NOVÉ SRDCE A MYSEĽ

PRAVÁ PROSPERITA JE INDIVIDUÁLNA ZÁLEŽITOSŤ MEDZI BOHOM A KAŽDÝM VERIACIM PODMIENENÁ SRDCOM, DU­CHOV­NÝM STAVOM A SKUTOČNÝMI POTREBAMI VERIACEHO PODĽA POSUDKU BOŽIEHO… NIE PODĽA POSUDKU VERIACEHO.

Pán často dovoľuje, aby sme sa dostali do situ­á­cií, kde sme skúšaní, niekedy až prísne skúšaní a kde buď zostane­me stáť, alebo padneme. Náš pád, porážka nie je tragédiou, ak sa z toho učíme a dovolíme Pánovi, aby v tej oblasti vy­bu­do­val našu vieru, duchovnú silu a múdrosť. Potom sa postavíme a pokračujeme. Tragédiou je, keď sa rozhodne­me nepostaviť sa a nedovoliť Pá­no­vi, aby nás posilnil, učil, budoval našu trpezlivosť, húžev­na­tosť, múdrosť, vieru; keď si zatvrdíme naše srdce a viac sa nesta­rá­me, čo Pán robí s nami, v nás alebo cez nás; keď si neuve­do­mu­jeme, že sa musíme postaviť nielen kvôli sebe, ale tiež  kvôli tým, kto­rým sme povolaní slúžiť a stať sa požehnaním. My neži­je­­me len pre seba, pre naše osobné požehnania!  (Rim. 14:7)

Chcem priviesť do vašej pozornosti ešte jedno Slovo Bo­žie, ktoré tiež ukazuje, že naša myseľ je obnovovaná ako posledná časť našej duše, teda, po obnovovaní srdca a vôle. Apoštol Pavol nás naliehavo žiada:

„… buďte zmenení obno­ve­ním svojej MYSLE, aby ste mohli (boli schopní) potvrdiť (vašim životom) čo je to tá dobrá, prijateľná a dokonalá Vôľa Božia.“ (Rim. 12:2)

Jedi­ne s celou obnovenou dušou môžeme byť schopní uká­zať, či potvrdiť dokonalú VÔĽU BOŽIU v našom živote a nikdy nie predtým.

V tomto bode by som celým srdcom rád odkázal čitate­ľa na vynikajúcu knihu brata Watchmana Nee „Uvoľnenie Ducha^[2]“. Je venovaná práve tejto, v našom kresťan­skom živote najdôle­ži­tej­šej téme – rozbitiu nášho „vonkaj­šie­ho člo­veka“. Brat Watch­man nazýva nášho ducha „vnútorný človek“, našu dušu „vonkajší človek“ a naše telo „najvon­kajší človek“. Pokiaľ náš vonkajší človek, naša duša, ktorá je skorumpovaná, zlá a hriešna, nie je rozbitá, zlomená, náš Nový Človek (duchovný a svätý Človek) nemôže prevziať „kormidlo“ a my nemôžme začať žiť a konať cez neho. Bu­dem citovať aspoň niektoré z veľmi dôležitých riad­kov v je­ho vynikajúcej knihe, ktoré nepochybne prišli bratovi Watch­ma­­novi zjavením od Boha. Na strane 14 on píše:

„Pán používa dva spôsoby na rozbitie nášho vonkajšie­ho človeka: jeden je postupný, ten druhý je náhly, prudký… Časovanie je v Jeho rukách. My ten čas nemôžeme zkrátiť, ale zaiste ho môžeme predĺžiť. V niektorých životoch Pán môže uskutočniť túto prácu po niekoľkých rokoch jednania s nami; v iných je evidentné, že aj po 10, či 20 rokoch práca stále nie je ukončená. Toto je veľmi vážne! Nič nie je boles­tivejšie, než plytvanie Božím časom. Ako často je potom cir­kev brzdená! Môžeme kázať užívajúc našu myseľ, môžeme iných vyburcovať cez naše emócie; predsa však, ak nevieme ako užívať nášho ducha, potom Duch Boží sa nemôže dot­ý­kať ľudí cez nás. Taká ztrata je veľmi veľká…”

Na stranách 57-59 pokračuje:

„Aby náš vonkajší človek bol rozbitý, naše zasvätenie sa Pánovi je absolútne nevyhnuné… Vyžaduje to zasvätenie sa a disciplínu Ducha Svätého, aby sa z nás mohli stať nádoby vhodné pre použitie Majstrom… Všimnite si tiež, ako ďaleko presahuje disciplína Ducha Svätého naše zasvätenie sa… Ako často sme prichytení nepripravení a robíme uzáver, že takú drastickú vec sme nepotrebovali. Jeho disciplína príde na nás mno­hokrát náhle bez toho, aby sme mali akúkoľvek pred­­chádzajúcu výstrahu!…

Externé veci môžu zasiahnuť vonkajšieho človeka naj­bolestivejšie. Sú to teda externé veci, ktoré Boh používa pri jednaní s naším vonkajším človekom… Či si neuvedomujete, že všetky udalosti vášho života za posledných 5, či 10 rokov boli nariadené, aranžované (dovolené) Bohom za účelom vašej výchovy? Ak ste šomrali a sťažovali sa, bolestne ste zlyhali rozpoznať Jeho ruku. Ak ste si mysleli, že ste snáď mali iba smolu, neboli ste si vôbec vedomí disciplíny Ducha Svätého. Zapamätajte si, že čokoľvek k nám prichádza je na­meriavané Rukou Boha pre naše najvyššie dobro.“

Napokon, na strane 60, on môže dávať zástupom veria­cich ozajstný šok ich života deklarujúc nasledovné:

„My dostávame milosť cez obcovania, cez posolstvá, cez modlitby, a tak ďalej. Ale tá najväčšia milosť, kto­rú si nemôžeme dovoliť zanedbať je disciplína Ducha Svä­té­ho. Nič nemožno porovnať s touto milosťou – nie modlitbu, nie čítanie Biblie, obcovania, posolstvá, meditácie, ani uctie­va­nie. Medzi všetkými Bohom-danými prostriedkami milosti, zdá sa, že táto je tá najdô­le­žitejšia!… Žiadny iný prostrie­dok milosti túto nemôže nijako nahradiť.“

Dôležitý fakt, ktorý je potrebné deklarovať na tomto mies­te je ten, že Boh takmer vždy koná túto prácu rozbíja­nia von­kaj­šie­ho človeka, našej duše, cez iných, hlavne tých, ktorými môžeme opovrhovať alebo byť na ních nahnevaní alebo ich nenávidieť alebo nespravodlivo súdiť alebo ich aj milovať! Takže, jak naše emócie, tak aj myslenie a rozumo­va­nie sú „atakované“ a my uka­zu­jeme „pravé far­by“ nášho vonkajšieho človeka, čo znamená, jeho skutočné potreby.

Než zakončíme tému tohto verša nesmieme zabudnúť, že mocnosti temna a zla nenávidia akúkoľvek obnovu nášho srdca, vôle a mysle. Oni nikdy neopustia náš charakter do­bro­­­voľne, ani nebudú sledovať proces našej Spásy nečin­ne! Je normálne, keď zakusujeme ich odpor alebo priamy útok na každú časť našej duše. Náš nepriateľ môže zaútočiť na naše srdce a jeho emócie, na našu myseľ a jej myšlienky, či na našu vôľu a jej schopnosť robiť správne rozhodnutia. 

Mô­žu byť dni, kedy sa cítime depresívne, môžeme byť zhnusení, roz­rušení alebo celkom neschopní pohnúť sa, či urobiť roz­hodnutia. Všimli ste si také momen­ty vo vašom živote? Ak aj áno, ale ste nemuseli objaviť, či chápať ich pravé duchovné korene a dôvody.

Napokon je žiadúce spomenúť, že náš nepriateľ útočí aj na naše telá. Často sa skrýva za naše legitímne slabosti, či nemoce a zväčšuje ich, takže jeho akcie nie sú ľahko obja­vi­teľné. Môže nainfikovať naše telo takými pekelnými ne­mo­cami, ako je, napríklad, rakovina. Fyzická rakovina vždy naznačuje pred-exis­tenciu „duchovnej rako­vi­ny“, ktorá po­tom ovplyvňuje našu dušu a napokon aj telo. Rakovina je vždy spojená s „nekontrolo­va­ným rastom“ v duchu alebo v tele!

Ne­­budeme sa v tomto bode venovať tejto téme viac, než je hore­uve­dené, aby sme neodbočili z hlavnej témy. Avšak, vrát­i­me sa k tejto téme neskôr, lebo existujú dôležité du­chov­né skúse­nos­ti a fakty spojené s uzdravova­ním našich fyzických tiel.

3.      Efežanom  4:24

Tento verš zhrňuje, čo Duch vypracoval v predošlých dvoch veršoch. Tiež nám hovorí, že práca Ducha Svätého má sa teraz PRAKTIZOVAŤ v našom dennom živote, aby sa takto stala našim zvykom, našim „novým životom“.

Jedine takto sa náš Nový Človek „OBLIEKA“. Fakticky, Pán nás vedie, aby sme zakúsili Jeho prácu v našom srdci, vôli a mysli a podrobí nás skúškam, aby sme sami mohli vidieť, že my nie sme tá istá osoba v tých nových oblastiach duše. Sme iní kdekoľ­vek On vykonal a dokončil Svoju prá­cu, najprv v našom srd­ci a vôli a potom aj v mysli. Začnite rozoznávať samých seba a uvidíte pravdu tohto Slova Božieho.

SRDCE, KTORÉ BOLO DOSTATOČNE OČISTENÉ, OBNOVENÉ  A PRETVORENÉ NEBUDE NIKÝM, NIČÍM, ŽIADNOU ZPRÁVOU PICHNUTÉ, URAZENÉ, OTRASENÉ, ČI PODRÁŽDENÉ. MÔŽE­TE SI TAKTO SAMI OVERIŤ STAV VÁŠHO VLASTNÉHO SRDCA.

Budeme dokonca prekvapení, že veci, ktoré sme pred­tým nedo­kázali konať sú teraz ľahko urobené. Budeme ich dokonca robiť spontánne bez toho, aby sme sa nútili, bez bolestnej tvári, bez „parenia mozku alebo kúsania nech­tov“. Zakúsime tento nový prebohatý život a tiež objavíme, že jeho sláva, radosť a dokonalosť je hodná omnoho viac, než „utr­penie, ktoré sme museli chvíľku trpieť“. (Jn. 10:10// 1Pet. 5:10) Boh nás takto zdoko­na­ľuje podľa Svojej Vôle.

Niektorí veriaci-premožitelia sa mi zdôverili, že iní im často hovoria: „Tu nemôžete byť dokonalí, Boh vás zdoko­na­lí v Nebi. Len buďte spokojní s vecami ako sú, môže to byť horšie, viete. A nevyvyšujte sa nad svojich bratov, je lepšie byť pokorným…“ A tak ďalej, a tak ďalej. Nuž, čo odpovieme na takéto slová, či vedecké názory?

Málo si takí „bratia“ uvedomujú, že ich hlúpymi slova­mi robia svojho Spasiteľa a Pána Ježiša Krista luhárom! Áno, luhá­rom! Naviac, privádzajú prekliatie na svoje duše pokiaľ Mu neučinia pokánie a viac tak hovoriť nebudú. (Mt. 12:37). Zdá sa byť nepísaným zákonom alebo šablonou, že ktokoľvek sa pre­máha a borí sa za činením plnej Pravdy a Vôle Božej nača­hujúc sa za svojou dokonalosťou, je vždy považovaný jeho karnálnymi bratmi za pyšného, seba-vyvy­šu­júceho, elitistu a ne­kon­formistu. Títo karnálni veriaci ne­majú žiad­ny zámer nasledovať Slovo Božie, ale sú vždy ho­toví obvi­ňo­vať, prstom ukazo­vať a hovoriť hlúpe a aro­gant­né slová voči tým, čo milujú Pána a nasledujú Jeho Slovo. Uvážte Slovo Božie, kde nám Pán vlastnými ústami prikazuje:

„BUĎTE PRETO DOKONALÍ…“ (Mt. 5:48) Slovo „PRETO“ zna­me­ná „TU A TERAZ“, nie v Nebi! Prečo? AK JE VAŠE SRDCE ZAME­RANÉ KONAŤ JEHO SLOVO V PRE­DOŠLÝCH DEVIATICH VER­ŠOCH (Mt. 5:39-47), POTOM VÁS (vaše srdce) PÁN POVAŽUJE ZA DOKONALÝCH! Prečo?

Za prvé, vaše srdce nedokáže viac a lepšie, než to uve­dené. Za druhé, v nebi vám nikto nevyle­pí facku, nikto vás neudá na súd, ani nevezme váš kabát. Ne­bu­­dete tam mať nepriateľov, ktorých by ste sa mali pokúšať milovať, nikto vás v Nebi nepre­kla­je, ani nebude prenasledo­vať. Tak teda, ako sa chcete zdo­ko­na­liť v Nebi? Môže­te mi to povedať? A ak nekonáte tieto hore­uvedené verše, nie ste ani považovaní za deti nášho Otca, ktorý je v Nebesiach. (Mt. 5:45// Rim. 9:7,8). Mám tu povedať: HALÓ?

Aby ste mohli vôbec vstúpiť do Neba, musíte byť doko­na­lí! Nebo nieje miesto pre naše zdokonaľovanie, to miesto je tu a čas je teraz, pokiaľ tu žijeme. Či nie sú hore­citované slová takýchto „bratov“ naozaj hlúpe? Sú tiež zlom pretože pochádzajú z pekla.

Apoštol Pavol, súc vedený Duchom Božím, tiež hovorí: „Borím sa k cieľu za cenou vysokého povolania Božieho v Kris­tu Ježišovi. Preto VŠETCI, KTORÍ SME DOKONALÍ takto zmýšľajme…“ (Fil. 3:14b,15a// tiež 2Par. 16:9⁽⁸⁾)

Nuž ale!… kde Pavol nabral „dokonalých veriacich“? On sám bol stále na zemi a „boriaci sa“, aby dosiahol cieľ vy­so­­kého povolania Božieho v Kristu Ježišovi! Pravda? Nuž teda, či nie je jasné i z tohoto Slova Božieho, že SRDCE, ČO SA BORÍ, ZAMERIA­VA A ROZHODUJE KONAŤ JEHO SLO­VO JE POVAŽOVANÉ ZA DOKO­NALÉ v Jeho očiach? Žiadne srdce nemôže konať viac alebo lepšie, než toto. Aj Izraelovi bolo prikázané, aby bol doko­nalý so svojim Bohom. (5M. 18: 13) Či oni naozaj boli? Ich dlhá a biedna história je vlastne ovocím ich neposlušnosti.

SKUTOČNOSŤ A SKÚSENOSTI

Ja žiadam Pána, aby nám dal stručnú, ale jasnú, presnú a potrebnú pravdu, ktorá by mala Jeho moc preniknúť srdcia a vykonať tam prácu s ktorou by On bol spokojný. Ak by hore­uve­de­né fakty mali byť iba teóriou alebo doktrí­na­mi, či infor­má­ciou pre zvedavé kresťanské mysle, to by bola pre mňa posledná vec, čo by som si želal.

Chcem predniesť niekoľko dôležitých a veľmi praktic­kých príkladov ukazujúcich duchovné fakty a skutočnosti opisované v predošlých kapitolách. Oni ukazujú stav Cirkvi včítane niekoľ­kých individuálnych veriacich a vodcov tak ako ich Pán vidí a po­su­dzuje ich stav. On si želá dať tú istú víziu a chápanie srdciam, kde On prebýva a kde vypracová­va Svoju záľubu.

A. SLUŽBA NA SLOVENSKU A V ČECHÁCH

Počas mojej misie na Slovensku a v Čechách mal som príle­žitosti slúžiť mnohým veriacim a tiež kázať v niekto­rých kongre­gá­ciách. Jeden duchovný fakt, ktorý som zakú­sil takmer na každej misií bol ten, že som mohol veľmi jasne vi­dieť duchovný rozdiel medzi cirkevným vod­cov­stvom a  ostat­nými veriacimi, ktorých som stretol.

Všetci starší, pastori, kazatelia a iní vodcovia, ktorých som stre­tol preukazovali buď určitú neľúbosť, ba aj veľký strach do­voliť mi kontakt, kázanie alebo inú službu voči ich „oveč­kám“. V niektorých zboroch mi bolo dovolené kázať, v iných nebolo. Ja chápem ich obavy a nehaním ich za ich postoje a strach. Tiež musím poznamenať, že mladší vod­covia preukazovali väčšiu ne­priateľskosť a aroganciu voči mne, než tí vekove starší a skú­se­nej­ší. Toto iba dokazuje, že stárnutie naozaj zmenšuje našu suve­rén­nu domýšľavosť a to aj bez disciplinovania Duchom Svätým.

To, čoho sa vodcovia obávajú najviac je, že forma ich ná­bo­žen­stva, doktrín, ciest, zvykov, želaní, či plánov do bu­dúcnosti by mohla byť ovplyvnená a odbočená na nové ces­ty. Oni neveria, že by Pán mal záujem, akoby, „zatriasť ich zborom“, obnažiť nedostatky, možno aj smrť v ich stre­de, alebo niečo poopraviť! Ich cirkev a oni samotní sú všet­ci dokonalí a „pre Pána niet absolútne ničoho, čo by mal korigovať, či obohatiť“. Stará forma náboženstva, tak ako starý zvyk, je veľmi komfortná a niko­mu sa z nej nechce von dobrovoľne zvlášť, keď vieme, že Pánove cesty sú známe tým, že môžu byť nepríjemne nekomfortné našej teles­nos­­ti alebo nášmu spôsobu života a posluhovania. Po­trebujeme, teda nejaké Pánove korekcie? Čo myslíte?

Čo bolo aj smiešne, bola moja skúsenosť v malom zbore (Brat­skej cirkvi) v Batizovciach, malom to mestečku pri Vyso­kých Tatrách. Nebolo mi dovolené nič povedať zboru, ale som bol pozvaný na „pohovor“ s ich star­šími po bohoslužbách. Poho­vor sa obrátil na inkvizíciu, kde som bol podrobený všetkým možným otázkam hlavne, čo sa týkalo mojej knihy^[14] (ktorú oni vlastnili) a tiež mojej viery a názorov.

Keď sa ma pýtali, či „hovorím v jazykoch“ (1Kor. 12:10), pove­dal som „áno“. Bolo mi potom povedané, že Duch Svätý dával jazyky iba na počiatku Cirkvi a že toto On už viac nerobí! Takže môj dar bol, fakticky, označený ako fa­lošný. Keď som sa ich pýtal, kde v Písme našli tento fakt, odpovedali, že to nie je v Písme, ale že ich Celoročná Kon­fe­rencia toto ustanovila! Zdalo sa teda, že Boh nás „zabudol“ informovať vo Svojom Slove o tom­to dôležitom termíne pre dávanie darov Jeho Duchom. Decentní a dospelí starší boli schopní mi predložiť takúto frašku a zostať serióznymi a ani nemihnúť okom.

Potom som sa ich zpýtal, či oni dávajú dary svojim no­voro­de­niatkam. Odpovedali „áno“ . Potom som sa zpýtal: „Prečo si myslíte, že Duch Svätý by mal prestať dávať dary Svojim novo­ro­deniatkam, keď vy stále dávate dary svojim novorodeniatkam?“ Zostali úplne zarazení a neodpovedali mi ani jedným slovom.

Potom som sa ich zpýtal, či čítali moju knihu „Príď Krá­ľov­stvo Tvoje^[14]“. Povedali „áno“, ale ich hlavný starší dodal, že časť mojej knihy bola písaná v jednom duchu a časť zase v inom duchu. Zpýtal som sa ho, či také niečo je možné? Odpovedal „áno“. Potom som mu dal Písmo, že je nemožné, aby z jedného prameňa vytekala aj slaná aj sladká voda. (Jak. 3:11,12) Opäť, zostali bez slova a neodpovedali.

Potom mi začali dávať kopu iných otázok. Pokúšal som sa zastaviť ich príval, ale nebolo to jednoduché ich utíšiť. Po­ve­­dal som: „Prečo by som mal odpovedať na vaše otázky, keď vy ne­od­po­vedáte na moje?“ Potom napokon stíchli a čakali na moju otázku.

Napokon som sa ich zpýtal, či veriaci môže ztratiť svoju Spá­­su. Odpovedali, že to je nemožné. Povedal som im, že chybu­jú nepoznajúc Písma, ani Moci Božej. (Mk. 12:24) Dal som im iba jeden z dôležitých veršov, kde Pán vytrie me­no znovu-zrodeného veriaceho, čo nepremôže, z Knihy Života, čo je ztrata Spásy (Zj. 3:5). Opäť, nemali žiadnej odpo­ve­­de! Pravda činí ľudí nemých!

Pohovor bol skončený bez akéhokoľvek úžitku. Všetci starší boli dospelí, ale chovali sa ako deti, ktorým sa  nikdy ani ne­sní­va­lo o hľada­ní pravdy, hľadaní Kráľovstva, hľada­ní Pána s otvo­re­ným srd­com. Celé ich náboženstvo bolo v ich hlavách. Všetko bolo men­tálne na úrovni mozku, rozu­mo­­va­nia, tvrdohla­vého deba­tova­nia, tvrdošíjnych pos­to­jov brániacich ich tradície a pre­svedčenia. Žili temnou a mŕtvou formou kres­­­ťan­ské­ho Judaizmu bez akejkoľvek ocho­­ty a ohybnosti prijímať, alebo byť otvorení novému svetlu od Pána. Hĺbka ich duchovnej smrti bola úžasná.

Potom som kázal v Baptistickom zbore v Banskej Bys­tri­ci. Podané Slovo bolo o Pánovom príchode ako Ženícha s patrič­ný­mi pasážami Písma, (napr., Mt. 25:1-13, 7:21-23// Zj. 3:16-22) a tiež ďalšie časti Písma na túto tému. Po kázni nastalo v  zbore oprav­di­vé povzbudenie, mnohý z nás sme sa objí­ma­li a bozkávali a sľubovali, že budeme v styku (včí­tane ich hlavného kazateľa). Žiadal som ich, aby mi napísali, hlavne, ak by niektoré pasáže mojej knihy^[14] potrebovali ďal­šie vysvet­lenia.

Potom sme sa rozišli a mnoho mesiacov prešlo bez odozvy. Napísal som teda list staršovstvu. Žiad­na odpoveď. Po ďalších niekoľkých mesiacoch, znova som napísal. Žiadna odpoveď! Bolo jasné, že ich povzbudenie a „láska“ zmizli skoro po mojom odchode. Ich srdcia zostali tie isté, aké boli pred mojou kázňou. Podľa ich srdca, nebo­lo vhodné, ani žiadúce mi odpovedať, bez ohľadu na to, čo Slovo Božie prikazuje. (Žid. 13:16) Sily temna a zla v nich sa začali obávať. Pán pozná ich srdcia a vie, že niet v nich lásky, pre­tože „v láske nieto strachu… a ten, kto sa bojí nie je doko­nalý v láske“. (1Jn. 4:18)

*     *    *

Nasmerovany som Duchom Živého Pána, aby som de­klaro­val nasledovnú pravdu.

LÁSKA NIE SÚ POCITY, LÁSKA JE ZÁVÄZOK-ODDANOSŤ! PO­CI­TY SÚ JEJ SPOLOČNÍCI A ONI MÔŽU BYŤ VEĽMI SLADKÉ ALEBO VEĽMI HORKÉ, RADOSTNÉ ALEBO SMÚTOČNÉ, SEBA-PÔŽIT­KÁR­SKE ALEBO SEBA-OBETAVÉ. A SÚ TO PRÁVE TIE HORKÉ A SMÚ­TOČNÉ A SEBA-OBETAVÉ, KEDY MÔŽME VIDIEŤ, ČI NAŠA LÁSKA JE PRAVÁ ALEBO JE ONA LEN FAREBNÝM SNOM, KTORÝ MÔŽE ZMIZNÚŤ HOCIKEDY… KEĎ NIE SME USPOKOJENÍ. (1Kor. 13:4-8)

*     *     *

Ďalší príklad hodný spomenutia sa dotýka mojej kniž­ky „Pravda o Spáse^[7]“, ktorú mi Pán dovolil napísať v  roku 2003. Náhodou som objavil článok „Večná Bezpeč­nosť“ od Dávida Hunta publikovaný na webovej stránke Ne­závislého Kresťan­ské­ho Spoločenstva v Prešove (www.vadium.sk). Článok som prečí­tal s veľkým záujmom.

Objavil som, že článok obsahoval nebezpečné a ne­prav­di­vé prehlásenia, ktoré by ľahko mohli zviesť veria­cich do podvodu, že „bez ohľadu, čo robia alebo nerobia“, nikto z nich nemôže ztratiť ich Spásu! Skutky tela, ktoré mô­žu byť porovnané so skutkami zákona (Rim. 3:28) boli jas­ne po­ple­tené so skutka­mi viery. (Jak. 2:24) Niektoré dôležité ver­še Písma boli úplne ig­no­rované, ako keby neexistovali. Prin­cípy Spásy boli popletené a nepochopené. To je nebezpečné samotnému životu veriacich, ktorí čítajú taký článok!

       *    *    *

Duch Pána ma nasmerováva, aby som v tomto bode dekla­ro­val nasledujúcu dôležitú pravdu.

Zdá sa, že naozaj málo veriacich chápe a je schop­­ných dať do súladu Ef. 2:8,9 aRim. 4:5 so Slovom v Jak. 2:24; alebo Rim. 4:2,3 s Jak. 2:21-23! V jednej zo svojich kázní v roku 1972, jeden z mojích bývalých letničných pastorov pre­hlásil, že „Pavol by mal určité lekcie pre Jakuba!“ Nuž ale! Kniha Jakuba nebola teda inšpirovaná, pretože ona je v proti­klade k nášmu hu­mán­ne­mu chápaniu Boha, Jeho Ciest a Súdov! Svätý Duch teda pravde­podobne inšpiroval Jaku­ba, aby na­pí­sal proti­klady, nepravdy.

Mnohí prominentní kazatelia, pastori a iní služobníci aj dnes verejne vyhlasujú, že NAŠA SPÁSA NEMÁ NIČ SPOLOČ­NÉ­HO S NAŠÍMI SKUTKAMI! Aké to krátko­zraké a podvodné vyhlá­se­nia, ktoré PRIAMO OPONUJÚ SAMOTNÉMU SLOVU BOHA A VŠETKÝM ZÁKLADNÝM PRIN­CÍPOM SPÁSY! MUSÍM PRETO V MENE KRISTA PÁNA ukázať niekoľko jedno­du­chých, ale absolútne podstatných dôkazov, že BEZ NAŠÍCH SKUTKOV MY NEMÔŽEME BYŤ SPASENÍ! To, čo nasleduje nie je „slovná hra“. Uvážte pozorne Slovo v Ef. 2:8,9 a Jak. 2:20-26 a nasledujúce fakty:

1)        Rim. 10:9,10 – či vyznanie naších úst je NÁŠ SKU­TOK, NAŠA PRÁCA bez ktorej by sme nemohli byť spasení?

2)        Rim. 10:13 – či naše volanie Jeho Mena je NÁŠ SKU­TOK, NAŠA PRÁCA bez ktorej by sme nemohli byť spasení?

3)          Sk. 2:38     – či naše pokánie a krst vodou je NÁŠ SKU­TOK, NAŠA PRÁCA bez ktorej by sme nemohli byť spasení? Áno, či nie? Pán sa vás pýta tieto otázky, nie ja, a On oča­ká­va vašu úprimnú odpoveď, nie ja.

4)          Fil. 2:12     – či „VYPRACOVÁVANIE našej Spásy“ je NAŠA PRÁCA alebo nie? Či vieme, čo tá „práca“ naozaj obsa­huje a ako ju vykonávať? Či niekto z vás, kazateľov, niekedy kázal TOTO Slovo Božie a vysvetlil Ho vašej kongregácií, či zboru? Naozaj? V pravde? A ako dáte do súladu Ef. 2:8,9 so Žid. 11:4-40? O aké skutky sa tam jedná?

5)         Mt. 16:24,25 – či „branie nášho kríža, zapieranie samé­ho seba a nasledovanie Krista“ je NÁŠ SKUTOK, NAŠA PRÁCA alebo nie? A ak nekonáme TÚTO PRÁCU, ZACHOVÁ­ME SI SVOJ ŽIVOT, ALEBO HO ZTRATÍME? HALÓ? Čo vy, ka­zatelia, veríte a prečo nekážete a nevysvetľujete aj toto Slovo Božie? Ako môžeme zanedbať kázať, učiť a vysvet­ľovať veriacim také­to dôležité fakty zo Slova Božieho a cítiť sa dobre? Pán čaká na úprimnú odpoveď z vášho srdca a svedomia.

NIKDY NEPOVESTE SVOJ ŽIVOT NA JEDEN VERŠ Z PÍSMA  SVÄ­TÉ­HO, KTORÝ VERŠ JE PRÍJEMNÝ A SLADKÝ VAŠEJ DUŠI, ZANEDBAJÚC VŠETOK ZBYTOK BIBLIE!

Viete teda rozoznať vieru od skutkov viery a od skutkov telesnosti? Prečo potom kážete (aj v rádiu a na TV sieti), že naša Spása nemá nič spoločného s NAŠÍMI SKUT­KAMI a že je ona bezpodmienečným darom Boha? To je ÚPLNÁ LOŽ!… kde roz­hod­nutia nášho srdca a vôle a skutky našej viery sú totálne vyňa­té z kontextu Božích Princí­pov našej Spásy!

NIČ OD BOHA NIE JE BEZPODMIENEČNÉ VOČI ČLOVEKU JEDI­NE JEHO SLOVO A PO­SLUŠNOSŤ ČLOVEKA VOČI JEHO SLO­VU (tiež ocho­­ta v srdci človeka učiť sa poslúchať to Slovo)! Aj PÁNOVA LÁSKA A MILOSR­DEN­STVO SÚ PODMIE­NEČ­NÉ a nie sú apli­ko­va­né „na každého“.Boh miluje bez­pod­­mie­neč­ne iba tých, ktorých On predzvedel, povolal a pred­určil (Rim. 8:28-30) pretože aj oni Jeho milu­jú bezpodmienečne a konajú Jeho priká­za­nia. Ale BOH NE­NÁ­­VIDÍ tých „vyvolených“, ktorí ignorujú Jeho Spásu a miluje tých, čo sa boria smerom k Nemu! Povieme potom, že Boh je nespra­vod­li­vý? (Jn. 14:21// Rim. 9:13-18, atď.)

Či je hore­uve­de­né z Ducha Pánovho alebo je to len môj osob­ný názor? Ako to vo va­šom vlastnom duchu, srdci a vedomí chápete a rozoznávate? Budete, prosím, kázať túto pravdu?

Část 5 pokračování bude příští týden

brat  Hanola

…

< Spoj na knihu SLOVO ku CIRKVI >