek je veľa dané, od toho sa bude veľa očakávať.“ (Lk. 12:47,48)

Prečo teda nie sme moc rozdielny od Izraela? Poďme hlbšie do nášho ducha a duše a viďme pravdivé dôvody.

Naša humánna nátura nie je rozdielna od humánnej nátury ľudu Izraela! My sme práve tak sebeckí, svojvoľní, komfort hľadajúci, pôžitky a spokojnosť hľadajúci, ako bol aj Izrael! Aj v našej službe hľadáme naše vlastné ciele a nie Božie ciele! V našej Spáse nehľadáme Pánovo potešenie, Jeho spokojnosť a zaľúbenie; nehľadáme ani Vôľu Nášho Otca, my vždy hľadáme našu vlastnú vôľu, zámery, plány, ciele a potešenie.

Ak by Pán bol býval mal zaľúbenie v ľude Izraela, bol by ich býval priviedol do Zasľúbenej Zeme. (4M. 14:8) Náš Pán aj nás privedie do Kráľovstva Nebeského, AK bude mať v nás zaľúbenie. Má On v nás zaľúbenie? Je On v pravde s nami spokojný? Či môžeme zodpovedať tieto dôležité otázky? Asi nie.

Príliš mnoho veriacich dokonca odmieta byť pokrstení podľa Písma ponorením do vody, lebo sú pomýlení svojími vodcami. Výsledkom je, že ich stará duša zostáva starou, neobnovenou a nevstúpi na Svadobnú hostinu Baránka. Pán im povie: „Nikdy som vás nepoznal, odíďte odomňa, páchatelia neprávosti“. (Mt. 7:23// Lk. 13:27) Alebo im povie: „Nepoznám vás“ a zavrie dvere. (Mt. 25:10-12) Čo sa potom stane s týmito dušami? Či to vieme? (pozri Dodatok)

Strávia svoj pridelený čas v temnote, plačúc a škrípajúc zubami. Budú Pánom súdení a vyhodení z Kráľovstva Nebeského do vonkajšej temnoty, tam bude plač a škrípanie zubov. (Mt. 8:12 + 22:13 + 25:30) Všetko bude závisieť na Pánovom súde. Je to opäť horká pravda, ale budeme pokračovať v jej ignorovaní a radšej sa neskôr staneme jej nešťastnými obeťami? Prečo nie sme ochotní súdiť samých seba teraz, aby sme neboli súdení neskôr a možno aj odsúdení so svetom? (1Kor. 11:31,32) Toto Slovo sa špecificky týka jedenia Pánovej Večere, ale je tiež aplikovateľné aj vo všeobecnosti na náš kresťanský život.

„Plač a škrípanie zubov“ by na tomto mieste malo tiež naznačovať „hlboké a pravdivé výčitky svedomia, hlboké a pravdivé vyznania a činenie pokánia.“

l) Konečne môžeme povedať, že je pre nás absolútne žiadúce vidieť a pochopiť, že všetky hore deklarované pravdy a fakty nás vedú ku samotnému jadru nadôležitejšej záležitosti v našom kresťanskom živote po našom Vykúpení. To jest, ak vedome zanedbáme Vôľu a Zámer Nášho Otca, ktoré nás vedú k zapieraniu seba samého, ku pozdvihnutiu nášho kríža a k nasledovaniu Nášho Pána (Mt. 16:24), ak vedome odmietneme zomrieť nášmu starému, naturálnemu životu, to tiež znamená, že vedome odmietneme „prekročiť Jordán a vstúpiť do našej Zasľúbenej Zeme“, čo je Kráľovstvo Nebeské. (Mt. 22:2,3,5,8) Zapieranie nášho starého, naturálneho seba môže byť porovnané k premoženiu „ľudu Kannánejskej zeme a obrov, synov Enáka“ v našej duši, ktorí reprezentujú sily temna a zla! Oni sa nám zdali byť takí silní a my sme pri ních vyzerali, ako kobylky, a takými sme sa aj my im videli! (4M. 13:34)

To najdôležitejšie a kľúčové slovo v tomto historickom príbehu ľudu Izraela, ako odmietal vstúpiť do Zasľúbenej Zeme je slovo – PREMÔCŤ! Iba Káleb vyhlásil ľudu Izraela povediac: „Poďme ihneď hore a zaujmeme ju, lebo sme viac, než schopní ju PREMÔCŤ“! (4M. 13:31b)

Iba človek s takouto vierou je schopný deklarovať takúto vec aj dnešnej Cirkvi a povedať: „Sme viac, než schopní PREMOCŤ mocnosti temna a zla vovnútri, aj zvonkajšku našej duše a ustanoviť v nej Kráľovstvo Nebeské.“ Toto je presne dôvod, prečo Pán, hovoriac k Cirkvi, dáva sľuby jedine „TOMU, KTO PREMOŽE." (Zj. 2:7,11,17,26; 3:5,12,21) A to je zase presne dôvod, prečo nám Náš Otec hovorí nasledovnú pravdu, ktorú veľmi málo veriacich registruje vo svojom vedomí:

„Ten, čo verí je veriaci, ale VERIACI, KTORÝ PREMÔŽE–VÍŤAZÍ ZDEDÍ VŠETKO; A JA BUDEM JEHO BOHOM, A ON BUDE MOJÍM SYNOM (dcérou)“. (viď Zj. 21:7)

Niektorí veriaci môžu byť dostatočne oboznámení s týmto Slovom Božím, no mnohí iní nemajú ani základný prehľad, ani pochop tohto Slova a jeho vplyv na ich budúci život a osud. Či naozaj existuje veriaci, ktorý sa kedy opýtal sám seba: "Čo sa mi stane, ak nepremôžem, ak nič neurobím?“ A mal by on dostatočnú úprimnosť povedať si: „Stratím všetko moje Bohom prisľúbené dedičstvo, Boh nebude mojim Bohom a ja nebudem Jeho synom (dcérou)... hoci som uveril a som vykúpený“. Či je táto záležitosť dostatočne dôležitá, aby bola uvážená s viac, než len povrchným záujmom a aby bola tiež kázaná a veriaci varovaní?

Nebudeme nič robiť len preto, že veríme, že všetko bolo dokonané v Kristovi? Ak toto veríme, veríme pravdu. Ale nevidíme a nechápeme ako dosiahneme to „všetko dokonané v Kristovi“ do našej vlastnej bytosti a kedy. Či áno? Ó, my máme predstavy a rozumovanie a pocity a vlastné presvedčenia, ktoré nemusia mať nič spoločného so Slovom Božím. Ale máme o tom pravdu? Áno, máme. Pán hovorí: ako je premáhaním, zapieraním samého seba, a kedy je medzi našim krstom vodou a našou fyzickou smrťou, alebo únosom! Či veríme tejto pravde? Veriť akejkoľvek pravde Božej, ktorá sama o sebe je nekompletná a neveriť iným pravdám Božím, na ktorých tá prvá pravda závisí, nás nikam nedovedie a nevykoná v nás absolútne nič!

Nuž, budeme premáhať, čo Boh vyžaduje, aby sme premáhali? Uveríme tomu a budeme to robiť, alebo to budeme ignorovať? Výber je náš, nie Boží. Ja hovorím: Konajme to, nielen kvôli sebe, ale aj kvôli Bohu, ktorý túži, aby sme boli Jeho synmi a dcérami a ktorý si veľmi zasluhuje mať nás za synov a dcéry, lebo platil za nás Svojim Vlastným Životom!

m) My sme už deklarovali v predchádzajúcich kapitolách, čo máme premôcť a ako. Pán si želá, aby sme videli a chápali ďalšiu praktickú stránku premáhania nášho seba, čo „zapieranie samého seba, branie nášho kríža a nasledovanie Pána“ naozaj znamená. Čo to znamená povedať: „Ja denne zomieram“ (1Kor. 15:31), alebo „ukrižovať svoju telesnosť“ (Gal. 5:24), alebo „považovať sa za mŕtveho" (Rim. 6:11), atď.?

Musíme tu zopakovať a uvedomiť si v našom vedomí fakt, že smrť nie je koniec existencie, ale je ona separáciou. Takže, „zomrieť“ alebo „byť ukrižovaný“ prakticky znamená „byť separovaný od nátury, charakteru hriechu, jeho zdroja, prameňa, čo je telesnosť, separovaný od duchov, ktorí nás vedú do hriechu, nútia nás hrešiť a držia nás v temnotách a podvodoch pokiaľ žijeme v našej starej duši.

Smrť našej starej duše (starého života v nej) teda znamená separáciu našej duše od jej hriešnej nátury, charakteru, prirodzenosti; nie od naších hriechov, ako skutkov, ale od jej hriešnej povahy, od ducha hriechu, prameňa hriechu, ktorý spôsobuje, že stále hrešíme, či chceme, alebo nie. Toto je pravdivé vyslobodenie našej duše, jej zdokonalenie, celistvosť, svätosť a jej pravá a Plná Spása!

Naša stvorená duša (srdce, myseľ, vôľa) neprestáva existovať, keď ona „zomrie“ (je separovaná od) jej hriešnej prirodzenosti, nátury, charakteru!

Kedykoľvek nás Pán prevedie cez temnoty, zlo, problémy, skúšky, konflikty alebo ťažkosti akéhokoľvek druhu, potom On má možnosti nám ukázať kto my sme, kde naša duša zlyháva, kde reaguje v starom a neprijateľnom spôsobe, kde je ovplyvňovaná, ba aj ovládaná mocnosťami temna a zla, kde produkuje horké a divoké ovocie, ktoré nie je Pánovi prijateľné. Pán nám potom ukazuje, kde naša duša potrebuje „zomrieť“, čiže, byť separovaná od síl, ktoré spôsobujú jej pády.

Keď potom začneme vidieť a rozumieť, čo potrebujeme a čo Pán nenávidí, Pán si žiada, aby sme sa rozhodli našou slobodnou vôľou byť z toho vyslobodení, byť od toho separovaní. Pre nás je veľmi dôležité uvedomiť si, že pokiaľ nevidíme, čo je neprijateľné, hriešne a čo Pán v našej duši nenávidí, nikdy nebudeme schopní to vyznať a z toho sa efektívne kajať. To znamená, že z toho nebudeme efektívne vyslobodení. Pozrime sa preto a rozumejme nasledovnému faktu.

Keď „zomrieme“ nášmu starému životu, starému človeku, on nezmizne z nášho života! Súc od nás separovaný, on stratil nad nami svoj vplyv a moc nad naším pozemským životom. Ale keď si želáme, aby sa vrátil, on je zrazu „TU“ hotový nás znovu objať a sa s nami privítať.

Jeho „prsty sa vždy zdajú byť trčiace z jeho rakve“ a snažiace sa prilákať našu pozornosť. On nás bude prosiť, bedákať, rozumovať s nami, pokúšať nás, presvedčovať nás, zaplatiť akúkoľvek cenu, len aby sme ho opäť prijali do nášho života a do jeho „starého náboženského divadla“.

Ale toto sú veci a fakty, ktoré duševní veriaci nemôžu vidieť, ani pochopiť. Ale keď začnú „umierať“ ich starému duševnému životu, budú schopní začať tieto veci a fakty vidieť. Tieto fakty sú životne dôležité pre náš osud a tiež cestu, ktorou sa k nemu dostaneme.

Smrť a vzkriesenie nášho DUCHA A DUŠE určí náš budúci Život (existenciu v Prítomnosti Boha) alebo, bez ních, našu budúcu Smrť (existenciu mimo Boha). VYBRAŤ SI NÁŠ OSUD JE NAŠA ČASŤ A ZODPOVEDNOSŤ, NIE BOŽIA! Rozpamätajte sa na Lucifera. Boh neurčil a nevybral jeho osud, Lucifer si ho vybral sám v sebe. Tiež si musíme uvedomiť fakt, že AK si vyberieme Život, súčasne si vyberáme aj podmienky, ktoré Boh jasne ustanovil pre nás vo Svojom Slove – Svojej Zmluve s nami. Tieto podmienky sú medzi Ním a nami a zahrňujú náš podiel na spolupráci s Bohom, pod Jeho vedením, Jeho Mocou, Múdrosťou a Milosťou.

MY NEMÔŽEME KONAŤ NAŠU ČASŤ NAŠEJ SPÁSY BEZ BOHA... A BOH NEVYKONÁ JEHO ČASŤ NAŠEJ SPÁSY V NAŠEJ DUŠI BEZ NÁS! VIDÍME TO? NEVIDÍME!

Horeuvedená pravda môže tiež vysvetliť väčšinu naších pádov, zlyhaní, bolestí, utrpení a znechutenia, ktoré zakusujeme v procese našej Spásy počas nášho pozemského života. My, ktorí to myslíme „vážne“ s Pánom a nie sme iba „týždennými návštevníkmi budovy s krížom na veži“ určite zakusujeme najrôznejšie druhy ťažkostí a bolestí, problémov, znechutenia, utrpenia, ba ja tragédií v našom pozemskom živote ako znovu-zrodení a krstení veriaci. Všetky tieto nepríjemné dôsledky sú vždy v spojení s horeuvedenými duchovnými faktami a či sa ich v našom kresťanskom živote učíme, alebo nie. Musíme povedať nasledovné:

Kedykoľvek sa snažíme konať božiu časť v našom procese Spásy, vždy zlyháme, padneme a ten pád nám vždy spôsobí bolesť, utrpenie, nedorozumenie, znechutenie a mnohé iné nepríjemné efekty, ba aj tvrdnutie nášho srdca voči pravde a tiež voči Samotnému Bohu.

Kedykoľvek sa snažíme konať našu časť našej Spásy bez boha, našou silou, našou cestou, opäť padáme!

Nikdy nebolo naším úkolom bojovať s našou telesnosťou, keďže ona nikdy nemôže zničiť sama seba, naša vlastná hriešna nátura nemôže nikdy samú seba zaprieť a ukrižovať! To vždy bola Božia časť vykonať, ale s našou spoluprácou – naším vyznaním, pokánim a súhlasom našej vôle, aby tá telesnosť bola zničená. Preto Boh najprv zničil našu telesnosť na Kríži Nášho Pána, takže, pred Satanom, náš starý človek, ktorý je Satanovým teritóriom a „víťazstvom“, bol legálne, morálne a spravodlivo zničený! Satan nemôže proti tomu povedať ani slovko, alebo obviniť Boha z nespravodlivosti, nesvätosti, alebo z nejakého „ilegálneho“ aktu proti Svojim Princípom. Teraz môže Boh v nás konať všetkú potrebnú prácu založenú na Jeho Vôli a cene, ktorú Jeho Syn plne zaplatil. Všetko, čo Boh potrebuje a Mu chýba, je súhlas našej slobodnej vôle pre Jeho prácu v nás.

Za prvé, musíme vidieť a veriť, „že náš starý človek je spolu s Ním (Kristom) ukrižovaný“. (Rim. 6:6)

Za druhé, musíme vidieť a veriť, že Boh ukrižoval nášho starého človeka predtým, než sme existovali! On toto teda učinil v Kristovi bez nášho vedomého súhlasu, ktorý Satan od Boha vyžaduje!

Boh si od nás vyžaduje náš nepretržitý súhlas, aby v nás – v našej duši – mohol vykonať Svoju Vôľu,

našu plnú Spásu, ktorú ON pre nás ustanovil

a nie my v našej ľudskej duši!

Ako môžeme teda denne zomierať? (1Kor. 15:31a// Lk. 9:23) Tak, že povieme Otcovi: „Nie moja vôľa, ale Tvoja nech sa stane." (Lk. 22:42) Toto je NAŠA ČASŤ v Spáse našej duše.

Náš starý človek – hriešna nátura – zostáva Satanovým legálnym vlastníctvom a teritóriom v našej duši aj po našom Vykúpení. Jeho kontinuána prítomnosť v našej duši cez starého človeka nie je podrobená rozhodnutiam Boha, ale naším rozhodnutiam. My ale odporujeme Bohu v Jeho úsilií zničiť vládu Satana v našej duši, ktorú má cez nášho starého človeka!

Boh sa nedotazuje Satana na legalitu jeho teritória v našej starej duši, hoci naša duša, ako taká, je vykúpená a nie je jeho legálnym vlastníctvom. Je to to isté, ako s jeho kráľovstvami na tejto zemi.

Keď Satan ponúkol svoje kráľovstvá Ježišovi, ak by sa mu On klaňal a uctil si ho, (Mt. 4:8,9) Pán nepopieral jeho vlastníctvo v tomto svete, hoci je tiež napísané, že „Zem je Pánova i jej plnosť; zem aj tí, ktorí na nej bývajú.“ (Žm. 24:1). On dovoľuje Satanovi, aby on vládol svetu aj dnes, potom, čo Pán vykúpil nielen ľudstvo, ale aj zem a všetko, čo bolo stratené. (Mt. 18:11⁽³⁶⁾) Či my naozaj vidíme túto vec? Mali by sme.

Náš starý človek bol zničený v Kristovi Vôľou Otca predtým, než sme existovali. Ale teraz, keď existujeme a starý človek v nás žije, musí byť v nás zničený našou vôľou! My musíme vyznať túto vieru a dať Otcovi náš súhlas. My, vykúpené duše, musíme „tak povedať“ našími ústami! (Žm. 107:2// Rim. 10:9)

Preto, my musíme tiež rozhodnúť, čo Boh už pre nás rozhodol a pre nás učinil pred našou existenciou. Jeho Vôľa a naša vôľa sa musia stať jednou. Boh nemôže s našim starým človekom nič vykonať pokiaľ nemá od nás kontinuálny súhlas našej vôle s vyznaniami a pokániami, ktoré všetky sú nanajvýš potrebné, aby proces ničenia nášho starého človeka Mocou Ducha pokračoval.

Rozpamätajme sa, čo sa stalo v Rajskej Záhrade v duchovnom svete. Tam Satan, s dovolením Boha, pokúšal Evu a Adama a získal veľmi dôležité legálne víťazstvo a Boh nemal polemiku so Satanovou metódou luhania, On o nej dopredu vedel!

Satan získal dušu človeka vierou človeka a činom jeho viery – jedením zakázaného ovocia. (1M. 3:6) Výsledok toho bol, že človek sa stal „znovu-zrodený“ duchom hriechu, ktorý začal v ňom prebývať a žiť a on sa stal „chrámom Satana“ (pripomína vám to niečo?). Po smrti Krista a po našom Vykúpení, človek bol „znovu-znovu-zrodený“ Duchom Boha a stal sa opäť „Chrámom Boha“! (1Kor. 3:16) Satan legálne stratil vlastníctvo našej duše, ale nie jej ducha hriechu, jej „starého človeka“, ktorý je Satanovým guvernérom v ľudskej duši a jeho územie v našej duši! A Satan toto môže stratiť jedine rozhodnutím človeka, ktoré je niekedy veľmi bolestné!

Boh nebude nikdy konať bez, alebo proti našej slobodnej vôli, bez naších rozhodnutí, bez nášho súhlasu a vedomej spolupráce s Ním, aby zničil (vyzliekol – Ef. 4:22) nášho „starého človeka“, ktorý zostáva Satanovým legálnym vlastníctvom v každom vykúpenom, ale plne nespasenom človeku!

Toto je presne, kde Satanova nádej zostáva, aby nás podvádzal a dostal späť, keď odmietame náš kríž! Preto tiež Satanov najväčší podvod vo veriacich je, že po našom Vykúpení nemusíme ani „prstom pohnúť“, alebo robiť rozhodnutia o niečom, pretože „všetko už bolo dokonané v Kristu“. Ak budete lpieť k tomuto učeniu a viere a odmietnete vidieť a nasledovať horeuvedenú pravdu, môže vás to stáť váš život!

Pán poslal Apoštola Pavla k Pohanom, aby „otvoril ich oči a obrátil ich od tmy k svetlu, a od MOCI SATANA ku BOHU (k JEHO MOCI).“ (Sk. 26:17,18)

Ale tento istý princíp platí aj na karnálnych a slepých veriacich. Keď ich oči nie sú otvorené, oni nie sú obrátení od tmy ku svetlu a od moci Satana ku Moci Boha! To je, ako keby sme žili v kaštieli vlastnenom krutým pánom a ten kaštieľ bol jedného dňa vykúpený dobrým a milosrdným Pánom. Ale ozbrojená hliadka kaštiela neodišla! Ich odchod závisí na našom rozhodnutí a nie na rozhodnutí nového Pána. Ale zdá sa, že nám to nevadí, že my si ich chceme podržať a zostať v „ich starostlivosti“, hoci ten kaštiel už (možno celé roky) nie je ich!

Uvážme teraz tri dôležité fakty, ktoré podčiarkujú a tiež potvrdzujú horeuvedenú pravdu o „chcenej – želanej smrti“ a o „skutočnej smrti“ nášho „starého človeka“. Jeho „chcená –želaná smrť“ bola vykonaná Vôľou-Chcením-Želaním Nášho Otca. (2Pet. 3:9) Jeho „skutočná smrť“ je vykonávaná jedine našou vôľou-rozhodnutiami. Sú tu tri body na uváženie:

(1) V Rim. 10:10 nie je napísané: „Lebo srdcom sa verí na Spásu“, ale je tam napísané niečo podstatne iného, čo si máloktorý veriaci všimne, uváži a pochopí. Je tam napísané:

„Lebo SRDCOM sa verí na SPRAVODLIVOSŤ a ÚSTAMI SA VYZNÁVA na SPÁSU.“

Naša viera nepostačuje! Hoci naše srdce môže veriť na spravodlivosť, Boh potrebuje prácu tejto viery – vyznanie naších úst na Spásu! Keď človek vyzná svoju vieru, túžbu svojho srdca byť spaseným, Boh prijíma súhlas tohto človeka s Jeho Slovom a len potom ho môže vykúpiť... na základe plného zaplatenia ceny Krvou Baránka A viery človeka A jeho vyznania (práce viery); toto potom vyprodukuje svoje ovocie – jeho Vykúpenie! A Satan si musí zavrieť hubu! Keď človek nič nevyzná, neurobí žiadne jasné rozhodnutie, BOH NEMÔŽE NIČ ROBIŤ, hoci cena za vykúpenie toho človeka bola plne zaplatená a hoci ten človek aj uveril! Tu patria všetci pohani (a „papieroví kresťania“). Satan by oponoval a obžaloval by Boha z nespravodlivosti, ak by bol ktorýkoľvek pohan vykúpený veriac, ale bez vyznania (práce) tejto viery jeho ústami... a Satan by bol v práve!

(2) Ten istý princíp platí aj na proces Spásy našej duše po našom Vykúpení. Slovo jasne hovorí: „AK VYZNÁME svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám naše hriechy odpustil...“ (1Jn. 1:9) My najprv musíme vidieť naše hriechy obdržaním svetla-viery o naších hriechoch, potom musíme vykonať prácu tej viery tým, že ich vyznáme svojími ústami. To pohne ruku Boha, aby nám odpustil, a opäť, Satan nemôže ani „ceknúť“ slovo opozície, alebo obžaloby. Či aj toto vidíme a chápeme? Lebo pokánie bez vyznania neexistuje!

(3) Ten istý princíp platil aj na Nášho Spasiteľa, ktorý bol predurčený na smrť pred založením sveta, to jest, predtým, než bol narodený v Betleheme. (1Pet. 1:18-20) Aj ON musel dať Svojmu Otcovi legálny súhlas jeho vlastnými ústami povediac: „AVŠAK, NIE MOJA VÔĽA, ALE TVOJA NECH SA STANE!“ (Lk. 22:42)

Otec vyžadoval od Syna rozhodnutie, súhlas Jeho vlastných úst týkajúci sa pitia kalicha a smrti na kríži POTOM, čo On bol narodený, hoci bol zabitý predtým, než existoval ako Človek! (Zj. 13:8) Vidíte to? Alebo nie? A Ježiš, Človek, mal moc svojej Vôle odmietnuť piť ten kalich a zomrieť na Kríži! Či si my naozaj uvedomujeme túto pravdu? NIE, nič si neuvedomujeme!

Túto pravdu môžeme zakončiť nasledovne.

My sa musíme rozhodnúť zomrieť nášmu „starému človeku“, ktorého smrť už bola pre nás Bohom uskutočnená predtým, než sme boli narodení. My sa musíme rozhodnúť duchovne rásť do Krista, kde nás už Boh vložil predtým, než sme boli narodení. My sa tiež musíme rozhodnúť vystupovať do nebeských oblastí, kde nás Boh už posadil predtým, než sme boli narodení! (Ef. 2:5,6 + 4:15) Či my naozaj vidíme tieto fakty? My ich musíme vidieť!

Môže to zobrať dosť dlhý čas, než Pán konečne obdrží z nášho srdca, mysle a vôle to, čo od nás vyžaduje a potrebuje pre Svoju Prácu v nás. On nám dáva všetko, čo my potrebujeme pre náš nepretržitý súhlas; potrebnú vieru (víziu, evidenciu, duchovné chápanie, duchovnú moc) a všetky potrebné okolnosti, ktoré sú Ním projektované, aby nám ukázali náš skutočný stav a potreby. Náš počiatočný súhlas môže zobrať možno pár sekúnd po rokoch slepoty, hluchoty a odporovania. A Pán pracoval v našej duši, aby dosiahol našu ochotu a rozhodnutia našej duše. Ale tých pár sekúnd zachráni životy a presmeruje osudy mnohých veriacich, ktorí stále žijú v temnotách.

A, prosím, nepovedzte mi, že je pre vás nemožné rozhodnúť sa byť plne spasenými a Pánom pripravenými pre Jeho Príchod; že vaše ústa nedokážu vyznať Pánovi také rozhodnutie. Lebo TO je všetko, čo Pán potrebuje od vás v túto hodinu – vaše rozhodnutie a jeho vyznanie vašími ústami! Urobíte to? Pohnete svojími ústami? Vy nemusíte rozumieť, ako to Pán všetko urobí! Musíte iba veriť, že On vie, čo a ako robiť a že to začne robiť ihneď na základe vášho rozhodnutia a jeho vyznania vašími ústami.

Nech nám všetkým Pán pomôže uvážiť horeuvedené veľmi starostlivo v našom srdci a mysli a vedomí. Nech sa rozhodneme našou slobodnou vôľou urobiť toto, čo je naša časť našej Spásy a tým umožniť Pánovi urobiť Jeho časť našej Spásy.

n) Jedna z fascinujúcich a tajomných otázok, nad ktorou môžeme hĺbať pred Naším Otcom je nasledovná: Čo je vlastne náš „starý človek“, naša hriešna nátura, náš hriech? Čo je jeho pravý vznik, počiatok, jeho podstata, jeho charakter? Prečo on nemôže byť nami zmenený, opustený, alebo naspäť obrátený? Ako ho my možme pochopiť? Podelím sa s vami o víziu prijatú od Pána týkajúcu sa HRIECHU, ako princípu, ako zákona a ako nátury. Pre nás to môže byť nanajvýš dôležité a užitočné vidieť tieto duchovné záležitosti a tým obdržať hlbšie a jasnejšie chápanie procesov, ktoré sa v nás odohrávajú.

Musíme sa premiestniť do „času“ hodne pred založením sveta, kedy zlo už bolo stvorené, ale HRIECH ešte neexistoval. Potom Boh stvoril Lucifera, Nebeskú bytosť, takú perfektnú a krásnu, že v mojej viere a vízií, on stál hneď pod Synom Božím, pod SLOVOM. (Jn. 1:1) Nikto v celom Stvorení Božom nebol bližšie ku dokonalosti a kráse Syna Božieho, než Lucifer. (Ez. 28:12-14) ALE on nebol stvorený na Podobu Božiu, ako bol Adam!

A potom, jedného „dňa“, Lucifer sa „stal vedomým“ svojej krásy a dokonalosti s ktorými bol stvorený. Tiež si všimol svoj štatút, prestíž a postavenie a porovnával to s tým, čo mal Syn Boží. A keď to on po prvý krát začal porovnávať, začal si byť vedomý svojho pocitu nespokojnosti, žiarlivosti, ktorý pocit prišiel k nemu zdanlivo „odnikadiaľ“. Dovtedy v Nebi nikdy nebolo ničoho takého, ako „nespokojnosť“. Nespokojnosť, ako taká, nie je hriechom, ale ide hodne blízko „okraja“ hriechu, začína z niečoho, čo nie je „kóšer“. Lucifer sa začal pomaly šmýkať do hriechu o ktorom si mohol byť vedomý, čo sa týka jeho existencie, ale nie čo a týka jeho úžasnej sily, efektov a dôsledkov. Tieto neboli vtedy známe, keďže pred Luciferom neexistovali a len Boh mohol predvídať a predzvedieť tieto dôsledky. Nie je zaznamenané, či Boh varoval Lucifera o sile, efektoch a dôsledkoch zla. Fakt je, že Lucifer bol do neho vťahovaný veľmi, veľmi pomaly, tu trošku a tam trošku... tým istým spôsobom, ako sa my musíme z neho vyťahovať. (Iz. 28:9,10) Zdá sa teda, že akonáhle sa začneme „viezť“ do zla, nikto nás nemôže zastaviť, alebo vrátiť nás späť... iba Boh (viď detaily v kapitole 9^[11]).

Konečne, v určitom bode „času“, Lucifer začal naozaj žiarliť na Syna Božieho kvôli Jeho neporovnateľne väčšej Múdrosti, Krásy, Dokonalosti, Štatútu, vyššej Pozícií a Autorite vo Vesmíre, ktoré Mu prinášali väčšie uctievanie. Začal túžiť byť „Jemu podobným“. V tom istom bode DUCH HRIECHU a neprávosti sa v ňom „ZRODIL“, ktorý to duch nikdy predtým neexistoval. Aby sa tento duch Hriechu zrodil, potreboval zlo a živú bytosť ktorá by to zlo prijala a začala ho žiť. Ducha Hriechu si teda môžeme tiež predstaviť, ako „zlo, ktoré sa stalo živým“, ktoré našlo svoj živý výraz. Zlo teda produkuje nový druh živého tvora, ktorý nikdy pred Luciferom neexistoval.

Pokúsme sa predstaviť si tento duchovný fakt v nasledovnom príklade. Keď kvapka pravého Svätého oleja na pomazanie sa dá do vody, voda sa stane bielou; jej prirodzenosť sa zmenila na veky vekov, nikto z nej tú belobu nemôže nijakým spôsobom vybrať. Keď „kvapka zla“ je prijatá stvoreným životom, ten sa tiež stáva „zafarbeným“; jeho prirodzenosť je zmenená na veky vekov a nikto to „zlo“ z neho nijako nemôže dostať. ZLO absorbované stvoreným ŽIVOTOM môžeme potom nazvať DUCHOM HRIECHU. Dve „prísady“ sú tu potrebné na vytvorenie tretej, úplne novej „prísady“.

Musíme vidieť a chápať, že HRIECH vo svojej dispozícií, charaktere, prirodzenosti nie je vecou, ani aktom, je to duch, ktorý mení charakter, dispozíciu, prirodzenosť ktorejkoľvek živej bytosti, či veci.

Keď sa srdce Lucifera „pozdvihlo“ pre jeho krásu, pýcha sa narodila v jeho srdci, akoby prvoplod toho nového ducha hriechu a ako hlavná črta jeho charakteru! Toto je presný opak Charakteru Boha a Jeho Ducha, ktorého prvoplodom je Láska, ktorá je tiež hlavnou črtou Charakteru Boha. Preto, duch hriechu sa stal hlavný nepriateľom ducha božieho v každom smere. On Mu vo všetkom oponuje a vo všetkom vzdoruje. Pýcha sa stala hlavnou črtou charakteru Satana a tým aj človeka.

Tento duch hriechu sa v Luciferovi stal semenom a to vyprodukovalo „embryo“ nátury hriechu. Toto semeno rástlo v Luciferovi a dozrelo do osoby hriechu. Túto osobu hriechu si tiež môžeme predstaviť, ako DOZRETÉ OVOCIE DUCHA HRIECHU! Takáto bytosť sa potom stáva pravdivým SYNOM ZLA.

Tento proces je vo svojom princípe podobný procesu našej Spásy, kde Duch Boží sa v nás stal Nebeským semenom, ktoré v nás vyprodukovalo „embryo“ Nátury Boha. Ono má tiež v nás rásť a dospievať v osobu nového človeka – osobu lásky, radosti, pokoja, viery, zhovievavosti, jemnosti, dobrotivosti, krotkosti a zdržanlivosti. Takýto veriaci sa stáva DOZRETÝM OVOCÍM DUCHA BOŽIEHO (Gal. 5:22,23) a pravým a dokonalým SYNOM BOŽÍM!

Keď ten celkom „nový tvor zla“ začal v Luciferovi rásť, to bol začiatok nezvrátiteľnej a tragickej zmeny v Luciferovej osobnosti. On si musel byť vedomý vlastných túžob, ale nie svojej pýchy a že sa vlastne chystal hrešiť proti Bohu, ktorému v tom čase ešte mohol slúžiť, teda predtým, než začal páchať hriechy. Hriech a pýcha predtým neexistovali, v Nebi boli „neznáme elementy“, nikým nevidené, nezakúsené, preto nechápané a nevnímané v ich charaktere a nebezpečenstve... okrem Boha. A potom, tento „nový tvor zla“ v Luciferovi dorástol v osobnosť SATANA, syna zla, syna zatratenia. (2Tes. 2:3) Luciferov charakter bol kompletne zmenený. Tento istý fakt platí aj na ďalšieho „syna zatratenia“, ktorým sa stal Judáš Iškariotský. (Jn. 17:12)

Keď žiarlivosť priviedla Lucifera ku prvému rozhodnutiu v jeho srdci („povedal si vo svojom srdci“), prvý hriech ako akt, ako skutok bol „zrodený“ v Božom Stvorení. (Iz. 14:12-14) Toto bolo prvé ovocie ducha hriechu vo všeobecnosti a ducha pýchy a žiarlivosti špecificky. Ak sme na niekoho žiarlivý a máme zlé túžby, ktoré táto žiarlivosť produkuje, hriech leží u „dverí“. Keď začneme podnikať kroky na vykonanie tých zlých túžob a žiarlivosti, hriech vstúpi do našej „obývačky“. (Jak. 1:14,15 – „keď žiadosť počne“ = keď povieme vo svojom srdci) Lucifer bol dokonalý vo všetkých jeho cestách až do času, kedy tento hriech neprávosti bol v ňom nájdený. (Ez. 28:15⁽³²⁾)

Pred Luciferom zlo existovalo, akoby jed v uzatvorenej fľaši. Potrebovalo to niekoho, kto by tú fľašu otvoril, aby ten jed započal svoju deštruktívnu rolu, aby započal produkovať vlastné „ovocie deštrukcie“. Toto zlo našlo svoj „živý výraz, svoje ovocie“, keď bolo po prvý krát absorbované a žité živou bytosťou. Ovocie Ducha Svätého je opísané v Gal. 5:22,23. Ovocie Ducha zla a hriechu je presne opačné ovociu Ducha Svätého. Ale ovocie môže byť produkované jedine živou bytosťou alebo živým stvorením.

Môžeme teda uzavrieť, že Satan a jeho charakter sa stali zosobneným zlom. Je to PRESNE TENTO CHARAKTER, ktorý bol vrodený do Adama a Evy na základe ich rozhodnutia neposlúchnuť Boha. Tento charakter zla vymenil Charakter Boha a Jeho Ducha v duchu, duši a tele Adama a Evy. TOTO bola práca diabla! Toto bolo jeho veľké víťazstvo, keďže žiadny človek nemohol odvrátiť, anulovať tento jeho čin, ani sa z toho charakteru zla nijako vyprostiť. Diabol týmto získal moc smrti (Žid. 2:14b), inými slovami, moc separovať (na veky) iné živé bytosti od Boha. Takto sa má chápať a interpretovať z Písma smrť a Satanova moc smrti.

Musíme tiež vidieť a chápať, že tento duch hriechu má svoju vlastnú inteligenciu, myseľ, vôľu a moc, ktoré obdržal od svojho „otca“ Lucifera pri svojom počatí a od svojho „otca“ Satana vo svojej dospelosti. Tento Archanjel mal úžasnú inteligenciu a moc vládnúc (oslabovať) národy. (Iz. 14:12⁽³³⁾) Nemali by sme preto byť prekvapení, že tento duch hriechu je tak prešibano a rafinovano inteligentný a mocný, takže človek nemá šancu rozoznávať jeho rafinovaný charakter, lži a podvody, podmaniť si ich, prekonať ich a vyslobodiť sa z ich zovretia.

Tento duch hriechu, ktorý „vyprodukoval“ Satana, syna zla a zatratenia, sa stal ŽIVOTOM ČLOVEKA, životom jeho „novej hriešnej nátury“. Duch zla si vyžiadal nielen Lucifera, pomazaného Cherubína, ktorý bol postavený na Svätý vrch Boží, (Ez. 28:14) ale on teraz získaval každého človeka narodeného na tento svet, lebo mohol reprodukovať svoje semeno korupcie do každého živého tvora narodeného z Adama a Evy!

„Hriešne cnosti“ ducha hriechu (pýcha, arogancia, sebeckosť, tvrdohlavosť, strach, hlúposť, neposlušnosť, atď.) sa nazývajú „telesnosťou“ tvoriacou „starého človeka“. Telesnosť sa prieči Bohu vždy a všade, ona je Jeho večný nepriateľ, ovplyvňuje každého človeka a je zdrojom a príčinou jeho večnej smrti (separácie od Boha), večného prekliatia a utrpenia.

Toto je evolúcia zla a jeho efektov a pravá hĺbka a tragédia živých bytostí, ktoré sú v jeho pazúroch. Cesty späť nebolo, nebolo cesty, ako spasiť človeka... okrem jednej!

o) Teraz môžeme prísť k Nášmu Otcovi a obetovať Mu našu najvrelejšiu vďaku zo srdca pre Jeho Cestu našej Spásy! On stvoril cestu, kde cesty „nebolo“... aspoň teda v očiach Satana.

Uvážme teraz Najväčšie Tajomstvo a Víťazstvo Boha týkajúce sa človeka, ktoré môže kedy existovať v našom ponímaní. Viďme aj seba v tomto Tajomstve našej Spásy, v tejto absolútne neporovnateľnej obete Nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Viďme aj Múdrosť a Lásku Nášho Otca v Jeho Veľkej Spáse človeka, ktoré sú ďaleko za naším chápaním a predstavami.

Boh musel urobiť dva kroky, aby priviedol tohto hriešneho človeka späť do Svojej Prítomnosti, urobiť z neho Svojho syna a potom s ním žiť na veky vekov tak, ako mal žiť s Adamom, keby on nebol býval padol do hriechu. Boh musel:

(1) vykúpiť človeka z vlastníctva Satana zaplatiac za neho plnú cenu vyžadovanú Bohom podľa Svojích Princípov legality, svätosti a spravodlivosti, aby On zostal Svätým a Spravodlivým a nemohol byť obžalovaný Satanom a jeho padlými anjelmi, a...

(2) hneď po jeho vykúpení, dať mu cestu, spôsob, možnosti zmeniť svoju hriešnu náturu späť na Božiu Náturu tým istým výberom slobodnej vôle, ktorým človek stratil Ducha Božieho a Jeho Náturu a získal ducha hriechu a jeho náturu.

My všetci poznáme ten prvý krok, keďže všetci praví veriaci sú vykúpení smrťou a vzkriesením Nášho Spasiteľa. Tento krok je teda ukončený v každom veriacom. Mali by sme tiež poznať ten druhý krok a ten by tiež mal byť ukončený. On je ukončený v Kristu Ježišovi, ale nemusí byť ukončený, ba ani začatý, v nás!

Mám živé skúsenosti, že v niektorých veriacich tento druhý krok ani nezapočal. Toto je tragédia veriacich. A ja verím, že hlavná príčina pre túto tragédiu je ten hlboký podvod a príčina pre ten hlboký podvod je pýcha a svojvoľné ignorovanie dôležitých faktov veriacimi.

Asi pred štyrmi rokmi, keď ma Pán viedol napísať knihu „Slovo k Cirkvi Ježiša Krista^[8]“, už vtedy som mal víziu „dvoch krížov“ ako faktu Písma, ktorý fakt som už vtedy zahrnul do tej knihy do určitého stupňa. Ale moja vízia ešte nebola v tom čase dostatočne jasná. Niečo v nej stále chýbalo, niečo bolo nekompletné a ja som nevedel, čo. To „niečo“ mi bolo teraz osvetlené Milosťou Pána a je to veľmi dôležitý duchovný fakt, ktorý máme teraz začať ponímať do nášho chápania a viery. Úžasne by nám mal pomôcť vo videní pravdy o našej Spáse cez Krista, a síce, ako boli „skutky diabla Kristom zničené“ a ako oni musia byť zničené aj v nás Mocou Božou! Tento fakt by nám mal dať potrebné duchovné chápanie najhlbšieho tajomstva spásy človeka a tým nám umožnil konať špecifické rozhodnutia v našom srdci a v našej mysli a vôli. Toto sú rozhodnutia, ktoré Náš Otec od nás vyžaduje, ako našu časť našej Spásy. Tento fakt tiež odmaskuje ten najhlbší a najúspešnejší podvod, ktorým Satan podviedol Cirkev Ježiša Krista od Jej samého počiatku, od počiatku Nového Zákona!

Pred tými štyrmi rokmi som veril a chápal, že „kalich, ktorý Otec dával Ježišovi vypiť“ bol Jeho Kríž. Trikrát Nás Spasiteľ žiadal Svojho Otca, aby „odňal od Neho ten kalich“! (Lk. 22:42). Ale ani v tom čase som sa už „necítil dobre“ dávaním rovnítka medzi kalichom a Jeho fyzickou smrťou na Kríži. Ježiš veľmi dobre vedel o Svojom osude, že bude zabitý, že bude piť kalich a na tretí deň vstane zmŕtvych. (Mk. 9:31 + 10:38// Mt. 20:22) On bol pripravený pre kríž a nespytoval ho. Bol tiež pripravený vypiť Svoj kalich, ale kvôli nejakej príčine, On spytoval KALICH, ktorý Mu Jeho Otec dával na „vypitie“. On, ktorý nikdy nepoznal hriechu sa toho kalicha obával a nevýslovne sa Mu hnusil v celej hĺbke Jeho Duše a Ducha! Kvôli tejto príčine On žiadal Otca, aby ten „kalich od neho odňal“ dodajúc: „Ak je to Tvoja Vôľa“. Toto jasne naznačovalo, že to nebola Vôľa Ježiša. Ako vidím v mojom duchu, Ježiš–Človek nebol pripravený pre „tento kalich“ a musel byť tiež posilnený anjelom z Neba. (Lk. 22:43,44) Toto tiež môže osvetliť, prečo On predostrel Otcovi takú neobyčajnú požiadavku a to trikrát za sebou! Nuž teda, čo bol TEN KALICH, ak to nebol Kríž?

Boh nezobral iba naše hriechy a vložil ich na Krista a ukrižoval ich na Jeho Kríži. NIE! To by nebolo bývalo predstavovalo Plnú Spásu človeka. To by bolo iba ponúklo človeku odpustenie jeho hriechov a jeho urovnanie vzťahov, smierenie sa s Bohom. Ale takýto vykúpený človek by bol pokračoval v hrešení na veky vekov a bol by býval potreboval večné odpúšťanie! Prečo?

ODPUSTENIE HRIECHOV A ZMIERENIE S BOHOM NENIČÍ HRIEŠNU NÁTURU ČLOVEKA! JEHO „STARÝ ČLOVEK BY BOL BÝVAL PREŽIL A SKUTKY DIABLA BY NEBOLI BÝVALI ZNIČENÉ! Preto...

BOH UČINIL, ABY SA JEHO SYN KVOLI NÁM STAL HRIECHOM (2Kor. 5:21), ABY SA STAL HRIEŠNOU DUŠOU PRESNE TAKOU, AKO JE KTOKOĽVEK Z NÁS, ABY PRIJAL MOCNÉHO, RAFINOVANÉHO DUCHA ZLA A HRIECHU, ABY PRIJAL TOHO HADA S JEHO JEDOM, ABY PRIJAL NAŠU HRIEŠNU NÁTURU SPOLU SO VŠETKÝMI NAŠÍMI HRIECHMI, NEPRÁVOSŤAMI A SKUTKAMI ZLA DO SVOJEJ ABSOLÚTNE ČISTEJ, SVÄTEJ A BEZHRIEŠNEJ DUŠE!

TO BOL KALICH, KTORÝ MU OTEC DAL, ABY HO „VYPIL“ A KTORÝ SA ZDRÁHAL PIŤ, ALE TRIKRÁT ŽIADAL, ABY BOL OD NEHO ODŇATÝ!

TO BOLO NAJVAČŠIE A NAJHLBŠIE UTRPENIE NÁŠHO SPASITEĽA A PÁNA SPREVÁDZANÉ NEPREDSTAVITEĽNÝMI BOLESŤAMI A HRÔZOU SÚC PREKLIATY (5M. 21:23// Gal. 3:13) A ZAPREDANÝ A SEPAROVANÝ AJ OD SVOJHO MILOVANÉHO OTCA V NEBI! (Mt. 27:46) JE TO ĎALEKO ZA AKÝMIKOĽVEK NAŠÍMI PREDSTAVAMI, POCHOPOM, ČI ĽUDSKÝMI ZMYSLAMI.

ALE VYLIATÍM TEJTO DUŠE NA SMRŤ (Iz. 53:12) ON TÝMTO ZNIČIL HRIECH, AKO ZÁKON (Rim. 7:23 + 8:2) A AKO NÁTURU A KLIATBU A PRIVIEDOL STARÉHO, DUŠEVNÉHO ČLOVEKA, JEHO TELESNOSŤ, JEHO HRIEŠNU NÁTURU DO SMRTI! TÝMTO ZNIČIL VŠETKY DIELA DIABLOVE (1Jn. 3:8) ZOBERÚC OD NEHO VŠETKO ÚZEMIE JEHO AKTIVITY V NÁS A CELÉ JEHO „VÍŤAZSTVO“ V DUŠI KAŽDÉHO ČLOVEKA A VYSLOBODIL NÁS Z TOHO VŠETKÉHO. (Rim. 6:18,22,23)

VYMENIL DUŠEVNÉHO – HRIEŠNEHO ČLOVEKA ZA DUCHOVNÉHO – BEZHRIEŠNEHO ČLOVEKA. TEN NOVÝ DUCHOVNÝ ČLOVEK ŽIJE DUCHOM BOHA A SATAN NEMÁ V ŇOM NIČOHO! (Jn. 14:30⁽³⁷⁾) Sláva Bohu!

Či vidíme túto pravdu v našom duchu a duši? Môžeme si predstaviť tento čin Nášho Spasiteľa a vidieť a chápať pravú hĺbku Jeho Obete? Žiadny človek nemá nijakú šancu toto vidieť a chápať. Preto zopakujme si najdôležitejšiu pravdu o našej Spáse.

Keď sme zomreli s Kristom podľa Vôle Božej, naša hriešna nátura bola V Kristovi úplne zničená, a to v našom duchu, duši a tele. V Božej Vôli, naša bytosť presiaknutá zlom už vôbec neexistuje! Podobne, Boh stvoril pre nás V Kristovi Nového Človeka, svätého, spravodlivého a bezhriešneho človeka, ktorého si máme „obliecť“ a žiť. (Ef. 4:24// 2Kor. 5:17)

TO JE NAŠA SPÁSA A NIČ INÉHO!

(Gal. 6:14-16// Rim. 6:6,7)

Robíme to? NIE! Preto potrebujeme Boží OHEŇ, aby nás prebudil z nášho hlbokého spánku, hlbokého podvodu, hlbokej neochoty skončiť naše komfortné kresťanské, farebné sny a zomrieť zlu v nás a byť vzkriesení.

Kríž Krista je jedinou cestou von z vlastníctva a nátury Satana a späť do vlastníctva a Nátury Boha. A Boh pripravil toto Vykúpenie a Spásu potencionálne pre každého človeka narodeného na tento svet, zvlásť pre tých, čo veria. (1Tim. 4:10)

Náš kríž je jedinou cestou z nátury Satana späť do Nátury Boha. A Boh pripravil túto Spásu potencionálne pre každého znovu-zrodeného veriaceho, ktorý premôže a zomrie jeho starej hriešnej náture zo Satana, a to vlastnou vôľou a rozhodnutím.

Keď my vierou prijmeme, čo Boh vykonal pre nás V Kristovi, potom stále musíme vypracovať túto vieru, našu Spásu, v našom živote s bázňou a trasením. (Fil. 2:12)

Výmena Satana za Boha v našej duši, výmena nášho starého človeka za Nového Človeka musí byť vykonaná v nás a NAMI v spolupráci s Duchom Božím. Naša opravdivá spolupráca s Duchom Božím v tejto „neviditeľnej vojne“ za nášho ducha a dušu je absolútne kritická.

p) Poďme teraz a viďme a prijmime od Pána nasledovné duchovné fakty a pravdy.

· Náš Nový Človek v nás nežije v momente, keď sme vykúpení. On na nás „čaká“ V Kristovi a my si ho máme „obliecť“ rastením do Krista vo všetkom. (Ef. 4:15) Pán hovorí, že my môžeme do Neho rásť jedine na úzkej ceste. (Mt. 7:14)

· Keď sme plne spasení dôjdeme, kde Adam aj Lucifer boli pred existenciou ducha hriechu, zákona hriechu, nátury hriechu. Ak sme dostatočne odvážni, môžeme sa teraz spýtať Nášho Otca, aké má záruky, že my znova neupadneme do hriechu, ako Lucifer a Adam upadli? Aký rozdiel by bol medzi nami? Pán hovorí, že je tu veľmi veľký a podstatný rozdiel medzi nami a je on nasledovný.

Lucifer a Adam boli obaja stvorení Bohom a preto schopní hrešiť, ale my sme narodení z Boha a tu Slovo hovorí:

„Ktokoľvek je narodený z Boha nekoná hriech; lebo JEHO SEMENO v ňom zostáva a NEMÔŽE HREŠIŤ, LEBO JE ON NARODENÝ Z BOHA.“ (Jn. 1:12,13// 1Jn. 3:9// 1Pet. 1:23) TO JE záruka Nášho Otca a tiež naša.

· Ako a prečo Lucifer upadol do hriechu súc bezhriešny, bez poškvrny, dokonalý a nikto ho nepokúšal? Pán hovorí, že Lucifer nemiloval! Boh je Láska, ale Lucifer láskou nikdy nebol; preto on v sebe nikdy nevedel, čo bola pravá láska, alebo čo bolo ovocím pravej lásky, ako napríklad súcit, trpezlivosť, zdržanlivosť, krotkosť, alebo dobrotivosť.

Takže, niekto môže byť dokonalý a predsa bezbožný; dokonalý a s „kusom kameňa“ na miesto srdca. Bol dal pravým veriacim Prikázanie milovať, lebo sú z Neho zrodení a On je Láskou. Ale tým, ktorí boli Bohom stvorení, no neboli z Neho narodení, nebolo nikdy prikázané Boha milovať celým srdcom a mysľou a dušou a silou. Preto Lucifer, ako aj Adam, nikdy v pravde a nesebecky Boha nemilovali a toto ich uschopnilo hrešiť, padnúť do hriechu aj v stave ich „vonkajšej dokonalosti“.

· Ako mohol Boh pred Satanom a jeho padlými anjelmi legálne, morálne a spravodlivo odôvodniť Svoju cestu Spásy človeka? Pán hovorí, že „duša, ktorá hreší, tá zomrie“. (Ez. 18:4b) Ale tu, v Kristu Ježišovi, bola Duša, ktorá nehrešila a zomrela! Preto Náš Otec nebol povinný ani legálne, ani morálne, ani v záujme spravodlivosti ponechať Ježiša v rukách Satana a v jeho moci smrti, separácie. Boh povolal Ježiša späť k Sebe tým, že On vstal z mŕtvych a bol posadený po pravici Boha Otca na Jeho Tróne v Nebi. Takto Náš Spasiteľ tiež zničil moc smrti zničením toho, kto mal moc smrti, Diabla. (Žid. 2:14b)

· Ježiš Kristus takto umožnil aj nám, aby sme konali podobne bez toho, aby sme boli ukrižovaní fyzicky... ak sme skutočne V Ňom organicky, živým spôsobom a nielen doktrinálne. Je to naše rozhodnutie žiť v Ňom, alebo „byť v Ňom“ iba v našej mentálnej znalosti, intelektuálnom presvedčení, chápaní, prianí. Pán hovorí, že toto rozhodnutie nášho srdca, mysle a vôle nebolo urobené na Jeho Kríži! Iba podmienky pre jeho vypracovanie v nás boli tam dané k našej dispozícií.

· Pán hovorí, že dve osoby žijú v každom znovu-zrodenom veriacom: prvý Adam v duši a tele veriaceho a posledný Adam v duchu veriaceho. Oni nie sú si priatelia, ale nepriatelia. Ich mená môžu byť tiež vzaté, ako Smrť a Život, Tma a Svetlo, Lož a Pravda. Oni sú si protikladmi v každom zmysle slova. Prvý Adam našiel svoju smrť (a tiež svoj nový život) v Poslednom Adamovi. Každý veriaci je rozdvojenou bytosťou a toto rozdelenie, táto nejednotnosť, nesúzvuk, neporiadok, neposlušnosť a nezávislosť sú tiež privedené do jeho vzťahov, včítane jeho manželstva a jeho rodiny, kde jeho deti sa tiež stávajú neposlušné, nezávislé, nejednotné, rozdelené. A potom sú privedené do jeho spoločenstva, potom do „jeho cirkvi“ a napokon do celého jeho kresťanstva. Sebectvo Prvého Adama nezmizlo, ale vládne v duši každého veriaceho. Niektorí veriaci si toho môžu byť vedomí, ale oni nemajú žiadnu moc urobiť niečo v tejto veci, ak nehľadajú Posledného Adama vo svojom duchu, aby ich priniesol späť do jednoty, harmónie, poriadku a vzájomnej závislosti.

Ako pravý znovu-zrodený veriaci, ktorému Adamovi dovolíte, aby žil vo vás a cez vás? Ktorého budete milovať a ktorého nenávidieť? S ktorým Adamom chcete byť zjednotení, „zosobášení“, s Prvým, alebo s Posledným Adamom? Či už ste aj urobili svoj konečný výber? Nuž, pozrite sa, toto nie sú triviálne otázky a vaše odpovede môžu byť iba vaše priania, ale nie definitívne rozhodnutia vašej duše. Ako to máte vedieť? Porovnajte vašu odpoveď s vašími životnými skúsenosťami, rozhodnutiami a skutkami vo svojom každodennom živote. Uvidíte s ktorým rozhodnutím vašej duše sa oni zhodujú. Pán hovorí, že vy nie ste ani Prvý Adam, ani Posledný Adam, ale vy ste VY! A jedného dňa, VY musíte urobiť tento definitívny výber dúfajúc, že to nebude príliš neskoro.

Ak ste si vybrali Posledného Adama, dobre ste urobili. Ten výber ste bezpochybne urobili, lebo on tiež zodpovedá zdravému rozumu, je logický, vyhovuje vaším osobným túžbam, prianiam, tiež vašej viere a presvedčeniam. Možno si ale neuvedomujeme, že tento náš výber sme mohli popliesť s prijatím Ježiša Krista do nášho života, ako Nášho Spasiteľa. Výsledkom tohto nášho výberu bolo naše Vykúpenie, kde sme boli znovu-zrodenými Jeho Duchom a možno aj pokrstení ponorením vo vode. Ale týmto výberom sme sa nestali Jeho Mladuchou a nerozhodli sme sa robiť (a neurobili sme) všetko, čo je pre nás potrebné urobiť, aby sme strávili s Ním celú večnosť. Pán hovorí, že...

my môžeme byť vykúpení Jeho Krvou, môžeme prijať Jeho Ducha aj Jeho Život do nášho DUCHA a pritom pokračovať žiť v našej DUŠI život Prvého Adama a milovať Prvého Adama oveľa viac, než Pána – Posledného Adama! Môžeme byť spokojní so životom Prvého Adama a nebyť si vedomí tejto Pravdy! Či ste ochotní uveriť Pánovi, keď nám On hovorí tento fakt?

Koľko veriacich si želá utiecť peklu a smrti, zatiaľčo oni pokračujú žiť ich starý pozemský život? Oni majú svoje vlastné sny, predstavy, túžby, očakávania a plány, ako by chceli žiť svoj „kresťanský život“. Nedovolia nikomu, aby ich typ života bol nejako zmenený a budú odporovať akýmkoľvek pokusom, ktoré by do ich života zasahovali. Inými slovami, oni si želajú, aby Ježiš Kristus bol ich Spasiteľom, ale nie ich Pánom! Ó, oni Ho volajú Pane, Pane (Mt. 7:21// Lk. 6:46), ale Mu nedovolia, aby menil ich život, aby ruinoval ich sladké sny, predstavy, túžby, očakávania, či plány a vystriedal ich Svojou Realitou. Či vy ste jeden z ních? To predsa musí byť život ustavičných znechutení a biedy.

My všetci vieme, že naša prirodzenosť si želá pokračovať vo svojom vlastnom živote a odmieta akékoľvek zmeny a čokoľvek nové! Pán hovorí, že pre takých, staré víno (starý život) je lepšie, ako nové víno (nový život)! (Lk. 5:39) Otázka je: Ako dlho nám to bude trvať, aby sme vôbec začali chutnať to nové víno?

My všetci stratíme náš starý život, aj pohani, aj veriaci; bude to len otázka času. (Mt. 16:25⁽³⁾) Povstáva ďalšia otázka: Aký život budú oni potom žiť, keď stratia svoj starý život a nezískajú nový život od Boha? Všetci takíto budú žit „tretí druh života“, čo bude „život“, alebo skôr „existencia“ nepredstaviteľných hrôz, biedy, utrpení, bolestí a večnej beznádejnosti v ohni a síre. To bude neporovnateľne horší, než akýkoľvek mizerný, starý život, ktorý mohli žiť tu na zemi. Oni by vtedy určite radi opustili svoj „starý pozemský život“, ale bude príliš neskoro. Satan má oveľa väčšie šance, než by sme si mohli myslieť.

r) Modlitba je skutočné tajomstvo a hlboká duchovná záležitosť, hoci sa môže zdať jednoduchou vecou. Existuje niekoľko pasáží v Slove Božom, kde nám Pán dáva príklad, alebo spôsob, ako sa modliť (Mt. 6:9-13// Ef. 1:15-18// Kol. 1:9-12, etc.), alebo tiež „neuveriteľné sľuby“ (viď Mt. 18:19// Jn. 14:13,14 + 15:7,16b + 16:24, atď.) Ale mnohokrát sa môžeme modliť podľa týchto sľubov Boha a nič nedostať! Prečo? Pán počuje modlitby spravodlivých (Pr. 15:29), tých, ktorí sa neodklonili od svojej spravodlivosti a nepáchali neprávosti, (Ez. 3:20) a každú modlitbu, ktorú On počuje, zodpovie! Ale my nemusíme počuť Jeho odpoveď, alebo Mu rozumieť, alebo na ňu čakať.

Vidím aspoň tri základné príčiny, prečo naše modlitby nemusia priniesť žiadne výsledky a sú nasledovné:

1 – Môžeme si pýtať a nedostávať, pretože pýtame zle, nevhodne, pre nesprávne, nespravodlivé, alebo hlúpe príčiny uspokojovať naše chúťky (fyzické, alebo mentálne), uspokojovať naše nesprávne zámery a plány, alebo pýtame si veci, ktoré by poškodili nášho ducha, namiesto, aby mu boli užitočné. (Jak. 4:3) Môžeme byť pyšní a Boh nám odporuje (Jak. 4:6b) alebo sa zameriavame na neprávosti v našom srdci. (Žm. 66:18⁽³⁸⁾)

2 – Môžeme si pýtať BEZ VIERY, neveriac v našom srdci a duchu. (Mt. 21:22// Jak. 1:6,7) Môžeme sa na odpoveď nádejať, alebo si ju priať, ale nemáme vieru, ktorá je nám daná Pánom, keď sa na Neho dívame. (Žid. 12:2) Keď Pán vie, že sa chystáme žiadať Ho o nevhodné, alebo hlúpe veci, nedá nám na to potrebnú vieru. Preto „čokoľvek“ (v Jn. 14:14, atď.) nie je „čokoľvek, čo si môžeme želať v našej duši“, ale čokoľvek je múdre a potrebné a spravodlivé a užitočné pre nás, aj pre iných a teda v rámci Vôle Pána. My nemôžeme ľahko rozoznať duchovnú vieru od naších mentálnych presvedčení, preto sa musíme učiť túto lekciu našej viery cez zdanlivo nezodpovedané modllitby.

3 – Môžeme si pýtať a neuvedomovať si, že kedykoľvek sa modlíme za čokoľvek dobré, žiadúce, užitočné a súbežné s Vôľou Pána, my sa automaticky stávame zodpovednými účastníkmi Jeho odpovede a Jeho riešenia našej požiadavky – modlitby.

Pánova odpoveď je vždy podmienená okolnosťami v ktorých sa veriaci nechádza spolu s tými, ktorí figurujú v požadovanom riešení. Keď sa modlím za niečo, na čo nie som ešte pripravený prijať do ducha, duše, alebo tela, potom musím čakať (akokoľvek dlho to môže trvať) a byť ochotným nasledovať Pánovu cestu a vedenie, aby som bol dostatočne zmenený v duchu, duši, alebo aj v tele pre prijatie Jeho odpovede. Inak to nikdy nemôžem obdržať. Keď sa modlím za iných, Pán môže aj odomňa očakávať niektoré potrebné zmeny, určitú zodpovednosť, alebo kroky, ktoré sú potrebné urobiť. On môže vyžadovať moju účasť na Jeho riešení, aby mohol vyplniť moju žiadosť v tých iných. Toto je veľmi dôležité vidieť a chápať!

Ak ste, napríklad, znepokojený nad vaším manželstvom, ktoré môže smerovať do pohromy a vy sa rozhodnete modliť sa, obrátiť sa na Pána o pomoc, Pán bude vždy požadovať obe strany aby nasledovali Jeho cestu, aby boli vedené Jeho Duchom a opustili svoje staré cesty. Ja neverím, že by bol nejaký prípad, kde by iba jedna strana bola vinná, vynímajúc smilstvo. (Mt. 19:9) Sú to vždy obaja, čo nesú vinu tak, alebo onak, no nie vždy v ich vonkajších skutkoch, ale vždy v ich duchu! Je to buď duch pýchy, alebo tvrdohlavosti, chlípnosti, sebeckosti, neposlušnosti voči Slovu Božiemu, duch náboženskej extrémnosti, nedostatok lásky, viery, milosti, krotkosti, alebo súcitu, atď. Niet tu nikoho, či manžela, či manželky, kto by bol absolútne nevinný v očiach Pána. Opustite myšlienku, že jeden je anjelom a druhý čertom.

Preto, akákoľvek modlitba za obnovenie manželstva zahrňuje tiež osobu, čo sa modlí. On/ona tiež musí zmeniť svoje cesty, staré presvedčenia a starých duchov, ktoré veľmi ľahko mohli zapríčiniť takýto vývoj situácie v ich manželstve hneď od začiatku. Iné osoby môžu tiež byť zapletené do takejto aféry a mohli buď prispieť, alebo aj začať manželský rozvrat, ako napr. svokrovci, priatelia, atď. Pán je jediný, kto vie, kde pohroma začala, v čom tkvie, prečo to došlo až tak ďaleko a čo je jediné riešenie.

Pán dokáže obnoviť čokoľvek, ak si my želáme prísť k Nemu, požiadať Ho a byť poslušný Jeho Slovu, Jeho cestám a Súdom. Je toľko rozvedených kresťanských manželstiev a toľko smilstva, že je to doslovne tragédiou v Jeho Cirkvi. A je to iba preto, lebo Pán nikdy nebol živou časťou tých manželstiev; preto diabol mal široké pole možností pre svoju deštruktívnu činnosť v ich dušiach, ktoré boli jemu otvorené, ale nie Pánovi. Spýtajte sa Pána, ktoré z horeuvedených príčin môžu byť faktorom pre neobdržanie Jeho odpovede na vašu modlitbu.

s) Pravá duchovnosť veriacich je ďalším tajomstvom a dôležitou záležitosťou skrytou za hrubou oponou podvodu a spôsobuje vážne nedorozumenia medzi pravdivými veriacimi. Čo je hlavným základom tohto podvodu a čo je pravdivá duchovnosť veriaceho?

Keď vidíme niekoho vyháňať diablov z iných osôb, stojíme v úžase a sme presvedčení, že toto je naskutku duchovný človek a veľký služobník Boží. To isté sa môže prihodiť, keď vidíme niekoho liečiť chorých, alebo prorokovať, alebo hovoriť v jazykoch, alebo interpretovať jazyky, alebo konať nejaké zázraky v Mene Pánovom. Toto je naša prirodzená reakcia a pred mnohými rokmi som aj ja robil to isté vidiac také skutky v mojích predošlých zboroch, alebo počas rôznych misijných podujatí, alebo v televízií.

Ešte väčší podvod sa môže prihodiť, keď sme svedkami u niekoho, kto ukazuje veľké duchovné znalosti, alebo múdrosť, alebo vieru, alebo schopnosti rozlíšiť duchov. Nemáme pochybnosti, že takíto ľudia sú obdarovaní zhora, teda vysoko duchovní. Pravdou je, že oni sú obdarovaní zhora, ale nemusia byť vôbec duchovní! Ako je to možné?

Pán si želá, aby sme videli a pochopili nasledovné a veľmi dôležité duchovné fakty:

1 – Niektoré z deviatich darov Ducha opísaných v 1Kor. 12: 8-10 sú dané všetkým znovu-zrodeným veriacim pre spoločný úžitok. Dané sú poslušným a tiež neposlušným, spurným veriacim! (Žm. 68:19⁽³⁹⁾) Je veľmi mnoho veriacich, ktorí nevedia, aké dary vlastne dostali a ani sa o to moc nestarajú, ba ani o to, ako ich použiť pre svoj úžitok a tiež pre úžitok iných.

2 – Všetkých deväť darov je duchovných, sú oni prejavy Ducha Svätého. (1Kor. 12:7) Môžeme napríklad mať a používať dar duchovnej znalosti, alebo múdrosti a oni nie sú „duševné“, nie je to intelektuálna znalosť, alebo múdrosť. Môžeme tiež rozoznať rôzne druhy duchov, čo žiadny človek so svojími prirodzenými schopnosťami nedokáže. Je preto veľmi ľahké a prirodzené považovať takých veriacich za duchovných.

3 – Apoštol Pavol nás dokonca nabáda, aby sme sa horlivo snažili o najlepšie dary. Ale potom on pripája k tejto vete malú, takmer nepodstatnú poznámku hovoriac: „no ešte vám ukážem dokonalejšiu cestu.“ (1Kor. 12:31) Čo je tá dokonalejšia cesta? Je to cesta PRAVEJ DUCHOVNOSTI, je to cesta OVOCIA A NIE DAROV!

4 – To, čo nasleduje tú malú, „nepodstatnú“ poznámku v poslednom verši kapitoly 12 je, samozrejme, kapitola 13, ktorá opisuje tú dokonalejšiu cestu a podáva dôležité detaily, prečo je to tak! Všetky dary sú ako nástroje pre náš úžitok, ale sú dočasné a prestanú, resp., zlyhajú „keď príde to, čo je dokonalé...“ (1Kor. 13:8-10⁽²⁾) Ak by sme nemali nič, len dary a žiadne ovocie, objavili by sme sa pred Pánom s prázdnymi rukami. Naše duchovné znalosti a múdrosť, ktoré sme si tak pri srdci chovali a možno aj uctievali a ktoré v nás iní obdivovali, pominú a nebude ich! Naše proroctvá, ktoré sme prorokovali možno i veľkým kongregáciám, alebo rozsiahlemu TV publiku zlyhajú! Naše jazyky a ich interpretácie prestanú! (1Kor. 13:8b⁽²⁾)

Hoci by sme mali všetky dary Ducha Božieho a posluhovali ich mnohým iným a nemali by sme lásku, stále by sme boli ničím! (1Kor. 13:2)

5 – Jediná vec, ktorá nikdy nezlyhá je LÁSKA (1Kor. 13:8a) a ostatné ovocie Ducha. (Gal. 5:22,23) Toto ovocie je večné, nikdy neprestane a nikdy nezmizne. Preto...

DARY DUCHA nás nečinia duchovnými, aj keď ich posluhujeme pre úžitok iných. Samotné dary nás nikdy nemôžu transformovať, zmeniť na Podobu Krista!

OVOCIE DUCHA nás činí duchovnými. Jedine ovocie nás môže transformovať, zmeniť na Podobu Krista!

Náš Pán nikdy nepotreboval žiadne dary Ducha počas Jeho služby na zemi. On posluhoval Samotným Duchom, ktorý je darcom všetkých tých darov. On bol, je a navždy zostane zdrojom, prameňom všetkého poznania a múdrosti a viery a uzdravovania (a samotného života) a zázrakov a proroctiev a rozoznávania duchov a jazykov a interpretácie jazykov! On neuzdravil toho, čo bol narodený, ako slepý, On stvoril jeho zrak (Jn. 9:1-7); neuzdravil 12 ročné dievča, ale dal jej nový život (Mk. 5:39-42); práve tak On dal nový život Lazarovi (Jn. 11:43,44). PÁN BOL DUCHOVNÝ nie preto, lebo konal zázraky, ale preto, že žil Duchom Boha.

Niektorý veriaci môže byť „veľkým služobníkom Pána“ kážúc Jeho Slovo cez dar znalosti a múdrosti, prorokujúc v Jeho Mene, uzdravujúc ľudí a vyháňajúc diablov v Jeho Mene; on tiež môže používať iné dary Ducha a konať mnohé zázračné skutky v Jeho Mene, ale súčasne nemusí poznať Pána! A ak on Pána nepozná, Pán nepozná jeho a Pán mu to vyzná a nazve ho „činiteľom neprávosti“ a on sa bude musieť od Pána vzdialiť! (Mt. 7:22, 23) Naviac, ak Pána nepoznáme, nemôžeme Ho milovať, a ak Ho nemilujeme, budeme prekliaty (toto bolo už skôr diskutované). Je teda absolútne jasné, že taký veriaci nemôže byť považovaný za duchovného.

Aj dar viery (1Kor. 12:9a) bude vymenený za ovocie viery (Gal. 5:22b), keďže všetky dary sú nám dané pri našom duchovnom narodení a sú v ich rozsahu limitované pre naše duchovné detstvo. Používanie a posluhovanie naších darov sa priamoúmerne zmenšuje s dospievaním v našom duchu a produkovaním ovocia Ducha. Naša služba musí byť konaná cez ovocie Ducha, a to hlavne lásky, nielen posluhovaním naších darov Ducha, včítane viery. (Gal. 5:6b// Ef. 4:15)

t) Naše kráčanie po úzkej ceste, alebo tiež bežanie závodu, ktorý je pred nás postavený Otcom, môže byť značne brzdené, alebo aj úplne zamedzené, a to dvomi vecami: bremenami, ktoré nesieme a hriechmi, ktoré pášeme. (Žid. 12:1) Ak sa počas tohto nášho kráčania, či bežania dívame na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa našej viery, dostávame od Neho potrebné svetlo-vieru ohľadne týchto naších bremien a hriechov (Žid. 12:2) o ktorých sme si ani nemuseli byť vedomí, a ako ich efektívne zložiť.

V minulosti sme mohli veriť, že sú to iba naše hriechy, ktoré stoja v ceste nášmu duchovnému dospievaniu a dokonalosti, našej pravej znalosti Syna Božieho a nášmu spoločenstvu s Ním. Preto sme sa obracali ku Slovu, ktoré nám hovorí: „keď vyznáme svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil naše hriechy a očistil nás od každej nespravodlivosti.“ (1Jn. 1:9)

Toto Slovo je pravdivé, ale naše limitované chápanie, resp., nechápanie faktu, čo je hriech a čo je bremeno, môže stále stáť v našej ceste a efektívne nás držať od skutočného poznania Pána, ako Osobnosti, mať s Ním duchovné spoločenstvo a tiež posluhovať Ho iným. Je preto pre nás dôležité, aby sme videli a chápali, že nielen horeuvedené Slovo (1Jn. 1:9), ale aj všetky predchádzajúce verše 1-8 sú pre nás práve tak dôležité!

Ak by sme len uvážili jedno ďalšie Slovo Božie, ktoré hovorí: „lebo čokoľvek nie je z viery, je hriech“ (Rim. 14:23b), potom by sme si určite ocenili Slovo v 1Jn. 1:9 omnoho viac a omnoho lepšie by sme ho chápali. A keď uvážime ešte ďalšie Slovo, ktoré hovorí: „myšlienka hlúposti je hriech“ (Pr. 24:9a⁽²⁹⁾), potom by sme si asi uvedomili, že my môžeme hrešiť denne a nebyť si toho vôbec vedomí!

To isté platí na naše bremená. Môžeme ich niesť a byť kompletne nevedomými, čo so sebou nesieme a že oni stoja medzi Naším Pánom a nami. Nikdy v celom mojom živote som nevidel atléta, ktorý by bežal závod s ťažkými kuframi v rukách a mal by nádej, že dôjde do cieľovej čiary. No, to je presne, čo my, veriaci robíme a nie sme si toho vedomí. Nuž, čo sú to tie bremená, ktoré so sebou vlečieme. Ako ich zpoznáme a zložíme?

Pre pomoc sa obrátime na Slovo Božie, menovite, Jak. 1:14, 15, kde je nám povedané: „Ale každý je pokúšaný, keď je priťahovaný vlastnou žiadostivosťou a lákaný. Potom, keď žiadostivosť počne, plodí hriech, a hriech, keď je dokonaný, plodí smrť.“

Čo toto Slovo pre nás znamená? My všetci sme pokúšaní a všetci máme žiadostivosti v našej duši, ktoré sú schopné nás lákať a priťahovať do hriechu. Uvedomme si, že ani pokúšanie, ani existencia žiadostivostí v našej duši nie sú hriechom! Ba ani keď sme priťahovaní tými žiadostivosťami ešte nehrešíme, ale hriech leží pri dverách. Takže...

bremená ktoré so sebou nesieme a ktoré sa každú chvíľu môžu zmeniť na hriechy sú tie rôzne žiadostivosti v našej duši! Avšak naše bremená–žiadostivosti nie sú hriechmi, ale nás vedú do hriechov.

Mali by sme sa spýtať túto otázku: Či sme si my vedomí naších bremien? A ďalej: Či sme si vedomí, kedy sa oni stanú hriechmi? Ja verím, že môžeme poznať odpovede, ale iba čiastočne a nedostačujúco. My asi poznáme a vieme rozoznať tie najprirodzenejšie a všeobecne známe bremená-žiadostivosti nášho tela a duše a nie je potrebné prinášať ich do väčšieho svetla. Ale pravdepodobne existuje spústa žiadostivostí, ktoré si neuvedomujeme, alebo ich nepovažujeme za bremená stojace v našej ceste stanovenej Pánom. Ak oni spomalia veriaceho v jeho procese dospievania, to nie je dobré, ale nemusí to byť tragické. Ak oni zastavia veriaceho od napredovania, alebo ho aj obrátia späť na jeho ceste... to je tragické! Ak zastavia vodcov, ktorí kážu, vyučujú a vplývajú na tisíce, či milióny veriacich okolo sveta, alebo ich aj obrátia do spiatočného smeru, to je vskutku úžasná tragédia v Cirkvi a veľká strata pre Pána. Zameriame sa preto na niektoré z tých bremien-žiadostivostí, ktoré ovplyvňujú našu službu. Oni, samozrejme, ovplyvňujú každého jednotlivca, či je on vodcom a posluhuje, alebo nie.

Za prvé, čo je to bremeno-žiadostivosť? Je to sila v nás, ktorá má potenciu vtiahnuť nás do niečoho nespravodlivého, hlúpeho, nemorálneho, nebezpečného, alebo škodiaceho sebe aj iným, alebo aj do niečoho nepotrebného, kde ztrácame mnoho času a energie a čo samo o sebe môže, alebo vôbec nemusí byť zlom. Tiež nás to môže ťahať do extrémov čohosi, čo samo o sebe môže byť normálne a dobré, ba aj potrebné, ako jedenie potravy. No, my môžeme skončiť v anorexií, alebo v obžerstve, kde oba sú extrémy niečoho normálneho, ale teraz škodia nášmu zdraviu.

My nemôžeme kontrolovať naše bremená-žiadostivosti mocou našej vlastnej silnej vôle, a to ani permanentne, ani efektívne, ale musíme byť z ních vyslobodení Mocou Krista. Ale my si nemusíme vždy želať také vyslobodenie, alebo si oň žiadať, pretože my buď milujeme našu špecifickú žiadostivosť, alebo si nemusíme byť vedomí, že čo nás hýbe, či kontroluje je (hlboko zakorenená) žiadostivosť.

Môžeme vidieť a chápať žiadostivosť obžerstva, či alkoholizmu, lenivosti, či smilstva, či akejkoľvek inej všeobecnej žiadostivosti, ale nemusíme vidieť, ani si byť vedomí, že napríklad, naša tvrdohlavosť je žiadostivosť – bremeno! Keď sa zubami-nechtami držíme svojích vedomostí, názorov, presvedčení, ako keď vlčiak drží kosť v zuboch, potom máme veľkú žiadostivosť a úžasné bremeno, ktoré vlečieme na našej ceste k Pánovi. Práve tak náš „imidž“ a chápanie sa môžu veľmi ľahko stať naším vlastným idolom, modlou, ktorá v nás môže ľahko rásť, ak staviame rozsiahle služobníctva, mega-cirkve, alebo začneme kázať v televízií a staneme sa „veľmi dôležitou osobou“. Dokonca aj „naša práca pre Pána“ sa môže stať naším idolom a bremenom, ktoré efektívne zastaví naše kráčanie, rast a dospievanie v duchu.

Pre „obyčajných“ veriacich, ich pastor, evanjelista, činiteľ zázrakov, alebo iná „slávna a úspešná“ náboženská osobnosť sa veľmi ľahko môže stať ich modlou a oni jeho (ju?) budú slepo nasledovať a kráčať skôr spiatky, než dopredu. Či my predkladáme takéto potencionálne „modly“ pred Pána a žiadame Ho o Jeho Súd? NIE! Prečo nie? Pretože my nepredkladáme pred Pána ani seba samých a nežiadame si Jeho posudok o nás samých! Potom sa stávame podobnými atlétovi, ktorý sa pokúša bežať maratón ťahajúc za sebou plne naloženú vlečku. Ste si naskutku vedomí, aké bremená so sebou nesiete?

Uvážme jeden veľmi dôležitý aspekt našej služby Pánovi, ktorý súčasne platí aj na náš každodenný život. My všetci vieme, že máme hovoriť pravdu a nie lži. Ale my môžeme hovoriť pravdu v rôznych neprijateľných duchoch a spôsoboch a môžeme ju takto hovoriť buď zámerne, alebo nevedome. Na to, aby sme vyučovali a budovali akéhokoľvek veriaceho duchovne, musíme hovoriť pravdu v láske (Ef. 4:15), čo je ovocie Ducha, nie dar Ducha. Nie je to ani naša humánna, a teda, sebecká láska (toto už bolo predošle diskutované). To najjednoduchšie vysvetlenie je v Slove, kde „v Kristovi Ježišovi ani (fyzická) obriezka nemá žiadny význam, ani neobriezka, ale viera konajúca cez lásku“! (Gal. 5:6) Jedine pravá viera hovorená (konaná) cez pravú lásku má moc a potenciál vyučovať, živiť a budovať veriacich do Krista. Inej cesty niet!

Tento fakt je ďalšou hlbokou duchovnou záležitosťou, takže jej budeme venovať potrebný čas a tiež uvážime, čo jej naše bremená a žiadostivosti môžu spôsobiť, ak ich „nezložíme“.

Láska a viera sú najdôležitejším ovocím Ducha (Gal. 5:22), ktoré rastie v našom Novom Človeku a sú tiež najžiadanejšie Našim Pánom. Tieto dve sú reprezentované dvomi prsníkmi Panny zo Šulamitu, ktoré sú ako dvoje sŕňat, dvojčatá srny, ktoré sa pasú medzi ľaliami. (P.Šal. 4:5) Mladé sŕnčatá sú veľmi rýchle a obratné v ich bežaní, ale sú tiež plaché a ľahko sa zľaknú, preto musíme našu vieru a lásku strážiť, aby nebola vystavená publiku, ale aby sme si ju podržiavali pre Pána a tých bratov a sestry, ktorých Pán na to povolal. Byť dvojičkami znamená, že sú rovnakej veľkosti, preto, nemáme mať veľkú lásku a mizivú vieru, alebo veľkú vieru a mizivú lásku. Pasenie medzi ľaliami znamená, živenie sa čistými vecami; ľalie tu reprezentujú čistotu a svätosť, bez ktorých nikto Pána neuvidí. (Žid. 12:14)

Čistota a svätosť tiež platia na naše svedomie, pretože pravá viera môže byť jedine držaná v čistom svedomí. (1Tim. 3:9) Keď je naše svedomie znečistené, potom je tam strata viery, aj lásky. Naša pravá viera a pravá láska sú jediné cnosti, medzi ktorými sme schopní si podržať Pána „celú noc“. (P.Šal. 1:13⁽⁴⁰⁾) „Noc“ tu znamená duchovnú temnotu v tomto svete, ktorá potrvá až dokiaľ sa Pán nevráti pre Svoju Mladuchu. Viera a láska sú aj v Novom Zákone považované za rovnako dôležité . (viď tiež 1Tim. 1:5,14// Filemon 5) Zatiaľčo jej malá sestra nemala „žiadne prsia“, Panna zo Šulamitu mala „prsia, ako veže“, tým získala priazeň v očiach Svojho Milovaného. (P.Šal. 8:8,10)

Hovoriť Pravdu je hovoriť pravú vieru, keďže pravá viera je Svetlo od Pána a v skutočnosti ukazuje Pravdu. Preto, „hovorenie Pravdy v láske“ môže tiež byť parafrázované, ako „hovorenie pravej viery v láske“.

Horeuvedené tiež znamená, že ak nemáme pravú lásku, ale máme pravú vieru, môžeme hovoriť pravdu, ale v neprijateľných duchoch, ako je ukázané dolu. Ak máme pravú lásku, ale nie pravú vieru, môžeme hovoriť v láske, ale nie pravdu; hovoríme to, čo my chápeme, alebo si predstavujeme ako pravdu. Ani v jednom z horeuvedených prípadov nemôžeme mať úspech vo vyučovaní, alebo budovaní veriacich. Často nemusíme mať ani pravú lásku, ani pravú vieru.

Pán si želá, aby sme videli a chápali efekt naších bremien-žiadostivostí na túto veľmi dôležitú duchovnú záležitosť. Ľahko môžeme hovoriť pravdu, alebo skôr čiastočnú pravdu, v rôznych neprijateľných duchoch, napríklad:

a... v pýche – ukazujúc, čo vieme, robiac dojem na ľudí, čomu všeličomu rozumieme, alebo čomu sa musia ľudia ešte učiť a získať, aby mohli pokračovať vo svojom kresťanskom živote; získavajúc obdiv, ba aj úctu od naších nasledovníkov, atď. Ale pyšné osoby nie sú si nikdy tohoto faktu vedomé.

b... v strachu – obávajúc sa o následky nášho hovorenia, tiež že ľudia nebudú rozumieť, alebo náš „imidž“ by utrpel, alebo by sme stratili mnoho naších priateľov, alebo že nie sme dostatočne pripravený na takú úlohu, alebo nie sme v správnom duchu, atď.

c... v pochybnostiach – pochybujúc, či naša reč bude prijatá, či bude mať nejaký úžitok, alebo pochybujúc o vlastnej schopnosti učiť, kázať, vysvetľovať, atď.

d... v sebeckosti – my nemusíme kázať, alebo vyučovať lebo milujeme ľudí; možno chceme, aby zostali v zbore a podporovali našu službu, alebo aby nám priniesli nejakú slávu, zväčšili našu kongregáciu; môžeme ľahko nasledovať naše zámery, plány, túžby, ciele, ktoré zo začiatku mohli byť veľmi dobré a žiadúce v našom presvedčení, ale súčasne môžu byť v protiklade s túžbami, zámermi a plánmi Nášho Pána, atď.

e... v hneve – možno sme boli neprávom obvinení, či zranení a máme silný pocit, že sa musíme obraňovať, alebo zaútočiť proti niekomu, ktorý tvrdohlavo stojí na svojích presvedčeniach, alebo motívoch, alebo sa snažíme korigovať, kde sme minulý krát zlyhali, alebo sa odplatili za opozíciu niekoho, atď.

f... vo vlastnej viere – môžeme hovoriť pravdu úprimne a poctivo dajúc veriacim vodítka, ako sa vyhnúť pádom v ich živote, zbaviť sa prekážok, ako žiť „víťazný kresťanský život“, ako dosiahnuť prosperitu, ako evanjelizovať, pomôcť v náboženských aktivitách, všetko toto, ba aj viac bez toho, aby sme ich milovali.

g... tiež môžeme hovoriť pravdu v duchu žiarlivosti, chamtivosti, žiadostivosti (1Tim. 3:3), tiež v duchu svojho znechutenia, arogancie, alebo tiež v kombinácií horeuvedených duchov. Keď hovoríme pravdu v neprijateľných duchoch, je to vždy čiastočná pravda, lebo takí duchovia nedokážu zvládnuť čistú vieru. Iba čistá láska dokáže hovoriť a ovládať čistú vieru, ak tú čistú vieru-pravdu máme.

Takže, my môžeme mať pravú vieru, ale pravú lásku nemusíme mať, alebo opačne. V tomto prípade naše „prsia“ nie sú si rovnaké, nie sú dvojičky. (P.Šal. 4:5) Prsník je sídlo výživy a emócií. Viera a láska poskytujú pravdivým veriacim správnu duchovnú výživu a správne duchovné emócie.

Ak teda hovoríme pravdu v neprijateľnom duchu, nikto duchovne nerastie, duchovne sa nevzdeláva, ani nebuduje. Ľudia môžu byť vykúpení a mohli obdržať základné náboženské vzdelanie, ale ich proces duchovného dospievania je nemožný. Takíto veriaci nemajú duchovné vedomosti, ani kapacitu napredovať, rozoznávať ich vlastné kráčanie, vlastné skutky a potreby na premáhanie mocností temna a zla. Nikdy, počas ich pozemského života, sa nemusia stať Premožiteľmi, lebo im chýba potrebné duchovné svetlo-viera, sila ich vnútorného človeka a nie sú zakorenení v láske, ani pevne založení. (Ef. 3:16-19 + 4:1-3, atď.)

Dary (Ducha) neplodia ovocie, ktorého semeno je v sebe samom, stromy (ľudia, Duch Boží v ľuďoch) plodí ovocie, ktorého semeno je v sebe samom a podľa ich druhu! (1M. 1:12) Nemôžem siať dary a žať ovocie, ale môžem siať moje ovocie a ono splodí semeno podľa svojho druhu. Keď sejem lásku, žnem lásku a nie nenávisť; keď sejem vieru, budem žať vieru-svetlo a nie temnotu; keď sejem krotkosť, budem žať krotkosť a nie pýchu. Keď sejem telesnosti (žiadostivosti, bremená) budem z telesnoti žať korupciu a keď sejem Duchu, budem z Ducha žať Život večný. (Gal. 6: 7,8) Pravda hovorená (siata) v láske plodí semeno podľa svojho druhu v živote, do ktorého bola zasiata (srdce veriaceho). Žiadne iné semeno zo žiadneho iného ducha nikdy nemôže vyprodukovať to isté ovocie.

Ako môžeme „odložiť“ naše bremená, ktoré nás „tak ľahko obkľučujú“ (Žid. 12:1) a vedú do hriechov, robiac nás duchovne neplodných a neúspešných v duchovnom vyučovaní, budovaní a dospievaní veriacich, včítane nás samotných? Je na to iba jedna odpoveď a ak ste čítali predošlé časti tejto knihy s dostatočnou pozornosťou, mali by ste tú odpoveď poznať. My ich všetky môžeme odložiť jedine na našom kríži! A nielen to, ale na našom kríži my produkujeme ovocie pravej lásky, pretože kríž je jediná vhodná „pôda“ pre toto najzriedkavejšie, ale aj najznamenitejšie ovocie na svete.

Aby sme mohli uzavrieť túto tému žiadostivostí-bremien a ich ťahania, vábenia nás do hriechov, zatarasovania našej cesty k dokonalosti a ku posluhovaniu dokonalosti iným, musíme obrátiť našu pozornosť k ďalšiemu Slovu Božiemu, ktoré hovorí:

„Požehnaný je muž, ktorý znáša pokušenie, lebo keď je skúšaný (a vydrží) obdrží korunu života, ktorú Pán prisľúbil tým, ktorí Ho milujú.“ (Jak. 1:12⁽¹⁴⁾)

Sú dva duchovné fakty, ktoré je potrebné uvážiť s horeuvedeným Slovom Božím:

1... Aby sme znášali, vydržali pokušenie a boli takto skúšaní a obdržali Korunu Života (večného), my všetci musíme byť pokúšaní! Preto Apoštol Jakub ďalej píše:

„Moji bratia, považujte to za všetkú radosť, keď upadáte do rôznych pokušení, vediac to, že skúšanie vašej viery prináša trpezlivosť. Ale nech trpezlivosť dokoná svoju prácu, aby ste mohli byť dokonalí a celiství, nemajúci nedostatku.“ (Jak. 1:2-4)

Až doteraz som nestretol ani jediného veriaceho, ktorý by sa bol naozaj býval radoval, keď bol pokúšaný. Či vy ste stretli nejakého? Prečo? Pretože v našej prirodzenosti my nevidíme, že za každým pokušením čaká na nás požehnanie a Koruna Života. Keď znášame pokušenie – premáhame sami seba – potom by sme mali vidieť jeho ovocie, vnímať naše požehnanie a tiež vzrast, či prehĺbenie Jeho Života v nás. Možno, že môžeme tiež povedať, že pokušenie je podobné príležitosti, ktorú nevidíme prichádzať, ale ju môžeme jasne vidieť, keď sme ju zmeškali.

2... Ale keď sme pokúšaní a skúšaní, to predsa pokazuje na náš kríž, keďže tento proces vždy produkuje rôzne utrpenia v našej duši. Poukazuje na náš proces ukrižovania, o ktorom sme už hovorili a ho vysvetlili, čo to vlastne je. Hovoriac o naších bremenách, môžeme teraz rozšíriť obraz nášho ukrižovania prehlásením, že je to tiež odkladanie naších bremien a ich držanie stranou od našej cesty. Ako?

Kedykoľvek stojíme zoči-voči čomusi, čo začína privádzať našu krv „do varu“, alebo naša hlava sa začne „pariť“, alebo čo nás môže šokovať, zastaviť nás na našej ceste, ohrozovať našu vieru, ba aj naše najhlbšie presvedčenia, protiviť sa naším tradíciám, alebo sa to môže zdať nebezpečným naším budúcim plánom, zámerom, môže ohroziť naše ideály, poraniť naše city alebo nás môže doviesť do neočakávaných situácií... jedným slovom... kedykoľvek naše žiadostivosti (bremená) sú ohrozené, alebo vyburcované, my sa musíme POZASTAVIŤ! (viď Addendum D, strana D2 brožúry „Pravda o Spáse^[9]“).

Ak nie sme schopní, či ochotní sa pozastaviť a dať Duchu Božiemu „šancu“, aby nám v tom unikátnom, prekérnom momente ukázal Pravdu o dotyčnej veci (o ktorej si vždy myslíme, že ju vieme, ale ju vôbec nemusíme vedieť), nemôžeme sa stať Premožiteľmi a naša duša sa nikdy nezmení! Naše bremená–žiadostivosti zostanú v nás až dokiaľ nezomrieme.

Akákoľvek špecifická žiadostivoť v našej bytosti, či už je ona fyzická, intelektuálna, či emocionálna nielen, že zostane v nás, ale nás zvábi a privedie do hriechu. Takýto hriech nemusí byť lož, vražda, alebo smilstvo a podobne, môže to byť naša hlúposť, či tvrdohlavosť v dôsledku našej pýchy, ktorou odmietame Pravdu Božiu v sebadôvere našej telesnosti, kde my „všetko vieme“ a sme si absolútne istí a nikto nám nemá, čo povedať. Vo všetkých takýchto prípadoch my s určitosťou spáchame hriech nespravodlivých súdov v dôsledkku hlúpych myšlienok (ktoré samy o sebe sú hriechom – Pr. 24:9⁽²⁹⁾), ak my naozaj zlyháme pozastaviť sa a dať Duchu príležitosť.

Keďže čitatelia nemusia mať k dispozícií našu horecitovanú brožúru^[9], Pán si želá, aby sa patričná časť jej „Addenda D“ tu reprodukovala. Vaše pozastavenie sa dá Duchu možnosť ukázať vám Jeho Pravdu a Svetlo na patričnú záležitosť a uschopní vás pripustiť vo vlastnej duši a vedomí nasledovné:

a) Nie všetko, čo robíte je dokonalé a prijateľné v očiach Božích, mnoho zmien môže byť potrebných. Ak ich Pán pošle cez niekoho – neodmietnite ich, ani im neodporujte.

b) Nie všetko, čo počujete od druhých je pravdou, alebo spravodlivé, alebo múdre hlavne, ak je to proti Slovu Božiemu, alebo Jeho Duchu. Pán nás varuje hovoriac: „Buďte na pozore, čo počujete...“. (Mk. 4:24⁽⁴¹⁾) Vždy posudzujte a odmietnite, čo Jeho Slovo ukazuje, ako nepravdivé; vždy, keď nakloníte ucho ku klamstvám a prijmete ich, či už vedome, alebo nevedome, stanete sa luhármi sami v sebe a prídete pod moc diabla, ani nevediac, že ste boli podvedení. Preto, pozorujte, čo počúvate a čo vaše srdce a myseľ prijímajú. Všetky dôležité a rozhodujúce otázky života sú vo vašom srdci. (Pr. 4:23⁽⁴²⁾)

c) Nie všetko, čo veríte je pravdou a správne. Mnoho opráv a zmien vo vaších presvedčeniach môže byť potrebných. Keď vám Pán dá Svetlo pre nejakú zmenu, neodmietnite ho len preto, že ono môže k vám prichádzať cestou, ktorú neočakávate, alebo, že ono „zraňuje“ vašu telesnosť.

d) Nie všetko, čo si želáte vo vašom srdci, alebo mysli je správne a užitočné. (1Kor. 10:23); mnohé veci sa na konci ukážu zraňujúce, ba aj samovražedné; toto tiež zahrňuje pokusy slúžiť Pánovi vašou cestou obetujúc Mu, akoby, „cudzí oheň“ (3M. 10: 1,2). Uvážte svoje túžby pred Pánom predtým, než sa rozhodnete ich nasledovať, lebo Náš Boh je spaľujúcim ohňom! (Žid. 12:29// 5M. 4:24)

e) Nie každá cesta po ktorej kráčate je správna a vedie vás tam, kde by ste radi skončili. Namiesto života, radosti, pokoja, šťastia a úspechu, môžete (neskôr) skončiť v smútku, zmätku, zlyhaní, biede a smrti. (Pr. 16:2⁽¹¹⁾)

f) Nie každý veriaci, alebo priateľ ktorého poznáte je pravdivý, poctivý, úprimný, dôveryhodný, dobroprajný, hoci on/ona môže navonok takto vyzerať! Existuje veľa vlkov v ovčom rúchu a keď ich nedokážete rozoznať, môžu vás dostať. Zkúšajte ich na základe viery a svetla, ktoré vám Pán už dal.

g) Nie všetko čo si myslíte je naozaj pravdou, alebo múdre. Myšlienky neobnovenej mysle sú skutočnou príčinou všetkej biedy, ťažkostí, problémov, separácií a smrti! Ak nie ste ochotní premôcť, ovládať tieto myšlienky, nikdy sa nedostanete von z toho myšlienkového kolotoča zla. Ste v nebezpečí zostať tým, čo si myslíte (Pr. 23:7⁽⁴³⁾) – ztelesnením nepravdivých, nesprávnych, nespravodlivých a nemúdrych myšlienok – fontánou smrti.

u) Pokánie nie je ešte vyslobodením. Pokánie je našou skrúšenosťou, našou ochotou a rozhodnutím odvrátiť sa od našej starej cesty a nasledovať svetlo, ktoré nám Pán ukazuje. Je to dobrota Pánova, ktorá nás vedie k pokániu (Rim. 2:4b) a je to počiatok nášho vyslobodenia a nie vyslobodenie samotné. Potom, ako sme vlastne vyslobodení?

Po našom pokáni Pán dovoľuje tým istým mocnostiam v našom charaktere, aby sa opäť pokúsili vykonať v nás, či cez nás svoje hlúpe, hriešne skutky. Ale keď sme sa pravdivo odvrátili od našej hlúpej a hriešnej cesty a rozhodli sa nasledovať Pána, obdržali sme od Neho moc premôcť a podrobiť si tieto sily. (Lk. 10:19,20) Pán v tomto Slove zahrňuje moc a autoritu vyháňania diablov a vyslobodzovanie ľudí z moci zlých duchov, ktoré sú „externé“ voči charakteru duše človeka (čo je exorcizmus).

Ale princíp v tomto Slove tiež platí na transformáciu nášho charakteru na nové stvorenie. My teraz máme uplatňovať túto moc danú nám Pánom a učiť sa „kráčať v našom vyslobodení“. Vtedy sme „vyslobodení“ z ich moci a sme slobodní, a to kompletne, alebo čiastočne. Pri čiastočnom oslobodení budeme musieť prejsť cez viacnásobné vyslobodzovanie, ktoré je obyčajne potrebné, keď sa jedná o veľké sily (mocné zvyky), ktoré sú v našej krvi od nášho narodenia, alebo sme ich mohli zdediť od štyroch generácií pred nami. (2M. 20:5 + 34:7// 4M. 14:18// 5M. 5:9// 2Kr. 10:30) Taký proces si tiež vyžaduje viacnásobné pokánia. Kedykoľvek opakujeme tie isté „skutky“ mocností temna a zla v našom živote, to jednoducho znamená, že naše vyslobodenie nebolo ešte ukončené.

Počas tohto procesu sa zle cítime, sme niekedy pod veľkými tlakmi a blízko sĺz, ale toto je veľmi dobré znamenie. Naše vyslobodenie a nádherná sloboda je „za rohom“. Všetky naše zlé, ba aj bolestné pocity a tlaky zmiznú a my sa vynoríme do radosti Pána, ak sa nevzdáme Svetla, ktoré nám Pán dal. To Jeho Svetlo súčasne ničí naše seba-klamstvo a temnoty v ktorých sme žili a seba nevideli.

v) Žena eva jedla ovocie zo zakázaného stromu poznania dobra a zla, pretože bola podvedená. A keď ho podala aj Adamovi, aj on jedol, pretože miloval Evu viac, než Boha a nie preto, že bol podvedený. (1Tim. 2:14) Potom po zjedení toho ovocia on zomrel – bol separovaný od Boha. To zmenilo históriu a osud ľudstva.

Keď Otec podal ovocie Ženy (Izraela-Cirkvi) Svojmu Synovi, On ho tiež jedol (pil kalich), pretože Ju miloval a nie preto, že bol podvedený. Ale On Ju nemiloval viac, než Svojho Otca! Potom po zjedení toho ovocia (vypití kalicha) On tiež zomrel – bol separovaný od Boha. (Mt. 27:46) To tiež zmenilo históriu a osud ľudstva, a to drasticky. Takto bolo „víťazstvo“ Satana v Rajskej Záhrade kompletne a totálne anulované.

Je tu ešte jeden dôležitý fakt, ktorý by sme mali vidieť a chápať v našej mysli, srdci a duchu. Je to otázka poznania dobra a zla a pádu ľudstva. Adam a Eva si vybrali zlý strom, aby z neho jedli, a po 2.000 rokoch my v Cirkvi pokračujeme a chceme jesť z toho istého zlého stromu! Napchávame svoje hlavy kopou znalostí dobra a zla, ktoré nám nikdy nedajú ŽIVOT! Prečo nie?

Pretože okrem znalostí dobra a zla, tento strom tiež reprezentuje separáciu od Boha! On nás uschopňuje byť nezávislými na Bohu, žiť náš vlastný život a konať vlastnú vôľu. My teraz máme naše oči „otvorené zlu“ a sme, ako bohovia poznajúc, čo Boh pozná – dobro a zlo (1M. 3:5) a Boha nepotrebujeme, aby sme žili svoj život podľa vlastného uváženia. V tomto prípade, ale nemôžeme jesť zo STROMU ŽIVOTA, pretože Náš Otec nám nedovolí jesť súčasne z oboch stromov! (1M. 3:22-24) Prečo?

Pretože my nemôžeme byť zjednotený s Bohom získavajúc Jeho Život a súčasne byť separovaný od Boha obohacujúc a vzdelávajúc náš vlastný zemský život. Napokon, ŽIVOT prichádza od Krista cez náš kríž, nie cez naše vedomosti! My najprv musíme zomrieť naším (intelektuálnym) znalostiam dobra a zla, byť od ních separovaní a prestať žiť našu nezávislosť od Boha – potom môžeme jesť zo Stromu Života. Viďme a chápme, že...

poznanie z tohto stromu poznania NIE JE duchovné poznanie Krista Ježiša, ako nám Peter prízvukuje, aby sme „rástli v Milosti a v poznaní Nášho Pána“ (2Pet. 3:18), ale je to mentálna znalosť dobra a zla. To vôbec nie je to isté poznanie!

A ďalej, mentálna znalosť dobra a zla nafukuje (1Kor. 8:1) a robí náš prirodzený a hriešny život pyšnejším. Duchovná znalosť Nášho Pána nám dáva Jeho Život a robí náš život krotkejším a milosrdnejším. Pozrime sa tiež a začnime chápať, že...

my nemôžeme miešať nestvorený, Večný a Bezhriešny Život Boha so stvoreným, smrteľným a hriešnym životom človeka a pokúšať sa žiť súčasne obidva, a to podľa naších životných okolností.

Preto je Cirkev dnešného času taká MŔTVA – separovaná od Života Boha! Ona si žije svoj život a nie život Boha. Je v nej hora vedomostí o Jeho Živote, ale mizivá úroveň živého prejavu Jeho Života. Ó, môžeme byť svedkami celých kôp zanieteného kázania, potenia sa, vykrikovania, skákania, smiechu, žartovania, spievania, mávania rukami, uctievania, pohovorov a konferencií, seminárov a iných aktivít ukazujúcich „život“... ale toto nie je Život Krista! Je to život našej emocionálnej a intelektuálnej duše, ktorý má máličko čo povedať o úzkej ceste, o premáhaní, alebo o našej transformácií z naturálneho na duchovné, čo je naša zmena na Podobu Krista Ježiša, Syna Božieho... naozaj veľmi máličko.

Pán hovorí: „Kto uveril našej zvesti? A komu bolo zjavené rameno Pánovo?“ (Iz. 53:1) Môžeme sa pozrieť do Jeho plamenných očí (Zj. 1:14b) a dať Mu poctivú a pravdivú odpoveď? Či to naozaj môžeme v pravde urobiť? Tento rozhodujúci moment nášho života, keď On, ten Živý Syn Boží, sa pozrie do naších očí je takmer „za rohom“.

KAPITOLA 6

KDE SI?

„Ale Adam a jeho žena sa skryli pred Prítomnosťou Pána Boha medzi stromami záhrady. A Pán Boh volal na Adama a riekol mu: KDE SI?“ (1M. 3:8b,9)

Od toho času, Pán Boh stále hľadá človeka a volá na neho... a od toho času hriešny človek sa stále skrýva pred Bohom súc sám v sebe zahanbený. Hoci nás Apoštol Pavol nabáda hovoriac: „Preto pristúpme smelo ku Trónu Milosti, aby sme dostali milosrdenstvo, a našli milosť na pomoc v časoch núdze“ (Žid. 4:16), predsa, naša naturálna duša nikdy k Pánovi pre pomoc neprichádza. Ona dáva prednosť „skrývať sa medzi stromami jej záhrady“ (medzi ľuďmi jej podoby), aby sa neukázala Pánovi „nahá“. Ale naturálna duša je nahá, keďže ona nemôže mať rúcho spravodlivosti, „biele rúcho“, alebo „svadobné rúcho“. (Zj. 3:17,18 + 19:7,8// Mt. 22:11-13)

Sotva Adam spáchal hriech neposlušnosti voči Bohu a ešte ani nemal šance páchať iné hriechy, no hneď on začal ukazovať svoju „novú náturu“ – náturu Satana. Keď sa ho Boh pýtal, či jedol zo stromu, z ktorého mu Boh zakázal jesť, on neodpovedal „Áno, Pane“ (Mt. 5:37), ale začal sa okamžite obraňovať a haniť za to svoju ženu povediac:

„ŽENA, ktorú si mi dal, aby bola so mnou, ONA MI DALA zo stromu a ja som jedol.“ (1M. 3:11,12) Chudák, nevinná dušička! Či rozoznávate toho rozdielneho ducha? Naozaj?

Prečo je nutné, aby Pán „vedel“, kde sme? On predsa veľmi dobre vie, kde sme, ale my sami si nemusíme byť vedomí, kde sme v duchu a význam tohto faktu. Pán nám hovorí: „Bdejte teda, lebo neviete v ktorú hodinu váš Pán prichádza.“ (Mt. 24:42)

Ak by všetci veriaci boli „múdre panny“ pripravené byť vzaté (Mt. 25:6-13), potom, na čo by sme mali pozorovať? A keďže my nepoznáme presný čas Jeho Príchodu, potom čo máme pozorovať? Nuž, my máme pozorovať KDE SME! Ale, načo je to vlastne dôležité, kde sme? To rozhodne náš osud a tiež našu cestu k nemu.

My, samozrejme, hovoríme o duchovnej pozícií, nie o fyzickom mieste. My teraz hovoríme o štádiu, pripravenosti a postačiteľnosti práce a ovocia Ducha Svätého v našej duši. Toto tiež znamená postačiteľnosti oleja v našej nádobe. Ženích prichádza pre tých zpomedzi znovu-zrodených veriacich, ktorí sú v Jeho posudku PRIPRAVENÍ. (Mt. 25:10) Zbytok veriacich bude musieť čakať pre Súd a Únos Cirkvi pri poslednej, siedmej trúbe. (1Kor. 15:51,52) Musím zopakovať, že OLEJ nie je Duch Boží v našom duchu! Olej je Jeho práca a ovocie v našej duši, ktorá je našou nádobou. Duch nie je našou nádobou.

* * *

Pán si želá, aby sme v tomto bode videli Pravdu v Jeho Slove v Zj. 3:10, keďže je Ono terčom chybného vysvetľovania, chaosu a nesprávneho pochopenia medzi veriacimi. Dva body potrebujú Jeho Svetlo:

(1) Jeho Mladucha dodržiavala Slovo Jeho trpezlivosti. Čo je Slovo Jeho trpezlivosti? Existujú pasáže v Slove Božom, ktoré nás nabádajú byť trpezlivými, jednať trpezlivo, ukazovať trpezlivosť a zahrňujú aj naše „trpezlivé čakanie na Krista“. (2Tes. 3:5) Ale tú najväčšiu trpezlivosť, ktorú nám Pán stále ukazuje a On Sám žije a o ktorej my, čo žijeme na zemi, nemáme žiadne vedomie, je nasledovná.

Keď Pán vystúpil na Nebesia, môžete uhádnuť, koho tam stretol? Satana a jeho anjelov! Satan bol v Nebi a mal prístup ku Trónu Božiemu aj v časov Jóba (Jób 1:6-12). A nebude odtiaľ vyhodený spolu s jeho anjelmi, až dokiaľ nepríde ku vojne v Nebi, ktorá začne tesne pred Veľkým Utrpením (Zj. 12:7-9), čo bude 3½ roka pred Únosom Cirkvi (viď Dodatok). Čiže, potom, čo on prehral vojnu s Ježišom Kristom, pokračuje vo vojne s Jeho veriacimi! Ako? On ich „obžalováva pred Našim Bohom dňom a nocou“ (Zj. 12:10b) a má hojnosť munície pre každého z nás, aby konal túto ohyzdnú prácu! Či sme si my vedomí tohto faktu? NIE! A omnoho dôležitejším faktom je, že za posledných 2.000 rokov Ježiš Kristus musel stáť zoči-voči tomuto „Bláznovi Vekov“, trpezlivo odpovedať na jeho obžaloby a byť naším Advokátom pred Našim Otcom a trpezlivo sa prihovárať za nás a ospravedlňovať nás! (Iz. 53:12b// Rim. 8:34// Žid. 7:25// 1Jn. 2:1) Či je pre nás vôbec možné predstaviť si trpezlivosť trvajúcu 2.000 rokov? Absolútne NIE!

Koho advokátmi sme my na zemi? Za koho sa mi prihovárame? Či odporujeme Diablovi, alebo odporujeme našim bratom? Či sa aj my prihovárame pred Trónom Božím za duše, ktoré Satan obviňuje dňom a nocou za hriechy, ktoré on spôsobil, aby oni konali? Ak to konáme, potom aj my dodržujeme Slovo Jeho trpezlivosti.

(2) On zachová Svoju Mladuchu OD hodiny pokušenia, čo je Veľké Utrpenie. Toto nemožno porovnávať s Jn. 17:15, ako to mnohí robia, keďže v tomto Slove je jasne povedané, aby „títo neboli vzatí zo sveta“, zatiaľčo v Zj. 3:10 nič podobného nie je naznačované. Slovo Božie, ktoré je tu aplikovateľné a potvrdzuje Únos Cirkvi je v Lk. 21:34-36. Tu sme varovaní, aby sme nežili, ako žili ľudia (aj v časoch Noeho), ale aby sme pozorovali a modlili sa a takto boli uznaní za hodných UNIKNÚŤ (Utrpeniu) A STÁŤ PRED SYNOM ČLOVEKA. Filadelfia je jediný zbor, ktorý korunu už má – teda, vstup na Svadobnú Hostinu Baránka, čo bude počas 3½-ročného Utrpenia na zemi, a tiež do Kráľovstva Nebeského, čo príde po Utrpení. (Zj. 3:11; viď Dodatok)

Teraz som nasmerovaný Duchom Pána, aby som napísal o tých niekoľkých, ktorí sú vyvolení, aby boli vzatí zpomedzi tých mnohých, ktorí sú povolaní, ale vzatí nebudú. (Mt. 22:14) Tí niekoľkí sú v Písme tiež poznaní ako (terajšia) Mladucha Kristova, (terajší) Premožitelia, múdre panny, Holubica-Panna zo Šulamitu (P.Šal. 6:9 + 8:5) a ako Chlapec-dieťa (Zj. 12:5, viď oveľa viac na stranách 289-291^[8]) Títo sú vyvolení, pre ktorých Pán prichádza TERAZ, pred Utrpením, pred „hodinou pokušenia“, ktorá prichádza na celý svet. (Mt. 24:40-42 + 25:1-12// Zj. 3:10, viac neskôr)

Moja prvá otázka je dvojdielna: Patríte medzi tých niekoľkých, alebo nie? Ste vyvolení byť vzatí teraz, alebo nie? Môžete v pravde odpovedať na tieto otázky s akoukoľvek istotou vo vašom vedomí? Tento výber nebol urobený Našim Pánom. NIE. On nerozdelil veriacich na „prvú triedu“ a „druhú triedu“. Tento výber bol urobený veriacimi samotnými, ich vlastným rozhodovaním! Je absolútne na VÁS, kde budete nájdení a kedy budete vzatí! Je absolútne na vás, či budete v prístave, keď loď bude odchádzať, aby ste doslovne „nezmeškali parník“! Našťastie, príde aj druhá „loď“, ktorá odíde pri siedmej trúbe Utrpenia.

A ak ste vyvolení a budete vzatí, to neznamená, že ste boli „uprednostnení pred inými“, ale, že ste boli „pripravení“ na čas, že ste boli „prvoplody“ žatvy. Prvoplody sú vždy vzaté pred žatvou, ktorá žatva sa uskutoční pri poslednom odtrúbení a je opísaná v Zj. 14:14-16. Táto žatva je vykonaná Synom Človeka, čo je Náš Pán, a je vykonaná tesne pred vyliatím hnevu Božieho na zem. (Zj. Kap. 15 a 16)

Byť „pripravený“ tiež znamená mať slovo vlastného pravdivého svedectva, čo Pán vykonal nielen PRE vás, ale, čo je ešte dôležitejšie, VO vás, vo vašej duši, vo vašom charaktere, vo vašej nádobe a potom cez vás iným. Toto slovo svojho svedectva a Krv Krista budete potrebovať na premoženie samotného Satana, keď budete vzatí (s Chlapcom-synom) presne na čas vojny v Nebi! (Zj. 12:7-11) Praví veriaci nemajú vidieť svoj Únos, ako útek od Satana a od všetkých ich problémov, skôr ho majú považovať za príležitosť stretnúť Satana a premôcť ho v ňom samotnom! Toto je pravdivé svedectvo Života a Moci Krista prebývajúce vo veriacom.

Moja druhá otázka je: Aj keď patríme medzi vyvolených, ako vieme, že sme pripravení? Či aj túto otázku môžeme zodpovedať? Je mnoho pastorov a kazateľov, ktorí dávajú túto istú otázku svojím kongregáciám a zborom, aj keď oni sami nemusia chápať, čo tá „pripravenosť“ v pravde znamená. Keď teda povieme, že je dôležité, aby sme vedeli, kde sme duchovne, potom pozrime sa bližšie na tento obraz.

V Písme nájdeme príležitosti, ktoré nám ukazujú duchovný princíp, keď hovoríme o pripravenosti pre náš Únos (viď výborný článok „Kríž a Vyššie Územie^[7]“ od Austina Sparksa). Jeho dôležitosť je pre nás tak veľká, hlavne teraz, keď Príchod Pána je tak extrémne blízko, že som požiadal Pána, aby nám opäť dal jeho pravý duchovný význam vo forme, ktorú si On v tomto čase želá.

Keď bol Náš Pán v prítomnosti Svojích Učeníkov vzatý do Neba, bol vzatý z vrcholu Hory Olivetskej. (Sk. 1:9-12) Keď sa On premenil pred Petrom, Jakubom a Jánom, bolo to na vrchole vysokej hory. (Mt. 17:1,2) Izák mal byť obetovaný na vrchole jedného z vrchov v zemi Morija. (1M. 22:2) Podobne môžeme vidieť aj Horu Sion, ktorá je „vyvolená časť Jeruzalema“ a je tiež na „vrchole Jeruzalema“. Keď vstúpite do Jeruzalema z akejkoľvek strany, musíte vystupovať na Horu Sion. Vysoké vrchy vždy od nás vyžadujú určité úsilie, borenie sa, lezenie, niečo, čo sa nám nikdy neprihodí pokiaľ sedíme, oddychujeme, čítame, alebo sa niečím bavíme v údoliach. Pán nám tiež pripomína, že Náš Otec nás oživil spolu s Kristom a spolu nás vyzdvihol (vysoko) hore a posadil nás spolu v Nebeských oblastiach v Kristu Ježišovi. (Ef. 2:4-6) Toto je najvyššie duchovné miesto, kde sa vôbec môžeme dostať počas nášho pozemského života. Tieto vysoké nebeské miesta sú vlastne v našom duchu a majú byť tiež v našej duši.

Čo nám tieto horeuvedené fakty naznačujú? My musíme byť nájdení na duchovne vysokej hore a pripravení pre náš Únos, aby sme mohli byť „premenení“ (aj fyzicky) a vzatí. To tiež znamená, že musíme mať ducha toho únosu a v ňom žiť – toto je pripravenosť, ktorá je potrebná a ku ktorej Pán vedie tých, ktorí boli vyvolení zpomedzi zástupov povolaných, ale nevyvolených. Deň Únosu Cirkvi bude v súlade s duchovným stavom do ktorého Cirkev v tom čase príde. Je to tiež čas Jej „dozretia“ (Zj. 14:15) a nielen jej vzatia; je to tiež Jej Súd, kde Pán rozhodne, ktorý veriaci je hodný čoho a ktorý ide kam (viď tiež Dodatok, bod 10).

Keď hovoríme o duchovnej vysokej hore, alebo mieste, hovoríme o vysokej hore viery, vysokej hore spoločenstva, vysokej hore poslušnosti každému Slovu Božiemu, tiež o vysokej hore duchovnej vízie, videnia a zjavenia. Musíme sa šplhať, liezť na vysokú horu, aby sme začali vidieť, čo sme nijako nemohli vidieť, keď sme boli dolu v naších dolinách. Tiež hovoríme o vysokej hore duchovnej zodpovednosti, autority a morálnosti. Čo je najdôležitejšie, hovoríme o vysokej hore lásky.

Nanešťastie, Cirkev až doteraz bola na nízkom stupni týchto horeuvedených cností a charakteristík. Napríklad, ako dôležité je pre Cirkev (a pre každého veriaceho), aby bola na „vysokej hore lásky“? Nuž, za prvé, Pán má „niečo proti tebe“. (Zj. 2:4a) A za druhé, Pán hovorí Svojej Cirkvi (zboru v Efeze):

„Rozpamätaj sa teda odkiaľ si spadol a ČIŇ POKÁNIE, a čiň prvé skutky (lásky); LEBO AK NIE, prídem rýchlo na teba a ODSTRÁNIM TVOJ SVIETNIK Z JEHO MIESTA, AK NEUČINÍŠ POKÁNIE." (Zj. 2:5)

Cirkev spadla z „vysokého miesta, z hory, z pozície lásky“ a zdá sa, že nikdy neučinila pokánie a nevyšplhala sa späť na tú „horu lásky“... okrem zboru vo Filadelfií a okrem Premožiteľov zo siedmych zborov Knihy Zjavenia. Uvedomme si, že bez lásky niet ani mladuchy! (Mt. 25:6)

Odstrániť váš svietnik z jeho miesta znamená odstrániť váš zbor z Jeho Prítomnosti... keďže Ježiš bol prítomný v prostriedku siedmych svietnikov! (Zj. 1:13,20) To tiež znamená odstrániť vás keďže ste časťou vášho zboru. Či to nie je vážne? A to všetko je len preto, že ste stratili LÁSKU! Nič viac. Naozaj teda veríte, že „Pán sa prechádza v prostriedku vašej kongregácie, vášho zboru, spoločenstva, vašej skupiny, organizácie, denominácie, cirkvi alebo v prostriedku vašej rodiny, keď tam niet lásky“? ON JE LÁSKA a je priťahovaný atmosférou lásky a odpudzovaný atmosférou, kde lásky niet. On nie je zaujatý našími vedomosťami Biblie, ani našou intelektuálnou múdrosťou, alebo biblickými doktrínami, koľko ich máme správnych a koľko nesprávnych. Odpudzuje Ho, keď robíme intelektuálnu pitvu Jeho Svätého Slova naším intelektuálnym skalpelom, píšeme správy o jej výsledkoch a potom učíme o tom iných. Jeho primárne zaujíma, či naše srdce má pravú lásku, alebo nemá nič.

Pán je tiež priťahovaný atmosférou viery, poslušnosti voči Jeho Slovu, duchovného videnia, zjavenia, zodpovednosti, autority, duchovnej inteligencie a morálky za predpokladu, že nadovšetko dôležitá láska je vždy prítomná. Veriaci môže byť vysoko nadaný s množstvom prirodzených cností včítane vedomostí, múdrosti, vernosti, zodpovednosti a tiež iných užitočných schopností... a nemusí mať lásku vo svojom srdci!

Musíme si uvedomiť jednoduchú pravdu Slova Božieho, že BEZ LÁSKY, MY SME NIČÍM (1Kor. 13:1-3) hoci môžeme mať všetky vedomosti a všetkú vieru na prenášanie vrchov a hoci môžeme konať zázračné skutky pre Pána a hoci môžeme byť obdivovaní miliónmi veriacich okolo sveta! Musím opakovať toto vyhlásenie znovu a znovu, keďže je ono životne dôležité v našom kresťanskom živote a v procese Spásy našej duše a ducha. Ono je tiež životne dôležité, ak chceme posluhovať Krista iným.

A ďalej, bez lásky, ktorá je „prvá v línií“ ovocia Ducha (Gal. 5:22), my nemôžeme plodiť žiadne iné ovocie Ducha. Či aj toto je vážne? Nuž, napríklad, bez pokornosti Pán nás nemôže usmerňovať v súdení, ani nás nemôže učiť Svojím cestám! (Žm. 25:9) To tiež znamená, že v našej pýche a nedostatku pokornosti, On nás nemôže viesť do „každej pravdy“, hoci nám poslal Svojho Ducha za tým účelom. (Jn. 16:13// Jak. 4:6// 1Pet. 5:5) Či aj toto je vážne? Vy by ste mali byť schopní posúdiť túto záležitosť sami.

Na uzavretie tejto témy môžeme prehlásiť, že bez ovocia Ducha Svätého nemôžeme nijakým spôsobom dosiahnuť žiadne vysoké miesto, pozíciu, horu a byť pripravení pre Jeho Príchod a náš Únos do ponebeských oblastí, kde nás Náš Otec už posadil. A opakujem, že ovocie Ducha reprezentuje OLEJ v naších nádobách a tento olej hlúpym pannám chýbal a preto oni minuli Únos Mladuchy. (Mt. 25:8-12) A hneď v nasledujúcom verši (13) Pán opäť hovorí: „Preto bdejte...“, čo nám znova ukazuje, že máme dbať, kde sme a čo robíme a nie ísť životom ako lunatici.

Preto, keď sa Pán pýta: „Kde si?“, to neznamená, že On to potrebuje vedieť, ale my potrebujeme vedieť a vidieť, kde sme a kde máme byť. Či naozaj sme schopní vidieť a posudzovať, kde sme? A ak si (vo svojej pýche?) myslíme, že stojíme na pevnej pôde, nemali by sme si aspoň občas overiť, na čom vlastne stojíme, aby sme „náhodou“ nepadli? (1Kor. 10:12) Nikdy by sme sa nemali prestať modliť modlitbu Dávida: „Ukáž mi Svoje Cesty, Ó Pane, (otvor mi duchovné oči) a uč ma Svojím chodníkom." (Žm. 25:4) Pretože, my môžeme mať slávne meno, reputáciu, veľké a známe služobníctvo, môžeme konať spústu dobrých skutkov, no v očiach Pána môžeme byť mŕtvi! (Zj. 3:1) A keď sme mŕtvi, potom nemôžeme vidieť žiadnu horeuvedenú pravdu a fakty a určite nebudeme môcť byť pripravení pre náš Únos ku Trónu Božiemu.

Keďže náš Pán vie o nás všetko, čo môže byť známe, musíme k Nemu prichádzať a žiadať Ho pre Jeho posudok o nás: čo potrebujeme, kde zlyhávame a prečo, čo máme robiť a ako. Pán je viac, než len ochotný ukázať nám všetky tie veci, viesť nás, poskytnúť nám Svoju moc, vytrvalosť, múdrosť a svetlo-vieru, aby sme dosiahli a uchopili všetko, čo nám Boh prisľúbil vo Svojom Slove a stali sa Jeho Premožiteľmi – víťazmi.

Najprv Ho musíme žiadať, aby nás „učinil pokorných“, otvorených a ohybných v našom duchu a duši, teda, schopných byť vyučovaní a vedení Jeho Duchom. Toto tiež znamená, byť otvorenými voči čomukoľvek, čo prichádza od Pána do nášho vedomia a srdca priamo od Neho, alebo cez Jeho pravdivých služobníkov, ktorých si On vybral a zasvätil, aby nám pomohli. Preto Pán tiež hovorí:

Neodmietajte hneď všetko, čomu nemusíte na prvý pohľad rozumieť, alebo čo môže byť proti vaším terajším presvedčeniam a viere.

Pozastavte sa a pripustite vo svojej duši, že práve v tomto čase (tak blízko KONCU) môže sa od vás požadovať, aby ste videli, chápali, verili a konali veci, ktoré sú pre vás „nové“ a doposiaľ neznáme, pretože, v dôsledku podvodu, ste mohli byť voči ním slepí. Práve tak sa môže od vás požadovať, aby ste videli a chápali väčšiu hĺbku, výšku, šírku, dĺžku a duchovný význam faktov a právd, ktoré ste už mohli predtým poznať aspoň v ich obrysoch. Po takomto vašom pozastavení sa, budete schopní si overiť tie „nové“ veci a pravdy a fakty v Slove Božom a tiež vo vašom vedomí predtým, než niečo unáhlene a bezhlavo odmietnete.

Neobávajte sa veriť, čomu plne nerozumiete. Pravda Božia k vám neprichádza cez vaše logické rozumovanie, ale vierou, ktorá nie je vyprodukovaná vo vašej mysli. Vaše „nové“ vedomosti a presvedčenia budú neskôr preosiate Duchom Božím a všetko, čo je z človeka a jeho naturálnej múdrosti bude vyhodené a odviate.

* * *

Nech vám Pán vypomôže konať to horeuvedené a tiež nech vám ukáže všetko, čo v tomto čase potrebujete, aby ste to videli a chápali a verili vo svojom pozemskom živote. Nech to Pán učiní podľa Svojej Múdrosti, Milosti a Lásky pre vás a tiež podľa Svojho povolania na vaše životy. Pán bol vždy pripravený dať nám VŠETKO, čo sme kedy potrebovali, ak by sme len boli bývali pripravení žiadať Ho o tie veci a potom ich od Neho aj prijať! (Rim. 8:32) Nech sa teda Jeho Vôľa uskutoční vo vás všetkých aj v tomto bode.

Amen.

KAPITOLA 7

TRAGÉDIA A SLÁVA VERIACICH

Monumentálne veci sa čochvíľa začnú diať v tomto svete a tiež v Cirkvi Ježiša Krista. Či skutočne sme na ne pripravení v našom duchu? Je to závažná osobná otázka, pretože svet nie je absolútne pripravený na to, čo prichádza. Keď sa jedná o pravých veriacich, príliš málo je ich pripravených, alebo pripravovaných Duchom Nášho Pána pre Jeho Príchod pred Utrpením. Pán sa nerozhodol pripraviť len niekoľkých, ale príliš mnohí nedbajú, ba ani neveria, že by potrebovali nejaké prípravy, že potrebujú pozorovať a modliť sa i byť pripravení (Mt. 24:42-44), že musia dbať v akom duchu žijú a na akej viere stoja. (1Kor. 10:12) Nemali by predpokladať, že sú pripravení len preto, že sú znovu-zrodení a pokrstení veriaci a oni potrebujú jedine čakať. Toto by bol v ich živote absolútne kardinálny omyl!

Na dôvažok svetla a pochopenia, ktoré mi Pán milostivo dal a ktoré som sa pokúšal opísať v predchádzajúcich kapitolách, On ma tiež doviedol ku Svojmu Slovu v Izaiášovi, ktoré hovorí:

„Keby nám Pán zástupov nebol zanechal VEĽMI MALÝ POZOSTATOK (Zvyšok), boli by sme ako Sodoma a boli by sme podobní Gomore.“ (Iz. 1:9⁽⁴⁴⁾// Rim. 9:29)

Toto Slovo je ponajprv nasmerované na Izrael, keďže je napísané, že „Izaiáš tiež kričí ku Izraelu, hoci by bol počet synov Izraela, ako piesok mora, len zostatok bude spasený.“ (Rim. 9:27) Ale toto je tiež nasmerované na „Jeho ľud v Cirkvi“. Vízia ukazuje, že Slovo v Iz. 1:9 je hneď nasledované pasážami v kapitolách 2,3 a 4 Izaiáša, ktoré hovoria o období Utrpenia a začiatku Tisícročného Kráľovstva Nebeského na zemi. To je ale obdobie Cirkvi v Jej záverečnej etape a my teraz žijeme v tomto období. V Iz. 2:19-21 sa Slovo dotýka udalostí po otvorení šiestej pečate. (Zj. 6:15-17) V Iz. 2:4 a 4:1,2 Slovo hovorí o začiatku Tisícročného Kráľovstva Nebeského na zemi.

No a dnes, veľmi malý zostatok-zvyšok je podobne ponechaný v dnešnej vlažnej Cirkvi Laodicei, ktorej Pán jasne hovorí: „vypľujem ťa z Mojích úst“! (Zj. 3:16) Je len niekoľko tých, čo nachádzajú úzku cestu, ktorá vedie do Života večného (Mt. 7:14), je len malé stádočko, ktorému Otec s potešením dá Kráľovstvo (Lk. 12:32); je 60 kráľovien a 80 konkubín a panien bez počtu, ale je len jedna holubica, bezchybná, jediná narodená z jej Matky-Ženy (P.Šal. 6:8,9a// Zj. 12:1-6), ktorá je Izrael-Cirkev učinená jednou. (Ef. 2:11-16) Je len niekoľko tých, ktorí sú vyvolení zpomedzi mnohých, ktorí sú povolaní. (Mt. 22:14) Pretože ľudská nátura je tak úžasne zvrhlá, ohyzdná, pyšná a sebecká, len niekoľkí hľadajú pravdu a sú ochotní stáť pravde a realite zoči-voči a uvážiť fakty, ktoré sú im predostrené. Väčšina veriacich dáva prednosť ich komfortnému náboženstvu presiaknutému „sladkým klamom“.

Čo teda povieme o tých „niekoľkých“? Tento malý Zvyšok je povolaný postaviť sa vo vojne proti Diablovi v zastúpení a záujme tej Ženy – Izraela-Cirkvi! Vďaka tomuto veľmi malému zostatku-zvyšku, Otec nezničí celý zbytok Izraela-Cirkvi, ktorý dnes existuje, ako zničil Sodomu a Gomoru, t.j., OHŇOM! Predsa však, OHEŇ bude v nejakej forme prítomný a použitý, aby zkúšal všetkých veriacich z Izraela a Cirkvi, ktorý neposlúchali Pána, ignorovali Jeho Slovo, odmietali byť zmenení z ich prirodzenej, hriešnej nátury na Jeho Podobu. Prečo bude Boh používať OHEŇ? Pán nás varuje hovoriac:

„Ja ešte raz zatrasiem nie len zemou, ale aj Nebom... (Nebo zahrňuje Izrael-Cirkev) majme preto milosť, ktorou môžeme slúžiť Bohu USPOKOJIVO S ÚCTOU A BÁZŇOU. Lebo náš BOH JE SPAĽUJÚCIM OHŇOM.“ (Žid. 12:26,28b,29⁽²⁶⁾)

Toto Slovo tiež znamená, že tí, ktorí neslúžia Bohu ku Jeho spokojnosti a s pravou úctou a bázňou budú musieť nejako stáť zoči-voči Jeho OHŇU.

Čo kázne, disciplína, napomínania, karhania, alebo zdvorilé presvedčovania nezmôžu, to zmôže OHEŇ, a to buď v tomto pozemskom živote, alebo v záhrobí! OHEŇ veľmi rýchlo pohne lenivých veriacich, aby začali hľadať Pravdu a aby začali robiť správne rozhodnutia.

OHEŇ privedie takých veriacich ku prekvapujúco rýchlemu pokániu a prečistí ich od všetkej špiny telesnosti a ducha bez ich nekonečného preťahovania a odporovania. Vidíte to? Veríte tomu?

Preto, Náš Boh súc LÁSKOU je tiež spaľujúci OHEŇ. On vie, čo On musí byť voči nám a kedy.

* * *

Pán ma v tomto bode nasmerováva, aby som deklaroval Jeho Slovo týkajúce sa stavu Jeho Cirkvi a Jej služobníkov, ako sa Ona pripravuje porodiť Dieťa-chlapca v nasledujúcich niekoľkých rokoch. (Zj. 12:1,2,5)

Pán hovorí, že Jeho Cirkev nepotrebuje viac učenia, viac kázania, viac vysvetľovania, alebo viac vedomostí Jeho Slova. Jeho Cirkev potrebuje byť zatrasená do Jej základov, aby zrno a plevy boli oddelené jeden od druhého, aby to, čo tam vybudoval Pán bolo oddelené od toho, čo tam vybudoval človek. Potom Cirkev potrebuje oheň, aby všetky plevy a všetko vybudované človekom bolo vypálené. A to je presne, čo prichádza na Cirkev a čo Pán už aj započal konať. Pozdný dážď skončil (Jak. 5:7-9) a Pán sa nebude viac prieť s telesnosťou, ani v Cirkvi, ani vo svete. (1M. 6:3) Dom Boží začal byť trasený spolu so svetom a bude čochvíľa dozretý pre žatvu – pre Jeho Súd. (Zj. 14:15) Ten, čo nedokáže vnímať a rozoznať úpadok Cirkvi v týchto časoch, je sám padnutý!

Pán ďalej poukazuje na Svoje nasledovné Slovo:

„A toho dňa sa sedem žien chopí jedného muža a povedia: Budeme jesť svoj vlastný chlieb a budeme sa odievať svojím vlastným rúchom; len nech sa menujeme tvojím menom, aby bola odňatá naša hanba.“ (Iz. 4:1)

Pán hovorí, že v ten deň (čas medzi siedmou trúbou, kedy Cirkev bude unesená, 1Kor. 15:52// Zj. 11:15, a Príchodom Pána pre ustanovenie Kráľovstva Nebeského na zemi, Zj. 19:11-16), sedem zborov Knihy Zjavenia (Kap. 2 a 3) sa chopí jedného Muža – Ježiša Krista – povediac Mu, že oni sú spokojné s tým, čo majú, len aby mohli nosiť Jeho Meno, aby im bola odňatá ich hanba. Ich hanba je vo fakte, že boli duchovne neplodné, nesplodili žiadne duchovné deti, ani žiadne živé ovocie Ducha. (viď tiež Lk. 1:24, 25// 1M. 30:22,23) Ale Pán dáva Svoje Meno len tým, čo premáhajú (Zj. 3:12), preto, On neodpovedá na prosby tých siedmych žien-zborov priamo, ale pokračuje hovoriac...

„V ten deň bude Vetva PÁNA prekrásna a slávna, a plod zeme bude znamenitý a vzácny PRE TÝCH, ČO UNIKLI Z IZRAELA.“ (Iz. 4:2; 11:1)

Vetva PÁNA je Ježiš Kristus, a ovocie zeme v ten deň sú Jeho Premožitelia, Jeho Mladucha, Jeho Dieťa-chlapec. (Jak. 5:7-9) Premožitelia „unikli z Izraela“ a teraz aj tí „uniknutí z Cirkvi“ (zo Ženy) súc Dieťaťom-chlapcom, sú vychytení ku Trónu Boha. (Zj. 12:1,2,5,6, viď tiež str. 310-312^[8]) Boli umytí a očistení zo špiny a z „krvi Jeruzalema“ (starého, duševného, karnálneho života tradičného náboženstva), a to DUCHOM SÚDU A DUCHOM PÁLENIA. (Iz. 4:4) Toto poukazuje na OHEŇ, cez ktorý všetci Premožitelia prešli počas ich pozemského života a tí, čo nepremáhali mu budú vystavení po ich smrti (pre premáhanie veriacich po ich fyzickej smrti: viď Písmo a ďalšie detaily na str. 206-208^[8]).

Boží syn/dcéra, čiže, Premožiteľ, Mladucha a Manželka Jeho Syna Ježiša Krista verí, prijíma a žije Slovo Božie, ktoré je mocné a ostrejšie, než na obe strany nabrúsený meč a je Ono prenikajúce do jeho kĺbov a špiku (Žid. 4:12// Zj. 1:16) a ktoré je ako OHEŇ a ako KLADIVO rozbíjajúce jeho kamenné srdce na padrť. (Jer. 23:29) Iní veriaci toto Slovo neprijímajú a nežijú.

Tí veriaci, čo budovali na základ Ježiša Krista drevo, seno a slamu budú spasení, ale zkúšaní a prečisťovaní akoby OHŇOM. (1Kor. 3:15) A ďalej, veriaci, ktorí odmietali premáhať budú zranení druhou smrťou (Zj. 2:11), čo je jazero OHŇA a síry. (Zj. 20: 14) Nebude im dovolené jesť zo Stromu Života, ktorý reprezentuje Ježiša Krista Osobne, dokiaľ oni nepremôžu. (Zj. 2:7) Adam bol vyhodený z Rajskej Záhrady a nebolo mu dovolené jesť z toho istého Stromu Života pre tú istú príčinu. (1M. 3:22-24)

Ak sa ktokoľvek vedome previňuje proti Božím Prikázaniam, ak oponuje, odporuje alebo ignoruje Jeho Vôľu, privádza na seba kliatbu. Taký človek sa stáva prekliatym a pokiaľ nečiní pokánie a nemení sa a kliatba nie je odstránená, Boh viac s ním nebude. (Joz. 7:12) Toto tiež platilo na Judáša Iškariotského, ktorý vedome zapredal Pána a obesil sa súc Bohom prekliaty! (5M. 21:23// Gal. 3:13b) Tiež je to aplikovateľné na Ananiáša a Zafíru, ktorí vedome luhali Duchu Svätému a padli mŕtvi pri nohách Apoštola Petra súc prekliatymi. (Sk. 5:1-10)

Ale keď človek koná to isté nevedome, Boh s ním zostáva, aby mu otvoril oči a viedol ho; no aj v takomto prípade musí človek niesť určité dôsledky „nepriamej“ kliatby. Keď Adam zhrešil vykonal to v naivite a slepote nevidiac hĺbku a nepredstaviteľné následky hriechu. Boh jeho nepreklial, ale zem preklial kvôli nemu. Adam trpel na určité dôsledky svojho hriechu a následnej kliatby zeme, ktorá sa stala zdrojom jeho živobytia. Bol vyhodený z Rajskej Záhrady a musel začať pracovať v potu svojej tváre a v zármutku z nej jesť po všetky dni svojho života. (1M. 3:17-19)

* * *

Privedený som Duchom Pána, aby som v tomto bode predniesol do popredia služobníkov Pána, ktorí kážu „iné evanjelium“, než to zachytené a kázané Apoštolom Pavlom v Novom Zákone. Títo služobníci môžu kázať úprimne, ignorantsky, nevedome, ale ak oni kážu iné evanjelium, hoci aj nevedome, sú pod „nepriamou kliatbou“. (Gal. 1:8,9) Ako je to možné? Ich naturálna, neukrižovaná duša nemôže obdržať Slovo inšpirované Duchom. (1Kor. 2:14) Oni si teda vyberú body a pasáže Slova, ktoré vyhovujú ich doktrínam, pochopu a presvedčeniam ponechajúc premnohé duchovne dôležité záležitosti a pravdy nepovšimnuté, nekázané, neučené, nevysvetlené. Opierajú sa o svoje vlastné vedomosti, pocity a múdrosť a mnoho krát zaobchádzajú so Slovom Božím so svojím intelektom a emóciami pre svoje účely a zámery!

Týmto spôsobom je celkom možné, ba aj ľahké kázať Evanjelium, originálne vdýchnuté Duchom, s rozdielnym významom, s pravdou, ako je chápaná človekom a týmto ju prevrátiť na „iné Evanjelium“. Ak sa potom takýmto služobníkom ukáže svetlo od Pána a oni ho stále budú ignorovať, alebo budú úmyseľne používať Slovo Božie pre vlastné zámery, potom ich kliatba bude zaručená a Pán s nimi viac nebude.

Pre túto istú príčinu brat Watchman Nee napísal vo svojej knihe „Posol Kríža“ (strana 135) túto nevšednú vetu:

„Ak sa pokúšame vyučovať svätých v sile naších vedomostí z Biblie a našej znamenitej výrečnosti namiesto toho, aby sme pociťovali našu absolútnu slabosť a opierali sa jedine na silu Pána, v očiach Božích budeme hrešiť, zatiaľčo budeme kázať!“

Veľmi zvláštnu kliatbu môžeme nájsť na konci Pavlovho prvého listu Cirkvi v Korinte. Je ona v úzkom vzťahu s najdôležitejšou záležitosťou diskutovanou v tejto knihe. Slovo Božie hovorí:

„AK KTOKOľVEK NEMILUJE Pána Ježiša Krista, nech je ANATEMA MARANATA“, (1Kor. 16:22), čo znamená: „nech je prekliaty pri Príchode Pánovom“.

Viďme a chápme na tomto mieste dva základné fakty:

1) Kdokoľvek znamená kdokoľvek a môže zahŕňať akéhokoľvek veriaceho, evanjelistu, kazateľa, pastora, staršieho, učiteľa, organistu, hudobníka, pomocníka, kohokoľvek sediaceho v lavici, na stoličke, kohokoľvek v celej Cirkvi Ježiša Krista, kto v pravde nemiluje Pána Ježiša Krista! Pavol píše Cirkvi, nie pohanom. hoci aj pohani sú definitívne všetci do toho slova zahrnutí.

Z tohto môžeme jasne vidieť, že veriaci, ktorí v pravde nemilujú Pána Ježiša Krista sú v určitom zmysle zoskupení spolu s pohanmi... hoci nie sú pohani. Príčina je tá, že ich duše sú v princípe tie isté – nie sú ovládané a nežijú Duchom Božím! Sú to tie isté naturálne hriešne duše s ktorými sa oni všetci narodili a žiadna merateľná duchovná zmena v ních nenastala. A toto je základný dôvod, prečo takí veriaci nemôžu v pravde milovať Pána Ježiša Krista; oni najprv milujú sami seba svojou sebeckou láskou. A potom možno milujú členov svojej rodiny, a to možno aj omnoho viac, než Pána. (Mt. 10:37) Oni si môžu myslieť, alebo veriť, aj prehlasovať, že Pána milujú, ale to je ich duševné presvedčenie a nie duchovný fakt a Pán to vie (toto bolo diskutované už predtým).

2) Prečo je taký človek prekliaty? Či je to naozaj hriech nemilovať Pána Ježiša Krista? Či nepostačuje iba veriť v Neho, byť znovu-zrodený a pokrstený a požehnaný, a nie prekliaty? To môže postačovať pri našom duchovnom detstve a pri základnom vývoji nášho vedomia. Ale keď príde náš čas, aby sme začali rásť a dospievať a plniť Prikázania Nášho Boha, čo sa týka deštrukcie hriešnej povahy, nátury, prirodzenosti v našej duši a milovania Nášho Spasiteľa a Pána celým naším srdcom, celou mysľou a celou dušou a všetkou našou silou a my odmietame, oponujeme, vzdorujeme, alebo ignorujeme Jeho Vôľu-Túžbu, ignorujeme tie Prikázania Božie, privolávame na seba kliatbu Božiu a nie Jeho požehnania! Robíme sa neschopnými vyplniť prvé a druhé Veľké Prikázanie Božie v Mt. 22:37-39. Žiadna naturálna, karnálna duša nemôže ani len dúfať, že by mohla vyplniť tieto dve Najväčšie Prikázania Boha človeku, ani žiadne iné Prikázania Nového Zákona, keďže tieto môžu byť vyplnené jedine naším duchovným Novým Človekom. Ale keď vzdorujeme Vôli Nášho Otca a odmietame konať Jeho Prikázania, sejeme našej telesnosti a budeme žať záhubu, lebo Slovo Božie nemožno upravovať kvôli nám a našej výhode! (Gal. 6:8a) A nebude nám dovolené vstúpiť do Kráľovstva Nebeského, ale budeme nazvaní „činitelia neprávosti“ a budeme musieť odísť z Prítomnosti Pánovej! (Mt. 7:21-23 // Lk. 13:25-30)

Ak seriózne uvážime horeuvedené dva fakty, musíme vidieť, že okolnosti a podmienky vedúce ku kliatbe sú veľmi reálne, vážne a nesmú sa brať na ľahkú váhu nikým, kto sám seba nazýva znovu-zrodeným veriacim. Ten najkratší a najjasnejší fakt je, že každý naturálny človek je hriešny a preto prekliaty.

Na ukončenie môžeme pred Pánom prehlásiť, že Jeho Slovo v 1Kor. 16:22 je úzko spojené s Jeho Slovom v 1Kor. 13:1-8, ktoré je úzko spojené s Ef. 4:22-24, ktoré je opäť úzko spojené s mnohými ďalšími pasážami Slova Božieho. Tieto pasáže už boli spomenuté a diskutované v tejto knihe a sú oni v úzkom vzťahu s horeuvedenými pohľadmi na lásku, alebo kliatbu. Pravá láska prichádza jedine z nášho „Nového Človeka“. Náš starý, naturálny človek nemôže v pravde milovať Pána Ježiša Krista, lebo je vo svojej náture sebecký a intenzívne miluje sám seba. Preto, každý človek žijúci v jeho „starom človeku“ je prekliaty a Bohu ohavný a odporný, či už je pohanom, alebo veriacim.

TOTO JE TRAGÉDIA príliš mnohých veriacich, ktorí si ani nemusia byť vedomí, že môžu žiť pod kliatbou; že môžu činiť neprávosti a bezbožnosti a čohokoľvek sa ich ruka dotkne, môže byť prekliate a nie požehnané. Pozemská prosperita veriacich, alebo ich služobností nemusí znamenať neprítomnosť duchovnej kliatby! Je mnoho pohanov s ich mnohými inštitúciami, ktoré sú bohaté a oni žijú v prosperite a sú už teraz prekliati a zatratení!

Ak sú veriaci naozaj nevedomí tohto faktu vo svojom živote, ak pokračujú v hrešení a činení neprávostí, ak zostávajú bezbožní v očiach Božích a nie sú si toho vedomí, potom Pán bude požadovať ich krv z ruky tých, ktorí boli povolaní dozerať nad nimi, starať sa o ních a varovať ich, ale ktorí sa o ních nestarali, ani ich nevarovali. (Ez. 3:17-21) Tento princíp zo Starého Zákona je práve tak isto aplikovateľný aj v Novom Zákone. Pán suverénne vybral rôznych „dozorcov“ nad Svojím ľudom. Všetci sú povolaní na ních dozerať, starať sa o ních, učiť ich a duchovne ich kŕmiť. Ak zlyhajú vo svojom povolaní a zodpovednosti pred Pánom, horeuvedené Slovo v Ezechielovi sa ních práve tak vzťahuje.

Mnohokrát sa táto TRAGÉDIA vzťahuje nielen na „obyčajných“ veriacich, ale tiež na ich „dozorcov“, pastorov, kazateľov, učiteľov, starších, ktorí tiež zlyhávajú na tomto poli. Môžu byť veľmi snaživí v štúdiu Biblie, plní vedomostí, horliví, úprimní a pracovití produkujúci „tony“ kázní, letákov, brožúr, kníh, nahrávok, CD a DVD disket, atď. No nemusia mať žiadne duchovné rozoznávanie a teda nemusia „vidieť“ pravdivý duchovný stav vlastnej osoby, ani ich „ovečiek“. Mnohí z ních môžu byť aj duchovne bezbožní, alebo vzďalujúci sa od svojej spravodlivosti, alebo činiaci neprávosti; môžu byť pyšní, milujúci seba a svoje cesty, konajúci svoju vôľu, zámery a túžby a žijúci svoj „kresťanský život“ pod kliatbou Božou.

Toto je veľká TRAGÉDIA príliš mnohých veriacich, ktorí odmietajú vziať svoj kríž a byť separovaní od hriechu a zla, čím sa ochudobňujú o nesmierne Božie požehnania teraz, aj v ich budúcnosti.

Uvážme v tomto bode niekoľko ďalších duchovných faktov, a síce, o kríži, slobodnej vôli a o predurčení.

Nemožno povedať, žeby Satan nenávidel kríž, ako taký; on vám dá mnoho „krížov“, ak si to želáte. On nenávidí, čo sa deje na pravdivom kríži. Toto je miesto, kde on ztráca svoje pole pôsobnosti v nás, jeho príležitosti a jeho šance v nás, a tiež jeho „posledné nádeje“. Dokiaľ Kristus nebol ukrižovaný, Satan mal veľké nádeje na uskutočnenie svojích starých snov a túžob zmocniť sa Jeho Slávy a panstva. On ich všetky v sebe stratil až potom, keď Kristus bol ukrižovaný a zmŕtvychvstaný. Satan vedel, že prehral jeho vojnu a všetkú svoju moc, keď Kristus zničil smrť. Lebo všetká moc bola daná zmŕtvychvstanému Kristovi. (Mt. 28: 18)

S nami je to to isté! Satan si podržuje svoje nádeje dostať nás späť, až dokiaľ nie sme ukrižovaní na svojom kríži a zmŕtvychvstaní. Jeho nádeje nie sú nereálnymi ilúziami; sú založené na duchovných realitách opísaných v Slove Božom. Satan pozná Písma omnoho lepšie, než všetci teológovia tohto sveta dokopy. On osobne pozná Autora Písma – Samotného Boha. Pozná tiež fakty a princípy na ktorých bol stvorený človek. Nemá predznalosť, ako ju má Boh, ale má svoje úspechy so zástupmi ľudí, čo sú jeho následovníci podľa ich slobodnej vôle, či už sú si vedomí dôsledkov ich rozhodnutí, alebo nie.

Všetky tie milióny pohanov z celého sveta, ktorí kráčajú do večného zatratenia a utrpenia v jazere ohňa (Zj. 20:14,15) predstavujú pre Satana veľké „víťazstvo“. Ak by sme my neboli bývali použili našu vieru a našími ústami vyznali Syna Božieho, všetci by sme boli patrili medzi ních bez toho, aby sme si boli plne vedomí nášho večného zatratenia. Satanovi sa tiež podarilo podviesť, oklamať celý Izrael a celú Cirkev Ježiša Krista! Žiadny veriaci nemôže prehlásiť: Ja nie som v ničom podvedený. A ak niektorí veriaci toto prehlási a tomu aj verí, už teraz je on bláznom, ktorý o Satanovi, jeho cestách a podvodoch nič nevie, a o Bohu, Jeho Cestách a Pravde vie ešte menej!

Uvedomme si, a nielen vo svojej mysli, ale i vo svojom srdci a svedomí, charakter a prefíkanosť podvodu, ktorý vo svojom základnom charaktere je zámerné vedenie od pravdy ku lži a chybe. Tá chyba môže byť buď bezvýznamná spôsobujúca malú škodu, alebo kolosálna spôsobujúca tragédie. Aj v našom fyzickom živote robíme mnohé chyby a musíme trpieť ich následky, či už sú minimálne, alebo veľmi bolestné a drahé; v krajnom prípade nás môžu stáť aj náš fyzický život. Duchovné chyby nie sú výnimkou. Vrcholnú cenu, ktorú môžeme zaplatiť za naše chyby je náš večný život! Len Pán vie, koľko cenovo náročných a tiež bolestných následkov musíme niesť v dôsledku naších mnohorakých duchovných chýb, ktoré sú robené hlavne „vďaka“ našej pýche, sebeckosti, tvrdohlavosti, hlúposti a temnote a tiež vďaka tomu, že sme sa z naších chýb nikdy nič nepoučili.

Človek nemá nijakej možnosti objaviť a vyslobodiť sa z akéhokoľvek podvodu, ktorým je on podvedený! Iba Boh mu to môže ukázať (priamo, alebo cez iných) a vyslobodiť ho z toho. Celé Vykúpenie a Spása človeka je vlastne procesom vyslobodzovania človeka z podvodov a lží Diabla do Pravdy Boha.

Pád Adama a Evy začal cez lož; takže, naša Spása musí začať (a pokračovať) cez Pravdu.

Nikdy v celej histórií Cirkvi neboli podvody tak subtílne, rafinované, hlboké, nepoľavujúce, v takej hojnosti a siahajúce aj do všetkých úrovní vodcovstva Cirkvi, ako sú oni dnes. A nikdy predtým nemal Boh také „problémy“ s veriacimi, ako teraz, vidiac, že ich srdcia nie sú v pravde úprimné, poctivé, kajúcne, ani otvorené voči Nemu, aby prijímali, verili a boli vyslobodzované. Sú to práve duševní, karnálni, náboženskí veriaci, čo sú obeťami najhlbších a najnebezpečnejších podvodov. PÝCHA PRIŤAHUJE PODVODY.

Veriaci sú najprv podvedení ich vlastným náboženským životom, horlivosťou, záujmom a ochotou ponoriť sa do náboženských aktivít a projektov každého druhu a tvaru „pracujúc pre Pána“. Zdá sa, že niet žiadnej rozumnej cesty ukázať takýmto veriacim tieto podvody a dostať ich von z ních nejakým racionálnym, rozumným spôsobom podieľajúc sa s nimi o svetlo, ktoré Pán pre ních poslal. Oni pokračujú v kráčaní vo svojích sebaklamoch, nie sú si ničoho vedomí a odmietajú akékoľvek korekcie, akékoľvek rady, všetko, čo prichádza priamo od Pána a z Jeho Slova. Ak toto nie je opravdivá TRAGÉDIA V CIRKVI, potom ja naozaj neviem, čo je.

Mnohí kazatelia kážu tie isté veci „dokolečka dokola“ dávajúc ľuďom zaujímavé učenia, logické porovnania a smer akcií, ktoré musia nasledovať, zatiaľčo sú oni neschopní ich nasledovať pre príčiny, ktoré nie sú im nikdy vysvetlené. Veriaci nikdy nedostanú duchovnú realitu, ktorá definuje ich schopnosti, či neschopnosti nasledovať a konať to, čo dostávajú od takých vodcov. A mnohí vodcovia, aj po rokoch ich úprimnej snahy, sú neschopní sa pozastaviť a pozrieť sa, či nastal nejaký duchovný rast, dospievanie, či duchovná zmena v charaktere ich „ovečiek“. Nech si vyberú niektorého veriaceho, čo sedel v ich zbore 10-20 rokov, alebo aj viac, dajú mu mikrofón a požiadajú ho, aby svedčil o svojej novej, duchovnej známosti Krista; a uvidia, či jeho duchovná inteligencia je vyššia, než tá, keď bol vykúpený. (Žid. 5:12) Ak nemôžu vidieť žiadny duchovný vývoj, rast vo svojích „ovečkách“, potom je možné, že ich kŕmia „duchovne prázdnou slamou“. Mohli sa stať súčasťou „večne neplodného“ náboženského kolotoča, ktorý nikam nevedie! (Žid. 6:1) Či sú toto drsné slová? Je toto nezdvorilá, neotesaná reč? Možno sa vám to bude tak zdať, ale prislušná vedomosť nie je neotesaná. (2Kor. 11:6)

Služobníctva, ktoré mohli začať dobre a s Duchom Božím, nemusia dobre pokračovať, skôr oni upadajú, chátrajú a to aj značne rýchlo! A Duch Boží nie je viac s takým služobníctvom. Príčina? Služobníci nevidia, že existujú mocné, rafinované, lstivé a podvodné sily temna a zla, ktoré dokážu imitovať Ducha Svätého! Že ich práca je podvádzať, vykoľajiť a prekážať AKÝMIKOĽVEK prostriedkami AKÝKOĽVEK duchovný pokrok KTORÉHOKOĽVEK veriaceho a služobníka, ktorý sa snaží uspieť! A Pán dovoľuje týmto silám, aby „konali svoju prácu“ vo vútri a medzi Jeho pravdivými veriacimi. Ste šokovaní pri čítaní tejto jednoduchej pravdy? Nuž, čo je skutočnosť?

Skutočnosť je, že nikto nedozerá! Dozorcovia-služobníci nedozerajú. Výsledok? Namiesto, aby títo služobníci spolu so svojími „ovečkami“ rástli v duchovnom rozoznávaní, aby videli tieto sily, učili sa s nimi v duchu zápasiť, stávajú sa oni pyšnejšími, viac karnálnymi a viac slepými. Diablovi sa podarilo nielen vykoľajiť, ale aj otočiť späť ich originálny duchovný smer, plán, osud, ktorý mohol začať podľa Vôle Boha, ale teraz končí podľa vôle človeka, resp., vôle Diabla cez človeka!

Pán hovorí, že to nie sú len pohani, ale niektorí z Jeho veriacich, vrátane ich vodcov, čo neprijali lásku k Pravde, aby boli spasení v ich duši, hoci môžu byť znovu-zrodení v ich duchu. Takýmto Slovo Božie hovorí:

„...pretože neprijali LÁSKU PRAVDY, aby boli (V DUŠI) spasení. Pre túto príčinu im BOH pošle mocný blud, aby uverili lži. Aby boli odsúdení všetci, ktorí NEUVERILI PRAVDE, ALE MALI PÔZITOK V NESPRAVODLIVOSTI.“ (2Tes. 2:10-12// Ez. 33:18)

Horeuvedené Slovo platí na veriacich, ktorí ostávajú bezbožní a podvedení svojími vodcami, kazateľmi, pastormi, staršími a ženami „služobnicami“, ktoré tiež Pravdu ignorujú, vyučujúc mužov, kážúc zborom (1Kor. 14:34// 1Tim. 2:11-15) a tým slúžiac Satanovi a nie Pánovi!

Takíto služobníci sa stali majstri v používaní správnej frazeológie, všetkých správnych a žiadúcich slov, ktoré ľudí vábia, aby uverili, že sú oni schopní dosiahnuť sľuby a ciele, ktoré im títo falošní vodcovia ukazujú z Biblie. Oni sa vždy budú na vás usmievať, vždy vyzerajú veľmi šťastní, plní radosti a čím viac hovoria, tým viac ľudia súhlasia a veria prikyvujúc hlavami a tlieskajúc rukami. Ale oni NIKDY, ANI JEDNÝM SLOVOM ľuďom nevyslovia a nevysvetlia, čo je Pravdivá Spása ľudskej duše podľa Slova Božieho! Ani jedným slovíčkom!

Príliš mnoho veriacich dnes už nedokáže zniesť pravdivé učenie, no radšej vyhľadávajú „učiteľov a kazateľov“, ktorí uspokoja ich svrbiace uši. „A odvrátia uši od pravdy a obrátia sa k bájkam.“ (2Tim. 4:3,4) A akonáhle začneme veriť bájkam, nič nám nepomôže, jedine ak OHEŇ od Boha!

Mnohí vodcovia v Cirkvi nie sú si vedomí faktu, že aj oni nie sú nijako oslobodení od klamstiev a podvodov a že nie všetko, čo vychádza z ich úst je „potvrdené Pánom“. Nemusia si byť vedomí, že „hovoriť o Duchu“ je jedna vec, a je to veľmi ľahká aktivita; ale byť naozaj „vedení Duchom“ je celkom iná vec a je to bolestná aktivita, ktorá si vyžaduje smrť ich telesnosti na ich kríži. (Gal. 5:24) Duch Boži nikdy nepovedie ich telesnosť k žiadnej pravde!

Diabol je celkom schopný a zručný „viesť“ ich telesnosť cez imitovanie Ducha Svätého, ako už bolo predtým spomenuté. Čo toto všetko znamená? Fakt, že niekto káže z Biblie a pokúša sa vysvetliť, čo Boh mieni v tej-ktorej časti nerobí túto osobu Jeho služobníkom! Boh dáva Svojích služobníkov Cirkvi, keď sú oni pripravení podľa JEHO Súdu potom, čo prešli Jeho zkúškami a OHŇOM a potom, čo ich telesnosť je (dostatočne) spálená a ukrižovaná! Teologické fakulty, alebo semináre nikdy nedokážu urobiť túto prácu; akademické tituly pred Pánom neznamenajú absolútne nič, keďže oni nie sú kvalifikáciou pre Jeho pravých, duchovných služobníkov. Fakticky, akademické, alebo náboženské tituly môžu byť veľkými prekážkami, lebo Boh si nevyberá Svojich služobníkov podľa takýchto ľudských meradiel. (1Kor. 1: 26-29)

Kdekoľvek a kedykoľvek sa nás Pán môže zrazu opýtať jednoduchú otázku: „Myšlienku, čo si dostal, je ona z Môjho Ducha, alebo je z tvojej mysle?“ Sme schopní ju zodpovedať? NIE! Aký dôkaz máme, že tá myšlienka prišla z Jeho Ducha a nie z našej mysle? Sme schopní rozoznať našu myseľ od Jeho Ducha? Či naozaj? My by sme mali byť schopní to rozoznať, zvlášť, ak veríme, že naša myseľ už bola obnovená v Jeho Duchu. Či by nás táto jednoduchá otázka od Pána nemala zastaviť na našej ceste a aspoň nás prinútila uvážiť veci, o ktorých sme nemuseli uvažovať v celom našom kresťanskom živote? A keď sa naša myseľ stala „náboženskou“, nasiaknutou literami z Biblie, potom toto rozoznávanie sa stáva úplne nemožné!

Pán hovorí, že ak kážete, alebo píšete knihy len, aby sa vaša kongregácia vracala späť a financie prichádzali s ňou, potom ste najbiednejší služobník Boha pod slnkom. Toto slovo od Pána platí na nás všetkých a nie je mojou intelektuálnou myšlienkou. Ako to viem? Poviem vám.

Za prvé, Pán buduje Svoju Cirkev na totálne rozdielnych princípoch a totálne rozdielnym spôsobom, než ako sa to snaží robiť človek.

Za druhé, Pán je schopný ukázať duchovné ovocie Jeho práce a tiež ovocie práce človeka a rozdiel medzi nimi.

Za tretie, to, čo Pán povie sa vždy vyplní v protiklade k tomu, čo človek povie.

Biblia v rukách duševného, karnálneho služobníka môže byť nebezpečnou vecou, a my nemáme haniť toho služobníka, ktorý nemusí mať o tom žiadne povedomie. Ale musíme poukázať na túto extrémne dôležitú pravdu a haniť Satana za jeho podvody, prefíkanosť, klamstvá, vražedné spiknutia a taktiky. Mnohokrát žijeme náš kresťanský život, ako keby mocnosti temna a zla neexistovali a nemali na nás žiadny vplyv, alebo nemali o nás žiadny záujem! Sme si vedomí tejto pravdy? Ak nie sme, tak to nás potom môže stáť náš život.

Keďže Satan pozná Slovo Božie, nie je veľmi rozrušený, keď to Slovo kážeme, učíme, študujeme, diskutujeme, publikujeme... ale je on v panike, keď to Slovo Božie my začneme žiť v našom pozemskom živote, keď Ho začneme používať na zničenie jeho mocností temna a zla a s tým aj jeho poslednej nádeje. Koniec jeho podvodov, lží, prešibaností a trikov je jeho koniec.

Aby Satan predišiel tomu, aby sme my žili Jeho Slovo, čo by bolo tak tragické jeho plánom, Satan zakladá svoje vlastné „cirkve-zbory“, kde káže „senzačné“ veci z Biblie a dáva veriacim „senzačné“ prísľuby Božie. Dáva im emocionálne reči plné elánu, takže sú oni mimo seba veriac, že dokážu urobiť, dosiahnuť, alebo žiť, čo je povedané, alebo napísané! Dáva im tiež extatické skúsenosti „Ducha Svätého“, kde veriaci sa nekontrolovateľne rehocú, válajú sa po pódiu, trasú sa, ako vrecia zemiakov a úprimne veria, že Duch Svätý ich navštívil! Či je to neuveriteľné? Je to naozaj neuveriteľné, ale pravdivé.

A ak nemôžete uveriť, že Satan môže založiť vlastný „zbor“, potom VY ste už aj podvedení! Pán Ježiš povedal vlastnými ústami a veľmi jasne, že Satan má svoje synagógy. (Zj. 2:9) Nuž, a keď Satan môže mať svoje „synagógy“ v Starom Zákone, potom tak isto ľahko môže mať svoje „zbory“ v Novom Zákone. Ak tí, čo hovoria, že sú praví Židia a nie sú, tvoria synagógu (zhromaždenie) Satana, potom tí, čo hovoria, že sú praví kresťania a nie sú, tvoria cirkev Satanovu! Či naozaj registrujete túto pravdu vo vašom vedomí, v mysli a srdci? NAOZAJ? Mali by ste si prečítať tento odstavec desať krát, alebo aj viac, a registrovať jeho pravdu a dopad vo vašom vlastnom živote.

Či vy celkom náhodou nenavštevujete niektorí zo Satanových zborov, kde Biblia je kázaná a „Duch Svätý“ vám dáva mimoriadne, báječné, vynikajúce, senzačné a nezabudnuteľné zážitky? Kde Satan má svoj trón a prebýva medzi vami? (Zj. 2:13) Naozaj nenavštevujete jeden z ních? Ako viete, že taký zbor nenavštevujete? Aké máte na to dôkazy? Keď Satan a jeho padlí anjeli môžu bývať v Nebi (Zj. 12:7-9), potom určite môžu bývať v Cirkvi, ktorá je Nebeská! Ja tu iba odhaľujem PRAVDU Písma z úst Nášho Pána Ježiša Krista. Máte uši na počutie JEHO SLOVA? Naozaj?

Ak ste si nikdy predtým neboli vedomí faktu, že Satan a jeho hordy diablov a démonov stoja v ceste vašej Spásy, ba vás aj paralyzujú, aby ste nemohli konať, čo Boh od vás očakáva (vašu časť Spásy, nie Jeho), potom je NAJVYŠŠÍ ČAS pre vás si toto uvedomiť a preveriť si vaše náboženské kráčanie vo Svetle Písma.

Je pre vás NAJVYŠŠÍ ČAS, aby ste prestali veriť každému tvoru, ktorý k vám prichádza s Bibliou v ruke a s úsmevom na tvári. Preverte si život a ovocie vaších kazateľov a učiteľov a pastorov a starších a bratov a sestier, ktorí vás ovplyvňujú a ktorí majú moc priviesť vás buď do neba, alebo do pekla! Veríte tomuto faktu?

Jeden veľmi dôležitý aspekt našej TRAGÉDIE, ako znovu-zrodených a krstených veriacich je, že v našom kresťanskom živote a skutkoch si príliš často pletieme Prvého Adama s Posledným Adamom! Nebuďte týmto prehlásením urazení, ja sa do neho zahrňujem, pretože, Pán mi ukázal celkom jasne, že tento fakt platí na všetkých veriacich. Náš Pán nám prízvukuje, že týchto dvoch môžeme rozoznať jedine podľa ich ovocia. (Mt. 7:17-20) Ale znásobená tragédia mnohých veriacich je, že oni nedokážu rozoznať ani svoje vlastné duchovné ovocie! Preto sa my musíme učiť túto lekciu od Ducha Svätého a ona môže byť dosť často bolestivá. To najjednoduchšie pravidlo je nasledovné: v Poslednom Adamovi (Kristovi) niet ničoho z Prvého Adama! A v Prvom Adamovi niet ničoho z Posledného Adama! Ale v Prvom Adamovi môžete nájsť všetko „ovocie“ Satana... od najodpornejšieho a najhroznejšieho, až po ľudsky príťažlivého, pôvabného, náboženského a „dobre“ vyzerajúceho.

Predtým, než nám Pán dá Svoju Pravdu a vlastné skúsenosti z Jeho Misie na zemi, želá si odhaliť ďalší podvod Satana. Môže on byť ešte šokujúcejší, než horeuvedená pravda. Dnes existuje čím ďalej, tým väčšie množstvo „mega-zborov“, kde sa môže schádzať i niekoľko desiatok tisíc veriacich (aj na futbalových štadiónoch). Čím väčší zbor, tým väčší „úspech“ – toto je úprimná viera mnohých veriacich. Mega-zhromaždenia sú považované za veľký úspech a ich vodcovia sú obdivovaní okolo sveta a málo ľudí by malo pochybnosti, že to nie je tak. Ale Pán hovorí, že tieto „zhromaždenia“ sú podobné rakovinovým, alebo malomocným buňkám v živom tele, alebo ako kvas, ktorý nakvasí celé cesto. (1Kor. 5:6,7)

Základný charakter rakovinových buniek je ten, že oni rastú nekontrolovateľne proti všetkým prirodzeným limitom a seba-kontrolám hociktorého živého organizmu. Rakovina je vysoko deštruktívna v tom, že všetky prirodzené procesy v rakovinových buňkách sú v čase prerušené a zastavené a smrť začína cez ne pracovať v susedných buňkách. Duchovný život a jeho proces a vývoj v mega-zhromaždeniach je podobne prerušený a zastavený a duchovná smrť privedená originálnymi karnálnymi buňkami začne rásť a rozprestierať sa do tisícoch iných buniek. Malomocenstvo je podobné v tom, že ono rozkladá telo a pomaly rozbíja všetky jeho žijúce funkcie. Malomocní nemohli byť integrovaní do normálnej ľudskej spoločnosti. Či máte oči na videnie a srdce na chápanie a uverenie tejto jednoduchej pravdy? Ak nemáte, môžete prísť o vlastný život, keďže nemusíte vidieť svoj vlastný stav, či vaša duša je duchovne žijúca a zdravá, alebo je rakovinová, alebo malomocná a umiera. Ja nepíšem tieto veci, aby som ľudí strašil, ale preto, že si Pán želá odhaliť tieto hlboké podvody Satana a varovať Svoj ľud. Satan vie a rozumie tomu, čo robí, ľudia nevedia a nerozumejú, ba môžu byť neuveriteľne naivní. Zlá zvesť je niekedy dobrá zvesť, ak nás ona zobudí a dá nám šancu vidieť, čo sa s nami a v nás deje a ako korigovať náš smer a kroky v týchto posledných dňoch.

Pán si tiež želá, aby sme uvážili, videli a chápali nasledovné. Ako mohol Satan vôbec dúfať, že podvedie a dostane Ježiša, aby sa mu poklonil, uctieval ho a bol na jeho strane? Poznáme odpoveď na túto nevšednú otázku? ÁNO, poznáme. Ale predtým, než ju uspokojivo zodpovieme, musíme zodpovedať ďalšiu jednoduchú, ale hlbokú otázku a tá je nasledovná: Aký je rozdiel medzi Synom Boha a Synom Človeka? Mali by sme to vedieť. Nuž, zredukujme odpoveď do nasledovného prehlásenia. Syn Boha je BOH Syn v rámci Trojice Boha, kde je On tiež nazývaný SLOVO. (1Jn. 5:7// Jn.1:1) Ako BOH, On nemôže byť pokúšaný zlom a nemôže hrešiť! (Jak. 1:13)

Na druhej strane, Syn Človeka je ČLOVEK Syn a ako taký, On BOL pokúšaný vo všetkom tom, v čom sme aj my pokúšaní. (Žid. 4:15⁽⁴⁵⁾). On mohol neuposlúchnuť Svojho Otca, obraňovať Seba, mohol žiť a robiť rozhodnutia podľa Svojej vlastnej Vôle a nie vždy podľa Vôle Otca. Ježiš–Muž mohol hrešiť, ak by bol býval chcel!... pretože bol učinený podobný človeku s vlastnou slobodnou vôľou, ale bez ľudskej hriešnej nátury v Ňom Samom. Teda on bol učinený podobný Prvému Adamovi, ktorý tiež mal svoju slobodnú vôľu, bol bez hriešnej nátury v samom sebe a bol tiež synom Božím! (Lk. 3:38) V TOMTO ZMYSLE, prvý Adam pred svojím pádom a Posledný Adam boli rovnakí! Ale keď bol Prvý Adam pokúšaný on padol, zatiaľčo, Ježiš, Posledný Adam, keď On bol pokúšaný, zostal bez hriechu. Ježiš prehlásil Svojím Učeníkom: „ale radujte sa, Ja som prekonal svet." (Jn. 16:33b) Toto tiež dokazuje, že On musel premôcť tie isté veci, ktoré aj my musíme premôcť.

Teraz môžeme zodpovedať tú originálnu otázku, a to nasledovne. Lucifer poznal Syna Boha osobne a neskôr, ako Satan, on si túto známosť v sebe zachoval. Ale teraz, Satan stretáva Ježiša, Syna Človeka a on Ho vidí presne tak, ako videl Prvého Adama – ako tú istú korisť! Ale Satan nikdy nevedel, čo je LÁSKA, súcit, milosť, nezištnosť (altruizmus), sebaobeta, krotkosť, spontánna a nevynútená poslušnosť, ktoré Prvý Adam tiež nevlastnil! Preto sa Satan spoliehal na veľkú silu svojích podvodov, prefíkaností a svojích pokušení vidiac sám seba mocnejším a nadriadeným voči Ježišovi. Preto on tiež používal tie isté zbrane voči „Tomuto Adamovi“, ktoré tak efektívne a úspešne použil aj proti Prvému Adamovi.

Satan vedel, Kto bol narodený v Betleheme a čo bola Jeho Misia; on tiež vedel, že nemal žiadne iné zbrane, než tie,ktoré použil proti Adamovi a Eve. Keďže Nový Zákon ešte neexistoval, Satan nevedel, čo Ježiš bude robiť, ako reagovať a odporovať jeho zbraniam. Naviac, on nemal pravdivé chápanie proroctiev zo Starého Zákona ohľadne Mesiáša. Preto, Ježiš, tento Syn Človeka, bol pre Satana tou istou korisťou – SCHOPNÝ PADNÚŤ – podrobený pod zákonom! (Gal. 4:4) A v princípe, TO bola pravda! A TO BOLA SATANOVA NÁDEJ, ktorú mal až po Kríž a zmŕtvychvstanie Krista. A TO JE PRESNE TÁ ISTÁ NÁDEJ, KTORÚ ON MÁ PRE VERIACICH DOKIAĽ oni neuposlúchnu Vôľu ich Otca a NEZOMRÚ NA ICH KRÍŽI svojej naturálnej duši, ktorá je Satanovým jediným územím pre jeho operácie a víťazstvá; a dokiaľ NEVSTANÚ ZMŔTVYCH a neobdržia Nový Život, ktorý je bezhriešny! Či my naozaj vidíme tento životne dôležitý fakt duchovného sveta? Naozaj?

Nezdá sa, žeby sme my videli, uvedomovali si a verili, že Boh vždy prijme rozhodnutia našej slobodnej vôle, túžob a žiadostivostí. On nás iba varuje od ich dôsledkov. Ak si teda želáme žiť našou cestou a ignorovať Jeho Slovo, Boh to prijme! Ak Jeho veriaci túžia zostať takí, akí sú a spolu s ich vodcami ignorovať Jeho varovania, Boh aj to prijme. Ak si ľudia želajú zostať slepými, v ich podvodoch a sebaklamoch a veriť lžiam, Boh sa s nimi nebude hádať, ani ich nebude presvedčovať. Ježiš, počas Svojej Misie na zemi, nikdy s nikým neargumentoval, ani nikoho o ničom nepresviedčal. On hlásal Pravdu a nechal na človeku, či ju prijme, alebo odmietne. Nevidíme to? Aj čo sa týka tejto najdôležitejšej záležitosti a nášho kríža, Pán povedal jasne:

„AK chce niekto (z vás) prísť za Mnou...“ (Mt. 16:24a) tým ponechajúc rozhodnutie na veriacom človeku.

Pozrime sa teraz na pravý druh a cieľ Satanových zbraní voči Synovi Človeka, keďže toto odmaskuje a odhalí aj jeho taktiky voči nám. Pozrime sa a chápme, že existujú zjavné hriechy, nápadne jasné, pozorovateľné, ba aj logické hriechy, ako prestúpenia zákona. (1Jn. 3:4) A potom sú tu hriechy, ktoré sú práve tak smrteľné, ale nie tak zjavné, rozpoznateľné a zrejmé, ktoré ani nemusia byť definované, ako hriechy. Pozrime sa tiež na fakt, že Satan takmer vždy pokúšal Ježiša (priamo, alebo nepriamo cez iných) týmito nezjavnými, nezrejmými, často nerozoznateľnými, zakrytými hriechami. Satanov cieľ nebol nalákať Ježiša, aby kradol, vraždil, luhal, páchal smilstvo a podobne, ale aby vykonal niečo – ČOKOĽVEK – akúkoľvek malú vec Sám zo Seba, bez toho, aby sa zpytoval Svojho Otca!

Otec poslal Svojho Syna, aby konal Otcovu Vôľu (Žid. 10:7), Otcovu vieru a potešenie. (Jn. 8:28,29) Ak by bol Ježiš býval konal ČOKOĽVEK mimo Otcovej Vôle, viery, alebo potešenia – ON BY BOL BÝVAL HREŠIL proti Svojmu Otcovi. (Rim. 14: 23b) Jeho osud by bol býval NAJVAČŠOU TRAGÉDIOU v tomto Vesmíre! A naša Spása by nikdy nebola bývala uskutočnená! Či dokážeme toto pochopiť? NIKDY!

My teda nemusíme kradnúť, vraždiť, luhať, páchať smilstvo a podobne, no predsa môžeme hrešiť denne, možno aj každú hodinu jednoducho tým, že žijeme náš život našou vlastnou vôľou vždy konajúc len to, čo „sa zdá byť dobrým, užitočným, potrebným, alebo múdrym“ v naších vlastných očiach a chápaní (Pr. 16:2) nezpytujúc sa Pána absolútne na nič! Ale keď Kristus v nás žije, potom život, ktorý teraz žijeme v našom tele by sme MALI ŽIŤ VIEROU SYNA BOŽIEHO a nie presvedčeniami našej naturálnej duše. (Gal. 2:20) Pravda? Nuž, ako nám to ide na tomto poli Slova Božieho? Mizerne! Našťastie Náš Pán pozná naše slabosti a krehkosti a neschopnosti napriek naším najlepším úmyslom a preto Jeho Milosť nám postačuje vo všetkých naších „dobrých zámeroch“. (2Kor. 12:9)

Ale tu Satan chcel dostať Ježiša a preto SYN NEMOHOL NIČ KONAŤ SÁM ZO SEBA! (Jn. 5:19 + 8:28) Choďte cez Evanjelia a nájdite miesta, kde Satan pripravil svoje pasce pre Ježiša a uvidíte, čo ste nemuseli vidieť nikdy v živote. My, znovu-zrodení a krstení veriaci denne padáme do tých istých pascí, bez ohľadu na osobnosti. Nemáme ani zdania, akú Milosť a Odpúšťanie potrebujeme od Boha – denne.

Horeuvedené duchovné fakty neovplyvňujú, ani nezmenšujú Božiu Moc, Všemohúcnosť, Jeho Veľkú Lásku, Milosť, Milosrdenstvo a Odpúšťanie. Ani Jeho Vôľa nie je ovplyvňovaná, alebo menená týmito duchovnými faktami. Oni iba dokazujú, že to vždy bola Vôľa Božia dovoliť ľuďom uplatňovať ich slobodnú vôľu vybrať si svoj osud, svojho vlastného majstra, svoj objekt lásky a poslušnosti, vybrať si zlo, alebo dobro, život, alebo smrť, požehnania, alebo kliatby. (5M. 30:15,19⁽⁶⁾) Boh nikdy nezmenil tento Svoj Princíp slobodnej vôle človeka, ani potom, keď človek uveril. Boh od nás nikdy nezoberie našu slobodnú vôľu a zodpovednosť za naše rozhodnutia, či sme pohani, alebo znovu-zrodení a krstení veriaci. TOTO JE FAKT na ktorom Satan tiež stojí a operuje a má svoje nádeje a vyvíja všetko svoje úsilie a pikluje svoju taktiku ničenia. Či sme si vedomí tohto „malého“ nebezpečenstva v našom pozemskom živote? NIE! AK MY teda konáme a žijeme, ako keby sme už boli „jednou nohou v Nebi“ len preto, že sme uverili v Spasiteľa, alebo študujeme a kážeme Bibliu, potom stále sme najnaivnejšie tvory vo Vesmíre. My aj ignorujeme varovania Boha, ako keby oni na nás neplatili! (1Pet. 5:8,9)

Akákoľvek doktrína, názor, či len náznak, že ktorýkoľvek pohan, ktorý uveril v Spasiteľa „už aj skončil v Nebi“ a nemusí nič premôcť, je priamo z pekla, lebo je proti Slovu Božiemu! (Zj. 3:5) vidíme tento fakt?

Nanešťastie, tento hlboký podvod z pekla je kázaný a učený a v širokej sfére privádzaný do viery ľudí, obzvášť v Protestantských denomináciách. Tí, ktorí vedia niečo z histórie Cirkvi, začiatku Osvietenstva a „zrodu“ Protestantizmu by mali ihneď a jasne vidieť nasledovný fakt. Keď Satan stratil účinok svojho podvodu ohľadne „Spásy cez dobré skutky a dobrotu človeka“ (katolícke učenie), začal neodkladne prinášať do „novej“ Protestantskej cirkvi „upravené učenie“: „Spása vierou samotnou bez akýchkoľvek skutkov človeka“. Toto nie je nič iného, než prudký obrat na ceste podvodu, prekročenie „strednej zlatej cesty“ a pokračovanie do druhého extrému! Ak vás Satan nedokáže zdržať od čítania, alebo študovania Biblie, potom vás bude tlačiť, aby ste ju čítali, či študovali dňom a nocou, až dokiaľ nepadnete vyčerpaním... jeden extrém, alebo druhý... a toto platí na všetky naše životné aktivity. Jeho spiknutie so „Spásou človeka“ je teda úplne priehľadné, no vďaka naivite, hlúposti a zkazenosti človeka, Satan mal, a stále má, nemalý úspech s oboma extrémami tohto podvodu.

Keďže naše „skutky viery“ môžu byť často vyčerpávajúce, časovo náročné, vyžadujúce bolestné rozhodnutia, ich úspech sa stáva otázkou našej usilovnosti, pozornosti, vytrvanlivosti, ako aj rýchlosti v protiklade s našou lenivosťou, nezáujmom, nepozornosťou, či pomalosťou. Ja som presvedčený, že žiadny lenivý, sebecký, alebo pomalý veriaci nebude vládnuť v prichádzajúcom Kráľovstve. Pán dokonca karhal takých veriacich hovoriac im:

„Ó HLUPÁCI A POMALÍ v srdci uveriť...“ (Lk. 24:25a)

Toto tiež znamená, že ak nám to zoberie „pol večnosti“ veriť jednoduchým a jasným pravdám o sebe samých a začať pracovať na potrebnej zmene, potom sme v Pánových očiach veľkí a pomalí hlupáci! Aj ľudia odsúdení do večného zatratenia v Jazere ohňa a síry (čo je druhá smrť) začnú v určitom momente vidieť a veriť – ale to bude príliš neskoro! Boli príliš leniví a príliš pomalí hľadať Pravdu a cestu obdržať Život.

Jeden dôležitý fakt o predurčení je nasledovný. Mám podozrenie, že príliš mnoho veriacich mohlo zápasiť s touto otázkou a nikdy nepochopiť duchovný fakt, ako on stojí pred Bohom. Pán hovorí, že Boh dal človeku moc slobodnej vôle a s ňou aj schopnosť prijať, alebo odmietnuť, oponovať, či ignorovať Vôľu Boha, Jeho žiadosti a Prikázania a vybrať si, čo človek chce. Boh nikdy nebude anulovať, alebo ignorovať vôľu človeka. Ale Boh je schopný predzvedieť, ako sa človek v budúcnosti rozhodne svojou slobodnou vôľou, keďže čas nie je pre Boha faktorom, iba pre človeka.

Preto, Boh môže povedať jednému: „Predurčil som ťa na večné zatratenie, pretože, vidím do tvojej budúcnosti, že si budeš svojou slobodnou vôľou vyberať neposlušnosť a smrť kedykoľvek ti budem ukazovať cestu do života večného, že budeš odporovať Svetlu Spásy, ktoré ti bude podávané počas tvojho pozemského života.“

Inému zase Boh môže povedať: „Predurčil som ťa na Život Večný, lebo vidím v tvojom srdci, mysli a v tvojej duši rozhodnutie tvojej slobodnej vôle stať sa Premožiteľom, ostríhať Moje Prikázania, zapierať svoj starý život, brať svoj kríž, ktorý som Ja pre teba pripravil, žiť život poslušnosti voči Mne a tým byť zmenený na Podobu Môjho Syna.“ (viď tiež 2Tes. 2:13-15)

Boh teda nepredurčuje žiadneho človeka na nič nezávisle od, alebo bez ohľadu na rozhodnutia slobodnej vôle toho človeka. Boh rešpektuje Svoje Vlastné Večné Princípy, ktoré ustanovil pre Svoje Stvorenie a predurčuje nás podľa vlastných rozhodnutí našej slobodnej vôle, ktoré On všetky predzvedel a nie len podľa Svojej Vôle samotnej.

* * *

Nasmerujme teraz našu pozornosť na duchovný fakt SLÁVY VERIACICH, KTORÍ SÚ SLÁVOU BOHA.

Čokoľvek Boh koná, alebo tvorí, všetky Jeho skutky, alebo stvorenia obsahujú Jeho slávu, ktorá v určitých časoch môže byť človeku aspoň čiastočne viditeľná a v iných časoch môže byť úplne skrytá. Jednako len, všetky Jeho skutky, alebo stvorenia obyčajne preukazujú aspoň nejakú Jeho Slávu zvlášť pri ich začiatkoch a celkom určite pri ich zakončeniach. Jeho Sláva je večná a Pán sa bude vždy radovať vo Svojích dielach. (Žm. 104: 31⁽⁴⁶⁾)

Keď sa v srdci Boha zrodil Plán Spásy človeka, už vtedy obsahoval v sebe nevysloviteľnú hĺbku Slávy Božej. Malá časť tej Slávy bola jasne ukázaná človeku pri narodení Spasiteľa, potom pri Jeho krste, potom čiastočne počas Jeho Misie v konaní zázrakov, kráčania po vode, kriesenia mŕtvych, rozmnoženia potravy pre zástupy, uzdravovania nemocných, potom na Hore Premenenia, atď.

Ale tú najväčšiu slávu, ktorú Syn priniesol Otcovi bola preukázaná na Jeho Kríži, kde podrobil Svoj život Vôli Božej, aby tým dokončil Jeho Majestátny Plán Spásy človeka. Táto Sláva bola ale človeku kompletne skrytá, no bola jasne viditeľná Otcovi a všetkým Jeho Anjelom v Nebi, ktorí sa preveľmi radovali zatiaľčo, ľudia nevideli nič. Všetci, ktorí nasledovali Pána a Jemu dôverovali skončili v zúfalstve, beznádejnosti a strachu. (Lk. 24:20,21) Žiadnu slávu nebolo možné vidieť, ani pozorovať počas tých troch dní, čo Spasiteľ bol v pekle.

Potom prišla Sláva Jeho Zmŕtvychvstania a Vystúpenia na Nebo, ktorá bola viditeľná Jeho Učeníkom, ktorí boli svedkami týchto udalostí. Potom prišiel deň Letníc so svojou Slávou, ktorá tiež bola viditeľná ľuďom. Potom utrpenia Prvotnej Cirkvi, ktoré práve tak priniesli veľkú Slávu Bohu, ktorú ľudia opäť nemohli vidieť a pochopiť v tom čase. Únos Mladuchy Kristovej a neskôr tiež hlavnej časti Cirkvi budú ďalšie slávne udalosti. Svadobná Večera Baránka, nasledujúce Kráľovstvo Nebeské na zemi a napokon zostúpenie Nového Jeruzalema nebudú o nič ukrátené plnej Slávy Boha.

Pán hovorí, že horeuvedené princípy platia aj na nás. Určitá Sláva Boha sa objavuje, keď sme narodení Jeho Duchom a je viditeľná aspoň pre niektorých, ale nemusí byť viditeľná pre mnohých. Potom príde pre nás tiež deň „Letníc“, kedy prijímame dary z Neba včítane „viditeľných“ darov, ako sú uzdravovanie, činenie zázrakov, jazyky a ich interpretácia, atď. (1Kor. 12: 8-10) Táto časť Slávy môže byť celkom skrytá a to nielen pre druhých, ale aj pre nás, ktorí sme obdarovaní, ak nezačneme praktizovať tieto dary v našom živote, alebo ich posluhovať iným.

Ale tá najväčšia sláva, ktorú môžeme priniesť Bohu je v podrobení nášho života Jeho Vôli na našom kríži! A opäť, táto Sláva nemusí byť viditeľná nikomu, ba ani nám! Ale je ona veľmi jasne viditeľná, ocenená a milovaná Naším Spasiteľom a Pánom Ježišom Kristom a Naším Otcom, ktorí sú v Nebesiach!

V Slove Božom je napísané, že „...on (muž) je Obrazom a Slávou Boha; ale žena je slávou muža.“ (1Kor. 11:7)

SLÁVU BOHA nemožno opísať ľudskými slovami. Predsa však, môže byť ona zviditeľnená a zakúsená v určitej limitovanej forme v pozemskom živote ľudí, ktorým si Pán želá ju ukázať. Mojžiš jedného dňa požiadal Boha, aby mu ukázal Svoju Slávu, a On mu ju ukázal... vo veľmi limitovanej forme. (2M. 33:18-23)

SLÁVU CIRKVI tiež nemožno opísať ľudskými slovami, ba ani si ju predstaviť. VŠETCI by sme mali byť v JEDNOTE VIERY, mať tú istú duchovnú znalosť SYNA BOŽIEHO; byť DOKONALÝM ČLOVEKOM majúcim Mieru Osobnej PLNOSTI KRISTA! (Ef. 4:13)

Pán si želá, aby sme všetci videli a chápali pravdu týkajúcu sa Jeho Slávy a Slávy Cirkvi a rozoznať ich aj v našom praktickom živote. My môžeme o ních hovoriť, kázať, spievať, pokúšať sa ich predstaviť, ale nemusíme ich vidieť, pochopiť, zachovať si ich v srdci. V jednom zbore (ako sa pamätám) sa pozdravovali potrasením ruky a hovorením: „Sláva“, potom tí druhí odpovedali: „Sláva“. Bolo to skôr detinské, keďže nemali ani potuchy, čo robili a prečo, bolo to prázdne slovo.

Za prvé, viďme a chápme, že Sláva Boha je Jeho oslňujúce Svetlo, ku ktorému sa nedá priblížiť, Jeho absolútna Svätosť a Jeho plná spokojnosť a potešenie. (2M. 33:20-22// Mk. 1:11// Zj. 4:8,11, atď.)

To Svetlo, Svätosť, Spokojnosť a Potešenie sú tiež Slávou Cirkvi, ako Mladuchy a Manželky Syna Božieho. (Zj. 21:9-11) Preto, keď náš život „slávi Boha“, to znamená, že Mu to prináša pravú spokojnosť a potešenie a tiež náš rešpekt, obdiv a úctu voči Jeho absolútnej Svätosti, Spravodlivosti a Dobrote. Jeho Sláva tiež prebýva v Jeho Mene a v čomkoľvek, na čo On položil Svoje Meno, včítane Svojho Chrámu. (4M. 6:27// 5M. 12:5// 1Kr. 9:1-3// 2Tes. 1:12, atď.)

Teraz by sme tiež mali vidieť a chápať, že čokoľvek Bohu neprináša pravú spokojnosť a potešenie, čokoľvek prináša hanbu Jeho Svätosti, Jeho Cti, Jeho Menu a kradne Jeho Slávu, to bude zničené. Toto tiež platí na každého veriaceho, ktorý je Chrámom Božím v dôsledku svojho znovu-zrodenia Duchom Božím a na ktorý Chrám Boh položil Svoje Meno. Je jasne napísané v Slove Božom, že ak ktorýkoľvek taký veriaci...

„znečistí Chrám Boží, jeho Boh zničí; lebo Chrám Boží je svätý, a VY STE tým Chrámom.“ (1Kor. 3:17, slov. slovo „zkazí“ má tu byť „znečistí“ a „zničí“; viď tiež 3M. 24:16)

Toto Slovo nikdy nie je kázané, vyučované, ani vysvetľované tak, ako je inšpirované Jeho Duchom. Prečo? Ono je neprijateľné naturálnemu veriacemu, jeho zmyslu spravodlivosti, jeho humanistickým dokrínam, alebo jeho predstavy Boha, ktorý je Láska, ale ktorého Svätosť, Spravodlivosť a Česť neprebývajú vo vedomí toho naturálneho veriaceho, on ich nemá vo vedomí! Veľmi málo veriacich vôbec hľadá, čo toto znečistenie môže znamenať, alebo ako my môžeme znečistiť Chrám Boží a tým priviesť hanbu Jeho Cti a Sláve.

Veľká väčšina veriacich berie Slovo Božie a Jeho Súdy na veľmi ľahkú váhu, pretože, Sláva Božia je pre nich iba biblický výraz, ktorý môžu často používať, alebo aj ospevovať, ale žiadnu slávu nevidia vo svojom srdci a duchu. Preto im môže byť jedno, či prinášajú Bohu hanbu, alebo Slávu, keďže, nevidia, čo Bohu robia a Jemu prinášajú! Pre nich, nevedomosť je blaženosť... až príde deň, kedy to budú vidieť.

Za druhé, viďme a chápme, že my môžeme prinášať Bohu a Jeho Menu hanbu a denne Ho okrádať o Jeho Slávu bez toho, aby sme si toho boli vedomí. Každý krát, keď ignorujeme, alebo prekračujeme Jeho Slovo, ignorujeme Jeho Vôľu a tým Jeho Slávu, spokojnosť a potešenie.

Na to, aby sme dosiahli slávu Cirkvi, budeme potrebovať omnoho, omnoho, omnoho viac, než len navštevovať bohoslužby, čítať, alebo kázať Slovo, zúčastňovať sa seminárov a konferencií, alebo byť zapojení do najrôznejších náboženských aktivít. Ani Premožitelia nie sú ešte dokonalí a Slovo Nášho Pána v Mt. 5:48 stále zostáva náš cieľ a my stále, v našej humanite, nevidíme, ani nemáme nádej, ako ho vôbec dosiahnuť.

Jednoduchá pravda stále zostáva tá istá, že na konci všetkých udalostí a po Pánovom Súde našej osoby, nášho kresťanského života a tiež našej služby v Dome Pánovom, zakúsime buď NAŠU SLÁVU alebo NAŠU TRAGÉDIU.

Nech Náš Milostivý, Milosrdný, Múdry, Milujúci a Mocný Spasiteľ a Pán má Milosrdenstvo voči nám všetkým v Deň Jeho Súdu a Posudku naších duší, ako členov Jeho Tela. Nech nás tiež uschopní spravodlivo a v pravde rozoznať Jeho Živé Telo, aby sme s Ním mohli zaobchádzať s láskou, milosťou a rešpektom a tým prinášať Večnú Slávu Jemu aj Nášmu Otcovi v Nebi.

Amen.

KAPITOLA 8

AKO BOLO ZA DNÍ NOEHO

Predtým, než zakončíme túto stručnú prácu na tému najdôležitejšej záležitosti v živote veriacich, pozastavme sa a uvedomme si, že my môžeme čítať knihy, brožúrky, rôzne články a tiež samotnú Bibliu od rána do večera a nemať z toho žiadny úžitok! Mnohé písomnosti môžu byť veľmi zaujímavé a my sa môžeme dobre cítiť po ich prečítaní; práve tak sa môžeme cítiť zle a rozrušení, zarmútení, vyvedení z rovnováhy, ba aj vyčerpaní. Ale pri čítaní takých písomností naše pocity nehrajú žiadnu rolu, práve tak, ako nezáleží ani na naších myšlienkach. Naša duša proste reaguje na obsah podľa svojho charakteru a štruktúry, ale žiadna jej reakcia nemení napísanú pravdu. Na čom absolútne záleží je, či naša duša (srdce) hľadá pravdu, alebo nie. Naša duša môže hľadať zábavu, „dobré čítanie“, seba-uspokojenie. Toto sa môže prihodiť, keď pisateľ vyjadruje naše vlastné presvedčenia a chápanie o veciach, potvrdzuje „naše názory a vieru“, pretože, to nám prináša „dobrý pocit“. Ale toto NIE JE hľadanie pravdy, hľadanie Pána, hľadanie Kráľovstva a jeho spravodlivosti. (Mt. 6:33)

Keď naša duša hľadá pravdu, potom musíme registrovať a meditovať aj nad tými časťami písomností, ktoré nemusia uspokojovať naše pocity, alebo chápanie našej mysle a srdca. Musíme vo svojej duši pripustiť, že čokoľvek napísané môže byť pravdou, ak je v súlade so Slovom Boha, nech v nás vzbudzuje akékoľvek pocity a reakcie duše. Keď naša duša naozaj hľadá pravdu, Pán o tom vie a začne otvárať naše duchovné oči a naše duchovné chápanie. On viac túži po tom, aby sme našli pravdu, videli ju, pochopili ju , prijali ju a žili ju, než po tom túžime my. On dobre vie, že naša prirodzená, neobnovená duša je neschopná nájsť, vidieť, pochopiť a prijať žiadnu duchovnú pravdu. Pán nám musí otvoriť naše chápanie, či už čítame Písmo, či písomnosti Jeho pravdivých služobníkov. (Lk. 24:45)

Preto, ideálne mali by sme žiadať Pána, aby otvoril naše chápanie predtým, než začneme čítať duchovné písomnosti, alebo tiež, keď počas čítania vidíme, že to, čo čítame nie celkom súhlasí s naším chápaním a presvedčením. Ale hoci by On aj začal otvárať naše oči, my budeme musieť pokračovať a opakovať čítanie aj dva-tri krát predtým, než budeme schopní vidieť pravdu dostatočne jasne. Pán nám môže ukázať tento fakt zo Svojho Slova. Dva príklady:

(1) Mk. 8:22-26 – Keď bol Ježiš požiadaný, aby uzdravil slepého, On ho najprv vyviedol von z mesta Betsaida. Prečo? Lebo obyvatelia mesta boli duchovne slepí, necenili si zázraky, ktoré tam Pán konal a Pán vyhlásil BEDA na to mesto. (Mt. 11:21,22) Potom On napľul na jeho oči, položil na neho Svoje ruky a pýtal sa ho, čo vidí? On videl ľudí, akoby stromy chodiť. Ježiš zopakoval ten proces a slepý začal vidieť jasne. Pán si želá, aby sme v tejto pasáži Jeho Slova videli nasledovný fakt. Predtým, než Pán dal zrak tomu slepému, On ho vyviedol von z mesta Betsaida. A potom, keď mu zrak dal, prikázal mu, aby sa späť nevracal a nikomu v tom meste nič nehovoril. Prečo? Pretože Pán vám nedá duchovný zrak v prostriedku ľudí, ktorí sú slepí aj voči Jeho zázrakom a ničomu nerozumia. Preto, ak ste v slepej kongregácií, skupine, spoločenstve, alebo v akomkoľvek inom slepom zhromaždení, Pán vás najprv musí vyviesť von. Ak nie ste ochotní vyjsť von, svoj duchovný zrak nikdy nedostanete! A ak vyjdete von a dostanete svoj duchovný zrak, späť sa nevrátite a tým dotyčným o tom nič nepoviete. To je presne, čo sa stalo aj mne a čo sa stane aj mnohým iným, ktorých srdce hľadá Pravdu, ktorí túžia vidieť v duchu a chápať v srdci.

(2) Jób 33:14 – Boh k nám hovorí raz, aj dvakrát, ale my ani tak nevnímame, čo nám On hovorí ústne cez kazateľov, alebo vo Svojom napísanom Slove, alebo v písomnostiach Svojích služobníkov. Musíme načúvať, alebo čítať viac, než len raz, alebo dvakrát, aby sme boli schopní začať registrovať pravdu. Prečítajte si teda túto knihu dva, či trikrát a uvidíte rozdiel.

Naša duša (myseľ, srdce, vôľa) musí byť dostatočne premenená, aby sme mohli začať registrovať–uvedomovať si pravdu, začať ju vidieť, chápať, prijímať a napokon ju žiť. Táto duchovná zmena v našej duši má započať po našom krste vodou. Ak sa táto zmena neuskutoční počas nášho pozemského kresťanského života, naša duša bude požadovaná tento proces prejsť po našej fyzickej smrti, tentokrát cez OHEŇ a cez oveľa väčšie utrpenia.

Jeden základný a dôležitý fakt, ktorý musíme deklarovať na tomto mieste je nasledovný.

Fyzická smrť, alebo únos veriacich nemení ich dušu, nevyslobodzuje ich dušu z jej hriešnej nátury, nezdokonaľuje ich dušu v momente („mihnutí oka“), ako si mnohí veriaci môžu predstavovať, alebo dúfať. Je to iba ich telo, ktoré bude v momente zmenené z porušiteľného na neporušiteľné, zo smrteľného na nesmrteľné. (1Kor. 15:51-53// Lk. 16:19-31)

Ak by ich duša mohla byť vyslobodená a zdokonalená ich fyzickou smrťou, alebo únosom, potom príliš mnoho častí Písma by bolo absolútne bezvýznamných (napríklad: Mt. 7:13,14,18-27// Mt. 8:12// Mt. 16:24,25// Mt. 22:2-15// Mt. 23:13-33// Mt. 25:1-14,30// Lk. 13:24-30// 1Kor. 16:22// 2Kor. 7:1// Ef. 4:22-24// Fil. 2:12// Fil. 3:14// Kol. 3:5,6// 1Pet. 3:19,20, atď., atď.) Ak by naša dokonalosť mala jedina čakať na našu fyzickú smrť, alebo únos, potom by sme nemuseli konať žiadne Slovo Božie z horeuvedených príkladov, alebo byť zapojení do vypracovávania našej Spásy, vyzliekať si nášho starého človeka a obliekať si nového. Nemuseli by sme sa starať o žiadne premáhanie, o kráčanie po úzkej ceste, alebo o dvíhaní nášho kríža a zapieraní seba samého. Náš Pán by nám nemohol povedať: „Nepoznám vás“ a nemohli by sme byť vhodení do vonkajšej temnoty, kde bude plač a škrípanie zubov. Všetky tieto časti Písma Svätého by sa stali bezvýznamnými a absurdnými! Nemalo by byť ťažké vidieť a chápať, že naša „telesnosť-hriešna nátura“ sídli v našej duši a nie v našom tele. Preto, žiadna budúca zmena v našom tele neovplyvní našu dušu. Pýcha, žiadostivosť a sebeckosť boháča ostala v jeho duši aj po jeho fyzickej smrti, keď sa našiel v pekle. (Lk. 16:19-31)

Na prvý pohľad sa môže zdať, že existuje výnimka z horeuvedeného, kde Apoštol Ján píše: „ale my vieme, že keď sa On (Kristus) zjaví (pri našom únose) budeme Jemu podobní; lebo Ho uvidíme takého, aký vskutku On je.“ (1Jn. 3:2b)

Toto Slovo neznamená, že veriaci sa stanú takými, ako je On, pretože ho oni uvidia, aký On je! Ó nie. To Slovo znamená, že tí, ktorí už sú synovia Boží (1Jn. 3:2a), t.j., Premožitelia, ktorí už ukrižovali svoju telesnosť a očistili sa (Gal. 5:24// 1Jn. 3:3) a ktorí sú z Boha, lebo konajú spravodlivosť a milujú bratov a sestry (1Jn. 3:10), všetci títo si uvedomia, že sú takí, aký je aj On, keď Ho uvidia. Všetci tí, ktorí budú vzatí pri Jeho Príchode pred Utrpením sú „Jemu podobní“ už teraz! (Mt. 24:40,41// Zj. 3:10// Zj. 12:5) Ale aj keď budeme „Jemu podobní“ to neznamená, že budeme dokonalí, ako On je dokonalý. „Jemu podobný“ neznamená byť „s Ním identický“. Naša plná dokonalosť môže na nás čakať v Novom Jeruzaleme... 1.000 rokov po našom únose a vládnutí s Kristom. Budú tam aj spasené národy kráčajúce vo svetle Nového Jeruzalema, Manželky Kristovej, a oni nebudú dokonalí ani v tom čase. Oni boli ranení (aj druhou smrťou) a potrebujú listy Stromu Života pre svoje uzdravenie. (Zj. 2:11 + 22:2) Ak potrebujete akékoľvek uzdravenie, nie ste dokonalí.

Najdôležitejšia záležitosť pre každého veriaceho opísaná v tejto knihe je osobná záležitosť medzi Bohom a dotyčným veriacim. Boh sa najprv díva na našu dušu – kto sme? sme naturálne duše, alebo duchovné duše? Sme hodní Jeho a Kráľovstva Božieho, alebo nie? (1Tes. 2:12// 2Tes. 1:5,11)

Potom sa On díva na naše skutky – čo sme vykonali? Boli oni vykonané našou starou–naturálnou dušou, alebo našou novou–obnovenou dušou? Pán nás odmení podľa naších skutkov. Boh nedá žiadnu odmenu nášmu „starému človeku“, ale ho určite „odmení“ za jeho skutky zla. (Mt. 16:27// 2Tim. 4:14) Prosím, aby ste starostlivo uvážili tento fakt vo vašom srdci a vo vedomí rozlišujúc priority a tiež Súdy Božie nad veriacimi po ich fyzickej smrti, alebo po ich únose.

Prečo je tento fakt taký dôležitý hlavne v tomto čase konca? Cirkev je zamestnaná najrôznejšími aktivitami, hlavne evanjelizáciou, vyučovaním, kázaním, diskusiami, publikovaním biblickej teológie a proroctiev a konaním sociálnej práce. Cirkev sa tiež snaží vyriešiť problémy tohto sveta, napríklad, chudobu, HIV a iné životu nebezpečné nemoce, „globálne oteplovanie“, terorizmus, vojnu a mier, politické problémy, morálne problémy a mnohé ďalšie problémy sveta, dokonca sa pokúša „vylepšiť svet a priniesť do neho mier“. Toto ale nie sú úlohy, ktoré Pán určil pre Svoju Cirkev a pre Jej vodcov. Oblasť problémov a zodpovedností Cirkve nie je v tomto svete, ale je v ponebeských oblastiach, kde prebývajú mocnosti zla a temna a odkiaľ oni ovládajú aféry tohto sveta a tiež padlej Cirkvi! (Ef. 6:12) Teda, padlá cirkev koná vôľu ľudí a nie vôľu Nášho Otca!

Pozrime sa a viďme a uvedomme si v našej mysli a srdci a v našom vedomí, že niet ničoho zlého, ak sa postaráme o sirotu, alebo pomôžeme chudobným, prinesieme potravu hladným, prístrešie a iné potrebné veci tým, ktorí to potrebujú, ak konáme dobré skutky tohto druhu. Existuje mnoho kresťanov, ktorí sú zaneprázdnení práve týmito druhmi práce. Ale Pán si želá nám ukázať dva dôležité body týkajúce sa naších dobrých skutkov:

1) Veriaci majú v prvom rade nasmerovať svoju pomoc na svojích bratov a sestry a nie na pohanov. (Jak. 2:15,16// Gal. 6:10) Keď si želajú pomôcť pohanom, vždy sa musia zpytovať Pána. Prečo?

2) Jeho Duch nás nevedie k takým dobrým skutkom v každom mieste, v každom čase a u každého človeka, kde takúto potrebu môžeme vidieť! Tak, ako nám Duch môže zabrániť kázať Slovo Božie v niektorých miestach, alebo niektorým ľuďom (Sk. 16:6), práve tak nám môže zabraňovať pomôcť v niektorých miestach, alebo niektorým ľuďom. My potrebujeme duchovné rozoznávanie, aby sme nerobili kardinálne omyly v našej naturálnej, humanistickej duši. Pán vie, že Cirkev, vo všeobecnosti, nemá toto rozoznávanie. Príliš často peniaze veriacich poslané do zahraničia boli zneužité na nákup zbraní, alebo na transport ľudí do ešte väčšej biedy, ba aj do ich smrti, namiesto, aby im bola poskytnutá pomoc počas rôznych katastrof. Alebo „kresťanská pomoc“ bola poslaná do miest, ktoré Boh súdil poslaním hladomoru, alebo prírodných katastrof Jeho vlastnou rukou! Či vidíme tieto kardinálne omyly, ktoré môžeme často páchať? (napr. Ez. 14:13-22// Lk. 4:25-29, atď.) Nuž, asi nevidíme.

Pán dal Cirkvi „niektorých za apoštolov, a niektorých za prorokov, a niektorých za evanjelistov, a niektorých za pastorov a učiteľov na (1) zdokonaľovanie svätých, (2) na prácu služby, (3) na budovanie Tela Kristovho.“ (Ef. 4:11,12)

Títo služobníci Pána neboli daní Cirkvi, aby pomáhali riešiť problémy „globálneho oteplovania“, svetovej chudoby, sociálne, politické, ekonomické, či akékoľvek iné problémy tohto sveta. To neznamená, že Pán nás nemôže niekedy viesť, aby sme pomohli niektorým ľuďom nejakým spôsobom. Ale Pán dal Cirkvi Svojich služobníkov, aby najprv riešili duchovné problémy Cirkvi a aby Ju budovali! A Pán hovorí, že Cirkev absolútne zlyhala v tejto úlohe zdokonaľovania svätých, ktorých Pán do Cirkvi pridával. (Sk. 2:47)

Ako sme my (1) zdokonaľovaní (naša telesnosť ukrižovávaná), tak môžeme započať (2) služobníctvo a (3) budovanie Tela Kristovho v duchu, nie mentálne. Ale veriaci v ich naturálnych dušiach uprednostňujú konať sociálne práce a aktivity a stránia sa pracovať na vlastnej Spáse v bázni a trasení sa pred Bohom. (Fil. 2:12b) Prečo? Práca na ich Spáse je omnoho ťažšia, znechucujúca a bolestná, než všetky ich ostatné práce a náboženské aktivity dokopy. Takže, my dávame prednosť zobrať z pokladu Domu Božieho a utratiť to na pohanský svet, ktorý je nepriateľom Boha, namiesto, aby sme pomohli deťom Božím!

Či my nerozumieme, že všetky problémy tohto sveta sú v ich koreňoch duchovné problémy? A že všetky problémy v Cirkvi Ježiša Krista sú tiež duchovné problémy? Ak tomu rozumieme, potom musíme rozumieť aj tomu, že...

pre duchovné problémy, niet ľudských riešení.

Predsa však, ako často sme pripravení projektovať a uplatňovať naše logické a humanistické riešenia problémov okolo nás a načrtávať naše vlastné cesty pre ich dosiahnutie a Pána sa nepýtať absolútne nič? Ale Pán neprijme skutky našej telesnosti, našej naturálnej duše a ich ovocie. Ja verím, že nemusíme stráviť ďalší čas na túto tému.

V tomto bode si Pán želá, aby sme z veľmi praktického stanoviska zopakovali nasledovné duchovné fakty.

Naše vedomosti nič neznamenajú, naša múdrosť nič neznamená, naše doktríny nič neznamenajú, či súhlasíme s niektorými doktrínami, alebo nesúhlasíme, to nič neznamená! Aj správne doktríny sú dobré, len ako ukazovatele smeru, „dopravné značky“, ale ak ich nenasledujeme, ak ich nedodržujeme, potom ich nepotrebujeme... iba snáď pre argumentovanie a rozdeľovanie Cirkvi a tým pre výsmech „Jednej Viery a Jedného Pána“. (Ef. 4:5) Mnohé naše doktríny, mnoho naších vedomostí a tiež naša múdrosť sú formované a ovplyvňované naším vlastným charakterom, mentalitou, predstavami, pýchou a našími vlastnými záujmami, cieľmi a nádejami. Všetkým takým doktrínam, vedomostiam a múdrosti chýba duchovný život, duchovné hodnoty a tým aj ich užitočnosť pre Spásu našej duše.

Naše srdce a myseľ sú dva orgány našej DUŠE, predsa ale, môžu byť oni celkom protikladné v ich charaktere, náture a cnostiach. Čo myseľ prijme, srdce môže odmietnuť a opačne. Čo srdce chápe, myseľ nemusí vôbec chápať a opačne. Čo srdce vidí, myseľ môže byť voči tomu úplne slepá a opačne. Oni sú podobné „manželovi a manželke“ v jednom dome, alebo dvom lobbistom na chodbách moci a vlády, ktoré „chodby“ sú v našej vôli. A tá naša vôľa rozhoduje podľa toho, kto z tých dvoch má väčší vplyv a hlasnejší hlas, silnejšie presvedčenia, alebo lepšie rozumovanie. Ale pokiaľ je naša vôľa tiež sebecká, pokiaľ je ona sebavôľou, vždy bude načúvať na „manžela, či manželku“ v dome, alebo na lobbistu, ktorý si vyžaduje seba-záujmy. Preto všetky tri orgány našej duše musia byť „očistené“ od ich sebeckosti a inej telesnosti, aby mohli byť schopné prijať Vôľu a Vládu Nášho Pána.

My sa najprv staráme o náš pozemský život a teda „upravujeme“ veci Ducha, aby vyhovovali naším pozemským cieľom, nádejám a seba-uspokojeniu v našom živote. Zriedka kedy nám príde myšlienka na našu budúcnosť a na život nám prisľúbený Naším Pánom a na Jeho podmienky pre dosiahnutie toho života. Aj naše predstavy musia byť veľmi hmlisté, podobné rozprávkam a chýba im akákoľvek realita. Preto Slovo Božie znie veľmi pravdivo a realisticky hovoriac: „...oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani nevstúpilo do srdca človeka, čo (aké veci) Boh pripravil pre TÝCH, KTORÍ HO MILUJÚ.“ (1Kor. 2:9)

V princípe toto Slovo platí na všetkých veriacich, ale pre duševných veriacich ono neplatí, lebo oni Ho pravdivo milovať nemôžu. Pre duchovných veriacich toto Slovo pokračuje hovoriac: „Ale Boh nám to (tie veci, ktoré pre nás pripravil) zjavil skrze Ducha; lebo Duch zkúma všetko, aj hlbiny Božie.“ (1Kor. 2:10)

My teraz opakujeme najdôležitejšie fakty o človeku a o jeho duchu a duši, ktoré fakty nám tiež ukazujú náš budúci život v Bohu a tie veci, ktoré On pre nás pripravil a ktoré môžeme poznať TERAZ, ako sú nám oni zjavované. Opäť si uvedomme hĺbku Slova Božieho, ktoré hovorí: „Lebo kto z ľudí pozná, čo je v človeku okrem ducha človeka, ktorý je v ňom? Práve tak, žiadny človek nepozná veci Boha, iba Duch Boží.“ (1Kor. 2:11 v spojení s veršom 14)

Preto, ak vlastnou vôľou nedovolíme Duchu Božiemu, aby pracoval v našej duši a odstraňoval našu telesnosť, nemôže nám zjaviť nič, čo sa týka našej budúcnosti, alebo nám ukázať „tie veci“, ktoré Boh pre nás pripravil. Pokiaľ zostávame naturálnymi veriacimi, nemôžeme v nijakom prípade vidieť a chápať modlitbu Nášho Pána, kde sa modlil Svojmu Otcovi hovoriac „aby oni všetci boli JEDNÝM; ako si Ty, Otče, vo Mne a Ja v Tebe, aby aj oni boli V NÁS JEDNÝM...“ (Jn. 17:21) Toto tiež znamená, že v Novom Jeruzaleme...

MY NEBUDEME S BOHOM, MY BUDEME V BOHU!

Môžeme pochopiť hĺbku tejto pravdy? NIE! Ja verím, že my začneme vychádzať z nášho hlbokého duchovného bezvedomia a obmedzenosti iba v Kráľovstve Nebeskom, kde konečne budeme s Kristom osobne a kde Ho začneme skusovať a Jeho pravdy. Nepochybne zakúsime aj sladkosť a slávu tajomstva jednoty (pripodobnenej manželstvu) s Naším Stvoriteľom a Spasiteľom a Pánom. Iba Premožitelia sú uschopňovaní, aby toto začali vidieť už teraz, hoci len čiastočne, chápať to, vidieť počiatočnú hĺbku toho tajomstva, radovať sa z toho, užívať slávu toho a žiť to v čiastočnej miere v ich pozemskom živote! Naturálny veriaci nie sú toho schopní, pretože ľudská nátura nemôže byť nikdy zjednotená s Božou Náturou; tam nemôže nikdy byť žiadne „manželstvo“, žiadna jednota týchto dvoch nepriateľov!

Musíme si vybrať medzi Božou Náturou a ľudskou náturou a to vedome, pravdivo a definitívne, aby náš výber, naše rozhodnutie bolo jasné Nášmu Pánovi, nám a všetkým okolo nás. Ak sa nerozhodneme teraz, budeme sa musieť rozhodnúť neskôr, ale za oveľa bolestnejších okolností. Odkladanie a pasivita je zaručená cesta ku TRAGÉDIÍ. (Lk. 13:24)

Pán nikdy nezlyhal starať sa o Svoju Cirkev včasným poskytovaním všetkého potrebného Svetla, Vedenia, Svojej Milosti a Trpezlivosti a Lásky a Napomínania a Karhania a Disciplíny a včasnými Varovaniami. Čítajte prorokov Starého Zákona a uvidíte, koľkokrát a ako vytrvalo Pán vždy varoval Izrael pred ich rozmanitými katastrofami a tragédiami. A tiež uvidíte, koľkokrát (ak vôbec) ľud Izraela počúval na Neho, t.j., na Jeho Prorokov. Môžete spočítať, koľkokrát? A hlavná príčina pre ich nepočúvanie môže byť uvedená, ako nevera a modlárstvo!

Prečo máme potom veriť, že Cirkev je lepšia, než Izrael? Na akom základe Písma máme tomuto veriť? Naozaj veríte, že Cirkev je vyslobodená z nevery a modlárstva? Protestanti vždy ukazovali prstom na katolíkov a ich svätyne naplnené sochami a obrazmi a inou „svätou“ výzdobou. Ale Pán poukazuje Svoj prst tiež na protestantov a na ich modly, ktoré nie sú ani tak visiace v ich svätyňách, ako sú „visiace“ v ich dušiach. Oni neuctievajú sochy, alebo podobu Baala (2Kr. 10:19-28), ale oni uctievajú ich vlastné podobizne, ich služobníctvo, prácu pre Pána, ich úspechy a iné modly!

Niet žiadnej časti Cirkvi, ktorá by bola čistá od modlárstva tak, ako niet žiadneho veriaceho, ktorý by bol čistý od pýchy! A je to vždy vodcovstvo, ktoré je najpyšnejšou časťou Cirkvi. Prečo? Nuž, stav ktorejkoľvek organizácie, inštitúcie, kongregácie, korporácie alebo iného spoločenstva v tomto svete vždy závisí na jej vodcovstve! Satan to tiež vie; takže, môžete hádať, na čo on mieri? Keď podvedie vodcovstvo, podvedie ich organizácie, inštitúcie, kongregácie a každého, kto na ních závisí. Nie je to najdômyselnejšia a najefektívnejšia cesta?

Či to nie je šokujúce, že najpyšnejšie osoby v celej histórií ľudu Izraela boli jeho náboženskí vodcovia? Oni nezpoznali ani vlastného Mesiáša! Ich pýcha, rozumovanie a nespravodlivosť zabili ich Mesiáša! Ich rozsiahle znalosti Starého Zákona im nepomohli ani v najmenšom, jedine ich urobili synmi pekla a prekliali ich do zatratenia! (Mt. 23:15,33) To nebola nahnevaná tlupa pohanov, alebo rímskych vojakov, čo ukrižovali Ježiša. NIE! Náboženskí vodcovia Izraela Ho zabili!

Vodcovia nahuckali svoj ľud kričať „ukrižuj Ho“. Či je toto niečo, čo môžeme poľahko vysvetliť? Je to iba príbeh zo Starého Zákona, ktorý nemá dnes pre nás žiadny duchovný význam? Či my naozaj dokážeme registrovať v našom vedomí a v našej duši túto hroznú DUCHOVNÚ TRAGÉDIU? NIE! Vodcovia majú byť najpokornejší a krotkí, majú byť pastiermi a nie jedovatými hadmi, majú byť dôveryhodní a nie pokrytci, majú reprezentovať Pána a nie ich náboženské organizácie a ich vlastné záujmy. Napokon, mali by oni poznať Pána Osobne a nie len mať o Ňom hŕbu informácií.

Pán Ježiš Kristus hovorí, že aj dnes mnohí náboženskí vodcovia Ho nepoznajú – svojho Mesiáša, ani keď k ním On hovorí, alebo im píše cez Svojích (niekoľkých málo) prorokov a iných služobníkov. Ich pýcha, rozumovanie a nespravodlivosť aj dnes „zabíja“ Syna Božieho, čo znamená, „separuje Ho, Pravdu“ od Jeho ľudu v Cirkvi! Aj dnes huckajú svoj ľud proti Nemu zakazujúc im čítať, alebo počúvať Jeho Pravdu. Do Kráľovstva Božieho nevchádzajú, no bránia tým, ktorí by tam radi vojsť. A mnohí z ních aj dnes vyzerajú navonok krásnymi, svätými a hodnými nasledovania, ale vovnútri sú práve tak plní umrlčích kostí a nečistoty. (Mt. 23:13,27) Koľkí z ních sú takíto? Tí vodcovia, ktorí VIDIA horeuvedenú pravdu, nepatria do počtu. Všetci ostatní tam patria... lebo nevidia samých seba, ich duše, ich srdcia (Jer. 17:9,10) a čo je v ních , aká je schopnosť a kapacita ich duše hrešiť, vzdialiť sa od svojho Mesiáša, Spasiteľa a konať vlastnú vôľu skôr, než Jeho Vôľu. Ani dnes oni vlastne nevedia, čo činia. (Lk. 23:33,34)

Pán si želá nám ukázať ďalší neobyčajný príklad, ktorý by sme mali starostlivo uvážiť v našej duši a duchu. On nám ukáže, že horeuvedené fakty nie sú „za vlasy pritiahnuté“, alebo neuveriteľné. Skôr majú byť oni očakávané v prirodzenom živote ktoréhokoľvek človeka, bez ohľadu na osobnosti.

Mnoho veriacich pozná príbeh o Kráľovi Šalamúnovi, ako bol z Izraela vyvolený stať sa Kráľom Izraelským, ako od Pána obdržal veľkú múdrosť a chápanie a bohatstvo a slávu, ako miloval Pána a tiež, ako Pán miloval Šalamúna. (1Kr. 3:3// 2Sam. 12:24) On tiež pozdvihol ruky k Nebu súc na kolenách uctievajúc Pána, sľubujúc dodržiavanie všetkých Jeho Prikázaní a Štatútov a deklarujúc, že Pán je Bohom a že niet žiadneho iného. (1Kr. 8:54-60) Pán, jeho Boh, bol s ním a zveličil ho veľmi vysoko. (2Para. 1:1) Ale ako on rástol vo veku, odišiel od všetkých svojích sľubov a v očiach Pánových začal konať zlo. A Pán sa veľmi rozhneval na Šalamúna, lebo jeho srdce sa odvrátilo od Pána Boha Izraela, ktorý sa mu zjavil dvakrát! (1Kr. 11:4-9)

Aj tí veriaci a teológovia, ktorí môžu mať detailné vedomosti o živote a skutkoch Šalamúna, nemuseli z tých vedomostí čerpať ich duchovný význam a dôsledky, ani pre ich vlastný kresťanský život a službu. Sú tu dva fakty na uváženie, a síce:

1) My môžeme začať náš kresťanský život a tiež našu službu tou najpožehnanejšou cestou. Môžeme milovať Pána a On môže milovať nás a byť s nami. On nás môže rôznymi cestami a nadmieru požehnávať. Ale to nie je záruka, že my budeme pokračovať po tej ceste a že Pán bude s nami celou cestou! My sa môžeme z tej cesty Jeho Prítomnosti a požehnaní začať vzďaľovať bez toho, aby sme si to uvedomovali a náš sebaklam sa bude zväčšovať so zväčšovaním našej duchovnej pýchy. Naša služba začne ztrácať svoj predošlý život a pravdivosť a stane sa mechanickou, náboženskou a mŕtvou. Čím väčšie služobníctvo staviame, čím viac ľudí a slávy ono priťahuje, tým väčšie je nebezpečie rastu našej duchovnej pýchy a odvrátenia sa od Pána. Naše „úspechy“ nám zalepia oči a zahmlia víziu, ktorú sme mohli mať na počiatku. Môžeme poľahko začať konať zlo v očiach Pánových (nie v naších vlastných očiach – Pr. 16:2) a On sa môže na nás naozaj rozhnevať... a my to vôbec neuvážime! My žijeme v našej „slávnej“ minulosti neuvedomujúc si, že v našej prítomnosti by sme neobstáli zkúšanie Pánom a padli by sme. Všetká znalosť a múdrosť Šalamúna mu nepomohla ani jednou kvapôčkou pre zachovanie pôvodných požehnaní a Prítomnosti Pána. Naša zvyšujúca sa znalosť a múdrosť môžu zlyhať presne tak isto! Či toto nie je naozajstná tragédia?

2) To, čo môže vzďaľovať naše srdce od Pána a stať sa náboženským nie sú len „cudzie ženy“, ale mnohé iné nespočetné žiadostivosti, túžby a ciele nášho srdca. Keď milujeme našu denomináciu, náboženskú organizáciu, zbor, sektu, skupinu, milujeme „cudziu ženu“. Ženy vždy reprezentovali rôzne náboženstvá; Izrael–Cirkev je reprezentovaný Ženou (Zj. 12:1), práve tak je aj Babylon, (Zj. 17:3-6,9,18) aj sedem zborov Knihy Zjavenia. (Iz. 4:1) Keď milujeme našu službu, naše kázanie, učenie, uzdravovanie, písanie kníh, či vydávanie náboženskej literatúry, aj keď všetky tieto veci konáme „pre Pána“, oni sa môžu poľahko stať našími modlami; mohli sme stratiť Pána z dohľadu, aj z našej lásky. Stali sme sa schopnými zbierať pre seba oveľa viac slávy z naších náboženských činností „pre Pána“, než Pán môže z týchto činností nazbierať slávy pre Seba. Náš život a služba sú ovocím nášho srdca a ono nás vždy „odhalí“ a ukáže náš opravdivý vzťah s Pánom a Jeho Prítomnosť, alebo neprítomnosť v našej službe. Ak máme oči na videnie, mali by sme to sami vidieť. Fakt, že my môžeme byť verní a starostliví služobníci „žijúci a pracujúci pre Pána“ neznamená, že sme „napospol prijateľní“ v Jeho očiach. Verní a starostliví služobníci môžu tiež byť duchovne hlúpi, pyšní, nerozvážni, nezávislí, uzavretí akýmkoľvek radám, hluchí hlasu Pánovmu alebo odporujúci Jeho snahám ich zdokonaliť a učiniť ich duchovne plodnými. Dokážete vidieť tento fakt? Nie je až také ľahké ho vidieť, ale je on pravdivý. Pán vie.

Náboženstvo nie je nástrojom Pána, ale nástrojom Satana... na podvádzanie a ničenie súc neobjaveným, ale schovaným za „rúchom náboženstva“. Lebo náboženstvo je ľudská ídea o Bohu a ona je vždy falošná! Pyšní veriaci nie sú si nikdy vedomí, že sú pyšní a že Pán nie je s nimi, ale naopak, že im odporuje. (Jak. 4:6) Pýcha je slepá a sprostá, z nej sa rodí nevera, modlárstvo a ďalšie „ovocie“ telesnosti. Napokon, pýcha je veľmi mocná sila v našej duši a pýcha z duše neodíde naším želaním, modlitbou, ba ani jednorázovým pokánim a vyslobodením.

PÝCHA, NEVERA A MODLÁRSTVO VLÁDNU V CIRKVI JEŽIŠA KRISTA. ICH OVOCÍM JE DUCHOVNÁ SLEPOTA A DUCHOVNÁ BIEDA.

Ani tieto riadky nebudú čítané mnohými cirkevnými vodcami, hoci im budú poslané. A keď aj niektorí zájdu takto ďaleko a budú čítať tieto riadky, nebudú veriť svojím očiam, čo čítajú. Ich imidž im nedovolí vidieť a veriť, že tieto riadky môžu naozaj pochádzať od ich vlastného Mesiáša, ktorý ich týmto varuje, hoci im súčasne môže odporovať. (Jak. 4:6// 1Pet. 5:5)

To nie je žiadny človek, je to Pán Ježiš Kristus, ktorý im píše aj tieto riadky a varuje ich! Človek je len inštrumentom povolaným Pánom na tento účel! A dnes je len niekoľko málo takýchto inštrumentov, cez ktoré Pán hovorí ku Svojej Cirkvi!

Prečo oni nemôžu veriť? Jediná príčina je tá, že KRÍŽ Ježiša Krista môže byť v ich poznámkach a kázňach, ale nie je nájdený v ich dušiach! Oni sa môžu zdať kráčajúcimi s Pánom, ale sú nepriatelia Kristovho Kríža... ustavične mysliac na zemské veci (Fil. 3:18,19) a na ľudské veci (Mt. 16:23). Napokon, ich vlastný kríž (Mt. 16:24) nemusel vôbec nikdy byť v ich poznámkach, nehovoriac o ich živote! Oni mňa považujú za pyšného, pretože Pán ma vedie písať o ních túto horkú pravdu.

Pán hovorí, že sú to vodcovia, ktorí sú vždy zodpovední za tých, ktorých mohli zviesť zo správnej cesty, podvádzať, nútiť na nasledovanie ich cesty, alebo akokoľvek im prekážať v ich ceste do Kráľovstva, nech to už robili (alebo stále robia) vedome, alebo často nevedome. Tiež budú zodpovední za kázanie, či učenie vecí, ktoré nie sú v Slove Božom, alebo sú aj v priamom protiklade so Slovom; za kázanie, či učenie ich humánnych ídeí a múdrosti, ktoré škodili Jeho ľudu a robili ho tými istými nepriateľmi Jeho Kríža, akými sú aj takíto vodcovia.

Tiež budú braní na zodpovednosť, že zlyhali prijímať Jeho Život, žiť ho a dávať ho aj Jeho ľudu, aby aj on mohol žiť týmto Životom, ktorý Pán dával cez Svojích služobníkov a prorokov a stále ešte dáva aj v týchto posledných dňoch. Napokon, zlyhali varovať Jeho ľud od hroznej katastrofy, ktorá prichádza na všetkých veriacich, čo kráčajú po širokej ceste, kde si zachovávajú svoj starý život, namiesto, aby ho zapierali a ničili. (Mt. 7:13,14 // Mt. 16:25⁽³⁾) „Prekliaty je ten (každý služobník), ktorý zadržiava svoj meč (Slovo Božie) od krvi“ (Jer. 48:10b), čo znamená, od vyťahovania, prelievania starého hriešneho života z duše veriaceho, lebo „starý život“ je v krvi každého tela. (3M. 17:14⁽⁴⁷⁾)

* * *

Napokon, Pán nám dáva obraz Svojej Cirkvi na konci tohto sveta a únosu Jeho ľudu predtým, než hnev Boží bude vyliaty na tento svet. Tento obraz je v Jeho Slove (Mt. 24:37a), ktorým Slovom táto celá kapitola je pomenovaná. Nasledovná časť tejto kapitoly je venovaná tomu Slovu a Jeho duchovnému významu.

Existuje spústa kníh, brožúr, učení a kázní týkajúcich sa konca sveta a Únosu Cirkvi. Nebolo by možné ich všetky prečítať a stihnúť ten Únos. Veľká väčšina z ních sú ľudskými ídeami, chápaním, predstavami, alebo interpretáciami, ktoré ale nevyjadrujú duchovnú Pravdu Slova Božieho.

Preto požiadajme Pána, aby nám dal, čo si On želá nám dať, nie nášmu prirodzenému pochopu, ale nášmu duchu.

„Ale ako bolo za dní Noeho, tak bude aj pri príchode Syna Človeka. Lebo ako v tých dňoch pred Potopou oni jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, kedy Noe vstúpil do korábu a nezvedeli, až prišla Potopa a všetkých ich postihla, tak bude aj pri príchode Syna Človeka.“ (Mt. 24:37-39)

Počul som toto Slovo kázať a čítal som ho v Písme veľakrát, predsa však, nikdy som nevidel tú hĺbku duchovnej pravdy a významu tohto Slova až do dnes, čo mi Pán teraz ukazuje. Preto o tom píšem teraz, aby táto duchovná pravda Nášho Boha mohla byť prijatá každým srdcom, ktoré je Jemu otvorené a aby tá pravda mohla otvoriť ich oči a pomôcť im V DUCHU sa pripraviť pre Príchod Syna Človeka a pre ich Únos zo zeme.

Je mnoho znakov a proroctiev týkajúcich sa konca sveta, čo sú vyplňované aj pred našími očami. Pán môže dávať Svoje Svetlo a Múdrosť otvoreným srdciam a mysliam, aby boli zaznamenané a publikované, aby sme mohli vidieť ruku Božiu v celom Jeho Stvorení, ako ono vyplňuje Jeho Vôľu. Tieto záznamy ukazujú historické fakty a porovnania proroctiev s dnešnými udalosťami. Oni nemusia podávať veriacim duchovný význam Jeho Slova, ale skôr varovanie, ako blízko sme k Jeho Príchodu a že „musíme byť pripravení“. Nuž, je to pravda, že „musíme byť pripravení“, ale ako musíme byť pripravení, to nie je pravdivo zaznamenané. Naša znalosť proroctiev bez ich pravdivého, skrytého, duchovného významu zďaleka nepostačuje! My musíme od Pána obdržať duchovný obraz a realitu Jeho hore citovaného Slova. Otvorme si teda srdce aj ducha pre túto Jeho Pravdu.

Potopa bola Súdom Božím na prvú generáciu ľudstva, ktoré zaľudnilo zem podľa Jeho Slova Adamovi a Eve. (1M. 1:28) Títo ľudia boli generáciou, ktorá povstala zo semena Kaina a zo semena Seta.

Pozrime sa, že Kain odišiel od Boha bez akéhokoľvek skutočného pokánia, ako prekliaty muž a vagabund! (1M. 4:11, 12,16) Predsa však, Kain bol náboženský človek, ktorý uctieval Boha, vybudoval Mu oltár a obetoval Mu to najlepšie, čo sám vyprodukoval vlastnou znalosťou a múdrosťou (viď opäť str. 76) On hovoril s Bohom tvárou v tvár a bol v Jeho Prítomnosti. (1M. 4:16) Toto možno povedať iba o pár ľuďoch zo sveta. Ale generácia, ktorá zaľudnila zem bola vo svojom charaktere a živote, ako Kain a všetci zostali „náboženskí“, ale práve tak bezbožní, prekliati a vagabundi.

Na druhej strane, Set bol požehnaným mužom a bol akože „náhradným semenom namiesto Ábela, ktorého Kain zabil“. (1M. 4:25) Keď Set zplodil svojho syna Enocha „POTOM začal ľud volať na Meno Pána.“ (1M. 4:26)

Požehnanosť Seta možno vidieť aj vo fakte, že všetci veľkí mužovia Boží, ktorí kráčali s Bohom a bez ktorých naša Spása by nebola možná, vzišli zo semena Seta. Oni zahrňujú mená, ako Enoch (ktorý bol vzatý Bohom – 1M. 5:24), Lámech (otec Noeho) a Noe sám, Šem (požehnaný syn Noeho – 1M. 9:26), Abrahám, Izák, Jákob, Juda, Dávid (Sk. 13:22) a napokon Pán Ježiš, ktorý je tiež v tejto línií, hoci nie je zo semena muža. (Lk. 3:23-38)

Pán nás teraz povoláva, aby sme videli, chápali a držali si v srdci jeden z najdôležitejších duchovných faktov tejto kapitoly, ktorý je nasledovný.

Nemalo by byť prekvapujúce pre žiadneho veriaceho s otvorenou mysľou, že generácia zo semena Kainovho dosiahla v určitom čase bod, kedy sa ich bezbožnosť stala veľmi veľkou a každá predstava myšlienok ich srdca bola neustále zlom. Zem sa stala skorumpovanou a naplnenou násilím! (1M. 6:5,11,12⁽⁴⁸⁾)

Na druhej strane ale, malo by byť absolútne šokujúcim pre všetkých veriacich s otvorenou mysľou vidieť a chápať, že...

generácia z požehnaného semena Seta sa stala rovnako bezbožná, ako tá zo semena Kainovho a že každá predstava myšlienok ich srdca sa stala rovnako zlom! Stali sa nerozoznateľní od generácie zo semena Kaina! Boh nestavia generáciu Seta, ako lepšiu, než generáciu Kaina! Obe generácie boli Potopou zničené!

Hoci veľkí muži Boží vyšli z línie Seta, predsa, obe generácie sa časom zhoršovali. Táto postupná zkaza sa prihodila všetkým generáciám, všetkým ríšam a všetkým spoločnostiam od počiatku času, až dodnes bez ohľadu s akým charakterom a akým životom oni započali. Títo náboženskí ľudia sa v čase medzi Kainom a Setom až po Noeho zkazili do takého stupňa korupcie, bezbožnosti a zla, že Boh povedal Noachovi: „Koniec každého tela prišiel predo Mňa...“ (1M. 6:13a) „Telo“ v tomto prípade má byť primárne chápané, ako „telesnosť – duchovná, hriešna nátura“ a nie, ako fyzické ľudské telo (viď tiež bod 2A, str.228).

Môžeme tento paragraf uzavrieť dôležitým prehlásením, že obe tieto generácie, aj od Kaina aj od Seta, jedli a pili, ženili sa a vydávali a nevedeli, že sú skorumpované a bezbožné a neboli si vedomé súdu, ktorý na ních prichádzal!

V Mt. 24:37-39 Pán hovorí, že dnes je to to isté a bude to pokračovať, až dokiaľ On nepríde pre Svoju Nevestu pri Svojom Treťom Príchode (Pán má štyri Príchody na Zem a sú opísané na stránkach 290-291^[8]).

Pozrime sa teraz hlbšie na duchovný obraz v Novom Zákone a viďme, čo nám Pán ukazuje Svojím Duchom.

Aj deti z Nedeľnej školy poznajú príbeh Noeho a dokážu opísať jeho koráb so zvieratmi. Keď sme boli deti, hovorili sme ako deti, chápali sme, ako deti a rozmýšľali, ako deti; ale keď sme sa stali dospelí, detské veci sme odložili. (1Kor. 13:11) Otázka znie: Naozaj sme už dospeli? Dospeli sme v duchovnom videní, hovorení, chápaní a rozmýšľaní? Alebo sme sa v našom chápaní a rozmýšľaní stali iba náboženskí, zatiaľčo v otázkach duchovných a v duchovnom rozmýšľaní sme zostali deťmi? (1Kor. 3:1,2// Žid. 5:12-14) Je to absolútne individuálna otázka a každý z nás si ju musí zodpovedať sám v sebe.

Ale, čo nám chce Pán dnes povedať hovoriac: „ako bolo za dní Noeho“? Či tieto slová Nášho Pána majú dnes pre nás niečo viac, než len logický význam? Nuž, uvážme nasledovné.

Za prvé, mali by sme si stále byť vedomí princípu, že čo Boh konal v Starom Zákone vo fyzickom svete, má reflexný obraz, význam a zámer v duchovnom svete Nového Zákona.

Za druhé, v nasledujúcich bodoch vyjadríme fyzické fakty Starého Zákona (A) a ich duchovný význam v Novom Zákone (B), aby sme videli potrebnú hĺbku duchovného obrazu v Mt. 24: 37,38. Malo by nám to tiež dať potrebný duchovný rozhľad, čo potrebujeme konať, aby sme boli pripravení pre Pánov Príchod podľa JEHO súdu (nie nášho) a byť Ním vzatí pred Utrpením! (Mt. 24:40,41// Zj. 12:5) Možno by ste si tiež mali prečítať zaujímavú knihu od Jima McKeevera „Kresťania pôjdu cez Utrpenie^[17]“ (len v angličtine).

Pozrime sa teraz a viďme a chápme, že Slovo v Mt. 24:40,41 je jedno z predobrazov Únosu veriacich pred Utrpením. Pán tu nehovorí k pohanom, ale ku Svojmu ľudu Izraela a Cirkvi. Preto, v oboch veršoch „jeden bude vzatý a druhý ponechaný“ Pán hovorí o veriacich! Ten jeden, čo bude ponechaný nie je pohan, ako je učené v mnohých cirkvách. Dôkaz je aj v nasledujúcom verši, kde Pán hovorí: „Bdejte teda, lebo vy (dvaja na poli a dve vo mlyne) neviete v ktorú hodinu VÁŠ PÁN príde.“ (Mt. 24:42) Pohani nemajú PÁNA, aby bdeli, kedy by On mohol prísť. To isté Slovo je tiež opakované v Mt. 25:13 hneď potom, čo si hlúpe panny vyžadovali otvoriť dvere. (Mt. 25:11) Pritom žiadna z panien nereprezentuje pohanov. Pán zobrazuje tú istú situáciu v Podobenstve o Kráľovstve: jedna (múdra) panna bude vzatá a jedna (hlúpa) bude ponechaná. Dvere budú pred hlúpymi zavreté a Pán im povie: „V pravde vám hovorím, nepoznám vás.“ (Mt. 25:12)

Pán si teraz želá, aby sme tiež videli, kde ten „jeden bude vzatý“. Keď sa Ho Jeho učeníci pýtali tú istú otázku: „Kde, Pane?“, On im dal nezvyčajnú odpoveď povediac: „Kdekoľvek je telo, tam sa zhromaždia aj orli.“ (Lk. 17:37) Keďže môže existovať množstvo intelektuálnych interpretácií a mnohé z ních môžu byť totálne absurdné, alebo zavádzajúce, pozrime sa, ako a k čomu nás povedie Pán.

(1) Slovo „telo“ tu poukazuje na „mŕtvolu“, (Mt. 24:28) čo znamená, „telo bez života“. My vieme, že každý narodený z Adama je „mŕtvy“ a je oživený jedine V Kristu. (1Kor. 15:22) Teda, „mŕtvy“ zahrňuje všetkých pohanov A všetkých karnálnych kresťanov, ktorý žijú V Prvom Adamovi a nie V Kristu. Preto, ich DUŠA JE MŔTVA! O tomto sme už hovorili. Preto, v duchovnom zmysle, „telo – mŕtvola“ tu poukazuje na mŕtvu časť tela Kristovho.

(2) Slovo „orli“ má dva významy: negatívny a pozitívny.

Negatívny význam je v tom, že orol bol nečistý vták a nemal byť jedený, lebo sa tiež sýtil mŕtvym mäsom. (3M. 11:13) Preto niektorí komentátori prekladali orlov, ako „supov“, čo je humánne a logické chápanie, ale zavádza do chyby a v preklade Slova v Lk. 17:37 je neprijateľné.

Pozitívny význam je nasledovný: Keď očakávame na Pána, obnovujeme si svoju (duchovnú) silu, vznášame sa na krídlach, ako orli. Toto poukazuje na silu orlov. (Iz. 40:31) Orol je tiež rýchly a pohotový (5M. 28:49// Jób 9:26); žije vysoko na skalách, jeho oči vidia do veľkých diaľok, jeho mladé „vstrebávajú krv“ a on sa zdržuje, kde sú zabití (mŕtvi). (Jób 39:27-30) Keď Pán našiel Jákoba na pustatine, dal mu inštrukcie a viedol ho, ako keď orlica zatrasie jej hniezdom, vznáša sa nad svojími mláďatami, rozprestiera svoje krídla a berie ich na svoje krídla (učí ích lietať, čo je podobné kráčaniu po vode, čo duchovne znamená žitie vierou). (5M. 32:9-12) Čo je najdôležitejšie, orol je jednou z podôb fyzickej reprezentácie Nášho Pána v Jeho zjavení sa Ezechielovi (Ez. 1:10), kde On figuruje, ako Človek (kráľ všetkých tvorov), Lev (kráľ zvierat), Orol (kráľ vtáctva) a Vôl (kráľ domáceho zvieratstva – ako sluha, Jn. 13:3-5). Toto je tiež pravda ohľadne štyroch živých tvorov, ktorí sú pred Trónom Boha. (Zj. 4:7)

(3) Význam Lk. 17:37 je potom dvojitý:

(a) Fyzickí orli (s iným vtáctvom), ktorí lietajú v prostriedku Nebies sa sústredia na „Veľkú Večeru Veľkého Boha“ (Zj. 19:17-18,21b) a môžu fyzicky očistiť Zem od masakru a krvipreliatia v Bitke Harmageddonskej. Toto sa má chápať, ako Boží Súd fyzického sveta na konci doby Utrpenia.

(b) Duchovní orli sú veriaci, ktorí sídlia na Skale (žijú v Kristovi, 1Kor. 10:4) a „lietajú“ (žijú vierou) , oni sú tam, kde sú aj mŕtvi (karnálni) veriaci. Títo orli sú Premožitelia, ktorí boli vzatí (Mt. 24:40,41// Zj. 12:5) a zahrňujú Zvyšok z Cirkvi (Zj. 14:3-5) a pomazaný–zapečatený Zvyšok z Izraela (Zj. 7:4-8). Aj oni budú zhromaždení, ako „orli“, aby vykonali duchovný Súd Pána nad všetkým, čo je mŕtve v Tele Kristovom (Izrael–Cirkev) a priniesli do Neho Život. Toto bude úkol hlavne Zvyšku z Izraela, ako je on opísaný neskôr. Keďže títo veriaci boli všetci premenení na Podobu Krista, potom ich fyzická reprezentácia tiež pozostáva z tých istých štyroch podôb, jedna z ktorých je Orol. A ako mladé orlíčatá „vstrebávajú krv“ (Jób 39:30), tak aj títo budú „čerpať krv“ (starý život z duše) mečom (Slovom Božím) podľa Jer. 48:10 (toto už bolo diskutované predtým).

Chcel by som zakončiť bod (3) prehlásením, že oba horeuvedené prípady, (a) fyzický, aj (b) duchovný môžu sa odohrať súbežne v čase toho špecifického Súdu Božieho. Pán ovšem poukazoval na prípad (b), keď odpovedal Svojím Učeníkom, keďže ich zaujímalo vedieť, kde budú takíto ľudia vzatí.

* * *

Vráťme sa teraz ku Slovu v Mt. 24:37-39 a viďme jeho skutočný, duchovný obraz a význam pre nás dnes.

1A) Náboženskí ľudia v dňoch Noeho, ktorí vzišli zo semena Kaina a tiež zo semena Seta sa nebáli Boha, boli k Nemu ľahostajní, aj k Jeho Slovu, cestám a požiadavkám pre ich život okrem zvyšku zo semena Seta. Ľudia mali uši, ale nič nepočuli, čo im Boh po mnohé roky hovoril cez Noeho. Boli celkom zabraní do vlastných záujmov, prosperity, radostí a pôžitkov života a nestarali sa o nič viac. Korupcia, bezbožnosť a zlo vládli ich životu. Oni mohli ukazovať známky ich „nábožnosti“, ale v ich telesnosti (duchovnej bezbožnosti a hriešnosti) boli Bohu neznesiteľní a boli Mu hnusobou!

Zo všetkých ľudí na Zemi, iba Noe, spravodlivý človek a dokonalý *(viď str.227) vo svojej generácií našiel Milosť v očiach Božích. (1M. 6:8,9) Noe a „jeho dom“ – jeho žena, traja synovia a ich tri ženy, dokopy osem ľudí bolo zachránených z Potopy. Ako vieme, „osem“ v Slove Božom znamená „nový začiatok“, alebo tiež vzkriesenie.

*Byť dokonalým v očiach Pána znamená „boriť sa za cieľom hodnoty vysokého povolania Božieho v Kristu Ježišovi.“ Všetci veriaci, ktorí takto zmýšľajú (Fil. 3:14,15), ktorí sú podľa srdca Božieho (Sk. 13:22) sú dokonalí v Posudku a očiach Pána, ale nie vo vlastných očiach a v seba-posudku.

A Boh povedal Noachovi: „Urob si koráb z dreva gófera; vo vnútri korábu urobíš priehrady a pokryješ ho zvnútra i zvonku smolou. A spravíš ho podľa nasledovného plánu...“ (1M. 6:14, 15a)

Boh teda dal jasný pokyn Noachovi vybudovať koráb z dreva gófera a dal mu presný plán. Plán korábu nebol ponechaný na predstavivosť Noeho, ani na jeho múdrosť. Boh urobil to isté s Mojžišom, keď mu dal presný plán Svojho Stánku a Archy Zmluvy, ako aj všetkého ostatného nábytku a zariadenia. nič nebolo ponechané na múdrosť, či predstavivosť Mojžiša, alebo iných mužov, čo boli s ním.

1B) Ľudia dnešných dní sú presne tí istí, ako tí zo dní Noeho! Oni dnes zahrňujú pohanov a náboženských ľudí, veriacich, ktorí žijú, veria a konajú podľa svetských ciest, a to nielen zvonku v ich tele, ale aj v ich duši. Takíto veriaci nemajú pred Bohom žiadnu bázeň, sú ľahostajní k Jeho Slovu, cestám a k Jeho požiadavkám pre ich život. Majú uši, ale nepočujú, čo im Boh dnes hovorí cez „Noachov“ týchto dní.

A Boh opäť žiada „Noachov“ dnešných dní, tých, ktorí sú to dokonalí* v tejto druhej generácií ľudstva a ktorí s Ním kráčajú, aby si urobili ich „koráb“ podľa Jeho duchovných inštrukcií a presného plánu! Nič nie je ponechané na múdrosť, či predstavy človeka. To znamená, že my musíme „budovať našu známosť Pána“ presne, ako Písmo hovorí. (Jn. 7:38) My nebudujeme náš koráb z dreva (čo reprezentuje humanitu), ale zo Slova Božieho, čo je Kristus, a „pokrývame ho“ zvnútra i zvonku Duchom Svätým, aby nič koráb nepošpinilo, ani zvonku (svet), ani zvnútra (veriaci, čo nekráčajú, ani nežijú Duchom Svätým – Fil. 3:18,19)

Viďme a chápme, že NÁŠ KORÁB JE KRISTUS V NAŠEJ DUŠI, KDE SME UKRIŽOVALI NAŠU TELESNOSŤ! (Gal. 5:24) Nepostačuje, aby bol Kristus iba v našom duchu, čo platí na každého znovu-zrodeného veriaceho, ale aby bol prítomný a aby vládol v našej DUŠI. Všetci Jeho „Noachovia“, ktorí sú dokonalí* a našli Milosť v Jeho očiach, a ich rodiny, Premožitelia (Jeho Zvyšok), tí všetci budujú svoje koráby ukrižovávaním svojej telesnosti a zapečatením každého kúta a škuliny ich duše proti každému zlu.

TOTO je príprava pre Jeho Príchod! Títo všetci bezpečne prejdú vo svojích „koráboch“ cez potopy Božích Súdov Utrpenia a budú vzatí ku Trónu Božiemu. (Zj. 12:5, viď viac neskôr) Stanú sa Novým Počiatkom Nového Ľudstva. Všetci ostatní veriaci, duševní, karnálni, neukrižovaní a neposlušní Slovu budú podrobení pod Boží Súd Ohňom a buď budú ním odsúdení, alebo prepálení-očistení – duchom súdu a duchom pálenia. (Iz. 4:4, viď tiež Ez. 1:13; viac neskôr)

Boh tiež spôsobuje, že títo „noví Noachovia“ a ich rodiny začínajú „vstupovať do ich korábov“ tak, ako sú pripravovaní a menení, aby Boh mohol za nimi zavrieť dvere ich korábu. (Mt. 25:10// 1M. 7:16) „Vstúpiť do korábu“ znamená „rásť do Krista vo všetkom“, potom zostávať v Ňom a On zostávať v našej duši (nielen v duchu), zostávať v korábe a nevychádzať von. Rásť do Krista vo všetkom znamená zväčšovať Jeho Prítomnosť a vládu v našej duši, obliekať si Nášho Nového Človeka. Ak veriaci nerastú do Krista, nevstupujú do korábu, alebo ak nezostávajú v Kristovi, nezostávajú v korábe, potom ich ľudia zbierajú a hádžu do OHŇA a oni budú pálení. (Ef. 4:15// Jn. 15:4-6) Iných alternatív niet.

Uvážme tiež fakt, že žiadny individuálny veriaci nebude schopný vybudovať jeho vlastný koráb, vstúpiť dnu a byť zachránený od prichádzajúceho Súdu. Niet „jedno-miestnych“ korábov. Minimum dvaja, alebo viacerí žijúci členovia Tela Kristovho (Mt. 18:20) budú schopní rásť do Krista a zostávať v Ňom, t.j., vstúpiť do korábu a zostať v ňom. Noe nebol povolaný sám, ale Noe a jeho rodina boli povolaní vstúpiť dnu! Zatiaľčo Vykúpenie je individuálne, Spása je korporatívna, združená.

..................................................................................................

2A) Keď Boh povedal Noachovi: „Koniec každého tela je predo Mnou“, Boh v prvom rade mienil duchovnú telesnosť, čo je hriešna nátura človeka, až potom fyzické telo. Je to hriech, zlo a bezbožnosť, ktoré Boh nenávidel a nie fyzické ľudské telá, ktoré sú sami o sebe neutrálne. Toto je tiež jasné z 1M. 6:3, kde Boh hovorí: „Môj Duch sa nebude navždy prieť s človekom, lebo on je iba telo (hriešna telesnosť);“

2B) Koniec všetkej hriešnej telesnosti prišiel pred Boha aj v týchto dňoch. V tomto zmysle, dni noeho sú tu! Musíme zopakovať nasledovný fakt a pravdu. Pán ukazuje veľmi jasne, že ľudia zahrnutí do tohto Súdu hriešnej telesnosti nie sú len pohani, ale všetci veriaci, ktorí nie sú dokonalí, ako bol Noach; ktorí kráčajú, ale nie s Bohom, ako Noach kráčal; ktorí sú vo svojom srdci a mysli a vôli nepriateľmi Kríža Kristovho. (Fil. 3:18,19) Títo nepriatelia Kríža nikdy nedovolili, aby Kríž ničil ich hriešnu náturu, či už to robili vedome, alebo nevedome, pretože mohli byť podvedení; preto, vo svojej duši sú podobní pohanom. Mnohí kresťania sú vo svojej náture horší, než mnohí dobrosrdeční pohani. Toto je skutočný paradox, ale je to realita. Máte svoje vlastné skúsenosti? Ja mám... a nie je ich málo.

.................................................................................................

3A) Potom Pán povedal Noachovi: „Vojdi do korábu, ty a celý tvoj dom;“ (1M. 7:1a) „Lebo prejde ešte sedem dní, a Ja nechám pršať na Zem...“ (1M. 7:4a) Tak Noach a jeho dom vstúpil do korábu sedem dní predtým, než začalo pršať.

3B) Noachovia týchto dní tiež budú povolaní vstúpiť do svojho korábu sedem rokov predtým, než začne doba Veľkého Utrpenia, kedy Súdy Božie začnú „pršať“ na svet a na zbytok Izraela-Cirkvi. Oni sú zachovaní od pokušení a Súdov Božích, ktoré budú „skúšať tých, čo sídlia na zemi“. Tí, čo žijú a kráčajú v ich naturálnej duši (telesnosti), tí sú duševní a sídlia na zemi, sú zemskí a nie nebeskí. (1Kor. 15:45-48) Tí, čo žijú a kráčajú v Duchu a ktorých hriešna telesnosť bola ukrižovaná (Gal. 5:24), tí sú duchovní a nebeskí, „sídlia v Nebi“ a už aj obdržali korunu, t.j., miesto v Kráľovstve a sú PRIPRAVENÍ. Pán radí tímto Premožiteľom, aby si pevno držali svoju korunu, aby im ju nikto nezobral. (Zj. 3:10,11)

.................................................................................................

4A) A keď Noe a jeho dom a všetky zvieratá vstúpili do korábu, ako im to Boh prikázal, Boh za nimi zavrel dvere! (1M. 7:16// Mt. 25:10)

4B) Celý svet, pohani a veriaci, ktorí odmietli, alebo stále ešte odmietajú ich kríž, či už nevedome, alebo vedome, nebudú mať u Boha žiadne prijatie, ale zavreté dvere. Budú odmenení za svoje skutky. Skutky v Mt. 16:24 sú najdôležitejšie skutky viery pre každého veriaceho, ktoré majú byť konané vieryhodne a priebežne cez celý jeho pozemský život a Pán ho odmení hlavne za tieto skutky. (Mt. 16:27) Budovanie náboženských organizácií, tlačenie náboženskej literatúry a letákov, navštevovanie náboženských bohoslužieb, hranie a spievanie a dávanie milodarov nebude odmenené, ako si to môžeme predstavovať, alebo v to dúfať. Prečo? Všetky takéto skutky môžu byť konané karnálnymi veriacimi, pozitívnymi mysliteľmi, teológmi, alebo aj „papierovými kresťanmi“, ktorí v sebe Ducha Božieho nikdy nemali.

V porovnaní s veľkými zástupmi veriacich, len niekoľkí našli úzku cestu, ktorá vedie ku otvoreným dverám Boha. (Mt. 7:14// Lk. 12:32). Títo niekoľkí boli „ukrižovaní“ – obrezaní v srdci. (Sk. 7:51// Rim. 2:29) Obriezka poukazuje na Kríž. (Kol. 2:11) Ako sami vieme, Abrahám prijal vieru a bol ospravedlnený – vykúpený – predtým, než bol obrezaný, (Rim. 4:11) predtým, než bol vedený k jeho krížu! Toto tiež potvrdzuje, že vykúpený veriaci musí byť „v srdci obrezaný–ukrižovaný v telesnosti svojej duše“ predtým, než môže byť prijatý do Prítomnosti Svätého Pána.

Keď títo ukrižovaní veriaci, múdre panny s olejom vo svojích nádobách, Mladucha Krista, Zvyšok, Dieťa-chlapec, vojdú do korábu, dvere budú zavreté. Bude to opäť Boh, čo zavrie dvere a nie veriaci. Keď potom prídu aj tí ostatní veriaci a budú Pána žiadať, aby im otvoril dvere, On im povie: „Naskutku vám hovorím, nepoznám vás.“ (Mt. 25:10-12)

..................................................................................................

5A) Noe a jeho dom našli Milosť v očiach Božích. Oni reprezentujú prvý Zvyšok, prvé spravodlivé semeno zo skorumpovanej Prvej Generácie ľudstva.

5B) Podobne aj dnes existuje druhý zvyšok v strede tejto zlej a bezbožnej Druhej Generácie ľudstva, ktorý tiež našiel Milosť v očiach Božích a bude zachránený od „Potopy“ ničenia, ktorá prichádza na svet. Cirkev vo všeobecnosti nebude od tohto Utrpenia zachránená, ale bude zachránená od hnevu Božieho (1Tes. 5:9⁽⁴⁹⁾// Zj. 16:1-17), ktorý započne po poslednej trúbe. (1Kor. 15: 52) Prečo tak neskoro?

Všimnite si, že posledné tri trúby sú tiež nazývané beda! (Zj. 8:13 + 9:12 + 11:14) Toto beda bolo Bohom prisľúbené všetkým „činiteľom neprávosti“ aj v Izraeli, aj v Cirkvi. Čo sa týka Cirkvi, čítajte Mt. 7:21-23 + 13:41,42 + 23:13-16,23-29// Lk. 13:24-28// Rim. 6: 19// 1Kor. 3:16,17// Zj. 2:11 + 3:5. Čo sa týka Izraela, čítajte Iz. 5:20, 21 + 30: 9,10 + 31:1// Jer. 22:13; 23:1// Ez. 13:3// Mich. 2:1. Tieto beda sú Bohom pripravené, aby zmenili tých „činiteľov neprávosti“ na veriacich hodných Boha a Jeho Kráľovstva. Aj v týchto beda máme teda vidieť Lásku, Milosť a Milosrdenstvo Božie voči veriacim.

..................................................................................................

6A) Potom Boh podľa Svojho Slova zničil na Zemi všetkú hriešnu telesnosť. Toto bol koniec Prvej Generácie Ľudstva, ktorá započala zo semena Adama a pokračovala cez semeno Kaina a Seta až po Noeho. Boh to vykonal aj vo fyzickej sfére aj v duchovnej sfére.

6B) Boh sa chystá zničiť hriešnu telesnosť po druhý krát nie Potopou, ale OHŇOM... Duchom Súdu a Duchom Pálenia. (5M. 4:24-28// Iz. 4:4// Ez. 1:12,13// Žid. 12:29) To bude koniec Druhej Generácie ľudstva. Bude to tiež začiatok tretej generácie ľudstva, ktorá bude žiť počas Kráľovstva Nebeského na Zemi. Budú tam aj prirodzení, pozemskí ľudia, čo prežili Utrpenie a budú sa množiť až do konca toho tisícročného Kráľovstva. Toto bude možné, pretože Pán zkráti dni Utrpenia, inak by sa nezachránilo žiadne pozemské telo. (Mt. 24:22)

..................................................................................................

7A) „Vierou Noe, keď mu bolo Bohom zjavené o tom, čo sa ešte nevidelo, v bázni pripravil koráb na záchranu svojho domu, ktorou to vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je z viery.“ (Žid. 11:7)

7B) Vierou dnešný Zvyšok, Mladucha Krista, Dieťa-chlapec (Zj. 12:5) pripravuje koráb na svoju záchranu a tým odsúdi svet a všetkých tých, čo vo svojej duši žijú svetský život. Stane sa dedičom spravodlivosti a bude vytrhnutý ku Trónu Božiemu. A Žena, svetská neukrižovaná Cirkev a Izrael (ktorí boli učinení jedným – Ef. 2:11-15) utečie do pustatiny, na miesto, ktoré Jej pripravil Boh. (Zj. 12:6)

..................................................................................................

8A) Po Potope Boh povedal Noachovi a jeho synom tie isté slová, ktoré povedal Adamovi a Eve: „Ploďte sa a množte sa a naplňte zem.“ (1M. 9:1)

Toto je pre ľudstvo nový počiatok, môžeme tiež povedať, že toto je druhá generácia ľudstva, ktorú Pán Boh ustanovil, aby Mu doniesla požadované ovocie zeme. Vzišla zo spravodlivého semena Noeho a my vieme, že aj táto generácia zlyhala a stále mizerne zlyháva pred našími očami práve tak, ako generácia zo spravodlivého semena Seta zlyhala a bola zničená.

Ale vo vnútri tejto druhej generácie ľudstva Boh ustanovil nový rod z iného spravodlivého semena – z Abraháma, Priateľa Boha, otca viery; a ten Nový Rod–Izrael tiež zlyhal ... okrem Jeho Zvyšku.

A z toho Zvyšku, zo spravodlivého semena Abraháma, Boh započal úplne nové ľudstvo, zo svätého semena Posledného Adama, Krista Ježiša, a ktokoľvek prijal Jeho Semeno, našiel milosť v očiach Božích. A ktokoľvek vyrástol z tohoto Semena, nikdy nezlyhal a nikdy nezlyhá, pretože toto Semeno a Jeho Ovocie je Večné!

Ale mnohí zlyhali tiež z tejto druhej generácie ľudstva, pretože neprijali Semeno dané Bohom v Jeho Synovi. Sú to všetci pohani tohto sveta. A spomedzi tých, čo prijali Božie Semeno, pravdiví veriaci, len niekoľkí vyrástli (alebo stále rastú aj v týchto dňoch) – toto je Posledný Zvyšok! On je už teraz uznaný za hodný Kráľovstva (1Tes. 2:12// 2Tes. 1:5) a bude vzatý najneskôr pred Veľkým Utrpením, ako bolo už hore uvedené.

8B) „Potopa“ ničenia, ktorá prichádza na celý svet môže byť rozdelená na dve časti:

a) sedem rokov Utrpenia, čo bude na celý svet a tiež na všetkých karnálnych, svetských a neukrižovaných veriacich, a to až do siedmej trúby, kedy hlavná časť Cirkvi bude unesená,

b) hnev Boží v posledných dňoch Utrpenia obsahujúci sedem čiaš, ktoré budú vyliate na celý svet (Zj. 16:1-17), ale nie na Cirkev.

Keď bude ustanovené Kráľovstvo Nebeské na Zemi, vzíde tretia generácia ľudstva, ktorá počas tých 1.000 rokov bude mať tie isté príležitosti ukázať sa, či jej srdce bude podľa Boha, alebo nie; či bude ochotná hľadať Boha, veriť Mu a kráčať a žiť v Jeho Duchu, alebo nie; či prinesie ovocie zeme požadované Bohom, alebo nie. Aký bude výsledok? Po 1.000 rokoch bude Satan vypustený z jeho žalára a vyjde, aby opäť zvádzal národy, tentokrát, tejto tretej generácie ľudstva, ktorej počet bude, ako piesku v moriach.

A tieto národy budú podvedené Satanom a obkľúčia „tábor svätých a to milované Mesto (starý Jeruzalem)“. A OHEŇ príde od Boha a všetkých ich pohltí! (Zj. 20:7-10) Môžeme si vôbec predstaviť situáciu opísanú týmto Slovom Božím? Môžeme porovnávať a uvedomovať si pomer ľudí v „tábore svätých“ a národov, ako piesku morí? Či to opäť nie je veľmi, veľmi máličko oproti nedoziernym zástupom?

Môžeme sa spýtať samých seba jednoduchú, ale podstatnú otázku: Ako je to možné, že táto tretia generácia ľudstva, ktorá mala neslýchané privilégium žiť v Osobnej Prítomnosti ŹIVÉHO KRISTA JEŹIŚA AKO SVOJHO KRÁĽA a v totálnej NEPRÍTOMNOSTI SATANA a jeho pokúšania a podvádzania za celých 1.000 rokov, ako mohla opäť byť tak ľahko podvedená a pridať sa k Satanovi v jeho poslednom pokuse obdržať moc? Poznáme odpoveď na túto jednoduchú, ale podstatnú otázku? NAOZAJ? Pravdivá odpoveď by mala poslať „zimnicu dolu našou chrbticou“ a mala by zatriasť celou našou bytosťou! Prečo?

Odpoveď ukazuje absolútnu, kompletnú a nenapraviteľnú zkazenosť, ohavnosť, zlo a totálnu bezcennosť ľudskej bytosti a ako mnohonásobne si zasluhujeme peklo, smrť a kompletné zničenie!

Tiež nám ukazuje absolútnu, kompletnú a nepredstaviteľnú Hodnotu a Slávu Božej Milosti voči nám všetkým! Bez Jeho Milosti by sme všetci kráčali so Satanom a mysleli si, akí sme veľkí a múdri!

Bez Jeho Milosti nebolo by ani jednej ľudskej bytosti kráčajúcej po tvári tejto zeme hodnej zachránenia jej biedneho a prekliateho života.

A táto Milosť Božia je ešte stále k dispozícií komukoľvek, pohanovi, či veriacemu, ktorý si vo svojom srdci a mysli a duši želá položiť svoj starý, ohavný a bezcenný život pred Boha a obdržať od Neho svätý a bezhriešny život, ktorý bude trvať na veky vekov!

Napokon, všetci ľudia týchto generácií ľudstva (okrem Premožiteľov) budú súdení Súdom Veľkého Bieleho Trónu. (Zj. 20:11-15) NOVÁ GENERÁCIA – NOVÉ ĽUDSTVO, ktoré vyrástlo zo Semena Syna Božieho bude reprezentované Novým Jeruzalemom -– mladuchou a manželkou Baránka (Zj. 21:9, 10// Zj. 3:12) a národy z tých, čo budú spasení budú chodiť v Jej Svetle. (Zj. 21:24)

Separátna kniha by sa dala napísať len o Novom Jeruzaleme a o veľkolepých črtách tohto Mesta Božieho, Mladuchy a Manželky Krista a o ich duchovnom význame. Oni sú opísané v Zj. 21:10 do 22:5 a každému čitateľovi sa vrele doporučuje prečítať si ich a uvážiť ich vo svojom srdci a mysli i vedomí. Nebudeme sa zaoberať týmito veľkolepými črtami Nového Jeruzalema okrem jednej, ktorá črta má zvláštny význam týkajúci sa témy tejto knihy.

Dvanásť brán Mesta je dvanásť periel, každá brána je jedna perla! (Zj. 21:21a) Brána, samozrejme, naznačuje miesto vstupu do Mesta, keďže nikto sa do Mesta nemôže dostať, jedine cez brány. Perla nie je drahokam, ani drahý kov, ale je to produkt živého tvora. Je formovaná v mäkkom tele ústrice, keď zrnko piesku prenikne jej škrupinu a dráždi, či raní jej mäkké telo. Ak sa ústrica nedokáže zbaviť toho zrnka vytlačením ho zo škrupiny, prechádza procesom utrpenia a bolesti snažiac sa zaobaliť to zrnko do perleti, produktu vylučovanom jej vnútornými žľazami, až dokiaľ nie je vyformovaná perla.

Toto môže slúžiť, ako príklad veriaceho, ktorý musí podobne trpieť a byť v bolestiach súc v procese premáhania tým, že trpezlivo pokrýva príčiny svojích rán a podráždení svojou milosťou, láskou a trpezlivosťou. Tento veriaci bude mať právo „stať sa bránou“ do toho Mesta, alebo stať sa ktoroukoľvek inou časťou toho Mesta, pretože, Mladucha a Manželka Baránka JE tým Novým Jeruzalemom. (Zj. 21:9b,10). Ten, čo má srdce na chápanie, nech chápe.

My sa tu zastavíme, keďže akékoľvek ďalšie pokračovanie a uvažovanie o Novom Jeruzaleme by bolo ďaleko za rozsahom a témou tejto knihy.

KONIEC A NOVÝ ZAČIATOK

Keďže dní Noeho sú tu a príchod „Potopy Božích Súdov – Utrpenia“ má započať v priebehu niekoľkých rokov, je žiadúce, aby sme videli a chápali terajšie znaky a udalosti, ktoré nám ukážu realitu nášho prítomného času. „Božie hodiny“ tikajú a keď ich zvonček začne za niekoľko rokov zvoniť, všetky kráľovstvá (vlády) tohto sveta prídu ku svojmu KONCU a čas Božieho Večného Kráľovstva začne a prinesie NOVÝ ZAČIATOK.

Kde my budeme a čo budeme robiť bude úplne závisieť na každom z nás, na rozhodnutiach nášho srdca a vôle; na naších reakciách voči Slovu Božiemu a Jeho volaniu. Pohneme sa smerom k nášmu vysokému povolaniu Božiemu v Kristu Ježišovi, alebo zostaneme tak, ako sme? (Fil. 3:14) Dnes sa rozhodujeme o mnohých otázkach nášho osudu a ako sa k nemu dostaneme. Čo dnes sejeme, to budeme žať na konci. Ak budeme pokračovať na našej starej ceste a nijako nezmeníme, ani neupravíme náš smer, prídeme na koniec nie Jeho, ale našej osobnej cesty nevediac, aký ten koniec bude. To, čomu dnes veríme nemusí tak vôbec byť. Mali by sme aspoň hľadať uistenia, záruky, ubezpečenia, aký bude koniec našej cesty, po ktorej dnes ideme, a vyhnúť sa nepríjemným prekvapeniam, sklamaniam, alebo aj tragédiám, keď prídeme na jej koniec. Nemali by sme sa seriózne začať zpytovať Pána a zkúmať našu cestnú mapu (Jeho Slovo) a prijať to, čo nám On ukazuje aj v tejto knihe? Bolo by to od nás definitívne múdre a rozvážne.

Predtým, než začneme túto tému konca časov a nového počiatku (viď tiež časovú čiaru a Dodatok), my si MUSÍME uvedomiť, že naša LOGIKA v nijakom prípade nebude dostatočným inštrumentom na uchopenie a porozumenie PRAVDY. Budeme sa zaoberať duchovnými udalosťami v duchovnom svete. Pozemské a fyzické udalosti nebudú až tak dôležité a preto náš intelekt nám nebude až tak nápomocný. Musíme prijať tento jednoduchý fakt, ak chceme vidieť neviditeľné duchovné fakty, ktoré vedú do večnosti a k nášmu vlastnému osudu. My nebudeme viac žiť vo svete fyzickom, ale duchovnom, ktorý fyzickými zmyslami nedokážeme vnímať!

Božia časová čiara pre udalosti týchto posledných dní, čo sú pred nami, pre časy a udalosti KONCA a Nového ZAČIATKU, začala u Proroka Daniela. (Dan. 9:24-27) Zo „sedemdesiatych týždňov“ jemu ukázaných (70x7=490 rokov), šeťdesiat deväť týždňov (69x7=483 rokov) už uplynulo do smrti Mesiáša. Potom začali dve milénia (2.000 rokov) Nového Zákona a ustanovenie Jeho Cirkvi. Cirkev nikdy nebola separátnym „stvorením“ budovaným Pánom oddelene od Izraela. Izrael a cirkev vždy boli jedno! Cirkev vždy bola akoby semenom Tela Kristovho v Izraeli a po Jeho vzkriesení ona kontinuálne rástla z Izraela.

Pán si tu želá, aby sme videli a chápali, že Cirkev vždy bola „nový duchovný výhonok“ z Izraela vrátane Nežidov – pohanov, ktorí boli neskoršie do neho zaštepení. Koreň cirkvi (originálny olivový strom) vždy bol Mesiáš, Ježiš Kristus, Žid z rodu Júdovho. Jej prvých dvanásť vetiev, Apoštoli, boli všetci Židia (Mt. 10:2-4) a Jej prvé tisíce členov boli všetci Židia, možno s niekoľkými málo výnimkami. Ona začala vyrastať z Jeruzalema, Židovského Svätého Mesta (prečítajte si tiež Rim. 11:16-33). Teda, Spása je zo židov (Jn. 4:22b) a bez Židov, bez izraela, cirkev by neexistovala!

Posledný, sedemdesiaty týždeň Danielov (=7 rokov) je pred nami. On je známy, ako Obdobie Utrpenia a tiež ako „Jakobovo Súženie“ (5M. 4:30,31// Jer. 30:7)a jeho posledných 3½ roka je tiež nazývaných Veľké Utrpenie. (Mt. 24:21)

Na to, aby sa tento sedemdesiaty týždeň tiež vyplnil je nutné, aby sa odohrali nasledujúce udalosti a prípravy (pre doluuvedené body A1-A6, pozri tiež výzkumnú knihu Granta R. Jeffreyho „Nový Chrám a Druhý Príchod^[13]“).

A1) Tretí Chrám Boží musí byť postavený v Jeruzaleme a obete zvierat musia započať tak, ako v Starom Zákone. Toto je kolosálny a nesmierne komplikovaný úkol, ktorý by bol pred 20-30 rokmi nemysliteľný, pochybný, možno aj nerealistický. Dnes je tento plán pripravený na uskutočnenie! Nové miesto pre stavbu Chrámu bolo prezkúmané a nájdené podľa archeologických dôkazov. Jeho stavba nebude prekážať, ani sa dotýkať existujúcich mešít zvaných „Dóm Skaly“ a „Al Aqsa“, ktoré sú na Chrámovej plošine v Jeruzaleme a ktoré boli podľa pôvodných predpokladov „v ceste“ Novému Chrámu. Pripravené sú aj kompletné architektonické plány Tretieho Chrámu, takže jeho výstavba môže započať, akonáhle „Boh dá znamenie“.

A2) Vybraní boli aj noví kňazi z rodu Léviho a sú pripravovaní vykonávať ich Chrámové povinnosti podľa Zákona Mojžišovho a podľa inštrukcií nového Sanhedrinu, čo je Najvyšší Súd Izraela vo všetkých otázkach náboženských a procedurálnych. Tento nový Sanhedrin bol znovu ustanovený a prvý krát bol zvolaný v Januári 2005 v Jeruzaleme. Toto Zhromaždenie bolo vo veľkej miere zaangažované vo všetkých otázkach a rozhodnutiach tohto najdôležitejšieho projektu náboženského života Izraela v tomto čase konca. Oni sú zárukou, že všetky detaily Zákona Mojžišovho sú precízne a pedantne dodržané. Konečné vyslobodenie a Spása Izraela bude závisieť aj na tomto Treťom Chráme, a Chrám zase závisí na iných veciach a detailoch, ktoré sú aspoň stručne opísané dolu.

A3) Všetok nábytok a iné zariadenia Chrámu boli buď znovu vytvorené, alebo nájdené na viacerých miestach špecifikovaných v starých zvitkoch, ktoré boli zase nájdené hlavne v oblasti zvanej Qumran pri Mŕtvom mori. Tento nábytok a zariadenia zahrňujú štyri najdôležitejšie kusy, menovite, Archu Zmluvy, stôl chleba, stôl kadidla a Menoru (sedemramenný svietnik). Hovorí sa, že Archa Zmluvy bola vrátená Izraelu z Etiópie, kde bola schovaná po viac, ako dve tisíc rokov. Ona bude inštalovaná do Najsvätejšej Svätyne, akonáhle bude Chrám dokončený. Mnohé iné zariadenia a nádoby boli buď znovu vytvorené podľa ich pôvodného tvaru, alebo boli nájdené zahrabané a zreštaurované.

A4) Olej pomazania, čo bol veľmi vzácny produkt a absolútne nevyhnutný pre pomazanie Chrámových zariadení a Veľkňaza i jeho synov a ktorý bude tiež použitý na pomazanie toho Najsvätejšieho, t.j., Mesiáša, Pána Ježiša Krista, (Dan. 9:24⁽⁵⁰⁾) bol tiež nájdený v hlinenej nádobe zahrabanej v jaskyni Qumran v oblasti Mŕtveho mora. (2M. 29:7,21 + 30:23-33)

A5) Špeciálne modré farbivo potrebné pre farbenie kňazských odevov bolo pôvodne vyrábané z veľmi vzácneho druhu moluskov žijúcich v Stredozemnom mori, ktorí ale počas tých 2.000 rokoch vyhynuli. Nedávno boli opäť objavení v Červenom mori a modré farbivo bolo vyrobené a prvé súpravy kňazských odevov boli už aj zafarbené a sú pripravené. (viď 2M. 28:31,33,37)

A6) Zákon Mojžišov tiež požaduje, aby bola obetovaná špecifická červená jalovica bez vady a poškvrny, čo je veľmi vzácne zviera na svete. Má byť zabitá a potom spálená von z tábora a jej popol má byť použitý na urobenie „vody oddelenia a očistenia“. (4M. 19:2-9) Niektoré z týchto vzácnych červených jalovíc bez vady a poškvrny boli nájdené mimo Izraela, menovite, vo Fínsku a v Spojených Štátoch Amerických a sú držané v Izraeli na správny čas obetovania. Použitie tejto vody oddelenia a očistenia bolo tiež prorokované Ezechielom, keď on prorokoval návrat Židov zpomedzi národov do ich vlastnej zeme Izraela a že oni budú pokropení touto čistou vodou a budú čistí. (Ez. 36:24,25) Táto voda očistenia je extrémne dôležitá, keďže musí byť ona použitá aj na očistenie stavebnej parcele a základných kameňov Nového Chrámu, ktorý bez nej nemôže byť postavený.

B) Antikristus sa musí objaviť na svetovej scéne, aby zobral moc nad celým svetom. Pretože on bude imitovať pravdivého Mesiáša v mnohých znameniach a divoch, aj on bude židovského pôvodu, ako bol pravdivý Mesiáš. Slovo dané prorokovi Danielovi hovorí, že antikristus nebude rešpektovať, ani dbať o „Boha svojích predkov", ktorý výraz je vždy použitý pre židovské generácie a potvrdzuje jeho židovské korene. Ani nebude on dbať o „túžbu žien“, čo ukazuje, že ani on nebude ženatý, ako nebol ani Náš Pán. (Dan. 11:37) Naviac, on bude z línie kráľa Dávida, aby aj týmto imitoval Krista. Tento muž dnes už žije, ako mladík. Chápme, že on musí byť asi 33½ roka starý, keď sa on v polovici sedemdesiateho týždňa Danielovho predstaví, ako Boh a znečistí a znesvätí Tretí Chrám Boží. Potom on obdrží smrteľnú ranu (ako ho možno nejaký židovský vášnivec bude chcieť zavraždiť) a potom „vstane zmŕtvych“, aby imitoval pravého Mesiáša, ktorý tiež bol asi 33½ ročný, keď bol ukrižovaný a vstal z mŕtvych. (Zj. 13:3) Nech teda Cirkev pozoruje mladého, asi 30 ročného muža, ako berie moc nad celou Novou Rímskou Ríšou.

C) Musí sa odohrať vojna Goga a Magoga prorokovaná Prorokom Ezechielom (Ez. kap. 38+39), kde armády Ruska a jej spojencov z islamských národov Stredného Východu (hlavne Iránu) a Severnej Afriky napadnú Izrael a budú sa pokúšať ho zničiť. Všetci títo útočníci budú ale zničení nadprirodzenou mocou Boha a iba jedna šestina z ních zostane na žive. (Ez. 39:2⁽⁵¹⁾) Toto sa musí udiať 3½ roka pred 7-ročným obdobím Utrpenia, keďže ľud Izraela bude páliť ukoristené zbrane po 7 rokov (Ez. 39:9) a oni to nebudú robiť počas 3½-ročného obdobia Veľkého Utrpenia. Poznamenajme si, že o 1.000 rokov neskôr bude ďalšia vojna Goga a Magoga a Boh ich zničí po druhýkrát tým, že ich spáli ohňom a tentokrát nadobro. (Zj. 20:7-9)

D) „Malý zvyšok“ (Iz. 1:9⁽⁴⁴⁾) je toho času žijúca Mladucha Krista (panny majúce olej v ich nádobách-dušiach a sú pripravené, Mt. 25:10), toho času žijúca Panna Šulamitka (P. Šal. 8:5), toho času žijúce Dieťa-chlapec (Zj. 12:1,2,5), toho času žijúci Premožitelia zo Zj. kap. 2,3 – všetci títo veriaci, ktorí v pravde milujú Pána a ukrižovali svoju telesnosť (Gal. 5:24), očistili špinu svojej telesnosti a ducha (2Kor. 7:1), šli cez OHEŇ a VODU ku svojej dokonalosti (Žm. 66:12// Žid. 6:1,2) kráčajúc po úzkej ceste a nie po širokej ceste (Mt. 7:13,14), všetci títo sú dnes pripravovaní, aby boli VZATÍ HORE! (Mt. 24:40,41; viac neskôr)

Ženích „ukradne“ zo Zeme Svoju Mladuchu (Mt. 25:1-10) niekedy predtým, než Veľké Utrpenie započne v strede Danielovho sedemdesiateho týždňa, kedy antikristus vezme moc nad celým svetom a je zjavený, kto on v pravde je. (2Tes. 2:3-9) Do toho času antikristus bude vládnuť iba nad tzv. „Novou Rímskou Ríšou“, ktorá bude zahrňovať terajšiu Európsku Úniu, ale potom on bude vládnuť celému svetu. (Zj. 13:5b,7b)

Keď sme uvážili Slovo Božie v Iz. 1:9⁽⁴⁴⁾ a jeho uplatnenie na Cirkev (horný paragraf a strany 183,184), slová „veľmi malý zvyšok“ by mohli byť nesprávne pochopené v tom, že Dieťa-chlapec by bolo len niekoľko ľudí (ako, napríklad, 8 ľudí počas Potopy). Ale Dieťa-chlapec bude v sebe zahrňovať všetkých Premožiteľov zo všetkých národov zeme, ktorí budú v tom čase nažive a pripravení na únos (z „poľa“ a z „mlyna“ na zemi – Mt. 24: 40,41). Čo sa týka Premožiteľov, ktorí zomreli pred týmto Únosom Mladuchy, viď bod G) dolu a tiež Dodatok.

V Knihe Zjavenia sú opísané dva Zvyšky: jeden z Cirkvi a jeden z Izraela.

Zvyšok z Cirkvi je 144.000 (duchovných) panien, ktoré nasledujú Baránka, kdekoľvek On ide, vykúpené sú zo zeme a zpomedzi ľudu súc prvoplodmi pre Boha a Baránka a bez vady pred Trónom Božím. (Mt. 25:1// Zj. 14:1-5) Tieto nie sú zapečatené zpomedzi Izraela. Naviac, oni majú Otcove Meno napísané na ich čelách, čo je prisľúbené jedine Premožiteľom zo zboru Filadelfie (Zj. 3:12) a oni sú už „dokonalí“ (bez vady) pred Trónom Božím. Títo sú vzatí na Svadobnú Hostinu Baránka (Mt. 22:1-14// Mt. 25:1-12), ktorá potrvá 3½ rokov a kde každý znovu-zrodený veriaci bol pozvaný, ale väčšina z ních odmietla prísť, alebo im tam nebolo dovolené vstúpiť. (Mt. 22:3,5,8,14// Mt. 25:11,12, toto bolo diskutované už predtým)

Zvyšok z Izraela je tiež 144.000, menovite, 12.000 z každého rodu Izraela, zapečatených na zemi (Zj. 7:4-8). Títo neboli v Nebi, kde Zvyšok z Cirkvi bol vzatý a videný Apoštolom Jánom (Zj. 7:3 vs. Zj. 12:5 a Zj. 14:3-5) Ale „Zvyšok z Izraela“ bol zapečatený-pomazaný, akoby za evanjelistov pre dobu Utrpenia. Budú to Židia, ktorí budú kázať „Evanjelium Kráľovstva“, a to po celom svete a tiež tej „Žene“ (Zj. 12:14) počas Veľkého Utrpenia a predtým, než príde koniec. (Mt. 24:14) V dôsledku ich misie budú z Veľkého Utrpenia vykúpené celé zástupy zo všetkých národov a pokolení a ľudí a jazykov, ako to tiež videl Apoštol Ján pred Trónom Božím. (Zj. 7:9,13-15)

Viďme a chápme v tomto nasledujúcom bode, že posledné štyri zbory Knihy Zjavenia, menovite, Tyatíra (katolícke zbory), Sardis (protestantské zbory), Filadelfia (Bratia počas pozdného dažďa) a Laodicea (moderné, liberálne zbory po pozdnom daždi), všetky štyri existujú bok po boku až do konca tohto veku. Sardis bol „zrodený“ z Tyatíry; Filadelfia bola „zrodená“ zo Sardu a to, čo padlo z Filadelfie (z bratskej lásky), alebo nikdy cez Filadelfiu neprešlo, formovalo a stále formuje Laodiceu, ktorý to zbor je známy tým, že je pyšný a slepý a nahý a biedny a vlažný zbor dnešných dní. (Zj. 3:14-17)

Tiež je potrebné si všimnúť, že číslo 144.000 má duchovný význam; je to násobok 12x12x1.000, kde 12 reprezentuje večnú dokonalosť, večnú vládu, a 1.000 je 10x10x10, kde 10 reprezentuje radovú, všeobecnú dokonalosť a 1.000 naznačuje bohatosť večnej dokonalosti. Ak budete čítať o Novom Jeruzaleme, určite si všimnete, že v každom svojom aspekte je definovaný číslom 12, takže, všetko v ňom je absolútne a večne dokonalé. Dva Zvyšky opísané v predchádzajúcich odsekoch reprezentujú teda večne dokonalé prvoplody tým tiež naznačujúc, že aj následovná žatva, keď už bude dozretá, bude tá istá – večne dokonalá.

E) Izrael–Cirkev pôjde cez Veľké Utrpenie trvajúce 1.260 dní; to je Žena, ktorá utiekla do pustatiny potom, čo „porodila“ Dieťa-chlapca. Boh Ju tam počas tých dní bude živiť nadprirodzeným spôsobom (Zj. 12:6,14) a to nielen fyzicky, ale aj duchovne. Zvyšok z Izraela bude tu pilne pracovať na tomto úkole! Preto, akékoľvek doktríny vyhlasujúce, že celá Cirkev bude unesená pred sedemročným Utrpením sú falošné! Všetci kazatelia, čo kážu tieto doktríny by sa mali pozastaviť a uvážiť túto Pravdu Písma vo svojom srdci, mysli a vedomí a nemali by pokračovať v tomto „sladkom podvode“, ktorý je tak komfortný našej telesnosti.

Izrael–Cirkev pôjde cez Súdy a Pálenia počas Utrpenia a Jej veriaci budú buď spálení OHŇOM (Jn. 15:6// Iz. 33:12⁽⁵²⁾), alebo ranení OHŇOM (Zj. 2:11), alebo spasení OHŇOM (1Kor. 3:15), alebo očistení, zušľachtení, zdokonalení Duchom Pálenia. (Iz. 4:4 // Dan. 12:1,10) Súd OHŇOM a PÁLENÍM bude Bohom použitý na privedenie Izraela–Cirkvi ku pokániu a poslušnosti voči Jeho Slovu. (Zj. 2:5,16,21// Zj. 3:3,19) Je to súčasne výraz Jeho Lásky a Milosti pre všetkých karnálnych, ignorantských a neochotných veriacich, aby neboli odsúdení spolu so svetom! (1Kor. 11:32)

F) A potom, 1.260 dní po „ohavnosti pustošenia“ (Mt. 24:15// Dan. 9:26,27) a predtým, než sedem čiaš hnevu Božieho bude vyliatych na zem (Zj. 11:18// Zj. 16:1-17), posledná, siedma trúba zatrúbi a všetci veriaci (Jeho ľud) z Izraela-Cirkvi hodní Kráľovstva budú unesení do povetria. Táto veľká masa veriacich bude pozostávať z mŕtvych, ktorí budú vzkriesení, ako prví; potom všetci tí, žijúci v tom čase na zemi budú zmenení v ich tele a unesení. Pán zostúpi z Neba do povetria a tam Ho všetci stretnú. (Dan. 12:1// 1Kor. 15:51-53// 1Tes. 4:16,17). Všetci títo sú svätí a hodní Prvého Vzkriesenia. (Zj. 20:6)

Všetci ostatní veriaci, ktorí neboli hodní Boha, ani Jeho Kráľovstva, nekráčali s Bohom, nesiali Duchu, ale svojej telesnosti, nekonali Vôľu Božiu, (1Tes. 2:12// 2Tes. 1:5// Fil. 3:18,19// Mt. 7:21// Gal. 6:8, atď.) boli nesvätí, prekliati, činitelia neprávosti a boli súdení ako nehodní Prvého Vzkriesenia, títo všetci budú vhodení do vonkajšej temnoty, tam bude plač a škrípanie zubov. (Mt. 8:12 + 22:13 + 24:50,51 + 25:30) Toto NIE JE strata Spásy, keďže ich mená sú stále zapísané v Knihe Života, ani to nie je „Očistec“ učený katolíckymi učiteľmi. Oni tam nie sú preto, aby sa očistili od nevyznaných hriechov, zbývajúcich neodpustených hriechov a podobne. Oni sú tam kvôli ich pretrvávajúcej neposlušnosti voči ich Otcovi Nebeskému a ich odporu byť v ich náture (duši) zmenení na Podobu Jeho Syna Ježiša Krista! Ja v duchu vidím, že títo všetci dostanú ďalšiu možnosť premôcť samých seba a vykonať Vôľu ich Otca podobne, ako dostali tú istú možnosť aj tí, čo boli neposlušní pred Potopou. (1Pet. 3:18-20)

* * *

G) Pán nás nasmerováva v tomto bode, aby sme videli a chápali, že nie je možné pre žiadneho pohana, aby mohol byť vykúpený a spasený po svojej fyzickej smrti! Ale pre znovu-zrodených veriacich, ktorí po ich Súde pred Súdnou Stolicou Krista boli vhodení do „žalára“ (vonkajšej temnoty), bude možné učiniť pokánia z ich neposlušnosti a byť zmenení a očistení Duchom Súdu a Duchom Pálenia. Tu tiež platí 1Pet. 3:18-20. Títo všetci budú mať 1.000 rokov na takéto premáhanie a zmenu na Podobu Krista. Toto platí pre všetkých veriacich odsúdených Kristom, ako nehodných Prvého Vzkriesenia a Kráľovstva Nebeského na Zemi.

Podmienka pre účasť na Prvom Vzkriesení je požehnanosť a svätosť (Zj. 20:6// Žid. 12:14// 2Kor. 7:1b// Ef. 4:24, atď.), čo je opak špinavosti a neprávosti, ktoré sú z telesnoti a sú prekliate a prinášajú so sebou beda. (Jób 31:3 + 34:21-27⁽⁵³⁾// Žm. 5:5⁽⁵⁴⁾ + 14:2-4 + 28:3-5 + 36:13 + 64:2-10// Pr. 21:15// Iz. 5:18// Mich. 2:1// Mt. 23:28,29// Lk. 13: 25-28, atď. Otázka kliatby bola diskutovaná už predtým.)

Po Súde veriacich sa tiež vyplní podobenstvo Krista v Mt. 13:47-50. Uskutoční sa separácia bezbožných od spravodlivých, kde všetci sú veriaci, ale spravodliví sú tí, čo kráčali a žili vierou. (Hab. 2:4// Rim. 1:17// Gal. 3:11// Žid. 10:38) a nie podľa ich telesných žiadostí, chlípností a vlastnej vôle. Z horeuvedených nespočetných častí Písma musí byť jasné každému čitateľovi, že znovu-zrodený, pokrstený veriaci môže byť bezbožný, nespravodlivý, prekliaty, činiteľ neprávosti a tým nesvätý.

Pán si želá, aby sme tiež videli a chápali nasledovné dôležité duchovné fakty a pravdy:

(a) Účel a rozsah Prvého Vzkriesenia

(b) Vojna Premožiteľov so Satanom

(d) Súdy Kristove

(a) Čo sa týka účelu a rozsahu Prvého Vzkriesenia, musíme vidieť a chápať, že je to podobné žatve. Žatva normálne začína zberom prvoplodov, potom príde hlavná žatva a končí zberom paberkov. Všetky tri časti sú JEDNOU žatvou. Práve tak je to s Prvým Vzkriesením. Začína zberom prvoplodov, Premožiteľov, potom pokračuje hlavnou žatvou Izraela–Cirkvi (Jeho ľudu), keď sú oni plne dozrelí (Zj. 14:14-16) a potom príde zber paberkov (niektorí z tých vo vonkajšej temnote). Všetky tieto tri časti sú JEDNÝM Vzkriesením, hoci sa neukutočnia v tom istom čase. Tak, ako môže uplynúť niekoľko dní medzi zberom prvoplodov a hlavnou žatvou, tak môže byť niekoľko rokov medzi vzatím Premožiteľov a hlavným Únosom Izraela–Cirkvi.

Vieme, že po Vzkriesení Krista, mnoho svätých vstalo z ich hrobov, boli vzkriesení, a ukázali sa mnohým v Jeruzaleme. (Mt. 27:52,53) Toto bolo výnimočné vzkriesenie niektorých Premožiteľov z Izraela pri tej veľmi požehnanej príležitosti, kedy bol Náš Pán vzkriesený a dokončil Spásu ľudstva a všetkého, čo bolo stratené. (Pozri tiež Dodatok, bod 5.)

(b) Vojna Premožiteľov so Satanom bola už vyhraná v ich dušiach, kde jeho kráľovstvo bolo zničené a on „nemá v ních ničoho“, t.j., v ich existencií. (Jn. 14:30⁽³⁷⁾) Oni teda nemajú viac, čo robiť so Satanom v samých sebe, ibaže ho premôcť v jeho vlastnej existencií. Preto sú oni unesení predtým, než je on zjavený na Zemi a práve načas pre vojnu v Nebi. Tam ho oni premôžu v „jeho vlastnej existencií“, a to Krvou Baránka a slovom ich vlastného svedectva. (Zj. 12:11). Tak, ako mladík Dávid zničil „mohutného“ Goliáša (1Sam. 17:50,51), tak aj Dieťa-chlapec zničí „mohutného“ Satana.

Tí veriaci, čo nepremohli, karnálni veriaci budú musieť tiež premôcť Satana a jeho kráľovstvo v ich vlastných dušiach a budú mať na to príležitosť počas obdobia Utrpenia a vo vonkajšej temnote, kde bude plač a škrípanie zubov.

(c) Unesenie a premiestnenie Jeho ľudu a veriacich (Izraela–Cirkvi) si rozdelíme do dvoch segmentov: pred a po Vzkriesení Krista.

Pred Vzkriesením Krista, všetok Jeho ľud a veriaci (včítane Premožiteľov zo Starého Zákona) šli do Podsvetia–Pekla, do oddelenia pre spravodlivých, ktoré môžeme nazvať „Lóno Abrahámovo“ alebo tiež „Prvý Raj“. Všetci pohani a neveriaci šli do oddelenia pre odsúdených, čo bolo miesto plameňa a mučenia. (Lk. 16:19-31)

Sám Pán po Svojej smrti zostúpil do tohto „Prvého Raja“ a kázal tam tým duchom v „žalári“. (1Pet. 3:19,20) Tam Ho tiež stretol ten zlodej, ktorému zo Svojho Kríža prisľúbil, že v ten istý deň bude on s Kristom v Raji. (Lk. 13:43) Tento Raj bol Petrom nazvaný „žalár“, keďže odtiaľ sa nedalo nikam uniknúť. Ale to miesto je súčasne nazývané „Rajom“ v porovnaní s tým druhým miestom plameňa a mučenia. Napokon, nazývam ho „Prvým Rajom“, pretože existuje „Druhý Raj“ (viď viac dolu). Podsvetie–Peklo je tranzitné miesto pre pohanov a všetkých nepremáhajúcich veriacich. Všetci pohani tam budú až do Druhého Vzkriesenia, ktoré bude tesne pred Posledným Súdom.

Po Vzkriesení Krista, všetci Premožitelia boli vzatí z Podsvetia–Pekla, z „Prvého Raja“ a boli premiestnení (nie vzkriesení!) do „Druhého Raja“ bez obdržania ich nových tiel. Druhý Raj je v Treťom Nebi, kde Pán je Prítomný súc tam reprezentovaný Stromom Života. Bolo im dovolené jesť zo Stromu Života a mať živé spoločenstvo s Pánom Ježišom Osobne. (2Kor. 12:2-4// Zj. 2:7)

Všetci Premožitelia, ktorí umreli predtým, než Dieťa-chlapec je unesený k Trónu Božiemu (Zj. 12:5) sú premiestnení, unesení do Druhého Raja, kde sú oni s Pánom Ježišom Osobne, čo zahŕňa aj Apoštola Pavla. (Fil. 1:23,24) Toto Slovo Božie sa nevzťahuje na všetkých veriacich, iba na Premožiteľov–Víťazov! (Zj. 2:7) Všetci Premožitelia, ktorí budú v čase Únosu Dieťaťa–chlapca nažive budú vychytení ku Trónu Božiemu (Zj. 12:5), ako Kristova Mladucha, kde sa spoja s Premožiteľmi z Druhého Raja, ktorí obdržia nové telá a tiež budú premiestnení ku Trónu Božiemu v tom istom čase, aby započali Svadobnú Večeru Baránka. Ten Druhý Raj je tiež potrebné vnímať, ako tranzitné miesto, ale ono je vyhradené len pre Premožiteľov.

Všetci ostatní veriaci (nepremožitelia), ktorí zomreli, alebo zomrú pred obdobím Utrpenia sú unesení do „Prvého Raja“, kde zostanú až do Únosu Cirkvi pri poslednej siedmej trúbe. Toto je ich tranzitné miesto predtým, než budú súdení pred Súdnou Stolicou Krista. Všetci pohani zostanú na mieste Plameňa a Múk, čo je ich tranzitné miesto pred Posledným Súdom.

(d) Keď Pavol hovorí: „lebo my všetci budeme stáť pred Súdnou Stolicou Krista“ (Rim. 14:10b) tým on myslí všetkých veriacich. Toto Slovo ale môže dať dojem, že existuje len jedno miesto pre Súdnu Stolicu Krista. Ja ale vidím vo svojom duchu tri priestory, kde sa Jeho Súd uskutoční. Tieto tri miesta, či priestory sú v súlade so Slovom Božím vo Fil. 2:10,11, kde Jeho Súd sa bude konať v Nebi, na zemi a pod zemou.

Čo sa týka pohanov, oni všetci budú Kristom súdení na Poslednom Súde. (Jn. 5:22// Zj. 20:11-15) Máme chápať, že to bude tam, kde oni všetci padnú na kolená a vyznajú svojím jazykom, že Ježiš Kristus je Pán na Slávu Otca, predtým, než budú vhodení do Jazera ohňa a síry. (Iz. 45:22,23// Rim. 14:11,12)

Čo sa týka veriacich, vidím Súdnu Stolicu Krista ustanovenú najprv v Prvom Raji, pod zemou. On tiež najprv kázal tým dušiam a duchom, ktorí boli neposlušní v dňoch Noeho. (1Pet. 3:18- 20) To bol prvý (zaznamenaný) Súd Krista pod zemou podľa ktorého On tým dušiam a duchom (väčšinou zo semena Seta, ktorí boli zapísaní v Knihe Života) predložil ešte jednu možnosť byť spasenými cez poslušnosť, vyznania a pokánia a premáhania a tým sa stať hodnými Prvého Vzkriesenia. Viďme, že Pán nikdy nekázal tým, ktorí boli v mieste Plameňa a Múk (väčšinou zo semena Kaina), tým, ktorí neboli zapísaní v Knihe Života.

Potom Kristus zvolal všetkých Premožiteľov zo Starého Zákona, ktorí tam boli spolu s ostatnými veriacimi a s Jeho ľudom. On ich súdil, ako hodných byť prenesení z toho „žalára“ do Druhého Raja, Tretieho Neba a do Jeho Osobnej Prítomnosti. (Zj. 2:7// 2Kor. 12:2-4). Tento Druhý Raj sa stal ich novým tranzitným miestom až do času, kedy budú prenesení ku Trónu Božiemu a na Svadobnú Večeru Baránka. Kristus súčasne dovolil niektorým z ních, aby boli v ten čas vzkriesení (obdržali nové neporušiteľné telá) a vstali z ich hrobov po Jeho Zmŕtvychvstaní a ukázali sa mnohým v Jeruzaleme. (Mt. 27:52,53)

Neskoršie, ale pred Únosom Cirkvi pri poslednej siedmej trúbe, Kristus bude súdiť všetkých ostatných veriacich v Prvom Raji, kto z ních je svätý, požehnaný a teda hodný Prvého Vzkriesenia a kto nie je. (Zj. 20:6) Tí, ktorí budú súdení, ako hodní budú vzkriesení a unesení stretnúť sa s Pánom v povetrí. Tí nehodní budú vhodení do „vonkajšej temnoty“, tam bude plač a škrípanie zubov a oni nebudú v Prítomnosti Pánovej! (Mt. 7:22,23 + 8:11,12 + 13:41-43,49,50 + 22:8,11-14; 24:51 + 25:30// Lk. 13:24-28)

Súdna Stolica Krista bude tiež ustanovená v Druhom Raji (Treťom Nebi) a pri Tróne Božom v Nebi. Tam On bude súdiť všetkých Premožiteľov predtým, než vstúpia na Svadobnú Večeru Baránka, ale ich Súd sa bude dotýkať len ich odmien.

Napokon, tretia Súdna Stolica Krista bude ustanovená na zemi, kde On bude súdiť národy a oddelí ich jeden od druhého a tiež individuálnych veriacich, ktorí budú v tom čase žiť na zemi a ktorí prežili Veľké Utrpenie. Tie isté pravidlá súdu, opísané v horných odstavcoch, kde On súdil veriacich v Prvom Raji, čo sa týka ich hodnosti a nehodnosti, budú platiť aj pri tomto Súde.

* * *

H) Po Únose Izraela–Cirkvi je hnev Boží vyliaty na zem vo forme siedmych čiaš. (Zj. 16:1-17) Toto sa uskutoční počas 30-tich dní po Únose, čo je rozdiel medzi 1.290 dňami v Dan. 12:11 a 1.260 dňami v Zj. 12:6, keďže Žena nie je určená pre hnev Boží. (1Tes. 5:9⁽⁴⁹⁾)

Existuje ďalších 40 dní, ako rozdiel medzi Dan. 12:12 a 12:11, kde nám Slovo Božie hovorí, že požehnaný je ten, čo čaká na koniec týchto dní. Toto je stále tajomstvom a Pán zjavne neodhalil plnosť tohto tajomstva, ani do dnešného dňa. My môžeme jedine predpokladať, že tento čas bude potrebný na vyčistenie zeme po tom hroznom pustošení a zdecimovaní našej planéty a po masovom vyvraždení miliónov ľudí a zvierat. Nevidím, že by Kráľovstvo Nebeské malo započať v miestach, ktoré vyzerajú, ako Sodoma a Gomora. Pán nám môže plne vyjaviť toto tajomstvo v neskoršom čase.

I) Potom príde KONIEC samovlády človeka. Kráľ kráľov a Pán pánov – Slovo Božie – Verný a Pravdivý – Ježiš Kristus zostúpi z Nebies na Zem na bielom koni, a Jeho Mladucha a Manželka bude s Ním, a On udrie na národy Svojím ostrým Slovom, zakončí vojnu Harmageddónsku a ustanoví Kráľovstvo Nebeské na Zemi. (Zj. 19:11-21) Potom bude Kristus spolu s Premožiteľmi vládnuť národom 1.000 rokov. (Zj. 20:4b)

J) Keď sa dokoná tých 1.000 rokov, Satan bude uvoľnený z jeho žalára a vyjde, aby zvádzal národy a oni obkľúčia „tábor svätých“ a to milované mesto Jeruzalem. Ale oheň Boha zostúpi z Nebies a pohltí ich a Diabol bude vhodený do Jazera ohňa a síry, kde je šelma, aj falošný prorok a budú tam mučení dňom i nocou na veky vekov. (Zj. 20:7-10)

V čase medzi koncom 1.000 ročného Kráľovstva a začiatkom Súdu Veľkého Bieleho Trónu (Posledného Súdu), Kristus bude súdiť všetkých tých z Kráľovstva Nebeského, ktorí budú žiť na zemi v naturálnych telách podľa toho, ako žili a či zostali zapísaní v Knihe Života a teda sú hodní Života Večného, alebo nie. Tiež tu, na Poslednom Súde, budú súdení všetci mŕtvi (z miesta Plameňa a Múk) potom, čo budú vzkriesení a dostanú svoje nesmrteľné telá. (Zj. 20:11-15) Keďže nikto z ních nebol zapísaný do Knihy Života, všetci pôjdu do jazera ohňa a síry.

Zopakujme si, že tí veriaci, ktorí stále nebudú ochotní premôcť a nezostanú v Kristovi ani pri konci Kráľovstva, všetci budú vymazaní z Knihy Života a budú vzkriesení pri Druhom Vzkriesení. (Jn. 15:6// Zj. 3:5// 1Jn. 5:16b// Mt. 12:31,32) Pri Poslednom Súde, títo nebudú nájdení zapísaní v Knihe Života a preto budú odsúdení spolu s pohanmi. (Zj. 20:15) Ale tí veriaci, čo sa budú kajať z ich neposlušnosti a premôžu samých seba (svoj starý hriešny život) a zmenia sa v duši a charaktere počas tých 1.000 rokov, zostanú zapísaní v Knihe Života a budú spasení.

L) Nové Nebo a Nová Zem budú Bohom stvorené, a Nový Jeruzalem, čo je Mladucha a Manželka Baránka, zostúpi z Neba a každý veriaci, čo premôže-zvíťazí zdedí všetko a Boh bude jeho Bohom a on bude Jeho synom. Ale všetci ustrašení, a neveriaci, a ohavní, a vrahovia, a smilníci, a čarodejníci, a modlári a všetci luhári budú mať svoj podiel v jazere, ktoré horí ohňom a sírou, čo je druhá smrť. Potom je stvorené Nové Nebo a Nová Zem (Zj. 21:1-10) a Nový Jeruzalem zostúpi na Novú zem a je opísaný v Zj. 21:11-27 a 22:1-5.

M) Dnes si Pán želá, aby sme čítali, meditovali, videli, verili a chápali zakončujúce časti Knihy Zjavenia. On nám dnes hovorí tieto Slová:

„Hľa, prichádzam rýchlo; požehnaný je ten, čo dodržuje Slová proroctva tejto Knihy.“ (Zj. 22:7)

„Požehnaní sú tí (zpomedzi veriacich), ktorí ČINIA Jeho Prikázania, aby mohli mať právo ku Stromu Života, a mohli vojsť bránami do Mesta. Lebo zvonku sú psi, (2Pet. 2:21,22) a čarodejníci a smilníci a vrahovia, (1Jn. 3:15) a modlári a ktokoľvek činí lož.... A ak ktokoľvek odníme zo Slov tejto Knihy proroctva, tomu Boh odníme jeho podiel z Knihy Života, a z toho Svätého Mesta, a z toho, čo je napísané v tejto Knihe.“ (Zj. 22:14,15,19)

„Určite rýchlo prichádzam. Amen. Nech je tak, príjdi, Pane Ježišu.“ (Zj. 22:20)

* * *

Detaily z horeuvedenej sekcie „Koniec a nový začiatok“ sú naznačené na časovej čiare (viď nákres priložený na konci knihy) a sú detailne opísané v DODATKU.

My nepôjdeme do žiadnych ďalších detailov tejto poslednej sekcie, keďže je to mimo rozsahu tejto stručnej práce. Radšej sa obrátime k Nášmu Pánovi a k Nášmu Otcovi v „Modlitbe Otvoreného Srdca“ a predložíme Mu naše bytosti tak otvorene, pravdivo, úprimne a definitívne, ako sme len schopní v našej krehkej a nedokonalej bytosti.

Pán si želá počuť od čitateľov, ktorí boli dotknutí aspoň niektorými časťami tejto knihy, ktorí vidia svoje nedostatky pred Svojím Stvoriteľom a Spasiteľom a ktorí chcú v pravde začať hľadať Jeho pomoc a zmenu v ich živote, alebo v kurze ich života. Každý čitateľ Mu môže predniesť svoju vlastnú modlitbu zo svojho vlastného srdca, alebo, ak si tak vyberie, môže Mu nahlas čítať „Modlitbu Otvoreného Srdca“, ako je ona dolu naznačená a vychádza z môjho srdca a ak čitateľovo srdce s ňou súhlasí. Pán v každom prípade vypočuje takú dušu a uváži jej modlitbu, ako vyznanie, alebo pokánie, alebo súhlas jej slobodnej vôle voči Svojej Vôli. Pán definitívne zodpovie každú takú modlitbu a dá tej duši všetkú potrebnú Milosť, Jeho Odpustenie a Silu (Schopnosť) uviesť tú modlitbu do reálneho života každého takého individuálneho veriaceho.

Toto je prísľub Pána pre každého veriaceho, ktorí dôstojne, ale aj seriózne predloží túto modlitbu pred Pána zo svojho otvoreného srdca. Každému takému srdcu a každej takej duši Pán prisľubuje, že On bude s ňou, a bude jej ochranou pred všetkým prichádzajúcim zlom odteraz, až do konca a až do nového začiatku opísaných v tejto knihe.

modlitba otvoreného srdca

Môjmu Spasiteľovi, Pánovi a prichádzajúcemu Kráľovi všetkých kráľov Ježišovi Kristovi a Môjmu Otcovi, ktorí ste v Nebi a v ktorých ja verím, ale ktorých v duši nepoznám tak, ako by som si želal(a), alebo ako by som Vás mal(a) poznať (modlitba pokračuje len v mužskom rode).

Prichádzam k Tebe, Môj Spasiteľu a Pane taký, aký som práve teraz... v mojích myšlienkach, pocitoch, pochope, strachu, pochybnostiach a v nádeji. Cítim, že sám v sebe nie som schopný nič vykonať, ani Ťa vidieť a chápať, ba ani vidieť a chápať sám seba, vidieť skutočný zámer môjho života, mojej budúcnosti, môjho osudu. To, čo ja práve teraz verím o sebe, o mojom živote, o mojej budúcnosti a osude, alebo aj o Tebe, nemusí vôbec tak byť; pravda môže byť iná, rozdielna, skrytá. Nie som si ani istý, že Ti dokážem v pravde otvoriť moje srdce a vyznať Ti, čo ja považujem a verím, že je pravdou. Takže... prichádzam k Tebe v nádeji, že Ty rozumieš, že ma poznáš omnoho lepšie, než ja poznám sám seba. Ak ja verím, že si ma stvoril, ako aj verím vo svojom srdci a mysli, potom Ty musíš vedieť a rozumieť o mne všetko.

Čím viac rozmýšľam o Tebe a o mne, tým som si menej istý sám sebou, fakticky, nie som si istý už o ničom a niekedy cítim, že už ani neviem, čomu mám veriť. Niekedy som popletený a ničomu a nikomu nedôverujem. Inokedy som zase schopný veriť a dôverovať každému, ktorý ku mne hovorí rozumne, ale často som neschopný vidieť, či hovorí pravdu, alebo nie. Mával som nádej; nádej, že niekto mi ukáže pravdu, cestu, svetlo, riešenia mojích problémov a dá mi nejakú istotu, záruku po ktorej tak túžim... ale zatiaľ som nenašiel nikoho. Prichádzam teda k TEBE! Ty si moja nádej a... ako sa snažím otvárať Ti moje srdce, akosi vidím a verím, že pre mňa nemusí byť žiadna iná nádej, len Ty.

Áno, uveril som v Teba... ale ani neviem, či Tvoj Duch žije vo mne, alebo nie, či som naozaj znovu-zrodený, alebo nie. Nepociťujem to a nemám istotu. Preto si želám zaprieť moje myšlienky, zaprieť moje pocity, moje rozpaky, zaprieť všetko, čo ma môže držať od otvorenia môjho srdca Tebe, aby som mohol k Tebe prísť... prichádzam teda k Tebe na mojích kolenách. Kajám sa Ti, Môj Spasiteľu, ak som doteraz nebol pred Tebou na kolenách – len Ty Sám a ja sám – a pýtam Ťa o odpustenie. Kajám sa Ti, Môj Spasiteľu, ak som doteraz nevylial slzu pred Tebou – len pred Tebou Samým a mnou. A ak som aj niekedy prelial slzu pred Tebou, predsa cítim, že by som mal byť pred Tebou mnoho častejšie... omnoho častejšie a plakať v mojej bezmocnosti... až dokiaľ by si ma neuschopnil Ťa začať vidieť, dotknúť sa Ťa, cítiť Ťa... a poznať, ako ma Ty vidíš, čo vo mne vidíš, čo odomňa naozaj požaduješ, akú budúcnosť si pre mňa naozaj pripravil... a aby si mi to nejako mohol ukázať. Doteraz som mal iba moje predstavy a presvedčenia o Tebe, aj o sebe, ale žiadny pravdivý obraz. Nikdy som nevedel, čo Ty o mne vieš. Nikdy som sa nestaral, čo si Ty pre mňa pripravil a ako dlho už možno čakáš na mňa, kedy k Tebe prídem.

Vyznávam, že som nikdy nemal takúto skúsenosť Tvojej Prítomnosti v mojom celom živote, nikdy som k Tebe takto otvorene nehovoril, nikdy som sa neodvážil otvoriť Ti moje srdce, nikdy som ničomu pravdivo nerozumel... a moje presvedčenia a viera museli Ti niekedy byť aj smiešne, a ja som Ti nikdy nedal príležitosť mi to povedať. Nie som si istý, či vidím, počujem a rozumiem v duchu, či vôbec som v správnom stave prijať od Teba takéto veci, ak by si mi ich aj ponúkal. Ale ak som naozaj slepý a nevedomý... prosím, maj nadomnou zmilovanie a daj mi, čo potrebujem podľa Tvojho Vnímania a Múdrosti a Milosti pre mňa. Pane, otvor mi oči a uschopni ma vidieť a chápať, čo som nikdy nevidel a nechápal. Môžem naozaj obdržať od Teba všetko, čo Ty pre mňa máš?... čo môže byť v tomto čase pre mňa veľmi potrebné? ... čo môže ovplyvňovať, ba aj určiť môj život teraz, aj v mojej budúcnosti?... čo môže určiť môj osud? Či môžem aj dúfať žiť s Tebou a skúsiť opravidé Nebo? Naozaj? Nemám o Nebi ani potuchy... pre mňa je to, ako rozprávka a mám voľnosť predstaviť si čokoľvek. Náboženstvo mi nedalo žiadny pravdivý, ani realistický obraz a žiadne záruky okrem slov a vyučovania a citovania Písma. Ja potrebujem od Teba pravdivú istotu, pravdivú záruku. Budeš TY taký láskavý a vybuduješ vo mne Tvoju živú záruku, žijúcu istotu? Ďakujem Ti, Pane.

Kedykoľvek som sa modlil modlitbu, ktorú si nás Ty učil vo Svojom Slove (Mt. 6:9-13), vždy som ju len mechanicky zašomral nemajúc nikdy skutočného zmyslu, čo som vlastne hovoril. Môžeš mi, prosím Ťa, ukázať, že Boh tohto Vesmíru, Všemohúci Stvoriteľ je naozaj „Môj Otec“? Že ja som naozaj Jeho dieťa? Že ja som bol narodený do Jeho Rodiny?... a že ja to môžem aj uvidieť a zakúsiť? Ja viem, že to je v Tvojom Slove, ale môže to byť skutočné? Môžem vôbec niekedy mať naozajstný zážitok tejto pravdy v mojom vedomí? On je Tvojím Otcom... ale aj Mojím? Nenachádzam v sebe ani silu, ani cestu, ako mám k Nemu pristúpiť... ku Môjmu Otcovi, a hovoriť k Nemu, ba aj očakávať, že mi On odpovie... keď ja som ničím v porovnaní s Ním. Bolo mi povedané, že tieto pravdy nezáležia na mojích pocitoch, chápaní, alebo na mojích predstavách. Nuž, nemôžem si pomôcť, Drahý Pane, ale moje pocity ma zaplavujú, ako morská vlna, akonáhle sa chystám otvoriť si moje srdce a hovoriť k Tebe... alebo k Môjmu Otcovi.

Vždy som sa snažil robiť „to najlepšie“... žiť moje náboženstvo, diskutovať, ba aj učiť moje náboženstvo iných, a to podľa mojej najlepšej schopnosti a chápania. Ale toto nevyriešilo žiadny z mojích problémov; nijako to nezmenilo kvalitu môjho života, ani kvalitu života nikoho, koho poznám a s kým som sa aj mohol podieľať na mojom náboženstve. To zmenilo formu môjho života, zmenilo to mojích priateľov a moje známosti, ale neprinieslo mi to žiadnu novú, alebo lepšiu víziu pre môj život a nedalo mi to žiadne hodnotné výsledky. Takže môžem povedať, Pane, že „moje najlepšie“ nikdy nič nedosiahne, že bez Teba nič nedosiahnem. Nemám ani istotu, či som schopný položiť pred Teba môj život a vo všetkom Ti dôverovať. Môžeš mi, prosím Ťa, pomôcť toto urobiť? Môžeš mi pomôcť, aby som urobil, to, čo si Ty odomňa želáš a čo viem, že nie som schopný sám v sebe urobiť? Ďakujem.

Lebo, keď to Ty začneš vo mne konať, ja budem vedieť, že to bude Tvoja ruka a toto samo o sebe začne budovať vo mne vieru a istotu; toto samo o sebe začne meniť môj život a tiež život mojej rodiny; toto samo o sebe začne riešiť moje problémy, ktoré doposiaľ boli neriešiteľné; toto samo o sebe spôsobí, že nebudem na tomto svete iba existovať nevediac kam idem a prečo, ale budem žiť pravý život, ako si si Ty umienil a pre mňa naplánoval; že moja nádej bude tiež živá a skutočná. Či tomuto ja verím? Áno, verím!.. však za toto si Ty vlastne dal Svoj Život, pravda?

Ďakujem Ti, Pane... a ďakujem Ti, Otče, veľmi ďakujem. Nech som prijateľný pre Teba a nech sa začnem Tebe ľúbiť, lebo Ty ma uschopníš toto konať a konať to, čo som nikdy v živote nekonal... to nebude „moje najlepšie“, ale „Tvoje najlepšie“. Uschopni ma prichádzať k Tebe častejšie, hľadať Ťa... zakusovať Tvoju Milosť, Lásku a Dobrotu a Trpezlivosť a Moc v mojom pozemskom živote. Potom Ťa budem v pravde poznať a dôverovať Ti a ctiť Ťa a nasledovať Ťa... až kým sa nestretneme tvárou v tvár. A potom ma tiež predstavíš Svojmu Otcovi... a tiež Môjmu Otcovi v Nebi.

Nech je tak, drahý Pane Ježišu Kriste. Amen.

♥ ♥ ♥

POZNÁMKA:

Drahý čitateľu, neváhaj zopakovať horeuvedenú modlitbu (ak si sa ju modlil) aj viac, než jedenkrát, ak by si tak cítil, alebo si želal. Opakovanie ti pomôže registrovať v tvojom vedomí, čo vlastne hovoríš Všemohúcemu Bohu a Tvojmu Spasiteľovi a tým aj otvárať Mu svoje srdce viac a viac až dokiaľ Ho „nájdeš“. ON ŤA POČÚVA A ODPOVIE TI spôsobom, ktorý budeš môcť vnímať ihneď, alebo neskôr.

Prečítaj si tiež Jeho Slovo v Jak. 4:7,8 a Mt. 18:19 a naisto vedz a spoľahni sa, že ja s tebou plne súhlasím, čo sa týka tejto modlitby, takže budeme dvaja pred Naším Otcom, ktorý je v Nebesiach, a On tú modlitbu pre nás s absolútnou určitosťou vykoná! Toto je Jeho Slovo a Prísľub a On nikdy nezlyhal v konaní Svojho Vlastného Slova. A ja sa prihováram pred Ježišom Kristom za každé také srdce a za každú takú dušu, ktorá dôveruje Jeho Milosti a sľubom, aby dal tej duši všetko, čo ona potrebuje teraz, aj v jej celej budúcnosti. Amen.

D O D A T O K

Prosím, aby ste si starostlivo prezreli náčrt Časovej čiary na oddelenej stránke vloženej na konci knihy. Jej dôležité udalosti (šipky) a miesta sú očíslované a komentár, ktorý dolu nasleduje, sa vzťahuje na ich čísla na Časovej čiare.

1 - Všetci pohani všetkých vekov, ktorí zomreli PRED alebo PO Kristovom vzkriesení boli vzatí do časti Pekla-Podsvetia, ktorá je určená pre zatratených a je to miesto Plameňa a Múk. (Lk. 16:23-26) Toto sa tiež vzťahuje na všetkých pohanov, ktorí zomrú odteraz až do Súdu Veľkého Bieleho Trónu (bod 15) kedy všetci pohani vstanú z mŕtvych a budú zatratení na večnú smrť. (Jn. 5:29) Po fyzickej smrti niet možnosti na Vykúpenie.

2 - Všetci veriaci (Izrael a ostatní), ktorí zomreli PRED Kristovým Zmŕtvychvstaním boli vzatí do časti Pekla-Podsvetia, ktorá je určená pre spravodlivých a môže byť tiež nazývaná „Abrahámovo Lóno“ (Lk. 16:22) a ja ju tiež nazývam „Prvý Raj“ (keďže existuje aj „Druhý Raj“). PO Kristovom zmŕtvychvstaní Premožitelia sú vzatí na iné miesto (bod 7), zatiaľčo ostatní veriaci stále idú do tohoto Prvého Raja v Pekle-Podsvetí.

3 - Potom, čo Pán zomrel na Kríži, zostúpil do toho istého Prvého Raja, kde kázal duchom a dušiam tých, ktorí boli neposlušní za dní Noeho. (1Pet. 3:18-20) Tu zostúpil aj zlodej, ktorému Pán z Kríža prisľúbil hovoriac: „dnes budeš so Mnou v Raji“. (Lk. 23:42,43) V tom čase Pán vykonal Svoj prvý súd veriacich pod zemou. Všetci Premožitelia (zo Starého Zákona) opustili tento Prvý Raj a boli prenesení do Druhého Raja bez toho, aby vstali z mŕtvych (viď bod 5).

4 - Po troch dňoch Kristus vstal z mŕtvych a ukázal sa Márií Magdaléne. (Mk. 16:9// Jn. 20:14-17) Potom vystúpil na Nebesia, aby otvoril Knihu so siedmymi pečaťami (Zj. 5:1-9) a v ten istý deň sa navrátil na zem stretnúť Svojich Učeníkov. (Jn. 20:19) Potom zostal na zemi 40 dní a ukázal sa mnohým Svojim Učeníkom a kládol základy pre Svoju Cirkev.

5 - Na základe Súdu Pánovho, všetci Premožitelia zo Starého Zákona boli prenesení do Druhého Raja, ktorý je v Treťom Nebi (bod 7) a je to ich nové (tranzitné) miesto, odkiaľ budú v správnom čase vzatí priamo ku Trónu Boha. (Zj. 2:7) Oni neobdržali nové telá okrem tých, ktorí vstali z mŕtvych hneď po Kristovom Zmŕtvychvstaní. Mali by sme vidieť a rozumieť, že byť unesený, horevzatý, či prenesený nemusí znamenať obdržanie nového osláveného tela v tom istom čase. (2Kor. 12:2-4) Predsa však, Pán dovolil niektorým Premožiteľom z Izraela, aby vstali z mŕtvych, vystúpili zo svojich hrobov, obdržali nové telá a ukázali sa mnohým v Jeruzaleme (Mt. 27:52,53) predtým, než boli vzatí do Tretieho Neba. Toto bola výnimka kvôli Jeho Vlastnému Zmŕtvychvstaniu, lebo inak by to Prvé Vzkriesenie 2,000 rokov neskôr nebolo Prvým, ale Druhým.

6 - Po 40-tich dňoch na zemi, Pán bol vzatý do Nebies pred očami Svojích Učeníkov. (Lk. 24:51// Mk. 16:19)

7 - Druhý Raj v Treťom Nebi má Strom Života, ktorý reprezentuje Živého Krista Osobne. Toto je nové tranzitné miesto PO Kristovom Zmŕtvychvstaní pre všetkých Premožiteľov, ktorí zomreli predtým, než by boli vychytení priamo ku Trónu Božiemu. (2Kor. 12:2-4// Zj. 2:7) Sem bol vzatý aj Apoštol Pavol, ktorý kráčal vierou súc duchovným veriacim. (2Kor. 5:7,8) Na tomto mieste v Nebeskej oblasti je ustanovená ďalšia Súdna Stolica Kristova pre súd Premožiteľov. Tento súd rozhoduje iba o ich odmenách predtým, než vstúpia na Svadobnú Večeru Baránka.

8 - Pán prichádza pre Svoju Nevestu nejaký čas predtým, než je zjavený antikristus (2Tes. 2:7,8) aby prevzal moc nad celým svetom, čo bude blízko ku polovici Danielovho 70-eho týždňa a ku započatiu Veľkého Utrpenia. (Mt. 25:6,10). Všetci živí Premožitelia sú vychytení priamo ku Trónu Boha. (Zj. 12:5) Tam sa k ním pridajú všetci ostatní Premožitelia z Tretieho Neba, Druhého Raja. Tí z Tretieho Neba, ktorí v tom čase ešte nemali nové telá ich dostanú v tom čase. Oni všetci sa zúčastnia vojny v Nebi a v mene celého Izraela a Cirkvi premôžu Satana. (Zj. 12:7,11)

9 - Satan a jeho anjeli sú všetci zhodení na zem. (Zj. 12:7-9) Beda tým, čo prebývajú na zemi a na mori! Satan vie, že má iba krátky čas, preto ide do vojny s veriacimi, ktorí dodržujú Božie Prikázania a majú svedectvo o Ježišovi Kristovi. (Zj. 12:12-17) To je čas (polovica 7-ročného Utrpenia), kedy je antikristus zjavený a kedy znečistí a zneuctí Svätú Svätyňu v Chráme Božom tým, že zastaví obety na oltári a sám sa posadí vo Svätyni ukazujúc sa, že on je Boh. (2Tes. 2:1-4)

10 - Pred siedmym odtrúbením, Pán použije Svoju Súdnu Stolicu v Prvom Raji v Podsvetí, aby tam súdil všetkých veriacich, kto je hodný Boha, Jeho Kráľovstva (1Tes. 2:12⁽²⁵⁾// 2Tes. 1:5) a Jeho povolania tým naplňujúc potešenie Jeho dobroty a práce viery v moci, (2Tes. 1:11⁽⁵⁵⁾); kto konal Vôľu Jeho Otca (Mt. 7:21...) a kto je svätý a požehnaný a tým hodný Prvého Vzkriesenia. (Zj. 20:6) Všetci tí hodní budú pripravení pre vychytenie, unesenie Izraela–Cirkvi. Po tomto Súde sa Pán vráti do Nebies a zostúpi do povetria, kde stretne Svoju Cirkev; On v tom čase na zem nezostúpi. (1Tes. 4:16,17)

11 - Všetci tí súdení za hodných Prvého Vzkriesenia vstanú z mŕtvych (z Prvého Raja) alebo budú premenení (ak budú živí na zemi) a budú unesení, aby stretli Pána v povetrí a tak budú navždy z Pánom; to neznamená, že títo veriaci budú navždy v povetrí, ale že viac neodídu od Pána. (1Kor. 15:51-53// 1Tes. 4:16, 17) Potom odídu do Neba a tam budú pripravení, aby sa vrátili na zem spolu s Pánom a ustanovili Kráľovstvo Nebeské na zemi. Tí, ktorí vzišli z Veľkého Utrpenia a vyprali si svoje rúcha a vybielili ich v Krvi Baránka (Zj. 7:14) a ktorých Apoštol Ján videl pred Trónom Božím sú tí, čo tiež boli unesení pri siedmom odtrúbení. Mali by sme vidieť a chápať, že väčšina veriacich, ktorí boli súdení za hodných Prvého Vzkriesenia budú prečistení (vybielení) Ohňom, Duchom Súdu a Duchom Pálenia počas doby Utrpenia. (Iz. 4:4) „Vyprať si svoje rúcho a vybieliť ho v Krvi Baránka“ reprezentuje proces Spásy našej duše, čo tiež zahrňuje všetky skutky našej viery.

12 - Potom, čo sedem čiaš hnevu Božieho je vyliatych na zem, Nebo bude otvorené a Kráľ kráľov a Pán pánov, Kristus Ježiš so Svojími armádami v Nebi zostúpi na zem, zastaví vojnu Harmageddónsku, zhodí šelmu a falošného proroka do Jazera ohňa a síry a ustanoví Kráľovstvo Nebeské na zemi. (Zj. 19:11-21). Potom Pán ustanoví Svoju Súdnu Stolicu na zemi a bude súdiť národy a jednotlivcov podľa Svojho Slova v Mt. 25:31-46. Tí, čo prežijú Utrpenie, ale boli pre Pána pohoršením a konali neprávosti, budú vzatí anjelmi Boha a vhodení do „vonkajšej temnoty“ a ohňa (bod 14), tam bude plač a škrípanie zubov. (Mt. 13:41-43,49,50)

13 - Satan je vhodený do bezodnej priepasti. Po 1,000 rokoch Kráľovstva Nebeského na zemi bude on na krátku dobu uvoľnený, aby šiel a opäť zvádzal národy. (Zj. 20:7,8)

14 - Keď svätí a požehnaní veriaci z Prvého Raja vztanú z mŕtvych a sú unesení (bod 11), tí, čo sú súdení ako nehodní Prvého Vzkriesenia (bod 10) budú vyhodení z Prítomnosti Pánovej a vhodení do inej transitnej oblasti nazvanej „vonkajšia temnota“, tam bude plač a škrípanie zubov. (Mt. 7:23 + 8:12 + 22:11-14 + 24:51 + 25:11,12,30// Lk. 13:27,28, atď.) Táto oblasť bude nejakým spôsobom prepojená s jazerom ohňa a síry, ktoré zraní týchto veriacich nejakým spôsobom so svojim ohňom. (Zj. 2:11) Oni nebudú na žive až dokiaľ 1,000 rokov Kráľovstva Nebeského na zemi neuplynie počas ktorého Premožitelia budú vládnuť na zemi spolu s Kristom. (Zj. 20:4,5) Potom títo veriaci budú vzatí z „vonkajšej temnoty“, vstanú z mŕtvych, dostanú nové telá a budú postavení pred Súd Veľkého Bieleho Trónu spolu so všetkými pohanmi, ktorí tiež vstanú z mŕtvych a tiež dostanú nové telá. (Zj. 20:11-13)

15 - Všetci pohani (neveriaci) všetkých vekov, ktorí sú v oddelení Pekla–Podsvetia pre zatratených, v mieste Plameňa a Múk (Lk. 16:23-26) vstanú z mŕtvych a postavia sa pred Súd Veľkého Bieleho Trónu. (Zj. 20:11-13) Tam budú súdení podľa ich skutkov. Veriaci, ktorí vyšli z „vonkajšej temnoty“ (bod 14) budú tiež súdení na tomto Poslednom Súde (Súdna Stolica Veľkého Bieleho Trónu Krista) podľa ich skutkov zaznamenaných v knihách.

Všetci tí, ktorí nebudú nájdení zapísaní v Knihe Života budú zatratení a hodení do jazera ohňa a síry, čo je druhá smrť. (Zj. 3:5 + 20:15) Dá sa tiež povedať, že mnohí z týchto veriacich budú mať bohaté možnosti uvidieť a uveriť, čo oni boli a čo konali počas svojho pozemského života. Bude im umožnené vyspovedať sa a vykonať potrebné pokánia počas tých 1,000 rokov a byť tak očistení ohňom a Duchom Pálenia, aby ich mená neboli vymazané z Knihy Života. Keďže nebudú mať fyzické telá, budú oni potrebovať intenzívnejší oheň a skúšky ich duší a duchov, aby odčinili to, čo siali počas celého svojho „kresťanského“ života na zemi.

16 - Tí veriaci, ktorí zostanú zapísaní v Knihe Života, zostanú spasení a pridajú sa ku spaseným národom, ktoré budú chodiť vo svetle Svätého Mesta Nového Jeruzalema. (Zj. 21:24)

17 - Tí veriaci, ktorých mená boli vymazané z Knihy Života (Zj. 3:5// Jn. 15:6) budú spolu so všetkými pohanmi zatratení a hodení do jazera ohňa a síry, čo je druhá smrť. (Zj. 20:15) Peklo a Smrť budú takisto hodené do toho istého Jazera ohňa a síry. (Zj. 20:14) Tieto podzemné „transitné“ oblasti (1,2 a 14) prestanú existovať. Toto bude koniec zla, ako živej sily v Novom Stvorení Boha. Ale Jazero ohňa a síry, táto druhá smrť so svojími mukami bude pokračovať na veky vekov.

18 - Nové Stvorenie Boha, Nová Zem, Nové Nebo a Nový Jeruzalem (Zj. 21:1,10-27) započne po skončení Veľkého Bieleho Súdneho Trónu (Posledný Súd) a po vykonaní jeho výrokov a súdov. Toto Nové Stvorenie Boha so všetkou Slávou Božou a pokojom a radosťou bude tiež pokračovať na veky vekov.

E P I L Ó G

Keďže toto je akoby pokračovanie ku knihe „Slovo ku Cirkvi Ježiša Krista“, Pán dal ten istý epilóg aj tejto knihe a to od brata T. Austina – Sparksa z jeho brožúry „Kráľovstvo, ktoré nemôže byť zatrasené, Časť 4“, publikovanej cez „Golden Candlestick Trust“, Twello, Holandsko, strany 2,3 a 4:

„My nemôžeme – nesmieme – dať Slovo Rim. 8:28-29 do menšej kategórie, než ako Boží účel pre všetkých v Kristovi; to jest, nesmieme povedať, že toto je iba pre určitý počet v myšlienke Božej. Je to pre všetkých v Kristovi, a toto je Vôľa Božia pre všetok Jeho ľud, ale, ako to vždy bolo v tomto prípade, väčšina Pánovho ľudu v tomto spontánne nepokračovala a Pán musel stále mať v ich strede, medzi nimi, či pred nimi skupinu, ktorá by stelesňovala, reprezentovala a vyjadrovala Jeho plnú myšlienku, aby ona bola službou zjavenia, službou posilňovania a napomínania Jeho ľudu. Je to nádoba posluhujúca v strede Jeho ľudu, a to nielen nádoba podávajúca špeciálne informácie, ale nádoba, ktorá je stelesnením toho, čo Pán chce, aby Jeho ľud poznal a tým sa stal. Pavol sa sám dal do tejto kategórie a to osobným spôsobom...

...On sa dal do pozície toho, kto sa stal plným stelesnením Božej myšlienky pre Cirkev, a teda, Pavol sa v celej pravde stal mužom dispenzácie (udeľovania milosti a spravodlivosti Božej v Novom Zákone); teda, osobou v ktorej sa experimentálne sústredil všetok najvyšší zmysel dispenzácie; a Cirkev, Telo Kristovo, súc najvyššou črtou tejto dispenzácie, mala v tomto jednom mužovi svoje stelesnenie a vyjadrenie.

Nuž, a čo je pravdou u neho, ako individuálnej osoby v počiatkoch dispenzácie, musí byť pravdou a byť znova a znova opakované cez celú dispenzáciu v inštrumentoch (nádobách), ktoré si Boh vybral; teda, že bude existovať živý hlas – nie hlas učenia, alebo iba hlas pravdy v technickom, či akademickom zmysle, nie iba hlas proklamovania niečoho, ale žijúce stelesnenie a vyjadrenie Božej myšlienky medzi Jeho ľudom. Slovo Božie pre takú nádobu v každom čase bude: „či budú počúvať, či tak nechajú“. (Ez. 2:5)

Je veľmi ľahké z času na čas nechať všetko tak, sklesnúť pretože vaše posolstvo nie je žiadúce, pretože nevidíte jeho uplatnenie, niet preň miesta, alebo vidíte voči nemu takmer univerzálnu opozíciu. Je ľahké uzavrieť, alebo zaujať taký postoj, že toto posolstvo nie je pre tento čas, ľudia nie sú preň pripravení, nie sú mu otvorení, proste, oni ho nechcú. „Či budú počúvať, či tak nechajú...“ je Slovo Pána pre inštrument (nádobu), ktorý On vyberá pre akýkoľvek Svoj účel. To jest, hoci budete hovoriť v pustatine, musíte s tým pokračovať; hoci nikto nebude počúvať, musíte ísť ďalej; hoci neuvidíte žiadnu odozvu, iba univerzálny antagonizmus, musíte pokračovať so svojou prácou... „či budú počúvať, či tak nechajú“.

Taká nádoba musí byť ustanovená podľa plnosti Božej myšlienky, a keď plnosť Božích myšlienok je synovstvo, ako prostriedok univerzálnej vlády (domínia) o ktorom tento list hovorí, univerzálnej vlády Krista, potom naša výchova ide podľa línie synovstva, lebo sme povolaní do tejto služby...

...Čo je základom pre výchovu synov? Je to Kríž. Čo je vzorom pre výchovu synov? Je to Syn. Čo je sféra výchovy synov? Ona je v duchu.

Amen.

Zoznam Literatúry

[1] “The Messanger of the Cross” („Posol Kríža“) od Watchmana Nee. Publikované cez Christian Fellowship Publishers, Inc. 11515 Allecingie Parkway, Richmond, Virginia 23235, USA. (v angličtine)

[2] “The Release of the Spirit” („Uvoľnenie Ducha“) od Watchmana Nee. Publikované cez Ministry of Life, Box 74 – Route 2, Cloverdale, Indiana 46120, USA. (v angličtine)

[3] „The Battle for Life“ („Bitka o Život“) od T. Austina-Sparksa. Publikované cez Emmanuel Church, Tulsa, Oklahoma, USA. (v angličtine)

[4] „Strong in the Day of Battle“ („Silný v Deň Bitky“) od T. Austina-Sparksa. Publikované cez Emmanuel Church, Tulsa, Oklahoma, USA. (v angličtine)

[5] „The Christ, the Antichrist and the Church, Part 1“, („Kristus, Antikristus a Cirkev, Časť 1“) od Austina-Sparksa. Publikované cez „The Golden Candlestick Trust“, Twello, Holland. (v angličtine)

[6] „Our Warfare“ („Naše Vojenčenie“) od T. Austina-Sparksa. Publikované cez Emmanuel Church, Tulsa, Oklahoma, USA. (v angličtime)

[7] „The Cross and the Higher Ground“, („Kríž a Vyššie Územie“) Časti 1-4, od T. Austina-Sparksa. Publikované cez Golden Candlestick Trust, Twello, Holandsko. (v angličtine)

[8] „Slovo k Cirkvi Ježiša Krista“ od brata Hanolu. Publikované v r.2006 cez Montreal Remnant Ministries (MRM) v Montreale, Quebec, Kanada. (v angličtine ako „Word to the Church of Jesus Christ“)

[9] “Pravda o Spáse” od brata Hanolu. Publikované v r.2003 cez Montreal Remnant Ministries v Montreale, Quebec, Kanada. (v angličtine ako „Truth about Salvation“)

[10] „Otevřený Dopis Jeho Výsosti a Excelenci, Ježíši Kristu, Králi králů a Pánu pánů, jedinému pravému Bohu“ od brata Hanolu. Publikované v roku 1986 cez Montreal Remnant Ministries (MRM) v Montreale, Quebec, Kanada. (v angličtine ako „Open Letter to His Majesty a Excellency Christ Jesus, the King of kings and Lord of lords, the only true God“)

[11] „Tajomstvo Skutočnosti“ od brata Hanolu. Publikované v 1955 cez MRM v Montreale, Quebec, Kanada. (v angličtine ako „The Mystery of Reality“)

[12] „Seek Ye First the Kingdom“ („Hľadajte najprv Kráľovstvo“) od brata Hanolu. Publikované v 1990 cez MRM, Montreal, Quebec, Kanada. (len v angličtine)

[13] „The New Temple and the Second Coming“ („Nový Chrám a Druhý Príchov“) od Granta R.Jeffreyho. Publikované v r.2007 cez WaterBrook Press, 12265 Oracle Blvd., Suite 200, Colorado Springs, CO 80921, USA. (len v angličtine) Reprodukované z knihy The New Temple and the Second Coming. Copyright © 2007 Grant Jeffrey. Použité povolením daným cez WaterBrook Press, Colorado Springs, CO. Všetky práva vyhradené.

[14] „Generačné Povrazy a ich vplyv na vás“ od Johna Adejoro-Oluwa. Publikované cez Plummet Publishing, Ikeja, Lagos, Nigeria. (v angličtine ako „Generation Cords and Their Effects on You“)

[15] „Hriechy Mojej Mladosti a ako s nimi múdro jednať“ od Johna Adejoro-Oluwa. Publikované cez Plummet Publishing, Ikeja, Lagos, Nigeria. (v angličtine ako „Dealing Wisely with the Sins of My Youth.“)

[16] „Príď Kráľovstvo Tvoje“ od brata Hanolu. Publikované v roku 1983 cez Montreal Remnant Ministries (MRM), Montreal, Quebec, Kanada. (len v slovenčine)

[17] „Christians will go through the Tribulation“ („Kresťania pôjdu cez Utrpenie“) od Jima McKeevera. Publikované v r.1978 cez Alpha Omega Publishing Company, P.O. Box 4130, Medford, Oregon, 97501, USA. (len v angličtine)

KOREKCIE SLOVENSKÝCH TEXTOV

v biblických veršoch poznačených

na stránkach tejto knihy^(x)

Ako je uvedené pri mnohých citátoch zo slovenskej Biblie, slovenský text je v mnohých veršoch Písma nepresný, nejasný, alebo totálne chybný a dáva skreslený, či chybný obraz. Mnohé slová nevyjadrujú to, čo nám Duch Pána chce dať. Niekedy to hlavné, podstatné slovo vo verši chýba, čím verš dostáva úplne iný význam! Inokedy výrazy, ako „krv“, „duša“ a „život“ sú navzájom pomiešané, práve tak, ako „telo“ a „telesnosť“, ako keby mali ten istý význam, pričom ale „krv“ nie je „duša“ a „duša“ nie je „život“, ani „telo“ nie je „telesnosť“, alebo opačne, atď. Čitateľ môže byť teda v mnohých prípadoch popletený nejasným obrazom. Zdá sa, že tento preklad Biblie nielen, že je čisto teologický, „vedecký“ a vôbec nie duchovný, čiže, duchovný význam Slova je tu úplne stratený, ale v príliš mnohých častiach nesleduje ani logický, intelektuálne prijateľný význam veršov! Toto je pre čitateľa nebezpečné, ba priam tragické, lebo čitateľ nemôže z tohto prekladu Biblie čerpať Pravdu Slova Božieho.

Slovenskí veriaci by toto mali seriózne uvážiť a zadovážiť si Písmo presnejšieho a jasnejšieho prekladu, ak si želajú hľadať Pravdu s otvoreným srdcom a seriózne. Bohužiaľ, počas písania tejto knihy som mal naporúdzi jedine tento preklad Biblie citovaný na tirážnej stránke tejto knihy.

Vzhľadom na horeuvedené fakty, považoval som za potrebné uviesť korekcie u niektorých citovaných slovenských textov, kde si to situácia vyžadovala.

Tie hlavné korekcie naznačené za biblickými citátmi v texte tejto knihy sú nasledovné:

(1) Gal. 5:24 – slov. text je chybný, výraz: „svoje telo“ má byť „svoju telesnosť“, čo nie je telo, ale naša hriešna nátura, prirodzenosť, povaha, schopnosť a náklonnosť hrešiť. Ak by sme mali „ukrižovať svoje telo“, potom by sme museli „spáchať sebavraždu“! Tento drastický omyl sa opakuje v mnohých iných veršoch.

(2) 1Kor. 13:8 – slov. text je nepresný, má znieť nasledovne: „Láska nikdy nezlyhá, ale či sú proroctvá, oni zlyhajú, či sú jazyky, oni prestanú, či sú vedomosti, oni zaniknú.“

(3)Mt. 16:25 – slovenský text tohto verša má základnú chybu, lebo človek nemôže nikdy „stratiť svoju dušu“ ako orgán jeho bytosti! Ona je nesmrteľná, či je hriešna, alebo svätá. Človek bez duše nemôže existovať, ale môže stratiť „druh života“, ktorý jeho duša žije. Tento verš má preto znieť: Lebo ktokoľvek si zachráni svoj (starý, hriešny) život, stratí ho (tak, či tak), a ktokoľvek stratí svoj (starý, hriešny) život (tým, že ho zapiera a ukrižováva), nájde ho (nový Život Kristov)“. Vo verši 26: „duša“ je správny preklad, lebo ona žije „život“, ktorý má. Duša ale nie je život, lebo duša môže žiť, existovať a byť mŕtva (napr. 1Tim. 5:6).

(4) Gal. 4:19 – správny text má znieť: „Moje malé deti, ktoré opäť rodím v bolestiach dokiaľ Kristus nebude vo vás (duchovne) vyformovaný (vytvorený, takže budete mať ten istý charakter, aký má Kristus)."

(5) Rim. 8:29 – slov. text má ten istý problém, ako v bode (4); nevystihuje potrebnú ťažkú prácu na uskutočnenie zámeru Božieho. Text by mal znieť: „Lebo ktorých predzvedel, tých aj predurčil, aby boli pretvorení (aby zodpovedali, boli podriadení, prispôsobení) na Podobu Jeho Syna..."

(6) 5M. 30:19 – slov. text má podstatnú chybu; výraz: „A vyvolíš si život, aby si žil ty i tvoje semeno“ má znieť: Preto, vyber si život, aby si ty, aj tvoje semeno mohli žiť.“

(7) 2Kor. 3:14-16 – slov. text sa nedá chápať; má znieť: „Ale ich mysle boli zaslepené, lebo až dodnes zostáva ten istý závoj pri čítaní Starého Zákona neodstránený, lebo ten závoj je odstránený V Kristovi. Ale až dodnes, keď sa Mojžiš číta, zostáva ten závoj na ich srdci. Avšak, keď sa ono (srdce) obráti ku Kristovi, závoj bude odstránený."

(8) Mk. 8:35// Lk. 9:24+17:33 – tá istá základná chyba, ktorá je naznačená v bode (3) sa opakuje aj tu.

(9) Lk. 17:21 – slov. text je totálne chybný; Kráľovstvo Božie nie je „medzi vami“, ale je „vo vás“! Ono je v duchu znovu–zrodeného veriaceho.

(10) Fil. 2:13 – výraz: „činenie.pre záľubu“ je totálne chybný, on má znieť: „...činenie JEHO záľuby“, čo podstatne mení význam tohto Slova Božieho a dáva tiež správny zmysel tomuto Slovu a práci Božej v duši človeka.

(11) Pr. 16:2 – slov. text je nejasný, výraz: „;ale ten, kto spytuje duchov je Hospodin“ má znieť „;ale Pán zvažuje (posudzuje) duchov“... v ktorých kráčame a žijeme a konáme.

(12) Pr. 20:27 – slov. text je chybný: “Dych človeka” má byť “DUCH človeka”, lebo tieto dva nie sú totožné.

(13) Žm. 66:9 – slov. text: „zachoval našu dušu pri živote“ má znieť: „UDRŽUJE (priebežne) našu dušu pri živote“.

(14) Jak. 1:12 – slov. text: „keď bude skúsený a dokáže sa“ by mal presnejšie znieť: „keď je skúšaný a prekoná“.

(15) 1Kor. 1:29 – slov. text: „aby sa pred Bohom nechválilo niktoré telo“ je chybný, on má znieť „aby sa žiadna telesnosť neoslavovala v Jeho Prítomnosti“. (viď opäť bod 1)

(16) 2Kor. 7:1 – slov. text: “...tela i ducha dovršujúc tak svätosť...” obsahuje tú istú podstatnú chybu, ako bod (1) a tiež nejasnosť v slove „dovršujúc“. Text by mal znieť: „...telesnosti a ducha zdokonaľujúc sa vo svätosti...“.

(17) Ef. 4:22-24 – verš 22 má znieť: „aby ste si vyzliekli vo vás vládnúceho a starým životom žijúceho starého človeka, ktorý je skorumpovaný v jeho klamných žiadostiach.“

(18) Žm. 98:36 – časť slov. textu: “uvidia spasenie” má správne znieť „uvideli spasenie“.

(19) Kol. 1:23b – časť verša: „ktoré sa zvestuje“ má znieť „ktoré bolo zvestované“.

(20) 1Kor. 1:17 – výraz: „aby nebol vyprázdnený kríž Kristov“ by mal presnejšie znieť „aby Kríž Krista nestratil svoju moc (duchovný význam, efekt, cieľ, účinok)“

(21) 2Kor. 13:11 – výraz: „na jedno a na to isté myslite, majte pokoj!“ by mal by znieť: „buďte jednej mysle, žite v pokoji;“. Hoci môžeme mať jednu myseľ, nemyslíme vždy a všetci na to isté, a hoci žijeme v pokoji (medzi sebou), nemusíme „mať pokoj“ od iných.

(22) Fil. 1:27+2:2 – výraz v 1:27: „jednou dušou“ má byť „jednou mysľou (jednomyseľne)“. Výraz v 2:2: „boli sťa jedna duša, aby ste jedno mysleli“ má tú istú nedokonalosť, ako v bode (21). Presnejší text je: „boli v harmónií (súlade, jednote) a jednej mysle.“

(23) Iz. 6:9 – slov. text má znieť: „A riekol: Choď a povedz tomuto ľudu: „Počutím počujete, ale nerozumiete, a videním vidíte, ale nevnímate.” To platí aj na Mt. 13:13.

(24) Jn. 8:31,32 – výraz: „...a poznáte pravdu” má byť „a spoznáte (budete poznať) pravdu”. Uverením v Krista sa stávame Jeho učeníci, ale pravdu ešte nepoznáme, to potrebuje roky kráčania s Ním.

(25) 1Tes. 2:12 – výraz: „hodne Boha“ má byť „hodný Boha“.

(26) Žid. 12:26,27 – vo verši 26, slovo „zasľúbil“ má byť „prisľúbil“. Vo verši 27, výraz: „preloženie vecí, ktoré sa pohybujú ... čo sa nepohybuje.“ nemá zmysel; on má znieť: „odstránenie vecí, ktoré sú zatrasené... aby zostalo to, čo nemožno zatriasť.“

(27) Žm. 10:4,5 – slov. text je chybný a nedáva žiadny zmysel; má znieť nasledovne: „Bezbožník cez pýchu svojho výzoru nebude hľadať Boha; Boh nie je v jeho myšlienkach; jeho cesty sú vždy bolestné (úzkostlivé). Tvoje súdy sú ďaleko vysoko za jeho obzor; čo sa týka jeho nepriateľov, pyšne na ních dýcha.“

(28) Iz. 9:16 – slov. text je chybný; má znieť: „Lebo vodcovia tohto ľudu spôsobujú, že on chybuje, a tí z neho, čo sú od ních vedení sú ničení.“

(29) Pr. 24:9 – výraz: „Myseľ bláznovstva je hriech“ má presnejšie znieť: „Myšlienka hlúposti je hriechom“.

(30) Rim. 7:21 – slov. text je popletený; verš má znieť: „Nachádzam teda zákon, že keď chcem konať dobro, zlo je so mnou prítomné.“

(31) Rim. 2:11// Kol. 3:25 – výraz „nehľadí na osobu“ by mal byť upresnený na „neberie ohľad na osobu“.

(32) Ez. 28:15,17 – vo verši 15, výraz: „sa nenašla pri tebe neprávosť“ má správne byť: „sa nenašla v tebe neprávosť“.

(33) Iz. 14:12-15 – vo verši 12, výraz: „jasná hviezdo,“ by mal byť: „Ó Lucifer,“ a „porážal národy.“ by mal byť „oslaboval národy.“ Vo verši 15, výraz: „si svrhnutý do pekla, do najzadnejších kútov jamy“ by mal byť upresnený nasledovne: „budeš zvrhnutý do pekla, na strany (bezodnej) priepasti.“ – viď tiež Zj. 9:1,2,11 + 11:7 + 17:8 + 20:1,3.

(34) 1Jn. 3:16 – slovo „duša“ má byť „život“ (viď opäť bod 3)

(35) Ez. 33:31 – výraz: “ústami konajú ľúbezné veci, ale ich srdce ide za mrzkým ziskom” nedáva správny zmysel. Správny text má znieť: “ústami ukazujú mnoho lásky, ale ich srdce ide za ich žiadostivosťami (túžbami)”.

(36) Mt. 18:11// Lk. 19:10 – výraz „bolo zahynulo“ je chybný; správny výraz má byť „bolo stratené“.

(37) Jn. 14:30 – výraz: „nemá na mne ničoho“ je totálne chybný; správny text má znieť: „nemá vo Mne ničoho.“

(38) Žm. 66:18 – správny text má znieť: „ak sa dívam na neprávosti v mojom srdci, Pán ma nebude počúvať.“

(39) Žm. 68:19 – výraz: „vzal si dary medzi ľuďmi, áno, i medzi spurnými odbojcami“ má správne znieť: „prijal si dary pre ľudí, áno, aj pre neposlušných“.

(40) P.Šal. 1:13 – správny text má znieť: „Viazaničkou myrrhy je mi môj milovaný; celú noc bude ležať medzi mojími prsníkmi.“. Slov. text nedáva zmysel, ani nevystihuje duchovný význam dvoch prsníkov a slov „celú noc“, ktoré tam úplne chýbajú, čo je drastický nedostatok.

(41) Mk. 4:24 – výraz „Vidzte, čo počujete!“ mý byť „Dbajte na to, čo počúvate;“.

(42) Pr. 4:23 – výraz: „z neho pochádza život.“ je chybný, život nepochádza zo srdca. Správny výraz má znieť: „z neho pochádzajú podstaty (otázky, axiómy) života.“.

(43) Pr. 23:7 – výraz: „vo svojej duši“ má správne znieť: „vo svojom srdci“, lebo duša nie je srdce a srdce nie je duša.

(44) Iz. 1:9 – výraz: „zanechal niečo málo pozostatku“ by mal byť upresnený na: „zanechal veľmi malý zostatok (zvyšok)“, čo vyjadruje realitu omnoho jasnejšie.

(45) Žid. 4:15 – výraz: „ale pokúšaného vo všetkom, podobne nám, bez hriechu“ nedáva žiadny zmysel; spravny text má znieť: „ale bol pokúšaný vo všetkom, ako aj my sme, predsa však (zostal) bez hriechu.“

(46) Žm. 104:31b – správny text druhej časti verša má znieť: „Pán sa bude radovať vo Svojích dielach.“

(47) 3M. 17:14 – drastická chyba v tomto verši a fakticky v tomto preklade Biblie všeobecne je tá, že „duša“ sa dáva do rovnítka s „krvou“. Výraz: „Lebo dušou jakéhokoľvek tela je jeho krv“ je totálne chybný, lebo duša nie je krv a krv nie je duša! Preto, správny text má znieť: „Lebo život každého tela je v jeho krvi“. Ak by krv bola dušou, potom aj nasledujúci verš (15) by mohol znieť: „A každá krv, ktorá by jedla zdochlinu...“, čo je, samozrejme, absurdné!

(48) 1M. 6:5,11,12 – správny text verša 5 má znieť: „A Boh videl, že bezbožnosť človeka sa veľmi rozmohla na zemi, a každá predstava myšlienok jeho srdca bola kontinuálne zlom.“ A verše 11 a 12: „A zem bola skorumpovaná pred Bohom, a naplnená bola násilím. A Boh sa díval na zem a, hľa, bola skorumpovaná, lebo každé telo skorumpovalo svoje cesty na zemi.“.

(49) 1Tes. 5:9 – výraz. „lebo nepostavil Boh cieľom hnevu...“ by mal byť upresnený a znieť: „Lebo nás Boh neustanovil (neurčil) pre Svoj hnev...“.

(50) Dan. 9:24 – koniec verša: „a pomazať svätyňu svätých“ je radikálna chyba, text má znieť: „a pomazať toho Najsvätejšieho (Mesiáša, Ježiša Krista).“

(51) Ez. 39:2 – prvá časť verša má zásadnú chybu, jej text má správne znieť: „A obrátim ťa späť a ponechám z teba iba jednu šestinu...“.

(52) Iz. 33:12 – správny text má znieť: „A ľudia budú, ako pálenie vápna; ako vysekané bodliaky budú spálení v ohni.“

(53) Jób 34:21-27 – verše 23 a 24 sú chybné, majú znieť: „Lebo nepoloží na človeka viac, než je správne (potrebné); aby sa on nesúdil s Bohom. Nespočetných mocných rozdrví na kúsky a iných postaví na ich miesta.“

(54) Žm. 5:5 – verš je chybný; správny text má byť: „Hlupáci nezostanú stáť v Tvojom pohľade; Ty nenávidíš všetkých činiteľov neprávosti.“

(55) 2Tes. 1:11 – druhá časť verša: „a naplnil každou záľubou na dobrotivosti a skutkom viery v moci“ nedáva žiadny zmysel. Správny text má znieť: „aby sa vyplnila záľuba Jeho dobroty a (všetká) práca viery v moci.“