SPÁSA ČLOVEKA – Kapitola 3 – Časť 5 – Odosielanie #122 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
Pozrime sa teraz na jeden typický príklad z vyvoleného ľudu Izraela. Je napísané, že mesto Jericho a všetko, čo obsahovalo bolo pod kliatbou Pána okrem smilnice Rachab a tých, čo boli s ňou v dome. Boh jasne prikázal Izraelu, aby sa vystríhal vecí prekliatych, aby sa sami nestali prekliatymi. (Joz. 6:17,18) Ale Achan vzal z prekliatych vecí a schoval ich vo svojom stane a hnev Boží sa rozpálil voči synom Izraela (Joz. 7:1)… nielen proti Achanovi, ale proti celému národu Izraela! Izraela to stálo 36 nevinných životov (Joz. 7:5) a Achan (syn Abraháma, syn Izáka, syn Jákoba… syn Karmiho) so všetkými svojími synmi a dcérami a volami a oslami a ovcami aj jeho stan a všetko, čo mal, bolo zničené! On a celá jeho rodina bola najprv ukameňovaná a potom SPÁLENÁ OHŇOM! (Joz. 7:24,25) Toto by asi nebolo považované za spravodlivý súd v naších cirkevných dňoch, pravda? Nuž ale, milujúci, milosrdný, dobrotivý a spravodlivý Boh toto vykonal! Rozumieme tomu? NIE!
Naviac, viďme a chápme, že Achanovi ani nebola daná príležitosť učiniť pokánie a neopakovať takýto hriech! Boh mu nikdy nepovedal: „Milujem ťa, ste Môj ľud, nuž teda, prestaň páchať taký hriech; vyznaj svoj hriech a Ja ti odpustím a očistím ťa od všetkej nespravodlivosti.“ (1Jn. 1:9) Prečo Boh k nemu takto neprehovoril a vo Svojej Milosrdnosti mu nedal príležitosť pokánia? A prečo musela byť zabitá celá jeho rodina? Či sa oni podielali na jeho hriechu? Alebo boli takto kruto súdení pretože sa to udialo v Starom Zákone? NAOZAJ? Boh vykonal presne to isté na začiatku Nového Zákona s Ananiášom a jeho ženou Zafirou (Sk. 5:1-10), ktorí tiež padli mŕtvi a Boh sa ani na ních neobrátil, aby svoj hriech vyznali, pokajali sa a aby im bolo odpustené a aby boli očistení z ich nespravodlivosti! Je to pravda? Musím to zopakovať: JE TO PRAVDA? Rozumieme tomu? NIE!
Nuž, aký je teraz váš prirodzený vnem? Aké je vaše chápanie a zmysel pre spravodlivosť? Aký je váš súd? Naozaj poznáme Pána, ako Písmo hovorí? NIE! Naše vlastné prirodzené myšlienky, predstavy, rozumovanie a chápanie sú napospol FALOŠNÉ! Prirodzení, duševní veriaci majú o pravdivom Charaktere Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha Svätého asi taký pochop, ako má hlina o hrnčiarovi! VŠETKY TRI OSOBY BOHA SÚ JEDNÝM BOHOM. NIKDY NEBOLI ROZDELENÍ NA „HROZNÉHO“ BOHA STARÉHO ZÁKONA A „MILOSRDNÉHO“ BOHA NOVÉHO ZÁKONA! (1Jn. 5:7// Žid. 13:8// Mal. 3:6) Naša naturálna duša môže špekulovať a namáhať sa chápať, ako len chce, ale v očiach Božích naša naturálna duša nič nevie, ničomu nerozumie a je ona ničím! Prečo? Pretože je napísané…
„lebo ak si niekto v SEBE myslí, že je niečím, zatiaľčo JE ON NIČÍM, on sa SÁM V SEBE podvádza.“ (Gal. 6:3)
Toto zaiste nie je príjemné Slovo pre našu PYŠNÚ DUŠU; preto sa ono NIKDY NEKÁŽE A NEVYSVETĽUJE veriacim v pravde, ako to Duch myslí. Prečo nie? Nuž, opýtajte sa kazateľov.
Boh sa nikdy nezmenil! Jeho Láska, Trpezlivosť, Milosrdenstvo, Súcit, Charakter, Nátura, Svätosť, Spravodlivosť a Pravda sa nikdy nezmenili. ALE Boh ustanovil pre veriacich v Novom Zákone NOVÉ Prikázania, NOVÉ cesty, ako žiť, kráčať a chovať sa; omnoho vyššie a dôležitejšie Prikázania a cesty, DUCHOVNÉ PRIKÁZANIA A DUCHOVNÉ CESTY. (Mt. 5:21,22,27,28,31-34,38,39, 43,44) Zatiaľčo niektoré Prikázania Starého Zákona mohli byť dodržiavané horlivou, či žiadúcou naturálnou dušou, Prikázania Nového Zákona NEMÔŽU BYŤ DODRŽIAVANÉ ŽIADNOU NATURÁLNOU DUŠOU! Potrebujeme Náturu-Charakter Krista, aby sme mohli dodržiavať Prikázania Nového Zákona a kráčať cestami Nového Zákona. Boh nás doviedol Z NATURÁLNEJ (fyzickej a mentálnej) OBLASTI STARÉHO ZÁKONA DO DUCHOVNEJ OBLASTI NOVÉHO ZÁKONA. Tie „Nové“ Cesty, Prikázania a Súdy Nového Zákona vyjadrujú tento fakt… a zdá sa, že my z toho nevidíme a nerozumieme absolútne nič.
Napokon, my nemôžeme povedať, že v Novom Zákone Boh nikdy neodsúdil Svojich ľudí na smrť. Boh dovolil, aby Jeho ľud bol zabíjaný aj v Novom Zákone… na milióny!… a nielen Židia alebo tí, čo luhali Jeho Duchu, ako Ananiáš a Zafíra, ale tiež tí, čo konali Jeho Vôľu a verne dodržiavali Jeho Svedectvo! (Zj. 6: 9-11) Či aj toto je logické, celkom pochopiteľné a prijateľné našej humánnej duši? Je to prijateľné nášmu zmyslu pre spravodlivosť a súdnictvo? NAOZAJ? ABSOLÚTNE NIE!
Príklad Ananiáša a Zafíry je jasný, čo sa týka ich hriechu, ale opäť nie je jasné, prečo im Boh nedal šancu učiniť pokánie a tým prijať Jeho odpustenie. Boh ich odsúdil na smrť hneď na začiatku Nového Zákona, aby ukázal, že On, ako Boh, sa nezmenil, Jeho Súdy a Cesty sa nezmenili, Jeho Láska, Milosť a Milosrdenstvo sa nezmenili, ibaže naturálne duše, napriek ich štúdiám, nemôžu z toho nič vidieť a pochopiť! Preto kážu Jeho Slovo podľa svojho chápania a svojej túžby po Božej „bezhraničnej a bezpodmienečnej láske, milosti, milosrdenstve a odpúšťaní…“ čo by dalo veriacim „extra široké pole“ pre ich nezodpovednosť, komfort a slobodu konať, ako sa im zachce… bez ohľadu na skutočný Zámer Boha, na Jeho Vôľu, potešenia, túžby a ciele.
Zoberme si ďalší príklad, tentokrát s učeníkom Pánovým, ktorý žil v Prítomnosti Syna Božieho vyše troch rokov – Judáša Iškariotského. Či by naša naturálna duša mohla chápať jeho prípad? NIKDY!
Čítajte Jn. 13:21-27 a povedzte mi, čo tam vidíte. Vidíte tam „bezpodmienečnú lásku Pána pre Svojho vlastného učeníka“? NIE! Prečo nie? Pán mu nepovedal „Nuž, Judášu, nerob, čo si si naplánoval, ale zmeň svoje myšlienky, svoje názory a urob pokánie zo svojích zámerov, a Ja ti odpustím a očistím ťa od všetkej nespravodlivosti.“ PRÁVE NAOPAK, Pán mu podal namočené sústo chleba a povedal mu:
„Čo máš urobiť (vo vlastnej vôli) UROB RÝCHLO“! (Jn. 13:26,27)
Pán tu prikázal Judášovi povediac mu, aby ŠIEL A RÝCHLO HO ZAPREDAL… ABY KONAL VLASTNÚ VÔĽU A ZÁMERY. A potom mu mohol prorokovať povediac: POTOM PÔJDEŠ A OBESÍŠ SA A BUDEŠ PREKLIATY NA VEKY VEKOV! (Mt. 18:7// Lk. 17:1)
Ježiš vedel, čo Judáš vykoná (Jn. 6:64) a On mu to dovolil, ba povedal mu, aby to vykonal RÝCHLO bez toho, aby ho zastavil v jeho zámeroch, čo len jedným slovíčkom! Či naša naturálna duša rozumie tejto pravde Písma? NIE! A nepovedzte mi, že Judáš bol neskôr spasený. Ó, nie! On STRATIL SVOJU SPÁSU, lebo potom, čo prijal sústo chleba z ruky Pánovej, Satan vošiel do neho (Jn. 13:27) a on sa stal synom zatratenia. (Jn. 17:12)
Tiež si uvedomme a VIĎME, že Judáš mal tie isté príležitosti, ako mali ostatní jedenásti učeníci. Nebol vylúčený z ničoho, čomu boli vystavení ostatní jedenásti, všetko mu bolo otvorené a k jeho dispozícií, a to tým istým spôsobom a v tej istej miere. Pán nerobil rozdiely medzi Judášom a ostatnými. Toto je ale naskutku hrôzostrašná realita ukazujúca, že veriaci môže sedieť v „jeho zbore“, byť vystavený tomu istému svetlu a pravde, ako celá kongregácia a skončiť, ako Judáš! Prečo? Judáš odmietol zapierať sám seba, svoje ídei, myšlienky a presvedčenia, svoje chápanie Ježiša, Jeho poslania a stať sa Premožiteľom, a toto napriek tomu, že žil so Synom Božím vyše troch rokov. Týmto on otvoril svojho ducha Satanovi, aby sa vrátil a ZNOVU HO ZÍSKAL. (viď tiež Jn. 6:70,71)
AK NEJDEME S PÁNOM, IDEME SO SATANOM. PÁN ODOBRAL SVOJHO DUCHA OD JUDÁŠA A VYHODIL JUDÁŠA ZO SVOJEJ PRÍTOMNOSTI. (Žm. 51:13) Toto sa odohralo na samom konci Starého Zákona, iba niekoľko hodín od začiatku Nového Zákona!
Ak Pán nezachoval Judáša, potom na akom biblickom základe by mal zachovať tých, čo majú podobné srdce, myseľ a vôľu, ktorí tiež odmietajú zapierať samých seba a premáhať? Môžete to povedať? (2Pet. 2:4-10) Takíto tiež budú odrezaní a prekliati, ak zostanú v nevere! (Rim. 11:20-23// Jn. 15:6// Zj. 3:5 + 21:8) Naša humanistická duša nie je schopná prijať a veriť takejto „hroznej pravde“ o Bohu, Jeho Spravodlivosti a Súdoch. Väčšina veriacich nemôže veriť takejto pravde, lebo nepoznajú Boha a Jeho Svätosť, nemajú pre Ním bázeň, ani úctu voči Nemu!
Ale duchovná realita u Boha je niečo omnoho väčšieho a hlbšieho, než naša humánna horlivosť, úprimnosť, úprimné túžby, poctivosť, šľachetné úmysly, či skutky. Rozhodujúcim faktorom je tu naša duchovná viera, ovocie Ducha a poslušnosť voči Slovu Boha, poslušnosť tomu, čo BOH hovorí a nie tomu, čo si my myslíme! Takéto prísne skúšanie prichádza na nás aj teraz, na konci tejto Dišpenzácie (udeľovania milosti) a na začiatku doby Utrpenia s jej veľkými utrpeniami a s OHŇOM Božích Súdov na svet a tiež na Cirkev–Dom Boží, ktorý bude súdený ako prvý. (1Pet. 4:17,18)
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…