Odosielanie #81 – Niektoré Fakty Života – Kapitola 3- Časť 4 (A-do-Z)(Slovo ku Cirkvi)
m) Veľmi mnoho kresťanov včítane tých, kráčajúcich na úzkej ceste (Premožiteľov) môže byť znechutených nad mnohými vecami. Pre veriacich, ktorí sú v počiatočných fázach ich Spásy to môžu byť neodpovedané modlitby, neustále borenie sa s tými istými problémami, nedostatok duchovnej pomoci, či rady pre ich rôzne potreby, nikdy nekončiace problémy v ich rodinách, kongregáciách, či zboroch, atď.
Starší „vojaci“ na fronte, pracovníci v Pánovej vinici, tiež môžu byť znechutení kvôli nedostatku pokroku, dosiahnutiu veľmi mála v porovnaní s tým, čo sa má ešte dosiahnuť. Často sa môže zdať, že bez ohľadu na to, ako tvrdo pracujú, modlia sa, či prihovárajú sa, neprináša to očakávané výsledky. Niekde je vždy niečo zlé, nesprávne s častými sklamaniami. Ich bratia ich sklamú alebo nechajú ich na bojisku bez jediného slova vysvetlenia, alebo oprávnenej príčiny, alebo ich bratia sú ako osli a nepohnú sa z miesta bez ohľadu, čo sa povie, alebo urobí. Možno, že sami máte také skúsenosti.
Naše ideály sú vždy veľmi ďaleko a zdajú sa byť totálne nedosažiteľné. Pokrok, ak nejaký, je úžasne pomalý, všetko sa zdá ako lezenie na Mt. Everest. Môže sa dokonca zdať, že Pán nejde vždy povedľa naších snáh, skôr nás necháva trpieť, zápasiť, plaziť sa pozdĺž úzkej cesty a keď veslujeme v člne, je to vždy proti vetru. (Mt. 14:24// Mk. 6:48) Tieto veci poznamenávam pre tých, ktorí sú v „aktívnej službe“ v tejto vojne, pretože oni rozumejú, o čom hovorím, iní nemôžu rozumieť, ani skúsiť tieto veci na vlastnej koži.
Nuž teda, čo máme robiť, my, čo bojujeme v tejto zdanlivo „ztratenej vojne“? Sťažovať sa? Zúfať? Vzdať sa? Také myšlienky mohli prebehnúť cez mnohé mysle, včítane mojej. Ja sám som sa sťažoval Pánovi, a nie raz, ani dvakrát. Vyjadril som Pánovi veľmi jasne, že som iba ľudský tvor a môžem niesť iba toľko-a-toľko a že On ma teda musí „rozumieť“. Dva, alebo trikrát som Mu tiež vyjadril moje „jednoznačné rozhodnutie skončiť“, keďže som nevidel žiadne východisko z tých pekelných situácií a žiadnu oprávnenú príčinu pod modrým nebom, aby som pokračoval. Pán nikdy neprijal moje ponúknuté rezignácie. [Dnes oslavujem Tvoje Meno za to.]
Musel som sa učiť niekoľko veľmi dôležitých faktov v mojom duchovnom živote a službe, čo bola vlastne „služba vojny“… „služba vojny medzi Životom a Smrťou“.
Jeden fakt, ktorý mi Pán osvetlil bol: „Moja Milosť ti postačuje.“ (2Kor. 12:9) Pre mňa toto prestal byť iba zaujímavý verš Písma, ktorý bol daný mužovi, ktorého som v živote nikdy nestretol. Tiež to prestalo byť Slovo dané iba Apoštolovi a bratovi Pavlovi, pretože je to Slovo pre každého kresťana, ktorý je zapojený do tejto vojny pre Život. Začal som okusovať pravdu tohto Slova v mojom vlastnom živote a službe presne v momentoch, keď „sa celé peklo otvorilo.“
Ďalší fakt, ktorý som sa učil bol, že úzka cesta neobchádza peklo, ale – IDE PRIAMO CEZ PEKLO! MY MUSÍME PREJSŤ CEZ SMRŤ A VYJSŤ NA DRUHEJ STRANE ŽIVÍ! (peklo je miesto temnoty a smrti) Ak nijako nemôžete veriť tomuto faktu, potom potvrďme pravdu v Slove Božom.
Pokiaľ žijeme na zemi, máme premôcť peklo a prejsť cezeň v našej vlastnej duši idúc po úzkej ceste – priamo cez údolie „smrti nášho starého života“. (Žm. 23:4) To je jediná cesta, kde začíname v smrti a vychádzame na druhej strane živí! Cesta vedie z našej smrti do nášho Života. (Mt. 7:14) Prekonávanie „pekla“ v tomto svete je tiež súčasťou nášho fyzického života. Je to tak?
Veriaci, ktorí idú po širokej ceste a odmietajú premôcť peklo a prejsť cezeň vo vnútri aj mimo ich duší skončia v „záhube“ a nie v Živote. (Mt. 7:13) Záhuba je peklo, čo je miesto smrti a ohňa, a smrť a oheň ničia. Ale, peklo so svojou smrťou je len „PRVOU SMRŤOU“ a dočasným oddelením sa od Boha, zatiaľčo jazero ohňa je „DRUHOU SMRŤOU“, čo je večné oddelenie sa od Boha. (Zj. 20:14) Preto, títo veriaci budú mať ďalšiu príležitosť odmietnuť svojho „starého človeka“. Kedy? Po ich fyzickej smrti prejdú peklom – prvou smrťou. Ak budú vychytení pred ich fyzickou smrťou, budú uvrhnutí do pekla – miesta temnoty, smrti, plaču a škrípania zubov. (Mt. 8:12; 22:11-13) Pravda?
Viem o Slove, ktoré hovorí, že „je uložené ľuďom raz zomrieť a potom súd.“ (Žid. 9:27) Veľmi dlho som mal naozajstné ťažkosti zmieriť tento fakt s budúcnosťou všetkých tých veriacich, ktorí kráčajú po širokej ceste do „záhuby“ (Mt. 7:13), ktorí budú vyhodení do vonkajšej temnoty, kde bude plač a škrípanie zubov (Mt. 22:13; 25:30), ktorým nebude dovolené vstúpiť na Svadobnú Večeru (Mt. 25:10-12) a do Kráľovstva Nebeského (Mt. 8:12), ktorí budú musieť odísť od Pána, z Jeho Prítomnosti (Mt. 7:23), atď. Ale potom Pán zasvietil Svoje Svetlo na slovo „SÚD“ a ja som uvidel a porozumel, že v Žid. 9:27 Pán nešpecifikuje JEDEN JEDNORÁZOVÝ SÚD PRE VŠETKÝCH ĽUDÍ!
Podľa mojej viery a chápania tohto Svetla Pánovho, tento „SÚD“ je POSLEDNÝ SÚD pre všetkých POHANOV, ktorý zapečatí ich večné prekliatie. Po fyzickej smrti už nebude možnosti pre „znovu-zrodenie“ človeka! Ale tento „SÚD“ tiež znamená SÚD KRISTA PRE VŠETKÝCH VERIACICH, kde všetci budú stáť a vydajú počet za seba Bohu (Rim. 14:10-12) a to pred Posledným Súdom. Táto Súdna Stolica Kristova je len pre znovu-zrodených veriacich a započne pred Tisícročným Kráľovstvom Nebeským na zemi. Posledný Súd bude na samom konci Tisícročného Kráľovstva Nebeského na zemi. (Zj. 20:11-15)
Veriaci spomenutí v predchádzajúcom odstavci v rôznych citátoch zo Slova Božieho budú súdení Kristom na počiatku Kráľovstva Nebeského a to, ako JEHO NEHODNÍ!… NEHODNÍ BOHA, nehodní Večného Života, nehodní byť v Jeho Prítomnosti, na Jeho Svadobnej Večeri a tiež v Kráľovstve Nebeskom! (Mt. 10:37-39// Sk. 13:46// 1Tes. 2:11,12// 2Tes. 1:5) Títo potom budú vyhodení do vonkajšej tmy, tam bude plač a škrípanie zubov (Mt. 8:12; 22:13; 25:30) a tam dostanú poslednú šancu zaprieť samých seba a premôcť. Všetci títo budú tiež podrobení Poslednému Súdu, a ak premôžu a zostanú zapísaní v Knihe Života, budú spasení. (Zj. 20:15; 21:7)
Je to podobné Izraelu, ktorý bol „zahubený“ v pustatine, lebo sa neľúbili Bohu, pokúšali Krista a tak ľudia „pohynuli od hadov“ – diablov. (1Kor. 10:5-15// Júda 5) Predsa však, Slovo tiež hovorí, že „celý Izrael bude spasený“. (Rim. 11:26) Ja ponechávam chápanie horeuvedeného Slova Božieho na vaše srdce a vieru. Takže, pokračujme na tomto základe a zakončime túto záležitosť nasledovne.
AK, prechádzajúc peklom, títo karnálni, telesní, duševní, intelektuálni veriaci konečne odmietnu svojho „starého človeka“, môžu byť iba ZRANENÍ (nie pohltení) DRUHOU SMRŤOU! (Zj. 2:11) Budú ňou zranení predtým, než konečne premôžu. Ja verím, že títo zostanú zapísaní v Knihe Života. Toto Slovo Božie nám tiež svedčí, že všetci tí, čo odmietali prekonávať potrebujú byť zranení druhou smrťou, čo je akoby „príchuť“ večnej separácie od Boha. Toto poukazuje na absolútnu zvrhlosť starej ľudskej nátury, keď potrebujeme takú hroznú skúsenosť, aby sme sme sa stali premožiteľmi, víťazmi!
AK si títo stále ponechajú svoju „starú náturu“, budú vymazaní z Knihy Života (Zj. 3:5; 22:19) a hodení do jazera ohňa a síry, čo je druhá smrť! (Zj. 20:14,15) Sami čítajte Slovo Božie a súďte vo vlastnom srdci, či Pán mieni to, čo hovorí… alebo či On prihliadne na vaše učenia, keď budete pred Ním stáť.
AK vyjdeme z pekla, toho miesta smrti, živí, to bude jediný dôkaz, že v pravde žijeme Život Krista a že o Ňom iba nehovoríme a nekážeme. Je to tiež jediný dôkaz, že sme „Novým Stvorením v Kristu Ježišovi“, (2Kor. 5:17) a teda, nie sme podriadení smrti! Naše intelektuálne presvedčenia, alebo vyznania, činnosti, názory, či akékoľvek iné úsilia na tejto zemi nebudú mať na to žiadny vplyv. Takže…
…KAŽDÝ ČLOVEK MUSÍ PREJSŤ PEKLOM!
Toto môže byť šokujúce zjavenie pre mnohých veriacich. Otázka je, kto vyjde na druhej strane a kto nie, čo znamená, kto je V Kristovi svojou vlastnou vôľou a rozhodnutím a kto nie je. Mimo Krista je peklo a smrť! V Kristovi je Nebo a Život!
Náš Spasiteľ a Pán Ježiš Kristus tiež šiel do pekla po Svojej smrti. Kázal duchom, ktorí boli neposlušní Bohu v čase Noeho, kedy on pripravoval archu. (1Pet. 3:19,20) Pán tam bol tri dni a tri noci (Mt. 12:40) a prejdúc peklom, vyšiel víťazne na druhej strane toho miesta smrti – ŽIVÝ! (Lk. 24:6,7// Sk. 2:31,32) Pravda? (uvážte tiež Mk. 8:34-38)
Naše staré srdce je tiež „miestom temnoty, bezbožnosti, podvodu a smrti (peklom)“ (Jer. 17:9), a táto smrť musí byť pohltená Životom práve tak, ako to bude urobené s našim smrteľným telom. (1Kor. 15:54) A keď prechádzame skutočným peklom, ako aj Kristus prechádzal skutočným peklom, alebo peklom v našej duši, nie sme tam sami a nezávisíme sami na sebe. Duch Všemohúceho Boha je s nami aj tam, lebo je On prítomný aj v pekle! (Žm. 139: 7,8(24), slov. text je nepresný)
Dostávate nejaký obraz, ktorý môže byť totálne odlišný od toho, ktorý vám predstavuje vaše náboženstvo? Môžete si predstaviť seba prechádzajúceho peklom a majúceho nádej, že odtiaľ vyjdete živý? Opakujem, „živý“ znamená mať a „žiť Život Krista vo vašej DUŠI“ – nielen v duchu. Či snáď vidíte, žeby niečo z toho, čo dnes vlastníte, viete alebo rozumiete vám pomohlo v tom boji so smrťou? Či by vám vaši minulí, či terajší kazatelia, pastori, učitelia, starší, či priatelia vo vysokých cirkevných pozíciách pomohli akosi prejsť smrťou a vyjsť žijúci? Či nie je napísané, že márna je pomoc človeka? (Žm. 60:13)
Nuž teda, do koho vložíte dôveru? Koho budete nasledovať cez to miesto smrti, temnoty a zla? Budete nasledovať kohosi preto, lebo vie pekne kázať a modliť sa, alebo je k vám pekný? Alebo má správne odpovede na niektoré vaše otázky? Alebo vložíte dôveru a budete nasledovať Toho, Kto už tade prešiel a vie, ako odtiaľ vyjsť? Kto má moc, múdrosť, milosť a istotu, ako vás bezpečne previesť, ak by ste len boli ochotní? Čo poviete? IDE TU O VÁŠ ŽIVOT… NIE O ČÍTANIE NEJAKEJ KNIHY.
Ak teda vidíte a veríte, že MIMO NÁŠHO SPASITEĽA A PÁNA NIET NIKOHO, kto by bol schopný vám pomôcť previesť vás cez smrť a vyjsť žijúci, potom prečo JEHO nehľadáte? Prečo dôverujete ľuďom a nie Pánovi? Prečo nasledujete ľudí a nie Pána a Jeho Slovo V Jeho služobníkoch, ktorí tiež nasledujú Pána a nie seba samých? (1Kor. 4:15,16; 11:1// Fil. 3:17) A prečo dôverujete svojmu vlastnému srdcu? (Pr. 28:26)
Nemáme potuchy, koľkí z tých miliónov, čo zomreli, uspeli. Môžeme iba hádať, alebo sa nádejať, alebo tak veriť, zvlášť, čo sa týka naších milovaných. Ale nemáme žiadnu záruku, ani istotu, iba ak sme v nich boli okúsili ovocie Ducha Bo6ieho, čo by poukazovalo na Premožiteľov.
* * *
Nasmerovaný som Duchom Pána, aby som v tomto bode vyniesol zo Starého Zákona dôležitý fakt, ktorý má pre nás všetkých v Cirkvi veľmi jasný význam.
Mnohí veriaci môžu byť oboznámení s históriou Eliáša a Elizea. Mnohí nemusia tých dvoch vôbec ani rozlíšiť. Pán si želá, aby sme videli a chápali duchovný význam týchto dvoch mužov Božích a posudzovali sami seba, či naozaj žijeme Život Krista, alebo Ho nežijeme.
Eliáš reprezentuje Krista, Elizeus MAL REPREZENTOVAŤ Cirkev, ale ju nereprezentuje. Cirkev je, de facto, reprezentovaná úbohou, deprimovanou a chudobnou vdovou, ktorá mala iba trochu oleja v jednej nádobe. (2Kr. 4:1,2// Zj. 3:17) Elizeus reprezentuje tých málo v rámci Cirkvi, ktorí boli povolaní Kristom, aby žili a posluhovali Život z Jeho Ducha, teda, on reprezentuje Zvyšok v Cirkvi. Duch Krista je tu reprezentovaný „plášťom“ Eliášovým.
Keď Eliáš po prvý krát prešiel okolo Elizea, hodil na neho svoj plášť. (1Kr. 19:19) Toto reprezentuje všetky budúce povolania Pána, ktorými povolal i Jeho dvanástich učeníkov mocou Ducha Božieho. Keď bol Eliáš vzatý do Neba, jeho plášť opäť padol na Elizea. (2Ki. 2:11-13) Toto reprezentuje nanebevzatie Nášho Pána a zoslanie Jeho Ducha na prvotnú Cirkev. Tak ako Elizeus, aj veriaci prvotnej Cirkvi „roztrhli svoje staré rúcha na dva kusy a obliekli si plášť Jeho Ducha a šli ku Jordánu“. Toto reprezentuje ich ochotu „vyzliecť si starého človeka a obliecť si Nového Človeka“. (Ef. 4:22,24) Cesta k Jordánu reprezentuje „úzku cestu“, ktorá vedie do smrti našej telesnosti (Jordán) a do nášho Života v Duchu. (Mt. 7:14)
Kdekoľvek Elizeus šiel, konfrontoval a menil fyzickú biedu, úbohosť a smrť na život, a malomocenstvo menil na čistotu. Tie najslávnejšie príklady, ktoré jasne ukazujú jeho službu porážky smrti Životom (vo fyzickom živote) sú nasledovné:
a) Zlé vody a spustnutá zem pri Jerichu boli uzdravené soľou, ktorú Elizeus prikázal doniesť v novej šialke. (2Ki. 2: 19-22) Vody sú ľudia, spustnutá, úhorová zem je ich srdce, nová šialka je Nový Človek veriaceho, ktorý má v sebe soľ. Soľ je oheň a moc, ktorá uzdravuje zlé a potom to uzdravené prezervuje, udržuje, zachováva. (Mk. 9:49,50)
b) Elizeus rozmnožil zásoby oleja pre horespomenutú chudobnú vdovu. (2Ki. 4:1,2) Olej reprezentuje prácu Ducha Svätého v ľudskej duši (nádobe) a jeho prítomnosť a kvantita určuje našu chudobu alebo bohatstvo, našu hlúposť alebo múdrosť, náš vstup na Svadobnú Večeru alebo odmietnutie vstupu pri zavretých dverách. (Mt. 25:1-12)
c) Mŕtve dieťa bolo Elizeom vzkriesené k životu. (2Ki. 4: 32-35) Toto poukazuje na vzkriesenie dievčaťa Naším Pánom (Mk. 5:41,42), ako aj na fact, že duchovne mladí ľudia môžu zomierať.
d) Elizeus zničil smrť v hrnci, kde synovia prorokov varili kašu, tým, že tam hodil múčne cesto. To cesto reprezentuje Slovo Božie, ktoré je zdravým, blahodárnym a oživujúcim pokrmom. (Job 23:12// Mt. 4:4// 5M. 8:3// Iz. 55:10,11) V “hrnci Cirkvi” je dnes príliš mnoho smrti a miešaniny dobrého so zlým, pravdivého s falošným a táto miešanina má potenciu otráviť celé zástupy veriacich. Iba čisté Slovo Božie má moc zničiť túto smrť a otravu v našej duchovnej “strave”.
e) Elizeus prikázal Naamanovi, sýrskemu malomocnému, aby sa sedem krát ponoril do vody Jordánu a on sa stal čistým. (2Ki. 5:1,10,14) Toto poukazuje na uzdravenie malomocného Pánom. (Mk. 1:40-43)
f) Napokon, aj po jeho smrti, kosti Elizea si zachovali jeho životodarnú službu. Keď jeden mŕtvy muž bol náhle spustený do hrobu Elizea a dotkol sa jeho kostí, on ožil a postavil sa na nohy! (2Ki. 13:21)
Elizeus posluhoval Život v tomto fyzickom svete a Cirkev má posluhovať Život v duchovnom svete. Fyzické uzdravovania, vyháňania démonov, či konania zázrakov obdarovanými veriacimi v dnešnej Cirkvi NIE SÚ službou Elizea! Tieto skutky sú čisto uplatňovaním darov Ducha, hoci takí služobníci nemusia žiť v Novom Človeku, nemusia mať v sebe soľ a tak nemusia ani poznať Pána… a Pán nemusí poznať ich. (Mt. 7:21-23) Služba Elizea v dnešnej Cirkvi je priviesť karnálnych, telesných, duchovne mŕtvych veriacich do osobnej známosti s Kristom a do žitia Jeho Života. Táto služba privádza veriacich do duchovného oživenia i keď ich súčasne môže ponechať fyzicky chorých, ako to urobil aj Apoštol Pavol s Trofimom. (2Tim. 4:20) Táto služba teda neposluhuje dary Ducha, ale je ona premáhaním duchovnej smrti duchovným Životom.
Pán uzatvára horeopísaný biblický fakt prehlásením, že Jeho Cirkev je dnes, ako tá chudobná vdova za čias Elizea, ibaže je ona horšia! Tá vdová uverila a poslúchla Elizea vierou, zatiaľčo tá dnešná vdova nepočúva, ani neposlúcha, ani neverí žiadnym Elizejom, ktorých Pán posiela. Tá dnešná “vdova” si myslí a verí, že ona je bohatá, veľa nadobudla a nič nepotrebuje a ONA NEVIE, že je biedna a úbohá a chudobná a SLEPÁ A NAHÁ! (Zj. 3:17) Toto je pravdou zvlášť, čo sa týka bohatých cirkvií a služobníctiev v bohatých krajinách Severnej Ameriky a Európy. Fyzicky bohaté cirkve a služobníctva môžu byť duchovne chudobné, a fyzicky chudobné cirkve a služobníctva môžu byť duchovne bohaté.
V dôsledku toho, duchovná smrť v Cirkvi nie je ničená a nahradzovaná Životom a malomocenstvo nie je očisťované umývaním vodou Slova. (Eph. 5:26)
ŽIVOT KRISTA JE TEDA NAJCENNEJŠÍM, ALE AJ
NAJZRIEDKAVEJŠÍM POKLADOM V DNEŠNEJ CIRKVI.
Ten, kto posluhuje V DUCHU aspoň niektoré z horeopísaných skutkov a) až e), je podobný Elizeovi, pozná Pána, miluje Ho v pravde a v duchu, žije v pravde Jeho Život a patrí do Jeho Nevesty. Ten, kto verí a prijíma jeho službu je tiež na úzkej ceste a je považovaný za hodného Boha a Jeho Kráľovstva. (Kol. 1:10// 1Tes. 2:12// 2Tes. 1:5// Zj. 3:4, etc.)
Apoštol Pavol bol podobný Elizeovi, prinášal Život tam, kde bola (duchovná) smrť. Pavol aj dnes žije cez svoje epištoly, ktoré sú akoby jeho „kosťami“, takže, keď (duchovne) mŕtvy veriaci sa ich dotkne, môže v duchu ožiť.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…