NÁŠ „NOVÝ IZRAEL–CIRKEV” – Kapit.7 – Časť 2 – Odosielanie #108 – ŽIVOT zo SMRTI úryvok
Ľudia, ktorí boli utopení za dní Noeho (Mt. 24:37) boli veriaci. Kristus by nikdy nebol kázal pohanom , keď po Svojom ukrižovaní šiel do pekla (žalára) a kázal tým, čo boli neposlušní za dní Noeho (1Pet. 3:18-20+4:6). Jedna časť tých utopených pochádzala z požehnaného semena Seta, a druhá časť s prekliateho semena Kaina. Ale Kain tiež veril a rozprával sa s Bohom tvárou v tvár (1M. 4:11-16). Predsa však, z celého ľudstva len ôsmi boli Premožitelia, zbytok ľudstva NEBOL! Títo boli Prvým Zvyškom (viď detaily na str. 254-258 knihy „Tragédia a Sláva Veriacich[9]”).
Ľudia, ktorí boli spálení za dní Lóta (Lk. 17:28) NEBOLI veriaci. Lebo zatiaľ čo Potopa reprezentuje Utrpenie, ohne Sodomy a Gomory reprezentujú sedem čiaš hnevu Božieho (Zj. 16:1-17). Keďže veriaci nie sú určení pre hnev Boží (1Tes. 5:9), Lót, jeho žena a dve dcéry, hoci boli bezbožní a sebeckí a teda NIE Premožitelia, no boli zachránení pretože boli veriaci, Lot bol tiež nazývaný „spravodlivý” (2Pet. 2:7,8).
4b) Dieťa-chlapec nie je len Sám Kristus, je to opäť korporatívne-spoločné telo Premožiteľov, v ktorom Ježiš Kristus je prvorodeným Dieťaťom-chlapcom, ktorý premohol svet (Jn. 16: 33). Kristus bol vzatý k Bohu a Jeho Trónu dlho predtým, než Ján písal Zj. 12:5. Tiež, „žena”, matka Dieťaťa-chlapca, nie je Cirkev ako veria kresťania, ani Izrael ako veria Mesiánski Židia, ale je ona Izrael-Cirkev. Ona trpela v pôrodných bolestiach už od Abraháma (jej detailný popis je mimo rámca tejto knižky).
4c) Mladucha, Manželka Baránka, NIE JE súhrn všetkých veriacich pretože Ona je Dokonalá a má Slávu Božiu (Zj. 21:9-11). Veľká väčšina veriacich sú národmi z tých, čo boli spasení, zo Židov či z pohanov, ktorí budú chodiť a žiť v Jej svetle (Zj. 21:24) Oni NIE SÚ dokonalí Premožitelia, ale potrebujú lístie zo Stromu Života pre ich uzdravovanie (Zj. 22:2b(29)// Zj. 2:11)..
5) Nuž a prečo sme my „Abrahámovým semenom” keď patríme Kristovi? (Gal. 3:29) Prečo nie Abelovým semenom, či Enochovým alebo Noemovým semenom? Oni tiež kráčali vierou (Žid. 11:4,5,7). Či nie? Odpoveď je, že ŽIADNY HRIEŠNY ČLOVEK na tejto planéte nebol skúšaný takou vierou, ako bol skúšaný Abrahám. A on to dokázal pretože Kristus, Syn Boží, to vpracoval do neho odkedy on poslúchol Jeho hlas a vyšiel von nevediac, kam šiel, až dokedy nezobral nôž., aby zabil Izáka, jeho milovaného syna, na oltári, ako obetu Bohu! Nikto, kto kedy žil nepreukázal takú nepredstaviteľnú vieru a poslušnosť Bohu, nikto nebol pokúšaný Bohom jedine Abrahám (1M. 22:1// Jam. 1:13).
Keď teda žijeme vierou a poslúchame Boha (Jeho Slovo), sme „Abrahámovým semenom” a patríme Kristovi –sme skutoční kresťania– lebo Kristus vykonal to isté. Neverím, že by sme potrebovali viac faktov zo Starého, či Nového Zákona, aby sme boli schopní deklarovať nasledovné: Každý skutočný veriaci, ktorý žil vierou a nie telom, patrí Kristovi, či už žil v Starom, alebo Novom Zákone. Ja viem, že učeníci boli nazývaní „kresťania” prvý krát v Antiochiji (Sk. 11:26b), ale „kresťan“ je FAKTICKY každý, kto žije vierou, ktorej Autorom a Dokonávateľom je Kristus (Žid. 12:2(18)), či už žije v Starom, alebo Novom Zákone! Kristus a Jeho viera je tá istá v oboch Zákonoch. V TOMTO zmysle, ABRAHÁM bol prvý ŹID a tiež prvý KRESŤAN**. Nuž, či teraz po prečítaní týchto duchovných právd, naozaj vidíte, pripustíte, ba aj uveríte tento „neuveriteľný” fakt?
Takže, ABRAHÁM, IZÁK A JAKOB–IZRAEL BOLI PREDKOVIA SKUTOČNÉHO DUCHOVNÉHO IZRAELA a všetky ich generácie ich mali nasledovať vo viere a poslušnosti voči Bohu. Ale toto sa s drvivou väčšinou Izraela nikdy nestalo. A každý dôležitý Izraelita, Bohom vybraný pre Jeho Zámer, bol typickým príkladom týchto dvoch faktov – buď on bol na DUCHOVNEJ STRANE alebo na KARNÁLNEJ STRANE Izraela.
Uvážme teraz aspoň stručne dvoch veľmi známych reprezentantov týchto dvoch zásadne nepreklenuteľných strán, dvoch Kráľov Izraela – Saula a Dávida.
Kráľ Saul bol KARNÁLNY kráľ od začiatku do konca; on nikdy neuspokojil Boha a Jeho Vôľu. Bol pyšný, arogantný, netrpezlivý, tvrdohlavý, bez viery a stratil aj pomazanie, ktoré na počiatku svojho kraľovania obdržal od Boha rukou proroka Samuela (1Sam. 15:1). Samozrejme, že Boh vedel, že Saul bude neposlušný Jeho hlasu a prikázaniam; predsa však, Boh povolal Samuela, aby ho pomazal a aby na ňom ukázal, že človek môže stratiť Božie pomazanie, moc, autoritu ba aj svoje kráľovstvo v dôsledku neposlušnosti voči Pánovi.
Kráľ Dávid bol DUCHOVNÝ kráľ a opak kráľa Saula. On bol muž podľa srdca Pánovho a bol vybraný, aby prevzal kráľovstvo Izraela po Saulovi (1Sam. 13:14// Sk. 13:21,22). Vierou zabil Goliáša, s ktorým Saul a jeho armáda sa obávali bojovať a ho zničiť. Po všetky tie nasledujúce roky, Dávid sa učil najťažšie lekcie viery a trpezlivosti. Tieto dve sú najcennejšie a najdôležitejšie cnosti u všetkých opravdivých Premožiteľov, lebo sú oni nadobudnuté v dlhodobých utrpeniach a skúškach Pánových a bez nich nikto nemôže slúžiť Pánovi v pravde a efektívne. Je napísané, že Satan „unaví svätých toho Najvyššieho” (Dan. 7:25) zvlášť ku koncu sveta. Ale Premožitelia „unavia Satana svojou vierou a trpezlivosťou”! To je tiež, ako Pán Ježiš premohol Satana, ktorý nemal trpezlivosť, ani vieru. A toto je, ako Dávid uspel nad Saulom učením sa viery a trpezlivosti cez veci, ktoré musel pretrpieť počas tých 40 rokov. „Štyridsať” je doba pre skúšky.
Čítajte kapitolu 11 Listu Židom a vedzte, že všetci služobníci Boha, ktorí Mu slúžili v pravde a podľa Jeho Vôle, slúžili Mu VIEROU a TRPEZLIVOSŤOU: Vierou Ábel, vierou Enoch, vierou Noe, vierou Abrahám, vierou Izák, vierou Jakob, vierou Jozef, vierou Mojžiš, vierou Racháb (prostitútka!), vierou Gideon, Barak, Samson, Dávid, Samuel a všetci proroci (Žid. 11:4-8,20-23,31,32, atď.). A títo všetci sa tiež učili a preukázali omnoho viac, než len ľudskú trpezlivosť v ich skúškach pred Bohom.
Viera nemôže byť daná, ani nemôže sídliť v ľudskej hriešnej náture, môže byť daná jedine našej novej náture, Novému Človeku, keďže viera je duchovná podstata vecí na ktoré sa nádejáme, duchovná evidencia vecí, ktoré nevidno našimi fyzickými očami, ale našimi duchovnými očami (Žid. 11:1).
Všetci títo horemenovaní muži Boží mali vyformovať duchovný Izrael, ale deti starého Izraela odmietli byť formovaní do duchovných ľudí a žiť vierou a preto Izrael zlyhal voči hlavnému Zámeru Boha pre ktorý boli všetci povolaní. Štyrikrát Pán prikázal veriacim hovoriac: „Spravodlivý bude žiť vierou” (Hab. 2:4// Rim. 1:17// Gal. 3:11// Žid. 10:38) Väčšina Cirkvi Nového Zákona tiež zlyhala žiť vierou počnúc koncom Prvotnej Cirkvi.
Každý znovu-zrodený kresťan asi vie z Biblie, že 7 ročná doba Utrpenia (Danielov 70-ty týždeň – Dan. 9:24-27) je tiež známa ako Jakobovo utrpenie (Jer. 30:7). Prečo nie Izraelovo utrpenie? Či vieme prečo? A vieme aj rozdiel? A v tom istom verši Pán sľubuje Jakobovi, že „…on bude z neho zachránený.” V Jer. 30:10, Pán nazýva Jakoba „Svojim služobníkom,,ktorý sa nemá báť”, a vo verši 11 Pán hovorí: „Lebo Ja som s tebou… aby som TEBA SPASIL;” PÁN TU HOVORÍ KU KARNÁLNEMU IZRAELU.
Jakob a jeho karnálne deti potrebovali spásu hoci boli vykúpení súc Bohom vybraní, ako Jeho ľud. Jedna časť procesu jeho spásy je jasne vyjadrená ku koncu Jer. 30:11, kde Pán sľubuje, že On neučiní koniec Jakoba, ale bude ho v potrebnej miere korigovať (kárať) a nenechá ho úplne bez potrestania! Pán ho veľmi bolestne zranil a trestal ho za veľké množstvo jeho neprávostí a hriechov (Jer. 30:14), ktoré sa rozmnožili. Jakob a jeho karnálne potomstvo v Starom Zákone patrilo do tej istej kategórie, ako kresťania v Novom Zákone nazývaní „činitelia neprávosti”, ktorých Pán nepoznal a poslal ich preč do vonkajšej temnoty (Mt. 7:21-23 + 8:12). Toto boli znovu-zrodení veriaci, vykúpení, ale ešte nespasení, neobrezaní v ich duchu a srdci.
Posledný príklad týkajúci sa DUCHOVNÉHO a KARNÁLNEHO IZRAELA môže byť veľmi dobre ilustrovaný 12-mi synmi Jakoba. Oni všetci boli KARNÁLNI – okrem Jozefa! On bol DUCHOVNÝ. Aký bol výsledok? Jeho „bastardskí bratia” Jozefa predali do Egypta za otroka. Potom v Egypte on skončil v žalári, keď ho Putifárova žena falošne obvinila. A čoskoro potom, Pán ho priviedol na trón Egypta s veľkou mocou súc iba druhý za Faraónom. A cez neho Pán zachránil Izrael a Egypt (a možno celý svet) od zahynutia cez hladomor… včítane jeho „bastardských bratov”! Či tu vidíme pravdivé ovocie a dôsledky karnality a duchovnosti? Ja dúfam, že áno. Tento istý fakt platí aj dnes.
Zakončíme tento odstavec povediac, že Jakob a jeho potomstvo bolo KARNÁLNYM IZRAELOM a presne sa podobalo KARNÁLNEJ CIRKVI v Novom Zákone. A presne, ako je to aj s karnálnymi kresťanmi, karnálnemu Izraelu je Pánom prisľúbené že On ich obnoví, zrenovuje a vylieči – hoci nie všetkých. Ale Pán tiež prisľúbil, že ich nebude málo (Jer. 30:17,19). A tento Zvyšok, ktorý sa stane DUCHOVNÝM IZRAELOM, bude Jeho ľud a Boh bude ich Bohom (Jer. 30:22) A potom, v posledných dvoch veršoch (Jer. 30:23,24), prudký hnev Pánov padne na hlavy bezbožných a nevráti sa, a my to uvážime v posledných dňoch – čo je TERAZ. A to je presne, čo robíme.
Preto, keď čítame Starý Zákon so správnym duchovným rozoznávaním, kde rozlišujeme starý karnálny Izrael reprezentovaný Jakobom od nového duchovného Izraela reprezentovaného Izraelom a „jeho semenom”, čo je tiež semeno Abraháma a Izáka (Rim. 4:11-13,16 + 9:6-8// Gal. 3:16// Žid. 2:16), potom dostaneme správny obraz a chápanie DVOCH IZRAELOV existujúcich bok po boku až do dnešného dňa. A to isté platí na DVE CIRKVE tiež existujúce bok po boku až do dnešného dňa – KARNÁLNA a DUCHOVNÁ.
Tiež by som doporučoval prečítať a uvážiť v tomto svetle celú kapitolu 11 Listu Rimanom, ktoré svetlo nám Pán dáva v horných odstavcoch. Toto je jediná cesta, ako začať vidieť a správne chápať nasledujúci fakt.
DUCHOVNÝ IZRAEL A DUCHOVNÁ CIRKEV SÚ UČINENÉ JEDNÝM! (Ef. 2:14-20).
Na druhej strane, karnálny Izrael v oboch Zákonoch a karnálna Cirkev Nového Zákona sú Bohom vykúpení, ale On ich nikdy nezjednotil v žiadnom zmysle.
A tak, ako semeno Jakoba, karnálne deti Izraela, POTREBOVALI potrebnú mieru korigovania (karhania) a trestania pre veľké množstvo ich neprávostí a hriechov (Jer. 30:11,14), práve tak karnálni veriaci Cirkvi Ježiša Krista POTREBUJÚ TO ISTÉ – tí činitelia neprávosti (Mt. 7:21-23), neužitoční sluhovia (Mt. 25:29,30), neposlušné deti kráľovstva (Mt. 8:12(10)), veriaci bez svadobného rúcha (rúcho spravodlivosti) (Mt. 22:11-14), panny bez oleja, ktorých Pán nepozná a ktorým dvere do Svadobnej Hostiny Baránka a do Kráľovstva Nebeského sú zatvorené (Mt. 25:10-12), atď.
Predtým, než uzavrieme túto časť kapitoly sedem, musím spomenúť dva dôležité fakty ohľadne Izraela a pravdivej Cirkvi Ježiša Krista.
1) Keďže stará nádoba karnálneho Izraela zlyhala vo svojom povolaní pre Účely a Vôľu Boha, Otec poslal Svojho Syna aby vyformoval novú nádobu, ktorú On nazval Cirkev – ten istý ľud Boží povolaný z ľudstva, ako bol aj Izrael. Cirkev bola založená na Skale Pravdy, že Ježiš bol Kristus, Syn Živého Boha (Mt. 16:18// 1Kor. 10:1-4). Môžeme teda povedať, že v dobe Nového Zákona Cirkev, tá nová nádoba, vymenila Izrael, tú starú nádobu. ktorej originálne povolanie a všetky Zámery Boha a Jeho Vôle boli teraz prevedené a položené na Cirkev. Celá história Izraela musí teraz byť akoby reprodukovaná a nová nádoba preformovaná na Cirkev – duchovnou cestou.
Čokoľvek v Izraeli Starého Zákona bolo Pánovi duchovne prijateľné bolo zachované a znova použité v novej nádobe – v Cirkvi. Každý duchovný Izraelita, zomrelý alebo stále žijúci na zemi, bol zachovaný a včlenený do Cirkvi. Niektoré fragmenty zo života starého Izraela boli privedené do života Cirkvi duchovnou cestou alebo ako napomenutia pre kresťanov (pr.: 1Kor. 10:1-33// 1Pet. 2:5,9, atď).
Pravdepodobne nikde inde nie je toto porovnanie starého a nového viac zjavné a používané, než v Liste Židom, kde Apoštol Pavol varuje Cirkev, aby neopakovala, čo Boh nenávidel a odmietol v starom Izraeli. Mimochodom, ja verím, že Apoštol Pavol písal List Židom, keďže nevidím nikoho iného viac kvalifikovaného v duchovných znalostiach a múdrosti pre takú veľkú úlohu. Teda, nielen duchovné duše z Izraela, ale aj fyzické fakty zo starého Izraela, ktoré mali duchovný význam a vyplnenie v Cirkvi boli prevedené do Cirkvi. Nič, čo bolo zo starej nádoby užitočné nebolo premrhané, ale každá časť bola znova použitá a pretvárnená na jej duchovný proťajšok.
2) Pravdivá Cirkev–Izrael je duchovná vec! Nemôžete sa na ňu pozerať a vidieť ju v žiadnom fyzickom či intelektuálnom zmysle. Pravého veriaceho nemôžete spoznať vonkajšími znakmi. Ak niekto vojde do budovy s krížom na streche alebo s Hviezdou Dávidovou na priečelí, to ešte neznamená, že dotyčný je veriaci. Navonok by sa dalo povedať, že je to kresťan alebo Žid, v tom poradí, ale nie nutne veriaci.
Samozrejme, že nikto z vás nepôjde do synagógy a nepovie: „Hľa, Cirkev Ježiša Krista”. Mohli by ste byť ukameňovaný. Podobne, žiadny Žid nevôjde do kostola a nepovie: „Hľa, Boží Izrael”. Bol by asi považovaný za psychiatrický prípad. Čiže, nemôžete súdiť ľudí v tele, ktorí sa zhromažďujú v nejakých budovách s rôznymi náboženskými znakmi. Potom, ako rozoznáme pravdivý Izrael–Cirkev?
Je to Kristus a Jeho Život v ľuďoch, ktorý ich činí pravdivým Izraelom–Cirkvou. Títo ľudia mohli byť pohanmi alebo Židmi predtým, než bol Kristus narodený v ich duchu!
Rád by som zakončil tento bod a celú kapitolu 7 trochu neočakávanou otázkou. My vieme, že Cirkev zahrňuje iba takých veriacich, ktorí sú „znovu-zrodení” Duchom Svätým. My tiež vieme, že „Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť Kráľovstvo Božie” (Jn. 3:3). Chcem sa preto spýtať nasledujúcu otázku: Či Izrael bol narodený znova? Keďže drvivá väčšina Cirkvi, ak nie celá Cirkev, môže veriť, že Izrael nebol nikdy znovu-zrodený Duchom Svätým, iba Cirkev, potom sa vás musím spýtať ďalšiu otázku: Ako je to potom, keď „mnohí prídu od východu aj od západu, a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakobom, v Kráľovstve Nebeskom”? (Mt. 8:11) Ako sa títo traja „chlapíci” dostali do Kráľovstva Nebeského, keď neboli znovu-zrodení Duchom Svätým? Či viete? Naozaj viete?
Pravdivú odpoveď ponechám na váš výskum. Ale vaša pravdivá odpoveď by mala potvrdiť, že Abrahám, Izák a Jakob-Izrael neboli iba prví Židia, ale tiež prví pravdiví „kresťania”, členovia Cirkvi Krista Pána – a boli takto nielen naši predkovia, ale tiež naši BRATIA! Ako to chcete dokazovať neviem, ale existuje niekoľko iných faktov, ktoré chcem pred vás postaviť, ak pre nič iné, tak možno aspoň na vaše uváženie.
a) Abrahám mal s Bohom obed pod stromom pred svojim stanom! (1M. 18:1-8) Či poznáte nejakého znovu-zrodeného kresťana v celej histórii Cirkvi Ježiša Krista, ktorý „obedoval s Bohom” vo svojej záhrade? Naozaj? A toto sa udialo pred tou veľkou skúškou viery Abraháma, kedy obetoval Izáka na oltári Bohu. Či Všemohúci Boh by prišiel na zem a obedoval by so Svojim Priateľom (Jak. 2:23), ktorý by nebol ani vykúpený a teda narodený Jeho Duchom? Naozaj? Čo myslíte?
b) Dom Jakobov a celý zvyšok domu Izraela boli narodení Bohom! (Iz. 46:3(30)) Hocikto, či hocičo narodené Bohom je narodené Jeho Svätým Duchom, keďže ON JE ŽIVOT BOHA a okrem Ducha Svätého niet života! Boh svedčí, že Izrael bol vykúpený narodením zhora podobnou cestou, ako boli, a stále sú, kresťania Nového Zákona.
c) Pán bol Manželom Izraela dávno predtým, než sa On predstavil Cirkvi ako Jej Ženích! (Iz. 54:5(31)// Mt. 25:1-12) Ale Izrael zlyhal, bol nevernou manželkou svojho Stvoriteľa–Manžela. Takže teraz Pán čaká na Izrael-Cirkev, ako Svoju Novú Nevestu a Manželku dúfajúc v Jej lásku a vernosť. Prečo ale „dúfajúc”? Nuž, aj keď čoskoro príde ako Ženích stále nebude poznať „polovicu Svojej Nevesty”! (Mt. 25:1,2,11, 12) Pravda?
d) Izrael bol povolaný, aby bol svetlom pre pohanov –budúcich kresťanov (Iz. 42:6,7). Izraelu bolo prisľúbené, že „ich semeno zdedí pohanov” (Iz. 54:3(32)), čo znamená, získa vlastníctvo budúcich kresťanských národov. Ten istý sľub bol vyplnený Samotným Pánom, keď poslal Apoštola Pavla ku pohanom (Sk.26:16-18).
Tak, ako sa teraz dívate na Starý a Nový Izrael a Cirkev v tomto svetle Pána? Či môže teraz vaše oko VIDIEŤ a vaše srdce ROZUMIEŤ, čo vaše fyzické oko nemohlo nikdy vidieť a vaša prirodzená myseľ nemohla nikdy pochopiť? Ale horeuvedená Pravda Pánova nezávisí na tom, či ju vidíte a jej rozumiete, alebo nie. Tá Pravda pevne stojí a vy ju môžete uchopiť a vnímať jedine jednou cestou – že jej uveríte. A ak jej uveríte bez toho, aby ste videli a mentálne chápali, budete veľmi požehnaní (Jn. 20:29)… a Pán neskôr túto pravdu potvrdí vo vašom vedomí.
* * *
Ja zakončím túto kapitolu 7 s jednou absolútne základnou a extrémne dôležitou vecou. Ja verím, že keď ste čítali túto kapitolu s otvorenými očami a otvoreným srdcom museli ste dostať aspoň obrysy nového obrazu, ktorý ste nikdy predtým nemali. Museli ste v tomto novom svetle začať vidieť duchovné skutočnosti ohľadne Izraela a Cirkvi a to očami Božími. To vám tiež muselo ukázať, že existuje definitívna nutnosť nahradiť to, čo mohlo byť vašim doterajším dlhodobým chápaním, vierou aj presvedčením o všetkých tých dôležitých záležitostiach Izraela a Cirkvi podľa doktrín „chytrých” intelektuálov.
A ďalej, čo je ešte omnoho dôležitejšie, existuje definitívna nutnosť nahradiť to, čo mohlo byť vašim dlhodobým, možno aj „konečným“ chápaním, vierou aj presvedčením o vašom postavení–štatúte a budúcom osude v očiach Božích a vzdať sa, zbaviť sa toho, čo ste boli učení alebo čo vám kázali tí, čo sami nevideli a nerozumeli. Tá najdôležitejšia vec pre vás je táto:
Keď ste v srdci uverili a svoju vieru vyznali podľa Slova Božieho (Rim. 10:9-10), boli ste vykúpení. A keď ste boli tiež pokrstení, bolo vám povedané, že teraz ste už „fajn” a teraz stačí iba oslavovať Pána a čakať na Jeho príchod, lebo teraz ste už členom Jeho Cirkvi, čo je Jeho Telo (Ef. 1:20-23). Nuž, čo sa týka Slov Božích, toto je PRAVDA. A ďalej, ako člen Jeho Cirkvi, vy ste teraz Jeho Mladucha a Manželka a váš osud v Nebi je zaistený a potvrdený. Toto NIE JE PRAVDA. Vy ste tieto fakty nikdy nezpytovali pretože sú logické a viac, než prijateľné vašej duši a spomínané vo viacerých veršoch Písma. A tí, čo vás učili alebo vám kázali tieto veci mohli byť veľmi úprimní, vzdelaní aj všeobecne uznávaní kazatelia. ALE…
Čo sa v Písme zdá totálne logické a perfektne prijateľné pre našu dušu, vôbec nemusí byť Pravdou Božou! Prečo? Pretože ktorýkoľvek verš z Biblie musí byť potvrdený a v harmónii s celým zbytkom Biblie, kdekoľvek sa jedná o tej istej téme. Teda, verše z Genesis môžu mať svoje potvrdenie v Knihe Zjavenia. Toto zrejme žiadny kazateľ nerobí. On si vyberie 2-3 verše z niektorého listu Apoštola Pavla, na nich založí svoju doktrínu a potom ju káže iným. Vedie ho jeho logika a teda vôbec ho nezaujíma či jeho učenie harmonizuje s Knihou Zjavenia, alebo s inými Knihami Biblie, alebo je s nimi v totálnom rozpore. Teda, to, čo sa mu zdá absolútne logické v jednej knihe Písma, a dal by za to aj svoj život, nemusí byť absolútne pravdivé v inej knihe Biblie, fakticky, môže to byť v úplnom rozpore a to potom robí jeho doktrínu falošnou a podvádzajúcou. Uzáver?
NAŠA HUMÁNNA LOGIKA NEMÁ NIČ SPOLOČNÉHO
S DUCHOVNOU A ŽIVOU PRAVDOU BOŽOU!
Boli by ste ochotní sa pozastaviť a uvážiť tento jednoduchý, ale extrémne dôležitý fakt? Ak nie, potom túto knihu môžete pokojne dať prvému žobrákovi na ulici, lebo pre vás bolo úplnou stratou času čítať ju. A ak áno, potom uváže toto:
Vy môžete byť znovu-zrodený a pokrstený kresťan a člen Cirkvi Ježiša Krista a NEBYŤ Nevestou a Manželkou Krista, teda, NEBYŤ Novým a Svätým Jeruzalemom! Prečo? Vy môžete byť v tých zástupoch spasených národov, ktorí do toho Svätého Mesta prinesú ich slávu a česť (Zj. 21:26). Môžete byť aj kráľom na tejto zemi a priniesť do toho Mesta vašu vlastnú slávu. Ale nikto z vás nebude mať Slávu Božiu, alebo svetlo najvzácnejšieho drahého kameňa, dokonca ako jaspisového kameňa, jasného ako krištáľ! (Zj. 21:11) Bude vám dovolené vstúpiť do toho Mesta pretože nič nepoškvrníte, nebudete činiť ohavnosti, ani luhať, ale budete tam hlavne a JEDINE pretože vaše mená zostali zapísané v Baránkovej Knihe Života (Zj. 21:27// Zj. 3:5)! Budete teda Premožiteľ (Zj. 21:7), ale NIE DOKONALÝ PREMOŽITEĽ.. Dostanete sa tam takpovediac ako „ťava cez ucho ihly” (Mk. 10:25// 1Pet. 4:18). Lebo ak by ste patrili hneď do nasledovného verša, (Zj. 21:8), nikdy by ste sa do Nového Jeruzalema nedostali, ale skončili by ste v jazere ohňa a síry na veky vekov – len preto, že ste nikdy nepremohli, respektívne, odmietli premôcť, strach či neveru či luhanie či modlárstvo či iné také „cnosti vašej telesnosti”. Či vy toto teraz naozaj VIDÍTE?
Ste teraz ochotní uvážiť tieto horeuvedené „drobné problémy“ vo vašom kresťanskom živote? Či naozaj veríte, že Kristus by si vzal za Manželku ustrašeného veriaceho? Strach nemôže prebývať spolu s vierou a láskou, fakticky, dokonalá láska, ktorú Mladucha bude mať pre Svojho Ženícha a Pána, „vyháňa strach: lebo strach má v sebe sužovanie. Ten, čo sa bojí nie je dokonalý v láske” (1Jn. 4:18). Alebo by si Kristus vzal veriaceho, ktorý by neveril Jeho Hlasu, Jeho Slovu alebo Jeho pravdivému služobníkovi? Srdce nevery je ZLÉ a my tu opäť nehovoríme o pohanoch, ale o znovu-zrodených pokrstených veriacich, o bratoch, ktorí sú schopní odísť od živého Boha (Žid. 3:12). Alebo, či by si Kristus vzal luhára? Alebo modlára? Čo myslíte?
Nielen, že Kristus by si nikdy nevzal za Manželku takých ľudí, ale ON by im ani nikdy nedovolil vstúpiť do Nového Jeruzalema. Odsúdil by ich ako hodných jazera ohňa a síry, čo je druhá smrť (Zj. 20:12-15)! Vidíte, oni odmietali premáhať aj tie horeuvedené zlé veci a tak ich mená boli vymazané z Knihy Života ich vlastným Spasiteľom (Zj. 3:5)!
Koľkí z vás si naozaj želáte zostať pyšnými, neprístupnými, seba-istými či ustrašenými, modlármi či luhármi, činiteľmi neprávosti či ohavností a nerozumnými? Alebo by ste radšej prišli pred Krista na kolenách a úzkostlivo Ho žiadali o Jeho Milosrdenstvo a svoje prežitie? Od počiatku sveta JE TO VŽDY LEN NÁŠ VÝBER… výber nášho osobného osudu, ktorý bude večný, nebude mať nikdy konca a nebude možné ho nikdy meniť… viď ďalšiu kapitolu.
(Otázka Božieho „predurčenia” je vysvetlená v knihe „Tragédia a Sláva Veriacich“, strana 203, a treba jej rozumieť predtým, než môžeme rozumieme otázke nášho výberu a osudu podľa našej slobodnej vôle.)
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…