NÁŠ DUCH A NAŠA DUŠA – Kapit.3 – Časť 1 – Odosielanie #101 – ŽIVOT zo SMRTI úryvok
KAPITOLA 3
NÁŠ DUCH A NAŠA DUŠA
Nechcem opakovať veci, ktoré som už opísal v mojich dvoch prechádzajúcich knihách „Slovo k Cirkvi Ježiša Krista” a „Tragédia a Sláva Veriacich” pokiaľ to nie je absolútne nutné. Pán nám v tejto kapitole chce ukázať nasledovné.
Človek má jedného ducha, jednu dušu a jedno telo (1Tes. 5: 23). Všetky tri sú prirodzené stvorenia natrvalo naočkované a celkom presiaknuté zlom od pádu Adama a Evy v Rajskej Záhrade. Preto v ich naturálnom, skorumpovanom, špinavom a hriešnom stave, všetky tri musia byť „zničené“, ako Pánovi absolútne neprijateľné! Všetky tri musia byť vymenené novým duchom, novou dušou a novým telom, t.j., úplne novým stvorením. Toto je vykonané našou smrťou a vzkriesením. Pán nám ukázal cestu Svojou Smrťou a Vzkriesením. Preto, ak zomrieme nášmu prirodzenému životu, potom sme vzkriesení DO Krista a tam sa stávame “novým stvorením, staré (prirodzené) pominulo; a hľa, všetko (staré) sa stalo novým.” (2Kor. 5:17) Ale TOTO sa nikdy nestane iba našim uverením v Ježiša, krstom vo vode a navštevovaním „bohoslužieb” v nejakom zbore!
Veriaci dokážu rozoznať svoju DUŠU – SRDCE, MYSEĽ A VÔĽU, ale nevedia rozoznať DUCHA, ktorý je vo svojom prirodzenom stave tiež špinavý (2Kor. 7:1(6)). Náš duch a Duch Svätý sú DVE ROZDIELNE OSOBY, nikdy sa nemiešajú; stávajú sa „jedným” jedine keď Duch Svätý prevezme vládu nad našim duchom, ktorý je očistený a Jemu podriadený.
AK ODMIETAME ZOMRIEŤ NÁŠMU STARÉMU PRIRODZENÉMU STVORENIU, STAREJ DUŠI A STARÉMU DUCHU, NEMÔŽEME BYŤ VZKRIESENÍ A TAK BYŤ V KRISTOVI AKO NOVÉ STVORENIE. V NAŠOM NATURÁLNOM STAVE NEMÔŽEME VSTÚPIŤ DO KRÁĽOVSTVA NEBESKÉHO, ANI DO NOVÉHO JERUZALEMA. PRETO, NAŠA SMRŤ A VZKRIESENIE NIE SÚ „NA VÝBER“, ALE ABSOLÚTNE PODSTATNÉ PRE NAŠU SPÁSU A ŽIVOT VEČNÝ.
Slovo Božie hovorí o „starom človeku” a „novom človeku” „Starý človek” je skorumpovaný, nespravodlivý, špinavý a hriešny; má náturu diabla, ktorá sa stala jeho náturou. „Nový človek” je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a opravdivej svätosti. My si máme starého človeka „vyzliecť“ a nového človeka „obliecť“ a takto byť obnovení v duchu našej mysle (Ef. 4:22-24(7)). Teda, opakujem: TOTO JE PRAVDIVÁ SPÁSA NAŠEJ DUŠE A NÁŠHO DUCHA, NIČ INÉHO! NESKÔR AJ TELO BUDE VYMENENÉ ZA NOVÉ.
Väčšina veriacich si starého človeka nevyzlieka a nového človeka neoblieka, ani nie sú k tomu vedení ich vedúcimi. Po svojom vykúpení stále zostávajú v podvode, že oni sú „fajn” a nepotrebujú ani „pohnúť prstom”. „Raz spasený, navždy spasený”, to je im povedané mnohými doktormi teológie-kazateľmi, ktorí veria že oni sami žijú v novom človeku a rozumejú všetkému. Takí služobníci žijú vo snách a logickom chápaní duchovných vecí, ale duchovne nerozumejú ničomu! Veriaci pokračujú žiť v starej duši a môžu zostávať v nebezpečí straty svojej spásy (Lk. 13:14// Žid. 6:1-6// 2Pet. 2:20-22// Zj. 3:5, atď.). Každý veriaci je chrámom Božím a ak on znečistí chrám Boží, Boh ho zničí! (1Kor. 3:16,17(13)). Či vy nie ste schopní znečistiť chrám Boží?
Ten horespomínaný podvod je veľmi nebezpečný pretože pochádza priamo z pekla a je projektovaný Satanom, aby mohol obrátiť veriacich na „bláznov”, ktorí sú ochotní prijať takéto komfortné doktríny človeka a nikdy sa neusilovať za ničím. Je omnoho pohodlnejšie a jednoduchšie sedieť v kostole alebo pred televízorom a iba načúvať takýmto sladkým podvodom.
Čo je ešte nebezpečnejšie je jednoduchý fakt, že ŽIADNY VERIACI SI NEVYZLEČIE STARÉHO ČLOVEKA A NEOBLEČIE NOVÉHO ČLOVEKA DOBROVOĽNE ALEBO Z VLASTNEJ INICIATÍVY! Obyčajne on musí byť Duchom Svätým zahnaný „do kúta” ako “divoký kopajúci kôň”. Potom ho Duch musí suverénne „osedlať, krotiť ho“ a ukázať mu holé fakty ohľadne seba samého, jeho chovania, skutkov a ovocia, čo on vlastne je v Božích očiach, ako hlboko môže byť podvedený, ako hlboko môže hrešiť proti Bohu a aké zlo dokáže konať cez svoju „dobrú telesnosť”. Úprimní a pokorní veriaci môžu pripustiť tento fakt, hoci ho nemusia plne vidieť, predstaviť si ho alebo mu rozumieť. Pyšní veriaci, mnohí vodcovia, kazatelia, učitelia, pastori, doktori teológie, ho nikdy nepripustia, ani mu neuveria. Pýcha zastiera ich duchovné oči robiac ich slepými voči týmto faktom takže nemôžu vidieť ani seba samých.
Zaujímalo by ma, ktorý cirkevný vedúci by sa odvážil veriť alebo aj verejne vyhlásiť, že on je väčší, než prorok Izaiáš. Či takého poznáte? Ja nie. Totiž prorok Izaiáš bol tiež slepý voči sebe samému, ako človeku, hoci bol veľkým prorokom Boha. Dal nám veľmi významné proroctvá o Našom Pánovi, Jeho narodení, živote, utrpení a smrti, čo znamená, o prichádzajúcej Spáse človeka. Ale prišiel deň, kedy sa Pán rozhodol ukázať sa Svojmu prorokovi spôsobom, ktorý by ukázal hlboký duchovný fakt o budúcej Spáse človeka, ktorý ani on nevidel a si neuvedomoval.
Keďže číslo človeka je šesť (Zj. 13:18), nemali by sme byť prekvapení, že v kapitole šesť Knihy Izaiáša Pán ukázal Svojmu prorokovi scénu z Neba podobnú tej, ktorú ukázal aj Svojmu Apoštolovi Jánovi (Zj. 4:1-3). Ukázal mu Seba, ako sedí na Tróne (Iz. 6:1-3). A Izaiáš uvidel sám seba v tejto nebeskej Vízii a volal: “Beda mi! Lebo som zničený; pretože som človek nečistých rtov, a bývam prostred ľudu nečistých rtov; (beda mi) lebo moje oči uvideli Kráľa, Pána zástupov.” (Iz. 6:5) Pán mu ukázal, že hoci vo svojom duchu Izaiáš mohol byť posvätený, teda svätá a vyvolená nádoba, no v jeho duši bolo malomocenstvo! Jeho služba bola cez tento objav zatrasená! A keď sa toto neočakávané zatrasenie a objav prihodili veľkému prorokovi Izaiášovi, potom KDE MY stojíme pred Bohom? Či nie sme všetci podvedení v našej pýche, namyslenosti a márnosti?
POTREBA TRASENIA A KRÍZY PLATÍ NA CELÝ ĽUD BOŽÍ LEBO VŠETCI, MALÍ AJ VEĽKÍ, MAJÚ VO SVOJICH DUŠIACH MIERU MALOMOCENSTVA! JE ABSOLÚTNE NEODVRATNÉ PRIPRAVIŤ „ZBYTOK” – MLADUCHU KRISTOVU – PRE PRÍCHOD KRISTA A KRÁĽOVSTVA. PÁN SI NIKDY NEVEZME NIKOHO MALOMOCNÉHO ZA SVOJU MANŽELKU!
Našťastie, srdce Izaiáša bolo Bohu otvorené a preto on nebol zničený, pretože oheň z oltára bol daný na jeho rty a jeho neprávosť bola od neho odňatá a on bol od jeho hriechu očistený! (Iz. 6:6,7) Či toto má znamenať, že prvých päť kapitol jeho Knihy nie sú dobrými? Absolútne nie! Pán ich zachoval ako dokonalé a neomylné časti Svojho Svätého Slova!
Nuž, čo tieto fakty znamenajú pre nás dnes? Tento nesmierne dôležitý obraz platí na Novozákonnú Cirkev omnoho viac, než na Starozákonný Izrael. Ten obraz ukazuje všetkým veriacim včítane apoštolov, prorokov, evanjelistov, pastorov, učiteľov a kazateľov vybraných Pánom a daných Cirkvi (Ef. 4:11), ktorí môžu byť posvätení a svätí v duchu, že stále sú malomocní v ich duši! A oni posluhujú ľuďom, ktorí sú práve tak malomocní v ich duši. Aby naše neprávosti mohli byť od nás odňaté a my mohli byť očistení od našej hriešnosti, my všetci musíme zažiť, skúsiť oheň z oltára Boha! Možno, že niet ani jednej duše v celej Cirkvi Ježiša Krista, ktorá by si bola vedomá tohto faktu pretože nikto neuzrel Kráľa, Pána zástupov, ako Izaiáš, Ján, alebo Šavel z Tarsu uzreli.
Ja viem, že niet veriaceho v celej Cirkvi, ktorý by bol ako Izaiáš, Ján, Noe, Abrahám, či Mojžiš. Preto pochybujem, že Pán sa nám ukáže, ako sa týmto mužom ukázal kvôli ich veľkému a špecifickému povolaniu v Zámeroch Božích. Ani ja som nevidel Kráľa, Pána zástupov, a tiež pochybujem, že Ho uvidím tak, ako Ho videl Izaiáš, Ján, či Abrahám predtým, než On príde pre mňa. Pointa je v tom, že Pán vie, že ja Ho nemusím vidieť takýmto špecifickým spôsobom pretože ja VERÍM a VIDÍM mieru malomocenstva v mojej duši a potrebu ohňa z oltára Božieho. Pre mňa to nie je šok.. Moje neprávosti a hriechy boli odo mňa odňaté v mojom duchu, ale moja duša nebola zdokonalená, preto som otvorený Pánovi a ohňu z Jeho oltára, čo znamená, práci Jeho Kríža aj môjho kríža (Mt. 16:24). Toto platí pre všetkých veriacich, či už vidia a veria v malomocenstvo v ich dušiach, alebo nie. Súhlasím, že to nie je ľahké pripustiť „malomocenstvo“ v našej duši.
Teda, nie preto, že ja už som dokonalý, ale preto, že ja jasne VIDÍM a VERÍM a som dostupný PÁNOVI pre pokračovanie Jeho práce môjho zdokonaľovania, že som bol povolaný ísť k ľuďom, ktorí majú malomocenstvo ale NEVERIA TOMU, a povedať im toto: „Počutím počujete, ale nerozumiete: videním vidíte, ale nevnímate”. A mám “učiniť, aby ich srdce stučnelo a ich uši oťaželi, a ich oči oslepli; aby nejako nevideli svojimi očami, a nepočuli svojimi ušami, a nerozumeli svojim srdcom, a neobrátili sa, a boli uzdravení.” (Iz. 6:9,10) A Pane, ako dlho? Jeho odpoveď je v Iz. 6:11-13. Jeho najdôležitejšie Slovo sa dotýka Zostatku, kde to sväté semeno bude základom (Iz. 6:13). Možno vaše oči uvidia, čo je tam napísané a tiež budú vnímať, čo je duchovný význam toho Slova pre nás v dnešnom čase.
Ďalší, veľmi neobvyklý duchovný fakt ohľadne našej duše, ktorý si Pán želá, aby sme uvážili, je nasledovný. Naša duša môže byť ozajstným géniom s univerzitnými titulmi a s veľmi vysokou inteligenciou schopná tvoriť úžasné inžinierske projekty, poslať človeka na Mesiac a späť pomerne bezpečným spôsobom, tvoriť obdivuhodné umelecké diela, skladať symfónie, transplantovať srdcia, vyvinúť rôzne náboženstvá s bohmi pre každú chuť a túžbu ľudskej mysle a srdca, atď. Naša prirodzená duša môže ale tiež byť veľmi hlúpa, mať limitovaný „zdravý rozum“ alebo mať nízky stupeň inteligencie. Naša prirodzená duša môže teda byť rôzneho typu medzi týmito dvomi hraničnými úrovňami inteligencie. No, počas nášho pozemského života, dôležitý hoci neobvyklý fakt je tiež pravdivý, a je nasledovný.
Hoci naša duša môže byť OPRAVDIVÝM GÉNIOM V NATURÁLNOM POZEMSKOM ŽIVOTE, ONA MÔŽE SÚČASNE BYŤ TOTÁLNYM BLÁZNOM V DUCHOVNOM ŽIVOTE! Prečo? Lebo naturálny svet a duchovný svet nemajú nič spoločného, práve tak, ako Zem a Nebo nemajú nič spoločného! Preto, naturálny génius môže veľmi ľahko byť duchovným bláznom (1Kor. 3:19,20). Postaviť človeka na Mesiac a vrátiť ho bezpečne na Zem vyžaduje ľudský génius. Ale géniovia v tomto projekte môžu byť súčasne duchovní blázni, ak neboli narodení Duchom Božím; s neobnoveným duchom ich mysle a nemajúci absolútne ŽIADNE POZNANIE duchovného sveta. Toto tiež platí pre hociktorých „náboženských géniov” alebo aj „teologických géniov”, ktorých myseľ na tejto zemi je limitovaná v rámci mentality ich naturálnej hlavy.
Takže ten, čo je znovu-zrodený a je najmenším v Kráľovstve Nebeskom je stále väčší, než hociktorý „veľký človek” na tomto svete, čo nikdy nebol znovu-zrodený a teda nemôže byť v Kráľovstve Nebeskom (Mt. 11:11). Toto je príklad medzi pohanmi a znovu-zrodenými veriacimi. Ale TO ISTÉ platí medzi duchovnými veriacimi a karnálnymi veriacimi.
DUŠA KARNÁLNYCH VERIACICH – VŠEOBECNE – NIE JE OVEĽA ROZDIELNA OD POHANOV; obe žijú svoj naturálny život v tomto svete a nemajú pochop o duchovnom svete. Pán vo Svojom Slove jasne rozlišuje karnálnych a duchovných veriacich hovoriac:
„ALE NATURÁLNY ČLOVEK (karnálny človek vládnúci dušiam pohanov a karnálnych veriacich) NEPRIJÍMA veci Ducha Božieho, lebo sú pre neho BLÁZNOVSTVOM, ani ich nemôže poznať, lebo sa musia duchovne posudzovať. Ale ten, kto je DUCHOVNÝ (Duch Boží vládne jeho duchu AJ DUŠI) posudzuje všetko, no sám nie je súdený nikým.” (1Kor. 2:14,15)
Dôležitý fakt, ktorý musíme odvodiť z tohto Slova Božieho môže byť parafrázovaný nasledovne:
NÁŠ NATURÁLNY ČLOVEK NEMÔŽE BOHU DÔVEROVAŤ, NEMÔŽE MAŤ OD BOHA VIERU, KEĎŽE NEMÔŽE OD BOHA NIČ PRIJAŤ. NEMÔŽE S BOHOM NIJAKO KOMUNIKOVAŤ A TO ŽIADNOU BOHU PRIJATEĽNOU FORMOU. NEMÔŽE NIČOMU ROZUMIEŤ MIMO SFÉRY SVOJHO VLASTNÉHO NATURÁLNEHO ŽIVOTA, ČO ZAHRŇUJE DUCHOVNÝ SVET AKO CELOK SO VŠETKÝMI JEHO DUCHOVNÝMI BYTOSŤAMI, VČÍTANE BOHA.
PRETO, ON MÔŽE DÔVEROVAŤ JEDINE SVOJIM ZMYSLOM, SVOJEJ VLASTNEJ VIERE A VLASTNÝM PRESVEDČENIAM. ON MÔŽE DÔVEROVAŤ JEDINE SÁM SEBE A NIKOMU INÉMU. MÔŽE PRODUKOVAŤ JEDINE SVOJU PRAVDU A ZMYSEL SPRAVODLIVOSTI, KTORÝM ON POTOM SÚDI INÝCH PODĽA SVOJICH ŠTANDÁRD, KTORÉ SÚ NEPRAVDIVÉ A NESPRAVODLIVÉ, LEBO NEMÁ MOŽNOSTI POZNAŤ PRAVDU A SPRAVODLIVOSŤ BOHA. TOTO SÚ NIČIVÉ A ROZHODUJÚCE LIMITÁCIE NATURÁLNEHO ČLOVEKA, OD KTORÝCH SA ON NIJAKO NEMÔŽE ODTRHNÚŤ A STAŤ SA SLOBODNÝM..
PRÍLIŠ MNOHO KRESŤANOV STÁLE ŽIJE V ICH NATURÁLNOM ČLOVEKU A JEHO KARNALITE. ONI NAHRÁDZAJÚ KRISTOVU VIERU, PRAVDU A SPRAVODLIVOSŤ SVOJIM NATURÁLNYM CHÁPANÍM A EMÓCIAMI. TÍTO KRESŤANIA SÚ SEBA-PODVEDENÍ, PÁNA NEPOZNAJÚ A VIEROU NEŽIJÚ (Hab. 2:4// Rim. 1:17// Gal 3:11// Heb. 10:38). PODVEDENÝ ČLOVEK NEVIE, ŽE JE PODVEDENÝ!
DÔSLEDKOM TOHO JE, ŽE ONI NEMAJÚ ŽIADNE OVOCIE DUCHA SVÄTÉHO (Gal. 5:22,23) A ŽIJÚ V STÁLE SA ZVÄČŠUJÚCOM NEBEZPEČENSTVE, ŽE BUDÚ ODREZANÍ Z KRISTA, Z TOHO PRAVÉHO VINIČA, A TO OTCOM! (Jn. 15:1,2a,6) ZDÁ SA, ŽE ŽIADNY SLUŽOBNÍK NEVNÍMA TOTO SLOVO A NEVARUJE TAKÝCH VERIACICH PRED TAKÝMITO NEBEZPEČENSTVAMI. ALE ANI TOTO SLOVO BOŽIE NEBOLO NAPÍSANÉ NADARMO!
KEĎŽE NÁŠ NATURÁLNY ČLOVEK NÁS NEMÔŽE PRIVIESŤ ANI K NÁŠMU VYKÚPENIU, BOH NÁS MUSEL OPATRIŤ NIEČÍM, ČO BY NÁS K TOMU USCHOPNILO. A ON TO AJ UROBIL!
Boh dal celému ľudstvu potrebné svetlo (vieru) ukazujúce Milosť Božiu, ktorá prináša Spásu, ktoré bolo zjavené KAŽDÉMU ČLOVEKU na tejto planéte (Tit. 2:11). Človek potom mohol použiť toto svetlo (vieru), aby bol pokorený a potom uveril a bol vykúpený (Rim. 10:9,10). Svetlo môže byť prirovnané ku viere a viera ku svetlu pretože každý človek, ktorý žije bez viery žije v temnote. Preto…
…NÁŠ NATURÁLNY, DUCHOVNE MŔTVY ČLOVEK NEMAL S NAŠIM VYKÚPENÍM NIČ SPOLOČNÉHO! A AKO TAKÝ, ON NEBUDE MAŤ NIČ SPOLOČNÉHO ANI S NAŠOU SPÁSOU AŽ DO JEJ UKONČENIA, ČO BUDE DOKONALOSŤ NAŠEJ DUŠE, ČO BUDE KONIEC NAŠEJ VIERY (1Pet. 1:9), KTORÚ VIERU NÁŠ NATURÁLNY ČLOVEK NIKDY NEMAL SÁM V SEBE A NIKDY JU ANI NEMOHOL MAŤ, ANI NIKDY VYPRODUKOVAŤ.
NAPOKON, NÁŠ NATURÁLNY ČLOVEK NEMOHOL NIKDY ROZLÍŠIŤ A TEDA POSUDZOVAŤ ŽIADNEHO DUCHOVNÉHO ČLOVEKA, ZATIAĽ ČO NÁŠ DUCHOVNÝ ČLOVEK MÔŽE ROZLIŠOVAŤ A TEDA POSUDZOVAŤ KAŽDÉHO NATURÁLNEHO ČLOVEKA.
Teda, od samého počiatku pádu ľudstva, Diabol mal veľkú radosť, že môže používať nášho naturálneho človeka a jeho humanistické zmysly a „kvality” pre svoje vlastné zámery a ciele a takto postaviť aj Judaizmus aj Kresťanstvo HORE NOHAMI A TÝM STÁŤ V CESTE PRAVDIVEJ VÔLI BOHA!
Niet sa čo čudovať, že Sám Pán mal pochybnosti, či nájde na zemi vieru, keď opäť príde (Lk. 18:8b). Jeho otázka jasne naráža na možnosť, že On pri Svojom Príchode nemusí nájsť pravú vieru. Jednoduchý dôvod pre Jeho otázku je veľká pravdepodobnosť, že celé zástupy kresťanov budú čakať na Jeho Príchod v ich naturálnom, nábožensky vzdelanom človeku, ktorý nemá pravú vieru.. A to je tiež vysvetlenie Jeho Slova v Zj. 3:16, prečo vypľuje Svoju Cirkev zo Svojich úst a prečo je Jeho Cirkev v takom hroznom duchovnom stave. Náš naturálny, nábožensky vzdelaný človek nedokáže vyprodukovať, či vybudovať cirkev žiadneho druhu. On fakticky nedokáže vybudovať žiadnu cirkev prijateľnú Bohu; on dokáže jedine zničiť to, čo Duch započal a vybudoval.
Všetky „cirkvi” vyprodukované človekom, organizované človekom a vedené človekom nemajú nič spoločného s Cirkvou Ježiša Krista, ktorá bola Ním započatá, Ním budovaná a Ním vedená. Je veľmi málo veriacich, čo sú schopní vidieť rozdiel medzi Jeho pravou Cirkvou, ktorá nie je z tohto sveta (Jn. 17:14) a všetkými ostatnými imitáciami vytvorenými človekom, ktoré sú z tohto sveta.
Rozdiely v druhu duchov, ktorí vládnu našej duši a nášmu duchu tvoria hlavný základ všetkých problémov v Cirkvi, všetkého jej vnútorného rozdrobenia, nepriateľstva, nedorozumení a absolútneho nedostatku efektívnosti a jednoty v jej vnútri.
KVÔLI NEOBNOVENEJ DUŠI VÄČŠINY VERIACICH, KTORÁ TO DUŠA NIE JE OVLÁDANÁ DUCHOM SVÄTÝM A NEVYPRODUKOVALA ŽIADNE OVOCIE DUCHA SVÄTÉHO, CIRKEV JEŽIŠA KRISTA ZLYHALA A NEVYPLNILA JEJ POVOLANIE PÁNOM PRÁVE TAK, AKO AJ IZRAEL ZLYHAL ICH POVOLANIE A ZÁMER PRE KTORÝ HO BOH POVOLAL. AJ IZRAEL AJ CIRKEV BOLI SLEPÍ, NESCHOPNÍ VIDIEŤ A UVÁŽIŤ FAKT, ŽE PÁN JEDNÁ JEDINE SO ZBYTKOM Z CIRKVI A IZRAELA – S PREMOŽITEĽMI. ČI EXISTUJÚ VERIACI, KTORÍ MAJÚ OZAJSTNÝ ZÁUJEM O TO, ČI PATRIA DO ZBYTKU CIRKVI? ZDÁ SA, ŽE NIKTO SA O TO NESTARÁ, AKO KEBY TENTO DÔLEŽITÝ FAKT NEPLATIL NA ZNOVU-ZRODENÝCH VERIACICH.
V SIEDMYCH LISTOCH SVOJEJ CIRKVI (Zj. kap. 2 a 3), PÁN DÁVA SĽUBY JEDINE PREMOŽITEĽOM. ZBYTOK VERIACICH NIE JE V JEHO LISTOCH ANI SPOMENUTÝ. VO SVOJOM ZÁVERE, PÁN POTVRDZUJE, ŽE JE TO IBA PREMOŽITEĽ, KTORÝ ZDEDÍ VŠETKO A BOH BUDE JEHO BOHOM A ON BUDE JEHO SYNOM: A BOJAZLIVÍ, A NEVERIACI A OHAVNÍ A MODLÁRI A LUHÁRIBUDÚ HODENÍ DO JAZERA OHŇA A SÍRY, ČO JE DRUHÁ SMRŤ (Zj. 21:7.8).
Či znovu-zrodený veriaci môže byť bojazlivý? Môže byť neveriaci? Môže byť ohavný, či modlár alebo luhár? Čo poviete? Môžete súdiť spravodlivo alebo aj pripustiť tento fakt ako možný?
A ako sa dívate na Súdnu Stolicu Krista a na fakt, že MY VŠETCI budeme tam individuálne stáť a budeme Kristom súdení? (Rim. 14:10) Ako bude ten súd asi vyzerať? Dám vám malý príklad.
V Kanade sú tzv. „Súdy Malých Nárokov”, kde obyčajní ľudia žalujú jeden druhého majúc „malé nároky”. V Súdnej sieni je len žalobca, obžalovaný a Sudca. Aj žalobca aj obžalovaný môžu mať pri sebe svedkov, ak nejakých majú. V Súdnej sieni nesmú byť žiadny obhajcovia, advokáti, či právnici.. Sudca žiada žalobcu, aby predložil svoju žalobu, potom žiada obžalovaného, aby predložil svoju obhajobu a potom môže položiť otázky každej stránke založené na predložených dokumentoch a faktoch, alebo na ich nedostatku.
Sudca zvažuje nielen dokumenty, ktoré má k dispozícii, ale ohodnocuje aj charakter osôb zapojených do prípadu, ich pravdovravnosť, motívy, pravdivé zámery, úprimnosť, atď. Potom Sudca vynesie rozsudok, buď hneď, alebo ho odročí na neskôr, ak podmienky tak vyžadujú. Súd je vždy konečný a nepodlieha odvolaniu. Ak ste taký proces nikdy nezažili, nemusíte mať o ňom žiadnu predstavu, ani o sebe, o svojich obavách, neistote, nepripravenosti, nedostatku primeraných či presvedčivých odpovedí na možné „nepríjemné” otázky od Sudcu, ktoré môžu spochybňovať vašu obhajobu, nedostatok povedomia ďalších možných a neočakávaných obvinení zo strany žalobcu, atď.
Nehovorím, že to bude presne také isté, keď budeme stáť pred Súdnou Stolicou Krista, ale môže to byť veľmi podobné. Nebude tam žiadnych obhajcov, advokátov či právnikov, iba Sudca – Ježiš Kristus – a my sami, prípadne obžalobca, ktorý bude mať proti nám žaloby, nároky s možnými svedkami na jeho strane. Sudca bude mať poruke všetky potrebné dokumenty keďže všetky naše myšlienky, zámery, slová, skutky, činnosti aj neodpustené hriechy boli zaznamenané, aj tie na ktoré sme dávno zabudli. Práve tak, ako budú knihy otvorené pri Poslednom Súde (Zj. 20:12), tak aj tu budú knihy otvorené – okrem Knihy Života, ktorá nebude otvorená lebo toto je Súd len pre veriacich, ktorí sú všetci zapísaní v Knihe Života.
Dokážete si sami seba predstaviť, ako stojíte pred týmto Svätým a absolútne Spravodlivým Sudcom, ktorý vie o vás VŠETKO, a ako odpovedáte na Jeho „nepríjemné” otázky? Prečo si konal toto zlo?… a tamto zlo?… a spôsobil toľko škôd (mená, dátumy, miesta, hodnoty škôd zavedené do otvorených kníh)? Prečo si nespravodlivo súdil a hlboko zranil tohto aj tamtoho brata či sestru (mená, dátumy, miesta, zranenia)? A prečo si sa im nikdy nekajal? Prečo si sa nikdy nekajal ani Mne? A prečo si si vyberal služobníkov Satana a odmietol služobníkov, ktorých som ti Ja poslal (mená, dátumy, miesta)? A prečo si ignoroval a opovrhoval Mojimi Slovami, ktoré som ti poslal (dátumy, Slová, mená služobníkov, atď.)? Ja verím, že ten súdny proces nebude „pik-nikom”. Možno onemieme, ako aj ten chlapík prichytený na svadobnej hostine bez svadobného rúcha a spytovaný Kráľom (Mt. 22:11-14). A to ani nebol deň jeho súdu. Nebude to teda miesto radosti a pokoja, kde budete odmenení za vaše dobré skutky.
Prečítajte si znova Slovo (Rim. 14:10) a vedzte, že vám budú dané presne tie „nepríjemné” hore opísané otázky, ako: Prečo si súdil svojich bratov, sestry (mená, dátumy, miesta, súdu)? A prečo si ignoroval svojho brata a považoval ho za nič (mená, dátumy, miesta)? A prečo si sa oddelil od svojich bratov (dátumy, mená, miesta, príčiny)? Máte pravdivé odpovede? Naozaj? Ručím vám, že vaše čelo bude zapotené a nebude úsmevu, ani radosti na vašej tvári! A AK si naozaj želáte, aby také záznamy z Pánových kníh boli vymazané, budete musieť učiniť pokánie najprv Pánovi a POTOM TIEŽ bratom, sestrám aj iným osobám (mená, dátumy, miesta) aspoň tým, ktorých si pamätáte. Apoštol Pavol dobre poznal „teror a hrôzu Pána”, preto vždy presvedčoval ľudí včítane bratov (2Kor. 5:7-11(14)).
Napokon, Pán hovorí dostatočne jasne, že On nás nebude súdiť aj keď ktokoľvek počul (čítal) Jeho Slová a neveril im (Jn. 12:47a). ALE Slovo, ktoré On vyslovil (alebo je napísané), to isté Slovo nás bude súdiť v posledný deň! (Jn. 12:48b) Teda, Jeho Slovo, písané, či nám hovorené, ktorému sme neverili, ani ho neprijali, ale sme ho odmietli, ignorovali, ním opovrhovali, to isté Slovo nás bude súdiť, či už nám bolo vyslovené Pánom, či Jeho služobníkom, ktorého si On vybral a nám poslal.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…