PRAVDA

o

SPÁSE

 

 

 

 

Br.  Hanola

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2003

MONTREAL, CANADA


Táto brožúra nie je na predaj. Je určená pre BEZPLATNÚ distribúciu včítane poštovného. Žiadne fondy, ani milodary nebudú pýtané, ani očakávané od nikoho. Jediné, čo bude prija­teľ­né Otcovi a nám budú milodary slobodnej vôle a radosti z čistého srdca. Také budú prijateľné a oficiálne potvrdenie za účelom daní z príjmu bude vystavené v Kanade alebo Spojených Štátov, ak to bude požadované.

 

 

 

Táto brožúra je publikovaná charitatívnou spoločnosťou:

 

Montreal  Remnant  Ministries

379 Wickham, St.Lambert, QC, Canada  J4R 2B5

 

Fax: (450) 466-4151    or (450) 465-3529     or (450) 465-1601

E-mail: [email protected]         Website: www.cm-mrm.ca

 

 

Korešpondencia môže byť posielaná na horeuvedenú adresu včítane žiadostí o túto brožúru, otázok, svedectiev alebo komentárov. Radi poslúžime srdciam, ktoré v pravde hľadajú Pána a želajú si byť pripravené pre Jeho Príchod.

 

 

 

POZNÁMKA: Odkazy na Písmo vzaté zo Schválenej verzie Biblie Kráľa Jakuba (Authorized King James Version). Žiadna iná verzia nebola použitá. (Niektoré archaické výrazy boli preložené do dnešného jazyka).

 

 

Vytlačené v MONTREALE, Quebec, Canada.


P R I A T E Ľ U,

 

  Toto je dar od Pána Ježiša Krista, Pána Neba a Zeme, Hlavy Svojej Cirkvi a každého kresťana vo všetkých veciach.

  Ak máte priateľa, brata alebo sestru, ktorí milujú Pána Ježiša z čistého srdca, podeľte sa s ním alebo s ňou o tento dar. Pán vie do čích rúk Jeho dar patrí a On vás povedie.

  My vám ďakujeme v Jeho Mene za vašu pozornosť voči tomuto Jeho daru podľa Jeho želania a potešenia. V Požehnanom Mene Nášho Spasiteľa a Pána a skoro prichádzajúceho Kráľa, zostávame

 

Vaši v Ňom

 

 

 

brat   H  a  n  o  l  a

(v mene všetkých v MRM)

 

dôležitá poznámka.

 

     Toto nie je evanjelizačná Misia. My nedodávame Biblie, teo­logické knihy, konkordancie, slovníky, evanjelizačné traktáty, ani žiadnu inú literatúru, ktorú nám Pán nedal! Neponúkame korešpon­denčné kurzy, tituly, finančné podpory, ani nikoho nesponzorujeme. Listy, ktoré budú vyžadovať horeuvedené materiály alebo službu nemusia byť zodpovedané.

 

     Naše povolanie je hlavne voči Premožiteľom v Cirkvi, voči Neveste Kristovej. Preto naše materiály (ktoré distribuované zdar­ma) nám dávané Pánom za tým hlavným účelom. Materiály (knihy, brožúry) limitované, čo sa týka kvantity a nie pre každéhočitateľa-záujemcu”! Modlíme sa, aby tieto materiály boli rozdeľova­né podľa Vôle Božej a aby tak splnili Jeho účely. Amen.


 

O  B  S  A  H

 

 

 

                                                                                     STRANA

 

 

PREDSLOV                                                                          iv

 

Pravda o Spáse                                                            1

 

A)  Vykúpenie                                                                 2

 

B)  Spása                                                                           4

 

dôsledky a skúsenosti                                           16

 

uzáver                                                                             20

 

 

 

Dodatok  A – Dôležité poznámky o tejto brožúre         A1

 

Dodatok  B – Človek v „priereze“                                B1

 

Dodatok  C – Vysvetlivky k niektorým výrazom

                        Písma tu použitým                                       C1

 

Dodatok D – Poznámky ku „premáhaniu“                    D1


PREDSLOV

 

Nasledujúce svedectvo Slova Božieho a mojej viery je napísané pre všetkých veriacich v Pána Ježiša Krista; pre tých znovu-narodených Jeho Duchom podľa Evanjelia Jána 3:3-7 teda patriacich Pánovi, práve tak ako pre všetkých tých, ktorí si „myslia”, že sú kresťania patriaci Pánovi, ale nie sú. Títo sú „papieroví kresťania”, ktorí môžu sedieť v kongregáciách a modliť sa, spievať, uctievať, dávať milodary a dobre sa cítiť, ale nemajú Ducha Kristovho, preto oni Jemu nepatria! (Rim. 8:9) A ak Jemu nepatria, potom stále patria Satanovi. Zostáva­jú prekliati bez toho, aby o tom vedeli, aby si to uvedomovali a aby im to bolo povedané alebo aby boli niekym varovaní!

 

           Otázka Spásy je preto tá najdôležitejšia záležitosť pre každého v tomto svete, kto uveril intelektuálne alebo vierou v Ježiša Krista, Syna Božieho. Je to práve tak dôležité každému znovu-zrodenému veriacemu, ktorý v otázke Spásy môže byť práve tak podvedený, ako „papieroví kresťania”, ktorí nič nechápu.

 

Keďže náš Večný Život alebo večné zatratenie závisí na Pravde ako je zjavená Bohom v Jeho Slove, potom, ja verím, je extrémne dôležité pre každého človeka, ktorý má nejaký záujem o svoju budúcnosť, aby hľadal Pravdu, uveril Pravde a konal tú Pravdu. Jedine potom môže mať dôveru a istotu svojho Večného Života a nie predtým.

 

Ale ľudia, včítane pravdivých znovu-zrodených kresťa­nov, Pravdu nehľadajú a Pravdu nemilujú. Inak povedané, oni nehľadajú Pána a nemilujú Pána, Ktorý je Pravdou. (Jn. 14:6) Oni milujú sami seba, milujú svoj vlastný život a milujú kráčať po svojich vlastných cestách, ktoré im prinášajú seba-uspoko­jenie. Dávajú prednosť smrti nad životom, temnote nad svetlom a lžiam nad Pravdou.

 

Mali by sme ale všetci vedieť, že náš nepriateľ, diabol, je ako revúci lev obchádzajúci dookola a hľadajúci koho by mohol zo­žrať a to akýmkoľvek spôsobom, hlavne luhaním a podvádza­ním. (1Pet. 5:8) Mali by sme tiež vedieť, že prežiť môžeme jedine hľadaním Pravdy, uverením Pravdy a potom držaním sa tej Pravdy za každú cenu!

 

Hlavným účelom tohoto písaného svedectva je to, že na jeho stránkach môžete hľadať Pravdu v Slove Božom, čo sa týka vášho Večného Života alebo večnej smrti. Že môžete uveriť tej Pravde a potom držať sa tej Pravdy a konať Pravdu cez Ducha Božieho vo vás.

 

Nech Ježiš Kristus prinesie toto svedec­tvo Svojim Duchom takým srdciam a dušiam, ktoré boli predurčené Otcom (Rim. 8:29). Nech ich Pán uschopní hľadať a nájsť, uveriť a potom vykonať Pravdu. Amen.

 

           Hanola

 

 

 

 

 

 

 

 

{Veľmi doporučujem, aby pri čítaní tejto brožúry čitateľ sledoval a overoval si odkazy na Písmo uvedené v texte aj keď slovenské preklady Písma nie sú vždy významove totožné s verziou Kráľa Jakuba. I napriek tomu, sle­dovanie odkazov v Písme zmnohonásobí osoh z čítania a čerpania Pravdy z tejto stručnej práce.}

 

 


PRAVDA O SPÁSE

 

 

Veľmi málo veriacich má prijateľné chápanie alebo hĺb­ku Pravdy o tom, čo Vykúpenie a Spása naozaj sú, aký je ich jednotlivý obsah, proces, účel a konečný výsledok alebo ovocie. Ja vzdávam chválu Pánovi Ježišovi Kristovi a ďakujem Mu za túto príležitosť podeliť sa s mojou vierou, chápaním a živými skúsenosťami, ktoré mi On dáva a zväč­šuje od počiatku môjho vlastného vykúpenia.

 

Prosím Ducha Pánovho, aby ma viedol vo vyjadrovaní mojej viery a chápania tak, aby to mohlo byť užitočné kaž­dé­mu veriacemu hľadajúcemu Pravdu, hľadajúcemu vy­svet­lenia pre nespočetné problé­my a rozdelenia v kresťan­stve práve tak ako pre jeho vlastné problémy a prekážky. Božie vedenie ma tiež uschopní, aby som bol stručný a jasný v tejto najdôležitejšej otázke Jeho Cirkvi. Áno, ja verím, že toto je najdôležitejšia otázka Cirkvi, ktorá rozhoduje o sme­re, kvalite a budúcom živote každého skutočného veria­ceho.

 

Práve tak verím, že kvôli svojej dôležitosti, naši nepria­telia – sily temna – robia všetko možné, aby zakryli Pravdu o Plnej Spáse. Tieto sily uspeli do neuveriteľného stupňa v zakrývaní tejto Pravdy a v podvádzaní veriacich každého druhu a denominácií okolo sveta. Ich hlavná taktika vždy bola tá, aby neupierali pozornosť na milióny „návštevníkov kosto­lov, ovečky”, ale na malý počet pastierov, ktorí „kŕmia ovečky”, ktorým ovečky dôverujú a ich nasledujú. Je to veľmi prefíkaná a ekonomická cesta na postihnutie celej Cirkve a na zabezpečenie toho, že cieľ a túžba Nášho Boha sú efek­t­ívne zmarené a zabránené. Poďme teda spolu s Duchom Nášho Pána Ježiša Krista hľadať Pravdu a Svetlo ohľadne tejto najdôležitejšej otázky.

 

Plná Spása má dva základné stupne, ktoré môžu byť jasne rozlíšené v Slove Božom a tiež rozoznateľné v mno­hých veriacich tými, ktorí majú duchovné rozoznávanie. Tieto dva stupne Plnej Spásy sa odlišujú jedna od druhej, čo sa týka ich obsahu, účelu a konečného výsledku a sú nasledovné:

 

A)   Vykúpenie (spása ducha človeka)

B)   Spása         (spása duše človeka)

Zoberieme si teraz každý stupeň zvlášť a pokúsime sa ho defino­vať, jeho obsah, účel a konečný výsledok a to Písmom podľa Mysle a Srdca Boha Nášho Nebeského Otca. Sme schopní toto urobiť Jeho Duchom, ktorý býva v nás za tým špecifickým účelom – plne a kompletne v nás vykonať, vypracovať Plnú Spásu Nášho Boha. Jedine Duch Sám zkúma hlboké veci Boha a nám ich zjavuje, inak by sme nič nevedeli, pretože našou stvorenou (Adamovskou) prirodze­no­sťou nemôžme získavať veci Božie. (1Kor. 2:10-14) Preto spoliehajme sa jedine na Ducha Božieho, aby sme dostali od Neho, čo nám On chce zjaviť, aby sme videli, chápali a konali našu časť toho po čom Boh túži a čo Jeho Plná Spása v skutku vyžaduje.

 

 

 

A)    VYKÚPENIE

 

Keď bol otrok v starej Rímskej ríši predaný a kúpený na otročom trhu, on legálne i prakticky zmenil majiteľa. Predsa však potom, čo bol kúpený, on zostal presne taký istý vo svojich vnútorných črtách, charaktere, povahe, práve tak ako aj vo vonkajších črtách, vo vzhľade. Pokiaľ ho nový majiteľ nenechal umyť, neobliekol ho do nového šatu a prípadne ho tiež nevzdelal, ten otrok by zostal absolút­ne nezmenený a presne taký istý ako bol predtým, než bol kúpený.

 

Keď sa Adam a Eva oddelili od Boha cez ich hriech ne­po­sluš­nosti, oni ztratili Jeho Prítomnosť a Ducha (1M. 3:22-24) a získali prítom­­nosť a ducha Satana, ktorému sa poddali na posluš­nosť a teda slúžiť mu. (Rim. 6:16) Oni zmenili svoju prísluš­nosť, svojho majiteľa z Boha na Satana a získali charakter-prirodzenosť Satana! Všetky budúce svetové kráľovstvá detí Adama a Evy odvtedy prináležali Satanovi. (Mt. 4:8-9)

 

Hlavný účel Vykúpenia je zmeniť našu príslušnosť od Satana zpäť k Bohu. Toto bolo uskutočnené Kristom Ježi­šom Ktorý nás vykúpil zpäť k Bohu tým, že dal Svoj Život, inak povedané, Svoju Krv ako platbu. (Zj. 5:9, 1Pet. 1:18-19, 4M. 17:11-14, 5M. 12:23) Svet bol veliký „otročí trh” a Pán Ježiš Kristus bol akoby Obchodníkom hľadajúcim „dobrých otrokov” a ochotným zaplatiť aj všetko, čo On mal. (Mt. 13:44-48).

 

 

Z hľadiska Božieho, Pán legálne vykúpil celé ľudstvo, čomu tiež svedčí slovo „ktokoľvek” v Jn. 3:16. Ale v skutočnosti jediní, ktorí sú v pravde vykúpení zo sveta sú tí „povolaní”, Cirkev, „perla veľkej ceny”.

Prvý krok nášho Vykúpenia začína, keď použijeme našu počiatočnú mieru viery danej každému človeku. (Rim. 12:3) Táto viera nás uschopňuje prekonať našu pýchu, vytriezveť, vidieť samých seba ako (bezmocných) hriešnikov a kajať sa z našich hriechov. Tento prvý krok bol tiež samým prvým po­solstvom, ktorým Pán začal kázať. (Mt. 4:17)

 

Druhý krok nášho Vykúpenia je vyznanie viery v Ježiša Krista veriac v našom srdci, že Boh Ho vzkriesil z mŕtvych. (Rim. 10:9, Ef. 2:8). Tento náš krok spôsobuje, že Duch Boží sa vracia do Svojho sídla v našom duchu (viď strany B1 až B4), kde On bol v Ada­­mo­vi a Eve pred ich pádom. Takto sme „narodení znova” Duchom Božím (Jn. 3:3-7) a naše príslušenstvo je zmenené od Satana zpäť k Bohu.

 

Tretí krok v našom Vykúpení je krst vodou. Tento krst pred­sta­vuje našu ochotu zomrieť tomuto svetu a svojmu sta­rému „sebe-samému”, starému stvoreniu, starému satanskému charakteru a byť separova­ný od neho súc pochovaný (ponorený do vody - Rim. 6:4, Kol. 2:12). Potom vstať ako nové stvorenie v novote, svätosti a charaktere Krista (vyno­riac sa z vody -–2Kor. 5:17, Gal. 6:15). Tento krst teda obsahuje v sebe oboje, Kríž i Zmŕtvychvstanie Nášho Pána Ježiša Krista. Pán Sám bol krstený (Mt. 3:16), aby nám dal prorocký obraz Jeho budúcej cesty Vykúpenia a Spásy a tiež nám tým dal príklad, aby sme Ho nasledovali. Apoštol Peter vyjadruje tú istú záleži­tosť pokánia a krstu, keď radil tým Židom, ktorí uverili, že Boh učinil Toho, Ktorého oni ukrižovali i Pánom i Kristom. Im dáva Peter tie isté kroky: čiňte pokánie a pokrstite sa... a obdržíte dar Ducha Svätého.” (Sk. 2:36-38)

 

Horeuvedené tri kroky tvoria obsah Vykúpenia. Tento stupeň môže byť tiež nazvaný „prevod príslušnosti člove­ka”, tiež „spása ducha človeka” alebo „pretvorenie ducha človeka” alebo tiež „ožive­nie ducha človeka”. Účelom tohto stupňa je umožniť prechod hriešneho a sko­rumpovaného človeka, otroka Satana, od Satana zpäť k Bohu a pripraviť takéhoto veriaceho na ďalší stupeň, čo je „spása duše človeka” alebo „pretvorenie duše človeka” alebo „oživenie-znovuzrodenie duše človeka”.

 

Konečný výsledok tohoto prvého stupňa Spásy poskytuje Bohu „otrokov”, ktorí sú plne zaplatení, zobraní z „trhovišťa” a ktorí sú ochotní byť očistení, zmenení a transformovaní na Jeho synov a dcéry. Sú teda ochotní byť pripravení na vstup do Domu Božieho, ich nového Majstra a Majiteľa a Otca!

 

Toto je Vykúpenie, jeho obsah, účel a konečný výsle­dok a je ono počiatkom Spásy a nie jej koncom. Slová Bo­žie na ktoré bolo v horeuvedenom poukázané (medzi mnohými ďalšími), moja viera a dlhé skúsenosti, to všetko svedčí o tomto fakte.

 

 

 

B)    SPÁSA

 

Tento stupeň nasleduje naše Vykúpenie. Vedie nás cez „tesnú bránu” na „úzku cestu”, ktorá vedie do Života Večné­ho, čo je Život Boha, aby vládol aj v našej duši. (Mt. 7:13-14) Toto je jediná cesta pre ľudskú dušu ako byť premenená na Podobu Ježiša Krista, ako si pri­vlastniť Jeho Charakter. (Rim. 8:29) Toto je tiež Vôľa Božia pre človeka od samého počiatku, kedy Boh stvoril človeka na Svoju Podobu! (1M. 1:26) Preto človek, ktorý nemá Podobu Božiu tiež vo svojej duši nemôže uspokojiť Srdce Božie a nemá miesta v Nebi.

 

Hoci môžeme nazývať tento stupeň ako „spásu-pretvorenie-oživenie-znovuzrodenie-transformáciu duše človeka”, predsa vždy jednáme s dušou človeka, ktorá už patrí Bohu hoci je ešte mŕtva, hriešna, špinavá a Jemu totálne neprijateľná vo svojom prirodzenom stave zla. Prečo je ona neprijateľná?

 

Za prvé, taká duša je stále presiaknutá, ovládaná a vede­ná charak­terom Satana. Je pyšná, skorumpovaná, arogantná, sebecká, špinavá, neposlušná, tvrdohlavá, plná strachu, plná pochybností, plná žiadostí, skúpa, závistlivá, nespoľahlivá, nesvätá, svojvoľná, seba-vládnucá,  zlá – všetko toto dohro­mady je v Písme tiež nazývané telesnosť – charakter Satana a človeka! Táto telesnosť sa stala „0trvalým nájomníkom” v prirodzenej duši človeka odkedy Adam a Eva obdržali tento charakter Satana v Raj­skej Záhrade.

 

Za druhé, Duch Boží prišiel (pri našom vykúpení) len do nášho ducha a nie do našej duše! On vládne iba v našom duchu (str.B2), ale v našej duši vládne telesnosť, čo je smrť. Boli sme znovu-zrodení, pre­tvore­ní, oživení iba v našom duchu a nie v našej duši! Súc ne­priateľom Boha, naša „telesnosť je chtivá (žiadostivá, bojuje) proti Duchu a Duch proti telesnosti; a títo sú si naprotiveň jeden dru­hému, takže nemôžete robiť to, čo by ste (inak) robili.” (Gal. 5:17)

 

Preto tí „čerstvo” vykúpení veriaci ako aj všetci tí starší, ktorí odmietajú „pokračovať ku dokonalosti” sú všetci telesní, karnálni a nie duchovní! (Rim. 7:14 a 8:7, 1Kor. 3:1-3) Pra­meň ich života a skutkov je telesnosť ich duše (emócie, intelekt, vôľa), kde Duch Boží ani nesídli, ani nevládne. Prirodzená schopnosť duše obsiahnuť inte­lek­tu­ál­ne znalosti Písma, doktríny, fakty a účely alebo rozoznať dobro od zla, modliť sa, dávať milodary, uctievať alebo konať dobro nerobí žiadneho veriace­ho duchovným! Môžete čítať, poznať a rozumieť celej Biblií (a dať celé svoje imanie chudobným) a predsa stále zostať zatrateným!

 

Taký veriaci sa stále živí zo “stromu poznania dobra a zla”, ktorý je k dispozícií v telesnosti jeho duše, a nie zo Stromu Života, ktorý je k dispozícií v jeho duchu. Túžba takého veriaceho slúžiť Bohu zalo­že­ná len na jeho intelektuálnych znalostiach je preto Bohu neprijateľná pretože taká duša samotná je Bohu neprijateľná.

 

Tento nadovšetko dôležitý fakt tiež znamená, že i prijatie Ducha Svätého do nášho ducha, stanúc sa takto Jeho chrámom (1Kor. 6:19), nie je postačujúce! Boh môže stále zničiť takého veriaceho ak bude pokračovať v znečisťovaní Božieho svätého chrámu cez svoju špina­vú-telesnú dušu súc tak podvedený sám v sebe. (1Kor. 3:16-18) Boh si želá, aby sme sa stali Jeho synovia a dcéry cez podieľanie sa na Jeho SvätostiJeho CharaktereJeho Podobe – v našej duši. (Žid. 12:10) Potom sa staneme bezúhonní, svätí a Bohu plne prijateľní v našej ľudskej trojjedinnosti – duch, duša a telo. (1Tes. 5:23)

      Duch Svätý prináša tento POTENCIáL do nášho ducha pri našom vykúpení. Ale ak pokračujeme v neposlušnosti a odmie­­ta­ní Božieho napomínania a kázne, potom sme bastardi a nie synovia! Toto je ustano­vené v Slove Božom veľmi jasne. (Žid. 12:5-11 a 15-17)

 

PRETO v tomto druhom stupni našej Spásy, Duch Boží si želá prebývať a vládnuť tiež v našej duši činiac ju svätou. On sa preto chystá, aby  očistil a obnovil našu dušu: naše srdce (Jer. 17:9-10), našu myseľ (Ef. 4:22-24) a našu vôľu! (Fil. 2:13) Existuje ne­spočetné množstvo pasáží v Novom Zákone, ktoré ukazujú tento fakt veľmi jasne, cestu akou sa to uskutočňuje ako aj jeho konečné a želateľné ovocie.

 

Všimnite si, prosím, že tento proces, táto “vojna” nie je bez utrpenia, úzkosti, smútku a sĺz! Ak vám teda hocikto pove­dal, že “vaša vojna” skončila, že sa stačí natiahnuť na fotelu a rado­­vať sa z vašej spásy – on je luhár – aj keby mal byť vašim pas­tierom alebo starším! Ak si myslíte, že dokiaľ navštevujete nejaké bohoslužby, počúvate kazateľa, modlíte sa, “uctievate”, spievate, ba sa aj smejete a máte dobrý čas – a nikdy predtým ste nevyronili slzy nad sebou samým, nikdy nezapreli svoju starú diabolskú náturu – potom ste už aj podvedený! Ak by peklo nemalo žiadnu šancu dostať nás podvodom zpäť, nemrhali by nás svoje úsile. (Mt. 24:24, 2Tim. 2:26, Gal. 6:7, atď.)

 

Preskúmajme teda Slovo Božie, Jeho Myseľ a Srdce v tejto záležitosti a uvážme niektoré dô­ležité príklady.

 

 

1)  Započnime s jedným typickým a dôležitým príkla­dom opísa­ným Apoštolom Pavlom v kapitolách 6 a 7 jeho druhého listu do cirkvi v Korinte. Osvetlíme si len tie slová, ktoré sa vzťahujú na „spásu duše človeka” ako potrebné po­kra­čovanie „spásy ducha človeka - vykúpenia”.

 

a)  Apoštol Pavol píše znovu-zrodeným, vykúpeným ve­riacim v Korinte, ktorí boli oživení v ich duchu a majú teraz pokračovať v oživení-pretvorení-obnovení, čiže, spáse svojej duše.

b)  Pavol ich nazýva „moje deti” (2Kor. 6:13), čo tiež na­značuje stav ich nedospelosti, stav neobnovenej, neposlušnej, tvrdohlavej, hlúpej, temnej a mŕtvej duše – mŕtvej vo zmysle nedostatku Života Boha, ktorý je zatiaľ iba v ich duchu.

c)  Pavol im hovorí, že sú nevhodne zapriahnutí, ťaha­jú jarmo spolu s neveriacimi a že svetlo nemá žiadne obecenstvo s temnotou. (2Kor. 6:14)

d) Potom im hovorí, že sú chrámom živého Boha, čo potvrdzu­je, že sú znovu-zrodení Jeho Duchom (2Kor. 6:16), ktorý Duch žije v ich duchu.

e)  A potom im Pavol hovorí, že aby „vyšli zpomedzi ne­veria­cich a boli oddelení a nedotýkali sa špinavej veci... a potom ich Pán prijme a bude im Otcom a oni budú Jeho sy­novia a dcéry – hovorí Pán Všemohúci! (2Kor. 6:17-18)

 

Nuž, čo tento bod (e) v pravde znamená? Všemohúci Pán im hovorí, že hoci sú znovu-zrodení a sú jeho chrámom, On ich ešte neprijal, On nie je ešte ich otcom a oni ešte nie sú Jeho synovia a dcéry! Naozaj uvážte túto Pravdu vo svojom srdci.

 

f)  Potom im Pavol veľmi jednoducho radí: „Majúc preto tieto prísľuby, drahomilovaní, (byť prijatí Pánom a stať sa synmi a dcérami Boha, ktorý sa potom stáva našim Otcom) očistime sa od všetkej špiny telesnosti a ducha zdo­konaľujúc našu svätosťv bázni Božej.” (2Kor. 7:1) „Teles­nosť” je stručne opísaná v treťom odstavci tejto state B (str.4).

 

Existuje hlbšia pravda tiež, čo sa týka horeuvedeného bodu (c) a je nasledovná. Keď Pavol spomína neveriacich a temnotu on nemusí poukazovať len na ich pohanských priateľov v Korinte. On tiež poukazuje na ich vlastných bratov v zbore, ktorí sú vykúpení, ale inak neveria, čo im Boh (cez Pavla) hovorí a pokračujú v hrešení. V ich dušiach je preto neviera a temno­ta a oni to tak milujú.

 

Je zahodno zopakovať, že hociktorý znovu-zrodený veriaci, ktorý opovrhuje Pravdou Božou a Jeho napomínaním, nie je Jeho syn, ale bastard-cudzoložňa. (Žid. 12:5-8) Náš Boh Všemohúci nikdy nebude Otcom bastardov – neposlušných detí - vidiac, že v Jeho očiach neposlušnosť je ako hriech čarodej­níctva! (1Sam. 15:23) Aké spolo­čen­stvo má Trikrát Sväty Boh s čarodejníctvom? Temnotu a nevieru v bode (c) je preto potrebné vidieť ako tie, ktoré sídlia a vládnu v neobnove­ných, temných a mŕtvych dušiach znovu-zrodených veriacich v Korinte.

Každý znovu-zrodený veriaci, ktorý udržuje spoločen­stvo so svetom a kráča cestami tohoto sveta má dušu, ktorá je neveriaca a plná temnoty („vrana k vrane sadá”). Svetlo a Život Nášho Otca sú dávané jedine tým znovu-zrodeným veriacim, ktorí prichádzajú k Nemu (Jn. 5:40), počúvajú (Mk. 4:24), poslúchajú (Žid. 5:9) to Svetlo a žijú ten Život alebo sú aspoň ochotní učiť sa žiť ten Život. Zbytok znovu-zrodených veriacich iba “vedia o tom Živote” a myslia si, že ho majú, ale ho nemajú.

 

 

2) Tento druhý príklad sa týka tej istej cirkvi v Korinte, ale si zasluhuje byť separátnym bodom a aby bol seriózne uvážený v celej svojej vážnosti a tragédií a to všetkými veriacimi. Pavol porovnáva Korintských veriacich s Izraelom v pustatine a varuje ich pred tými istými dôsledkami, ktoré sa udiali Izraelu. (1Kor. 10:1-12)

 

Izrael, vyvolený národ Boží, Cirkev Starého Zákona, bol zničený a zahynul v pustatine rozhodnutím ich Boha! Spasení boli krvou Baránka, pokrstení vo vodách Červeného Mora a kráčajúci cez pustatinu smerom k svojej Zasľúbenej Zemi. Ale všetcí tí 20 roční a starší nikdy nedošli – okrem Jozua a Káleba! Prečo? Pretože títo dvaja boli jediní, ktorí mali iného ducha a kráčali vierou. Ostatní šomrali, provokovali Boha a neverili Mu. Tak oni zahynuli. (4M. 13:25-33 + 14:1-38) Či to zoberie­me na ľahkú váhu? Či Boh odvtedy zmenil svoje názory alebo cesty? NIE! (Žid. 13:8)

 

Cirkev dnešného dňa je duchovne v podobnej situácií. Veriaci sú spasení krvou Baránka, pokrstení vo vode a kráčajú cez (duchovnú) pustatinu to­hoto sveta smerom ku Kráľovstvu Nebeskému. Väčšina z nich šomre, provokuje Boha alebo neverí Mu alebo nenasleduje Jeho Slovo. Hoci sú deťmi Kráľovstva, oni nikdy nedôjdu – okrem tých, ktorí majú iného ducha a ktorí kráčajú vierou. (Mt. 8:10-12)

 

3) Ďalší dôležitý príklad je Slovo Božie, ktoré sa na­chá­dza v Pavlovom liste Filipänom, kde im Apoštol, opäť veľmi jasne, hovorí: „...vypracovávajte si svoju spásu s bázňou a trasením”! (Fil. 2:12) Nuž, ten istý Pavol píše do Efezu, že “vierou ste spasení... nie prácou (našim úsilím), aby sa nikto nemohol chváliť”. (Ef. 2:8-9) Či je toto potom protirečenie? Nuž, absolútne nie. Slovo v Efe­žanoch svedčí o našom vykúpení, znovu-zrodení Duchom Boha, čo si nikto nemôže zaistiť vlastnou prácou alebo vlastným úsilím. My môžeme byť vykúpení jedine vierou cez Božiu Milosť, takže Vykúpenie je dar Boží. Až po po­sled­nom kroku vykúpenia – krste vodou – je nám daný Duch ako dar Boží za účelom, aby sme boli spasení aj v našej duši (viď tiež Sk. 2:38)

 

Je preto úplne jasné, že Slovo vo Fil. 2:12 sa vzťahuje na spásu duše a my ju máme vypracovávať s bázňou a trasením pretože to musí­me konať v spolupráci s Bohom Všemohú­cim. Boh v nás pracuje Svojim Duchom a to hlavne v našej (slobodnej) vôli tak, aby sme boli ochotní konať JEHO dobrú záľubu. (Fil. 2:13) Jeho dobrá záľuba je spása-pretvo­renie-oživenie-obnova a transformácia našej duše na Podo­bu Ježiša Krista, Jeho Prvorodeného Syna. (Rim. 8:29) Boh nemá väčšiu záľubu a väčší cieľ s nami než tento!

 

 

4)  štvrtý príklad je úzko spätý s horeuvedeným a tiež ho jasne potvrdzuje. V Knihe Zjavenia, kapitolách 2 a 3, Ježiš Kristus, Syn Boží, hovorí ku Svojej Cirkvi rozsudzo­va­cím spôsobom. Jasne rozdeľuje všetkých znovu-zrode­ných a vykúpených veriacich vo Svojej Cirkvi do dvoch skupín: (1) tých, čo prekonávajú a (2) všetkých ostatných. Jeho súd sa vždy dotýka jedného hlavného bodu v živote a stave Jeho veriacich. Vždy poukazuje na spásu ich duše, na prítomnosť alebo neprítomnosť Jeho Života v ich duši, čo určuje stav a skutky ich duše. (Zjavenie, kap. 2 a 3)

 

Pán vynáša na povrch charakteristiky každého zboru a ich skutky, potom posudzuje ich skutky a potom dáva ko­neč­­­ný rozsudok a prísľub. My nebudeme analyzovať tie dve kapitoly, skôr sa opäť upriamime na to, čo je tam dôležité pre osvetlenie pravdy o „spáse duše človeka”.

 

Mali by sme vidieť dva druhy veľmi vážneho súdu, ktoré Pán vy­hla­suje väčšine zo siedmych zborov:

 

a)  čiň pokánie, lebo inak...”, čo znamená “obráťte sa na svojich cestách, nepokračujte na nich, ale Mňa nasledujte, inak budem musieť podniknúť drastické kroky, vážne opa­trenia”. Príkladom takého drastického kroku alebo vážneho opatrenia je byť odstránený z Jeho Prítomnosti, čo sa deje, keď je svietnik odstránený z jeho miesta. (Zj. 2:5, Žm.51:11)

 

b) „Ten, čo premôže... Ja nevymažem jeho meno z knihy života...”! (Zj. 3:5)

 

Nuž, čo tento bod (b) v pravde znamená? Toto je naj­vážnejšie varovanie a súd samotného Pána, kde na­značuje, že tí znovu-zrodení veriaci v jeho cirkvi, ktorí budú pokračovať v odmietaní prekonávať (byť zmenení) stratia svoju spásu! Byť vymazaný z Knihy Života zna­me­ná byť vhodený do jazera ohňa, čo je druhá smrť a večné zatratenie. (Zj. 20:14-15) Či aj toto zoberieme na ľahkú váhu?

 

Toto je pravda, ktorú sa peklo snaží zakryť celou silou a bude proti nej bojovať každým mož­ným argumentom. V tomto sú zástupy veriacich jednoducho a hlboko podvede­né. namiesto toho, aby veriaci uverili priame slovo a súd ich Spa­siteľa, sú ochotní radšej sa zahrávať so svojim životom a budúcnosťou vo večnosti a “debatovať” tento bod použí­vajúc ľudské dôvody a argumenty proti nemu! Aká to hlúposť a tragé­dia v Cirkvi Ježiša Krista!

 

 

5) Piaty príklad, ktorý absolútne dokazuje pravdu v horeuvede­nom príklade 4) sa nachádza v Knihe Židom. Pavol naliehavo žiada veriacich takmer úpenlivo ich prosiac a hovoriac “...poďme ku dokonalosti”. (Žid. 6:1) Keďže náš duch je zdokonalený Duchom Boha, ktorý tam prebýva a keďže naše telo bude zdokonalené pri našom zmŕtvychvsta­ní (alebo únose, vychytení, čokoľvek príde pre nás skôr), je to potom jasne naša duša, ktorá potrebuje zdokonalenie. Preto Pavol naliehavo žiada, aby sme sa nezaoberali stále len našimi doktrínami opakujúc veci alebo zväčšujúc naše poznanie (kázanie, učenie, pamätanie si, zkúmanie, debato­vanie, diskutovanie, vedenie sporov), ale že musíme ísť za ten stupeň a očistiť našu dušu od každej špiny telesnosti. Opäť, “telesnosť” je stručne opísaná v treťom odstavci tejto časti B (str.4).

 

Pavlova naliehavá žiadosť pokračuje jeho smutným pre­hlá­sením vo veršoch 4 až 6, ktoré podčiarkujú jeho vážne obavy ohľadne tých veriacich, ktorí odmietajú “pokračovať ku zdokonaleniu” a zbaviť sa ich starého zlého charakteru. Takí veriaci odmietajú tiež výslovný a jas­ný príkaz Pána a Spasiteľa Ježiša Krista vyjadrený v Matú­šovi 5:48! Čo je teda také vážne v tejto záležitosti? Nuž, je celkom jasné, že ktorýkoľvek znovu-zrodený veriaci, ktorý pokračuje v odmietaní „pokračovať ku zdokonaleniu”, čo znamená, byť očistený, obnove­ný, pretvorený, oživený, zdokonalený v jeho duši, zostane v stále sa zvyšujúcom nebezpečí odpadnutia! (Žid. 6:6) Odpadnutie tu tiež zname­ná prekročenie čiary možného návratu!

 

Odpadnutia od čoho? Odpadnutia od osvietenia, nebes­kých darov, účasti na Duchu Svätom, Slove Božom a moc­nos­tí sveta, ktorý má prísť, ktoré veci každý opravdi­vý znovu-zrodený veriaci už ochutnal. (Žid. 6:4-5) Ak ste nikdy nechutnali tieto horeuve­dené veci, potom nie ste znovu-zrodení!

 

Takýto veriaci nemôže byť znova obnovený na pokánie, nemôže byť znova spasený, znova vykúpený! Jeho odpadnutie sa rovná vymazaniu z Knihy Života! On odmietol pracovať na vlastnej spáse, aby spasil svoju dušu v spolupráci s Bohom. Toto je vážnosť tejto záležitosti. My teraz hovoríme o več­nom Živote alebo večnom zatratení znovu-zrodeného veriaceho!

 

Každý veriaci, ktorý nikdy neurobil rozhodnutie vo svojom srdci „pokračovať ku zdokonaleniu” sa stále nachádza v tomto nebez­pečí bez ohľadu na to, ako nábožne vyzerá, čo vie, koľko dobra vykonal alebo sa pokúša vykonať. On môže navštevovať „kostol”, dávať desiat­ky a milodary, modliť sa, spievať, „uctievať” a konať mnoho dob­ra! všetko, čo koná môže byť konané s dobrými úmyslami a v úprimnosti – ale je to konané v úprimnosti jeho starého charakteru a teda v zlom a neprijateľnom duchu. Pán zvažuje duchov. (Pr. 16:2) Skutky špinavej duše nemôžu byť čisté a prijateľné Svätému Bohu! Pán nám viac osvetlí tento fakt v Jeho príklade s Kainom (viď bod 7. dolu)

 

 

6)  Celý Nový Zákon sa zaoberá Plnou Spásou človeka – ducha, duše a tela. (1Tes. 5:23) Preto tam musí existovať nespočetne mnoho príkladov. Uvážme starostlivo v našich srdciach a mysliach ešte jeden dôležitý príklad z Nového Zákona, ktorý je obsiahnutý len v niekoľkých slovách pre­hlásených Samotným Pánom. Pán povedal: „Ak ktokoľvek (ktorýkoľvek veriaci) chce (rozhodol sa) mňa nasledo­vať, nech zaprie samého seba (starý zlý život seba samého), a pozdvihne svoj (vlastný) kríž a nech ma nasleduje. Lebo ktokoľ­vek si zachová svoj život (starý život seba -samého) stratí ho; a ktokoľvek stratí svoj život  (starý život seba -samého) kvôli mne, nájde ho (nový Život Boha vo svojej duši).” (Mt. 16:24-25)

 

Za prvé, horeuvedené Slovo Pána jasne ukazuje, že žiad­ny človek nemôže žiť dva životy súbežne, v tom istom čase, čo znamená, starý život jeho duše (život seba-samého) a nový Život Boha, Život večný, ktorý je v duchu veriaceho. My môžeme začať získa­vať Život Boha z nášho Ducha do našej duše JEDINE keď sa my, v spolupráci s Bohom, rozhodneme a začneme strácať starý život našej duše tým, že ho zapierame! Najprv musíte vysťahovať „sta­rý nábytok", len potom môžete prisťahovať „nový nábytok“!

 

Za druhé, to Slovo Pána naznačuje, že my nemôže­me mať nový Život – Život vzkriesenia – bez zobrania nášho vlastného kríža! Veriaci žijú vo snách ak si myslia alebo veria, že môžu žiť Život Boha vo svojej duši bez akéhokoľvek kríža. Pán by nikdy ne­bol býval vzkriese­ný ak by nebol býval najprv zomrel na Svojom Krí­ži! Prečo si myslíme, že my môžeme? (Gal. 5:24, 1Kor. 15:31, Kol. 3:5)

 

 

7)  Starý Zákon sa priamo nezaoberá otázkami a aspektami “spásy ducha a duše človeka”, ich obsahmi, účelmi a konečným ovocím. Predsa však osvetľuje otázku starej duše a jej jednania cez mnohé známe osobnosti Staré­ho Zákona. Toto svetlo nás tiež môže uschopniť, aby sme videli a vysvetlili mnohé problémy a tajomstvá s ktorými sa stretávame v našom čase medzi veriacimi a tiež v našom vlastnom vnútri.

 

Pán si želá priviesť do našej pozornosti prípad Kaina a Ábela a ukázať nám, že aj dnes existuje medzi veriacimi mnoho “Kainov” a zvlášť medzi vodcovstvom. Uvážme vo svojich srdciach a mysliach nasledujúce fakty:

a)  Kain bol veriaci, nie pohan, uctieval Boha a mal pred Ním respect (ako i dnes majú mnohí veriaci).

b)  Kain priniesol Bohu dary z ovocia svojej práce a, ja verím, obetoval to o čom si myslel, že to bolo to najlepšie, čo on vyprodu­koval (1M. 4:3)

c)  Boh neprijal Kainovu obeť, ale prijal Ábelovu obeť. Kain sa veľmi nahneval a závidel svojmu bratovi Ábelovi a keď boli obaja na poli, on zabil svojho brata Ábela! (1M. 4:4-5,8)

d)  Boh povedal Kainovi, že on nekonal dobre (so svojou obe­ťou) a priamo sa ho zpýtal: „Ak dobre konáš (dobre obetuješ), či nebudeš prijatý? A ak nekonáš dobre, hriech leží pri dverách.” (1M. 4:7)

 

Možno, že veríme, že tieto príhody sa stávali veľmi dávno a Kniha Genesis (1M.) je príliš ďaleko v minulosti na to, aby bola aplikovateľná v dnešných dňoch. Nie tak! Príliš mnoho veriacich aj dnes obetuje Pánovi to najlepšie, čo pro­dukujú alebo čo sú schopní vykonať a veria, že Boh akceptuje ich obete alebo uctievanie alebo službu. Ale nie, Boh neakceptuje ich obete pretože sú toho istého charakteru ako tá obetovaná Kainom. (Pr. 14:12; Pr. 16:2,5).

 

Bohu nikdy nebolo prijateľné to, čo my sme sami v sebe alebo, čo my dokážeme vyprodukovať sami zo seba alebo, čo sa nám zdá dobré a správne! Ale ak obetujeme na oltári samých seba, naše staré zlé „ja”, aby tam zhorelo, zo­mrelo (ako Ábel obetoval jahňa ako svoju náhradu), to je Bohu pri­jateľné. Lebo to bol náš “starý človek”, naša stará duša, naša zlá Adamovská prirodzenosť, nátura, ktorá bola “súdená a zhorela v Kristovi”, na Jeho Oltári – Jeho Kríži. On tiež bol Jahňa obetovaný za nás ako naša Náhrada.

 

Kain bol teda podvedený vo svojej viere, že v pravde vzdával Bohu úctu a konal Mu veľkú službu tým, že Mu obetoval svoje naj­lep­šie produkty. Jasná paralela s touto Pravdou a duchovnou realitou z Knihy Genesis je nájdená v Evanjeliu Jána, kde Pán hovorí Svojim učeníkom tú istú vec. Varuje ich hovoriac „Oni (Kainovia) vás vyhos­­tia zo svojich synagóg (kostolov, kongregácií, spoločen­stiev); veru, prichádza čas, že ktokoľvek vás zabije bude si mys­lieť, že koná Bohu službu”. (Jn. 16:2) Veriaci týchto posledných časov budú tak podvedení „Satanovým evanje­liom” humanizmu, sebeckej služby prosperity... „služby starého ná­boženského človeka”... že uveria a budú vykonávať túto naj­väčšiu Satanovu lož.

Kain reprezentuje našu starú, neobnovenú a mŕtvu dušu, starý život prvého Adama, „starého človeka”, ktorý sa snaží zaľúbiť sa Bohu sebou samým, svojimi vlastnými činmy a úsilím. Ale on je prekliaty a nie požehnaný! (1M. 4:11) Takže potreba obnoviť, zrege­ne­rovať, oživiť a transformo­vať našu starú mŕtvu dušu, aby bola prijateľná Pánovi je zrejmá hneď od počiatku ľudstva! Je to naozaj tak ťažké vidieť toto jednoduché svetlo a pravdu Božiu? Pozastavte sa a uvážte tieto veci.

 

 

8) Tento ôsmy príklad je tiež zo Starého Zákona a odo­hráva sa v príbytku nášho predka Abraháma.

 

Abrahám predstavuje Boha Otca a Abrahám mal dvoch synov. Prvý mal meno Išmael a bol podľa „telesnosti” (podľa vôle Sáry a Abraháma, ktorý chcel „pomôcť” Bohu). On predstavuje nevercov a jeho matkou bola Hagar, Egyptská slúžka a otrokyňa. Druhý syn mal meno Izák a bol podľa ducha (podľa prísľubu a Vôle Boha – Gal. 4:22-23). On predstavuje Pána Ježiša a jeho matkou bola Sára, Abrahámova manžel­ka. Obidvaja synovia žili v tom istom príbytku Abraháma, ktorý v tom čase predstavoval Príbytok Boha.

 

Syn podľa „teles­nosti" prenasledo­val a vysmieval sa tomu, ktorý bol podľa ducha. Preto Sára riekla Abrahámovi: „vyžeň túto otroky­ňu a jej syna; lebo syn tejto otrokyne nebude dedičom s mojim synom, s Izákom.” A hoci to Abrahámovi spôsobilo smútok, Boh “vyslyšal Sáru” upokojujúc Abraháma a potvrdiac mu, že „v Izákovi sa tvoje semeno bude nazývať.” (1M. 21:10-12)

 

Pozrite sa teraz ako aj táto epizóda beží súbežne s du­chov­­nou skutoč­nosťou medzi veriacimi odo dňa Abraháma až po dnešný deň. Príbytok Boha je Cirkev. V tomto Príbytku sa nachádzajú dva druhy detí narodených do Jeho Rodiny; tí, ktorí sú „telesní veriaci” sú typizo­va­ní Išmaelom a „duchovní veriaci”, ktorí kráčajú po úzkej ceste sú typizovaní Izákom. Tí telesní majú neobnovené, nezregene­ro­vané a mŕtve duše a títo vždy prenasledujú a vysmievajú sa tým duchovným, ktorých duše sú obnovované Životom Krista, ktorý v nich vládne. Takže jedného dňa títo budú musieť byť oddelení od tých telesných, ktorí budú vyhnaní a budú blúdiť pustatinou. (1M. 21:14, Mt. 8:12) Bolo tiež predpovedané Išmaelovi, že bude „divokým človekom a jeho ruka bude proti každému človeku a ruka každého človeka bude proti nemu.” (1M. 16:12) Práve tak je to s tými telesnými veriaci­mi, ktorí sú ním typizo­vaní. Práve tak je to s fyzickými potomkami Išmaela v tomto svete.

 

9)  Tento posledný príklad sa dotýka ďalšieho výslovného a veľmi vážneho varovania z úst Samotného Nášho Pána, kde hovorí:

 

„Ja som ten pravý vinič a môj Otec je vinár. Každý letorast vo mne (každý pravdivý veriaci), ktorý nenesie ovocie, on (môj Otec) odrezuje; a každý letorast, ktorý nesie ovocie, on (môj Otec) čistí, aby doniesol viac ovocia.” (Jn. 15:1-2)

Okrem toho, Pán prehlasuje: „Keby niekto nezostal vo mne, vyhodí sa von ako letorast a vyschne, a ľudia ich pozbierajú a hodia na oheň a zhoria.”(Jn. 15:6)

 

či my naozaj rozumieme, čo tieto prehlásenia znamenajú? Čo sa nám prihodí, ak nenesieme ovocie alebo ak nezostaneme v Kristovi? Ak nemáme ovocia (z Jeho Ducha, čo je charakter Krista – Gal. 5:22-23) budeme odrezaní – odstránení z Jeho Prítomnosti (ako je aj sviet­nik – Zj. 2:5). Ak nezostaneme v Kristovi, sme odpadli a zhoríme v ohni ako suchý letorast, čo nasleduje štádium bez ovocia! (Žid. 6:6,8)

 

Pán nemohol k nám prehovoriť jasnejšie a priamejšie, než takto. Toto je veľmi ostrá a horká pravda a ako môžeme vidieť, perfektne harmonizuje spolu s ostatnými príkladmi zo Slova Božieho. (Viac vysvetlenia o „zostávaní” v Kristu možno nájsť v Dodatku C.)

 

*       *       *

 

Ja verím, že horeuvedených deväť príkladov je veľmi jasných a postačujúcich pre každého skutočného veriaceho na uváženie a pocho­penie v jeho srdci a mysli. Ja tiež verím, že tieto fakty by mali poslať „zimomriavky“ dolu chrbticou každého pravdivého veriaceho a mali by spôsobiť, aby sa začal v pravde báť Boha a tiež Diabla (Mt. 10:28) Či zoberieme horeuvedené fakty a príklady na ľahkú váhu? Či zanedbáme Písma, ktorých autorom je ten istý

Duch, ktorý prebýva v nás? Kde je naše svedomie a čo je naša viera?

Zdá sa byť žiadúce v tomto bode pridať ku horeuvedenému základnému obrazu Plnej Spásy človeka odstavec, ktorý by som pomenoval „Dôsledky a Skúsenosti“. Stručný obraz hlavných dôsled­kov nena­sle­dovania Slova Božieho týkajúceho sa tejto Pravdy o Plnej Spáse človeka. Práve tak je žiadúce osvetliť iné prípadné Slová Božie poukazujúce na proces „spásy duše človeka“ v praktickom živote Cirkvi.

 

 

Dôsledky a Skúsenosti

 

Posledných niekoľko rokov mojej služby Pánovi a Jeho Cirkvi mi pri­nies­li zvlášť ťažké časy. Objavoval som nanajvýš zarmucujúcu a smutnú skutoč­nosť, že totiž veľká väčšina veriacich sa ani v naj­menšom nestará o Slovo Božie a nemá pred Bohom ani tú najmenšiu bázeň! (Rim. 3:18; Pr. 1:7) Oni majú svoje vlastné cesty, ktoré sú, samo­zrejme, „lepšie, prednostnejšie a múdrejšie“, než cesty Boha a nevidia žiadne dôvody prečo by sa mali zastaviť na svojich cestách a zmeniť svoj smer. Ukazujú skutky ich starej-Adamovskej-diabolskej nátury, prirodzenosti tým, že bez prestania stoja v neposlušnosti voči Slovu Božiemu a proti Duchu Pána! Prvé storočie po Kristu pravdepodobne nebolo ešte ukončené, keď mnohí veriaci v Cirkvi už  vtedy boli v tejto tragickej situácií.

 

Pán jasne vyhlasuje Svojim znovu-zrodeným veria­cim v Laodicei hovoriac: „Ja všetkých, ktorých milujem karhám a (otcovsky) trescem; preto rozhorli sa (zapáľ sa, maj snahu) a učiň pokánie.“ (Zj. 3:19; 1Kor. 11:32) Ale dnes, zástupy kresťanov nepred­stie­ra­ne a z celej duše nenávidia karhanie a vášnivo nenávidia tresta­nie, napomí­na­nie alebo pokánie! Sú neposlušní, sebeckí a sú bezbož­ný­mi deťmi. Preto sú úbohí a mizerní a chudobní a slepí a nahí ako im to aj Pán prehlá­­sil! (Zj. 3:17) Preto im Pán jednoducho hovorí: „Hľa, stojím pred dverami (vášho srdca a duše) a klopem; ak ktokoľvek (ktorýkoľvek veriaci, nielen z Laodicei) poču­je môj hlas a dvere (do srdca a duše) otvorí, ja vojdem k nemu a budem s ním večerať (mať obecenstvo) a on so mnou.“ (Zj. 3:20) Mať alebo nemať obecenstvo s Pánom určí Život alebo smrť v našej duši. Tiež to určí naše požehnanie alebo prekliatie! Veríte tomu? Vidíte to?

Nuž, keď neotvoríte dvere osobe, ktorá klope na vaše dvere, nikdy tú osobu nebudete poznať. Ak neotvoríte dvere (vášho srdca) Pánovi, nikdy Ho nebudete poznať – hoci môžete v Neho veriť. Ak Ho nepoznáte, nikdy Ho nemôžete milovať pretože nemôžete milo­vať osobu, ktorú nepoznáte. A keď Pána nemilujete, budete „Änatéma Maranata“ = pre­kliaty pri Jeho Príchode! (1Kor. 16:22) Či to teraz vidíte? Či tomu naozaj veríte?

 

Pán tu hovorí o „dverách“ z ducha do duše veriaceho, ktoré sú pri rozdelení jeho ducha a duše. To je tam, kde Slo­vo Božie preniká a rozlišuje myšlienky a zámery srdca. Slovo Božie toto doká­že pretože Slovo Božie je živé a ostrejšie než dvojsečný meč! Slovo Božie nie je ani diplomatické, ani zdvorilé. (Žid. 4:12 + str. B2)

 

Je preto nadmieru jasné, že Pán „klope“ z ducha znovu-zrode­ného veriaceho, kde On je prítomný, na „dvere“ jeho duše (srdca, mysli, vôle), kde On nie je prítomný! On si želá priniesť spásu-obnovu-oživenie-transformáciu tiež do jeho duše, ktorá je úbohá, mizerná, chudobná, slepá a nahá! Tie „dvere“ sú otvárané vierou v jeho (s)svedomí a je to rozhodnutie a akcia dotyčného veriaceho a nie Pána. Držanie tých dverí zatvorených môže stáť dotyčného veriaceho jeho vlastný Večný Život!

 

Ale veriaci si myslia a veria a hovoria, že oni sa „majú dobre“ a nič im nechýba, žiadna rada, žiadne kar­hanie, žiadne napomínanie, trestanie a to od nikoho, ba ani žiadne pokánie. (Zj. 3:17) Sú hotoví ukameňovať hocikto­ré­ho brata, ktorý sa opovažuje im radiť, ich karhať alebo ich napomenúť v Duchu Pána. (2Tim. 4:2-4) Telesní kresťa­nia sú omnoho nebezpečnejší a „efektívnejší“ v posmievaní sa a v prenasledovaní duchovných kresťanov, než sú pohani. Pohani sú často priateľskejší a príjemnejší, než kresťania!

 

Je tiež napísané: „Je JEDNO telo a JEDEN Duch... JEDNA nádej... JEDEN Pán, JEDNA viera, JEDEN krst, JEDEN Boh...“ (Ef. 4:4-6) NAOZAJ??? Nie v skutočnom živote kresťanov! V skutoč­nom živote, každý kresťan má inú „vieru“, patrí do iného „tela“, žije v inom „duchu“, komunikuje s iným „pánom“ (s pánom iného charakteru, než má Kristus) a zdanlivo slúži úplne inému „bohu“! Zdá sa tiež, že on má inú „bibliu“, ktorá je omnoho menšia a obsahu­je jedine slová a doktríny, ktoré vyhovujú jeho chu­dob­nej duši. Hocičo, čo „pichá“ jeho telesnosť tam nie je. 

 

čo je hlavným dôsledkom celej tejto skutočnosti? rozdelenie, chaos, mizéria a smrť! Toto je presne stav, kde Cirkev došla s celou svojou telesnosťou a neposlušnosťou. A žiadny človek tomu nepomôže! či nie je celosvetová Cirkev Ježiša Krista viac rozdele­ná, než pohania tohoto sveta? či nie sú kresťania viac mizer­ní, dokonca hlúpejší, než pohani? Pán Sám prehlásil: „Lebo deti tohto sveta (pohani) sú v ich pokolení múdrejší, než deti svetla (veriaci),“ (Lk. 16:8, tiež Mt. 25:2)

 

A potom, akoby zlatý kliniec tejto hlúposti, niektorí „mudrci vyvinuli ídeu, že kresťania by sa mali zjednotiť. Naozaj? Ale načo potrebujeme nejaké ekumenic­ké hnutia, ak Slovo v Ef. 4:4-6 je naozaj pravdivé? Fakticky, každý ekumenista krikľavo podceňuje a zanedbáva toto Slo­vo Božie tým, že sa pokúša o nemožné! Pokúša sa zjednotiť to, čo sa nedá zjednotiť – telesnosť! Medzičasom, náš najväčší nepria­teľ, Satan, sa smeje.

 

Prečo teda existuje toto rozdelenie, chaos, mizéria a smrť v cirkvi Ježiša Krista?

 

Za prvé, veľká väčšina kresťanov nedbá ani trošku na slovo božie! a keby aj počuli alebo čítali pravdu slova božieho, ich srdce odmieta poslúchnuť a nasledovať tú pravdu v ich živote a skutkoch! (Jer. 18:11-13, 18; Sk. 7:51)

 

Za druhé, oni preto nežijú vierou – tou jednou vie­rou, ktorá prichádza z jedného pána... ako je aj napí­sané: „Pozoru­júc na (Jedného Pána) Ježiša, pôvod­cu a do­ko­ná­vateľa našej (jednej) viery;“ (Žid. 12:2) štyrikrát nám Pán dal prikázanie povediac: „Spravodlivý bude žiť vierou“! (Hab. 2:4, Rim. 1:17, Gal. 3:11 a Žid. 10:38)

„Viera je podstata vecí na ktoré sa nádejáme, evidencia (a chápanie) vecí, ktoré nevidno.“ (Žid. 11:1) Viera sídli v našom vedo­mí (svedomí), čo je orgán nášho ducha, a nie v našej hlave. čisté vedomie môže často „hovoriť“ proti našim dôvodom a pocitom a my máme nasledovať tento „vnútorný hlas“, čo je viera – evidencia pravdy – a nie naše myšlienky, pocity a žiadosti.

Ale ak kresťania nežijú vierou pána, potom čím žijú? Hoci sú jedným v Duchu, predsa, oni žijú pocitmy, rozumovaním (mudrovaním) a sebeckou vôľou ich teles­nej, nezregene­ro­vanej, neoživenej, temnej a špina­vej duše! Ale jednota cirkve ne­spo­číva v jednote myšlienok, názorov, dôvodov ani v jednote súdov intelek­tu duše. Ona spočíva jedine v jednote ducha Pánovho a Jeho Viery.

 

Ak by bolo Duchu Pánovmu dovolené zre­generovať- oživiť-transformovať duše týchto veriacich – potom by bola jednota v Cirkvi. Všetky rozdelenia (organi­zá­cie, denominácie, sekty, spolo­čen­stvá, skupiny, atď.), chaos, mizéria a smrť by sa stratili. A áno, Duchu musí byť dovolené vykonať regeneráciu v našej duši. My tak musíme rozhodnúť našou vôľou (Fil. 2:13) pretože Boh nám dal slobodnú vôľu. Našou slo­bodnou vôľou sa môžeme postaviť aj proti Bohu, proti Jeho Slovu, proti Jeho Spáse... všetci pohani sú toho dôkazom! Boh nikdy nebude konať proti našej vôli a nikdy vyberať alebo rozhodovať za nás – to je naša zodpovednosť pred Ním.

 

V tomto bode chcem predniesť a podčiarknuť pre každého veria­ceho Myseľ a Srdce Nášho Boha a Otca, čo sa týka Jeho vyvolených a vykúpených – Izraela a Cirkvi – a ich povolania robiť výbery a roz­hodnutia, ktoré určia ich osud. Boh vo svojej láske a milosti zabezpečil spásu a život – ALE my si to musíme vybrať, ísť za tým a dosiahnuť to. (Mt. 7:7-8, Fil. 3:12-14) Inak to nikdy nebudeme mať.

 

Hľa, dnes som postavil pred teba život a dobro a smrť a zlo... preto VYBER SI život.“ (5M. 30:15,19) Mojžiš tu hovorí ku NOVEJ generácií Izraela PO ich 40-ročnom putovaní a tesne pred tým, než mali vôjsť do Zasľúbenej Zeme.

 

Tiež im povedal túto pravdu: „Lebo poznám tvoju neposlušnosť a tvoju tvrdú šiju; hľa, pokiaľ ešte žijem s vami tohoto dňa, boli ste neposlušní voči Pánovi; a o koľko viac budete po mojej smrti?... Lebo ja viem, že po mojej smrti sa úplne skorumpujete a vybočíte z cesty, ktorú som vám prikázal; a zlo vás zastihne v posledných dňoch pretože budete činiť zlo v očiach Pána, aby ste provoko­vali Jeho hnev skrze prácu vašich rúk.“ (5M. 31:27,29)

 

či i vidíme zlo ľudskej nátury, charakteru – telesnosť – v jej „najlepšom“? Ako my – NOVÝ Izrael – vyberáme? Kto robí alebo pôsobí na naše rozhodnutia? Kto alebo čo nás ovplyvňuje? Sme schopní toto rozoznať, vidieť, chápať a odpovedať na také dôle­žité otázky? Máme na to dostatočnú duchovnú inteligenciu?

 

 

UZÁVER   

 

Hrubú knihu by bolo možné napísať o týchto veciach, ale ja som vedený, aby som bol stručný. Preto pridám iba jeden ďalší fakt. Hoci existuje mnoho kresťanov, ktorí bezpochybne vidia tu biedu Cirkvi, predsa, žiadny človek nedokáže pomôcť. Ani ja nemôžem pomôcť. Ja môžem jedine deklarovať, zprístupniť a vysvet­liť Slovo a ná­dejať sa, že Duch daruje slepým veriacim zrak, hluchým veriacim sluch a hlúpym veriacim chápanie. Ja sa môžem je­dine nádejať, že Duch Boží uschopní takých veriacich, aby vide­li, počuli, prijali pravdu vierou a potom nasledovali, resp. konali tú pravdu tou istou vierou! To je presne to isté, čo Duch Boží vykonal aj vo mne a pre mňa! V opačnom prípade by som nikdy nebol mohol napísať takúto brožúru.

 

Ja sa vás teda nepýtam, či ste schopní konať, čo horeu­ve­dené Slová Božie a Jeho Spása vyžadujú – žiadny človek nie je schop­ný to konať. Ja sa vás iba pýtam, či ste ochotní uvážiť horeuvedené Slová Božie? Naozaj ste? Ak ste, pokračujte v čítaní, tá najdôležitejšia časť ešte len nasleduje.

 

 Je to otázka vášho Života alebo smrti – vášho Več­ného Života alebo večnej smrti! Mali by ste mať istotu o Pravde týkajúcej sa vašej vlastnej Spásy, čiže, vašej vlastnej budú­c­nosti. Ja dúfam, že si želáte poznať vašu budúcnosť a v takom prípade mali by ste mali mať o tom istotu od Samého Ducha Božieho a nie od ľudí.

 

Predtým, než zakončím, zdá sa byť potrebným deklarovať ešte jednu jedno­du­chú pravdu a to nasledovne. Pravdivé Kresťanstvo a proces prav­divej Spásy je záležitosťou vykonávania našej viery: prehláse­nia, vyznania (Rim. 10:10), pýtania, hľadania, klopania (Mt. 7:7-8), zväzovania, uvoľňovania, súhlasenia (Mt. 18:18-19), uverenia (Jn. 6:28-29), milovania (Mt.22:37-40) a dôverovania, že Pán vykoná to, čo pýtame, hľadáme, zväzujeme, uvoľňujeme, prehlasu­je­me, vyznávame a veríme v harmónií s Jeho Slovom. Toto je časť, ktorú musíme my vykonať ↔ potom on môže vykonať jeho časť, ktorú my nemôžeme konať! Toto je naša spolu­práca s Bohom.

 

Preto bez ohľadu na to, aké dobré a pravdivé slová môžem písať a bez ohľadu ako úprimne a s otvorenou mysľou a srdcom vy môžete čítať alebo aj súhlasiť s týmito riadkami, to nie je postačujúce! Nikto nie je spasený čítaním alebo aj súhlasením s Biblický­mi prav­da­mi, ale konaním svojej viery, „vypracovávaním svojej viery“, ako je hore uvedené. V opačnom prí­pade čitateľ zostane ešte viac podve­de­ný a jeho viera sa stane, alebo zostane, mŕtva. (Jak. 1:21-25, Jak. 2:17 -26)

 

Podobne, hocikto môže uveriť v Ježiša Krista ako svoj­ho Spasiteľa. Ale ak nevyzná svoju vieru svojími ústami (Rim. 10:9) alebo nevolá na Jeho Meno (Sk. 2:21, Rim. 10:13), čo sú „činy viery, práca viery, činenie pravdy“, ten človek NEBUDE spasený! Ak ste teda aj uverili horeopísané pravdy o vašej Spáse, ustanovené v Slove Božom, a nekonáte ich, nedosiahnete nič. Tieto dôležité pravdy sa v takom prípade stanú iba „ďalšou zaujímavou informá­ciou usklad­ne­nou vo vašom mozku“, ale žiadna duchovná práca nebude vykonaná. Skutkami viery ste započali vašu spásu-vykúpe­nie (Ef. 2:8), skutkami viery – tým istým inštrumentom ducha – musíte po­kračovať pokiaľ nedosiahnete koniec vašej viery, čiže, spásu vašich duší.“ (1Pet. 1:9)

 

Ja dúfam, že ste uverili Slová Božie riadiace nás na ceste k našej Plnej Spáse, na ceste nášho premá­hania, na ceste konania Vôle Otca (Mt. 7:21). Ak áno, potom musíme požiadať Pána, aby nás uschopnil konať Jeho Slová a Pravdy v nás... pretože bez Neho nezmôžeme nič. (Jn. 15:5) Preto si želám zakončiť modlitbou a príhovorom pred Trónom Nášho Najvyššieho Boha.

 

„Drahý Pane Ježišu, prichádzame k Tebe s jednodu­chou vierou veriac celé Tvoje Slovo a vediac, že bez Teba nie sme schopní konať ani Tvoje Slovo. Tiež veríme, že naša Spása nie je len cez našu vieru, ale hlavne cez Tvoju Milosť a Lásku voči nám. Preto nespoliehame sa na naše chápanie, ale v našom vedomí a srdci dôverujeme Tvojej Milosti a Láske, že cez ne nás uschopníš konať Tvoju Vôľu, nasledovať Tvoju cestu a dosiahnuť Tvoj cieľ a potešenie v našej Spáse.“

 

„Dal si nám Svojho Ducha aj preto, aby nás uviedol do každej Pravdy. (Jn. 16:13) Prosíme Ho, aby nás uviedol aj do tejto Pravdy Plnej Spásy človeka podľa Tvojho Slova, uschopnil nás prijať ju do nášho ducha, srdca a mysle a potom Ju vykonať. Aby sme takto mohli pokračovať v Tvojej dobrote a nezakúsili Tvojej prísnosti a boli vyťatí.“ (Rim. 11:22)

 

„Nech táto naša modlitba nie je iba slovami našich úst, ale výkrik nášho srdca a ducha. Nemáme žiadnu inú nádej, žiadnu inú budúcnosť a žiadnu inú cestu. Nech Ti je potešením vypočuť našu modlitbu a pomôcť nám vypracovať našu vlastnú Spásu podľa Tvojho Slova. Amen.“

 

Keď ste sa takto pomodlili vierou a ozajstnou túžbou vo vašom srdci, potom vyčkajte a uvidíte čo Pán vykoná. Ja verím, že uvidíte alebo budete vnímať Jeho ruku jasne a ovocie práce Jeho Ducha vo vašej duši bude nasledovať v pravý čas po určitom smútku a utrpení. (Žid. 12:11) Vy si týmto „očistíte svoje duše poslúchnutím pravdy cez Ducha.“ aby tým vaša radosť mohla potom byť naozaj ne­vysloviteľ­ná a plná slávy. (1Pet. 1:22 + 1:8)

 

*        *        *

 

 

Toto je Slovo Božie, moja viera a moja osobná skú­senosť. Nech je toto ovocím prijateľným nášmu veľkému spa­siteľovi, pánovi a prichádzajúcemu kráľovi kristovi ježi­šovi. nech je to tiež pravdivý a mocný duchovný nástroj pre všetkých veriacich, ktorí veria a túžia byť premenení na Po­dobu Krista Nášho Pána. 

Amen.


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

D O D A T K Y

 


DODATOK  A

 

Dôležité poznámky o tejto brožúre

 

1) Táto brožúra bol napísaná za jedným hlavným účelom, a síce, uká­zať a publikovať tú pravdu Spásy človeka, ktorá nikdy nebola káza­ná, vysvetľovaná alebo vyučovaná. Mnohí veriaci práve tak ako pastieri sú takto ochudobnení o najdôležitejšiu Pravdu týkajúcu sa ich života a ich budúcnosti. Takže, nie sú schopní vidieť duchovnú skutočnosť a vykonať potrebné výbery a rozhodnutia.

 

2) Bol som suverénne vedený Duchom Božím, ktorý je vo mne uviesť tú pravdu, ktorá je akoby „druhou stranou mince“ Spásy človeka. Každá minca má dve strany a práve tak aj Pravda. Ona má horkú a sladkú stranu. Ak neprijmete horkú Pravdu, nemôžete mať ani sladkú. Ak neprijmete cestu predpí­sanú pre vás Bohom, neobdr­žíte ani Jeho sladké sľuby! (Žid. 12:1,15; Fil. 3:18-19; 1Tes. 2:12, atď.)

 

3) tá pravda tu uvedená je horká pravda! Ukazuje Myseľ a Srdce Nášho Milostivého a Milosrdného Boha spolu s Jeho Spravod­­li­­vosťou a Súdmi nad neposlušnými veriacimi.

 

Spravodlivosť vyžaduje, aby sme dostali to, čo si zasluhujeme – čiže, peklo.

Milosrdenstvo vyžaduje, aby sme dostali to, čo si nezasluhuje­me – čiže, nebo. Tieto dva fakty sú v absolútnom protiklade, nezmie­ri­teľné a vy­lučujú jeden druhého ako oheň a voda.

 

Ale Náš Mocný Boh cez Jeho nekonečnú Múdrosť a Lásku pre nás uspokojil oba požiadavky tak, že uplatnil Svoju Spravodlivosť na Svojho Syna Ježiša Krista, ktorého Boh potrestal smrťou. Cez Neho a v Ňom môže teraz Boh uplatniť Svoje Milosrdenstvo voči nám. Všetko pod podmienkou, že poslúchneme Jeho Slovo a pôjdeme Jeho cestou, aby sme sa dostali do Krista, kde Milosrdenstvo je nám k dispozícií, a potom zostať v Ňom.

 

4) Táto brožúra neukazuje všetkú pravdu o Spáse človeka. Sú iné oblasti Spásy človeka v Písme, ktoré nie sú tu ukázané, ani disku­to­vané. Dotkneme sa stručne jednej takej oblasti Spásy, aby sme ukázali niektoré iné aspekty Spásy.

 

Sú dva základné duchovné fakty riadiace Spásu človeka:

 

a)  Každý vykúpený, znovu-zrodený veriaci musí byť premoži­teľom a musí dokončiť svoj beh ustanovený Otcom. Nebudú žiadne výnimky, ani žiadne modifikácie tejto podmienky, ktorú Otec ustanovil pred základmi tohto sveta. Pán dáva sľu­by jedine premožiteľom. Kapitoly 2 a 3 Knihy Zjavenia a Žid. 12:1 dosvedčujú tomuto faktu, a Zj. 21:7 ho potvrdzuje s konečnou platnosťou.

 

b) Ten beh alebo premáhanie, ktoré je pre veriacich ustanovené Otcom nie je to isté pre každého veriaceho! Boh ustanovil ten beh alebo cestu premáhania individuálne podľa Svojej predznalosti našich duší, srdca, mysle a vôle, práve tak ako našich budúcich rozhodnutí. (Rim. 8:29)

 

Stručne ukážem tri dôležité príklady vzťahujúce sa na tento du­chovný fakt Spásy uvedený pod bodom b), ktorý nie je ukázaný, ani diskuto­vaný v tejto brožúre. Poďme teda opäť do Slova Božieho a viďme a chápme, čo to Slovo hovorí.

 

b1)  Čítajte a uvážte podobenstvo o rozsievačovi uvedené Pá­nom v Mt. 13:3-9 a uvedomte si jeho duchovný význam. Upria­mim svoju pozornosť iba na verš 8 a poviem nasledovné: Je jasné, že aj veriaci majúci „dobrú pôdu“ (dobré srdce) sú roz­diel­ni v ich dobrých srdciach a prinášajú rozdielne žatvy. Pán očakáva, že každý veriaci-premožiteľ prinesie žatvu, ale nemusí byť u každého stonásobná.

 

b2)  V Jeho Súde zboru v Tyatíre, Pán celkom jasne naznaču­je, že tam boli veriaci, ktorí nepoznali „hĺbku Satana“. Ja verím, že títo boli veriaci, ktorí nemali Satanovu ná­turu tak hlboko zakotvenú v ich dušiach a navonok ju nevyjad­rovali.(Mt.12:37) Pán sa rozhodol, že na nich nevloží „ďalšie bremeno“, čo znamená, hlbšie premáhanie, dlhší alebo tiež obtiaž­nejší beh. Pán im iba radí, aby si držali to, čo už majú, čo už premohli, ako ďaleko už zabehli. (Zj. 2: 24-25) Ale všimnite si, že každý z nich musel prekonať, musel bežať beh, ktorý bol pre nich individuálne predurčený Bohom.

b3)   Z predošlých dvoch príkladov by malo byť celkom jasné, že exis­tujú rozdielne skupiny veriacich v rámci jednej Cirkvi, ktorí bežia rozdielne behy, premáhajú rozdielne veci, nesú rozdiel­ne bremená, prinášajú rozdielne žatvy. Taktiež majú rozdiel­nu lásku voči Pánovi a tým tiež rozdielne postavenie pred Otcom a Pánom. Toto je potvrdené v Piesni Šalamún­o­vej, kde Pán jednoducho a jasne vyjadruje nasledovné: „je 60 kráľo­vien a 80 konkubín a panny sú nespočetné. Moja holubica, moja bez­chybná je len jedna...“ (P.Šal. 6:8-9) Štyri rozdielne skupiny veriacich sú menované v rámci jednej Cirkve – Tela Kristov­ho – všetky s rozdielnou láskou pre Pána, teda aj s rozdielnou túžbou po ich dokonalosti.

 

{Ak si želáte vedieť viac o tomto predmete práve tak ako o prak­tickom procese Spásy, prečítajte si našu knihu „Tajom­stvo Skutočnosti“, Časť X, nazvanú „Buďte Dokonalí“ (od str. 240) a tiež Časť VIII, nazvanú „Nové Počiatky“. }

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


DODATOK  B

 

Človek  v  “priereze”

 

Boh stvoril človeka na Svoju Vlastnú Podobu. (1M. 1:26) Keďže Boh je Trojjedinný – tri Osoby v Jednom Bohu (1Jn. 5:7), práve tak je aj človek – trojjedinný – duch, duša a telo. (1Tes. 5:23)

 

Aby sme si mohli predstaviť človeka v jeho trojjedinnosti s jeho orgánmi, jeho Vykúpením a Spásou, uvádzam dolu štyri jednoduché náčrtky. Tieto grafické ilustrácie môžu byť nápomocné pre mnohých veria­cich v ich ponímaní duchovných skutočností, faktov a procesov a ako oni potvrdzujú pravdy Písma.

 

1.  Trojjedinnosť človeka:

 

 

2.  človek pri vykúpení:

 

 


 

 

3.  človek na úzkej ceste:

 


 

 

 

4   človek v kráľovstve nebeskom:

 


 

 

 

Poznámky ku náčrtkom:

 

Str. B1 – telo bolo stvorené z prachu zeme a duch a duša z „dychu” Ducha Božieho (1M. 2:7); jadro je akoby „základný kameň” človeka okupované buď Bohom, alebo Satanom.

Str. B2 – niektoré časti vedomia sú už pri Vykúpení pod vládou Ducha Svätého kde tá počiatočná miera viery bola daná každému človeku (Rom. 12:3); bez tohoto by človek nemohol uveriť a vyznať a byť vykúpený (Rom. 10:9); duša je stále v temnote a telesnosti.

Str. B3 – keď veriaci otvorí „dvere” do svojho srdca je postavený na úzku cestu premáhania; náčrtok ukazuje pokrok vo vyčisťovaní jeho duše „asi tak na pol-ceste” a tým aj „rozšírenie Kráľovstva Nebeské­ho” (vlády Ducha Svätého) v jeho duši.

Str. B4 – tento náčrtok ukazuje veriaceho vychyteného alebo vzkrie­se­ného s nesmrteľným telom, ktorý vstúpil do Kráľovstva Nebeské­ho, aby tam vládol s Kristom 1000 rokov (Zj. 2:26-27 + 20:4). V jeho duši ešte stá­le existujú „vrecká” temnoty odporujúce vláde Ducha; tieto budú premožené a vyčistené počas vlády v Kráľovstve takže tento veriaci vstúpi do Nového Jeruzalema dokonalý a svätý, bez po­škvrny alebo vrásky alebo chyby (Ef. 5:27, Zj. 21:27). Náčrtok jeho du­še by neukázal žiadne vrecká a celá jeho trojjedinnosť by bola kompletne a cele pod vládou Ducha Božieho! On je členom Dokonalej Nevesty a Manželky Krista.

Všimnite si, ze neposlušní veriaci, ktorí neotvorili „dvere”, odporovali Vôli Otca a Jeho cesty Spásy, odmietli kráčať po úzkej ceste, nepoz­na­­li Krista a On nepoznal ich (Mt. 7:21-23 + 25:12). Títo všetci sú stále podobní tým na náčrtku strany B2. Po ich vychytení alebo zmŕtvych­vstaní, títo budú oni vyho­dení von z Kráľovstva do vonkajšej temnoty (Mt. 8:12 + 25:30 + 22:11-14), kde im budú dané ďalšie príležitosti činenia pokánia, ronenia sĺz a očisťovania. Ale ničenie ich telesnoti bude konané Satanom a nie Duchom Svätým! (1Kor. 5:5, Lk. 12:46-48, atď.) Aj Apoštol Pavol bol sám „zráňaný” služobníkom Satana, ale pre iné príčiny. (2Kor. 1:7)

            Napokon všetci tí, ktorí nebudú ochotní prekonať budú vy­ma­zaní z Knihy Života a Duch Svätý im bude odňatý (Zj. 3:5, Žm. 51: 10-11), Diabol znovu obsadí ich ducha a jadro a títo budú prekliatí. (Zj. 20:15)


DODATOK  C

 

Vysvetlivky k niektorým výrazom písma tu použitým

 

·        telesnosť – prídavok k popisu (str.4 textu): je to duchovný obsah duše; telesnosť je “peklo v nás” keďže ona reprezentuje Diablov charakter, náturu. Ak si dušu predstavíme ako špongiu, telesnosť je špinavá a jedovatá tekutina vo vnútri, ktorá vyteká kedykoľ­vek je špongia zmačknutá. Obnovená duša je tá istá duša, kde jej obsah „telesnosti” bol vymenený za Ducha, ktorého si môžeme predstaviť ako kryštálovo čistú živú vodu. V Ef. 4:23 tá istá myseľ zostáva, ale jej špinavý, jedovatý obsah je vymenený (jej hlúpe myšlienky, nespravodlivé súdy, špinavé predstavy, pláno­va­nie zla, strach, lakomstvo, atď. sú vymenené za múdrosť, pod­dajnos­ť, dobrotu a za iné ovocie Ducha – Iz. 11:2, Gal. 5:22-23).

·        „vojna” – vojna medzi telesnosťou a Duchom (str.5): Táto vojna začí­na potom, čo sme znovu-zrodení a pokrstení a dostaneme Ducha. Ona je aj vnútorná vnútri každého veriaceho, aj vonkajšia medzi veriacim a duchovnými mocnosťami vo svete (Ef. 6:12) a v iných oso­bách. Je to duchovná vojna a môže byť vedená jedine du­chov­nými zbraňami (Ef. 6:10-17). Každý veriaci vlastní tieto zbra­ne (prichádzajú s jeho Spásou), ale sa musí cez Ducha učiť ich používať.    

Prvá „bojová čiara” je medzi našim podvedomím a vedomím (str. B2, B3). Pri vykúpení Duch prináša Život len do nášho pod­­vedomia zatiaľčo naše vedomie môže stále byť znečistené, čo znamená, v rukách nepriateľa (1Cor. 8:7). Keď začneme „ísť ku zdokonaleniu” v Duchu, bojová čiara prechádza cez vedomie a pomaly sa posúva do „vnútra” našej duše – srdca, mysle a vôle – ktorá v tom štádiu je väčšinou v rukách nepriateľa – telesnosti. Telesnosť nezmizne z nás len preto, že sme uverili v Pána!!!  

Uve­rením v Pána sme do nášho ducha obdržali „Kapitána”, ktorý je pripravený nás viesť, aby sme si podmanili našu celú dušu Jeho silou!  Podobne sa deje so Zasľúbenou Zemou, ktorá tiež musela byť najprv podmanená silou, než sa stala zemou tečú­cou mliekom a medom. (Joz. 5:13-15) Naša vojna je podobná, ibaže je duchovná a nie fyzická My tiež máme „duchovné” Jericho, Ai a iné hniezda s vysokými múrmi a plné nepriateľov v našej duši.

 

·        zahynúť, byť zničený – v príklade (2) na str.8 a na iných mies­tach; vyvolený ľud Boží hynie alebo je ničený. Toto nemusí zna­menať „večné zatratenie” pre každého z nich! I dnes mno­hí veriaci kráčajú po širokej ceste, ktorá vedie do záhuby a nie po úzkej ceste, ktorá vedie do Zivota (Mt. 7:13-14). „Záhuba” zna­me­­­ná zničenie ich starého života so všetkým, čo obsahuje a milu­je. Ale toto zničenie nie je vykonávané Duchom a Jeho Milosťou, ale bude vykonané Diablom a jeho ukrutnosťou a hnevom vo vonkajšej temnote. (1Kor. 5:5!)

·        vyhodení do vonkajšej temnoty – telesní veriaci budú od­strá­ne­ní z Prítomnosti Pána a „daní” Satanovi pre zničenie ich tele­s­nos­ti (Mt. 8:12 s Mt.7:21-27, Mt. 22:2-14, atď.). Komentár v hornom bode je tiež aplikovateľný pre tento bod.

·        odstránený svietnik – toto je rovnaké ako byť odstránený z Prí­tomnosti Pána (str.10) a oba horné komentáre platia i tu.

·        prekliaty veriaci – (str.17, hore) ten, ktorý nemiluje Pána (1Kor. 16:22). Tu „prekliaty” znamená opak „požehnaného”; namiesto vstúpenia do Prítomnosti a Slávy Kráľovstva Nebeského pri Pá­novom Príchode, títo veriaci budú vyhodení do vonkajšej temno­ty za tým istým účelom – zničiť v nich telesnosť, ktorá im stále bola v ceste a zabraňovala im milovať Pána. Ďalšie komentáre z horeuvedených 3 bodov sú tu tiež aplikovateľné.

·        nenesenie ovocia – (str.15 – Jn. 15:1-2), telesnosť nikdy neprine­sie žiadne ovocie Ducha. Nenesenie ovocia vždy naznačuje, že naša du­ša je plná telesnosti, veriaci odmieta „ísť do vojny”, čo sa rov­ná „pokračovaniu k dokonalosti”. Odmieta cestu ustanovenú pre jeho spásu Ot­com v Jeho Slove. Poznamenajte si, že „nene­se­nie ovocia” poukazuje na ovocie Ducha; namiesto toho, taká duša priná­ša pichliače a tŕnie, čo je ovocie telesnosti. Komentáre pre 4 hor­né body tiež platia pre tohto veriaceho.

·        nezostávať v Ňom – (str.15 - Jn. 15:6): „nezostávať v Kristovi” znamená „vypadnúť” (Žid. 6:6), čo sa rovná „vymazaniu z Knihy Živo­ta” (Zj. 3:5), čo je večné zatratenie. Horeopísané štádium „nenesenia ovo­cia” je počiatkom pre štádium „vypadnutia a zhorenia.“ (Žid. 6:8) Pozri tiež nasledujúci bod dolu.

·        byť v Kristovi – keď človek uverí, vyzná svoju vieru a je po­krs­tený, Kristus prichádza žiť do jeho ducha Svojim Duchom.                 

Môžeme povedať: Kristus je vo veriacom – ale veriaci ešte nie je v kristovi!!! On nebude v Kristovi iba preto, že v Neho uve­ril a je znovu-zrodený Jeho Duchom. On musí rásť do krista aby v ňom bol! (Ef. 4:15) Ako?                           

Opäť, súc zdokonaľovaný („poďme k dokonalosti”!) cez apoštolov, prorokov, evanjelistov a pastierov a učiteľov daných cirkvi Samotným Bohom za tým účelom!!! (Ef. 4:11-13) Vy musíte rásť do Krista svojou dušou a nie svojim duchom. Vy ste vaša duša a nie váš duch, alebo telo!                                       

Nebuďte podvedení v tejto životnej dôležitej oblasti duchov­nej skutočnosti. Tento podvod opäť prichádza priamo z pekla, aby vás podviedol, že ako znovu-zrodený a pokrstený veriaci už ste v Kristovi a ste teda novým stvorením. (2Kor. 5:17) Nie tak! Vykúpenie znamená, že ste Potencionálne V Kristovi Vôľou Boha, ale Nie vašou vlastnou vôľou a nie vo vašej vlastnej skúsenosti!

·        žiť vierou – pri našom vykúpení Pánov Duch prinesie pravú vieru do nášho podvedomia (str. B2). Počas nášho duchov­ného detstva Pán (Jeho tajomnými cestami) začína „čistiť“ naše vedomie dostatočne k tomu, aby mohlo držať aspoň tú „najdôle­žitejšiu vieru“ pre proces nášho dospievania, pre premenu našej duše. Keď príde ten čas (Náš Otec vie, kedy to je – Gal. 4:2), Pán sa „postaví predo dvere a klope“ (Zj. 3:20). Keď Mu otvoríme „dvere“ do našej duše – vojna medzi našou telesnosťou a Jeho Duchom započne. (Gal. 5:17, Ef. 6:10-18)                                     

Počas celej tejto vojny, efektívna komunikácia medzi našim vedomím a našou dušou je životne dôležitá! Duch čistí naše vedomie pre dve základné príčiny: 1) iba čisté vedomie je schopné držať pravú vieru i jej tajomstvo (1Tim. 3:9), a 2) táto pravá viera z nášho vedomia je jedinou cestou ako dobiť našu dušu, aby tam Pán vládol Svojim Duchom! (1Pet. 1:9)                    

Myšlienky, zdôvodňovania, špekulácie, i logika našej mysle, pocity, predstavy, žiadosti, i chlípnosť nášho srdca musia byť vždy „overované“ a porovnávané s vierou „hovoriacou“ z nášho vedomia. Nepočúvať naše vedomie znamená istú smrť a mizériu a víťazstvo pre Satana. Uvážiť naše vedomie je dobrý začiatok hoci nemusíme ešte mať silu rozhodnúť sa pre tú vieru. Poslúchnuť naše vedomie a jeho vieru je náš Život a víťaz­stvo pre Krista aj pre nás! 


DODATOK  D

 

Poznámky ku “premáhaniu”

 

Hoci otázka „premáhania” je kľúčom ku Spáse a rozhoduje o našej bu­dúcnosti, je ona práve tak zle chápa­ná a zanedbaná. Slovo v Zj. 21:7 dáva tej otázke akoby konečnú “pečať” dôleži­tos­ti súc tesne predtým, ako je Nový Jeruzalem ukázaný a opísaný Apoštolovi Jánovi na konci Biblie. Je to hlavne praktická strana tejto otázky, ktorá po­trebuje byť privedená do svetla.

 

Želám si preto predostrieť niektoré stručné osobné poznámky a skúsenosti skôr, než kopu teológie. Keďže hlavné premáhanie (pre­ko­­návanie) sa dotýka našej mysli, ktorá je, ako sa to často hovorí, „dielňou diabla“, uprieme našu pozornosť na tento orgán našej duše a ako on pracuje.

 

Telesnosť (viď str.4) nenávidí svoje odhaľovanie! Prečo? Preto­že sily temna nenávidia, keď sú odhaľované. Oni pracujú jedine v temnote, za oponou a potajomky! Akonáhle ich odhalíte svetlom „od­hrnúc záclonu“, sú hotové. Toto sa často stáva, keď čítame alebo počujeme pravdu o sebe! „Záclona“ našej duše je odtiahnutá. Kedy­koľvek sa toto udeje, cítime sa zle... cítime bolesť v srdci alebo han­bu alebo hnev v mysli pretože sme boli podpichnutí a urazení. Naše prvé myšlienky nás nasmerujú proti pravde, dajú nám argumenty („muníciu“) na seba-obranu a potom možno aj na ťažký protiútok, ak je to potrebné.

 

Naša telesnosť „vyroluje“ ťažké zbrane a nedovolí, aby takéto „poníženie našej osobnosti“ pokračovalo! Je vám to zná­me? Či ste sa už niekedy pozorovali v takých situáciách? Otázka je: Kto v nás nám dáva takú „muníciu“, také myšlienky? Kto nás „tla­čí“, aby sme bránili sami seba, či podnikli protiútok? Je to Duch Pána? Je to charakter Krista, ktorý takto koná? Absolútne NIE! (Lk. 9:23, Mt. 11:29) Je to Diabol a jeho charakter.

 

Ako tomu teda v budúcnosti zabránime? Rozoznaním seba a od­­­­­­­mietnutím našich prvých myšlienok! Toto je premáhanie našich starých ciest, starých návykov, starých myšlienok, starých túžob – nášho starého seba. Ak venujete blízku pozornosť nasledujúcim poznámkam, budete na ceste k premáhaniu a Spáse vašej duše.

 

Premáhanie znamená uplatňovanie našej slobodnej vôle:

 

1) Pozastaviť sa na moment predtým, než odpoviete slovami alebo akciami. Toto vyžaduje vedomú námahu zastaviť sa vo vašej „zvy­čajnej a automatickej“ odpovedi. Toto je prvé štádium premáha­nia samého seba.

 

2) Zamyslieť sa aspoň na minútočku nad vašimi myšlienkami a krokmi (slovami), ktoré sa chystáte urobiť (vysloviť, napísať). Toto vyžaduje väčšiu námahu, než pozastaviť sa. Snažíte sa dať si krát­ky mo­ment zamyslieť sa nad vašimi myšlienkami a vašou plánova­nou odvetou. Toto je druhé štádium premáhania samého seba.

 

3) Postaviť sa do „čižiem“ tej druhej osoby (osôb)  snažiac sa vidieť a chápať situáciu z pohľadu a chá­pa­nia tej druhej osoby (osôb)! Toto nie je ľahké keďže z počiatku táto tenden­cia, táto schopnosť nie je v nás, ale je podstatná pre premáhanie. Pred­tým, než môžeme chápať iných a ich problémy, musíme rozoz­nať a chápať samých seba a naše problémy. Túto duchovnú schop­nosť (rozoznávanie, duchovné chápanie, milosť voči iným) musíme získavať od Pána kúsok po kúsku (Iz. 28:9-10). Toto je tretie štádium premáhania seba samého.

 

4) Zaprieť naše prvotné myšlienky, plánované odpovede, či zámery keď teraz vidíte, že oni by boli bývali nespravodlivé, možno aj hlúpe. Toto nie je možné pokiaľ nemáme dostatočné svetlo a chá­pa­nie „z druhej strany", ktoré môžeme jedine obsiahnuť pozastavením sa, zamyslením sa, pýtaním sa otázok, postavením sa do ich situácie a usilovným porovnávaním faktov (5M. 13:14a). Toto je najťažšie štádium premá­hania samého seba.

 

5) Stáť vierou na Slove Božom v Rim. 8:28 kedykoľvek zaku­su­jeme ­nebezpečie, tragédiu, ztratu, strach, pochybnosti, potupenie, nespravodlivosť, neprávosť, atď.  Toto sa vzťahuje na všetkých veria­cich kráčajúcich po úzkej ceste, ktorí milujú Pána v pravde.  Toto Slo­vo Božie neplatí pre tých, ktorí nemilujú Pána,

 

6) Pripustiť si do svojho vedomia, že:

 

a)  nie všetko, čo konáte je perfektné a prijateľné v očiach Božích, mnoho zmien môže byť potrebných. Keď ich Pán pošle cez hocikoho – prijmite ich,

 

b)  nie všetko, čo počujete od iných je pravdivé, spra­vod­­li­vé, alebo múdre zvlášť ak je to proti písanému Slovu Boha alebo Jeho Duchu. Pán nás varuje hovoriac: „Pozo­rujte, čo počúvate...“ (Mk. 4:24). Vždy posudzujte a od­mietnite, čo je nepravdivé. Kedykoľvek nastavíte ucho lžiam a prijmete ich vedome, či nevedome, stanete sa sami lu­há­­rom, prijdete pod moc Diabla a nebudete ani vedieť, že ste boli podvedení. Pozorujte teda, čo počúvate a čo vaše srdce a myseľ prijíma; všetky dôležité záležitosti života sú vo vašom srdci (Pr. 4:23),

 

c)  nie všetko, čo veríte je pravdou a správne; mnoho opráv a zmien vo vašej viere môže byť potrebných. Keď vám Pán dáva svetlo pre takú zmenu, neodmietajte ju len preto, že ona môže prichádzať cestou, ktorú neočakávate alebo preto, že ona „raní“ vašu telesnosť,

 

d)  nie všetko po čom túžite vo svojom srdci a mysli je dobré a užitočné (1Kor. 10:23); mnohé veci sú neskôr potvrdené ako škodlivé, ba aj samo­vražedné. Toto zahrňuje tiež službu Pánovi svo­jou cestou obetujúc mu týmto „cudzí oheň“ (4M. 10:1-3). Uvážte svoje túžby pred Pánom, než ich budete nasledo­vať pretože Náš Boh je spaľujúci oheň! (5M. 4:24; Žid. 12:29),

 

e)  nie každá cesta po ktorej kráčate je správna a zavedie vás tam, kam nechcete dôjsť. Namiesto života, radosti, mieru, šťastia a úspechu môžete (neskôr) obdržať smrť, žalosť, nepokoj, zármutok, neúspech a smrt.  (Pr. 14:12 + 16:25). Keď si Pán želá zmeniť vašu cestu a presmerovať vaše kroky, neodporujte Mu svojou tvrdohlavos­ťou (Pr. 16:9),

 

f)  nie každý veriaci, či priateľ, ktorého poznáte je pravdivý, poctivý, dôveryhodný, úprimný, dobromyseľný hoci na­vonok môže tak vyzerať! Existuje mnoho vlkov v ov­čom rúchu a ak ich nerozoznáte, dostanú vás. Zkúšajte ich na základe viery a svetla, ktoré vám Pán už dal,

 

g)  nie všetko co si myslí­te je pravdou, správne, či múdre. Myšlienky neobnovenej mysle sú tou pravou prí­či­nou všetkej biedy, ťažkostí, problémov, rozdelení a smrti! Ak nie ste ochotní tieto prekonať, nikdy nevyjdete z kolotoča myšlienok zla, ale sami vždy zostanete tým  ako zmýšlate (Pr. 23:7) – ztelesnenim nespravnych, nespravodlivych a nemudrych myšlienok -  fontánou smrti.

 

Je toto príliš veľa pre vás na uváženie? Samozrejme, že je, ak to chcete uvážiť a praktizovať ihneď. Ale Pán nám dal na to naš celý pozemský život, aby sme to zvažovali a praktizovali! Pamätajme, že sme sa nenarodili do Neba, ale do sveta zla. Neboli sme počatí vo svätosti, ale v zle (Žm. 51:7) – našim výberom a nie Božím výberom. Takže nemáme väčšieho cieľa a úkolu v našom živote od Nášho Stvoriteľa a Spasiteľa ako byť vykúpení od toho zla a potom učiť sa a prak­tizovať premáhanie toho zla aj v našej duši našou vlastnou vôľou a tým dokončiť spásu našej vlastnej (už vykúpenej) duše! Ak sme my sami na úzkej ceste premáhania-oslobodenia – len potom môžeme pomôcť aj druhým premáhať. Ale nikdy nie je neskoro začať pre žiadneho veriaceho!

 

Keď očisťujete seba samého (2Kor. 7:1), potom efektívne očisťujete Cirkev, Jeho Telo. Keď budujete seba samého – v najsvätejšej viere modliac sa v Duchu Svätom (Júda 20)  – potom efektívne budujete Cirkev. Keď pripravujete seba samého, aby ste boli hotový ísť s Ním (Mt. 25:10),  potom efektívne pri­pravujete Mladuchu Krista pre Jeho Príchod ako Žení­cha (Mt. 25:6). Napokon, keď sa naj­prv učíte vládnuť sami sebe (Pr. 25:28), potom efektívne pripravujete Cirkev vládnuť v prichádza­jú­­com Kráľovstve spolu s Kristom (Zj. 2:26-27, 19:11-16, 20:4),

 

Či vy, ktorí čítate túto brožúru „dáte svoje duše“ Pánovi novou cestou? „Položíte svoje duše na oltár“, aby vás On mohol plne prijať a vyko­nať vo vás Jeho Plnú Spásu? Alebo to odmietnete?

 

Horeuvedené nie je mojou múdrosťou, ani mojim slovom – je to Božia Múdrosť a Jeho Slovo, ktoré Slovo je Kristus (Jn. 1:1). Ja som iba „zarámoval“ Spásu človeka do Slova Božieho,  Jeho Vôle a Múdrosti a vyjadril moje svedectvá a skúsenosti.

 

A teraz sa modlím,  aby ste boli uschopnení  konať  Jeho prikázania  - Jeho Slovo -  aby  ste  tým  „mali  právo  prístupu   k  Stromu Života a mohli  vôjsť  cez  brány do Mesta“  Nového  Jeruzalema. (Zj. 22:14).

AMEN.