PRIRODZENÉ SRDCE A MYSEĽ
„SRDCE JE NADOVŠETKO PODVODNÍCKE (LSTIVÉ) A ZÚFALO BEZBOŽNÉ; kto ho môže poznať? Ja Hospodin zpytujem srdce, Ja skúšam opraty, aby som dal každému podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov.“ (Jer. 17:9,10)
To nie je príjemné Slovo a my sme nikdy neni náchylní ho kázať, uvážiť ho alebo ho vysvetľovať, iba ak hovoríme o druhých. My nikdy nepripustíme, že toto Slovo PLATÍ NA NAŠE VLASTNÉ SRDCE! Že naše vlastné srdce môže byť bezbožné a hlboko podvodnícke aj po našom vykúpení a popri konaní mnohých dobrých skutkov, rôznom pomáhaní alebo pripojení sa k duchovným službám, ktoré rozširujú učenia podľa nášho vlastného presvedčenia.
Vyžiadalo si to značný tlak hriechov, aby Dávid začal volať na Pána: „Zmiluj sa nado mnou, ó Bože, podľa Svojej láskavej dobrotivosti; podľa množstva Svojho milosrdenstva vymaž moje prestúpenia.” (Žm. 51:3)
A potom žobronil u Pána: „Stvor vo mne ČISTÉ SRDCE, ó Bože, a obnov SPRÁVNEHO DUCHA v mojom vnútri. Nevyžeň ma z Tvojej Prítomnosti a NEVEZMI ODO MŇA SVOJHO SVÄTÉHO DUCHA.“ (Žm. 51:12,13// Pr. 20:9)
On takto volal na Pána SÚC V PROSTRIEDKU JEHO VOJEN PRE PÁNA, ČINIAC PRE NEHO MNOHO DOBRÝCH SKUTKOV, SÚC OSOBNE PODĽA SRDCA PÁNOVHO A SÚC VYBRATÝ BOHOM, ABY KONAL JEHO VÔĽU! (Sk. 13:22// Žm. 89:21) Ste so mnou? To Slovo tiež znamená, že aj my potrebujeme takto volať na Pána aj po mnohých rokoch našej služby a „vojen“ pre Pána. Nikto z nás nie je lepší, než bol Dávid. Pravda? Či naozaj tomu veríte?
Veriaci, ktorí nikdy nevyronili slzu, ani nikdy nevolali na Pána, stále vlastnia to isté zúfalo bezbožné a podvodnícke srdce, ČI SÚ SI TOHO VEDOMÍ, ALEBO NIE! Duch Svätý nemusí byť v našej duši hoci On prebýva v našom duchu. Žiadny veriaci nie je výnimkou pretože MY VŠETCI SME ZAČALI S HLBOKO PODVODNÍCKYM A ZÚFALO BEZBOŽNÝM SRDCOM… ČI SME TOTO UŽ UVIDELI, ALEBO EŠTE NIE!
Ak teda Pán nezačal tvárniť v nás čisté srdce, stále je ono v stave bezbožníctva a o Pánovi iba „hovoríme“. Naše pery kážu, hovoria alebo spievajú o Ňom – ale naše srdce je ďaleko od Neho tak, ako aj On je ďaleko od nášho srdca. (Iz. 29:13// Mt. 15:7-9)
Pán jasne hovorí, že „…to, čo vychádza z úst vychádza zo SRDCA, a to poškvrňuje človeka. Lebo zo (bezbožného) SRDCA vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá, rúhania.“ (Mt.15:18,19)
Uvedomme si v tomto bode veľmi dôležitý fakt. Srdce mnohých veriacich, hlavne tých, ktorí pracujú pre Pána, čosi pre Neho konajú, nemusí byť „zúfalo bezbožné“, ALE stále môže byť hlboko podvedené! Preto to, čo konáme pre Pána nemusí byť pre Neho úrodné, či plno prijateľné. Malo by byť pre všetkých nás prijateľné pripustiť takúto možnosť, než zostať podvedenými a pokračovať v produkovaní dreva, sena a slamy. (1Kor. 3:12,13)
Pozrime sa, že skutočný problém nie je to, čo hovoríme, čo konáme, ale čo sú pravdivé zámery nášho srdca! Naše srdce je obzvlášť skúšané Pánom v okolnostiach, kde sú účastníkmi tí bratia a sestry, či rodina, ktorí sú nám blízky. Naše srdce sa prejaví skôr, či neskôr a obyčajne, keď si to ani neuvedomujeme. Naše akcie, či reakcie včítane hovorenia o iných za ich chrbtom jasne ukážu, či naše srdce je dobré alebo zlé, očistené alebo bezbožné alebo zkazené.
Tiež som vždy veril, že je to jedine naša myseľ, ktorá je schopná myslieť, uvažovať, rozumovať, plánovať, chápať. ALE NIE! Slovo Božie jasne naznačuje, že je to predovšetkým a so všetkou dôležitosťou naše SRDCE, ktoré myslí, uvažuje, medituje, plánuje, rozhoduje. Ono musí chápať Slovo Božie, počuť Jeho Hlas, vidieť Jeho Cesty a konať Jeho Vieru a Súdy uložené do nášho vedomia. Viera nie je nikdy ukladaná do našej mysle a naša myseľ ju nemôže nikdy interpretovať, alebo ju chápať. Pán hovoril k Izraelu, Svojmu vyvolenému národu, v podobenstvách a ako dôvod Pán uviedol nasledovné:
„Lebo stučnelo (stalo sa spokojné, neodpovedajúce, nereagujúce) SRDCE tohoto ľudu, a (preto) ich uši sú tupé na počutie a svoje oči zažmúrili, aby snáď nejako očami nevideli, ušami nepočuli, SRDCOM NEPOROZUMELI a neobrátili sa (čiže, neboli zmenení, obnovení), a aby som ich uzdravil.“ (Mt. 13:15// Iz. 6:9,10(4))
Myšlienky, predstavy, zámery, múdrosť, hlúposť, ochota, hľadanie, zkúmanie a podobné akcie ľudského SRDCA práve tak, ako aj hovorenie, uvažovanie alebo rozhodovanie človeka vo vlastnom SRDCI, takéto činnosti sú spomenuté takmer na každej stránke Biblie. Začnite na samom počiatku Biblie (napr. 1M. 6:5) a pokúste sa sami nájsť koľkokrát je tento fakt privedený do svetla Pánom.
Niektoré príklady: 1M. 8:21; 17:17; 24:45; 27:41// 2M. 35:5,35; 36:2// 4M. 32:7// 5M. 4:9,39; 7:17; 8:2,5,17; 9:4; 10:16; 15:7,9; 18:21; 29:4,19; 30:14// Sud. 5:15// 1Sam. 16:7; 21:12; 27:1// 1Kr. 3:12; 8:61; 12:26,33// 1Par. 22:19; 29:18// Ezd. 7:10// Est. 6:6; 7:5// Job 8:10; 9:4; 17:4,11; 22:22; 38:36// Žm. 10:6,11,13; 14:1; 15:2; 19:14; 33:11; 36:1; 49:4; 53:1; 77:7; 95:10; 119:11,161; 140:2// Pr. 2:2,10; 6:18; 8:5; 10:8; 11:29; 14:33; 15:14; 16:1,9,21; 19:21; 22:15; 23:7,12,15; 24:2; 28:26// Kaz. 1:13, 16,17; 2:1,3,15; 3:17,18; 7:22,25; 8:5,11; 9:1// Iz. 10:7; 14:13; 32:4,6; 33:18; 44:19; 47:8,10; 49:21; 59:13, atď, atď…(niektoré slov. preklady sú nepresné, či nejasné)
Dosiahol som iba Knihu Jeremiáša, ale aj to stačí, aby sme videli tie príklady. Slovo SRDCE je citované 582 KRÁT, zatiaľčo slovo MYSEĽ je citované len 21 KRÁT v tých istých pasážach Biblie! Mali by ste si zobrať čas a prečítať si horeuvedené verše a zvlášť tie podčiarknuté, aby ste videli, čo naše srdce dokáže robiť a aké prominentné a zodpovedné miesto ono má pred Pánom. Tento fakt môže úplne zmeniť spôsob vášho terajšieho “náboženského života a chápania”.
Veriaci by sa mohli pýtať, ako môžu rozoznať, či myšlienka prichádza z ich mysle alebo z ich srdca. Činnosť našej mysle je možné rozoznať, keďže ona prichádza z našej hlavy a my vieme kedy myslíme, zkúmame alebo uvažujeme v našom mozku. Činnosť nášho srdca prichádza “hlboko zvnútra” našej pupočnej oblasti bez toho, aby naša myseľ bola zúčastnená v pozorovateľnej miere. Takéto myšlienky a zámery nášho srdca môžu prísť bez toho, aby sme upriamili na ne vedomú pozornosť mysle. Oni obyčajne vyjdú z nášho srdca spontánne. Rozdiel medzi činnosťou našej mysle a srdca je veľmi dôležitý. Myšlienky našej starej mysle nie sú Pánovi cenné a nemajú pred Ním hodnotu. Pán o nich toto hovorí:
“Pán pozná MYŠLIENKY ČLOVEKA, že sú MÁRNOSŤOU.” (Žm. 94:11)
Kedykoľvek teda veriaci povie: “Ja si myslím…”, to čo nasleduje nemá duchovnú hodnotu, keď to vychádza z mozku. Poznamenajte si, prosím, že Duch Boží nikdy neviedol Ježiša, aby povedal: “Ja si myslím… ja predpokladám… ja dúfam… ja sa domnievam… snáď, možno…”! Kedykoľvek Pán hovoril, On povedal: “Naskutku vám hovorím… v pravde vám poviem …” – žiadne “myslenie”, predpokladanie, domnievanie sa, žiadne rozumovanie. Toto tiež znamená, že Duch Boží ani vás nikdy nepovedie, aby ste sa v duchovných veciach vyjadrovali ako sú horeuvedené príklady, ale ako sa vyjadroval Pán Ježiš. Horeuvedené príklady pochádzajú z prirodzenej duše a nie z Ducha Božieho. Či veríte tomuto faktu?
* * *
Duch Pánov má privádza, aby sme si v tomto bode pripomenuli, že konaním chýb v dôsledku nášho chybného myslenia nemusíme hrešiť proti Bohu. Ale predpokladaním, domnievaním sa, domýšľaním si bez overenia si faktov, MY HREŠÍME proti Bohu! Tieto hriechy “blúdenia skrze domnievanie sa, alebo domýšľavosť” majú potom nadvládu nad nami a MY NEMÔŽEME BYŤ SPRAVODLIVÍ, ANI BEZÚHONNÍ OD VEĽKÉHO PREVINENIA. (5M. 13:14// Žm. 19:13,14(5))
* * *
Dôležité teda je, čo veriaci “verí a pozná v jeho srdci”. Dokiaľ srdce nie je obnovené v pozorovateľnej miere, myseľ je tiež neobnovená. Ona je stále v temnote, ba môže byť aj strnulá alebo paralyzovaná a tak neschopná správne myslieť alebo uvážiť záležitosti Pána a Jeho Slova.
JE NEMOŽNÉ OVLÁDAŤ MYŠLIENKY NAŠEJ MYSLE (2Kor. 10:5) BEZ TOHO, ABY NAŠE STARÉ SRDCE BOLO NAJPRV DOTKNUTÉ A ČISTENÉ A NAJPRV MYŠLIENKY SRDCA OVLÁDANÉ.
Na druhej strane, takáto neobnovená myseľ je stále pripravená zapojiť sa do nekonečných náboženských diskusií, argumentácií, pochybností, otázok, vysvetľovaní alebo tiež iných foriem behania dookola v intelektuálnom kolotoči a duchovne nikam nedospieť. Toto je typické “intelektuálne” náboženstvo, či náboženská psychológia, ktorá neprináša žiadne duchovné hodnoty, ani žiadny duchovný pokrok, či duchovný rast, žiadne duchovné dospievanie.
Toto je vhodné a správne miesto pre citovanie ďalšieho Slova Božieho, ktoré sa dotýka tejto témy v jej samotnom jadre. Pán hovorí:
“Lebo ako on MYSLÍ VO SVOJOM SRDCI, taký je…” (Pr. 23:7(40), slov. text je chybný, “duša” nie je “srdce”)
* * *
Duch Boží ma nasmerováva, aby som deklaroval to, čo vidím u Pána, keď opakujem duchovný fakt: ”MY SME TAKÍ, AKO MYSLÍME VO SVOJOM SRDCI!”
Toto extrémne dôležité Slovo deklaruje nielen duchovnú realitu našej osobnosti pred Bohom, ale “skrýva“ v Sebe nasledovné z Neho vyplývajúce fakty:
a) My sa nemôžeme stať inou osobnosťou (než sme) bez toho, aby sme začali inak myslieť v našom srdci,
b) My nemôžeme začať myslieť inak v našom srdci, bez toho, aby sme začali vidieť niečo iného (nového) v našom srdci,
c) My nemôžeme začať vidieť nič iného v našom srdci bez toho, aby sme sa vzdali tam existujúcej temnoty, ktorá nám prekáža vidieť niečo iné (nové) v našom srdci,
d) My sa nemôžeme vzdať temnoty existujúcej v našom srdci pokiaľ nedovolíme Svetlu Pána, aby tam vošlo,
e) My nedovoľujeme Svetlu Pána, aby vošlo do nášho srdca pretože NEMÔŽEME UVERIŤ, že tam môže byť nejaká temnota, že to, čo čítame alebo počujeme o sebe alebo čo nám iní povedia môže byť naozaj pravdou.
Obráťme teraz poradie týchto faktov a začnime vidieť a rozumieť, čo nám Pán chce ukázať, aby sme tu videli:
a) Keď začneme byť ochotní pozastaviť sa, alebo aj pripustiť, že naše myšlienky, zámery, plány a skutky na ktoré nám iní poukazujú môžu indikovať nejakú temnotu, hlúposť alebo zlo v našej osobe – stávame sa premožitelia, víťazi,
b) Keď začneme veriť tejto pravde, Svetlo Pána vojde do nášho srdca, (Hab. 2:4// Rim. 1:17// Gal. 3:11// Žid. 10:38)
c) To Svetlo nás uschopní začať vidieť iné (nové) veci v našom srdci, ktoré sme tam predtým nikdy nevideli,
d) Videnie iných (nových) vecí v našom srdci nás uschopní začať myslieť iné (nové) myšlienky v našom srdci,
e) Keď začneme myslieť iné (nové) myšlienky v našom srdci, začneme byť inou osobnosťou!
TOTO JE CESTA SPÁSY A PRETVÁRANIA NAŠEJ OSOBNOSTI pred Bohom na Podobu Krista Ježiša. Môžem povedať z vlastnej skúsenosti, že tá jediná bolestná etapa v tomto procese je opísaná v bode a), kde musíme „premôcť samých seba“, náš imidž, pýchu a strach, a potom v bode b) vykročiť z nášho člna na vodu (začať kráčať vierou) a ísť po vode (vierou) smerom k Ježišovi. (Mt. 14:28-29)
* * *
Je to naozaj prekvapujúce, že naša osobnosť nie je vyjadrená tým, čo si myslíme v našej MYSLI, ale v SRDCI. Preto je Slovo Božie zamerané na naše SRDCE a tiež svedčí Samo o Sebe a to nasledovne:
“Lebo Slovo Božie je živé (oživujúce, život prinášajúce) a účinné a ostrejšie nad každý dvojsečný meč, a prenikajúce (bolí to ľudskú dušu) až do rozdelenia duše a ducha, (vonkajšieho a vnútorného človeka) kĺbov a špiku a posudzuje MYŠLIENKY A ZÁMERY SRDCA.” (Žid. 4:12// Zj. 2:12, viď tiež stranu B2[7])
Prečo Slovo Božie posudzuje myšlienky a zámery nášho SRDCA a nie našej MYSLE? Prečo Pán klope na dvere nášho SRDCA a nie na dvere našej MYSLE? (Zj. 3:20) Tieto otázky majú jednu jednoduchú odpoveď a možno ju nájsť v inom Slove Božom, ktoré hovorí:
„Stráž svoje SRDCE celou svojou pečlivosťou pretože z neho pochádzajú PODSTATY ŽIVOTA.“ (Pr. 4:23)
PODSTATY (KORENE, OTÁZKY, AXIOMY) ŽIVOTA NEPREBÝVAJÚ V MYSLI ČLOVEKA, ALE V JEHO SRDCI!
Preto myšlienky a zámery našej mysli nemajú silu rozhodovať o našom živote, o realizácií nášho života, o zmenách nášho života, nášho charakteru a našej samotnej mysli. Oni nijakým spôsobom nedokážu obnoviť alebo priniesť život do našej duše. Možno ich jedine porovnať s našími „Novoročnými predsavzatiami“. Vyžaduje to naše SRDCE a Slovo Božie v ňom, aby vykonalo túto prácu Spásy.
Ak by sme videli, verili a žili tento fakt v našom živote, prinieslo by to revolúciu do celej Cirkvi*. Pozdvihlo by nás to nad všetko mŕtvolné a pozemské a dalo by nám to pohľad na živé a nebeské za čím buď otvorene, alebo skryto túžime vo vlastných srdciach, ale nie sme vlastne schopní to dosiahnuť. (Jn. 3:12,31-34// Fil. 3:18-20// Jak. 3:14-18// Kol. 3:2, atď.)
*[Kedykoľvek teraz v texte spomenieme „Cirkev“ budeme to vždy chápať ako „Cirkev-Izrael“, ktorí dvaja boli Pánom učinení Jedným; pozri viac ďalej]
Verím preto, že to nie je len žiadúce, ale životne dôležité pre nás všetkých, učiť sa rozoznávať srdce od mysle v ich myslení, rozumovaní, uvažovaní a iných akciách, reakciách, či ne-akciách, nečinnosti. Preto…
NIKDY NEMIEŠAJME NAŠE SRDCE S NAŠOU MYSĽOU, LEBO BY SME SA DOPUSTILI NEBEZPEČNÝCH CHÝB, KTORÉ BY NÁS MOHLI DRŽAŤ V PODVODE A POMALY VIESŤ DO ZÁHUBY!
Táto kapitola by nemala byť ukončená bez Slova Božieho, ktoré chcem nielen citovať, ale sa ho aj modliť spolu s veľkým apoštolom Pavlom v jeho modlitbe:
„Žeby Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec Slávy, dal vám ducha múdrosti a zjavenia pravým poznaním Jeho, majúc OČI VÁŠHO (NIE PRIRODZENÉHO, NATURÁLNEHO, ALE DUCHOVNÉHO) CHÁPANIA OSVIETENÉ, ABY STE VEDELI…(V DUCHU A V SRDCI, NIE V MYSLI)“ (Ef. 1:17,18)
Navrhujem, aby sme úpenlivo poprosili Nášho Pána, aby milostivo odpovedal na túto našu modlitbu pre nás všetkých a priťahoval nás hlbšie do Svojej Pravdy, čiže, do Seba a vyššie, než je všetko pozemské a dočasné, čo zanedlho zanikne a čo by nám v opačnom prípade zostalo v ceste ako mohutná prekážka.
Část 3 pokračování bude příští týden
brat Hanola
…