ÚVOD – Kapitola 1 – Časť 2 – Odosielanie #114 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok

Mnohé pravdy som tiež získal cez mnohoraké životné skú­­senosti počas mojích 65-ich rokoch kresťanstva a počas 40-ich rokoch kráčania so Živým Pánom posluhujúc Ho veriacim v mnohých krajinách sveta. Jeho Pravda deklarovaná v tejto knihe bola „vpracovaná do života tých, ktorých mi Pán dal osob­ne, aby som sa o nich staral a pracoval formujúc v ních Krista. Preto, títo veriaci (hoci nie všetci) sú dnes „nové stvorenia“ (Gal. 4: 19(4)// 2Kor. 5:17// Gal. 6:15) kráčajúci po úzkej ceste (Mt. 7:13,14) a pretváraní sú na Podobu Krista. (Rim. 8:29(5)) Sú oni živými dôkazmi Jeho Pravdy konajúci Jeho Slovo. Oni sú tiež mojím OVOCÍM, KTORÉ ZOSTANE a bude príjemné pre Pána na veky vekov.

Preto Jeho duchovné Pravdy a fakty, ktoré nasledujú, ne­ma­jú byť brané jednoducho, ako doktríny, výsledky štúdií, alebo zaují­ma­vé nové pohľady na biblické záležitosti. Ja som bol ve­dený písať to, čo VIDÍM s Pánom, čo ŽIJEM pred Ním a čo si On želá dať nám, ako Svoje Svetlo a Súd o stave veriacich a Jeho Cirkvi v tomto kritickom čase. Toto tiež poukazuje na Jeho sku­toč­nú Lásku, Milosť, Milosrdenstvo, Trpezlivosť, Múdrosť a na Jeho Spra­­vodlivé Súdy voči Svojej Cirkvi.

Kedykoľvek Jeho Cirkev odbočí od Svetla Slova Božieho alebo sa nájde vo vážnom nebezpečí a nemusí si toho byť vedo­má, Pán dáva nanovo Svoje Svetlo, tiež Svoje varovania, Svoju pomocnú ruku a to suverénne bez čakania na modlitby veriacich takto ovplyvnených a v takom nebezpečí. Väčšina veriacich včítane mno­hých služobníkov nemusí ani vedieť, že oni môžu byť vo vážnom nebezpečí. Nemusia veriť, že Pán ich musí varovať; že On môže k ním dnes hovoriť aj na stránkach knihy, ako je táto, ktorá to kniha pre ních prichádza „odnikadiaľ“ a je napísana „nikým“. (1Kor. 1:27-29) Predsa však, je to Pán, ktorý si vyberá nádoby cez ktoré hovorí ku Cirkvi a nie človek a existuje mnoho veriacich a mnoho vodcov, ktorí stále nemôžu veriť tejto jedno­du­chej pravde Písma. Toto sú tí pyšní a nespravodliví veriaci, ktorí majú zlé srdce neochotné veriť. (Žid. 3:12) Ale ak oni neve­ria Jeho vyvoleným, či by mal Pán znova použiť „nemého osla“, aby k ním prehovoril a pokarhal ich v ich neprávosti a bláznov­stve? (2Pet. 2:16)

Ale táto kniha je v prvom rade napísaná pre tých veriacich, ktorí majú srdce, čo verí, je úprimné, poctivé a otvorené Pánovi pre Jeho Pravdu a Svetlo. Ja som zodpovedný za publikovanie toho, čo mi Pán dal a k čomu ma viedol, aby som vykonal a čo žijem pred Živým Bohom Jeho Milosťou. A vy ste zodpovední za to, že toto v úprimnosti a modlitbách uvážite vo svojom srdci, mysli a svedomí pred Živým Synom Božím, ktorý je tiež mojím Živým Svedkom (toto nie je maličkosť prehlásiť!) Ja definitívne nie som vaším sudcom a vy, čitatelia, definitívne nie ste mojími sudcami; nie ste zodpovední mne, ale Pánovi, ktorý je vaším Sudcom… a tiež mojím.

Naviac, táto kniha NEBOLA napísaná preto, že veriaci si ju želajú, alebo sa na ňu tešia alebo, že všetci budú ňou potešení. Práve naopak, mnohí veriaci a mnohí vodcovia budú nielen pre­kvapení, ale POHORŠENÍ Pravdou Boha, ako je nám Ona zjavená v týchto dňoch konca. Oni si neuvedomujú, že Pravda, ktorú tak desperátne potrebujeme predtým, než Náš Pán príde, nás musí najprv šokovať, ba aj pohoršiť, keďže je to často horká Pravda. Ale potom, keď sme ju prijali, stáva sa sladkou.

Takže, mnoho veriacich môže odmietnuť Pravdu a Svetlo zo Slova Božieho, ktoré im táto kniha prináša a môžu ma tiež ob­viniť z  rôznych vecí, ale bez toho, aby mi dali akékoľvek špeci­fické dôvody! Toto je veľmi známe divadlo „telesnosti“ a síl zla a temna a ja som ho zažíval mnohokrát. Takíto veriaci vždy súdia nespravodlivo a obviňujú vo všeobecnosti, ale nikdy nedajú ani jeden špecifický fakt, či príklad na ktorom zakladajú svoje obvi­ne­nia a nespravodlivé súdy. Nemajú ani jednu konštruktívnu myšlienku, či ochotu ísť podľa Vôle a Túžby Nášho Pána, ako sú nám oni zjavené v Jeho Svätom Slove a zvlášť na stránkach, ktoré nie sú nikdy kázané a vysvetľované veriacim.

Nech Pán odpustí takýmto veriacim, keďže oni dozaista ne­vedia, čo konajú. A možno, že niektorí z ních aj budú obrátení z ich duševného, pyšného a nespravodlivého človeka, na nového duchovného človeka a vyplnia Vôľu a Túžbu Otca Nebeského. Ja sa modlím Pánovi, aby preukázal Svoje Milosrdenstvo všetkým takýmto, keďže ich vidím, ako obete síl zla a temna neschopných vidieť samých seba a podvody v ktorých žijú a konajú.

Ja úpenlivo prosím každé úprimné srdce a dušu, ktorá mô­­že byť nespokojná s dnešnou formou kresťanstva a ktorá môže hľadať a zatiaľ nenachádzať uspokojivé odpovede a pomoc, po ktorej ona túži a ktorú potrebuje, aby čítala túto knihu v duchu modlitby, meditovala nad Slovom Božím, ktoré je tu pre­zen­tova­né a neodmietala, čo môže byť v tomto čase pre ňu nezrozumi­teľ­né. Pán je schopný vám dať priamo, či nepriamo všetko to, čo hľadá­te, ak Mu otvoríte svoje srdce a dušu.

*        *        *

Poďme teraz ku NAJDÔLEŽITEJŠEJ ZÁLEŽITOS­TI nášho živo­ta tým, že budeme definovať a objasníme si rozsah a účel VYKÚPENIA človeka a rozsah a účel SPÁSY človeka, ako DVOCH ROZDIEL­NÝCH ČINOV BOHA V KAŽDOM VERIACOM.

Viďme a chápme, že Náš Spasiteľ a Pán nám dáva toto Svetlo bez toho, aby sme sa my naň pýtali! Prečo? On vie, že „Jeho ľud je ničený kvôli nedostatku duchovnej znalosti Jeho Osoby“. (Hoz. 4:6 + 6:3) Jeho Osoba JE Pravdou. Ale Jeho Svet­lo poskytuje znalosť duchovných právd, ktoré človek nedokáže získať ani štúdiom, ani výzkumom akéhokoľvek druhu. Božie Svetlo a Pravda nemôže prichádzať z duše človeka, z jeho srdca alebo z jeho intelektu. Oni musia byť zjavené do jeho ducha Sa­mot­ným Bohom. Potom toto Jeho Svetlo musí prísť z jeho ducha do jeho srdca, ako viera a potom jeho srdce (ako časť jeho duše) musí byť uschopnené vidieť ho, alebo ho počuť a mu rozumieť. (Mt. 13:15) Toto Svetlo a duchovná znalosť Osoby Boha zjavené človeku Samotným Bohom spasí človeka od seba-zničenia a vy­produkuje ovocie, ktoré ZOSTANE navždy!

Nech nám Pán otvorí naše oči a dá nám duchovný zrak a nech je naše srdce otvorené a uschopnené vidieť a rozumieť, čo naša prirodzená duša nemôže nikdy vidieť, ani rozumieť. (1Kor. 2:14)

Väčšina veriacich úprimne verí, že ich duša je duchovná a nie naturálna, telesná pretože oni boli „znovu-zrodení“, ale oni nevidia a ne­rozumejú rozdielu medzi duchom a dušou. Toto je jeden taký tra­gický podvod, ktorý Pán odhalí v tejto knihe, aby sme ho mohli vidieť, chápať a byť pripravení pre Jeho Príchod a Súd. Náš život a osud vždy závisí na tom, čo vidímeveríme a čo robíme s touto našou vierou.

Viďme a rozumejme, že my všetci sme boli narodení, ako prirodzené (naturálne) stvorenia, aby sme žili v tomto prirodze­nom svete, ale my sme spasení do úplne iného sveta, do duchov­né­ho sveta, ktorý nemôžeme vidieť, chápať alebo si predstavovať našou fyzickou, či mentálnou náturou – prirodzenosťou. Na našu Spásu sa môžeme tiež pozerať, ako na náš prechod z našej priro­dze­­nej bytosti do úplne inej – duchovnej bytosti. Prirodzená bytosť nemôže kráčať po vode (Mt. 14:25), prechádzať cez zatvo­re­né dvere (Jn. 20:19) alebo vzniesť sa do povetria bez akých­koľ­vek mechanických prostriedkov (Lk. 24:51), atď. Ale duchovná bytosť môže. Všetky nasledujúce kapitoly tejto knihy by mali byť čítané a uvážené so zreteľom na tento monumentál­ny, logike vzdorujú­ci fakt a pravdu.

<><><> 

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

< Spoj na knihu TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH >