SPÁSA ČLOVEKA – Kapitola 3 – Časť 10 – Odosielanie #127 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
Duševní, karnálni veriaci chcú mať vždy všetko bez námahy, bez zodpovednosti, bez duchovnej práce; stačí, keď veria a sa radujú (majú zábavu)… a Boh pre ních urobí všetko. NIE! Oni musia vypracovať VIERU-SVETLO, ktoré im Kristus ukázal predovšetkým o sebe samých, aby ona nezostala v ních mŕtva a oni nezostali mŕtvi Duchu. (Jak. 2:17,26) Boh nestvoril lenivé, nezodpovedné, naivné, hlúpe a podvedené humánne tvory; diabol to z nich urobil. Ale premnohí veriaci sú veľmi šťastní v ich nečinnosti, pasivite a nemajú záujem, ani iniciatívu niekedy zmeniť svoju mizernú situáciu. Nuž, bez ich súhlasu a vedomej spolupráce s Bohom, On nikdy neurobí pre ních, čomu oni môžu veriť a na čo sa môžu nádejať.
Pozrime sa a VIĎME, verme a tiež uvedomme si ďalšie Slovo Božie, ktoré nám jasne hovorí:
„Čo to prospeje, moji bratia, keď niekto aj povie, že má vieru, ale nemá skutkov? ČI HO TÁ VIERA MOŽE SPASIŤ?… (NIE!) Tak teda vidíte, že SKUTKAMI SA ČLOVEK OSPRAVEDLŇUJE A NIE LEN VIEROU… Lebo ako je TELO BEZ DUCHA MŔTVE, TAK VIERA BEZ SKUTKOV JE MŔTVA.“ (Jak. 2:14,24,26)
PRETO: „MILOSŤOU STE SPASENÍ SKRZE (ŽIVÚ, AKTÍVNU) VIERU, A TO NIE ZO SEBA (SAMÉHO), JE TO DAR BOŽÍ; NIE ZO SKUTKOV (VAŠEJ TELESNOSTI, KARNALITY, NÁTURY) ABY SA NIEKTO NECHVÁLIL.“ (Ef. 2:8,9)
Vykúpenie človeka je spontánny a bezplatný dar Boha človeku a nikto ho nemôže dosiahnuť nijakou prácou, či skutkami, ktoré by sa človek rozhodol konať PRE Boha alebo PRE svoje Vykúpenie. Ale keď sme raz vykúpení a obdržali sme tento dar od Boha, potom Boh požaduje, aby sme s Ním spolupracovali na našej Spáse (nie na Vykúpení), to znamená, na zdokonalení našej hriešnej, špinavej duše a ducha (Žid. 6:1,2// 2Kor. 7:1// Tit. 1:15 atď.) a zvíťazili zapieraním samého seba, starého života v našej duši, a pozdvihnutím nášho kríža a nasledovaním Nášho Pána. (Mt. 16: 24// Jak. 2:22) Pán naviazal toto Svoje Slovo na stratu alebo získanie nášho života! (Mt. 16:25(3)) Je od nás požadované, aby sme našu slobodnú vôľu zjednotili s Vôľou Nášho Otca! Naša Spása definitívne nie je „nedeľná vychádzka mŕtvej viery“. Je to práca viery pre nasledovanie Pána k NAŠEJ DOKONALOSTI. VYPRACOVÁVANIE NAŠEJ SPÁSY, KRÁČANIE K NAŠEJ DOKONALOSTI JE NAŠE PREMÁHANIE! Nanešťastie, je len málo veriacich, čo toto konajú počas ich pozemského života.
Všimnite si, že Pán vo Svojích siedmych listoch Cirkvi dáva sľuby JEDINE „tomu, kto premôže“. (Zj. 2:7,11,17,26 + 3:5,12,21) Tomu, čo nepremôže Pán deklaroval, že On vytrie jeho meno z Knihy Života. TO JE STRATA SPÁSY! (Zj. 3:5 + 20:15) Alebo tiež, že on bude zranený druhou smrťou. (Zj. 2:11 + 20:14)
Medzi duševnými a duchovnými veriacimi je podstatný protiklad a tiež veľký rozdiel. Nanešťastie, väčšina znovu-zrodených veriacich je duševná a nie duchovná; sú oni akoby duchovné „zárodky“ (embryá), čo nikdy nevyrástli. Vo svojom DUCHU majú Večný Život Boha, ale vo svojej DUŠI Ho nežijú. V duši pokračujú žiť ich vlastný telesný život, ktorý sa po ich Vykúpení stal náboženským. Ten starý prirodzený život stále ovláda ich dušu, zatiaľčo Boží Život ich dušu neovláda. Stále kráčajú podľa svojej telesnosti a nie podľa Ducha. Oni sú V Kristovi jedine „doktrinálne“ na základe ich znovuzrodenia a Vôle ich Otca, ale svojím životom, skutkami viery a životnými skúsenosťami oni nie sú V Kristovi, preto ich pozemský život to neukazuje. Preto Ho oni ani nepoznajú, hoci tomu nemôžu uveriť.
Preto aj Slovo Božie v Rim. 8:1 je tiež veľmi zle interpretované. Je pravdou, že už niet prekliatia pre tých, čo sú V Kristovi Ježišovi, ale to Slovo nekončí za výrazom „Ježiš Kristus“, ono pokračuje objasňujúc, že platí pre tých, čo „NEKRÁČAJÚ PODĽA TELESNOSTI, ALE PODĽA DUCHA“. Duševní veriaci, ktorí pokračujú KRÁČAŤ PODĽA ICH TELESNOTI sú potencionálne stále v nebezpečí prekliatia v ich budúcnosti… zvlášť, ak toto nerobia nevedomky. Prečo? To nebezpečie tkvie vo fakte, že oni môžu po čase „VYPADNÚŤ Z KRISTA, KDE ICH OTEC VLOŽIL SVOJOU VÔĽOU“ a byť prekliatymi! Ich rozhodovania a vôľa sa nezhodujú s rozhodovaním a Vôľou ich Otca! TOTO JE TIEŽ STRATA SPÁSY! A toto je tak isto nekázané a nevysvetľované veriacim v Cirkvi Ježiša Krista a oni nie sú nikým varovaní! Ich vodcovia by si mali prečítať Ez. 3:17-21 a chápať, že oni boli tak isto učinení strážcami nad Domom Božím, Cirkvou, a toto Slovo Božie platí na nich v tom istom znení!
Ako sa veriaci môžu dostať von z Krista? Pán to hovorí Svojími vlastnými ústami: „Ak niekto NEZOSTANE VO MNE (vypadne zo Mňa), bude vyhodený (odrezaný) ako konár a vyschne; a zoberú ich a hodia na OHEŇ a budú horieť.“ (Jn. 15:6) Je to PRAVDA? Alebo nie? Pán tu nehovorí o pohanoch, ktorí nikdy v Kristovi neboli, ani nemôžu byť, aby z Neho mohli vypadnúť!
Ak by človek – znovuzrodený veriaci – nemohol vypadnúť z Krista a zlomiť pečať Jeho Ducha, ktorou bol zapečatený pri svojom vykúpení (Ef. 1:13), ak by toto bolo nemožné (podľa duševných veriacich a ich kazateľov), potom Slovo Božie v Jn. 15:6 by absolútne nemohlo existovať! Fakt, že duševní veriaci nemôžu VIDIEŤ toto svetlo a môžu byť slepí aj dlhé roky neznamená, že musia aj umrieť slepí. Ale ak oni vo svojej pýche trvajú na tom, že vidia, potom im PÁN dáva iné Svoje Slovo, ktoré tiež môžu podobne zle interpretovať a neveriť. To Slovo im hovorí:
„A Ježiš povedal: Prišiel som do tohto sveta, aby som súdil, aby tí, ktorí nevidia mohli vidieť; a tí, ktorí (tvrdia, že) vidia, boli učinení SLEPÝMI.“ (Jn. 9:39, slov. text je chybný) Ak majú srdce na chápanie tohto Slova, nech ho chápu.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…