SPÁSA ČLOVEKA – Kapitola 3 – Časť 12 – Odosielanie #129 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
DUCHOVNÍ VERIACI
Chcem byť stručný a vyhnúť sa písaniu mnohých vecí, ktoré by mohli odviesť našu pozornosť od jedného základného faktu, ktorý charakterizuje duchovných veriacich. Ten fakt je jednoduchý, ale podstatný: ONI VIDIA duchovné pravdy, duchovné skutočnosti, duchovný svet a tiež samých seba. Keďže oni VIDIA, oni tiež ŽIJÚ duchovné pravdy a duchovné skutočnosti.
Oni nesúdia podľa toho, čo čítajú, počujú alebo vidia navonok, ale čo VIDIA V DUCHU. Preto sú schopní súdiť spravodlivo, kráčať Duchom a žiť vierou, ako aj Náš Pán kráčal a žil. (Iz. 11:1-5) Ich DUŠA je očisťovaná a zdokonaľovaná v ktorejkoľvek časti je ona ešte zlá, zatemnená alebo špinavá. (2Kor. 7:1// Tit. 1:15// Žid. 10:22) Oni musia držať tajomstvo viery (skrytú pravdu) v čistom vedomí. (1Tim. 3:9) Ako dokonale oni kráčajú s Duchom a žijú vierou, alebo súdia spravodlivo je celkom iná záležitosť, ktorá závisí jedine na stupni ich vyslobodenia a očistenia od telesnosti ich duše.
Každý taký veriaci je na svojej vlastnej duchovnej úrovni zdokonaľovania. Táto úroveň závisí od dĺžky času, kde tento veriaci zapieral sám seba, pozdvihoval svoj kríž a nasledoval Pána, (Mt. 16:24), tiež, ako dlho sa očisťoval od všetkej špiny telesnosti a ducha, (2Kor. 7:1) ako dlho kráčal ku svojej dokonalosti, (Žid. 6:1) a vypracovával svoju Spásu s bázňou a trasením. (Fil. 2:12). V celkovom obraze jeho úroveň závisí na stupni do ktorého ukrižoval svoju telesnosť s jej vášňami a chlípnosťami. (Gal. 5:24)
Načo je táto práca viery vlastne potrebná, aby sme my mohli VIDIEŤ v duchu? Pán nikdy nemôže dať „duchovný zrak“ našej telesnosti. To znamená, že pokiaľ naša duša je, napríklad, pod vplyvom ducha pýchy, nenávisti, strachu, seba-spravodlivosti, tvrdohlavosti, či iných duchov zla, alebo duchov neprijateľných Pánovi, nie je schopná byť súčasne pod vplyvom ducha zjavenia a múdrosti! Pýcha je slepá a sprostá a nemôže prebývať spoločne s múdrosťou a prijať akékoľvek zjavenie pravdy od Boha. My tiež vieme, že Boh odporuje pyšným. (Jak. 4:6// 1Pet. 5:5) Práve tak, my nemôžeme prijať žiadne zjavenie pokiaľ hovoríme alebo žijeme proti Slovu Božiemu a tento fakt je nám ukázaný. Preto, do akéhokoľvek stupňa horeuvedená práca viery veriaceho a jeho spolupráce s Bohom bola vykonaná, do toho istého stupňa hĺbky, výšky a jasnosti je on schopný VIDIEŤ V DUCHU. Vidieť v duchu je privilégiom každého znovu-zrodeného veriaceho, ale nie je to skutočnosť s každým znovu-zrodeným veriacim.
Uvážme teraz do väčšej hĺbky a reality otázku PÝCHY, pretože je ona extrémne dôležitý a široko rozvetvený problém kresťanstva nesúci so sebou veľké nebezpečenstvá nášmu duchovnému životu, našej službe a nášmu konečnému osudu!
„KAŽDÝ, KTO JE V SRDCI PYŠNÝ, JE OHAVNOSŤOU PÁNOVI;“ (Pr. 16:5a)
PÝCHA je hlavným dôvodom, prečo Nás Pán musel zomrieť a zabiť tento jed v Samom Sebe na Jeho Kríži, kde Mu Jeho Otec dal kalich na vypitie (viac neskôr) a vložil na Neho všetky naše hriechy a skutky zla a temna. PÝCHA JE HLAVNÁ ČRTA CHARAKTERU SATANA, ktorú sme zdedili cez Adama a Evu po ich páde.
NIET ČLOVEKA NARODENÉHO NA TENTO SVET, ČO BY BOL BEZ PÝCHY! Je to iba otázka jej hĺbky a sily v individuálnych osobách. Táto pýcha je NATURÁLNA a nachádza sa v každej naturálnej duši. Prirodzene pokorný a plachý človek tiež má túto prirodzenú, naturálnu pýchu vo svojej duši, ale ona neoperuje v jeho živote tak isto, ake v človeku, ktorý je pyšný aj navonok. Preto je ľahšie rozoznať človeka, ktorý je pyšný alebo ustrašený navonok, keďže títo duchovia sú „napísaní“ po celom jeho výzore. Na druhej strane, takáto pýcha, strach alebo iní duchovia môžu byť hlboko schovaní v ľudskej duši takže ich nemožno vidieť veľmi ľahko pokiaľ nemáme schopnosti vidieť a posudzovať ovocie týchto duchov v živote takýchto ľudí.
Náš Pán si želá varovať nás proti jednému zvlášť nebezpečnému a jedovatému druhu pýchy – DUCHOVNEJ PÝCHE. My nie sme narodení s touto pýchou a preto ona nebola časťou našej prirodzenej duše. Získavame ju postupne tak, ako získavame väčšie znalosti Biblie a náboženských tém, ako začíname vyučovať iných alebo kázať kongregáciám alebo budovať služobníctva. My už vieme, že intelektuálna znalosť v prirodzenej duši ju nadúva. (1Kor. 8:1b) Čím viac sme si vedomí svojích znalostí a „vystupovania“, čím viac sme obdivovaní alebo aj „uctievaní“ nevedomými veriacimi, čím viac kníh sme napísali, čím väčšie sú naše kongregácie, čím väčšie a pozoruhodnejšie náboženské podniky riadime, čím viac darov Ducha používame alebo posluhujeme iným, čím viac titulov je pripojených k nášmu menu, čím viac naších podobizní je publikovaných alebo povešaných na stenách naších náboženských inštitúcií, TÝM VÄČŠIA JE DUCHOVNÁ PÝCHA V NAŠEJ DUŠI! Či sú si vodcovia Cirkvi vedomí tohto faktu? Nuž, väčšina z ních nie sú si toho vedomí.
Myseľ duchovne pyšných veriacich je vždy ISTÁ sama sebou a svojou znalosťou, chápaním, svojími cestami a rozhodnutiami. Všetko je „vyracionalizované a vyrozumované“ a Slovo Božie je redukované na úroveň ľudskej logiky. Jednať s takou mysľou je nielen veľmi ťažké, ale absolútne nemožné bez sily Samotného Ducha Božieho. Tak, ako naše telo môže byť, čomu hovoríme, v „diablovom zveráku“, práve tak aj naša duša (myseľ, srdce, vôľa) môže byť v takomto „diablovom zveráku“ a to cez duchovnú pýchu a jej temnotu. V takom prípade nie sme v našej mysli schopný vidieť ani najjednoduchšie fakty, mať v našom srdci reálne rozoznávanie dôležitých záležitostí, alebo mať potrebnú silu, alebo schopnosť spravodlivo a múdro rozhodovať v duchovných záležitostiach a problémoch.
Prečo je tento druh pýchy taký nebezpečný? Duchovne pyšní veriaci sa môžu chovať, ako prirodzene pokorní ľudia, môžu ukazovať „falošnú pokoru“, lebo aj v ich prirodzenej mysli dobre vedia, že majú byť pokornými. Ale touto falošnou pokorou môžu podviesť iných, že oni sú svätí a duchovní, zatiaľčo oni nie sú. Môžu byť úprimní, poctiví, starostliví a oddaní dobrým skutkom, ale ich duchovná pýcha „zafarbuje ich službu“ a veľmi znižuje jej duchovnú hodnotu. Prečo by sme teda mali byť zvlášť pozorní, keď jednáme s týmto druhom pýchy?
DUCHOVNÁ PÝCHA robí veriacich totálne slepých voči sebe samým. Možno oni vidia prirodzenú pýchu v iných, ale nemôžu vidieť duchovnú pýchu v iných a určite nie v sebe!
DUCHOVNÁ PÝCHA VŽDY SPÔSOBUJE DUCHOVNÚ SLEPOTU.
STAROZÁKONNÍ FARIZEJI MALI OBA DRUHY PÝCHY, NATURÁLNU PÝCHU KVÔLI ICH POSTAVENIU A TIEŽ DUCHOVNÚ PÝCHU KVÔLI ICH (NATURÁLNYM) ZNALOSTIAM PÍSMA. PRETO ICH NENÁVISŤ VOČI JEŽIŠOVI KRISTOVI, ICH MESIÁŠOVI, BOLA TAKÁ VEĽKÁ A NELIEČITEĽNÁ.
NOVOZÁKONNÍ FARIZEJI SÚ TÍ ISTÍ HOCI MÔŽU HOVORIŤ, ŽE „MILUJÚ PÁNA“. AK NIE JE JEDNANÉ S NAŠOU NATURÁLNOU PÝCHOU PREDTÝM, NEŽ SME NAINFIKOVANÝ DUCHOVNOU PÝCHOU, POTOM SME NAOZAJ V POĽUTOVANIAHODNOM, NEBEZPEČNOM A ČASTO NELIEČITEĽNOM STAVE.
PRE TAKÝCH VERIACICH JE ČASTO PRÍLIŠ NESKORO SNAŽIŤ SA VSTÚPIŤ DO ÚZKEJ BRÁNY A DVÍHAŤ ICH KRÍŽ A ZAPIERAŤ SAMÝCH SEBA. (Lk. 13:24) STE SCHOPNÝ VIDIEŤ TENTO FAKT? V PRAVDE? ŽIADNY KARNÁLNY VERIACI TOTO NEMÔŽE VIDIEŤ.
Duchovná pýcha blokuje našu duchovnú víziu, ale dovoľuje naším intelektuálnym fakultám, aby fungovali. Výsledok je, že hociktorý služobník nainfikovaný týmto druhom pýchy nie je schopný duchovne rozoznávať, čo káže alebo vyučuje. Napriek tomu, môže on byť veľmi aktívny a starostlivý v jeho intelektuálnych náboženských aktivitách včítane kázania, vyučovania alebo písania kníh. Títo veriaci nasledujú pravidlo, že…
S ČÍMKOĽVEK JA SÚHLASÍM, TO JE PRAVDA, A S ČÍMKOĽVEK NESÚHLASÍM, TO NIE JE PRAVDA! ALE ŽIADNY PRAVDIVÝ SLUHA BOŽÍ NEMÁ PRÁVO ŽIŤ A JEDNAŤ PODĽA TAKÉHOTO DUCHOVNE PRIMITÍVNEHO A BIBLICKY TOTÁLNE CHYBNÉHO PRAVIDLA.
SLOVO BOŽIE SA MUSÍ „SKLONIŤ ICH INTELEKTU“, NEŽ ABY SA ICH INTELEKT SKLONIL SLOVU BOŽIEMU! ŽIADNY PRAVDIVÝ SLUHA BOŽI NIKDY NEJEDNAL TÝMTO SPÔSOBOM A NEVYVYŠOVAL SVOJE MENTÁLNE ZNALOSTI A CHÁPANIE NAD DUCHOVNÉ ZNALOSTI SAMOTNÉHO SLOVA. (Jn. 1:1// 1Jn. 5:7) ČI SME MY SCHOPNÍ VIDIEŤ AJ TENTO FAKT? NAOZAJ? V PRAVDE?
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…