Odosielane #71- Pravdivý Význam Kríža -Kapitola 2- Časť 8 (Slovo ku Cirkvi)

Na tomto mieste som nasmerovaný Duchom Pána, aby som zo Starého Zákona vybral dôležitý fakt týkajúci sa kliatby, ktorý platí aj dnes na náš duchovný život.

Aj úprimní a poctiví veriaci sa môžu dostať do kliatby tým, že uveria a prijmú od iných podvedených veriacich alebo vodcov kar­nál­­ne cesty ako „manipulovať“ pravdu alebo podporovať ná­­boženské projekty, ktoré sú proti Slovu Božiemu.

Mnohí veriaci môžu byť dobre oboznámení s príhodou Uzu a jeho náhlej smrti, keď sa snažil podržať Archu Úmlu­vy dopra­vo­va­nej na voze, keď voly vybočili z cesty. Uza, úprimný a poctivý Izraelita so šľachetným úmyslom bol zabitý Bohom pre jeho chybu… a Dávid, kráľ Izraela bol na to nahnevaný! (2Sam. 6:3-8) Či táto stará príhoda má pre nás dnes ne­ja­ký dôležitý význam? ISTOTNE ONA MÁ.

Ako sme už predtým povedali, každá osobnosť a každá uda­losť v Starom Zákone má v Novom Zákone duchovný význam a dôležitosť. Uza predstavuje úprimných, pocti­vých a dobre zmý­šľa­júcich veriacich v Cirkvi, ktorí sa dotýkajú Osláveného, Vy­vý­šeného PÁNA, Kráľa kráľov, sediaceho na Tróne Svojho Otca v Nebi, svojou rukou telesnosti! Dávid (v tomto príbehu) repre­zen­tuje vodcov v Cirkvi, ktorí sú hotoví “prepravovať Pána” ich ľudskými prostriedkami a nie podľa Slova Božieho.

Archa mala byť nesená Levitmi, lebo oni boli vybratí Bohom na tento účel a to spôsobom predpísaným Bohom a nie ľuďmi. (2M. 25:10-15) Toto bolo tiež deklarované tým istým Dávidom, ktorý bol predtým nahnevaný. (1Para. 15:2) V Novom Zákone má byť PÁN–PRAVDA tiež „nesený” tými, kto­rých si Boh vybral a dal Cirkvi za tým účelom a nie HOCIKÝM! On má tiež byť „nesený” spôsobom predpísaným Bohom a nie, ako si ľudia pred­­­stavujú. Duch určuje, kto bude „niesť” PÁNA–PRAVDU a ako, a kto najprv potrebuje byť zdokonalený a naučený tými, ktorí boli daní Cirkvi za tým účelom. (Ef. 4:11)

Pán naskutku povedal “A tak choďte a učte všetky ná­ro­dy…” (Mt. 28:19). TOTO ALE NEPLATÍ NA KAŽDÉHO ZNOVU-ZRO­DE­NÉHO VERIA­CE­HO!… AKO MNOHÍ KAZATELIA FALOŠ­NE KÁŽU A UČIA. Toto Slovo platilo pre jedenástich učení­kov ku kto­rým Pán hovo­ril (Mt. 28:16,18) a ktorí boli POVO­LA­NÍ PRE TEN ÚČEL. Títo jedenás­ti vlastne reprezentujú všet­kých bu­dú­cich učeníkov (Jn. 8:31), ale nie hoci­kto­­rého alebo každého veria­ceho! Či nevi­dí­me tento jedno­du­chý fakt?

Je Náš Boh Bohom poriadku alebo chaosu? Odkedy môžeme „slúžiť Bohu a Cirkvi” akokoľvek chceme, kedy­koľvek chceme, kdekoľvek chceme, akýmkoľvek spôsobom chce­me alebo kto­koľ­vek tak chce? Keď Mojžiš a Áaron ne­mali slobodu konať voči Bohu, ako chceli alebo si predsta­vo­vali, potom prečo si my myslíme, že takú slobodu máme? Sme snáď väčší, než Mojžiš, ktorý hovoril s Bohom tvárou v tvár? (2M. 33:11) Či Mojžiš a Áaron sú „naštepení do nás” alebo sme „my naštepení do ních”? (Rim. 11:24) Potom prečo mnohí služobníci učia, kážu, radia alebo dovoľujú iným, aby „slúžili” týmto „čokoľvek, kedykoľvek, ako­koľ­vek, či kto­­koľvek” spôsobom bez pýtania sa Pána? Oni môžu tým­to spôsobiť, že mnohí veriaci padnú do tej istej chyby, do ktorej upadol Uza a budú Bohom “postihnutí smrťou”.

 Stanú sa prekliatymi pretože smrť je vždy spojená s kliat­bou tak, ako život je spojený s požehnaním. Ale ich krv bude poža­do­va­ná z ruky tých, čo ich do tej chyby viedli, ne­varovali ich a neučili ich pravde. Toto sa vzťahuje jak na úprimných a počest­ných (ale nevedomých) karnálnych ve­ria­cich, tak aj na všetkých nedospelých veriacich, ako aj na tých bezbožných, ktorí sa snažia „slúžiť” Bohu. (Ez. 3:17-21)

Dobre urobíme, ak si uvedomíme ešte jeden fakt. Muse­lo byť hnusným pre Pána dívať sa, ako Jeho Archa Úmluvy, ktorá reprezentovala Jeho Osobne, bola ťahaná volmi na voze a nebola ne­se­ná na pleciach Levitov. Rovnako hnusné musí byť pre Pána, kedy­koľvek sa snaží­me „niesť“ JEHO SVÄTÉ MENO a PRAVDU na naších vozoch telesnosti ťahaných na­ší­mi náboženskými ídeami … volmi. Posúďte sami, či je to tak, alebo nie, ak máte srdce na chápanie.

*     *     * 

Tento istý fakt prekliatia platí aj na služobníkov, ktorí pra­cu­jú vo vinici Pánovej, ako flegmatici, lenivci, pokrytci, líšky, hadi, klamári alebo sa pokúšajú slúžiť Cirkvi svojou vlastnou „mú­dros­ťou“ a nie podľa Plné­ho Evanjelia, Plnej Pravdy Božej. Pre takých služobníkov je napísané:

„PREKLIATY je ten, čo koná dielo Pánovo podvodnícky, a PREKLIATY je ten, čo zadržuje svoj meč od (preliatia) krvi.“ (Jer. 48:10)

Nuž, čo toto Slovo znamená pre nás v dobe Nového Zákona? Ja verím, že prvá časť tohto Slova je jasná a nepo­tre­buje ko­men­tár. Tá druhá časť znamená, že ten, čo má slúžiť Pánovi a Jeho Cikvi musí používať svoj Meč (Slovo Božie – Ef. 6:17), aby prelieval krv = starý život veria­cich! Lebo Slovo Božie nám bolo dané ZA TÝM ÚČELOM A NIE, ABY SME NÍM CHLÁCHOLILI NAŠU TELESNOSŤ, KARNALITU, ČIŽE, NÁŠ VLASTNÝ, STARÝ, NATU­RÁL­NY, HRIEŠNY ŽIVOT!

Starý, naturálny, hriešny život je v krvi. (3M. 17:14// 5M. 12: 23(7)) Nový Život je v Duchu (Jn. 6:54,63). Zmŕtvych­vsta­ný Pán mal mäso a kosti, (Lk. 24:39) ale nemal krv! Preto, ktorý­koľvek služob­ník, ktorý používa Slovo Božie, aby Ním “lichotil, chlá­cho­lil telesnosť a tým uspokojoval starý život a nedotýkal sa krvi vo veriacich”, ten je PREKLIATY!

Ako môžete lichotiť, chlácholiť telesnosť, karnalitu a uspo­ko­jovať starý život? Kázaním poloprávd, citovaním slad­kých prísľubov Božích, zatiaľčo nedbáte na “horké” prav­dy Božie; kázaním pasáží Slova, ktoré sa nikdy nedo­tý­kajú starého života (starej nátury) veriacich, ktorá je ne­pria­teľom Krista. Veríte tomuto faktu?

Napokon, 1Kor.  16:22 naznačuje veľmi jasne, že všetci tí ve­ria­ci, čo milovali iba seba, nikdy seba nezapierali, nikdy nevzali svoj kríž, nikdy Pána nenasledovali a v dôsledku toho, nikdy Pána nemilovali budú PREKLIATI PRI JEHO PRÍ­CHO­DE! To je to, čo „Anatema Maranatha“ znamená. Duch Pánov inšpiroval apoš­tola Pavla, aby toto napísal CIRKVI V KORINTE!… a tým aj všet­kým nám. Či ste ozaj so mnou? Či táto pravda bola niekedy káza­ná v Cirkvi? Ani v naších snoch!

Ste ochotní overiť si vlastné vedomie v tomto ohľade? Robí to pre vás nejaký rozdiel, či ste po­žeh­naní alebo pre­kliati? Ste si vedomí svojho vlastného du­chovného stavu alebo nie? To, čo veríte sami o sebe nemu­sí byť pravdou v pla­men­ných očiach Pána. (Zj. 1:14) My si nemusíme byť vedo­mí mno­hých dôležitých vecí v našom kresťanskom živote. Po­zrime sa a uvedomme si, čo nám Pán ukazuje v hore­uve­de­ných a tiež v nasle­dujúcich odstavcoch.

Vráťme sa ku Kainovi a Ábelovi a chápme, že tí, čo od­mietli (a stále odmietajú) svoj kríž a sú prekliati budú vždy pripravení „zabiť“ svojích bratov, ktorí prijali svoje kríže a sú po­­žehnaní. A opäť, smrť a „zabiť“ tu znamená odde­liť sa od ich prítomnosti, odmietnuť Ábelov, ich posolstvo, slovo života, ich spoločenstvo, žalovať na nich, obvi­ňo­vať ich, búriť sa proti ním, vzdorovať im a ich úsiliu, úlisne od­lákať od ních ich bratov, zakazovať iným, čo len čítať ich písomnosti, navštevovať ich obecenstvo a podob­ne. Či toto nestačí pre „zabíjanie“? Vidíte teraz, prečo sú oni prekliati ľudia? A Kain nebol prekliaty Ábelom, ale zemou, ktorá prijala Ábelovu krv! (1M. 4:11) Pravda?

Čo je nebezpečné je, že všetci títo „Kainovia“ dnešných dní sú nerozoznateľní od iných veriacich. Oni žijú medzi nami a nema­jú pred Bohom žiadnu bázeň. Sú typickými „činiteľmi neprá­vosti“, ktorí budú vyhodení do vonkajšej temnoty. Ich vedomie je mŕtve a bez viery nemôže byť ani nija­ko oživené. Obviňujú Ábelov a predkladajú im verše Slova Božie­ho, ktoré im za danej situácie vyhovujú, ale ktoré tí Kain­ovia sami nežijú, nedokážu žiť a ani nemajú v úmysle žiť. Buď sú totálne slepí, že to sami nevidia, alebo sú pokrytci naj­hrubšieho zrna,  pretože ich ovocie svedčí proti ním!

Či prekliaty veriaci sa môže opäť stať požehnaným? Či jeho mŕtve vedomie môže byť oživené? Nuž, my vieme, že s Bohom je všetko možné, aj tomu, kto verí je všetko mo­ž­né. (Mt. 19.26// Mk. 9:23) Pán je schopný rozoznať v ľudskom srdci aj ten najmenší pohyb smerom k Nemu a začať „robiť niečo ohľadne toho“. To „niečo“ my nemusíme vedieť, ani poci­ťo­vať v sebe, ale mali by sme tomu aspoň veriť pozna­júc Charakter Nášho Láskavého a Milosrdného Pána.

Tak, ako sú rozdielni „Kainovia“ tak sú rozdielni aj „Ábelo­via“. Ja verím, že v konečnej fáze, mnohí Kainovia môžu byť v priebehu ich života zmenení na Ábelov a to vďaka ne­pre­stá­va­júcej Milosti a úsiliu Nášho Pána, ktorý si „neže­lá, aby niekto zahynul, ale aby každý došiel k  pokániu.“ (2Pet. 3:9) Môžme teda povedať, že…

MŔTVE VEDOMIE MÔŽE BYŤ OŽIVENÉ A PREKLIATI VERIACI SA MÔŽU STAŤ POŽEHNANÝMI AK SÚ PRIVEDENÍ K PRAVDIVÉMU POKÁNIU ZO SRDCA, ABY SA STALI OCHOTNÍ POLOŽIŤ SVOJE STARÉ ŽIVOTY NA OLTÁR BOŽÍ A BOLI OCHOTNÍ MILOVAŤ SVOJÍCH BRATOV A SESTRY A NIE ICH „ZABÍJAŤ“. POTREBUJE TO NAŠE MODLITBY A DOBROTU BOŽIU DOVIESŤ ICH DO TAKÉHOTO OPRAVDIVÉHO A EFEKTÍVNEHO POKÁNIA. (Rim. 2:4b)

To horeuvedené znamená, že prekliati veriaci sa musia od­vrá­tiť od ich bezbožných a prekliatych ciest. (Iz. 55:7) Nuž ale to isté sa vlastne prihodilo každému z nás. Ako poha­nia sme všetci boli prekliati. Keď sme učinili pokánie Pánovi a obrátili sa, stali sme sa pože­hna­nými. Pravda?

V tomto bode sa s vami podelím s niečím, čo je možno najväčšia tragédia v Cirkvi Ježiša Krista. Tí najhorší Kaino­via sú tí, čo sú UŽ DNES ZATRATENÍ DO PEKLA! Boh má predznalosť. A niektorí z nich môžu dnes pasto­ro­­vať, kázať, učiť, viesť kongregácie, alebo tiež inak „poslu­­­ho­vať“ Cirkvi Ježiša Krista! Niektorí iní môžu byť profe­sor­mi na fakul­tách teológie, či v seminároch. Sú to akoby farizeji Nového Záko­na, ktorí sú už teraz zatratení do pekla tak, ako boli tí zo Sta­­rého Zákona. (Mt. 23:33) Pán mal voči ním veľký hnev, a ja mám tiež… a vy by ste práve tak isto mali mať.

Postavte sa „do ich čižiem“, pozrite sa cez ich oči a rozu­mej­­te cez ich temnú, seba-spravodlivú, pokryteckú myseľ a po­chopte ich pýchu a nenávisť hocičoho a hocikoho, kto s nimi nesúhlasí. Možno by ste potom boli schopní vidieť, že kedykoľvek videli Ježiša prichádzať, povedali si sami v sebe asi toto:

Zasa prichádza ten „chlapík“, ten tesár z Nazaretu… s jeho bandou vagabundov, rybárov a inej zberby. Prevra­cia naše náboženstvo, všetky naše tradície, všetky naše pre­­svedčenia… znesväcuje soboty, je a pije so smilnicami… aj bez umytia svojích rúk. A nielen to, ale ničí našu reputáciu.. verejne, pred ľudom Izraela… odporuje našej autorite, aro­gantne zpytuje naše vedo­mosti… nemá pred nami, vodcami Izraela, žiadny reš­pekt. Či nie je nám on nebezpečný? A ce­lému Izraelu? A nášmu nábo­ženstvu a všetkým naším tradí­ciám?…

„Ak ho takto necháme, všetci v neho uveria, a prijdú Rimania a vezmú i naše miesto (vodcovstva) aj národ (Izra­­ela). A jeden z nich menom Kaifáš, súc v tom roku najvyšším kňa­zom, im povedal: Vy neviete nič, ani nemy­slí­te, že je pre nás účelné, aby jeden človek (Ježiš) zomrel za ľud, a nie aby zahynul celý národ.“ (Jn. 11:48-50)

Na základe svojho náboženského zápalu zachovať si formu ich mŕtve­ho náboženstva, tradícií ako aj ich vlastné vodcovské miesta, oni sa konečne rozhodli zabiť Muža, ktorý to všetko „ohrozo­val“! Vôbec im nevadilo, že ON BOL ICH MESIÁŠ, PÁN SLÁVY – NA TOM VÔBEC NEZÁLEŽALO! Chceli zachovať svoje mŕtve náboženstvo a ich vodcovské pozície a to ZA KAŽDÚ CENU.

Absolútne nič nerozumeli o tom Mužovi, o Jeho Posol­stve, Jeho Evanjeliu, Jeho Slovách alebo Jeho Misií. On ne­­prišiel, aby zničil Zákon alebo Prorokov, ale aby to všet­ko vyplnil Svojim Životom (Mt. 5:17) a priniesol Svoj Život do ich mŕtveho nábo­žen­stva. Ale oni o tom nechceli ani len počuť. Pán plakal nad Jeruzalemom, čo znamená, nad Svo­jim vlastným ľudom (Mt. 23:37,38) a nie nad pohanmi.

Farizeji Nového Zákona sú vo svojej náture a zámeroch presne tí istí. Chcú zachovať svoje mŕtve náboženstvo a ich vodcovské miesta ZA KAŽDÚ CENU! Sú pripravení ukrižovať každého, kto to akokoľvek ohrozuje. A oni majú moc na­huc­­­kať ľudí, aby kričali „Preč s ním, preč s ním.“ A nielen to, ale fari­ze­ji, vodcovia Bohom vybratého ľudu, verejne priznali, že ich kráľom bol rímsky Cisár (Jn. 19:15), čo zna­me­ná, Satan a nie Boh! Veľmi jasne sa zapredali a to bez toho, aby si to boli uvedomili.

Začnite otvárať oči, veriaci, ak si želáte prežiť. Niektorí z týchto zatratených ľudí VEDÚ VÁS PREČ OD KRÁĽOVSTVA NE­BESKÉHO, ZATVÁRAJÚC HO PRED VAMI DNES, pretože sami do Neho ne­vchádzajú. (Mt. 23:13) Oni sú pyšní, aro­gant­ní, po­kry­tec­kí a úlisní a vás aj vyhadzujú zo „svojích ná­bo­žen­ských organi­zácií“! Moja rada pre vás v Mene Ježiša Krista je táto: Nebojte sa ich a nebojte sa odísť od ních, z ich or­ganizácií v čase, ktorý Pán dopredu pozná! Nekonajte na základe hnevu, či ranených emócií. Pánovo načasovanie bu­dete poznať vo vašom vlastnom srdci.

Na záver tejto sekcie musím dodať veľmi dôležitý a tiež praktický fakt, ktorý sa dotýka veľmi mnohých veriacich, ktorí sú tiež farizej­skí v ich náture. Chápme Slovo Božie a viďme Jeho dôsled­ky aspoň vo dvoch dôležitých bodoch:

(1) Vodcovia Cirkvi, vyvoleného ľudu Božieho Nového Zákona, ktorí majú farizejské srdcia, majú schopnosti, hor­li­­vosť a prostriedky cestovať alebo vysielať do celého sve­ta rádio, či TV programy získavajúc novovercov pre ich formu náboženstva a priviesť ich do Cirkvi.

Tragédiou je, že títo novoverci sú potom tými istými vod­ca­mi učinení dvakrát horšími „synmi pekla“, než sú títo vodcovia sami! (Mt. 23:15) Títo novoverci sa potom môžu stať podobní kúkolu zasiateho na poli nepriateľom (diab­lom). A Pán hovorí, že oni sa majú ponechať na poli až do žatvy a potom budú od­de­le­ní a spálení. (Mt. 13:24-30) Takže my musíme s nimi spolu žiť (aj v Cirkvi) až do konca sveta.

(2) Kedykoľvek Pán hovoril k farizejom a zákonníkom, On povedal „Beda…“. Význam tohto Jeho Slova je úžasný a má úžasné následky pre veľmi mnohých kresťanov. Pán používa to isté Slovo voči tým, čo „nazývajú dobro zlom, a zlo dobrom; ktorí dávajú tmu za svetlo a svet­lo za tmu; ktorí dávajú horké za sladké a sladké za horké! BEDA tým, ktorí sú múdri vo vlastných očiach a mú­dri vo vlast­nom náhľade.“ (Iz. 5:20,21[Niektorí vodcovia  aplikujú ten­to istý verš aj na mňa dúfajúc, že to “beda” príde na mňa!]

Nemusíte byť farizejmi, aby ste upadli pod to isté odsú­de­nie, čo „beda“ v skutočnosti znamená.. Ak veriaci neod­po­vedajú na Pánove volania, žiadosti, či pozvania alebo ignorujú Jeho služob­ní­kov a pritom si myslia alebo veria, že oni sú správni a konajú dobro, zatiaľčo Panovi služobníci chybujú a konajú zlo – potom sú pod tým istým „BEDA“!

Ak znovu-zrodení veriaci, ktorí sotva čo „uschli od ich krstu vodou“ opravujú, oponujú, či inak súdia tých, čo môžu byť ich duchovní otcovia alebo aj starí otco­via, potom to isté BEDA platí aj na nich, pokiaľ takíto ne­u­činia poká­nie a nezačnú vyrastať z takého odsúdenia a nezačnú sa meniť. Toto nie je náboženská teória, dotýka sa to nášho vlastného života a osudu.

Môžu existovať tisíce praktických príkladov, kde toto BEDA je aplikovateľné na veriaceho, ktorý vyplňuje Slo­vo Božie v Iz. 5:20,21. Je neskonale ľahké dať svetlo za tmu, alebo sladké za horké, alebo dobro za zlo. Všetci takí ve­ria­ci sa tiež nazývajú „ČINITELIA NEPRÁVOSTI“.

 Mám horu skúseností s takými veriacimi v horeuvede­ných oblastiach. Telesnosť v mnohých veriacich je taká pyš­ná, aro­gant­ná a pekelná, že iba „beda“ ju môže vyliečiť, alebo ju od­strániť. Žiadne množstvo kázania, učenia, ra­de­nia, varovania, či diskusie takúto prácu nevykoná.

Čo teda povieme o tom „BEDA“? Je to iba malé slovíčko, ktoré inak nemá fyzický vplyv na veriaceho. Je tak? Nuž, vôbec nie! Bude to hrozná životná skúsenosť, cez ktorú veriaci budú musieť prejsť. Skutočné „beda“ prichádza ako „odmena“ pre tých, čo postavili Slovo Božie hore noha­mi a takto žili bez toho, aby mali čo len omrvinku strachu pred Bo­hom. Ak chcete vedieť viac, prosím, prečítajte si Knihu Zja­venia (napr. verše 8:13; 9:12; 11:14; 12:12,atď.), kde tri posledné trúby sú anjel­mi Boha na­zý­va­né „beda“.

A CIRKEV VŠEOBECNE BUDE UNESENÁ PRI „POSLED­NOM TRÚBENÍ“, ČO ZNAMENÁ PRI „POSLEDNOM BEDA“! (1Kor. 15:51// Zj. 11:15, 14:12-16, viac si povieme v kap. 4 a 5 tejto knihy)

Každý pravý veriaci, ktorý je pod Krvou Krista bude síce za­cho­­va­ný od hnevu Božieho, čo je sedem čiaš (Rim. 5:9// Zj. 16:1-17), ale nie nutne od tých sedem trúb a posledných troch „beda“! Iba premo­žitelia-víťazi nepod­lie­hajú pod „beda“, ale sú oni všet­ci unesení predtým, než trúbenia a „beda“ započnú a sú posa­de­ní na Tróne v Nebe­siach. (Zj. 12:5, viď viac v kap. 5 tejto knihy)

Teraz sa pozrime na „ČINITEĽOV NEPRÁVOSTI, ktorí sú tí, čo robia ohavné veci prevracajúc pravdu hore nohami (Iz. 5:20,21). Patria sem tiež mnohí služobníci, ktorí poslu­hu­jú Cirkvi rôzne dary Ducha (proroctvo, vedomosti, uzdra­vova­nie, konanie zázrakov) bez toho, aby poznali Pána ne­jakým živým spôsobom. (Mt. 7:22,23) Mnoho ďalších fak­tov je na­pí­sa­ných o týchto čini­te­ľoch neprávosti. Uvážme nie­k­toré oči­vidné príklady zo Slova Božieho ohľadne týchto čini­te­ľoch neprávosti, ktorí sú veriaci a nie pohani.

Oni sú príjemcovia neobyčajného potrestania (Job 31:3; 34:22-27), sú nenávidení ľudia (Žm. 5:6), nepoznajú Pána a ne­volajú na Pána. (Žm. 14:4,5) Sú pokrytci, porovnávaní sú ku bezbožníkom a v srdci majú zlomyselnosť. (Žm. 28:3) ONI SÚ PYŠ­NÍ, ich pád je zpečatený, budú vyťatí a uschnú ako zeleň byliny (Žm. 36:12,13; 37:1,2). Sú tiež zlostníci a vzbúrenci taj­ne strie­ľajúci do nevin­ných jedovaté šípy (Žm. 64:3-9a tí z nich, čo nikdy neučinia poká­nie z ich neprávostí budú zni­čení na veky vekov, lebo ONI SÚ NEPRIATEĽMI PÁNA! (Žm. 92:8-10) Oni sú tiež spurní ľudia, (Žm. 94:4) ich cesty sú krivoľaké, (Žm. 125:5) na­stavujú osídla a smeč­ky pre spravodlivých, (Žm. 141:9) atď., atď., atď.

Budeme pokračovať, alebo to stačí? A títo „činitelia ne­prá­vos­ti“ sú medzi nami a mnohí slúžia Cirkvi! Cesta Pá­nova je silou pre bezúhonných, ale zkazou pre tých, čo kona­jú neprávosť. (Pr. 10:29; 21:15)

Nuž, čo je teda ich BEDA? Pán nám toto hovorí:

Za prvé, ich dom (tiež znamená ich rodinu a spoločen­stvo) padne a veľký bude jeho pád (Mt. 7:26,27).

Za druhé, vyhodení budú z Kráľovstva a hodení do von­kajšej tmy, tam bude plač a  krípanie zubov (Mt. 8:12; 22:2-14; 25:11,12, 26,30// Lk. 13:24-28).

Za tretie, budú buď veľmi bití, alebo menej bití podľa kaž­dého prípadu (Lk. 12:47,48).

Za štvrté, uvážte ďalšiu horkú pravdu vypovedanú Pá­nom Ježišom Kristom v Mk. 9:42-50 a podívajte sa, na koho ona platí a prečo. Uvážte tiež, ako Pán chápal a my­slel tieto Svoje Slová a či si my môžeme dovoliť na ne zabudnúť pretože im snáď dobre nerozumieme.

Ja verím, že táto horká pravda je v skutočnosti omnoho horkejšia, než sme si kedy uvedomili alebo predstavovali alebo boli pripravení veriť. Nuž, brat Hanola nenapísal ani jedno slovo v tejto pasáži Písma. Ale brat Hanola je nená­vi­de­ný jednoducho preto, že prináša Slovo tejto horkej pravdy do pozornosti veria­cim a Cirkvi a že to Slovo cituje! Brat Hanola to robí, pretože (s výnimkou veľmi, veľmi mála) nikto iný to Slovo necituje, nekáže Ho, ani nevysvet­ľu­je, čiže, „neprelieva krv svojim Mečom“ (Jer. 48:10). Satan nenávidí túto pravdu a pokúša sa ju zakryť so všetkým, čo má k dispozícií a cez každého služobníka, kto­ré­ho on má v Cirkvi Ježiša Krista.

NAJVÄČŠIA OPOZÍCIA VOČI PRAVDE NEPRICHÁDZA ZO SVE­TA, ALE ZVNÚTRA CIRKVI A OD MNOHÝCH CIRKEVNÝCH VOD­COV! NEZABÚDAJME, ŽE SATANOVO SÍDLO JE VCIRKVI A NIE VO SVETE A ON PREBÝ­VA TIEŽ MEDZI NAMI! (Zj. 2:13)

Nuž, prečo Satan tak veľmi nenávidí túto pravdu? Satan nená­vidí túto pravdu, odporuje jej a bojuje proti nej pretože táto pravda samotná rozbíja jeho podvody na triesky. A keď to ona rozbíja, Satan a jeho sily zla sú od­ha­ľova­né do naha. Akonáhle sú nahí, sú hotoví, nemajú žiadne iné zbrane na boj, pretože nemôžu operovať viditeľne. Operujú jedine v tajnosti, za oponou, v temnote, nepozorovane, pokrytecky. Pán nám dá oveľa viac v nasledujúcej kapitole. Pre každého pravdivého veriaceho by mal prísť deň, kedy tieto sily tem­na a zla by sa mali začať báť jeho a nie opačne.

Budete uvažovať o týchto veciach a faktoch vo svojom srdci a mysli? Sú tieto veci pre vás zjavením? Ak áno, Sláva Náš­mu Veľkému a Majestátnemu Pánovi Ježišovi Kristovi. A ak ste už sami videli a skúsili tieto fakty, potom tiež osla­vujem Pána pre vás. Ste požehnaní a povolaní a vybraní slú­žiť Kráľovi kráľov v plodnosti. Vaša láska pre Pána je čistá a vaša odmena bude za vašou predstavivosťou. (1Kor. 2:9)

Část 9 pokračování bude příští týden

brat  Hanola

< Spoj na knihu SLOVO ku CIRKVI >