Odosielanie# 68 – Cesta k Víťazstvu-Kapitola 2- Časť 5(Slovo ku Cirkvi)

CESTA K VÍŤAZSTVU

Prvým faktom je, že víťazstvo k nám neprichádza ces­tou, kto­rú očakávame alebo uprednostňujeme. Temnota a smrť v našej starej duši nemôžu nijako predpovedať, čo ten nový Život urobí, ako uschopní našu dušu, aby Ním „žila“, ako sa Duch Života prejaví cez našu dušu.

Druhým faktom je, že sa budeme musieť učiť – pomaly a bolestne – začať robiť veci, ktoré sme nikdy predtým ne­ro­­bili a prestať robiť niektoré veci, ktoré sme vždy robili! Či to znie rozum­ne? Samozrejme, že áno. TOTO JE CESTA ako opustiť, zaprieť, ztratiť starý život našej duše a začať získavať nový Život Krista. (Mt. 16:24,25) Je to celoživotný proces a on nikdy nejde podľa nášho očakávania, modlitieb alebo želaní alebo logických vysvetlení. Dokonca aj naše rozumovanie musí byť odstavené a mnohé, mnohé z naších niekdajších silných presvedčení môžu potrebovať drastické revízie a modifikácie.

Jeden veľký problém je, že my nemôžeme iba akosi „odpo­cho­­­dovať“ z nášho starého života, starého charakteru, starého stvorenia, starých zvykov, starých ciest! Často mu­síme byť z toho krok-za-krokom „vytrhnutí“ mocou Ducha Svätého… čo môže byť bolestným a totálne nepríjemným, nezdvorilým, ba aj „nekresťanským“ aktom!

Ďalší veľký problém je, keď nás Duch vedie ku prakti­zo­va­niu Slova v Mt. 16:24,25. My nezačneme ZAPIERAŤ sa­mých seba, my začneme BRÁNIŤ samých seba! Či ste nie­ke­dy pozoro­va­li túto silnú stránku vášho charakteru? Pokúste sa od toho „od­po­­cho­dovať“ a okúsite jeho silu. Takže, aj po niekoľ­kých rokoch, my si nikdy ne­smieme myslieť, že „teraz sme už zdokonalení a sme hotoví bezchybne posluhovať“.

My všetci vieme, aké je to ťažké zmeniť hociktorý z na­ších starých zvykov a naučiť sa nový. To tiež zahrňuje náš zvyk, ako konáme duchovnú službu! Pokiaľ sme boli deti, zmeniť sa bolo pomerne ľahké (zvlášť, keď sme videli remeň v ru­kách otca), ale keď máme na krku päťdesiat, či viac, je to „sedembolestná“ zá­le­ži­tosť. Našťastie, toto úsilie nemá byť čisto naše a my nie sme jediní, čo sa pokúšame o takéto ne­možné výkony. Zapamätajme si, že bez Pána nič nevykoná­me! (Jn. 15:5) Práve tak nič nezmô­že­me proti pravde, ale iba za pravdu. (2Kor. 13:8) A Pán bez nás tiež nič nevykoná! Je to buď obojstranne, alebo nijako. Ak pýtame a hľadáme, dostaneme a náj­deme. (Mt. 7:7,8)

Tretím faktom je, že v procese tejto obnovy a oživenia našej duše – počas kráčania po úzkej ceste – budeme postup­­ne obja­vo­vať dva najdôležitejšie podporné stĺpy našej budú­cej duchovnej zná­mosti:

a) Začneme zpoznávať PÁNA OSOBNE, Jeho myseľ, srd­ce, myšlienky, zámery, dobrotivosť, súdy; tiež Jeho pravú lásku, trpez­livosť, moc, múdrosť, mi­losť a inú krásu a cnosti. To nebu­de iba známosť O ŇOM, ale známosť JEHO SAMOTNÉHO!

b)        Tiež začneme objavovať a poznávať SEBA SAMÉHO tak, ako sme seba nikdy v živote nepoznali, nevideli, ani ve­ci, ktoré nájdeme vo svojom srdci. Ručím vám, že seba nepoznáte, ani nemôžete poznať predtým, než začnete zpoznávať Pána. Jedine vo Svetle Jeho Osobnosti budete môcť začať vidieť seba sa­mého. My po­tre­bujeme Jeho Svetlo, aby sme sa vi­deli, aj našu hrieš­nosť. My nemôžeme vidieť náš pravý cha­rakter a osobnosť preto, lebo nám o tom niekto povie, alebo čítame knihu (ako túto), alebo list nám napísaný. My musí­me vidieť, byť si vedomí a nenávidieť náš hriech, ak máme učiniť pravdivé pokánie, boli od neho oslo­bo­de­ní a očistení. Musíme začať vidieť aj naše srdce predtým, než budeme schop­ní začať ho otvárať Pánovi.

Po tomto objave začneme tiež lepšie vidieť, prečo to musí byť „tu trošku a tam trošku“ (Iz. 28:10) a prečo nás Pán nemôže obnoviť a dať nám Svoj Život jedným „šmahom“, ale že tento proces musí byť postupný a zdĺhavý.

Štvrtým faktom je, že čokoľvek Pán v nás obnoví, pre­tvo­­rí, oživí je VEČNÉ, permanentné a nemôže sa ani ztratiť, ani byť zničené. Večný Život, ktorý Pán privedie do nášho ducha a duše nemôže zomrieť alebo byť zničený. Preto, ani práca tohto Ducha Života v nás nemôže byť nikdy zničená. Avšak, môže sa stať z času na čas, že sa budeme cítiť, ako­by sme ztratili, čo nám Pán dal a môžeme aj skončiť v zú­fal­stve. Sú tri možnosti, ktoré by sme mali uvážiť a chápať:

a)         Pán môže oddeliť vaše vedomie od Jeho práce vo vašom srdci, aby vybudoval vo vás vyššiu, silnej­šiu a čis­tej­šiu vieru. Aby vás učil nespoliehať sa na svoje vlastné srd­ce (jeho emócie) alebo na vašu vlastnú myseľ (jej my­šlienky, rozumovanie, chá­panie), ale aby ste stáli na vašej existujúcej viere (duchovnej známosti, pochope, vízií vo vašom vedomí)! Mô­žete byť tiež vedení rozpamätať sa na vaše pred­chá­dzajúce skúsenosti a prácu, ktorú Pán už vo vás urobil a ktorá sa nemôže len tak vytratiť „do vetra“.

b)         Pán môže oddeliť Svoju prácu vo vás od vášho ve­do­mia, aby nebola používaná (zneužívaná), keď sa nachá­dza­te v nejakej hriešnej situá­­cií, nevyznaných hriechoch, v nepo­sluš­nosti, to znamená, že ste neochotní pokračovať v Jeho kur­ze, v Jeho plá­ne, v Jeho súde. Musím pod­čiar­k­nuť, že tu nehovo­ríme o zneu­ží­vaní darov Jeho Ducha, čo je možné robiť, kdežto, zneužívanie Je­ho Života a ovocia Jeho Ducha nie je možné robiť.

c)            V Písme je nebezpečie pre znovu-zrodených veriacich ztra­tiť Spásu za určitých podmienok[7]ONI MOHLI BYŤ AJ PO­MA­ZANÍ DUCHOM SVÄTÝM ZA ÚČELOM NEJAKEJ SLUŽBY V CIRKVI, ALE ONI POKRAČOVALI VO SVOJICH CESTÁCH, NEPLNILI JEHO PRI­KÁ­ZANIA, NEDODRŽIAVALI JEHO SLOVO ALEBO SA BÁLI ĽUDÍ VIAC, NEŽ BOHA. NIKDY V SRDCI NEUROBILI ROZHODNUTIE ZAPRIEŤ SVOJU VÔĽU A KONAŤ VÔĽU OTCA. (Mt. 26:39// Lk. 22:42) Môže prísť čas, kedy Pán od­níme Svojho Ducha od takých veria­cich (1Sam. 15:1-3,9-11,21,23; 16:14; 18:12) a oni si toho ani nebudú musieť byť vedomí! Namiesto, aby skončili vo víťaz­stve, skončia v tragédií.

*    *    *

Nasmerovaný som Duchom toho JEDNÉHO PÁNA oboch Testa­mentov, aby som deklaroval nasledovnú pravdu.

Každý biblicky vzdelaný veriaci vie, že osoby a prí­hody Starého Zákona majú tiež duchovný význam a dôleži­tosť. Každý Boží muž a žena Starého Zákona zobrazuje niekoho alebo nejaký duchovný princíp v Novom Zákone.

Šavel bol pomazaný PÁNOM cez proroka Samuela za krá­ľa Izraela. (1Sam. 15:1) On zosobňuje vládcov Izraela, kto­rí sa báli ľudí viac, než Pána alebo konali zlo v Jeho očiach alebo nekonali Jeho Prikázania (teda, Jeho Slovo) alebo sa Jeho nezpy­tovali, ale hľadali radu od telesnosti. Preto PÁN ZABIL ŠAVLA A JEHO TROCH SYNOV! (1Sam. 31:6// 1Para. 10:13,14)

BOH, KTORÝ JE LÁSKA (1JN. 4:8A KTORÝ JE OTEC, SYN JEŽIŠ KRISTUS A DUCH SVÄTÝ, ZABIL SVOJHO POMAZANÉHO KRÁĽA NAD SVOJIM VYVOLENÝM ĽUDOM! TOTO VŽDY MALO, STÁLE MÁ A BUDE MAŤ NE­SMIER­­NE NÁSLEDKY PRE CIRKEV.

ŠAVEL ZOSOBŇUJE TÝCH VLÁDCOV A VODCOV CIRKVI NO­VÉ­­­­­HO ZÁKONA, ktorí sa tiež boja ľudu viac, než Boha, nezpy­tujú sa Boha a neposlúchajú Jeho Prikázania – Jeho Slovo! Šavel a jeho ľudia zachovali Agaga, kráľa Amale­chi­tov a tiež to naj­lep­šie z ich vlastníctva a nevyhladili ich úplne, ako im bolo priká­za­né Bohom. (1Sam. 15:9)

Veľmi stručný obraz zo Starého Zákona bez detailov je na­sle­dovný. Amalech bol vnuk Ezava, otca Edomcov (1M. 36:9,12), ktorého Pán nenávidel. (Mal. 1:2,3// Rim. 9:13) Ezav nenávidel Jákoba, svojho brata a plánoval ho zabiť. (1M. 27:41) Amalech bol teda nepriateľom Izraela a bojoval s Izrae­lom v Refidime. (2M. 17:10-14) Amalechiti „nastrojili úklad“ proti Izraelu na ich ceste, keď vyšli z Egypta a smerovali do Zasľúbenej Zeme. (1Sam. 15:2)

Dnes Amalechiti zosobňujú DUCHOVNÝCH NEPRIATEĽOV VY­VO­LENÉHO ĽUDU BOŽIEHO – CIRKVI – a oni „stroja úkla­dy“ proti ním odkedy oni vychádzajú z ich „Egypta cez Čer­ve­né More“, čo je ich Spása a smerujú do ich Zasľúbe­nej Zeme, čo je Kráľovstvo Nebeské! Duchovní Amalechiti sú tie moc­­nosti zla a temna, ktoré sa postavili proti ním, proti ich „pochodu k doko­na­los­ti“ (Žid. 6:1) a ich vstupu do Kráľov­stva Nebes­ké­­ho. Tieto duchov­­né sily zla boli vo farize­joch a sú aj dnes vo veria­cich a služob­ní­koch s farizej­ský­mi srdcami! (Mt. 23:13)

PÁN PRIKAZUJE VLÁDCOM A VODCOM SVOJEJ CIRKVI, KTO­­RÝCH POMAZAL, ABY TIEŽ BOJOVALI A VYHLADILI TIETO MOC­­NOSTI, ktoré oponujú všetkým veriacim, čo sa roz­hodli pokra­čovať smerom k ich dokonalosti a do Kráľov­stva Nebes­­­­kého! PÁN sa tiež zaprisahal, že bude mať „vojnu s  Ama­lechom“ (jeho mocnosťami) od pokolenia na pokole­nie, čo znamená, do konca veku, až dokiaľ tieto sily nebudú ÚPLNE VYHLADENÉ. (2M. 17:16, slovenský preklad je nejasný)

Preto všetci takíto vládcovia a vodcovia Cirkvi, ktorí od­miet­nu bojovať proti týmto mocnostiam a viesť ich ľud, aby s nimi tiež bojovali a vyhladzovali ich, budú vo veľkom nebezpečí. JEDNÉHO DŇA ICH PÁN MÔŽE „ZABIŤ“, AJ ICH SYNOV (zabitie tu znamená ich separáciu od Svojej Prítomnosti).

TOTO SÚ VODCOVIA, KTORÍ SA BOJA ĽUDÍ A NEBOJA SA BOHA, NEPOSLÚCHAJÚ JEHO PRIKÁZANIA (JEHO SLOVO) A NEZPY­TU­JÚ SA PÁNA, ALE HĽADAJÚ RADU OD TELESNOSTI.

A ako Šavel nevedel, čo ho čaká a jeho troch synov, prá­­ve tak takíto vodcovia Cirkvi nevedia, čo ich čaká, pokiaľ sa nepo­zastavia a nezačnú hľadať pravdu od Pána v tejto veci a neučinia pokánie a nezmenia svoje cesty… ak už nie je príliš neskoro!

Šavel sa priznal, že hrešil a žia­dal o odpu­ste­­nie, ale už bolo príliš neskoro, lebo Pán ho od­mie­tol, aby bol krá­ľom Izraela. (1Sam. 15:24-26) Ak máte srdce, aby toto videlo a chápalo aj v duchovnom svete, aj v dnešnej Cirkvi, potom vidzte a chápte.

*    *    *

Piatym faktom je, že Pán nikdy nemusí pre nás vybrať člo­veka, nádobu, inštrument, ktorý by sme si my sami vy­brali, alebo preferovali. A ak by sme zpočiatku aj mali radi toho dotyč­ného, neskôr nás môže „sklamať“ hovoriac nám pravdu, ktorá by mohla byť horkejšia, než hocikedy pred­­tým. Ktokoľvek „seká“ do nášho srdca a pocitov, ktokoľvek oponuje naším dobrým dôvo­dom a brilantným výhovorkám – ten človek nie je viac víta­ný v našom živote! Je to pravda? Možno sami máte skúsenosti v tejto oblasti života.

My sa nikdy nedívame na seba, či by tá horká pravda naozaj na nás neplatila. NIE! Dívame sa na nášho „trýzni­te­ľa“ a snažíme sa nájsť na ňom všetko neprijateľné. Toto je tá naša stará a špinavá ľudská nátura a toto je PRESNE TÁ DIABOLSKÁ VEC V NÁS, ktorú chce Pán z nás vysekať, aby ju nahradil Svojou Bož­skou Náturou. To si vyžaduje srdce, ktoré je vpravde a bez­pod­­mie­neč­ne za Pánom a ktoré je ochotné pretrpieť tú malú bolesť, zaplatiť tú malú cenu a pokračovať k dokonalosti.

Šiestym faktom je, že len MÁLO VERIACICH NACHÁDZA úzku cestu, ktorá vedie do Života (Mt. 7:14), čo znamená, ku Víťazstvu. Prečo? Pretože len MÁLO VERIACICH JU HĽADÁ! Tí, čo hľadajú, nachádzajú (Mt. 7:8) a tí, čo nehľadajú, nena­chá­­dza­jú! Prečo ju hľadá len tak málo veriacich? Čo je pra­vá príčina tohto faktu?

Jedna príčina je tá, že táto pravda nie je nikdy kázaná, takže veriaci sú neznalí tejto pravdy. Druhá príčina, prečo väčšina veriacich ju nehľadá aj potom, čo im je to povedané je tá, že ju NECHCÚ HĽADAŤ A NECHCÚ SA ZMENIŤ! Ale Pán nemôže po­môcť neochot­ným. Ich srdcia odmietajú hľadať, či už úzku cestu, alebo Kráľovstvo (Mt. 6:33) alebo Pána. (5M. 4:29// 2Par. 15:2,12,13// Žm. 9:11; 22:27; 27:4// Sk. 15:14-17; 17:26, 27, atď.)

Chcel by som na tomto mieste citovať z listu brata Artúra Pinka[13] (strana 16) napísaného 5. septembra 1933 mužovi, ktorý sa  menoval Lowel Green:

“Nuž teda, v Matúšovi 7:14 Pán Ježiš prehlasuje, že je len “niekoľko” tých, čo nájdu úzku cestu, ktorá vedie do života; a ak by som ti mal povedať, že týchto “niekoľkých” je omnoho menej, než takmer všetci učitelia Biblie, kazatelia a evanjelisti dnešného dňa veria, myslel by si si, že som príliš pesimistický. Opäť, v Lukášovi 12:32, Kristus prehlasuje, že Božie “stádo” je maličké; a ak by som ti povedal, že je asi omnoho menšie, než sám pred­pokladáš, že existuje úžasný rozdiel medzi skutočnou veľkosťou Jeho stáda a totalitou kresťanských pracovníkov a členov cirkvií, bol by si asi ďa­leko od súhlasenia so mnou.

Ale tak, ako sa tvoje skúsenosti bu­dú rozširovať a prídeš do užšie­­ho kontaktu, alebo budeš mať obchodné jednania s  členmi cirkvií, zistíš, že nie je všet­ko zlato, čo sa bliští, a že existujú celé zástupy, ktoré sa nazývajú kresťanmi, ktorí nikdy neprešli zo smrti do živo­ta duchovne – Príslovia 30:12. Jedine, keď sa človek tomu­to učí osobne, môže človek postupne zistiť a rozoznať, aký prázd­ny a bezcenný je zápal, námaha a aktivita, ktoré sú konané v náboženskej sfére; že, napokon, je to všetko iba energia teles­nos­ti natretá náterom náboženskej farby.“

(podčiarknuté časti a tučné litery sú moje)

Akokoľvek neuveriteľné alebo nelogické sa to môže zdať, ale pravdou je, že väčšina veriacich sa v ich srdci roz­hod­la NEHĽADAŤ ich vlastný Život, Pravdu a Víťazstvo! Podľa mojej horeuvedenej viery, len dva dôvody môžu existovať pre také­to tragické rozhodnutie:

(a)      oni sú podvedení a nikto im nič nepovie,

(b)     oni milujú svoj starý život a nechcú sa ho vzdať.

Ak sú oni podvedení, majú šancu obdržať pravdu a to HNEĎ TERAZ z Písma citovaného a diskutovaného v tejto kni­he. Svetlo Písma zničí ich podvod nielen veľmi efektív­ne ale aj  perma­nent­ne. Ak milujú svoj starý život, mám pre nich len jedno Slovo Božie – Mt. 16:25. Nech si vyberú.

Siedmy fakt je, že sú tri typy úspechu, tri typy alebo stup­­ne víťazstva, ktoré možno rozoznať v živote veriacich:

a) Prvé víťazstvo je v tom, že veriaci môžu veľmi usi­lov­ne štu­dovať Slovo Božie a získať niekedy veľmi rozsiah­le a vyni­ka­jú­ce intelektuálne vedomosti Slova Božieho. Potom sú schop­ní ho učiť, ká­zať, diskutovať alebo argu­men­tovať o ňom aj znalec­ky, aj presvedčivo, no predsa len zostávajú na intelektuálnej úrov­ni a nemajú duchovné rozoz­návanie. Nedokážu rozoznať ducha od duše, duchovný život od duchovnej smrti. Nemajú senzitivitu voči Duchu Božiemu, voči Jeho hlasu alebo vedeniu. Oni nemajú žiad­ny z Jeho du­chovných zmyslov fungujúci vo svojom živote, hlavne, oko na videnie, ucho na počutie a srdce na chá­pa­nie. Toto je „intelektuálne víťaz­stvo” a hoci je ono žiadúce ako stupie­nok k nasledujúcim dvom víťazstvám, predsa je ono v sebe samom neužitočné, stále veľmi nedosta­ču­­júce a ne­do­káže pro­du­kovať žiadne duchovné ovocie.

Nanešťastie, väčšina veriacich nedosahuje ani tento prvý úspech, prvý stupeň víťazstva. Väčšina zo služobníkov Slova, ktorí dosiahli tento prvý stupeň víťazstva nemajú zase v srdci, aby dosiahli aj druhý a tretí stupeň víťazstva!

b) Druhé víťazstvo ku ktorému nás Duch vedie je zí­ska­ť duchovné vedomosti, kde vidíme a chápeme šírku, dĺž­ku, hĺbku a výšku Slova, ktoré sme nikdy nevideli a nechá­pali so všetkými našími intelektuálnymi vedomosťami. Tiež za­číname nadobúdať známosť Pána Osobne, keďže Jeho Slovo a On Sám sú Jedným. Toto prichádza, keď sa učíme poslušnosti cez veci, ktoré musíme pretrpieť (Žid. 5:8), keď sme Mu poddaní a Jeho Slovu s patričnou serióznosťou a máme opravdivú bázeň pred Pánom, keď naša základná pý­cha, arogancia, sebeckosť, či iné zlo sú v nás aspoň zredu­ko­vané, aby nám tým dovolili získať tieto duchovné vedo­mosti.

Potom, vo Svetle Pánovom, začneme VIDIEŤ SAMÝCH SEBA! Začneme vidieť a chápať v našom srdci, že NAŠE INTE­LEK­TUÁL­NE VEDOMOSTI SÚ NEDOSTATOČNÉ, ŽE ONI NETVORIA A NE­PRED­STAVUJÚ NAŠU SPÁSU! Že naše cesty a skutky nie sú všetky čisté a múdre a nádherné a pozoruhodné, ako sme ve­rili predtým, než sme sa videli. Že Pán zvažuje, posudzu­je naších duchov a nie naše vedomosti. (Pr. 16:2)

c) Tretie a konečné víťazstvo, ktoré má najväčšiu ce­nu v očiach Pánových je víťazstvo v premožení nášho sta­rého člo­ve­ka, starého charakteru, starého stvorenia, v ob­le­če­ní si Charakte­ru Kristovho. V získaní Jeho lásky, pod­­daj­nosti, po­kory srdca, milosti, milosrdenstva, trpezlivosti, mú­drosti, zhovievavosti, atď. Toto ďaleko presahuje všetky na­še vedomosti a chápanie, ktoré sme mohli niekedy v živo­te dosiahnuť, ako aj všetky dobré skutky a aktivity, ktoré sme mohli niekedy v našom pozemskom živote vykonať, či podniknúť.

Napokon, ôsmy fakt je, že nič v tomto svete nie je dokonalé a nič nejde tak, ako očakávame! Naše najlepšie, najžiadúcej­šie, naj­šľa­chet­nejšie, či najdokonalejšie želania, plány, zá­me­ry, alebo očaká­vania sa nikdy nevyplnia… a ak sa niektoré aj vyplnia, je to zázrak. Ani v Cirkvi, či v našom kresťanskom živote nie je, ani nikdy nebude nič dokonalé okrem Ducha Pánovho a Jeho práce v nás.

Uzáver k tejto časti „Cesta k Víťazstvu“ je teda celkom jedno­­duchý. Nie je naozaj dôle­ži­­té, ani nie je naším víťaz­stvom, čo dosiahneme alebo usku­­­točníme v tomto fyzickom svete (2Pet. 3:10-12). TO, ČO DO­SIAH­NEME, USKUTOČNÍME V DUCHOV­NOM SVETE, TO JE PO­SU­DZOVANÉ AKO NAŠE SKU­TOČ­NÉ VÍŤAZ­STVO V OČIACH NÁŠHO PÁNA JEŽIŠA KRISTA. (Zj. 12:11)

Část 6 pokračování bude příští týden

brat  Hanola

< Spoj na knihu SLOVO ku CIRKVI >