SPÁSA ČLOVEKA – Kapitola 3 – Časť 7 – Odosielanie #124 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
DUŠEVNÍ VERIACI
Ak sme schopní VIDIEŤ, chápať a veriť schopnostiam našej naturálnej duše stručne opísaných v predchádzajúcej stati, môžeme teraz pokračovať a opísať typické schopnosti duševných veriacich a ako je ich možné rozoznať v našom kresťanskom živote.
Duševní kresťania dôverujú a nasledujú jedine ich naturálnu dušu, keďže nemajú nič iného, čomu by dôverovali a čo nasledovali v ich živote. Mnohí si ani nemusia byť „vedomí“ svojho vlastného vedomia, ktoré je časťou ich ducha! Definitívne nie sú si vedomí ich intuície a obcovania, čo sú tie ďalšie dve časti ich ducha. A ďalej, ich vedomie môže byť znečistené, alebo zlé a nemôže prispieť k obnove ich duše aj keby si boli vedomí svojho vedomia a „počuli“ jeho hlas. (Tit. 1:15// Žid. 10:22)
Ak oni dlhý čas pokračovali v ich kresťanskom živote s ich naturálnou dušou nedotknutou Duchom Božím, ich duša sa stala „náboženskou“ a tým schopnou viesť ich spoľahlivo zlým smerom, po zlej ceste! Čím dlhšie kráčate v zlom smere, tým dlhšia je vaša cesta späť, tým ťažšie a nemožnejšie sa stáva vaše obrátenie sa na vašej ceste, čo tiež duchovne znamená, vaše pokánie. Pokračujete v kráčaní po širokej ceste a úzku cestu ani nehľadáte. (Mt. 7:13,14) Prečo? Pretože vaše „tradičné znalosti“ vo vašej naturálnej, a teda, podvedenej duši vám povedia, že široká cesta je pre pohanov a že vy, znovu-zrodený veriaci, kráčate po úzkej ceste, ktorá „vedie do života večného“ (Jn. 16:13), a teda, nepotrebujete, aby vám niekto niečo hovoril. Je to PRAVDA? Nuž, je veľmi logické interpretovať tieto fakty deklarované v Písme v súlade s chápaním a presvedčením vašej duše. Predsa však, vaše chápanie a presvedčenie založené na vašej „tradičnej znalosti“ môže byť kompletne FALOŠNÉ!
Je pravdou, že je cesta, ktorá „vedie do života večného“ a že Duch prišiel, aby nás „viedol do každej pravdy“. Prvý fakt bol vyjadrený Pánom k zástupom (Mt. 5:1,2) a druhý fakt Pán povedal len Svojím učeníkom. (Jn. 16:13,17) Ale aké máte vo svojom živote ovocie, ktoré by potvrdzovalo tieto fakty? Vy ste schopní veriť týmto dvom doktrínam a že ich aj žijete, aj keby váš život prinášal ovocie, ktoré môže byť úplne opačné tým doktrínam! Môžete byť rozvedený od vašej kresťanskej manželky, či manžela, alebo žiť v separácií, a to čisto na základe sebeckosti, tvrdohlavosti, pýchy, náboženských presvedčení, extrémizmu, alebo na základe iných duchov telesnosti, než na smilstve. (Mt. 19:9) Vaša rodina môže byť „zničená“, rozbitá, vaši synovia, či dcéry môžu byť alkoholici, na drogách, leniví, bez práce, žijúci svetský život, môžu byť neveriaci, alebo takí istí duševní veriaci, akými ste vy. Čo je toto za ovocie? Ono ukazuje, že váš život nenasleduje tie dve doktríny a že vaša viera a presvedčenia sú (alebo boli) FALOŠNÉ. Fakt, že niektorí synovia nasledujú svojích otcov a stanú sa pastormi, či kazateľmi tiež nie je dôkazom, že oni kráčajú po úzkej ceste, alebo sú vedení Duchom. Prečo?
Duch vás NAJPRV povedie K VÁŠMU VLASTNÉMU KRÍŽU (Mt. 16:24) keďže toto je jediná cesta k vášmu Životu večnému, jediná cesta učiť sa a byť schopným NASLEDOVAŤ PÁNA na úzkej ceste. To tiež znamená, že Duch vás vo vašom každodennom živote povedie do situácií, kde budete mať bohaté príležitosti, aby ste sa učili ZAPIERAŤ SÁM SEBA, NIE OBRAŇOVAŤ SA… A UKRIŽOVAŤ VAŠU TELESNOSŤ NA VAŠOM KRÍŽI.
Duch vás najprv povedie, poučí, nasmeruje a dá inštrukcie cez niekoho iného, kto nie je pyšný, ale je už duchovný, pokorný, ohybný, prístupný k ďalšiemu učeniu sa, s duchovnou autoritou a kto už má ovocie Božieho Ducha. (Žm. 25:9// Gal. 4:1,2 + 5:22,23) A keď ste boli takto preskúšaní, ako je zlato pretavené a prečistené v ohni, (Jób 23: 10// Jak. 1:12(14)// Zj. 3:18a) POTOM vás Duch povolá, aby ste slúžili iným, nikdy nie predtým. Ak ste vysvätení pred takou transformáciou len preto, lebo ste zložili nejaké skúšky na seminári, potom to nebol Pán, čo vás vysvätil a povolal a nie ste Jeho služobníkom v Jeho záznamoch.
SKUTOČNÁ DUCHOVNÁ SLUŽBA NIE JE OTÁZKOU PODÁVANIA BIBLICKÝCH OSLOVENÍ ALEBO INFORMÁCIÍ Z BIBLIE ALEBO O JEŽIŠOVI KRISTOVI ALEBO O DOKTRÍNACH S ICH LOGICKÝMI VYSVETLENIAMI A DÔKAZMI.
SKUTOČNÁ DUCHOVNÁ SLUŽBA JE NAŠE SVEDECTVO, ČO DUCH BOŽÍ A JEHO SLOVO VYPRODUKOVALO V NAŠEJ DUŠI (OLEJ V NÁDOBE, Mt. 25:4), AKO SA TOTO OVOCIE JEHO PRÁCE PREJAVUJE V NAŠOM ŽIVOTE A V NAŠEJ TRANSFORMÁCIÍ, ABY TO AJ INÍ MOHLI VIDIEŤ A NASLEDOVAŤ TO!
AK MY NEŽIJEME ŽIVOT KRISTA V NAŠEJ VLASTNEJ DUŠI, POTOM NEMÁME ŽIADNE SVEDECTVO A ŽIADNU DUCHOVNÚ SLUŽBU!
DOKTRÍNA, ZNALOSŤ, MÚDROSŤ ALEBO INÉ SVETLO, KTORÉ MÔŽEME MAŤ NIE JE SVEDECTVOM O JEŽIŠOVI KRISTOVI! MNOHÍ VERIACI TO MAJÚ, BA AJ V HOJNOSTI, PREDSA VŠAK MÔŽU BYŤ DUCHOVNE MŔTVI, NEMAJÚCI ŽIVOTA KRISTOVHO VO SVOJEJ DUŠI!
ŽIVOT KRISTA JE SVETLOM ĽUDÍ (Jn. 1:4), ALE NIE NAOPAK! SVETLO KRISTA NIE JE ŽIVOT KRISTA, ANI ONO NEMÔŽE JEHO ŽIVOT NIJAKO VYPRODUKOVAŤ!
Duševní veriaci tiež veria a kážu, že „Pán urobil pre ních všetko, preto oni nemusia nič robiť; musia iba veriť, že všetko bolo dokonané v Kristovi“. Ich úprimná viera a doktrína je: „Raz spasený, navždy spasený“ bez ohľadu na to, čo robia alebo nerobia. Oni sú obete toho veľmi hlbokého a diabolského podvodu, keďže tieto doktríny pochádzajú od Veľkého Podvodníka a sú absolútne protichodné voči Slovu Božiemu! Pán si želá, aby sme odhalili tieto doktríny vo Svetle Písma a potom UVIDELI, čoho je naturálna humánna duša naozaj schopná robiť, veriť a kázať.
Boli ste si niekedy vedomí vo svojej duši, že po vašom krste ste „hľadali úzku cestu“? V pravde? Ak ste si toho neboli nikdy vedomí, potom ste úzku cestu nikdy nehľadali. A ak ste úzku cestu nikdy nehľadali, potom ste ju nemohli nájsť. Pán hovorí, že „…málo je tých, čo ju NACHÁDZAJÚ.“ (Mt. 7:14)
Pána sa raz pýtali, či je len niekoľko tých, čo sú spasení. (Lk. 13:23) Pán neodpovedal priamo, ale ich skôr varoval povediac:
„SNAŽTE SA vojsť tesnou bránou, lebo MNOHÍ, hovorím vám, BUDÚ HĽADAŤ AKO VOJSŤ, ALE NEBUDÚ MÔCŤ.“ (Lk. 13:24)
Za prvé, Pán nikdy nepovedal „Nič nerobte, len verte, lebo Ja som pre vás všetko urobil.“ NIE! On hovorí: „SNAŽTE SA“. Keď sa teda nesnažíte, nedodržiavate Jeho Prikázania! Ale oni nie sú nám dané, aby sme si ich vyberali podľa našej vôle, alebo ich bez rizika ignorovali. Ak nedodržiavate Jeho Prikázania, nemilujete Pána, ale seba, a On vás takisto nebude milovať! (Jn. 14:21, 23) A môžete iba hádať, čo sa vám prihodí, keď sa budete pokúšať vstúpiť do Kráľovstva Nebeského. Tí vodcovia, ktorí vás nikdy nevarovali vám vtedy nepomôžu ani zbla, pretože sami tam nevojdu. (Mt. 23:13)
Za druhé, prečo títo veriaci nebudú môcť vojsť do tesnej brány a kráčať po úzkej ceste? Pretože kráčali po širokej ceste príliš mnohé roky vo falošnom presvedčení, alebo falošnej nádeji alebo súc zavedení svojími vodcami, a nikto ich nevaroval. Duševní veriaci sú podvedení ohľadne širokej cesty, pretože oni ani nerozumejú, čo to „zahynutie“ vlastne znamená! (Mt. 7:13) Keď sejeme neochotu (pýtať si, hľadať, klopať) budeme neskôr žať neschopnosť a to omnoho viac, než sme siali. (Gal. 6:7)
Takže, znovu-zrodený veriaci krstený vo vode môže kráčať po širokej ceste do „záhuby“ a nikto mu nič nepovie, obzvlášť, keď aj jeho pastor a bratia sú tiež duševní a kráčajú po širokej ceste spolu s ním. Je to logické? Nie, ale v Duchu Božom JE TO PRAVDA. Žiadny duševný veriaci nie je schopný VIDIEŤ tento fakt a teda veriť mu. Hoci Apoštol Pavol v jeho prvom liste do Korintu učí a jasne rozlišuje duchovných veriacich od duševných a karnálnych veriacich, predsa žiadny veriaci nikdy nepripustí, že môže byť duševný. Prečo?
Duchovne slepý človek nemôže vidieť svoju vlastnú slepotu pretože ona nie je prirodzenou, či fyzickou slepotou, ale je ona nadprirodzenou slepotou privedenou bohom tohto sveta! (2Kor. 4:4) Toto Slovo Božie sa ponajprv vzťahuje na pohanov, čo sa týka potreby Spasiteľa a Jeho Spásy. ALE ono sa tiež vzťahuje na karnálnych veriacich, čo sa týka ich potreby VIDIEŤ a chápať z čoho boli spasení a do čoho, čo ich Spása vlastne je a ako ju vypracovávať spolu s Bohom. (Fil. 2:12b) Takže, myseľ takýchto veriacich je tiež zaslepená tým istým bohom sveta a v tomto zmysle, ich myseľ je podobná mysli pohanov.
Čo by sme mali byť schopní vidieť aj našími fyzickými očami je určité zvláštne chovanie sa duševných veriacich. Uvážme štyri typické príklady duševných veriacich, ktorí žijú vo svojom svete…
a) …rozumu. Oni musia všetko vypitvať, analyzovať a zdôvodniť svojím chápaním, presvedčeniami vlastnej mysle a viery založenej na logike, na dlhodobých štandardách učenia, na ich „tradičných znalostiach“ prijatých od iných učiteľov, kazateľov, teologických profesorov, biblických historikov alebo iných, ktorí zase prijali ich znalosti od ich predchodcov, a tak ďalej, a tak ďalej.
Takéto „tradičné znalosti“ mohli byť chybné od ich počiatku, nikdy neoverené u Ducha Božieho, Autora Slova Božieho, a tak mohli byť chybné, ich pravdy súc pomiešané s podvodmi, nepravdami. Kedykoľvek prenášame znalosti, spolu s nimi vždy prenášame aj všetky ich chyby a nedostatky. Takíto veriaci vždy potrebujú prijateľné vysvetlenia pre každú deklarovanú pravdu alebo vieru, keďže nie sú schopní veriť ničomu, čo nie je obhájené ich vlastnými dôvodmi a logikou.
b) …akcie. Pre takýchto veriacich, je to vždy choď-choď-choď, rob-rob-rob, čím viac robíš, tým lepšie. Nie sú schopní si sadnúť a niekoľko hodín nič nerobiť, absolútne nič. Môžu mať pocity, že hrešia voči Pánovi „nevykupujúc čas, lebo dni sú zlé“. (Ef. 5:16) Ich motorom je nepokoj, dychtivosť ich duše. Novonarodení veriaci môžu byť tiež vyslaní na misionárske pole alebo pomôcť ich pastorom, či zboru v nejakej náboženskej aktivite, ktorá by mala „potvrdiť“, že sú znovu-zrodení a teda pracujúci pre Pána hneď od počiatku. Ale duchovné novorodeniatka nie sú povolané Pánom na žiadnu prácu pokiaľ dostatočne nedospejú. To isté predsa platí aj u naších detí, ktoré nie sú volané pracovať alebo pomôcť ich rodičom hneď po ich narodení, ale musia dostatočne vyrásť, dospieť. Pravda?
c) …nerozhodnosti. Prirodzená vôľa nie je ani slobodná, ani schopná urobiť duchovne správne rozhodnutia a v požadovanom čase. Obyčajne je ona v spojení s tvrdohlavosťou zatemnenej mysle, ktorá odmieta čokoľvek pripustiť, či hľadať Pravdu. Prirodzená vôľa môže byť veľmi silnou vôľou a nie sú jasné a ľahké cesty, ako ju obmäkčiť, alebo zmeniť. A ak sa ona konečne rozhodne niečo urobiť, či prijať nejakú radu, obyčajne v tom zlyhá. Také „rozhodnutia“ môžu byť nazvané „Novoročné predsavzatia“; nikdy sa nevyplnia. Prirodzená vôľa rada odkladá rozhodnutia zo dňa na deň, je váhavá, často je o veciach neistá a drží osobu v štádiu „večnej neistoty“.
Čo sa často objavuje v obraze takej vôle je strach, strach zo všetkého alebo z čohokoľvek, ktorý strach obyčajne nie je ničím podložený. Ale strach tiež robí veriaceho nerozhodného, keďže sa on môže báť urobiť rozhodnutie a vziať na seba zodpovednosť. Ale pasivita veriacich, čo sa týka ich rozhodovania a akcií na poli premáhania, vypracovávania vlastnej Spásy a duchovného pokroku môže vyústiť v nespočetných stratách a tragédiách. Všetky výbery a rozhodnutia prirodzenej vôle sú sebecké a nikdy nezahŕňajú záujmy, či potreby iných.
d) …emócií. V jednom momente veriaci môžu byť plní radosti skáčúc a oslavujúc Pána, slzy sa kotúľajú dolu ich lícami. V nasledovnom momente môžu byť zrazu skľúčení, vystrašení, smutní, pochybujúci, sťažujúci sa alebo vzdychajúci. Každá omrvinka nepríjemnej pravdy, „holej“ pravdy, horkej pravdy ich urazí, alebo pichne, alebo ich privedie do zúfalstva a nepokoja. Niet u nich žiadnej známky kráčania v Duchu, alebo žitia vierou. Toto som zakúsil s veľmi mnohými veriacimi obzvlášť počas rokov v mojom predošlom letničnom zbore.
Sú rôzne typu duševných veriacich: nespoľahliví, leniví, nezodpovední, hlúpi, neverní, atď. Ale tiež sú duševní veriaci, ktorí sú poctiví, spoľahliví, úprimní, oddaní, starostliví, vytrvalí, verní, zodpovední, atď. Problém u mnohých veriacich je ten, že keď oni vidia takého poctivého, úprimného, oddaného, starostlivého, vytrvalého, verného, či zodpovedného veriaceho, ktorý je duševný-karnálny, nevidia na ňom nič zlého. Napriek tomu, on NIE JE Bohu prijateľný v tom prirodzenom stave. Náš Nebeský Otec vyžaduje od nás oveľa viac, než len naše „dobré duševné cnosti“ cez ktoré sa „pokúšame pracovať pre Boha, s Ním komunikovať a Jemu sa ľúbiť“. Zo Slova Božieho je jasné, že.. .
DUŠEVNÍ VERIACI NIE SÚ BOHU PRIJATEĽNÍ V ICH PRIRODZENEJ, NEOBNOVENEJ A KARNÁLNEJ DUŠI HOCI BOLI ONI VYKÚPENÍ KRVOU JEHO SYNA JEŽIŠA KRISTA!
PRI NAŠOM VYKÚPENÍ NIET V NAŠEJ BYTOSTI NIČOHO, ČO BY BOLO BOHU PRIJATEĽNÉ, S ČÍM BY MOHOL ALEBO CHCEL MAŤ SPOLOČENSTVO ALEBO ČO BY MOHOL, ALEBO CHCEL MILOVAŤ! VŠETKÁ NAŠA TELESNOSŤ MUSÍ ZOMRIEŤ. MY MUSÍME ZOMRIEŤ V CELEJ NAŠEJ BYTOSTI. NÁŠ STARÝ DUCH, STARÁ DUŠA A STARÉ TELO MUSIA BYŤ DUCHOM BOŽÍM PRETVORENÉ.
IBA TOTO NOVÉ STVORENIE, TENTO NOVÝ ČLOVEK, BUDE BOHU PRIJATEĽNÝ A MILOVANÝ NA VEKY VEKOV. BOH NEDOVOLÍ ŽIADNEJ ČASTI NAŠEJ TELESNOSTI, KARNALITY, ABY S NÍM PREBÝVALA ALEBO SA OSLAVOVALA V JEHO PRÍTOMNOSTI. (1Kor. 1:29(15))
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…