NAŠA VOJNA A MIER – Kapit.4 – Časť 2 – Odosielanie #104 – ŽIVOT zo SMRTI úryvok
MY MÔŽEME ČÍTAŤ BIBLIU DŇOM A NOCOU, UČIŤ JU, KÁZAŤ JU, ZAPAMÄTAŤ SI JU, PÍSAŤ O NEJ, ARGUMENTOVAŤ A DISKUTOVAŤ O NEJ, AJ JU VERIŤ; PREDSA, JEJ PRAVDA NIE JE USTANOVENÁ ŽIADNYMI TAKÝMITO AKTIVITAMI! JEJ PRAVDA JE USTANOVENÁ JEDINE AK JU MY ŽIJEME A STÁVAME SA STELESNENÍM TEJ PRAVDY. POTOM MY SME DÔKAZOM TEJ PRAVDY A NIE NAŠA INTELEKTUÁLNA ZNALOSŤ O NEJ!
A MY NEMÔŽEME ŽIŤ ŽIADNU PRAVDU BOŽIU BEZ PREMOŽENIA PEKELNÝCH MOCNOSTÍ V NAŠEJ VLASTNEJ DUŠI A BEZ ZAPIERANIA A UMIERANIA NÁŠHO NATURÁLNEHO ŽIVOTA V NAŠEJ VLASTNEJ DUŠI, V NAŠOM CHARAKTERE, KTORÝ JE PROTI TEJ PRAVDE A NEUSTÁLE OPONUJE TEJ PRAVDE! (Mt. 16:24, 25)
Možno, že vy veríte, že už ste „novým človekom”, svätým a spravodlivým a Duch Svätý vás vedie do všetkej pravdy a učí vás všetky veci. Či vy NAOZAJ veríte takému niečomu? Ak áno, môžem sa vás spýtať: Kedy bolo naposledy, čo si pamätáte, keď ste odmietli brániť sa (vaše argumenty, zdôvodnenia, pocity, presvedčenia, atď.), ale ste radšej zapreli seba a pozdvihli váš kríž? (Mt. 16:24, 25) Pamätáte sa na taký prípad? Naozaj? Môžem sa vás opýtať ďalšiu otázku: Ako si môžete pamätať na taký prípad, keď nemusíte ani vedieť, čo je váš kríž? A ako chcete pozdvihnúť svoj kríž, keď možno nemôžete ani veriť, že je to Duch Svätý – váš Tešiteľ – ktorý vás vedie k vášmu krížu? Prečo? Vaša skutočná a permanentná prosperita je ZA vašim vlastným krížom, nikdy nie pred ním! Duch Svätý – Tešiteľ – bol poslaný, aby nás viedol do všetkej pravdy (Jn. 16:13). Čo Pán hovorí vo Svojom Slove JE PRAVDA a ona zahrňuje Rim. 8:29// Mt. 16:24,25// Gal. 5:24// 1Jn. 1:1 až 5:21, atď., a tá Pravda je aj sladká aj horká.
Či je KRISTOV KRÍŽ centrálnou Pravdou Vykúpenia-Spásy ľudstva? ON JE. Či je NÁŠ KRÍŽ centrálnou Pravdou našej OSOBNEJ Spásy-Dokonalosti nasledovaním Nášho Pána a stanúc sa Premožiteľom? (Mt. 16:24, 25// Jn. 12:26) ON JE. Ak je tak, potom prečo by nás Duch Svätý nikdy neviedol ku TEJTO ROVNAKO DÔLEŽITEJ PRAVDE NÁŠHO KRÍŽA? Či toto Slovo Božie nie je pravdou? Môžem vám zaručiť, že vy sa nikdy nebudete viesť ku tejto pravde, ani nikdy nebudete túžiť pozdvihnúť VÁŠ KRÍŽ dobrovoľne! Ale keď my nenasledujeme Krista, nemôžeme byť zmenení na Jeho Podobu (Rim. 8:29), nemôžeme byť zdokonalení v našej osobe a stať sa Premožiteľmi! A keď nepremôžeme, nezdedíme NIČ A BOH NEBUDE NAŠIM BOHOM a my nebudeme Jeho synovia a dcéry! (Rev. 21:7) Pravda? Či nie?
Mnohí vodcovia vám povedia „vy ste pod milosťou”. Či oni pod tým rozumejú, že môžete horeuvedené Slová Božie vystrihnúť z vašej Biblie a následne ich spáliť, lebo „vy ste pod milosťou”? Čo oni hovoria je polovičná pravda – podvod! A čo tak Mt. 10:38? Môžete byť „pod milosťou” a nebyť hodní Krista! Pravda? Satan začal svoje podvody polovičnými pravdami (napr. 1M. 3:1,4,5)! Títo služobníci sú ako podvodníci, sú leniví overiť si pravdu v Slove Božom a potom slúžia Satanovým záujmom a nie Božím.
A keď vás Duch Svätý vedie ku vášmu krížu, či Ho nasledujete? NIE! Prečo? Pretože neveríte, že On vás tam vedie… a nikto vám nič nepovie! Vy veríte, že On vás vedie k prosperite, pokoju, šťastiu a úspešnému pozemskému životu! Naozaj?
NAŠA SKUTOČNÁ PROSPERITA, POKOJ, ŠŤASTIE A ÚSPEŠNÝ ŽIVOT JE MOŽNÉ NÁJSŤ JEDINE ZA NAŠIM KRÍŽOM A NIKDY NIE PRED NÍM! PRÁVE TAK AJ NÁŠ ŽIVOT VEČNÝ AJ NÁŠ OSUD S BOHOM JE MOŽNÉ NÁJSŤ NIELEN ZA KRÍŽOM KRISTA, ALE TIEŽ ZA NAŠIM KRÍŽOM A NIKDY NIE PRED NÍM!
NA JEHO KRÍŽI, KRISTUS ZOMREL ZA NÁS,
NA NAŠOM KRÍŽI, MY ZOMIERAME ZA NEHO!
Rozumiete tým dvom riadkom hore? Iba Mladucha Kristova im rozumie (Zj. 12:11) pretože Ona tiež dáva život za Svojho Ženícha.
Pán nám tu dáva príklad. Nejaký služobník Boží vám povie nejakú „nepríjemnú“ pravdu, nejaké drsné slová alebo neočakávané vyhlásenia, niečo, čo môže buď odporovať alebo vyložene pobúriť vaše presvedčenia, pozíciu alebo postavenie, niečo, čo môže podráždiť vašu dušu alebo vyvrátiť vaše chápanie, vyprodukovať negatívne reakcie alebo aj bolesť vo vašej duši. Čo urobíte? Ja verím, že takú pravdu nikdy neprijmete; automaticky ju odmietnete, nesúhlasíte s ňou a budete sa rozhodne obraňovať; možno vôbec neodpoviete, rýchlo sa vzdialite alebo podniknete protiútok, čokoľvek vám príde na um ako prvé. Nikdy sa nepozastavíte, nikdy neuvážite „tú hanebnú potupu”, nikdy nepriznáte, že by aj mohla byť pravdou, buď ohľadne vás alebo o vašej situácii, alebo skutkoch, slovách, atď., a že vy to nemusíte vidieť alebo tomu ihneď porozumieť. A určite nikdy sa nepýtate Pána, aby vám ukázal, či je to od Neho, alebo nie.
Nemuselo vás napadnúť, že Pán mohol dať “toho muža” Svojej Cirkvi, a teda, vám osobne, pre zdokonalenie vašej duše a ducha a pre vaše vzdelávanie! (Ef. 4:11,12) V akejkoľvek takej situácii, NAJDÔLEŽITEJŠIA ÚLOHA pre vás je rozoznať, vnímať, zistiť (hneď vtedy alebo neskôr) či “ten muž” vám dáva svoje slová, tvrdé slová, nepríjemnú pravdu sám zo seba ALEBO či vám naozaj dáva slovo od Pána, ktorý ho suverénne povolal za Svojho služobníka, za Svoj inštrument a dal ho Svojej Cirkvi a vám osobne podľa Jeho horeuvedeného Slova a pre vaše zdokonalenie. Ste naozaj schopný urobiť TOTO rozoznanie? Nikdy, ak je vaše srdce uzavreté a neochotné hľadať, skúmať a pýtať sa (Mt. 7:7,8). Iba vtedy vám Pán odpovie a dá potrebné svetlo.
Pán sa nikdy nikoho v Cirkvi nepýta, aby potvrdil Jeho služobníkov Ním vybraných a povolaných a daných Svojej Cirkvi. On má Svoje suverénne dôvody pre Svoj výber a nekonzultuje nikoho, ani žiadnu náboženskú organizáciu, či denomináciu. On povoláva tých, ktorých predzvedel a predurčil ako Svojich služobníkov keďže oni boli, v Jeho očiach, dostatočne skúšaní ohňom, verní Pravde a pretváraní na Podobu Jeho Syna (Rim. 8:29). Pán si žiada, aby Jeho služobníci boli poznaní, uznaní a nasledovaní, aby aj oni v čase boli podriadení tomu istému Slovu Božiemu. Duch Svätý, ktorým veriaci boli znovu-zrodení, cez ich nový zrod dal všetkým veriacim potrebné duchovné zmysly, aby nimi mohli rozoznať Jeho služobníkov, a vieru na ich nasledovanie. Veriaci nebudú mať pri Súdnej Stolici Krista žiadne výhovorky.
BEZ JEHO VYBRANÝCH SLUŽOBNÍKOV, CIRKEV BY NEEXISTOVALA! Nikdy by nemohla byť zdokonalená ani neprišla do jednoty viery a poznania Syna Božieho, do dokonalého človeka, do miery dospelosti plnosti Kristovej (Ef. 4:13). Nanešťastie, väčšina veriacich nepoužíva ich duchovné zmysly im dané Duchom Svätým a tak nemôžu rozoznať Jeho vybraných služobníkov. Týmto strácajú nielen ich duchovné vzdelanie, ale aj duchovný rast a pokrok smerom k dospelosti a dokonalosti. Vyplnenie Vôle Božej pre týchto veriacich musí byť „odložené“ 10-20-30 rokov, alebo až po ich fyzickej smrti.
Slovo v Rim. 8:28-39 je používané (zneužívané?), mnohými pastormi, kazateľmi, učiteľmi, aby presvedčili svoje ovečky o „bezpodmienečnej láske Boha” a o ich fáme „raz spasený, navždy spasený”. Používajú všetky verše tohto Slova, aby oprávnili svoje teórie okrem najdôležitejšieho verša, menovite, verša 36! Tento verš totiž neplatí na celú Cirkev, ani na všetkých veriacich bez výnimky. Platí jedine pre Premožiteľov! Platí pre tých, ktorí svedčia: „PRE PÁNA SME ZABÍJANÍ PO CELÝ DEŇ A SME POVAŽOVANÍ ZA OVCE NA ZABITIE… ALE V TÝCHTO VECIACH SME VIAC. NEŽ VÍŤAZI…”! (verš 37)
Či vy, kazatelia, učitelia, pastori, doktori teológie a kongregácie, ste „denne zabíjaní”? Vy ani nemusíte rozumieť, čo tento verš v pravde znamená, potom ako ho chcete žiť a skusovať? A ak toto Slovo nežijete, ako môžete uplatňovať na seba tie ostatné verše? Byť „denne zabíjaný” znamená „denne umierať” (1Kor. 15:31), byť denne separovaný od našej naturálnej, hriešnej nátury vstupujúc do Života V Kristovi; a tiež byť separovaný od všetkých neochotných, neverných, pyšných, arogantných, bojazlivých a bezbožných bratov a sestier (2Tes. 3:2,6,14(25), atď.). Či vy toto naozaj konáte? Je Kristus váš Svedok? NAOZAJ?
A zatiaľ čo Slovo Božie v Rim. 8:38,39 je absolútne pravdivé ako je napísané, predsa Ono samotné je nekompletné! Prečo? To Slovo hovorí iba o vonkajšej pravde! Ku veršu 39 môžete istotne pridať túto vnútornú pravdu: “ALE NAŠE „OSOBNÉ JA“ JE SCHOPNÉ SEPAROVAŤ NÁS OD LÁSKY BOŽEJ; NAŠA PÝCHA A TVRDOHLAVOSŤ A SEBECKOSŤ A HLÚPOSŤ SÚ SCHOPNÉ PRIVIESŤ NÁS K NÁŠMU VLASTNÉMU ODSÚDENIU”!Iné časti Slova Božieho hovoria o týchto faktoch veľmi jasne. My predsa nemôžeme interpretovať tieto Slová Božie tak sprosto, že „naša vlastná pravda” by popierala iné jasné pasáže Slova Božieho za cenu uspokojenia vlastného chápania, logiky a telesnosti! V týchto veršoch Duch Boží hovorí cez Pavla o „nových stvoreniach V Kristu Ježišovi” (2Kor. 5:17), ktorí ukrižovali svoju telesnosť a tak patria Bohu (Gal. 5:24). Toto je typická cesta doktorov teológie, ktorí používajú jedine ich logiku. Pravda Božia im úplne uniká a takto potom nebezpečne podvádzajú ľud Boží.
AK VYBERIEME DUCHOVNÉ FAKTY A PRAVDY Z NAŠICH LOGICKÝCH ROVNÍC, VŠETKY VÝSLEDKY BUDÚ VŽDY FALOŠNÉ A ZAVÁDZAJÚCE!
Prinútený som Duchom Živého Boha naliehavo žiadať služobníkov Slova Božieho pozastaviť sa, uvážiť Celé Slovo Božie a prestať kázať lži podvádzajúc Jeho ľud namiesto jeho zdokonaľovania v poznaní Pravdy. Ich „dobrá telesnosť”, ich „náboženská humanita” a logika ich zvádzajú od duchovnej Pravdy Slova Božieho a „lepia“ ich ku pasážam, ktoré sú „komfortné a tiež logické ich telesnosti”. Takto dávajú Slovu Božiemu falošnú interpretáciu separujúc text jednej pasáže od inej pasáže toho istého Slova Božieho a potom to miešajú s ich mentálnymi logickými vysvetleniami!
Pravdiví služobníci boli daní Cirkvi Pánom, aby zdokonaľovali svätých v duchu, nie v mentálnych znalostiach, nie pre uspokojenie túžob, očakávaní, nádejí alebo snov ich duše plnej „dobrého humanizmu” (Ef. 4:11,12).
Nuž, ako zakončíme túto kapitolu? Čo je jej pravdivá dôležitosť a význam? Budeme sa musieť vrátiť k bodu 7) na strane 55, vidieť a uvedomiť si, že my nebojujeme proti telu a krvi, ale proti duchovným silám (Ef. 6:12-18), ktorí nám chcú ukradnúť našu pravú vieru (Žid. 12:2(18)), čiže, naše vykúpenie a spásu, dokonalosť V Kristovi, a urobiť z nás “námesačníkov a bláznov” neschopných zaujať pevné stanovisko proti nim, ktorí sú to naši smrteľní nepriatelia! Ale príliš mnohí VERIACI RADŠEJ s nimi spolupracujú, veria im, bojujú jeden s druhým, nedôverujú jeden druhému, neposlúchajú jeden druhého, nenávidia jeden druhého, sú urazenými a podráždenými jeden s druhým, odporujú jeden druhému, ignorujú jeden druhého a takto radšej slúžia Satanovým zámerom, než Božím! Sú neochotní hľadať a skúmať pravdu v akejkoľvek veci, ktorá je sporná medzi takými pyšnými a karnálnymi „bratmi”.
Ako sa vám páči toto zakončenie? Páči sa vám? Veríte mu? Nuž, ja mu nemusím veriť, lebo ja som ho zažil počas veľkej časti mojej služby! Deväťdesiatpäť percent (ak nie viac) veriacich, ktorým som slúžil nielen, že ma nehanebne opustili a zmizli za obzorom, ale mnohí z nich sa mi odplatili zlom za moje dobro, ba čo viac, spustili diabolské a prasačie kampane proti mne na internete. Toto môže byť dôverne známe mnohým pravdivým služobníkom Krista (Mt. 10:21,22).
Väčšina znovu-zrodených, pokrstených veriacich nikdy nevideli a nikdy si neželali vidieť hĺbku ohavnosti a zvrhlosti ich ľudskej nátury, ľudskej starej duše, ich „starého človeka”, jeho schopnosti a ochotu bojovať za jeho hriešny život a spolupracovať so silami zla a temna, ktoré vždy boli jeho spojenci, poradcovia a podporovatelia. Po celý ich kresťanský život boli ochotní prijať požehnania a všetky dobré veci od Boha zakrývajúc v tajnosti zlo a hriechy vo svojich dušiach hrajúc sa na pokrytcov. Mnohí takýto veriaci sa nepoddajú ruke Pána až dokiaľ ich On neprivedie pod skalpel do nemocnice, do invalidného vozíka, do tragickej situácie, do bankrotu, do srdcervúcej beznádejnosti, do žalára, do pracovného tábora, do vojny, do nepredstaviteľných útrap a hrôz – aby „pancier” ich starej nátury konečne praskol!
Kresťanstvo pre mnohých veriacich bolo, aj je, náboženské „šou“, kde predstierajú byť niečím, čím nikdy neboli podvádzajúc každého okolo nich s ich „dobrými úmyslami a prácou” a inými „cnosťami ich dobrej telesnosti“. Prevádzali to buď vedome alebo nevedome. Nech to je akokoľvek, ich neochota sa zmeniť a byť vyslobodení zo zla v ich naturálnom živote a rásť v duchu do Krista (Ef. 4:15) bola fenomenálna! Ich vzdorovanie uveriť pravde bolo ešte fenomenálnejšie! Zdá sa, že každý kresťan má svoj vlastný štandard spravodlivosti, vlastnú pravdu, svoj vybraný verš v Biblii na ktorý povesil svoj život a osud, zatiaľ čo blažene ignoruje zbytok Písma, ako keby neexistoval! Tieto problémy a reakcie medzi rôznymi kresťanmi mnohokrát presahujú čiaru ľudského zdravého rozumu!
Je síce možné, že mnohí takí kresťania si nemuseli byť plne vedomí svojho vlastného srdca a ich biedneho duchovného stavu, ale všetci si boli vedomí svojich myšlienok a zámerov, ich plánov a túžob a neustáleho snaženia sa o ich seba-uspokojenie pre ktoré oni boli celkom ochotní bojovať a vyvinúť prekvapujúco veľké úsilie. Ich vojna bola, a je, uspokojiť seba samých a nie Boha! Ak mali niečo vykonať pre Boha, zrazu sa stali lenivými, flegmatickými, nezodpovednými, pokryteckými, zábudlivými kreatúrami s drasticky limitovanou inteligenciou, neochotní a neschopní stáť na vlastných nohách, rozmýšľať a vynaložiť nejaké úsilie bez hory inštrukcii. A potom vyprodukovali dlhé vysvetlenia prečo nič nemohli urobiť, ani vyriešiť žiadne problémy (toto je z mojich vlastných dlhodobých skúseností).
Polia dnešnej Cirkvi sú pokryté miliónmi obeťami tejto duchovnej vojny, ktorú vojnu títo veriaci odmietli bojovať a nevykonali absolútne nič, aby mohli stáť! (Ef. 6:13) A zodpovednosť spadá väčšinou na ich karnálnych vodcov, ktorí mohli mať veľkú horlivosť v ich dušiach a preto mohli kázať emocionálne alebo s intelektuálnym zápalom, zatiaľ čo v duchu boli mŕtvi.. Ale toto je DUCHOVNÁ vojna a nie emocionálna, či intelektuálna vojna! Nanešťastie, väčšina kresťanov nedokáže rozoznať dušu od ducha a ich vlastné myšlienky od pravdivej viery.
Pán nás nestvoril, aby uspokojoval nás, ale aby v prvom rade uspokojil SEBA! (Zj. 4:11(26)) Akonáhle my uspokojíme Jeho, my tiež budeme uspokojení automaticky. Ani nás nezasadil do skleníka, aby nás ochránil od všetkých nebezpečenstiev, horúceho slnka, ľadových vetrov, zemetrasení, snehových búrok, tornád, hurikánov, divokých zvierat, chorôb, pliag a nešťastí najrôznejších druhov a aby nás udržiaval vo večnom pokoji, tichosti a šťastí. A ak sa snažíme vybudovať nad sebou „sklenenú kopulu” On ju rozbije. Prečo? Pretože On používa presne tie nešťastia, búrky, choroby a nebezpečenstvá aby nás zdokonalil v našej sile, pružnosti, ochote bojovať, stáť pre Neho a takto Mu tiež ukázať, že nás nestvoril nadarmo! Preto nás tiež ponechal na zemi a nezobral nás do Neba, ale uchováva nás od zla (Jn. 17:15// Kol. 1:10-18). My sme boli stvorení bojovať a pracovať. Nebo počká.
.
Kedykoľvek navštevujeme bohoslužby, sedíme v našej lavici, či na stoličke, zaspievame niekoľko pesničiek, vyčkáme na kázeň, počúvame ju možno si aj robiac poznámky, dáme milodary, desiatky a ideme domov. Toto NIE JE proces spásy človeka! My sa môžeme vrátiť domov s ďalšími intelektuálnymi informáciami o Bohu, o Jeho sladkých sľuboch pre nás, o Jeho Synovi Ježišovi Kristovi, o Duchu Svätom, o tom, čo buď musíme alebo nesmieme robiť v našich budúcich aktivitách, aby sme dosiahli niektoré požiadavky z Biblie. Môžeme súhlasiť so všetkým, čo bolo povedané, ba aj tomu veriť a snažiť sa robiť to v nasledujúcich dňoch. Zakrátko zistíme tak, alebo onak, že my to nedokážeme robiť a tak na to zabudneme.
Toto sa tiež vzťahuje na mnohých úprimných kazateľov, ktorí kážu iným, čo sami nedokážu robiť. Po niekoľkých rokoch, kongregácie a vodcovstvo sa nezmenili ani v duchu, ani v ich charaktere alebo schopnostiach konať, čo nemohli konať pred 10-20-30 rokmi. Pána nepoznajú lepšie, ani hlbšie, než pred rokmi, oni môžu iba vedieť VIAC O ŇOM. Nerozumejú lepšie ani Jemu, ani Jeho cestám, myšlienkam, plánom alebo zámerom (Iz. 55:8,9) pretože so všetkými svojimi znalosťami zostali „na zemi“ a nevystúpili (duchovne) vyššie do nebeských oblastí, kde ich Otec dal DO Krista Ježiša (Ef. 2:6)
Myšlienka je ako vozidlo, čln, lietadlo alebo vlak, ktorý sa objaví na vašej „železničnej stanici“ (mozok) a čaká na váš nástup. Nikdy som nepoznal, ani nestretol nikoho, kto by prišiel na železničnú stanicu a nastúpil by do vlaku o ktorom by nemal potuchy, kde ide! Vy ste takého poznali? To by bolo šialené, či nie? No v duchovnom živote, my môžeme robiť tieto „šialené“ veci denne, lebo „nastúpime” skoro na každú myšlienku, ktorá príde na našu „stanicu ” len preto, že sa nám páči, je atraktívna, zdá sa byť dobrá, má potenciál, pozdáva sa nám, atď. Tak nastúpime a dívame sa na scenériu ako cestujeme nemajúc žiadnu ideu, kde môžeme skončiť. Potom, keď skončíme presne tam, kde sme nemali žiadny zámer ísť, alebo sme tú „konečnú“ nenávideli, môže to byť mizéria pokúsiť sa ísť späť do našej nástupnej stanice „zdravý“ a bez nejakej veľkej škody.
Samozrejme, že na skutočných železničných staniciach si môžeme overiť čas, trasy aj cestovný poriadok vlakov alebo sa spýtať „vlakového dispečera”. V duchu taký luxus zrejme nemáme a teda nasledujeme svoju vlastnú „múdrosť“ a berieme šance. Nikdy nehľadáme a nepýtame sa „myšlienkového dispečera” ani nehľadáme žiadny cestovný poriadok. Samozrejme, že „myšlienkový dispečer” a tiež „producent” je duch našej mysle a tak teda „kvalita” a smer našich myšlienok závisí na tom, či duch našej mysle bol obnovený, a do akého stupňa, alebo vôbec nie (Ef. 4:23).
Ako vieme, či duch našej mysle bol obnovený a do akého stupňa? My to NEVIEME. Môžeme jedine súdiť alebo odhadovať podľa jeho ovocia. Ak máme hlúpe myšlienky z ducha našej telesnosti a my ich nasledujeme, nastúpime na ne, sejeme ich, dovedú nás do cieľovej stanice chaosu, temnoty, márnosti, hlúposti, korupcie, škôd a útrat. Ak máme dobré myšlienky z Ducha Božieho a ich nasledujeme, nastúpime na ne, sejeme ich, dovedú nás do cieľovej stanice svetla, krásy, prospešnosti, požehnaní a života večného (Gal. 6:8(27)) hoci nejaké utrpenie alebo bolesť môže byť ich „postranný účinok” počas ich nasledovania. Toto je aj logické, či nie? Inými slovami, môžeme nájsť veci o našej mysli a duši používajúc Boží Princíp siatia a žatvy. Je napísané: „lebo čokoľvek človek seje, to bude aj žať.” (Gal. 5:7b). Podľa našej žatvy môžeme teda súdiť, aké „semeno” sme siali, na aký „vlak” sme nasadli a kam sme s ním docestovali.
My teda spoznávame stav našej mysle, stupeň jej obnovy a tým aj prameň našich myšlienok z „cieľových staníc”, do ktorých prichádzame, keď nasledujeme, sejeme a potom žneme, ovocie tých myšlienok. Tento princíp tiež platí pre obnovu nášho srdca a vôle, našich emócii, predstáv, túžob, chlípností, rozhodovania, atď. Aj toto sú „vlaky”, ktoré nás môžu rýchlo doviezť do čudných aj nebezpečných cieľov, ak na ne „nastúpime” bez toho, aby sme si ich overili s „vlakovým Dispečerom”, Duchom Svätým, ktorý v nás prebýva a želá si nás viesť a zastaviť niektoré „vlaky”, aby neodišli z našej Centrálnej stanice – z našej duše. Ak my v Ňom nežijeme (ako On žije v nás), potom je On podobný „vlakovému dispečerovi zavretému v jeho úrade”, ktorý nemá v našej železničnej stanici žiadnu možnosť nás viesť, ani nám radiť. Niekedy nám môžu poradiť iní „pasažieri“ (bratia, sestry), ktorí môžu mať svoje skúsenosti s niektorými takými „vlakmi“. Ale budeme im veriť? Zdá sa, že my sa vždy musíme učiť na vlastnej koži, no lekcie naučené na vlastnej koži asi nikdy nezabudneme.
Musím tu vložiť jeden dôležitý fakt. Mohli sme utrpieť aj značné škody v dôsledku siatia našej hlúposti, predsa však, AK je naše srdce otvorené a voči Bohu úprimné, tieto škody sa môžu stať kroky k nášmu duchovnému pokroku! Boh je schopný ukázať nám to práve cez našu hlúposť a jej korene a potom nás vyslobodiť z tohoto ducha hlúposti, ktorý v sebe vždy zahrňuje mieru ducha pýchy, tvrdohlavosti, seba-spravodlivosti, otroctva, strachu, atď. Musíme si tiež uvedomiť, že čo je vždy dôležitým faktorom v týchto problémoch je totálny nedostatok komunikovania (Žid. 13:16) ako aj naša neschopnosť (neochota) pýtať sa jednoduché otázky (vidzte strany 20,21 a 87-90) a dostať radu od ľudí, ktorí vedia, alebo majú skúsenosti. AK naše srdce nie je otvorené, ani úprimné voči Bohu, nikdy sa nedostaneme z toho kolotoča našej vlastnej hlúposti a nasledujúcich škôd.
Posledný fakt, ktorý patrí do tohto zakončenia je, že my sa učíme JEDINE cez chyby, naše vlastné chyby, alebo cez chyby iných. Preto nám Pán „uštedruje“ hojné možnosti robiť chyby v každej oblasti nášho života, kde sa podľa Pána musíme učiť múdrosti. Všetci veriaci začínajú z duchovnej hlúposti, naivity a nulovej duchovnej inteligencie. My samozrejme nikdy nepripustíme takýto nehanebný fakt, no fakt zostáva, že nikto z nás nezačal z múdrosti a dokonalosti. Múdri veriaci sú tí, ktorí sa UČIA zo svojich chýb.. Sprostí zostávajú tí, ktorí sa neučia, sú príliš pyšní na učenie, príliš tvrdohlaví, príliš leniví alebo sú takí v dôsledku iných „cností” ich telesnosti. Ale keď Náš vlastný Spasiteľ a Pán Ježiš Kristus sa musel UČIŤ poslušnosti cez veci, ktoré On musel pretrpieť, potom o koľko viac sa MY MUSÍME UČIŤ? Môžete to odhadnúť? Lebo potom, čo On bol zdokonalený stal sa Pôvodcom Večnej Spásy pre tých, čo Jeho POSLÚCHAJÚ (Žid. 5:8,9) a nie pre tých, ktorí v Neho síce uverili, ale nestarajú sa ani o Jeho Vôľu, ani o Jeho Prikázania, ani o Jeho Slovo!
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…