Odosielanie #83 – Niektoré Fakty Života – Kapitola 3- Časť 6 (A-do-Z)(Slovo ku Cirkvi)

Ak NEČINÍTE Slovo, ktoré poznáte, s ktorým súhlasíte a kto­ré veríte, nič to pre vás neurobí a nič nedosiahnete. Veru, nemôžete byť ani len požehnaní, ale skôr budete podve­de­ní sami sebou a v sebe ešte viac. (Jak. 1:22-25) Ak by ste neboli VYKONALI Slovo v Rim. 10:9-10 vyzna­ním viery svojími ústami, čo je práca viery, neboli by ste dnes spa­se­ní. Bodka. Ak ste sa rozhodli nebyť pokrstení, ne­dostali ste dar Ducha Svätého. Bodka. (Sk. 2:38) Žiadne ľudské diskusie, rozu­mo­vania, či modlitby nikdy ne­zme­nia Slovo Božie, ani Prísľuby Božie.

Dám vám niekoľko príkladov na uváženie vo vašom srd­ci, čo sa týka vášho bytia-žitia v Kristovi:

* Nemusel by som „rásť do Krista“ (Ef. 4:15), ak by som už bol v Ňom uverením v Neho! Pravda?

* Nemusel by som “denne umierať svojmu starému člo­veku” (1Kor. 15:31), ak by som už bol v Kristovi, lebo môj starý človek bol s Ním dávno ukrižovaný. Pravda?  (Rim. 6:6)

* Nemusel by som byť pretváraný na Kristovu Podo­bu (Rim. 8:29// Gal. 4:19// Kol. 1:28,29), ak by som už b

ol v Ňom, pre­to­že byť v Ňom znamená byť podobný Kristovi. Pravda?

* Nemusel by som byť “vždy vydávaný na smrť pre Ježiša” (2Kor. 4:11), ak by som už bol v Kristovi. Pravda?

* Nemusel by som byť káznený, či učiť sa poslušnosti Jemu (Žid. 12:5-10; 5:9), ak by som už bol v Kristovi, pretože v Kristovi niet už ani neposlušnosti, ani káznenia. Pravda?

* Nemusel by som sa “boriť za cieľom za cenu vyso­ké­ho povolania Božieho v Kristu Ježišovi” (Fil. 3:14), ak by som už bol v Kristovi. Byť v Kristovi Ježišovi JE našim vyso­kým povo­la­ním. Pravda?

* Nemusel by som “činiť Vôľu Môjho Otca” (Mt. 7:21), ak by som už bol v Kristovi, pretože, byť v Kristovi JE Vôľa Nášho Otca. Pravda?

* Nemusel by som “bežať závod predomňa položený” (Žid. 12:1), ak by som už bol v Kristovi, pretože ten závod ve­die do Krista a v Kristovi je jeho cieľ. Pravda?

*    Kristus by nemusel “klopať na moje srdce” a ja by som nemusel “počuť Jeho hlas” (Zj. 3:20), ak by som už bol v Kris­to­vi. On by nemusel klopať na niečo, čo je už v Ňom.

* Nemusel by som sa „pokúšať dodržiavať Zákon“, ak by som bol v Kristovi, pretože v Ňom som vyplnil Zákon tak, ako ho On vyplnil (Mt. 5:17,18), takže Zákon je pre mňa mŕtvy. Pravda?

* Nemusel by som nič „premáhať“, ak by som už bol v Kristovi, pretože, byť v Ňom znamená, že som už premo­hol! Pravda? A tak ďalej… a tak ďalej… a tak ďalej…

*         AK BY SME MY BOLI V KRISTOVI, MALI BY SME JEHO CHARACTER. MILOVALI BY SME, ČO ON MILUJE, NENÁVIDELI BY SME, ČO ON NENÁVIDÍ A ŽILI BY SME JEHO SLOVO. OVERTE SI SAMI SEBA V TOMTO SVETLE A VIDZTE, ČI NA­OZAJ ŽIJETE V KRISTOVI A DO AKEJ MIERY.

Keď teda uveríte v Krista a prídete k Nemu – EŠTE NIE STE NOVÝM STVORENÍM! Keď sa necháte pokrstiť vodou – EŠTE NIE STE NOVÝM STVORENÍM! Dostávate iba dar Jeho Ducha, ktorý vám POTOM môže pomáhať vypracovať a do­siah­nuť, čo vám Otec potencionálne v Kristovi už dal – vaše NOVÉ STVO­RE­NIE! (Sk. 2:38 //Fil. 2:12; 3:14, atď.)

 Snažne prosím všetkých slu­žob­ní­kov Slova Božieho (včíta­ne brata J. Swaggar­ta), aby uvážili vo svojich srdciach tieto duchovné fakty a dovolili Duchu Pánovmu, aby im dal pravdivú vieru v tejto dôležitej otázke! Nový Zákon podáva rôzne pod­mien­ky a cestu, ako obdržať, skú­siť a tiež žiť všet­ko to, čo pre nás Náš Otec pripravil a to, čo nám už aj potencionálne dal v rámci našej Veľkej Spásy.

Práve tak, ak by sme boli bývali „novými stvoreniami“ iba uverením v Krista, nemohli by sme nijako ztratiť našu Spásu. Potom by sme tiež museli vytrhnúť z našej Biblie a zahodiť do smetí, ako neplatné mnohé pasáže Písma, ktoré som už predtým uviedol a citoval aspoň dva krát!

Pre tých, čo stále nemôžu uveriť horeuvedené fakty a  dr­­žia sa svojích starých doktrín, poviem nasledovné.

Väčšina kázania a učenia a posluhovania, ktoré sa koná v Cirkvi Ježiša Krista hlavne v týchto posledných dňoch pred Jeho Príchodom je úplne jasne a prevažne HUMANISTICKÝM CHÁPA­NÍM BOHA, JEHO SLOVA, JEHO CIEST A JEHO SÚDOV!

Toto humanistické chápanie Boha, Jeho Slova, Ciest a Súdov spôso­bu­je, že my zostávame v našej naivite, čo sa týka pravdivej duchovnej skutočnosti. Toto chápanie nás udržuje v lenivosti a komforte, nekladie na nás žiadnu zod­po­vednosť. Podáva nám totálne pokrútený obraz o Bohu, o Jeho Pravde, o našej Spáse a po­chá­dza z pekla, aby nás pod­viedlo. Jasne potrebujeme byť vyšokovaní z naších snov a náboženského komfortu a takéhoto humanistického chápania. Jeden taký šok je aj nasledovný:

BOH VLOŽIL DO KRISTA NOVÉHO ČLOVEKA VŠET­KÝCH POHANOV, KTORÍ BOLI KEDY NARODENÍ NA TENTO SVET! ONI SÚ VŠETCI V KRISTOVI SPOLU S NAŠIM NOVÝM ČLOVEKOM! OTVORÍTE SVOJE SRDCE ŽIVÉMU SLOVU BOŽIEMU?

Či toto neprevracia hore nohami vašu vieru a doktríny? Ak tomuto nemôžete veriť, potom mi povedzte, ako inak mo­­hol Boh poskytnúť Spásu CELÉMU ĽUDSTVU? (Jn. 3:16// Žid. 2:9, atď.) Ako inak sa Kristus mohol stať smierením za hrie­chy CELÉHO SVETA? (1Jn. 2:2) Pokračujme nasledovnými prehláseniami…

KAŽDÝ ČLOVEK SA NARODÍ NA TENTO SVET AKO POHAN A MÔŽE SA STAŤ VERIACIM NESKÔR VO SVOJOM ŽIVOTE.

KAŽDÝ ČLOVEK NA TOMTO SVETE MÁ SVOJHO „NOVÉHO ČLO­VEKA“, SVOJE NOVÉ, SVÄTÉ STVORENIE, ČAKAJÚCE NAŇHO V KRISTOVI!

NÁŠ NOVÝ ČLOVEK BOL UŽ V KRISTOVI ZAKIAĽ SME MY, ZNOVU-ZRODENÍ VERIACI, BOLI EŠTE POHANMI, HRIEŠ­NIK­MI A NEPRIATEĽMI KRISTA! (Rim. 5:8)

Keď potom HOCIKTORÝ človek prichádza ku Kristovi (Jn. 3:16!), prichádza vždy ako POHAN, KTORÝ UVERIL! Je to pravda? Keby ten pohan nemal V Kristovi svojho Nového Človeka, nemohol by k Nemu prísť so žiadnou nádejou vo svoju Spásu! Teda, roz­diel medzi veria­cimi a pohanmi je iba ten, že veriaci uve­rili v srdci a roz­hod­li sa svojou slobodnou vôlou prijať to, čo bolo POTEN­CIO­NÁL­­NE ICH V KRISTOVI, a to od samého počiatku Stvorenia. Pohani to všetko odmietli!

Deti sú výnimočným prípadom. Keď deti, ktoré ešte ne­do­­vŕ­šili vek zodpovednosti zomrú, sú pripravené vstúpiť do Kráľov­stva Nebeského také, aké sú (Mt.18:3), keďže nemali možnosť zpoznať dobro a zlo a tým ani zhrešiť a kajať sa. Takéto deti nepotrebujú krst vodou, ani žiadne iné úkony, aby boli spasené pretože nemali na ich spásu príležitosť tak, ako ju nemal ani lotor na kríži, ktorý šiel s Kristom do Raja.

Ako by sme mali uzavrieť túto otázku ku spokoj­nosti Pána a Jeho Pravdy? Uvážme nasledovné:

POMALY (Iz. 28:10) SA DOSTÁVAME DO KRISTA (AK NAO­ZAJ), KDE NÁS NÁŠ OTEC UŽ DÁVNO DAL.

POMALY ZAČÍNAME UMIERAŤ NÁŠMU STARÉMU SEBEC­KÉMU ŽIVOTU (AK NAOZAJ), KTORÁ SMRŤ UŽ BOLA PRE NÁS DÁVNO VYKONANÁ V KRISTOVI NAŠÍM OTCOM.

POMALY ZAČÍNAME ŽIŤ ŽIVOT VEČNÝ (AK NAOZAJ), KTO­RÝ NÁM UŽ BOL PLNE DANÝ V KRISTOVI NAŠÍM OTCOM.

 POMALY SI SPOLU SADÁME V NEBES­KÝCH OB­LAS­TIACH V KRISTU JEŽIŠOVI (AK NAOZAJ), KDE SME UŽ BOLI POSADENÍ PREDZNALOSŤOU NÁŠHO OTCA! (Ef. 2:5,6// Rim. 8:29,30)

POMALY VYPRACOVÁVAME NAŠU SPÁSU (AK NAOZAJ), KTO­RÁ UŽ BOLA PRE NÁS VYKONANÁ V KRISTOVI. (Fil. 2:12)

MY SME V KRISTOVI A ŽIJEME JEHO ŽIVOT LEN POTIAĽ, POKIAĽ KRISTUS ŽIJE V NAŠEJ DUŠI! (NIELEN V NAŠOM DUCHU)

POHANIA NEKONAJÚ NIČ Z HOREUVEDENÉHO… PODOBNE, ANI KAR­NÁLNI, INTELEKTUÁLNI, DUŠEVNÍ KRESŤANIA.

Všetko horeuvedené konáme NAŠOU VIEROU A VÔĽOU a túžbou nášho srdca a poslušnosťou ku ceste pri­pra­ve­nej pre nás Naším Otcom a veľkou mocou a silou Ducha Pánovho, ktorý nám bol daný za tým účelom. Ak naša ochota, túžba srdca a nena­nú­tená poslušnosť nie sú v nás nájdené – nikam nedo­spie­va­me a z potencionálu našej Spásy nič nedosahujeme. Naša Spása sa takto stáva otáznou a my sme vo veľkom nebezpečí!

Toto je moja viera o bytí V Kristu. Bolo by veľmi kom­fort­ným náboženstvom, keby všetko, čo by som mal robiť bolo iba v Neho uveriť a nerobiť nič viac. Bolo by to proti ce­lému Jeho Slovu! Nie sme spasení „mŕtvou vie­rou“, ale skutkami viery, živými akciami založenými na na­šej viere. (Jak. 2:17-24// Rim. 10:9,10// Žid. kap. 11)

Spása našej duše je „ukon­­čením našej viery“, koncom naších skutkov viery, nie „začiatkom našej viery“! (1Pet. 1:9// Fil. 2:12) A koľkí veriaci kráčajú podľa svojej (náboženskej) teles­nos­ti a nie podľa Ducha? Či sú oni V Kristovi? NIE! Stále sú pod poten­cio­nál­nym odsúdením! Boh to hovorí, nie ja. (Rim. 8:1) Uve­re­­nie v Krista vás neprivedie ku kráčaniu podľa Ducha Pánovho a ku nasledo­va­niu Krista! (Mt. 16:24// Jak. 2:19) Vy súďte vo svojom vlastnom srdci, či je to tak alebo nie.

Napokon, Kristus je Svätý, bezhriešny a niet v Ňom absolút­ne žiadnej temnoty. (1Jn. 1:5) Ako môžeme byť V Kristovi, keď sme stále špinaví, so silami temna vlád­nuci­mi v našej duši, so srdcami plnými pokrytectva, bez­bož­nosti, neposlušnosti, aro­gan­cie, závisti, nenávisti, tvrdo­hla­vos­ti, pýchy, strachu, atď.? Môže mi to niekto povedať? Ako mô­žeme byť V Kristovi s takouto špinavou dušou a žiť a po­hybovať sa v Ňom a nepošpiniť Ho? Ja verím, že Jeho Duch môže prísť do nášho ducha a tam prebývať bez toho, aby bol po­špinený špinou našej duše – ale nie opačne. V Kristovi sme už kompletní, dokončení, dokonalí a obrezaní, takže naše telo hriešnosti je vyzlečené. (Kol. 2:10,11)

Či by niekto z vás vložil hnilé jablko do vášho jabl­ko­­vé­ho koláča? Nemohol by som tomu uveriť. Náš starý človek je hnilý, ako ho chcete položiť do Krista pokial on stále žije a produkuje v nás svoje prehnité ovocie? Až si ho vyzlečiete a oblečiete si Nového Človeka (Ef. 4:22-24), len POTOM môžte byť V Kristovi vo vlastnej životnej skúsenos­ti. Ale ja nemám moc zmeniť vašu vieru, iba podeliť sa s vami o moju. Teda, NECH JE VAŠA POTEN­CIO­NÁLNA BUDÚC­NOSŤ PODĽA VAŠEJ VIERY.

*     *     *

V tomto bode som nasmerovaný Duchom Božím uza­tvo­riť túto záležitosť deklarovaním ďalšieho dôležitého a prak­tického fak­tu, ktorý platí pre nás všetkých. My nikdy, v žiadnom budú­com čase nebudeme cítiť alebo veriť alebo byť schopnými vy­hlá­siť, že „Ja som teraz dokonalý a pripravený stretnúť Pána“. Bez ohľadu na to, aké prav­divé sú hore­uvedené duchovné fakty, nikdy ne­bu­deme schopní ich dosiahnuť počas nášho pozemského života a putovania v našom vedomí a chápaní! Je to pravda?

Ho­reuvedné fakty (v rámci na str. 204) nám hovoria, že my pomaly do­sahujeme celý potenciál Spásy, ktorý nám Náš Otec už dal. Ale podľa môjho úprimného názoru,  potrebo­va­li by sme asi tak milión rokov nášho života, aby sme sa dostali na koniec takejto cesty pretvárania, transformácie, oživo­va­nia a očisťo­va­nia, ak vôbec. Potom, ako vlastne stretneme Pána po na­šom niekoľ­­ko­­ročnom krátkom lopotení sa? Ako sa stane­me pre Neho vôbec niekedy prijateľní?

Sláva Nášmu Pá­no­vi pre Jeho Milosť a Múdrosť. Duch Pána nás na tomto mieste vedie do ďalšej pravdy, ktorá by nám mala priniesť potrebnú útechu a svetlo v hore disku­to­va­nej otázke. Menovite…

AKONÁHLE SME NÁJDENÍ NA ÚZKEJ CESTE A NAŠE SRDCE JE UKÁZANÉ AKO „DOKONALÉ“ (viď str. 20,21), SME V PRIJA­TEĽ­NOM STAVE STRETNÚŤ PÁNA A BYŤ S NÍM NA VEKY.

MY NEMUSÍME UKONČIŤ NAŠU „DOKONALOSŤ“ K NAŠEJ SPOKOJNOSTI, ALE K JEHO SPOKOJNOSTI, NIE NAŠOU, ALE JEHO CESTOU CHÁPANIA A ZKÚ­MA­NIA NÁŠHO SRDCA A NAŠEJ LÁSKY A ODDANOSTI JEMU. TOTO JE PRE NÁS ÚŽASNÉ POVZBUDENIE!

„Byť nájdený na úzkej ceste“ tiež znamená „byť nájde­ný v JEHO vinici“ a nie v NAŠEJ. Prosím, aby ste si prečí­ta­­li a pochopili v srdci Slovo v Mt. 20:1-16. Ďalej to tiež zna­mená „byť nájdení na lodi veslujúc proti vetru“ (Mt. 14:22-25), kde vietor znamená duchovné tlaky a veslovanie znamená konflikty, boje, skutky viery. Akonáhle Pán vstúpi do „nášho člna“, bude­me okam­ži­te pri zemi, kde ideme – v Kráľovstve Nebes­kom (Jn. 6:21), zpoznáme Pána (Mk. 6:54) a budeme, ako je On pre­to­že Ho uvidíme takého, aký On v pravde je. (1Jn. 3:2)

Nezabú­daj­me, že budeme mať ešte ďalších tisíc rokov do­kon­čiť našu doko­na­losť pri Pánovom boku predtým, než vstúpi­me do Nového Jeruzalema (alebo sa staneme Novým Jeruza­le­mom). Jeho učeníci, ktorí vošli do Kráľovstva Ne­bes­kého mali svoje srdcia stále zatvrdené. (Mk. 6:52) Napo­kon, aj v naších pozemských svadbách sa muž môže oženiť za „dokonalú“ ženu a neskôr môže zistiť, že jeho odhad mohol byť jemne pomý­lený. (Sa­mozrejme, že to platí aj na ženy.) Potom ale obaja majú ko­pu rokov na vylepšenie svojej nedokonalosti k oboj­stran­nej spokoj­nosti. Je to pravda?

*     *     *

Než ešte opustím tento bod, chcem sa stručne vrátiť ku slovu „pomaly“, ktoré som bohato používal v horeuvede­ných prehlá­se­niach. Môže sa zdať podivným pre mnohých veriacich, že my musíme postupovať pomaly a zdanlivo na veky vekov a cesta nemá konca kraja bez ohľadu, ako tvrdo kráčame a sa boríme dopredu. Predsa, toto „mysté­rium“ ne­musí byť vôbec kompli­ko­va­né. Môže ono byť pozo­ro­va­né aj v našej fyzickej a mentálnej náture. Po našom na­rodení my potrebujeme roky, aby sme sa „pomaly“ učili, získa­vali znalosti a skúsenosti a náčinie pre po­vo­lanie, ktoré sme si vybrali. Nestávame sa inžiniermi, doktormi, či ved­cami jednou „veľkou ranou“, ale po mnohoročných a neľahkých štúdiách a po mnohom úsilí a obetách.

V mojom jednoduchom chápaní je to všetko otázka na­šej KAPACITY. Naša kapacita neprichádza s našim narode­ním, ani ju nededíme. Môžeme zdediť nejaké talenty. Naša kapacita získa­vať vedomosti, zručnosť, skúsenosti, ako aj  iné potrebné veci nášho života rastie s našim vlastným úsi­lím. Pravda? Prečo to potom nevidíme aj v našom du­chov­nom živote?

Naša DUCHOVNÁ KAPACITA po našom Vykú­pení je blíz­ko nuly! A pokiaľ ju nezačneme zväčšovať skutkami našej viery, nikdy nebudeme mať dostatočnú kapacitu obsiahnuť duchovnú známosť, bojovať a obsadiť duchovné teritóriá, získať du­chov­né vedomosti, úžitky a požehnania a udržať is ich. Naša viera je pri naších počiatkoch tiež oveľa menšia, než je horčičné zrnko (Mt. 17:20) a tiež potrebuje rásť a silnieť.

Horeuvedené je tiež príčinou, prečo je Cirkev neschop­ná obsa­diť Pánove (duchovné) teritória a majetky v tomto svete, pre­tože má veľmi malú duchovnú kapacitu. Cirkev je plná duchov­ných detí túžiacich hrať sa v ich „náboženskom piesko­vis­­ku“ a s ničím a s nikým nebojovať. Veriaci sa sna­žia vym­knúť z hoci­čoho, kde by ich Pán zamestnal s neja­kým ná­roč­ným úko­lom, či skúsenosťou. Zvlášť v týchto posled­ných časoch exis­tu­je v Cirkvi Ježiša Krista nesmierna du­chovná nedos­pe­losť a detin­skosť a tým aj nedostatok du­chov­­nej kapacity. (1Kor. 3:1,2// Žid. 5:12-14, atď.) Veľmi málo veriacich má silného ducha, vytrvalú oddanosť, čiže, VYTRVALOSŤ, HÚŽEVNA­TOSŤ, aby kráčali cez slnečno aj cez búrky a aby sa nevzdali hneď pri prvej známke súženia, či nebezpečenstva.

Izraeliti museli dobiť ich Zasľúbenú Zem „kúsok po kús­­ku“ ako im to Pán prisľúbil a ako sa ich kapacita obsa­diť územia dostatočne zväčšovala pre ďalšie dobýjanie. (2M. 23:29,30// 5M. 7:22// Iz. 28:10) Preto veriaci, ktorí nikdy nebojovali s duchovnými silami temna a zla nemajú pre také bitvy ka­pacitu a nemôžu udržať vydobité a nepriateľom opustené teritória vo svojej duši. Viete, tie sily bezbožnosti sa budú stále pokúšať vrátiť a znovu obsadiť, čo ztratili! Ak mi ne­ve­ríte, skúste to. Sám som videl mnohých veriacich ztratiť, čo dostali od Boha. Ale akonáhle vyvinieme v sebe „bojujúce­ho ducha“, akonáhle sa doslovne „rozhneváme“ proti silám zla, Pán nás povedie do boja a vy­bu­du­je v nás kapacitu oku­povať Jeho vlastníctvo v našej duši, našom dome a v našom spoločenstve. (Lk. 19:13,17// 1Kor. 1:27)

<><><> 

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

…

< Spoj na knihu SLOVO ku CIRKVI >