SPÁSA ČLOVEKA – Kapitola 3 – Časť 4 – Odosielanie #121 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
Ak uvážime otázku dospievania zistíme, že ona je vlastne tá istá v našom fyzickomn svete. Deti nemajú vedomie tohto sveta, ani schopnosti ho vidieť a rozumieť mu, ani schopnosti nič súdiť. Mladí ľudia by mali nadobúdať a zvyšovať si tieto schopnosti a znalosti a získavať VIAC všetkého. Čím viac dospievame fyzicky, tým viac vidíme a rozumieme tomuto fyzickému svetu, viac sme si vedomí jeho faktov a problémov; sme schopnejší múdrejšie posudzovať a riešiť jeho mnohoraké problémy. Ale bez ohľadu na to, ako sme fyzicky dospelí, nemôžeme nikdy vidieť, počuť a porozumieť duchovnému svetu, nikdy si byť jeho vedomí a to žiadnym spôsobom pokiaľ nie sme do neho narodení. Ale keď sa do neho narodíme stávame sa duchovné batoliatka, ktoré práve tak nevidia, nepočujú, nevnímajú a nerozumejú ničomu v tom ich „novom“ duchovnom svete. Hoci môžeme byť fyzicky 50-60-70 roční, ba aj viac, stále môžeme byť duchovnými deťmi, ktoré nikdy nedospeli! Prečo? Pretože duchovné dospievanie nie je „automatické“, ako je fyzické dospievanie, kde, ak jeme, pijeme, spíme a dýchame, rastieme bez akéhokoľvek ďalšieho úsilia z našej strany. Ak by sme „jedli a pili Slovo“, nie Ho iba čítali, ale Ho jedli a pili, a ak by sme „dýchali Ducha“, potom by sme tiež rástli duchovne. Ale kto to koná? Naše ovocie ukazuje pravdu. Ale nedospelí veriaci nedokážu rozoznať ani vlastné ovocie.
Ako teda môže hociktorý veriaci zistiť, či je v detskom alebo dospelom štádiu? Ak rok za rokom mu musí byť povedané, čo robiť, ako to robiť, kedy to robiť, kde ísť, či neísť, čo je múdre a čo je hlúpe, čo je z Boha a čo nie je, čo bude užitočné a čo nebude, atď., potom je taký veriaci dieťaťom, čo potrebuje stále opatrovanie a inštrukcie pre svoj reálny život a to cez svojích tútorov, pastorov, duchovných poradcov, starších alebo cez iných dospelých bratov, či sestry. Ale dospelý veriaci vie všetky tieto veci sám v sebe a je schopný dávať inštrukcie iným. Ste teraz schopní vidieť, kde ste? Chápme však, že naša prirodzená schopnosť dirigovať iných ešte neznamená, že my sme duchovní!
Prirodzená duša je schopná produkovať úžasné množstvo práce pre Pána a ztráviť pri tom úžasné množstvo času a úsilia. Ale nikdy sa Pána nepýta, aké DUCHOVNÉ ovocie bolo vyprodukované a či ovocie tej hromady práce ZOSTANE, alebo nie. (Jn. 15:16) Prirodzený, nábožensky založený človek dokáže budovať veľkolepé, impozantné a drahé budovy, písať kopy kníh plných impozantných náboženských znalostí a nahrabať z toho hory peňazí. Niekedy stačí jedna zápalka, aby to všetko zredukovala na popol. (1Kor. 3:12,13) Či naozaj vieme, že to, čo sme postavili je zo zlata, striebra, či dreva, slamy alebo papiera? Prečo musíme čakať na Božiu zápalku, aby sme to zistili?
Ďalší typický príklad tohto problému našej naturálnej duše, jej predstáv a schopnosti rozumovania je nasledovný. Pridajme k týmto „cnostiam“ našej naturálnej duše city – EMÓCIE. Uvážme tiež osobné „bremeno“, kde NAŠA DUŠA VYFORMOVALA JEŽIŠA KRISTA DO „NAŠEJ PODOBY“! V Novom Zákone môžeme nájsť mnohé pasáže Slova, kde je jasne vidieť, že „Boh je láska“, (1Jn. 4:8) kde On je súcitný, odpúšťajúci, milosrdný, trpezlivý, verný, dobrý, jemný, pokorný, v srdci ponížený. (Mt. 11:29) To je pre našu naturálnu dušu veľmi lichotivá, lahodná, sladká a upokojujúca pravda a preto my v celom našom pozemskom živote očakávame v našej skúsenosti jedine túto pravdu. Preto naša duša nevyhľadáva žiadnu hlbšiu pravdu. Je tu naozaj niečo viac?
A čo, napríklad, Slovo, kde môžeme práve tak jasne vidieť, že „náš Boh je spaľujúci oheň“? (Žid. 12:29) Alebo, že Boží súd môže ukončiť náš pozemský život (Sk. 5:1-10), alebo aj náš život večný, ak kráčame a žijeme, ako hlupáci a odmietame víťaziť? (Zj. 3:5 + 21:7) Ako TÁTO PRAVDA pôsobí na váš kresťanský život? Či naša naturálna duša uverí a bude dôverovať aj týmto pasážam Slova Božieho? Či naša naturálna duša nepovie, že tieto pasáže Slova Božieho platia iba pre pohanov? Bude teda naša naturálna duša mať bázeň pred Bohom, pred Jeho Cestami a Súdmi? NIE, nebude, nemôže! Ona sama musí prejsť cez spaľujúci OHEŇ Boha, aby zmenila svoj kurz a vieru!
Uvedomme si a spomeňme si tiež na skúsenosti z našej minulosti, že každá naturálna duša je schopná vytvoriť is svoju vlastnú predstavu Boha založenú na mnohých udalostiach v našom živote, v životných podmienkach a okolnostiach. Akákoľvek vážna udalosť v našom živote bola obyčajne interpretovaná a pochopená nie cez Slovo Božie a duchovnú realitu, ale podľa nášho prirodzeného charakteru, pocitov a chápania tých udalostí a okolností. Toto chápanie a interpretácia našej naturálnej duše potom formovali NÁŠ POSUDOK OSOBY BOHA A JEHO CIEST, ktorý bol vždy FALOŠNÝ! Ale takáto naša predstava Boha a posudok o Ňom takto formovaný môže presmerovať náš život na úplne inú cestu a nemusí sa zmeniť ani po mnohých rokoch. Výsledkom môže byť úžasná strata času a požehnaní, pretože sme nikdy nehľadali Jeho Pravdivý Charakter, Jeho Cesty, Súdy podľa Jeho Slova. K tejto téme sa vrátime neskôr, keď budeme hovoriť o LÁSKE.
Zoberme si ďalší príklad. Kazatelia zvyknú často citovať Jn. 3:16, akoby to bol „kľúčový verš“ z celej Biblie, pretože ukazuje veľkú lásku Boha. Nuž, on ukazuje veľkú lásku Boha! Či on tiež ukazuje celý Charakter Boha a celú Pravdu o Ňom? NIE!
Naturálna duša si berie všetky takéto ľahodiace fakty a vytvára si svoju predstavu Boha, Jeho Ciest, Súdov a Jeho Spravodlivosti, čo je od Neho a čo nie je, čo je Jeho Pravda a čo nie je, čo Jeho Slovo vskutku znamená a čo Jeho Slovo nemôže znamenať. Písmo ale dokáže každý krát ukázať našej naturálnej duši jej súdy, ako falošné. Ale najprv musí ono zničiť pýchu v tej duši.
Zoberme teraz tú naturálnu dušu s jej „vlastnou predstavou Boha“ a priveďme ju do iných pasáží Slova Božieho a pozrime sa, ako sa jej tam darí. V Jn. 3:16 Boh tak miloval svet; v Jak. 4:4 sa stávate nepriateľmi Boha, ak milujete ten istý svet! A v 1M. 6:6,7, hneď na počiatku sveta, BOH ZNIČIL SVET, KTORÝ TAK VEĽMI MILOVAL a vytopil celé ľudstvo ako potkanov! Aká je teraz vaša predstava o Bohu? Či vaša naturálna duša je schopná uviesť do súladu a zmieriť Jn. 3:16 s 1M. 6:6,7 alebo s Jak. 4:4? Môže ona teraz lepšie chápať Lásku Božiu, Jeho Milosť, Milosrdenstvo a Jeho Pravdivy Charakter? Absolútne NIE!
A naviac, ten istý Ježiš Kristus, ktorý je milosrdný, súcitný, odpúšťajúci, milujúci, pokorný a ponížený v srdci nariaďuje kráľovi Šavlovi, aby ZABIL KAŽDÉHO MUŽA, ŽENU, ODRASTLÉ DIEŤA AJ KOJENCA Amalechitov! (1Sam. 15:3) Čo si myslí a čo povie vaša naturálna duša teraz? Ó, toto nemôže byť Ježiš. Ó ÁNO, JE TO ON! Tento istý Syn Boží v Jeho pred-Betlehemskej existencií prikázal Jozuemu (5M. 7:1-3), aby ÚPLNE VYHLADIL MUŽOV, ŽENY A DETI všetkých národov tam menovaných! Sám Pán Ježiš riekol, že „…on (Mojžiš) písal o Mne“. (Jn. 5:46; Mojžiš písal Knihu Deuteronómia a teda písal o Ježišovi Kristovi!) Ježiš Kristus tiež deklaroval, že aj „veci v Žalmoch a Prorokoch sú písané o Ňom“. (Lk. 24:44)
Ale Mojžiš, Dávid a Proroci nepísali o „hroznom, nemilosrdnom a nemilujúcom Bohu”. Pravda? Či môžeme absorbovať túto pravdu a pochopiť ju v našej prirodzenej mysli a srdci? NIE, nikdy! My zaiste nemôžeme pochopiť, že Boh sa stal človekom a musel sa učiť poslušnosti voči človeku, ktorého On stvoril! (Iz. 45:12). Či môžeme chápať túto hĺbku? NIKDY! Prečo by sa Boh učil poslušnosti? (Žid. 5:8) Ježiš Kristus, súc Bohom (Jn. 14:9// 1Jn. 5:7// Jn. 1:1) nemusel nikdy nikoho poslúchať. Ale Ježiš, ako Človek, nás bez poslušnosti nemohol spasiť, dobiť a zničiť ľudskú neposlušnosť a tým sa stať Autorom večnej Spásy pre všetkých tých, ktorí… nuž, opäť… JEHO POSLÚCHAJÚ! (Žid. 5:9// Rim. 5:19). Preto…
KĽÚČOVÉ SLOVO NAŠEJ SPÁSY JE TIEŽ
POSLUŠNOSŤ A NIELEN VIERA SAMOTNÁ!
BIBLIU MÔŽETE POZNAŤ OD ZAČIATKU DO KONCA, SO VŠETKÝM SÚHLASIŤ A VŠETKÉMU VERIŤ A BYŤ ZATRATENÝ…
…AK JU NEBUDETE POSLÚCHAŤ!
Čo sa týka tohto tajomstva poslušnosti, je tu toho viac, než čo vidno na prvý pohľad a my sa k tomu vrátime a uvážime to neskôr.
Ak by ste chceli povedať, že tí ľudia v 5M. 7:1 boli pohanské národy, potom chápme, že oni boli tie isté ľudské bytosti stvorené Bohom, ako boli aj deti Izraela. Jednoducho povedané, AKO MÔŽE MILUJÚCI BOH NIEKOMU PRIKÁZAŤ, ABY ZABIL MALÉ NEVINNÉ DETI? Herod áno (Mt. 2:16), ale Boh? Je toto naozaj prijateľné vášmu prirodzenému srdcu a mysli?… alebo vaším pocitom, alebo chápaniu?… alebo vášmu zmyslu pre spravodlivosť, milosrdenstvo, lásku, dobrotivosť, krotkosť, alebo umiernenosť? NAOZAJ? Ak ste poctiví, potom musíte povedať: NIE!
Napokon oni nemuseli byť vykynožení len preto, že boli pohanmi. Boh neodsudzoval ľudí na smrť len preto, že boli pohani, ale preto, že sa stali aktívnymi nepriateľmi Boha a Jeho ľudu Izraela tým, že znevažovali a oponovali Jeho Vôli v tom, že si vybral Izraela (za Svoj ľud). Keď sa dotýkali Izraela, dotýkali sa „zrenice Jeho oka“. (Zach. 2:8) Otázka znie: Či Boh aj Svojich ľudí odsudzoval na smrť? ÁNO, ODSUDZOVAL! A pre tú istú príčinu, keď znevažovali, oponovali a vzdorovali Jeho Súdom, Jeho Výberu, Jeho Vláde! Svojou slobodnou vôľou mali právo Mu odporovať a Boh mal zase právo ukončiť ich pozemský život pretože ON im dal ten život, oni ho nevlastnili, ON držal ich dušu (a drží aj našu) pri živote! (Žm. 66:9(13))
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…