VYKÚPENIE ČLOVEKA – Kapitola 2 – Časť 2 – Odosielanie #116 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
REALITA NÁŠHO DUCHA
Náš duch je najinteligentnejší, najznalejší, najmúdrejší, najmocnejší a najživší orgán našej ľudskej bytosti po našom Vykúpení. Toto je faktom vďaka Prítomnosti Ducha Božieho v našom duchu. A my vieme, že Jeho Duch je Duchom múdrosti, rozumnosti, rady, moci, známosti a Duch bázne Pána. (Iz. 11:2)
Je napísané, že „oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani nevošlo do srdca (DUŠE) človeka o tom, čo Boh pripravil pre tých, čo Ho MILUJÚ. Ale Boh nám to zjavil (do nášho ducha) Svojim Duchom; lebo Duch zkúma všetky veci, veru, aj hlbiny Božie.“ (1Kor. 2:9,10)
Toto Slovo Božie nám hovorí, že náš DUCH pozná veci, o ktorých naša DUŠA (srdce a myseľ) nemusí mať ani zdanie! Inteligencia a tým aj dôležitosť a unikátnosť nášho ducha je ďalej ukázaná v nasledovnom Slove Božom:
„Lebo kto z ľudí vie, čo je v človeku okrem ducha človeka, ktorý je v ňom? Práve tak veci Božie nepozná nikto, iba Duch Boží. (1Kor. 2:11)
Inými slovami, náš duch pozná o nás všetko, aj veci (v našej duši) o ktorých ani my sami nevieme! Uvedomme si preto dôležitosť a úlohu nášho ducha v našej Spáse. Dva nasledovné verše (1Kor. 12,13) nám hovoria, že…
„my sme nedostali ducha sveta (do nášho ducha), ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo všetko je nám darované Bohom, o čom aj hovoríme, nie slovami, ktoré ľudská múdrosť učí (duša-myseľ), ale ktoré Duch Svätý (z nášho ducha) učí, porovnávajúci duchovné veci s duchovnými.“
„Bezcennosť“ našej prirodzenej duše tkvie vo fakte, že aj po našom Vykúpení je naša duša ovládaná, alebo vedená, alebo ovplyvňovaná duchmi tohto sveta a silami temna a zla cez ich podvody; nie je ovládaná Duchom Božím. Tento fakt je tiež potvrdený v nasledujúcich veršoch Slova Božieho, ktoré nám hovoria:
„Ale prirodzený človek (prirodzená, telesná duša) nechápe veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom (hlúposťou), ani ich nemôže poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať. Ale ten, kto je duchovný (získava svoje poznanie, múdrosť, inteligenciu, silu a život zo svojho ducha) posudzuje všetko, no on sám nie je posudzovaný od nikoho.“ (1Kor. 2:14,15)
Idúc do hlbších vecí a faktov ohľadne nášho ducha, pridajme ku horeuvedenému nasledovné svetlo zo Slova: „Je to Duch, ktorý oživuje (prináša život) telo (včítane krvi v ktorej je náš prirodzený život – 3M. 17:14) nijako neosoží; SLOVÁ, ktoré vám Ja hovorím, tie sú DUCHOM a sú ŽIVOTOM.“ (Jn. 6:63)
Toto je v súlade so Slovom Božím, ktoré svedčí samo o Sebe hovoriac: „Lebo Slovo Božie je živé (život prinášajúce)…“. (Žid. 4:12a)
Slovo Božie sľubuje opravdivým duchovným veriacim, že budú podobní Nášmu Pánovi, ba budú aj hovoriť, ako On, budú hovoriť Ducha a Život. Pán hovorí:
„Ten, kto verí vo Mňa tak, ako Písmo hovorí, rieky ŽIVEJ VODY potečú z jeho vnútra (kde naša duchovná, najvnútornejšia bytosť sa nachádza).“ (Jn. 7:38)
Hneď nasledujúci verš (39) naznačuje, že Pán hovoril o Svojom Duchu, ktorý sídli v nás. „Živá voda“ reprezentuje JEHO SLOVO, KTORÉ MY ŽIJEME (Ef. 5:26) a ktoré iba nesedí v našej pamäti. A „rieky“ reprezentujú opravdivú hojnosť Jeho ŽIVÉHO Slova v nás. To, čo teraz vyžaduje našu pozornosť je fakt, že Pán nám dal podmienku, aby toto horeuvedené bolo v nás pravdou. My musíme v Neho veriť TAK, AKO PÍSMO HOVORÍ! V celých zástupoch veriacich toto nie je pravdou; preto v ních neexistujú žiadne rieky živej vody. Toto bude ďalej diskutované v kap. 3.
Keď teraz uvážime horeuvedené Slová Božie, musíme si všimnúť nasledovného. Náš prirodzený život je v našej krvi (3M. 17:14), preto náš prirodzený, duševný život NIČ neosoží! Duchovia, ktorí okupujú, ovládajú alebo inak riadia, či ovplyvňujú našu dušu po našom Vykúpení, nie sú z Boha, oni formujú TELESNOSŤ NAŠEJ DUŠE. „Telesnosť“ (karnalita), jej pôvod, charakter a činnosť v nás bude diskutovaná neskôr.
Naše slová, ktoré vychádzajú z našej prirodzenej duše nie sú ani Duchom, ani Životom, oni sú (duchovnou) smrťou! Tento fakt má nesmierny význam v celom našom kresťanskom živote na zemi. On určuje hladinu nášho duchovného života a tým aj štýl a náplň nášho pozemského života, ktorý žijeme. On tiež určuje náš osud a cestu, ktorou k nemu prídeme. Ak toto nie je NAJDÔLEŽITEJŠIA ZÁLEŽITOSŤ v celom našom kresťanskom živote, potom ja v pravde neviem, čo je.
DUCH BOŽÍ V NAŠOM DUCHU JE NAŠOU ZÁRUKOU, ŽE MÁME VŠETKO, ČO POTREBUJEME TERAZ, AJ V NAŠEJ BUDÚCNOSTI. BOH UŽ VŠETKY NAŠE POTREBY NAPLNIL V KRISTU JEŽIŠOVI (Fil. 4:19) A VŠETKY JEHO BOHATSTVÁ SÚ NÁM K DISPOZÍCIÍ V KRISTOVI SAMOM, ALE NIE MIMO NEHO.
TÁ DÔLEŽITÁ OTÁZKA PRE NÁS JE TÁTO: SME MY SCHOPNÍ ČERPAŤ Z TÝCHTO NEDOZIERNYCH BOHATSTIEV KRISTA, Z NEKONEČNÝCH POKLADOV BOHA A UŽÍVAŤ ICH V NAŠOM POZEMSKOM ŽIVOTE? UŽÍVAŤ ICH V NAŠEJ DUŠI A TIEŽ V NAŠOM TELE? AK JE TO MOŽNÉ, ČO AJ JE, POTOM AKO TO MÔŽEME UROBIŤ?
Z mnohých naších životných skúseností my vieme, že nedostávame mnohé z vecí, ktoré si žiadame od Boha. Môžeme sa zpýtať prečo? Ale otázka skôr je: Sme my V Kristovi v živých skúsenostiach, alebo len doktrinálne? Ak rozumieme a veríme napísaným doktrínam, potom sme V Kristovi len doktrinálne, potencionálne, ale nie v živote našej duše, keďže také mentálne chápanie a viera (o učení) nám nedáva žiadne životné skúsenosti. To je ako žiť na Rajskom Ostrove, alebo iba čítať o ňom, alebo „byť na ňom“ prstom na mape. Je v tom rozdiel? Zaiste, a to obrovský.
MY V ŽIADNOM PRÍPADE NEMÔŽEME DÚFAŤ, ŽE ČÍTANIE, POČÚVANIE ALEBO AJ UVERENIE BIBLICKEJ DOKTRÍNY UROBILO POTREBNÚ ZMENU V ŽIVOTE NÁŠHO DUCHA A DUŠE!
Práve tak, žiadne množstvo kázania nevykoná žiadnu živú zmenu v našej duši. Ono môže zvýšiť naše znalosti, chápanie aj našu vieru, ale žiadna duchovná práca v našej duši nie je vykonaná len čítaním, počúvaním, chápaním alebo uverením niektorých slov, či pasáží z Biblie. (Jak. 1:22-24). Nemôžeme teda čerpať z Krista Jeho Život, ktorý obsahuje všetky Jeho bohatstvá, len preto, že sme načerpali z Biblie viac znalostí! PRÁCA DUCHA V NAŠEJ DUŠI je absolútne nutná, aby sme dosiahli Život skrytý v literách, ktoré čítame alebo počúvame alebo intelektuálne rozumieme. Táto nutná práca je takmer vždy konaná v našom dennom praktickom živote a nie nutne na miestach (napr. kostoly, auditóriá), kde sme tie nové znalosti, možno aj novú vieru, nadobudli.
Na tomto mieste uvediem živý príklad z času Kristovho ukrižovania a jeho význam, čo sa týka tej dôležitej otázky obdržania prístupu k Jeho Životu Večnému a k Jeho duchovným bohatstvám.
Keď Pán vydýchol Svojho Ducha a zomrel na kríži Kalvárie, Nový Zákon, ktorý bol v Jeho Krvi, vošiel do platnosti. (Mt. 26:28// Mk. 14:24// Lk. 22:20// 1Kor. 11:25) Ale v tom istom čase sa odohrala ďalšia vec – opona, ktorá visela v Chráme a rozdeľovala Sväté miesto od Najsvätejšieho miesta bola ROZTRHNUTÁ vo dvoje a to zvrchu nadol. (Mt. 27:50,51// Mk. 15:37,38)
Táto opona rozdeľovala Najsvätejšie miesto, kde Boh bol Prítomný, od Svätého miesta, kde Boh nebol prítomný. Keď ju Boh roztrhol, On, cez Krv Kristovu, otvoril cestu k Sebe, do Svojej živej Prítomnosti a to pre každého skutočného veriaceho, ktorý premôže, zvíťazí!
Táto fyzická opona v Starom Zákone reprezentuje duchovnú oponu v Novom Zákone, kde MY SME tým Chrámom. (1Kor. 3: 16,17) A tá istá opona sa nachádza medzi naším DUCHOM, kde Boh je Prítomný, a DUŠOU, kde Boh nie je Prítomný v čase nášho Vykúpenia. Táto NAŠA OPONA MUSÍ TIEŽ BYŤ ROZTRHANÁ, aby sme dosiahli prístup do Prítomnosti Boha v našom duchu. NAŠA OPONA JE NAŚA TELESNOSŤ, naša hriešna nátura, náš starý človek. Je ona duchovnou oponou formovanou duchmi temna a zla v našej vykúpenej duši. Zastiera našu myseľ a pokrýva naše srdce (2Kor. 3:14-16(7)) a ona je tiež TRHANÁ (PRENIKANÁ) AKO UMIERAME NA NAŠOM KRÍŽI. Je trhaná (prenikaná) hlavne Slovom Božím. (Mt. 16:24// Žid. 4:12// Zj. 1:16, meč = Slovo Boha)
Pán hovorí, že my môžeme dosiahnuť a obdržať Jeho Život a všetky bohatstvá Jeho Života, ktoré sú nám k dispozícií V Ňom, práve CEZ NAŠU OPONU. Táto opona, toto rozdelenie, táto bariéra medzi naším duchom a dušou musí byť zničená procesom SPÁSY NAŠEJ DUŠE, ktorý musí nasledovať naše Vykúpenie a náš krst vodou. (Fil. 2:12b) Tento proces je definovaný a opísaný v kapitole 3 a tiež v neskorších kapitolách tejto knihy. Je on tou NAJDÔLEŽITEJŠOU ČASŤOU NAJDÔLEŽITEJŠEJ ZÁLEŽITOSTI v živote všetkých veriacich. Či vidíme tento fakt? Môžeme sa snáď pýtať, prečo je on tou najdôležitejšou časťou?
NAJVÄČŠÍ PODVOD DIABLA, KTORÝ OVPLYVŇUJE CIRKEV PO MNOHÉ STÁROČIA, SA TÝKA SPÁSY NAŠEJ DUŠE, NIE SPÁSY NÁŠHO DUCHA, ČO JE NAŠE VYKÚPENIE. AK BUDEME IGNOROVAŤ TÚTO NAJDÔLEŽITEJŠIU ZÁLEŽITOSŤ NÁŠHO ŽIVOTA, AKO VYKÚPENÝCH VERIACICH, DOPUSTÍME SA NAJVÄČŠIEHO KARDINÁLNEHO OMYLU NÁŠHO KRESŤANSTVA S NEDOZERNÝMI A EXTRÉMNE VÁŽNYMI DÔSLEDKAMI, KDE MNOHÍ VERIACI MÔŽU STRATIŤ SVOJU SPÁSU A ŽIVOT VEČNÝ PRÁVE V DÔSLEDKU TOHTO HLBOKÉHO PODVODU DIABLOVHO.
Keďže Plná Spása duše veriaceho je podmienená tiež jeho krstom vodou, uvedieme najprv podstatu krstu vodou a jeho skutočný význam.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…