SPÁSA  ČLOVEKA – Kapitola 3 – Časť 11 – Odosielanie #128 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok

Uvážme jeden ďalší dôležitý príklad, ktorý sa dotýka znovu­zrodených veriacich a absolútnej potreby ich skutkov viery, sna­že­nia sa idúc k dokonalosti ich ducha a duše, aby sa vyvarovali NEBEZPEČNEJ ZÓNY STRATY ICH ŽIVOTA VEČNÉHO.

Slovo Božie v Žid. 6:1-3 nám hovorí: „Preto zanechajúc zá­kla­­dy učenia o Kristovi, POĎME K DOKONALOSTI a ne­klaď­me znova základy o pokániu z MŔTVYCH SKUTKOV A VIERE v Boha, o učeniach o krstoch, o pokladaní rúk, o zmŕtvych­vsta­ní mŕtvych a o večnom súde. A aj to urobíme, ak Boh dovo­lí.“

To horeuvedené znamená, že my – duša a duch – nie sú do­ko­nalé v našom prirodzenom „vykúpenom“ stave a teda sú Bohu ne­pri­jateľné v tom stave! Musíme preto opustiť všetky základy nášho detinského kresťanstva, neopakovať ich na veky vekov, ne­strácať drahocenný čas z nášho pozemského života a ignoro­vať samotný Zámer a Cieľ a Prikázanie Nášho Boha byť dokona­lými. (Mt. 5:48)

Potom Slovo Božie hovorí, že my to urobíme, AK TO BOH DO­VOLÍ. Prečo by Boh nedovolil takúto žiadúcu vec? Nedovolí nám podniknúť takúto cestu k dokonalosti, ak nekráčame na úzkej ceste, alebo, ak by sme sa pokúšali urobiť to „sami“ kráča­júc na širokej ceste. (Mt. 7:13) Duch Boží musí mať dostatočný prístup k našej duši, aby tam vybudoval správne základy potom, čo Pánovi boli otvorené dvere do nášho srdca. (Zj. 3:20) Inak Boh nebude angažovať Svojho Ducha do tejto transformačnej práce a nedovolí nám, aby sme „šli k dokonalosti“, k vyslobodeniu, ob­no­veniu, prerodeniu našej naturálnej, karnálnej duše bez potreb­ných základov v nás, v našej duši, pre takúto cestu. Boh nezačne budovať Svoj Svätý Chrám v nás na špine a blate.

VYSLOBODENIE NAŠEJ DUŠE Z TELESNOSTI NIE JE IBA VEĽMI NEPRÍJEMNÉ, ONO JE AJ BOLESTNÉ, NIEKEDY VEĽMI BOLESTNÉ, SPÔSOBUJÚCE NAŠEJ DUŠI UTRPENIE. TO JE HLAVNÝ DÔVOD, PRE­­ČO VERIACI „NEMAJÚ ZÁUJEM O TENTO PROCES“! (Žid. 12:11)

Čo potom v Slove Božom nasleduje je vážne varovanie Pána všetkým veriacim, ktorý si nevšímajú Jeho povolania v Žid. 6:1,2 a odporujú Duchu v Jeho poslaní premeniť ich na Jeho Podobu, odmietajú spolupracovať s Bohom a vytrvať v tomto bolestnom procese. Takýmto Boh nedovolí ten proces ani započať.

Čo je to varovanie pre takých veriacich? Pán jasne hovorí, že oni sú v ZÓNE NEBEZPEČENSTVA ODPADNUTIA… od ich viery, z ich pozície v Ňom, z Jeho Milosti. Ako? Pokračovaním v ich od­pore byť separovaní od ich karnálnej duše a tým v odporovaní vyplniť Vôľu ich Otca. Slovo Božie uzaviera:

„Lebo JE NEMOŽNÉ PRE TÝCH… AK BY ODPADLI, ZNOVU ICH OBNOVIŤ K POKÁNIU vidiac, že znova sebe ukrižovávajú Syna Božieho a vystavujú Ho verejnej hanbe.“ (Žid. 6:4a,6)

TOTO JE STRATA SPÁSY! Ak odpadnete od svojej viery a ne­u­držíte sa v Kristovi, nemôžete znova učiniť pokánie a vrátiť sa (do Krista), nemôžete byť znova vykúpení! Toto je, čo to Slovo znamená.

Napokon uvážme ešte jeden dôležitý príklad zo Slova Bo­žie­ho, ktorý ukazuje, čo sa môže stať znovu-zrodeným veriacim, ktorí odporujú Božiemu Zámeru, ignorujú, či odmietajú poslúch­nuť Jeho Slovo, nedávajú pozor, alebo sa nemodlia podľa rady Nášho Pána. (Mk. 13:33-37) Takým lenivým a nepo­sluš­ným du­šev­­ným veriacim Pán hovorí nasledovné:

Lebo ak poznaním Pána a Spasiteľa Ježiša Krista unikli poškvrneniam sveta a boli nimi zase sa zapletúc premožení, tak je im posledný koniec horší, než začiatok. Lebo BOLO BY IM BÝVALO LEPŠIE NEPOZNAŤ CESTU SPRAVODLIVOSTI, než po jej poznaní odvrátiť sa od svätého Prikázania im vydaného. Ale stalo sa im podľa pravdivého Príslovia: PES sa navrátil k svoj­mu vlastné­mu vývratku, a SVIŇA, čo bola umytá, ku svojmu váľaniu sa v blate.“ (2Pet. 2:20-22)

Náš Pán nazýva takýchto vykúpených veriacich (za ktorých vylial Svoju Krv) „psami“ a „sviňami“! Ako sa v pravde cítite pri tomto Slove? Ako znie a „chutí“ vášmu kresťanskému citu? A ako ono vyzerá v obraze vášho kresťanského posudzovania prívetivosti, slušnosti, ctihodnosti a zdvorilosti? Toto Slovo je Sú­­dom a deklaráciou Krista Ježiša, milujúceho, milosrdného, krot­kého a poníženého srdca! (Mt. 11:29) Či to v pravde VIDÍME? NIE, nevidíme! My v našej humánnej dobrote a zdvorilosti by sme také niečo nikdy neurobili a nevyslovili pretože NEVIDÍME, ČO ĽUDIA V ICH ZVRHLEJ, ŠPINAVEJ A DIABOLSKEJ NÁTURE KO­NAJÚ VOČI BOHU… AJ PO ICH VYKÚPENÍ!

Necenia si svoju Spásu, Božiu Milosť, Jeho Slovo, ani cenu, ktorú za nás Boh zaplatil a to žiadnym prijateľným, či slušným spôso­bom. Zostávajú hlupákmi a nedbajú ani o svoj život večný. Zvie­ratá majú omnoho citlivejší inštinkt pre sebazáchovu, než má človek. Sme schopní VIDIEŤ túto hĺbku ľudskej skutočnosti a zvrhlosti? Asi o tom nemáme žiadnu predstavu.

Či horeuvedené fakty robia nejaký rozdiel, či majú nejaký vplyv na vaše myslenie, pocity, alebo na vašu ochotu uvážiť ich seriózne pred Pánom? Ja sa modlím, aby mali. Pán trpezlivo čaká na kaž­dé otvorené a ochotné srdce a myseľ a dušu! Toto môže byť za­ru­­čený krok na vašu úzku cestu, ktorá jediná vedie k vašej doko­nalosti a k tomu, kde sa môžete stať milovaným synom, či dcérou Všemohúceho Boha, a to aj teraz, vo vašej terajšej život­nej skú­senosti.

<><><> 

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

< Spoj na knihu TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH >