PRIATEĽU,

 

Toto je dar od Pána Ježiša Krista, Pána Neba a Zeme, Hlavy Svojej Cirkvi a každého kresťana vo všetkých veciach.

 

Pán si želá, aby si prijal Jeho dar a voľne z neho čerpal. Ak máš priateľa, brata, alebo sestru, ktorí milujú Pána z čistého srdca, podieľaj sa s nimi s týmto darom. Pán vie, do čích rúk Jeho dar patrí a On ťa povedie.

 

V Jeho Mene ti ďakujem za tvoju pozornosť voči Jeho daru podľa Jeho želania a potešenia. V požehnanom Mene nášho Spasiteľa a Pána a skoro prichádzajúceho Kráľa, zostávam so srdečným pozdravom:

 

 

Br. Hanola

 

 

P.S.

 

Korešpondenciu budem rád udržiavať a vďačne poslúžim každému smädnému srdcu podľa milosti a časových možností, ktoré Pán láskavo poskytne. Teologické debaty na ukojenie mysle nebudem udržiavať, ani rozvíjať lebo sú ony mrákavy bez dažďa často s hojnosťou hromov - bles­kov no žiadnu úrodu neprinášajú. Debaty plodia nové debaty, ale smädné srdce bude ukojené a prinesie úrodu.

Amen.

 


 

 

 

 

 

 

 

 

P R Í Ď

 

K R Á Ľ O V S T V O

 

T V O J E

 

 

*        *        *

 

 

Br. Hanola

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1992

 

BRATISLAVA, ČSFR

 

Táto knižka je určená na bezplatnú distribúciu.

Srdce, ktoré si naozaj želá dať Pánovi milodar, môže tak učiniť na objednávaciu adresu.

 

 

 

II.  SLOVENSKÉ VYDANIE

 

 

 

Copyright Ó 1983  -  autor

 

I.   Slovenské vydanie  ­– 1984

 

 

Knižka je vydaná a všetky náklady sú hradené autorom a bratmi Tela Kristovho združených v Misii:

 

MONTREAL REMNANT MINISTRIES (MRM)

379 Wickham Street

ST. LAMBERT, QUEBEC, CANADA J4R 2B5

 

 

Korešpondenciu zasielajte na horeuvedenú adresu. Objednávku na knižku zasielajte výlučne na túto objednávaciu adresu:

 

 

Ing. Peter Hančinský

P.O.Box 86

974 05  BANSKÁ  BYSTRICA

S L O V E N S K O

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vytlačené cez Vydavateľstvo SVORNOSŤ v Bratislave, ČSFR

 

ISBN 80-85696-00-2

PREDHOVOR A VENOVANIE

 

 

Táto knižka je napísaná v majestátnom mene Spasiteľa a Pána Ježiša Krista. Jej napísanie je inšpirované Jeho Duchom a je určená do rúk každého brata a sestry, ktorí sú Ním v týchto dňoch konca dejín povolaní. Každý čitateľ’, ktorý zájde ďalej než cez tento Predhovor, bude sudcom sám sebe, lebo obsah tejto knižky vyjaví skutočný stav jeho srdca a mysle. Ja budem súdený Pánom, lebo jedine Jemu som zodpovedný za to, čo píšem.

Táto knižka je založená na jednom základe a na jednej nadstavbe. Tým základom je Slovo Božie zachytené v Biblií. Toto Slovo je absolútnou autoritou, absolútnym vodíkom a absolútnym sudcom, iného základu niet! Tou nadstavbou je život, ktorý toto Slovo vyprodukovalo v mojom vlastnom srdci a v mojej vlastnej duši. Obsah tejto knižky nie je filozofiou, ani teológiou, ani vedeckým pojednaním ani teóriou, ani kritikou, ani súhrnom mojich názorov. Obsah tejto knižky je kusom môjho srdca, je pravdou, ktorú Pán svojim Duchom v mojom srdci formoval a formuje dokonca i počas písania. Je prameňom živej vody, ktorá vytryskuje z nového človeka, prerodeného Duchom živého Boha. Nie je napísaná za účelom presvedčovania, alebo dokazovania. Je napísaná, aby tá Pánom formovaná pravda bola deklarovaná, aby tak nasledovali ďalšie srdcia, ďalšie to nové pramene tej istej živej vody. Lebo ako chceme podať smädnému pohár osviežujúcej vody, ak naša vlastná studňa je suchá? Nie je napísaná, lebo slovenské kresťanstvo si ju želá, ale preto, lebo ju potrebuje! Len Pán, náš Stvoriteľ vie, čo potrebujeme a kedy.

Každý z vás, ktorý sa modlí “Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ...„ nech si začne uvedomovať, čo sa modlí a či naozaj mieni každé slovo tej modlitby. Lebo táto knižka nie je ani kusom zaujímavej informácie pre slovenské mozgové závity. Je ona klopaním toho nebeského Otca na vaše srdcia, hovoriac: “Hľa, to kráľovstvo moje je tu. Pripravte sa!”

Hlavným poslaním tejto stručnej práce je priniesť svetlo, život a mocné povzbudenie každému bratovi a sestre, ktorí sú povolaní vystúpiť z temnôt a rásť a dospievať a silnieť v Duchu Kráľa kráľov. Má priniesť výživný pokrm a osviežujúci nápoj hladným a smädným. Bratia a sestry, ktorí ste hladní a smädní, jedzte a pite a vzdajte Bohu vďaku a slávu. Blahoslavení sú smädní, lebo bude im dané piť. Mnoho je povolaných, ale málo vyvolených. Mnoho je kresťanov, ale málo smädných kresťanov. Len sám Pán vie, komu sa táto knižka dostane do rúk. Kiežby bolo veľa tých, ktorí ju budú čítať bez predsudkov, ktorí sa i zhlboka napijú a budú uspokojení a pripravení na vyplnenie vôle Boha-Stvoriteľa.

Náš Spasiteľ a Pán Ježiš Kristus v týchto dňoch povoláva aj zo slovenského národa tých žijúcich v domovine, alebo mimo nej, ktorí sa budú volať Zvyšok-Premožiteľ-Milovaný-Mladucha. Táto Mladucha bude malou časťou Cirkvi Kristovej, ktorá bude vlastniť Jeho život, teda žiť a konať Jeho životom. Tá väčšia časť Cirkvi-Tela Kristovho zostane paralyzovaná a neefektívna, teda takou, akou bola od samého začiatku. Zostane mŕtva nie v duchu, ale v duši. Zostane na svojom piesočku teológie, rituálov, humanizmu, sektárstva a absolútnej neochoty vzdať sa vlastného svetského života, aby mohla začať žiť’ životom Kristovým. Brány pekelné ju nepremohli, ani nepremôžu, ale svet ju premohol od počiatku.

Premožiteľ-Mladucha vstane vo všetkých krajinách sveta, ba už i vstáva. Vstáva pomaly, ale isto, vstáva v sláve, svätosti, moci a autorite. Premôže nielen svet, ale aj brány pekelné a nebude moci, ktorá by prevládla! Toto bude Mladucha Kristova hodná Ženícha, ktorý je Kráľ kráľov a Pán pánov. Toto bude Kráľovná nebies a Zeme a cez ňu dostane život celé Telo Kristovo. Celé Telo, celá Cirkev sa stane Manželkou Krista, ale až po tisícročnom odklade. Toto je budúcnosť a perspektíva každého znovuzrodeného kresťana. Privilégium byt’ Premožiteľom majú však len tí, ktorí sú smädní a ktorých Pán Neba a Zeme povoláva na túto úlohu a v túto hodinu. V prvom rade pre nich je určená táto knižka. Vyjadrujem však vieru, že náš Pán vo svojej bezhraničnej milosti a láske ku svojmu stvoreniu privedie touto knižkou mnohých ak už nie ďalej, tak aspoň k základnej spáse.

 

Venovanie: “Milovaný Otče Nebeský, túto knižku som započal v Mene Tvojho Syna Ježiša Krista, môjho Spasiteľa a Pána a môjho Milovaného. V jeho Mene ju venujem Tebe, vkladám ju do Tvojich rúk a vyjadrujem vieru, že sa ona stane prameňom Tvojho Života pre všetkých tých, ktorých si  svojou milosťou v týchto dňoch vyvolil. Nech ovocie, ktoré prinesie, slúži ku Tvojej večnej sláve a Tvoje Meno nech je týmto požehnané na veky vekov. Amen.”

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Poznámky:

 

1.  Táto knižka je písaná vo veľmi zhustenej forme, kde citáty z Biblie a z nich vyplývajúce skutočnosti nasledujú bez veľkých medzier. Navyše, mnohé naväzujúce citáty a podporné údaje boli vynechané, alebo zkrátené na minimum. Hlavným cieľom bol náčrt čo najširšieho obrazu a v čo najstručnejšej forme.

 

2.  Každému serióznemu a úprimnému čitateľovi, ktorý otvorí túto knižku, sa vážne doporučuje, aby súčasne otvoril Bibliu a sledoval uvedené citáty. Toto zmnohonásobí osoh pri čítaní, resp’. štúdiu tejto knižky a prinesie trvalý úžitok z toho, čo je možné z knižky absorbovať.

 

3.  Časti nezrozumiteľné, nepochopiteľné, ťažké, šokujúce, nesúbežné s vierou čitateľa nech sa nestávajú prekážkou pre pokračovanie v štúdiu. Nie je žiadúce ich význam lúskať, odsudzovať ich, alebo im venovať príliš veľa času. Niektoré záležitosti a pasáže si vyžadujú čas a opätovné čítanie, ba aj niekoľkomesačný odstup.

 

4.  Mnohé fakty a citáty sú v knižke opakované, ba opakované viackrát. Je to hlavne u tých biblických právd, ktoré pokrývajú viaceré oblasti a témy a ktorých dôležitosť si to vyžaduje.

 

5.  Biblické citáty sú slovenským prekladom z anglickej Biblie verzie kráľa Jakuba (King James Version) a sú tiež porovnávané so slo­venskou Bibliou vydanou Spolkom sv. Vojtecha v Trnave (1913-1926). Symbolika použitá v citátoch:

dvojbodka - oddeľuje kapitolu od veršov

                                  pomlčka  - reprezentuje medziľahlé verše
                                  čiarka      - oddeľuje verše od veršov

 

 

 

 

Obsah                                                        

                                                                                    Strana

 

I.      ČLOVEK A SPÁSA                                                    1
II.     CIRKEV KRISTOVA                                                 7
III.    SVETOVÁ VOJNA                                                  14

IV.   PREMOŽITEľ- MLADUCHA                                 20
         Snúbenka                                                                   20
         Mladucha                                                                   26
         Princípy a Prax                                                          34

V.    ZBRANE A TAKTIKA                                             42
         Zbrane                                                                       42
         Taktika                                                                      49
         Prax                                                                           56

VI. KONIEC SVETA                                                         63

        Slovo o Slovensku                                                     71
VII.  KRÁľOVSTVO NEBESKÉ                                     82

                               


KAPITOLA I.

ČLOVEK A SPÁSA

 

“Tak Boh stvoril človeka na svoju vlastnú podobu ...” (Gen. 1:27). Z horeuvedených slov vyplývajú dva základné fakty. Prvý je ten, že človek je jediným žijúcim tvorom stvoreným na podobu samotného Boha-Stvoriteľa. Druhý je ten, že človek je trojjedinná bytosť keďže aj Boh je trojjedinný. “Lebo traja svedčia v nebesiach, Otec, Slovo (čiže Syn) a Duch Svätý, a títo traja sú jedným (Bo­hom)” (l Ján 5:7, viď tiež 2 Kor. 13:14). Človek teda nie je len duša a telo, ale DUCH, DUŠA a TELO! Tento fakt je extrémne dôležitý pre chápanie tých najzákladnejších právd a vzťahov v Slove Božom. Krása tejto pravdy je vyjadrená i apoštolom Pavlom, keď píše: “A samotný Boh pokoja nech vás posvätí celých; a ja sa modlím Bohu, aby váš celý duch a duša a telo boli zachované bezúhonné až do príchodu nášho Pána Ježiša Krista” (1 Tes. 5:23).

Ak má byt’ teda človek celý, musí mat’ ducha, dušu a telo. Bez ducha by človek bol degradovaný na zviera, lebo aj zviera a všetko, čo sa hýbe, má podobný “dych života” ako človek (Gen. 7:15,22, Žm. 33:6, 104:29,30). Zviera hrešiť nemôže, pretože si svojho Stvoriteľa neuvedomuje, lebo nie je trojjedinou bytosťou a nemá živého ducha. Teda si neuvedomuje ani Jeho prikázania a preto ich nemôže vedome porušovať. Bez hriechu by nebolo Ježiša, teda ani Betlehema, ani Kalvárie, pretože by nebolo potrebnej spásy. A bez Ježiša nebolo by ani Písma! Bratia a sestry, či vidíme dôležitosť faktu trojjedinnosti? Veľa ďalších faktov a javov o ktorých budeme hovoriť, bude závisieť od jednoduchej, no podstatnej otázky, či tento duch človeka je mŕtvy alebo živý.

“A Pán Boh zformoval človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.” (Gen. 2:7). Pri dotyku životodarného Božieho dychu s telom Adama bola vytvorená nová entita, nová osobnosť - duša človeka. Táto duša sa stala samotnou osobnosťou Adama, jeho JA. Súčasne sa ona stala akýmsi prostredníkom medzi vonkajšou časťou človeka, čiže telom, ktoré bolo pozemského pôvodu, a najvnútornejšou časťou človeka, čiže duchom, ktorý hol nebeského pôvodu. Ľudská bytosť mala teda vedomý styk s pozemským svetom cez telo a jeho telesné zmysly, a s nebeským svetom cez ducha a jeho zmysly. Môžeme povedať, že telo je sveta-vedomé, duša je seba-vedomá a duch je Boha-vedomý. Telo je obalom duše a duša je obalom ducha. A práve tak ako telo dostáva život z duše, duša dostáva život z ducha. Naviac, duch dostáva život z Ducha Božieho. Telo bez duše je mŕtve a duša bez živého ducha je tiež mŕtva! Všimnime si, že v Genesis 2:7 sa píše, že človek sa stal "živou dušou", teda Adam vlastnil živého ducha. Lebo je možné, aby človek žil v tele a predsa bol mŕtvy v duši, teda mal mŕtveho ducha. Veľmi jasne je to vyjadrené apoštolom Pavlom, keď píše Timotejovi ohľadne vdov “ale tá, čo žije v rozkoši je mŕtva hoci žije” (l Tim. 5:6). Je mŕtva v duši. hoci žije v tele, čiže jej duch je mŕtvy a nedáva duši žiadny život.

Čo je smrť a čo je vzkriesenie, čiže zmŕtvychvstanie? Smrť je separácia, oddelenie - vzkriesenie je opätovné zjednotenie. Zoberme si najprv telesnú a potom duševnú smrť a vzkriesenie, keďže je medzi nimi rozdiel. Keď je naša duša separovaná od tela, telo zomiera a vracia sa do prachu zeme, lebo z prachu zeme povstalo (Gen. 3:19). Pri vzkriesení duša opäť dostáva telo, ktoré po zjednotení s dušou ožije. Samozrejme, to nieje to isté telo z “prachu zeme‚ ktoré podliehalo zkaze, ale telo nové, neporušiteľné, večné, podobné telu starému iba formou. ale nie kvalitou (1 Kor. 15:35). Telesná smrť a vzkriesenie závisia teda od prítomnosti duše v tele bez ohľadu na to, či táto duša žije. alebo je sama mŕtva. Duševná smrť’ a vzkriesenie závisia jedine od toho, či duch je mŕtvy, alebo živý a nie od jeho prítomnosti v duši. Duch je formovaný Pánom vo vnútri človeka (Zach. 12:1) a vracia sa Pánovi, ktorý ho dal, až pri telesnej smrti (Kaz. 12:7). Náš duch je teda časťou našej bytosti od narodenia až do smrti tela. Ak by život našej duše závisel len od prítomnosti nášho ducha, potom by človek nemohol byť mŕtvy v duši, pokiaľ by telesne žil. Časť prvého listu Timotejovi 5:6 by potom nemohla existovať, práve tak, ako list Efežanom 2:1, evanjelium Jána 3:3-8 a mnohé iné časti Písma. Duša teda žije ak žije duch a ak je duch mŕtvy, duša je tiež mŕtva duchovnému svetu!

 

     Môžeme urobiť nasledovný stručný uzáver. Telo umiera, keď duša odchádza a je vzkriesené, keď sa duša vracia. Duša umiera, keď duch umiera, a je vzkriesená, keď je duch vzkriesený. Duch umiera, keď Duch Boží odchádza, a je vzkriesený, keď Duch Boží sa vracia.

Pri našom telesnom narodení žijeme v tele, duši i duchu. Pri prvom zhrešení Duch Boží odchádza, náš duch v tom momente umiera, duša odumiera postupne a telo tiež. Pri pokání Duch Boží sa vracia, duch ožíva v tom momente, duša a telo môžu ožívať iba postupne. V duši a duchu môžeme umrieť a byt’ vzkriesení iba raz (Žid. 6:4-6). V tele môžeme umrieť raz, alebo dvakrát (Ján 11:44) alebo ani raz (Gen. 5:24, 2 Kr. 2:11, l Tes. 4:17). Tí, ktorí sú pripravení na druhý príchod Krista a On by prišiel počas ich pozemského života, nikdy neumrú! (Mat. 24:40).

Sláva nášmu Pánovi za prostotu Jeho pravdy, za svetlo, ktorým ju môžeme vidieť, za vieru, ktorou si ju môžeme prisvojiť a za silu, ktorou tú pravdu môžeme žiť.

Bratia a sestry, pristúpme teraz k podstate hriechu a spásy človeka. Všeobecne známa a populárna definícia hriechu je tá, že hriech je prestúpením Božieho zákona. Táto definícia, napokon, pochádza z prvého listu Jána 3:4. V novozákonnom kresťanstve bola táto definícia akosi zúžená na zákon “desatora”, keďže ostatné zákony a nariadenia Starého Zákona sa vraj vzťahovali na národ izraelský. Preto vo väčšine kresťanstva až dodnes pretrváva učenie, že ak sa máme vystríhať hriechu a ľúbiť sa Pánovi. musíme sa snažiť dodržiavať “desatoro”. Milovaní, poviem vám pravdu. Ak toto má byt’ viera, na ktorej máme stať, potom všetci do jedného skončíme v horúcom pekle! A to bez ohľadu na to, či toto desatoro "dodržiavame" so sobotou alebo nedeľou.

Dovoľte mi, aby som najprv jasne prehlásil. že pravda, vyjadrená v prvom liste Jána 3:4, ani zďaleka nepokrýva otázku hriechu. To, čo l Ján 3:4 pokrýva sa dá porovnať k vrcholku plávajúceho ľadovca. Sedem osmín je pod vodou a nie sú viditeľné. Práve tak väčšina hriechov, ktorými hrešíme, sú “pod povrchom”, nie sú viditeľné, sú za našou “náboženskou fasádou”! Uvážme, že ak by hriech bol len prestúpením zákona, potom brat voči bratovi, t.j., kresťan voči kresťanovi by nemohol hrešiť, nemajúc zákona. Lebo ak hreším voči Bohu, porušujem Boží zákon; ak mám hrešiť voči bratovi, musím porušiť zákon bratov. A ako mohol vlastne hrešiť Adam, Kain a ostatní, keď o Zákone nebolo ani chýru, ani sluchu? Pravda je iná. Sám apoštol Ján rozširuje pole hriechu, keď v tom istom liste (l Ján 5:17) vyhlasuje, že každá neprávosť je hriechom! A či nám Pán cez Matúša 5:28 nevháňa do tváre červeň, keď nám hovorí, že cudzoložíme v srdci? Že hrešíme proti bratom slabého svedomia jedlom, alebo pitím, ktoré ich pohoršuje? (l Kor. 8:12-13). Či nemeriame jeden druhého rozdielnym metrom a tak, hľadiac na osobu, konáme hriech? (Jak. 2:9). Je nemožné spočítať koľkokrát je práve tento hriech páchaný cez človekom vytvorené hranice deliace napríklad laikov a duchovenstvo, laictvo a laictvo, duchovenstvo a duchovenstvo, brata a brata, sestru a sestru v rámci rôznych cirkví a denominácií. Určite nikto z nás nepochybuje, že čarodejníctvo je veľkým hriechom a modlárstvo určite ešte väčším. Zaiste však budete pochybovať, keď poviem, že tvrdohlavosť je práve takým hriechom ako čarodejníctvo, a svojvôľa ako modlárstvo. A vaše pochybnosti budú úprimné, pretože také porovnanie zaiste neladí s ľudským cítením, s ľudským pojmom spravodlivosti. Prečítajte si. prvú knihu Samuela 15:23. Prečítajte si tiež list Pavla Titovi 3:10-11: “Sektára, heretika po prvom a druhom napomenutí odvrhni vediac, že taký človek je prevrátený a hreší, súc odsúdený sám v sebe.” Či to nie je príliš silný tabak pre naše náboženské cítenie? Pán hovorí, že tvrdohlavosť je práve taký hriech ako čarodejníctvo a svojvôľa ako modlárstvo (l Sam. 15:23). Napokon všetko, čo nie je z viery, je hriechom (Rim. 14:23).

Čo sa týka dodržiavania zákona, je napísané: ‘Lebo ktokoľvek by zachoval celý zákon a predsa by podľahol v jednom prikázaní, bol by vinný zo všetkých” (Jak. 2:10). Ak sú medzi vami takí, ktorí sa vlastným odhodlaním snažia dodržiavať zákon a prikázania, ba ktorí aj veria, že ich dodržiavajú pre slávu Božiu, mám pre vás smutnú zvesť. Hľa, Pán sa vás pýta: “Len to by som chcel vedieť od vás, či ste dostali Ducha zo skutkov zákona, alebo z počutia viery? Či ste takí hlúpi? Započnúc Duchom, teraz ste privádzaní do perfektnosti telesnosťou? Že však žiadny človek nebol a nebude pred Bohom ospravedlnený zákonom, to je zrejmé; lebo spravodlivý bude žiť z viery.” (Gal. 3:2-3 a 11). “A tak máme za to, že človek je ospravedlnený vierou BEZ skutkov zákona!” (Rim. 3:28).

A teda, milí moji, hriech je nielen prestúpením zákona, nielen každou nepravosťou, nielen všetkým, čo nie je z viery, pre nás, kresťanov, hriechom sa stáva samotné úsilie konať skutky zákona! “Lebo všetci ti, čo sú zo skutkov zákona, sú pod kliatbou; lebo je napísané, že prekliaty je každý, kto nezotrváva vo všetkom, čo je napísané v knihe zákona, aby to konal.” (Gal. 3:10). Nie je ťažké rozoznať hriešnika, ktorý kradne, vraždí, smilní, podáva falošné svedectvo, lebo toto sú tie viditeľné hriechy, ten vrcholok ľadovca. Ťažko ale rozoznať hriechy páchané v duši, v mysli, v obrazotvornosti, v emóciách, a ešte ťažšie rozoznať’ hriechy páchané v srdci a duchu. To je spodok toho ľadovca kam ľudské oko nedosiahne. Pánovo oko však vidí.

Môžeme urobiť stručný uzáver, že hriechom je VŠETKO, čo stojí proti vôli Boha, čo oponuje mysli Boha, čo zraňuje srdce Boha!! Povedzte mi teraz, bratia a sestry, kde stojíme v tomto Svetle? Či nemáme zdvihnúť ruky k nebesiam a vzdať vďaku nášmu Pánovi za tú nepredstaviteľnú milosť, ktorú nám preukázal a preukazuje i dnes?

Pravda je jasná a jednoduchá. Človek hreší v duchu, duši a tele. Jeho hriechy sú od tých najskrytejších a “najjemnejších” až po tie najviditeľnejšie a najhrubšie. A keďže človek hreší vo svojej trojjedinnosti, kompletná spása tiež musí byt’ trojitá. A veru aj je! Nech je večná vďaka a sláva nášmu Spasiteľovi za tento zázrak zázrakov. Ježiš Kristus, Syn živého Boha, zobral hriechy nášho tela na svoje telo, kde boli súdené. Preto musel trpieť fyzické múky na kríži a preto Jeho telo muselo umrieť. Hriechy našej duše zobral na svoju dušu, kde boli súdené. Preto musel trpieť’ všetkú tú potupu, žiaľ a útrapy, duševné múky a napokon musel vyliať svoju dušu na smrť’. (Iz. 53:12). Hriechy nášho ducha zobral na svojho ducha, kde boli súdené. Preto musel trpieť’ i v duchu a umrieť i v duchu, čiže byt’ separovaný od Boha, ako je aj napísané: “Môj Bože, Môj Bože, prečo si ma opustil?” (Mat. 27:46).

Táto Spása, zrodená v srdci Otca a vykonaná Synom cez Ducha, je perfektná a kompletná, nedá sa z nej nič odobrať a nedá sa k nej nič pridať! Preto posledné slová Pána Ježiša boli “Dokonané je (Ján 19:30), čiže. celé dielo spásy, na ktoré bol Otcom poslaný, je kompletne ukončene.

Vďaka Ti Otče, vďaka Ti Synu a vďaka Ti Duchu za túto dokonalú Spásu!

Milovaní bratia a sestry, pozrime sa teraz na praktické uplatňovanie tejto spásy v človeku. Je napísané: “Preto cez previnenie sa jedného (Adama), odsúdenie na zatratenie prišlo na všetkých ľúdi; no práve tak cez spravodlivosť jedného (Krista), slobodný dar pozbavenia obžaloby života prišiel na všetkých ľudí. Lebo ako cez neposlušnosť jedného človeka (Adama) mnohí boli učinení hriešnikmi, tak aj cez poslušnosť jedného (Krista)‚ mnohí budú učinení spravodlivými.” (Rim. 5:18-19).

Všimnime si nasledovných faktov. Verš 18 hovorí o "všetkých ľuďoch", verš 19 hovorí o “mnohých”. Prvý fakt je ten, že cez Adama všetci ľudia upadli do zatratenia, teda do vlastníctva Satana. On sa stal novým pánom ľudstva a človek sa stal jeho otrokom. A zem, ktorá bola daná Adamovi, pripadla tiež Satanovi a stala sa jeho doménou so všetkými budúcimi národmi a kráľovstvami. Inak by ich nebol mohol ponúknuť Pánu Ježišovi pri jeho podkúšaní a Pán Ježiš by to nebol býval akceptoval ako fakt. (Mat. 4:8-9). Druhým faktom je, že smrťou Pána Ježiša, všetci ľudia boli vykúpení z tohto Satanovho otroctva, teda nielen kresťania, ale každý človek od Adama! A nielen to, ale i Zem bola zpäť vykúpená a stala sa dedičstvom Pána. Čiže legálny efekt Adamovho prvého hriechu bol totálne anulovaný! Sláva Pánu na nebesiach! Lebo každý hriech, ktorý bol a bude od Adama do konca času spá­chaný bol súdený v Kristovi na Kalvárií a spravodlivosti bolo tak zadosťučinené, lebo je napísané: “Duša, ktorá hreší, zomrie ...” (Ez. 18:20) a tiež “Odplata za hriech je smrť ..." (Rim. 6:23). Po Pánovej smrti hol preto proces uzavretý, ľudstvo bolo oslobodené zpod obžaloby cez Adama a vykúpené z otroctva Satana. A Sudca, Otec, uzavrel túto knihu a tým uzavrel aj Starú Zmluvu, čiže Starý Zákon, aby otvoril Novú Zmluvu s človekom, čiže Nový Zákon! Vykonávateľom a Sudcom Nového Zákona už nie je Otec, ale Syn, ktorý bol posadený po pravici Otca a ktorému bola daná všetká moc, teda i justičná! (Mat. 28:18).

Prejdime teraz na verš 19. Tretím faktom je, že zatiaľ, čo verš 18 podáva obraz univerzálnej spásy, verš 19 podáva obraz individuálnej spásy. To je vlastne pokračovanie procesu univerzálnej spásy v praktickom živote každého jednotlivca. Z toho, že mnohí “boli” učinení hriešnymi, čiže “zostali” hriešnymi, a mnohí “budú” učinení spravodlivými, je jasné rozdelenie ľudstva na dva tábory. Na tých, ktorí “boli” učinení hriešnymi napriek oslobodeniu vo verši 18 a na tých, ktorí “budú” učinení spravodlivými. Kľúč ku chápaniu verša 19 je v tom, že hoci vo verši 18 sme boli všetci oslobodení od kliatby Adamovho hriechu, predsa sme od našich prvých rodičov všetci zdedili telesnosť-hriešnosť. Túto telesnosť, i v budúcich kapitolách, budeme chápať ako schopnosť hrešiť, neodolateľnú náklonnosť k hriechu, liaheň hriechu, samotnú hriešnu povahu. Definitívne však budeme telesnosť -hriešnosť rozlišovať od tela z mäsa a krvi, ktoré samo o sebe je neutrálne ako aj každá iná fyzická vec. (Rim. 14:20).

Štvrtým faktom teda je. že sme všetci spasení od kliatby Adamovho, tzv. dedičného hriechu a to bez ohľadu na našu vôľu a rozhodnutie, ale nosíme v sebe neodolateľnú náklonnosť hrešiť, čiže telesnosť. A táto telesnosť, táto hriešna povaha, priam preniká nášho ducha, dušu a telo. Čo to znamená? To znamená, že naše postavenie ospravedlnených, teda nevinných podľa verša 18, trvá len do času, kedy začneme produkovať vlastné hriechy! Ten čas možno nazvať “vekom uvedomenia” a je u každého človeka iný. Dosahuje sa obyčajne na konci detského veku, kedy si človek začína uvedomovať’ dobro a zlo ako aj svoje prvé hriechy. Pred týmto vekom človek hrešiť nemohol, keďže si ani dobro, ani zlo a teda ani hriech neuvedomoval. Hľa, poviem vám radostnú zprávu. Radostnú hlavne pre rodičov, ktorí stratili synov a dcéry v detskom veku. Každé dieťa sa rodí nevinné a ospravedlnené podľa Rimanov 5:18 a je pri smrti vzaté rovno do nebies. Nepotrebuje krst, ani birmovku, ani žiadny náboženský obrad. Naopak, je dané nám dospelým za vzor. Či nie je napísané, že “takýchto je kráľovstvo nebeské”? (Mat. 19:14). A či Pári nehovorí jasne, keď vraví: “...Vskutku vám (dospelým) hovorím, ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do kráľovstva nebeského.”? (Mat. 18:3) Toto obrátenie je vlastne pokáním! A tu sme na samom počiatku individuálnej spásy. Každý človek, ktorý prekročil “vek uvedomenia”, začal v dôsledku svojej telesnosti, svojej hriešnej povahy, páchať vlastné hriechy!! Je preto odsúdený na zatratenie, nie pre Adamove hriechy, ale pre svoje vlastné hriechy! Každý človek, ktorý má patriť medzi “mnohých. ktorí budú učinení spravodlivými”, potrebuje individuálnu spásu.

Základný rozdiel medzi všeobecnou spásou vo verši 18 a individuálnou spásou vo verši 19 je ten, že všeobecná spása nebola závislá od našej vôle, či nášho rozhodnutia, keďže sme v tom čase ani neexistovali. Bola vykonaná jedine na základe rozhodnutia Otca. Individuálna spása však závisí od nášho rozhodnutia, keďže ide o naše vlastné hriechy. Osud detí, ktoré si neuvedomujú dobro a zlo je teda v rukách Otca nebeského. Osud nás, ktorí si uvedomujeme dobro, zlo a hriech, je v našich vlastných rukách. “... Čiňte pokánie! Lebo kráľovstvo nebeské sa priblížilo.” (Mat. 4:1). To znamená: Obráťte sa, nepokračujte na svojej vlastnej ceste, nežite životom hriechu, lebo on vedie do večnej záhuby. Cesta, ktorá vedie do Kráľovstva nebeského je úplne iná, na ňu vykročte, lebo čas je krátky; hľa, toto Kráľovstvo je za dverami.

Na to, aby bol človek individuálne spasený a aby vôbec mohol vykročiť na novú cestu, musí uveriť v Syna Božieho, Ježiša Krista a musí vlastným rozhodnutím prijať Jeho spásu oľutovaním svojej hriešnosti, ochotou odvrátiť sa od ciest hriechu a nastúpiť tú novú cestu. Je jasne napísané: “Lebo tak miloval Boh svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby každý, kto v Neho uverí nezahynul, ale mal život večný. Lebo Boh neposlal svojho Syna na svet, aby odsúdil tento svet, ale aby ten svet mohol byt’ cez Neho zachránený. Ten, kto uverí v Neho nebude súdený, ale ten, kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho.” (Ján 3:16-18).

“Potom Peter im povedal: Čiňte pokánie a nech je každý z vás pokrstený v mene Ježiša Krista za cieľom odpustenia hriechov a obdržíte dar Ducha Svätého.” (Sk. 2:38). Krst má teda význam len pre toho, kto učinil pokánie, kto oľutoval a obrátil sa. Výsledkom viery v Ježiša Krista a pokánia je individuálna spása človeka. Tá sa uskutočňuje tak, že Pán svojim Duchom donesie život, Jeho Život, do nášho ducha a tým ho vzkriesi, znovuzrodí. Preto Pán Ježiš odpovedá Nikodémovi: “... Vskutku ti hovorím, ak sa človek nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie ... ak sa človek nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vstúpiť do kráľovstva Božieho. To, čo je narodené z tela je telo, a to, čo je narodené z Ducha je duch. Nečuduj sa teda, že som ti povedal: Musíte sa narodiť znova.” (Ján 3:3, 5-7). Kresťanom teda nie je ten, kto chodí do kostola, kto sa zúčastňuje náboženských obradov, kto dáva milodary, kto koná skutky dobra, kto sa snaží dodržiavať’ prikázania, kto je zapojený do náboženských a humanistických akcií, kto káže Slovo Božie alebo kto počúva to Slovo alebo kto číta to Slovo! Kresťanom nie je dokonca ani ten, kto verí v jedného Boha! “Ty že veríš, že je jeden Boh? Dobre robíš, aj démoni veria a trasú sa.” (Jak. 2:19). Uvedomte si, milí priatelia, že človek nemusí byt’ kresťanom, aby konal, alebo sa snažil konať horeuvedené skutky. Pravda je stručná a jasná: Kresťanom je ten, a len ten, kto je znovuzrodený Duchom živého Boha!!! A znovuzrodený je len ten, kto v SRDCI uveril v Ježiša Krista a v SRDCI učinil pokánie. Lebo Pán sa nedíva do nášho mozgu, ale do srdca a spása nie je v mozgu, ale v srdci. “Priblížte sa k Bohu, a On sa priblíži k vám. Umyte si ruky, hriešnici, a očistite svoje SRDCIA, vy dvojakej mysle.” (Jak. 4:8).

Keďže však my si vlastné srdcia očistiť nedokážeme, “príprava srdca v človeku a odpoveď jeho jazyka je od Pána.” (Pr. 16:1). A tá odpoveď jazyka je potrebná. Veď “to slovo je blízko teba, dokonca v tvojich ústach a v tvojom srdci. To je slovo viery, ktoré kážeme. Lebo ak vyznáš Pána Ježiša svojími ústami a ak uveríš vo svojom SRDCI, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom človek verí v spravodlivosť a ústami vyznáva slová na spásu.” (Rim. 10:8-10). Toto je teda ten veľký rozdiel medzi tými, ktorí na základe svojich vonkajších skutkov považujú alebo sa zdajú byt’ kresťanmi, a tými, ktorí sú kresťania na základe duchovnej premeny, na základe nového života, ktorý v ich srdciach predtým neexistoval. A to nehovorím o “judášoch”, ktorí nábožnosť predstierajú a ktorí sú vlastne vlkmi v ovčích rúchach. Hovorím o úprimných ľuďoch, ktorí sami seba posudzujú podľa vonkajších skutkov, ale ktorí v srdci nemajú živého svedectva o novom živote. Lebo nielen že duch kresťana je znovuzrodený Duchom Božím, ale tento Duch Pánov prebýva v samotnom srdci kresťana!” “A či neviete, že ste chrámom Božím, a že Duch Boží prebývá vo vás?” (l Kor. 3:16, viď’ tiež Rim. 8:1-10). A “sám tento Duch svedčí spolu s našim Duchom, že sme deťmi Božími.” (Rim. 8:16). Teda “skúšajte sami seba, či ste v tej viere a osvedčite samých seba. Azda nepoznáte samých seba, ako že buď Ježiš Kristus je vo vás, alebo ste zvrhlými?” ( 2 Kor. 13:5).

Bratia a sestry, toto je podstata hriechu a spásy človeka. Spásy univerzálnej, týkajúcej sa vzťahu Adama a jeho potomstva k Bohu-Stvoriteľovi, a spásy individuálnej, týkajúcej sa vzťahu každého človeka k Bohu-Synovi, t.j. Ježišovi Kristovi.

Zakončime túto kapitolu petíciou Pánovi a spoločne sa modlime:

“Milovaný Ježišu Kriste, daj nech táto kapitola prinesie radosť a utvrdenie viery v srdciach tých, ktorí už sú znovuzrodení Tvojim Duchom. A nech prinesie svetlo a vieru, potrebnú pre spásu tým, ktorí tápajú v tmách a sami nevedia, čo konajú a kam idú. Vylej Svoju Milosť bohato na svoj ľud. Vďaka Ti. Amen.”

A teraz, milí priatelia, v Mene Ježiša Krista a pod vplyvom sily Ducha Božieho, vám hovorím: Ktokoľvek preleje jedinú slzu na túto stranu a nie je spasený, bude spasený! Toto je prísľub samotného Ducha. Amen.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

                                 


KAPITOLA II.

 

CIRKEV KRISTOVA

 

     “A Šimon Peter odpovedal a riekol: Ty si Kristus, Syn živého Boha! A Ježiš odpovedal a riekol mu: Požehnaný si Šimon, syn Jonášov, lebo toto ti nebolo zjavené telom a krvou, ale mojím Otcom, ktorý je na nebesiach. A tiež ti hovorím, že si ty Peter, a na tej skale vybudujem svoju cirkev a brány pekelné ju nepremôžu.” (Mat. 16:16-18).

Či naozaj je Cirkev Kristova založená na Petrovi? Peter v gréčtine znamená skalku, malý kamienok, “petros”, a teda by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že Kristova cirkev je naozaj založená na Petrovi. Pravda je však presne opačná! Peter nielenže nie je tou skalou, na ktorej je Cirkev založená, ale Peter sám je založený na tej istej Skale, na ktorej je založená Cirkev! Milovaní, všimnime si bez predsudkov tri fakty. Prvým faktom je, že ak by Cirkev mala byt’ nepremožiteľná bránami pekelnými, potom nemôže byt’ založená na Satanovi! Súhlasíte? Lebo len o päť veršov ďalej (Mat. 16:23), sám Pán Ježiš nazýva Petra Satanom hovoriac: “Strať sa za mňa, Satan, si pre mňa pohoršením.’’ Evanjelium Matúša 26:33-35 a 69-75 dokresľuje obraz Petra v tom čase. Vyvstáva otázka, ako môže byt’ Satan požehnaný? Či nie ten istý Pán nazýva Petra požehnaným a o chvíľu ho nazýva Satanom? Pritom oba výroky Pána sú pravdou, ide len o to, ako sa majú chápať.

Druhým faktom teda je, že cez negramotného židovského rybára Šimona Petra hovoril aj Boh-Otec, aj Satan!! A hovorím vám, bratia a sestry, že bez trojjedinnosti človeka by sme boli aj v tejto časti Písma úplne stratení. Vysvetlime si to. Peter bol požehnaný, pretože Boh-Otec svojím Duchom zjavil do Petrovho ducha tú pravdu o Ježiš ovi, ktorú Peter vo verši 16 vyslovil. Všimnime si, že telo a krv mu to nezjavili. Krv tu reprezentuje dušu Petra, čiže jeho vlastný život. (viď Lev. 17:11, Deut. 12:23). Teda cez jeho ducha pôsobil Boh-Otec. Cez jeho dušu pôsobil ale Satan pokúšajúc Pána. (Mat. 16:22) Uvedomme si, že opisujeme udalosti pred spásou, kedy žiadny človek nebol znovuzrodený Duchom Božím, pretože Duch nebol zoslaný za tým účelom. Duch nebol zoslaný, lebo Pán ešte nevykonal obetu na kríži a neopustil zem. (Ján 16:7). Keďže spása -podľa ľudského kalendára - ešte nebola vykonaná, duše ľudstva neboli vykúpené z otroctva Satana. Preto Satan mal voľný prístup k duši človeka. Duch človeka avšak Satanovi nikdy nepatril. Duch človeka patrí Bohu, ktorý ho dal a ku ktorému sa i navráti. (Kaz. 12:7). Preto Boh mohol komunikovať so svojími prorokmi prostredníctvom ducha hoci, podľa zemského kalendára, ich duše ešte neboli vykúpené.

Tretím faktom je, že tá skala na ktorej je Jeho Cirkev založená, je sám Kristus! Ako je i napísané, že všetci tí, čo s Mojžišom putovali púšťou “pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z tej duchovnej Skaly, ktorá ich nasledovala, a tou Skalou bol Kristus!” (l Kor. 10:4, tiež Deut. 32:4, 15, 30-31). A tou Skalou je tiež viera v srdci “malej skalky” vyslovená v Matúšovi 16:16 (Ty si Kristus-Skala, Syn živého Boha!).

Pozrime sa ešte na jednu otázku predtým, než urobíme záver. Prečo vlastne Pán povedal Šimonovi vo verši 18, že: “ty si Peter”? Voľný preklad tejto pasáže by znel asi takto: “A tiež ti hovorím, že odteraz sa nebudeš menovať Šimon, ale Peter, čo je skala, lebo i tvoja viera, ktorú si práve vyslovil, je skalou, na ktorej založím moju cirkev. A každý budúci člen tej cirkvi bude tam na základe tej istej viery. A sily temna budú proti ním bezmocné.” Bratia a sestry, prečítajte si Genesis 17:1-5, kde Abramovi je oznámené Pánom, že od toho času sa bude volať’ Abrahám, lebo Pán ho učinil otcom mnohých národov. Podobne sa deje s Jakubom, synom Izákovým, ktorého Pán premenováva na Izraela. (Gen. 32:28 a 35:10). Tieto premenovania vždy naznačovali nový prísľub, novú zmluvu Boha s človekom, teda akt, ktorý zmenil človeka a zmenil dejiny. A tieto prísľuby, tieto zmluvy boli vždy založené na viere týchto ľudí. Lebo Boh buduje na viere človeka, ktorá je z Jeho Ducha a nie na človeku samotnom.

Jasnou a stručnou pravdou teda je, že Cirkev Kristova je založená na Kristovi! Súčasne je ona založená na Petrovej viere, lebo je skalopevným faktom, že Ježiš bol Kristus! Napokon všetci vieme, že Cirkev Kristova nie je pozemská, ale nebeská; a to, čo je nebeské, nemôže byt’ založené na tom, čo je pozemské.

Keď je nám otázka základu Cirkvi jasná, osvetlime si v tom istom svetle Slova Božieho pálčivú otázku, otázku: ČO tá Cirkev Kristova vlastne je. Túto otázku nazývam pálčivou, lebo bez ohľadu na to, do akej cirkvi, do akej denominácie patríte, bude vás táto stať páliť v mysli, duši i srdci. Bratia a sestry, či viete, koľko je na svete cirkví, denominácií a siekt, ktoré sú založené na Biblií? A či viete, že tá “pravá a najsprávnejšia” je práve tá vaša a všetky ostatné sú “poblúdilé”? A či je vôbec možné zodpovedať túto otázku o Cirkvi podľa Božieho Ducha a pritom sa zaľúbiť ľuďom? Hovorím vám, že je to nemožné. Lebo či teraz nahováram ľudí, alebo Boha? Alebo či hľadám zaľúbiť sa ľuďom? Lebo ak by mi naozaj išlo o to, aby som sa ľúbil ľuďom, nebol by som služobníkom Kristovým. Ale vám oznamujem, bratia, že pravda, ktorú vám zvestujem, nie je podľa človeka, ale podľa zjavenia Duchom Ježiša Krista.

A teraz žiadam tohoto Ducha živého Boha, aby rozsial svoje Svetlo a zahnal temnoty predsudkov, ducha pýchy, a domýšľavosti, ducha tvrdohlavosti a ducha strachu a aby tak umožnil každému vidieť a rozumieť a mat’ slobodu uvažovania a rozhodovania.

“Ježiš odpovedal: Vskutku vám hovorím, ak sa človek nenarodí z vody a Ducha, nemôže vstúpiť do kráľovstva Božieho.” (Ján 3:5). Teda nestačí sa narodiť z tela, ktoré dajú rodičia, lebo “to, čo sa rodí z tela je telo a to, čo sa rodí z Ducha je duch.” (Ján 3:6). Aký význam ma voda” vo verši 5? Veľký. Každý ľudský plod, až do narodenia, rastie v obale plodovej vody a žiadny človek sa nenarodil živý bez tejto vody. Práve tak duchovný človek musí až do narodenia rásť’ v “obale duchovnej vody” a bez tejto vody sa žiadny živý duchovný človek nenarodí! A touto vodou je Slovo, ktoré umýva a posväcuje (Ef. 5:26) a ktoré je tiež živou vodou (Ján 4:10, 14). Lebo tak ako semeno muža počne život nového tela v lone matky, práve tak semeno Slova počne nový život v srdci človeka. Podobenstvá o rozsievačovi semien v kap. 13 Matúša sú predsa známe. Slovo je teda obojím, semenom i vodou.. Bez Slova-semena nový duchovný život nemôže ani započať; a bez Slova-vody tento nový život nemôže rásť a dorásť na duchovný zrod. Tento duchovný rast a zrod zodpovedá Prísloviu 16:1 “Príprava srdca v človeku (rast plodu) a odpoveď jeho jazyka (zrod, narodenie) je od Pána.”

Keď sa rodí nové telo ozýva sa svetu jazykom (krikom) a očami (plačom), keď sa rodí nový duch ozýva sa tiež jazykom (vyznaním viery) a očami (plačom). Je napísané, že “... srdcom sa verí na spravodlivosť a ústami sa vyznáva na spásu.” (Rim. 10:10). A chcem zopakovať, nielen jazyk, ale aj oči, lebo bez vyznania niet plaču a bez plaču niet vyznania. Preto je kapitola I ukončená slzou!

Milovaní, či je horeuvedené komplikované, alebo jednoduché? Vráťme sa ešte k jednému dôležitému faktu ohľadne Slova-vody. Zrod “zdravého” ducha vo veľkej miere závisí od kvality a dostatku plodovej vody, čiže, koľko Slova dostávame a v akej čistote. Nedostatok Slova a primiešané nečistoty spôsobujú zrod “zakrpatených”, alebo inak chybných duchovných novorodencov a častým úkazom sú tiež “duchovné potraty”. Pri tejto príležitosti by sme si mali uvedomiť veľmi dôležitý fakt. Fakt, že náš Stvoriteľ, vo svojej múdrosti, stvoril fyzikálny, nám viditeľný svet tak, aby odzrkadľoval duchovný, nám neviditeľný svet! Na tejto múdrosti sú založené aj podobenstvá nášho Pána Ježiša Krista.

Prišli sme teda k bodu, kde sa nám z vody a Ducha rodia “duchovné deti” v srdciach telesných ľudí. A každé také duchovné dieťa je zapísané do nebeskej Matriky, ktorá sa tiež nazýva Kniha života. (Fil. 4:3, Zj. 3:5, 13:8, 17:8 a 20:12,15). Každé pozemské novorodeniatko je zapísané do pozemskej Matriky i do nebeskej Knihy života. Keď započne páchať hriechy a neprávosti dosiahnutím “veku uvedomenia”, človek je z Knihy života vymazaný! Keď reaguje na svetlo spásy a je duchovne znovuzrodený, je opäť zapísaný do Knihy života. Ak by opäť začal úmyselne hrešiť a čírou svojvôľou a tvrdohlavosťou odporoval snahám Ducha Božieho o obrat, došiel by až do bodu, kde by ho Duch Boží opäť opustil, tentokrát navždy! Taký človek by spáchal tzv. smrteľný hriech, o ktorom píše Ján (1 Ján 5:16) a ktorý je tiež opísaný v liste Židom 6:4-6. Každý hriech je síce takpovediac technicky smrteľný, ale každý je odpustiteľný, okrem tohoto hriechu proti Duchu Svätému, ako varoval aj sám Pán. (Mat. 12:31). Taký človek by bol teda vymazaný z Knihy života po druhý krát a tým by bol jeho osud zatratenia spečatený.

Ako je dieťa zapísané do Matriky? Svojím krstným menom (menami) a priezviskom, ktoré dostáva po otcovi, z vôle ktorého sa zrodilo. Napríklad: Ján Pavol Slovák. Do Knihy života v nebesiach je ale zapísaný ako: Ján Pavol Slovák-Kresťan. To druhé priezvisko by tiež malo byt’ po Otcovi, lebo z Jeho vôle bol duchovne narodený a z Jeho vôle sa stal Jeho synom. (Ján 1:12-13). To druhé priezvisko je ale po Synovi, teda Kristovi, lebo sme Mladuchou Krista a mladucha berie druhé priezvisko po ženíchovi. Ďalšie fakty budú opísané v kapitole IV.

A teraz počúvajte, bratia a sestry, lebo vám v mene Pána Ježiša Krista hovorím, že Kristus nie je ani rímsky katolík, ani grécky katolík, ani evanjelik, ani pravoslávny, ani baptista, ani adventista, ani svätodušný, ani kalvín, ani luterán, ani nie je On ničím podobným! Kristus Ježiš je Syn Živého Boha! Bodka. Práve tak Kristova Cirkev nie je ani rímsko-katolícka, ani grécko-katolícka, ani evanjelická, ani pravoslávna, ani baptistická, ani adventistická, ani svätodušná, ani kalvínska, ani luteránska, ani ŽIADNA INÁ na tvári tejto zeme! Kristova Cirkev je TELO Syna Živého Boha!!! Bodka. A toto Telo je súhrnom synov a dcér živého Boha, teda tých, ktorí sú zapísaní v Knihe života! A to sú tí zrodení z vody a Ducha, bez ohľadu na ich cirkevnú príslušnosť a bez ohľadu na akékoľvek iné, človekom vymyslené podmienky! To tiež znamená, že znovuzrodení synovia a dcéry Božie, zapísaní v Knihe života, sa môžu nachádzať v ktorejkoľvek cirkevnej organizácií, v ktorejkoľvek denominácií, alebo úplne mimo nich v tzv. domových zboroch. Filemon 2).

Žiadna cirkevná organizácia na tejto zemi nikdy nedostala a nikdy nemôže dostať mandát, aby reprezentovala Kristovo Telo na Zemi! Žiaden jednotlivec na tejto zemi nikdy nedostal a nikdy nemôže dostať mandát byt’ Kristovým zástupcom na Zemi! Povieme teda, že Kristus a Jeho Telo nemá na zemi zástupcov, veľvyslancov? Veruže má. Je napísané: ”Tak teda ak je niekto v Kristovi, je novou bytosťou; všetko staré pominulo a, hľa, všetko sa stalo novým. A to všetko nové je od Boha, ktorý nás zmieril sám so Sebou cez Ježiša Krista a dal ním túto službu zmierenia ... takže sme MY teraz veľvyslancami Kristovými ...” (2 Kor. 5:17-18,20). Kto “my”? Cirkevná hierarchia? Jednotlivci áno, ale ako celok absolútne nie. “My”, znamená znovuzrodených kresťanov, zapísaných v Knihe života. A nielen to, ale z týchto kresťanov sú to len tí, ktorí sú vedome v Kristovi, žijú v Kristovi, a teda sú naozaj novou bytosťou a, hľa, všetko staré pominulo. Milovaní, uvedomte si na tomto mieste závažný fakt, a síce, že “Kristus vo vás” je jedna vec, “vy v Kristu” je úplne iná vec! Kristus je v každom znovuzrodenom kresťanovi (Gal. 2:20), kde žije svojím Duchom a my sme chrámom Božím. (l Kor. 3:16). Avšak nie každý znovuzrodený kresťan žije v Kristovi, práve naopak, veľká väčšina v Ňom nežije. A to je práve tá tragédia dnešného kresťanstva. To je tiež hlavný dôvod, prečo veľká časť’ Jeho Tela je paralyzovaná, neefektívna. A paralyzované telo nemôže reprezentovať hlavu, to môže iba živé telo. Práve tak jednotlivec nemôže figurovať ako zástupca hlavy (Krista) na zemi. Pápežský úrad sa opiera o následovníctvo na Petrovom stolci, keďže Petrovi boli dané kľúče od Kráľovstva nebeského a to samotným Pánom, ako je i napísané: “A dám ti kľúče od kráľovstva nebeského; a čokoľvek zviažeš na zemi bude zviazané i v nebi, a čokoľvek rozviažeš na zemi bude rozviazané I v nebi.” (Mat. 16:19). Či to nie je jasné? Milovaní moji, je to jasné keď si uvedomíme dva fakty. Prvý fakt je ten, že dodnes ani jeden pápež na Petrovom stolci nesedel, lebo Peter mal len jeden stolec, ktorý je spomenutý v ev. Jána 21:18-19. A ten Petrov “stolec” bol na hrubo otesaný kríž, na ktorom bol Peter ukrižovaný hore nohami! Na vlastnú žiadosť! Druhý fakt je ten, že kľúče od kráľovstva nebeského dostali nielen všetci apoštoli, ale i všetci tí, ktorí i dnes žijú v Kristovi! “Vskutku VÁM hovorím, čokoľvek zviažete na zemi bude zviazané i v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi bude rozviazané i v nebi.” (Mat. 18:18). Dnes tie Petrove kľúče od Kráľovstva nebeského i autoritu odpúšťať a zadržiavať hriechy (Ján 20:23) mám i ja i všetci z vás, ktorí majú oko čo vidí, ucho čo počuje a srdce čo rozumie. Čiže všetci, čo žijú Duchom, ktorý bol na nich vdýchnutý. (Ján 20:22). Bratia a sestry, je to teraz jasné?

Ľudstvo sa teda delí na dva tábory, spasených a zatratených. Tí zatratení sa delia na dve skupiny, na tých, čo vedome stoja proti Bohu, odmietajú Jeho spásu, odmietajú dokonca Jeho existenciu, a na tých, čo sú oklamaní. Do skupiny oklamaných patria všetci “papieroví kresťania”, ktorí svoje kresťanstvo zakladajú, napríklad, na registrácií v cirkevnej matrike, na členstve v denominácií, na krstnom liste a podobne. Do skupiny oklamaných patria tiež všetci tí, ktorí svoju spásu, alebo nádej na spásu, zakladajú na tých najrôznejších vonkajších javoch, napríklad, na účasti na náboženských obradoch, na aktivite v rámci vlastnej denominácie, na aktivite ekumenickej, na pravidelnom štúdiu náboženskej literatúry, včítane Biblie, na dávaní milodarov, na prijímaní sviatostí, na snahe dodržiavať’ Božie prikázania, na registrácií v seminári, alebo na teologickej fakulte, na vlastných dobrých skutkoch, na vlastnej dobrote, štedrosti, ochote pomôcť, trpezlivostí a podobne.

Tí spasení majú za základ svojho kresťanstva, svojej spásy, vnútornú kvalitatívnu zmenu, vnútornú duchovnú realitu, kde v srdci starého človeka bol zrodený človek nový. A ten nový človek je človek duchovný, ktorý so starým hriešnym človekom nemá NIČ spoločného! Lebo ten nový je zrodený z Boha a “ktokoľvek je zrodený z Boha, nehreší ..." (l Ján 3:9 a 5:18). A títo spasení tvoria Kristovu Cirkev, Kristove Telo.

Aj spasení ľudia sa delia na dve skupiny, na tých, čo sa volajú “premožitelia”, a na tých, čo sú premožení. Premožitelia tvoria živú časť Tela Kristovho a teda sú Jeho reprezentantmi na zemi. Premožení tvoria veľkú väčšinu Tela Kristovho a táto časť Tela je paralyzovaná.

Kristova Cirkev je teda súhrnom všetkých ľudí, zo všetkých rás, národov, kmeňov, jazykov a kultúr, zo všetkých cirkví, denominácií a siekt, ľudí zosnulých, žijúcich a tých, čo sa ešte len narodia, ktorí reagovali alebo budú reagovať na Svetlo Spásy úprimným pokáním a slzou, a prijatím Ježiša Krista ako Syna Božieho vierou do vlastného srdca, aby tam prebýval svojím Duchom. Každý takýto človek má o tom svedectvo sám v sebe, “a to je to svedectvo, že Boh nám dal večný život, a ten život je v Jeho Synovi. Ten, kto má Syna, má život; ten, kto nemá Syna Božieho, nemá života." (l Ján 5:11-12).

Bratia a sestry, či vidíme, čo Kristova Cirkev vlastne je a na čom je ona založená? Ak áno, položme si ešte jednu otázku: Čo je vlastne dôvodom jej budovania a čo je jej úlohou?

Mnohí by na túto otázku odpovedali asi takto: Úlohou Cirkvi je kázať evanjelium a krstiť v domovine i v iných národoch, zakladať zbory a farnosti a učiť ľudí nábožne žiť, dodržiavať prikázania, konať dobro a zla sa vystríhať. Úlohou Cirkvi je tiež školiť dorast, starať sa o vdovy a siroty, pomáhať chorým a chudobným, atď. ... A veru mnohé cirkve toto robia i robili v minulosti, ba i viac, než to, horeuvedené. Čo treba teda k tomu dodať? Milovaní bratia a sestry, tajomstvo vám prezradím, aby vaše srdcia radosťou z hrude vyskočili. Lebo hovorím vám, že úloha Cirkvi je taká majestátna a preplnená slávou, že naša myseľ a srdce nedokážu o tom ani snívať! (l Kor. 2:9). Človek veru nie je schopný plne zodpovedať túto otázku! Uvážme teda aspoň nasledovné.

Úloha Cirkvi je dvojaká, pozemská a nebeská. Tie horeuvedené činnosti, okrem kázania Slova a krstenia, sú fakticky malou časťou toho pozemského poslania. Mnohé fakty si uvedieme v ďalších kapitolách. Ten podstatný dôvod a cieľ Cirkvi je (podľa mojej viery) svätý, velebný, nádherný, plný svätožiare, lebo pochádza zo samotného srdca Boha-Otca! Uvážte nasledovné:

“A Pán Boh utvoril zo zeme každé poľné zviera a každého nebeského vtáka a priviedol ich k Adamovi, aby videl, ako ich Adam pomenuje. A akékoľvek meno Adam dal všetkým týmto žijúcim tvorom, tak sa aj menovali. A Adam dal mená všetkému dobytku a nebeskému vtáctvu a každej poľnej zveri. Ale pre Adama sa nenašla pomoc vhodná jeho úrovni. A Pán Boh spôsobil, aby padol na Adama hlboký spánok, a on zaspal. A vzal jedno z jeho rebier a uzavrel to miesto mäsom. A z toho rebra, ktoré Pán Boh vybral z muža, utvoril ženu a priviedol ju k Adamovi. Vtedy povedal Adam: Toto je teraz kosť z mojich kostí a telo z môjho tela; bude sa ona volať Mužena (čiže Žena), lebo bola vzatá z Muža. Preto opustí muž svojho otca a svoju matku a bude lnúť ku svojej žene a budú jedným telom.” (Gen. 2:19-24). Adam s Evou však zhrešili a boli od Boha oddelení. Preto prišiel druhý Adam - Ježiš Nazaretský, aby vykúpil pre Otca to, čo bolo ztratené. A tak ako prvý Adam dostal “pomoc primeranú jeho úrovni”, tak aj druhý Adam dostane pomoc primeranú Jeho úrovni’’. Lebo Boh—Otec spôsobil, aby aj ten druhý Adam upadol do “hlbokého spánku” na Kalvárií. Namiesto rebra, vybral z Neho Jeho Ducha, lebo “tak je napísané: prvý Človek, Adam, bol učinený živou dušou, posledný Adam bol učinený oživujúcim duchom.” (l Kor. 15:45). A tak ako Eva sa stala kosťou z jeho kostí a telom z jeho tela”, tak aj my sme “údmi Jeho Tela, z Jeho mäsa a z Jeho kostí.” (Ef. 5:30). A tak ako prvý Adam a Eva sa stali jedným telom, tak aj Ježiš Kristus a Cirkev sú jedným Telom (Ef. 5:31-32) hoci je to stále tajomstvom. Čo teda povieme, bratia? Že Boh-Otec, vo svojej múdrosti a láske k prvému Adamovi, utvoril a dal mu bytosť na jeho úrovni. Lebo Adam potreboval niekoho milovať a byt’ milovaný, potreboval sa s niekým deliť o svoj život, mat’ niekoho pri sebe, mat’ pomoc vo svojom poslaní podmaniť si Zem. (Gen. 1:28). Ten posledný Adam, Ježiš Kristus, tiež potreboval milovať a byt’ milovaný, s niekým zdieľať Svoj život večný, mať niekoho pri Sebe, ukázať niekomu Svoju Slávu (Ján 17:24), a mat’ pomoc pri výkone Svojej funkcie Kráľa kráľov a Pána pánov. (Zj. 5:10, 20:6, 22:5). A či Otec nedá vlastnému Synovi, ktorý konal Jeho vôľu a vykúpil svet, keď dal prvému Adamovi, ktorý nekonal Jeho vôľu a zapredal svet? Hovorím vám, že dá, ba už aj dal! Bytosť’ na Jeho úrovni, teda majestátnu, svätú, perfektnú, nemajúcu ani škvrny, ani vrásky, ani ničoho podobného. (Ef. 5:27). ALELUJA! Pokľaknime v bázni pred Otcom a verme, že v našom vedomí nám krok za krokom vyjaví záblesky tejto neuveriteľnej a nepredstaviteľnej pravdy.

A teraz, milí moji, keď začíname vidieť pravý obraz Cirkvi Kristovej, kto je Ona, na kom je založená, aký je jej skutočný dôvod, úloha a z koho pozostáva, do ukončenia tejto kapitoly nám zostáva ešte jedna stať. Zostáva nám pozrieť sa na kresťana ako jednotlivca, ako živý úd Kristovho Tela. Je to veľmi dôležitá stať, lebo sa dotýka našej vlastnej osoby a našej osobnej zodpovednosti pred Bohom!

Uvedomme si nasledovné fakty: V protiklade k nespaseným, každý kresťan je dvojitou osobnosťou. V starom hriešnom a skorumpovanom človeku sa narodil nový človek, duchovný človek, stvorený podľa Boha v spravodlivosti a opravdivej svätosti. (Ef. 4:22,24). A títo dvaja, telesný a duchovný človek, sú si nepriatelia na život a na smrť! Ako je i napísané, “lebo telo v celej svojej žiadostivosti stojí proti Duchu, a Duch proti telu, a títo sú v protiklade jeden voči druhému takže nemôžete konať to, čo by ste chceli.” (Gal. 5:17). Rozumejme, že Duch stojí proti telesnosti -hriešnosti v tele a nie proti kostiam, mäsu a koži. A zatiaľ čo starý človek neprestajne hreší, lebo inak ani nemôže (l Ján l:8), nový človek nemôže hrešiť, lebo je zrodený z Boha. (l Ján 3:9). Teda v starom človeku sme diabli, všetci bez rozdielu, a v novom človeku sme svätí, všetci bez rozdielu!!! Túto poslednú vetu si vytetujte do pamäti na celý život.

Vzhľadom k trojjedinnosti človeka je potrebné uvedomiť si ďalší závažný fakt. To, čo bolo v nás znovuzrodené Duchom Božím pri našom obrátení sa na kresťana, a teda to, čo bolo zmenené zo smrti na život, bol náš duch, a jedine náš duch! (To, čo sa rodí z Ducha je duch - Ján 3:6). Čo to ale znamená? To znamená, že naša duša a telo zostali NEZMENENE! Milovaní, červenou ceruzou si podčiarknite tento fakt, lebo je on tým najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim všetky nesváry, boje, utrpenia a tragédie v kresťanstve ako ich aj môžeme vidieť vlastnými očami a cítiť na vlastnej koži! To je ten koreň veci, to je podstata aj toho faktu, že Cirkev Kristova je rozdelená na stovky “náboženských íverov” a že je tiež rozdelená na živú a paralyzovanú.

Osvetlime si tento obraz ďalej. To, že duša a telo kresťana pri duchovnom znovuzrodení neboli zmenené nie je tragédiou, ale normálnym faktom. Tragédiou je, keď roky a roky po duchovnom zrode je duša a telo v tom istom stave, nezmenené. Prečo je to tak? Lebo to je tá najjednoduchšia a najľahšia cesta pre každého kresťana, kde sa neplatí žiadna cena. Pred duchovným znovuzrodením sme všetci bez rozdielu žili životom našej starej duše, životom “prirodzeným”, životom stvoreným Božím dychom do prvého Adama, životom presiaknutým jedom hriechu, životom starého človeka. Je len samozrejmé a prirodzené, že chceme v ňom pokračovať aj ako kresťania po našom duchovnom prerode, ak aj len čírou silou zotrvačnosti. Pán má však pre nás inú zvesť’, iné evanjelium. Má pre nás evanjelium, ktoré, zdá sa, nebolo vôbec kázané, ani vyučované. A táto zvesť’ je práve tak dôležitá ako zvesť’ o založení Cirkvi, veď’ ich delí len päť veršov. “Vtedy povedal Ježiš svojím učeníkom: Ak ma chce niekto nasledovať, nech zaprie sám seba a zoberie svoj kríž a nasleduje ma. Lebo ktokoľvek si zachráni svoj život (starého človeka), stratí ho; a ktokoľvek stratí svoj (starý) život pre mňa, nájde ho (nový život z Ducha)” (Mat. 16:24-25). Nuž, pravdu povediac, toto evanjelium nieje také sladké ako evanjelium o blaženosti v živote večnom. Toto je veru smutná zvesť pre nášho starého človeka, pre náš starý život; lebo Pán hovorí, že ak Ho chceme nasledovať, musíme sa s naším starým životom rozlúčiť! Ba je to tragická zvesť’, lebo tento náš starý človek je odsúdený na smrť’, “lebo len ten, čo je mŕtvy (hriechu) je oslobodený od hriechu.” (Rim. 6:7). A ten ortieľ smrti je veru jasný “vediac to, že náš starý človek je ukrižovaný s Ním, aby to telo hriešností bolo zničené, aby sme viac neslúžili hriechu.” (Rim. 6:6). Ak si však myslíte, milí moji, že náš starý človek hneď pri duchovnom zrode pokorne sklopí hlavu a vyčká až bude pribitý na kríž, tak sa naozaj veľmi mýlite. Hovorím vám, milovaní, všetci do jedného stojíme pred hrozným nepriateľom; nepriateľom, ktorý sa ničoho neľaká, má úžasnú moc, miluje jedine sám seba, disponuje celou škálou najrôznejších zbraní a trikov (bol predsa dosť dlho diablovým sluhom, aby sa podučil), a nikdy sa nevzdá! O svoj biedny život bude bojovať do posledného dychu, používajúc taktiku, o ktorej by sa nám ani nesnívalo.

Na tomto mieste je nám potrebné vrátiť sa k faktu trojjedinnosti človeka a trojitej spásy človeka z prvej kapitoly. Potrebné je dodať časový faktor tejto trojitej spásy a to nasledovne.

Znovuzrodenie ducha je jednorázový čin Ducha Božieho, ktorý je odpoveďou na naše pokánie a je to DAR Boha bez ohľadu na naše skutky! (Ef. 2:8-9). A keď je duchovná spása darom, potom neplatíme za ňu žiadnu cenu. Jedinou “cenou” pre nás je tu naše pokánie. Znovuzrodenie duše, čiže spása duše, je však dlhodobá práca Ducha (Fil. 2:13), kde naša spolupráca s Duchom Boha v bázni a trasení je absolútne nutná (Fil. 2:12), a kde požadovaná cena je veľmi vysoká! Znovuzrodenie tela, čiže spása tela, je opäť jednorázovým činom Ducha, ktorý netrvá dlhšie, než mihnutie oka. (l Kor. 15:52). Pre tých, ktorí sú v tom čase mŕtvi, sa ono nazýva zmŕtvychvstaním, čiže vzkriesením. Vzkriesenie je zadarmo, lebo ho obdrží každý človek, “lebo tí, čo dobro činili vyjdú na vzkriesenie života, a tí, čo zlo činili, na vzkriesenie odsúdenia.” (Ján 5:29). Cena je tu len pre tých kresťanov, ktorí chcú mat’ podiel na prvom vzkriesení (Zj. 20:5) alebo na predvzkriesení Mladuchy (Mat. 25:10), a tá cena je bdenie a modlitba. (Mat. 24:42, Mar. 13:37, Luk. 21:36). Cena za “bdenie a modlitbu” avšak zahrňuje v sebe tú vysokú cenu za prerod duše, lebo v starom človeku sa nedá ani bdieť, ani modliť v Duchu a pravde.

Vráťme sa teraz zpäť ku znovuzrodeniu našej duše, ku otázke starého a nového človeka a tým aj ku otázke živého a paralyzovaného kresťana. Malo by nám byt’ jasné, čo Pavol myslí, keď nás nabáda, aby sme si “vyzliekli toho starého človeka, ktorý je prehnitý v klamných žiadostiach, a aby sme boli obnovení v duchu našej mysle, a aby sme si obliekli toho nového človeka, ktorý podľa Boha je stvorený v spravodlivosti a opravdivej svätosti.” (Ef. 4:22-24); keď nás Pán nabáda, aby sme vchádzali tesnou bránou, “lebo je priestranná brána a široká cesta, ktorá vedie do záhuby (starého života) a je mnoho tých, ktorí po nej kráčajú; lebo je tesná brána a úzka cesta, ktorá vedie do (nového) života a je málo tých, ktorí ju nájdu.” (Mat. 7:13-14). O, áno, tieto slová Pána platia pre nás, kresťanov, veď pohania nemajú “Otca, ktorý je v nebesiach”! (Mat. 7:11).

Úzka cesta a brána, ako aj sebazaprenie a kríž (16:24) naznačujú aspoň zhruba tú cestu za znovuzrodenie duše. Široká cesta a brána naznačujú tzv. komfortné náboženstvo. Podľa Pána je mnoho tých, ktorí vchádzajú na svoju kresťanskú cestu širokou bránou kompromisu a komfortu a to sú tí, čo kráčajú v starom človeku. Málo je tých, čo vchádzajú tesnou bránou, berú svoj kríž, vyzliekajú starého človeka a obliekajú nového, lebo sú ochotní zaplatiť cenu. A toto sú tí jediní, ktorých nazývam “živými kresťanmi”. Títo tvoria živé Telo Krista. Tí druhí sú paralyzovaní, lebo ten nový život nového človeka nemá možnosť prúdiť, je hermeticky uzavretý v samom strede starého človeka. Títo tvoria tú paralyzovanú časť Tela Kristovho.

Milí bratia a sestry, tak ako Starý Zákon ukazuje slávu (málo je tých) a tragédiu (mnoho je tých) Izraela, práve tak aj Nový Zákon ukazuje slávu (málo je tých) a tragédiu (mnoho je tých) Cirkvi. Avšak, sláva Pánovi na nebesiach, lebo tak ako Pán vždy mal “živý zvyšok” z Izraela cez ktorý bol Izrael opätovne zachraňovaný, tak Pán vždy mal svoj “živý zvyšok” v Cirkvi cez ktorý bola Cirkev opätovne zachraňovaná. Nie je tomu inak ani dnes, keď sme privilegovanými svedkami konca dejín. Stačí si prečítať prvé tri kapitoly Knihy Zjavenia a zistíme, že Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Kristus Ježiš sa vo svojich osobných listoch Cirkvi konca dejín prihovára vlastne iba Zvyšku, Premožiteľovi, Mladuche. Ostatných napomína alebo varuje. Každý zo siedmych listov končí sľubom pre premožiteľov! A každý list končí slovami, ktoré ja opakujem pre vás: Ten, kto má ucho, nech počuje, čo hovorí Duch zborom!

“Tento Duch dnes hovorí toto: “Hľa, stojím pri dverách (vašej duše, Laodičani a vy ostatní kresťania) a klopem (z vášho ducha, kde sídlim); keby niekto z vás počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu (do duše) a budem s ním večerať a on so mnou.” (Zj. 3:20).

Zakončime túto kapitolu modlitbou: “Kriste Ježišu, daj, aby každý z nás mal to ucho a počul a aby každý z nás Ti otvoril dvere, aby si mohol vojsť z nášho ducha do našej duše a zaujať svoje od počiatku Ti prináležiace miesto, na tróne našej bytosti. Odpusť nám našu hluchotu. Lebo až potom budeme mat’ právo nazývať Ta PÁNOM. A až potom budeme mat’ nádej stať sa premožiteľmi, lebo Ty si premohol svet. Daj, Kriste Ježišu, nech sa tak stane. Amen.”

 

 

 

 

 

 

 

 

 

                                               

KAPITOLA III.

SVETOVÁ VOJNA

 

Svetová vojna je len jedna a jej prvé viditeľné ovocie je v Genesis 4:8. “A Kain hovoril s Ábelom svojim bratom; a stalo sa, keď boli na poli, že Kain povstal proti Ábelovi svojmu bratovi a zabil ho.” Táto istá vojna pokračuje i dnes a aký pokrok sme urobili od Kaina je, myslím, zrejmé každému z nás. To, čomu dejepisne hovoríme “Prvá” a “Druhá Svetová Vojna” boli dve, časovo obmedzené vojny dvadsiateho storočia. Od Kaina bolo vojen, bitiek, revolúcií, prevratov, okupácií a ťažení na tisíce a ľudských obetí na miliardy.

Odkiaľ pochádzajú vojny a boje? Ako každá palica má dva konce, tak každá vojna má dve strany a tie opozičné strany sa nazývajú protivníkmi, nepriateľmi. Jeden z nich je vždy útočník a druhý obranca a tieto úlohy sa môžu v čase meniť. Rovnako aj táto naša Svetová Vojna má dve strany: stranu Svetla a stranu Tmy, čiže, stranu Boha a stranu Diabla. Obe strany majú svoje armády, svoje zbrane, svoje princípy, svoju taktiku, svoje víťazstvá a porážky, a samozrejme svoje obete.

Táto Svetová Vojna bola vypovedaná samotným Pánom Bohom! Bola vypovedaná diablovi hneď po tom, čo cez hada spôsobil pád Evy a Adama do hriechu. Lebo tým sa’ stal legálnym majiteľom ľudskej rasy a Zeme so všetkým čo obsahovala, lebo Zem bola predtým daná Adamovi. Táto vojna nielenže bola vypovedaná Pánom Bohom, ale aj jej výsledok bol Ním predpovedaný! “Lebo položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, a medzi tvoje semeno a jej semeno; ono ti rozdrtí hlavu, a ty mu rozdrtíš pätu.” (Gen. 3:15). Tento nesmierne dôležitý verš Písma má ešte ďalší význam. “Semeno ženy” symbolizuje Ježiša Krista, lebo On bol jediný človek, ktorý sa nenarodil zo semena muža, ale zo semena Ducha a ženy. Zo semena Ducha pre dva dôvody: po prvé, aby čelil duchovnému protivníkovi, Diablovi, aj na duchovnom poli; po druhé, aby mohol byt’ prostredníkom medzi Bohom a človekom, teda exekútorom Nového Testamentu a Spásy, musel mat’ aj božskú časť’ (zo semena Ducha), aj ľudskú časť’ (zo semena ženy, Jeho matky Márie). Preto sa On tiež nazýva Boho-človekom. “Žena” vo verši 15 nepoukazuje však na Máriu, matku tela Ježišovho, ale na Jeruzalem, matku novozákonnej Cirkvi (Gal. 4:26). A ten “pôrod” Cirkvi z matky Jeruzalema je opísaný v knihe Zjavenia 12:1-5. Jeruzalem tu treba chápať ako “starozákonnú Cirkev”, reprezentantku Izraela, predobraz novozákonnej Cirkvi.

Pán Boh teda v Genesis 3:15 vyhlasuje vojnu medzi Drakom-Diablom a Jeruzalemom, a medzi Satanom osobne, S0 všetkými, čo mu patria na jednej strane, a Ježišom Kristom osobne so všetkými, čo patria Jemu na druhej strane. Hoci táto Svetová Vojna nieje pre nás ukončená, predpoveď Pána Boha v druhej časti verša 15 je v duchovnom svete už dávno splnená. Semeno ženy - Ježiš Kristus rozdrtil hlavu semenu Draka - Satanovi na Kalvárií. Satan bol porazený na hlavu, Svetovú Vojnu prehral a totálne všetko stratil! Takisto Satan rozdrtil Kristovi “pätu”. Keď má niekto rozdrtenú pätu, ťažko kráča, kríva, je zranený, má ťažkú cestu, ťažký krok. To platí osobne o našom Pánovi Ježišovi, ktorý bol zranený, mal ťažkú cestu a ten najťažší krok na kríž. To isté, napokon, platí aj o nás, ktorí sme Jeho Telom, lebo aj my sme zranení až do krvi, krívame, máme ťažkú cestu a máme svoj kríž.

Keď teda predpoveď Pána Boha v Genesis 3:15 bola v duchovnom svete už dávno splnená, je ona splnená i v našom fyzickom svete? Na to, aby sme správne videli a pochopili túto súvislosť a pochopili tiež mnohé iné fakty Slova Božieho, musí nám byt’ jasný Jeho “časový faktor”. Odbočme teda na chvíľu a uvedomme si nasledovné: Boh-Stvoriteľ nežije v čase! Teda pre Boha minulosť a budúcnosť’ neexistujú, ale splývajú do prítomnosti - On je! Akonáhle teda On vysloví Slovo, to Slovo sa v tom momente stane skutkom, “lebo On vyslovil a stalo sa, On rozkázal a stálo to pevne.” (Zm. 33:9). To, čo je pre nás minulosť, je pre Neho prítomnosť, a to, čo je pre nás budúcnosť’, je pre Neho prítomnosť. Teda Genesis 1:1 znamená tiež : “Na počiatku (času) Boh stvoril nebo a zem.” Počiatok nebol len počiatok neba a zeme, ale aj počiatok času! A do tohoto časového okna večnosti - bezčasovosti postavil Svoje stvorenie včítane nás, ktorí toto stvorenie vnímame svojími zmyslami a vnímame ho v čase. Lebo príde moment, kedy sa čas skončí, ako je aj napísané: “A anjel, ktorého som videl stáť na mori a na zemi, zdvihol svoju ruku ku nebu a prisahal na Toho, ktorý to žije na veky vekov, ktorý (na počiatku času) stvoril nebesia a všetko, čo je v nich, a zem a všetko čo je na nej, a more a všetko čo je v ňom, že už viac nebude čas!” (Zj. 10:6 - čas má tu tiež význam odkladu). Čas v terajšom stvorení je daný Slnkom, Mesiacom a rotáciou Zeme okolo Slnka. (Gen. 1:14). V novom stvorení nebude ani Slnka, ani Mesiaca, ani noci, ani rána, teda ani rotácie zemegule, ale bude stále deň! (Zj. 21:23,25).

Vzhľadom na absolútnu nutnosť chápania Časového faktoru, zoberme si za príklad nášho vlastného Spasiteľa Ježiša Krista. Ako Boh-Syn je večný, je rovný Bohu-Otcu a má tú istú slávu. (Ján 17:5). Boh-Syn sa tiež nazýva Slovom (Ján 1:1) a to Slovo jedného dňa vstúpilo do ríše času a stalo sa telom (Ján 1:14). To bol Betlehem a počiatok Ježiša-človeka. To ale nebol počiatok Boha-Syna, ktorý nemá počiatok, ani koniec! Ako Boho-človek je On prostredníkom medzi Bohom-Otcom a človekom a teda súčasne prostredníkom medzi ríšou večnosti a ríšou času. Po zmŕtvychvstaní sa vracia zpäť do večnosti z ktorej zostúpil. Z nášho pohľadu sa všetko toto odohralo pred asi 2000 rokmi. Tiež apoštol Ján píše: “Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý je, a ktorý bol a ktorý príde ...” (Zj. 1:14), teda minulosť, prítomnosť a budúcnosť Ježiša Krista z pozície Jána. Uvedomme si však, že minulosť, prítomnosť a budúcnosť sú relatívne vzhľadom k našej existencií. To, čo bolo budúcnosťou pre môjho otca (vynález rádia, televízie, lietadla), to je pre mňa minulosťou.

Ako teda môže Izaiáš opisovať utrpenie Ježiša Krista v kapitole 53 v minulom gramatickom čase, keď o Betleheme nebolo ani chýru, ani slychu? A ako tiež mohol napísať, že “jeho bičovaním SME uzdravení” (53:5), keď Pán Ježiš nebol ani narodený? Podobne píše apoštol Peter: “... ktorého bičovaním STE boli uzdravení” (1 Pet. 2:24). Tento minulý čas by bol pre nás prijateľný pokiaľ si neuvedomíme, že to isté Slovo platí aj pre tých, ktorí sa ešte nenarodili. A ako si nás mohol Boh-Otec vyvoliť v Kristovi pred založením sveta (Ef. 1:4), keď sme ešte neexistovali?

Izaiáš ale mohol písať kapitolu 53 v gramatickom minulom čase, lebo z pohľadu Ducha Svätého, ktorý Izaiáša inšpiroval, Ježiš Kristus - Baránok Boží, bol zabitý od založenia sveta (Zj. 13:8), teda dávno predtým, než Izaiáš existoval. Peter tiež mohol napísať pre tých ešte nenarodených kresťanov, že už boli uzdravení a tiež náš Otec si nás mohol zvoliť v Kristovi pred založením sveta, lebo “to čo bolo (pre Boha), teraz je (pre človeka), a to čo má byt’ (pre človeka), už dávno bolo (pre Boha), a Boh vyžaduje (od človeka) to, čo je minulosťou (pre Boha)!” (Kaz. 3:15).

Keď sa teraz vrátime zpäť do Genesis 3:15, môžeme prehlásiť, že tento výrok Boha-Stvoriteľa, je vlastne celý Starý Zákon od počiatku do konca vyjadrený jednou vetou!! Od počiatku, lebo ak by nebolo bývalo Genesis 3: 15, nebolo by bývalo ani Starého Zákona a teda ani častí pred 3:15. A do konca, lebo Nový Zákon legálne začína zmŕtvychvstaním a nie Betlehemom.

Bratia a sestry, keď nám je jasné čo je Svetová Vojna podľa Písma, kedy a kým bola vypovedaná, ktoré sú tie dve nepriateľské strany, aký je jej hlavný dôvod a aké je jej zakončenie, pozrime sa teraz stručne na jej proces a čas zakončenia. Aby sme naozaj videli vec pravdivo, musíme požiadať Ducha Božieho o pomoc, aby nám umožnil pohľad z troch pozícií: z pozície Boha-Otca, z pozície Ježiša Krista a z pozície našej.

Z pozície Boha-Otca a tiež Boha-Syna pred Jeho inkarnáciou, čiže vtelením, táto vojna bola započatá a tiež ukončená v Jeho bezčasovej existencií a to pred založením sveta. Teda niekde medzi veršom 1 a 2 kapitoly 1 Genesis sa toto všetko pre Boha uskutočnilo, lebo je rozdiel medzi “stvorením neba a zeme” a “založením sveta”. A nielen to, lebo z tejto pozície Boha-Otca sme my UŽ boli vyvolení, daní do Krista, v Ňom ukrižovaní (Gal. 2:20), s Ním pochovaní (Rim. 6:4), v Ňom ospravedlnení a posvätení (Ef. 1:4-5), a v Ňom vzkriesení a prijatí do nebies a posadení na trón Krista (Ef. 2:5-6)! Teda sme už zdedili Kráľovstvo Božie pre nás pripravené pred založením sveta!! (Mat. 25:34). Aleluja, sláva Bohu na nebesiach na večné veky! To je pravda z pozície Boha-Otca, ktorá od založenia sveta platí stále bez ohľadu na náš pohľad a na náš pojem času!

Z pozície Ježiša Krista táto Svetová Vojna trvala do Jeho smrti na kríži Kalvárie, kde Mu bola rozdrtená “päta” a kde On rozdrtil Satanovi “hlavu”, čiže ho totálne porazil! Satanovi bola odňatá všetka legálna právomoc a stratil všetko, čo v prvom Adamovi získal a jeho osud bol spečatený. A nielen to, stratil aj kľúče od pekla a smrti, ktoré teraz vlastní Víťaz, Ježiš Kristus. (Zj. 1:18). Lebo “smrťou Kristus zničil toho, čo mal moc (kľúče) nad smrťou, to jest diabla.” (Žid. 2:14). Preto prvá cesta Krista ako Víťaza viedla práve do samotného centra Satanovho kráľovstva - Pekla. (Ef. 4:9). Tam osobne vyhlási výsledok Svetovej Vojny duchom, uväzneným v tom žalári (1 Pet. 3:19), tým sa ujal moci i nad Peklom a napokon kázal toto evanjelium (zvesť’) o Spáse aj ostatným mŕtvym (1 Pet. 4:6). Potom, keď Diablov "Reichstag" kompletne padol, keď víťazstvo Ježiša Krista v celom pekelnom svete bolo uzákonené a uplatnené, vzal náš Pán kľúče od pekla i od smrti a otvoril brány "lona Abrahámovho", teda časti pekla vyhradeného spravodlivým. (Luk. 16:19-31). A keď Pán triumfálne vyšiel z Pekla, čiže bol vzkriesený (dostal nové glorifikované telo), všetci spravodliví boli vypustení a mnohí z nich sa aj ukázali v Jeruzaleme mnohým živým. (Mat. 27:52-53). Jeho víťazstvo nad Satanom znamenalo nielen víťazstvo nad Peklom a Smrťou, ale tiež víťazstvo na Nebi a na Zemi. Tento fakt je opäť vyhlásený samotným Pánom po Jeho zmŕtvychvstaní, keď povedal: “... Všetká moc (každá autorita) je mi daná (Otcom) na nebi aj na zemi.” (Mat. 28:18). A potom Pán vystúpil na nebesia a sedí po pravici Boha-Otca. (Kol. 3:1. Zj. 3:21 a 5:13). Nuž toto je, milí moji, Triumf Víťaza Svetovej Vojny, toto je pozícia Krista Ježiša.

Bratia a sestry, postavme sa teraz na našu vlastnú pozíciu a zistime, aká je situácia nás, kresťanov, v pomere k tejto Svetovej Vojne. V prvom rade musíme konštatovať, že hoci táto Vojna skončila pre nášho Otca pred založením sveta, a pre nášho Spasiteľa Ježiša Krista pred necelými 2000 rokmi, pre nás v žiadnom prípade neskončila. A nielen to, ale s časom sa ona stáva hroznejšou, krvavejšou, podlejšou, otvorenejšou. Po prvý krát v histórií človeka je ohrozený osud celého ľudstva. Po prvý krát sme schopní zničiť všetok život, žeby nebolo zachránené ani jedno telo. To je tiež jeden z mnohých znakov, podľa ktorých vieme, že žijeme “v posledných dňoch” dejín ľudstva a veľmi blízko pred “Veľkým Súžením”. Ako je aj napísané: “Lebo vtedy bude veliké Súženie, akého nebolo od počiatku sveta až doteraz, ani už nikdy viac nebude. A keby neboli skrátené tie dni, nebolo by zachránené žiadne telo; ale kvôli vyvoleným budú tie dni skrátené.” (Mat. 24:21-22). Toto je vlastne vyvrcholenie tej Svetovej Vojny, ktorá bola zahájená Kainovou rukou. Toto je “budúcnosť” sveta a tých, ktorí v ňom budú prebývať. Toto sú tie “jasné horizonty”, ku ktorým kráčajú bohovia tohto sveta. Toto je tá “ružová budúcnosť”, ktorú si vysnívali a ktorou balamutia prostých lúdi tohto sveta.

Otázka pre nás znie, či toto horeuvedené platí aj na kresťanov, vidiac, že i my prebývame na tejto zemi? Odpoveď je pomerne jednoduchá ~ rozumieme, čo hovorí Písmo. Podľa Písma, pre Premožiteľa-Mladuchu Krista to neplatí! Pre všetkých ostatných žijúcich kresťanov to bude platiť, veď kvôli vyvoleným (každý kresťan je vyvolený) budú tie dni skrátené. Predtým, než si objasníme otázku skončenia Svetovej Vojny z našej pozície, pozrime sa na jej priebeh všeobecne, na našu situáciu v nej a na našu úlohu v nej.

Na začiatku kapitoly sme postavili otázku: “odkiaľ pochádzajú vojny a boje?” Túto istú otázku stavia tiež apoštol Jakub, nie pre pohanov, ale pre kresťanov. Odpoveď na ňu je ale platná všeobecne a dáva nám tiež jasný pohľad na charakter a priebeh Svetovej Vojny, na našu situáciu v nej i na našu úlohu v nej. “Odkiaľ pochádzajú vojny a boje medzi vami? Či nie až hen zo samotných horúcich túžob vedúcich vojnu vo vašich údoch? Chtivo bažíte a predsa nemáte, vraždíte a závidíte a nemôžete obdržať, boríte sa a vediete vojny a stále nemáte, preto, že .1 nepýtate. A keď pýtate, nedostávate, lebo zle pýtate, aby ste to spotrebovali vo svojich chtivostiach. Vy cudzoložnici a cudzoložnice, či vy neviete, že priateľstvo sveta je nepriateľstvom s Bohom? Ktokoľvek by teda bol priateľom sveta je nepriateľom Boha.” (Jak. 4:1-4).

     “Podriaďte sa preto Bohu, postavte sa na odpor diablovi a on od vás utečie. Príďte bližšie k Bohu a On príde bližšie ku vám. Umyte si ruky, vy hriešnici, a očistite srdcia vy, ktorí ste to dvojakej mysle.” (Jak. 4:7-8). Uvedomme si znovu, že Jakub píše nám, kresťanom! Uvedomme si, že vlastne celá Biblia je Slovom, daným kresťanstvu, lebo svet ju nikdy nepochopí, nikdy neprijme a určite nikdy podľa nej nebude žiť’! Venujme sa teda len samým sebe, bratia a sestry, a zistime, aká je naša situácia v tejto Svetovej Vojne. Máme dve možnosti: dívať sa na našu situáciu našimi očami, posudzovať ju našim intelektom, bojovať v nej našou silou; alebo pozrieť sa na našu situáciu Pánovými očami, posudzovať ju Jeho Slovom a bojovať v nej Jeho silou a autoritou.

Milovaní, fakt je ten, že naša situácia je pramizerná, či si to priznáme, alebo nám to naša pýcha nedovolí vidieť. Sme plní zla, sme plní zla i keď sme schopní konať dobro a rozdávať dobré dary! (Mat. 7:11). Ba toto zlo je v nás zjavné práve v procese konania dobra! (Rim. 7:21). Svetová Vojna zúri v našich údoch a my sme, všetci bez rozdielu, jej obeťami! A ak si myslíte, že Jakub hovorí len o cudzoložníctve fyzickom, ste na veľkom omyle. Cudzoložíme so svetom celou svojou dušou a celou svojou mysľou a všetkými našimi zmyslami. Milujeme tento svet ako Lotova žena milovala Sodomu a Gomoru, nechceme sa ho vzdať’, naopak, prispôsobujeme sa mu, podriaďujeme sa mu a neuvedomujeme si, že komukoľvek sa podriaďujeme cieľom poslušnosti, toho sme aj sluhami. (Rim. 6:16). A keďže sme sluhami sveta, závidíme si a vraždíme sa. Tým, čo majú, závidíme to, čo majú (hmotné statky, pozíciu, vedomosti, popularitu, autoritu, atď.), a tým, čo nemajú závidíme to, čo nemajú (zodpovednosť, starosti, choroby, zhon, atď.)! Vraždíme jeden druhého intelektuálne, myšlienkami, predstavami a súdmi, či už vyslovenými, alebo premlčanými; vraždíme jeden druhého emocionálne, nenávisťou, závisťou a odvrhnutím jeden druhého. Na tú vraždu stačí niekedy tak málo. Napríklad, kúsok šunky zjedenej na Veľký Piatok dokáže v kresťanstve spôsobiť hotový masaker! A potom si kľakáme, spíname ruky a modlíme sa k Bohu a sme prekvapení, že žiadame a nedostávame. A kto je na vine, Pán Boh, alebo ten kúsok šunky? Ani On, ani šunka, ale naša viera. Či je naozaj také ťažké vidieť, že naša situácia je vskutku pramizerná? Že sme všetci “akoby malomocní a všetky naše spravodlivosti (súdy) sú rúchom špinavých handier ...”? (Iz. 64:6). Je to na našu hanbu, milovaní, ale občas by sme sa mali opýtať samých seba, na ktorej strane tej Veľkej Svetovej Vojny vlastne bojujeme, ak vôbec bojujeme a proti komu sa to vlastne zaháňame svojim mečom? Či nie sme v očiach Pána ako ten Don Quijote de la Mancha?

Postavme si teraz, milí moji, dve otázky, dve dôležité otázky: (1) Prečo tá Svetová Vojna pre nás doteraz neskončila, keď pre nášho Pána skončila už dávno, hneď po Jeho smrti? a (2) Prečo On vystúpil na nebesia a my sme tu boli ponechaní?

Odpovede sú nanajvýš jednoduché. Tá Svetová Vojna pre nás neskončila, lebo sme ešte neumreli! Lebo táto vojna končí pre každého, kto umrie buď telesnou smrťou a odíde z tohto sveta, alebo umrie “sám sebe”, umrie v starom človeku, umrie tomuto svetu! (Gal. 6:14), A to, že sme ešte neumreli je jeden z dôvodov prečo tiež nemôžeme byt’ prijatí do nebies. Ďalší dôvod možno nájsť v evanjeliu Jána 17:15. Teda našou úlohou v tejto Vojne nie je bojovať proti ľudským tvorom, proti pohanom, proti heretikom, proti doktrínam, proti nepriateľom, proti priateľom, proti bratom; naša úloha je UMRIEŤ! Nie fyzicky, ale umrieť samým sebe, umrieť svetu v sebe, lebo “zaprieť sám seba, pozdvihnúť vlastný kríž a nasledovať Ho” (Mat. 16:24) znamená “umrieť sám sebe!”

Hovorím vám, milí moji, ktokoľvek umrie sám sebe, v tom momente sa tá Svetová Vojna pre neho skončila! On sa stal víťazom a cesta do nebies je otvorená. Kto má ucho, nech počuje čo Duch Boží hovorí, a kto počuje, nech otvorí srdce a dušu. A Duch Boží vykoná všetko ostatné a potrebné, lebo to nie je nič takého, čo by ľudská ruka mohla vykonať. Ako je i napísané: “...Nie silou (človeka, jeho myšlienky, jeho vôle), ani mocou (politickou, ekonomickou, vojenskou), ale mojím Duchom, hovorí Pán Zástupov.” (Zach. 4:6). “Podriaďte sa teda Bohu, postavte sa na odpor diablovi a on od vás utečie.” (Jak. 4:7). Teda niekdajší pán zeme a pekla a smrti od vás zuteká! Či to nie je víťazstvo? Vynára sa skôr problém, ako sa podriadiť Bohu, ako sa postaviť na odpor diablovi, ako zaprieť sám seba, ako umrieť sám sebe a stať sa víťazom? Teda ako dosiahnuť, aby Slovo v Rimanoch 6:•6 nezostalo len mŕtvou literou na mŕtvom papieri, ale žijúcou realitou v nás? Môže sa vynoriť i otázka, načo je to všetko dobré, načo zapierať samých seba a načo nasledovať Krista, či nie sme i tak spasení? O týchto veciach budeme hovoriť v budúcich kapitolách.

 

Zhrňme si teraz otázku Svetovej Vojny do uceleného, hoci stručného, záveru. Všetky vojny, boje, ťaženia, revolúcie, prevraty, všetok teror a krviprelievanie v našom svete, od počiatku ľudskej histórie až podnes, sú ovocím a odzrkadlením tej Veľkej Svetovej Vojny hmotného i duchovného sveta, vyhlásenej Pánom Bohom Diablovi-Satanovi v Genesis 3:15. Jej prvým ovocím bola krvavá škvrna na poli Ábelovom, jej posledným ovocím (pred Kráľovstvom Božím na zemi) bude rieka krvi 280 km dlhá a siahajúca koňom až po uzdy! (Zj. 14:20). Jej prvou obeťou bol jednorodený Syn Boží, Ježiš Kristus, nie preto, že zomrel na kríži, ale prvý “vylial svoju dušu na smrť”’ (Iz. 53:12), a prvý bol separovaný od Boha aj duchom (Mat. 27:46), aby hriechy sveta mohli byt’ súdené v Jeho tele, duši a duchu. Ďalšie obete sú všetci tí, ktorí Jeho Spásu odmietli, alebo odmietnu v budúcnosti a podstúpia podobnú kalváriu ako Syn Boží, až na to, že ich kalvária bude z neposlušnosti a bude na veky - z toho “kríža” nebudú zvesení nikdy! Toto sa tiež nazýva “druhá smrť”’ (Zj. 20:14-15 a 21:8). Tým, že človek fyzicky umrie, nestáva sa vlastne obeťou tejto Vojny podľa Genesis 3: 15, ale obeťou prikázania v Genesis 2:16-17, čo platilo pred vyhlásením Svetovej Vojny.

 

Pre Boha-Otca táto Vojna začala a skončila víťazstvom Jeho Syna pred založením sveta, keďže Boh nežije v čase, ale v bezčasovosti-večnosti. Pre Syna-Krista, táto Vojna skončila Jeho absolútnym víťazstvom na kríži Kalvárie. Pre človeka táto Vojna končí jeho telesnou smrťou. Jedine kresťan má možnosť zvíťaziť pred svojou telesnou smrťou a víťazí “vyzlečením svojho starého človeka a oble­čením nového človeka.” (Ef. 4:22-24). Smrť však musí byt’ prítomná v nejakej forme, “lebo len ten, čo je mŕtvy, je oslobodený od hriechu” (Rim. 6:7), a tým aj vojny v údoch. (6:23).

 

Táto svetová Vojna teoreticky končí tou riekou krvi, a to sa odohrá na konci sedemročného obdobia zvaného “Veľké Súženie” a odohrá sa to v izraelskom údolí zvanom Armageddon. (Zj. 16:16). Jej praktické a totálne ukončenie príde až o tisíc rokov neskôr. (Zj. 20:7-10).

 

Milí bratia a sestry, pravda je veľmi jednoduchá. Podľa tej jednoduchej Božej pravdy, tá Vojna je už skončená i pre nás v Kristovi, víťazstvo je naše v Kristovi, lebo Kristus zvíťazil! Preto, na jednej strane, musíme sa radovať a Jemu vďaku vzdávať. Na druhej strane si musíme uvedomovať’, čo komu chýba. To, čo chýba, je výkon tej pravdy, toho víťazstva, v našich vlastných dušiach a údoch, aby náš vlastný život prekypoval tým víťazstvom a odzrkadľoval ho ako živý fakt. Lebo väčšina kresťanstva pôsobí i dnes dojmom, ako keby Kristus Ježiš bol býval porazený a Satanové armády zvíťazili! Preto, milovaní, nielenže vzdajme nášmu Víťazovi a Spasiteľovi vďaku a triumf hodný Jeho víťazstva, ale požiadajme Ho, aby ten triumf bol realizovaný v našich vlastných životoch!

 

“Milovaný Otče, ďakujem Ti so všetkými tými, ktorí sa v duchu, srdci a v pravde pridávajú k tejto modlitbe. Ďakujem Ti, že si nás neponechal nášmu osudu napospas hriechu, smrti a diablovi. Ale že si dal Svojho Syna, Svojho jednorodeného Syna, aby každý, kto v Neho uverí nezahynul, ale mal život večný. A ďakujem Ti nielen za tú majestátnu Spásu, ale aj za to triumfálne víťazstvo, ktoré nám ponúkaš vo Svojom Synovi už dnes. Daj, aby Tvoj Duch vyformoval Krista v nás, aby sme niesli Jeho podobu, odzrkadľovali Jeho víťazstvo, žili Jeho večným Životom a boli tak pripravení splniť Jeho vlastnú modlitbu v kapitole 17 evanjelia, podľa Jána.

Nech Ti je večná sláva, Otče, a nech Tvoja Vôľa je vykonaná v nás. Amen.”

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

                                                           

 

 

                                    KAPITOLA IV.

PREMOŽITEľ - MLADUCHA

 

Snúbenka

 

“Preto muž opustí svojho otca a svoju matku a pripojí sa ku svojej žene a títo dvaja budú jedným telom. Toto je veľké mystérium, ale ja hovorím o Kristovi a Cirkvi” (Ef. 5:31-32). Ježiš Kristus a Jeho Cirkev sú teda prirovnávaní k manželskému zväzku, kde Kristus je manžel a Cirkev je manželka. A tak ako manžel a manželka sú podľa Písma jedným telom, tak aj Kristus a Cirkev sú jedným telom. (1 Kor. 12:12,27). A ako manžel je hlavou manželky, tak aj Kristus je hlavou Cirkvi. (Ef. 1:22-23 a 5:23).

Na to však, aby muž a žena sa stali manželom a manželkou je potrebné viac než len vzájomné sympatie, ba viac než vzájomná láska. Na to je potrebný vzájomný sľub vernosti a oddanosti na celý život, urobený verejne, v rámci slávnostného aktu oddania. Pravda? Je zvykom, že určitý čas pred svadbou sa koná zasnúbenie a obaja partneri sa volajú snúbencami. Iba krátky čas pred svadbou sa snúbenec nazýva “ženích” a snúbenka “mladucha”. Pravda? Nečudujme sa preto, keď v duchovnom svete je tento obraz podobný. Už sme spomenuli v druhej kapitole, že Pán Boh stvoril fyzikálny svet tak, aby odzrkadľoval svet duchovný, aby sme tým mali vodítko.

Keď sme znovuzrodení Duchom Božím stávame sa deťmi Otca nebeského a sme zapísaní do Knihy života. S nikým nie sme zasnúbení, lebo deti sa nezasnubujú. Ak sa po našom znovuzrodení Pánovi približujeme, približuje sa i On k nám (Jak. 4:8), ak sme smädní a hladní, dáva nám piť’ a jesť (Mat. 5:6). Obraz Krista Spasiteľa sa nám začína jasnejšie a jasnejšie javiť v Biblií (ktorú čítame!). Je plný milosti, lásky, slávy, života a múdrosti. Stojí v príkrom rozpore s naším rituálnym náboženstvom plným formy, pokrytectva a predsudkov. To je doba, kedy začíname vidieť, čo sme nevideli, hoci sme sa na to dívali roky; kedy začíname počuť, čo sme nepočuli, hoci sme tomu načúvali roky; kedy začíname rozumieť, čomu sme nerozumeli, hoci sme to roky vnímali! To je doba, kedy si začíname uvedomovať’, že to, čo sme vždy pokladali za svetlo, bola hlboká tma a že to skutočné Svetlo len teraz začína prenikať z nášho ducha do našej duše, do našej mysle, do nášho chápania. Sťaby čierne olovené mraky sa zrazu začali trhať a ostrý lúč slnka zasiahol našu tvár. A je to presne tak, milovaní, lebo to Svetlo nového človeka, ktorý začal rásť’ v našom duchu, prerazilo temnoty okolo našej duše a mnohá duša je priam šokovaná. Lebo aj roľník, keď zaseje zrno do pripravenej pôdy, nevracia sa na pole na druhé ráno a nehľadá, či niečo vzišlo. Trvá určitú dobu, pokiaľ’ to zrno pukne a nový život sa prebije cez vrstvu temnej čiernozeme až na povrch.

To je POČIATOK ZNOVUZRODENIA DUŠE! To je počiatok “vyzliekania starého človeka” presiaknutého hriešnosťou, korupciou, temnotou a smrťou a cez “obnovenie ducha našej mysle”, je to počiatok “obliekania nového človeka, stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a opravdivej svätosti” (Ef. 4:22-24). To je tiež čas, kedy nám Pán ponúka zasnúbenie!!! Ako tomu máme rozumieť? Či nie sme Jeho od počiatku našej spásy? Pozrime sa na nasledovné dôležité fakty.

Spása človeka, zasnúbenie sa s Pánom a konečne svadba s Pánom, sú tri rozdielne akty, uskutočnené v troch odlišných časových obdobiach. Ich vzájomný vzťah je len v tom, že musia nasledovať v tom poradí a v žiadnom inom. Človek teda nemôže byt’ zasnúbený s Pánom predtým, než je spasený a nemôže sa stať mladuchou Pána, ak s Ním nebol nikdy predtým zasnúbený! A ten, čo je zasnúbený, nemusí byt’ ešte zosobášený!

Milovaní moji, pravda je veľmi prostá, avšak majestátna. Prečo nie je čas našej spásy časom nášho zasnúbenia s Pánom? Lebo človek sa nezasnubuje s niekým, o kom nemá v duši a mysli potuchy, predstavy, koho nepozná osobne alebo s kým sa len práve zoznámil. Tiež sa človek nezasnubuje v kojeneckom veku. Prízvukujem dve veci: pri spáse sme sa stali duchovní “kojenci” a, za druhé, spásou bol znovuzrodený len náš duch, zatiaľ čo naša duša, s celým chápaním, intelektom a emóciami, zostala v starom skorumpova­nom stave. Človek sa preto nezasnubuje v čase spásy, ako rastlina neklíči zo zeme pri zasadení semena. To semeno musí vlastne najprv umrieť -puknúť. To je čas spásy, až potom sa nový život začne prebíjať na povrch zeme.

Všimnime si ďalších faktov. Základná spása je dar Boží a nemá s našimi skutkami nič do činenia. (Ef. 2:8-9, Ján 3:3-6). Jedinú “cenu”, ktorú platíme, je naše pokánie, naše obrátenie sa, čiže akceptovanie toho daru Boha. Spása duše nie je ale darom, je to spolupráca Ducha a človeka, kde človek musí platiť vysokú cenu -seba samého! Pre úplnosť dodajme, že spása tela, čiže vzkriesenie, je opäť dar Boha, je zadarmo a na nové telo treba iba počkať. Vzkriesením bude teda naša spása úplná - v duchu, duši a tele. (1 Tes. 5:23). Milovaní, nečudujte sa, že niektoré pravdy a fakty opakujem, je potrebné ich opakovať tisíckrát, dokiaľ sa nedostanú priam do našej krvi.

Vráťme sa ku našej duši a jej znovuzrodeniu, lebo to bude centrálnym bodom celej kapitoly. Nie každý kresťan prejavuje záujem sa s Ním zasnúbiť. Ktorý muž by sa zasnúbil so ženou, ktorú nemiluje? Trpkou pravdou je, že veľká väčšina kresťanstva Pána nemiluje! Prečo je to tak? Lebo my všetci, v prvom rade, milujeme samých seba! A milujeme sa tak intenzívne, že veľkú časť’ tejto sebalásky chováme v prísnej tajnosti. Tá sebaláska avšak znamená, že milujeme náš starý život, našu starú dušu a nemienime sa ich vzdať’. To je práve tá vysoká cena, ktorú Pán požaduje, lebo lásku našej starej duše On nikdy nebude akceptovať. Ako chceme nasťahovať nový nábytok do nášho domu, ak najprv starý nevyhodíme? Pán hovorí veľmi jasne: “Kto miluje svoju (starú) dušu-život, ztratí ju, a kto nenávidí svoju (starú) dušu-život na tomto svete, zachová ju pre život večný.” (Ján 12:25). Ten istý fakt Pán vyjadruje keď nám, kresťanom, dáva radu slovami: “Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta je tá, ktorá vedie do záhuby (starej duše, starého človeka) a mnoho je tých, čo po nej kráčajú; lebo je tesná brána a úzka cesta, ktorá vedie do života (novej duše, nového človeka) a málo je tých, čo ju nájdu.” (Mat. 7:13-14). Ztrata-záhuba starej duše nie je večným zatratením! Milovaní, uvedomme si, že celá podstata tohto faktu tkvie v skutočnosti, že tú starú dušu, toho starého človeka, ten starý život tak, či tak stratíme! To staré sa zachrániť nedá a záhuba starého človeka je len otázkou času. Teda buď teraz, keď nám Pán dáva do vedomia toto Svetlo, alebo až pri našej telesnej smrti, keď už niet iného východiska. Aký je v tom rozdiel? Veľký. Ak sa nemienime vzdať’ svojej starej skorumpovanej a prehnitej duše, ak sme vošli, alebo vchádzame na svoju kresťanskú cestu priestrannou bránou, zostaneme pre nášho Pána nádobami neužitočnými pre žiadny účel! “Ale ak sa človek prečistí v sebe (nová duša vyplaví starú) ... bude nádobou cti, posvätenou, vhodnou na použitie pre Majstra a pripravenou na každú dobrú prácu.” (2 Tim. 2:21). Z toho, samozrejme, vyplýva aj naša odmena v Kráľovstve nebeskom, Ten, kto “pracuje pre Pána” starou dušou, stavia na základ kopu dreva, sena a slamy. A jedného dňa to “celoživotné dielo” bude skúšané ohňom a výsledok je v prvom liste Pavla Korinťanom 3:10-15. Užitočnosť pre Pána, prinášanie hojnosti dobrého ovocia a obdržanie odmeny, je snáď ten najväčší rozdiel. Druhým veľkým rozdielom je, že kresťan, kráčajúci po širokej ceste, nevkročí do Kráľovstva nebeského, lebo široká cesta vedie do záhuby a nie do Kráľovstva nebeského. Stará duša človeka nemôže v nijakom prípade konať vôľu Otca a preto “nie každý (kresťan), ktorý hovorí: Pane, Pane, vojde do kráľovstva nebeského, Iba ten, kto koná vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.” (Mat. 7:21). Sú ešte ďalšie podstatné rozdiely medzi tými mnohými na širokej ceste a tými niekoľkými na úzkej ceste.

Vráťme sa teraz zpäť a zopakujme si fakt, že záhuba starej duše, starého človeka, je neodvrátiteľná, že je to len otázka času a platí na každého kresťana. A zopakujme si tiež ďalší fakt, že čas pre znovuzrodenie duše a záhubu starej duše počína momentom, kedy to Svetlo z ducha preniklo “ku dverám” našej. duše. Nastolenie nového človeka v duši teda nie je možné pred týmto časom. Ak náš starý človek nebol zničený počas nášho pozemského života, alebo len čiastočne zničený, jeho záhuba je dokonaná našou telesnou smrťou. “Priestranná brána” vedie do Jeho paralyzovaného tela, “úzka brána” vedie do Jeho živého tela. Telo je tu Cirkev Kristova ako sme ju opísali v druhej kapitole. Každý duchovne znovuzrodený kresťan sa automaticky stáva členom Božej rodiny a teda automaticky sa stáva údom Kristovho Tela. Že akým údom, živým, polomŕtvym, mocným, chabým, pohotovým, nešikovným, bojazlivým, smelým, paralyzovaným, to absolútne závisí od toho, aký je stav jeho duše. A stav duše závisí od toho, ako človek svojou vôľou reaguje na to Svetlo, prenikajúce z ducha. Treba tu dodať, že človek môže stavať tomuto Svetlu ustavičné hrádze, stáť v ustavičnej opozícií alebo ho dlhý čas ignorovať. V takom prípade Duch Boží môže pôsobiť na takú neoblomnú a tvrdohlavú dušu zvonku, cez telesné zmysly. Takému človeku je podané to Svetlo, napríklad, cez kázané slovo alebo napísané slovo takým spôsobom, že dotyčný rozozná a vie, že ide o neho! Ak aj toto svetlo je odmietnuté, Duch Boží opúšťa takého človeka a necháva ho kráčať po tej širokej ceste. Je to tragédia, ktorá sa príliš často odohráva v Tele Kristovom.

Pozrime sa teraz, v čom spočíva tá Kristova ponuka na zasnúbenie a čo to zasnúbenie znamená z našej strany, teda zo strany budúcej snúbenky. Milovaní, je to až príliš jednoduché, keď si uvedomíme, že naše vlastné pozemské zásnuby poskytujú podobný obraz. A či sa vari už nepamätáte na vlastné činy? Priznajme si, bratia a sestry, že v tých dňoch opojenia láskou a šťastím sme si ani neuvedomovali, čo sme to vlastne činili a čo jeden druhému posľubovali. Vieme, že muž žiada o ruku svojej vyvolenej a že otec vyvolenej musí dať súhlas. Teda otec snúbenky doslovne dáva svoju dcéru snúbencovi a otec snúbenca tiež svedčí a podáva súhlas ak už len svojou prítomnosťou. V prípade Krista a nás je situácia zjednodušená tým, že Jeho Otec a náš Otec je tá istá Osoba a teda je On súčasne Svokrom Jemu i nám v jednej Osobe. My sme už boli daní Kristovi našim Otcom a to pred založením sveta! Pán Ježiš vo svojej modlitbe (Ján 17:2, 6,11-12, 24) dotvrdzuje tento fakt a vyjadruje svoju hlbokú túžbu, aby sa Jeho Snúbenka stala perfektnou. (17:23). Je to majestátna modlitba. Pri pozemských zásnubách snúbenka nemá preslov, ani nežiada nikoho o nič, lebo snúbenec si volí snúbenku a nie opačne. Snúbenka dáva súhlas svojou prítomnosťou... a šťastím zarosenými očami. Preto je tiež napísané: “Vy ste si ma nevyvolili, ale Ja som si vás vyvolil a ustanovil som vás, aby ste šli a priniesli ovocie a aby to vaše ovocie zostalo (večným, po teste ohňom podľa 1 Kor. 3:13) a aby, za čokoľvek by ste prosili Otca v mojom mene, dal vám.” (Ján 15:16). Toto slovo Pána sa nevzťahuje na všetkých spasených, ale iba na Snúbenku a Mladuchu, keďže len živé telo môže prinášať ovocie vecnej hodnoty.

A tak ako Kristus si nás vyvolil a prišiel, aby nám slúžil a dal Svoj život za nás (Mat. 20:28), tak teraz my si MÔŽEME Jeho vyvoliť, Jemu slúžiť a dať svoj život Jemu. Môžeme Ho tiež milovať, lebo On najprv miloval nás (1 Ján 4:19). A to je tá Jeho ponuka nám: “AK ma chce niekto nasledovať ...” (Mat. Í6:24). Slovo AK plne vyjadruje ten náš slobodný výber. Pán nás nikdy nebude nútiť, lebo to nie je otázka Jeho prikázania, ale hlasu nášho srdca. “AK chce niekto Mne slúžiť, nech Ma nasleduje a kde Ja som, tam bude l môj služobník...” (Ján 12:26). Ak sa teda niekto z vás chce Jemu zasnúbiť, musí nasledovať Jeho, aby bol vždy tam, kde je On; a kto Jeho chce nasledovať musí zaprieť sám seba a pozdvihnúť svoj kríž, musí vstúpiť tesnou bránou na úzku cestu, musí sa stať premožiteľom. To je zasnúbenie z našej strany. To je počiatok znovuzrodenia našej duše, to je počiatok “vyzliekania starého človeka” a “obliekania nového človeka”, to je počiatok “vstupovania do živého Krista”, do živého Tela, to je počiatok “nového stvorenia, kde staré sa začína míňať a, hľa, všetko sa stáva novým.” (2 Kor. 5:17). To je počiatok Premožiteľa! To je tiež počiatok Mladuchy!

Sláva Pánu na nebesiach, nech je požehnané Jeho Meno na večné veky! Nielen, že opustil Svoju Slávu a trón v nebesiach a narodil sa do betlehemskej stajne, nielen, že nám dovolil náš posmech, neveru, krivé obvinenia, pľuvanie do tváre a pribitie na kríž, nielen, že nás vytrhol z papule diabla a z pekelného ohňa, nielen, že nám dal novú slobodu a život večný ... tento zázračný Syn Boží si opäť sadol na Svoj trón vo Svojej Sláve a, hľa, podáva nám ruku a hovorí: “Ste moji vyvolení, požiadal som Otca o vašu ruku a On mi ju dal. Chcete sa so Mnou zasnúbiť? Chcete sa stať Kráľovnou Nebies a Zeme a vládnuť so Mnou v Mojom Kráľovstve?” Čo Mu na to odpovieme?

     Snúbenka nemá preslov, ani nikoho o nič nežiada, svoj súhlas dáva svojou prítomnosťou ... a šťastím zarosenými očami! Náš Otec, ktorý pozná minulosť i budúcnosť, vedel predtým, než založil svet, kto z nás bude stáť v Kristovej prítomnosti so zarosenými očami. Bratia a sestry, vskutku vám hovorím, že Otec vyvolil každé zarosené oko a učinil z neho perfektnú Mladuchu pre perfektného Ženícha, a dal Mu ju pred založením sveta! A radosť Syna bola veliká ako je i napísané, že “... pre tú radosť, ktorá Mu bola (Otcom) predložená, vytrpel kríž a opovrhol hanbou a posadil sa po pravici trónu Božieho.” (Žid. 12:2).

Ja sa svojimi riadkami obraciam práve k tým zaroseným očiam, ktoré si Otec vybral a dal Synovi. Obraciam sa k vám, milovaní, a neobraciam sa ku iným, lebo iní neuvidia a neuslyšia a nepochopia čo Mladucha uvidí a uslyší a pochopí. Ako je aj napísané: “Nikto nemôže prísť ku Mne, iba ak ho priťahuje Otec, ktorý Ma poslal...” (Ján 6:44). “Preto, ako hovorí Svätý Duch: Dnes, keby ste počuli Jeho hlas nezatvrdzujte svoje srdcia...” (Žid. 3:7-8). Odteraz sa budeme zaoberať jedine Snúbenkou-Mladuchou-Manželkou Krista Ježiša a všetkým tým najdôležitejším, čo je nám potrebné vedieť.

To, čo je potrebné chápať hneď na počiatku, je otázka času. Vo vývoji pohan-kresťan-snúbenka-mladucha-manželka sa nič nedeje zo dňa na deň. Tak ako pohanovo srdce musí byt’ pripravené Pánom prijať semeno Slova (Pr. 16:1), tak duša kresťana musí byt’ pripravená Pánom na prijatie Svetla z ducha do duše. V žiadnom prípade čas nepočítame na dni, alebo týždne, ale mesiace a roky. Môže trvať niekoľko rokov, kým je človek pripravený na spásu. Aby sa nový kresťan mohol stať snúbenkou Krista, musí byt’ pripravovaný ďalších pár rokov. Dĺžka času závisí od charakteru človeka, od stavu jeho srdca, čiže pôdy. Od snúbenky po mladuchu sú ďalšie roky. Teda každá etapa v živote človeka, príprava ducha (srdca) na znovuzrodenie, príprava duše na znovuzrodenie, je procesom trvajúcim roky.

Ďalší fakt, ktorý je absolútne podstatný a ktorý sa musíme naučiť chápať a mat’ stále pred očami, je zhrnutý do nasledovného verša: “Ja som vinič, vy ste konáre. Kto zotrváva vo Mne a Ja v ňom, ten prináša mnoho ovocia, lebo bezo Mňa nemôžete nič urobiť.” (Ján 15:5). O tomto verši by sa dala napísať kniha. Nám musí postačovať, keď si uvedomíme dve veci.

 

Za prvé, bez Krista Ježiša, teda bez Jeho Ducha, ktorý prebýva v nás, nikto z nás nevykoná NIČ! Všetka naša námaha, všetko naše úsilie, všetka naša práca je márna, nie v očiach ľudí, ale v očiach Božích. Ten istý princíp napokon platil na samotného Pána Ježiša! Sám to dosvedčuje hovoriac: “... vskutku vám hovorím, že Syn nemôže robiť nič sám od seba, iba to, čo vidí činiť svojho Otca, lebo čokoľvek On činí, to podobne činí aj Syn.” (Ján 5:19). Opäť vo verši 30: “Ja sám od seba nemôžem urobiť nič. Ako počujem (Otca), tak súdim a môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vlastnú vôľu, ale vôľu môjho Otca, ktorý ma poslal.” To je prvý a absolútny základ úspechu aj pre nás. Aj my musíme podobne prehlásiť: ”Sami od seba nemôžeme urobiť nič! Ako budeme počuť Ducha, tak budeme súdiť a náš súd bude spravodlivý, lebo nebudeme hľadať vyplnenie vlastnej vôle, ale vôle Krista Ježiša, ktorý si nás vyvolil.” Sme schopní toto prehlásiť po rokoch nasledovania vlastnej vôle?? Našim mottom musí byt’: Nehádž sieť’, kým Pán nepovie! Potom prestaneme lopotiť a nič nemať. (Luk. 5:4-11). Milovaní, červeným perom si podčiarknite slová: Bez Krista Ježiša nemôžeme urobiť nič!

 

Za druhé, aby sme doniesli mnoho ovocia, chytili mnoho rýb, nie je nám potrebné lopotiť, behať od Pavla k Pavlovi, strachovať sa, čo a ako sa má urobiť, vymýšľať plány, revidovať plány, bojovať za ich uskutočnenie. Jedno je potrebné, a ak si opäť prečítate ev. Jána 15:5, myslím, že vám to bude absolútne jasné. Potrebné je: Zostať v Ňom! Nie je to jednoduché? Teda, otázka nie je: Ako prinášať ovocie? Otázka je: Ako sa dostať do Krista a ako zostať v Ňom? To, samozrejme, neznamená, že prestaneme pracovať, veď je napísané: “kto nepracuje, nech neje.” (2 Tes. 3:10). Znamená to, že začneme pracovať prácu od Boha a nie od seba, to čo On chce a nie čo my chceme. Nemyslite si, že je to také jednoduché keď sme desaťročia konali to, čo sme my chceli a čo bolo správne v našich očiach. Čo ale chceme, lopotiť a nemať nič, alebo zotrvávať v Ňom a prinášať mnoho ovocia?

Možno sú medzi vami mnohí, čo nesú i teraz ťažké bremeno a jarmo na krku a myslia si, že je to od Pána a že teda Pán má v tom ich ťažkom bremene zaľúbenie. Bratia moji, či ste nikdy nečítali ev. Matúša 11:30? Preto vás žiadam, vykonajte radu Pána vo veršoch 28 a 29 a vzdajte Mu vďaku za Jeho oslobodzujúcu pravdu. Lebo je tiež napísané: “...Ak zostanete v mojom slove, potom ste naozaj mojími učeníkmi, a spoznáte pravdu, a pravda vás vyslobodí.” (Ján 8:31-32).

To nás privádza ku ďalšej extrémne dôležitej záležitosti a síce: Pravda je JEDINE V JEHO SLOVE! Lebo to živé Slovo-Kristus je Pravda, Svetlo, Cesta a náš Chlieb. Písaná časť’ tohoto Slova je Písmo, čiže Biblia, a je napísané, že “celé Písmo je dané inšpiráciou Boha a je užitočné na vyučovanie, na karhanie, na naprávanie, na inštrukcie v spravodlivosti, aby človek Boží bol dokonalý, ku každému dobrému skutku vybavený.” (2 Tim. 3:16-17). Preto vám úprimne hovorím, milovaní, neprijímajte slová, ktoré sú v rozpore s vyjaveným Slovom živého Boha!! Nijakému človeku, ktorý hlása také slová neverte a neprijímajte ich, aj keby mal byt’ vaším dobrosrdečným susedom, vaším vlastným otcom či matkou, vaším profesorom teológie, vaším vlastným pastorom či kňazom, keby mal byt’ samotnou hlavou vašej cirkvi či denominácie! Neprijímajte, neverte!!! Slovo Pána pánov a Kráľa kráľov má prednosť pred KAŽDÝM človekom! Neprijímajte na slepo všetko čo k vám doletí, ani túto knižku. Či nie je napísané: “Milovaní, neverte každému duchu, ale skúšajte duchov, či sú z Boha, lebo mnohí falošní proroci sú vyšlí do sveta.” (1 Ján 4:1)? A opäť vám hovorím to isté, čo vám hovorí ten, ktorého nazývate Pánom: “Neposudzujte podľa toho, ako sa veci zdajú (na povrchu, na prvý pohľad), ale posudzujte spravodlivo (podľa vnútornej reality).” (Ján 7:24). Ako by ste sa zachovali, keby Pán vyslal anjela a ten by vám zvestoval, že štyri pätiny toho, čo ste považovali za svetlo je tma? Alebo by vám zvestoval, že svetlo ste doteraz vlastne nevideli? Že cesta, ktorou kráčate je cestou smrti? Či by ste mu uverili? A keby Pán poslal človeka, aby vám zvestoval to isté, či by ste mu uverili? Hovorím vám, že je napísané: “Všetky cesty človeka sú čistými v jeho vlastných očiach ...” (Pr. 16:2) a tiež: “Je cesta, ktorá sa človeku zdá byť správnou, ale jej zakončenia sú cestami smrti.” (Pr. 14:12). Verte mi a pochopte ma, milovaní, že mnohí z vás sú na širokej ceste, ktorá končí cestami smrti, záhubou; a že mnohí z vás svetlo doteraz nevideli. Kto má uši, nech počuje, kto má oči, nech vidí a kto má srdce, nech verí a pochopí, aby vás Pán mohol odvrátiť z tej cesty a uzdraviť vás (Mat. (13:15), lebo “človek, ktorý zblúdi z cesty pochopenia, zostane v kongregácií mŕtvych.” (Pr. 21:16).

Slovo Boha je jediným základom a iného základu niet. Ak teda budujeme na tomto základe niečo, čo sa tomu základu protiví, treba to odmietnuť. Bratia a sestry, chcete byť slobodní? Ak áno, potom musíte poznať pravdu. A ak chcete spoznať pravdu, musíte sa stať Jeho učeníkmi, Jeho nasledovateľmi. A Jeho učeníkmi-nasledovateľmi môžete byt’ len keď zostanete v JEHO SLOVE a zapriete samých seba! (Ján 8:31-32 a Mat. 16:24).

Zakončime túto stať veršom z Knihy Prísloví, ktorý každému z nás radí: “Dôveruj v Pána celým svojím srdcom a neopieraj sa o vlastné rozumovanie. Vo všetkých svojích cestách priznávaj Jeho a On nasmeruje tvoje chodníčky. Nebuď múdrym vo vlastných očiach; maj bázeň pred Pánom a odíď od zlého.” (Pr. 3:5-7).

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Mladucha

 

Započnime teraz druhú časť’ tejto kapitoly a venujme sa výlučne téme Premožiteľa - Mladuchy. Centrálna otázka tejto časti je: Kedy a ako sa zo Snúbenky stáva Mladucha?

V našom pozemskom ponímaní snúbenka sa stáva mladuchou tesne pred sobášom, obyčajne, keď dátum sobáša je už určený a pozvania rozposlané. V duchovnom zmysle je to podobné, až na to, že dátum príchodu Ženícha, teda dátum svadby nevie nikto, ani anjeli, ani Mladucha, ba ani Ženích, iba sám Otec. (Mar. 13:32). Z tohto hľadiska si teda nemusíme lámať hlavu, kedy sa stávame Mladuchou. Môžeme si trochu pomôcť z iného konca. Môžeme sa opýtať: Kedy sa zo Snúbenky stáva Premožiteľ? Lebo Premožiteľ je Mladucha.

Bratia a sestry, pozdvihnime oči k nášmu Otcovi a vzdajme mu spoločne túto modlitbu: “Milovaný Otče, vyjadrujeme Ti našu hlbokú vďaku za Tvojho Syna a nášho Spasiteľa Krista Ježiša a za Jeho majestátnu Spásu. Daj, aby sme sa stali premožiteľmi a teda Jeho Mladuchou. Aby sme mohli spoznať Jeho vôľu a konať Jeho prikázania cez Jeho Ducha. Aby sa On tak stal nielen naším Spasiteľom, ale tiež Pánom a Milovaným. Nech Tvoja Pravda a Sláva vyplní naše srdcia, mysle a duše. Potom Ťa budeme oslavovať na veky vekov. Amen.”

Povedzte mi teraz, priatelia, či nebolo dvanásť kmeňov izraelských? A či nebol jeden z nich odsúdený a odstránený z milosti Boha, menovite Dan? (Sud. 18 podľa Gen. 49:17). A tento kmeň je nahradený pokolením Jozefovho syna Manássesa (Zj. 7:4-8). A či nebol jeden kmeň vybraný a požehnaný, menovite Júda (Gen. 49:8-10), z ktorého vzišiel kráv Dávid, muž milovaný, muž podľa srdca Boha? (Sk. 13:22). Teda jeden kmeň bol odsúdený, lebo “Dan” tiež znamená “súd” (Gen. 30:6), a bol nahradený iným ľudom. A jeden kmeň bol oslávený, lebo “Júda” tiež znamená “chvála” (Gen. 29:35). Všimnite si tiež, že Pán Boh nikdy nesídlil v Samárií, hlavnom meste kráľovstva izraelského, ale vždy v Jeruzaleme, hlavnom meste kráľovstva Judského. Lebo Pán sídlil na jeruzalemskom vrchu Sion (Žm. 9:11, Iz. 8:18) a miloval vrch Sion, čiže Júdu. (Žm. 78:68). Teda Júda sa stal Milovaným. Z neho povstal Pán Ježiš Kristus!

Priatelia, či nebolo dvanásť’ apoštolov? A či nebol jeden z nich odsúdený a odstránený z milosti Boha, menovite Judáš Iškariotský? (Mat. 27:3 podľa Jána 6:70). A tento “apoštol” je nahradený Matejom (Sk. 1:25-26). A či nebol jeden apoštol požehnaný, menovite Ján, a nazvaný Milovaným? (Ján 13:23, 19:26). Bratia a sestry, prezradím vám tajomstvo:

V plnosti času z Júdu vyšiel Ženích a v plnosti času z Jána vyjde Mladucha! A títo dvaja sa stanú jedným, práve tak, ako ‘Izrael a Cirkev sa stali jedným! Áno, Izrael a Cirkev sa stali jedným, lebo Kristus zrušil vo svojom Tele nepriateľstvo medzi nimi, aby z týchto dvoch, Izraela a Cirkvi, utvoril v Sebe jedného nového človeka! (Ef. 2:11-16). Alleluja!

Ženích už bol prijatý do nebies a posadený po pravici Boha-Otca. Keďže Ján reprezentuje Mladuchu, jeho povolanie do nebies v Zjavení 4:1 predstavuje prijatie Mladuchy ku trónu Pána. Bratia a sestry, uvedomte si v mysli a v srdci ďalší dôležitý fakt: Jedna dvanástina kresťanstva sú “judáši” a tá dvanástina bude odsúdená, zatratená, teda vypadne z Milosti a bude nahradená ľuďom, ktorý si bude aspoň ceniť a strážiť svoju spásu! Zaistite sa, priatelia, že ani jeden z vás nepatrí do tejto tragickej menšiny.

   Prevažná časť’ týchto “judášov” pochádza z cirkví a denominácií reprezentovaných zborom v Sardis. To sú tie, čo sú “známe”, majú meno a čo sú mŕtve hoci žijú. (Zj. 3:1). V týchto cirkvách a denomináciách je len niekoľko málo tých, čo sú hodní (3:4), a kde tí, čo nepremôžu budú vymazaní z Knihy života! (3:5, 20:15). Aká to tragédia!

Na druhej strane, jedna dvanástina kresťanstva je Zvyšok - Pre­možiteľ -Mladucha - Milovaný. Kiežby dal Pán, žeby ste všetci patrili do tejto menšiny. Títo kresťania sú reprezentovaní hlavne zborom vo Filadelfií, ktorý je jediný, ktorého si Pán zamiloval (3:9), ktorý bude uchovaný od hodiny pokušenia prichádzajúcej na svet (3:10), ktorý jediný už vlastní kráľovskú korunu (3:11), a na ktorý Ženích napíše “aj svoje nové meno”. (3:12). Aj pozemský ženích dáva svoje meno len svojej mladuche a manželke a nikomu inému. Do Kristovej Mladuchy patria tiež všetci premožitelia zo všetkých siedmych zborov. Všimnite si, že tieto osobné listy Krista Ježiša Cirkvi sú “poslednou poštou” pred koncom sveta a sú vlastne odkazom Ženícha Mladuche. Pán sa obracia s akýmkoľvek sľubom jedine na “toho, čo premôže” a na toho čo ma ucho” a tým ukončuje každý list. Všetkým ostatným buď prikazuje, aby učinili pokánie, obrátili sa na svojej ceste alebo aby aspoň udržali to, čo majú.

Pozrime sa teraz stručne, ako to bude vyzerať pri prijatí Mladuchy do nebies. Najvýstižnejším obrazom j e podobenstvo o pannách. (Mat. 25: 1-13). Tieto panny reprezentujú kresťanov v čase predvzkriesenia, teda prijatia Mladuchy do nebies. Predvzkriesenie je pred prvým a druhým vzkriesením o ktorých budeme hovoriť neskôr.

Všetky panny vyšli v ústrety ženíchovi (25:1), čiže všetci znovuzrodení kresťania vyjdú v ústrety Kristovi. “Ale päť z nich bolo rozumných a pat’ hlúpych. Hlúpe vzali svoje lampy a nevzali so sebou žiadny olej. Ale rozumné vzali olej vo svojich nádobách so svojimi lampami. Keď ženích neprichádzal, všetky podriemali a pospali. Ale o polnoci povstal krik: Hla, ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety! Vtedy vstali všetky panny a upravili si svoje lampy (pristrihli knôty). A hlúpe povedali rozumným: Dajte nám z vášho oleja, lebo naše lampy zhasli. Ale rozumné odpovedali, rieknuc: Nie tak, aby snáď nebolo pre nás í pre vás málo, choďte radšej k tým, čo predávajú a kúpte ... A medzitým, čo Odišli kupovať, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli sním na svadbu a dvere boli zatvorené. Potom na koniec prišli aj tie ostatné panny, hovoriac: Pane, Pane, otvor nám. Ale on Odvetil a riekol: Vskutku vám hovorím, nepoznám vás! Bdejte teda, lebo neviete dňa, ani hodiny v ktorej prichádza Syn Človeka.” (Mat. 25:2-13).

Milovaní moji, obraz tohto podobenstva nech vás sprevádza až do konca tejto knihy, ak nie ďalej. A ten obraz je pravdivý a je nasledovný:

Panenstvo sa vzťahuje na ducha, lebo každý opravdivý kresťan má nového ducha, čistého, svätého, panenského. Ten nový duch je súčasne lampou, ktorú dostávame do daru od Otca, pri spáse. Teda panna bez lampy neexistuje. Naviac, tú lampu nedostávame prázdnu, ale naplnenú olejom - Duchom Božím. Svetlo tej lampy spôsobuje, že v našom duchu je svetlo a nie tma, že sme deti svetla a nie tmy, deti života a nie smrti. (Ján 8:12, 12:36, Ef. 5:8, l Tes. 5:5, atď.). Táto lampa tiež reprezentuje ten sedemramenný svietnik vo Svätyni stánku, ktorý bol jediným svetlom v tej miestnosti a o ktorý sa kňazi starali, pristrihujúc knôty a dolievajúc olej. Tieto lampy žiaria v našom duchu najjasnejšie, keď sú nové, teda pri Znovuzrodení. Po čase, ak sa lampa neošetruje a olej nedolieva, plamienok sa zmenšuje a zmenšuje začína "žmurkať" až vy hasne. Všimnite si, že rozdiel medzi múdrymi a hlúpymi pannami je len v jednom - v zásobe oleja! Zatiaľčo lampa predstavuje nášho ducha, nádoba predstavuje našu dušu. Múdre panny mali zásoby oleja v nádobách, ktoré vzali spolu s lampami, čiže múdre panny mali znovuzrodené aj duše, naplnené olejom - Duchom Božím. Hlúpe panny zostali v duši nezmenené, skorumpované, naplnené telesnosťou a nie olejom. Keď ženích nechodil, čiže život pokračoval akoby bezo zmeny, všetky pospali únavou. Polnoc reprezentuje tú časť’ nášho kresťanského života, kedy tlaky tohoto tmárskeho sveta sa zdajú doliehať z každej strany a kedy čierňava polnoci zatarasuje cestu každému papršleku svetla a nádeje. To je tiež čas, kedy zásoby oleja hrajú absolútne podstatnú úlohu! Na počiatku boli všetky panny pripravené a nebolo medzi nimi podstatného rozdielu. Ale o polnoci len polovica z nich bola pripravená. To je časť testu Pána pre našu trpezlivosť, húževnatosť, odhodlanie, kráčanie, rozhodovanie.

 

Všimnime si ďalších faktov. Zatiaľčo olej v lampe je zadarmo, prichádza s lampou - spásou ducha, olej v nádobe treba kupovať’, teda spása duše má na sebe cenovku. Dvere do Kráľovstva neboli zavreté Mladuchou, ani Ženíchom, ale Otcom. Tak, ako zavrel dvere korábu za Noemom a ďalšími siedmymi, vyvolenými pred potopou (Gen. 7:16), tak aj tu zatvára dvere za svojimi vyvolenými, pred potopou Súženia, prichádzajúcou na svet. Veď je aj napísané: “Lebo tak, ako bolo za dní Noeho, tak bude aj pri príchode Syna človeka.” (Mat. 24:37).

Tie hlúpe panny na Neho volali: Pane, Pane ... a On im odpovedal presne to, čo vyjadril na začiatku ev. Matúša: “Nie každý (kresťan-panna), kto ma volá Pane, Pane, vojde do kráľovstva nebeského, ale IBA ten, kto koná vôľu môjho Otca, ktorý je v nebi.” (7:21). A potom Pán odpovedal hlúpym pannám: “Vskutku vám hovorím, nepoznám vás !’ To opäť harmonizuje s Jeho prorockými slovami v Matúšovi, kde hovorí: “Mnohí mi povedia v ten deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene, a v tvojom mene démonov nevyháňali, a v tvojom mene nečinili mnoho zázračných skutkov? A vtedy im vyznám: Nikdy som vás nepoznal, odíďte odo mňa, činitelia neprávosti.” (7:22-23). Pánovo varovanie v Matúšovi 7:21-23 je teda vyplnené v kapitole 25:10-12!

 

Možno vám v mysli vzišla otázka, ako môže Pán povedať’ vlastným prorokom, že ich nikdy nepoznal? Ako môže povedať’ hociktorému znovuzrodenému kresťanovi, že ho nepozná? Či nie je napísané, že Pán pozná všetkých lúdi, ako aj ich srdcia? (Ján 2:24, Sk. 1:24). Tu sa tá známosť myslí v inom zmysle. Na objasnenie nám vynikajúco poslúži posledný list Pána Ježiša Krista adresovaný zboru v Laodičei. Tento zbor reprezentuje “moderné” kresťanstvo, kresťanstvo dvadsiateho storočia. Tomuto zboru Pán odkazuje: “Hľa, stojím pri dverách (vašej duše) a klopem (z vášho ducha), ak hocikto (z vás) počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem s ním večerať a on so mnou.” (Zj. 3:20). Počuť bude len ten, kto má ucho (3:22), dvere otvorí len ten, kto počuje a naviac, kto CHCE POZNAŤ Krista, slúžiť Mu a milovať Ho! Ten, kto nechce, dvere neotvorí i keby mal ucho a počul! Keď Kristus nemá vstup do našej duše, nemôže s nami “večerať”, ani my s Ním. To ďalej znamená, že nás nemôže poznať, ani my Jeho, naša duša zostane neprerodená, prázdna od Ducha Krista, zostane prázdnou nádobou, bez oleja! A my zostávame hlúpou pannou! Večera v tomto verši má viacero významov, vyjadruje napríklad: (1) prijímanie jedla, výživy, posilňovanie - všetko v duchovnom zmysle; (2) spoločnosť, družnosť, osobný kontakt; (3) posledné jedlo pred polnocou, kedy Ženích prichádza.

Pre úplnosť treba sa opýtať’, či Pán nepozná ani tých, ktorým dal dary svojho Ducha? Každý kresťan dostáva ako Jeho prejav aspoň jeden z deviatich darov Ducha. (l Kor. 12:7-11). To ale neznamená, že takto obdarovaný kresťan musí milovať Pána, vyhľadávať Jeho prítomnosť, alebo Mu dokonca zaďakovať’ za tie dary ! Akokoľvek je to neuveriteľné, ale z desiatich uzdravených malomocných len jeden vzdal vďaku a oslavoval Pána (Luk. 17:12-17). Aj ten bol Samaritán, teda pre Ježiša cudzinec a nie jeden z Jeho vlastných! (17:16,18). Jedna vec je obdržať dar, druhá vec je milovať, alebo vyhýbať sa darcovi! Preto je pomerne jednoduché mat’ kresťana, ktorý prorokuje, alebo vyháňa démonov, alebo činí zázračné skutky, uzdravuje chorých, hovorí jazykmi, je vysoko vzdelaný, vykazuje horlivú náboženskú činnosť ... a ktorý dvere Kristovi nikdy neotvoril! Preto ho Pán nemôže poznať a taký kresťan nikdy nevstúpi do Kráľovstva nebeského. Čo je Kráľovstvo nebeské si povieme v siedmej kapitole.

Bratia a sestry, na tomto mieste vás všetkých vyzývam a žiadam v Mene Krista Ježiša nášho Spasiteľa a Pána, aby ste prestali súdiť jeden druhého kvôli vonkajším rozdielom (v obradoch, názvoch cirkví, denominácií, zborov, v dňoch svätenia a odpočinku, v hábe, v jedlách, nápojoch, atď.) aj kvôli vnútorným rozdielom (vo viere, v doktrínach, v cítení, atď.) lebo tým súdite samých seba! (Mat. 7:1-5). Otvorte svoje mysle a svoje srdcia a uvážte celú kapitolu 14 apoštola Pavla Rimanom. Tá vyjadruje princípy, vzťahujúce sa na všetky rozdiely medzi vami, vonkajšie i vnútorné, a je zakončená veľmi dôležitým súdom: “... lebo čokoľvek nie je z viery je hriech!” (Rim. 14:23). Ak teda nútime jeden druhého konať proti jeho viere, nútime ho hrešiť! Najprv treba zmeniť vieru a to počutím Pravdy. “Ale ak je niekto ignorant, nech je ignorantom.” (l Kor. 14:38).

Bratia a sestry. pozrime sa radšej na seba a súďme samých seba, aby sme neboli súdení. (1 Kor. 11:31). “Preto nesúďte nič predčasne, dokiaľ nepríde Pán, ktorý privedie na svetlo skryté veci temnoty a tiež vyjaví úmysly sŕdc a potom bude mať každý človek chválu od Pána.” (1 Kor. 4:5). “Dokiaľ’ nepríde Pán”, znamená: (1) dokiaľ’ nepríde na zem alebo: (2) dokiaľ’ nepríde do našej duše. Keď príde do našej duše a donesie svoje Svetlo z ducha a vyjaví pravdivé úmysly sŕdc, potom sa aj náš človek stáva novým-duchovným. Až potom máme právo, ba povinnosť, všetko posudzovať, ako je aj napísané: “Ale duchovný človek posudzuje všetko, no on sám nie je súdený nikým.” (l Kor. 2:15).

Bratia a sestry, žiadam vás ešte o viac než len prestať súdiť’ jeden druhého kvôli rozdielom vonkajším i vnútorným. Žiadam vás’ v tom istom Mene, aby ste nekonali hriechu ani v opačnom zmysle, t.j. braním zreteľa na osobnosti (Jak. 2:9), stavaním “trónu” vo vašej duši pre akéhokoľvek človeka, kvôli akýmkoľvek dôvodom! “Moji bratia, nemajte vieru nášho Pána Ježiša Krista, Pána slávy, s ohľadom na osoby” (Jak 2:1), majte tú vieru bez ohľadu na ľudí, ale s ohľadom na Slovo Božie, lebo je tiež napísané: “Ten, kto verí vo Mňa ako Písmo hovorí, z jeho vnútornej bytosti potečú rieky živej vody.” (Ján 7:38). Milovaní, toto vám chcem vytetovať na myseľ i srdce predtým, než započneme tretiu časť tejto kapitoly. Najviac hriechov v kresťanstve sa pácha práve v týchto dvoch oblastiach, v oblasti súdenia jeden druhého a v oblasti brania zreteľa na osobnosti! A hovorím vám, bratia a sestry, že za toto budeme veľmi súdení Pánom, ba už aj sme súdení.

Venujme sa teraz nasledujúcej otázke. Ako sa snúbenka stáva Mladuchou? Odpoveď je opäť jednoduchá: Pomaly a neľahko! Toto je, hádam, jediná fáza, kde pozemský a duchovný obraz môže byt’ veľmi odlišný. V pozemskom živote snúbenka sa môže stať mladuchou veľmi rýchlo a veľmi ľahko. Teoreticky, snúbenka by sa mala pripraviť pre svoju úlohu manželky, získavaním znalostí a praxe z rôznych oblastí vedenia “domáceho kráľovstva”. Prax, ako všetci manželia dobre vieme, môže byt’ úplne iná. Ten istý teoretický princíp platí aj v duchovnom obraze. Manželka Kristova musí byt’ pripravená na úlohu a tá úloha, bratia a sestry, je majestátna. Nielen, že bude Ona doprevádzať Kála kráľov a Pána pánov pri Jeho víťaznom príchode na Zem a pri porážke armád Antikrista, ale bude Ona spolu s Ním vládnuť v Jeho Kráľovstve a teda bude Kráľovnou Zeme! Alleluja! O tom si podrobnejšie povieme v kapitole šiestej a siedmej.

Milovaní, ak táto nepredstaviteľná úloha a príprava na ňu by mali závisieť od naších schopností, tak na to všetko môžeme zabudnúť hneď teraz! Vďaka Pánovi, že s našími schopnosťami a kvalitami vôbec nepočítal! Lebo , ak sa mám pozrieť i sám na seba a posúdiť veci vlastnými očami, musím prehlásiť veľmi otvorene:

Teória je brilantná, prax je mizerná! Ba tá “teória” Slova Božieho je tak idealistická, že je priam nedosažiteľná. Ja však nestojím na tomto základe, ale na úplne inom. Ten základ, na ktorom stojím ja, je tento: “VŠETKO môžem vykonať cez Krista, ktorý na posilňuje (činí schopným)” (Fil. 4:13). Milí moji, každý jeden z vás, ktorý otvoril dvere duše Kristovi alebo ich začína otvárať, MUSÍ stať na tom istom základe! Ja bez Krista neurobím nič a nedokážem nič - cez Neho dokážem všetko!

Veľmi dôležitý fakt pre každého takéhoto kresťana - snúbenku je ten, že on sám seba nebude pripravovať na nič, ale Pán, svojim Duchom, ho na všetko pripraví. Ďalší dôležitý fakt je ten, že Pán ho pripraví na mladuchu jedine a jedine vo Svojom živom Tele. Jednotlivec nemôže urobiť dopredu ani krok mimo Jeho živého Tela, teda ak zostáva sám alebo zostáva v “kongregácií mŕtvych”! Každý kresťan-snúbenka sa musí bezpodmienečne stať údom Jeho ŽIVÉHO Tela. Ako? Pán ho pričlení k ďalšiemu živému údu alebo cez neho oživí ďalší úd (údy), aby boli aspoň dvaja-traja, “lebo kde dvaja, alebo traja sú zhromaždení v mojom mene, tam som Ja, v ich strede.” (Mat. 18:20). Dvaja-traja je “minitelo”. Či Pán je, alebo nie je v našom strede, hrá absolútne podstatnú úlohu v prerode snúbenky na mladuchu (a tiež v iných procesoch o ktorých budeme hovoriť’ v kapitole piatej).

Krédom živého tela Kristovho je nasledovné: “A On dal niektorých ako apoštolov, niektorých ako prorokov, niektorých ako evanjelistov, niektorých ako pastorov a učiteľov na zdokonaľovanie svätých pre vykonávanie služby, pre budovanie tela Kristovho; až dokiaľ všetci nedospejeme v jednote viery a poznania Syna Božieho ku dokonalému človeku, ku miere vzrastu plnosti Krista. Aby sme neboli viac deťmi zmietaní sem a tam a odnášaní každým vánkom učenia, kúzelníctvom lúdi a úskočnou obratnosťou, ktorými číhajú, aby mohli oklamať. Ale aby sme, hovorením pravdy v láske, mohli vo všetkom rásť (dospievať) v Neho, ktorý je hlavou, čiže Kristus. Z ktorého celé telo vhodne pospájané a zpevnené tým, čo každý kĺb poskytuje podľa účinného pôsobenia v miere každej časti, rozrastá sa až do budovania samého seba v láske.” (Ef. 4:11-16)!

Teda jediná cesta ako dospievať’ v mladuchu je “... hovorením pravdy v láske”. A to sa dá len v rámci živého tela, lebo skutočná pravda a láska sú dosažiteľné len v živom tele Krista. Život telu Kristovmu je dávaný Duchom, ktorý je “krvou Kristovho tela”. (1 Kor. 12:13). Bez Ducha niet ani pravdy, ani lásky. “Avšak keď príde On, ten Duch pravdy, On vás dovedie do každej pravdy ... aj budúce veci vám ukáže.” (Ján 16:13). Láska, tá skutočná a nie tá humánna, je najvyšším ovocím Ducha. (Gal. 5:22).

 

Aké sú charakteristiky živého tela? Tie najhlavnejšie sú následovné:

 

A.  Živé telo Krista nie je organizácia s hierarchiou, ale je organizmom s údami, ktoré majú rôzne funkcie, ale žijú rovnakými princípmi a sú si absolútne rovnými!

B.  V živom tele niet kazateľnice, ani lavíc, niet oltára, ani sakristie, niet duchovenstva, ani laictva!

C.  V živom tele niet osobného vlastníctva, ale každý úd je hospodárskym správcom toho, čo Pán udelil!

 

Silný tabak? Sláva Bohu! A opakujem, nepíšem o organizova­nom náboženstve, ale o živom tele Krista. Venujme sa stručne kaž­dému bodu.

 

A.  “Lebo telo nie je jedným údom, ale je z mnohých údov ... Ak by celé telo bolo okom, kde by bol sluch? Keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? ...

     oko nemôže povedať ruke: Nepotrebujem ťa, ani zase hlava nohám: 

Nepotrebujem vás ... A ak jeden úd trpí, všetky údy trpia s ním alebo ak jeden

úd by bol poctený, všetky údy sa radujú s ním. Nuž a vy ste telom Kristovým a

jednotlivými údmi. A Boh ustanovil niektorých v Cirkvi, za prvé apoštolov, za

druhé prorokov, za tretie učiteľov, ďalej za tým (tých, čo konajú) zázraky, potom dary uzdravovania, pomoci, správy, rôznorodosti jazykov.” (1 Kor. 12:14, 17, 21, 26-28). Každá organizácia môže existovať a fungovať bez Krista, bez Jeho Ducha (a veru mnohé aj fungujú), organizmus tela Kristovho absolútne nemôže. V každej organizácií môže byt’ nespočetne mnoho pohanov, papierových kresťanov, judášov, vlkov v ovčom rúchu, špicľov skrytých v “laictve”, alebo v hierarchií. V živom tele Krista nemôže byt’ ani jeden, aby nebol veľmi rýchlo objavený. V organizácií je veľa “hláv, ktoré nohy nepotrebujú”, je veľa jednotlivcov, ktorí sa radujú a veselia, zatiaľ čo mnohí ich blížni trpia. V živom tele Krista také niečo neexistuje. Hoci údy živého tela majú rôzne funkcie i rôznu autoritu, predsa žiadny úd nevládne žiadnemu inému, žiadny úd “nesedí na tróne” voči iným údom! Všetky údy živého tela žijú alebo sa učia žiť rovnakými princípmi, ktorých je tridsať jeden a sú nasledovne:

 

1.   Milujte jeden druhého - Ján 13:34

2.   Vzájomne buďte závislí jeden od druhého - Rim. 12:5

3.   Buďte nežní jeden voči druhému - Rim. 12:10

4.   Predchádzajte v úctivosti jeden druhého - Rim. 12:10

5.   Radujte sa jeden s druhým - Rim. 12:15

6.   Plačte jeden s druhým - Rim. 12:15

7.   Buďte tej istej mysle jeden voči druhému - Rim. 12:16

8.   Nesúďte jedni druhých - Rim. 14:13

9.   Prijímajte jeden druhého - Rim. 15:7

10. Buďte schopní varovať jeden druhého - Rim. 15:14

11. Pozdravte jeden druhého svätým bozkom - Rim. 16:16

12. Čakajte jeden na druhého - 1 Kor. 11:33

13. Starajte sa rovnakou mierou jeden o druhého - 1 Kor. 12:25

14. Neste bremená jeden druhému - Gal. 6:2

15. Slúžte navzájom jeden druhému - Gal. 5:13

16. Buďte dobrotiví jeden ku druhému - Ef. 4:32

17. Odpúšťajte jeden druhému - Ef. 4:32

18. Podriaďte sa jeden druhému - Ef. 5:21

19. Znášajte jeden druhého - Kol. 3:13

20. Utešujte jeden druhého - 1 Tes. 4:18

21. Budujte jeden druhého - 1 Tes. 5:11

22. Napomínajte jeden druhého - Žid. 3:13

23. Roznecujte jeden druhého - Žid. 10:24

24. Nehovorte zlé jeden na druhého - Jak. 4:11

25. Nezáviďte jeden druhému - Jak. 5:9

26. Vyznávajte svoje chyby jeden druhému - Jak. 5:16

27. Modlite sa jeden za druhého - Jak. 5:16

28. Buďte pohostinní jeden voči druhému - 1 Pet. 4:9

29. Posluhujte darmi (milosti) jeden druhému- 1 Pet. 4:10

30. Buďte pokorní jeden voči druhému - 1 Pet. 5:5

31. Majte družné kontakty jeden s druhým - 1 Ján 1:7

 

Bratia a sestry, či treba k tomu niečo dodávať? Snáď iba toľko, že podobný všeobecný princíp je vyjadrený naším Pánom v jednej vete: “Všetko teda, čo by ste chceli, aby vám ľudia konali, to isté i vy im konajte, lebo toto je zákon a proroci.” (Mat. 7:12). Živé telo Kristovo je teda vždy “dvojsmerkou”, dvojsmernou cestou vzájomnosti medzi všetkými údmi bez rozdielu, zatiaľčo organizácie sú vždy “jednosmerkami”. Napríklad, “duchovný” sa nemôže podriadiť “laikovi” (18) a “laik” nemôže napomínať “duchovného” (22), atď.

 

      B. Za kazateľnicami sú kazatelia, ktorí kážu rok, dva, tri, päť’, desať, tridsať’ bez   

          toho, aby mali potuchy, či ich kázne boli chápané, alebo nie, či boli prijaté, alebo nie, či priniesli nejaké ovocie, alebo nie a či tie kázne boli v pravde Božej, alebo zmesou ich “ľudských kvalít” a Slova. V laviciach sedia tí, čo sú ochotní tie kázne počúvať aj tých desať’, alebo tridsať’ rokov, tváriť sa nábožne a ničomu sa nenaučiť, teda zostať nezmenenými. V striktnom slova zmysle, kazateľnice patria kazateľom, ale lavice patria pohanom, alebo kresťanom novým, ktorí sa ešte nemali kedy stať duchovne dospelejšími, čiže sú duchovnými deťmi. Tragédiou kresťanstva je práve systém kazateľnica - lavica, ktorý dominuje vo všetkých cirkvách a denomináciách. Tento systém síce dokáže v mnohých prípadoch plodiť nové duchovné dietky, no nedokáže ich priviesť do dospelosti, lebo tento systém je orientovaný na rozširovanie evanjelia a obracanie pohanov na kresťanov. Žiadny kresťan však nemá právo sedieť v laviciach desiatky rokov a počúvať a počúvať. To je náboženský kolotoč, ktorý nikam nevedie, ale sa krúti do nekonečna. Dnešné kresťanstvo je vlastne obrovská detská škôlka (kindergarten), kde niekoľko málo “profesionálov” pravidelne zohrieva mliečko pre kŕdle detí, aby boli udržané pri živote! Je napísané: “Lebo namiesto toho, aby ste už dávno boli bývali učiteľmi, sami potrebujete, aby vás niekto znova učil prvotným princípom výrokov Božích, a stali ste sa takými, čo potrebujú mlieko a nie pevný pokrm. Lebo každý, čo užíva mlieko, je neskúsený v slove spravodlivosti, lebo je nemluvniatkom. Ale pevný pokrm prináleží dospelým, teda tým, ktorí praxou majú svoje zmysly vycvičené na rozlišovanie dobra a zla. Preto zanechajme princípy učenia o Kristu a pokračujme na ceste ku dokonalosti.” (Žid. 5:12-14 a 6:1). Princíp živého tela teda nie je počúvať’ kázeň za kázňou na veky vekov. “Ako je to potom, bratia? Keď sa zídete, každý z vás má žalm, má učenie, má jazyk, má zjavenie (od Boha) má výklad! Všetko nech sa deje za účelom budovania.” (1 Kor. 14:26). Toto sú “Bohoslužby” živého tela, KAŽDÝ ÚD MÁ žalm, chválospev, učenie, jazyk Ducha, zjavenie pravdy, jej výklad, kázeň!

Oltára a sakristie v živom tele tiež nemôže byt’, keďže funkcia oltára po Kristovej smrti stratia svoj zmysel. Oltár bol pre obety a pre pálenie kadidla. To všetko skončilo Kalváriou, preto oltár v Novom Zákone neexistuje. Z tých asi tucta veršov Nového Zákona, obsahujúcich slovo “oltár”, sa ani jeden nevzťahuje na telo Kristovo. Používanie oltára pre Eucharistiu-Pánovu večeru, je čisto ľudskou tradíciou, ktorá nemá v Novom Zákone žiadneho opodstatnenia. Keď Pán Ježiš dával svojím učeníkom prikázanie na dodržiavanie pamiatky Jeho smrti (1 Kor. 11:23-26), sedeli všetci v obyčajnej miestnosti, obyčajného domu a pravdepodobne nemali ani stôl, ale jedlo a nápoje mali na koberci na zemi. To bol zvyk aj v bohatších rodinách. Napokon Pán Ježiš nebol obetovaný na žiadnom oltári žiadneho chrámu, ale na obyčajnom drevenom kríži za múrmi mesta. Nie je teda dôležité, kde sa Pánova večera uskutočňuje, ale či lúdia vedia, čo robia! (viď 1 Kor. 11:27-30).

 

Rozdelenie duchovenstva a laictva je hádam také staré, ako kresťanstvo samo. Zostáva ono práve tak rozdeľujúcim faktorom v kresťanstve, ako je ono od počiatku. Keď teda poviem, že v živom tele Krista niet “duchovenstva” a “laictva”, kto ma pochopí? Pochopiť ma môže vskutku len ten, čo žije duchom Krista, teda kto je údom toho živého tela. Pravda však musí byt’ vyhlásená už kvôli tým, ktorí sa čoskoro stanú údmi Jeho živého tela. Pravda je opäť veľmi jednoduchá a okrem toho je stručná. V prvom rade mám na vás, bratia duchovní a bratia laici, požiadavku: Obzrite si pozorne celé svoje telo, každý úd a každý viditeľný orgán zvlášť. Potom si predstavte alebo si pozrite v medickej encyklopédií každý vnútorný orgán zvlášť. Nenáhlite sa a ak je potrebné, napíšte si zoznam všetkých údov a orgánov na papier. A keď to máte, povedzte mi, ktorý z nich je laický??

Viem, vaše námietky sú mnohoraké. A či kňaz, pastor nie je povolaním duchovným? A či remeselník, robotník, úradník nie je povolaním laickým? Podľa ĽUDSKEJ definície sú a preto v každej cirkvi, denominácií a sekte sú duchovní a laici. Ukážte mi ale slovo “laik” v Písme, kde je? Bratia milovaní, ja hovorím o ŽIVOM Tele Krista, o Mladuche! Tam niet laika!!! Tam je každý kňazom ‚ ba viac, kňazom a kráľom! Tak, ako to píše sám predstaviteľ Mladuchy, apoštol Ján, že Ježiš Kristus “nás učinili kráľmi a KŇAZMI Bohu a Svojmu Otcovi.” (Zj. 1:6). Milovaní, Ján nepíše Knihu Zjavenia pre tých, čo prešli seminármi, alebo teologickými fakultami, ale pre KAŽDÉHO kresťana! Tragické je iba to, že pre väčšinu kresťanstva sú tieto slová Jána iba literami na papieri. Svoju reálnu hodnotu a význam majú iba pre Premožiteľa - Mladuchu, čiže živé Telo Krista. A my všetci z Mladuchy sme kňazmi a kráľmi, sme si pred Bohom rovní, sme bratmi a laika medzi nami niet! Napriek tomu, každý z nás má rozdielnu funkciu, nie preto, aby sme si z toho narobili tituly a nechali sa nimi titulovať, ale preto, lebo je napísané: “Keby bolo celé telo okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch?” Keby bol každý prorok, kde by bol evanjelista? A keby bol každý evanjelista, kde by bol učiteľ a pastor? A keby bol každý kostolníkom, kde by bol apoštol? No predsa sme si všetci rovní a všetci sme “iba” bratia. Preto i apoštol Ján je mojim iba” bratom ako aj sám hovorí: “Ja Ján, som vaším bratom a spoluúčastníkom, súžení I v kráľovstve i v trpezlivosti Ježiša Krista...” (Zj. 1:9). Ak som teda podľa Písma bratom apoštolovi, prečo nie som bratom každému kresťanovi bez rozdielu, vidiac, že apoštolát je najvyššou funkciou v tele? A keď som vám bratom, duchovní katolíckych a pravoslávnych rádov, prečo vás mám potom nazývať “duchovnými Otcami”? Či brat je otcom? A prečo sa sami necháte tak nazývať od svojich bratov? Či ste nikdy nečítali evanjelium Matúša? Koho mám teda poslúchnuť vás alebo Pána Ježiša Krista, ktorý nám hovorí: “A nikoho na zemi nenazývajte otcom, lebo jeden je váš Otec, ktorý je na nebesiach!” (Mat. 23:9). A keď som vám bratom, duchovní protestantských denominácií, prečo vás mám potom nazývať’ “pastormi”? A prečo sa sami nechávate takto titulovať’ od vlastných bratov? Či ste nikdy nečítali evanjelium Matúša? Či vám ten istý Ježiš Kristus, ktorého voláte Pánom, neodkazuje: “Ale vy sa nenechajte volať rabín (čo je učiteľ - majster - pastor), lebo jeden je váš Majster (Učiteľ - Rabín - Pastor), sám Kristus, a vy všetci ste bratmi!” (Mat. 23:8). A tento Ježiš Kristus sa vás teraz pýta: “A prečo ma volíte Pane, Pane, a nekonáte to, čo vám hovorím?” (Luk. 6:46). Nekonáte Jeho Slovo, milí priatelia, lebo vaša pýcha a samoľúbosť vám to nedovolia; lebo by vám padla koruna z hlavy a váš trón by sa rozsypal do prachu; vaše postavenie, vaša prestíž, vaša sláva by sa rozplynuli. Vy predsa v hĺbke srdca milujete najvyššie položené miesta na hostinách a najhlavnejšie kreslá v chrámoch, auditóriách, miestnostiach, a hlasné pozdravy na verejných miestach, aby vás laici volali: Pastor, Pastor, Otec, Otec. (Mat. 23:6-7). Je to tak? A ak ste o tom predtým úprimne nevedeli, či sa mienite obrátiť a konať Slová Pánove? Ak Ho milujete, potom sa obrátite v tejto otázke a budete dodržiavať Jeho slová, lebo je tiež napísané: “... Ak ma niekto miluje, bude dodržiavať moje slová ...” (Ján 14:23-24).

 

Keďže telo Krista nie je organizácia, ale organizmus, môžeme teraz dodať, že v tele Krista neexistujú tituly ako v organizáciách, ale funkcie ako v organizme . Živé telo Krista teda nie je rozdelené na žiadné “duchovenstvo” a “laictvo”. V celom Novom Zákone niet o takom niečom ani zmienky, naopak, je veľa pasáží, ktoré stoja v priamom protiklade ku takému rozdeleniu.

Bratia a sestry, opäť vás odkazujem k tým tridsať jeden princípom živého tela, aby ste nad nimi meditovali a aby vám tak Pán mohol udeliť svetlo Pravdy o Svojom Tele.

 

C. Toto pravidlo platí všeobecne “lebo veď Zem patrí Pánovi a všetko čo obsahuje” (1 Kor. 10:26). Človeku teda nepatrí nič, ani pôda, ani voda, ani lesy, ani minerály, ani domy, ani nábytok, ani plody zeme, ani žiadny živý tvor, ani peniaze! Lebo to všetko je plnosť Zeme, je to vzaté zo zeme a do zeme sa to navráti. Všetko je Pánove. Pán však nevyžaduje, aby každý človek toto videl a chápal a podľa toho sa riadil. Tento princíp je pre človeka príliš háklivý. Preto Pán uvádza túto časť’ Pravdy do života svojich kresťanov až na určitom stupni dospelosti. Je niekoľko častí Nového Zákona, ktoré podávajú svetlo v tejto otázke. Tu treba poznamenať, že nejde len o finančné otázky ako je princíp desiatok, milodarov, investovania, atď., ale že ide o celkový obraz. Teda finančná otázka je len časťou celého obrazu hospodárskeho správcovstva kresťana.

Keďže táto otázka nie je pre nás v tomto štádiu aktuálna, nebudeme sa ňou, v ďalšom, zaoberať.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Princípy a Prax

 

Povedali sme si, že proces zmeny snúbenky na mladuchu sa môže diať jedine v žijúcom tele Ježiša Krista. Zmienili sme sa o hlavných charakteristikách živého tela. Povedali sme tiež, že tento proces zmeny je zdĺhavý a neľahký. Opísať ho by teda znamenalo písať ďalšiu knihu. Rozoberme si preto len hlavné princípy tohoto procesu a ukážme si tento proces na praktických príkladoch.

 

Prvým princípom, ba kľúčom, je fakt, že tak ako my nemôžeme bez Boha vykonať nič, tak Boh bez nás neurobí nič lebo Sám Seba limitoval svojími vlastnými princípmi! Jeden z Jeho princípov je fakt, že nám dal slobodnú vôľu a teda moc rozhodovania. Boh proti našej vôli nevykoná nič! Ďalší fakt je, že Jeho Vôľu musí na zemi vykonať človek a nikto iný, ani nie žiadne nebeské stvorenie. “... Ako teda Otec poslal mňa, tak i ja posielam vás.” (Ján 20:21). Tak ako vôľa Otca bola vykonaná na zemi Synom, tak vôľa Syna musí byt’ na zemi vykonaná nami! Tento kľúč teda naznačuje NUTNOSŤ SPOLUPRÁCE Boha a človeka! Táto kooperácia a vzájomná závislosť Hlavy (Krista) a tela (nás) je najjasnejšie vyjadrená v liste Pavla Filipänom, kde píše: “... s bázňou a trasením pracujte na vlastnej spáse (duše), lebo je to Boh, ktorý vo vás pracuje aj čo do chcenia, aj čo do činenia svojej vlastnej záľuby.” (Fil. 2:12-13). Teda aj Boh pracuje v nás, aby v nás učinil vlastnú záľubu a aj my máme s Ním s bázňou spolupracovať. Aký je praktický obraz? Pán vždy vykoná Svoju prácu, ak my vykonáme náš krok . Ak my neučiníme náš krok, Pán nepracuje!

 

Predstavme si, že Pán je chirurgom a my sme pacientami. Jeho diagnóza je, že máme vred a je potrebné ho vyoperovať. Ani pozemský chirurg nezačne rezať dokiaľ nemá náš súhlas a dôveru a dokiaľ si dobrovoľne neľahneme na operačný stôl. Tú istú spoluprácu vyžaduje Pán. Po Jeho diagnóze očakáva, že Jemu dáme súhlas k operácií, že do Jeho rúk vložíme všetkú dôveru a že si dobrovoľne “ľahneme na Jeho operačný stôl”. Ak tieto kroky neučiníme, Pán neoperuje, čaká! Akonáhle spravíme náš krok, Pán operuje a operuje svojim Slovom, ktoré “je živé a ostrejšie, než na obe strany nabrúsený meč (skalpel) a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, stavcov a špiku ...” a je schopné vyoperovať akýkoľvek vred kdekoľvek. (Žid. 4: 12).

 

Druhým princípom je princíp počiatku a postupu tejto spolupráce a síce KROK za krokom, ako je to vyjadrené v Izaiášovi: “Koho bude vyučovať znalostiam? A koho uspôsobí, aby chápal doktríny? Tých, ktorí sú už odstavení od mlieka a odňatí od pŕs. Lebo poučka musí nasledovať poučku, poučka na poučku; riadok na riadok, riadok na riadok; tu trošku a tam trošku.” (Iz. 28:9-10). Tieto slová napokon potvrdzujú dve veci: (1) spása duše môže započať len u tých, ktorí prestali piť duchovné mlieko, teda u snúbenky; (2) proces tej spásy duše je zdĺhavý a súčasne v nás produkuje ovocie trpezlivosti. Čínske príslovia majú málo čo spoločného s Bibliou, no jedno z nich sa tu hodí, ktoré hovorí: “Aj tisíc kilometrová cesta začína prvým krokom.”

Praktický obraz je ten, že akonáhle sa snažíme uviesť do praxe hociktoré Slovo Biblie, zistíme, že to buď vôbec nejde, alebo to ide ako “v lete na saniach”! Dajme však Duchu potrebný čas, vytrvajme a zistíme, že to ide bez námahy, skoro automaticky.

 

Tretím princípom je, že ten, kto projektuje spásu duše, čiže operácie, a predpisuje lieky, nie je pacient, ale Chirurg! Teda postup spásy a celý harmonogram je daný Pánom a my ho nemôžeme meniť! Ani šesťročný školák nezačína univerzitou, ale ľudovou školou a nevyberá si, čo sa bude učiť a kedy, ale je mu to dané. A ak neprejde štvrtú triedu, nemôže ísť do piatej. Praktický význam povedaného je v tom, aby sme neboli prekvapení, že Pán nepracuje podľa nášho želania, ale naopak, žiada, aby sme my pracovali podľa Jeho želania.

Štvrtý princíp je ten, že Pán musí byt’ nami žiadaný modlitbou o to, čo On sám chce vykonať! Teda ak nám vyjaví Svoju vôľu, buď ako diagnózu, medicínu, cenu za operáciu, spôsob, čas, miesto a podobne, očakáva, že budeme s Jeho vôľu nielen ako tak súhlasiť, ale Ho priamo požiadame, aby ju Svojim Duchom vykonal. Je napísané: “Pýtajte a bude vám dané, hľadajte a nájdete, klopte a bude vám otvorené, lebo každý kto pýta dostáva, a ten kto hľadá nachádza, a tomu kto klope sa otvára.” (Mat. 7:7-8). Z toho však plynie aj opak - ten, kto nepýta, nedostáva a kto nehľadá, nenachádza a kto neklope, neotvorí sa mu.

Aká je prax? Mizerná! A tŕnistá, pretože príde deň, kedy sa konečne odhodláme neisto pýtať a, hľa, nič nedostávame. A keď sa to opakuje viackrát “odtrúbime na ústup”. Nevieme si vysvetliť, prečo nič nedostávame, keď je napísané aj to, že “...za čokoľvek by ste prosili Otca v mojom mene, aby vám dal.” (Ján 15:16). Problém je vytrvať, pokračovať v pýtaní, hľadaní, klopaní až nás Pán naučí, že je tiež napísané: “A všetko, Čokoľvek budete pýtať modlitbou VERIAC dostanete.” (Mat. 21:22). Teda obraz je rozšírený o vieru. “Viera je ale podstatou toho, na čo sa človek nádejá, dôkazom toho, čo nevidno” (Žid. 11:1), a teda viera je vlastne duchovným majetkom - duchovnou menou. Teda čokoľvek chceme od Otca, dá nám, AK za to zaplatíme vierou! Či to nie je tak aj v našom svete? Čokoľvek si žiadate od otca, dá vám, ak k nemu prídete s vierou, ak si pýtate s vierou a ak je to k vášmu dobru. Tiež čokoľvek si žiadate v obchode z toho, čo majú, dajú vám, AK za to zaplatíte. Teda jeden z hlavných dôvodov, prečo nedostávame ani zlomok toho, čo pýtame, je ten, že nemáme to čím “zaplatiť "! Pán dal každému z nás určitý počiatočný dar viery (Rim. 12:3) a potom tým, ktorých si Duch vybral, dal ďalší dar viery (l Kor. 12:9) ako investíciu, ktorú my máme zväčšovať formou ovocia viery (Gal. 5:22). Toto ovocie je práve ovocím procesu prerodenia duše.

Ďalším dôležitým dôvodom prečo pýtame a nedostávame je, že “pýtate a nedostávate, lebo pýtate nevhodne (zle), aby ste tým ukojili svoje nekontrolovateľné túžby.” (Jak. 4:3). Nevhodne tiež znamená - nie podľa Jeho vôle -‚ lebo je opäť napísané: “... ak čokoľvek žiadame podľa Jeho vôle, počuje nás.” (1 Ján 5:14). Teda proces spásy duše je tiež procesom učenia sa ako a čo pýtať, ako a čo hľadať a kedy a kde klopať! Milovaní, nikdy nedovoľte pochybnostiam, aby vám kradli z vašej viery, ktorú vieru postavte na pevný základ Slova, že “Ten, ktorý neušetril ani svojho vlastného Syna, ale vydal Ho pre nás všetkých, ako by nám potom nedal s Ním tiež všetky ostatné veci?” (Rim. 8:32). Preto “neprestávajte sa modliť’” (1 Tes. 5:17) i keď náš život modlitby je zo začiatku mizerný. Modlitba je totiž práca, a niekedy je to veľmi ťažká práca, preto nebuďme prekvapení, bratia a sestry, keď si vyberáme cestu najľahšiu a najpohodlnejšiu, ako vo svetskom živote, tak i v živote duchovnom.

 

Piaty princíp je ten, že hlavne zo začiatku to, čo Pán od nás žiada je pre nás nepochopiteľné, nevysvetliteľné, ba priam nelogické. Lebo veď všetko, čo my konáme, je správne a logické v našich vlastných očiach. Teda ak sa niečo prieči tejto našej ceste, potom to zrejme nemôže byt’ od Pána. To je naša špekulácia a odôvodnenie a preto naša prvá reakcia je tá, že nie sme ochotní učiniť žiadny krok, pokiaľ tomu dostatočne nerozumieme, pokiaľ nemáme logický obraz čo sa deje a čo sa má dosiahnuť. Nikde v Písme nie je ale napísané, že “spravodlivý bude žiť logikou”, naopak, na viacerých miestach je jasne napísané, že “spravodlivý bude žiť vierou.” (Rim. 1:17, Gal. 3:11, Žid. 10:38). V našom svete žijeme logikou, v duchovnom svete žijeme vierou! V praxi to znamená, že to, čo nemôžeme od Pána akceptovať mysľou, rozumom, logikou (lebo sú tiež ešte neprerodené), musíme akceptovať vierou. Keď naša myseľ je prerodená, akceptujeme Pána a Jeho vôľu zase len vierou, ale tentokrát súčasne chápeme, čo robíme, kdežto predtým sme nechápali. Ak potrebnú vieru nemáme, potom nás Pán najprv vedie okolnosťami a krokmi, kde tú vieru získavame. Že tá naša viera je naozaj mizivá, je zrejmé z faktu, že ak by bola podobná maličkému horčičnému zrnku, nič by pre nás nebolo nemožné! (Mat. 17:20).

Šiesty princíp spočíva vo fakte, že naše predstavy a strach sú v pomere ku skutočnosti neúmerné a nepravdivé. Nielen, že máme strach zo zaplatenia akejkoľvek ceny Pánovi, ale každá cena sa nám zdá obrovská. Až keď ten dotyčný krok učiníme (premôžeme sa) zistíme, že vlastne to bolo “za facku”. Prakticky to znamená, že naším predstavám a odhadom nemožno vo veciach duchovného sveta absolútne dôverovať a že je lepšie spoľahnúť sa na múdrosť a láskavú starostlivosť nášho Chirurga. Preto “pokorte sa teda pod mocnú ruku Božiu, aby vás mohol povzniesť v pravý čas a vložte na Neho každú svoju starosť (obavu, strach), lebo On sa o vás stará.” (l Pet. 5:6-7). .A ďalej “Dôverujte Pánovi celým svojim srdcom a neopierajte sa o svoje vlastné chápanie.” (Pr. 3:5). Avšak aj toto sa treba učiť a výsledky prichádzajú s časom a nielen výsledky, ale s výsledkami prichádza tiež “radosť nevysloviteľná a plná slávy.” (l Pet. 1:8).

Siedmy princíp zahrňuje v seba viacero faktov, ktoré by sa dali zhrnúť asi do nasledovného. Z počiatku nevidíme ruku Pánovu v nás a mimo nás tak, ako by sme ju mali vidieť; nepočujeme Jeho hlas v nás a cez iných tak, ako by sme ho mali počuť; nepoznáme a teda nekráčame Pánovými cestami tak, ako by sme mali kráčať; nevieme rozlišovať a posudzovať to, čo je duchovné, od toho, čo je duševné!

Všetky predchádzajúce princípy, celá naša spolupráca s Duchom Božím, smeruje vlastne k siedmemu princípu. Lebo akonáhle vidíme ruku Pána, počujeme Jeho hlas, poznáme a kráčame po Jeho ceste a dokážeme rozlišovať duchovné od duševného a súdiť spravodlivo, poznajúc fakty podľa duchovnej pravdy, sme znovuzrodení aj v duši!! Kráčame vo svetle, ako aj On je vo svetle a máme družbu jeden s druhým. (l Ján 1:7). A ak sme vo svetle, potom sme v Kristovi; a ak sme v Kristovi, potom sme novým stvorením (v duchu i duši) a, hľa, všetko staré pominulo a všetko sa stalo novým! (2 Kor. 5:17). Teda nie sme viac Snúbenkou, ale Mladuchou! A keď sme Mladuchou, nič nám neprekáža ku sobášu!

Čo tento siedmy princíp znamená v praxi? V prvom rade silno cítim, že sa mám obmedziť na vlastné praktické znalosti a nepodávať teóriu. Teórie, doktríny, nech sú akokoľvek pravdivé a správne, sú zároveň aj suchopárne, neobsahujú v sebe život. Tu je však potrebné podať život. Bude tiež veľmi praktické, keď si celý proces spásy duše rozdelíme na dva úseky: proces subjektívny, a proces objektívny.

 

V procese subjektívnom nás Pán učí rozoznávať Jeho ruku, Jeho hlas a Jeho cesty vzhľadom k našej vlastnej bytosti. V procese objektívnom nás učí to isté vzhľadom k naším bratom a sestrám. Princípy v oboch procesoch sú totožné alebo podobné. Hlavný dôvod pre rozdelenie tohto procesu na dva je len ten, že v objektívnom procese Pán používa tých bratov a sestry, ktorých vybral za “susediace údy” vo Svojom tele. V subjektívnom procese Pán môže použiť hocakého človeka, hocijakú živú bytosť, hocijakú vec a hocijakú duchovnú bytosť.

Subjektívny proces je pre nás najdôležitejší, najťažší a cenove najnákladnejší. Každý z nás má odlišný charakter a odlišné vlastnosti. Niekto je pyšný, iný pokorný, niekto je nebojácny, iný bojazlivý, tvrdý alebo mäkký, zhovorčivý alebo tichý, optimista alebo pesimista, veselý, či ponurý, zvedavý, flegmatický, oddaný veci alebo nespoľahlivý, rojko alebo pragmatista, dobrosrdečný, škodoradostný, atď. Samú prvú vec, ktorú nám Pán chce a potrebuje ukázať je tá, že táto naša stará duša musí byt’ ukrižovaná CELÁ, tak ako je!! Že On z nej neplánuje ani nič opraviť, ani nič zachrániť! Ani to nie, čo sa (nám) zdá byt’ dobré a užitočné! Milovaní, Saul sa snažil zachrániť to, čo bolo dobré a užitočné z Amáleka - a bolo mu odňaté kráľovstvo! (l Sam. 15:3,9,23). Toto sa musíme naučiť a akceptovať!

Najzákladnejšou praktickou chybou každého kresťana je to, že na jednej strane sa snaží potlačiť, utlmiť, kontrolovať alebo aspoň schovať svoje “negatívne vlastnosti” a na druhej strane sa snaží ukazovať, dávať do popredia a propagovať svoje “kladné stránky”. Teda ak som pyšný, tvrdý, nemilosrdný, nespoľahlivý, škodoradostný ... tak som nie dobrý kresťan. (Čo je aj fakt.) Ak som pokorný, tichý, mäkký, dobrosrdečný, humanista. . .tak som dobrý kresťan. Je tak? Toto je predsa naša viera, naša prax a naše posudzovanie bez rozdielu na cirkvi a denominácie. Milovaní, toto je tiež prakticky jeden z najväčších podvodov, aký sa Satanovi podaril v organizovanom alebo neorganizovanom kresťanstve!! Prečo? Lebo Boh neakceptuje NIČ, čo pochádza alebo je časťou starého stvorenia, poškvrneného a skorumpovaného hriechom! Teda vaša prirodzená pokora, tichosť, mäkkosť, dobrosrdečnosť, humanizmus a spravodlivosť sú pred Ním ako “špinavé handry” (Iz. 64:6). Prečo je to tak? Lebo KOREŇ našej starej duše, nášho starého človeka, nášho starého JA, je prehnitý, špinavý, hriešny, skorumpovaný. Preto je absolútne nemožné, aby z tohoto koreňa vyrástlo nejaké dobré ovocie!! Ako je i napísané, že “dobrý strom nemôže plodiť zlé ovocie a zlý (zhnitý, skorumpovaný) strom nemôže plodiť dobré ovocie!” (Mat. 7:18). Naša prirodzená dobrota, pokora, tichosť’, humanizmus, atď. sú akceptovateľné, ba vítané v očiach lúdi a sveta, ale v očiach Božích sú to špinavé handry, lebo pochádzajú zo špinavého koreňa a majú v sebe semeno hniloby, korupcie a hriechu. V očiach nášho Pána je akceptovateľné len jedno, to, čo vyrastá z nového koreňa, z nového človeka, “ktorý podľa Boha je stvorený v spravodlivosti a opravdivej svätosti.” (Ef. 4:24). Či to vidíte, bratia?

 

Dajme si príklad - ľudský temperament. O tomto jednom bode by sa dala napísať kniha. Zúžme si ho len na osobu znovuzrodeného kresťana. Treba si tu povedať dve veci:

 

1.  Ak je niekto kresťanom 5-10 rokov, alebo i viac a stále nevie ovládať svoj hnev, svoj temperament, ak každá maličkosť vie stále “raniť jeho city”, vyprovokovať jeho sebaobranu alebo protiútok, priviesť’ do varu jeho emócie a myseľ, potom je to číra tragédia. Je to jasná známka toho, že jeho stará duša nebola ani dotknutá Duchom Božím, že do jeho duše nezasvietilo Svetlo Krista ešte ani cez “kľúčovú dierku”! Ako aj ináč, veď’ taký kresťan je pravým opakom Krista, na koho podobu máme byt’ pretvorení. (Rim. 8:29). Každý taký kresťan by sa mal pozastaviť nad sebou samým a uvážiť, či za posledné roky nastala v ňom nejaká zmena.

 

2.  Temperament, strata trpezlivosti, výbuch hnevu, rozčúlenie NIE SÚ choroby, ale sú symptómami choroby!! A to je veľký rozdiel, lebo symptómy sú spôsobované chorobou a nikdy nie opačne! Teda ak sa snažíte kontrolovať svoj temperament, trpezlivosť hnev, snažíte sa kontrolovať symptómy a nie chorobu! Kontrolujete ovocie pričom koreňa sa vôbec nedotýkate. Ak má človek nádor na mozgu, ktorý tlačí na centrum zraku a dotyčnému sa zhoršuje zrak , žiadny očný lekár mu nepomôže! Ak chce dotyčný vidieť, musí zasiahnuť chirurg. To isté platí nielen v našom príklade, ale vôbec v celom procese znovuzrodenia duše. Teda ak máte výbušný temperament, krátku trpezlivosť, alebo ste obeťou častého rozčúlenia, nervozity, atď., môžem vám v pravde prehlásiť, že žiadny psychológ, ani neurológ, ani psychiater vám na trvalo nepomôže! Potrebujete chirurga. Potrebujete Chirurga, aby vám vyoperoval nádory starej duše - ukrižoval starého “seba”!

 

Pozrime sa teraz na samotnú chorobu, na koreň veci, na “seba” a ukážme si v niekoľkých bodoch proces, tykajúci sa nášho príkladu.

 

1.  Mnohí kresťania sú naplnení pýchou. Prvým koreňom temperamentu, hnevu, rozčúlenia je pýcha starého JA. Zbavte sa pýchy a zbavíte sa výbuchov hnevu a podráždenia starej duše. Táto pýcha je dokonca dvojaká: duševná, akú môže mat’ každý pohan i kresťan a duchovná, ktorú obyčajne “obdržia” teologicky vzdelaní ľudia, či už sú z “duchovenstva” alebo “laictva”, v ktorých niet žiadneho ovocia lásky. Prečo? Lebo je napísané: “... vedomosti nafukujú (pýchou), ale láska vzdeláva.” (1 Kor. 8:1). Predstavte si teda, že prídete do styku s duchovným bratom, ktorý má vyššiu hodnosť a je, napríklad, absolventom prestižného seminára alebo teologickej fakulty. Po kratšom čase zistíte, že tento brat je naplnený pýchou “až po plešinu”. Ak by ste mu povedali pravdu čo i v láske (Ef. 4:15), teda nie za účelom kritiky, ale pre dobro jeho samého a tým aj Tela Kristovho, jeho reakcia by v pravde vyjavila tento tragický stav jeho duše. A teraz sa vás pýtam, milovaní, načo sú mu tie bohaté vedomosti a tituly? Na to sú mu, aby si na ních postavil svoj trón, aby obdivoval sám seba a aby ho obdivovali všetci ostatní, teda aspoň tí, čo sú “hodnosťou pod ním”. Pre Telo Kristovo je absolút­ne nepoužitelný, je paralyzovaný!

 

2.  Mnohí  kresťania sú  naplnení  závisťou. Toto  je  druhý  koreň  horemenovaných        

     symptómov. Takýto  kresťan očakáva, že zatiaľčo  on bude rásť vyššie a vyššie a     

     získavať  viac a viac,  ostatní budú stagnovať!  Ba čo viac, bol by  potešený, keby

     ostatní  padli  trochu  hlbšie,  takže by im snáď mohol “podať  milosrdnú ruku na

     pomoc”. Takýto “kresťan” je dokonca schopný  tešiť sa z neúspechu iných bratov

     a sestier, hlavne tých  z iných cirkví a denominácií! Bolestne sa ho dotýka, ak má

     niekto väčší úspech, než on alebo vôbec hocijaký úspech. Bratia, hovorím vám, že

     takýto  kresťan  má  bližšie  k horúcemu  peklu,  než  ku Kráľovstvu  nebeskému.

     Tento charakter vlastne reprezentuje charakter Satana a nie Krista!

Bratia a sestry, keď sa jedná o vzťahy medzicirkevné a vzťahy medzi denomináciami, kto z nás je tu čistý? Keď Chirurg nebeský nemá prístup do duše takého kresťana, či nekráča tento po širokej ceste do záhuby? Taký charakter sa nedá poopraviť lebo patrí na kríž.

 

3.  Tretím a snáď najrozšírenejším koreňom týchto symptómov je sebaláska! Všimnime si, že táto sebaláska je prakticky v každom z nás, bez ohľadu na to, či sme povahovo pyšní, skromní, závistliví, alebo dobrosrdeční. Teda ide len o to, do akej miery sa “tajne” milujeme. Mnohí vybuchnú v hnev, stratia vnútornú pohodu alebo rovnováhu akonáhle je urazená ich sebaláska. Intenzívna sebaláska nedovolí, aby sme boli ochotní zaplatiť sebamenšiu cenu, znášať sebamenšiu bolesť, niesť sebamenšie bremeno. Ona nás vždy núti kráčať cestou najmenšieho odporu, najmenšej ceny, pritom najväčšieho zisku, bez bolesti, bez bremena. Vzhľadom k tomu, že je ona tajná, je veľmi ťažké ju v každom prípade pozitívne identifikovať, ako koreň mnohého ovocia zla. Ak niekto miluje sám seba, potom nemôže zaprieť sám seba (Mat. 16:24) a teda nemôže nasledovať Krista ani jeden centimeter bez ohľadu na svoje vedomosti, tituly, pozíciu a prestíž!

 

4.  Ďalším koreňom je iný druh lásky, je to láska k veciam, prostre­diu a peniazom.  

     Ak by ste takému kresťanovi rozbili (neúmyselne) jeho milovanú antickú vázu, 

     zlomili by ste jeho dušu a jeho bratstvo by sa záhadne vyparilo. A niekedy stačí

     tak málo na objavenie sa symptómov, že stačí len premiestniť niektorú vec z

     miesta na miesto, stratiť ju alebo narušiť “zaužívaný stav okolia”. Každá takáto

     udalosť raní našu lásku k veciam a výsledok sa prejaví patričným symptómom.

     Dôkladne si ale všimnime, že vec alebo prostredie nie je tvorcom nášho

     temperamentu, naopak, ono je iba katalyzátorom, ktorý vynesie na svetlo to, čo v

     nás už dávno existuje. Kto z nás je tu nevinný? Podobne ako u sebalásky, myslím,

     je to len otázka miery a nie faktu v každom z nás.

 

5.  Posledným hlavným koreňom, ktorý si osvetlíme, je ľudská subjektivita. Takýto kresťan považuje vlastný názor, vlastné presvedčenie, vlastnú vieru za neomylné! Na jeho vedomostiach sa točí svet a na jeho viere musí byt’ založená viera všetkých ostatných. Ak niektorý jeho názor nie je patrične docenený a rešpektovaný, jeho vnútorná rovnováha mizne a nasledujú symptómy, ktoré už poznáme. Tá skutočná choroba je ale jeho subjektivita, spočívajúca v tvrdohlavosti, neohybnosti vôle a nie v jeho temperamente. Ak základom všetkej Pravdy a Svetla je Slovo Božie (čo aj je) a ak v naších starých dušiach vládla Lož a Temnota (čo aj vládli), potom KAŽDÝ z nás sa MUSÍ bezpodmienečne zmeniť! Kto z vás k tomu povie: Amen?

 

Ak si zhrnieme tento príklad, musíme konštatovať nasledovné. Spomínané hlavné korene, z ktorých všetky ostatné symptómy vyvierajú, sa nachádzajú v starej duši kresťana v najrôznejších kombináciách. Samozrejme, čím je ich viac v jednej duši, tým je situácia tej duše tragickejšia. Človek sám seba zmeniť (operovať) nemôže a ak sa zameriava len na ovládanie symptómov svojho temperamentu, potom vedie vojnu, ktorá nemá konca a v ktorej nemôže zvíťaziť! Jediná liečba je v tom, že dovolíme nášmu Chirurgovi, aby vyoperoval všetky korene, čiže ukrižoval nášho starého človeka! Čiže vykonal to, čo v Kristovi už bolo vykonané podľa Jeho Slova. (Rim. 6:6). Ako to urobiť? Ako spolupracovať s našim Chirurgom - Duchom Svätým?

 

Prvým kľúčom je rozoznanie ruky Pána v každej takej situácii, či už je pre nás subjektívnou, alebo objektívnou, teda či sa jedná o nás alebo o našich bratov a sestry. Tento prvý kľúč nie je taký ťažký ako zneje, keď si uvedomíme, že VŠETKY veci a okolnosti sú Pánom ustanovené tak, aby nám ukázali, čo je v nás a aká je tá naša pravdivá diagnóza. Preto je tiež napísané: “A my vieme, že všetky veci (a okolnosti) pôsobia spolu k dobru tým, čo milujú Boha, tým, čo sú povolaní podľa Jeho zámeru.” (Rim. 8:28).

 

Druhým kľúčom je podriadenie sa tejto diagnóze Boha, lebo len tomu bude poskytnutá liečba, kto príjme diagnózu. A nielen príjme, ale vzdá vďaku Bohu Otcu za toto zjavenie, ako je opäť napísané: “Vzdajúc vďaku vždy za VŠETKY veci (a okolnosti) Bohu Otcu v mene nášho Pána Ježiša Krista.” (Ef. 5:20). Tento druhý kľúč nie je obyčajne ľahký i keď v tom - ktorom praktickom prípade máme k dispozícií prvý kľúč. Je však samozrejmé, že ak nerozoznáme ruku Pána, nemôžeme Mu ani ďakovať a teda bez prvého kľúča, druhý mat’ je nemožné.

 

Objasnime si ešte niektoré praktické stránky prvého kľúča. Príklad: Máte v zbore brata, s ktorým si dobre rozumiete a navzájom sa milujete. Po určitom čase zisťujete (je vám dané vidieť), že dotyčný brat je síce vzdelaný, Bibliu “má v malíčku”, ale je ješitný, je veľmi háklivý na svoju prestíž. Pán vám začne ukazovať, že jeho láska k vám je podmienečná a závisí od toho, či vaša línia, viera a názory sú súbežné s jeho. Zistíte, že veľká časť’ jeho aktivity v kostole a hlavne mimo kostola spočíva, v dôsledku jeho nepokojnej duše, v túžbe po obdive a uznaní jeho aktivity inými. Pomaly mu začnete otvárať svoje srdce a hovoríte mu pravdu o ňom, hoci v “rukavičkách”. Navonok sa tvári nezmenene, ako by to prijímal, no v srdci zaneviera a stáva sa z neho fakticky váš nepriateľ! (Gal. 4:16). Po dlhšom čase opúšťate zbor, lebo situácia sa duchovne nedá vydržať. Tento brat je totiž pastorom vášho zboru a teda váš predstavený a vy ste jeho diakonom. Po dlhšom čase sa spytujete Pána, ktorého milujete, čo máte konať. Prebdeli ste mnoho nocí, viete, že proti vám zhrešil a že jednal v telesnosti starého ješitného človeka, ktorý s Duchom Krista nemá nič spoločného. Žiadate Pána o uzáver v celej záležitosti ... a jedného dňa vás Pán pošle k nemu, aby ste ho požiadali o odpustenie! Nie, milovaní, nejde o tlačovú chybu, vy máte požiadať jeho o odpustenie! Je to logické? Nie! Je to hlas Pána? Je! Pôjdete? Ja som šiel, dva razy, lebo ja som bol ten diakon. Dnes ďakujem Pánovi tisíckrát za toho brata a za všetky rany a opovrhovanie a utrpenie, ktoré mi spôsobil. Lebo cez tie ma Pán pozbavil všelijakých koreňov starej duše.

Milovaní moji, niet lepšieho skalpela na vašu pýchu, ješitnosť, sebalásku, žiarlivosť, snobstvo a iné “kvality” vašej starej duše, ako “brat”, ktorý je majstrom v opovrhovaní, dráždení, pokúšaní a rozmanitom krvavení vášho srdca a mysle! Otázka je tu len jedna: Ako reagujete na túto delostreľbu zvonku? Pripravíte vlastnú kanonádu, ako vždy predtým? Alebo príde deň, kedy zložíte svoje zbrane a poviete vo svojom srdci: “Pane môj, odpusť mi, že som doteraz nevidel Tvoju ruku a že som nič nechápal. Teraz však vidím Tvoju ruku a ja Ti ďakujem za toto požehnanie, že ma zbavuješ môjho starého človeka. Ďakujem Ti za Tvoju mnohoročnú trpezlivosť so mnou, že mi ukazuješ Svoje cesty, ktoré naskutku nie sú cestami človeka. Daj, aby som Ta mohol nasledovať’. Amen.” Až to raz skúsite, zistíte na vlastnej koži, čo to znamená “premôcť seba samého” a obdržať prvý i druhý kľúč v jednom takom životnom prípade.

 

V subjektívnom procese spásy duše je ďalej potrebné poznamenať, že akonáhle sa vydáte na túto úzku cestu, musíte očakávať nielen, že vás Pán bude viest’ cez rôzne predurčené okolnosti “šité na mieru” pre vás, ale že budete automaticky v opozícií silám temna. Tak, ako je eminentným záujmom Pána, aby ste krá­čali po tej úzkej ceste, tak je eminentným záujmom síl temna, aby ste tú úzku cestu nikdy nenašli, nieto ešte po nej kráčali!!! Buďte preto pripravení na nezvyklé diania. Akonáhle začnete hľadať Pána a ponoríte sa do modlitby, vaše deti sa zobudia a začnú “koncertovať”. Vaša manželka si pustí platne, ktoré 10 rokov nepočúvala; sused, ktorý u vás nebol roky, príde si požičať niečo čo ste aj tak v živote nemali. Ak ste náhodou sám a niet na okolí nikoho, kto by vyrušoval, začne zvoniť telefón a nebuďte prekvapení, keď to bude trikrát za sebou omyl. Vaše myšlienky začnú lietať ako divé žrebce a nebudete sa môcť sústrediť absolútne na nič. Alebo vás zrazu ovládne únava a nebudete schopný súvislej vety a súvislej myšlienky. To je len niekoľko málo z mnohých príznakov, že ste sa vydali na správnu cestu! Najhlavnejší kľúč k úspechu v tejto situácií je - vydržať, premôcť sa a pokračovať, nenechať sa ničím zastaviť. Nenadarmo sa Mladucha nazýva tiež Premožiteľ!

 

   Čo sa týka objektívneho procesu znovuzrodenia duše, je potrebné poznamenať nasledovné. Človek je ‘‘prirodzene schopnejším vidieť smietku v oku brata, než brvno vo vlastnom oku. (Luk. 6:41). Zapamätajme si ďalej, že človek vlastne nemôže úspešne zatajiť, zakryť skutočný stav svojej duše. Každý človek sa prezrádza svojim chovaním a pohybmi, no hlavne sa prezrádza len čo otvorí ústa.

U pyšného človeka jeho duch pýchy ovplyvní jeho pohyby, chovanie, zafarbí každé slovo, ktoré vychádza z jeho úst. Podobne sa deje s duchom sebalásky u egoistu, s duchom strachu u bojazlivého, s duchom chlipnosti u smilníka, s duchom lakomosti u lakomca a podobne. Každý človek má svoje charakteristické črty starej duše reprezentované dotyčnými druhmi ducha. A ten najprominentnejší duch VŽDY zafarbuje chovanie človeka, jeho pohyby, konanie a reč! Toto poznanie nám uľahčuje získať kľúč ku spáse duše našich bratov a sestier a tým aj možnosť im pomôcť.

 

Urobme si stručný uzáver k tejto kapitole. Zo znovuzrodeného kresťana sa stáva snúbenka Kristova ak svetlo Pána, prenikajúce z prerodeného ducha, dôjde ku “dverám duše” a tie dvere sa Kristovi otvoria. (Zj. 3:20). Ak zostanú zatvorené, Pán nemôže vojsť Svojim Duchom do duše a taký kresťan nemôže byt’ v duši prerodený a nevstúpi do Kráľovstva nebeského. Jeho duša zostáva “starým človekom”, skorumpovaným a hriešnym, kráčajúcim po širokej ceste, vedúcej do záhuby. (Mat. 7:13). Väčšina kresťanov kráča po tejto ceste. Títo kresťania zostávajú tiež “hlúpymi pannami”. (Mat. 25:1-13). Zo snúbenky sa stáva mladucha Kristova po procese nazvanom “spása duše”, alebo tiež “znovuzrodenie duše”. Je to spolupráca Ducha Božieho a našej vôle, kde my bez Neho nevykonáme nič a On nevykoná nič bez naších rozhodnutí. Je to proces sebazaprenia, je zdĺhavý (trvá roky), neľahký a pre nás nákladný. Premáhanie seba samého znamená tiež premáhanie sveta v nás a mimo nás. Stávame sa premožiteľom - mladuchou, údom živej časti Kristovho Tela. Čakáme na “polnoc”, kedy Ženích prichádza, aby si nás vzal, aby sme i my boli tam, kde On je (Ján 14:3), a aby sme sa stali Jeho Manželkou - Kráľovnou Neba a Zeme.

 

“Nech je požehnané meno nášho Spasiteľa, Pána, Snúbenca a Ženícha - Krista Ježiša, Syna živého Boha, ktorý si nás vyvolil. Milovaný, ja práve preto plne dôverujem v Tvoje Slovo, že Ten, ktorý započal v nás to nesmierne dielo, t.j. Tvoj Duch, ho tiež dokončí a zachová až do Tvojho príchodu a Tvojho dňa, ako je i napísané v Tvojom Slove (Fil. 1:6). Vzdávam Ti úprimnú vďaku nielen za seba, ale za všetkých tých, ktorí prečítajú, uveria, otvoria dvere, zaplatia cenu, premôžu a stanú sa Tvojími milovanými. Amen.”

 

 

 

                                                                                                            KAPITOLA V.

ZBRANE A TAKTIKA

 

Zbrane

 

“Lebo my nezápasíme s telom a krvou, ale s kniežatstvami, s mocnosťami, s vládcami temnoty tohoto sveta, s duchovným bezbožníctvom na vysokých miestach.” (Ef. 6:12).

Bratia a sestry, nech nám toto Slovo Božie zotrváva pred očami počas celého nášho života, lebo ono identifikuje nášho skutočného nepriateľa. Aká by to bola tragédia, súc vo vojne, ak by sme strieľali do vlastných šíkov a skutočného nepriateľa si ani nevšimli! Či by to nebola groteska z Hollywoodu? Bratia, nesmejte sa, lebo to je presne to, to v očiach Pána robíme!! Strieľame jeden na druhého a skutočného nepriateľa si ani nevšímame! A nevšímame si ho hlavne preto, lebo ho nepoznáme; ani generála, ani hlavný štáb, ani divízie, ani ich zbrane, ani ich metódy, ani ich teritória, ani víťazstvá, ani porážky. A nepoznáme ho, lebo určite ho tiež nechceme poznať’. To je prirodzené a pochopiteľné, ale je to na vlastnú škodu, na škodu našich bratov, sestier, priateľov, známych, celého národa. Z horeuvedeného Slova si musíme uvedomiť dva fakty. Prvý fakt: Našim nepriateľom nie je človek! Žiadny človek! Preto nezápasíme a nebojujeme proti žiadnemu človeku! Pán Boh predsa nepostavil nepriateľstvo medzi Adama a Evu, ani medzi Kaina a Ábela, naopak, Pán Boh postavil nepriateľstvo výlučne medzi človeka a hada, ako je i napísané: “A Ja postavím nepriateľstvo medzi teba (had - Drak) a ženu, a medzi tvoje semeno (Satan) a jej semeno (muž - Ježiš).” (Gen. 3:15). Je síce pravdou, že mnoho lúdi môže byt’ našími nepriateľmi v mysli, srdci i celej duši, a podľa toho sa aj môžu správať. Lenže ja píšem z pozície Tela Kristovho, Tela, žijúceho Slovom a Duchom Božím. Ak má teda hociktorý človek byt’ mojim nepriateľom aj v mojom vlastnom srdci, potom ho určite nemôžem milovať, ale budem ho nenávidieť. Každý z nás má nepriateľov v ľudskej koži a to nielen z pohanov, ale aj z “vlastného košiara”, predsa však my nemáme v ľudskej koži žiadneho nepriateľa! Preto nám náš Maršál prikazuje milovať tých, čo sa považujú za naších nepriateľov, činiť dobro tým, čo nás nenávidia, modliť sa za tých, čo nás zlomyseľne využívajú a prenasledujú! (Mat. 5:44). Prečo? Lebo oni nevedia čo činia. Či nemal Pán Ježiš na tejto zemi celé zástupy lúdi, čo sa celou dušou stali Jeho nepriateľmi? A to hlavne preto, lebo im hovoril pravdu do očí? No či sa Pán zachoval čo len k jednému človeku nepriateľsky? Aj svojho najväčšieho nepriateľa a zradcu Judáša až do poslednej chvíle oslovoval: “Priateľu” (Mat. 26:50). Ešte i za tých, čo Ho pribili na kríž, prosil, hovoriac: “Otče, odpusť im, lebo nevedia čo činia.” (Luk. 23:34).

Nerobme si preto, bratia, nepriateľov z lúdi, len preto, že nosia iné odznaky na chlopni, že chodia do budov iného tvaru, inej náplne, že nosia iný háb, že majú v knižniciach iné knihy, že slúžia iným pánom, že hovoria iným dialektom, že majú iný tvar očí, nosa, inú farbu pleti, že sú inej národnosti, iného. vierovyznania alebo že sú ateisti. Nerobme si nepriateľov z lúdi, ktorí si z nás urobili nepriateľov, hoci kvôli horeuvedeným príčinám a ktorí sa preto chovajú voči nám nepriateľsky. Neberme za nepriateľov ani tých ktorí priamo siahajú na naše práva, náš majetok, našu vonkajšiu slobodu, ba náš telesný život! Viem, milovaní, ľahko sa to píše a ešte ľahšie sa to číta, ale kto z nás je schopný to konať? Nikto! Prečo to teda píšem? Povedzte mi, bratia, prečo nám náš vlastný Spasiteľ a Pán Kristus Ježiš ukladá také nemožné (hovorím ľudsky) požiadavky, ako je tá horeuvedená? Alebo napríklad táto: “Buďte teda dokonalí, ako váš Otec, ktorý je v nebi, je dokonalý.” (Mat. 5:48). A či vy naozaj veríte, že niekto z nás je schopný sa čo i len priblížiť k dokonalosti a perfektnosti nášho nebeského Otca, Stvoriteľa neba i zeme? Nepíšem teda tieto veci preto, lebo ich sám hravo praktizujem, ani preto, že niečo podobné očakávam od niektorého z vás. Sám Pán vie, že žiada po nás prirodzene nemožné veci! Píšem ich preto, aby Pravda bola vyhlásená, aby Svetlo šľahlo do naších temnôt. Vidieť Svetlo, poznať Pravdu, uvedomiť si ich, je absolútne nepostrádateľným prvým krokom k úspechu. Ak teda chcete čítať len to, čoho sme schopní, potom túto knihu zavrite a čítajte noviny, bulletiny, reportáže, preslovy, iné knihy a časopisy, počúvajte rozhlas a dívajte sa na televíziu. Všade tam zistíte, čoho sme schopní!

Ja píšem pre tých, ktorí tiež poznajú a veria to, že “Ja dokážem VŠETKO cez Krista, ktorý ma posilňuje.” (Fil. 4:13). A preto “o nič sa nestarám, ale svoje žiadosti s modlitbou a vďakyvzdaním predkladám Bohu” (Fil. 4:6). Keď teda Pán prikáže, aby som miloval svojich nepriateľov alebo aby som bol dokonalý ako môj nebeský Otec, potom verím, že Kristus je schopný to vo mne dosiahnuť!! Preto opakujem prvý fakt: Človek nie je našim nepriateľom a nebojujeme proti žiadnemu človeku, proti žiadnemu telu z mäsa a krvi! Ak si túto pravdu Božiu dokážeme vtesať do vedomia a uveriť, že Pán je schopný a pripravený nás uspôsobiť pre praktizovanie tejto pravdy, potom prvú štvrtinu úspechu máme v ruke.

Druhý fakt: Našim jediným a skutočným nepriateľom je Satan a jeho duchovné mocnosti!! A máme zápasiť JEDINE s nimi a s nikým iným! Ak si uvedomíme i túto pravdu a bude vtesaná do nášho vedomia, máme v ruke polovicu úspechu.

Prečo existujú tieto dva fakty? Lebo je rozdiel medzi diablom a človekom a to v tom, že diabol “bol vrahom od počiatku a nezostal v pravde (v ktorej bol stvorený ako Lucifer, syn rána - Iz. 14:12-15), lebo niet v ňom žiadnej pravdy. Keď teda hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, lebo je luhárom a otcom lži.” (Ján 8:44). Človek nie je otcom lži a vrahom od počiatku, ale je on obeťou diabla, obeťou jeho podvodov a trikov, jeho pokúšania. Pán diabla nikdy nemiloval, nikdy mu neponúkol svoju milosť, ani spásu! Milosť a spásu ponúkol jedine človeku, lebo miloval človeka stvoreného na Jeho vlastnú podobu, “lebo Boh tak miloval svet (ľudstvo), že dal Svojho jednorodeného Syna, aby každý, kto v Neho uverí nezahynul, ale mal život večný !" (Ján 3:16). Preto je tiež napísané pre tých, ktorí pochybujú o Jeho druhom príchode na zem, že Pán “neodkladá svoj prísľub (príchodu) ako si niektorí vysvetľujú, že váhajúc, odkladá, ale má trpezlivé pozhovenie voči nám, aby nikto nemusel zahynúť, ale aby každý dospel k pokániu.” (2 Pet. 3:9). A ďalej je napí­sané, že večný oheň, to jazero ohňa zo Zjavenia 20:14, nebol nikdy pripravený pre človeka, ale pre diabla a jeho anjelov (Mat. 25:41). Z tohoto vidno, že skutočným a nenávideným nepriateľom Boha je Diabol a jeho mocnosti a nie človek. Mnohí ľudia sa stali nepriateľmi Boha na základe hriešnosti, ktorá má svoj pôvod v diablovi. To neznamená, že Pán nebude spravodlivo súdiť tých, ktorí Jeho spásu odvrhnú a Krista neprijmú, znamená to iba, že On nebol nepriateľom žiadnemu človeku! Preto i našim nepriateľom nie je človek, ale Diabol.

Ako som už napísal, uvedomenie si týchto dvoch faktov je polovicou úspechu. V čom spočíva druhá polovica úspechu? Nuž, každý poriadny vojak vie, že poznať’ a nájsť nepriateľa je potrebné a žiadúce, ale len v tom prípade, ak máme proti nemu účinné zbrane, Ak tie zbrane nemáme, potom každý poriadny vojak vie, že by bolo lepšie sa tomu nepriateľovi radšej vyhnúť. A nielen to, ale každý poriadny vojak tiež vie, že aj tie najlepšie zbrane sú nám k ničomu, ak ich nevieme používať.

Aké sú zbrane nepriateľa a aké sú zbrane naše? Ak nám Pán dá odpovede na tieto otázky, máme tri štvrtiny úspechu v rukách. Predovšetkým si uvedomme, že Pán Boh stvoril dobro i zlo, svetlo i temnotu (Iz. 45:7). Preto mohol Pán učiniť, aby v Rajskej záhrade vyrástol tiež strom poznania dobra a zla (Gen. 2:9), preto mohol dať človeku slobodnú vôľu, slobodný výber (Gen. 2:16-17). Ak by nebolo zla, nebolo by stromu poznania dobra a zla, teda nebolo by hriechu, teda nebolo by Satana, teda nebolo by Biblie, teda nebolo by skorumpovaného sveta, nebolo by nepriateľstva, teroru, vojen, strachu, sporov, nebolo by ani ateistov, ani náboženstiev. Nebolo by ani výberu - nebolo by slobodnej vôle! Pán však stvoril dobro a zlo, a tak ako dobro má svoje zbrane, tak má svoje zbrane aj zlo.

 

Sedem duchovných zbraní zla a to v poradí účinnosti je nasledovných: Pýcha - Lož - Vražda - Bezbožná obrazotvornosť - Darebáctvo - Krivoprísaha - Spor.

To sú zbrane Satana a je ešte jedna, ktorá sa netýka človeka priamo a o nej si povieme neskôr. Opíšme si teraz stručne tieto duchovné zbrane a ich účinky.

 

Pýcha - je tou najhoršou zbraňou, hotovou vodíkovou bombou v arzenáli Diabla a jeho mocností temna. Jej silu a hrôzu si môžeme lepšie predstaviť, keď si uvedomíme, že pýcha sama o sebe spôsobila pád Lucifera (Iz. 14:12-15). Ona spôsobila, že z tejto najmajestátnejšej anjelskej bytosti, stvorenej Bohom, sa stal samotný predstaviteľ zla - Diabol, Satan, najúhlavnejší nepriateľ Boha a človeka! (Ez. 28:12-19). Keďže Satan sám sa stal jej obeťou, používa ju ako zbraň číslo 1. Jej účinky sú hrozné, lebo zatvrdzuje srdce človeka a tým ho pomaly, ale isto privádza k duchovnej a duševnej smrti. Tak ako silikóza spôsobuje tvrdnutie pľúc baníkov a robotníkov v lomoch (t.j. z ich pľúc sa pomaly ale isto stáva kameň), tak zo srdca človeka, postihnutého pýchou, sa pomaly ale isto stáva kameň! Dôsledkom toho tvrdnutia je sebaláska, lakomstvo, žiarlivosť’, slepota, rebélia a tým efektívna separácia od Boha, od Jeho lásky, milosti a spásy. To, čo drží každého pohana a ateistu od spásy je - pýcha! To, čo všetkých zatratených privedie do jazera ohňa, čo je druhá smrť (Zj. 20:10,15), je predovšetkým pýcha a jej postranné účinky. Či to nie je hrozná zbraň?

Milovaní, nehovorme však len o pohanoch, ateistoch a zatratených, lebo kresťania nie sú imúnni voči pýche! Naopak, duchovná pýcha spôsobuje v kresťanstve hotový masaker. Nebezpečie pýchy, žiarlivosti, podceňovania je vždy prítomné, ako-náhle jeden kresťan dostane vyššiu funkciu, než druhý, akonáhle jeden má dary Svätého Ducha, ktoré ten druhý nemá, akonáhle niekto dáva väčšie milodary, než ten druhý, atď. Čo teda povieme? Tak, ako pýcha rozdelila celé ľudstvo na spasených a zatratených, tak pýcha rozdelila a rozdeľuje kresťanstvo na živé-ohybné a na paralyzované-zatvrdnuté.

 

   Lož - má krátke nohy, hovorí sa populárne, ale ich má, a má ich hodne, ako stonožka. Lož-podvod je druhá najúčinnejšia zbraň v ruke diabla. Akonáhle prvá zbraň, pýcha, dosiahla potrebné účinky v zatvrdnutí srdca, použitá je druhá zbraň, lož, aby podviedla zatvrdnuté srdce a uvrhla ho do temnoty. Diabol podvádza celý svet (Zj. 12:9), teda všetkých, ktorí sú už pod vplyvom účinkov prvej zbrane. Tu opäť treba zahrnúť kresťanov, hlavne tých nahlodaných pýchou a ješitnosťou. Títo sa stávajú hlúpymi pannami súc očarovaní pýchou a neposlušní pravde, keďže pravdu ani nepoznajú, lebo sú podvádzaní, ako je aj napísané: “O hlúpi Galaťania, ktože vás to očaroval (podviedol), aby ste neboli poslušní pravde ...” (Gal. 3:1). A na inom mieste zase sám Pán varuje vlastných učeníkov hovoriac: “Dajte pozor, aby vás niekto nezviedol.” (Mat. 24:4). Keďže žijeme v posledných časoch pred koncom sveta, je zaujímavé citovať z listu Pavla Timotejovi, kde hovorí: “Ale Duch hovorí výslovne, že v posledných časoch niektorí odídu od viery a obrátia pozornosť na zvodných duchov a učenie diablov, hovoriac lži v pokrytectve, majúc vlastné svedomie poznačené rozžiareným želiezkom, zakazujúci ženiť sa a prikazujúci zdržovať sa tých pokrmov, ktoré Boh stvoril, aby boli požívané s vďakou tými, ktorí veria a poznajú pravdu.” (1 Tim. 4:1-3). Apoštol tu, samozrejme, hovorí o kresťanoch.

Lož má teda krátke nohy a nemôže sa uchytiť a usídliť v srdci poddajnom a pokornom, naplnenom vierou podľa Slova Božieho. Lož sa usídľuje najlepšie v srdci zatvrdlom, pyšnom, kde prináša svoju temnotu, aby pod jej pláštikom mohla byt’ dobre schovaná. Účinok lži je potom, že také srdce sa s časom stáva naplnené temnotou, podvodom, úskokom, lsťou a potuteľnosťou. Sám “plačlivý” prorok Jeremiáš vzdychá: “Srdce je najľstivejšie zo všetkých vecí a desperátne bezbožné; kto sa v ňom vyzná?” (Jer. 17:9). Nuž, jedine Slovo Božie - Chirurg sa v ňom vyzná a vie mu pomôcť (Žid. 4:12).

 

   Vražda - je tá najodpornejšia zbraň. Vraha sa každý stráni, no pyšného sa ľudia neboja, hoci pýcha je hroznejšia zbraň než vražda. Diabol je vrahom od počiatku (Ján 8:44) a preto vraždí, kedykoľvek je to možné. Tam, kde prvé dve zbrane neprinášajú žiadúce výsledky, tam sa snaží použiť vraždu, nielen telesnú, ale i duševnú. Preto i kresťania sú varovaní samotným Pánom hovoriac: “A nebojte sa tých, čo zabijú telo, ale nie sú schopní zabiť dušu; skôr sa bojte toho, čo je schopný zničiť aj telo aj dušu v pekle.” (Mat. 10:28). Tiež apoštol Peter varuje: “Bude triezvi a ostražití, lebo váš protivník, diabol, obchádza dokola, ako revúci lev, hľadajúc, koho by zožral.” (lPet. 5:8).

Zopakujme si, že vraždy sú dvojaké: telesné, ktoré určite každý z nás pozná a kde zbraň je fyzická, a duševné, ktoré nám nemusia byt’ také známe a zrejmé a kde zbraňou je myšlienka, slovo, pohľad, čin, alebo okolnosť, týkajúca sa iných osôb, vecí. Oba typy vraždy môžu byt’ náhle alebo veľmi pomalé. Nezabúdajme tiež, že obyčajne diabol nepoužíva túto zbraň (ani ostatné zbrane) priamo, ale cez iných ľudí. Oba typy vraždy majú spoločný znak a síce príprava na ne je podobná. Každý vrah sa snaží svoju obeť dostať zo svetla do temnoty a izolovať ju od ostatných. To isté robí diabol v duchovnom svete, duchovnými zbraňami: temnotu privádza lžou -podvodom a izoláciu privádza beznádejnosťou, čiže zatváraním dverí pre vieru (Zid. 11: 1). Účinky priameho použitia tejto zbrane možno vidieť napríklad na ľuďoch, páchajúcich sebavraždu. Vedľajším účinkom tejto zbrane na každého z nás je hnus a strach.

 

Bezbožná obrazotvornosť - Darebáctvo - Krivoprísaha - Spor - sú ďalšími zbraňami v rukách diabla, ktoré používa s brilantnou technikou tak, aby doplňovali účinky zbraní väčšieho kalibru. Teda najprv sa nepriateľ bombarduje najväčšími bombami, potom sa pokračuje kanonádou a keď je protivník nalomený a odpor chabne, potom sa ide s tankami, automatmi, ručnými granátmi a keď treba i s bodákmi. Hádam ani netreba veľkú obrazotvornosť keď povieme, že bezbožná obrazotvornosť je tým obrneným vozidlom, z ktorého vylezie to darebáctvo - automaty. Krivoprísaha je akoby granátom, lebo i ona tak prekvapí obeť, ako ten granát. A spory medzi ľuďmi, to sú tie bodáky, lebo sú tiež také pichľavé a režú do krvi. Účinky týchto zbraní sú rôzne. Najdôležitejším a najrozšírenejším účinkom je žiadostivosť, ktorá zpätne plodí obrazotvornosť a z tohoto zvrhlého kolotoča vyúsťuje hriech smilstva, krádeží, darebáctiev, nasledujúcich krivoprísah a nekonečných sporov. Myslím si, že kaž­dý z nás je schopný identifikovať takéto zbrane a ich účinky z vlastného života, lebo nikto z nás nie je v tejto Svetovej Vojne imúnny a nezranený!

Je len samozrejmé, že tak, ako Pán vyzbrojuje Svojich služobníkov Svojimi zbraňami, tak Diabol vyzbrojuje svojich služobníkov svojimi zbraňami. Pán nenávidí diabla a preto nenávidí aj tie údy, ktoré diablovi slúžia, či už vedome, alebo nevedome, súc vyzbrojené jeho zbraňami, ako je i napísané: “Týchto šesť (údov) Pán nenávidí, ba sedmoro je Mu odporných: pyšný výzor, lživý jazyk a ruky prelievajúce nevinnú krv; srdce plodiace bezbožné predstavy, nohy hotové bežať k darebáctvu, falošného svedka, hovoriaceho lži a toho, ktorý seje spory medzi bratmi.” (Pr. 6:16-19).

 

Bratia a sestry, uvedomme si, na tomto mieste, dôležité fakty:

1.  V arzenáli diabla nie sú rakety, tanky, kanóny, pušky, bodáky, ani nič podobného! Tieto sú jedine v arzenáli lúdi, ktorí už predtým podľahli zbraniam diabla! Ktorí podľahli pýche, plodiacej egoizmus, žiarlivosť’, túžbu po sláve a moci, podľahli lži a podvodu, plodiacich temnotu a zaslepenosť a podľahli vražde, plodiacej strach!

 

2.  Diablove zbrane, ako sme ich opísali, sú zbrane duchovného sveta, lebo Diabol a všetky jeho armády kniežat a démonov sú duchovnými bytosťami! Nezabúdajme, že Svetová Vojna je originálne Konfliktom duchovného sveta medzi Bohom a Diablom, ktorý konflikt zasiahol i náš fyzikálny svet krátko potom, čo na zem zreštaurovanú Duchom Božím (Gen. 1:2) boli stvorení Adam a Eva. Ako vieme, Eva bola prvým človekom, čo podľahol zbrani číslo 2 - lži, a zbrani číslo 4 - obrazotvornosti, vyúsťujúcej v žiadostivosť.

 

3.  Proti diablovi nemožno bojovať zbraňami človeka! Hoci o taktike sa zmienime neskôr, môžeme na tomto mieste dodať’, že proti diablovi nemožno bojovať’ ani ľudskými metódami! Ktokoľvek z nás by sa o to pokúšal, padne prv, než “vyjde zo zákopu”. O metódach a zbraniach je napísané: “Lebo hoci chodíme v tele, nevedieme vojnu podľa tela, lebo zbrane nášho arzenálu nie sú telesné, ale cez Boha účinné na búranie pevností, pokorenie (bezbožných) predstáv, a každej zpupnej veci, vyvyšujúcej sa nad poznanie Boha a na privádzanie každej myšlienky do zajatia poslušnosti voči Kristovi.” (2 Kor. 10:3-5).

 

4.   Unikátnou zbraňou Satana je moc “nad ovzduším”, lebo je kniežaťom mocnosti ovzdušia (Ef. 2:2). To znamená, že môže ovládať prírodné sily do tej miery a vtedy, keď je mu to dovolené Pánom (Job 1:14-19, Mar. 4:37-39). Ako tiež vieme, Satan má moc nad smrťou (Žid. 2:14), no smrť’ neuvádzam medzi zbraňami diabla. Dôvod je ten, že smrť je už konečný účinok hriechu (Ez. 18:4, Rim. 6:23) a hriech je účinkom duchovných zbraní zla na našu dušu Smrť ako taká nie je teda zbraň, ale konečný výsledok zbraní.’ Zapamätajme si tiež, že keď má Satan moc nad smrťou, potom má i moc nad chorobami! Lebo, opäť, smrť je výsledkom chorôb a bez chorôb (okrem úrazov) by vlastne nebolo smrti. Starnutie je choroba - po­malé odumieranie.

 

Pozrime sa teraz na naše zbrane, ktoré nám dáva náš Pán k dispozícií. Sú to zbrane účinné a sú obranné a útočné. Zbrane obranné sú dobré na to, aby sme odrazili akýkoľvek útok diabla a stojac, aby sme zostali stať a nepadli. Je napísané: “Oblečte si celú vyzbroj Božiu, aby ste mohli obstať proti taktike a úskočnosti diabla” - a ďalej - “Preto vezmite na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v deň zla a vykonajúc všetko, zostať stať. A tak stojte majúc bedrá opísané pravdou (2) a majúc náprsný pancier spravodlivosti (6) a nohy obuté v pripravenosti evanjelia pokoja (7). Predovšetkým však, zoberte si štít viery (1), ktorým budete mocť uhasiť všetky ohnivé šípy toho bezbožníka a vezmite si helmu spásy (3) i meč Ducha (4), ktorým je slovo Božie, modliac sa každou modlitbou (5) a prosbou v Duchu, bdejúc s celou vytrvalosťou a prosbou za všetkých svätých.” (Ef. 6:11 a 13-18). Čísla v zátvorkách sú len pre poradie, v akom si ich zrekapitulujeme a porovnáme so zbraňami diabla.

 

   K dokonalej obrane kresťana patrí tiež všetkých deväť ovocí Ducha: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, jemnosť, dobrotivosť viera, mäkkosť, zdržanlivosť (Gal. 5:22-23). Proti takým niet zákona a teda niet ani zbrane, ktorá by preborila taký obranný val. Bohužiaľ, ovocie Ducha je produkované len Snúbenkou a Mladuchou Krista, teda táto nepreberná obrana chýba väčšine kresťanstva.

 

   Zrekapitulujme si obranné zbrane a zistíme, že stoja presne proti siedmym zbraniam diabla.

 

1.  VIERA - založená na Písme, je najúčinnejšou zbraňou proti PÝCHE

2.  PRAVDA - je zjavnou zbraňou proti LŽI - PODVODU

3.  SPÁSA - znovuzrodenie, je zjavnou zbraňou proti VRAŽDE

4.  MEČ DUCHA - ktorý je Slovom Božím, je najúčinnejšou zbraňou proti BEZBOŽNEJ OBRAZOTVORNOSTI a úmyslom srdca. (Žid. 4:12).

5.  MODLITBA - s prosbou Otcovi, je najúčinnejšia zbraň proti DAREBÁCTVU

6.  SPRAVODLIVOSŤ - je jasnou zbraňou proti KRIVOPRÍSAHE

7.  EVANJELIUM POKOJA - je najsilnejšou zbraňou proti SPOROM a nepokojom.

 

Pán to zariadil veľmi dobre a veľmi múdro. Z horeuvedeného vidno, že najúčinnejšou zbraňou v našich rukách je viera, nasledovaná pravdou a spásou. Je pozoruhodné, že “maloverný” človek alebo ten, ktorého viera nie je založená na Slove Božom, je najviac vystavený zhubným účinkom pýchy! Práve tak ten, ktorého znalosti obsahujú veľmi málo biblickej pravdy, je vystavený zhubným účinkom lži a podvodu. Napokon si všimnite, že jedine spasený človek sa môže stať imúnnym voči tretej zbrani diabla - vražde! Človek spasený môže byt’ zranený na každej strane, podľa brnenia, ktoré má, alebo nemá, ale v nijakom prípade nemôže byt’ porazený na hlavu, lebo má helmu!

Ako sme už povedali, ovocie Ducha zpevňuje obranu kresťana do tej miery, že sa stáva nepreniknuteľnou. V takom štádiu sa kresťan stáva imúnnym voči zbraniam diabla a jeho mocností a namiesto, aby diabol na neho útočil, uteká od neho! “Poddajte sa teda Bohu (nech prerodí dušu a nech vyrastie ovocie Ducha), odporujte diablovi (ovocím Ducha a ostatnými zbraňami) a on od vás utečie.” (Jak. 4:7).

 

Útočné zbrane sú potrebné na to, aby sme diabolským mocnostiam “podkúrili”, zmarili ich plány, vypudili ich z teritórií, rozbúrali pevnosti, priviedli ich do otvorenej hanby, vytrhli z ich drápov ich obete, zviazali ich a pripomenuli im, že sú už 2000 rokov porazení na hlavu!! Ba od počiatku sú ony porazení, totálne porazení, ibaže to vtedy ani samy ešte nevedeli. Uveďme si teda hlavné útočné zbrane a všimnime si, že niektoré z nich sú totožné so zbraňami obrannými, či už v názve, alebo aj v náplni.

 

1. MEČ SLOVA - zbraň obranná i útočná. Najjasnejším príkladom je náš Pán. Keď bol vystavený  útokom Satana, súc vyslabnutý 40dňovým pôstom, brilantne použil meč Slova na svoju obranu. Na každý útok Satana odpovedal: “Je napísané ...” (Mat. 4:4,7,10) a tým bol Satan vyradený a opustil Ježiša! Keď sa Satan sám pokúsil použiť tú istú zbraň (ale chybil, porovnaj Mat. 4:6 a Žm. 91:11), Pán znova chytá meč Slova. (Mat. 4:7). A ten istý Ježiš Kristus, súc Kráľ Kráľov a Pán pánov, udrie na národy zeme ostrým mečom (Slova), vychádzajúcim z Jeho úst! (Zj. 19:13,15). Predobraz tejto útočnej sily Slova nám Pán dal tesne pred Jeho zajatím. Lebo “akonáhle im odpovedal: Ja som to, ustúpili dozadu a popadali na zem.” (Ján 18:6). Lebo, “Ja som”, je to isté “Ja som”, ktoré Pán dal Mojžišovi ako Svoju identifikáciu. (Ex. 3:14). To je sila Slova!

 

     2.  VÄZBA - útočná zbraň, proti ktorej diabolské mocnosti prakticky nemajú obrany! “Vskutku vám hovorím, čokoľvek zviažete na zemí bude zviazané í v nebi a čokoľvek rozviažete na zemi bude rozviazané í v nebi.” (Mat. 18:18 a 16:19). Účinnosť tejto zbrane je v slove “čokoľvek”. Teda, bratia, ani zďaleka tu nejde len o uzatváranie manželstiev. Ide tu o zväzovanie, spútavanie, paralyzovanie mocností temna v ich akciách a plánoch a ide tu o rozväzovanie, uvoľňovanie, oslobodzovanie ľudských bytostí, rodín, zborov, miest, okresov, provincií, národov!

 

3. ZHODA DVOCH - “vodíková bomba” v arzenáli kresťana, útočná zbraň najväčšieho kalibru, ktorou môže operovať jedine živé telo Krista! Teda žiadny jednotlivec! Najmenej dvaja musia byt’ v jednote mysle, srdca a viery, aby mohli touto zbraňou operovať. Kľúč k jej účinnosti spočíva vo fakte, že sám Kristus musí byt’ v ich strede. (Mat. 18:19-20).

 

4.     MODLITBA - obranná i útočná zbraň. Obranná, keď napríklad z nedostatku síl,

viery, zdravia, opory, v beznádejnej, bezvýchodiskovej situácií prosíme Boha o pomoc, ochranu, riešenie. (Sk. 12:5-11). Útočná, keď v Mene Krista Ježiša vyháňame diablov (Mat. 17:21), kárame (l Tim. 5:20), zavrhujeme (Tit. 3:10), vyčisťujeme cestu pre Slovo a služobníkov Slova (2 Tes. 3:1-2), prikazujeme (2 Tes. 3:6,12), vydávame Satanovi (l Tim. 1:20), napomíname (l Tes. 5:14), atď.

 

5.     POST - hoci  nie  priamo  útočná zbraň, ale  je  on  vynikajúcim  prostriedkom na

“zväčšenie kalibru” pre všetky útočné zbrane (Mat. 17:21) a zosilnením panciera pre obranu (Sk. 14:23). Pôst je priam nepostrádateľný pred všetkými dôležitými rozhodnutiami a pred každou vážnou útočnou, či obrannou operáciou. (Ezra 8:21-23, Ex. 34:28, Ester 4:16, Dan. 9:3, Mat. 4:1-3).

 

6.     CHVÁLOSPEV - hovoriac o zbraniach, chválospev je podobný prostriedok ako

pôst, ibaže by mal byt’ používaný denne. Skúsenosť navyše ukazuje, že mnohokrát to, čo sa nedosiahlo modlitbou, dosiahne sa chválospevom, uctievaním a oslavovaním Pána. Zdá sa, že kráľ Dávid bol prvý, čo “objavil” tento kľúč, lebo chválorečil a ospevoval Pána sedem krát denne! (Žm. 119:164). Nie nadarmo sa Pán Ježiš volá tiež syn Dávidov. (Mat. 1:1). Účinok chválospevov s mečom Slova a Väzbou je podaný napríklad v Žalme 149:6-9. Celá Kniha Žalmov je chválospevom a je absolútne nepostrádateľnou príručkou pre Snúbenku a Mladuchu Krista.

 

7.  OBEŤ CHVÁLY - jediným  rozdielom  medzi chválospevom a obeťou  chvály sú

okolnosti! Je rozdiel chváliť a oslavovať Pána po víťazstve a za priaznivých okolností a chváliť a ospevovať Pána, keď sme “na dne levovej jamy”! Keď sme v utrpení, v hane, nepochopení, zneuznaní, drtení, vo veľmi nepriaznivých okolnostiach alebo v beznádejnej situácií. Tam, kde niet času na pôst, kde niet podmienok pre chválospev z radosti, tam treba vzdať “obeť chvály”. (Žid. 13:15).

 

Milí moji, opísali sme si nepriateľa a jeho zbrane a opísali sme si naše hlavné zbrane. Vyvarujme sa ale klamlivému dojmu, že môžeme vykročiť do vojny a mašírovať od víťazstva k víťazstvu. Fakticky nemôžeme ani mašírovať, keď nemáme čižmy. A na čo sú nám najmodernejšie automaty, keď nemáme jediného náboja? A načo rakety, keď nieto paliva? A kto bude ošetrovať chorých a ranených? A kde je poľná kuchyňa? Kde meteorologická služba, komunikačné prostriedky, kontrarozviedka, atď.? Každý správny veliteľ musí odpovedať na takéto otázky. Náš Veliteľ na ne odpovedá darmi Ducha (1 Kor. 12:8-10) a tieto dary sú nasledovné:

 

1.  dar múdrosti (taktika, porada - Pr. 24:5)

2.  dar znalosti (znalosť zbraní, situácie na oboch stranách - Hoz. 4:6, Pr. 1:2-7, 24:5, Dan. 2:23, Mat. 13:11, atď.)

3.  dar viery (munícia, financie - Žid. 11:1-34, Luk. 8:1-3)

4.  dar uzdravovania (ambulančná služba, nemocnice, sanatória - Mat. 10:8)

5.  konanie zázrakov (proviant - Mat. 14:16-21, ženijné služby - Mat. 14:28-29)

6.  dar proroctva (príkazy a odkazy z hlavného štábu, meteorologické predpovede, predpovede o operáciách - 2 Kr. kap. 18 a 19, Iz. 5:6-7, 1 Kr. 20:13, Mat. 24:25)

7.  rozoznávanie duchov (výzvedná služba - 1 Ján 4:1)

8.  dar jazykov (kódované komunikácie, kooperácie - Rim. 8:26, 1 Kor. 14:5)

9.  interpretácia jazykov (dešifrovacie služby - 1 Kor. 14:5, 12-13)

 

Samozrejme, to horeuvedené treba brat’ ako symboliku, ako interpretáciu darov Ducha v pomere ku Svetovej Vojne. Napokon náš hlavný Veliteľ’ dáva svojej armáde Hlavný Štáb (1 Kor. 12:28-31). Vo verši 31 (... a ukážem vám ešte výsostnejšiu cestu”) Pán poukazuje na ovocie Ducha (Gal. 5:22-23).

Celá naša obrana a všetky naše útočné zbrane majú svoj pôvod v jednom, v krvi Baránka. Teda stojíme a prekonávame krvou Baránka, ako je i napísané: “A počul som veľký hlas v nebi, hovoriaci: Teraz prichádza spása, a moc, a kráľovstvo nášho Boha a vláda Jeho Krista, lebo obžalobca naších bratov (Diabol) je zhodený, ktorý ich to obžalovával pred našim Bohom dňom a nocou. A oni nad ním zvíťazili krvou Baránka a slovom Jeho svedectva a nemilovali vlastné (staré) životy, ani čo na smrť.” (Zj. 12:10-11). Z tohoto tiež vidno, aká sila a aké nedozerne bohatstvá sa skrývajú v krvi Pána, ktorá bola za nás vyliata.

 

 

Taktika

 

Aký je rozdiel medzi vedomosťami a múdrosťou? Múdrosť je schopnosť, ako vedomosti správne použiť. Vedomosti samotné poukazujú len na úroveň vzdelania človeka, nie na úroveň jeho múdrosti. Preto nám Pán dáva dar vedomostí a tiež dar múdrosti svojim Duchom (1 Kor. 12:8).

Vedomosti majú svoju hodnotu, no ak nie sú vo zväzku s múdrosťou, načo sú dobré? Lebo “múdrosť je hlavnou vecou, a preto nadobudni múdrosti a za všetko svoje imanie nadobudni rozumnosti.” (Pr. 4:7). Múdrosť sama o sebe vydáva svedectvo v kapitole 8 Knihy Prísloví. Vedomosti možno získať pomerne jednoducho a za prijateľné ceny, múdrosť možno získať len jednou cestou, tou “úzkou cestou a tesnou bránou” (Mat. 7:14) a cena je vysoká. Cena je vysoká, lebo máme do činenia osobne s Pánom, Stvoriteľom neba a zeme. Či už máme s Ním do činenia priamo, alebo nepriamo, ale je to vždy On a ja!

 

Taktika nie je teda vôbec záležitosťou vedomostí, ale je záležitosťou múdrosti! Bratia a sestry, vyvarujme sa hneď od počiatku tragickému omylu, ktorý, podobne ako pýcha, masakruje kresťanstvo. Ten omyl má veľmi jednoduchý základ a spočíva v tom, že kresťania nerobia žiadny rozdiel medzi múdrosťou ľudskou (prirodzenou, vrodenou, alebo získanou životnými skúsenosťami) a múdrosťou Božou (pochádzajúcou z Ducha Božieho)!! “Lebo je napísané: Zničím múdrosť múdrych (ľudskú múdrosť) a vytriem rozumnosť rozumných. Kde je ten múdry (tohto sveta)? Kde ten učený v zákone? Kde je diskutér tohto sveta? Či Boh neučinil múdrosť tohto sveta bláznovstvom?” (l Kor. 1: 19-20). Bez ohľadu na to, koľko biblických vedomostí je nahromadených v hlave, ak srdce je naplnené žiarlivosťou, svárlivosťou, teda účinkami pýchy, potom múdrosť dotyčného je pozemská, diabolská a teda vlastne nie je múdrosťou! “Táto múdrosť nezostupuje zhora, ale je pozemská, telesná, diabolská.” (Jak. 3:14-15). Na druhej strane, “ale múdrosť pochádzajúca zhora je za prvé nepoškvrnená, potom pokojná, láskavá, prístupná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nenadŕžajúca stranu a bez pokrytectva.” (Jak. 3:17).

 

Naše vzdelanie, tituly, funkcie a pozície, či cirkevné, alebo laické, nie sú žiadnou zárukou múdrosti!! Práve naopak! Božia múdrosť’ zostupuje väčšinou na lúdi, svetom odvrhnutých, cirkvami odvrhnutých, bezvýznamných, bez funkcií, bez slávy, bez mena, bez moci, ako je i napísané: “... lebo vidíte, bratia, to vaše povolanie (Bohom), ako že nie mnoho múdrych podľa tela (vzdelaných), nie mnoho mocných (funkcie, pozície), nie mnoho urodzených (tituly) je povolaných. Ale Boh vybral hlúpe zo sveta, aby poplietol a zahanbil múdre, a Boh vybral slabé zo sveta, aby poplietol a zahanbil mocné a neurodzené zo sveta a opovrhnuté si Boh vybral, ba to, čo nie je, aby priviedol do ničoty to, čo je! Aby sa žiadne telo neoslavovalo v Jeho prítomnosti.” (1 Kor. 1:26-29).

 

Jedno je teda isté, milovaní, pýcha a múdrosť nikdy nejdú dokopy! Preto ak u kohokoľvek rozoznáte účinky pýchy (žiarlivosť, sebeckosť, tvrdohlavosť, rebélia, straníckosť, nadutosť, atď.), vystríhajte sa takého človeka, lebo niet v ňom ani zrnka múdrosti! Málokedy sa Pán Ježiš zaradoval, súc na zemi. Jeden z tých zriedkavých prípadov je zachytený v Písme práve v súvislosti s múdrosťou, keď je napísané: “V tú hodinu Ježíš zaplesal v duchu a riekol: Ďakujem Ti, Otče, Pán neba a zeme, že si schoval tieto veci pred múdrymi a rozumnými (ľudsky) a zjavil si ich nemluvniatkam. Veru tak, Otče, lebo tak sa Ti to pozdávalo dobrým.” (Luk. 10:21).

 

V predchádzajúcom sme si povedali, že štvrtina úspechu tkvie v uvedomení si, že nebojujeme proti žiadnemu človeku; že polovina úspechu je v rozoznaní nášho skutočného nepriateľa (Diabla); že tri štvrtiny úspechu sú v poznaní arzenálu nepriateľa a arzenálu nášho. Celý a dokonalý úspech na nás čaká, keď dovolíme Pánovi, aby nás požehnal Svojou Múdrosťou a vštepil do nás správnu bojovú taktiku.

 

Rozoberme si hlavné princípy taktiky, založenej na múdrosti Krista Ježiša - Víťaza, ktorý sa po Svojom víťazstve “posadil po pravici Boha a odvtedy očakáva, až budú Jeho nepriatelia položení za podnožku Jeho nôh.” (Žid. 10:12-13).

 

1.  Nebojujeme s nikým o víťazstvo!

Nebojujeme s človekom, ba nebojujeme ani s diablom a jeho mocnosťami o víťazstvo - víťazstvo je dávno naše!!! Alleluja! MY SME NA TRÓNE a nie Diabol! (Ef. 2:6). My máme všetkú moc nad ním a nie on nad nami! (Luk. 10:19).

O čo teda bojujeme? A načo zápasíme s mocnosťami temna? (Ef. 6:12). O dve veci: za prvé, aby sme tú “temnotu” tých mocností temna konečne prerazili a videli Svetlo! Aby sme konečne videli, chápali a uvedomili si, že sme naozaj na tróne a že máme nad nimi všetkú moc, aby sme podľa toho aj začali jednať; za druhé, aby sme si toto majestátne a drahocenné víťazstvo Krista nezapredali vlastnou primitívnosťou a hlúposťou! Lebo ak by sme boli bývali mali čo len akú možnosť bojovať’ s Diablom o víťazstvo, potom Kristus nemusel byt’ ukrižovaný!

 

Nemyslite si však, milí priatelia, že prebitie tej tmy a prijatie Svetla je také jednoduché. Veru nie. My totiž milujeme tmu, radi sa v nej ukrývame a v jej náruči môžeme nebadane žiť náš starý (zlatý) život (Ján 3:19-21). A teda prerazenie temnôt, prijatie Svetla a nasledujúce kráčanie vo Svetle, je vlastne vyzliekanie starého človeka a obliekanie nového, obraz pretvárania Snúbenky Krista na Mladuchu Krista. To je ten zápas s mocnosťami temna, ktorý bojujeme pre seba osobne a pre naších bratov a sestry, povolaných Pánom. (Čo sa týka obracania pohanov ku viere, ten zápas nie je ten istý, ale podobný, lebo pohania nemôžu jednať z pozície víťazstva.)

Uzavrime tento princíp prehlásením, že čím viac svetla sa dostane do našej duše, čím viac si toto nepredstaviteľné víťazstvo Krista pre nás uvedomujeme, tým viac ho môžeme uplatňovať v praktickom živote a tým naplniť vôľu nášho milovaného Otca v nebesiach. A to je náš účel!

 

2.   Nebojujeme so zlom, ktoré je v človeku!

Tým je vysvetlený tiež fakt, že na jednej strane máme odporovať diablovi (Jak. 4:7), na druhej strane nemáme odporovať zlu! (Mat. 5:39). Z veršov kapitoly 5. ev. Matúša, ktoré nasledujú verš 39 je absolútne jasné, že ide o zlo v človeku. Pán ide až tak ďaleko, že nám prikazuje milovať naších nepriateľov, teda nebrať ohľad na zlo, ktoré je v ních (5:44). Prečo? “Lebo my sami sme kedysi boli hlúpymi, neposlušnými, podvedenými, otrokmi rôznych žiadostí a rozkoší, žijúci v zlomyseľnosti a závisti, plní nenávisti a nenávidiaci jeden druhého.” (Tit. 3:3). Teda sami sme boli PLNÍ ZLA a preto nám je tiež prikázané “nehovoriť zlo o žiadnom človeku.” (Tit. 3:2). Milovaní, tento princíp je snáď’ najťažší a bez Ducha Kristovho je priam nemožné sa o jeho osvojenie a uplatňovanie čo i len pokúšať. Nie nadarmo je tento princíp zakončený práve tým “neslýchaným” prikázaním Pána hovoriac: “Buďte preto dokonalí, ako i váš Otec, ktorý je v nebesiach je dokonalý.” (Mat. 5:48).

Najjasnejším príkladom je nám opäť náš Pán. Vo všetkých štyroch evanjeliách je možné ľahko rozoznať Pánov postoj k diablom a démonom a postoj ku človeku. Tak ako neodporoval zlu, ktoré bolo v prostom ľude, vo farizejoch, v rímskych okupantov Jeho vlasti, práve tak neprišiel ani ničiť lúdi, naplnených zlom (Luk. 9:51-56). Dodržiavanie tohoto princípu, pravda, neznamená, že človek, naplnený zlom, nebude spravodlivo súdený. Sám Pán prorokoval tento súd napríklad farizejom. (Mat. 23: 13-33). Dôležitou črtou tohoto princípu je to, že hoci nemáme zlu v človeku odporovať, predsa je múdre sa ho vystríhať alebo, ak je to možné, sa vzdialiť. (Luk. 4:28-30, Mat. 10:23, Ján 8:59).

 

3.  Nebojujeme proti zlu vždy, všade a za akýchkoľvek okolností!

Stvoriteľ neba a zeme používa špinavú zeminu, aby z nej povolal tie .najkrajšie a najvonnejšie kvety, huby, kríky, stromy, obilniny. Čím je tá zem černejšia, tým lepšie obilniny produkuje, a tým lepší a bohatší chlieb máme na stole. Práve tak Stvoriteľ’ neba a zeme, vo Svojej múdrosti, používa zlo a mocnosti temna pre naše dobro! To, čo Boh nemôže v nás vypestovať pokojom, radosťou, spokojnosťou, slobodou, hojnosťou, to vypestováva prenasledovaním, zármutkom, utrpením, väzbou, okupáciou, nedostatkom!

V Starom Zákone Boh ukazuje na svojom vyvolenom národe a jeho živote na poli telesnom-fyzickom, čo sa bude odohrávať v Novom Zákone, v Tele Kristovom, na poli duševnom-duchovnom. Chlebom pre ich telo bola nebeská manna (Ex. 16:35), chlebom pre ich vieru a odvahu boli obrovia Anáka a pohanské národy zasľúbenej zeme. (Num. 14:9). Práve tak chlebom pre našu dušu a ducha je nebeský Syn (Ján 6:35), chlebom pre našu vieru a odvahu sú obri a vrchy (problémov) v našej duši. (Mat. 17:20).

Milovaní, uvážte nasledovné: Nie každý zlý duch je vysielaný Satanom, niektorí sú vysielaní Bohom! (Sud. 9:23, 1 Sam. 16:14-16). Hocičo však prichádza od Boha je pre naše dobro i keby to bol posol Satanov! (2 Kor. 12:7). Je zaiste pre naše dobro, ak sme zbavení Satana. Práve tak môže byt’ pre naše dobro, ak sme daní do jeho rúk! (1 Kor. 5:5, 1 Tim. 1:20). Nie nadarmo je napísané, že máme “vždy a za všetko vzdávať vďaku Bohu a Otcu v mene nášho Pána Ježiša Krista.” (Ef. 5:20), pretože “my vieme, že VŠETKO spo­lupracuje pre dobro tých, čo milujú Boha, tých, čo sú povolaní podľa Jeho zámeru.” (Rim. 8:28). Otázka teda nie je, či požehnanie od Boha prichádza vo forme dobra alebo zla, ale otázka je, či milujeme Boha. Preto sa vás pýtam “či azda len dobré budeme prijímať od Boha a či zlého nebudeme prijímať ? (Job 2:10).

 

4.  Nebojujeme za spravodlivosť’ na svete! Nebojujeme za mier vo svete! Nebojujeme za slobodu vo svete!

Milovaní moji, akokoľvek krivo sa na toto dívate, uvedomte si, že ani spravodlivosť’, ani mier, ani sloboda na tomto hrboľatom svete nikdy neboli, nie sú a ani nikdy nebudú!!! Tie, ktoré my poznáme z nášho ľudského hľadiska a za ktorými sa celý život strádame, sú relatívne, vonkajšie a premenlivé ako rozbúrené more. A hoci každý človek po nich snažne túži, ba je za ne ochotný bojovať’, predsa ich nikdy nemôže obdržať’ - lebo na tomto svete ich jednoducho niet! Nemárnime teda čas, bratia, ani nemrhajme našou energiou, hmotnými prostriedkami, nenamáhajme si hlasivky a našu budúcnosť nezakladajme na klamlivých snoch.

To, že za tieto veci bojujú pohania, nepretržite a od nepamäti, to je pochopiteľné. Ak za ne bojujú i kresťania, stávajú sa hlúpejšími a horšími, než pohania a prinášajú na svojho Pána len hanbu. Nebuďme teda nijakými križiakmi!

Čo hovorí Pán o spravodlivosti? “Ako je napísané: Niet nikoho spravodlivého, veru ani jedného” (Rim. 3:10), “... a všetky naše spravodlivosti sú ako špinavé handry ...” (Iz. 64:6). Ako sa teda spravodlivosť dá vybojovať u nespravodlivých? Spravodlivosť je DAR Boha človeku (Rim. 5:17) a spravodlivosti sa človek učí len tam, kde sú vykonávané súdy Božie. No bezbožník nebude jednať’ spravodlivo ani keby bol v krajine pravosúdia! (Iz. 26:9-10). Za spravodlivosť teda nebojujeme, ALE oddávame svoje údy Bohu, ako nástroje spravodlivosti! (Rim. 6:13). A potom, keď Pánova spravodlivosť prenikla našou dušou, máme súdiť spravodlivo, nie bojovať za spravodlivosť!

     Boj za spravodlivosť je boj voči zlu v človeku - a to je presný opak druhého princípu!

Čo hovorí Pán o mieri? “Nemyslite si, že som prišiel, aby som posial mier na zem; neprišiel som, aby som poslal mier, ale meč!” (Mat. 10:34). Ako teda chcete bojovať’ proti meču, ktorý poslal samotný Pán?? “A vyšiel ďalší žrebec, ktorý bol Červený; a tomu, ktorý to sedel na ňom bola daná moc, aby vzal mier zo zeme a aby zabíjali jeden druhého, a bol mu daný veliký meč.” (Zj. 6:4). Toto je vlastne vyplnenie slov Krista v Matúšovi 10:34! Mier je opäť DAROM Božím, ako je aj napísané: “Mier vám (kresťanom) zanechávam, môj mier vám dávam, nie ako svet dáva. Nech vaše srdce nie je ustarostené, ani nech nie je ustrašené.” (Ján 14:27). A ďalej “tieto veci som vám povedal, aby ste vo Mne mohli mat’ mier. Vo svete budete mat’ súženie ...” (Ján 16:33).

Teda nebojujme za mier vo svete, medzi národmi, ale bojujme dostať sa do Krista a zostať v Ňom! Bojujme za znovuzrodenie duše a mysle, aby boli ustálené v Pánovi, lebo aj Izaiáš prehlasuje: “Človeka, ktorého myseľ je ustálená v Tebe, zachováš v dokonalom mieri, lebo v Teba dôveruje.” (Iz. 26:3). Kresťan však môže (a mal by) prispieť k mieru na svete a k obmedzeniu krviprelievania, ale jedine zápasom s mocnosťami temna a jedine zbraňami a taktikou Ježiša Krista. Bojovať’ o mier s ľuďmi je strata času.

Čo hovorí Pán o slobode? “Preto ak vás Syn oslobodí, budete vskutku slobodní” (Ján 8: 36), a ďalej ”... ak budete pokračovať v Mojom slove, potom budete vskutku mojimi učeníkmi, a budete poznať pravdu a tá pravda vás oslobodí.” (Ján 8:31-32). Teda žiadna armáda, žiadna revolúcia, žiadny prevrat, žiadna politická machinácia, žiadna diplomacia, žiadna deklarácia a žiadne ľudské úsilie nemôže priniesť človeku slobodu - tú naozajstnú a trvalú slobodu - to môže jedine Pravda a Duch živého Boha! A to platí o jedincovi aj o národe! Sloboda nie je absenciou perzekúcie, útlaku, teroru, šikanovania! Keď je napísané, že Syn Boží a Jeho Pravda nám dávajú tú skutočnú a trvalú slobodu, je tiež napísané, že “všetci, ktorí budú pobožne žiť v Kristu Ježišovi, budú perzekvovaní”, utláčaní, terorizovaní, šikanovaní! (2 Tim. 3:12). Slovo “všetci” zahrňuje aj tých, ktorí budú pobožne žiť v Kristu Ježišovi “na slobode, v slobodných krajinách” (podľa ľudského pochopu slobody). Nebojujeme teda za slobodu a nehľadáme ju tam, kde jej niet, lebo len “tam, kde je Duch Pánov, tam je sloboda!” (2 Kor. 3:17).

 

5. Nebojujeme zbraňami ľudskými a nebojujeme metódami ľudskými!

Čiže, nepoužívame ľudskú logiku, ale Slovo Božie! Už sme si predtým uviedli, že je napísané: “Lebo hoci chodíme v tele, nevedieme vojnu podľa tela, lebo zbrane nášho arzenálu nie sú telesné (ľudské), ale cez Boha účinné na búranie pevností, pokorenie predstáv a každej zpupnej veci vyvyšujúcej sa nad poznanie Boha a na privádzanie každej myšlienky do zajatia poslušnosti voči Kristovi.” (2 Kor. 10:3-5).

Bratia, je viacero pasáží v Starom Zákone, ktoré dávajú obraz o tomto princípe. Vyberme si dva: (1) pád Jericha (Joz. 6:1-27) a (2) víťazstvo Gideona. (Sud. 7:1-25).

Pýtam sa vás, či Jozue operoval logikou? Či neboli všetci Izraeliti i s Jozuom v očiach obyvateľov Jericha úplnými bláznami? Princíp je v tom, že na siedmy deň, po siedmom pochode a po siedmom odtrúbení múry Jericha padli! Či tomu veríte?

Čo sa týka Gideona, určite sa mu zdalo “logickým”, že 300 mužov “ozbrojených” hlinenými krčahmi stojí proti armáde, po zuby ozbrojených bojovníkov, v počte 135000! A Gideon predsa zvíťazil a 120000 nepriateľov bolo pobitých. (Sud. 8:10). Kde je kľúč k úspechu? “A tak Gideon učinil tak, ako mu hovoril Pán.” (Sud. 6:27). Jozue tak isto. Učinili to, čo Pán hovoril bez ohľadu na to, či to bolo logické, či to malo vedecké podklady, či to súhlasilo s teologickými doktrínami alebo tradíciami. Stačí, keď Pán povie, ako je napísané: “A Pán povedal Jozuovi: Pozri, dal som Jericho do tvojej ruky ...” (Joz. 6:2). “A Pán povedal Gideonovi: Týmito tristo mužmi, čo z ruky chlípali (keď pili vodu) vás zachránim a dám Midiancov do tvojej ruky ...” (Sud. 7:7).

Poviete, že dnes sa také veci nedejú, nuž mám pre vás novinu. V duši a mysli každého kresťana je Jericho a armády Midiancov a Filištíncov. Zasľúbená zem, tečúca mliekom a medom, musela byt’ vydobytá mečom hoci bola Pánom daná Izraelu! Izrael sa dokonca strachoval do nej vstúpiť, keď zazreli obrov, synov Anáka, popri ktorých človek vyzeral ako kobylka. (Num. 13:33). Jedine Jozue a Káleb mali vieru a prehlásili Izraelu: “Len sa nebúrte proti Pánovi a neobávajte sa ľudu tej zeme; lebo sú oni chlebom pre nás, ich obrana od nich odišla a Pán je snami, nebojte sa ich.” (Num. 14:9). To isté hovorí Pán nám v túto hodinu, aby sme sa nebáli a prekonali svet, ktorý je v nás. (Zj. kap. 2 a 3). A tento svet v nás je tiež treba prekonať mečom - mečom Slova! Napokon Pán nám dáva odvahy, hovoriac: “... buďte dobrej nálady, lebo ja som prekonal svet.” (Ján 16:33).

Keď teda na určitú vec, situáciu, osobu vždy reagujete pálčivým hnevom, treskom, hurtom, nadávkami a rúhaním, to je vaše Jericho, ktoré treba zničiť a vypáliť ohňom. Jeho múry ale hlavou neprebijete, Pán vám ho musí dať do ruky! Ak vás mnohé myšlienky, predstavy, sny privádzajú do strachu, do zúfalstva, do pätolízačstva, do smilstva, do letargie, do nemúdrych skutkov, potom sú to vaše armády Midiancov a Filištíncov. Proti ním nemožno bojovať a zvíťaziť mečom a kopijou, ale “hlinenými krčahmi, lampami a trúbami”. Opäť Pán musí vydať tieto armády do vaších rúk. Tu prichádzame ku ďalšiemu princípu.

 

6.  Nebojujeme podľa vonkajšej situácie, ale podľa vnútornej reality!

To znamená, že NIKDY, nikdy nekonáme to, na čo nás Pán nepovolal! Nestavajme sa teda pred Midiancov, ak nie sme Gideoni, nepochodujme okolo Jericha, ak nie sme Jozuovia. Neoháňajme sa oslou čeľusťou, ak nie sme Samsonovia a nelezme do levových jám, ak nie sme Danielovia. Práve tak neprorokujme, ak nie sme proroci, neučme, ak nie sme učitelia, neslúžme, ak nemáme dar služby, nenapomínajme, ak nie sme na to povolaní. . .každý teda nech koná podľa darov, ktoré sú odlišné podľa milosti Boha. (Rim. 12:6-8). Z toho ďalej vyplýva, že ak máme vedomosti, to ešte neznamená, že sme učitelia; a ak sme aj povolaní za učiteľov, to neznamená, že začneme hneď učiť, ale ”... vyčkajme na naše slúženie alebo ten, čo má učiť na učenie.” (Rim. 12:7). Tento princíp teda zahrňuje v sebe dva princípy: za prvé, konať len to, na čo sme povolaní, na čo máme dar od Boha a nič menej, ani nič viac! Za druhé, konať vtedy, keď Pán hovorí a nie skôr, ani nie opozdene! Tento princíp nás Pán musí učiť pomaly a cez mnohé naše pády. Tu je dôležité si všimnúť nielen, čo Pán Ježiš konal, ale tiež čo nekonal. Kedy hovoril a kedy bol ticho, kedy činil zázraky a kedy nečinil, s kým jednal a s kým nejednal a ako jednal.

Pán na základe svojej predznalosti presne vie, koho povolal na aký úkon vo svojom Tele a kedy bude dotyčný (á) pripravený (á) na plnenie tohoto úkonu. Vyčkajme teda na naše povolanie, aj na čas prípravy. Pán nám dá vedieť.

 

7.   Nebojujeme konaním skutkov dobra, ale konaním Vôle nášho Otca, ktorý je na nebesiach!

Je veľký rozdiel medzi konaním dobra a konaním vôle Božej! Je mnoho ľudí, oddaných humánnym cieľom, konajúcich skutky dobra, ochotných, dobrosrdečných, štedrých, ktorí však nekonajú vôľu Otca nebeského! Jeho vôľu nekonajú jednoducho preto, lebo ju nepoznajú, alebo ju nechcú poznať alebo ju nechcú konať alebo sú pohani, teda žiadneho Otca nebeského nemajú! Je totiž pohodlnejšie vybrať si z toho dobra to, čo vyhovuje nám a nie to, čo vyhovuje Otcovi! Konaním takýchto skutkov dobra uspokojujeme teda predovšetkým seba a nie Otca, získavame trochu obdivu a slávy pre seba, ale nie pre Otca.

Ak by vás otec poslal do železiarskeho obchodu kúpiť kladivo, no vy by ste šli do pekárne, kúpili chlieb a rozdali ho chudobným , či ste nevykonali dobrý skutok? A či ste tým konali vôľu otca? A ak by vás poslal kúpiť chlieb a rozdať ho chudobným, no vy by ste šli a kúpili kladivo (lebo viete, že ho otec nutne potrebuje), či vás doma otec “neprehne cez koleno”? A ak by ste takto sústavne konali, či bude mat’ váš otec vo vás zaľúbenie? A či vy nežiadate tú istú poslušnosť od vaších detí, aby konali to, čo im nakážete a nie to, čo SA ZDÁ DOBRÝM v ich očiach?? Ak teda konáte akékoľvek skut­ky dobra, to neznamená, že konáte vôľu Otca!!!

    Tragédia Cirkvi spočíva práve v tom, že súc vo veľkej časti paralyzovaná, snaží sa konať dobro a to, čo svet považuje za dobro, bez ohľadu na svojho Otca nebeského. Z takých kresťanov sa potom stávajú sociálni pracovníci a z takej cirkvi sa stáva ústav sociálnej starostlivosti. Viete koľko ateistov je oddaných sociálnym a humánnym cieľom? A viete koľko ateistov je dobrosrdečných, štedrých, ochotných pomôcť? Či ich skutky dobra vyplňujú vôľu Boha???

Bratia a sestry, riaďme sa len jedným pravidlom: “Ja sám od seba nemôžem konať nič, ako počujem (Otca) tak posudzujem a môj súd je spravodlivý, lebo nevyhľadávam svoju vlastnú vôľu, ale vôľu Otca, ktorý ma poslal.” (Ján 5:30).

 

 

Prehľadný súhrn zbraní a taktiky je nasledovný.


 

Sedem hlavných zbraní:


 

Satana

 

1. Pýcha

2. Lož - podvod

3. Vražda

4. Bezbožná obrazotvornosť

5. Darebáctvo

6. Krivoprísaha

7. Spor - hádka

 

(Prísl. 6:16-19)

 

Boha

 

Viera

Pravda

Spása - znovuzrodenie

Meč Ducha - Slovo

Modlitba - Prosba

Spravodlivosť

Evanjelium Pokoja

 

(Efež. 6:14-18


 

Deväť darov a deväť ovocí Ducha Božieho:

 


Dary               (1 Kor. 12:8-10)

 

1. Slovo Múdrosti

2. Slovo Znalosti

3. Viera

4. Uzdravovanie

5. Konanie zázrakov

6. Prorokovanie

7. Rozoznávanie duchov

8. Rôzne druhy jazykov

9.   Interpretácia jazykov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ovocie            (Gal. 5:22-23)

 

Láska

Radosť

Pokoj

Trpezlivosť

Jemnosť

Dobrota

Viera

Poddajnosť

Zdržanlivosť


Sedem princípov Taktiky:

 

1. Nebojujeme s nikým o víťazstvo!

2. Nebojujeme so zlom, ktoré je v človeku!

3. Nebojujeme proti zlu vždy, všade a za akýchkoľvek okolností!

4. Nebojujeme za spravodlivosť, za mier a za slobodu vo svete!

5. Nebojujeme zbraňami ľudskými, ani metódami ľudskými!

6. Nebojujeme podľa vonkajšej situácie, ale podľa vnútornej reality!

7. Nebojujeme konaním skutkov dobra, ale konaním Vôle Otca!

 

 

Prax

 

Vďaka Bohu za Svetlo a Pravdu! Vďaka Bohu za Spásu a Víťazstvo! Všetky tieto majestátne dary nám boli dané v Kristu Ježišovi. Ten najcennejší dar - sám Kristus Ježiš nám bol daný a my sme boli daní Jemu!

    Sme schopní tomu veriť? Ak áno, potom sme schopní konať Božiu prácu! Milovaní moji, pýtate sa otázku: Čo teda máme robiť, aby sme konali prácu Boha? A ja vám odpovedám: “Toto je práca Božia, že veríte v Neho, ktorého On poslal.” (Ján 6:28-29). Určite odpoviete, že predsa veríte v Neho, teda Ježiša Krista. Ja sa však pýtam: Ako veríte? Ako diabli? Lebo Jakub sa pýta tú istú otázku, hovoriac: Ty, že veríš, že je jeden Boh? Dobre robíš, aj diabli veria a trasú sa!” (Jak 2:19). Ak teda máte túto vieru, pochádzajúcu z mozgových závitov, potom nie ste ani spasení! O Bohu neviete absolútne nič, ináč by ste mali pred Ním prinajmenšom taký istý rešpekt, ako majú diabli, lebo tí Ho poznajú.

 

Tá pravá viera pochádza z Ducha a zo srdca a je prepraná v slzách. Ak ste touto vierou uverili v Krista, že On je váš Spasiteľ, potom ste spasení. Ja však hovorím ešte o vyššej viere, o viere, bez ktorej nemôžete konať žiadne skutky Boha a bez ktorej nepotečie ani kvapka živej vody z vášho vnútorného nového človeka. Táto viera je myslená v ev. Jána 6:29. O tejto viere hovorí Pán: “Ten, kto verí vo mňa ako Písmo hovorí, rieky živej vody potečú z jeho vnútorného (duchovného) človeka.” (Ján 7:38).

 

   Teda naša prax nezačína skutkami, ale začína správnou vierou - vierou AKO PÍSMO HOVORÍ! Preto hneď na začiatku vám môžem prehlásiť, že mnohí z vás, bratia a sestry, “naskutku blúdite, lebo nepoznáte Písmo, ani moc Božiu.” (Mat. 22:29). A ak vám Duch živého Boha nezjaví a nevytetuje to Slovo na vaše srdcia a mysle, potom správnu vieru nikdy nemôžete mat’, nikdy nemôžete veriť v Krista tak ako hovorí Písmo, nikdy nebude živej vody vo vašom srdci a nikdy nebudete môcť konať skutky Boha!!

 

Prvým princípom praxe teda nie je ani jeden z tých siedmych princípov taktiky, čo sme si uviedli. Prvým princípom praxe je: Nebojovať vôbec!! Oddať sa ale Pánovi celým srdcom, celou vôľou a celou mysľou a dovoliť Mu pripraviť našu bytosť pre prijímanie pevného pokrmu a nie mlieka. (Žid. 5:12 a 6:1). Prax s Pánom potom začne tým, že nás pripojí do Svojho živého Tela. Poviem vám veľmi praktickú pravdu. Ako väčšina Slovákov, bol som na­rodený do rímsko-katolíckej rodiny. Učili ma katechizmu, morálke, disciplíne, dochádzke do kostola, sviatostiam a podľa všetkých pravidiel cirkvi, bol som “dobrým kresťanom-katolíkom”. To som si, napokon, myslel aj ja. Prvé trhliny v mojej katolíckej praxi začali až niekedy v päťdesiatich rokoch. Trvalo mi ďalších 15-20 rokov, kým som veľmi jasne zistil, že kresťanom som vlastne nikdy nebol! Teda kresťanom v očiach Pánových. Videl som to v ten deň veľmi jasne, lebo to bol deň, kedy Pán Svojim Duchom milostivo zostúpil ku mne a spasil ma! Túto skúsenosť, tento osobný styk so živým Kristom, som nikdy predtým nemal, napriek môjmu nábožnému životu. A túto skúsenosť duchovného prerodenia MUSÍ mat’ každý živý a skutočný kresťan!! Bol som pripojený do Jeho Tela, ktoré v tom čase bolo, pre mňa osobne, až veľmi živé. Našiel som sa, totižto, v kongregácií svätodušných! V porovnaní s katolíckymi, bohoslužby sa zdali byt’ “dedinskou svatbou” v porovnani s mestským pohrebom”. Po necelých desiatich rokoch ma Pán znova presadil, teda najprv z tela mĺkveho do tela lomozného a potom z tela lomozného do živého tela Mladuchy. Toto živé telo je “miniatúrne”, nikdy nemalo viac, než asi pätnásť dospelých členov a nikdy menej, než šesť členov. Žije a dýcha Duchom Pána, ktorý ho formuje (Mat. 16:18) a buduje od roku 1974. Táto informácia má praktickú hodnotu v tom, že umožňuje porovnania, lebo každý kresťan, povolaný Pánom, ide po tej istej úzkej ceste, prechádza okolo tých istých míľnikov a “dopravných značiek”. Má to tú výhodu, že sa môžeme navzájom kontrolovať, či ideme správnym smerom, či nejazdíme dookola, či nejdeme zpäť, či sa vôbec hýbeme a či je v nás vôbec nejaký život.

 

 

Podelím sa teraz s vami o niektoré praktické záležitosti, ktoré považujem za dôležité a ktoré by mal uvážiť každý kresťan povolaný Kristom Ježišom na cestu Mladuchy.

Pán presne vie, čo chce, koho si vybral na akú úlohu, ako člove­ka zmení a kedy! Nechajte Pánovi túto voľnosť rozhodovania a nena­nucujte Mu svoj plán. Jedným z ovocí tohoto procesu je trpezlivosť.

 

Čo nie je z Ducha Božieho, nemá hodnotu! Preto Ducha nechajte viest’ a pracovať a nezarmucujte Ho. (Ef. 4:30).

 

Z horeuvedeného vyplývajú ďalšie praktické veci. Nikto z vás nebuduje Telo Kristovo, preto si nevyberajte, kto bude váš blížny, váš susedný úd v tele a s kým nebudete jednať. Pán buduje Telo a On o tomto už dávno rozhodol. Vašou úlohou je rozoznať a prijať Jeho výber. Pán vám vyberie bratov a sestry, ktorých by ste si vy nikdy nevybrali. Nebuďte prekvapení, ak vám Pán dá brata, ktorý vám bude “tŕňom v oku” a prikáže vám milovať ho! Lebo ako sa chcete naučiť milovať svojich nepriateľov, keď sa nenaučíte milovať vlastného brata v Kristu? Nebuďte prekvapení, ak vám Pán vyberie Judáša. Ako sa chcete naučiť narábať s Judášmi, ak žiadneho nepoznáte? A ako vás má Pán naučiť praktizovať ev. Matúša 18:15-19, 1 Tes. 5:14, 2 Tes. 3:6, 14-15, 1 Tim. 5:19-22, Tit. 3:9-10 a ďalšie časti Jeho Slova, ak vám nedá k tomu žiadnu príležitosť? Bez bicykla sa ešte nikto nenaučil bicyklovať a bez vody plávať. Ak teda máme s Ním vládnuť v Kráľovstve nebeskom (Zj. 20:4), potom musíme vedieť ako. “A či neviete, že svätí budú súdiť svet? A či neviete, že budeme súdiť (padlých) anjelov?” (l Kor. 6:2-3).

Byt’ Jeho Mladuchou neznamená, že Pán z nás narobí “mníchova mníšky”. I keď vieme, že nie sme z tohto sveta, to neznamená, že musíme navonok tak vyzerať a robiť dojem, že pochádzame z planéty čiernej farby a smútku. Naopak, sme deti svetla (l Tes. 5:5) a máme sa radovať (Fi1. 4:4, 1 Tes. 5:16, 1 Pet. 1:8).

Nehľadajte Pána v kostoloch, v chrámoch, v kaplnkách, v sochách, v obrazoch, v relikviách, nehľadajte Ho ani v obradoch a rituáloch!! V Novom Zákone nájdete Pána len na jednom mieste - v srdci živého znovuzrodeného človeka!!! “Či neviete, že Vy ste chrámom Boha a že Duch Boha prebýva vo vás?” (l Kor. 3:16) . “Boh je duch a tí, čo Ho uctievajú (a hľadajú) musia Ho uctievať (a hľadať) v duchu a v pravde.” (Ján 4:24). Kostoly, chrámy, kaplnky, sochy, obrazy, relikvie, obrady a rituály vám môžu poskytnúť dočasný pocit pohody, pokoja, pocit “splnenia svojích povinností”. Načo je to ale dobré, keď v duši zostávame tými istými diablami, ako na počiatku?

 

Preto Pán vytvára “miniatúrne telá”, telá odrezané od svetového systému a úplne nezávislé od systému organizovaného náboženstva. Jednotlivci takýchto tiel obyčajne pochádzajú z organizovaných cirkví a denominácií, no ďalší jednotlivci môžu byt’ pridaní spásou priamo zo sveta. Členovia týchto tiel by mali svoj styk s organizovaným náboženstvom udržiavať za predpokladu, že rast ich duchovného človeka nie je hatený a ohrozovaný. Úmyselne nenazývam tieto malé telá zbormi, alebo kongregáciami, lebo ani zbor, ani kongregácia nemusí byt’ telom. Tieto telá schádzajú sa po príbytkov, v prírode, kdekoľvek. Schádzajú sa pravidelne a schádzajú sa nielen, aby si mohli zaspievať zopár hymien a precitať niekoľko veršov z Písma. Pán zhromažďuje svojich povolaných predovšetkým, aby, súc v ich osobnom chráme, mohol vytiahnuť bič a vyhnať z neho všetkých “priekupníkov, peňazomencov, oslov a ovce, aby poprevracal ich stoly a porozsypával to, čo považujú za hodnotné”. (Ján 2:15). Človek s vyčisteným chrámom je potom “kráčajúcou bohoslužbou”, odbavovanou dňom i nocou! Keď sa takíto ľudia zhromaždia v Jeho Mene v starej búde za dedinou, potom tá stará búda sa stáva kaplnkou a kostolom a chrámom!

 

To, čo Pán nevyjaví cez Ducha do našej duše, nikdy nemôžeme poznať a nijako sa k tomu nemôžeme dopracovať alebo to nejako objaviť. A Pán nám vyjaví len to, čo je pre nás v tom-ktorom čase potrebné. Nezačínajte teda univerzitou, ale ľudovou školou, potom gymnáziom a až potom univerzitou.

 

Pán nebuduje biblické krúžky, ani modlitebné krúžky, ani meditačné krúžky, ani žiadné iné krúžky! Pán nebuduje skupiny pre duchovné cvičenia, ani dobrovoľné brigády, ani spolky pre dobročinnú činnosť, ani spolky pre náboženskú činnosť. Pán buduje len jedno - Svoje Telo! Buduje živý organizmus, ktorý žije JEDINE ZÁKONOM ŽIVOTA cez Ducha, bez ohľadu na vonkajšie formy a aktivity! Čo to znamená? To znamená, že prestávate byt’ nezávislým jednotlivcom, prelietavým kresťanským vtákom, ktorý síce dokáže študovať Bibliu, i nábožne meditovať, i vyvíjať dobročinnú činnosť, zúčastňovať sa seminárov, kurzov, posedení, ale inak - nemá s nikým nič spoločného! Čo to znamená? To znamená, že ukazovák vašej ľavej ruky sa nemôže jedného dňa presťahovať ku kolenu vašej pravej nohy, lebo dlaň, na ktorú bol napojený, mu prestala vyhovovať! To ďalej znamená, že keď je niekto z vás smilník, opilec, fajčiar, luhár, nadutec, táravý, škriepivý, výbušný, pokrytec ... celé vaše telo trpí a nielen on sám! Práve tak ten, ktorý je duchovne slepý a hluchý, naplnený pýchou, žiarlivosťou, blúdiaci v temnotách, má negatívny vplyv na celé telo. Kedykoľvek otvorí ústa, rozsieva tmu a smrť, lebo to je jediné, čo má! To tiež ale znamená, keď niekto z vás dosiahne úspech, celé telo má osoh a celé telo sa raduje. Z tohto plynie veľmi dôležitý praktický fakt:

     To, čo je vo vašom duchu, vo vašom srdci, vo vašej duši, vo vašej mysli,  ovplyvňuje vašich najbližších, vašu rodinu, vaše miniatúrne telo” Krista, lokálne telo, mestské telo, okresné telo, krajské telo, národné telo a napokon svetové Telo Ježiša Krista!! To znamená, že ak je vo vás Svetlo a Život a ak sa rozmáhajú, tým tiež rozmáhate a dávate svetlo a život celosvetovému Telu Krista! A naopak, ak je vo vás tma a smrť’, potom rozširujete paralýzu celosvetového Tela Krista! Náš osobný stav a osobné kroky teda ovplyvňujú celé Telo Krista a preto budeme Pánom súdení tiež za náš vplyv-prínos do Jeho Tela. Či si uvedomujeme, milovaní, akú máme pred Kristom zodpovednosť?

 

Praktické postrehy pre individuálneho kresťana.

Už predtým som spomenul, že hoci aj “teória je brilantná, prax je mizerná”. To platí hlavne na začiatku, keď napriek nášmu najúprimnejšiemu úsiliu zistíme, že sa nám nič nedarí, že nič nejde tak, ako by malo a že vlastne nič pozitívneho nedokážeme. Začneme dokonca spytovať úprimnosť nášho pokánia, našu samotnú spásu, naše odovzdanie sa Pánovi. Príklad? Niektoré sme si už uviedli v treťom bode štvrtej kapitoly.

Napríklad, len čo si sadnete k Biblií, začne vás niekto, alebo niečo vyrušovať. Odložíte čítanie na večer, keď “normálni” ľudia už spia. Otvoríte Bibliu a po treťom verši sa vám začne zívať a zatvárajú sa vám oči. Držíte sa hrdinsky až do konca kapitoly. Na druhý deň zistíte, že nemáte najmenšej potuchy, čo ste deň predtým čítali. Pokúsite sa o to znova a znova, nejde to oveľa lepšie. Tentokrát zistíte, že vysielajú majstrovstvá sveta v hokeji, to si predsa nemôžete nechať ujsť. Ak vás medzitým pochytí pocit viny, počkáte, až vás nikto nemôže vidieť, padnete na kolená s úprimným rozhodnutím, že všetko predostriete Pánovi. Než ste stačili sklopiť oči, už začne pracovať vaša myseľ a to presne v opačnom smere. Najrôznejšie a nie práve múdre myšlienky vám začnú prebiehať mysľou ako črieda mustangov, ktorú nemožno zastaviť. Chcete otvoriť srdce, ale nejde to, alebo to ešte neviete. Napokon zašomrete niečo pod fúzy, niečo z pamäti, čo ste už mali naučené alebo niečo prečítate. Máte ale pocit, že to nieje ono, že tá modlitba nevystúpila vyššie, než je strop vašej izby. Idete na bohoslužby. Veci začínajú vyzerať akosi ináč, než predtým a neviete príčiny. Odchádzate s pocitmi nespokojnosti, akoby ste stále niečo hľadali a nevedeli to nájsť. Hľadáte radu a pomoc. Takých, čo radi radia, je dosť, takých, čo majú život Krista ťažko stretnúť. Ak by vám Pán poslal takého do cesty, určite by vám povedal: “Brat môj (sestra moja), pozdvihni oči a vzdaj vďaku tvojmu Spasiteľovi, lebo Jeho ruka spočinula na tebe. Hľa, vedie ťa prvými krôčkami, kde ti ukazuje pravú tvár tvojej duše, pravé zámery tvojho srdca, pravú silu tvojho rozhodovania a tiež pravú tvár vonkajších vecí. Ukazuje ti, že vlastnou silou a úsilím nedokážeš absolútne nič. Tvoja pýcha, tvoja sebaláska, tvoja sebaistota, tvoja filozofia, tvoja stará viera, staré názory, staré nádeje a staré zvyky začínajú dostavať prvé rany. Vydrž, brat môj (sestra moja), lebo si v rukách Toho, čo povedal, že ťa nikdy nenechá samotného (samotnú), ani ťa nikdy neopustí (Žid. 13:5). On je naskutku verný!”

 

     Možno, že vo vašej mysli skrsla otázka, či je to teda Pánova ruka, čo vás ruší pri čítaní Biblie, pri modlitbe, pri meditácií, pri podieľaní sa pravdy svojím spolubratom, pri akomkoľvek úsilí smerom k Nemu samému? Odpoveď’ je jednoznačná: Nie! Nezabúdajte, že existujú sily temna, ktoré ste predtým nepoznali, ktoré ste predtým podceňovali a ktoré majú eminentný záujem, aby všetky svoje teritória, pevnosti, bunkre a temnotu vo vašej duši udržali v starom stave. Lebo tam, kde zašvihane lúč svetla, tam temnoty musia ustúpiť! Preto mocnosti temna používajú voči nám všetky zbrane, aké majú k dispozícií a ktoré môžu mat’ na nás nejaký účinok. A nezvaľujme všetko na diabolské sily, lebo priam v nás je “mocnosť temna” - naša vlastná telesnosť. Tá sama bojuje o svoj vlastný život a v núdzi je ochotná konať akékoľvek skutky dobra, len aby si zachránia vlastný život. Mnohokrát je priam nemožné rozoznať, či sme vyrušovaní vlastnou telesnosťou, alebo pričinením diabolských síl temna. Tieto mocnosti temna sú schopné nás vyrušovať a znervózňovať a utláčať storakým spôsobom, spôsobiť nám náhlu únavu, horúčku, hlavybolenie, choroby, priviesť nás do neočakávaných sporov, nekonečných nedorozumení a rôznych záhadných okolností, ktoré my voláme “náhody, zhody okolností, osud” a podobne. Napokon môžu spôsobovať tragédie, ťažké choroby, smrť. (Job 1:8-12, 2:3-6). Bratia a sestry, u Pána ale neexistujú žiadné náhody, ani zhody okolností, ani nepredvídané okolnosti a preto oni neexistujú ani u kresťana. U tých, čo milujú Boha, i “tragédia” je požehnaním (Job 42:10,12), aj trestanie, aj káranie, aj napomínanie od Pána, lebo toto všetko prináša pokojné ovocie spravodlivosti. (Žid. 12:5-11). Netrvá dlho a tieto duchovné detské choroby prejdú, duchovné osýpky, duchovný šarlach, duchovné ovčie kiahne, duchovný čierny kašeľ ... a kresťan prejde do štádia, kedy začne rozoznávať ruku Pána na sebe i na iných. Začne rozoznávať, že cesty Pánove sú vo veľkej väčšine prípadov presne opačné, než naše cesty, že Pán odpovedá na naše modlitby spôsobom, ktorý by sme nikdy nečakali. Modlíte sa za osobný pokoj a mier a Pán vám pošle človeka, ktorý vám žerie nervy”. Prečo? Fakt je, a Pán to dobre vie, že pokoj o ktorý ste žiadali, nikdy nemôžete mat’ dokiaľ vaše nervy nebudú “zožraté”! Inými slovami, Pán nás musí oslobodiť od našej vlastnej precitlivelosti, háklivosti, urážlivosti, prehnanej sebalásky, prehnanej sebadôstojnosti a sebadôležitosti, čo sú všetko ovocia pýchy. Akonáhle je toto v našej duši docielené, Pán odstráni dotieravca a nechá vám plne vychutnať ovocie vašej modlitby. Len potom budeme môcť svedčiť, že ev. Ján 16:24 sa stalo pre nás životom! Takto Pán uvádza rôzne časti Svojho Slova do nášho života a nielen do našej pamäti. Mnohé sú osobné zážitky s Pánom pri kráčaní po úzkej ceste a opisovať ich by znamenalo písať ďalšiu knihu.

 

Dôležitá praktická rada je tá, aby ste si overovali a osvedčovali a porovnávali svoje zážitky a kroky s Pánom len s tými bratmi a sestrami, ktorých vám Pán prisúdil v tele a s nikým iným. Aspoň nie zo začiatku. Tým sa vyvarujete mnohých chýb, mnohého blúdenia, pochybovania, oslabovania práce Ducha a ztraty času.

V individuálnej práci Ducha v našej duši niet skratiek, ani preskakovania. To, čo má podľa Ducha trvať dva roky, musí trvať dva roky. Vyvarujte sa však, aby ste to svojim pričinením nepredĺžili na dvanásť rokov! Tragédia paralyzovaného tela je práve tá, že kresťania, spasení 20-30-40-50 rokov, sú duchovné batoliatka, nič nevadiace, nič nechávajúce, nič nekonajúce, ledva udržované pri živote. Ich duchovný človek je “na nosítkach” a namiesto, aby postupom času rástol a silnel, scvrkáva sa a slabne. Bratia a sestry, nebuďte šokovaní, ak vám Pán vyjaví, že toto je vaše vlastné položenie.

 

Praktické postrehy pre “miniatúrne telo”.

Živé telo Krista je pre nás absolútnou a bezpodmienečnou nutnosťou. Bez neho niet žiadneho kráčania, žiadneho rastu, žiadneho života, žiadnej Mladuchy. Najmenším telom sú dvaja kresťania (Mat. 18:20) preto vám Pán musí prisúdiť aspoň jedného brata. Typické “miniatúrne telo” má okolo dvanásť členov (biblické číslo 12 predstavuje vládu”, počet sebevládnutia). Telo môže začať s dvoma-troma bratmi a neskôr sa môže rozrásť aj na vyše 20 členov. Po určitom čase niektorí členovia môžu byť oddelení od tela. Prvoradou úlohou tela nie je rásť v kvantite, ale kvalite!

Nebuďte prekvapený, ak Pán vytvorí telo, ktoré bude hotovým "galimatiášom" rôznych ľudských charakterov, typov, denominácií, ba i národností. Toto má dve príčiny: po prvé, bude vám zakrátko jasné, že priviesť takéto telo do jednoty myslenia a viery (2 Kor. 13:11, Fil. 2:2, Ef. 4:5), do jednoty ducha, duše a srdca (Fil. 1:27, Sk. 4:32) je čírou nemožnosťou pre akúkoľvek ľudskú snahu, je absolútne nad ľudské možnosti a vyžaduje nefalšované zázraky! Za druhé, ak by Pán začal s telom už jednotným, ničom by nás nemohol naučiť.

 

Musíme si uvedomiť nasledovne praktické fakty:

 

1. Každé  nové  "miniatúrne"  telo,  ktoré Pán  vytvára, je z počiatku  paralyzované a život Krista sa v ňom začína prebúdzať. Pán vyberie brata, dvoch bratov, troch bratov, cez ktorých potom začne "prelievať" Svoj život do tohto tela. Toto sú potom "staršinovia" tela, bez ohľadu na ich vzdelanie, tituly, doporučenia, zamestnanie alebo predošlú činnosť. To zdôrazňujem preto, lebo Pán a nie človek dáva živému telu úrady (Ef. 4:11-12) a to podľa Svojho výberu a nie podľa ľudských kritérií. Pán tiež obdarováva každého člena darmi Svojho Ducha ako to uzná za vhodné, aby sa uviedlo do života Jeho Slovo v Efežanoch 4:16.

 

2. Pán chce síce zmeniť človeka, znovuzrodiť  jeho dušu, ale súčasne chce zachovať typické črty jeho charakteru. Teda chce jednotu (mysle a viery), ale v rozmanitosti (charakterov)! Kristovo Telo nie je a nikdy nebude "200 miliónov Číňanov v rovnošate"! Preto nevytláčajte žiadneho brata, ani sestru do formy svojho charakteru, ani do formy vymodelovanej pre nich vo vašej predstave.

 

3. Podobne ani my sa nesnažme byť inými osobnosťami, čo do charakteru a činnosti, čo do pozície a zodpovednosti. V tom nikdy nebudeme sláviť úspech. To ale neznamená, že nemôžeme mať kresťanské vzory. Vzory však nie sú na to, aby sme ich do detailu kopírovali, nie aby sme nasledovali ich vieru a princípy (Žid. 13:7), pokiaľ tá viera a princípy nie sú v rozpore so Slovom Božím a aby sme si súčasne zachovávali vlastné charakteristické črty, pozíciu, činy a zodpovednosť podľa povolania Božieho.

 

4. To, čo od človeka očakáva Pán a to, čo od človeka očakávame my, môžu byt’ dve veľmi rozdielne veci, čo sa týka obsahu i čo sa týka času. Teda nechajme Pánovi rozhodnúť kedy je pre koho čas a aký krok sa má uskutočniť. My sme v podstate netrpezliví ľudia. Ak žiadame od brata, aby predčasne učinil niečo, čoho ešte nie je schopný (lebo Pán ho na to ešte nepripravil), potom dosahujeme pravý opak svojho úprimného zámeru.

 

5. Pri závažných rozhodnutiach a krokoch, celé telo musí slobodne rozhodovať a Pán      poskytne potvrdenie správneho jednania najmenej dvom bratom. Tým sa predchádza chybám s ďalekosiahlymi dôsledkami pre ľudskú dušu. V prípade neistoty alebo nedostatočného rozpoznania cesty Ducha, celé telo by malo držať (jedno-dvoj-trojdenný) pôst.

 

6. Pravda vyjavená telu je vždy základom a má vždy prednosť pred vierou akéhokoľvek jednotlivca! Lebo celé telo má posudzovať, napríklad, čo povie apoštol (1 Kor. 10:15) a čo hovoria proroci (1 Kor. 14:29). A keď apoštoli a proroci majú byt’ posudzovaní, potom určite aj pastori a kňazi a učitelia a ktokoľvek, kto hovorí! To je duchovná poistka (duchovný čuch a ňuch) proti tmárstvu a heretizmu, proti pokrmom skazeným, zosmradnutým, nahnitým, a je to tiež poistka voči každému z nás osobne, lebo žiadny kresťan nie je všemohúci, ani vševediaci, ani neomylný!

 

7. Nesnažte sa  za  každú  cenu  rásť, čo do počtu!  Neposudzujte  úspech  vášho  tela podľa kvantity. Vašou úlohou nie je rozširovať telo, aspoň nie zo začiatku, ale privádzať do neho Život! Pán rozširuje Svoje Telo hlavne cez organizované cirkve a denominácie.

 

8. Ak vás svet odsudzuje a prenasleduje, ste na najlepšej ceste k duchovnému životu! Ak vás odsudzujú i mnohí kresťania i časť hierarchie organizovaného náboženstva, to je ďalšia známka, že ste na správnej ceste. Nebuďme však žiadnemu človeku a hlavne nie kresťanovi nepriateľom preto, že nás odsudzuje a nechápe. “Ale ja vám hovorím: milujte svojich nepriateľov, žehnajte tých, ktorí vás preklínajú, čiňte dobro tým, čo vás nenávidia a modlite sa za tých, čo vás zlomyseľne využívajú a prenasledujú!” (Mat. 5:44).

 

9. Ten najpraktickejší fakt je, že sa nikdy nemusíte obávať, či natrafíte na Pravdu a ako sa vecibudú vyvíjať’, lebo je opäť napísané: “keď On, ten Duch pravdy príde, On vás uvedie do každej pravdy ... a On vám ukáže všetko to, čo má prísť.” (Ján 16:13). Ja osobne svedčím o tomto. Nemusíte sa tiež obávať, či sa všetkému naučíte a či si všetko budete môcť zapamätať, lebo je zase napísané: “Ale Tešiteľ, ten Svätý Duch, ktorého Otec pošle v mojom mene, On vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.” (Ján 14:26). Napokon nemusíte sa obávať’ vôbec o nič, lebo je v pravde napísané: “čokoľvek budete žiadať v mojom mene, vykonám.” (Ján 14:14).

 

10. To, čo vám Pán dá, držte pevne a nedovoľte žiadnemu človeku, aby zobral vašu kráľovskú korunu! (Zj. 3:11). Bude vždy dosť tých, čo vám ju budú závidieť a čo vám ju budú chcieť zobrať. Budú to nielen pohania, nielen “laickí” kresťania, ale hlavne indivíduá z cirkevných hierarchií, tí učení v Písme, ako je aj napísané: “Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Lebo vy zatvárate kráľovstvo nebeské pred ľuďmi, lebo ani vy sami do neh nevchádzate a tým, ktorí vchádzajú bránite vojsť.” (Mat. 23:13).

 

Preto “držte sa v láske Boha, očakávajúc milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista cieľom života večného. A nad niektorými majte ľútosť, robiac rozdiel a iných s bázňou zachraňujte, vytrhujúc ich z ohňa, nenávidiac í rúcho znečistené telesnosťou. A teraz tomu, kto je schopný zachovať vás od pádu a bezchybných vás uviesť do prítomnosti svojej slávy v plesaní radosti, jedinému to múdremu Bohu, nášmu Spasiteľovi nech je sláva a majestát a vláda a moc teraz i na veky vekov. Amen.” (Júda 21-25).

 

 

 

“Milovaný Otče, vďaka Ti za všetky zbrane, za všetkú moc a autoritu, ktoré nám dávaš vo Svojom Synovi a za všetky znalosti a múdrosť a ostatné vzácne dary Tvojho Ducha. Prosíme Ťa, aby si nás naučil rozoznávať Tvoju ruku a poddať sa jej s radosťou a vďakyvzdaním. Aby si nás tiež naučil a učinil schopných rozoznávať naozajstných nepriateľov a stať proti ním vyzbrojení Tvojími zbraňami. Aby sme sa naučili nesúdiť podľa vonkajších javov, ale súdiť’ spravodlivo, podľa vnútornej reality, ako ju Ty vidíš.

Všetko, čo od Teba prichádza je dobré a pre nás požehnaním, lebo Ty nie si schopný uškodiť, súdiť nespravodlivo, nenávidieť bez príčiny, ani konať žiadne zlo!

A ja, stojac pred Tvojim trónom, Otče, svedčím o tomto všetkom, nie kvôli Tebe, lebo Ty nepotrebuješ svedectvo človeka, ale kvôli tým, ktorých si si vyvolil, aby vedeli, že je to tak. Tvoju dobrotu ospevujem a Tvojmu Menu blahorečím cez Krista Ježiša, nášho Pána. Amen.”

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

                                                                                                KAPITOLA VI.

KONIEC SVETA

 

“A ako sedel na hore Olivetskej prišli k nemu súkromne jeho učeníci hovoriac: Povedz nám, kedy sa odohrajú tieto veci? A čo bude znamením tvojho návratu a konca sveta? A Ježiš odpovedal a riekol im: Dbajte, aby vás nikto nezviedol. Lebo mnohí prídu v mojom mene a budú hovoriť: Ja som Kristus a zvedú mnohých. A budete slýchať o vojnách a chýry o vojnách. Hľaďte, aby vás to nevystrašilo, lebo všetko toto musí prísť ale koniec ešte nenasleduje. Lebo národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu; a povstane hlad a nákazy a zemetrasenia budú na najrôznejších miestach. Všetko toto sú počiatky utrpenia.

Potom vás vydajú na súženie a budú vás zabíjať a budete nenávidení pre moje meno všetkými národmi. A vtedy budú mnohí pohoršení a budú zradzovať jeden druhého a budú nenávidieť jeden druhého. A povstanú mnohí falošní proroci a zvedú mnohých. A preto, že bude rozmnožená nepravosť, ochladne láska mnohých. Ale kto vytrvá do konca, ten bude spasený.

A toto evanjelium kráľovstva bude kázané po celom svete na svedectvo všetkým národom a potom príde koniec.” (Mat. 24:3-14).

 

Keď hovoríme o konci, sú dva konce sveta. Ten, o ktorom hovorí Pán v horeuvedenom proroctve je koniec svetového systému, zavedeného a uplatňovaného hriešnym človekom. Systému presiaknutého jedom hriechu a “zo zákulisia” riadeného diabolskými mocnosťami temna.

Keď Pán povedal Adamovi “ale zo stromu poznania dobra a zla nebudeš jesť, lebo v ten deň, kedy by si z neho jedol, istotne zomrieš” (Gen. 2:17), tým myslel tiež na celé ľudstvo, lebo celé ľudstvo bolo v bedrách Adama. Ako vieme, Adam jedol z toho stromu a v ten istý deň aj umrel, ako mu predpovedal Pán Boh. Umrel v duchu - Duch Boží ho opustil a nahradil Ho duch strachu a hanby (Gen. 3:10). Avšak v tele Adam žil 930 rokov, až kým ten jed hriechu nedokončil svoje dielo i v Adamovej duši a tele. A Adam zomrel. (Gen. 5:5). Tak isto ľudstvo umrelo v Adamovi duchovne. Telo ľudstva ale umiera až teraz, po asi 6000 rokoch, kedy jed hriechu dokončuje svoje zkazonosné dielo v duši i tele ľudstva!

 

Teda svetový systém padne a bude nahradený celosvetovou monarchiou s Kráľom a Kráľovnou, vládnucimi v pravde a spravodlivosti Božej. Tak ako padne hriešny systém, tak by padlo i celé ľudstvo s ním a nebolo by zachránené ani jedno telo. Ale kvôli vyvoleným Pán skráti tie dni hrozného utrpenia a časť ľudstva bude zachránená. (Mat. 24:22).

Druhý koniec sveta je koniec sveta ako planéty Zeme, kedy stará Zem a staré nebo budú odstránené a nebude pre nich v Božom vesmíre miesta. (Zj. 20:11). Lebo bude stvorená nová Zem a nové nebo a na tej novej Zemi nebude mora. (Zj. 21:1). More totiž reprezentuje (hriešne) ľudstvo, ktoré je večne v pohybe, nepokojné, vždy na niektorom mieste rozbúrené, vyplavujúce špinu a mŕtve telá, obsahujúce najrôznejšie živočíchy, kde väčšia ryba žerie menšiu a kde žiadny človek (stroskotanec) si nemôže uhasiť smäd! Tomuto koncu sveta sa ale nebudeme venovať, keďže je vzdialený vyše 1000 rokov.

 

Venujme sa stručne tomu prvému koncu sveta, ako spoločenského systému skorumpovaného ľudstva. Tento koniec sveta je totiž pred nami a to omnoho bližšie, než si trúfame myslieť. Ani dňa, ani hodiny tohto konca nikto nevie, ale Pán nám dal smerodatné znaky. Prečítajme si znova Jeho proroctvo, uvedené na počiatku kapitoly a uvedomme si, že všetky znaky až do verša 14 sú už vyplnené! Fakt je, že ‘‘toto evanjelium kráľovstva je kázané po celom svete na svedectvo všetkým národom” (Mat. 24:14). A Pán pokračuje hovoriac: ‘‘... a potom príde koniec”. Teda priatelia moji, nečakajme žiadne ďalšie znamenia, ani žiadne ďalšie preťahovanie času. Posledné znamenie nám prebieha pred očami! Biblia bola tiež preložená do všetkých úradných jazykov sveta i do mnohých nárečí a bola a stále je, expedovaná do všetkých krajín sveta! (či už legálne, alebo ilegálne). Nedávno bolo toto evanjelium kázané v samotnej kolíske ateizmu. Či treba niečo dodávať’? Azda len toľko, že v roku 1981 tzv. Hodiny Osudu (Doomsday Clock) boli Bulletinom Atomových Vedcov posunuté zo sedem minút na štyri minuty  pred dvanástou - pred polnocou. Teda i “laici” majú dobrý inštinkt.

 

Pozrime sa teraz‚ čo vyjadrujú slová Pána, “a potom príde koniec.” Ten koniec bude trvať presne 1290 dní, t.j. 3 a pol roka. Hneď v nasledujúcom verši Pán pokračuje: “keď teda uvidíte ohavnosť pustošenia predpovedanú prorokom Danielom ...” (Mat. 24:15). Začiatok konca Pán umiestňuje do polovice Danielovho sedemdesiateho týždňa, lebo “Sedemdesiat týždňov (490 rokov, lebo 1 týždeň je 7 rokov) je vymeraných na tvoj ľud a na tvoje sväté mesto, aby bolo ukončené prestúpenie a učinený koniec hriechom, aby bola pokrytá nepravosť a privedená večná spravodlivosť, aby bolo zapečatené zjavenie i proroctvo a aby bol pomazaný ten Najsvätejší.” (Dan. 9:24). Šesťdesiat deväť týždňov (483 rokov) uplynulo do ukrižovania Mesiáša (Dan. 9:25-26). Podľa všetkých pravidiel chápania a logiky, za 69-tym týždňom mal nasledovať 70-ty týždeň, čiže koniec sveta, ako systému. Všetko to, čo teraz prichádza na svet malo, podľa správnosti, prísť hneď potom, čo Mesiáš bol zavrhnutý a vlastným ľuďom ukrižovaný. Milovaní, uvedomme si, že koniec sveta mal byt’ v roku asi 40 AD! To znamená, že nás by nebolo! Pán ale vsunul do našej rovnice jednu neznámu a tá neznáma veličina sa nazýva - Milosť! Preto čas od ukrižovania Krista Mesiáša až po začiatok Danielovho 70-teho týždňa, ktorý ešte nezačal, sa nazýva “Dišpenzácia Milosti”, alebo tiež “Vek Milosti”. Pán Boh (Otec) po ukrižovaní Svojho Syna zastavil “hodiny osudu” tejto generácie ľudstva a opäť ich nechá tikať až uvidí, že Jeho Milosť neprináša žiadúcu úrodu, až uvidí, že “bezbožnosť človeka na zemi je veľká, že každý úmysel, predstava a myšlienka jeho srdca je zlo a neprestajne zlo.” (Gen. 6:5). Pred potopou Boh oľutoval, že vôbec stvoril človeka na zem a trápilo Ho to v Jeho vlastnom srdci! Preto Pán povedal: “Zničím človeka, ktorého som stvoril z povrchu zemského, človeka i zver i plazy i vtáctvo, lebo ľutujem, že som ich stvoril.” (Gen. 6:6-7).

 

“Ale tak, ako bolo za dní Noeho, tak bude i príchod Syna človeka. Lebo ako v dňoch pred potopou, jedli a pili, ženili sa a vydávali až do dňa, kedy Noe vošiel do korábu a nevedeli nič, až keď prišla potopa a zobrala ich všetkých, tak bude tiež príchod Syna človeka.” (Mat. 24:37-39). Sedemdesiaty týždeň Danielov sa tiež nazýva “Obdobie Utrpenia” alebo “Deň Kristov” alebo tiež “Deň Pána” a ešte na svet neprišiel. Ani nepríde, dokiaľ’ nebude najprv zjavený antikristus - falošný mesiáš - človek hriechu a syn zatratenia. (2 Tes. 2:2-4).

Prečo Pán dáva počiatok konca sveta do polovice Danielovho 70-teho týždňa a nie na jeho začiatok? Lebo prvá polovica tohto týždňa bude obdobím relatívneho “mieru a prosperity” pre každého, kto sa podrobí antikristovi. Aj Izrael bude žiť’ v mieri na základe zmluvy s antikristom, ktorého Židia prijmú za svojho mesiáša! Sám Pán im predpovedal: “Ja som prišiel v mene môjho Otca a vy ma neprijímate, keď príde iný (falošný mesiáš) v jeho vlastnom mene, jeho prijmete.” (Ján 5:43). Začiatok konca sveta, podľa Pána Ježiša, začína teda, keď antikristus poruší svoju zmluvu s Izraelom a spôsobí, že posvätné obety budú zrušené a započne “ohavnosť’ pustošenia”. (Dan. 9:27 vs. Mat. 24:15). Toto 3 a pol ročné obdobie, čiže druhá polovica Danielovho 70-teho týždňa, sa tiež nazýva “Veľké Utrpenie” (Mat. 24:21, Dan. 12:1) a tiež “Jakubovo Trápenie” (Jer. 30:7). To, čo sa bude diať na svetovej scéne, je opísané napríklad v Danielovi 11:36-45, v Zjavení kap. 8 až 19, atď.

Pánov opis je vo forme varovania kresťanom (Mat. 24:15-51, Mar. 13:14-37, Luk. 21:20-36). Je priam nemožné, aby sme si v rámci tejto knižky načrtli obraz hlavných udalostí, ktoré sa teraz odohrávajú a ktoré prídu na svetovú scénu podľa rôznych proroctiev Biblie. Len samotná Kniha Zjavenia by si vyžadovala samostatnú knihu. Nie je našou úlohou, ani cieľom tejto knižky venovať sa takému širokému a hlbokému poľu poznania, nech je ono akokoľvek zaujímavé. To, čo je pre nás dôležité, je, aby sme sa tomuto obdobiu utrpenia a obdobiu Božieho hnevu vyhli! Venujme sa teda Pánovmu proroctvu, ktoré podal svojím učeníkom, lebo v ňom nájdeme to, čo je naozaj, pre nás, kresťanov, v tomto čase dôležité. A chcem podčiarknuť, že píšem a budem písať len o kresťanoch.

 

Musíme si uvedomiť dva základné fakty:

1.  Prichádza potopa hnevu Božieho a už aj začalo pršať!

2.  Vyvolení vstúpia do korábu a dvere budú zavreté!

 

Tak ako Izrael, v čase Pána Ježiša, bol privilegovaný žiť na prelome vekov a stretnúť Boha v ľudskom tele, tak i my sme privilegovaní žiť na prelome vekov, fakticky na konci vekov a stretnúť nášho Boha. Nielen, že naše deti môžu byt’ svedkami konca sveta, ale je reálna šanca, že ani my “stredného veku” sa už nemusíme dožiť penzie!! Preto rozoberme si stručne oba horeuvedené fakty.

 

1.  Potopa hnevu Božieho je načrtnutá v knihe Zjavenia len v hrubých črtách, no i tie postačujú na to, aby sme dostali správny obraz. Obsah tejto knihy Zjavenia je navyše podaný tak, aby bol popletený každý, kto nežije Duchom Krista! Preto dnes existuje toľko interpretácií, koľko je teológov a koľko je filozofov. O tomto celkovom obraze si povieme len nasledovne:

 

Hnev Boží je obsiahnutý v siedmych pečatiach, siedmych trúbeniach a siedmych čašiach. Prečo tri krát sedem? Číslo antikrista je vyjadrené tromi šestkami (Zj. 13:18), lebo šesť je číslo človeka (stvorený na šiesty deň, šesť dní má pracovať) a antikristus bude Satan, vtelený do človeka. (Satan + človek = 0 + 6 = 6). Tri šestky vyjadrujú trojicu temna - Drak, Šelma, Falošný prorok. (Zj. 20:10). Číslo sedem je číslo vyjadrujúce perfektnosť (Boh + človek = 1 + 6 = 7) a Kristus je reprezentovaný tromi sedmičkami. Tieto tri sedmičky tiež vyjadrujú Trojicu Svetla - Otec, Syn, Duch Svätý. (1 Ján 5:7). V tomto období podvodu, lesti a falošných kristov, každý originál Biblie bude zfalšovaný! Proti Otcovi stojí Drak, proti Synovi - Kristovi (Mesiášovi) stojí Antikristus (Falošný mesiáš) a proti Duchu, hovoriaceho cez Jána Krstiteľa, stojí duch Draka, hovoriaci cez Falošného proroka - falošného Jána Krstiteľa. Ba aj smrť’ a vzkriesenie Krista bude napodobené antikristom! (Zj. 13:3, Hab. 3:13).

 

Dejiny ľudstva sú Duchom Boha rozdelené na sedem vekov. V prvých šiestich vekoch si človek vládol sám sebe bez toho, aby bol Boh zasahoval proti slobodnej vôli človeka. Ako to dopadlo? Každý vek končí súdom Boha a renováciou.


Stručný prehľad vekov je nasledovný:

 

Vek                                                                   Súd

1. Nevinnosť          (Gen. 2:7-15)                     Vyhnanie z Raja       (Gen, 3:24)
2. Civilizácia          (Gen. 5:3-32)                     Potopa                      (Gen. 7:17-24)
3. Národy               (Gen. 10:32)                       Popletenie jazykov   (Gen. 11:9)
4. Prísľub               (Gen. 17:1-5)                     Egyptské otroctvo    (Ex. 2:23)
5. Zákon                 (Ex. 20:1-17)                      Babylonské zajatie   (1 Kron. 6:15)
    a Proroci            (1 Sam. 3:20)                     - vyhnanie do sveta  (Ez. 20:23-26)
6. Milosť               (Ján 20:31)                         Veľké Utrpenie        (Mat. 24:21)

7.  Kráľovstvo         (Zj. 20:4-6)                        Posledný Súd           (Zj. 20:11)

     nebeské

 

Žijeme na konci šiesteho veku. Siedmy vek je vekom Kála kráľov a Pána pánov a človek bude žiť pod Jeho vládou. Celé dejiny ľudstva sú teda “jedným týždňom”, kde jeden deň je tisíc rokov. (2 Pet. 3:8). Nie každý horeuvedený vek trval tisíc rokov. Vek Milosti trvá už skoro 2000 rokov a zakončuje šesťtisícročné panovanie človeka svetského - hriešneho. Nasleduje siedmy deň, tisícročné panovanie Krista, nazvané tiež Kráľovstvo Milénia. Prvý koniec sveta je teda koniec šiestich vekov človeka, vládnuceho sám sebe.

Sedem pečatí, sedem trúbení a sedem čiaš je teda perfektným súdom Krista (777) nad svetom, ktorý bol skorumpovaný Satanom (666)! Ďalší fakt je ten, že siedma pečať obsahuje v sebe celý zvyšok súdu, teda sedem trúbení a sedem čiaš. Podobne, siedme trúbenie obsahuje v sebe ďalší zvyšok súdu, teda sedem čiaš. Tento fakt obsahovania súdu poslednou pečaťou a posledným trúbením, naznačuje kontinualitu Božieho súdu. Nie je ťažké si tiež všimnúť, že tento hnev Boží sa stupňuje v intenzite a súd sa stáva hroznejší, rozsiahlejší a urýchlenejší od pečati k pečati, od trúbenia k trúbeniu a od čaše k čaši. Pre žiadnu ľudskú dušu niet úniku!

Posledný Súd (Zj. 20:11-15) zahrňuje v sebe nielen konečný súd ľudstva, ale i konečný súd starého stvorenia, starej zeme a neba, ktoré budú nahradené Novým Stvorením.

 

2.  “Vierou Noe, keď mu bolo Bohom zjavené to, čo ešte nebolo vidno, hnaný bázňou, pripravil koráb na záchranu svojho domu, čím (vierou a konaním) odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je z viery.” (Žid. 11:7). To, čo je nám Bohom zjavované, prakticky od začiatku 19-teho storočia a hlavne v posledných niekoľkých rokoch, je až neuveriteľné jasný obraz. Otázka je: Kto z vás uverí a pripraví svoj “osobný koráb” na záchranu seba a svojho domu pred potopou Božieho hnevu? A opäť opakujem, nepíšem o pohanoch, ale o vás kresťanoch, o vás, čo tvrdíte, že ste kresťania, čo veríte, že ste kresťania! Predtým, než si s pomocou Božou podáme ten jasný obraz, musíme sa obšírnejšie zaoberať siedmymi listami Krista Ježiša v knihe Zjavenia kap. 2 a 3.

 

     Zo siedmych zborov reprezentujúcich celú Cirkev, prvé tri (Efezus, Smyrna, Pergamos) sú odlišné od posledných štyroch (Tyatíra, Sardis, Filadelfia, Laodičea) v tom, že nástupom Smyrny, Efezus prestal existovať, pokiaľ ide o charakteristiky. A tak i ďalej, až zrodom Tyatíry prvé tri zbory prestali pokračovať, ako zbory, charakterizujúce existujúcu časť Cirkvi. Tento zánik predošlého zboru prestáva Tyatírou. Teda posledné štyri zbory existujú súbežne až do konca dejín, čiže do príchodu Krista Ježiša. Tento fakt sa odzrkadľuje i v tom, že Pánov výrok ukončujúci každý list má pre prvé tri zbory formu: “Ten, kto má ucho, nech počuje, čo Duch hovorí zborom. Tomu, kto premôže ...”. Pre posledné štyri zbory tento výrok má presne obrátenú formu: “Tomu, kto premôže ... Ten, kto má ucho ...”

 

T y a t í r a - je reprezentovaná Rímom, Moskvou a Aténami, teda cirkvou rímsko-katolíckou, pravoslávnou a grécko-katolíckou. Všetky tri majú podobné znaky a stoja na tom istom základe. To, čo vychádza z Tyatíry je Sardis. Sardis reprezentuje Protestantskú cirkev, počnúc Reformáciou. Začiatok Sardis obsahuje prácu Martina Lutera. Keďže i v tomto zbore sú “veci hotové na zomretie” (Zj. 3:2), Pán znova zasahuje Svojim Duchom a zo Sardis povstáva Filadelfia. Napokon to, čo “padá” vo Filadelfií, vytvára Laodičeu.

 

V tom jasnom obraze Pána, ktorý nám podáva prakticky od začiatku tohto storočia, je práve jasný obraz týchto štyroch zborov a ich osud. O Tyatíre si povieme v druhej časti tejto kapitoly, lebo slovenskí kresťania v drvivej väčšine prináležia práve tomuto zboru. Tri posledné zbory sú nasledovné.

 

S a r d i s - v gréčtine znamená “obnovu, reštauráciu”. Je to zbor kontradikcie - rozporu, lebo na jednej strane Pán vytvoril Sardis privedením Svetla do mŕtveho a tmárskeho katolicizmu stredoveku a na druhej strane, namiesto, aby obdržal živý protestantizmus, obdržal mŕtvy protestantizmus! Sám Pán hovorí: “Poznám tvoje skutky, že máš meno, že žiješ (v tele) a že si mŕtvy.” (Zj. 3:1). Teda protestanti Sardis, ktorí tvrdili a tvrdia i dnes, že v porovnaní s katolíkmi a pravoslávnymi sú živí, lužú, lebo sú práve tak mŕtvi ako katolíci a pravoslávni Tyatíry! A tak ako Tyatíra má svoj “zvyšok” a tých, ktorí nepodľahli “tomu učeniu”, práve tak Sardis má niekoľkých, ktorí “nepoškvrnili svoje rúcha”. (Zj. 2:24 a 3:4).

Aký je teda rozdiel medzi týmito dvoma zbormi a v čom tkvie tá obnova? Sardis obdržal Svetlo a Pravdu od Pána a započal kráčať vierou ducha a nie skutkami skorumpovanej duše a tela. Biblia bola otvorená ľudu a ľud mal opäť možnosť vidieť svetlo a počuť pravdu Božiu. Na “život” si však protestanti Sardis museli počkať vyše tri storočia. Tak ako katolicizmus bol zosobášený so svetom a stal sa národným vierovyznaním, práve tak protestantizmus Sardis sa sobášil so svetom a stal sa vierovyznaním niektorých národov. No oba boli mŕtve, jeden v temnotách modlárstva, druhý vo svetle Biblie!

A tu prichádza začiatok 19-teho storočia a Pán dáva svojej Cirkvi nielen Svetlo, Pravdu a poznanie, ale preddavok vlastnej Osobnosti a to Svojim Duchom. Tak ako “včasný dážď padol na Cirkev prvých dní (Sk. 1:8, 2:4), tak “pozdný dážď” začal padať na Cirkev posledných dní (Sk. 2:16-18, Jak. 5:7). A z tohoto dažďa, ktorý padol na Sardis, povstal zbor Filadelfie!

 

F i l a d e l f i a - pochádza z dvoch gréckych výrazov, “filo” -láska a “adelfos” - brat. Čiže samo meno zboru opäť vyjadruje jeho charakteristiky. To, čo Hnutie Bratov intelektuálne aj inštinktívne vedelo a hlásalo prakticky od počiatku 19-ho storočia, to bolo potvrdené a naplnené životom samotným Duchom o necelé storočie neskôr. Tento pozdný dážď’ začal padať’ na Sardis, no neskôr zasiahol i Tyatíru a mnohí z katolíckeho laictva i duchovenstva i mníšskych rádov obdržali dar Ducha vo forme jazykov! Tak Filadelfia povstala zo Sardis a tí z Tyatíry “prebehli cez Sardis akoby rýchlikom”.

Zo siedmych zborov len dva nedostali pokarhanie od Pána, Smyrna a Filadelfia. Zo siedmych zborov len u dvoch sa spomína koruna života”: Smyrne bola sľúbená (Zj. 2:10) a Filadelfií je Pánom prízvukované, aby ju nestratila! (Zj. 3:11). Smyrna bol zbor trpiaci telesne, hádzaný levom fyzickým, Filadelfia je zbor trpiaci duševne, hádzaný levom “v ľudskej koži”. “Máš malú moc ...” (3:8) znamená čo do počtu i fakticky, lebo pred svetom svetským i náboženským je zbor z Filadelfie akoby ničím! Filadelfia je ale jadrom Mladuchy Krista, zatiaľčo zvyšok Mladuchy tvoria všetci tí “premožitelia” z ostatných zborov. (Zj. 3:12).

Neprešlo ani storočie a z Filadelfie vychádza Laodičea.

 

L a o d i č e a - tiež pochádza z dvoch gréckych výrazov, “laos” - ľud, laictvo a “dicea” - názor, zvyk. Teda z tela, dominovaného svetlom, pravdou, láskou a bratstvom vyrástol úd, dominovaný pozostatkami svetla a pravdy, demokratickými zásadami, názormi väčšiny, zvykmi vyhovujúcimi väčšine, teda zbor padlý zo zásad Slova Božieho a zo života Ducha! Ako je to možné? Nuž a ako je možné, že po tisícročnom Kráľovstve samého Krista na zemi, bez hriechu, v pravde a spravodlivosti (pozri kapitolu 7) sa nájdu národy, nielen jednotlivci, ale celé národy (!)‚ ktoré budú opäť nasledovať’ Satana? (Zj. 20:7-9). Naša logika tu jasne nepostačuje na objasnenie všetkého, čoho je človek naozaj schopný!

Modly a tmárstvo Tyatíry padli v Sardis. Hierarchia duchovenstva, kňažstvo (ako sprostredkovateľ medzi Bohom a laictvom), chrámy, kostoly, cirkevný majetok, to všetko prešlo do Sardis a stále tam je. To padlo až vo Filadelfií. Každý, kto sa neudržal vo Filadelfií padol, lebo aj tomu zboru Pán hovorí “kto premôže (3:12) a to v tom, že si pevne udrží to, čo má! (3:11). Z Filadelfie ale nemožno padnúť zpäť do Sardis, ani zo Sardis do Tyatíry. Dozadu je cesta nemožná a dopredu sa dá ísť len o krok. Teda z Efezu nemohol vyrásť Pergamos, iba cez Smyrnu a z Tyatíry nemohla vyrásť Filadelfia, iba cez Sardis. Práve tak nikto nemôže byt’ v zbore Laodičei, keď neprešiel Filadelfiou! Laodičea je preto o nič menšou tragédiou Tela Kristovho, než Tyatíra, Sardis, alebo Pergamos. Tu, v Laodičei, sú všetci tí protestanti, katolíci i pravoslávni, ktorí už raz boli osvietení, ba chutnali dary nebeské cez Ducha Krista, no neotvorili dvere srdca Kristovi (3:20). Ich pýcha a arogancia a zaslepenosť duše prevládli, ich nové znalosti ich nafúkli. (1 Kor. 8:1).

Laodičea je pyšná a arogantná časť Filadelfie!! Nie čudo, že Laodičea obnovila “duchovenstvo a laictvo” a spôsobila, že dary Ducha nie sú používané ako nástroje pre konanie vôle Boha, pre budovanie Tela Krista, ale že sú zneužívané ako symboly rozdeľujúce Telo Krista, povyšujúc jedného brata a opovrhujúc druhým bratom. A tak protestanti sú rozdrobení ešte horšie, než katolíci a pravoslávni! Vo vlastných očiach sa Laodičea vidí špičkou kresťanstva, na ktorej ťažko čo vylepšiť a pre ktorú Pán môže prísť trebárs zajtra ráno . Protestantské kongregácie kráčajú vo ‘svetle’ svojho duchovenstva, nevediac, že to svetlo je tmou a odmietajú kráčať vo Svetle Ducha Božieho. Kristus - Syn Boží - HLAVA Cirkvi, stojí pri dverách Cirkvi z vonkajšej strany a klope, aby mohol byt’ vpustený dnu!! (3:20). To je Laodičea, “špička kresťanstva, nositeľka svetla”!

 

Bratia moji a sestry moje, sú len štyri zbory do ktorých môžete patriť. Ak ste doteraz nevideli svetlo a nepoznali pravdu Slova živé ho Boha, potom ste stále Tyatíra. Ak ste videli svetlo a rozoznali pravdy, no nemáte života Ducha, ste Sardis. Ak ste aj Duchom pokrstení, obdarovaní Jeho darmi (1 Kor. 12:8-10) i ovocie Ducha vyrástlo alebo rastie (Gal. 5:22-23), ak milujete Boha a svojich bratov a sestry bez rozlišovania, ak nepoznáte rozdielu medzi duchovným a laikom, ak máte živý kontakt so Spasiteľom a Pánom, potom ste Filadelfia. A ak ste krstení Duchom, obdarovaní Jeho darmi, no nemáte Jeho ovocia, ak nemáte so svojim Spasiteľom živý kontakt, ak vaše náboženstvo sa opäť stalo intelektuálnym, ak prostredníkom medzi Pánom a vami je váš kňaz, pastor, staršina, diakon, potom ste Laodičea.

 

Nebuďte však zarmútení, vy čo ste zarmútení sami nad sebou, lebo Pán číta myšlienky vášho srdca i v tomto momente a On je schopný vás priviesť’ do svojej Filadelfie a je schopný vás tam udržať. A vy, ktorí nie ste zarmútení, ale pohoršení nad tým, čo čítate, Pán číta vaše myšlienky tak isto a posudzuje stav vášho srdca.

Milovaní, neposudzujte svoju príslušnosť do toho - ktorého zboru podľa toho, akej kongregácie ste členom. Nemiešajte vnútornú realitu s vonkajšími znakmi. Člen katolíckej alebo pravoslávnej kongregácie môže byt’ srdcom a dušou v Sardis, ba i v Laodičei. Člen protestantskej kongregácie môže ešte stále byt’ v Sardis alebo v Laodičei alebo je “jednou nohou” vo Filadelfií. To vám musí vaše srdce a vaše svedomie povedať, kde ste a nie budovy, do ktorých sa zhromažďujete. Jedno je však isté, žiadny člen, žiadnej kongregácie katolíckej, pravoslávnej, alebo protestantskej, nemôže byt’ súčasne “oboma nohami” vo Filadelfií! Nemôže byt’ srdcom a dušou vo Filadelfií a telom v kongregácií, iba ak krátky čas. Po krátkom čase musí bezpodmienečne zistiť, že je vlastne napojený na mŕtve telo, kde pre jeho nový život v novom človeku niet pokrmu a nápoja! Po kratšom čase Pán ho sám presadí do nového tela, živého tela. Výnimka je len tá, ak tá kongregácia je “miešaná”, teda ak v nej prúdi dostatočný život pre nového “filadelfčana”. Horeuvedené je tiež dôvodom, prečo sa hlavne v dnešných dňoch rozprúdilo “podomové kresťanstvo”. Hovorím vám, milovaní, Filadelfiu nemožno nájsť v chrámoch, v kostoloch, v auditóriách, tam je Tyatíra, Sardis a Laodičea. Filadelfia je v “katakombách” a to nielen v krajinách ateizmu, ale i v krajinách tzv. slobodného sveta. Tam bola kedysi i Smyrna.

 

Aký bol dôvod toto všetko opisovať? Ak sa teraz vrátime na začiatok bodu 2., zistíme, že tým jediným “korábom”, ktorý nás môže zachrániť od potopy Božieho hnevu, je Filadelfia! Nezabúdajme, že každý premožiteľ z každého zboru, sa stáva v srdci a duši Filadelfiou.

A tak, ako Noe opustil túto zem, vznášajúc sa na vodách potopy a vstúpil na ňu opäť až po určitých dňoch, tak i Filadelfia opustí túto zem, odnesená Duchom Božím a vstúpi na túto zem až po určitých dňoch. Ako a kedy sa uskutoční prechod Cirkvi Kristovej zo zemskej sféry do nebeskej sféry?

     “Ten, kto seje dobré semeno, je Syn človeka. Pole je svet, dobré semeno sú deti kráľovstva, ale kúkoľ sú deti toho zloducha. Nepriateľ, ktorý Ich zaslal je diabol; žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli.” (Mat. 13:37-39). “Buďte teda trpezliví, bratia, až do príchodu Pána. Hľa, roľník (Kristus) čaká na vzácny plod zeme (Mladucha) a čaká naň trpezlivo až dostane včasný a pozdný dážď. ”

(Jak. 5:7).

“A pozrel som sa a, hľa, biely oblak a na ňom sedel niekto podobný Synovi človeka (Kristovi) a na hlave mal zlatú korunu a v ruke ostrý kosák. A iný anjel vyšiel z chrámu (ktorý je v nebi), volajúc silným hlasom: Zabodni svoj kosák a žni, lebo prišiel pre teba čas žatvy, lebo úroda zeme, vyschnúc, dozrela.” (Zj. 14:14-15). Poznamenávam, že to, čo nasleduje vo veršoch 17-20, je žatva kúkoľa a je opísaná v kap. 16 Zjavenia.

 

Teda prijatie Cirkvi do nebies je napodobnené žatve obilia a vyliatie Božieho hnevu na pohanstvo je napodobnené zberu hrozna (Zj. 14: 17-20). Obilie a hrozno stoja oproti sebe v protiklade. Obilie dozrieva keď vyschýňa, keď stráca šťavy, dodané koreňom zo zeme; hrozno dozrieva, keď je plne naplnené touto šťavou zeme. Kresťan teda musí stratiť esenciu tohoto sveta, v ktorom sa zrodil a z ktorého vyrástol. Pohan, naopak, je svetom viac a viac naplňovaný. Pán nikdy nepovedal: “Ja som víno”, ale povedal: “Ja som chlieb." (Ján 6:35, 48,51).

Žatva má ale tri etapy: prvoplody, žatva a zber paberkov. (Lev. 23:10,17,22). Prvoplody majú byt’ donesené do domu Pána (Ex. 23:19), obilie žatvy sa zhromažďuje do sýpky (Mat. 3:12) a paberky sa nechávajú na poli chudobným. (Lev. 23:22). Toto symbolizuje nanebovstúpenie prvotiny-prvoplodov kresťanstva ku trónu Boha (dom roľníka), prechod dozrelých kresťanov do povetria-ponebes­kých oblastí (sýpky) a ponechanie kresťanov na poli (na zemi).

Prvým prvoplodom tejto zeme je Pán Ježiš (1 Kor. 15:20). Po nanebevstúpení Pána (Sk. 1:9) uplynulo 50 dní a Duch Boží zostúpil ako “včasný dážď”, aby vyprodukoval ďalšie prvoplody. (Sk. 2:1-4, viď tiež Lev. 23:10-11 a 16-17). Všetky prvoplody, až do dnešného dňa, sú tým “dieťaťom vychyteným k Bohu a k Jeho trónu” (Zj. 12:5), teda najprv Pán Ježiš Kristus a potom všetci premožitelia všetkých zborov. Časť z nich je tiež opísaná v Zjavení 14:1-5. Toto nanebevstúpenie je opísané v Matúšovi 24:40-41, kde “dvaja budú na poli, ten jeden (dozretý, uschnutý) bude vzatý, ten druhý (zelený, šťavnatý) bude ponechaný”. Tento únos Mladuchy sa môže uskutočniť kedykoľvek, no rozhodne sa uskutoční pred časom žatvy. Okrem znaku, že to bude v dňoch ako bolo za Noeho, nemá Mladucha žiadny iný znak a žiadne časové vodítko. Preto nás sám Ženích varuje: “Buďte ostražití, lebo neviete hodiny, kedy váš Pán prichádza.” (Mat. 24:42,44 a 25:10).

 

Hlavná časť odchodu Cirkvi zo zeme - žatva - sa uskutoční pri poslednom odtrúbení, teda po siedmom odtrúbení a tesne pred vyliatím siedmych čiaš hnevu Božieho. (Zj. 11:15, 1 Tes. 4:15-17, 1 Kor. 15:51-54). Kresťania nebudú unesení ku trónu Boha, ale do “povetria”, čo je oblasť ponebeská, medzi nebom a zemou. Práve tak obilie žatvy sa zhromažďuje v sýpke, ktorá je obyčajne medzi poľom a domom roľníka. To sú tí kresťania, čo na dozretie potrebujú ešte nejaký čas a pálčivejšie horúčavy udalostí.

Paberky budú ponechané na poli (na zemi). To sú tiež tie vetvy, čo neplodia žiadne .ovocie, ktoré sú zbierané ľuďmi a hádzané do ohňa. (Ján 15:1-2,6). To sú tí, čo nemajú účasť v prvej žatve, v prvom vzkriesení. (Zj. 20:4-15).

V závere si teda môžeme povedať nasledovné: Každý človek, bez ohľadu na národnosť, rasu, jazyk, náboženskú príslušnosť’, ktorý uveril v Ježiša Krista ako Spasiteľa a úprimne oľutoval svoju hriešnosť, je spasený a zapísaný v Knihe Života Baránka. Stal sa kresťanom. Osud každého kresťana, od hodiny jeho obrátenia až po Posledný Súd, môže ale byt’ extrémne rozdielny a závisí na stave a činoch-rozhodnutiach jeho vlastnej duše a vôle, vlastnej mysle a vlastného srdca!

Náš Spasiteľ a Pán Ježiš Kristus prikazuje, poučuje, napomína, vedie a vždy podáva pomocnú ruku Svojim Duchom a Svojim Slovom. My sme zodpovední za reakciu našej duše a vôle a táto reakcia určuje náš osud, našu cestu v rámci spásy. Pán poznal reakciu nášho srdca, mysle a vôle dávno pred naším narodením, preto dnes vie koho povoláva na spásu a koho zo spasených vyberá za Mladuchu.

 

“Ja Ti ďakujem, milovaný Otče, nielen za most zo smrti do života, ale za celý majestát Tvojej Spásy, ktorá sa zrodila v Tvojom srdci v nevysloviteľnej láske, milosti a úžasnej múdrosti. Nie nadarmo si nechal napísať: Oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani nevstúpilo do srdca človeka to, čo Boh pripravil pre tých, ktorí Ho milujú. (1 Kor. 2:9). Keď je teda človeku nemožné, čo i len si predstaviť tieto veci, ako je potom možné za ne vyjadriť vďaku? Práve tak, moja vďaka sa nedá vyjadriť slovami. To, čo nezmôže jazyk, zmôže slza; a to, čo nezmôže slza, zmôže objatie. Preto, stojac pred Tebou, roním slzu vďaky a objímam Ťa v duchu tak, ako Ťa objímem v tele v ten deň.”

 

 

 

 

 

 


Slovo o Slovensku

 

Keď Pán posielal svoje Slovo a Svetlo cez Cyrila a Metoda, vedel, čo robí a prečo to robí. My sme za svetlom nešli, ale On nám ho poslal. Dnes je situácia veľmi podobná, lebo Pán opäť posiela svoje Svetlo, aby rozohnalo temnoty a aby tak Jeho ľud mohol vidieť. Tým nám vyjadruje svoju lásku, milosť, trpezlivosť a starostlivosť. Pán vie o nás všetko od počiatku naších dejín až do konca a držal nad nami svoju ochrannú ruku. Pán vie všetko o každom národe, lebo On stvoril národy, On ich rozmnožuje, a On ich bude’ súdiť. (Job 12:23, Iz. 2:4, atď.).

 

Pán si nás zamiloval ako národ nie preto, lebo sme škriepiví, nejednotní, oddaní fľaši a nie Jemu, majúci najrôznejšie slabiny, ale preto, že sme národ holubičí, mäkkého srdca a ustavične utláčaný. Nikdy sme nešli na výboje, nikdy neútočili, nikdy nerobili nároky na cudzie. Ak sme bojovali, bojovali sme vždy len za vlastný život, za vlastnú slobodu, za vlastný chlieb. Vždy sme sa len bránili, lebo vždy bolo dosť takých, čo nás chceli zahrdúsiť, zotročiť alebo aspoň degradovať na sluhov a slúžky. Toto je vlastne naša tisícročná história a hovorím vám, ak by Pán nebol býval držal svoju ochrannú ruku nad nami, dnes by nás nebolo! Túto knižku by ste nečítali a ak, tak určite nie v slovenčine. Po tisícich rokoch by sme neboli mohli zaspievať’ “Hej, Slováci, ešte naša slovenská reč žije! Ešte naše slovenské srdce za náš národ bije ...” Nie, to nie je a nikdy nebola pieseň politická, ba ani len hymna štátu! To je pieseň zo slovenského srdca, ktorú žiadny turek ani poturčenec nemôže nikdy spievať, ani chápať. Táto pieseň nemá poukazovať na Slovenský Štát, ale na Boha, lebo vďaka Jemu naša reč “ešte” žije a vďaka Jemu naše srdce “ešte” bije už či za slovenský národ, alebo len za seba. Či teda to slovo “ešte” nevyjadruje tú hĺbku pravdy našej histórie? Koľké národy sveta takú pieseň už nemôžu spievať, lebo ich niet?

A neboli to len Tatári a Turci, ale naši európsky priatelia a bratia, ktorí otročili, hrdúsili a nenávideli a ktorí otročia a nenávidia i dnes. A my sme nenávideli späť a nenávidíme i dnes. Ani oni, ani my sme sa teda v srdciach nezmenili!!

Naivný je preto každý Slovák, ktorý si myslí, že naši blízky i vzdialenejší susedia učinia pokánie a že Slovensko im odpustí a že všetko bude zmenené k dobrému. Naivný je každý Slovák, ktorý vkladá nádeje do akejkoľvek vlády sveta, do akéhokoľvek politického, či ekonomického spoločenstva existujúceho alebo plánovaného. Naivný je každý Slovák, ktorý verí a dúfa, že napokon predsa len zvíťazí ľudskosť. Naivný je, ej, veru je naivný každý Slovák, ktorý stavia budúcnosť Slovenska na základňu európskej federácie, na váhu verejnej mienky, na šikovné manipulovanie politicko-ekonomických síl a vzťahov, na prezieravosť naších budúcich politikov. Naivný je každý Slovák, ktorý stavia na vieru že Európa a svet si budú vyžadovať spravodlivosť’ a že ju budú i uplatňovať - teda aj voči Slovensku.

 

Sme národ holubičí, mäkkého srdca, ale sme i národ neuveriteľné naivný. Kedy prestaneme snívať farebné sny? Kedy prestaneme stavať na našej obrazotvornosti a na ilúziách, ktoré sa rozplývajú skôr, než stačia zahriať naše duše? Či sme dnes na mape sveta vďaka nejakému nášmu, alebo cudziemu vojvodovi, nejakému prezidentovi, maršálovi alebo vďaka slovenskej armáde, či inej armáde? A či budeme na mape sveta, lebo ‘‘slobodná Európa” nemôže bez nás žiť? Alebo že budeme robiť veľký krik? Tlačíme sa do vedomia sveta a veríme, že keď si nás konečne svet všimne, že nás uzná a na základe ľudskosti, spravodlivosti a obojstrannej výhody nám prizná naše požiadavky. A, hľa, budeme slobodne budovať slovenský raj. Pýtam sa: Koľko rokov? Dva, tri; alebo až šesť? A pod ktorým führerom? Alebo azda veríte, že nebude viac führerov a že príde večný mier? Hovorím vám, že ten najväčší Führer, sám Antikristus, je na ceste! A svet ho prijme, teda i Slovensko ho prijme ako novovekého mesiáša, ktorý Európu naozaj zjednotí, ba prinesie i veľmi krátky mier a prosperitu. “Lebo keď budú hovoriť: Mier a bezpečnosť, vtedy príde na nich nečakaná a náhla zkaza, akoby pôrodné bolesti na tehotnú ženu, a nebude pre nich úniku. Ale vy, bratia, nie ste v temnote, že by vás ten deň mal zastihnúť ako zlodej.” (1 Tes. 5:3-4).

 

               Veľké a dobyvačné ríše povstali a zanikli, veľké a dobyvačné národy povstali a zanikli a maličká krajinka salašov a pastierov pretrvala tisícročie. Náhoda? Poviem vám ešte jednu paralelu a jedno mystérium. Slovensko je v očiach Pána akoby “európsky Izrael”. Sme podobný Izraelu rozlohou krajiny, počtom obyvateľstva, polohou. Izrael je v geodetickom centre kontinentov, Slovensko v centre Európy. Nitra je naším Betlehemom, kde sa narodilo Slovo a Bratislava naším Jeruzalemom. Izrael bol daný pod čižmy cudzích, pretože opustil svojho Boha a dal sa na modlárstvo. My sme tiež boli daní pod čižmy cudzích, keď sme opustili Slovo Boha nám doručené a dali sme sa na modly. Slovensko sa objavilo na mape sveta iba nedávno, Izrael sa objavil na mape sveta tiež iba nedávno (po 2000 ročnom vyhnanstve do všetkých kútov sveta). Prečo? Lebo Židia po hrôzach druhej svetovej vojny zrazu zatúžili po vlasti? Alebo snáď’ Organizácia Spojených Národov sa v roku 1948 zľutovala nad ich osudmi? Alebo im. arabské národy v geste starostlivého bratranca ponúkli späť’ ich vlasť? To sú, predsa, žarty. Tak ako slovenské srdce bije vôľou Pána a nie naším rozhodnutím, tak ako Slovensko je dnes na mape sveta rukou Všemohúceho Boha a nie človeka, práve tak Izrael je dnes na mape sveta rukou Boha! To nebolo rozhodnutie OSN, ani žiadneho človeka, ale rozhodnutie Boha keď povedal: “Tak hovorí Pán Boh: Ja vás povyberám z národov a zhromaždím vás z krajín, kde ste boli roztrúsení a dám vám (opäť) zem Izraela.” (Ez. 11:17, Iz. 43:5, Jer. 23:3 a 29:14, atď.).

          Izrael dnes stojí a žije, súc obkľúčený najbližšou rodinou, bratrancami, ktorých verejne vyhlásený ciel’ je: zahnať ich do mora! Už sa o to viackrát pokúsili a budú sa pokúšať’. Je až smiešne pozorovať nemohúcnosť človeka voči súdom Božím. Izrael je Danielom hodeným do levovej jamy. Boh ale poslal svojho anjela a ten zatvoril papule levom. (Dan. 6:22). A či Slovensko nieje v jame levovej? Na koho sa to obraciate o pomoc? Na politikov? Na filozofov? Na ekonómov? Na organizácie alebo na významné osobnosti? Na kabinety západných mocností? (Tí sami potrebujú pomoc!) Prestaňte snívať, milovaní. či Daniel bol vytiahnutý z jamy levovej. lebo celú noc telefonoval vplyvným činiteľom Perzskej ríše?? A či snáď prišiel iný lev, aby Daniela vytiahol z jamy svojich kolegov? Daniel bol vytiahnutý z jamy levovej na rozkaz kráľa a nenašlo sa na ňom žiadneho poranenia, lebo VERIL vo svojeho Boha! (Dan. 6:23).

Hovorím vám, že Slovensko bude vytiahnuté z levovej jamy na rozkaz Kráľa a nebude na ňom poranenie, AK sa v ňom opäť nájde VIERA vo svojeho Boha! Viera, viera, nie produkt mozgových závitov, nie zbožné prianie, nie nádej obrazotvornosti, nie realizácia sna, ale VIERA v živého Boha, nášho Stvoriteľa a nášho Kráľa!

Prečo je Izrael národ vyvolený Bohom? Aby nám Boh na tomto jednom vyvolenom národe, na jeho živote, na jeho osudoch ukázal, ako má ktorýkoľvek národ žiť, ako konať, čo konať, čo nekonať, čoho sa vystríhať. Izrael bol vyvolený, lebo je to národ najúlisnejší, najprefíkanejší, najtvrdohlavejší, najmalovernejší a najnevernejší svojmu Bohu, teda perfektný príklad pre svet! Izrael je tým “prádlom”, ktoré Pán Boh Jahve perie a vešia na prádelní šnúru a vyťahuje na slnko pred všetky národy sveta. Či nie je to jasne napísané Duchom toho živého Boha Izraela, ktorý sa cez Krista Ježiša stal i našim Bohom? “Lebo nechcem, bratia, aby ste si neuvedomovali, že všetci naši otcovia boli pod oblakom a všetci prešli cez more a všetci boli pokrstení v Mojžiša a v oblaku a v mori, a všetci jedli ten istý duchovný pokrm, a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej Skaly, ktorá šla pred nimi a tou Skalou bol Kristus. Ale vo väčšine z nich Boh nenašiel zaľúbenie, lebo boli premožení v pustatine. A toto všetko sa nám stalo výstražným príkladom na to, aby sme nebažili po zlých veciach, ako oni bažili. Aby sme sa nestali modlármi, ako niektorí z nich, ako je napísané: Posadil sa ľud jest’ a piť a vstal, aby sa hral. Ani nesmilnime, ako niektorí z nich smilnili a padlo ich v jeden deň 23 tisíc. Ani nepokúšajme Krista, ako niektorí z nich pokúšali a pohynuli od hadov. Ani nereptajme, ako niektorí z nich reptali a pohynuli od ničiteľa (diabla). Lebo všetky veci sa im udiali, aby slúžili ako príklady a SÚ NAPÍSANÉ PRE NAŠU VÝSTRAHU, nám, čo sme došli ku koncu vekov! A tak teda ten, čo sa domnieva, že stojí (na správnom základe a pevne) nech sa opäť pozrie, aby nepadol.” (1 Kor. 10:1-12).

 

Priatelia moji, mám k vám prosbu: Pozrite sa naozaj pozorne a dôkladne, na čom stojíte! Lebo Pán zatrasie zemou i nebom, ba už aj trasie, ako je i napísané: ”... a ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale i nebom. A toto slovo ‘ešte raz’ znamená odstránenie tých vecí, čo sú otrasené ... aby tie veci, ktoré sú neotrasiteľné, zostali.” (Žid. 12:26-27). “Lebo prišiel čas, kedy súd musí začať v dome Boha (te­da v Cirkvi).” (1 Pet. 4:17).

 

Už sme si povedali, že Slovensko je v drvivej väčšine Tyatírou, teda zborom reprezentovaným rímsko-katolíckou, pravoslávnou a grécko-katolíckou cirkvou. Ten zbytok slovenského kresťanstva je prakticky Sardis, teda protestantské denominácie s novým svetlom Slova, ale bez života Ducha. Slovenská Filadelfia sa pravdepodobne len začína rodiť. A keďže Filadelfie na Slovensku v merateľnej miere niet, niet ani Laodičei.

Buďme konkrétni a buďme spravodliví a povedzme si nepríjemný fakt: Vo väčšine z nás Boh nenašiel žiadne zaľúbenie! Stali sme sa modlármi, stali sme sa ľuďmi sťažovania, šomrania a reptania, odvrátili sme sa od živého Boha a od Jeho Slova! Slúžime Mu perami a nie srdcom. “Tento ľud sa ku mne blíži iba ústami a perami ma uctieva, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. Nuž daromne ma uctievajú, učiac nariadenia Ľudské namiesto (mojích) doktrín.” (Mat. 15:8-9). Sochy a obrazy sú umelecké predmety a niet v nich nič zlého. Ak si ale pred nimi kľakáte a pred nimi sa modlíte, s bázňou na ne pozdvihujete svoje oči, očakávate od nich pomoc, uctievate ich, bozkávate im nohy, ruky, potom sa stali pre vás MODLAMI! Viem, podľa vás tie sochy a obrazy reprezentujú najvýznamnejšie osobnosti Nového Zákona a teda nemodlíte sa ku drevu a kameňu a sádre, ale k ním, k Márií, k Petrovi, k Pavlovi a k ďalším, je tak? Milí priatelia, to je váš argument, ktorý budete musieť obhájiť osobne pred Kristom Ježišom, keď budete pred Ním stať. Podľa tohto Krista Ježiša je ale fakt, že sa modlíte a uctievate a bozkávate a kľakáte si a s bázňou pozdvihujete svoje oči na kusy kameňa, sádry, bronzu a dreva! Lebo jedného dňa chytil sochár kus kameňa a dal mu podobu muža a povedal: Toto je Peter, dajte ho do chrámu, nech sa mu ľudia klaňajú, nech sa ku nemu modlia, nech mu bozkávajú nohu a nech ho uctievajú! A tak sa aj stalo. Pritom ten kto vás stvoril, Všemohúci Boh a Sudca, hovorí: “Neurobíš si pre seba žiadnu rytinu, ani žiadnu podobu ničoho, čo je hore v nebi, alebo čo je dolu na zemi, alebo čo je vo vodách pod zemou. Nebudeš sa im klaňať, ani im slúžiť, lebo Ja, tvoj Pán a Boh, som žiarlivý Boh, odplácajúci nepravosť otcov na ich deťoch do tretej až štvrtej generácie tých, čo ma nenávidia. A preukazujúci milosrdenstvo tisícom tých, čo ma milujú a dodržiavajú moje prikázania.” (Ex. 20:4-6). To je len prvý fakt.

 

Druhý fakt je, že sa modlíte k ľuďom a že uctievate ľudí! Pripusťme, že ten kus kameňa vo vašom chráme naozaj vyjadruje podobu Petra tak, ako sám kedysi vyzeral. Či aj teraz je v poriadku, keď veriaci si pred ním kľakajú, bozkávajú mu nohy a uctievajú ho? Povedzte mi, vy kresťania Tyatíry, z akej kryštálovej gule ste vyčítali takéto čertovské obrady? Či ste nikdy v živote nečítali Nový Zákon? Či neviete, že Slovo živého Boha je vaším sudcom a Ono má byt’ vaším jediným vodítkom? A či viete, že sám Peter vás musí zahriaknuť a keby dnes žil a videl vás, že by vás zdrapil za límec a zdvi­hol z vaších kolien? “A ako Peter vchádzal (do domu Kornélia), Kornélius mu vyšiel v ústrety a padol k jeho nohám a uctieval ho, klaňajúc sa mu . Ale Peter ho schytil a zdvihol hovoriac: Vstaň hore! Ja sám som tiež len človek.” (Sk. 10:25-26). Z hrdla apoštolov Pavla a Barnabáša vychádza podobné svedectvo, keď, súc prirovnaní k bohom, vybehli medzi zástup v Lystre, kričiac: “Mužovia, čo to robíte? Aj my sme iba Pudia, trpiaci podobnými neresťami ako vy, ktorí vám zvestujeme evanjelium, aby ste sa obrátili od týchto márnosti k živému Bohu, ktorí učinil nebesia i zem i more i všetko, čo je v nich.” (Sk. 14:11-15).

 

Tretí fakt je, že nielen, že sa modlíte a uctievate lúdi, ale modlíte sa a uctievate a žiadate o pomoc mŕtvych‚ ktorí o tejto vašej “náboženskej činnosti” nemajú ani potuchy! Či naozaj ste takí naivní a myslíte si, že Petrova socha alebo sám Peter počujú vaše šomranie, vaše vzdychy, vaše žiadosti, vaše modlitby? A v ktorej časti Písma vám Pán hovorí: Modlite sa k Petrovi a uctievajte ho? Alebo: Modlite sa k Márií a uctievajte ju? Viete, čo vám Pán hovorí?

“... ak budete čokoľvek žiadať od môjho Otca v mojom mene ...” (Ján 15:16)

“... Váš Otec vie, čo potrebujete predtým, než Jeho žiadate.” (Mat. 6:8)

“Takto sa teda modlite: Otče náš ...” (Mat. 6:9)

“... o čo viac váš Otec nebeský dá dobré veci tým, ktorý Ho žiadajú.” (Mat. 7:11)

“Opäť vám hovorím, ak dvaja z vás na zemi sa zhodnú o čomkoľvek, bude im to vykonané mojím Otcom, ktorý je na nebesiach.” (Mat. 18:19)

“Čokoľvek budete prosiť Otca v mojom mene, dá vám.” (Ján 16:23)

 

Kde je tu Peter? Kde je Mária? Kde je Pavol? Kde je tu akýkoľvek človek? A viete, čo to slovo “čokoľvek” v horeuvedených citátoch znamená? To znamená, že pre Petra, Máriu, Pavla, Antona, Jozefa, Štefana a ostatných neostáva nič, lebo Otec je schopný dať čokoľvek, teda VŠETKO!

Dajte mi teraz jeden jediný dôvod, prečo by si ktorýkoľvek veriaci mal kľakať pred sochu židovského rybára, ktorého Pán nazval Satanom (Mat. 16:23) a ktorý prvýkrát horko zaplakal nad vlastnou tvrdohlavosťou, arogantnosťou a nemohúcnosťou až keď už bolo neskoro? (Mat. 26:75). Prečo by mu mal hocikto bozkávať nohy a mal ho uctievať?

Dajte mi jeden jediný dôvod, prečo by hociktorý veriaci mal nazývať Máriu “Matkou Božou”, modliť sa k nej a uctievať ju skoro ako samého Krista Ježiša, Spasiteľa a Pána? Vy vreteničie plemeno, vy farizeji Nového Zákona, ktorý ohlupujete prostý ľud a úprimné srdcia vrháte do temnôt, povedzte mi, ako môže byt’ dvadsaťročné židovské, hriešne dievča matkou Boha??? Či to nie je rúhanie sa do tváre vlastného Stvoriteľa? Či to nie je duch Satana, ktorý obalil vaše tvrdohlavé modlárske srdcia a stiahol všetky rolety vo vašom mozgu? Lebo už i ľudská logika, na dôvažok k duchovnej pravde, je prevrátená hore nohami. Matka Ježišovho tela z mäsa a kostí - áno, lebo to, čo sa rodí z tela je telo. (Ján 3:6). Požehnaná medzi ženami - áno, lebo takú česť a také nesmierne privilégium mohla mať len jedna žena. (Luk. 1:28). Ale Matka Božia - absolútne NIE! Pýtam sa vás teda ešte jednu otázku: Prečo padáte na kolená pred “slúžkou Pána” (Luk. 1:38), ktorá potrebovala takú istú spásu, ako každý z nás (Luk. 1:47), a ktorej sám Pán Ježiš dal najavo situáciu, hovoriac: “Žena, čo Ja mám s tebou (do činenia)?” (Ján 2:4).

 

Štvrtý fakt je, že nielen lúdi, mužov a ženy, ale ani anjelské bytosti nemáme uctievať a k ním sa modliť! “Nedovoľte nikomu, aby vás podviedol a pripravil o vašu odmenu, navádzaním do dobrovoľnej pokory a uctievania anjelov, nanucovaním vás do vecí, ktoré sám nevidel, súc nadutý márnosťou jeho hriešnej mysle.” (Kol. 2:18). A keď apoštol Ján, súc v nebi, padol k nohám anjela, ktorý mu vyjavil budúce veci, dostal striktnú odpoveď: “A on mi povedal: Hľaď, aby si toto nerobil! Ja som tvoj spolusluha a tvojích bratov, ktorí majú svedectvo Ježišovo. Boha uctievaj! Lebo svedectvo Ježišovo je duchom proroctva.” (Zj. 19:10).

Nech je na vašu útechu, Tyatíra, že ani samotný apoštol Ján sa nepoučil hneď na prvýkrát. Keď padol po druhý raz k nohám anjela, aby sa mu klaňal a uctieval ho, dostal tú istú striktnú odpoveď: “Hľaď, aby si to nerobil, lebo ja som tvoj spolusluha a tvojích bratov prorokov a tých, čo dodržiavajú slová tejto knihy. Boha uctievaj!” (Zj. 22:8-9).

 

Piaty fakt je, že z toho modlárstva sa vyvinul celý systém, preplnený najrôznejšími relikviami, rituálmi, tradíciami a ľudskými prikázaniami, smernicami, pravidlami, ktoré so Slovom Božím nemajú absolútne nič spoločného. Naopak, mnohé z nich sú priamo proti Duchu Písma, čo je Duch Krista Ježiša!

Vy, úprimní katolíci a pravoslávni Tyatíry, k vám sa obraciam a hovorím vám v mene Krista Ježiša: máte len dve možnosti, postaviť sa nekompromisne na Slovo Božie, lebo “nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú” (Mat. 24:35) alebo zostať s farizejmi Nového Zákona, ktorých súd je opísaný v kap. 23 ev. Matúša! Pán Ježiš Kristus žiada vaše rozhodnutie, a žiada ho teraz, lebo niet veľa času!

Všetky tri cirkvi Tyatíry majú korene svojho systému v meste Ríme, preto toto mesto reprezentuje Systém Tyatíry. Prečo toto spomínam? Lebo Pán zatrasie i svojou Cirkvou, ba už i trasie, aby oddelil kúkoľ od zrna. Tyatíra bude tiež otrasená až do základov, aby to zrno, čiže každý prostý a úprimný katolík a pravoslávny kajúceho srdca, bol oddelený od kúkoľa, čiže od systému a od všetkých farizejov a modlárov, ktorí sa toho systému nevzdajú a nikdy neučinia pokánie. To zatrasenie Cirkvou je vlastne ďalšia milosť od Pána, aby zrno nebolo súdené spolu s kúkoľom.

Keďže Slovensko je z veľkej väčšiny Tyatírou, je viac než žiadúce, aby sme si tento súd Tyatíry trochu viac priblížili a objasnili vo svetle Slova Krista Ježiša. Vezmite si teda do rúk Slovo Božie a čiňte vlastný súd. Pripomeňme si ešte jednu dôležitú vec, že totiž každé slovo, ktoré Pán vyberá a vyslovuje voči adresátovi, má svoj špecifický význam i v tom, že ono súčasne charakterizuje toho adresáta samotného.

 

Kniha Zjavenia, kapitola 2:

Verš 18:

“A anjelovi zboru v Tyatíre píš: Toto hovorí Syn Boží, ktorý má svoje oči podobné plameňu ohňa a jeho nohy sú ako jagavá mosadz.” (tiež 1:14-15).

 

Tyatíre sa Pán predstavuje ako Syn Boží, dávajúc tým jasne na javo, že žiadny človek, žiadny syn človeka, žiadna dcéra človeka, nemôže byt’ porovnávaný s Ním, ani pozdvihnutý na Jeho úroveň! Teda Dcéra Božia, ani Matka Božia neexistujú! Existujú iba synovia a dcéry Boha a VŠETCI sú si rovnocenní! (Mat. 23:8-12). Svoje oči a nohy spomína preto, lebo prízvukuje Tyatíre, že pred Jeho plamennými očami je všetko v celom zbore holé a odkryté od počiatku do konca, nič nemôže byt’ schované a nič neujde svojmu súdu ohňom. To, čo tieto Jeho prenikajúce oči odsúdili, Jeho kovové nohy zašliapu a rozdupajú do prachu. (Mosadz bola v tom čase kovom vojny).

 

Verš 19:

Poznám tvoje skutky a lásku a službu a vieru a tvoju trpezlivosť, aj tvoje činy a tých posledných, súc viac, než tých prvých.”

 

Pán je spravodlivý a my musíme byť tiež. Sám Pán tu dotvrdzuje, že napriek tomu systému, i v tomto zbore je určité množstvo veriacich ‘par excelence’, konajúcich skutky naozajstnej lásky, viery a trpezlivosti. Nech aj tí zatvrdilí protestanti si všimnú, že história tohoto zboru je poprepletaná i perlami osobností, kráčajúcich s Bohom, ktorých by im mohol závidieť’ každý iný zbor! Syn Boží teda neodsudzuje všetko a nehádže všetko do jedného vreca, ako to zvykneme robiť my, deti Božie.

 

Verš 20:

“Mám však niekoľko vecí proti tebe, lebo dovoľuješ tej žene Jezabel, ktorá sa to nazýva prorokyňou‚ aby učila a zvádzala mojích služobníkov na smilstvo a jedenie toho, čo je obetované modlám.”

 

Jezabel bola dcérou pohanského kráľa, ktorá sa stala manželkou izraelského kráľa Ahába. Ona spôsobila, že Aháb a väčšina izraelského ľudu opustila Pána Boha a začali stavať oltáre a klaňať sa jej bohovi Baálovi. Jej vplyvom Aháb konal väčšie zlo pred Pánom, než ktorýkoľvek iný izraelský kráľ pred ním. Navyše, Jezabel nechala vyvraždiť prorokov Božích a priviedla ľud Boží do temnoty a zmätku, do modlárstva ! (1 Kr. 16:29-33 a 18:4). Nazvala sa prorokyňou a učiteľkou, kážuc a učiac svoje doktríny. Každá cirkev, každý zbor, každý jednotlivec, ktorý káže a učí svoje doktríny a trvá na nich, bez ohľadu na Slovo Božie, sa stáva Jezabel!! Okrem modlárstva, Jezabel cudzoložila so svetom, preto každá cirkev, každý zbor, každý jednotlivec, spriatelený, ba zosobášený so svetom, cudzoloží so svetom a je Jezabel!

Z troch cirkví reprezentujúcich Tyatíru, rímsko-katolícky systém je najtypickejším zobrazením Jezabel, učiaci a kážúci vlastné doktríny, i keď tie stoja v priamom protiklade s Písmom alebo s Duchom Písma. Systém nielen spriatelený, ale priamo vtelený do systému sveta (politického, ekonomického, kultúrneho, atď.). “Vy cudzoložníci a cudzoložnice, či neviete, že priateľstvo so svetom je nepriateľstvo s Bohom? Ktokoľvek bude teda priateľom sveta je nepriateľom Boha.” (Jak. 4:4). A tak, ako Jezabel vniesla ľud Boží do modlárstva, tak ho doniesol tiež cirkevný systém, narodený v Ríme. Čo Pán vytýka veriacim Tyatíry je to, že dovolia toto učenie, sami praktizujú toto modlárstvo a nepostavia sa za Slovo Božie a nepočúvajú Jeho Ducha, ale počúvajú a veria Jezabel! Tento systém Tyatíry je dokonca nebezpečnejší, než samotná Jezabel a to v tom, že zatiaľčo Jezabel uviedla do Izraela pohanských bohov a modly, Tyatíra uviedla do Cirkvi bohov a modly z naších vlastných bratov a sestier, spasených tou istou krvou Krista Ježiša!!!

Teda na jednej strane máme v Tyatíre opravdivých služobníkov Boha, kráčajúcich v láske, trpezlivosti, poníženosti a službe (hoci ich nie je veľa), na druhej strane máme svetský skorumpovaný inkvizičný systém, vraždiaci prorokov Božích, či už fyzicky (v minulosti), mentálne alebo duchovne, systém privádzajúci Kristovou krvou spasených ľudí do modlárstva a temnôt a tým späť do lona smrti!

 

Verš 21:

“A dal som jej čas, aby (Jezabel) učinila pokánie zo svojho smilstva, ale neučinila pokánie.”

 

Tento systém Ríma, Moskvy a Atén nielenže sa nikdy neobráti, ale stane sa jadrom budúcej svetovej supercirkvi, ktorej základy sú už položené Svetovou Radou Cirkví a ekumenickým hnutím. (Telo Kristovo, ako organizmus, nepotrebuje ekumenizáciu, ale život.) Svoje sídlo bude mat’ v Ríme a táto supercirkev bude “perfektnou, nerozriedenou Jezabel”.

 

Verš 22 a 23:

“Hľa, hodím ju do postele a tých, čo s ňou smilnili (čo ju počúvali, čo jej verili, čo podľa nej konali a žili) uvrhnem do veľkého súženia, ak sa neodvrátia od svojich skutkov. A pozabíjam jej deti smrťou a všetky zbory budú vedieť, že Ja som to, čo vyšetrujem a zkúmam opraty (uzdy) a srdcia; a Ja dám každému jednému z vás podľa vaších skutkov.”

 

Jezabel je odsúdená a s ňou všetci, čo ju od počiatku reprezentujú a propagujú a jej súd je jasné opísaný v kap. 17 Zjavenia. Osud skutočnej fyzickej Jezabel je opísaný v kap. 9 druhej Knihy Kráľov. Žena, ktorá sedí na šelme šarlátovej farby, odená do purpuru a šarlátu, obvešaná zlatom, drahokamami, perlami, v ruke so zlatým kalichom a opitá krvou svätých a krvou svedkov Ježišových, sediaca tiež na mnohých vodách (národoch), s ktorou to smilnili kráľovia zeme - to je svetová supercirkev konca sveta, ekumenizovaná okolo nekájajúceho sa jadra Tyatíry! (Zj. 17:1-6). Ona sedí na siedmych vrchoch, a ona je tým velikým mestom, ktoré má kráľovstvo nad kráľmi zeme - teda sedmobrežný Rím. (Zj. 17:9 a 18). Mnohí katolíci a pravoslávni, či už z “laictva alebo hierarchie”, sa stali, stávajú sa, alebo stále zostávajú obeťami tejto Jezabel.

 

Verš 24 a 25

“Ale vám hovorím a tým ostatným v Tyatíre, všetkými, ktorí nemajú (neprivlastňujú si) toho učenia a ktorí nepoznali hĺbky Satana ako hovoria: Neuložím na vás žiadne iné bremeno. Ale to, Čo už máte, držte pevne až dokiaľ neprídem.”

 

Ďakujme Bohu za tieto slová, ktoré vyjadrujú Jeho nedoziernu milosť. Pán tu jasne naznačuje, že okrem toho mála verných služobníkov vo verši 19, existuje v Tyatíre ďalší zvyšok - ti všetci ostatní, čo síce neslúžia Bohu skutkami opravdivej lásky, trpezlivosti, viery, ale nemajú v srdci ani toho učenia Jezabel, toho modlárstva a smilstva so svetom.

Keď Jezabel chcela zabiť’ Eliáša a on utiekol do pustatiny a Pán sa ho pýtal, čo tam robí, prorok Eliáš odvetil , že on zostal jediným Jeho prorokom v Izraeli a aj jeho chcú zabiť. Pán mu na to odvetil: “Predsa som si ponechal v Izraeli sedem tisíc, všetko to kolená, ktoré si nekľakali pred Baálom a ústa, čo ho nebozkávali.” (1 Kr. 19:1-3, 9-10,18).

Eliáš, Obadiáš a sto prorokov Pána, ktorých Obadiáš schoval pred Jezabel (1 Kr. 18:4), títo reprezentujú tých málo služobníkov Božích Tyatíry z verša 19 (Zjavenia). Tých “sedem tisíc” reprezentu­je všetkých ostatných z Tyatíry, čo si nekľakajú pred sochami a obrazmi, nemodlia sa k ním, nebozkávajú ich, nepoužívajú žiadné relikvie, žiadne svätené predmety a žiadne učenie Jezabel! To budú jediní, ktorí nebudú uvrhnutí do Veľkého Súženia, o ktorom sme písali v prvej časti šiestej kapitoly. Z týchto dvoch skupín povstanú tiež tí, čo budú milovať Otca a Krista celým srdcom, celou mysľou a celou svojou silou a toto budú tí premožitelia z Tyatíry!

 

Horeuvedené sa týka veľkej väčšiny slovenského kresťanstva. Tú menšinu slovenského kresťanstva tvoria protestanti - Sardis. A vám, milí bratia a sestry, musím povedať, že to nemáte pred Pánom oveľa lepšie, než Tyatíra!

 

Zjavenie, kapitola 3:

Verš 1:

“A anjelovi zboru v Sardis píš: Toto hovorí ten, čo má sedem Duchov Boha a sedem hviezd: Poznám tvoje skutky, že máš meno (reputáciu), že žiješ a pritom si mŕtvy.”

 

Laodičea je podobná Pergamosu, Filadelfia Smyrne a Sardis je podobný Efezu. Efezus bol prvotnou apoštolskou cirkvou, ktorá po stáročiach farizejských a saducejských temnôt dostala svetlo a život od Boha, no po čase opustila svoju prvú lásku - Krista. (Zj. 2:4). Po stáročiach farizejských temnôt, Sardis tiež dostal svetlo, no ku tej prvej láske a ku životu Krista sa nikdy nedopracoval. Sedem Duchov Boha je sedmoraký Duch Svätý (Iz. 11:2), zoslaný Otcom na zem, aby vykonal a ukončil prácu svetla a života. Mnohí neprijali od Ducha nič, mnohí prijali iba svetlo, iba malá časť prijala svetlo aj život.

Pretože Sardis má svetlo, budí dojem, že žije, a túto svoju reputáciu propaguje a sám v ňu verí. Pritom nevie, že je mŕtvy! V čom je Sardis mŕtvy a prečo si veriaci myslia, že žijú? Lebo nerobia žiadny rozdiel medzi svetlom a životom. Svetlo Boha prináša zjavenie pravdy a znalosť ako dar Ducha, no neprináša ani lásku, ani pokoru, ani mier, ani nič podobného (čiže ovocie Ducha). Naopak, človek, dostávajúci zjavenia pravdy a svetla od Pána, je v nebezpečí stať sa pyšnejším, než bol kedy predtým! (1 Kor. 8:1-3). To bol tiež hlavný dôvod, prečo Satanov posol’ sprevádzal apoštola Pavla. (2 Kor. 12:7). Svetlo, pravda a ostatné dary Ducha sú NÁSTROJE na vyprodukovanie ovocia Ducha - života, lebo láska, pokornosť, mier, atď., sú ovocím Ducha - ovocím Jeho Života.

Sedem hviezd reprezentuje sedem Premožiteľov zo siedmych zborov ako Pánov konečný ciel’ pre Sardis, čiže Filadelfiu -Mladuchu. Teda Pánov konečný ciel’ nie je dať’ kresťanom, blúdiacim v temnotách trochu svetla, pravdy, vedomostí a múdrosti, to je len medzistupeň. Pánov konečný ciel’ je vypracovať z ních nádoby čisté a sväté, ktoré by Pán mohol konečne naplniť Svojim vlastným nestvoreným Životom!

 

Verš 2 a 3:

“Bdej a upevňuj to, čo zostáva a čo je hotové umrieť. Lebo som nenašiel tvoje skutky dokonalými pred Bohom. Rozpamätaj sa ako si prijal a počul, a drž pevne a učiň pokánie. Ak však nebudeš bdieť, prídem na teba ako zlodej a nebudeš vedieť v ktorú hodinu prídem na teba.”

 

I to svetlo, ktoré v Sardis zostáva, je hotové vyhasnúť. Dôvod? Namiesto toho, aby sa zjavená pravda prehlbovala a zjednodušovala prispôsobovaním sa každého veriaceho k Slovu Biblie, stáva sa táto pravda plytšou a komplikovanejšou tým, že Slovo Biblie je umelo prispôsobované ľudským doktrínam. Preto sa i Sardis musí rozpamätať na jednoduchú a živú pravdu a svetlo hlásané apoštolmi na počiatku Cirkvi.

Upomienka ohľadne zlodeja je veľmi podobná tej; danej Tyatíre. Keď zlodej prichádza, prichádza tajne a neukradne nič, iba čo považuje za najcennejšie. Najcennejším pre Krista sú tí v každom zbore, čo Ho milujú.

 

Verš 4:

“Aj v Sardis máš niekoľko málo mien, ktorí nepoškvrnili svojho odevu, a tí budú chodiť so mnou odetí v bielom, lebo sú toho hodní.”

 

“Málo mien” vyjadruje tú istú boľavú situáciu ako v Tyatíre. Milovaní, roky a roky sme sa posudzovali podľa vonkajších znakov a nie podľa vnútornej reality. Načo je nám toľko kalichov, zlatých, strieborných, mosadzných, kryštálových s najrôznejšími menami cirkví a denominácií, keď tie kalichy sú prázdne, alebo skoro prázdne?? Kedy sa prestaneme hašteriť, odsudzovať a posudzovať, čí kalich je krajší a lepší?? Kedy začneme rozoznávať rozdiel medzi kalichom prázdnym a kalichom naplneným živou vodou?? Kedy si začneme uvedomovať, že nezáleží na tom, z akého kalicha pijeme, ale či je z neho ČO piť???

Kedy začneme rozoznávať rozdiel medzi životom a smrťou? Kedy začneme vidieť a chápať rozdiel medzi intelektuálnym náboženstvom a životom duchovného človeka v Kristovi? Medzi tou náboženskou fasádou a realitou, ktorú tá fasáda zakrýva??? Kedy si prečítate ev. Matúša, kap. 23 a hlavne verše 27 a 28 a kedy si uvedomíte, že Pán nehovoril k pohanom, ani k náboženským odpadlíkom? Práve naopak, hovoril k ľuďom hlboko nábožensky založeným, oddaným náboženstvu, hovoril k najvyšším predstaviteľom tohto náboženstva, k náboženskej hierarchií! A súčasne hovoril ku každému dnešnému kresťanovi, ktorý činí podobne! Lebo každý kresťan‚ ktorý navonok vyzerá spravodlivý, bohabojný, úctivý, dobrý, Bohu oddaný ... no vnútri je naplnený pokrytectvom a nepravosťou, je - farizej!

Horeuvedené platí teda nielen pre vás z Tyatíry (katolíkov a pravoslávnych), ale i pre vás zo Sardis (baptistov, adventistov, luteránov, kalvínov, svätodušných, atď.).

Protestantizmus bol odsúdený katolicizmom od jeho počiatku, teda od Martina Lutera až podnes. To sa dá chápať. Vy protestanti ale úprimne veríte, že ste lepší a Pánovi milší, než katolíci a pravoslávni, pretože vaše kostoly nie sú naplnené sochami, obrazmi, kadidlami, svätenou vodou, vo vrecku nenosíte pátričky, neponúkate odpustky, neštudujete a nekážete katechizmus, ale Bibliu, dávate desiatky, krstíte sa ponorením do vody, hovoríte jazykmi, dodržujete sobotu alebo nedeľu, nefajčíte, nepoužívate alkohol, nejete mäso, atď. Mám pre vás šok! Ste na tom horšie, než Tyatíra!! Väčšina Tyatíry neučiní pokánie a neobráti sa a bude pobitá smrťou alebo uvrhnutá do Veľkého Utrpenia. (Zj. 2:22). Počúvajte ale, čo hovorí Pán k Sardis ...

 

Verš 5:

“Ten, čo premôže, bude odiaty do bieleho rúcha a Ja nevymažem jeho meno z Knihy života, ale vyznám jeho meno pred mojim Otcom a pred jeho anjelmi.”

 

Viete aký je rozdiel medzi pobitím smrťou, uvrhnutím do súženia a vymazaním z Knihy života? Veľký. Pobitie smrťou, a súženie je trest Boží, no dotyčný ostáva spasený a vstane pri druhom vzkriesení. Vymazanie z Knihy života znamená, že dotyčný vypadol zo spásy a je zatratený! Lebo je napísané: “A ktokoľvek nebol nájdený zapísaný v knihe života, bol hodený do jazera ohňa.” (Zj. 20:15). A viete prečo súd protestantizmu je neporovnateľne prísnejší? Lebo je opäť napísané: “A ten služobník, ktorý poznal vôľu svojho pána a nepripravil sa, ani nekonal podľa pánovej vôle bude bičovaný mnohými údermi. Ale ten, čo nevedel (vôľu pána) a konal veci hodné bičovania, bude bičovaný len niekoľkými údermi. Lebo komu je veľa dané, od neho sa bude veľa vyžadovať.” (Luk. 12:47-48). Tá časť Tyatíry, ktorá prijala dané svetlo, sa stala Sardis. Preto Pán neočakáva od Tyatíry to, čo očakáva od Sardis. Sardis je zodpovedný za to, čo s tým svetlom vykonal, nie Tyatíra, ktorá ho nemá! Nezabúdajme tiež, že tento proces prijímania svetla a zmeny Tyatíry na Sardis nikdy neprestal a pokračuje i dnes. Proces prijatia života a zmena Sardis na Filadelfiu, mal nasledovať, no zdá sa, že na Slovensku doteraz nezapočal v merateľnej miere.

Preto sa pýtam: Kde je slovenská Filadelfia? Kde je Mladucha Pastiera pastierov z národa pastierov? Kde je slovenská Mladucha Krista Kráľa? Nepýtam sa, kde sú slovenskí nábožensky založení ľudia (tých je ešte dosť), kde sú slovenskí “laici” (tých je tiež dosť), kde sú slovenskí duchovní a kde sú tí Slováci, ktorí poznajú Bibliu, kde sú slovenskí teológovia a kazatelia, nepýtam sa tieto otázky. Pýtam sa opäť: Kde je slovenská Mladucha Krista Kráľa???

Uzatváram túto časť troma faktami Pána, ktoré žiadny človek nemôže zmeniť.

Nepovstane len slovenská Mladucha, povstane Mladucha česká, maďarská, poľská, ruská, nemecká ... Slovenská Mladucha Krista Ježiša bude jediná, čo zo slovenského národa bude milovať‚ nielen svojho Spasiteľa a Pána a Ženícha, ale bude milovať i Čechov, Maďarov, Rusov, Poliakov, Nemcov, Židov ... A česká Mladucha bude jediná, čo z českého národa bude milovať Slovákov a maďarská Mladucha bude jediná, čo z maďarského národa bude milovať Slovákov a ruská Mladucha bude jediná, čo z ruského národa bude milovať’ Slovákov... A VŠETCI OsTATNí kresťania a všetci pohania slovenskí, českí, maďarskí, ruskí, poľskí, nemeckí ... zostanú vo svojich nekonečných zvadách, vo svojej nekonečnej závisti a nenávisti, vo vzájomnom podozrievaní, osočovaní a zotročovaní, v ustavičnom plánovaní zla a v praktizovaní neprávosti až dokiaľ nepríde Sudca národov - Kristus! To je prvý fakt a žiadny človek na ňom nič nezmení!

 

Problémy Slovenska v pomere k iným národom a štátom nevyrieši žiadne jednanie, žiadna konferencia a žiadna dohoda medzi nijakými osobnosťami, medzi nijakými vládami a štátmi! Vnútorné problémy medzi Slovákmi nevyrieši žiadna diskusia, žiadna polemika, žiadna konferencia, žiadna organizácia, žiadna cirkev ako existuje dnes, nevyrieši ich žiadne memorandum, žiadne prehlásenie, ani ľudská dobrá vôľa! Vyrieši ich jedine smrť starého, telesného, vonkajšieho Slováka a Slovenky a zrod nového, duchovného, vnútorného Slováka a Slovenky! To je druhý fakt a žiadny človek na ňom nič nezmení!

 

Budúcnosť Slovenska, riešenie všetkých jeho medzinárodných i vnútorných problémov, skutočný život a skutočná sloboda Slovenska je jedine v rukách Krista - Kráľa národov. Táto budúcnosť bude v plnej miere uplatnená až zahájením tisícročného Kráľovstva Krista na zemi, ktoré je predo dvermi a ktorého príchod je prakticky možný ešte v rámci tohoto storočia!! Alebo hocikedy neskôr. Len Otec nebeský vie presný dátum. Táto skutočná budúcnosť Slovenska bude navyše uplatnená cez slovenskú Mladuchu. Táto Mladucha musí však povstať TERAZ, nie za desať rokov a nie za dvadsať rokov, teraz a v nej dá Pán vidieť budúcnosť Slovenska každému, kto bude mať oko na videnie. To je tretí fakt a žiadny človek na ňom nič nezmení!

 

Tí z vás, ktorí majú v sebe hoci len malý plamienok svetla Ducha živého Boha, hoci len kvapku života Ducha živého Boha, ktorí dokážu nie rečniť, nie ohnivo kázať, nie biť sa v prsia, ale ktorí dokážu vyroniť jedinú slzu za slovenský národ, predstúpme pred nášho Otca! Predstúpme teraz, v túto hodinu a predstúpme takí ako sme, bez vybielenej fasády, bez denominačnej nálepky na čele, bez titulov, bez hodností, bez strachu, ale s bázňou a s vedomím, že bez Jeho Ducha v nás sme všetci absolútne NIČ! Predstúpme pred Neho, lebo vám hovorím, že prišla hodina, aby pred Neho predstúpili všetci tí, čo majú plamienok svetla Jeho Ducha, kvapku života Jeho Ducha, slzu ľútosti. Lebo vám ďalej hovorím, že tí, čo nepredstúpia teraz, nepredstúpia vôbec, až kým nepominie tisíc rokov! To nie je moje slovo, to je Slovo Pána!

 

 

“Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa Meno Tvoje, príď Kráľovstvo Tvoje... Predtým však, než to Kráľovstvo pošleš, Otče, priprav nás, aby sme ho mohli dnes prijať v sebe a zajtra voviesť do života celého národa. Lebo dnes sa už zmráka nad zemou a temná polnoc je čochvíľa tu. Po polnoci sa ale začne brieždiť a niet tej sily, ktorá by to Nové ráno, ten Nový deň, ten Nový vek ľudstva zmarila! Niet tej sily, lebo Ty si tak rozhodol vo vlastnom srdci a pevne ustanovil vo Svojom Slove!

My, ktorí stojíme pred Tebou, stojíme v nemom úžase nad Tvojou Slávou, Svätosťou, Milosťou, Múdrosťou a Mocou! V žiari Tvojho pohľadu sa rozplýva všetko, čo sme v živote považovali za cenné, za dôležité, za nevyhnutné alebo za nemožné. A keď toto všetko sa rozplynulo v ničotu, náš vlastný život akoby sa rozplýval pred Tebou, ktorý si nám ten život daroval. Kto môže pred Tvojou Svätosťou a Slávou zostať stať a nepadnúť na tvár? A nevidieť a necítiť vlastnú absolútnu ničotnosť? Jedna minúta pred Tvojím trónom a celá jednoduchá pravda o nás je absolútne jasná. Naše plány, naše programy, naše úsilie, naša humánna dobrota, humánne skutky, naše sny a naše presvedčenia, naše slabosti a naša dôležitosť, naša krivá viera, naša tvrdohlavosť ... všetko bolo slamou, ktorá vznikla pri Tvojom prvom pohľade. A teraz, ležiac, kľačiac pred Tebou, Stvoriteľ Neba a Zeme, vieme, že nám zostalo len jedno - Tvoja Milosť a Tvoje Slovo!

Iba teraz sme naozaj schopní pokračovať v modlitbe a povedať Ti v duchu a v pravde ... buď vôľa Tvoja, ako v nebi, tak i na zemi! Všetko, čo potrebujeme k životu, daj nám i dnes a odpusť nám naše hriechy, naše viny a naše podlžnosti Tebe. Odpusť’ nám ich presne tak, ako i my ich odpúšťame tým, ktorí hrešia, previňujú sa a majú podlžnosti voči nám! Ak ich my neodpúšťame, ani Ty nám ich neodpusť! Neuvoď nás do pokušenia väčšieho, než ktorému môžeme odporovať’ a zbav nás od toho Zlého a jeho mocností temna, ako aj od ovocia poznania dobra a zla, aby sme tak mohli konečne prijať ovocie stromu Života.

Nech Ti je večná sláva na nebi i na zemi a Tvoje Sväté Meno nech je požehnané na veky vekov. AMEN!”

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

                        KAPITOLA VII.

KRÁĽOVSTVO NEBESKÉ

 

 

“A videl som tróny a oni na nich sedeli a bola im daná moc súdiť; a videl som i duše postínaných pre svedectvo Ježišovo a pre Slovo Božie, ktorí sa to neklaňali šelme, ani jej podobe, ani neprijali jej znamenia na svoje čelo, ani na svoju ruku; a títo všetci žili a kraľovali s Kristom tisíc rokov.” (Zj. 20:4).

Smrť a vzkriesenie Pána Ježiša sú tiež symbolizované prechodom ľudu izraelského cez Jordán do zasľúbenej zeme. Jordán reprezentuje smrť a vyvolený ľud Boží prešiel smrťou do života tým, že prekročil Jordán, deliaci pustatinu od zasľúbenej zeme. A ľud prekročil Jordán len vďaka tomu, že archa zmluvy (reprezentujúca Krista) spočívala na dne rozdvojeného Jordánu, teda na mieste smrti, po celý čas prechodu. (Joz. 3:15-17). Práve tak smrťou a spočinutím nášho Pána Ježiša Krista na dne pekelnom, teda na mieste smrti, bolo umožnené každému vyvolenému prejsť zo smrti do života, z pustatiny sveta do zasľúbenej Cirkvi. Cez Jordán prekročili len tí, čo uverili v Slovo Boha. Všetci ostatní pohynuli počas ich 40 ročného blúdenia na púšti. (Num. 14:29-35). Práve tak do Cirkvi vkročili len tí, čo uverili v Slovo Boha a v Jeho Krista ako Spasiteľa. Ostatní pohynuli alebo pohynú v pustatine sveta, blúdiac rok za rokom.

 

Dvanásti apoštoli boli novozákonným Jozuom; Rímska ríša bola ich Jerichom a zbor v Efeze (teda prvotná Cirkev), to bola tá Raháb, ktorá bola zachránená z Jericha - Rímskej ríše. (Jozue kap. 2).

Po určitom čase “... ľud izraelský bol zhromaždený do miesta zvaného Šílo a tam postavili stánok zhromaždenia ...” (Joz. 18:1), čiže dom Pána s archou zmluvy v Najsvätejšej svätyni. Tam bola archa zmluvy i počas obdobia Sudcov (Sud. 18:31) i na počiatku proroka Samuela. (1 Sam. 1:24). Situácia Izraela sa ale zhoršovala aj fyzicky aj duchovne. Došlo to tak ďaleko, že samotný veľkňaz Éli nebol schopný slúžiť Pánovi, ale dieťa Samuel posluhovalo Pánovi. (1 Sam. 3:1). É1i nevnímal hlasu Pánovho (3:4-13) a jeho dvaja synovia boli nazvaní “synovia Beliála” - ničomníci páchajúci smilstvá. (2:12,25). Navyše, staršinovia Izraela sa uzhodli, aby archa zmluvy bola vyňatá z Najsvätejšej svätyne a donesená na bojisko, aby zachránila izraelskú armádu pred totálnou porážkou od Filištíncov. (4:3-4). Súd Pánov ale prišiel veľmi rýchlo, armáda Izraela bola porazená, archa zmluvy vzatá nepriateľom a dvaja synovia Éliho zabití! Pri vypočutí týchto zpráv, sám veľkňaz spadol zo svojho stolca, zlomil si väz a zomrel! (4:10-11,18).

 

Toto v kresťanstve symbolizuje obdobie, kedy svetlo a život prvotnej Cirkvi sa začali tratiť. Kedy najvyšší predstavitelia Cirkvi prestávali vnímať hlas Pána, prestávali byt’ schopní Mu slúžiť a synovia a dcéry hierarchie sa stali ničomníkmi, cudzoložníkmi a smilnicami. Navyše, Kristus a Jeho Meno (symbolizované archou) bolo vytiahnuté na bojisko tohto sveta a zneužité, aby zachraňovalo túto našu mizernú existenciu a chránilo nás pred nepriateľom len preto, lebo sme vyvolení. Zabudli sme na jednu “maličkosť ": ani Izrael, ani Cirkev neboli vyvolení, aby páchali svinstvá, aby degenerovali do takej miery, že Pán musí povolať dieťa, aby nevyhaslo svetlo v Jeho svätyni! (3:3). A aby sme tento náš degenerovaný stav uchraňovali za archou zmluvy, teda za krížom a za menom Krista! Boh je svätý, kto sa Ho dotkne telesnou rukou, umrie v tej sekunde! (2 Sam. 6:6-7). Boh vždy obhajoval a vždy bude obhajovať jedine Svoju vlastnú svätosť a slávu, ale nikdy nie naše zámery! Teda vytiahnutie archy zmluvy zo stánku Pánovho, z jeho Najsvätejšej svätyne bolo ďalšou hlúposťou a hriechom izraelského vodcovstva. Za to potom trpel celý ľud, lebo to bol ľud a synovia a dcéry ľudu, ktorí pod mečami nepriateľov platili cenu za hlúposť a hriešnosť kňažstva a staršinov. A táto hlúposť a hriešnosť, počnúc veľkňazom Élim a jeho synmi až po starších Izraela, akoby bývala prešla na celý ľud. Lebo netrvalo dlho a ďalší hriech izraelskej hierarchie a národa zavŕšil hlúposť a hriešnosť tohoto vyvoleného ľudu Bo­žieho. V čom? Žiadali proroka Samuela, aby im dal kráľa! (1 Sam. 8:4-5). Teda odmietli Pána Boha ako svojho Kráľa, aby nad nimi kraľoval, tak ako predtým. (8:7). Tým odmietli i neskoršie Kráľovstvo nebeské s Pánom ako Kráľom fyzicky prítomným v Mesiášovi, na tróne Dávidovom! Preto Pán, ich naozajstný Kráľ, im nechal odkaz cez proroka Samuela ako bude kráľovstvo človeka (Saula) v skutočnosti vyzerať. (8:11-18). Ľud ale odmietol tieto slová Pána cez Samuela a nástojil na kráľovi a na kráľovstve, aby sa Izrael tiež “podobal ostatným národom a aby nás súdil náš kráľ a šiel pred nami a bojoval naše boje.” (8:19-20).

 

To reprezentuje stav Cirkvi od temného stredoveku až podnes! Áno, tento stav trvá i dnes v každej cirkvi a denominácií, kde Kristus je len Spasiteľ’, ale nie Kráľ! Kde kráľom je človek, ktorý súdi, ktorý reprezentuje a ktorý bojuje so svetom boje svojej cirkvi, svojej denominácie! To sú dnes tie cirkevné kráľovstvá so Saulami na čele, ktorí bojujú s Filištíncami tohoto sveta vojnu, v ktorej nijako nemôžu vyhrať!

Milovaní, všimnime si dva dôležité fakty. Za prvé, Saul bol pomazaný za vojvodcu prorokom Samuelom na príkaz Pána. (9:16-17 a 10:1). Boh dal Saulovi nové srdce a bol s ním (10:7,9) napriek tomu, že Izrael odmietol Boha, ako svojho Kráľa. Práve tak dnes, mnohý Saul sa dostal na stolec, do úradu, rukou Pána. Druhý fakt je ale ten, že Saul bol neposlušný voči slovám Pána Boha a Jeho prikázaniam (13:13, 15:3, 9-11, 21-24) a preto jeho kráľovstvo mu bolo vzaté! Sám Pán oľutoval, že učinil Saula kráľom izraelským. (15:11‚35). Pán Boh si totiž vyhľadal muža podľa Svojho srdca (13:14), čiže Dávida.

 

Saul a Izrael reprezentujú organizované náboženstvo, Dávid reprezentuje Mladuchu-Premožiteľa. “Keď Saul a celý Izrael počul tie slová Filištínca, preľakli sa a veľmi sa báli.” (17:11). Dnešné kresťanstvo je pod nadvládou Filištíncov (nepriateľov Boha), lebo Kristova Cirkev zlyhala! Namiesto toho, aby produkovala Dávidov, produkovala Saulov. A dnešní Saulovia nielenže sú bezmocní a preľaknutí, ale dokonca hľadajú cesty pre “mierovú koexistenciu s Goliášom”! Prečo sú bezmocní a preľaknutí? Lebo bojovali a stále bojujú (aspoň tajne) proti Filištíncom ich vlastnými zbraňami, mečom, kopijou, štítom, brnením. Izrael bol vyslobodený mladým pastierikom oviec, zatiaľčo, po zuby ozbrojená izraelská armáda v úzkosti a strachu pozorovala, ako to dopadne! Milovaní, prečítajte si túto vetu desať krát, pokiaľ nedostanete do srdca jej pravý význam! Izrael bol vyslobodený mladým pastierikom oviec, zatiaľčo, po zuby ozbrojená izraelská armáda v úzkosti a strachu pozorovala, ako to dopadne! Prečo Dávid porazil Goliáša?

Dávid ODLOŽIL zbrane i brnenie Saulove (17:38-39) a postavil sa proti Goliášovi s inou zbraňou, s VIEROU a s MENOM PÁNA! “Vtedy povedal Dávid Filištíncovi:  Ty prichádzaš ku mne s mečom a kopijou a so štítom, ale ja prichádzam k tebe v mene Pána zástupov, v mene Boha armád Izraela, ktorého si vyzýval k boju. Dnes ťa Pán vydá do mojej ruky a zabijem ťa a zotnem tvoju hlavu z teba a mŕtve telá zástupu filištínskeho vydám dnes nebeským vtákom a pozemským šelmám, aby celá zem tak vedela, že Izrael má Boha. A celé toto zhromaždenie zvie, že Pán nevyslobodzuje mečom a kopijou; lebo tento boj je Pánov a On vás vydá do naších rúk.” (17:45-47).

 

Dnešné kresťanstvo potrebuje Dávidov a nie Saulov! Dnešné Slovensko potrebuje Dávidov, každý národ a štát potrebuje Dávidov, lebo svet je preplnený Filištíncami a Goliáši vyzývavo stoja proti armáde Krista - Cirkvi, ktorá, súc ozbrojená a obrnená až po zuby, v preľaknutí a strachu očakáva, ako to všetko dopadne! Dnešní Dávidovia musia však v prvom rade odložiť zbrane a brnenie Saulov a musia dovoliť Pánovi zástupov, aby ich vyzbrojil svojími zbraňami - najmä vierou a Svojim Menom! A títo Dávidovia, to je tá Mladucha, ktorú Pán formuje a pred ktorou sa bude triasť nielen svet, ale aj peklo!

 

Všimnime si ďalšie fakty. “A Saul sa bál Dávida pretože Pán bol s ním a od Saula odišiel.” (18:12). “A Saul videl a vedel, že Pán bol s Dávidom a že Míchal, Saulova dcéra, ho milovala. A tak Saul sa ešte viac bál Dávida a Saul sa stal Dávidovým nepriateľom po všetky dni!” (18:28-29). Milovaní priatelia, aj dnešní Saulovia sa nás budú báť a stanú sa našími nepriateľmi po všetky dni! Zapamätajte si to. Saul páchal horšie a horšie činy, hriech za hriechom (22:17-21, 24:17, 26:21, 28:7) až konečne spáchal sebavraždu! (31:4). Jeho traja synovia boli zabití a Filištínci ho vyzliekli z brnenia a odťali mu hlavu! (31:8-9).

Saula nepriviedol do hrobu ani Pán‚ ani Samuel, ani Dávid, ani žiadny iný človek. Saula priviedla do hrobu predovšetkým jeho neposlušnosť voči prikázaniam Pána, potom jeho pýcha a žiarlivosť a napokon strach.

 

Povolaný Pánom do funkcie, každý kresťan‚ od ktorého Duch Boží odišiel alebo v ktorom Duch Boží nikdy nebol, je Saulom! Tá neprítomnosť Ducha svedčí o neposlušnosti každého Saula voči Slovu Božiemu. svedčí o jeho pýche, o jeho žiarlivosti a o jeho strachu.

Každý kresťan, povolaný Pánom do funkcie a naplnený Duchom Božím, je Dávidom! Tá prítomnosť Ducha charakterizuje jeho obozretné kráčanie podľa Slova Božieho a Jeho prikázaní, charakterizuje jeho vieru, odvahu a múdrosť’ konania v každom smere. (18:14). Na margo tej múdrosti, spomeňme si len na jeden fakt: hoci Saul prenasledoval Dávida a striehol na jeho život a hoci Dávid mal viacero možností zbaviť sa Saula ba priam ho zabiť, predsa ani raz sa ho nedotkol a každému svojmu druhovi a vojakovi zakázal Saulovi škodiť. (1 Sam. 24:6,10, 26:9).

 

Bratia a sestry, všetko toto spomenuté, počínajúc prechodom Izraela cez Jordán. je základom pre chápanie Kráľovstva nebeského, jeho príchodu a jeho náplne. Lebo cesty Izraela od prechodu Jordánu až po Šalamúnov chrám symbolizujú cesty Cirkvi od smrti Pána Ježiša Krista až po Jeho Kráľovstvo nebeské!

Keď sme si takto veľmi stručne načrtli paralely medzi určitými udalosťami a osobnosťami Izraela a ich ekvivalentmi v Cirkvi Kristovej, môžeme sa vydať na druhú etapu smerom ku Kráľovstvu nebeskému.

 

Najdôležitejší fakt, ktorý si musíme vtetovať do vedomia hneď od počiatku. je rozdielny osud stánku Pánovho na jednej strane a Jeho archy zmluvy na strane druhej!!

 

Ako sme už spomenuli. archa zmluvy bola vyňatá z Najsvätejšej svätyne stánku Pánovho v Šíle a stratená do rúk Filištíncov (4:11). Dva nanajvýš dôležité fakty, ktoré nám Pán touto časťou histórie Izraela ukazuje sú nasledovné:

 

I.   Stánok Pánov v Šíle zostal bez archy! Archa zmluvy sa fakticky do Šíla nikdy nevrátila!! Omnoho neskôr, stánok Pána bol premiestený zo Šíla do Gibeonu. Archa zmluvy sa nikdy nedostala ani do Gibeonu! Po návrate od Filištíncov archa zmluvy bola v súkromných domoch a napokon skončila v praobyčajnom stane, postavenom Dávidom v Jeruzaleme! (2 Sam. 6:3-11,17, a 2 Kron. 1:3-4).

 

II.  Za celého panovania Saula, stánok Pánov bol bez archy zmluvy! Za panovania Dávida, archa zmluvy bola dopravená do Jeruzalema a dočasne umiestená v malom stane. Až za panovania Šalamúna, syna Dávidovho, bol postavený permanentný chrám a archa zmluvy umiestená na svojom správnom mieste - v Najsvätejšej svätyni!

 

Čo nám chce Pán týmto povedať? Chce nám dať obraz o príchode a o náplni Kráľovstva nebeského. Posúďte sami:

 

I.   Hoci stánok Pánov v Šíle i v Gibeone bol bez archy zmluvy, teda bez tej najhlavnejšej a najcennejšej časti, predsa náboženské obrady pokračovali akoby sa nič nebolo stalo!!! Kňaz Cádok a jeho bratia, tiež kňazi, boli v Gibeone “aby obetovali Pánovi zápalné obete na oltári zápalných obetí ustavične ráno i večer a aby konali VŠETKO tak, ako je napísané v zákone Pána, ktorý prikázal Izraelu.” (1 Kron. 16:39-40). Teda všetko bolo tak, ako za Mojžiša, včítane celého stánku i s nábytkom a svätými nádobami, včítane kňažstva i obradov, iba jedno chýbalo - archa zmluvy. Najsvätejšia svätyňa bola prázdna!! To je PRESNE obraz Cirkvi v rámci dnešných cirkví a denominácií! Lebo i dnes máme všetko, včítane stánkov Pána, teda chrámov, kostolov, kaplniek, včítane duchovenstva a obradov, jedine, čo chýba je - Kristus!!!

 

Viem, mnohí z vás budete vehementne oponovať a poukazovať na mnohoraké požehnania, uzdravenia, zázraky a rôzné dary Ducha, na spásu mnohých pohanov, ktoré to znaky sú evidentné i v organizovanom náboženstve. Plne s vami súhlasím! Uvedomme si totiž, že zo stánku Pána v Šílo i v Gibeone chýbala jedine archa zmluvy, ktorá to v Cirkvi reprezentuje Krista OSOBNE! To znamená, že všetky ostatné časti stánku Pánovho, všetko zariadenie a sväté nádoby boli tam ako predtým. Uvedomme si tiež, že toto zariadenie stánku symbolizuje PRÁCU Krista Ježiša a PRÁCU Jeho Ducha! Ak k tomu pripočítame bránu do vonkajšieho dvora stánku, potom máme nasledovný prehľad:

 

Práca Boha-Otca:

 

(1) Brána - symbolizuje voľný vstup hocikoho z pohanského sveta (Ján 3:16, 6:44)

 

Práca Boha-Syna - zariadenie vonkajšieho dvora:

 

(2) Umyvadlo - symbolizuje kázanie Pána Ježiša, čiže umytie vodou, t.j. Slovom Evanjelia (Ef. 5:26, Ján 15:3)

(3) Oltár zápalných obetí - symbolizuje preliatie krvi na kríži Kalvá­rie, čiže Spásu

     odpustenie hriechov (Žid. 7:27, 9:22)

 

Práca Boha-Ducha - zariadenie svätyne:

 

(4) Stôl nekvaseného chleba - symbolizuje pokrm pre kresťana nepoškvrnený

     kvasom ľudských ideí a emócií (Ján 14:26, Kol. 2:8, Žid. 5:12-14)

(5) Oltár kadidla - symbolizuje kresťanove modlitby, prosby, príhovory, uctievanie a

     oslavovanie Pána cez Ducha (Rim. 8:26, Zj. 5:8, 8:3-4)

(6) Sedemramenný svietnik - symbolizuje sedmorakého Ducha Svätého a Jeho dary

     pre dospievanie kresťana (Iz. 11:2, 1 Kor. 12:1-10)

 

A teraz sa vás pýtam: Či privádza Boh-Otec do brán vaších kostolov pohanov, aby si vypočuli evanjelium spásy? A či ich od Slova evanjelia (umyvadla) nevedie ku krížu Svojho Syna, aby boli spasení? A či sa vo vaších kostoloch nepodáva učenie, už či je ono nekvasené, alebo kvasené? (kvasené = nakyprené ľudskými doktrínami, nariadeniami, pravidlami, filozofiou). A či sa vo vaších kostoloch neoslavuje Pán a nie je vzývaný v úcte a modlitbách, či už sú oni kadidlom vonným, alebo páchnucim? (páchnuce = modlitby, uctievanie cez našu telesnosť, proti Duchu, proti Jeho vôli, nie v pravde). A či niet vo vaších kongregáciách darov Ducha, či už sú oni operujúce, alebo utlmené? Teda vidíte, drahí bratia a sestry, že všetko toto spomínané, reprezentujúce prácu Boha, je, alebo by malo byt’ evidentné vo vašom náboženskom živote. Práve tak to bolo evidentné v živote kongregácie Izraela v Šíle a Gibeone!

Teda opakujem, náboženský život s tradíciami a obradmi a všetkou aktivitou bežal v stánku Pána v Šíle i Gibeone ako predtým -iba archa zmluvy chýbala. Náboženský život s tradíciami a obradmi a všetkou aktivitou beží v cirkvách a denomináciách ako predtým - iba Osobnosť Krista chýba! Ovocie Jeho práce je v cirkvách stále evidentné, ale Jeho Osobnosti niet. Kde je teda Kristus Ježiš svojou Osobnosťou? V súkromných domoch a pod jednoduchými stanmi!!! A v Jeho prítomnosti sedia i dnes Dávidovia, teda tí, ktorí ho milujú, ktorí sú podľa Jeho srdca a ktorí v Neho veria ako Písmo hovorí! (1 Sam. 13:14, 2 Sam. kap.6, Ján 7:38, atď.).

 

Prečo sa Pán nevrátil do Šíla? Lebo bol kňažstvom a kongregáciou pokúšaný a provokovaný, lebo nedodržiavali Jeho svedectvá. odvrátili sa od Neho a svojími modlami Ho priviedli do žiarlivosti! “Takže opustil svoj príbytok v Šíle, zavrhnúc ho, ten stánok v ktorom prebýval medzi ľuďmi.” (Žm. 78:56-60). “Nuž teda choďte na moje miesto, ktoré bolo v Šíle, kde som najprv usídlil moje meno a vidzte, čo som mu učinil kvôli bezbožnosti môjho ľudu Izraela!” (Jer. 7:12).

 

II.  Za celého panovania Saula, stánok Pána bol bez archy zmluvy! Tým Pán jasne hovorí: Buď máte Mňa za Kráľa alebo máte svojích kráľov, ktorí sa boja človeka a nie Boha a ktorí počúvajú a konajú podľa hlasov ľudských. (1 Sam. 15:24). Lebo nikto nemôže slúžiť dvom pánom, dvom kráľom. (Mat. 6:24). To ďalej znamená, že akonáhle Cirkev Kristova, ten vyvolený ľud Kristov, začal dostávať “vodcov”, ktorí boli apoštolmi len titulom, ale nie srdcom, Kristus opúšťal túto časť svojho ľudu. Ba čo viac, “nechával sa uniesť nepriateľmi a armády svojej Cirkvi vystavil porážkam”! Porážka Križiactva Islamom je ideálne symbolizovaná porážkou Izraela Filištíncami a strata archy je symbolizovaná stratou svätého vrchu Sion v Jeruzaleme, na ktorom Pán dovolil vystaviť mešitu! (1 Sam. 4:10-11).

 

Čo je najtragickejšie, Pán Ježiš Kristus sa do tejto časti svojej Cirkvi nikdy nevrátil! Prebýval v “súkromných domoch”, čiže v malých zvyškoch tých, ktorí Ho nikdy neopustili, ktorí ostali verní Jeho Slovu a Jeho Životu a ktorí nepadali na kolená pred modlami, ani neboli zosobášení so svetom. (2 Sam. 6:3-11, 1 Kr. 19:18).

Saul nekraľoval na veky, jeho kráľovstvo mu bolo odňaté a on sám spáchal sebavraždu. (1 Sam. 31:4). Dávid bol pomazaný za kráľa, najprv za kráľa judského (2 Sam. 2:4,10) a neskôr za kráľa izraelského (5:3). Všimnite si malú zaujímavosť: Dávid mal 30 rokov, keď začal kraľovať (5:4), Pán Ježiš mal tiež 30 rokov, keď začal kázať. Dávid kraľoval 33 rokov (5:5), Pán Ježiš bol na zemi tiež 33 rokov. Bol to Dávid, čo prvý vyhľadal archu zmluvy a dopravil ju do Jeruzalema a tam postavil pre ňu dočasný stan. (2 Sam. kap. 6, 1 Kron. 16:1).

 

A teraz, bratia a sestry, prichádzame k najdôležitejším faktom tejto kapitoly, preto si hlboko uvedomme ich dosah a význam všeobecne i pre každého jedného z nás osobne.

 

A.  Kráľovstvo nebeské bude - Kráľovstvo nebeské Kráľa Krista Ježiša na zemi!!! (Zach. 14:1-9). Bude ono monarchiou, kde nebeské zákony a vôľa nebeského Otca bude uplatňovaná na zemi (tak ako na nebi - veď za to sa denne modlíme, nie??). Táto vôľa a monarchia bude uplatňovaná cez Krista Kráľa a Jeho Mladuchu-Kráľovnu, ktorí dvaja budú jedným! Bude trvať’ tisíc rokov (Zj. 20:4) a bude ono počiatočnou fázou Kráľovstva Božieho, ktoré bude večné, teda časovo neobmedzené a bude na Novej Zemi a Novom Nebi! (Zj. kap. 21).

 

Kráľovstvo nebeské na tejto zemi je “prvoplodom” večného Kráľovstva Božieho na Novej Zemi.

 

B.  Dávid symbolizuje Mladuchu Krista. Teda to, čo konal Dávid je pre nás, v túto hodinu extrémne dôležité. V súlade s touto časťou svojho Slova nám sám Pán hovorí toto: “Tí, ktorí ste to mojí Milovaní, vedzte, že váš príbytok je stanom v Jeruzaleme, je Najsvätejšou svätyňou, lebo, hľa, v jeho samom strede je Archa Zmluvy Nového Zákona, Archa Svedectva, a to som JA! A tí, ktorých som si vyvolil a ešte o tom nevedia, i vás privediem do domu Abinadába a Obed-edoma a uvidíte Archu a postavíte Mi stan a budete prebývať v Najsvätejšej svätyni. A budete Ma poznať a Ja vás, lebo prišiel na to čas. Lebo vy ste chrámom môjho Ducha a kde dvaja alebo traja z vás budú zhromaždení mojím Duchom, tam budem Ja, vo vašom strede.”

 

C.  Dávidov stan v Jeruzaleme s archou zmluvy symbolizuje prípravu pre príchod Kráľovstva nebeského na zem! Jeruzalem reprezentuje novozákonnú Cirkev. Teda Dávidov stan s archou zmluvy v Jeruzaleme tiež symbolizuje Mladuchu s Kráľom nebeským v tele Cirkvi a predsa oddelených od paralyzovanej časti tela.

 

Táto príprava je tiež symbolizovaná materiálom, ktorý Dávid pripravil, zlato, striebro, mosadz, železo, drevo, kameň a tiež remeselníkmi pre každú prácu. (1 Kron. 22:14-15). Milovaní, ak chcete vidieť paralelu s Novým Zákonom, čo sa týka materiálu na stavbu chrámu Božieho, prečítajte si prvý list Pavla Korinťanom (3:10-17).

 

D.  Príprava pre príchod Kráľovstva nebeského na zem spočíva v ustanovení tohoto Kráľovstva v našom duchu, duši a srdci! “A keď farizeji žiadali o čas príchodu Kráľovstva Božieho, odpovedal im a riekol: Kráľovstvo Božie neprichádza s pozorovaním, ani nepovedia: Hra, tu je! alebo: Hľa, tam! Lebo veď’ kráľovstvo Božie je vo vás!” (Luk. 17:20-21). “Či neviete, že vy ste chrámom Božím a že Duch Boha prebýva vo vás?” (1 Kor. 3:16).

 

Teda buď to Kráľovstvo máme vybudované a nastolené v sebe už dnes alebo ho nemáme. Ak ho nemáme alebo ho do príchodu Krista pre Mladuchu nebudeme mat’, potom do prichádzajúceho Kráľovstva nebeského na zemi nevstúpime, ale patríme pod Matúša 7:21, 24:51, 25:11-12, atď! Do Kráľovstva sú povolaní len tí, čo ho majú v sebe, takže svojím príchodom späť na zem, spolu s Kristom prinesú na zem i toto Kráľovstvo, ktoré je v nich!

Ak si v tomto svetle prečítate ktorékoľvek state Nového Zákona pojednávajúce o Kráľovstve Božom alebo o Kráľovstve nebeskom, obdržíte ich pravý zmysel.

 

E.  Šalamún, syn Dávidov, symbolizuje samotného Krista Ježiša -Kráľa, ktorý je tiež syn Dávidov podľa tela. (Rim. 1:3). Tak ako Pán povolal Dávida, aby pripravil všetko potrebné pre stavbu Jeho chrámu (1 Kron. 22:5,7-10), tak povolal jeho syna Šalamúna, aby ten chrám postavil. (1 Kron. 17:11-14, 22:9-13,19). Práve tak my, Dávidovia, sme Otcom povolaní a povolávaní i dnes, aby sme pripravili všetko potrebné pre ten Kristov Chrám. A práve tak Kristus Ježiš je Otcom povolaný, aby vybudoval ten Svoj Chrám - Kráľovstvo!

 

F.  Stánok Boží, vybudovaný Mojžišom v pustatine, symbolizuje vyvolený ľud Boží zo sveta. Stan, postavený Dávidom v Jeruzaleme, symbolizuje Mladuchu Krista, vyvolenú z Cirkvi a pripravenú pre sobáš. Oba stánky naviac symbolizujú dočasný stav, sú iba z plátna a je ich možné sťahovať’ z miesta na miesto, nemajúc žiad­nych permanentných základov. (Žid. 11:9-10).

 

Chrám Šalamúnov symbolizuje Chrám - Kráľovstvo nehnuteľné, permanentné, založené na hlbokých a pevných základoch. Dáva nám tiež predobraz o sláve a majestáte tohoto prichádzajúceho Kráľovstva, keďže sláva a grandióznosť Šalamúnovho chrámu sa dá ťažko predstaviť. (2 Kron. kap. 3 a 4). Čo je dôležité je to, že po dokončení chrámu Šalamúnovho archa zmluvy bola (permanentne) umiestnená do Najsvätejšej svätyne! (2 Kron. 5:7).

No “v arche nebolo nič okrem dvoch tabúľ (zákona), ktoré tam vložil Mojžiš na Horebe ...” (2 Kron. 5:10). Čiže chýbala v arche zlatá misa s mannou a Áaronov rozkvitnutý prút! (Žid. 9:4). A viete prečo? Lebo archa zmluvy Starého Zákona sa stala Archou Zmluvy Nového Zákona a Archou Svedectva Krista Kráľa! A to svedectvo je trojaké: (1) Kristus vyplnil zákon daný Mojžišovi do poslednej bodky (Mat. 5:17-18), preto tie dve tabule zákona tam sú; (2) Kristus sa stal našou mannou, našim chlebom, ktorý prišiel z neba, ako je i napísané: “Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli mannu na púšti a sú mŕtvi. Toto je ale ten chlieb, čo prichádza z neba, ktorý keď človek je, nezomrie.” (Ján 6:48-50). Preto tá manna v arche chýba; (3) Kristus sa tiež stal našim veľkňazom, lebo Áaronov kňazský rád už nepotrebujeme. (Žid. 7:11-28). Preto i Áaronov prút v arche chýba. Či nie je múdrosť Pána prekrásna?

A teraz, milovaní moji, urobme si stručný záver tejto časti a to nasledovne:

 

Prechod Izraela, vyvoleného ľudu Božieho, z pustatiny cez Jordán clo zasľúbenej zeme je prechod vyvolených z pohanského sveta cez smrť Kristovu do Cirkvi. Podmaňovanie zasľúbenej zeme z vlastníctva pohanských národov je budovaním Cirkvi od zoslania Ducha Svätého podnes.

História Izraela v tomto fyzickom svete je históriou Cirkvi v duchovnom svete. Odpadávanie Izraela od Boha, prikláňanie sa k modlárstvu je odpadávaním Cirkvi od Boha a jej prikláňaním sa k modlárstvu. Hriechy Izraela sú hriechami Cirkvi, fyzické vyhnanstvo a útrapy Izraela sú duchovným vyhnanstvom a duchovnými útrapami Cirkvi. Túžba po ľudskom kráľovi (Saul) Izraela je túžbou Cirkvi po hierarchií, čiže po ľuďoch, ktorí by vládli a niesli zodpovednosť a aby ovce mohli zostať ovcami. Kráľovstvo bolo Saulovi a jeho nasledovateľom odňaté, práve tak je odňaté Kráľovstvo nebeské od Saulov Cirkvi a ich nasledovateľov.

 

Pán povoláva mladého neznámeho pastierika, Dávida, ako prostredníka pre nastolenie Božieho kráľovstva nad Izraelom. Práve tak Pán povoláva neznámych bratov a sestry, Mladuchu, ako prostredníkov pre nastolenie svojho Kráľovstva nebeského. Dávid pripravil všetko potrebné pre postavenie chrámu Šalamúnom, svojim synom. Práve tak Mladucha pripravuje všetko potrebné pre nastolenie Kráľovstva Kristom, svojim Ženíchom. Šalamún postavil majestátny chrám a vládol nad Izraelom spravodlivosťou a múdrosťou Boha. Práve tak Kristus dokončí svoj Chrám a privedie Kráľovstvo, kde bude vládnuť spravodlivosťou a múdrosťou Boha!

 

Kde žijeme dnes? Žijeme a stojíme “pred prahom” Kráľovstva nebeského, ako sme to opísali v šiestej kapitole. To, čo uvádzam v nasledujúcom odstavci, nepropagujem ako zjavenie od Pána, ale ako moju osobnú vieru, ktorú ponechávam otvorenú Pánovi na revidovanie, upravovanie, doplňovanie. Hlavne časové vzťahy treba brat’ v tomto svetle.

Verím, že žijeme na konci piatej pečate. (Zj. 6:9-11). Prvoúroda Mladuchy (Zj. 14:1-5) bude zobraná predtým, než bude otvorená šiesta pečať (čo bude veľmi skoro). Číslo šesť je číslo človeka a to v zmysle jeho pozemskosti a hriešnosti. Človek bol stvorený na šiesty deň a šesť dní má pracovať a na siedmy odpočívať. Šiesta pečať je tiež pečaťou človeka. (6:15). Mladucha ale nie je pozemská, ani hriešna, ani svetská, ale nebeská, odetá do svätosti a spravodlivosti. (Zj. 19:7-9). Keď prvoúroda Mladuchy z Cirkvi bude vzatá, prvoúroda “Mladuchy z Izraela” bude pomazaná (Zj. 7:4-8), aby cez obdobie Jakubovho Utrpenia (Jer. 30:7) pripravila príchod Mesiáša (pre Izrael), podobne ako my teraz pripravujeme príchod Krista Kráľa (pre Cirkev).

Hlavná úroda Mladuchy Krista bude zožatá po otvorení siedmej pečate a to pri poslednom, teda siedmom trúbení. (Zj. 11:15, 1 Kor. 15:52, Zj. 14:14-16). Potom nasleduje Veľké Utrpenie, reprezentované siedmymi čašami hnevu Božieho, trvajúce “do konca času.” Aj z tohoto obdobia povstanú svätci, ktorí budú poslednou časťou Mladuchy Krista (Zj. 7:14) a budú odetí do bieleho a budú tiež stať pred trónom Boha a pred Baránkom. (7:9). To sú tiež tí v druhej časti verša 4. kap. 20 Zjavenia.

Veľké Utrpenie bude zakončené bitkou v údolí zvanom Armageddon (Zj. 16:16) a osobným návratom Krista Ježiša na zem. Vráti sa na to isté miesto odkiaľ  zo zeme odišiel, teda na horu Olivetskú (Sk. 1:9-12, Zach. 14:4) a Jeho Kráľovná je s Ním. (Zach. 14:5, Zj. 19:11-14). Tam ukončí tú Svetovú Vojnu započatú rukou Kaina a rozsúdi národy. (Zj. 19:15-16, Zach. 14:1-3,12). To bude PRVÝ DEŇ KRÁĽOVSTVA NEBESKÉHO na zemi!

Satan bude zviazaný na tisíc rokov, aby nezvádzal národy. (Zj. 20:2). A keďže bude zapečatené pokušenie (20:3), bude zapečatený i hriech a privedená spravodlivosť vekov a Najsvätejší (Kristus) bude pomazaný za Kráľa kráľov na tróne Dávidovom v Jeruzaleme. (Dan. 9:24). Po tisícich rokoch Satan bude na krátky čas uvoľnený (Zj. 20:3), aby aj ten posledný kúkoľ z Kráľovstva nebeského bol oddelený pred vstupom na Novú Zem, Nové Nebo a Nový Jeruzalem. (Zj. kap. 21 a 22:1-5). Toto je POČIATOK KRÁĽOVSTVA BOŽIEHO, ktorému nebude konca.

Nech je požehnané na veky vekov meno Boha a Krista Ježiša, Kráľa kráľov a Pána pánov. Či je snáď možné, aby si človek uvedomil celú šírku a hĺbku tohoto grandiózneho plánu nášho Spasiteľa a Pána? Či je to možné? Preto, ako Dávid, vchádzam do Najsvätejšej svätyne, sadám si pred Pána a hovorím: “Kto som ja, 6 Pane Bože? A čo je môj dom, že si ma doviedol až sem? A ešte i to bolo málo v Tvojích očiach, ó Pane Bože, lebo si tiež hovoril o dome tvojho služobníka do ďalekej budúcnosti. A či je toto zvyk človeka, ó Pane Bože? A čo Ti mám ešte viac čo povedať? Lebo Ty, Pane Bože, poznáš svojho služobníka. Kvôli svojmu Slovu a podľa vlastného srdca si učinil všetky tieto veľké veci, dajúc ich znať svojmu služobníkovi. Preto si zvelebený, 6 Pane Bože, lebo niet nikoho podobného Tebe, ani niet žiadneho Boha okrem Teba, podľa všetkého, čo som počul na vlastné uši!” (2 Sam. 7:18-22).

Milovaní, predtým, než ukončíme i túto kapitolu, pozastavme sa ešte raz nad týmito pravdami Božími, doprajme si času, lebo stojíme snáď pred najdôležitejším rozhodnutím nášho života. Je to rozhodnutie srdca, ktoré určí nielen náš osud, ale i našu cestu k nemu. Nedívajte sa teraz na nič, nedívajte sa na žiadnú cirkevnú organizáciu, žiadnu kongregáciu, žiadneho duchovného, žiadneho laika, nedívajte sa ani na svojích blížnych - pozrite sa sami na seba! Váš osobný osud a vaša osobná cesta k nemu nezávisí od toho, čo koná alebo nekoná tá-ktorá cirkev, čo koná alebo nekoná tá-ktorá kongregácia, čo koná alebo nekoná ten-ktorý duchovný alebo laik, čo konajú alebo nekonajú vaši najbližší - ale čo konáte vy, osobne! Váš osud a vaša cesta k nemu závisí absolútne a výlučne od toho, čo je vo vašom vlastnom srdci, vo vašom svedomí a vo vašej vôli! Nie v mozgu a nie v emóciách, ale v srdci, svedomí a vôli!

 

Tých z vás, ktorí sú Dávidovia aspoň v srdci, ak nie ešte činmi, srdečne objímam a posielam vám mocné povzbudenie, aby ste začali hľadať Archu Svedectva - Krista Kráľa a postavili je v strede vlast­ného príbytku, ak tam ešte nie je. Milovaní, niet času, “najprv hľadajte Kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko ostatné vám bude pridané” (Mat. 6:33). Započnite okamžite - Pán o vás vie, o každom jednom z vás a čaká na vás s otvorenou náručou! A Pán vás ochráni kdekoľvek budete. (2 Sam. 8:6). To je tiež najlepšia cesta a najlepšia služba vlasti a národu, akú len človek môže poskytnúť hlavne v túto hodinu!

 

Vám Saulovia, vám nedozerne zástupy Saulových nasledovníkov, a vám, ktorí nenasledujete nikoho, neviete kam idete, ste nerozhodní, alebo popletení, vám všetkým prezradím ešte jedno tajomstvo.

Proti pravde nikto nič nezmôže, iba pre pravdu sa dá niečo vykonať! (2 Kor. 13:8). Pravda je Slovo Božie.

Pravda je po prvé to, že i medzi vami sú Jonatáni, synovia Saulov, ktorí pri stretnutí s Dávidmi si ich zamilujú, budú s nimi jednou dušou (1 Sam. 18:1-4). A Jonatáni nielenže vojdú do Kráľovstva nebeského, ale budú hneď prví po Dávidoch (1 Sam. 23:16-18) a Saulovia to tiež v srdci vedia. (24:20).

Pravda je po druhé to, že medzi chrámom Božím a modlami niet žiadnej dohody! Žiadneho kompromisu! A vy ste chrámom živého Boha. (2 Kor. 6: 16). Ak hocikto poškvrní chrám Boží, toho Boh zpustoší, lebo chrám Boží je svätý, ktorým chrámom ste vy! (1 Kor. 3:17).

Pravda je po tretie to, že do Kráľovstva nebeského sa nekráča po perzskom koberci, ale cez mnohé súženia. (Sk. 14:22). Perzský koberec tu symbolizuje pohodlné náboženstvo, plné obradov, rituálov a aktivity, kde ale naša hriešnosť’ je bezpečne schovaná a ničím ne­dotknutá. Súženie je našou Kalváriou, kde náš starý človek je pribí­janý na kríž Duchom Božím!

 

Tá štvrtá Pravda je tým tajomstvom. Ak ho pochopíte a uveríte mu, vaša cesta do Kráľovstva nebeského je otvorená, či už na ňu vykročíte ako Dávid, Jonatán alebo akýkoľvek Premožiteľ. Počúvajte, čo Pán Ježiš Kristus hovorí:

 

“A od čias Jána Krstiteľa až po dnes kráľovstvo nebeské trpí násilím, a tí násilníci (tí desperátni) sa ho zmocňujú silou.” (Mat. 1:12). Viete, čo to znamená? Kráľovstvo nebeské začína Jánom Krstiteľom, ktorý prehlasuje: “Čiňte pokánie, lebo kráľovstvo nebeské sa priblížilo ... pripravte cestu Pánovi ...” (Mat. 3:2-3). Ktokoľvek uveril Jánovi a bol ním pokrstený, obdržal základný kameň Kráľovstva! Sám Pán toto potvrdzuje v Matúšovi 12:28. Odvtedy každý, kto má v sebe toto Kráľovstvo, alebo akúkoľvek jeho časť’, je pod tlakom i násilím, aby sa ho vzdal alebo ho aspoň “zreformoval” kompromismi! Vždy boli a aj dnes sú kresťania, ktorí zistili, že toto Kráľovstvo im nepadne do lona ako zrelá hruška, ale že treba zaň veru bojovať, treba použiť SILU - silu viery, silu rozhodnutia, založeného na tej viere a silu vytrvania! V mnohých prípadoch treba použiť’ priam násilie! Násilie proti čomu? Proti vôli Pána? Absolútne nie. Násilie proti vôli ĽUDÍ!!! Viete, kto vám bráni a je absolútne schopný vám zabrániť vstup do Kráľovstva nebeského?

“Ale keď videl (Ján Krstiteľ) i mnohých farizejov a saducajov prichádzať k jeho krstu, povedal im: Ó, vy plemeno vreteníc ...” (Mat. 3:7). A Pán Ježiš vyhlásil: “Ale beda vám, učitelia zákona a farizeji, pokrytci! Lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi, pretože vy sami do neho nevchádzate a tým, ktorí by chceli vojsť, bránite.” (Mat. 23: 13). Viete, kto boli farizeji, saduceji a zákonníci v Starom Zákone - to bola náboženská hierarchia Izraela, kňažstvo a učiteľstvo. Novozákonní farizeji, saduceji a zákonníci Cirkvi Kristovej sú presne tí istí bez ohľadu v akej cirkvi, v akej denominácií sa oni nachádzajú. Oni vám i dnes bránia vstup do Kráľovstva nebeského, lebo ani sami tam nevchádzajú! To vám nehovorím ja, to vám hovorí váš vlastný Spasiteľ a Pán! Veríte Mu?

 

Hovorím vám, bratia a sestry, ak vôbec máte vieru a túžbu dostať seba i svoje rodiny do Kráľovstva nebeského, potom mnohí z vás musia použiť’ násilie!! Násilne musíte preraziť línie a prekážky, nastavané pred vami ľuďmi, ktorí sami nevedia kam idú a čo chcú.

 

Čas je extrémne krátky - z letargických návštevníkov kostolov sa musíte stať odhodlanými nasledovateľmi Krista Kráľa! Nuž čo, milovaní priatelia? Vzdáte sa svojich cirkevných a denominačných znamienok na čelách? Vzdáte sa svojich modiel? Svojich relikvií? Svojich snáh o dodržiavanie Zákona? Svojich humanistických doktrín a názorov? Svojho úsilia o prispôsobenie Slova Božieho vaším účelom osobným a účelom vašej cirkvi? Vzdáte sa svojej filozofie a svojich ľudských tradícií? Vzdáte sa i cirkevných tradícií ak stoja proti Slovu živého Boha? Ste ochotní zaplatiť túto cenu? Postavíte sa proti tým, ktorí vám pred nosom zavreli alebo zatvárajú bránu Kráľovstva nebeského???

Pre každú sestru a každého brata, ktorý premôže, mám poslednú radu, ba nie ja, ale sám Pán, hovoriac: “Hľa, prichádzam rýchlo. Drž to, čo máš, aby NIKTO nezobral tvoju korunu!” (Zj. 3:11). Lebo to Kráľovstvo nebeské v tvojom srdci bude trpieť násilím! Preto vydrž a drž pevne, aby ťa žiadny človek nezviedol späť do temnôt!

 

 

 

OTČE NÁŠ, KTORÝ SI NA NEBESIACH,

 

POSVÄŤ SA MENO TVOJE,

 

                                                PRÍĎ KRÁĽOVSTVO TVOJE ...

 

                                                                        ... BUĎ VÔĽA TVOJA

 

AKO V NEBI

 

TAK I NA ZEMI! AMEN.