SPÁSA ČLOVEKA – Kapitola 3 – Časť 8 – Odosielanie #125 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
Pán si želá ukázať nám v tomto bode jeden z najhlbších a najnebezpečnejších podvodov, ktorým sú veriaci podvádzaný. Ten podvod drasticky ovplyvňuje našu vieru a presvedčenia, smer našej činnosti, resp. nečinnosti, a celého nášho pozemského života. Práve tak robí nás neschopnými prijať od Pána, čo od Nebo potrebujeme a čo si On želá nám dať, aby sme prospievali v duchu, duši a tele. Pozrime sa preto na nasledovné.
KEĎ SME OSLOBODENÍ OD TOHO, ČO VIDÍME, AKO NAŠU „ZLÚ, HRIEŠNU TELESNOSŤ“, SME SPOKOJNÍ A VERÍME, ŽE TERAZ SME UŽ „DOBRÍ A PRIJATEĽNÍ PÁNOVI“. PREČO? UŽ NEVIDÍME V NÁS NIČ VIAC ZLÉHO, NIČ ZO „ZLEJ, HRIEŠNEJ TELESNOSTI“. ALE NÁŠ SPASITEĽ A PÁN HOVORÍ, ŽE „DOBRÁ“ TELESNOSŤ NAŠEJ DUŠE JE TIEŽ ZLÁ A HRIEŠNA A NEBOLA ZACHOVANÁ NA JEHO KRÍŽI!
NAŠA PRIRODZENÁ „DOBRÁ“ DUŠA NEBOLA ZACHOVANÁ V JEJ PRIRODZENOM ŽIVOTE! PRETO, VŠETKO – ZLÉ AJ DOBRÉ – MUSÍ BYŤ ZNIČENÉ Z NÁŠHO PRIRODZENÉHO ŽIVOTA. INAK NEMÔŽEME ŽIŤ VIEROU ALEBO SLÚŽIŤ V DUCHU POKIAĽ ŽIJEME V NAŠEJ „DOBREJ, HUMÁNNE, PRIJATEĽNEJ TELESNOSTI“! NIET NIČOHO, ČO BOH ZACHOVAL Z NAŠEJ STAREJ BYTOSTI!
KEĎ SÚ VAŠE HRIECHY ODPUSTENÉ, STE ZMIERENÍ S BOHOM. ALE AK VAŠA TELESNOSŤ – HRIEŠNA NÁTURA – NIE JE ÚPLNE A KOMPLETNE ZNIČENÁ, BUDETE POKRAČOVAŤ V HREŠENÍ PODRŽUJÚC SI ZLO V SAMOM SEBE NA VEČNOSŤ, ZATIAĽČO BUDETE ÚPRIMNÝMI, POCTIVÝMI, STAROSTLIVÝMI, VERNÝMI, ODDANÝMI, SPOĽAHLIVÝMI A ZODPOVEDNÝMI VERIACIMI! ČI VIDÍTE TÚTO PRAVDU? MALA BY ONA ZMENIŤ VAŠU VIERU AJ VÁŠ CELÝ DOTERAJŠÍ KRESŤANSKÝ ŽIVOT.
Apoštol Pavol povedal: „JA SOM ukrižovaný s Kristom…“, čo znamená: „JA SOM DOKONANÝ…“ nielen moje hriechy. Ale ak „JA SOM ukrižovaný“, ak ja beriem svoj kríž a zapieram život mojej starej prirodzenej duše, potom to už nie som JA, moje staré ja, čo žije, ale Kristus žije Svoj Život Večný V MOJEJ NOVEJ DUCHOVNEJ DUŠI a nielen v mojom duchu! (Gal. 2: 20) V takomto prípade som plne spasený duchovný veriaci, dospelý syn Boží, pripravený nasledovať Pána kdekoľvek On ide (Mt. 16:24,25// Zj. 14:4,5) a hotový byť vzatý ku Trónu a stáť pred Mojím Pánom a pred Mojím Otcom. (Zj. 12:5)
Problém rozpoznania duševného veriaceho od duchovného je omnoho komplikovanejší, než len pozorovať ich vonkajšiu činnosť a chovanie, ako bolo načrtnuté v štyroch horeuvedených príkladoch. Naša prirodzená duša má svoju vlastnú DISPOZÍCIU, ktorá sa môže úžasne líšiť od jednej individuálnej osoby po druhú. Túto našu „dispozíciu“ možno tiež vnímať, ako náš „osobný balík“ obsahujúci druh nášho myslenia, temperamentu, osobné talenty, inklinácie, tendencie, vlohy, túžby, ciele, dobré alebo zlé cnosti (horeuvedené) a tiež „balík“ duchov temnoty a zla. Títo duchovia sú typicky prítomní v nejakej forme pýchy, v nejakom stupni žiarlivosti, tvrdohlavosti, sebeckosti, samo-spravodlivosti, strachu, pokrytectva, škodoradosti, hlúposti, neposlušnosti, lenivosti, horkosti, nenávisti, atď.
Teda každý zo štyroch príkladov duševných veriacich uvedených na predchádzajúcich stránkach je ďalej ovplyvnený týmito osobnými „balíkmi“. Potom môžeme mať duševného veriaceho, ktorý žije vo svojom svete „rozumu“ a môže byť buď plný strachu, alebo žiarlivý, tvrdohlavý, prirodzene pokorný alebo pyšný, samo-spravodlivý alebo pokrytec podľa jeho dispozície. To isté platí na ostatné tri príklady duševných veriacich.
Aj ten najvernejší, najoddanejší, najstarostlivejší duševný veriaci môže byť súčasne pyšný, alebo prirodzene pokorný, alebo ustrašený, alebo môže byť pokrytec (nikdy neviete, čo je v ňom). Kombinácie v rámci dispozícií každej naturálnej duše sú takmer nekonečné. Obyčajne je možné vystihnúť hlavné črty ľudskej duše a jej celkového temperamentu, ale až po určitom časovom kontakte s tou osobou. Mnohé z jej iných čŕt zostanú dobre schované. Len Pán vie o nich a On ich môže odhaľovať vo Svojom načasovaní, aby mohli byť zničené a duša oslobodená. Tie črty, čo sú v duši dobre schované, sú jej „zlé cnosti a zlí duchovia“. Tieto črty a cnosti nemusia byť nikdy objavené inou prirodzenou dušou a nemusia byť známe ani duši samotného veriaceho takto infikovaného.
Nuž, čo teda Pán robí s našou karnálnou, naturálnou dušou? Ako s ňou jedná? Ako transformuje našu prirodzenú dušu robiac ju duchovnou, dokonalou a tým plne prijateľnou Sebe i Nášmu Otcovi? Nuž, robí to milosrdne, múdro, trpezlivo a dôsledne bez ohľadu na to, či naša odozva je správna, alebo nesprávna, či sa nám to páči, alebo nie, či tomu rozumieme, alebo nie.
NÁŠ PÁN KONÁ TÚTO PRÁCU SVOJIM ŽIVÝM A OSTRÝM SLOVOM, (Žid. 4:12// Zj. 1:16) DISCIPLÍNOU, NAPOMÍNANÍM, TRESTANÍM, VAROVANÍM, (Žid. 12:5-8) VEDENÍM SVOJÍM DUCHOM, ZJAVOVANÍM NAŠÍCH DUCHOVNÝCH POTRIEB A PRAVDY O NÁS (tu trošku a tam trošku – Jn. 16:13// Iz. 28:10).
ON TIEŽ PRACUJE V NAŠEJ DUŠI TAK, ABY SME BOLI OCHOTNÍ KONAŤ JEHO VÔĽU. (Fil. 2:13(10)) AK NASLEDUJEME JEHO VEDENIE A KONÁME JEHO VÔĽU, VYSLOBODZUJE NÁS, NAPĹŇA NAŠE POTREBY A TIEŽ NÁS UTEŠUJE POČAS TOHTO CELÉHO PROCESU.
MUSÍME DEFINITÍVNE VIDIEŤ A CHÁPAŤ, ŽE VŠETKY TIETO KROKY SÚ NAJPRV VYKONANÉ DUCHOM CEZ INÉHO ČLOVEKA, KTORÝ NIKDY NIE JE TAK DOKONALÝ, AKO MY OČAKÁVAME.
TENTO ČLOVEK BOL VŠAK BOHOM SUVERÉNNE VYBRANÝ PRE NÁS, ČI SA NÁM ON ĽÚBI, ALEBO NIE. BOH TOTIŽ NEPRACUJE V NÁS PRIAMO AŽ DOKIAĽ NIE SME V DUCHU A DUŠI DOSTATOČNE VYSPELÍ A TÚTOROV VIAC NEPOTREBUJEME. (Gal. 4:1,2)
Jeho Duch vždy pozná správne časovanie pre každú duchovnú prácu, ktorá má byť v nás vykonaná, spôsob, akým má byť vykonaná a osobu, ktorú na to použije. On potom vedie tú osobu, aby vyjadrila rozoznanie a vieru o našom duchovnom stave, potrebách, skutkoch, nedostatkoch, či chybách tak, ako naše ovocie jasne ukazuje. Rozoznanie tej osoby je vždy podopreté v Slove Božom a ak to je potrebné, dvomi, či tromi svedkami v ústach ktorých každé slovo tej osoby je potvrdené. (Mt. 18:16)
Tento process nikdy nie je príjemný alebo radostný, preto my nie sme dychtivý podrobiť sa mu bez toho, aby sme najprv boli urazení a pichnutí a obraňovali sa, ignorovali pravdu a neverili takým „hanebným obžalobám“. Ale keď sa konečne pod váhou evidencie zlomíme a učiníme pokánie, vtedy naozaj potrebujeme utešovanie Ducha. Takže, Duch je náš Tešiteľ nielen, keď trpíme nespravodlivosti a bolesti a rany od sveta a pekla, ale tiež kvôli vojne, ktorú vedieme vo vnútri vlastnej duše. (Jn. 14:26) Duch nám môže veľakrát ukázať, že namiesto, aby sme bojovali proti diablovi a jemu odporovali, bojujeme proti Samotnému Pánovi a naším bratom a im odporujeme!
Nemali by sme byť prekvapení zvedieť, že Slovo Božie je milé, prívetivé, súcitné, láskavé, plné milosti, milosrdnosti a odpúšťania. Toto môže tak byť hlavne počas nášho Vykúpenia a následnej etapy nášho duchovného destva, kde Pán od nás nežiada nič, iba aby sme jedli, spali a hrali sa. Ale keď sa naše detské dni skončia a máme byť „odstavení od mliečka a od pŕs“ naších tútorov, potom má začať naše vyššie vzdelanie a transformácia. (Iz. 28:9,10// Gal. 4:1,2)
V skutočnosti, veľmi málo detí je „odstavených od mlieka (Slova) a od pŕs“ ich pastorov, učiteľov a starších. Prečo? Nuž, my nemusíme ani vedieť, ako a kedy odstaviť naše duchovné deti od mlieka Slova. Môžeme sa tiež obávať dať im slobodu, aby si rozšírili svoju vieru a hĺbku ich duchovných znalostí, ktorú slobodu nemusíme mať ani my sami. A ak sme sami nedospeli v duchu, potom nemáme nič iného, čo dať, iba mlieko. Potom ako chceme odstaviť od mlieka kohokoľvek iného?
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…