NÁŠ DUCH A NAŠA DUŠA – Kapit.3 – Časť 2 – Odosielanie #102 – ŽIVOT zo SMRTI úryvok
Či ste si niekedy predstavili, ako stojíte pred Kristom a snažíte sa obhajovať sa zodpovedaním takých „nepríjemných” otázok? Naozaj? Ja verím, že taká myšlienka vás v živote ani nenapadla a nikto vám nikdy nevysvetlil, ani nedal žiadny obraz o takomto súdnom konaní a o možných rozsudkoch, ktoré budú nad nami vynesené. Vy nemusíte byť vôbec pripravení! Svätosť, Spravodlivosť a Princípy Božie nie sú nikdy anulované, ani menené Jeho Milosťou, Láskou, či Odpustením! (Jak. 2:13) Rozumieme tomuto prehláseniu? NIE! Uvážte nasledovné.
BOH, VO SVOJEJ VŠEMOHÚCNOSTI, MOHOL SPASIŤ CELÉ ĽUDSTVO, ODPUSTIŤ NÁM VŠETKY HRIECHY, OBNOVIŤ NÁS A UČINIŤ NÁS VŠETKÝCH JEHO SYNMI A DCÉRAMI BEZ TOHO, ABY POSLAL SVOJHO SYNA NA KRÍŽ! ČI TO BOH MOHOL UROBIŤ? SAMOZREJME!
ON MOHOL ZNIČIŤ SATANA KEDYKOĽVEK SA MU ZACHCELO A ANULOVAŤ VŠETKY JEHO BEZBOŽNÉ ČINY ZLA. ĽUDSTVO NEMUSELO ÍSŤ CEZ 6,000 ROKOV HISTÓRIE NAPLNENEJ KRVOU, VOJNAMI, BIEDOU A SMRŤOU. ČLOVEK SA NEMUSEL BRODIŤ CEZ 6,000 ROKOV AKO KOMPLETNÝ DUCHOVNÝ IDIOT A POTOM ČELIŤ SVOJMU POTOM BOH NEUČINIL TOUTO CESTOU?
PRETOŽE JEHO CESTY NIE SÚ NAŠE CESTY, A JEHO MYŠLIENKY NIE SÚ NAŠE MYŠLIENKY (Iz. 55:8,9)! JEHO PRINCÍPY NIE SÚ NAŠE PRINCÍPY, JEHO CHARAKTER NIE JE NÁŠ CHARAKTER, JEHO ZÁMERY A TÚŽBY NIE SÚ NAŠE ZÁMERY A TÚŽBY. ČI NAOZAJ ROZUMIEME SLOVENSKY?
BOH USTANOVIL JEHO PRINCÍPY STVORENIA A SPÁSY ČLOVEKA A NIKTO ICH NEMÔŽE ZMENIŤ, ZMIERNIŤ, IGNOROVAŤ, OBÍSŤ, ZANEDBAŤ ALEBO ICH ANULOVAŤ A TO ANI MODLITBOU, ANI PÔSTOM, ANI SPOVEĎOU ANI ŽIADNYM INÝM SPÔSOBOM! SÚ STOVKY JEHO PRINCÍPOV A ŽIADNY NEBOL ANI ANULOVANÝ ANI NIJAKO POZMENENÝ A TO ANI SMRŤOU ANI VZKRIESENÍM JEHO SYNA JEŽIŠA KRISTA!
Niektoré príklady:
a) Duša, ktorá hreší, zomrie (Ez. 18:4b)
b) Ten, kto neverí, bude odsúdený (Mk. 16:16b)
c) Ten, kto nezapiera sám seba a nedvíha svoj vlastný kríž nemôže nasledovať Pána (Mt. 16:24)
d) Ten, kto nezostáva v Kristovi bude hodený do ohňa a zhorí (Jn. 15:6)
e) Duša, ktorá nemá lásku je ničím (nemá pre Boha žiadnu hodnotu – 1Kor. 13:2b)
f) Ten, kto nemiluje Pána Ježiša Krista bude pri Jeho Príchode prekliaty (1Kor. 16:22)
g) Každý človek sa bude zodpovedať Bohu za seba vo všetkých detailoch (Rim. 14:12)
h) Žiadna telesnosť nebude ospravedlnená skutkami Zákona (Gal. 2:16b)
i) Ak si ktokoľvek myslí, že je niečím, zatiaľ čo je ničím, podvádza sám seba (Gal. 6:3)
j) Čokoľvek človek seje, to bude aj žať (Gal. 6:7b), a to bez výnimiek
k) Bez preliatia krvi, niet odpustenie hriechov (Žid. 9:22b)
l) Ak ste (veriaci) bez kázne, ktorej sú všetci účastní, potom ste cudzoložňatá a nie synovia (Žid. 12:8)
m) Bez svätosti, nikto (žiadny veriaci) neuvidí Pána (Žid. 12:14)
n) Ten, kto počuje Slovo Božie a nekoná ho, klame sám seba falošným rozumovaním (Jak. 1:22,23)
o) Ten, čo nepreukázal milosrdenstvo, bude odsúdený bez milosrdenstva (Jak. 2:13)
p) Kto vie, ako dobro činiť a nečiní ho, tomu je to počítané za hriech (Jak. 4:17)
r) Všetci sa musíme očistiť od špinavosti našej telesnosti a ducha, zdokonaľujúc svoju svätosť v bázni Božej (2Kor. 7:1(6))
s) Ak sme nevyznali svoje hriechy (ani neodpustili iným ich priestupky voči nám) potom ani nám nebudú odpustené a nebudeme očistení od našej nespravodlivosti (1Jn. 1:9// Mt. 6:15(15))
t) Ten, čo nemiluje svojho brata zostáva vo smrti; a ten, čo nenávidí svojho brata je vrahom, a žiadny vrah nemá v sebe života večného (1Jn. 3:14b,15)
u) Ak niekto povie: Milujem Boha, a nenávidí (ani neoslovuje) svojho brata, je luhár (1Jn. 4:20a)
v) Ten, kto nepremôže (nezvíťazí), Ja (jeho Spasiteľ) vytriem jeho meno z Knihy Života (Zj. 3:5)
y) Pán Ježiš vypľuje Svoju Cirkev zo Svojich úst pretože je naničhodná, a biedna, a chudobná, a slepá, a nahá … a ani o tom nechce vedieť (Zj. 3:16,17)
z) Ktokoľvek nebol nájdený zapísaný v Knihe Života bol hodený do jazera ohňa (Zj. 20:15), to je druhá smrť
x) Ten, čo zvíťazí (nie ten, čo len verí) zdedí všetko a Ja budem jeho Bohom, a on bude Mojim synom (Zj. 21:7)
Mohol by som vyplniť mnohé ďalšie stránky s Božími Princípmi ,ktoré sú jasne uvedené v Slove Božom a sú absolútne nemeniteľné a ohraničujú Cestu našej Spásy ustanovenú Naším Otcom v Nebesiach. Ako sa hodnotíme v porovnaní s týmito Jeho Princípmi? Pán nám vo Svojom Slove radí: „Keď sa teda niekto domnieva, že stojí NECH DBÁ, aby nepadol.” (1Kor. 10:12) Či my na toto dbáme v našom kresťanskom živote? Alebo sme stále presvedčení, že sme „fajn a nemôžeme padnúť”?
V mojich dlhodobých skúsenostiach, každý pyšný veriaci si myslel o sebe len to najlepšie; on vždy všetko vedel najlepšie, všetkému rozumel a nepripustil, žeby snáď bolo niečo o čom by on nevedel. Jeho „znalosti a múdrosť” boli fixné, nemenné a nemohol uvážiť žiadnu alternatívu k tomu, čo on už vedel a veril. Vzdelaní ľudia, včítane teológov, sú málokedy otvorení čomukoľvek, čo by dodalo, odčítalo alebo akokoľvek korigovalo ich „veľké” znalosti, vieru, či presvedčenia. Ich myslenie je natrvalo zafixované a súc slepí, oni nevidia, ako ono môže byť odfixované a pozmenené.
Slovo Božie aj tu prichádza na pomoc riešiť tento problém a ustanoviť jednoduchú pravdu hovoriac: „Ale ak si niekto myslí, že niečo vie, ešte nevie NIČ, ako by mal vedieť.” (1Kor. 8:2) Nuž, povedzte to pyšnému veriacemu a uvidíte, ako odpovie. Fakticky, v týchto posledných dňoch pred Príchodom Pána, ľudia tohto sveta, včítane veriacich ako aj vysokovzdelaných osôb, pomaly ale isto strácajú svoju myseľ aj zdravý rozum. Pred 2.000 rokmi Apoštol Pavol vyhlásil: „boh tohto sveta zaslepil zmysly tých, čo neveria, aby svetlo slávneho Evanjelia Krista, ktorý je Obrazom Boha, na nich nezasvietilo” (2Kor. 4:4). Toto neplatí iba na pohanov, ale aj na veriacich, ktorí neveria tým častiam Slova Božieho, ktoré nemajú radi alebo im nemôžu rozumieť a tak ich ignorujú. Ak horeuvedená pravda bola známa už pred 2.000 rokmi, o koľko viac platí ona dnes pred koncom sveta? Koľko znovu-zrodených veriacich vidí a rozumie horeuvedenému? A koľkí veria tieto fakty, alebo ich aj skúsili v ich kresťanskom živote? Ja neviem.
Potom , kto je ten skutočný služobník Pána užitočný v Jeho ruke a slúžiaci Mu podľa Jeho Vôle? Ten, ktorého znalosti a múdrosť neboli „zaliate do betónu“, ale kde Duch Pána má priebežný prístup do jeho duše, aby ju formoval pretože je pokorná, ohybná, tvarovateľná; prijímajúca ďalšie nové znalosti, pravdu a múdrosť bez prestania, bez zastavenia. Keď sa múdry človek učí, čím viac vie, tým viac vidí a pripúšťa, ako málo toho vie. Je teda len jeden rozdiel medzi GÉNIOM a BLÁZNOM, génius sa učí zo svojich chýb, ktoré mu Duch Svätý ukazuje, idiot sa neučí.
Duchovné sily temna a zla ovplyvňujú našu dušu cez pýchu a strach, tvrdohlavosť, neochotu, sebeckosť, seba-spravodlivosť a iné „cnosti” hriešnej telesnosti. Ovplyvňujú aj náš fyzický svet včítane počasia (Ef. 2:2), a tiež náš duševný svet – našu myseľ s jej myšlienkami, predstavami, plánmi, úvahami, špekuláciami, presvedčeniami, túžbami, atď. Oni formujú bariéru, aby sa Duch Svätý nedostal do našej duše, nemohol ju ovplyvniť, obnoviť a formovať ju do Podoby Duše Krista. A tie sily definitívne ovplyvňujú náš duchovný svet – vedomie, intuíciu (rozoznanie – Mt. 16:2-3) a spoločenstvo s Pánom a bratmi a sestrami. Môžeme tiež povedať, že ovplyvňujú aj naše duchovné zmysly činiac nás duchovne slepými, hluchými (Zj. 2:7,11,17,29 + 3:6,13,22) a necitlivými (hmat, chuť, čuch). Inými slovami, stávame sa duchovne mŕtvi vôbec nevnímajúci duchovný svet.
Je nutné poznamenať, že nikto nemôže nikomu pomôcť, či zmeniť niečo v tejto oblasti. Iba Pán nám môže dať duchovný zrak, duchovný sluch a duchovnú citlivosť (hmat, chuť, čuch). Hoci tieto dostávame pri našom duchovnom narodení, u väčšiny veriacich oni zostávajú nefunkčné, keďže boli málokedy cvičené, používané, ak vôbec. Takí veriaci potom zostávajú duchovnými batoliatkami neschopnými jesť „tvrdé mäso”, iba piť duchovné „mliečko“ (Žid. 5:12-14) a to bez ohľadu na ich fyzický vek, alebo ako dlho navštevovali „svoj” zbor, alebo ako dlho „slúžili Pánovi”. Toto je definitívne TRAGÉDIA veriacich.
V závere dotknem sa niektorých typických problémov našej naturálnej duši, ako ona prechádza svojou transformáciou z naturálnej, karnálnej na duchovnú dušu.
Možno ten najlepší nástroj, ktorý môžem použiť na vysvetlenie tohto procesu je počítač. Každý počítač je „hardvér“ (fyzický prístroj), a ak má fungovať a konať svoju prácu správne, na to potrebuje „softvér“ (program). Bez neho je každý počítať mŕtvy! Pravda? Naša myseľ, srdce a vôľa sú „počítače“, potrebujú programy, aby mohli fungovať a konať svoju prácu. Programy v každom z týchto troch orgánov našej duše sú DUCHOVIA! Preto, ako tieto orgány fungujú, alebo nefungujú, záleží na druhu duchov ktorí ich „riadia”. Buď sú oni od Boha, alebo od Satana alebo sú to naši humánni „neutrálni“ duchovia (1Tes. 5:23). Pred pádom Adama, všetci duchovia v ňom boli od Boha. Po jeho páde oni boli zamorení, znečistení duchmi od Satana a prestali byť čistými, svätými, spravodlivými, múdrymi a stali sa zmiešanými.
MYSEĽ– pred našim vykúpením bola myseľ každého z nás bez výnimky naturálna, karnálna. Naše mysle boli zaslepené bohom tohto sveta – Satanom (2Kor. 4:4). Po našom vykúpení a krste vodou sa očakávalo, že my započneme proces obnovovania DUCHA (softvéru) našej naturálnej mysle (Ef. 4:23) budujúc našu novú duchovnú myseľ. Uvedomme si a zopakujme, že my si nemáme „meniť našu myseľ” ako orgán, ako „hardvér“ našej duše, ale vymeniť jej programy, jej „softvér“ – jej duchov – zo špinavých, temných, sprostých a zlých od Satana na čisté, sväté, spravodlivé a múdre od Boha. Náš cieľ je mať perfektnú Myseľ Krista, ako aj Apoštol Pavol tvrdil, že ju mal (1Kor. 2:16b).
Pre mnohých veriacich môže byť prekvapujúce spoznať, že môže existovať myseľ, ktorá je oveľa horšia, než myseľ karnálna ako taká, a ona je nazývaná zvrhlá myseľ. Ona nebola vytvorená Satanom, táto myseľ bola daná Bohom tým veriacim, ktorí si neželali zachovať Boha vo svojom vedomí a znalosti (Rim. 1:28), ktorí zmenili pravdu Božiu na lož a slúžili a uctievali stvorenie (tvorov) radšej, než Stvoriteľa (Rim. 1:25(16)). Takže, po našom vykúpení my môžeme obdržať myseľ horšiu, než bola karnálna, ktorú sme mali pred vykúpením, ak sa „pohrávame ” s Bohom a s Jeho Slovom a nedržíme si Boha, ani Jeho Slovo vo svojej duši. Alebo sa môžeme rozhodnúť usilovať sa za duchovnú myseľ, za Myseľ Kristovu. Opäť, JE TO NÁŠ VÝBER!
Uvedomme si, že charakter našich myšlienok ideí, predstáv, uvažovania ba aj „zdravého rozumu” záleží na charaktere duchov, ktorí „operujú našou mysľou”. To by malo vysvetliť situáciu dosť jasne. Keďže našou mysľou operuje „zmiešanina” duchov, potom niekedy môžeme mať múdre myšlienky a niekedy hlúpe, čistú myseľ alebo zahmlenú myseľ, logické rozumovanie alebo nelogické rozumovanie, ustrašené alebo nemorálne predstavy alebo smelé a morálne predstavy, správne rozhodnutia alebo chybné rozhodnutia, spravodlivé súdy alebo nespravodlivé súdy, atď. Niekedy sme si vedomí týchto „produktov našej mysle” a dokážeme vidieť rozdiely, niekedy nie sme si toho vôbec vedomí a nedokážeme vidieť rozdiely. Potom nám niekto iný musí povedať, čo bolo múdre a čo nie, čo bolo správne a čo nie, čo bolo spravodlivé a čo nie.
Hoci myšlienka hlúposti je hriechom (Pr. 24:9(17)), Pán dovolí našej mysli produkovať hlúpe myšlienky, ktoré potom produkujú nespravodlivé súdy alebo strašidelné scenáre alebo chybné uzávery či predstavy alebo iné negatívne efekty. Prečo? My sa máme učiť žiť a kráčať vierou (Hab. 2:4// Rim. 1:17// Gal. 3:11// Žid. 10:38) a nie našimi myšlienkami. Jedine spravodliví žijú vierou, ostatní nie sú (ešte) spravodliví. Akonáhle sme spravodliví, viac neprodukujeme nespravodlivé myšlienky, a ak sa náhodou v našej mysli „objavia”, nenasledujeme ich, ale ich ihneď odmietneme.
Teraz si predstavte, že na svete existujú milióny kresťanov a každý má rozdielnu „miešaninu” duchov vo svojej mysli. Keď potom takáto myseľ riadi kresťanstvo, cirkvi, zbory, služobníctva, aký chaos, rozdelenie, nejednotu, nespravodlivosť a tým aj hriešnosť dokáže vyprodukovať? Kde je potom tá pravdivá viera, tá JEDNA VIERA, ktorej Autorom je JEDEN PÁN? (Ef. 4:5// Žid. 12:2(18)) NIKDE! Či my vidíme tento veľký problém?
Koľkokrát ste boli trápení vašimi myšlienkami strachu? Znechutení vašimi nespravodlivými súdmi? Nahnevaní vašimi zlými rozhodnutiami? Privedení do rozpakov vašimi nemúdrymi uzávermi o sebe alebo aj o iných? Podvedení vašimi nelogickými predpokladmi? Pokúšajúci sa pochopiť vaše chyby, či zlé tušenia a hrešiaci vašou domýšľavosťou? (Žm. 19:13,14(19)) Vyvedení z rovnováhy neschopnosťou nájsť správne vysvetlenia? A tak ďalej, a tak ďalej? Naša myseľ je sama o sebe mystériom.
SRDCE – v Slove Božom je ono definované ako „nadovšetko podvodné a desperátne bezbožné: kto ho pozná?” (Jer. 17:9) Hoci je to Slovo v Biblii, je ono sotva kázané alebo vysvetlené z kazatelníc. Prečo? Pretože ono neplatí len na pohanov, ale na VŠETKÝCH ZNOVU-ZRODENÝCH A KRSTENÝCH VERIACICH VČÍTANE ICH VODCOV! Ak by srdce nebolo nadovšetko podvodné a desperátne bezbožné, dnešná Cirkev by nemohla byť úbohá, biedna, chudobná, slepá a nahá a Pán by ju nešiel vypľuť zo Svojich úst (Zj. 3:16,17). Pravda?
Čo náš „softvér-program“ produkuje v našom srdci? Všetky emócie, dobré či zlé, čo zahrňuje lásku i nenávisť, všetky podstatné otázky života (Pr. 4:23(20)), všetky chute i nechute, túžby, prednosti, chlípnosti, zámery, všetky myšlienky určujúce, kto my sme (Pr. 23:7(21)), všetky súdy i ciele, aj dobré aj zlé, múdre aj hlúpe, spravodlivé aj nespravodlivé, všetky seba-podvody, neveru (Žid. 3:12), neposlušnosť, lenivosť, túžbu po komforte, seba-uspokojovanie, atď.
Na druhej strane, srdce produkuje všetko ovocie Ducha Božieho (Gal. 5:22,23). Jedine naše srdce chápe vieru a je schopné konať podľa viery a nie podľa hlavy. Naše vykúpenie začína v srdci, nie v hlave, a naše srdce určí, či budeme pokrstení a budeme kráčať smerom k našej spáse a dokonalosti, alebo nie. Náš osud nie je v našej hlave, ale v našom srdci! ZAVRETÉ SRDCE SMERUJE K ZÁHUBE! Takéto srdce nás môže doviesť aj ku strate nášho vykúpenia a spásy! Veríte tomu?
Naše srdce tiež rozhoduje s kým budeme mať spoločenstvo a styky, koho opustíme a komu sa budeme vyhýbať. Ak srdce „funguje” cez bezbožných a sebeckých duchov, potom horeuvedené rozhodnutia koná s ohľadom na vlastné záujmy a nie podľa „zdravého rozumu”, ktorý je v hlave. Takto srdce prevládne a je schopné nenávidieť, čo len pred chvíľou milovalo a odmietnuť to bez akéhokoľvek platného dôvodu, prečo zrazu prestalo milovať alebo vážiť si niekoho alebo niečo. Srdce, ktoré zostalo sebecké a podvodné aj po svojom vykúpení, nenávidí tlaky, konflikty, problémy alebo utrpenia akéhokoľvek druhu, nenávidí aj Kríž Krista (Fil. 3:18,19), nehovoriac o vlastnom kríži (Mt. 16:24).
Nemali by sme teda byť prekvapení, že Pán si najprv žiada prístup do nášho srdca (viď tiež strany B2-B4 v brožúre „Pravda o Spáse[13]”). Naša spása začína našim srdcom a končí našim srdcom lebo začína našou vierou a končí našou vierou (1Pet. 1:9). Toto zaiste poukazuje na absolútnu životnú dôležitosť nášho srdca a ako Pán v ňom pracuje a mení jeho „miešaninu zlých duchov” na Svojho Ducha. Napokon, žiadny iný orgán našej duše nerozumie a neprodukuje lásku. A ak nemilujeme Pána, budeme prekliati pri Jeho Príchode (1Kor. 16:22). Nebudeme Ním zobraní na Svadobnú Večeru Baránka, ani do Kráľovstva Nebeského. Tento samotný fakt by mal urobiť veľký rozdiel v myšlienkach a túžbach nášho srdca (aj mysle).
Musím tu uviesť veľmi dôležitý fakt z dlhých rokov mojej skúsenosti a služby. Veľká väčšina veriacich nedokáže rozoznať, čo prichádza z ich mysli a čo prichádza z ich srdca! Toto môže viesť ku veľkým chýbam keďže nejednota našej mysle a srdca nie je potom zjavná. My môžeme byť presvedčení o našich poctivých a spravodlivých zámeroch a plánoch v našej hlave a podľa nich aj sľubovať a nevedieť, že “softvér” nášho srdca môže byť „totálne proti tomu”! Tento fakt sa začne preukazovať po určitom čase a podľa nášho ovocia. Napríklad, my môžeme pokračovať v opakovaní presne niečoho, čo sme sľúbili, že nikdy opakovať nebudeme a my to buď nevidíme alebo sme zahanbení sa k tomu priznať. A ak nám aj iní povedia a my to uvidíme, ba aj priznáme, nikdy nejdeme do hĺbky, aby sme našli koreň veci. Toto naznačuje, že žiadna duchovná zmena v „softvéry-duchoch” nášho srdca nenastala. Toto potom vedie k 10-20-30 ročnému zaostávaniu v našom duchovnom raste a pokroku.
VÔĽA – je Najvyšší Sudca v našej duši a ani BOH NEMENÍ JEJ ROZHODNUTIA! Ona koná všetky rozhodnutia požadované od nej našou mysľou a srdcom. V ťažkých prípadoch naša hlava je niekedy žalobca a srdce obhájca, alebo opačne. V takých prípadoch môžeme byť dlhší čas nerozhodní. Samozrejme, že mnohokrát oba orgány súhlasia, vtedy nemáme problémy robiť rozhodnutia. Vôľa je tiež pod „zmiešanými duchmi”, ktorí ovplyvňujú Sudcu robiť SEBECKÉ rozhodnutia, ak je to len možné. Preto, Boh pracuje v našej vôli, aby sme boli ochotní konať Jeho záľubu (Fil. 2:13(22)) a nie vždy len našu. Ale Pán nikdy nezmení „duchov“ v našej duši bez nášho dovolenia a kooperácie, čo nás privádza ku cennému veršu, kde je jasne napísané, že my musíme „vypracovávať svoju spásu s bázňou a trasením” (Fil. 2:12). Toto znamená, že my sme hlboko zainteresovaní v akejkoľvek práci, ktorú Boh v nás koná a kde naše aktívne účastníctvo je Ním požadované, teda, nemáme vlastne na výber.
PÝCHA a SEBECKOSŤ sú dve najtypickejšie, najškodlivejšie a najhoršie rysy Satanovho charakteru plné zla, ktoré sme od neho zdedili. Sú tak očividné aj navonok, že je pomerne ľahké ich pozorovať v ľuďoch, ktorí neboli z nich vyslobodení. Títo „duchovia“ vždy konajú „ruka v ruke” lebo PÝCHA vybudovala trón pre naše JA a je tiež našim obrnením. My nemôžeme byť vyslobodený od pýchy a zostať sebeckými, ani nemôžeme byť vyslobodený zo sebeckosti a zostať pyšnými. Naše JA je potom náš IMIDŽ a naša PÝCHA je našou SLÁVOU. My očakávame, že iní sa budú klaňať nášmu imidžu, lebo ak nie, nebudeme s nimi jednať. Akýkoľvek pokus od kohokoľvek poškodiť náš imidž, či podkopať náš trón je ihneď odrazený našimi protiútokmi a to buď otvorene, alebo jemne či hrubo zahalenými závisiac na „Výške nášho Majestátu” a na stupni našej duchovnej inteligencie, ak nejakú vôbec máme.
Sebeckosť a pýcha jednoducho znamenajú, že my nevidíme a teda nestaráme sa o nikoho iného. NAPRIEK TOMU považujeme sa za pokorných, ohľaduplných, dobrého srdca, milujúcich, znalých vedomostí, múdrych, dôležitých a málokedy ocenených, ako by sme mali byť! A toto PYŠNÉ A HLÚPE „JA“ vládne našej bytosti ako kráľ Nabuchodonozor vládol Babylonu. A NIČ, žiadne slová, žiadne rady, žiadne prehovárania, žiadne dôvody alebo múdrosť iných nemôže zmeniť toto vládnutie nášho pyšného „JA“ až dokiaľ Boh nepodnikne drastické kroky a neuvedie nás do utrpenia, bolesti a tiež poníženosti! On nás musí ponížiť až za naše predstavy a premeniť nás na „volov žerúcich trávu”, a to na potrebne dlhú dobu! Len potom sme schopní uprieť zrak hore a vzdať úctu Kráľovi Neba a Zeme a Jeho cestám a Súdom (Dan. 4:25-34). Takto je naše PYŠNÉ A HLÚPE „JA“, ktoré je najväčším nepriateľom Boha, „zosadené z trónu“ a my ho prestaneme uctievať a všímať si ho a s ním aj našu sebeckosť. Toto je naše pravdivé a najdôležitejšie vyslobodenie bez ktorého by naša spása zostala totálne nemožná! Tento jednoduchý duchovný fakt nie je kázaný žiadnej kongregácii, či zboru; práve naopak, veriaci sú podvedení, že keď už raz uverili v Ježiša, všetko je v poriadku!
Naša viera v Ježiša nie je postačujúca, hoci je aj napísané: „Ten, kto uverí a je pokrstený BUDE spasený” (Mk. 16:16). Je to pravdivé Slovo Božie, ale ako Duch Svätý interpretuje Slovo, ktoré Sám nechal napísať?
Za prvé, nie je napísané: „Ten, kto uveril a je pokrstený JE spasený”. Pravda? KEDY A AKO BUDE ten veriaci spasený nie je v tom Slove Božom špecifikované. To musí byť vypátrané z iných častí Slova.
Za druhé, ani prehlásenie “bude spasený” nie je bezpodmienečné! Je ono podmienené „pokračovaním viery” toho veriaceho za všetkých okolností, kde jeho viera môže byť ťažko skúšaná. Napríklad, Pán mu môže povedať, že „on bude nenávidený všetkými ľuďmi kvôli Jeho Menu”, atď.
Za tretie, Pán zväčšuje a uzaviera podmienky pre našu spásu ďaleko za jednoduchú počiatočnú vieru a jednoduchý krst hovoriac: „ale ten, kto PRETRVÁ DO KONCA BUDE spasený.” (Mt. 10:22b). Inými slovami, ten, čo sa stane PREMOŽITEĽOM-VÍŤAZOM bude spasený. Kríž Ježiša nehojí, neobnovuje, ani nepremieňa nášho starého človeka, Jeho Kríž ho ukrižoval! A my to musíme pretrvať a pretrpieť! Bodka.
Pastori, kazatelia, učitelia, prosím vás, nepodvádzajte svoje ovečky vašimi karnálnymi interpretáciami Slova Božieho pretože VY ste zodpovední za ich budúcnosť. Prečítajte im Mk. 16:16 spolu so Slovom v Mt. 10:16-22+34-39 a s mnohými ďalšími pasážami Slova, ktoré jednajú o Premožiteľoch-Víťazoch, a potom im dajte a vysvetlite pravdivú hĺbku Božej Pravdy. Lebo inak, Pán bude vyžadovať ich krv z vašej ruky (Ez. 3:17-21).
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…