TAJOMSTVO

 

SKUTOČNOSTI

 

 * * *

 

Br. HANOLA

 

(Spracované zo zvukových nahrávok

z rokov 1989 až 1994)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1995

BRATISLAVA, SLOVENSKO

 


Táto knižka je určená na bezplatnú distribúciu.

Srdce, ktoré si naozaj želá dať Pánovi milodar, môže tak urobiť

na doluuvedenú objednávaciu adresu.

 

 

I. SLOVENSKÉ VYDANIE

Copyright   ©  1995 - MRM

 

Knižka je vydaná a všetky náklady sú hradené autorom

a bratmi Tela Kristovho, združených v Misii:

 

            MONTREAL REMNANT MINISTRIES

            379 Wickham, St. Lambert, Que., Canada  J4R 2B5

 

 

Korešpondenciu možno zaslať na horeuvedenú adresu.

 

Objednávky na knižku zasielajte výlučne na túto doluuvedenú

objednávaciu adresu:

 

Ing. Peter Hančinský

P.O. Box 86

974 05  BANSKÁ BYSTRICA 5

S L O V E N S K O

 

 

 

Vytlačené cez Vydavateľstvo SVORNOSŤ

v Bratislave, Slovensko.

 

ISBN  80-85696-02-9

 


V E N O V A N I E

 

Milovaný  Nebeský  Otče

Milovaný  S y n  Ježiš Kristus,

Milovaný  D u c h   S v ä t ý.

Z  Teba  pochádza  všetká

Pravda,  Svetlo  a  Život.

A  ovocie  Tebou  produkované

v  mojom  vlastnom  srdci

je  deklarované  a  zaznamenané

v  tomto  svedectve.

A  ja  venujem  toto  svedectvo

T e b e,

Milovaný  PANE  BOŽE,

aby  prinieslo  radosť

a  spokojnosť  Tvojmu  Srdcu.

A m e n.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


O B S A H

                                                                                                                                            

            Č  A  S  Ť                                        Strana     

 

Predhovor                                                                     

I       Základné Tajomstvá (13. jan. 1989) …………..4        

II      Kráľovstvo Nebeské (23. feb. 1990) …………..5       

III    Mŕtvi alebo Živí (23. nov. 1990) ………………13                 

IV     Mojžiš a My (16. aug. 1991) ………………... 23                  

Va    Viera a Vôľa (15. nov. 1991) ………………... 32                  

Vb    (pokračovanie) (22. nov. 1991) ……………..  41                  

VIa   Starý Človek a Premáhanie (19. dec. 1991) ...  60                   

VIb (pokračovanie) (15. mája 1992) ……... ……….69      

VII   Zdokonaľovanie Svätých (19. dec. 1992) …….76                  

VIII Nové Začiatky (5. mar. 1993) ……………….…87    

IX     Božie Súdy (13. aug. 1993) ..……………….…96                  

X      Buďte Dokonalí (18. júna 1994) …………....105                   

 

 

 

Poznámky:     

1) Text horeuvedených posolstiev je prekladom prepisov zo živých príhovo­rov brata Hanolu (v angličtine), ktoré boli nahraté na kazety v dňoch uvede­ných v zátvorkách.

 

2) Všetky biblické citáty su slovenským prekladom z anglickej Biblie verzie Kráľa Jakuba (Authorized King James). Žiadna iná verzia nebola použitá.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


PREDHOVOR

(od brata Hanolu)

 

            Ja ďakujem môjmu veľmi Milovanému Otcovi, že sa v Jeho Srdci a Mysli zrodila naša Majestátna Spása.

            Ja ďakujem môjmu veľmi Milovanému Spasiteľovi, Pánovi a Kráľovi Kristovi Ježišovi za uskutočnenie našej Majestátnej Spásy tým, že obetoval Sám Seba ako Perfektného Baránka, svätého a bez poškvrny.

            Ja ďakujem môjmu veľmi Milovanému Duchu Svätému za uskutočnenie tejto Majestátnej Spásy vo mne tým, že ma transformuje na Podobu Krista (Rim. 8:29, 2.Kor. 3:18, Gal. 4:19); na perfektného syna pre Perfektného Otca; na perfektnú Nevestu pre Perfektného Ženícha. A tiež Mu ďakujem za to, že mi zjavil tajomstvá, ktoré som predtým nevidel, nepoznal, nechápal, ani nezakúsil. Ale teraz ich vidím, poznám, niektoré i chápem vo svojom srdci, a niektoré som aj okúsil. A pred niektorými z nich - stojím bez slova.

 

            "Ja sa naozaj modlím za každé srdce, ktoré si si vyvolil, Ó Pane, a ktoré bude čítať toto jednoduché svedectvo, aby Tvoj Duch umožnil tomu srdcu vidieť, spoznať a uveriť. A aby to srdce neskôr mohlo toto aj chápať a okúsiť.

            Tiež sa modlím, aby všetky ostatné srdcia, ktoré by szda toto svedectvo čítali, aby neuvideli, nespoznali a nerozumeli, takže tieto tajomstvá zostanú pre nich  naďalej tajomstvami.

            A ďalej sa modlím, aby toto svedectvo išlo ruka v ruke s Tvojím Evanjeliom Kráľovstva Nebeského, ktoré je naskutku predo dvermi. Lebo, hľa, som jeden z hlasov na pustatine (Tvojej Cirkvi) volajúci: "Pripravte cestu Kráľovi, narovnajte svoje chodníky a pripravte svoje srdcia!"

            Napokon obraciam sa k Tebe a hovorím: "Príď, Pane Ježišu, príď..., lebo môj chodník pre Teba je rovný a moje srdce pripravené!"

            A m e n."

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Časť I         ZÁKLADNÉ TAJOMSTVÁ

 

Dnes je piatok, 13. januára 1989. Chcel by som na tom­­to mieste povedať, že posolstvá "Hľadaj­te najprv Kráľovstvo", časť 1. až 7. boli uzavreté a skončené. Došli sme na koniec Knihy Deutero­nómia, ale nebudeme ďalej pokračovať, aj keď som to pôvodne plánoval, pretože som vo svojom úmys­le bol akosi zastavený a nasmerovaný na iný chodník. Verím, že sa prípadne zase vrátime ku Kráľovstvu ibaže z iného uhla. Takže nepokra­čujeme knihou Jozua, neprekračujeme rie­ku Jordán, pretože to je prechod do Kráľovstva a my tam ešte nie sme.

 

A tomu, k čomu som bol presmerovaný, dávam názov "Tajomstvo skutočnosti". Toto je prvá časť, ktorá bude slúžiť čosi ako úvod, alebo všeobecná časť na vybudovanie istého základu. Takže neskáčeme hneď doprostred rieky, ale najprv si vybudujeme nejaký fundament.

 

Rád by som teda povedal nasledovné: Bude reč o pätnástich (15) mystériách - tajom­stvách, ktoré tvoria základńu alebo úvod. Pri každom sa zastavíme len nakrátko, aj keď všetky z nich charakterizujú "tajomstvá skutočnosti", alebo - ak chcete - všetky tieto mystéria možno vyja­driť jediným výrazom "Tajomstvo skutočnosti". A ďalej, nie som si istý, či moje poradie sa zhoduje s Božím poradím, ale bol som vedený, aby som ich zoradil istým spô­sobom.

 

1.         Začnem teda tajomstvom číslo jedna a to je "Tajomstvo Božieho Kráľovstva". Pozrite sa na Marka 4:11, kde Pán hovorí dvanástim a tým, čo boli s Ním: "Vám je dané poznať tajom­stvo Kráľovstva Božieho". Máme tu nielen tajomstvo Kráľov­stva, ale aj Pánové slová: "Vám je dané poznať...". Takže pre niekoho to prestáva byť tajomstvom, kým pre ostat­ných to tajomstvom ostáva.

Pán teda hovorí k dvanástim a tým, čo boli s Ním (verš 10.), pretože sa Ho, prirodzene, pýtali na podobenstvo o rozsie­vačovi. Preto k nim prehovorí a preto im povie: "Vám je dané poznať tajomstvo...". Takže toto tajomstvo Kráľovstva je zjavené iba jeho blízkym Učeníkom. Táto okolnosť by mala sprevádzať Tajomstvo číslo jedna.

 

2.         Tajomstvo číslo dva je "Tajomstvo Slepoty Izra­ela." Nalistujte si Rimanov 11:25. Pavol tam píše: "Lebo nechcem, bratia, aby ste boli múdri sami pre seba a nepoznali to­to tajomstvo, že čiastočné zaslepenie postihlo Izrael, dokiaľ nepríde plnosť poha­nov". Nazýva to teda tajom­stvom a je to tajomstvo, lež my teraz nepôjdeme osobitne k žiadnemu; my ich len vymenovávame, budujúc tým základ.

Prečo je ich pätnásť? Prečo sú to tajomstvá? Nuž, na to nemôžeme odpovedať. Povieme len, že je to fakt Písma, že je to realita. Tajomstvo zaslepenia Izraela je zjavené Cirkvi, či - lepšie povedané - tej časti Cirkvi, ktorá má uši na počúvanie, a to skrze Pavla.

 

3.         Tretím Tajomstvom je "Tajomstvo Evanjelia" a toto tajomstvo je dvojité: (a) týkajúce sa spasenia a viery a (b) týkajúce sa Krista vo vás.

(a) Prvá črta tohoto tajomstva Evanjelia je vyjadrená opäť v Liste Rimanom 16:25: "Tomu však, ktorý vás môže upevniť podľa môjho Evanjelia a hlásania Ježiša Krista, podľa vyjavenia ta­jom­stva, ktoré bolo zaml­čané od počiatku sveta, ale teraz je zjavené cez písma prorokov, podľa nariadenia večného Boha, cieľom poslušnosti viery a to všetkým národom". Teda tajomstvo Evanjelia, týkajúce sa spasenia ako takého a viery, je zjavené všetkým národom, každému. Môžete sa pozrieť aj na Efežanov 6:19. Pavol žiada kresťanov v Efeze, aby bedlili a modlili sa zańho, "aby som odvážne mohol pre­­hovoriť a vyjaviť toto tajomstvo evanjelia", ktoré je, prirodzene, tajomstvom, o ktorom práve hovo­ríme.

Pozrite sa tiež na List Titovi 2:11. Je to ten známy verš, ktorý sme mnohokrát citovali, týkajúci sa spasenia "divochov niekde v Tasmánii, na ostrovoch Fidži alebo kdekoľvek": "Lebo milosť Božia, ktorá prináša spásu, bola zjavená všet­kým ľuďom", čo zna­mená, že tajomstvo Evanjelia bolo zjavené všetkým náro­dom! Je to v súlade so všetkými predchádzajúcimi veršami súvi­sia­cimi s tajomstvom Evanielia. V Kološanoch si môžete pod­čiar­knuť slová verša 1:23 "Evanjelium bolo hlásané každému tvoru pod slnkom", ... a to dokonca aj v čase, keď ešte nebolo ani televízie ani rádia. Toto je teda tajomstvo Evanjelia, týkajúce sa spásy a viery.

 

(b) Druhá črta tohoto tajomstva je "Kristus vo vás". Môžete ostať ešte pri Kološanoch, 1:26, 27: "a tajomstvo, skryté od vekov a pokolení, ktoré je teraz zjavené jeho svätým: Im chcel Boh ukázať, čo je bo­hat­stvo slá­vy tohoto tajomstva medzi pohan­mi, ktorým (tajomstvom) je Kris­tus vo vás, nádej na slávu". Toto je druhá časť tohoto ta­jomstva a ono bolo zjavené a preukázané iba svätým a nie sve­tu, ani nie všetkým národom. Prečo? Prečo toto druhé tajom­stvo "Kristus vo vás" nebolo zjavené všetkým národom? Nuž, tajomstvo "Kristus vo vás" je zjavené iba Jeho svätým preto, lebo najprv musíte byť spasení. Len potom môžete začať vidieť, že Kristus je vo vás. Je totiž nemožné pre národy čo i len pochopiť takúto vec, keď sú najprv neochotné vidieť a zakúsiť tajomstvo spásy a viery. Aby ste mohli okúsiť toto tajomstvo, ako aj nasle­dujúce - a, keď sme už pritom, aj všetky ostatné - musíte byť spasení. Nemôžete zakúsiť ani nemôžete mať prístup k týmto tajomstvám bez predchádzajúcej spásy. V tom je teda základný rozdiel.

 

4.         Štvrtým tajomstvom je "Tajomstvo Premeny a Únosu Svä­tých". Vieme, že ono bolo zjavené celej Cirkvi prostred­níctvom Pavla v 1.Kor. 15:51. Vieme to dokonca naspamäť, môžeme tam hneď ísť: "Hľa, poviem vám tajomstvo: Nebudeme všetci spať, ale všetci budeme premenení", čo zna­mená, že v ten moment nebudeme všetci mŕtvi, ale všetci bude­me preme­není. Takže je tu zmena. A táto zmena je stále tajom­stvom: "... V okamihu, v mihnutí oka, pri zatrúbení pos­lednej trúby: Lebo trúba zaznie a mŕtvi vstanú nepo­ruši­teľní a my budeme premenení". Je tu preme­na a Únos, vznesenie mŕtvych a žijúcich (do ponebeských oblastí). Toto je tajomstvo zjavené Cirkvi.

Máme tu tiež aj 1.Tes. 4:15-17 (môžme sa pri tom nakrátko zastaviť): "Toto vám vravíme slovom Pána, že my živí ponechaní do príchodu Pánovho, ne­pre­dídeme tých, čo zos­nuli. Lebo sám Pán zos­túpi s nebies s mocným hlasom, s hlasom archaniela a s trúbou Božou a mŕtvi v Kristu vstanú najprv; potom my živí ponechaní budeme spolu s nimi unesení v oblakoch  v ústrety Pánovi do ovzdušia. A takto bude­me navždy s Pánom". Je to, priro­dzene, tá istá pasáž, pojednávajúca o tom istom Únose Cirkvi a ktorá pokrýva aj premenu, aj keď tá premena nie je v 1. Liste Tesalon­ča­nom vyjadrená.

 

5.         Piatym tajomstvom je "Tajomstvo Milosti Božej, dotýkajúcej sa pohanov." Bolo zjavené Jeho apoštolom a prorokom. V Efe­ža­noch, 3. kapitole od verša 1. až azda prinaj­menej po 9. môžeme čítať: "Pre túto príčinu ja, Pavol, väzeń Krista Ježiša pre vás, pohanov"... pre vás, pohanov... podčiarknite si výraz "pre vás, pohanov"! Normálne, Pavol píše Cirkvi alebo svätým, píše svojim bratom. No teraz hovorí - pre vás, pohanov "Či ste počuli o udeľovaní Božej milosti, ktorá je mi daná voči vám". V podstate, Pavol tu prezrádza tajomstvo. Boh mu dal tajomstvo ohľadne Jeho milosti voči pohanom. A vďaka Bohu za túto milosť, pretože dnes by sme tu nesedeli. "Tým, že mi v zjavení bolo zverené (toto) tajomstvo; (ako som to vyššie stručne napísal. Keď si to prečítate, presvedčíte sa o mojej znalosti tohto ta­jom­stva Kristovho). Ktoré v predošlých pokoleniach nebolo odha­lené synom ľudstva, ako je teraz zjavené Jeho svätým apoštolom a prorokom cez Ducha". Toto tajomstvo bolo zjavené Jeho svätým apoštolom a prorokom prostredníctvom Ducha a je to tajomstvo milosti Božej voči pohanom. Naskutku, celé obdobie odpustenia je Darom Milosti voči pohanom.

 

6.         Tajomstvom číslo šesť je "Tajomstvo Vôle Božej". Ostańte ešte pri Efežanoch 1:9: "Dajúc nám poznať tajomstvo svojej vôle, podľa svojej záľuby, ktorú si bol v sebe predsa­vzal". Nuž, toto tajomstvo a nielen toto, ale aj mnohé iné, možno charakterizovať ako do istej miery už zjavené v Písme. Ako napríklad vo verši 10. (ktorý je kľúčovým alebo jed­ným z kľúčových veršov v Efežanoch), ktorý je vyjad­rením tajom­stva Jeho Vôle: "...že v období plnosti času zhromaždí v jedno všetko, čo je v Kristovi, aj čo je na nebesiach a čo je na zemi, ba aj v ňom". Toto je v skratke tajomstvo Jeho Vôle.

 

Ale ja verím, že aj po prečítaní 10. verša sa stále nachá­dzame v tajomstve, pretože napriek všetkému si to vôbec nevieme pred­staviť. Tajomstvo Vôle Božej je zjavené všetkým svätým, ochot­ným vyko­ná­vať Jeho Vôľu! Zopakujem to ešte raz: toto tajomstvo je zjavené všet­kým svätým, čo chcú konať Jeho Vôľu! A ak si napríklad prečítate Jána 7:17, zistíte, že Pán hovorí presne to isté: "Ak niekto (ktorýkoľvek kresťan) bude plniť Jeho vôľu (bude ochotný plniť Jeho vôľu), bude (ju) poznať ..."! Môžete za tým dať dokonca aj bodku. Hľa tu je celá veta: "Ak niekto bude plniť Jeho vôľu, bude poznať". Nikto iný ju nebude poznať. Tajomstvo Jeho Vôle nie je teda zjavené každému, ale iba tomu, ktorý ju chce konať. Inými slovami, Boh nám neposkytne veci, na ktoré sme iba zvedaví.

 

7.         Siedmym tajomstvom je "Tajomstvo Múdrosti Božej." Musíme si pritom uvedomiť, že všetky tieto veci sú tajomstvami. Tajomstvo Božej Múdrosti, 1.Kor. 2:6,7: "Avšak my hlása­me múdrosť tým, čo sú dokonalí (takže nehádžeme perly  sviniam - Mat. 7:6), lež nie múd­rosť tohto sveta, ani knie­žat tohto sveta, ktorí prichádzajú v ničotu; ale hlásame múdrosť Božiu v tajom­stve, ba tú skrytú múdrosť, ktorú Boh pred svetom určil na našu slávu." Máme si uvedomiť, že Božia múdrosť je tajomstvom, že je skrytá a, rovnako ako Jeho Vôľa, nie je zjavená zvedavým mysliam. Táto múdrosť bola zjavená alebo je zjavovaná Jeho blízkym Učeníkom.

Tiež by sme si mali niekedy všimnúť, ktorá múdrosť je zjavená komu ... a tiež si prečítať Jakuba 1:5. My, pravda, pozná­me tento verš (minulý rok, ba dokonca aj pred dvomi rokmi, bol predmetom našich modlitieb): "Ak niekomu z vás chýba múd­rosť...", je dokonca nad­by­točné predpokladať "ak nieko­mu", pretože každému kresťa­novi chýba múdrosť od samého začiatku, "...nech si žiada od Boha, kto­rý dá­va všetkým štedro a bez výčitky, a dostane sa mu! Nech ale žiada s vierou, bez akejkoľvek pochybovač­nosti; lebo ten kto pochybu­je, podobá sa vetrom rozbúrenej a zmieta­nej mor­skej vl­ne. Taký človek nech sa nenaz­dáva, že niečo dosta­ne od Pána". Toto sa týka Božej múdrosti.

Takže Boh dáva a zjavuje časť svojej múdrosti tým, ktorí žiadajú vo viere a ktorí to nerobia len preto, aby na chvíľu boli "múdri", aby sa mohli brániť proti iným bratom, ale ktorí nezne­užijú Jeho múdrosť, ani Jeho Vôľu, ani iné Božie tajomstvá. Práve preto sú to tajomstvá a Boh nezjaví žiadne z nich tomu, kto má sklon ich zneužiť.

 

8.         Tajomstvo číslo osem je "Tajomstvo Krista a Cirkvi". Kris­tus a Cirkev. Toto tajomstvo je zjavené iba tým, ktorí žijú podľa kapitoly 5. Efežanov. Nie tým, čo ju iba čítajú (my ju budeme čítať), ale ktorí ńou aj žijú. Nebudeme čítať celú hlavu, môžeme si však prečítať verš 32, ktorý je jadrom celej veci: "Je to veľké tajom­stvo: ja však hovorím o Kristovi a Cirkvi". Vie­me, že toto je naozaj tajomstvo, opísané v niektorých z predchá­dza­jú­cich veršov o tom, že Kristus je Hlavou Tela, Hla­vou Cirkvi, zná­zor­ńujúcich Ho ako Manžela a Cirkev ako Jeho Neves­tu. Toto tajomstvo (a som si istý, že v tomto bode všetci súhlasite a veríte spolu so mnou) je zjavené iba tým, ktorí rozoznávajú Jeho Telo, čo znamená, že žijú podľa kapitoly 5. a osobitne 21. verša, čo som tiež dostal od Pána, aby som to odovzdal svojmu (bývalému) pasto­rovi, ktorý to však odmietol.

9.         Tajomstvom číslo deväť je "Tajomstvo samotného Krista". Kristus Sám, Osobne. A toto tajomstvo bolo alebo je zjavené Jeho apoštolom, Jeho prorokom a Jeho ozajstným evanjelistom a kazateľom. Kol. 4:3: "... modliac sa tiež i za nás", a opäť, Pavol žiada o modlitby, "...aby Boh otvoril dvere nášmu slovu a mohli sme hlásať tajomstvo Kristovo (Jeho Osobne), pre ktoré som tiež v okovách".

 

10.       Tajomstvo číslo desať je "Tajomstvo Boha a Otca a Krista", čo, podľa mńa, je zase niečo iné, či - mal by som povedať - niekto iný. Toto tajomstvo je zjavené Jeho verným bratom. Naspäť ku Kol. 2:2: "Aby ich srdcia mohli byť potešené, súc úzko spojení v láske a aby v bohatstvách plnej istoty poznania mohli potvrdiť tajomstvo Boha a Otca a Krista, v ktorom sa skrývajú všetky poklady múdrosti a vedomosti."

Nuž, o tom, čo to pre mńa znamená v mojom duchu, môžem povedať nasledovné. Môžem poznať tajomstvo Krista a Krista a Cirkvi, môžem tiež poznať tajomstvo Vôle Božej, môžem poznať aj tajomstvo Božej múdrosti a pritom všetkom nemusím poznať toto (desiate) tajomstvo. Pretože nemusím mať ani potuchy v mojom mozgu, v duchu, v pravde - Boh a Otec a Kristus - aký je tam vzťah, aké je vlastne ich tajomstvo, ich spoločné mystérium?

V tejto chvíli to teda vyzerá, že toto asi nikdy nespozná­me, pretože ide o tak vysoké a hlboké veci, tak vzdialené od nás, že môžeme iba ak snívať o tom, že tajomstvo Boha a Otca a Krista je možno pre nás rezervo­vané iba v nebi - v Novom Jeruzaleme, ale nie tu. Ale aj napriek tomu je to úžasné tajomstvo a aj keď ho neobsiahneme, ešte stále môžeme okúsiť jeho príchuť. Môžme sa dostať do istej hĺbky tohoto tajomstva. A keď skončíme, rád by som ešte o týchto veciach povedal pár slov.

 

Okrem toho, že je o ńom zmienka v Kol. 2:2, hovorí sa o ńom istým spôsobom aj v Zjavení, kapitole 10. a azda by sme sa pritom tiež mali zastaviť. Zjav. 10:7 nám naznačuje - hovorili sme už o tom - čas, kedy by sme mohli dúfať spoznať toto tajomstvo: "Ale v dńoch hlasu siedmeho anjela..." (čo je siedme zatrúbenie - posledné zatrúbenie, opísané v ďalšej kapitole a verši 15.), "...keď zatrúbi siedmy anjel, ukončí sa tajomstvo Boha (ako Otca a ako Krista), ako prehlásil svojim služobníkom proro­kom".

Takže máme nádej uvidieť, porozumieť, dozvedieť sa, zakúsiť toto Božie tajomstvo, pretože by sa malo ukončiť istým spôsobom pri posled­nom trúbení (to znamená Vznesení, Únose, hlavnej žatvy Cirkvi). Opäť, pochybu­jem, že je reč o tajomstve Božom ako takom (ktoré azda nikdy úplne nespoznáme, ale o ktorom budeme hlbšie vedieť v Novom Jeruzaleme), lež o tajomstve Boha a Krista ohľadom Jeho Kráľovstva, Jeho vlády, Jeho Spra­vodlivosti, Jeho Svätosti, o istých vlastnostiach Boha. Vlastne pochy­bujem, že vôbec kedy prenikneme do tajomstiev Boha Otca. Bude to iba čiastočné zjavenie Boha v určitom ohľade, ktoré je ešte aj teraz pre nás tajomstvom.

 

11.       Teraz pôjdeme k tajomstvu číslo jedenásť, ktorým je "Tajom­stvo Neprávosti." Vieme, kde sa nachádza. Kde to je? Tajomstvo neprávosti je zjavené bratom v druhom liste Pavla Tesalončanom, kapitola 2., začínajúc prvým veršom: "Nalieha­vo vás žiadame, bratia ...", bratia nielen v miestnom Zbore, ale zrejme v celej Kristovej Cirkvi. Píše však k bratom a v 7. verši hovorí: "Lebo tajom­stvo neprávosti už účinkuje, ibaže ten, ktorý teraz zadržuje, bude ešte zadržovať až dokiaľ nebude odstránený z cesty". Viem, že sa ma niektorí ľudia pýtali na toto druhé tajomstvo a síce: "Kto je to ten, ktorý zadržuje?"  Teraz to však nebudeme rozoberať. Myslím si, že teraz už všetci vieme, o kom je reč, však? Tajomstvo neprávosti už účinkuje a je to tajomstvo, o ktorom si neskôr povieme trochu viac.

 

12.       Tajomstvom číslo dvanásť je "Tajomstvo Viery". Tajomstvo viery bolo zjavené ozajstnému, pravdivému vedeniu. 1.Tim., kapitola 3., ak začnete čítať od 1. verša, všimnete si, že Pavol hovorí o biskupoch, o diakonoch, o tom, akí by mali byť; v podstate hovorí o vedení. Podľa mńa sa to vzťahuje tiež na pastorov, staršinov, kazateľov, atď. práve tak ako na diakonov a biskupov, o ktorých vo verši 9. Pavol hovorí že by mali "zachovávať tajomstvo viery v čistom svedomí." Viera, čistá viera, je tajomstvom a musí byť zachovávaná v čistom svedomí. Vtedy sú nielen schopní zastávať svoje úrady a vykonávať ich (alebo svoje povinnosti) skrze tú čistú vieru, ale túto vieru aj učiť tých, o ktorých sa starajú.

Viera je tajomstvom; nevieme, ako sme sa dostali k prvej dávke, vieme iba, že sme ju dostali. (Rim. 12:3) Použili sme ju pre naše spasenie... a potom sme možno promptne na ńu zabudli. Ako dar, možno sme prijali ďalšiu vieru (1.Kor. 12:9), možno sme splodili ovocie tejto viery (Gal. 5:22). Dúfam, že áno. Obávam sa však, že keby som vás požiadal, aby ste mi niečo povedali o svojej viere, nastalo by veľké ticho. Tajomstvo viery.

 

13.       Poďme teraz k tajomstvu číslo trinásť. Je ním "Tajomstvo Babylonu," ktoré bolo zjavené apoštolovi Jánovi a cez neho Cirkvi. Každý, kto po tom túži, sa ho môže dozvedieť. V Zjavení, 17. kapitole, vo verši 4. (vo verši 5. je to zdôraznené veľkými písme­nami): "Tá žena bo­la obleče­ná do purpuru a šarlátu, vyzdobená zlatom, dra­hým kamením a perlami a v ruke mala zlatú čašu, plnú ohav­nos­tí a nečistoty svojho smilstva. A na čele mala napísané me­no, TAJOMSTVO, VEĽKÝ BABY­LON, MATKA SMILNÍ­KOV A OHAVNOSTÍ ZEME". Toto je tajomstvo do­kon­ca aj pre nás, aj keď teraz už možno vieme, kto tá žena je, koho repre­zentuje, atď. Lež v mnohých ohľadoch je to ešte stále tajomstvo.

 

14.       Tajomstvom číslo štrnásť je "Tajomstvo Nábožnosti." Choďte k 1.Tim. 3:16. "A je bez pochybností, veľké je tajomstvo pravej nábož­nosti: Boh bol zjavený v tele, ospravedlnený v Duchu, videný anjelmi, kázaný pohanom, bolo v neho uverené vo svete, bol vzatý hore do slávy". Je to tajomstvo. A opäť, tajomstvo nábožnosti bolo zjavené ozaj­stnému vedeniu, pretože sa to nachádza v tej istej 3. kapitole, kde Pavol opi­su­je a hovorí Timotejovi o biskupoch a diakonoch; to isté tajomstvo viery vo verši 9., to isté tajomstvo nábožnosti vo verši 16. Oni prví by mali vedieť! Vedúci Cirkvi by mali prví poznať tajomstvo viery a tajomstvo nábožnosti, pretože ak tie nepoznajú, nemajú na svojich miestach čo hľadať. Môžu byť uvádzačmi v kostole, ale nie biskupmi. Súhlasite?

 

15.       Posledným tajomstvom, tajomstvom číslo pätnásť, je "Tajomstvo Sied­­mych Hviezd." Zjavenie 1:20: "Toto je tajom-stvo siedmych hviezd, ktoré si videl v mojej pravici (hovorí Pán Ježiš) a sied­mych zlatých svietnikov: Sedem hviezd sú anjeli siedmych zborov a sedem svietnikov, ktoré si videl, je tých sedem zborov". Toto bolo zjavené apoštolovi Jánovi priamo a cez neho Cirkvi a kaž­dé­mu, kto má uši na počúvanie a srdce na chápanie.

Samotný Pán opisuje vlastnými slovami toto tajomstvo, takže vieme čo (alebo kto) je tých sedem hviezd a čo je sedem svietnikov. Ale je to do určitej miery ešte stále tajomstvo, pretože sú tam anjeli siedmych zborov, takže sa môžem opýtať: "Nuž, ktože sú títo anjeli?" A sme späť na bode nula..., vlastne, nie celkom, pretože prinajmenej vieme čo (či kto) sú tie hviezdy. Pán hovorí, že sú to anjeli, ale ostáva nezodpovedaná otázka - kto sú to títo anjeli? - Sú to poslovia k tým siedmym zborom.

 

Takže máme v základe pätnásť tajomstiev a pokryjeme ich týmto jediným pojmom: "Tajomstvo skutočnosti", alebo "Mystérium Reality". Lebo keď si zoberiete každé z týchto tajomstiev - Kráľovstvo Božie - je to realita, skutočnosť. Zoberte si Zaslepenie Izraela - je to realita, Izrael je zaslepený. Tajom­stvo evanjelia, spásy, atď.; nuž, je to realita. Všetko je realita - Božia Vôľa je realita, samotný Kristus je Realita, neprávosť je realitou, viera je realitou, Babylon (žena) je realitou. Tá vlastne žije dnes, ibaže nie je zjavená, ako je opísaná v Knihe Zjavenia. Sedem hviezd je realita, nábožnosť je realita, všetko je realita. Boh je Realitou, takisto aj tajom­stvo Božie a Jeho vlastností. Jeho Vôľa, Jeho múdrosť, Jeho cesty..., dokonca aj Jeho cesty sú tajomstvom. Všetko je skutočné a všetko je tajomné, nie je to tak? Dverami ku všetkým týmto tajomstvám je tajomstvo číslo tri: musíme byť spasení! Bodka. Kým neokúsime tajomstvo Evanjelia ohľadne spásy a viery, môže­me zabudnúť na všetkých pätnásť tajomstiev, čo znamená, že môžeme zabudnúť na skutočnosť, na realitu!

Súhlasite s tým? Ak nie sme spasení, nemôžeme preniknúť do žiadneho z týchto tajomstiev, čo znamená, že nemôžeme preniknúť do skutočnosti. Dôsledkom toho je, že žijeme v snoch, v temnotách, že sme blúznivcami, bláznami, že nepoznáme skutočnosť - a to znamená že sme oklamaní.

 

Niektoré z tajomstiev boli už pomerne dosť odhalené a opísané. Aj keď nie do veľkej hĺbky, sú opísané v Písme aspoń v princípe. Tak napríklad, mám tu poznámku: číslo pätnásť. Práve sme čítali pasáž o tajomstve siedmych hviezd. Pán ich už v princípe opísal.

Číslo trinásť, kde je žena - Babylon, je tiež opísané. Ak sa vrátite k Zjaveniu 17:7, hovorí sa tam: "Ale anjel mi povedal: 'Prečo si sa za­čudoval? Ja ti poviem tajomstvo tej ženy a šelmy, ktorá ju nesie a má sedem hláv a desať rohov", a potom celý zvyšok kapitoly je opi­som tajomstva tej ženy. Opisuje tajomstvo hláv, korún. Opisuje tajomstvo ženy samotnej, ako napríklad vo verši 18: "A žena, ktorú si videl, je to veľké mesto..." Takže žena nie je ženou, ale je znázornením veľkého mesta "...ktoré kráľuje nad kráľmi zeme." A my tiež vieme, že tým veľkým mestom je Rím, lebo Rím sa rozprestiera na siedmich vŕškoch - o nich je reč vo verši 9.: "A tu je myseľ čo má múd­rosť. Sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých tá žena sedí". Takže vidíte, niektoré veci vieme. Toto tajomstvo je istým principiálnym spôsobom opísané dosť podrobne.

 

Tak isto je to, povedzme, s tajomstvom číslo štyri. Tajomstvo premeny a Únosu svätých je opísané určitým spôsobom, v určitom princípe. Ale nech sú akokoľvek opísané v Písme, stále ostávajú tajomstvami. Je len otázkou, do akej hĺbky sú opísané a do akej hĺbky sme im schopní porozumieť a uvidieť ich. Ale aj tak pochybujem, že sme schopní nahliadnuť do skutočnej hĺbky ktoréhokoľvek tajomstva. Na druhej strane, my sami sme tiež nielen nahliadli do určitých tajomstiev (Pán nás priviedol k istým tajomstvám), ale sme niektoré z nich aj zakúsili. A keď raz skúsime tajomstvo, prestáva ním byť; je to niečo žijúce, niečo nádherné.

 

Všetci sme zakúsili tajomstvo číslo tri a do určitej miery všetci sme skúsili tajomstvo číslo päť - Milosť Božiu. Do akej miery sme to zakúsili, do takej je to pre nás krása a už nie tajomstvo. Nech je už akokoľvek, môžeme mať iba nádej postupovať ďalej a ďalej, lebo Pán je schopný neustále nám odhaľovať väčšiu hĺbku, šírku a výšku akéhokoľvek tajomstva. Nie je Božia Vôľa udržiavať to od nás skryté. Naopak, je Jeho Vôľou nám to konečne odhaliť - On túži po tom, aby sa nám On sám vyjavil!

 

Čo Pánovi prekáža, je naša (ne)schopnosť a náš stav, pretože ak sme príliš špinaví vo vnútri, je to prekážkou zjavenia nám istých tajom­stiev. Nie všetkých, iba niektorých. Tak napríklad, tajomstvo milos­ti môže v nás pracovať bez ohľadu na to, akí sme špinaví. Dokonca čím sme špinavší, tým viac sme schopní vidieť a zakúsiť Jeho milosť. Takže toto tajomstvo nepôsobí tak ako iné. Ale keď sme špinaví, Boh nám nemôže ukázať napríklad tajomstvo svätosti alebo čistej viery, keď nemáme žiadnu alebo keď máme iba "polovičku horčičného zrnka", však?

 

Chcel by som ďalej povedať, že všetky tieto tajomstvá (a to samo osebe je možno tajomstvom, hoci by nemalo byť) sa vzťahujú k Novému Zákonu. Ani jedno z nich nie je zo Starého Zákona, všimli ste si to? Prečo? Pretože v Starom Zákone nie sú tajomstvá, s výnimkou tých, keď Boh zjavil budúcnosť svojim prorokom a všetkého, čo sa malo stať v novozákonnom období Udelenia milosti, vrátane tajomstva Knihy Zjavenia, ako bola odhalená napríklad Danielovi.

Tieto veci boli tajomstvami aj pre samotných prorokov. Tí nemali ani najmenšiu potuchu, o čom hovoria, a predsa, hovorili, a my vieme, že sa veľakrát pýtali Pána: "Čo to hovorím?... Čo toto všetko značí?... Moje oči vidia veci, ale nemajú potuchy." A Boh im nemohol zjaviť tieto tajomstvá, pretože ony boli určené pre našu dobu. Naozaj, boli predurčené pre nás a pre ľudí, žijúcich v posledných dńoch. My sme tí privilegovaní.

 Dokonca ani Daniel nemohol byť schopný porozumieť, o čom to vlastne hovorí, aj keď mu Boh opísal, čo znamená leopard a tie štyri šelmy (Dan. kap. 7). Boh mu povedal niektoré veci v prin­cípe, lež Daniel vôbec nemohol vidieť ich hĺbku. Rovnako Izaiáš, či Ezechiel istotne nemohli rozumieť niektorým svojim proroctvám, ktoré sa vzťahovali k našej dobe.

 

Takže pokiaľ ide o Starý zákon, v ńom nebolo tajomstiev. Prečo? Pretože Boh tam pracoval otvorene, vlastnými rukami. Prišiel na zem ako človek. Ňuďom poslal naozajstnú mannu. Previedol ich cez ozajstné Červené more. Ak tam bol ohńový stĺp pre ich orientáciu, bol to naozajstný oheń. Nebola to žiadna halucinácia Izraelitov. Všetko bolo skutočné. Jozua prekročil skutočnú rieku Jordán. Ozajstné hradby Jericha sa zrútili. Okolo nosili skutočnú archu z dreva a zlata.

Nebolo tam tajomstiev - boli to iba tajomstvá v duchov­nom zmysle. To znamená, že pre ich vysvetlenie musíme ísť do Nového Zákona, pretože Nový Zákon začína s duchovnými vecami, lebo Kristus prichádza v duchovnom zmysle..., vo fyzickom tiež, ale tiež v duchovnom. Prichádza Boží Duch, pomaže človeka a začne v ńom pracovať - to je tajomstvo. To, čo Boží Duch urobil dokonca aj cez Ježiša, to čo robil cez Jeho apoštolov, cez Jeho prorokov a cez Jeho ľudí; to, čo robí aj teraz skrz Jeho služobníkov - to sú tajomstvá.

 

Takže všetky tajomstvá sa vzťahujú k Novému Zákonu, počnúc spasením. Pán hovoril v podobenstvách. Inými slovami, všetko bolo tajomstvom, dokonca aj podobenstvo o rozsieva-čovi. Všetky podobenstvá o Kráľovstve boli tajomstvami. Ostávajú tajomstvami pre Cirkev a osobitne pre tých, prirodzene, ktorí o nich ani nechcú vedieť. Pre takých, tajomstvá ostanú tajomstvami dokonca aj po Vznesení = Únose Cirkvi. Tajomstvá Kráľovstva ostanú tajom­stvami pre takýchto ľudí už aj preto, že tam nebudú prítomní - v Kráľovstve ich nebude.

 

Takže verím, že tieto Tajomstvá by mali tvoriť akýsi základ. Budeme hovoriť o niektorých tajomstvách. Tajomstvo skutočnosti je naozaj niečo, o čom môžeme hovoriť takmer donekonečna. Je toho tak veľa a Pán mi začal dávať zrniečka, zrnká týchto tajomstiev, malých tajomstiev. Tak som teda zaplnil poznámkové lístky a teraz ich pravdepodobne zaplním ešte viac. Pán mi jasne ukazuje, že jestvuje preveľa takzvaných malých tajomstiev a preto, prv než skončím túto časť, chcel by som spomenúť aspoń dve.

 

V časti II. tejto série posolstiev pôjdeme k prvému tajomstvu - Tajomstvu Kráľov­stva. Nechcem tým povedať, že sa budeme zaoberať všetkými pätnástimi, preto­že pochybujem, že k tomu dôjde, ale celkom iste pôjdeme k Tajom­stvu Kráľovstva. Ku Kráľovstvu samotnému, ale tiež k našej ceste do neho, ako sa tam dostaneme - tajomstvu cesty do Kráľovstva.

 

Jedno veľké tajomstvo, o ktorom - ako sa pamätám - som čítal v ktorejsi knihe brata Watchmana Nee (sám to spomína), bolo tajomstvo obsiah­nuté v jednom verši Listu Rimanom, 6:11: "Považujte sami seba za mŕtvych". Brat Nee sám sa o to dlhší čas pokúšal, lež stále bol "nažive". A som si istý, že v takej situácii nebol sám. Mnohí, premnohí bratia a sestry sa pokúšali považovať sa za mŕtvych, ale nemohli a toto je v skutočnosti možné spojiť s tajomstvom "starého človeka".

Na to nám zase Pavol v Rimanoch, 6:6 hovorí, že sme ukrižovaní, že náš "starý človek" je ukrižo­vaný spolu s Kristom. Je tak? Toto je Slovo Božie a hľa - náš "starý človek je nažive a kope nohami"! Nielen, že sa má dobre, ale je mu i "radosť žiť"! Takže buď je naozaj mŕtvy, alebo nie je. Chcete mi povedať, že to azda nie je veľké tajomstvo? Bude to teda jedno z nich. Nebudeme sa nim zapodievať teraz, chcem to len predbežne spomenúť.

 

Ďalší druh tajomstva, ktoré vám môžem "prezradiť" hneď teraz, by som prirovnal k zrnku pšenice, ktoré hospodár hodí pred slepé kurča. Asi takto by som porovnal to, čo Pán dáva mne, pretože v podstate, som tým "slepým kurčaťom". Možno, že nie až tak slepým ako voľakedy, ale aj tak Pán musí doslova položiť to zrnko priamo predo mńa, aby som dońho mohol zobnúť. Jedna z vlastností - ak by som to takto mohol nazvať - akého­koľvek zjavenia je to, že my ho nemôžeme nájsť, nemôžeme ho nijako vyhľadať. Musí nám byť dané ako "zrnko pšenice slepé­mu kurčaťu". Nejestvuje žiadny iný spôsob ako zjavenie získať, žiadny iný.

 

Za príklad takého malého zrniečka by nám mohol poslúžiť nasledujúci prípad. V posledný piatok ste zväzovali istých zlých duchov a vyháńali určité pekelné mocnosti z niektorých duší. Verím, že sme sa dokonca rado­vali a že sme mohli vidieť aj ovocie tohto činu; a predsa, do Nedeľnej školy ste prišli "mŕtvi". Prečo? Tajomstvo skutočnosti je, že ak "pich­nete" prstom do pekla, peklo na vás pri prvej príležitosti vyskočí! A vždy odhalí váš skutočný stav, vašu ozajstnú silu ducha. Môžete si to zapísať - je to zrnko Múdrosti od Pána. Toto je tajomstvo skutočnosti alebo zrnko tajomstva skutoč­nosti. Takže nabudúce sa už nebudete čudovať - "prečo som tu dnes, ako kus kameńa?" Nuž, "pichli" ste do pekla, ľudkovia, a peklo sa vrátilo... a Pán to dovolil.

 

 

Takže toto všetko horeuvedené sme tu položili ako základ. Je to časť prvá, je to ako úvod a mali by sme veriť, že Pán nám teraz zjaví ozajstnú skutočnosť ohľadne Kráľovstva, a tiež našu cestu do Kráľovstva, takže v mnohých veciach nebudeme viac popletení . Bude pre nás veľmi nápomocné a praktické vedieť, čo sa deje. Teším sa, až uvidím, ako možno zničiť nášho "starého človeka", ako dosiahnuť, aby "prestal kopať nohami".

 

Keď sa tajomstvo odhalí, prestáva byť tajomstvom a stáva sa skutočnosťou. Tá "manna", ktorú Pán dáva, je skrytá (Zj. 2:17). Keď však dostanem tú mannu, už pre mńa nie je viacej skrytá. Prežúvam ju a viem čo jem, viem čo pijem. A na tomto mieste by sme mali vidieť, že nám Pán odhaľuje, čo už bolo zjavené niektorým z Jeho apoštolov a prorokov - a odhaľuje nám to azda ešte vo väčšej miere - lebo oni žili pred dvatisíc rokmi.

 

Nuž, ďakujeme Bohu za to a chválime Ho! Amen.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ČASŤ II      KRÁĽOVSTVO NEBESKÉ

 

"Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, za túto chvíľu a túto príležitosť po viac než jednom roku. Modlime sa a ďakujeme Ti za všetko, čo si urobil; za celý život a svetlo, ktoré si nám poskytol. Za ten čas sme dosť v Tebe pokročili. Môže sa to zdať neobyčajným, že uplynul viac než rok bez žiadneho posolstva, ale to nie je celkom pravda, ibaže sme neboli vedení k tomu, aby sme niečo zaznamenali.

Dal si nám tak veľa, Pane, ale nič z toho nebolo zaznamenané, a ja verím, že k tomu je tiež dôvod, ku ktorému sa možno vrátime neskôr. Modlím sa tiež, Pane, aby si nás obdaril dnes ďalšou časťou svojho Života a Pravdy, ktoré sú tak nevyhnutné pre naše životy a cesty a pre naše hľadanie Teba a Tvojho Kráľovstva. V Tvojom Mene, amen!"

 

Dnes je 23. februára 1990 a toto je druhá časť Tajomstva skutočnosti, ktoré sme začali písať v januári minulého roku. A opäť, možno je to neobvyklé, že sme odvtedy nechali uplynúť viac než rok, ale ja verím, že hlavným dôvodom toho (a tých dôvodov môže byť viacej) je, že Pán nás najprv priviedol k istým skutočnostiam, aby sme okúsili, ako to je, ak je niečo tajomstvom; a tým je zahalený fakt, ktorý ako keby sa nachádzal za záclonou. A keď Pán tento záves odhrnie a jasne nám ten fakt ukáže, bude v tom obrovský rozdiel. A od tejto chvíle by to tak malo byť: tajomstvá by mali prestať byť tajomstvami.

V prvej časti sme akoby položili základy tým, že sme tieto tajomstvá vymenovali - je ich pätnásť. Prvým bolo - ak si dobre pamätám - Tajomstvo Kráľovstva. Táto druhá časť bude pojednávať o tomto tajomstve. Rozdelil som ju na dva diely  "A " a "B".

V časti "A" sa budeme zaoberať tajomstvom Kráľovstva samotným. A hneď teraz sa pozrieme na niektoré verše Písma. Tak napríklad v Markovi 4:11 čítame: "I riekol im: (t.j. Ježiš svojim učeníkom) Vám je dané poznať tajomstvo Kráľovstva Božieho". Toto je to tajomstvo a nám je dané ho poznať.

 

Časť "B" je o tajomstve Kráľovstva vo svetle toho, ako sa tam možno dostať, ako doňho možno vojsť. Odkaz na to je v Matúšovi 21:31, v druhej časti tohoto verša: "Ježiš im riekol: Veru, hovorím vám, mýtnici a smilnice vás predídu do Kráľovstva Božieho...". Bolo by, pravda, zaujímavé vedieť, ako sa títo tam dostanú, lež mi budeme hovoriť najmä o tom, ako doňho pôjdeme my. Ide o tajomstvo Kráľovstva, pokiaľ ide o spôsob dostania sa a vstupu doňho, a tiež prečo smilnice predídu tých, ktorí sú spomenutí vo verši 31, kde Pán, pravdaže, mal na mysli farizejov, t.j. náboženských vodcov.

 

Začnime teda samotným Tajomstvom Kráľovstva. Prečítajme si ďalšiu časť Písma, 1.Kor. 13:9-12: "Lebo len čiastočne poznáme, len čiastočne prorokujeme; Keď však príde to, čo je dokonalé, to, čo je čiastočné, bude odstránené. Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, zmýšľal som ako dieťa, usudzoval som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské veci. Lebo teraz vidíme cez sklo, tmavo, potom však tvárou v tvár. Teraz poznám len čiastočne, potom však budem poznať tak, ako aj ja som poznaný." Mali by sme dať dohromady tieto dva citáty z Písma, Marka 4:11 a tento, a uvedomiť si jednu základnú vec ešte predtým, než budeme pokračovať a než sa pokúsime preniknúť do týchto tajomstiev.

 

V Markovi 4:11 nám Pán hovorí: "Vám je dané poznať tajomstvo..." A tam sa nám hovorí, že čiastočne poznáme, čiastočne prorokujeme, že vidíme cez sklo, nejasne. Tento fakt platí o všetkých tajomstvách. Fakt z 1.Kor. 13:9 sa vzťahuje na všetky tajomstvá, čo znamená, že ak nám Pán povie "Vám je dané poznať tajomstvo Kráľovstva..." to znamená, že je vám dané poznanie tej časti tajomstva, ktorú ste schopní poznať. Inými slovami, kým žijeme na tomto svete, nikdy nebudeme vedieť všetky tajomstvá Kráľovstva a všetky tajomstvá o tom, ako sa tam možno dostať.

Je to rovnako, ako keď, napríklad, vieme, že Kristus žije v nás. Kristus v nás - je tajomstvom. Je to ďalšie tajomstvo, ktoré sme už predtým spomenuli, ktoré sa nachádza v Kološanoch 1:27: "...tohoto tajomstva... ktorým je Kristus vo vás..." a tiež v Galaťanoch 2:20 apoštol Pavol priamo hovorí: "...ale žije vo mne Kristus; ...". Takže máme tu ďalšie tajomstvo: Kristus žije v nás! My to vieme. Nielen v to veríme, ale to vieme! Zakúšame to a predsa; ak by sme si položili otázku: Kde On v nás žije? Ako v nás žije? — je to tajomstvo. Vzťahuje sa to aj na toto tajomstvo. Nikdy ho nespoznáme dokonale, spoznáme ho len čiastočne, budeme poznať Krista len do istej miery, môžeme ho vidieť len nejasne, akoby cez tmavé sklo.

 

Kým žijeme na tomto svete, nemôžeme plne poznať žiadne tajomstvo a nič nemôžeme vidieť absolútne jasne. Toto mi prišlo vskutku ako zjavenie, pretože ide o veľký princíp. Jeho dôsledkom je jednoducho to, že kým sme na tomto svete, nikdy dokonale nespoznáme tajomstvá. Pravda, to neznamená, že si teraz sadneme a povieme: "čo viem, to je dosť... nemôžem vedieť viacej, teda to stačí". Ak by sme si povedali takúto vec, konali by sme proti Slovu Božiemu. Jeho príbytok v nás... mám tu poznámku: Jeho prebývanie v nás je tajomstvom. Či viete, kde prebýva? (Odpoveď z kongregácie: "V srdci!"). Nuž, a kde je vaše srdce, alebo čo to je? Vlastne, áno, ja verím že On žije v našom srdci, v najväčšej hĺbke nášho srdca, pretože pozná naše srdce odspodu dovrchu. My poznáme vlastné srdce len na povrchu a trošku ešte dovnútra a z istých dôvodov, o ktorých všetci vieme, či sme sa ich naučili, nechceme ísť príliš hlboko. Pán tam žije, lež to je tajomstvo a my nikdy nebudeme vedieť naisto, pokiaľ žijeme v našich fyzických telách a v tomto fyzickom svete.

 

Nuž pre toto všetko nemôžeme jasne vidieť Kráľovstvo v nás. To však neznamená, že by sme ho mali prestať hľadať. Jestvujú dôvody, prečo sú tieto veci tak ako sú, a je vskutku nemožné v tomto živote poznať a vidieť všetky veci jasne. Za príklad by nám mohlo poslúžiť, že je všetko jedno koľko fľaštičiek najvzácnejšej a najlepšej voňavky by ste kúpili a dali do vrecka a nech by ste hocikoľko z nej použili - ak by ste pri tom sedeli na hnojisku, hnojisko by smrdelo! Nikdy nemôžete voňať čistú voňavku, nikdy ju nemôžete cítiť a poznať jej skutočnú kvalitu, sediac na hnojisku. Je to jednoducho nemožné. Azda to nie je najvhodnejší príklad, ale tú pravdu ukazuje iným spôsobom.

Takže kým sme na tomto svete, nemôžeme jasne vedieť, rozumieť a poznať duchovný svet. Inými slovami, tak ako by ste museli odísť z toho hnojiska, musíte opustiť tento svet, aby ste uvideli svet duchovný. To znamená, že musíte alebo zomrieť alebo byť unesení. Potom uvidíme (všetko) z tváre do tváre, potom budeme schopní poznať (všetko) tak, ako sme sami poznaní. (1.Kor. 13:12)

 

Hlavným dôvodom našej neschopnosti úplného poznania je teda to, že tieto tajomstvá sú duchovnými skutočnosťami, ktoré môžeme vidieť len v duchu, rozumieť v duchu, rozoznať v duchu, poznať v duchu. Vieme, že je to Duch Boží, ktorý skúma hĺbky Boha (1.Kor. 2:10) a vynáša "na svetlo" hlboké myšlienky a pohyby Božieho Srdca. Podobne hľadá aj náš duch, či mal by hľadať, hĺbky nášho srdca a on je jediný, ktorý to môže urobiť.

Napriek tomu musíme kráčať tak, aby sme zväčšili náš duchovný zrak, naše duchovné chápanie, naše duchovné poznanie Krista, ktorý je Boh, a teda aj poznanie Kráľovstva.

 

Teraz by som rád spolu s vami šiel opäť ku Kološanom (v Kološanoch je veľmi veľa vecí), kapitole 1:10: "Aby ste kráčali súc hodní Pána a ľúbili sa mu vo všetkom; prinášajúc ovocie vo všetkých dobrých skutkoch a rastúc v poznaní Boha". Nie je dôležité, do akej miery som schopný poznať Boha kým žijem na zemi či na tomto svete - to nie je problém. A možno, že sa nikdy nedozvieme aký je náš limit. Vlastne, môžem vyhlásiť: Nikdy sa nedozvieme náš limit, pretože nech už Pán akokoľvek pracuje v nás, nech už uvidíme, porozumieme a žijeme v ktorej­koľvek časti Kráľovstva, vždy budeme so sebou akosi nespokojní.

Nikdy so sebou nebudeme úplne spokojní, spokojní so stavom našich vecí, našou dušou, naším duchom, naším životom, naším výkonom, našimi skutkami. Pretože žijeme v nedokonalom svete a v nedokonalom tele, s nedokonalou dušou a - môžeme dodať - s nedokonalým duchom. Delím sa s týmto s vami teraz, pretože cítim, že je to dôležité. Aby sme teda naozaj nehľadali sebauspokojenie, ale radšej boli vedení Duchom, šli a konali, ako to chce Pán a ako to On pre nás považuje za najlepšie. Pretože On tiež pozná naše limity alebo časti, ktoré o ňom, o Kráľovstve a iných tajomstvách môžeme vedieť.

Takže keď Pán povie, že je vám dané poznať to či ono, či dokonca poznať Ho, alebo vášho Otca, či kohokoľvek, či hocičo iné z duchovného sveta, On vie tiež, do akej miery je to pre nás možné. A ja chcem len ešte raz zopakovať fakt z 1.Kor. 13:9 a ďalších veršov, t. j., že je pre nás nemožné poznať všetky veci, ako ony naozaj sú, čo znamená, všetky skutočnosti, porozumieť im a všetko jasne vidieť.

 

Čo tiež vieme o Kráľovstve je, že v ňom budeme vládnuť spolu s Kristom. Vieme to? Jeden z citátov je v knihe Zjavenia, 20:4. Tento verš opisuje rozličných svätých a na konci hovorí: "... a oni žili a kráľovali s Kristom tisíc rokov", kráľovali alebo vládli s Kristom tisíc rokov. A Kristus bude vládnuť národom železným prútom - ak sa pozriete do Zjavenia, kapitola 19:15: "A z úst mu vychádzal ostrý meč, ktorým má udrieť národy. A bude im vládnuť železným prútom". To znamená - ak s Ním budeme vládnuť, budeme tiež vládnuť železným prútom. Nemôžete vládnuť s palmovou ratolesťou v ruke, kým váš Kráľ vládne železným prútom. Obaja musíme vládnuť s tou istou vecou, tým istým spôsobom.

 

Na tomto mieste mám dve otázky. Prvá: Kto je novým kráľom v Kráľovstve? Prečítajme si Zjav. 1:6, Zjavenie Krista Jánovi: "a urobil z nás kráľov a kňazov svojmu Bohu a Otcovi", (čo znamená, Ježiš Kristus z verša 5.). Ježiš Kristus z nás urobil kráľov a kňazov svojmu Bohu a Otcovi. Neurobil nás kráľmi a kňazmi pre Seba Samého. Nie sme kráľmi pre Krista, nie sme kňazmi pre Krista. Prečo? Prečo nie sme kráľmi pre Krista? Sme Jeho bratmi, ale ako On je Kráľom pre Svojho Otca, Otec Mu dal Kráľovstvo. On nás teda urobil tiež kráľmi pre Otca.

Takže budeme kráľmi a kňazmi pre Otca a nie pre Krista. Duch nás premieňa na Kristovu podobu, takže keď som premenený na podobu Krista, premieňam sa na podobu Jeho 'Kráľovskosti' a Jeho Kňazstva! A tak sa stávam kráľom a kňazom pre Otca ako On je už Kráľom a Kňazom - Najvyšším Kňazom a Kráľom kráľov.

 

On nás teda urobil kráľmi a kňazmi a tento kráľ bude vládnuť v Kráľovstve. Kto je tento nový kráľ? Podľa mojej viery odpoveďou je, že každý Premožiteľ  ako zo Starého, tak aj z Nového Zákona je novým kráľom a kňazom pre Otca. A tento nový kráľ sa de facto rovná novej trojici.

 

Nová trojica - najprv je tu nový duch. Pozrite sa na Efežanov 4:24 (čo by sme už mali poznať spamäti), ... vidíme nového človeka, nového duchovného človeka "stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a skutočnej svätosti". A tento nový duchovný človek má tri časti alebo zmysly: nové vedomie, novú intuíciu a nové obcovanie. Je to celkom nový duchovný človek.

 

Po druhé, je tu nová duša. Pod novou dušou rozumiem pôvodnú dušu, ktorá je očistená a nie nejakú inú dušu. Je len jedna duša, ktorú sme dostali a ktorá sa nemôže stratiť a byť nahradená novou! Je však čistená, opravovaná, obnovovaná - a je to stále tá istá, naša pôvodná duša. Naproti tomu náš duch je nám daný nový. Je nám dané tiež nové telo. Tieto dve časti našej trojice sú nám dané nanovo. Len duša je vyčistená. Táto novo očistená duša je však riadená novou vôľou, čo znamená, že máte novú vôľu, nové emócie a nový intelekt ... opäť, tri nové zmysly.

 

A po tretie, tento nový kráľ, tento Premožiteľ má v Kráľovstve nové duchovné telo, ktoré je stvorené Bohom ako neporušiteľné a nesmrteľné. 1.Kor. 15:35-38: "Niekto však povie: Ako vstanú mŕtvi zmŕtvych? A v akom tele prídu? Hlupák! To čo ty seješ, neožije, iba keď zomrie! A to, čo seješ, neseješ to telo, ktoré má vzrásť, ale holé zrno, či už je ono pšeničné alebo nejaké iné. Ale Boh mu dáva telo podľa svojho zaľúbenia, a to každému semenu jeho vlastné telo". A potom, vo verši 44, opisuje niektoré telá: "Seje sa telo prirodzené (smyselné), vzkriesi sa telo duchovné. Jestvuje telo prirodzené a jestvuje telo duchovné".

Keď bol Pán Ježiš vstal zmŕtvych, objavil sa v duchovnom tele. Prišiel s osláveným telom a my tiež budeme mať oslávené telá. Vo verši 53 v tej istej kapitole (verše 51. a 52. opisujú Únos Cirkvi) môžeme čítať: "Lebo toto porušiteľné (myslí sa tým naše prirodzené telo) musí obliecť neporušiteľnosť a toto smrteľné musí obliecť nesmrteľnosť". Čo znamená, že toto telo, toto smrteľné telo, musí byť zmenené na nesmrteľné, inak nemôžete byť unesení, nemôžete sa vzniesť (do povetria) ani o jeden centimeter. Bez tejto zmeny by ste padli naspäť, stále podliehajúc zákonom zemskej príťažlivosti. "Teda keď toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní slovo, ktoré je napísané: Smrť bola pohltená vo víťazstvo. Ó, smrť, kdeže je tvoj osteň? Ó, hrob, kdeže je tvoje víťazstvo?" (1.Kor. 15:54).

 

Hovoríme tu o smrti a hrobe, čiže reč je vlastne len o tele. Nejestvuje totiž hrob pre našu dušu či ducha - hrob je len pre telo. Takže tento nový kráľ v Kráľovstve, tento Premožiteľ, bude novou trojicou: nový duchovný človek s dušou a novým duchovným telom. Prečo to vlastne hovorím?... Bude k tomu, neskôr, ešte ďalší dôvod, keď sa dozvieme, že v Kráľovstve budú žiť dva druhy ľudí.

 

Moja ďalšia otázka, na tomto mieste, je nasledovná: Prečo musíme vládnuť železným prútom? Je to zaujímavá otázka, pretože obvykle, ak niekto spomenie Kráľovstvo nebeské, je to samá láska, zľutovanie, milosť, krása a všetko ostatné..., pokoj,... a odrazu je tu železný prút. Prečo? A prečo bude Kristus vládnuť železným prútom? Nuž, tu by som poznamenal, že Kráľovstvo nie je len kráľovstvom pokoja, lásky, radosti, súcitu a milosti, ale aj kráľovstvom práva a spravodlivosti!

Pri našom únose a prechode Premožiteľov do Kráľovstva sa náš duch a duša nezmenia. Pri únose svätých sa duša a duch nezmenia. Zmení sa len naše telo zo smrteľného na nesmrteľné a z porušiteľného na neporušiteľné! To znamená, že tí, čo nepremôžu (Zjav. kap. 2., 3.) a nespasení ľudia, ktorí vojdu do Kráľovstva prinesú so sebou starého človeka! Nuž a toto je práve tá zaujímavá časť Kráľovstva, o ktorej Pán povedal: "... smilnice a mýtnici vás (farizeji) predídu do Kráľovstva Božieho." (Mat. 21:31). Či nemáme hneď tu protirečenie s našimi zaužívanými myšlienkami a predstavami o Kráľovstve nebeskom? Ja verím, že takéto naše idey,  predstavy alebo viera musia byť nepochybne rozbité na márne kúsky, aby mohla z toho vystúpiť skutočnosť.

Keď budeme vedieť, čo sa to vlastne v Kráľovstve deje, bude to pre nás už dnes veľmi praktická vec, pretože ak sa máme pre to Kráľovstvo pripraviť, teraz je na to čas. Veď vlastne, v Kráľovstve nebeskom bude viacej pohanov, smílnikov, mýtnikov a žobrákov, ako náboženských ľudí. Ste tým prekvapení? Väčšina náboženských ľudí tam nebude. Nuž, je to šokujúce, ale je to presne to, čo hovorí Slovo Božie. V nebeskom Kráľovstve budú pohania, ale mnohí "slávni" kazatelia, vodcovia, staršinovia a proroci sa tam nedostanú!

 

Poďme teraz k Markovi 6:52. Pamätáte si, že učeníci Ježiša Krista prišli do Kráľovstva so zatvrdnutými srdcami? Ja neverím tomu, že spravodlivé, sväté a pokorné srdce môže byť súčasne zatvrdnuté. Vy veríte? Takže mám za to, že dokonca aj Premožitelia, tí noví králi, prinesú do Jeho Kráľovstva nejaké zlo a nejakú temnotu, pretože ich duše a duchovia nebudú dokonalými.

Ba vlastne, verím, že nikto v nebeskom Kráľovstve nebude dokonalý, okrem samotného Krista. Pretože teraz pokladám nebeské Kráľovstvo za akýsi prechod z celkom skazeného a tmavého sveta do dokonalosti, svätosti, svetla a večného života v Novom Jeruzaleme. A neviem si predstaviť, ako by to Boh mohol urobiť inak, bez onoho tisícročného Kráľovstva. Dnes, keď nad tým meditujem alebo sa to snažím predstaviť, viem, že by to bolo veľmi ťažké, pretože by Pán už nemohol udeliť  svoju milosť nikomu. Inak by jedného dňa muselo dôjsť k veľkému rezu a (povedzme) "všetci vy tam" by ste šli do pekla a len "zopár vás tu" by vošlo do Kráľovstva.

Takže pre mňa je to veľké, takpovediac, tranzitné obdobie od vlády mocností temna k vláde mocností svetla - prechod. Čo mi tiež prichádza na myseľ, je podobenstvo, v Ktorom Pán prirovnáva Kráľovstvo k rybárskej sieti, ktorú ponorili do vody, aby do nej chytili rozličné druhy rýb. (Mat. 13:47).

Alebo ďalšie, keď hovoril o príprave veľkej hostiny, na ktorú - s najrôznejšími výhovorkami - neprišli tí, čo boli pozvaní. A kráľ sa nahneval a poslal svojich sluhov, aby šli a priviedli na hostinu takmer hocikoho, koho stretli, ako dobrých tak aj zlých, a tak zaplnili hodovaciu sieň hosťami. (Mat. 22:2-10). Verím teda, že úplna dokonalosť sa začne až v Novom Jeruzaleme. A teda verím aj to, že 2.Kor. 7:1 bude v skutočnosti pokračovať počas celého Kráľovstva Nebeského.

 

Poďme tiež k Lukášovi, kapitola 16, verš 19. až 31. Na konci tejto kapitoly je príbeh o Laza­ro­­vi a boháčovi, z ktorého vieme, že po smrti, dokonca aj po tom, čo boháč zomrel, jeho duša a duch sa nezmenili. Nezmenila sa ani Lazarova duša. Nie je to tak? Fakticky, ani ich telá sa nezmenili. Nedostali totiž nové telá, jednoducho zomreli. Svoje prirodzené telá nechali v hroboch. Duša boháča v pekle sa teda nezmenila a rovnako sa nezmenila ani Lazarova v Abrahamovom lone. Ich duše a duchovia ostali v takom stave, v akom boli v momente ich fyzickej smrti.

 

Pokiaľ ide o nespasených ľudí v Kráľovstve, to sú všetci tí, ktorí nenasledovali antikrista, ktorý už prichádza. Nie celý svet bude nasledovať antikrista. Tí, ktorí ho nebudú následovať, ktorí sa mu nebudú klaňať, ktorí nepríjmu jeho znamenie, skončia v Kráľovstve, za predpokladu, že prežijú fyzicky. Dostanú sa do Kráľovstva. Tí však, ktorí budú poznačení antikristovým znamením, sa tam nedostanú!

Poďme k Zjaveniu 14:9: "Po nich nasledoval tretí anjel, volajúci mocným hlasom: 'Ten, kto sa klania šelme a jej obrazu a prijíma jej znak na čelo alebo na ruku, ten bude piť z vína hnevu Božieho, nemiešaného a naliateho do kalicha jeho rozhorčenia; a budú ho mučiť ohňom a sírou v prítomnosti svätých anjelov a v prítomnosti Baránka". Takže je jasné, čo sa stane s tými, ktorí budú nasledovať antikrista, ktorí sa mu budú klaňať, nosiť jeho znamenie a ktorí, vo všeobecnosti, sa k nemu pridajú.

 

A potom tu budú tí zvyšní spomedzi národov, ktorí bojovali s Jeruzalemom, ale ktorí pôjdu do Jeruzalema klaňať sa novému Kráľovi Kristovi. Budú medzi nimi aj tí, ktorí pôvodne šli proti Jeruzalemu, čo sú antikristove armády. Dokonca aj zpomedzi nich budú niektorí zachránení a prijatí do Kráľovstva.

Máme tu napríklad Zachariaša 14:16: "A stane sa, že každý, kto pozostane zo všetkých tých národov, čo vytiahli proti Jeruzalemu, bude prichádzať hore z roka na rok, aby sa klaňal Kráľovi, Pánovi zástupov a aby slávil slávnosť stánkov". Takže hovoríme tu o Kristovi Kráľovi, sediacom v Jeruzaleme na tróne Dávidovom a o niektorých národoch, ktorí bojovali s Jeruzalemom, čo sa Mu prídu pokloniť. Takže v Kráľovstve máme aj takých.

 

Pravdaže, hovoriac o pohanoch, uvedomte si, že v Zachariašovi, kapitole 14, od asi verša 8 - začína Milénium, začína Kráľovstvo. Je to prvý deň Kráľovstva. Neviem, či to bude ten istý deň, keď Kristus zostúpi na Olivovú horu. Môžete začať čítať od verša 3: "Vtedy Pán vytiahne a bude bojovať proti tým národom, ako keď bojoval v deň bitky". Je to druhý príchod Kristov, "V ten deň budú Jeho nohy stáť na Hore Olivovej..." atď. A potom od verša 8: "A stane sa v ten deň, že živé vody budú vychádzať z Jeruzalema." To je začiatok tisícročného Kráľovstva. A vo verši 9: "A Pán bude Kráľom nad celou zemou".

Takže Milénium začína odtiaľ. Čítajme ďalej verše 17. a 18: "A stane sa, že ktokoľvek nepríde zo všetkých čeľadí zeme hore do Jeruzalema, aby sa klaňali Kráľovi, Pánovi zástupov, nebude na nich dažďa. A ak by neišla hore a neprišla by čeľaď Egypta, ktorá nemá dažďa, bude na nich mor, ktorým Pán postihne pohanov, ktorí neprídu, aby slávili slávnosť stánkov." Tak, tu to máte: Pohania v Božom Kráľovstve! Pán postihne pohanov v jeho vlastnom Kráľovstve. Niet divu, že na to treba vládu železného prúta.

 

Mnohokrát by sme si azda želali, aby sme mohli vládnuť už teraz a priniesť do tohoto chaosu nejakú spravodlivosť, ale nemôžeme. Prečo? Nie preto, že by sme nevedeli ako (možno), alebo že by sme nemali moc; lež táto moc nám nie je daná teraz, pretože nám bude daná v Kráľovstve. Dokonca ani Pán Kristus nemá moc to urobiť teraz, pretože Otec určil hodinu Jeho príchodu, keď sa kráľovstvá tohoto sveta stanú Kráľovstvom Jeho milovaného Syna (Zjav. 11:15). Toto je určené pre budúcnosť.

A preto vidíme tento svet, ako ustupuje zkaze a hnilobe. A koľkokrát aj vieme, čo robiť a nielen vieme, ale by sme to aj mohli urobiť, ale nie je nám to dovolené. Lež v Kráľovstve sa od vás bude žiadať, aby ste to robili. Bude to, vlastne, našou povinnosťou.

Takže verím tiež, že títo pohania a nespasení ľudia v Kráľovstve, budú mať ďalšiu príležitosť k spáse. Spása sa týmto - nazvime to "Udeľovaním Milosti", čo je obdobie od Kríža alebo od počiatku Cirkvi až doteraz, pokračujúc až do Veľkého Súženia - nekončí. A pamätám si - učili ma to v Letničnom zbore sv. Trojice v Montreale - že toto je pre každého posledná šanca na spásu. Ja tomu neverím. Naozaj, poďme k Zjaveniu 13:8: "A budú sa jej (šelme = antikristovi) klaňať všetci, ktorí bývajú na zemi, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života Baránka, zabitého od založenia sveta."

To dokonca naznačuje, že všetci, ktorí budú žiť na zemi, sa budú klaňať antikristovi, okrem tých, ktorí sú zapísaní v Knihe života. Takže aj v tej dobe budú jestvovať takí, čo sú predurčení na spásu. A dokonca aj uprostred tohoto Veľkého Súženia, Pán pozná tých, ktorí sú zapísaní v Jeho Knihe. Oni sami o tom nemusia vedieť, možno že nevedia nič o ničom, lež tento verš vyhlasuje, že Pán vie všetko. Možno, že sami budú prekvapení, že sa neklaňajú šelme. Nuž, je to možno preto, že sú vyvolení byť ďalšími veriacimi a kresťanmi, a možno i v Kráľovstve.

 

Tiež verím tomu, že v Kráľovstve budú dva druhy ľudí, jedni s prirodzeným telom a druhí s osláveným. Oslávené telá  budú mať tí unesení, ktorí do Kráľovstva prídu s Kristom, ako vládcovia; v podstate Premožitelia, králi a kňazi. Zvyšok obyvateľov Kráľovstva budú normálni ľudia, s takými istými telami, aké máme teraz. Ich novonarodené deti budú tiež mať také isté telá, tú istú adamovskú pozemskú prirodzenosť, s jednou výnimkou, že totiž nebudú podliehať pokušeniu, pretože Satan bude zamknutý na tisíc rokov. (Zjav. 20:2-3).

Nebude tam pokušenia, nebude tam smrti, takže ľudia budú žiť tisíc rokov. Podobne, ako to bolo s Adamovým plemenom, veď to poznáte... päť, šesť, sedem, osemsto rokov bolo normálnych. Bude to teda podobná história. Ibaže, ako vieme, stará adamovská prirodzenosť je stále náchylná k hriechu. Takže, ak sa nestanú veriacimi, neobrátia sa a nezačne sa s nimi ten istý proces (spásy), ako teraz prebieha s nami, po tisíc rokoch budú znova v pokušení až padnú. Po tom, čo budú žiť s Kristom tisíc rokov, padnú a budú zatratení! (Zjav. 20:7-9)

 

Divoké šelmy sa stanú krotkými a neškodnými. Poďme napríklad k Izaiášovi, kapitola 11, verš 4: "Ale spravodlivo bude (Pán Ježiš) súdiť chudobných, pre pokorných v zemi bude trestať podľa práva: (my vieme, že krotkí zdedia zem (Mat. 5:5) Prútom svojich úst udrie zem (čo je veľmi podobné Knihe Zjavenia, kde je napísané: Udrie národy mečom, ktorý vychádza z jeho úst.), a dychom svojích perí zabije bezbožníka (čo znamená antikrista). Jeho bedrá budú opásané spravodlivosťou a jeho boky opásané vernosťou. Vlk bude bývať s baránkom a leopard bude ležať s kozliatkom; a teľa, levie mláďa i krmný dobytok budú spolu a malé dieťa ich bude viesť".

Dnes je toto možné len v cirkuse. "Krava sa bude pásť s medvedicou a ich mláďatá budú ležať spolu; a lev bude žrať slamu ako vôl. A kojenec sa bude hrať nad dierou jedovatého hada, a dieťa, odstavené od pŕs, rúčkou siahne do hniezda bazilišky. Neuškodia, ani nezničia na celom mojom svätom vrchu: lebo zem bude naplnená poznaním Pána tak, ako vody pokrývajú more".

O tom sme dokonca spievali aj pieseň. Toto všetko je Milénium - Tisícročné Kráľovstvo; takže nik z vás sa nebude báť ísť do Afriky, pretože levy nebudú viac žrať ľudí ale slamu. Všetky divé zvieratá budú neškodné ako holubice. Toto o Kráľovstve Milénia prorokoval Izaiáš.

 

V Zachariášovi 8. (v Kráľovstve budú žiť aj veľmi starí ľudia) od verša 3. sa napríklad píše: "Takto hovorí Pán: Vrátim sa na Sión a budem bývať uprostred Jeruzalema. A Jeruzalem sa bude nazývať mestom pravdy; a vrch Pána zástupov svätým vrchom. Takto hovorí Pán zástupov: Ešte budú sedávať starci a stareny na jeruzalemských uliciach, každý z nich s palicou v ruke kvôli vysokému veku". Budú sa tam prechádzať osemstoroční muži a ženy. "A ulice mesta budú plné chlapcov a dievčat, hrajúcich sa na jeho uliciach"... atď.

Domnievam sa, že v Starom Zákone je množstvo pasáží s proroctvami o Kráľovstve nebeskom, ktoré je Tisícročným Kráľovstvom, s popisom tohoto Kráľovstva a s pomermi v ňom. A verím, že sme z Písma nevyčerpali iba ak malý zlomok o skutočnostiach, o ktorých sa v ňom, v súvislosti s Kráľovstvom, hovorí.

 

Musíme byť pripravení na realitu. Jeden zo základných faktov reality bude, že ak sa teraz vysporiadavate so skorumpovanou ľudskou prirodzenosťou, je to presne to isté čo budete robiť aj v Kráľovstve. Ale s tou výnimkou, že tam budete mať autoritu, moc a iné telo a, pravdaže, budú tam iné podmienky. Lenže v podstate budete mať do činenia s tým istým problémom - "starým človekom". Keď teda viete tu a teraz, ako nad ním vládnuť, tam to bude pre vás detská hračka. A o to tu v podstate ide.

 

Prečítajme si tiež  1.Kor. 13. Nateraz, kým sa dostaneme do Kráľovstva, sú s nami tri veci a to: viera, nádej a láska (1.Kor. 13:13). Už sme tu čítali verše 9, 10, 11. a dokonca aj 12. Zámerne som nepokračoval ďalej, lebo na to nebol vhodný čas, lež teraz je ten správny moment pre 13. verš. "A teraz zostáva viera, nádej a láska; toto troje; ale najväčšia z nich je láska". Nuž to je to, čo zotrváva, či ostáva s nami, "až kým nepríde to, čo je dokonalé" - a potom budeme vidieť veci jasne (verš 10.). Pri tomto verši mám poznámku, že "to dokonalé, čo príde" vraj znamená, že Ježiš prichádza. To bolo učenie, ktoré aj mňa učili, lež to je omyl. Ja verím, že je to omyl a ak vás učili to isté, mali by ste si to opraviť. Lebo Ježiša Krista Písmo nikdy neoznačuje ako "to". A teda by malo byť napísané "keď On, ktorý je dokonalý, príde".

 

 Takže čo nám ostáva, sú tri veci: viera, nádej a láska. Vieme, že viera a láska sú dva prsníky nevesty v Šalamúnovej piesni. Poďme teda ku kapitole 1, verš 13: "Viazaničkou myrhy je pre mňa môj preveľmi milovaný (nevesta hovorí o Kristovi Kráľovi), celú noc bude spočívať medzi mojimi prsníkmi". Tieto symbolizujú vieru a lásku. A "títo dvaja" - viera a láska - sú v skutočnosti jedinou dvojicou, schopnou udržať Pána celú noc, kde celá noc znamená čas vlády síl temna, čo je práve teraz! Takže ak túžite mať Pána celú noc so sebou, musíte mať vieru a lásku. Inak Ho nebudete schopní udržať.

 

No a ku viere a láske z 1.Kor. 13 sa pridružuje nádej. Prečo? Čo tam nádej robí? Je nejaký rozdiel medzi vierou a nádejou? Len minulý týždeň sme boli v Liste Židom (11:1) a povedali sme si, že viera nie je nádej. Viera a nádej sú dve rôzne veci, je tak? 1.Kor. 13:13 o tom jasne svedčí. Ak by to boli totožné veci, neboli by oddelené čiarkou. Viera teda nie je nádej. Viera je podstatou vecí, v ktoré dúfame a povedali sme si tiež čo je to podstata..., pretože jestvuje mnoho ľudí, ktorí majú iba nádej, ale nie podstatu.

Môžem, napríklad, dúfať, že na budúci týždeň budem mať auto Rolls-Royce. Táto moja nádej možno nie je až taká zlá - ibaže je nerozumná. Mám teda nádej, ale mám pre ňu nejaké dôvody - podstatu? Niekto by mohol povedať - si blázon! A mal by celkom pravdu.

Takže je rozdiel medzi vierou a nádejou. Nádej je pridaná k viere a láske pre tých, ktorí nemajú ani lásku, ani vieru. Lebo ak si pamätáte v Šalamúnovej piesni, tak isto v kapitole 8, môžu byť aj sestry, ktoré nemajú "prsníky". "Máme malú sestričku, a ona nemá prsníky." (Pies. Šal. 8:8). Takže je tu nový začiatok pre sestry, ktoré "nemajú prsníky", čo znamená, že môžu mať aspoň nádej. "Čo my urobíme ("my" - znamená Kráľ a nevesta, ktorá má prsníky ako veže, vo verši 10.) pre našu sestričku, v ten deň, keď sa o ňu budú prihovárať?"

 

Takže je tu nádej, uvedená, či dodaná k viere a láske v 1.Kor. 13:13. Čo zostáva je viera, nádej a láska. Verím, že nejestvuje žiadna ľudská bytosť, ktorá by nemala nádej. Pretože, ako vieme, nádej umiera posledná. Ide o istú vlastnosť ľudskej prirodzenosti, ktorá jestvuje pre našu záchranu dokonca aj vo fyzickom zmysle slova. Naproti tomu, viera má úplne duchovnú prirodzenosť. Viera nemá vôbec nič do činenia s našou prirodzenosťou. Ja tiež verím, že nádej je čosi úplne prirodzené, naturálne, duševné, čo neobsahuje žiadnu duchovnú podstatu. Takže - táto trojica nám zostáva až kým neprídeme do Kráľovstva.

 

*       *       *

 

Otázka z Kongregácie: "Je láska duchovná alebo naturálna? O akej láske tu Pavol hovorí, duchovnej, či naturálnej, duševnej"? (Všetci prítomní si myslia, že o duchovnej). Nuž ja verím, že sa mýlite. Nie je to síce veľmi pekné vyhlásiť niečo takého, lež podľa mojej viery, podľa mojej mienky, tá láska nie je čisto duchovná, ale tá láska sa už akosi zmocnila našej duše a nášho srdca, takže ju naozaj nemožno odlíšiť. Nemôžete teda povedať, že tá láska je iba čistým duchom.

Vaše vlastné srdce musí produkovať lásku. Alebo milujete alebo nemilujete. Nikto vás do lásky nemôže nútiť. Budete milovať túto osobu a hentú budete nenávidieť; to vám povie vaše srdce. Skutočne, svojmu srdcu nemôžete diktovať. Viera je zatiaľ čosi úplne duchovné a vy ju alebo používate alebo nie. Keď však ide o lásku, nemôžete povedať: "Nuž, mám na výber, môžem tú osobu milovať, alebo ju nenávidieť, alebo byť k nej ľahostajný". Je to nezmysel! Alebo niekoho milujete alebo nie. Lež vaša láska je očistená v tom, že to nie je len "chcem, chcem, chcem" (sebauspokojenie), ale je to aj "dám, dám, dám". Ak je láska čistá, väčšinou je to "dám", pretože čiste naturálna láska má sklony byť skorumpovanou, skazenou.

 

Prvá láska je obyčajne čistá..., ale keď sa táto stratí, je alebo nahradená láskou skorumpovanou, alebo nenávisťou alebo nie je nahradená ničím. Duchovná láska však očisťuje vašu vlastnú dušu i vašu vlastnú lásku. Nemôžeme však žiadať "Pane, miluj túto osobu mojím prostredníctvom (cezo mňa)" - pretože to je nemožné, absolútne nemožné! Pán alebo miluje túto osobu priamo alebo ju nenávidí priamo (napr. Rim. 9:13) a tak isto aj ja alebo ju milujem alebo nenávidím. Ale nemôžem žiadať Boha o takúto vec. Nikto nemôže.

Boh mi môže udeliť vieru, aby som niekoho vyliečil, ale nemôže mi dať lásku pre niekoho. A tu je ten rozdiel medzi nádejou a láskou; nádej je čiste naturálna, duševná, viera je čiste duchovná a láska je naturálna, ale obnovovaná duchom. Nuž toto je moja viera, mám na ňu právo a vy máte právo nesúhlasiť, prípadne mať vlastný názor, ale pýtali ste sa, tak som odpovedal.

 

*       *       *

 

Chvála Bohu! Dostávame sa napokon k bodu, v ktorom si povieme aspoň niekoľko vecí o časti "B", ktorou sme označili Tajomstvo Kráľovstva vo svetle cesty k nemu, spôsobu ako sa doňho dostať. Dozvedeli sme sa aspoň v stručnosti, čo to je a čo v ňom bude. Možno, že nám Pán neskôr umožní hlbší pohľad na túto vec, do tej miery, do akej to v tom čase budeme potrebovať - teda dá nám praktické poznatky. Druhým praktickým poznatkom je, ako sa do Kráľovstva ide, ako sa tam možno dostať.

 

A opäť, mám k tomu tri body. Spomeniem ich nateraz aspoň stručne. My, Premožitelia, by sme sa mali dostať do Kráľovstva svojou vierou, láskou a skutkami. Súhlasite s tým? Mali by sme pritom podčiarknúť dva výrazy: mali by sme, alebo očakáva sa, že sa tam dostaneme skrz svoju vieru, lásku a činy. Už sme tu hovorili o viere a láske, čo znamená, "udržať Pána po celú noc". Ale pritom musíte pracovať, nedá sa len spať celú noc.

Mali by sme spolu s Ním pracovať, ako jeho spolupracovníci. Nevesta s Ním vychádzala von a pracovala s Ním, je to tak? Ešte raz si prečítajte Šalamúnovú Pieseň 7:11-12 a nájdete tam spomínané veci. Po celý čas nespala vo svojej posteli. Takže, ja verím, že presne tak máme postupovať aj my, čiže Premožitelia by mali takto konať. Nie iba mať veľkú vieru a nič inšie, nie iba veľkú lásku a nič inšie, a nie iba kopu práce a nič inšie. Ale všetky tieto tri veci v správnom pomere.

 

Podľa mojej viery jestvujú však ešte tri ďalšie cesty. Jedna je cesta viery samotnej. Podľa Božieho Slova, ktoré som prijal 2. októbra 1988 o 10.30 dopoludnia, viera sa rovná skutočnosti! Čo znamená: skutočnosť sa rovná viere. Každý matematik vám potvrdí, že to platí oboma smermi. To ale tiež znamená, že kedykoľvek máme opravdivú vieru - vlastníme skutočnosť. S tým, že viera musí produkovať skutky. Ak neprodukuje, potom tá skutočnosť ostane tiež mŕtva. Práve tak, ako viera bez skutkov je mŕtva - podľa Jakuba 2:26 (čo je práve také isté Slovo Božie ako aj každá iná časť Slova Božieho), aj neuskutočnená, nevykonaná viera (realita) je mŕtva. Ale ak nemáme vieru (realitu), vlastníme len falošnú vieru, či nádej, či niečo, čo nie je ozajstnou vierou. To sa vždy ukáže neskôr, keď skutočnosť (realita) sa preukáže iná než sme "verili".

 

Akonáhle sa duchovná skutočnosť odlišuje od našej viery, chyba je v našej viere! Rozumiete tomu? V kapitole 11. Listu Židom, ktorá je, ako vieme, kapitolou o viere, sa spomínajú všetci veľkí muži a ženy Starého Zákona, dokonca aj smilnica Rachab (vo verši 31.): "Vierou smilnica Rachab nezahynula...". Takže táto smilnica ide do Kráľovstva pred farizejmi, vidíte?

O ďalších mužoch Božích je reč vo verši 33. a ďalej: "Títo vierou vydobili kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť, dosiahli prisľúbenia, zavreli levom tlamy, uhasili prudkosť ohňa, unikli ostriu meča, zo slabosti sa stali mocnými, vo vojne sa stali udatnými, zahnali na útek cudzie armády". Cez vieru. Nie cez zbožné želanie a nie cez túžby, nie prostred­níctvom snívania a nie cez nádej. Cez vieru!

 

Pred nejakým časom som povedal, a vlastne napísal v "Otvorenom liste...", že ja som už v Kráľovstve. Nuž, pravda, neviem ako to kto prijíma, ... ale som tam! Bodka. Som tam predovšetkým cez vieru..., ale pre mňa sa Kráľovstvo stáva skutočnejším než tento svet, ktorý hynie pred mojimi očami. A už sa ani nepokúšam v ňom zostať. Vierou a duchom som v Kráľovstve. Hľadal som ho - a našiel som ho! (Mat. 7:7,8)

 

Pravda, to neznamená, že je to dostatočné a že je všetko v poriadku. To by som bol ako nevesta s jedným prsníkom (vierou), ktorá by si asi len ťažko našla ženícha. (Opakujem, že dva prsníky nevesty sú viera a láska - Pies. Šal. 8:8,10). Pán túži po proporciách. Preto sú v Písme prikázania o láske. Vlastne prikázania o láske sú najväčšie, väčšie než tie o viere a o skutkoch. A my všetci vieme, že máme pracovať, že máme rozsievať semeno a spolupracovať s Pánom v práci vo vinici.

Ale prikázanie o láske je väčšie než o skutkoch. Pán nikdy nepovedal "budeš pracovať deň a noc celou svojou mocou a celou svojou silou, až kým neodpadneš". Lež povedal: "Milovať budeš... z celej svojej sily, celou svojou mysľou, celým svojím srdcom...", čo znamená, so všetkým, čo je v tebe. Je to prikázanie Božie (Mk 12:30). Takže ak by som bol v Kráľovstve len samotnou vierou a nemal by som lásky, ja osobne by som v takom stave nerád stretol Pána a počul jeho komentár. Chápete? A rovnako by som nerád počul jeho komentár, ak by som iba miloval a nemal vieru.

 

2.Kor. 4:13 hovorí tiež niečo o viere: "Majúc toho istého Ducha viery, ako je aj napísané, uveril som a preto som prehovoril; aj my veríme a preto aj hovoríme". Ak veríte, musíte hovoriť. Ak je niekde viera, mal by tam byť aj čin. Inak to nemôže byť. A keď nájdete Kráľovstvo, nemôžete mlčať! Ak nájdete Pána, nemôžete mlčať, musíte svedčiť! Vaša viera, vaša láska vám bude pohnútkou, inak ostanete mŕtvi ako kusy kameňa. A keď ste ako kus kameňa, nemôžete, pochopiteľne, stretnúť Pána. 2.Kor. 5:7: "Lebo kráčame podľa viery, nie podľa zraku (čo vidíme)". Jestvuje veľa veršov Písma o viere, o správnom úsudku a vôbec o týchto veciach. Lež jestvuje cesta ako sa dostať do Kráľovstva iba cez vieru. Ja v to verím.

 

Druhá cesta je cez skutky samotné! Poďme k Jakubovi, 2:17, ktorý hovorí: "Práve tak aj viera, ak je bez skutkov, je mŕtva, súc osamotená. Ale niekto povie: 'Ty máš vieru a ja mám skutky'; ukáž mi tvoju vieru bez tvojich skutkov a ja ti ukážem moju vieru cez moje skutky". Je to trošku popletený verš, pravda? "Ty veríš, že je jeden Boh? Dobre robíš; aj diabli veria a trasú sa. Ale či chceš vedieť, ó, márnivý človeče, že viera bez skutkov je mŕtva? Či náš otec Abrahám nebol ospravedlnený zo skutkov, keď obetoval svojho syna Izáka na oltári? Vidíš teda, ako viera spoluúčinkovala s jeho skutkami, a že skutkami viera dosiahla svoju dokonalosť?". A verš 24: "Vidíte teda, ako že človek je skutkami ospravedlnený a nielen zo samej viery".

 

Môže sa to zdať protirečivé, ale nie je to tak, pokiaľ ide o cestu do Kráľovstva, pretože, ako vieme, všetky "ovčie" národy sa tam dostanú len prostredníctvom činov. A čo urobili je, že podali pohár studenej vody najmenšiemu z Jeho bratov, ...nemajúc azda ani viery, ani lásky, ani vedomostí, nič. (Mat. 10:42, 25:35-40). Je to tak? Takže do Kráľovstva sa môžete dostať skrz skutky samotné.

 

Tretia cesta, ako sa možno dostať do Kráľovstva, je jednoducho prežiť Súženie! Pretože v takom prípade ani nebude inej voľby než skončiť v Kráľovstve. Aby ste sa chceli vyhnúť Kráľovstvu, musia vás alebo zabiť, alebo musíte spáchať samovraždu, je to tak? Je to teda tretí spôsob - prežiť Súženie. Matúš 24:22 (som si istý, že mnohí z vás poznajú tento verš o Veľkom Súžení): "A keby tie dni neboli skrátené, nezachrá­nila by sa ani živá duša. Ale kvôli vyvoleným budú tie dni skrátené".

Čo znamená, že bude zachránená nejaká časť ľudstva, teda nie každý bude mŕtvy, čiže niektorí ľudia prežijú Súženie a nebudú mať inú možnosť, len prejsť do Kráľovstva. Nuž tak tam budú. Nezáleží na tom, či to budú dobrí alebo zlí ľudia, jednoducho prežili Súženie. Ako sa budú správať v Kráľovstve, ako zareagujú na Krista, ktorý sa príde osobne ujať vlády, je celkom inou vecou; faktom je, že takíto ľudia sa tam dostanú a budú tam. Veríte tomu? Nuž, je to tak podľa Slova Božieho.

 

V 2. kapitole Skutkov apoštolských (mimochodom, len málokto by očakával, že sa v Skutkoch bude hovoriť o Súžení), verš 20, 21. sa píše: "Slnko sa obráti na tmu a mesiac na krv, predtým než príde ten veľký a slávny deň Pána. A vtedy sa stane, že každý, kto bude volať na meno Pánovo, bude spasený".

 

Nič sa tu nehovorí o misionároch vyšlých medzi ľud, o hlásaní Evanjelia, o veľkých dielach viery, o láske, o ničom podobnom. Ľudia z číreho strachu budú volať na meno Pána a budú spasení! Mohli by sme namietnuť: "Pane, to nie je fér, ja som spasený a za posledných dvadsať - štyridsať rokov som musel konať rôzne veci, a títo chlapíci prídu do toho istého Kráľovstva". Lež v Biblii je aj iný príbeh ohľadne tej istej záležitosti ("Prečo vy, ľudia, hovoríte takto? Zjednal som sa s každým spravodlivou zmluvou; s tými, ktorí začali ráno a znášali celodennú horúčavu, ako aj s tými, ktorí prišli päť minút pred piatou. Všetci dostali tú istú mzdu". Mat. 20:1-16). Prirodzene, v ľudských očiach je to nespravodlivé, ale toto je milosť Božia.

 

Uprostred Súženia budete vzývať Jeho Meno a Boh vás bude aj vtedy počuť a má moc vás spasiť v ktorúkoľvek chvíľu pred Posledným Súdom. Opäť sa vráťme k Zachariašovi 14:16. Čítali sme už tento verš, vraciame sa k nemu však preto, že verím, že je to najvýstižnejšia časť Písma, ktorá nám hovorí, že do Kráľovstva pôjdu ľudia, ktorí iba prežili Veľké súženie: "A stane sa, že každý, kto pozostane zo všetkých tých národov, čo vytiahli proti Jeruzalemu, bude prichádzať hore z roka na rok, aby sa klaňal Kráľovi, Pánovi zástupov a aby slávil slávnosť stánkov". A ja verím, že toto je veľmi jasné a my vzdávame vďaku Pánovi za tento verš.

 

Na záver by som rád povedal iba nasledovné: Pán nám udelil isté svetlo, aj keď v obmedzenej miere. Nevieme všetko. V časti "A" sme sa podelili s poznatkami o Kráľovstve - kto je v ňom, prečo vláda železného prúta, kto bude vládnuť. V časti "B" sme hovorili o tom, ako sa tam dostať a kto sa tam dostane. Takto sme - do určitej, obmedzenej miery - pokryli toto tajomstvo, ale nevyčerpali sme všetko. Pán nám možno udelí v budúcnosti ďalšie svetlo, ale ja verím, že aj toto je už dostatočné, aby sme Ho chválili za to, že nám dal niečo, čo po stáročia bolo úplným tajomstvom.

 

"Za toto všetko Ti, Pane, ďakujeme a chválime Ťa. Amen!"

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Časť III      ŽIVÍ ALEBO MŔTVY?

 

Dnes je 23. novembra 1990. Toto je tretia časť posolstva "Tajomstvo skutočnosti", ktoré - ako viete - nám Pán čas od času dáva. Tentokrát sme čakali niečo vyše polroka a Pán mal preto dôvod. Dokonca sme tento dôvod už aj spomenuli. Ja verím, že hlavným dôvodom čakania bolo, že od samého začiatku to bola viac zvedavosť nášho mozgu dozvedieť sa, čo je normálne a prirodzené.

Lež Pán nie je na to, aby uspokojoval našu zvedavosť, či kŕmil naše mozgy, ale najmä, aby uspokojoval naše potreby, naozajstné potreby nášho srdca a nášho ducha. To nie Jemu zabralo toľko času - to nám trvalo tak dlho, aby sme boli pripravení v srdci na prijatie od Neho tejto skutočnosti, ktorá je svetlom, ktorá je pravdou, aby tak vyplnila naše najhlbšie potreby a priniesla ovocie.

 

A to je naozaj vždy dôvod, prečo Pán poskytuje zjavenie - nie aby urobil z nás teológov, ktorí študujú a snažia sa riešiť tajomstvá, ale aby sa zrodilo ovocie z tohoto svetla, ktoré je pravdou, ktoré je skutočnosťou. Pravda sa rovná skutočnosti, viera sa rovná skutočnosti. Taktiež verím, že nemôžeme ďalej napredovať, nemôžeme rásť, nemôžeme dospievať, ani sa povzniesť vyššie či vyrásť ďalej do Neho bez tohoto druhu pravdy, ďalšej to pravdy, ďalšieho svetla, ďalšieho zjavenia, ďalšej reality. Takže je to pre nás životne dôležité.

 

V prvej časti sme akoby položili základy, kde sme vymenovali pätnásť tajomstiev; ide o rozličné tajomstvá, priamo, či nepriamo spomenuté v Novom Zákone. V druhej časti, ktorá nasledovala dosť neskoro po prvej, sme boli vedení k Tajomstvu číslo jedna, ktorým je Tajomstvo Kráľovstva. Dozvedeli sme sa, či uzreli, kto je alebo kto bude v Kráľovstve a dokonca aj prečo a akým spôsobom sa tam možno dostať. A tiež, kto tam má vojsť a ako, akú cestu si vybrať.

Lež ani zďaleka sme túto tému nevyčerpali. Povedal by som dokonca, že keď sme v II. časti hovorili o týchto veciach, opäť to bolo akési kladenie základov týkajúcich sa Kráľovstva, pokiaľ ide o to, kto v ňom je, kto by v ňom mal byť, prečo a ako sa tam dostať; fakticky, tiež aj ako sa my tam dostávame. Verím, že aj v tejto, III. časti, Pán nám bude dávať viac svetla o tomto Kráľovstve a o ďalších faktoch Svojho Slova, ohľadom tohoto tajomstva, a tiež, čo môže viesť k iným tajomstvám v Slove Božom. Tajomstvo, ako sa dostať do Kráľovstva, možno teda stotožniť s jeho hľadaním.

 

"Hľadajte najprv Kráľovstvo" (Mat. 6:33) - nuž, toto je tiež tajomstvo. Keď je nám najprv povedané, aby sme hľadali Kráľovstvo, nevieme, ako to máme robiť, kedy to máme robiť a vôbec, čo máme robiť. Nevieme nič a keď nič nevieme, je to, svojím spôsobom, tajomstvo. Skúšali sme rozličné veci a zistili, že sa nám to nepodarilo a nevedeli sme prečo. To je tiež tajomstvo. A vlastne, celé kresťanstvo je zahalené v tajomstvách a ak tento 'závoj' nie je odtiahnutý samotným Pánom aspoň trochu po troche, nemôžeme pokročiť. Bodka!

 

Rimania 6:6... sú isté časti Slova Božieho, pri ktorých mám pocit, že by sme si ich mali prečítať a, prirodzene, meditovať o nich. Toto je jedna z nich: "Vediac to, že náš starý človek je spolu s ním ukrižovaný, aby to telo hriechu bolo zničené; aby my sme už odteraz hriechu neslúžili". Pavol, inšpirovaný Duchom Božím, hovorí: "Vediac to, že náš starý človek je spolu s ním ukrižovaný". A vo verši 11: "Tak isto aj vy považujte seba samých naozaj za mŕtvych voči hriechu, ale živých voči Bohu cez Krista Ježiša nášho Pána".

Keď Pavol v Liste Rimanom hovorí "náš starý človek je... ukrižovaný", miení tým aj svojho vlastného starého človeka, že bol ukrižovaný. V Galaťanoch 2:20 hovorí: "... som ukrižovaný". Teda nielen jeho starý človek je ukrižovaný, ale on, Pavol, je ukrižovaný. Takže ja sám môžem v Rimanoch povedať: "Môj starý človek je ukrižovaný s Kristom", ale idúc ku Galaťanom mal by som povedať: "Ja som celý ukrižovaný"!

 

Kološania 3:3 ... a, prirodzene, že vyberáme len niekoľko najdôležitejších veršov na túto tému: "Lebo vy ste mŕtvi a váš život je skrytý s Kristom v Bohu". Takže jasne sa mi hovorí "Som mŕtvy"! Na konci verša 1.Pet. 2:24 zase čítame: "... ktorého jazvami ste boli uzdravení". Som mŕtvy, ale súčasne som uzdravený! Nuž, nateraz sa veru naše tajomstvo stáva ešte viac komplikovaným, namiesto toho, aby bolo jasnejšie.

 

Efežania 2:5,6: "Aj keď sme boli mŕtvi v hriechoch, spolu nás oživil s Kristom, (milosťou ste spasení;) A spolu s ním nás vzniesol do nebeských oblastí v Kristu Ježišovi". Kto to urobil? Boh, podľa verša 4: "Ale Boh, ktorý je bohatý v milosrdenstve, pre svoju veľkú lásku, ktorou nás miloval".

A napokon vám dávam Efežanov 1:17-23, možno to bude postačovať. Je to Pavlova modlitba: "Aby vám Pán Boh nášho Ježiša Krista, Otec Slávy, dal Ducha múdrosti a zjavenia v poznaní Jeho. Oči vášho chápania súc osvietené, aby ste pochopili, aká je nádej v tom keď vás povolal, a aké sú bohatstvá slávy jeho dedičstva vo svätých. A aká nesmierne veľká je jeho moc voči nám, ktorí veríme; podľa pôsobenia jeho úžasnej moci, ktorou účinkoval v Kristovi (alebo by sme mohli povedať - ktorou pracoval v Kristovi), keď ho vzkriesil z mŕtvych a posadil ho v nebeských oblastiach po svojej pravici, ďaleko nad všetky vrchnosti, moc a silu a panstvo a nad každé meno, ktoré sa menuje nielen v tomto svete, ale i v tom, ktorý má prísť. A všetko položil jemu pod nohy a ustanovil ho za hlavu nad všetkým v Cirkvi, ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý všetko vo všetkom naplňuje". A ešte sa vráťme k Rimanom 6:6. Verím, že tisíce, či milióny kresťanov si dávajú otázku, ktorú sa aj ja teraz opýtam: "Ste mŕtvi alebo nie ste mŕtvi"?

 

Mám aj ďalšie tri otázky, z ktorých je jedna celkom ľahká. Ďalšie dve možno nie, ale zato sú dôležité. Ešte predtým, než pôjdeme k Otcovi, položme si tieto otázky:

 

Otázka číslo jedna: "Môže spasený človek prísť o svoju spásu? Áno alebo nie?" Vie to niekto z vás? (Odpoveď zo Zboru: "Áno"!)  Kto súhlasí s touto odpoveďou? Nuž, väčšina z vás súhlasí s "áno". Odpoveď je v Knihe Zjavenia 3:5, kde Pán sám hovorí, že vytrie, alebo nevytrie (jeho) meno z Knihy Života, čo znamená stratu spásy. A v Židoch 6:4-6 Pavol tiež jasne hovorí, že ten, kto vypadne zo spásy, nemôže byť naspäť obnovený k spáse.

 

Otázka číslo dva: "Môže Boh opäť spasiť takéhoto človeka?" Odpoveď je "áno" alebo "nie". Kto je za "nie", On ho nemôže spasiť? Nuž, odpovieme si na to neskôr.

 

A tretia otázka je: "Môže Boh spasiť Satana?" Áno alebo nie? Nemôže? Sú to dôležité otázky, odpovede na ne sú ešte dôležitejšie a my sa k ním vrátime neskôr.

 

 

Pavlova modlitba v Efežanoch 1:17-20 je teda za nás. Verím, že vaša i moja modlitba v tejto chvíli by mala byť tá, ktorú nachádzame v Žalmoch 119:125. (Pravdaže, súhlasím, že je tam viac veršov, ktoré by sa tu hodili a je možné, že ich neskôr tiež zaradíme - tak napríklad verš 34. iste nemožno z tohoto vylúčiť - lež Pán ma viedol práve k veršu 125). Pointa je, ako vidíte, v tom, že Pán nedáva svoje svetlo hocikomu, pretože v Jeho svetle, v Jeho pravde a v Jeho skutočnosti je zámer. Poskytuje ho tým... práve tak, ako Vôľa Božia nie je daná, či zjavená hocikomu, ale len tomu, kto ju túži vykonávať, ako je zaznamenané v Evanjeliu Jána 7:17. Ten, kto ju túži konať, ju spozná a nikto iný.

Spomínaný žalm hovorí: "Som tvojím služobníkom", a ak nie sme vo svojom srdci Jeho služob­­níkmi alebo netúžime byť nimi, nezískame skutočnosť. Preto Pán nevychádza v ústrety len aby uspokojil zvedavé mysle; je však pripravený poskytnúť Svoje svetlo tým, ktorí túžia a sú ochotní podľa neho žiť a teda ho uplatniť v živote. "Som tvojím služobníkom"..., "preto" síce nenasleduje za týmito slovami, ale túto spojku si tam pokojne môžete pridať a Pán s tým bude súhlasiť... "preto daj mi chápanie, aby som mohol poznať tvoje svedectvá".

 

Poznať svedectvá Božie, znamená poznať Boha! Nie je to informácia o Bohu, ktorú vám hocikto alebo takmer hocikto môže poskytnúť. Je to poznanie Boha Samotného, pretože Božie svedectvá znamenajú, že Boh svedčí o Sebe Samom a teda On vám zjavuje skutočnosť o Sebe. A na to musíte byť Jeho dôveryhodnými služobníkmi.

 

Takže, modlím sa, Otče, túto modlitbu: "Som Tvojím služobníkom najprv podľa Tvojej vôle a potom tiež podľa mojej vlastnej vôle. Preto Ťa prosím, daj mi chápanie, aby som mohol poznať Tvoje svedectvá".

A toto je svedectvo, ktoré spôsobí porážku mocnostiam temna (Zjav.12:11). Nie svedectvo, že som spasený Milosťou, ale svedectvo, že poznám Boha. A to je iná história.

 

Aby sme sa teda dostali k nejakej odpovedi na tieto zdanlivé záhady či tajomstvá, ako ďaleko dozadu (v Biblii) by ste šli, aby ste našli odpovede? Uvažovali ste o tom niekedy?

Ako ďaleko by ste šli? Vieme, že Pavol napísal Epištolu Rimanom asi pred dvetisíc rokmi. Epištola Rimanom je teda takmer dvetisíc rokov stará.

Povedali by ste, že by bolo dostatočné vrátiť sa do časov Pavla, keď to písal alebo by ste šli ešte ďalej do minulosti? Vidí sa vám, že by ste museli ísť do minulosti, azda až k Mojžišovi? K Abrahámovi?

Vrátili by ste sa až tak ďaleko, k Abrahámovi? Cítili by ste, že by sa bolo treba vrátiť až do tých čias? A čo tak Noe? Ako by ste sa cítili ohľadne Noeho? Cítili by ste sa dobre? A čo tak Adam a Eva? Rajská záhrada - či by to stačilo? Chvála Bohu!

 

Vrátili by ste sa až ku Knihe Genesis 1:1? Kto z vás by šiel až na začiatok Písma? Pán hovorí: "To nie je postačujúce"! Áno, počujete dobre, to nepostačuje. Genesis 1:1 nie je dosť ďaleko v minulosti, musíme ísť ešte ďalej! Nuž, ale keď nemáme nič predtým, ako sa tam možno dostať? V čase, v našom čase musíme ísť pred Genesis 1:1, pretože Genesis 1:1 je začiatkom stvorenia neba a zeme. Toto je základ. Lež Pán v Jeho múdrosti a Jeho Slove nás jasne vedie mimo tohoto časového rámca. Musíme ísť pred začiatok, aby sme mohli začať rozumieť, čo sa to deje v našom čase!

 

Aleluja! Chválim Boha! Zmienil som sa vám už o knihe Watchmana Neeho "Od viery k viere"  a o tom, koľkokrát písal a povzbudzoval ľudí aby verili, že sú mŕtvi, pretože je napísané, že sú ukrižovaní? Pretože je napísané, "považujte sa za mŕtvych", a čo je napísané, je pravda. A koľkože kresťanov a veriacich (nie tisícky, lež azda milióny) sa pokúšalo považovať sa za mŕtvych a nepodarilo sa im to? Dnes verím, že dokonca aj brat Watchman Nee (ktorý bol mojím požehnaným učiteľom) sa o to pokúšal, lež on sám sa nedostal ďalej než k tejto pravde, k jednej strane tejto dvojstrannej pravdy.

 

Táto osobitná pravda a táto osobitná skutočnosť je totiž dvojstranná a kým neuvidíte druhú stranu, nemôžete urobiť nič a nemôžete tomu ani veriť - pretože vaša viera je neúplná. Práve tak, ako nik nie je schopný vám dať napríklad iba jednu stranu kanadskej jednodolárovej mince - iba stranu s vyobrazenou "kačkou" - lebo je to nemožné.

Jednoducho nemôžete mať iba stranu "kačky". Alebo vám dotyčný dá celý dolár alebo nič. Môžete mať teda všetko alebo nič. Súhlasite? Tak isto je to aj s touto pravdou. Alebo nám Boh dá celú pravdu alebo nebudeme mať nič.

 

Nuž, vidíme tú časť pravdy, ktorá je napísaná, ktorú sme sa učili a o ktorej sme povzbudzovaní, aby sme jej verili; a my jej veríme, lebo je to Slovo Božie, lež táto viera neprináša žiadne ovocie. A táto viera bola mŕtva a neúplná. Akákoľvek viera bez ovocia je mŕtva. Jakub 2:26 hovorí: "Viera bez skutkov je mŕtva". Skutky znamenajú aj ovocie, takže v tomto verši skutky sa rovnajú ovociu.

 

Pán teda túži zobrať nás všetkých pred Genesis 1:1. Poďme k Efežanom 1:3-4: "Požehnaný nech je Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás požehnal každým požehnaním duchovným v ponebeských oblastiach v Kristovi, tak, ako si nás v ňom vyvolil pred založením sveta (pred Genesis 1:1), aby sme boli svätí a bez úhony pred ním v láske: predurčiac nás k synovstvu sebe skrze Ježiša Krista, podľa ľúbosti svojej vôle". Verš 9: "Vyjaviac nám tajomstvo svojej vôle (pred Genesis 1:1), podľa svojej ľúbosti, ktorú si bol v sebe predsavzal".

 

Nikoho vtedy nebolo pri Pánovi, kto by mu bol mohol povedať, že niekedy by mal niekoho spasiť. Nik mu neradil a nik ho neprivádzal k takýmto cieľom. Sám v Sebe si predsavzal takýto cieľ. Prečo? Lebo nik iný neexistoval. Nebolo stvoreného človeka, nebolo hriechu, nebolo raja, neexistovala Biblia, neexistoval žiadny svet. Nebolo ani neba. Ani sa nemusíme vracať veľmi ďaleko, aby sme sa pokúsili vyriešiť záhadu, kde bol Boh, keď nebolo neba. To nie je naša úloha.

 

Náš terajší cieľ je otvoriť srdcia a prijať od Otca jednoduché fakty, ktoré nám On dáva a bez ktorých by sme sa nemohli pohnúť z miesta, kde teraz sme, ani o milimeter. Takže, ako sme videli, v Efežanoch 1:4 sa hovorí: "On si nás v ňom (čo znamená, v Kristovi) vyvolil pred Genesis 1:1". V tejto chvíli si nekladieme otázku, ako to urobil, pretože to nie je naša pointa.

V 3. verši Pavol nepožehnáva Krista, ale požehnáva Boha Otca. Samotného! Nuž to nie preto, že by si Kristus nezaslúžil požehnanie, lež na všetko je nejaký dôvod. Pavol bol inšpirovaný Duchom Boha Živého, aby povedal: "Požehnaný nech je Boh a Otec...". Bol to Otec sám, ktorý nás požehnal pred Genesis 1:1 a, opäť, nepýtajte sa ako a prečo, len prijmite a uverte tomu, čo počujete. Otec sám nás požehnal so všetkými duchovnými požehnaniami v nebeských miestach v Kristovi a vyvolil si nás v ňom pred stvorením sveta.

 

Pýtate sa: "Prečo prišiel Kristus na scénu prakticky v roku nula?" Nuž, k tomu tiež prídeme. Choďte do Evanjelia podľa Jána, kapitoly 17, ktorá je grandióznou modlitbou nášho Pána, veľkolepou modlitbou, ktorá bola vyslyšaná v každom možnom smere. Dokonca vo verši 20, On, náš Pán - v tom čase pred takmer dvetisíc rokmi - sa modlil za tých z nás, ktorí tu dnes spoločne sedíme. "A nemodlím sa len za týchto (to znamená za svojich apoštolov a učeníkov), ale aj za tých, ktorí skrze ich slovo uveria vo mňa". A za týmto veršom som si v Písme poznačil svoje iniciálky, pretože patrím presne do tohoto verša a som spasený tiež vďaka tejto modlitbe Pána!

 

A ďalej, vo verši 24, Kristus pokračuje: "Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja; a aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred založením sveta" ...pred Genesis 1:1. Toto je Ježiš - Človek, ktorý hovorí a nie duch, je to človek z mäsa a kostí, ktorý hovorí: "Miloval si ma pred Genesis 1:1."

Všetci by ste mali poznať Jána 3:16. Nuž prečítajme si to. Tento verš sme dokonca aj často spievali v kostoloch a toto Slovo Božie je tak často zneužívané vo veci spasenia, ako máloktorý iný verš. "Lebo Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto v neho uverí, nezahynul, ale mal život večný". Lež On miloval tento svet tiež pred Genesis 1:1. Dnes ho nenávidí! A je na to mnoho veršov, ktoré to potvrdzujú. (Mat. 18:7, Jn. 17:9, Rim. 12:2, 1.Kor. 11:32, Gal. 1:4, Jak. 4:4, atď.). Lež nebudem sa do toho púšťať.

 

Zjavenie 13:8: "A všetci, ktorí prebývajú na zemi, budú sa jej (šelme=antikristovi) klaňať, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života Baránka (teda Krista Ježiša), zabitého od založenia sveta", to znamená od Genesis 1:1. Pán nebol zabitý na Kalvárii (nech ten, čo číta, rozumie), Pán bol zabitý od Genesis 1:1. Toto je tiež tajomstvo, ale my aj toto túžime odhaliť cez Ducha.

 

V Zjavení 17:8 sa hovorí o Tajomstve Babylóna: "Šelma, ktorú si videl, bola, a nie je; a vystúpi z bezodnej priepasti a pôjde do zatratenia. A budú sa diviť tí, ktorí bývajú na zemi, ktorých mená neboli zapísané v knihe života od založenia sveta (od Genesis 1:1)". Meno každého spaseného bolo zapísané v Knihe Života pred Genesis 1:1. Pán bol zabitý pred Genesis 1:1. Kniha Zjavenia bola vyplnená pred Genesis 1:1!

 

Matúš kap.13... vidíte, ideme od Genesis 1:1 ku Knihe Zjavenia a všade medzitým, pretože toto je Jedno Slovo Božie, ktoré harmonizuje. A ja chválim Boha, chválim Otca, chválim Syna a chválim Ducha za Jeho Slová. A nijaký človek nemôže tomuto dať žiadny zmysel, ak mu Pán jasne neukáže jednoduchosť všetkého, čo je tajomné.

 

Matúš 13:34,35: "Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách a bez podobenstva im nehovoril nič; aby sa splnilo, čo bolo predpovedané skrze proroka, ktorý povedal: Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vypoviem veci, ktoré boli držané skryté od založenia sveta (od Genesis 1:1) ". Pán nám hovoril veci, ktoré vedel s Otcom pred Genesis 1:1.

 

V tejto súvislosti tu mám ešte ďalší odkaz na Písmo. A je to, ako viete, známe podobenstvo o Kráľovstve, tiež u Matúša, kapitola 25; nie to, o pannách, ale o Kráľovi a Súde národov. Mat. 25:34: "Vtedy povie Kráľ tým, čo sú po jeho pravici: Poďte, požehnaní od môjho Otca, aby ste zdedili kráľovstvo, pripravené pre vás od založenia sveta (od Genesis 1:1) "! Získavate už pocit čohosi? Alebo ešte stále nie? Nuž nevadí, ja dúfam, že to príde.

 

A teraz by sa každý normálny človek mohol opýtať: "Ako je to teda? Ako to môže byť takto? Ako to mohol Otec urobiť? Čo sa to vlastne deje?" A tieto otázky by boli celkom odôvodnené. "Ako to mohol Otec urobiť? Ako mohol Otec urobiť niečo so mnou, keď som sa narodil len pred päťdesiatimi rokmi. Ako to mohol? Ako ma mohol milovať? Ako mohol byť Pán Ježiš zabitý ešte predtým než vlastne jestvoval Izrael, Kalvária, rímski vojaci a kríže? Veď nejestvovalo dokonca ani len drevo na Jeho kríž. Ako to mohol Otec urobiť?"

 

Prvé tajomstvo je toto: Otec žije v mimočasovej existencií! Preňho nejestvuje budúcnosť, ani minulosť. Možno je to celkom nepredstaviteľné, ale naše srdcia musia pochopiť, že pre Otca čas neexistuje. Čas sa začína až v Genesis 1:1. Pretože sa hovorí: "Na začiatku...". A predtým, ako mohol byť pred tým čas, keď nebol počiatok? Môže mi to niekto povedať?

Čím chcem povedať, že môžeme tiež čítať Slovo Božie trochu inak, pretože Pán nás môže viesť k potrebným slovám, ktoré tu chýbajú. A to, že chýbajú, má svoj účel.

 

Takže môžete Genesis 1:1 čítať nasledovne: "Na začiatku času Boh stvoril...". A nie len to, môžete rozšíriť tento verš a povedať: "Na počiatku času Boh skrze Krista stvoril...". Kristus nemá počiatok v Betleheme.

Ak neveríte, že to môžete urobiť, prečítajte si Kološanov 1:15, 16..., možno, že je vhodný čas, aby sme tam šli: "On (Kristus) je obraz neviditeľného Boha, prvorodený z každého tvora, lebo Ním, bolo stvorené VŠETKO, čo je na nebesiach, a čo je na zemi, viditeľné a neviditeľné". Tým je povedané všetko... a to ešte pred Genesis 1:1, či - lepšie povedané - po Genesis 1:1.

 

Môžeme teda povedať: "Na počiatku Boh cez Krista stvoril nebesia a zem", pretože toto sú veci, a teda, On môže stvoriť veci, či ich privolať k bytiu. Otec žije v mimočasovej existencii, čo je za hranicami našej predstavivosti a chápania - ale aj napriek tomu sme to schopní uchopiť vierou. Preto nám Otec môže klásť otázky, ktoré sú pre nás priam nelogické a ktoré sa On pýta fakticky len na dôkaz pointy.

Poďme na chvíľu ku Knihe Kazateľovej 3:14: "Viem, že všetko, čokoľvek Boh činí, bude trvať na veky...", inými slovami Pán nevykonáva žiadnu dočasnú prácu, "...nedá sa nič k tomu pridať, ani sa nedá nič od toho odňať; (Chválabohu!) a Boh to tak činí, aby sa ľudia báli pred ním". Verš 15: "To, čo bolo, teraz je; - to, čo bolo pred Genesis 1:1, je teraz, v r. 1990 - "a to, čo má byť, to už bolo; a Boh vyžaduje to, čo bolo v minulosti"! Vyžaduje od vás, aby ste boli spasení, pretože ste boli spasení pred Genesis 1:1! A vyžaduje od vás, aby ste boli mŕtvi, pretože ste boli mŕtvi pred Genesis 1:1. Vyžaduje to, čo bolo v minulosti - pre nás, nie pre Neho. ON JE! Bodka.

 

Čas jestvuje len pre nás. Dokonca aj dnes je čas iba pre nás, nie pre Otca. Otec nemá v nebi "hodiny starého otca", aby sa na ne pozeral "koľko je hodín?"  alebo "či je čas ísť spať?". Otec nepozná čas pre seba. Vie však, čo je čas, lebo ho stvoril. A stvoril ho cez Krista - tým, že stvoril Slnko, Mesiac, Zem a hviezdy, aby slúžili pre čas, obdobia, roky a dni, pretože bez nich by sme nevedeli, čo je čas (Gen. 1:14).

 

Rimania, kap. 4, čítajme od verša 16: "Preto je to z viery, aby to mohlo byť podľa milosti, aby bolo zasľúbenie zaistené všetkému semenu, nielen tomu, ktoré je zo zákona, ale aj tomu, ktoré je z viery Abrahámovej, ktorý je otcom všetkých nás, (Ako je napísané: 'Učinil som ťa otcom mnohých národov') pred ním v koho uveril, v samého Boha, ktorý oživuje mŕtvych a povoláva k bytiu veci nejestvujúce, ako keby existovali". Čo znamená: pred tým, než som vôbec bol, Boh ma povolal! Aleluja! Pred tým, než ste sa narodili, vás Boh povolal, pretože to je to, čo On tu robí. Lebo pre Boha nejestvuje čas.

 

Tajomstvo číslo dva teda je: Celé Písmo ktoré je napísané, sa udialo pred naším časom a všetko, čo v Písme čítame, je pravdou. O to sa, pravda, nik neškriepi, teda aspoň tí, ktorí naozaj veria. Keď teda čítame Rimanov 6:6, pýtam sa: "Ste mŕtvi, alebo nie ste mŕtvi"? Je to Božie tajomstvo. Či viete, čo je pravda? OBOJE! Ja velebím Boha. Oba fakty sú pravdivé. Ste mŕtvi, ako len mŕtvi môžete byť! Aleluja! Ste mŕtvi pred tým, než bol tento svet stvorený. A súčasne nie ste mŕtvi! A Boh nám to tiež ukazuje veľmi jednoduchým spôsobom. Pozrime sa teda a chápme.

 

Všetky takéto napohľad protirečivé verše (ako Rim. 6:6), "náš starý človek bol ukrižovaný s Kristom", ako aj "náš starý človek nie je ukrižovaný s Kristom" sú súbežne pravdivé. Poďme teraz k Matúšovi 16:24: "Vtedy povedal Ježiš svojim učeníkom (ktorí boli mŕtvi pred Genesis 1:1): Keď ma chce niekto (ktokoľvek z vás) nasledovať, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma"! Žiadny mŕtvy človek nemôže zaprieť sám seba! A žiadny mŕtvy ani nepotrebuje žiadny kríž, pretože je mŕtvy. Galaťania 2:20 "Som ukrižovaný s Kristom;" a predsa, ten istý Kristus mi hovorí: "Vezmi svoj kríž..."! Takže Boh mi súčasne ukazuje, že som mŕtvy, aj že nie som mŕtvy. Som ukrižovaný s Kristom a aj nie som ukrižovaný s Kristom.

 

Rimania 6:6: "Vediac to, že náš starý človek je s ním ukrižovaný..." (to znamená s Kristom). Všimnite si dve veci: Je napísané "...náš starý človek je ukrižovaný..." a nie "bol" alebo "bol býval" alebo "bude", ale je napísané - "je". Tento verš tiež nehovorí "v ňom", ale "s Ním". A viete prečo? Toto je tajomstvo číslo tri, pretože Boh vo svojej múdrosti (zahaliť pravdu) to napísal takým spôsobom, aby to bolo aplikovateľné na obe strany tejto skutočnosti.

Takže keď čítate "Vediac to, že náš starý človek je s ním ukrižovaný...", uspokojuje to stanovisko Otca pred Genesis 1:1. A keď čítate: "Vediac to, že náš starý človek je s ním ukrižovaný denne " - to uspokojuje naše a Pánovo (Kristovo) stanovisko, ktoré je v čase, kým stanovisko Otca je bezčasové. Ten prvý je fakt, ktorý jestvoval od nekonečna do nekonečna a ktorý nerozoznáva čas.

Ale keď k tomu dodáte "denne", vzťahuje sa to na 23. november 1990 o 21.15 hod. Možno sa opýtate: "Ako môže brat Hanola pridávať tak voľne slová k Slovu Božiemu?" Nuž brat Hanola nerobí nič. Sám Boh to robí.

 

Pozrite sa na Matúša 16:24 a na Lukáša 9:23 a zistíte, že rozdiel medzi Matúšom 16:24 a Lukášovým veršom je iba jedno slovo: "A on (Pán Ježiš Kristus) povedal im všetkým; ak by ma chcel niekto nasledovať, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž denne a nasleduje ma". Je to sám Pán, ktorý dodal toto slovo. A to je aj jediný rozdiel - slovko "denne" - medzi Matúšom 16:24 a Lukášom 9:23. Takže ten istý Duch berie toto slovo a pridáva ho k Rimanom 6:6. Ste s Ním ukrižovávaní každý deň.

V Kološanoch 3:3 sa hovorí: "ste mŕtvi...", pamätáte sa na ten verš? "Ste mŕtvi", to je pravda, a "nie ste mŕtvi" je taká istá pravda. Je to Boh, ktorý nám to ukazuje, nie ja. Ja som si nevysníval tieto veci.

 

V 1.Kor. 15, ten istý Pavol, ktorý vám hovorí, aby ste sa považovali za mŕtvych, ktorý vám hovorí, že váš starý človek je ukrižovaný, ktorý vám v inom liste hovorí, že ste ukrižovaní a ktorý vám v Epištole ku Kološanom hovorí, že ste mŕtvi, je zrazu inšpirovaný tým istým Duchom a v 1.Kor. 15:31 píše: "Protestujem cez vašu radosť, ktorú mám v Kristu Ježišovi, v našom Pánovi, zomieram denne".

Nuž mohol by som sa opýtať: "Pavol, ako to vlastne umieraš každodenne, keď si mŕtvy od Genesis 1:1? Akože sa musíš pokladať za mŕtveho, keď zajtra musíš zomrieť ešte o trochu viac"? Pavol by mi určite odpovedal takým istým spôsobom:"Som mŕtvy v Kristovi a predsa nie som mŕtvy, ale napriek tomu žijem. A tento život v tele žijem vierou Syna Božieho". A príslušný verš k tomu je tiež v Písme - Galaťania 2:20 - už sme tam fakticky raz boli, ibaže sme nečítali celý verš, v ktorom Pavol hovorí: "S Kristom som ukrižovaný (nie iba môj starý človek, ale JA SOM ukrižovaný), predsa však žijem", takže - súčasne - nie som mŕtvy, "ale už nie ja, ale Kristus žije vo mne. A život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vierou Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého obetoval za mňa".

 

Spomínam si tiež, čo napísal brat Watchman Nee, "máte pocit, že nie ste mŕtvi, lež musíte prekonať tieto pocity a uveriť, že ste mŕtvi, pretože vaše pocity a vaše myšlienky nie sú spoľahlivé". Nuž dobre, súhlasím, do určitej miery je to pravda. V porovnaní s Božím Slovom sú moje pocity veľmi nespoľahlivé, rovnako, ako moje predstavy a myšlienky. Ale keď mi Boh tiež ukáže, že žijem, potom musím veriť, že tiež žijem a na tomto základe mi Pán ukázal veľmi jednoduchý fakt.

Pamätáte sa, že v Efežanoch 2:4-6 sme už boli posadení v ponebeských oblastiach, t. j. "boli sme" a nie "budeme" - "boli sme" je napísané v minulom čase. Nuž, ako je to teda - máte len taký hmlistý pocit, že nie ste tam (v oných ponebeských oblastiach), ale že ste viac na zemi? Alebo je realitou, že ste viac na zemi, než v nebi?

 

Rád by som sa vás všetkých opýtal: "Či len cítite, že ste na zemi alebo máte pocit, že ste skutočne v nebesiach? A je to  (že ste tu, na zemi) iba akýsi odraz vašej predstavivosti?"

Toto je dôkaz, keď nám Boh ukazuje a v skutočnosti hovorí skrz toho istého Pavla: "Umŕtvujte teda svoje údy, ktoré sú na zemi..." (Kol. 3:5). Boh vám hovorí, že ste na zemi a tiež vám hovorí, že vás usadil v nebesiach! "Nuž, Bože, ako je to teda"? Opäť - OBOJE je pravdou! Toto je to tajomstvo, slovo "oboje" je tajomstvom. Sme posadení v nebesiach..., ja už som v Kráľovstve, a aj nie som. I jedno i druhé je pravdivé.

 

Ako je to možné? Nuž, som v Kráľovstve iba vo viere a v duchu, pretože Kráľovstvo ešte nebolo ustanovené na zemi vo fyzickom zmysle, a teda, vo fyzickom zmysle ešte nemôžem byť v ňom. Ale som v ňom vo svojej viere a v duchu. Naskutku, Kráľovstvo je nastolené vo mne ("...hľa, kráľovstvo Božie je vo vás", Lk. 17:21). Je tam, vládne môjmu duchu a duši, len ja v ňom nežijem fyzicky. Musím čakať.

Takže som posadený v nebi a neodvažujem sa v to neveriť. Lež viem veľmi dobre - a myslím, že so mnou budete súhlasiť - že som tiež na zemi. Viete, keby som začal veriť veciam, ktoré sú očividne smiešne, moja viera by bola založená na ničom. A teda, ak sa skúsite pokladať za mŕtvych, nepodarí sa vám to. Prečo? Pretože vaša viera nie je čistá a priama a úplná. Oboje je pravdou: Umieram denne, som každodenne ukrižovaný s Kristom, a predsa, bol som mŕtvy a ukrižovaný s Ním a On Sám bol ukrižovaný pred Genesis 1:1. Takže ak poviem "Ja som..." - je to pravda, pretože tak hovorí Slovo Božie; a keď poviem "Ja nie som..." - je to tak isto pravda. To isté Slovo Božie to hovorí.

 

Kološania 3:1 (toto sú verše, ktoré sa začínajú slovami "ak by" - ak by ste boli mŕtvi, ak by ste boli ukrižovaní, atď.): "Ak by ste potom boli s Kristom vzkriesení...". Nuž prečo sa Pavol vlastne pýta "Ak by", keď v skutočnosti ja som ... bol som ... stále som? A pokračuje: "(ak ste naozaj tam) hľadajte tie veci, ktoré sú hore, kde Kristus sedí po pravici Božej". Verš 5: "Umŕtvujte teda svoje údy, ktoré sú na zemi...", a predsa, ste posadení v nebesiach! Či to vidíte? Či vidíte toto tajomstvo, ktoré by už viac nemalo byť tajomstvom?

 

"Ktorého jazvami ste boli uzdravení", (1.Pet. 2:24, Iz. 53:5) - či me uzdravení? Sme chorí, či to nie je pravda? Pamätáte sa na Jakuba 5:16: "Modlite sa jeden za druhého, aby ste boli uzdravení". Ten istý Duch Boží nám hovorí, že sme nemocní a že by sme sa mali jeden za druhého modliť, a ten istý Duch nám tiež hovorí "...ste boli uzdravení". Či to nie je azda Kniha protirečení? Absolútne je! Všetko je protirečením pre ľudskú myseľ, ktorá nikdy neuzrela Svetlo Božie.

 

K tomu všetkému jestvuje aj tretia časť, pre ktorú si zájdeme do 1.Petra 1:18-20: "Pokiaľ viete, že nie porušiteľ­nými vecami, ako je strieb­ro a zlato, ste boli vykúpení zo svojho márneho obcovania obdr­ža­né­ho tradíciou od otcov, lež drahocennou krvou Kristovou, ako bezúhonného a nepoškvrneného Baránka; Ktorý bol v pravde predurčený pred založením sveta (pred Genesis 1:1), ale prejavil sa v týchto posledných časoch pre vás".

A ja hovorím: Tak aj my sme boli predurčení, ale prejavujeme sa až teraz! Rim. 8:29-30: "Lebo ktorých predzvedel, tých aj predurčil, aby boli pretvorení na obraz jeho Syna, aby (On) mohol byť prvorodeným medzi mnohými bratmi. A naviac, tých, ktorých predurčil, tých aj povolal; a ktorých povolal, tých aj osprave­dlnil; a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil"... tým, že ich vyzdvihol hore a posadil v ponebeských miestach, a preto Epištola Efežanom 2:4-5 nasleduje a to potvrdzuje, lebo je to dôsledkom Rim. 8:30.

 

Boli sme predurčení tým istým Bohom a tým istým spôsobom, ako bol predurčený Pán Ježiš pred Genesis 1:1. A ako On sa prejavil približne v rokoch 0 až 30, my sa prejavujeme v rokoch 1990. A každá predurčená ľudská bytosť sa prejavuje vo svojom patričnom čase. A ďalej, ako Syn Boží, súc predurčený, sa musel učiť cez svoje utrpenia až dosiahol dokonalosť, tak aj my sme predurčení učiť sa prostredníctvom utrpenia, čím dosahujeme dokonalosť.

 

Niektoré z príslušných veršov by sme mali poznať. Židia 5:8: "Hoci bol Synom (s veľkým 'S', Syn Boží a napriek tomu, pretože bol predurčený), predsa sa učil poslušnosti cez veci, ktoré musel pretrpieť. A súc učinený dokonalým, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých tých, ktorí ho poslúchajú".

A tak isto, hoci sme synmi a dcérami (Božími), predsa sa učíme poslušnosti cez veci, ktoré musíme pretrpieť, a sme robení dokonalými, takže sa sami stávame autormi našej vlastnej večnej spásy; ("... pracujte na svojej vlastnej spáse ..." Fil. 2:12). Kde je chyba v tejto logike? To nie je logika, je to Slovo Božie! Lež to je tak jednoduché, že je to dokonca logické.

 

Odpovede na otázky číslo dve a tri: Môže Boh spasiť tých, ktorí boli vyškrtnutí z Knihy Života? Odpoveď je "áno"! Tretia otázka: Môže Boh spasiť Satana? Odpoveď je "áno"! Gen. 18:14 a tiež Luk. 1:37: "Lebo pre Boha nič nie je nemožné" - toto je Slovo Božie. Vieme predsa, že Boh je Všemohúci a nemôžeme teda povedať, že by nebol schopný urobiť niečo, hocičo. V Matúšovi 19:26 hovorí Ježiš: "Pre človeka je to nemožné, ale pre Boha je VŠETKO možné".

Pravdou je: On MôŽE, ale TO NEUROBÍ! Prečo? Pred Genesis 1:1 Otec vedel všetko, videl všetko, videl každého, kto bude stvorený, kto sa narodí. Poznal každého po mene, spočítal počet vlasov na hlave každého, kto kedy bol narodený na tomto svete (Luk.12:7) - sú to závratné veci, aby sme si ich vôbec mohli predstaviť.

 

Prv, než Boh stvoril Lucifera, vedel, že ten sa sám pretvorí na Satana, otca lži a pýchy, a čo bude nasledovať (Iz. 14:12-15). Boh teda predurčil veci, ustanovil pre ľudí slobodnú vôľu a predurčil ich na základe ICH vlastnej voľby! Boh určil podmienky pre zatratenie a spásu! A On vie, že Satan, či hociktorý padlý anjel alebo démon, NIKDY nemôže splniť tie ustanovené podmienky pre spásu. Takže to nie je vec schopnosti Boha odpustiť Satanovi a spasiť ho; vec je, že On to jednoducho neurobí.

Ak by sme my neboli poslúchli Kristovo Evanjelium, Boh Otec by nás nebol mohol spasiť! Rovnako by nás "nebol býval mohol spasiť", ako nespasil ani Satana. A my by sme šli na to isté miesto kam pôjde Satan (Zj. 20:10+15).

 

A teda je pred nami jednoduchá voľba: alebo pôjdeme a budeme robiť to, čo nám predurčil Otec a dosiahneme to, čo už pre nás bolo urobené alebo nie. A to je otázka poslušnosti, učenia sa poslušnosti, a bežania po trati, ktorú Boh Otec pred nás vytýčil a po ktorej Pán Kristus musel bežať, ako prvý bežec (Žid. 12:1).

 

Otec ustanovil všetko. Vyvolil si nás v Kristovi, ktorý bol pred Genesis 1:1. Zvolil si nás v ňom, boli sme s Ním ukrižovaní, vstali sme s Ním zmŕtvych, sme posadení v ponebeských miestach s Ním a je to všetko tak - lež prejavujeme sa až teraz, v tomto čase a Slovo Božie nám prikazuje dokončiť to, čo už bolo urobené. Takže v histórii ľudského rodu prišiel čas, keď tento Pán Ježiš, Človek Ježiš musel byť narodený a musel dokončiť to, čo už bolo urobené. On neurobil nič nové. Bol zabitý pred tým, než bol narodený a takisto sme boli aj my! A teraz nám Pán iba dokazuje, že to tak bolo a že fakticky ideme tam, kde už sme boli pred šesťtisíc rokmi! Pretože On žiada to, čo bolo... a privoláva (k bytiu) to, čo nie je..., ako keby to jestvovalo. To je tajomstvo, ktoré by už pre nás nemalo viac byť tajomstvom.

 

Preto sa modlím k Otcovi, ktorý si naozaj predsavzal toto všetko vo svojom Srdci a vo svojom Vedomí a ktorému sa zaľúbilo to, čo si predsavzal a uzmyslel. Je napísané, že to bola Jeho záľuba, inak by sme sa ocitli vo veľkých ťažkostiach. A to by nás tiež malo postaviť do správnej perspektívy; že sme totiž v podstate ničím, že nevieme nič a nič nemôžeme urobiť - okrem toho, k čomu nás Otec povolal učiniť v Kristovi. A teda v Kristovi a skrze Krista som schopný vykonať všetky tie veci, ktoré boli predurčené (Fil. 4:13). Neznamená to všetky veci, po ktorých moje srdce baží, ale všetky veci, ktoré Boh pre mňa predurčil. A to je presne to, čo Pán koná s nami a v nás.

 

Záver na dnes je teda nasledovný: "čo tam po riešení tajomstiev", prvá vec, ktorú by si služobník Boží mal z tohoto všetkého osvojiť je, že ide niekde, kde on už je. Takže Fil. 4:6 by sa mal stať oveľa väčšou skutočnosťou.

Lenže toto tajomstvo by nemalo spôsobiť, aby sme si pohodlne sadli do hojdacieho kresla a nič nerobili, ani aby sme začali chaoticky pobehávať, ako bezhlavé kurence. Táto viera by nás mala držať v behu na našej trase podľa Božieho Slova a podľa Jeho túžby.

Nemať úzkostlivú starosť o nič - to je priam nemožné, okrem človeka, ktorý videl skutočnosť. Taký človek môže odpočívať, len taký človek môže byť spokojný, hovoriac: "Chvála Ti, Otče, nech je požehnané Tvoje Meno, Otče". Iba taký človek môže povedať: "Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás požehnal všetkými duchovnými požehnaniami ešte pred založením sveta". A bolo by veľmi ťažké "odpožehnať" samých seba a "odkonať", čo Všemohúci Boh už vykonal, aj napriek tomu, že sa mnohokrát tvrdo pokúšame žiť mizerný život.

 

"Chválim Boha. Veľmi chválim Boha Otca pre túto veľkolepú Spásu, ktorú si si zvolil vo Svojej vlastnej Vôli a ktorú si vykonal pred tým, než si založil tento svet. Si Alfa a Omega, čo znamená Začiatok a Koniec, čo tiež znamená, že všetok čas je v Tebe a Ty si nad časom a pre Teba nejestvuje ani začiatok ani koniec.

Pre nás je začiatok a je koniec a my veríme, že pred tým, než príde koniec, dôjdeme tam, kde sme boli pred založením sveta. Dôjdeme a staneme sa tým, čím si nás urobil pred tým, než sme sa narodili, a tým potvrdíme Exelenciu Tvojej Vôle (Rim.12:2) a Tvojho Zaľúbenia a budeme Ťa chváliť naveky. Amen a Amen".

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Časť IV      MOJŽIŠ A MY

 

(Písomná poznámka brata Hanolu na začiatku IV. časti:

"Chcel by som niečo poznamenať pre tých, ktorí prípadne budú počúvať zvukový záznam tohoto posolstva. Zhruba prvá polovica tejto štvrtej časti bola zaznamenávaná pod duchovným tlakom, ktorý sa prejavil ďaleko zreteľnejšie po opätovnom vypočutí nahrávky. Aj keď slová ostávajú pravdivé, z mne neznámych dôvodov bol Duch potlačený. Tento tlak zjavne prestal v druhej polovici tohoto posolstva. Prirodzene, čitatelia textu si túto skutočnosť neuvedomia. Mali by sme chápať, že duchovný odpor mocností temna voči akémukoľvek svetlu alebo pravde, či už nahrávanej alebo rozširovanej, je silný, neustávajúci, zlomyseľný a niekedy až zúrivý. Nie všetko ide "hladko" alebo podľa naších očakávaní. Lež my chválime Boha, pretože žiadna sila nezastaví Jeho Svetlo, Pravdu a Jeho Vôľu. Amen".)

 

Dnes je 16. augusta 1991 a toto je štvrtá časť posolstva "Tajomstvo skutočnosti". Ďakujeme Pánovi, že nám dáva tieto vzácne slová, vzácne svetlo a vzácne podieľanie sa, ktorým sa môžeme živiť, silnieť a vyrastať do Neho vo všetkých veciach.

Je naozaj dobre si pripomenúť, že toto sa naozaj nenahráva len pre uspokojenie našej zvedavosti, prípadne zvedavosti tých, ktorí by to okrem nás mohli počúvať. Toto sa naozaj deje a prijíma od Boha pre jeden hlavný účel (ako aj všetky tieto posolstvá) - a to je budovať Cirkev, menovite Premožiteľov, ktorí by mali byť životom Cirkvi. Tí musia dostavať pokrm, musia rásť, musia reprezentovať Cirkev a konať všetko to, v čom Cirkev zlyháva.

A preto nám Pán podáva tieto veci, zjavenia, svetlo a život a my sme vďační za to. Bez týchto vecí by sme mohli urobiť len veľmi málo. Je v nich tiež útecha pre nás, požehnania a všetko ostatné, čo potrebujeme. Takže toto je tiež skutočnosť, ktorá by už pre nás nemala viac byť tajomstvom.

 

Poďme teraz k Exodu (2.Kniha Mojžišova), kapitole 3, potom ku kapitole 4. a k ďalším častiam Slova Božieho. Najprv budeme hovoriť o Mojžišovi a potom, ak budeme mať čas, bude reč o ďalších veciach v Epištole Židom. Najprv si však prečítame niekoľko veršov z Exodu, kap.3. Som si istý, že väčšina kresťanov pozná Mojžišov príbeh; jeho život, ako sa začal, čo robil v Egypte, na čo ho Boh použil, ako viedol deti Izraela z Egypta cez Sinajskú púšť, až do jeho smrti.

Jeho príbeh je veľmi dobre známy a predsa, nazdávam sa, že je len veľmi málo ľudí, ktorí vidia ďalej, než je to, čo je všeobecne známe; ktorí vidia skutočnú hĺbku, istú skutočnosť, isté veci v Mojžišovi, v jeho živote, v jeho skutkoch a čo tie naozaj znamenajú pre nás dnes, čo značia v duchovnom zmysle a ako to, čo bolo vykonané v Starom Zákone, možno vystopovať v Novom Zákone.

 

Mojžiš je jediným človekom, ktorý bol skúšaný v troch, po sebe nasledujúcich obdobiach štyridsiatich rokov. Ako vieme, prvých štyridsať rokov prežil v Egypte, kde bol adoptovaným synom faraónovej dcéry a vlastne žil vo faraónovom paláci. V nádhere tohoto paláca spoznával záležitosti najmocnejšieho človeka na zemi, pretože v tom čase bol faraón najmocnejším vládcom vtedy známeho sveta. A "štyridsiatka" - ako vieme - má vždy súvislosť so skúšaním; či už je to štyridsať hodín, štyridsať dní, štyridsať mesiacov alebo štyridsať rokov. Nezáleží na časovej jednotke, ide vždy o "skúšku", vždy je to testovanie. A vlastne Mojžiš prešiel skúškami až štyroch období po štyridsiatich: trikrát po štyridsať rokov a raz štyridsať dní.

 

Prvých štyridsať rokov to bolo teda v Egypte, po ktorých Egypt opustil. Odišiel z Egypta a Boh ho viedol do púšte Madiánskej zeme, kde sa oženil s dcérou Jetra, madiánskeho kňaza, kde tiež strávil štyridsať rokov. Biblia hovorí iba, že tam bol pastierom a staral sa o ovce.

Nuž, ja neverím, že by chlap potreboval štyridsať rokov, aby sa naučil iba, ako pásť stádo oviec, ale verím, že tých štyridsať rokov tam strávil s Pánom, ktorý pracoval v Mojžišovi, v jeho srdci, v jeho mysli, v jeho duši. Bola to fakticky príprava na tretie obdobie štyridsiatich rokov, v ktorých mal byť povolaný, ako Jeho služobník, na vykonanie poslania, ktoré azda nik iný nevykonal, s výnimkou samotného Pána Ježiša.

 

Že Mojžiš potreboval tých štyridsať rokov v Madiánskej pustatine, je očividné pre tých, ktorí vedia koľko času zaberie každému veriacemu, aby sa zmenil vo svojom srdci a v duši čo aj v tej najmenšej veci. A teda to, čo Mojžiš získal v Egypte počas predchádzajúcich štyridsiatich rokov a čo sa naučil vo faraónovom paláci (faraón tu predstavuje Satana) - to všetko sa musel odnaučiť a musel sa toho zbaviť! Svojích predchádzajúcich vedomostí, svojej hrdosti, arogancie, akéhokoľvek baženia po moci, či dokonca aj túžby, aby mohol vládnuť... áno, aj to mu muselo byť odobraté.

Všetkého, čo Mojžiš  získal za prvých štyridsať rokov svojho života, musel byť zbavený, aby sa v pravde mohol stať najpokornejším človekom na zemi, ako je tiež napísané v Písme (Num. 12:3) a byť pretvorený na nádobu, vhodnú pre Boha, použiteľnú na ono veľkolepé poslanie, ktoré potom nasledovalo.

 

Vieme, že po týchto štyridsiatich rokoch sa mu Boh zjavil v horiacom kríku a poveril ho službou. Od tej chvíle sa Mojžiš stal sluhom Božím, plniac svoju úlohu pod rukou Boha.

My sa tu nebudeme zaoberať mnohými podrobnosťami jeho pobytu v Egypte, Madiánskej pustatine, či pustatine Sinaj. Pôjdeme k niekoľkým častiam Písma, ktoré nám Pán dáva teraz, pretože chce, aby sme videli, čo sa stalo v tých dňoch Mojžišovi a cez Mojžiša, a čo to pre nás znamená dnes.

 

Exodus 3:1 hovorí: "A Mojžiš pásol stádo Jetra, svojho svokra, madiánskeho kňaza; a zaviedol stádo až za púšť a prišiel až k Božiemu vrchu Horebu. A ukázal sa mu anjel Pána v plameni ohňa uprostred kríka. A pozrel sa a, hľa, krík horel v ohni, ale nespaľoval sa. Mojžiš povedal: Nože, nech odbočím (bol trochu zvedavý), aby som videl tento veľký jav, prečo nie je ker spaľovaný. A keď Pán videl, že on odbočil, aby sa pozrel, Boh zavolal naňho zprostriedku kra a povedal: Mojžiš, Mojžiš. On odpovedal: Tu som. A povedal: Nepribližuj sa sem. Vyzuj si obuv zo svojích nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš,

 je svätá zem. A tiež povedal: Ja som Boh tvojho otca, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba. A Mojžiš zakryl svoju tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha". Nuž toto je príbeh, ktorý každý tak dobre pozná. My ďakujeme Pánovi, že sa zjavil Mojžišovi, že ho povolal a dal mu toto veľkolepé poslanie.

 

To, do čoho pôjdeme trochu hlbšie, nájdeme v štvrtej kapitole Exodu. Keď ho Pán bol pove­roval týmto poslaním, touto službou, Mojžiš sa nepokladal za vhodného na to, ani na nič podobné a tak je to s každým skutočným služobníkom Boha. Keď Boh povoláva a dáva nám nejaké poverenie, a ak sme Jeho skutočnými služobníkmi, skutočnými v našom srdci, zdá sa nám, že nie sme schopní nič urobiť pre Boha, osobitne pre Boha. Zdá sa nám, že sme tak slabí, tak neschopní. A teda, kedykoľvek povieme: "Pane, toto nemôžem urobiť", myslíme to vážne! A Pán to vie a Mojžiš v tomto nebol výnimkou. Ukazuje to tiež trochu jeho nové srdce, jeho novú pokoru.

 

V Exode 4:1 sa Mojžiš tiež sťažuje Bohu, že ľudia Izraela mu nebudú veriť, keď k ním príde a povie, čo sa stalo. V druhom verši tejto kapitoly sa teda začína naše tajomstvo skutočnosti: "A Pán mu riekol: Čo je to v tvojej ruke? A on (Mojžiš) odpovedal: Palica. A on (Boh) povedal: Hoď ju na zem. A on ju hodil na zem, a premenila sa na hada. A Mojžiš zutekal pred ním. A Pán riekol Mojžišovi: Vystri svoju ruku a chyť ho za chvost. A vystrel svoju ruku a lapil ho a v jeho ruke sa premenil na palicu. Aby mohli veriť, že sa ti ukázal Pán ich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka, Boh Jakuba".

 

Všetci vieme, čo je palica, či pastierska bakuľa, ako ju niekedy nazývame. Nie je to nič iné iba kus dreva, kus mŕtveho dreva, suchého mŕtveho dreva. A niet mnohých pastierov - a azda nie je ani jeden - ktorí by boli bez takejto palice. Zdá sa, že palica bola súčasťou ich života a živobytia, časť ich zamestnania na oddeľovanie oviec, či na čokoľvek iné, možno ju používajúc tiež ako oporu pri chodení na dlhé vzdialenosti.

 

Takže bol tu Mojžiš s palicou a Boh ho požiadal, aby ju hodil na zem. Ako vieme z Exodu 3:5, tá zem bola posvätná. Bola to zem, na ktorej spočívali nohy Boha, On na nej tiež stál. V skutočnosti Boh hovorí Mojžišovi: "Hoď tú palicu k Mojim nohám"! Tá palica reprezentuje nášho starého človeka, našu starú prirodzenosť, náš starý neprerodený naturálny život! Čo Boh v skutočnosti hovoril Mojžišovi, je toto: "Polož svoj život k Mojim nohám... polož svoj život k Mojim nohám"! Toto to v skutočnosti znamená, toto je ten význam v Duchu, v duchovnom živote.

O čosi neskôr, v inej časti tohoto posolstva, sa dozvieme, čo je to stará prirodzenosť, starý život a ako ho môžme "položiť dole" (k Božím nohám).

 

Boh teda povedal Mojžišovi: ""Hoď tú palicu na zem, polož svoj život k Mojim nohám"!  A Mojžiš to urobil. A keď to urobil, palica sa premenila na hada. Inými slovami, Boh mu okamžite ukázal, že tento život je zlo! Je v ňom zlo, obsahuje zlo. Akonáhle je to odhalené pred Bohom, je to zjavené v pravde. V pravde je to had, ktorý, samozrejme, predstavuje zlo, diabla a samotného Satana! (Zjav.12:9).

 

Tento Mojžišov starý život sa ukázal byť zlom, obsahujúcim onoho hada. A potom, Pán požiadal Mojžiša, aby ho chytil za chvost a zdvihol. Ako vieme, každý z takzvaných expertov na plazy by vám povedal, že takto sa to nikdy nerobí. Nikdy nechytajte hada za chvost, pretože sa skrúti a uštipne vás. Vždy ho chyťte za hlavu a keď nemôžete dočiahnut jeho hlavu, držte sa od neho alebo utekajte preč, ale neopovážte sa ho chytiť za chvost. A vlastne žiadne zviera s dlhým chvostom by nemalo byť zaňho chytané, zvlášť hady..., a zvlášť jedovaté hady.

A predsa, Boh tu hovorí v rozpore so všetkou múdrosťou sveta: "Chyť ho za chvost"! A Mojžiš urobil, čo mu Boh povedal, chytil hada za chvost a ten sa v jeho rukách opäť premenil na palicu.

 

Jedno z ponaučení, ktoré z toho máme - nevenuj pozornosť múdrosti sveta a nevenuj pozornosť radám žiadnych mudrcov a expertov tohoto sveta - rob, čo ti káže Boh! Vždy robte, čo hovorí Boh a nestarajte sa o rady "mudrcov" tohoto sveta. Aj keď je možno nelogické čo Boh žiada, urobte to - poslúchnite!

Druhé ponaučenie je - ak poslúchnete, potom sa aj had opäť premení na palicu! Ak by ho bol býval Mojžiš chytil za hlavu, možno by sa nebol premenil na palicu. Had sa stáva opäť mŕtvym drevom, pretože robíte to, čo Boh hovorí. Lebo Boh má inú logiku (než my) a iné dôvody pre to, čo hovorí, nech už je to čokoľvek.

 

Prirodzene, Boh urobil, čo urobil, aby deti Izraela mohli veriť, že "Boh Abraháma, Izáka a Jakuba sa ti (Mojžiš) zjavil", pretože deti Izraela vždy potrebovali znamenia! V tom čase ešte nevedeli, čo je to viera. Izrael nikdy nežil vierou. Jeho ľudia žili znameniami, ktorých potrebovali celú hŕbu a Boh im ich poskytoval po tuctoch. Znamenie s palicou a hadom bolo jedným z nich.

 

Vo verši 6. a ďalších kapitoly 4. Exodu máme aj iné podobné veci, ako napríklad malo­mocenstvo, ktoré sa objavilo na Mojžišovej ruke, aby potom opäť zmizlo, čo bolo ďalšie znamenie od Boha Mojžišovi. Toto všetko sú znamenia a Mojžiš bol dokonca povolaný po svojom návrate robiť znamenia v Egypte. A to robiť ich jedno za druhým.

 

Teraz by som sa rád vrátil k 4. veršu a tiež položil otázku prečo mal Mojžiš chytiť hada za chvost a nie za hlavu? Aký bol dôvod, že Boh prikázal Mojžišovi, aby chytil hada za chvost a nie za hlavu? Nuž, poznáme Knihu Genesis a dôvod je uvedený v kapitole 3. verš 15. Chcem tiež povedať nasledovnú vec a síce, čo čítame, je Slovo Božie. Slovo Božie je tu vytlačené tlačiarenskou čerňou na hárkoch papiera, ktoré sformovali túto Knihu (Bibliu). Toto Slovo má však svoj žijúci "proťajšok-duplikát". Žijúcim proťajškom, či časťou, je sám Kristus. ON JE Slovo Božie, ako to tiež vieme z Evanjelia Jána 1:1 a 1:14. Takže čo čítame, JE Kristus a je to o Kristovi. Kristus teda píše sám o Sebe!

 

Boh, ktorý prehovoril k Mojžišovi, nebol nikto iný, ako Kristus. Ten, ktorý sa mu zjavil, nebol nik iný než Kristus. Tu, v Genesis 3:15, hovorí: "A položím nepriateľstvo medzi tebou (had) a ženou, a medzi tvojím (hadovým) semenom a jej semenom; ono ti rozdrví hlavu a ty mu rozdrvíš pätu".

Inými slovami: "Ja Kristus, Pomazaný od Boha, budúci Ježiš z Betlehema; kladiem nepriateľstvo medzi tebou (had) a ženou a medzi tvojím semenom, ktorým sú všetci tí, čo ti kedy budú slúžiť, a medzi Mnou, pretože Ja som semeno ženy".

 

Lebo jestvoval iba jeden človek, ktorý sa narodil bez otca (neberúc do ohľadu Melchizedeka, ktorý bol predobrazom Ježiša - Žid.7:1-3), a to bol, ako to vieme od Izaiáša 7:14, Ježiš: "Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel". Vieme, že v celej histórií ľudstva žiadna panna nepočala a neporodila syna bez muža. Takže všetci ľudia od Adama a Evy až do konca éry ľudského rodu, boli alebo budú narodení zo semena muža - s výnimkou Ježiša, ktorý bol narodený zo semena ženy. A On tak povedal: "Rozdrvím ti hlavu (had)".

 

A tak, ten istý Kristus hovorí k Mojžišovi, vraviac: "Chyť toho hada za chvost, pretože Ja mám jeho hlavu v mojej ruke". Vy nemôžete rozdrviť, premôcť, zraniť či zničiť žiadneho hada cez jeho chvost, musíte mu rozdrviť hlavu. A aby ste to mohli urobiť, musíte držať jeho hlavu v rukách. To je aj hlavný dôvod, prečo ten istý Kristus, ktorý drží hadovu hlavu, hovorí Mojžišovi: "nepokúšaj sa to urobiť, nepokúšaj sa ho držať za hlavu. Žiaden človek nemôže rozdrviť hlavu tohoto hada. Žiaden človek ho nemôže premôcť, či zraniť jeho hlavu. Žiadny človek to ani nikdy nedokáže. Nie je to tvoja práca, je to Moja práca. Ja to urobím. Ty ho chytíš za chvost, čo znamená, že budeš so Mnou spolupracovať, ale Ja musím urobiť to, čo žiadny človek nedokáže. A ty urobíš to, čo je tvojou úlohou a čo Boh neurobí".

 

Keď Mojžiš poslúchol Pána a had sa opäť premenil na palicu, táto palica sa stala Božou palicou - a môžeme to vidieť v tej istej kapitole, Exod. 4:20, kde je napísané: "A Mojžiš vzal svoju ženu a svojich synov a posadil ich na osla a vrátil sa do Egyptskej zeme. A Mojžiš vzal palicu Božiu do svojej ruky".

No na mnohých miestach je táto palica stále nazývaná Mojžišovou palicou, keďže to stále bola jeho palica. Mojžiš bol jediným človekom na svete, ktorý túto palicu vlastnil a bol to ešte stále jeho starý život, ale už ovládaný Bohom... ovládaný Bohom! Tajomstvo v tejto palici bolo v Božej ruke. Ona skutočnosť zla v Mojžišovi bola držaná Bohom (v Jeho moci) a nie Mojžišom.

Veď naozaj, všetky zázraky, ktoré neskôr Mojžiš vykonal v Egypte, neboli vykonané ním, ale Božou palicou cez Mojžiša, vrátane rozdelenia mora, čo, pravdaže, neurobil Mojžiš, ani to nebolo spôsobené magickou mocou jeho palice, ale Kristom, silným ramenom Krista. Rád by som teraz na chvíľku zašiel k Izaiášovi, kapitole 51.

Izaiášova kapitola 51. hovorí o Kristovi, vo veršoch 9. a 10: "Prebuď sa prebuď, odej sa silou, Ó rameno Pánovo ", Kristus je ramenom Pána Boha na zemi, "... prebuď sa, ako za dávnych dní, za pokolení dávnych vekov! Či to nie si ty, ktoré si vyťalo Rahab a zranilo draka? Či to nie si ty, ktoré si vysušilo more, vody obrovských hlbín, ktoré si obrátilo hlbiny mora na cestu, aby tí vykúpení mohli prejsť?".

 

Je to v skutočnosti Ježiš Kristus. Nezabúdajme, že Otec v podstate nerobil nič. Je to Kristus, ktorý urobil všetky veci, je to Kristus, ktorý dokonca stvoril všetky veci (Kol. 1:16). Otec tam bol aby zrodil plány a poradil sa so Svojím Synom a s Duchom Svätým, s ktorými tvorí Trojicu. Ale všetko, čo bolo urobené a čo je opísané v tejto tu Knihe, zvanej Biblia, bolo vytvorené, vykonané a urobené samotným Kristom a Jeho Duchom Svätým, či už v Jeho predbetlehemskej existencii, ktorá je večná, či v pobetlehemskej, ktorá je tiež večná, ale počas ktorej vykonal asi 33 rokov svojej pozemskej misie. Lež všetko je urobené Kristom, či už v Starom Zákone, či Zákone Novom.

Je dobre na to pamätať, pretože keď čítame Slovo Božie, ktorým je Kristus, z tohoto hľadiska, uvedomujúc si túto skutočnosť, jestvuje mnoho, premnoho vecí, ktoré sme schopní čítať iným spôsobom a oveľa jasnejšie. Totiž, niekedy môžeme čítať "Boh", môžeme čítať "Pán", môžeme čítať "Syn", môžeme čítať to či ono a byť z toho nakoniec popletení, nevediac Kto vlastne robí čo.

 

Máme tu teda Božiu palicu v Mojžišovej ruke. Pokračujme ďalej a poukážme na ďalšie veci, vzťahujúce sa na túto palicu - ako ona predsta­vuje nášho "starého človeka", našu starú prirodzenosť, našu hriešnu telesnosť; a ako je v ňom ukrytý ten had a nikto ho nemôže vidieť, zistiť jeho prítomnosť alebo dokonca v to uveriť, ak to len nie je odhalené Bohom. A obyčajne je to odhalené, len keď položíme svoj život dole (pred Boha), keď tú palicu položíme na zem. Vyšli sme zo zeme, vrátime sa do zeme; a keď je ten život položený na zem, ukazuje svoju skutočnosť.

 

Vieme tiež, napríklad, ako sa Áron stal hlavným kňazom, ako jedného dňa Boh povedal Mojžišovi, aby vybral, či pozbieral palice od všetkých dvanástich kmeňov (Num. = 4.Mojž. 17:1-8). A oni odovzdali svoje palice s menami otcov týchto dvanástich kmeňov, napísanými na nich. A Mojžiš pozbieral dvanásť palíc a podľa Slova Božieho ich umiestnil vo Svätostánku, kde ostali celú noc. Nikto ich nevidel, nikto sa ich nedotkol. Bolo tam dvanásť palíc, rovnakých akú mal Mojžiš; dvanásť kusov mŕtveho, suchého dreva, bez akéhokoľvek života. Fakticky, ja verím,  že keby ste takú palicu čo aj dali do vody, nič by sa nestalo. Palica by navlhla a možno by začala hniť, ale žiadna z nich by nezačala pučať.

Tých dvanásť palíc predstavovalo dvanásť izraelských kmeňov. Kmeňov hriešných, so starou prirodzenosťou telesnosti a všetky z nich boli predložené pred Boha. Boh teda nemal žiadny život, z ktorého by si vybral, namiesto toho mal na výber dvanásť smrtí. A Boh si vyvolil Áronov starý život, aby mu dal život nový a povolal ho, aby sa stal Jeho hlavným kňazom, čo znamená hlavným služobníkom, ktorý by Mu slúžil..., slúžil ani nie tak Izraelu, ako Jemu, Samotnému Pánovi.

 

Mojžiš, pravda, slúžil Izraelu viac než Áron, poďme teda ku Knihe Numeri (4.Kniha Moj­žišova), kapitola 17, kde si môžeme prečítať prvých osem veršov, vrátane verša o palici: "A Pán prehovoril k Mojžišovi a riekol: Hovor k synom Izraelovým a vezmi od nich po jednej palici podľa domu ich otcov, od všetkých ich kniežat podľa domu ich otcov, dvanásť palíc. Každého meno napíšeš na jeho palicu. A meno Áronovo napíšeš na palicu Léviho. Lebo jedna palica bude pre hlavu domu ich otcov. A položíš ich vo svätostánku zhromaždenia pred svedectvo, kde sa s tebou stretnem. A stane sa, že toho muža palica, ktorého si vyvolím, zakvitne". Čo znamená, že sa stane zázrak, a že sa v tejto mŕtvej palici započne nový život. "... a tak odstránim od seba reptanie synov Izraelských, ktorým repcú proti tebe". A vo verši 8: "A stalo sa na druhý deň ráno, že Mojžiš vošiel do Stánku svedectva, a hľa, palica Áronova z domu Léviho zapučala a vydajúc puky zakvitla a zaplodila zrelé mandle".

 

Prirodzene, toto je naozajstný zázrak, ktorý je obrazom toho, čo sa s nami deje počas nášho obrátenia, keď my sami sa položíme ako mŕtva palica pred nášho Boha a nášho Spasiteľa počas noci (doba mocností temna).

Keď sme položení pred Bohom, je do nás vložený nový život a tento život dokonca v patričnom čase ukáže svoje plody. Bez neho sme mŕtvymi palicami a nič v nás nie je. Je to zvrchovaný akt Boha, ktorý On vykonáva pre každé ľudské telo, položené pred Ním.

Nestane sa to so žiadnym mŕtvym drevom, ktoré nie je položené pred Boha, ktoré nie je položené v Stánku Svedectva. Pán nevlieva Svoj Život do palíc, roztrúsených po celom lese. Musíte byť položení pred Neho, čo je akt viery a istej poslušnosti voči Slovu Božiemu.

 

Mojžiš poslúchol, čo mu Boh povedal. Nezabudnite tiež, že Mojžiš neurobil nič sám od seba, robil, ako Boh hovoril. V tomto je tiež podobný  Pánu Ježišovi, ktorý tiež nerobil nič sám od seba (Ján 5:19,30), ale konal tak, ako hovoril Otec.

Máme tu teda Áronovu palicu, ktorá zapučala, majúc v sebe nový život a ktorá nielen rozkvitla, ale priniesla aj zrelé mandle, čo znamená ovocie. Ovocie, ktoré je príjemné, chutné a výživné..., niečo, čo by náš vlastný život mal tiež priniesť po tom, keď do nás vojde Život Kristov.

Je tu aj ďalšia vec. Keďže ste v Knihe Numeri, poďme ku kapitole 21. a prečítajme si verše 5. do asi 9: "A ľud hovoril proti Bohu a proti Mojžišovi (...či je niečo nového...?). Prečo ste nás vyviedli hore z Egypta, aby sme pomreli tu, v pustatine? Lebo tu niet ani chleba, ani vody; a našej duši sa už protiví tento ľahký chlieb. A Pán poslal na ľudí ohnivých hadov, ktorí ich štípali a mnoho ľudí Izraela pomrelo. Preto prišiel ľud k Mojžišovi a povedal: Zhrešili sme, lebo sme hovorili proti Pánovi a proti tebe. Modli sa k Pánovi, aby odstránil od nás hadov. A Mojžiš sa modlil za ľud." Opäť sa ukázal ako muž pokorného srdca. "A riekol Pán Mojžišovi: Sprav si ohnivého hada a vystav ho na tyč; a stane sa, že každý, kto je uštipnutý a pozrie sa na neho, bude žiť. Mojžiš vtedy urobil medeného hada a vystavil ho na tyč. A bolo tak, že keď had uštipol niekoho a ten sa pozrel na medeného hada, žil".

 

***************

 

Buď požehnané Meno Pánovo, nech je požehnané Meno Pánovo! Zapamätajte si tento krátky príbeh z Knihy Numeri, kapitoly 21. Vráťme sa teraz do Exodu, kapitoly 17, v ktorej, samozrejme, ľudia opäť dobiedzali do Mojžiša, šomrúc proti nemu, čo očividne robili na každej zákrute tohoto putovania. Verš 4: "Vtedy kričal Mojžiš k Pánovi a vravel: Čo mám urobiť tomuto ľudu? Sú takmer hotoví ma ukameňovať. A Pán povedal Mojžišovi: Choď pred ľudom a vezmi so sebou niektorých zo starších Izraelových, ako aj svoju palicu, ktorou si udrel rieku, vezmi do svojej ruky a choď. Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale na Hórebe. A udrieš na skalu a výjde z nej voda, aby ľud mohol piť".

 

Nuž, my všetci vieme, že tou Skalou bol Kristus. A pre tých, ktorí to nevedia alebo nevedia, kde to nájsť, je to v 1.Kor., kapitola 10. Prečítame si tento verš aj preto, lebo Slovo Božie je prekrásne, dokonale harmonizuje a je absolútne nádherné. Vo verši 1. Pavol hovorí: "A naviac nechcem, bratia, aby ste nevedeli...", čo znamená nič nevedieť, nič nevidieť, ničomu nerozumieť. A vo verši 4. Pavol pokračuje: "A všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej Skaly, ktorá išla za nimi a tou Skalou bol Kristus"... tou Skalou bol Kristus!

 

Poďme tiež na chvíľu do Deuteronómia (5. Kniha Mojžišova), čo je Mojžišova pieseň, kapitola 32... sláva buď Bohu. Mojžišova pieseň, v ktorej Mojžiš spieva vo verši 4: "On je Skala, Jeho dielo je dokonalé. Lebo všetky Jeho cesty sú súdom. Boh pravdy, u ktorého niet neprávosti, On je spravodlivý a priamy". Mojžiš hovorí o Kristovi... Mojžiš spieva o Kristovi. Malo by sa to dnes povedať Izraelu, že ich praotec Mojžiš spieval o Kristovi Ježišovi a jedného dňa to uvidia.

 

Naspäť k Exodu 17:6. To čo Boh, ktorý stál na skale v Hórebe, chcel, aby Mojžiš urobil je - udrieť Krista svojou palicou! A keď Kristus dostal úder touto palicou, ktorá predstavuje hriešnu prirodzenosť, starú prirodzenosť, starého človeka, ukrývajúceho hada - Kristus dal vodu, aby ľudia mohli piť! To je význam práve prečítaného a keď niekedy budete čítať Exodus 17:6, prosím vás, aby ste spolu s tým čítali skutočnosť Nového Zákona... a tiež Starého Zákona.

 

Poďme teraz k Izaiášovi kap. 53, kapitole o samotnom Kristovi Ježišovi a to od začiatku do konca. Od verša 5. sme dokonca spievali istú pieseň. Iz. 53:4: "Iste On (Kristus Ježiš) vzal na seba naše zármutky a niesol naše utrpenia; my sme sa domnievali, že je zranený a zbitý od Boha a strápený". Podčiarknite si slová zranený a zbitý od Boha. Bol zbitý, udretý Mojžišovou palicou, čo je symbolom toho, ako Boh udrel Krista našou hriešnou telesnosťou. Bol udretý vo Svojej Svätosti našim špinavým starým človekom a bol ním zranený. "Ale On bol zranený pre naše priestupky, a zdrvený pre naše neprávosti"... spievali sme o tomto verši..., zaiste On niesol naše trápenia a Jeho jazvami sme uzdravení. Pamätáte si tú pieseň? Je to z Izaiáša, kapitoly 53. Izaiáš tiež opisuje to, čo sa stalo v Exode, kapitola 17.

 

A teraz poďme k Jánovi, Kristovmu Milovanému - Ján kapitola 7, verše 37. a 38: "V ten posledný deň, v ten veľký deň sviatku, Ježiš stál a volal silným hlasom, hovoriac: Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a pije"! ... "Lebo som bol udretý Bohom a vydávam živé vody, aby ste mohli piť..."  Aleluja, Pane! Verš 38: "Kto verí vo mňa, ako hovorí Písmo (ako hovorí Moje Slovo), rieky živej vody potečú z jeho brucha (pupočnej oblasti - kde tiež cítime duchovné tlaky)" ... "a bude Mi podobný, pretože zo Mňa potečú rieky živých vôd, pretože som bol udretý vašimi neprávosťami, vašou starou prirodzenosťou, vaším starým človekom, vašimi hadmi! A pretože som bol zranený tým (zlom), čo je reprezentované hadom - bol som urobený do podoby hada! A vyzdvihli Ma na stĺp  (... vďaka Ti, Pane...), aby každý, kto sa na Mňa pozrie, aj keby bol uhryznutý diablom a smrťou, ak sa na Mňa pozrie, bude žiť!"

 

 

Toto je tajomstvo toho, čo sa dialo v Starom Zákone s Mojžišom, hadmi, jeho palicou, udieraním skál a krmením Izraela. A toto sa deje v Duchu v Novom Zákone! Táto Skala bola udretá Bohom - nie človekom, ale Bohom. Boh prikázal Mojžišovi, aby tú Skalu udrel. Mojžiš to neurobil jedneho pekného dňa, lebo nemal "nič lepšie na práci". Boh mu prikázal, aby to urobil, pretože to bol Boh, ktorý zranil Krista, ktorý Ho udrel, použijúc naše palice, naše staré hriešne prirodzenosti, obrátiac Ho na podobu hada, vyzdvihnúc ho na stĺp, rovnako ako ten medený Mojžišov had bol vyzdvihnutý na stĺp. A každý, kto sa naňho pozrel a bol uštipnutý, mohol žiť. A to je to tajomstvo.

 

Mali by sme tiež ísť do 2. Epištoly Korinťanom. Ja viem, že veríte tomu, čo hovorím, ale aj tak by som rád šiel k Slovu Živého Boha a ukázal vám tieto veci v Slove, aby boli potvrdené. 2.Kor. 5:21: "Lebo toho (Krista), ktorý nepoznal hriechu, On (Boh) za nás Ho urobil hriechom...". Urobil Ho hriechom - urobil Ho pre nás do podoby hada kvôli nám - Jeho, ktorý nepoznal hriechu - aby sme sa Naňho mohli pozerať a žiť, aby nám mohol dať živé vody, ktoré by sme mohli piť uprostred púšte.

Židia 4:15-16: "Lebo my nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol spolucítiť s našimi slabosťami, ale takého, ktorý bol vo všetkom podobne pokúšaný ako my, ale predsa bez hriechu. Pristúpme teda s odvahou k trónu milosti, aby sme obsiahli milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v čase potreby".

 

Na tomto mieste by som azda trochu odbočil a povedal, že vo verši 16. je presne to, čo nerobíme! Neprichádzame k Trónu Jeho Milosti. A celkom iste neprichádzame k nemu odvážne, a zdá sa, že tam nikdy nejdeme v čase skutočnej potreby. Nuž môže sa to zdať čudným, pretože keď sme v jame, zdá sa, že vtedy nás to viacej ťahá k Trónu Milosti. Ibaže viete, to je čas našej vonkajšej potreby, je to teda viac doba potreby pre naše úbohé telo a dušu, než pre ducha.

 

Naša skutočná potreba je však v duchu a kedykoľvek sa cítime špinavými, tajne, či otvorene hrešiac, dávame prednosť skrývaniu sa od Boha... a váľaniu sa v našej hanbe, namiesto toho, aby sme odvážne pristúpili k Trónu Milosti, aj keď sme to mali urobiť hlavne, keď sme boli v pokušení a podľahli mu.

Poďme teda odvážne k Trónu Milosti, pretože náš Pán bol pokúšaný, ale nepodľahol. Poďme nie preto, že sa cítime zahanbení, ale pretože je to čas našej potreby! A nie sa začať skrývať a prinútiť Božiu ruku, aby nás vystavila okolnostiam, ktoré by mohli trvať rok aj dva, a priniesla by taký tlak, že by sme to už viac nemohli vydržať; a šli by sme potom k Bohu len preto, že by to už bolo na nás priveľa. To by nebol vhodný čas (potreby); vhodný čas bol keď sme padli, lebo - On bol pokúšaný, a obstál.

Pretože nekonáme podľa  Epištoly Židom 4:16, Pán nás musí vziať na dlhé cesty a vystaviť nás vonkajším tlakom a priviesť nás tam inými prostriedkami.

 

Ak sa teraz na chvíľu vrátime k Mojžišovi, máme pred sebou muža, ktorý sa narodil rodičom a ktorý sa nijako nelíšil od iných detí; ani my sa nelíšime od Mojžiša v našej prirodzenosti - hlavne v starej prirodzenosti. Sme však iní v našom povolaní. Možno budeme tiež povolaní k skúške. Možno nebude trvať štyridsať rokov, možno iba štyridsať týždňov alebo štyridsať mesiacov, v závislosti od toho, k čomu nás Boh povoláva.

Mojžiš bol povolaný, aby predstavoval samotného Krista ako Vysloboditeľ a, prirodzene, ako sme už spomenuli, v tomto sú medzi nimi isté podobnosti. Mojžiš bol najpokornejším človekom na zemi (Num. 12:3) spomedzi mužov, narodených ženám z mužského semena. A je tu Ježiš Kristus, Vysloboditeľ, ktorý je tiež pokorný (Mat.11:29), a zaiste nemenej pokorný, než Mojžiš. Ako vieme, Pán tiež, pred Jeho skutočnou misiou, bol vedený Duchom do púšte na štyridsaťdenný pôst, počas ktorého nič nejedol a nič nepil. Nájdeme to vo štvrtej kapitole Matúša. Opisuje sa tam, ako nič nejedol a nepil a ako prišiel diabol, aby Ho pokúšal.

Rovnako Mojžiš bol skúšaný štyridsať dní. Nič nejedol a nepil pred tým, než sa začala jeho skutočná misia - služba Zákona. Je to v Exode, kapitola 34, kde sa nakrátko zastavíme:

 

Exodus 34:27: "A Pán riekol Mojžišovi. Napíš si tieto slová (ktoré mu hovoril), lebo na základe týchto slov urobil som zmluvu s tebou a Izraelom". Toto je začiatok Zmluvy. Je to začiatok Mojžišovho povolania, služby Zákona.

Pán Ježiš začal službu Milosti. Mojžiš tu začína službu Zákona. Verš 28: "A bol tam s Pánom štyridsať dní a štyridsať nocí. Nejedol ani chlieb, ani nepil vodu. A napísal na tabule slová zmluvy, desať prikázaní". Toto je tiež jeho spoločná črta s Pánom Ježišom. A opäť, Mojžiš bol jediným človekom, ktorý to urobil, keď Boh spôsobil, aby prekonal tento "neuveriteľný" pôst, nemožný pre normálneho človeka, rovnako, ako Sám Pán  bol podobne vedený Bohom.

 

A napokon, v kapitole 34. Deuteronómia, vo verši 5, po tretej skúške štyridsiatich rokov: "A tak tam zomrel Mojžiš, služobník Pánov v zemi Moábovej, podľa Pánových slov. A On (Pán) ho pochoval v údolí, v zemi Moábovej, oproti Bétpeoru. Ale nikto nič nevie o jeho hrobe až do dnešného dňa". A opäť, bol to Kristus, kto pochoval Mojžiša. Mojžiš, predstavujúci Krista, ako Vysloboditeľ.

 

Mojžiš musel tiež umrieť pred tým, než vošiel do Zasľúbenej Zeme, pretože Kristus - skutočný Vysloboditeľ - tiež musel umrieť prv, než vstúpil do Svojej Zasľúbenej Zeme, ktorou je Kráľovstvo Nebeské. A Kristus musel byť vzkriesený, aby vošiel do neba, a aby prišiel späť a dobyl tieto kráľovstvá a obrátil ich na Kráľovstvo Nebeské.

 

Prichádza teda Jozue, ktorý je akoby "vzkrieseným Mojžišom", vchádza do Zasľúbenej Zeme, dobýja ju a vládne nad ňou železným prútom. A tak bude aj Kristus, ibaže v tomto prípade medzi Mojžišom a Jozuem, uplynulo iba niekoľko dní, kým medzi Ježišom Človekom a Kristom - Vzkrieseným Kristom Kráľom - je asi dvetisíc rokov. Je to doba Milosti alebo takzvaná doba "Udeľovania Milosti" a to kvôli Cirkvi, aby Kristus mohol vybudovať Svoju Cirkev.

 

Chcem sa zase na chvíľu vrátiť k Exodu 4:4 a spomenúť ešte jednu vec, a síce: Keď si naozaj uvedomíme, že náš starý život, náš starý človek, naša hriešna prirodzenosť, v ktorej je ten had, je v Kristovej ruke, a že sa nedá opraviť ani vylepšiť - keď si to uvedomíme a tiež keď si uvedomíme, že sa ani len nemáme pokúsiť zobrať tú hlavu, tú prirodzenosť, toho starého človeka, do vlastných rúk - malo by nás to veľmi potešiť! Pretože by sme sa nemali ani len pokúšať o to, ale mali by sme v skutočnosti odpočívať v tomto vedomí a viere, že tá hlava je v rukách Krista a On ju postupne "drví".

 

Aby Kristus zabil tohoto hada, nie je záležitosťou nejakých dvadsiatich štyroch hodín.  On ho stláča podľa stupňa našej spolupráce s Ním. A teda by sme mali držať v rukách hadov chvost a azda ho tiež trochu stlačiť. A keď stlačíme chvost, Kristus stlačí hlavu a tento idiot (starý človek) nemá kam ujsť. A keď v rukách držíme jeho chvost, akoby sme pociťovali v našom živote tohoto "starého človeka", ako sa trasie, cítime jeho zdesenie. Chvíľami sa zdá byť mŕtvym a my možno začneme snívať (že je po ňom). Potom, po niekoľkých týždňoch, sa ale začne triasť ako divý, ukazujúc, že je v ňom stále život, lež nie je schopný si vyslobodiť hlavu z Kristovej ruky. A jedného dňa bude táto hlava rozdrvená nadobro. To nedosiahneme my, to urobí Kristus, ale s našou spoluprácou a s našim plným súhlasom.

 

Toto je opäť nádherné tajomstvo, že Kristus nás neposiela niekde do azylu, aby sme čakali, kým On skončí všetku prácu. Volá nás a hovorí nám: "Budete pracovať so Mnou. Zo svojej slobodnej vôle, budete pracovať so Mnou, budete Mojimi spolupracovníkmi. Ja nie som iba váš Boh, som váš Priateľ a som váš Brat. So svojím bratom a so svojím priateľom spolupracujete dokonca aj vo vašom prirodzenom živote. Nenecháte predsa svojho priateľa alebo brata, aby za vás urobil všetko, kým vy si sedíte niekde v kúte, krútiac prstami; idete a robíte s ním. Ak som Ja váš Brat a váš Priateľ, budete pracovať aj so Mnou".

 

Takže je v tom ďalšia, hlbšia skutočnosť, totiž v uvedomení si, prečo máme držať chvost a prečo Pán drží hlavu, a z toho máme čerpať ďalšiu vieru, silu a potešenie.

A tým, ktorí sa pokúšali biť hlavou o múr, či prekonať ich "starého človeka" vlastnými rukami, hovorím: "Prestaňte, prestaňte s tým"! Budete zakaždým neúspešní. Chyťte ho za chvost a stane sa z neho akoby mŕtve drevo, podobné palici, ktorá sa potom stane palicou Boha a Boh ho bude ovládať.

 

Mám za to, že teraz už nie je dosť času, aby sme išli k ďalšej časti, ale chcem aspoň spomenúť, že by ste si mali prečítať takzvanú "Kapitolu viery" v Epištole Židom. Je to kapitola 11, a čítajte ju od verša 23. až po asi 29, čo je samozrejme o Mojžišovi. Ak čítame tieto verše, nie je to iba čítanie o viere, ale opäť verím, že Pán nám udelí hlbší pohľad, o čom to vlastne je a čo to je viera. Lebo v prvej časti týchto posolstiev máme tiež "Tajomstvo Viery". Neviem, či toto tajomstvo vyriešime, ale iste pôjdeme do väčších hĺbok jeho významu. Čo to je, ako sa vzťahuje k nám samým, k nášmu "novému človeku", k nášmu "starému človeku", k Bohu - a ako to všetko funguje.

 

Možno budeme uvažovať o otázke slobodnej vôle, otázke našej duše, problematike nášho "nového" a "starého" človeka, čím tieto entity sú a aké sú medzi nimi rozdiely. Kde je vôľa, kde je viera a ďalšie veci. Pretože ja verím, že ak sa Pánovi podarí nám to všetko ukázať, dôjde v nás zase aj ku kvantitatívnej aj kvalitatívnej zmene. Svetlo znamená vyslobodenie od temna a teda, akékoľvek svetlo sme dosiaľ prijali, spôsobilo to aj veľký rozdiel medzi tým, čo máme, čo nemáme a kto vlastne sme.

Takže v týchto veciach je veľa praktických dobrodení a požehnaní, ako aj vo Svetle, ktorým nás Pán tak štedro obdarováva, udeľujúc ho vo Svojej Milosti, za čo sme naozaj Pánovi vďační.

 

Ten istý Ježiš, ktorý bol zranený našimi neprávosťami, špinou a hriešnosťou a ktorý sa kvôli nám stal podobou hada, je teraz tou Skalou našej Spásy a Studňou Živých Vôd. Takže môžeme slobodne piť do chuti, byť uspokojení na veky a nikdy viac nebyť smädnými. Pretože žijeme, pijeme vodu, ktorá nás neurobí smädnejšími (ako niektoré limonády) ... "Kto sa však napije z vody, ktorú mu ja dám, nikdy viac nebude smädný". (Jn 4:14).

 

Takže naše potreby sa ukájajú stále viac a viac a tento Syn Boží, samotný Kristus, je naozaj Zázrakom. Je Nádherný a mal by byť velebený naveky.

 

"Ďakujeme Ti, Pane. Amen."

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Časť V        VIERA A VôĽA

 

Dnes je 15. novembra 1991 a toto je piata časť posolstva "Tajomstvo skutočnosti", ktoré nám Pán milostivo už nejaký čas verne poskytuje. Je to bohatá a požehnaná potrava a je to hlboké, aj keď verím tomu, že čo nám Pán dáva teraz, je pomerne plytké v porovnaní s tým, čo nám ešte môže dať alebo dá v budúcnosti. Ja osobne očakávam oveľa väčšie hĺbky Jeho Slova, pretože keď hovoríme o hĺbke, hovoríme vlastne o kráse; objavujete krásu Jeho Slova a krásu Pána Samého, pretože ON JE SLOVO (Jn.1:1). Máme ďakovať Pánovi za všetko, čo nám dáva.

 

"Ja Ti ďakujem, Pane, za túto chvíľu a za všetko, čo si nám bol dával zo svojej Milosti a zo svojej Lásky voči nám. A dávaš nám to nielen pre našu osobnú potechu, ale aby sme mohli prijať toto Svetlo, aby sa Ono mohlo premeniť na Život v nás, a aby Ti tento Život priniesol plody, a aby tieto plody ostali naveky, a aby Ti tie plody boli príjemné. A, prirodzene, aby sme priniesli toto Svetlo a tento Život do Tvojej Cirkvi, aby sa ďalší veriaci mohli stať Premožiteľmi a splnili tak úlohu, pre ktorú sme boli povolaní. Ďakujeme Ti, Pane, za to a chválime Ťa. Je to pre nás ozajstné privilégium, že môžeme prijímať od Teba toto prekrásne Slovo. Amen".

 

Túto piatu časť by sme mohli nazvať "Tajomstvo Viery", ktorú sme na začiatku nášho podieľania sa spomenuli ako bod dvanásť. Som si istý, že všetci veríte a dokážete si predstaviť hovoriť na túto tému veľmi dlho, hovoriť osobitne o viere. Verím, že Pán si želá, aby sme do tohoto tajomstva vnikli do takej hĺbky, do akej sme schopní, či pripravení ísť a aby sme uvideli krásu tejto viery, uvideli jej korene, základ viery - čo to je, kde je, čo koná, ako je používaná, ako je nepoužívaná, ako je zneužívaná a všetky ostatné veci okolo toho.

Pán mi pripomenul dve veci: Predovšetkým - všetci sa pamätáte, keď sme boli mladými kresťanmi (mladými v duchu), keď pre nás bolo všetko tajomstvom a viera bola azda prvou v poradí. Hovorili sme o viere, modlili sme sa o vieru, spievali o viere, a po všetkých tých rokoch takéhoto počínania sme stále nevedeli, čo to je, kde to je, či ju vôbec máme alebo nie, či sme ju používali alebo nie. Fakticky, ešte stále nie sme schopní ju rozoznať v iných bratoch, však? Nuž, hovorím aspoň z vlastnej skúsenosti a verím, že každý nový kresťan má takú istú skúsenosť. A predsa, viera je azda tou najdôležitejšou a najzákladnejšou vecou v našom živote, osobitne v našom novom živote, pretože bez nej by sme nemali nový Život, ktorý je v nás dnes. Bez viery by sme sa tu dnes neboli ani zišli. Ani by sme nehovorili o týchto veciach. Viera samotná nás priviedla k tomuto novému Životu.

 

Po druhé - Pán mi pripomenul, že znakom skutočného zjavenia je, že vždy obsahuje alebo so sebou prináša prostotu, jednoduchosť. Vždy je to tak. Jeho Svetlo premieňa zložitosť, komplikovanosť na jednoduchosť. A to je úžasné, pretože, ako verím, aj táto podstata viery a všetkého, čo sa k viere vzťahuje, je v podstate jednoduchá; naozaj, tak jednoduchá, až je to neuveriteľné.

 

Nuž a podobne, ako to bolo vo štvrtej časti, cítim, že aj táto, piata časť, by mala byť rozdelená na dva diely: A a B. V časti A sa budeme zapodievať tým, čo Boh urobil, čo Boh stvoril pre človeka; pre ľudské bytosti, ktoré zdanlivo nemajú vieru. V časti B bude reč o tom, čo Boh urobil alebo čo Boh robí pre človeka, ktorý zdanlivo vieru má, nejakú vieru, malú vieru, väčšiu vieru, veľkú vieru, akúkoľvek vieru. Čo je pri tom dôležité, je slovo "zdanlivo", lež teraz to nebudeme vysvetľovať. Verím však, že nás Pán k tomu privedie neskôr.

 

A.       Je potrebné si najprv uvedomiť, že Boh stvoril všetky veci v takej forme, takým spôso­bom, že tie najprv hovoria o ňom, o Jeho moci a  Jeho múdrosti. A za druhé, že oni predstavujú, reprezentujú Jeho ciele vo svete, ktoré sú neviditeľné. My to, ako verím, vieme už dlhší čas a hovorili sme o tom mnohokrát počas našich predchádzajúcich zhromaždení, totiž že Boh stvoril všetky fyzické veci tak, aby sme mali orientáciu, ako fungujú, ako sa správajú a ako vôbec sú veci duchovné... to, čo nemôžeme vidieť. Pretože v opačnom prípade by sme boli stratení; nemali by sme o veciach vôbec žiadnu predstavu, žiadnu orientáciu, žiadnu smerovku.

Poďme teda do prvej kapitoly Genesis. Dal som vám prečítať si z Písma dve kapitoly: prvú z Genesis a jedenástu z Epištoly Židom. Rád by som teraz o tom povedal pár slov. Tieto dve kapitoly nemajú medzi sebou nič spoločného. Možno vás to prekvapí, ale tieto dve kapitoly naozaj nemajú medzi sebou nič spoločného. Ba dokonca, sú akoby opačnými koncami dlhého prúta, prúta histórie. Prvá kapitola Genesis je o stvorení fyzického pre tých, ktorí nemajú vieru. Jedenásta kapitola Epištoly Židom je "kapitolou viery", opisujúcou veľkých mužov a ženy Boha, ktorí žili a konali vierou. Takže keď si vezmete Genesis 1. a Židov 11, sú to dve protiľahlé kapitoly, ktoré naskutku nemajú medzi sebou nič spoločného. Zdá sa to dokonca protirečivé, lež toto je fakt, ku ktorému som dospel.

 

Poďme teda k prvej kapitole Genesis. Vieme, že je o Stvorení Božom a v ktorejsi z predchádza­júcich častí Tajomstva skutočnosti sme povedali, že dokonca aj samotný prvý verš by sme mohli rozšíriť nasledovným spôsobom: "Na počiatku času  Boh cez Krista stvoril nebo a zem". Takže v činnosti je Boží Syn a nie Otec; Syn Boží koná. Čo je prvou vecou, ktorú stvoril? Prvou vecou, ktorú stvoril, je svetlo, a Boh povedal v treťom verši: "...Nech je svetlo: a bolo svetlo". Toto je, pravda, fyzické svetlo, a je to len prvé svetlo, ktoré stvoril, pretože potom, vo verši 16, stvoril iné svetlá: "A Boh urobil dve veľké svetlá; väčšie svetlo, aby panovalo nad dňom (čo je Slnko) a menšie svetlo, aby panovalo nad nocou (čo je Mesiac)". A potom ešte urobil tretie svetlo, pretože stvoril tiež hviezdy. Toto sú tri rozličné druhy svetla.

 

To prvé svetlo je svetlom, ktoré, ja verím, je spomínané v princípe iba tu, v Genesis 1:3, a v celom Písme je o ňom iba jedna ďalšia zmienka (nakoľko viem, a nakoľko vidím). Druhá zmienka je priamo na konci Biblie, a hneď tam môžeme zájsť. Ako vieme, kapitola 22. Knihy Zjavenia hovorí o Novom Jeruzaleme a živote v ňom. Verš 5: "A noci tam už nebude. A už nebudú potrebovať svetlá sviece ani svetlo slnka, lebo Pán Boh im dá svetlo; a budú kráľovať na veky vekov". Čo je to za svetlo, ktoré im Pán Boh dá? Je to Svetlo Jeho vlastnej Slávy! A je to to isté svetlo, ktoré sa spomína v Genesis 1:3. Avšak, toto svetlo (Gen 1:3) je fyzické a predstavuje Svetlo Všemohúceho Boha ako Jeho Slávu! (Zjav. 22:5).

 

Pán teda najprv stvorí niečo fyzické, čo predstavuje Jeho Samého, ako Všemohúceho Boha a Jeho Slávu, ktorá je duchovná. My nemôžeme vidieť Slávu Boha v tomto fyzickom stvorení, ale kdekoľvek je svetlo, tam predstavuje túto slávu, a toto svetlo, podľa verša 4, bolo oddelené od tmy: "A Boh videl svetlo, že je dobré: a Boh oddelil to svetlo od tmy". Čo značí, že to svetlo reprezentovalo Jeho Slávu veľmi dobre. A Boh oddelil toto svetlo od tmy, čo znamená od všetkého, čo odporuje Sláve Božej.

Potom Kristus, vediac Kým bol a aké je Jeho poslanie, stvoril Slnko. A Slnko, Mesiac a hviezdy boli svetlami, ktoré boli stvorené pre znamenia. Vo verši 14: "A Boh riekol: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby delili deň od noci; a nech sú pre znamenia a pre obdobia a pre dni a roky". A tak Slnko predstavuje Krista, ako Ježiša-Človeka, Spasiteľa. On stvoril toto Slnko, aby predstavo­valo Neho Samého, ako Spasiteľa, ako Ježiša-Človeka. A potom stvoril Mesiac, predstavujúci všet­kých spasených z ľudského rodu, ktorí sami v sebe budú mŕtvymi ako Mesiac, ale budú odrážať Jeho Svetlo a teda budú vláduť nad nocou. A potom stvoril hviezdy, ktoré, ako verím, predstavujú jedno­tlivých ľudí, anjelov a svätých.

 

Keď teda čítate Genesis 1:16: "A Boh urobil dve veľké svetlá...", jedno - Slnko – predstavu­júce Jeho Samého, môžete hneď ísť k Jánovi 8:12: "Ježiš znova prehovoril k nim a riekol: Ja som svetlo tohoto sveta... (Som akoby Slnkom na oblohe) ...kto mňa nasleduje, nebude kráčať vo tme, ale bude mať svetlo života". Možno by sme sa mali trochu vrátiť. Neviem, či vtedy, keď sme hovorili o tom, že Kristus stvoril všetko od Genesis 1:1, som vám dal odkaz v Písme na túto skutočnosť; je to v Kološanoch 1:16,17. Môžete si pripísať "Kol.1:16" hneď na začiatok Genesis. Ak to urobíte, budete mať o veciach iný obraz. V Kološanoch 1:16 sa totiž hovorí: "Lebo Ním (Kristom) boli stvorené všetky veci, čo sú na nebesiach a čo sú na zemi, viditeľné a neviditeľné, či už sú to tróny alebo panstvá, či kniežatstvá, alebo mocnosti. Všetky veci boli stvorené Ním a pre Neho; a On je pred všetkými vecami a všetky veci majú skrze Neho svoju existenciu". A svetlo je vec, Slnko je vec, Mesiac je vec, hviezdy sú vecami.

 

Vieme, že Slnko dokonale predstavuje Krista, pretože dáva svetlo, dáva svetlo a teplo tejto zemi, a bez Slnka by nebol na zemi žiadny život. Každý vedec vám to povie, dokonca aj pohania vám to povedia. Bez Krista teda, by nejestvoval žiadny duchovný život na zemi, nebolo by duchovné svetlo, pretože - zapamätajme si - čo On stvoril vo fyzickom svete, predstavuje to, čo je duchovnou skutočnosťou.

Takže naozaj, aj pohania, ak by sa len pozreli hore a videli Slnko, by mali mať pocit, že jestvuje Niekto, Kto to Slnko stvoril pre nejaký účel. Ba aj kresťania, keď za nepriaznivých okolností začnú nariekať "Kde je Boh? Kde je Ježiš?". Nuž nemusia robiť nič iné, len sa pozrieť hore. Ak sa im zdá, že stratili všetkú vieru, nech sa len pozrú hore. A Slnko by im povedalo, "Som tu, o čom to vlastne hovoríte? Som tu každý deň a nezlyhalo som od začiatku stvorenia". A keď vám 'hlúpe' Slnko toto môže povedať, zaiste vám Pán rovnako môže povedať: "Som tu od začiatku stvorenia a nikdy som sa nevzdialil".

 

Takže vlastne ani nemusíte mať úžasnú vieru, aby ste mohli o pár stupňov otočiť hlavu, pozrieť sa hore a Slnko by vám to povedalo. A vieme, že ono je vždy na svojom mieste, či už sú na oblohe mračná alebo je slnečný deň; fakticky, či je aj noc, pretože Slnko je tu vždy, ibaže na opačnej strane Zeme.

Nuž a Mesiac - aby sme povedali pár slov aj o ňom - odráža svetlo od Slnka a to je situácia vykúpených pretože my neobsahujeme žiadne vlastné svetlo (ani žiadny vlastný život). My len odrážame, čo nám Pán dáva. Sme teda ako Mesiac a môžeme ísť napríklad k Matúšovi 5:14: "Vy ste svetlo sveta", osobitne v noci, pričom noc tu, prirodzene, predstavuje noc duchovnú. Duchovná noc sa začína od chvíle, keď Adam a Eva upadli do hriechu a Satan sa zmocnil tohoto Stvorenia. To je chvíľa, keď duchovná temnota vošla do Božieho stvorenia a keď sa v skutočnosti začala noc. A noc bude pokračovať až do konca Súženia, až kým nepríde Kristus a ten špinavý idiot, zvaný Satan, bude hodený na tisíc rokov do bezodnej priepasti. To bude prvá vláda svetla, ktorá od časov Adama a Evy príde na tento svet.

 

Vieme, že Pán bol svetlom zeme, ale to bolo veľmi lokalizované svetlo, ktoré bolo len tam, kde sa nachádzal Pán; teraz však hovoríme o svetle sveta, ako takom. Ďalšou vlastnosťou Mesiaca je, že to nie je Zem. Mesiac nie je zo Zeme a rovnako nie sme ani my. Ján 15:19: "Keby ste boli (Moji veriaci) zo sveta, svet by miloval svojich, ale že ste nie zo sveta, ale ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí". Takže my nie sme z tohoto sveta, ale odrážame svetlo Pána a Jeho života; prinášame Jeho život, tak ako Mesiac, ktorý nie je z tejto Zeme, ale ktorý odráža slnečné svetlo, ktoré predstavuje Pána. Takže Mesiac a Slnko sú znameniami na nebesiach pre tých, čo sú bez viery.

 

B.  Pohovorme si teraz o veciach a činoch Božích a o Stvorení Božom pre tých, ktorí majú vieru, aspoň nejakú vieru. Genesis 1:11,12: "A Boh riekol: Nech zrodí zem trávu, bylinu, vydávajúcu semä, a ovocný strom, rodiaci ovocie podľa svojho druhu, ktorého semeno je v jeho vnútri, na zemi. A bolo tak. A zem zrodila trávu, bylinu, vydávajúcu semä podľa svojho druhu, a strom, prinášajúci ovocie so semenom vo svojom vnútri, podľa svojho druhu. A Boh videl, že to bolo dobré".

 

Ježiš Kristus (Boh Syn) stvoril teda rastliny, byliny a stromy, ktoré neskôr vyprodukovali vlastné semená. A opäť tá známa otázka: čo bolo najprv, kurča alebo vajce? Táto otázka sa vzťahuje na hocičo. Čo bolo najprv, jabloň alebo jablko? A či semienko, čo bolo prvé? Čo bolo skôr, včela alebo kvet? Čo bolo prvé, klas alebo zrno? Kukurica alebo jej zrno? Čo bolo skôr? Všetci teraz vieme, že prvé, čo bolo stvorené, boli rastliny, boli sliepky. Vajce nebolo prvé. Prvými boli kurčatá... a jablone, ktoré potom vyprodukovali jablká. Tieto jablká vyprodukovali semená svojho vlastného druhu. Nie je tu miesto pre evolúciu, transmutáciu, ani žiadne iné "-ácie". Toto je Stvorenie - Kreácia, a je to jediná "-ácia", ktorá jestvuje.

 

Ďalšia generácia, ktorá vzišla z týchto rastlín, boli semená a nie ďalšie rastliny, je tak? Hoci, pravda, aj keď nie sme roľníci, ale všetci iste vieme, ako vyzerá zrnko pšenice. Zoberme si také zrnko. Každý hospodár vie, že ak chcete mať žatvu, musíte to zrnko zobrať a vložiť ho do zeme; nie iba hodiť na povrch a nechať ho tam, ale ho musíte dať pod zem, a to nie osem metrov, ale nejakých päť centimetrov. Musíte ho vložiť rovno do zeme, do pôdy, do tmy, prikryť ho niekoľkými centimetrami a nechať ho tam, je tak? A čo sa stane, keď to urobíte? Odpoveď je: Nič!. Prečo nič? Pretože čo to potrebuje je voda, musíte to poliať!

A to isté je s každým kvetom, ktorý vložíte do kvetináča vo svojej izbe. Kúpite v kvetinárstve semená, uložíte ich do kvetináča a keby ste ich zabudli polievať je koniec s vašimi kvetmi, neuvidíte nič. Mám pravdu? Skúsili ste to niekedy?

 

Lenže múdry človek to poleje, pretože všetko, čo zasadíme, musí byť poliate. Nuž to polievame. Voda prenikne dole a čo sa stane? Čo sa tentokrát stane, je číry zázrak. Chcem to zopako­vať ešte raz: je to číry zázrak! Prečo? Pretože to semeno, zrnko, či zrno... čo chcem povedať je, že veď to môžete zobrať do ruky, pozrieť sa na to... je to suché, je to mŕtve, je to tvrdé. Možno že by ste to ani neboli schopní prehryznúť, je to absolútne bez života, bez úžitku. A nech by ste to položili kdekoľvek, zostane takým naveky, pravda? Lež položte ho spolu s vodou - niekedy nepotrebujete ani hlinu - a táto voda spôsobí zázrak. Nový život prelomí tvrdú škrupinu, začne rásť a pretláčať sa z tohoto mŕtveho zrnka, čo nazývame klíčením. Zrno klíči.

 

Ba čo viac, tento nový život, keď sa prederie zo škrupiny, nezačne rásť dole, všimli ste si? Nejestvuje ani jedna rastlina na tvári tejto zeme, ktorá by začala rásť dole, do tmy, ale okamžite začne rásť hore. Vie, kde je svetlo! Musí ho fakticky dosiahnuť, lebo bez neho by naskutku umrela. Nuž odkiaľ toto hlúpe zrno vie dokonca aj ako má rásť? Zdá sa, že má viac inteligencie, ako mnohí ľudia, lež kde je tá inteligencia? Uvažoval som o tom a viete, kde je odpoveď? Všetky naozajstné odpovede sú od Pána: to zrno možno vyzerá hlúpe, ale ten život v ňom hlúpym nie je. A život vo vnútri zrnka alebo semena, akéhokoľvek zrna či semena, ktoré nájdete na zemi, začne rásť hore, pretože vždy rastie proti sile zemskej príťažlivosti, čiže gravitácie!

 

A hľa, po nejakom čase, ktorý pre rôzne semená môže byť rozličný, zelené stebielko sa objaví zo zeme a všetci hospodári približne vedia, kedy to vyrastie a môžu dokonca povedať, či je to pšenica, ktorú zasiali alebo je to burina. A aj z pohľadu na tieto zelené steblá môžme povedať, čo to tam rastie. Všetko začína rásť hore a prikláňať sa, otáčať sa  smerom k Slnku. Takže ak by sa stalo, že rastlina sa prederie zo zeme pod nejakou doskou, či už drevenou, či pod strechou alebo niečim iným, začne rásť horizontálne až kým nedosiahne svetlo. Musí dosiahnuť svetlo. Všetko rastie smerom k Slnku.

A opäť, na tejto zemi nejestvuje jediná rastlina či nejaká živá vec, ktorá by rástla preč od Slnka! Všimli ste si to? Prekvapuje vás to? Či viete, že Kristus to naschváľ takto stvoril, takže aj ten najhlú­pejší pohan, ktorý možno povie: "Ja som nikdy nemal vieru", môže vidieť a porozumieť?

Na tomto mieste by som chcel povedať aj ďalšiu vec. Hovoríme o hlúpych pohanoch. Nuž, aj my sme boli hlúpymi pohanmi a nemali by sme sa odvažovať hovoriť pred Bohom, že sme nemali vieru, pretože v Jeho Mene vám hneď teraz môžem povedať, že nejestvuje ani jedna ľudská bytosť, ktorá sa kedy narodila na tejto planéte, ktorá by bola bez viery! Takže keď v časti A hovorím - poďme sa porozprávať o tých, ktorí sú zdanlivo bez viery, najdôležitejším slovom v tom je "zdanlivo", pretože každá ľudská bytosť má vieru. Každá ľudská bytosť bola vybavená istou definitívnou mierou viery. Vierou... definitívnou mierou čohosi duchovné­ho, pochádzajúceho od Boha, čo nemá nič spoločného s týmto svetom, s touto Zemou, alebo s našou dušou, čo znamená s našim vedomím, našim chápaním. Každá ľudská bytosť to má, pretože bez toho by takáto úboha duša nemala možnosť byť spasenou.

 

Rimania 12:3: "Lebo skrze milosť, ktorá je mi daná, hovorím každému, kto je medzi vami, aby si o sebe nemyslel viac, ako by mal, ale aby myslel skromne, podľa miery viery, ktorú Boh udelil každému človekovi". Poznajúc teraz Pána oveľa lepšie, než kedykoľvek v minulosti, pred rokmi, poznajúc Jeho Milosť, poznajúc Jeho Myseľ, poznajúc Jeho úmysly, odvážil by som sa dokonca povedať: Boh pridelil každému človeku tú istú mieru viery. Nikto teda nemôže vyhlásiť: "Ja jej mám päťkrát viacej"; ale tú istú mieru viery, takže toto by predstavovalo Jeho zmysel pre spravodlivosť a správnosť. Vo chvíli narodenia, On dáva každému človeku čo je potrebné, aby bol spasený. Je to hneď tu, v Rimanoch 12:3, kde sa nehovorí "každému veriacemu" - veriaci túto vieru "nepotrebuje", pretože už verí (už ju použil). Fakt viery predpokladá, že viera už jestvuje, ale On poskytuje definitívnu mieru každému človekovi.

 

Zo Židov 11:1 vieme, čo to je viera. "Viera je podstatou vecí, v ktoré dúfame, (a je ona tiež) dôkazom vecí neviditeľných". Dôkazom vecí, ktoré nevidíme. Pred niekoľkými rokmi som prijal od Pána veľmi jasné Slovo: Viera sa rovná skutočnosti. Čo znamená: skutočnosť sa rovná viere. Platí to oboma smermi, s čím by tiež súhlasili všetci matematici. Lenže ak sa viera rovná skutočnosti - realite, znamená to jednoducho, že Boh dáva každej ľudskej bytosti základnú skutočnosť o ňom Samom (stále je reč o Kristovi), - čiže Kristus poskytuje každej ľudskej bytosti základnú skutočnosť o Sebe Samom, takže žiadny človek nemôže mať výhovorku.

Otázkou teda nie je "Mám vieru?" alebo "Nemám vieru?". Otázkou je: Kto ju našiel? Kto ju hľadal? Komu na nej záležalo? Kto ju použil? Toto sú správne otázky. Preto sú v Písme verše ako: "...svetlo (milosť) spasenia sa zjavila všetkým ľuďom". (Tit. 2:11). Nuž, ako by to inak bolo možné? Svetlo spásy je časťou skutočnosti Krista, ktorý ho dal každému človeku. Viera je teda duchovnou podstatou vecí na ktoré sa nádejame a duchovným dôkazom vecí neviditeľných - nikto nemôže vidieť spásu. Mohli sme ju vidieť keď sme boli spasení? Nevideli sme nič a predsa, mali sme dôkaz o niečom, čo sme nemohli vidieť. Takže sme použili túto skutočnosť, t.j. skutočnosť Kristovej smrti, vzkriesenia a spásy a len sme ju proklamovali. Boli sme teda spasení dôkazom, ktorý bol v nás, skutočnosťou, ktorá bola v nás. Vierou sme teda spasení a ničím iným.

 

Je napísaná ďalšia vec, Pán ju sám vyslovuje: "Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal". (Ján 6:44). Ako vlastne Otec "priťahuje"? Ako ma Otec môže pritiahnuť, keď som pohan, opitý v priekope? Alebo mám radovánky v paláci, a neviem absolútne nič? Ako ma môže Otec pritiahnuť? Nuž, Otec má naozaj iba jeden spôsob, ako pritiahnuť kohokoľvek. A keď sa vrátite späť k svojim vlastným začiatkom, možno budete schopní uvidieť Otcovu ruku. On nás vlastne priťahuje k tejto viere, k tejto skutočnosti, ktorú Kristus do nás vložil!

To nie je Pán, ktorý nás priťahuje, je to Otec a Kristus to tam vložil, ako svedectvo o Sebe Samom. Skutočnosť o Jeho Spáse je vložená do každej ľudskej bytosti, ale je to Otec, ktorý je pôvodcom tohoto plánu. Je to Otec, ktorý poslal Syna. Je to Otec, ktorý dopredu "zrodil" tento plán. Je to Otec, ktorý povedal Synovi: "Vieš Syn, bolo by múdre, keby si vložil túto skutočnosť do každého, kto je narodený". Toto nepochádza od Syna. Pochádza to od Otca, ale Syn to vykonal. Vykonal to práve tak, ako stvoril Slnko a Mesiac; tak isto stvoril v nás túto skutočnosť.

 

V Epištole Židom nájdeme tiež miesto, kde sa hovorí, že Pán je autorom a dokonávateľom našej viery. Židia 12:2: "...Hľadiac na Ježiša, pôvodcu a dokonávateľa našej viery;".Tento verš tiež naznačuje - a prichádza to ku mne len teraz - že naozaj, nejestvuje ani jedna časť viery, ani jedna "omrvinka" našej viery, ktorej by sme boli sami pôvodcami alebo ktorú sme sa sami mohli pokúsiť vytvoriť. Od Neho pochádza celá viera a On ju aj završuje. A je to tak správne, pretože my nemôžeme vytvárať vieru. Tá sa v nás tvorí skrze Jeho Ducha.

 

Rovnako, ako jestvujú tri svetlá, sú tri viery. Viera z Epištoly Rimanom, o ktorej sme práve čítali, je pôvodnou milosťou Boha, udelením každej ľudskej bytosti tejto skutočnosti, tejto vzácnej duchovnej skutočnosti do ducha každého muža a ženy. Potom, keď túto vieru použijete, jestvuje ďalší dar viery, ktorý prichádza podľa 1.Kor. 12:8-10. A keď použijete túto vieru, potom vyprodukujete ovocie viery podľa Gal. 5:22. A toto je najvyšší druh viery, pretože potom je to už vaša spolupráca s Bohom.

Každé ovocie je najvyšším typom, pretože je vyprodukované našou spoluprácou so samotným Bohom. Všetko pred tým bolo darom, milosťou, darom, milosťou, darom. Ale aj napriek takejto spolupráci, pôvodcom aj tejto viery je stále iba Kristus; jej pôvod je stále duchovný, nebeský. My ju nevytvárame cez našu dušu a nemá ani žiadne pozemské spojenie.

 

Sme teda v časti B a hovorili sme o stvorení rastlín a semien Bohom. Toto je tiež časťou Jeho Stvorenia, ktoré hovorí o viere, o tom, ako vzniká, ako sa rozmnožuje a čo čo znamená v duchovnom zmysle..., ale On stále tvorí fyzické stvorenie. Lež pre tých, ktorí teraz majú vieru a ktorí ju používajú - to znamená pre veriacich - Boh nestvoril nič iné. Prečo? Pretože my nepotrebujeme znamenia. Ako viete, raz použitá viera nepotrebuje žiadne znamenia. Nuž, poďme teda k niektorým.

 

2.Kor. 5:7: "Lebo žijeme podľa viery, nie podľa toho, čo vidíme". A opäť, cítim sa slobodným pred Pánom "pridať" k Jeho Slovu a povedať: "Žijeme podľa viery a nie podľa hmatu a nie podľa sluchu a nie podľa čuchu a nie podľa chuti". Nežijeme ničím, čo sa vzťahuje k našim zmyslom alebo k tomuto fyzickému stvoreniu! Takže sa nemusíme "pozerať" hore na Slnko, nemusíme nič "ochutnávať", pretože žijeme podľa viery, čo značí, žijeme a kráčame podľa reality duchovného sveta.

Keď teda chceme hovoriť so Synom, môžeme hovoriť so Synom a nie so Slnkom. A keď chceme vidieť Syna, máme duchovné oko, aby sme Ho videli a duchovné ucho, aby sme (Ho) počuli, čo naše fyzické ucho nie je schopné počuť. Takže žijeme alebo podľa toho, čo počujeme cez onen "kúsok tela" trčiaci z naších hláv alebo žijeme podľa ucha, ktoré je vo vnútri, pričom nemôžeme nikdy žiť podľa oboch súčasne. Chcel by som tiež povedať, že skutočnosť duchovného sveta je väčšia-vyššia než tohoto fyzického. Nemôžeme žiť v oboch svetoch súčasne, ale v našom duchu a cez našu vieru môžeme ochutnať, uvidieť, počuť, pocítiť a dotknúť sa skutočnosti toho iného sveta, pokiaľ sme ešte v tomto tele.

 

Matúš 12:38: "Vtedy mu odpovedali niektorí zo zákonníkov a farizejov, vraviac: Učiteľ, chceli by sme od teba vidieť znamenie". Práve tým sa sami usvedčili, že nemali absolútne žiadnu vieru! Bodka. Aj keď vlastnili vieru, ktorú im Pán dal pri ich narodení, nikdy za ňou nešli, nikdy ju nehľadali. "Zlé a cudzoložné plemeno hľadá znamenie;" (Mat. 12:39). To nebola od Pána veľmi zdvorilá odpoveď, ale bola plná pravdy. "A nedostane sa mu žiadneho znamenia, okrem znamenia proroka Jonáša. Lebo ako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci, tak bude Syn človeka tri dni a tri noci v srdci zeme".

 

1.Kor.1:22 - Toto rozdeľuje svet na dve časti: Židov (tí si žiadajú znamenia, preto Pán stvoril všetky možné znamenia, ktoré by si len mohli želať a napriek tomu ešte stále neverili); a Grékov, ktorí hľadajú múdrosť. Gréci tu predstavujú pohanov-nežidov. Pohania hľadajú múdrosť, čo znamená, že pohania musia vždy najprv rozumieť pred tým, než sa odvážia uveriť. "A pokiaľ nepochopím, čo sa deje, neuverím"... to je Grék, to znamená pohan-nežid. A nie iba Grék, ale aj Talian, Francúz a Brit, Slovák a Čech, ako aj Rus a Američan a všetci ostatní - s výnimkou Žida! Je to zvyšok sveta. Ale Židia, zvláštny národ, žiadajú znamenie. Nestarajú sa veľmi o múdrosť, ale žiadajú znamenie.

 

Poďme teraz k Evanjeliu podľa Jána 4:48. Pán, ktorý prišiel do Galilei z Judska povedal istému mužovi: "Ak len nevidíte divy a zázraky, neveríte". Inými slovami:"Rozhodli ste sa neveriť. Čo znamená, že ak len nevidíte veci, ktoré Ja konám, nebudete dokonca ani len hľadať tú istú skutočnosť, ktorú som do vás vložil. Ktorá naskutku hovorí oveľa výstižnejšie než to, čo robím tu, na zemi".

 

Čítajúc tú časť v Epištole Rimanom o Bohu, ktorý dal vieru každej ľudskej bytosti, poďme tiež k Rimanom do prvej kapitoly a pozrime si dalšiu vec. Vidíte, ľudia nebudú môcť obviniť Boha, či sa mu čo len sťažovať, že nemali vieru alebo že nemohli nič urobiť, že toto alebo tamto, pretože Boh im tiež ukáže na túto časť Svojho Slova, až stratia reč. Rim. 1:17-20: "Lebo spravodlivosť Božia sa v ňom (Evanjeliu) zjavuje z viery do viery;", čo značí od jednej (plytkej) skutočnosti k druhej (hlbšej) skutočnosti, "ako je napísané: Spravodlivý bude žiť vierou. Lebo hnev Boží sa zjavuje z neba proti každej bezbožnosti a nespravodlivosti ľudí, ktorí (títo ľudia) držia pravdu v nespravodlivosti. Veď je v nich zjavné to, čo je možné vedieť o Bohu; lebo Boh im to zjavil. Lebo jeho neviditeľné veci od stvorenia sveta sú jasne viditeľné, súc pochopené skrze veci učinené, dokonca aj jeho večná moc a Božstvo; a preto sa oni nemôžu vyhovárať".

 

Večná moc a Božstvo, znamenajúce tiež Syna a Ducha. Syn stvoril všetky veci, aby predstavovali, reprezentovali Jeho neviditeľné veci od stvorenia sveta v Genesis 1:1, a On to urobil cez Svojho Ducha. Takže sú tam všetci Traja: Boh Otec, ktorý si to predsavzal, Syn, ktorý to uskutočnil, a Duch, ktorým to bolo uskutočnené!... uskutočnené takým spôsobom, že žiadna ľudská bytosť nebude môcť mať žiadnu výhovorku. Nie je to prekrásne?

 

Nuž, modlíme sa, nič nedostávame a hovoríme: "Pane, nemám vieru". A tak skúšame niečo iné a ak aj to stroskotá, povieme: "Nuž, celkom iste nemám vieru". A potom skúšame ešte niečo iné. Možno sa pritom čudujeme, čo sa to deje a nie sme schopní odlíšiť vieru od "zbožného želania", od osobných túžieb. Jednoducho, nie sme schopní vidieť v tom rozdiel. Pozrime sa teda, ako tieto veci fungujú.

 

Predovšetkým nám Pán dal vieru na spasenie a hľa, boli sme spasení. Ako k tomu došlo? Videli sme skutočnosť Krista v našom duchu. Nerozumeli sme ničomu a možno sme sa cítili zle alebo dobre, ale naša spása nezávisela od stavu našej duše. Naskutku, po celé roky sme nerozumeli ničomu a roky sme prechádzali od zimy do tepla a od tepla do zimy. Jeden deň sme sa cítili nádherne a chválili sme Boha. Ďalší deň sme sa cítili hrozne až sme zaliezli pod posteľ. Ale počas celej tej doby, počas tých rokov, sme boli spasení, je tak? Všetci s tým súhlasíte? Nuž prečo? Nie je to azda jasný príznak, že naša viera nemá nič, absolútne nič, do činenia s našou dušou a že tú vieru nemôžeme ovplyvniť našou dušou, ani ju dušou stvoriť, ani ju našou dušou manipulovať? Počuli ste o Kennethovi Haginovi a jeho misiách. Jeho nasledovníci sa pokúšajú manipulovať vieru svojimi dušami, v čom musia stroskotať zakaždým, keď sa o to pokúšajú, pretože to učiniť je nemožné!

 

Otec nás teda "pritiahol" do tejto skutočnosti a my sme to videli. Som si istý, že všetci z nás to museli vidieť. Nepoznám vaše skúsenosti, ale poznám svoje vlastné a to, čo sa mi stalo, vidím tak jasne, ako by to bolo včera. Náhle, v jednom momente, som uvidel skutočnosť Krista. To znamená, že Otec priviedol moju biednu dušu do môjho ducha, ukázal mi tú vieru a ja som ju doslovne schmatol, a tým som bol spasený. Lebo som ju "kúpil", prijal, lebo som ju vzal: "Áno, toto je ono"!

A odvtedy som si ju pestoval. Keď tú vieru raz vezmete, kúpite ju, použijete ju, stanete sa časťou tejto skutočnosti, takže ste spasení. Skutočnosť spásy prijmete vo vašom vlastnom duchu (a duši). A od tej chvíle "experimentujete" s vierou, s kresťanstvom a so Slovom. A experi­men­to­vali ste vždy takým spôsobom, aby ste uspokojili samých seba... a nikdy to nefungovalo. A hľa, skúsili ste všetko pod modrým nebom a nikdy to nefungovalo! Ale čo obvykle fungovalo, bolo to, čo ste nechceli a Pán vás cez to akosi preniesol. A táto viera voľajako fungovala.

 

Nuž a viera... viete ako k nám prichádza viera? Viera prichádza počúvaním a počúvanie Slovom Božím. Kde je to? Epištola Rimanom 10:17: "Viera teda prichádza z počutia a počutie zo Slova Božieho". Zapamätajme si to, pretože tá viera, ktorú nám Pán dal na začiatku, kým sme ešte boli pohanmi, nie je dostatočná na to, aby sme šli k dokonalosti! Je to základná viera, ktorá reprezentuje základnú skutoč­nosť Krista ako Spasiteľa, základné svetlo spásy a vecí, vzťahujúcich sa k tomuto základnému svetlu: sú to hriech, odpustenie hriechov, krst vodou, základné doktríny a pod.

 

Ale neskôr, po nejakom čase, je nám v Epištole Židom 6:1 povedané, aby sme na to zabudli a pokračovali k dokonalosti! Na to potrebujete inú vieru, potrebujete inú skutočnosť. Tá môže prísť dodatočným darom viery, ktorý očividne Pán dáva každému, kto použil prvú vieru, kto objal prvú skutočnosť, ktorú nám dal. Potom tomu, kto má - dá sa viacej a tak Pán dáva viacej (Mark 4:24-25). A keď použijete aj túto vieru, potom vás vedie cestou na vytvorenie ďalšej skutočnosti, takže nebude len pokračovať a vám len dávať a dávať a dávať. On vám nemôže dať lásku, ale vám môže dať nejakú vieru, skutočnosť; a potom vás nechať pokračovať a vyprodukovať viac viery vo forme ovocia (Gal. 5:22).

Takže počujete niečo alebo čítate niečo v Slove Božom... Slovo Božie samotné je schopné priniesť vieru. Nech to zopakujem: Slovo Božie jediné v tomto stvorení má schopnosť vyprodukovať vieru! Ak sa teraz rozpamätáte na to zrnko pšenice, môžete čítať akékoľvek Slovo a to Slovo je ako zrnko pšenice. A ak tomu neveríte, vráťte sa späť o pár rokov alebo do doby pred svojím spasením. Čítali ste to Slovo; bol to ťažký, tvrdý, mŕtvy, nudný materiál, je tak? Koľko rokov to trvalo? Nech ste čítali akékoľvek Slovo Božie, bol to ťažký, tvrdý, mŕtvy a nudný materiál, ktorému ste v žiadnom prípade nemohli rozumieť alebo mať z neho radosť. Nemohli ste To prežuť, nemohli ste To piť, nemohli ste si z Toho vybrať nič. Prečo asi?

Ako môže brat Hanola hovoriť takto o Slove Božom? Ťažký, tvrdý, mŕtvy materiál! Nuž, brat Hanola tak nehovorí, Boh Sám tak hovorí. Boh Sám hovorí: "Toto písmo je mŕtve, naskutku, je to vrah, zabíja". (2.Kor.3:6). Môžete Ním zabiť. Môžete zabiť sami seba a zabiť iných. Môžete zabiť jablkom, ak ho do niekoho hodíte a ak ten niekto má krehkú lebku. Môžete zabiť ľudí ovocím, môžete zabiť ľudí týmto Slovom. Je to v podstate ako to zrniečko, ktoré bolo prinesené do tohto fyzického stvorenia, do tohoto sveta ako "mŕtve zrno". A bez vody to nevyprodukuje žiadny život! O čo teda ide?

 

Ja vyslovím Slovo Božie a toto Slovo padá do temnôt vášho srdca, päť alebo sedem centimetrov..., nepreniká príliš hlboko. A čo sa stane? Nič, absolútne nič... práve tak, ako s tým zrnkom pšenice. Prečo? Lebo nebolo poliate. Ale v momente, keď je to Slovo Božie poliate, prelomí škrupinu a Život začne rásť. Čo je to za vodu? Tá voda je viera! Tá voda je viera! Ak len viera nepresiakne dole k tomu (počutému) Slovu Božiemu, zostane to Slovo tam, mŕtve! Lež keď viera príde, podobne ako voda, hľa, to Slovo Božie, ktoré sa zdalo tak suché, mŕtve a ťažko zrozumiteľné, sa rozlomí a nový život z neho začne rásť.  A tento nový život nikdy nerastie smerom dole, ale vždy hore.

Tak isto, ako život toho zrnka vždy rastie hore proti sile zemskej príťažli­vosti, tak aj tento nový život začína rásť proti sile vašej starej pozemskej prirodzenosti! Tento nový život, ktorý vyviera z toho Božieho Slova, začne okamžite rásť proti všetkej moci nášho starého pozemského stvorenia až kým nedosiahne Svetlo. On (nový život) vždy hľadá Svetlo a musí dostať viac vody (viery) a viac Svetla, aby mohol rásť, stať sa rastlinou, a aby táto rastlina v pravom čase mohla vyprodukovať nové zrná a potom ovocie.

 

V Epištole Židom si podčiarknite verš 4:2: "Lebo aj nám bolo zvestované Evanjelium ako aj im; lenže tamtým neosožilo to hlásané slovo (neprelomilo sa do nového života, nezačalo rásť), lebo nebolo zmiešané s vierou (poliate) v tých, ktorí ho počuli". Slovo Božie, nepoliate vierou, ostáva mŕtvym a neznamená pre nikoho nič. Avšak, ak je tam viera, čo znamená, že "kupujete" toto Slovo svojou vierou (Prísl. 23:23), vtedy toto Slovo "praskne" a začne z neho rásť nový život proti všetkej vašej prirodzenosti, čo predstavuje zemskú príťažlivosť, a začne vyrastať v rastlinu.

 

Poďme k niektorým ďaľším častiam Slova Božieho. V Jánovi 3:5 Ježiš hovorí: "Veru, veru, hovorím ti, ak sa niekto nenarodí z vody a z ducha, nemôže vojsť do Kráľovstva Božieho". Nuž, čo je tá voda v tomto verši? Tá voda je jednoducho a čiste naša viera. Človek musí byť zrodený zo svojej vlastnej viery, ktorú prijal od Boha pri narodení alebo ešte skôr, kedykoľvek bol stvorený. 1.Jn.5:4-6: "Lebo všetko, čo sa rodí z Boha, víťazí nad svetom. A toto je to víťazstvo, ktoré premáha svet -- naša viera..." alebo naša vlastná voda, či naše vlastné "duchovné peniaze"... "Kto iný víťazí nad svetom, ak nie ten, kto verí, že Ježiš je Syn Boží?"..., ak nie ten, ktorý "kúpil" skutočnosť, ktorú potom objal a pestoval?

"To je ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv, Ježiš Kristus; nie len skrze vodu, ale skrze vodu a krv. A je to Duch, ktorý vydáva svedectvo, lebo Duch je pravda". Nuž, my vieme, že Pán prišiel skrze krv..., ale prišiel tiež skrze vodu, čo znamená skrze Jeho vieru a spása bola vykonaná vierou Pánovou a Jeho krvou. Nie iba Jeho vierou, ale Jeho vierou a Jeho krvou, čo znamená Jeho obeťou.

 

Poďme teraz k Evanjeliu Jána 7:38, kde Pán hovorí: "Ten, kto uverí vo mňa, ako písmo hovorí..." (ten, kto si prisvojil túto vieru a túto skutočnosť o Mne, ako mu to bolo dané Bohom - pretože, prirodzene, to zodpovedá Písmu; fakticky, Písmo bolo napísané, aby odrážalo túto skutočnosť) "...z jeho brucha (najvnútornejšej bytosti - v pupočnej oblasti) potečú rieky živej vody". Z tejto najvnútornejšej bytosti..., z temnôt jeho vlastného srdca porastú rastliny viery, prinášajúce nové zrná a tak sa začne cyklus rozmnožovania. Tak isto, ako jestvuje cyklus v živote rastlín na zemi, cyklus vody, cyklus semena, cyklus rastu, tak je to aj v našich srdciach. Rieky živej vody znamenajú hojnosť viery, ktorú sme si nielen prisvojili, ale ňou aj žili takže priniesla ovocie. Skutočnosť, ktorá je objavená, ale zanedbaná, neprodukuje živú vodu! 

Vieme tiež od Jakuba, že jestvuje taká vec, ako mŕtva viera. Mŕtva viera znamená, že Pán vám niečo ukáže, niečo vám zjaví... nejakú skutočnosť, čo značí že vám dá vieru, a vy ju zanedbáte. Zabudnete na ňu, alebo ju odmietnete - to je mŕtva viera. Ale keď na ňu reagujete, čo značí, že ju kúpite a konáte podľa nej, vznikne nový život a tento nový život je vskutku živou vodou, pretože táto voda, ktorá je v činnosti, ktorá žije, ktorá sa obvykle pohybuje - tá pohybujúca sa voda sa nazýva živou vodou. Mŕtva voda je stojatá, nejaká malá páchnuca mláka. Je to síce tiež voda, ale nie je živá.

Takže "ten, kto verí vo Mňa, ten, kto uvidel Moju skutočnosť, prijal ju, kúpil ju, konal podľa nej a žil ňou - živá viera z neho potečie". Toto je význam verša z Jána 7:38. Takže človek, ktorý prijal túto skutočnosť predtým a produkuje živú vodu, taký človek vie čo hovorí, pretože tým žil... nielenže to videl, čítal, počul o tom, ale to prežil. Toto je skutočný význam povedaného.

 

Už raz či dvakrát sme tu citovali 2.Kor. 4:13, ale ja by som to rád ešte raz zopakoval, pretože v tomto verši je vyjadrený veľký princíp: "Majúc toho istého ducha viery (čo značí toho istého ducha, ktorý vytvára skutočnosť), ako je aj napísané: Uveril som a preto som prehovoril". My sme tiež uverili a teda hovoríme. "Uveril som", znamená jednoducho "videl som skutočnosť, našiel som vieru, kúpil som ju a podľa nej konám". Ak podľa nej konáte, nemáte inú možnosť, iba hovoriť. Nemôžete nájsť vieru, prijať ju, pestovať ju, žiť a konať podľa nej a byť ticho po celý zvyšok svojho života. Bolo by to protirečenie a je to jednodu­cho nemožné!

Hovoríte teda, prinášate nové zrnká, ktoré padajú na zem a cyklus pokračuje. To produkuje ovocie vo vašom srdci. Keď ju kúpite (tú realitu, tú vieru), polievate tým Slovo Božie v sebe a naozaj, môžete doma sami čítať Slovo a tá viera vo vás, skombinovaná so Slovom, zrodí z toho život. A tento život vo vás vytvorí živú vodu, s ktorou sa potom môžete podeliť. Hovoríte Slová, ktoré padajú do iných sŕdc a je z toho reťazová reakcia. A tak by to malo pokračovať. Takže táto viera produkuje svoje vlastné ovocie, vlastné zrná, ktoré sú schopné vyprodukovať to isté v druhých ľuďoch .

 

V Božom Slove sa toho nachádza tak veľa, že je to úžasné, a je nemožné nespomenúť z neho množstvo vecí. Teraz, napríklad, by sme mohli ísť k podobenstvám. Iste sa pamätáte na podobenstvo o dvoch mužoch, ktorí mali po päť talentov, obchodovali jeden s druhým a obaja nadobudli ďalších päť talentov (Mt. 25:16). Takže nebol to jeden človek, ktorý získal a druhý, ktorý stratil. Obaja obchodovali (vymieňali si talenty) a nadobudli pre seba ďalších päť talentov. Toto je druh ekonomiky, aký tento svet nikdy nepoznal a ani nikdy nebude poznať. Je to proces, ktorým, ak ja mám vieru a vy máte vieru - ak ja mám päť talentov a vy máte päť - hovoríme jeden s druhým, vymieňame si svoju vieru, obidvaja zväčšíme našu vieru. Rozmnožíme teda naše talenty. Nie iba ja, ale aj vy. Je nemožné pre dvoch ľudí, ktorí majú vieru a ktorí sa združujú a navzájom obcujú, aby jeden z nich niečo stratil. To je nemožné. Obidvaja získavajú a to je vysvetlením tohoto podobenstva.

 

Podobenstvo o rozsievačovi je možno najlepším príkladom (Mt. 13:18+, Mk. 4:3+). Prirodze­ne, Pán hovoril v podobenstvách kedykoľvek to bola otázka učenia o duchovných skutočnostiach. On musel hovoriť v podo­ben­­stvách, nemal iný spôsob, ako by vysvetlil veci (Mt. 13:34). "Ale vám je to dané, lebo máte ucho na počúvanie". (Pozri Mt. 13:11, Mk. 4:11, atď.). Inými slovami, Pán vložil do ich ducha schopnosť rozumieť tomu a porovnať to s vierou, ktorú do nich vložil, aby to mohli pochopiť.

Podobenstvo o rozsievačovi, ako rozsieval zrno a niektoré padlo na dobrú pôdu, iné na kraj cesty, ďalšie zase na kamenistú pôdu, atď., je vlastne to isté, čo sme hovorili v súvislosti so Slovom Božím. Slovo Božie padne na dobrú pôdu, na kamenistú pôdu, na okraj cesty a pod. Je to presne tá istá vec.

Môžeme teda tiež povedať, že skutočný život je vždy skrytou záležitosťou. Hľadiac na akékoľvek mŕtve semeno, mali by ste si uvedomiť, že vo vnútri je život, je skrytý a nikto ho nemôže vidieť, až kým ho nepolejete vodou, až potom sa rozvinie. Vezmite si akékoľvek vajce, je mŕtve. Naozaj, ak ho rozbijete, nenájdete v ňom žiadnu známku života. Zjete ho. Jediné, čo však to vajce potrebuje, je teplo, pravda? Čo sliepky robia, sedia na vajciach a hľa, stane sa zázrak. Život, nový život sa začína formovať. Prelomí tvrdú škrupinu a napokon sa z nej vykľuje. Nuž, nie je to ten istý zázrak, ako aj so zrnom? Je to presne to isté.

Keď to teda môžu urobiť sliepky, iste to môžeme urobiť aj my. Pán to môže s nami urobiť, vložiac nový život do nás, "mŕtvych vajec", mŕtvych zŕn, ktoré sú tvrdé, prípadne aj s tvrdou škrupinou, ktoré sú mŕtve, bez akejkoľvek známky života. Čo to iba potrebuje, je Boží dotyk, teplo, vieru... vodu. A čosi sa v nás zrodí, čo je ten nový život, a ktorý okamžite začína rásť proti všetkej sile našej starej prirodzenosti.

 

Poďme teraz ku Galaťanom 5:17, kde Pavol píše: "Lebo telo je žiadostivé proti Duchu a Duch proti telu; a títo sú si vzájomne protikladní, takže nemôžete konať to, čo by ste konali", alebo čo by ste "v opačnom prípade" konali. Tento verš svedčí tiež o fakte, že ten nový život v nás vždy rastie v protismere voči telesnosti, čo je moc nášho pozemského stvorenia, moc našej adamovskej prirodzenosti - práve tak, ako ten nový život zrna vždy rastie v protismere voči gravitácií, čo je sila tohto fyzického stvorenia, tejto pozemskej prirodzenosti. Dokonale je zladené toto Slovo Božie. Je to nádherné. A takto sa to vždy odohráva.

 

Pamätáte si tiež, že niekoľkokrát Pán v reči alebo po skončení reči povedal: "Kto má ucho nech počuje" (Mt. 13:9, Zj. 2:7,11,17, atď.). Vieme, že všetci máme uši a Pán videl, že aj všetci okolo Neho majú po dve uši. Ale tiež vedel, že nikto (Ho) nebol schopný počuť. Prirodzene, ucho, ktoré mal On na mysli, bolo duchovné ucho, ucho nášho ducha. Takže, ak počúvame naším duchom, naším svedomím, našou intuíciou (naším duchom sme schopní počuť), sme potom schopní kúpiť Pravdu, ktorá je vyslovovaná, ktorá je nám predkladaná Pánom.

 

Mám tu poznámku, že, fakticky, jestvujú dva dôvody prečo neprinášame dobré ovocie pre Pána... verím, že sú dva také dôvody:

Po prvé, to, čo sme počuli, čítali alebo s čím sme sa delili nebolo Slovom Božím, ktoré jediné má Život v Sebe - ako sme o tom hovorili na začiatku. Možno by bolo dobre prečítať si jeden verš zo Židov 4:12: "Lebo Slovo Božie je živé (jedine Slovo Božie je žijúce) a účinné (čo znamená, schopné vytvoriť život) a ostrejšie od každého dvojsečného meča; prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, a kĺbov a špiku, a je rozoznávateľom myšlienok a úmyslov srdca". Nuž, toto je odkaz v Slove Božom, kde Slovo svedčí o Sebe Samom a o Svojom vlastnom Živote.

Takže to, čo sme počúvali, nebolo v skutočnosti Slovo Božie, ale filozofia človeka, ktorý hovorí, hovorí, diskutuje, diskutuje... inými slovami, rozhadzuje dookola hromadu malých kamienkov, ktoré možno vyzerajú ako zrnká, ale ktoré nie sú zrnkami. A žiaden kameň ešte nevyprodukoval život, bez ohľadu na to, akú pôdu by ste použili a akým množstvom vody by ste ho poliali.

Druhým dôvodom neúrody dobrého ovocia pre Pána je: To čo sme počuli, čítali alebo s čím sme sa delili, bolo síce Slovo Božie, ale, ako sme už vyššie spomínali, nebola použitá žiadna voda, žiadna viera.

 

Mám teraz pred sebou, pre zmenu, iný verš a to z Izaiáša. Pôjdeme do Starého Zákona, Izaiáš 55:11. Pán tam hovorí: "Tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst: nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná to, čo sa mi ľúbi, a bude úspešné v tom, k čomu ho posie­lam". Toto je úmysel Boží a toto je princíp Boží. On nehovorí ani nepíše nič, čo by neprinieslo niečo späť, alebo čo by naozaj nesplnilo Jeho účely. Prečo teda Boh hovorí a my neveríme? To znamená, že Jeho Slovo je vložené do našich sŕdc, ale nie je zmiešané s vierou a tak tam Ono leží a, ako sme povedali, nič sa nedeje. Či to nie je azda prázdnota? Vráti sa toto Slovo Božie, toto zrnko, k Bohu prázdne? Nemôže, ale čo sa potom stane?

 

S čím sa my tu teraz podieľame, je veľmi dôležité, pretože - ako viete - ľudia, vrátane mnohých kresťanov, si myslia, že ak 10-20-30 rokov budú chodiť na biblické krúžky, počúvať niečo, potom ísť domov a nič iné nerobiť, že to nebude mať žiadne následky! Nie je to tak? Jestvujú azda milióny takýchto krúžkov, modlitebných a bohoslužobných skupín, krúžkov pre štúdium Biblie, meditáciu, sprostredkovanie, všetko, čo len chcete. A Slovo Božie je čítané, alebo sa na ňom podieľajú, alebo Ho kážu. Samozrejme, do toho patria všetky cirkvi a zbory, kde sa Slovo Božie káže a ľudia pritom sedia v laviciach 10 rokov, 20 rokov, 40 rokov, 50 rokov. Počúvajú a neuverili v nič. Možno, že uverili mentálne, ale ich ovocie, resp. jeho nedostatok, dokazuje, že v nich nebola živá viera.

 

Čo sa teda stane  s tými miliónmi zrniek, ktoré boli zasiate do takýchto sŕdc a teraz tam sedia... viete, čo sa s nimi stane? Meditoval som o tom: "Pane, musia jestvovať miliardy takýchto Slov alebo desiatky miliárd. Biblia sa teraz káže po celom svete. Evanjelisti kážu deň a noc v televízii a rozhlase, publikujú knihy..., čo sa stane so všetkými zrnami, ktoré popadali všade dookola"? A ako teraz vieme, je len nepatrná menšina, ktorá priniesla ovocie. Vrátia sa tie zrná (Slová) prázdne? Nie! Čo sa teda stane? Nuž, človek zomrie alebo bude vznesený pred smrťou. Inými slovami, v každom prípade sa objaví pred Bohom (vieme, že každý bude stáť pred Kristom - Rim. 14:10) a Pán sa pozrie do jeho srdca a povie: "Pozrime sa, sú v ňom metráky Môjho Slova, čo si s nimi urobil?"

 

Prečítajme si teraz z Evanjelia Jána, kapitola 12. Viete, Pán je primúdry, aby vynechal nejakú dôležitú vec. Otázka je len, ako ju nájsť. Je to otázka, akým spôsobom vás Pán privedie k nej a jasne vám ju ukáže. To je skutočnosť a táto skutočnosť sa stala mojou vierou, takže ja viem, že je to tak. Môžem sa teda o to podeliť a ohromná praktická hodnota toho môže byť, že ľudia, ktorí toto niekedy budú počúvať, čítať, a kúpia toto slovo, sa budú môcť vyhnúť vlastnému súdu.

V Jánovi 12:47 Pán hovorí: "A ak niekto počuje moje slová a neverí im (nie je tam polievanie), nesúdim ho; lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť". Avšak (12:48) "Ten kto ma zavrhuje a neprijíma moje slová (čo znamená, že ich nepolieva, neverí im), má svojho sudcu: to Slovo (Samotné), ktoré som hlásal, to ho bude súdiť v posledný deň"! Ten človek sa pozrie do vlastného srdca, bude mu povedané, aby sa tam pozrel, a všetky tie Slová, ktoré tam budú, ho odsúdia. Takže ten človek sa vlastne odsúdi sám. Toto je krása Pánova.

 

Jestvujú teda dva druhy ľudí, vrátane kresťanov: (a) tí, ktorí majú uši na počúvanie a (b) tí, ktorí nemajú. Tých, ktorí majú uši na počúvanie, možno rozdeliť tiež na dve skupiny:

            (1) Tých, ktorí počujú a premiešajú to s vierou, čo znamená, že uveria a to Slovo vytvorí nový život; ten začína rásť, prináša ovocie a oni sú požehnaní. A tento cyklus požehnania a úrodnosti začína, či pokraču­je, podľa jednotlivého prípadu.

            (2) A druhá skupina má uši na počúvanie a jej príslušníci alebo nemiešajú Slovo s vierou, čo znamená, že neveria, a to Slovo ostáva mŕtve v ich srdciach, čakajúc na deň, keď ich Samo bude súdiť. Alebo, ak sú tí ľudia naozaj zlí, keď počujú Slovo a nepáči sa im, zapchajú si uši.

 

A tu ma Pán priviedol k inej nádhernej časti Svojho Slova. Je to príklad zo Zachariáša, 7:9 a ďalej: "Takto hovorí Pán zástupov, Vykonajte pravdivý súd a každý nech ukáže milosrdenstvo a zľutovanie svojmu bratovi (hovorí tu tiež k Cirkvi); A neutláčajte vdovy ani siroty, cudzích ani chudobných, a nech nikto nemyslí zle o svojom bratovi vo svojom srdci (nuž o tom by sa tiež malo kázať v zboroch!). Ale odmietli počúvať, a odtiahli plece a upchali svoje uši, aby nepočuli. Veru, urobili svoje srdcia tvrdé ako z diamantu, aby nepočuli zákona (Slovo Božie), ani slov, ktoré Pán zástupov poslal vo Svojom duchu cez dávnych prorokov; Preto prišiel veľký hnev od Pána zástupov. Preto sa stalo, že keď On volal a oni nepočuli, tak aj oni volali, a Ja nebudem počuť, hovorí Pán zástupov".

 

Toto sa nevzťahuje iba na Izrael, platí to o každom mužovi a žene na tvári tejto Zeme a osobitne o Cirkvi. Lebo to je miesto, kde Pán hovorí a kde si ľudia upchávajú uši. A tak, keď nastane Súženie a oni začnú kričať, Pán im povie presne toto: "Ľutujem, nič nepočujem. Nepočujem ani zvuku, zapchal som si uši".

 

Čo je viera? Viera je podstatou vecí, v ktoré dúfame. Dúfame v príchod Pána, dúfame v Kráľovstvo, dúfame v Tisícročnú vládu, dúfame v spravodlivosť, vo svätosť, dúfame vo večný život, dúfame v lásku, mier, radosť, dúfame v mnohé veci. Podstatu všetkých tých vecí, v ktoré dúfame, máme v sebe a navyše máme dosť dôkazov o všetkých tých veciach, ktoré nemôžeme vidieť. A táto viera, vzťahujúca sa ku spáse, bola daná každému človeku. Stvorenie bolo vykonané takým spôsobom, že žiadny človek nemôže mať výhovorku, pretože môže jasne vidieť Moc Božiu, Milosť Božiu, Múdrosť Božiu a tiež veci, ktoré fyzické znamenia tohoto stvorenia predstavujú v duchu.

 

Viera je skutočnosťou, pretože podstata tých vecí, v ktoré dúfame, je skutočnosťou; tie veci sú realitou. Ja viem, že sú, pretože som už zakúsil ich predchuť. Mám o nich dôkaz. Viera je teda skutočnosťou a viera sa rovná vode. Pán prišiel skrze vodu a krv. Prišiel cez vieru, čo bolo poslušnosťou voči Skutočnosti Otca a jeho plánu vykúpenia; a prišiel cez Svoj Vlastný Život, ktorý bol v Jeho krvi (Lev. 17:11), ktorú prelial. Prišiel teda skrze vodu a krv. Aj my musíme byť zrodení vodou a duchom. Čo znamená vierou, ktorú sme aj tak dostali; nepracovali sme za ňu, nevyprodukovali sme ju, nezaslúžili sme si ju. Bola nám daná, čo je Milosť Božia a to bola tá voda, ktorou sme boli spasení a znova narodení. A duchom, podľa Jána 3:5, kde Duch, prirodzene, je tiež Ten, Kto robí Slovo Božie živým.

 

Nový život, ktorý by mal vyrastať zo Slova Božieho, ktoré je zdanlivo mŕtve, tento nový život rastie Duchom. Litera zabíja, ale Duch dáva život (2.Kor. 3:6). Sme teda zrodení týmto Životom Slova Božieho a vodou, čo je naša viera. Toto je skutočnosť o viere, čo bolo pre nás celé roky tajomstvom. Toto je jednoduchosť viery a ja verím, že ak kráčame s Pánom a pokračujeme s Ním k dokonalosti podľa Jeho Slova a Jeho túžby, On je schopný priviesť nás k viere a ukázať nám veci z minulosti, kde sme chybili, ako sme sa pokúšali nahradiť vieru vecami, ako sme sa pokúšali nesprávne používať vieru, zneužívať vieru, obísť vieru, zanedbať vieru... pokúšali sme sa o všetko možné. Vďaka Svojej Milosti, zabránil nám v tom. Prirodzene, my nie sme v stave zmeniť skutočnosť, takže nemôžeme zmeniť vieru; ale môžeme ju zanedbať, môžeme ju zabudnúť, môžeme ju odmietnuť a vtedy sa ona stane alebo zostane mŕtvou. A to je rovnako zle, ba vlastne ešte horšie, ako keby sme o tom len počuli, pretože keď raz počujem Slovo a udržiavam ho potom mŕtve (nepoliate), to Slovo ma bude súdiť!

 

Takže toto je praktický výsledok dnešného nášho podieľania sa a krásy Slova Božieho. Ja osobne veľmi chválim Boha a veľmi Mu ďakujem. Bude toho, ako verím, oveľa viacej, pretože tu mám viac poznámok. Zatiaľ sme sa sotva dotkli 11. kapitoly Epištoly Židom, ale možno že nabudúce sa k nej vrátime a budeme v nej pokračovať. Môžeme o týchto veciach hovoriť dlho-predlho, lež opäť, závisí to od Pána, kedy budeme pokračovať, ako budeme pokračovať a dokedy. Chválime Pána. Amen.

 

*          *          *

 

Dnes je 22. novembra 1991. Pokračujeme v 5. časti posolstva "Tajomstvo Skutočnosti", ktoré sme navyše nazvali "Tajomstvo Viery". Rád by som ponechal tento podtitulok takmer nedotknutý, iba by som k nemu pridal jedno slovo: "Tajomstvo Viery a Vôle". Hlavnou témou bude "Viera versus Skutky", čo by sa dalo povedať aj ako "Svetlo versus Život".

 

Dal som vám prečítať Kapitolu Viery z Biblie, čo je kapitola 11. Epištoly Židom. Verím, že ste ju prečítali, osobitne verše 24. až 27, ktoré hovoria o Mojžišovi. Keďže sme o Mojžišovi hovorili vo 4. časti, budeme s ním tiež pokračovať pokiaľ ide o jeho vieru a ďalšie súvislosti s Mojžišom v tejto 11. kapitole Epištoly Židom. Poďme si to teda prečítať.

Žid. 11:24-27: "Vierou Mojžiš, keď sa stal dospelým, odoprel volať sa synom faraónovej dcéry; radšej zvolil znášať útrapy s ľudom Božím, než mať pôžitok z hriechu na krátky čas. A pohanenie Kristovo považoval za väčšie bohatstvo, než poklady Egypta, pretože bral ohľad na odškodnenie odmeny. Vierou opustil Egypt a nebál sa kráľovho hnevu; lebo vydržal, akoby videl toho neviditeľného". Mohli by sme čítať ďalej, mohli by sme čítať o ďalších veľkých mužoch Božích, ale azda to nateraz stačí. A uvidíme, či budeme schopní preniknúť do ešte väčších hĺbok tejto kapitoly, týchto veršov a tohto tajomstva viery.

 

"Túžim v tejto chvíli sa Ti, Pane, modliť a žiadať, ako vždy, aby si sa nás a mňa zmocnil a aby si všetko riadil Svojím Duchom. Musím priznať, že si nám už udelil tak veľa tohoto nádherného pokrmu, že niekedy mám dokonca problém, ako to všetko vytriediť, ako to všetko správne usporiadať na stole a ako to podávať. A tak, bez Tvojho Ducha, Pane, nielenže neviem nič, ale aj keď dostanem niečo od Teba, nevedel by som, ako to podať.

A tak, Pane, prosím Ťa teda aj o to, aby si ma urobil schopným usporiadať všetko správnym spôsobom, aby sme takisto mohli aj správne prijímať pokrm, či správne, v náležitom poriadku jesť to, čo nám podávaš. A Pane, sme Ti tak veľmi povďační za tento bohatý pokrm, ktorý prichá­dza priamo od Teba a ktorý nám nielenže spôsobuje potešenie, ale je pre nás nevyhnutný. Chválime Ťa, Pane, si prekrásny a si hodný všetkej našej chvály. A ďakujeme Ti za všetky veci a aj za toto jedlo a tento čas, aj za príležitosť podeliť sa o Tvoje zlato, striebro a drahokamy... v Tvojom Mene, Amen".

 

Všetci poznáte známy verš z Efežanov, že sme spasení vierou a nie skutkami. Možno by sme si ho mali opäť prečítať, aby sme dostali správny obraz, správne chápanie. Ef. 2:8, Pavol, apoštol viery, hovorí: "Lebo milosťou ste spasení, skrze vieru; a to nie sami od seba, je to dar Boží: Nie zo skutkov, aby sa nikto nemohol chváliť". A Pavol na niekoľkých miestach opakuje, že žijeme podľa viery, poučuje nás ako máme žiť podľa viery, ako sme vierou spasení a vôbec, neustále spomína vieru.

 

A tu zrazu prichádza Jakub, apoštol skutkov, a ľuďom, ktorí ničomu nerozumejú, sa zdá, akoby bol Pavlovym nepriateľom, pretože hovorí "nie len vierou, ale skutkami". A tak Jakub prináša skutočné "protirečenie" tým, ktorí nevidia a nerozumejú.

 

Čo teda Pavol hovorí je: "Lebo milosťou ste spasení, skrze vieru; a to nie sami od seba, je to dar Boží: Nie zo skutkov, aby sa nikto nemohol chváliť" A Jakub by povedal: "To je pravda, v tom nie je nič zavádzajú­ceho". Lenže Jakub by tiež dodal: "Lebo milosťou ste spasení cez živú vieru, a živá viera znamená skutky viery!". Inými slovami, môžeme povedať, a ja sám v to verím: "Ak máte vieru, že Pán Ježiš je Syn Boží a nikdy ste to nevyhlásili, nikdy ste nevykonali žiadny skutok, nie ste spasení! A ak veríte, že je prikázaním, aby bol človek pokrstený a že je to dobré a potrebné, ale nikdy sa nepokrstíte, nebudete spasení! (Rim. 10:9-10; Mk. 16:16). Naozaj, diabli veria, že je jeden Boh! (Jak. 2:19). Či ich tá viera zaraďuje medzi spasených? NIE!

 

Poďme teda k apoštolovi Jakubovi a prečítajme si zopár veršov z jeho známej Epištoly. Začnime 20. veršom druhej kapitoly: "Či chceš vedieť, ó, márnivý človeče, že viera bez skutkov je mŕtva? Či náš otec Abrahám nebol ospravedlnený zo skutkov, keď obetoval svojho syna Izáka na oltári? Vidíš teda, ako viera vytvárala jeho skutky a skutkami bola viera zdokonalená? A tak sa naplnilo Písmo, ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu a započítalo sa mu to za spravodlivosť a bol nazvaný Priateľom Boha. Vidíte teda, ako že zo skutkov je človek ospravedlnený a nielen zo samotnej viery. Či podobne aj smilnica Rahab nebola ospravedlnená zo skutkov, keď prijala poslov a inou cestou ich vyslala? Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak aj viera bez skutkov je mŕtva"!

 

Mali by sme robiť veľký rozdiel medzi skutkami viery a skutkami telesnosti, pretože to je presne aj rozdiel medzi tým, čo hovorí Pavol a čo hovorí Jakub. Ale mali by sme si podčiarknuť slová: skutkami je človek ospravedlnený a nielen samotnou vierou. (Jak. 2:24).

 

K Jakubovi sa ešte vrátime o čosi neskôr, teraz by som však rád povedal inú vec, ktorá je, ako verím, príčinou klamu, ilúzie pre príliš mnohých veriacich a tiež akýmsi tajomstvom a to je rozdiel medzi našou ozajstnou vierou a našou falošnou vierou. Inými slovami, to, v čo človek verí, možno rozdeliť na do dvoch kategórií. Ak povieme: "Ja verím", musíme veriť na základe niečoho a to niečo musíme rozdeliť do dvoch kategórií. Jednou z kategórií je pravá viera, viera, ktorej pôvodcom je Boh, prichádzajúca z nebies, čosi duchovné, so skutočnou duchovnou podstatou, ktorá je jedine v našom duchu. Tá druhá kategória zahrňuje "všetko ostatné".

 

Do "všetkého ostatného" môžeme zahrnúť alebo mali by sme zahrnúť našich päť zmyslov a emócie, predstavy, myseľ, intelekt... toto by asi tak pokrývalo to "všetko ostatné". Inými slovami, môžete napríklad povedať: "Videl som to - tak v to verím". Nuž, videli ste to - a teda v to veríte, to je v poriadku, ibaže to nie je viera! "Počul som kazateľa, tak verím" - to tiež nie je viera. Čo vidíte, čo počujete, čo cítite čuchom, čoho sa dotýkate, čo ochutnávate - nie je viera! Je to druh viery, založenej na vašej duši a nemá nič spoločného s vierou duchovnou.

 

Koľko ľudí povedalo: "Počul som kazateľa hovoriť a pretože som ho počul, verím"? Ale to nie je viera. Ak by ste povedali: "Verím (v srdci) tomu, čo povedal", to by bolo ono, kde viera začína pri­chá­dzať, pretože to, čo kazateľ povedal, vzbudí, započne niečo vo vašom vedomí, svedomí, vo vašom srdci a nie vo vašom mozgu. Len čo skončíte vo vašom mozgu, je to falošná viera. Musí to vyvolať niečo vo vašom duchu, vo vašom svedomí, vo vašom postrehu, v intuícii, hlboko vo vašom duchu! Inými slovami, ak niekto niečo povie, či už je to kazateľ za kazateľnicou alebo hocikto iný a dotkne sa to vašej jestvujúcej viery, prisvojte si to, "kúpte to" a bude to budovať vašu vieru alebo ju zväčší.

"Všetko ostatné" je falošná viera alebo, ako by sme povedali, aby sme boli presnejší, neduchovná viera, domnienky. Ak niečo vidím a uverím, že to existuje, nuž mám pravdu, videl som to a existuje to a je to v poriadku, ale nehovoríme tu o viere duchovnej. A keď začnete konať na základe takejto "viery", nezaloženej na viere duchovnej, nevykonávate skutky viery. Vykonávate skutky vašej vlastnej duše. A teda, ak som videl niečo pekné v obchode, idem ta a kúpim to, lebo sa mi to páči. Nie je to však skutok viery. Súhlasíte?

 

Ozajstná viera je zjavenie od Boha a nemá nič spoločného s našimi zmyslami. Nemá nič do činenia s našimi predstavami, našimi myšlienkami, či naším chápaním vecí. Nemá nič do činenia s našimi emóciami a či to vyvoláva dobré alebo zlé pocity - na tom vôbec nezáleží. Nezáleží na tom, akú reakciu táto viera v nás vyvoláva a nie je na tom závislá. Ako sme už povedali predtým: viera sa rovná skutočnosti, Boh nám ukazuje realitu! Keď príjmeme túto realitu, prisvojíme si ju, pestujeme ju, môže byť pre nás príjemná a možno sa budeme cítiť dobre až začneme spievať a chváliť Boha. Ale táto skutočnosť môže byť tiež horká a možno začneme plakať, slziť a smútiť.

Tá skutočnosť môže byť niečim veľmi malým o niečom veľmi osobnom, alebo to môže byť niečo veľké, ukazujúce osud celého národa. Tú skutočnosť môžeme pochopiť len čo ju uzrieme, alebo ju vôbec nemusíme chápať. Tá skutočnosť sa môže zhodovať s časťou našich predstáv, alebo môže byť čímsi úplne iným, o čom sa nám ani nesnívalo. Taký je teda ozajstný vzťah medzi skutočnou duchovnou vierou a našou dušou.

 

My nikdy nemôžeme vidieť alebo počuť vieru, či sa jej dotknúť, ovoňať alebo ochutnať ju, pretože ak sme to schopní urobiť, potom to nie je viera. Viera je podstatou, v ktorú dúfame, dôkazom vecí neviditeľných. Nemôžeme ju vidieť, nemôžeme ju pocítiť našimi piatimi zmyslami. Je tu teda, podľa mňa, jedna úloha pre pravého veriaceho (ako to poznám aj z vlastnej skúsenosti) a to začať sa učiť rozlišovať svoje vlastné domnienky a predstavy od svojej skutočnej duchovnej viery. To zaberie hodne času, a my pokračujeme v tomto učení, až kým nebudeme môcť povedať: "Toto je moja viera"  alebo "toto nie je moja viera, lež verím v niečo tu... ale toto tam..., nuž, nie som si istý".

 

Ale aj tak budeme mať ešte mnoho nejasných miest, nebudeme poznať všetko dokonale či na sto percent, ale zato budeme schopní rozlíšiť medzi tým, čo pochádza z našej duše a čo mnohokrát nazývame "zbožným želaním" a našimi vlastnými túžbami, pohnútkami našej vlastnej duše na rozdiel od viery, ktorá nie vždy uspokojuje naše vlastné ja.

 

Je dôležité to jasne povedať, pretože ja verím, že milióny a milióny kresťanov pokladá svoje vlastné domnienky - produkty ich vlastnej duše - za pravú vieru. A ja hovorím od samého počiatku, že ani nejestvuje iný spôsob, pretože nik nemá takúto rozlišovaciu schopnosť. Dar rozlišovania, ktorý nám Pán dáva, je rozlišovanie duchov. Takže ako mladé (duchovné) dieťa, mladý kresťan, som schopný povedať: "Tento kňaz, pastor, staršina alebo tento človek je pyšný ako kohút, je arogantný" alebo "Tento kňaz, pastor, staršina, či tento človek je klamár, pretože ma ducha lži". Som schopný rozlíšiť duchov, t.j. niečo v duchovnom svete.

Nemám však rozlišovaciu schopnosť či tento baptistický pastor, evanjelista, alebo tamten letničný pastor, ktorý káže z kazateľnice, čítajúc Písmo, či mi dáva zlato alebo hlušinu, trosku, či zmes oboch, alebo čo je zlato a čo nie je, alebo čo je pravda a čo je klam, pretože možno to nevie ani on sám.

 

Prichádzame tu teda k ďalšej, veľmi praktickej otázke. Každý veriaci, kto sa pri tom zastaví a uvažuje o veciach, sa môže opýtať: "Nuž, čo teda mám robiť"? Nuž, na to môžem odpovedať opäť len z vlastnej skúsenosti, že viem iba jednu vec: všetko závisí od úmyslu vášho srdca! Ak vaše srdce túži po poznaní Pravdy, ak vaše srdce túži poznať Pána a milovať Ho, Pán uschopní také srdce. Pán vás k tomu privedie. My ani toto však nevieme, kým sme mladými veriacimi, mladými kresťanmi.

Čo si ja pamätám je, že keď ma Pán po prvýkrát priviedol do zboru (letničného), kupoval som všetko, čo prichádzalo z kazateľnice. A dnes viem, že nebolo inej cesty. Začnete teda kupovať a Pán hovorí: "Len kupuj ďalej". Kúpite teda 20 ton zeminy, v ktorej je možno len 10 gramov zlata. Ale kúpte 20 ton, kúpte 200 ton, bude tam možno 100 gramov zlata. Viete predsa, ako sa ťaží zlato. Nepošlú do bane veľký stroj, ktorý kope čisté zlato. Mašina kope číru skalu-zeminu a ľudia sú šťastní, ak v nej niečo nájdu. A ak nájdu, budú to vážiť na gramy.

 

Takže kupujte všetko, čo prichádza a Pán hovorí: "Ak je tvoje srdce správne, nemám nič proti tomu, ak kúpite hromadu zeminy, horniny. Ale s tým kupuješ vzácne kamene, diamanty, zlato a striebro. Nie je dôležité v akých množstvách, ale niečo z tých vzácnosti je tam. A neskôr to Ja v tebe preosejem. Preosejem to v tvojom srdci. Roztriedim veci, vytavím to zlato v tebe a odstránim všetok zvyšný odpad, všetkú hlušinu". A naskutku, to sa stalo práve so mnou.

 

Zlato, môžem tiež dodať, je možné prirovnať aj ku viere, pretože čistá viera je ako čisté zlato. Môžete tiež povedať, že kupujete "tony temnôt so zrnkami Svetla v ňom", ale toto Svetlo je veľmi dôležité. Pretože ak nekúpim nič, nič nedostanem. Ja verím, že toto je spôsob, ako začína svoju cestu každý nový kresťan a ako si tiež pamätámsvoju vlastnú cestu, a verím, že je to aplikovateľné na každého človeka.

Musíme kupovať, musíme kupovať, musíme kupovať (Pr. 23:23)  a potom Pán vytriedi všetky veci. Lebo ak sme smädní a hladní, ako hovorí veľmi jasne Pán v Matúšovi 5:6, dá nám pokrm na jedenie a dá nám piť.

 

Poďme teraz naspäť k Židom, kap. 11. a ako príklad si zoberme verš 27. Je napísané: "Vierou opustil Egypt a nebál sa kráľovho  (faraónovho) hnevu; ale vydržal, akoby videl toho neviditeľného". Je takmer jasné, že v tomto verši sú možné tri rozličné scenáre ako aj v každom podobnom verši jedenástej kapitoly. Sú to nasledovné scenáre:

            (1) Mohlo tam byť napísané "Mojžiš mal vieru, ale neopustil Egypt, lež sa stal faraónom". Mohlo to byť napísané takto? Bol by Boh zobral Mojžiša za svojho služobníka(?) povediac: "Nuž, teraz si faraónom. Môj úmysel je teraz ľahký. Môžem jednať s tebou priamo... a teda Mojžiš, nechaj Môj ľud odísť"? Bol by to Boh urobil? Vôbec tomu neverím.

            (2) Druhý scenár: "Mojžiš opustil Egypt, lebo už mal po krk tamojšieho jedla, súc rozmaznaný tým istým životným štýlom - chcel sa dostať do šíreho sveta a okúsiť aj iné veci". Bol by ho Boh zobral, povediac: "Teraz si vonku, už si Môj"?  Očividne, veci sa neodohrávajú týmto spôsobom.

            (3) A tretí scenár je: "Vierou, Mojžiš opustil...".

 

Inými slovami, vo všetkom, čo robíme, sú vždy tri scenáre:

            (1) Niečo sme urobili, lebo sme to cítili, lebo sme rozumeli, lebo sme po tom túžili alebo kvôli tomu, či onomu. A tak sme to urobili a podobne robíme milióny vecí, pretože nás to uspokojuje.

            (2) Prijmeme svetlo od Boha, prijmeme vieru, ale nekonáme podľa toho. Je možné prijať vieru od Pána a nekonať podľa toho? Je to možné? Nanešťastie je to príliš často možné.

            (3) Prijmeme vieru od Boha a nielen, že ju máme a vieme, že ju máme, ale aj podľa nej konáme. Konáme, používame ju a - AK ju konáme (a to AK je veľkými písmenami) - potom sa táto viera stáva živou! Prosím, pamätajme si to: AK ju konáme - potom sa táto viera stáva živou, inak ostáva mŕtvou!

 

Môže človek stratiť vieru? Alebo môže jeho viera ochabnúť? Poďme a prečítajme si Lukáša 22. Som si istý, že poznáte tie dva verše, Lukáš 22:31,32: "Tu povedal Pán: Šimon, Šimon, hľa, satan túžil ťa mať, aby ťa preosial ako pšenicu: Ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera neochabla; A keď sa raz obrátiš, posilni svojich bratov".

Čo to bola, tá Petrova viera, ktorá už, už mala stroskotať? Viete to? Čo bola tá Petrova viera, ktorá ho už, už mala sklamať? Pamätáte si na Matúša? V Matúšovi 16:16, kto iný než Peter vstal a povedal: "Ty si Kristus, Syn Boha živého". Bola to čistá viera? Nuž, Pán sám dosved­čil, že to bola skutočná viera a nie jeho farebný sen, ani produkt jeho duše.

A táto viera už, už mala zlyhať a Pán sa modlil, aby nezlyhala. A dôvod môžeme nájsť ak pôjdeme ďalej, k Lukášovi 22:33, kde Peter hovorí: "A on mu povedal: Pane, hotový som s Tebou ísť do väzenia i na smrť!". Nuž, TOTO nazývam naozaj farebným snom, nazývam to hnojom duše! "A On (Ježiš) povedal: Hovorím ti, Peter, neozve sa dnes kohút, kým ma tri razy nezaprieš, že ma (ani) nepoznáš". TOTO je skutočnosť, o ktorej Peter nemal ani tušenia. Vďaka Bohu za Petra, pretože sa môžeme cez neho naučiť celú klenotnicu informácií, pravdy a viery.

 

Viete tiež, že v Novom Zákone sú tri miesta, na ktorých Duch inšpiroval jeho pisateľov napísať tento výrok: "Spravodlivý bude žiť vierou". Odkazy sú v Rimanoch 1:17, Galaťanoch 3:11 a Židoch 10:38. A keď som tieto miesta opätovne čítal, nemohol som z nich dostať viac významu, než že Pán povedal nasledovné: "Nie je napísané: 'Spravodlivý bude mať vieru' ale  'Spravodlivý bude žiť vierou'"! A V TOM je rozdiel pre mnohých a mnohých veriacich, pretože majú vieru, ale nežijú podľa nej. Mnohí veria v Písmo, mnohí veria v Pána, ale nie "ako hovorí Písmo"..., nie ako hovorí Písmo! Lebo keby verili "ako hovorí Písmo", robili by, čo Písmo hovorí a čo Pán hovorí a rieky živej vody by tiekli z ich najvnútornejšej bytosti! (Jn 7:38). Takže verím, že sme svedkami celých hôr mŕtvej viery.

 

Poďme teraz k Izaiášovi, kapitole 1, ktorá zdanlivo nemá nič spoločného s vierou. V tejto chvíli však tam nejdeme pre vieru, ale pre niečo iné. Vidíte, ja nazývam toto pokračovanie "Tajomstvom viery a vôle". V Izaiášovi 1:18 Pán hovorí Izaiášovi: "Nuž poď a posúďme veci spolu, hovorí PÁN: Keby boli tvoje hriechy ako šarlát, budú biele ako sneh; keby boli červené ako karmín, budú ako vlna". Nuž, to je naozaj niečo.

Je ťažké posudzovať, pravda? Ako môžeme posudzovať s Bohom veci, o ktorých nemáme ani poňatia? My nielenže nemáme ani tušenia o našich hriechoch alebo aké sú zlé, lež nemáme ani predstavu o svätosti, ktorá je biela ako sneh, takže, čo začne pracovať, je naša predstavivosť.

Pán to hovorí vo veršoch 19 a 20: "Ak budete chcieť a budete poslúchať, budete jesť dobré veci zeme: Ale ak odmietnete a postavíte sa na odpor, budete pohltení mečom: lebo ústa PÁNA prehovorili". A Pán hovorí to isté aj nám: "Ak budete chcieť a budete poslúchať, budete jesť nebeský chlieb, ale ak odmietnete, budete pohltení temnotou a klamom; lebo Pánové ústa to vyhlásili".

 

Nuž, niečo tu vstupuje do hry, čo nie je duchovné, je tak? A čo je toto niečo? Naša vôľa! Naša vôľa je tiež tajomstvom, či to pripustíme alebo nie. Lež robíme rozhodnutia každú sekundu každej minúty, každej hodiny, každého dňa nášho života. Ak si čo len na sekundu myslíme, že sa môžeme vyhnúť konaniu vlastných rozhodnutí, sme na veľkom omyle. Pretože dokonca aj rozhodnutie, že nebudeme robiť žiadne rozhodnutia, je rozhodovaním, a to veľmi vážnym. A ak sa pokúšame vyhnúť zodpovednosti a zúčtovaniu, je to najsmutnejšie rozhodnutie, ktoré môže človek urobiť pred Bohom. Takže čokoľvek robíme, rozhodujeme sa a za tieto rozhodnutia nesieme zodpovednosť.

 

A tak teda hovorím, že je oveľa lepšie a prijateľnejšie pre Boha, ak urobím rozhodnutie: "Urobím to a prosím, Bože, nesúď ma podľa môjho výkonu, ale urobím to", namiesto toho, aby som Bohu povedal: "Nebudem robiť nič", nech už toto druhé rozhodnutie robím z akéhokoľvek dôvodu.

V 2. Korinťanoch, kap.8, Pavol tiež hovorí o dávaní. V 11. verši stojí: "Nuž teda vykonajte ten skutok (dávania); aby vašej pripravenosti chcieť zodpovedal aj skutočný dar z toho, čo máte. Lebo ak je najprv ochotná vôľa, je prijímaná podľa toho, čo kto má, nie podľa toho, čo nemá". Najprv ochotná vôľa..., ak tam nie je najprv ochotná vôľa, môžeme mať vieru veľkú ako Himaláje, je nám nanič. Je to preto, že Boh nebuduje urýchlene vieru v nás, lebo táto viera má byť použitá, vykonávaná a má dozrievať do ovocia. Živá viera sa rovná životu, ktorý potom prináša ovocie.

 

Abrahám bol nazývaný Priateľom Božím, človekom viery a spravodlivým človekom nielen preto, že veril v Boha (lebo Jakub 2:19 nám hovorí, že diabli tiež veria v Boha), ale preto, že odišiel od svojho ľudu a prišiel do Kanaánu (Gen. 12:5) a tiež preto, že vzal Izáka a priniesol ho na horu Mória (Gen. 22:1-12). To bola živá viera, pretože keby mu bol Boha porozprával celú históriu Nového Zákona, ktorá vtedy ešte nebola históriou, ako je teraz pre nás, Abrahám by nikdy nebol býval vzal Izáka na horu, a čo by sa bolo stalo? Vidíte, všetko, čo Abrahám vykonal, bolo z viery. Takže ony, tieto skutky, sa stali ovocím pre Boha a jeho viera sa stala živou vierou.

 

Teraz si azda môžeme znovu prečítať Filipänov 2:13 a môžeme to urobiť niekoľkokrát, aby sme sa dostali ku skutočnému významu tohoto verša. Fil. 2:13: "Lebo je to Boh, ktorý vo vás pracuje, aby ste aj chceli, aj konali (boli ochotní, aj schopní konať) Jeho blahovôľu". Jeho blahovôľa je tiež skutočnosťou, ktorá znamená vieru. Takže ak by ste vykonávali vieru, skutočnosť, ktorú vám On dáva, mali by ste živú vieru, prinášajúcu ovocie pre Neho. A pre tento účel On vo vás pracuje, aby vo vás najprv bola ochotná vôľa. Ak sa vaša vôľa stáva ochotnou, potom svetlo, ktoré vám On dáva, sa premení na živú vieru, čo znamená, že to svetlo sa zmení na život. Svetlo versus Život, Viera versus Skutky Viery. Vykonaná viera znamená Život. Či veríte tomu?

Ján 5:32-35: "Niekto iný podáva o mne svedectvo a ja viem, že jeho svedectvo, ktoré svedčí o mne, je pravdivé. Poslali ste (poslov) k Jánovi (Krstiteľovi) a ten vydal svedectvo pravde. Ja síce neprijímam svedectvo od ľudí, ale toto hovorím preto, aby ste mohli byť spasení. On bol horiacim a jagavým svetlom (svetlo znamená vieru, t. j. skutočnosť) a vy ste boli ochotní na chvíľu sa radovať v jeho svetle". Akú chvíľu? Pár týždňov, pár mesiacov, štyri mesiace, šesť mesiacov? Boli ste ochotní radovať sa v tom svetle, v tej skutočnosti, v tej viere... a potom čo? Čo potom? Potom ste odmietli to svetlo a viac ste sa oň nestarali!

 

2.Pet. kap.3, začnime čítať od verša 3: "Vediac najprv to, že v posledných časoch prídu vysmievači, ktorí budú chodiť podľa vlastných žiadostí (a tu nejde len o pohanov) a budú hovoriť: Kde je to zasľúbenie o Jeho príchode? Lebo odkedy otcovia zosnuli, všetko pokračuje tak, ako od počiatku stvorenia. Lebo toto úmysel­ne nechcú vedieť...". Úmyselne nechcú vedieť o veciach Božích. Z vlastnej vôle nechcú vedieť! Toto je hlavný zmysel povedaného. Chcú nevedieť. Dobrovoľne ignorujú veci, rozhodli sa, že nebudú vedieť... a hotovo.

 

Je tiež iný verš dotýkajúci sa tejto témy a som si istý, že ho tiež poznáte. V Jánovom Evanje­liu 20:24, potom keď Pán (po zmŕtvychvstaní) odišiel od učeníkov, sa hovorí: "Ale Tomáš, jeden z dvanástich, zvaný Didymus nebol s nimi, keď prišiel Ježiš". Ja neviem, prečo nebol s nimi, možno, že stratil nádej, ale tam skrátka nebol. Ale keď neskôr k ním prišiel (verš 25) "...Povedali mu teda ostatní učeníci: Videli sme Pána. On im ale vyhlásil: Ak len neuvidím na Jeho rukách znak po klincoch a nedám prst do tejto rany, a nevložím ruku do Jeho boku, neuverím". Neuverím! Odmietam veriť. To, ako vieme, nie je úžasná viera, lebo najprv musíte vidieť vlastnými očami a dotknúť sa vlastnými rukami, čo znamená, že vaša viera je nulová. Ale on (Tomáš) sa rozhodol dokonca ani nehľadať túto vieru. Žil podľa svojho zraku, sluchu a hmatu.

 

Keď sa tak pozerám na tento svet a na Cirkev, mohol by som odôvodnene povedať, že neverím ani polovicu z tohoto Písma, z tejto Biblie, a že neverím, že Pán prichádza a mal by som pre to dôvody. Mohol by som odôvodniť veľa vecí. Ale ja nežijem podľa svojho zraku. A keby som posudzoval na základe toho, čo vidím, povedal by som: "Celá Cirkev pôjde do pekla"!  Je to skutočnosť? Nie! Takže nemôžem žiť, kráčať, konať podľa toho, čo vidím alebo čo počujem a potom vyhlásiť: "Nebudem veriť". S takýmto vzťahom k veciam by mi Pán ani nezačal dávať vieru, pretože najprv musím byť ochotný vieru prijať a potom chcieť kráčať a žiť podľa nej.

 

Všetky ďalšie verše, "Kráčajte súc hodní svojho povolania... hodní Pána... hodní Boha...", atď. (Ef. 4:1, Kol. 1:10, 1.Tes. 2:12), "Húže­vna­to napredujem (borím sa) za cieľom..."  (Fil. 3:14), "Vy­­zleč­­te si starého človeka... oblečte si nového človeka". (Ef. 4:22-24), "Buďte vykonávateľmi slova..."  (Jak. 1:22)... všetky tieto verše znamenajú, že z našej strany musí nastať nejaká akcia. Tak sa učíme, čo je pravá viera a učíme sa tiež, že ak podľa nej nekonáme, stáva sa mŕtvou a nerodí žiadne ovocie.

 

Pán nám teda udeľuje vieru, čo je - ako sme povedali - skutočnosť, ktorá je svetlom a my máme to svetlo a tú vieru. A ako som už predtým povedal, máme slobodu nielen ju prijať, kúpiť či odmietnuť, ale keď ju kúpime, máme ešte ďalšiu slobodu ju použiť alebo nepoužiť. Ale ak si zvolíme nepoužiť ju, nekonať podľa nej, potom nevyhnutne konáme podľa niečoho iného, čo nie je skutočnosťou! Súhlasite s tým? Viete čom tým myslím?

 

Zopakujem to: Pán nám udeľuje vieru, ktorá je svetlom, ktorá je skutoč­nos­ťou. My máme slobodu ju prijať alebo odmietnuť. Povedzme, že ju prijmeme, že ju máme; ešte stále máme ďalšiu slobodu konať podľa nej alebo nie, odmietnuť ju, či nepoužiť ju, obísť ju, odložiť ju niekde do "pozadia". Ale ak ju naozaj odmietneme, zanedbáme, obídeme, odložíme..., potom nevyhnutne konáme podľa niečoho iného, čo nie je skutočnosťou! Uvedomujete si tento fakt? Ak nekonáte podľa Božej skutočnosti, konáte podľa hocičoho iného, čo je neskutočné. Súhlasite s tým? Veríte tomu?

 

Poďme teraz k Jakubovi 4:17: "Kto vie teda dobro konať a nekoná (ho), pácha hriech". A "dobro" tu znamená všetko, čo prichádza od Boha, lebo to, čo od Boha neprichádza, nie je dobro. Keď teda hovorí "dobro konať", znamená to "konať to, čo pochádza od Boha", čo znamená skutočnosť Boha, čo ďalej znamená pravú vieru. Pre toho teda, kto pozná Božiu skutočnosť, kto rozozná dobro od Boha, kto má vieru a nekoná podľa nej, pácha hriech. A prečo je to hriech? Pretože dotyčný nekoná tú skutočnosť (vieru), ktorú mu Pán ukázal, dal! On teda oponuje Bohu a Jeho Realite a Jeho túžbám.

Preto hovorím, že pre kresťanov je lepšie - nevedieť! Lebo keď raz prijali svetlo od Boha a zanedbali ho, je to pre nich väčší hriech, než keby ho neprijali, pretože v tom prípade nie sú zodpovední pred Bohom za to svetlo. Ale ak On nám dá svetlo a my ho zanedbáme či odmietneme, alebo nekonáme podľa neho, aj keď poznáme to svetlo - je to pre nás hriech (viď tiež 2.Pet. 2:21, Lk. 12:47-48).

 

Poďme na iné miesto v Písme, do Epištoly Rimanom, kapitola 14. Nie sú to príjemné verše pre nášho "starého človeka", ale je to, ako vidíte, Božia pravda. Toto je Božia skutočnosť, ktorá pravde­podobne nevyvolá chválospev na našich perách - a predsa, je to skutočnosť Boha.

Epištola Rimanom 14:23, na konci verša: "...Lebo čokoľvek nie je z viery, je hriech"! Toto Slovo presne ladí s týmto zjavením Pána. Čokoľvek nie je v zhode so skutočnosťou, ktorú Pán ukazuje, je neskutočné a hriešne. A to nehovoríme tu len o "viere" napr. jedenia mäsa na Veľký piatok (u kato­líkov), či o jedení šunky u Židov, alebo nepití vína u adventistov, letničných, či iných kresťanov. (Dal som "vieru" do úvodzoviek, lebo ona nie je skutočnosťou od Boha, ale naopak, je to viera založená na mudrovaní, na citoch alebo na prikázaniach ľudských).

Nehovoríme tu teda iba o takejto viere, a citovaný verš nasleduje po istej téme, kde Pavol hovorí o jedení a pití. Pán ma však priviedol k tomuto veršu, pretože ho možno aplikovať všeobecne v situácii, kde viera je skutočnosťou, ktorú On dáva svojim deťom prostredníctvom zjavenia. Je to svetlo od Boha a teda čokoľvek je mimo skutočnosti Božej, mimo Pravdy Božej, je neprávosťou, je tmou, je neskutočné, je to hriech. Všetka neprávosť je hriech.

 

Rád by som povedal, že Pán nás privádza do nových hĺbok tohoto "Tajomstva Viery a Vôle", pretože jedného dňa sa tam musíme dostať a musíme zpoznať hĺbku Písma, pretože Pán nám už udelil hojnosť mnohé­ho. Poďakovali sme sa Mu za to, pravda? Chválili sme Ho. A teraz sa Pán pýta: "Koľko z toho svetla, ktoré som vám udelil, ste premenili na živú vieru?" A ďalej Pán hovorí: "Akékoľvek svetlo som vám udelil, ak ste ho zanedbali, zhrešili ste". Nuž, neznie to veľmi príjemne pre naše úbohé duše, ale toto je Božia Pravda a Pravda, ako vieme, je schopná nás oslobodiť (Jn. 8:32). Nemys­lím si však, že teraz by sme mali začať horúčkovito skúmať, kde sme zhrešili. Nemyslím si, že Pán to žiada od nás dnes večer, ale pravdou ostáva, že akékoľvek svetlo nám udelil a my sme ho zanedbali, zhrešili sme.

 

Nuž teda nemali by sme byť prekvapení alebo šokovaní, že hrešíme. Hrešíme vlastne denne. Ale Pán iba teraz odkrýva isté druhy hriechu, ktorých by sme sa viac už nemali dopúšťať. A, pravdaže, ako je tiež napísané, "tým, čo počujú  (čo znamená kupujú Moje zlato) bude dané viac". (viď Mk. 4:24). Mali by sme rozpoznať v našom srdci, v duši, v mysli, že keď je nám viac dané, znamená to tiež, že viac skutkov sa očakáva z našej strany.

 

Pravá viera taktiež potešuje a očisťuje srdce. Vráťme sa opäť k Rimanom 1:11-12: "Lebo ja (Pavol) túžim uzrieť vás, aby som vám mohol udeliť nejaký duchovný dar, aby slúžil ku vášmu utvrdeniu, to jest, aby som sa mohol spoločne s vami potešiť spoločnou vierou vašou i mojou". A to je tiež obchodovanie s talentami, ak je tá viera darom. Ale ak je tá viera tiež aj ovocím, potom keď ju spolu zdieľame, navzájom sa potešujeme a nad to azda ani nejestvuje väčšie potešenie.

 

V 15. kapitole Skutkov apoštoli a starší diskutovali o tom, ako sa zachovať k pohanom, ktorí sa stali veriacimi. Vo verši 8. sa píše: "A Boh, ktorý pozná srdcia, vydal im svedectvo tým, že im udelil Ducha Svätého, rovnako ako aj nám (to hovorí Peter); a neurobil nijaký rozdiel medzi nami (Židmi) a nimi (pohanmi), očistiac vierou ich srdcia". A keďže viera je tiež svetlo, očisťuje ona temnoty našich sŕdc - a toto by malo byť zrozumiteľné aj pre naše mozgy.

 

 *       *       *

 

Na záver by som sa rád vrátil a opäť niečo povedal tým, ktorí sú mladí a nevedia čo robiť: "Choďte a kúpte všetko, čo len môžete a Pán sa postará o zlato, striebro, drahé kamene a neskôr aj o odstránenie odpadu". A ak je srdce naozaj ochotné, znamená to tiež, že aj myseľ je ochotná. Srdce možno chce - srdce a myseľ nie sú totožné veci, ale keď je srdce ochotné, smädné a túžiace, myseľ obyčajne nasleduje a je tiež ochotná.

 

A potom, keď sa rozhodneme a vydáme sa na cestu, Pán sa postará o nás v každom smere a v každom ohľade. A pokiaľ ide o túto ochotu a vôľu, rád by som povedal nasledovné: Naša vôľa je jedinou vecou, ktorú nám Boh dal a ktorá je slobodná od začiatku až do konca. Naša vôľa sa môže nachádzať pod rozličnými tlakmi, čeliť pokušeniam, pod vplyvom pokušení urobiť to či ono rozhodnutie. Fakticky môže byť ovplyvnená a je ovplyvnená Bohom, diablom, svetom, nami samými a neustále musí robiť rozhodnutia.

 

Z Božieho ustanovenia naša myseľ, aj keď môže byť ovplyvňovaná, môže byť pod nátlakom a pokúšaná, má vždy svoju slobodu, aby urobila konečný úsudok. Je to pre nás "Najvyšší súd". Boh nemôže zmeniť jej rozhodnutie (je to Jeho princíp), ani Satan nemôže zmeniť jej rozhodnutie. Nič a nikto nad ňou nevládne. To je dôvod, prečo sme zodpovední za svoje skutky. Ohromujúca črta našej vôle je v tom, že naša vôľa robí posledné rozhodnutie - súd! Nie je to Boh, nie je to Satan, nie je to svet, nie sú to naši otcovia ani matky, príbuzní a priatelia, ani nikto iný. Sme to my samotní.

 

My SME našou vlastnou vôľou! A ak by tá vôľa bola skorumpovaná, slabá alebo akákoľvek, Pán ju môže posilniť. S výnimkou situácií, že by sme ju stratili v dôsledku duševnej choroby, hypnózy alebo nejako inak, táto vôľa vždy má svoju vlastnú moc posledného rozhodnutia alebo súdu. Pravda, je celkom inou vecou, či sme schopní alebo nie uskutočniť to, ako sme sa rozhodli, ale naša vôľa rozho­duje a je to posledná inštancia; nejestvuje (pre nás) vyšší súd, ako je naša vôľa. A ja chcem toto podčiarknuť a ujasniť, inak by nás Pán nemohol zobrať na žiadnu zodpovednosť a zúčtovanie.

 

Ďakujem Pánovi za to všetko a za to všetko chválim Pána, aj keď niektoré veci nie sú pre nášho "starého človeka" veľmi príjemné; sú však pravdivé. Neviem, koľko zlata je v tom, čo vám tu podávam, ale aj keby tam bola len polovica, vravím vám - kúpte to. Pretože ak podávam jednu tonu odpadu, ktorý obsahuje pol tony zlata, boli by ste hlúpi, keby ste to nekúpili. Veríte tomu?  A Pán roztriedi odpad od zlata. Ja však verím, že podávam aj zlato a za to Pánovi ďakujem.

 

Ďakujem Pánovi tiež osobne za seba, pretože s čímkoľvek sa podieľam, je od Pána a je to užitočné pre každého.

 

"Ďakujem Ti, Pane, veľmi za toto všetko a ja verím, že toto Svetlo a Pravda splodí ovocie podľa Tvojej Vôle. Amen".

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Časť VI      STARÝ ČLOVEK A PREMÁHANIE

 

Dnes je 19. decembra 1991. Toto je šiesta časť posolstva "Tajomstvo Skutočnosti". A opäť, ak by som jej mal dať nejaký ďalší podtitul, nazval by som ju "Tajomstvo Starého Človeka a Premoženia". Nuž, toto je asi niečo veľmi, veľmi praktické pre každého veriaceho, na uváženie pre každého kresťana. Tentokrát to, čo ideme zaznamenať, je o niečo viac neobyčajné, pretože Pán mi vložil do srdca isté veci, o ktorých som predtým neuvažoval. A ja sa idem s nimi podeliť, s istými veľmi dôležitými faktami o pravde, o skutočnosti, akú ju má Pán v Sebe a so Sebou a ako On túži nám to odhaliť, dať nám to a dokonca to v nás vypracovať.

 

Fakt číslo jedna, čo je tiež Tajomstvom Skutočnosti, je nasledovný: svetlo od Boha rozháňa tmu. Oslobodzuje nás od tmy, ničí temnotu. Mám za to, že toto sme sa všetci naučili a že v to všetci veríme, všetci sme to dokonca mohli vidieť a v istom zmysle to ani nebolo veľmi veľké tajomstvo. Fakt číslo dva je však ten, že svetlo od Pána nás NEOSLOBODZUJE od smrti a NENIČÍ smrť!

Takže fakt číslo jedna je, že svetlo odstraňuje tmu a oslobodzuje nás od tmy, čo znamená aj od podvodu. Fakt číslo dva je, že život ničí smrť a život nás oslobodzuje od smrti! Je v tom veľký rozdiel a toto posolstvo, toto podieľanie sa, toto Slovo od Pána nám má udeliť ďalšie svetlo, ale hlavne život.

 

Vieme, že za tri či štyri dni oslavujeme narodenie Nášho Spasiteľa a Nášho Pána, čo svet nazý­va Vianocami. Radi oslavujeme deň, keď sa Pán narodil v Betleheme, hoci nevieme presný dátum. Súčasne by sme mali oslavovať fakt, že sa narodil v našich vlastných srdciach, čo je rovnako dôležité ako skutočnosť, že sa narodil v Betleheme. Bola to doba, keď sily temna pracovali nadčas. A nemali by sme byť prekvapení, keby pracovali nadčas aj teraz, tu, všade okolo nás, mimo nás, v nás a vôbec všade. Avšak, chváľme Boha, On nepracuje menej! Amen!

 

"Ďakujem Ti, Pane Ježišu, za tento krátky čas, keď opäť prichádzame k Tebe, uctievame Ťa v Duchu a pravde a sme veľmi, veľmi vďační za všetko, čo k nám prichádza od Teba alebo cez Teba..., všetky dary, všetky požehnania, všetko svetlo a život, ktorý ničí smrť, ako je napísané: "Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť". (1.Kor. 15:26). Dokonca aj ten, čo má moc smrti, čo je diabol. (Žid. 2:14).

A ja túžim, Pane, aby Tvoj Duch nás všetkých naozaj držal, otvoril naše oči, naše uši a naše srdcia, aby sme videli, aby sme počuli a aby sme mohli rozumieť; aby sme mohli kupovať, aby sme mohli konať, a aby sme mohli byť oslobodení od smrti a prijali život. Ďakujem Ti, Pane Ježišu. Ďakujeme Ti za to z našich sŕdc a vždy Ti budeme ďakovať až naveky vekov. Amen".

 

Tiež som bol vedený k slovám Pána v Evanjeliu Jána kap.7, ktoré sme už spomínali v predošlých častiach, kde Pán hovorí, že "ten, kto verí v Neho, ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú rieky živej vody". Poďme k tomuto veršu, lebo v ňom podčiarkneme jedno slovo..., nuž Jn. 7:38: "Kto verí vo mňa, ako hovorí Písmo, rieky živej vody potečú z jeho brucha (zvnútra pupočnej oblasti)".

 

Dve veci by sme si tu mali uvedomiť: (1) Slovo "rieky" je v množnom čísle. Nuž, ja osobne som bol vždy zvedavý či by nestačila jedna rieka a chválil by som Boha, keby aspoň jedna rieka vytekala z každého veriaceho, jednako, Pán hovorí "rieky". (2) Žiadna rieka sa nezačína zrazu, voľakde, ale začína malým prameňom, azda vytekaním niekoľkých kvapiek vody alebo ako maličký jarček, ktorý pokračuje ako potok, spojac sa možno s inými a to je spôsob, ako sa zväčšuje. Potom sa stáva malou riečkou a eventuálne veľkou riekou. Začína sa však malým prameňom a tento malý prameň je otvorom v zemi, z ktorého tá voda vyteká. Je to podzemná voda. Prameň je pod zemou a toto prirovnanie nám môže tiež dobre poslúžiť a dať nám ďalšie svetlo k tomu, čo Pán mieni v duchovnom zmysle.

 

Kdekoľvek sme v našej duši a duchu oslobodení od smrti a privedení k životu, tá časť našej duše alebo ducha sa stáva prameňom, z ktorého začínajú pozvoľna vytekať kvapky vody. A keďže je v nás mnoho, premnoho oblastí, kde smrť musí byť porazená, je potrebných mnoho pramienkov na sformovanie malých potôčkov. A z týchto, neskôr, ak len voda pokračuje vo vytekaní a prameň nie je upchatý, sa vytvoria rieky.

Keď však nie sme oslobodení od smrti k životu, nemáme žiadne pramene a teda nemáme žiadne rieky! To tiež vysvetľuje, prečo môže byť na svete mnoho veriacich, opravdivých veriacich, úprimných veriacich, ktorí študovali Písmo, ktorí prijali svetlo od niekoho iného, prostredníctvom čítania alebo priamo od Pána, a predsa, niet v nich žiadnej živej vody. Keďže svetlo samotné neporáža smrť, nevytvára ani žiadny prameň!

 

Ku koncu kap. 6 Jánovho Evanjelia Pán hovorí veci, ktoré sa nepáčili učeníkom, takže šomrali. Prirodzene, nerozumeli prečo Pán hovorí veci ako napríklad vo verši 54: "Ktokoľvek je moje telo a pije moju krv, má život večný...". Boli to ťažké veci na počúvanie telesnými ušami. Čo si treba teraz prečítať, je verš 63: "Je to Duch, ktorý oživuje, telo nič neosoží; Slová, ktoré vám Ja hovorím, ony sú Duch a ony sú život" (Jn. 6:63).

 

Ďalej mi bol ukázaný iný fakt, ktorý som, myslím, už spomenul. Nie je to po prvýkrát, ale cítim, že si to máme opäť zopakovať a to, že pravé kresťanstvo nespočíva v schopnosti veriacich, ale spočíva v ochote veriacich! To tiež znamená, že sa od všetkého zlého máme vzdialiť našou vlastnou vôľou! A tma je to, čo predstavuje zlo, tak ako svetlo predstavuje dobro a predstavuje Boha. Tma je tiež symbolom mocností temna, ako ich tiež nazývame, a je symbolom zla a smrť je ovocím zla. Tma a smrť musia byť teda tiež premožené a zničené našou vlastnou vôľou. Ja si uvedo­mu­jem, že toto neznie veľmi príjemne pre nášho "starého človeka", ale je to pravda.

 

Ďalšie prehĺbenie tohoto faktu je, že tmu, smrť a zlo prekonávame našou vlastnou vôľou po tom, čo sa dozvieme, že sme na tento účel boli posvätení: (1) Bohom Otcom, a (2) Bohom Synom. Poďme k Epištole Židom, kapitola 10. V jej prvých veršoch sa píše o tom, ako Boh Otec v skutočnosti nebol potešený a uspokojený s obeťami volov, kôz a iných vecí. A tak, vo verši 7, Pán Ježiš prichádza a hovorí: "Hľa, prichádzam konať Tvoju vôľu, ó Bože". Vo verši 9: "Hľa, prichádzam konať Tvoju vôľu, ó Bože". A vo verši 10: "Ktorého vôľou (Boha Otca) sme posvätení raz navždy obeťou tela Ježiša Krista".

 

My sa, pravdaže, nemôžeme posvätiť našou vlastnou vôľou, čo znamená, oddeliť samých seba, aby sme robili to, čo je milé Bohu a prekonávali zlo, tmu a smrť. Môžeme to urobiť len po tom, keď vieme, že sme na tento účel posvätení Bohom Otcom. A ak sa pozrieme do Skutkov, kapitoly 26. a nanovo prečítame časť, v ktorej Pavol svedčí o svojom stretnutí s Pánom, scéna ktorú všetci poznáme a ktorú sme čítali azda niekoľkokrát, v poslednom verši tohoto príbehu objavíme pravdu. Pán v ňom dáva poverenie Pavlovi a posiela ho medzi pohanov.

Vo verši 18. Pán hovorí: "Otvoriť im oči, aby sa obrátili od tmy ku svetlu a od moci satana (čo znamená smrti) k Bohu (čo znamená životu)  aby tak dosiahli odpustenie hriechov a dedičstvo medzi tými, ktorí sú zasvätení skrze vieru, ktorá je vo Mne". Viera, ktorá je vo Mne, a nie v nich! Sme posvätení vôľou Boha Otca a vierou, ktorá je v Kristovi (a nie v nás) a na základe tohoto máme preko­nať všetky veci cez Krista (Fil. 4:3), ale NAŠOU VLASTNOU VÔĽOU A ROZHODNUTÍM.

 

Som si istý, že by bolo možné spomenúť ešte oveľa viac vecí a na túto tému by sme azda mohli hovoriť celé hodiny. Podelil som sa o to s vami v podstate čo by s kostrou, zloženou z niekoľkých základných faktov a teraz, ja verím, Pán na ňu pridá nejaké "mäso", čo by do týchto faktov a do našich sŕdc malo priniesť život.

 

Preto by som sa rád vrátil späť o dva týždne, keď sme mali zhromaždenie v dome brata H. a sestry C. Pred touto Bohoslužbou som sedel vo svojej pracovni, Biblia na stole, a bol som naozaj zvedavý potichu aj nahlas, hovoriac: "A teraz, Pane, čo by som mal robiť?"  Nebolo to po prvý krát, čo som bol v takejto situácií a azda to nebude ani posledný. Ale zdá sa, že moje srdce bolo úprimné, takže ma Pán viedol, aby som prečítal niečo, čo by som si inak nikdy nebol zvolil. Ako vieme, to je jedno zo znamení, ako môžeme posúdiť, že cesty Pána naozaj nie sú našimi cestami. Zpomedzi všetkých kníh, čítal som časti Jeremiášovho Plaču. Čítal som teda a do môjho srdca a pamäti prišlo niekoľko veci a potom som Bibliu zavrel. Neskôr som očividne hneď zabudol, čo som to čítal a šiel som na Bohoslužbu.

 

Začal som Bohoslužbu modlitbou, ktorú, ako všetci vieme, sa nemodlíme veľmi často, ale tentokrát som cítil, že sa ju mám opäť modliť. Modlitba bola o tom, aby Pán "vyplnil naše najhlbšie potreby". Modlili sme sa ju teda a, ako verím, niektorí medzi nami nielen ticho súhlasili, ale slovami ďalších modlitieb to aj potvrdili. Potom sme tiež vykonali časť Slova Božieho, ktoré je v Matúšovi 18:19, čo som mal tiež na srdci. Boli vyslovené aj ďalšie modlitby v tom istom duchovnom smere a my sme sa modlili tento druh modlitieb alebo príhovorov, v ktorých ak dvaja, alebo traja sa zhodnú (v duchu, vo viere), že sa dotknú niečoho, bude to pre nich urobené ich Otcom, ktorý je na nebi. A to bolo tiež významné, a ja dúfam, že sme mali vieru, keď sme sa ohľadom tých vecí modlili.

 

Po skončení modlitieb som sa s vami nakrátko podelil, vyjadriac svoju vieru, že v skutočnosti nevieme, ako Pán odpovedá na naše modlitby. Ja osobne neviem, či niekto z vás vie, ako Pán odpove­dá na modlitby, ale ja to neviem. Lež jedna vec, ktorú by sme mali vedieť alebo by sme v to mali veriť - a je to aj moja viera - je tá, že Pán odpovedal na tie naše modlitby okamžite... TERAZ! Odpovedal na ne okamžite, lež na tie odpovede (ich dôsledky) si musíme počkať - prídu v správnom čase. Neviem, prečo som to povedal, ale povedal som to asi preto, že verím, že je to tak; alebo som vtedy cítil, že Pán odpovedal na naše modlitby hneď ako sme ich vyslovovali.

Len čo pravdivé srdce vyjaví svoj obsah v správnom duchu a viere, Pán počúva a odpovedá. Lež táto odpoveď môže prísť až neskôr v našom živote a my celkom iste nevieme v akej forme príde, ibaže príde istotne. Pán odpovedá na každú modlitbu! To nie je iba moja viera, ale je to moje svedectvo, a malo by to byť aj vaše svedectvo.

 

Potom si pamätám, že som sa s vami taktiež podieľal na svojej skúsenosti, či, lepšie povedané, mojom svedectve ohľadom toho istého Slova Božieho v Matúšovi 18:19, v čom som vyše pol roka zakúšal isté problémy, takže som viac už nevedel, ako si počínať. Potom, jedného dňa, moja manželka a ja sme padli na kolená a použili sme to isté Slovo Božie. A, ako som vám povedal, Pán na túto modlitbu odpovedal okamžite a celá záležitosť bola vyriešená za dvadsaťštyri hodín. Sám som bol z toho ohromený. Vyhlásil som to teda súčasne za svedectvo, ktoré azda posilní vašu vlastnú vieru, ohľadne modlitieb, ktoré sme sa modlili v tom istom smere na začiatku nášho zhromaždenia.

 

Na tomto mieste brat H. mal príspevok, ktorý bol azda napoly učením, napoly podieľaním sa, zameraným k našej mladej sestre J. a fakticky ku všetkým mladým ľuďom, aby sa mohli naučiť robiť veci správne. Je to tak? Je vždy dobre učiť sa robiť veci správne, pretože si myslím, že sa túto lekciu - ako robiť veci správne - musíme učiť azda po celý život. Väčšina stretnutia prebiehala okolo tejto tématiky. Boli aj iné sestry a bratia, ktorí prispeli svojimi príspevkami a vyhláseniami a takto vlastne prebiehalo a bolo ukončené celé zhromaždenie až sme, po menšom občerstvení, šli domov.

 

Bol už neskorý čas, mám za to, že blízko polnoci. Šiel som priamo do postele, pokúšajúc sa - ako všetci ľudia - zaspať, ale ako obvykle, predtým vždy trochu premýšľam a hodnotím isté veci. Keďže ďalší deň bola sobota a nemusel som zavčasu vstávať, dovolil som si prepych 10-15 minútovej meditácie. Ak sa počas zhromaždenia diali zaujímavé veci, je vždy dobre meditovať. Avšak prepych, ktorý som si vtedy dovolil, trval tri hodiny. A ja chválim Boha, lebo všetky veci pôsobia spoločne pre dobro tým, ktorí milujú Boha (Rim. 8:28).

Po rozmýšľaní, opätovnom rozmýšľaní, meditácii a opätovnej meditácii bolo okolo 2.30 ráno, bolo skrátka pred treťou. Viem to, lebo o tretej ráno sa začína "štvrtá nočná stráž"; je to čas, keď Pán prichádzal k člnu, v ktorom boli Jeho učeníci (Mat. 14:25). Bolo to teda okolo tretej hodiny, keď som si náhle uvedomil, že by bolo dobre nechať môj mozog a ísť k Pánovi.

Šiel som teda k Pánovi..., Ktorý nespal... a On mi objasnil niekoľko veľmi jednoduchých vecí. "Po prvé..." - povedal: "...pamätáš si, čo si čítal v Mojom Slove pred vašim zhromaždením?"  Odpovedal som: "Nie, nepamätám". Ale rozpamätal som sa po tom, keď ma k tomu Pán opäť privie­dol... dve časti z Knihy Plaču Jeremiášovho. A ukázal mi v nich niekoľko vecí.

 

Viete, všetko sa zdá také jednoduché, keď Pán príde, a keď sa k Nemu obrátite a opustíte svoje vlastné myšlienky. Vtedy je vám schopný dať to, čo by inak nemohol. Ak by som to bol býval urobil pred polnocou, o polnoci by som bol býval spal, lež zabralo mi to dve a pol hodiny, aby som si uvedomil, že som síce konzultoval s každým kútikom a štrbinou svojho mozgu, len nie s Pánom.

Po "konzultáciách s Pánom" veci začali dostávať zmysel, prišlo svetlo a keď som si uvedomil, čo som čítal, chcel som o pol tretej v noci vyskočiť z postele a začať opäť čítať Bibliu. Potom som si však uvedomil, že to nebol veľmi rozumný nápad a tak som sľúbil Pánovi, že to urobím hneď ráno, ako prvú vec. Stalo sa, v sobotu ráno som verne prečítal obe časti Písma a uvedomil som si mnohé veci. A odvtedy som naozaj mal už niekoľko takýchto - mohol by som povedať - "skúšok-previerok" s Pánom ohľadne týchto vecí. Bolo to práve počas týchto chvíľ, keď mi bol intenzívne daný na vedomie fakt, že sme zhromažďovali svetlo - a každé zjavenie je svetlom a každé riešenie každého tajomstva je svetlom - ale nič z toho nevíťazí nad smrťou, nič z toho neprináša život!

 

My potrebujeme život, a tak mi Pán ukázal iný fakt, ktorý má veľký význam. Naše najhlbšie potreby sú predovšetkým potreby nášho ducha a sú to potreby duchovného života. Tým nehovorím, že nepotrebujeme svetlo. Ale dokonca aj dnes, ak by sme meditovali sami nad sebou, pravdepodobne by sme všetci prišli k tomu istému záveru a pravde, že poznáme mnohé veci a máme celkom slušné množstvo svetla; lež pokiaľ ide o život, potrebujeme veľa "vŕtania" a "objavovania" (v našom vnútri), aby sme našli živú vodu.

 

Skutočnosť, že ma Pán viedol ku Knihe Plaču, fakt, že spôsobil, aby som sa modlil tú modlitbu, znamenal, že On odpovedal okamžite. A naskutku, nielenže nám v Jeho mimočasovom bytí odpovedal, ale Svoju odpoveď započal v nás a pre nás okamžite a na mieste.

Ako Pán odpovedal na našu modlitbu? Veľmi jednoducho. Ako všetci vieme, aby tma v nás mohla byť zničená, dobytá a premožená, musí byť odhalená. My musíme o tom vedieť a vedome kúpiť svetlo, ktoré odstraňuje tmu, ako aj vedome a našou vlastnou vôľou sa odlúčiť od tej tmy, takže od nás utečie.

Nuž, je to tak isto aj so životom a smrťou. Pán musí odhaliť smrť, ktorá je v nás, aby mohla byť dobytá a aby sme ju mohli premôcť. Toto sú najvzácnejšie chvíle, naskutku, ešte vzácnejšie ako chvíle, keď iba prijímame svetlo!

 

V Písme je tiež verš, ktorý hovorí, že vedomosť nafukuje, láska vzdeláva (1.Kor. 8:1). Nuž, neviem, ako to pasuje do tohoto všetkého, ale keď naozaj príjmeme svetlo od Pána, sme v nebezpečenstve desaťnásobného nafúknutia, ak len nie je súčasne zničená smrť, ktorá je v nás a nahradená životom. Amen? Amen! Cíťte sa slobodní povedať "Amen", ak si to vaše srdce želá..., aspoň viem, že som tu nie sám.

Po všetkých týchto "previerkach", prechádzkach a rozhovoroch s Pánom som si uvedomil, že vlastne mám toto zaznamenať..., čosi, čo som nikdy predtým nezaznamenal. A to, čo nasleduje, je niečo, čo nikdy predtým nebolo zaznamenané. Pán ma opäť priviedol k onomu zhromaždeniu a my sa teraz k nemu tiež vrátime.

 

Došlo na ňom k prekvapujúcim vyhláseniam. Boli prekvapujúce pre mňa a teraz hovorím o sebe. Nepokúšam sa vidieť stretnutie z vášho hľadiska..., z vašej strany, z vášho srdca či vašej mysle. Robím to zo svojho hľadiska, ktoré bolo osvietené Pánom, ktorý sa o to postaral a ktorý je jeho príčinou. Došlo teda k čudným vyhláseniam a Pán obnažil smrť v nás veľmi prekvapujúcim spôsobom. A ja Mu za to vzdávam chválu. Vzdávam Mu za to chválu, pretože pre mňa to jednoducho znamená, že ak sme ochotní, potom tá smrť bude zničená a nahradená životom! Nie doktrínou, nie odhaleným tajomstvom, nie ďaľším poznaním, ale životom Ducha, ktorý je večný, ktorý sa nikdy nemôže stratiť alebo byť porazený smrťou. To je nemožné.

 

V niektorých z predchádzajúcich častí "Tajomstva skutočnosti" som vyjadril svoju vieru, že nebudeme dokonalí pri vstupe do Kráľovstva a že fakticky, obsah verša 2.Kor. 7:1 bude aplikovateľný aj v Kráľovstve. Je to verš, v ktorom Pavol hovorí: "Očistime sa od každej nečistoty  tela i ducha...". Nuž ak je to naozaj tak, potom je tento verš očividne dnes aplikovateľný na každého veriaceho, práve tak, ako aj na nás. Pán tiež túži nám ukázať, ako nielen tma je zničená svetlom, ale aj ako je smrť zničená životom.

 

Poďme opäť v Mene Božom k spomínanému zhromaždeniu, počnúc s podieľaním sa brata H, sestry C, našej mladej sestry J. a inými, ktorí po nich nasledovali. Išlo o pozvanie, ktoré nám pred niekoľkými týždňami predložila naša sestra J. Vo svojom obvyklom žoviálnom a žartovnom duchu nás všetkých srdečne pozvala na domáci koncert, ktorý spolu so svojou priateľkou pripravila v rodičovskom dome.

Ak by bola skončila pri tomto pozvaní, nenastal by žiadny problém, je tak? Ona však neskončila. Pokračovala a pokračovala ďalej v tom istom žoviálnom a žartovnom duchu: "...a brat D. prinesie víno, a sestra C. prinesie syr a sestra R. prinesie hrozno...",  atď. a potom skončila.

 

Nikto by si nebol pomyslel, čo sa z toho vykľuje. Fakticky, nikto z nás by si nebol mohol ani len predstaviť, že by sa z toho malo zrodiť niečo mimoriadne. Keďže ja osobne som nebol do toho zapojený, nič ma nevzru­šo­valo a všetko bolo v poriadku. Neviem, kedy a v ktorej duši sa čo stalo, ale buď hneď, alebo krátko na to, azda o nejaký deň-dva neskôr, si dospelí uvedomili, čo to vlastne bolo, čo sa povedalo. Zobrali vážne, že v celej veci šlo o istú povinnosť. A tak brat H. a sestra C. zistili, že mali priniesť syr, ktorý bol drahý a tento "rozkaz" im dala mladá sestra, čo nebolo správne. Preto by sa jej malo povedať, aby nabudúce o tom porozmýšľala a to nerobila. To bol dôvod, že v ich vedomí sa zrodil popud dať to sestre J. na vedomie, a keď už ide o to, aj všetkým mladým ľuďom, že takýmto spôsobom sa nepozýva a takto sa isté veci nerobia, pretože sa vytvára zmätok. Musím priznať, že ten komentár brata H. bol podaný veľmi primeraným a zdvorilým spôsobom, aj keď naša mladá sestra J. bola z toho popletená.

 

Toto všetko by sa mohlo zdať takou triviálnou vecou, ktorú azda ani nehodno spomenúť, ale bola spomenutá bratom H. a neskôr sestrou C. Musel teda jestvovať nejaký dôvod, prečo to spomenuli, a Pán ukázal veľmi jasne, čo sa stalo. Chválim Pána naveky! Pán vezme to, čo sa zdá ničím a urobí z toho veľkolepé požehnanie. Dnes viem, prečo sestra J. pokračovala a k svojmu pozvaniu dodala spomínané veci.

 

Toto je, čo Pán hovorí bratovi H: "Tvoj komentár bol zdvorilý a korektný, ale jeho zdroj bol chybný. Zdrojom bol 'starý človek', ktorý sa začal sťažovať. 'Nový človek' by bol býval jednal úplne inak. A tento 'starý človek' sa sám prezradil niekoľkými veľmi jasnými znakmi, a odhalená bola určitá smrť".

Prvým znakom bolo, že som sa v duchu cítil zle; nie od samého začiatku, ale až keď bolo spome­nuté, že sestra J. hovorila (pozývala) v zlom duchu, a ja som vedel, že to nebola pravda. Začal som sa cítiť zle v duchu..., nevediac a nevidiac jasne mnohé veci, pretože v opačnom prípade by som sa bol ozval, ale vtedy som nič nepovedal.

Druhým znakom bolo, že sa oznámilo alebo deklarovalo, že sestra J. hovorila v zlom duchu, čo bol klam.

Tretím znakom bolo, keď do hry bola privedená anglická kráľovna. "Starý človek" je chytrý a priviedol do hry anglickú kráľovnu vyhlásením dvoch faktov: (a) že sme "väčší", než anglická kráľovna (čo nie je na nás, aby sme súdili, či sme väčší alebo menší), a (b) bolo naznačené, že teda sestra J. si mala toto uvedomiť predtým, než pozvala ľudí!..., kým Pán hovorí, že "nikto z nás nikdy neuvažoval v našich srdciach o tej istej veci a že naše vlastné pozvania nie sú lepšie".

 

Kedykoľvek sme my pozývali členov nášho Tela, nikdy sme si nepredstavovali osoby ako (by sme si predstavovali) anglickú kráľovnu! Nikdy sa to nevyskytlo v našich srdciach a mysliach, a predsa, od našich mladých ľudí žiadame, aby to robili. Sú to typické črty "starého človeka". A Pán ďalej hovorí, že "naša mladá sestra J. sa má ešte veľa čo sa učiť, ale nie ako pozývať ľudí; naopak, MY sa máme učiť, ako s týmito vecami zachádzať."

 

Sestra J. má iné lekcie na učenie, pretože jej "starý človek" bol tiež odhalený. Jej "dobrá stará ľudská duša" okamžite zareagovala a odpovedala: "Áno, uvedomujem si to a ospravedlňujem sa". Ale si neuvedomila nič a nemala sa čo komu ospravedlňovať. MY sme to poka­zili a MY sme sa jej mali ospravedlniť, pretože ona neurobila nič zlého.

 

A potom tam bol tiež náš mladý brat A, ktorý prispel k tomuto zmätku ešte viac. Povedal, že bol prekvapený a dokonca zmätený, že sestra J. plánovala vec, na ktorú pozvala jeho rodičov a ďalších členov rodiny, pričom táto vec vraj nebola "dostatočne vážna". Ďalšia smrť sa odhalila. Pán hovorí bratovi A: "Bol to útok tvojho 'starého človeka' na tvoju sestru J.".

 

Čo nám Pán ukazuje? Predovšetkým, vo svojom chytráctve náš "starý človek" všetko najprv interpretuje zle. Po druhé, je dotknutý, je vždy dotknutý či už vo svojej hrdosti, vo svojom farizejstve, vo svojom strachu alebo v iných necnostiach a hneď sa začne sťažovať. A kedykoľvek sa sťažuje, nikdy nič nevyrieši, ale ovocím toho je ešte hlbší zmätok. Naša sestra J. skončila v naozajstnom zmätku. Bolo to ovocie sťažovania sa "starého človeka" a Pán sa nás v Plači Jeremiášovom 3:39 pýta: "Prečo sa žijúci človek sťažuje...?" Môžete si dať otáznik hneď tam a skrátiť tento verš.

 

Pán sa nás pýta: "Prečo sa žijúci človek sťažuje?" Pretože žijúci človek, žijúci v jeho "starom človeku", sa vždy bude sťažovať! Sám som sa pokúšal odpovedať na to vo svojej vlastnej duši a pretože to nevzišlo z môjho "nového človeka", ja sám som nevniesol do toho svetlo. Naopak, rozšíril som tmu ešte viacej a uvedomil som si, že ja sám som pridal viac smrti už len tým, že som sa pokúšal povedať, o čom som si myslel, že to bolo pravdivé a správne. Vidíte, ja sám seba nevynímam z tejto záležitosti, pretože nie som dokonalý a mal som byť ticho, a byť s Pánom, rozoznať a poznať pravdu hneď vtedy a na mieste a tak byť schopným dať  slovo života. A to je azda dôvod, prečo mi to zabralo v posteli skoro tri hodiny, kým som si uvedomil, že som nebol s Pánom a že som v tejto veci nehľadal Jeho svetlo.

 

A niekde uprostred celej tejto veci náš brat D. urobil tiež vyhlásenie: "My nie sme veľkými pria­teľmi"!  Ak by som ja bol povedal niečo také, musel by som to objasniť a bol by som musel povedať: "Nuž, v našom 'starom človeku' nie sme veľkými priateľmi, ale v našom 'novom človeku' sme viac než veľkými priateľmi". Ale brat D. pokračoval a objasnil to spôsobom, ktorý zase jasne ukázal kde bol zdroj jeho vyhlásenia: "My nie sme veľkými priateľmi"!  Bola to jeho osobná neuspokojenosť - pretože sa dosť nestretávame a nerobíme veci, ktoré by uspokojili jeho dušu; pretože s niektorými inými členmi svojej rodiny si môže slobodne povedať hocičo a robiť rozličné veci, zatiaľ čo v našej spoločnosti nemôže. Ale to nie je pravda! My sme slobodní, sme slobodní robiť hocičo, sme slobodní hovoriť hocičo a túto našu slobodu aj užívame. Je to náš "starý človek", čo nie je slobodný, a Pán hovorí: "Je to sťažnosť starého človeka". Je to sťažovanie sa "starého človeka". Od Pána dostávame všetko, čo potrebujeme a On nás spolu zhromažďuje tak často, ako je potrebné a dáva nám dostatok voľnosti, aby sme boli slobodní vo všetkých veciach. Či to využívame alebo nie, nezáleží od Neho, ale od nás a našej vlastnej vôle.

 

Nuž, je pravda, že všetci sme si zdieľali svoje srdcia. To ale NEZNAMENÁ, že z týchto sŕdc vychádza život. Čímkoľvek sa delíme z našich sŕdc, je prijateľné pre Pána, pretože nič iné na zdieľanie nemáme, ani nemáme odinakiaľ čo zdieľať, a mali by sme to akceptovať aj my sami. Nie sme tu na to, aby sme zvaľovali vinu jeden na druhého, pretože sa niekto podelil s vlastným srdcom. Všetci sme sa delili našimi srdcami a všetci sme boli úprimní a Pán to vie. Ale On hovorí, že nie všetko, čo odtiaľ vychádza, je život. A keďže sme sa modlili: "Pane, uspokoj naše najhlbšie potreby", On povedal: "Toto je vaša najhlbšia potreba..., jedna z nich. Hľa, ukážem vám smrť, ktorá je vo vašich srdciach... a vy ste ju prejavili. Chcete teraz, aby som ju zničil a nahradil životom?"

 

Kresťanstvo nespočíva vo vašej schopnosti, ale vo vašej ochote! A ja neviem, či vaše vlastné srdce svedčí, že to, čo potrebujeme, je život; alebo či vaše srdce a svedomie svedčí, že to, čo nám Pán dáva dnes večer, je pravda, svetlo a možnosť života. Pretože ak veríme a kúpime to svetlo - svetlo, ktoré môžeme stotožniť s vierou, sa zmocní našich sŕdc. Ale v takom prípade to svetlo má na nás požiadavky a ak tieto požiadavky splníme, potom je smrť zničená a vstupuje do nás život.

 

Pokiaľ ide o mňa a o moje srdce, delím sa len s tým, čo som prijal od Pána a, ako to viete už roky, nezáleží mi na tom, čo si ľudia myslia. A ako tiež viete, som nestranný. Vždy som bol taký a nebránim tu žiadnu osobu. Hovorím pravdu, ako som ju prijal. Pán je dostatočne schopný ustanoviť pravdu a potvrdiť ju.

Ja osobne konám pokánie pred Pánom, že hoci začnúc v správnom duchu, modliac sa v správnom duchu, orodujúc za druhých v správnom duchu (s bratom A. a možno aj inými), sám som skončil tak, že som prispel k smrti. Pravda je, že Pán odhalil smrť.

A to som nespomenul všetko, pretože každý sa delil tým, či oným spôsobom. Sestra L. sa tiež delila nejaký čas a tiež urobila niektoré prekvapujúce vyhlásenia o výchove našich detí. Pointou je, že nemusíme ísť do každého detailu, pokiaľ to nepotrebuje naše srdce; pokiaľ naše srdce nepotrebuje najprv svetlo a potom tento život. Potom môže Pán tiež priviesť do našej pamäti viac podrobností. Čo tu bolo povedané sú základné veci, ktoré sa stali, ktoré sa udiali, ktoré, ako verím, Pán dopredu pripravil, počnúc našou sestrou J.

 

Všetko bolo dopredu pripravené. Nemôžem to vidieť jasnejšie, než to vidím teraz. Vo chvíli, keď som sa dozvedel, že táto záležitosť sa tiež bude zaznamenávať, vedel som, že Pán sa nechystal, aby zničil smrť iba v nás a nahradil ju životom, ale že sa chystá, aby našiel podobné srdcia a urobil v nich tú istú prácu. Pretože, opäť, môžeme vyslať von mnoho svetla, ale sú srdcia v Nigérii, Kanade, v Spojených štátoch, v Európe a všade na svete a tie tiež zúfalo potrebujú život, rovnako ako my ho potrebujeme. A bez tohoto života smrť v nás nebude zničená. Takže vojdeme do Kráľovstva, poznajúc všetky tajomstvá, súc pri tom mŕtvi, ako sú mŕtve moje topánky. A to ja nechcem.

 

"Pane Ježišu, ja osobne Ti ďakujem za túto prácu Tvojích rúk a za tieto pripravené okolnosti, v ktorých si nás viedol nielen k modlitbe, aby si naplnil naše najhlbšie potreby, ale že si už odpovedal na túto modlitbu a hneď si nám začal ukazovať naše najhlbšie potreby. A naše najhlbšie potreby sú v našom duchu a srdci, kdekoľvek kráľuje smrť, aby táto bola zničená a nahradená životom. A toto je najhlbšia potreba pre nás, pre každého veriaceho a každého syna a každú dcéru, ktorú si prijal od Otca.

 

A Ty robíš túto úžasnú prácu, Pane. Pokiaľ ide o mňa, som šťastný, že ju robíš a že ja dokonca môžem byť použitý na jej rozšírenie iným bratom. Som z toho šťastný. A opäť, pokiaľ ide o mňa, Pane, znič vo mne túto smrť a nahraď ju životom. Kajám sa Ti s radosťou. A kajám sa tiež tomuto Telu, že som doňho pred dvomi týždňami priniesol smrť, zatiaľ čo som mal priniesť život; velebím Ťa za to, Pane. Velebím Ťa za naše posledné zhromaždenie a všetko, čo si urobil.

 

A teraz sa modlím, Pane, aby Tvoj Duch robil túto veľkolepú prácu ničenia smrti, kdekoľvek je odhalená. Modlím sa za to v Tvojom Mene a s veľkou vierou, že to urobíš. A ak je tu nejaký brat alebo sestra, ktorí túžia modliť sa Ti alebo robiť čokoľvek iného a zaznamenať to, tu je mikrofón. V Tvojom Mene, Pane. Amen"!

 

POZNÁMKA: V ďalšom nahrávaní niektorých spontánnych modlitieb boli jednotlivé slová zaznamenané nejasne. Takéto sú nahradené trojbodkami v zátvorkách (...).

 

(Modlitba a nárek sestry C.)

"Som zmätená, Pane. Nediskutovali sme o tom s H, o syre, nehovorili sme o tom. Nehovorili sme, že bol drahý, nevyšlo to odo mňa. A predsa, hovoríš mi, že tým sa začala celá vec. Som zmätená, Pane, pretože vo svojom srdci som nemala nič proti tomu, aby som ja priniesla syr, nevyšlo to odo mňa, tak prečo, Pane? Ani sme o tom nehovorili. Ďakujem Ti za Tvoj odkaz, Pane, bolo to nádherné, pretože v živote je pravda a... tá smrť a ten život..., ale ja nerozumiem inú vec, pretože som povedala, že mi na tom nezáleží (...), ako je to teda možné..."?

 

(Modlitba sestry J.)

"Ďakujem Ti, Pane, za Tvoje Slovo (...) a ďakujem Ti za Tvoj život. A, Pane, ďakujem Ti za obnaženie môjho 'starého človeka'. Nenávidím to, Pane, a túžim po tom, aby si to zničil, a túžim po tom, aby si to nahradil Svojím životom. Ďakujem Ti, Ježišu, za Tvoje Slovo. Ďakujem Ti, že si mi ukázal pravdu, ďakujem Ti, že pracuješ vo mne, Pane, a ďakujem Ti, Pane, že si ma postavil ako príklad pre mladých, Pane.

A modlím sa za mladého brata J, Pane. Ďakujem Ti za prácu, ktorú v ňom konáš a modlím sa, aby si mu ukázal skutočnosť o ňom samom, ktorú si ukázal mne, Pane. A modlím sa, aby si mu ukázal, že som preňho nielen priateľka s názorom, ale že som jeho sestra, cez ktorú Ty pracuješ. Ďakujem Ti, Ježišu. Nech je požehnané Tvoje Meno, Pane".

 

(Modlitba brata D. s krikom)

"Nech je požehnané Tvoje meno, Pane. A, áno, Pane, túžim, aby toto bolo tiež nahraté. A ja svedčím, Pane, že si ma zbavil toho detinského ducha a teraz som už od neho slobodný. A som dospelý, Pane, a kráčam ako dospelý, a Ty mi ukazuješ veci, Pane, a po prvýkrát v mojom živote, Pane, dnes večer, môžem povedať, že nie všetko, čo bolo povedané, má vo mne svedectvo. Mnoho z povedaného, Pane, hlboko zaťažilo môjho ducha, a nie moju dušu, nie moju myseľ, ale môjho vlastného ducha, Pane. Ku mnohému, čo bolo povedané, nemôžem povedať 'amen', nemôžem preto, lebo to nie je moja viera. Ja som si zvolil a vyhlásil som Tebe, Pane, že ja budem kráčať podľa vlastnej viery a že aj Ty si želáš  pre mňa, aby som žil podľa vlastnej viery. Tej, ktorú si uložil vo mne, tej, ktorú si mi udelil, to rozpoznávanie a tú citlivosť v mojom duchu. Pretože po všetky tie roky som čerpal z ducha, rozpoznávania a viery iných a Ty si povedal, viac už nie, viac už nie, a tomu, Pane, poviem 'amen'.

Žijem a kráčam podľa vlastnej viery, podľa mojej viery, Pane, a je to zaznamenané. Moja viera vyhlasuje, že mnoho z toho, čo bolo dnes povedané, nesvedčí v mojom duchu a, Pane, Tvoje Slovo stanovuje: Nech je pravda ustanovená v ústach dvoch či troch. Bude ustanovená v ústach dvoch či troch. Toto je moja viera a tú vyslovujem. Ty, Pane, a jedine Ty očistíš moju vieru, ako bolo predtým povedané mojim bratom. Ty očistíš moju vieru, Ty opravíš moju vieru a Ty posilníš moju vieru. A hľadím k Tebe, Pane, a dnes je to po prvýkrát v mojom živote. Aleluja! Po prvýkrát vo svojom živote stojím, Pane, na tom, čo si uložil vo mne a budem stáť a Ty posilníš a Ty očistíš a Ty opravíš, Pane.

A ja hovorím túto pravdu, pretože je ako ju ja cítim a rozoznávam v mojom duchu a v mojom srdci. A, Pane, v minulosti som vždy odmietal, čo bolo v mojom duchu a v mojom srdci, ale viac už nie, viac už nie, Pane. Ty si uložil svoje svetlo v mojom duchu a to je, po čom túžim a to je, odkiaľ budem čerpať. Ďakujem Ti, Pane, ďakujem Ti, Pane, nech je požehnané Tvoje Meno".

 

(Všimnite si, že horeuvedená modlitba je v rozpore so Slovom Božím v Žid. 13:7 a 17.)

 

(Modlitba sestry R.)

"Ďakujem Ti, Ježišu, chcem Ti povedať a poďakovať sa Ti. Nebola som na spomínanom stretnutí a nevedela som, čo sa dialo. Nevedela som dnes, že toto posolstvo bude nahrávané, pretože som sa vás chcela opýtať a ostať pri Matúšovi 18:19. Chcem sa opýtať, modliť sa a povedať Ti, drahý Pane, aby si zničil smrť vo mne a to je, o čo Ťa žiadam, drahý Pane. A ja verím, že to urobíš a že to už robíš. Ďakujem Ti za všetky veci, Pane, v Tvojom Mene. Amen. Ďakujem Ti, Ježišu, toto je pre mňa dôležité".

 

(Druhá modlitba sestry C, vzlykajúc)

"Modlím sa, aby si zničil tú smrť vo mne, Pane. Som taká istá, ako D. Cítila som a povedala, že to vo mne nesvedčí, s čím sa O. podieľa, keď niečo hovoril. A Ty vieš, Pane, že čo bolo v srdci, nebolo toto. Ako sa to začalo hovoriť, tak, ako sa s niečim možno podieľať, keď začiatok nie je správny? A ja som sa bála toto povedať, pretože my ani nevieme, že toto tak nebolo, Pane. Ty vieš, že to tak nebolo. Aleluja, Pane".

 

(V tomto bode brat Hanola vyzýva: "Cíťte sa slobodnými vyjadriť svoje srdcia, prosím. Máte voľnosť povedať čokoľvek".)

 

(Modlitba sestry L.)

"Ďakujem Ti, Ježiš. Ďakujem Ti, Pane, za tieto dva posledné týždne, boli požehnaním a slobodou. Slobodou od prijatia vecí, Pane, už od detstva až do dospelosti. Nech je požehnané Tvoje Sväté Meno, Pane, pretože chceš dospelých (...). Ale niektoré veci, čo tu dnes odzneli, nevydávajú svedectvo. Žehnám Ťa a ďakujem Ti za to, čo bolo pred dvomi týždňami, Pane, keď sa to stalo..., taká maličkosť. To vyjavuje, vyjavuje v každom a vyjavilo to veci vo mne a Ty si ma šokoval a ja Ti ďakujem a chválim Ťa, pretože bez týchto šokov sa nikde nedostaneme.

Potrebujeme nátlak, potrebujeme ťažké chvíle, my ne(...) krútiť sa dookola a po tom, Pane, už nie sme nikdy na tom istom mieste. A ja Ti ďakujem, Pane, za tento večer a ja tiež, Pane, som ochotná ich zmeniť (...), odhaliť, učiť sa a vediac, čo Ty máš. A to, Pane, je sloboda. Ja by som spytovala svoju vlastnú schopnosť rozoznávania a prišla by som s tou istou vecou, ktorú som mala predtým a musím vyhlásiť, že (...) nie je to moja túžba, nie je to moja vôľa (...). Amen".

 

(Modlitba brata A.)

"Vyhlasujem, že (...) a bolo to privedené (...). Kajám sa (...), pretože keď sú raz odhalené (...). Amen, Pane, a chválim Ťa, Pane, so všetkým, čo mám".

 

(Modlitba sestry D.)

"Rada by som (...) a ďakujem Ti za to, Pane, ale tí, čo (...) za Teba, sú mŕtvi. Ďakujem Ti za posolstvo a ono vydáva svedectvo pre mňa v mojom duchu. A hoci som nič nehovorila na stretnutí pred dvomi týždňami, tiež sa modlím, aby si odhalil a zničil smrť vo mne a nahradil ju Svojím životom. Ďakujem Ti, Pane, za sestru J. ako môj príklad (...). Chcem Ti urobiť radosť, Pane, a ďakujem Ti, Pane (...). V Tvojom Mene, Pane. Amen".

 

(Tretia modlitba sestry C.)

"Pane, túžim Ti povedať 'ďakujem Ti', pretože si urobil tak fantastickú prácu v nej (sestre D.), Pane. Je nádherné to vidieť. A ja sa Ti iba chcem poďakovať za to, ona je tak iná. Nech je posvätené Tvoje Meno, Pane, za úžasnú prácu, ktorú konáš... a stavajúc nám príklady. Ďakujem Ti, Ježiš. Aleluja, Pane".

 

(Sestra D. pokračuje v modlitbe)

"A, Pane, modlím sa za svojho brata J. (...), aby nevidel sestru J. ako iba priateľku s názorom, ale že (...) a ona je príkladom pre mladších a aby počúval, čo mu ona hovorí - nie s jeho mysľou. Nech je pochválené Tvoje Sväté Meno. Amen".

 

(Modlitba brata H.)

"Pane, chcem sa Ti poďakovať. Chcem sa Ti poďakovať z hĺbky svojho srdca za Tvoju prácu, Pane. A túžim po tom, aby som bol očistený, Pane, od smrti, ktorá je vo mne, aby bola zničená a nahradená Tvojím životom. Túžim po tom veľmi, Pane. Túžim po tom, aby som Ti slúžil svojím srdcom, svojím duchom a to nie podľa toho, ako tomu ja rozumiem. Ty poznáš moje srdce, poznáš moje slabosti, vieš kde ja stojím, Pane. A Ty si sa o mňa staral. Priviedol si ma k sebe, Pane a všetko, čo mám, je len preto, že som to prijal od Teba. A čokoľvek nie je od Teba, nechcem to, Pane.

Ďakujem Ti za toto stretnutie a ďakujem Ti za Tvoje drahocenné Slovo. A prosím Ťa, aby sa ukázala pravda. Nuž, ja som považoval túto vec za veľmi jednoduchú, Pane, a veril som, že som mal povedať svojej sestre, čo som - ako verím - mal na srdci. To bolo všetko. A nemyslel som príliš na iné veci, Pane, ale ak je to Tvoja túžba, aby som bol opatrný a aby všetko, čo neprináša Tvoj život, bolo odhalené, nech sa tak stane. A nezáleži mi na tom, ako sa ja cítim alebo kto čo povedal, Pane, lež túžim po Tvojej pravde. Túžim priniesť do tohoto Tela Tvoj život. Túžim ho mať aj ja sám.

Pane, začal som Ťa hľadať, začal som Ťa hľadať, ako som Ťa nehľadal nikdy predtým. Túžim po tom, aby Tvoj život a Tvoj Duch vystúpil vo mne a vo všetkých mojich bratoch, ktorých si si vyvolil pre Seba. A ty si nás žehnal, drahý Pane, cez nášho brata Hanolu a ja Ti veľmi za to ďakujem. On pracoval usilovne, Pane, a to v dobe, keď som o tom nemal ani potuchy. Milujem svojho brata, ako som ho nikdy doteraz nemiloval. Chcem ho povzbudiť, chcem sa s ním spojiť vo viere a chcem pomôcť, Pane, stáť na stráži pred každým útokom".

"Teraz, Pane, verím, že nám naskutku ukážeš, že odhalíš smrť a že ju nahradíš Svojím životom bez ohľadu na naše chápanie. A hovorím to za seba, že odmietam žiť podľa svojho chápania. Odmietam ísť podľa toho, ako sa veci zdajú, ale by som rád zobral Tvoju Pravdu a Tvoje Slovo z celého svojho srdca. Stojím pred Tebou, Pane. Stojím na tejto viere, ktorú si vo mne vybudoval, aby som odvážne mohol pristúpiť k Trónu Milosti a prijať Milosrdenstvo a Milosť, Pane, v čase potreby. To je, Pane, čo robím. Nech je požehnané Tvoje Sväté Meno, Pane. Ďakujem Ti za všetkých. Vykonal si nádhernú prácu, Pane".

 

(Koniec zvukového záznamu).

 

*     *     *

 

(Pokračovanie Časti VI.)

 

Dnes je piatok, 15. mája 1992. Toto je záver VI. časti “Tajomstva skutočnosti” a opäť, je to zaznamenané spôsobom, ktorý som neplánoval, tak isto, ako som neplánoval ani prvú polovicu tejto Časti VI, ktorá bola priliehavo nazvaná “Tajomstvo starého človeka a premoženia”. Takže v podstate sme tu dnes, aby sme ukončili "Tajomstvo starého človeka a premoženia". Neverím, že vôbec niekedy budeme schopní uzavrieť túto tému, ale azda budeme môcť uzavrieť aspoň toto podieľanie sa, pretože Pán nás previedol cez určité “tajomstvá starého človeka a premoženia”; čo je "starý človek", čo je schopný “starý človek” vykonať, a čo nie je schopný vykonať, a čo “premoženie” v skutočnosti znamená.

 

“Rád by som sa v Ti tejto chvíli opäť poďakoval, Pane, za všetko, čo si pre nás pripravil. Tiež by som Ti rád, Pane, vzdal chválu, za všetko a súčasne Ti ďakujem za Tvoje cesty a súdy, ktoré si nám ukázal pomerne jasne; sú nádherné a pre nás životne dôležité. Ďakujem Ti za otrasenie tohoto Tela, ktoré si vytvoril, a ďakujem Ti za otrasenie Tvojou Cirkvou. Naskutku, modlím sa za to, aby Tvoja Cirkev bola otrasená a súdená predtým, než Ty prídeš, pretože to Tvoja Cirkev naliehavo potrebuje. Amen."

 

Chcel by som iba spomenúť, že 19. decembra 1991 sme mali posledné minuloročné stretnutie, na ktorom sme boli všetci, alebo takmer všetci, spolu, keď sa nahrávala prvá časť tohoto šiesteho posolstva. Vtedy som nevedel, a vlastne nikto z nás nevedel, k čomu to povedie, čo sa stane, aký bude výsledok a dôsledok tejto udalosti; a že to fakticky povedie k otraseniu a Pánovmu súdu tohoto samotného Tela a tejto kongregácie. Teraz musím aspoň stručne opísať, čo sa udialo od 19. decembra 1991 až dodnes, 15. mája 1992, čo je asi päť mesiacov.

 

Po posolstve 19. decembra 1991 kongregácia dostala k dispozícii mikrofón a každý, kto chcel, sa mohol s ostatnými slobodne podeliť, modliť, hovoriť alebo to akokoľvek inak využiť. Zaznamenali sa modlitby a príspevky niektorých členov a niektorých sa nezaznamenali, lebo jednoducho nahrávacia kazeta sa práve v tom čase skončila. Posolstvo obsahovalo aj moje osobnú pokánie pred Pánom a týmto Telom za prinesenie smrti do zhromaždenia. A Pán v podstate chcel, aby každý, zúčastnený na tejto smrti, urobil podobné pokánie.

Niektorí ľudia pokánie urobili, niektorí nie. Brat D, bývalý brat D, odmietol urobiť pokánie a modlil sa modlitbu, ktorá v skutočnosti bola protirečením Slovu Božiemu a ktorá ho už v tom čase oddelila od tohoto Tela. Bolo to ovocie toho, čo mal v srdci už predtým a nebolo to dobré ovocie.

 

*       *       *

 

Bolo to v podstate päť osôb, ktoré z nejakých dôvodov alebo neurobilo alebo nechcelo urobiť pokánie - a títo ľudia sa ocitli v pasci zla a v klame a môžeme povedať, že od tých piatich Pán odišiel. A odchod Pána viedol k ešte hlbšiemu klamu a hlbšiemu zlu, keď jedného dňa brat D. priniesol do môjho domu "proroctvo", v ktorom ma obvinil, že posluhujem tomuto Telu prostredníctvom ducha strachu a ducha panovačnosti a že pre tento strach sa “nový človek" v ňom a v iných nemohol rozvinúť. Nuž, ukázalo sa, že toto “proroctvo” nebolo od Pána a že v skutočnosti obsahovalo prvky rúhavé v Pánových očiach.

 

Po týchto udalostiach sme na 31. decembra, posledný deň roku 1991, zvolali schôdzu na vyjasnenie týchto záležitostí. Spočiatku, zo strany dotyčných piatich, nebola ochota sa stretnúť a objasniť záležitosti, ale napokon, na základe môjho príkazu a Slova Božieho v Epištole Židom 13:17, ktoré im bolo dané, sme sa stretli. Namiesto objasnenia vecí sme však stretnutie skončili v zle, hriechu, zlobe, temnote, vzbure. Schôdza netrvala vari ani desať minút, ale spôsobila hlbokú ranu, rozkol a rozdelenie tohoto Tela! Bol to koniec roka 1991, ktorý nikto z nás naozaj neplánoval a v tom čase si ani nemohol predstaviť.

 

Keď prišiel 1. január 1992, stál som pred Pánom s jednoduchou otázkou: “Čo mám robiť?"  Telo bolo rozdelené, naša Misia bola znečistená a za týchto okolností nemohla pokračovať. A ja som naozaj nevedel, či toto Telo, Montreal Remnant Ministries (MRM, Misia Zvyšku v Montreale) bude pokračovať ako predtým.

Všetko sa zdalo byť v závoze, v hlbokej tme a neistote. Pravdaže, všetci sme boli zranení a ja som bol zranený tiež a prosil som Pána o pomoc. On nás nikdy neopustí... On nás nikdy nesklame! Samozrejme, že On vedel, čo pre nás pripravil, ale my sme to vtedy nevedeli.

Ja som tiež nevedel a nevidel som o nič viac než ostatní, lež On opäť zostúpil dole. Pán opäť verne zostúpil dole a dal mi Slovo, ktoré nájdeme v 2. Liste Timotejovi, 2:24-26. Fakticky, Pán mi dal jednoduchú otázku:“Si ty ochotný, v tom stave, v akom si (doráňaný v duchu a duši), ísť do ich domov, do dvoch domov dvoch rodín oných piatich osôb? Si ochotný tam ísť v duchu pokory, predstaviť im pravdu a vyviesť ich z tejto pasce? Ak si, potom jestvuje východisko z tejto situácie a cesta k obnove”.

 

Keď som po prvý krát prijal toto Božie Slovo, naozaj som sa potešil, pretože mi to dalo vieru; pretože to bolo východisko, kým predtým sa naozaj nedalo nič robiť. A keď prišla domov moja manželka, zdôveril som sa jej s týmto Slovom. Bola prekvapená a opýtala sa ma: “Nuž teda pôjdeš”? Odpovedal som: “Nie, ja nejdem, ale Ty a ja, my ideme”!  Prekvapila sa ešte viac a povedala: “Nuž, ak ideš Ty, idem aj ja”. Sľúbil som teda Pánovi, že pôjdem.

 

Všetko, čo som mal urobiť, bolo zdvihnúť telefón a spýtať sa tých piatich: “Túžite vo vašich srdciach poznať plnú pravdu?"

V jednom z dotyčných domov brat H. a sestra C. zatúžili vo svojich srdciach poznať pravdu a tak sme zaranžovali stretnutie, po ktorom prijali Cestu Pána, Jeho Pravdu a Jeho Milosť. Tento dom bol obnovený, a my chválime Pána a sme z toho veľmi šťastní, a oni sú tiež z toho šťastní, sú opäť s nami a spoločne vzdávame Bohu chvály.

Druhý dom, bývalého brata Donalda, jeho manželky Lindy a ich syna Johnnyho, si nezvolil Cestu Pána a Jeho Milosti. Títo ľudia to odmietli a ich dom nebol obnovený.

 

Keď sa toto všetko stalo, bol 1. január 1992. Pán dal Svoje Slovo a ja cítim, že Ono tiež má byť dané, pretože po pätnástich týždňoch (od Nového roku), ktoré Pán tiež určil, udelil aj Svoj súd.

Aby ste mohli porozumieť Jeho Súdu, je potrebné, aby ste tiež porozumeli Jeho prvému Slovu. Tiež preto, aby bratia, ktorí eventuálne budú počúvať túto nahrávku, alebo čítať jej prepis, mohli, aspoň do istej miery, porozu­mieť Cestám Pána a Jeho Slova, uvediem aj Pánovo prvé Slovo. My všetci si uvedomujeme, že pre ľudí, ktorí cez toto neprešli a ktorí nemali tieto kontakty a zážitky, je dosť ťažko tomu rozumieť. Je to logické, ale nech je to akokoľvek logické, my sa tu neriadime logikou.

Riadime sa vierou, že ak nás Pán previedol cez takéto zážitky a súdy a aj na ich začiatku a konci nám dal Svoje Slovo a spôsobil, že sme všetci videli, čo urobil, prečo to urobil a aké ovocie z toho vzišlo, je rovnako schopný urobiť to isté pre iných, ktorí naozaj neprešli spolu s nami týmito skúsenosťami.

Pán je schopný poskytnúť im niečo základné, ohľadne istých faktov a skutočností, aby nezostávali v takom istom klame, v akom sme sa ocitli my sami pred tým, než sa to všetko stalo.

 

1. januára 1992 Pán dal Slovo tým piatim, hovoriac: “Ja som váš Stvoriteľ, váš Spasiteľ a váš Pán. Kto vás začaroval, že ste spáchali toto veľké zlo a tento krutý hriech proti Mne a proti Môjmu služobníkovi a jeho rodine? Kto vás posadol, že ste mohli spáchať túto veľkú bezbožnosť? Či som vás neživil a nestaral sa o vás počas tých pätnástich rokov cez Môjho služobníka, o ktorom ste vy sami svedčili, že je verný a že je vaším vzorom? A on je verný a on je vzorom pre vás a Ja som mu dal kľúče od Kráľovstva Nebeského, a čokoľvek on zviaže na zemi, bude zviazané na Nebi, a čokoľvek rozviaže na zemi, bude rozviazané na Nebi.

Ako je to teda, že prídete do jeho domu, nedbajúc na jeho hlas a nazvete ho diablom? A ako to, že v jeho vlastnom dome, ktorý som urobil Kráľovstvom Nebeským na zemi, otrasiete prach zo svojich nôh, a tým zneužijete Moje Vlastné Slovo (Mat. 10:1-15) a znečistíte Moje Vlastné Kráľovstvo na zemi? A prečo ste nazvali členov jeho rodiny diablami? A ten druhý vzor, ktorý som dal mladým (sestra J.) a o ktorom ste vy sami svedčili (ak len všetky vaše svedectvá neboli falošné), prečo ste ňou všetci opovrhli, odmietli ju, nespravodlivo ste ju odsúdili a tiež ste ju nazvali diablom? Či vám azda na to dávam služobníkov a ľudské vzory? Alebo na to, aby ste si ich ctili a nasledovali ich? Či je toto spôsob, ako plníte Moje Slovo v Rimanoch 12:21, Galaťanoch 6:6, 1.Timotejovi 5:1, 5:17, Židoch 13:7 a na mnohých iných miestach? Či sa Ma nebojíte? Či azda nemáte zo Mňa strach vo svojich bezbožných srdciach?

Kto vás to teda začaroval, že ste proti Mne a Môjmu služobníkovi a jeho rodine spáchali toto veľké zlo a taký krutý hriech? Hľa, syn toho, ktorý sám seba nazýva prorokom a ktorý prorokuje v Mojom Mene. Hľa, tvoj jednorodený syn, ktorého si odmietol nenávidieť (Lukáš 14:26) a opustiť ho pre Mňa. Namiesto toho ste ho ty a tvoja manželka zbožňovali prehnanou láskavosťou, obraňovali ste a láskali zlo, ktoré je v ňom. Objavil si diablov v synovi jedného zo svojich bratov, ako to že si to isté nenašiel vo svojom vlastnom synovi? A kedykoľvek si prijal jeho temnotu a jeho zlo, veľmi to mučilo tvoje srdce a tvoju myseľ. A potom si si utvoril vlastné nespravodlivé súdy, vyslovujúc ich, či píšuc na papier, ku ktorým si pripojil Moje Meno a dával ich svojim bratom. Koľkokrát si urobil tieto skutky zla a tak sa prejavil ako falošný prorok? Dokonca aj teraz teba, tvoju manželku a tých ďalších dvoch váš syn oklamal a cez bezbožnosť vašich sŕdc a šialenstvo vašich myslí vás všetkých priviedol k tomuto veľkému zlu a krutému hriechu.

 

Pretože vy piati ste urobili toto veľké zlo a spáchali tento krutý hriech proti Mne a proti Môjmu služobníkovi a proti jeho rodine, hľa, spôsobim, že Môj služobník vyhlási a v primeranom čase pošle vám ich pravdivé svedectvá. Vo svojej arogancii ste žiadali, aby sa pravda ustanovila cez ústa dvoch alebo troch svedkov, po tom, čo ste sa pýtali toho naplneného zlými duchmi, no nikdy ste sa nepýtali Môjho služobníka, Môjho vzoru, ktorý som dal mladým, ani žiadneho člena jeho rodiny, ktorých ste v šialenstve svojich myslí nazvali diablami. Či sa nebojíte Môjho Slova v 1.Kronike 10:13-14?

 

Pretože vy piati ste spáchali toto veľké zlo a pošpinili moju Misiu, odoberám od vás vaše posluhovanie a oddeľujem vás od Môjho služobníka a od ostatných členov Tela.

Pokiaľ ide o Montreal Remnant Ministries, pätnásť týždňov bude (Misia) nečinná. Všetka prichádzajúca pošta bude náležite zaznamenaná a odovzdaná Môjmu služobníkovi. Žiadna pošta nebude odosielaná, s výnimkou administratívnych záležitostí. Nebude prebiehať žiadna činnosť posluhovania okrem tej, ktorú bude prevádzať Môj služobník a ktorákoľvek iná osoba, ktorú by on medzičasom tým poveril.

A po týchto pätnástich týždňoch uvidím, či počujete Môj hlas a či ste sa naučili poslušnosti voči Mne a Môjmu služobníkovi a Mojim vzorom, ktoré som vám dal; a potom vynesiem Svoj rozsudok. Takže toto vám hovorím všetkým, ktorí ste sa spolčili proti Môjmu služobníkovi a proti jeho rodine - ak by ste všetci v slzách a popole neučinili pokánie predo Mnou, pred Mojim služobníkom a pred ostatným Telom, nik z vás piatich nevojde do Môjho Kráľovstva, ktoré je predo dvermi”.

 

Toto bolo prvé Slovo Božie z 1. januára 1992. Na základe tohoto a na základe Jeho Slova z 2.Tim. 2:24-26, ktoré mi dal, sme začali obdobie čakania pätnástich týždňov. Ako som spomenul, tých päť osôb patrí do dvoch domov a jeden dom to Slovo prijal a bol obnovený, druhý odmietol a ostal v zle.

My sme sa už vzájomne podelili o tieto veci a poznáme mnohé z toho, čo sa tu teraz nahráva, ale ako som povedal, nahrávame to pre tých, ktorých Pán privedie k čítaniu či počúvaniu týchto nahrávok, aby mohli byť požehnaní a aby sa im pomohlo aj praktickým spôsobom. Obcovali sme a delili sa na našich stretnutiach počas tej doby a dokonca aj po pätnástom apríli, teda po pätnástich týždňoch. Delili sme sa aj s tým, v čo sme verili, čo sme vedeli a chápali, prečo ten druhý dom to Slovo odmietol.

 

Prv než sa budeme deliť s hocičim ďalším, prečítam vám tiež Pánov Rozsudok, ktorý bol  vynesený po tých pätnástich týždňoch. Rozsudok bol v skutočnosti daný 19. apríla 1992, v podstate v čase Paschy (Veľkej Noci). Myslím, že bola nedeľa, hneď po Veľkej Noci. Pán vted vyhlásil nasledovné:

“Ja som vašim Stvoriteľom, vašim Spasiteľom a vašim Sudcom. Pätnásť týždňov som vám dal, aby ste uvažovali o svojich cestách-necestách, o svojom zle a veľkom hriechu, ktorý ste spáchali proti Mne, proti Môjmu služobníkovi a jeho rodine. Vo Svojej Milosti som vám dal pätnásť týždňov, aby ste urobili pokánie a boli opäť obnovení. Jeden dom prijal Moju Milosť a Pravdu a Cestu a ten dom bol obnovený. Druhý dom neprijal Moju Milosť a Pravdu a Cestu a tak tento dom ostane v ich zle, temnote, hriechu a bezbožnosti. V deň, keď budú stáť predo Mnou, ich rozsudok výjde z ich vlastných úst.

Sami sa odrezali od žijúcich a stali sa mŕtvymi. Postavil som pred nich dobro a zlo a oni si zvolili zlo. Koreň horkosti vzklíčil v ich tvrdých srdciach a znečistil mnohých (Žid. 12:15). Súdili nespravodlivo, súdili každého okrem seba a zabudli na Moje Slovo (Rim. 2:1-9, Ezech. 13:1-9, 14:9). Nepočúvali, ani sa nepodriadili tomu, koho som postavil nad nimi, ani nebrali do úvahy vzory, ktoré som im dal na nasledovanie. Namiesto toho dôverovali svojim vlastným srdciam a riadili sa vlastnou vierou, bez ohľadu na Moje Slovo  (Prísl. 28:26, Žid. 13:7,17).

Moje Slovo sa teda stalo na nich, ako je napísané: 'Ten, ktorý je často napomínaný, zatvrdzuje svoju šiju, bude rýchle zničený a to bez pomoci’. (Prísl. 29:1)."

 

Toto je Rozsudok Pána a toto je, čo sa naskutku stalo. A my chválime Boha aj za to, pretože Jeho Slovo je vykonávané nielen v nás, ale aj v tých, ktorý si zvolili neposlúchnuť Ho. Ktorí si vybrali zlo a neboli ochotní učiť sa poslušnosti, nasledovať Slovo a milovať Ho.

 

V minulosti sme sa tiež často delili o to, že tieto veci obvykle nepri­chádzajú odrazu, v jeden deň či hodinu, bez nejakého predchádzajúceho vývoja, či bez nejakého predchádzajúceho príznaku zla, ktoré sa v nás múti alebo čas od času prinesie svoje vlastné ovocie.

A teda aj my sme zhliadli a porozumeli, že sa takéto veci nestávajú náhle alebo že by nemali predchádzajúci vývoj a pozadie. Udalosti prišli náhle na nás, lež toto ovocie rástlo v srdciach pomaly, celé roky. A ak sme sa naozaj nenaučili láske k Pánovým Súdom alebo poslušnosti k týmto veciam, potom ono ovocie sa jedného dňa musí nejako prejaviť.

Z toho, čo nám Pán ukázal v Jeho Rozsudku a Jeho otrase, vyplýva pre nás niekoľko lekcií. Sme Mu opäť veľmi vďační za to, že nás cez to previedol, pretože je to tiež ďalší znak Jeho skorého príchodu. Je veľa kresťanov, ktorí hovoria, že “Pán prichádza..., On prichádza čoskoro..., Unesenie je blízko..., Jeho Kráľovstvo je predo dvermi..." a podobné veci, lež nie sú schopní si uvedomiť, že tomu všetkému ešte musí predchádzať súd a to otrasením samotnej Cirkvi a každého kresťana! A tak, keď On súdi a otriasa svojimi vlastnými, je to nepochybný znak Jeho skorého príchodu (1.Pet. 4:17, Žid. 12:26-29).

 

Je veľa ponaučení, ktoré vyplývajú z tohoto súdu a tohoto otrasu, predpripraveného Pánom. Hovoriac za seba, môžem povedať, že som tiež bol otrasený, za čo chválim Boha. Učím sa svoje lekcie a verte mi, sú vzácne, sú vzácne a čokoľvek sa učím ja, iste sa so mnou učíte aj vy. Rád by som spomenul aspoň dve, opäť hlavne v záujme tých, ktorí niekedy možno budú počúvať alebo čítať prepis záznamu tohoto posolstva.

 

Prvá lekcia, ktorú som sa naučil je, že môžete mať najbližšieho brata, ktorého milujete, o ktorého sa staráte a živíte ho pätnásť rokov (pätnásť rokov je v živote človeka značná doba). A po pätnástich rokoch je tento brat schopný obrátiť sa proti vám, odmietnuť vás, nazvať vás diablom, oddeliť sa od vás a byť ochotným nikdy viac vás neuvidieť! Nuž, keby mi niekto povedal, že toto je v kresťanstve normálne, bol by som mu odpove­dal, že sa mu sníva..., že také veci sú v skutočnom kresťanstve nemožné.

Dnes viem, že sú nielen možné, ale že existujú, pretože sa mi osobne prihodili. Spočiatku sa možno zdajú nevysvetliteľné, ale ani to nie je pravda. Pán môže udeliť svetlo, porozumenie a skutočnosť a On nám to udeľuje. On nám jasne ukazuje dokonca aj veci, ktoré by sme si ani nedokázali predstaviť. A nielenže nám ich ukazuje, ale nás cez ne vedie v našej vlastnej koži, kostiach a tele, v našej duši a duchu.

 

Môžeme sa teda pýtať, ako je to možné? Nuž, nemyslím si, že na toto môžeme tak stručne, len pár slovami, odpovedať. Rád by som spomenul druhú vážnu lekciu, ktorú sa učím a istotne vy sa tiež z toho učíte. A to je, že jediným pravdivým znamením, podľa ktorého môžeme a máme súdiť múdro a spravodlivo, je znamenie v Matúšovi 7:15 a 20. A vlastne, ideme si to teraz prečítať.

Matúš 7, počnúc veršom 15: “Chráňte sa falošných prorokov (tu je náš bývalý brat, falošný prorok), ktorí k vám prichádzajú v ovčom rúchu, zvnútra však sú dravými vlkmi. Po ich ovocí ich spoznáte. Veď či sa oberá hrozno z trnia alebo figy z bodľačia? Práve tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie; ale skazený strom rodí zlé ovocie. Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a ani zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. Každý strom, čo nerodí dobré ovocie, bude vyťatý a hodený na oheň. Teda po ich ovocí ich spoznáte!

 

“Ďakujeme Ti, Pane, že si nás opäť priviedol k Svojmu Slovu, a to nielen, aby sme si Ho zase prečítali, ale si uvedomili, že si nás cezeň previedol. Ukázal si nám pravdu tohoto Slova a dôležitosť tohoto Slova a ja osobne Ti, Pane, za to ďakujem, lebo som to tiež potreboval”.

 

Fakticky, možno som to potreboval viacej, než hocikto z vás. Prečo? Nuž, vo svojej pravdepodobnej "ľudskej dobrote” som posudzoval a hodnotil ľudí na základe ich úprimnosti, ich dobrých úmyslov, ich dobre mienených modlitieb a ich zápalu pracovať pre Pána, či dokonca byť zmenenými, ale som zanedbal ich súdiť podľa ich ovocia!

Ďakujem teda Pánovi, že mi ukázal, čo sa môže stať. A to by pre nás všetkých, ako aj všetkých veriacich, ktorí sú naozaj povolaní Pánom a ktorí napredujú smerom ku Kráľovstvu, ktorí sú ozajstnými Premožiteľmi, ale ktorí sa ešte nenaučili tejto základnej lekcii, malo znamenať začať sa ju učiť a uplatňovať ju v živote. Už NIKDY VIAC úsudky založené na ľudskej dobrote, poctivosti, úmysloch, obvykle dobrých úmysloch, či na kvetnatých modlitbách alebo ďalekosiahlych plánoch vo vedomí dobromy­seľ­ných ľudí! Nikdy viac!

Ozajstný súd bude jeden: máš ovocie Božieho Ducha alebo nemáš! A všetko ostatné sa skončí presne tam, pretože Pán hovorí: “Podľa ich ovocia ich spoznáte”.

 

Osobne verím tomu, že Pán nehovorí len o falošných prorokoch. Pán si vyvolil vložiť do Svojho Slova: “Chráňte sa falošných prorokov...” (Mat. 7:15), pretože proroci majú najväčšiu moc oklamať. Človek, ktorý prinesie veľké proroctvo, tu a tam ozdobené Slovom Božím a vhodne formulované, môže oklamať celé zástupy a jediná vec, ktorá ho môže identifikovať ako pravého alebo falošného, je jeho ovocie.

Aké je tvoje ovocie? Nečudo, že Pán vo verši 21. až 23. pokračuje: “Nie každý, kto mi hovorí: ‘Pane, Pane’ - vojde do Kráľovstva Nebeského, ale ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach”. A prirodzene, plniť vôľu Otca, ktorý je na nebesiach, je prinášať ovocie. “V ten deň mi mnohí budú vravieť: ‘Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene? (opäť, falošní proroci), či sme v tvojom mene nevyháňali diablov? a či sme v tvojom mene nevykonali mnoho zázračných skutkov? (ktorými boli oklamaní mnohí ľudia) A vtedy im Ja (Pán, Ježiš Kristus) vyhlásim: ‘Nikdy som vás nepoznal, odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti’”.

 

Tento 23. verš je, alebo by aspoň mal byť, hrôzostrašný. Všetci služobníci Pána alebo všetci tí, čo veria, že sú Jeho služobníkmi, či veria, že sa stanú Jeho služobníkmi alebo túžia byť služobníkmi, tí, ktorí vstúpili do biblických škôl a seminárov, mysliac si, že budú slúžiť Pánovi, by si mali opäť prečítať tieto verše a triasť sa pred Pánom! Pretože ak neprinesú žiadne ovocie Ducha, bude im povedaný 23. verš. Takže oni sami už teraz môžu prorokovať Pánovu odpoveď sebe samým.

 

Samozrejme, ovocie Ducha sa nachádza v Epištole Galaťanom, 5:22. Prečítajme si to, pretože je to dôležité: “Ale ovocím Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, viera, krotkosť, zdržanlivosť; proti takýmto nieto zákona...", čo tiež znamená, že nieto ani zbrane, ani inej sily.

Myslím, že na minulom stretnutí sme hovorili aj o tom, prečo vlastne iba ovocie je znamením, ktoré Pán použil. Jednoduchá odpoveď je, že zlo, diabli a náš “starý človek" sú schopní predstierať, falšovať všetko, vrátane všetkých darov Ducha a môžu vyprodukovať čokoľvek..., veľkolepé kázne, veľké diela, môžu vybudovať veľké pastorácie a misie. Môžu urobiť všetko. Môžu sa dokonca objaviť ako anjeli svetla. Samotný satan to môže urobiť. Môžu oklamať napravo-naľavo a predstierať čo len chcete..., okrem ovocia! Žiadne zlo, žiaden diabol, žiadny “starý človek", žiadna telesnosť nemôže nikdy predstierať či priniesť žiadne z ovocia Ducha!

 

Prečítajme si opäť 2.Kor. 11:13-15. Reč je stále o falošných prorokoch: “Lebo takí sú falošní proroci, ľstiví pracovníci, ktorí sa pretvárajú na Kristových apoštolov. A nie div: sám satan sa pretvára na anjela svetla! Nie je teda veľkou vecou, keď sa aj jeho služobníci pretvárajú, ako by boli služobníkmi spravodlivosti. Ale skončia podľa svojich skutkov”.

Neviem, koľkí veriaci vedia o tejto pasáži z Druhého Pavlovho listu Korinťanom. Ale mali by si ho opäť prečítať a uvedomiť si, že toto nebolo napísané len tak pre nič za nič. Pánov Duch neinšpiroval Pavla, aby to tam vložil, len aby bola Biblia hrubšia. Má to totiž, a pre každého veriaceho by to malo mať, takýto praktický dôsledok: Uvedomiť si, že jestvujú služobníci, apoštoli, proroci, pracovníci a evanjelisti, ktorí sú falošní, zlí a ktorí kážu z Biblie! Kážu z Biblie a sú falošní a Pán im povie: “Nikdy som vás nepoznal”, pretože sú ovládaní inými duchmi a ich ovocím je ovocie zla.

 

Prečítajme si tiež o daroch v 1.Kor. 12:8-10: “Lebo jednému je dané skrze Ducha slovo múdrosti, inému slovo poznania skrze toho istého Ducha; inému zase viera skrze toho istého Ducha; inému zase dar uzdravovania skrze toho istého Ducha; inému dar zázračných skutkov, inému proroctvo; inému rozlišovanie duchov; inému rôzne druhy jazykov; a inému interpretácia jazykov”.

Tak toto je deväť darov a všetky tieto dary možno predstierať, falšovať - a sú predstierané a falšované! Navyše, všetkých deväť darov, aj keď ich naozaj vlastníme, možno zneužiť - a sú zneužívané! Všetkými deviatimi darmi možno klamať - a klame sa nimi! A ak sa používajú takýmto spôsobom, potom Pán povie dotyčným obdarovaným: “Nikdy som vás nepoznal”.

 

Takže ani podľa darov nemôžeme rozlíšiť skutočných služobníkov od falošných. Či ma počujete? Ani podľa darov nemôžeme súdiť a nemôžeme povedať, že henten človek, henten veriaci, tamten pastor je pravdivý alebo falošný... nemôžeme - tri výkričníky!!! Musí ukázať ovocie, pretože aj keď má, povedzme, dar múdrosti, liečenia alebo jazykov, mal by použiť tento dar, ale konať cez ovocie Ducha a nikdy nie bez neho, či mimo neho.

Pretože ak dotyčný nemá skutočnú lásku, skutočný pokoj, naozajstnú radosť - potom má nenávisť, strach, nepokoj, netrpezlivosť, netolerantnosť a aroganciu a potom skrze tieto používa svoje dary!

A čo vlastne vtedy koná? Pracuje na tom, aby splodil “veľkého medveďa”, ktorý ho eventuálne zožerie. Neprináša žiadne ovocie Pánovi, žiadnu prácu pre Neho, lebo tieto musia byť uskutočnené cez ovocie Ducha.

 

Predstavme si, že nemáme trpezlivosť či pokoru. Koľko je na svete “služobníkov” Pána, ktorí pracujú cez netrpezlivosť, strach a obavy, cez nenávisť a aroganciu? Môžete ich narátať na tisíce; a možno že hovoria  jazykmi (Ducha), možno prorokujú, alebo učia v biblických kolégiách. Môžu mať tituly pred menami i za menami, môžu byť "Reverendi" či "Monsignori". Nech sú hocičím, pre Pána sú ničím.

 

Je to jednoduchá lekcia a je to lekcia, ktorú nás Pán začal učiť, ktorú nám ukázal a my musíme pokračovať po tejto línii, podľa tohoto sprievodcu. A mali by sme sa modliť, aby sme my sami, veriac v to, neostali bez ovocia, ale aby sme my prví priniesli ovocie a potom konali skrz toto ovocie. Tak naše skutky, služby budú plne prijaté Pánom. Plne. Bez ovocia Pán neprijme nič. Veríte tomu? Ja tomu úplne, na stopercent verím.

 

Nuž, neviem, čo by sme mali k tomu všetkému dodať. Pán priliehavo dal tejto časti podtitul “Tajomstvo Starého Človeka a Premoženia”, pretože je to tajomstvo. Bolo to tajomstvo a stále to pre mnohých bude tajomstvom, ale pre nás by to už nemalo byť také isté tajomstvo ako predtým.

Mali by sme poznať skutočnosť, vidieť skutočnosť, a pochopiť nášho “starého človeka", jeho spôsoby, jeho taktiky, jeho klamstvá a jeho moc. A mali by sme tiež chápať druhú stranu, “nového človeka", vidieť "nového človeka" a žiť “nového človeka", rozumieť jeho moci a jeho jednote s Kristom.

Je to naša ochota identifikovať sa s “novým človekom" alebo so “starým”, ktorá napokon rozhodne, kam smerujeme, či sa učíme poslušnosti alebo nie, práve tak, ako On, súc Synom, učil sa poslušnosti a stal sa dokonalým (Žid. 5:8-9). Takže ak sa učíme poslušnosti Jeho cestám a Jeho súdom, podobne sa staneme dokonalými. Veríte v to tiež?

 

Chcel by som zopakovať azda iba jednu vec. Pamätám si, ako 19. decembra 1991 Pán spôsobil, aby som povedal a dokonca zdôraznil princíp, že opravdivé kresťanstvo nespočíva v schopnosti veriacich, alebo v schopnosti kresťanov. Spočíva namiesto toho v ochote veriacich, v ochote! To je tam, kde je naša vôľa.

Takže mi nič neprekonávame našou mocou, ale premáhame všetko, ak sme ochotní to prekonať Pánovými cestami. A toto je jediný spôsob ako napokon premôžeme a ako naša vôľa participuje a spolupracuje s Pánom. Toto je prekonávanie a nie rozhodnutie našej vlastnej vôle, napríklad: “Teraz ja to idem urobiť pre Pána”.

Ale ak to idete robiť svojím spôsobom a vlastnou mocou, zakaždým padnete rovno na nos, až kým nebudete mať dosť sami seba. A ak to urobíte priveľakrát, stvrdne vám šija a budete na tom horšie, než ste boli na začiatku, pretože nebudete ochotní nasledovať cesty Pánove. Budete ochotní iba prestať s vlastnými hlúposťami a nekonať nič.

 

Ako ľahko je potom dosiahnuť veci cez ovocie, ak máte pokoru (pokora tiež znamená pružnosť, poddajnosť). Pán nemusí s vami bojovať, ťahať vás a neustále vás presvedčovať. Nemusí s vami doslova zápasiť. Ak On niečo vyhlási a vy súhlasite a ste ochotní urobiť, čo On povie, dosiahli ste stopercentný úspech. A toto je jediná cesta premoženia. Súhlasíte s tým? Možno s tým súhlasíte, ale či tomu veríte?

 

“Pane, neviem, čo by som tu mal dodať. Keď si spôsobil, aby som zaznamenal prvé posolstvo Časti VI, takmer proti všetkým mojim plánom a želaniam, vedel som vtedy iba jednu vec: Vedel som, že som nevedel, aká na to bude reakcia a čo sa stane. Ale Ty si vedel, Pane, a Ty si spôsobil, aby som to urobil a ja Ti za to ďakujem. Pretože všetko, čo som urobil, bolo: “Áno, Pane, som ochotný hovoriť”. A tak som hovoril a úspech sa dostavil, lebo Tvoja Cesta bola vyčistená, prekážky odstránené  a my sme mohli po nej ísť a zakúsiť Tvoje Súdy, Tvoju Milosť a Tvoju Lásku do takej miery, akú sme nikdy predtým nezažili. Pane, stálo to za to.

Napredujeme po tej istej Ceste. Teraz si uzavrel toto ‘Tajomstvo Starého Človeka a Premoženia’. Neviem, nakoľko sme vyčerpali túto tému. Zdá sa, že sme sa podieľali len na veľmi základných veciach. Je toho oveľa viac na učenie, poznanie a prežívanie. Ale ak vieme čo aj len základy, a podľa nich sa riadime, potom prekonáme všetky veci cez Teba, s Tebou a v Tebe.

 

Ďakujeme Ti, Pane, opäť, za to, že si nami otriasol a súdil nás; pretože my nemôžeme súdiť dokonca ani samých seba, lebo náš súd by bol nespravodlivý, lebo veď nepoznáme ani samých seba. Ale keď nás súdiš Ty, Tvoj Súd je spravodlivý a my Ho, Pane, prijímame a veľmi Ti ďakujeme. A vyjadrujeme veľkú vieru, veľkú vieru, teraz, keď vieme, že čo si v nás začal, to aj dokončíš.

Ale modlíme sa, Pane, aby ovocie Tvojho Ducha rástlo a prejavilo sa, aby nás poznali podľa nášho ovocia a nielen podľa našich rečí, posedení, podieľaní sa na veciach, čítaní Biblie, popíjania kávy a viere, že všetko je v poriadku. Modlíme sa, Pane, aby naše plody Tvojho Ducha rástli, aby sme skrze nich konali a aby sme ich ponúkli v prvom rade Tebe, lebo Ty si ich, Pane, zaslúžiš a čakáš na ne.

Ďakujem Ti, Pán Ježiš. Ty si náš Stvoriteľ... Mocný Stvoriteľ. Ty si náš Spasiteľ... Veľký a Mocný Spasiteľ. Ty si náš Pán... Veľký Pán. Ty si náš Kráľ..., čoskoro prichádzajúci Kráľ, Mocný a Spravodlivý Kráľ. Ale Ty si tiež náš Priateľ. Si najlepší Priateľ, akého len môžeme mať a želáš si, aby sme my boli najlepšími priateľmi, ktorých Ty máš spomedzi Svojho Stvorenia.

A napokon, si náš Milovaný a želáš si, aby sme my boli Tvojími milovanými. Nech sa v nás stane Tvoja Vôľa, Pane, plne a kompletne na Tvoje potešenie, takže, keď sa stretneme, budeme poznať jeden druhého a nebudeme potrebovať, aby nás niekto predstavoval. Budeme poznať jeden druhého, lebo sa nájdeme jeden v druhom. A to nie len, že Ty budeš v nás - ale my budeme v Tebe. Amen”.

 

 

Časť VII  ZDOKONAĽOVANIE SVÄTÝCH

 

Dnes je sobota, 19. decembra 1992. Toto je časť VII Pánovho posolstva “Tajomstvo Skutoč­nosti”. A rovnako, ako predtým, sme niektorým z týchto posolstiev dávali ďalšie podtituly, takže toto posolstvo by som rád nazval “Zdokonaľovanie Svätých”.

 

Predtým, než pôjdeme k tomuto posolstvu, cítim, že by som mal povedať pár slov, ako svedectvo Pánovi. Svedectvo Pánovi je vždy dobré, pretože Mu to prináša istú slávu, ukazuje Jeho Dobrotivosť, Jeho Vernosť, Jeho Múdrosť, Jeho Moc a všetko čo s Ním súvisí. Po druhé, obyčajne to prináša, alebo by to malo priniesť, určité povzbudenie ďalším bratom a posilniť ich vieru.

 

Po tom, čo sa stalo asi pred tromi týždňami, som mal pocit, že túto siedmu časť by bolo potreb­né predniesť do konca roka. Nakoľko medzi Vianocami a Novým Rokom nemáme žiadne "oficiálne" stretnutia, vedel som, že by sa to malo stať pred Vianocami. Potom som si uvedomil, že posledný víkend je 18., 19. a 20. decembra a Pán mi pripomenul, že 19. decembra 1991 sme mali posledné stretnutie minulého (1991) roku. V ten deň sme zaznamenali prvú časť posolstva číslo VI a Pán začal Svoju prácu ohľadne “starého človeka a premáhania".

Povedal som si teda v srdci: “nebolo by to pekné, keby sme mali toto posolstvo práve 19. decembra?" Pán zrejme nemal nič proti tomu a tak som sa modlil. Uvedomil som si tiež, že viem niekoľko vecí, ktoré by som mal povedať a podeliť sa s nimi, čo by trvalo asi tak päť minút a okrem toho som nemal nič inšie. Povedal som teda: “Pane, niečo potrebujem”. Žiadal som Ho, aby mi poskytol nielen ďalšiu informáciu, ale niečo z Neho Samého. Aby sme sa Oňho mohli deliť, aby som mohol Jeho posluhovať a nielen poskytovať ďalšie informácie o Písme.

 

Chcem teda podať svedectvo o tom, že o dva, tri dni neskôr to na mňa Pán vylial. Doslova vylial na mňa tak veľa, že ani nebolo miesta, kde to prijať a ja som bol doslova pokrytý týmto novým svetlom a podstatou priamo od Neho. V skutočnosti som nevedel, čo mám s tým robiť a tak som sa musel k Nemu vrátiť a spýtať sa: “Pane, ten istý Duch musí teraz roztriediť toto svetlo, viesť ma cez neho, aby som vedel čo povedať a čo nepovedať, ako, kedy a v akom poradí, pretože ja to jednoducho neviem”. Nuž, Duch teda roztriedil túto podstatu, túto pravdu, túto skutočnosť o Kristovi. A ja som bol šťastný, urobiac si na papier niekoľko stručných poznámok, vraviac: “toto je pekné a je to dobré".

 

Toto sa stalo asi pred týždňom a počas nedávnych prechádzok, kedykoľvek som mal možnosť prechádzať sa a s Pánom si “preverovať” túto Časť VII, On pokračoval a stále mi dával nové veci. Dokonca aj dnes, keď som šiel do Písma, Pán mi ukázal veci do takej miery, že som musel prepísať svoje poznámky. Uvedomil som si, že v mojich predchádzajúcich poznámkach som mal veľké medzery, ale Pán ich nádherne zaplnil, no musel som zmeniť prinajmenej tretinu toho, čo som predtým urobil. Pravdaže, nemám nič proti tomu, ale v jednom momente ma napadla myšlienka - “prečo sa musím ponáhľať? Potrebujem čas najprv to 'prežuť' a dať Pánovi možnosť to najprv vo mne zdokonaliť. 19. december alebo nie, na tom nezáleží, pretože som cítil, že je toho stále ešte oveľa viac”. Lež toto bola iba myšlienka a ja sa obvykle neriadim iba myšlienkami. Kráčam podľa viery a moja viera povedala: "nie, je to dneska”.

 

Chvála buď Bohu! Dnes poslúžime tým, čo sme prijali od Pána. A ja by som sa rád poďakoval Pánovi za Jeho Dobrotu, za Jeho ozaj veľkolepú Milosť voči nám všetkým, za jeho Lásku k nám a za Jeho Cesty s nami, ktoré sú tak nádherné. A verím, že všetci Mu za to ďakujeme z hĺbky našich sŕdc.

 

“Želám si, Pane, aby Tvoj Duch niesol Slová, ktoré som od Teba prijal na ten účel, aby vykonali prácu, zamýšľanú Tebou v tých srdciach, ktoré si si pre Seba vyvolil. Amen."

 

Neviem v tejto chvíli, ako dlho toto bude trvať, no v podstate na tom ani veľmi nezáleží. Vráťme sa k už spomínanému podtitulku “Zdokonaľovanie Svätých”; v tejto súvislosti by som rád išiel k veršu v Písme, ktoré je toho základom a možno si aj vy pripomeniete Matúša 5:48. Pán tam hovorí: “Buďte preto dokonalí, ako aj váš Otec, ktorý je v nebesiach, je dokonalý”.

Ak by sme sa pokúsili porozumieť tomuto iba našimi mozgami, museli by sme sa Pána spýtať: “Naozaj to myslíš vážne, keď nám to hovoríš?"  Nuž, Pán to myslel vážne, lež my nerozumieme, čo tým myslel a celkom istotne naše chápanie a predstavivosť sa nemôžu porovnať so skutočnosťou a pravdou týchto Slov nášho Pána.

Matúš, kapitola 5. (predovšetkým, číslo päť znamená "milosť"), verš 48. je štyridsať plus osem a, ako vieme, štyridsať je číslo skúšok, číslo protivenstva-útrap. Štyridsať rokov Izraela na púšti, štyridsať rokov Mojžiša na púšti, štyridsať dní Pána na púšti, atď.; a osem znamená nový začiatok. Takže štyridsať a osem je štyridsaťosem (t.j. čas skúšok plus nový začiatok) a ja to hovorím len pre zaujímavosť. Možno to nebude mať žiadny vplyv na naše chápanie, ale ukazuje to aj nádheru Slova Božieho.

 

Rád by som vám položil jednoduchú otázku: “Viete, ku komu tu Pán hovorí?"  Je to k Izraelu, je to k Cirkvi, alebo k obom? Ku komu tu Pán hovorí? Ak to nevieme, možno by sme to mali zistiť hneď teraz, pretože to je veľmi dôležité. Bol som šokovaný, keď som si uvedomil - a chválim Boha za to - že Pán tu nehovorí k celej Cirkvi. Pán nehovorí k celej Cirkvi!

Ak si znovu prečítate verše 1. a 2. nájdete pravdu, skutočnosť, ktorú sme pravdepodobne pred­tým nevideli. Pán vystúpil na horu (my tiež “vystupujeme” na horu, Mt. Sion) a keď sa usadil, Jeho učeníci prišli k nemu a On otvoril Svoje ústa a učil ich. Táto takzvaná "Kázeň na Hore" bola prednesená Jeho učeníkom a nie zástupom! Toto je fakt číslo jedna.

 

Pán mi tiež zjavil pravdu, ktorá sa naozaj môže nazvať tajomstvom, pretože to naozaj bolo tajomstvom. Nuž, bolo to aj pre mňa tajomstvo, ale už to nie je. Hľa, to tajomstvo je nasledovné:

 

Spasení sa delia na štyri skupiny: (1) Zástupy, (2) Učeníci, (3) Apoštoli a (4) Milovaný Ján. Delenie sa začína od zástupov, ktoré asi žiadny človek nemôže spočítať až po jedného človeka. Číslo štyri sa vzťahuje na stvorenie Boha, menovite na stvorenie pozemské a pravdepodobne jestvuje mnoho znakov, ktoré môžu smerovať k tejto číslici. Máme štyri svetové strany: sever, juh, východ a západ. Máme štyri sezóny: jar, leto, jeseň a zimu. Máme štyri časti dňa. Ráno, obed, večer a polnoc. A máme dokonca aj štyri Evanjelia. Takže číslo štyri je počet vzťahujúci sa na to stvorenie Božie, ktoré je pozemské a ktoré sa má stať nebeským. Toto je fakt číslo dva.

 

Takže by sme nemali byť prekvapení, že Pán rozdeľuje Cirkev do štyroch skupín. Zástupy, zo zástupov vychádzajú učeníci, z učeníkov vychádzajú apoštoli, ktorých bolo dvanásť, a z apoštolov vychádza Ján, ktorý bol (Pánovi) milovaným. Aby sme sa nemýlili, apoštoli tu predstavujú služobníkov Boha, tých daných Cirkvi Pánom podľa Efežanov, kap. 4. (opäť štyri), a veršov 11. a 12.: “A On (Pán) ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, niektorých za evanjelistov, a niektorých za pastierov a učiteľov; pre zdokonaľovanie svätých, pre dielo služby, pre poučovanie Tela Kristovho”.

 

Dvanásť apoštolov Krista predstavuje všetkých tých neskorších pastierov a služobníkov Božích z Efežanov 4:11. Ján Milovaný predstavuje všetkých tých služobníkov, ktorí milujú Pána z celého svojho srdca.

Zo zástupov, čo je Izrael vo všeobecnosti, a Cirkev vo všeobecnosti, si Pán povoláva učeníkov. A učeníci, ako vieme, sú tí, ktorí pokračujú v Jeho Slove. Pamätáte sa na to z Evanjelia Jána? Učeníci sú tí, čo pokračujú v Jeho Slove. Poďme k Jánovi 8:31-32. Všetci tí veriaci, ktorí sa vo svojich srdciach rozhodnú pokračovať v Jeho Slove, sa nazývajú učeníkmi a Pán im hovorí: “A spoznáte pravdu a tá pravda vás vyslobodí”. Zástupy nebudú poznať pravdu a nebudú vyslobodené, ale učeníci budú.

Spomedzi týchto učeníkov si Pán povoláva takých, ktorí túžia slúžiť Jemu a Cirkvi. A spomedzi učeníkov nám dal niektorých apoštolov, prorokov, evanjelistov, učiteľov a pastierov. Ale nie každý učeník bol daný Cirkvi aby posluhoval Krista. Hovorím tu len o skutočných služobníkoch, tých, ktorých naozaj povolal Boh a nie o tých, ktorí možno absolvovali semináre a získali teologické hodnosti. Hovorím o naozajstných apoštoloch, proro­koch, evanjelistoch, učiteľoch, pastieroch, atď., tí všetci boli vybraní spomedzi učeníkov. Tí neboli vybraní zo zástupov. A potom, spomedzi týchto služobníkov, si Pán povoláva takých, ktorí Ho milujú z celého srdca, a predstaviteľom týchto je Ján Milovaný.

 

Toto je ďalej ukázané celkom jasne a dokázané v inej časti Slova Božieho, ktorou je Šalamúnova Pieseň. Šalamúnova Pieseň, 6:8: “Je šesťdesiat kráľovien, a osemdesiat konkubín, a panien bez počtu." Verš 9: “Moja holubica, moja nepoškvrnená, je len jedna; je ona jediná svojej matky, je vyvolená z tej, ktorá ju porodila. Videli ju dcéry a blahoslavili ju; áno, kráľovny a konkubíny, a oni ju velebili."

 

Panny bez počtu sú zástupy. Konkubíny sú učeníci. Kráľovny sú služobníci Boží a holubica je Ján Milovaný. Toto je krása Slova Božieho a toto je Tajomstvo Skutočnosti, vzťahujúce sa k zdokona­ľo­vaniu svätých. A my iba začíname, pretože to má vzťah a dopad na skutočnosť zdokonaľovania svätých.

 

Tak, ako sú štyri skupiny medzi veriacimi a tak, ako sú štyri Evanjelia, práve tak jestvujú aj štyri rozličné hĺbky lásky a štyri rôzne stupne dokonalosti. A ja môžem pred Pánom vyhlásiť, veľmi jasne a otvorene, že Jeho Láska, ktorou miluje hriešnika, alebo veriaceho, ktorý práve uveril - hriešnika, ktorý sa stal veriacim - tá láska je veľmi rozdielna od lásky, ktorou miluje Svojich učeníkov; a táto láska je iná, než láska, ktorou miluje Svojich ozajstných služobníkov; a táto láska je zase iná od tej, ktorou miluje Jána, Svojho Milovaného! Veríte tomu? Či váš duch svedčí o tomto? Toto je fakt číslo tri.

 

Sú rôzne hĺbky lásky. A pre tieto rôzne hĺbky lásky jestvujú aj rôzne hĺbky a požiadavky pre dokonalosť. Čo Pán žiada od Jána Milovaného, nežiada od Svojich apoštolov, prorokov, učiteľov či pastorov. A čo žiada od týchto, nežiada od Svojich učeníkov, a čo žiada od Svojich učeníkov, nežiada od zástupov.

 

Prečítajme si niekoľko úryvkov z Knihy Žalmov. Som si istý, že mnohí Kresťania vedia, že Žalmy vyšli z Dávidovho srdca. Srdce Dávida tiahlo za Pánom a Pán pokladal jeho srdce za dokonalé. Možno, že nasledujúce Žalmy 9:1. a 2. sa nie celkom vzťahujú k dokonalosti alebo spôsobu, akým Pán zdokonaľuje Svojich Svätých, lež tieto verše mi neboli dané, aby som s nimi polemizoval, ale aby som ich "pil" a oni nám aj v tejto chvíli majú čo poskytnúť.

“Oslavovať Ťa budem, ó, Pane, celým svojím srdcom; rozprávať budem o všetkých tvojich divotvorných skutkoch. Budem sa radovať a plesať v tebe; chvály budem spievať tvojmu menu, Ó, Ty, Najvyšší." Žiadny človek nemôže chváliť Pána takýmto spôsobom, ak jeho srdce už nebolo preformované, a ak už nebolo do istej miery zdokonalené.

Žalm 12:6(7): “Slová Pánove sú čisté slová; sú ako striebro, pretavené v hlinenej peci, prečistené sedemkrát."

Žalm 18:32(33): “Je to Boh, kto ma opasáva silou a moju cestu robí dokonalou."

Žalm 19. a začneme od verša 7(8): “Zákon Pánov je dokonalý, pretvárajúci dušu; Pánovo svedectvo je pevné, ktoré robí jednoduchého múdrym. Pánove ustanovenia sú priame, potešujúce srdce; prikázanie Pánovo je rýdze, dávajúce svetlo očiam. Bázeň Pánova je čistá, pretrvá naveky. Súdy Pánove sú pravdivé a napospol spravodlivé. Žiadúcejšie sú nad zlato, áno nad množstvo rýdzeho zlata; tiež sladšie sú ako med a ako medový plást. A čo viac, nimi je tvoj služobník varovaný; a v ich zachovávaní je veľká odplata. Kto môže pochopiť svoje chyby? Očisti ma od vín, ktoré sú mi skryté. Chráň svojho služobníka aj pred hriechmi domýšľavosti, aby nevládli nado mnou. Vtedy budem spravodlivý a budem nevinný od veľkého previnenia. Nech sú slová mojich úst a rozjímanie môjho srdca prijateľné z Tvojho pohľadu , Ó, Pane, moja sila a môj vykupiteľ.” Je to nádherná pasáž.

Žalm 25:9: “On pokorných povedie v súdení a pokorných bude učiť svoju cestu.” Vo verši 14. sa tiež dozvieme, komu Pán zjavuje Svoje tajomstvá či mystérie. “Pánovo tajomstvo je s tými, ktorí sa ho boja; a On im ukáže svoju zmluvu.” (Jeho skutočnosťou).

Žalm 145. (teraz pôjdeme až takmer na koniec Žalmov), verš 3: “Veľký je Pán a nanajvýš chvályhodný. Jeho veľkosť je nevystihnuteľná.”

Verše 8-12: “Pán je milostivý a plný zľutovania; zhovievavý a nesmierne milosrdný. Pán je dobrotivý ku všetkým; a nad všetkým, čo urobil, má nežné zľutovanie. Všetky tvoje skutky ťa budú velebiť, Ó Pane; a tvoji svätí budú ťa žehnať. Vravieť budú o sláve tvojho kráľovstva a hovoriť o tvojej bohatierskej sile; aby synom človeka dali na známosť jeho hrdinské skutky a slávu majestátu jeho kráľovstva.”

Verše 16.21: “Ty otváraš svoju ruku a uspokojuješ túžby každej živej veci. Pán je spravodlivý vo všetkých svojich cestách, a svätý vo všetkých svojich skutkoch. Pán je blízko všetkých tých, ktorí k nemu volajú, všetkých, ktorí k nemu volajú v pravde. On vyplní túžby tých, ktorí sa ho boja, vypočuje tiež ich volanie o pomoc a zachráni ich. Pán zachová všetkých, ktorí ho milujú; ale bezbožníkov zničí všetkých. Z mojich úst bude znieť chvála Pánovi a nech každé telo dobrorečí jeho sväté meno na veky vekov.”

Teraz sa na chvíľu vrátime k Žalmu 138, veršu 8: “Pán zdokonalí to, čo sa týka mňa." A mohli by sme sa opýtať: "Ako to On robí?"  A keď sme už pri Žalmoch, poďme k ďalšiemu: Žalm 139, prečítajme si verše 23-24. Dávid volá: “Preskúmaj ma, Ó Bože, a poznaj moje srdce; skúšaj ma a poznaj moje myšlienky. A pozri, či je vo mne nejaká bezbožná cesta, a veď ma cestou večnosti.” A Boh odpovedá na toto volanie okamžite.

 

Pohovorme si tiež na chvíľu o dokonalosti a dokonalom človeku. Opäť by som rád položil otázku ohľadom Matúša 5:48, “či to bolo naozaj jediné prikázanie Boha človeku, aby bol dokonalý?"  Nuž, ja vravím, nie!

Prvým človekom, vyhláseným za dokonalého Pánovym súdom je Noe. Mali by sme tomu veriť aj rozumieť prečo. Genesis 6:9: “Toto sú pokolenia Noeho: Noe bol spravodlivý muž, dokonalý vo svojich pokoleniach, a Noe kráčal s Bohom.” Aj keby nás azda zaujímalo, prečo bol Noe nazvaný dokonalým, nazýva sa dokonalým predovšetkým “v jeho pokoleniach” a jeho dokonalosť nájdeme vo verši 22: “Tak urobil Noe; podľa všetkého, ako mu prikázal Boh, tak urobil." Toto bola Noeho dokonalosť. Či Noe miloval Boha a ako veľmi ho miloval, je iná otázka, ale Noe urobil všetko, čo mu Boh prikázal. Do tej hĺbky a do tej miery bol preto súdený Bohom ako dokonalý.

 

Ďalším človekom, ktorý bol súdený ako dokonalý, bol Jób. V Knihe Jóba 1:1 sa píše: “Bol muž v zemi Uz, ktorého meno bolo Jób; a ten muž bol dokonalý a priamy.” A vo verši 8: “A Pán povedal Satanovi: Či si si všimol môjho služobníka Jóba, že na zemi nemá seberovného, dokona­lého a priameho muža, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému?” To isté sa opakuje v kapitole 2., verši 3.

 

Okrem týchto dvoch nikto iný v Písme nie je nazvaný dokonalým, ale predsa, jestvovalo viac dokonalých ľudí. Ale keď nám, ktorí sme časťou Cirkvi, Pán prikazuje byť dokonalými, potom zaiste musel urobiť niečo podobného Abrahámovi, ktorý bol počiatkom Izraela a Cirkvi. Pretože my sa tiež nazývame semenom Abraháma, keďže každý, kto žije podľa viery, je semenom Abraháma (Gal. 3:29). A veru je to tak, poďme do Genesis 17. Ten istý Kristus pred Svojou pred-inkarnáciou sa zjaví Abrahámovi. Gen. 17:1: “A keď mal Abram deväťdesiatdeväť rokov, Pán sa zjavil Abramovi a povedal mu: Ja som Všemohúci Boh; kráčaj predo mnou a buď dokonalý." Toto je po prvý krát, že Boh sa vôbec nejakému ľudskému tvoru predstavil ako Všemohúci Boh.

 

Pán potom prikázal Abramovi (ktorého vo verši 5. premenováva na Abraháma), aby šiel pred Ním a bol dokonalým a tak sa Abrahám učil dokonalosti. Potom Pán, v Deuteronómiu, kapitole 18., prikazuje Izraelu, aby bol dokonalým. Je to Mojžišova pieseň, v ktorej Duch Boží cez Mojžiša hovorí k Izraelu. Vo verši 13. Duch hovorí: “Dokonalý budeš s Pánom, svojím Bohom.” A vo verši 15: “Pán, tvoj Boh, ti z tvojho stredu vyvedie Proroka, spomedzi tvojich bratov, ako som ja (mieniac Mojžiša); toho budete počúvať." Tým Prorokom je, samozrejme, Kristus. Pán tam prorokuje Sám o Sebe a Izraelu sa prikazuje, aby bol dokonalý. Fakticky, Pán hovorí: “Budeš dokonalý."

 

A Cirkvi sa tiež prikazuje, aby bola dokonalá a na dodatok k tomu, čo je v Matúšovi 5:48, pôjdeme tiež do 2. Epištoly Korinťanom, kapitola 13. Apoštol Pavol píše do Korinta. Vieme, že v tom čase bola korintská Cirkev pomerne postihnutá “telesnosťou” a tak jej Duch Boží cez Pavla vo verši 11. hovorí: “Napokon, bratia, s Bohom vám dávam. Buďte dokonalí, buďte v dobrej úteche, buďte jednej mysle, nažívajte v pokoji; a Boh lásky a pokoja bude s vami.”

 

Byť dokonalým nie je alternatívou našej slobodnej vôle! Pán nám nedáva na výber zvoliť si podľa toho, ako sa cítime, či chceme byť dokonalými alebo "všivákmi". Nie je to teda na výber, je to prikázanie. Pán prikázal Abrahámovi, aby pred Ním kráčal a bol dokonalý; Abrahám nemal inú voľbu. Pán povedal Izraelu: “Dokonalý budeš." Tu tiež nie je nič inšie na výber - a napokon prikazuje Cirkvi: “Buď dokonalou." Možno ste si všimli, že v 2.Kor. 13:11, keď Pavol hovorí: “Zdokonaľujte sa”, hovorí k zástupom, hovorí k pannám bez počtu a hovorí im, aby boli dokonalé - ale NIE ako Otec, ktorý je v Nebesiach! Tam je tiež rozdiel v stupni dokonalosti, ktorú Pán vyžaduje od korintskej Cirkvi, na rozdiel od toho, čo vyžaduje od Svojich učeníkov. Vidíte to?

 

Čítali sme vo 4. kapitole Efežanov o apoštoloch, prorokoch a pod., ktorých Pán dal Cirkvi pre zdokonaľovanie svätých. Prečítajme si ešte zopár ďalších veršov, v ktorých Pavol svedčí o tom, že on to v skutočnosti robí. Kološania kap. 1, počnúc od verša 27: “...ktorým Boh chcel ukázať celé bohatstvo slávy tohoto tajomstva medzi pohanmi, ktorým je Kristus vo vás, nádej na slávu. Ktorého to zvestujeme, napomínajúc každého človeka, a učiac každého človeka vo všetkej múdrosti, aby sme predstavili každého človeka dokonalým v Kristovi Ježišovi; Pre tento cieľ ja tiež sa borím a namáham silou jeho účinnosti, ktorá vo mne mocne pôsobí.”

To, čo bolo dané v Efežanoch 4., sa teraz potvrdzuje v Kološanoch 1:28. A v Galaťanoch 4:19 čítame: “Dietky moje malé, znovu vás v bolestiach rodím, kým sa vo vás nevyformuje Kristus.” Ak sa Kristus v niekom formuje, znamená to, že ten človek sa stáva dokonalým! 2.Tim. 3:16-17: “Celé Písmo je dané Božím vnuknutím a je užitočné na poučovanie, karhanie, naprávanie a výchovu v spravodlivosti; aby Boží človek mohol byť dokonalý, všestranne vybavený pre každé dobré dielo.”

 

Všimnite si teraz, že toto zdokonaľovanie hovorí o skutkoch. Je to ďalší dôkaz, či znamenie, kde môžeme vidieť rozdiel a že človeka možno vychovávať užitočným učením, možno ho opravovať, možno ho urobiť dokonalým a všestranne ho vybaviť k "dobrým dielam"... a medzitým vôbec nemusí milovať Pána! Prečítajme si ešte ďalšie verše, ktoré ukazujú spôsob zdokonaľovania svätých.

Tak napríklad, nikdy som nemal podčiarknutý ani farebne označený verš v Kološanoch 4:12, a kedykoľvek som ho čítal, preskočil som ho, až kým ma Pán nezastavil priamo na mieste a nepove­dal:“Čítaj to”. “Pozdravuje vás Epafras, ktorý je jeden z vás, služobník Krista (služobník Krista daný Cirkvi podľa Ef. 4.) ktorý stále za vás zápasí v modlitbách, aby ste mohli stáť ako dokonalí, plniac vo všetkom vôľu Božiu.” Namáha sa v modlitbách, možno tiež v orodovaniach, aby ste sa držali dokonalými, aby ste sa stali dokonalými a potom ostali dokonalými, a vo všetkom plnili Božiu Vôľu.

V ďalšej knihe, 1.Tes. 3:10 čítame: “Vo dne v noci sa naliehavo modlíme, aby sme vás mohli uzrieť osobne a mohli zdokonaliť to, čo chýba vašej viere." Tu Pavol veriacim v Solúne hovorí o zdokonalení ich viery.

 

Toto je duchovná práca..., naliehavo sa modliť v Duchu, znamená namáhať sa v Duchu v mene niekoho iného. To je cesta, ktorou prichádza zdokonaľovanie svätých. Vieme, že viera prichádza cez počutie a počutie cez Slovo Božie (Rim. 10:17). Takže kázanie, učenie, rozhovor, diskusia, podieľanie sa je dôležité, pretože viera obvykle prichádza cez takéto formy služby. Ale je to skrz modlitbu, je to cez prácu v duchu, že jednotlivec je potom privádzaný k dokonalosti a že viera, ktorú prijal cez kázanie, učenie, diskusiu, podieľanie sa, môže nielen obstáť, ale byť posilnená a zdokonalená, takže ju môže použiť. A jej použitím veriaci získava život a ten život sa rovná dokonalosti, pretože život Krista prináša dokonalosť.

 

Chcem, aby ste teraz uvažovali a odpovedali na ďaľšiu, veľmi nekonvenčnú otázku: “Keď sa Pán Ježiš narodil, bol dokonalým? Áno alebo nie?"  (Odpovede: Nie... nie... Ako dieťa?... áno). "Ako dieťa alebo ako päťročný chlapec, dvanásťročný, či dvadsaťosemročný..., narodil sa On dokonalým? To je otázka; Áno alebo nie?". A keďže je tu veľké ticho, môžem povedať, že ja sám som, vidíte, nikdy neuvažoval o tejto otázke. Ale keď hovoríme o zdokonaľovaní svätých, Pán vynáša tieto tajomné veci z temnôt a jasne ich ukazuje.

 

Preto vlastne nahrávame “Tajomstvo Skutočnosti”. Skutočnosťou je, že Pán Ježiš sa narodil NIE dokonalým. Bol urobený nedokonalým! Chcem to zopakovať celej Cirkvi: Pán Ježiš Kristus bol urobený nedokonalým kvôli nám. Tak isto, ako bol On urobený aj hriechom kvôli nám. On bol urobený hriechom kvôli nám, aby nás mohol spasiť.

V 2.Kor. 5:19 Božie Slovo svedčí o jednom dôležitom fakte, že “Boh bol v Kristovi”, je to tak? Vo verši 21: “Lebo On ho (Krista) za nás (kvôli nám) urobil hriechom, kto nepoznal hriechu, aby sme sa my v ňom mohli stať spravodlivosťou Boha.”

 

A rovnako hovorím, že Ježiš Kristus bol kvôli nám urobený nedokonalým, aby sa mohol učiť poslušnosti a aby mohol byť urobený dokonalým cez utrpenie. Židia 2:10: “Lebo sa svedčilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko (t.j. Kristus), v privedení mnohých synov do slávy, UROBIŤ vojvodcu ich spásy DOKONALÝM cez utrpenia." V kapitole 5. verši 8. a 9., ktoré by sme teraz mali už dobre poznať, sa píše: “Hoci bol Synom, predsa sa učil poslušnosti skrze veci, ktoré vytrpel; a súc ZDOKONALENÝ (cez tie utrpenia), stal sa pôvodcom večnej spásy všetkým tým, ktorí ho poslúchajú."

 

Luk. 13:31-32: “V ten istý deň pristúpili (ku Kristovi) niektorí farizeji a hovorili mu: ‘Choď preč, odíď odtiaľto, lebo Herodes ťa chce zabiť’. A On im povedal: ‘Choďte vy a povedzte tej líške: Hľa, vyháňam zlých duchov, uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa budem zdokonalený”, mieniac tým vzkriesenie. Pretože po vzkriesení aj jeho Telo bolo urobené dokonalým a osláveným. To je fakt číslo štyri.

 

Ak teda Syn Boží bol urobený hriechom kvôli nám, aby nás mohol spasiť a my sme spasení a tešíme sa zo svojej spásy, potom je to jedno z najväčších učení a právd kresťanstva. Takže môžeme tiež povedať, že kvôli nám bol urobený nedokonalým. Potom je otázka dokonalosti a zdokonaľovania svätých nemenej dôležitá pre veriacich, ako otázka ich vlastnej spásy! A predsa, mám za to, že Matúš 5:48 nebol nikdy kázaný. O otázke dokonalosti sa nikdy nekázalo, pretože to jednoducho presahovalo všetkú našu predstavivosť a všetky naše rozumovania a ak to aj niečo prinieslo do našich sŕdc, bol to strach a zmätok; ale už viac nie.

Poďme teraz naspäť k Židom 5:9 (opäť, číslo päť je milosť, deväť je súd): A súc zdokonale­ný, stal sa pôvodcom večnej spásy všetkým tým, ktorí...” ...majú Pána v obľube? Alebo ktorí čítajú o ňom? Alebo čo v Neho veria..., ale inak Ho neposlúchajú?... Aké slová sú tam použité?... "...ktorí ho poslúchajú". Dokonca aj naše prvé pokánie na ceste k spáse bolo skutkom našej poslušnosti voči Kristovi Božiemu. A keď sme boli spasení (nečudo, že Pavol pokračuje v kapitole 6, čo je číslo, vzťahujúce sa k hriešnosti ľudských bytostí), vo verši 1. hovorí: “Pokračujme k dokonalosti". Toto je ďalšie prikázanie Ducha všetkým tým veriacim, ktorí už boli spasení tým, že poslúchli výzvu k pokániu. Ten istý Duch im všetkým prikazuje: “Pokračujte k dokonalosti". Pretože nejaký druh dokonalosti sa vyžaduje od každého, a táto dokonalosť, či stupeň požadovanej dokonalosti, závisí od našich sŕdc.

Inými slovami, Pavol teda hovorí: “Vy, zástupy, vy, panny bez počtu, len pokračujte, pokračujte, staňte sa učeníkmi; a vy učeníci, pokračujte a staňte sa opravdivými služobníkmi Boha; a vy, opravdiví služobníci, pokračujte a milujte Pána celým svojím srdcom, celou svojou mysľou, celou svojou dušou a z celej svojej sily."  To je to, čo to znamená. A tí, čo nepokračujú v tomto úsilí, zostávajú zástupmi. Každý veriaci niekde zastane, a kde zastane, to určí jeho srdce.

 

Samozrejme, my sami sa nerobíme dokonalými. Nie sme toho schopní. Musíme spolupracovať s Bohom. Ten, kto nás robí dokonalými, je Boh a nad tým by sme nemali byť prekvapení. Skombinujme si dva verše a to zo Židov, 13:20-21. “A Boh pokoja... (pokračujeme teraz veršom 21.)... nech vás urobí dokonalými vo všetkých dobrých skutkoch, aby ste plnili jeho vôľu, konajúc vo vás to, v čom má On záľubu, skrze Ježiša Krista, ktorému nech je sláva na veky vekov! Amen". Opäť, Pavol sa modlí k Bohu pokoja, aby urobil Židov dokonalými v každom dobrom skutku, takže, vlastne, zase hovoríme o dokonalosti týkajúcej sa “službe” Pánovi, vykonávaniu Jeho Vôle. Nehovorí tu o vyššej dokonalosti.

 

Ďalšie zjavenie, ktoré nám dnes Pán udeľuje, je nasledovné. Keď hovoríme o zdokonaľovaní Svätých, o čom je vlastne reč? Keď som si sám položil túto otázku, nebol som si celkom istý odpove­ďou a tak Pán hovorí: “Zdokonaľovanie Svätého znamená zdokonaľovanie jeho ovocia, zdokonaľo­vanie jeho ovocia."  Poznáte ovocie Ducha v Galaťanoch 5:22: láska, radosť, pokoj, viera, zhovieva­vosť, dobrota, zdržanlivosť a pod. Toto je fakt číslo päť.

 

Najväčšia z tohto ovocia je láska, takže poďme najprv k láske a, prirodzene, kto iný by mal hovoriť o láske než Ján Milovaný? V 1.Ján, kap. 4. poznáme niektoré pasáže, napríklad vo verši 6., keď hovorí: “My sme z Boha:  ten, kto pozná Boha, počúva nás. Kto nie je z Boha, nepo­čú­va nás. Podľa toho poznáme ducha pravdy a ducha klamu. Drahí moji, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha; a každý, kto miluje, z Boha sa narodil a pozná Boha. Kto však nemiluje, nepozná Boha; lebo Boh je láska."

Verš 12. a 13: “Boha nikto nikdy nevidel. Keď sa navzájom milujeme, Boh prebýva v nás a jeho láska je v nás zdokonaľo­vaná. Podľa toho poznáme, že prebývame v ňom a On v nás, lebo nám dal zo svojho Ducha."

Vo verši 16. a 17: “A my sme spoznali a uverili v lásku, ktorú Boh má ku nám. Boh je láska; a kto prebýva v láske, prebýva v Bohu a Boh prebýva v ňom. V tomto je naša láska zdokonalená".

 

Začíname láskou, ktorá môže byť čistá a prijateľná pre Pána, ako je láska našich detí prijateľná pre nás. Ale, ako som už predtým povedal, jestvujú rôzne druhy lásky a rôzne hĺbky, úrovne lásky. Aj láska, ktorou začíname milovať Pána, musí byť zdokonalená, pretože obvykle každé prvé ovocie každého stromu, keď sa najprv začne formovať, nie je príliš prijateľné. Ovocie musí najprv dozrieť, ovocie sa najprv musí zdokonaliť, aby sme s ním mohli byť úplne spokojní, aby bolo chutné, sladké, šťavnaté a pod.

 

Podobne sa musí zdokonaliť aj naša láska. A keď je naša láska zdokonalená, sme ako Dávid, ktorý napísal Knihu Žalmov a ktorý v Starom Zákone bol u Boha Milovaným a teda akýmsi odzrkadlením Jána Milovaného. A keď milujeme Boha, sme tam, kde je On čo znamená, že v ňom prebývame.

 

Evanjelium Jána 12:26: “Ak niekto chce mne slúžiť, nech ma nasleduje; a kde budem ja, tam bude aj môj služobník.” V kapitole 19. toho istého Jánovho Evanjelia sú niektoré z tých malých šokov, ktoré nám dnes Pán poskytuje, aby sme videli skutočnosť. Ján 19:25: “Pri Ježišovom kríži stála jeho matka a sestra jeho matky Mária, manželka Kleofáša, a Mária Magdaléna. Keď teda Ježiš uzrel svoju matku a vedľa nej učeníka, ktorého miloval...”. Učeník, ktorého miloval, Ján Milovaný, stál vedľa Ježišovho kríža. Kde bol Pán, tam bol aj Ján! A kde boli ostatní? Nebolo ich vidno.

Vidíte, prečo je Ján Milovaným? Kde je Pán, tam je Ján.

 

Vieme tiež veľmi dobre, že počas poslednej večere, keď Pán povedal: “..., že jeden z vás ma zradí.” (Jn. 13:21), každý bol zhrozený a každý sa obrátil na Jána, pretože on sa opieral o Ježišovu hruď. Nuž, tam je Ján, oprený o Ježišovu hruď (verš 23.), a kde boli ostatní? Vidíte ten obraz?

 

Kde sme teraz my? Sme tam, kde je Pán? Alebo sme všade inde? Na chvíľu som odbočil, aby som vám ukázal tieto veci. Pánovu lásku k Jánovi nemožno prirovnať k Jeho láske k nikomu inému, pretože táto láska bola hlboká, ako aj Jánova láska voči Nemu bola hlboká, a to sa ukázalo v jeho živote a jeho skutkoch. Bol Pánovi oddaný v každom ohľade. Nie div, že sa mu Pán opäť zjavil na konci histórie písania Biblie a dal mu Knihu Zjavenia! Fakticky, Pán ukázal Jánovi Seba, Otca a veci v Nebi. A Ján bol jediným (zpomedzi apoštolov), ktorý nebol zabitý či zavraždený.

 

Hlboká láska volá po hlbokej láske! Žalm 42:7 - zase trochu odbočujem, lebo je to dôležité - teda Žalm 42:7 hovorí: “Hlbina sa ozýva hlbine...” Plytká láska nepotrebuje hlbokú lásku, plytká trpezlivosť nepotrebuje hlbokú trpezlivosť, plytká radosť nepotrebuje hlbokú radosť a plytká viera nikdy nevolá po hlbokej viere. A toto sú tiež Tajomstvá Skutočnosti.

 

Láska zdokonalená... 1.Kniha Kráľov..., ja by som do tej Knihy nikdy nešiel z 1.Jána, ale Pán má zrejme iné cesty. 1.Králi 11:4: “Lebo stalo sa v čase Šalamúnovej staroby, že jeho ženy naklonili jeho srdce k iným bohom; a jeho srdce nebolo dokonalé s Pánom, jeho Bohom, ako bolo srdce Dávida, jeho otca". Verš 6: “A Šalamún konal to, čo je zlo v Pánovych očiach, a nešiel plne za Pánom, ako Dávid, jeho otec”. Toto nám zjavne hovorí, že nielenže bol Dávid vo svojom srdci dokonalý voči Pánovi a že sa Mu plne oddal, ale tiež nám to hovorí, že láska k Pánovi a poslušnosť voči Nemu sa nededí! Dajte si za týmto výkričník!

 

V Izaiášovi - a toto už nie je odbočenie - v Izaiášovi 26:3 stojí: “Človeka, ktorého myseľ je v tebe ustálená, zachováš v dokonalom pokoji: lebo dôveruje v teba.” Udržiavať v dokonalom pokoji znamená zdokonaliť naše ovocie pokoja. Toto ovocie musí byť tiež zdokonalené, pretože ak naša myseľ nie je obnovená Duchom, nemôže byť ustálená (nasmerovaná) v Pánovi. Musí teda prísť určité zdokonalenie mysle.

Obnova ducha mysle - opäť podľa Epištoly k Efežanom 4:23: “Obnovte sa v duchu svojej mysle...” prináša ovocie pokoja. A toto ovocie pokoja musí byť tiež zdokonalené, pretože niektorí ľudia majú pokoj na päť minút a iní na päť hodín. Čo by sme mali mať, je pokoj prinajmenej na päťdesiat rokov. Toto je zdokonalený pokoj.

 

Od Izaiáša poďme do druhej kapitoly Jakuba. Viera sa tiež musí stať dokonalou. Jak. 2:22: “Či vidíš, ako sa viera vykonávala s jeho skutkami, a skutkami bola viera zdokonalená?" Viera, ktorá sa nezdokonaľuje cez skutky alebo skutkami, nemôže nikdy priniesť zaľúbenie Pánovi a nikdy nemôže priniesť ovocie tejto viery, čo sú skutky - pretože skutky sú ovocím tejto viery. A opäť, ja verím, že naša viera môže byť veľmi, veľmi maličkým, trpkým, nechutným ovocím pred tým, než sa zdokonalí. Bolo to celkom iste ovocie, ktoré sa zdokonalilo v Abrahámovi, ktorý bol nazývaný "mužom viery".

 

Trpezlivosť tiež musí byť zdokonalená. Sme stále v Jakubovi, kap. 1:4: “Ale nech trpez­livosťdokonalé skutky, aby ste boli úplní a dokonalí ničoho si nežiadajúci.” A trpezlivosť sa vypracováva cez skúšky našej viery. Je to tiež jedna z ciest, ktorou Pán zdokonaľuje svätých. Vo verši 2: “Bratia moji, berte to za radosť, keď upadáte do všelijakých pokušení." My to NIKDY neberieme za radosť, pokladáme to za nešťastie, mizériu, za hroznú vec. Máme to pokladať za radosť, vediac, že skúšky našej viery vypracovávajú trpezlivosť!

 

Ako sme pred nejakým časom povedali, pokušenie nie je hriech! Dokonca aj Pán bol pokúšaný vo všetkom, ako sme aj my, no predsa bol bez hriechu (Žid. 4:15). Pokušenie nie je teda hriechom. Hriech sa začína podľahnutím pokušeniu. Odolávanie pokušeniu je skúškou našej viery a vypracováva trpezlivosť - a trpezlivosť sa potom môže prejavovať svojimi dokonalými skutkami. To je spôsob, akým sme zdokonaľovaní.

 

Svätosť sa v nás musí zdokonaliť. 2.Kor. 7:1: “Milovaní, keďže teda máme takéto prisľúbenia, očistime sa od všetkej špiny tela i ducha a v bázni Božej zdokonaľujme svoju svätosť."

 

Krotkosť, zhovievavosť a dobrota sa tiež musia zdokonaľovať. Jakub 3:2: “My všetci sa prehrešujeme v mnohých veciach. Ak sa niekto neprehrešuje v slove, ten je dokonalý človek.” Pre mňa to znamená krotkosť, zhovievavosť a dobrotu, a ak tie sú v nás a sú zdokonaľované, spôsobujú, že nie sme schopní nikoho uraziť. Teda podľa Jakuba 3:2 nás oni robia dokonalými.

 

Napokon, hovoriac o privedení ovocia k dokonalosti, poďme k Evanjeliu Lukáša, kapitole 8. Je v nej podobenstvo o rozsievačovi a vo verši 14. Pán hovorí: “A to (semeno) čo padlo medzi tŕnie sú tí, ktorí si vypočuli (slovo), ale sa udúšajú starosťami a bohatstvom a rozkošami tohoto života, a neprinášajú žiadne ovocie k dokonalosti. Ale to, čo padlo na dobrú zem sú tí, ktorí vypočujúc slovo, zachovajú si ho v dobrom a šľachetnom srdci a trpezlivosťou prinášajú ovocie". Inými slovami, prinášajú ovocie k dokonalosti.

 

Prečítajme si teraz niekoľko veršov ohľadne dokonalého človeka. Prvý je v Lukášovom Evanjeliu, kde práve sme. V kapitole 6., verši 40., Pán hovorí: “Učeník nie je nad svojho majstra (čo znamená nad Krista Samotného), ale každý, kto je dokonalý, bude ako jeho majster”. Inak povedané, každý z Jeho učeníkov, a opäť, Pán vôbec nehovorí o zástupoch. Začína od učeníkov, pretože iba tí, ktorí sú ochotní pokračovať v Jeho Slove (čo značí v ňom Samom, pretože Jeho Slovo je On Sám - Jn. 1:1), jedine oni majú šancu skončiť v dokonalosti Neho Samého. A každý, kto je dokonalý, alebo je urobený dokonalým, bude ako jeho majster, bude ako Kristus.

 

V Epištole Rimanom, 8:29 - môžeme ju čítať už od verša 28., ktorý všetci už veľmi dobre poznáme, lebo nás skúša každý deň, stojí: “A my vieme, že tým, ktorí milujú Boha (je tam slovo ‘milovať’), všetky veci spolu slúžia k dobrému, tým, ktorí sú povolaní podľa jeho účelu." Nie sú to tí, ktorí milujú pracovať pre Boha, ale tí, ktorí milujú Boha. Verš 29: “Lebo ktorých si vyvolil, tých aj predurčil, aby boli prispôsobení k obrazu Jeho Syna.” Hľa, opäť je to tu: učeník, ktorý sa stane dokonalým, bude ako Kristus. Je to to isté.

2.Kor. 3:18: “Ale my všetci s nezahalenou tvárou, hľadiac akoby cez sklo na slávu Páno­vu, sme pretváraní (alebo postupne pretváraní) v ten istý obraz zo slávy do slávy (od menšej slávy k väčšej sláve), akoby Duchom Pána.”

Kol. 3:10: “A obliekli si nového človeka, ktorý je obnovený v poznaní podľa obrazu toho, ktorý ho stvoril” - a to je Kristus.

 

Pred tým, než skončím, rád by som vám položil ďalšiu otázku. Tentokrát by som však bol rád, keby som dostal nejaké odpovede; otázka je nasledovná: “Sme my dokonalí alebo nie sme dokonalí?"  (Brat H. hovorí, že máme dosť prázdnej pásky, takže môžeme čakať.) “Sme my dokonalí alebo nie sme dokonalí. Áno alebo nie?"  Nuž, pomôžem vám. Ak ste počúvali alebo čítali niektoré z predchádza­júcich častí Tajomstva Skutočnosti, už som vám raz dal podobnú otázku: “Ste mŕtvi alebo nie ste mŕtvi?"  A čo ste vtedy povedali? (Niektorí boli mŕtvi a niektorí nie). A aká bola správna odpoveď? Sme OBOJE (mŕtvi a žijúci) - a takí sme aj v tomto prípade. Sme dokonalí - a nie sme dokonalí! A toto je Božia pravda.

 

Poďme teraz k 1. Epištole Korinťanom. Viete, ak sa nejaký Boží princíp vzťahuje na jednu stránku veci, vzťahuje sa na všetky. Nemôže to byť inak ani v tomto prípade. Môžem tiež súčasne povedať: “Som slepý a nie som slepý; som hluchý a predsa počujem; som hlúpy a tiež som múdry...”. Záleží na tom, ako to interpretujete, ako vidíte Skutočnosť. Pretože my v nás samých sme všetci sprostými a každý kresťan je sprostý, a predsa sme tiež múdrymi - AK sme v Kristovi!

Je teda pravdou, keď povieme, že kresťan je slepý ako netopier alebo že môže vidieť. Pán hovo­ril k ľuďom, ktorí mali dve uši a povedal im: “Kto z vás má ucho na počutie, nech počuje”  (viď Zjav. 2:7, 11, 17, atď.). Bolo to čudné, lebo každý mal dve uši, lež všetci boli hluchí.

 

Poďme ku 1.Kor. 2:6. Pavol tam hovorí: “Avšak my hlásame múdrosť medzi tými, čo sú dokonalí". Môžem sa teda opýtať: “Kde sú oni?"  Do dnešného dňa som ešte nestretol žiadneho, vrátane seba samého, takže Pavol musel mať šťastie, keďže našiel dokonalých.

A opäť, ak nerozumieme skutočnosti - nevidíme skutočnosť. Ako toto budeme vysvetľovať, ako tomu budeme rozumieť? Znenazdajky Pavol píše do Korintu, že hlása múdrosť medzi tými, ktorí sú dokonalí. Aký druh dokonalosti to teda vlastne je, čo poviete? Nuž, ja by som povedal, že sú dokonalí na počúvanie, že sú dokonalí v uplatňovaní tejto múdrosti. Takýto druh dokonalosti možno je aj vo veriacich korintskej Cirkvi, alebo medzi nemluvniatkami.

Inými slovami, Pán súdi naše srdce a jeho schopnosť nasledovať Ho do takej miery, ako je dokonalosť toho srdca. Možno, že my sme práve len začali kráčať s Pánom, ale ak sme nasmerovali svoje srdce, aby Ho plne nasledovalo, to srdce, súc ešte ďaleko od čistoty, múdrosti a dokonalosti, je predsa v Pánovych očiach v tú chvíľu “dokonalé”. Chápeme to?

 

Nuž, pozrime sa na ďaľší verš, Fil. 3:15: “Tak teda všetci, ktorí sme dokonalí, takto zmýšľajme. A keď v niečom inak zmýšľate, aj to vám Boh vyjaví. Avšak k čomu sme už dospeli, kráčajme podľa toho istého pravidla, a zmýšľajme tak isto".

Všetci, ktorí sme dokonalí..., nuž, čo tým Pavol mieni, keď hovorí: “Všetci..., ktorí sme dokonalí...”, je - opäť - že tu hovorí o čiastočnej dokonalosti. Dokonalosť srdca a mysle, ktorá je rozhodnutá kráčať podľa toho istého pravidla, nasledovať tú istú vec, pokračovať v tej istej službe, toto znamená onú dokonalosť, pretože vo verši 12. Pavol píše: “Nie, žeby som už bol dosiahol, alebo že by som už bol dokonalý...”. Takže ak Pavol tvrdí, že ešte nie je dokonalý, potom nik iný nemôže o sebe tvrdiť opak, a my naozaj nemôžeme byť dokonalí pred tým, než stretneme Krista osobne. Moje srdce mi hovorí, že je to nemožné.

Sme teda dokonalí alebo nie? Sme už dokonalí v tom istom zmysle, ako sme už živí, ako sme už spasení, ako sme už oslávení a ako sme už vystúpili a boli posadení na nebesiach. To je Slovo Božie v Efežanoch 2:6; a v takom istom zmysle sme už dokonalí. Takže, tam, kde teraz spejeme je miesto, kde už sme! Ja idem v ústrety mojej vlastnej dokonalosti, ja viem, kde moja dokonalosť je.

 

Chcel by som teraz povedať niečo sám za seba. Pamätáte sa, keď som sa na jednom z našich stretnutí delil s vami so 14. veršom 3. kapitoly Filipänov? Nuž, rád by som to teraz uzavrel nasledov­ným. Verš 14. hovorí: “Borím sa za cieľom, za cenou vysokého povolania Božieho v Kristu Ježišovi". Všetci sme sa podieľali so Slovom: "Borím sa" a ja som vás žiadal, aby ste si to Slovo podčiarkli. Čo fakticky robíme, ak sa spoločne stretávame, je v skutočnosti oným "borením sa, tlačením, napredovaním" za uvedeným cieľom.

Rád by som však povedal ešte niečo o tomto verši Písma: “Borím sa za cieľom, za cenou vysokého povolania Božieho v Kristu Ježišovi”, kde vysoké povolanie Božie v Kristu Ježišovi je mojou dokonalosťou. Borím sa smerom k svojej dokonalosti, lebo len cez ňu môžem uspokojiť Boha. A neborím sa iba k dokonalosti, ktorá je pre zástupy, ale borím sa za dokonalosťou, ktorú mi Pán zjavil a neuspokojím sa s ničím menším než s vysokým Božím povolaním v Kristu Ježišovi, ktoré mi bolo ukázané.

 

Nie som si naozaj istý, či mnohí-premnohí kresťania vedia vôbec o svojom povolaní, čo znamená ich vlastnej dokonalosti v Kristovi, alebo či sa o to vôbec zaujímajú, ale môžem vám povedať jednu vec. Ja sa borím, namáham k tejto dokonalosti, pretože ma tam ťahá moje srdce a nie preto, že mi niekto povedal, aby som sa o to snažil. Pretože ak vám niekto musí povedať, aby ste sa borili a potom azda musí aj "prenajať buldozér", aby vám v tom pomohol, nikdy sa tam nedostanete. Počujete ma?

Ak vám niekto musí povedať, kam máte mieriť a ak vám niekto musí prezradiť, aké je vaše povolanie, potom musíte prichádzať k Pánovi a Jeho sa pýtať. Pretože vaše povolanie, a teda vaša dokonalosť, závisí od vášho srdca. Vaše srdce vám povie, či patríte alebo nepatríte k zástupom alebo či ste všetci boli zo zástupov vyňatí. Vďaka Bohu, “...vďaka Ti, Pane”.

 

Ja verím, že my všetci tu prítomní patríme medzi Jeho učeníkov pretože pokračujeme v Jeho Slove..., ako dobre, to je už iná vec. Pán môže súdiť, ako pokračujeme v Jeho Slove, ale prinajmenej sme sa v našich srdciach rozhodli a naše srdcia sú naklonené v Jeho Slove pokračovať. Je to záležitosť medzi vašim srdcom a Pánom a či vaše srdce a vaša dokonalosť je povolaná vyššie od učeníkov - ak to neviete sami, musíte to prijať od Pána.

 

A toto tiež poukazuje na Krásu Pána a Pánovu Milosť, že nie každý zo zástupov je tlačený k tomu, aby sa stal apoštolom, prorokom alebo Jánom Milovaným.

 

Pán nikoho nenúti. Pán dal prikázanie a najväčšie prikázanie spomedzi všetkých je: “Milovať budeš svojho Pána Boha z celého svojho srdca, z celej svojej duše, celou svojou mysľou a z celej svojej sily". (Mk. 12:30). Lež Pán vie, kto to urobí a kto nie. Môžem dodať, že Pán tiež koná podľa povolania, ktorým každého povolal, pretože On pozná každé srdce, pozná budúcnosť, dopredu vie a predurčuje, takže môže konať podľa tejto Skutočnosti.

 

Lež mnohokrát sme si možno ani nie vedomí, kde stojíme a teda, ak už toto Tajomstvo Zdokona­ľo­vania Svätých by viac nemalo byť pre nás ani pre žiadneho veriaceho tajomstvom, potom ten veriaci by mal prichádzať k Pánovi a pýtať sa Ho na toto zjavenie: "Kde som ja so svojím srdcom, pretože kde je moje srdce, tam je aj moja dokonalosť a moje vysoké povolanie?"

 

“Pane, ďakujem Ti za toto zjavenie a za toto svetlo, za Tvoju Milosť a za túto Časť Teba Samého, pretože Tvoje živé Slová možno stotožniť s Tebou Samým. A toto je Pravda, ktorú nám poskytuješ ohľadom zdokonaľovania Svätých. Ako sa to deje, prečo sa to deje, s kým sa to deje, do akej miery sa to deje a všetky ostatné veci, Pane, a toto  všetko je v Tvojom Slove, Pane, a je to dokonalé a je to krásne.

 

A tak sa, Pane, modlím, aby sme všetci poznali naše vysoké povolanie, aby to nebola otázka borenia sa, pretože je to napísané, ale preto, že nás k tomu tlačí naše vlastné srdce a Tvoje Slovo by len potvrdilo, čo naše srdcia už vedia.

Toto je moja prosba za všetkých veriacich, Pane, pretože táto Pravda sa vzťahuje na každého, koho si kedy spasil a kto bude Tebou zdokonalený, lebo Ty si Dokonalý, Pane, a si hodný nesmierneho oslavovania. Chválime Ťa, Pane, podľa Tvojej Veľkosti a podľa Tvojej Krásy a podľa Tvojej Dokonalosti. AMEN”.


Časť VIII         NOVÉ POČIATKY

 

Dnes je piatok, 5. marca 1993. Toto je časť VIII Pánovho posolstva “Tajomstvo Skutočnosti” a ja by som k nemu rád pripojil podtitulok “Nové Počiatky”.

 

“Ďakujem Ti, Pane Ježišu, za Tvoju úžasnú Milosť a za všetko, čo nám z tejto Milosti dávaš. Všetko, čo od Teba prichádza, je pre nás životne dôležité, pre náš vlastný život, pokrok a službu voči Tebe, voči Cirkvi, voči sebe samým a životne dôležité pre našu budúcnosť. Ďakujem Ti, Pane Ježišu. Ja Ťa prosím, aby si usporiadal tieto bohatstvá, ktoré si nám opäť udelil, aby sme sa na nich mohli podieľať v správnom poradí, správnymi slovami a cez Tvojho Ducha. Amen”.

 

Všetky veci, mŕtve a živé, boli stvorené Bohom akoby v cykloch alebo nových počiatkoch. A tieto slová "cyklus, nový počiatok" budem počas tohoto posolstva používať často. Cyklus bude znamenať nový počiatok. Mimochodom - číslo osem symbolizuje “nový počiatok”.

 

Všetko teda prebieha v cykloch. Všetko prechádza novými počiatkami. Pán ukazoval túto skutočnosť veľmi jasne a vzťahuje sa na celé Jeho Stvorenie. Náš vlastný život prebieha v cykloch v nás, fakticky  aj v tejto chvíli a vy by ste sa mohli pýtať: “sedíme tu tak ticho a počúvame, akéže to cykly sú v nás, čo to prebieha v nových počiatkoch?” Dám vám zopár príkladov. Vzduch cirkuluje do našich a z našich pľúc, či si to uvedomujeme alebo nie, a ak by sa tento cyklus zastavil, prestali by ste počúvať toto posolstvo. Váš život by sa zakrátko skončil.

Slová, ktoré tu odznievajú, sú v skutočnosti cyklami. Zvuk, ako viete, sa šíri vo forme vĺn. Vlnenie je cyklus, ktorý naráža na vaše ušné bubienky, rozochvieva ich a oni sa chvejú v tých istých cykloch. Toto kmitanie je nervami prenášané do mozgu, a to v tých istých cykloch. Vedomie potom interpretuje daný cyklus (čo to znamená) a povie vám, či rozumiete alebo nerozumiete tomu, čo bolo povedané. Ak by tieto ušné bubienky prestali kmitať alebo by mozog prestal kmitať týmito cyklami, nič by ste nepočuli.

 

Samotná krv v tomto momente pulzuje v našich žilách. ‘Stará dobrá pumpa’, zvaná srdce, pracuje deň a noc, nový počiatok, nový cyklus... a život je v krvi, a to je v Písme (Gen. 9:4, Lev. 17:11). Ak by táto pumpa zastala a teda jej cyklus zastal, zastavil by sa aj náš život. To je len zopár veľmi živých príkladov cyklov alebo nových počiatkov, ako nám ich Pán ukazuje, ktoré sa týkajú nášho vlastného života, a my sme si týchto vecí ani nie vedomí. Toto pulzovanie prebieha deň a noc, či spíme alebo bdieme.

A vlastne, celé naše telo pulzuje. My to nevidíme a necítíme. Každá bunka v našom tele sa skladá z atómov. A ako vieme, každý atóm je ako miniatúrny slnečný systém, kde atómové jadro je akoby slnkom, elektróny sú ako planéty, ktoré sa pohybujú v cykloch. Tieto však krúžia krkolomnými rýchlosťami, a ja som zvedavý, čo by sa stalo, ak by sa toto pulzovanie zastavilo v samotných atómoch, ktoré Pán stvoril. Naše telá by sa pravdepodobne rozpadli do vzduchu. Aj nábytok, na ktorom sedíme, by sa rozpadol, pretože sa skladá z tých istých atómov, pohybujúcich sa v tých istých cykloch.

Čokoľvek robíme, je cyklické pulzovanie. Aj keď len kráčame - kráčanie je cyklom, je novým počiatkom. Kladieme predsa jednu nohu pred druhú; jedna, dva, jedna, dva... opakovanie - cyklus, bez neho by sme sa nikde nedostali. Plávanie je takisto cyklom.

Porovnávali sme naše kráčanie s Pánom s veslovaním v člne, a veslovanie je pohybom v cykle. Vezmete veslo, ponoríte ho do vody, potiahnete, vytiahnete veslo z vody, opäť ho ponoríte, potiahnete - nový počiatok.

Dokonca aj práca na smeny je cyklom - práca, odpočinok, práca, odpočinok, jedlo. Máme raňajky, obed a večeru. Zajtra budeme mať tie isté ‘staré’ raňajky, ten istý ‘starý’ obed a tú istú ‘starú’ večeru, deň za dňom, deň za dňom a deň za dňom. Nemám na mysli to isté jedlo na večeru, ale ten istý rituál jedenia, ten istý cyklus, nový počiatok. Nie je to tak? A my si to ani nemusíme uvedomovať!

 

Aj samotný čas je vytvorený z cyklov. Jeden rok je doba, za ktorú sa Zem otočí okolo Slnka a vráti sa späť. To definuje jeden rok, a jedna otáčka zeme okolo vlastnej osi definuje jeden deň. Ak by Pán zastavil zem, mohli by sme vyhodiť naše kalendáre do smetí, a podobne aj hodinky, pretože by sme neboli schopní povedať, aká je hodina, ktorého dňa, ktorého mesiaca a ktorého roku. Stratili by sme čas, stratili by sme pojem času. Fakticky, tieto veci boli stvorené na určenie rokov, mesiacov, týždňov, atď. (Gen. 1:14)

 

Pohyb v cykle - pulzovanie kryštálu - umožňuje výrobu "quarz" hodiniek  a bez pulzovania kryštálov by quarzové hodinky neexistovali. Pulzovanie atómov je základom atómových hodín, a bez toho by žiadne atómové hodiny nejestvovali. Všetko je pulzom-cyklom.

Kdekoľvek sa pozriete do Božieho Stvorenia, všade je cyklus, pohyb, nové počiatky. A o nových počiatkoch v niektorých oblastiach nášho života môžeme tiež povedať, že sú novými príležitosťami. Boh teda takto stvoril všetko svoje stvorenie, že to môžeme pozorovať, že to môžeme vidieť, dotýkať sa ho, počuť, rozumieť mu. Môžem teda zopakovať, že všetky veci mŕtve a živé boli stvorené Bohom v cykloch, v nových počiatkoch.

 

Nuž a keďže tiež vieme, že Boh stvoril fyzický svet takým spôsobom, aby sme mali orientáciu či určité chápanie duchovného sveta, potom môžeme povedať, že podobné cykly-pulzy jestvujú aj v duchovnom svete. Pohyb v cykloch nie je obmedzený len na fyzický svet, a tak sa budeme podieľať na dvoch oblastiach, fyzikálnych cyklov alebo nových počiatkov, ako aj cyklov duchovných, čiže duchovných nových počiatkov.

 

 

 

Časť A: Fyzické nové počiatky

 

Hovorím zase o týchto veciach, aby som položil určité základy a vybudoval akúsi kostru pre celý tento fakt a skutočnosť Božieho Stvorenia. Je to preto, aby sme hneď neskočili strmhlav do niektorých aspektov Božej práce bez toho, aby sme poznali skutočnosť, na ktorých je táto práca založená.

Oblasť fyzických nových počiatkov, fyzických cyklov, som rozdelil do deviatich skupín.

 

(1) Tisícročné cykly — Sú to najväčšie cykly a každý z nich pozostáva z tisíca rokov. Ako vieme, v rámci tohoto fyzického stvorenia bolo Bohom ľudstvu vymedzených sedem milénií (1000 rokov = milénium). Šesť z nich už takmer uplynulo a jedno na nás ešte čaká. Ja nazývam tieto tisícročné cykly “Piesňami ľudstva”. Čo je Pieseň ľudstva vysvetlím podrobnejšie, keď sa k tejto téme neskôr vrátim.

 

(2) Ročné cykly — Nuž, všetci vieme, že každého 31. decembra o polnoci zemeguľa prichádza približne do toho istého bodu (kde bola pred rokom), aby zavŕšila jeden cyklus a začala nový. Nazývame ho Novým rokom - je to 1. január, 00:00 hodín. Pri tej príležitosti pijeme, jeme, zabávame sa, ale v skutočnosti sa nedeje nič neobvyklého. Len Zem završuje jeden cyklus a začína nový. Je to ročný cyklus.

Je tu jeden aspekt toho všetkého, ktorý neskôr bude potrebné si uvedomiť a to je skutočnosť, že Zem - ako verím - nikdy neskončí rok na tom istom mieste v Kozme, pretože aj celá slnečná sústava sa pohybuje v Kozme, takže tento cyklus je vlastne špirálou! Cykly tvoria špirály rovnako ako je to pri veslovaní v člne. Tam ponárame veslá do vody a veslujeme. A keď ich ponárame, nie je to na to isté miesto hladiny, pretože čln sa pohybuje a tak každý nový cyklus sa začína o čosi ďalej. Inak by sme stáli na jednom mieste a nikam nešli. Tak je to aj so Zemou, ktorá krúži okolo Slnka.

 

(3) Sezónne cykly — V každom roku máme štyri ročné obdobia, z ktorých jar zjavne predstavuje (znovu)zrodenie, leto je symbolom plného alebo dospelého života, jeseň je zobrazením stárnutia a zima predstavuje smrť. Je to cyklus života a smrti, ktorý nám Pán ukazuje každý rok. Ukazuje nám tiež fakt zmŕtvychvstania, pretože po každej zime prichádza nová jar. Nové vzkriesenie a nový život sa začína z niečoho, čo vyzeralo totálne mŕtve.

 

(4) Mesačné cykly — V roku máme dvanásť mesiacov. Dvanásť, ako vieme, znamená “dokonalosť vlády” (bolo 12 apoštolov). Navyše, každý z týchto cyklov je sprevádzaný novým mesiacom (Nov), a Mesiac - ako vieme - predstavuje Cirkev. Každý mesiac teda môžeme vidieť všetky fázy Cirkvi, ako ide od nového mesiaca k plnému a potom opäť k novému mesiacu. Tento cyklus prebieha takýmto spôsobom každý mesiac a ukazuje nám fázy Cirkvi niekoľkokrát do roka.

 

(5) Týždenné cykly — Prvý deň týždňa, nedeľa, je tiež ôsmym dňom týždňa: Nedeľa, pondelok, utorok, streda, štvrtok, piatok a siedmym dňom je sobota. Ôsmy deň, nedeľa, je súčasne aj prvým dňom. Nedeľa teda, ako ôsmy deň, je novým počiatkom, novým týždňom a ja tieto týždenné cykly nazývam “Piesňou nášho života... Piesňou nášho osobného života”. Prečo? Je iba jedna ďalšia vec, ktorá má taký istý cyklus a to je hudba. Každá oktáva má osem nôt: C, D, E, F, G, A, H, C, takže ôsma nóta je presne taká istá ako prvá, čiže ‘C’ - s tým rozdielom, že, ako to vie každý hudobník, má vyššiu tóninovú výšku. Má však to isté písmeno, takže ‘C’ môžeme prirovnať k nedeli a pod. Je to v podstate hudobný týždeň a tento cyklus, stvorený Pánom, je taký istý, ako cyklus týždňov. Pre túto podobnosť nazývam týždenný cyklus “Piesňou nášho života”.

A vlastne, naše stretnutia sú tiež týždennými cyklami. 'Spievame' náš duchovný život tým, že sa stretávame týždenne.

Môžem sa teraz vrátiť k tisícročným cyklom. Nazval som ich “Piesňou ľudstva”, pretože sedem milénií tvorí týždeň. Jeden týždeň, v ktorom každý deň znamená tisíc rokov, keďže to je Pánovo vnímanie. Pozrime sa do Písma. Čas od času nazrieme do Písma, aby sme videli Slovo Božie. 2.Pet. 3:8: “Milovaní, len toto jedno nech neujde vašej pozor­nosti, že jeden deň u Pána je ako tisíc rokov, a tisíc rokov ako jeden deň”. Toto ľudstvo prechádza jedným týždňom, zloženým zo siedmych dní, takže v Pánovom vnímaní sa Betlehem, Kalvária a Pentekost (Letnice) udiali iba pred dvoma dňami, teda Pán nie je veľmi pomalý; to iba naše vnímanie času je iné.

Takýto týždeň siedmych dní, z ktorých každý trvá tisíc rokov, je teda týždňom celého ľudstva a preto ho nazývam “Piesňou ľudstva”. Ako je táto pieseň 'spievaná' však neviem; pravdepodobne dosiaľ veľmi zle a falošne, ale je to aj tak pieseň.

 

(6) Denné cykly — Denné cykly predstavujú striedanie svetla a tmy. Svetlo je symbolom dobra, alebo dobroty, tma predstavuje zlo. Pán nám teda každý deň pripomína existenciu a vojnu medzi dobrom a zlom, pretože On stvoril oboje, dobro I zlo (Iz. 45:7); a cycklus celého nášho života prebieha cez tieto dva stavy.

 

(7) Hodinové cykly — Deň má dvanásť hodín a dvanásť hodín má aj noc. Opäť - dvanástka znamená "dokonalosť vlády", čo znamená oboje, t.j. deň (ktorý je svetlom) a noc (ktorá je tmou); ony dokonale ovládajú náš život. Nemôžeme ich nebrať na vedomie, nemôžeme ich zanedbať, nemôžeme ich zmeniť. Sme im podriadení a ony budú dokonale vládnuť nad naším životom, až kým nebude odstránená noc. To znamená, že bude odstránená tma, t.j. zlo bude odstránené a bude to v Novom Stvorení. Zjavenie 21:25: “A brány jeho (Nového Jeruzalema) sa nebudú cez deň zatvárať, pretože noci tam nebude”. Cyklus svetla a tmy sa skončí. Noc bude odstránená a s ňou tma, ktorá tiež symbolizuje podvod a zlo.

 

(8) Minútové cykly — Všetci vieme, že hodina má šesťdesiat minút. Šesťdesiat je päť krát dvanásť, čo je “Milosť” krát “dokonalá vláda”.

 

(9) Sekundové cykly — Minúta má šesťdesiat sekúnd. Viem, že sú aj menšie cykly ako tento, ale o tých nebudeme hovoriť.

 

Pán vo Svojom Slove používa všetky tieto cykly od čísla dva po sedem. Používa roky, ročné obdobia, mesiace, týždne, dni a hodiny.

Každý človek, ktorý kedy žil, bol podrobený všetkým týmto cyklom. Keďže máme telo, ktoré je z tejto zeme a pretože žijeme na tejto zemi, ktorá svojím otáčaním definuje čas, všetci prechádzame týmito cyklami. Niekedy, nazdávam sa, sme si toho vedomí, hlavne keď každý deň musíme skoro ráno vstávať, či je leto alebo zima.

Podieľam sa týmto s vami, aby som poukázal na krásu Pánovho stvorenia, poriadok, Múdrosť Pána a že toto je skutočnosť jeho stvorenia, ktorá ide ešte oveľa, oveľa hlbšie než je to, o čom som práve hovoril.

 

 

Časť B: Duchovné nové počiatky

 

Ako už bolo spomenuté v Časti VII, číslo, ktoré sa vzťahuje na fyzické Stvorenie Božie, je číslo štyri. Takže rozdeľujem túto časť duchovných počiatkov do štyroch skupín.

 

            (1) — Najväčším cyklom, ktorý, samozrejme, trvá z nekonečna do nekonečna, je cyklus od Genesis 1:1 po Zjavenie 22:21. Je to najväčší fyzický cyklus, ktorý je rozdelený do dvoch cyklov duchovných: Sú to Starý Zákon a Nový Zákon.

Starý Zákon trval štyritisíc rokov a Nový Zákon potrvá tritisíc rokov. Prísne vzaté, Starý Zákon sa začína, keď Boh dal Zákon, čo je opísané v Exode, kap. 20. a končí sa splnením tohoto Starého Zákona. Je to vtedy, keď Boh prichádza ako Syn Človeka v osobe Krista, splní Svoj Vlastný Zákon a umrie. To je tiež časťou onoho Starého Zákona = Závetu a smrťou Svedka = Krista (Pôvodcu Závetu) sa Závet naplnil.

Nový Zákon = Závet nasleduje ihneď po tom. Fakticky, ja verím, že medzi týmito dvomi (Zákonmi) je trojdenná medzera. Nový Zákon sa začína, keď Ježiš Kristus, Syn Boží, prechádza cez smrť, je vzkriesený a namiesto toho, aby dal Zákon, dáva Milosť. Toto je počiatok Nového Zákona = Závetu. Koniec Nového Zákona nastane, keď je Milosť naplnená, keď je Cirkev dobudovaná , keď je Kráľovstvo nebeské založené a keď všetky mŕtve a živé veci budú rozsúdené. Tento Posledný súd je veľmi obrazne znázornený v 20. kapitole Zjavenia.

Toto sú tie dva hlavné duchovné cykly, ktoré rozdeľujú najväčší fyzický cyklus. My žijeme v priebehu a v čase platnosti Nového Zákona, čo znamená, v období Milosti. Neskôr spomenieme, že žijúc v r. 1993, ešte nemusí neznamenať, že žijeme v Novom Zákone = Závete.

 

            (2) - Náš vlastný pozemský život tiež prichádza z večnosti a do večnosti sa vracia, ale namiesto toho, aby trval sedem tisíc rokov, trvá alebo by mal trvať sedemdesiat. (Žalm 90:10). A tento náš pozemský život, tento cyklus, ktorý tiež akoby "vyskočil" z večnosti a opäť sa tam vracia, je rozdelený do dvoch duchovných cyklov: Starého Zákona a Nového Zákona, na dobu pred spásou a po spáse, na starý život a nový život; môžete si zvoliť ktorýkoľvek z týchto troch názvov.

 

Vieme už, že starý život je založený na telesnosti, nový život je založený na duchu. Telesnosť, to znamená vonkajší človek, hynie a zahynie rovnako, ako Starý Zákon. Poďme k Židom 8:10: “Lebo to je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po oných dňoch, hovorí Pán (mieniac Novú Zmluvu, Nový Zákon); Svoje zákony im vložím do mysle a vpíšem ich do ich sŕdc. A ja im budem Bohom a oni mi budú ľudom”. Verš 13: “Keďže hovorí ‘Novú zmluvu’, urobil tú prvú starou (Starý Zákon je teda starý). Nuž a keď niečo hynie a starne, je blízko k zániku”.

Starý Zákon zaniká takým istým spôsobom, ako náš vonkajší človek zaniká a hynie. Ale duša a duch, ktoré tvoria nášho vnútorného človeka, je novým počiatkom, ktorý sa vracia do večnosti a nikdy nezahynie. Fakticky, je obnovovaný každý deň. 2.Kor. 4:16: “Preto neochabujeme. A hoci náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň”.

 

Povedali sme, že náš život sa tiež začína z večnosti a vracia sa do večnosti po tom, čo sa na krátky čas objavuje na tomto svete. Jakub to opisuje v 4:14: “Veď ani neviete, čo sa stane zajtra! Lebo veď čo je váš život? Je akoby parou, čo sa na chvíľku objaví a potom sa rozplynie”.

Ako vieme, naši rodičia nám dávajú iba telo. Podľa Jánovho Evanjelia 3:6: “Čo sa narodí z tela, je telo; a čo sa narodí z Ducha, je duch”. Takže naši rodičia nám dali iba telo, ktoré (samo od seba) nemalo život, ale Boh nám dáva ducha, ktorý z nás robí živú dušu. Je potrebný Jeho Duch, aby sme sa stali živými dušami, aby sa z mŕtveho tela stala živá duša. Genesis 2:7 nám hovorí to isté, lebo to urobil Pán aj s Adamom: “A Pán Boh utvoril človeka (Adama) z prachu zeme, a do jeho nozdier vdýchol dych života; a človek sa stal živou dušou”.

Rovnako Pán Boh vytvoril aj nás, každého z nás, z prachu zeme, pretože v našom tele nie je žiadny iný fyzický materiál než je aj v prachu zeme. A keď nás takto vyformoval v matkinom lone, vdýchol do nás Svoj dych života, inak by sme sa narodili mŕtvymi. Veríte tomu? Potom zavŕšíme cyklus nášho života a prach sa vracia do zeme, odkiaľ vyšiel a duch sa vracia k Bohu, ktorý ho dal. Ste stále v Genesis? Nalistujte si 3:19: “V pote svojej tváre budeš jesť chlieb, až dokiaľ sa nenavrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý; pretože si prach a do prachu sa navrátiš”. Všetci to poznáme. A v Kazateľovi 12:7: “A tak sa vráti prach do zeme, ako bol; a duch sa navráti k Bohu, ktorý ho dal”. Takto sa završuje cyklus nášho života. Z večnosti do večnosti.

 

Povedali sme už, že tento pozemský život je rozdelený na cyklus pred spasením a cyklus po spasení (cyklus spásy). Zabudnime na cyklus pred spásou, keďže v ňom nie je veľa zaujímavého, čo by stálo za zmienku, azda s výnimkou skutočnosti, že v ňom tiež boli duchovné cykly, v ktorých nás Otec nebeský ‘prekmitával’ smerom k našej spáse prostredníctvom nových počiatkov. Priťahoval nás smerom k spáse (Ján 6:44), šli sme akoby po špirále smerom k spáse. Srdce bolo pripravované k spáse (Prísl. 16:1). Avšak, odhliadnúc od toho, v tomto cykle sa mnoho zaujímavého nedialo a my by sme radšej mali zabudnúť na toto obdobie nášho života a deliť sa radšej s našim cyklom spásy.

 

Je tu jedna poznámka, ktorú by som mal pripojiť na tomto mieste a je nasledovná: Tí, ktorí nie sú nikdy spasení, t.j. pohania, ostávajú v cykle pred spasením, aj keď pre nich tiež existuje cyklus spásy. No predsa doňho nikdy nevstúpili, takže môžme tiež povedať, že aj keď žijú v roku 1993, žijú stále pod Starým Zákonom! Nikdy nevstúpili do cyklu Nového Zákona, pretože odmietli Milosť; a keďže odmietli Milosť, musia žiť pod Zákonom. Nejestvuje žiadny iný výber pre niktorú živú vec. A preto, keď budú otvorené knihy Posledného Súdu, títo ľudia budú súdení podľa Zákona a nie podľa Milosti. Je to teda “smola”, že nikdy nevošli do cyklu Nového Zákona, t.j. nikdy nevošli do cyklu spásy.

 

            (3) — Cyklus spásy v našom živote závisí od toho, kedy sme boli spasení, súc veľmi mladí, v strednom veku, alebo veľmi starí; aj jeho dĺžka samozrejme závisí od toho. Nezávisle od tejto dĺžky, tento cyklus má mnoho, mnoho iných, menších cyklov. Veľké, nové začiatky, či míľniky - všetky závisia od nášho povolania. Opakujem teda, že náš cyklus spásy má mnoho-premnoho iných väčších či menších cyklov, nových začiatkov, míľnikov - a všetky z nich sú závislé na našom povolaní (1.Kor. 7:17). A naše povolanie závisí od nášho srdca!

 

A tento cyklus spásy možno opäť rozdeliť na dva základné cykly, čiže nové začiatky: jeden je "cyklus premožiteľov" a druhý je "cyklus ne-premožiteľov". Poďme do Knihy Zjavenia. Kapitoly 2. a 3. pozostávajú, ako by sme to už mali vedieť, z “poslednej korešpondencie” Pána pre svoju Cirkev, v ktorej posiela Svojich posledných sedem listov Zborom v Malej Ázii. Tieto Zbory symbolizujú rozličné fázy Cirkvi, rôzne druhy Cirkvi, ako aj jej rozličné obdobia.

Ak ste si to ešte nevšimli, uvidíte veľmi jasne, že v každom z týchto listov Pán rozdeľuje každý Zbor na dve časti: premožiteľov a tých ostatných veriacich (ne-premožiteľov). A ak sú tam nejaké sľuby, dané sú len premožiteľom; ostatní veriaci sú alebo varovaní alebo sú im dané určité pokyny, čo majú robiť. A Pán hovorí o skutkoch toho-ktorého Zboru, vymenovává, čo sa Mu páči alebo nepáči na dotyčnom Zbore, ale vždy končí tým, že sa obracia na premožiteľov. Toto jasne rozdeľuje Cirkev na premožiteľov a tých ostatných.

 

Ja hovorím a verím tomu, že tieto takzvané cykly, čiže nové začiatky pre premožiteľov, sú úplne iné, než začiatky pre ne-premožiteľov. Základný rozdiel alebo črta cyklického pohybu premo­žiteľov spočíva v tom, že "výsledný" pohyb je smerom hore. Je to dohora smerujúca špirála. Každý nový začiatok privádza premožiteľa vo svojom výsledku hore, to znamená smerom k nebu. Na druhej strane, pre ne-premožiteľov, je čistý výsledok ich cyklického pohybu smerom dole, alebo je to ako "jo-jo" - hore-dole, alebo je to stagnácia, alebo je to kolotoč.

 

Poďme k Zjaveniu, kap. 22., ktorá je poslednou kapitolou, poslednej Knihy Biblie a prečítaj­me si verše 11. až 13: “Kto koná neprávosti, nech ďalej koná neprávosti (mohli by sme tiež povedať: nech koná ešte viac neprávostí) ; a kto je špinavý, nech sa ďalej (ešte viac) špiní; a kto je spravodlivý, nech je (ešte viac) spravodlivejší; a ten, kto je svätý nech sa ďalej (ešte viac) posväcuje. A hľa, prichádzam skoro a prinášam so sebou svoju odplatu, aby som každému odplatil podľa jeho skutkov. Ja som Alfa a Omega, Začiatok a Koniec, Prvý a Posledný”. Sú to Slová Samotného Pána.

 

O verši 11. sme aspoň raz spoločne hovorili už predtým. To, čo je vo verši 11., nie je na výber; je to Pánov príkaz! Z toho vyplýva, že alebo idete hore alebo idete dole. Ten, kto je špinavý a túži ostať špinavým, bude ešte špinavejším; ten, kto je spravodlivý a túži byť spravodlivým, stane sa viac spravodlivým a dostane sa mu viac nových začiatkov, aby takýto stav mohol dosiahnuť, aby sa mohol stať spravodlivejším. A kto je svätý a túži ostať svätým, bude urobený (stane sa) svätejším.

 

My všetci vieme, že v čase našej spásy, sme skrz-naskrz špinaví, sme hriešní, sme hriešnikmi. Sme nespravodliví a špinaví ako na tele tak i na duchu. Po spasení = vykúpení (keď vyjadríme svoju vieru v Krista - Rim. 10:9-10) ostávame takí istí, s výnimkou toho, že naše minulé hriechy sú odpustené (zmyté) - a to je jediný rozdiel! Každý nový veriaci teda začína z takejto strašidelnej situácie a ak jestvujú kresťania, ktorí veria, že po spasení = vykúpení sú už čistými a svätými, veľmi-preveľmi sa mýlia.

 

Poďme teraz do 2.Kor. 7:1, kde Pavol píše: “Milovaní, keď už máme takéto prisľúbenia, očisťme sa od všetkej špiny tela i ducha, a v bázni Božej zdokonaľujme svoje posvätenie”. Pavol, Kristov apoštol, hovorí v prvej osobe množného čísla "...očisťme sa...", teda nevynímajúc z toho ani seba. V Liste korintskej Cirkvi priznáva, že my, kresťania, sme špinaví, a to nielen na tele ale aj v duchu! Ten teda, kto je špinavý a chce ostať špinavým podľa 2.Kor. 7:1..., “nech sa stane  (ešte viac) špinavejším", hovorí Pán v Zjavení 22:11. Jeho cyklus smeruje dole, je to dole smerujúca špirála. Ta­ký­­to kresťan môže eventuálne vypadnúť priamo z Nového Zákona, čo znamená z Milosti (Žid. 6:4-6).

Toto je význam dole smerujúcej špirály; vaša špirála vypadne z hlavného cyklu, ktorý je cyklom Milosti, Udeľovania Milosti, nového začiatku pre Ľudstvo, ktoré nebolo schopné dodržiavať či vyplniť Zákon. Samozrejme, Zákon aj tak nemohol nikoho urobiť dokonalým (Žid. 7:19).

 

Cykly Premožiteľov smerujú hore. Ten istý, 11. verš kap. 22. Zjavenia to potvrdzuje, pretože premožitelia túžia po tom, aby vystúpili z tohto stavu špiny, hriešnosti, tmy, zla a podvodu. Podľa 2.Kor. 3:18: “Ale my všetci, s nezahalenou tvárou hľadiac akoby cez sklo na slávu Pánovu, sme pretváraní do tej istej podoby zo slávy do slávy, akoby Pánovým Duchom”. Toto je cyklus smerom hore. Sú to nové začiatky, ktoré tvoria dohora smerujúcu špirálu. Sme pretváraní z menšej slávy do väčšej slávy, z nižšej svätosti do vyššej svätosti, z menšej spravodlivosti do väčšej spravodlivosti. Toto je hore smerujúca špirála pre premožiteľov. Už sme, domnievam sa, čítali 2.Kor. 4:16: “A hoci náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný človek sa obnovuje zo dňa na deň. Je to teda denný cyklus obnovy, nový začiatok pre vnútorného človeka, pre ducha a dušu.

 

Pre ne-premožiteľov, táto dole smerujúca špirála, ako sme povedali, môže viesť až k vypad­nutiu z hlavného cyklu Nového Zákona, čiže z Milosti, a my dobre poznáme dotyčnú časť Epištoly Židom, 6:4-6. Spomínam to tu iba  kvôli úplnosti a pre tých, ktorí to možno ešte nevedia. V uvádzanej pasáži sa jasne hovorí o vypadnutí z cyklu Nového Zákona, o vypadnutí z Milosti. Tí, ktorí sa raz stali účastníkmi Svätého Ducha (boli spasení = vykúpení), ktorí okúsili dobré Slovo Božie a moc prichádzajúceho sveta, ak tí odpadnú (ak teda ich špirála bude smerovať dole, až kým nevypadne), je nemožné ich opäť obnoviť do stavu pokánia (priviesť ich späť pod Milosť). Pre nich nejestvuje možnosť spiatočného cyklu.

Takže, pre ne-premožiteľov sú cykly obyčajne kruhmi; kolotočmi, v ktorých sa krútia dookola, kde po chvíli už poznajú všetky známe tváre a všetko známe prostredie, a všetko sa stále krúti dookola, ale nič sa nemení. To je náboženský kolotoč, na ktorom teraz sedí väčšina kresťanstva.

 

Zjavenie 2:24-25: “Vám však vravím, ako aj ostatným v Tyatire, ktorí sa nedržia tohoto učenia a ktorí nespoznali hĺbky satana, ako hovoria; Nevložím na vás žiadne iné bremeno; ale to, čo už máte, držte pevne dokiaľ neprídem”. Vo veľmi voľnej interpretácii to značí: ‘Držte sa!’ Nepoložiť iné bremeno - Pán tým mieni: “Nepoložím pred vás žiadne nové začiatky, nevystavím vás žiadnym vyšším cyklom, len vydržte, držte sa toho kolotoča”. To je stagnácia. Vďaka Bohu, že jestvuje aj takáto možnosť, inak by všetci tí, čo sa nestanú premožiteľmi, boli (eventuálne) vyčiarknutí z Knihy Života (Zjav. 3:5). To by naskutku nebola veľmi radostná alternatíva.

 

Zjavenie 3:15-16: “Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci; Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto však, keďže si vlažný a ani studený ani horúci, vypľujem ťa zo svojich úst”. To tiež nie je veľmi príjemná alternatíva, ale je to tiež stagnácia.

Keď ste horúci, vystupujete hore, keď ste studený, zostupujete dole a keď ste vlažný, to tam len ‘visíte’. Viem z vlastnej skúsenosti, a som si istý, že to poznajú aj mnohí iní kresťania, že pre ne-premožiteľov, jestvuje aj takzvaný "jo-jo" cyklus, kde jeden mesiac alebo jeden týždeň človek ide hore a ďalší mesiac či týždeň ide dole. Keď príde do zboru “Obnova-Oživenie” zdá sa, že zbor ide hore, ale keď "Obnovovateľ" odíde, zbor padne naspäť, kde bol, teda dole. A tento "jo-jo" systém pokračuje ďalej a ďalej.

 

            (4) — Detailný cyklus. V cykle spásy máme tiež detailné cykly... detailné nové začiatky. Nuž toto by malo mať pre nás praktickejší význam, pretože to, či sa Zem otáča hore hlavou, v kruhoch alebo elipsách, neznamená pre nás veľmi veľa a nemá na náš život nejaký praktický účinok; lenže všetky tieto detailné cykly, ktoré pre nás Pán naaranžoval, majú na náš život praktický vplyv. Veríte, že my všetci prechádzame cyklami?

Môže sa premožiteľ niekedy pohybovať v cykle smerom dole, áno alebo nie? (Kongregácia: Áno, aj nie ). “Áno, aj nie” je veľmi dobrá odpoveď. Ja verím, že môže a to nielen zo svojej vlastnej skúsenosti, ale tiež preto, že to hovorí Božie Slovo. Ostaňte na chvíľu v Knihe Zjavenia a prečítajme si jeden osobitný verš v kap. 2, kde Pán hovorí ku Zboru v Efeze. Neviem presne v ktorom roku Pán dal toto posolstvo Jánovi Milovanému a neviem ani, kedy bol Zbor v Efeze Pavlom založený. Možno medzi týmito dvomi udalosťami uplynulo štyridsať alebo päťdesiat rokov, presne to neviem, ale to je nepodstatné. Vo veršoch 4. a 5. Pán povedal Zboru v Efeze: “Mám však čosi proti tebe, pretože si zanechal svoju prvú lásku. Rozpamätaj sa preto, odkiaľ si spadol, a učiň pokánie a konaj  prvotné skutky; lebo ak nie...”. Toto je spontánne podieľanie sa, preto musím povedať nasledovné - Pán mi dal pred nejakým časom to isté Slovo. Prečo? Pretože, ako verím, žiadny veriaci nie je výnimkou v tomto a ktokoľvek sa zamiloval do Pána, podobne ako Efežania, v tej či inej dobe sa od svojej prvej lásky vzdialil! Prečo? Lebo je to prirodzené a my všetci kráčame prirodzenými cestami pred tým, než je naša láska dostatočne zdokonalená.

 

Pán nás teda privádza do toho istého cyklu. Musíme sa vrátiť k našej prvej láske. Toto je náš cyklus a my sa vrátime k našej prvej láske a uzavrieme tento cyklus tým, že vyjadríme pred Pánom naše pokánie. A keď to urobíme, vrátime sa späť, ale nie do toho istého bodu, lebo druhá láska bude lepšia ako prvá, pretože bude vyspelejšia!

Či sme azda nehovorili v jednom z predchádzajúcich posolstiev, že zdokonaľovanie Svätých spočíva v zdokonaľovaní ich ovocia? Pamätáte sa na to? Máme to hneď tu. Ovocie sa totiž zdokonaľuje pohybom v cykle. Zasadíme jabloň a tá urodí prvé ovocie: jablká s priemerom asi dva a pol centimetra, zelené a kyslé. Som si istý, že také jablká nikto z nás neje. Čo sa musí stať je, že strom sa musí zbaviť svojho prvého ovocia a v priebehu ďalšej zimy umrieť. A keď pretrvá zimu, v jari bude znovu vzkriesený, aby priniesol druhú úrodu ovocia - a to je lepšie. A po niekoľkých takýchto cykloch, po niekoľkých rokoch, strom začína rodiť ovocie, na ktorom by si pochutnal každý záhradník. Takýto strom, s krásnymi, veľkými, červenými, šťavnatými a sladkými jablkami chcel by mať potom vo svojej záhrade. Takže ja verím, že naše ovocie je zdokonaľované v cykloch.

 

Ak sme opustili našu prvú lásku a potom vykonáme pokánie a sa vrátime, nebude to do toho istého bodu. Vrátime sa o čosi vyššie. Naša špirála vystúpi smerom hore. Rozpamätaj sa teda, odkiaľ si spadol...”.

Premožiteľ teda môže spadnúť dole, ale Pán mu to pripomenie a zaranžuje cyklus, ktorý ho privedie späť a ešte vyššie. Takže v detailných cykloch ako je tento, máme cykly lásky a skutky lásky, ktoré nájdeme priamo tu, v Zjavení 2:4-5. Máme aj cykly viery a skutky viery, Zjavenie 3:3: “Rozpamätaj sa preto, ako si prijal a počul, a drž pevne a učiň pokánie”. To, čo sme prijali a čo sme počuli je predovšetkým viera, lebo viera prichádza cez počutie a počutie cez Slovo Božie (Rim. 10:17).

 

Máme si teda na prvom mieste pamätať, ako sme to prijali. Máme sa vrátiť späť, musíme sa vrátiť späť k tej prvej základnej viere, ktorá musí vyspieť. Môžete si to predstaviť? Viete si predstaviť, čo Pán robí? Vráti nás k pôvodnej viere a predsa, neskončíme iba tam, ale skončíme vyššie. Ale zavŕšime cyklus, špirálu a to isté sa vzťahuje na každé ovocie.

 

Nasledovné možno nemá s tým naoko nič do činenia, ale prečítajme si 1.Tim. 5:11-12: “Ale mladšie vdovy odmietni; lebo keď začali byť ľahkovážné voči Kristovi, vydajú sa; a budú odsúdené, pretože odvrhli svoju prvú vieru”... Odvrhli svoju prvú vieru. Nemajú nič, k čomu by sa vrátili, preťali cyklus, pohybujú sa po špirále dole. Čaká ich tam odsúdenie. Keď odvrhneme svoju prvú vieru, prvú lásku, prvé ovocie, sme pred odsúdením, pretože sme pred špirálou, smerujúcou dole.

Jestvuje tu nová príležitosť, nový začiatok? Tá jestvuje vždy - AK UROBÍME POKÁNIE! Pokájanie jednoducho znamená “odvrátenie sa od našich ciest”, čo znamená z našich starých cyklov. Nebudeme, nechceme nasledovať ten istý starý cyklus, ktorý ide dole. Oľutovaním sa od neho odvrátime a začneme cyklus hore. Je to nový začiatok!

 

Titus 3:10-11: “Heretika po jednom-dvoch napomenutiach odmietni; Vediac, že takýto človek je zvrátený a hreší, súc odsúdený sám sebou”. Heretikovi v opravdivej Kristovej Cirkvi sa povoľujú dva “dole smerujúce cykly” a potom by sme už nemali s ním pokračovať. Máme ho nechať na jeho klesajúcej špirále. Vidíte to? Mali by ste sa otočiť a povedať mu: “Zbohom, brat... toto nie je smer, ktorým ja idem”.

 

Som si istý, že každý z nás, v našom vlastnom živote, v tomto tele, zakúšame isté míľniky, isté nové začiatky. My (v tomto Zbore) nemusíme ísť príliš ďaleko do minulosti; veď pred nejakým rokom-dvomi sme tiež mali nový začiatok (otrasenie - viď Časť VI). Každý z nás prechádza iným cyklom. Príčinou toho je, že Pán nás chcel priviesť na vyššiu základňu, na vyššiu úroveň. Hore smerujúci cyklus znamená špirálu, čo vás nevyhnutne musí vyviesť vyššie.

Ako vystupujeme nahor, opúšťame tmu, opúšťame podvod, opúšťame hlúposť, opúšťame predsudky. Vystupujeme vyššie, prichádzame stále viac a viac do Božej Skutočnosti (Pies. Šal. 4:8). Je to tak? A keď sa dostávame do Božej Skutočnosti, sme uschopňovaní konať veci, ktoré sme predtým nikdy nekonali; milovať Ho a slúžiť Mu spôsobom, o akom sme predtým ani nesnívali.

 

Ani dnes možno ešte nevieme, ako slúžiť Pánovi, ale ak to nevieme, potom príslušný cyklus bude pre nás pripravený. Lež všetci sme prešli cyklami. Tiež vieme, že traja z našich bývalých členov nepokračovali s nami od r.1991, pretože sotva niekedy ich cyklus smeroval hore. Ich cyklus smeroval dole, ich špirála sa krútila dole, prípadne stáli na mieste. Z toho vyplýva, že nemôžeme ísť s niekym, kto behá do kruhu, či smeruje dole, kým my smerujeme po špirále hore. To je nemožné. Príde čas, keď sa tieto dve špirály musia rozdeliť a oddeliť.

V minulosti sme dokonca zdieľali aj niektoré väčšie cykly alebo nové začiatky či míľniky a možno ich vidíme jasnejšie než iné. Sú ale stovky a stovky malých cyklov, ktoré si možno ani nevšim­neme. Možno sú to denné alebo týždenné cykly. Častokrát s mnohými veriacimi, a to by malo zahrňať aj nás, si musíme byť vedomí že nejako celé dni, týždne, mesiace, ba dokonca aj roky, tie isté okolnosti sa zdajú byť vôkol nás!

Prechádzame tými istými problémami, cez tie isté situácie, pociťujeme tie isté bolesti, to isté utrpenie, narážame do tých istých múrov; všetko sa zdá byť nemenné. Po nejakom čase sa môžu tieto okolnosti stratiť a po dvoch-troch mesiacoch sú tu späť a my sa sami seba pýtame - “Čo sa to vlastne deje?"  Nuž, sú to cykly..., sú to cykly.

Naozaj, niektorí kresťania môžu prežívať tie isté problémy a ťažkosti, tie isté okolnosti po celé roky. Zdá sa, že sa z toho nikdy nemôžu dostať a predsa, Pán pokračuje v cykloch. Zažili ste podobné veci? Som si istý, že áno.

 

Dalo by sa hovoriť oveľa viac, ale ja by som rád spomenul už iba jeden fakt, ešte jednu skutočnosť, ktorá sa dotýka pohybu v cykloch a nových začiatkov, ktoré Pán pre nás aranžuje. Načo sú vôbec potrebné takéto cykly? Položil som Pánovi túto jednoduchú otázku: “Prečo je to tak? Prečo musíme toľkokrát opakovane prechádzať cez zdanlivo tie isté problémy, tie isté okolnosti?"  A ja verím, že Pán mi dal odpoveď, o ktorú by som sa chcel s vami podeliť.

Predovšetkým by som rád prečítal z Knihy Jóba 14:19, iba prvú časť tohoto verša: “Vody vymieľajú kamene...”. Vody vymieľajú kamene, a mám za to, že my tiež máme na to niekoľko príkla­dov. Niektoré zo známych kaňonov alebo jaskýň boli vyformované vodou, tečúcou vodou, cirkulujú­cou vodou. Ak voda (dosť dlho) kvapká čo aj na natvrdšiu skalu, vyhĺbi do nej dieru, je tak? Voda, obtekajúca okolo balvana, ho vyformuje bez ohľadu na to, aký je ten balvan tvrdý. Vody vymieľajú kamene.

Daniel hovorí o anti-kristovi, ktorému bola daná táto vízia. V Danielovi 7:25 čítame: “A bude vravieť (antikrist) veľké slová proti Najvyššiemu a unaví (bude vymieľať) svätých Najvyššieho”. Antikrist použije tú istú taktiku. Cykly použije vo svoj vlastný prospech, svätých unaví. Bude cirkulovať, opakovať zlo, lož, tmu, hriechy a pokušenia do tej miery a stupňa, že unaví svätých.

 

Chcel by som vám teraz poskytnúť jeden príklad z vlastnej inžinierskej praxe a je to niečo, čo mi tiež Pán pripomenul. Len veľmi málo ľudí má vôbec nejakú predstavu o tom, ako je skonštruovaný "podvozok" (konštrukcia s kolesami) železničného vozňa alebo ako sa robia jeho výpočty a zaťažká­vacie skúšky pred tým, než je namontovaný pod vozeň alebo pod lokomotívu. Každý takýto podvozok daný do užívania, je vystavený neuveriteľným nárazom a zaťaženiam. Ak by nebol náležite skonštruo­vaný, analyzovaný a odskúšaný, nik by sa neodvážil použiť ho pod železničný vozeň, či lokomotívu. Ak by sa táto vec začala rozpadávať keď je vlak v pohybe - povedzme v rýchlosti stopäťdesiat, tristo alebo aj viac kilometrov za hodinu (ako napr. rýchliky TVG vo Francúzsku)  - došlo by k strašnej katastrofe.

Bola mi teda pripomenutá jedna vec. Kedykoľvek skúšame takúto konštrukciu, podrobujeme ju najprv všetkému možnému statickému zaťaženiu (váha vozňa a pasažierov), ktorému by mohla byť hypoteticky vystavená, a to obvykle dvojnásobku takejto váhy. Pomocou hydraulických cylindrov sú podvozky podrobené tonám a tonám zaťaženia, vertikálneho, horizontálneho, šikmého - a toto podvozky obyčajne bez problémov vydržia.

Potom však nasledujú dynamické skúšky a dynamické sily (oscilácia, kmitanie, otrasy, cykly) predstavujú obvykle menej než jednu štvrtinu síl statických a niekedy len jednu pätinu. Reč je o cyklickom zaťažení, ktoré sa rovná približne plus-mínus 20 percentám statického zaťaženia, ktorému sú podvozky vystavené. Takýto test môže trvať aj niekoľko týždňov, pretože podvozok môže byť vystavený miliónu, či dvom miliónom cyklov, prípadne štyrom miliónom až do šiestich miliónov cyklov, čo predstavuje záťaž, ktorej bude táto konštrukcia vystavená počas svojho trvania.

Dosť často sa stáva, že po jednom milióne cyklov sa vo zvaroch objavia trhliny, osobitne vo zvaroch, ktorými sú pospájané oceľové platne. Ak sa to stane, je to vážny problém a príslušný podvo­zok je vyradený! Aj keď vydržal dvojnásobok statickej záťaže, nemohol však vydržať viac než napr. milión cyklov oveľa slabších síl. Hovoríme tu o únave materiálu a konštrukcie.

 

Pán, pravdaže, pozná tento jav oveľa lepšie, ako my a hovorí, že my všetci potrebujeme cykly na prasknutie nášho starého človeka, ktorý inak je schopný vydržať neuveriteľne vysoký tlak v statickej (nepohyblivej) situácií. Lež ak raz začne dynamický pohyb v cykloch, "úbohý starý idiot" začína praskať. Pán ho postupne “unavuje”. Nuž, je pravda, že takýto proces je sprevádzaný nepríjemnými pocitmi, ako je utrpenie a bolesť.

Príde však deň, keď praskne a sa rozpadne. Bude preťažený, stratí všetku svoju silu a moc vládnuť nad naším životom. Lebo ak náš “starý človek”, tá “tvrdá škrupina” okolo nášho srdca nepraskne, nerozpadne sa a neumrie - náš “nový človek”, ten nový “život v nás” nemôže vyrásť z nášho srdca a priniesť veľa ovocia (Jn. 12:24). Toto je cieľ a dôvod pre cykly, pre nové začiatky, ktoré Pán používa počas nášho pozemského života.

 

Vzdajme teda ozajstné chvály nášmu Veľkolepému Spasiteľovi a Pánovi Ježišovi Kristovi za naše cykly, za naše nové začiatky; lebo cez ne On dosahuje všetku Svoju Vôľu  a zaľúbenie v nás. Amen.

 

 

 

Časť IX    BOŽIE SÚDY

 

Dnes je piatok, 13. augusta 1993. Toto je “Tajomstvo skutočnosti” časť IX. K tomuto posolstvu by som rád pripojil podtitulok “Božie súdy”.

 

Prv, než poviem čokoľvek iné, rád by som sa opäť obrátil k Pánovi a vzdal mu vďaky za všetky veci, vrátane jeho Milosti; väčšinou za Jeho Milosť, Jeho lásku k nám a Jeho túžbu odhaliť sa všetkým srdciam, ktoré po ňom túžia. Verím, že On Sám viac túži sa nám odhaliť, než Veriaci túžia Ho spoznať.

 

“Ďakujeme Ti teda, Pane, všetci, čo sú tu prítomní, ako aj tí, ktorí toto budú neskôr počúvať alebo čítať. Ďakujeme Ti za privilégium, že máme od Teba všetko, čo nám slobodne chceš dať a Ty túžiš po tom, aby si nám slobodne dal Seba Samého.

Ďakujeme Ti, Pane, udeľ nám Svojho Ducha, aby sme mohli postrehnúť a porozumieť a vidieť a počuť a dotýkať sa toho, čo nám dávaš, čo nám hovoríš, pretože cieľom aj tohoto posolstva nie je rozšírenie nášho rozumového poznania o Tebe, ale jeho cieľom je dotknúť sa Ťa, ako aj skutočnosti, ktorá je za Slovami, vytlačenými v Tvojej Knihe (Biblií). Poznáme mnohé z týchto Slov a poznáme niektoré fakty, a predsa, nepoznáme Skutočnosť. Nikdy sme sa jej nedotkli, nikdy sme ju nevideli, nikdy sme jej nerozumeli a nikdy sme ju nežili.

Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, za všetky veci znova a znova a vzdávame Ti chválu v Tvojom Vlastnom Mene. Amen”.

 

Z Knihy Genesis vieme napríklad, že Boh stvoril nebo, zem, hviezdy a všetko fyzikálne. Vieme tiež, že stvoril človeka. Myslím, že sme to vedeli už mnohé roky. Nemusíme ale vedieť prečo stvoril človeka. Prečo teda stvoril človeka? A možno to nikdy nebudeme vedieť, až kým nám to Pán jasne nepovie.

Ak som tomuto dal podtitulok “Božie Súdy” a ak sa mám podieľať s vami o Božich súdoch, znamená to, že sa musím podieľať o Samotnom Bohu, pretože nemôžeme oddeliť Boha od Jeho Súdov. Božie Súdy - naozaj to nie je malá téma na rozpravu.

Prv teda, než sa čo i len začneme podieľať, hovoriť, či chcieť porozumieť základným Božím Súdom, musíme si uvedomiť, že sa musíme dotknúť Samotného Boha. Kým neviete, prečo súdim ako súdim, moje dôvody pre to, prečo kráčam, ako kráčam alebo prečo konám, ako konám, naozaj ma nepoznáte. Môžete vidieť čo robím alebo počuť čo poviem, môžete to pozorovať, ale nikdy nemusíte rozumieť a nikdy nemusíte vedieť prečo. Preto aj dvaja dobrí priatelia môžu poznať jeden druhého pretože vzájomne poznajú svoje dôvody, túžby a úmysly.

 

Tak teda Božie Súdy zahŕňajú poznanie Jeho dôvodov, Jeho úmyslov, Jeho túžieb, Jeho potrieb. Boh má potreby, lebo my máme potreby a pretože sme boli stvorení na Jeho Obraz.

Taktiež, čo aj len začať chápať základné Božie Súdy, je absolútne nevyhnutné položiť Bohu otázky, ktoré by ľudia mohli pokladať za nevhodné, privádzajúce Boha do rozpakov. Môžem vás ubezpečiť, že nejestvuje otázka, ktorá by mohla priviesť Boha do rozpakov, ale čo sa môže stať je, že Jeho odpoveď privedie do rozpakov nás.

 

Prvá otázka, ktorú máme položiť Bohu, prísť pred Neho, a opýtať sa, je táto: “Prečo si stvoril zlo (Iz. 45:7)..., vediac veľmi dobre, že ono zmení Lucifera, syna rána, na Satana?” (Iz. 14:12-15). Poznáme ten príbeh? Verím, že áno.

Druhá otázka je táto: “Prečo si stvoril strom poznania dobra a zla (Gen. 2:9)... a potom si prikázal Adamovi, aby nejedol z jeho ovocia (Gen. 2:17)..., vediac veľmi dobre, že bude jesť a že hriech, korupcia a smrť vojde do Tvojho Stvorenia a že teda vznikne aj potreba pre Spasiteľa? Prečo si to, Bože, urobil?”

Myslíte si, že tieto otázky privedú Boha do rozpakov? Z ľudského hľadiska možno, pretože človek by si mohol myslieť či predstavovať, že Boh by neveľmi rád na takéto otázky odpovedal, lež kým aspoň neporozumieme Jeho dôvodom v týchto záležitostiach, nikdy neporozumieme Jeho Súdom.

 

Vo svojom vlastnom duchu som rozdelil Božie Súdy na “Základné”, ktoré som zaradil do ôsmych skupín a “Druhotné” alebo všetky ostatné.

Podľa môjho ducha, týchto osem Základných súdov je nasledovných:

 

Základný Súd 1 — Boh usúdil, že je POTREBNÉ stvoriť zlo. Prečo? Aby zo Svojho stvorenia bytostí so slobodnou vôľou mohol získať či prijať to, čo potreboval a po čom túžil!

Anjeli sú tiež Bohom stvorené bytosti so slobodnou vôľou, s tou výnimkou, že nemajú fyzické telá ako máme my. Môžem tu poznamenať, že Boh nikdy nestvoril nič, čo by nepotreboval! Ak by Boh nebol potreboval anjelov, nebol by ich býval stvoril. Ak by Boh nebol potreboval štyri živé stvorenia, ktoré sú pred Jeho Trónom a ktoré - podľa Knihy Zjavenia 4:8 - zdanlivo nerobia nič iné, iba deň a noc prevolávajú “Svätý, Svätý, Svätý, Pán Boh Všemohúci...”, nebol by ich býval stvoril.

 

Základný Súd 2 — Boh usúdil, že je POTREBNÉ stvoriť zlo s takými vlastnosťami a mocou, že len čo by sa ho dotkla hocijaká bytosť, ľudská či nebeská, spôsobilo by to jej nezvratnú korupciu, mizériu a smrť; čo tiež znamená, večné oddelenie od Boha! Toto je druh zla, o ktorom Boh usúdil, že je potrebné ho stvoriť.

 

Základný Súd 3 — Boh usúdil, že je POTREBNÉ stvoriť zlo s takou mocou, že žiadna bytosť, ľudská či nebeská, ak sa ho raz dotkla, nebude schopná sa vymaniť, oddeliť či sama sa zachrániť vlastnou silou!

Jedným z chápadiel zla, ktoré dosahuje či zabezpečuje tento fakt, je, napríklad, podvod. Podvedený človek nemá možnosť sa z toho podvodu vymaniť sám od seba (pretože ani nevie, že je podvedený).

 

(Poznámka: O ktoromkoľvek Základnom Súde tu hovoríme, pre všetky z nich mal Pán dôvody. Keď poviem “Boh usúdil, že je potrebné...”, neuvádzam ešte dôvod prečo, iba fakty.)

 

Základný Súd 4 — Boh usúdil, že je POTREBNÉ dať Svojmu pozemskému stvoreniu Svoj Zákon! Na to sú štyri dôvody:

a) oddeliť zlo od dobra a potom obmedziť zlo; príklady na to sú v Deut. 19:18-20, ďalej

    21:18-21, 22:20-24, a pod.

            b) ukázať, že žiadny človek nie je schopný dodržať Zákon (Jn. 7:19, Gal. 6:13).

            c) ukázať, že len sám Zákon - napriek skutočnosti, že oddelil dobro od zla – nemôže

    urobiť nič dokonalým (Žid. 7:19) .

            d) ukázať, že Zákon nerieši nič, pretože nemá moc zastaviť hriech alebo poraziť zlo

    (Rim. 8:3); nemôže dať život (Gal. 3:21); nemôže nás dokonca ani ospravedlniť (Sk.

   13:39, Rim. 3:20, Gal. 2:16, 3:11, atď.).

Je ešte viac pasáži v Písme, pojednávajúcich o týchto faktoch. Zatiaľ to vyzerá tak, že o čomkoľvek Boh usúdil, že je potrebné, nezdá sa to byť logické, či potrebné pre ľudskú myseľ.

 

Základný Súd 5 — Boh usúdil, že je potom POTREBNÉ dať Svojmu pozemskému stvoreniu Milosť!

Urobil to tým, že poslal Svojho Vlastného Syna, aby porazil zlo, bez toho, aby sa mu bránil (Mat. 5:39-44), prekonal zlo dobrom (Rim. 12:21) a zastavil hriech tým, že ho odsúdil Sám v Sebe a odstránil ho v Jeho vlastnom tele (Jn. 1:29, Rim. 6:6 a 8:3, Žid. 9:26, 1.Jn. 1:7, atď.). Boh Sám teda poskytol jedinú možnú cestu von z hriechu a zla; to vieme.

 

Základný Súd 6 — Boh usúdil, že je POTREBNÉ dopredu odsúdiť (pred-súdiť) zlo vo svete, v Izraeli a v Cirkvi na konci “šiesteho dňa” (deň = 1000 rokov) už od Adama, ktorý sám bol stvorený na šiesty deň!

Teraz prežívame koniec šiesteho milénia od Adama. Tento pred-súd vykonáva Sám Kristus a vôbec sa to nevzťahuje na Spasenie, ale je založený výlučne na skutkoch každého jednotlivca (Zjav. 22:12). Svet, so svojím bezbožným satanským systémom bude zničený ohňom, ako to už Boh demonštroval na mestách Sodoma a Gomora v Lukášovi 17:28-30.

Izrael a Cirkev budú tiež pred-súdené podľa svojich skutkov a ich vstup do Kráľovstva Nebeského bude závisieť od tohoto Kristovho pred-súdu (Mat. 7:21-23, 8:11-12, 22:1-14, 25:1-46, Zj. 3:5, a pod.).

Navyše, pokiaľ ide o Izrael a Cirkev, každý kto už zhrešil alebo zhreší priamo proti Duchu Božiemu, Ktorým všetky tieto svety boli vybudované (Žid. 11:3) a cez Ktorého my a každé stvorenie máme život, ak teda hocikto už zhrešil alebo zhreší priamo proti Nemu alebo Jeho charakteru, Svätosti, Spravodlivosti, či priamo proti Ním ustanovenej vláde (vodcovstvu), bol alebo bude odsúdený ihneď (Mat. 12:31-32, Čís. 16:1-35, 2.Sam. 6:6-7, Sk. 5:1-10, atď.).

 

Základný Súd 7 — Boh usúdil, že je POTREBNÉ vyniesť konečný Súd zla na konci “siedmeho” dňa od Adama, čo je koniec siedmeho milénia od Adama!

A na siedmy deň Boh odpočíval od Svojej práce. Tento Posledný Súd zastaví zlo, zastaví hriech, odsúdi zlo, oddelí zlo a hriech od dobra a to na veky vekov. Toto vykoná Samotný Kristus hneď predtým, keď budú súdené stará Zem a Nebo, súc tiež pošpinené a ovplyvnené zlom a hriechom (Zjav. 20:11-15).

 

Základný Súd 8 — Boh usúdil, že je POTREBNÉ po tomto všetkom stvoriť Nové Nebo a Novú Zem s Novým Jeruzalemom, ktoré sú sväté a čisté a kde už nikdy nevstúpi ani zlo, ani hriech, ani nič, čo pošpiňuje alebo spôsobuje ohavnosť!

Nové Nebo, Nová Zem, Nový Jeruzalem pre Nového Človeka (Zjav. 21:1, 10,27). Tento Súd číslo osem zavŕši cyklus zla a prinesie Bohu uspokojenie; pretože Boh získa to, čo potreboval a čo si želal od Svojho stvorenia - aj cez zlo a Vlastnú Božiu Obeť.

 

Mohol by som dokonca povedať, že týchto osem Súdov je podobných ôsmym nosným stĺpom, na ktorých spočívajú všetky Božie činy. A všetky ostatné Súdy Božie, ktoré by sme mohli nazvať "Druhotnými", ktoré sa dotýkajú nášho života dokonca priamo a denne, sú všetky založené na Jeho Základných Súdoch štyri a päť, čo znamená na Zákone a Milosti. Je to preto, lebo Súdy štyri a päť akoby formovali centrum Jeho osmice Základných Súdov... tri + dva + tri (1, 2, 3 + 4, 5 + 6, 7, 8).

To tiež znamená, že všetky ostatné Súdy Božie sú založené na Zákone a Milosti. A ako sme už spomínali, tí, ktorí odmietajú Milosť, budú súdení podľa Zákona.

 

Než pôjdeme aspoň k niektorým z ďalších či Druhotných Božích Súdov, založených na Jeho Základných Súdoch štyri a päť, pozrime sa trochu hlbšie, čo to vlastne je, čo Boh potreboval alebo chcel od Svojho stvorenia; dôvody, prečo stvoril všetko, ako je to vyjadrené v Jeho Základných Súdoch jedna až osem. Čo Boh potreboval alebo si želal a aká je Skutočnosť, ktorá z týchto Súdov vyplýva.

 

Uvediem päť bodov mojej viery ohľadne tejto Skutočnosti, to znamená aj dôvodov pre fyzické Božie stvorenie, ktoré je zaznamenané v Knihe Genesis. Pamätám si, že niektorí z mojich bývalých pastorov učili, že dôvodom na stvorenie človeka bolo, že Boh chcel zaplniť medzeru, vzniknutú odchodom Lucifera, ktorý oklamal a odviedol so sebou jednu tretinu anjelských zástupov. Nuž, v tom čase sa nám zdalo, že je to rozumný dôvod a keďže nikto neponúkol nič lepšieho, verili sme tomu. Zdalo sa to dokonca aj logické. Nebolo v tom nič protirečivého, azda len to, že sa to zdalo logické. Lež toto NIE JE dôvod, pretože každý, kto pozná Boha, Jeho túžby, Jeho úmysly a Jeho dôvody pre to, čo robí, by nám povedal, že aj keď to je logické, nie je to pravdivé!

Pre Boha by bolo bývalo oveľa ľahšie akurát tak stvoriť ďalší zástup anjelov a povedať, že medzera je vyplnená. Stvoriť anjela nebol pre Boha “veľký problém”. Veď ich stvoril všetkých, každého jedného osobitne. Anjeli sa nenarodili, ako my! Uvedomujeme si to? Boh teda musel stvoriť každého osobitne a pre Neho stvoriť ďalších “niekoľko miliárd anjelov” nebol problém. Problém je vždy len v nás, že nepoznáme srdce a myseľ Boha. Fakticky, nepoznáme ani Jeho moc. Poďme sa teda podeliť s vecami, ktoré sú tu na to, aby sme ich poznali a vojsť hlbšie do Skutočnosti Boha, Jeho Stvorenia a všetkých, s tým súvisiacich faktov.

 

Tu je teda tých päť spomínaných bodov, s ktorými by som sa vám chcel zdôveriť.

 

Bod (1) — Verím, že Lucifer bol vôbec prvým zo všetkých Božích stvorení, ktorý sa dotkol zla, ktorý to zlo objal a ktorý sa doňho začal stále hlbšie a hlbšie ponárať zo svojej vlastnej vôle a túžby! Podčiarknime a zdôraznime slová: “zo svojej vlastnej vôle a túžby” a dajme za nimi aspoň tri výkričníky, pretože Pán si želá, aby sme videli a uvedomili si, že Lucifera nikto nepokúšal! Nikto ho nepodviedol a nikto ho nežiadal, aby šiel a skúsil zlo. Zlo tam bolo, ale nejestvoval nikto, koho by bolo možné nazvať “zlým” v takom zmysle, ako jestvuje dnes. A pretože to Lucifer urobil z vlastnej vôle a túžby, stal sa Satanom, arcinepriateľom Boha.

 

Zlo v ňom potom splodilo svoje prvé ovocie. Prvým ovocím zla bola a stále zostáva pýcha a závisť. Poďme na tomto mieste k Izaiášovi 14:12-14: “Ako si len padol z nebies, Ó, Lucifer, syn rannej zory! Ako si len zrazený k zemi, ty, čo si oslaboval národy! Lebo si si povedal vo svojom srdci: ‘Vystúpim do neba, vyvýšim svoj trón nad Božie hviezdy, sadnem si tiež na horu zhromaždenia na stranách severu; vystúpim nad výšiny oblakov a budem podobný Najvyššiemu”. Toto bolo prvé ovocie zla - Pýcha. “(Ja) vystúpim, zo svojej vlastnej vôle... - pýcha a závisť. Prečo by to bol Lucifer urobil, ak by nebol závidel Bohu?

 

O niečo neskôr zlo splodilo v Luciferovi ďalšie ovocie: potrebu klamať, takže začal klamať a stal sa otcom lži (Ján 8:44). Prečítajme si to. Pán hovorí (farizejom): “Ste zo svojho otca diabla a žiadostivosti svojho otca budete činiť. On boh vrahom od počiatku a nezotrval v pravde...”, čo znamená, že pôvodne bol v pravde, ale sa od nej vzdialil z vlastnej vôle a z vlastnej túžby “...lebo niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho, lebo je luhár a otec lži”. Pred Luciferom nebolo lži. Nebolo pred ním ani vrahov. Toto sú prvé plody zla.

 

Boh, pravda, nestvoril lži, rovnako ako nestvoril ani pravdu. Uvedomujeme si to? Boh ich nestvoril. Boh nemohol stvoriť pravdu, lebo ON JE Pravda. Boh nestvoril lásku, lebo ON JE Láska. On nestvoril Sám Seba, stvoril však zlo a ovocím zla je lož. Lžou je všetko, čo odporuje Bohu, pretože Boh je Pravda (Ján 14:6). Cez svoje lži Satan získal moc klamstva, podvodu, ktorá predtým neexistovala. Pred Satanom klamstvo neexistovalo. Odvtedy však Satan používal túto moc celkom úspešne a my všetci vieme, ako začal v Rajskej Záhrade. Pravda, toto nebol jeho prvý začiatok, iba začiatok s pozemským stvorením. So lžou začal dlho predtým a to s anjelmi v nebi.

Po klamstvách vznikla ďalšia potreba a to páchať vraždy, a tak začal vraždiť (Gen. 4:9). Som si istý, že všetci vieme, kto zabil Ábela a stal sa tak od začiatku vrahom (opäť Ján 8:44, vyššie citovaný verš); odvtedy stále vraždí. To je teda bod číslo jedna mojej viery ohľadom istých skutočností.

 

Bod (2) — Keďže Satan a jeho anjeli - padlí anjeli (čo znamená diabli a démoni) - nie sú schopní vykonať pokánie, či vyjadriť ľútosť nad všetkým zlom, ktoré vykonali a vrátiť sa k Bohu, Boh odsúdil túto časť Svojho stvorenia k večnému zatrateniu a pripravil pre nich večný oheň.

Prečítajme si z Júdovej Epištoly, verš 6. (je to hneď pred Knihou Zjavenia): “A anjelov, ktorí si nezachovali svoj pôvodný majetok a postavenie, ale odišli zo svojich vlastných príbytkov (čo značí, že opustili pravdu a odišli zo svojho bydliska v nebi) drží (Boh) vo večných reťaziach a temnotách až do súdu, čo bude v onen veľký deň”. V Matúšovi 25:41, čo je podobenstvo o Kráľovstve, čítame: “Potom povie tiež tým, čo sú na ľavej strane: Vzdiaľte sa odo mňa, zlorečení, do ohňa večného, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom”.

 Môžeme povedať, že táto časť Božieho stvorenia nemohla uspokojiť potreby či túžby Boha, čo vedie k bodu 3. mojej viery.

 

Bod (3) — PRETO Boh stvoril nové stvorenie, fyzické stvorenie a stvoril človeka na Svoj Vlastný Obraz: ducha, dušu a telo (1.Tes. 5:23). Svätý a nevinný človek - Adam. Boh stvoril človeka s tou istou slobodnou vôľou a s tou istou schopnosťou k hriechu, akú mali aj Jeho anjeli. To tiež znamená, že človek, ako boli aj anjeli, bol stvorený ako smrteľná bytosť. Adam s Evou boli nevinní (podčiarknite si to niekoľkokrát), nevinní, neznalí a naivní, pokiaľ išlo o zlo! Tak boli stvorení.

Eva zlyhala, lebo bola pokúšaná a oklamaná Satanom a nie preto, lebo sa rozhodla alebo bola chcela objať zlo či sa postaviť proti Bohu!

Adam zlyhal, lebo miloval Evu a nie preto, že by bol oklamaný (1.Tim. 2:14) alebo že by bol túžil objať zlo a postaviť sa proti Bohu! Inými slovami, nikto z nich z ich vlastnej vôle a túžby si neželal postaviť sa proti Bohu, závidieť Mu, objať zlo, neposlúchnuť Boha, či konať nejaké zlo. Obaja zlyhali, lebo Eva bola oklamaná a Adam ju miloval.

 

Bod (4) — V Jeho novom, fyzickom stvorení, Boh stvoril niečo naozaj opačné (podčiarknite si slovo “opačné”) v porovnaní s okolnosťami, ktoré sa pôvodne vzťahovali na Jeho anjelské stvorenie a tie nové okolnosti sú nasledovné:

            a) Lucifer nebol nikdy pokúšaný, nikdy oklamaný, nikto mu ničím a nikým nehrozil, a jednako, z vlastnej vôle a túžby si osvojil zlo!

            b) Na druhej strane ("vďaka Ti, Pane") človek BUDE pokúšaný, BUDE oklamaný, BUDE ohrozený a BUDE ponorený do zla zámerne! Boh to dovolí. A Boh BUDE od človeka žiadať, aby okúsil zlo a aby potom ODVRHOL ZLO Z VLASTNEJ VÔLE A TÚŽBY A VRÁTIL SA K BOHU!!!

Dá sa tiež povedať, že od človeka sa bude žiadať, aby urobil to, čo Satan a jeho diabli nie sú schopní urobiť!

 

Bod (5) — PRETO tí a iba tí, ktorí príjmu Božiu Milosť (Základný Súd 5.) a zakúsiac zlo, ho z vlastnej vôle a túžby odvrhnú, uspokoja Boha! Vnímate, čo hovorím? Tí a len tí budú ovocím Jeho druhého fyzického stvorenia, v ktorom Boh získa a príjme, čo potrebuje a po čom túži. Ľudí, večných spoločníkov, ktorí budú žiť naveky; a zlo ich už nikdy nebude schopné skorumpovať.

 

Na tomto mieste by som rád prečítal niečo zo Starého Zákona a teda by sa niekomu mohlo zdať, že to nepredstavuje duchovnú skutočnosť Božiu, jednako, verím, že táto skutočnosť je hneď tu, v Deuteronómiu (5. Kniha Mojžišova), kapitola 29. Spomedzi všetkých Kníh, ideme k Piesni Mojžišovej. Vieme, že Cirkev je duchovným Izraelom, takže Izrael je predobrazom Cirkvi. V jednom z predchádzajúcich posolstiev sme už hovorili o Knihe Deuteronómia.  Hovorili sme, že je to Pieseň Mojžišova, z ktorej sme čítali niekoľko pasáží, deliac sa o Slovo Božie a o to, ako sa Ono dnes vzťahuje na Cirkev a na nás a ako všetko v ňom má duchovný význam a skutočnosť. Čo sa vtedy tam dialo fyzicky, sa dnes deje v nás duchovne.

Vo veršoch 2. a 3. Deuteronómia 29. čítame: “A Mojžiš zvolal celý Izrael (Mojžiš, ktorý predstavuje Krista, ako Osloboditeľa, zvoláva Izrael, ktorý predstavuje Cirkev) a všetkým povedal: ‘Vy ste videli všetko, čo pred vašimi očami urobil Pán v Egyptskej zemi faraónovi, všetkým jeho služobníkom i celej jeho zemi; tie veľké pokuše­nia, ktoré videli tvoje oči, tie znamenia a tie veľké zázraky”. A Pán nám hovorí dokonca aj dnes: “Videli ste veci, znamenia a Moju ruku na tomto svete, pretože Egypt teraz predstavuje celý svet, faraón predstavuje Satana, ktorý teraz už čoskoro má vládnuť nad celým svetom. Všetky tieto veci ste videli na vlastné oči. Len sa pozrite na správy, pozrite sa na televíziu, počúvajte rádio. Či nevidíte Moju ruku, čo robí Moja ruka?"

 

A vo verši 4. (Deut. 29.): “Ale ani do dnešného dňa vám Pán nedal srdce, aby ste postrehli, a oči, aby ste videli, ani uši, aby ste počuli”. To jednoducho znamená, že ešte dodnes, t.j do 13. augusta 1993, Cirkev (vo všeobecnosti) ničomu nerozumie, nič nevidí a nič nepočuje. Toto je význam citovaného verša.

Verš 10: “Vy všetci stojíte dnes pred Pánom, svojím Bohom;” - a my môžme povedať, že my tiež dnes všetci stojíme pred Pánom Ježišom Kristom, našim Bohom. A vo veršoch 12. až 15. čítame: “Aby si vošiel do zmluvy s Pánom, tvojím Bohom a pod jeho prísahu (JEHO prísahu), ktorú Pán, tvoj Boh, v dnešný deň s tebou uzatvára. Aby ťa dnes urobil svojím ľudom a aby on bol tebe Bohom, tak ako ti hovoril a ako prisahal tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi. A nie len s vami samotnými uzatváram túto zmluvu a túto prísahu, ale s každým, kto tu dnes stojí s nami pred Pánom, naším Bohom, ako aj s tým, kto tu dnes nie je s nami”.

 

Boh robí zmluvu, aby sme mohli byť Jeho ľudom a aby On mohol byť naším Bohom, aby sme Ho poznali a aby sme tiež vedeli, prečo urobil, čo urobil a prečo súdi, ako súdi; aby nám dnes bolo udelené srdce na postrehnutie a porozumenie, oči na videnie a uši na počutie! Toto je dôvod, prečo nám Pán udeľuje Skutočnosť, ktorá je vždy tajomstvom a ktorá bola a ním zostane pre tých, ktorí s Ním neuzavrú zmluvu. A zmluva jednoducho znamená: toto je dohoda s Bohom, Boh navrhuje túto zmluvu Svojmu ľudu, ale ľud ju musí prijať. Musia položiť svoje životy pred Boha, lebo Boh neprijme nič z Jeho druhého stvorenia, čo nezomrelo! Čo nezomrelo, je zlé a Boh nestvoril zlo, aby sa z neho mohol v budúcnosti tešiť, ale aby ho mohol súdiť a vyradiť z pôsobenia v Jeho ďalšom ľude.

 

 

Verím preto, že päť horeuvedených bodov ukazuje tiež, prečo Boh stvoril zem a na nej človeka, prečo stvoril zlo, prečo dovoľuje Satanovi pokúšať, klamať a ponárať do zla Jeho stvorenie, ako aj ničiť človeka a fyzické stvorenie. Inými slovami, po tom, čo Boh stvoril zlo s týmito vlastnosťami a mocou, od všetkého Svojho budúceho stvorenia a bytostí odňal akúkoľvek možnosť dostať sa z toho zla inak než cez Milosť (Základný Súd 5.), čo značí cez Krista, ktorý jediný má moc zastaviť zlo a zastaviť hriech vo Svojom vlastnom tele, súdiť ho vo Svojom vlastnom tele, zatratiť ho vo Svojom vlastnom tele a potom odstrániť ho zo Svojho vlastného tela.

Jediná cesta je teda cez Krista! Preto človek musí prijať Krista. Musí teda prijať Milosť Božiu, aby mal vôbec nejakú šancu dostať sa zo zla a z jeho večného zatratenia, ktoré je na Satanovi, ako na prvom stvorení, ktoré si zlo prisvojilo. Na ktoré zatratenie sú takisto odsúdení všetci Boží anjeli, ktorí tiež z vlastnej vôle prijali zlo, opustiac svoj prvý príbytok. To večné zatratenie je aj na všetkých ostatných stvoreniach, vrátane človeka, ktorí zlo prijímajú a držia sa ho, odmietajúc sa ho vzdať tým jediným spôsobom, ktorý nám Boh poskytol: cez Jeho Vlastnú Obeť.

 

*       *       *

 

Pouvažujme teraz o niektorých “Druhotných Súdoch”, ktoré voči nám Boh vynáša a ktoré vyplývajú z Jeho Základných Súdov 4. a 5., založených na Zákone a Milosti. Budem teraz hovoriť len o troch hoci som si istý, že ich je oveľa viacej. Meditoval som o týchto troch, ktoré mi Pán poskytol do istej hĺbky. Nie som si istý, či túto tému súdov dnes skončíme. Cítim totiž, že jestvuje veľa iných vecí, o ktorých by sme mali hovoriť, aj keď nejde o základné doktríny, základné učenie o fundamentálnych princípoch, ale skôr o veľmi praktické záležitosti.

Denné súdy, čiže ako sa Boh pozerá na naše každodenné činy, ako sa pozerá a posudzuje naše úmysly, naše túžby, naše rozhodnutia. Toto sú veľmi praktické veci. Verím, že by bolo naozaj užitočné, a možno nám Pán udelí potrebné na uzavretie tejto špecifickej témy ďalším posolstvom. Uvážme teda spomínané tri súdy.

 

Druhotný Súd (1)Falošné (skreslené) predstavovanie dobra a zla. Pre tento Súd pôjdeme k Izaiášovi 5: 20-21: “Beda tým, ktorí nazývajú zlo dobrom a dobro zlom, ktorí predkladajú tmu ako svetlo a svetlo ako tmu, ktorí predkladajú horké ako sladké a sladké ako horké! (Inými slovami, prevracajú veci hore nohami). Beda tým, ktorí sú múdri vo vlastných očiach a rozumní vo vlastnom zreteli!”

Všimnite si, že oba uvedené verše sa končia výkričníkmi. Je to naskutku zriedkavosť, pretože v Slove Božom nenájdete veľa výkričníkov. Čo nám to hovorí? Ja verím, že toto je jeden z podstatných Druhotných Súdov, vyplývajúcich z Božieho Základného Súdu ohľadne zla, v ktorom Boh varuje Svoje stvorenia so slobodnou vôľou, že aj keď stvoril dobro a zlo, svetlo a tmu, sladkosť a horkosť, nikomu z nás nie je dovolené ich popliesť, pomiešať ich pre vlastné účely či výhody alebo ich nesprávne posudzovať a falošne predstavovať. Boh hovorí “BEDA” a končí oba citované verše výkričníkmi. Navyše, toto Božie Slovo sa vzťahuje na každé stvorenie bez výnimky, vrátane Jeho spasených a Jeho služobníkov. Fakticky, je to dvojnásobne aplikovateľné na Jeho služobníkov, ako sú apoštoli, proroci, evanjelisti, pastori, kazatelia, učitelia, atď. Podčiarknite si slovo ‘dvojnásobne’, pretože v ich moci je viesť zástupy do bludov a do ich vlastnej sebazáhuby, nedbajúc na Izaiáša 5:20-21.

 

Ako živo toto Pán ilustruje nájdeme napríklad v Izaiášovi 3:12: “Pokiaľ ide o môj ľud, jeho deti sú mu tyranmi (čo znamená, že je utláčaný duchovnými deťmi) a vládnu nad nim ženy. Ó, môj ľud, tí, ktorí ťa vedú, vedú ťa do bludov a ničia cestu, po ktorej máš ísť”. A Izaiáš 9:16: “Lebo vodcovia tohoto ľudu ho zvádzajú do bludov, a tí, ktorí sú nimi vedení, sú ničení”. Ak toto nie je jasné, nuž neviem čo je.

Jeremiáš, kapitola 23..., môžete čítať polovicu proroka Jeremiáša a dostať odpovede..., v Jeremiášovi 23:13 čítame: “A v prorokoch Samárie som videl veľké bláznovstvo; prorokovali skrze Bála a zviedli môj ľud Izraela do bludov”. Jer. 23:26: “Ako dlho toto ešte bude v srdciach prorokov, ktorí prorokujú lži? Veru áno, sú to proroci, prorokujúci lesť svojho srdca; ktorí si myslia, že dosiahnu, aby môj ľud zabudol moje meno cez svoje sny, ktoré si druh druhovi rozprávajú, tak ako ich otcovia zabudli moje meno pre Bála”.

 

Micheáš, jeden z menších prorokov, v 3:5 píše: “Takto hovorí Pán o prorokoch, ktorí zavádzajú môj ľud do bludu, ktorí hryzú svojimi zubami a volajú ‘Mier’; a proti tým, ktorí nedajú nič na ich reči, dokonca pripravujú vojnu. Preto vám nastane noc bez videnia a tma bude na vás, aby ste nemohli veštiť. Nad tými prorokmi zájde slnko a tmavý deň bude nad nimi. Potom sa budú jasnovidci hanbiť a veštci budú zmätení; veru tak, všetci si zakryjú pery, lebo nebude odpovede Božej”.

Prečítam vám teraz Ámosa 2:4: “Takto hovorí Pán: Pre tri priestupky Júdu a pre štyri, neodvolám toho trestu: pretože opovrhli Pánovým zákonom a nedodržali jeho prikázania, ich lži, za ktorými šli ich otcovia, ich zviedli do bludu. Ale pošlem oheň na Júdu a ten strávi paláce Jeruzalema”.

 

Verím, že falošné predstavovanie, dezinformácia o dobre a zle, prebieha denne, osobitne v cirkevných organizáciách. Ja ani nehovorím teraz o pohanskom svete. Pohanský svet nikdy nepoznal pravdu. Pre pohanov je miešanie vecí a dezinformácia prirodzeným konaním, ale hovorím o Cirkvi.

 

Druhotný Súd (2)Cena nevedomosti. Ja verím tomu, že každý, kto sa prehreší proti Izaiášovi 5:20-21, o čom sme hovorili pred chvíľou, sa prehrešuje proti všetkým Základným Súdom Božím od Súdu 1. do 5, pretože sa previňuje proti najzákladnejším úmyslom a dôvodom Boha pre Jeho nové stvorenie Neba, Zeme a človeka! Toto je druhý Druhotný Súd Boží, preto každá takáto osoba bude súdená Bohom, ale bude súdená spravodlivo.

Ten, kto poznal dobro, pravdu, svetlo, sladkosť a pod. - čo znamená Vôľu Božiu - a predsa sa nepripravil a nesprávne ich prezentoval, dostane mnoho bičovania; a ten, ktorý to nepoznal a nesprávne ich prezentoval, čo značí, že napáchal skutky hodné bičovania, dostane menej bičovania. Pamätáte sa na 12. kapitolu Lukáša? Luk.12:47-48: “A ten služobník (podčiarknite si tiež slovo ‘služobník’ a pripomeňte si, že sme hovorili o nich, že sú dvojnásobne zodpovední), ktorý poznal vôľu svojho pána, ale sa nepripravil, ani nekonal podľa jeho vôle, dostane mnoho bičovania. Ten však, ktorý nevedel, no spáchal činy hodné bičovania, dostane málo bičovania. Lebo od toho, komu bolo dané mnoho, mnoho sa bude žiadať, a od toho, komu ľudia mnoho zverili, ešte viac budú žiadať”. Tieto Pánove slová sa nezdajú byť kresťanské. Ako takto môže hovoriť? Nuž, On môže takto hovoriť.

Pán musí tak hovoriť, lebo Jeho služobníci majú do činenia so Základnými Božími Súdmi a nikomu nie je dovolené robiť si "kolotoč" z Božich Súdov, lebo si robí "kolotoč" zo Samotného Boha, Jeho účelov, Jeho cieľov, Jeho úmyslov a Jeho túžieb!

Je lepšie byť pohanom, ako služobníkom Božím, nevhodne zachádzajúcim s Bohom, pretože ak pohan v posledných dňoch bude vzývať Meno Pánovo (Sk. 2:21), bude spasený a možno nikdy nebude bitý, ale služobníci Boží budú. Je teda očividné zo Slova Božieho, že neznalosť Božej Vôle, teda Zákonov a Súdov Božích, nebude Bohom tolerovaná alebo prehliadnutá voči nikomu; predsa však uprostred Jeho spravodlivosti bude vždy prítomná Jeho Milosť.

 

Tento Druhotný Súd typicky vyplýva z Jeho Základných Súdov 4. a 5., Zákona a Milosti. Boh ich teraz musí uvádzať do rovnováhy. Vyvažuje Zákon a Milosť. Nemôže zabudnúť ani na jedno ani na druhé. Musí tiež brať do úvahy Svoje Vlastné Zákony, teda Svoj Vlastný legálny prístup. Nemôže ho anulovať, zrušiť, pretože je Bohom Milosti, aby sme my teraz mohli robiť, čo sa nám zachce, zabudnúc na Jeho Súdy, Zákony a princípy. To nie je možné. V rámci Svojej spravodlivosti, v udeľovaní toho, čo vyžaduje Zákon, Boh prináša Svoju Milosť, ale nikdy nezruší Svoj Zákon. Kristus neanuloval Zákon. On ho splnil (Mat. 5:17); a to je iná história.

 

Druhotný Súd (3)Spravodlivý Súd. Na túto tému sme sa pred nejakým časom už podelili, ale vrátime sa k nej, zase z nej niečo spomenieme a začneme  čítaním Slova Božieho z Izaiáša, kapitola 11. Táto kapitola hovorí o Kristovi. Čítajme ju od začiatku: “A vzklíči výhonok z kmeňa Jeseho a Vetva (ktorou je Kristus) vyrastie z jeho koreňov; A spočinie na ňom duch Pánov, duch múdrosti a rozumnosti, duch rady a sily, duch poznania a bázne Pánovej”. Všetky tieto vlastnosti z 2. verša opisujú sedmorakého Ducha Svätého. Preto aj Menorah - sedemramenný svietnik, známy symbol Judaizmu - má sedem ramien, predstavujúcich Ducha Svätého.

A verš 3. pokračuje: “A učiní ho rýchlo chápajúceho v bázni Pána; a on (Kristus) NEBUDE súdiť podľa toho, čo uvidia jeho oči (čo bude vidieť), ani kárať podľa toho, čo budú počuť jeho uši (čo bude počuť); Ale spravodlivo bude súdiť chudobných a kárať bude podľa práva voči pokorným zeme; palicou svojich úst bude biť zem a dychom svojich perí usmrtí bezbožných”. A v niekoľkých ďalších veršoch tejto kapitoly Izaiáša nasleduje opis tisícročného Kráľovstva.

 

Kľúčovým je verš 3. a prvé slová verša 4. — Boh nám v nich hovorí, že spravodlivosť nemožno stotožniť s našimi fyzickými zmyslami! Opakujem: Spravodlivosť nemožno stotožniť s našimi fyzickými zmyslami! Spravodlivosť je totožná s duchovnou Skutočnosťou, ktorá je alebo môže byť úplne odlišná od toho, čo vnímame našimi zmyslami. Či azda už nemáme dostatok príkladov na to, keď nám Pán ukázal Skutočnosť, ktorá bola úplne iná, než to, čo sme videli, počuli, ako sme to rozumeli, a pod.?

Toto špecifické Slovo Božie a tento Druhotný Súd nám naznačuje a ukazuje, ako sa možno vyhnúť dvom horeuvedeným Súdom - falošnému predstavovaniu dobra a zla a cene neznalosti. Ako sa vyhnúť postihu z Izaiáša 5:20-21. Ako sa vyhnúť nekonečným bludom Božieho ľudu. Ako sa vyhnúť prísnemu trestu Pánových služobníkov. Je jediná cesta, jediný spôsob, ako sa možno vyhnúť týmto veciam, pretože uvedené Slovo Božie vyhlasuje, že On, Pán, nebude súdiť podľa toho, čo vidia Jeho oči, ani karhať či rozhodovať podľa toho, čo budú počuť Jeho uši, ale bude súdiť spravodlivo.

 

Čo to ešte ďalej znamená? Znamená to tiež, že Syn Boží, náš Spasiteľ a Pán, nepoužije Svoje mentálne schopnosti, Svoje chápanie, interpretáciu údajov zo Svojich fyzických zmyslov alebo interpretáciu vonkajšeho vzhľadu vecí, aby tieto určili Jeho súd, rozhodnutie. Inými slovami, nepoužije “ovocie stromu poznania dobra a zla”, ktorý to strom skorumpoval ľudskú dušu, ľudské mentálne zmysly a ľudské telesné zmysly. Použije jedine Božieho Ducha SAMOTNÉHO. Tento Duch, tento sedmoraký Duch z Izaiáša 11:2 je “stromom života”, ktorý sa tiež nachádzal uprostred Rajskej Záhrady!

 

V Genesis 2:9 sa hovorí: “A Pán Boh dal, aby zo zeme vyrástol každý strom, príjemný na pohľad, s ovocím dobrým na jedenie; a tiež strom života uprostred raja ...”. Človek mal z neho jesť na prvom mieste, ale nikdy z neho nejedol. Prirodzene, Pán Ježiš mohol použiť Svoje mentálne zmysly, keďže tie neboli skorumpované. On, Ježiš Kristus, nikdy nejedol ovocie stromu poznania dobra a zla, ako to urobili Adam a Eva, takže Pán tie zmysly mohol použiť. Súhlasite s tým všetci? A jednako, zdržal sa od použitia akýchkoľvek Svojich zmyslov, ktoré u človeka boli skorumpované, aby nám dal príklad, aby sme ich ani my nepoužívali v našich vlastných súdoch a rozhodnutiach!

To je aj príčina, pre ktorú Sám Pán niekoľkokrát svedčil, keď hovoril, že “Syn Sám zo Seba nemôže urobiť nič”. ‘Sám zo Seba’ v tomto prípade znamená z toho, čo vidí na vlastné oči, čo počuje, ako tomu rozumie, atď. Ján 5:19 je jeden taký príklad, ktorý ukazuje, že Syn Sám zo Seba, teda Svojimi mentálnymi schopnosťami, nemôže urobiť nič. Ježiš nám teda hovorí, aby sme nesúdili podľa výzoru, zdania, čo značí očami a ušami, ale aby sme súdili spravodlivým súdom (Jn.7:24).

 

Práve povedané teda pre nás tiež znamená, že my, sami od seba, nemôžeme nič urobiť, ale, ako hovorí Duch, aj my tak hovoríme a tak robíme. Takto nikdy nemôžeme zísť zo správnej cesty, ani sa prehrešiť proti Izaiášovi 5:20-21., či už vedome alebo nevedome. Problém nespočíva v tom, aby sme sa naučili, ako sa pokúsiť vyhnúť Izaiášovi 5:20-21, ale sa naučili, rozoznať Ducha a kráčať, žiť podľa Neho.

Nie div, že Pán nás ešte viac varuje v Matúšovi 7:1: “Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo akým súdom vy súdite, takým aj vy budete súdení; a akou mierou vy meriate i vám bude takou namerané”. Hovorí nám, aby sme radšej nesúdili, lebo naše súdy sú celkom nespravodlivé. Kristus tiež vie, že dokiaľ nie sme “duchovní”, nie sme schopní súdiť spravodlivo, pretože nepoznáme vnútornú skutočnosť danej veci.

Pán taktiež vie, že náš prirodzený (telesný) človek nemôže prijať veci Božieho Ducha, ani ich nemôže poznať, pretože tie možno rozpoznať len duchovne. Na druhej strane ale Jeho Duch pokračuje v 1.Kor. 2:15: “Ale ten, kto je duchovný, posudzuje všetky veci, ale on sám nie je súdený žiadnym človekom”. A ďalej Duch hovorí v 2.Kor. 5:7: “Lebo my kráčame (teda aj súdime) podľa viery, nie podľa toho, čo vidíme (čo znamená vonkajší výzor).

 

Hneď na tomto mieste prosím Pána, aby nám udelil niečo, čo bude veľmi praktické pre každodenný život, aby sme sa učili chápať Skutočnosť na základe toho, ako ju Sám Pán súdi. Lebo ak čo len raz to budeme schopní vedieť a vidieť, naše vlastné súdy sa stanú spravodlivými.

Po druhé, vyhli by sme sa veciam, ktoré by viedli Pána k tomu, aby nás prísne súdil a vyhli by sme sa všetkým zármutkom a bludom, ktorými je Cirkev tak preplnená. Je to jedine Milosť Božia, ktorá nás udržuje v bytí. Ale beda,  je tak veľmi málo tých, čo túžia poznať Pána, Jeho Skutočnosť a Jeho Súdy, aby sa nimi mohli riadiť a podľa nich konať.

A ak nám Pán toto udelí, bude to tiež znamenať, že pripravil naše srdcia, aby uvážili aj tie jemnejšie stránky kráčania s Ním, aby sme nevynikali len v nejakej veľkolepej teológií alebo vo veľkolepých teoretických princípoch, zanedbávajúc pritom malé veci, ktoré tvoria základ nášho každodenného života. Často chybujeme v malých veciach a nie vo veľkých hriechoch a to je rovnako zlé.

 

“Modlíme sa teda, Pane, aby si nám udelil ďalšiu Milosť a priviedol nás ku Skutočnosti Tvojich Súdov. Nie len tých Základných, ktoré jasne ukazujú každému srdcu, každému chápajúcemu srdcu, každému vidiacemu oku a každému počujúcemu uchu, aké boli Tvoje účely, Tvoje túžby, Tvoje potreby a prostriedky na dosiahnutie Tvojich Vlastných želaní, cieľov a potrieb; nie len to, Pane, ale aby sme mohli byť privedení do Skutočnosti Tvojich Súdov vo vzťahu k nášmu každodennému životu, dokonca aj k maličkostiam, aby sme tým ďalej boli premieňaní na Tvoj Obraz.

Lebo ak sme takto premieňaní, potom kráčame Tvojimi cestami, súdime Tvojimi Súdmi, potom naše želania sú Tvojimi želaniami a naše ciele Tvojimi cieľmi. Ako by sme potom mohli popliesť veci, ak sme premieňaní na Tvoj Obraz a ak kráčame po Tvojich cestách? Bude to pre nás nemožné. Bude nemožné, aby sme boli podvedení v mnohých-premnohých veciach. Nie nevyhnutne vo veľkých veciach, ale aj v malých veciach. Lež veľa malých vecí môže viesť k veľkému výsledku.

 

Chválime Ťa teda, Pane, ďakujeme Ti za všetko, čo si urobil. Ďakujeme Ti, že si nám ukázal Svoju myseľ a srdce ohľadom Svojho vlastného Stvorenia, Svojich potrieb a Svojich túžieb. Je pravdou, Pane, že máš s nami súcit, ale či niekto z nás mal niekedy súcit s Tebou, ako keby si ho Ty nikdy nepotreboval?

Je pravdou, Pane, že si k nám taký dobrý. Či sme my dobrí k Tebe? Ty nás miluješ, či Ťa my tiež milujeme? Si k nám trpezlivý. Sme my trpezliví k Tebe? Tieto veci sú vždy obojsmerné. Ďakujeme Ti, Pane, žehnáme Ťa, Pane, a chválime Ťa v Pravde, nie preto, že musíme alebo že sa svedčí takto zakončiť takéto posolstvo, ale preto, lebo naše srdce hovorí, že Ťa musíme chváliť, lebo si Veľký..., či už máme nejaké posolstvo alebo nie.

Ty si vždy Veľký a vždy Ťa veľmi treba chváliť, milovať, zbožňovať, obdivovať a poslúchať. A, Pane, čakáme na Teba, pretože chceme byť pripravení v každom ohľade, v akom chceš, aby sme boli pripravení; lebo ten deň, Pane, prichádza.

Ďakujeme Ti, Ježišu, a ďakujeme Ti, Otče, za Tvojho Syna, za všetky Tvoje Súdy a za všetku Tvoju Milosť. Uprostred všetkých Svojich Zákonov a Svojej prísnosti, si Spaľujúci Oheň (Žid.12:29), a predsa, uprostred toho všetkého, si milostivý, s mäkkým srdcom. Ďakujeme Ti v Mene nášho Spasiteľa Krista Ježiša, Amen”.


Časť X        BUĎTE DOKONALÍ

 

Dnes je piatok, 18. júna 1994 a toto je Časť X. série “Tajomstvo Skutočnosti”. Nakoľko viem, je to posledná časť a ja by som jej rád dal podtitulok: “Buďte preto dokonalí”, čo je Mat. 5:48.

 

Teraz už poznáme túto pasáž z Písma a ja som ju zvolil pre poslednú časť, aj keď viem, a Pán mi to pripomenul, že sme už v Časti VII. hovorili o dokonalosti či o zdokonaľovaní Svätých. Vtedy sme už citovali množstvo veršov z Písma a do hĺbky o nich diskutovali. A vlastne sme začali Matú­šom 5:48, ustanoviac päť faktov ohľadom zdokonaľovania Svätých; mal som aj trochu pochybnosti, či sa nebudem opakovať. Ale nie. Toto posolstvo bude úplne iné. Aj keď sa možno opäť dotkneme niektorých tém alebo znovu prečítame tie isté verše, aké sme čítali v Časti VII., toto bude niečo iné.

Vtedy sme tiež podotkli, že číslo 48., z Mat. 5:48, sa skladá zo 40 + 8, kde 40 - ako to už teraz vieme - je čas skúšania a 8 nový začiatok. Tentokrát 48 rozložíme ako 4 x 12, čo je počet fyzického stvorenia krát počet večnej dokonalosti. Je v tom tiež veľka múdrosť Božia.

 

Toto posolstvo je iné aj v tom, že sa obraciam na všetkých tých, ktorí sú teraz, prípadne čoskoro budú, skutočnými Učeníkmi Krista a podelím sa s týmto odkazom s nimi a so všetkými, tu prítomnými.

 

Najprv by som rád vyslovil modlitbu: “Chcel by som Ťa, Pane, poprosiť, aby táto Veľká Skutočnosť, ktorú nám dnes večer udeľuješ, bola daná v Tvojom Duchu a prijatá v srdciach, ktoré sú Ti otvorené, skrze toho istého Božieho Ducha, aby teda zrodila ovocie, aby bol živá, aby bola požehnaním a úžitkom pre nášho ducha, dušu a telo; ako aj povzbudením na pokračovanie a ochotu ísť ďalej, prenikať ďalej, pretože čo nám teraz udeľuješ, je niečo, čo si ľudské srdce naozaj nemôže predstaviť, absorbovať alebo chápať. Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, za Tvoju Milosť a Lásku k nám.

Ďakujeme Otcovi za Jeho Veľkolepý Plán Spásy a za Veľkolepé Finále Spásy, ktorého sa dotkneme v tomto posolstve. Ďakujeme Ti, Pane, a v Tvojom prekrásnom Mene sa modlíme. Amen”.

 

Kvôli tým, ktorí ma nepoznajú, musím povedať, že nie som ani evanjelista, ani kazateľ Písma. Moja služba nie je zameraná ani na pohanov, ani na zástupy veriacich. Zástupy NIKDY nedbali na Slovo Božie, či na Samotného Boha. Nikdy nemali “uši na počutie”. Nikdy ničomu nerozumeli a nebolo im ani dané, aby porozumeli. Prečo? Pre ich srdce! Pán k nim nikdy nehovoril inak než v podobenstvách, ako napríklad v Mat. 13:1-3, 13:10-15 a 13:34.

Na druhej strane Učeníci, ako vieme, sú všetci tí, ktorí “pokračujú v Jeho Slove” (Ján 8:31). Pokračujú v čítaní Jeho Slova, pokračujú v počúvaní Slova, pokračujú v štúdiu Slova a pokračujú v meditáciách o Slove. Ak sú učiteľmi, kázateľmi a pod., pokračujú vo výuke, kázaní a šírení Slova. Inými slovami, Učeníci pokračujú v práci v Slove a k takým Pán hovoril priamo... - a k takým teraz hovorím aj ja.

 

Ak by som mal spomenúť ešte niečo iné o mojej službe, moje povolanie je zamerané na skutoč­ných Učeníkov, čo predstavuje pomerne malú časť Cirkvi. A ak by sa rozsah mojej služby mohol vtesnať do niekoľkých viet, potom by som mohol povedať, že je to ukázať, vyhlásiť a presvedčiť Učeníkov, že:

            a) Základná Spása nemení zlo, ktoré stále je v novo-spasenom človeku. Táto Spása (Vykúpenie) síce prenáša človeka z večnej smrti do večného života, ale nemení zlo, ktoré bolo a stále v novo-spasenom človeku je.

            b) Základná Spása nie je ukončením, ale začiatkom transformačného procesu, ktorý zahŕňa utrpenie, učenie sa poslušnosti, hľadanie Pána, ničenie zla v nás a premieňanie sa na Jeho (Pánov) Obraz..., zmenu z absolútnej úbohosti na absolútnu slávu. Inými slovami, Boh v nás musí pracovať.

            c) Ovocím Jeho práce v nás je vyspelý kresťanský človek, Nevesta Krista. Pokiaľ sa modlíme a túžime po tom, aby Pán naplnil naše potreby pre naše uspokojenie, sme ešte deťmi. Keď však raz vidíme Jeho potreby a túžby a sme schopní uspokojiť Jeho potreby, sme dospelí a sme Jeho Nevestou.

 

S ohľadom na toto povolanie, obraciam sa teraz na opravdivých Učeníkov a zdieľam s nimi nasledujúce veci a fakty.

 

Hoci väčšina z vás ste pre mňa neznámymi — podobne ako Peter, Apoštol Ježiša Krista, vám napísal v 1.Pet. 1:1-2 — aj ja, služobník Ježiša Krista, vám píšem: “Neznámym, roztrúseným po celom svete. Vyvoleným podľa predzvedenia Boha Otca, cez posvätenie Duchom k poslušnosti... rozmnožujte sa”.  Sú to trochu modifikované slová, ktoré napísal Peter.

 

Každý skutočný Učeník je povolaný k najvyššej dokonalosti, aká existuje, čo je dokonalosť nášho Otca, ktorý je v nebi. Lež nie každý ju dosiahne. Prečo?

Podelím sa teraz s vami so Skutočnosťou v tejto záležitosti, ktorú nám Pán Ježiš Kristus milostivo udelil dnes večer tu zhromaždeným. Táto Skutočnosť a táto Pravda sú následovné:

 

            1) Dokonalosť je záležitosťou našej voľby — a naša voľba je záležitosťou videnia, chápania a poslúchania Skutočnosti Slova Božieho! Nanešťastie, mnohí Učeníci tu nemajú veľmi na výber, pretože alebo nevidia Slovo Božie; alebo, ak Ho vidia, nemusia Ho poslúchať.

            2) Dokonalosť nie je záležitosťou viery — ale lásky!  Náš výber sa teda nedeje cez našu vieru - ale sa deje našou láskou! Dokonca aj v našom pozemskom živote - a som si istý, že s tým budete súhlasiť - môžeme byť zdokonalení len v takých veciach, ktoré milujeme (konať). Opäť, mnohí Učeníci stroskotajú hneď tu, pretože jednoducho NEMILUJÚ Pána; a prirodzene, všetci veriaci v "zástupoch" krachujú v tejto veci.

 

Poďme teraz naspäť k Petrovi. Všetci Učeníci by si fakticky mali nanovo prečítať 2.Pet. 1:1-11. Ja tu odcitujem 2.Pet. 1:4: “Týmto sú nám dané mimoriadne veľkolepé a vzácne prisľúbenia; aby ste sa cez ne mohli stať účastníkmi božskej prirodzenosti, vyhnúc sa zhube, ktorá je vo svete skrz žiadostivosť”. Z tohoto Slova Božieho je jasné, že všetkým nám boli prisľúbené MOŽNOSTI (príležitosti) stať sa účastníkmi (spoločníkmi) Božej prirodzenosti; to znamená, na Vlastnej Prirodze­nosti Boha a nielen zostať  “spaseným človekom, ktorý ušiel peklu”. Všimnite si tiež, že nie je napí­sané “...aby ste sa cez ne STALI účastníkmi...”, ale je napísané “...aby ste sa cez ne MOHLI stať účastníkmi...”. A ďalej, vo veršoch 5. až 10. sú vymenované konkrétne činy, prostriedky, akými sa dosahuje toto “účastníctvo”. A napokon, vo verši 11., všetkých takýchto “účastníkov Božskej prirodzenosti" očakáva “brána slávy”. Tento verš hovorí: “Takto budete mať prebohato zaistený vstup do večného Kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista”.

 

Poďme teraz všetci, ktorí túžime po dokonalosti, k 1.Pet. 1:2.  a opäť si všimnime a pochopme dve veci:

            a) My všetci sme boli VYBRANÍ podľa predzvedenia Boha Otca. Boh Otec vedel dopredu o našej láske.

            b) Na základe Jeho voľby sme všetci boli POSVÄTENÍ Duchom do POSLUŠNOSTI — najprv sa poslušnosti naučiť, ako sa jej naučil Pán Ježiš Kristus (Žid. 5:8) a potom preukazovať poslušnosť voči Duchu a Slovu Božiemu, ako ju preukazoval Pán Ježiš Kristus (Fil. 2:8).

 

Teraz, keď sme si uvedomili, na akom základe sme boli posvätení a za akým cieľom sme boli posvätení, sa môžeme tiež obrátiť k Epištole Židom 10:14. Ide naozaj o málo známy verš, o ktorom som predtým nehovoril v žiadnej súvislosti, ba dokonca som si ho predtým ani sám veľmi nevšimol. Ten verš hovorí: “Lebo jednou obetou zdokonalil navždy tých, ktorí sú posvätení”. Pán tu ZDOKONALIL NAVŽDY všetkých tých, ktorí boli POSVÄTENÍ. A úroveň tejto dokonalosti zodpovedá stupňu našej poslušnosti; a tento stupeň zase zodpovedá intenzite našej lásky k Pánovi. Neskôr ukážeme, že naša skutočná láska k Pánovi určuje tiež našu naozajstnú túžbu po našej vlastnej dokonalosti.

 

Túžba srdca je určovaná láskou v ňom, pretože srdce túži len po tom, čo miluje! Láska v srdci pre Pána vzniká alebo sa získava poznávaním Pána. Aby ste niečo milovali, musíte to najprv vidieť, poznať. Poznanie Pána je dané alebo získavané Skutočnosťou Jeho Slova. On je Slovo (Ján 1:1), a Skutočnosť Slova je daná alebo získavaná poslušnosťou k Slovu!

Nehovorím tu iba o čítaní. Boli časy, keď sme boli radi, že sme si prečítali aspoň jednu kapitolu Písma, a bolo to dobré, bol to začiatok. Teraz však uzatvárame posolstvo “Tajomstvo Skutočnosti”. Nezačíname, ale končíme. Toto je Finále. Takže koniec, Skutočnosť Slova, sa získava poslušnosťou k Slovu. Preto aj pred chvíľou uvedené Slovo Božie sa končí “poslušnosťou”. A to je aj príčina, prečo v rámci Cirkvi jestvujú tie štyri skupiny, štvor-vrstvové spektrum. Tieto skupiny sa líšia v poslušnosti, práve preto sa líšia v Realite Slova, preto sa aj líšia v poznaní Pána, preto sa tiež líšia v ich Láske k Pánovi a teda v ich túžbe po dokonalosti. Toto je reťaz, ktorú nemôžeme pretrhnúť.

 

Mohol by som tu citovať mnoho z Písma a uvádzať množstvo argumentov, lež v tejto chvíli by to nebolo užitočné. Namiesto toho som vedený k tomu, aby som ukázal niekoľko praktických príkladov, ktoré by mali hlasno hovoriť ku každému, kto “má uši na počutie”.

Od začiatku jestvovania Misie "Montreal Remnant Ministries" (MRM) Pán nám dovolil dotknúť sa časti Jeho Tela, čo znamená časti Jeho Cirkvi v mnohých krajinách sveta, počnúc Kanadou, USA, niektorými krajinami v Južnej Amerike, Afrike, Európe, dokonca aj na Blízkom Východe, Indií a dokonca aj v ďalekej Austrálii. Poslali sme tam tisíce a tisíce kníh (v angličtine) s názvom "Open Letter to His Majesty and Excellency Christ Jesus, the King of kings and Lord of lords, the only true God", čo v preklade znamená “Otvorený List Jeho Veličenstvu a Excelencii Kristovi Ježišovi, Kráľovi kráľov a Pánovi pánov, jedinému skutočnému Bohu”.

 

Výsledky, ktoré nám Duch ukázal, sú na zaplakanie. Časť Cirkvi, ktorej sme sa dotkli v Kanade, USA, ako aj väčšine krajín Európy a Afriky, sa ukázala MŔTVOU! Kanada a Spojené štáty sú azda najväčšími duchovnými cintorínmi západného sveta. Nebola tam vôbec žiadna odpoveď Duchu, iba hlboké mlčanie. Napokon sme dostali jeden odkaz s poďakovaním od Evanjelistickej asociácie Billyho Grahama. A ak prišli príležitostné odpovede, boli plné jedu, arogancie a neuveriteľnej tmy. Naozajstné “údolie kostí” (Ez. 37:1-14). Kdekoľvek máte kosti, máte cintorín.

Predsa však, našli sa tri krajiny, kde sa Nevesta Kristova nachádzala v rozličných stupňoch vývoja, ale očividne ochotná rásť ďalej: Nigéria a Malawi (obe v Afrike) a Slovensko (v Strednej Európe; pozn. v Čechách boli začiatky Nevesty “objavené” až neskôr).

 

Nechcem tým povedať, že v rámci Cirkvi nejestvujú jednotlivci či domáce zbory, ktoré žijú v obco­vaní a v Duchu Božom a chovajú sa ako Nevesta Kristova. Hovorím len, že časť Cirkvi a tie tisícky individuálnych veriacich, ktorých sme sa dotkli, sa ukázali totálne mŕtvymi. Verím tiež, že pre mnohých úprimných veriacich toto môže byť trochu šokujúce, ba zarážajúce, pretože možno naozaj veria, že Severná Amerika je najpožehnanejšou časťou sveta, a že Cirkev v Severnej Amerike musí byť najživšia so všetkým tým evanjelizačným úsilím, so všetkými tými jazykmi-hovoriacimi a prorokujú­ci­mi kongregáciami, ako aj všetkým ostatným. Lenže reč tu nie je o náboženských aktivitách, reč je o duchovnom Živote v Kristovi a o duchovnom cintoríne.

 

Pozrime sa na ďalšie dva prípady. Pán nás osobne viedol k distribúcií knihy “Otvorený List...” v dvoch kongregáciách, menovite v Apoštolskej Cirkvi vo Verdune a v Letničnej (Pentekostal) Cirkvi Trojice v Lasalle, obe v Provincií Quebek, Kanada. V obidvoch spomínaných kongregáciách sa kázalo Slovo Božie, Pán bol oslavovaný so spevom a hudbou, každú nedeľu v kostole Apoštolskej Cirkvi odznelo množstvo proroctiev a v Letničnej Cirkvi Trojice bolo evidentné množstvo hovorenia jazykmi. Obe kongregácie sa zdali také živé, tak príkladné, také pekné — až kým Pán neukázal ich skutočný charakter v duchu; v ich neposlušnosti voči Jeho Vlastnému Slovu a v ich nenávisti voči svojim vlast­ným bratom; až kým Pán neodhalil ich smrť a temnotu (1.Ján. 2:9, 3:14, atď.). Ako to Pán urobil?

 

Po rozdaní knihy niektorým ľuďom, vychádzajúcim z kostola Apoštolskej Cirkvi, bol odpor nepriateľa jasne viditeľný v ich postojoch, v neuveriteľnom strachu ich vedenia, ako aj v správaní sa niektorých “uctievateľov”. O niekoľko týždňov neskôr, jeden z členov tejto kongregácie dosvedčil, že vedenie vyzvalo kongregáciu, aby všetky výtlačky knihy “Otvorený List...” priniesli do kostola, aby ich bolo možné spáliť alebo inak zničiť! Nuž len toľko na konto “bratskej lásky, láskavosti, krotkosti, porozumenia, či učenia sa poslušnosti”. My, ktorí sme nejaký čas velebili Boha v tej istej kongregácií, sme sa zrazu stali nenávidenými nepriateľmi, pretože sme sa odvážili prehovoriť a prorokovať im tiež horkú pravdu (Gal. 4:16).

O čosi neskôr po tejto distribúcii, jeden zo staršinov tejto kongregácie bol hotový ma dať na súd (nepochybne podľa 1.Kor. 6:4-6). Prečo? V knihe som totiž opísal istého pyšného a arogantného staršinu tohto Zboru a tento prvý staršina predpokladal, že išlo oňho.

 

Pokiaľ ide o Letničnú (Pentekostalskú) Cirkev, kde som tiež niekoľko rokov slúžil Bohu a bol som aj v jej Rade Diakonov, Pán to zariadil tak, že sme sa tam ocitli pre distribúciu knihy “Otvorený List...” v nedeľu, keď kongregácia oslavovala svoje 60. výročie. Navyše, Pán to zariadil tak, že všetky východy z budovy boli v oprave(!) okrem jedného, pri ktorom sme stáli my. Keď nás kongregácia a jej vedúci zvnútra kostola zazreli, začal sa zmätok. Niektorí ľudia vyšli von, zobrali si knihu a dokonca sa s nami pozdravili, veď sme sa poznali celé roky. Iní len prešli vedľa.

Istá, diablom posadnutá žena, vzala knihu a pred našimi očami ju roztrhla na polovicu. Jeden mladý a arogantný pastor vyšiel z kostola rozzúrený, dožadujúc sa informácie kto sme a čo sme a ako sa opovažujeme dávať knihy ľuďom "jeho" Zboru. Vedenie kongregácie vo vnútri bolo dezoriento­vané, plné strachu. Medzi účastníkmi osláv vo vnútri boli tiež dvaja bývalí pastori toho kostola s manželkami, ktorí pricestovali na oslavy výročia z iných miest.

 

Napokon to bol najpravdepodobnejšie vtedajší najstarší pastor, ktorý očividne viac už nemohol zvládnuť vlastný strach a zlobu a tak zavolal na nás políciu! Keď polícia prišla, správala sa k nám ďaleko lepšie, ako naši “letniční bratia”.

Som zvedaví, či si tí farizeji vtedy alebo aj teraz, uvedomili, že Pán urobil “panoramatický video­záznam” celej tej opísanej scény, zaznamenajúc nielen ich hanebné skutky, ale aj ich myšlienky, a že im a celému svetu ten film premietne keď budú stáť pred Ním!

 

Zastavme sa na chvíľu, priblížme si tie neuveriteľné udalosti a uvedomme si dva nasledovné fakty:

            a) Aj keby sme boli naozaj bývali “zlí”, žiaden skutočný kresťan nám podľa Pána Ježiša nemal klásť odpor! (Mat. 5:39).

            b) Aj keby sme sa boli stali ich “nepriateľmi” (pre hovorenie pravdy — Gal. 4:16), každý skutočný kresťan nás mal Podľa Pána Ježiša milovať a požehnávať (Mat. 5:44).

 

To, že sa nám stal OPAK Slova Božieho, svedčí o jednoduchej skutočnosti, že nikto z tých, čo s nami tak hanebne zaobchádzali (hlavne vodcovia), nie je poslušný Slovu Božiemu! A ak neposlú­chajú to isté Slovo, ktoré sa opovažujú kázať, nemajú ani poňatia o Skutočnosti Slova. Preto nemajú ani ozajstné poznanie Pána Osobne a teda ani pravú lásku pre Neho, z čoho vyplýva, že nemajú ani žiadnu ozajstnú túžbu po vlastnej dokonalosti!

Či azda nie sú tieto dva príklady hlasné a jasné pre všetkých jednoduchých, ale verných bratov?

 

Pán nám chce dnes večer poskytnúť ešte ďaľší príklad toho, čo zariadil. Keď polícia a väčšina ľudí odišla, moja manželka a ja sme boli Duchom Krista zavedení DO VNÚTRA toho Letničného kostola. Prišli sme k našim bývalým dvom pastorom a ich manželkám, objali sme ich a pozdravili so skutočnou láskou a radosťou! Keď to videl ten starší pastor, ktorý pravdepodobne na nás pozval políciu, ostal absolútne ohromený a stratil reč. Neskôr, už doma, mi Pán ukázal na str. 95. (angl. originálu, v prostriedku str. 70. českého prekladu) “Otvoreného Listu…”, ako som v tú nedeľu, v tom Letničnom Zbore Trojice, nevediac, splnil slovo, uvedené na spomínanej strane, tým, že som objal svojho bývalého pastora, prejaviac mu moju ozajstnú lásku, hoci sa on vo svojom duchu a vedomí stal mojim “nepriateľom”!

Toto je pravý Duch Krista a tiež pravé ovocie Jeho Ducha (Mat. 7:16-20), pretože tu som splnil Jeho Slovo podľa Mat. 5:44. Či azda nie je horeuvedený príklad tiež hlasný a jasný pre všetkých tých jednoduchých, ale verných bratov?

 

Na tomto mieste by som rád zdôraznil ďalší špecifický fakt a pravdu. My, ktorí sme sa tu dnes zhromaždili, sme sa už do určitej hĺbky podelili s touto pravdou. V Mat. 5:21-47 Pán akoby menil Starý Zákon na Nový Zákon, opakujúc (niekoľkokrát): “Počuli ste, že bolo predkami povedané...” - a potom povediac: “Ja vám však hovorím...”. Pán mení “starého človeka” na “nového človeka”, mení starú prirodzenosť na novú (Božskú) prirodzenosť! Nie div, že Pán uzatvára túto zmenu Svojím príkazom vo verši 48: “Buďte PRETO dokonalí...”!

 

A navyše, AK KONÁM ktorékoľvek z Pánových prikázaní, ktoré predchádzajú veršu 48 — V TÝCH SOM DOKONALÝ! Ak pôjdem dve míle pre niekoho, kto ma núti ísť jednu míľu (priatelia nenútia) - ukážem tým svoju lásku pre túto nie príliš priateľskú osobu, a tiež pre Pána. Nepredstavujte si však, že môžete vykonať niektoré z týchto prikázaní bez toho, aby váš "starý človek" bol rozbitý, bez toho, aby bola zničená vaša stará prirodzenosť. “Starý človek”, stará prirodzenosť, nemôže KONAŤ žiadnu časť Slova Božieho a nie to ešte tieto neuveriteľné prikázania z Matúša 5:21-48.

Ak teda letničný pastor volá políciu na svojho brata, ktorý iba stojí na chodníku, zdarma ponúkajúc kresťanskú literatúru, potom je potrebné sa spýtať aspoň jednu základnú otázku: Je toto Duch Kristov alebo je v tom pastorovi duch z pekla?  Nech vám na to odpovie vaše vlastné srdce.

 

Čo ešte by som mal povedať? Sme my, ako Učeníci Ježiša Krista, schopní sformulovať nejaké závery z horeuvedených príkladov? Sme schopní ustanoviť náš vlastný duchovný stav, naše vlastné duchovné kráčanie, našu vlastnú lásku pre Pána, našu vlastnú opravdivú túžbu po dokonalosti? Alebo sme na toto, až do dnešného dňa, vôbec nemysleli? Nebudem za to viniť nikoho — toto vyhlásenie Pána v Matúšovi 5:48 je najšokujúcejším vyhlásením v celej Biblií a, pokiaľ ja viem, nikoho som nikdy nepočul na túto tému kázať, ani sa o tom zmieňovať; a jednako, aj toto je Slovo Božie.

 

Na tomto mieste by som rád dal hociktorému veriacemu jednoduchú radu: pozri sa a rozoznaj vo svojom vlastnom srdci, či naozaj túžiš po ďaľšom Slove, po ďalšom Svetle. A ak áno, povedz to Pánovi. Som si istý, že ti Ho udelí, lebo ešte väčšmi je to Jeho túžbou. Choď tak ďaleko, ako si len želá tvoje srdce — a potom sa zastav! A nežiadaj viac, lebo Pán hovorí: “...Nepoložím na vás žiadne iné bremeno; ale sa pevne držte toho, čo už máte, dokiaľ neprídem” (Zjav. 2:24-25). Pretože ak by vám Pán odhalil viac z Jeho Vôle, ak by vám udelil oveľa viac Svetla a vaše srdce by v tom nebolo, zanedbali by ste potom KONAŤ Jeho Vôľu a KONAŤ Jeho Svetlo, čiže premieňať Jeho Svetlo na Život. V takom prípade by ste sa potom stali príjemcami Jeho Slova podľa Lukáša 12:47-48.

 

Prečítam to teraz, lebo toto je tiež Slovo Božie, ktoré tiež nebolo kázané, vysvetľované, ani sa o ňom nehovorilo. Lk. 12:47-48: “A ten sluha, ktorý poznal vôľu svojho pána, ale sa nepripravil, ani nerobil podľa jeho vôle, dostane mnoho bičovania; Ale ten, ktorý nevedel, no spáchal činy hodné bičovania, dostane málo bičovania. Lebo od toho, komu mnoho bolo dané, mnoho sa bude žiadať; a od toho, komu ľudia mnoho zverili, ešte viac budú od neho žiadať”. Toto je ďalšia časť Božieho Slova, o ktorej sa nikdy nekázalo a ktorá sa nevysvetľovala.

 

A ak sme si náhodou mysleli alebo nebodaj verili, že my sme celkom dobrí kresťania, mali by sme si to opäť premyslieť. Lebo ak nepoznáme Skutočnosť Božieho Slova, potom celkom istotne nepoz­ná­me skutočnosť o sebe samých, ako nás Kristus vidí vo Svetle Svojho Slova!

A ak ste sa už dlhý čas nekajali pred Pánom za samých seba, nemôže vám uškodiť, ak to urobíte hneď teraz, aj keď sa vám možno zdá, že je s vami všetko v poriadku. Urobte tak svojou vierou. Urobte tak, lebo Pán vám umožňuje práve v tejto chvíli čítanie živých svedectiev o hrôzo­strašnej duchovnej situácii premnohých Jeho Učeníkov a služobníkov.

 

A ak nie ste schopní vidieť a veriť práve uvedeným faktom a príkladom, je možné, že ani nie ste Jeho Učeníkmi, ale že ste namiesto toho jedným zo zástupov. Ale ak vidíte a veríte, potom musí tomu rozumieť aj vaše srdce. Cez toto porozumenie bude pre vás možné a ľahšie učiniť pokánie Pánovi všetkej Slávy a požiadať Ho, aby vám ukázal váš skutočný duchovný stav. Tiež bude možné a ľahšie pre vás vidieť, že ste neboli stvorení, aby ste uspokojovali samých seba a súčasne spôsobovali bolesť Pánovi Ježišovi Kristovi cez vašu neposlušnosť Jeho Slovu. Boli ste stvorení, aby Pán Ježiš mohol mať vo vás zaľúbenie, vo vašej poslušnosti, vo vašom hľadaní Jeho Samého a v tom, že konáte a žijete Jeho Slovo! Čo vám vaše srdce a svedomie doteraz hovorí?

 

Niekde na začiatku týchto posolstiev sme hovorili o Židoch 10:14, spomínajúc tiež rôzne stupne dokonalosti. Chcel by som k tomu uviesť ďalšie príklady.

 

Tým istým Židom, v kapitole 13:20-21 - a ja tu odcitujem iba časť 20. verša - Pavol hovorí: “A Boh pokoja... nech vás urobí dokonalými v každej dobrej práci, aby ste tak činili jeho vôľu; uskutočňujúc vo vás to, v čom má On sám záľubu, skrze Ježiša Krista. Amen”. Všimnite si, že tu sa stupeň dokonalosti vzťahuje na “každú dobrú prácu” a nie na dokonalosť nebeského Otca. Azda Duch Boží, ktorý inšpiroval Pavla, vopred vedel, že títo Židia budú aspoň vo svojich srdciach túžiť po tom, aby pre Boha konali dobrú prácu.

 

Som si istý, že jestvuje veľa služobníkov a Učeníkov Pána - a možno, že niektorí sú aj spomedzi zástupov - ktorí, podobne ako spomínaní Židia, túžia robiť dobrú prácu pre Pána. A nie je na tom nič zlého. Ale v tom je práve stupeň ich možnej dokonalosti — AK dovolia Božiemu Duchu robiť v nich “to, v čom má On sám záľubu, skrze Ježiša Krista”. Ako tu môžeme vidieť, samotná túžba, dokonca aj po tomto nižšom stupni dokonalosti, nepostačuje. Práca Božieho Ducha musí byť vždy prítomná; vždy a pre všetky stupne dokonalosti!

 

Ďalší príklad si môžme zobrať z Cirkvi v Korinte, ktorá, ako vieme (napr. z 1.Kor. 2:3), oplývala telesnosťou (chlípnosťou, zmyselnosťou). Ich telesnosť sa nachádzala v ich mysliach, v ich nedostatočnom chápaní, v ich telesnej žiadostivosti, čo spôsobovalo medzi nimi neustále spory a hriech. Nie div, že Pavol ku koncu svojho druhého Listu Korinťanom ich napomína a radí im (2.Kor. 13:5). Poďme k dotyčnému veršu, kde Pavol hovorí: “Skúmajte seba samých, či ste v tej pravej viere; osvedčite samých seba. Či neviete zo seba samých, že Ježiš Kristus je vo vás, ibaže by ste boli zvrhlíkmi?”

A ďalej, vo verši 9., im želá dokonalosť a list končí 11. veršom slovami: “Napokon bratia, s Bohom; buďte dokonalí, buďte dobrého potešenia, buďte jednej mysle, nažívajte v pokoji; a Boh lásky a pokoja bude s vami”. Toto je viac modlitba, ako len želanie. Inými slovami, Boží Duch cez Pavla im želá a radí, aby túžili aspoň po stupni dokonalosti ohľadne jednoty ich myslí, ktorá dokonalosť prináša tiež útechu a pokoj. Pavol im nehovorí, aby boli dokonalí, ako je ich nebeský Otec.

 

Nuž a táto “jednota mysle” predpokladá prácu Ducha v obnove ich mysle, čo znamená obnovu ducha ich mysle (Ef. 4:23). Takáto obnovená myseľ je potom schopná zamerať sa na Boha a dôverovať Bohu vo všetkom, namiesto toho, aby bola neustále zamestnávaná spormi v dôsledku nesprávneho chápania a telesnej žiadostivosti, čo bol problém Korinťanov. A my vieme, že Boh vtedy udeľuje Svoj dokonalý pokoj takým mysliam, ktoré sú zamerané na Neho a ktoré v Neho dôverujú (Iz. 26:3).

 

Nuž, ja verím, že je možné pomerne ľahko vidieť to, čo nám Pán chce ukázať. Dnes večer nám ude­­ľuje Skutočnosť plného spektra Dokonalosti od najnižších úrovní a obmedzených foriem dokona­losti až k najvyššej Dokonalosti nášho nebeského Otca. Tak isto, ako je to s Veľkolepou Spásou po­skyt­nu­tou Kristom, Ktorý ponúka túto Spásu celému ľudstvu, tak je aj s touto Veľkolepou Dokona­losťou, ktorú On ponúka každému veriacemu.

My však vieme, že nie každé pohanské srdce nachádza svoju vieru pre Krista a túži po Jeho Spáse. Mnohí, premnohí zahynú, aj keď Pán spasil celý svet a poskytol Svoju Spásu celému ľudstvu. Tak isto, nie každé srdce spomedzi veriacich nachádza lásku pre Krista, túžiac po Jeho Dokonalosti!

 

*       *       *

 

Iba jedno slovo na okraj: Vieme, že v každom veľkom dome, majetku alebo paláci je množstvo rôzneho služobníctva: vrátnici, záhradníci, slúžky, kuchári, pomocníci, dozorcovia, sekretári, účtovníci, atď. Sú tam tiež synovia a dcéry, ako aj manželka majiteľa, statkára, šľachtica či princa. Tak isto je to aj v Kráľovstve Božom. Ten, kto má chápajúce srdce, nech rozumie.

 

 *        *       *

 

Na tomto mieste by som sa chcel s vami podeliť s ďalšou skutočnosťou. Je to predovšetkým svedectvo Samotnému Kristovi, Jeho moci, Jeho múdrosti, láske, milosti a trpezlivosti. Je to tiež svedectvo Jeho cestám a súdom. Po druhé, je to ďalší jednoduchý, ale povedal by som, že jasný obraz o Jeho skutočných Učeníkoch a Jeho služobníkoch a Jeho spôsoboch s nimi. Verím teda, že toto podieľanie sa je veľmi praktické a malo by rozbiť tmu a klam v týchto oblastiach a priniesť svetlo, pravdu, radosť, požehnanie a povzbudenie každému prostému srdcu, otvorenému Kristovej pravde.

 

Misia, nazývaná “Montreal Remnant Ministries” (MRM) nám bola udelená Samotným Pánom v r.1986. Pamätáte sa na to? Bolo to pred ôsmymi rokmi. Táto akoby sa bola “narodila” z nášho domáceho Zboru, ktorý Pán s nami začal v máji 1974. Stretávame sa teda už 20 rokov, týždeň za týždňom, mesiac za mesiacom, rok za rokom, bez prestávky, chodiac z domu do domu, lámajúc chlieb, uctievajúc Pána, učiac sa poslušnosti Jeho Slovu, súc takto transformovaní. Počas týchto rokov Pán niektorých pridal, niektorých odobral. Vieme o tom.

 

Jednako, od samého začiatku, ťarchu služby MRM niesli TRAJA muži, s pomocou a podporou ich troch rodín. Jednou z tých rodín bola moja vlastná (ďakujem Ti, Pane). My, traja muži, sme pracovali v našich civilných zamestnaniach 8 hodín denne a v našom voľnom čase sme sa starali o túto službu po všetkých stránkach - nahrávajúc posolstvá od Pána, ako je napríklad aj toto, prepisujúc a redigujúc ich pre sádzanie a následné tlačenie a potom balenie, lepenie známok a odosielanie do vyššie spomenutých krajín, podľa toho, ako a kde Pán otváral dvere.

A osobné listy..., došli tisícky listov a na každý jeden sme odpovedali - OSOBNE - my traja, vo svojom voľnom čase! Mimochodom, v apríli 1992 nám Pán odstránil jedného muža s jeho rodinou (viď Časť VI. a VII.), nahradiac ho iným a pridal nám štvrtého na pomoc pre pokračovanie v misijnej službe.

Nedostali sme od nikoho žiadne subvencie, podporu ani dary. Zbieranie peňazí, zháňanie fondov je zakázané našou Chartou, našimi Stanovami, čo znamená, našim Pánom, a ani nemáme nič na predaj. Všetka naša literatúra a služba je zadarmo, ba i poštovné hradíme my. Naopak, my dávame Pánovi z príjmov z nášho zamestnania a Pán to berie, rozmnožuje a uspokojuje všetky naše potreby, ako aj potreby tých, ktorí Ho prijímajú cez nás! Amen.

Je toto zázrak? Nuž, Učeníci a služobníci Krista - posudzujte sami vo vašich vlastných srdciach.

 

Jeho cesty sú dokonalé a tým, že sa ich učíme, je tiež udeľovaná dokonalosť nám, ktorí žijú a kráčajú Jeho cestami — a Pán má v tom zaľúbenie. Či naozaj veríme, že toto sú cesty Pánove?

 

Poviem vám ďalšiu skutočnosť. Dostali sme a osobne odpovedali na asi 1500 listov len zo samotnej Nigérie. Z týchto listov sa zdá, že “každá druhá osoba” v tejto africkej krajine je evanjelistom, ktorý sa zúfalo pokúša obrátiť na kresťanstvo tú druhú polovicu obyvateľstva. Nane­šťastie, všetkým z nich chýbajú prostriedky na dosiahnutie tohoto vysneného cieľa, takže sa obrátili na našu Misiu (MRM) o pomoc: autobusy, bicykle, reproduktory, mikrofóny, magnetofóny, videokazety, gitary, cimbaly, organy, celé kamióny kresťanskej literatúry, evanjelizačné pamflety, letáky a takú štedrú finančnú pomoc, ako je to len možné. Pamätáte sa na to?

Naša odpoveď bola veľmi stručná. Opýtali sme sa ich, či vôbec niekedy čítali Nový Zákon, osobitne Luk. 22:35 a iné podobné pasáže z Písma. Nikto z nich na to neodpovedal..., biedne obete “amerického štýlu evanjelizácie”. Mnohí však tvrdili, že boli naozaj povolaní Bohom, pretože ich Boh použil.

 

Obraciam sa tu teda na všetkých tých, ktorí veria, že sú ozajstnými služobníkmi Božími, lebo Boh ich POUŽÍVA. Zjavenie, ktoré mi Pán len prednedávnom milostivo udelil, fakticky 11. apríľa 1994, ako sa pamätám, je nasledovné:

 

            (1) Ak vás Boh používa — NEZNAMENÁ to automaticky, že ste Božími služobníkmi či Učeníkmi, alebo že Boh vo vás pracuje pre Svoje zaľúbenie, alebo že vás zdokonaľuje!

 

            (2) Ak ste znalcami Biblie s jej doktrínami, alebo ak ich kážete, učíte, podieľate sa s nimi, tlačíte ich, rozširujete ich — NEZNAMENÁ to automaticky, že ste Božími služobníkmi či Učeníkmi, alebo že vás Boh zdokonaľuje!

 

            (3) Ak ste zapojení do náboženských aktivít, navštevujete bohoslužby v kostole alebo aj domáce zhromaždenia, obecenstvá, biblické krúžky, semináre, teologické fakulty; ak dávate dary, obety alebo dokonca desiatky; ak trávite čas v modlitbách a ak aj Pán dokonca odpovie na niektoré — NEZNAMENÁ to automaticky, že ste Božími služobníkmi či Učeníkmi, alebo že vás Boh zdokonaľuje!

 

            (4) Ak vykonávate návštevy v nemocniciach, väzeniach, domovoch, sirotincoch alebo ak ste zapojení do sociálnej práce, konajúc mnoho dobra — NEZNAMENÁ to automaticky, že ste Božími služobníkmi či Učeníkmi, alebo že vás Boh zdokonaľuje!

 

Toto sú prekvapujúce body. Je to naozaj zjavenie od Krista? Prečo je to tak?

 

Na horeuvedené jestvujú dva druhy odpovedí:

Pokiaľ ide o bod (1) — Boh používa ktorúkoľvek časť Svojho stvorenia pre Svoje účely, či už ide o mŕtvu alebo živú časť. Používa “prírodu”, zvieratá, ľudí ako aj duchovné bytosti. Používa Svojich anjelov. Môže použiť aj diabla a jeho anjelov. Najtypickejším príkladom na to je Balámov osol z Knihy Čísiel (4.Kn. Mojžišova) 22:23-31, ktorého Boh POUŽIL, aby prehovoril k bláznivému Božiemu prorokovi. Núka sa očividná otázka: Bol ten osol sluhom Božím?  Nie, bol iba Božím nástrojom.

 

Ďalší typický príklad je uvedený v 1.Sam. 16:14-23 a tiež v 18:10, kde Boh posiela zlého ducha, aby znepokojil Saula. Bol azda ten zlý duch “služobníkom Pána”? Samozrejme že nie! Bol Božím nástrojom. Ak nás teda Boh niekde pošle, neznamená to ešte, že sme Jeho apoštolmi; a ak nás na niečo použije, neznamená to ešte, že sme Jeho služobníkmi. Možno, že sme len Jeho nástrojmi!

Z horeuvedeného môžeme uzavrieť, že všetci opravdiví služobníci Boha sú Jeho nástrojmi, Jeho nádobami, ale nie všetky Jeho nástroje sú automaticky Jeho služobníkmi či Učeníkmi!

 

Pokiaľ ide o body (2), (3) a (4) — Ak nie sme Jeho ozajstnými služobníkmi, ešte stále sme schopní vykonávať všetky činnosti, uvedené v týchto troch bodoch, ALE so základným rozdielom: Nepomáhame, ani nikoho nezdokonaľujeme v duchu!

 

Uvedomme si na tomto mieste Slovo Božie v 1.Kor. 12:28-31 a Ef. 4:11-13. Možno si pamätáme, že je napísané, že Boh dal niektorých služobníkov (apoštolov, prorokov, evanjelistov, pastorov a učiteľov) a tiež dal aj dary Ducha “na zdokonaľovanie svätých, na vykonávanie služby, na výuku tela Kristovho; Dokiaľ nedospejeme všetci do jednoty viery a poznania Syna Božieho, na dokonalého muža, na mieru plnej osobnosti Kristovej”. Toto sú známe verše v Efežanoch 4:12-13.

 

Čo však mnohí “služobníci” Boží urobili Cirkvi? Nemohli zdokonaliť žiadnych svätých, pretože oni sami nikdy neboli zdokonaľovaní. Namiesto toho zdokonalili podvod vo svätých a uvrhli ich do ešte väčšej tmy. Rozdrobili ich vieru a tým ich účinne oddelili jedného od druhého do svojich najrôznejších organizácií, denominácií a siekt! Často ich naplnili odsúdeniahodnými doktrínami, takže namiesto spoznávania Syna Božieho, viedli ich k spoznávaniu ľudských prikázaní.

 

Mnohí z týchto “služobníkov” možno pôvodne naozaj boli povolaní Bohom a daní Jeho Cirkvi, podľa Ef. 4:11. Čo sa stalo je, že jednoducho zlyhali a namiesto aby priviedli Cirkev “na dokonalého muža, na mieru plnosti osobnosti Kristovej”, priviedli Cirkev do mizérie!

 

Bolo tiež veľa “služobníkov” Božích, ktorí sa “dali Cirkvi bez toho, aby Boh o tom vôbec vedel”. Veľkú väčšinu týchto súčasných “služobníkov” tvoria pastorky, biskupi a evanjelisti v sukniach, atď. Ja som si vždy myslel, že bosorky mali na hlavách klobúky s vysokými špicami a miešali odstrašujúco smrdiacu, zelenkavo-šedú variacu sa hmotu, dodávajúc do nej najrozličnejšie čudesné a odporné prípravky. Ale nie tak. V tieto dni mnohé bosorky sedia vysoko na pódiách a v hlavných kreslách náboženských auditórií, majúc niekedy oblečené klérické golieriky a čítajú Písmo alebo kážu a požehnávajú svoje kongregácie! Vzbúrili sa proti tomu istému Slovu Božiemu, ktoré sa pokúšajú kázať (1.Kor. 14:34-35), a vzbúra je ako hriech bosoráctva (1.Sam. 15:23). Toto je veľmi vážne Slovo!

 

 

Obráťme sa teraz radšej k naozajstným služobníkom a uvážme spoločne fakt, že ovocie skutočného Kristovho služobníka vždy musí harmonizovať s Ef. 4:12-16: zdokonaľova­ním svätých a ich privádzaním k poznaniu Syna Božieho. Ale aby mohol zdokonaľovať svätých, budujúc ich v pravde, privádzajúc ich k jednej viere a Jednému Pánovi (Ef. 4:5 — Je Jeden Pán a jedna viera), usilujúc sa až kým sa v nich nevyformuje Kristus (Gal. 4:19), aby ich potom mohol predstaviť dokonalých v Kristovi Ježišovi (Kol. 1:28) — služobník sám musí byť najprv zdokonaľovaný, a musí pokračovať v zdokonaľovaní sa. Služobníci, ktorí nikdy nenašli a teda ani nikdy nekráčali cestami Pána, Ktorého cesty sú dokonalé (2.Sam. 22:31) a Ktorého cesty vedú k dokonalosti - takí služobníci nemôžu viesť žiadnych iných ľudí po týchto cestách a teda k ich vlastnej dokonalosti!

 

Cirkev Ježiša Krista nemusela zlyhať v evanjelizačnom úsilí, v narástaní v počte alebo v úsilí o zmiernenie chudoby, prípadne sociálnej nespravodlivosti a pod. Cirkev Ježiša Krista zlyhala, a totálne zlyhala, v kvalite, v poslušnosti Pánovi, v láske k Pánovi a v túžbe po Jeho dokonalosti! A výsledkom tohoto kolosálneho zlyhania je kolosálna duchovná mizéria Cirkvi. Čo by som tu tiež mal dodať je, že masy veriacich naozaj nebudú zodpovedné za tento krach, za túto úbohosť a mizériu, naopak, zodpo­vednosť ponesú ich vodcovia, služobníci, ktorých Boh dal Cirkvi, títo budú braní na zodpovednosť a budú patrične súdení! Pastieri sú hlavnou príčinou tohoto zlyhania a duchovnej úbohosti Cirkvi a nie ovce.

 

Môžem sa opýtať všetkých služobníkov Božích: “Naozaj túžite prísť k poznaniu Syna Božieho? Naozaj si želáte byť zdokonalenými, dokonca tak dokonalými ako je váš nebeský Otec? Naskutku po tom túžite? Naozaj túžite splniť aj túto časť Slova Božieho”?  Ak áno, Pán zmení nielen vaše terajšie doktríny, vieru a činy, ale zmení vás samotných, vašu vlastnú dušu a vášho ducha.

 

Doktríny, dokonca aj správne doktríny, nás nerobia dokonalými! Naša viera a činy nás nerobia dokonalými. Súdy Božie nás nerobia dokonalými, práve tak ako ani Jeho Zákon nás nerobí doko­nalými (Žid. 7:19). Ak by nás mal Boh použiť aj hneď tu, ako svoj nástroj, to nás neurobí dokonalými. Všetky naše náboženské a sociálne činnosti, ktoré sme hore spomenuli, nás nerobia dokonalými! Ak sa modlíme o pomoc a Pán odpovie alebo, napríklad, ak v čase smútku a ťažkostí čítame Žalmy, môže sa nám dostať pomoci. Pán môže odpovedať a môže sa nám dostať pomoci — ale tým nie sme trans­formovaní a teda nie sme tým zdokonaľovaní. Či to nevidíte?

Fakt, že Pán nás udržuje vo Svojej milosti, dokonca nás používa ako nástroje, udeľuje nám požehnania a pomáha pri nespočetných príležitostiach počas nášho života, či už sa modlíme alebo nie, neznamená, že Jeho Duch nás transformuje alebo že nás súčasne zdokonaľuje!

 

Jediná vec, ktorá nás môže transformovať a zdokonaliť je Život Kristov! Tak, ako náš  starý život je v nás (pomaly) ničený, tým, že každodenne zapierame samých seba, berúc na seba svoj kríž, nasledujúc Krista (Mat. 16:24), ako teda denne sami sebe umierame (1.Kor. 15:31) - tak nám (postupne) Jeho Duch udeľuje Život Kristov! Iba toto je transformácia. Iba toto je zdokonaľovanie Jeho služobníkov a Jeho svätých. Iba toto je podieľanie sa na Božej prirodzenosti a nič iného.

 

Chcete to? Je veľmi málo tých, o ktorých ja viem, že po tom túžia. Ale krása Života Krista, aj v takýchto srdciach, je normálne skrytá; a nikto ju nemôže vidieť okrem tých, ktorí žijú tým istým Životom, tých, ktorí sú naplňovaní všetkou plnosťou Boha! Či môže byť človek naplnený všetkou plnosťou Boha? Prečítajte si Efežanov 3:19 a dozviete sa to.

 

Čo je to plnosť Boha? Iste to zahŕňa Jeho Svetlo a Slávu, Jeho Svätosť, Jeho Spravodlivosť, Jeho Pravdu, Jeho Lásku, Jeho Milosť, atď., čo znamená Jeho Dokonalosť. Chvála Pánovi!

 

*        *        *

 

Chcem vám teraz ukázať Nevestu, Manželku Kristovu, Tú zdokonalenú podľa Vôle a Zaľúbenia Otca a Syna. Dávam vám teraz čosi živé, čo som dostal priamo od Pána Krista. Dám vám hodne citátov z Písma a veľa odkazov, lebo je to potrebné, ale dávam vám tiež niečo živé od Samotného Krista, pretože Nevesta a Manželka Kristova je niekto veľmi, veľmi špeciálny, žijúci Život Krista.

 

Ona je Holubica (Pieseň Šal. 6:9). Ona je Premožiteľka Filadelfie (Zjav. 3:12). A je Ona Svätým Mestom, Novým Jeruzalemom, zostupujúcim z nebies od Boha (Zjav. 21:9-10).

 

Bol som privedený k uvedomeniu si, že v čase Nového Stvorenia, ktoré je opísané v Knihe Zjavenia, kapitola 21., sa už nevyskytuje číslo sedem. My vieme, že číslo sedem reprezentuje “dočasnú” duchovnú dokonalosť; inými slovami, Boh je “pridaný” ku Svojmu Stvoreniu. Boh, ako Najvyšší, je číslo jeden, ale Boh, ako Stvoriteľ, je číslo tri; Otec, Syn a Duch (v Genesis 1:26 Boh hovorí: “Urobme človeka...”). Teda Boh (3) plus číslo stvorenia (4) sa rovná siedmym (7). Boh je teda akoby “pridaný” k Svojmu Stvoreniu. Toto je dočasná duchovná dokonalosť.

V Zjavení, od kapitoly 21. a ďalej, sa už nevyskytuje “sedem”. Všade je “dvanásť”, čo je “večná” duchovná dokonalosť. Inými slovami, Boh je “znásobený” či zlúčený s Jeho Stvorením, t.j. 3 x 4 = 12. Ako sa Boh “zlučuje” s Nevestou a Manželkou Kristovou, je ukázané celkom jasne v Knihe Zjavenia, a k tomu mám nasledovných päť bodov:

 

            (1) Ona (Nevesta) je teraz úplne zdokonalená, majúc, vlastniac Slávu Boha (Zjav. 21:11), majúc Pána Boha Všemohúceho a Baránka, Ktorý je Kristus, Ktorí sú Chrámom v Nej (Zjav. 21:22), a majúc Ich Tróny, ktoré sú teraz tiež v Nej (Zjav. 22:3);

 

            (2) Ona je teraz dokonale oddelená, čo znamená posvätená od všetkého zla a temnoty, dokonalou stenou (144 lakťov = 12 x 12 — Zjav. 21:17-27);

 

            (3) Ona je teraz dokonale ovládaná dokonalou voľbou Boha (12 brán s názvami dvanástich kmeňov Izraela, tých vyvolených -- Zjav. 21:12);

 

            (4) Ona je teraz dokonale ovládaná a založená na čistom Evanjeliu Ježiša Krista a Jeho Slove (12 základov s menami dvanástich Apoštolov — Zjav. 21:14).

Rád by som na tomto mieste poznamenal, že tieto základy-fundamenty boli tiež ozdobené dvanástimi druhmi drahokamov (Zjav. 21:19 a 1.Kor. 3:12);

 

            (5) Ona je teraz dokonale svätou, dokonale spravodlivou a dokonale pravdivou; a 1000 krát ovládaná večnou dokonalosťou v každom smere (12000 honov podľa Zjav. 21:16 = 1000 x 12 honov šírky, dĺžky a výšky; Ef. 3:18 a 5:27).

 

A zaberie nám to veľa času znovu si prečítať uvedené verše a získať obraz toho, čo nám Pán dnes večer dáva.

Práca Boha a naša vlastná spolupráca s Ním v bázni a chvení sa skončila (Fil. 2:12-13). Všetko ovocie bolo zdokonalené. Už nie je nič, čo treba dokončiť. Je to ukončené! (Zjav. 21:6).

 

Posledná pravda a zjavenie, o ktoré sa chcem s vami všetkými podeliť, sú nasledovné: Pamätám sa dobre na svoje počiatočné kresťanské roky, čo sa nám kázalo, čo nás učili a v čo sme verili. Pre nás, “Letničných (Pentekostalistov)”, bola väčšina z toho nádherná. So všetkým tým hovo­re­ním v jazykoch a prorokovaním sme verili, že sme “vrcholom kresťanstva”. Žiadali nás tiež, aby sme si predstavili seba samých ako “kráčame po tých zlatých uliciach Nového Jeruzalema”, súc oblečení v bielom, šťastní, spievajúci a chváliaci Pána. Pokúšali sme sa predstaviť si takýto obraz a to spôsobilo, že aspoň niektorí z nás boli šťastní, spievajúc Pánovi.

Prirodzene, v tom čase nik z nás nepoznal duchovnú Skutočnosť, takže nikto z nás si ani neuvedomoval, že to budú len Premožitelia, ktorí budú “kráčať po tých zlatých uliciach”. Tiež sme si nijako neboli schopní predstaviť, že nie všetci letniční (svätodušní) boli Premožiteľmi. Azda nie všetci katolíci, ale pokiaľ ide o letničných, takáto predstava bola nemožná.

 

Opäť však, pravda je jednoduchá, a ja žiadam všetkých ozajstných služobníkov a Učeníkov Pána Ježiša Krista, aby zvážili túto pravdu vo svojich srdciach a duchu.

 

            1) Prosím, nanovo si prečítajte 2. a 3. kapitolu Knihy Zjavenia a uvedomte si, že Pán sľubuje niečo len “tomu, čo premôže”! My, všetci tu, sme to už možno nejaký čas vedeli, ale nie každý pozná túto pravdu. Nezabudnite, že toto tiež nahrávame pre tých, ktorí sú mimo tejto Misie.

 

Všetkým Cirkvám sa prikazuje “pokánie” okrem Smyrny, čo je trpiaca Cirkev,  ktorej je koruna Života prisľúbená (Zjav. 2:10), a Filadelfie, čo je milujúca Cirkev, ktorá už korunu Života vlastní (Zjav. 3:11). Napriek tomu, aj tu musia veriaci premôcť, prekonať, aby získali Pánovo prisľúbenie.

 

A napokon, Zjav. 21:7 nanovo opakuje, že len ten, čo prekoná, zdedí všetky veci (prisľúbené Pánom). Ten, kto neprekoná (bojazliví, neveriaci, odporní, atď.), nezdedí nič! Tí dostanú svoj podiel v jazere, ktoré blčí ohňom a sírou: čo je druhá smrť (Zjav. 21:8, tiež Zjav. 20:14-15).

 

            2) Znovu opakujem, a to nie len pre Učeníkov a služobníkov Pána, ale celej Cirkvi, ohľadom Únosu Cirkvi a osudu tých, ktorí verili, ale neprekonali. Pravda je, ako verím, nasledovná:

 

            a) Cirkev vo všeobecnosti bude unesená na konci Obdobia Súženia, čo znamená na posledné (siedme) zatrúbenie (1.Kor. 15:52 a Zjav. 11:15+18), akurát predtým, ako sa vyleje Boží hnev, symbolizovaný siedmymi čašami. Toto sa tiež nazýva “prvým vzkriesením” a “požehnaný a svätý je ten, kto má podiel na tomto prvom vzkriesení; nad tými druhá smrť nemá moci...” (Zjav. 20:6).

            b) Nie celá Cirkev bude vtedy unesená a vzkriesená (aby vošla do Kráľovstva nebeské­ho a vládla s Kristom), napriek 1.Kor. 15:51, kde sa hovorí: “...ale všetci budeme premenení”. Totiž “všetci”, v tomto prípade, znamená všetci tí, ktorí sú transformovaní a nosia Jeho nebeský Obraz, čo sa dá dozvedieť z veršov 48. a 49.

 

A budú tam aj takí, napríklad, ako sú ne-premožitelia Cirkvi v Smyrne, ktorí budú postihnutí-poranení druhou smrťou (Zjav. 2:11), a vo všeobecnosti, nebudú prítomní tí, čo nebudú pripravení (Mat. 25:10 - podobenstvo o pannách). Zahrnutí sú tu tiež všetci tí Učeníci a služobníci Krista, ktorí nebudú premožiteľmi, ktorí neotvorili svoje srdcia Pánovi (Zjav. 3:20) a ktorí nepoznali Pána a Pán nikdy nepoznal ich (Mat. 7:21-23). Všetky takéto “dietky kráľovstva”, ktorí mali doňho vojsť “budú vyhodení do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov” (Mat. 8:12).

 

A fakticky, všetci neužitoční služobníci ich budú nasledovať  (Mat. 25:30). Žiadny z nich sa nezúčastní na prvom vzkriesení, lebo “neožili, až kým sa nenaplní tisíc rokov” (Zjav. 20:5). To neznamená, že budú pohltení druhou smrťou; možno ňou budú poranení, no predsa jej uniknú, ak sa ich mená ešte nájdu v Knihe Života (Zjav. 20:11-15).

 

            3) Obraciam sa teraz iba k Premožiteľom, k ich povolaniu a osudu. O štyroch skupinách v Cirkvi, o štvordielnom spektre v Cirkvi sme už hovorili v Časti VII. Tá istá štruktúra sa vzťahuje aj na Knihu Zjavenia, v ktorej Premožitelia zo siedmych Cirkví tvoria to isté štvordielne spektrum.

 

Pozrime sa opäť na Pieseň Šalamúnovu 6:8-9: “Šesťdesiat je ich kráľovien a osemdesiat konkubín, a panien bez počtu. Moja holubica, moja bezúhonná je len jedna; je jediná zo svojej matky (to znamená Cirkvi), je vyvolená z tej, ktorá ju porodila (Cirkev). Dcéry ju videli a blahoslavili ju; áno, kráľovny aj konkubíny, a vzdali jej chválu”.

Podľa mojej viery, títo Premožitelia predstavujú alebo reprezentujú tieto štyri skupiny a väčšinou pochádzajú z nasledovných Cirkví:

 

            (1) Panny                    — Efez                        (spomedzi Židov)

                                                — Smyrna                  (spomedzi Židov a pohanov)

                                                — Sardy                      (spomedzi pohanov)

            (2) Konkubíny            — Pergamos               (spomedzi Židov)

                                                — Tyatira                   (spomedzi pohanov)

            (3) Kráľovny               —Laodicea                 (väčšinou spomedzi pohanov)

            (4) Holubica                —Filadelfia                (väčšinou spomedzi pohanov)

 

Možno, že táto skutočnosť je šokujúca. Neviem, ale ak by sme boli ako malé deti so správnou vierou - a malé deti majú tiež veľmi dobrú predstavivosť - boli by sme schopní si to predstaviť a prijať to s vierou.

 

A to, čo mi Pán udelil iba nedávno, je naozaj šokujúce a dá sa len ťažko predstaviť. Viem to, lebo to šokovalo aj mňa a otriaslo to mnou. Otriaslo to mojím duchom a mojím srdcom... a do dneš­ného dňa si naozaj neviem predstaviť túto Novú a v pravde Grandióznu Skutočnosť.

 

Áno, v minulosti som si tiež predstavoval, ako budem oblečený v bielom, kráčajúc po zlatej ulici Nového Jeruzalema, pijúc vodu života z rieky, vytekajúcej z Trónu Božieho, jediac zo stromu života a slúžiac Bohu naveky vekov. Je to všetko v Zjavení 22:1-3. Povedal som si vtedy: “Konečne, brat Hanola bude mať mnoho skutočných priateľov, ktorí sa mu nebudú vyhýbať, báť sa ho či nená­vidieť a nebude väčšinou náboženských vodcov odsúdený do pekelných hĺbok".  Nie je to krásne? Je to krásne. Je to niečo, čo si nemôžem predstaviť, ale bol by som s tým úplne spokojný.

 

Lež dnes vzdávam Bohu nesmiernu chválu! Jeho Slovo v 1.Kor. 2:9 je pravdivé a  odhaľuje sa vo svojej nepostihnuteľnej šírke, hĺbke a výške. Zaznamenám tento verš, ako je napísaný: “Oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani sa neprisnilo srdcu človeka, čo Boh pripravil tým, ktorí Ho milujú”.  A to je pravda.

Dnes, po prvýkrát vo svojom živote, viem, že NEBUDEM kráčať po zlatej ulici Nového Jeruzalema! Nebudem piť z vody života! Nebudem jesť zo stromu života! Nevojdem dokonca ani do brán tohoto mesta! A ak ste šokovaní, vzdajte Pánovi chválu, pretože práve tak som bol aj ja a tak by ste mali byť aj vy.

 

Všetci z vás, opravdiví služobníci Krista, ktorí milujete Pána z celého svojho srdca a z celej svojej mysle, z celej svojej duše a z celej svojej sily, ktorí milujete Pána Ježiša Krista viac, než hocikoho iného, než hocičo iné a dokonca viac, než samých seba — ani vy NEBUDETE kráčať po zlatej ulici Nového Jeruzalema! Ani vy, ani ja nebudeme kráčať po zlatej ulici vo svetle a sláve tohoto Mesta, Nového Jeruzalema! Prečo? Lebo - MY SME TÝM MESTOM!!!

 

My sme zlatou ulicou (Ján 14:16, 1.Kor. 11:1). My sme múrmi (Pies. Šal. 8:10). My sme bránami (Ján 10:9). My sme stromom života (Žm. 11:30, 15:4, Jer. 17:8). Je ťažko si to predstaviť, ale ja nemôžem jesť sám seba. Nemôžem kráčať v samom sebe. My sme tým Mestom a celé to Mesto je opísané v Knihe Zjavenia, kapitola 20. a 21. To je ČÍM SME. A ak si znova prečítate tieto dve kapitoly dvanásťkrát, možno začnete prijímať od Pána zrnká Skutočnosti, ktoré sú úplne mimo našej predstavivosti.

A budeme ešte pokračovať, pretože som ešte neskončil.

 

Ďalšia otázka teda znie: Ktoré sú to národy, ktoré sú spasené a ktoré budú kráčať vo svetle tohoto Mesta? (Zjav. 21:24). Verím, že žiadny teológ nemôže dešifrovať tieto tajomstvá. Iba dieťatko Božie to môže a ten, kto naozaj miluje Pána. Ktoré sú to tie národy? Vždy som si myslel, že to som ja, že ja tam patrím, ale nie je to tak.

Tu je tajomstvo:

 

            a) panny bez počtu sú národmi, ktoré budú “kráčať” po zlatej ulici a vo svetle Nevesty a Manželky Kristovej (Zjav. 21:24);

            b) konkubíny sú králi zeme, ktorí prinesú svoju slávu a česť do Nevesty a Manželky Kristovej (Zjav. 21:24);

            c) kráľovny budú sedieť na Tróne Kristovom a budú vládnuť nad tými národmi (Zjav. 3:21);

            d) holubica, Nevesta a Manželka Krista, sa stala JEDNOU s Kristom a s Bohom! Je JEDINÁ z jej matky (Cirkvi). Je Jediná vyvolená (pamätáte si na Pieseň Šal. 6:9?). Je tiež Jedinou, ktorá nesie tri mená: Meno Božie, Meno Kristovo (Jej Ženícha) a Meno Mesta - Nového Jeruzalema (Zjav. 3:12)! Aleluja!

Naviac, Ona bola učinená stĺpom (figuratívne) v Chráme Božom a už z neho (z Boha) nikdy nevýjde! (Zjav. 3:12). Súčasne však Boh a Kristus SÚ Chrámom v Nej! (Zjav. 21:22). Ak sú teda Boh a Kristus Chrámom v Nej a Ona je stĺpom toho Chrámu a nikdy viac nevýjde z toho Chrámu - to jednoducho znamená, že - Boh, Kristus a Nevesta- Manželka sa ZLÚČILI V JEDNO!

 

Nesmierne chválim Boha..., nesmierne..., že som zachytil akoby odblesk tohoto Mystéria, nie vo svojom mozgu, ale že som ho zachytil vo svojom srdci.

 

Pán Ježiš Kristus povedal: “Ja a môj Otec sme jedno” (Ján 10:30), a preto Ho považovali za bohorúhača, súceho na ukameňovanie, pretože v očiach Židov okolo Neho bol iba človekom, ktorý sa robil Bohom (Ján 10:33).

Ja som nikdy sám takúto vec nepovedal, jednako, mnohí ma už obvinili z toho, že sa “hrám na Boha”, že “sa sám robím Sudcom nad Cirkvou”, že som “pyšný a arogantný”, že “lietam príliš vysoko” a neviem, čo ešte všetko. Boli to väčšinou príliš emocionálni alebo horliví veriaci s ostrou mysľou — kresťanskí “právnici, pisári a farizeji”. Ak by som mal dbať na to, čo si ľudia myslia alebo hovoria o mne, nikdy by som nič nenapísal.

 

Lež mne záleží na tých niekoľkých, ktorí čítajú svojimi srdcami a v jednoduchej viere; na tých, ktorí majú oči, aby videli, uši aby počuli a srdcia, aby chápali. Nepíšem len o sebe, ale o všetkých vás, ktorí ste (alebo budete) Novým Jeruzalemom, opravdivou Nevestou a Manželkou Krista.

Kvôli vám toto hovorím: “My a Kristus sme Jedno; My a Otec sme Jedno; My a Boh Všemohúci sme Jedno!”  Kto tomu bude rozumieť? Neviem. Ale toto je Finále. Lebo ak ma Pán mení na Svoj Obraz (Rim. 8:29), potom budem schopným povedať to isté: “Ja a môj Otec sme Jedno; Ja a Kristus sme Jedno”. A tak to aj bude, lebo Kniha Zjavenia to potvrdzuje.

 

Či nie je táto Pravda Slávnou? Či nie je hodná všetkých našich súčasných malicherných utrpení, so všetkou našou temnotou, hlúposťou a tvrdohlavosťou? Či nie je hodná, aby sme padli na kolená a kájali sa nášmu Veľkému Bohu? Či nie je hodná, aby sme Mu naozaj dali všetko, čo máme a všetko, čím sme? A to kým nám On dáva všetko, čo On má a všetko čím On je? Či nie je hodná, aby sme Ho chválili na veky?

 

A kvôli tým, ktorí sa možno ešte spýtajú: “Nuž, čo je teda Cirkev? Či Cirkev nie je jedna?”  Áno. Cirkev je Telom Kristovým a Jeho Plnosťou (Ef. 1:23). To je Slovo Božie a nikto to nezmení.

Ale ja uzavriem týmto: Cirkev je Novým Jeruzalemom, ktorý je Nevestou a Manželkou Krista — PLUS Kráľovny, PLUS Konkubíny, PLUS Panny bez počtu, ktoré sú národmi, kráčajúcimi vo svetle tohoto Nového Jeruzalema! Toto je Tajomstvo Cirkvi a toto je Tajomstvo nášho Osudu.

 

“Chválim Ťa, Ó, Pane a Bože Všemohúci. Vzdávam Ti nesmierne chvály z celého svojho srdca, z celej svojej mysle, s celej svojej duše a z celej svojej sily. Chválim Ťa a ďakujem Ti za túto Slávnu Pravdu, ktorá pre všetkých nás bola Tajomstvom — ale teraz sa stala Veľkolepou Skutočnosťou. Amen!”

 

 

*     *     *