NAŠA SLEPOTA – Kapit.6 – Odosielanie #106 – ŽIVOT zo SMRTI úryvok

KAPITOLA  6

NAŠA SLEPOTA

Tie najdôležitejšie duchovné zmysly, ktoré sme obdržali pri našom vykúpení sú videnie a počutie. Očakáva sa, že oba budú rásť a rozvíjať sa tak, ako máme rásť v našom duchu DO Krista. Ak nerastieme do Krista vo všetkom (Ef. 4:15) a teda ne­trénujeme tieto duchovné zmysly (Žid. 4:12-14), oni proste nerastú, nevyvíjajú sa. Výsledok je TRAGICKÝ – pokračujeme v našom kresťanskom živote ako duchovne slepí a hluchí a takto môžeme pokračovať mnoho rokov, ba až do našej fyzickej smrti.

Kedykoľvek Pán prehovoril, mnohokrát zakončil Svoje slo­vá povediac: „Ten, kto má UCHO, nech počuje”takto naznačujúc, že ich dve fyzické uši nepostačovali, aby „počuli duchovnú prav­du” a jej rozumeli. Oni všetci potrebovali DUCHOVNÉ UCHO, aby počuli a porozumeli. Toto presne zodpovedá Jeho Slovu Svojmu prorokovi Izaiášovi, ktorého poslal ku Svojmu ľudu Izraela, aby im povedal: „Vy naozaj počujete, ale nerozumiete; a vy naozaj vidíte, ale nevnímate.” (Iz. 6:9)

Tento istý fakt je spomenutý v dvoch Evanjeliách, Matúša a Marka, kde sa Pána Jeho učeníci pýtali, prečo hovorí v podoben­stvách, a ON im odpovedal tým istým Slovom, ktoré dal Izaiášovi (Mt. 13:13,14// Mk. 4:11,12). Napokon, Apoštol Pavol bol žiadaný, aby vysvetlil niektoré veci Židom zatiaľ čo bol väzňom v Ríme. Niektorí z nich uverili a niektorí neuverili, a keď sa medzi sebou neve­de­li dohodnúť, odišli. Pavol potom vyriekol tie isté Slová, ktoré boli dané prorokovi Izaiášovi (Sk. 28:23-26).

Z horeuvedeného môžeme vidieť a súdiť, že nedostatok du­chovného zraku a sluchu je vždy pridružený s neverou a to srdce je vždy spojené so zlom (Žid. 3:12). Ak my veríme len to, čo môže­me fyzicky vidieť a mentálne chápať, staviame kresťanstvo hore nohami! Požehnaní sú tí, čo nevideli a predsa uverili (Jn. 20:29).

Už ste sa niekedy pokúšali ukázať niečo slepému človeku? Pochybujem, lebo to by bolo hlúpe. A či ste sa niekedy pokúšali povedať niečo alebo zaspievať pesničku niekomu hluchému? Aj to pochybujem, lebo to by bolo práve tak hlúpe. Predsa však, keď ide o duchovné veci, MY VŠETCI TOTO ROBÍME, hoci aj nevedome. Karnálni veriaci toto robia stále. Oni sa stále pokúšajú presvedčiť pohanov o „náboženských” veciach (nehovorím „duchovných” ve­ciach), alebo tí z rôznych denominácii argumentujú medzi se­bou o svojich presvedčeniach a viere. No obe strany sú slepé voči skutočnej duchovnej pravde a teda výsledok takých debát je vždy nulový. A nebolo by to až tak zlé, ak by to bola nula, ale je to omnoho horšie pretože tie nezhody plodia „zlú krv”, zlého ducha, zlé vzťahy a zlé svedectvá medzi veriacimi.

My vieme, že Pán chodil okolo slepých a dával im zrak. Čo mnohí veriaci nevedia alebo si neuvedomujú je, čo Pán povedal: „Pre súd som prišiel na tento svet, aby tí čo nevidia mohli vidieť; a TÍ, ČO VIDIA MOHLI BYŤ UČINENÍ SLEPÝMI.” (Jn. 9:39) Toto je asi veľmi neočakávané Slovo od Nášho Pána, ale ono harmonizuje s Jeho Slovom daným Izaiášovi hovoriac: „Urob srdce tohto ľudu tučné, a urob ich uši ťažkými, a ZASLEP ICH OČI; aby nejako nevideli svojimi očami, a nepočuli svojimi uša­mi, a ich srdce aby neporozumelo, aby sa tak neobrátili, a boli uzdravení.” (Is. 6:10)

Či rozumieme Jeho Slovo v Jánovi 9:39? Prvá časť nie je taká ťažká, keďže Pán uzdravoval fyzicky slepých dajúc im fyzic­ký zrak. Druhá časť nie je taká jednoduchá, keďže pojednáva o  duchovnom zraku. Naše pochopenie by malo byť jasnejšie, keď uvážime ďalšie dva verše, kde Pán hovoril Farizejom: „Ak by ste boli slepí, nemali by ste hriechu; ale teraz hovoríte: My vidíme; preto vás hriech zostáva.” (Jn. 9:40,41) My vieme, že Farizeji boli slepé a pyšné deti Pekla. Čítajte Matúša, kapitola 23 a dostanete o nich pravdivý obraz. A dnes sú v Cirkvi vodcovia, ktorí sú tí istí v ich charaktere a duchovnom stave, ktorí už aj SÚ odsúdení do Pekla a oni o tom ani nevedia a ani ich kongregácie o tom nevedia súc práve tak slepými. Duchovne slepí a hluchí veriaci hrešia celý svoj život hoci fyzicky vidia a počujú. Šavel z Tarsu žil a konal podľa jeho fyzického zraku a sluchu a mentálneho chápania. Všet­ko súdil podľa zovňajška a preto všetky jeho súdy boli nespra­vod­livé (Jn. 7:24// Iz. 11:1-4a). On reprezentuje karnálnych vodcov do ich extrému. Potom, keď sa mu zjavil Pán, bol učinený fyzicky slepým, aby neskôr dostal svoj fyzický zrak späť, ale aby dostal aj svoj duchovný zrak (Sk. 9:8,9,17,18).

Keďže vieme, že Náš Pán stvoril našu fyzickú bytosť, On tiež stvoril naše ucho na počutie a oči na videnie, ako je aj napísa­né: „Ucho, ktoré počuje, a oko, ktoré vidí, Pán učinil oboje” (Pr. 20:12). Ale Pán tiež učinil naše duchovné ucho na počutie a naše duchovné oko na videnie duchovných realít, duchovných bytostí, duchovného sveta. My môžeme počuť a vidieť našimi fyzickými uša­mi a očami a byť kompletne hluchí a slepí duchovne! Prečo?

DUCHOVNÁ SLEPOTA JE „OVOCIE” PÝCHY. PRETO VŠETCI PYŠNÍ VODCOVIA IZRAELA (Farizeji, Saduceji, Pisári, Kráľovia, Kňazi, Sudcovia, falošní Proroci, atď.), A VŠETCI PYŠNÍ VODCO­VIA CIRKVI (Kazatelia, Učitelia, Pastori, Evanjelisti, Biskupi, Kňazi, falošní Proroci, atď.) BOLI DUCHOVNE SLEPÍ. Každá duchovne slepá osoba je ľahkým terčom pre Satana a pre myriady jeho podvodov a pascí a jám do ktorých takíto veriaci padnú a nemôžu sa z nich dostať ich vlastnou silou alebo schopnosťou. Najprv musí byť zlomená ich pýcha; musia učiniť pokánie a len potom môžu dostať od Pána duchovný zrak a sluch.

Len potom sú uschopnení začať vidieť samých seba a ich duchovnú biedu, aby mohli začať volať na Pána o ich vyslobode­nie. Lebo keď spravodliví volajú, Pán počuje a vyslobodzuje ich zo všetkých úzkostí (Žm. 34:18). To isté tiež platí na ich rôzne sú­že­nia (Žm. 34:20). Tieto dva verše Pána ale platia len pre spravod­livých a NIE pre pyšných, bezbožných alebo zlých veriacich, činiacich neprávosti, ktorí všetci sú nespravodliví! Preto, ak sa na­chá­dzate v priebežnom súžení alebo ťažkostiach a volali ste na Pána a On vás nevyslobodil, to je preto, lebo nemusíte byť spra­vod­liví! Mali by ste si potom overiť pred Pánom, kde tkvie vaša nespravodlivosť a keď v Jeho Svetle začnete vidieť samých seba, potom volajte znova a budete určite vyslobodení.

Duchovne slepí veriaci sú slepí predovšetkým voči ich duchovnému stavu a tiež ich pozemskému životu. Obyčajne sa posudzujú podľa ich pozemského života – podľa ich fyzického zdravia, pozemského bohatstva, sociálneho postavenia, úspechov v ich nábo­ženskom živote, vzdelania, popularity, stykov s dôleži­tý­mi osobnosťami, ich ľudskej dobroty, ochoty pomôcť iným, expozície v masmédiách, titulov, prosperity po „každej stránke” a podľa podobných znakov. Oni ŽIJÚ aby ZOMRELI. Duchovní ve­ria­ci ZOMIERAJÚ aby mohli ŽIŤ! Či naozaj rozumieme hore­uve­denému odstavcu a zvlášť jeho poslednej vete? (Mt. 16:25(4)) Mali by sme.

Keďže duchovne slepí veriaci sú slepí predovšetkým voči sebe samým, potom sú tiež slepí voči svojim skutkom a teda sú si nevedomí svojich skutkov. Ak si nie sú vedomí svojich skutkov, potom musia byť úžasne naivní.

Zoberiem vás teraz 6.000 rokov späť do Rajskej Záhrady a uká­žem vám, čo Pán ukázal mne. Všetci veriaci poznajú históriu stvorenia človeka a tiež jeho pád do hriechu. Ale veľmi málo ich môže vidieť niečo viac, než len čo je napísané v Knihe Genesis.

Adam a Eva boli bezhriešni a svätí a žili svoje životy Duchom Božím. Oni vlastne nevedeli, čo bol hriech alebo čo bola smrť. Takže, keď im Boh povedal, že „naisto zomrú“, oni vôbec nemuseli pochopiť koncept smrti a ich separáciu od Boha. Je celkom možné, že oni zobrali celú túto záležitosť „na ľahko“. Neboli si vedomí žiadneho iného druhu existencie okrem svojej vlastnej v Rajskej Záhrade a to ich učinilo nevedomých, čo sa týka poňatia povinnosti, poslušnosti, zodpovednosti, nebezpe­čen­stva, lží, nenávisti, podvodu, nedostatku vecí, alebo aj aký bol význam ich pozemskej existencie.

Napriek ich svätosti a bezhriešnosti a Adamových veľkých inte­lektuálnych schopností (napr., sám sa staral o veľkú Rajskú Záhradu a pomenoval všetky zvieratá – Gen. 2:15,20oni boli duchovne slepí a preto NAIVNÍ! Mali by sme vedieť, že duchovne slepí a naivní veriaci sú tiež veľmi hlúpi, nemajú žiadnu duchovnú múdrosť.

Ak potom v tomto svetle čítame Knihu Genesis, kapitolu 3 a ich pád do hriechu, nemali by sme byť prekvapení aký pomerne „jednoduchý” ich pád mohol pre nich byť. Práve tak by sme nemali byť prekvapení, prečo Boh nemohol  byť s nimi v nijakom prípade spokojní, s takým „naivným a hlúpym synom a dcérou”, ktorí boli vlastne stvorení do prítomnosti pre­fí­ka­ného a podvod­né­ho Satana, bytosti plnej zla a špinavosti a ko­rupcie, luhára a vraha.

PRE BOHA NEBOLO INEJ CESTY UROBIŤ ICH VE­DO­­MÝCH POSLUŠNOSTI, ZODPOVEDNOSTI A POVIN­NOS­TI, VEDOMÝCH ZLA, NEBEZPEČIA, HRIECHU AKO AJ SMRTI SÚC SEPAROVANÍ OD BOHA – ICH ŽIVOTA, TRPIEŤ NEDOSTATOK NIEČOHO, TRPIEŤ PRI UČENÍ SA SKUTOČNEJ MÚDROSTI A SKUTOČNEJ LÁSKE, UČIŤ SA SAMOTNÝ VÝZNAM ICH ŽIVOTA – JEDINE DOVOLIŤ IM JESŤ OVOCIE ZO STROMU POZNANIA DOBRA A ZLA!

ONI MUSELI OCHUTNAŤ ZLO A TEMNOTU A NA­DO­BUDNÚŤ ZÁKLADNÚ MÚDROSŤ A POZNANIE SKU­TOČ­NOSTÍ  DUCHOVNÉHO ŽIVOTA. A POTOM ONI MALI NENÁVIDIEŤ A ODMIETNUŤ ZLO A VRÁTIŤ SA ZPÄŤ K BOHU ICH VLASTNOU TÚŽBOU A LÁSKOU K BOHU.

A POTOM BOH ZA NICH ZOMREL, ABY ICH SPASIL A VIDEL, ČI AJ ONI ZOMRÚ ZA NEHO. BOH PRIJME DO VEČNOSTI LEN TÝCH, KTORÍ ZA NEHO ZOMRELI, AKO DOKONALÝCH SYNOV A DCÉRY!

Vráťme sa teraz k našej slepote a prečítajme si Genesis 3:6„A keď žena VIDELA ,že strom je dobrý na jedenie, že je príjemný očiam, a strom veľmi žiadúcny, aby urobil človeka rozumným, teda VZALA z jeho ovocia a jedla, a dala tiež svojmu manželovi, čo bol s ňou; a on tiež jedol.”

Žena uvidela niečo dobrého, príjemného a žiadúcneho, tak ona to vzala! Nikoho sa nepýtala ŽIADNE OTÁZKY! Či dnes je to iné? Ona mala predsa príležitosť spýtať sa Satana: „Nuž, pán Satan, vy hovoríte, že ja naisto nezomriem … ale Boh hovorí, že ja  naisto zomriem. Teda, jeden z vás nehovorí pravdu. Preto, než ochutnám z toho ovocia, musím hovoriť s Bohom a overiť si s Ním, čo je naozaj pravdou.” Keďže Boh pravdepodobne „nebol prítomný”, inak by si tí dvaja asi netrúfli jesť z toho zakázaného ovocia v Jeho prítomnosti, ona sa mohla tiež obrátiť ku svojmu manželovi a opýtať sa: “Miláčik, čo ty povieš na túto nezrov­na­losť? Čo je tvoja rada?” Keďže Adam NEBOL podvedený (1Tim. 2:14), on jej mohol povedať: „Drahá moja, nemali by sme z toho jesť, Satan nás podvádza!” Čo on namiesto toho urobil? On tiež jedol a nikoho sa nepýtal ŽIADNE OTÁZKY! Či to nebolo absolútne idiotské? Samozrejme, že bolo! Ale pozrite sa, oni v tom čase ani nevedeli, čo „idiotské“ vlastne znamenalo! My to dnes vieme. Ale čo je vskutku také dôležité ohľadne tohto svetla? Nuž, ja verím, že je to toto…

PO ŠESŤ TISÍCOCH ROKOCH, NIČ SA VLASTNE  NEZMENILO! NAIVITA A SPROSTOSŤ DUCHOVNE SLE­­PÝCH MUŽOV A ŽIEN POKRAČUJE! A VÝSLEDKY SÚ ROVNAKO DEVASTUJÚCE.

Duchovne slepá a naivná ŽENA sa ani dnes neopýta Boha žiadne otázky, ak vidí niečo dobré a príjemné očiam a žiadúce, čo by ju urobilo múdrou. A neopýta sa ani manžela žiadne otázky. Toto bol počiatok DUCHA JEZABEL, ktorého každá žena zde­di­la; on je stále v jej krvi – pokiaľ z neho nebola vyslobodená. Ona je vždy pripravená vládnuť svojmu manželovi nepýtajúc sa žiadne otázky a očakáva, že on bude „jesť, čokoľvek mu podá” ignorujúc Slovo Božie, ktoré ustanovilo muža za hlavu ženy (1Kor. 11:3). Naviac, Jezabel zabila prorokov Božích ukazujúc sa ako žena plná zla (1Kr. 18:13// 2Kr. 9:7). A dnes, duchovne slepé a naivné ženy stále kážu, učia a zvádzajú Božích služobníkov, aby „…smilnili a jedli (duchovné) veci obetované modlám.”(Zj. 2:20-23).

Duchovne slepý a naivný MUŽ je práve tak istý, ako bol v Rajskej Záhrade. On „zje” hocičo, čo mu žena podá bez akých­koľ­vek otázok, verí jej slovám, plánom, návrhom a nikdy si s Bohom neoverí, či ona „žartuje”, alebo mu vládne, alebo ho vedie k smilstvu, či ku hlúpym projektom, či k duchovnej sebavražde. Je príliš lenivý, hlúpy a bezstarostný, aby vôbec registroval také malicherné veci – v duchu! Toto je tiež dôkazom a vysvetlením toho, prečo viac a viac žien preberá dokonca aj duchovnú službu od mužov. Dnes máme nielen pastorkyne a evanjelistky, ale aj apoštolky, ktoré práve tak isto ignorujú Slovo Božie! (1Kor. 14: 34,35) Satan nemá absolútne žiadne problémy reprodukovať svoje víťazstvo z Rajskej Záhrady! A Pán mu dovoľuje, aby pokračoval v tejto „práci“, ktorú započal v Záhrade! Je tu síce jedna výnimka z pravidla, keď Pán ustanovil ženu, aby súdila Izraela. Jej meno je Deborah (Sud. 4:4) a jej postavenie, ako prorokyňa a sudca bolo „legálne” a pred Pánom prijateľné. Prorokyňa je prijateľné povo­la­nie pre ženu tiež v Novom Zákone (1Kor. 11:5). Nuž, prečo Pán v tom čase vybral ženu, aby súdila Jeho ľud? Lebo On v tom čase nemohol nájsť vhod­ného muža pre túto zodpovednú funkciu… naozaj veľmi „chválitebné“ svedectvo pre mužov.

Hovoriac všeobecne, duchovná slepota platí na celé ľudstvo pretože, za prvé, všetci pochádzame z Adama a Evy a za druhé, Satan podvádza-oslepuje celý svet (Zj. 12:9// 2Kor. 4:4) a privádza veriacich do zajatia podľa svojej vôle (2Tim. 2:26). Zatiaľ čo pre pohanov, toto je „norma”, celé zástupy znovu-zrodených veria­cich uprednostňujú zostať hlúpymi a naivnými a tak komfortnými, než kráčať po úzkej ceste, pozdvihovať svoj kríž a VIDIEŤ, POČUŤ A MAŤ ZODPOVEDNOSŤ, A TEDA BOJOVAŤ!

Nuž, prečo sme dnes svedkami tejto tragédie ľudstva a tiež veľkej časti Cirkvi-Izraela? Prečo miliardy ľudí kráčajú do večného zatratenia v jazere ohňa? (Zj. 20:15) Mnohí z nich môžu byť lepší ľudia, než veriaci. A prečo mnohí veriaci kráčajú do tej vonkajšej temnoty, kde je plač a škrípanie zubov? A prečo niektorí z nich tiež skončia v jazere ohňa? Odpoveď je veľmi jednoduchá:

NIKTO SA NIKOHO NEPÝTA ŽIADNE OTÁZKY! LEBO KAŽDÝ VŠET­KO VIE! TO JE VLASTNE VŠETKO! DÔVODY? PÝCHA, SLEPOTA, NAIVITA, SPROSTOSŤ, PODVOD, KOM­FORT, NEVERA, TRAGÉDIA  >>>>> V TOM PORADÍ.

<><><> 

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

< Spoj na knihu ŽIVOT zo SMRTI >