Odosielanie# 93 – UZÁVER – Kapitola 5 – Časť 2 (Slovo ku Cirkvi)

Podobne, ako v mojích predošlých písomnostiach, aj v tejto knihe som bol na­smerovaný Duchom Pánovým pred­ložiť tú časť pravdy, ktorá nie je kázaná, učená, či vysvet­ľo­vaná v žiadnej potrebnej hĺbke, šírke, dĺžke a výške. (Ef. 3:17,18)

Veriaci sú takto silami temna a zla držaní v hlbokom pod­vo­de a v temnotách a veľmi málo služobníkov Božích sa o to stará. Krv miliónov bude čochvíľa vyžadovaná z rúk tých, čo boli povo­laní starať sa, ale sa nestarali. (Ez. 3:18-21)Je to srdcervúca situácia. Naozaj potrebujeme ďalšieho Jeremiá­ša, aby nad nami lamentoval v týchto posledných rokoch.

Napriek tomu verím, že existujú veriaci, ktorí začnú, ale­bo budú po­kračovať v borení sa za cenou vysokého po­vo­lania Božie­­ho na ich životy (Fil. 3:14) a to nielen kvôli sebe, ale aj kvôli mnohým ich bratom a sestrám.  Nebudú vy­hľadávať jedine seba-uspo­kojenie a pochvalu od ľudí, ale Božie uspokojenie a po­chva­lu. Ak bude potrebné, „odseknú si ru­ku, či nohu, či vylúpnu si oko“, aby sa dostali do Krá­ľovstva Nebeského. Či tomu veríme? Či tomu rozumieme? Pozrime sa teda ešte na jedno Slovo Božie súvisiace s Krá­ľovstvom nebeským a naším vstu­pom do neho.

Ako sme už ustanovili, žiadny veriaci nevstúpi do Krá­ľov­stva Nebeského len preto, že uveril v Spasiteľa, je zno­vu-zrodený a pokrstený alebo tam vstúpi náhodou, či ako­­si auto­maticky. Ak uverenie, krst vodou a odpustenie hriechov je všetko, čo v kresťanstve potrebujeme, potom načo sú nám ďalšie nespočetné pasáže Písma rozširujúce pravdivý obraz ďaleko za hranice sta­no­vené človekom? Táto „ľudská verzia“ Spásy mohla byť napí­sa­ná na jednej stránke Biblie! Potom pre koho a za akým účelom sú tam tie stovky ďalších strán a ďalších skutočností?

Fakt, ktorý chcem, aby ste uvážili a videli jeho realitu, je Slovo Nášho Pána hovoriace:

„A keby ťa pohoršovala tvoja ruka, odtni ju; lepšie ti je vojsť do Života zmrzačenému, než aby si mal dve ruky a šiel do pekla, do ohňa, čo nikdy nebude uhasený. Kde ich červ (stará hriešna duša) nezomiera a oheň nehasne.

A keby ťa pohoršovala tvoja noha, odtni ju; lepšie ti je vojsť do Života krívajúcemu, než aby si mal dve nohy a bol hodený do pekla, do ohňa, čo nikdy nebude uhasený. Kde ich červ nezomiera a oheň nehasne.

A keby ťa pohoršovalo tvoje oko, vylúp ho; lepšie ti je vojsť do Kráľovstva Božieho jednookému, než aby si mal dve oči a bol hodený do ohnivého pekla. Kde ich červ ne­zo­miera a oheň nehasne.

Lebo KAŽDÝ BUDE OSOLENÝ OHŇOM a každá obeta bude osolená soľou.“ (Mk. 9:43-49// Mt. 18:8,9)

NUŽ ALE! ČI NIEKEDY NIEKTO KÁZAL ALEBO VYSVETĽO­VAL TOTO SLOVO NÁŠHO PÁNA VO SVOJOM ZBORE, KONGREGÁCIÍ, ČI SPO­LO­ČENSTVE? NAOZAJ? Ja som nikdy nepočul toto Slovo ká­zať, ba ani spomenúť, čo len raz v celom mojom živote.

A ďalej, Pán tu NEHOVORÍ k pohanom a nedáva im výstrahu – oni sú už prekliati do pekla bez ohľadu na to, koľko rúk, či nôh si odseknú a koľko očí vylúpnu! Viďme, že PÁN TU VARUJE SVOJÍCH DVANÁSTICH UČENÍKOV! (Mk. 9: 35) A keď On varuje budú­cich dvanástich Apoš­tolov, potom zaiste varuje celú Cirkev a každého kresťana!

Čo tieto drsné Slová Nášho Pána pre nás dnes naozaj zna­menajú? My vieme, že kedykoľvek Pán hovorí, platí to v každom čase a pre každého veriaceho. Je preto viac, než želateľné ve­no­vať našu celú pozornosť tiež tomuto Slovu Nášho Pána a hľadať jeho pravdivý význam. Náš život a ko­nečný osud záležia na uve­re­ní Jeho každého Slova, včítane toho horeuvedeného. Uvážme teda to horeuvedené Slovo Božie.

Za prvé, Pán tu hovorí celkom jasne a doslovne o pekle a „ohni, ktorý nebu­de uhasený“. Pán opakuje fakt, že oheň nebude uhasený, tri krát, aby naozaj nikto z nás neminul túto životne dôležitú realitu. Potom Pán tri krát opakuje, že „ich červ nezo­mie­ra“, čo potvrdzuje, že NAŠA DUŠA JE NESMR­TEĽNÁ, či je ona svätá, alebo hriešna.

Ľu­dia po smrti neprestanú existovať, ale budú vedome trpieť v plameňoch na veky vekov bez toho, aby niekedy zhoreli. (viď tiež 2M. 3:1-3) Ich „červ“ znamená ich starú hriešnu dušu ovlá­da­nú starým hriešnym živo­tom, satanským charakterom, ktorý oni žili a nikdy nezapierali.

Za druhé, Pán hovorí symbolicky o „odseknutí“ ruky, či nohy alebo o „vylúpení“ oka. Naša ruka nás „pohoršuje“, keď to, čo robíme, pohoršuje Ducha Pánovho a Jeho Slovo! Naša noha nás „pohoršuje“, keď ideme na miesta, alebo kráčame cestami, kde by nás Duch Boží nikdy neviedol a kde je On pohoršený. Naše oko nás „po­horšuje“, keď sa díva na veci, ktoré pohoršujú Ducha a Jeho Slovo alebo keď ono riadi pohoršujúcu prácu našej ruky alebo pohor­šu­júcu chôdzu, či smer kráčania našej nohy. (príklad Žm. 119:37// Pr. 6:16-19, atď.)

„Odseknúť“ našu pohoršujúcu ruku znamená „zastaviť jej prá­cu“, ktorou pohoršujeme Ducha, porušujeme Jeho Slovo, spô­so­bu­jeme fyzickú i duchovnú škodu, či zranenia naším bratom, alebo iným ľuďom, slúžiac úče­lom síl zla a temna a nie účelom Pána. Podobne mô­žeme inter­pretovať „od­sek­­nutie“ pohor­­šu­júcej nohy alebo „vylúp­nu­tie“ pohoršu­júce­ho oka.

Pohoršenia, previnenia, priestupky sú ako hriechy, kto­rý­mi môžeme pohoršiť alebo trápiť nielen Ducha Svätého (Ef. 4:30), ale tiež bratov a sestry a iných ľudí. Previnenia ovšem pri­nášajú „beda“ tomu, cez ktorého previnenie, pohor­še­nie prichádza (Mt. 16:23; 18:6,7) a tie „beda“ môžu mať hrozné následky. (viď opäť strany 120-122)

Mali by sme sa teraz vrátiť ku téme našej vojny, bitiek a ná­si­lia. Jedno tajomstvo Biblie sa obyčajne rozlúšti iným ta­jom­stvom Biblie a tak je to aj v tomto prípade. Na dôva­žok ku Slovu v Mk. 9:43-49, uvážme ďalšie Slovo vyslovené Naším Pánom, kde On hovorí:

 „A odo dní Jána Krstiteľa až doteraz, Kráľovstvo Nebeské trpí nási­lím a TÍ NÁSILNÍ (NE-POKOJNÍ, NE-LENIVÍ, NE-SAMOĽÚBI) SA HO ZMOCŇUJÚ SILOU.“ (Mt. 11:12(37), slov. text je ne­presný a dáva skreslený obraz)

Toto Slovo platilo v prvom rade na Nášho Pána, ktorý pri­niesol toto Kráľovstvo na zem Sám v Sebe, kázal ho a trpel kvôli nemu NÁSILIE. Tiež platilo na Jána Krstiteľa, ktorý ho prvý začal ká­zať, (Mt. 3:1,2) aj na tých, čo uverili a boli ním pokrstení. Oni všetci trpeli NÁSILIE za to Kráľov­stvo. To Slovo práve tak platilo na všet­kých veriacich, ktorí neskôr tiež uverili a boli pokrstení inými a tým povolaní do Kráľovstva súc Pánom učinení kráľmi a kňazmi Bohu a Jeho Otcovi. (Zj. 1:6) Napokon, každý, kto v prav­de hľadá Krá­ľovstvo (Mt. 6:33) trpí určitým násilím.

Pán tiež povedal: „Zákon a Proroci boli až do Jána (Krs­ti­te­ľa); odvtedy sa káže Kráľovstvo Božie, a KAŽDÝ SA SILOU (NÁSILNE) TISNE DO NEHO.“ (Lk. 16:16)

Toto Slovo Nášho Pána tiež nebolo nikdy kázané a v prav­­de vysvetľované v žiadnej cirkvi. Ono je doslovne ka­meňom úrazu, keďže existuje presvedčenie, že všetci zno­vu­­zrodení veriaci idú do Kráľovstva automaticky, takže z ich strany nie je potrebné žiad­ne násilie! Ale, ako by sa pohani mohli kedy dostať do Krá­ľov­stva násilím, to tiež zostáva absolútne nepred­­stavi­teľ­né a totálne nevysvetlené. Satan aj toto Slovo urobil „tabu“, ako aj mnohé iné verše Pís­ma a tak premnohí kazatelia ich bez váhania obchádzajú.

Spomeňme si tiež na Slovo Boha zo samého začiatku dejín, kde On vyhlásil VOJNU medzi Sebou a Svojím Seme­nom a Satanom a jeho semenom. (1M. 3:15) Možno bu­de želatelné znova si prelistovať kapitolu 2. tejto knihy.

Pridajme teraz ku horeuvedeným pasážam Písma Slovo posla­­né do Cirkvi v Efeze. Duch Boží nám tu cez Pavla ho­vorí o našom zápasení a vojne proti silám zla a temna. (Ef. 6:12-17) A ďalej, pridajme k tomu Slovo Timotejovi, ktorý reprezentuje všet­kých predošlých pohanov, ako je mu rade­né vydržať tvrdé podmienky a byť dobrým vojakom Ježiša Krista. (2Tim. 2:3)

Napokon, poďme aj do Starého Zákona a pozrime sa tiež na duchovný obraz kráľa Dávida a jeho syna Šalamúna.

Dávid typizuje tých, čo milujú a slúžia Pánovi a ne­vá­ha­­jú bo­jo­vať proti Jeho nepriateľom. On je podľa srdca Pánov­ho a je pri­pra­ve­ný vykonať celú Jeho Vôľu. (Sk. 13:22) Pretože Dávid bol zapojený do mnohých vojen pre Pána a prelial veľa krvi, nebolo mu dovolené vybudovať Dom, či Chrám Boží, ale jeho syn Šalamún bol povolaný vybudovať Dom Boží. (1Par. 22:7-10) Šala­mún vo svoje sláve, majetku a mú­dros­ti (ale nie v iných črtách) typizuje Pána, ktorý prichá­dza, aby usta­no­vil Svoje Kráľovstvo.

Šalamúnov otec, kráľ Dávid zase pripravil všetok materiál potrebný pre výstavbu Domu Božieho: zlato, strie­bro, mosadz, železo, stavebné drevo a kameň. (1Par. 22:14, každý materiál má aj svoj duchovný význam, ale my sa tomu v tejto knihe nebu­de­me venovať)

My, Zvyšok, sme akoby kráľ Dávid, zapojení do vojen pre Pána, zápasíme a pripravujeme duchovný materiál (rôz­ne duše) pre výstavbu Domu Pánovho a tiež sme preliali veľa krvi. (viď str.116) Nevedieme vojnu iba kvôli sebe, ale tiež kvôli všetkým naším bratom a sestrám, ktorí tiež v srdciach túžia stať sa živým členom toho pravého Domu Boha a vstúpiť do Kráľovstva Nebeského.

Keď teraz spolu posúdime všetko horeuvedené, pravý a gran­diózny obraz sa nám vyjaví omnoho jasnejšie, než keby sme sa dívali na každé Slovo separátne.

Pán nás nenecháva na žiadnych pochybnostiach, že MY SME VO VOJNE bijúc sa a zápasiac so silami zla. Že našim úkolom je zápasiť a zničiť kráľovstvo zla a temnoty a to najprv v našej duši. Inak Kráľovstvo, ktoré je v nás (Lk. 17:21(16)) nemôže byť násilím nasto­lené z nášho ducha do našej duše.  (viď str. 68) Potom má­me po­môcť naším bratom a sestrám zápasiť a zničiť to isté krá­ľov­stvo zla a temna v ich dušiach. Potom musíme zápasiť a zví­ťa­ziť nad vplyv­mi ľudí a ich organizáciami, ktoré slú­žia týmto silám zla a temna. Oni všetci stoja v našej ceste! Niektorí veriaci už možno objavili tento fakt, iní ešte nie.

Musíme rozumieť, že náš cieľ, čo je Kráľovstvo Nebes­ké, nám nepadne do lona náhodou alebo odkadesi. Že musí­me pou­žiť NÁSILIE voči silám temna, aby sme tam vstúpili! NEMÔŽEME JEDNAŤ MIERUMILOVNE SO SILAMI PEKLA, KTO­RÉ STOJA V NAŠEJ CESTE DO KRÁĽOVSTVA A BRÁNIA NÁM TAM VSTÚPIŤ! Musíme byť pripravení aj „odseknúť“ našu nohu, či ruku, či „vylúpiť“ oko, ak je to potrebné, aby sme sa tam dostali! (Mk. 9:43-49) Prečo toto všetko?

Nuž, EŠTE SOM NEPOČUL O VOJNE, KDE NEBOLO NÁSILIE,  kde ľudia nebolo ranení, ba aj ich končatiny odseknuté, zmr­za­čení, krívajúci, oslepení. Boli radi, že z toho vyviazli živí. Prišli ako víťazi a boli oslavovaní. Po Druhej Svetovej Voj­ne bola v Londýne veľká vojenská paráda pred Brit­ským Kráľom a Krá­ľov­nou. Pochodujúci vojaci dostávali veliký potlesk. Ale keď prišli na radu vojnoví invalidi vo vozí­koch, Kráľ a Kráľovna povstali a poklonili sa im na znak ich úcty a vďačnosti voči ním!

Je potom absolútne jasné, že KRÁĽOVSTVO NEBESKÉ, KTORÉ JE V NÁS TRPÍ NÁSILÍM! (Lk. 17:21) Je potom tiež jasné, že MY SAMI SA MUSÍME STAŤ NÁSIL­NÍ A ZOBRAŤ, PRI­VLAST­NIŤ SI KRÁ­ĽOVSTVO NEBESKÉ SILOU! Musíme byť NÁSILNÍ voči akej­koľ­vek si­le, veci, či osobe stojacej v našej ceste. NÁSILNÍ aj voči našej starej hriešnej a zlej náture! Musíme vlastniť BOJOVÉHO a nie lenivého DUCHA. Sú veľké sily, ktoré stoja v našej ceste a my ich všetky musíme premôcť! (napr. Zj. 12:11) Toto je Vôľa Nášho Otca a Nášho Pána Ježiša Krista pre nás – Mladuchu. Ježiš-Človek ich tiež musel všetky premôcť dajúc nám tým prí­klad, ako Ho nasledovať!

Tie dolu uvedené duchovné sily [okrem c)] boli tiež pro­ti Ježi­šo­vi Kristovi a teda sú aj proti nám a môžeme ich zoradiť do štyroch nasledujúcich skupín:

a) Kniežatstvá a mocnosti zla a temna v povetrí a na vy­so­kých miestach, ich pokušenia a diela zla. (Lk. 10:17-19// Kol. 2:15// Ef. 6:12// 1Jn. 3:8, atď.)

b) Svet so svojími pokušeniami a chlípnosťami. (Jn. 16:33// 1Jn. 2:14-16; 5:4, atď.)

c) Náš „starý človek“, čo je naša telesnosť, karnalita, stará nátura a samo­vôľa. (Jn. 5:19,30; 8:28,29; 15:5// Rim. 8:13// 2Kor. 7:1// Ef. 4:22// Kol. 3:5, atď.)

d) Kniežatstvá a mocnosti vnútri Cirkvi a Izraela. Fa­­ri­­zeji a zá­konníci Starého aj Nového Zákona, mnohí služob­níci v rôz­nych po­sta­­ve­niach a v rôznych náboženských orga­nizáciách, deno­mi­­ná­­ciách, sektách a spoločenstvách a tiež iní veria­ci, ktorí majú to isté srdce a moc držať vás od Krá­ľovstva Nebeského. (Mt. 23:13) Všetci nepria­telia Krista a Jeho Kríža, ktorí nikdy nebo­li podriadení ani Jemu, ani Jeho Duchu! (Fil. 3:18,19)

Horeuvedené duchovné fakty môžu byť naozaj šokujúce zprá­vy pre mnohých veriacich. Ale lepšie je byť šokovaný a začať veslovať, než pokračovať v spánku, či snívaní vo vašom člne, ktorý sa blíži ku vražedným vodopádom.

Ak je naozaj ťažké pre vás uveriť horeuvedenému alebo si to čo len predstaviť, potom by ste sa mali rozpamätať na vaše obrá­te­nie, alebo aj krst. Či ste to všetko začali a prešli bez problé­mov? Bolo to všetko „pokojné plachtenie“ bez váš­ho vlastného úsilia, alebo bez opozície? Opozície od va­ších priateľov, či rodi­čov, učiteľov, alebo od iných, alebo z  vašej vlast­nej duše? Nebo­la tam ani opozícia vo vašej mysli a srdci? A keď to nebolo všetko hladké pri štartovacej čiare vašej Spásy, o koľko menej hladké to musí byť pri cieľovej čiare? Opýtajte sa hocikto­rého maratónca.

Všetko to horeuvedené môže byť čírou pravdou, ale MY SVOJOU VLASTNOU SILOU NEMÔŽEME Z TOHO NIČ VYKONAŤ! PRAVDA? NUŽ TEDA, ČO UROBÍ­ME?

Vidím našu neschopnosť, čo si len zapamätať a roztrie­diť všetky tie horeuvedené fakty a nie to ešte ich realizo­vať v naších životoch. Aj v tomto musíme vidieť našu slabosť, nemohúcnosť, neschopnosť, nemožnosť vykonať čokoľvek bez pomoci a Sily Nášho Pána Ježiša Krista. A pokiaľ NEVIDÍME túto našu totálnu slabosť a neschopnosť, Pán nás nemôže použiť pre žiadnu význam­­nú službu voči Jemu Sa­mému a voči Jeho Cirkvi, ktorá je Jeho Telom.

Obráťme sa preto k tomu, čo ja verím, že je jedinou odpo­ve­­ďou, ktorá existuje pre všetkých nás, je jedinou nádejou, ktorá existuje pre všetkých nás, je tou jedinou silou, ktorú všetci potre­bujeme, aby sme boli úspešní absolútne, totálne a večne. Je to jedine a výlučne…

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

< Spoj na knihu SLOVO ku CIRKVI >