Odosielanie# 89 – NOVÉ STVORENIE – Kapitola 4 – Časť.1 (Slovo ku Cirkvi)

Prečo by Boh hovoril o Novom Stvorení, keď Staré bo­lo ešte dobré? Keď náš starý dom je zchátralý nemusíme ho zbúrať, ale ho zrenovujeme. Ale keď náš starý dom sa už nedá ani opraviť, čo urobíme? Zbúrame ho a zbudujeme no­vý. Boh robí to isté. Boh nám dáva jasne najavo, že nemá žiadny úmysel Staré Stvorenie opravovať, ale ho zničí a nahradí ho Novým!

Uvážme tento predmet veľmi pozorne, pretože on nám dá konečný dôvod a dôkaz Plánu Božieho. Dá nám konečné Svetlo Božie na všetko živé a mŕtve. Je to Všemohúci Boh, ktorý sa rozhodol „zošrotovať“ Svoje Staré Stvorenie a na­hra­diť ho No­vým. Nie je to človek. Človek má iba dva vý­be­ry: (a) pri­jať tento fakt a riadiť svoj život a osud podľa toho, alebo (b) od­mietnuť tento fakt, zanedbať ho alebo mu neve­riť a byť zničený spolu so Starým Stvorením.

Želám si v srdci a modlím sa, aby nám Pán dal skutočnosť tohto Jeho ko­neč­né­ho Svetla v jasnom obraze, ktorý by sme videli, rozu­meli a boli ním vedení.

*     *     *

V tomto bode som nasmerovaný JEHO DUCHOM predlo­žiť pred každého veriaceho a čitateľa tejto knihy nasledov­ný životne dôleži­tý fakt a pravdu.

Náš Pán Ježiš Kristus sa narodil Svätý a Spravodlivý a z Vôle Boha tak, ako bol aj náš Nový Človek. (Ef.. 4:24// Jn. 1:12,13). Príroda, Sta­ré Stvorenie Boha neprispelo NIČÍM ani Kristovi, ani nášmu Novému Človeku. Ono sa ničím nepo­die­ľa ani v Kristovi, ani v našom Novom Človeku. Príroda, Staré Stvorenie Boha dalo Ježišovi jedine Jeho smrteľné telo, aby sa On mohol stať Člo­ve­kom s telom a krvou a bol tak schopný „niesť hriechy ľudstva vo Svojom tele na smrť a vyliať krv za nás“ a spasiť ľudí. Takto On tiež mohol zničiť dielo diabla (1Jn. 3:8) pretože diabol pracuje v našej telesnosti a spôsobuje, že ľudia hrešia vo svojej telesnosti. Bez Svojho tela, Pán by nás nebol mohol spasiť, ani zničiť diela diablove.

Ale aj toto Jeho smrteľné telo Mu bolo odobrané a pri Jeho Zmŕtvychvstaní Mu bolo dané oslávené telo. Preto je pre nás veľmi dôležité chá­pa­ť v tomto bode SEPARÁ­CIU MEDZI TÝMITO DVOMI STVORENIAMI BOHA.

NAŠI „NOVÍ ĽUDIA“ FORMUJÚ TELO KRISTA (pravú Cir­kev) A KRISTUS SA STAL HLAVOU TÝCHTO NOVÝCH ĽUDÍ –  TOHTO NO­VÉHO STVORENIA – NOVÉHO DUCHOVNÉHO ĽUDSTVA.

Kedykoľvek KRISTUS prinesie do našej pozornosti Svo­je Slo­vo, Meč, Súd – to je čas pre naše rozhodovanie! To nie je čas na vyčkávanie, diskutovanie, špekulovanie, otála­nie, váhanie, alebo branie Jeho Slova na ľahkú váhu. Náš samot­ný život a osud závisia na naších včasných rozhod­nutiach. Ja verím, že Pán nám vždy dáva dostatok času na to, aby sme sa pozastavili, uvážili, pýtali sa, hľadali a po­tom sa rozhodli… a urobili pokánie, ak je nám to Pánom ukázané, ako potrebné. Ale Pán nik­dy nedáva ne­ob­med­ze­ný čas pre lenivé a pyšné duše odpo­rujúce pokániu alebo potrebným roz­hodnutiam. (Zj. 2:21)

Každá vec pod Nebom má svoj správny čas. (Kaz. 3:1) Teraz je čas, KEĎ KRISTUS K NÁM HOVORÍ cez Svoje Slovo, čo je Jeho Meč, Jeho Súd a ja som iba malý hlas Ním po­volaný, aby som vám predložil Jeho Slovo pre vaše úprim­­­né po­sú­de­nie. (Žm. 119:137-141) Pán nie je hasičom, ktorého vo­lá­me, len keď je v do­me oheň. Ani nie je šoférom sanitky, ktorého voláme, len keď nám ide o život. On nesedí vedľa nás čakajúc, „kým sa naša výsosť rozhodne“ obrátiť sa k Nemu s požiadavkou, aby nás uspokojil! Buď je On Naším Pánom a my čakáme na Neho, aby sme Jeho poslúchli a uspokojili, alebo my sme páni sebe samým a poslú­cha­­me jedine sami seba.

PÁN JE BLÍZKO TERAZ, MOŽNO HO NÁJSŤ TERAZ (IZ. 55:6) TERAZ JE ČAS ODPOVEDAŤ MU, PRIJAŤ JEHO SLOVO, JEHO PRAVDU, JEHO VOLANIE A JEHO USPOKOJIŤ. TÁTO PRÍLE­ŽI­TOSŤ SA K NÁM NIKDY NE­MU­SÍ VRÁTIŤ. ON ČAKÁ NA NAŠU MEDITÁCIU A POZORNOSŤ A NA NAŠE ROZHODNUTIA TERAZ.

DNES SA ROZHODUJEME O NAŠEJ BUDÚCNOSTI, NA KTORÉ MIESTA BUDEME ZOBRATÍ A AKOU CESTOU. POVZBUDZUJEM VÁS PRETO, ABY STE SA TERAZ K NEMU OBRÁTILI S DÔ­VE­ROU, V PRAV­DE A S OTVORENÝM SRDCOM. (1Jn. 5:14,15)

KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV (Zj. 19:16) BUDE NA NÁS ČAKAŤ UŽ LEN KRÁTKY ČAS!

*     *     *

Žijeme v čase, kedy Dom Boží je v ruinách a Boh si Ho želá obnoviť na ten najskvostnejší a najslávnejší Chrám V PÁNOVI JEŽIŠOVI KRISTOVI. Tento Nebeský Chrám už nikdy nebude pod­lie­hať zkaze a rozpadu, ale bude naveky vekov. Pán hovorí, že opäť zatrasie zemou a Nebom (Žid. 12:26) a vykoná to tiež cez Svojích služobníkov, ktorí budú s Ním spo­lu­pracovať v tomto trasení, v tomto Jeho Súde.

Poslední veľkí Boží mužovia, ktorých Pán použil na obnovu Svojho Domu a múrov Jeruzalema boli Ezdráš, Nehemiáš a niektorí ďalší. Ked si prečítame tieto dve knihy Biblie, mali by sme dostať obraz toho, čo Pán robí dnes v duchov­nom svete, v JEHO DUCHOVNOM DOME. On hľadá Ezdrášov a Nehemiášov, kto­rí s Ním budú spolupracovať v tejto posled­­nej obnovovacej duchovnej práci Pánovej.

A tak, ako malý Zvyšok odišiel z Babylonu do Jeruzale­ma, aby robili tú veľkú prácu, práve tak malý Zvyšok týchto dní vychádza z duchovného Babylonu, čo je Cirkev všeo­bec­ne, do Nebeského Jeruzalema, k duchom spravodlivých a zdokona­le­ných. (Žid. 12:22,23) A tak, ako oni najprv obno­vi­li oltár (Ez. 3:3), práve tak Kríž musí byť najprv obnovený v pravej Cirkvi (vo Zvyšku). Potom oni vybudovali múry, a my tiež mu­síme vybu­do­vať múry, ktorými budeme oddelení od všetké­ho, čo znečisťuje a odporuje byť ukrižované a od­po­ruje poslúchať Všemohúceho Boha. Napokon oni zrekon­štru­­ova­li Dom Boží. My sme tiež povo­­­laní robiť to isté a ko­opero­vať s Majstrom-Staviteľom. Prvý krok je spolu s Pá­nom posúdiť a potom odsúdiť všetko to, čo musí byť od­strá­­nené, pre­vrátené, zničené, zatrasené. (Jer. 51:6-9)

V tomto bode urobíme dôležitú poznámku týkajúcu sa Zvyš­ku, Prvoplodov, Syna-chlapca (Zj. 12:5), nepoškvrnenej holubice, panny Šulamitky (P.Šal.. 6:9; 7:1), terajšej Mla­du­chy Krista, lebo Ženích napíše Svoje Nové Meno jedine na Svoju Mladuchu. (Zj. 3:10-12)

Keď práca Nehemiáša bola ukončená, 10% (t.j., „desiatok“) tých, ktorí sa vrátili z Babylonu svojou slobodnou vôľou sa pre­miestnili do Jeruzalema, aby tam žili potom, čo boli ho­de­­né lósy, a 90% žilo na iných miestach. (Neh. 11:1,2) To bol „Zvyšok Zvyš­ku“ z Izraela. V týchto dňoch je du­chovný „Zvy­šok Zvyšku“ takisto vyvole­ný „lósmi“ Páno­vej pred­znalosti (Rim. 8:29,30; 9:27; 11:5) a oni sa tiež slobodnou vôľou hýbu, aby sa stali Jeho Svätým Mestom súc ochotní platiť požadovanú cenu.

Kdekoľvek Kríž nebude obnovený, ten dom so všetký­mi svojími obyvateľmi padne (Mt. 7:26,27), bude vylúčený a zničený so Starým Stvorením, ktoré Boha nemohlo uspo­ko­jiť. Celá Príro­da, celé Staré Stvorenie včítane naších tiel ne­ustá­le stárne a kazí sa. A to, čo stárne a kazí sa musí pomi­núť, včítane tých častí Sta­rého Zákona, ktoré boli, sú alebo budú vyplnené v Novom Záko­ne (Žid. 8:7,13) Tak to bude aj so Starým Domom–Baby­ló­nom, aby ten Nový Dom–Nový Jeru­­za­lem mohol byť ustanovený. Celá táto veľká práca bude vykonaná a ukonče­ná Veľkou Mocou Boha a Jeho Veľkou Milosťou voči nám, ktorí veríme a sme ochotní byť Jemu podria­de­ní a Jeho Práci.

Prečítajme si teraz znova „PRAVDIVÝ VÝZNAM KRÍŽA“, bod 2. (strana 105) a uvážme znova ten dôležitý fakt. Tiež si ten fakt zväčšime, keďže on neplatí iba na nás, ve­ria­cich, ale platí tiež na všetkých pohanov a na celé Staré Stvo­renie! Jeho vply­vy sú účinné tak ďaleko, že sme ich nikdy v na­šom celom kresťanskom živote nemuseli uvážiť, alebo im ro­zumieť. Zo­pakujme si preto základné fakty, verme im, chápme ich a držme si ich v našej mysli a srdci.

CELÉ STARÉ STVORENIE KONČÍ NA KRÍŽI NÁŠHO PÁNA JEŽIŠA KRISTA! CELÉ STARÉ STVORENIE JE TAM SÚDENÉ! NIČ Z NEHO NEPREJDE ZA KRÍŽ! ZA KRÍŽOM ZAČÍNA NOVÉ STVO­RE­NIE, SVÄTÉ A NEPOŠKVRNENÉ, KTORÉ BUDE TRVAŤ NA VEKY VEKOV!

Horeuvedená skutočnosť sa dotýka aj fyzického, aj du­chov­ného Stvorenia. Fyzicky budú stvorené Nová Zem a Nové Nebo a stará Zem a Nebo, ktoré sú pošpinené, budú zničené alebo sa pominú. (2Pet. 3:6,7,10,13// Zj. 21:1) Bude No­vý Jeruzalem a Starý Je­ruzalem bude tiež zničený. (Zj. 21:2) Každý du­chov­ný „starý človek“ a každý fyzický člo­vek z mäsa a krvi bude zni­­­čený a žiadny z nich nevôjde do Nového Stvorenia.

„Ak sa niek­to nenarodí znova (NOVO-narodený z  Ducha Svätého a nie zo smrteľného tela), nemôže vidieť Kráľovstvo Božie (…Nové Stvorenie).“ (Jn. 3:3)

Iba Nový Človek vojde do Kráľovstva Božieho. Nový Člo­vek je ten, čo je znovu-zrodený, pokrstený a prešiel svojím krížom, ktorý Boh pre neho pripravil! LEBO TO JE JEDINÁ CES­TA, AKO ZNIČIŤ JEHO STARÉHO ČLOVEKA, JEHO STARÉ STVO­­RE­­NIE A OBDR­ŽAŤ JEHO NOVÉHO ČLOVEKA, JEHO NOVÉ STVORENIE!

A ten, čo prešiel svo­jím krížom, je Premožiteľom Kni­hy Zja­­ve­nia, kapitoly 2 a 3. To je ten, ktorého „život je Kris­tus“ (Kol. 3:4) a to nie teore­ticky, doktrinálne, ale v jeho ži­vot­nej skúse­nos­ti. On má Kristov Charakter a Cnosti, Jeho Auto­ritu, Krásu a tiež Jeho Slávu. (Jn. 17:22).

„TEN, ČO PREMÔŽE (umrie na svojom kríži – zaprie sám seba) zdedí všetko, a Ja budem jeho Bohom a on bude Môj syn.“ (Zj. 21:7)

„Ale BOJAZLIVÍ A NEVERIACI (pohani a „bojazliví a ne­ve­riaci ve­ria­­ci“)… budú mať svoj podiel v ja­ze­re, ktoré horí ohňom a sírou, čo je druhá smrť.“ (Zj. 21:8)

Nemali by sme byť bojazliví a ustrašení starostlivo uvá­žiť horeuvedené Slovo Božie a Jeho pravdivý význam pre každého z nás individuálne a tiež pre Cirkev.

Už dlhšiu dobu som bol obvinený od všelijakých veria­cich, aj „cirkví“, že som ničím iným, než pro­rokom „po­chmúr­nosti a zatratenia“. Nuž, ale ja iba citujem, čo Boh ho­vo­rí. A Boh nie je ani prorokom „pochmúrnosti a zatra­tenia“, ani prorokom pro­sperity alebo nebeského poko­ja a šťastia pre tých, čo ne­veria a neposlúchajú Jeho Slovo. Boh nám hovorí bez obalu, čo On pri­chys­tal pre človeka a po­tom mu ukazuje dôsledky jeho rozhod­nu­tí. A ja to iba vy­ná­šam na svetlo a do vedo­mia veriacich v Cirkvi Ježiša Krista. Je to peklo, ktoré je zúrivé, že si dovoľujem obna­žo­vať ich najhlbšie podvody a možno aj obrať ich o mnohé potencionálne obete.

Čo iného môžem povedať o „veriacich, čo neveria“ Slo­vu Svojho Spasiteľa a Pána? Či si uvedomujeme, že keď neveríme Slovu Božiemu, ROBÍME BOHA LUHÁROM? NEVERA JE NAJVÄČ­ŠÍM HRIECHOM, KTORÝ ČLOVEK MÔŽE SPÁCHAŤ! To platí na KAŽDÉ SLOVO BOŽIE a nielen na tie naše obľúbené verše. (1Jn. 5:10-12// 2Tim. 3:16) Preto NEVERIACE SRDCE JE POVAŽOVANÉ ZA ZLÉ (Žid. 3:12)

A tí z vás, čo zaned­bá­vajú, alebo ignorujú Slovo Božie, robí­te Boha ne­dô­le­ži­tým! To by bola tá najhroznejšia vec, ktorú by hoci­ktorý ve­riaci mohol pá­chať, alebo v tom pokrač­o­vať. Predsa však, je to veľmi smut­­ná a tragická skutočnosť s veľmi mnohými veriacimi.

Venujme teraz potrebný čas, aby sme vyzkúmali príčiny prečo mnohí veriaci neveria a prečo dávajú prednosť žiť duchov­ne mizerný a neplodný život. A prečo tiež mnohí slu­žobníci „slúžia Bohu porušovaním Jeho Slova“! Hlav­nou príčinou je, že stoja na základe ich PRIRODZENÉHO ŽIVOTA a pokračujú v uspo­­ko­jo­vaní svojích PRIRODZENÝCH TÚŽOB A OSOB­­NÝCH ZÁ­UJMOV a nie záuj­mov Pána všetkých pánov – Ježiša Krista! (Fil. 2:21Fakt je, že…

ČÍM SÚ ÚSPEŠNEJŠÍ V NATURÁLNEJ – PRIRODZENEJ SFÉRE, TÝM VIAC ŠKODIA DUCHOVNEJ SFÉRE. VŠET­KY SVOJE NATU­RÁL­NE – PRI­RODZENÉ – POZEMSKÉ ÚSPECHY INTER­PRE­­TUJÚ AKO POŽEH­NANIA OD BOHA, ČO JE ABSOLÚTNE CHYBNÉ!

NA DU­CHOV­NÉ VECI SA VŽDY DÍVAJÚ Z VLASTNÉHO PRI­RO­DZENÉHO CHÁPANIA A Z POZÍCIE ICH OSOBNÝCH ZÁUJMOV, ČI NASLEDOVANIE DUCHOVNÝCH VECÍ BY IM DONIES­LO VÝ­HO­DU ALEBO NEVÝHODU, ČI BY TIE VECI BOLI V RÁMCI ICH OSOBNÝCH ZÁUJMOV, ALEBO NIE! TIEŽ ĽAHKO ZAMIEŇAJÚ DUCHOVNÉ S PRIRODZENÝM DOPÚŠŤAJÚC SA VEĽKÝCH CHÝB.

Zoberme si hocijakú situáciu, kde nám bolo dané Slovo, ale­bo sme boli napomenutí, alebo nám bolo poradené niečo zmeniť, či urobiť, alebo niekam ísť – a naša myseľ začala ihneď produ­ko­vať svoje vyhodnotenia, porovnania, obavy, ne­výhody, či nebez­pe­čia nasledovať to Slovo alebo radu! Je to pravda? Nepovedzte mi, prosím, že naozaj neviete o čom hovo­rím! Veľmi zriedkavo, ak vôbec, sa dívame na Slovo a du­chovné veci z hľadiska PÁNA a vidíme, AKÉ NEVÝHODY MY SPÔ­SO­BU­JEME PÁNOVI, keď zabú­dame, neposlú­cha­me, alebo nedbáme, či nestaráme sa konať Jeho Slovo… alebo keď od­kladáme konanie Jeho Slova o niekoľko rokov.

Či vás nieke­dy vôbec napadla myšlienka, ako by asi mo­hol byť NÁŠ PÁN ovplyvnený našou neposlušnosťou, alebo nedba­los­ťou voči Jeho Slovu? Čo asi PÁN ztráca v takých prípa­doch? Či nevidíte, že kedykoľvek Pán žiada od nás rozhod­nu­tie týka­jú­ce sa Jeho Slova, Jeho Cesty, Jeho Súdu, Jeho Vôle, Jeho potreby – ZAČNEME ROZUMOVAŤ, ako nás to môže ovplyvniť a čo pri tom asi môžeme ztratiť? Pretože môžeme ztratiť príliš veľa!

Môžeme ztratiť niektorých bra­tov a ses­try, našu pozíciu star­­šieho, či uvadzača, hlavného hudob­ní­ka, diakona, reš­pektova­né­ho vodcu, kazateľa. Tiež môžeme ztratiť náš plat, alebo časť na­šej kongre­gá­cie, či naše „teplé mies­teč­ko“ v našej de­nominácií. Je to pravda? Výsled­­ky nášho roz­hod­nu­tia pre Pána a Jeho Slo­vo môžu siahať až tak ďaleko, ak nie ešte ďalej. Kedy­koľvek sa ja rozhodujem pre neroz­rie­de­nú Pravdu Pána alebo pre ne­kom­pro­misný postoj pre Neho, vždy sa dostávam do nejakých ťažkostí, do nejakej opo­zície a to hlavne od „bratov z Cirkvi“! A vždy ztra­­tím niečo, či niekoho, komu som mohol slúžiť mnohé roky. (Jn. 6:63-67!)

Nie je pre veriacich ľahké priznať sa k týmto veciam, keď­že stupeň do ktorého nasledujú svoju náturu je tiež stup­ňom ich duchovnej slepoty. To jednoducho znamená, že oni NE­VIDIA, čo robia Pánovi, samým sebe a svojím bratom a ses­trám. Moja otázka na vás je jednoduchá: Kde je váš Nový Človek? Už ste stretli vášho Nového Človeka vo va­šom vnútri? Okúsili ste Ho vo vašom srdci a duchu? Videli ste, či chutnali ste Jeho ovocie?… pretože On kráča a žije vierou a nie rozumovaním.

S VIEROU NEPOČÍTATE, ČO MÔŽETE ZTRATIŤ, POČÍTATE, ČO

PÁN ZÍSKAVA! VY SÚĎTE, ČI JE TO TAK, ALEBO NIE. (Fil. 3:8)

KTO JE TENTO NOVÝ ČLOVEK? Prvý „Nový Človek“, čo otvo­ril cestu z pekla do Neba a uspokojil Boha Otca bol Jeho prvorodený Syn Ježiš Kristus. Ježiš, AKO ČLOVEK, vždy konal to, čo sa ľúbilo Jeho Otcovi. (Jn. 8:29)

Ježiš „sa Sám vzdal akejkoľvek reputácie a zobral na Seba podobu sluhu… a súc nájdený v podobe človeka ponížil sa a stal sa poslušným na smrť, a to až na smrť krížom. (Fil. 2:7,8(34), slov. text je nepresný)

Preto Boh vzkriesil tohto NOVÉHO ČLOVEKA JEŽIŠA a vy­so­ko Ho povýšil. Boh tiež „ustanovil deň, v ktorom bude súdiť svet v spravodlivosti v OSOBE TOHO MUŽA, kto­rého na to usta­no­vil“. (Sk. 17:31)

Boh, súc plne spokojný s TÝM MUŽOM, ustanovil HO za HLAVU NOVÉHO STVORENIA a tiež ako Meradlo pre súdenie každého človeka v tomto svete. Samozrejme, že pohani sa nemô­žu prirovnávať k Ježišovi Kristovi, lebo nemajú žiad­­­ných pro­stried­kov to dosiahnuť. Ale veriaci sú povolaní byť podobní Ježišovi Kristovi, byť Novými Ľuďmi, lebo dostali toho istého Ducha, Ktorý bol v Ježišovi-Človekovi počas Jeho pozemského života a služby.

Uvážte v srdci nasledovné fakty:

1.      Ježiš-Človek dostal dar toho istého Ducha Božieho po Jeho krste vodou, (Mt. 3:16) ako sme Ho aj my dostali. (Sk. 2:38)

2.      Ježiš-Človek bol vedený do pokušenia tým istým Du­chom, (Mt. 4:1) ako sme my vedení do pokušenia, aby sme sa učili odporovať diablovi. (Jak. 1:2-4; 4:7-10) On bol skutočným Premožiteľom, ako aj my sme po­vo­laní byť Premožiteľmi. (Mt. 4:1-10; 16:21// Jn. 16:33// 1Pet. 1:6,7, atď.)

3.      Ježiš-Človek bol posilnený anjelmi z Neba (Mt. 4:11// Lk. 22:43), my sme posilňovaní Jeho Duchom (Ef. 3:16) a Jeho veľkolepou mocou. (Fil. 4:13// Kol. 1:10,11// 2Tim. 4:17)

4.      Ježiš-Človek musel niesť na Sebe kázeň nášho po­ko­­ja (Iz. 53:5) a my musíme na sebe niesť kázeň od Pána. (Žid. 12:4-8)

5.      Ježiš-Človek sa musel učiť poslušnosti cez veci, kto­ré musel pretrpieť (Žid. 5:8). My sa práve tak musíme učiť poslušnosti cez veci, ktoré my musíme pretrpieť. (Rim. 16:19// 2Kor. 7:15; 10:5,6// Filem. 21// 1Pet. 1:2)

6.      Ježiš-Človek nemohol Sám zo Seba nič urobiť, musel sa zapierať a rozhodovať sa robiť Vôľu Svojho Otca a nie Svoju. (Jn. 5:19// Mt. 26:39// Lk. 22:42) My tiež nič ne­urobíme sami zo seba, mu­sí­me sa zapierať a roz­ho­do­vať sa robiť Jeho Vôľu, nie našu. (Jn. 15:5// Mt. 16:23-25)

7.      Ježiš-Človek nebol z tohto sveta, ani my nie sme z  tohto sveta. (Jn. 17:14-16) Ako Ho Jeho Otec poslal do sveta, tak aj On poslal nás do sveta. (Jn.17:18)

8.      Slávu, ktorú Otec dal Svojmu Synovi Ježišovi, Jeho Syn dal nám – aby sme mohli byť jedno, ako Otec a Syn sú Jedno. (Jn. 17:22)

<><><> 

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

< Spoj na knihu SLOVO ku CIRKVI >