Vojna o Náš Život- -Kapitola 2, Časť 2

Naše znalosti Písma majú tú istú hodnotu ako naše zna­los­ti hociktorej inej historickej knihy. Satan je veľmi spo­koj­ný pokiaľ je jasné, že hoci poznáme, kážeme a vyuču­je­me Slo­vo Božie, predsa Ono nie je pozorovateľné v našom živote, nemá na nás žiadny badateľný efekt, alebo praktickú hodnotu v naších živo­toch. A ak Ho nežije­me, potom vlastne nerozumieme Jeho pravý význam a zmy­sel, na čo nám Ho Boh dal. Aj vedci nám môžu povedať, že teórie môžu byť veľmi pekné, ba aj brilantné, ale nemajú hodnotu, ak nie sú dané do praxe a uskutočnené v našom živote.

Chcem sa v tomto bode s vami podeliť o Svetlo Pána, týka­jú­ce sa SATANOVHO FALOŠNÉHOŽIVOTA“, ktorý je „smrťou“ a ktorý sa stal našim „životom“, a o Svetlo VEČNÉHO ŽIVO­TA KRISTA, ktorý vzišiel z Jeho smrti cez Jeho Vzkriesenie. Ako poznáme rozdiel medzi týmito dvomi a ako môžeme za­meniteľne hovoriť o smrti a o živote?

Ako môže byť smrť daná do rovnice so životom, alebo opač­ne, a ako môže život „vystúpiť“ zo smrti? Pozrime sa na tieto fakty v ich fyzickej interpretácií, čo by malo byť ľahšie pocho­piteľné, než ich duchovný obraz. Kľúčom je tu definícia smrti ako SEPA­RÁCIA a  nie ako ukon­čenie existencie. (viď opäť stranu 2)

Satan existuje na veky, jeho existencia nikdy neprestane!… ale jeho „život“ je smrťou preto­že on je separovaný od opravdi­vého Života, ktorý je jedine v Bohu a s Bohom! Keď Náš Pán zomrel na Kríži, On bol separovaný od Boha, od Jeho Prítom­nosti a Života. (Mt. 27: 46) Pán vo Svojej smrti šiel do pekla, kde ztrávil tri dni a tri noci kážúc tým neposlušným duchom. (1Pet. 3:18-20) Čo sa stalo potom?…

POTOM BOH POVOLAL KRISTA ZPÄŤ KU SEBE PRETOŽE ON ZVÍŤAZIL (ZJ. 3:21) A ZABEZPEČIL ÚKOL SPÁSY. KRISTUS BOL VZKRIESENÝ, T.J., ZJEDNOTENÝ S BOHOM, S JEHO PRÍ­TOM­­NOSŤOU A ŽIVOTOM. KRISTUS TÝMTO ZNIČIL SMRŤ = SEPA­RÁ­CIU OD BOHA SÁM V SEBE A VO VŠETKÝCH VERIA­CICH, KTORÍ TIEŽ ZVÍŤAZILI. (REV. 21:7)

“ŽIVOT” POHANOV A KARNÁLNYCH VERIACICH JE PRETO “SMR­ŤOU”, PRETOŽE ONI ŽIJÚ VO SVOJEJ TELESNOSTI, ČIŽE, V NE­­USTÁLEJ NEPRÍTOMNOSTI BOHA A V NEUSTÁLEJ PRÍ­TOM­NOS­TI HRIECHU A SATANA. TAKTO ONI „ŽIJÚ JEHO SMRŤ” (EXIS­TU­JÚ V SEPARÁCIÍ OD BOHA) A NEŽIJÚ „ŽIVOT BOHA”.

Nuž, ako teda poznáme rozdiel medzi týmto falošným „životom“ Satana a pravdivým Životom Krista? Veľmi dob­rým a tiež jas­ným príkladom je Kain a Ábel. Otvorme si srdce a uváž­me nasledovné.

Kain bol nábožensky založený človek. On veril, re­­špektoval a uctieval Boha práve tak, ako Ábel. Kain tiež obetoval Bohu, a to najlepšie produkty, ktoré on sám vyproduko­val svojím živo­tom, úsilím, prostriedkami a intelektuálnym po­tenciálom… a on úprimne veril, že Boh ich ocení a prijme. Ale Boh ich odmietol! Prečo? Pretože, takto konajúc…

KAIN POSTAVIL STRANOU VŠETKO, ČO KRISTUS VYKO­NAL, ABY NÁS ZMIERIL S BOHOM A EFEKTÍVNE ANULOVAL PRÁCU PÁNA JEŽIŠA KRISTA NA KRÍŽI KALVÁRIE!

KAIN BOL Z TOHO BEZBOŽNÉHO, JEHO SKUTKY BOLI ZLÉ(1JN. 3:12). NAPRIEK TOMU, KAIN POSTAVIL BOHU OLTÁR, ÚPRIM­­NE UCTIEVAL BOHA A OBETOVAL MU SVOJE NAJLEPŠIE PRODUKTY A ÚSILIE!

HALÓ? JE VAŠE SRDCE NAOZAJ OTVORENÉ? REGISTRUJE­TE ÚŽASNÝ VÝZNAM TOHTO HOREUVEDENÉHO FAKTU?

Ak je naše srdce otvorené, potom by sme mali vyjsť z  našej du­chovnej kómy a začať vidieť, rozumieť a tiež veriť, čo sme možno nikdy predtým nevideli, nerozumeli a neve­rili. Nuž, čo je to, čo by sme mali začať vidieť, rozumieť a veriť? Že….

BEZBOŽNÁ OSOBA KONAJÚCA ZLO MÔŽE POSTAVIŤ BOHU OLTÁR, MÔŽE OBETOVAŤ BOHU, MÔŽE BOHA ÚPRIM­NE UCTIE­VAŤMÔŽE EFEKTÍVNE PODVIESŤ MILIÓNY VERIA­CICH, ktorí sú v tej istej duchovnej kóme! Možno by sme mali použiť viac výkričníkov na tomto mieste!!!

Musím povedať veľmi otvorene a z mojej skúsenos­ti, že náš najlepší produkt, ktorý sme možno obetovali Bohu môže byť „naša služba Bohu“! Ale BOH NEPRIJME SLUŽBU, KTORÁ NEO­BE­TUJE KRV = STARÝ ŽIVOT VERIACICH! (viď viac neskôr) Inými slovami, Boh neprijme službu konanú ne­ukrižo­­va­ný­mi, nezlo­me­n­ými služobníkmi cez ich naturálny život… čo je duchovná smrť.

Celá história Izraela od 2.Knihy Mojžišovej (Exodus), kap. 12, až po smrť Mesiáša je založená na pre­liatí krvi a bez pre­liatia krvi niet odpustenia. (Žid. 9:18-22) Chápme, že štyri Evan­jelia (Matúša, Marka, Lukáša a Jána) patria do Starého Zákona! Sú to iba ich časti po vzkriesení Krista, ktoré začínajú Nový Zákon. Čo bolo konané v Starom Zákone fy­zicky, je teraz v Novom Zákone konané v duchu. Ale Prin­cípy Božie sa nijako nezmenili.

Uzavrime tento odstavec povediac, že Boh môže použiť neukrižo­va­né­ho človeka alebo pohana alebo zviera alebo vec, ba aj samotného diab­­la, ako nástroj pre Svoje úče­ly, ale Jeho pravý služobník musí byť ukrižovaný a (dosta­toč­ne) mŕtvy svojmu starému naturálnemu životu, teda, sám sebe!

To tiež znamená, že Jeho pravý služobník umrel svojím pre­došlým vzťahom, svojím plánom, svojím nádejám, svo­jím oča­kávaniam, svo­jím „dôležitým veciam“, svojím osob­ným súdom a názo­rom, svojmu logickému, akademické­mu, filo­zo­fickému, či psychologickému chápaniu duchovných fak­tov a právd a všet­kým takým veciam svojho starého na­tu­rálneho života. On je vte­dy, a len vtedy, plne otvorený Pánovým nad­priro­dze­ným zjave­niam a Svetlu, ktoré nepri­chá­dzajú z duše človeka, ale iba zo Samot­né­ho  Du­cha Bo­žie­­ho. Medzi týmito dvoma je obrovský rozdiel. Či naozaj vidíte a veríte tomuto duchov­nému faktu?

Ábel obetoval Bohu baránka, ktorý reprezentoval jeho vlast­ný život, teda to bola obeta krvi. Takže on vskutku POLOŽIL PRED BOHA SVOJ VLASTNÝ ŽIVOT! To sa Bohu ľúbilo a Ábelovu obetu „krvi“ prijal s opravdivým pote­še­ním. (1M. 4:4) Keď Kristus pove­dal, že „SÁM ZO SEBA NIČ NESPRAVÍ“, ale položil Svoj vlast­ný život pred Otca, to sa ľúbilo Otcovi a On plne prijal Kristovu obetu. Ja dúfam, že Slovo Božie v Jn. 5:19; 10:17; 13:37,38; 15:13// 1Jn. 3:16// Gal. 6:3 bude mať pre nás teraz hlbší význam.

Napokon vo Svojom Slove v Jn. 5:19 nám Pán dáva prí­klad, ako Ho nasledovať. Prečo teda sami nemôžeme nič spra­viť? Prečo by sme nemali sami zo seba nič robiť?

*     *     *

Nasmerovaný som Duchom Pána poukázať na Jeho Svet­lo, ktoré nás uschopní vidieť samotné jadro tohto faktu!

Ak znovu-zrodený veriaci zostane intelektuálny alebo emo­cio­nálny, zostáva on TOU ISTOU DUŠOU, ktorou bol pred svojim uverením, pred svojim vykúpením. On jedine zmenil pole svojich štúdií, záujmov a činnosti, ktoré sa teraz stali náboženské, ale on nezmenil ICH ZDROJ! Všetko, čo on po­tre­buje stále čerpá zo svo­jej preorientovanej, ale neprerode­nej, neobnovenej duše (mysle a srdca) a NIE z Božieho Du­cha! Duch Boží prebýva a vládne jeho duchu, ale NIE jeho duši. Duch Boží teda priamo nevládne a neriadi jeho dušu, jej vedomosti, skutky a činnosť!

Keď takýto veriaci potom študuje Bibliu, učí alebo káže Slovo alebo inak posluhuje iným, nezáleží ani tak na tom, akú aktivitu koná a ako v nej uspieva. Na čom záleží Bohu je z akého ZDROJA pramení jeho viera, skutky, činnosť a ve­do­mosti, KTO ovplyvňuje a riadi tú činnosť, vieru a skutky, Boh alebo človek.

Jeden absolútne základný a rozhodujúci dôsledok hore­uve­de­né­ho faktu je ten, že čokoľvek čerpáme z našej nábo­ženskej, no neobnovenej duše, vyjde navnivoč. Konečné ovo­cie bude nulové pretože sme to jednoducho robili BEZ PÁNA… hoci sme to mohli robiť PRE Pána!

*     *     *

Pán preto nehľadá veriacich, ktorý poznajú Bibliu a vedia ho­voriť, učiť alebo z Nej kázať o Ňom. Takých môže byť veľa. On hľadá takých, čo „vylejú svoj starý život na smrť“ a budú ŽIŤ JEHO SLOVO, prejavovať JEHO ŽIVOT a víťazstvo nad smrťou a nad tým, čo má moc nad smrťou, čiže, nad diablom. Pán dosiahol Svoje víťaz­stvo cez Svoju smrť, položiac Svoj život. (Žid. 2:14) Ako ho my dosiah­ne­me? Iba uverením toho faktu? Alebo snáď krstom?

Náš krst bol potrebný, ale on mal iba ukázať našu ochotu zo­mrieť nášmu starému prirodzenému životu. Náš krst neodstránil náš starý život, starý charakter, starú náturu a nespravil z nás hoto­vých ví­ťa­­zov (Rim. 8:37), ani nové stvo­re­nia, či kňazov a krá­ľov pre Nášho Otca! (Zj. 1:6) Pravda? To potrebuje mnohé roky, mnoho viery a mo­dlitieb a utrpenia a moc Ducha Svä­té­ho, aby sa naša nátura a celá bytosť po našom krste zme­nila a aby sme sa stali víťazi podľa Jeho Slova.

Ako teda ukončíme, zrekapitulujeme tento najdôleži­tej­ší faktor nášho kresťanstva a samotnú podstatu našej Spásy pri­pra­ve­nú pre nás Našim Otcom a vykonanú Našim Spasi­te­ľom a Pánom Ježišom Kristom? Pokúsme sa ho vy­ja­driť nasledovne.

PODSTATA KRESŤANSTVA A NAŠEJ SPÁSY JE VO VOJNE MEDZI ŽIVOTOM A DOBROM (KRISTA) A SMRŤOU A ZLOM (SATANA). (5M. 30:15,19// Iz. 7:15)

PRI NAŠOM VYKÚPENÍ ŽIVOT A DOBRO KRISTA JE V NAŠOM DUCHU A SMRŤ A ZLO SATANA JE V NAŠEJ DUŠI. (Mt. 7:11; 12:34)

NAŠA VOJNA ZAČÍNA PO NAŠOM VYKÚPENÍ A KRSTE A DEJE  SA MEDZI NAŠÍM DUCHOM A NAŠOU DUŠOU A TEDA MY SME BOJISKOM! NÁŠ DUCH REPREZENTUJE NEBESKÚ HUMANITU A NAŠA DUŠA POZEMSKÚ HUMANITU. JE TO VOJNA MEDZI TÝMITO DVOMI HUMANITAMI – STAROU A NOVOU.

HOCI SME VLASTNENÍ KRISTOM V CELEJ NAŠEJ BYTOSTI, PREDSA SME UTLÁČANÍ, TÝRANÍ, PODVÁDZANÍ, ŤAHANÍ DO HRIECHU A PREČ OD CHRISTA SATANOM A JEHO MOCNOSŤA­MI, KTORÉ SÚ AJ ZVONKU AJ VOVNÚTRI NAŠEJ DUŠE. KRISTO­VA MOC, NAŠA VIERA A ROZHODNUTIA NÁŠHO SRDCA A VÔLE ROZHO­DUJÚ O TEJTO NAŠEJ VOJNE A TIEŽ O JEJ POSTUPE.

Všetko ostatné, čo nie je objektom tejto vojny nie je dô­ležité. My musíme prekonať samých seba a dosiahnuť to isté víťazstvo Života nad Smrťou a Dobra nad Zlom v našej vlastnej životnej skúsenosti, ako ho dosiahol Náš Pán pre nás. (1Tim. 6:12// Rim. 8:13; 12:21// Zj. 21:7, atď.) Ak sme ochotní „položiť náš starý natu­rál­ny život“, potom budeme vzkrie­sení tým istým Duchom a do­siahneme ten istý Život, ktorý máme v Kris­to­vi a ktorý je večný. To je tiež uhlový kameň, „raison d’être“, celý základný účel Spásy a vysokého povo­la­nia Božieho na naše životy. (Fil. 3:14// Žid. 3:1-6, atď.)

Neboli sme spasení len na to, aby nám naše hriechy boli odpustené a aby sme boli uzdravení z naších fyzických cho­rôb, aby sme žili prosperujúci život tu na zemi a potom sa nejako vyhli peklu a prešmykli sa do Neba. Skutočný cieľ Spásy má hĺbku, výšku, šírku a diaľku, ktoré presahujú aké­koľvek predsta­vy alebo pochop našej chudobnej mysle (Ef. 3:17,18, túto tému uvážime neskôr). Naše úsilia budo­vať roz­diel­ne nábožen­ské for­my, ktoré by vyhovovali našej vie­re, žela­niam, plánom a chápa­niu nemajú preto pred Naším Pánom absolútne žiadnu hodnotu.

Môžeme kázať, či obracať sa jeden k druhému s naj­ú­prim­nej­­ším a najinteligentnejším úsilím, s celým naším chápa­ním a mú­­­drosťou, podporovaní širokým výzkumom hoci­kto­­rej biblic­kej témy, ktrorú si môžeme vybrať. Môžeme navštevovať nedeľ­né školy, sobotňajšie školy, teologické semi­náre, študovať Bibliu s celou ľudskou úprimnosťou. Môžeme spievať v kostolnom zbore alebo hrať v zborovom orchestri. Môžeme tiež vykriko­vať, potiť sa, či snažiť sa uká­­zať, čo vieme a aké je to pravdivé a dôležité. Môžeme be­hať po pódiu, búchať Bibliou alebo päsťou na kaza­teľ­ňu, podporiť organom, či bubnami naše hlboké prehlá­senia alebo robiť akékoľvek iné atletické výkony [R. Parsley a mnohí iní v USA]. Tieto náboženské, či nená­bo­žen­ské akty sami o sebe nemôžu nikdy vyprodu­kovať žiad­ne duchovné ovocie, ani pri­niesť žiadny duchovný po­krok. Prečo?

Pretože tieto a mnohé iné podobné náboženské akty, hoci niektoré z nich môžu byť žiadúce, ba aj absolútne po­treb­né, nemôžu ukrižovať našu starú náturu. Sami v sebe oni nevy­tvá­rajú v nás nové a čisté srdce, nemenia ducha v našom vnútri! Sami o sebe môžu oni zvýšiť naše intelek­tuál­ne ve­do­mosti, môžu (aj hlboko) ovplyvniť naše pocity, pravdivé kázanie môže nám priniesť vieru (Rim. 10:17), ale ak tú vieru v živote nekonáme, zostáva mŕtvou (Jak. 2:20) a žiadne ovocie, ani zmena v našom duchu neprichádza.

AK MÁME OČAKÁVAŤ NEJAKÉ DUCHOVNÉ OVOCIE A PO­KROK, TIETO NÁBOŽENSKÉ AKTY MUSIA BYŤ NASLEDOVANÉ PRÁCOU DUCHA BOŽIEHO V NIČENÍ NAŠEJ STAREJ NÁTURY, NÁŠHO STARÉHO ČLO­VEKA CEZ POKÁNIE, DISCIPLÍNU, PO­SLUŠ­NOSŤ A KÁZNE­NIE. (Žid. 12:5-11)

TOTO JE TÁ VOJNA so silami temna a zla v našej duši, kto­rú MY VŠETCI kresťania srdečne nená­vi­díme, nechceme to­mu ani veriť a desperát­ne sa snažíme tomu vyhnúť. Mno­hí ve­ria­ci budú radšej ignorovať tie sily, ba slúžiť im a byť s nimi v pokoji, než by mali s nimi bojovať a zničiť ich. Vidíte to? Či nie?

NÁŠ PÁN NEMÁ V ÚMYSLE ANI VYUČOVAŤ, ANI ŽEHNAŤ NÁŠHO „STARÉHO ČLOVE­KA“, ALE HO ZNIČIŤ A TO S NAŠÍM DOVOLENÍM A S NAŠOU SPOLUPRÁCOU NA NAŠOM VLASTNOM KRÍŽI. (Mt. 16:24-26, …TOTO JE PRE NÁS VEĽMI HORKÁ PIRULKA!)

Každý pravý kresťan je v tejto duchovnej vojne, či už sa rozhodol bojovať, alebo sa poddal alebo tú vojnu nikdy ani ne­za­počal. Dám vám jeden „vojenský“ príklad z fyzických vo­jen, ktorý by mal dostatočne odzrkadliť, ako sa vedú naše duchovné boje v duši a prečo väčšina tých horeuvedených náboženských aktivít nemusí prinášať žiadne ovocie, ani žiadne víťazstvo.

Za prvévy najprv musíte veriť, že máte nepriateľa a že on má moc zničiť vaše telo i dušu v pekle! Slovo Božie je jasné. (Mt. 10:28) Pán tu nedáva výstrahu pohanom! Existuje ale príliš mno­ho veriacich, ktorí sa neboja ani Boha, ani Satana. Čaká ich ne­blahý osud, pokiaľ sa nezobudia z ich duchovnej kómy a nezačnú mať skutoč­ný strach o svoj vlastný život. Je možné, že by nás Pán Ježiš svojím horeuvedeným Slovom iba strašil dopre­du vediac, že my sme v sku­točnosti v bezpečí? Čo vy veríte o tomto Jeho Slove? (Mt. 10:28)

Za druhé, akonáhle veríte a pripustíte, že váš nepriateľ žije vo vás (ako aj Pán žije vo vás), budete schopní rozhod­núť sa vo svojom srdci postaviť sa mu zoči-voči, a to v moci Pánovho Ducha.

Za tretie, existujú dve etapy, ako nepriateľa zničiť na  akom­koľvek bojisku, či už sa jedná o nepriateľa fyzického alebo duchovného. Každý dobrý generál vám povie, že po­kiaľ neviete, kde váš nepriateľ je, aké sú jeho pohyby, zá­me­ry, sila, opevnenia a ľstivé taktiky, nemôžete nič robiť, iba sedieť a čakať alebo snáď „zápasiť s veternými mlyn­mi“. Ten generál musí ne­priateľa najprv vypátrať a dozve­dieť sa o ňom všetko po­­treb­né, aby mal vôbec nejakú nádej na úspešnú operáciu a víťaz­stvo. Pravda?

Za štvrté, keď je Pán pozvaný do vášho srdca, keď Mu otvoríte srdce (Zj. 3:20), On začne svietiť Svoje Svetlo do vášho srdca a duše a ukáže vám nepria­teľa, jeho silu, scho­vá­vaciu taktiku, jeho pôvod a zá­mery. Možno budete v tej etape veľmi šťastní a oslavovať Pána, možno budete veriť, že ste vyslobodení z vášho du­chov­ného problému, ktorý pri­ná­šal vo vašom živote veľ­mi zlé ovocie. Ale toto ešte NIE JE vaše vy­slo­bo­denie. Toto je podobné, ako keď ten generál vyšle svoju roz­vied­ku alebo výzvedné lietadlo, aby zobralo letecké snímky ne­pria­­teľských pozícií. Ale ten nepria­teľ nie je zničený len preto, že ho teraz vidíte, že vidí­te jeho pozície, poľné operácie, silu, tak­ti­ku jeho pod­vá­dza­nia a tým zdroj toho zlého ovocia. (Mt. 7:16-20)

Za piate, ten generál až POTOM vyšle svoje bombardéry, aby zbombardovali napriateľa do prachu! VY SAMI musíte najprv tie sily zla v sebe vidieť, nenávidieť a chcieť byť od nich vyslobo­dení, a teda požiadať Pána, aby ich zničil! Pán len potom môže „bombardovať“ tie časti srdca, aby zničil sily, ktoré vám ukázal cez vaše predošlé ovocie a tak vás vyslobodil. Vtedy naj­viac cítite bolesť a utrpe­nie preto­že vaša vlastná duša je bo­jis­kom. TOTO je vaše vyslobodenie, Vôľa Otca pre váš pozem­ský život a skutočnosť vašej pravej Spásy.

Či je tento vojenský príklad užitočný? Či naozaj začí­na­te vidieť a veriť, že mnohé z naších náboženských aktivít a  foriem náboženského života môžu vlastne stáť PROTI NÁM? Ako a v čom? Oni môžu dosť poľahko odviesť našu pozor­nosť od naších vyslobodení a pravej Spásy a tým od Vôle Nášho Otca Nebes­ké­ho! Pokiaľ budeme pokračovať v bu­do­vaní, konaní a žití na­­šej formy emocionálneho, či inte­lek­tuálneho náboženstva v rámci našej mysle, jej rozu­mo­vania, chápania, predstavo­vania a jej sily „novoročných predsa­vza­tí“, budeme padať a márniť čas. Dokiaľ jasne ne­u­vi­díme tento fakt, zostaneme v našom hlbokom pod­vo­de a tiež v duchov­nej biede. Pán to vie.

Nikdy nezabudnime na ďalší fakt, menovite, že…

VOJNA NAŠEJ SPÁSY JE V CELOM JEJ ROZSAHU BOJOVANÁ V DUCHOV­NOM SVETE A NIKDY NIE VO FYZICKOM, ČI MEN­TÁL­NOM SVETE, KDE ONA MÁ LEN SVOJE ODZRKADLENIA!

Ak ktokoľvek túži dosiahnuť hocičo hodnotné – MUSÍ BYŤ UKRIŽOVANÝ V JEHO TELESNOSTI, V JEHO STAROM, PRIRO­DZE­NOM CHARAKTERE! Ja nie som jediný „extrémista“, ktorý si do­voľuje prehlásiť túto pravdu Cirkvi Ježiša Krista, Nášho Pána! Toto je perfektné miesto citovať hlbo­ké, a ja som si istý, že pre mnohých z vás šokujúce vyhláse­nie bra­ta Austi­na-Spar­k­sa, ktorý v jeho knižke „Kristus, Anti­­kristus a Cirkev[5]“ (strana 23) smelo vyhlasuje nasledovné:

JEDNA Z NAJVÄČŠÍCH TRAGÉDIÍ JE, ŽE CIRKEV SLÚŽI SATA­NO­VI A JEHO ÚMYSLOM TAK DOBRE, PRETOŽE TO NIE JE UKRIŽOVANÁ CIRKEV.“ …(!)

tiež mojou skúsenosťou, že mnohí veriaci, hlavne tí vo vodcovstve Cirkvi, sa radi púšťajú do mnohých argu­men­­tácií, diskusií, dotazovaní, pochybovaní o tých ve­ciach, ktoré nemajú radi alebo nechápu. Vieme, že čo logika alebo argument dokážu skonštruovať a postaviť, tá istá logika a  argument to môžu zničiť a strhnúť dolu. Je to ako veľký kruh, ktorý nikdy nekončí a nikam nevedie. My vieme, že Náš Pán sa nikdy nezapojil do takýchto bezvýznamných aktivít. Nemôžem inak, než siahnuť za výborným citátom z „Vojny o Život[3]“ (strana 82), kde brat Austin-Sparks pre­hlasuje:

„Ak náš nepriateľ zistí, že môže držať situáciu tým, že nás bude držať v tom kruhu hrozného chodenia dookola a deba­to­va­nia, argumentovania, diskutovania, pitvania, vy­pytovania sa a pochybovania, nechá nás chodiť dookola; bude nás pohánať bičom ako toho cirkusového koňa, aby sme pokračovali behať do­okola, zatiaľčo nikdy nezájdeme ďalej, než odkiaľ sme vyšli. Ak sa budete vracať na to isté miesto nespraviac ani jeden zlomok reálneho duchovného pokroku smerom k víťazstvu, môžete takto pokračovať aj päťdesiat rokov.“…(!)

Jeden dôležitý citát možno opäť nájsť vo vynikajúcej knihe „Posol Kríža[1]“ (strany 38,39), kde brat Watchman Nee uvádza nasle­dovné slová:

„…ak nie sme ochotní dať na smrť náš duševný život a jeho silu, nikdy znova nedostaneme Slovo Boha do nášho ducha. Ak si my, Jeho služobníci, želáme byť použití Bohom na spásu hriešnikov a na oživovanie svätých – čo znamená, kázať slovo kríža – musíme dovoliť tomu krížu, aby najprv operoval v nás:“

„Satan nenávidí kázanie slova kríža. Ak my verne káže­me slovo o Pánovom Kríži, budeme od Satana trpieť proti­venstvá, opozíciu. On často napáda posla kríža a to nasle­dov­ne. Môže oslabiť jeho zdravie – spôso­biac ztratu jeho hlasu alebo stavať fyzické nebezpe­čen­stvá do jeho cesty – alebo utláčať jeho ducha skoro až do zadusenia. Môže pra­co­vať v okolí spôsobovaním nedorozu­mení, opozície, ba aj prenasledovania. Môže rozrušovať poča­sie, aby ľuďom pre­ká­žal zúčastňovať sa zhromaždení. Môže spôsobovať nepo­ria­dok, či chaos v obecenstvách. Môže navádzať psov, aby brechali alebo deti, aby plakali. Nieke­dy môže zase pra­covať v atmosfére, aby zhromaž­denia boli ťažké, udu­se­né, utlačené, smútivé. Všetko toto sú činy nášho nepriateľa, ktoré posol kríža musí rozoznávať.“

Niektoré z akcií nášho nepriateľa, ktoré sú hore opísané bratom Watch­­­­manom som sám dosť často zakúsil počas môjho slúženia. Toto je moje svedectvo o horecitovaných pravdách.

Část 3 pokračování bude příští týden

brat  Hanola

< Spoj na knihu SLOVO ku CIRKVI >