Odosielanie #84 – Niektoré Fakty Života – Kapitola 3- Časť 7 (A-do-Z)(Slovo ku Cirkvi)

o) Obráťme sa teraz ku Slovu Božiemu, ktoré nám dá­va pohľad na naše „JA“, na náš pozemský život a kráčanie z iného uhla. Boh nám tiež dáva prísľuby, povzbudenie, posilnenie, nádej a ko­neč­né víťazstvo. Toto je práve tak potrebné a životne dôle­ži­té pre nás, ktorí sa boríme, ako čokoľvek iné diskutované v pred­chá­dzajúcich častiach tejto knihy.

Viem z vlastnej skúsenosti, že Pán úmyseľne dovoľuje, aby sme prechádzali cez sklamania, jamy, pády, zúfalstvá, klamstvá, zastrašovania, smútok, útrapy, alebo beznádejné situácie a nie­ke­dy aj cez veľmi bolestné skúsenosti. Cez ne nás Pán učí Svojím cestám, ustanoveniam a súdom a tým nás vedie k Sebe! Predtým, než sme ponížení a postihnutí súženiami blúdime, nekráčame s Pánom a nedbáme na Jeho Slovo! (Žm. 119:67,71,75) Prečo?

Nuž, človek, ktorý nesmúti nepotrebuje potešovanie; ten, čo nie je v strachu nepotrebuje povzbudenia; ten, čo nikdy nepadol nepotrebuje posilnenie; ten, čo nikdy nebol v jame nepotrebuje ruku milosti, aby ho vytiahla. Človek, kto­rý nikdy neskúsil zlo v hmatateľnej forme, nebol nikdy blízko ztraty všetkej svojej náde­je, nikdy nevi­del hĺbku zla a hriešnosť sám v sebe, nepo­tre­bu­je žiadneho Spasiteľa. Pravda?

Človek bez problémov nebude nikdy hľadať Pána, ani sa Mu nikdy nebude približovať z túžby vlastného prirodze­né­ho srd­ca! Toto tiež zahrňuje Pannu Šulamitku, Mladuchu Krista, v jej mladom veku! Ona žiada Svojho Milovaného, aby ju pri­ťa­ho­val k Sebe, aby tak mohli (aj tie, čo sú s ňou) za Ním ísť. (P.Šal. 1:4) Podobne sa my nedokážeme približovať Bohu len našou vlastnou silou a našim prirodzeným srdcom. (Jak. 4:8-10) Či ste už toto skú­­sili vo vlastnom živote?

Ako vieme z Písma, Boh tiež stvoril zlo a temnotu (Iz. 45:7). Môžeme položiť otázku: Prečo? Čo bolo skutočným dô­vodom pre toto stvorenie? Či si Boh týmto nestvoril Sám Sebe kopu problémov, ťažkostí a utrpení? Či Boh nepred­vídal následky  stvo­renia toho zla? Boh nie je uvedený do  rozpakov, keď sa Ho pýtame také otázky, my môžeme byť v rozpakoch nad Jeho odpoveďami. Ak si v pravde želáte preniknúť viac a hlbšie do týchto tajomstiev Nášho Všemo­hú­ceho Boha a Otca, odkazujem vás na „Tajomstvo Skutoč­nosti[9]“, kapitola IX, strana 197, kde nám Pán dal určité základné Svetlo na horeuvedenú otázku a tiež na Jeho Osem Základných Súdov týkajúcich sa Jeho Stvorenia.  Moja viera ohľadne zla je nasledovná.

BOH POUŽÍVA ZLO, ABY DOSIAHOL SVOJE TÚŽBY A ZÁ­MERY VO SVOJOM STVORENÍ, ČO ZAHRŇUJE AJ NÁS. BOH POUŽÍVA KRÍZY, KONFLIKTY A BOJE, ABY NÁM DAL VYŠŠIU, ČISTEJŠIU A SIL­NEJŠIU VIERU, SILNEJŠIEHO DUCHA, VÄČŠIU SMELOSŤ A SPRA­VOD­LI­VOSŤ.

KAŽDÁ PRAVDA JE VŽDY USTA­NO­VENÁ CEZ KON­FLIKTY A BOJE. INAK ONA ZOSTÁVA IBA TEÓRIOU, KTORÁ NEMÁ PRE NIKOHO PRAKTICKEJ HODNOTY A NEDO­KÁ­ŽE POHNÚŤ NAŠIM SRDCOM ANI O MILIMETER.

Existuje príliš mnoho veriacich včítane niektorých po­ten­cio­nál­nych vodcov, ktorí nie sú spokojní s ich okolnos­ťa­mi, ktorí sa môžu sťažovať a zpytovať, kde je Pán. Keď niektorý z nich prij­me Jeho Svetlo a začne vidieť, dotyčný môže rýchlo zis­tiť, že všet­ko okolo neho je mŕtve. Niet ani života, ani túžby u ostat­ných veriacich v jeho lo­ka­li­te vyjsť z ich smrti, zla a stagnácie. Dotyčný veriaci sa potom snaží vytrvať a čaká na zmenu – ale tá zmena nikdy nepri­chádza. Zmena musí najprv nastať v ňom a síce, nábo­žen­stvo z jeho hla­vy (očakávania) musí zostúpiť do jeho srdca, ktoré do­káže chá­pať Svetlo a realitu od Pána.

Potom si on musí uvedomiť, že Boh je v ňom prítomný a tiež v mieste, kde on žije. Boh si vždy želá budovať Svoj Dom (bez ohľadu, aký malý) hocikde, kde On má otvorené srdce. A ak by Boh nič nebudoval v mieste, kde tá požeh­na­ná duša žije, potom nikto tam nemôže nič vybudovať. V takom prípade Boh môže, v Jeho načasovaní, presunúť ve­ria­­ce­­ho na miesto, kde by vybu­do­val to, čo si On želá.

Ale každý taký veriaci musí mať seriózny a zodpovedný postoj voči Bohu. Ak ho nemá, potom ani Boh nebude jeho brať vážne. On nemusí ztratiť svoju Spásu, ale určite ztratí svoju užitočnosť voči Bohu a tým aj svoju odmenu, resp., dedičstvo. (1Kor. 3:15// Zj. 21:7; 22:11,12)

Ak sa vaše vlastné srdce nepohýňa nad vami samými žiad­nym dostatočne hlbokým, či rozhodujúcim spôsobom, Boh mlčí. Boh začne odpovedať, keď On počuje srdce člo­veka hýbať sa a volať na Neho. VTEDY ho Boh vyslobodí z každého súženia a nie predtým! Inak Boh čaká, až dokiaľ tie súženia nedosiahli „zlo­me­nie, zdrtenie, zmäkčenie srd­ca veriaceho“, čo bola vlastne pravá príčina a cieľ tých súžení od ich samého počiatku! (Žm. 34:17-19) Fakticky, naše srdce sa nepohne nad nami samými ani kúštik, dokiaľ nebudeme VIDIEŤ A POZNAŤ SAMÝCH SEBA, akí naozaj sme v Jeho pohľade. To by nás definitívne pohlo na naše kolená a ku náreku nad naším vlastným „ja“.

Chcem na tomto mieste citovať slová brata Watchmana Nee, kde on jasne hovorí nasledovné (str. 103,104[1]):

“Lekciu, ktorú Boh chce dnes naučiť Svoje deti je tá istá lekcia, ktorú chcel predtým naučiť Izraelitov. A tá lekcia je, aby SME POZNALI SAMI SEBA. Boh si želá, aby Jeho deti vedeli a poznali, že SÚ NENAPRAVITEĽNE ZKAZENÉ, že sú plné hrie­chov, nečistôt a slabostí… Lebo len MÁLO veriacich je si toho vedomých. Málo ich naozaj vie, že sú plní zkazenosti a nečistoty a práve tak má­lo ich vie, že sú totálne neužitoční. Veľmi málo posudzuje samých seba, ako nič nemajúcich. Väčšina veriacich si o sebe myslí, že sú v mnohých smeroch dôveryhodní. A cítia, že sú silnej­ší, než iní veriaci…

Rozumejme, že Boh nepotrebuje naše porážky a padnu­tia – IBA MY ICH POTREBUJEME; …On si uvedomuje, že okrem hrešenia, my nedokážeme nič iné. Keď konáme dobro, On vie, že sme zkazení. A keď konáme zlo, On opäť vie, že sme zkazení. On nepotrebuje čakať na náš pád, aby si uvedomil našu ničomnosť a biedu. My sme to, čo potrebujeme tieto porážky a pády, lebo BEZ NÍCH NIE SME SCHOPNÍ POZNAŤ SAMÝCH SEBA… On nám dovolí hrešiť, padnúť, aj odpadnúť. Všetko toto nás uschopní zpoznať, akí sme skrz-naskrz zkazení a nič pri­rodzeného nám nepomôže.“

Potom on pokračuje týmito šokujúcimi, ale pravdivý­mi prehláseniami (str. 107-109 a 113[1]):

„Kresťania sa považujú za milujúcich Boha, honosia sa svojim perfektným zasvätením sa voči Pánovi a svojou usi­lovnou prácou v prospech Pána! …Alebo si veriaci môžu my­slieť, že sú úplne pre Pána a nič nedržia pre seba. Boh potom spôsobuje, aby okusovali pochvaľovanie, uznávanie a pocty od ľudí, aby im ukázal, ako zastreto a rafinovane kradnú Jeho slávu a hľadajú od ľudí poklony a povyšova­nia.

BOH BY BOL RADŠEJ, KEBY JEHO DETI HREŠILI, NEŽ KO­NA­LI DOBRO inak nikdy nebudú poznať samých seba.

JA“ JE NAJVÄČŠÍM NEPRIATEĽOM BOHA, pretože „ja“ vždy deklaruje od Neho nezávislosť… Čokoľvek človek vlast­ní a je schop­ný konať bez hľadania, čakania a závislos­ti na Bohu, je jeho „ja“. Mnoho je tých, čo berú svoje „ja“ (samých seba) za vedú­ci a riadiaci princíp ich života. Skoro všetko je pre „seba“ a skoro všet­ko vychádza zo „seba“. Takí veriaci sú omnoho nebez­peč­nej­ší, než iní ľudia.“

Napokon (na strane 118) on zakončuje hovoriac:

„Poznajúc „seba“ je pre veriaceho celoživotná lekcia. Aby tvrdohlavý veriaci došiel k tomuto cieľu Boha, bude musieť prejsť mnohými porážkami, ktorými iní nebudú mu­sieť prechá­dzať. On možno aj dôjde k presvedčeniu, že Pán je na neho zvlášť tvrdý neuvedomujúc si, že toto je v dôsled­ku silného pojiva k jeho „ja“, k „sebe samému“. Lebo čo­skoro po nejakom víťazstve, začal byť znova seba-dôležitý… Takže Boh ho opäť posiela zpäť k porážke.“

Musím tu dodať, že horeuvedené pravdy sme sami skú­sili a prežili v našom Tele Krista týmto svedčiac, že horeu­vedené nie je teóriou, ale pravdivými cestami Pána.

Na druhej strane, či nie je tiež pravdou, že diabolské sily často útočia na naše srdce obviňujúc nás z našej ničom­nosti, ne­hod­nosti, nesvä­tos­ti, nespravodlivosti, bezbožnosti, hriešnosti, slabosti, ne­schopnosti a všetkého ostatného? A či to nemá vplyv na náš emocionálny život? Či nás to nerobí ešte viac slabými, n­a­hneva­ný­mi, znechutenými, ba aj odradený­mi alebo neochotnými pokra­čovať na tejto ceste? Nuž, chcem sa vás zpýtať jednoduchú otázku: Či verí­te, že Pán vie o takých útokoch diabla? Samo­zrej­me, že veríte. Chcem sa vás zpýtať ďalšiu jednoduchú otázku: Či veríte, že Pán musel dovoliť pekelným silám zaútočiť na vaše srdce a na vašu myseľ a obvi­niť vás? Ah, to vám v takom mo­men­te asi neprišlo ani na um, ani do vedomia.

Pravda je, že BEZ PÁNOVHO DOVOLENIA, PEKLO NEMÔŽE NIČ VYKONAŤ! On vládne peklu a smrti, lebo On má kľúče od pekla a smrti. (Zj. 1:18) Mať kľúče znamená, mať vládu. Otázka je: PREČO PÁN DOVOĽUJE PEKLU NÁS NAPÁ­DAŤ?

Nuž, pre­čí­tajte si znovu pravdu o zle (v rámci na str. 209). Naše srdce potrebuje „lámanie a zmäkčovanie“ predtým, než je schop­né obrátiť sa k Pánovi, otvárať sa Mu, volať na Neho, predtým, než nás Pán môže oslobodiť od každého súženia. Ak by toto nebola pravda, potom ani Slovo Božie v Rim. 8:28 by ne­mohlo byť pravdou.

Pointa je tá, že po každom takom vyslobo­dení, naše pro­blémy zmizli, ALE naše srdce je mäkkšie, pokornejšie, pod­daj­nej­šie a teda Bohu prijateľ­nej­­šie. Boh tak dosiahol Svoj cieľ (pokrok) v našej Spáse a to cez zlo!.. cez to isté zlo, ktoré zničilo Lucifera a jeho anjelov a ktoré aj Satan používa na zničenie ľudstva už od Rajskej Záhrady!

Boh preto nepočúva na vyumelkované modlitby z našej hlavy alebo čítané z modlitebnej knižky alebo na naše vy­svet­ľo­va­nia, výhovorky, úvahy alebo detailné inštrukcie pre Neho kedy, ako a čo by mal pre nás urobiť, aby nás uspo­ko­jil. Naše mozkové modlitby Ho nikdy v pravde nežia­da­jú, aby v nás vykonal Svoju Vôľu a to, čo by Jeho uspo­ko­jilo a nie nás. Napokon, je obrovský rozdiel medzi mo­dlit­bami z hlavy a zo srdca! Ste schopní ich rozoznať?

Či teraz naozaj lepšie vidíme skutočnú príčinu, prečo Boh stvoril temnotu a zlo? (Iz. 45:7) Či už to vidíme, alebo nie, mali by sme aspoň pripustiť a chápať, že Boh nikdy ne­stvoril nič, čo by nebol nepotreboval, ani nepoužil na žiad­ny účel. Pravda? Ak človek vo svojej hlúposti by to nikdy neurobil, prečo by sme mali očakávať, že Vševediaci Boh by to mal urobiť?

Chcem vám teraz podať Slovo Božie, ktoré dáva nádej, vieru a uspokojenie všetkým tým, čo pracujú v Jeho vinici, čo sú aktívne zapojení do vojny so Satanom, čo bojujú dob­rý boj viery a ktorí môžu byť znechutení, sklamaní alebo príliš zaťažení bre­me­nami. Mnoho čitateľov, ktorí v čítaní zašli až sem, môže poci­ťo­­vať, že až doteraz to nebolo nič iné, iba bolesť, utrpenie, úz­kos­ti, vojna, bitky, horkosť, krí­že, krv a rany… a toto je celé kresťanstvo. Nuž, nie tak!

JE PRAVDOU, ŽE TÁTO KNIHA SA ZAMERIAVA NA „HORKÚ PRAVDU“ A NIE NA SLADKÚ PRAV­DU.

DÔVOD JE TEN, ŽE CELÉ PEK­LO DRŽÍ TÚTO HORKÚ PRAV­DU OD CIRKVI! PEKLU NEVA­DÍ SLADKÁ PRAVDA, PRETOŽE PEKLO VIE, ŽE BEZ HORKEJ PRAVDY, SLADKÚ ČASŤ NIKDY NEDO­SIAH­NE­ME. PROSÍM, ABY STE POKRAČOVALI V ČÍTANÍ TEJTO KNIHY S TÝMTO PORO­ZUMENÍM A NADHĽADOM.

PRETO táto horká pravda musí byť obnažená všetkým veria­cim, aby zničila najhlbšie podvody, ktoré peklo dokáže zosnovať proti nám a proti Vôli Boha.

*    *    *

Duch Pána ma privádza k tomu, aby sme si MY VŠETCI, služob­níci v Cirkvi Ježiša Krista, pripomenuli, že si musíme (alebo si musíme začať) v srdci uvedomovať nasledovné.

CITOVANIE LEN SLADKÝCH SĽUBOV BOŽÍCH Z PÍSMA VE­RIA­­CIM BEZ HORKEJ PRAVDY – LICHOTÍ, CHLÁCHO­LÍ, UTE­ŠU­JE ICH KARNALITU­-TELES­NOSŤ! TO ÚČINKUJE PROTI DUCHU, KTORÝ JE TAM, ABY NAJPRV ZNIČIL TÚ KAR­NA­LITU-TELES­NOSŤ! LEN POTOM NÁS ON MÔŽE UTEŠOVAŤ. HORKÉ PRAV­DY SÚ NEDE­LI­TEĽ­NOU ČASŤOU SLADKÝCH PRÁVD.

SLAD­­KÁ SPÁSA ZAČA­LA VEĽMI HORKÝM KRÍŽOM. TEN KRÍŽ (VČÍTANE NÁŠHO KRÍŽA) ZOSTÁVA VO VŠETKÝCH SLADKÝCH PRAVDÁCH A PRÍSĽUBOCH BOŽÍCH.

TAK, AKO TO PRVÉ JE VŽDY NATURÁLNE A AŽ POTOM JE TO DUCHOV­NÉ (1Kor. 15:46,47), TAK AJ PRVÁ PRAVDA JE HORKÁ, AŽ POTOM PRÍDE PRAVDA SLADKÁ.

SATAN DOKÁŽE CITOVAŤ PÍSMO TAK, ABY SME BOLI POD­VEDENÍ A NEBOLI SI ANI VEDOMÍ TÝCH HORKÝCH PRÁVD!  

On sa o to pokúšal aj s Pánom! (Mt. 4:6// Žm. 91:11,12) Keď teda citujete akúkoľvek časť z Písma, to ešte neznamená, že predkladá­te vyváženú a plnú prav­du Slova Božieho, ako je to požadované Duchom!

Niet divu, že existujú auditória s tisíckami veria­cich tam zhromaždených, ktorí milujú tam prichádzať, pretože potrebujú náboženskú zábavu, potrebujú POTEŠIŤ ICH TELES­NOSŤ, ICH KAR­NA­LITU, niekto im musí dať ich týždennú injekciu, aby mohli „pretrvať ďalší týždeň ich Spásy“!

[Pán tu poukazuje na Joela Osteena a mno­ho ďal­ších po­dobných kazateľov na TBN kanáloch a inde, ktorí sú vinní tým, že „zdržujú meč (Slovo Božie) od krvi (sta­rého života) veria­cich“ – Jer. 48:10 – a úspeš­ne vynechávajú Kríž, naše kríže, seba­zapie­ra­­nie, utrpenie a akékoľvek súženie z ich tzv. „služby“! (Sk. 14:22// 1Pet. 4:1, atď.)

Pán hovorí, že stará nátura veria­cich v ich kongregá­ciách je nielen zacho­­váva­­ná, ale vyučovaná, ako môže byť ona viac a viac úspešná v tomto svete! Pán ďalej hovorí, že Kríž a zničenie ich starého člo­veka nie sú nikdy kázané. Ich služba je „lahodné hovo­re­nie“ o niekto­rých zaujíma­vých biblic­kých pravdách, kde sa nekoná žiadna duchovná práca, neničí sa zlo v človeku a neprodukuje to žiadne duchovné ovocie. Preto taká služba je to­tál­ne ne­plo­dná a podľa Slova Božieho v Jer. 48:10 je prekliata!]

Takíto veriaci (a sú ich celé zástupy) potrebujú čosi, na čom by mohli „visieť“ so svojim starým živo­tom, takže, oni radi naplňujú auditóriá kazateľov a  pastorov tohto typu, aby si vypo­čuli takéto „chlácholiace evanjelium“. Komu vadí, že oni všetci, spolu so svo­jími staršími, visia na faloš­nej nádeji? Kto sa stará o CELÉ Slovo Božie, keď sa môžeme zamerať iba na naše úspechy v tomto svete? Či to v pravde vidíte alebo ste slepí voči tomuto duchovnému faktu?

NIET NIČOHO ZLÉHO SO SLADKOU PRAVDOU BOHA, ALE JE VŠETKO ZLÉ, AK JU ODTRHNEME OD HORKEJ PRAVDY BOHA! KAŽDÝ KAZATEĽ MUSÍ UPEVNIŤ, POTVRDIŤ HORKÚ PRAVDU A NIE JU ZANEDBAŤ, ČI ANULOVAŤ KÁZANÍM JEDINE SLADKEJ PRAVDY! (Rim. 3:31// Žm. 19:8-15)

UVÁŽME A CHÁPME TÚTO JEDNODUCHÚ ILU­STRÁ­CIU: HORKÉ JE AKOBY NEGATÍVNE A SLADKÉ JE AKOBY POZI­TÍVNE. AK NEDRŽÍTE TIETO DVA (PÓLY) SPOJENÉ, SILA (EL. PRÚDU) NE­BUDE NIKDY CEZ NE PRETEKAŤ… A VY NIKDY NIČ NEDO­SIAH­NETE!

Jeden typický príklad, ako lichotiť našej telesnosti sa dotýka našej Spásy. Ztrata Spásy sa považuje za nemož­nú a táto téma je „tabu“ v každej cirkvi. Žiadny veriaci ne­bol nikdy varovaný proti tomuto nebezpečiu, hoci je ono jasne učené Pánom v Jeho Slove! (opäť: Zj. 3:5; 20:15; 22:19// Žid. 6:4-6// 2Pet. 2:20,22// Jn. 15:6// Mt. 3: 10; 12:31,32// Lk. 13:6-9// 1Jn. 5:16, atď.) Prečo sú tie­to pasáže Slova Božie­ho totálne zanedbávané? Apoštol Ján jasne hovorí, že môj veriaci brat môže hrešiť hriech na smrť (separácia od Boha) a ja sa za neho ani nemám modliť, lebo Boh ma nevypočuje!!! (1Jn. 5:16) Aj to je „tabu“ kázať a vysvetľovať?

Jeden taký obľúbený verš používaný na lichotenie kar­na­lity veriacich je v Jn. 10:27-29b, ktorý hovorí:

(a) Moje ovce POČUJÚ Môj hlas, (b) a Ja ich POZNÁM, (c) a oni Ma NASLEDUJÚ. A Ja im dám život večný, A NIKDY NEZAHYNÚ a nikto ich nevytrhne z Mo­jej ruky… a nikto ich nevytrhne z ruky Môjho Otca.“

Je toto pravda? Samozrej­me, že je to pravda! Otázka je, či toto platí na každého znovu-zrodeného ve­ria­ce­ho vo vaších zbo­roch? Čo verí­te a na akom Písme to zakladáte? Zameraj­me pozor­­nosť na tri základné fakty, ktoré sú už dosť široko osvetlené a disku­to­va­né v tejto knihe a v Cirkvi totálne zanedbané:

(a) Moje ovce POČUJÚ Môj hlas – Každý veriaci má dve uši, ale koľkí z vaších kongregácií majú uši na počutie a  počujú Jeho hlas? (5M. 29:4// Iz. 6:10; 32:3// Jer. 5:21-25// Ez. 3:10; 12:2// Zach. 7:9-13// Mt. 11:15atď.) Z tých zástupov, čo Ježiša počú­vali, iba Jeho učení­ci mali oči na videnie a uši na po­ču­tie. (Mt. 13:10-16) Či sú všetci veriaci vo vaších kongregáciách učeníci? Naozaj?

(b) a Ja ich POZNÁM – Mnoho veriacich a vodcov nepozná Pána a Pán nepozná ich! (Mt. 7:23; 25:12, atď.) Či sú takíto aj vo vašich kongregáciách? Koľkých dokážete rozoznať?

(c) a oni Ma NASLEDUJÚ – Celé vaše kongregácie môžu veriť, že nasledujú Pána (aj Ho milujú) a mnohí z nich, aj z vodcov, môžu byť týmto podvedení. Oni si myslia, že Pána na­sle­dujú a Ho milujú, ale koľkí z nich nikdy nepoz­dvi­hli svoj kríž a nezapreli samých seba? (Mt. 16:24atď.)  Potom ako Ho  nasle­du­jú? A koľkí si v láske za­cho­vávajú svoje bezbožné srdcia? Či sú veriaci vo vaších zbo­roch, ktorí len „snívajú vo far­bách“? Kto ich upo­zor­ňu­je na tieto fakty? A čo Slovo Božie v 1Kor. 3:16-20? Či táto pravda anuluje Rim. 5:6-10 alebo 8:31-39? VÔBEC NIE! Ale ONA ANULUJE naše teologické chápanie a naše farebné sny o Božích Cestách, o Súdoch a o PLNEJ PRAVDE!

Milovaní bratia a služobníci Slova a všetci tí, ktorí ste boli učinení strážcami Pánových ovečiek, prečítajte si tiež Slo­vo v Ez. 3:17-21 a starostlivo Ho uvážte vo svojom vlast­nom srdci. Toto Slovo platí dnes na nás práve tak, ako Ono pla­ti­lo v časoch Starého Zákona, jeho následky sú tie isté ako boli vtedy a sú oni tragické.

Ďalší fakt, ktorý si Pán želá, aby sme videli a rozumeli je, že tí Židia, vyvolený to ľud Boží z Jn. 10:24NEBOLI Z JEHO OVIEC, LEBO NEVERILI. (Jn. 10:26). Podobne aj veriaci, vy­vo­le­ný to ľud Boží, ktorí Ho nepočujú, nena­sle­dujú, ne­poz­najú a neve­ria Jeho každé Slovo – NIE SÚ Z JEHO OVIEC!

TENTO PRINCÍP, TÁTO HORKÁ PRAVDA MUSÍ BYŤ BRANÁ DO ÚVAHY S KAŽDÝM “SLADKÝM” SLOVOM BOŽÍM! (včítane 1Jn. 3:2 a mnohých iných)

Pán robí uzáver, že mnoho duchovných vod­cov a ve­ria­cich v ich kongregáciách NIE SÚ JEHO OVCAMI! Oni nepočujú Jeho hlas, nenasledujú Ho a On ich nepozná. Preto, nekážte im toto Slovo (Jn. 10:27-29b) bez toho, aby ste im podali Plnú Pravdu Písma a vysvetlenia. Aby sa nestalo, že po bohoslužbách sa veriaci odoberú domov potešení vo svojej telesnosti a plne uspo­ko­jení v ich „starom náboženskom človeku“.

<><><> 

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

< Spoj na knihu SLOVO ku CIRKVI >