Odosielanie# 90 – NOVÉ STVORENIE – Kapitola 4 – Časť.2 (Slovo ku Cirkvi)

Ježiš-Človek bol vyslaný do tohto sveta Jeho Otcom a  za­siaty ako Nebeské Semeno, ktoré malo byť rozmnožené a malo priniesť úrodu ovocia a semien podľa Jeho Druhu! Každá rastlina, ktorá rastie z Jeho Semena bola zasadená Otcom. Táto rastlina prináša úrodu ovocia a semien „podľa Jeho Druhu“. Rastliny, ktoré Otec nesadil, budú vykorenené (Mt. 15:13). PÁN–ROĽNÍK čaká na vzácnu úrodu zeme a čaká na ňu trpezlivo. (Jak. 5:7)

TOTO JE VÔĽA BOHA!

Byť premenený, alebo pretvorený na Jeho Podobu (Rim. 8:29; 12:2), byť preformovaný na Krista (Gal.4:19) znamená presne to isté – byť pretvorený na toho NOVÉHO ČLOVEKA, ktorý je svätý a spravodlivý, pretože „starý človek“ musí za­hynúť. Táto preme­na na Jeho Podobu je v nás vypraco­vá­vaná krok za krokom Duchom Pánovým (2Kor. 3:18// Iz. 28:10) a jej hlavné body sú stručne opísané v horeuvedených 8 bodoch.

Ak ste zatiaľ neskúsili ani jeden z tých horeuvedených 8 bodov, ste v smut­nom duchovnom stave a mali by ste začať zpy­to­vať svoj kresťanský život a váš proces Spásy. Duch Pána nemu­sí vo vás vôbec žiť, ani praco­vať. Proces vašej premeny nemu­sel ešte ani začať, alebo bol možno zasta­vený v dôsledku ne­ja­­kých príčin. Váš Nový Človek nerastie a neformuje sa. Nebuď­te zastrašení, ani ne­maj­te obavy, je dobré byť upozornený Pánom a vrátiť sa na správ­nu cestu, alebo konečne započať po nej kráčať.

Mali by ste sa začať pýtať sami seba určité dôležité otáz­ky, napríklad: Aký druh semena som ja na tomto svete? Aké ovocie prinášam Pánovi? Má to nejakú podobnosť so Semenom, ktoré Otec zasial na zemi? Produkuje to Druh Človeka na ktorého Otec trpezlivo čaká? Potom je to vaše srdce, čo musí zodpovedať tieto extrémne dôležité otázky. Ono musí. Či už je vaša odpoveď áno, alebo nie, alebo mož­no – váš život na tom závisí. Ak mne neve­ríte, verte Slo­vu Boha, ktoré určuje váš život a budúcnosť.

Tento Nový Človek je v nás vytváraný Duchom Božím a tiež našou spoluprácou s Bohom „lebo sme spolupracovník­mi s Bohom…“ (1Kor. 3:9). Duch nám bol poslaný za tým ú­če­lom. Môžete tvrdiť, že nám bol poslaný ako Tešiteľ (Jn. 14:16,17). Máte pravdu, ale to nie je Jeho jediný úkol. Všim­ni­te si predošlý verš, kde Pán hovorí:

„AK Ma milujete, do­držujte Moje Prikázania (Moje Slovo). A (potom) Ja požia­dam Otca…” (Jn. 14:15,16)

Pán nemá žiadny úmysel poslať vám Tešiteľa, ak vy nemáte žiadny úmysel dodržiavať Jeho Priká­zania, Jeho Slovo! Tešiteľ nie je poslaný, aby po­te­šo­val našu telesnosť, našu starú náturu, ale aby tešil dušu, ktorá trpí a usiluje sa poslúchať a konať Jeho Slovo! (2Kor. 1:7)

My sme „VYVO­LE­NÝ­MI podľa predzvedenia Boha Otca v posvätení Ducha KU POSLUŠNOSTI…“ (1Pet. 1:2) Teda…

KTO NEPOSLÚCHA DUCHA BOŽIEHO A NEŽIJE JEHO SLOVO, ANI NIE JE OCHOTNÝ SA UČIŤ JEHO SLOVO ŽIŤ, NIE JE VYVO­LE­NÝM! VERÍTE TOMU? ALEBO NIE?

Keď nie sme káz­není Pánom, nepotrebujeme žiadne po­te­šo­va­nie. Duch Svä­tý pozná všetky naše myšlienky, záme­ry a plány a On vždy vie, kedy potrebujeme potešovanie a kedy „duchovný korbáč“. Keď my odmietame Jeho korbáč, On odmieta akékoľ­vek naše potešovanie.

Duch bol poslaný SVEDČIŤ O PÁNOVI JE­ŽI­ŠO­­VI, ukázať nám toho NOVÉHO ČLOVEKA, vybraného, vyvoleného a pomazaného Otcom. (Jn. 15:26) Duch bol tiež poslaný, lebo On „…vás uvedie do KAŽDEJ PRAVDY… On (ten Duch) Mňa (Ježiša Krista) oslávi, pretože vezme z Môjho a vám to uká­­že.“ (Jn. 16:13-15)

Uvádzať vás do každej pravdy, ukazovať vám a svedčiť o Pánovi Ježišovi tiež znamená, že ten Duch (ak na­ozaj žije vo vašej duši) vám vo vašom kaž­do­dennom živote môže ho­voriť, napríklad, nasledovné veci:

„Tento plán nie je zo Mňa, je z teba… Slová, ktoré si hovoril na obecenstve boli tvoje, Ja tak nehovorím… Keď si šiel na to miesto, bolo to tvoje rozhodnutie, ignoroval si červené svetlo, ktoré som ti postavil do cesty… Práve si súdil svojho brata ne­spra­vodlivo, učiň mu pokánie… Ne­odpovedal si tej osobe, preto­že si ura­ze­ný… Dnešného veče­ra si bol pokrytcom… To bol zlý skutok, čo si vykonal… Prečo si luhal v odpovedi na tú otázku?… Tvoj úmysel je veľ­mi sebecký… Toto sú tvoje myšlienky a nie Moje… Mal by si sa ospravedlňiť tomu bratovi, ublížil si mu… Hľadáš svoj cieľ v tejto veci, nie Boží cieľ… Čo si kázal je pravda, ale sám tú pravdu nežiješ… Môžeš sa dobre cítiť o tom, čo si vykonal, ale Ja som zarmútený… Ho­voríš, že čakáš na Pána, pravda je, že Pán stále čaká na teba…“, atď., atď…

Tešiteľ bude k vám najprv nepotešujúci ohľadne mno­hých vecí vo vašom živote. On poukáže aj na vaše je­de­nie, pitie, sede­nie, chôdzu, hovorenie, obliekanie sa a na mnohé iné veci, ktoré robíte, pretože Jeho Vôľa sa dotýka každého detailu vášho po­zem­ského života. On tiež posúdi vaše zá­me­ry, myšlien­ky, túžby a iné de­tai­ly vášho života, kto­ré po­tre­bujú Jeho pozornosť! Začne vás utešovať, keď vaša teles­nosť, karnalita, hriešnosť začne horieť na oltári Pána. A keď Duch Svätý nikdy k vám takto neprehovoril, vaše ve­domie môže byť mŕtve, vyprahlé (1Tim. 4:2) alebo môžte byť hluchí a nemáte duchovné ucho, alebo môžte byť príliš pyšní, aby ste boli uvádzaní do hocičo­ho. Môže vás teda Duch Svätý uvádzať do každej pravdy? Vy sami posúďte.

My musíme byť uvádzaní do každej pravdy, pretože my ne­poznáme každú pravdu a nie sme si vedomí, ako hovoríme, myslíme, chodíme, sedíme, konáme a aké zámery a dôvody sú v pravde za našími skut­ka­mi, myšlienkami, plánmi. On nás pozná veľmi dobre. Či naozaj chcete poznať seba samé­ho? Či naozaj chcete vedieť, ako sa váš charakter prirovná­va ku Kristovi Ježi­šovi – tomu NOVÉMU ČLOVEKU vyvo­le­nému Bohom? A či chce­te vedieť, prečo naozaj nechcete vedieť? A či v pravde chcete poznať Boží plán pre VÁS osob­­ne? Čo Boh od vás očakáva TERAZ? V Mysli a Vôli Boha nie je pre vás ­postačujúce byť iba vykúpenými, ale musíte sa stať živými časťami Jeho Domu!

Pokúsim sa vám to zobraziť na niečom praktickom. Že­láte si postaviť si dom na vašom pozemku a bývať v ňom. To je niečo prak­tické a normálne. Nakúpite teda kopu kame­ňa, tehál, staveb­ného dreva a iných materiálov. Na vašom pozemku máte veľkú kopu materiálu a keď sa na to dívate, ste spokojní a nič viac nepodniknete. Je tak? Ale, kde je váš dom? Musíte začať stavať váš dom, kus po kuse, prezerajúc každý kus, či je správnej veľ­kosti, druhu a kvality.

Boh môže mať na Svojom „pozemku“ celú horu vykú­pe­ných jednotlivcov a keď sa nich díva, On NIE JE spokojný práve tak, ako vy nie ste spokojní s kopou materiálu na va­šom pozemku. VÄČŠINA CIRKVI JE STÁLE „KOPOU VYKÚ­PE­NÝCH JEDNOT­LIV­COV“, KTORÍ NEMAJÚ ŽIADNEHO ÚMYSLU, BA ANI SCHOP­NOSTI, ŽIŤ JEDEN S DRUHÝM! „Zjednotiť“ vieru a myseľ čo len dvoch veriacich je „pekelná práca“. Neviem, koľkí z vás môžete po­vedať k tomuto faktu „Amen“.

Časť môjho povolania Pánom je konať práve túto prácu! Verte mi, že je absolútne nemožné uschopniť čo len dvoch veriacich, aby žili spolu v pokoji, láske a harmónií bez toho, aby boli obaja v ich starej náture ukrižovaní Du­chom Božím! Ste schopní mi toto veriť? Keď vám teda po­viem, že je omnoho ťažší a náročnejší úkol zjednotiť veria­cich, aby prebývali spolu a vbudovať ich do Domu Božie­ho, než ich vykúpiť, mali by ste mi tiež veriť. Preto exis­tujú NEDOZERNÉ ZÁSTUPY SPASENÝCH INDI­VI­DU­ÁL­NYCH OSÔB… ALE MÁLO Z NÍCH JE UKRIŽOVANÝCH A VBUDOVA­NÝCH DO DOMU BOHA!

Tento terajší Súd Domu Božieho je presne pre Jeho účel posúdiť Jeho terajší stav; aká veľká kopa „materiálu“ je stá­le na pozemku a čo je potrebné vykonať, aby celý Dom „súc vhod­­ne pospájaný mohol rásť do Svätého Chrámu Pánov­ho.“ (Ef. 2:21tiež1Pet. 2:5)

Ten Dom Boží nebude kompletne do­ho­tove­ný pred Prí­cho­dom Pána ako Nášho Ženícha (Mt. 25:6) alebo ako KRÁĽA KRÁ­ĽOV A PÁNA PÁNOV prichádzajúceho ustanoviť na Zemi Krá­ľov­stvo Nebes­ké, (Zj. 19:11-16) čo sú DVA ROZ­DIEL­NE PRÍ­CHO­DY PÁNA! Dokončievanie Domu bude pokra­čo­vať, ale Jeho určitá časť reprezentujúca terajšiu Mladu­chu a Man­žel­ku Krista musí byť dokončená teraz a TENTO SÚD JE PRÁVE PRE TEN ÚČEL PÁNA–ŽENÍCHA.

Musím tu vložiť duchovný fakt zo Starého Zákona a po­ve­dať, že Boh vyvolil Izraela, aby bol Jeho ľudom A TIEŽ, ABY BOL JEHO DOMOM, kde by On prebýval. Ale oni sa Jeho Domom nikdy nestali. Prečo? Čoskoro po prekročení Čer­ve­­ného Mora odmietli a opo­vrhli Božou disciplínou a káz­ne­ním. Nikdy sa ne­stali Jeho synmi, ale zostali bastardi. (Žid. 12:5-8) Ale Jeho Dom je oku­povaní Jeho synmi a nie bastardami. Pravda?

Hovorím to na tomto mieste, pretože Cirkev je v tej istej pozícií. Zástupy veriacich nie sú ochotné znášať Páno­ve kázne­nie, odmietajú ho a ním opovrhujú. Oni si jedine žela­jú „mať dobrý čas a prosperovať“. Dnešná Cirkev je presne zobrazená Samotným Pánom v Zj. 3:17! Preto väčšina veria­cich tam sa nachádzajúcich ne­mô­že dospievať na Jeho sy­nov a dcéry a oku­povať Jeho Dom! Či to vidíte? Veríte to­mu? Pán vyhlásil, že v Jeho Dome Izraela On našiel zprofa­nova­ných a bezbožných prorokov a kňazov. (Jer. 23:11, slov. text chybný a nejasný) Či vskutku veríte, že takéto niečo je abso­lútne nemožné v Jeho Novozákonnom Dome Cirkvi?

Pán síce „neodvráti Svoje oči od spravodlivého…“, no ale  „Aj im otvára ucho pre disciplínu a prikazuje im, aby sa odvrátili od neprávosti… Lebo AK NEPOSLÚCHNU, ZAHYNÚ MEČOM  a zomrú  v nevedomosti.“ (Job 36:7-14)

A keď nemôžete uveriť alebo si predstaviť, že potrebu­je­te dis­ciplínu a kázeň, potom sa rozpamätajte na svoje deti. Pokiaľ sa s nimi hráte a máte zábavu, všetko je dobré a oni sú také roztomilé a prítulné. Akonáhle ale začnete od nich vyžadovať akúkoľvek disciplínu, okamžite začnú ukazo­vať svoje „pravé farby“, čo je v ich roztomilých malých du­šič­kách, t.j., diabolský charakter, tvrdohlavosť, sebeckosť, zlo­myseľnosť, závisť, nepo­sluš­nosť, arogancia, atď!

Prečo si po­tom myslíme, že ako deti Božie sme my roz­­diel­ni? Či sa snáď chováme pred Bohom inak, než naše ne­dis­ci­pli­nované deti? Predtým, než sme vyslobodení, všetci sa chováme rov­na­ko. Pokiaľ sa Boh s nami „hrá“ a žehná nám, my sme dob­rí. Akonáhle nás On začne disciplinovať, zač­ne­me uka­zo­vať naše „pravé farby“. Hovorím vám snáď akési ta­jom­stvá, alebo prav­divé fakty nášho pozemského a tiež du­chov­ného života?

Začínate vidieť, že Boh nemá záujem hrať sa s nami (dospe­lými) na sladké náboženské hry? Toto nikdy nebolo Jeho záujmom, či cieľom. Napokon, nie je na to čas. Po dlhých stá­ro­čiach temnôt, Pán potrebuje našu ochotu prijať od Neho to, čo nám ukazuje, prikazuje, ako nás posudzu­je, vedie a pripra­vu­je pre Svoj Príchod.

Načo bolo potrebné, aby prišiel Ján Krstiteľ? Som si cel­­kom istý, že to viete. Aby kričal v pustatine„Kajajte sa… Pripravte cestu Páno­vi…“ (Mt. 3:1-3// Iz. 40:3)

AJ DNES JE POTREBNÉ TO ISTÉ – kričať v duchovnej pusta­tine tohto sveta k Cirkvi: „Kajajte sa… Pripravte cestu Páno­vi…“ (viď tiež  Mt. 25:6) Viem, že som tiež jeden z tých malých hlasov povolaných, aby kričali k Cirkvi v jej du­chov­nej pustatine a to aj cez túto knihu. Ten kto má ucho na počutie, nech po­ču­je. (Mt. 11:15; 13:9,43, atď.)

Musíme začať vidieť a rozumieť, čo Boh dnes robí, ako to robí a aký je v tom náš úkol. Evan­jeli­zá­cia nie je všetko! Kázanie Slova Božieho nie je všetko! Je to iba ČASŤ Jeho Vôle potrebná pre Plnú Spásu človeka. Zmena našej nátury z tej, čo má Satan do tej, čo má Kristus – TO JE VŠETKO! Potrebujete poznať samých seba pred­tým, než by ste chceli, či mohli spo­lu­pracovať s Bohom na vy­pra­covávaní a doko­náva­­ní vašej Plnej Spá­sy (Fil. 1:6; 2:12), a aby ste sa tým stali živou časťou Jeho Domu.

Mali by sme byť šokovaní, keď sa dozvedáme, čo je v  na­šom srdci a prečo, a tiež, že nemáme silu nič zmeniť na našej starej náture, starom hriešnom stvorení, jedine keď prijmeme svoj kríž a Silu Pánovho Ducha. Musíme si preto uvedomiť nasledovnú pravdu, a síce…

AK NÁŠ STARÝ ČLOVEK NIE JE UKRIŽOVANÝ A VYME­NE­­NÝ ZA NOVÉHO ČLOVEKA, KTORÉHO BOH STVO­RIL PRE NÁS VO SVÄ­­TOSTI A PRAVEJ SPRAVODLIVOSTI (EF. 4:24), POTOM MUSÍME ZAHYNÚŤ SPOLU S NAŠIM STARÝM ČLOVEKOM, KTO­RÉ­HO SME MILOVALI VIAC, NEŽ NÁŠHO NOVÉHO ČLO­VE­KA! (Mt. 16:24-26// Mk. 8:34-38// Lk. 9:23-26) NIKDY NEMÔŽEME ŽIŤ V DOME BOŽOM – V KRISTOVI –  V NA­ŠOM STAROM ČLOVEKU, V STAREJ, HRIEŠNEJ A NEUKRIŽOVANEJ NÁTURE. NIKDY!

Porovnajte túto pravú Večnú Vôľu Boha, Jeho Slova, Jeho Plánu plnej Spásy s vašími boho­služ­ba­mi, nedeľnými, či sobot­ňaj­šími školami, modli­tebnými, či biblickými stret­nuti­ami, obe­cen­stvami domácich skupín, spo­lo­­čenstvami, a vidzte, či HOCI­KTORÁ ČASŤ TEJTO VÔLE BOHA je u vás ko­naná, alebo aspoň uvážená a kázaná.

Začnime vidieť, uvážme a ro­zumejme tejto základnej pod­­­sta­­te nášho Večného Života v Prítomnosti Nášho Otca v Nebe­siach. On nie je spokojný iba so spasenými jedno­tliv­cami, On musí mať Svoj Dom–Telo Kristovo, Plne spase­ných, dospelých synov Božích a dcéry Božie. Či je to ťažké vidieť?

Súhlasím, že je ľahké prísť a sadnúť si vo „vašom“ ko­stole, či modlitebni, hrať a zaspievať si nejaké náboženské piesne, načúvať zaujímavej kázni (ba robiť si aj poznámky do zošita), dať do košíka, či do zvon­če­ka milodar, potom ísť domov spo­koj­ní a veriaci, že všetko je v poriadku! Ale, je Pán naskutku spo­koj­ný? Či sa JEHO niekedy niekto z vás opýtal túto otázku? Opýtal sa niekto JEHO, ako sa ON díva na váš zbor, kongregáciu, spo­ločenstvo, vaše bohoslužby, vašu činnosť? NIE! Ako to viem? Pretože som sám prešiel podobným náboženstvom cez mnohé roky! A vidím tú istú formu náboženstva pokračovať celé tie roky. Aj mne to zobralo hodne času pokiaľ som sa sám začal pýtať Pána také otázky! A On mi odpove­dal, a bol som šoko­va­ný, čo mi ukazoval[8].

Je prirodzené, že my všetci sa začíname učiť niečomu a niekde, a všetci začíname byť vedení do „nejakej pravdy“ a že to mô­že zobrať rok, či dva, aby sme začali niečo vidieť a počuť Pána. Aj ja som prešiel cez moju duchovnú detskú škôlku a ľudovú školu. Naučil som sa mnoho základných právd, zá­kladných faktov, mnoho biblickej histórie a mal som tiež potreb­né spoločenstvo a obecen­stvo.

Ja som naskutku veľmi vďačný mojím predošlým pasto­rom a starším pre moju základnú výchovu a vedenie a spo­ločenstvo, ktoré som v tom čase veľmi potreboval. Ale po­tom za tým, čo ďalej? Potom som bol na svojom, zpytujúc sa… je tu ešte niečo iné, niečo viac? Či toto je všetko?

Akonáhle ste obdržali potrebné náboženské informácie, ako­náhle ste boli schopní rozlíšiť Mojžiša od Áarona, Jakoba od Ezava, Naomu od Ester, Petra od Pavla, Kornélia od Piláta, atď., zdanlivo ste dosiahli váš vrchol. Mohli ste si tam posta­viť stan a započať vašu večnú stagnáciu! A hoci sa to môže zdať ne­uve­ri­teľ­ným, predsa, mnohí veriaci robili a stále robia presne to isté. A kto je vlastne na vine? Viete?

Po takmer 2.000 rokoch, Cirkev mala byť dospelou a pri­­pra­ve­nou pre Pána a pre Boží Dom. Mali sme byť „syno­via-a-dcéry Boha“ tvoriac SPOLOČNÉHO NOVÉHO ČLOVEKA V KRISTU JEŽI­ŠO­VI, inými slovami, NOVÉ ĽUDSTVO! Ale my môžeme byť hor­ší, než bola Prvotná Cirkev; detinskejší, ustrašenej­ší, nejed­not­nej­ší, lenivejší, arogantnejší, sebec­kej­ší, nepo­sluš­nejší (hoci aj vzde­­la­nejší), samoľúbejší a, áno, mu­sím to pove­dať… hlúpejší. Božia spokojnosť a Jeho koneč­ný cieľ nemu­sia vôbec byť na našom zozname!

STAV CIRKVI JE­ŽI­ŠA KRISTA JE DNES VEĽMI SMUT­NÝ: ŽIADNA DISCIPLÍNA, ŽIADNA AUTORITA, ŽIADNA POSLUŠ­NOSŤ SLOVU, ŽIADNY SPRÁVNY CIEĽ, ŽIADNA PRAVDIVÁ VÍZIA, IBA SEBA-USPO­KO­JOVANIE A SNÍVANIE.

CIRKEV TOTÁLNE ZLYHALA VO SVOJOM VEĽMI DÔLE­ŽI­­TOM POVOLANÍ A POSLANÍ V OBLASTI DUCHOV­NÉHO DO­SPIE­­VA­NIA ZNOVU-ZRODENÝCH VERIACICH!

Všet­ci vo Zvyšku to jasne vidia, iní to nemôžu vidieť, až do­kiaľ im Pán nedá duchovný zrak.

Preto Pán Sám musí zobrať za ruku každú dušu, ktorá si želá viac, než len to, čo dnešná Cirkev podáva. Nikto iný ne­musí byť naporúdzi dať takej duši viac, než len biblické informácie, nábo­žen­ské predstavenia, alebo emocionálnu zábavu. A tá duša musí potom kráčať s Pánom oddelená od všetkých tých nábožen­ských foriem a predstavení dnešných cirkevných organizácií, kde je „všetko pre každého“. V ro­ku 1969 som počul môjho bývalého letničného pastora, ako na jeho rádiovom vysielaní radil jednému dotazujúce­mu sa poslucháčovi: „Nemusíte chodiť do nášho zboru, hľadaj­te a vyberte si zbor, ktorý vám bude vyhovovať…“ HALÓ? Boh vie, kde chce mať toho človeka, kde on patrí a nie, kde sa to človeku páči a kde mu to osobne vyhovuje.

Či toto nie je úspech síl temna a zla držiac Pánových ľudí v takomto stave?… držiac ich od ich plnej a kompletnej Spásy, ako je to v úmysle a pláne Všemohúceho Boha? Dokonca ich držať v „zóne nebezpečia“, odkiaľ by mohli kle­s­núť zpäť, ba aj zahynúť? Naše srdcia by mali plakať.

Či by Boh naozaj dovolil, aby sa niečo takého stalo? Nuž, Boh to dovolil, inak by sa to nestalo! Boh dovolil, aby Jeho vyvolený ľud Izraela zahynul v pustatine čoskoro po ich „Spáse“, t.j., po ich odchode od faraóna (Satana) a jeho kráľovstva a po prechode Červeným Morom. Nie nutne „za­hy­núť na večnosť“ (Rim. 11:26), ale zahynúť v tomto svete (ako bol aj Holocaust). Či Boh zmenil Svoju Myseľ, alebo Vôľu ohľadne vyvoleného ľudu Nového Zákona, Cirkvi? Ani v tom naj­men­šom! Boh sa nikdy nemení. (Mal. 3:6,7)

S CIRKVOU JEŽIŠA KRISTA TO MÔŽE BYŤ HORŠIE, NEŽ BOLO S IZRAELOM. CIRKEV MÔŽE PRINÁŠAŤ PÁNOVI OMNOHO VÄČŠIU HANBU, NEŽ IZRAEL, KTORÝ NIKDY NEBOL ZNOVU-ZRODENÝ DUCHOM BOŽÍM, AKO JE CIRKEV! PRETO CIRKEV PREJDE VEĽ­KÝM UTR­PE­NÍM A SVÄTÍ BUDÚ DIABLOM TIEŽ PREMOŽENÍ… ČO JE TYP „KRESŤAN­SKÉHO HOLOCAUSTU-GENOCÍDY“! (Rev. 13:7)

Chcem sa s vami podeliť o moje hlboké presvedčenie, ako aj skúsenosti o tom, čo Boh dovoľuje a čo my robíme Jemu a väčšinou sme si toho neni ani vedomí.

Niekde na minulej stránke hovorím o ľuďoch, čo prídu do ich zboru, sadnú si a všeobecne „berú to poľahko“. Môžu ticho sedieť a načúvať, robiť si poznámky do zošitov, alebo skákať a oslavovať Pána spievajúc, plačúc alebo súc v extáze. Ako som už predtým napísal, bez ohľadu, ako sa ľudia v kongregácií chovajú, nikdy niet záruky, že Duch vykonal nejakú prácu niekde v ich duši – v srdci, mysli, či vôli. A môžem vám povedať veľmi pria­teľ­sky a otvore­ne – to nie je ich vina! Oni zvyčaj­ne robia to, k čomu sú vedení ich vodcami. Či ich vodcovia im dávajú Život Krista alebo iba náboženské vzde­lanie, tony náboženských pred­nášok, spevy zo spev­níka, emocionálne skúsenosti, či nábo­žen­skú zábavu?

<><><> 

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

< Spoj na knihu SLOVO ku CIRKVI >