ÚVOD – Kapit.1 – Časť 2. – Odosielanie #98 – ŽIVOT zo SMRTI úryvok
Dokiaľ váš naturálny život nie je zničený a vaše ovocie neukáže tento fakt, dovtedy zostávate karnálni a Bohu odporní a neprijateľní, nehodní Jeho Kráľovstva (2Tes. 1:5), ba nehodní ani Boha, ktorý vás povolal do Svojho Kráľovstva a Slávy (1Tes. 2:12).
Náš naturálny život je duchovná SMRŤ. Nemá nič spoločného so Životom vzkrieseného Krista. Všetci pohani a karnálni veriaci pokračujú v živote, žiť svoj naturálny pozemský život. Duchovní veriaci – Premožitelia – žijú Život vzkrieseného Krista a NIE ich naturálny pozemský život. Oni umreli svojmu naturálnemu pozemskému životu presiaknutému v pýche, arogancii, nevere, strachu, neochote, lenivosti, sebeckosti, seba-spravodlivosti, sebaistote, hlúposti, temnote, nezodpovednosti, atď. Oni mu zomreli a preto sú od neho separovaní na veky vekov. Keď Syn Človeka zomrel, náš hriešny, naturálny, pozemský človek, ktorý bol vložený do Duše Krista (On bol učinený hriechom pre nás – 2Kor. 5:21) zomrel s Ním. Keď On bol vzkriesený, žije Život Večný a nie je viac podrobený smrti (Zj. 1:18). Jeho Otec vykonal skutočný zázrak nielen pre Svojho Syna, Nášho Spasiteľa, ale pre nás všetkých, ktorí uverili a boli v Ňom vykúpení.
ŽIVOT VYŠIEL ZO SMRTI. Podobne, keďmy umrieme nášmu naturálnemu životu, ŽIVOT KRISTA VYJDE Z NAŠEJ SMRTI, čo je Život Večný a už nikdy nebudeme podrobení smrti, ako je to aj s Našim Pánom. Toto je opravdivé tajomstvo, ktoré musíme zakúsiť v našej pozemskej existencii, aby aj ovocie Ducha mohlo začať rásť z našej smrti (Jn. 12:24-26). Tento fakt je platný pre „TU A TERAZ“, nie po našej fyzickej smrti alebo únose zo zeme. Zákon, ktorý mnohí kresťania nikdy nezvažujú, alebo ho ignorujú vo svojom pozemskom živote, ale ktorý v konečnom dôsledku určí ich osud, je nasledovný:
TEN, KTO NEUMRIE, NEMÔŽE BYŤ VZKRIESENÝ!
Tento zákon pokračuje nasledovne:
TEN, KTO SI ZACHOVÁVA A ŽIJE SVOJ NATURÁLNY ŽIVOT, NEMÔŽE SÚČASNE OBDRŽAŤ A ŽIŤ ŽIVOT VEČNÝ.
Pán „zarámoval“ tento fakt do Svojho Slova nasledovne: “Lebo ktokoľvek si zachová svoj (naturálny) život(odmietne mu zomrieť) ho stratí; a ktokoľvek stratí svoj (naturálny) život(zomrie mu, bude od neho separovaný) kvôli Mne, ho nájde (Môj Život Večný).” (Mt. 16:25(4))
TOTO SLOVO BOŽIE VYJADRUJE SKUTOČNÚ SPÁSU ČLOVEKA A TO NASLEDOVNE: ŽIVOT NÁŠHO NOVÉHO STVORENIA VYCHÁDZA ZO SMRTI NÁŠHO STARÉHO STVORENIA.
TÍ, ČO BOLI SYNOVIA DIABLA, STÁVAJÚ SA SYNOVIA BOHA CEZ SMRŤ A VZKRIESENIE NÁŠHO SPASITEĽA A PÁNA JEŽIŠA KRISTA. ODPÚŠŤANIE HRIECHOV, POKÁNIA, MODLITBY, DOBRÉ SKUTKY A VŠETKO OSTATNÉ ČO SA VERIACI SNAŽIA KONAŤ V ICH POZEMSKOM ŽIVOTE SÚ LEN AKOBY “POSTRANNÉ ÚČINKY” NAŠEJ SKUTOČNEJ A PLNEJ SPÁSY A NIE SPÁSA SAMOTNÁ.
VERIACI BOLI A STÁLE SÚ PODVÁDZANÍ, ŽE ODPUSTENIE HRIECHOV JE SPÁSA ČLOVEKA. NIE! HOCI PÁN ZOMREL ZA NAŠE HRIECHY (1Kor. 15:3), NAŠA SPÁSA NIE JE LEN TO! NAŠA SPÁSA JE ZNIČENIE NÁŠHO STARÉHO STVORENIA – KTORÉ JE ZDROJOM NAŠÍCH HRIECHOV –NIELEN ODPUSTENIE NAŠICH HRIECHOV (Zj. 3:5// Žid. 6:1-6, atď.)
NÁŠ PÁN MAL MOC ODPUSTIŤ NÁM NAŠE HRIECHY AJ PREDTÝM, NEŽ UMREL NA KRÍŽI A ON TO JASNE DEMONŠTROVAL (Mt. 9:1-7// Mk. 4:11,12// LK. 7:47-48). ALE TÍ, ČO BOLI UZDRAVENÍ ALEBO KTORÝCH HRIECHY BOLI ODPUSTENÉ – ZOSTALI HRIEŠNICI!
ONI NEBOLI NIJAKO ZDOKONALENÍ ANI OBRÁTENÍ NA PODOBU KRISTA. VÔĽA A ZÁMER BOHA PRE ICH SKUTOČNÚ SPÁSU NEBOLI EŠTE USKUTOČNENÉ, UZAVRETÉ, SKOMPLETIZOVANÉ, DOSIAHNUTÉ (RIM. 8:29)… MOŽNO ANI NEZAPOČATÉ!
To, čo je v hornom ráme je možno najdôležitejší duchovný fakt, ktorý si len veľmi málo kresťanov uvedomilo, uvidelo a porozumelo v duchu. Toto tiež ukazuje najdôležitejšiu PASCU Diabla pre všetkých veriacich. Preto, toto je tiež najdôležitejší duchovný fakt nášho Kresťanstva ktorý, podľa môjho vedomia, nebol nikdy kázaný ani vysvetľovaný veriacim v nijakom zbore, či kongregácii! Prečo?
Ak Satan dokáže podviesť celý svet, ako to aj urobil a stále robí aj dnes (Zj. 12:9// 2Kor. 4:4) a keď je Cirkev spriatelená so svetom, napojená na svet, používa svetské metódy, závisí na svete pre svoju samotnú existenciu, potom Satan dokáže podviesť tiež Cirkev. Také cirkvi a veriaci sa stali väzňami Diabla lapení konať jeho vôľu! (2Tim. 2:24-26) Toto tiež znamená, že keď on „pohne prstom“ Cirkev vyskočí a nasleduje jeho prst bez rozmýšľania nepýtajúc sa žiadne otázky. Veriaci sa nedokážu vymaniť z jeho pasce svojou vlastnou silou ani múdrosťou. Boh ich ale môže viesť ku pokániu, aby uznali pravdu.
My si uvedomujeme, že odpúšťanie hriechov je požehnaním a preto nikdy nesmieme ponižovať odpúšťanie hriechov cez Milosť Nášho Spasiteľa a Pána žiadnym spôsobom (Rim. 4:7,8). Ale nikde v Písme nenájdete, že odpúšťanie hriechov v skutočnosti JE NAŠA SPÁSA. Prečo to nie je tak? Je jedna vec vyznať naše hriechy, dostať odpustenie a byť očistený od všetkej nespravodlivosti (čo sa týka vyznaného hriechu – 1Jn. 1:9). Ale je úplne inou vecou „kráčať vo svetle, ako aj On je vo svetle a mať spoločenstvo jeden s druhým” (1Jn. 1:7). Toto predpokladá, že my nasledujeme Pána, čo je podstatne viac, než len vyznať svoje hriechy a dostať odpustenie. Na tejto ceste…
MY MUSÍME ZAPIERAŤ SAMÝCH SEBA A POZDVIHNÚŤ NÁŠ KRÍŽ A NASLEDOVAŤ HO (Mt. 16:24).
TOTO JE PREMÁHANIE SAMÝCH SEBA A NIELEN VYZNÁVANIE NAŠICH HRIECHOV. TOTO JE UMIERANIE NAŠEJ STAREJ NÁTURE A NIELEN PROSENIE PÁNA, ABY NÁM ODPUSTIL NAŠE HRIECHY ZATIAĽ ČO NAŠA STARÁ NÁTURA STÁLE ŽIJE A PRODUKUJE TIE ISTÉ, AK NIE OMNOHO HORŠIE, HRIECHY A TO „NA VEKY VEKOV”!
Po 44 rokoch mojej služby Pánovi a Jeho Cirkvi a po 44 rokoch skusovania života, resp., smrti v Jeho Cirkvi, Jeho Duch mi dovoľuje, aby som prehlásil pravdu, ktorá podľa mojej viery bude šokovať celú Cirkev Ježiša Krista. Pán hlavne v tomto čase musí šokovať veriacich, aby sa konečne po tých stáročiach prebrali a uvedomili si, že pravda a duchovná skutočnosť sú nielen zaujímavé, ale ŽIVOTNE DÔLEŽITÉ FAKTY. Tu je pravda:
ZÁSTUPY VERIACICH V CIRKVI JEŽIŠA KRISTA NEVEDIA ČO SKUTOČNÁ SPÁSA VLASTNE JE! Z ČOHO BOLI SPASENÍ, DO ČOHO SÚ SPASENÍ, AKO SÚ SPASENÍ, A ČO SÚ ONI V OČIACH BOŽÍCH POVOLANÍ, ABY BOLI A KONALI POČAS SVOJHO POZEMSKÉHO ŽIVOTA A POTOM V PRICHÁDZAJÚCOM KRÁĽOVSTVE BOŽOM A NAPOKON VO VEČNOSTI!
Chcem teraz zdôvodniť toto šokujúce vyhlásenie z Písma a ukázať, že my KONÁME presne to, čo nie je pre našu Spásu a my NEKONÁME presne to, čo by sme mali konať pre našu skutočnú Spásu!
Uvážme najprv SKUTOČNÚ VÔĽU BOHA, ktorá je jasne vyjadrená v Jeho Slove a to nasledovne:
MY, PREDZVEDENÍ NAŠIM OTCOM, MÁME VŠETCI BYŤ PRETVÁRANÍ NA PODOBU JEHO SYNA (Rim. 8:29)… ZMENENÍ (TRANSFORMOVANÍ) NA TÚ ISTÚ PODOBU! (2Kor. 3:18) JEŽIŠ KRISTUS MÁ BYŤ REPRODUKOVANÝ V NAŠOM ŽIVOTE! MY MÁME ŽIŤ JEHO ŽIVOT VEČNÝ TU A TERAZ, NIE NATURÁLNY ŽIVOT NAŠEJ DUŠE S KTOROU SME SA NARODILI.
Vy poviete: „Samozrejme, to vieme!” Ale ja sa nepýtam, či vy toto VIETE, ale či vy toto ŽIJETE? Realita a tragédia Cirkvi vo všeobecnosti tkvie v tom, že…
KRESŤANIA TÚTO VÔĽU BOHA NEKONAJÚ!
Táto jednoduchá odpoveď tiež vyjasňuje mizerný stav Cirkvi opísaný Samotným Pánom (Zj. 3:14-22). Či sa my meníme z pozemských ľudských stvorení na nebeské ľudské stvorenia? NIE! Toto nie je zmena z pohana na kresťana. Toto je zmena z karnálneho kresťana, ktorý je ovládaný jeho hriešnou dušou na duchovného kresťana, ktorý je ovládaný Duchom Božím!
Či vy ste už boli zmenení vo vašej osobnosti, vo vašom charaktere, vo vašej vlastnej konštitúcii? Stali ste sa novou osobou odlišnou od tej, ktorou ste boli pri vašom krste? Naozaj? Váš krst vás nezmenil ani za máčny mak. Ak ste boli pokrstený, šli ste do vody suchý starý človek a vyšli ste z vody mokrý starý človek, váš starý človek v tej vode neumrel! Krst bol iba vašou verejnou proklamáciou, že ste boli ochotní zomrieť a byť vzkriesený. Ale vaša ochota zomrieť nemusela prísť ani počas vášho celého kresťanského života na zemi! Možno ani doteraz neviete, prečo ste boli vlastne pokrstený a prečo sa od toho dňa nič vo vašom charaktere nezmenilo. Fakticky, môžete byť pokrstený a nebyť znovu-zrodený Duchom Božím! Ak považujete tieto veci za nereálne, alebo aj za nemožné, potom nemáte ani šajnu, aké podvodné sily ovplyvňujú vašu myseľ a vieru a blokujú cestu k vašej spáse.
Vy môžete žiť svoj kresťanský život a kráčať podľa pravidla vášho rozumovania, osobných presvedčení a viery založenej na tom, čo vám iní povedali, alebo ako to cítite v sebe samom. Možno dôverujete jedine samy sebe alebo znalostiam z „druhej ruky“ alebo presvedčeniam ľudí, ktorí sami nemuseli Pána nikdy poznať. Možno, že ste tiež lenivý overiť si fakty zo Slova Božieho a zo svojho ovocia. Ak si myslíte, veríte ba ste aj spokojní, že navštevujete zbor “dobrej reputácie”, kde dávate štedré milodary a radujete sa z bohoslužieb a že takto ste prijateľný Pánovi, znova si to premyslite. To, čo budete teraz čítať nie je môj osobný názor, je to moja osobná živá skúsenosť, ktorú mi Pán udelil a ktorú môže ukázať hociktorému veriacemu s očami na videnie a srdcom na porozumenie a ktorý skutočne hľadá pravdu.
Pán ma teraz vedie, aby som opísal moje osobné skúsenosti a chápanie organizmu, ktorý ľudia nazývajú „Cirkev”, PREČO ZLYHALA konať Vôľu a Zámery Boha podobne, ako karnálny Izrael zlyhal konať Vôľu a Zámery Boha. Preto podávam dolu opis niektorých všeobecných príkladov, ako a prečo aj v tých „najlepších“ zboroch, či zoskupeniach veriacich, táto Vôľa Božia SA NEKONÁ A NEVYPLŇUJE!
1) Najprv uvediem, Letničný zbor, ktorý som navštevoval asi 7 rokov a kde som sa tiež stal Diakonom a mal dosť dôverné spoločenstvo s vodcovstvom aj s mnohými členmi kongregácie. Tiež som bol v tom zbore pokrstený a obdržal som dary Ducha Svätého vrátane jazykov, výkladu jazykov, rozoznávanie duchov, múdrosti a proroctva (1Kor. 12:8-11). Začal som ich používať takmer všetky okrem proroctva, čo prišlo až neskôr. Letničné zbory boli v tom čase považované za „priebojnú čepeľ kresťanstva”, čo Pán neskôr ukázal ako fámu.. Moju pozíciu, aktivity a skúsenosti v tom zbore až do môjho odchodu som opísal v knihe “Otevřený Dopis Jeho Výsosti a Excelenci, Ježíši Kristu, Králi králů a Pánu pánů, Jedinému Pravému Bohu[10]” (čo je český preklad anglického originálu), preto ich tu opakovať nebudem..
Po dvoch rokov v zbore, Pán mi začal ukazovať kongregáciu a vodcovstvo v ich skutočnom duchovnom stave. Súc 4 roky v Rade Diakonov, získal som tiež znalosti, ako boli také zbory riadené a problémy riešené. S pastorom sme sa oslovovali krstnými menami a všetko šlo po poriadku… až dokiaľ Pán nezačal ukazovať pýchu, samo-spravodlivosť, ješitnosť a iné „cnosti“ telesnosti a to najprv vo vodcovstve a neskôr tiež v mnohých iných členoch kongregácie. Tieto veci som predtým vôbec nevidel.
Napokon, a toto je snáď najdôležitejší fakt, začal som aj VIDIEŤ aj rozumieť, že všetko kázanie a služba boli na intelektuálnej úrovni a teda duchovne mŕtve. Nikto si „neobliekal nového človeka” a nikto nebol menený v duchu. NIKTO! Bola to organizácia vedená človekom, nie Pánom, takže niet divu, že po niekoľkých rokoch Pán ma odtiaľ vybral a tento zbor, táto „priebojná čepeľ kresťanstva“ bola predaná Adventistom siedmeho dňa – ďalšej „cirkvi” vedenej človekom. A ja mám kopu osobných skúseností aj s touto „cirkvou” a aj s niektorými jej členmi. Nikto nevie prečo ten Letničný zbor „stroskotal“ a prečo to isté sa prihodilo aj inému Letničnému zboru, ktorý som tiež občas navštevoval keďže bol omnoho bližšie môjmu domu. Aj ten bol predaný a zmizol z obzoru. Moja otázka je: Ako môže hociktorý zbor pravej Cirkvi Ježiša Krista zbankrotovať a zmiznúť?
2) Za druhé uvediem zbory všeobecne, kde som nikdy nebol členom. Počas mojej služby som navštívil a tiež kázal v mnohých zboroch aj v domových skupinách, hoci som nikdy nebol ich členom. Tiež som videl mnohé zbory v televízii, pamätám si mnohé kongregácie, ich pastorov, kazateľov, stovky bohoslužieb a veľa kázní. Mnohé z týchto „cirkví” už neexistujú, lebo tiež zbankrotovali! Prinášali jedine hanbu Pánovi Ježišovi Kristovi. Všetky do jednej boli duchovne mŕtve a žiadnu z nich nebolo možné nazvať “Telo Kristovo”. Hlavné príčiny sú opísané v dolných odstavcoch.
2a) Niekedy v minulosti, asi nikto nevie kedy, „Cirkev” sa postupne vyvinula do určitej organizačnej formy, ktorá by sa dala nazvať „Národné Divadlo”. Stala sa „činohrou jedného rozprávača” neskôr aj s orchestrom a kabaretom, kde diváci a poslucháči sediaci okolo javiska pozorovali, čo sa na javisku deje a občas počúvali toho rozprávača (a dnes aj rozprávačku) vykladajúceho, čo si pripravil pre poslucháčov. Povedal som „diváci a poslucháči” pretože to je to, čo kongregácie robia, oni sa „nedívajú na Ježiša” (Žid. 12:2(18)) a „nepijú Jeho Slovo” nemajúc ani „ucha na počutie”, oni sa dívajú dookola a počúvajú. Občas sa zúčastnia „bohoslužby” v príležitostnom spievaní, spoločnej modlitbe, v dávaní milodarov prípadne aj v smiechu a v žartoch.
2b) Nikto z nich nevie, kto čo verí, koľkí uverili kázni a koľkí nie, koľkým to bolo jedno alebo boli popletení. Nikto nemal šance pýtať sa na nejaké otázky alebo povedať niečo. Keď kazateľ odchádza, môže potriasť rukami pri vonkajšom vchode a ľudia mu môžu povedať, aká bola kázeň skvelá. Pán sa, samozrejme, nestará, či kázeň bola skvelá alebo nie. Jeho najviac zaujíma či nám bola kázaná Jeho Pravda a či sme mali ucho na počutie Jeho Pravdy (Zj. 2:7,11,17,29 + 3:6,13,22) ktorá jedine dokáže pretvárať a oslobodzovať nášho ducha a nič iné (Jn. 8:31,32).
2c) Základy skutočnej, plnej spásy človeka nie sú ani spomenuté! Každý predpokladá, že všetci ostatní sú už svätcami, sú spravodliví, svätí a pripravení do Neba a pre príchod Pána. Aj kazatelia, aj poslucháči sa tvária, ako keby už boli spasení a teda všetko, čo majú konať je „oslavovať Pána” a čakať na ich „únos”. Početné pasáže Slova Božieho, ktoré pojednávajú o NAŠEJ hriešnej a špinavej náture (našom „Ja“), ktoré sú tak totálne zničujúce nášmu pyšnému, arogantnému, sebeckému, seba-spravodlivému, tvrdohlavému, ustrašenému, hlúpemu a nábožensky vzdelanému „starému človeku“, nie sú NIKDY kázané! Prečo? Pretože ako kazatelia, tak aj poslucháči v týchto „Národných Divadlách“ veria, že oni sú už „nové stvorenia v Kristu Ježišovi”! Hoci mnohí z nich sa chovajú horšie, než pohani! Stačí do ich hriešnej telesnosti „zapichnúť injekciu pravdy”… a hnis vyjde von.
2d) Keďže Božia pravda o skutočnej spáse človeka nie je takmer nikdy kázaná, tieto Národné Divadlá sa stávajú kolotočmi stále sa zvyšujúcej prednáškovej činnosti „aký je náš Boh veľký“, aký milosrdný, aký milujúci, konajúci všetko o čo Ho žiadame, uzdravujúci a zahrňujúci nás financiami a oslobodzujúci nás od všetkého zla. A STARÝ ČLOVEK v poslucháčoch sa potom pokúša oslavovať Pána a veriť všetkému, ako to bolo povedané… lebo kazateľ „to predsa vie“ a znie to úžasne. A tak Pán je zjavne povinný robiť všetko, čo kazatelia hovoria, o čo Ho žiadajú a o čo sa modlia, nevadí, čo hovoria iné časti Jeho Slova mimo toho jedného verša, čo bol kázaný! Či je poslucháč už NOVÝM ČLOVEKOM alebo nie, nikto nevie, ani ho to nezaujíma. Či má dostatočné dôkazy o tom, že je Nový Človek (aké ovocie Ducha on žije a ukazuje, aké je zrelé, ako zdokonalené – 1Jn. 4:18(5)) nikto nevie, ani to nikoho nezaujíma. Či je spravodlivý alebo nie (Pr. 15:29 // Žm. 34:16) nikto nevie a nikoho to nezaujíma. Veriaci môžu byť veľmi nespravodliví zatiaľ čo základná spravodlivosť im bola udelená len pri ich uverení v Spasiteľa (Rim. 4:3). Či si očistili špinu ich telesnosti a ducha (2Kor. 7:1(6)) nikto nevie, ani to nikoho nezaujíma, atď.
2e) Takže, po 10-20-30 rokoch kongregácia je duchovne stále tá istá i kazatelia sú stále takí istí, ak neboli preložení do iného Národného Divadla, kde ich staré prednášky budú ako nové. Ale nikto nebude zmenení v duchu, to jest, v jeho charaktere; starý človek nebude vyzlečený a nový človek oblečený (Ef. 4:22-24(7)), ale inak, všetci sú „fajn” čakajúci na Pána, či už majú olej vo svojich nádobách, alebo nie (Mt. 25:1-12). Koniec koncov, kto sa stará o nejaký olej? Ani v Letničných zboroch nikto nevedel, čo to vlastne je, kto ho mal a koľko, ak vôbec.
3) Domáce skupiny, kde som osobne slúžil, nie sú lepšie, než organizované Národné Divadlá. Oni obyčajne nemajú kazateľov, ani pódia, ale majú tú istú hriešnu ľudskú náturu, ktorú nikto z nich nechce ukrižovať. Ľudia prídu a počúvajú, taktiež oni všetci boli „otrávení” s ich predošlými pastormi a ich zbormi, ale nemajú nič lepšieho čím by to predošlé nahradili, preto špekulujú a hľadajú seba-uspokojenie niekde inde. Pretože oni sa teraz schádzajú doma, oni si myslia a tiež veria, že musia byť duchovní a úplne prijateľní Pánovi. Plačem nad nimi, lebo oni nie sú o nič menej pyšní, arogantní, seba-spravodliví, vystrašení a hlúpi, než hociktorí iní veriaci v organizovanom náboženstve, ale teraz sú dokonalými korisťami pre vlkov. Hociktorý veriaci môže byť hlboko podvedený, či sedí v mega-kongregácii s 10,000 ďalšími, alebo sedí doma s 3-4 inými. Zmenou budovy, alebo miestnosti sa žiadny charakter žiadneho veriaceho nijako nezmenil! Až do roku 2013, nenašiel som ani jeden domáci zbor, či skupinku, nikde v Severnej Amerike, či Európe, kde som slúžil, ktorá by bola skutočným Telom Krista a vlastnila, žila a vyjadrovala Jeho Život. Alebo, ktorá by bola aspoň ochotná dosiahnuť tú úroveň V Kristu Ježišovi. Na jeseň 2013, Pán mi dal obzvláštnu radosť slúžiť jednej mladej rodine s 3 deťmi a starými rodičmi tých troch detí. To bola prvá väčšia skupina veriacich, ktorí doslovne „pili Slovo“ a boli šťastní nad Milosťou a Láskou Pánovou. Tam som aj pokrstil vodou dve z ich detí. Sú tiež individuálni veriaci v Kanade, USA, Afrike a Európe, ktorým som slúžil a ktorých srdcia sú za Pánom.
Horeuvedené svedectvo ukazuje tragický obraz Cirkvi Ježiša Krista a Pán o tom prorokoval.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…