PRAVDA
o
SPÁSE
2003
MONTREAL, CANADA
Táto brožúra nie
je na predaj. Je určená
pre BEZPLATNÚ distribúciu včítane poštovného. Žiadne fondy, ani
milodary nebudú pýtané, ani očakávané
od nikoho. Jediné, čo bude prijateľné Otcovi a nám budú
milodary slobodnej vôle a radosti z čistého srdca. Také budú prijateľné
a oficiálne potvrdenie za účelom daní z príjmu bude
vystavené v Kanade alebo Spojených Štátov, ak to bude
požadované.
Táto brožúra je publikovaná
charitatívnou spoločnosťou:
Montreal
Remnant Ministries
379
Wickham, St.Lambert, QC, Canada J4R 2B5
Fax:
(450) 466-4151 or (450) 465-3529 or (450) 465-1601
E-mail:
[email protected] Website: www.cm-mrm.ca
Korešpondencia môže byť
posielaná na horeuvedenú adresu včítane žiadostí o túto brožúru, otázok,
svedectiev alebo komentárov. Radi poslúžime srdciam, ktoré v pravde hľadajú Pána a želajú si byť
pripravené pre Jeho Príchod.
POZNÁMKA:
Odkazy na Písmo sú vzaté
zo Schválenej verzie Biblie Kráľa Jakuba (Authorized King James Version). Žiadna
iná verzia nebola použitá. (Niektoré archaické výrazy boli
preložené do dnešného jazyka).
Vytlačené v MONTREALE, Quebec, Canada.
P R I A T E Ľ U,
Toto
je dar od Pána Ježiša Krista, Pána Neba a Zeme, Hlavy
Svojej Cirkvi a každého kresťana vo všetkých veciach.
Ak
máte priateľa, brata alebo sestru,
ktorí milujú Pána Ježiša z čistého
srdca, podeľte sa s ním alebo
s ňou o tento dar. Pán vie do čích rúk Jeho
dar patrí a On vás povedie.
My
vám ďakujeme v Jeho Mene za vašu
pozornosť voči tomuto Jeho daru
podľa Jeho želania a potešenia. V Požehnanom Mene Nášho Spasiteľa a Pána a skoro prichádzajúceho
Kráľa, zostávame
Vaši v Ňom
brat H
a n o
l a
(v mene
všetkých v MRM)
dôležitá poznámka.
Toto nie je evanjelizačná Misia. My nedodávame Biblie, teologické knihy, konkordancie, slovníky, evanjelizačné traktáty, ani žiadnu inú literatúru, ktorú nám Pán
nedal! Neponúkame korešpondenčné kurzy, tituly, finančné podpory, ani nikoho nesponzorujeme. Listy, ktoré budú vyžadovať
horeuvedené materiály alebo službu nemusia
byť zodpovedané.
Naše povolanie je hlavne voči Premožiteľom v Cirkvi, voči Neveste Kristovej. Preto naše materiály (ktoré sú distribuované zdarma) sú nám
dávané Pánom za tým hlavným účelom.
Materiály (knihy, brožúry) sú limitované,
čo sa týka kvantity a nie sú pre každého
“čitateľa-záujemcu”! Modlíme
sa, aby tieto materiály boli rozdeľované podľa Vôle Božej a aby tak splnili Jeho
účely. Amen.
O B
S A H
STRANA
PREDSLOV iv
Pravda o Spáse
1
A) Vykúpenie
2
B) Spása
4
dôsledky a skúsenosti 16
uzáver 20
Dodatok A – Dôležité poznámky o tejto brožúre A1
Dodatok B – Človek v „priereze“ B1
Dodatok C – Vysvetlivky k niektorým
výrazom
Písma tu použitým C1
Dodatok D – Poznámky ku „premáhaniu“ D1
PREDSLOV
Nasledujúce svedectvo Slova Božieho a mojej viery
je napísané pre všetkých veriacich v Pána Ježiša Krista; pre tých
znovu-narodených Jeho Duchom podľa Evanjelia Jána 3:3-7 teda patriacich
Pánovi, práve tak ako pre všetkých tých, ktorí si „myslia”, že sú
kresťania patriaci Pánovi, ale nie sú. Títo sú „papieroví kresťania”,
ktorí môžu sedieť v kongregáciách a modliť sa, spievať,
uctievať, dávať milodary a dobre sa cítiť, ale nemajú Ducha
Kristovho, preto oni Jemu nepatria! (Rim. 8:9) A ak Jemu nepatria, potom stále
patria Satanovi. Zostávajú prekliati bez toho, aby o tom vedeli, aby si to
uvedomovali a aby im to bolo povedané alebo aby boli niekym varovaní!
Otázka
Spásy je preto tá najdôležitejšia záležitosť pre každého v tomto
svete, kto uveril intelektuálne alebo vierou v Ježiša Krista, Syna Božieho. Je
to práve tak dôležité každému znovu-zrodenému veriacemu, ktorý v otázke Spásy
môže byť práve tak podvedený, ako „papieroví kresťania”, ktorí
nič nechápu.
Keďže náš Večný Život alebo večné
zatratenie závisí na Pravde ako je zjavená Bohom v Jeho Slove, potom, ja verím,
je extrémne dôležité pre každého človeka, ktorý má nejaký záujem o svoju
budúcnosť, aby hľadal Pravdu, uveril Pravde a konal tú Pravdu. Jedine
potom môže mať dôveru a istotu svojho Večného Života a nie predtým.
Ale ľudia, včítane pravdivých
znovu-zrodených kresťanov, Pravdu nehľadajú a Pravdu nemilujú. Inak
povedané, oni nehľadajú Pána
a nemilujú Pána, Ktorý je Pravdou.
(Jn. 14:6) Oni milujú sami seba, milujú svoj vlastný život a milujú
kráčať po svojich vlastných cestách, ktoré im prinášajú seba-uspokojenie.
Dávajú prednosť smrti nad životom, temnote nad svetlom a lžiam nad
Pravdou.
Mali by sme ale všetci vedieť, že náš
nepriateľ, diabol, je ako revúci lev obchádzajúci dookola a hľadajúci
koho by mohol zožrať a to akýmkoľvek spôsobom, hlavne luhaním a
podvádzaním. (1Pet. 5:8) Mali by sme tiež vedieť, že prežiť môžeme
jedine hľadaním Pravdy, uverením Pravdy a potom držaním sa tej Pravdy za každú
cenu!
Hlavným účelom tohoto písaného svedectva je to, že na jeho stránkach
môžete hľadať Pravdu v Slove Božom, čo sa týka vášho
Večného Života alebo večnej smrti. Že môžete uveriť
tej Pravde a potom držať sa tej
Pravdy a
konať tú Pravdu cez Ducha Božieho vo
vás.
Nech Ježiš Kristus prinesie toto svedectvo Svojim Duchom takým srdciam
a dušiam, ktoré boli predurčené Otcom (Rim. 8:29). Nech ich Pán uschopní hľadať
a nájsť, uveriť a
potom vykonať Pravdu. Amen.
Hanola
{Veľmi doporučujem,
aby pri čítaní tejto brožúry čitateľ sledoval a overoval si
odkazy na Písmo uvedené v texte aj keď slovenské preklady Písma nie sú
vždy významove totožné s verziou Kráľa Jakuba. I napriek tomu, sledovanie
odkazov v Písme zmnohonásobí osoh z čítania a čerpania Pravdy z tejto
stručnej práce.}
PRAVDA O SPÁSE
Veľmi málo veriacich
má prijateľné chápanie alebo hĺbku Pravdy o tom, čo Vykúpenie a
Spása naozaj sú, aký je ich jednotlivý obsah, proces, účel a konečný
výsledok alebo ovocie. Ja vzdávam chválu Pánovi Ježišovi Kristovi a
ďakujem Mu za túto príležitosť podeliť sa s mojou vierou,
chápaním a živými skúsenosťami, ktoré mi On dáva a zväčšuje od
počiatku môjho vlastného vykúpenia.
Prosím Ducha Pánovho, aby
ma viedol vo vyjadrovaní mojej viery a chápania tak, aby to mohlo byť
užitočné každému veriacemu hľadajúcemu Pravdu, hľadajúcemu vysvetlenia
pre nespočetné problémy a rozdelenia v kresťanstve práve tak ako
pre jeho vlastné problémy a prekážky. Božie vedenie ma tiež uschopní, aby som
bol stručný a jasný v tejto najdôležitejšej otázke Jeho Cirkvi. Áno, ja
verím, že toto je najdôležitejšia otázka Cirkvi, ktorá rozhoduje o smere,
kvalite a budúcom živote každého skutočného veriaceho.
Práve tak verím, že kvôli
svojej dôležitosti, naši nepriatelia – sily temna – robia všetko možné, aby
zakryli Pravdu o Plnej Spáse. Tieto sily uspeli do neuveriteľného
stupňa v zakrývaní tejto Pravdy a v podvádzaní veriacich každého druhu a
denominácií okolo sveta. Ich hlavná taktika vždy bola tá, aby neupierali
pozornosť na milióny „návštevníkov kostolov, ovečky”, ale na malý
počet pastierov, ktorí „kŕmia ovečky”, ktorým ovečky
dôverujú a ich nasledujú. Je to veľmi prefíkaná a ekonomická cesta na
postihnutie celej Cirkve a na zabezpečenie toho, že cieľ a túžba
Nášho Boha sú efektívne zmarené a zabránené. Poďme teda spolu s Duchom
Nášho Pána Ježiša Krista hľadať Pravdu a Svetlo ohľadne tejto
najdôležitejšej otázky.
Plná Spása má dva
základné stupne, ktoré môžu byť jasne rozlíšené v Slove Božom a tiež
rozoznateľné v mnohých veriacich tými, ktorí majú duchovné rozoznávanie.
Tieto dva stupne Plnej Spásy sa odlišujú jedna od druhej, čo sa týka ich
obsahu, účelu a konečného výsledku a sú nasledovné:
A) Vykúpenie (spása ducha
človeka)
B) Spása (spása duše človeka)
Zoberieme si teraz každý
stupeň zvlášť a pokúsime sa ho definovať, jeho obsah, účel
a konečný výsledok a to Písmom podľa Mysle a Srdca Boha Nášho
Nebeského Otca. Sme schopní toto urobiť Jeho Duchom, ktorý býva v nás za
tým špecifickým účelom – plne a kompletne v nás vykonať,
vypracovať Plnú Spásu Nášho Boha. Jedine Duch Sám zkúma hlboké veci Boha a
nám ich zjavuje, inak by sme nič nevedeli, pretože našou stvorenou
(Adamovskou) prirodzenosťou nemôžme získavať veci Božie. (1Kor. 2:10-14) Preto spoliehajme sa
jedine na Ducha Božieho, aby sme dostali od Neho, čo nám On chce
zjaviť, aby sme videli, chápali a konali našu časť toho po
čom Boh túži a čo Jeho Plná Spása v skutku vyžaduje.
A) VYKÚPENIE
Keď bol otrok v
starej Rímskej ríši predaný a kúpený na otročom trhu, on legálne i
prakticky zmenil majiteľa. Predsa však potom, čo bol kúpený, on
zostal presne taký istý vo svojich vnútorných črtách, charaktere, povahe,
práve tak ako aj vo vonkajších črtách, vo vzhľade. Pokiaľ ho
nový majiteľ nenechal umyť, neobliekol ho do nového šatu a prípadne
ho tiež nevzdelal, ten otrok by zostal absolútne nezmenený a presne taký istý
ako bol predtým, než bol kúpený.
Keď sa Adam a Eva
oddelili od Boha cez ich hriech neposlušnosti, oni ztratili Jeho
Prítomnosť a Ducha (1M. 3:22-24)
a získali prítomnosť a ducha Satana, ktorému sa poddali na poslušnosť
a teda slúžiť mu. (Rim. 6:16) Oni
zmenili svoju príslušnosť, svojho majiteľa z Boha na Satana a
získali charakter-prirodzenosť Satana! Všetky budúce svetové
kráľovstvá detí Adama a Evy odvtedy prináležali Satanovi. (Mt. 4:8-9)
Hlavný účel
Vykúpenia je zmeniť našu príslušnosť od Satana zpäť k Bohu. Toto
bolo uskutočnené Kristom Ježišom Ktorý nás vykúpil zpäť k Bohu
tým, že dal Svoj Život, inak povedané, Svoju Krv ako platbu. (Zj. 5:9, 1Pet. 1:18-19, 4M. 17:11-14, 5M.
12:23) Svet bol veliký „otročí trh” a Pán Ježiš Kristus bol akoby
Obchodníkom hľadajúcim „dobrých otrokov” a ochotným zaplatiť aj všetko,
čo On mal. (Mt. 13:44-48).
Z hľadiska Božieho,
Pán legálne vykúpil celé ľudstvo, čomu tiež svedčí slovo „ktokoľvek”
v Jn. 3:16. Ale v skutočnosti
jediní, ktorí sú v pravde vykúpení zo sveta sú tí „povolaní”, Cirkev, „perla
veľkej ceny”.
Prvý krok nášho Vykúpenia
začína, keď použijeme našu počiatočnú mieru viery danej
každému človeku. (Rim. 12:3)
Táto viera nás uschopňuje prekonať našu pýchu, vytriezveť,
vidieť samých seba ako (bezmocných) hriešnikov a kajať sa z našich
hriechov. Tento prvý krok bol tiež samým prvým posolstvom, ktorým Pán
začal kázať. (Mt. 4:17)
Druhý krok nášho
Vykúpenia je vyznanie viery v Ježiša Krista veriac v našom srdci, že Boh Ho
vzkriesil z mŕtvych. (Rim. 10:9,
Ef. 2:8). Tento náš krok spôsobuje, že Duch Boží sa vracia do Svojho sídla
v našom duchu (viď strany B1 až B4), kde On bol v Adamovi a Eve pred
ich pádom. Takto sme „narodení znova” Duchom Božím (Jn. 3:3-7) a naše príslušenstvo je zmenené od Satana zpäť k
Bohu.
Tretí krok v našom
Vykúpení je krst vodou. Tento krst predstavuje našu ochotu zomrieť tomuto
svetu a svojmu starému „sebe-samému”, starému stvoreniu, starému satanskému
charakteru a byť separovaný od neho súc pochovaný (ponorený do vody - Rim. 6:4, Kol. 2:12). Potom vstať
ako nové stvorenie v novote, svätosti a charaktere Krista (vynoriac sa z vody
-–2Kor. 5:17, Gal. 6:15). Tento krst
teda obsahuje v sebe oboje, Kríž i Zmŕtvychvstanie Nášho Pána Ježiša
Krista. Pán Sám bol krstený (Mt. 3:16),
aby nám dal prorocký obraz Jeho budúcej cesty Vykúpenia a Spásy a tiež nám tým
dal príklad, aby sme Ho nasledovali. Apoštol Peter vyjadruje tú istú záležitosť
pokánia a krstu, keď radil tým Židom, ktorí uverili, že Boh učinil
Toho, Ktorého oni ukrižovali i Pánom i Kristom. Im dáva Peter tie isté kroky: „čiňte pokánie a pokrstite
sa... a obdržíte dar Ducha Svätého.” (Sk. 2:36-38)
Horeuvedené tri kroky
tvoria obsah Vykúpenia. Tento stupeň môže byť tiež nazvaný „prevod
príslušnosti človeka”, tiež „spása ducha človeka” alebo „pretvorenie
ducha človeka” alebo tiež „oživenie ducha človeka”. Účelom
tohto stupňa je umožniť prechod hriešneho a skorumpovaného
človeka, otroka Satana, od Satana zpäť k Bohu a pripraviť
takéhoto veriaceho na ďalší stupeň, čo je „spása duše
človeka” alebo „pretvorenie duše človeka” alebo „oživenie-znovuzrodenie
duše človeka”.
Konečný výsledok
tohoto prvého stupňa Spásy poskytuje Bohu „otrokov”, ktorí sú plne
zaplatení, zobraní z „trhovišťa” a ktorí sú ochotní byť
očistení, zmenení a transformovaní na Jeho synov a dcéry. Sú teda ochotní
byť pripravení na vstup do Domu Božieho, ich nového Majstra a
Majiteľa a Otca!
Toto je Vykúpenie, jeho obsah, účel a konečný výsledok a je ono počiatkom Spásy a nie jej koncom.
Slová Božie na ktoré bolo v horeuvedenom poukázané (medzi mnohými ďalšími),
moja viera a dlhé skúsenosti, to všetko svedčí o tomto fakte.
B) SPÁSA
Tento stupeň nasleduje
naše Vykúpenie. Vedie nás cez „tesnú bránu” na „úzku cestu”, ktorá vedie do
Života Večného, čo je Život Boha, aby vládol aj v našej duši.
(Mt. 7:13-14) Toto je jediná cesta
pre ľudskú dušu ako byť premenená na Podobu Ježiša Krista, ako si privlastniť
Jeho Charakter. (Rim. 8:29) Toto
je tiež Vôľa Božia pre človeka od samého počiatku, kedy Boh
stvoril človeka na Svoju Podobu! (1M.
1:26) Preto človek, ktorý nemá Podobu Božiu tiež vo svojej duši nemôže
uspokojiť Srdce Božie a nemá miesta v Nebi.
Hoci môžeme nazývať
tento stupeň ako „spásu-pretvorenie-oživenie-znovuzrodenie-transformáciu
duše človeka”, predsa vždy jednáme s dušou človeka, ktorá už patrí
Bohu hoci je ešte mŕtva, hriešna, špinavá a Jemu totálne neprijateľná
vo svojom prirodzenom stave zla. Prečo je ona neprijateľná?
Za prvé, taká duša je
stále presiaknutá, ovládaná a vedená charakterom Satana. Je pyšná,
skorumpovaná, arogantná, sebecká, špinavá, neposlušná, tvrdohlavá, plná
strachu, plná pochybností, plná žiadostí, skúpa, závistlivá, nespoľahlivá,
nesvätá, svojvoľná, seba-vládnucá, zlá – všetko toto dohromady je v Písme tiež
nazývané „telesnosť” –
charakter Satana a človeka! Táto telesnosť sa stala „0trvalým
nájomníkom” v prirodzenej duši človeka odkedy Adam a Eva obdržali tento
charakter Satana v Rajskej Záhrade.
Za druhé, Duch Boží
prišiel (pri našom vykúpení) len do nášho ducha a nie do našej duše! On vládne
iba v našom duchu (str.B2), ale v našej duši vládne telesnosť, čo je
smrť. Boli sme znovu-zrodení, pretvorení, oživení iba v našom duchu a
nie v našej duši! Súc nepriateľom Boha, naša „telesnosť je chtivá (žiadostivá, bojuje) proti Duchu a Duch proti telesnosti; a títo sú si naprotiveň jeden
druhému, takže nemôžete robiť to, čo by ste (inak) robili.” (Gal. 5:17)
Preto tí „čerstvo”
vykúpení veriaci ako aj všetci tí starší, ktorí odmietajú „pokračovať ku dokonalosti” sú všetci telesní,
karnálni a nie duchovní! (Rim. 7:14 a 8:7, 1Kor.
3:1-3)
Prameň ich života a skutkov je
telesnosť ich duše (emócie, intelekt, vôľa), kde Duch Boží ani
nesídli, ani nevládne. Prirodzená schopnosť duše obsiahnuť intelektuálne
znalosti Písma, doktríny, fakty a účely alebo rozoznať dobro od zla,
modliť sa, dávať milodary, uctievať alebo konať dobro
nerobí žiadneho veriaceho duchovným! Môžete čítať, poznať a
rozumieť celej Biblií (a dať celé svoje imanie chudobným) a predsa
stále zostať zatrateným!
Taký veriaci sa stále
živí zo “stromu poznania dobra a zla”, ktorý je k dispozícií v telesnosti jeho
duše, a nie zo Stromu Života, ktorý je k dispozícií v jeho duchu. Túžba takého
veriaceho slúžiť Bohu založená len na jeho intelektuálnych znalostiach
je preto Bohu neprijateľná pretože taká duša samotná je Bohu
neprijateľná.
Tento nadovšetko dôležitý
fakt tiež znamená, že i prijatie Ducha Svätého do nášho ducha, stanúc sa takto
Jeho chrámom (1Kor. 6:19), nie je
postačujúce! Boh môže stále zničiť takého veriaceho ak bude
pokračovať v znečisťovaní Božieho svätého chrámu cez svoju
špinavú-telesnú dušu súc tak podvedený sám v sebe. (1Kor. 3:16-18) Boh si želá, aby sme sa stali Jeho synovia a dcéry
cez podieľanie sa na Jeho Svätosti – Jeho Charaktere – Jeho
Podobe – v našej duši. (Žid. 12:10)
Potom sa staneme bezúhonní, svätí a Bohu plne prijateľní v našej
ľudskej trojjedinnosti – duch, duša a telo. (1Tes. 5:23)
Duch Svätý prináša tento POTENCIáL do nášho ducha pri našom vykúpení.
Ale ak pokračujeme v neposlušnosti a odmietaní Božieho napomínania a
kázne, potom sme bastardi a nie synovia! Toto je ustanovené v Slove Božom
veľmi jasne. (Žid. 12:5-11 a 15-17)
PRETO v tomto druhom stupni
našej Spásy, Duch Boží si želá prebývať a vládnuť tiež v našej duši
činiac ju svätou. On sa preto chystá, aby
očistil a obnovil našu dušu:
naše srdce (Jer. 17:9-10),
našu myseľ (Ef. 4:22-24)
a našu vôľu! (Fil. 2:13)
Existuje nespočetné množstvo pasáží v Novom Zákone, ktoré ukazujú tento
fakt veľmi jasne, cestu akou sa to uskutočňuje ako aj jeho
konečné a želateľné ovocie.
Všimnite si, prosím, že tento proces, táto “vojna”
nie je bez utrpenia, úzkosti, smútku a sĺz! Ak vám teda hocikto povedal, že
“vaša vojna” skončila, že sa stačí natiahnuť na fotelu a radovať
sa z vašej spásy – on je luhár –
aj keby mal byť vašim pastierom alebo starším! Ak si myslíte, že
dokiaľ navštevujete nejaké bohoslužby, počúvate kazateľa,
modlíte sa, “uctievate”, spievate, ba sa aj smejete a máte dobrý čas – a
nikdy predtým ste nevyronili slzy nad sebou samým, nikdy nezapreli svoju starú
diabolskú náturu – potom ste už aj
podvedený! Ak by peklo nemalo žiadnu šancu dostať nás podvodom zpäť,
nemrhali by nás svoje úsile. (Mt. 24:24,
2Tim. 2:26, Gal. 6:7, atď.)
Preskúmajme teda Slovo
Božie, Jeho Myseľ a Srdce v tejto záležitosti a uvážme niektoré dôležité
príklady.
1) Započnime s jedným
typickým a dôležitým príkladom opísaným Apoštolom Pavlom v kapitolách 6 a 7
jeho druhého listu do cirkvi v Korinte. Osvetlíme si len tie slová, ktoré sa
vzťahujú na „spásu duše človeka” ako potrebné pokračovanie „spásy
ducha človeka - vykúpenia”.
a) Apoštol Pavol píše znovu-zrodeným, vykúpeným veriacim v Korinte,
ktorí boli oživení v ich duchu a majú teraz pokračovať v
oživení-pretvorení-obnovení, čiže, spáse svojej duše.
b) Pavol ich nazýva „moje deti” (2Kor.
6:13), čo tiež naznačuje stav ich nedospelosti, stav
neobnovenej, neposlušnej, tvrdohlavej, hlúpej, temnej a mŕtvej duše –
mŕtvej vo zmysle nedostatku Života Boha, ktorý je zatiaľ iba v ich
duchu.
c) Pavol im hovorí, že sú nevhodne zapriahnutí, ťahajú jarmo
spolu s neveriacimi a že svetlo nemá žiadne obecenstvo s temnotou. (2Kor. 6:14)
d) Potom im hovorí, že sú chrámom živého Boha, čo potvrdzuje, že
sú znovu-zrodení Jeho Duchom (2Kor. 6:16), ktorý Duch žije v ich
duchu.
e) A potom
im Pavol hovorí, že aby „vyšli zpomedzi neveriacich a boli oddelení a
nedotýkali sa špinavej veci... a potom ich Pán prijme a bude im Otcom
a oni budú Jeho synovia a dcéry – hovorí Pán Všemohúci! (2Kor. 6:17-18)
Nuž, čo tento bod (e)
v pravde znamená? Všemohúci Pán im
hovorí, že hoci sú znovu-zrodení a sú jeho chrámom, On ich ešte neprijal, On
nie je ešte ich otcom a oni ešte nie sú Jeho synovia a dcéry! Naozaj
uvážte túto Pravdu vo svojom srdci.
f) Potom im Pavol veľmi jednoducho radí: „Majúc preto tieto prísľuby,
drahomilovaní, (byť prijatí
Pánom a stať sa synmi a dcérami Boha, ktorý sa potom stáva našim Otcom) očistime sa od všetkej špiny
telesnosti a ducha zdokonaľujúc našu svätosťv bázni Božej.”
(2Kor. 7:1) „Telesnosť” je
stručne opísaná v treťom odstavci tejto state B (str.4).
Existuje hlbšia pravda
tiež, čo sa týka horeuvedeného bodu (c) a je nasledovná. Keď Pavol
spomína neveriacich a temnotu on nemusí poukazovať len na
ich pohanských priateľov v Korinte. On tiež poukazuje na ich vlastných
bratov v zbore, ktorí sú vykúpení, ale inak neveria, čo im Boh (cez Pavla)
hovorí a pokračujú v hrešení. V ich dušiach je preto neviera a temnota a
oni to tak milujú.
Je zahodno
zopakovať, že hociktorý znovu-zrodený veriaci, ktorý opovrhuje Pravdou Božou
a Jeho napomínaním, nie je Jeho syn, ale bastard-cudzoložňa. (Žid. 12:5-8) Náš Boh Všemohúci nikdy
nebude Otcom bastardov – neposlušných detí - vidiac, že v Jeho očiach
neposlušnosť je ako hriech čarodejníctva! (1Sam. 15:23) Aké spoločenstvo má Trikrát Sväty Boh s
čarodejníctvom? Temnotu a nevieru v bode (c) je preto potrebné vidieť
ako tie, ktoré sídlia a vládnu v neobnovených, temných a mŕtvych dušiach
znovu-zrodených veriacich v Korinte.
Každý znovu-zrodený
veriaci, ktorý udržuje spoločenstvo so svetom a kráča cestami tohoto
sveta má dušu, ktorá je neveriaca a plná temnoty („vrana k vrane sadá”). Svetlo
a Život Nášho Otca sú dávané jedine tým znovu-zrodeným veriacim, ktorí
prichádzajú k Nemu (Jn. 5:40),
počúvajú (Mk. 4:24), poslúchajú
(Žid. 5:9) to Svetlo a žijú ten
Život alebo sú aspoň ochotní učiť sa žiť ten Život. Zbytok
znovu-zrodených veriacich iba “vedia o tom Živote” a myslia si, že ho majú, ale
ho nemajú.
2) Tento druhý príklad
sa týka tej istej cirkvi v Korinte, ale si zasluhuje byť separátnym bodom
a aby bol seriózne uvážený v celej svojej vážnosti a tragédií a to všetkými
veriacimi. Pavol porovnáva Korintských veriacich s Izraelom v pustatine a
varuje ich pred tými istými dôsledkami, ktoré sa udiali Izraelu. (1Kor. 10:1-12)
Izrael, vyvolený národ
Boží, Cirkev Starého Zákona, bol zničený a zahynul v pustatine rozhodnutím
ich Boha! Spasení boli krvou Baránka, pokrstení vo vodách Červeného Mora a
kráčajúci cez pustatinu smerom k svojej Zasľúbenej Zemi. Ale všetcí
tí 20 roční a starší nikdy nedošli – okrem Jozua a Káleba!
Prečo? Pretože títo dvaja boli jediní, ktorí mali iného ducha a
kráčali vierou. Ostatní šomrali, provokovali Boha a neverili Mu. Tak oni
zahynuli. (4M. 13:25-33 + 14:1-38)
Či to zoberieme na ľahkú váhu? Či Boh odvtedy zmenil svoje
názory alebo cesty? NIE! (Žid. 13:8)
Cirkev dnešného dňa
je duchovne v podobnej situácií. Veriaci sú spasení krvou Baránka, pokrstení vo
vode a kráčajú cez (duchovnú) pustatinu tohoto sveta smerom ku
Kráľovstvu Nebeskému. Väčšina z nich šomre, provokuje Boha alebo
neverí Mu alebo nenasleduje Jeho Slovo. Hoci sú deťmi Kráľovstva, oni
nikdy nedôjdu – okrem tých, ktorí majú iného ducha a ktorí kráčajú
vierou. (Mt. 8:10-12)
3) Ďalší
dôležitý príklad je Slovo Božie, ktoré sa nachádza v Pavlovom liste Filipänom, kde im
Apoštol, opäť veľmi jasne, hovorí: „...vypracovávajte si svoju spásu
s bázňou a trasením”! (Fil.
2:12) Nuž, ten istý Pavol píše do Efezu, že “vierou ste spasení... nie prácou (našim úsilím), aby
sa nikto nemohol chváliť”. (Ef. 2:8-9) Či je toto potom
protirečenie? Nuž, absolútne nie. Slovo v Efežanoch svedčí o našom
vykúpení, znovu-zrodení Duchom Boha, čo si nikto nemôže zaistiť
vlastnou prácou alebo vlastným úsilím. My môžeme byť vykúpení jedine
vierou cez Božiu Milosť, takže Vykúpenie je dar Boží. Až po poslednom
kroku vykúpenia – krste vodou – je nám daný Duch ako dar Boží za účelom,
aby sme boli spasení aj v našej duši (viď tiež Sk. 2:38)
Je preto úplne jasné, že
Slovo vo Fil. 2:12 sa vzťahuje
na spásu duše a my ju máme vypracovávať s bázňou a trasením pretože
to musíme konať v spolupráci s Bohom Všemohúcim. Boh v nás
pracuje Svojim Duchom a to hlavne v našej (slobodnej) vôli tak, aby sme boli
ochotní konať JEHO dobrú záľubu. (Fil. 2:13) Jeho dobrá záľuba je spása-pretvorenie-oživenie-obnova
a transformácia našej duše na Podobu Ježiša Krista, Jeho Prvorodeného Syna. (Rim. 8:29) Boh nemá väčšiu
záľubu a väčší cieľ s nami než tento!
4) štvrtý
príklad je úzko spätý s horeuvedeným a tiež ho jasne potvrdzuje. V Knihe
Zjavenia, kapitolách 2 a 3, Ježiš Kristus, Syn Boží, hovorí ku Svojej Cirkvi
rozsudzovacím spôsobom. Jasne rozdeľuje všetkých znovu-zrodených a
vykúpených veriacich vo Svojej Cirkvi do dvoch skupín: (1) tých, čo
prekonávajú a (2) všetkých ostatných. Jeho súd sa vždy dotýka jedného hlavného
bodu v živote a stave Jeho veriacich. Vždy poukazuje na spásu ich duše, na
prítomnosť alebo neprítomnosť Jeho Života v ich duši, čo
určuje stav a skutky ich duše. (Zjavenie,
kap. 2 a 3)
Pán vynáša na povrch
charakteristiky každého zboru a ich skutky, potom posudzuje ich skutky a potom
dáva konečný rozsudok a prísľub. My nebudeme analyzovať tie
dve kapitoly, skôr sa opäť upriamime na to, čo je tam dôležité pre
osvetlenie pravdy o „spáse duše človeka”.
Mali by sme vidieť
dva druhy veľmi vážneho súdu, ktoré Pán vyhlasuje väčšine zo
siedmych zborov:
a) “čiň pokánie,
lebo inak...”, čo znamená “obráťte
sa na svojich cestách, nepokračujte na nich, ale Mňa nasledujte, inak
budem musieť podniknúť drastické kroky, vážne opatrenia”. Príkladom
takého drastického kroku alebo vážneho opatrenia je byť odstránený z
Jeho Prítomnosti, čo sa deje, keď je svietnik odstránený z jeho
miesta. (Zj. 2:5, Žm.51:11)
b) „Ten, čo premôže... Ja nevymažem jeho meno z knihy života...”!
(Zj. 3:5)
Nuž, čo tento bod (b)
v pravde znamená? Toto je najvážnejšie
varovanie a súd samotného Pána, kde naznačuje, že tí znovu-zrodení
veriaci v jeho cirkvi, ktorí budú pokračovať v odmietaní
prekonávať (byť zmenení) stratia svoju spásu! Byť
vymazaný z Knihy Života znamená byť vhodený do jazera ohňa, čo
je druhá smrť a večné zatratenie. (Zj. 20:14-15) Či aj toto zoberieme na ľahkú váhu?
Toto je pravda, ktorú sa peklo snaží zakryť celou silou a bude proti
nej bojovať každým možným argumentom. V tomto sú zástupy veriacich
jednoducho a hlboko podvedené. namiesto toho, aby veriaci uverili priame slovo
a súd ich Spasiteľa, sú ochotní radšej sa zahrávať so svojim životom
a budúcnosťou vo večnosti a “debatovať” tento bod používajúc
ľudské dôvody a argumenty proti nemu! Aká to hlúposť a tragédia
v Cirkvi Ježiša Krista!
5) Piaty príklad, ktorý
absolútne dokazuje pravdu v horeuvedenom príklade 4) sa nachádza v Knihe Židom. Pavol naliehavo žiada
veriacich takmer úpenlivo ich prosiac a hovoriac “...poďme ku dokonalosti”.
(Žid. 6:1) Keďže náš duch je
zdokonalený Duchom Boha, ktorý tam prebýva a keďže naše telo bude
zdokonalené pri našom zmŕtvychvstaní (alebo únose, vychytení,
čokoľvek príde pre nás skôr), je to potom jasne naša duša, ktorá
potrebuje zdokonalenie. Preto Pavol naliehavo žiada, aby sme sa nezaoberali
stále len našimi doktrínami opakujúc veci alebo zväčšujúc naše poznanie
(kázanie, učenie, pamätanie si, zkúmanie, debatovanie, diskutovanie,
vedenie sporov), ale že musíme ísť za ten stupeň a očistiť
našu dušu od každej špiny telesnosti. Opäť, “telesnosť” je
stručne opísaná v treťom odstavci tejto časti B (str.4).
Pavlova naliehavá
žiadosť pokračuje jeho smutným prehlásením vo veršoch 4 až 6, ktoré
podčiarkujú jeho vážne obavy ohľadne tých veriacich, ktorí odmietajú “pokračovať ku zdokonaleniu” a
zbaviť sa ich starého zlého charakteru. Takí veriaci odmietajú tiež
výslovný a jasný príkaz Pána a Spasiteľa Ježiša Krista vyjadrený v Matúšovi 5:48! Čo je teda také vážne v tejto záležitosti?
Nuž, je celkom jasné, že ktorýkoľvek znovu-zrodený veriaci, ktorý
pokračuje v odmietaní „pokračovať
ku zdokonaleniu”, čo znamená, byť očistený, obnovený,
pretvorený, oživený, zdokonalený v jeho duši, zostane v stále sa zvyšujúcom
nebezpečí odpadnutia! (Žid. 6:6) Odpadnutie tu tiež
znamená prekročenie čiary možného návratu!
Odpadnutia od čoho?
Odpadnutia od osvietenia, nebeských darov, účasti na Duchu Svätom, Slove
Božom a mocností sveta, ktorý má prísť, ktoré veci každý opravdivý
znovu-zrodený veriaci už ochutnal. (Žid. 6:4-5) Ak ste nikdy nechutnali
tieto horeuvedené veci, potom nie ste znovu-zrodení!
Takýto veriaci nemôže
byť znova obnovený na pokánie, nemôže byť znova spasený, znova
vykúpený! Jeho odpadnutie sa rovná vymazaniu z Knihy Života! On odmietol
pracovať na vlastnej spáse, aby spasil svoju dušu v spolupráci s Bohom.
Toto je vážnosť tejto záležitosti. My teraz hovoríme o večnom
Živote alebo večnom zatratení znovu-zrodeného veriaceho!
Každý veriaci, ktorý
nikdy neurobil rozhodnutie vo svojom srdci „pokračovať
ku zdokonaleniu” sa stále nachádza v tomto nebezpečí bez ohľadu
na to, ako nábožne vyzerá, čo vie, koľko dobra vykonal alebo sa
pokúša vykonať. On môže navštevovať „kostol”, dávať desiatky a
milodary, modliť sa, spievať, „uctievať” a konať mnoho dobra!
všetko, čo koná môže
byť konané s dobrými úmyslami a v úprimnosti – ale je to konané v úprimnosti jeho starého charakteru a teda
v zlom a neprijateľnom duchu. Pán zvažuje duchov. (Pr. 16:2) Skutky špinavej duše nemôžu byť čisté a
prijateľné Svätému Bohu! Pán nám viac osvetlí tento fakt v Jeho príklade s
Kainom (viď bod 7. dolu)
6) Celý Nový Zákon sa
zaoberá Plnou Spásou človeka – ducha, duše a tela. (1Tes. 5:23) Preto tam musí existovať nespočetne mnoho
príkladov. Uvážme starostlivo v našich srdciach a mysliach ešte jeden dôležitý
príklad z Nového Zákona, ktorý je obsiahnutý len v niekoľkých slovách prehlásených
Samotným Pánom. Pán povedal: „Ak ktokoľvek (ktorýkoľvek veriaci) chce (rozhodol sa) mňa nasledovať, nech zaprie samého seba (starý
zlý život seba samého), a pozdvihne svoj
(vlastný) kríž a nech ma nasleduje.
Lebo ktokoľvek si zachová svoj život (starý život seba -samého) stratí ho; a ktokoľvek stratí svoj
život (starý život seba -samého) kvôli mne, nájde ho (nový Život Boha
vo svojej duši).” (Mt. 16:24-25)
Za prvé, horeuvedené
Slovo Pána jasne ukazuje, že žiadny človek nemôže žiť dva životy
súbežne, v tom istom čase, čo znamená, starý život jeho duše (život
seba-samého) a nový Život Boha, Život večný, ktorý je v duchu veriaceho. My môžeme začať
získavať Život
Boha z nášho Ducha do našej duše JEDINE keď sa my, v spolupráci s Bohom,
rozhodneme a začneme strácať starý život našej duše tým, že ho
zapierame! Najprv musíte vysťahovať „starý nábytok", len potom
môžete prisťahovať „nový nábytok“!
Za druhé, to Slovo Pána
naznačuje, že my nemôžeme mať nový Život – Život vzkriesenia – bez zobrania
nášho vlastného kríža! Veriaci žijú vo snách ak si myslia alebo veria, že môžu
žiť Život Boha vo svojej duši bez akéhokoľvek kríža. Pán by nikdy nebol
býval vzkriesený ak by nebol býval najprv zomrel na Svojom Kríži!
Prečo si myslíme, že my môžeme? (Gal. 5:24,
1Kor. 15:31, Kol. 3:5)
7) Starý Zákon sa priamo
nezaoberá otázkami a aspektami “spásy ducha a duše človeka”, ich obsahmi,
účelmi a konečným ovocím. Predsa však osvetľuje otázku starej
duše a jej jednania cez mnohé známe osobnosti Starého Zákona. Toto svetlo nás
tiež môže uschopniť, aby sme videli a vysvetlili mnohé problémy a
tajomstvá s ktorými sa stretávame v našom čase medzi veriacimi a tiež v
našom vlastnom vnútri.
Pán si želá priviesť
do našej pozornosti prípad Kaina a Ábela a ukázať nám, že aj dnes existuje
medzi veriacimi mnoho “Kainov” a zvlášť medzi vodcovstvom. Uvážme vo
svojich srdciach a mysliach nasledujúce fakty:
a) Kain bol veriaci, nie pohan, uctieval Boha a mal pred Ním respect
(ako i dnes majú mnohí veriaci).
b) Kain priniesol Bohu dary z ovocia svojej práce a, ja verím,
obetoval to o čom si myslel, že to bolo to najlepšie, čo on
vyprodukoval (1M. 4:3)
c) Boh neprijal Kainovu obeť, ale prijal Ábelovu obeť. Kain
sa veľmi nahneval a závidel svojmu bratovi Ábelovi a keď boli obaja
na poli, on zabil svojho brata Ábela! (1M.
4:4-5,8)
d) Boh povedal Kainovi, že on nekonal dobre (so svojou obeťou) a
priamo sa ho zpýtal: „Ak dobre konáš (dobre obetuješ), či
nebudeš prijatý? A ak nekonáš dobre, hriech leží pri dverách.” (1M. 4:7)
Možno, že veríme, že
tieto príhody sa stávali veľmi dávno a Kniha Genesis (1M.) je príliš ďaleko v minulosti na to, aby bola
aplikovateľná v dnešných dňoch. Nie tak! Príliš mnoho veriacich aj
dnes obetuje Pánovi to najlepšie, čo produkujú alebo čo sú
schopní vykonať a veria, že Boh akceptuje ich obete alebo uctievanie alebo
službu. Ale nie, Boh
neakceptuje ich obete pretože sú toho istého charakteru ako tá obetovaná
Kainom. (Pr. 14:12; Pr. 16:2,5).
Bohu nikdy nebolo
prijateľné to, čo my sme sami v sebe alebo, čo my dokážeme
vyprodukovať sami zo seba alebo, čo sa nám zdá dobré a správne! Ale
ak obetujeme na oltári samých seba, naše staré zlé „ja”, aby tam zhorelo, zomrelo
(ako Ábel obetoval jahňa ako svoju náhradu), to je Bohu prijateľné. Lebo
to bol náš “starý človek”, naša stará duša, naša zlá Adamovská
prirodzenosť, nátura, ktorá bola “súdená a zhorela v Kristovi”, na Jeho
Oltári – Jeho Kríži. On tiež bol Jahňa obetovaný za nás ako naša Náhrada.
Kain bol teda podvedený
vo svojej viere, že v pravde vzdával Bohu úctu a konal Mu veľkú službu
tým, že Mu obetoval svoje najlepšie produkty. Jasná paralela s touto Pravdou
a duchovnou realitou z Knihy Genesis je nájdená v Evanjeliu Jána, kde Pán
hovorí Svojim učeníkom tú istú vec. Varuje ich hovoriac „Oni (Kainovia) vás vyhostia zo svojich synagóg (kostolov, kongregácií,
spoločenstiev); veru, prichádza
čas, že ktokoľvek vás zabije bude si myslieť, že koná Bohu
službu”. (Jn. 16:2) Veriaci
týchto posledných časov budú tak podvedení „Satanovým evanjeliom” humanizmu,
sebeckej služby prosperity... „služby starého náboženského človeka”... že
uveria a budú vykonávať túto najväčšiu Satanovu lož.
Kain reprezentuje našu
starú, neobnovenú a mŕtvu dušu, starý život prvého Adama, „starého
človeka”, ktorý sa snaží zaľúbiť sa Bohu sebou samým, svojimi
vlastnými činmy a úsilím. Ale on je prekliaty a nie požehnaný! (1M. 4:11) Takže potreba obnoviť, zregenerovať,
oživiť a transformovať našu starú mŕtvu dušu, aby bola
prijateľná Pánovi je zrejmá hneď od počiatku ľudstva! Je to
naozaj tak ťažké vidieť toto jednoduché svetlo a pravdu Božiu?
Pozastavte sa a uvážte tieto veci.
8) Tento ôsmy príklad je
tiež zo Starého Zákona a odohráva sa v príbytku nášho predka Abraháma.
Abrahám predstavuje Boha
Otca a Abrahám mal dvoch synov. Prvý mal meno Išmael a bol podľa „telesnosti”
(podľa vôle Sáry a Abraháma, ktorý chcel „pomôcť” Bohu). On
predstavuje nevercov a jeho matkou bola Hagar, Egyptská slúžka a otrokyňa.
Druhý syn mal meno Izák a bol podľa ducha (podľa prísľubu a Vôle
Boha – Gal. 4:22-23). On predstavuje
Pána Ježiša a jeho matkou bola Sára, Abrahámova manželka. Obidvaja synovia
žili v tom istom príbytku Abraháma, ktorý v tom čase predstavoval Príbytok
Boha.
Syn podľa „telesnosti"
prenasledoval a vysmieval sa tomu, ktorý bol podľa ducha. Preto Sára
riekla Abrahámovi: „vyžeň túto otrokyňu a jej syna; lebo syn tejto otrokyne
nebude dedičom s mojim synom, s Izákom.” A hoci to Abrahámovi
spôsobilo smútok, Boh “vyslyšal Sáru” upokojujúc Abraháma a potvrdiac mu, že „v
Izákovi sa tvoje semeno bude nazývať.” (1M. 21:10-12)
Pozrite sa teraz ako aj
táto epizóda beží súbežne s duchovnou skutočnosťou medzi
veriacimi odo dňa Abraháma až po dnešný deň. Príbytok Boha je Cirkev.
V tomto Príbytku sa nachádzajú dva druhy detí narodených do Jeho Rodiny; tí,
ktorí sú „telesní veriaci” sú typizovaní Išmaelom a „duchovní veriaci”, ktorí
kráčajú po úzkej ceste sú typizovaní Izákom. Tí telesní majú neobnovené,
nezregenerované a mŕtve duše a títo vždy prenasledujú a
vysmievajú sa tým duchovným, ktorých duše sú obnovované Životom Krista, ktorý v
nich vládne. Takže jedného dňa títo budú musieť byť oddelení od
tých telesných, ktorí budú vyhnaní a budú blúdiť pustatinou. (1M. 21:14, Mt. 8:12) Bolo tiež predpovedané
Išmaelovi, že bude „divokým človekom a jeho ruka bude proti každému človeku a
ruka každého človeka bude proti nemu.” (1M. 16:12) Práve tak je to s tými telesnými veriacimi, ktorí sú
ním typizovaní. Práve tak je to s fyzickými potomkami Išmaela v tomto svete.
9) Tento posledný
príklad sa dotýka ďalšieho výslovného a veľmi vážneho varovania z úst
Samotného Nášho Pána, kde hovorí:
„Ja som ten pravý
vinič a môj Otec je vinár. Každý letorast vo mne (každý pravdivý veriaci), ktorý nenesie ovocie, on (môj Otec) odrezuje; a každý letorast, ktorý nesie ovocie, on (môj Otec) čistí, aby doniesol viac ovocia.” (Jn. 15:1-2)
Okrem toho, Pán
prehlasuje: „Keby niekto nezostal vo mne, vyhodí sa von ako letorast a
vyschne, a ľudia ich pozbierajú a hodia na oheň a zhoria.”(Jn. 15:6)
či
my naozaj rozumieme, čo tieto prehlásenia znamenajú? Čo sa nám
prihodí, ak nenesieme ovocie alebo ak nezostaneme v Kristovi? Ak nemáme ovocia
(z Jeho Ducha, čo je charakter Krista – Gal. 5:22-23) budeme odrezaní – odstránení z Jeho Prítomnosti (ako
je aj svietnik – Zj. 2:5). Ak
nezostaneme v Kristovi, sme odpadli a zhoríme v ohni ako suchý letorast,
čo nasleduje štádium bez ovocia! (Žid.
6:6,8)
Pán nemohol k nám
prehovoriť jasnejšie a priamejšie, než takto. Toto je veľmi ostrá a
horká pravda a ako môžeme vidieť, perfektne harmonizuje spolu s ostatnými
príkladmi zo Slova Božieho. (Viac vysvetlenia o „zostávaní” v Kristu možno
nájsť v Dodatku C.)
* *
*
Ja verím, že horeuvedených
deväť príkladov je veľmi jasných a postačujúcich pre každého
skutočného veriaceho na uváženie a pochopenie v jeho srdci a mysli. Ja
tiež verím, že tieto fakty by mali poslať „zimomriavky“ dolu chrbticou
každého pravdivého veriaceho a mali by spôsobiť, aby sa začal v
pravde báť Boha a tiež Diabla (Mt.
10:28) Či zoberieme horeuvedené fakty a príklady na ľahkú váhu?
Či zanedbáme Písma, ktorých autorom je ten istý
Duch, ktorý prebýva v nás? Kde je
naše svedomie a čo je naša viera?
Zdá sa byť žiadúce v
tomto bode pridať ku horeuvedenému základnému obrazu Plnej Spásy
človeka odstavec, ktorý by som pomenoval „Dôsledky a Skúsenosti“.
Stručný obraz hlavných dôsledkov nenasledovania Slova Božieho
týkajúceho sa tejto Pravdy o Plnej Spáse človeka. Práve tak je žiadúce
osvetliť iné prípadné Slová Božie poukazujúce na proces „spásy duše
človeka“ v praktickom živote Cirkvi.
Dôsledky a Skúsenosti
Posledných niekoľko
rokov mojej služby Pánovi a Jeho Cirkvi mi priniesli zvlášť ťažké
časy. Objavoval som nanajvýš zarmucujúcu a smutnú skutočnosť,
že totiž veľká väčšina veriacich sa ani v najmenšom nestará o Slovo
Božie a nemá pred Bohom ani tú najmenšiu bázeň! (Rim. 3:18; Pr. 1:7) Oni majú svoje vlastné cesty, ktoré sú,
samozrejme, „lepšie, prednostnejšie a múdrejšie“, než cesty Boha a nevidia
žiadne dôvody prečo by sa mali zastaviť na svojich cestách a
zmeniť svoj smer. Ukazujú skutky ich starej-Adamovskej-diabolskej nátury,
prirodzenosti tým, že bez prestania stoja v neposlušnosti voči Slovu
Božiemu a proti Duchu Pána! Prvé storočie po Kristu pravdepodobne nebolo
ešte ukončené, keď mnohí veriaci v Cirkvi už vtedy boli v tejto tragickej situácií.
Pán jasne vyhlasuje Svojim
znovu-zrodeným veriacim v Laodicei hovoriac: „Ja všetkých, ktorých milujem
karhám a (otcovsky) trescem; preto rozhorli sa (zapáľ
sa, maj snahu) a učiň
pokánie.“ (Zj. 3:19; 1Kor. 11:32)
Ale dnes, zástupy kresťanov nepredstierane a z celej duše nenávidia karhanie
a vášnivo nenávidia trestanie, napomínanie alebo pokánie! Sú neposlušní, sebeckí a
sú bezbožnými deťmi. Preto sú úbohí a mizerní a chudobní a slepí a nahí
ako im to aj Pán prehlásil! (Zj. 3:17)
Preto im Pán jednoducho hovorí: „Hľa, stojím pred dverami (vášho srdca a duše) a klopem; ak ktokoľvek (ktorýkoľvek veriaci, nielen z
Laodicei) počuje môj hlas a dvere (do
srdca a duše) otvorí, ja vojdem k nemu a
budem s ním večerať (mať obecenstvo) a on so mnou.“ (Zj. 3:20)
Mať alebo nemať obecenstvo s Pánom určí Život alebo smrť v
našej duši. Tiež
to určí naše požehnanie alebo prekliatie! Veríte tomu? Vidíte to?
Nuž, keď neotvoríte
dvere osobe, ktorá klope na vaše dvere, nikdy tú osobu nebudete poznať. Ak
neotvoríte dvere (vášho srdca) Pánovi, nikdy Ho nebudete poznať – hoci
môžete v Neho veriť. Ak Ho nepoznáte, nikdy Ho nemôžete milovať
pretože nemôžete milovať osobu, ktorú nepoznáte. A keď Pána
nemilujete, budete „Änatéma Maranata“ = prekliaty pri Jeho Príchode!
(1Kor. 16:22) Či to teraz
vidíte? Či tomu naozaj veríte?
Pán tu hovorí o „dverách“
z ducha do duše veriaceho, ktoré sú pri rozdelení jeho ducha a duše. To je tam,
kde Slovo Božie preniká a rozlišuje myšlienky a zámery srdca. Slovo Božie toto
dokáže pretože Slovo Božie je živé a
ostrejšie než dvojsečný meč! Slovo Božie nie je ani diplomatické, ani zdvorilé. (Žid. 4:12 + str. B2)
Je preto nadmieru jasné,
že Pán „klope“ z ducha znovu-zrodeného veriaceho, kde On je prítomný, na
„dvere“ jeho duše (srdca, mysli, vôle), kde On nie je prítomný! On si želá
priniesť spásu-obnovu-oživenie-transformáciu tiež do jeho duše, ktorá je
úbohá, mizerná, chudobná, slepá a nahá! Tie „dvere“ sú otvárané vierou v jeho (s)svedomí
a je to rozhodnutie a akcia dotyčného veriaceho a nie Pána. Držanie tých
dverí zatvorených môže stáť dotyčného veriaceho jeho vlastný
Večný Život!
Ale veriaci si myslia
a veria a hovoria, že oni sa „majú dobre“ a nič im nechýba, žiadna
rada, žiadne karhanie, žiadne napomínanie, trestanie a to od nikoho, ba ani
žiadne pokánie. (Zj. 3:17) Sú hotoví ukameňovať
hociktorého brata, ktorý sa opovažuje im radiť, ich karhať alebo
ich napomenúť v Duchu Pána. (2Tim. 4:2-4) Telesní kresťania
sú omnoho nebezpečnejší a „efektívnejší“ v posmievaní sa a v
prenasledovaní duchovných kresťanov, než sú pohani. Pohani sú často
priateľskejší a príjemnejší, než kresťania!
Je tiež napísané: „Je
JEDNO telo a JEDEN Duch... JEDNA nádej... JEDEN Pán, JEDNA viera, JEDEN krst,
JEDEN Boh...“ (Ef. 4:4-6)
NAOZAJ??? Nie v skutočnom živote kresťanov! V skutočnom živote,
každý kresťan má inú „vieru“, patrí do iného „tela“, žije v inom „duchu“,
komunikuje s iným „pánom“ (s pánom iného charakteru, než má Kristus) a zdanlivo
slúži úplne inému „bohu“! Zdá sa tiež, že on má inú „bibliu“, ktorá je omnoho menšia
a obsahuje jedine slová a doktríny, ktoré vyhovujú jeho chudobnej duši.
Hocičo, čo „pichá“ jeho telesnosť tam nie je.
čo
je hlavným dôsledkom celej tejto skutočnosti? rozdelenie, chaos, mizéria a smrť! Toto je presne stav,
kde Cirkev došla s celou svojou telesnosťou a neposlušnosťou. A
žiadny človek tomu nepomôže! či
nie je celosvetová Cirkev Ježiša Krista viac rozdelená, než pohania tohoto
sveta? či nie sú
kresťania viac mizerní, dokonca hlúpejší, než pohani? Pán Sám prehlásil: „Lebo
deti tohto sveta (pohani) sú v ich pokolení múdrejší, než deti svetla
(veriaci),“ (Lk. 16:8, tiež Mt. 25:2)
A potom, akoby zlatý kliniec
tejto hlúposti, niektorí „mudrci vyvinuli ídeu, že kresťania by sa mali
zjednotiť. Naozaj? Ale načo potrebujeme nejaké ekumenické hnutia, ak
Slovo v Ef. 4:4-6 je naozaj
pravdivé? Fakticky, každý ekumenista krikľavo podceňuje a zanedbáva
toto Slovo Božie tým, že sa pokúša o nemožné! Pokúša sa zjednotiť to,
čo sa nedá zjednotiť – telesnosť!
Medzičasom, náš najväčší nepriateľ, Satan, sa smeje.
Prečo teda existuje toto rozdelenie, chaos, mizéria a smrť v
cirkvi Ježiša Krista?
Za prvé, veľká väčšina
kresťanov nedbá ani trošku na slovo božie! a keby aj počuli alebo
čítali pravdu slova božieho, ich srdce odmieta poslúchnuť a
nasledovať tú pravdu v ich živote a skutkoch! (Jer.
18:11-13, 18; Sk. 7:51)
Za druhé, oni preto nežijú vierou
– tou jednou vierou, ktorá prichádza z jedného pána... ako je aj napísané: „Pozorujúc
na (Jedného Pána) Ježiša, pôvodcu a dokonávateľa
našej (jednej) viery;“ (Žid. 12:2) štyrikrát nám Pán dal
prikázanie povediac: „Spravodlivý bude žiť vierou“!
(Hab. 2:4, Rim. 1:17, Gal. 3:11 a Žid. 10:38)
„Viera je podstata vecí
na ktoré sa nádejáme, evidencia (a
chápanie) vecí, ktoré nevidno.“ (Žid. 11:1) Viera sídli v našom vedomí
(svedomí), čo je orgán nášho ducha, a nie v našej hlave. čisté vedomie môže
často „hovoriť“ proti našim dôvodom a pocitom a my máme
nasledovať tento „vnútorný hlas“, čo je viera – evidencia pravdy – a nie
naše myšlienky, pocity a žiadosti.
Ale ak kresťania
nežijú vierou pána, potom
čím žijú? Hoci sú jedným v
Duchu, predsa, oni žijú pocitmy, rozumovaním (mudrovaním) a sebeckou
vôľou ich telesnej, nezregenerovanej, neoživenej, temnej a špinavej
duše! Ale jednota cirkve nespočíva v jednote myšlienok, názorov,
dôvodov ani v jednote súdov intelektu duše. Ona spočíva jedine v jednote
ducha Pánovho a Jeho Viery.
Ak by bolo Duchu Pánovmu
dovolené zregenerovať- oživiť-transformovať duše týchto
veriacich – potom by bola jednota v Cirkvi. Všetky rozdelenia (organizácie,
denominácie, sekty, spoločenstvá, skupiny, atď.), chaos, mizéria a
smrť by sa stratili. A áno, Duchu musí byť dovolené
vykonať regeneráciu v našej duši. My tak musíme rozhodnúť našou
vôľou (Fil. 2:13) pretože Boh nám dal
slobodnú vôľu. Našou slobodnou vôľou sa môžeme postaviť aj
proti Bohu, proti Jeho Slovu, proti Jeho Spáse... všetci pohani sú toho
dôkazom! Boh nikdy nebude konať proti našej vôli a nikdy vyberať
alebo rozhodovať za nás – to je naša zodpovednosť pred Ním.
V tomto bode chcem
predniesť a podčiarknuť pre každého veriaceho Myseľ
a Srdce Nášho Boha a Otca, čo sa týka Jeho vyvolených a vykúpených –
Izraela a Cirkvi – a ich povolania robiť výbery a rozhodnutia, ktoré
určia ich osud. Boh vo svojej láske
a milosti zabezpečil spásu a život – ALE my si to musíme
vybrať, ísť za tým a dosiahnuť to. (Mt. 7:7-8, Fil. 3:12-14)
Inak to nikdy nebudeme mať.
„Hľa,
dnes som postavil pred teba život a dobro a smrť a zlo...
preto VYBER SI život.“ (5M. 30:15,19) Mojžiš tu hovorí ku
NOVEJ generácií Izraela PO ich 40-ročnom putovaní a tesne pred tým, než
mali vôjsť do Zasľúbenej Zeme.
Tiež im povedal túto
pravdu: „Lebo poznám tvoju neposlušnosť a tvoju tvrdú šiju; hľa,
pokiaľ ešte žijem s vami tohoto dňa, boli ste neposlušní voči
Pánovi; a o koľko viac budete po mojej smrti?... Lebo ja viem, že po mojej
smrti sa úplne skorumpujete a vybočíte z cesty, ktorú som vám prikázal; a
zlo vás zastihne v posledných dňoch pretože budete činiť zlo v
očiach Pána, aby ste provokovali Jeho hnev skrze prácu vašich rúk.“
(5M. 31:27,29)
či i
vidíme zlo ľudskej nátury, charakteru – telesnosť – v jej „najlepšom“? Ako my – NOVÝ Izrael –
vyberáme? Kto robí alebo pôsobí na naše rozhodnutia? Kto alebo čo nás
ovplyvňuje? Sme schopní toto rozoznať, vidieť, chápať a
odpovedať na také dôležité otázky? Máme na to dostatočnú duchovnú
inteligenciu?
UZÁVER
Hrubú knihu by bolo možné
napísať o týchto veciach, ale ja som vedený, aby som bol stručný.
Preto pridám iba jeden ďalší fakt. Hoci existuje mnoho kresťanov, ktorí
bezpochybne vidia tu biedu Cirkvi, predsa, žiadny človek nedokáže
pomôcť. Ani ja nemôžem pomôcť. Ja môžem jedine deklarovať,
zprístupniť a vysvetliť Slovo a nádejať sa, že Duch daruje
slepým veriacim zrak, hluchým veriacim sluch a hlúpym veriacim chápanie. Ja sa
môžem jedine nádejať, že Duch Boží uschopní takých veriacich, aby videli,
počuli, prijali pravdu vierou a potom nasledovali, resp. konali tú pravdu
tou istou vierou! To je presne to isté, čo Duch Boží vykonal aj vo mne
a pre mňa! V opačnom prípade by som nikdy nebol mohol
napísať takúto brožúru.
Ja sa vás teda nepýtam,
či ste schopní konať, čo horeuvedené Slová Božie a Jeho Spása
vyžadujú – žiadny človek nie je schopný to konať. Ja sa vás
iba pýtam, či ste ochotní uvážiť horeuvedené Slová Božie?
Naozaj ste? Ak ste, pokračujte v čítaní, tá najdôležitejšia
časť ešte len nasleduje.
Je to otázka vášho Života alebo smrti – vášho
Večného Života alebo večnej smrti! Mali by ste mať istotu o
Pravde týkajúcej sa vašej vlastnej Spásy, čiže, vašej vlastnej budúcnosti.
Ja dúfam, že si želáte poznať vašu budúcnosť a v takom prípade mali
by ste mali mať o tom istotu od Samého Ducha Božieho a nie od ľudí.
Predtým, než
zakončím, zdá sa byť potrebným deklarovať ešte jednu jednoduchú
pravdu a to nasledovne. Pravdivé Kresťanstvo a proces pravdivej Spásy je
záležitosťou vykonávania našej viery: prehlásenia, vyznania (Rim. 10:10), pýtania, hľadania, klopania (Mt. 7:7-8), zväzovania, uvoľňovania, súhlasenia (Mt. 18:18-19), uverenia (Jn. 6:28-29), milovania (Mt.22:37-40) a dôverovania, že Pán vykoná to, čo pýtame, hľadáme, zväzujeme,
uvoľňujeme, prehlasujeme, vyznávame a veríme v harmónií s Jeho
Slovom. Toto je časť, ktorú musíme my vykonať ↔ potom
on môže vykonať jeho časť, ktorú my nemôžeme konať! Toto je naša spolupráca s Bohom.
Preto bez ohľadu na
to, aké dobré a pravdivé slová môžem písať a bez ohľadu ako úprimne a
s otvorenou mysľou a srdcom vy môžete čítať alebo aj
súhlasiť s týmito riadkami, to nie
je postačujúce! Nikto nie je spasený čítaním alebo aj
súhlasením s Biblickými pravdami, ale konaním svojej viery, „vypracovávaním
svojej viery“, ako je hore uvedené. V opačnom prípade čitateľ
zostane ešte viac podvedený a jeho viera sa stane, alebo zostane, mŕtva.
(Jak. 1:21-25, Jak. 2:17 -26)
Podobne, hocikto môže
uveriť v Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa. Ale ak nevyzná svoju
vieru svojími ústami (Rim. 10:9) alebo nevolá na Jeho
Meno (Sk. 2:21, Rim. 10:13), čo sú „činy
viery, práca viery, činenie pravdy“, ten človek NEBUDE spasený! Ak
ste teda aj uverili horeopísané pravdy o vašej Spáse, ustanovené v Slove Božom,
a nekonáte ich, nedosiahnete nič. Tieto dôležité pravdy sa v takom prípade
stanú iba „ďalšou zaujímavou informáciou uskladnenou vo vašom mozku“,
ale žiadna duchovná práca nebude vykonaná. Skutkami viery ste započali
vašu spásu-vykúpenie (Ef. 2:8), skutkami viery – tým
istým inštrumentom ducha – musíte pokračovať pokiaľ
nedosiahnete „koniec vašej viery, čiže, spásu vašich duší.“
(1Pet. 1:9)
Ja dúfam, že ste uverili
Slová Božie riadiace nás na ceste k našej Plnej Spáse, na ceste nášho premáhania,
na ceste konania Vôle Otca (Mt. 7:21). Ak áno, potom musíme požiadať Pána, aby nás uschopnil
konať Jeho Slová a Pravdy v nás... pretože bez Neho nezmôžeme nič. (Jn. 15:5) Preto si želám zakončiť modlitbou a
príhovorom pred Trónom Nášho Najvyššieho Boha.
„Drahý Pane Ježišu,
prichádzame k Tebe s jednoduchou vierou veriac celé Tvoje Slovo a vediac, že
bez Teba nie sme schopní konať ani Tvoje Slovo. Tiež veríme, že naša Spása
nie je len cez našu vieru, ale hlavne cez Tvoju Milosť a Lásku voči
nám. Preto nespoliehame sa na naše chápanie, ale v našom vedomí a srdci
dôverujeme Tvojej Milosti a Láske, že cez ne nás uschopníš konať Tvoju
Vôľu, nasledovať Tvoju cestu a dosiahnuť Tvoj cieľ a
potešenie v našej Spáse.“
„Dal si nám Svojho Ducha aj
preto, aby nás uviedol do každej Pravdy. (Jn. 16:13) Prosíme Ho, aby nás
uviedol aj do tejto Pravdy Plnej Spásy človeka podľa Tvojho Slova,
uschopnil nás prijať ju do nášho ducha, srdca a mysle a potom Ju
vykonať. Aby sme takto mohli pokračovať v Tvojej dobrote a
nezakúsili Tvojej prísnosti a boli vyťatí.“ (Rim. 11:22)
„Nech táto naša modlitba
nie je iba slovami našich úst, ale výkrik nášho srdca a ducha. Nemáme žiadnu
inú nádej, žiadnu inú budúcnosť a žiadnu inú cestu. Nech Ti je potešením
vypočuť našu modlitbu a pomôcť nám vypracovať našu vlastnú
Spásu podľa Tvojho Slova. Amen.“
Keď ste sa takto
pomodlili vierou a ozajstnou túžbou vo vašom srdci, potom vyčkajte a
uvidíte čo Pán vykoná. Ja verím, že uvidíte alebo budete vnímať Jeho
ruku jasne a ovocie práce Jeho Ducha vo vašej duši bude nasledovať v pravý
čas po určitom smútku a utrpení. (Žid. 12:11) Vy si týmto „očistíte
svoje duše poslúchnutím pravdy cez Ducha.“ aby tým vaša radosť
mohla potom byť naozaj nevysloviteľná a plná slávy. (1Pet. 1:22 + 1:8)
* *
*
Toto je Slovo Božie, moja viera a moja osobná skúsenosť. Nech je toto
ovocím prijateľným nášmu veľkému spasiteľovi, pánovi a
prichádzajúcemu kráľovi kristovi ježišovi. nech je to tiež pravdivý a
mocný duchovný nástroj pre všetkých veriacich, ktorí veria a túžia byť
premenení na Podobu Krista Nášho Pána.
Amen.
D O D A T K Y
DODATOK A
Dôležité poznámky
o tejto brožúre
1) Táto brožúra bol napísaná za jedným hlavným účelom, a síce, ukázať
a publikovať tú pravdu
Spásy človeka, ktorá nikdy nebola kázaná, vysvetľovaná alebo
vyučovaná. Mnohí veriaci práve tak ako pastieri sú takto ochudobnení o
najdôležitejšiu Pravdu týkajúcu sa ich života a ich budúcnosti. Takže, nie sú
schopní vidieť duchovnú skutočnosť a vykonať potrebné
výbery a rozhodnutia.
2)
Bol som suverénne vedený Duchom Božím, ktorý je vo mne uviesť tú pravdu, ktorá je akoby „druhou
stranou mince“ Spásy človeka. Každá minca má dve strany a práve tak aj
Pravda. Ona má horkú a sladkú stranu. Ak neprijmete horkú Pravdu, nemôžete
mať ani sladkú. Ak neprijmete cestu predpísanú pre vás Bohom, neobdržíte
ani Jeho sladké sľuby! (Žid. 12:1,15; Fil. 3:18-19; 1Tes. 2:12, atď.)
3) tá pravda tu uvedená je horká pravda! Ukazuje Myseľ a Srdce Nášho Milostivého a Milosrdného
Boha spolu s Jeho Spravodlivosťou a Súdmi nad neposlušnými
veriacimi.
Spravodlivosť vyžaduje, aby sme dostali to, čo si
zasluhujeme – čiže, peklo.
Milosrdenstvo vyžaduje, aby sme dostali to, čo si nezasluhujeme – čiže, nebo. Tieto
dva fakty sú v absolútnom protiklade, nezmieriteľné a vylučujú
jeden druhého ako oheň a voda.
Ale Náš Mocný Boh cez Jeho nekonečnú
Múdrosť a Lásku pre nás uspokojil oba požiadavky tak, že uplatnil Svoju
Spravodlivosť na Svojho Syna Ježiša Krista, ktorého Boh potrestal
smrťou. Cez Neho a v Ňom môže teraz Boh uplatniť Svoje
Milosrdenstvo voči nám. Všetko pod podmienkou, že poslúchneme Jeho Slovo a
pôjdeme Jeho cestou, aby sme sa dostali do Krista, kde Milosrdenstvo je nám k
dispozícií, a potom zostať v Ňom.
4)
Táto brožúra neukazuje všetkú pravdu o Spáse človeka. Sú iné oblasti Spásy
človeka v Písme, ktoré nie sú tu ukázané, ani diskutované. Dotkneme sa
stručne jednej takej oblasti Spásy, aby sme ukázali niektoré iné aspekty
Spásy.
Sú dva základné duchovné fakty riadiace
Spásu človeka:
a) Každý vykúpený, znovu-zrodený veriaci musí byť premožiteľom a musí
dokončiť svoj beh ustanovený Otcom. Nebudú žiadne výnimky, ani žiadne
modifikácie tejto podmienky, ktorú Otec ustanovil pred základmi tohto sveta.
Pán dáva sľuby jedine premožiteľom. Kapitoly 2 a 3 Knihy Zjavenia a Žid. 12:1 dosvedčujú tomuto
faktu, a Zj. 21:7 ho potvrdzuje s konečnou
platnosťou.
b) Ten beh alebo premáhanie, ktoré je pre
veriacich ustanovené Otcom nie je to
isté pre každého veriaceho! Boh ustanovil ten beh alebo cestu
premáhania individuálne podľa Svojej predznalosti našich duší, srdca, mysle
a vôle, práve tak ako našich budúcich rozhodnutí. (Rim. 8:29)
Stručne ukážem tri dôležité príklady
vzťahujúce sa na tento duchovný fakt Spásy uvedený pod bodom b), ktorý
nie je ukázaný, ani diskutovaný v tejto brožúre. Poďme teda opäť do
Slova Božieho a viďme a chápme, čo to Slovo hovorí.
b1)
Čítajte a uvážte podobenstvo o rozsievačovi uvedené Pánom v Mt. 13:3-9 a uvedomte si jeho duchovný význam. Upriamim
svoju pozornosť iba na verš 8 a poviem nasledovné: Je jasné, že aj
veriaci majúci „dobrú pôdu“ (dobré srdce) sú rozdielni v ich dobrých srdciach
a prinášajú rozdielne žatvy. Pán očakáva, že každý veriaci-premožiteľ
prinesie žatvu, ale nemusí byť u každého stonásobná.
b2)
V Jeho Súde zboru v Tyatíre, Pán celkom jasne naznačuje, že tam
boli veriaci, ktorí nepoznali „hĺbku Satana“. Ja verím, že títo boli
veriaci, ktorí nemali Satanovu náturu tak hlboko zakotvenú v ich dušiach a navonok ju nevyjadrovali.(Mt.12:37) Pán sa rozhodol, že na nich
nevloží „ďalšie bremeno“, čo znamená, hlbšie premáhanie, dlhší alebo
tiež obtiažnejší beh. Pán im iba radí, aby si držali to, čo už
majú, čo už premohli, ako ďaleko už zabehli. (Zj. 2: 24-25) Ale všimnite si, že každý z nich musel prekonať, musel bežať beh, ktorý bol pre
nich individuálne predurčený Bohom.
b3) Z predošlých dvoch príkladov by malo
byť celkom jasné, že existujú rozdielne skupiny veriacich v rámci jednej
Cirkvi, ktorí bežia rozdielne behy, premáhajú rozdielne veci, nesú rozdielne
bremená, prinášajú rozdielne žatvy. Taktiež majú rozdielnu lásku voči
Pánovi a tým tiež rozdielne postavenie pred Otcom a Pánom. Toto je potvrdené v
Piesni Šalamúnovej, kde Pán jednoducho a jasne vyjadruje nasledovné: „je
60 kráľovien a 80 konkubín a panny sú nespočetné. Moja holubica,
moja bezchybná je len jedna...“ (P.Šal.
6:8-9) Štyri rozdielne skupiny veriacich sú menované v rámci jednej Cirkve
– Tela Kristovho – všetky s rozdielnou láskou pre Pána, teda aj s rozdielnou
túžbou po ich dokonalosti.
{Ak si želáte vedieť
viac o tomto predmete práve tak ako o praktickom procese Spásy,
prečítajte si našu knihu „Tajomstvo Skutočnosti“, Časť X,
nazvanú „Buďte Dokonalí“ (od str. 240) a tiež Časť VIII, nazvanú
„Nové Počiatky“. }
DODATOK B
Človek v
“priereze”
Boh stvoril človeka na Svoju Vlastnú
Podobu. (1M. 1:26) Keďže Boh je Trojjedinný – tri
Osoby v Jednom Bohu (1Jn. 5:7), práve tak
je aj človek – trojjedinný – duch, duša a telo. (1Tes. 5:23)
Aby sme si mohli predstaviť
človeka v jeho trojjedinnosti s jeho orgánmi, jeho Vykúpením a Spásou,
uvádzam dolu štyri jednoduché náčrtky. Tieto grafické ilustrácie môžu
byť nápomocné pre mnohých veriacich v ich ponímaní duchovných
skutočností, faktov a procesov a ako oni potvrdzujú pravdy Písma.
1. Trojjedinnosť človeka:
2. človek pri vykúpení:
3. človek na úzkej ceste:
4 človek v kráľovstve nebeskom:
Poznámky ku
náčrtkom:
Str. B1 – telo bolo stvorené z prachu zeme a duch
a duša z „dychu” Ducha Božieho (1M. 2:7); jadro je
akoby „základný kameň” človeka okupované buď Bohom, alebo
Satanom.
Str. B2 – niektoré časti vedomia sú už pri
Vykúpení pod vládou Ducha Svätého kde tá počiatočná miera viery bola
daná každému človeku (Rom. 12:3); bez
tohoto by človek nemohol uveriť a vyznať a byť vykúpený (Rom. 10:9); duša je stále v temnote a telesnosti.
Str. B3 – keď veriaci otvorí „dvere” do
svojho srdca je postavený na úzku cestu premáhania; náčrtok ukazuje pokrok
vo vyčisťovaní jeho duše „asi tak na pol-ceste” a tým aj „rozšírenie
Kráľovstva Nebeského” (vlády Ducha Svätého) v jeho duši.
Str. B4 – tento náčrtok ukazuje veriaceho vychyteného alebo vzkrieseného s
nesmrteľným telom, ktorý vstúpil do Kráľovstva Nebeského, aby tam
vládol s Kristom 1000 rokov (Zj. 2:26-27 + 20:4).
V jeho duši ešte stále existujú „vrecká” temnoty odporujúce vláde Ducha; tieto
budú premožené a vyčistené počas vlády v Kráľovstve takže tento
veriaci vstúpi do Nového Jeruzalema dokonalý a svätý, bez poškvrny
alebo vrásky alebo chyby (Ef. 5:27, Zj. 21:27).
Náčrtok jeho duše by neukázal žiadne vrecká a celá jeho
trojjedinnosť by bola kompletne a cele pod vládou Ducha Božieho! On je
členom Dokonalej Nevesty a Manželky Krista.
Všimnite si, ze neposlušní
veriaci, ktorí neotvorili „dvere”, odporovali Vôli Otca a Jeho cesty Spásy,
odmietli kráčať po úzkej ceste, nepoznali Krista a On nepoznal ich
(Mt. 7:21-23 + 25:12). Títo všetci sú stále podobní tým na
náčrtku strany B2. Po ich vychytení alebo zmŕtvychvstaní, títo budú
oni vyhodení von z Kráľovstva do vonkajšej temnoty (Mt. 8:12 + 25:30 + 22:11-14), kde im budú dané ďalšie
príležitosti činenia pokánia, ronenia sĺz a očisťovania.
Ale ničenie ich telesnoti bude konané Satanom a nie Duchom Svätým! (1Kor. 5:5, Lk. 12:46-48, atď.) Aj Apoštol
Pavol bol sám „zráňaný” služobníkom Satana, ale pre iné príčiny. (2Kor. 1:7)
Napokon
všetci tí, ktorí nebudú ochotní prekonať budú vymazaní z Knihy Života a
Duch Svätý im bude odňatý (Zj. 3:5, Žm. 51: 10-11), Diabol znovu obsadí ich ducha a jadro a títo budú prekliatí. (Zj. 20:15)
DODATOK C
Vysvetlivky k
niektorým výrazom písma tu použitým
·
telesnosť – prídavok k popisu (str.4 textu): je to duchovný
obsah duše; telesnosť je “peklo v nás” keďže ona reprezentuje Diablov
charakter, náturu. Ak si dušu predstavíme ako špongiu, telesnosť je
špinavá a jedovatá tekutina vo vnútri, ktorá vyteká kedykoľvek je špongia
zmačknutá. Obnovená duša je tá istá duša, kde jej obsah „telesnosti”
bol vymenený za Ducha, ktorého si môžeme predstaviť ako kryštálovo čistú živú vodu. V Ef. 4:23 tá istá myseľ zostáva, ale jej
špinavý, jedovatý obsah je vymenený (jej hlúpe myšlienky, nespravodlivé súdy,
špinavé predstavy, plánovanie zla, strach, lakomstvo, atď. sú vymenené
za múdrosť, poddajnosť, dobrotu a za iné ovocie Ducha – Iz. 11:2, Gal. 5:22-23).
·
„vojna” – vojna medzi telesnosťou a Duchom (str.5):
Táto vojna začína potom, čo sme znovu-zrodení a pokrstení a
dostaneme Ducha. Ona je aj vnútorná vnútri každého veriaceho, aj vonkajšia
medzi veriacim a duchovnými mocnosťami vo svete (Ef. 6:12) a v iných osobách. Je to duchovná vojna
a môže byť vedená jedine duchovnými zbraňami (Ef. 6:10-17). Každý veriaci vlastní tieto zbrane
(prichádzajú s jeho Spásou), ale sa musí cez Ducha učiť ich
používať.
Prvá „bojová čiara” je medzi našim podvedomím a vedomím (str. B2, B3).
Pri vykúpení Duch prináša Život len do nášho podvedomia zatiaľčo
naše vedomie môže stále byť znečistené, čo znamená, v rukách
nepriateľa (1Cor.
8:7). Keď
začneme „ísť ku zdokonaleniu”
v Duchu, bojová čiara prechádza cez vedomie a pomaly sa posúva do „vnútra”
našej duše – srdca, mysle a vôle – ktorá v tom štádiu je väčšinou v rukách
nepriateľa – telesnosti. Telesnosť nezmizne z nás len preto, že sme
uverili v Pána!!!
Uverením v Pána sme do nášho ducha obdržali „Kapitána”, ktorý je
pripravený nás viesť, aby sme si podmanili našu celú dušu Jeho silou! Podobne sa deje so Zasľúbenou Zemou,
ktorá tiež musela byť najprv podmanená silou, než sa stala zemou tečúcou
mliekom a medom. (Joz.
5:13-15) Naša vojna je
podobná, ibaže je duchovná a nie fyzická My tiež máme „duchovné” Jericho, Ai a
iné hniezda s vysokými múrmi a plné nepriateľov v našej duši.
·
zahynúť, byť zničený – v príklade (2) na str.8 a na iných miestach;
vyvolený ľud Boží hynie alebo je ničený. Toto nemusí znamenať
„večné zatratenie” pre každého z nich! I dnes mnohí veriaci kráčajú
po širokej ceste, ktorá vedie do záhuby a nie po úzkej ceste, ktorá vedie do Zivota
(Mt. 7:13-14). „Záhuba” znamená zničenie ich
starého života so všetkým, čo obsahuje a miluje. Ale toto zničenie
nie je vykonávané Duchom a Jeho Milosťou, ale bude vykonané Diablom a jeho
ukrutnosťou a hnevom vo vonkajšej temnote. (1Kor. 5:5!)
·
vyhodení do vonkajšej temnoty – telesní veriaci budú odstránení z
Prítomnosti Pána a „daní” Satanovi pre zničenie ich telesnosti (Mt. 8:12 s Mt.7:21-27, Mt.
22:2-14, atď.).
Komentár v hornom bode je tiež aplikovateľný pre tento bod.
·
odstránený svietnik – toto je rovnaké ako byť odstránený z
Prítomnosti Pána (str.10) a oba horné komentáre platia i tu.
·
prekliaty veriaci – (str.17, hore) ten, ktorý nemiluje Pána (1Kor. 16:22). Tu „prekliaty” znamená opak „požehnaného”;
namiesto vstúpenia do Prítomnosti a Slávy Kráľovstva Nebeského pri Pánovom
Príchode, títo veriaci budú vyhodení do vonkajšej temnoty za tým istým
účelom – zničiť v nich telesnosť, ktorá im stále bola v
ceste a zabraňovala im milovať Pána. Ďalšie komentáre z
horeuvedených 3 bodov sú tu tiež aplikovateľné.
·
nenesenie ovocia – (str.15 – Jn. 15:1-2), telesnosť nikdy neprinesie žiadne ovocie Ducha. Nenesenie ovocia
vždy naznačuje, že naša duša je plná telesnosti, veriaci odmieta „ísť do vojny”, čo sa rovná „pokračovaniu k dokonalosti”.
Odmieta cestu ustanovenú pre jeho spásu Otcom v Jeho Slove. Poznamenajte si,
že „nenesenie ovocia” poukazuje na ovocie Ducha; namiesto toho, taká duša
prináša pichliače a tŕnie, čo je ovocie telesnosti. Komentáre
pre 4 horné body tiež platia pre tohto veriaceho.
·
nezostávať v Ňom – (str.15 - Jn. 15:6): „nezostávať v Kristovi” znamená „vypadnúť” (Žid. 6:6), čo sa rovná „vymazaniu z Knihy
Života” (Zj. 3:5), čo je večné zatratenie.
Horeopísané štádium „nenesenia ovocia” je počiatkom pre štádium „vypadnutia
a zhorenia.“ (Žid. 6:8) Pozri tiež nasledujúci bod dolu.
·
byť v Kristovi – keď človek uverí, vyzná svoju
vieru a je pokrstený, Kristus prichádza žiť do jeho ducha Svojim Duchom.
Môžeme povedať: Kristus je vo veriacom – ale veriaci ešte nie je
v kristovi!!! On nebude v Kristovi iba preto, že v Neho uveril a je
znovu-zrodený Jeho Duchom. On musí rásť do krista aby v ňom bol!
(Ef. 4:15) Ako?
Opäť, súc zdokonaľovaný („poďme
k dokonalosti”!) cez apoštolov, prorokov, evanjelistov a pastierov a
učiteľov daných cirkvi Samotným Bohom za tým účelom!!! (Ef. 4:11-13) Vy musíte rásť do Krista svojou dušou
a nie svojim duchom. Vy ste vaša duša
a nie váš duch, alebo telo!
Nebuďte podvedení v tejto životnej dôležitej oblasti duchovnej
skutočnosti. Tento podvod opäť prichádza priamo z pekla, aby vás
podviedol, že ako znovu-zrodený a pokrstený veriaci už ste v Kristovi a ste
teda novým stvorením. (2Kor. 5:17) Nie tak! Vykúpenie znamená, že ste Potencionálne V Kristovi Vôľou Boha, ale Nie vašou vlastnou vôľou a nie vo vašej vlastnej skúsenosti!
·
žiť vierou – pri našom vykúpení Pánov Duch prinesie pravú
vieru do nášho podvedomia (str. B2). Počas nášho duchovného detstva Pán
(Jeho tajomnými cestami) začína „čistiť“ naše vedomie
dostatočne k tomu, aby mohlo držať aspoň tú „najdôležitejšiu
vieru“ pre proces nášho dospievania, pre premenu našej duše. Keď príde ten
čas (Náš Otec vie, kedy to je – Gal. 4:2), Pán sa „postaví predo dvere a klope“ (Zj. 3:20). Keď Mu otvoríme „dvere“ do našej duše – vojna medzi našou
telesnosťou a Jeho Duchom započne. (Gal. 5:17, Ef. 6:10-18)
Počas celej tejto vojny, efektívna
komunikácia medzi našim vedomím a našou dušou je životne dôležitá! Duch
čistí naše vedomie pre dve základné príčiny: 1) iba čisté
vedomie je schopné držať pravú vieru i jej tajomstvo (1Tim. 3:9), a 2) táto pravá viera z nášho vedomia
je jedinou cestou ako dobiť našu dušu, aby tam Pán vládol Svojim Duchom! (1Pet. 1:9)
Myšlienky, zdôvodňovania, špekulácie, i logika našej mysle, pocity,
predstavy, žiadosti, i chlípnosť nášho srdca musia byť vždy
„overované“ a porovnávané s vierou „hovoriacou“ z nášho vedomia. Nepočúvať naše vedomie
znamená istú smrť a mizériu a víťazstvo pre Satana. Uvážiť naše vedomie je dobrý
začiatok hoci nemusíme ešte mať silu rozhodnúť sa pre tú vieru. Poslúchnuť naše vedomie a jeho
vieru je náš Život a víťazstvo pre Krista aj pre nás!
DODATOK D
Poznámky ku
“premáhaniu”
Hoci otázka „premáhania” je kľúčom
ku Spáse a rozhoduje o našej budúcnosti, je ona práve tak zle chápaná a zanedbaná.
Slovo v Zj. 21:7 dáva tej otázke
akoby konečnú “pečať” dôležitosti súc tesne predtým, ako je
Nový Jeruzalem ukázaný a opísaný Apoštolovi Jánovi na konci Biblie. Je to
hlavne praktická strana tejto otázky, ktorá potrebuje byť privedená do
svetla.
Želám si preto predostrieť niektoré
stručné osobné poznámky a skúsenosti skôr, než kopu teológie. Keďže
hlavné premáhanie (prekonávanie) sa dotýka našej mysli, ktorá je, ako
sa to často hovorí, „dielňou diabla“, uprieme našu pozornosť na
tento orgán našej duše a ako on pracuje.
Telesnosť (viď str.4) nenávidí
svoje odhaľovanie!
Prečo? Pretože sily temna nenávidia, keď sú odhaľované. Oni
pracujú jedine v temnote, za oponou a potajomky! Akonáhle ich odhalíte svetlom
„odhrnúc záclonu“, sú hotové. Toto sa často stáva, keď čítame
alebo počujeme pravdu o sebe! „Záclona“ našej duše je odtiahnutá. Kedykoľvek
sa toto udeje, cítime sa zle... cítime bolesť v srdci alebo hanbu alebo
hnev v mysli pretože sme boli podpichnutí a urazení. Naše prvé myšlienky nás nasmerujú proti pravde, dajú
nám argumenty („muníciu“) na seba-obranu a potom možno aj na ťažký
protiútok, ak je to potrebné.
Naša telesnosť „vyroluje“ ťažké
zbrane a nedovolí, aby takéto „poníženie našej osobnosti“ pokračovalo! Je
vám to známe? Či ste sa už niekedy pozorovali v takých situáciách? Otázka
je: Kto v nás nám dáva takú „muníciu“, také myšlienky? Kto nás „tlačí“,
aby sme bránili sami seba, či podnikli protiútok? Je to Duch Pána?
Je to charakter Krista, ktorý takto koná? Absolútne NIE! (Lk. 9:23, Mt. 11:29) Je to Diabol a jeho charakter.
Ako tomu teda v budúcnosti zabránime? Rozoznaním seba a odmietnutím
našich prvých myšlienok! Toto je premáhanie našich starých ciest,
starých návykov, starých myšlienok, starých túžob – nášho starého seba. Ak venujete blízku pozornosť
nasledujúcim poznámkam, budete na ceste k premáhaniu a Spáse vašej duše.
Premáhanie znamená uplatňovanie
našej slobodnej vôle:
1) Pozastaviť
sa na moment predtým, než odpoviete slovami alebo akciami. Toto vyžaduje
vedomú námahu zastaviť sa vo vašej „zvyčajnej a automatickej“
odpovedi. Toto je prvé štádium premáhania samého seba.
2) Zamyslieť
sa aspoň na minútočku nad vašimi myšlienkami a krokmi (slovami), ktoré sa chystáte urobiť
(vysloviť, napísať). Toto vyžaduje väčšiu námahu, než pozastaviť
sa. Snažíte sa dať si krátky moment zamyslieť sa nad vašimi
myšlienkami a vašou plánovanou odvetou. Toto je druhé štádium premáhania
samého seba.
3) Postaviť
sa do „čižiem“ tej druhej osoby (osôb) snažiac sa vidieť a chápať situáciu
z pohľadu a chápania tej druhej osoby (osôb)! Toto nie je ľahké
keďže z počiatku táto tendencia, táto schopnosť nie je v nás, ale je podstatná pre
premáhanie. Predtým, než môžeme chápať iných a ich problémy, musíme rozoznať
a chápať samých seba a naše problémy. Túto duchovnú schopnosť
(rozoznávanie, duchovné chápanie, milosť voči iným) musíme
získavať od Pána kúsok po kúsku (Iz. 28:9-10). Toto je tretie štádium premáhania seba samého.
4) Zaprieť
naše prvotné myšlienky, plánované odpovede, či zámery keď teraz vidíte, že oni by
boli bývali nespravodlivé, možno aj hlúpe. Toto nie je možné pokiaľ nemáme
dostatočné svetlo a chápanie „z druhej strany", ktoré môžeme jedine
obsiahnuť pozastavením sa, zamyslením sa, pýtaním sa otázok, postavením sa
do ich situácie a usilovným porovnávaním faktov (5M. 13:14a). Toto je najťažšie štádium premáhania samého seba.
5) Stáť
vierou na Slove Božom v Rim. 8:28 kedykoľvek zakusujeme nebezpečie,
tragédiu, ztratu, strach, pochybnosti, potupenie, nespravodlivosť,
neprávosť, atď. Toto sa
vzťahuje na všetkých veriacich kráčajúcich po úzkej ceste, ktorí
milujú Pána v pravde. Toto Slovo Božie
neplatí pre tých, ktorí nemilujú Pána,
6) Pripustiť
si do svojho vedomia, že:
a) nie všetko, čo konáte je perfektné
a prijateľné v očiach Božích, mnoho zmien môže byť potrebných.
Keď ich Pán pošle cez hocikoho – prijmite ich,
b) nie všetko, čo počujete od
iných je pravdivé, spravodlivé, alebo múdre zvlášť ak je to proti
písanému Slovu Boha alebo Jeho Duchu. Pán nás varuje hovoriac: „Pozorujte,
čo počúvate...“ (Mk. 4:24). Vždy
posudzujte a odmietnite, čo je nepravdivé. Kedykoľvek nastavíte ucho
lžiam a prijmete ich vedome, či nevedome, stanete sa sami luhárom,
prijdete pod moc Diabla a nebudete ani vedieť, že ste boli podvedení. Pozorujte teda, čo počúvate a
čo vaše srdce a myseľ prijíma; všetky dôležité záležitosti života sú
vo vašom srdci (Pr. 4:23),
c) nie všetko, čo veríte je pravdou
a správne; mnoho opráv a zmien vo vašej viere môže byť potrebných.
Keď vám Pán dáva svetlo pre takú zmenu, neodmietajte ju len preto, že ona
môže prichádzať cestou, ktorú neočakávate alebo preto, že ona „raní“
vašu telesnosť,
d) nie všetko po čom túžite vo svojom
srdci a mysli je dobré a užitočné (1Kor. 10:23); mnohé veci sú neskôr potvrdené ako škodlivé, ba aj samovražedné. Toto
zahrňuje tiež službu Pánovi svojou
cestou obetujúc mu týmto „cudzí oheň“ (4M. 10:1-3). Uvážte svoje túžby pred Pánom, než ich budete nasledovať pretože
Náš Boh je spaľujúci oheň! (5M. 4:24; Žid. 12:29),
e) nie každá cesta po ktorej kráčate
je správna a zavedie vás tam, kam nechcete dôjsť. Namiesto života,
radosti, mieru, šťastia a úspechu môžete (neskôr) obdržať smrť,
žalosť, nepokoj, zármutok, neúspech a smrt. (Pr. 14:12 + 16:25).
Keď si Pán želá zmeniť vašu cestu a presmerovať vaše kroky, neodporujte
Mu svojou tvrdohlavosťou (Pr. 16:9),
f) nie každý veriaci, či priateľ,
ktorého poznáte je pravdivý, poctivý, dôveryhodný, úprimný,
dobromyseľný hoci navonok môže tak
vyzerať! Existuje mnoho vlkov v ovčom rúchu a ak ich
nerozoznáte, dostanú vás. Zkúšajte ich na základe viery a svetla, ktoré vám Pán
už dal,
g) nie všetko co si myslíte je pravdou,
správne, či múdre. Myšlienky
neobnovenej mysle sú tou pravou príčinou všetkej biedy,
ťažkostí, problémov, rozdelení a smrti! Ak nie ste ochotní tieto
prekonať, nikdy nevyjdete z kolotoča
myšlienok zla, ale sami vždy zostanete tým ako zmýšlate (Pr. 23:7) – ztelesnenim nespravnych, nespravodlivych a nemudrych myšlienok - fontánou
smrti.
Je toto príliš veľa pre vás na
uváženie? Samozrejme, že je, ak to chcete uvážiť a praktizovať
ihneď. Ale Pán nám dal na to naš celý pozemský život, aby sme to
zvažovali a praktizovali! Pamätajme, že sme sa nenarodili do Neba, ale do sveta
zla. Neboli sme počatí vo svätosti, ale v zle (Žm. 51:7) – našim výberom a nie Božím výberom. Takže nemáme väčšieho
cieľa a úkolu v našom živote od Nášho Stvoriteľa a Spasiteľa ako
byť vykúpení od toho zla a
potom učiť sa a praktizovať
premáhanie toho zla aj v našej duši našou vlastnou vôľou a tým
dokončiť spásu našej vlastnej (už vykúpenej) duše! Ak sme my sami
na úzkej ceste premáhania-oslobodenia – len potom môžeme pomôcť aj druhým
premáhať. Ale nikdy nie je
neskoro začať pre žiadneho veriaceho!
Keď očisťujete seba samého
(2Kor. 7:1), potom efektívne očisťujete
Cirkev, Jeho Telo. Keď budujete seba samého – v najsvätejšej viere modliac
sa v Duchu Svätom (Júda 20) –
potom efektívne budujete Cirkev. Keď pripravujete seba samého, aby ste
boli hotový ísť s Ním (Mt. 25:10), potom efektívne pripravujete Mladuchu Krista pre Jeho
Príchod ako Ženícha (Mt. 25:6). Napokon,
keď sa najprv učíte vládnuť sami sebe (Pr. 25:28), potom efektívne pripravujete Cirkev
vládnuť v prichádzajúcom Kráľovstve spolu s Kristom (Zj. 2:26-27, 19:11-16, 20:4),
Či vy, ktorí čítate túto brožúru
„dáte svoje duše“ Pánovi novou cestou? „Položíte svoje duše na oltár“, aby vás
On mohol plne prijať a vykonať vo vás Jeho Plnú Spásu? Alebo to
odmietnete?
Horeuvedené nie je mojou múdrosťou,
ani mojim slovom – je to Božia Múdrosť a Jeho Slovo, ktoré Slovo je
Kristus (Jn. 1:1). Ja som iba „zarámoval“ Spásu
človeka do Slova Božieho, Jeho Vôle
a Múdrosti a vyjadril moje svedectvá a skúsenosti.
A teraz sa modlím, aby ste boli uschopnení konať
Jeho prikázania - Jeho Slovo - aby ste
tým „mali právo prístupu
k Stromu Života a mohli vôjsť cez brány
do Mesta“ Nového Jeruzalema. (Zj. 22:14).
AMEN.