SPÁSA ČLOVEKA – Kapitola 3 – Časť 2 – Odosielanie #119 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
REALITA NAŠEJ DUŠE
Pán si želá, aby sme VIDELI a chápali Jeho základné Svetlo ohľadne našej DUŠE.
Adam a Eva boli bezúhonní, čistí a duchovní vo všetkých troch častiach ich bytosti: v duchu, duši a tele. Po ich hriechu neposlušnosti a páde všetky tri časti ich bytosti stratili ich duchovný charakter a živé obcovanie s Bohom tým, že stratili Ducha Božieho z ich ducha, duše a tela. Pred svojim pádom oni mali „Náturu-Charakter“ Boha, boli bezhriešni, žili svoj život V BOHU a Jemu slúžili. Cez ich neposlušnosť voči Bohu a poslušnosť voči Satanovi získali „náturu-charakter“ Satana. Stali sa „prirodzení-naturálni“ a hriešny vo svojom duchu a duši a tiež smrteľní vo svojom tele; stratili svoj život V BOHU a začali slúžiť Satanovi. Nemohli vo svojom novom hriešnom stave slúžiť Bohu, aj keby boli bývali chceli. (Rim. 6:16)
TOTO bola smrť Adama. Vo svojom duchu on bol separovaný od Boha okamžite; v tele zomrel ako 930 ročný. (1M. 5:5) Boh preto nedovolil Adamovi, ani Eve, aby v tom hriešnom, skorumpovanom stave jedli zo stromu Života a žili na veky, ale ich vyhnal z Raja a zo Svojej Prítomnosti. (1M. 3:22-24) Satan sa upriamil na žiadosti DUŠE Evy, na žiadosti jej srdca a predstavivosť jej mysli a týmto ju zviedol. (1M. 3:6) Adamova DUŠA nebola podvedená, ako bola Evina duša, predsa však on tiež jedol z ovocia (1Tim. 2:14) pretože MILOVAL EVU VIAC, NEŽ BOHA!
ĽUDSKÁ BYTOSŤ – TELO, DUŠA, DUCH – SA STALA LEGÁLNYM VLASTNÍCTVOM SATANA A ĽUDSKÁ DUŠA SA STALA HLAVNÝM TERITÓRIOM VŠETKÝCH SATANOVÝCH OPERÁCIÍ, SKUTKOV ZLA, KONŠPIRÁCIÍ, SPIKNUTÍ A PODVODOV V ŽIVOTE ČLOVEKA!
ČLOVEK SA STAL HRIECHOM SÚC NESCHOPNÝM VRÁTIŤ SA K BOHU, MAŤ S NÍM OBECENSTVO A OPÄŤ ŽIŤ JEHO ŽIVOT. ČLOVEK BOL ODSÚDENÝ NA ZÁHUBU A „NEBOLO CESTY“, AKO HO DOSTAŤ SPÄŤ!… TEDA, ASPOŇ V OČIACH SATANA.
Pán nezomrel len za naše hriechy, aby nám oni mohli byť odpustené, ale za našu CELÚ BYTOSŤ – ducha, dušu a telo, ktorá bola Satanom zničená súc odrezaná od Božieho Ducha cez neposlušnosť človeka. Človek sa stal naturálnym a teraz sa on musí znova stať duchovným. Preto Pravdivá a Plná Spása človeka obsahuje v sebe SPÁSU nášho DUCHA, DUŠE a nášho TELA! Všetky tri časti musia byť znovu nadobudnuté, vzkriesené, pretvorené a zachované nevinné až do Príchodu Nášho Pána. (1Tes. 5:23)
Pri našom Vykúpení sme boli usmierení s Bohom, náš životný vzťah s Bohom bol obnovený, boli sme opäť oživený voči Bohu, mohli sme opäť začať žiť náš život V BOHU… ale IBA V NAŠOM DUCHU, čomu hovoríme „znovu-zrodenie“. Ale naše TELO a DUŠA zostali pri našom Vykúpení „neobnovené“; ich život ešte NEBOL V BOHU, ale zostávali v naturálnom stave. Všetky naše fyzické a mentálne choroby a slabosti tiež poukazujú na tento duchovný fakt. V Duchu Božom niet žiadnych chorôb, ani slabostí, ani tam, kde On prebýva alebo vládne. Preto my musíme vyčkať na reštauráciu tých troch častí, ich zmŕtvychvstanie a spásu, ktorá bude učinená, keď Duch Boží prevezme SVOJU NADVLÁDU v týchto častiach našej bytosti a oni sa stanú duchovnými. Boh teda začína našu Spásu v našom DUCHU, pokračuje v našej DUŠI a končí s pretvorením nášho TELA.
Keďže naša duša zostáva po našom Vykúpení a krste vodou naturálna, musíme zamerať pozornosť na SPÁSU NAŠEJ DUŠE a čo ona podľa Slova Božieho potrebuje, aby bola pretvorená. Naša duša má ale svoju vlastnú VÔĽU, ktorá môže Bohu oponovať. Preto Boh pracuje v nás, aby sme boli OCHOTNÍ konať Jeho potešenie a nie vždy len naše vlastné. (Fil. 2:13(10))
Uveďme si tu dôležitý príklad zo Slova Božieho ukazujúci, čo je naša duša schopná konať a čo je jej skutočný duchovný stav potom, čo sme boli znovu-zrodení (vykúpení) a pokrstení. Keď nám Boh hovorí, aby sme „priniesli každú myšlienku do zajatia poslušnosti Kristovi“ (2Kor. 10:5b) to znamená, že myšlienky v našej mysli a srdci, čo sú orgány našej DUŠE, NIE SÚ Z KRISTA pretože NIE SÚ JEMU POSLUŠNÉ. Ak ale oni nie sú z Krista, potom zkadiaľ sú? Nuž, sú z nás, z našeho SEBA-SAMÉHO a tiež zo síl mocností temna a zla do tej miery, do ktorej naša myseľ a srdce sú stále nimi ovládané alebo ovplyvňované a nie sú od nich oslobodené a očistené.
Ale ak naše myšlienky nie sú z Krista, potom NIE SÚ ANI ZO SLOVA BOŽIEHO! Prečo? Pretože KRISTUS JE SLOVO BOŽIE! (Jn. 1:1,14// Zj. 19:13) Kristus nie je literou Písma, ale je Život, Pravda a Cesta, je pravdivým významom tej litery. Preto…
MYŠLIENKY NAŠEJ NATURÁLNEJ DUŠE NIE SÚ SCHOPNÉ DOSIAHNUŤ ŽIVOT A PRAVDIVÝ VÝZNAM SLOVA BOŽIEHO! KEĎ ŠTUDUJEME, UČÍME ALEBO KÁŽEME SLOVO CEZ NAŠU PRIRODZENÚ DUŠU, NEUČÍME, ANI NEKÁŽEME DUCHOVNÚ PRAVDU SLOVA, ALE NAŠU PRAVDU, ČO MY ROZUMIEME, ŽE JE PRAVDOU! MÔŽE TO BYŤ DOBRÉ A LOGICKÉ, ALE NEMÔŽE TO PRINIESŤ HĹBKU A PRAVDIVÝ VÝZNAM DUCHOVNEJ A PLNEJ PRAVDY, AKO JE ONA VDÝCHNUTÁ DUCHOM BOŽÍM. JE TO NAŠA PRAVDA, DUŠEVNÁ PRAVDA, NÁBOŽENSKÁ PRAVDA, INTELEKTUÁLNA PRAVDA, ALE NIE DUCHOVNÁ PRAVDA.
Ako je to možné? Ak sme po našom Vykúpení nenasledovali Pána podľa Jeho Slova v Mt. 16:24, potom si musíme uvedomiť, že náš kríž nebol nikdy privedený do akcie v našej duši a preto…
NAŠA DUŠA SA STALA NÁBOŽENSKOU, ALE NIE UKRIŽOVANOU, TEDA, NIE SVÄTOU, NIE SPRAVODLIVOU!
Čo to znamená? Pán ukazuje nasledovné:
NÁBOŽENSKÁ DUŠA je dušou z ktorej prirodzený, karnálny charakter nezmizol, ale sa stal náboženským. Ona študuje a získava znalosti z Biblie, rozumie Slovu a kresťanstvu jej vlastnou cestou. Môže pracovať pre Pána a byť zaujatá v mnohých aktivitách jej zboru, či komunity, všetky svoje cesty vidí čisté a správne, (Pr. 16:2(11)) ale nevidí nič v duchu, napriek tomu, môže ona často hovoriť o Duchu. Náboženská duša žije svojou náboženskou telesnosťou. Ale skutky telesnosti prinášajú rozbroje, sváry, konflikty, ktoré spôsobujú rozdelenia, separujú bratov a sestry takže sa neznášajú jeden s druhým. Keď takáto náboženská duša neznáša brata potom sa od neho separuje, čo je podľa nej najjednoduchšie a najrýchlejšie „riešenie“. Náboženská duša nebude nikdy zkúmať, ani jednať s príčinami ich separácie pretože sa ona obáva pravdy a povyšuje svoju vieru nad všetky nebesia. Takáto duša môže aj kázať o Kríži, no popiera ho vo svojom živote.
UKRIŽOVANÁ DUŠA je duša oslobodená od síl temna a zla v sebe samej, od svojej „telesnosti“… pýchy, strachu, pokrytectva, sebeckosti, seba-spravodlivosti, tvrdohlavosti, neposlušnosti, arogancie, hlúposti, atď. Táto duša je okupovaná, ovládaná a riadená Duchom Pánovým, ktorý získal prístup do našej duše z nášho ducha! Je to náš duch, ktorý je „sviecou Pánovou“ zkúmajúcou všetky naše vnútorné časti, a nie naša duša. (Pr. 20:27(12))
Plná Spása našej duše zaberie celý zbytok nášho pozemského života a potom ešte pokračuje po našom únose! (viac neskôr) Naša duša je potom plne ovládaná Duchom Krista a ON ŽIJE v našej DUŠI a cez ňu. (Gal. 2:20) Iba s touto zdokonalenou dušou môžeme byť považovaní ako „nemajúci poškvrny, alebo vrásky, ani ničoho takého“ (Ef. 5:27) a nikdy nie predtým. No a zdokonalená duša žije inak, inak sa chová, inak myslí, inak odpovedá (iným), inak sa modlí, inak vidí, počuje a chápe. Toto „ovocie“ potvrdzuje duchovnosť duše a týmto ovocím je ona ľahko rozlíšiteľná on duše naturálnej.
Jeden z dôsledkov našej neukrižovanej duše sú dobre známe hlbolé rozdelenia vo vnútri Cirkvi, ktoré žiadny človek nedokáže premostiť, eliminovať alebo uzdraviť. Možno sme si ani nikdy nemohli uvedomiť a chápať, prečo vo vnútri Cirkvi Ježiša Krista existujú také rozdiely, konflikty a separácie, zatiaľčo Jej časti, denominácie, organizácie, sekty a iné skupiny a spoločenstvá sú všetky založené na Jednej a tej istej Knihe! Nuž…
VŠETKY SEPARÁCIE, ZMÄTKY, ROZDIELY V DOKTRÍNACH A VIERE A CHÁPANÍ V CIRKVI JEŽIŠA KRISTA, VŠETKY ROZDIELNE SMERY A ROZHODNUTIA VERIACICH, CELÁ TÁTO TRAGÉDIA KRESŤANSTVA EXISTUJE V DÔSLEDKU NEUKRIŽOVANÝCH, NEOBNOVENÝCH, NEOČISTENÝCH, NATURÁLNYCH VERIACICH!
TAKÉTO SRDCIA A MYSLE PRODUKUJÚ MYŠLIENKY, ROZUMOVANIA, PREDSUDKY, POSUDKY, ŠPEKULÁCIE, PRESVEDČENIA A POTOM Z TOHO PLYNÚCE UČENIA A KÁZNE A VIERU, KTORÉ NIE SÚ Z KRISTA, NIE SÚ Z PRAVDY, NIE SÚ Z DUCHA, NIE SÚ ZO SLOVA BOŽIEHO. TO JE TÁ VEĽKÁ TRAGÉDIA.
„Náboženskí“ kazatelia, učitelia a evanjelisti podávajú teologické prednášky, intelektuálne a sociálne vyučovania, lebo nevidia a nechápu, že MY NEMÔŽEME DOSIAHNUŤ ŽIADNU DUCHOVNÚ PRAVDU A POKROK NIJAKÝM INTELEKTUÁLNYM PROCESOM!
Ak kážeme čítajúc z naších poznámok, ktoré sme si pripravili v našej študovni a ktoré môžu byť teologicky správne, nemôžeme priniesť žiadne duchovné ovocie… pretože „…z bohatstva srdca (naších živých skúseností s Pánom) naše ústa hovoria“ (Mt. 12:34) a nie z bohatstva naších poznámok s logickými a intelektuálnymi vysvetleniami z našej mysli. Či vidíme tento fakt? NIE, nevidíme! Veriaci sa stávajú poslucháči a žiaci, ktorí síce môžu zväčšiť svoju znalosť Biblických informácií, ba môžu byť aj uvedení do úžasu nad brilantným zdôvodňovaním kazateľa, ale oni ZOSTÁVAJÚ TÍ ISTÍ V DUCHU A ICH DUŠA ZOSTÁVA NATURÁLNA, NEPRERODENÁ! Mnohí kazatelia môžu kričať, potiť sa, namáhať sa, presvedčovať veriacich, pobehávať okolo kazateľnice a ich hlboké prehlásenia môžu byť zvýraznené organom alebo bubnami pre doplňujúci „efekt“. Alebo môžu tiež byť kľudní, decentní… a niektorí z ních môžu mať ruky vo vreckách nohavíc zatiaľčo hovoria o Bohu, o Ježišovi Kristovi alebo čítajú Slovo Božie… ako keby Boh, či Ježiš Kristus bol ich „kamarát“ alebo „objekt“ ich veľkých teologických štúdií, či prednášok! SÚ TO PÝŠNÉ A TOTÁLNE NEUŽITOČNÉ DUŠE! Odpusť im Pane, lebo naozaj nevedia, čo činia.
Ich telesná duša je stále schopná prijať a chápať literu Biblie, ale ona nemôže prijať a byť zmenená cez „veci Ducha Božieho“, ktoré sú skryté v tých literách! Tieto „veci Ducha Božieho“ obsahujú ŽIVÚ PRAVDU, ŽIVÝ VÝZNAM litery Biblie. (1Kor. 2:7, 14) Ak kážeme Bibliu, to neznamená, že kazateľ, alebo veriaci-poslucháč žije, alebo je schopný žiť to, čo je kázané! A ak nikto z nich nie je schopný to žiť, potom nikto z nich nemôže mať živé chápanie duchovnej pravdy v kázni obsiahnutej.
Poďme teraz do hlbšieho a duchovne živšieho chápania ľudskej duše a jej naturálneho života na poli náboženstva.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…