SPÁSA ČLOVEKA – Kapitola 3 – Časť 15 – Odosielanie #132 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
Akú duchovnú pravdu by Náš Pán chcel dnes ukázať veriacim? Pozrime sa na tri z Jeho praktických bodov.
1) PÁN NEPOTREBUJE vo Svojej Cirkvi (viac) veriacich, ktorí vedia čítať a písať, študovať, pripravovať kázne, učiť a kázať. Tých je dosť. On potrebuje (viac) veriacich, ktorí sú ukrižovaní (Gal. 5:24) a teda schopní VIDIEŤ V DUCHU A PRETVÁRAŤ VERIACICH NA PODOBU KRISTA A NIELEN UČIŤ ICH Z BIBLIE! BIBLICKÉ UČENIA NIKOHO NEZMENILI NA PODOBU KRISTA
Oni musia VIDIEŤ ZA ich intelektuálne chápanie, či ich slová sú mŕtve, alebo živé; či je to všetko intelektuálne, alebo duchovné. V našom čítaní, či študovaní NIET ŽIVOTA a v našej prirodzenej mysli tiež NIET ŽIVOTA! Sú ich slová „duchom a životom“ (Jn. 6:63), alebo sú iba logickými myšlienkami? Lebo veď ANI V MYŠLIENKACH, ANI V LOGIKE NIET ŽIVOTA. Ak by aj karnálni, telesní kazatelia kázali o Kríži, bola by to „prázdna slama“ (1Kor. 1:17(20)), pretože takí kazatelia nikdy neboli na svojom kríži! Nemajú žiadne osobné skúsenosti s Pánom, a teda, Jeho Kríž je pre nich teóriou, doktrínou, ktorá síce môže byť základom našej pravej viery, ale nemusí byť základom nášho života.
Mnohí z ních sú celkom schopní produkovať zaujímavé, ba aj fascinujúce kázne, alebo príbehy a priniesť do ních Boha a dosiahnuť tým ich vlastné ciele a zámery. Mnohí služobníci musia akosi priviesť tie tisíce veriacich späť, aby naplnili auditóriá a platili svoje desiatky a príspevky. Pán sa ani nepýta, či ich kázeň alebo učenie obsahovali dostatočnú pravdu, alebo nie, ale či dali duchovný život, alebo smrť. Či nevidíme a nechápeme, že MY MÔŽEME HOVORIŤ PRAVDU VO SMRTI, ALEBO V ŽIVOTE? Všetky naše cesty a skutky sú „čistými v naších vlastných očiach“, ale Pán zvažuje naších DUCHOV! (Pr. 16:2(11)) Sú oni živí, alebo mŕtvi? Sú oni z našej nátury, alebo z Jeho Nátury? Je ich zdroj naša prirodzená, nábožensky vzdelaná duša, alebo je to Jeho Duch? Môžeme rozpoznať rozdiel? Zdá sa, že nie.
PÁN HOVORÍ, ŽE JEHO CIRKEV JE BIEDNA A MIZERNÁ, NA POĽUTOVANIE A CHUDOBNÁ A SLEPÁ A NAHÁ! ON JEJ RADÍ, ABY SI OD NEHO KÚPILA ZLATO PRETAVENÉ V OHNI, ABY BOLA BOHATÁ, A BIELE RÚCHO, ABY BOLA ODETÁ… A OČNÚ MASŤ, ABY VIDELA… LEBO NEMÁ ŽIADNE DUCHOVNÉ ROZOZNÁVANIE! (Zj. 3:17,18)
Učenie a kázanie v Cirkvi je príliš často INTELEKTUÁLNYM ZÁPASENÍM presvedčiť veriacich o veciach učených, či kázaných hoci je napísané, že „sluha Pánov NEMÁ ZÁPASIŤ (presvedčovať, namáhať sa, vadiť sa)…” (2Tim. 2:24-26) Tiež je ono často založené na logických spojitostiach v Slove Božom a na ich logických vysvetleniach, ale BEZ ICH DUCHOVNÉHO VÝZNAMU. A ďalej je ono založené na nekonečnom opakovaní „sladkých“ prísľubov Božích veriacim BEZ vysvetlenia Božích podmienok, ktoré nás uschopňujú, alebo nám umožňujú obdržať Jeho prísľuby. Je tiež založené na ukazovaní, čo Boh učiní pre veriacich BEZ vysvetlenia, čo musia najprv veriaci učiniť pre Boha podľa Jeho Slova. Tiež je založené na vybratí jedného, či dvoch „harmonizujúcich veršov“ Písma na akúkoľvek tému kázne BEZ uváženia veršov, ktoré môžu „zmeniť harmóniu“ nášho intelektuálneho chápania vybraných veršov. Veriaci potom tlieskajú rukami a „oslavujú Pána“, prípadne vyskakujú, sú šťastní a idú domov možno ešte viac podvedení, než boli predtým, než sa zúčastnili takejto náboženskej „služby“.
Dajme si ďalší, hlbší príklad duchovného videnia a života v protiklade k duchovnej slepote a smrti.
Poctivý, úprimný, oddaný, verný, starostlivý, spoľahlivý, ale „neukrižovaný, duševný kazateľ“ podá kázeň. Kongregácia môže byť vzrušená, ba aj fascinovaná nad spôsobom, ako bola téma podaná, vysvetlená a zdôvodnená z Písma. Predpokladajme, že čo bolo kázané bola pravda z Písma a poznámky a vysvetlenia boli správne. Predsa však, všetko bolo intelektuálnou informáciou z MYSLE kazateľa do MYSLÍ poslucháčov, ktorí si aj mohli robiť poznámky do zošitov. Ale po počiatočnom vzrušení a súc fascinovaní s témou, títo veriaci odchádzajú domov tí istí, akí boli, keď prišli so žiadnou novou a živou zmenou v ich duchu alebo v ich duchovnej vnímavosti. Nové a fascinujúce informácie boli absorbované tým istým starým charakterom! Stále nedokážu nič vidieť v duchu, pretože kazateľ nevidí nič v duchu!
Iný kazateľ príde a káže PRESNE TÚ ISTÚ PRAVDU. Kongregácia nemusí počuť viac pravdy, než predtým. Predsa však, oni prijmú niečo ŽIVÉ, niečo, čo ich nezanechá tých istých. Niečo, čo má silu ich „pohnúť, aby vykonali v ich duši prijatú pravdu“. Oni niečo UVIDELI, čo nevideli nikdy predtým počúvajúc tú istú pravdu… a môžu mať problémy toto nejako vysvetliť. Nuž, čo urobilo tento rozdiel? KAZATEĽ JE VO SVOJEJ TELESNOSTI UKRIŽOVANÝ A PRETO MÔŽE VIDIEŤ V DUCHU PRAVDU, KTORÚ KÁŽE, PRETOŽE ON TÚ PRAVDU TIEŽ ŽIJE VO SVOJOM ŽIVOTE A MÔŽE TEDA PRINIESŤ TEN DUCHOVNÝ ŽIVOT, POKROK A RAST INÝM. Preto veriaci, čo sú „hladní a smädní“ môžu byť naplnení a rásť do Krista. (Mt. 5:6// Ef. 4:15)
Či ste niekedy jedli potravu, čo bola pasteurizovaná? Určite. Ona mohla vyzerať tak isto, chutnať tak isto, ako nepasteurizovaná… ale PASTEURIZOVANÁ POTRAVA JE MŔTVA! Všetky žijúce enzýmy v nej boli zabité procesom pasteurizácie. Vaše telo dostalo „tú istú stravu“, ale nie tú istú živú výživu, nie živú energiu, ktorú telo požaduje, aby správne fungovalo. Práve tak isto je to v našom duchovnom živote! Zatiaľčo v potravinárskych obchodoch môžeme na obaloch vidieť napísané „Pasteurizované“, dokonca aj „Ultra pasteurizované“, také nápisy nemôžeme vidieť na „balíkoch“ žiadnej kázne, učenia, alebo na „kresťanskej knihe“ napísanej a publikovanej karnálnymi autormi.
NAŠA NATURÁLNA DUŠA S JEJ MYŠLIENKAMI, EMÓCIAMI, ROZUMOVANÍM, POCHYBNOSŤAMI, PREDSUDKAMI A DUCHOVNOU SLEPOTOU JE ĽAHKO SCHOPNÁ EFEKTÍVNE PASTEURIZOVAŤ ŽIVÉ SLOVO BOŽIE A UROBIŤ HO DUCHOVNE MŔTVOU POTRAVOU!… BEZ DUCHOVNEJ VÝŽIVY A SCHOPNOSTI DAŤ ŽIVÚ ENERGIU A ŽIVÚ VIERU TÝM, ČO HO „JEDIA“. VIDÍTE TO? NAOZAJ?
NEMALI BY SME SA MODLIŤ NÁŠMU PÁNOVI, KTORÝ JE ŽIVÝM SLOVOM, ABY NÁS DRŽAL OD TOHTO HRIECHU I KEĎ HO ROBÍME NEVEDOMKY A S NAJLEPŠÍMI ZÁMERMI?
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…