NAŠE SNY A REALITA – Kapit.5 – Odosielanie #105 – ŽIVOT zo SMRTI úryvok
KAPITOLA 5
NAŠE SNY A REALITA
Od prvého dňa môjho vykúpenia som mal sny o kresťanstve. Všetky boli falošné a ja som sa musel učiť tento jednoduchý fakt cez mnohé utrpenia a sklamania. Duchovná realita sa takmer vždy ukázala rozdielna, či sa dotýkala Boha, kresťanov, pohanov… alebo aj seba samého. Áno, „sníval” som aj o sebe samom a muselo to zobrať Pánovi dosť času, aby mi konečne ukázal, že ja som NEBOL, čo som si myslel, že som bol! Ale keď som v pravde začal vidieť sám seba, začal som kráčať do svojej reality. A toto je znamenité miesto vyjadriť nasledovnú pravdu:
NAJVÄČŠIA TRAGÉDIA KRESŤANOV JE TÁ, ŽE ONI NIE SÚ TO, ČO SI MYSLIA A VERIA, ŽE ONI SÚ! A TOTO PLATÍ PRE KAŽDÝ VEK KRESŤANOV. JEDNODUCHÝ DÔVOD JE TEN, ŽE ONI NEVIDIA SAMÝCH SEBA, AKÍ ONI V SKUTOČNOSTI SÚ V OČIACH KRISTA! A KEĎ IM PÁN ZAČNE UKAZOVAŤ SKUTOČNÚ PRAVDU O SEBE SAMÝCH, NEMOŽU UVERIŤ, ČO VIDIA! ONI TOTIŽ VŠETCI VERIA, ŽE SÚ SPRAVODLIVÍ A SVÄTÍ A BOHU PLNE PRIJATEĽNÍ HNEĎ PO ICH VYKÚPENÍ A KRSTE PRETOŽE ICH „VIERA, LÁSKA A ODDANOSŤ JEŽIŠOVI” SÚ ÚPRIMNÉ A PRAVDIVÉ – TAKTO ONI VERIA.
Vaše presvedčenia o vašej viere, láske a oddanosti Ježišovi môžu byť veľmi úprimné a pravdivé, ale vo vašej duši (myseľ, srdce, vôľa) a vo vašom duchu (vedomie, intuícia-rozoznávanie, spoločenstvo), je toho oveľa viac, než len vaša novonájdená viera a oddanosť Ježišovi. Ohromné teritória našej duše a ducha boli kráľovstvom Satana po celý náš predošlý život a Satan nezačne „demontovať“ svoje kráľovstvo v nás len preto, lebo jedného dňa sme uverili v Iného Majstra, ba aj túžime Ho nasledovať. Ak veríte v takýto sen, potom sa pripravte na šokujúce prekvapenia a sklamania a budúce zjavenia o vašej skutočnej duši a duchu a o skutočných silách v nich. Ste pripravení pre vašu realitu? NIE, nie ste! Totižto, nikto vás na to nemôže pripraviť, ako ani vy sa nemôžete pripraviť na to, čo sa vám bude zajtra v noci snívať. Váš sen príde odnikiaľ a bez toho, aby bol pozvaný sa objaviť! Tak to je aj so všetkými zjaveniami o vašej duchovnej realite! Oni všetky prídu „odnikiaľ”, neočakávane a bez vášho pozvania. Duch Svätý nečaká na vaše pozvania, ani na vašu pripravenosť, aby vám mohol predstaviť „svetlo o vašej realite”, napokon ani „svetlo o Jeho realite”.
Chápte, že my tiež snívame o Pánovi a predstavujeme si, aký On musí byť z toho, čo sme čítali v Biblii. My nemáme ani potuchy o Jeho duchovnej realite. My nikdy nebudeme „hotoví a pripravení” pre Jeho zjavenia o nás alebo o Ňom Samom. A keď oni prídu – sme obyčajne ohromení, zdvorilo povedané. A nielen ohromení, ale dosť často urazení, zlostní, zmätení, neschopní veriť – toto nemôžem byť ja! Toto nemôže byť Pán! Nuž, prečo nie? Kde je napísané, že zjavenie o vás nemôže byť pravda? PÁN pozná naše srdce, nie my! (Jer. 17:9) A ak by Duch Svätý neotvoril naše oči, my by sme ani nespoznali Pána, hoci by On s nami kráčal! (Lk. 24:13-16,31)
Ak my nevieme, čo je v našom srdci, potom prečo sme prekvapení, keď nám Pán ukáže veci, ktoré sú v ňom a my sme o nich nikdy nevedeli? Prečo by sme mali byť urazení, keď Pán začne vyťahovať z nášho srdca a duše „odporne páchnucu, arogantnú, bojazlivú, seba-spravodlivú, sprostú a hriešnu kreatúru”, ktorú On nenávidí a nikdy s ňou nebude mať žiadne spoločenstvo? Nemali by sme Mu radšej poďakovať a bozkať Jeho ruku? A oslavovať Ho za Jeho svetlo a prácu? Čo myslíte? Pozrime sa a vedzme, že takto sme my VŠETCI boli pred našim vykúpením, ale aj po ňom a tiež po našom krste, ak sme nezačali kráčať po úzkej ceste! Ako dlho po našom krste? Ja naozaj neviem pre iných, ja to viem len v mojom prípade. Vyťahovanie hroznej, pyšnej, arogantnej, hriešnej kreatúry z našej duše je v pravde ten skutočný proces NAŠEJ SPÁSY, a my sme povolaní vykonávať túto prácu spolu s Pánom, s bázňou a trasením. Lebo je to On, ktorý v nás pracuje, aby sme boli ochotní konať túto „špinavú prácu” spolu s Ním, lebo je to Jeho zaľúbenie (Fil. 2:12b-13). On v prvom rade zomrel, aby z nás vybral TÚTO HROZNÚ KREATÚRU, TENTO KOREŇ NÁŠHO ZLA a hriešnej nátury a nie iba odpustiť nám naše hriechy!
Mali ste niekedy možnosť vo vašom kresťanskom živote konať s Pánom takúto „špinavú prácu”? Ak áno, potom toto bol POČIATOK VÁŠHO PREMÁHANIA A VAŠEJ VLASTNEJ SPÁSY! Ak nie, potom táto kreatúra stále žije vo vašej duši, či ste si toho vedomí, alebo nie, a váš osud je v najlepšom prípade neistý. V kapitolách 2 a 3 Knihy Zjavenia, Pán súdi sedem zborov v Malej Ázii, ktoré reprezentovali všetky cirkvi až do konca éry Nového Zákona, do posledných dní tohto sveta. A v tomto Jeho Súde On dáva sľuby iba Premožiteľom (Zj. 2:7,11,17,26; 3:5,12,21), to znamená, iba tým, ktorí vypracovávali svoju spásu, ako je prikázané v Jeho Slove (Fil. 2:12b-13). Osudy ostatných veriacich, nepremožiteľov, tých, čo nezvíťazili sami nad sebou, musia byť hľadané v iných častiach Nového Zákona.
Kresťan, ktorý sníva je v podstate kresťan, ktorý je podvedený a nepozná realitu. A jedna veľmi dôležitá časť jeho premáhania zahrňuje jeho sny. Sny o sebe samom, o Otcovi, o Synovi-Našom Spasiteľovi a Pánovi, o Duchu Svätom, o Cirkvi, o bratoch a sestrách, o Slove Božom, a teda skoro o všetkom, čo sa dotýka duchovného sveta! Bude musieť odmietnuť všetky svoje sny a predstavy a podvody a predstierané túžby a objať realitu ktorá je, alebo bude, jemu ukázaná Duchom Svätým po jeho krste, AK je jeho srdce Jemu otvorené. AK jeho srdce nie je Pánovi a Jeho Duchu otvorené, prežije svoj kresťanský život cestovaním cez „náboženský rozprávkový svet (Disney world)” a jeho „starý človek“ bude mať zábavu. Ale na konci cestovania sa tá zábava premení na príšerný šok a tragédiu. „Disney world“ je rozprávka, ale horeuvedený fakt nie je rozprávkou v žiadnom ponímaní. Nanešťastie, sú celé zástupy pokrstených kresťanov, ktorí si dnes užívajú kresťanskú „Disney world“ rozprávku.
My tiež snívame o modlitbách. Modlíme sa za mnohé veci a dostávame možno len niekoľko odpovedí, a potom povieme, „Nuž, Pán sa odvrátil odo mňa, nepočuje ma”, alebo „Na moju modlitbu neodpovedá”, alebo niečo podobného. Pravda je, že Pán je ďaleko od bezbožných, ale On počuje modlitby spravodlivých (Pr. 15:29). Tri fakty je tu potrebné spomenúť:
a) Nie sú to len pohani, ale aj znovu-zrodení veriaci, čo môžu byť pyšní, arogantní, bezbožní, nespravodliví, odporní a zlí (Mt. 7:11), takže, Pán bude počuť, čo sa modlia, lebo Jeho Duch je Všadeprítomný a Vševedúci, ale On na ne neodpovie pretože On takým veriacim odporuje (Jak. 4:6// 1Pet. 5:5)
b) On počuje a odpovedá na všetky modlitby spravodlivých a o tomto fakte nesmieme nikdy pochybovať. Jeho odpoveď v podstate je: ÁNO, NIE alebo POČKAJ. My môžeme pociťovať, že On niekedy na naše modlitby neodpovedal. Niektoré z hlavných príčin, ktoré sú ale proti našim pocitom a zdôvodneniam sú opísané v nasledujúcom bode.
c) My sa môžeme modliť a potom nečakať na Jeho odpoveď. Alebo sa môžeme modliť bez viery, pochybujeme, že On odpovie, alebo že odpovie kladne. Dosť často sa tiež zdá, že Pán neodpovedá na naše modlitby pretože neodpovedá na ne spôsobom, ktorý my očakávame, alebo si predstavujeme. Ak sa toto udeje, my buď „minieme” Jeho odpoveď, alebo ju nerozoznáme a teda ju neprijmeme pretože ona nezodpovedala našim očakávaniam, či predstavám, či logike. V takýchto prípadoch Mu nikdy neďakujeme za Jeho odpovede a náš život modlitby je zle a negatívne ovplyvnený. My sa musíme učiť nielen, ako sa modliť, ale aj ako čakať a prijať Jeho odpovede. Keďže my obyčajne nečakáme na Jeho odpovede, On často odpovedá na naše modlitby v každodenných skúsenostiach nášho života. Či my ich tam vidíme? Asi len málokto z nás. Väčšina veriacich by potrebovala niekoho, kto dokáže rozoznať a interpretovať ich skúsenosti a načrtnúť správne duchovné uzávery.
My sa môžeme modliť za seba, alebo za iných, za uzdravenie nášho tela alebo duše (zlomené srdce, bojazlivá myseľ, nerozhodná vôľa, neistota v duši, nedostatok viery alebo múdrosti, neschopnosť konať, čo vieme, že by sme mali konať, atď.) Tiež sa môžeme modliť za naše živobytie, naše vzťahy, za našu všeobecnú situáciu a pre rôzne problémy v našom živote alebo v živote našich bratov, či sestier, či rodinných príslušníkov. No všeobecne, my nemáme ani potuchy, čo musí Pán vykonať, aby odpovedal na našu modlitbu zvlášť, keď to zahrňuje našu slobodnú vôľu, alebo slobodnú vôľu kohokoľvek iného pre koho sa modlíme. Takmer nikdy si neuvedomujeme, že kedykoľvek sa modlíme a modlíme sa aj za iných, všetky osoby zahrnuté v modlitbe sa automaticky podieľajú na Jeho odpovedi na našu modlitbu. Pán od takých osôb môže požadovať, aby niečo vykonali, niekam šli, hovorili alebo napísali niečo, navštívili niekoho, učinili pokánie alebo odpustili niekomu, atď. Všetky tieto osoby sú povolané konať ich slobodnú vôľu voči každej takej požiadavke Pánovej. Vy poviete: Pán dokáže všetko! Pravda – ale On nikdy neurobí nič proti slobodnej vôli človeka, čo je jeden zo základných Princípov Jeho Stvorenia! Iba Satan sa nikdy nepýta na vaše dovolenie a vždy je ochotný porušiť, či zneužiť našu slobodnú vôľu a prinútiť nás konať jeho rozhodnutia! Boh toto nikdy nerobí.
Napríklad, niekoľko krát som započal modlitby za manželstvá, ktoré „viseli na vlásku”, alebo nijako nefungovali. Žiadali sme Pána za ich vyzdravenie a obnovu. V niektorých prípadoch Pán odpovedal dosť rýchlo, v iných prípadoch to zobralo rok-dva, a v niektorých prípadoch sa dodnes nič neudialo. Prečo? V jednom takom prípade jeden z manželov bol absolútne neochotný urobiť kroky, ktoré Pán ustanovil pre ich obnovu a uzdravenie. Neochota a s ňou súvisiaca nevera viažu ruky Pána (Mt. 13:58). Toto obyčajne vysvetľuje všetky ťažkosti a časové oneskorenia Jeho odpovedí, ktoré my nemôžeme pochopiť. Ak Pán dovoľuje miliónom pohanov, aby šli do večného zahynutia, a to len kvôli ich nevere, potom On zaiste môže dovoliť pyšnému a tvrdohlavému manželovi (manželke), aby zahynuli tou istou cestou a pre tú istú príčinu. Tu musím poznamenať, že Slovo Božie v Sk. 16:31 neplatí na každý „dom” v kresťanstve! Tuná Apoštol Pavol uistil žalárnika špecificky o jeho spáse aj o spáse tých žijúcich v jeho dome. Hoci je to túžba Boha, aby bola spasená celá rodina, predsa však to nie je pravidlo, ani zákon! (2Pet. 3:9) Pán nikdy neodpovie kladne na modlitby, ktoré sú proti Jeho Vôli a Zámeru.
Iné druhy snov sú snívané značným počtom vodcov v cirkvi – pastorov, kazateľov, učiteľov, starších. Ja verím, že väčšina z nich sú úprimní a plní znalostí. Oni veria, alebo aspoň dúfajú, že ich kázanie, učenie alebo poradenstvo bude pre poslucháčov užitočné a možno aj pomôže rozriešiť rôzne problémy v ich kresťanskom živote. Nuž, možno áno… možno nie. Nikto nevie. Ale toto nie je ten ozajstný problém, ani žiadna časť ich sna.
Ich sen tkvie v jednoduchom fakte, že títo služobníci asi nevidia, nevedia a neuvedomujú si, ČO ich poslucháči, ich ovečky, ich študenti alebo ich kongregácie potrebujú V ICH DUCHU! Taká myšlienka možno nikdy neprešla ich mysľou. Prečo? Oni nemusia vidieť, ani chápať žiadny rozdiel medzi ľudskou dušou, ľudským duchom a Božím Duchom. A tí medzi nimi, ktorí sú úprimní a nie pyšní si to priznajú. Čo je ešte hlbšia pravda je, že títo vodcovia nemusia vedieť, vidieť a chápať, či oni majú v ich vlastnom DUCHU (nie v hlave), čo poslucháči tak desperátne potrebujú v ich DUCHU (nie v ich hlave)! Potom, čo je výsledok takéhoto sna?
a) Po 2,000 rokoch, kongregácie sa stali intelektuálnymi náboženskými kolotočmi, kde mnohí služobníci sa kŕmia zo stromu poznania dobra a zla a potom podávajú to isté ovocie aj ich poslucháčom. A výsledok je SMRŤ! Oni priebežne kŕmia svoje kongregácie smrťou. DNES NIE JE V CIRKVI ŽIADNY ŽIVOT JEŽIŠA KRISTA! Po 2,000 rokoch Cirkev zjavne neobjavila, že keď kŕmime seba alebo iných ovocím stromu poznania dobra a zla, my sami NEMOŽEME SÚČASNE jesť, ani kŕmiť iných, ovocím stromu života! (1M. 3:22-24)
b) Po 2,000 rokoch, Cirkev neobjavila, že naše biblické znalosti NIE SÚ našou spásou, že zväčšenie našich biblických znalostí NIE JE zväčšenie našej spásy alebo duchovného rastu. Biblické znalosti sú dôležitým nástrojom pre našu spásu, ale keď ten nástroj nie je použitý pre „vypracovávanie našej spásy” (Fil. 2:12b), potom sa stáva neužitočný. Dobre informovaní ľudia dokážu hovoriť, učiť alebo kázať pravdu, ALE ak sú duchovne mŕtvi, potom hovoria, učia a kážu mŕtvu pravdu! To tiež znamená, že dnešné kongregácie sú podobné školským triedam, kde učitelia a profesori dávajú svojim študentom prednášky zvyšujúc ich znalosti. Keď študenti odídu, odídu s novými informáciami a so zvýšeným poznaním v ich hlavách, no V ICH DUCHU nezmenení!
Čo je ešte horšie, oni môžu odísť viac podvedení v sebe, než keď prišli, pretože mohli obdržať duchovne falošné informácie. A ak im uverili, pretože mohli byť prijateľnejšie alebo logickejšie voči tomu, čo ich duše očakávali, potom oni v nich vyprodukovali ešte hlbší podvod, ktorý ešte prehĺbil ich duchovnú smrť. A ak by aj boli dostali pravdu z Písma, aj tak mohli stále odísť podvedení! Prečo? Ani takí profesori (kazatelia), ani poslucháči nevidia a nechápu, že oni nemôžu KONAŤ, nemôžu ŽIŤ vo svojom naturálnom živote pravdu, ktorú počuli. Pán hovoril v podobenstvách pretože naturálne duše neboli schopné pochopiť duchovný význam Jeho slov, ani ich uviesť do života.
Duchovný „nový človek”, ktorý je podľa Boha stvorený v spravodlivosti a pravdivej svätosti (Ef. 4:24) môže zostať tým „novonarodeným bábätkom” akým bolo pri našom vykúpení, kedy boli jeho narodeniny! Nebolo kŕmené správnou stravou a preto nerástlo. Sme znovu-narodení veriaci, ale kŕmime sa a pokračujeme žiť v našej naturálnej duši! O naše „novonarodené bábätko z Neba” sa vôbec nemusíme starať!
c) Po 2,000 rokoch, Cirkev stále neobjavila, že Písmo nebolo napísané pre nášho naturálneho človeka! To zahrňuje nielen všetkých pohanov, ale aj všetkých karnálnych veriacich. Oni nedokážu prijať, ani pochopiť z Písma absolútne nič duchovného (1Kor. 2:14).
Slovo Božie ukazuje človeku jedine CESTU! Pohanom Ono ukazuje CESTU k Vykúpeniu, a veriacim ukazuje CESTU ku Spáse-Zdokonaleniu potom, čo boli vykúpení. CESTA ku Vykúpeniu bola a je pohanom kázaná počas evanjelizačných zhromaždení, ale CESTA k Zdokonaľovaniu nie je znovu-zrodeným veriacim nikdy kázaná, ani vysvetľovaná! Kazatelia vzdelávajú ich kongregácie ako byť „lepšími kresťanmi” v ich naturálnom živote pričom ten naturálny život nemá byť ďalej vzdelávaný, ale má byť ukrižovaný! (Gal. 5:24)
NIKTO VO SVOJOM NATURÁLNOM STVORENÍ NIE JE SCHOPNÝ ŽIŤ SLOVO BOŽIE AKO JE NAPÍSANÉ, ČI JE POHAN, ČI VERIACI! (Jn. 15:5b) NO KAŽDÝ NATURÁLNY ČLOVEK JE SCHOPNÝ TO SLOVO BOŽIE ČÍTAŤ, PÍSAŤ, UČIŤ, KÁZAŤ, UVÁŽIŤ, ČI ARGUMENTOVAŤ O ŇOM. NO ŽIADNE TAKÉTO AKTIVITY NEUSCHOPNIA NATURÁLNEHO ČLOVEKA TO SLOVO BOŽIE ŽIŤ!
d) Po 2,000 rokoch, Cirkev stále neobjavila že je úžasný rozdiel, neprekonateľná priepasť medzi „starým fyzickým” a „novým duchovným stvorením v Kristu“; medzi karnálnym a duchovným veriacim! ONI ŽIJÚ ROZDIELNE ŽIVOTY, inak sa chovajú, hovoria, jednajú, majú rozdielnu vieru, túžby, chápanie, majú rozdielne alebo žiadne pohľady do budúcna, rozdielnu alebo žiadnu poslušnosť voči Otcovi v Nebesiach aj voči Jeho Slovu na zemi!
Nové stvorenie V Kristovi nemá záujem o logické vysvetľovania z Písma; nemá chuť na žiadne mŕtve jedlo, biblické jedlo „pasterizované” v mysli človeka. Ono chce primárne vedieť, či to, čo sa učí, káže, alebo koná je naozaj Vôľa jeho Nebeského Otca, alebo je to vôľa a želanie človeka! To tiež znamená, či tá „strava“ pochádza z Ducha Svätého, alebo z naturálnej duše človeka! Či je ona živá alebo mŕtva – pasterizovaná. Na konci kapitoly 1 sme už opísali rozdiel medzi čerstvou, živou stravou a stravou pasterizovanou, ktorá je MŔTVA. Všetky živé enzýmy v tej strave boli zabité – a to veľmi efektívne a permanentne.
Ten NAJNEBEZPEČNEJŠÍ SEN, ktorý takmer celá Cirkev verí, učí a káže je ten, že KEĎ UVERÍME V JEŽIŠA AKO NÁŠHO SPASITEĽA A SME VYKÚPENÍ, SME BEZPODMIENEČNE SPASENÍ A SME AUTOMATICKY V KRISTU JEŽIŠOVI AKO „NOVÉ STVORENIE”! Nanešťastie, toto nie je iba sen, je to MAJSTROVSKÉ DIELO PODVODU od samotného Satana! Ono privádza všetkých veriacich do zóny nebezpečenstva straty ich spásy! Prečo je tento podvod tak ľahko a ochotne prijatý do presvedčenia veriacich?
Pretože NAŠA KARNÁLNA DUŠA baží po ľahkom a komfortnom kresťanstve! Satan to tiež vie a to mu dáva nekonečné možnosti pre veľký výber podvodov. Príklad: “Uveril si, si pokrstený, nuž seď vo „svojom zbore”, spievaj (ak sa ti to ľúbi), počúvaj kázeň (ak je zaujímavá), daj nejaký milodar (ak sa to od teba očakáva) a opakuj to až dokiaľ nezomrieš. A potom pôjdeš rovno do Neba a milujúci Nebeský Otecko ťa privíta s otvorenou náručou.”
Ale v momente, keď zomrieš, tento sen tvojej karnálnej mysle bude rozbitý do prachu. A keď potom otvoríš svoje oči, asi uvidíš temnotu a čo budeš asi počuť okolo seba bude plač a škrípanie zubov – nie práve Nebo (Mt. 8:12(10)+22:13+24:51+25:30). Celý Nový Zákon hovorí o tomto sne, ale nie cirkevní vodcovia.
Duch Svätí jasne deklaruje: “… AK JE NIEKTO V Kristovi, je novým stvorením: všetko staré pominulo; hľa, VŠETKO sa stalo novým” (2Kor. 5:17).
Pravda? Samozrejme pravda! Čo ale toto Slovo Božie v pravde znamená? Ako má byť interpretované a uverené?
Takto hovorí Duch Boží:
● Ten NIEKTO je VERIACI, lebo POHAN nemohol nikdy byť V Kristu Ježišovi! A iné druhy ČLOVEKA v tomto Stvorení neexistujú, iba veriaci alebo pohani.
● “AK JE NIEKTO V KRISTOVI” potom znamená „AK JE VERIACI V KRISTOVI”. Toto Slovo potvrdzuje, že NIE KAŽDÝ VERIACI JE AUTOMATICKY V KRISTU JEŽIŠOVI len preto, že v Neho uveril a bol pokrstený. Karnálni veriaci nemôžu byť V Kristovi – hoci Kristus je V nich! Znovu-zrodení veriaci sú V Kristovi POTENCIONÁLNE lebo Náš Otec nás vložil do Krista podľa Svojej Vôle, ale NIE podľa našej vôle! Podobne, každý narodený na túto planétu je POTENCIONÁLNE spasený v Kristu Ježišovi, či to on prijme, alebo odmietne.
● „Nové stvorenie” je to, kde VŠETKO je nové, nielen zopár veci, ale VŠETKO.
● Ďalšie Slovo vyslovené Ježišom Kristom jasne hovorí: “AK NIEKTO nezostane vo Mne…” (Jn. 15:6)
Toto Slovo tiež znamená „AK VERIACI nezostane vo Mne …”lebo POHANnikdy nemohol byť najprv V Kristovi! Toto je tiež dôkazom, že VERIACI MÔŽU STRATIŤ SVOJU SPÁSU VYSTÚPENÍM Z KRISTA! Ak by toto bolo nemožné (podľa mnohých kazateľov a doktorov teológie) potom toto Slovo Božie by nemohlo v nijakom prípade existovať!
● Ďalší príklad v Slove Božom sa nachádza v evanjeliu Matúša 16:24:
Slová „AK chce NIEKTO Mňa nasledovať (tak sa rozhodne)…” majú identický význam “AK chce NIEKTORÝ VERIACI Mňa nasledovať (tak sa rozhodne) …”
Tento posledný príklad nám tiež pomôže dostať ďalšie potrebné svetlo, čo sa týka faktu „bytia V Kristovi”, nasledovať Krista, alebo Ho nenasledovať, zotrvávať alebo nezotrvávať v Ňom, v konečnom výsledku, stratiť svoju spásu alebo si ju podržať. Aby sme VIDELI a pochopili toto ďalšie svetlo, Duch Pána nám ukazuje nasledovný duchovný obraz.
● ŽIADNY POHAN nemôže nikdy nasledovať, ba ani sa rozhodnúť nasledovať Pána predtým, než sa stane veriacim a teda vykúpeným. Pravda?
● VERIACI sa môžu rozhodnúť nasledovať Pána ich rôznymi spôsobmi a cestami. V Mt. 16:24 Pán používa slovo „AK veriaci chce…” takto ponechajúc výber a rozhodnutie na slobodnej vôli každého veriaceho. Pravda?
● DUCHOVNÍ veriaci nasledujú Pána učením sa, ako kráčať súc ochotní zapierať samých seba a pozdvihovať svoj kríž pomerne kontinuálnym spôsobom bez časových strát. Prijímajú pravdu im deklarovanú v láske a takto pokračujú v raste do Krista vo všetkých veciach (Ef. 4:15). Hľadajú a milujú pravdu viac, než seba samých a svoj „imidž”. Pravda?
● KARNÁLNI veriaci sa môžu pokúšať nasledovať Pána aspoň z času na čas sporadickým spôsobom, alebo sa môžu rozhodnúť Pána vôbec nenasledovať hlavne, keď zistia, že toto kráčanie je pre nich „príliš ťažké ” alebo im ich vodcovia povedia, že oni sú pod milosťou a nepotrebujú dvíhať žiadny kríž. Alebo môžu skoro dosiahnuť ich „limit“ a zastaviť sa po dosiahnutí určitej úrovne V Kristovi. To tiež znamená, že môžu občas obdržať nejakú pravdu tu a tam, či už hovorenú v láske, alebo nie a tak rásť do Krista trošku tu, a po nejakom čase, trošku tam, a medzi takými občasnými krokmi môžu mať dlhé prestávky, aj niekoľko ročné. Obyčajne nehľadajú, ani nemilujú pravdu lebo VŠETKÁ pravda, ktorá je pre nich nová, je proti ich náture, vôli a želaniam. Pravda?
● Slovo v Ef. 4:15 je ďalším dôkazom, že my NIE SME V KRISTOVI hneď po našom vykúpení pretože musíme RÁSŤ DO NEHO vo všetkom! Ak by sme boli V Kristovi hneď po uverení v Neho, nemuseli by sme rásť do Neho! Pravda? Naša pozícia V Kristovi je teda ustanovená prijatím a uverením pravdy nám hovorenej v láske, nielen akademicky, ale v láske, keďže láska je dôležitou prísadou v našej službe (Boh je láska – 1Jn. 4:8,16, On nie je intelektuálny profesor). Tiež je ustanovená zapieraním seba samých, vlastných myšlienok, rozumovaní, predstáv, želaní, presvedčení, zámerov kedykoľvek oni oponujú pravde, ktorú sme počuli a prijali. Zobranie nášho kríža a nasledovanie Pána je absolútne rozhodujúce pre našu spásu keďže CELÁ NAŠA KARNALITA – TELESNOSŤ zomiera jedine na našom kríži a nikde inde! Tam ukrižovávame našu telesnosť a rastieme do Jeho Tela. Len potom naplno patríme Kristovi a sme V Ňom, keď sme ukrižovali našu telesnosť (Gal. 5:24).
● V Kristovi sú rôzne pozície závislé od toho, ako ďaleko, či vysoko sme vyrástli do Krista počas nášho pozemského života. Logicky, úrovne nášho bytia V Ňom sa môžu pohybovať od 0% do 100% a my sme vždy niekde medzi nimi. Duchovná pravda je, že 0% nemôže existovať, keďže my sme už uverili Slovo pravdy, Evanjelium našej Spásy, pri našom vykúpení a boli zapečatení Svätým Duchom zasľúbenia a obdržali závdavok nášho dedičstva (Ef. 1:13,14). Inými slovami, vyrástli sme DO Krista určitú malú počiatočnú mieru, ktorá sa stala akoby našim počiatočným základom. Potom sme mali na tom základe stáť a rásť ďalej a budovať na ňom a dospievať vierou kráčajúc k nášmu zdokonaleniu (Žid. 6:1-3). Tento počiatočný základ je akoby oddeľovacia čiara medzi karnálnymi a duchovnými veriacimi. Duchovní veriaci zdedia prísľuby cez vieru a trpezlivosť, karnálni veriaci sú leniví a ustrašení a duchovných veriacich nenasledujú, hoci sú k tomu nabádaní Duchom Svätým, ktorý je v nich, a tiež cez Apoštola Pavla v Slove Božom (Žid. 6:12). Až niekedy vo večnosti sa priblížime 100% úrovni bytia V Ňom, čo znamená, budeme plne pretvorení a zmenení na Kristovu Podobu.
● Môžeme tiež stratiť našu počiatočnú mieru bytia V Kristovi, čiže, stratiť naše vykúpenie keď „odpadneme” (Žid. 6:4-6), keď „nezostaneme v Kristovi” (Jn. 15:6), keď sme opäť premožení svetom, čo je horšie, než náš začiatok pred vykúpením (2Pet. 2:20-22), keď po našom vykúpení neprijímame lásku pravdy, aby sme mohli byť (pokračovali byť) spasení, zdokonalení (2Tes. 2:10-12), keď odmietame v nás prekonávať zlo, ktoré nám stojí v ceste ku našej zmene na Podobu Krista (Zj. 3:5), čo je Konečná Vôľa Boha, Nášho Otca (Rim. 8:29), atď.
● Je rozdiel medzi „bytím v Kristovi” a „obliekaním si Krista” (Rim. 13:14// Gal. 3:27). „Obliekať si Krista” je identické s „obliekaním si nového človeka” (Ef. 4:24), čo je identické s „obliekaním si láskavosti, pokory mysle, lásky, poddajnosti, trpezlivosti, zhovievavosti jedného voči druhému, odpusteniu jeden druhému, atď.” (Kol. 3:12-14), čo je identické s „kráčaním na úzkej ceste, ktorá vedie do života” (Mt. 7:13,14), čo je identické s „kráčaním k dokonalosti” (Žid. 6:1-3), čo je identické s našim premáhaním (Zj. 2:7, 11,17,26 + 3:5,12,21).
Takže, „obliekanie si” je naša AKTIVITA riadená Duchom Svätým s našou spoluprácou v bázni a trasení (Fil. 2:12b,13), zatiaľ čo „bytie V Kristovi” je naša POZÍCIA v Kristovi s priradenou mierou Jeho Svätosti, Múdrosti, Spravodlivosti, Moci, Autority, atď. Toto všetko je k dispozícií nášmu Novému Človeku V Kristovi, ale nie k dispozícií našej duši samotnej, aby to mohla používať sama v sebe ako individuálna osoba separátna od Krista! Inými slovami, Kristus nám nedá Svoju Moc, Múdrosť, Autoritu alebo iné z Jeho cností, aby sme ich mohli manipulovať oddelene od Neho. Nie, my ich všetky máme V Ňom a len cez Neho.
Ak sa pozrieme na seba v TOMTO Svetle Ducha Božieho, naše presvedčenia budú asi musieť byť značne revidované a naše možné sny zničené. A toto by sme mali urobiť, za prvé, kvôli Pánovi, aby nebolo, že umrel za nás nadarmo. Za druhé, pre naše vlastné dobro a konečný osud. A za tretie, aby sme konečne prestali, alebo aspoň limitovali, trápiť priebežne Ducha Svätého (Ef. 4:30). Napokon, AK PRACUJEME PRE PÁNA, TO NEZNAMENÁ, ŽE PATRÍME PÁNOVI ALEBO, ŽE PÁN NÁS POZNÁ! (Mt. 7:22,23)
V závere by som sa opýtal nasledovnú otázku: Či Pán môže POUŽIŤ hocičo, čo sme mohli urobiť „pre Neho“, ak my nie sme V Ňom? Odpoveď je: ÁNO, ale pre dotyčnú osobu niet odmeny. Práve tak, ako Pán môže použiť „prácu” diablov, hoci oni nie sú za to nijako odmenení (mali by sme rozumieť, že Pán používa tiež diablov pre našu spásu! – 1Kor.5:3-5,// 1Tim.1:20, atď.)
Oceňujete si, vážite si Svetlo od Ducha Svätého? Ja si ho vážim nadovšetko, keďže som ho nemal vždy, ale bolo mi ono postupne sprístupňované, zjavované Jeho Milosťou, ako som bol Ním v duchu uschopňovaný ho prijať. My môžeme prijať Jeho Svetlo a zjavenia jedine do nášho Nového Človeka, nikdy nie do nášho starého špinavého, hriešneho človeka, ktorého Nás Otec už dávno ukrižoval na Kríži s Kristom. Ak náš Nový Človek nerastie (neobliekame si ho), nemôžeme od Pána obdržať žiadne duchovné svetlo, ani zjavenia a budeme závisieť na tých, ktorí to môžu prijať. To horeuvedené je tiež dôkazom, že to som nebol ja, čo písal tieto pravdy z mojej hlavy, keďže takéto duchovné fakty, aké sú tu napísané, nie sú nikdy „narodené” v ľudských hlavách.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…