NÁŠ NEPRIATEĽ č.1 – Kapit.2 – Odosielanie #100 – ŽIVOT zo SMRTI úryvok

KAPITOLA 2    

NÁŠ NEPRIATEĽ č.1

Náš nepriateľ č.1 bol skutočným tajomstvom pre väč­šinu Cirkvi chytrácky sa schovávajúci v našich dušiach. Jeho exi­­sten­ciu a úkryt možno nájsť v Rim. 7:21 a ja som mu dal meno – DOBRÁ TELESNOSŤ! TÁTO DOBRÁ TELES­NOSŤ JE „DOBRÁ” ČASŤ NÁŠHO „JA“, ZATIAĽ ČO NAŠE „JA“ JE OZAJSTNÝ NEPRIATEĽ BOHA!

DOBRÁ TELESNOSŤ JE ZÁKON, kde ZLO je prí­tom­né, keď chceme konať DOBRO! Tento Zákon je totál­ne nelo­gic­ký, keďže zlo by malo byť prítomné, keď chceme konať niečo ZLÉ a nie DOBRÉ. Pravda? Teda, logika nevedie ku pravde Božej!

Prečo vlastne predkladám túto dobrú telesnosť ako nášho nepriateľa č.1? Pretože v pravej Cirkvi Ježiša Krista nikto nechce konať niečo zlého, predsa, zlo je tam prítomné nepretržite! Prečo? DOBRÁ TELESNOSŤ SA SKRÝ­VA V „JA“ KAŽ­DÉ­HO VE­RIA­CEHO počnúc vodcovstvom a končiac posledným členom kongregácie sediacim v po­sled­nej lavici kostola! A ako môže byť táto dobrá telesnosť tak dobre skrytá? Lebo nikto si ju nevšíma! Nikto vo svojich najdivokejších snoch by si nemohol predstaviť ani uveriť, že veriaci nosia vo svojej humánnej dobrote rezervár zla a tým hriešnosti, ktorý tiež musí byť zničený predtým, než budeme učinení dokonalými.

Nuž, môžeme začať tým, že nám Pán ukáže kazateľa kongre­­gácie. On káže alebo učí z Biblie a kongregácia po­čú­va, možno si robiac aj poznámky, prikyvujúc hlavami na súhlas. Či je za tým niečo zlého? Nič, povedali by ste. Celá táto aktivita by bola považovaná za žiadúcu a čistú v očiach človeka. Pravda? Či aj Pán sa takto na to díva? NIE!

Prvý verš Slova Božieho, ktorý by mohol byť spojený s týmto „ZÁKONOM DOBREJ TELESNOSTI” A PLATÍ NA NÁS VŠET­KÝCH, je v Knihe Prísloví (Pr. 16:2⁽¹¹⁾). Toto Slovo Božie nás va­ru­je pred týmto zákonom dobrej telesnosti a súčasne nám ukazuje pravdivú príčinu toho varovania hovoriac toto:

„Všetky cesty človeka sú čistými v jeho vlastných očiach;”

 A POTOM to Slovo zdanlivo zastane na moment a potom akoby tajomne pokračuje: „…ALE Pán…”

Či sme sa aj my niekedy zastavili a uvážili toto ALE v na­šom kresťanskom živote a aktivite? NIE, nikdy! Slovo pokra­čuje prehlásením akoby ďalšieho tajomstva:

„ALE PÁN ZVAŽUJE (rozoznáva, posudzuje, zhodno­cu­je, overuje si) DUCHOV.”

PÁN VŽDY POSUDZUJE a overuje si v akých duchoch my konáme, čokoľvek konáme na našich „čistých cestách”. V akých duchoch myslíme, čokoľvek myslíme na našich „čistých cestách“. V akých duchoch plánujeme, túžime alebo zamýšľame konať čosi dobrého na našich „čistých cestách”, v akých duchoch kážeme na našich „čistých cestách”. Prečo nás toto Slovo Božie nezaujíma? Lebo kedykoľvek chceme konať dobročinné akcie, dobré skutky, máme dobré úmysly, dobré zámery – NIKDY NÁS NEZAUJÍMAJÚ DUCHOVIA, KTORÍ SÚ V NÁS, ANI ICH NEDOKÁŽEME ROZOZNAŤ! ALE PÁNA ONI ZAUJÍMAJÚ!

Hoci sme znovu-zrodení Svätým Duchom, my NIKDY NE­ZAČ­NEME žiť v Ňom, myslieť v Ňom, konať v Ňom, hovoriť v  Ňom, učiť v Ňom, kázať v Ňom, kráčať v Ňom alebo konať v Ňom čokoľvek hneď od nášho znovu-zrodenia! Pravda? Obrovská väčšina veriacich nezačne v Ňom robiť absolútne nič, ani do ich smrti! A nie sú si toho ani vedomí! Prečo? Nikto im nič nepovie pretože nikto o tomto fakte asi nič nevie!

ČOKOĽVEK KONÁME ALEBO SA SNAŽÍME KONAŤ, MYSLIEŤ, PLÁNOVAŤ, HOVORIŤ, KÁZAŤ, UČIŤ, MODLIŤ SA, PÔSTIŤ SA, DÁVAŤ MILODARY, MAŤ ZÁMERY, KONAŤ SKUTKY „PRE PÁNA“ ALEBO PRE BRATOV A SESTRY… A MY TO KONÁME  ZO SVOJEJ DOBREJ TELESNOSTI – ZLO BUDE VŽDY PRÍTOMNÉ! A ZLO JE V OČIACH PÁNOVÝCH VŽDY SPOJENÉ S HREŠENÍM!

JE OBROVSKÝ ROZDIEL, KEĎ KONÁME NIEČO PRE BOHA Z NÁS ALEBO Z BOHA CEZ NÁS! JE TO NIEČO Z NÁŠHO „JA“, ALEBO JE TO NIEČO Z BOŽIEHO „JA“?

DOBRÁ TELESNOSŤ NIE JE DUCH SVÄTÝ; JE TO STÁLE TELESNOSŤ, HRIEŠNA A ZLÁ, HOCI NAVONOK MÔŽE ONA VYZERAŤ DOBRE, ALE ZLO JE VŽDY S ŇOU, PRETOŽE ZLO JE VŽDY V NEJ!

Či môžete rozoznať svoju DOBRÚ TELESNOSŤ od DUCHA SVÄTÉ­HO? Môžete rozoznať, či vaše dobré zámery sú z vašej duše, alebo z Jeho Ducha? Ak ste karnálny veriaci, potom NIE. A môže­te tiež rozoznať, či ste karnálny, alebo duchovný? Ak ste kar­nál­ny nemôžete, to je nemožné. Karnálny veriaci nedokážu vidieť samých seba v akom duchu žijú a konajú.

Veríte tomu? Ak nie, to nijako nezmení Zákon našej dobrej telesnosti. Pán chce, aby ste uvážili, videli a pochopili a uverili nasledovné.

Keď ste svedkami ako niekto kradne, luže, bije, zabíja či šikanuje niekoho, je opitý, koná nemorálne veci, nadáva, preklína, zneužíva alebo okráda niekoho, krivo prisahá, spôsobuje škodu na majetku iným osobám, alebo dáva falošné svedectvo, podvá­dza, atď., či nepoviete, že tá osoba koná zlo a zlé veci a hreší voči Bohu? Vy tak určite poviete, a máte pravdu.

Keď ste svedkami evanjelistu, pastora, učiteľa, alebo kaza­teľa ako káže z Biblie, či tiež poviete, že tá osoba koná zlo a zlé veci alebo hreší proti Bohu? Nikdy! Prečo? Pretože nemô­že­te veriť že také niečo je vôbec možné. Ale Pán hovorí: ÁNO, JE TO MOŽNÉ. Tá osoba môže konať zlo vnútorne v duchovnom svete, nie navonok v intelektuálnom svete jeho duše alebo vo fyzickom svete jeho tela. Toto zlo nemožno vidieť, ani roz­li­šo­vať našimi prirodzenými zmyslami, iba duchovnými zmysla­mi.

Služobníci, ktorí patria do horného odstavca môžu byť čisto „bežní karnálni veriaci”, ktorí sú duchovne mŕtvy a preto poslu­hu­jú „smrť” cez „ich pravdu” a nie život cez Božiu pravdu. Oni tiež môžu byť „služobníci Satana” pretvarujúci sa na služobníkov spra­­vodlivosti! (2Kor. 11:13-15) Či už patria do prvej, či druhej sku­pi­ny, môžu spôsobovať podobné škody; prinášajú smrť deťom Božím. A väčšina detí Božích nepozná, nerozlišuje, neidenti­fi­ku­je takých služobníkov smrti! Ale ak oni toto nemôžu robiť, sami sa stávajú viac a viac mŕtvymi žiadajúci si „mŕtvu duchovnú stravu” a stávajú sa na nej závislí. Oni stratia chuť na Život Krista a s tým aj túžbu a chuť na živé jedlo. Pravda?

Typický príklad tejto pravdy je v Slove Božom (Mt. 22:2-8), kde „istý Kráľ” (Otec Nebeský) pripravil svadbu pre Svojho Syna (Ježiša Krista) a poslal Svojich služobníkov, aby povolali tých, čo boli pozvaní na svadbu – a oni NECHCELI prísť! Oni dali pred­nosť ich poliam alebo obchodu pred Svadbou Syna Božieho. Úžasné! Na nebeské jedlá nemali chuť, ale skôr na kopu hnoja na ich dvore. Poviete si, to musí byť idiot, aby odmietol prísť na Sva­dobnú Večeru Syna Božieho. Nuž, máte pravdu! Ale uvedomujete si, že Kráľ poslal Svojich služobníkov, aby povolali znovu-zrode­ných veriacich? Žiadny pohan nebol nikdy povola­ný, ani pozva­ný na túto Svadbu! Nuž, teraz môžete byť schopní veriť, že znovu-zrodený veriaci môže byť nielen bezbožný, ale aj idiot.

S bolesťou v srdci musím povedať, že takých veriacich je veľa a medzi nimi sú takí, ktorým už nikto nepomôže. Oni nepri­ja­li lásku k pravde, aby mohli byť (pokračovať byť) spasení po ich vykúpení (Žid. 6:1-6// 2Pet. 2:20-22). BOH SÁM im zošle silný blud, aby oni uverili lži, aby mohli byť prekliati, ktorí to neuverili pravde, ale mali radosť v nespravodlivosti (2Tes. 2:10-12) a mali a zachovali si ich srdce zla a nevery (Žid. 3:12).

Čo spôsobuje, že veriaci padnú do odsúdenia, ba aj stratia svoju vlastnú spásu? ICH DOBRÁ TELESNOSŤ! Oni pokraču­jú v posudzovaní seba samých ako dobrých a spravodlivých duší a akákoľvek „protichodná” myšlienka či slová od pravdivého slu­žob­níka Božieho sú ihneď odmietnuté z ich podvedenej mysle. Oni by NIKDY NEPRIPUSTILI, že oni môžu byť biedni a mizerní a chudobní a slepí a nahí. Nikto im túto pravdu nehovorí – ale Pán áno! – za posledných 2,000 rokov! (Zj. 3:17) Zväčšujú si svoj seba-podvod mnoho rokov, takže teraz je ten seba-podvod tak veľký, že oni nie sú schopní veriť žiadnej pravde o sebe! Nikdy sa neusilovali nájsť a vojsť cez tesnú bránu a kráčať po úzkej ceste. Oni mali všetok komfort kráčaním po širokej ceste, ktorá vedie do záhuby. A po rokoch, keď sa konečne „prebudili“ a rozhodli sa, že predsa len začnú hľadať a vojdú tesnou bránou a budú kráčať po úzkej ceste, zistili, že toho NIE SÚ SCHOPNÍ! (Mt. 7:13, 14// Lk. 13:24)

Čo sa týka karnálnych služobníkov, Brat Watchman Nee, v pravde veľký služobník Pána z Číny, na strane 86 svojej knihy: “Posol Kríža^[1]” hovorí nasledovné:

„Mnohí prichádzajú s chybným motí­vom pri hľadaní prav­dy. Ak sa aj nesnažia uspokojovať ich túžbu po poznaní, pripra­vu­jú posolstvá (píšu knihy), aby učili iných. Ich základný motív­ je riešiť mentálne ťažkosti a nie pestovať ich vlastný du­chov­­ný život. Keďže toto je ich zámer, majú pocit uspokojenia ak sú nako­niec schopní rozumieť. Pretože teraz oni môžu učiť iných (tak veria). Je jasné, že nehľadajú duchovnú realitu.”

A na strane 135 tej istej knihy on pokračuje:

“Ak sa snažíme vzdelávať veriacich skrze bohatosť našich vedomostí Biblie a znamenitého kázania, v Božích očiach budeme HREŠIŤ POČAS NÁŠHO KÁZANIA!

Význam ovocia stromu poznania dobra a zla nie je nič iného, než byť aktívnym MIMO BOHA, hľadajúc, čo je dobré podľa našich vlastných myšlienok…”

Toto úzko súvisí s našim prirodzeným životom a jasne po­uka­zuje na aktivity našej „dobrej telesnosti” a ako ona hreší proti Bohu, či už to vidíme a tomu veríme, alebo nie.

Aký je rozdiel medzi „karnálnymi služobníkmi” a „slu­žob­níkmi Satana” premenenými na služobníkov spravodlivosti? Nuž, služobníci Satana vás zámerne a aktívne vedú od pravdy do lži a prekliatia; oni uspokojujú túžby vášho prirodzeného života a tým zväčšujú vo vás duchovnú smrť. Karnálny služobníci robia v skutočnosti to isté, ale vo všeobecnosti oni nie sú si vedomí, že vás môžu podvádzať cez „ich pravdu” na rozdiel od Pravdy Božej a tým vás kŕmiť smrťou a nie životom. Karnalita v ich duši je územím z ktorého Satan môže pracovať neobmedzene a pota­jom­ky.

Ten NAJVÄČŠÍ PODVOD ktorý k nám prichádza od karnál­nych služobníkov je fakt, že oni často kážu alebo učia buď priamu lož, alebo pravdu rozriedenú lžou – čiastočnú pravdu – ktorá je  odpojená a izolo­va­ná od všetkých ostatných zodpovedajúcich a vzá­jom­ne na seba naväzujúcich právd Písma vzťahujúcich sa na tú kázanú tému. Všetky tieto zodpovedajúce a navzájom na seba navä­zu­jú­ce pravdy spolu dávajú plnú pravdu ohľadne akejkoľvek témy a tým aj ukazujú cestu, ako aplikovať a žiť tú plnú pravdu v našom pozemskom živote. Táto plná pravda potom reprezentuje duchovnú realitu ohľadne akejkoľvek témy Písma, ako ona stojí pred Bohom a je chápaná Bohom a nie človekom a jeho limitova­nou logikou. Typický stručný príklad je v Matúšovi 4:6,7. Zdá sa, že karnálni kazatelia si nikdy neuvedomujú fakt, že každú čias­toč­nú pravdu vždy nasleduje „Zase je napísané…“, aby tú čiastočnú pravdu urobilo plnou pravdou. Jedna taká doktrína čiastočnej prav­dy je „raz spasený, navždy spasený”, ktorá je podporená niektorými „logic­kými” veršami z Biblie. ALE, plná pravda pre túto tému zahŕňa v sebe aj mnohé iné pravdy (verše) z tej istej Biblie, ktoré stoja v príkrom rozpore voči tej intelektu­ál­nej dok­trí­ne robiac ju nebezpečnou lžou. Prečo? Pretože „Zase je na­pí­­sa­né…“ v Zj. 3:5, Žid. 6:4-6, Jn. 15:6, atď. (viď tiež str.109)!

Každá taká intelektuálna čiastočná pravda, hoci môže byť pod­­po­re­ná niektorými veršami Biblie, sa stáva „farebným snom“ a nebezpečnou lžou, keďže je ona vždy neužitočná, hlboko pod­vá­dzajúca a totálne neefektívna. Ona nedokáže zmeniť ducha veria­ce­ho a pretvoriť ho na Podobu Krista, čo je TEN konečný Zámer a TÁ konečná VÔĽA  Nášho Otca v Nebesiach (Rim. 8:29). Ale ak ktorý­koľvek veriaci uverí takéto ľudské intelektuálne „doktríny čiastočných právd“, oni môžu zmeniť jeho osud z Neba na Peklo.

Táto horeuvedená pravda je potvrdená v ústach troch sved­kov, jedného z Číny, jedného z Kanady a tretí Svedok je z Neba, ktorý hovorí cez Svoje Slovo veľmi jasne. A hovorí jasne aj cez Svojho Apoštola Pavla.

Ja som naozaj zvedavý, či by bol nejaký služobník Pána, ktorý by sa považoval za seberovného, alebo aj väčšieho než bol Apoštol Pavol. Pochybujem; taká pýcha by ho definitívne privied­la do hanby pred všetkými jeho spoluslužobníkmi, či bratmi. Ale Apoštol Pavol, tento veľký služobník Boží Nového Zákona, pri­znal pred celým svetom, že nič dobrého v ňom neprebývalo, to jest, v jeho telesnosti! (Rim. 7:18a) Ešte som nestretol služob­níka Slova Božieho, ktorý by voľne a v pravde priznal to isté. Lebo karnálna myseľ sa vždy snaží nájsť niečo dobrého v našej huma­ni­te a použiť to v „službe Pánovi”, alebo týmto duchovne pomôcť iným.

Pravdepodobne by nás nikdy nenapadlo, ani v mysli, ani v srd­ci, že v našej prirodzenej bytosti niet ničoho dobrého. Ani by nás nikdy nenapadlo v mysli, či v srdci, že fakticky, v našej pri­ro­­dzenej bytosti MY SME NIČÍM (Gal. 6:3). Že tá jediná hodnotná vec v nás je Duch Svätý (ak sme znovu-zrodení), čo On do nás vpracoval a ako nás obnovil a zmenil! TO JE VŠETKO! Môžete tomu veriť? Nepýtam sa, či si to dokážete predstaviť alebo tomu rozumieť alebo to pripustiť. Pýtam sa, či tomu veríte… pretože Boh tak hovorí vo Svojom Slove.

Poviem vám jednoduchú pravdu: Nie som si vôbec istý, či veriaci v Jeho Cirkvi sú za danej situácie a za daných duchovných podmienok ochotní čo len čítať a uvážiť niečo, čo nie je pohodlné pre ich hriešnu náturu. Toto zahrňuje väčšinu vodcovstva Cirkvi, ktorá je pyšná a neprístupná a nechce byť „obťažovaná” písom­nos­ťami, ktoré nepasujú do ich vlastných plánov, túžob, pocitov, uvažovania a zámerov. Nie som si istý, či vôbec nájdem niekoho v dnešnej Cirkvi, ktorý si prečíta, uverí a porozumie, čo nám Pán dáva v tejto knihe. Vyvstáva tu ale jednoduchá otázka: Prečo potom píšem túto knihu?

Moja pravdivá odpoveď je táto: Boh vie! On jediný vie, prečo posielal Svojich prorokov ku Svojmu ľudu Izraela, aby im hovoril Jeho slová vediac, že oni nebudú počúvať, a volať na nich vediac, že oni neodpovedia! (Jer. 7:24-27) Človek by nikdy nerobil niečo také „nelogické”, ale Boh nie je človek. Jeho myšlienky a Jeho cesty sú omnoho vyššie, než naše (Iz. 55:8,9). Ak čo len jeden veriaci uvidí a uverí a bude zmenený a stane sa opravdivým Pre­mo­žiteľom, a tým aj opravdivou Mladuchou Krista a opravdivým synom Božím (Zj. 21:7), potom sa oplatilo napísať túto knihu!

<><><> 

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

…

< Spoj na knihu ŽIVOT zo SMRTI >