Odosielanie# 88 –Niektore Fakty Života-Kapitola 3- Časť.11  (A-do-Z)(Slovo ku Cirkvi)

x)  PÝCHA je hlboko zakorenená a jedovatá rastlina z  kto­rej rastú mnohé iné a rôzne vetvy. Jedna z najviac ničia­cich je sebeckosť. Tuná neraníme iba sami seba, ale aj mno­hých iných a tiež Samotného Pána! Sebeckí veriaci sa díva­jú jedine na seba, ako sa cítia, ako chápu veci a či sú spo­koj­ní alebo nie. Nikdy sa nedívajú na iných, nikdy sa nedí­va­jú na Pána, ako sa On cíti, ako On chápe veci a či On je spokojný, alebo nie a čo oni Jemu spôsobujú!

A zo sebeckosti vždy rastú iné vetvy, ako závisť, seba-spra­vod­livosť, nenávisť a iné. A závisť a nenávisť môžu pro­­dukovať iné rastliny, ktoré zapúšťajú svoje vlastné kore­ne, menovite, horkosť často spojenú so zlomyselnosťou. A  jeden koreň hor­kos­ti v našom srdci je schopný znečistiť nielen nás, ale mnohých ďalších okolo nás. (Žid. 12:15) Všetky tieto zlé rastliny sú ako burina. Nemusíte ich siať, prichádzajú od „nikadiaľ“, rastú sami od seba aj v tých najne­mož­nejších miestach. A ako rýchlo sa rozmno­žujú, to vie veľmi dobre každý záhradník. Ja musím v mojej záhra­de bojo­vať za kaž­dé stebielko trávy, polievať ho, po­strie­ka­vať, pohnojiť, poko­siť do správnej výšky, pre­vzduš­niť pôdu a robiť všelijaké iné gymnastické cviky, len aby vyžilo do ďalšieho kola opatery. Ale burina, nuž, tá rastie za hoci­ja­kých nemožných podmienok, bez akejkoľ­vek opatery a voj­na proti nej sa zdá byť úplne ztratená.

Veľmi mnoho veriacich sa cez horkosť môže stať „špi­na­vý­mi“ a to bez ich nejakej extra námahy! A ak taká situá­cia pokra­čuje a nič sa okolo toho nevykoná, tá zelina hor­kosti bude silnieť a všetky ovplyvnené osoby sú na ceste stať sa každým dňom omnoho špinavšími a zrelšími pre svoj Súd. (Zj. 22:11⁽²⁹⁾, slov. text je totálne chybný a nezrozumiteľný).

Chcem vám predložiť nasledovný špecifický bod a uká­zať z Písma a z mojej vlastnej skúsenosti hlboké nebezpečia a tragédie spojené s HORKOSŤOU a aký proces vyslobodenia to naozaj vyžaduje.­

Neverím, že existuje čo len jeden veriaci na svete, ktorý by nikdy nebol túžil po niečom, nikdy nebol túžil niečo mať alebo niekam ísť, niečo urobiť alebo niečim byť. Keď taký veriaci vidí objekt svojej túžby, ktorý jeho srdce miluje, on okamžite túži to mať. Je to automatický proces a dotyčný si toho ani nemusí byť vedomý. Ak to nemôže mať, závisť zač­­ne bez meškania svoju jedovatú prácu. A ak je objekt vlastnený inou osobou, či osoba­mi, závisť je na­sme­rovaná tiež na tú osobu, či osoby.

Netrvá dlho, a závisť začne zapúšťať koreň hor­kos­ti. A táto ze­li­na, či koreň začne rásť bez zbytočnej ztraty času záležiac na veľkosti túžby alebo hodnoty objektu túžby. Ten­to objekt závisti môže byť hocičo… od veľkého nového domu alebo nového auta až po smiešnu maličkosť, ako na­prí­klad zapichovací odznak futbalového mužstva hodný niekoľkých korún. Niet pravidiel pre naše túžby a teda pre našu závisť.

Horkosť môže tiež začať, keď nám niekto povie alebo vyko­ná niečo, čo nenávidíme, čím sme porane­ní, urazení, pichnutí, či privedení do otvorenej hanby. Niekedy môže­me byť nevinní, zatiaľčo iní nám môžu hlboko kriv­diť, alebo zraňovať nás ko­na­ním nespravodli­vos­ti, vedome, či neve­do­me. Ale tá horkosť je stále tá istá a má tie isté dôsledky. Čím väčšia krivda, urážka, zranenie, či hanba, tým väčšia horkosť a nasledujú­ca otupelosť, ztra­ta dô­very, vie­ry, túžby po modlitbe a spo­lo­čenstve s Pánom. Toto tiež produkuje „ducha neodpuste­nia“, ktorý je akoby pan­cie­rom proti pôsobeniu Ducha na srdce takéhoto zahorklého dotyčného.

Čo potom vaša horkosť spôsobuje? Ona buduje nevidi­teľ­nú bariéru medzi vami a tou druhou osobou, pro­du­kuje jed, nespra­vod­livé súdy, buduje vo vás nenávisť, zlo­my­seľ­nosť, úzkosť, hnev a pokry­tec­tvo. Keď neotvoríte svoje srdce Pá­novi, alebo nevyzná­te svoju horkosť bratom, ktorí vás milujú, nikdy ne­môžete byť z nej oslo­bo­dení, ani z jej jedovatých účin­kov. Ona najprv otrávi vás, potom aj druhých okolo vás a vaše vzťahy. Tieto jej účinky sú rovnaké, či už ste na vine vy (s vašou závisťou) alebo vám iní ublížili, či ukrivdili.

 Obyčajne nikto nie je schopní zistiť, prečo vaše vzťahy nie sú otvorené, priateľské a dôveryhodné, ale skôr neo­hra­ba­né, čud­né, niečo stále „vysiace v povetrí“ medzi vami a tou inou osobou. A pre tú druhú osobu je často nemožné „zistiť pravé príčiny“. Ona môže byť ohľadne vás komplet­ne podvedená. Alebo vy môžte byť tiež nevinný a situácia môže byť opačná.

Naozaj to potrebuje Pána, aby zaranžoval vaše okolnos­ti takým spôsobom, že vaša horkosť vyjde na povrch pou­ka­­zu­júc na vaše neuspokojené túžby (vlastniť, ísť, robiť, byť), alebo na vaše zranenia. Závisť potom môže byť ľahšie vy­sto­­povaná, ak objekt va­ších túžob je alebo bol vlastnený iný­mi osobami alebo keď vaše zranenie je konečne vyzna­né. Vy­ža­duje to tlaky a zpytovanie sa vlastného srdca. Pán potom ukáže vám a vaším bratom koreň vašej horkosti, kto­rý ničil vaše vzťahy a stál, ako barié­ra medzi vami a tými ostatnými. Toto je typický príklad premáhania, kedy sa konečne rozhodujete vyznať všetko Pánovi a bratom. Po vyslo­bo­dení okúsite no­vú a pravú slobodu, ktorú ste možno nikdy predtým nepoznali. Ale doba, aby ste boli privedení ku vášmu vyznaniu a vyslobodeniu môže byť dosť dlhá a to pod neprestajným tlakom od Pána.

Najhorší a najnebezpečnejší druh horkosti rastie vo vás, keď niekto iný priamo vám, alebo vo vašej prítomnosti iným robí to, čo vaše srdce nenávidí. Tento druh horkosti môže zvýšiť vašu nenávisť, para­ly­zo­vať vaše myslenie a zdôvodňova­nie, viac vás otráviť prinesúc zlomyseľnosť do vášho srdca a môže zväčšiť vaše pokrytectvo desaťnásobne!

Typickými príkladmi takejto závisti a následovnej hor­kosti, pokrytectva, zlomyseľnosti a nekontrolovanej nená­vis­ti boli fari­ze­ji, nie všetci, ale väčšina z nich. Oni tak ne­ná­videli, čo Ježiš robil a hovoril a boli tak rozhorčení proti Nemu, že sa rozhodli Ho zabiť – ich Mesiáša a absolútne nevinného človeka! Ich srdcia absolútne odmietli hľadať prav­du, pozastaviť sa a medi­to­vať nad vecami, ktoré im Pán povedal.

Či musíme viac zkúmať, aby sme videli, chápali a nená­videli akúkoľvek závisť alebo horkosť v naších srdciach? Či naozaj potrebujeme viac, aby sme postrehli veľké nebezpe­čen­stvo pri­chá­dzajúce z našej sebeckosti, závisti, nenávisti a zlomyseľnosti? Medzičasom sa možno mod­líme k Pánovi, aby nás „viedol, po­žeh­nával a prospieval“ a sme prekva­pe­ní, ak nám vôbec neodpo­ve­dá! Pán nikdy a žiad­nym spôso­bom neviedol, nepožehnával a neprospie­val po­kryt­cov, On ich nenávidel! (Mt. kap. 23) My musí­me najprv byť vyslobo­de­ní, až potom môžeme byť požehnaní.

My nemusíme byť tie isté prípady, ako boli farizeji, s tou istou hĺbkou závisti, nenávisti, zlomyseľnosti a pokry­tectva, ale princíp je ten istý. Pán bude odpovedať na našu modlitbu, kde Ho požiadame, aby vytrhol ten koreň horkos­ti z nášho srdca, vy­slo­bo­dil nás zo závisti a sebeckosti. Taká modlitba by bola zod­po­ve­daná v okamihu!

ALE PÁN NEPRIJME OD NÁS ŽIADNU INÚ MODLITBU ALEBO UCTIE­VANIE ALEBO SPOLOČENSTVO S NÍM PREDTÝM, NEŽ NAJ­PRV JEDNÁME A SKONCUJEME S NAŠOU ZÁVISŤOU A HOR­KOSŤOU a obdr­ží­me odpustenie tiež od tej dotyčnej osoby, či osôb! (Mt. 5: 23,24)

Proces vyslobo­de­­nia samozrejme potrvá omnoho dlhšie, ale modlitba by bola počutá a kladne prijatá Pánom v tú istú hodinu, kedy ona vypramenila z nášho srdca a naších rtov. Náš Otec poz­ná naše potreby predtým, než sa Ho pýtame. (Mt. 6:8) A nech mi žiadny veriaci nepovie, že nie si je ve­do­mý svojej horkosti. On bude luhať, lebo naše „srdce (si je ve­do­mé) pozná horkosť svojej duše.“ (Pr. 14:10) Musíte začať byť úprimným v prvom rade sami k sebe, potom k Bohu a  potom k tým, ktorých nenávidíte, alebo ste k ním zahorklí. Nech vám Pán v tom pomôže.

Vidíte a veríte horeuvedeným faktom? Ste vy jedným z mno­­hých, veľmi mnohých obetí tohto jedu, ktorý dokáže zabiť ľud­skú dušu tým istým spôsobom, ako rakovina doká­že zabiť ľudské telo? Ak áno, potom Pán je vaša jediná nádej. Ja žiadam Pána, aby vás z toho jedu vyslobodil.

y)    Chcem vám teraz predložiť neobyčajný fakt náš­ho duchov­ného života a vývoja. Začal som ho zpozná­vať a pre­nikať do jeho významu po mnohých rokoch mojej služby. Môžem ho teraz jasnejšie vidieť a oceniť ako „cestu Pána“, ktorá je vyššia, než naše cesty. (Iz. 55:9) Ten fakt je neoby­čaj­ný v tom, že človek by nečakal taký úkaz vo vyslobo­dzo­va­cej službe, alebo v očis­ťo­va­ní ľudskej duše.

Podstata tohto faktu je tá, že Pán môže čakať na vyslo­bode­nie niekoho iného predtým, než vyslobodí vás, alebo predtým, než ukončí vaše vyslobodenie. Praktický výsledok je ten, že Pán nemusí splniť vaše modlitby, očakávania alebo príhovo­ry za seba predtým, než určitá duchovná práca alebo cieľ je najprv dosiah­nu­tý v tej inej osobe.

Predstavte si, že ste boli pyšný pokrytec schovávajúci vo svo­jom srdci horkosť alebo závisť. Výsledok bol ten, že vaše srdce a myseľ produkovali nespravodlivé myšlienky a súdy. Súc pokrytcom, nechávali ste si ich pre seba a navo­nok ste sa pre­ukazovali ako úplne iná osoba. Nikto nemohol povedať, čo bolo vo vašej duši a čo ste schovávali, ale ovo­cie vaších skutkov nebolo dobré. Jedného dňa Pán za­čal uka­­zovať tieto veci vaším bratom a sestrám, ako dôvod váš­ho ovocia. Môže to vy­ža­dovať jeden, dva alebo aj viac ro­kov, až konečne niekto začne jasne vidieť vašu pýchu scho­vanú hlboko vo vašej du­ši. Pomaly zač­nete  priznávať vašu horkosť a závisť vo va­šom srdci, ba aj vašu pýchu. Pán vás začne viesť k poká­niu a k postupnému vyslobo­dzo­vaniu. Po čase sa začnete tešiť z novej slobody a du­chovných požeh­naní (napríklad z duchovného rozo­zná­va­nia). Váš Nový Človek začne rásť, hoci ste stále ešte slabý vo vašom duchu.

A potom, iný veriaci je nájdený v tej istej du­chovnej biede, kde ste sami boli pred dvomi-tromi rokmi. Môžete to vidieť a ste si istý, že mu môžete pomôcť, pretože mu rozu­mie­te, aj jeho pod­mienkam, keďže ste cez to všetko sami pre­­šli. Ale nič nejde podľa vaších modlitieb, plánov alebo želaní. Napokon sa začnete čudovať, ako ten človek môže byť taký, ako je, zabúdajúc, že sami ste ešte pred nedávnom boli v tej istej pozí­cií.

Pravdou je, že Pán vám začne cez tú druhú osobu dávať „vašu vlastnú medecínu“ a vy ste uschopnený vidieť „svoj­ho starého človeka žijúce­ho pred vami“. V tom momente, keď to takto vidíte a chá­pe­te, za­č­nete okusovať a teda žiť ďalšie Slovo Božie, ktoré hovo­rí:

 „Žele­zo sa ostrí železom, a tak človek ostrí výzor svojho blížneho.“ (Pr. 27:17)

Toto jednoducho znamená, že Pán nás používa tak, že VYSLOBODZUJEME JEDEN DRUHÉHO. Bez jeden druhého, naše plné vyslobodenie a očistenie a tým naša plná sloboda nemôžu byť dosiahnuté počas nášho pozemského života.

Ďalší dôvod pre túto cestu Pána, ako ja verím a cháp­em, je, že musíte začať jednať s vyslobodzovaním toho do­tyč­né­ho veria­ce­ho a tým sa učiť a silnieť vo vašom vlastnom du­chu. Takto pracujúc na oslobodení iného veriaceho, sami ste oslobodzovaný od vlastných slabostí ducha a duše. Ak by bol Pán býval oslo­bo­dil dotyčného veriaceho „jednostran­ne“, boli by ste bývali zaru­če­ne zmeškali príležitosti pre dokonanie vlastného oslobodenia a duchovného rastu ako aj zosil­ňovania vlastného ducha a duše.

z)  V tomto poslednom bode venujme čas a zoberme do úvahy jednu z najefektívnejších zbraní nášho nepriateľa, diabla – STRACH. Má mnoho tykadiel a foriem a pokrýva mnohé oblasti nášho života a činnosti. Môžme sa obávať hocičoho a hocikedy. Pre naše obavy môžme mať dobré dô­vo­dy alebo absolútne žiad­ne. Strach je preto veľmi nepred­vídateľný, ale môže byť ľahko badateľný, keď je často „napísaný po celom našom výzore“, aj v našom chovaní.

Ja verím, že tak, ako pokrytectvo „stráži“ dvere nášho srdca kvôli pýche, tak strach „stráži“ našu dušu kvôli jej sebeckosti. Väčšina nášho strachu totiž existuje kvôli našej sebec­kos­ti, kedykoľvek by povstanalo nebezpečie, že naše „ja“ by ne­bolo uspokojené, alebo ponechané na pokoji alebo kedykoľvek by náš „imidž“ bol v nebezpečí odhale­nia! Mohli by sme napísať ďalšiu knihu iba o tomto fakte. Buď­me struční a za­merajme sa na túto zbraň diabla v duchovnej oblasti nášho života.

Ja verím a mám mnohé živé skúsenosti, že exis­tujú celé zá­stu­py veriacich, ktorí sa nepohnú alebo neurobia to, čo vedia, že by mali urobiť, pretože sú v zovretí strachu a následných pochyb­ností a neistoty.

STRACH NÁM ODOBERIE NAŠU SLOBODU A DÁ OKOVY NA NAŠE ÚDY A SRDCE, MYSEĽ, VÔĽU A NA NÁŠ JAZYK.

Už som spomenul strach medzi vodcovstvom, kde mno­hí sa obávajú hocikoho, kto by zatriasol ich „nábožen­ským hniez­dom“ a to buď proroctvom alebo kázaním Slova Božieho, ktoré by nesedelo s ich formou náboženstva. Ale to isté pla­tí na zástupy veriacich, ktoré môžu byť vystavené proroctvu, alebo Slovu Božiemu, ktoré nikdy predtým ne­po­ču­li, alebo nechápali, alebo Mu odporovali dlhý čas. Akýkoľvek „závan čerstvého vzduchu“, alebo akákoľ­vek zme­na vo formálnom živote, či doktrínach hoci­ktorej deno­mi­ná­cie je absolútne „tabu“. Verím a mám živé skú­se­­nosti v tom, že mnohí veriaci môžu dostať „závan čerstvého vzdu­chu“, čo je nerozriedená a plná Pravda a Sloboda v Du­chu Pánovom (2Kor. 3:17) jedine vonku z ich denominácie alebo akej­koľ­vek inej nábo­žen­skej organizácie.

Teraz hovorím k tým veriacim, ktorých Pán prebúdza z dlhého spánku a „náboženských snov a naivity“ a privá­dza ich do reality Svojho Slova a Ducha. Hovorím k tým, čo nemusia byť hodení do tmy, plakať a  krípať zubami, aby sa konečne „zobudi­li a počuli Hlas Svojho Pána“.

Dám nad slnko jasnejší príklad tým, čo nie sú duchovne mŕtvi. Predpokladajme, že navštevujete nejakú ortodoxnú kon­gre­gá­­ciu a Pán vám dal svetlo, že máte učiniť pokánie zo svojích hriechov, byť pokrstený ponorením do vody a prijať dar Jeho Ducha podľa Jeho Slova. (Sk. 2:38) Či nájdete kňaza, ktorý by vás takto ponorením pokrstil bez toho, aby mihol okom? Skôr poletíte na Mesiac. Nuž, ako potom UROBÍTE to, čo vám Pán uká­zal? Musíte byť pokrstený VONKU z toho miesta preko­naním všetkého STRACHU A OBÁV, čo si budú ľudia o vás myslieť, ako sa budú na vás dívať, súdiť vás alebo o vás kle­betiť! Buď budete nasle­do­vať Pána, alebo ľudí! Je to váš výber. A ak oni odmietnu mať s vami spolo­čen­stvo po va­šom kroku viery, musíte to miesto ZANECHAŤ! Je to dra­s­tic­­ký krok? Možno, ale on tiež potvrdzuje, že musíte byť „násilní“ proti silám, ktoré sú nastavané proti vám. (otázku „násilia“ preberieme neskôr)

Môžete samozrejme veriť, že krst vodou nie je pre vás po­trebný a že sa cítite „dobre“ tak, ako ste, že váš nábožen­ský život pokračuje bez problémov. Je to ale vaša telesnosť, karnalita, ktorá sa cíti dobre, ale keď si znova prečítate nie­ktoré state zo Slova Božieho, vaše „dobré“ pocity sa veľmi rýchlo vytratia. Všetci veriaci nepokrstení (nepochovaní) po­no­rením do vo­dy by si mali uvedomiť, že NIE SÚ pokrste­ní do Krista Ježi­ša! A keď nie sú pokrstení do Krista Ježiša, nie sú pokr­stení do Jeho smrti. (Rim. 6:3,4) A keď nie sú po­krs­tení do Jeho smrti, potom nie sú „mŕtvi s Kristom“. A  keď nie sú mŕtvi s Kristom (vo vlastnej skúsenosti a vlast­ným rozhod­nu­tím), potom NEBUDÚ ANI ŽIŤ S KRISTOM. (Rim. 6:8) HALÓ?

Ja som nepísal Slovo Božie, ja vám Ho iba prinášam, aby ste Ho uvážili vo vašom srdci a mysli a (s)vedomí. Či bu­dete stále nasledovať vlastné chápanie, rozumovanie, tra­­dície, ale­bo Slovo Boha? Je to váš výber, či zostať, ale­bo odísť z vášho starého mies­ta. Boh vás nebude nútiť konať Jeho Slovo, ani nebude roz­ho­dovať za vás. ALE Boh vám dá silu vykonať Jeho Slovo a PREKONAŤ VŠETOK STRACH, ak sa roz­hod­ne­te konať Jeho Slovo vo vlastnom srdci. A ak ste sa rozhodli odísť zo starého miesta a KONAŤ Slo­vo Boha, ďalší STRACH môže prísť na vás, keď si uvedo­mí­te, že nemusíte mať iné miesto, kam ísť. Čo urobíte v  takom prípade? Viera, ktorá vám umožní prekonať všetky sily nakopené proti vám môže byť opísaná nasledovne.

Pán vie PRESNE, kde ste a aké problémy sú pred vami, a to V KAŽDOM DETAILE. On tiež vie, že vaše srdce sa rozhodlo ko­nať Jeho Slovo. Preto On pre vás DOPREDU PRIPRAVIL VŠET­KO, čo budete potrebovať teraz a v budúcnosti včítane váš­ho nového miesta! Ak by sa Všemohúci Boh nedokázal po­sta­rať o Svoje dietky, ktoré sa rozhodujú nasledovať Jeho Slovo, bol by On „chudobným“ Bohom (hovorím hlúpo kvôli vám). Čo je teda vaša viera o Všemohúcom Bohu?

Ak teda naozaj budete musieť opustiť staré miesto, dá vám to živú skú­senosť Slova Božieho v Lk. 9:23-25, ktorú by ste inak nikdy nemali. Nemôžte sa zbavovať STRACHU bez toho, aby ste zapierali SAMÝCH SEBA. Pravda? A keď nemô­žete zaprieť seba samých cez seba samých, potom to budete schop­ný urobiť „cez Krista, ktorý vás posilňuje.“ (Fil. 4:13) A keď potrebujete Krista, aby vás posilnil, žiadajte Ho o to. A keď Ho o to žiadate, určite dostanete, (Mt. 7:7,8) lebo žia­date v súlade s Jeho Slovom a preto, že ste sa oddali najprv Jemu, t.j., Je­ho Slovu. Či nie je Slovo Božie prekrásne a postaču­jú­­ce pre všetky naše potreby? Nuž teda, kde je vaša viera v tomto bode?

Čo si viac oceňujete vo svojom srdci, váš budúci život alebo názory ľudí? Ceníte si vaše staré miesto, staré cesty, staré zvyky, staré doktríny a starú formu náboženstva viac, než váš osud a budúc­nosť v Kráľovstve? A komu si v srdci želáte zaľúbiť sa, Páno­vi, sebe samému, či ľuďom? Pred kým máte v srdci bázeň a posluš­nosť, pred Pánom alebo pred ľuďmi? Vaše vlastné srdce a ve­do­mie vám to povie. (1Sam. 15:24-26) Váš výber nemusí byť ľahký, ale je jasný a je váš. Začnete tiež „cítiť“ a okuso­vať moc a silu pekla vo va­šom vnútri, ktoré ste zatiaľ nemu­se­li vôbec okúsiť, preto­že tie sily boli spokojné s vašim stavom a nemali dôvodu, pre­čo vám odporovať, alebo vás dokonca napadnúť!

Na zakončenie tohto paragrafu vám musím povedať jed­no­ducho a úprimne, že ak neveríte vo svojom srdci, že potrebujete byť pokrstení, ako je prikázané Pánom, potom, prosím vás, aby ste sa „nena­máčali“ len preto, že vám to niekto ho­­vorí… nemalo by to žiadny význam. Fakticky, šli by ste proti svojej viere a hrešili by ste! Prečo? Lebo „všetko, čo nie je z viery je hriech.“ (Rim. 14:23)

Ale na druhej strane, ak Slovo Božie prinieslo vieru do  vášho srdca, Pán očakáva, že vykonáte, čo ste uverili, aby sa vaša viera nestala mŕtvou. (Jak. 2:17,20,26)

Želám si poznamenať, že horeuvedené body (a-do-z) som videl, skúsil, bol som ich svedkom a porozumel som im a to v rôznych etapách mojej služby za posledných 36 rokov.

*     *     *

Zakončujem túto kapitolu jedným veľmi dôležitým sve­­dectvom na mojej strane.

ZO SRDCA SOM ODPUSTIL všetkým osobám hore spome­nu­tým, či opísaným alebo aj menova­ným, ktorí sa stali mo­jí­mi „nepriateľmi“ a nemám v mojom srdci proti ním nič! Mám iba súcit, porozumenie a lásku voči ním. Ak by nie­ke­dy uvi­de­li a učinili pokánie Pánovi pre ich neprávosti, prie­stup­ky a nespra­vod­livé skutky voči Nemu, voči ich bratom a voči mne, veľmi rád by som ich objal a začal, alebo znova zapo­čal s nimi správny vzťah v Duchu Nášho Milostivého Pána.

PÁN JE PRAVDIVÝ SVEDOK TOHTO MÔJHO SVEDECTVA A JA SOM VEĽMI RÁD, ŽE JEHO DUCH MA VIEDOL K TOMUTO  SVEDEC­TVU A DOVOLIL MI DEKLAROVAŤ HO NA TOMTO MIESTE.

<><><> 

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

…

< Spoj na knihu SLOVO ku CIRKVI >