NÁŠ OSUD – Kapit.8 – Časť 1 – Odosielanie #109 – ŽIVOT zo SMRTI úryvok
KAPITOLA 8
NÁŠ OSUD
BOH, NÁŠ STVORITEĽ A SPASITEĽ, NEROZHODUJE O NAŠOM OSUDE! ANI SATAN O NAŠOM OSUDE NEROZHODUJE! KAŽDÝ ČLOVEK ROZHODUJE O SVOJOM VLASTNOM OSUDE ROZHODNUTÍM SVOJEJ SLOBODNEJ VÔLE!
KEĎŽE ČLOVEK SI VYBERÁ A ROZHODUJE SVOJOU SLOBODNOU VÔĽOU, BOH PRACUJE V ČLOVEKU, ABY ON BOL OCHOTNÝ KONAŤ JEHO (BOŽIU) ZÁĽUBU (Fil. 2:13(22)). ALE JE TU TIEŽ SATAN, KTORÝ PRACUJE V ČLOVEKU A PODVÁDZA HO, AJ CELÝ SVET (ZJ. 12:9// 2Kor. 4:4), ABY ČLOVEK ROBIL ZLÉ VÝBERY A ROZHODNUTIA NEVEDIAC, ŽE HO ONI ZVEDÚ Z CESTY SPÁSY A NAKONIEC HO ZNIČIA V JAZERE OHŇA A SÍRY (Zj. 20:14,15).
Hoci sa Milosť Božia, ktorá prináša Spásu, zjavila celému ľudstvu (Tit. 2:11// Žm. 98:3(33)) a hoci táto Spása bola Bohom voľne poskytnutá každému človeku na tejto planéte, Boh nikdy neurobil Svoju Spásu povinnú pre každého človeka! Človek má moc ju odmietnuť svojou slobodnou vôľou, a bilióny sa takto rozhodujú! Prečo? Nuž, to je ďaleko za zdravým rozumom aj logikou ktoréhokoľvek normálneho ľudského tvora. Ale fakt, že bilióny ľudí odmietajú svoju spásu, stále stojí a ukazuje veľmi jasne desivú moc Satanových podvodov, ktorá nás môže stáť náš život, nielen pozemský život, ale náš VEČNÝ ŽIVOT!
Tento fakt tiež ukazuje, že Boh nestvoril iba temnotu a zlo, ako také (Iz. 45:7), ale stvoril temnotu a zlo tak silné, že človek nie je schopný sa z nich vyslobodiť, vyprostiť svojou vlastnou silou, múdrosťou alebo schopnosťou (viď tiež str.199 knihy „Tajomstvo Skutočnosti”[11]). Čo to znamená? To znamená, že pre človeka existuje len jedna cesta vyhnúť sa peklu, jazeru ohňa a večnému zatrateniu, a tá cesta je V jeho Spasiteľovi a nie V človeku samotnom!… hoci môže byť dobrým človekom. Prečo?
Človek padol do tohto mocného zla, temnoty a odsúdenia používajúc svoje naturálne zmysly – zrak, sluch, hmat, chuť, čuch, túžby svojho naturálneho srdca, chápanie svojej naturálnej mysle a rozhodovanie svojej naturálnej vôle. Všetky tieto zmysly a schopnosti jeho humánnej duše boli zamorené, znečistené tými veľkými silami temnoty a zla a tak zostali neužitočné pre jeho návrat k svojmu Stvoriteľovi a Spasiteľovi, ku svojej slobode a životu!
Lži nahradili pravdy a človek NIE JE SCHOPNÝ rozlíšiť jednu od druhej. Ak človek nezaprie svoje naturálne zmysly a schopnosti, nikdy nebude poznať duchovné pravdy a NEMÔŽE BYŤ SPASENÝ! On nemôže byť ani vykúpený a postavený na cestu jeho spásy. Je odsúdený k zániku. A keď aj je vykúpený a pokrstený, nemôže pokračovať na ceste ku spáse svojimi naturálnymi zmyslami a schopnosťami, ktoré zostávajú neužitočné!
Človek musí zaprieť naturálne zmysly a schopnosti (Mt. 16:24) a Boh ich musí vymeniť za duchovné zmysly a schopnosti. TO JE CESTA KU SPÁSE – ku zdokonaleniu človeka!
My vieme, že existujú milióny pohanov, ktorí odmietli opustiť svoje rozumovanie, myšlienky, pocity, túžby, predstavy a vlastné presvedčenia. Títo nemajú žiadnu budúcnosť. Ale ja nechcem strácať čas s pohanmi; chcem hovoriť ku uznovu-zrodeným veriacim… hoci ani oni nie sú v tomto smere oveľa lepší.
Sú milióny veriacich, ktorí boli vykúpení a pokrstení a ktorí nikdy neurobili ani jeden krok smerom ku svojej spáse, ku zdokonaleniu, počas celého svojho života! (Žid. 6:1) Žili biedny kresťanský život, ktorý neprospieval ani im, ani nikomu inému v ich okruhu včítane ich rodín, ktoré tiež žili biedne životy. Tu musím poukázať na nasledovné dôležité fakty a to z mojich osobných skúseností s Pánom a veriacimi:
a) Mnohí veriaci neurobili absolútne nič, aby našli úzku cestu (Mt. 7:14), aby šli ku svojmu zdokonaleniu-spáse (Žid. 6:1), aby hľadali Kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť (Mt. 6:33) alebo len hľadali pravdu. Na druhej strane, mnohí z nich sa pokúšali „robiť, čo mohli”, aby dosiahli, čo mohli vidieť u úspešnejších veriacich, alebo čo plánovali a túžili mať pre seba a svoje rodiny. Mnohí skončili svoj život v nikdy nekončiacom kolotoči „robiť to najlepšie” a nedosiahnuť nič. Títo veriaci boli ovládaní ich vlastným falošným zmyslom práva a spravodlivosti, pocitov a chápania, nikdy neprijímali pravdu prinesenú inými. Všetci títo boli v neustálom nebezpečenstve straty ich spásy (Zj. 3:5// Žid. 6:4-6). Premárnili celý svoj pozemský život, ako príležitosť od Boha hľadať a nájsť, čo On pre nich pripravil!
b) Iným to zobralo 10-20-30 rokov, keď konečne zistili, že sami v sebe nič nemôžu dosiahnuť. Nikdy vo svojich životoch nepoužili Slovo Božie „bezomňa NIČ nevykonáte” (Jn. 15:5b). Ani nikdy nepoužili ďalšie Slovo Božie „VŠETKO dokážem CEZ Krista, ktorý ma posilňuje” (Fil. 4:13).Pred tými 10-20-30 rokmi, to boli iba „verše v Biblii“, čo boli čítané, mentálne prijaté aj uverené, ale nikdy nepoužité v ich životoch. Len tri slová (v Jn. 15:5b) ktoré, keď si nevšimli a nežili, premárnili celý ich kresťanský život! Pretože v ich duchovnom živote nedosiahli NIČ. Oni premárnili LEN 10-20-30 rokov z ich pozemských životov!
c) Boli iní, ktorí len po niekoľkých rokoch neúspešných „pokusov” sa rozhodli vo svojom srdci a mysli „dovoliť” Duchu Božiemu nejaký prístup do ich duše a „nejaké právo” opravovať ich cesty, chápanie a rozhodovanie; začať im ukazovať niektoré z duchovných problémov v ich dušiach, ktoré predtým nechceli vidieť, ani pripustiť, že také môžu v nich existovať (nie je pre nikoho ľahké, čo len pripustiť tieto duchovné problémy).
A ak aj pripustili, že tam môže byť NEJAKÁ pýcha, strach, tvrdohlavosť, sebeckosť, hlúposť alebo iné „cnosti” ich hriešnej telesnosti, to NEZNAMENALO, že si oni hneď želali byť z toho vyslobodení. Ak by Pán jedného dňa otvoril „okno do našej duše” a ukázal nám, že „záhrada” našej duše je vlastne „džungla“, boli by sme prinútení to pripustiť, ale potom by sme mohli okno zavrieť a nechať „džunglu” nedotknutú možno aj niekoľko rokov. A ak by nám Pán znova ukázal v nás pýchu, ktorú nám ukázal minulý rok, mohli by sme byť ohromení a povedať: „A to zase?” Ako keby naša pýcha mohla byť vymazaná z jej existencie raz a navždy v 3 minútovom pokání s niekoľkými slzami.
Nepovedal by som, že veriaci v tejto skupine premárnili roky svojho života, nie. Nemuseli premárniť roky tak isto, ako tie dve skupiny ukázané hore. Títo nielen, že našli úzku cestu, ale aj začali po nej kráčať. Hoci mnohokrát sa zdalo, že hociktorá korytnačka na barlách ich mohla predbehnúť.
d) Je len veľmi málo tých, čo nielen, že našli úzku cestu (Mt. 7:14), ale stále po nej kráčajú. Stali sa pravdivými inštrumentami a požehnaním v rukách Pána, lebo ich mohol použiť pre Svoje Zámery a Účely. Oni už vlastnia korunu spravodlivosti a pevne si ju držia, aby im ju nikto nemohol vziať (Zj. 3:11).
* * *
Môžem sa teraz opýtať veľmi jednoduchú, ale hlbokú otázku? Čo je JEDINÝ FAKTOR, ktorý vytvoril tieto štyri rôzne skupiny znovu-zrodených veriacich s ich rôznymi duchovnými situáciami a osudmi? Moja odpoveď je táto:
OCHOTA ALEBO NEOCHOTA VERIŤ AKO PÍSMO HOVORÍ NEZÁVISLE NA TOM, ČO IM HOVORIA ICH HUMÁNNE HRIEŠNE ZMYSLY! TO JE VŠETKO! (Jn. 7:38)
Sme ochotní, alebo neochotní pozastaviť sa a uvážiť pôvod našich myšlienok, viery, presvedčení, plánov, zámerov, túžob, chlípností, cieľov; aby sme uvideli vlastnú hlúposť a biedu a prestali viniť iných zo všetkého? Sme ochotní prestať byť „bohmi” vediac všetko, rozumieť všetkému a byť nevinní v celom našom živote a správaní sa, neomylnými v našej múdrosti takže sa nemusíme nikoho pýtať žiadne otázky alebo byť zodpovednými za naše chyby a zlyhania? Sme tiež ochotní, či neochotní (ustrašení) hovoriť pravdu iným? Priznáme si, že my nevieme všetko? Že sme boli narodení v hriešnosti a stupidite v našej krvi a nikto to nedokáže dať z krvi von, jedine Boh? A že to obyčajne zoberie roky? Keby nám Boh ukázal hĺbku zkazenosti našej hriešnej telesnosti, my by sme to neprežili! Sme ochotní toto veriť? Skazenosť našej telesnosti nám zabraňuje vidieť skazenosť našej telesnosti. Prosím, pokračujte v čítaní.
Rozposielali sme našu literatúru zadarmo do vyše 70-tich krajín sveta a moja služba bola väčšinou korešpondenciou. Osobne som slúžil kontinuálne len v Severnej Amerike a v Strednej Európe. Moja osobná služba v iných krajinách sveta bola skôr sporadická a príležitostná. Pán mi dovolil stretnúť rôzne typy veriacich a ľudských charakterov, ktoré si dokážete, alebo nedokážete predstaviť; od príjemných a nadšených po studených a celkom nepriateľských, od úprimných a dobrého srdca po rôznych špekulantov so záludnými srdcami, od informovaných po naivných, od múdrych po bláznov, od humánne pokorných a dobrých po pyšných a arogantných a bezbožných, od tých otvorenej mysle po ustrašených, a mnoho, mnoho iných. Bola to nemalá úloha slúžiť takým individuálnym charakterom „pravdu v láske”, než len „pravdu vo fakte” (Ef. 4:15), súdiť spravodlivé súdy v Duchu Pánovom a podržať si láskavý a odpúšťajúci postoj aj voči tým, ktorí boli, alebo sa neskôr stali, moji nepriatelia (Mt. 5:44// Gal. 4:16), a to aspoň vnútorne, ak nie zvonkajška.
Pán mi tiež pripravil hodne ťažké, ba aj iracionálne lekcie, ktoré by sa človek nemusel normálne učiť, skusovať a trpieť. Jedna taká nepredstaviteľná lekcia bola vidieť a skúsiť skutočnú moc zla a temnoty a podvodov na živé ľudské tvory a ich zničujúce účinky. Takíto ľudia zakúsili nevysvetliteľné zmeny ich normálnej ľudskej nátury s nasledujúcou neschopnosťou vidieť a chápať čo ich posadlo.
Ľudské tvory prestali byť ľudskými tvormi! Ja hovorím o veriacich, ktorí mohli byť znovu-zrodení a pokrstení, alebo neboli, ktorých som stretol a hovoril k ním a ktorým som aj slúžil, buď krátko, alebo mnoho rokov! Ja nazývam „ľudské tvory” tých, ktorí si stále podržujú nejaký stupeň ľudskej dôstojnosti, zdravého rozumu a inteligencie. Ak oni stratili tieto základné ľudské cnosti a schopnosti, mnohé zvieratá ich predbehnú s ich inteligenciou, múdrosťou, vernosťou alebo užitočnosťou. Je to šok, ale je to pravda a Pán Ježiš Kristus je mi Živým Svedkom. Aj Pán nazýval takých ľudí psami, prasatami, vlkmi, hadmi (Mt. 7:6 + 23:33) a radil nám aby sme sa im vystríhali (Mt. 10:16,17).
Oni môžu čítať Bibliu, modliť sa, aj plakať na kolenách kajajúc sa zo svojich hriechov, mať s nami spoločenstvo a byť exponovaní Svetlu a Pravde Krista. A potom „jedného dňa” niečo prasklo v ich duši a Satan vstúpil do „pukliny”, a oni boli zmenení na nepoznanie, ba aj mimo logiky. Viac ma nechceli vidieť, a to bez príčiny! Tí, čo mi vyjadrovali lásku ma začali nenávidieť odplácajúc zlo za moje dobro. Začali ma nenávidieť bez príčiny (Jn. 15:25b). Prečo? Nemám potuchy! Vy teraz jednáte s kreatúrami, ktorým nemožno rozumieť a nemožno ani pomôcť nijakým spôsobom. Ak ste neokúsili takéto prípady na vlastnej koži, nikdy ma nepochopíte a ani mi nikdy neuveríte, že takéto „ľudské tvory” môžu existovať medzi kresťanmi! Ale to nie je všetko, Pán deklaroval z vlastných úst, že oni vás vyhodia zo svojich synagóg (zborov) a že prichádza čas (čas Konca, čo je teraz), že keď vás niekto taký zabije bude si myslieť, že poslúžil Bohu! Samozrejme, „zabiť vás” duchovne znamená „separovať sa od vás”.Prečo? Lebo takíto nepoznali ani Otca, ani Pána (Jn. 16:2,3). Začali ako ľudské tvory, ktorí uverili, ale neskôr skončili ako „nepozemské netvory ” bez ľudskej dôstojnosti a zmyslov.
Nuž, čo sa stalo? Bolo to to isté, čo sa prihodilo Judášovi Iškariotskému. Keď on „zamýšľal vo svojom srdci” zapredať Ježiša, otvoril dvere Satanovi, aby do neho vošiel (Lk. 22:3). A Satan bol potešený vojsť do neho, nárokovať si jeho dušu a zmeniť jeho osud vo večnosti v jednej sekunde! A Pán mu vtedy NEPONÚKOL žiadne pokánie, ani odpustenie, naopak, on mu prikázal aby TO UROBIL RÝCHLO! (Jn. 13:26,27)
Na druhej strane, keď Prorok Daniel „zamýšľal vo svojom srdci”, že sa nepošpiní pokrmom a vínom kráľa, Duch Boží ho uschopnil vyplniť ten zámer a túžbu jeho srdca a učinil ho, ako nikoho iného, čo stáli pred kráľom Nabuchodonozorom (Dan. 1:8-21). Pridávam tento „opačný príklad“, aby som ukázal, čo môže „zamýšľanie v srdci” spôsobiť – slávu alebo tragédiu!
Moja prvá otázka je takáto: Čo sú skutočné ZÁMERY VO VAŠOM SRDCI v tomto čase vášho pozemského života? Poznáte svoje srdce? (Jer. 17:9,10) Či vidíte a chápete jeho zámery a ich dôsledky? Uvedomujete si nebezpečie ku ktorému zlé zámery vášho srdca môžu viesť? Uvedomujete si, že jedného dňa, aj bez vášho vedomia, keď ich ovocie dozreje, ono môže zmeniť váš osud v jednej sekunde? Bez lieku a pomoci? (Pr. 6:15 + 29:1)
Moja druhá otázka je takáto: Či sa vaše srdce zahráva so zlom, temnotou, nespravodlivosťou aj bez toho, aby si to uvedomovalo? Či vy nasledujete jeho podvody a lákanie za vašim komfortom a prosperitou, ako býci nasledujú oplotený chodník, ktorý ich vedie na bitúnok? (Jer. 17:9,10)
Ak nemáte pravdivé odpovede na tieto dve otázky, ste v tom istom nebezpečí, ako Judáš Iškariotský! Jeho skutočné zámery neboli bezbožné alebo zlé. V jeho ponímaní on si čiste prial, aby Ježiš mal príležitosť vysvetliť náboženským vodcom Sám Seba a akonáhle Ho oni budú rozumieť, všetko bude rozriešené. Bolo to niečo zlé, alebo hriešne? Bola to nevinná naivita? Z ľudského hľadiska áno, z Božieho hľadiska on mal bezbožné srdce! On sa nikdy nikoho nepýtal žiadne otázky, nikdy si neoveril dôsledky svojich zámerov s ostatnými učeníkmi. Môžbyť, že ste v tých istých topánkach, ako Judáš? Pýtate sa otázky? Či si niekedy vôbec overíte dôsledky plánov a zámerov vášho srdca? Alebo nasledujete vaše zámery a chúťky, ako tí býci oplotenú cestu na bitúnok? Ja sa vás nepýtam sarkastické otázky; pýtam sa vás otázky, ktoré z mojich skúseností môžu rozhodnúť váš život a osud v jednej sekunde! Máte záujem o svoj život a osud? Ak nie, potom prečo čítate túto knižku? Táto knižka nie je náboženská romantika; je to správa z VAŠEJ VOJNY, tiež smer pre váš OSUD.
To jasne nie je nevinná naivita keď, súc exponovaný Svetlu a Pravde Všemohúceho Boha niekedy aj mnoho rokov, človek sa obráti proti Nemu a otvorí si srdce Satanovi. Kazatelia môžu kázať Slovo Božie a mať bezbožné srdce! Ich vonkajšia aktivita nemusí naznačovať vnútorný stav ich srdca a oni nemusia mať ani potuchy, aké nad všetko najlstivejšie a desperátne bezbožné ich srdce môže v pravde byť! (Jer. 17:9) Či si oni občas overujú svoje srdcia podľa ich donášajúceho ovocia? Ja úprimne pochybujem.
Moje životné skúsenosti s kresťanmi tiež ukazujú, akí sú neznalí a ako naľahko berú aj tie vážne varovania zo Slova Božieho. Ochotní sú doslovne hazardovať so svojim životom večným a s ich dedičstvom a osudom, len aby mohli hoci aj dočasne uspokojiť sami seba v akejkoľvek túžbe či baživosti ich duše počas svojho krátkeho pozemského života!
Kto prichádza na um je Ezav. On predal svoje prvorodenecké právo Jakobovi za misu šošovice! (1M. 25:34) Úžasné! Čo bol potom výsledok jeho idiotizmu? Namiesto, aby zdedil požehnania, bol odmietnutý a nenašiel pokánie hoci ich starostlivo a so slzami hľadal! (Žid. 12:16,17) A po jeho bezbožnom skutku, Boh ho nenávidel (Rim. 9:13// 1M. 27:41). Poviete: „Ja nie som Ezav”. Naozaj? Možno, že predávate nielen svoje prvorodenecké právo, ale aj svoju dušu za nejaké sendwiče a limonádu na nejakom „pik-niku“ niekde v prírode počúvajúc nejakého náboženského idiota alebo služobníka Satana, a nemáte o tom ani povedomie. Máte zábavu, smejete sa, ste šťastní a spokojní, ale nikdy ste si s nikým nič neoverili, nikdy ste sa nikoho nepýtali otázky, nikdy neskontrolovali Slovo Božie, či máte spoločenstvo s Pánom, či so Satanom! A ak takto budete pokračovať 3½ roka (ako Judáš) alebo viac, potom jedného dňa to zaberie jednu sekundu a bude po vás! Nikto vám nepomôže a Pán vám povie: „Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo Mňa…!” (Mt. 7:23)
My sme naozaj schopní zamýšľať alebo vymyslieť v našom srdci čokoľvek, čo nás môže eventuálne, obyčajne neskôr v našom živote, stáť náš život a my o to nemusíme mať ani záujem. Tragédia je, že podvedený človek NEVIE, že je podvedený a jeho JEDINÁ CESTA von je uveriť tým, čo to vidia a vedia.
Ďalší príklad, ktorý mne prichádza na um je Ananiáš a Zafira, jeho žena. Oni obaja „mali zámer v srdci” podržať si časť ceny pozemku, ktorý predali a peniaze mali priniesť Apoštolom. Pre ich srdcia to mohol byť malý moment vymyslieť takú sprostosť a bezbožnosť. Ale akonáhle oni dostali taký bezbožný zámer do svojho srdca a súhlasili o tom jeden s druhým, to neskôr zabralo jednu sekundu a bolo po nich! Obaja doslovne padli mŕtvi a boli pochovaní pre ich prisahanie proti Duchu Svätému (Sk. 5:1-11).
Tieto hore citované osoby môžu byť veľmi známe z Písma, ale princíp, ktorý oni reprezentujú platí na každého veriaceho, ktorý nekráča po úzkej ceste. A my nemôžeme povedať koľkí veriaci, ktorí nie sú v Písme menovaní, sa podobne stali obeťami ich vlastnej hlúposti, bezbožnosti alebo prostej nevedomosti, či naivity a ignorovania Slov Božích, ktoré poukazujú veľmi jasne na tieto nebezpečenstvá.
Tiež poznám ľudí, ktorí uverili, boli pokrstení a začali navštevovať zbor. Po nejakom čase zamenili zbor za nočné kluby, začali fajčiť a piť, brať drogy, konať nemorálnosti a prinášať veľkú hanbu na Svojho Spasiteľa, ktorý za nich zomrel! Ich rodičia, či starí rodičia alebo cirkevní vodcovia si s nimi nevedeli poradiť súc sami slabí v duchu a viere. Práve tak mnoho kresťanských manželských párov je rozvedených a to tiež zahrňuje vodcov v cirkvi! A po ich rozvode oni pokračujú v kázaní ako keby sa nič zvláštneho neudialo! A ich synovia a dcéry tiež „slúžia” hoci nemám ani potuchy, čo.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…