SPÁSA  ČLOVEKA – Kapitola 3 – Časť 14 – Odosielanie #131 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok

To isté platí na zatemnené srdce, ktoré nepozná samo-seba a nechápe vlastné motívy, ciele a zámery, ktoré vždy stoja za kaž­dou túžbou srdca. Bez ohľadu, aké dobré, vznešené, šľachet­né a veľkorysé môžu byť túžby, ciele a zámery nášho prirodzené­ho srdca, vždy sú zafarbené naším osobným charakterom; preto, oni sú vždy sebecké! Ak naše srdce je „nadovšetko podvodnícke a desperátne bezbožné“ (Jer. 17:9, slov. text je chybný), potom si môžeme byť istí, že ani naša skúsenosť znovu-zrodenia, ani krst vodou nezmenili ta­kéto srdce v žiadnej pozorovateľnej miere, a už vôbec nie rýchlo alebo dosta­toč­ným spôsobom. Pán sa nemôže „nasťahovať“ do takéhoto srdca a nemôže mu vládnuť nijakým spôsobom. Napriek tomu, také srdce môže byť úprimne presvedčené, že je oddané práci pre Pána, pre Jeho Slá­vu a pre nasledovanie „povolania Pánovho“ na sebe-samom. Každá mien­ka, dojem, či otázka, ktoré by spytovali tieto veci v srdci by boli bez slova zamietnuté. Také srdce (duša) môže byť veľmi ľahko urazené pri akomkoľvek náznaku, že jeho zámery, túžby a ciele nemusia byť od Pána, a to v ich značnom rozsahu, alebo vôbec! Toto by bolo považované za neslušný a nespravodlivý útok na tú dušu!

Zbor v Efeze bol zjavne na vysokej duchovnej úrovni zpo­me­dzi všetkých ostatných zborov, ktoré Apoštol Pavol založil a s ktorými korešpondoval. Pavol sa dopočul o ich viere v Pána a lás­ke pre všetkých svätých, čo sa zdá byť raritou v dnešných zboroch. A predsa…

NAPRIEK SVOJEJ VIERE V PÁNA A LÁSKE PRE SVÄTÝCH, ONI STÁLE BOLI DUCHOVNE SLEPÍ A POTREBOVALI DUCHA MÚDROSTI A ZJAVENIA A OTVORENIE ICH DUCHOVNÝCH OČÍ! (PROSÍM, PRE­ČÍTAJTE SI TOTO SLOVO V Ef. 1:15-18 ZNOVA A ZNOVA A ZNOVA… A VIDZTE A CHÁPTE JEHO HĹBKU!)

VIERA A LÁSKA SÚ DVA NEODLÚČITEĽNÉ ZÁKLADNÉ KAME­NE, KTORÉ SÚ POŽADOVANÉ PRE AKÉKOĽVEK ĎALŠIE DUCHOVNÉ NAPREDOVANIE SVÄTÝCH V OBLASTI DUCHOVNÉHO VIDENIA A DUCHOVNÉHO ŽITIA. (Gal. 5:6// 1Tim. 1:5,14// Filemon 5).

LÁSKA A VIERA SÚ TIEŽ REPREZENTOVANÉ DVOMI “PRSNÍK­MI“ PANNY ŠULAMITKY, KTORÉ MUSIA RÁSŤ A BYŤ ROVNAKÉ, ABY BOLA DOKONALÁ V OČIACH SVOJHO MILOVANÉHO – PÁNA JEŽIŠA KRISTA. (P.Šal. 4:5 + 7:4 + 8:8,10, slov. text je chybný)

TEN, ČO V DUCHU NEVIDÍ, NEMÔŽE V DUCHU ŽIŤ. TEN, ČO NEMÁ PRAVÚ LÁSKU A PRAVÚ VIERU, NEMÔŽE V DUCHU VIDIEŤ ABSOLÚTNE NIČ. DUCHOVNÉ VIDENIE IDE RUKA V RUKE S DU­CHOV­NÝM ŽIVOTOM. DUCHOVNÝ ŽIVOT DÁVA DUCHOVNÝ ZRAK. JE NEMOŽNÉ VIDIEŤ V DUCHU A ŽIŤ KARNÁLNY ŽIVOT A OPAČNE. PRETO STUPEŇ NÁŠHO DUCHOVNÉHO ZRAKU URČÍ NÁŠ STUPEŇ ŽITIA VEČNÉHO ŽIVOTA BOHA V NAŠOM POZEMSKOM ŽIVOTE TU A TERAZ!

Musíme teraz celú našu pozornosť venovať NAJDÔLEŽITEJ­ŠEJ ZÁLEŽITOS­TI v pozemskom živote veriacich, čo je záleži­tos­ťou VIDENIA NEVIDITEĽNÉHO, ALEBO BYŤ VOČI TOMU SLEPÝMIVECI NEVIDITEĽNÉ SÚ VEČNÉ A OVEĽA REÁLNEJŠIE, NEŽ VECI VIDITEĽNÉ!

Ten­to fakt je zaiste veľkou kontroverziou a tiež tajomstvom pre každú natu­rálnu dušu.

Naše samotné Vykúpenie, začiatok to našej Spásy, bolo zále­ži­­tosťou VIDENIA faktov, ktoré boli predtým pre nás absolútne NEVIDITEĽNÉ, menovite, že sme boli hriešnici a potrebovali sme Spasiteľa. My sme tomu nerozumeli, ale sme to UVIDELI. Všetky končiny sveta UVIDELI Spásu Boha! (Žm. 98:3b(18)) A tiež, Milosť Božia, ktorá prináša Spásu bola zjavená VŠETKÝM, ABY VIDELI! (Tit. 2:11) A opäť, EVANJELIUM BOLO KÁZANÉ KAŽDÉMU TVORU POD NEBOM! (Kol. 1:23b(19), slov. text chybný)

Misionári a evanjelisti by si mali poznamenať tieto Slová Písma, hoci sú oni tiež vedení Slovom v Rim. 10:14-18. A toto citované Slovo neprotirečí tým trom horeuvedeným! Predsa však, Spása ľudí nezávisí iba od misionárov a evanjelistov. Čo ľudia robili, alebo stále robia s touto Milosťou a Svetlom Boha je iná vec. Po precestovaní mnohých krajín sveta okúsil som veľmi tragický fakt, a síce, že keď táto Božia Milosť a Svet­lo, ktoré boli zjavené celému ľudstvu, sú v ich srdciach odmiet­nu­té, čoskoro za tým prichádza Satan a zamieňa ich za svoju temnotu a podvody, ktoré sa stávajú omnoho hlbšie, než oni boli predtým, keď ľudia uvideli tú Milosť a Svetlo. Nedozierne zástupy ľudstva urobili v srdciach tragické rozhodnutia tým, že odmietli tú Milosť a Svetlo Boha a podržali si temnotu a zlo.

Naše  VIDENIE NEVIDITEĽNÉHO  sa stalo naším duchovným, zázračným a nadprirodzeným základom na ktorom bolo založené naše celé Vykúpenie a pokračovanie nášho kresťanstva. Ak ste doteraz vo svojom vedomí nič nevideli, nemusíte byť pravdivým znovu-zrodeným veriacim, stále môžete byť pohanom, ako pred­tým, až na to, že teraz môžete byť „náboženským pohanom“, kto­rý prijal to Svetlo do svojej mysle a pamäti, ale nie do srdca! To však robí rozdiel medzi Životom a Smrťou. Prečo musíme abso­lút­ne vidieť v duchu?

MY JEDNODUCHO NEMÔŽEME PRIJAŤ, ALEBO ROZHODOVAŤ O NIEČOM, ČO NEVIDÍME A TO BUĎ NAŠÍMI FYZICKÝMI OČAMI, ALEBO „MENTÁLNYMI OČAMI“ (chápanie, predstavivosť, logika) ALEBO NAŠÍMI „DUCHOVNÝMI OČAMI“ (viera, zjavenie). ALE MY MUSÍME VIDIEŤ, ABY SME MOHLI UROBIŤ ROZHODNUTIE VO FYZICKOM, DUŠEVNOM, ALEBO DUCHOVNOM SVETE. PRAVDA?

Naša námaha v učení, kázaní, presvedčovaní, ar­gu­men­­tova­ní, zdôvodňovaní, citovom nátlaku, ba aj vo vyhrožovaní nepri­ne­sie nikomu žiadne výsledky, ani život. Predstavte si argumen­tovať so Saulom z Tarsu a presviedčať ho o Ježišovi z Nazaretu. Po vaších mnohých dlhých, horlivých a namáhavých pokusoch by on stále rozmýšľal, ako sa zbaviť toho „beznádejného a ne­bez­peč­ného heretika“. NEEXISTOVALA ŽIADNA CESTA, AKO PRE­SVEDČIŤ SAULA O NIEČOM, ČO ON NEVIDEL! Stačil ale jeden pohľad na Pána, kde ON MOHOL VIDIEŤ, čo nikdy v živote nevi­del – a to postačovalo! Obrátil sa „na fľaku“ a stal sa hlavným pisateľom najdôležitejších a najhlbších Epištol Nového Zákona!

Koľko „Saulov z Tarsu“ dnes existuje a posluhuje v Cirkvi? Nemyslím takých, čo by neverili v Ježiša z Nazaretu, ale takých, čo sú podobne horliví a NEVIDIACI duchovné pravdy a skutoč­nos­ti, ktoré Ježiš z Nazaretu ustanovil v Písme a ktoré žiada, aby ich veriaci VIDELI. Ale On im ich nemôže ukázať kvôli nevere prebývajúcej v ich telesnosti, ktorá blokuje duchovné videnie. Nie sú totiž (aspoň dostatočne) ukrižovaní, aby prijali Ducha múdrosti a zja­ve­nia a otvorenie ich duchovných očí. Nevera je najväčší hriech, ktorý človek môže spáchať voči Bohu! Nevera sa v podstate do­týka Svätosti a Charakteru Boha a činí Ho „luhá­rom“!

<><><> 

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

< Spoj na knihu TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH >