Odosielanie# 87 –Niektore Fakty Života-Kapitola 3- Časť.10  (A-do-Z)(Slovo ku Cirkvi)

u) Nesmieme obísť alebo zanedbať špecifickú „cnosť“ na­šej telesnosti, ktorá sa preukazuje hodne prominentne v mnohých veriacich. Je to NEDOSTATOK ZODPOVED­NOS­TI.

Ja sa dívam na túto špecifickú slabosť ako na vetvu ras­túcu z koreňa sebeckosti kombinovanej s lenivosťou, stra­ch­om a totál­nym nezáujmom o záležitosti Pánove a bratov. Jeho efekty môžu byť pozorované dosť ľahko, ale jeho koreň nemusí byť ihneď rozpoznaný. Jeho ko­reň je oby­čaj­ne zdedený, alebo rastie od mladosti, ale takmer vždy on má dlhú históriu svojej existencie a vplyvu na život do­tyčného. Nemožno ho „vyhodiť“, či akosi rýchlo korigovať jednorá­zo­­vým pokánim, či iným jednoduchým spôso­bom. Potre­buje to neustály a niekedy veľký tlak na srdce dotyč­né­ho a drsné jednanie s duchmi, ktorí spôsobujú túto špeci­fickú „zlú cnosť“ v ľudskej duši.

Áno, nazývam to zlým, pretože je to zrodené v pekle a  stojí to v ceste Pánovi a Jeho Plánu pre veriacich. Boh ne­stvoril leni­vé, strachuplné a nezodpovedné bytosti, nie, ani nie v kráľovstve zvierat. Lenivé, strachuplné a nezodpoved­né divé zvery by zahy­nu­li v ich prirodzenom prostredí vo veľmi krátkom čase. Len ľudia si môžu dovoliť byť takými v ich charaktere a nezahynúť.

 Keď sa takí ľudia stanú zno­vu-zrodení veriaci, budú až do zbytku ich života totálne ne­užitoční v rukách Pána … pokiaľ sa nezmenia. Čo môže byť zaujímavé je, že takí veriaci môžu byť veľmi talentovaní a schopní dosiahnuť vo svojom živote vyš­ších cieľov. Ale tí zlí duchovia v ich srdci sú tam ako „hrad­ba Jeri­cha“ a nedo­vo­lia im hýbať sa hoci veriaci sami sa môžu o to z času-na-čas pokúšať vlastnou silou. Bez pravdivého premoženia, úpa­dok a neús­pech je ich osudom a nikto im nepomôže. Potre­bu­je to tlak od Ducha Pánovho „stlačiť“ ich srdce, aby začali „vy­pla­kávať“ tie sily zla, ktoré je veľmi ťažko dostať von. Niekedy sa musia odhodlať na pôst a modlitby, aby mohli zlomiť tieto sily. Napokon sa zdá, že Pán „si berie hodne času“ s týmto špecifickým vyslobodením.

Zdá sa tiež, že Pán má rozdielne priority, keď sa jedná o naše vyslobodzovanie, než máme my. Keďže táto zlá vet­va rastie zo sebeckosti, zdá sa byť potrebným, aby Pán naj­prv jednal s našou sebeckosťou a nie s nedostatkom zodpo­vednosti, či s lenivosťou. Keď sa teda najprv jedná s tým­to ko­reňom, aby sa zmenšoval a zneschopnil pre vyrastanie nových vetví alebo pre ich podporu, potom aj existujúce vetve sa budú automaticky zmenšovať a pomaly vyschýňať, až celkom zmiznú.

Čo je dôležité si povšimnúť je spôsob, akým sa „starý člo­vek“ bráni, akú má taktiku, líščie spôsoby a pokrytectvo, aby chránil seba a svoje „cnosti zla“. Ja prosím kresťanov všade, aby venovali pozornosť týmto faktom a začali vidieť a chápať pre­fíkanosť ich vlastnej starej duše a vojenskej taktiky s ktorou musíme jed­nať. Veriaci môžu týmto efektívnejšie pomôcť sebe aj iným, keď poznajú taktiku nepriateľa.

Keď je veriaci prvý krát upozornený na zlé výsledky jeho činov alebo úsilia, on sa nebude vidieť ako „vinník“, ale sa po­kúsi preniesť vinu na niekoho iného alebo na niečo iné. Len pod pokračovaným tlakom predostretých fak­tov sa jeho sebaobrana môže začať pomaly rozsypávať a on sa mô­­že začať priznávať, že „niekde, niečo zbabral“. Môže dokonca sľúbiť, že nabudúce bude pozornejší, ba môže aj učiniť po­kánie so slzami, ak bola škoda vážnejšia.

Sám zo seba sa rozhodne vo svojej MYSLI, že musí robiť veci zodpovednejšie a viac sa starať o svoje skutky. A sku­toč­ne, jeho výkony sa môžu zlepšiť – dočasne. Dôkaz ne­do­statku jeho zod­po­vednosti bude jeho „jojo“ výkonnosť. Mô­že to zobrať niekoľ­ko ROKOV a sústavný tlak z vonku i zo­vnútra jeho mysle až ko­nečne pripustí, že on „nikdy nemal rád tú prácu“, fakticky ju ne­návidel, robil všetko proti svoj­mu srdcu! Môže sa tiež priznať, že sa o tú prácu nikdy ne­sta­ral a vo svojom srdci vášnivo nenávidel akékoľvek in­štrukcie a zodpovednosť vloženú na neho! Celá jeho prá­ca bola iba „DIVADLOM“, nič nebolo pravé, rýdze, alebo z Du­cha Pánovho. Bolo to „predstavenie“ jeho nábo­žen­skej te­les­nosti, pýchy a sebeckosti chrániac svoj „imidž“ pred svojími brat­mi. Medzičasom spôsobil chaos, veľa duchov­­ných, možno aj mate­riál­­nych škôd a nie si je toho vedo­mý, pokiaľ mu to Pán neukáže.

Ako to viem? Prežíval som také vy­slobo­dzo­vacie akcie a tiež som takým veriacim posluhoval. Naviac, medzi veri­acimi, kto­rých Pán dá do vašej opatery môžete často nájsť tých najleni­vej­ších a najnezodpovednejších, akých si len viete predstaviť. Prečo je to tak? Nuž, môžu byť na to dve príčiny:

a)     Pán nemusí mať dostatok usilovných, nesebeckých, zod­povedných a spoľahlivých veriacich pre úkoly alebo po­treby vášho zboru, či spoločenstva,

b)     Pán od vás očakáva, že budete robiť „nemožné“ a bude­te tak prinútený kráčať s Pánom veľmi blízko spo­liehajúc sa na Neho na každom kroku s takými veriacimi. To mô­že byť značne vyčerpávajúci pro­ces, ale je to obyčajne tiež „zkratka“ pre váš osobný vývoj, duchovné dospie­va­nie, trpezlivosť, vytrva­losť a milosrdenstvo.

Uzavriem tento bod vyjadrením mojej viery, že hore­uve­­dené vyslobodenia sú možné jedine v malých spoločen­stvách, alebo domových zboroch, kde sa práca a jednanie Ducha Svätého s nami koná intímne a priamo.

v) V prvých rokoch môjho duchovného rastu a kráča­nia s Pánom som vždy žiadal Pána o to, čo som veril a po­va­­žoval za dôležité pre mňa. Vždy som chcel obdržať čosi, čo bolo pre mňa významné, aspoň v mojom pohľade. Či to nerobíme my všetci, veriaci? Všetci moji bratia a sestry oko­­lo mňa robili to isté po  dlhé roky. Všetci sme sa modlili k Pánovi, aby sme obdržali všetko, čo sme pova­žo­va­li pre nás za potrebné. Či je niečo zlého na tom? Nuž, nič. Predsa však, pozrime sa, či je v tom niečo viac, než len, čo naše oko dokáže vidieť.

Jeden veľký podvod, ktorý podľa mojej viery drží ve­riacich vo svojom zovretí je ten, že my vždy musíme niečo dostať od Pána akonáhle si pýtame. Odvolávame sa na Slovo Božie (napr. Mt. 7:7// Jn. 16:24) na ktorom svoje pýtanie zakladáme, ale zbytok Biblie je opäť akosi zabud­nu­tý alebo nesprávne chá­pa­ný. Sme preto šťastní, keď dostaneme o čo sme prosili, lebo naše modlit­by sa väčšinou zdajú byť nezodpo­ve­da­né.

Podľa mojej viery a chápania Slova, sú tri základné prí­činy prečo nedostávame to, čo sme žiadali Pána modlitbou v Jeho Mene.

1.   Pýtame si bez viery, ktorá je potrebnou „prísadou“. (Mt. 21:22) Viera nie je spomenutá v tých predchádzajúcich veršoch (Mt. 7:7// Jn. 16:24) a  Pán nám nemusí dať potrebnú vieru pre každú petíciu, ktorú si od Neho žiadame.

2. Väčšinou si „zle žiadame“, aby sme to spotrebovali na naše záľuby, čo pre Pána nie je prijateľné. (Jak. 4:3) Mno­hí z nás nedokážu vždy rozoznať, že naše modlitby môžu byť „se­becké“ a my nemusíme chápať, ako Pán chápe veci. My musíme prebývať V Kristovi, aby sme si mohli pýtať „čokoľvek“, pretože v Kris­to­vi nemáme sebec­ké požia­­davky. (Jn. 15:7) Toto tiež platí v pre­doš­lom bode 1.

3.   Pýtame si bez toho, aby sme najprv dali Pánovi to, čo si On želá a od nás potrebuje predtým, než nám On niečo dá zpäť! To znamená, že najprv musíme dať (Pánovi), až potom môžme očakávať, že obdr­­­­­žíme, čo sme pýtali. (Lk. 6:38) Pán nepotrebuje naše milodary, či prácu naších rúk a mysle (viď viac v nasle­du­júcej kapi­tole), On potrebuje náš život – čo je naše VŠETKO. Toto môže vysvetľovať veľké množ­stvo naších nezodpove­da­ných modlitieb.

Ja viem, že existuje Slovo vo Fil. 4:6,7,19, ale pokiaľ ste v pravde a v srdci nedali Pánovi samých seba, nebudete schop­ní vy­pl­niť, žiť toto Slovo a nebyť o nič „ustarostení“. Úzkosť, nepo­koj, ustarostenosť prebýva v našej telesnosti, karnalite a preto tento duch bude vždy „zafarbovať“ našu každú modlitbu, či sme si toho vedomí, alebo nie, či si to želáme alebo nie. A ďalej, Náš Boh naskutku vyplní každú našu po­tre­bu, ale podľa JEHO po­sud­ku, čo potrebujeme a nie náš­ho. (Fil. 4:19)

Horeuvedené môžeme teda zhrnúť nasledovne.

PRÁVE TAK, AKO SME PODVEDENÍ, ŽE DOSTANEME OD PÁNA BEZ PÝTANIA (MT. 7:7), PRÁVE TAK SME PODVEDENÍ V ČAKANÍ, ŽE DOSTANEME OD NEHO BEZ TOHO, ABY SME NAJPRV JEMU DALI TO, ČO ON OD NÁS POŽADUJE! (Lk. 6:38)

Aspoň pár slov ohľadne MILODAROV.

Je to veľmi široká téma, ale niekoľko stručných od­stav­cov  by nám malo dať dostatočne jasný obraz, čo si Pán želá a čo ľudia v skutočnosti robia. Pán nepotrebuje naše pe­nia­ze! On sa ani primárne nedíva, koľko dávame, ale zvažuje nášho ducha (Pr. 16:2) a prav­é zámery nášho srdca. (Žid. 4:12// Mk. 12:41-44VEĽA DÁVANIA SA USKUTOČŇUJE V CIRKVÁCH, KTORÉ SA ALE U PÁNA NE­MU­SÍ VÔBEC PO­ČÍTAŤ. Prečo?

Ľudia dávajú automaticky, bez rozmýšľania, len preto, lebo niekto pýta, alebo žobre na rôzne projekty alebo na člen­ské v ich organizácií. Ľudia kal­ku­lujú v hlavách, čo je potrebné, alebo koľko dostanú „zpäť“ od Pána. Tiež môžu dávať zdráhavo, alebo z nanútenia, alebo sa chcú ukázať pred svojími bratmi a sestrami. Môžu dávať nejakej osobe, alebo inštitúcií, cirkvi, charite, agen­cií, atď., ale nie Samot­­nému Pánovi. Oni JEMU VEDOME nedá­va­jú nič!

Naviac, veľké, drahé katedrály, auditória, baziliky, či iné bu­­do­vy s dra­hým, exkluzívnym nábytkom a zariade­ním, orches­tra­mi s drahým vybavením, privátne tryskové lietad­lá (USA), atď., nie sú nikdy inšpirované, alebo „odsúhlasené“ Pánom, ale ambi­cióz­ny­mi mužmi, ktorí si my­slia a veria, že tým „slúžia Páno­vým cieľom“ a že „Pán si zaslúži naše naj­lep­šie“. (viď opäť str. 74 a 113 o Kainovi) Takíto vod­co­via, slu­žob­níci a zakladate­lia rôz­nych takýchto projektov sú potom stále v núdzi a sú donú­tení vyťahovať peniaze od­kiaľsi cez neko­nečné akcie získa­va­nia fon­dov a to akým­koľvek spôso­bom o ktorom si myslia, že ho nejako môžu osprave­dlniť Pís­mom. A ľudia môžu pokračovať v dávaní v nádeji, že „sejú Pánovi“. V mnohých takýchto prípadoch je to ich starý náboženský človek, ktorý dáva. Pán nikdy nepo­žehná nášho starého človeka a jeho milodary mu nikdy nemô­žu  pri­niesť žiadnu úrodu od Pána. Je to pravda?

Človek musí dať Pánovi vedome tak, ako si umienil vo svojom SRDCI (nie v mysli), NIE ZDRÁHAVO A NIE Z NANÚ­TE­NIA, lebo Boh miluje veselého a ochotného darcu. (2Kor. 9:7) Takým darcom potom príde čas žatvy. Ale tí, čo zneuží­vajú prijaté dary na svoje vlastné ciele a projekty, tí sa budú zodpovedať Pánovi… nie dnes, ale pri Jeho Príchode!

Písmo radí človeku, aby dával s takým duchom, ve­do­mím a postojom, ktoré be uctili Boha a nie s duchom zis­kuchtivosti z jeho milodarov, alebo s pozeraním sa na svoj dar čiste ako na bankovú tran­sakciu. Boh nie je bankárom, ani inves­tič­ným agen­tom. Dar človeka Bohu musí tiež byť prvo­plod (prvotina) z jeho celého prírastku a nie zbytok! (Pr. 3:9) Potre­buje to teda určité duchovné rozoznávanie a správneho ducha v človeku, aby mohol dať správny milodar, ktorý by Boh prijal s radosťou a uspoko­je­ním, ktorý by Ho uctil a  ktorý by On mohol tiež požehnať a bo­ha­to rozmnožiť.

Napokon, máme Mu obetovať samých seba nielen, aby sme od Neho dostali podľa Jeho bohatstva, ale tiež v nádeji, že nás On použije v týchto kataklyzmických časoch, kedy sa veci začnú diať bez výstrahy. Všetko vôkol nás sa začne rúcať a potápať sa akoby do tekutého piesku. Kto zostane stáť? Aby sme zostali stáť, potrebujeme Pánovu Milosť, Silu a Múdrosť. Ak nepotre­bu­jeme Pánovu Múdrosť dnes, zajtra začneme na Neho volať… ale On nám nemusí vôbec odpovedať! Ak vo svojej „múdrosti“ ne­na­­čúvame na Jeho hlas dnes, Jeho Múdrosť nebude na nás načú­vať zajtra. (Pr. 1:24-31// Zach. 7:11-13) Ak sme sami na svojom dnes a nepotre­bu­jeme na­sle­dovať ra­du od Pána, budeme na svojom aj zajtra a nasle­dovať… nuž, veru neviem koho, alebo čo.

>>><<< 

V tomto bode sa s vami podelím o niektoré fakty, čo sa týka posledných dní tohto sveta ovládaného človekom a o ceste Cirkvi sme­rom ku Kráľovstvu Nebeskému.

Proroctvá pre koniec tohto sveta sú vyplňované pred na­ší­mi očami. Hrozné čierne mračná pokrývajú horizont a blí­žia sa smerom k nám. Všetky svetové vojny dokopy budú akoby nedeľ­ným „pik-nikom“ v porovnaní s tým, čo prichá­dza. Antikristus najprv prinesie svetu dočasný mier a eko­no­­mickú prosperitu, takže bude obdivovaný a dôveryhodný. Svet bude hotový ho uctievať a dobrovoľne si zoberie jeho číslo „666“ (Zj. 13:18), aby mohli ekonomicky prosperovať. Ale neskôr on poruší svoju mie­ro­vú zmluvu s Izraelom (Dan. 9:27) a uvoľní celú svoju zúri­vosť na Od­pad­lícku Celo­sve­tovú Cirkev, nazývanú „Matkou Smilníc“ (Zj. 17:1-18) aj na tú časť pravej Cirkvi-Izraela, čo bude pone­cha­­ná na zemi. A naviac…

SATAN BUDE BOJOVAŤ PROTI SVÄTÝM A PRE­MÔŽE ICH! (ZJ. 13:7BOH TO DOVOLÍ! ČI AJ TOTO BOLO NIE­KE­DY KÁZANÉ? PREČO NIE? ČI TOTO NIE JE PLATNÝM A TIEŽ VEĽMI DÔLEŽI­TÝM SLOVOM BOŽÍM? HALÓ?

O akých „premožených svätých“ sa tu jedná? Nuž, v mojom duchu vidím štyri typy svätých, a síce:

1) Tých málo, ktorých typizuje Apoštol Ján, ktorého Pán miloval (Jn. 20:2; 21:7) a ktorí tvoria Zvyšok, Mladuchu Kris­ta. Oni budú unesení predtým, než započne doba Utr­pe­nia (Zj. 3:10; 12:5, viď viac neskôr) a nikto z ních nebude zabi­tý, ako budú niektorí iní verní kresťania zabití. (Zj. 6:9-11)

2) Tí, ktorí sú typizovaní inými Apoštolmi podľa ich cha­rak­teru a ducha a ktorí zostanú zapísaní v Knihe Ži­vota a vstanú zmŕtvych pri PRVOM zmŕtvychvstaní a budú unese­ní pri posled­nej trúbe. (1Kor. 15:52// 1Tes. 4:16// Zj. 11:15)

Táto časť Cirkvi-Izraela (Žena) je v pustatine, na mie­ste pripravenom Bohom, kde je živená 1.260 dní (~3,5 roka), čo je prvá polovica Utrpenia (Zj. 12:6viď viac ne­skôr). Tam je Ona potom živená ďalší „čas a časy a pol času“ (~3.5 roka) potom, čo Drak bol zhodený na zem a Ju pre­na­sle­duje, čo je druhá polovica Utrpenia. (Zj. 12:13-17) Toto tiež potvrdzuje, že veľká časť Cirkvi-Izraela pôjde cez Obdobie Utrpenia predtým, než bude vzatá.

3) Tí, ktorí sú typizovaní inými Apoštolmi podľa ich charak­teru a ducha a ktorí zostanú zapísaní v Knihe Ži­vota, ale vstanú zmŕtvych pri DRUHOM zmŕtvychvstaní a bu­dú „ranení (uškodení) druhou smrťou“. (Zj. 2:11; 20:6Títo svätí budú premožení podľa Slova Božieho v Zj. 13:7.

4) Tí, ktorí sú typizovaní Judášom Iškariotským, uče­ní­kom Pána, ktorý Ho zapredal. Ich mená budú vymazané z Knihy Života a oni ztratia svoju Spásu a budú zničení. (Zj. 3:5; 22:19). Vstanú pri DRUHOM zmŕtvychvstaní, budú sú­dení pri Poslednom Súde a hodení do jazera ohňa a síry, lebo ich mená nebudú nájdené v Knihe Života. (Zj. 20:15)

Keďže tento predmet je príliš obsiahly pre túto knihu a jej skutočný účel, horeuvedené je považované za postaču­jú­ce. Niektoré body budú však ďalej diskutované neskôr.

>>><<< 

Komfortné náboženstvo dnešných dní, pozemská pro­spe­rita, pyšná lenivosť a sloboda starať sa iba o svoju spo­ko­j­nosť budú obrátené na hrozné šoky. Nič nezostane tým istým a ľudské srd­cia sa budú triasť hrozným strachom o vlast­né životy, ako aj o ži­voty svojích rodín, príbuzných, ba aj tých svojich roztomilých detí. (Mt. 24:37-39) Mnohí budú hľadať smrť ako východisko z hrôz tých dní, ale aj smrť od nich ute­čie. (Zj. 9:6) A toto bude zahrňovať znovu-zrodených ve­ria­cich, vyvolených ľu­dí Božích.

A ak tomu nijako nemô­že­te uveriť, potom sa aspoň roz­pamä­tajte na Holocaust, kde 6 miliónov Židov, vyvo­le­né­ho to ľudu Božieho, zahynulo v  hrô­­zach plynových komôr. Boh to dovolil! V prichádza­jú­cich hrôzach, tento druh smrti bude považo­va­ný za „luxus“, za komfortný únik. Ruka Pánova, ktorá bola vystretá k tejto perverzej gene­rácií celé stáročia, bude stiahnutá a zlo bude chutnané všet­kými tými, ktorí si nikdy necenili Dobrotu a Milosť Pána Ježiša Krista, ani sa nestarali o Jeho Slovo a Súd.

<><><> 

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

< Spoj na knihu SLOVO ku CIRKVI >