SPÁSA ČLOVEKA – Kapitola 3 – Časť 3 – Odosielanie #120 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
SCHOPNOSTI NAŠEJ DUŠE
Naša neobnovená, neukrižovaná, naturálna duša má schopnosti, ktoré nie sme pripravení uveriť alebo si predstaviť. Všetky sú NEBEZPEČNÉ nášmu kresťanskému životu, pokroku a osudu. Hľa, tu sú niektoré dôležité fakty.
Málo veriacich vie, rozumie a tiež skusuje vo svojom živote, že Boh sa Svojim Duchom snaží formovať v ních „Podobu Svojho Syna“, čo je Jeho Vôľa a Zámer. (Rim. 8:29) Ale celé zástupy veriacich včítane mnohých ich vedúcich nemusia vedieť, či byť si vedomí faktu, že ich NATURÁLNE DUŠE FORMUJÚ BOHA DO ICH PODOBY! PROCES ICH SPÁSY JE TÝMTO BRZDENÝ A TOTO SA STÁVA ICH OSOBNÝM BREMENOM! (Žid. 12:1)
Ako je to možné? Boh nám dal veľmi silnú myseľ. Naviac, On nám tiež dal ďalší silný nástroj – PREDSTAVIVOSŤ! Bez nej by človek nezašiel ďaleko v ktoromkoľvek smere by on chcel ísť. My všetci sme tvorivé bytosti stvorené na Podobu Boha, ktorý je Stvoriteľom. Preto, čokoľvek by sme chceli vytvoriť, musíme si najprv predstaviť, alebo „vytvoriť“ v našej hlave! Inžinier musí najprv „vidieť-vytvoriť-vyprojektovať jeho konštrukciu“ vo svojej hlave, vo svojej predstavivosti predtým, než vezme ceruzu a začne analyzovať a kresliť. Chirurg musí najprv „vidieť-naprojektovať jeho operačný proces“ vo svojej hlave predtým, než vezme do ruky skalpel. Hudobný skladateľ musí najprv „vidieť-počuť-vytvoriť jeho symfóniu“ vo svojej hlave a predstavivosti predtým, než začne písať noty. Pravda? Ak tomu neveríte, opýtajte sa týchto profesionálov.
Táto neobyčajná vlastnosť našej duše je ľahko prenesiteľná na pole náboženstva, na pole naších náboženských presvedčení, chápania, viery a predstáv. Akonáhle sú tieto predstavy a presvedčenia formované v našej hlave a duši, všetky naše akcie sú založené na ních a ich nasledujú. Môžu byť v súlade s mnohými časťami Písma, ale súčasne môžu byť veľmi ďaleko od mnohých iných častí Písma a od ich vzájomne závislého duchovného významu. Čím dlhšie kráčame v tejto novej „brázde“, tým je ťažšie dostať sa z nej von a uvážiť „novú“ pravdu, ktorá vôbec nemusí byť nová, ale je ona duchovnou a rýdzou pravdou Slova Božieho, ako celku (nevyberáme si verše, ktoré nám vyhovujú!).
Zopakujme si, že „telesný (prirodzený, naturálny) človek NEPRIJÍMA veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom; ani ich nemôže poznať, lebo sa musia duchovne posudzovať.“ (1Kor. 2:14)
Preto naša naturálna myseľ zavrhuje akúkoľvek duchovnú „novú“ pravdu, ako neprijateľnú jej logike a „zdravému chápaniu“ pretože naša telesná duša ju nemôže VIDIEŤ!
Pán si želá nám ukázať, že keď navštevujeme nejakú školu, či inštitúciu (seminár, teologickú fakultu, atď.) my automaticky prijímame, absorbujeme a formujeme našu „intelektuálnu brázdu“, ktorá je založená na čomsi, čo môžeme nazvať „tradičné vedomosti“. Napríklad, ak môj profesor verí, že žiadny znovu-zrodený veriaci nemôže nikdy stratiť svoju Spásu a podá z Písma svoje „logické dôkazy“, potom som náchylný to prijať bez ďalšieho uvažovania, alebo zkúmania iných pasáží Písma alebo bez akejkoľvek mojej ďalšej námahy hľadať Pravdu. Prečo? Nuž, ja si predstavím, že môj profesor, súc omnoho starší, viac vzdelanejší a skúsenejší, než ja, musí vedieť lepšie, než ja, inak by nebol profesorom na takej prestížnej inštitúcií. Napokon to, čo nám predložil vyzerá byť úplne logické, takže ja to prijímam automaticky! V tom samom momente je ovplyvnený môj celý budúci život a možno aj osud aj cesta k nemu. A budúcnosť a osud mnohých ďalších veriacich, ktorým možno budem neskôr sám kázať, budú práve tak ovplyvnené v tom istom momente! Prečo?
Ja vyjdem z tej školy, či inštitúcie s „mojím zavazadlom“ a nebudem si toho vôbec vedomý! A budem prenášať to isté „zavazadlo“ na iných veriacich, možno na milióny iných a nebudem si toho vedomý. Aj keby mi neskôr niekto jasne ukázal v Písme, že znovu-zrodený veriaci MÔŽE naozaj stratiť svoju Spásu, NEBUDEM SCHOPNÝ TOMU VERIŤ! Pravdou je, že tento špecifický príklad sa stáva príliš často v živote Cirkvi.
Horeuvedený príklad sa týka hlavne veriacich, ktorých duša je náchylná rozumovať, kráčať jedine logikou. Je predsa úžasne logické, že veriaci znovu-zrodený Duchom Božím a zapečatený Jeho Duchom (Ef. 1:13) nemôže zlomiť tú pečať a stratiť Spásu. Je to pravda? Je… ale v očiach Božích TO PREDSA LEN NIE JE PRAVDA. No ich telesná duša to nemôže prijať a veriť tomu a teda to aj chápať! Čo si nedokážu predstaviť, vidieť a chápať, tomu nemôžu veriť. Ale toto je kresťanstvo postavené hore nohami! A ďalej, ich pýcha im nedovolí žiadnu poddajnosť v hľadaní Pravdy! Keď sa takýmto veriacim ukážu pasáže v Písme, kde strata Spásy je jasne učená, nevedia, čo si s nimi počať. Buď sa pokúsia ich vysvetliť v súlade s ich „zavazadlom“, alebo sa vám neozvú! Nemajú v sebe silu pripustiť, že toto naozaj môže byť pravdou, že oni nemusia byť neomylní. Nemajú ani ochotu zkúmať pravdy za hranicami svojho „zavazadla“, alebo pýtať si od Pána, aby otvoril ich chápanie Biblie. Lebo človek NEMÔŽE otvoriť duchovné chápanie ani sebe, ani žiadnemu inému človeku, to môže jedine Sám Pán. (Lk. 24:45)
My si nemusíme uvedomiť, ani registrovať v našej naturálnej mysli jednoduchú pravdu, že sme sa všetci narodili podvedení, mŕtvi v duchu a so zatemnenou mysľou, srdcom a vôľou. Táto duchovne temná myseľ a srdce môžu stále vynikať v mnohých oblastiach nášho fyzického, mentálneho, intelektuálneho a emocionálneho života, (inžinierstvo, medicína, filozofia, umenie, hudba, teológia, atď.) ALE oblasť ducha s jeho pravdami a skutočnosťami je im totálne uzavretá.
NAŠA NATURÁLNA MYSEĽ A SRDCE NEMAJÚ SCHOPNOSŤ, ANI KAPACITU PRENIKNÚŤ DO NEKONEČNEJ OBLASTI DUCHOVNÝCH ZNALOSTÍ A MÚDROSTI, VIDIEŤ A CHÁPAŤ JU, HOCI JE DOSTUPNÁ NÁŠMU ZNOVU-ZRODENÉMU A OBNOVENÉMU DUCHU.
Potrebuje to Svetlo a Život Krista v našom duchu, aby prenikli do našej naturálnej zatemnenej duše, osvietili ju a týmto ju uschopnili, aby začala vnímať a chápať DUCHOVNÉ znalosti a múdrosť. A MY MUSÍME BYŤ OCHOTNÍ prijať Jeho Svetlo a Život do našej duše. TRAGÉDIA príliš mnohých veriacich je v tom, že toto Svetlo a Život Krista sú „uväznené“ v ich duchu a to telesnosťou, karnalitou v ich neobnovenej duši, ktorá zostáva temná, nevedomá, podvedená a naturálna! Takíto veriaci nemôžu rásť, robiť duchovný pokrok, duchovne dospievať ani do konca svojho kresťanského života. Je potom príliš ľahké pre ních zamieňať si svoje teologické, biblické, či náboženské znalosti za Svetlo a Pravdu vyjavenú Pánom. Či toto naozaj vidíte? Žiadny naturálny človek toto vidieť nemôže.
Predtým, než budeme pokračovať v tejto téme o prirodzenosti a duchovnosti, o stupni detskosti a dospelosti a čo to znamená v duchu, musíme vidieť a uvedomiť si, čo fakt DOSPIEVANIA vlastne je.
PRAVDIVÉ DOSPIEVANIE VERIACICH ZNAMENÁ, ŽE SA ONI STÁVAJÚ VIAC SVÄTÝMI, VIAC MILOSTIVÝMI, VIAC CHÁPAJÚCIMI A MÚDREJŠÍMI, VIAC MILUJÚCIMI, VIAC VIDIACIMI, VIAC ODPÚŠŤAJÚCIMI, VIAC SÚCITNÝMI, VIAC POKORNÝMI, VIAC UMIERNENÝMI, VIAC STAROSTLIVÝMI A VYTRVALÝMI, VIAC OCHOTNÝMI, VIAC DOKONALÝMI, ATĎ… MAJÚCIMI VÄČŠIU A ČISTEJŠIU VIERU A SILNEJŠIEHO DUCHA.
DOSPIEVANIE TIEŽ ZNAMENÁ ZÍSKAVANIE VEDOMIA O VŠETKÝCH DUCHOCH VO VNÚTRI AJ ZVONKU VERIACEHO, O ICH ÚMYSLOCH A CESTÁCH, AKO OPERUJÚ, ABY DOSIAHLI ICH VLASTNÚ VÔĽU A CIELE. TOTO ZAHRŇUJE DUCHA BOŽIEHO A TIEŽ VŠETKÝCH DUCHOV TEMNOTY A ZLA.
DOSPIEVANIE JE ZÍSKAVANIE SCHOPNOSTÍ VIDIEŤ DUCHOVNÝ SVET A CHÁPAŤ, AKO FUNGUJE A PREČO. TOTO PRINÁŠA SCHOPNOSŤ SPRAVODLIVÉHO SÚDENIA A NIE SÚDENIA PODĽA TOHO, AKO VERIACI VIDÍ SVOJÍMI OČAMI, ALEBO POČUJE SVOJÍMI UŠAMI, ALEBO ROZUMMIE SVOJÍM ROZUMOM. FYZICKÉ ZMYSLY A MENTÁLNE SCHOPNOSTI NEDOKÁŽU INTERPRETOVAŤ A SÚDIŤ SPRAVODLIVO ANI DUCHOVNÝ SVET, ANI DUCHOVNÉ FAKTY, ANI DUCHOVNÉ PROBLÉMY. (Iz. 11:1-3b-5// Jn. 7:24, atď.)
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…