Odosielanie# 70- Pravdivý Význam Kríža- Kapitola 2- Časť 7 (Slovo ku Cirkvi)

3. Odpoveď Boha na naše pokračujúce hrešenie (rámec na str.105) a na našu Plnú Spásu je – NÁŠ KRÍŽ! Ak prav­divo uvá­ži­me Slová Božie (Mt. 16:24// Mk. 8:34,35; 10:17,21// Lk. 9:23,24// Jn. 12:25,26), potom musíme urobiť nasledovný uzáver tejto pravdy:

NA KRÍŽI JEŽIŠA KRISTA SME V ŇOM ZOMRELI BEZ NÁŠHO VEDOMIA A BEZ ROZHODNUTIA NAŠEJ SLOBODNEJ VÔLE A VIERY. BOLA TO VÔĽA BOHA.

UVERENÍM V KRISTA MY PRIJÍMAME ODPUSTENIE NAŠÍCH HRIE­­CHOV A ZMIERENIE SA S BOHOM. VODNÝM KRSTOM MY SÚHLASÍME S NAŠOU SMRŤOU V KRISTOVI PODĽA VÔLE BOŽEJ A PREUKAZUJEME AJ NAŠU OCHOTU ZOMRIEŤ NAŠEJ STAREJ NÁTURE, STARÉMU ŽIVOTU NA NAŠOM KRÍŽI. POHANI TOTO VŠETKO ODMIETAJÚ!

NA NAŠOM KRÍŽI MY SA ROZHODUJEME ZO­MIE­RAŤ SAMI SEBE A TO VEDO­MÝM ROZHODNUTÍM NAŠEJ SLOBOD­NEJ VÔLE ZALOŽENÝM NA NAŠEJ VIERE! BOH NAŠU OBETU RADOSTNE PRIJÍMA A JEHO A NAŠA VÔĽA SÚ ZJEDNOCOVANÉ.

NÁŠ KRÍŽ ZJAVUJE NAŠE SRDCE, ČO JE V ŇOM, ČO JE ONO SCHOP­­­NÉ A ČO NESCHOPNÉ UROBIŤ, ČO MILUJE A ČO NENÁ­VI­DÍ! NÁŠ KRÍŽ PRINESIE SMRŤ NAŠEJ HRIEŠNEJ, STAREJ NÁ­TU­RE A ŽIVOTUKARNÁLNI KRESŤANIA TOTO ODMIETAJÚ!

NÁŠ KRÍŽ JE NAŠA ÚZKA CESTA, KDE ROBÍME TIE ROZHOD­NU­­TIA, KTORÉ SI NEŽELÁME ROBIŤ A ROBÍME TIE VECI, KTORÉ BY SME V NAŠEJ STAREJ NÁTURE ANI NEMOHLI ROBIŤ.

V horeuvedených veršoch Písma nám Náš Pán hovorí bez obalu: AK hocikto z nás si želá Jeho nasledovať a tým zde­diť Večný Život, musí sa rozhodnúť svojou slobodnou vôľou a vierou za­prieť samého seba, zobrať svoj kríž a Jeho nasle­do­­vať. (Mt. 16:24,25) Toto sú PRIAME SLOVÁ NÁŠHO PÁNA, KTORÉ SOM NIKDY NEPOČUL KÁZAŤ, ANI NIJAKO VYSVETĽO­VAŤ PRAVDIVOU A ŽIVOU CESTOU!

Keď si teda nezoberieme náš kríž a neza­prie­me seba samých, potom nebudeme nasledovať Pána! Pravda? Potom ako skončíme na tom istom mieste, kam On ide? Môžete mi to povedať? (1Pet. 2:21) A ak nejdeme tam, kam Pán ide potom, kde do pekla ideme my? Či nám Pán dal ne­jakú inú cieľovú stanicu? Fakticky, On dal – vonkajšiu tem­­notu, plač a škrípanie zubov… trochu roz­diel­nu od Krá­ľov­­stva Nebeského. (Mt. 8:12; 13:41,42,50; 22:11-14; 24:50, 51, atď.) Ak si našou slobod­nou vôľou a vedomím želáme vstať z mŕtvych a obdržať Večný Život, potom tou istou slobod­nou vôľou a vedomím sa musíme rozhodnúť najprv umrieť! Pravda? Žiadny žijúci človek nikdy nebol vzkriesený. Počú­vajte, prosím, bez predsudkov…

My nemôžeme vlastniť a súbežne žiť dva životy – jeden Bož­ský a Svätý a druhý hriešny a špinavý. Pravda? Náš starý, hriešny a špinavý život nám nebude odobraný násilím, alebo bez nášho vedomého rozhodnutia.

ANI NAŠA FYZICKÁ SMRŤ NEVEZME OD NÁS STARÝ, HRIEŠNY A ŠPINAVÝ ŽIVOT NAŠEJ DUŠE! Ak tomu nemôžete veriť, prosím, pokračujte v čítaní.

Pri Únose Cirkvi, Apoštol Pavol hovorí o našom tele, mäse a krvi, a nie o našej duši! Hovorí o tom, ako „…toto smrteľné (po­ru­šiteľné) si musí obliecť nesmrteľnosť.“ (1Kor. 15:50,53) TO JE NAŠE TELO. Naša duša (hriešna duša je Pánom nazývaná „červom“) nemôže umrieť, nemôže si obliecť nesmrteľnosť, pretože naša duša je nesmrteľná! (Mk. 9:41-44,46,48)

Teda, pri vašom zmŕtvychvstaní, pri vašom únose… MÔŽETE MAŤ VAŠE NESMRTEĽNÉ TELO – A ŠPINAVÚ DUŠU! Je to pravda? Čo, nečítali ste, či nikdy nepočuli Slová Nášho Pána hovoriac:

 „…lebo prichádza hodina, v ktorú VŠETCI, čo sú v hroboch budú počuť Jeho hlas a výjdú; tí, čo dobro (Vôľu ich Otca) konali na vzkriesenie Života; a tí, čo zlo (ich vlastnú vôľu, neprá­vosti) konali, na VZKRIESENIE ZATRATENIA.“? (Jn. 5:28,29, slov. text vo verši 29 je chybný)

Či nie je z tohto Slova Božieho jas­né, že človek môže byť zatratený s jeho vzkrieseným a ne­smrteľným telom? Pohani tiež budú vzkriesení s nesmr­teľ­ným telom, inak by nemohli večne trpieť v jazere ohňa! (Zj. 20:10,15) Veríte tomu?

Podelím sa s vami aj o inú pravdu. Vykúpení ľudia ma­jú Strom Života v ich duchu a strom poznania dobra a zla v ich duši! Väčšina z nich sa stále kŕmi zo stromu poznania dobra a zla prehlbujúc si tým svoju duchovnú smrť – sepa­rá­ciu od Stromu Života. Oni nikdy nejedia zo Stromu Živo­ta, čo je Sám Pán! (Jn. 5:40; 14:6) Niek­torí sa ale pokúšajú jesť z oboch stromov súčasne. Pravdepo­dob­ne nikdy nečítali, či nerozumeli Slovu v 1M. 3:22-24. Jedno­du­chý uzáver je tento: vyberte si jeden strom a s ním si vybe­­riete svoj budúci život, alebo budúcu smrť.

Než skončím tento bod, musím deklarovať všetkým ve­riacim v Ježiša Krista, že „ten, čo neberie svoj (vlastný) kríž a nena­sle­du­je Ma (Krista) NIE JE MA HODNÝ.“ (Mt. 10:38)

Teda, nie sme hodní Krista a byť s Ním v Kráľovstve Nebes­kom, či v Novom Jeruzaleme, ak odmietneme zobrať svoj kríž a nasledovať Ho, Jeho Ducha, Jeho Slovo. Toto nehovorí brat Hanola, toto hovorí nám všetkým Kristus Pán svojími vlastnými ústami!

Či môžete vpravde meditovať nad horeuvedenými fak­ta­mi, aspoň kvôli sebe? Pán je schopný potvrdiť Svoje Slovo vo vašom srdci, vedomí a duchu… ak ste ochotní po­čuť a nasledovať tú pravdu.

4.        Niet absolútne nikoho, kto vstúpi do Nového Jeruza­lema, čo nikdy neumrel na svojom kríži, teda, nik­dy nena­sle­doval Pána! Pretože „nevojde do neho NIJAKO NIČ, čo pošpiňuje, ani čo robí ohavnosť, alebo lož, iba tí, čo (pre­mohli a) sú zapísaní v Knihe Života Baránka.“ (Zj. 21:27)

VŠETKO v našom starom stvorení, starej náture je pošpi­ne­né a je ohavnosťou, je falošné, je lžou a niet v tom ani svä­tos­­ti, ani pravdy. Každý, kto zomrie na svojom kríži je tiež nazývaný „Premožiteľ-Víťaz“. Je jasným princípom Bo­­ha, že KAŽDÝ MUSÍ PREKONAŤ. PÁN DAL SĽUBY IBA TÝM, ČO PREKONAJÚ-ZVÍŤAZIA. (Zj. 2:7,11,17,26; 3:5,12,21, jediný sľub nevíťazom je v 2:11 3:5)

TÍ, ČO BU­DÚ POKRAČOVAŤ V OD­MIE­TA­NÍ PREMÁHANIA BUDÚ VY­MA­ZA­NÍ Z KNIHY ŽIVOTA a nevstú­pia do Nového Jeru­za­lema, lebo VLASTNOU VÔĽOU OD­MIET­­­LI VÔĽU SVOJHO OTCA! (Zj. 21:7,27) Je to úžasne hor­ká pravda pre nás a našu starú náturu a celé peklo jej vehe­­mentne odporuje a stále bude tú pravdu zakrývať!

Avšak, každý veriaci má prisúdené svoje špecifické pre­má­hanie a svoju špecifickú úzku cestu na kráčanie. Aj srd­cia, čo sú „dobrou pôdou“ prinesú rozdielne úrody. (Mt. 13:8) U niektorých veriacich Pán zkráti ich proces premáhania tým, že nevloží na nich žiadne ďalšie bremeno a povie im:

 „Ale to, čo už máte (prekonané) držte pevne, až dokiaľ ne­prí­dem.“ (Zj. 2:24b,25)

„Pevne držať“ je tiež určitý druh pre­má­­hania, čo je pre­má­hanie síl, ktoré sa nám to snažia zobrať. Či to nie je pravda? (Zj. 3:11) Ale každý veriaci musí niesť svoje bre­meno, premôcť sám seba, zvíťaziť nad sebou samým a krá­čať cestou postave­nou pred neho. Toto je minimálna pod­mienka ustanovená Otcom a celé peklo sa bude vehementne snažiť držať veria­­ce­ho od jej splnenia.

Pravda o ztrate Spásy je veľmi reálna a ja verím, že aj dnes exis­tujú veriaci, ktorí ztratili svoju Spásu alebo sú už „blí­zko pri kraji“. Nemusí byť ľahké ich rozpoznať a oni sami si nemusia byť vedomí svojej situácie a osudu. Môže to tak byť, keďže niet nikoho, čo by im to povedal alebo ich vystríhal. Hanba nám!

Toto je väčšia tragédia, než hynutie pohanov, pretože ko­niec pre takýchto veriacich je horší, než ich po­čiatok. Viac hanby prinášajú Pánovi a celej Jeho Cirkvi, než poha­nia a kvôli takým sa pravde mnohí budú rúhať. (2Pet. 2:1,2)

„Ale prihodilo sa im podľa pravdivého príslovia, PES SA NAVRÁTIL KU SVOJMU VLASTNÉMU VÝVRATKU, A SVIŇA, ČO BOLA UMYTÁ, KU SVOJEJ KALUŽI BLATA.“ (2Pet. 2:22)

Pán pripodobňuje takých veriacich ku psom a sviniam! Nech má Pán zľutovanie nad nami všetkými.

5.        Mali by sme vidieť, veriť a uvedomiť si, že zobranie svoj­­­­­­ho kríža a zapieranie seba samého nie je pre nás alter­na­­­tívna cesta k sebazáchove! INEJ CESTY PRE SEBAZÁCHOVU NIET! Buď sa rozhodnete a požiadate Boha, aby vo vás zni­čil to, čo Boh nenávidí a čo odsúdil na zánik, alebo sa roz­hodnete držať si to a zaniknúť spolu s tým, pretože to bude určite zničené. Žiad­ny mŕtvy sa ešte doteraz nenavrátil a ne­po­vedal nám, kde skončil a či je v mukách, alebo nie. Teraz hovorím o veria­cich. A ak by aj niekto vzišiel zmŕtvych a  povedal by nám, aj tak by sme mu neuverili! (Lk. 16:22-31)

Skutočnosť je tá, že ľudia vo všeobecnosti, včítane zá­stu­pov veriacich, nemajú žiadnú istotu, kde pôjdu, ani pri svojom posled­nom dychu! Môžu mať ľudské presvedčenie, nádej, či želanie, ale nemusia mať žiadnu záruku od Pána. A keď sa objavia „na druhej strane“, je neskoro vrátiť sa na zem, či zmeniť svoj nový „príbytok“, hoci on bude iba dočas­ný a bude opäť zmenený po Poslednom Súde.

Zdá sa, že ľudia odmietajú veriť, čo im Boh vo Svo­jom Slove a cez Svojich pravdivých služobníkov jasne a bez obalu ho­vorí a ktorí zatvárajú svoje uši, aby nepočuli a  svoje srdce, aby nerozumeli. Všetci títo „veselo páchajú se­bavraždu“. Boh neurobí nič viac pre takých veriacich, ktorí sa svojou slobodnou vôľou rozhodli nepočú­vať, nevidieť, neuvažovať, nemeditovať, neporozumieť a ne­­ve­riť. Jeho Milosť Spásy je pre tých, čo veria, sú otvorení Je­ho Slovu a ochotní počuť, uvá­žiť, meditovať, pripustiť a hľadať. Oni môžu zápasiť, trpieť, boriť sa, byť pod veľkými tlakmi, ba aj krvácajúci… ALE PÁN IM ZARUČÍ VSTUP DO KRÁ­ĽOV­STVA – a dá im bohato Svoju Záruku. (2Pet. 1:10,11)

Ja ďakujem Pánovi za Jeho Záruku. Ja viem, kde idem a to nie vďaka nejakým kvalitám, ktoré by mohli byť vo mne. Vôbec nie. Ale za posledných 36 rokov moje srdce bo­lo kontinuálne Jemu otvorené, Jeho Slovu, Jeho Súdom, Jeho Cestám a zame­ra­né na Neho. Ja nielen študujem a ká­žem Jeho Slovo, nielen verím Jeho Slovo, ale som uschop­ňo­va­ný ŽIŤ Jeho Slovo. Nikto nemô­že žiť Jeho Slovo vo svo­jej starej náture, hoci môže poznať celú Bibliu od začiatku do konca.

Apoštol Pavol povedal: „Denne umieram (mojej starej nátu­re) (1Kor. 15:31) Pre neho to nebola doktrína, ale život­ná skúse­nosť. Podob­ne sa aj ja zmocňujem Života Kris­tovho v tej istej miere v ktorej umieram môjmu starému životu… tu troš­ku a tam trošku. (1Tim. 6:12,18,19// Pr. 3:13,18// Iz. 28:10) To je prin­cíp, ktorý platil na brata Pavla a platí tiež na každého z nás, ktorí to kráčame po tej istej úzkej ceste. Ak by to nebolo tak, ne­mohol by som v žiadnom prípade písať knihu, ako je táto. Bolo by to abso­lút­ne nemožné. Takže mám živé svedectvo u Pána a tiež ovocie u mnohých bratov a sestier. To je tiež časť mojej Záruky.

Akú záruku máte vy? Má nejakú hodnotu? Uvažovali ste niekedy o tejto otázke? Keď cestujete do zahraničia, ma­li by ste mať váš pas a vízum, ale pre túto najdôležitejšiu cestu vášho života, nemusíte mať platné vízum, hoci to mô­že­te predpokladať. Čo, keď skončíte na nesprávnom mieste bez možnosti návratu, pretože táto cesta bude jednosmerná? A to „nesprávne miesto“ nemusí byť jazero ohňa a síry, ako večné zatratenie, ale miesto tmy a plaču a trápenia.

Ak máte Záruku (vízum) od Pána, Sláva Pánovi. Ak nie, chce­te ju mať? Ak áno, pokračujte v čítaní, uvažovaní, medi­to­va­ní a uve­do­mo­vaní si, že táto kniha nie je teologická študijná prí­ručka. Ona je živou časťou môjho srdca, obsahuje živé skú­se­nosti s mojím Pánom a s mnohými bratmi. Je praktic­ká a cez ňu vám Pán tiež môže pomôcť na vašej ceste.

6. Potrebuje to naozaj nadľudské úsilie dosiahnuť Plnú Spásu našej DUŠE, čo je koniec našej viery. (1Pet. 1:9) Naše úsilie samo o sebe to nedosiahne. Pán vo Svojej Láske, Milosti a Múdrosti vždy pripraví všetky správne podmienky pre náš úspech a prispieva Svojou Mocou. S Jeho Mocou sa naše úsi­lie stáva nadľudské.

Za prvé, vyžaduje to vašu ochotu urobiť také dôležité roz­hod­­­nutie, nie vo vaších myšlienkach, ale definitívne vo va­šom SRDCI. Myšlienky v mysli majú malú moc, rozhodnu­tie v srdci prinesie vašu ochotu do pohybu a plodnosti.

Za druhé, vyžaduje to, aby vaše SRDCE uverilo, že PÁN VY­KONÁ VO VÁS TO, ČO VY V ŽIADNOM PRÍPADE NEMÔŽETE VYKO­NAŤ. Budete pýtať a On vám dá. Budete hľadať a On vás k tomu privedie. Budete klopať a On vám dvere otvorí – lebo aj On klopal a vy ste Mu dvere otvorili.

Za tretie, čítajte Jeho Slovo a žiadajte Ho, aby vám ot­vo­ril vaše vnútorné, duchovné oko, ucho a chápanie. (Lk. 24:45). Pamä­tajme si, že bez Neho nič nevykonáme a bez nás a našej spolu­prá­ce, On nič nevykoná. (2Kor. 6:1)

BOH NEPOTREBUJE NAŠU POMOC,

BOH POTREBUJE NAŠU SPOLUPRÁCU!

My sa musíme pohnúť a ísť. Začiatok hýbania vyvoláva naj­väč­ší odpor. Akonáhle ste v pohybe, odpor rapídne kles­ne, každý inžinier vám to po­tvrdí, včítane mňa. A hoci to vždy bude naše srdce, ktoré bude projekt­o­vať našu cestu, Pán vždy nasme­ruje naše kroky! (Pr. 16:9// Žm. 32:8,9) Inak by sme pokračovali na ceste k seba-zničeniu, seba-vražde a nebo­li by sme si toho ani vedomí! Toto Slovo nám zaru­ču­je, že vždy dospejeme do správ­neho cieľa. Ale Pán nemôže nasmerovávať niekoho, kto sa nehý­be, práve tak, ako nikto nemôže riadiť auto, ktoré nie je v pohy­be. Tak teda, po­hnime sa – veriaci, čo sa nehýbu – v Mene a v Moci Nášho Pána!

Akonáhle sa Slovo Pána dostane do nášho SRDCA, sme schop­­ní Mu uveriť. A akonáhle Mu uveríme, začne Ono uvoľ­ňovať Život Krista do nášho srdca, pretože Jeho Slovo je živé a mocné. (Žid. 4:12) To, čo žije, má moc premôcť to, čo je mŕtve a odstrániť to. Faktom tiež je, a mu­sí­me to obja­­viť skúsenosťou na vlast­nej koži, že uve­riť niečo, čo sa zdá byť nemožné, vyža­du­je duchovnú  prácu.

Keď Duch Svätý príde žiť do vášho ducha a SRDCA, bude vás viesť do každej pravdy, (Jn. 16:13) do vášho premá­hania-víťa­ze­nia, uschopní vás premôcť, uteší vás kedykoľ­vek to bude podľa Neho po­trebné a napokon vám dá pravdi­vú Záruku. Veríte tomu? To je všetko, čo teraz potrebujete – veriť a nikdy nepochy­bo­vať o Bohu, o Jeho Slove, o Jeho Vernosti a Moci.

7.       Kríž je duchovný Princíp, Zákon, ktorý bol usta­no­vený v Radách Boha pred založením tohto sveta. V tých­to Radách Boha, Náš Pán bol ukrižovaný (a my s Ním) tiež pred založením sveta. (Zj. 13:8) Tento Princíp a Zákon bol apliko­va­teľ­ný nielen pre Nášho Pána, ale pre nás všetkých, ktorí sme boli do Neho vložení predznalosťou Nášho Otca.

Práve tak, ako je ZÁKON DUCHA ŽIVOTA, podobne je aj ZÁKON HRIECHU A SMRTI! (Rim. 8:2)

KRÍŽ  ZNIČIL ZÁKON HRIECHU,

DUCH ZNIČIL ZÁKON SMRTI.

Tieto Zákony sú podobné zákonom prírody. Každý vie, že nemôžeme vzdorovať alebo nedbať na zákon zemskej príťaž­livosti. On existuje a ovplyvňuje každého, či tomu člo­vek verí, ale­bo nie, či sa mu to páči, alebo nie. Človek nemá výberu. Už ste sa niekedy pokúšali zanedbať zákon prí­­ťaž­livosti? Ak nie, potom nezanedbávajte ani Zákon Hrie­chu a Smrti.

Ak by veriaci naozaj verili a dívali sa na Zákon Hriechu a Kríža, Smrti a Života ako na niečo, čo nielen, že existuje, ale je ne­­meniteľné a ovplyvňujúce ich životy a určujúce ich osudy, potom by to možno pohlo ich srdcia, aby hľadali a našli pod akým Zákonom vlastne žijú svoje pozemské ži­voty. Ak neviete, či ste duchovne živí alebo mŕtvi, potom vám Pán môže poslať niekoho, kto vie a povie vám.

Predtým, než ukončíme tento pre nás všetkých životne dôle­ži­tý bod, pozrime sa, ako nám Pán predložil tento Prin­cíp, tento Zákon Kríža na samom počiatku ľudstva. Boh nám predstavuje dvoch ľudí, dvoch veriacich, jeden prijal Kríž a druhý Ho od­mie­tol. Každý veriaci po­zná tú príhodu, ale nie každý musí vidieť, čo nám Boh tým vpravde ukazu­je. Pozrime sa preto ešte raz na samotné jad­ro príhody o Kainovi a Ábelovi a zopakujme si na­sle­dov­né fak­ty z hľadiska Kríža.

Ábel postavil oltár, ktorý reprezentoval Kríž a obetoval Bohu baránka, ktorý reprezentoval jeho život a tiež budú­ceho Baránka Božieho! Ábel tým vyhovel Zákonu Hriechu a Kríža. Preto Ábel bol prijatý a požehnaný.

Kain tiež postavil oltár, ktorý tiež reprezentoval Kríž, ale ne­obe­toval na Kríži svoj život. Obetoval to najlepšie, čo jeho vlastný život vyprodukoval a tým ZACHOVAL HRIECH V SEBE SAMOM! Boh odmietol jeho obetu, keďže Zákonu Hrie­chu a Krí­ža nebolo zadosťučinené a obeť Ježiša Krista bola anulo­vaná!

Preto, Kain bol odmietnutý a prekliatyPotom Kain zabil Ábela svojho brata. (1M. 4:3-11)To pre­klia­tie sa v ňom ihneď ukázalo cez ten veľký hriech.

Akú hlbokú a hroznú pravdu nám tu Pán ukazuje od sa­mého počiatku ľudstva? On nám ukazuje, že všetci veriaci budú roz­de­le­ní do dvoch skupín „bratov“. Jedni prijmú svoj kríž a obetujú Bohu samých seba, svoje vlastné živo­ty. Boh prijme ich obetu, bude potešený a požehná ich a (pomaly) vymení ich vlastný, naturálny, hriešny život za Svoj Božský Živo­t. Tí druhí odmietnu ich kríž a namiesto samých se­ba, pokúsia sa obetovať Bohu to najlepšie, čo ICH HRIEŠNA NÁ­TU­RA vypro­du­ko­vala. Boh odmiet­ne ich obetu a namiesto, aby boli požeh­na­ní, budú prekliati!

Mám veľmi silnú intuíciu v mojom duchu, aby som pre­hlásil na tomto mieste nasledovnú pravdu a duchovný fakt, čo sa týka kliatby:

ZNOVU-ZRODENÍ VERIACI MÔŽU BYŤ PREKLIATI! (Jer. 17:5; 48:10// 1Kor. 16:22, atď.) Poznamenávam, že citáty zo Staré­ho Zákona platia aj na veriacich Nového Zákona v duchovnom zmysle.

Toto je ďalšia horká pravda, ktorú nesmieme zanedbať. Pozastavme sa najprv pri tejto veľmi dôležitej pravde a uváž­­me nasledovné svetlo zo Slova Božieho. Pán hovorí cez Jeremiáša:

„Takto hovorí Pán: NECH JE PREKLIATY TEN, ktorý vkladá dôveru do človeka a činí telo svojím ramenom (silou), a ktorého SRDCE ODCHÁDZA OD PÁNA.“ (Jer. 17:5)

Prosím, aby ste ani na sekundu nemysleli a neverili, že Boh tu hovorí k pohanom a akosi vylučuje z tohto Slova Svoj vybraný ľud Izraela, alebo budúcej Cirkvi. Jednoduchý dôkaz tohto faktu je ten, že SRDCE POHANA NEMÔŽE ODÍSŤ OD PÁNA, PRETOŽE NIKDY S PÁNOM NEBOLO!

Znovu-zrodený veriaci je spravodlivý vo svojom duchu, preto­­že uveril, ale môže mať bezbožné a podvodnícke srdce a nespravodli­vé myšlienky. Pravda? Tento znovu-zrodený veriaci je Du­chom žia­daný VRÁTIŤ SA K PÁNOVI! (Iz. 55:7) Teda, v neja­kom bode jeho srdce ODIŠLO OD PÁNA A ON ZAČAL DÔVERO­VAŤ ĽUĎOM A STAL SA PREKLIATYM!

Část 8 pokračování bude příští týden

brat  Hanola

< Spoj na knihu SLOVO ku CIRKVI >