VYKÚPENIE ČLOVEKA – Kapitola 2 – Časť 3 – Odosielanie #117 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
KRST VODOU
Slovo Božie nám jasne hovorí nasledovné:
1. „Ten, kto uverí (je vykúpený) A JE POKRSTENÝ bude spasený; ale ten, kto neuverí (nie je vykúpený a teda ani pokrstený) bude PREKLIATY.“ (Mk. 16:16)
2. „A JEŽIŠ, potom čo BOL POKRSTENÝ, vyšiel z vody:“ (Mt. 3:16// Mk. 1:9,10)
Tieto dve pravdy Slova Božieho nám ukazujú veľkú dôležitosť krstu vodou a ona je nasledovná:
Prvá Pravda z Mk. 16:16 je nasledovná:
TÍ, ČO UVERILI V PÁNA JEŽIŠA KRISTA, ALE NEBOLI POKRSTENÍ POČAS SVOJHO POZEMSKÉHO ŽIVOTA ALEBO PODĽA PÍSMA, NEMUSIA SI VŠETCI UDRŽAŤ SVOJE VYKÚPENIE, ČI SPÁSU!
Táto horeuvedená pravda sa dotýka troch skupín ľudí:
1. Detí, ktoré umreli pred dosiahnutím veku uvedomenia si hriechu a teda svojej zodpovednosti, nemohli hrešiť a teda nemali z čoho činiť pokánie. Nepotrebovali byť pokrstené, keďže boli spasené také, aké boli, keď umreli. Platil na nich dar ospravedlnenia na život bez pokánia, ktorý bol zabezpečený Spasiteľom. (Rim. 5:18) Ale všetky tie deti, ktoré neskôr v ich veku došli ku uvedomeniu si hriechu a ktoré započali páchať hriechy, potrebovali pokánie a krst.
2. Dospelí, ktorí v srdci uverili, ale nemali reálne príležitosti, alebo čas na pokrstenie sa, ako bol napríklad aj prípad kriminálnika ukrižovaného po pravici Nášho Pána. (Lk. 23:39-43) Tu tiež patria všetci tí, ktorí budú „volať na Meno Pána“ (Sk. 2:21// Rim. 10:13) v nebezpečných situáciách (Veľké Utrpenie) kedy ich životy môžu byť na vážkach, alebo budú volať v strede teroru nemajúc žiadnej príležitosti na krst. Títo všetci budú vystavení procesu premáhania-zdokonaľovania ich duší po ich fyzickej smrti (pozri tiež detaily na stranách 206-208[8]).
3. Veriaci, ktorí neveria v krst, alebo sa oň nestarajú, alebo majú iné príčiny na otáľanie, alebo neboli pokrstení ponorením (Mk. 1:9// Rim. 6:4// Kol. 2:12// Joz. 3:17) alebo neboli pokrstení v Mene Otca a Syna a Ducha Svätého (Mt. 28:19) ALEBO v Mene Ježiša Krista. (Sk. 2:38) Všetkým tým, ktorí umreli ako nepokrstení, alebo nepokrstení podľa Písma, môže byť daná príležitosť premáhania-zdokonaľovania ich duší po ich smrti, ako tým v bode 2. Toto sa zvlášť dotýka tých, ktorí boli podvedení alebo inak pomýlení inými, alebo boli neznámi tohto Prikázania Písma v dôsledku ich nevedomosti a nie ich vinou. Neboli učení Písmu, ani vedení do jeho Pravdy ich vodcami. Všetci títo môžu dostať Svetlo od Pána týkajúce sa ich starého prirodzeného človeka a ich premáhania po ich fyzickej smrti AK neodpadli od viery pokiaľ fyzicky žili. (Žid. 6:4-6) Ak oni odpadli predtým, než fyzicky umreli, potom oni stratili svoju Spásu pred ich fyzickou smrťou (viď viac neskôr).
Druhá Pravda je tá, že aj Sám Ježiš, Syn Boží, musel byť krstený! Prečo? Či On nebol narodený z Ducha Svätého? Nebol On plný Ducha Svätého? Aký bol potom dôvod pre Jeho krst? Vo svojom duchu vidím tri dôvody pre Jeho krst:
1) Potreboval byť POMAZANÝ pre Jeho misiu Spásy človeka a to Mocou Ducha Svätého! Striktne hovoriac, až do chvíle Jeho krstu, Ježiš ešte nebol „Kristus“, čo znamená, „Pomazaný“. Jeho Pomazanie bolo hneď po Jeho krste zkúšané v pustatine Satanom pýtajúcim sa Ho hlúpu otázku: „Ak si Ty Syn Boží…“ (Mt. 4:3)
2) Pán svojím krstom naznačil dôležitosť Jeho nadchádzajúcej smrti a vzkriesenia, umretia STARÉHO hriešneho stvorenia včítane človeka, ako naturálneho stvorenia, a počiatok NOVÉHO STVORENIA včítane nášho Nového Človeka – nového stvorenia (2Kor. 5:17) a jeho Nového Života vychádzajúceho zo smrti.
3) On tým dal Svoju odpoveď všetkým veriacim, ktorí Ho budú nasledovať podľa Písma. (Mt. 16:24// Mk. 8:34// Lk. 9:23) Bez krstu nemôžeme obdržať (ďalší) dar Ducha Svätého (Sk. 2: 38), čo znamená, pomazanie pre našu misiu v pozemskom živote, ktorá obsahuje Plnú Spásu našej vykúpenej duše. Hoci my môžeme byť znovu-zrodení a Duch Svätý prebývať v nás (v našom duchu) predsa však potrebujeme silu Jeho pomazania, aby NÁS USCHOPNILA zapierať seba samého a brať na seba svoj kríž a nasledovať Ho. (viď tiež Jn. 1:12)
Môžeme teraz prehlásiť pravdu, ktorá je životne spojená s NAJDÔLEŽITEJŠOU ZÁLEŽITOSŤOU nášho kresťanského života diskutovanou v tejto knihe. Tá pravda je nasledovná:
AK NIE SME POKRSTENÍ PONORENÍM (Mt. 3:16a) NEMÔŽEME OBDRŽAŤ SILU – POMAZANIE DUCHOM SVÄTÝM – ABY SME MOHLI ČO LEN ZAPOČAŤ ŽIVOTNE DÔLEŽITÝ PROCES PLNEJ SPÁSY NAŠEJ VYKÚPENEJ DUŠE. (Jn. 1:12) NEMÔŽEME TEDA ANI NASLEDOVAŤ NÁŠHO PÁNA JEŽIŠA KRISTA, PRETOŽE NEMÁME SILU ZAPIERAŤ SAMÉHO SEBA A BRAŤ NÁŠ KRÍŽ A NASLEDOVAŤ HO (Mt. 16:24), POSLÚCHAŤ HO (Žid. 5:9) A VYPRACOVÁVAŤ NAŠU SPÁSU V BÁZNI A TRASENÍ! (Fil. 2:12b)
Význam nášho krstu vodou je v tom, že sme krstení DO Ježiša Krista, DO Jeho smrti a pochovaní S Ním na smrť; preto „tak, ako Kristus vstal z mŕtvych Slávou Otcovou, TAK AJ MY máme kráčať V NOVOTE ŽIVOTA“ (Rim. 6:3,4)
Ak je pre nás horeuvedené Slovo iba „literou v knihe“, ktorú čítame, s ňou súhlasíme a jej veríme, potom u nás nemôže existovať žiadne kráčanie v Novote Života pretože TEN NOVÝ ŽIVOT CHÝBA V NAŠEJ DUŠI! Kráčať v „novote Života“ znamená žiť Život, ktorý je Nový v našom DUCHU a MUSÍ sa stať Novým Životom aj v našej DUŠI pre naše pozemské kráčanie. Toto tiež môže byť chápané, ako „Zmŕtvychvstanie našej duše“! (viď viac v kapitole 3)
Pravdivý záver významu krstu vodou je, že je to naša verejná deklarácia našej viery zomrieť starému životu našej naturálnej, prirodzenej duše a byť vzkriesení k Novému Životu v našej duši. Tento proces spásy zaberie náš celý kresťanský život na zemi.
Je absolútne NEMOŽNÉ PRE NAŠU STARÚ, NATURÁLNU DUŠU ŽIŤ ŽIVOT DUCHA BOŽIEHO A TAKTO „KRÁČAŤ V NOVOTE TOHO JEHO ŽIVOTA“.
MEDZI NATURÁLNOU DUŠOU A DUCHOVNOU DUŠOU JE OBROVSKÝ ROZDIEL. NAŠU DUCHOVNÚ DUŠU (dušu, ktorá žije Duchom Božím) NEDOSAHUJEME ČISTE UVERENÍM V PÁNA JEŽIŠA KRISTA ALEBO POKRSTENÍM SA VO VODE. VŠETCI SME ŽILI V NAŠEJ NATURÁLNEJ DUŠI AŽ DO NÁŠHO KRSTU VODOU. AŽ PO NAŠOM KRSTE SME OBDRŽALI MOC PRE TRANSFORMÁCIU NAŠEJ DUŠE Z NATURÁLNEJ, PRIRODZENEJ NA DUCHOVNÚ.
NAPRIEK TOMU, VÄČŠINA VERIACICH POKRAČUJE ŽIŤ V ICH NATURÁLNEJ DUŠI AJ PO ICH VYKÚPENÍ A KRSTE VODOU! PRETO SÚ TAKÍTO NAZÝVANÍ „DUŠEVNÍ, KARNÁLNI, NATURÁLNI VERIACI“ A NIE SÚ SI TOHO VEDOMÍ. POKRAČUJÚ V ICH STARÝCH ZVYKOCH, V STAROM ŽIVOTE KRÁČAJÚCI PO STAREJ CESTE – ŠIROKEJ CESTE – KDE MÔŽU ŽIŤ A KONAŤ, ČO SA ICH DUŠI RÁČI, TAKŽE JE TO PRE NÍCH „KOMFORTNÝ KRESŤANSKÝ ŽIVOT“. ONI ANI NEPOZNAJÚ ROZDIEL MEDZI NATURÁLNOU, PRIRODZENOU DUŠOU A DUŠOU DUCHOVNOU A NIKTO IM NIČ NEPOVIE, ANI IM NIČ NEVYSVETLÍ. PREČO? NUŽ, OPÝTAJTE SA ICH VODCOV.
MNOHÍ Z ICH SAMOTNÝCH VODCOV NEVIDIA A NECHÁPU ROZDIEL MEDZI DUCHOVNÝM A NATURÁLNYM (duševným) ŽIVOTOM HOCI JE TO JASNE DEKLAROVANÉ V PRVOM LISTE PAVLA CIRKVI V KORINTE. PRETO NIE SÚ ONI SCHOPNÍ VIESŤ ICH KARNÁLNE „OVEČKY“ CEZ TENTO EXTRÉMNE DÔLEŽITÝ TRANSFORMAČNÝ PROCES Z NATURÁLNEHO DO DUCHOVNÉHO ŽIVOTA.
NATURÁLNA, TELESNÁ DUŠA ŽIJE NATURÁLNY ŽIVOT, ČO JE STVORENÝ ŽIVOT A JE CEZ ADAMA ZNEČISTENÝ, SKORUMPOVANÝ. JE TO HRIEŠNY A PRETO SMRTI PODLIEHAJÚCI ŽIVOT, ALE MÔŽE SA ON STAŤ VEĽMI NÁBOŽENSKÝM ŽIVOTOM. AVŠAK, KEĎ SI CHCETE TENTO NATURÁLNY ŽIVOT ZACHOVAŤ, STRATÍTE HO! (Mt. 16:25(3)// Mk. 8:35(8)// Lk. 9:24(8); 17:33(8))
DUCHOVNÁ DUŠA ŽIJE VEČNÝM ŽIVOTOM BOHA, ČO JE NESTVORENÝ ŽIVOT BOHA SAMOTNÉHO. JE TO BEZHRIEŠNY A PRETO NESMRTEĽNÝ ŽIVOT BEZ KONCA. AK STRATÍTE SVOJ NATURÁLNY ŽIVOT KVÔLI KRISTOVI, NÁJDETE HO… TENTO ŽIVOT BOHA, KTORÝ JE VEČNÝ!
Tieto horeuvedené fakty a pravdy sa stanú jasnejšie keď budú napojené na fakty a pravdy v nasledujúcej kapitole 3.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…