Odosielanie #96 – Uzáver – Kapitola 5 – Časť 5 (Slovo ku Cirkvi)

Nuž, je to veľká radosť pre môjho ducha a dušu, že mi bolo dovolené, ba že som bol aj povolaný spolupracovať s Duchom Pána a napísať horeuvedené Súdy Pána. (Pr. 21:15a)

Teraz som pripravený zakončiť túto knihu modlitbou Nášmu Milostivému, Milosrdnému a Milujúcemu Pánovi Ježišovi Kris­to­vi. Predsa však, Jeho Duch ma privádza ku jednej neobyčajnej udalosti v mojom živote, s ktorou sa chcem s vami podeliť v nádeji, že vám ona možno dá prak­tický obraz nás samých, ako nás Pán vidí pred, aj po našom Vykúpení.

Jedného dňa som navštívil slávnu väznicu na ostrove neďa­le­ko San Franciska v štáte Kalifornia, USA, nazývanú Alcatraz, kde boli držaní tí najne­bez­peč­nejší kriminálnici, keďže odtiaľ sa nedalo ujsť. Dobrovoľne som sa prihlásil, aby ma zavreli do jed­nej zo slávnych ciel-samotiek. Ťažké oce­ľo­vé dvere za mnou za­vre­li a zamkli a ja som sa našiel v absolútnej tme, tichosti a chlade. Vnútri cely nebolo nič jedine holé betónové steny, betó­no­vá podlaha, betónový strop s malým otvorom na ve­tra­nie a ďalšie železné mreže s okienkom pre kŕmenie väzňa.

Po nejakom čase som začal pociťovať hrôzu, ktorú tí väzni museli prežívať, čo tam ztrávili dni, alebo týždne bez toho, aby boli vypustení von, čo len na chvíľu. Jediné, čo mi tam chýbalo, aby som sa cítil ako v pravom prekliatí boli plamene ohňa a nejaká síra. (Zj. 20:15; 21:8) Našťastie, náš sprievod­ca si na mňa vzpomenul, po niekoľkých minútach dvere odom­kol a otvoril a ja som vyšiel von.

Predstavte si, že ste v samotkách, ktoré sú pre tých od­sú­de­ných na smrť a čakáte na svoju popravu. (Takto sme boli všetci pred Vykúpením v očiach Pána). Každý krát, keď počuť kroky na chodbe, vaša duša sa trasie strachom, či to už idú pre vás, alebo pre vášho suseda.

A potom jedného dňa sa dvere vašej cely lomozne otvo­ria a namiesto popravcu s okovami v rukách, zjaví sa vám slušne vyzerajúci úradník. Povie vám, že za vaše kriminálne činy bolo plne zadosťučinené, je vám odpustené a ste voľný človek! Či je to sladká zpráva? Dokážete ju naozaj pre­cítiť? Dokážete ju na­ozaj oceniť? Asi nie, ibaže by ste boli tiež zatvorení do podobnej samotky… aspoň na krátky čas, ako ja.

ALE POTOM vám je tiež povedané, že sú podmienky pre vaše prepustenie na slobodu: Musíte sa celý očistiť (ducha, dušu a telo) a obliecť is nové, čisté šat­y. (2Kor. 7:1// Ef. 4:22-24) Ale vy poviete: „Och, nie, nie, nie… ja to nechcem! Celé roky som chodil špinavý a oblečený do týchto handier, ja sa takto dobre cítim, som na to zvyknutý, ja nič nechcem zmeniť, ja len chcem von na slobodu taký, aký som.“

Potom je vám povedané, že sloboda je len pre nových, čistých ľudí v čistom oblečení a rozhodnutie splniť tie pod­mien­ky je vaše. Tiež, že dvere ne­zostanú otvorené navždy, ale jedné­ho dňa, o ktorom neviete, dvere budú opäť zavre­té, aby už nikdy neboli otvorené. Teda, ťažké dvere vašej samotky sú otvorené, ale vy stá­le se­díte vnútri a žmurkáte na slnečný deň a slobodu vonku, lebo vám nie je dovolené vyjsť von! Či radšej budete znova zavre­tý a tam zomriete, ako by ste boli očistení a oblečení do nového, čistého šatu? Čo poviete?

Či sa naozaj vidíte v tej situácií (vášho ducha a duše)? Ak nie, potom vedzte, že možno vás Pán vidí PRESNE v takých okol­nos­tiach, a želá si vám o tom povedať, potvrdiť to vo vašom vlast­nom srdci. On si želá vám pove­dať, že On nielen, že zaplatil za všetky vaše hriechy a zariadil všetko pre vaše prepustenie, ale že vám tiež pomô­že vo vašom očisťovaní a obliekaní sa do nové­ho, svätého a spra­vod­li­vé­ho človeka. On iba dlho, veľmi, veľmi dlho čaká na vaše rozhodnutia!

Horeuvedené je iba moja osobná skúsenosť a osobná pred­­stava. Ale pomerne dobre ju možno prirovnať ku pravej realite našej Spásy. Možno si to prečítate ešte raz… a ešte raz… a budete nad tým meditovať a uvedomíte si, že…

KRISTUS NEZOMREL ZA NÁS, ABY SME MOHLI NAVŠTE­VO­­VAŤ NEJAKÝ KOSTOL, ČI ZBOR, PRIPOJIŤ SA KU NEJAKÝM NÁBO­ŽEN­­SKÝM AKTI­VITÁM A SNAŽIŤ SA BYŤ „LEPŠÍMI“, AKO V MINU­LOS­TI! ON OTVORIL PRE NÁS DVERE DO NOVÉHO STVORENIA… A JEHO VÔĽA JE PRETVORIŤ NÁS NA NOVÉ NÁDHERNÉ OSOB­NOSTI VHODNÉ PRE TO NOVÉ NÁDHERNÉ STVORENIE!

KEĎŽE NÁŠ NOVÝ ČLOVEK BOL UŽ PRE NÁS STVORENÝ (Ef. 4:24), BOH ČAKÁ, KEDY „UMRIEME… VYZLEČIEME SI“ TO­HO STA­RÉ­HO A „OBLEČIEME“ A ZAČNEME ŽIŤ TOHO NOVÉHO ČLO­VE­KA! VŠETKO OSTATNÉ V NAŠOM KRESŤANSTVE BOLO, JE A BUDE ZBYTOČNÉ A BEZVÝZNAMNÉ, AK NEDOSIAHNEME TÚTO KONEČ­NÚ VÔĽU NÁŠHO OTCA NEBESKÉHO!

Čo ešte my veriaci potrebujeme počuť, alebo čítať, aby sme sa po­zas­tavili, pouvažovali, pripustili, že nie sme ne­omylní vo svo­jich srdciach a presvedčeniach a že je hodné si preveriť svo­ju budúcnosť vo Svetle Slova Všemo­húceho Boha? Som si istý, že sú celé zástupy veriacich, ktorí môžu čítať Mt. 25:6 a myslieť si, že je to udalosť v budúcnosti. NIE TAK!

POLNOC PRIŠLA A TEN KRIK UŽ AJ POVSTAL! Duch Pána kričí aj cez túto knihu. Počujete Jeho hlas? Hovorí jasne:

 „Hľa, ŽENÍCH PRICHÁDZA, VYJDITE MU V ÚSTRETY.“ (Mt. 25:6) Vyjdite Mu v ústrety so svojím otvoreným srdcom a urobte to teraz… nie zajtra… zajtra môže byť neskoro. Kričte k Nemu dokiaľ je čas, dokiaľ je On nablízku a vás počuje.

Bratia a sestry, tá posledná vec, ku ktorej ma Duch Boží na­sme­rováva je akoby vytlačiť do naších sŕdc ten pravdivý „oboj­stranný obraz“ Nášho Boha, Jeho Ciest a Súdov. Musí­me začať vidieť a u­vedomiť si, že Náš Boh používa oboje: DOBROTU a PRÍS­NOSŤ, LÁSKU a BIČ, DOBRO a ZLO, SLADKOSŤ a HOR­KOSŤ, MIER a TRÁPENIE a to voči všetkým, ktorých si On vy­volil za Svoj ľud, či už Izrael alebo Cirkev.

A musím opakovať v tomto mieste, že IZRAEL–CIRKEV sú v Jeho očiach JEDNOU ENTITOU. Stali sa vetvami jedného stromu s jedným koreňom (Rim. 11:16-24) a boli učinení JEDNÝM NOVÝM ČLO­VE­KOM (Ef. 2:11-16) preto­že Pán zničil nepriateľstvo medzi nimi. Preto, IZRAEL A CIRKEV SÚ SI BRATMI V KRISTU JEŽIŠOVI!

Čo Boh používa voči nám závisí absolútne na nás, na naších srdciach, na našej ochote a na naších rozhodnutiach. Boh preto používa…

…PRÍSNOSŤ voči všetkým tým, ktorí v minulosti padli alebo stále padajú aj dnes pokračovaním v ich pýche, aro­gancií, pokry­tectve, neprávostiach, strachu, nespravodlivos­ti, v za­ned­­bávaní, či v oponovaní Božiemu Slovu, Jeho Ces­tám a Sú­dom, v posmie­vaní sa Jeho poslom, v opovrhovaní Jeho Slovom majúc Jeho pro­rokov za bludárov a tým v zne­uží­va­ní Jeho Milosti (2Para. 36:15,16,19),

…DOBROTU voči tým, čo pokračujú v Jeho dobrote, v bo­rení sa za Jeho vysokým povolaním na ich životy, v tom, že sú ochotní poslúchať Jeho Slovo, ísť Jeho Cesta­mi, prijí­mať Jeho Súdy a byť takto pretváraní na Podobu Krista, Náš­ho Pána. Lebo AK BY SME MY neboli ochotní po­kra­čovať v Jeho dobrote, AJ MY BUDEME VYŤATÍ! (Rim. 11: 22⁽³²⁾, slov. text chybný)

PROSÍM, ABY STE ČÍTALI A MEDITOVALI nad týmto dôle­ži­tým Slovom Božím ukazujúcim BOŽÍ PRAVDIVÝ CHARAK­TER, JEHO CESTY, JEHO PRINCÍPY A JEHO SÚDY v Starom, aj v No­vom Zá­ko­ne. Boh nebude jednať podľa naších očaká­va­ní, nášho chápania alebo naších želaní. Jeho cesty a my­šlien­ky a tým aj súdy sú odlišné od naších. (Iz. 55:8,9)

Uvedomme si tiež, že NAPRIEK Svojej Veľkej Láske, Milos­ti, Milosrden­stvu a Túžbe, aby nikto nezahynul, ale každý do­šiel k pokániu (2Pet. 3:9), BOH PREDSA DOVOĽUJE, aby ne­po­slušní ľudia išli do večného zatratenia! Prečo? Lebo…

JEHO VEĽKÁ LÁSKA, MILOSŤ, MILO­SR­DEN­­STVO A TÚŽ­­BA NEZMENÍ ŽIADNY Z JEHO PRINCÍPOV NAŠEJ SPÁ­SY, ŽIADNU ČASŤ JEHO SLOVA! AK TEDA BERIETE DO ÚVAHY IBA JEHO LÁSKU, MILOSŤ, MILOSRDENSTVO A TÚŽBU, ALE OD­MIE­TATE BYŤ PO­SLUŠ­NÝMI JEHO SLOVU, STE ÚŽASNE POD­VE­DE­NÍ A ZOSTÁVATE V NEBEZPEČÍ ZTRATY SVOJHO VEČNÉHO ŽIVOTA!

Nemali by sme teda byť prekvapení, že Boh udeľuje aj trápenia aj potešenia. Trápenia tej časti Cirkvi, ktorá stále odmie­ta konať Vôľu Otca, a potešenia tým, čo konajú Jeho Vôľu alebo sú ochotní Ju konať alebo sa Ju učia konať.

*        *        *

PRETO, v súlade so všetkým horeuvedeným a súc povo­la­­ný Našim MILOSTIVÝM PÁNOM JEŽIŠOM KRISTOM, ja s ozajstnou ra­dos­ťou v srdci…

…V JEHO MENE UPOZORŇUJEM všetkých tých hore opí­saných aj v celej knihe spomenutých, ktorí budú pokra­čo­vať v odmietaní konania Vôle Otca podľa Jeho Slova. (Ez. 3:18-21) Oni prejdú cez celé prichádzajúce Utrpenie a vládu anti­krista. Budú vyhodení do vonkajšej temnoty, tam bude plač a škrípanie zubov. Bude od nich vyžadované, aby pre­moh­li svoje staré živo­ty, ukrižovali svoju telesnosť a to za veľ­mi rozdielnych pod­mie­nok a utrpenia a bolesti. Keďže odmietli ruku Milosti, aby ich vyslobodila a zničila ich telesnosť, budú daní do rúk Satana, aby on zničil ich teles­nosť a aby ich duch mohol byť spasený. (1Kor. 5:5) Keď ten čas temnoty, utrpenia, plaču a škrípania zubov na nich príde, oni aj v tom všetkom rozpoznajú predĺženú a akoby „Posled­nú a Najväčšiu“ Milosť Božiu voči ním.

…V JEHO MENE POTEŠUJEM tých, čo sú ochotní ko­nať Jeho Vôľu podľa Jeho Slova a byť pripravení aj trpieť za to. Lebo Pán utešoval a stále utešuje aj mňa, aby som aj ja bol schopný utešiť iných. (2Kor. 1:4,5) Lebo my všetci ideme cez trá­pe­nia, bolesti, ťažkosti, trampoty a utrpenia a to až do dneš­­ného dňa. Ale oni sú veľmi rozdielne, čo do charakteru, rozsahu, aj trvania. My trpíme „ešte pomálo“ pod milosťou Božou a tým sme zdokonaľovaní, upevňovaní, zmocňovaní a položení na pev­ný základ. (1Pet. 5:9-10) Naša plodnosť v známosti Nášho Pána je zaručená a náš vchod do večného Kráľovstva Nášho Pána Ježiša Krista nám bude bohato po­skytnutý. (2Pet. 1:1-11⁽³⁹⁾, niektoré výrazy vo veršoch 3,4 a 8 slov. textu nedávajú zmysel)

KONEČNÝ VERDIKT BOŽÍ JE JEDNODUCHÝ A JE TENTO:

TÝM, KTORÍ SÚ NEPOSLUŠNÍ A POHODLNÍ DNES, BOH PO­ŠLE BIČ A UTRPENIE A PEKLO. A NÁM, KTORÍ SME V UTRPENÍ, PRE­CHÁ­DZAME PEKLOM A SME POD JEHO BIČOM DNES, BOH POSIELA ÚTECHU A SLADKÚ LÁSKU. NECH JE POŽEHNANÉ MENO NÁŠHO PÁNA JEŽIŠA KRISTA. AMEN. (viď tiež Lk. 12:47-49; 16:25// Rim. 2:8-13)

KONEČNÉ TAJOMSTVO BOŽIE JE JEDNODUCHÉ A JE TOTO:

TO, PO ČOM SATAN VO SVOJEJ PÝCHE, ZÁVISTI, NEZÁVIS­LOS­­TI A NEPOSLUŠNOSTI VOČI BOHU CHTIVO TÚ­ŽIL (IZ. 14:12-14), PÁN BOH DÁ NÁM V NAŠEJ POKORE, NAŠEJ PONÍ­ŽE­NOS­TI, NAŠEJ TOTÁLNEJ ZÁVISLOSTI NA BOHU A NAŠEJ TOTÁLNEJ POSLUŠNOS­TI VOČI JEHO SLOVU V KRISTU JEŽIŠOVI!  (1Kor. 2:9// Jn. 17:22-24// Ef.. 2:6// 2Pet. 1:4// Zj. 3:12; 21:9-11) AMEN.

TEN, KTO MÁ SRDCE NA VIDENIE A CHÁPANIE, NECH VIDÍ A CHÁPE.

Modlime sa spolu…

♥        ♥        ♥

„Milovaný SPASITEĽ a PÁN JEŽIŠ KRISTUS. Veľmi Ťa osla­­vujem a chválim, ako aj Tvoje Sväté MENO. Veľmi Ťa obdi­vujem, aj Krásu Tvojej Svätosti, Tvojej Slávy, Tvojho Cha­rak­­teru. Plne spočívam na Tvojej Milosti a Láske A SLOVE a nikdy sa od nich nevzdialim. Nikdy Ťa neopustím, ani nezanechám! Toto si Ty mne sľúbil (Žid. 13:5-9) a toto je, čo aj ja Tebe sľu­bujem… mojou slobodnou vôľou a rozhod­nu­tím môjho srdca a duše (a, prosím Ťa, pomôž mi splniť môj sľu­b, lebo v samom sebe nemám síl na jeho vyplnenie).

Nemám ani najmenšej pochybnosti, kde ma vedieš a čo vo mne tvoríš. Teším sa na naše prvé osobné stretnutie, na našu Svadbu-Zjednotenie (Jn. 17:21), na náš spoločný Život, na našu budúc­nosť, ktorá nikdy neskončí v Tvojom Novom Stvorení.

Prihováram sa za každú dušu, ktorú si Ty predzvedel a vyvolil z tohto sveta pre Seba v týchto posledných dňoch predtým, než Ty prídeš. Tiež sa pri­hováram za každú dušu, ktorá sa pripojila ku tejto pokornej a úprimnej modlitbe vkladajúc dôveru do Tvojej Milosti a Milosrden­stva a SLOVA. My spolu stojíme pred Tebou, pred Tvojím Svätým Trónom, Pravdivý a Verný Svedok, KRÁĽ kráľov a PÁN pánov, Pravdivý a  Spravodlivý Sudca.

Prosím, daj každej takejto duši a srdcu VŠETKO, čo ona potrebuje v tomto čase podľa Tvojej Múdrosti, Moci, Milo­srdenstva, Milosti a Tvojho povolania na tú dušu , aby ona mohla výjsť víťazne a spolu s Tvojím DUCHOM dokon­čila Tvoje povolanie. Nech Ťa potešuje, PANE Slávy, dať nám to, čo sme si nikdy od Teba nezaslúžili, hoci sme to vždy od Teba potrebovali, aby Tvoja Sláva žiarila do celého Tvojho Stvorenia.

Pomôž nám preto PANE, aby sme obetovali na Tvojom oltári VŠETKO, čo je zlé, špinavé, ohavné a neprijateľné Tvojmu pohľadu a Tvojej Prítomnosti, zahrňujúc v to seba samých, naše staré životy, staré stvorenie. Pomôž nám obliecť si naše Nové Stvorenie, nové a čisté srdce, myseľ a vôľu – Nového Človeka – ktorý Ťa plne uspokojí na celú Večnosť a ktorého budeš môcť milovať na veky vekov. Pomôž nám rozbiť našu „alabastrovú nádobu – škrupinu našej duše“, našu hlinenú nádobu a pomazať s jej cenným obsahom Tvoju HLAVU; a vzdať sa všetkého, čo je pre nás vzácne pokiaľ si Ty v na­šom dome malomocných, lebo my všetci sme malo­mocní v naších nerozbitých alabastrových nádo­bách a nezasiatych pšeničných zrnách. (Mt. 26:6,7// 2Kor. 4:7// Iz. 6:5// Jn. 12:24). Napokon, uschopni nás pomazať Ťa pokiaľ je čas, aby sme Ťa nezačali hľadať, keď je neskoro. (Mk. 16:1)

Potom sa budeme všetci veľmi radovať v Tebe a tiež s  Tebou a budeme pravdivým potešením Nášmu Nebeské­mu OTCOVI, lebo On vyprojektoval vo Svojom Srdci túto našu Veľkolepú Spásu pred založením sveta a tým aj našu vlastnú budúcnosť  v Jeho Večnej Prítomnosti.

Túžim vyjadriť moju najhlbšiu vďačnosť, pravdivé ocene­nie, lásku a obdiv Môjmu Nebeskému OTCOVI, Môjmu SPASITEĽOVI a PÁNOVI JEŽIŠOVI KRISTOVI a NAJSVÄTEJŠIEMU DUCHU cez ktorého bolo všetko stvorené a dokonané. Nech je môj Nový Človek ovocím Tvojho diela, nech Ťa plne uspokojí a uctieva v duchu a pravde na veky vekov.

AMEN.

♥        ♥        ♥

E P I L Ó G

Tesne pred zadaním tejto knihy do tlače, Pán poskytol Svo­je záverečné slová cez brata T.Austína-Sparksa z jeho bro­žú­ry „Kráľovstvo, ktoré nemožno zatriasť, Časť 4“, pu­bli­­ko­vanej cez Golden Candlestick Trust, Twello, Holland­sko, strany 2, 3 a 4:

„My nemôžeme – nesmieme – dať Rimanom 8:28-29 do menšej kategórie, než ako Boží účel pre všetkých v Kristovi; to jest, nesmieme povedať, že toto je iba pre určitý počet v myšlienke Božej. Je to pre všetkých v Kristovi, a toto je Vôľa Božia pre všetok Jeho ľud, ale, ako to vždy bolo v tom­to prípade, väč­šina Pánovho ľudu v tomto spontánne ne­­­po­kračovala a Pán musel stále mať v ich strede, medzi ni­mi, či pred nimi skupinu, ktorá by stelesňovala, reprezen­to­va­la a vyjadrovala Jeho plnú myšlienku, aby ona bola službou zja­venia, službou posilňovania a napomínania Jeho ľudu. Je to nádoba posluhujúca v strede Jeho ľudu, a to nie­len ná­do­ba podávajúca špeciálne informácie, ale nádo­ba, kto­rá je stelesnením toho, čo Pán chce, aby Jeho ľud poznal a tým sa stal. Pavol sa sám dal do tejto kategórie a to osobným spôsobom…

…On sa dal do pozície toho, kto sa stal plným ste­les­ne­ním Božej myšlienky pre Cirkev, a teda, Pavol sa v celej pravde stal mužom dispenzácie (udeľovania milosti a spra­vod­livosti Božej v Novom Zákone); teda, osobou v kto­rej sa experimentálne sústredil všetok najvyšší zmysel dispen­zá­cie; a Cirkev, Telo Kristovo, súc najvyššou črtou tejto dis­penzácie, mala v tomto jednom mužovi svoje stelesnenie a vyja­dre­nie.

Nuž, a čo je pravdou u neho, ako individuálnej osoby v počiat­koch dispenzácie, musí byť pravdou a byť znova a znova opakované cez celú dispenzáciu v inštrumentoch (ná­do­bách), ktoré si Boh vybral; teda, že bude existovať živý hlas – nie hlas učenia, alebo iba hlas pravdy v technickom, či akade­mic­kom zmysle, nie iba hlas proklamovania niečo­ho, ale žijúce stelesnenie a vyjadrenie Božej myšlienky me­dzi Jeho ľudom. Slovo Božie pre takú nádobu v každom čase bude: „či budú počúvať, či tak nechajú“.  (Ez. 2:5)

Je veľmi ľahké z času na čas nechať všetko tak, sklesnúť pretože vaše posolstvo nie je žiadúce, pretože nevidíte jeho uplatnenie, niet preň miesta, alebo vidíte voči nemu takmer univerzál­nu opozíciu. Je ľahké uzavrieť, alebo zaujať taký postoj, že toto posolstvo nie je pre tento čas, ľudia nie sú preň pripravení, nie sú mu otvorení, proste, oni ho nechcú. „Či budú počúvať, alebo tak nechajú…“ je Slovo Pána pre inštrument (nádobu), ktorý On vyberá pre hocijaký Svoj účel. To jest, hoci budete hovoriť v pustatine, musíte s tým po­­kra­čo­vať; hoci nikto nebude počúvať, musíte ísť ďalej; hoci neu­vidíte žiadnu odozvu, iba univerzálny antagoniz­mus, musíte pokračovať so svojou prácou… „či budú počú­vať, či tak ne­chajú“.

Taká nádoba musí byť ustanovená podľa plnosti Božej myšlienky, a keď plnosť Božích myšlienok je synovstvo, ako prostriedok univerzálnej vlády (domínia) o ktorom tento list hovorí, univerzálnej vlády Krista, potom naša výchova ide podľa línie synovstva, lebo sme povolaní do tejto služby…

…Čo je základom pre výchovu synov? Je to kríž. Čo je vzorom pre výchovu synov? Je to Syn. Čo je sféra výchovy synov? Ona je v duchu.

AMEN.

brat  Hanola

…

< Spoj na knihu SLOVO ku CIRKVI >