Odosielanie 75- Vojna v Cirkvii – Kapitola 2- Časť 12 (Slovo ku Cirkvi) 

Opäť som nasmerovaný Duchom Pána predložiť prak­tic­ké fakty „hľadania“ a nájdenia.

Na počiatku nikto z nás nevedel, ako „hľadať“ Kráľovstvo, ako hľadať úzku cestu, ako hľadať Pána. No predsa sú to pre nás Božie Priká­za­nia. Boh nám ich nedal, aby sme ich iba čítali, ale aby sme ich KONALI. Duch je preto vždy pripravený učiť nás a viesť nás do konania týchto životne dôležitých krokov v našom fyzic­kom, duševnom a du­chovnom živote. Verím, že niekoľko základných ukazovateľov by malo byť postačujúcich na ukázanie skutočnosti hľadania v prak­tic­kom živote.

Budete súhlasiť, že „kráčanie vierou“ je pre našu starú náturu absolútne „bláz­nivá vec“. Práve tak je hľadanie niečo­ho, čo ne­mô­žete ani vidieť, ani si nijako predstaviť. Je to tak? Ako ja potom viem, že „nachádzam úzku cestu“? V mojích začiatkoch nemám žiadnu možnosť to vedieť, preto­že to nemôžem zistiť so žiadnym z mojích zmyslov. Musím buď dôverovať tým, čo po nej kráčajú a majú dostatočné skúse­nosti mi o nej radiť. Alebo sa musím zpytovať priamo Pána a rozoznávať moje vlastné kroky. Pravda je tá, že…

JA ZAČNEM KRÁČAŤ NA MOJEJ ÚZKEJ CESTE, KEĎ ZAČ­NEM ROBIŤ VECI PRE PÁNA, KTORÉ SOM NIKDY PREDTÝM NE­CH­CEL, NEPLÁNO­VAL, ČI NEŽELAL SI ROBIŤ A TO NIJAKÝM SPÔSO­BOM, ALEBO KTORÉ SOM PREDTÝM PRIAMO NENÁ­VI­DEL ALEBO MAL STRACH ROBIŤ! TOTO NAZNAČUJE, ŽE SOM ZAPOČAL „ZAPIERAŤ SAMÉHO SEBA“… A ZAČÍNA TO PRE MŇA BYŤ „KRÍŽ“.

Toto je veľmi dôležitý ukazovateľ a bude s vami pokra­čovať tak, ako vy budete pokračovať v robení takýchto vecí, alebo budete prive­de­ní inými, ktorí sú používaní Bohom, aby ste také veci robili.

Jeden typický príklad na ktorý nikdy nezabudnem sa mi prihodil, keď som bol veľmi mladý veriaci sediaci v posled­nej lavici nášho kostola za jedným vysokým mužom. Keď sme na začiatku bohoslužby povstali, náš pastor obyčajne vyvolal nie­koho, aby „nás všetkých viedol ku Trónu Božie­mu“. Tak som sa schovával za toho vysokého muža a pastor ma nemohol nijakým spôsobom vidieť. Predsa však, jasne zavolal moje meno a ja som bol ohromený a strach stisol moje srdce. Toto bolo po prvý krát, čo som bol povolaný ve­rejne sa modliť a „viesť kongregáciu asi 600 ľudí ku Tró­nu Božiemu“! Nemal som moc na výber hoci východ bol odomňa nie viac, ako dva metre a dvere boli otvo­rené. Ale zo­stal som udatný a vykoktal som zo seba niečo, čo sa pribli­žovalo modlitbe. Kde som viedol kongre­gáciu, o tom som nemal ani najmenšej potuchy, ale v ten deň sme žiadny Trón nenašli.

Táto skúsenosť bola pre mňa „duchovným mílnikom“. Keď som o tom neskôr meditoval, bolo mi jasné, že to nebo­la čisto pastorova ídea, ale že on musel byť vedený Du­chom. Samo­zrej­me, že Pán ma videl aj za tým vysokým mužom. Také príklady sú jasné znamenia, že Duch vás vedie na úzku cestu, ktorú ste nikdy nehľadali, nikdy po nej predtým nešli a nikdy ste nemali v úmysle po nej ísť svojím vlastným želaním. To je presne, prečo je tá cesta nazýva­ná „cesta premáhania“ seba samého.

Mal som omnoho viac takýchto skúseností, a to aj v zbore, aj mimo zboru. Konečne v máji 1974 som začal učiť Biblic­kú školu v našom dome, čo bol akýsi začiatok nášho Tela Kris­tovho v Montreale a tiež našej terajšej Misie. Vyučoval som z knihy „Duchovný Človek“ od Watchmana Nee. Ak by mi bol niekto v roku 1970 povedal, že za štyri roky budem učiť Biblickú školu v mojom dome, bol by som sa mu býval jednoducho vysmial do tváre. Či vidíte niečo?

Ja som mohol veľmi jasne vidieť začia­tok mojej „úzkej cesty, a mohol som tiež vidieť, ako som po­kra­čoval po nej „kráčať“ – konaním vecí, ktoré som ne­bol pripravený konať v mojej starej náture. Fakticky, nie je to oveľa rozdielnejšie ani dnes. Ak by mi bol niekto býval povedal pred štyrmi rokmi, že budem písať knihu ako je táto, teda, „Slovo ku Cirkvi Ježiša Krista“, bol by som sa mu tiež býval totálne vysmial. Len Pán vie, čo budem robiť za ďalšie štyri roky… a mám dojem, že ani na to nie som vôbec pripravený.

To isté platí o „hľadaní Kráľovstva“. Kedykoľvek vidí­te, poču­­­jete, alebo ste svedkami určitých vecí, ľudí, ich činov, vy automaticky posudzujete tie veci, tých ľudí a ich činy. My všetci ne­ustále posudzujeme všetko, čo vidíme, po­­čujeme alebo, čoho sme svedkami, či už sme si toho ve­domí, alebo nie. Ale Duch vás nikdy nevedie, aby ste súdili nespravod­li­vo, teda súdili-odsudzo­va­li (Rim. kap. 14), ale aby ste súdili-posudzovali všetko v kaž­dom človeku vo Svet­le Slova Božieho. (1Kor. 2:15)

AK HĽADÁTE TAKÉTO SPRAVODLIVÉ SÚDY, POSUDKY, HĽA­DÁ­TE KRÁĽOVSTVO, pretože Krá­ľovstvo bude miesto spravodli­vosti a spravodlivých súdov. Ak sa vyhýbate ta­kým súdom, alebo zavrhujete tie súdy robené inými služob­níkmi Boha, potom nehľadáte Kráľovstvo.

AK HĽADÁTE PRAVDU, AKO SLOVO BOŽIE PLATÍ NA RÔZ­NE SITUÁCIE ALEBO ĽUDÍ, POTOM HĽADÁTE PÁNA, pretože On je Pravda a Slovo. Vedieť, ako Slovo platí na hocičo alebo hoci­ko­ho v tomto svete znamená vedieť, ako sa Pán díva, rozumie a posudzuje ho­cičo, alebo hocikoho v tomto svete.

Horeuvedené príklady by mali byť dostatočne praktické na to, aby vrhli svetlo na niektoré tajomstvá Slova Božie­ho, aby tie Slová prestali byť tajomstvom a aby sme ich mohli začať žiť v našom každodennom živote.

*     *     *

Satan vás nikdy nepovedie, aby ste čítali, kázali, alebo nejako uvážili Slovo Pána, ktoré je priam nebezpečné jemu, jeho kráľovstvu a jeho vláde nad vami. (napr. Mk. 9:43-49) Už ste niekedy vo vašom kresťanskom živote počuli kazateľov kázať a vysvetľovať TOTO citované Slovo Božie? Či vás nie­kedy niek­to posmelil, aby ste sa stali „násilnými“ voči va­ším opravdi­vým nepriateľom, ktorí stoja v ceste vašej osob­nej Spásy? (o tomto si povieme viac neskôr)

C.   VOJNA V CIRKVI

Od Adamovho pádu v Rajskej Záhrade sme všetci vo vojne, či sa nám to páči, alebo nie, či sme si toho vedomí, alebo nie. Veriaci, ktorí sú si neni vedomí tohoto faktu sú už podvedení. Práve tak som bol aj ja! Túto vojnu vyhlá­sil Sám Pán hneď na začiatku ľudstva a predtým, než Adam a Eva boli vyhodení z Raja. Pán jasne vyhlásil Satanovi:

„A položím NEPRIATEĽSTVO (VOJNU) medzi tebou (had-Satan) a ženou (budúci Izrael a Cirkev), a medzi tvojím se­menom (deti a sluhovia Satana) a jej semenom (Ježiš Kris­tus, Jeho deti a sluhovia); ono ti rozdrtí hlavu (zničí ťa) a ty mu rozdrtíš pätu (zraníš Ježiša, Jeho deti a slu­hov, pri­nesieš bolesť a utrpenie do ich života).“ (1M. 3:15)

Či nebola „päta“ Nášho Pána zdrtená na Kríži? Či nie sme my sami drtení, zraňovaní, v bolesti a utrpení na naších krížoch? Ak je toto pravda, potom je tiež pravdou, že Satan je zničený, porazený, učinený bezmocným cez Kríž Náš­ho Pána, pretože jeho hlava je rozdrtená! Sláva Pánovi! Pre Nášho Pána táto vojna skončila, pre nás ešte nie. On premohol, ale my ešte nie. Možno cítime, že sa nám darí v tomto svete, že prosperujeme a konáme víťazne. Ale toto nie je duchovné víťazstvo. Počúvajte…

BOH V NEBI ROZDRTIL HLAVU SATANA POD NOHY NÁŠ­HO PÁNA JEŽIŠA KRISTA, KEĎ ON – SÚC JEMU POSLUŠNÝ – ŠIEL NA SVOJ KRÍŽ! PRÁVE TAK…

NÁŠ BOH V NEBI ROZDRTÍ SATANA (ZAKRÁTKO) AJ POD NAŠE NOHY, KEĎ MY – SÚC TIEŽ JEMU POSLUŠNÍ – IDEME NA NAŠE KRÍŽE! (Rim. 16:17-20)

ŽIADNY VERIACI NIE JE OSLOBODENÝ, ANI OSPRAVE­DL­NENÝ Z TEJTO VOJNY VYHLÁSENEJ PÁNOM. ŽIADNY VERIACI NIE JE OSPRAVEDLNENÝ ZO SVOJHO VLASTNÉHO KRÍŽA, ZO SVOJHO VLASTNÉHO PREMÁHANIA.

Ak sa hociktorý veriaci snaží vyhnúť sa tejto vojne a po­dr­žať si svoju telesnosť po­čas svojho pozemského života, bu­de musieť túto vojnu bo­jo­vať za omnoho ťažších pod­mie­nok po svojej smrti! Keď ju odmietol bojovať a tým ukri­žovať svoju telesnosť pod Milosťou a Mocou Pána (Gal. 5:24), bude to musieť konať pod mocou a hnevom Satana (1Kor. 5:5) v temnote, v plači a škrípaní zubov. (Mt. 8:12; 22:13; 24:51; 25:30// Lk. 13:24-28, viď viac neskôr) Nikdy som nepo­čul kázať ani o tom­to fakte. A ak nie­kto­rí kazatelia o tom kážu, ja ich žeh­nám v MENE Pána a boz­ká­vam ich na líco.

Ak by sme uvážili iba naše fyzické telo, tá istá vojna o život prebieha aj tam. Existujú bilióny baktérií, vírusov a toxínov neprestajne útočiace na naše živé bunky a tkanivá naších tiel a to dňom i nocou. SMRŤ BOJUJE PROTI ŽIVOTU. A obranná vojna v naších telách vlastne nikdy nekončí! My si ne­mu­síme byť vedomí tejto vojny, až dokiaľ neocho­rie­me, alebo neskončíme v nemocnici. Pravda? Môžeme si do­vo­liť nestarať sa o túto vojnu v naších telách a žiť si, akoby ona ne­existovala? Či by sme nezkrátili svoj život, možno aj značne, ak by sme ju totálne ignorovali? Naša duchovná voj­na nie je rozdielna, ani menej dôležitá. Prečo ju teda za­nedbávame? Alebo snáď dávame pred­nosť zostať nevedomcami?

Ďalší duchovný fakt o tejto vojne, ktorý je Satanom za­kry­­tý a ob­chá­dzaný ako nedôležitý je, keď Apoštol Pavol písal list Timotejovi. Radil mu, aby bol „..dobrým vo­ja­kom Ježiša Krista“ (2Tim. 2:3,4,7) a dal mu príkaz, aby „bojoval dobrý boj“ (1Tim. 1:18).

Pavol nepísal iba neja­ké­mu mladé­mu Grékovi niekde, a nie je to iba zaujíma­vý verš v  Písme. Keď Duch Svätý hovorí k Timo­tejovi, hovorí ku všet­kým niekdajším Grékom = Pohanom, ktorých Timotej repre­zen­tu­je! A Pán k ním hovorí cez obráte­né­ho Žida, kto­rý bol pred­tým rúhačom, prenasledovateľom, trýz­ni­te­­ľom a prvým hriešnikom. (1Tim. 1:12-15) Ale teraz mu bola zvere­ná „služba vojenčenia“ pre pohanov. (Sk. 26:15-18) Je to pra­vé vojen­če­nie medzi našim „starým človekom“ a „Novým Člo­ve­kom“ a Apoštolovi Pavlovi bolo určené všetko pre­tr­pieť a vydr­žať kvôli nám! (2Tim. 2:10)

Poviem vám teraz niečo veľmi neobyčajného, možno aj neočakavaného. Jedna z veľmi hodnotných a užitočných kníh mimo samotnej Biblie, ktorú som kedy čítal je nazvaná „Teles­ná stráž Lží[16]“ od Anthony Cave Browna. Snáď tá najšokujúcejšia zpráva, ktorú táto kniha prináša je, že Druhá Svetová Vojna nebola fakticky vyhraná čisto zbraňami a palebnou kapacitou, ale hlavne PODVODNÍCTVOM!

Ak by jedna veta mala sumarizovať túto pravdu, potom by to určite bol známy výrok Winstona Chur­chilla (Mini­ster­­­­ského Predsedu Veľkej Británie) vyslovený Jozefovi Stali­novi (vodcovi Sovietskeho Sväzu) na konferencií v Teheráne, v decembri 1943, ktorý citujem:

„V čase vojny, pravda je tak drahocenná, že by mala vždy byť chránená telesnou strážou lží.“

A naozaj aj bola – za každú cenu. Najväčšie tajomstvo Dru­hej Svetovej Vojny bol počítač nazvaný „Ultra“, ktorý dal Vojen­ské­mu Kabinetu Veľkej Británie všetky potrebné informácie o vojenských operáciách, trikoch a taktike Naci­stického Nemecka. Sám Churchill obetoval veľké škody spô­sobené jeho krajine nacistickým letectvom, len aby udr­žal samotnú existenciu „Ultra“ tajomstvom. Aj 30 rokov po vojne, nikto nevedel, že taká vec vôbec niekedy existovala.

Churchill a jeho Vojenský Kabinet boli tak schopní za­pojiť sa úspešne do vojny špionáže, kontrašpionáže a pod­vá­dzania ne­priateľa o skutočných úmysloch a operáciách Spo­jeneckých síl. Vďaka tejto vojne podvodu, slávny D-Deň, Invázia Normandie vo Francií, 6. júna 1944, bola ta­kým veľkým úspechom spôso­biac nepriateľovi prekvapenie v kaž­dom možnom smere a do takého neuveriteľného stup­ňa. Práve tak aj slávne víťazstvo gene­rála britských síl Ber­narda Montgo­me­ryho pri El Alamein v Egypte proti gene­rálovi nemec­kých síl Erwinovi Rommelovi, ktorá bit­va je tiež známa ako „obrat­ prí­li­vu“, bolo vo veľkej miere do­siah­nuté vďaka pod­­­vod­ným krokom britských ozbroje­ných síl a nielen ich palebnou kapa­citou.

V týchto fyzických vojnách sme aspoň mohli povedať, kto je na akej strane. Čo je snáď najväčšou tragédiou v duchovnej vojne medzi dvoma kráľovstvami, Kristovým a Satanovým, je to, že väčšina veriacich bojujú na NESPRÁVNEJ STRANE VOJNY! HALÓ? Môžete tomu veriť?

Kresťania nebojujú proti satanským silám, BOJUJÚ PROTI SVOJÍM VLASTNÝM BRATOM V KRISTU! Prečo? Lebo tí druhí mô­žu mať iné doktríny a presvedčenia, môžu nosiť iné zástavy s inými me­nami a farbami, alebo ich môžu uraziť dotýka­ním sa ich telesnosti… hovoriac im pravdu! (Gal. 4:16) Ak by toto nebo­la opravdivá tragédia, potom by to určite bola naj­väčšia komédia v histórií ľudstva.

Niektorí slovenskí náboženskí vedú­ci (hlavne baptisti) sú zapojení do vojny so mnou, ako keby som ja bol ich nepriateľom. Oni ma tiež nazý­vajú „brat sekera“ a moje knihy zakazujú čítať a prikazujú ich páliť! Zápasia s telom a krvou a nie s duchovnými sila­mi zla, ktoré ich ničia. Oni teda žijú a konajú proti Slovu Božiemu, ktoré by mali poznať a tiež kázať. (Ef. 6:12) Mali by byť radi a tešiť sa, že im Pán posiela niekoho so sekerou (2Kor. 13:10)… nie, aby odsekol ich hlavy, ale aby vysekol koreň ich „staré­ho človeka“, vysekal ich pýchu, aroganciu („choď drevo rú­bať!“, str. 133), strach, po­kry­tectvo, seba-spra­vod­­livosť, tem­­­notu, sebec­­tvo a iné zlo a aby im otvoril cestu do Kráľov­stva Nebes­ké­ho. Som si istý, že oni nie sú si ani vedomí tých­to duchov­ných faktov. A ak oni veria, že také hrozné veci ne­môžu nijako byť vo veriacich, potom sú sami hlboko pod­ve­dení. PRÁVE TAK SOM BOL AJ JA… predtým, než som bol sám vyslobo­de­ný. Či budú aj oni niekedy vyslobodení? Len Boh pozná ich srdcia, ich budúce rozhodnutia a teda ich budúcnosť.

Pred 2.000 rokmi Ján Krstiteľ povedal:

„A už aj teraz je SEKERA priložená na koreň stromov (ľudí); teda každý strom, ktorý nenesie dobré ovocie sa vytína a hádže sa do ohňa.“ (Mt. 3:10; 7:19// Lk. 13:6-9// Jn. 15:6)

TAK JE TO AJ TERAZ! Aj tento proces Spásy ľudstva prichá­dza ku svojmu koncu a SEKERA (Súd Boží cez Jeho pravých služob­ní­kov) je tu opäť zahrnutá. Sláva Pánu.

Ak by ste sa ich zpýtali, ako zápasia s duchovnými sila­mi a kniežatstvami zla, dívali by sa na vás s otvorenými ústami. A ak by ste im povedali, že tie sily môžu byť v ich vlast­ných dušiach, mohli by vás ukameňovať. Ale toto iba uka­zuje PRA­VÚ HĹBKU PODVODU, ktorého sa takíto veriaci stali obeťa­mi.

Ešte jedno dôležité slovo chcem nasmerovať voči vod­cov­stvu Cirkvi Ježiša Krista. Ja viem, že nie som obľúbený, ani vítaný, ani prijímaný vo vaších kruhoch. Dôvod nie je ten, že vy sa mne nepáčite, alebo by som nie­koho osobne vypichol a s ním bojoval. Vôbec nie! Ja si želám sú­diť spra­vod­livo pred Ježišom Kristom. Ale nie je možné sú­diť spra­vodlivo a mať rešpekt pred osobnosťami, či sú oni „chudob­né ovečky“ v laviciach, alebo „mocní“ za kazateľňami, či TV kamerami. (3M. 19:15// Pr. 28:21// Rim. 2:11// Kol. 3:25, atď.)

Predsa však, je tu dôvod, prečo sa ja, častejšie než nie, obraciam voči vodcom, starším, pastorom, kazateľom, uči­te­ľom alebo evanjelistom a mám voči vám tvrdšie slová. Dô­vod je vlastne jednoduchý. Ak ste pochopili vo svojom srdci pravú hĺbku podvodu opísanú v tejto kapitole, mali by ste chápať, že VY STE JEHO PRVOTNÝ TERČ!

Satan nie je bez múdrosti, on vie, čo robí a prečo. Všet­ko, čo potrebuje urobiť, aby pod­vie­dol veľkú kongregáciu veria­cich je PODVIESŤ ICH VODCU! Jeden človek môže po­slú­žiť jeho cieľu veľmi dobre. Či nie je toto najefektívnejšia cesta na vyhratie vojny? Podve­dením 1.000 vodcov, Satan môže veľmi ľahko podviesť a tým kontrolovať milióny „jedno­duchých“ veriacich! Ste si tohoto vedomí?

<><><> 

Jeden taký príklad je dokument nazvaný „Stretnutie s anjel­mi“, ktorý Pán priviedol do mojích rúk. On je priam neuve­ri­teľ­ný. Roland Buck, muž z Idaha, USA, bol pastorom zboru od r. 1950 do r. 1979, kedy zomrel. Jeho svedectvo tvrdí, že z času na čas anjeli z Neba k nemu zostupovali, „bavili sa s ním“ a priná­šali mu cenné posolstvá od Boha. Zjavovali sa v jeho tmavej spálni (v noci) takže on mohol vidieť iba ich tmavé kon­túry. (Anjeli Boží sa vždy zjavovali v bielom a vo svetle, nikdy nie v temnote a nikdy neprichádzali, aby sa „bavili“ s ľuďmi.)

Boli vraj „poslaní Duchom Svätým“, aby za Bucka bo­jo­­vali proti jeho nepriateľovi (diablovi) a tiež, aby mu vraj vysvet­lili základné pravdy Biblie! (Duch Svätý bol zoslaný za tým účelom a nikdy nie anjeli – Jn. 16:13)

Potom mu vraj Boh dal 2.000 veršov z Písma, takže ich vedel nazpa­mäť, mohol ich kázať a nemusel sa ich ani učiť. (Prečo by Boh ro­­bil takú podivnú vec s R.Buckom a nie so Svojími apoš­tolmi? Boh nikdy neporuší žiadny Svoj princíp, ktorý usta­no­vil vo Svo­jom Slove, napr., 2Tim. 2:15. Samotná ídea, že by mi Boh dal 2.000 veršov zo Svojho Slova a ja by som ich nemusel usi­lovne študovať je hlúpa.)

„Zlatý kliniec“ svedectva je, že Boh ho vytrhol do Svo­jej Trónnej Sieni a ukázal mu aj Svoj veliký archívso zá­zna­mami Jeho prominentných ľudí. R.Buckovi bola Bohom daná príle­ži­tosť pozrieť sa a čítať z osobného fascikla apoš­tola Pavla, Abra­há­ma a Sáry a tiež niektoré veci z jeho vlastného fascikla! Boh mu tiež dovolil, aby sa Ho mohol pýtať akékoľvek otázky. (Toto vyzerá, ako túra so sprievod­com cez Knižnicu Kongresu vo Wash­ing­tone. Apoštol Ján, ktorého Kristus nazýval „milovaným“ a ktorý napísal Kni­hu Zjavenia nikdy nemal šance, ako R.Buck, aby nazrel do Božieho archívu a mohol sa Boha pýtať otázky!)

Napokon R.Buck svedčil, že Boh mu povedal, že milu­je ľudí a chce, aby oni mali tú istú moc ako Jeho anjeli! (Nuž ale! A čo tak Slovo Božie v 1Kor. 6:3?!)

Takéto podvodné dokumenty sú rozsievané okolo sveta, aby „ľudia mohli uveriť a prísť ku Pánovi Ježišovi“! NAOZAJ? Či si ľudia uvedomujú, že Satan sa dokáže pretvarovať ako anjel svetla? (2Kor. 11:14) Že on pozná Písmo? (Mt. 4:6) Že on má schop­nosť v okamihu premiestniť človeka z mäsa a krvi na vy­soké miesto? (Mt. 4:5,8) Satan mohol zobrať R.Bucka, „vytrhnúť ho ku svojmu trónu a archívu“, pred­staviť sa mu ako Boh a robiť s ním, čo chcel. Pokiaľ ovšem toto nebol iba sen, či ilúzia pána Bucka. Či sme niekedy tiež uvážili Kristove jasné varovania ohľadne podvodov? (Mt. 24:24-26)

Či pán Buck niekedy uvažoval nad tým, prečo by Boh robil s ním takú „túru Trónnej Sieni a archívu“? Čo asi bol pravdivý účel takej skúsenosti? Či on aj porovnával slová „Boha“ a anje­lov s Bibliou? Či on rozoznal vo svojom du­chu a vedomí, že Boh nikdy tak nehovorí, nezjavuje sa a ne­cho­vá sa, ako Ho on opísal? Že Jeho anjeli nikdy tak neho­voria, nezjavujú sa a necho­vajú sa, ako ich on opísal?

Fakt, že pán Buck bol obyčajný a úprimný človek a  kaza­teľ nič neznamená. Takých je okolo sveta na tisíce. Boh ale nedáva túry cez Svoju Trónnu Sieň smrteľnému človeku, len aby mu povedal, že On miluje ľudí a želá si, aby každý bol spasený. Tento fakt je jasne napísaný v Biblií a nevyžaduje si túru Jeho Trónnej Sieni. A ďalej, smrteľný človek neho­vo­rí ku Vše­mo­hú­cemu Bohu, Stvoriteľovi Ves­míru, ako keby On bol „lokálny knihov­ník“. Človek sa ne­mô­že Bohu ani priblížiť a zostať naži­ve! (1Tim. 6:14-16)

Neviem viac o  tom­to prípa­de, ale ľudia sú schopní pomerne ľahko pomi­e­šať duchovné skúsenosti od Boha s tými, čo sú od Satana. To zahrňuje aj množstvá rôznych „zjavení“ a nadpriro­dze­ných duchovných úkazov. Napokon, Pán nám nedal iba dar rozoznávania duchov (1Kor. 12:10), ale tiež ducha zdravého rozu­mu (2Tim. 1:7), aby sme mohli uvážiť, či niečo má zmysel, alebo nie. Toto svedectvo nemá žiadneho zmyslu.

<><><> 

POKRACOVANIE NA BUDUCI TYZDEN

brat  Hanola

< Spoj na knihu SLOVO ku CIRKVI >