WORD

PREDSLOV

Táto práca je pokračovaním knihy „Slovo k Cirkvi Ježiša Krista^[8]”, publikovanej v r.2006 cez Montreal Remnant Ministries (ISBN 0-978226-0-3),a tiež knihy „Tragédia a Sláva Veriacich^[9]” publikovanej v r.2010 tiež cez Montreal Remnant Ministries (ISBN 978-0-9782276-1-6).

ŽIVOT vychádzajúci zo SMRTI je samotným základom Slova Božieho od Genesis až do Knihy Zjavenia. Toto tajomstvo zodpovedá pravej Spáse človeka a je tiež dôvodom pre Smrť a Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, Nášho Spasiteľa a Pána. Toto tajomstvo je tiež vyplnené vo všetkých tých veriacich, ktorí sú ochotní nasledovať Pána v Jeho krokoch (Mt. 16:24-25) a teda zomrieť ich prirodzenému životu a byť vzkriesení do Jeho Života Večného; v tých, ktorí milujú Jeho Príchod (2Tim. 4:8// 1Pet. 1:7-8) a túžia mať svedectvo, ktoré premôže Satana a tiež spôsobí, že on bude zvrhnutý z Neba na Zem (Zj. 12:9,11-13). Títo veriaci sú tí vyvolení, ktorých je málo, spomedzi tých mnohých, čo sú povolaní (Mt. 20:16). Tí povolaní veriaci nie sú tí istí a nepôjdu na to isté miesto v tom istom čase, ako tí vyvolení veriaci..

Sedem krát som preskúmal a „pretavil“ každé slovo tejto knihy pred Živým Kristom, aby On mohol vypáliť každú špinu (telesnosť: 3M. 14:7 + 16:19// 2Kr. 5:10,14// Žm. 12:7// Pr. 24:16// Lk. 17:4), aby nezostalo nič, čo by sa priečilo Jeho Svätosti, Spravodlivosti a Pravde. Tento odstavec je opakovaním toho istého faktu z dvoch hore citovaných kníh, keďže Pán ma viedol cez ten istý proces aj pri písaní tejto knihy.

Nech je toto Svetlo a Pravda od Pána užitočné a nech posilní všetkých pravdivých veriacich, aby sa mohli boriť smerom ku cene ich vysokého povolania Božieho v Kristu Ježišovi (Fil. 3:14), čo znamená, smerom ku ich dokonalosti (Žid. 6:1).

V Mene Kráľa kráľov a Pána pánov:

Brat H a n o l a – služobník Ježiša Krista.

KAPITOLA 1

ÚVOD

Zdá sa, že nikto nikdy nečíta Predslov, a tak som ho zkrátil na jednu stránku a hneď prichádzam k vám priamo s HOLOU PRAVDOU.

V skutočnosti, každý potenciálny čitateľ otvorí knihu kdesi v polovici, prebehne niekoľko slov na niekoľkých stránkach a keď ich nenájde zaujímavými, atraktívnymi alebo presne súbežnými s jeho osobnými presvedčeniami, on knihu zavrie a to je KONIEC knihy. Vy môžete urobiť to isté aj s touto knihou, ak si tak želáte, ale KONIEC nebude s touto knihou, ale môže to byť KONIEC s vašim ŽIVOTOM! Pozrite sa, Boh nezostúpi do vašej kuchyne, aby si s vami osobne prehovoril.. On nám dal Svoje Slovo a Jeho pravdivých služobníkov, a Jeho Slovo k nám je Jeho Posledné Slovo – On k nám nebude hovoriť viac, než čo už bolo napísané. On skôr otvára naše oči voči Svojmu existujúcemu Slovu, aby sme mohli konečne VIDIEŤ Jeho Realitu, ktorá je pre nášho starého prirodzeného človeka absolútne zničujúca, ale pre nášho Nového Človeka je plná slávy! Obe sú skutočnosti Jeho Slova a ich jednoduchý význam je nasledovný: POKIAĽ TO STARÉ NEUMRIE, TO NOVÉ NEMÔŽE NIKDY ŽIŤ!

My žijeme v posledných dňoch tohto sveta ovládaného človekom a tiež v posledných dňoch Cirkvi ovládanej človekom! Starý kolotoč kresťanov v ich najrôznejších cirkevných organizáciách sa približuje ku svojmu nečakanému pádu a rozbitiu. Učenia, doktríny a praktiky dnešného tradičného kresťanstva stratili svoju hodnotu aj príťažlivosť pre každého veriaceho, ktorý úprimne hľadá pravdu, realitu a život Krista, aby mohol žiť Jeho Slovo a nielen čítať Ho, počúvať Ho, študovať Ho, diskutovať Ho alebo sa o Ňom hádať „na veky vekov”. Cirkev vo všeobecnosti ZLYHALA! Veriaci a ich vodcovia vo všeobecnosti ZLYHALI! Či je táto pravda dostatočne HOLÁ?

Keďže Cirkev zlyhala vo svojom povolaní, vo svojej misií, a keďže veľká väčšina jej vodcovstva práve tak zlyhala v príprave Cirkvi pre jej povolanie a misiu a tiež pre Príchod Krista, Pán VYPĽUJE Svoju Cirkev zo Svojich úst (Zj. 3:16)

Každý káže Jn. 3:16, ale nikto nekáže ani nevysvetľuje Zj. 3:16! Prečo nie? Väčšina vodcovstva Jeho Cirkvi je karnálna, nemá absolútne žiadne duchovné chápanie a videnie. Preto sú dnes veriaci „úbohí a biedni a mizerní na poľutovanie aj slepí aj nahí” – v duchu! Vodcovia sú schopní kázať aj učiť aj prinášať priliehajúce logické porovnania, požiadavky či dôsledky zo Slova Božieho, ale nie sú schopní priniesť Život Ducha z mŕtvej litery Slova Božieho! Preto oni kážu SMRŤ, NIE ŽIVOT. Oni samotní nepokračovali na ceste k ich vlastnému duchovnému zdokonaleniu (Žid. 6:1), ale si zachovali ich starý charakter a pokračovali vo vzdelávaní ich starého človeka v literách Písma. Keďže sú sami duchovne mŕtvi, pokračujú v kázaní ich „starého človeka“ a vo vyučovaní „starého človeka” v ich kongregáciách vysvetľujúc mu Písmo, dávajúc mu slová na povzbudenie, vzrušujúc ho a zvádzajúc ho cez prísľuby Boha, ktoré sa na neho nikdy nevzťahovali. Všetky Božie prísľuby sa vzťahujú na nášho Nového Človeka a nie na starého človeka, starú náturu!

Zodpovednosť ČÍSLO JEDNA služobníkov v Jeho Cirkvi vždy bola a stále je viesť a uschopniť veriacich, aby našli úzku cestu a ich kríž, kde jedine môžu nasledovať Pána a nie seba samých (Mt. 16:24), kde ich „starý človek“ zomiera a Nový Človek rastie! A toto je PRESNE, kde všetci služobníci v Jeho Cirkvi všeobecne a špecificky ZLYHÁVAJÚ! Preto je dnes len MÁLO tých, čo našli alebo nachádzajú úzku cestu, a nie celá Cirkev (Mt. 7:14).

Niet iného dôvodu pre tento hrozný aj hanebný duchovný stav dnešných veriacich a nikdy predtým nebolo prinesené toľko hanby Pánovi, Jeho Svätosti, Spravodlivosti a Pravde, ako aj Jeho Milosti cez ktorú my všetci existujeme.

Hrozný stav tohto sveta, ktorý sa rúti do pekla pred našimi očami je iba zrkadlom hrozného stavu Cirkvi, ktorá zlyhala stáť zoči voči zlu a jednať s ním v Moci a Múdrosti Ducha Kristovho. My iba hovoríme, hovoríme, hovoríme, kážeme, kážeme, kážeme, učíme, učíme, učíme, diskutujeme, argumentujeme, vadíme sa a vysvetľujeme. Naše ústa sú plné Ducha Svätého, občas aj Slova Božieho, ale naše srdce je prázdne, niet v ňom ani Jeho, ani Jeho Života a Lásky. On v nás existuje, ale my neexistujeme v Ňom! Preto sme bezmocné, bezvládne, hlúpe a mizerné náboženské kreatúry duchovne úplne neužitočné v rukách nášho Všemohúceho Boha. Či vy, čitatelia, ste prekvapení, urazení alebo ohromení? Možno, že vy toto vôbec nevidíte, alebo áno?

Pokiaľ nie sme vedení na úzku cestu pravými služobníkmi Jeho Cirkvi, náš starý človek nikdy nezomrie a náš Nový Človek nikdy nevyrastie! Pokiaľ nehľadáme a nenájdeme úzku cestu a nezačneme po nej kráčať, náš starý človek bude stále žiť a pokračovať v podvádzaní našej duše.

Pokiaľ náš starý človek neumiera, MY NEDOKÁŽEME KONAŤ ŽIADNU časť Slova Božieho, žiadne z Jeho Prikázaní či poradení, nemôžeme nasledovať žiadne vedenie, inštrukcie, prijímať žiadne karhanie, poslúchať nejaký hlas... pretože náš starý človek nenávidí všetky tieto veci (Pr. 5:12-14). Nemôžeme dôverovať Pánovi, nemôžeme kráčať vierou, nemôžeme obdržať odpovede na naše modlitby, nemôžeme rásť v duchu do Krista Ježiša, nemôžeme byť pretváraní na Jeho Podobu a teda NEMÔŽEME KONAŤ VÔĽU BOHA, Nášho Otca, ktorý je v Nebi. A ak toto je tak, Náš Otec nemôže prijímať „chválospevy a uctievanie” od nášho starého človeka, ktorý nemôže poznať pravdu a ktorého duch je špinavý a teda neprijateľný (Jn. 4:24).

Dokiaľ sa nezobudíme, budeme stále spať. Dokiaľ neopustíme strom poznania dobra a zla z ktorého sme sa kŕmili celé stáročia a tým prehlbovali našu smrť, dotiaľ nám Náš Otec, ktorý je v Nebi nedovolí, aby sme jedli zo Stromu Života, aby sme prehlbovali náš Život a prekonávali smrť (1M. 3:22-24).

My sme ako orlíčatá, ktoré odmietli učiť sa lietať. Čo robí „mama orlica“? Otrasie hniezdom s orlíčatkami, vznáša sa nad nimi, rozťahuje svoje krídla pod nimi a berie ich na svoje perute aby nepadli dolu a sa nezabili (5M. 32:11). Robí to pár krát, ale ak mláďatá sú neochotné, či lenivé učiť sa lietať, potom ich ona nechá padnúť a zabiť sa. Sú neužitočné a nikdy sa nestanú orlami. Chumáč peria, ktorý nedokáže lietať je mŕtvy orol!

TOTO JE VOLANIE PÁNA JEŽIŠA KRISTA ku svojej Cirkvi v týchto dňoch pred Jeho príchodom!

On súdi, trasie a preosieva „hniezda” všetkých ktorí tvrdia, že sú znovu-zrodení kresťania a ktorí aj po mnohých rokoch od svojho krstu nedokážu „lietať“! Toto On prisľúbil, že bude konať v tomto čase konca dejín podľa Svojho Slova (1Pet. 4:17-18// Žid. 12:26-29⁽¹⁾// Hag. 2:6,7). Prečo? Pretože aj po mnohých rokoch tieto zástupy veriacich sa zubami-nechtami stále držia starého hniezda svojho prirodzeného života, ku smrti vystrašení ho opustiť. Pán si želá vytvoriť z nich opravdivých, užitočných a žijúcich – „lietajúcich orlov”. Čo je najdôležitejšie, Pán posväcuje, očisťuje a pripravuje Svoju Nevestu pre Svoj Príchod ako Ženícha (Mt. 25:6). Inak On by nemal žiadnu Nevestu ku ktorej má prísť a zobrať si Ju so Sebou! (Mt. 24:39-41; 25:10) Dnešná Cirkev sa podobá všetkému, len nie Jeho Neveste!

Za dní Noeho, osem ľudí bolo vybraných z celého ľudstva tých dní! (1M. 7:13). Chceli by ste vypočítať pomer tých, čo boli zachránení k tým, čo boli utopení? Ak Pán prirovnáva Svoj Príchod ku dňom Noeho (Mt. 24:37) potom hádajte koľko asi znovuzrodených veriacich bude vzatých do Jeho „Archy“? Či VY patríte medzi nich? Ako viete, že tam patríte? Vaše vykúpenie a krst nepostačujú, aby vám toto zaručili! (Prosím, pokračujte v čítaní.)

Jeho súdenie, trasenie a preosievanie je v Jeho očiach najdôležitejšou službou v tomto čase Konca dejín. Žiadna iná služba nemá pre Neho v tomto čase väčšiu dôležitosť, keďže ide o prípravu Jeho Nevesty ku JEHO spokojnosti a nie podľa našich snov. Čas už prišiel. Toto je tiež dôvodom prečo si On vybral aj „túto hlinenú nádobu”, medzi inými, pre túto veľmi nepríjemnú, ťažkú, bolestivú, ale veľmi dôležitú prácu – boriť sa dokiaľ Kristus nie je vyformovaný aspoň v tých veriacich, ktorých On predzvedel a predurčil (Gal. 4:19// Rim. 8:29). Tiež, deklarovať tie najdôležitejšie duchovné fakty, ktoré majú byť starostlivo uvážené, uvidené a pochopené, uverené a vykonané pre Pána nami všetkými, ktorí sa tiež nazývajú kresťania a ktorí dúfajú, že vstúpia na Svadobnú Večeru Baránka a taktiež do nasledujúceho Kráľovstva Božieho.

Len veľmi málo veriacich bolo dotknutých týmito dôležitými duchovnými faktami a ktorí sa nejako ozvali. A žiadny cirkevný vodca (pastor, učiteľ, kazateľ v USA) sa nám nikdy neozval hoci sme zaslali naše knihy poštou tisícom kongregácií najrôznejších denominácií do asi 70 krajín sveta, aj do viac, než 1,400 kresťanských kníhkupectiev cez celú Ameriku. Toto naznačuje prečo Pán VYPĽUJE dnešnú Cirkev, reprezentovanú cirkvou v Laodicei, zo Svojich úst (Zj. 3:14-22). Pán tu dáva aj svoje dôvody a rady tým veriacim, ktorí si neželajú taký „slávny osud”. Žiadny pastor, ani kazateľ nikdy nekázal TOTO Slovo Božie svojej kongregácií, ani nikdy nevysvetlil veriacim jeho pravdivý význam a dopad na ich kresťanské životy a osud. Taký pastor by totiž mohol dosť rýchlo stratiť svoju kongregáciu ak by kázal takú kázeň. Keďže ale každý pastor je učinený strážcom nad svojimi ovečkami, ich krv bude vyžadovaná z jeho ruky! (Ez. 3:17-21)

My tu nehovoríme o možnej strate spásy týchto veriacich, ale definitívne hovoríme o zamedzení ich vstupu na Svadobnú Večeru Baránka (Mt. 25:10-12) ako aj ich vstupu a vládnutia s Kristom v Kráľovstve Božom (Zj. 20:4), ktoré bude nasledovať Svadobnú Večeru. A čo je najdôležitejšie, ide o stratu ich dedičstva a postavenia v Pánovi. Kresťania nemajú záujem o toto Slovo alebo kde skončia, keď ich Pán vypľuje zo Svojich úst a čo tam budú robiť! A nikto im nič nepovie. Oni všetci sú učení a veria, že po smrti všetci idú do Neba. Naozaj? Z ktorej časti Slova Božieho dostali takúto fámu? Oni si všetci vyberú jeden verš z Písma, kde Pavol vyjadruje svoju túžbu “odísť a byť s Kristom…” (Fil. 1:23) a oni si z toho vykonštruujú farebný obraz ich vlastného nebeského blahobytu. Dáva to dobré pocity, je to ukľudňujúce aj logické, ale čo, ak sa to Slovo na nich nevzťahuje? Koľko pravdy je vo vašich osobných snoch a presvedčeniach?

Ja teraz nepôjdem do detailov, kde veriaci idú po ich smrti alebo únose, kedy a prečo. Tieto detaily sú už opísané na stránkach 254-258 knihy “Tragédia a Sláva Veriacich”. Tiež sú ukázané na farebnej vložke na konci tejto knihy. Ale som vedený uviesť tri hlavné body, ktoré ukazujú znetvorenie pravdy vo Fil. 1:23, a to nasledovne:

1) Pavol tu hovorí o sebe a nie o celej Cirkvi. On bol Premožiteľ, zatiaľ čo väčšina veriacich, zvlášť v dnešných cirkvách (okrem malého Zbytku), sú karnálny kresťania práve tak, ako sú aj ich vodcovia, a cesty k ich osudu sú celkom rozdielne. Keď Pán prehlásil: „Ja vás vypľujem z Mojich úst”, ja naozaj nevidím, ako ich On „vypľuje do Neba“. Vy to vidíte? Či úprimní kresťania a ich cirkevní vodcovia vidia tento fakt? Alebo oni veria, že „ich cirkev” tam nepatrí, že je výnimkou? Na akom základe, môžem sa spýtať? Ktoré Písmo by použili ako podklad pre takú vieru? A Pán prehlásil túto pravdu pred 2,000 rokmi!

2) Žiadny veriaci v Novom Zákone nebol vzatý, ani nevystúpil do Neba, kde je Boží Trón! (Jn. 3:13) Ak chcete vidieť, kde ľudia idú v Novom Zákone po ich smrti, pozrite si Addendum a farebnú vložku na konci knihy „Tragédia a Sláva Veriacich^[9]”. A Boh dobre vie prečo nemôžeme ísť do Neba v tomto čase.

Tak ako naši kazatelia minuli Zj. 3:16, tak minuli aj Zj. 12: 7-11! Hádajte, kto je v Nebi, v prítomnosti Boha? SATAN a jeho diabli! Radi by ste sa „preplietali medzi nimi a mali potešenie z ich prítomnosti”? A Satan nás obviňuje pred Bohom dňom a nocou! Boh by tam aj tak nepripustil žiadneho karnálneho kresťana pretože NEMÁ žiadne „slovo svedectva, ktoré by premohlo Satana”! Iba Syn-chlapec ho má (Zj. 12:11). Svedectvo väčšinovej Cirkvi prináša Pánovi Ježišovi Kristovi jedine hanbu a nie Slávu! Či tento obraz je trochu rozdielny od toho, čo vám bolo kázané?

3) Od Vzkriesenia Krista Pavol a všetci ostatní Premožitelia idú do Tretieho Neba, čo je časť ponebeských oblastí (a ja to nazývam Druhý Raj) kde je Strom Života – Kristus Osobne (Zj. 2:7). Boh Náš Otec nás vyzdvihol hore do Ponebeských oblastí V kristu Ježišovi (Ef. 2:5-6). Iba Premožitelia, ten Veľmi Malý Zbytok (Iz. 1:9), ktorý rástol do Krista vo všetkom (Ef. 4:15), oni sú V Kristovi Ježišovi. Zbytok veriacich, ktorí sú karnálni NEŹIJÚ V ŇOM hoci On prebýva v ich duchu.

Keďže veriaci v dnešných cirkvách sú väčšinou karnálni (úbohí aj biedni aj mizerní na poľutovanie aj slepí aj nahí – Zj. 3:17b), Pán si želá ukázať Svoje svetlo ohľadne karnálnych veriacich a ich situáciu. Duchovné fakty, ktoré platia na karnálnych veriacich sú nasledovné.

Ježiš Kristus prebýva v DUCHU každého znovu-zrodeného veriaceho Svojim Duchom, ale On NEŽIJE a nevládne v DUŠI karnálnych veriacich. Preto karnálni veriaci NEŽIJÚ V ŇOM vierou Syna Božieho, ako Apoštol Pavol žil! (Gal. 2:20) Oni žijú podľa svojich vlastných presvedčení. A to je tá pravá príčina, prečo sú oni duchovne úbohí a biedni a mizerní na poľutovanie a slepí a nahí a Pán, ktorý za nich zomrel na kríži, ich vypľuje z úst. Prosím, aby ste videli, uvedomili si a uverili že žiadna úbohá a biedna a mizerná na poľutovanie a slepá a nahá kreatúra nemôže kedy byť a žiť VO Svätom a Dokonalom Kristovi!

Horeuvedená pravda tiež osvetľuje prečo sa karnálni veriaci často chovajú ako pohani, alebo aj horšie, než pohani, hoci môžu byť znovu-zrodení v ich duchu. Ale ich duša nie je znovu-zrodená a preto ona žije starý naturálny život a nie Nový Život Ducha Svätého, čo je Večný Život Boha.

Život Boha v našom DUCHU je totálne rozdielny od naturálneho života v našej DUŠI. Preto, Život Boha v našom DUCHU musí NÁS SEPAROVAŤ od prirodzeného života v našej DUŠI, ak máme byť spasení a zdokonalení a ak máme mať pravdivý vzťah a spoločenstvo s Bohom a jeden s druhým na veky vekov! Byť SEPAROVANÝ od naturálneho života našej duše znamená tomu životu ZOMRIEŤ.

Či ste niekedy v živote počuli nejakého kazateľa kázať a vysvetľovať horeuvedenú pravdu? Naozaj? Dnešní karnálni kazatelia kážu prirodzeným dušiam veriacich, ako keby ich duše už boli obnovené v Duchu Božom, odrezané od svojho naturálneho života, zdokonalené, žijúce Život Boha a teda schopné konať, čo je kázané!

Dnešní kazatelia hovoria „vy ste to, čo Biblia hovorí, že ste” (Joel Osteen, etc.) a oni veria tomuto prehláseniu aj voči sebe samým. Preto, oni sú „viac, než víťazi” (Rim. 8:37⁽²⁾) hoci oni tiež môžu byť „očarovaní hlupáci” (Gal. 3:1⁽³⁾). Aj toto Biblia hovorí, či nie? Biblia tiež hovorí, že „vy ste ničím”! (Gal. 6:3). Či oni veria aj tomuto Slovu Boha? A ak si niekto myslí, že je niečím, už je aj podvedený sám v sebe! Keď teda veríme takým prehláseniam karnálnych kazateľov sami v sebe, sami sa stávame „očarovaní hlupáci” skôr, než víťazi. Nanešťastie, kazatelia sami sú podvedení a očarovaní, keďže veriaci môže byť jeden z „rôznych typov veriacich” opísaných v Biblii. Pravda je nasledovná:

VY STE TO, ČO VAŠE OVOCIE UKAZUJE A NIE TO, ČO SI SAMI VYBERIETE Z BIBLIE PODĽA VAŠICH VLASTNÝCH PRESVEDČENÍ ALEBO ŽELANÍ (Mt. 7:16-20).

Dokiaľ váš naturálny život nie je zničený a vaše ovocie neukáže tento fakt, dovtedy zostávate karnálni a Bohu odporní a neprijateľní, nehodní Jeho Kráľovstva (2Tes. 1:5), ba nehodní ani Boha, ktorý vás povolal do Svojho Kráľovstva a Slávy (1Tes. 2:12).

Náš naturálny život je duchovná SMRŤ. Nemá nič spoločného so Životom vzkrieseného Krista. Všetci pohani a karnálni veriaci pokračujú v živote, žiť svoj naturálny pozemský život. Duchovní veriaci – Premožitelia – žijú Život vzkrieseného Krista a NIE ich naturálny pozemský život. Oni umreli svojmu naturálnemu pozemskému životu presiaknutému v pýche, arogancii, nevere, strachu, neochote, lenivosti, sebeckosti, seba-spravodlivosti, sebaistote, hlúposti, temnote, nezodpovednosti, atď. Oni mu zomreli a preto sú od neho separovaní na veky vekov. Keď Syn Človeka zomrel, náš hriešny, naturálny, pozemský človek, ktorý bol vložený do Duše Krista (On bol učinený hriechom pre nás – 2Kor. 5:21) zomrel s Ním. Keď On bol vzkriesený, žije Život Večný a nie je viac podrobený smrti (Zj. 1:18). Jeho Otec vykonal skutočný zázrak nielen pre Svojho Syna, Nášho Spasiteľa, ale pre nás všetkých, ktorí uverili a boli v Ňom vykúpení.

ŽIVOT VYŠIEL ZO SMRTI. Podobne, keď my umrieme nášmu naturálnemu životu, ŽIVOT KRISTA VYJDE Z NAŠEJ SMRTI, čo je Život Večný a už nikdy nebudeme podrobení smrti, ako je to aj s Našim Pánom. Toto je opravdivé tajomstvo, ktoré musíme zakúsiť v našej pozemskej existencii, aby aj ovocie Ducha mohlo začať rásť z našej smrti (Jn. 12:24-26). Tento fakt je platný pre „TU A TERAZ“, nie po našej fyzickej smrti alebo únose zo zeme. Zákon, ktorý mnohí kresťania nikdy nezvažujú, alebo ho ignorujú vo svojom pozemskom živote, ale ktorý v konečnom dôsledku určí ich osud, je nasledovný:

Ten, kto neumrie, nemôže byť vzkriesený!

Tento zákon pokračuje nasledovne:

Ten, kto si zachováva a žije svoj naturálny život, nemôže súčasne obdržať a žiť Život Večný.

Pán „zarámoval“ tento fakt do Svojho Slova nasledovne: “Lebo ktokoľvek si zachová svoj (naturálny) život (odmietne mu zomrieť) ho stratí; a ktokoľvek stratí svoj (naturálny) život (zomrie mu, bude od neho separovaný) kvôli Mne, ho nájde (Môj Život Večný).” (Mt. 16:25⁽⁴⁾)

Toto Slovo Božie vyjadruje skutočnú spásu človeka a to nasledovne: život nášho Nového Stvorenia vychádza zo smrti nášho starého stvorenia.

Tí, čo boli synovia Diabla, stávajú sa synovia Boha cez smrť a vzkriesenie nášho Spasiteľa a Pána Ježiša Krista. Odpúšťanie hriechov, pokánia, modlitby, dobré skutky a všetko ostatné čo sa veriaci snažia konať v ich pozemskom živote sú len akoby “postranné účinky” našej skutočnej a plnej Spásy a nie Spása samotná.

Veriaci boli a stále sú podvádzaní, že odpustenie hriechov je Spása človeka. NIE! Hoci Pán zomrel za naše hriechy (1Kor. 15:3), naša Spása nie je len to! NAŠA SPÁSA JE ZNIČENIE NÁŠHO STARÉHO STVORENIA – KTORÉ JE ZDROJOM NAŠÍCH HRIECHOV – nielen odpustenie našich hriechov (Zj. 3:5// Žid. 6:1-6, atď.)

Náš Pán mal moc odpustiť nám naše hriechy aj predtým, než umrel na kríži a On to jasne demonštroval (Mt. 9:1-7// Mk. 4:11,12// Lk. 7:47-48). Ale tí, čo boli uzdravení alebo ktorých hriechy boli odpustené – ZOSTALI HRIEŠNICI!

Oni neboli nijako zdokonalení ani obrátení na Podobu Krista. Vôľa a zámer Boha pre ich skutočnú Spásu neboli ešte uskutočnené, uzavreté, skompletizované, dosiahnuté (Rim. 8:29)... možno ani nezapočaté!

To, čo je v hornom ráme je možno najdôležitejší duchovný fakt, ktorý si len veľmi málo kresťanov uvedomilo, uvidelo a porozumelo v duchu. Toto tiež ukazuje najdôležitejšiu pascu Diabla pre všetkých veriacich. Preto, toto je tiež najdôležitejší duchovný fakt nášho Kresťanstva ktorý, podľa môjho vedomia, nebol nikdy kázaný ani vysvetľovaný veriacim v nijakom zbore, či kongregácii! Prečo?

Ak Satan dokáže podviesť celý svet, ako to aj urobil a stále robí aj dnes (Zj. 12:9// 2Kor. 4:4) a keď je Cirkev spriatelená so svetom, napojená na svet, používa svetské metódy, závisí na svete pre svoju samotnú existenciu, potom Satan dokáže podviesť tiež Cirkev. Také cirkvi a veriaci sa stali väzňami Diabla lapení konať jeho vôľu! (2Tim. 2:24-26) Toto tiež znamená, že keď on „pohne prstom“ Cirkev vyskočí a nasleduje jeho prst bez rozmýšľania nepýtajúc sa žiadne otázky. Veriaci sa nedokážu vymaniť z jeho pasce svojou vlastnou silou ani múdrosťou. Boh ich ale môže viesť ku pokániu, aby uznali pravdu.

My si uvedomujeme, že odpúšťanie hriechov je požehnaním a preto nikdy nesmieme ponižovať odpúšťanie hriechov cez Milosť Nášho Spasiteľa a Pána žiadnym spôsobom (Rim. 4:7,8). Ale nikde v Písme nenájdete, že odpúšťanie hriechov v skutočnosti JE NAŠA SPÁSA. Prečo to nie je tak? Je jedna vec vyznať naše hriechy, dostať odpustenie a byť očistený od všetkej nespravodlivosti (čo sa týka vyznaného hriechu – 1Jn. 1:9). Ale je úplne inou vecou „kráčať vo svetle, ako aj On je vo svetle a mať spoločenstvo jeden s druhým” (1Jn. 1:7). Toto predpokladá, že my nasledujeme Pána, čo je podstatne viac, než len vyznať svoje hriechy a dostať odpustenie. Na tejto ceste…

my musíme zapierať samých seba a pozdvihnúť náš kríž a nasledovať Ho (Mt. 16:24).

Toto je premáhanie samých seba a nielen vyznávanie našich hriechov. Toto je umieranie našej starej náture a nielen prosenie Pána, aby nám odpustil naše hriechy ZATIAĽ ČO naša stará nátura stále žije a produkuje tie isté, ak nie omnoho horšie, hriechy a to „na veky vekov”!

Po 44 rokoch mojej služby Pánovi a Jeho Cirkvi a po 44 rokoch skusovania života, resp., smrti v Jeho Cirkvi, Jeho Duch mi dovoľuje, aby som prehlásil pravdu, ktorá podľa mojej viery bude šokovať celú Cirkev Ježiša Krista. Pán hlavne v tomto čase musí šokovať veriacich, aby sa konečne po tých stáročiach prebrali a uvedomili si, že pravda a duchovná skutočnosť sú nielen zaujímavé, ale životne dôležité fakty. Tu je pravda:

Zástupy veriacich v Cirkvi Ježiša Krista NEVEDIA čo skutočná Spása vlastne je! Z ČOHO boli spasení, DO ČOHO sú spasení, AKO sú spasení, a čo sú oni v očiach Božích povolaní, aby BOLI a KONALI počas svojho pozemského života a potom v prichádzajúcom Kráľovstve Božom a napokon vo večnosti!

Chcem teraz zdôvodniť toto šokujúce vyhlásenie z Písma a ukázať, že my KONÁME presne to, čo nie je pre našu Spásu a my NEKONÁME presne to, čo by sme mali konať pre našu skutočnú Spásu!

Uvážme najprv SKUTOČNÚ VÔĽU BOHA, ktorá je jasne vyjadrená v Jeho Slove a to nasledovne:

My, predzvedení našim Otcom, máme všetci byť pretváraní na Podobu Jeho Syna (Rim. 8:29)… zmenení (transformovaní) na tú istú Podobu! (2Kor. 3:18) Ježiš Kristus má byť REPRODUKOVANÝ v našom živote! My máme ŽIŤ JEHO ŽIVOT VEČNÝ TU A TERAZ, nie naturálny život našej duše s ktorou sme sa narodili.

Vy poviete: „Samozrejme, to vieme!” Ale ja sa nepýtam, či vy toto viete, ale či vy toto žijete? Realita a tragédia Cirkvi vo všeobecnosti tkvie v tom, že...

KRESŤANIA TÚTO VÔĽU BOHA NEKONAJÚ!

Táto jednoduchá odpoveď tiež vyjasňuje mizerný stav Cirkvi opísaný Samotným Pánom (Zj. 3:14-22). Či sa my meníme z pozemských ľudských stvorení na nebeské ľudské stvorenia? NIE! Toto nie je zmena z pohana na kresťana. Toto je zmena z karnálneho kresťana, ktorý je ovládaný jeho hriešnou dušou na duchovného kresťana, ktorý je ovládaný Duchom Božím!

Či vy ste už boli zmenení vo vašej osobnosti, vo vašom charaktere, vo vašej vlastnej konštitúcii? Stali ste sa novou osobou odlišnou od tej, ktorou ste boli pri vašom krste? Naozaj? Váš krst vás nezmenil ani za máčny mak. Ak ste boli pokrstený, šli ste do vody suchý starý človek a vyšli ste z vody mokrý starý človek, váš starý človek v tej vode neumrel! Krst bol iba vašou verejnou proklamáciou, že ste boli ochotní zomrieť a byť vzkriesený. Ale vaša ochota zomrieť nemusela prísť ani počas vášho celého kresťanského života na zemi! Možno ani doteraz neviete, prečo ste boli vlastne pokrstený a prečo sa od toho dňa nič vo vašom charaktere nezmenilo. Fakticky, môžete byť pokrstený a nebyť znovu-zrodený Duchom Božím! Ak považujete tieto veci za nereálne, alebo aj za nemožné, potom nemáte ani šajnu, aké podvodné sily ovplyvňujú vašu myseľ a vieru a blokujú cestu k vašej spáse.

Vy môžete žiť svoj kresťanský život a kráčať podľa pravidla vášho rozumovania, osobných presvedčení a viery založenej na tom, čo vám iní povedali, alebo ako to cítite v sebe samom. Možno dôverujete jedine samy sebe alebo znalostiam z „druhej ruky“ alebo presvedčeniam ľudí, ktorí sami nemuseli Pána nikdy poznať. Možno, že ste tiež lenivý overiť si fakty zo Slova Božieho a zo svojho ovocia. Ak si myslíte, veríte ba ste aj spokojní, že navštevujete zbor “dobrej reputácie”, kde dávate štedré milodary a radujete sa z bohoslužieb a že takto ste prijateľný Pánovi, znova si to premyslite. To, čo budete teraz čítať nie je môj osobný názor, je to moja osobná živá skúsenosť, ktorú mi Pán udelil a ktorú môže ukázať hociktorému veriacemu s očami na videnie a srdcom na porozumenie a ktorý skutočne hľadá pravdu.

Pán ma teraz vedie, aby som opísal moje osobné skúsenosti a chápanie organizmu, ktorý ľudia nazývajú „Cirkev”, PREČO ZLYHALA konať Vôľu a Zámery Boha podobne, ako karnálny Izrael zlyhal konať Vôľu a Zámery Boha. Preto podávam dolu opis niektorých všeobecných príkladov, ako a prečo aj v tých „najlepších“ zboroch, či zoskupeniach veriacich, táto Vôľa Božia SA NEKONÁ A NEVYPLŇUJE!

1) Najprv uvediem, Letničný zbor, ktorý som navštevoval asi 7 rokov a kde som sa tiež stal Diakonom a mal dosť dôverné spoločenstvo s vodcovstvom aj s mnohými členmi kongregácie. Tiež som bol v tom zbore pokrstený a obdržal som dary Ducha Svätého vrátane jazykov, výkladu jazykov, rozoznávanie duchov, múdrosti a proroctva (1Kor. 12:8-11). Začal som ich používať takmer všetky okrem proroctva, čo prišlo až neskôr. Letničné zbory boli v tom čase považované za „priebojnú čepeľ kresťanstva”, čo Pán neskôr ukázal ako fámu.. Moju pozíciu, aktivity a skúsenosti v tom zbore až do môjho odchodu som opísal v knihe “Otevřený Dopis Jeho Výsosti a Excelenci, Ježíši Kristu, Králi králů a Pánu pánů, Jedinému Pravému Bohu^[10]” (čo je český preklad anglického originálu), preto ich tu opakovať nebudem..

Po dvoch rokov v zbore, Pán mi začal ukazovať kongregáciu a vodcovstvo v ich skutočnom duchovnom stave. Súc 4 roky v Rade Diakonov, získal som tiež znalosti, ako boli také zbory riadené a problémy riešené. S pastorom sme sa oslovovali krstnými menami a všetko šlo po poriadku… až dokiaľ Pán nezačal ukazovať pýchu, samo-spravodlivosť, ješitnosť a iné „cnosti“ telesnosti a to najprv vo vodcovstve a neskôr tiež v mnohých iných členoch kongregácie. Tieto veci som predtým vôbec nevidel.

Napokon, a toto je snáď najdôležitejší fakt, začal som aj VIDIEŤ aj rozumieť, že všetko kázanie a služba boli na intelektuálnej úrovni a teda duchovne mŕtve. Nikto si „neobliekal nového človeka” a nikto nebol menený v duchu. NIKTO! Bola to organizácia vedená človekom, nie Pánom, takže niet divu, že po niekoľkých rokoch Pán ma odtiaľ vybral a tento zbor, táto „priebojná čepeľ kresťanstva“ bola predaná Adventistom siedmeho dňa – ďalšej „cirkvi” vedenej človekom. A ja mám kopu osobných skúseností aj s touto „cirkvou” a aj s niektorými jej členmi. Nikto nevie prečo ten Letničný zbor „stroskotal“ a prečo to isté sa prihodilo aj inému Letničnému zboru, ktorý som tiež občas navštevoval keďže bol omnoho bližšie môjmu domu. Aj ten bol predaný a zmizol z obzoru. Moja otázka je: Ako môže hociktorý zbor pravej Cirkvi Ježiša Krista zbankrotovať a zmiznúť?

2) Za druhé uvediem zbory všeobecne, kde som nikdy nebol členom. Počas mojej služby som navštívil a tiež kázal v mnohých zboroch aj v domových skupinách, hoci som nikdy nebol ich členom. Tiež som videl mnohé zbory v televízii, pamätám si mnohé kongregácie, ich pastorov, kazateľov, stovky bohoslužieb a veľa kázní. Mnohé z týchto „cirkví” už neexistujú, lebo tiež zbankrotovali! Prinášali jedine hanbu Pánovi Ježišovi Kristovi. Všetky do jednej boli duchovne mŕtve a žiadnu z nich nebolo možné nazvať “Telo Kristovo”. Hlavné príčiny sú opísané v dolných odstavcoch.

2a) Niekedy v minulosti, asi nikto nevie kedy, „Cirkev” sa postupne vyvinula do určitej organizačnej formy, ktorá by sa dala nazvať „Národné Divadlo”. Stala sa „činohrou jedného rozprávača” neskôr aj s orchestrom a kabaretom, kde diváci a poslucháči sediaci okolo javiska pozorovali, čo sa na javisku deje a občas počúvali toho rozprávača (a dnes aj rozprávačku) vykladajúceho, čo si pripravil pre poslucháčov. Povedal som „diváci a poslucháči” pretože to je to, čo kongregácie robia, oni sa „nedívajú na Ježiša” (Žid. 12:2⁽¹⁸⁾) a „nepijú Jeho Slovo” nemajúc ani „ucha na počutie”, oni sa dívajú dookola a počúvajú. Občas sa zúčastnia „bohoslužby” v príležitostnom spievaní, spoločnej modlitbe, v dávaní milodarov prípadne aj v smiechu a v žartoch.

2b) Nikto z nich nevie, kto čo verí, koľkí uverili kázni a koľkí nie, koľkým to bolo jedno alebo boli popletení. Nikto nemal šance pýtať sa na nejaké otázky alebo povedať niečo. Keď kazateľ odchádza, môže potriasť rukami pri vonkajšom vchode a ľudia mu môžu povedať, aká bola kázeň skvelá. Pán sa, samozrejme, nestará, či kázeň bola skvelá alebo nie. Jeho najviac zaujíma či nám bola kázaná Jeho Pravda a či sme mali ucho na počutie Jeho Pravdy (Zj. 2:7,11,17,29 + 3:6,13,22) ktorá jedine dokáže pretvárať a oslobodzovať nášho ducha a nič iné (Jn. 8:31,32).

2c) Základy skutočnej, plnej spásy človeka nie sú ani spomenuté! Každý predpokladá, že všetci ostatní sú už svätcami, sú spravodliví, svätí a pripravení do Neba a pre príchod Pána. Aj kazatelia, aj poslucháči sa tvária, ako keby už boli spasení a teda všetko, čo majú konať je „oslavovať Pána” a čakať na ich „únos”. Početné pasáže Slova Božieho, ktoré pojednávajú o NAŠEJ hriešnej a špinavej náture (našom „Ja“), ktoré sú tak totálne zničujúce nášmu pyšnému, arogantnému, sebeckému, seba-spravodlivému, tvrdohlavému, ustrašenému, hlúpemu a nábožensky vzdelanému „starému človeku“, nie sú NIKDY kázané! Prečo? Pretože ako kazatelia, tak aj poslucháči v týchto „Národných Divadlách“ veria, že oni sú už „nové stvorenia v Kristu Ježišovi”! Hoci mnohí z nich sa chovajú horšie, než pohani! Stačí do ich hriešnej telesnosti „zapichnúť injekciu pravdy”… a hnis vyjde von.

2d) Keďže Božia pravda o skutočnej spáse človeka nie je takmer nikdy kázaná, tieto Národné Divadlá sa stávajú kolotočmi stále sa zvyšujúcej prednáškovej činnosti „aký je náš Boh veľký“, aký milosrdný, aký milujúci, konajúci všetko o čo Ho žiadame, uzdravujúci a zahrňujúci nás financiami a oslobodzujúci nás od všetkého zla. A STARÝ ČLOVEK v poslucháčoch sa potom pokúša oslavovať Pána a veriť všetkému, ako to bolo povedané… lebo kazateľ „to predsa vie“ a znie to úžasne. A tak Pán je zjavne povinný robiť všetko, čo kazatelia hovoria, o čo Ho žiadajú a o čo sa modlia, nevadí, čo hovoria iné časti Jeho Slova mimo toho jedného verša, čo bol kázaný! Či je poslucháč už NOVÝM ČLOVEKOM alebo nie, nikto nevie, ani ho to nezaujíma. Či má dostatočné dôkazy o tom, že je Nový Človek (aké ovocie Ducha on žije a ukazuje, aké je zrelé, ako zdokonalené – 1Jn. 4:18⁽⁵⁾) nikto nevie, ani to nikoho nezaujíma. Či je spravodlivý alebo nie (Pr. 15:29 // Žm. 34:16) nikto nevie a nikoho to nezaujíma. Veriaci môžu byť veľmi nespravodliví zatiaľ čo základná spravodlivosť im bola udelená len pri ich uverení v Spasiteľa (Rim. 4:3). Či si očistili špinu ich telesnosti a ducha (2Kor. 7:1⁽⁶⁾) nikto nevie, ani to nikoho nezaujíma, atď.

2e) Takže, po 10-20-30 rokoch kongregácia je duchovne stále tá istá i kazatelia sú stále takí istí, ak neboli preložení do iného Národného Divadla, kde ich staré prednášky budú ako nové. Ale nikto nebude zmenení v duchu, to jest, v jeho charaktere; starý človek nebude vyzlečený a nový človek oblečený (Ef. 4:22-24⁽⁷⁾), ale inak, všetci sú „fajn” čakajúci na Pána, či už majú olej vo svojich nádobách, alebo nie (Mt. 25:1-12). Koniec koncov, kto sa stará o nejaký olej? Ani v Letničných zboroch nikto nevedel, čo to vlastne je, kto ho mal a koľko, ak vôbec.

3) Domáce skupiny, kde som osobne slúžil, nie sú lepšie, než organizované Národné Divadlá. Oni obyčajne nemajú kazateľov, ani pódia, ale majú tú istú hriešnu ľudskú náturu, ktorú nikto z nich nechce ukrižovať. Ľudia prídu a počúvajú, taktiež oni všetci boli „otrávení” s ich predošlými pastormi a ich zbormi, ale nemajú nič lepšieho čím by to predošlé nahradili, preto špekulujú a hľadajú seba-uspokojenie niekde inde. Pretože oni sa teraz schádzajú doma, oni si myslia a tiež veria, že musia byť duchovní a úplne prijateľní Pánovi. Plačem nad nimi, lebo oni nie sú o nič menej pyšní, arogantní, seba-spravodliví, vystrašení a hlúpi, než hociktorí iní veriaci v organizovanom náboženstve, ale teraz sú dokonalými korisťami pre vlkov. Hociktorý veriaci môže byť hlboko podvedený, či sedí v mega-kongregácii s 10,000 ďalšími, alebo sedí doma s 3-4 inými. Zmenou budovy, alebo miestnosti sa žiadny charakter žiadneho veriaceho nijako nezmenil! Až do roku 2013, nenašiel som ani jeden domáci zbor, či skupinku, nikde v Severnej Amerike, či Európe, kde som slúžil, ktorá by bola skutočným Telom Krista a vlastnila, žila a vyjadrovala Jeho Život. Alebo, ktorá by bola aspoň ochotná dosiahnuť tú úroveň V Kristu Ježišovi. Na jeseň 2013, Pán mi dal obzvláštnu radosť slúžiť jednej mladej rodine s 3 deťmi a starými rodičmi tých troch detí. To bola prvá väčšia skupina veriacich, ktorí doslovne „pili Slovo“ a boli šťastní nad Milosťou a Láskou Pánovou. Tam som aj pokrstil vodou dve z ich detí. Sú tiež individuálni veriaci v Kanade, USA, Afrike a Európe, ktorým som slúžil a ktorých srdcia sú za Pánom.

Horeuvedené svedectvo ukazuje tragický obraz Cirkvi Ježiša Krista a Pán o tom prorokoval.

Pán si „poznačil“ Svoje pravé ovečky pretože nie každá ovečka Jemu patrí.. Tri hlavné znaky sú nasledovné:

a) Oni nasledujú Pána pretože On ide pred nimi (Jn. 10:4// Mt. 16:24). Vy nasledujete seba samého, ak niet nikoho, kto by šiel pred vami. Alebo môžete nasledovať niekoho, kto nemusí nasledovať Pána. A ak nasledujete nejakého „lídra“, opýtajte sa ho, či on žije Slovo Božie v Mt. 16:24. A ak on sám tak verí, potom aké dôkazy o tom má? Či vy viete? Ak nemá žiadne dôkazy, potom on môže takisto nasledovať vás.

b) Oni počujú Pánov hlas (Jn. 10:16) pretože poznajú Jeho hlas vo svojom duchu (Jn. 10:4). Pánov hlas môže byť počutý a poznaný jedine „uchom“ v duchu, nie v hlave.

c) Oni poznajú Pána – svojho Pastiera (Jn. 10:14). Opäť, oni Ho poznajú v duchu, nie v ich hlave. Oni nebudú počúvať a nasledovať iných, pretože im neveria. Toto sú duchovné fakty, nie iba slová.

Existuje veľmi málo kresťanov, ktorých poznám osobne a ktorí sa menia na Podobu Krista a prinášajú ovocie Jeho Ducha ako nepopierateľný fakt ich transformácie. A nikto z týchto, ktorých poznám nie je nejaký vedúci v cirkvi. Ani jeden! Vedúci v cirkvách sú obyčajne menení v objeme ich intelektuálných znalostí, v zdokonaľovaní ich kázní, aby boli atraktívne, zaujímavé, múdre, presvedčujúce a vysvetľujúce Písma, aby pasovali do ich logiky a zámerov, zdokonaľujúci ich kazateľskú zručnosť, viesť efektívnejšie ich zbory a iné organizácie. Ale obyčajne niet u nich zmeny v duchu. Keď začali ako pyšní, obyčajne pokračovali vo svojom služobníctve ako pyšnejší (1Kor. 8:1b), ak začali ako tvrdohlaví, sebeckí, ješitní, seba-spravodliví alebo v akejkoľvek inej „cnosti“ ich telesnosti, obyčajne končili v tom istom charaktere, ibaže sa mohli stať viac nespravodliví, viac karnálni alebo viac špinavší v duchu.. Sú len dve cesty ako žiť a meniť sa, správna a nesprávna. Keď sa my zmenšujeme a On sa zväčšuje,, to je správna cesta (Jn. 3:30). Ale mnohí cirkevní vodcovia sa skôr nadvyšujú, než zmenšujú, a oni si vôbec nemusia byť vedomí tohto faktu.

My buď kráčame na úzkej ceste, alebo na širokej, pre človeka niet žiadnej inej cesty na kráčanie. Úzka cesta vedie k Životu Večnému a len málo veriacich ju nájdu! Široká cesta vedie do záhuby a mnohí po nej kráčajú (Mt. 7:13,14). Je toto logické? Sotva. Ale keď kráčame po úzkej ceste nadobúdame Život a tým aj Charakter Krista. Stávame sa pokornejšími, spravodlivejšími, svätejšími a rodíme ovocie Ducha. Ak kráčame po širokej ceste, stávame sa pyšnejší, nespravodlivejší, viac duchovne hlúpejší a Bohu neprijateľnejší. Tento fakt je jasne vyjadrený Samotným Pánom na konci Biblie (Zj. 22:11⁽⁸⁾). Pán tu nehovorí k pohanom, ale k veriacim. Sotva je potrebné pridať, že úzka cesta je bolestivá, zatiaľ čo široká cesta je komfortná. Toto vysvetľuje dva rozdielne počty veriacich, ktorí po nich kráčajú.

Ja som si istý, že nikto vás doteraz neviedol, aby ste najprv hľadali Kráľovstvo a jeho spravodlivosť. (Mt. 6:33) Prečo? Pán nám vo veršoch 25-32 dáva príčiny. Ale vodcovia cirkvi tak isto nehľadajú najprv Kráľovstvo a jednoduchý dôvod je ten, že oni sami nevedia, kde ho hľadať a ako ho hľadať. Na mnohých bohoslužbách som bol svedkom, ako kazatelia kričali na svoje kongregácie: “Ste pripravení pre Kráľovstvo? Ste pripravení pre únos?”, hoci oni sami neboli pripravení a neboli si toho ani vedomí.

Rád by som sa vás spýtal dve jednoduché otázky:

a) Ak by ste sa naozaj dostali do Kráľovstva Nebeského, čo tam budete robiť? Či viete? Kráľovstvo započne za niekoľko krátkych rokov! Či máte v sebe požadovanú duchovnú kapacitu, autoritu, múdrosť a moc spravodlivo súdiť národy a vládnuť im železným prútom nasledujúcich tisíc rokov? (Zj. 2:26,27⁽⁹⁾ + 20:4) Naozaj? Toto nie je sarkastická otázka, ona by vás mala zobudiť a priviesť vás do skutočnosti, aby ste uvážili váš budúci život ako ho Boh plánoval pre vás a vy nemusíte mať o tom ani potuchy.

b) A čo budete robiť v Nebi keď sa tam raz dostanete? Či budete sedieť na obláčiku a hrať na harfe prvých milión rokov? Aká by to bola mizerná existencia. A čo budúcich milión rokov? Nuda by vás „zabila”. Ale vážne, poznáte vaše povolanie, a teda, súvisiace s tým aj vaše povinnosti pre váš život večný? Nebudete tam ako penzisti neustále hľadajúc, čo zaujímavého by ste mohli robiť. Ako budete slúžiť Bohu na veky vekov? Žiadna myšlienka? Ako napríklad budete riadiť Jeho Stvorenie, ak nemáte absolútne potrebnú duchovnú inteligenciu, znalosť a múdrosť pre taký monumentálny úkol? A Boh sa snaží pripraviť nás pre našu službu Jemu TERAZ počas nášho pozemského života, vychovať nás z duchovného bábätka na dospelého syna, ktorý pozná svojho Otca a Jeho Plány pre Svojich synov. A Boh to koná cez disciplínu a inštrukcie a karhanie, ktoré my srdečne nenávidíme a im odporujeme (Pr. 5:12-14) lebo v našej dušičke existuje iba duchovná prázdnota a neznalosť. A tu pridám tretiu otázku:

c) Či vy viete, že túto prácu Boha a vypracovávanie vašej vlastnej spásy (Fil. 2:12) nemožno konať v Nebi? Tá musí byť vykonaná a ukončená TU a TERAZ, PREDTÝM, než sa do Neba dostanete! Nikto nevstúpi do Neba bez toho, aby bol zdokonalený (svätý, spravodlivý, pokorný, múdry, atď.) a celkovo pripravený pre ten vstup! A ak my odmietame byť pripravení počas nášho pozemského života, budeme podrobení tomuto potrebnému procesu po našej fyzickej smrti a pred Posledným Súdom. Toto „post mortem” miesto pre ten potrebný proces je v Slove Božom nazvané „vonkajšia temnota alebo pec ohňa – tam bude plač a škrípanie zubov.” (Mt. 8:12⁽¹⁰⁾ + 13:40-43 + 22:11-13 + 24:51 + 25:30// Lk. 13:28). Dáte radšej prednosť tomuto procesu? Úprimne pochybujem.

Všimol si vôbec niektorý veriaci týchto pasáží v Slove Božom a pochopil, kto tam ide a prečo? A aký dlhý čas tam takáto biedna duša strávi a čo sa s ňou stane potom? Či niekto o tomto vôbec niekedy kázal a jasne vysvetlil tieto hrozné veci svojim „ovečkám“? Pokiaľ ja viem – NIKTO! Opakujem, Biblia nebola napísaná pre pohanov, ale pre Izrael a Cirkev.

Vy môžete žiť v hlbokej nevedomosti týchto duchovných faktov a nikto vám neukazuje žiadnu z týchto právd Slova Božieho! Vaša nevedomosť vás ale neospravedlní, ani neoslobodí od Zámeru Boha, Nášho Otca, ona nijako nezmení, ani neupraví Jeho Zámery. Všetky cesty vedú ku Zámeru a Cieľu Nášho Otca pre každého z nás, kto bol Ním povolaný. Jediná otázka je akú cestu si my vyberieme, aby sme efektívne a múdro dosiahli Boží cieľ! Náš výber bude závisieť na úrovni našich znalostí či neznalostí, na múdrosti či hlúposti, na inteligencii a viere alebo ich nedostatku, na pracovitosti či lenivosti, na strachu či rozhodnosti, cieľavedomosti či nedbalosti, atď, a napokon našej schopnosti pýtať sa otázky. Na ilustráciu uvádzam tento „stupídny” príklad.

Ja bývam v Montreali, Kanada a Hlavné Mesto Kanady Ottawa je vzdialené asi 200 km na západ. Ak by som mal dostatočné znalosti a inteligenciu mohol by som sa tam dostať asi za 30 minút lietadlom, alebo za 2 hodiny autom, asi za 4 dni bicyklom alebo za 12-15 dní peši.

Voľne povediac, existuje najmenej 25 miliónov alternatívnych ciest, ako sa dostať z Montrealu do Ottawy. Závisiac od smeru, ktorý si vyberiete, môžete najprv preletieť rôznymi aerolinkami cez mnohé moria a oceány, prenajať si ťavy a prejsť cez púšte Gobi a Saharu, použiť slonov na prechod džunglami Indie, prenajať šerpov na prechod Himaláji, použiť polárnych psov na traverzovanie častí Antarktídy a napokon skončiť niekde na pampách v prostriedku Argentíny, keď sa konečne rozhodnete opýtať sa vašu prvú otázku: “Kde som?… ako sa dostanem do Ottawy?” Ak by ste sa túto otázku opýtali lokálneho gauča, ktorý by bol práve tak inteligentný ako vy, on by sa na vás pozrel a povedal by: “Vy ste sa zbláznili?” (samozrejme, po španielsky, čo by vám pomohlo ešte viac)

Nuž, môžem sa vás teraz opýtať otázku v rýdzej slovenčine: Koľkí z vás, znovu-zrodených kresťanov, sa toho času duchovne nachádzate v “prostriedku Argentíny”? (a nehovoríte španielsky?) Ste tam sami alebo s celou vašou kongregáciou? Možno aj s vašim pastorom a biskupom? A ak je to tak, ste ochotní sa spýtať tú istú dôležitú otázku niekoho kto vie, kde nájsť váš skutočný cieľ? Ale ak ste aj ochotní, prosím, nepýtajte sa žiadneho lokálneho gauča! Musíte sa naučiť, že aj osoba, ktorá má odpovedať na vaše otázky, musí mať potrebnú úroveň duchovnej inteligencie.

Je pravdou, že tento príklad môže byť intelektuálne „hlúpy“ a tiež smiešny, ale jeho duchovná aplikácia nie je len pravdivá, ale absolútne zničujúca našej duchovnej inteligencií takže ona môže prevyšovať akúkoľvek intelektuálnu hlúposť tohto príkladu.

Vráťme sa ku serióznejším problémom našej púte v tomto svete a k bezmyšlienkovému túlaniu sa v našom duševnom svete.

Ku prvému odstavcu tohto bodu c) je potrebné dodať veľmi dôležitý fakt a síce, my tu NEHOVORÍME o katolíckom očistci a o ostatných čudných doktrínach okolo toho. V očistci sú biedne duše očisťované od ich „nevyznaných hriechov” a ich pobyt v očistci môže byť vraj skrátený Pápežom (i keď neviem ako, aj keby za to platili).

Vo vonkajšej temnote alebo v peci ohňa, ktoré sú jasne opísané v Písme, dušiam je daná ďalšia možnosť premôcť ich neposlušnosť, lenivosť, hlúposť, nevedomosť a tak poslúchnuť Slovo Boha a zomrieť ich náture starého života a očistiť sa od všetkej špinavosti telesnosti a ducha (nie od hriechov!), zdokonaľujúc svätosť v bázni Božej (2Kor. 7:1⁽⁶⁾). Oheň nie je tu, aby pohltil, ale aby spálil „telesnosť” s jej špinou a zlom. Tieto duše a duchovia sú tam bez ich fyzických tiel a hore spomínaná „telesnosť” nie je ich telom, ale je to hriešna-špinavá-zlá nátura ich duše a ducha! Tu teda nehovoríme o hriechoch, ale o ukrižovaní telesnosti, hriešnej povahy človeka. Dokiaľ naša telesnosť nie je ukrižovaná, nepatríme Kristovi (Gal. 5:24) a nie sme posvätení. A bez svätosti, nikto neuvidí Boha! (Žid. 12:14)

Náš duch vládne duši a duša vládne nášmu telu, nikdy nie naopak! Hriešny a špinavý duch robí našu dušu hriešnou a špinavou a tá hriešna a špinavá duša vyjadruje svoju hriešnosť a špinavosť skrze telo a vedie ho do hriechu! Naše telo je neutrálne a ako také nehreší. Je to naša duša, ktorá hreší a používa, resp. zneužíva naše telo, aby vykonávalo jej túžby a žiadosti.

Neposlušnosť voči Slovu Božiemu obyčajne prichádza cez neveru a to je najväčšie porušenie Zákona Spásy človeka. Všetci pohani kráčajú do ich večného zatratenia práve kvôli tomuto porušeniu – nevere s nasledujúcou neposlušnosťou. Všetci ľudia na tvári tejto zeme – okrem ôsmich (1M. 7:13) – boli utopení kvôli ich nevere a neposlušnosti! A Pán im to úpripomenul, keď im o tom kázal po zostúpení do Pekiel (žalára) po Jeho ukrižovaní (1Pet. 3:18-20 + 4:6). A keď my, tu a teraz, uvážime Slovo Pánovo ktorým prirovnáva Svoj príchod ku dňom za Noeho, keď povedal: „Ako bolo za dní Noeho, tak bude aj pri príchode Syna človeka…” (Mt. 24:37-39), potom môžeme vidieť tú istú spojitosť zahŕňajúcu neveru a neposlušnosť Jeho ľudu pred Potopou a teraz tiež pred prichádzajúcim Utrpením, ktoré Potopa znázorňuje. Je to tá istá nevera a neposlušnosť voči Slovu Božiemu aj voči Jeho pravdivým služobníkom, ktorá určí, kto z dnešného žijúceho ľudstva bude „utopený“ počas tohto prichádzajúceho Utrpenia a kto nebude.

A práve tak, ako boli dva druhy ľudí počas dní Noeho, ktorí boli utopení a tretí druh, ktorý vošiel do Korábu, tak je to aj dnes. Jeden druh pochádzal z Kaina a jeho prekliateho semena a reprezentoval dnešných pohanov. Druhý druh bol zo Seta a jeho požehnaného semena a reprezentoval dnešných veriacich, ktorí neveria a neposlúchajú Boha. A tretí druh boli tí veriaci, ktorí verili a poslúchali Boha a preto boli považovaní za hodných Boha (1Tes. 2:12). Pán mi dal Jeho Svetlo týkajúce sa týchto faktov, ktoré sú opísané vo väčších detailoch v knihe „Tragédia a Sláva Veriacich^[9]” (strany 233-236), preto ich nebudem tu opakovať. Čo chcem ale podčiarknuť je, že nevera a neposlušnosť v pohanoch aj vo veriacich pochádza z našej telesnosti a nie z Ducha. Otázka našej telesnosti a ducha bude témou budúcich kapitol.

Vedený som zakončiť túto kapitolu jednoduchým, no hlbokým faktom reality pred Bohom aj pred nami. Je vyjadrený v jedom verši (2Kor. 3:6) a rozdeľuje Starý a Nový Zákon. Toto Slovo nejedná o pohanoch, ale rozdeľuje veriacich na dve skupiny, na tých, čo VERIA A POSLÚCHAJÚ BOHA a teda „kráčajú s Bohom” ako Noe (1M. 6:9b) a na tých, čo TO NEROBIA, čo sú tí, ktorí v Potope zahynuli (zahynuli fyzicky, nie v ich duši a duchu – 1Pet. 3:18-20).

Nikdy som nestretol duchovného, ktorý by nebol poznal toto Slovo Božie (2Kor. 3:6) alebo by ho nevedel dokonca naspamäť. Práve tak som ani nikdy nestretol duchovného, ktorý by bol žil a praktizoval toto Slovo vo svojom „náboženskom živote a službe“. Prosím, pokračujte v čítaní.

Ak ma Boh naozaj učinil služobníkom Nového Zákona, potom ma nemohol učiniť služobníkom litery! Boh by nepotreboval učiniť ma služobníkom litery. Prečo? Ktokoľvek, kto dokáže čítať a má dostatočne zdravý rozum a logiku, dokáže posluhovať litery z ktorejkoľvek knihy, včítane Biblie! Niektorí služobníci, napríklad doktori teológie, majú viac znalostí a logiky než iní a preto oni posluhujú viac smrti. Prosím, pokračujte v čítaní.

„Celé Písmo je dané inšpiráciou od Boha…” (2Tim. 3:16) Aj toto Slovo môže byť citované všetkými cirkevnými služobníkmi lebo mu rozumejú vo svojom chápaní, čo ono znamená v ich mysli, teda, v ich DUŠI. Ale toto Slovo tiež znamená, že každá litera každého Slova Božieho OBSAHUJE JEHO DUCHA, ktorý vdýchol Svoj Život do každej mŕtvej litery!

Na počiatku Boh vyformoval človeka z prachu zeme a vdýchol Svoj Život do toho mŕtveho človeka, prvého Adama, a on sa stal živou dušou (1M. 2:7). Či to nie je to isté? Litery samy v sebe sú mŕtve a teda potrebujú nejakého ducha, aby do nich priniesol nejaký druh života a zmyslu. Potom to tiež závisí na druhu duchov v duši pisateľa, aby naplnili slová, ktoré on píše alebo diktuje cez niekoho iného. Inak by jeho písomnosti boli negramotnými táraninami bez akéhokoľvek významu.

Hoci v človeku je duch, on nemá chápanie boha, Jeho Života a Pravdy. On potrebuje INŠPIRÁCIU od Všemohúceho, aby dostal také chápanie. Preto veľkí ľudia, vzdelaní ľudia, ľudia plní znalosti a vedomostí, majstri litery, absolventi náboženských škôl, ktorí ale nemajú Ducha Božieho žijúceho v ich DUŠIACH, nie sú vždy múdri a nerozumejú súdom Božím (Jób 32:8,9). Oni môžu mať vo svojich dušiach kopu mŕtvych znalostí, ale žiadny Život Boha.

Ak ste služobníkom litery, posluhujete iba vašu prirodzenú DUŠU a vašich duchov, ktorí žijú vo vašej prirodzenej duši. Posluhujete chápanie a emócie vašej duše, reakcie vašej duše voči tým literám. Vaša prirodzená duša neuvidí, ani nepochopí, ani sa nedotkne Života, ktorý Duch Boží „vdýchol do každej takej litery Písma”. Vaša prirodzená duša opisuje iným mŕtveho Adama. Živý Adam môže hovoriť sám za seba a vaša obnovená duša by mu rozumela a podala by iným jeho vlastné slová. Tieto fakty budú preskúmané detailnejšie neskôr.

Ja tu často používam príklad, kde prirovnávam čerstvú a živú stravu s pasterizovanou stravou, ktorá je mŕtva lebo proces pasterizácie zabije v strave všetky živé enzýmy a to veľmi efektívne a permanentne. Strava môže vyzerať tá istá, môže tak isto chutnať, aj cena môže byť tá istá, ale NIE JE TO tá istá strava! Tá originálna je žijúca a prináša nášmu telu živú výživu, ktorú telo potrebuje pre dlhý a zdravý život. Tá druhá je mŕtva a udržuje naše telo pri živote, ktorý môže byť o hodne kratší a nezdravý, otvorený chorobám rôzneho druhu.. Podobné je to aj so Slovom Božím, ktoré je samo v Sebe žijúce a dávajúce duchovnú výživu pre duchovne zdravý a užitočný život na zemi a potom pre život večný v Nebi. Slovo Božie, ktoré je „pasterizované” cez prirodzenú dušu človeka vyzerá tak isto, možno aj chutná tak isto, ale ono je MŔTVE a nedáva nám žiadnu duchovnú výživu.

Toto je jediný dôvod prečo je dnes Cirkev Ježiša Krista MŔTVA hoci môže byť až moc vzdelaná v biblických znalostiach. A toto je tiež jediný dôvod prečo Cirkev Ježiša Krista ZLYHALA ako je to aj tučne natlačené na samotnej prvej stránke tejto kapitoly. Prosím, pokračujte v čítaní.

Tá najdôležitejšia DUCHOVNÁ časť tejto kapitoly je uvedená až tu, na jej konci, a obsahuje v sebe nasledovnú duchovnú pravdu:

NEHANÍM ŽIADNEHO VERIACEHO ZA TENTO STAV CIRKVI, BA NEHANÍM ANI VÄČŠINU VODCOVSTVA ZA TENTO HROZNÝ STAV CIRKVI. NEHANÍM A NESÚDIM NIKOHO, KTO SPÔSOBOVAL TENTO HROZNÝ STAV CIRKVI SVOJOU NEZNALOSŤOU, NEVEDOMOSŤOU, NEÚMYSEĽNE SÚC NEVEDOMÝ DUCHOVNÝCH SKUTOČNOSTÍ, FAKTOV A PRAVDY.

ALE JA SÚDIM TÝCH, ČO TO KONALI ÚMYSEĽNE ALEBO VEDOME A POKRAČUJÚ V TOM NAPRIEK TOMU, ŽE BOLI BOHOM VAROVANÍ TAK ČI ONAK. TÍTO SA BUDÚ BOHU ZODPOVEDAŤ A BUDE IM DANÉ PODĽA ICH BEZBOŽNÝCH SKUTKOV. TÍTO VŠETCI POKRAČUJÚ V ODMIETANÍ PREMÁHAŤ A OČISŤOVAŤ SA OD VŠETKEJ ŠPINAVOSTI ICH TELESNOSTI A DUCHA. PRETO, BEDA IM VŠETKÝM.

NECH TÁTO PRAVDA POKRAČUJE CEZ CELÚ TÚTO KNIHU, NECH ZOSTÁVA V POROZUMENÍ A VO VEDOMÍ VŠETKÝCH ÚPRIMNÝCH ČITATEĽOV. LEBO JA SOM NEBOL POVOLANÝ SÚDIŤ ALEBO HANIŤ, ALE HOVORIŤ PRAVDU BOŽIU TAK, AKO MI BOLA DANÁ DUCHOM SVÄTÝM Z JEHO PÍSANÉHO SLOVA.

KAPITOLA 2

NÁŠ NEPRIATEĽ č.1

Náš nepriateľ č.1 bol skutočným tajomstvom pre väčšinu Cirkvi chytrácky sa schovávajúci v našich dušiach. Jeho existenciu a úkryt možno nájsť v Rim. 7:21 a ja som mu dal meno – DOBRÁ TELESNOSŤ! Táto dobrá telesnosť je „dobrá” časť nášho „JA“, zatiaľ čo naše „ja“ je ozajstný nepriateľ Boha!

DOBRÁ TELESNOSŤ JE ZÁKON, kde ZLO je prítomné, keď chceme konať DOBRO! Tento Zákon je totálne nelogický, keďže zlo by malo byť prítomné, keď chceme konať niečo ZLÉ a nie DOBRÉ. Pravda? Teda, logika nevedie ku pravde Božej!

Prečo vlastne predkladám túto dobrú telesnosť ako nášho nepriateľa č.1? Pretože v pravej Cirkvi Ježiša Krista nikto nechce konať niečo zlého, predsa, zlo je tam prítomné nepretržite! Prečo? DOBRÁ TELESNOSŤ SA SKRÝVA V „JA“ KAŽDÉHO VERIACEHO počnúc vodcovstvom a končiac posledným členom kongregácie sediacim v poslednej lavici kostola! A ako môže byť táto dobrá telesnosť tak dobre skrytá? Lebo nikto si ju nevšíma! Nikto vo svojich najdivokejších snoch by si nemohol predstaviť ani uveriť, že veriaci nosia vo svojej humánnej dobrote rezervár zla a tým hriešnosti, ktorý tiež musí byť zničený predtým, než budeme učinení dokonalými.

Nuž, môžeme začať tým, že nám Pán ukáže kazateľa kongregácie. On káže alebo učí z Biblie a kongregácia počúva, možno si robiac aj poznámky, prikyvujúc hlavami na súhlas. Či je za tým niečo zlého? Nič, povedali by ste. Celá táto aktivita by bola považovaná za žiadúcu a čistú v očiach človeka. Pravda? Či aj Pán sa takto na to díva? NIE!

Prvý verš Slova Božieho, ktorý by mohol byť spojený s týmto „Zákonom dobrej telesnosti” a platí na nás všetkých, je v Knihe Prísloví (Pr. 16:2⁽¹¹⁾). Toto Slovo Božie nás varuje pred týmto zákonom dobrej telesnosti a súčasne nám ukazuje pravdivú príčinu toho varovania hovoriac toto:

„Všetky cesty človeka sú čistými v jeho vlastných očiach;”

A POTOM to Slovo zdanlivo zastane na moment a potom akoby tajomne pokračuje: „…ALE Pán…”

Či sme sa aj my niekedy zastavili a uvážili toto ALE v našom kresťanskom živote a aktivite? NIE, nikdy! Slovo pokračuje prehlásením akoby ďalšieho tajomstva:

„ALE PÁN ZVAŽUJE (rozoznáva, posudzuje, zhodnocuje, overuje si) DUCHOV.”

Pán vždy posudzuje a overuje si v akých duchoch my konáme, čokoľvek konáme na našich „čistých cestách”. V akých duchoch myslíme, čokoľvek myslíme na našich „čistých cestách“. V akých duchoch plánujeme, túžime alebo zamýšľame konať čosi dobrého na našich „čistých cestách”, v akých duchoch kážeme na našich „čistých cestách”. Prečo nás toto Slovo Božie nezaujíma? Lebo kedykoľvek chceme konať dobročinné akcie, dobré skutky, máme dobré úmysly, dobré zámery – nikdy nás nezaujímajú duchovia, ktorí sú v nás, ani ich nedokážeme rozoznať! Ale Pána oni zaujímajú!

Hoci sme znovu-zrodení Svätým Duchom, my nikdy nezačneme žiť v Ňom, myslieť v Ňom, konať v Ňom, hovoriť v Ňom, učiť v Ňom, kázať v Ňom, kráčať v Ňom alebo konať v Ňom čokoľvek hneď od nášho znovu-zrodenia! Pravda? Obrovská väčšina veriacich nezačne v Ňom robiť absolútne nič, ani do ich smrti! A nie sú si toho ani vedomí! Prečo? Nikto im nič nepovie pretože nikto o tomto fakte asi nič nevie!

Čokoľvek konáme alebo sa snažíme konať, myslieť, plánovať, hovoriť, kázať, učiť, modliť sa, pôstiť sa, dávať milodary, mať zámery, konať skutky „pre Pána“ alebo pre bratov a sestry... a my to konáme zo svojej DOBREJ TELESNOSTI – ZLO BUDE VŽDY PRÍTOMNÉ! A zlo je v očiach Pánových vždy spojené s HREŠENÍM!

Je obrovský rozdiel, keď konáme niečo PRE BOHA Z NÁS alebo Z BOHA CEZ NÁS! Je to niečo z NÁŠHO „JA“, alebo je to niečo z BOŽIEHO „JA“?

DOBRÁ TELESNOSŤ NIE JE DUCH SVÄTÝ; je to stále telesnosť, hriešna a zlá, hoci navonok môže ona vyzerať dobre, ale zlo je VŽDY s ňou, pretože zlo je VŽDY V NEJ!

Či môžete rozoznať svoju dobrú telesnosť od Ducha svätého? Môžete rozoznať, či vaše dobré zámery sú z vašej duše, alebo z Jeho Ducha? Ak ste karnálny veriaci, potom NIE. A môžete tiež rozoznať, či ste karnálny, alebo duchovný? Ak ste karnálny nemôžete, to je nemožné. Karnálny veriaci nedokážu vidieť samých seba v akom duchu žijú a konajú.

Veríte tomu? Ak nie, to nijako nezmení Zákon našej dobrej telesnosti. Pán chce, aby ste uvážili, videli a pochopili a uverili nasledovné.

Keď ste svedkami ako niekto kradne, luže, bije, zabíja či šikanuje niekoho, je opitý, koná nemorálne veci, nadáva, preklína, zneužíva alebo okráda niekoho, krivo prisahá, spôsobuje škodu na majetku iným osobám, alebo dáva falošné svedectvo, podvádza, atď., či nepoviete, že tá osoba koná zlo a zlé veci a hreší voči Bohu? Vy tak určite poviete, a máte pravdu.

Keď ste svedkami evanjelistu, pastora, učiteľa, alebo kazateľa ako káže z Biblie, či tiež poviete, že tá osoba koná zlo a zlé veci alebo hreší proti Bohu? Nikdy! Prečo? Pretože nemôžete veriť že také niečo je vôbec možné. Ale Pán hovorí: ÁNO, JE TO MOŽNÉ. Tá osoba môže konať zlo vnútorne v duchovnom svete, nie navonok v intelektuálnom svete jeho duše alebo vo fyzickom svete jeho tela. Toto zlo nemožno vidieť, ani rozlišovať našimi prirodzenými zmyslami, iba duchovnými zmyslami.

Služobníci, ktorí patria do horného odstavca môžu byť čisto „bežní karnálni veriaci”, ktorí sú duchovne mŕtvy a preto posluhujú „smrť” cez „ich pravdu” a nie život cez Božiu pravdu. Oni tiež môžu byť „služobníci Satana” pretvarujúci sa na služobníkov spravodlivosti! (2Kor. 11:13-15) Či už patria do prvej, či druhej skupiny, môžu spôsobovať podobné škody; prinášajú smrť deťom Božím. A väčšina detí Božích nepozná, nerozlišuje, neidentifikuje takých služobníkov smrti! Ale ak oni toto nemôžu robiť, sami sa stávajú viac a viac mŕtvymi žiadajúci si „mŕtvu duchovnú stravu” a stávajú sa na nej závislí. Oni stratia chuť na Život Krista a s tým aj túžbu a chuť na živé jedlo. Pravda?

Typický príklad tejto pravdy je v Slove Božom (Mt. 22:2-8), kde „istý Kráľ” (Otec Nebeský) pripravil svadbu pre Svojho Syna (Ježiša Krista) a poslal Svojich služobníkov, aby povolali tých, čo boli pozvaní na svadbu – a oni NECHCELI prísť! Oni dali prednosť ich poliam alebo obchodu pred Svadbou Syna Božieho. Úžasné! Na nebeské jedlá nemali chuť, ale skôr na kopu hnoja na ich dvore. Poviete si, to musí byť idiot, aby odmietol prísť na Svadobnú Večeru Syna Božieho. Nuž, máte pravdu! Ale uvedomujete si, že Kráľ poslal Svojich služobníkov, aby povolali znovu-zrodených veriacich? Žiadny pohan nebol nikdy povolaný, ani pozvaný na túto Svadbu! Nuž, teraz môžete byť schopní veriť, že znovu-zrodený veriaci môže byť nielen bezbožný, ale aj idiot.

S bolesťou v srdci musím povedať, že takých veriacich je veľa a medzi nimi sú takí, ktorým už nikto nepomôže. Oni neprijali lásku k pravde, aby mohli byť (pokračovať byť) spasení po ich vykúpení (Žid. 6:1-6// 2Pet. 2:20-22). Boh Sám im zošle silný blud, aby oni uverili lži, aby mohli byť prekliati, ktorí to neuverili pravde, ale mali radosť v nespravodlivosti (2Tes. 2:10-12) a mali a zachovali si ich srdce zla a nevery (Žid. 3:12).

Čo spôsobuje, že veriaci padnú do odsúdenia, ba aj stratia svoju vlastnú spásu? ICH DOBRÁ TELESNOSŤ! Oni pokračujú v posudzovaní seba samých ako dobrých a spravodlivých duší a akákoľvek „protichodná” myšlienka či slová od pravdivého služobníka Božieho sú ihneď odmietnuté z ich podvedenej mysle. Oni by nikdy nepripustili, že oni môžu byť biedni a mizerní a chudobní a slepí a nahí. Nikto im túto pravdu nehovorí – ale Pán áno! – za posledných 2,000 rokov! (Zj. 3:17) Zväčšujú si svoj seba-podvod mnoho rokov, takže teraz je ten seba-podvod tak veľký, že oni nie sú schopní veriť žiadnej pravde o sebe! Nikdy sa neusilovali nájsť a vojsť cez tesnú bránu a kráčať po úzkej ceste. Oni mali všetok komfort kráčaním po širokej ceste, ktorá vedie do záhuby. A po rokoch, keď sa konečne „prebudili“ a rozhodli sa, že predsa len začnú hľadať a vojdú tesnou bránou a budú kráčať po úzkej ceste, zistili, že toho NIE SÚ SCHOPNÍ! (Mt. 7:13, 14// Lk. 13:24)

Čo sa týka karnálnych služobníkov, Brat Watchman Nee, v pravde veľký služobník Pána z Číny, na strane 86 svojej knihy: “Posol Kríža^[1]” hovorí nasledovné:

„Mnohí prichádzajú s chybným motívom pri hľadaní pravdy. Ak sa aj nesnažia uspokojovať ich túžbu po poznaní, pripravujú posolstvá (píšu knihy), aby učili iných. Ich základný motív je riešiť mentálne ťažkosti a nie pestovať ich vlastný duchovný život. Keďže toto je ich zámer, majú pocit uspokojenia ak sú nakoniec schopní rozumieť. Pretože teraz oni môžu učiť iných (tak veria). Je jasné, že nehľadajú duchovnú realitu.”

A na strane 135 tej istej knihy on pokračuje:

“Ak sa snažíme vzdelávať veriacich skrze bohatosť našich vedomostí Biblie a znamenitého kázania, v Božích očiach budeme HREŠIŤ POČAS NÁŠHO KÁZANIA!

Význam ovocia stromu poznania dobra a zla nie je nič iného, než byť aktívnym MIMO BOHA, hľadajúc, čo je dobré podľa našich vlastných myšlienok…”

Toto úzko súvisí s našim prirodzeným životom a jasne poukazuje na aktivity našej „dobrej telesnosti” a ako ona hreší proti Bohu, či už to vidíme a tomu veríme, alebo nie.

Aký je rozdiel medzi „karnálnymi služobníkmi” a „služobníkmi Satana” premenenými na služobníkov spravodlivosti? Nuž, služobníci Satana vás zámerne a aktívne vedú od pravdy do lži a prekliatia; oni uspokojujú túžby vášho prirodzeného života a tým zväčšujú vo vás duchovnú smrť. Karnálny služobníci robia v skutočnosti to isté, ale vo všeobecnosti oni nie sú si vedomí, že vás môžu podvádzať cez „ich pravdu” na rozdiel od Pravdy Božej a tým vás kŕmiť smrťou a nie životom. Karnalita v ich duši je územím z ktorého Satan môže pracovať neobmedzene a potajomky.

Ten najväčší podvod ktorý k nám prichádza od karnálnych služobníkov je fakt, že oni často kážu alebo učia buď priamu lož, alebo pravdu rozriedenú lžou – čiastočnú pravdu – ktorá je odpojená a izolovaná od všetkých ostatných zodpovedajúcich a vzájomne na seba naväzujúcich právd Písma vzťahujúcich sa na tú kázanú tému. Všetky tieto zodpovedajúce a navzájom na seba naväzujúce pravdy spolu dávajú plnú pravdu ohľadne akejkoľvek témy a tým aj ukazujú cestu, ako aplikovať a žiť tú plnú pravdu v našom pozemskom živote. Táto plná pravda potom reprezentuje duchovnú realitu ohľadne akejkoľvek témy Písma, ako ona stojí pred Bohom a je chápaná Bohom a nie človekom a jeho limitovanou logikou. Typický stručný príklad je v Matúšovi 4:6,7. Zdá sa, že karnálni kazatelia si nikdy neuvedomujú fakt, že každú čiastočnú pravdu vždy nasleduje „Zase je napísané...“, aby tú čiastočnú pravdu urobilo plnou pravdou. Jedna taká doktrína čiastočnej pravdy je „raz spasený, navždy spasený”, ktorá je podporená niektorými „logickými” veršami z Biblie. ALE, plná pravda pre túto tému zahŕňa v sebe aj mnohé iné pravdy (verše) z tej istej Biblie, ktoré stoja v príkrom rozpore voči tej intelektuálnej doktríne robiac ju nebezpečnou lžou. Prečo? Pretože „Zase je napísané...“ v Zj. 3:5, Žid. 6:4-6, Jn. 15:6, atď. (viď tiež str.109)!

Každá taká intelektuálna čiastočná pravda, hoci môže byť podporená niektorými veršami Biblie, sa stáva „farebným snom“ a nebezpečnou lžou, keďže je ona vždy neužitočná, hlboko podvádzajúca a totálne neefektívna. Ona nedokáže zmeniť ducha veriaceho a pretvoriť ho na Podobu Krista, čo je TEN konečný Zámer a TÁ konečná VÔĽA Nášho Otca v Nebesiach (Rim. 8:29). Ale ak ktorýkoľvek veriaci uverí takéto ľudské intelektuálne „doktríny čiastočných právd“, oni môžu zmeniť jeho osud z Neba na Peklo.

Táto horeuvedená pravda je potvrdená v ústach troch svedkov, jedného z Číny, jedného z Kanady a tretí Svedok je z Neba, ktorý hovorí cez Svoje Slovo veľmi jasne. A hovorí jasne aj cez Svojho Apoštola Pavla.

Ja som naozaj zvedavý, či by bol nejaký služobník Pána, ktorý by sa považoval za seberovného, alebo aj väčšieho než bol Apoštol Pavol. Pochybujem; taká pýcha by ho definitívne priviedla do hanby pred všetkými jeho spoluslužobníkmi, či bratmi. Ale Apoštol Pavol, tento veľký služobník Boží Nového Zákona, priznal pred celým svetom, že nič dobrého v ňom neprebývalo, to jest, v jeho telesnosti! (Rim. 7:18a) Ešte som nestretol služobníka Slova Božieho, ktorý by voľne a v pravde priznal to isté. Lebo karnálna myseľ sa vždy snaží nájsť niečo dobrého v našej humanite a použiť to v „službe Pánovi”, alebo týmto duchovne pomôcť iným.

Pravdepodobne by nás nikdy nenapadlo, ani v mysli, ani v srdci, že v našej prirodzenej bytosti niet ničoho dobrého. Ani by nás nikdy nenapadlo v mysli, či v srdci, že fakticky, v našej prirodzenej bytosti MY SME NIČÍM (Gal. 6:3). Že tá jediná hodnotná vec v nás je Duch Svätý (ak sme znovu-zrodení), čo On do nás vpracoval a ako nás obnovil a zmenil! TO JE VŠETKO! Môžete tomu veriť? Nepýtam sa, či si to dokážete predstaviť alebo tomu rozumieť alebo to pripustiť. Pýtam sa, či tomu veríte… pretože Boh tak hovorí vo Svojom Slove.

Poviem vám jednoduchú pravdu: Nie som si vôbec istý, či veriaci v Jeho Cirkvi sú za danej situácie a za daných duchovných podmienok ochotní čo len čítať a uvážiť niečo, čo nie je pohodlné pre ich hriešnu náturu. Toto zahrňuje väčšinu vodcovstva Cirkvi, ktorá je pyšná a neprístupná a nechce byť „obťažovaná” písomnosťami, ktoré nepasujú do ich vlastných plánov, túžob, pocitov, uvažovania a zámerov. Nie som si istý, či vôbec nájdem niekoho v dnešnej Cirkvi, ktorý si prečíta, uverí a porozumie, čo nám Pán dáva v tejto knihe. Vyvstáva tu ale jednoduchá otázka: Prečo potom píšem túto knihu?

Moja pravdivá odpoveď je táto: Boh vie! On jediný vie, prečo posielal Svojich prorokov ku Svojmu ľudu Izraela, aby im hovoril Jeho slová vediac, že oni nebudú počúvať, a volať na nich vediac, že oni neodpovedia! (Jer. 7:24-27) Človek by nikdy nerobil niečo také „nelogické”, ale Boh nie je človek. Jeho myšlienky a Jeho cesty sú omnoho vyššie, než naše (Iz. 55:8,9). Ak čo len jeden veriaci uvidí a uverí a bude zmenený a stane sa opravdivým Premožiteľom, a tým aj opravdivou Mladuchou Krista a opravdivým synom Božím (Zj. 21:7), potom sa oplatilo napísať túto knihu!

KAPITOLA 3

NÁŠ DUCH A NAŠA DUŠA

Nechcem opakovať veci, ktoré som už opísal v mojich dvoch prechádzajúcich knihách „Slovo k Cirkvi Ježiša Krista” a „Tragédia a Sláva Veriacich” pokiaľ to nie je absolútne nutné. Pán nám v tejto kapitole chce ukázať nasledovné.

Človek má jedného ducha, jednu dušu a jedno telo (1Tes. 5: 23). Všetky tri sú prirodzené stvorenia natrvalo naočkované a celkom presiaknuté zlom od pádu Adama a Evy v Rajskej Záhrade. Preto v ich naturálnom, skorumpovanom, špinavom a hriešnom stave, všetky tri musia byť „zničené“, ako Pánovi absolútne neprijateľné! Všetky tri musia byť vymenené novým duchom, novou dušou a novým telom, t.j., úplne novým stvorením. Toto je vykonané našou smrťou a vzkriesením. Pán nám ukázal cestu Svojou Smrťou a Vzkriesením. Preto, ak zomrieme nášmu prirodzenému životu, potom sme vzkriesení DO Krista a tam sa stávame “novým stvorením, staré (prirodzené) pominulo; a hľa, všetko (staré) sa stalo novým.” (2Kor. 5:17) Ale TOTO sa nikdy nestane iba našim uverením v Ježiša, krstom vo vode a navštevovaním „bohoslužieb” v nejakom zbore!

Veriaci dokážu rozoznať svoju dušu – srdce, myseľ a vôľu, ale nevedia rozoznať ducha, ktorý je vo svojom prirodzenom stave tiež špinavý (2Kor. 7:1⁽⁶⁾). Náš duch a Duch Svätý sú dve rozdielne osoby, nikdy sa nemiešajú; stávajú sa „jedným” jedine keď Duch Svätý prevezme vládu nad našim duchom, ktorý je očistený a Jemu podriadený.

Ak odmietame zomrieť nášmu starému prirodzenému stvoreniu, starej duši a starému duchu, nemôžeme byť vzkriesení a tak byť V Kristovi ako nové stvorenie. V našom naturálnom stave nemôžeme vstúpiť do Kráľovstva Nebeského, ani do Nového Jeruzalema. Preto, naša smrť a vzkriesenie nie sú „na výber“, ale absolútne podstatné pre našu Spásu a Život večný.

Slovo Božie hovorí o „starom človeku” a „novom človeku” „Starý človek” je skorumpovaný, nespravodlivý, špinavý a hriešny; má náturu diabla, ktorá sa stala jeho náturou. „Nový človek” je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a opravdivej svätosti. My si máme starého človeka „vyzliecť“ a nového človeka „obliecť“ a takto byť obnovení v duchu našej mysle (Ef. 4:22-24⁽⁷⁾). Teda, opakujem: TOTO je pravdivá spása našej duše a nášho ducha, nič iného! Neskôr aj telo bude vymenené za nové.

Väčšina veriacich si starého človeka nevyzlieka a nového človeka neoblieka, ani nie sú k tomu vedení ich vedúcimi. Po svojom vykúpení stále zostávajú v podvode, že oni sú „fajn” a nepotrebujú ani „pohnúť prstom”. „Raz spasený, navždy spasený”, to je im povedané mnohými doktormi teológie-kazateľmi, ktorí veria že oni sami žijú v novom človeku a rozumejú všetkému. Takí služobníci žijú vo snách a logickom chápaní duchovných vecí, ale duchovne nerozumejú ničomu! Veriaci pokračujú žiť v starej duši a môžu zostávať v nebezpečí straty svojej spásy (Lk. 13:14// Žid. 6:1-6// 2Pet. 2:20-22// Zj. 3:5, atď.). Každý veriaci je chrámom Božím a ak on znečistí chrám Boží, Boh ho zničí! (1Kor. 3:16,17⁽¹³⁾). Či vy nie ste schopní znečistiť chrám Boží?

Ten horespomínaný podvod je veľmi nebezpečný pretože pochádza priamo z pekla a je projektovaný Satanom, aby mohol obrátiť veriacich na „bláznov”, ktorí sú ochotní prijať takéto komfortné doktríny človeka a nikdy sa neusilovať za ničím. Je omnoho pohodlnejšie a jednoduchšie sedieť v kostole alebo pred televízorom a iba načúvať takýmto sladkým podvodom.

Čo je ešte nebezpečnejšie je jednoduchý fakt, že ŽIADNY VERIACI SI NEVYZLEČIE STARÉHO ČLOVEKA A NEOBLEČIE NOVÉHO ČLOVEKA DOBROVOĽNE ALEBO Z VLASTNEJ INICIATÍVY! Obyčajne on musí byť Duchom Svätým zahnaný „do kúta” ako “divoký kopajúci kôň”. Potom ho Duch musí suverénne „osedlať, krotiť ho“ a ukázať mu holé fakty ohľadne seba samého, jeho chovania, skutkov a ovocia, čo on vlastne je v Božích očiach, ako hlboko môže byť podvedený, ako hlboko môže hrešiť proti Bohu a aké zlo dokáže konať cez svoju „dobrú telesnosť”. Úprimní a pokorní veriaci môžu pripustiť tento fakt, hoci ho nemusia plne vidieť, predstaviť si ho alebo mu rozumieť. Pyšní veriaci, mnohí vodcovia, kazatelia, učitelia, pastori, doktori teológie, ho nikdy nepripustia, ani mu neuveria. Pýcha zastiera ich duchovné oči robiac ich slepými voči týmto faktom takže nemôžu vidieť ani seba samých.

Zaujímalo by ma, ktorý cirkevný vedúci by sa odvážil veriť alebo aj verejne vyhlásiť, že on je väčší, než prorok Izaiáš. Či takého poznáte? Ja nie. Totiž prorok Izaiáš bol tiež slepý voči sebe samému, ako človeku, hoci bol veľkým prorokom Boha. Dal nám veľmi významné proroctvá o Našom Pánovi, Jeho narodení, živote, utrpení a smrti, čo znamená, o prichádzajúcej Spáse človeka. Ale prišiel deň, kedy sa Pán rozhodol ukázať sa Svojmu prorokovi spôsobom, ktorý by ukázal hlboký duchovný fakt o budúcej Spáse človeka, ktorý ani on nevidel a si neuvedomoval.

Keďže číslo človeka je šesť (Zj. 13:18), nemali by sme byť prekvapení, že v kapitole šesť Knihy Izaiáša Pán ukázal Svojmu prorokovi scénu z Neba podobnú tej, ktorú ukázal aj Svojmu Apoštolovi Jánovi (Zj. 4:1-3). Ukázal mu Seba, ako sedí na Tróne (Iz. 6:1-3). A Izaiáš uvidel sám seba v tejto nebeskej Vízii a volal: “Beda mi! Lebo som zničený; pretože som človek nečistých rtov, a bývam prostred ľudu nečistých rtov; (beda mi) lebo moje oči uvideli Kráľa, Pána zástupov.” (Iz. 6:5) Pán mu ukázal, že hoci vo svojom duchu Izaiáš mohol byť posvätený, teda svätá a vyvolená nádoba, no v jeho duši bolo malomocenstvo! Jeho služba bola cez tento objav zatrasená! A keď sa toto neočakávané zatrasenie a objav prihodili veľkému prorokovi Izaiášovi, potom KDE MY stojíme pred Bohom? Či nie sme všetci podvedení v našej pýche, namyslenosti a márnosti?

Potreba trasenia a krízy platí na celý ľud Boží lebo všetci, malí aj veľkí, majú vo svojich dušiach mieru malomocenstva! Je absolútne neodvratné pripraviť „zbytok” – Mladuchu Kristovu – pre príchod Krista a Kráľovstva. Pán si nikdy nevezme nikoho malomocného za Svoju manželku!

Našťastie, srdce Izaiáša bolo Bohu otvorené a preto on nebol zničený, pretože oheň z oltára bol daný na jeho rty a jeho neprávosť bola od neho odňatá a on bol od jeho hriechu očistený! (Iz. 6:6,7) Či toto má znamenať, že prvých päť kapitol jeho Knihy nie sú dobrými? Absolútne nie! Pán ich zachoval ako dokonalé a neomylné časti Svojho Svätého Slova!

Nuž, čo tieto fakty znamenajú pre nás dnes? Tento nesmierne dôležitý obraz platí na Novozákonnú Cirkev omnoho viac, než na Starozákonný Izrael. Ten obraz ukazuje všetkým veriacim včítane apoštolov, prorokov, evanjelistov, pastorov, učiteľov a kazateľov vybraných Pánom a daných Cirkvi (Ef. 4:11), ktorí môžu byť posvätení a svätí v duchu, že stále sú malomocní v ich duši! A oni posluhujú ľuďom, ktorí sú práve tak malomocní v ich duši. Aby naše neprávosti mohli byť od nás odňaté a my mohli byť očistení od našej hriešnosti, my všetci musíme zažiť, skúsiť oheň z oltára Boha! Možno, že niet ani jednej duše v celej Cirkvi Ježiša Krista, ktorá by si bola vedomá tohto faktu pretože nikto neuzrel Kráľa, Pána zástupov, ako Izaiáš, Ján, alebo Šavel z Tarsu uzreli.

Ja viem, že niet veriaceho v celej Cirkvi, ktorý by bol ako Izaiáš, Ján, Noe, Abrahám, či Mojžiš. Preto pochybujem, že Pán sa nám ukáže, ako sa týmto mužom ukázal kvôli ich veľkému a špecifickému povolaniu v Zámeroch Božích. Ani ja som nevidel Kráľa, Pána zástupov, a tiež pochybujem, že Ho uvidím tak, ako Ho videl Izaiáš, Ján, či Abrahám predtým, než On príde pre mňa. Pointa je v tom, že Pán vie, že ja Ho nemusím vidieť takýmto špecifickým spôsobom pretože ja verím a vidím mieru malomocenstva v mojej duši a potrebu ohňa z oltára Božieho. Pre mňa to nie je šok.. Moje neprávosti a hriechy boli odo mňa odňaté v mojom duchu, ale moja duša nebola zdokonalená, preto som otvorený Pánovi a ohňu z Jeho oltára, čo znamená, práci Jeho Kríža aj môjho kríža (Mt. 16:24). Toto platí pre všetkých veriacich, či už vidia a veria v malomocenstvo v ich dušiach, alebo nie. Súhlasím, že to nie je ľahké pripustiť „malomocenstvo“ v našej duši.

Teda, nie preto, že ja už som dokonalý, ale preto, že ja jasne vidím a verím a som dostupný Pánovi pre pokračovanie Jeho práce môjho zdokonaľovania, že som bol povolaný ísť k ľuďom, ktorí majú malomocenstvo ale neveria tomu, a povedať im toto: „Počutím počujete, ale nerozumiete: videním vidíte, ale nevnímate”. A mám “učiniť, aby ich srdce stučnelo a ich uši oťaželi, a ich oči oslepli; aby nejako nevideli svojimi očami, a nepočuli svojimi ušami, a nerozumeli svojim srdcom, a neobrátili sa, a boli uzdravení.” (Iz. 6:9,10) A Pane, ako dlho? Jeho odpoveď je v Iz. 6:11-13. Jeho najdôležitejšie Slovo sa dotýka Zostatku, kde to sväté semeno bude základom (Iz. 6:13). Možno vaše oči uvidia, čo je tam napísané a tiež budú vnímať, čo je duchovný význam toho Slova pre nás v dnešnom čase.

Ďalší, veľmi neobvyklý duchovný fakt ohľadne našej duše, ktorý si Pán želá, aby sme uvážili, je nasledovný. Naša duša môže byť ozajstným géniom s univerzitnými titulmi a s veľmi vysokou inteligenciou schopná tvoriť úžasné inžinierske projekty, poslať človeka na Mesiac a späť pomerne bezpečným spôsobom, tvoriť obdivuhodné umelecké diela, skladať symfónie, transplantovať srdcia, vyvinúť rôzne náboženstvá s bohmi pre každú chuť a túžbu ľudskej mysle a srdca, atď. Naša prirodzená duša môže ale tiež byť veľmi hlúpa, mať limitovaný „zdravý rozum“ alebo mať nízky stupeň inteligencie. Naša prirodzená duša môže teda byť rôzneho typu medzi týmito dvomi hraničnými úrovňami inteligencie. No, počas nášho pozemského života, dôležitý hoci neobvyklý fakt je tiež pravdivý, a je nasledovný.

Hoci naša duša môže byť opravdivým GÉNIOM v naturálnom pozemskom živote, ona môže SÚČASNE byť totálnym BLÁZNOM v duchovnom živote! Prečo? Lebo naturálny svet a duchovný svet nemajú nič spoločného, práve tak, ako Zem a Nebo nemajú nič spoločného! Preto, naturálny génius môže veľmi ľahko byť duchovným bláznom (1Kor. 3:19,20). Postaviť človeka na Mesiac a vrátiť ho bezpečne na Zem vyžaduje ľudský génius. Ale géniovia v tomto projekte môžu byť súčasne duchovní blázni, ak neboli narodení Duchom Božím; s neobnoveným duchom ich mysle a nemajúci absolútne žiadne poznanie duchovného sveta. Toto tiež platí pre hociktorých „náboženských géniov” alebo aj „teologických géniov”, ktorých myseľ na tejto zemi je limitovaná v rámci mentality ich naturálnej hlavy.

Takže ten, čo je znovu-zrodený a je najmenším v Kráľovstve Nebeskom je stále väčší, než hociktorý „veľký človek” na tomto svete, čo nikdy nebol znovu-zrodený a teda nemôže byť v Kráľovstve Nebeskom (Mt. 11:11). Toto je príklad medzi pohanmi a znovu-zrodenými veriacimi. Ale TO ISTÉ platí medzi duchovnými veriacimi a karnálnymi veriacimi.

Duša karnálnych veriacich – VŠEOBECNE – nie je oveľa rozdielna od pohanov; obe žijú svoj naturálny život v tomto svete a nemajú pochop o duchovnom svete. Pán vo Svojom Slove jasne rozlišuje karnálnych a duchovných veriacich hovoriac:

„ALE NATURÁLNY ČLOVEK (karnálny človek vládnúci dušiam pohanov a karnálnych veriacich) NEPRIJÍMA veci Ducha Božieho, lebo sú pre neho BLÁZNOVSTVOM, ani ich nemôže poznať, lebo sa musia duchovne posudzovať. Ale ten, kto je DUCHOVNÝ (Duch Boží vládne jeho duchu aj duši) posudzuje všetko, no sám nie je súdený nikým.” (1Kor. 2:14,15)

Dôležitý fakt, ktorý musíme odvodiť z tohto Slova Božieho môže byť parafrázovaný nasledovne:

Náš naturálny človek nemôže Bohu dôverovať, nemôže mať od Boha vieru, keďže nemôže od Boha nič prijať. Nemôže s Bohom nijako komunikovať a to žiadnou Bohu prijateľnou formou. Nemôže ničomu rozumieť mimo sféry svojho vlastného naturálneho života, čo zahrňuje duchovný svet ako celok so všetkými jeho duchovnými bytosťami, včítane Boha.

Preto, on môže dôverovať jedine svojim zmyslom, svojej vlastnej viere a vlastným presvedčeniam. On môže dôverovať jedine sám sebe a nikomu inému. Môže produkovať jedine svoju pravdu a zmysel spravodlivosti, ktorým on potom súdi iných podľa svojich štandárd, ktoré sú nepravdivé a nespravodlivé, lebo nemá možnosti poznať pravdu a spravodlivosť Boha. Toto sú ničivé a rozhodujúce limitácie naturálneho človeka, od ktorých sa on nijako nemôže odtrhnúť a stať sa slobodným..

Príliš mnoho Kresťanov stále žije v ich naturálnom človeku a jeho karnalite. Oni nahrádzajú Kristovu vieru, pravdu a spravodlivosť svojim naturálnym chápaním a emóciami. Títo Kresťania sú seba-podvedení, Pána nepoznajú a vierou nežijú (Hab. 2:4// Rim. 1:17// Gal 3:11// Heb. 10:38). Podvedený človek nevie, že je podvedený!

Dôsledkom toho je, že oni nemajú žiadne ovocie Ducha Svätého (Gal. 5:22,23) a žijú v stále sa zväčšujúcom nebezpečenstve, že budú odrezaní z Krista, z toho pravého viniča, a to Otcom! (Jn. 15:1,2a,6) Zdá sa, že žiadny služobník nevníma toto Slovo a nevaruje takých veriacich pred takýmito nebezpečenstvami. Ale ani toto Slovo Božie nebolo napísané nadarmo!

Keďže náš naturálny človek nás nemôže priviesť ani k nášmu vykúpeniu, Boh nás musel opatriť niečím, čo by nás k tomu uschopnilo. A On to aj urobil!

Boh dal celému ľudstvu potrebné svetlo (vieru) ukazujúce Milosť Božiu, ktorá prináša Spásu, ktoré bolo zjavené každému človeku na tejto planéte (Tit. 2:11). Človek potom mohol použiť toto svetlo (vieru), aby bol pokorený a potom uveril a bol vykúpený (Rim. 10:9,10). Svetlo môže byť prirovnané ku viere a viera ku svetlu pretože každý človek, ktorý žije bez viery žije v temnote. Preto…

...náš naturálny, duchovne mŕtvy človek nemal s našim vykúpením nič spoločného! A ako taký, on nebude mať nič spoločného ani s našou Spásou až do jej ukončenia, čo bude dokonalosť našej duše, čo bude koniec našej viery (1Pet. 1:9), ktorú vieru náš naturálny človek nikdy nemal sám v sebe a nikdy ju ani nemohol mať, ani nikdy vyprodukovať.

Napokon, náš naturálny človek nemohol nikdy rozlíšiť a teda posudzovať žiadneho duchovného človeka, zatiaľ čo náš duchovný človek môže rozlišovať a teda posudzovať každého naturálneho človeka.

Teda, od samého počiatku pádu ľudstva, Diabol mal veľkú radosť, že môže používať nášho naturálneho človeka a jeho humanistické zmysly a „kvality” pre svoje vlastné zámery a ciele a takto postaviť aj Judaizmus aj Kresťanstvo hore nohami a tým stáť v ceste pravdivej VÔLI BOHA!

Niet sa čo čudovať, že Sám Pán mal pochybnosti, či nájde na zemi vieru, keď opäť príde (Lk. 18:8b). Jeho otázka jasne naráža na možnosť, že On pri Svojom Príchode nemusí nájsť pravú vieru. Jednoduchý dôvod pre Jeho otázku je veľká pravdepodobnosť, že celé zástupy kresťanov budú čakať na Jeho Príchod v ich naturálnom, nábožensky vzdelanom človeku, ktorý nemá pravú vieru.. A to je tiež vysvetlenie Jeho Slova v Zj. 3:16, prečo vypľuje Svoju Cirkev zo Svojich úst a prečo je Jeho Cirkev v takom hroznom duchovnom stave. Náš naturálny, nábožensky vzdelaný človek nedokáže vyprodukovať, či vybudovať cirkev žiadneho druhu. On fakticky nedokáže vybudovať žiadnu cirkev prijateľnú Bohu; on dokáže jedine zničiť to, čo Duch započal a vybudoval.

Všetky „cirkvi” vyprodukované človekom, organizované človekom a vedené človekom nemajú nič spoločného s Cirkvou Ježiša Krista, ktorá bola Ním započatá, Ním budovaná a Ním vedená. Je veľmi málo veriacich, čo sú schopní vidieť rozdiel medzi Jeho pravou Cirkvou, ktorá nie je z tohto sveta (Jn. 17:14) a všetkými ostatnými imitáciami vytvorenými človekom, ktoré sú z tohto sveta.

Rozdiely v druhu duchov, ktorí vládnu našej duši a nášmu duchu tvoria hlavný základ všetkých problémov v Cirkvi, všetkého jej vnútorného rozdrobenia, nepriateľstva, nedorozumení a absolútneho nedostatku efektívnosti a jednoty v jej vnútri.

Kvôli neobnovenej duši väčšiny veriacich, ktorá to duša nie je ovládaná Duchom Svätým a nevyprodukovala žiadne ovocie Ducha Svätého, CIRKEV JEŽIŠA KRISTA ZLYHALA a nevyplnila jej povolanie Pánom práve tak, ako aj IZRAEL ZLYHAL ich povolanie a Zámer pre ktorý ho BOH povolal. Aj IZrael aj Cirkev boli slepí, neschopní vidieť a uvážiť fakt, že Pán jedná jedine so Zbytkom z Cirkvi a Izraela – s Premožiteľmi. Či existujú veriaci, ktorí majú ozajstný záujem o to, či patria do Zbytku Cirkvi? Zdá sa, že nikto sa o to nestará, ako keby tento dôležitý fakt neplatil na znovu-zrodených veriacich.

V siedmych listoch Svojej Cirkvi (Zj. kap. 2 a 3), Pán dáva sľuby jedine Premožiteľom. Zbytok veriacich nie je v Jeho listoch ani spomenutý. Vo Svojom závere, Pán potvrdzuje, že je to iba Premožiteľ, ktorý zdedí všetko a Boh bude jeho Bohom a on bude Jeho synom: a bojazliví, a neveriaci a ohavní a modlári a luhári budú hodení do jazera ohňa a síry, čo je druhá smrť (Zj. 21:7.8).

Či znovu-zrodený veriaci môže byť bojazlivý? Môže byť neveriaci? Môže byť ohavný, či modlár alebo luhár? Čo poviete? Môžete súdiť spravodlivo alebo aj pripustiť tento fakt ako možný?

A ako sa dívate na Súdnu Stolicu Krista a na fakt, že MY VŠETCI budeme tam individuálne stáť a budeme Kristom súdení? (Rim. 14:10) Ako bude ten súd asi vyzerať? Dám vám malý príklad.

V Kanade sú tzv. „Súdy Malých Nárokov”, kde obyčajní ľudia žalujú jeden druhého majúc „malé nároky”. V Súdnej sieni je len žalobca, obžalovaný a Sudca. Aj žalobca aj obžalovaný môžu mať pri sebe svedkov, ak nejakých majú. V Súdnej sieni nesmú byť žiadny obhajcovia, advokáti, či právnici.. Sudca žiada žalobcu, aby predložil svoju žalobu, potom žiada obžalovaného, aby predložil svoju obhajobu a potom môže položiť otázky každej stránke založené na predložených dokumentoch a faktoch, alebo na ich nedostatku.

Sudca zvažuje nielen dokumenty, ktoré má k dispozícii, ale ohodnocuje aj charakter osôb zapojených do prípadu, ich pravdovravnosť, motívy, pravdivé zámery, úprimnosť, atď. Potom Sudca vynesie rozsudok, buď hneď, alebo ho odročí na neskôr, ak podmienky tak vyžadujú. Súd je vždy konečný a nepodlieha odvolaniu. Ak ste taký proces nikdy nezažili, nemusíte mať o ňom žiadnu predstavu, ani o sebe, o svojich obavách, neistote, nepripravenosti, nedostatku primeraných či presvedčivých odpovedí na možné „nepríjemné” otázky od Sudcu, ktoré môžu spochybňovať vašu obhajobu, nedostatok povedomia ďalších možných a neočakávaných obvinení zo strany žalobcu, atď.

Nehovorím, že to bude presne také isté, keď budeme stáť pred Súdnou Stolicou Krista, ale môže to byť veľmi podobné. Nebude tam žiadnych obhajcov, advokátov či právnikov, iba Sudca – Ježiš Kristus – a my sami, prípadne obžalobca, ktorý bude mať proti nám žaloby, nároky s možnými svedkami na jeho strane. Sudca bude mať poruke všetky potrebné dokumenty keďže všetky naše myšlienky, zámery, slová, skutky, činnosti aj neodpustené hriechy boli zaznamenané, aj tie na ktoré sme dávno zabudli. Práve tak, ako budú knihy otvorené pri Poslednom Súde (Zj. 20:12), tak aj tu budú knihy otvorené – okrem Knihy Života, ktorá nebude otvorená lebo toto je Súd len pre veriacich, ktorí sú všetci zapísaní v Knihe Života.

Dokážete si sami seba predstaviť, ako stojíte pred týmto Svätým a absolútne Spravodlivým Sudcom, ktorý vie o vás všetko, a ako odpovedáte na Jeho „nepríjemné” otázky? Prečo si konal toto zlo?... a tamto zlo?... a spôsobil toľko škôd (mená, dátumy, miesta, hodnoty škôd zavedené do otvorených kníh)? Prečo si nespravodlivo súdil a hlboko zranil tohto aj tamtoho brata či sestru (mená, dátumy, miesta, zranenia)? A prečo si sa im nikdy nekajal? Prečo si sa nikdy nekajal ani Mne? A prečo si si vyberal služobníkov Satana a odmietol služobníkov, ktorých som ti Ja poslal (mená, dátumy, miesta)? A prečo si ignoroval a opovrhoval Mojimi Slovami, ktoré som ti poslal (dátumy, Slová, mená služobníkov, atď.)? Ja verím, že ten súdny proces nebude „pik-nikom”. Možno onemieme, ako aj ten chlapík prichytený na svadobnej hostine bez svadobného rúcha a spytovaný Kráľom (Mt. 22:11-14). A to ani nebol deň jeho súdu. Nebude to teda miesto radosti a pokoja, kde budete odmenení za vaše dobré skutky.

Prečítajte si znova Slovo (Rim. 14:10) a vedzte, že vám budú dané presne tie „nepríjemné” hore opísané otázky, ako: Prečo si súdil svojich bratov, sestry (mená, dátumy, miesta, súdu)? A prečo si ignoroval svojho brata a považoval ho za nič (mená, dátumy, miesta)? A prečo si sa oddelil od svojich bratov (dátumy, mená, miesta, príčiny)? Máte pravdivé odpovede? Naozaj? Ručím vám, že vaše čelo bude zapotené a nebude úsmevu, ani radosti na vašej tvári! A AK si naozaj želáte, aby také záznamy z Pánových kníh boli vymazané, budete musieť učiniť pokánie najprv Pánovi a POTOM TIEŽ bratom, sestrám aj iným osobám (mená, dátumy, miesta) aspoň tým, ktorých si pamätáte. Apoštol Pavol dobre poznal „teror a hrôzu Pána”, preto vždy presvedčoval ľudí včítane bratov (2Kor. 5:7-11⁽¹⁴⁾).

Napokon, Pán hovorí dostatočne jasne, že On nás nebude súdiť aj keď ktokoľvek počul (čítal) Jeho Slová a neveril im (Jn. 12:47a). ALE Slovo, ktoré On vyslovil (alebo je napísané), to isté Slovo nás bude súdiť v posledný deň! (Jn. 12:48b) Teda, Jeho Slovo, písané, či nám hovorené, ktorému sme neverili, ani ho neprijali, ale sme ho odmietli, ignorovali, ním opovrhovali, to isté Slovo nás bude súdiť, či už nám bolo vyslovené Pánom, či Jeho služobníkom, ktorého si On vybral a nám poslal.

Či ste si niekedy predstavili, ako stojíte pred Kristom a snažíte sa obhajovať sa zodpovedaním takých „nepríjemných” otázok? Naozaj? Ja verím, že taká myšlienka vás v živote ani nenapadla a nikto vám nikdy nevysvetlil, ani nedal žiadny obraz o takomto súdnom konaní a o možných rozsudkoch, ktoré budú nad nami vynesené. Vy nemusíte byť vôbec pripravení! Svätosť, Spravodlivosť a Princípy Božie nie sú nikdy anulované, ani menené Jeho Milosťou, Láskou, či Odpustením! (Jak. 2:13) Rozumieme tomuto prehláseniu? NIE! Uvážte nasledovné.

Boh, vo Svojej všemohúcnosti, mohol spasiť celé ľudstvo, odpustiť nám všetky hriechy, obnoviť nás a učiniť nás všetkých Jeho synmi a dcérami BEZ TOHO, ABY POSLAL SVOJHO SYNA NA KRÍŽ! Či to Boh mohol urobiť? Samozrejme!

ON mohol zničiť Satana kedykoľvek sa Mu zachcelo a anulovať všetky jeho bezbožné činy zla. Ľudstvo nemuselo ísť cez 6,000 rokov histórie naplnenej krvou, vojnami, biedou a smrťou. Človek sa nemusel brodiť cez 6,000 rokov ako kompletný duchovný idiot a potom čeliť svojmu odsúdeniu. Nuž, prečo to potom Boh neučinil touto cestou?

Pretože Jeho CESTY nie sú naše cesty, a Jeho MYŠLIENKY nie sú naše myšlienky (Iz. 55:8,9)! Jeho PRINCÍPY nie sú naše princípy, Jeho CHARAKTER nie je náš charakter, Jeho ZÁMERY a TÚŽBY nie sú naše zámery a túžby. Či naozaj rozumieme Slovensky?

Boh ustanovil JEHO Princípy Stvorenia a Spásy človeka a NIKTO ich nemôže zmeniť, zmierniť, ignorovať, obísť, zanedbať alebo ich anulovať a to ani modlitbou, ani pôstom, ani spoveďou ani žiadnym iným spôsobom! Sú stovky Jeho Princípov a žiadny nebol ani anulovaný ani nijako pozmenený a to ani smrťou ani vzkriesením Jeho Syna Ježiša Krista!

Niektoré príklady:

a) Duša, ktorá hreší, zomrie (Ez. 18:4b)

b) Ten, kto neverí, bude odsúdený (Mk. 16:16b)

c) Ten, kto nezapiera sám seba a nedvíha svoj vlastný kríž nemôže nasledovať Pána (Mt. 16:24)

d) Ten, kto nezostáva v Kristovi bude hodený do ohňa a zhorí (Jn. 15:6)

e) Duša, ktorá nemá lásku je ničím (nemá pre Boha žiadnu hodnotu – 1Kor. 13:2b)

f) Ten, kto nemiluje Pána Ježiša Krista bude pri Jeho Príchode prekliaty (1Kor. 16:22)

g) Každý človek sa bude zodpovedať Bohu za seba vo všetkých detailoch (Rim. 14:12)

h) Žiadna telesnosť nebude ospravedlnená skutkami Zákona (Gal. 2:16b)

i) Ak si ktokoľvek myslí, že je niečím, zatiaľ čo je ničím, podvádza sám seba (Gal. 6:3)

j) Čokoľvek človek seje, to bude aj žať (Gal. 6:7b), a to bez výnimiek

k) Bez preliatia krvi, niet odpustenie hriechov (Žid. 9:22b)

l) Ak ste (veriaci) bez kázne, ktorej sú všetci účastní, potom ste cudzoložňatá a nie synovia (Žid. 12:8)

m) Bez svätosti, nikto (žiadny veriaci) neuvidí Pána (Žid. 12:14)

n) Ten, kto počuje Slovo Božie a nekoná ho, klame sám seba falošným rozumovaním (Jak. 1:22,23)

o) Ten, čo nepreukázal milosrdenstvo, bude odsúdený bez milosrdenstva (Jak. 2:13)

p) Kto vie, ako dobro činiť a nečiní ho, tomu je to počítané za hriech (Jak. 4:17)

r) Všetci sa musíme očistiť od špinavosti našej telesnosti a ducha, zdokonaľujúc svoju svätosť v bázni Božej (2Kor. 7:1⁽⁶⁾)

s) Ak sme nevyznali svoje hriechy (ani neodpustili iným ich priestupky voči nám) potom ani nám nebudú odpustené a nebudeme očistení od našej nespravodlivosti (1Jn. 1:9// Mt. 6:15⁽¹⁵⁾)

t) Ten, čo nemiluje svojho brata zostáva vo smrti; a ten, čo nenávidí svojho brata je vrahom, a žiadny vrah nemá v sebe života večného (1Jn. 3:14b,15)

u) Ak niekto povie: Milujem Boha, a nenávidí (ani neoslovuje) svojho brata, je luhár (1Jn. 4:20a)

v) Ten, kto nepremôže (nezvíťazí), Ja (jeho Spasiteľ) vytriem jeho meno z Knihy Života (Zj. 3:5)

y) Pán Ježiš vypľuje Svoju Cirkev zo Svojich úst pretože je naničhodná, a biedna, a chudobná, a slepá, a nahá … a ani o tom nechce vedieť (Zj. 3:16,17)

z) Ktokoľvek nebol nájdený zapísaný v Knihe Života bol hodený do jazera ohňa (Zj. 20:15), to je druhá smrť

x) Ten, čo zvíťazí (nie ten, čo len verí) zdedí všetko a Ja budem jeho Bohom, a on bude Mojim synom (Zj. 21:7)

Mohol by som vyplniť mnohé ďalšie stránky s Božími Princípmi ,ktoré sú jasne uvedené v Slove Božom a sú absolútne nemeniteľné a ohraničujú Cestu našej Spásy ustanovenú Naším Otcom v Nebesiach. Ako sa hodnotíme v porovnaní s týmito Jeho Princípmi? Pán nám vo Svojom Slove radí: „Keď sa teda niekto domnieva, že stojí NECH DBÁ, aby nepadol.” (1Kor. 10:12) Či my na toto dbáme v našom kresťanskom živote? Alebo sme stále presvedčení, že sme „fajn a nemôžeme padnúť”?

V mojich dlhodobých skúsenostiach, každý pyšný veriaci si myslel o sebe len to najlepšie; on vždy všetko vedel najlepšie, všetkému rozumel a nepripustil, žeby snáď bolo niečo o čom by on nevedel. Jeho „znalosti a múdrosť” boli fixné, nemenné a nemohol uvážiť žiadnu alternatívu k tomu, čo on už vedel a veril. Vzdelaní ľudia, včítane teológov, sú málokedy otvorení čomukoľvek, čo by dodalo, odčítalo alebo akokoľvek korigovalo ich „veľké” znalosti, vieru, či presvedčenia. Ich myslenie je natrvalo zafixované a súc slepí, oni nevidia, ako ono môže byť odfixované a pozmenené.

Slovo Božie aj tu prichádza na pomoc riešiť tento problém a ustanoviť jednoduchú pravdu hovoriac: „Ale ak si niekto myslí, že niečo vie, ešte nevie NIČ, ako by mal vedieť.” (1Kor. 8:2) Nuž, povedzte to pyšnému veriacemu a uvidíte, ako odpovie. Fakticky, v týchto posledných dňoch pred Príchodom Pána, ľudia tohto sveta, včítane veriacich ako aj vysokovzdelaných osôb, pomaly ale isto strácajú svoju myseľ aj zdravý rozum. Pred 2.000 rokmi Apoštol Pavol vyhlásil: „boh tohto sveta zaslepil zmysly tých, čo neveria, aby svetlo slávneho Evanjelia Krista, ktorý je Obrazom Boha, na nich nezasvietilo” (2Kor. 4:4). Toto neplatí iba na pohanov, ale aj na veriacich, ktorí neveria tým častiam Slova Božieho, ktoré nemajú radi alebo im nemôžu rozumieť a tak ich ignorujú. Ak horeuvedená pravda bola známa už pred 2.000 rokmi, o koľko viac platí ona dnes pred koncom sveta? Koľko znovu-zrodených veriacich vidí a rozumie horeuvedenému? A koľkí veria tieto fakty, alebo ich aj skúsili v ich kresťanskom živote? Ja neviem.

Potom , kto je ten skutočný služobník Pána užitočný v Jeho ruke a slúžiaci Mu podľa Jeho Vôle? Ten, ktorého znalosti a múdrosť neboli „zaliate do betónu“, ale kde Duch Pána má priebežný prístup do jeho duše, aby ju formoval pretože je pokorná, ohybná, tvarovateľná; prijímajúca ďalšie nové znalosti, pravdu a múdrosť bez prestania, bez zastavenia. Keď sa múdry človek učí, čím viac vie, tým viac vidí a pripúšťa, ako málo toho vie. Je teda len jeden rozdiel medzi GÉNIOM a BLÁZNOM, génius sa učí zo svojich chýb, ktoré mu Duch Svätý ukazuje, idiot sa neučí.

Duchovné sily temna a zla ovplyvňujú našu dušu cez pýchu a strach, tvrdohlavosť, neochotu, sebeckosť, seba-spravodlivosť a iné „cnosti” hriešnej telesnosti. Ovplyvňujú aj náš fyzický svet včítane počasia (Ef. 2:2), a tiež náš duševný svet – našu myseľ s jej myšlienkami, predstavami, plánmi, úvahami, špekuláciami, presvedčeniami, túžbami, atď. Oni formujú bariéru, aby sa Duch Svätý nedostal do našej duše, nemohol ju ovplyvniť, obnoviť a formovať ju do Podoby Duše Krista. A tie sily definitívne ovplyvňujú náš duchovný svet – vedomie, intuíciu (rozoznanie – Mt. 16:2-3) a spoločenstvo s Pánom a bratmi a sestrami. Môžeme tiež povedať, že ovplyvňujú aj naše duchovné zmysly činiac nás duchovne slepými, hluchými (Zj. 2:7,11,17,29 + 3:6,13,22) a necitlivými (hmat, chuť, čuch). Inými slovami, stávame sa duchovne mŕtvi vôbec nevnímajúci duchovný svet.

Je nutné poznamenať, že nikto nemôže nikomu pomôcť, či zmeniť niečo v tejto oblasti. Iba Pán nám môže dať duchovný zrak, duchovný sluch a duchovnú citlivosť (hmat, chuť, čuch). Hoci tieto dostávame pri našom duchovnom narodení, u väčšiny veriacich oni zostávajú nefunkčné, keďže boli málokedy cvičené, používané, ak vôbec. Takí veriaci potom zostávajú duchovnými batoliatkami neschopnými jesť „tvrdé mäso”, iba piť duchovné „mliečko“ (Žid. 5:12-14) a to bez ohľadu na ich fyzický vek, alebo ako dlho navštevovali „svoj” zbor, alebo ako dlho „slúžili Pánovi”. Toto je definitívne tragédia veriacich.

V závere dotknem sa niektorých typických problémov našej naturálnej duši, ako ona prechádza svojou transformáciou z naturálnej, karnálnej na duchovnú dušu.

Možno ten najlepší nástroj, ktorý môžem použiť na vysvetlenie tohto procesu je počítač. Každý počítač je „hardvér“ (fyzický prístroj), a ak má fungovať a konať svoju prácu správne, na to potrebuje „softvér“ (program). Bez neho je každý počítať mŕtvy! Pravda? Naša myseľ, srdce a vôľa sú „počítače“, potrebujú programy, aby mohli fungovať a konať svoju prácu. Programy v každom z týchto troch orgánov našej duše sú duchovia! Preto, ako tieto orgány fungujú, alebo nefungujú, záleží na druhu duchov ktorí ich „riadia”. Buď sú oni od Boha, alebo od Satana alebo sú to naši humánni „neutrálni“ duchovia (1Tes. 5:23). Pred pádom Adama, všetci duchovia v ňom boli od Boha. Po jeho páde oni boli zamorení, znečistení duchmi od Satana a prestali byť čistými, svätými, spravodlivými, múdrymi a stali sa zmiešanými.

MYSEĽ– pred našim vykúpením bola myseľ každého z nás bez výnimky naturálna, karnálna. Naše mysle boli zaslepené bohom tohto sveta – Satanom (2Kor. 4:4). Po našom vykúpení a krste vodou sa očakávalo, že my započneme proces obnovovania ducha (softvéru) našej naturálnej mysle (Ef. 4:23) budujúc našu novú duchovnú myseľ. Uvedomme si a zopakujme, že my si nemáme „meniť našu myseľ” ako orgán, ako „hardvér“ našej duše, ale vymeniť jej programy, jej „softvér“ – jej duchov – zo špinavých, temných, sprostých a zlých od Satana na čisté, sväté, spravodlivé a múdre od Boha. Náš cieľ je mať perfektnú Myseľ Krista, ako aj Apoštol Pavol tvrdil, že ju mal (1Kor. 2:16b).

Pre mnohých veriacich môže byť prekvapujúce spoznať, že môže existovať myseľ, ktorá je oveľa horšia, než myseľ karnálna ako taká, a ona je nazývaná zvrhlá myseľ. Ona nebola vytvorená Satanom, táto myseľ bola daná Bohom tým veriacim, ktorí si neželali zachovať Boha vo svojom vedomí a znalosti (Rim. 1:28), ktorí zmenili pravdu Božiu na lož a slúžili a uctievali stvorenie (tvorov) radšej, než Stvoriteľa (Rim. 1:25⁽¹⁶⁾). Takže, po našom vykúpení my môžeme obdržať myseľ horšiu, než bola karnálna, ktorú sme mali pred vykúpením, ak sa „pohrávame ” s Bohom a s Jeho Slovom a nedržíme si Boha, ani Jeho Slovo vo svojej duši. Alebo sa môžeme rozhodnúť usilovať sa za duchovnú myseľ, za Myseľ Kristovu. Opäť, JE TO NÁŠ VÝBER!

Uvedomme si, že charakter našich myšlienok ideí, predstáv, uvažovania ba aj „zdravého rozumu” záleží na charaktere duchov, ktorí „operujú našou mysľou”. To by malo vysvetliť situáciu dosť jasne. Keďže našou mysľou operuje „zmiešanina” duchov, potom niekedy môžeme mať múdre myšlienky a niekedy hlúpe, čistú myseľ alebo zahmlenú myseľ, logické rozumovanie alebo nelogické rozumovanie, ustrašené alebo nemorálne predstavy alebo smelé a morálne predstavy, správne rozhodnutia alebo chybné rozhodnutia, spravodlivé súdy alebo nespravodlivé súdy, atď. Niekedy sme si vedomí týchto „produktov našej mysle” a dokážeme vidieť rozdiely, niekedy nie sme si toho vôbec vedomí a nedokážeme vidieť rozdiely. Potom nám niekto iný musí povedať, čo bolo múdre a čo nie, čo bolo správne a čo nie, čo bolo spravodlivé a čo nie.

Hoci myšlienka hlúposti je hriechom (Pr. 24:9⁽¹⁷⁾), Pán dovolí našej mysli produkovať hlúpe myšlienky, ktoré potom produkujú nespravodlivé súdy alebo strašidelné scenáre alebo chybné uzávery či predstavy alebo iné negatívne efekty. Prečo? My sa máme učiť žiť a kráčať vierou (Hab. 2:4// Rim. 1:17// Gal. 3:11// Žid. 10:38) a nie našimi myšlienkami. Jedine spravodliví žijú vierou, ostatní nie sú (ešte) spravodliví. Akonáhle sme spravodliví, viac neprodukujeme nespravodlivé myšlienky, a ak sa náhodou v našej mysli „objavia”, nenasledujeme ich, ale ich ihneď odmietneme.

Teraz si predstavte, že na svete existujú milióny kresťanov a každý má rozdielnu „miešaninu” duchov vo svojej mysli. Keď potom takáto myseľ riadi kresťanstvo, cirkvi, zbory, služobníctva, aký chaos, rozdelenie, nejednotu, nespravodlivosť a tým aj hriešnosť dokáže vyprodukovať? Kde je potom tá pravdivá viera, tá JEDNA VIERA, ktorej Autorom je JEDEN PÁN? (Ef. 4:5// Žid. 12:2⁽¹⁸⁾) NIKDE! Či my vidíme tento veľký problém?

Koľkokrát ste boli trápení vašimi myšlienkami strachu? Znechutení vašimi nespravodlivými súdmi? Nahnevaní vašimi zlými rozhodnutiami? Privedení do rozpakov vašimi nemúdrymi uzávermi o sebe alebo aj o iných? Podvedení vašimi nelogickými predpokladmi? Pokúšajúci sa pochopiť vaše chyby, či zlé tušenia a hrešiaci vašou domýšľavosťou? (Žm. 19:13,14⁽¹⁹⁾) Vyvedení z rovnováhy neschopnosťou nájsť správne vysvetlenia? A tak ďalej, a tak ďalej? Naša myseľ je sama o sebe mystériom.

SRDCE – v Slove Božom je ono definované ako „nadovšetko podvodné a desperátne bezbožné: kto ho pozná?” (Jer. 17:9) Hoci je to Slovo v Biblii, je ono sotva kázané alebo vysvetlené z kazatelníc. Prečo? Pretože ono neplatí len na pohanov, ale na všetkých znovu-zrodených a krstených veriacich včítane ich vodcov! Ak by srdce nebolo nadovšetko podvodné a desperátne bezbožné, dnešná Cirkev by nemohla byť úbohá, biedna, chudobná, slepá a nahá a Pán by ju nešiel vypľuť zo Svojich úst (Zj. 3:16,17). Pravda?

Čo náš „softvér-program“ produkuje v našom srdci? Všetky emócie, dobré či zlé, čo zahrňuje lásku i nenávisť, všetky podstatné otázky života (Pr. 4:23⁽²⁰⁾), všetky chute i nechute, túžby, prednosti, chlípnosti, zámery, všetky myšlienky určujúce, kto my sme (Pr. 23:7⁽²¹⁾), všetky súdy i ciele, aj dobré aj zlé, múdre aj hlúpe, spravodlivé aj nespravodlivé, všetky seba-podvody, neveru (Žid. 3:12), neposlušnosť, lenivosť, túžbu po komforte, seba-uspokojovanie, atď.

Na druhej strane, srdce produkuje všetko ovocie Ducha Božieho (Gal. 5:22,23). Jedine naše srdce chápe vieru a je schopné konať podľa viery a nie podľa hlavy. Naše vykúpenie začína v srdci, nie v hlave, a naše srdce určí, či budeme pokrstení a budeme kráčať smerom k našej spáse a dokonalosti, alebo nie. Náš osud nie je v našej hlave, ale v našom srdci! Zavreté srdce smeruje k záhube! Takéto srdce nás môže doviesť aj ku strate nášho vykúpenia a spásy! Veríte tomu?

Naše srdce tiež rozhoduje s kým budeme mať spoločenstvo a styky, koho opustíme a komu sa budeme vyhýbať. Ak srdce „funguje” cez bezbožných a sebeckých duchov, potom horeuvedené rozhodnutia koná s ohľadom na vlastné záujmy a nie podľa „zdravého rozumu”, ktorý je v hlave. Takto srdce prevládne a je schopné nenávidieť, čo len pred chvíľou milovalo a odmietnuť to bez akéhokoľvek platného dôvodu, prečo zrazu prestalo milovať alebo vážiť si niekoho alebo niečo. Srdce, ktoré zostalo sebecké a podvodné aj po svojom vykúpení, nenávidí tlaky, konflikty, problémy alebo utrpenia akéhokoľvek druhu, nenávidí aj Kríž Krista (Fil. 3:18,19), nehovoriac o vlastnom kríži (Mt. 16:24).

Nemali by sme teda byť prekvapení, že Pán si najprv žiada prístup do nášho srdca (viď tiež strany B2-B4 v brožúre „Pravda o Spáse^[13]”). Naša spása začína našim srdcom a končí našim srdcom lebo začína našou vierou a končí našou vierou (1Pet. 1:9). Toto zaiste poukazuje na absolútnu životnú dôležitosť nášho srdca a ako Pán v ňom pracuje a mení jeho „miešaninu zlých duchov” na Svojho Ducha. Napokon, žiadny iný orgán našej duše nerozumie a neprodukuje lásku. A ak nemilujeme Pána, budeme prekliati pri Jeho Príchode (1Kor. 16:22). Nebudeme Ním zobraní na Svadobnú Večeru Baránka, ani do Kráľovstva Nebeského. Tento samotný fakt by mal urobiť veľký rozdiel v myšlienkach a túžbach nášho srdca (aj mysle).

Musím tu uviesť veľmi dôležitý fakt z dlhých rokov mojej skúsenosti a služby. Veľká väčšina veriacich nedokáže rozoznať, čo prichádza z ich mysli a čo prichádza z ich srdca! Toto môže viesť ku veľkým chýbam keďže nejednota našej mysle a srdca nie je potom zjavná. My môžeme byť presvedčení o našich poctivých a spravodlivých zámeroch a plánoch v našej hlave a podľa nich aj sľubovať a nevedieť, že “softvér” nášho srdca môže byť „totálne proti tomu”! Tento fakt sa začne preukazovať po určitom čase a podľa nášho ovocia. Napríklad, my môžeme pokračovať v opakovaní presne niečoho, čo sme sľúbili, že nikdy opakovať nebudeme a my to buď nevidíme alebo sme zahanbení sa k tomu priznať. A ak nám aj iní povedia a my to uvidíme, ba aj priznáme, nikdy nejdeme do hĺbky, aby sme našli koreň veci. Toto naznačuje, že žiadna duchovná zmena v „softvéry-duchoch” nášho srdca nenastala. Toto potom vedie k 10-20-30 ročnému zaostávaniu v našom duchovnom raste a pokroku.

VÔĽA – je Najvyšší Sudca v našej duši a ani BOH NEMENÍ JEJ ROZHODNUTIA! Ona koná všetky rozhodnutia požadované od nej našou mysľou a srdcom. V ťažkých prípadoch naša hlava je niekedy žalobca a srdce obhájca, alebo opačne. V takých prípadoch môžeme byť dlhší čas nerozhodní. Samozrejme, že mnohokrát oba orgány súhlasia, vtedy nemáme problémy robiť rozhodnutia. Vôľa je tiež pod „zmiešanými duchmi”, ktorí ovplyvňujú Sudcu robiť sebecké rozhodnutia, ak je to len možné. Preto, Boh pracuje v našej vôli, aby sme boli ochotní konať Jeho záľubu (Fil. 2:13⁽²²⁾) a nie vždy len našu. Ale Pán nikdy nezmení „duchov“ v našej duši bez nášho dovolenia a kooperácie, čo nás privádza ku cennému veršu, kde je jasne napísané, že my musíme „vypracovávať svoju spásu s bázňou a trasením” (Fil. 2:12). Toto znamená, že my sme hlboko zainteresovaní v akejkoľvek práci, ktorú Boh v nás koná a kde naše aktívne účastníctvo je Ním požadované, teda, nemáme vlastne na výber.

pýcha a sebeckosť sú dve najtypickejšie, najškodlivejšie a najhoršie rysy Satanovho charakteru plné zla, ktoré sme od neho zdedili. Sú tak očividné aj navonok, že je pomerne ľahké ich pozorovať v ľuďoch, ktorí neboli z nich vyslobodení. Títo „duchovia“ vždy konajú „ruka v ruke” lebo pýcha vybudovala trón pre naše ja a je tiež našim obrnením. My nemôžeme byť vyslobodený od pýchy a zostať sebeckými, ani nemôžeme byť vyslobodený zo sebeckosti a zostať pyšnými. Naše JA je potom náš IMIDŽ a naša PÝCHA je našou SLÁVOU. My očakávame, že iní sa budú klaňať nášmu imidžu, lebo ak nie, nebudeme s nimi jednať. Akýkoľvek pokus od kohokoľvek poškodiť náš imidž, či podkopať náš trón je ihneď odrazený našimi protiútokmi a to buď otvorene, alebo jemne či hrubo zahalenými závisiac na „Výške nášho Majestátu” a na stupni našej duchovnej inteligencie, ak nejakú vôbec máme.

Sebeckosť a pýcha jednoducho znamenajú, že my nevidíme a teda nestaráme sa o nikoho iného. Napriek tomu považujeme sa za pokorných, ohľaduplných, dobrého srdca, milujúcich, znalých vedomostí, múdrych, dôležitých a málokedy ocenených, ako by sme mali byť! A toto pyšné a hlúpe „ja“ vládne našej bytosti ako kráľ Nabuchodonozor vládol Babylonu. A NIČ, žiadne slová, žiadne rady, žiadne prehovárania, žiadne dôvody alebo múdrosť iných nemôže zmeniť toto vládnutie nášho pyšného „JA“ až dokiaľ Boh nepodnikne drastické kroky a neuvedie nás do utrpenia, bolesti a tiež poníženosti! On nás musí ponížiť až za naše predstavy a premeniť nás na „volov žerúcich trávu”, a to na potrebne dlhú dobu! Len potom sme schopní uprieť zrak hore a vzdať úctu Kráľovi Neba a Zeme a Jeho cestám a Súdom (Dan. 4:25-34). Takto je naše pyšné a hlúpe „ja“, ktoré je najväčším nepriateľom Boha, „zosadené z trónu“ a my ho prestaneme uctievať a všímať si ho a s ním aj našu sebeckosť. Toto je naše pravdivé a najdôležitejšie vyslobodenie bez ktorého by naša spása zostala totálne nemožná! Tento jednoduchý duchovný fakt nie je kázaný žiadnej kongregácii, či zboru; práve naopak, veriaci sú podvedení, že keď už raz uverili v Ježiša, všetko je v poriadku!

Naša viera v Ježiša nie je postačujúca, hoci je aj napísané: „Ten, kto uverí a je pokrstený BUDE spasený” (Mk. 16:16). Je to pravdivé Slovo Božie, ale ako Duch Svätý interpretuje Slovo, ktoré Sám nechal napísať?

Za prvé, nie je napísané: „Ten, kto uveril a je pokrstený JE spasený”. Pravda? KEDY A AKO BUDE ten veriaci spasený nie je v tom Slove Božom špecifikované. To musí byť vypátrané z iných častí Slova.

Za druhé, ani prehlásenie “bude spasený” nie je bezpodmienečné! Je ono podmienené „pokračovaním viery” toho veriaceho za všetkých okolností, kde jeho viera môže byť ťažko skúšaná. Napríklad, Pán mu môže povedať, že „on bude nenávidený všetkými ľuďmi kvôli Jeho Menu”, atď.

Za tretie, Pán zväčšuje a uzaviera podmienky pre našu spásu ďaleko za jednoduchú počiatočnú vieru a jednoduchý krst hovoriac: „ale ten, kto PRETRVÁ DO KONCA BUDE spasený.” (Mt. 10:22b). Inými slovami, ten, čo sa stane Premožiteľom-Víťazom bude spasený. Kríž Ježiša nehojí, neobnovuje, ani nepremieňa nášho starého človeka, Jeho Kríž ho ukrižoval! A my to musíme pretrvať a pretrpieť! Bodka.

Pastori, kazatelia, učitelia, prosím vás, nepodvádzajte svoje ovečky vašimi karnálnymi interpretáciami Slova Božieho pretože VY ste zodpovední za ich budúcnosť. Prečítajte im Mk. 16:16 spolu so Slovom v Mt. 10:16-22+34-39 a s mnohými ďalšími pasážami Slova, ktoré jednajú o Premožiteľoch-Víťazoch, a potom im dajte a vysvetlite pravdivú hĺbku Božej Pravdy. Lebo inak, Pán bude vyžadovať ich krv z vašej ruky (Ez. 3:17-21).

KAPITOLA 4

NAŠA VOJNA A MIER

Hneď na konci odchodu Izraela z Egypta, z ich otroctva a na počiatku ich nového cieľa v pustatine a ich blížiacej sa cesty do ich Zasľúbenej Zeme, Pán sa im predstavil ako Muž vojny a udatný bojovník. Slovo Božie jasne hovorí:

„PÁN je Mužom vojny: Jeho Meno je PÁN.” (2M. 15:3) Prečo je On takto predstavený a prečo v tomto špecifickom bode času? Hľa, čas VOJNY započal pre Izrael v tom špecifickom bode, a do dnešného dňa sa táto VOJNA pre nich neskončila! Čo to znamená pre kresťanov dnešných dní?

Odchod Izraela z Egypta, z moci Faraónovej a z ich otroctva, reprezentuje odchod kresťanov z moci Satana a z ich otroctva pod jeho vládou. Izrael nikdy nebol vo vojne s Faraónom pokiaľ boli otrokmi v Egypte. Práve tak kresťania nikdy neboli vo vojne so Satanom pokiaľ boli pohanmi pod jeho vládou.

VOJNA pre Izrael začala po ich úniku z otroctva Faraóna cez Červené More. VOJNA pre kresťanov začala po ich úniku z otroctva Satana cez Krv Krista – ich Vykúpenie (Rim. 10:9,10). Deti Izraela sa našli v pustatine bez potravy a nápoja, keď sa vydali na cestu do Zasľúbenej Zeme. Kresťania sa podobne našli na duchovnej pustatine tohto sveta bez duchovnej potravy a nápoja, keď majú ísť do Kráľovstva Nebeského, čo reprezentuje ich „Zasľúbenú Zem”.

Na pustatine Izrael bol skúšaný čo sa týka ich viery, lásky voči a ich poslušnosti voči Pánovi a túžby vojsť do Zasľúbenej Zeme a podmaniť si ich nepriateľov – a IZRAEL ZLYHAL!... okrem Jozua, Káleba a tých mladších, než 20 rokov (4M. 14:29,30). Prečo Izrael zlyhal? Neverili hlasu Pána cez Jozua a Káleba! Odmietli ísť do Zasľúbenej Zeme a obsadiť ju (4M. 14:1-37). Ich duše túžili po prosperite, jesť, piť a hrať sa. Skorumpovali sa a stali sa neposlušnými Pánovi, ktorý ich vyviedol zo zeme Egypta (2M. 32:6-8), aby mohli vstúpiť do Zasľúbenej Zeme..

V duchovnej pustatine tohto sveta kresťania sú práve tak isto skúšaní, čo sa týka ich viery, lásky a poslušnosti voči Pánovi a ich túžby vojsť na prichádzajúcu Svadobnú Večeru Baránka a do Kráľovstva Božieho – a KRESŤANIA TIEŽ ZLYHALI! Okrem Zvyšku. Oni tiež odmietli vojsť a mali podobné stupídne výhovorky pred Pánom, ako aj Izrael mal (Mt. 22:2-14). Aj kresťania túžili a stále túžia po prosperite, komforte, radostiach, pozitívnych skúsenostiach, láske, večnej blaženosti, atď. Toto sa tiež zdajú byť jediné témy dnešných kazateľov a jediné body záujmu pre obrovskú väčšinu kresťanov. Nenávidia akékoľvek utrpenie, konflikty, problémy, nepohodlie, násilie, zodpovednosť, usilovnosť, borenie sa a čokoľvek, čo by mohlo trápiť ich úbohú dušičku. Oni si jednoducho želajú „nebo na zemi”, bez konfliktov, zatiaľ čo žijú v kráľovstvách Satana. Úžasné!

Náš Pán Ježiš Kristus nám prikazuje aby sme videli, verili a uvážili horeuvedené jasné porovnania medzi deťmi Izraela Starého Zákona a kresťanmi Nového Zákona, všetko deťmi Božími, a to kvôli vlastnému životu a osudu. Pán tiež predostiera pred nás nasledovné životne dôležité body. Všetky sa dotýkajú ĽUDSKEJ NÁTURY, jej totálnej zvrhlosti, zkazenosti, neposlušnosti, zla, hlúposti a chlípnosti po jej vlastných cestách a túžbach, a to za každú cenu!

1) Táto ľudská nátura sa nemení zmenou Zákonov! Ako bola nájdená v deťoch Izraela, tak je nájdená aj v kresťanoch! Ale kresťania budú súdení omnoho prísnejšie, než Izrael, lebo Duch Boží prebýva v kresťanoch, oni poznali, alebo mohli poznať Pánovu Vôľu osobne, ale sa nepripravili, ani nekonali podľa Jeho Vôle. Avšak deti Izraela sa nemohli priblížiť Bohu osobne, ani priamo, iba cez ich kňazov a tak nemohli poznať Jeho Vôľu tak jednoducho a priamo, ako kresťania a teda sa aj pripraviť na Jej konanie (Lk. 12:47,48).

2) Pán hovorí ku kresťanom veľmi jasne: “Chcem vám preto pripomenúť, hoci ste to už raz vedeli, ako Pán, zachrániac ľud Izraela z Egyptskej, potom ZNIČIL TÝCH, KTORÍ NEUVERILI.” (Júda 5)

Izrael veril v Boha, oni neboli pohani, ale oni neverili, čo im Boh hovoril cez Svojich služobníkov. Či sa Boh zmenil zo Starého do Nového Zákona? NIKDY (Žid. 13:8). Ak by Pán povedal Cirkvi...

„Chcem vám pripomenúť, hoci by ste to mali vedieť, ako Ja, váš Pán, najprv zachrániac kresťanov z moci Satana, potom som zničil tých, ktorí neuverili... ani mne, ani mojim služobníkom”, či by kresťania boli prekvapení pri takom výroku Pána? Oni by boli OHROMENÍ pretože neveria v Pána, ako Písmo hovorí (Jn. 7:38), ale majú o Pánovi svoje falošné predstavy. Srdce nevery je ZLÉ a Pán nebude pre Seba držať takéto srdcia! Tie isté porovnania a výstrahy kresťanom sú napísané v Knihe Židom (Žid. 3:7-19). Prečítajte si to, uverte tomu a uvážte to kvôli vášmu vlastnému životu a osudu.

3) Keď sme uverili v Ježiša a vyznali svoju vieru našimi ústami (Rim. 10:9), naše mená boli napísané nielen do Knihy Života, ale aj na list Satana. Každé nové dieťa Božie sa automaticky stáva objektom satanských vražedných intríg. V tom samom momente naše problémy teda neboli vyriešené – ako sa nám naši pastori pokúšali povedať – oni len začali! A po našom krste vodou vstúpili sme do VOJNY proti silám zla a temnoty mimo nás AJ v nás! Je to duchovná vojna, preto nie je navonok pozorovateľná, iba jej efekty na našu dušu, na výzor našej tváre, na naše slová a skutky možno vidieť. Táto VOJNA sa pre nikoho z nás neskončila! A žiadna priepustka z tejto VOJNY neexistuje. Ak sa jej chcete vyhnúť, vykrútiť sa z nej, ignorovať ju, stále ste v nej – a ste premožení a porazení! A ak nevstanete a nezačnete opäť bojovať vo vašej VOJNE, ktorú vám pripravil Váš Otec Nebeský, zostanete premožení a porazení! My všetci sme v tejto VOJNE, či bojujeme, alebo nebojujeme. História Cirkvi je pokrytá miliónmi obetí kresťanov pobitých do prachu pretože oni odmietli bojovať. Každému znovu-zrodenému a krstenému veriacemu Pán otvoril cestu, ako vyjsť z tejto vojny ako jasný víťaz! Ale iba niekoľkí idú touto cestou, ktorú Pán pripravil pre nás.

Kedykoľvek urobíte duchovný pokrok a vaša znalosť Pána sa zvýši a vaša viera narastie, sily zla a temnoty si to všimnú a budú sa pokúšať vás obťažovať a útočiť na vás, aby dostali späť duchovné územie vo vašej duši, ktoré stratili. Teda mať duchovný pokrok a takto byť požehnaný je tiež „nebezpečné”! Svetové vojny sú dobrým príkladom. Kedykoľvek priateľské sily pokročili a zaujali územie, nepriateľ sa snažil o protiútok dostať stratené územie späť. A keby to priateľské sily brali „nemastno-neslano“, na ľahkú váhu, nepriateľa ignorovali alebo sa pokúšali nejako sa z boja vyšmyknúť, nepriateľ by bol uspel v dobytí území, ktoré stratil a smer vojny by sa bol dramaticky zmenil na výhodu nepriateľa. Pravdivé kresťanstvo je duchovný obraz fyzických vojen medzi rôznymi impériami a mocnosťami. Satan stále má svoje kráľovstvá na tomto svete (Mt. 4:8,9) a stále má svoje územia v našej duši, kde vládne jeho guvernér, náš „starý človek”, stará nátura (Ef. 4:22-24⁽⁷⁾). Satan nebude sedieť so založenými rukami a dívať sa, ako sú jeho teritória v našej duši ničené. No my žijeme, ako keby Satan neexistoval a nemal o nás záujem!

Pán nám tiež dáva živý obraz zo Svojho Slova, aby nám ukázal realitu tejto VOJNY, ktorú väčšina Jeho ľudí, včítane ich vodcovstva, nevidí a ani nechce vidieť! Preto, kráľovstvá Satanove sú zachovávané; jeho guvernéri v ich dušiach nie sú ničení, jeho mocnosti nám stoja v ceste do Kráľovstva Božieho ako prekážky všetkým veriacim, ktorí sú slepí voči týmto silám, podvedení a túžia jedine po ich komforte a prosperite.

Niektoré príklady od Pána:

4) „USILUJTE SA vojsť tesnou bránou: lebo mnohí, hovorím vám, budú hľadať vojsť, ale NEBUDÚ SCHOPNÍ.” (Lk. 13:24-28 <<< prosím, čítajte všetky verše)

Tesná brána je jediný vchod na jedinú úzku cestu, ktorá je jedinou cestou vedúcou do Života Večného (Mt. 7:13,14). Pán hovorí – USILUJTE SA lebo inak NEBUDETE SCHOPNÍ vojsť a potom budete plakať a škrípať zubami (Lk. 13:28). Pre mnohých veriacich a ich vodcov toto asi nie je nič dôležitého, oni všetci „idú do Neba”; bez ohľadu na to, čo Všemohúci Boh hovorí!

Usilovanie sa je proti silám zla a temna, pýche, strachu, nespravodlivosti, sebeckosti, lenivosti, nevere, podvodom a proti iným silám nášho skorumpovaného „starého človeka” v našej duši ktoré sily nás držia od vstupu na úzku cestu do Života Večného. Či je toto príliš banálna vec na to, aby sme ju uvážili?

5) „BORÍM SA za cieľom ceny vysokého povolania Božieho v Kristu Ježišovi. Preto všetci, ktorí sme dokonalí takto zmýšľajme.” (Fil. 3:14-19 <<< prosím, čítajte všetky verše)

Bez BORENIA SA nedosiahneme cieľ toho vysokého povolania Božieho v Kristu Ježišovi. A keď „takto nerozmýšľame”, my obyčajne rozmýšľame „brať to naľahko”, vyhnúť sa konfliktom, bolesti, utrpeniu, prevaľovať sa v sladkom podvode, že my všetci ideme do Neba bez pohnutia prstom! Takto sa ľahko môžeme stať nepriateľmi Kríža Kristovho, ktorých koniec je záhuba!

A ak sa neboríme, to môže tiež naznačovať, že ani nemusíme vedieť, čo naše vysoké povolanie Božie v Kristu Ježišovi v pravde je! Nemusíme si ho vôbec ceniť, nijako si ho vážiť; my ho jednoducho odhodíme, alebo ho ignorujeme alebo si ho nevšímame hoci to môžeme robiť v našej nevedomosti. Ale potom my smerujeme do záhuby a nie do Neba. Či majú veriaci o toto nejakú starosť? Ja naozaj neviem.

6) „Kráľovstvo Nebeské trpí NÁSILÍM, A TÍ NÁSILNÍ SA HO ZMOCŇUJÚ SILOU… a ak ho chcete prijať, to je ELIÁŠ, ktorý to mal prísť.” (Mt. 11:12b-14)

Toto Slovo mi nebolo nikdy nikým vysvetlené žiadnym spôsobom, ani nikomu inému, koho poznám! Preto chcem vyjadriť nasledovné fakty. Kráľovstvo Nebeské je v pravej svätosti a spravodlivosti a je nenávidené silami zla a temna, ktoré sa snažia zabrániť, aby ono nahradilo kráľovstvá Satana tohto sveta a ich vládu nad svetom. Preto ono trpí násilím od týchto síl zla a temna! Ale tí násilní, ktorí sa ho zmocňujú silou sú Premožitelia, ktorí bojujú proti týmto silám zla a temna vo vnútri ich vlatných duší pretože to Kráľovstvo Nebeské originálne je v nich predtým, než je uplatnené fyzicky v tomto svete! (Lk. 17:21⁽²³⁾) Ak nevkročíte do Kráľovstva SILOU, potom do neho NEVKROČÍTE len preto, lebo ste uverili v Ježiša! Ak nebudete NÁSILNÍ proti všetkým týmto silám zvonku aj zvnútra vašej bytosti, ktoré vám stoja v ceste do Kráľovstva, nikdy do neho nevkročíte! Nebudete totiž „počítaní za hodných Kráľovstva Božieho, pre ktoré vy aj TRPÍTE” (2Tes. 1:5b) pretože, nikdy ste vlastne zaň netrpeli nijakým spôsobom! Ste si toho vedomí?

Keďže veriaci sa vždy snažia vyhnúť sa násiliu, vyhýbajú sa tiež utrpeniu. Eliáš bol najmocnejší Prorok Boží majúc silu, ktorú žiadny iný prorok nikdy nemal (včítame Mojžiša). On vždy používal násilie proti všetkým silám zla a temna a nikdy sa nesnažil brať nič „na ľahkú váhu”, vyhnúť sa problémom, konfliktom, bolesti, utrpeniam, len sedieť v synagógach a počúvať rabínov. To bola pravá príčina, prečo Pán spomenul jeho meno v spojitosti s Kráľovstvom Nebeským a s ním súvisiacim násilím. Prečítajte si 1.Kráľov, kapitoly 17-22 a 2.Kráľov, kapitoly 1,2 a 9 a dozviete sa, kto Eliáš naozaj bol a čím prechádzal predtým, než bol vzatý do Neba živý (2Kr. 2:11).

7) „BOJUJTE dobrý boj viery, chopte sa Života Večného, ku ktorému ste boli povolaní;” (1Tim. 6:12)

V mojich mladých rokoch mi moji Letniční pastori povedali, že Život Večný som dostal, keď som uveril v Ježiša. Teraz mi Pán cez Apoštola Pavla hovorí, že ja musím zaň BOJOVAŤ mojou vierou! Nie je to zaujímavé? Nuž, komu mám veriť, Pánovi, alebo rôznym pastorom? Čo VY o tomto veríte? Kto vám čo povedal? Vy môžete veriť, že život večný už máte, ale či vy ho žijete vo vašej vlastnej duši? A ak veríte, že áno, môžem sa vás spýtať túto jednoduchú otázku: Ako rozoznávate Život Večný od svojho naturálneho života? Môžete mi to povedať?

Každý skutočný veriaci má Život večný potenciálne – V Kristovi – ale ten Život nebol daný do jeho duše, aby ho žil bez toho, aby „pohol prstom”. On musí zaň bojovať dobrý boj viery, ako nám to hore citované Slovo Božie jasne hovorí.

* * *

V horných príkladoch 4) až 7), Pán používa slová: USILOVAŤ SA, BORIŤ SA, NÁSILIE, SILA, BOJ. Či sú oni kázané v kongregáciách, alebo v zboroch a veriacim vysvetľované? NIE! NIKDY! Prečo? Väčšina kazateľov sa im vyhýba, ako pliage pretože produkujú „negatívne emócie” a ich kongregácie by mohli odísť a nikdy sa nevrátiť! Podľa nich, veriaci potrebujú pozitívne emócie, pozitívne myslenie, pozitívne postoje, pokoj a prosperitu! Pravda? Že také pozitívne myslenie a postoje môžu prichádzať z hriešnej a duchovne sprostej mysle, to im asi nevadí.

Fakticky, Pán, ktorý je mojou pravdivou silou, učí moje ruky vojne, a moje prsty bojovať! (Žm. 144:1) Mohli by ste sa Ho spýtať, či sa On v Novom Zákone čírou náhodou zmenil a ukončil akýkoľvek druh takéhoto učenia? Alebo, či v Novom Zákone On vybral z našej cesty všetkých našich nepriateľov? Či nie sú Slová Božie v Žm. 144:1 a 2M. 15:3 zo Starého Zákona v absolútnej harmónii s horeuvedenými Slovami Božími z Nového Zákona? Oni všetky sú. Jediný rozdiel je v tom, že v Starom Zákone oni bojovali fyzické vojny, zatiaľ čo my v Novom Zákone bojujeme duchovné vojny.

Zatiaľ čo PÁN je Muž VOJNY, On je súčasne aj Princom POKOJA (Iz. 9:6b). Preto nám On môže dať Svoj pokoj v strede našej vojny (Jn. 14:27// 2Tes. 3:16) a takto nás utešiť. A zatiaľ čo On je Princom Pokoja Svojmu ľudu, ktorý Ho miluje a nasleduje, On zostáva Mužom Vojny prinášajúci meč a rozdelenie bezbožným. (Mt. 10:34// Lk. 12:51). Kresťania môžu tiež byť bezbožní a nemusia si uvedomovať, že Jeho meč a rozdelenie prichádza tiež do ich duše, kde sily zla a temna majú svoje teritória. Tiež si nemusia uvedomovať, že Jeho meč je Jeho Slovo, ktoré je „živé a mocné a ostrejšie nad každý dvojsečný meč, prenikajúce až do ROZDELENIA DUŠE A DUCHA kĺbov a špiku, a posudzuje myšlienky a zámery srdca.” (Žid. 4:12)

Preto ak pravdivý služobník Boží vám povie alebo napíše ostré slovo, TO JE meč od Pána a ON JE poslaný, aby vám ukázal sily vo vašej duši a tie skutočné myšlienky a zámery vášho srdca. A ak to slovo neprijmete, odmietate svetlo a korekcie od samotného Pána (Ef. 4:11-14).

Ja som naozaj zvedavý, či vy, skutoční veriaci, ktorí čítate túto kapitolu „Naša Vojna a Mier“, ste začali vidieť, že vaša spása NIE JE boj za vaše osobné šťastie, pokoj, prosperitu, komfort alebo vyplnenie vašich osobných očakávaní alebo snov vo vašom pozemskom živote, ALE JE TO boj proti silám zla a temnoty zvonku aj zvnútra vašej duše! Či vidíte a uvedomujete si, že je to Svätý Duch, ktorý vás vedie do vašej vojny, bojov, konfliktov, problémov, rozdelení? A v strede toho všetkého, On je tiež váš Tešiteľ? Ak žijeme v pokoji, prosperite a šťastí, my nepotrebujeme žiadneho tešiteľa! Nepotrebujeme ani Pána! Je to pravda?

A či ste nikdy nečítali Knihu Jozua? Nikdy ste si neuvedomili, že Zasľúbená Zem nebola Rajom? Že oni museli bojovať za jej každý „centimeter“ so svojimi smrteľnými nepriateľmi hoci im tá Zem bola darovaná Samotným Bohom? Že hneď tá prvá Osoba, ktorú Jozue videl predtým, než viedol deti Izraela do bojov, bol „Muž“ s vytaseným mečom? A že ten Muž reprezentoval Ducha Svätého, lebo miesto na ktorom Jozue stál bolo sväté? (Joz. 5:13-15) Čo toto pre vás, kresťania, znamená? Pokoj a prosperitu? Nie, lebo po našom krste sme mali podobne vidieť v našom duchu toho istého „Muža“, Ducha Svätého, stojaceho so Svojim mečom vytaseným v Jeho ruke! On bol pripravený viesť nás do našich bojov, ako viedol aj Izraela. A On je náš Tešiteľ a Moc, ako bol aj pre Izraela. Či my Ho nasledujeme? NIE!

Prečo sú celé zástupy kresťanov neustále mizerné a bezútešné? Pretože zriedkakedy prichádzajú ku svojmu Tešiteľovi, ktorý v nich prebýva! Sám Pán ním prisľúbil, že nás nikdy nezanechá bez útechy – ak bojujeme! (Jn. 14:18) Preto, nemali by sme sa pýtať Pána, kde On je v čase našich trampôt, tlakov, bolestí, konfliktov a utrpenia v bojoch, pretože – On je v nás – a čaká! On nemôže byť k nám bližšie, než byť v nás.

Pán povedal: “AK MA VY (veriaci) MILUJETE, dodržujte Moje Prikázania.” (Jn. 14:15) Pravda?

Môžem sa vás opýtať jednoduchú otázku: Či vy NAOZAJ milujete Pána? A ak Ho naozaj milujete, potom ako vlastne chcete „dodržiavať Jeho Prikázania” bez toho, aby ste začali vojnu s Diablom? Máte o tom nejakú potuchu? Keďže Pán vedel, že to nikdy nebolo možné, preto sa On modlil ku Svojmu Otcovi, aby nám poslal „Tešiteľa”, ktorý nás môže potešovať v našej vojne proti duchom našej telesnosti. Duch Svätý nám nikdy nebude pomáhať, aby boli vyplnené naše sny, chlípnosti, túžby, plány, ambície, alebo iné ciele našej telesnosti. On je vždy a všade proti našej telesnosti (Gal. 5:17⁽²⁴⁾).

Boli ste už niekedy svedkom, alebo ste zakúsili na vlastnej koži, že pravda môže byť ustanovená jedine cez boje, konflikty, utrpenia a bolesti? Ja sa vás pýtam túto extrémne dôležitú otázku pretože, opäť, veľká väčšina veriacich môže byť ľahko podvedená v tomto duchovnom fakte. Ako? Veľká väčšina veriacich a ich vodcov môže čítať pravdu (Slovo Božie), kázať pravdu, učiť pravdu, vysvetľovať pravdu, aj úprimne veriť pravdu, ale oni nikdy nemusia byť schopní žiť tú pravdu vo svojom vlastnom živote a vo svojich skúsenostiach. Počúvajte…

My môžeme čítať Bibliu dňom a nocou, učiť ju, kázať ju, zapamätať si ju, písať o nej, argumentovať a diskutovať o nej, aj ju veriť; PREDSA, jej pravda nie je ustanovená žiadnymi takýmito aktivitami! Jej pravda je ustanovená jedine ak JU MY ŽIJEME a stávame sa stelesnením tej Pravdy. Potom MY SME DÔKAZOM TEJ PRAVDY A NIE naša intelektuálna znalosť o nej!

A my NEMÔŽEME ŽIŤ ŽIADNU PRAVDU BOŽIU bez premoženia pekelných mocností v našej vlastnej duši a bez zapierania a umierania nášho naturálneho života v našej vlastnej duši, v našom charaktere, ktorý je proti tej pravde a neustále oponuje tej pravde! (Mt. 16:24, 25)

Možno, že vy veríte, že už ste „novým človekom”, svätým a spravodlivým a Duch Svätý vás vedie do všetkej pravdy a učí vás všetky veci. Či vy NAOZAJ veríte takému niečomu? Ak áno, môžem sa vás spýtať: Kedy bolo naposledy, čo si pamätáte, keď ste odmietli brániť sa (vaše argumenty, zdôvodnenia, pocity, presvedčenia, atď.), ale ste radšej zapreli seba a pozdvihli váš kríž? (Mt. 16:24, 25) Pamätáte sa na taký prípad? Naozaj? Môžem sa vás opýtať ďalšiu otázku: Ako si môžete pamätať na taký prípad, keď nemusíte ani vedieť, čo je váš kríž? A ako chcete pozdvihnúť svoj kríž, keď možno nemôžete ani veriť, že je to Duch Svätý – váš Tešiteľ – ktorý vás vedie k vášmu krížu? Prečo? Vaša skutočná a permanentná prosperita je ZA vašim vlastným krížom, nikdy nie pred ním! Duch Svätý – Tešiteľ - bol poslaný, aby nás viedol do všetkej pravdy (Jn. 16:13). Čo Pán hovorí vo Svojom Slove JE PRAVDA a ona zahrňuje Rim. 8:29// Mt. 16:24,25// Gal. 5:24// 1Jn. 1:1 až 5:21, atď., a tá Pravda je aj sladká aj horká.

Či je Kristov Kríž centrálnou Pravdou Vykúpenia-Spásy ľudstva? On Je. Či je náš kríž centrálnou Pravdou našej osobnej Spásy-Dokonalosti nasledovaním Nášho Pána a stanúc sa Premožiteľom? (Mt. 16:24, 25// Jn. 12:26) On Je. Ak je tak, potom prečo by nás Duch Svätý nikdy neviedol ku tejto rovnako dôležitej pravde nášho kríža? Či toto Slovo Božie nie je pravdou? Môžem vám zaručiť, že vy sa nikdy nebudete viesť ku tejto pravde, ani nikdy nebudete túžiť pozdvihnúť váš kríž dobrovoľne! Ale keď my nenasledujeme Krista, nemôžeme byť zmenení na Jeho Podobu (Rim. 8:29), nemôžeme byť zdokonalení v našej osobe a stať sa Premožiteľmi! A keď nepremôžeme, nezdedíme NIČ A BOH NEBUDE NAŠIM BOHOM a my nebudeme Jeho synovia a dcéry! (Rev. 21:7) Pravda? Či nie?

Mnohí vodcovia vám povedia „vy ste pod milosťou”. Či oni pod tým rozumejú, že môžete horeuvedené Slová Božie vystrihnúť z vašej Biblie a následne ich spáliť, lebo „vy ste pod milosťou”? Čo oni hovoria je polovičná pravda – podvod! A čo tak Mt. 10:38? Môžete byť „pod milosťou” a nebyť hodní Krista! Pravda? Satan začal svoje podvody polovičnými pravdami (napr. 1M. 3:1,4,5)! Títo služobníci sú ako podvodníci, sú leniví overiť si pravdu v Slove Božom a potom slúžia Satanovým záujmom a nie Božím.

A keď vás Duch Svätý vedie ku vášmu krížu, či Ho nasledujete? NIE! Prečo? Pretože neveríte, že On vás tam vedie… a nikto vám nič nepovie! Vy veríte, že On vás vedie k prosperite, pokoju, šťastiu a úspešnému pozemskému životu! Naozaj?

Naša skutočná prosperita, Pokoj, šťastie A úspešný život je možné nájsť jedine ZA našim krížom a nikdy nie pred ním! Práve tak aj náš Život Večný aj náš osud s Bohom je možné nájsť nielen ZA Krížom Krista, ale tiež ZA našim krížom a nikdy nie pred ním!

NA JEHO KRÍŽI, KRISTUS ZOMREL ZA NÁS,

NA NAŠOM KRÍŽI, MY ZOMIERAME ZA NEHO!

Rozumiete tým dvom riadkom hore? Iba Mladucha Kristova im rozumie (Zj. 12:11) pretože Ona tiež dáva život za Svojho Ženícha.

Pán nám tu dáva príklad. Nejaký služobník Boží vám povie nejakú „nepríjemnú“ pravdu, nejaké drsné slová alebo neočakávané vyhlásenia, niečo, čo môže buď odporovať alebo vyložene pobúriť vaše presvedčenia, pozíciu alebo postavenie, niečo, čo môže podráždiť vašu dušu alebo vyvrátiť vaše chápanie, vyprodukovať negatívne reakcie alebo aj bolesť vo vašej duši. Čo urobíte? Ja verím, že takú pravdu nikdy neprijmete; automaticky ju odmietnete, nesúhlasíte s ňou a budete sa rozhodne obraňovať; možno vôbec neodpoviete, rýchlo sa vzdialite alebo podniknete protiútok, čokoľvek vám príde na um ako prvé. Nikdy sa nepozastavíte, nikdy neuvážite „tú hanebnú potupu”, nikdy nepriznáte, že by aj mohla byť pravdou, buď ohľadne vás alebo o vašej situácii, alebo skutkoch, slovách, atď., a že vy to nemusíte vidieť alebo tomu ihneď porozumieť. A určite nikdy sa nepýtate Pána, aby vám ukázal, či je to od Neho, alebo nie.

Nemuselo vás napadnúť, že Pán mohol dať “toho muža” Svojej Cirkvi, a teda, vám osobne, pre zdokonalenie vašej duše a ducha a pre vaše vzdelávanie! (Ef. 4:11,12) V akejkoľvek takej situácii, najdôležitejšia úloha pre vás je rozoznať, vnímať, zistiť (hneď vtedy alebo neskôr) či “ten muž” vám dáva svoje slová, tvrdé slová, nepríjemnú pravdu sám zo seba ALEBO či vám naozaj dáva slovo od Pána, ktorý ho suverénne povolal za Svojho služobníka, za Svoj inštrument a dal ho Svojej Cirkvi a vám osobne podľa Jeho horeuvedeného Slova a pre vaše zdokonalenie. Ste naozaj schopný urobiť TOTO rozoznanie? Nikdy, ak je vaše srdce uzavreté a neochotné hľadať, skúmať a pýtať sa (Mt. 7:7,8). Iba vtedy vám Pán odpovie a dá potrebné svetlo.

Pán sa nikdy nikoho v Cirkvi nepýta, aby potvrdil Jeho služobníkov Ním vybraných a povolaných a daných Svojej Cirkvi. On má Svoje suverénne dôvody pre Svoj výber a nekonzultuje nikoho, ani žiadnu náboženskú organizáciu, či denomináciu. On povoláva tých, ktorých predzvedel a predurčil ako Svojich služobníkov keďže oni boli, v Jeho očiach, dostatočne skúšaní ohňom, verní Pravde a pretváraní na Podobu Jeho Syna (Rim. 8:29). Pán si žiada, aby Jeho služobníci boli poznaní, uznaní a nasledovaní, aby aj oni v čase boli podriadení tomu istému Slovu Božiemu. Duch Svätý, ktorým veriaci boli znovu-zrodení, cez ich nový zrod dal všetkým veriacim potrebné duchovné zmysly, aby nimi mohli rozoznať Jeho služobníkov, a vieru na ich nasledovanie. Veriaci nebudú mať pri Súdnej Stolici Krista žiadne výhovorky.

BEZ JEHO VYBRANÝCH SLUŽOBNÍKOV, CIRKEV BY NEEXISTOVALA! Nikdy by nemohla byť zdokonalená ani neprišla do jednoty viery a poznania Syna Božieho, do dokonalého človeka, do miery dospelosti plnosti Kristovej (Ef. 4:13). Nanešťastie, väčšina veriacich nepoužíva ich duchovné zmysly im dané Duchom Svätým a tak nemôžu rozoznať Jeho vybraných služobníkov. Týmto strácajú nielen ich duchovné vzdelanie, ale aj duchovný rast a pokrok smerom k dospelosti a dokonalosti. Vyplnenie Vôle Božej pre týchto veriacich musí byť „odložené“ 10-20-30 rokov, alebo až po ich fyzickej smrti.

Slovo v Rim. 8:28-39 je používané (zneužívané?), mnohými pastormi, kazateľmi, učiteľmi, aby presvedčili svoje ovečky o „bezpodmienečnej láske Boha” a o ich fáme „raz spasený, navždy spasený”. Používajú všetky verše tohto Slova, aby oprávnili svoje teórie okrem najdôležitejšieho verša, menovite, verša 36! Tento verš totiž neplatí na celú Cirkev, ani na všetkých veriacich bez výnimky. Platí jedine pre Premožiteľov! Platí pre tých, ktorí svedčia: „pre PÁNA SME ZABÍJANÍ po celý deň a sme považovaní za ovce na zabitie… ale V TÝCHTO VECIACH sme viac. než víťazi…”! (verš 37)

Či vy, kazatelia, učitelia, pastori, doktori teológie a kongregácie, ste „denne zabíjaní”? Vy ani nemusíte rozumieť, čo tento verš v pravde znamená, potom ako ho chcete žiť a skusovať? A ak toto Slovo nežijete, ako môžete uplatňovať na seba tie ostatné verše? Byť „denne zabíjaný” znamená „denne umierať” (1Kor. 15:31), byť denne separovaný od našej naturálnej, hriešnej nátury vstupujúc do Života V Kristovi; a tiež byť separovaný od všetkých neochotných, neverných, pyšných, arogantných, bojazlivých a bezbožných bratov a sestier (2Tes. 3:2,6,14⁽²⁵⁾, atď.). Či vy toto naozaj konáte? Je Kristus váš Svedok? NAOZAJ?

A zatiaľ čo Slovo Božie v Rim. 8:38,39 je absolútne pravdivé ako je napísané, predsa Ono samotné je nekompletné! Prečo? To Slovo hovorí iba o vonkajšej pravde! Ku veršu 39 môžete istotne pridať túto vnútornú pravdu: “Ale NAŠE „OSOBNÉ JA“ JE SCHOPNÉ separovať nás od Lásky Božej; naša PÝCHA a TVRDOHLAVOSŤ a SEBECKOSŤ a HLÚPOSŤ SÚ SCHOPNÉ priviesť nás k nášmu vlastnému odsúdeniu”! Iné časti Slova Božieho hovoria o týchto faktoch veľmi jasne. My predsa nemôžeme interpretovať tieto Slová Božie tak sprosto, že „naša vlastná pravda” by popierala iné jasné pasáže Slova Božieho za cenu uspokojenia vlastného chápania, logiky a telesnosti! V týchto veršoch Duch Boží hovorí cez Pavla o „nových stvoreniach V Kristu Ježišovi” (2Kor. 5:17), ktorí ukrižovali svoju telesnosť a tak patria Bohu (Gal. 5:24). Toto je typická cesta doktorov teológie, ktorí používajú jedine ich logiku. Pravda Božia im úplne uniká a takto potom nebezpečne podvádzajú ľud Boží.

AK VYBERIEME DUCHOVNÉ FAKTY A PRAVDY Z NAŠICH LOGICKÝCH ROVNÍC, VŠETKY VÝSLEDKY BUDÚ VŽDY FALOŠNÉ A ZAVÁDZAJÚCE!

Prinútený som Duchom Živého Boha naliehavo žiadať služobníkov Slova Božieho pozastaviť sa, uvážiť Celé Slovo Božie a prestať kázať lži podvádzajúc Jeho ľud namiesto jeho zdokonaľovania v poznaní Pravdy. Ich „dobrá telesnosť”, ich „náboženská humanita” a logika ich zvádzajú od duchovnej Pravdy Slova Božieho a „lepia“ ich ku pasážam, ktoré sú „komfortné a tiež logické ich telesnosti”. Takto dávajú Slovu Božiemu falošnú interpretáciu separujúc text jednej pasáže od inej pasáže toho istého Slova Božieho a potom to miešajú s ich mentálnymi logickými vysvetleniami!

Pravdiví služobníci boli daní Cirkvi Pánom, aby zdokonaľovali svätých v duchu, nie v mentálnych znalostiach, nie pre uspokojenie túžob, očakávaní, nádejí alebo snov ich duše plnej „dobrého humanizmu” (Ef. 4:11,12).

Nuž, ako zakončíme túto kapitolu? Čo je jej pravdivá dôležitosť a význam? Budeme sa musieť vrátiť k bodu 7) na strane 55, vidieť a uvedomiť si, že my nebojujeme proti telu a krvi, ale proti duchovným silám (Ef. 6:12-18), ktorí nám chcú ukradnúť našu pravú vieru (Žid. 12:2⁽¹⁸⁾), čiže, naše vykúpenie a spásu, dokonalosť V Kristovi, a urobiť z nás “námesačníkov a bláznov” neschopných zaujať pevné stanovisko proti nim, ktorí sú to naši smrteľní nepriatelia! Ale príliš mnohí veriaci radšej s nimi spolupracujú, veria im, bojujú jeden s druhým, nedôverujú jeden druhému, neposlúchajú jeden druhého, nenávidia jeden druhého, sú urazenými a podráždenými jeden s druhým, odporujú jeden druhému, ignorujú jeden druhého a takto radšej slúžia Satanovým zámerom, než Božím! Sú neochotní hľadať a skúmať pravdu v akejkoľvek veci, ktorá je sporná medzi takými pyšnými a karnálnymi „bratmi”.

Ako sa vám páči toto zakončenie? Páči sa vám? Veríte mu? Nuž, ja mu nemusím veriť, lebo ja som ho zažil počas veľkej časti mojej služby! Deväťdesiatpäť percent (ak nie viac) veriacich, ktorým som slúžil nielen, že ma nehanebne opustili a zmizli za obzorom, ale mnohí z nich sa mi odplatili zlom za moje dobro, ba čo viac, spustili diabolské a prasačie kampane proti mne na internete. Toto môže byť dôverne známe mnohým pravdivým služobníkom Krista (Mt. 10:21,22).

Väčšina znovu-zrodených, pokrstených veriacich nikdy nevideli a nikdy si neželali vidieť hĺbku ohavnosti a zvrhlosti ich ľudskej nátury, ľudskej starej duše, ich „starého človeka”, jeho schopnosti a ochotu bojovať za jeho hriešny život a spolupracovať so silami zla a temna, ktoré vždy boli jeho spojenci, poradcovia a podporovatelia. Po celý ich kresťanský život boli ochotní prijať požehnania a všetky dobré veci od Boha zakrývajúc v tajnosti zlo a hriechy vo svojich dušiach hrajúc sa na pokrytcov. Mnohí takýto veriaci sa nepoddajú ruke Pána až dokiaľ ich On neprivedie pod skalpel do nemocnice, do invalidného vozíka, do tragickej situácie, do bankrotu, do srdcervúcej beznádejnosti, do žalára, do pracovného tábora, do vojny, do nepredstaviteľných útrap a hrôz – aby „pancier” ich starej nátury konečne praskol!

Kresťanstvo pre mnohých veriacich bolo, aj je, náboženské „šou“, kde predstierajú byť niečím, čím nikdy neboli podvádzajúc každého okolo nich s ich „dobrými úmyslami a prácou” a inými „cnosťami ich dobrej telesnosti“. Prevádzali to buď vedome alebo nevedome. Nech to je akokoľvek, ich neochota sa zmeniť a byť vyslobodení zo zla v ich naturálnom živote a rásť v duchu do Krista (Ef. 4:15) bola fenomenálna! Ich vzdorovanie uveriť pravde bolo ešte fenomenálnejšie! Zdá sa, že každý kresťan má svoj vlastný štandard spravodlivosti, vlastnú pravdu, svoj vybraný verš v Biblii na ktorý povesil svoj život a osud, zatiaľ čo blažene ignoruje zbytok Písma, ako keby neexistoval! Tieto problémy a reakcie medzi rôznymi kresťanmi mnohokrát presahujú čiaru ľudského zdravého rozumu!

Je síce možné, že mnohí takí kresťania si nemuseli byť plne vedomí svojho vlastného srdca a ich biedneho duchovného stavu, ale všetci si boli vedomí svojich myšlienok a zámerov, ich plánov a túžob a neustáleho snaženia sa o ich seba-uspokojenie pre ktoré oni boli celkom ochotní bojovať a vyvinúť prekvapujúco veľké úsilie. Ich vojna bola, a je, uspokojiť seba samých a nie Boha! Ak mali niečo vykonať pre Boha, zrazu sa stali lenivými, flegmatickými, nezodpovednými, pokryteckými, zábudlivými kreatúrami s drasticky limitovanou inteligenciou, neochotní a neschopní stáť na vlastných nohách, rozmýšľať a vynaložiť nejaké úsilie bez hory inštrukcii. A potom vyprodukovali dlhé vysvetlenia prečo nič nemohli urobiť, ani vyriešiť žiadne problémy (toto je z mojich vlastných dlhodobých skúseností).

Polia dnešnej Cirkvi sú pokryté miliónmi obeťami tejto duchovnej vojny, ktorú vojnu títo veriaci odmietli bojovať a nevykonali absolútne nič, aby mohli stáť! (Ef. 6:13) A zodpovednosť spadá väčšinou na ich karnálnych vodcov, ktorí mohli mať veľkú horlivosť v ich dušiach a preto mohli kázať emocionálne alebo s intelektuálnym zápalom, zatiaľ čo v duchu boli mŕtvi.. Ale toto je duchovná vojna a nie emocionálna, či intelektuálna vojna! Nanešťastie, väčšina kresťanov nedokáže rozoznať dušu od ducha a ich vlastné myšlienky od pravdivej viery.

Pán nás nestvoril, aby uspokojoval nás, ale aby v prvom rade uspokojil SEBA! (Zj. 4:11⁽²⁶⁾) Akonáhle my uspokojíme Jeho, my tiež budeme uspokojení automaticky. Ani nás nezasadil do skleníka, aby nás ochránil od všetkých nebezpečenstiev, horúceho slnka, ľadových vetrov, zemetrasení, snehových búrok, tornád, hurikánov, divokých zvierat, chorôb, pliag a nešťastí najrôznejších druhov a aby nás udržiaval vo večnom pokoji, tichosti a šťastí. A ak sa snažíme vybudovať nad sebou „sklenenú kopulu” On ju rozbije. Prečo? Pretože On používa presne tie nešťastia, búrky, choroby a nebezpečenstvá aby nás zdokonalil v našej sile, pružnosti, ochote bojovať, stáť pre Neho a takto Mu tiež ukázať, že nás nestvoril nadarmo! Preto nás tiež ponechal na zemi a nezobral nás do Neba, ale uchováva nás od zla (Jn. 17:15// Kol. 1:10-18). My sme boli stvorení bojovať a pracovať. Nebo počká.

Kedykoľvek navštevujeme bohoslužby, sedíme v našej lavici, či na stoličke, zaspievame niekoľko pesničiek, vyčkáme na kázeň, počúvame ju možno si aj robiac poznámky, dáme milodary, desiatky a ideme domov. Toto NIE JE proces spásy človeka! My sa môžeme vrátiť domov s ďalšími intelektuálnymi informáciami o Bohu, o Jeho sladkých sľuboch pre nás, o Jeho Synovi Ježišovi Kristovi, o Duchu Svätom, o tom, čo buď musíme alebo nesmieme robiť v našich budúcich aktivitách, aby sme dosiahli niektoré požiadavky z Biblie. Môžeme súhlasiť so všetkým, čo bolo povedané, ba aj tomu veriť a snažiť sa robiť to v nasledujúcich dňoch. Zakrátko zistíme tak, alebo onak, že my to nedokážeme robiť a tak na to zabudneme.

Toto sa tiež vzťahuje na mnohých úprimných kazateľov, ktorí kážu iným, čo sami nedokážu robiť. Po niekoľkých rokoch, kongregácie a vodcovstvo sa nezmenili ani v duchu, ani v ich charaktere alebo schopnostiach konať, čo nemohli konať pred 10-20-30 rokmi. Pána nepoznajú lepšie, ani hlbšie, než pred rokmi, oni môžu iba vedieť VIAC O ŇOM. Nerozumejú lepšie ani Jemu, ani Jeho cestám, myšlienkam, plánom alebo zámerom (Iz. 55:8,9) pretože so všetkými svojimi znalosťami zostali „na zemi“ a nevystúpili (duchovne) vyššie do nebeských oblastí, kde ich Otec dal DO Krista Ježiša (Ef. 2:6)

Myšlienka je ako vozidlo, čln, lietadlo alebo vlak, ktorý sa objaví na vašej „železničnej stanici“ (mozok) a čaká na váš nástup. Nikdy som nepoznal, ani nestretol nikoho, kto by prišiel na železničnú stanicu a nastúpil by do vlaku o ktorom by nemal potuchy, kde ide! Vy ste takého poznali? To by bolo šialené, či nie? No v duchovnom živote, my môžeme robiť tieto „šialené“ veci denne, lebo „nastúpime” skoro na každú myšlienku, ktorá príde na našu „stanicu ” len preto, že sa nám páči, je atraktívna, zdá sa byť dobrá, má potenciál, pozdáva sa nám, atď. Tak nastúpime a dívame sa na scenériu ako cestujeme nemajúc žiadnu ideu, kde môžeme skončiť. Potom, keď skončíme presne tam, kde sme nemali žiadny zámer ísť, alebo sme tú „konečnú“ nenávideli, môže to byť mizéria pokúsiť sa ísť späť do našej nástupnej stanice „zdravý“ a bez nejakej veľkej škody.

Samozrejme, že na skutočných železničných staniciach si môžeme overiť čas, trasy aj cestovný poriadok vlakov alebo sa spýtať „vlakového dispečera”. V duchu taký luxus zrejme nemáme a teda nasledujeme svoju vlastnú „múdrosť“ a berieme šance. Nikdy nehľadáme a nepýtame sa „myšlienkového dispečera” ani nehľadáme žiadny cestovný poriadok. Samozrejme, že „myšlienkový dispečer” a tiež „producent” je duch našej mysle a tak teda „kvalita” a smer našich myšlienok závisí na tom, či duch našej mysle bol obnovený, a do akého stupňa, alebo vôbec nie (Ef. 4:23).

Ako vieme, či duch našej mysle bol obnovený a do akého stupňa? My to nevieme. Môžeme jedine súdiť alebo odhadovať podľa jeho ovocia. Ak máme hlúpe myšlienky z ducha našej telesnosti a my ich nasledujeme, nastúpime na ne, sejeme ich, dovedú nás do cieľovej stanice chaosu, temnoty, márnosti, hlúposti, korupcie, škôd a útrat. Ak máme dobré myšlienky z Ducha Božieho a ich nasledujeme, nastúpime na ne, sejeme ich, dovedú nás do cieľovej stanice svetla, krásy, prospešnosti, požehnaní a života večného (Gal. 6:8⁽²⁷⁾) hoci nejaké utrpenie alebo bolesť môže byť ich „postranný účinok” počas ich nasledovania. Toto je aj logické, či nie? Inými slovami, môžeme nájsť veci o našej mysli a duši používajúc Boží Princíp siatia a žatvy. Je napísané: „lebo čokoľvek človek seje, to bude aj žať.” (Gal. 5:7b). Podľa našej žatvy môžeme teda súdiť, aké „semeno” sme siali, na aký „vlak” sme nasadli a kam sme s ním docestovali.

My teda spoznávame stav našej mysle, stupeň jej obnovy a tým aj prameň našich myšlienok z „cieľových staníc”, do ktorých prichádzame, keď nasledujeme, sejeme a potom žneme, ovocie tých myšlienok. Tento princíp tiež platí pre obnovu nášho srdca a vôle, našich emócii, predstáv, túžob, chlípností, rozhodovania, atď. Aj toto sú „vlaky”, ktoré nás môžu rýchlo doviezť do čudných aj nebezpečných cieľov, ak na ne „nastúpime” bez toho, aby sme si ich overili s „vlakovým Dispečerom”, Duchom Svätým, ktorý v nás prebýva a želá si nás viesť a zastaviť niektoré „vlaky”, aby neodišli z našej Centrálnej stanice – z našej duše. Ak my v Ňom nežijeme (ako On žije v nás), potom je On podobný „vlakovému dispečerovi zavretému v jeho úrade”, ktorý nemá v našej železničnej stanici žiadnu možnosť nás viesť, ani nám radiť. Niekedy nám môžu poradiť iní „pasažieri“ (bratia, sestry), ktorí môžu mať svoje skúsenosti s niektorými takými „vlakmi“. Ale budeme im veriť? Zdá sa, že my sa vždy musíme učiť na vlastnej koži, no lekcie naučené na vlastnej koži asi nikdy nezabudneme.

Musím tu vložiť jeden dôležitý fakt. Mohli sme utrpieť aj značné škody v dôsledku siatia našej hlúposti, predsa však, AK je naše srdce otvorené a voči Bohu úprimné, tieto škody sa môžu stať kroky k nášmu duchovnému pokroku! Boh je schopný ukázať nám to práve cez našu hlúposť a jej korene a potom nás vyslobodiť z tohoto ducha hlúposti, ktorý v sebe vždy zahrňuje mieru ducha pýchy, tvrdohlavosti, seba-spravodlivosti, otroctva, strachu, atď. Musíme si tiež uvedomiť, že čo je vždy dôležitým faktorom v týchto problémoch je totálny nedostatok komunikovania (Žid. 13:16) ako aj naša neschopnosť (neochota) pýtať sa jednoduché otázky (vidzte strany 20,21 a 87-90) a dostať radu od ľudí, ktorí vedia, alebo majú skúsenosti. AK naše srdce nie je otvorené, ani úprimné voči Bohu, nikdy sa nedostaneme z toho kolotoča našej vlastnej hlúposti a nasledujúcich škôd.

Posledný fakt, ktorý patrí do tohto zakončenia je, že my sa učíme JEDINE cez chyby, naše vlastné chyby, alebo cez chyby iných. Preto nám Pán „uštedruje“ hojné možnosti robiť chyby v každej oblasti nášho života, kde sa podľa Pána musíme učiť múdrosti. Všetci veriaci začínajú z duchovnej hlúposti, naivity a nulovej duchovnej inteligencie. My samozrejme nikdy nepripustíme takýto nehanebný fakt, no fakt zostáva, že nikto z nás nezačal z múdrosti a dokonalosti. Múdri veriaci sú tí, ktorí sa UČIA zo svojich chýb.. Sprostí zostávajú tí, ktorí sa neučia, sú príliš pyšní na učenie, príliš tvrdohlaví, príliš leniví alebo sú takí v dôsledku iných „cností” ich telesnosti. Ale keď Náš vlastný Spasiteľ a Pán Ježiš Kristus sa musel UČIŤ poslušnosti cez veci, ktoré On musel pretrpieť, potom o koľko viac sa MY MUSÍME UČIŤ? Môžete to odhadnúť? Lebo potom, čo On bol zdokonalený stal sa Pôvodcom Večnej Spásy pre tých, čo Jeho POSLÚCHAJÚ (Žid. 5:8,9) a nie pre tých, ktorí v Neho síce uverili, ale nestarajú sa ani o Jeho Vôľu, ani o Jeho Prikázania, ani o Jeho Slovo!

KAPITOLA 5

NAŠE SNY A REALITA

Od prvého dňa môjho vykúpenia som mal sny o kresťanstve. Všetky boli falošné a ja som sa musel učiť tento jednoduchý fakt cez mnohé utrpenia a sklamania. Duchovná realita sa takmer vždy ukázala rozdielna, či sa dotýkala Boha, kresťanov, pohanov… alebo aj seba samého. Áno, „sníval” som aj o sebe samom a muselo to zobrať Pánovi dosť času, aby mi konečne ukázal, že ja som NEBOL, čo som si myslel, že som bol! Ale keď som v pravde začal vidieť sám seba, začal som kráčať do svojej reality. A toto je znamenité miesto vyjadriť nasledovnú pravdu:

NAJVÄČŠIA TRAGÉDIA KRESŤANOV JE TÁ, ŽE ONI NIE SÚ TO, ČO SI MYSLIA A VERIA, ŽE ONI SÚ! A TOTO PLATÍ PRE KAŽDÝ VEK KRESŤANOV. JEDNODUCHÝ DÔVOD JE TEN, ŽE ONI NEVIDIA SAMÝCH SEBA, AKÍ ONI V SKUTOČNOSTI SÚ V OČIACH KRISTA! A KEĎ IM PÁN ZAČNE UKAZOVAŤ SKUTOČNÚ PRAVDU O SEBE SAMÝCH, NEMOŽU UVERIŤ, ČO VIDIA! ONI TOTIŽ VŠETCI VERIA, ŽE SÚ SPRAVODLIVÍ A SVÄTÍ A BOHU PLNE PRIJATEĽNÍ HNEĎ PO ICH VYKÚPENÍ A KRSTE PRETOŽE ICH „VIERA, LÁSKA A ODDANOSŤ JEŽIŠOVI” SÚ ÚPRIMNÉ A PRAVDIVÉ – TAKTO ONI VERIA.

Vaše presvedčenia o vašej viere, láske a oddanosti Ježišovi môžu byť veľmi úprimné a pravdivé, ale vo vašej duši (myseľ, srdce, vôľa) a vo vašom duchu (vedomie, intuícia-rozoznávanie, spoločenstvo), je toho oveľa viac, než len vaša novonájdená viera a oddanosť Ježišovi. Ohromné teritória našej duše a ducha boli kráľovstvom Satana po celý náš predošlý život a Satan nezačne „demontovať“ svoje kráľovstvo v nás len preto, lebo jedného dňa sme uverili v Iného Majstra, ba aj túžime Ho nasledovať. Ak veríte v takýto sen, potom sa pripravte na šokujúce prekvapenia a sklamania a budúce zjavenia o vašej skutočnej duši a duchu a o skutočných silách v nich. Ste pripravení pre vašu realitu? NIE, nie ste! Totižto, nikto vás na to nemôže pripraviť, ako ani vy sa nemôžete pripraviť na to, čo sa vám bude zajtra v noci snívať. Váš sen príde odnikiaľ a bez toho, aby bol pozvaný sa objaviť! Tak to je aj so všetkými zjaveniami o vašej duchovnej realite! Oni všetky prídu „odnikiaľ”, neočakávane a bez vášho pozvania. Duch Svätý nečaká na vaše pozvania, ani na vašu pripravenosť, aby vám mohol predstaviť „svetlo o vašej realite”, napokon ani „svetlo o Jeho realite”.

Chápte, že my tiež snívame o Pánovi a predstavujeme si, aký On musí byť z toho, čo sme čítali v Biblii. My nemáme ani potuchy o Jeho duchovnej realite. My nikdy nebudeme „hotoví a pripravení” pre Jeho zjavenia o nás alebo o Ňom Samom. A keď oni prídu – sme obyčajne ohromení, zdvorilo povedané. A nielen ohromení, ale dosť často urazení, zlostní, zmätení, neschopní veriť – toto nemôžem byť ja! Toto nemôže byť Pán! Nuž, prečo nie? Kde je napísané, že zjavenie o vás nemôže byť pravda? PÁN pozná naše srdce, nie my! (Jer. 17:9) A ak by Duch Svätý neotvoril naše oči, my by sme ani nespoznali Pána, hoci by On s nami kráčal! (Lk. 24:13-16,31)

Ak my nevieme, čo je v našom srdci, potom prečo sme prekvapení, keď nám Pán ukáže veci, ktoré sú v ňom a my sme o nich nikdy nevedeli? Prečo by sme mali byť urazení, keď Pán začne vyťahovať z nášho srdca a duše „odporne páchnucu, arogantnú, bojazlivú, seba-spravodlivú, sprostú a hriešnu kreatúru”, ktorú On nenávidí a nikdy s ňou nebude mať žiadne spoločenstvo? Nemali by sme Mu radšej poďakovať a bozkať Jeho ruku? A oslavovať Ho za Jeho svetlo a prácu? Čo myslíte? Pozrime sa a vedzme, že takto sme my VŠETCI boli pred našim vykúpením, ale aj po ňom a tiež po našom krste, ak sme nezačali kráčať po úzkej ceste! Ako dlho po našom krste? Ja naozaj neviem pre iných, ja to viem len v mojom prípade. Vyťahovanie hroznej, pyšnej, arogantnej, hriešnej kreatúry z našej duše je v pravde ten skutočný proces NAŠEJ SPÁSY, a my sme povolaní vykonávať túto prácu spolu s Pánom, s bázňou a trasením. Lebo je to On, ktorý v nás pracuje, aby sme boli ochotní konať túto „špinavú prácu” spolu s Ním, lebo je to Jeho zaľúbenie (Fil. 2:12b-13). On v prvom rade zomrel, aby z nás vybral TÚTO HROZNÚ KREATÚRU, TENTO KOREŇ NÁŠHO ZLA a hriešnej nátury a nie iba odpustiť nám naše hriechy!

Mali ste niekedy možnosť vo vašom kresťanskom živote konať s Pánom takúto „špinavú prácu”? Ak áno, potom toto bol počiatok vášho premáhania a vašej vlastnej spásy! Ak nie, potom táto kreatúra stále žije vo vašej duši, či ste si toho vedomí, alebo nie, a váš osud je v najlepšom prípade neistý. V kapitolách 2 a 3 Knihy Zjavenia, Pán súdi sedem zborov v Malej Ázii, ktoré reprezentovali všetky cirkvi až do konca éry Nového Zákona, do posledných dní tohto sveta. A v tomto Jeho Súde On dáva sľuby iba Premožiteľom (Zj. 2:7,11,17,26; 3:5,12,21), to znamená, iba tým, ktorí vypracovávali svoju spásu, ako je prikázané v Jeho Slove (Fil. 2:12b-13). Osudy ostatných veriacich, nepremožiteľov, tých, čo nezvíťazili sami nad sebou, musia byť hľadané v iných častiach Nového Zákona.

Kresťan, ktorý sníva je v podstate kresťan, ktorý je podvedený a nepozná realitu. A jedna veľmi dôležitá časť jeho premáhania zahrňuje jeho sny. Sny o sebe samom, o Otcovi, o Synovi-Našom Spasiteľovi a Pánovi, o Duchu Svätom, o Cirkvi, o bratoch a sestrách, o Slove Božom, a teda skoro o všetkom, čo sa dotýka duchovného sveta! Bude musieť odmietnuť všetky svoje sny a predstavy a podvody a predstierané túžby a objať realitu ktorá je, alebo bude, jemu ukázaná Duchom Svätým po jeho krste, AK je jeho srdce Jemu otvorené. AK jeho srdce nie je Pánovi a Jeho Duchu otvorené, prežije svoj kresťanský život cestovaním cez „náboženský rozprávkový svet (Disney world)” a jeho „starý človek“ bude mať zábavu. Ale na konci cestovania sa tá zábava premení na príšerný šok a tragédiu. „Disney world“ je rozprávka, ale horeuvedený fakt nie je rozprávkou v žiadnom ponímaní. Nanešťastie, sú celé zástupy pokrstených kresťanov, ktorí si dnes užívajú kresťanskú „Disney world“ rozprávku.

My tiež snívame o modlitbách. Modlíme sa za mnohé veci a dostávame možno len niekoľko odpovedí, a potom povieme, „Nuž, Pán sa odvrátil odo mňa, nepočuje ma”, alebo „Na moju modlitbu neodpovedá”, alebo niečo podobného. Pravda je, že Pán je ďaleko od bezbožných, ale On počuje modlitby spravodlivých (Pr. 15:29). Tri fakty je tu potrebné spomenúť:

a) Nie sú to len pohani, ale aj znovu-zrodení veriaci, čo môžu byť pyšní, arogantní, bezbožní, nespravodliví, odporní a zlí (Mt. 7:11), takže, Pán bude počuť, čo sa modlia, lebo Jeho Duch je Všadeprítomný a Vševedúci, ale On na ne neodpovie pretože On takým veriacim odporuje (Jak. 4:6// 1Pet. 5:5)

b) On počuje a odpovedá na všetky modlitby spravodlivých a o tomto fakte nesmieme nikdy pochybovať. Jeho odpoveď v podstate je: áno, nie alebo počkaj. My môžeme pociťovať, že On niekedy na naše modlitby neodpovedal. Niektoré z hlavných príčin, ktoré sú ale proti našim pocitom a zdôvodneniam sú opísané v nasledujúcom bode.

c) My sa môžeme modliť a potom nečakať na Jeho odpoveď. Alebo sa môžeme modliť bez viery, pochybujeme, že On odpovie, alebo že odpovie kladne. Dosť často sa tiež zdá, že Pán neodpovedá na naše modlitby pretože neodpovedá na ne spôsobom, ktorý my očakávame, alebo si predstavujeme. Ak sa toto udeje, my buď „minieme” Jeho odpoveď, alebo ju nerozoznáme a teda ju neprijmeme pretože ona nezodpovedala našim očakávaniam, či predstavám, či logike. V takýchto prípadoch Mu nikdy neďakujeme za Jeho odpovede a náš život modlitby je zle a negatívne ovplyvnený. My sa musíme učiť nielen, ako sa modliť, ale aj ako čakať a prijať Jeho odpovede. Keďže my obyčajne nečakáme na Jeho odpovede, On často odpovedá na naše modlitby v každodenných skúsenostiach nášho života. Či my ich tam vidíme? Asi len málokto z nás. Väčšina veriacich by potrebovala niekoho, kto dokáže rozoznať a interpretovať ich skúsenosti a načrtnúť správne duchovné uzávery.

My sa môžeme modliť za seba, alebo za iných, za uzdravenie nášho tela alebo duše (zlomené srdce, bojazlivá myseľ, nerozhodná vôľa, neistota v duši, nedostatok viery alebo múdrosti, neschopnosť konať, čo vieme, že by sme mali konať, atď.) Tiež sa môžeme modliť za naše živobytie, naše vzťahy, za našu všeobecnú situáciu a pre rôzne problémy v našom živote alebo v živote našich bratov, či sestier, či rodinných príslušníkov. No všeobecne, my nemáme ani potuchy, čo musí Pán vykonať, aby odpovedal na našu modlitbu zvlášť, keď to zahrňuje našu slobodnú vôľu, alebo slobodnú vôľu kohokoľvek iného pre koho sa modlíme. Takmer nikdy si neuvedomujeme, že kedykoľvek sa modlíme a modlíme sa aj za iných, všetky osoby zahrnuté v modlitbe sa automaticky podieľajú na Jeho odpovedi na našu modlitbu. Pán od takých osôb môže požadovať, aby niečo vykonali, niekam šli, hovorili alebo napísali niečo, navštívili niekoho, učinili pokánie alebo odpustili niekomu, atď. Všetky tieto osoby sú povolané konať ich slobodnú vôľu voči každej takej požiadavke Pánovej. Vy poviete: Pán dokáže všetko! Pravda – ale On nikdy neurobí nič proti slobodnej vôli človeka, čo je jeden zo základných Princípov Jeho Stvorenia! Iba Satan sa nikdy nepýta na vaše dovolenie a vždy je ochotný porušiť, či zneužiť našu slobodnú vôľu a prinútiť nás konať jeho rozhodnutia! Boh toto nikdy nerobí.

Napríklad, niekoľko krát som započal modlitby za manželstvá, ktoré „viseli na vlásku”, alebo nijako nefungovali. Žiadali sme Pána za ich vyzdravenie a obnovu. V niektorých prípadoch Pán odpovedal dosť rýchlo, v iných prípadoch to zobralo rok-dva, a v niektorých prípadoch sa dodnes nič neudialo. Prečo? V jednom takom prípade jeden z manželov bol absolútne neochotný urobiť kroky, ktoré Pán ustanovil pre ich obnovu a uzdravenie. Neochota a s ňou súvisiaca nevera viažu ruky Pána (Mt. 13:58). Toto obyčajne vysvetľuje všetky ťažkosti a časové oneskorenia Jeho odpovedí, ktoré my nemôžeme pochopiť. Ak Pán dovoľuje miliónom pohanov, aby šli do večného zahynutia, a to len kvôli ich nevere, potom On zaiste môže dovoliť pyšnému a tvrdohlavému manželovi (manželke), aby zahynuli tou istou cestou a pre tú istú príčinu. Tu musím poznamenať, že Slovo Božie v Sk. 16:31 neplatí na každý „dom” v kresťanstve! Tuná Apoštol Pavol uistil žalárnika špecificky o jeho spáse aj o spáse tých žijúcich v jeho dome. Hoci je to túžba Boha, aby bola spasená celá rodina, predsa však to nie je pravidlo, ani zákon! (2Pet. 3:9) Pán nikdy neodpovie kladne na modlitby, ktoré sú proti Jeho Vôli a Zámeru.

Iné druhy snov sú snívané značným počtom vodcov v cirkvi – pastorov, kazateľov, učiteľov, starších. Ja verím, že väčšina z nich sú úprimní a plní znalostí. Oni veria, alebo aspoň dúfajú, že ich kázanie, učenie alebo poradenstvo bude pre poslucháčov užitočné a možno aj pomôže rozriešiť rôzne problémy v ich kresťanskom živote. Nuž, možno áno… možno nie. Nikto nevie. Ale toto nie je ten ozajstný problém, ani žiadna časť ich sna.

Ich sen tkvie v jednoduchom fakte, že títo služobníci asi nevidia, nevedia a neuvedomujú si, ČO ich poslucháči, ich ovečky, ich študenti alebo ich kongregácie potrebujú V ICH DUCHU! Taká myšlienka možno nikdy neprešla ich mysľou. Prečo? Oni nemusia vidieť, ani chápať žiadny rozdiel medzi ľudskou dušou, ľudským duchom a Božím Duchom. A tí medzi nimi, ktorí sú úprimní a nie pyšní si to priznajú. Čo je ešte hlbšia pravda je, že títo vodcovia nemusia vedieť, vidieť a chápať, či oni majú v ich vlastnom DUCHU (nie v hlave), čo poslucháči tak desperátne potrebujú v ich DUCHU (nie v ich hlave)! Potom, čo je výsledok takéhoto sna?

a) Po 2,000 rokoch, kongregácie sa stali intelektuálnymi náboženskými kolotočmi, kde mnohí služobníci sa kŕmia zo stromu poznania dobra a zla a potom podávajú to isté ovocie aj ich poslucháčom. A výsledok je SMRŤ! Oni priebežne kŕmia svoje kongregácie smrťou. Dnes nie je v Cirkvi žiadny Život Ježiša Krista! Po 2,000 rokoch Cirkev zjavne neobjavila, že keď kŕmime seba alebo iných ovocím stromu poznania dobra a zla, my sami NEMOŽEME SÚČASNE jesť, ani kŕmiť iných, ovocím stromu života! (1M. 3:22-24)

b) Po 2,000 rokoch, Cirkev neobjavila, že naše biblické znalosti NIE SÚ našou spásou, že zväčšenie našich biblických znalostí NIE JE zväčšenie našej spásy alebo duchovného rastu. Biblické znalosti sú dôležitým nástrojom pre našu spásu, ale keď ten nástroj nie je použitý pre „vypracovávanie našej spásy” (Fil. 2:12b), potom sa stáva neužitočný. Dobre informovaní ľudia dokážu hovoriť, učiť alebo kázať pravdu, ale ak sú duchovne mŕtvi, potom hovoria, učia a kážu mŕtvu pravdu! To tiež znamená, že dnešné kongregácie sú podobné školským triedam, kde učitelia a profesori dávajú svojim študentom prednášky zvyšujúc ich znalosti. Keď študenti odídu, odídu s novými informáciami a so zvýšeným poznaním v ich hlavách, no V ICH DUCHU nezmenení!

Čo je ešte horšie, oni môžu odísť viac podvedení v sebe, než keď prišli, pretože mohli obdržať duchovne falošné informácie. A ak im uverili, pretože mohli byť prijateľnejšie alebo logickejšie voči tomu, čo ich duše očakávali, potom oni v nich vyprodukovali ešte hlbší podvod, ktorý ešte prehĺbil ich duchovnú smrť. A ak by aj boli dostali pravdu z Písma, aj tak mohli stále odísť podvedení! Prečo? Ani takí profesori (kazatelia), ani poslucháči nevidia a nechápu, že oni nemôžu KONAŤ, nemôžu ŽIŤ vo svojom naturálnom živote pravdu, ktorú počuli. Pán hovoril v podobenstvách pretože naturálne duše neboli schopné pochopiť duchovný význam Jeho slov, ani ich uviesť do života.

Duchovný „nový človek”, ktorý je podľa Boha stvorený v spravodlivosti a pravdivej svätosti (Ef. 4:24) môže zostať tým „novonarodeným bábätkom” akým bolo pri našom vykúpení, kedy boli jeho narodeniny! Nebolo kŕmené správnou stravou a preto nerástlo. Sme znovu-narodení veriaci, ale kŕmime sa a pokračujeme žiť v našej naturálnej duši! O naše „novonarodené bábätko z Neba” sa vôbec nemusíme starať!

c) Po 2,000 rokoch, Cirkev stále neobjavila, že Písmo nebolo napísané pre nášho naturálneho človeka! To zahrňuje nielen všetkých pohanov, ale aj všetkých karnálnych veriacich. Oni nedokážu prijať, ani pochopiť z Písma absolútne nič duchovného (1Kor. 2:14).

Slovo Božie ukazuje človeku jedine CESTU! Pohanom Ono ukazuje CESTU k Vykúpeniu, a veriacim ukazuje CESTU ku Spáse-Zdokonaleniu potom, čo boli vykúpení. CESTA ku Vykúpeniu bola a je pohanom kázaná počas evanjelizačných zhromaždení, ale CESTA k Zdokonaľovaniu nie je znovu-zrodeným veriacim nikdy kázaná, ani vysvetľovaná! Kazatelia vzdelávajú ich kongregácie ako byť „lepšími kresťanmi” v ich naturálnom živote pričom ten naturálny život nemá byť ďalej vzdelávaný, ale má byť ukrižovaný! (Gal. 5:24)

NIKTO vo svojom naturálnom stvorení nie je schopný ŽIŤ Slovo Božie ako je napísané, či je pohan, či veriaci! (Jn. 15:5b) No každý naturálny človek je schopný to Slovo Božie čítať, písať, učiť, kázať, uvážiť, či argumentovať o ňom. No žiadne takéto aktivity neuschopnia naturálneho človeka to Slovo Božie žiť!

d) Po 2,000 rokoch, Cirkev stále neobjavila že je úžasný rozdiel, neprekonateľná priepasť medzi „starým fyzickým” a „novým duchovným stvorením v Kristu“; medzi karnálnym a duchovným veriacim! Oni žijú rozdielne životy, inak sa chovajú, hovoria, jednajú, majú rozdielnu vieru, túžby, chápanie, majú rozdielne alebo žiadne pohľady do budúcna, rozdielnu alebo žiadnu poslušnosť voči Otcovi v Nebesiach aj voči Jeho Slovu na zemi!

Nové stvorenie V Kristovi nemá záujem o logické vysvetľovania z Písma; nemá chuť na žiadne mŕtve jedlo, biblické jedlo „pasterizované” v mysli človeka. Ono chce primárne vedieť, či to, čo sa učí, káže, alebo koná je naozaj Vôľa jeho Nebeského Otca, alebo je to vôľa a želanie človeka! To tiež znamená, či tá „strava“ pochádza z Ducha Svätého, alebo z naturálnej duše človeka! Či je ona živá alebo mŕtva – pasterizovaná. Na konci kapitoly 1 sme už opísali rozdiel medzi čerstvou, živou stravou a stravou pasterizovanou, ktorá je MŔTVA. Všetky živé enzýmy v tej strave boli zabité – a to veľmi efektívne a permanentne.

Ten najnebezpečnejší sen, ktorý takmer celá Cirkev verí, učí a káže je ten, že keď uveríme v Ježiša ako nášho spasiteľa a sme vykúpení, sme bezpodmienečne spasení a sme automaticky V Kristu Ježišovi ako „nové stvorenie”! Nanešťastie, toto nie je iba sen, je to majstrovské dielo podvodu od samotného Satana! Ono privádza všetkých veriacich do zóny nebezpečenstva straty ich spásy! Prečo je tento podvod tak ľahko a ochotne prijatý do presvedčenia veriacich?

Pretože NAŠA KARNÁLNA DUŠA baží po ľahkom a komfortnom kresťanstve! Satan to tiež vie a to mu dáva nekonečné možnosti pre veľký výber podvodov. Príklad: “Uveril si, si pokrstený, nuž seď vo „svojom zbore”, spievaj (ak sa ti to ľúbi), počúvaj kázeň (ak je zaujímavá), daj nejaký milodar (ak sa to od teba očakáva) a opakuj to až dokiaľ nezomrieš. A potom pôjdeš rovno do Neba a milujúci Nebeský Otecko ťa privíta s otvorenou náručou.”

Ale v momente, keď zomrieš, tento sen tvojej karnálnej mysle bude rozbitý do prachu. A keď potom otvoríš svoje oči, asi uvidíš temnotu a čo budeš asi počuť okolo seba bude plač a škrípanie zubov – nie práve Nebo (Mt. 8:12⁽¹⁰⁾+22:13+24:51+25:30). Celý Nový Zákon hovorí o tomto sne, ale nie cirkevní vodcovia.

Duch Svätí jasne deklaruje: “… AK JE NIEKTO V Kristovi, je novým stvorením: všetko staré pominulo; hľa, VŠETKO sa stalo novým” (2Kor. 5:17).

Pravda? Samozrejme pravda! Čo ale toto Slovo Božie v pravde znamená? Ako má byť interpretované a uverené?

Takto hovorí Duch Boží:

● Ten NIEKTO je VERIACI, lebo POHAN nemohol nikdy byť V Kristu Ježišovi! A iné druhy ČLOVEKA v tomto Stvorení neexistujú, iba veriaci alebo pohani.

● “AK JE NIEKTO V KRISTOVI” potom znamená „AK JE VERIACI V KRISTOVI”. Toto Slovo potvrdzuje, že NIE KAŽDÝ VERIACI JE AUTOMATICKY V KRISTU JEŽIŠOVI len preto, že v Neho uveril a bol pokrstený. Karnálni veriaci nemôžu byť V Kristovi – hoci Kristus je V nich! Znovu-zrodení veriaci sú V Kristovi POTENCIONÁLNE lebo Náš Otec nás vložil do Krista podľa Svojej Vôle, ale NIE podľa našej vôle! Podobne, každý narodený na túto planétu je POTENCIONÁLNE spasený v Kristu Ježišovi, či to on prijme, alebo odmietne.

● „Nové stvorenie” je to, kde VŠETKO je nové, nielen zopár veci, ale VŠETKO.

● Ďalšie Slovo vyslovené Ježišom Kristom jasne hovorí: “AK NIEKTO nezostane vo Mne…” (Jn. 15:6)

Toto Slovo tiež znamená „AK VERIACI nezostane vo Mne …” lebo POHAN nikdy nemohol byť najprv V Kristovi! Toto je tiež dôkazom, že veriaci môžu stratiť svoju spásu vystúpením z Krista! Ak by toto bolo nemožné (podľa mnohých kazateľov a doktorov teológie) potom toto Slovo Božie by nemohlo v nijakom prípade existovať!

● Ďalší príklad v Slove Božom sa nachádza v evanjeliu Matúša 16:24:

Slová „AK chce NIEKTO Mňa nasledovať (tak sa rozhodne)…” majú identický význam “AK chce NIEKTORÝ VERIACI Mňa nasledovať (tak sa rozhodne) …”

Tento posledný príklad nám tiež pomôže dostať ďalšie potrebné svetlo, čo sa týka faktu „bytia V Kristovi”, nasledovať Krista, alebo Ho nenasledovať, zotrvávať alebo nezotrvávať v Ňom, v konečnom výsledku, stratiť svoju spásu alebo si ju podržať. Aby sme videli a pochopili toto ďalšie svetlo, Duch Pána nám ukazuje nasledovný duchovný obraz.

● ŽIADNY POHAN nemôže nikdy nasledovať, ba ani sa rozhodnúť nasledovať Pána predtým, než sa stane veriacim a teda vykúpeným. Pravda?

● VERIACI sa môžu rozhodnúť nasledovať Pána ich rôznymi spôsobmi a cestami. V Mt. 16:24 Pán používa slovo „AK veriaci chce…” takto ponechajúc výber a rozhodnutie na slobodnej vôli každého veriaceho. Pravda?

● DUCHOVNÍ veriaci nasledujú Pána učením sa, ako kráčať súc ochotní zapierať samých seba a pozdvihovať svoj kríž pomerne kontinuálnym spôsobom bez časových strát. Prijímajú pravdu im deklarovanú v láske a takto pokračujú v raste do Krista vo všetkých veciach (Ef. 4:15). Hľadajú a milujú pravdu viac, než seba samých a svoj „imidž”. Pravda?

● KARNÁLNI veriaci sa môžu pokúšať nasledovať Pána aspoň z času na čas sporadickým spôsobom, alebo sa môžu rozhodnúť Pána vôbec nenasledovať hlavne, keď zistia, že toto kráčanie je pre nich „príliš ťažké ” alebo im ich vodcovia povedia, že oni sú pod milosťou a nepotrebujú dvíhať žiadny kríž. Alebo môžu skoro dosiahnuť ich „limit“ a zastaviť sa po dosiahnutí určitej úrovne V Kristovi. To tiež znamená, že môžu občas obdržať nejakú pravdu tu a tam, či už hovorenú v láske, alebo nie a tak rásť do Krista trošku tu, a po nejakom čase, trošku tam, a medzi takými občasnými krokmi môžu mať dlhé prestávky, aj niekoľko ročné. Obyčajne nehľadajú, ani nemilujú pravdu lebo VŠETKÁ pravda, ktorá je pre nich nová, je proti ich náture, vôli a želaniam. Pravda?

● Slovo v Ef. 4:15 je ďalším dôkazom, že my NIE SME V KRISTOVI hneď po našom vykúpení pretože musíme rásť do Neho vo všetkom! Ak by sme boli V Kristovi hneď po uverení v Neho, nemuseli by sme rásť do Neho! Pravda? Naša pozícia V Kristovi je teda ustanovená prijatím a uverením pravdy nám hovorenej v láske, nielen akademicky, ale v láske, keďže láska je dôležitou prísadou v našej službe (Boh je láska – 1Jn. 4:8,16, On nie je intelektuálny profesor). Tiež je ustanovená zapieraním seba samých, vlastných myšlienok, rozumovaní, predstáv, želaní, presvedčení, zámerov kedykoľvek oni oponujú pravde, ktorú sme počuli a prijali. Zobranie nášho kríža a nasledovanie Pána je absolútne rozhodujúce pre našu spásu keďže CELÁ NAŠA KARNALITA – TELESNOSŤ zomiera jedine na našom kríži a nikde inde! Tam ukrižovávame našu telesnosť a rastieme do Jeho Tela. Len potom naplno patríme Kristovi a sme V Ňom, keď sme ukrižovali našu telesnosť (Gal. 5:24).

● V Kristovi sú rôzne pozície závislé od toho, ako ďaleko, či vysoko sme vyrástli do Krista počas nášho pozemského života. Logicky, úrovne nášho bytia V Ňom sa môžu pohybovať od 0% do 100% a my sme vždy niekde medzi nimi. Duchovná pravda je, že 0% nemôže existovať, keďže my sme už uverili Slovo pravdy, Evanjelium našej Spásy, pri našom vykúpení a boli zapečatení Svätým Duchom zasľúbenia a obdržali závdavok nášho dedičstva (Ef. 1:13,14). Inými slovami, vyrástli sme DO Krista určitú malú počiatočnú mieru, ktorá sa stala akoby našim počiatočným základom. Potom sme mali na tom základe stáť a rásť ďalej a budovať na ňom a dospievať vierou kráčajúc k nášmu zdokonaleniu (Žid. 6:1-3). Tento počiatočný základ je akoby oddeľovacia čiara medzi karnálnymi a duchovnými veriacimi. Duchovní veriaci zdedia prísľuby cez vieru a trpezlivosť, karnálni veriaci sú leniví a ustrašení a duchovných veriacich nenasledujú, hoci sú k tomu nabádaní Duchom Svätým, ktorý je v nich, a tiež cez Apoštola Pavla v Slove Božom (Žid. 6:12). Až niekedy vo večnosti sa priblížime 100% úrovni bytia V Ňom, čo znamená, budeme plne pretvorení a zmenení na Kristovu Podobu.

● Môžeme tiež stratiť našu počiatočnú mieru bytia V Kristovi, čiže, stratiť naše vykúpenie keď „odpadneme” (Žid. 6:4-6), keď „nezostaneme v Kristovi” (Jn. 15:6), keď sme opäť premožení svetom, čo je horšie, než náš začiatok pred vykúpením (2Pet. 2:20-22), keď po našom vykúpení neprijímame lásku pravdy, aby sme mohli byť (pokračovali byť) spasení, zdokonalení (2Tes. 2:10-12), keď odmietame v nás prekonávať zlo, ktoré nám stojí v ceste ku našej zmene na Podobu Krista (Zj. 3:5), čo je Konečná Vôľa Boha, Nášho Otca (Rim. 8:29), atď.

● Je rozdiel medzi „bytím v Kristovi” a „obliekaním si Krista” (Rim. 13:14// Gal. 3:27). „Obliekať si Krista” je identické s „obliekaním si nového človeka” (Ef. 4:24), čo je identické s „obliekaním si láskavosti, pokory mysle, lásky, poddajnosti, trpezlivosti, zhovievavosti jedného voči druhému, odpusteniu jeden druhému, atď.” (Kol. 3:12-14), čo je identické s „kráčaním na úzkej ceste, ktorá vedie do života” (Mt. 7:13,14), čo je identické s „kráčaním k dokonalosti” (Žid. 6:1-3), čo je identické s našim premáhaním (Zj. 2:7, 11,17,26 + 3:5,12,21).

Takže, „obliekanie si” je naša AKTIVITA riadená Duchom Svätým s našou spoluprácou v bázni a trasení (Fil. 2:12b,13), zatiaľ čo „bytie V Kristovi” je naša POZÍCIA v Kristovi s priradenou mierou Jeho Svätosti, Múdrosti, Spravodlivosti, Moci, Autority, atď. Toto všetko je k dispozícií nášmu Novému Človeku V Kristovi, ale nie k dispozícií našej duši samotnej, aby to mohla používať sama v sebe ako individuálna osoba separátna od Krista! Inými slovami, Kristus nám nedá Svoju Moc, Múdrosť, Autoritu alebo iné z Jeho cností, aby sme ich mohli manipulovať oddelene od Neho. Nie, my ich všetky máme V Ňom a len cez Neho.

Ak sa pozrieme na seba v TOMTO Svetle Ducha Božieho, naše presvedčenia budú asi musieť byť značne revidované a naše možné sny zničené. A toto by sme mali urobiť, za prvé, kvôli Pánovi, aby nebolo, že umrel za nás nadarmo. Za druhé, pre naše vlastné dobro a konečný osud. A za tretie, aby sme konečne prestali, alebo aspoň limitovali, trápiť priebežne Ducha Svätého (Ef. 4:30). Napokon, ak pracujeme pre Pána, to neznamená, že patríme Pánovi alebo, že Pán nás pozná! (Mt. 7:22,23)

V závere by som sa opýtal nasledovnú otázku: Či Pán môže použiť hocičo, čo sme mohli urobiť „pre Neho“, ak my nie sme V Ňom? Odpoveď je: ÁNO, ale pre dotyčnú osobu niet odmeny. Práve tak, ako Pán môže použiť „prácu” diablov, hoci oni nie sú za to nijako odmenení (mali by sme rozumieť, že Pán používa tiež diablov pre našu spásu! – 1Kor.5:3-5,// 1Tim.1:20, atď.)

Oceňujete si, vážite si Svetlo od Ducha Svätého? Ja si ho vážim nadovšetko, keďže som ho nemal vždy, ale bolo mi ono postupne sprístupňované, zjavované Jeho Milosťou, ako som bol Ním v duchu uschopňovaný ho prijať. My môžeme prijať Jeho Svetlo a zjavenia jedine do nášho Nového Človeka, nikdy nie do nášho starého špinavého, hriešneho človeka, ktorého Nás Otec už dávno ukrižoval na Kríži s Kristom. Ak náš Nový Človek nerastie (neobliekame si ho), nemôžeme od Pána obdržať žiadne duchovné svetlo, ani zjavenia a budeme závisieť na tých, ktorí to môžu prijať. To horeuvedené je tiež dôkazom, že to som nebol ja, čo písal tieto pravdy z mojej hlavy, keďže takéto duchovné fakty, aké sú tu napísané, nie sú nikdy „narodené” v ľudských hlavách.

KAPITOLA 6

NAŠA SLEPOTA

Tie najdôležitejšie duchovné zmysly, ktoré sme obdržali pri našom vykúpení sú videnie a počutie. Očakáva sa, že oba budú rásť a rozvíjať sa tak, ako máme rásť v našom duchu DO Krista. Ak nerastieme do Krista vo všetkom (Ef. 4:15) a teda netrénujeme tieto duchovné zmysly (Žid. 4:12-14), oni proste nerastú, nevyvíjajú sa. Výsledok je TRAGICKÝ – pokračujeme v našom kresťanskom živote ako duchovne slepí a hluchí a takto môžeme pokračovať mnoho rokov, ba až do našej fyzickej smrti.

Kedykoľvek Pán prehovoril, mnohokrát zakončil Svoje slová povediac: „Ten, kto má UCHO, nech počuje”takto naznačujúc, že ich dve fyzické uši nepostačovali, aby „počuli duchovnú pravdu” a jej rozumeli. Oni všetci potrebovali duchovné ucho, aby počuli a porozumeli. Toto presne zodpovedá Jeho Slovu Svojmu prorokovi Izaiášovi, ktorého poslal ku Svojmu ľudu Izraela, aby im povedal: „Vy naozaj počujete, ale nerozumiete; a vy naozaj vidíte, ale nevnímate.” (Iz. 6:9)

Tento istý fakt je spomenutý v dvoch Evanjeliách, Matúša a Marka, kde sa Pána Jeho učeníci pýtali, prečo hovorí v podobenstvách, a ON im odpovedal tým istým Slovom, ktoré dal Izaiášovi (Mt. 13:13,14// Mk. 4:11,12). Napokon, Apoštol Pavol bol žiadaný, aby vysvetlil niektoré veci Židom zatiaľ čo bol väzňom v Ríme. Niektorí z nich uverili a niektorí neuverili, a keď sa medzi sebou nevedeli dohodnúť, odišli. Pavol potom vyriekol tie isté Slová, ktoré boli dané prorokovi Izaiášovi (Sk. 28:23-26).

Z horeuvedeného môžeme vidieť a súdiť, že nedostatok duchovného zraku a sluchu je vždy pridružený s neverou a to srdce je vždy spojené so zlom (Žid. 3:12). Ak my veríme len to, čo môžeme fyzicky vidieť a mentálne chápať, staviame kresťanstvo hore nohami! Požehnaní sú tí, čo nevideli a predsa uverili (Jn. 20:29).

Už ste sa niekedy pokúšali ukázať niečo slepému človeku? Pochybujem, lebo to by bolo hlúpe. A či ste sa niekedy pokúšali povedať niečo alebo zaspievať pesničku niekomu hluchému? Aj to pochybujem, lebo to by bolo práve tak hlúpe. Predsa však, keď ide o duchovné veci, my všetci toto robíme, hoci aj nevedome. Karnálni veriaci toto robia stále. Oni sa stále pokúšajú presvedčiť pohanov o „náboženských” veciach (nehovorím „duchovných” veciach), alebo tí z rôznych denominácii argumentujú medzi sebou o svojich presvedčeniach a viere. No obe strany sú slepé voči skutočnej duchovnej pravde a teda výsledok takých debát je vždy nulový. A nebolo by to až tak zlé, ak by to bola nula, ale je to omnoho horšie pretože tie nezhody plodia „zlú krv”, zlého ducha, zlé vzťahy a zlé svedectvá medzi veriacimi.

My vieme, že Pán chodil okolo slepých a dával im zrak. Čo mnohí veriaci nevedia alebo si neuvedomujú je, čo Pán povedal: „Pre súd som prišiel na tento svet, aby tí čo nevidia mohli vidieť; a TÍ, ČO VIDIA MOHLI BYŤ UČINENÍ SLEPÝMI.” (Jn. 9:39) Toto je asi veľmi neočakávané Slovo od Nášho Pána, ale ono harmonizuje s Jeho Slovom daným Izaiášovi hovoriac: „Urob srdce tohto ľudu tučné, a urob ich uši ťažkými, a ZASLEP ICH OČI; aby nejako nevideli svojimi očami, a nepočuli svojimi ušami, a ich srdce aby neporozumelo, aby sa tak neobrátili, a boli uzdravení.” (Is. 6:10)

Či rozumieme Jeho Slovo v Jánovi 9:39? Prvá časť nie je taká ťažká, keďže Pán uzdravoval fyzicky slepých dajúc im fyzický zrak. Druhá časť nie je taká jednoduchá, keďže pojednáva o duchovnom zraku. Naše pochopenie by malo byť jasnejšie, keď uvážime ďalšie dva verše, kde Pán hovoril Farizejom: „Ak by ste boli slepí, nemali by ste hriechu; ale teraz hovoríte: My vidíme; preto vás hriech zostáva.” (Jn. 9:40,41) My vieme, že Farizeji boli slepé a pyšné deti Pekla. Čítajte Matúša, kapitola 23 a dostanete o nich pravdivý obraz. A dnes sú v Cirkvi vodcovia, ktorí sú tí istí v ich charaktere a duchovnom stave, ktorí už aj SÚ odsúdení do Pekla a oni o tom ani nevedia a ani ich kongregácie o tom nevedia súc práve tak slepými. Duchovne slepí a hluchí veriaci hrešia celý svoj život hoci fyzicky vidia a počujú. Šavel z Tarsu žil a konal podľa jeho fyzického zraku a sluchu a mentálneho chápania. Všetko súdil podľa zovňajška a preto všetky jeho súdy boli nespravodlivé (Jn. 7:24// Iz. 11:1-4a). On reprezentuje karnálnych vodcov do ich extrému. Potom, keď sa mu zjavil Pán, bol učinený fyzicky slepým, aby neskôr dostal svoj fyzický zrak späť, ale aby dostal aj svoj duchovný zrak (Sk. 9:8,9,17,18).

Keďže vieme, že Náš Pán stvoril našu fyzickú bytosť, On tiež stvoril naše ucho na počutie a oči na videnie, ako je aj napísané: „Ucho, ktoré počuje, a oko, ktoré vidí, Pán učinil oboje” (Pr. 20:12). Ale Pán tiež učinil naše duchovné ucho na počutie a naše duchovné oko na videnie duchovných realít, duchovných bytostí, duchovného sveta. My môžeme počuť a vidieť našimi fyzickými ušami a očami a byť kompletne hluchí a slepí duchovne! Prečo?

Duchovná slepota je „ovocie” pýchy. Preto všetci pyšní vodcovia Izraela (Farizeji, Saduceji, Pisári, Kráľovia, Kňazi, Sudcovia, falošní Proroci, atď.), a všetci pyšní vodcovia Cirkvi (Kazatelia, Učitelia, Pastori, Evanjelisti, Biskupi, Kňazi, falošní Proroci, atď.) boli duchovne slepí. Každá duchovne slepá osoba je ľahkým terčom pre Satana a pre myriady jeho podvodov a pascí a jám do ktorých takíto veriaci padnú a nemôžu sa z nich dostať ich vlastnou silou alebo schopnosťou. Najprv musí byť zlomená ich pýcha; musia učiniť pokánie a len potom môžu dostať od Pána duchovný zrak a sluch.

Len potom sú uschopnení začať vidieť samých seba a ich duchovnú biedu, aby mohli začať volať na Pána o ich vyslobodenie. Lebo keď spravodliví volajú, Pán počuje a vyslobodzuje ich zo všetkých úzkostí (Žm. 34:18). To isté tiež platí na ich rôzne súženia (Žm. 34:20). Tieto dva verše Pána ale platia len pre spravodlivých a NIE pre pyšných, bezbožných alebo zlých veriacich, činiacich neprávosti, ktorí všetci sú nespravodliví! Preto, ak sa nachádzate v priebežnom súžení alebo ťažkostiach a volali ste na Pána a On vás nevyslobodil, to je preto, lebo nemusíte byť spravodliví! Mali by ste si potom overiť pred Pánom, kde tkvie vaša nespravodlivosť a keď v Jeho Svetle začnete vidieť samých seba, potom volajte znova a budete určite vyslobodení.

Duchovne slepí veriaci sú slepí predovšetkým voči ich duchovnému stavu a tiež ich pozemskému životu. Obyčajne sa posudzujú podľa ich pozemského života – podľa ich fyzického zdravia, pozemského bohatstva, sociálneho postavenia, úspechov v ich náboženskom živote, vzdelania, popularity, stykov s dôležitými osobnosťami, ich ľudskej dobroty, ochoty pomôcť iným, expozície v masmédiách, titulov, prosperity po „každej stránke” a podľa podobných znakov. Oni ŽIJÚ aby ZOMRELI. Duchovní veriaci ZOMIERAJÚ aby mohli ŽIŤ! Či naozaj rozumieme horeuvedenému odstavcu a zvlášť jeho poslednej vete? (Mt. 16:25⁽⁴⁾) Mali by sme.

Keďže duchovne slepí veriaci sú slepí predovšetkým voči sebe samým, potom sú tiež slepí voči svojim skutkom a teda sú si nevedomí svojich skutkov. Ak si nie sú vedomí svojich skutkov, potom musia byť úžasne naivní.

Zoberiem vás teraz 6.000 rokov späť do Rajskej Záhrady a ukážem vám, čo Pán ukázal mne. Všetci veriaci poznajú históriu stvorenia človeka a tiež jeho pád do hriechu. Ale veľmi málo ich môže vidieť niečo viac, než len čo je napísané v Knihe Genesis.

Adam a Eva boli bezhriešni a svätí a žili svoje životy Duchom Božím. Oni vlastne nevedeli, čo bol hriech alebo čo bola smrť. Takže, keď im Boh povedal, že „naisto zomrú“, oni vôbec nemuseli pochopiť koncept smrti a ich separáciu od Boha. Je celkom možné, že oni zobrali celú túto záležitosť „na ľahko“. Neboli si vedomí žiadneho iného druhu existencie okrem svojej vlastnej v Rajskej Záhrade a to ich učinilo nevedomých, čo sa týka poňatia povinnosti, poslušnosti, zodpovednosti, nebezpečenstva, lží, nenávisti, podvodu, nedostatku vecí, alebo aj aký bol význam ich pozemskej existencie.

Napriek ich svätosti a bezhriešnosti a Adamových veľkých intelektuálnych schopností (napr., sám sa staral o veľkú Rajskú Záhradu a pomenoval všetky zvieratá – Gen. 2:15,20) oni boli duchovne slepí a preto naivní! Mali by sme vedieť, že duchovne slepí a naivní veriaci sú tiež veľmi hlúpi, nemajú žiadnu duchovnú múdrosť.

Ak potom v tomto svetle čítame Knihu Genesis, kapitolu 3 a ich pád do hriechu, nemali by sme byť prekvapení aký pomerne „jednoduchý” ich pád mohol pre nich byť. Práve tak by sme nemali byť prekvapení, prečo Boh nemohol byť s nimi v nijakom prípade spokojní, s takým „naivným a hlúpym synom a dcérou”, ktorí boli vlastne stvorení do prítomnosti prefíkaného a podvodného Satana, bytosti plnej zla a špinavosti a korupcie, luhára a vraha.

PRE BOHA NEBOLO INEJ CESTY UROBIŤ ICH VEDOMÝCH POSLUŠNOSTI, ZODPOVEDNOSTI A POVINNOSTI, VEDOMÝCH ZLA, NEBEZPEČIA, HRIECHU AKO AJ SMRTI SÚC SEPAROVANÍ OD BOHA – ICH ŽIVOTA, TRPIEŤ NEDOSTATOK NIEČOHO, TRPIEŤ PRI UČENÍ SA SKUTOČNEJ MÚDROSTI A SKUTOČNEJ LÁSKE, UČIŤ SA SAMOTNÝ VÝZNAM ICH ŽIVOTA – JEDINE DOVOLIŤ IM JESŤ OVOCIE ZO STROMU POZNANIA DOBRA A ZLA!

ONI MUSELI OCHUTNAŤ ZLO A TEMNOTU A NADOBUDNÚŤ ZÁKLADNÚ MÚDROSŤ A POZNANIE SKUTOČNOSTÍ DUCHOVNÉHO ŽIVOTA. A POTOM ONI MALI NENÁVIDIEŤ A ODMIETNUŤ ZLO A VRÁTIŤ SA ZPÄŤ K BOHU ICH VLASTNOU TÚŽBOU A LÁSKOU K BOHU.

A POTOM BOH ZA NICH ZOMREL, ABY ICH SPASIL A VIDEL, ČI AJ ONI ZOMRÚ ZA NEHO. BOH PRIJME DO VEČNOSTI LEN TÝCH, KTORÍ ZA NEHO ZOMRELI, AKO DOKONALÝCH SYNOV A DCÉRY!

Vráťme sa teraz k našej slepote a prečítajme si Genesis 3:6: „A keď žena VIDELA ,že strom je dobrý na jedenie, že je príjemný očiam, a strom veľmi žiadúcny, aby urobil človeka rozumným, teda VZALA z jeho ovocia a jedla, a dala tiež svojmu manželovi, čo bol s ňou; a on tiež jedol.”

Žena uvidela niečo dobrého, príjemného a žiadúcneho, tak ona to vzala! Nikoho sa nepýtala ŽIADNE OTÁZKY! Či dnes je to iné? Ona mala predsa príležitosť spýtať sa Satana: „Nuž, pán Satan, vy hovoríte, že ja naisto nezomriem … ale Boh hovorí, že ja naisto zomriem. Teda, jeden z vás nehovorí pravdu. Preto, než ochutnám z toho ovocia, musím hovoriť s Bohom a overiť si s Ním, čo je naozaj pravdou.” Keďže Boh pravdepodobne „nebol prítomný”, inak by si tí dvaja asi netrúfli jesť z toho zakázaného ovocia v Jeho prítomnosti, ona sa mohla tiež obrátiť ku svojmu manželovi a opýtať sa: “Miláčik, čo ty povieš na túto nezrovnalosť? Čo je tvoja rada?” Keďže Adam nebol podvedený (1Tim. 2:14), on jej mohol povedať: „Drahá moja, nemali by sme z toho jesť, Satan nás podvádza!” Čo on namiesto toho urobil? On tiež jedol a nikoho sa nepýtal ŽIADNE OTÁZKY! Či to nebolo absolútne idiotské? Samozrejme, že bolo! Ale pozrite sa, oni v tom čase ani nevedeli, čo „idiotské“ vlastne znamenalo! My to dnes vieme. Ale čo je vskutku také dôležité ohľadne tohto svetla? Nuž, ja verím, že je to toto…

PO ŠESŤ TISÍCOCH ROKOCH, NIČ SA VLASTNE NEZMENILO! NAIVITA A SPROSTOSŤ DUCHOVNE SLEPÝCH MUŽOV A ŽIEN POKRAČUJE! A VÝSLEDKY SÚ ROVNAKO DEVASTUJÚCE.

Duchovne slepá a naivná žena sa ani dnes neopýta Boha žiadne otázky, ak vidí niečo dobré a príjemné očiam a žiadúce, čo by ju urobilo múdrou. A neopýta sa ani manžela žiadne otázky. Toto bol počiatok DUCHA JEZABEL, ktorého každá žena zdedila; on je stále v jej krvi – pokiaľ z neho nebola vyslobodená. Ona je vždy pripravená vládnuť svojmu manželovi nepýtajúc sa žiadne otázky a očakáva, že on bude „jesť, čokoľvek mu podá” ignorujúc Slovo Božie, ktoré ustanovilo muža za hlavu ženy (1Kor. 11:3). Naviac, Jezabel zabila prorokov Božích ukazujúc sa ako žena plná zla (1Kr. 18:13// 2Kr. 9:7). A dnes, duchovne slepé a naivné ženy stále kážu, učia a zvádzajú Božích služobníkov, aby „…smilnili a jedli (duchovné) veci obetované modlám.” (Zj. 2:20-23).

Duchovne slepý a naivný muž je práve tak istý, ako bol v Rajskej Záhrade. On „zje” hocičo, čo mu žena podá bez akýchkoľvek otázok, verí jej slovám, plánom, návrhom a nikdy si s Bohom neoverí, či ona „žartuje”, alebo mu vládne, alebo ho vedie k smilstvu, či ku hlúpym projektom, či k duchovnej sebavražde. Je príliš lenivý, hlúpy a bezstarostný, aby vôbec registroval také malicherné veci – v duchu! Toto je tiež dôkazom a vysvetlením toho, prečo viac a viac žien preberá dokonca aj duchovnú službu od mužov. Dnes máme nielen pastorkyne a evanjelistky, ale aj apoštolky, ktoré práve tak isto ignorujú Slovo Božie! (1Kor. 14: 34,35) Satan nemá absolútne žiadne problémy reprodukovať svoje víťazstvo z Rajskej Záhrady! A Pán mu dovoľuje, aby pokračoval v tejto „práci“, ktorú započal v Záhrade! Je tu síce jedna výnimka z pravidla, keď Pán ustanovil ženu, aby súdila Izraela. Jej meno je Deborah (Sud. 4:4) a jej postavenie, ako prorokyňa a sudca bolo „legálne” a pred Pánom prijateľné. Prorokyňa je prijateľné povolanie pre ženu tiež v Novom Zákone (1Kor. 11:5). Nuž, prečo Pán v tom čase vybral ženu, aby súdila Jeho ľud? Lebo On v tom čase nemohol nájsť vhodného muža pre túto zodpovednú funkciu... naozaj veľmi „chválitebné“ svedectvo pre mužov.

Hovoriac všeobecne, duchovná slepota platí na celé ľudstvo pretože, za prvé, všetci pochádzame z Adama a Evy a za druhé, Satan podvádza-oslepuje celý svet (Zj. 12:9// 2Kor. 4:4) a privádza veriacich do zajatia podľa svojej vôle (2Tim. 2:26). Zatiaľ čo pre pohanov, toto je „norma”, celé zástupy znovu-zrodených veriacich uprednostňujú zostať hlúpymi a naivnými a tak komfortnými, než kráčať po úzkej ceste, pozdvihovať svoj kríž a VIDIEŤ, POČUŤ A MAŤ ZODPOVEDNOSŤ, A TEDA BOJOVAŤ!

Nuž, prečo sme dnes svedkami tejto tragédie ľudstva a tiež veľkej časti Cirkvi-Izraela? Prečo miliardy ľudí kráčajú do večného zatratenia v jazere ohňa? (Zj. 20:15) Mnohí z nich môžu byť lepší ľudia, než veriaci. A prečo mnohí veriaci kráčajú do tej vonkajšej temnoty, kde je plač a škrípanie zubov? A prečo niektorí z nich tiež skončia v jazere ohňa? Odpoveď je veľmi jednoduchá:

NIKTO SA NIKOHO NEPÝTA ŽIADNE OTÁZKY! LEBO KAŽDÝ VŠETKO VIE! TO JE VLASTNE VŠETKO! DÔVODY? PÝCHA, SLEPOTA, NAIVITA, SPROSTOSŤ, PODVOD, KOMFORT, NEVERA, TRAGÉDIA >>>>> V TOM PORADÍ.

KAPITOLA 7

NÁŠ „NOVÝ IZRAEL–CIRKEV”

Existuje značný zmätok, čo sa týka Izraela, ako vybraného národa Božieho v Starom Zákone, nového Izraela Nového Zákona (tzv. „Mesiánskych Židov”) a Cirkvi Nového Zákona. Tento zmätok je spôsobený primárne vďaka už spomenutej nepreklenuteľnej priepasti medzi racionálnym a duchovným chápaním biblických problémov a to zahrňuje aj tento dôležitý problém.

Veľmi málo kresťanov a ešte menej samotných Židov chápe, že Abrahám, Izák a Jakob NEBOLI ŽIDMI pretože bolí obrezaní v ich tele! Je pravdou, že Abrahám a každý chlapec patriaci do jeho domu musel byť obrezaný v ich predkožke. Ale táto obriezka bola iba ako znamenie zmluvy medzi Bohom a Abrahámom (1M. 17:10-13).

To bola VONKAJŠIA OBRIEZKA A NIKOHO NEUROBILA ŽIDOM! Jakob sa stal otcom dvanástich kmeňov Izraela v jeho dvanástich synoch až potom, keď Boh zmenil jeho charakter – jeho srdce a ducha – a potom zmenil aj jeho meno z Jakoba na IZRAELA (1M. 32:28). A Jakob pomenoval to miesto Peniel, lebo tam videl Boha tvárou v tvár a jeho život bol zachovaný (1M. 32:30).

Existujú tri základné dôvody, prečo obriezka v tele nerobí nikoho Židom:

a) Aj cudzinci, ktorí neboli z Abrahámovho semena, ale boli kúpení za peniaze, museli byť obrezaní (1M. 17:12), ale oni sa touto operáciou v ich tele NIKDY NESTALI ŽIDMI.

b) Táto špecifická zmluva medzi Bohom a Abrahámom bola v Abrahámovom tele, nie v jeho duchu (1M. 17:13).

c) BOH hovorí: „Lebo ten NIE JE ŽID, ktorý je ním navonok; ani obriezka, ktorá je navonok v tele nie je pravdivou obriezkou. ALE TEN JE ŽID, ktorý je ním vnútorne; a pravdivá obriezka je obriezka srdca, v duchu, a nie v litere;” (Rim. 2:28,29// Kol. 3:9-11).

Uvážiac horeuvedené fakty, my teraz môžeme povedať pred Pánom, že Abrahám, Izák a Izrael sa stali skutočnými Židmi až potom, keď boli obrezaní v ich srdciach – keď Boh zmenil ich ducha, ich charakter cez skúšky ich viery a poslušnosti voči Nemu. Na základe tohto faktu, my teraz tiež môžeme povedať pred Pánom, že mnohí Židia Starého Zákona neboli v očiach Pánových nikdy Židmi, hoci všetci boli obrezaní v tele! Prečo? Nikdy neboli obrezaní v ich srdciach neprejdúc skúškami ich viery a poslušnosti voči Bohu. Oni zostali „Židovskí” navonok, podľa ich tela, ale nie podľa ich ducha.

Fakticky toto isté platí na mnohých kresťanov, ktorí sú znovu-zrodení a pokrstení, predsa, nepatria Kristovi neukrižujúc svoju telesnosť, čo znamená, nemajúc svoje srdce obrezané (Gal. 5:24). Ale akonáhle sme našu telesnosť ukrižovali, stali sme sa „obrezanými v našom srdci”, patríme Kristovi a potom sme tiež „semenom Abrahámovým” a teda dedičmi podľa zasľúbenia (Gal. 3:29). Čo to znamená byť semenom Abrahámovým?

Musím tu urobiť najšokujúcejšie prehlásenie, ktoré ste vôbec kedy čítali v celom vašom kresťanskom alebo Židovskom živote. Pravda je nasledovná:

ABRAHÁM NEBOL IBA PRVÝM ŽIDOM ZPOMEDZI POHANOV TOHTO SVETA, ALE BOL TIEŽ PRVÝM KRESŤANOM**! ON BOL PRVÝM UČENÍKOM KRISTA ZAČÍNAJÚCI DUCHOVNÝ IZRAEL, KTORÝ PÁN NESKORŠIE, PO SVOJOM STELESNENÍ V BETLEHEME, PREMENOVAL NA – CIRKEV!

Ak ste naozaj šokovaní, absolútne sa to od vás očakáva! Nemusíte byť ortodoxným Židom, aby ste dostali infarkt čítaním takýchto vyhlásení. Ale ja vás žiadam, prosím, pokračujte v čítaní**, veci sa vyjasnia a stanú sa aj logické, ak budeme pokračovať a nestratíme náš zmysel rozumnosti.

Vidíte, ak naozaj chceme vidieť svetlo a zodpovedať otázku Izraela a Cirkvi v pravde, musíme byť schopní vidieť a rozlíšiť DUCHOVNÉ od KARNÁLNEHO, keďže existuje základný a OBROVSKÝ rozdiel medzi týmito dvomi, ktorý tiež vymedzí ten OBROVSKÝ DUCHOVNÝ ROZDIEL medzi STARÝM a NOVÝM ZÁKONOM!

Najprv vám musím ukázať, že Pán mal dostatočne pádny dôvod, aby premenoval Duchovný Izrael na Cirkev. Jeho dôvod bol jednoduchý: On predzvedel, že prevažná väčšina členov Jeho Nového Tela budú bývalí pohani a nie bývali Židia. Preto bolo nielen vhodné, ale aj žiadúce dať Svojmu Novému Telu, Svojej Novej Manželke, Nové Meno – Cirkev a neponechať Jej meno Izrael. Prosím, pokračujte v čítaní a neomdlievajte.

Pán Ježiš Kristus bol v Starom Zákone inou Osobnosťou, než On je v Novom Zákone. V Starom Zákone On bol narodený ako Žid zo Židovskej matky a mal pozemské telo. V Novom Zákone (ktorý začína po Jeho vzkriesení!) On vstal z hrobu ako NOVÁ BYTOSŤ s osláveným telom majúcim Život Večný, ktoré viac nemôže zomrieť (Zj. 1:18). Čo je tiež veľmi dôležitá pravda je nasledovné:

Po Svojom vzkriesení Kristus UŽ NIE JE ŽIDOM pretože celý starý Izrael v Ňom ZOMREL spolu s celým ľudstvom a celým starým stvorením! Vzkriesený Kristus je Novým Stvorením a niet tam ani Žida, ani Gréka ani žiadnej inej národnosti, rasy či kmeňa, ale všetci, čo uverili sú JEDNÝM V ŇOM (Gal. 3:28// Kol. 3:9-11).

Ak by nás Starý Zákon mohol urobiť dokonalými novými stvoreniami, nebolo by nikdy potreby mať nejaký Nový Zákon alebo nejakú Cirkev! Pravda? Originálny starý Izrael by bol postačoval, ako duchovná nádoba. Fakt, že máme Nový Zákon ukazuje, že Starý Zákon nemohol urobiť to, čo len Nový Zákon mohol a môže! Toto tiež svedčí o najdôležitejšom fakte našej Spásy, že KARNALITA nikdy nemôže urobiť to, čo iba DUCHOVNOSŤ dokáže! Napokon, Boh nikdy neprijme žiadnu karnalitu, ale iba duchovnosť. Prosím, pokračujte v čítaní pretože Pán si teraz želá oznámiť nám nasledovné životne dôležité duchovné fakty týkajúce sa Židov a Židovstva:

1 – Boh nie je Žid, Syn Boží (Slovo – Jn. 1:1) nie je Žid, ani Duch Svätý nie je Žid.

2 – V Novom Zákone Mesiánski Židia neexistujú! Keď Grék (pohan) uverí, stáva sa veriacim, je vykúpený a viac nie je Grékom (pohanom). Keď Žid uverí, stáva sa veriacim, je vykúpený a NIE JE VIAC ŽIDOM! My nemôžeme miešať staré stvorenie s novým; nemôžeme miešať duchovnú realitu s karnálnou realitou. Pred svojou smrťou, Pán bol poznaný ľuďmi a Svojimi učeníkmi podľa Svojho tela, ale po Jeho vzkriesení oni Ho takto viac nepoznali, ale podľa Jeho Ducha (2Kor. 5:16,17). Preto, niet rozdielu medzi Židom a pohanom PO ich vykúpení (Rim. 10:12// Gal. 3:27,28). Kristus je KONIEC ZÁKONA na spravodlivosť každému, kto uveril (Rim. 10:4). Či začíname vidieť a chápať horeuvedené fakty? Naozaj?

Aby „Mesiánski Židia” neboli urazení, pridávam nasledovné. Kresťania by mali zachádzať so Židmi, ktorí uverili ako s bratmi a ďakovať Bohu za nich. Fakt, že Židovstvo so svojimi mnohorakými tradíciami, sviatkami, rituálmi, zákonmi, predpismi, atď., je stále v ich krvi a oni to praktizujú vo svojich bohoslužbách by nemalo byť prekvapujúce. Oni nezačnú vidieť v duchu a nestanú sa duchovnými rýchlejšie, než pohani, čo boli vykúpení a stali sa kresťanmi. Pohania nikdy nemali v krvi, čo Židia mali a majú, a zaberie to mnoho času, trpezlivosti a Pánovej Lásky a Milosti sa toho zbaviť. Nuž, je to vlastne to isté pre kresťanov ibaže tieto dve skupiny ľudí možno nikdy nepochopia jeden druhého a tak neuvažujú ich vzájomné, konkrétne ťažkosti a utrpenia! Vyžaduje to duchovné porozumenie, trpezlivosť a milosrdenstvo.

3 – Je pravdou, že „Spása je zo Židov” (Jn. 4:22), ale veľmi málo ľudí chápe duchovné pozadie tohto Slova. „Spása je zo Židov”je pravdou len vo zmysle, že Spasiteľ, Ježiš Muž, bol narodený zo Židovského národa, zo Židovskej matky, ktorá mu dala Jeho pozemské telo, teda, vo Svojom pozemskom tele On bol Židom (Rim. 9:5). ALE, v Jeho Duši a Duchu On nikdy Židom nebol, keďže Jeho Otec bol Nebeský a nie Židovský!

Aj keď uvážime len Jeho telo, rola Židov v našej Spáse končí hneď tu, lebo po Jeho vzkriesení, Jeho židovské telo bolo rozplynuté a On prestal byť Židom tiež v jeho novom oslávenom tele. Keď On vykonával Spásu ľudstva na Svojom Kríži, Židia nemali s tým absolútne NIČ spoločného. Kristus zomrel súc opustený a odvrhnutý Jeho Židovským národom. On zabezpečil Spásu človeka Sám a opustený zatiaľ čo Židia Ho vydali Rimanom, aby Ho ukrižovali. Židov v tom čase viac zaujímalo ich pozemské kráľovstvo, než Spása pohanov, dokonca tak ďaleko, že oni by boli zamedzili ich Spáse (Mt. 16:21-23), avšak bez toho, aby si boli toho vedomí.

4 – Pán Boh si vybral Izrael za Svoj ľud, Svoj národ, hoci si vybral ten najneveriacejší, najnevernejší a najneposlušnejší národ na tvári tejto zeme! Nuž ale, prečo Boh urobil takýto výber? Ak by si bol vybral poddajnejší, viac veriaci, vernejší a poslušnejší národ (napríklad Slovákov?), nikdy by nebol mohol ukázať svetu našu ohavnú a diabolskú náturu a ako On s ňou zachádza a ako nás zachraňuje výlučne cez Jeho Milosť a Lásku a Odpúšťanie, ktoré si nevieme predstaviť, ani zaslúžiť.

Ale kvôli tomuto Božiemu výberu, Židia sa stali seba-istí a pyšní a dôverujúci, že oni sú spasení bez ohľadu, ako žijú a ako sa chovajú. Zle! Boží výber Izraela NIE JE ich Spása! JEDINÁ Spása je, keď si človek (Žid alebo pohan) svojou vierou a slobodnou vôľou vyberie Božiu Cestu Spásy – cez Spasiteľa – a nie, keď si Boh vyberie človeka pre Jeho pozemské zámery a ten potom kráča po svojich cestách a zlyhá každý zámer Boha. Slovo, ktoré hovorí, že „celý Izrael bude spasený” (Rim. 11:26a) neznamená, čo by si Židia želali, aby znamenalo. Je aj iné Slovo Božie, ktoré hovorí „Lebo nie všetci sú Izraelom, čo sú Izraelom” (Rim. 9:6b). Ako by sme mali pochopiť toto tajomstvo? Možno, že najjednoduchšia cesta je prísť do Nového Zákona a uvedomiť si, že to isté „zdanlivé tajomstvo” platí tiež na Cirkev!

Boh mohol povedať: „Cirkev je Môj ľud a celá Cirkev bude spasená”, no aj tu platí fakt, že „nie sú všetko kresťania, ktorí sú z kresťanov” (1Jn. 2:19) Inými slovami, nie každý vykúpený a pokrstený veriaci bude spasený, ale ten, kto pôjde ku svojmu zdokonaleniu (Žid. 6:1-6), kto premôže (Zj. 3:5 + 21:7), kto nájde úzku cestu (Mt. 7:14), kto bude bojovať dobrý boj viery a uchopí sa života večného (1Tim. 6:12), kto bude nasledovať Krista (Mt. 16:24-26), kto zostane v Kristovi (Jn. 15:6), atď. A toto tiež platí na Izrael. Abrahám našiel a kráčal úzkou cestou, zapieral sám seba a dvíhal svoj kríž nasledujúc Pána, bojoval dobrý boj viery a dosiahol život večný. On vyplnil všetky tieto Slová Božie.

Všetky horeuvedené Slová Božie platia pre VŠETKÝCH VERIACICH, či boli pohanmi alebo Židmi pred svojim vykúpením. Mali by sme preto rozumieť Rim. 11:26a nasledovne: „a všetci z Izraela ktorí, súc vykúpení, premôžu, budú spasení (zdokonalení).” Existuje len jedno pravidlo pre všetkých veriacich, či už boli Grékmi (pohanmi) alebo Židmi pred ich vykúpením. Pán nazýva Sám Seba „tvoj Vykupiteľ” (Iz. 54:5⁽³¹⁾ – pre rozdiely vo vykúpení a spáse, vidzte naše dve knihy citované v Predslove).

Dnes sú stále tri druhy ľudí na zemi: Židia, pohani a Cirkev Božia (kresťania), a žiadnych z nich by sme nemali urážať (1Kor. 10:32). Ale po Poslednom Súde a v Novom Jeruzaleme zostanú len spasení ľudia zapísaní v Knihe Života a nikto iní. Ale aj tam budú DVA druhy spasených ľudí: Mladucha Kristova (Nový Jeruzalem – Zj 21:9b,10) a národy chodiace v Jej svetle (Zj. 21:24). Mladucha, Manželka Kristova je dokonalá; národy nie sú dokonalé! Oni boli poranené druhou smrťou (Zj. 2:11) a preto potrebujú uzdravovanie poskytované listami Stromu Života (Zj. 22:2b⁽²⁹⁾). Ten, kto potrebuje uzdravovanie, nie je dokonalý.

Ďalší dôležitý fakt týkajúci sa Izraela, ktorý je potrebné vidieť a chápať je nasledujúci.

V princípe, Abrahám NEZAPOČAL karnálny IZRAEL STARÉHO Zákona, Abrahám ZAPOČAL duchovný IZRAEL NOVÉHO Zákona! On započal nebeský Izrael a nie pozemský Izrael..

Možno, že najlepšia cesta, ako začať vidieť a chápať tieto duchovné otázky, zvlášť, čo sa týka Izraela a Cirkvi, je snažiť sa uvedomiť si, že Izrael Starého Zákona bol už vtedy vybraný za Manželku Syna Božieho, Ježiša Krista, Jej Stvoriteľa a Vykupiteľa keďže On bol už vtedy Jej Manžel, teda predtým, než bol narodený v Betleheme! (Iz. 54:5⁽³¹⁾// Kol. 1:16-18// Zj. 3:14).

„Cirkev“ v Kol. 1:18 zahrňuje Nový Duchovný Izrael a Pán pokračuje ako Jej Manžel zväčšujúc, rozširujúc Svoju Manželku spomedzi pohanov! Teda veci, ktoré započali v Starom Zákone, majú svoje ukončenie v Novom Zákone.

ABRAHÁM, IZÁK A JAKOB–IZRAEL BOLI TÍ PRAVÍ PREDKOVIA DUCHOVNÉHO IZRAELA, KTORÝ JEŽIŠ KRISTUS ZAČAL STAVAŤ AKO SVOJE TELO – SVOJU MANŽELKU – PRED SVOJIM STELESNENÍM V BETLEHEME (Iz. 54:5⁽³¹⁾). A POTOM POKRAČOVAL PO SVOJOM STELESNENÍ (Mt. 16:18// Ef. 2:20) PRIDAJÚC K NEJ ZPOMEDZI POHANOV (Iz. 54:3⁽³²⁾// Sk. 26:16-18).

BOH ODMIETOL STARÝ KARNÁLNY IZRAEL, A PO ICH ODMIETNUTÍ JEHO SYNA–ICH MESIÁŠA, ON ICH ROZMIETOL DO CELÉHO SVETA ZNIČIAC ICH TAM V OHŇOCH POSLEDNÝCH 2,000 ROKOV. ONI TOTÁLNE ZLYHALI KONAŤ JEHO VOĽU A JEHO ZÁMERY PRE KTORÉ ICH VYBRAL, ABY HO POZNALI A REPREZENTOVALI HO V TOMTO SVETE.

PRETO BOH ZNIČIL TÚ STARÚ NÁDOBU, STARÝ, KARNÁLNY IZRAEL A POTOM POSLAL SVOJHO SYNA VYFORMOVAŤ ZO STAREJ ODMIETNUTEJ NÁDOBY NOVÚ NÁDOBU ZALOŽENÚ NA SYNOVI SAMOTNOM, KTORÁ NÁDOBA BUDE KONAŤ JEHO VOĽU A PLNO USPOKOJÍ JEHO VÔĽU, TÚŽBY A ZÁMERY. PÁN JEŽIŠ NAZVAL TÚTO NOVÚ NÁDOBU – CIRKEV!

Pán započal budovať túto novú nádobu – Cirkev zoberúc Svoj Zvyšok, tých, ktorých On predzvedel a predurčil (Rim. 8:29) z Izraela Starého Zákona! (Iz. 1:9// Rim. 9:27-29) Potom pridal 12 apoštolov, neskôr ďalších 120 učeníkov a neskôr ďalších 3,000 Židov spasených v deň Letníc. Teda, prvá Cirkev bola kompletne Židovská! A neskôr On poslal apoštola Pavla, aby priviedol aj pohanov. Takže môžeme zakončiť nasledovným faktom:

CIRKEV JE DUCHOVNÝ IZRAEL NOVÉHO ZÁKONA AJ STARÉHO ZÁKONA AJ VŠETKÝCH VERIACICH ZPOMEDZI POHANOV!

STARÝ KARNÁLNY IZRAEL AJ S CELÝM ŽIDOVSTVOM, ZÁKONMI A RITUÁLMI, ZOMREL S KRISTOM NA VEKY VEKOV SPOLU SO VŠETKÝMI NEKONVERTOVANÝMI A NEVERIACIMI POHANMI, SO VŠETKÝM ICH ZLOM, POHANSTVOM A BEZBOŽNÍCTVOM.

Začnime vidieť a uvedomovať si, že Kristus nemal svoj počiatok v Betleheme, On je Večný. Čo to znamená? To znamená, že pred Jeho stelesnením v Betleheme a Jeho viditeľnou službou v Novom Zákone, my môžeme vidieť a chápať veľmi málo, čo sa týka Jeho duchovnej činnosti v Starom Zákone. Vyhlásim teda nasledovné fakty:

1) On bol zabitý a vysvätený od založenia tohto sveta (Zj. 13:8b// 1Pet. 1:19,20) a my sme boli v Ňom vybraní pred založením tohto sveta (Ef. 1:3,4). Takže…

2) On započal budovať Svoje Telo – Manželku od založenia tohto sveta a nazval Ju IZRAEL! (Iz. 54:5⁽³¹⁾) On nezačal budovať Svoje Telo v Matúšovi 16:18, ale v Genesis 12:1! On začal s Abrahámom, nie s Petrom, a pokračoval s Izákom, Jakobom-Izraelom, Jozefom, Mojžišom, Jozuom, Kálebom, Samuelom, Kráľom Dávidom, Gideonom, s Prorokmi a ostatnými DUCHOVNÝMI mužmi Izraela.

3) Otec Nebeský priviedol Svojho prvorodeného Syna Ježiša Krista, aby bol zabitý na hore Golgota, aby tak spasil z ľudstva tých, ktorý uveria, budú žiť vierou (Hab. 2:4// Rim. 1:17// Gal. 3:11// Žid. 10:38) a budú Ho milovať a poslúchať (1Kor. 16:22). TÝCHTO On zdokonalí a sformuje do Svojej Manželky–Svojho Tela–Nového Jeruzalema (Ef. 1:22,23// Zj. 21:9-27). Ale podobná vec sa prihodila aj vo fyzickom svete reprezentujúca svet duchovný, a tá je uvedená v nasledujúcom bode.

4) Otec Abrahám podobne priviedol svojho prvorodeného syna, prvorodeného podľa prísľubu, nie podľa tela, aby bol zabitý na hore Moria, aby Abrahám, jeho syn Izák a všetky ich generácie uverili, žili vierou, milovali a poslúchali Boha a tým vyplnili Vôľu Božiu. A potom žena bola nájdená nazývaná Rebeka, ktorá tiež vierou prišla k Izákovi a vydala sa za neho stanúc sa jeho manželkou. A oni mali deti, Ezava a Jakoba. Prvý bol odmietnutý a Boh ho nenávidel, a druhý bol zmenený v srdci a premenovaný na Izraela a Boh ho miloval (Rim. 9:13// Žid. 12:16,17).

Preto, Abrahám reprezentoval Otca Nebeského, Izák reprezentoval Jeho Syna Ježiša Krista, Rebeka reprezentovala Cirkev –Manželku Krista–Nový Jeruzalem; Ezav reprezentoval všetkých tých z Izraela, ktorí NEBOLI z Izraela (Rim. 9:6b); Jakobovi synovia (okrem Jozefa) reprezentovali tie národy, čo budú chodiť vo svetle Nového Jeruzalema (Zj. 21:24).

Na doplnenie obrazu reprezentácie v oboch Zákonoch platí nasledovná pravda. Jakob-Izrael s Jozefom a so všetkými v pravde duchovnými Izraelitmi a tiež so všetkými v pravde duchovnými veriacimi z pohanov, reprezentujú:

– „malý Zvyšok” z Izraela-Cirkvi (Iz. 1:9),

– jedinú nepoškvrnenú holubicu (P.Šal. 6:9 + 8:5),

– tých málo, čo našli a kráčali po úzkej ceste (Mt. 7:14),

– toho jedného, čo bude vzatý (Mt. 24:40,41),

– panny s olejom (Mt. 25:1-12),

– malé stádečko (Lk. 12: 32),

– tých, čo vypracovávali svoju spásu s bázňou a trasením (Fil. 2:12b),

– tých, čo sa očisťovali zo všetkej špiny telesnosti a ducha zdokonaľujúc svoju svätosť v bázni Božej (2Kor. 7:1),

– tých, čo boli považovaní za hodných Kráľovstva Božieho a jeho spravodlivosti, ktoré oni hľadali aj našli (2Tes. 1:5// Mt. 6:33),

– tých, ktorí po svojom vykúpení pokračovali ku svojej dokonalosti (Žid. 6:1),

– tých, čo konali (žili) Slovo Božie a ho nielen počúvali, čítali, učili alebo kázali (Jak. 1:22),

– toho, ktorého Pán miloval a ktorý dodržiaval Slovo Jeho trpezlivosti (Zj. 3:9-11),

– všetkých Premožiteľov (Zj. 2:7,11,17,26 + 3:5,12, 21),

– Dieťa-chlapca (Zj. 12:5), a napokon oni reprezentujú

– skutočnú Mladuchu, Manželku Baránka (Zj. 21:9-21).

V tomto bode si Pán želá objasniť dlhodobé nedorozumenia a polemiky medzi veriacimi týkajúce sa definícii Jeho Mladuchy z horeuvedeného zoznamu.

4a) Tá „jedna” nepoškvrnená holubica nie je jedna žena; ten „jeden”, čo bude vzatý nie je jedna osoba, päť múdrych panien nebude päť žien práve tak ako Mladucha Kristova nie je jedna žena a Dieťa-chlapec nie je jeden muž. Tieto definície reprezentujú korporatívne-spoločné telo Premožiteľov -Víťazov, Zvyšky zo Starého i Nového Zákona.

A ďalej, nepoškvrnená holubica so všetkými kráľovnami a konkubínami sú veriaci. Všetky panny, či majú alebo nemajú olej sú veriaci. Tí „dvaja” v poli a „dve”, čo mleli v mlyne sú veriaci, keďže oni nevedia v ktorú hodinu ich Pán príde (Mt. 24:42).

A práve tak, ako jedna panna (s olejom) bude vzatá na Svadobnú Večeru Baránka, a jedna (bez oleja) ponechaná na zemi (Mt. 25:11, 12), práve tak ten jeden (s olejom) na poli bude vzatý a ten druhý (bez oleja) bude ponechaný na zemi. Olej reprezentuje ovocie Ducha a každý Premožiteľ ho má. Na strane 196 knihy „Zakázané Znalosti” (Forbidden Knowlegde) od D. A. Millera je vyhlásenie „Ten ‘jeden vzatý’ z Olivetského kázania musia nutne byť tí žijúci na zemi, ktorí prijali znamenie šelmy, ako aj tí, ktorí odmietli veriť, že Ježiš sa niekedy vôbec vráti. Títo budú vzatí na súd.“ Toto je ale naozaj pohoršujúce vyhlásenie ukazujúce PRESNÝ OPAK PRAVDY a takto schopné podviesť celé zástupy čitateľov. Ako je toto možné? Teológovia a vedeckí výskumníci, ktorí nemajú žiadne duchovné zjavenie, nikdy nemôžu prísť ku vnútornej pravde Božej užívajúc iba ich logiku a akademické porovnania (viď str. 30 a 31).

Ľudia, ktorí boli utopení za dní Noeho (Mt. 24:37) boli veriaci. Kristus by nikdy nebol kázal pohanom , keď po Svojom ukrižovaní šiel do pekla (žalára) a kázal tým, čo boli neposlušní za dní Noeho (1Pet. 3:18-20+4:6). Jedna časť tých utopených pochádzala z požehnaného semena Seta, a druhá časť s prekliateho semena Kaina. Ale Kain tiež veril a rozprával sa s Bohom tvárou v tvár (1M. 4:11-16). Predsa však, z celého ľudstva len ôsmi boli Premožitelia, zbytok ľudstva NEBOL! Títo boli Prvým Zvyškom (viď detaily na str. 254-258 knihy „Tragédia a Sláva Veriacich^[9]”).

Ľudia, ktorí boli spálení za dní Lóta (Lk. 17:28) NEBOLI veriaci. Lebo zatiaľ čo Potopa reprezentuje Utrpenie, ohne Sodomy a Gomory reprezentujú sedem čiaš hnevu Božieho (Zj. 16:1-17). Keďže veriaci nie sú určení pre hnev Boží (1Tes. 5:9), Lót, jeho žena a dve dcéry, hoci boli bezbožní a sebeckí a teda NIE Premožitelia, no boli zachránení pretože boli veriaci, Lot bol tiež nazývaný „spravodlivý” (2Pet. 2:7,8).

4b) Dieťa-chlapec nie je len Sám Kristus, je to opäť korporatívne-spoločné telo Premožiteľov, v ktorom Ježiš Kristus je prvorodeným Dieťaťom-chlapcom, ktorý premohol svet (Jn. 16: 33). Kristus bol vzatý k Bohu a Jeho Trónu dlho predtým, než Ján písal Zj. 12:5. Tiež, „žena”, matka Dieťaťa-chlapca, nie je Cirkev ako veria kresťania, ani Izrael ako veria Mesiánski Židia, ale je ona Izrael-Cirkev. Ona trpela v pôrodných bolestiach už od Abraháma (jej detailný popis je mimo rámca tejto knižky).

4c) Mladucha, Manželka Baránka, NIE JE súhrn všetkých veriacich pretože Ona je Dokonalá a má Slávu Božiu (Zj. 21:9-11). Veľká väčšina veriacich sú národmi z tých, čo boli spasení, zo Židov či z pohanov, ktorí budú chodiť a žiť v Jej svetle (Zj. 21:24) Oni NIE SÚ dokonalí Premožitelia, ale potrebujú lístie zo Stromu Života pre ich uzdravovanie (Zj. 22:2b⁽²⁹⁾// Zj. 2:11)..

5) Nuž a prečo sme my „Abrahámovým semenom” keď patríme Kristovi? (Gal. 3:29) Prečo nie Abelovým semenom, či Enochovým alebo Noemovým semenom? Oni tiež kráčali vierou (Žid. 11:4,5,7). Či nie? Odpoveď je, že ŽIADNY HRIEŠNY ČLOVEK na tejto planéte nebol skúšaný takou vierou, ako bol skúšaný Abrahám. A on to dokázal pretože Kristus, Syn Boží, to vpracoval do neho odkedy on poslúchol Jeho hlas a vyšiel von nevediac, kam šiel, až dokedy nezobral nôž., aby zabil Izáka, jeho milovaného syna, na oltári, ako obetu Bohu! Nikto, kto kedy žil nepreukázal takú nepredstaviteľnú vieru a poslušnosť Bohu, nikto nebol pokúšaný Bohom jedine Abrahám (1M. 22:1// Jam. 1:13).

Keď teda žijeme vierou a poslúchame Boha (Jeho Slovo), sme „Abrahámovým semenom” a patríme Kristovi –sme skutoční kresťania– lebo Kristus vykonal to isté. Neverím, že by sme potrebovali viac faktov zo Starého, či Nového Zákona, aby sme boli schopní deklarovať nasledovné: Každý skutočný veriaci, ktorý žil vierou a nie telom, patrí Kristovi, či už žil v Starom, alebo Novom Zákone. Ja viem, že učeníci boli nazývaní „kresťania” prvý krát v Antiochiji (Sk. 11:26b), ale „kresťan“ je FAKTICKY každý, kto žije vierou, ktorej Autorom a Dokonávateľom je Kristus (Žid. 12:2⁽¹⁸⁾), či už žije v Starom, alebo Novom Zákone! Kristus a Jeho viera je tá istá v oboch Zákonoch. V TOMTO zmysle, ABRAHÁM bol prvý ŹID a tiež prvý KRESŤAN**. Nuž, či teraz po prečítaní týchto duchovných právd, naozaj vidíte, pripustíte, ba aj uveríte tento „neuveriteľný” fakt?

Takže, Abrahám, Izák a Jakob–Izrael boli predkovia skutočného DUCHOVNÉHO IZRAELA a všetky ich generácie ich mali nasledovať vo viere a poslušnosti voči Bohu. Ale toto sa s drvivou väčšinou Izraela nikdy nestalo. A každý dôležitý Izraelita, Bohom vybraný pre Jeho Zámer, bol typickým príkladom týchto dvoch faktov – buď on bol na duchovnej strane alebo na karnálnej strane Izraela.

Uvážme teraz aspoň stručne dvoch veľmi známych reprezentantov týchto dvoch zásadne nepreklenuteľných strán, dvoch Kráľov Izraela – Saula a Dávida.

Kráľ Saul bol karnálny kráľ od začiatku do konca; on nikdy neuspokojil Boha a Jeho Vôľu. Bol pyšný, arogantný, netrpezlivý, tvrdohlavý, bez viery a stratil aj pomazanie, ktoré na počiatku svojho kraľovania obdržal od Boha rukou proroka Samuela (1Sam. 15:1). Samozrejme, že Boh vedel, že Saul bude neposlušný Jeho hlasu a prikázaniam; predsa však, Boh povolal Samuela, aby ho pomazal a aby na ňom ukázal, že človek môže stratiť Božie pomazanie, moc, autoritu ba aj svoje kráľovstvo v dôsledku neposlušnosti voči Pánovi.

Kráľ Dávid bol duchovný kráľ a opak kráľa Saula. On bol muž podľa srdca Pánovho a bol vybraný, aby prevzal kráľovstvo Izraela po Saulovi (1Sam. 13:14// Sk. 13:21,22). Vierou zabil Goliáša, s ktorým Saul a jeho armáda sa obávali bojovať a ho zničiť. Po všetky tie nasledujúce roky, Dávid sa učil najťažšie lekcie viery a trpezlivosti. Tieto dve sú najcennejšie a najdôležitejšie cnosti u všetkých opravdivých Premožiteľov, lebo sú oni nadobudnuté v dlhodobých utrpeniach a skúškach Pánových a bez nich nikto nemôže slúžiť Pánovi v pravde a efektívne. Je napísané, že Satan „unaví svätých toho Najvyššieho” (Dan. 7:25) zvlášť ku koncu sveta. Ale Premožitelia „unavia Satana svojou vierou a trpezlivosťou”! To je tiež, ako Pán Ježiš premohol Satana, ktorý nemal trpezlivosť, ani vieru. A toto je, ako Dávid uspel nad Saulom učením sa viery a trpezlivosti cez veci, ktoré musel pretrpieť počas tých 40 rokov. „Štyridsať” je doba pre skúšky.

Čítajte kapitolu 11 Listu Židom a vedzte, že všetci služobníci Boha, ktorí Mu slúžili v pravde a podľa Jeho Vôle, slúžili Mu VIEROU a TRPEZLIVOSŤOU: Vierou Ábel, vierou Enoch, vierou Noe, vierou Abrahám, vierou Izák, vierou Jakob, vierou Jozef, vierou Mojžiš, vierou Racháb (prostitútka!), vierou Gideon, Barak, Samson, Dávid, Samuel a všetci proroci (Žid. 11:4-8,20-23,31,32, atď.). A títo všetci sa tiež učili a preukázali omnoho viac, než len ľudskú trpezlivosť v ich skúškach pred Bohom.

Viera nemôže byť daná, ani nemôže sídliť v ľudskej hriešnej náture, môže byť daná jedine našej novej náture, Novému Človeku, keďže viera je duchovná podstata vecí na ktoré sa nádejáme, duchovná evidencia vecí, ktoré nevidno našimi fyzickými očami, ale našimi duchovnými očami (Žid. 11:1).

Všetci títo horemenovaní muži Boží mali vyformovať duchovný Izrael, ale deti starého Izraela odmietli byť formovaní do duchovných ľudí a žiť vierou a preto Izrael zlyhal voči hlavnému Zámeru Boha pre ktorý boli všetci povolaní. Štyrikrát Pán prikázal veriacim hovoriac: „Spravodlivý bude žiť vierou” (Hab. 2:4// Rim. 1:17// Gal. 3:11// Žid. 10:38) Väčšina Cirkvi Nového Zákona tiež zlyhala žiť vierou počnúc koncom Prvotnej Cirkvi.

Každý znovu-zrodený kresťan asi vie z Biblie, že 7 ročná doba Utrpenia (Danielov 70-ty týždeň – Dan. 9:24-27) je tiež známa ako Jakobovo utrpenie (Jer. 30:7). Prečo nie Izraelovo utrpenie? Či vieme prečo? A vieme aj rozdiel? A v tom istom verši Pán sľubuje Jakobovi, že „...on bude z neho zachránený.” V Jer. 30:10, Pán nazýva Jakoba „Svojim služobníkom,,ktorý sa nemá báť”, a vo verši 11 Pán hovorí: „Lebo Ja som s tebou... aby som TEBA SPASIL;” Pán tu hovorí ku karnálnemu Izraelu.

Jakob a jeho karnálne deti potrebovali spásu hoci boli vykúpení súc Bohom vybraní, ako Jeho ľud. Jedna časť procesu jeho spásy je jasne vyjadrená ku koncu Jer. 30:11, kde Pán sľubuje, že On neučiní koniec Jakoba, ale bude ho v potrebnej miere korigovať (kárať) a nenechá ho úplne bez potrestania! Pán ho veľmi bolestne zranil a trestal ho za veľké množstvo jeho neprávostí a hriechov (Jer. 30:14), ktoré sa rozmnožili. Jakob a jeho karnálne potomstvo v Starom Zákone patrilo do tej istej kategórie, ako kresťania v Novom Zákone nazývaní „činitelia neprávosti”, ktorých Pán nepoznal a poslal ich preč do vonkajšej temnoty (Mt. 7:21-23 + 8:12). Toto boli znovu-zrodení veriaci, vykúpení, ale ešte nespasení, neobrezaní v ich duchu a srdci

Posledný príklad týkajúci sa duchovného a karnálneho Izraela môže byť veľmi dobre ilustrovaný 12-mi synmi Jakoba. Oni všetci boli karnálni – okrem Jozefa! On bol duchovný. Aký bol výsledok? Jeho „bastardskí bratia” Jozefa predali do Egypta za otroka. Potom v Egypte on skončil v žalári, keď ho Putifárova žena falošne obvinila. A čoskoro potom, Pán ho priviedol na trón Egypta s veľkou mocou súc iba druhý za Faraónom. A cez neho Pán zachránil Izrael a Egypt (a možno celý svet) od zahynutia cez hladomor… včítane jeho „bastardských bratov”! Či tu vidíme pravdivé ovocie a dôsledky karnality a duchovnosti? Ja dúfam, že áno. Tento istý fakt platí aj dnes.

Zakončíme tento odstavec povediac, že Jakob a jeho potomstvo bolo KARNÁLNYM IZRAELOM a presne sa podobalo KARNÁLNEJ CIRKVI v Novom Zákone. A presne, ako je to aj s karnálnymi kresťanmi, karnálnemu Izraelu je Pánom prisľúbené že On ich obnoví, zrenovuje a vylieči – hoci nie všetkých. Ale Pán tiež prisľúbil, že ich nebude málo (Jer. 30:17,19). A tento Zvyšok, ktorý sa stane DUCHOVNÝM IZRAELOM, bude Jeho ľud a Boh bude ich Bohom (Jer. 30:22) A potom, v posledných dvoch veršoch (Jer. 30:23,24), prudký hnev Pánov padne na hlavy bezbožných a nevráti sa, a my to uvážime v posledných dňoch – čo je TERAZ. A to je presne, čo robíme

Preto, keď čítame Starý Zákon so správnym duchovným rozoznávaním, kde rozlišujeme starý karnálny Izrael reprezentovaný Jakobom od nového duchovného Izraela reprezentovaného Izraelom a „jeho semenom”, čo je tiež semeno Abraháma a Izáka (Rim. 4:11-13,16 + 9:6-8// Gal. 3:16// Žid. 2:16), potom dostaneme správny obraz a chápanie DVOCH IZRAELOV existujúcich bok po boku až do dnešného dňa. A to isté platí na DVE CIRKVE tiež existujúce bok po boku až do dnešného dňa – karnálna a duchovná.

Tiež by som doporučoval prečítať a uvážiť v tomto svetle celú kapitolu 11 Listu Rimanom, ktoré svetlo nám Pán dáva v horných odstavcoch. Toto je jediná cesta, ako začať vidieť a správne chápať nasledujúci fakt.

DUCHOVNÝ IZRAEL A DUCHOVNÁ CIRKEV SÚ UČINENÉ JEDNÝM! (Ef. 2:14-20).

Na druhej strane, karnálny Izrael v oboch Zákonoch a karnálna Cirkev Nového Zákona sú Bohom vykúpení, ale On ich nikdy nezjednotil v žiadnom zmysle.

A tak, ako semeno Jakoba, karnálne deti Izraela, potrebovali potrebnú mieru korigovania (karhania) a trestania pre veľké množstvo ich neprávostí a hriechov (Jer. 30:11,14), práve tak karnálni veriaci Cirkvi Ježiša Krista potrebujú to isté – tí činitelia neprávosti (Mt. 7:21-23), neužitoční sluhovia (Mt. 25:29,30), neposlušné deti kráľovstva (Mt. 8:12⁽¹⁰⁾), veriaci bez svadobného rúcha (rúcho spravodlivosti) (Mt. 22:11-14), panny bez oleja, ktorých Pán nepozná a ktorým dvere do Svadobnej Hostiny Baránka a do Kráľovstva Nebeského sú zatvorené (Mt. 25:10-12), atď.

Predtým, než uzavrieme túto časť kapitoly sedem, musím spomenúť dva dôležité fakty ohľadne Izraela a pravdivej Cirkvi Ježiša Krista.

1) Keďže stará nádoba karnálneho Izraela zlyhala vo svojom povolaní pre Účely a Vôľu Boha, Otec poslal Svojho Syna aby vyformoval novú nádobu, ktorú On nazval Cirkev – ten istý ľud Boží povolaný z ľudstva, ako bol aj Izrael. Cirkev bola založená na Skale Pravdy, že Ježiš bol Kristus, Syn Živého Boha (Mt. 16:18// 1Kor. 10:1-4). Môžeme teda povedať, že v dobe Nového Zákona Cirkev, tá nová nádoba, vymenila Izrael, tú starú nádobu. ktorej originálne povolanie a všetky Zámery Boha a Jeho Vôle boli teraz prevedené a položené na Cirkev. Celá história Izraela musí teraz byť akoby reprodukovaná a nová nádoba preformovaná na Cirkev – duchovnou cestou.

Čokoľvek v Izraeli Starého Zákona bolo Pánovi duchovne prijateľné bolo zachované a znova použité v novej nádobe – v Cirkvi. Každý duchovný Izraelita, zomrelý alebo stále žijúci na zemi, bol zachovaný a včlenený do Cirkvi. Niektoré fragmenty zo života starého Izraela boli privedené do života Cirkvi duchovnou cestou alebo ako napomenutia pre kresťanov (pr.: 1Kor. 10:1-33// 1Pet. 2:5,9, atď).

Pravdepodobne nikde inde nie je toto porovnanie starého a nového viac zjavné a používané, než v Liste Židom, kde Apoštol Pavol varuje Cirkev, aby neopakovala, čo Boh nenávidel a odmietol v starom Izraeli. Mimochodom, ja verím, že Apoštol Pavol písal List Židom, keďže nevidím nikoho iného viac kvalifikovaného v duchovných znalostiach a múdrosti pre takú veľkú úlohu. Teda, nielen duchovné duše z Izraela, ale aj fyzické fakty zo starého Izraela, ktoré mali duchovný význam a vyplnenie v Cirkvi boli prevedené do Cirkvi. Nič, čo bolo zo starej nádoby užitočné nebolo premrhané, ale každá časť bola znova použitá a pretvárnená na jej duchovný proťajšok.

2) Pravdivá Cirkev–Izrael je duchovná vec! Nemôžete sa na ňu pozerať a vidieť ju v žiadnom fyzickom či intelektuálnom zmysle. Pravého veriaceho nemôžete spoznať vonkajšími znakmi. Ak niekto vojde do budovy s krížom na streche alebo s Hviezdou Dávidovou na priečelí, to ešte neznamená, že dotyčný je veriaci. Navonok by sa dalo povedať, že je to kresťan alebo Žid, v tom poradí, ale nie nutne veriaci.

Samozrejme, že nikto z vás nepôjde do synagógy a nepovie: „Hľa, Cirkev Ježiša Krista”. Mohli by ste byť ukameňovaný. Podobne, žiadny Žid nevôjde do kostola a nepovie: „Hľa, Boží Izrael”. Bol by asi považovaný za psychiatrický prípad. Čiže, nemôžete súdiť ľudí v tele, ktorí sa zhromažďujú v nejakých budovách s rôznymi náboženskými znakmi. Potom, ako rozoznáme pravdivý Izrael–Cirkev?

Je to Kristus a Jeho Život v ľuďoch, ktorý ich činí pravdivým Izraelom–Cirkvou. Títo ľudia mohli byť pohanmi alebo Židmi predtým, než bol Kristus narodený v ich duchu!

Rád by som zakončil tento bod a celú kapitolu 7 trochu neočakávanou otázkou. My vieme, že Cirkev zahrňuje iba takých veriacich, ktorí sú „znovu-zrodení” Duchom Svätým. My tiež vieme, že „Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť Kráľovstvo Božie” (Jn. 3:3). Chcem sa preto spýtať nasledujúcu otázku: Či Izrael bol narodený znova? Keďže drvivá väčšina Cirkvi, ak nie celá Cirkev, môže veriť, že Izrael nebol nikdy znovu-zrodený Duchom Svätým, iba Cirkev, potom sa vás musím spýtať ďalšiu otázku: Ako je to potom, keď „mnohí prídu od východu aj od západu, a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakobom, v Kráľovstve Nebeskom”? (Mt. 8:11) Ako sa títo traja „chlapíci” dostali do Kráľovstva Nebeského, keď neboli znovu-zrodení Duchom Svätým? Či viete? Naozaj viete?

Pravdivú odpoveď ponechám na váš výskum. Ale vaša pravdivá odpoveď by mala potvrdiť, že Abrahám, Izák a Jakob-Izrael neboli iba prví Židia, ale tiež prví pravdiví „kresťania”, členovia Cirkvi Krista Pána – a boli takto nielen naši predkovia, ale tiež naši BRATIA! Ako to chcete dokazovať neviem, ale existuje niekoľko iných faktov, ktoré chcem pred vás postaviť, ak pre nič iné, tak možno aspoň na vaše uváženie.

a) Abrahám mal s Bohom obed pod stromom pred svojim stanom! (1M. 18:1-8) Či poznáte nejakého znovu-zrodeného kresťana v celej histórii Cirkvi Ježiša Krista, ktorý „obedoval s Bohom” vo svojej záhrade? Naozaj? A toto sa udialo pred tou veľkou skúškou viery Abraháma, kedy obetoval Izáka na oltári Bohu. Či Všemohúci Boh by prišiel na zem a obedoval by so Svojim Priateľom (Jak. 2:23), ktorý by nebol ani vykúpený a teda narodený Jeho Duchom? Naozaj? Čo myslíte?

b) Dom Jakobov a celý zvyšok domu Izraela boli narodení Bohom! (Iz. 46:3⁽³⁰⁾) Hocikto, či hocičo narodené Bohom je narodené Jeho Svätým Duchom, keďže On je Život Boha a okrem Ducha Svätého niet života! Boh svedčí, že Izrael bol vykúpený narodením zhora podobnou cestou, ako boli, a stále sú, kresťania Nového Zákona.

c) Pán bol Manželom Izraela dávno predtým, než sa On predstavil Cirkvi ako Jej Ženích! (Iz. 54:5⁽³¹⁾// Mt. 25:1-12) Ale Izrael zlyhal, bol nevernou manželkou svojho Stvoriteľa–Manžela. Takže teraz Pán čaká na Izrael-Cirkev, ako Svoju Novú Nevestu a Manželku dúfajúc v Jej lásku a vernosť. Prečo ale „dúfajúc”? Nuž, aj keď čoskoro príde ako Ženích stále nebude poznať „polovicu Svojej Nevesty”! (Mt. 25:1,2,11, 12) Pravda?

d) Izrael bol povolaný, aby bol svetlom pre pohanov –budúcich kresťanov (Iz. 42:6,7). Izraelu bolo prisľúbené, že „ich semeno zdedí pohanov” (Iz. 54:3⁽³²⁾), čo znamená, získa vlastníctvo budúcich kresťanských národov. Ten istý sľub bol vyplnený Samotným Pánom, keď poslal Apoštola Pavla ku pohanom (Sk.26:16-18).

Tak, ako sa teraz dívate na Starý a Nový Izrael a Cirkev v tomto svetle Pána? Či môže teraz vaše oko VIDIEŤ a vaše srdce ROZUMIEŤ, čo vaše fyzické oko nemohlo nikdy vidieť a vaša prirodzená myseľ nemohla nikdy pochopiť? Ale horeuvedená Pravda Pánova nezávisí na tom, či ju vidíte a jej rozumiete, alebo nie. Tá Pravda pevne stojí a vy ju môžete uchopiť a vnímať jedine jednou cestou – že jej uveríte. A ak jej uveríte bez toho, aby ste videli a mentálne chápali, budete veľmi požehnaní (Jn. 20:29)... a Pán neskôr túto pravdu potvrdí vo vašom vedomí.

* * *

Ja zakončím túto kapitolu 7 s jednou absolútne základnou a extrémne dôležitou vecou. Ja verím, že keď ste čítali túto kapitolu s otvorenými očami a otvoreným srdcom museli ste dostať aspoň obrysy nového obrazu, ktorý ste nikdy predtým nemali. Museli ste v tomto novom svetle začať vidieť duchovné skutočnosti ohľadne Izraela a Cirkvi a to očami Božími. To vám tiež muselo ukázať, že existuje definitívna nutnosť nahradiť to, čo mohlo byť vašim doterajším dlhodobým chápaním, vierou aj presvedčením o všetkých tých dôležitých záležitostiach Izraela a Cirkvi podľa doktrín „chytrých” intelektuálov.

A ďalej, čo je ešte omnoho dôležitejšie, existuje definitívna nutnosť nahradiť to, čo mohlo byť vašim dlhodobým, možno aj „konečným“ chápaním, vierou aj presvedčením o vašom postavení–štatúte a budúcom osude v očiach Božích a vzdať sa, zbaviť sa toho, čo ste boli učení alebo čo vám kázali tí, čo sami nevideli a nerozumeli. Tá najdôležitejšia vec pre vás je táto:

Keď ste v srdci uverili a svoju vieru vyznali podľa Slova Božieho (Rim. 10:9-10), boli ste vykúpení. A keď ste boli tiež pokrstení, bolo vám povedané, že teraz ste už „fajn” a teraz stačí iba oslavovať Pána a čakať na Jeho príchod, lebo teraz ste už členom Jeho Cirkvi, čo je Jeho Telo (Ef. 1:20-23). Nuž, čo sa týka Slov Božích, toto je PRAVDA. A ďalej, ako člen Jeho Cirkvi, vy ste teraz Jeho Mladucha a Manželka a váš osud v Nebi je zaistený a potvrdený. Toto NIE JE PRAVDA. Vy ste tieto fakty nikdy nezpytovali pretože sú logické a viac, než prijateľné vašej duši a spomínané vo viacerých veršoch Písma. A tí, čo vás učili alebo vám kázali tieto veci mohli byť veľmi úprimní, vzdelaní aj všeobecne uznávaní kazatelia. ALE...

Čo sa v Písme zdá totálne logické a perfektne prijateľné pre našu dušu, vôbec nemusí byť Pravdou Božou! Prečo? Pretože ktorýkoľvek verš z Biblie musí byť potvrdený a v harmónii s celým zbytkom Biblie, kdekoľvek sa jedná o tej istej téme. Teda, verše z Genesis môžu mať svoje potvrdenie v Knihe Zjavenia. Toto zrejme žiadny kazateľ nerobí. On si vyberie 2-3 verše z niektorého listu Apoštola Pavla, na nich založí svoju doktrínu a potom ju káže iným. Vedie ho jeho logika a teda vôbec ho nezaujíma či jeho učenie harmonizuje s Knihou Zjavenia, alebo s inými Knihami Biblie, alebo je s nimi v totálnom rozpore. Teda, to, čo sa mu zdá absolútne logické v jednej knihe Písma, a dal by za to aj svoj život, nemusí byť absolútne pravdivé v inej knihe Biblie, fakticky, môže to byť v úplnom rozpore a to potom robí jeho doktrínu falošnou a podvádzajúcou. Uzáver?

NAŠA HUMÁNNA LOGIKA NEMÁ NIČ SPOLOČNÉHO

S DUCHOVNOU A ŽIVOU PRAVDOU BOŽOU!

Boli by ste ochotní sa pozastaviť a uvážiť tento jednoduchý, ale extrémne dôležitý fakt? Ak nie, potom túto knihu môžete pokojne dať prvému žobrákovi na ulici, lebo pre vás bolo úplnou stratou času čítať ju. A ak áno, potom uváže toto:

Vy môžete byť znovu-zrodený a pokrstený kresťan a člen Cirkvi Ježiša Krista a NEBYŤ Nevestou a Manželkou Krista, teda, NEBYŤ Novým a Svätým Jeruzalemom! Prečo? Vy môžete byť v tých zástupoch spasených národov, ktorí do toho Svätého Mesta prinesú ich slávu a česť (Zj. 21:26). Môžete byť aj kráľom na tejto zemi a priniesť do toho Mesta vašu vlastnú slávu. Ale nikto z vás nebude mať Slávu Božiu, alebo svetlo najvzácnejšieho drahého kameňa, dokonca ako jaspisového kameňa, jasného ako krištáľ! (Zj. 21:11) Bude vám dovolené vstúpiť do toho Mesta pretože nič nepoškvrníte, nebudete činiť ohavnosti, ani luhať, ale budete tam hlavne a JEDINE pretože vaše mená zostali zapísané v Baránkovej Knihe Života (Zj. 21:27// Zj. 3:5)! Budete teda Premožiteľ (Zj. 21:7), ale NIE DOKONALÝ PREMOŽITEĽ.. Dostanete sa tam takpovediac ako „ťava cez ucho ihly” (Mk. 10:25// 1Pet. 4:18). Lebo ak by ste patrili hneď do nasledovného verša, (Zj. 21:8), nikdy by ste sa do Nového Jeruzalema nedostali, ale skončili by ste v jazere ohňa a síry na veky vekov – len preto, že ste nikdy nepremohli, respektívne, odmietli premôcť, strach či neveru či luhanie či modlárstvo či iné také „cnosti vašej telesnosti”. Či vy toto teraz naozaj VIDÍTE?

Ste teraz ochotní uvážiť tieto horeuvedené „drobné problémy“ vo vašom kresťanskom živote? Či naozaj veríte, že Kristus by si vzal za Manželku ustrašeného veriaceho? Strach nemôže prebývať spolu s vierou a láskou, fakticky, dokonalá láska, ktorú Mladucha bude mať pre Svojho Ženícha a Pána, „vyháňa strach: lebo strach má v sebe sužovanie. Ten, čo sa bojí nie je dokonalý v láske” (1Jn. 4:18). Alebo by si Kristus vzal veriaceho, ktorý by neveril Jeho Hlasu, Jeho Slovu alebo Jeho pravdivému služobníkovi? Srdce nevery je ZLÉ a my tu opäť nehovoríme o pohanoch, ale o znovu-zrodených pokrstených veriacich, o bratoch, ktorí sú schopní odísť od živého Boha (Žid. 3:12). Alebo, či by si Kristus vzal luhára? Alebo modlára? Čo myslíte?

Nielen, že Kristus by si nikdy nevzal za Manželku takých ľudí, ale ON by im ani nikdy nedovolil vstúpiť do Nového Jeruzalema. Odsúdil by ich ako hodných jazera ohňa a síry, čo je druhá smrť (Zj. 20:12-15)! Vidíte, oni odmietali premáhať aj tie horeuvedené zlé veci a tak ich mená boli vymazané z Knihy Života ich vlastným Spasiteľom (Zj. 3:5)!

Koľkí z vás si naozaj želáte zostať pyšnými, neprístupnými, seba-istými či ustrašenými, modlármi či luhármi, činiteľmi neprávosti či ohavností a nerozumnými? Alebo by ste radšej prišli pred Krista na kolenách a úzkostlivo Ho žiadali o Jeho Milosrdenstvo a svoje prežitie? Od počiatku sveta JE TO VŽDY LEN NÁŠ VÝBER… výber nášho osobného osudu, ktorý bude večný, nebude mať nikdy konca a nebude možné ho nikdy meniť... viď ďalšiu kapitolu. (Otázka Božieho „predurčenia” je vysvetlená v knihe „Tragédia a Sláva Veriacich“, strana 203, a treba jej rozumieť predtým, než môžeme rozumieme otázke nášho výberu a osudu podľa našej slobodnej vôle.)

KAPITOLA 8

NÁŠ OSUD

BOH, Náš Stvoriteľ a Spasiteľ, nerozhoduje o našom osude! Ani Satan o našom osude nerozhoduje! Každý človek rozhoduje o svojom vlastnom osude rozhodnutím svojej slobodnej vôle!

Keďže človek si vyberá a rozhoduje svojou slobodnou vôľou, Boh pracuje v človeku, aby on bol ochotný konať Jeho (Božiu) záľubu (Fil. 2:13⁽²²⁾). Ale je tu tiež Satan, ktorý pracuje v človeku a podvádza ho, aj celý svet (Zj. 12:9// 2Kor. 4:4), aby človek robil zlé výbery a rozhodnutia nevediac, že ho oni zvedú z cesty Spásy a nakoniec ho zničia v jazere ohňa a síry (Zj. 20:14,15).

Hoci sa Milosť Božia, ktorá prináša Spásu, zjavila celému ľudstvu (Tit. 2:11// Žm. 98:3⁽³³⁾) a hoci táto Spása bola Bohom voľne poskytnutá každému človeku na tejto planéte, Boh nikdy neurobil Svoju Spásu povinnú pre každého človeka! Človek má moc ju odmietnuť svojou slobodnou vôľou, a bilióny sa takto rozhodujú! Prečo? Nuž, to je ďaleko za zdravým rozumom aj logikou ktoréhokoľvek normálneho ľudského tvora. Ale fakt, že bilióny ľudí odmietajú svoju spásu, stále stojí a ukazuje veľmi jasne desivú moc Satanových podvodov, ktorá nás môže stáť náš život, nielen pozemský život, ale náš VEČNÝ ŽIVOT!

Tento fakt tiež ukazuje, že Boh nestvoril iba temnotu a zlo, ako také (Iz. 45:7), ale stvoril temnotu a zlo tak silné, že človek nie je schopný sa z nich vyslobodiť, vyprostiť svojou vlastnou silou, múdrosťou alebo schopnosťou (viď tiež str.199 knihy „Tajomstvo Skutočnosti”^[11]). Čo to znamená? To znamená, že pre človeka existuje len jedna cesta vyhnúť sa peklu, jazeru ohňa a večnému zatrateniu, a tá cesta je V jeho Spasiteľovi a nie V človeku samotnom!... hoci môže byť dobrým človekom. Prečo?

Človek padol do tohto mocného zla, temnoty a odsúdenia používajúc svoje naturálne zmysly – zrak, sluch, hmat, chuť, čuch, túžby svojho naturálneho srdca, chápanie svojej naturálnej mysle a rozhodovanie svojej naturálnej vôle. Všetky tieto zmysly a schopnosti jeho humánnej duše boli zamorené, znečistené tými veľkými silami temnoty a zla a tak zostali neužitočné pre jeho návrat k svojmu Stvoriteľovi a Spasiteľovi, ku svojej slobode a životu!

Lži nahradili pravdy a človek NIE JE SCHOPNÝ rozlíšiť jednu od druhej. Ak človek nezaprie svoje naturálne zmysly a schopnosti, nikdy nebude poznať duchovné pravdy a NEMÔŽE BYŤ SPASENÝ! On nemôže byť ani vykúpený a postavený na cestu jeho spásy. Je odsúdený k zániku. A keď aj je vykúpený a pokrstený, nemôže pokračovať na ceste ku spáse svojimi naturálnymi zmyslami a schopnosťami, ktoré zostávajú neužitočné!

Človek musí zaprieť naturálne zmysly a schopnosti (Mt. 16:24) a Boh ich musí vymeniť za duchovné zmysly a schopnosti. TO JE CESTA KU SPÁSE – ku zdokonaleniu človeka!

My vieme, že existujú milióny pohanov, ktorí odmietli opustiť svoje rozumovanie, myšlienky, pocity, túžby, predstavy a vlastné presvedčenia. Títo nemajú žiadnu budúcnosť. Ale ja nechcem strácať čas s pohanmi; chcem hovoriť ku uznovu-zrodeným veriacim... hoci ani oni nie sú v tomto smere oveľa lepší.

Sú milióny veriacich, ktorí boli vykúpení a pokrstení a ktorí nikdy neurobili ani jeden krok smerom ku svojej spáse, ku zdokonaleniu, počas celého svojho života! (Žid. 6:1) Žili biedny kresťanský život, ktorý neprospieval ani im, ani nikomu inému v ich okruhu včítane ich rodín, ktoré tiež žili biedne životy. Tu musím poukázať na nasledovné dôležité fakty a to z mojich osobných skúseností s Pánom a veriacimi:

a) Mnohí veriaci neurobili absolútne nič, aby našli úzku cestu (Mt. 7:14), aby šli ku svojmu zdokonaleniu-spáse (Žid. 6:1), aby hľadali Kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť (Mt. 6:33) alebo len hľadali pravdu. Na druhej strane, mnohí z nich sa pokúšali „robiť, čo mohli”, aby dosiahli, čo mohli vidieť u úspešnejších veriacich, alebo čo plánovali a túžili mať pre seba a svoje rodiny. Mnohí skončili svoj život v nikdy nekončiacom kolotoči „robiť to najlepšie” a nedosiahnuť nič. Títo veriaci boli ovládaní ich vlastným falošným zmyslom práva a spravodlivosti, pocitov a chápania, nikdy neprijímali pravdu prinesenú inými. Všetci títo boli v neustálom nebezpečenstve straty ich spásy (Zj. 3:5// Žid. 6:4-6). Premárnili celý svoj pozemský život, ako príležitosť od Boha hľadať a nájsť, čo On pre nich pripravil!

b) Iným to zobralo 10-20-30 rokov, keď konečne zistili, že sami v sebe nič nemôžu dosiahnuť. Nikdy vo svojich životoch nepoužili Slovo Božie „bezomňa NIČ nevykonáte” (Jn. 15:5b). Ani nikdy nepoužili ďalšie Slovo Božie „VŠETKO dokážem CEZ Krista, ktorý ma posilňuje” (Fil. 4:13). Pred tými 10-20-30 rokmi, to boli iba „verše v Biblii“, čo boli čítané, mentálne prijaté aj uverené, ale nikdy nepoužité v ich životoch. Len tri slová (v Jn. 15:5b) ktoré, keď si nevšimli a nežili, premárnili celý ich kresťanský život! Pretože v ich duchovnom živote nedosiahli NIČ. Oni premárnili LEN 10-20-30 rokov z ich pozemských životov!

c) Boli iní, ktorí len po niekoľkých rokoch neúspešných „pokusov” sa rozhodli vo svojom srdci a mysli „dovoliť” Duchu Božiemu nejaký prístup do ich duše a „nejaké právo” opravovať ich cesty, chápanie a rozhodovanie; začať im ukazovať niektoré z duchovných problémov v ich dušiach, ktoré predtým nechceli vidieť, ani pripustiť, že také môžu v nich existovať (nie je pre nikoho ľahké, čo len pripustiť tieto duchovné problémy).

A ak aj pripustili, že tam môže byť NEJAKÁ pýcha, strach, tvrdohlavosť, sebeckosť, hlúposť alebo iné „cnosti” ich hriešnej telesnosti, to NEZNAMENALO, že si oni hneď želali byť z toho vyslobodení. Ak by Pán jedného dňa otvoril „okno do našej duše” a ukázal nám, že „záhrada” našej duše je vlastne „džungla“, boli by sme prinútení to pripustiť, ale potom by sme mohli okno zavrieť a nechať „džunglu” nedotknutú možno aj niekoľko rokov. A ak by nám Pán znova ukázal v nás pýchu, ktorú nám ukázal minulý rok, mohli by sme byť ohromení a povedať: „A to zase?” Ako keby naša pýcha mohla byť vymazaná z jej existencie raz a navždy v 3 minútovom pokání s niekoľkými slzami.

Nepovedal by som, že veriaci v tejto skupine premárnili roky svojho života, nie. Nemuseli premárniť roky tak isto, ako tie dve skupiny ukázané hore. Títo nielen, že našli úzku cestu, ale aj začali po nej kráčať. Hoci mnohokrát sa zdalo, že hociktorá korytnačka na barlách ich mohla predbehnúť.

d) Je len veľmi málo tých, čo nielen, že našli úzku cestu (Mt. 7:14), ale stále po nej kráčajú. Stali sa pravdivými inštrumentami a požehnaním v rukách Pána, lebo ich mohol použiť pre Svoje Zámery a Účely. Oni už vlastnia korunu spravodlivosti a pevne si ju držia, aby im ju nikto nemohol vziať (Zj. 3:11).

* * *

Môžem sa teraz opýtať veľmi jednoduchú, ale hlbokú otázku? Čo je JEDINÝ FAKTOR, ktorý vytvoril tieto štyri rôzne skupiny znovu-zrodených veriacich s ich rôznymi duchovnými situáciami a osudmi? Moja odpoveď je táto:

OCHOTA ALEBO NEOCHOTA VERIŤ AKO PÍSMO HOVORÍ NEZÁVISLE NA TOM, ČO IM HOVORIA ICH HUMÁNNE HRIEŠNE ZMYSLY! TO JE VŠETKO! (Jn. 7:38)

Sme ochotní, alebo neochotní pozastaviť sa a uvážiť pôvod našich myšlienok, viery, presvedčení, plánov, zámerov, túžob, chlípností, cieľov; aby sme uvideli vlastnú hlúposť a biedu a prestali viniť iných zo všetkého? Sme ochotní prestať byť „bohmi” vediac všetko, rozumieť všetkému a byť nevinní v celom našom živote a správaní sa, neomylnými v našej múdrosti takže sa nemusíme nikoho pýtať žiadne otázky alebo byť zodpovednými za naše chyby a zlyhania? Sme tiež ochotní, či neochotní (ustrašení) hovoriť pravdu iným? Priznáme si, že my nevieme všetko? Že sme boli narodení v hriešnosti a stupidite v našej krvi a nikto to nedokáže dať z krvi von, jedine Boh? A že to obyčajne zoberie roky? Keby nám Boh ukázal hĺbku zkazenosti našej hriešnej telesnosti, my by sme to neprežili! Sme ochotní toto veriť? Skazenosť našej telesnosti nám zabraňuje vidieť skazenosť našej telesnosti. Prosím, pokračujte v čítaní.

Rozposielali sme našu literatúru zadarmo do vyše 70-tich krajín sveta a moja služba bola väčšinou korešpondenciou. Osobne som slúžil kontinuálne len v Severnej Amerike a v Strednej Európe. Moja osobná služba v iných krajinách sveta bola skôr sporadická a príležitostná. Pán mi dovolil stretnúť rôzne typy veriacich a ľudských charakterov, ktoré si dokážete, alebo nedokážete predstaviť; od príjemných a nadšených po studených a celkom nepriateľských, od úprimných a dobrého srdca po rôznych špekulantov so záludnými srdcami, od informovaných po naivných, od múdrych po bláznov, od humánne pokorných a dobrých po pyšných a arogantných a bezbožných, od tých otvorenej mysle po ustrašených, a mnoho, mnoho iných. Bola to nemalá úloha slúžiť takým individuálnym charakterom „pravdu v láske”, než len „pravdu vo fakte” (Ef. 4:15), súdiť spravodlivé súdy v Duchu Pánovom a podržať si láskavý a odpúšťajúci postoj aj voči tým, ktorí boli, alebo sa neskôr stali, moji nepriatelia (Mt. 5:44// Gal. 4:16), a to aspoň vnútorne, ak nie zvonkajška.

Pán mi tiež pripravil hodne ťažké, ba aj iracionálne lekcie, ktoré by sa človek nemusel normálne učiť, skusovať a trpieť. Jedna taká nepredstaviteľná lekcia bola vidieť a skúsiť skutočnú moc zla a temnoty a podvodov na živé ľudské tvory a ich zničujúce účinky. Takíto ľudia zakúsili nevysvetliteľné zmeny ich normálnej ľudskej nátury s nasledujúcou neschopnosťou vidieť a chápať čo ich posadlo.

Ľudské tvory prestali byť ľudskými tvormi! Ja hovorím o veriacich, ktorí mohli byť znovu-zrodení a pokrstení, alebo neboli, ktorých som stretol a hovoril k ním a ktorým som aj slúžil, buď krátko, alebo mnoho rokov! Ja nazývam „ľudské tvory” tých, ktorí si stále podržujú nejaký stupeň ľudskej dôstojnosti, zdravého rozumu a inteligencie. Ak oni stratili tieto základné ľudské cnosti a schopnosti, mnohé zvieratá ich predbehnú s ich inteligenciou, múdrosťou, vernosťou alebo užitočnosťou. Je to šok, ale je to pravda a Pán Ježiš Kristus je mi Živým Svedkom. Aj Pán nazýval takých ľudí psami, prasatami, vlkmi, hadmi (Mt. 7:6 + 23:33) a radil nám aby sme sa im vystríhali (Mt. 10:16,17).

Oni môžu čítať Bibliu, modliť sa, aj plakať na kolenách kajajúc sa zo svojich hriechov, mať s nami spoločenstvo a byť exponovaní Svetlu a Pravde Krista. A potom „jedného dňa” niečo prasklo v ich duši a Satan vstúpil do „pukliny”, a oni boli zmenení na nepoznanie, ba aj mimo logiky. Viac ma nechceli vidieť, a to bez príčiny! Tí, čo mi vyjadrovali lásku ma začali nenávidieť odplácajúc zlo za moje dobro. Začali ma nenávidieť bez príčiny (Jn. 15:25b). Prečo? Nemám potuchy! Vy teraz jednáte s kreatúrami, ktorým nemožno rozumieť a nemožno ani pomôcť nijakým spôsobom. Ak ste neokúsili takéto prípady na vlastnej koži, nikdy ma nepochopíte a ani mi nikdy neuveríte, že takéto „ľudské tvory” môžu existovať medzi kresťanmi! Ale to nie je všetko, Pán deklaroval z vlastných úst, že oni vás vyhodia zo svojich synagóg (zborov) a že prichádza čas (čas Konca, čo je teraz), že keď vás niekto taký zabije bude si myslieť, že poslúžil Bohu! Samozrejme, „zabiť vás” duchovne znamená „separovať sa od vás”.Prečo? Lebo takíto nepoznali ani Otca, ani Pána (Jn. 16:2,3). Začali ako ľudské tvory, ktorí uverili, ale neskôr skončili ako „nepozemské netvory ” bez ľudskej dôstojnosti a zmyslov.

Nuž, čo sa stalo? Bolo to to isté, čo sa prihodilo Judášovi Iškariotskému. Keď on „zamýšľal vo svojom srdci” zapredať Ježiša, otvoril dvere Satanovi, aby do neho vošiel (Lk. 22:3). A Satan bol potešený vojsť do neho, nárokovať si jeho dušu a zmeniť jeho osud vo večnosti v jednej sekunde! A Pán mu vtedy NEPONÚKOL žiadne pokánie, ani odpustenie, naopak, on mu prikázal aby TO UROBIL RÝCHLO! (Jn. 13:26,27)

Na druhej strane, keď Prorok Daniel „zamýšľal vo svojom srdci”, že sa nepošpiní pokrmom a vínom kráľa, Duch Boží ho uschopnil vyplniť ten zámer a túžbu jeho srdca a učinil ho, ako nikoho iného, čo stáli pred kráľom Nabuchodonozorom (Dan. 1:8-21). Pridávam tento „opačný príklad“, aby som ukázal, čo môže „zamýšľanie v srdci” spôsobiť – slávu alebo tragédiu!

Moja prvá otázka je takáto: Čo sú skutočné ZÁMERY VO VAŠOM SRDCI v tomto čase vášho pozemského života? Poznáte svoje srdce? (Jer. 17:9,10) Či vidíte a chápete jeho zámery a ich dôsledky? Uvedomujete si nebezpečie ku ktorému zlé zámery vášho srdca môžu viesť? Uvedomujete si, že jedného dňa, aj bez vášho vedomia, keď ich ovocie dozreje, ono môže zmeniť váš osud v jednej sekunde? Bez lieku a pomoci? (Pr. 6:15 + 29:1)

Moja druhá otázka je takáto: Či sa vaše srdce zahráva so zlom, temnotou, nespravodlivosťou aj bez toho, aby si to uvedomovalo? Či vy nasledujete jeho podvody a lákanie za vašim komfortom a prosperitou, ako býci nasledujú oplotený chodník, ktorý ich vedie na bitúnok? (Jer. 17:9,10)

Ak nemáte pravdivé odpovede na tieto dve otázky, ste v tom istom nebezpečí, ako Judáš Iškariotský! Jeho skutočné zámery neboli bezbožné alebo zlé. V jeho ponímaní on si čiste prial, aby Ježiš mal príležitosť vysvetliť náboženským vodcom Sám Seba a akonáhle Ho oni budú rozumieť, všetko bude rozriešené. Bolo to niečo zlé, alebo hriešne? Bola to nevinná naivita? Z ľudského hľadiska áno, z Božieho hľadiska on mal bezbožné srdce! On sa nikdy nikoho nepýtal žiadne otázky, nikdy si neoveril dôsledky svojich zámerov s ostatnými učeníkmi. Môžbyť, že ste v tých istých topánkach, ako Judáš? Pýtate sa otázky? Či si niekedy vôbec overíte dôsledky plánov a zámerov vášho srdca? Alebo nasledujete vaše zámery a chúťky, ako tí býci oplotenú cestu na bitúnok? Ja sa vás nepýtam sarkastické otázky; pýtam sa vás otázky, ktoré z mojich skúseností môžu rozhodnúť váš život a osud v jednej sekunde! Máte záujem o svoj život a osud? Ak nie, potom prečo čítate túto knižku? Táto knižka nie je náboženská romantika; je to správa z VAŠEJ VOJNY, tiež smer pre váš OSUD.

To jasne nie je nevinná naivita keď, súc exponovaný Svetlu a Pravde Všemohúceho Boha niekedy aj mnoho rokov, človek sa obráti proti Nemu a otvorí si srdce Satanovi. Kazatelia môžu kázať Slovo Božie a mať bezbožné srdce! Ich vonkajšia aktivita nemusí naznačovať vnútorný stav ich srdca a oni nemusia mať ani potuchy, aké nad všetko najlstivejšie a desperátne bezbožné ich srdce môže v pravde byť! (Jer. 17:9) Či si oni občas overujú svoje srdcia podľa ich donášajúceho ovocia? Ja úprimne pochybujem.

Moje životné skúsenosti s kresťanmi tiež ukazujú, akí sú neznalí a ako naľahko berú aj tie vážne varovania zo Slova Božieho. Ochotní sú doslovne hazardovať so svojim životom večným a s ich dedičstvom a osudom, len aby mohli hoci aj dočasne uspokojiť sami seba v akejkoľvek túžbe či baživosti ich duše počas svojho krátkeho pozemského života!

Kto prichádza na um je Ezav. On predal svoje prvorodenecké právo Jakobovi za misu šošovice! (1M. 25:34) Úžasné! Čo bol potom výsledok jeho idiotizmu? Namiesto, aby zdedil požehnania, bol odmietnutý a nenašiel pokánie hoci ich starostlivo a so slzami hľadal! (Žid. 12:16,17) A po jeho bezbožnom skutku, Boh ho nenávidel (Rim. 9:13// 1M. 27:41). Poviete: „Ja nie som Ezav”. Naozaj? Možno, že predávate nielen svoje prvorodenecké právo, ale aj svoju dušu za nejaké sendwiče a limonádu na nejakom „pik-niku“ niekde v prírode počúvajúc nejakého náboženského idiota alebo služobníka Satana, a nemáte o tom ani povedomie. Máte zábavu, smejete sa, ste šťastní a spokojní, ale nikdy ste si s nikým nič neoverili, nikdy ste sa nikoho nepýtali otázky, nikdy neskontrolovali Slovo Božie, či máte spoločenstvo s Pánom, či so Satanom! A ak takto budete pokračovať 3½ roka (ako Judáš) alebo viac, potom jedného dňa to zaberie jednu sekundu a bude po vás! Nikto vám nepomôže a Pán vám povie: „Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo Mňa…!” (Mt. 7:23)

My sme naozaj schopní zamýšľať alebo vymyslieť v našom srdci čokoľvek, čo nás môže eventuálne, obyčajne neskôr v našom živote, stáť náš život a my o to nemusíme mať ani záujem. Tragédia je, že podvedený človek NEVIE, že je podvedený a jeho JEDINÁ CESTA von je uveriť tým, čo to vidia a vedia.

Ďalší príklad, ktorý mne prichádza na um je Ananiáš a Zafira, jeho žena. Oni obaja „mali zámer v srdci” podržať si časť ceny pozemku, ktorý predali a peniaze mali priniesť Apoštolom. Pre ich srdcia to mohol byť malý moment vymyslieť takú sprostosť a bezbožnosť. Ale akonáhle oni dostali taký bezbožný zámer do svojho srdca a súhlasili o tom jeden s druhým, to neskôr zabralo jednu sekundu a bolo po nich! Obaja doslovne padli mŕtvi a boli pochovaní pre ich prisahanie proti Duchu Svätému (Sk. 5:1-11).

Tieto hore citované osoby môžu byť veľmi známe z Písma, ale princíp, ktorý oni reprezentujú platí na každého veriaceho, ktorý nekráča po úzkej ceste. A my nemôžeme povedať koľkí veriaci, ktorí nie sú v Písme menovaní, sa podobne stali obeťami ich vlastnej hlúposti, bezbožnosti alebo prostej nevedomosti, či naivity a ignorovania Slov Božích, ktoré poukazujú veľmi jasne na tieto nebezpečenstvá.

Tiež poznám ľudí, ktorí uverili, boli pokrstení a začali navštevovať zbor. Po nejakom čase zamenili zbor za nočné kluby, začali fajčiť a piť, brať drogy, konať nemorálnosti a prinášať veľkú hanbu na Svojho Spasiteľa, ktorý za nich zomrel! Ich rodičia, či starí rodičia alebo cirkevní vodcovia si s nimi nevedeli poradiť súc sami slabí v duchu a viere. Práve tak mnoho kresťanských manželských párov je rozvedených a to tiež zahrňuje vodcov v cirkvi! A po ich rozvode oni pokračujú v kázaní ako keby sa nič zvláštneho neudialo! A ich synovia a dcéry tiež „slúžia” hoci nemám ani potuchy, čo.

Osudy miliónov veriacich sú určované TERAZ. Pán prichádza v ktoromkoľvek momente, alebo v krátkom čase, a práve tak aj antikristus. Koniec sveta tiež prichádza a zástupy kresťanov sa pokúšajú dešifrovať z Biblie rôzne proroctvá, aby sa pripravili a „zachránili svoje životy”. Vieme, že proroctvá môžu byť zaujímavé, aj fascinujúce a vzdelávacie, ale nemusia mať žiadnu duchovnú užitočnosť alebo efekt. Ak by proroctvá mali v nás vykonať nejakú duchovnú prácu, potom by sme museli robiť omnoho viac, než len študovať znamenia a sezóny, kalkulovať časy a dátumy, dešifrovať správy schované v Slove Božom, alebo na oblohe. Pohanskí vedci a výskumníci to tiež dokážu. A ak to robia kresťania, nemusia byť lepšie pripravení na Príchod Pána bez duchovnej interpretácie a aplikácie takých proroctiev, znakov a udalostí. Totiž, kresťania všeobecne ani nevedia, ako sa pripraviť, keďže naša príprava pre Pánov Príchov a rozhodne pre našu existenciu vo večnosti, nie je materiálna či intelektuálna vo zvýšenej znalosti, ale je DUCHOVNÁ! Čo to znamená?

A) To znamená, že všetci karnálni veriaci v dnešných zboroch, cirkvách, nepremožitelia, hlúpe panny a ich vodcovia budú čeliť zavretým dverám (Mt. 25:10-12), a mali by sa pripraviť aspoň na sedem rokov Utrpenia. Ich dnešné farebné sny budú rozbité na prach a oni budú konečne čeliť realite a ona nebude to, čo im bolo povedané v rôznych kostoloch, či zboroch alebo v miliónoch „náboženských kníh”.

V tomto bode si Pán želá objasniť otázku “únosov” Cirkvi, ich počet a časovanie, keďže medzi veriacimi existuje značný zmätok týkajúci sa týchto dôležitých budúcich uda.lostí.

Dvere v Mt. 25:10-12 veľmi jasne naznačujú, že budú DVE skupiny kresťanov (panien), kde múdre (s olejom), ktoré boli pripravené sú vzaté na Svadobnú Hostinu Baránka (Nevesta), a tie hlúpe (bez oleja) zostali na druhej strane zatvorených dverí. Preto, sú dve nanebevzatia veriacich zo zeme, Nevesta (s olejom) a zbytok Cirkvi (mnohé dôležité detaily nájdete tiež v našej knihe „Tragédia a Sláva Veriacich”, kapitola 8 – Ako bolo za dní Noeho, str. 219 a ďalej).

a) Prvé nanebevzatie je pred zjavením sa antikrista (2Tes. 2:7,8), čo je pred obdobím Utrpenia (Danielov 70-ty týždeň!) Toto je čas, kedy Pán prichádza pre Svoju Nevestu, čo NIE JE Cirkev vo všeobecnosti (viď detaily v bode 4 na str.95). Toto sa odohrá, keď Nevesta je pripravená a jedine Otec vie presný čas a nikto ho nemôže vykalkulovať.

Tri dôležité detaily je potrebné uvážiť, čo sa týka tohto prvého nanebevzatia veriacich zo zeme, a síce:

a1 – „Ako bolo za dní Noeho, tak bude aj pri príchode Syna Človeka” (Mt. 24:37).

Noe a jeho dom, spolu osem osôb – Prvý Zvyšok – boli vzatí pred Potopou, presnejšie, sedem dní pred začiatkom Potopy (1M. 7:1,4,10) a Pán zavrel dvere do Archy! (1M. 7:16) Nevesta – Posledný Zvyšok – bude podobne vzatá pred Súžením reprezentovaným Potopou, presnejšie, krátky čas pred začiatkom Utrpenia, a Pán podobne zatvorí dvere! (Mt. 25:10) Ten „krátky čas” môže byť minimum 7 dní až do maxima 7-ich rokov, záležiac, ako sa tých „sedem dní z 1M. 7:10” má správne interpretovať.

a2 – „Lebo tajomstvo neprávosti už pôsobí; ibaže ten, čo zdržuje bude zdržovať, dokiaľ nebude odstránený z cesty.” (2Tes. 2:7).

Tajomstvo neprávosti začalo pôsobiť hneď po Letniciach. V 70 roku Pána n.l. Slovo Pána Židom hovoriace „Hľa, váš dom je vám zanechaný pustý” (Mt. 23:38) bolo vyplnené. Jeruzalem so všetkým, čo reprezentovalo Židovskú štátnosť, politiku, náboženstvo a ekonómiu bol zničený a Židia roztrúsení do celého sveta. Keď to Satan uvidel a tiež novú Cirkev a jej nebezpečenstvo pre jeho pozemské kráľovstvá, ihneď plánoval ustanoviť „Falošnú Cirkev”. Ona bola „zrodená“ cez Rímskeho Cisára a je známa pod menom Vatikán aj ako zosobnené „tajomstvo neprávosti”, pretože všetko toto bolo vykonané pod rúškom kresťanského náboženstva (viď kapitolu 9, odstavec B).

„Ten, kto zdržuje“ NIE JE žiadna svetová veľmoc, ani náboženská mocnosť, ani vlády alebo anjelská mocnosť, ani nie Duch Svätý Sám o Sebe. Je to žijúca Nevesta Kristova, Zvyšok, Premožitelia cez ktorých Duch Svätý zadržuje toto Bezbožného od samého počiatku. Nevesta ho dnes zadržuje, aby nebol zjavený pred Príchodom Ženícha (2Tes. 2:7,8). Boh vyžaduje „tých, čo zomreli za Krista a milujú Ho viac, než vlastné životy” – Jeho Nevestu – aby premohli Satana a zhodili ho z Neba na zem. Prečo? To sú tí jediní, ktorí okrem Krvi Baránka majú aj potrebné slovo svedectva (Zj. 12:11). Prečo je to slovo potrebné?

Boh vyžaduje dvoch svedkov (Mt. 18:16// 2Kor. 13:1), aby v ich ústach každé slovo bolo pevne stanovené! Jeden Svedok je Pán, Ženích, a ten druhý bude Jeho Nevesta, ktorá má požadované svedectvo, a Satan bude konečne súdený a zhodený z Neba. On tam bol zrejme celé tisícročia Bohom tolerovaný a obviňoval nás pred Bohom dňom a nocou… aj pred dňami Jóba (Job 1:6). Boh mohol Satana zničiť kedykoľvek On chcel. Ale ON čakal trpezlivo na týchto Dvoch Svedkov! Či my tomu rozumieme?

a3 – „... Baránok stál na vrchu Sion a s Ním stoštyridsaťštyri tisíc majúcich Meno ich Otca napísané na ich čelách.” (Zj. 14:1)

Títo sú tiež identifikovaní v zbore Filadelfie ako Premožitelia na ktorých bolo napísané Meno Boha, tiež meno Nového Jeruzalema a tiež Meno Pána (Zj. 3:12). Identifikácia Nevesty Kristovej nemôže byť jasnejšia! A ďalej „títo sú (duchovní) panenci… súc prvoplodmi Bohu a Baránkovi… a sú bez chyby pred Trónom Božím” (Zj. 14:4,5). Toto je žatva prvoplodov (napr.. Rim. 16:5// 1Kor. 16:15,16// 1Kor. 15:23 ↔ Gal. 5:24, atď.)

<> <> <>

b) Druhé nanebevzatie je pre Cirkev všeobecne a to pri poslednej, siedmej trúbe (1Kor. 15:51,52// Zj. 11:15), čo je tiež pripodobnené žatve zeme, prvá súc pre Cirkev (Zj. 14:14-16) a druhá pre odsúdených (Zj. 14:17-20). Siedma trúba je blízko konca Utrpenia siedmych rokov, hneď predtým, než hnev Boží je vyliaty na zem zo siedmych čiaš (Zj. 16:1-21).

Štyri dôležité detaily je potrebné uvážiť, čo sa týka tohoto druhého nanebevzatia zo zeme, a síce:

b1 – Apoštol Pavol prosí bratov v Tessalonike ohľadne „príchodu nášho Pána Ježiša Krista a nášho zhromaždenia k Nemu” že deň Kristov NEPRÍDE, kým prv nebude zjavený ten človek hriechu, syn zatratenia, takže on, ako Boh sa posadí v Chráme Božom ukazujúc sa, že on je Boh (2Tes. 2:2-4).

b2 – „príchod nášho Pána Ježiša Krista a naše zhromaždenie k Nemu” poukazuje na „únos” Cirkvi a „druhý príchod Pána”, ako sú tieto dva termíny známe veriacim. Toto ale NIE JE druhý príchod, lebo Pán nepríde na zem, ale zostúpi iba do povetria, kde ho veriaci stretnú (1Tes. 4:16,17). (Pán má 4 príchody na zem a sú opísané v knihe „Slovo k Cirkvi Ježiša Krista^[8]”, strany 268,269. Jeho „druhý príchod” bol pred 2.000 rokmi!)

b3 – „deň Krista NEPRÍDE, kým prv nebude zjavený ten človek hriechu, syn zatratenia... takže on sa posadí v Chráme Božom ukazujúc sa, že on je Boh." Toto jasne dáva „deň Krista” za polovinu obdobia Utrpenia 7-ich rokov, čo znamená, za počiatok Veľkého Utrpenia trvajúceho 3½ roka! Toto môže byť čas pre otvorenie siedmej pečate a hlasu prvej trúby (Zj. 8:1,7), no nikto nevie toto načasovanie na isto. Ale je celkom jasné zo Slova Božieho, že tento „únos” Cirkvi sa odohrá niekedy ku koncu Veľkého Utrpenia! Tiež poznamenajme, že Pán tu potvrdzuje že iba Jeho Mladucha bude vzatá pred Utrpením, ktoré tu Pán nazýva „hodinou pokušenia” pretože Ona už bola pokúšaná a premohla a dodržala Slovo Jeho trpezlivosti (Zj. 3:10).

b4 – „deň Krista” prichádza ako zlodej s náhlym zničením (1Tes. 5:2,3). Je to deň Pána, deň temnoty a zúfalstva (Joel 2:1,2). Ale veriaci sa v ten deň objavia bezúhonní (1Kor. 1:8) a dobrá práca Pána bude v nich dokončená (Fil. 1:6), aby veriaci boli čistí a bez previnenia (Fil. 1:10) chovajúc v sebe slovo života (Fil. 2:16) …inak oni nebudú vzatí Pánom!... ale budú vyhodení do vonkajšej tmy, tam bude plač a škrípanie zubov (Mt. 8:12⁽¹⁰⁾ + 22:13).

Chcem tu dodať, že tí, ktorí pôjdu do „vonkajšej tmy” budú hlavne karnálne deti Božie a „činitelia neprávosti” vo všeobecnosti. Toto nie sú „ovečky v laviciach, čo spievajú, tlieskajú rukami alebo driemajú”, sú to predovšetkým vodcovia v Izraeli a v Cirkvi, rabíni, kňazi, kazatelia, učitelia, pastori, evanjelisti, starší, proroci, exorcisti, atď., ktorí sa budú snažiť presvedčiť Pána , že v Jeho Mene prorokovali, vyháňali diablov a činili mnohé „podivuhodné skutky”. Pán im potom vyzná: „Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo Mňa, činitelia neprávosti.” (Mt. 7:21-23// Lk. 13:24-28// Job 31:3 + 34:22// Žm. 5:5 + 28:3 + 36:13 + 53:5 + 64:2-9 + 94:4-11// Pr. 10:29)

(V dvoch knihách citovaných v Predslove je možné nájsť mnoho detailov s odkazmi na Písmo týkajúce sa prvého a druhého vzkriesenia ako aj nanebevzatia svätých a miesta, kde oni pôjdu po smrti a prečo.)

B) Rozsah podvodu v dnešných cirkvách a v Izraeli je tak hlboký a široký, že je mimo ľudských predstáv. Základ tohto hlbokého podvodu tkvie vo fakte., že TAKMER CELÁ SLUŽBA bola a stále je konaná na intelektuálnej, logickej či akademickej úrovni: kázanie, učenie, uctievanie, riadenie, pomáhanie, humánne rozumovanie, humánne chápanie, humánne emócie, humánne úsilie nejako dosiahnuť a vysvetliť Boha. Kazatelia (dnes tiež kazateľky!) hovoria o Bohu, o Ježišovi, o Duchu Svätom a Jeho Moci hoci oni sami nemajú žiadnu moc Ducha Svätého a nedokážu preukázať žiadny znak Života Kristovho. Sú to akoby náboženské prednášky, samé doktríny, samé teórie, ktoré sa v praxi neuplatňujú! Málokto dokáže vyhnať diablov z kohokoľvek alebo zastaviť a rozkázať Satanovi čo si Duch Boží želá. Nenašiel som Život Krista v žiadnej cirkvi, zbore či kongregácii, ktoré som navštívil zvlášť počas posledných asi 25 rokov mojej služby, a situácia sa zhoršuje. Pánova Milosť a Odpúšťanie sú prítomné, ale Jeho Život a Autorita vo veriacich definitívne nie sú.

C) Zdá sa, že základný fakt nášho osudu nebol v mysliach veriacich zaregistrovaný, pochopený či uvedomený žiadnym praktickým spôsobom a to počas minulých niekoľkých storočí. A hlavným vinníkom bola a je Falošná Cirkev a jej zlý vplyv v náboženskom svete. Zdá sa, že veriaci sú buď vydesení na smrť čeliť pravde, alebo ich nezaujíma overiť si zo Slova Božieho ich budúcnosť, ich večný osud.

Ja naozaj neviem, aké predstavy alebo aké porozumenie veriaci majú o svojej budúcnosti, o Kráľovstve Nebeskom, o období Utrpenia či nanebevzatia svätých zo zeme, o ich „posmrtnej” existencii a mieste, kde budú, o ich prichádzajúcom súde pred Súdnou Stolicou Spasiteľa a Pána Ježiša Krista, atď. Ja toto naozaj neviem, preto nemôžem posudzovať.

No bolo by asi žiadúce zdôrazniť aspoň fakt, že každý človek narodený na túto planétu, dobrý či zlý, kresťan či Žid či pohan, bude zmenený na duchovnú bytosť. Každý dostane duchovné telo! Takže, opakujem základný fakt:

My všetci strávime večnosť v DUCHOVNOM SVETE, buď s Bohom, alebo so Satanom. Naše FYZICKÉ bytosti musia byť zmenené na DUCHOVNÉ bytosti uspôsobené ku životu v duchovnom svete. A to je absolútne nevyhnutná časť nášho osudu – našej SPÁSY alebo nášho PREKLIATIA!

KAŽDÝ bude vzkriesený a dostane duchovné telo; tí, čo dobro činili na vzkriesenie Života, a tí, čo zlo činili na vzkriesenie zatratenia! (Jn. 5:28,29)

Takže, náš osud a definitívne naša cesta k nemu, sú už ustanovené. Naša fyzická smrť nás vyslobodí iba od nášho obyčajne starého a chorého tela. Ona nespôsobuje nič iného. V našej duši a duchu zostávame takí istí, ako sme boli pred našou fyzickou smrťou. Duchovné sily, ktoré boli v nás prítomné a mohli nás riadiť, ovládať, nad nami panovať, alebo mohli akokoľvek inak ovplyvňovať nášho ducha a dušu, zostávajú tie isté, oni nikam neodišli.

Ak sme neboli vykúpení (boli sme pohani) pred našou fyzickou smrťou, naše večné zatratenie je zapečatené a permanentné!

Ak sme boli vykúpení veriaci a Premožitelia, budeme privedení do Tretieho Neba (Druhý Raj), kde je Strom Života a kde Apoštol Pavol bol tiež privedený a kde on stále je (2Kor. 12:2-4// Zj. 2:7). Ak Pán príde pred našou fyzickou smrťou a my sme boli Premožitelia, budeme vynesení k Bohu a k Jeho Trónu (Zj. 12:5). A keď sme boli znovu-zrodení veriaci ale nepremožitelia, budeme privedení do pekla – lona Abrahámovho (Lk. 16:22-25) alebo budeme vyhodený do vonkajšej temnoty, tam bude plač a škrípanie zubov (Mt. 8:12⁽¹⁰⁾ + 22:13 + 25:30).

Kde pôjde každý pohan a každý veriaci po svojej fyzickej smrti je diskutované a jasne ukázané v našej knihe „Tragédia a Sláva Veriacich^[9]” (Dodatok + farebný diagram na konci knihy). Dušu pohanov permanentne získal Satan. Kto získa dušu veriacich – nepremožiteľov permanentne, Boh či Satan, to bude ešte podrobené Súdu Pána a stále bude závisieť na výbere a rozhodnutí každého takého veriaceho až do Božieho Súdu! Takíto veriaci budú ale musieť dosiahnuť ich rozhodnutia idúc procesom, ktorý im nebude nijako príjemný, ani nebudú oni počas svojho pozemského života naň nijako pripravení.

Toto nie je len moja najnovšia kniha, ale môže byť aj moja posledná, pokiaľ môžem vidieť v mojom duchu. Pán môže prísť tak rýchlo, že všetky naše odhady v tejto súvislosti môžu byť totálne pomýlené. Nikto nevie dňa či hodinu (Mt. 25:13) a predsa, my už vieme segment času v rozmedzí ktorého Pán musí prísť. Pán mi nedal slobodu publikovať dátumy, alebo spôsoby ktorými nám ich On zjavil do nášho Tela Kristovho použijúc nebeských telies, ktoré On stvoril pre časy a znamenia (1M. 1:14). Tieto dátumy nám zjavili počiatok doby Utrpenia a zjavenie sa toho Bezbožného (2Tes. 2:8). Oni tiež poukazujú na posledný dátum, do ktorého Pán má prísť pre Svoju Nevestu, hoci On môže prísť kedykoľvek predtým bez akéhokoľvek predchádzajúceho ohlásenia. Ale tieto dátumy sú určené len pre Nevestu. Ja tiež verím, že Nevesta bude presnejšie vedieť časovanie (rok, možno aj mesiac a možno aj týždeň) pred Jeho Príchodom a to zdokonalenými, vycibrenými a jemnými zmyslami Jej čistého a milujúceho ducha.

* * *

Keďže „márna je pomoc človeka” (Žm. 60:13), ja sa Tebe modlím, Môj Milovaný a Milostivý Pane, aby si TY uchránil každé srdce, ktoré v pravde túži po Tebe a nikdy mu nebola daná možnosť, ukázaná cesta, nikdy nebolo vedené na pravdivé pasienky, aby tak mohlo uspokojiť predovšetkým Teba a potom aj seba.. Modlím sa, aby si TY udelil Svoju Milosť každému takému srdcu a pripravil ich všetky pre Svoj Slávny Príchod.

A potom, sú tu aj takí, ktorých srdcia sú zavreté, lebo sú v zovretí diabla, hoci oni navštevovali spoločenstvá a boli vystavení Tvojej Pravde 10-20-30 rokov alebo aj viac, a oni až teraz v pravde túžia kráčať s Tebou, no nie sú schopní otvoriť svoje srdcia a odovzdať Ti svoj život (Lk. 13:24). Pre týchto všetkých sa modlím, aby si TY pripravil v ich životoch potrebné „búrky a hromobitia“, ktoré by postačovali na rozbitie ich zovretia, aby si im odpustil ich lenivosť, odporovanie Tvojej Pravde, neveru, hlúposť, pýchu, aroganciu, ignorovanie Tvojej Milosti a neustále trápenie Tvojho Ducha Svätého (Ef. 4:30). A aby si ich potom TY uschopnil počuť Tvoj hlas, otvoriť svoje srdcia a odovzdať Ti svoje životy (Zj. 3:20). Ja viem, že si oni nezaslúžia túto „predĺženú“ Milosť, nuž ale, nikto z nás si nikdy nezaslúžil Tvoju Milosť, „krátku alebo predĺženú“. Nuž, preto sa prihováram za ich duše, lebo nie je mojou vôľou, aby zahynuli, ale aby aj oni dospeli ku Životu Večnému.

Amen.

KAPITOLA 9

NAŠE PODVODY

„Amen” na predchádzajúcej strane by malo naznačovať koniec knihy, takže, kapitola 8 mala byť poslednou kapitolou tejto knihy. No, po určitom čase, som bol vedený pridať k tejto kapitole aj túto deviatu a to výlučne na základe toho, čo Pán len nedávno priniesol do mojej ruky a pozornosti. Musím pripustiť, že o mnohých z veciach, ktoré prišli do mojej ruky som nemal žiadne povedomie. Tiež musím pripustiť, že to neboli len „veci“, ale skôr „extrémne šokujúce správy ”, ktoré boli takmer neuveriteľné.

Možno, že to je Vôľa Nášho Otca Nebeského, že On sa rozhodol pred Koncom sveta odhaliť aj podvody Satana, ktoré presahujú všetky medze obrazotvornosti, ktoré on dokázal organizovať až doteraz a nebyť vôbec objavený. On používal kresťanské náboženstvo, aby zakryl svoje sprisahania, intrigy a spiknutia zla, preto jeho pokrývka bola taká úspešná takú dlhú dobu.

PODVOD a PRAVDA sú DVA najdôležitejšie FAKTY našej pozemskej existencie a osudu večného. Oni určia našu VEČNÚ SMRŤ alebo VEČNÝ ŽIVOT!

SATAN je PODVOD a SMRŤ (Jn. 8:44// Žid. 2:14,15), KRISTUS je PRAVDA a ŽIVOT (Jn. 14:6). MY si vyberáme!

Keď teda budete čítať túto knihu, a špecificky túto kapitolu, s tými dvoma faktami v hornom rámci zakotvenými vo vašom vedomí, zistíte nasledovné:

Náš večný život alebo smrť doslovne visia na tom, čo my VERÍME – a na NIČOM INOM! A to úplne závisí na tom, či to, čo veríme je pravda, alebo lož. A to úplne závisí na tom, či sme podvedený, alebo nie. A to úplne závisí na tom, či my chceme poznať pravdu, alebo nie.. Ak my naozaj chceme poznať pravdu, pýtame sa otázky, hľadáme a overujeme si. A keď nechceme poznať pravdu alebo našu budúcnosť, potom nerobíme NIČ! Či je toto dosť jasné a pravdivé? Ja ponechávam posúdenie tejto veci na vás.

Keď veriaci nedokáže rozoznať Krista od Satana, to je naozajstná tragédia, či nie? Nuž, ideme hovoriť presne o tejto tragédii veriacich.

Dnes, nasledujúc Pána vyše 45 rokov, môžem ľahko rozoznať rôznych služobníkov Satana v rôznych cirkvách, Satanove hlboké podvody a intrigy zla proti veriacim ako aj naivitu veriacich s následnými duchovnými škodami a korupciou. Zdá sa, že korupcia, ktorú Satan dosiahol v cirkvách nebola pre neho až takou „ťažkou prácou” vzhľadom na totálne skazený charakter naturálneho človeka ako aj neslávnu neochotu veriacich hľadať, bojovať, boriť sa a premáhať. Neslávnu neochotu hýbať sa a bežať závod, ktorý Náš Otec postavil pred nás (Žid. 12:1) a predbehnúť aspoň slimákov a dážďovky.

Ale čo Satan naozaj docielil v tomto svete a medzi pohanmi je fenomenálne! Keby som bol pohanom, musel by som Satanovi gratulovať k takému fenomenálnemu úspechu. Stručne opíšem iba dva prípady tohto ÚŽASNÉHO PODVODU, ktorým Satan počas minulých storočí podviedol doslovne miliardy ľudí, hlavne veriacich, okolo celého sveta.

A) Takmer od svojho počiatku a Konštitúcie, Spojené Štáty Americké boli považované za “Baštu kresťanstva” v tomto svete „vyvážajúc kresťanstvo” do celého sveta zvlášť v posledných asi 70 rokoch. Každý veriaci, obzvlášť v komunistických krajinách sveta alebo kdekoľvek bolo kresťanstvo potlačené, prenasledované, mal svoje oči a nádej upreté na Spojené Štáty.

Takmer nikto z ľudstva nevedel, že “Bašta kresťanstva” bola VŠETKO, LEN NIE TO! Že tá bašta bola vlastne vybudovaná na satanských základoch s pomocou Satana a démonov, ktorí boli vzývaní „požehnať a použiť” tie základy a tým tiež vyplniť sny a chlípnosti podvedených mužov hladných za svetovládou. A títo podvedení muži sú aj dnes nazývaní „predkovia”, keďže oni boli prví Prezidenti, Guvernéri alebo iní Vládni muži „budujúci” Spojené Štáty Americké.

Jedna z najlepších kníh, ktorú som mal možnosť čítať a ktorá živo opisuje tieto neuveriteľné fakty súc založená na starostlivom výskume a faktoch, sa volá „Zenith 2016^[15]” od Thomasa Horna, publikovaná v roku 2013 v Spojených Štátoch. Fakty opisované v knihe aj dnes stoja ako monumenty a budovy vo Washingtone, a tiež ako iní tichší svedkovia týchto démonických podvodov, ako je napríklad, jednodolárová bankovka, Pečať Spojených Štátov a tiež iné historické fakty, ktoré sú hodnoverne dokumentované, alebo boli oprášené zo starých archívov.

Satan použil pre neho prijateľnú formu kresťanstva, aby mu slúžila ako efektívna ZÁCLONA pre jeho dlhodobé dielo korupcie. Aká forma kresťanstva by bola „pre neho prijateľná”? Hociktorý typ karnálnej cirkvi! Také cirkvi nikdy neboli nebezpečné jeho kráľovstvám v tomto svete, lebo každá taká cirkev je vždy mŕtva napriek množstvu „činností“ a menu, že „ona žije“, no v očiach Pánových ona bola vždy mŕtva (Zj. 3:1). Už pred 2,000 rokmi Pán radil takej cirkvi, aby bola ostražitá a aby posilnila veci, ktoré zostávajú a sú tiež hotové zomrieť (Zj. 3:2).

Toto je presne to, čo sa udialo karnálnej cirkvi v Spojených Štátoch, ktorá hneď od počiatku musela byť presiaknutá démonmi a držaná v jej karnálite hoci konala mnohé „podivuhodné činnosti”. Aj evanjelisti, ktorých táto karnálna cirkev vyslala do sveta, boli všetci karnálni! Preto v ľuďoch tohto sveta nič žijúceho a Kristovi prijateľného nedosiahli. Táto cirkev nikdy nežila ani v samotných Spojených Štátoch; stále si podržiavala formu náboženstva, ktorá stále zostávala mŕtva pretože národ bol budovaný na satanských základoch a nie na Kristovi!

Aj dnes je len málo tých, čo vidia a uvedomujú si, že bieda cirkvi v Spojených Štátoch je primárnym dôvodom biedy celej krajiny, celého národa a jeho pomalého sklzu do pekla. Fakticky, jeho bieda ovplyvňuje celý svet.

B) V tejto časti môžem slovo za slovom zopakovať prvý odstavec z časti A) zmeniac iba meno „Spojené Štáty” na meno „Vatikán”... a dodať niekoľko menších zmien.

Každý človek tejto 2,000 ročnej civilizácie včítane pohanov asi dobre vie, čo bol Vatikán od svojho počiatku. Bol „Baštou kresťanstva” viac a omnoho skôr, než boli Spojené Štáty, majúc desiatky miliónov členov okolo sveta a majúc nielen náboženskú, ale aj politickú moc a vplyv, hlavne v Európe. Ale aj tu, Vatikán je VŠETKO, LEN NIE TO, čo jeho svetová reputácia, obraz a posolstvá svetu naznačujú. Veľmi málo ľudí môže vidieť a takto poznať pravdu o tejto organizácii, ktorá bola práve tak isto založená na tých istých satanských základoch, na cieľavedomých lžiach a podvodoch, ktoré nemajú nič spoločného s pravdivým kresťanstvom.

Najlepšia kniha, ktorá sa mi dostala do rúk opisujúca pravdivé fakty o Vatikáne, jeho pápežoch, histórii a osude, je nazvaná “Petrus Romanus^[16]” od Thomasa Horna a Chris Putnama, publikovaná v roku 2012 v Spojených Štátoch. História Vatikánu a pápežov bola od svojich počiatkov starostlivo preskúmaná a do detailov vysvetlená z dokumentov, ktoré sú stále dostupné v archívoch a iných zdrojoch. Hĺbka podvodu a korupcie v tejto organizácii je nepredstaviteľná! Samozrejme, že tu nehovoríme o úprimných a poctivých, hoci naivných veriacich, aj o mnohých z kňazstva, ktorí boli poctiví a konali dobročinnosť. Hovoríme opäť o vodcovstve! O pápežoch, kardináloch, prelátoch a o mnohých kňazoch, ktorí vlastne neboli služobníci Krista, ale značný počet z nich boli služobníci Satana! Väčšina doktrín prichádzajúcich z Vatikánu sú absolútne proti Slovu Božiemu! Sú to doktríny ľudí a diablov. (Pozri tiež knihu „Roman Catholicism” od Loraina Boettnera, publikovanú v roku 1962 v Spojených Štátoch.)

Ja nemôžem ani začať písať o veciach, ktoré sú absolútne otrasné, keďže čokoľvek viac, než len pár stránok by bolo mimo rozsahu tejto knižky! Uvediem len niekoľko príkladov, ktoré by mali postačovať pre hociktorého poctivého a úprimného človeka, ktorý má zdravý rozum a aspoň zbežnú znalosť Písma. Nasledovné príklady sú voľne vybrané z hore citovanej knihy “Petrus Romanus^[16]” a niektoré vety sú citované doslovne (s ich číslami stránok).

b1) Pápež Benedikt IX (r.1012-1056) bol zvolený, keď mal jedenásť rokov! Katolícka encyklopédia pripúšťa, že on bol „hanbou” na Stolici Petra, čo vyzerá byť kolosálne zdržanlivé vyhlásenie, lebo bolo zaznamenané, že on sa vyžíval v čarodejníctve aj v démonologii, ba čo viac, bol aj aktívny homosexuál, ktorý si tiež občas doprial príležitostný flirt brutality. Rôzne intrigy mali za následok, že on opustil a znova sa vrátil do svojho pontifikátu tri krát. Eventuálne ho jeho pápežské orgie unavili a tak sa rozhodol oženiť sa. Potom predal svoje pápežstvo za niekoľko tisíc libier zlata! Ako je to potom s doktrínou apoštolskej postupnosti? (str. 211-212)

b2) Martin Luther bol rýchlo exkomunikovaný pápežskou bulou Excurge Domine z 15 júna , 1520 iba jednoducho za to, že sa pokúšal udržiavať Cirkev úprimnú, ale žiadny dokument exkomunikácie neexistuje pre Mussoliniho, či Hitlera, čo boli vražední diktátori. Je veľmi známym faktom, že počas Druhej Svetovej Vojny, Vatikán sa zastával a podporoval Hitlera aj Mussoliniho, bábky Satana a ich nacistické režimy (str. 238). Po Druhej Svetovej Vojne, Vatikán pomohol desiatkam hlavných SS kriminálnikom a vrahom utiecť z Nemecka do Južnej Ameriky, Argentíny, Uruguaja, Paraguaja, atď., a tým sa vyhnúť spravodlivosti. Vatikán sa takto stal spolupáchateľom v ich zločinoch voči humanite!

b3) V r.2001, Kardinál Ratzinger vydal Katolíckym biskupom tajný Vatikánsky edikt Crimen Sollicitationis s inštrukciami, aby dali záujmy Cirkvi pred záujmy celých zástupov detí, ktoré boli sexuálne zneužité katolíckym kňazstvom. Keď sa stal Pápežom Benediktom XVI (r.2005-2012), on vymyslel najväčšie „ututlanie aféry pedofilných kňazov” luhajúc o samotnej existencii tohto problému. Namiesto vyšetrovania a stíhania vinníkov, premiestňoval kňazov z miesta na miesto, aby sa vyhli spravodlivosti! (str. 238) V r.2011, vyše 800 katolíckych kňazov sexuálne zneužilo desiatky tisíc detí iba vo farnostiach v Holandsku. William H. Kennedy, vo svojej knihe Lucifer’s Lodge, (Luciferov Dom) poskytuje dobre dokumentovaný prípad, že toto nie sú iba sexuálne zločiny, ale tiež odzrkadľujú kulty rituálneho Satanizmu v rámci Cirkvi šíriac pedofilizmus (str. 239). My vieme, že pravidlo celoživotného celibátu je koreňom všetkých týchto diabolských problémov. Písmo odsudzuje tých, ktorí „zabraňujú ženiť sa” a túto praktiku nazýva „doktrínou diablov” (1Tim. 4:1-3).

b4) Zvlášť v týchto moderných časoch, pápeži boli obyčajne posudzovaný podľa ich „humanizmu”, akejsi „novej pokory”, že neboli nosení na zlatom tróne na ramenách ich sluhov a so zlatou tiarou ma hlave. Prvý taký pápež bol zjavne Ján Pavol II (r.1978-2005), ktorý bol aj nazývaný „ľudový pápež” mnohými veriacimi. Ale humanizmus so svojimi skutkami je veľmi hriešny keďže je v protivenstve voči Duchu aj Slovu Božiemu. Tento istý pápež prehlásil: “Pápež je považovaný za človeka za zemi, ktorý reprezentuje Syna Božieho, ktorý ‘berie miesto’ Druhej Osoby Všemohúceho Boha z Trojice”. Toto je neuveriteľné rúhanie sa, keď hriešny človek sa povyšuje na úroveň Všemohúceho Boha! V r.2002, Pápež Ján Pavol II mal „modlitebné stretnutie” s Mohamedánskymi duchovnými, Židovskými rabínmi, Budhistami, Sikmi, Bahaistami, Hindmi, Zoroastriánmi, voodoo kňazmi a tiež so šamanmi! (str. 378) Toto musela byť najidiotickejšia myšlienka, ktorú akýkoľvek pápež kedy mohol vymyslieť. Vyjmúc rabínov, to je ako keby Ježiš Kristus mal „modlitebné stretnutie” so Satanom a s niektorými jeho démonmi! A ak toto nestačí, 14. februára 2000, tento istý pápež stretol v Ríme Arafata (hlavného teroristu na Strednom Východe) a podpísal s ním dohodu na prehĺbenie stykov medzi Palestínskou Vrchnosťou a Rímskymi inštitúciami v Jeruzaleme takto použijúc PLO pre nátlak na Izrael (str. 383-384).

b5) Nemeckí biskupi vlastnia najväčšie a najziskovejšie nakladateľstvo v Nemecku, nazvané „Weltbuild”. Predáva knihy podporujúce Satanizmus, okultizmus, esoterizmus, proti-kresťanskú propagandu a ich 2,500 pornografických titulov zahrňuje perverznú sexuálnu fantáziu každého typu! Je jasné, že Rím zarába obrovské zisky zo sexu, Satanských a ateistických kníh. (str. 307)

b6) Pápež Inocent III (r.1198-1216) bol zjavne zodpovedný za smrť viacero kresťanov, než všetci Rímsky Cisári dokopy! (str. 436)

<><><><><><><><><>

Či potrebujeme viacero príkladov? Možno jedine fakt, že kupola Baziliky Sv. Petra v Ríme a obelisk v strede kolonády pred Bazilikou majú tú istú geometriu a konštrukciu ako Kupola Kongresu a obelisk vo Washingtone projektovaný Slobodomurármi a „zasvätený“ Satanovi a démonom. Fakticky, projekt v meste Washingtone pochádza z Vatikánu, ktorý bol vybudovaný ako prvý a tiež „zasvätený” Satanovi a jeho démonom. Tieto fakty sú tiež opísané v hore citovanej knihe “Petrus Romanus^[16]” (strany 416-424) a v omnoho väčších detailoch v knihe “Zenith 2016^[15]”, ktorej autorom je Thomas Horn.

Nikto na tomto svete by nebol nikdy uveril, že niektorí z pápežov, kardinálov, prelátov a iných z katolíckeho kňazstva boli Slobodomurári a uctievatelia Satana a že milodary úprimných veriacich boli zneužité ako tajné fondy na zakrytie a zaplatenie tisícov pedofilných kňazov. Musím tu pripomenúť jednu príhodu. Keď Ján Pavol I. bol zvolený za Pápeža v Ríme 26 augusta 1978, bol dostatočne zdesený, aby započal vo Vatikáne vyšetrovanie Slobodomurárov a uctievačov Satana ako aj bujne rastúcu finančnú korupciu. Týmto sa stal veľmi nebezpečným a preto netrval dlho. V septembri 1978 bol otrávený! Videl som ho asi tak z 2 metrov ležiaceho v chodbe Baziliky Sv. Petra, kde som bol náhodou na návšteve. Bol úplne zelený – otrávený.

My síce vieme, že Satan sa môže zmeniť na „anjela svetla” a teda jeho služobníci tiež môžu byť premenení na služobníkov spravodlivosti, falošných prorokov a apoštolov Krista… práve tak, ako na pápežov, kardinálov a mnoho všelijakých duchovných služobníkov (2Kor, 11:13-15). Ale dokážeme hádať koľko tisícov iných služobníkov, pastorov, kazateľov, učiteľov, kňazov a tiež rabínov môže byť sluhami Satana práve tak ľahko, ako pápeži a kardináli? Ak Duch Boží nie je v nás vedúc nás do každej pravdy (Jn. 16:13) a ak Pán neotvorí naše oči a ukáže nám, ako hrozne hlboko môžeme byť podvedení, potom čo sa s nami stane v našej budúcnosti? Ako to môžeme vedieť?

Ako môžeme vedieť, kto k nám hovorí? Komu budeme veriť a čo? Ak uveríme lžiam, budeme podvedení; a ak zostaneme podvedení až dokiaľ neumrieme, budeme prekliati na veky vekov!

ČI MY VERIACI ROZUMIEME SLOVENSKY? ČI VERÍME, ŽE NEVIDITEĽNÉ SILY SÚ V NÁS AJ MIMO NÁS A ŽE ONI SÚ SCHOPNÉ NÁS ZNIČIŤ, AK ZOSTANEME NAIVNÝMI SOMÁRMI?

“Buďte TRIEZVI, a BDEJTE (nespite); lebo váš protivník, diabol obchádza ako revúci lev, a hľadá, koho by zožral.” (1Pet. 5:8) Diabol NEOBCHÁDZA pohanov, ktorých už zmenil na idiotov a zožral! On obchádza tých veriacich, ktorých stratil (pri ich vykúpení) a doteraz ich nezískal späť!

Moji najväčší nepriatelia v tomto svete sú veriaci, nie pohani! Áno, veriaci, či už sa nazývajú kresťania, alebo Mesiánski Židia alebo akýmikoľvek inými denominačnými menami! A prečo je to tak? Satanovi sa už podarilo zmeniť milióny z nich na „začarovaných bláznov” (Gal. 3:1⁽³⁾) bez zdravého rozumu. Keď k nim hovorím o základných pravdách Písma, dívajú sa na mňa, ako námesačníci neschopní ani hovoriť inteligentne, ani nič prijať! Ak toto nie je tragédia veriacich, potom neviem, čo je.

Okrem toho, oni nie sú ochotní pozrieť sa vám do očí a jednať so špecifickými faktami v Písme a porovnávať ich s ich smiešnymi presvedčeniami a nelogickým chápaním. Je jasné, že nechcú poznať pravdu! A TO je koniec záležitosti!

<><><><><><><><><>

Ja uzavriem poslednú kapitolu tejto knihy uvedením faktov ktoré môžu byť zrejmé tým kresťanom, ktorí sú otvorení a hľadajú, ktorí majú oči na videnie uši na počutie a srdce na chápanie. Lebo tieto fakty nie sú viditeľné, ani chápané, ani uvážené tými ostatnými podvedenými kresťanmi. Možno, že Pán dá oči na videnie niektorým týmto podvedeným dušiam.

MY VŠETCI VIEME, ŽE NÁŠ SPASITEĽ A PÁN JEŽIŠ KRISTUS PORAZIL A ZNIČIL SATANA KOMPLETNE A NA VEKY VEKOV. Pravda? Absolútne!

Chcem sa vás teraz spýtať nasledovnú otázku: Ako to On urobil?

„Samozrejme”, vy poviete, „na Kríži”. PRAVDA. Ale ja opakujem moju otázku: Ako na Kríži?

„On bol urobený hriechom pre nás a zomrel za naše hriechy”, poviete, „a keď tomu veríme, sme vykúpení a viac diablovi nepatríme”. PRAVDA. Ale môžem sa spýtať aj nasledovnú otázku: Ako môže byť ale Satan porazený, keď sú miliardy ľudí, ktorí stále jemu patria?

„Oni neuverili”, vy poviete. PRAVDA. Ale mám ešte ďalšiu otázku na vás: Prečo oni neuverili?

„Nuž, nevieme príčinu” vy poviete. PRAVDA. Môžem sa vás opýtať ešte jednu otázočku: Prečo ste vy uverili?

Poviete: „Nuž…” a dáte mi svoje dôvody nech sú akékoľvek, a všetky môžu byť pravdivé vo vašom pohľade a vo vašom chápaní.

Ja by som sa vás mohol opýtať ďalšie otázky a zaplniť ďalšiu stránku, či dve otázkami a odpoveďami, a vy mi môžete dať pravdivé odpovede, ale stále nemusíme vidieť a chápať AKO PÁN V PRAVDE PORAZIL A ZNIČIL SATANA. Okrem toho, ako pravdivé odpovede na túto dôležitú otázku budú zahrňovať aj nás! Nuž, urobme najprv nasledovné prehlásenie:

Predtým než Pán porazil Satana Svojou smrťou na Kríži, On porazil Satana Svojim životom na zemi!

Vo Svojom živote, On porazil Satana najprv Sám pre Seba. Vo Svojej smrti na Kríži, On porazil Satana najprv pre nás! V oboch prípadoch, náš Pán nám dal príklad, ako my sami musíme tiež poraziť Satana v našom živote aj v našej smrti – cez Krista (Fil. 4:13)

Ja žiadam Pána, aby nám dal duchovné oči, aby sme mohli vidieť a chápať pravdivé dôsledky tohto prehlásenia na náš vlastný pozemský život a na našu vlastnú úzku cestu. „Pán” tu má byť chápaný ako „Syn človeka”, čo znamená – ľudská bytosť – a nie ako „Syn Boží” – nebeská bytosť. Syn Boží, ktorý sa obetoval ako Spasiteľ človeka pred založením sveta (Jn. 3:16// Zj. 13:8) stal sa „Synom človeka” zatiaľ čo On bol stále v Nebi a predtým, než zostúpil do Betlehema! (Jn. 3:13) Po Jeho inkarnácií a počas Jeho pozemského života a služby, On konal veci, ktoré žiadny človek na zemi nikdy nekonal, ale dal nám tým príklad, čo každý pravý veriaci by mal a mohol konať cez Krista (Fil. 4:13). Ukážem tie najdôležitejšie skutky, ktoré On vykonal a ako nimi porazil Satana.

1) Svojou láskou porazil nenávisť Satana (Jn. 3:16). On miloval svet ešte ako „Syn človeka” na Nebi (Jn. 3:13)

2) Svojou poníženosťou porazil pýchu Satana (Mt. 11:29)

3) Svojou poslušnosťou (až na smrť) porazil neposlušnosť Satana (Fil. 2:8)

4) Svojou nesebeckosťou a sebazaprením porazil sebeckosť a sebauspokojovaciu chlípnosť Satana (Lk. 9:23)

5) Svojim Svetlom porazil temnotu Satana (Jn. 8:12// Mt. 5:14)

6) Svojou bezbrannosťou a stanúc sa slabým, On porazil silu a moc Satana (Mt. 10:28b// 2Kor. 12:10)

7) Svojou Pravdou porazil lži Satana (Jn. 14:6// Jn. 8:44)

8) Svojou múdrosťou porazil sprostosť Satana (1Kor. 2:7,8)

9) Svojou pokorou porazil tvrdohlavosť Satana (Mt. 11:29)

10) Svojou svätosťou a čistotou porazil pokrytectvo a špinavosť Satana (Mt. 23:13,14,33-35)

11) Svojou dobrotou porazil zlo Satana (Rim. 12:21)

12) Svojou smrťou nielen porazil, ale zničil Satana, ktorý mal moc nad smrťou, ktorá je našim posledným nepriateľom (1Kor. 15:26// Žid. 2:14)

My môžeme horeuvedené body brať za samozrejmosť a nemusíme nad nimi vôbec žasnúť, až kým nám Pán nedá svetlo, že On, človek, ako sme aj my, kedykoľvek bol pokúšaný mohol padnúť a mohol hrešiť – presne, ako my hrešíme! On bol pokúšaný v každom bode tak isto, ako sme aj my, predsa zostal bez hriechu (Žid. 4:15). On tiež musel PREMÔCŤ všetky pokušenia zachovajúc Svoju svätosť a nedovoliac Satanovi, aby dal do Neho čo len „jeden atóm” zo svojho zla a špiny (Jn. 14:30⁽³⁴⁾). On premohol ako Syn človeka –ako ľudská bytosť– cez toho istého Ducha Božieho, čo žil v Ňom a ktorý teraz žije aj v nás, a NIE ako Syn Boží. A On premohol, pretože, “hoci On bol Synom, predsa sa učil poslušnosti cez veci, ktoré musel pretrpieť” (Žid. 5:8). Ak by sa nebol učil poslušnosti cez veci, ktoré musel pretrpieť, nikdy by nebol býval zdokonalený a nikdy by sa nebol stal Autorom našej Spásy!

Syn Boží bol vždy a večne dokonalý. Ale Syn Človeka, t.j., Ježiš, nebol dokonalý predtým, než sa učil poslušnosti cez veci, ktoré musel pretrpieť! Preto ani žiadny kresťan nemôže byť zdokonalený bez učenia sa poslušnosti cez veci, ktoré musí pretrpieť! Toto zahrňuje rozsiahle zástupy kresťanov, ktorí ODMIETAJÚ učiť sa akejkoľvek poslušnosti!

Keď nám Pán povedal “...radujte sa, Ja som premohol svet” (Jn. 16:33), On tým nemyslel to, že my si teraz môžeme pokojne sadnúť do kresla, uvoľniť sa, čítať si príjemnú kresťanskú literatúru a ani „nepohnúť prstom“. On tým myslel, že sa môžeme radovať, pretože teraz aj my môžeme prekonať svet kráčaním v Jeho šľapajách! Ako? Poviem vám ako, konaním presného opaku toho, čo dnes robíme, alebo sa pokúšame robiť v našom pozemskom kresťanskom živote.

Nepoznám vašu osobnú vieru, doktríny alebo presvedčenia, ale mám dôležitú otázku na vás: Ak nenasledujete Pána, máte potuchu, kde skončíte vo vašej pozemskej existencií, alebo vo vašej „posmrtnej” existencií? Máte o tom nejakú potuchu?

Ale AK budete nasledovať Pána, budete musieť konať presný opak toho, čo ste až doteraz konali. Budete musieť prestať obraňovať seba a začať popierať seba. A budete musieť prestať vyhýbať sa, obchádzať, držať sa preč od svojho kríža (problémov, konfliktov, bolesti, utrpenia) a začať dvíhať svoj kríž denne! (Mt. 16:24 // Lk. 9:23) Či je toto SLOVO BOŽIE? Potom prečo Ho ignorujete? Myslíte si, že Náš Zdokonalený Spasiteľ a Pán Ježiš Kristus povedal tie slová len tak pre špás? Neveríte, že Jeho Slová platia na každého z nás? Vy Ho nemusíte nasledovať, keďže On povedal: „AK niekto z vás veriacich …”

Aký by mal byť uzáver tejto kapitoly a vlastne aj tejto knihy? Dajme ho do rámca a posúďme, či je správny a podľa Slova Božieho, alebo nie.

My tiež musíme poraziť Satana v našom živote našou vlastnou vôľou a rozhodnutiami a spoluprácou s Bohom Nebies – nasledovaním tých horeuvedených 12 bodov.

Pokiaľ obraňujeme samých seba, porážame samých seba. Keď začneme zapierať seba, začneme porážať Satana.

Pokiaľ sa vyhýbame nášmu krížu, vyhýbame sa trestaniu a bičovaniu (výchove a učeniu sa poslušnosti) od Nášho Pána, a tým zachovávame Satana v našej duši a duchu. Keď pozdvihneme náš kríž, začneme porážať, ničiť a vypudzovať Satana z našej duše a ducha. Prestaneme byť duchovne naivní a snívajúci vo farbách. Pán začne s nami jednať, ako so Svojimi synmi a nie ako s bastardmi. Boh Nebies sa stane Našim Otcom (Žid. 12:4-8) a my začneme žiť pre Neho a prestaneme žiť a uspokojovať len seba samých (2Kor. 5:14,15).

Napokon, prestaneme žiadať Pána o moc, skôr Ho začneme žiadať o pomoc, aby nás pokoril (Mt. 23:12) aby sme sa stali slabí a bezbranní ako baránkovia (2Kor. 12:9,10). Keď sa staneme baránkami, porazíme Satana, ak zostaneme pyšní a mocní ako levi, zachováme Satana.

Keď jeden zo Starších povedal Apoštolovi Jánovi: “Hľa, LEV z pokolenia Júdovho”, potom sa Ján obrátil a videl a hľa... BARÁNOK – a nie lev! (Zj. 5:5,6) Ten, kto má srdce na chápanie, nech chápe..

Amen.

<> <> <>

Viac je toho, čo by mohlo byť napísané a čo je dôležité pre nás vedieť v tomto čase Konca dejín. Avšak, pre Boha nie je tak dôležité , čo vieme, ale čo sme.

My nepôjdeme do žiadnych ďalších detailov tejto poslednej časti, keďže je to mimo rozsahu tejto stručnej práce. Radšej sa obrátime k Nášmu Pánovi a k Nášmu Otcovi v „Modlitbe Otvoreného Srdca“ a predložíme Mu naše bytosti tak otvorene, pravdivo, úprimne a definitívne, ako sme len schopní v našej krehkej a nedokonalej bytosti.

Pán si želá počuť od čitateľov, ktorí boli dotknutí aspoň niektorými časťami tejto knihy, ktorí vidia svoje nedostatky pred Svojím Stvoriteľom a Spasiteľom a ktorí chcú v pravde začať hľadať Jeho pomoc a zmenu v ich živote alebo v kurze ich života. Každý čitateľ Mu môže predniesť svoju vlastnú modlitbu zo svojho vlastného srdca alebo ak si tak vyberie, môže Mu nahlas čítať „Modlitbu Otvoreného Srdca“, ako je ona ďalej napísaná a vychádza z môjho srdca a ak čitateľovo srdce s ňou súhlasí. Pán v každom prípade vypočuje takú dušu a uváži jej modlitbu ako vyznanie alebo pokánie alebo súhlas jej slobodnej vôle voči Svojej Vôli. Pán definitívne zodpovie každú takú modlitbu a dá tej duši všetku potrebnú Milosť, Jeho Odpustenie a Silu (Schopnosť) uviesť tú modlitbu do reálneho života každého takého individuálneho veriaceho. Toto je prísľub Pána pre každého veriaceho, ktorí dôstojne, ale aj seriózne predloží túto modlitbu pred Pána zo svojho otvoreného srdca. Každému takému srdcu a každej takej duši Pán prisľubuje, že On bude s ňou a bude jej ochranou pred všetkým prichádzajúcim zlom odteraz až do konca, a až do nového začiatku opísaných v tejto knihe.

Poznamenávam, že táto strana práve tak, ako nasledujúca „Modlitba Otvoreného srdca” bola reprodukovaná z našej knihy „Tragédia a Sláva Veriacich”, keďže Pán mi to opäť dal na srdce takto to urobiť. Lebo nezáleží na tom, koľko nových faktov alebo duchovných skutočností sme prečítali alebo sa o nich dozvedeli. Ako som už aj predtým prízvukoval, rast našich vedomostí NIE JE rastom našej spásy, my potrebujeme zmenu v našom duchu. My potrebujeme v našom duchu a duši Kristov Život a tento Jeho Život my môžeme dosiahnuť jedine od Neho, keď prichádzame k Nášmu Pánovi s otvoreným srdcom (Jn. 5:39,40). Tým Mu dáme prístup do nášho srdca, aby v ňom mohol konať Jeho duchovnú prácu, ktorú inak konať nemôže.

Nech vás Pán všetkých bohato požehná.

MODLITBA OTVORENÉHO SRDCA...

Môjmu Spasiteľovi, Pánovi a prichádzajúcemu Kráľovi všetkých kráľov Ježišovi Kristovi a Môjmu Otcovi, ktorí ste v Nebi a v ktorých ja verím, ale ktorých v duši nepoznám tak, ako by som si želal(a) alebo ako by som Vás mal(a) poznať (modlitba pokračuje len v mužskom rode)..

Prichádzam k Tebe, Môj Spasiteľu a Pane taký, aký som práve teraz... v mojich myšlienkach, pocitoch, pochope, strachu, pochybnostiach a v nádeji. Cítim, že sám v sebe nie som schopný nič vykonať, ani Ťa vidieť a chápať, ba ani vidieť a chápať sám seba, vidieť skutočný zámer môjho života, mojej budúcnosti, môjho osudu. To, čo ja práve teraz verím o sebe, o mojom živote, o mojej budúcnosti a osude alebo aj o Tebe, nemusí vôbec tak byť; pravda môže byť iná, rozdielna, skrytá. Nie som si ani istý, že Ti dokážem v pravde otvoriť moje srdce a vyznať Ti, čo ja považujem a verím, že je pravdou. Takže... prichádzam k Tebe v nádeji, že Ty rozumieš, že ma poznáš omnoho lepšie, než ja poznám sám seba. Ak ja verím, že si ma stvoril, ako aj verím vo svojom srdci a mysli, potom Ty musíš vedieť a rozumieť o mne všetko

Čím viac rozmýšľam o Tebe a o mne, tým som si menej istý sám sebou, fakticky, nie som si istý už ničím a niekedy cítim, že už ani neviem, čomu mám veriť. Niekedy som popletený a ničomu a nikomu nedôverujem. Inokedy som zase schopný veriť a dôverovať každému, ktorý ku mne hovorí rozumne, ale často som neschopný vidieť, či hovorí pravdu alebo nie. Mával som nádej; nádej, že niekto mi ukáže pravdu, cestu, svetlo, riešenia mojich problémov a dá mi nejakú istotu, záruku po ktorej tak túžim... ale zatiaľ som nenašiel nikoho. Prichádzam teda k TEBE! Ty si moja nádej a... ako sa snažím otvárať Ti moje srdce, akosi vidím a verím, že pre mňa nemusí byť žiadna iná nádej, len Ty..

Áno, uveril som v Teba... ale ani neviem, či Tvoj Duch žije vo mne alebo nie, či som naozaj znovu-zrodený alebo nie. Nepociťujem to a nemám istotu. Preto si želám zaprieť moje myšlienky, zaprieť moje pocity, moje rozpaky, zaprieť všetko, čo ma môže držať od otvorenia môjho srdca Tebe, aby som mohol k Tebe prísť... prichádzam teda k Tebe na mojich kolenách. Kajám sa Ti, Môj Spasiteľu, ak som doteraz nebol pred Tebou na kolenách – len Ty Sám a ja sám – a pýtam Ťa o odpustenie. Kajám sa Ti, Môj Spasiteľu, ak som doteraz nevylial slzu pred Tebou – len pred Tebou Samým a mnou. A ak som aj niekedy prelial slzu pred Tebou, predsa cítim, že by som mal byť pred Tebou častejšie... omnoho častejšie a plakať v mojej bezmocnosti... až dokiaľ by si ma neuschopnil Ťa začať vidieť, dotknúť sa Ťa, cítiť Ťa... a poznať, ako ma Ty vidíš, čo vo mne vidíš, čo odomňa naozaj požaduješ, akú budúcnosť si pre mňa naozaj pripravil... a aby si mi to nejako mohol ukázať. Doteraz som mal iba moje predstavy a presvedčenia o Tebe, aj o sebe, ale žiadny pravdivý obraz. Nikdy som nevedel, čo Ty o mne vieš. Nikdy som sa nestaral, čo si Ty pre mňa pripravil a ako dlho už možno čakáš na mňa, kedy k Tebe prídem.

Vyznávam, že som nikdy nemal takúto skúsenosť Tvojej Prítomnosti v mojom celom živote, nikdy som k Tebe takto otvorene nehovoril, nikdy som sa neodvážil otvoriť Ti moje srdce, nikdy som ničomu pravdivo nerozumel... a moje presvedčenia a viera museli Ti niekedy byť aj smiešne a ja som Ti nikdy nedal príležitosť mi to povedať. Nie som si istý, či vidím, počujem a rozumiem v duchu, či vôbec som v správnom stave prijať od Teba takéto veci, ak by si mi ich aj ponúkal. Ale ak som naozaj slepý a nevedomý... prosím, maj nadomnou zmilovanie a daj mi, čo potrebujem podľa Tvojho Vnímania a Múdrosti a Milosti pre mňa. Pane, otvor mi oči a uschopni ma vidieť a chápať, čo som nikdy nevidel a nechápal. Môžem naozaj obdržať od Teba všetko, čo Ty pre mňa máš?... čo môže byť v tomto čase pre mňa veľmi potrebné? ... čo môže ovplyvňovať, ba aj určiť môj život teraz, aj v mojej budúcnosti?... čo môže určiť môj osud? Či môžem aj dúfať žiť s Tebou a skúsiť opravdivé Nebo? Naozaj? Nemám o Nebi ani potuchy... pre mňa je to ako rozprávka a mám voľnosť predstaviť si čokoľvek. Náboženstvo mi nedalo žiadny pravdivý, ani realistický obraz a žiadne záruky okrem slov a vyučovania a citovania Písma. Ja potrebujem od Teba pravdivú istotu, pravdivú záruku. Budeš TY taký láskavý a vybuduješ vo mne Tvoju živú záruku, žijúcu istotu? Ďakujem Ti, Pane.

Kedykoľvek som sa modlil modlitbu, ktorú si nás Ty učil vo Svojom Slove (Mt. 6:9-13), vždy som ju len mechanicky zašomral nemajúc nikdy skutočného zmyslu, čo som vlastne hovoril. Môžeš mi, prosím Ťa, ukázať, že Boh tohto Vesmíru, Všemohúci Stvoriteľ je naozaj „Môj Otec“? Že ja som naozaj Jeho dieťa? Že ja som bol narodený do Jeho Rodiny?... a že ja to môžem aj uvidieť a zakúsiť? Ja viem, že to je v Tvojom Slove, ale môže to byť skutočné? Môžem vôbec niekedy mať naozajstný zážitok tejto pravdy v mojom vedomí? On je Tvojím Otcom... ale aj Mojím? Nenachádzam v sebe ani silu, ani cestu, ako mám k Nemu pristúpiť... ku Môjmu Otcovi a hovoriť k Nemu, ba aj očakávať, že mi On odpovie... keď ja som ničím v porovnaní s Ním. Bolo mi povedané, že tieto pravdy nezáležia na mojich pocitoch, chápaní alebo na mojich predstavách. Nuž, nemôžem si pomôcť, Drahý Pane, ale moje pocity ma zaplavujú ako morská vlna, akonáhle sa chystám otvoriť si moje srdce a hovoriť k Tebe... alebo k Môjmu Otcovi.

Vždy som sa snažil robiť „to najlepšie“... žiť moje náboženstvo, diskutovať, ba aj učiť moje náboženstvo iných a to podľa mojej najlepšej schopnosti a chápania. Ale toto nevyriešilo žiadny z mojich problémov; nijako to nezmenilo kvalitu môjho života, ani kvalitu života nikoho, koho poznám a s kým som sa aj mohol podieľať na mojom náboženstve. To zmenilo formu môjho života, zmenilo to mojich priateľov a moje známosti, ale neprinieslo mi to žiadnu novú alebo lepšiu víziu pre môj život a nedalo mi to žiadne hodnotné výsledky. Takže môžem povedať, Pane, že „moje najlepšie“ nikdy nič nedosiahne, že bez Teba nič nedosiahnem. Nemám ani istotu, či som schopný položiť pred Teba môj život a vo všetkom Ti dôverovať. Môžeš mi, prosím Ťa, pomôcť toto urobiť? Môžeš mi pomôcť, aby som urobil to, čo si Ty odomňa želáš a čo viem, že nie som schopný sám v sebe urobiť? Ďakujem.

Lebo keď to Ty začneš vo mne konať, ja budem vedieť, že to bude Tvoja ruka a toto samo o sebe začne budovať vo mne vieru a istotu; toto samo o sebe začne meniť môj život a tiež život mojej rodiny; toto samo o sebe začne riešiť moje problémy, ktoré doposiaľ boli neriešiteľné; toto samo o sebe spôsobí, že nebudem na tomto svete iba existovať nevediac kam idem a prečo, ale budem žiť pravý život, ako si si Ty umienil a pre mňa naplánoval; že moja nádej bude tiež živá a skutočná. Či tomuto ja verím? Áno, verím!.... však za toto si Ty vlastne dal Svoj Život, pravda?

Ďakujem Ti, Pane... a ďakujem Ti, Otče, veľmi Ti ďakujem. Nech som prijateľný pre Teba a nech sa začnem Tebe ľúbiť, lebo Ty ma uschopníš toto konať a konať to, čo som nikdy v živote nekonal... to nebude „moje najlepšie“, ale „Tvoje najlepšie“. Uschopni ma prichádzať k Tebe častejšie, hľadať Ťa... zakusovať Tvoju Milosť, Lásku a Dobrotu a Trpezlivosť a Moc v mojom pozemskom živote. Potom Ťa budem v pravde poznať a dôverovať Ti a uctiť Ťa a nasledovať Ťa... až kým sa nestretneme tvárou v tvár. A potom ma tiež predstavíš Svojmu Otcovi... a tiež Môjmu Otcovi v Nebi.

Nech je tak, drahý Pane Ježišu. AMEN.

♥ ♥ ♥.

POZNÁMKA:

Drahý čitateľu, neváhaj zopakovať horeuvedenú modlitbu (ak si sa ju modlil) aj viac než jedenkrát, ak by si tak cítil alebo si želal v srdci. Opakovanie ti pomôže registrovať v tvojom vedomí, čo vlastne hovoríš Všemohúcemu Bohu a Tvojmu Spasiteľovi a tým aj otvárať Mu svoje srdce viac a viac až dokiaľ Ho „nájdeš“. ON ŤA POČÚVA A ODPOVIE TI spôsobom, ktorý budeš môcť vnímať hneď, alebo neskôr.

Prečítaj si tiež Jeho Slovo v Jak. 4:7,8 a Mt. 18:19 a naisto vedz a spoľahni sa, že ja s tebou plne súhlasím, čo sa týka tejto modlitby, takže budeme dvaja pred Naším Otcom, ktorý je v Nebesiach a On tú modlitbu pre nás s absolútnou určitosťou vykoná! Toto je Jeho Slovo a Prísľub a On nikdy nezlyhal v konaní Svojho Vlastného Slova. A ja sa prihováram pred Ježišom Kristom za každé také srdce a za každú takú dušu, ktorá dôveruje Jeho Milosti a sľubom, aby dal tej duši všetko, čo ona potrebuje teraz, aj v jej celej budúcnosti. Amen.

EPILÓG

Keďže toto je akoby pokračovanie ku knihe „Slovo k Cirkvi Ježiša Krista“, Pán dal ten istý Epilóg aj tejto knihe a to od brata T. Austina – Sparksa z jeho brožúry „Kráľovstvo, ktoré nemôže byť zatrasené, Časť 4“. Jeho skrátená forma je nasledovná:

To, čo bolo pravdou v ňom (Apoštolovi Pavlovi) ako v individuálnej osobe na počiatku tejto Dišpenzácie (odpustenia), musí byť pravdou a byť opakované znova a znova cez celú Dišpenzáciu v inštrumentoch, ktoré Boh povolal; to jest, že bude existovať živý hlas – nie hlas učenia, ani hlas iba pravdy v technickom či akademickom zmysle, nielen proklamácia čohosi, ale živé stelesnenie a vyjadrenie Božích myšlienok medzi Jeho ľudom. Slovo Pána ku takejto nádobe v každom čase je a bude: „Či budú počúvať, či tak nechajú...“. (Ez. 2:5)

Je veľmi ľahké z času na čas nechať všetko tak, sklesnúť pretože vaše posolstvo nie je žiadúce, pretože nevidíte jeho uplatnenie, niet preň miesta alebo vidíte voči nemu takmer univerzálnu opozíciu. Je ľahké uzavrieť alebo zaujať taký postoj, že toto posolstvo nie je pre tento čas, ľudia nie sú preň pripravení, nie sú mu otvorení, proste oni ho nechcú. „Či budú počúvať, či tak nechajú...“ je Slovo Pána pre inštrument (nádobu), ktorý On vyberá pre akýkoľvek Svoj účel. To jest, hoci budete hovoriť v pustatine, musíte s tým pokračovať; hoci nikto nebude počúvať, musíte ísť ďalej; hoci neuvidíte žiadnu odozvu, iba univerzálny antagonizmus(protichodnosť-protirečenie), musíte pokračovať so svojou prácou... „či budú počúvať, či tak nechajú“.

Amen.

Zoznam Literatúry

[1] “The Messanger of the Cross” („Posol Kríža“) od Watchmana Nee. Publikované cez Christian Fellowship Publishers, Inc. 11515 Allecingie Parkway, Richmond, Virginia 23235, USA. (v angličtine)

[2] “The Release of the Spirit” („Uvoľnenie Ducha“) od Watchmana Nee. Publikované cez Ministry of Life, Box 74 – Route 2, Cloverdale, Indiana 46120, USA. (v angličtine)

[3] „The Battle for Life“ („Bitka o Život“) od T. Austina-Sparksa. Publikované cez Emmanuel Church, Tulsa, Oklahoma, USA. (v angličtine)

[4] „Strong in the Day of Battle“ („Silný v Deň Bitky“) od T. Austina-Sparksa. Publikované cez Emmanuel Church, Tulsa, Oklahoma, USA. (v angličtine)

[5] „The Christ, the Antichrist and the Church, Part 1“, („Kristus, Antikristus a Cirkev, Časť 1“) od Austina-Sparksa. Publikované cez „The Golden Candlestick Trust“, Twello, Holland. (v angličtine)

[6] „Our Warfare“ („Naše Vojenčenie“) od T. Austina-Sparksa. Publikované cez Emmanuel Church, Tulsa, Oklahoma, USA. (v angličtime)

[7] „The Cross and the Higher Ground“, („Kríž a Vyššie Územie“) Časti 1-4, od T. Austina-Sparksa. Publikované cez Golden Candlestick Trust, Twello, Holandsko. (len v angličtine)

[8] „Slovo k Cirkvi Ježiša Krista“ od brata Hanolu. Publikované v r.2006 cez Montreal Remnant Ministries (MRM) v Montreale, Quebec, Kanada. (tiež v angličtine ako „Word to the Church of Jesus Christ“)

[9] “Tragédia a Sláva Veriacich” od brata Hanolu. Publikované v r. 2010 cez MRM, Montreal, Quebec, Canada. (tiež v angličtine ako „Tragedy and Glory of Believers.“)

[10] „Otevřený Dopis Jeho Výsosti a Excelenci, Ježíši Kristu, Králi králů a Pánu pánů, jedinému pravému Bohu“ od brata Hanolu. Publikované v roku 1986 cez Montreal Remnant Ministries (MRM) v Montreale, Quebec, Kanada. (v angličtine ako „Open Letter to His Majesty a Excellency Christ Jesus, the King of kings and Lord of lords, the only true God“)

[11] „Tajomstvo Skutočnosti“ od brata Hanolu. Publikované v 1995 cez MRM v Montreale, Quebec, Kanada. (v angličtine ako „The Mystery of Reality“)

[12] „Seek Ye First the Kingdom“ („Hľadajte najprv Kráľovstvo“) od brata Hanolu. Publikované v 1990 cez MRM, Montreal, Quebec, Kanada. (len v angličtine)

[13] “Pravda o Spáse” od brata Hanolu. Publikované v r.2003 cez Montreal Remnant Ministries v Montreale, Quebec, Kanada. (v angličtine ako „Truth about Salvation“)

[14] „Príď Kráľovstvo Tvoje“ od brata Hanolu. Publikované v roku 1983 cez Montreal Remnant Ministries (MRM), Montreal, Quebec, Kanada. (len v slovenčine)

[15] “Zenith 2016” od Thomasa Horna. Publikované v r. 2013 v Spojených Štátoch Amerických, ISBN 13:9780984825653 (len v angičtine)

[16] “Petrus Romanus” od Thomasa Horna & Cris Putnama. Publikované v r. 2012 v Spojených Štátoch Amerických, ISBN 13:9780984825615 (len v angličtine)

KOREKCIE SLOVENSKÝCH TEXTOV

v biblických veršoch poznačených

na stránkach tejto knihy^(x)

Ako je uvedené pri mnohých citátoch zo slovenskej Biblie, slovenský text je v mnohých veršoch Písma nepresný, nejasný či nelogický a dáva skreslený a totálne chybný obraz. Mnohé slová textu prekladu Prof. Roháčka nevyjadrujú to, čo nám Duch Pána chce dať. Niekedy to hlavné, podstatné slovo vo verši úplne chýba, čím verš dostáva úplne iný význam! Inokedy výrazy, ako „krv“, „duša“ a „život“ sú navzájom pomiešané, práve tak ako „telo“ a „telesnosť“, ako keby mali ten istý význam, pričom ale „krv“ nie je „duša“ a „duša“ nie je „život“, ani „telo“ nie je „telesnosť“, alebo opačne, atď. Čitateľ môže byť teda v mnohých prípadoch popletený nejasným obrazom. Tento preklad Biblie je čisto teologický, „vedecký“, nie je vôbec duchovný. Duchovný význam Slova je tu úplne stratený. V príliš mnohých častiach nesleduje ani logický, intelektuálne prijateľný význam veršov! Toto je pre čitateľa nebezpečné, ba priam tragické, lebo čitateľ nemôže z tohto prekladu Biblie čerpať Pravdu Slova Božieho a namiesto, aby obdržal svetlo na správne chápanie, dostáva ešte hlbšiu tmu a chaos v chápaní Slova Božieho.

Slovenskí veriaci by toto mali seriózne uvážiť a zadovážiť si Písmo presnejšieho a jasnejšieho prekladu, prípadne hľadať, či porovnávať s originálnymi prekladmi ak si želajú hľadať Pravdu Ducha s otvoreným srdcom a seriózne. Bohužiaľ, počas písania tejto knihy som mal naporúdzi jedine tento preklad Biblie citovaný na tirážnej stránke tejto knihy.

Vzhľadom na horeuvedené fakty, považoval som za potrebné uviesť korekcie u niektorých citovaných slovenských textov, kde si to situácia absolútne vyžadovala.

Tie hlavné korekcie, naznačené v zátvorkách za biblickými citátmi v texte tejto knihy, sú nasledovné:

(1) Žid. 12:26-29 – vo verši 26, slovo „zasľúbil“ má byť „prisľúbil“. Vo verši 27, výraz: „preloženie vecí, ktoré sa pohybujú... čo sa nepohybuje“ nemá žiadny zmysel; on má znieť: „odstránenie vecí, ktoré sú zatrasené... aby zostalo to, čo nemožno zatriasť.“

(2) Rim. 8:37 – slovenský text je nepresný, má znieť: „Vo všetkých týchto veciach sme viac, než víťazi, cez toho, kto nás miloval.“

(3) Gal. 3:1 – mnohí prekladatelia sa snažili byť „zdvorilí“ a teda neprekladajú Slová Božie, ako boli inšpirované Jeho Duchom. Tento text má znieť: „Ó hlúpi Galaťania, kto vás to očaroval, aby ste neposlúchali pravdu...“

(4) Mt. 16:25 – slovenský text tohto verša má základnú chybu, lebo človek nemôže nikdy „stratiť svoju dušu“ ako orgán jeho bytosti! Ona je nesmrteľná, či je hriešna alebo svätá. Človek bez duše nemôže existovať, ale môže stratiť „druh života“, ktorý jeho duša žije. Tento verš má preto znieť: Lebo ktokoľvek si zachráni svoj (starý, hriešny) život, stratí ho (tak, či tak), a ktokoľvek stratí svoj (starý, hriešny) život (tým, že ho zapiera a ukrižováva), nájde ho (nový Život Kristov)“. Vo verši 26: „duša“ je správny preklad, lebo ona žije „život“, ktorý má. Duša ale nie je život, lebo duša môže žiť, existovať a byť mŕtva (napr. 1Tim. 5:6).

(5) 1Jn. 4:18 – slovo „bázeň“ je tu totálne nevhodné, keďže ono vyjadruje „strach pred Bohom“ a nie strach, ktorý spôsobuje trápenie. Text má znieť: „V láske niet strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach pretože strach má trápenie...“

(6) 2Kor. 7:1 – slov. text: “...tela i ducha dovršujúc tak svätosť...” obsahuje dve podstatné chyby: telo má byť telesnosť a slovo „dovršujúc“ nemá zmysel. Text má znieť: „...telesnosti a ducha zdokonaľujúc sa vo svätosti...“ Telo je náš fyzický orgán, telesnosť je naša duchovná hriešnosť!

(7) Ef. 4:22-24 – verš 22 má znieť: „aby ste si vyzliekli vo vás vládnúceho a starým životom žijúceho starého človeka, ktorý je skorumpovaný v jeho klamných žiadostiach.“

(8) Zj. 22:11 – slov. text je totálne chybný, napr. výraz: „kto špiní“ má byť „kto je špinavý“!

(9) Zj. 2:26,27 – slov. text je totálne chybný, výraz: „nad pohanmi“ má byť „nad národmi“.

(10) Mt. 8:12 – slovo „zovnútornej“ je presný opak pravdy. Text má znieť: „Ale deti Kráľovstva budú vyhodené do vonkajšej temnoty; tam bude plač a škrípanie zubov.“

(11) Pr. 16:2 – slov. text je nejasný, výraz: „ale ten, kto spytuje duchov je Hospodin“ má znieť „ale Pán zvažuje (posudzuje) duchov“... v ktorých kráčame a žijeme a konáme.

(13) 1Kor. 3:16,17 – slová „kazí, zkazí“ vo verši 17 sú totálne nevhodné a schopné obalamútiť čitateľa. Správny text verša 17 má znieť: „Ak ktokoľvek pošpiní (zneuctí) chrám Boží, toho Boh zničí, lebo chrám Boží je svätý, ktorým chrámom vy ste.“

(14) 2Kor. 5:7-11 – slovo „bázeň“ vo verši 11 je absolútne zavádzajúce aj hlúpe, lebo Pán nemá bázeň, jedine človek môže mať bázeň pred Pánom. Správny text má znieť: „Preto poznajúc teror (hrôzu) Pána, presviedčame ľudí, lebo sme pred Bohom odhalení, a tiež mám nádej, že sme odhalení aj vo vašich svedomiach.“

(15) Mt. 6:15 – slovo „poklesky“ má správne byť „priestupky“

(16) Rim. 1:25 – výraz „a radšej sťa Boha ctili...“ nedáva žiadny význam. Správny text má byť: „a uctievali a slúžili tvorom, radšej, než Stvoriteľovi...“

(17) Pr. 24:9 – výraz: „Myseľ bláznovstva je hriech“ má znieť: „Myšlienka hlúposti je hriechom.“ Myseľ, ako orgán duše, nemôže byť hriechom, lebo je neutrálna.

(18) Žid. 12:2 – slovenský text nedáva zmysel, správny text má znieť: „Hľadiac na Ježiša, Pôvodcu (Autora) a Dokonávateľa našej viery...“

(19) Žm. 19:13,14 – správny text má znieť: „Kto porozumie vlastným chybám? Očisti ma aj od tajných priestupkov. Zadrž svojho služobníka aj od hriechov bezočivosti, aby nadomnou nepanovali; potom budem bezúhonný...“

(20) Pr. 4:23 – výraz: „z neho pochádza život.“ je totálne chybný, život nepochádza zo srdca. Správny výraz má znieť: „z neho pochádzajú podstaty (otázky, axiómy) života.“

(21) Pr. 23:7 – výraz: „vo svojej duši“ má správne znieť: „vo svojom srdci“, lebo duša nie je srdce a srdce nie je duša.

(22) Fil. 2:13 – výraz: „činenie pre záľubu“ je totálne chybný, on má znieť: „...činenie JEHO záľuby“, čo podstatne mení význam tohto Slova Božieho a dáva tiež správny zmysel tomuto Slovu a práci Božej v duši človeka.

(23) Lk. 17:21 – slov. text je totálne chybný; Kráľovstvo Božie nie je „medzi vami“, ale je „vo vás“! Ono je v duchu znovu–zrodeného veriaceho!

(24) Gal. 5:17 – opäť tá istá chyba, kde fyzické a neutrálne „telo“ sa mieša s duchovnou hriešnou „telesnosťou“. Správny text má znieť: „Pretože telesnosť má žiadostivosti (baží) proti Duchu a Duch proti telesnosti...“

(25) 2Tes. 3:2,6,14 – dva verše je potrebné upraviť a síce, verš 2: „A aby sme boli oslobodení od nerozumných (nerozvážnych) a bezbožných ľudí, lebo nie všetci majú vieru.“ A verš 14: „A ak niekto neuposlúchne slovo tohto nášho listu, toho si poznačte a nemajte s ním žiadne spoločenstvo, aby bol zahanbený.“

(26) Zj. 4:11 – výraz „pre tvoju vôľu“ má správne byť „pre Tvoju záľubu (radosť, pôžitok, potešenie)“.

(27) Gal. 6:8 – „telo“ a „telesnosť“ sú opäť problémom a dávajú skreslené obrazy. Text má znieť: „Lebo ten, čo seje svojej telesnosti (hriešnej náture) bude z telesnosti žať korupciu (zkazu)...“

(29) Zj. 22:2b – slov. text je totálne nezmyselný: “a lístie dreva je na službu” má byť „a lístie stromu je pre uzdravovanie”!

(30) Iz. 46:3 – výraz „mnou pestovaní od života matky“ je chybný a správny text konca tohto verša má byť: „ktorí ste Mnou narodení z brucha, ktorí ste nosení z materského lona.“

(31) Iz. 54:5 – správny text má znieť: „Lebo tvoj Tvorca je tvoj manžel; Pán zástupov je Jeho Meno; a tvoj Vykupiteľ, ten Svätý Izraela; On sa bude volať Bohom celej zeme.“

(32) Iz. 54:3 – výraz „tvoje semä bude dedične vládnuť národmi“ je chybné, má znieť: „tvoje semeno zdedí pohanov“.

(33) Žm. 98:3 – časť slov. textu: „uvidia spasenie” je totálne chybné a má znieť „uvideli spasenie“

(34) Jn. 14:30 – výraz: „nemá na mne ničoho“ je totálne chybný; správny text má znieť: „nemá vo Mne ničoho.“

Ž I V O T

S M R T I

KAPITOLA 5 – NAŠE SNY A SKUTOČNOSTI 71

PREDSLOV

ÚVOD

NÁŠ NEPRIATEĽ č.1

NÁŠ DUCH A NAŠA DUŠA

NAŠE SNY A REALITA

NAŠA SLEPOTA

NÁŠ „NOVÝ IZRAEL–CIRKEV”

NÁŠ OSUD

NAŠE PODVODY