Odosielanie # 77 – Jednania vo Vnutri Cirkvi-Kapitola 2- Časť 14 (Slovo ku Cirkvi)
A otvorením nášho srdca získavame SLOBODU! Pretože normálne ĽUDIA NEMAJÚ SLOBODU HOVORIŤ PRAVDU, ani to, čo veria, že je pravda. Na druhej strane, mnohí ľudia sú ochotnejší otvoriť si srdcia a roztrúbiť ich najintímnejšie záležitosti na debatách v celonárodnej televízií, než ich bratom a sestrám, či pastierom od Pána. Či aj to vidíte?
Toto triafa Satanovi rovno medzi oči, ako aj do jeho základnému podvodu, kde hovorí veriacim, že oni sú „fajn“, stačí sa posadiť do ich kostolov a „byť dobrými kresťanmi“. Samozrejme, že Satan nedbá, keď sa oni modlia, uctievajú, spievajú, dávajú desiatky, či milodary, zúčastňujú sa na aktivitách alebo programoch svojho zboru, či kongregácie ZA PREDPOKLADU, že nezačnú spolupracovať s Pánom na svojej Spáse, zápasiť s vlastným pokrytectvom a otvárať svoje srdce Pánovi! NIE, NIE, NIE! Satan by na nich vrhol všetky svoje démonické sily, triky, pokušenia, lži a podvody v tom momente, kedy by také niečo započali. Prečo? Nuž, keby otvorili srdce Pánovi, Satanovo kráľovstvo a akýkoľvek jeho vplyv, či ovládanie ich duše by boli zničené bez akýchkoľvek pochybností. Bola by to iba otázka času.
7. Po uvážení úkazov a duchovných hore opísaných faktov, ja neverím, že by malo byť pre nás ťažké vidieť a rozumieť, čo sa môže diať v Cirkvi Ježiša Krista, čo sa týka kázania, učenia alebo obecenstva všeobecne.
Nikdy predtým sme nemuseli uvážiť v našej mysli a srdci, že veci opísané hore sú možné a že o nich nemusíme mať ani potuchu v našom vedomí. Nikdy sme nemuseli pociťovať, že niečo môže byť zlé s nami, alebo v nás, v mysli alebo v srdci. Nikdy sme nemuseli veriť, že Pán má pre nás iné cesty a priority, než máme my. V našej mysli sme vždy „fajn“ a všetky naše cesty sú čisté a múdre v naších vlastných očiach. (Pr. 16:2) Nemáme sklony robiť žiadne chyby alebo hlúposti, takže, nikto nám nemusí hovoriť, čo máme robiť, ako to robiť, alebo nám nejako radiť. Pravda? Nuž, to je presne tá pravdivá hĺbka podvodu! A toto platí aj na mnohých služobníkov, ktorí slúžia 15, 25, 35 alebo viac rokov. Pre takých prijať od niekoho radu je absolútne nemysliteľné, ba takmer nemožné!
ONI PREDSA VŠETKO VEDIA... NEPOTREBUJÚ ŽIADNE RADY, ANI INŠTRUKCIE, ANI KOREKCIE ŽIADNEHO DRUHU… ANI OD PÁNA! A ONI NEMAJÚ ČAS… LEBO „PRACUJÚ PRE PÁNA“, ale Pán nemá prístup do ich zavretých sŕdc. A čo drží takýchto služobníkov od potrebných Pánových rád alebo korekcií? PÝCHA! To je všetko!
Predstavte si, že by som prišiel ku Joyce Meyerovej (z TBN, str. 46) a povedal by som jej: „Sestra, porušuješ Slovo Božie a si v nebezpečí Súdu Božieho. Mala by si zastaviť svoje služobníctvo a zpýtať sa Pána, čo by si mala robiť podľa Jeho rady.“ Ona by mi odpovedala: „Oh, ďakujem ti pekne brat môj, že mi hovoríš túto pravdu. Som veľmi rada, že si prišiel a povedal mi to. Pôjdem okamžite k Pánovi.“ Odpustite mi, prosím, ale toto môže byť najväčší žart na tejto strane Vesmíru. Pán hovorí, že iba Boží oheň zmení jej názory. (Žid. 12:28,29) Či veríte tomuto jednoduchému faktu? Nuž, možno uvidíte, ak budete žiť dosť dlho.
Skúste sa zpýtať hocikoho v ktoromkoľvek zbore: Ako sa máte? Dostanete iba jednu odpoveď: Dobre… hoci ten dotyčný môže byť rozvedený, mať rakovinu, mať veľké dlžoby a mať dvoch synov za mrežami! Mnohí veriaci sú takí majstri pokrytectva, že by si za svoje predstavenie zaslúžili Oskara (trofej v amerických filmoch). Avšak ten „Oskar“, ktorého oni obdržia im bude udelený na inej ceremónií a na inom javisku.
POKIAĽ NEOTVORÍME SVOJE SRDCE PÁNOVI A S JEHO POMOCOU USILOVNE NEPREZKÚMAME JEHO HĹBKY, NIKDY NENÁJDEME V SEBE, ČI SAMI SO SEBOU NIČ ZLÉHO!
Nikdy neobjavíme, že také úkazy a duchovné fakty sa môžu prihodiť v nás alebo nám od iných a že my si nemusíme byť tých faktov ani vedomí.
8. Chcem sa tiež venovať naším vzájomným vzťahom, jednaniam jedného s druhým, či už v zboroch, v domácich spoločenstvách, alebo len medzi jednotlivcami. Tieto jednania formujú vzťah medzi nami, s Pánom a určujú náš duchovný postup, alebo úpadok, alebo stagnáciu.
Dám vám jeden veľmi praktický príklad. Zoberte is gumenný pruh, upevnite jeden koniec na pevnú podporu a začnite ťahať druhý koniec smerom od podpory. Je len otázkou času, kedy dosiahnete určitú vzdialenosť od oboch koncov pruhu a on… praskne! Zrazu, bez výstrahy. Práve tak je to aj s našími vzťahmi. Keď sa pohybujeme v určitom smere a druhá osoba pokračuje v sedení, nemôžme zostať napojení na seba dlhý čas. Náš vzájomný rozchod môže prísť veľmi nečakane a bez akejkoľvek výstrahy. Malo by byť ľahké preniesť tento fakt do naších duchovných životov.
Duša, ktorá sa hýbe, „tlačí sa“ dopredu zameraná súc na Pána, rastúc do Neho, NEMÔŽE MAŤ OBECENSTVO na dlhší čas s takou, čo rada vysedáva a hrá sa na svojom „piesočku“ a nemá v úmysle sa pohnúť! Bratia a sestry, ktorých Pán vybral z nášho spoločenstva v Montreali boli typickými príkladmi. Oni čiste milovali robiť si „svoje veci“ a nemali žiadny zámer vstúpiť na úzku cestu, zaprieť svoj starý život a detské náboženstvo a začať rásť v duchu, dospievať. Takže, prišiel čas, kedy sa duchovná situácia stala neznesiteľnou, pruh praskol a my sme boli nečakane oddelení jedni od druhých – samotným Pánom! Potom oni zmizli do ich duchovnej pustatiny a odvtedy ich viac nebolo ani vidno. (viď viac detailný obraz v Častiach VIa a VIb[9])
Niektorí naši bratia si jednoducho želali „sedieť v našom člne“ a neveslovať. Dovolili iným „hlúpym“ bratom, aby sa lopotili pri veslovaní, zatiaľčo oni „vychutnávali scenériu“. (Mk. 6:46-48) Zobralo nám to hodne dlhý čas pokým nám Pán mohol konečne ukázať, že toto vlastne nie je, čo On očakáva od Svojích učeníkov. Pravda je: Vesluj alebo plávaj… alebo kráčaj po vode… ak môžeš. Vyber si jedno z toho, lebo naša loďka nie je zámorská výletná loď, kde ste kŕmení bez toho, aby ste museli pohnúť prstom.
Musíme si tiež uvedomiť, že Pán nám najprv posiela Svoj Súd vysloveným alebo napísaným Slovom cez Svojích služobníkov a potom nám dá dostatočné časové rozpätie na uváženie Jeho Súdu, na pokánie a na zmenu našej cesty. Až potom Pán vykoná Svoj Súd… ale nikdy nie predtým, než nás dostatočne dopredu upozornil a varoval.
9. Keď hovoríme o súdoch, podelím sa s vami o tom, ako som sa učil súdiť mnohé situácie pripravené pre mňa Pánom. Mnohé som sa učil na vlastnej koži, takže, čo vám poviem je z praktického kresťanského života.
a) Mnohokrát sa stalo, že Pán ukázal nejaký problém, ktorý bol buď spôsobený ktorýmsi veriacim, alebo zveličený cez jeho slová, činnosť, alebo nečinnosť. Keď mu to bolo ukázané, jeho odpoveď bola: „To teda znamená, že nabudúce si musím dávať väčší pozor, pravda?“
Na jednej strane, jeho odpoveď nebola zlá, keďže sa on nesnažil „vyzliecť“ zo svojej časti v probléme. Na druhej strane to bolo pre neho nemalé prekvapenie, keď sa dozvedel, že „nabudúce si nemusí dávať väčší pozor!“ Fakticky, povedal som mu, že nabudúce by si mal dávať MENŠÍ pozor! Bol uvedený do rozpakov. Ale tento druh „rozpakov“ má úžasnú aplikáciu v naších pozemských životoch a v našom procese Spásy. Prečo?
Kedykoľvek spôsobíme, alebo sa staneme časťou problému, snažíme sa NAPRAVIŤ PROBLÉM A NIE SEBA SAMÝCH! Väčšina naších problémov je buď vytvorená, alebo znásobená našim „starým človekom“. Častokrát problém nie je „problém“, problém je NAŠE „JA“. Problém často prebýva v našej telesnosti a nie v naších okolnostiach. Potrebujeme byť vyslobodení od škodlivých, zlých a hlúpych duchov v naších dušiach a nie „byť pozornejší“ v našej telesnosti, karnalite a tým ju zachovávať, alebo vylepšovať! Náš „Nový Človek“ nebude spôsobovať tie problémy, preto on nebude musieť „dávať väčší pozor“.
Problémy nikdy nebudú končiť, ani sa nezmenia k lepšiemu. Ak si naozaj želáme dokonalý úspech s problémami, MY sa musíme zmeniť a nie problémy. Ak sa my nezmeníme, naše špecifické problémy nikdy nezmiznú. Toto nemusí byť také ťažké si predstaviť, ale je to dosť ťažké konať.
b) Iná situácia môže povstať dosť často, kedy veriaci zhrešil alebo vykonal bláznovsvo, či urazil niekoho alebo Pán mohol odkryť nespravodlivé skutky z jeho minulosti. Veriaci učiní pokánie v slzách, ba aj na kolenách. Vyhlási, že to nenávidí a neželá si v budúcnosti opakovať také veci. Chce konať správne veci a zavrieť dvere do minulosti. Až potiaľto všetko je dobré. Potom, možno po 30 minútach, on sa stane veselým, ba aj vtipkuje. Na druhý týždeň opakuje to isté bláznovstvo, alebo berie na ľahko neprávosť, ktorú spáchal. Jeho ovocie sa jasne nezhoduje s jeho pokánim (včítane sĺz). Ale, aké to predstavenie starého človeka! Samozrejme, že jeho slzy boli „krokodílie slzy“, ktoré vyplakal predovšetkým v sebaľútosti, že bol prichytený. My potrebujeme také šoky, aby sme začali rozoznávať pravdivú hĺbku podvodu a boli vyslobodení z našej ľudskej naivity.
Zobralo mi hodne času pokiaľ som zpoznal jednoduchý fakt, že náš starý človek je majster predstavenia a je viac, než schopný podviesť aj tých najskúsenejších. Slzy sebaľútosti sú obvyklé, sľubovanie „modrého z Neba“ je tiež obvyklé, vyhlásenia, že „robím, čo môžem“ sú veľmi obvyklé. Taký veriaci je takýmto predstavením ľahko schopný podviesť aj sám seba a uveriť vlastnej lži. Ako pravdivo potom znejú Slová Nášho Pána, kde hovorí, že „zpoznáme ich podľa ich ovocia“ a podľa ničoho iného! Náš starý človek je „zkazený strom“ v nás a nemôže priniesť dobré ovocie. Náš Nový Človek je dobrý strom v nás a nemôže priniesť zlé ovocie. (Mt. 7:18-20)
c) Iná situácia, ktorej som bol svedkom mnoho krát, zobrazuje veriaceho, ktorý bol na mítingu Tela Kristovho usvedčený z činenia krivdy, nespravodlivosti, bláznovstva, alebo hriechov. On je neschopný učiniť pokánie, alebo povedať hocičo prijateľného. Má výzor človeka „padnutého z Marsu“. Je absolútne presvedčený, že je „dobrý človek“, my všetci ho súdime nespravodlivo… a on si to nezasluhuje! Satan pracuje presčas, aby mu dal najsprostejšie a nepravdivé myšlienky, aby sa on mohol ospravedlňovať a bojovať proti akejkoľvek pravde.
On nemôže zastaviť svoj myšlienkový pochod a chytiť sa nejakej viery, pretože viera, ak nejakú aj má, je v jeho srdci a doposiaľ jeho srdce bolo vodotesne uzavreté a zamknuté. Keby bol býval Pán aj vložil do jeho srdca nejakú vieru o sebe samom, on nemá možnosť sa jej chytiť a pomocou nej premôcť sám seba a tiež svoju hriešnu a trápnu situáciu.
Začne sa obhajovať so všetkým, čo má po ruke a čo mu príde na um. Potom začne obviňovať iných, že sú zodpovední za jeho priestupky a pády. Pokúša sa „vyšmyknúť“ zo situácie, ako sa len dá. Potom začne všetko komplikovať, prinášať chaos do inak jasnej situácie, alebo pochybnosti do vecí, ktoré sú absolútne jasné všetkým ostatným. Je schopný stáť sám osamote proti niekoľkým bratom a sestrám, ktorí majú tú istú myseľ a vieru o ňom… a nemihnúť okom! Konečne sa pokúsi povedať v dlhom preslove, čím on vlastne prechádza a ako trpí. Urobí akýkoľvek krok, len aby nemusel vyhlásiť, že on je vinný a že je ochotný začať svoje oslobodenie v rukách Pána.
Je jasné, že ten chlapík je slepý a želá si zostať slepým! Nuž, Pán musí poslať hromy-blesky do jeho života, aby praskly zámky na jeho srdci a dať mu dostatočné Svetlo, aby mohol začať vidieť sám seba a bol tak uschopnený učiniť pokánie a obrátiť sa na svojej ceste. Ale akonáhle sa premôže a pripustí svoje viny, uľaví sa mu, bremeno odíde a on sa bude cítiť ľahký, ako „pierko“.
d) Povstáva veľmi dôležitá situácia, kedy taký človek je konečne „prasknutý“ a stáva sa schopným vidieť aspoň niektoré časti pravdy o sebe samom. On môže dokonca aj priznať, že, áno, konal zle, jeho duch bol zlý v tom-a-tom čase, ukázal pýchu, závisť, seba-spravodlivosť, sebeckosť, obavy, strach, atď.
Potom je on schopný učiniť aj pokánie. ALE… je stále neschopný konať pravdu, ktorú obdržal. Môže tú pravdu iba vidieť a chápať, ale jeho srdce je neschopné vykonať ju, žiť ju. V jeho srdci je stále hlboký odpor a „mäso“ jeho srdca je stále pyšné, teda veľmi tvrdé a nereagujúce. Tento človek potrebuje, aby sa určitý čas „varil“ v duchovnom pretlakovom hrnci súženia, až kým „mäso“ jeho srdca nezmäkne a on sa nestane OCHOTNÝM VO SVOJOM SRDCI tú pravdu žiť. Toto je posledný stupeň lámania Satanových bunkrov a obranných valov, lámania samotnej, akoby „chrbtice jeho nátury“ v srdci a duši veriaceho!
Ako sa má veriaci „variť“? Je mnoho ciest, ako toto zariadiť. Keď nasledujeme Pána, On nám vždy dá múdrosť, ktorá zase vždy závisí od okolností dotyčného. Pán nás naučí všetkému, čo je potrebné pre každého veriaceho. (Mk. 1:17) Pán tiež pripraví stupeň súženia, stupeň teploty, tlaku a časovanie, aby ten „svätý vyšiel z ohňa“ pokorný, vďačný a cenný ako pretavené zlato. (Zj. 3:18) Či vidíte a chápete o čom tu hovorím? Či tomu veríte? Boli ste niekedy svedkami takých situácií na obecenstvách vašej cirkvi? Nehovorím tu o auditóriách so stovkami ľudí, ale o menších, domových, či bunkových obecenstvách. Ak žiadna z horeuvedených situácií sa neprihodila vo vašej cirkvi, potom je to sotva Pánova živá Cirkev. Môže to byť zhromaždenie veriacich debatujúcich Bibliu, alebo svoje nekonečné problémy bez skutočnej práce Ducha, bez zmeny charakteru duše veriacich, bez vyslobodzovania ich ľudskej duše od duchov temnoty a zla.
Než ukončíme túto veľmi dôležitú kapitolu o PRAVDIVEJ HĹBKE PODVODU, musím spomenúť dva možno neobyčajné fakty, ktoré ovplyvňujú a určujú CESTU K NÁŠMU OSUDU.
(1) Prvý fakt sa dotýka môjho duchovného detstva a čo, podľa mojej viery, bol ten najdôležitejší krok, ktorý Pán so mnou urobil asi tak 2 roky po tom, čo sa mi zjavil Svojím Duchom. Musím tu byť extrémne stručný pretože takéto kroky pokračujú a my ich vlastne musíme robiť v nejakej forme počas nášho celého kresťanského života.
Tú najprvšiu vec, ktorú mi Pán začal ukazovať bola moja duchovná NAIVITA! Potom mi Pán jasne ukázal, že ja som nebol vôbec žiadnou výnimkou, ale skôr pravidlom, pretože KAŽDÝ ZNOVU–ZRODENÝ VERIACI JE NA ZAČIATKU SVOJEJ ÚZKEJ CESTY DUCHOVNE TOTÁLNE NAIVNÝ! Ako a prečo?
Nuž, všetci veriaci sa narodili do totálne rozdielneho, duchovného sveta, do totálne rozdielnej, duchovnej Rodiny s totálne rozdielnym Charakterom, Životom, Existenciou a Realitou! NIKTO Z NÁS NEMAL ANI NAJMENŠEJ POTUCHY O TOMTO NOVOM DUCHOVNOM SVETE A O JEHO REALITE!
Aj po našom Vykúpení máme všetci tendenciu pokračovať náš život podľa naších predstáv, očakávaní alebo duševných snov pokiaľ nezačneme túžiť a povolovať Pánovi, aby nám začal zjavovať tú Novú Rodinu a Realitu a Život a ako ON ŽIJE ten Život. Veľmi málo veriacich naskutku túži po tejto Jeho Realite!
Hlavná príčina je tá, že Pán nikdy nevezme za ruku nášho „starého človeka“ a nezačne mu nič zjavovať, ani ukazovať. Preto väčšina veriacich zostáva naivnými ako sú deti, ale nie bezúhonnými ako sú deti! Takí veriaci dívajúc sa nevidia, a počujúc nepočujú, ani nič nechápu pretože ich srdce nereaguje – je zavreté. (Mt. 13:13-15) Podľa tohto Slova Nášho Pána, oni nie sú ani obrátení, ani uzdravení.
AK MY ODMIETAME DUCHOVNE DOSPIEVAŤ, ZOSTÁVAME NAIVNÝMI VO VŠETKÝCH DUCHOVNÝCH VECIACH. NIKDY NEPOCHOPÍME TÝCH, KTORÍ V PRAVDE DOSPIEVAJÚ A VŽDY ICH BUDEME SÚDIŤ NESPRAVODLIVO!
(2) Druhý fakt sa dotýka cesty, ktorú Boh pripravil pre Svoj ľud, cesty von z temnoty, podvodu a naivity. V Starom Zákone Boh dal Izraelu prorokov, ktorí dostali Slovo Božie, t.j., Svetlo od Boha a dali ho ľudu. Toto svetlo bolo pre ľud jediný prostriedok, ako sa držať von z temnoty, von z podvodu. Nikto iný nemohol vidieť, čo iba proroci, tí „vidiaci“, videli. (1Sam. 9:9// 2Kr. 17:13// Iz. 30:9,10) A Izrael si prorokov nevyberal podľa svojho vkusu, boli mu vybratí Pánom!
V Novom Zákone, Duch Boží bol daný všetkým znovu-zrodeným veriacim, ktorí boli pokrstení vo vode. (Sk. 2:38) Je nám tiež povedané, že On nás uvedie do každej pravdy. (Jn. 16:13) Izrael Starého Zákona nikdy také šance nemal, ale musel sa kompletne a absolútne spoliehať na ich pomerne málo prorokov, ktorých im Boh dal. NAPRIEK TOMU, v Novom Zákone, Boh opäť dáva Cirkvi „niektorých prorokov“. (Ef. 4:11) Čo to má pre nás znamenať?
Náš Boh musel vidieť, ako múdre a potrebné ustanoviť proroka, toho „vidiaceho“, čo vidí duchovný svet, a to aj v Novom Zákone. Toto napriek faktu, že Duch prebýva v každom znovu-zrodenom veriacom a je schopný „viesť ho do každej pravdy“, čo znamená, do TEJ „každej pravdy“, ktorú on osobne potrebuje pre SVOJE fungovanie ako veriaci alebo ako evanjelista, pastor, učiteľ, kazateľ, atď. Ale interpretovať Myseľ a Srdce Božie pre všeobecnú Cirkvi, posudzovať a varovať Cirkev o rôznych nebezpečenstvách, zbaviť záhady dôležité kroky alebo Súdy Božie prináleží prorokom. Je to veľmi nevďačná práca, pretože oni boli, a stále sú, nenávidení, odvrhnutí, zabíjaní alebo s nimi bolo inak hanlivo a zle zaobchádzané. (napr.: Mt. 23:30-34// Rim. 11:3// 1Tes. 2: 14-16)
Pravda je, že nikto sa nemôže nazývať prorokom, alebo študovať, aby sa stal prorokom alebo apoštolom. Žiadny seminár, žiadne množstvo štúdií alebo vedomostí z vás nespraví proroka, ani vás nikto nemôže vysvätiť za proroka, či apoštola. To nie sú úrady, ktoré človek môže obsadiť, alebo vám ich niekto iný môže prisúdiť. Absolútne nie. Je to suverénne povolanie Božie často už od narodenia. To, čo je ČLOVEK SÁM V SEBE, to ho robí (alebo nerobí) prorokom. Prorokovanie je jeho život a nie iba „úrad“. Veľkí proroci boli povolaní z lona ich matky (Iz. 49:1,2,5// Jer. 1:5// Lk. 1:15// Gal. 1:15,16), neboli vysvätení človekom, ale Bohom! Človek môže ustanoviť starších, aby viedli zbory v rôznych mestách (Tit. 1:5), ale nie apoštolov, či prorokov.
Keď taký človek je povolaný hovoriť to, čo vidí u Boha a my nepočúvame, sme automaticky vo veľkých nepríjemnostiach, vo veľkom konflikte! Ak mi neveríte, stačí si prečítať, čo sa stalo vyvolenému ľudu Božiemu, ktorý nepočúval Toho, ktorý mu bol poslaný. On Sám nad nimi plakal a jasne im povedal, že zabíjali prorokov a kameňovali tých, čo boli k nemu poslaní. Potom im povedal: „Hľa, váš dom je vám zanechaný pustý (zpustošený).“ (Mt. 23:37,38)
Počas nasledujúcich dve tisíc rokov, vyvolený ľud Boží sa stal tak zpustošeným, že žiadny iný ľud v celej histórií ľudstva netrpel také zpustošenie! A Holocaust, tá Genocída ľudu Božieho, zdá sa byť akoby „tŕňovou korunou“ toho zpustošenia. Mám pokračovať? Verím, že to nie je potrebné.
* * *
Modlím sa ku Pánovi Ježišovi Kristovi, aby pomohol každému čitateľovi, ktorý si úprimne želá vo svojom srdci zmeniť svoje cesty, svoj život, svoje okolnosti, svoje životné podmienky, svoj strach, obavy, či pochybnosti o svoju budúcnosť alebo o svoj samotný osud. Nech Pán uschopní každú takú dušu začať kráčať po novej ceste, úzkej ceste, ktorá vedie do Života Večného, do Kráľovstva Nebeského na Zemi a napokon do Nového Neba a Nového Jeruzalema.
JA VIEM a mám bohaté skúsenosti, že Pán odpovie na túto modlitbu každému čitateľovi, ktorý sa obráti na Neho a otvorí Mu svoje srdce. Amen.
<><><>
POKRACOVANIE NA BUDUCI TYZDEN
brat Hanola
…