SPÁSA ČLOVEKA – Kapitola 3 – Časť 17 – Odosielanie #134 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
Často môžeme žiadať Pána v naších modlitbách, aby nám pomohol v našom úsilí a požehnal naše náboženské projekty, ale On také veci nerobí, ani sa ich nezúčastňuje. On požehnáva jedine SVOJE PROJEKTY, ktorým my nemusíme rozumieť, alebo si ich želať a ktoré sa nám môžu zdať nepríťažlivé, nežiadúce, pretože sú oni PROTI naším prirodzeným cestám. Ja verím, že náboženstvo organizované človekom nemôže nikdy pochopiť nič, čo je neorganizované, čo neinzeruje, nie je riadené, či ovládané človekom! V očiach mnohých dnešných náboženských vodcov musíte byť organizovaní, musíte inzerovať, zviditeľniť sa masám, musíte zhánať financie, ako sa len dá, musíte robiť publicistiku a riadiť všetko svetskými cestami.
Pán je teda „neschopný“ budovať, alebo riadiť Svoju Cirkev v tomto modernom svete bez pomoci sveta, bez vlád tohto sveta, ba aj bez dnešnej technológie (čo by bolo totálne nelogické prirodzenej mysli), bez akejkoľvek organizácie, pretože NEDÁ SA TO VIDIEŤ, PREDSTAVIŤ, CHÁPAŤ… a preto tomu nemožno veriť! Ale prečítajte si pasáže o Prvotnej Cirkvi a viďte, ako bola dobre „organizovaná“ a aká efektívna vo zmene sveta, a to bez svetských ciest a bez toho, aby bola riadená človekom alebo nejakou organizáciou. Nemali rádio, televíziu, noviny, knihy, počítače, internet… mali „iba“ Ducha Božieho.
Keď Boh niečo organizuje, to vždy odzrkadľuje absolútnu jednotu, poriadok, harmóniu, krásu, vzájomnú závislosť, vzájomné spolupôsobenie, vzájomnú komunikáciu a tým splňuje svoj pravý účel. Keď človek (alebo diabol cez človeka) začal tvárniť náboženstvo s jeho „cirkvami“, nič z horeuvedeného sa neuskutočnilo. Niet v tom žiadnej jednoty, harmónie, poriadku, krásy, ani lásky, ani vzájomnej závislosti, vzájomného spolupôsobenia, ani niet v tom žiadnej pravdivej vzájomnej komunikácie. Preto niet v tom ani života, užitočnosti a pravého účelu, ktoré Boh mal v Prvotnej Cirkvi a ktoré napokon má aj vo fyzickom stvorení. Dokiaľ Boh nevyčistí tento bengál a neporiadok, ktorý človek (alebo diabol cez človeka) stvoril, On nemôže zo Svojej Cirkvi dostať, čo si zaumienil a čo si želá. Môžeme na tomto mieste tiež prehlásiť, že diabol je „kráľom“ neporiadku, nejednoty, nesúladu, škaredosti, nenávisti, nezávislosti, separatizmu, rozvratníctva, rozkolu, nedbalosti, ľahkomyseľnosti, chaosu, atď.
Vráťme sa teraz na chvíľu k Saulovi z Tarsu. Nikto nepochybuje, že on bol totálne slepý voči Ježišovi a Jeho Pravde. Práve tak nikto nepochybuje o jeho extrémnej oddanosti voči Bohu, voči posvätným tradíciám a všetkému, čo bolo prijaté a ustanovené v rámci Judaizmu. Preto, nikto by nemal pochybovať ani o jeho obavách z čohokoľvek, čo bolo „nové a veľmi nebezpečné“ a čo sa zdalo schopné zničiť všetko, čomu on veril a snažil sa zachovať svojím vlastným životom! Máme ho haniť za jeho slepotu? NIE!
Či máme haniť podobných služobníkov v Cirkvi za ich slepotu? NIE! Oni môžu mať tú istú oddanosť a horlivosť, akú mal Saul a rovnakú túžbu chrániť to, čomu veria, rovnaký strach zo všetkého „nového a veľmi nebezpečného“! Predsa však, niekto musí deklarovať tieto duchovné fakty a skutočnosti tak, ako ich Pán vidí a ako si On želá, aby sme ich my videli a ich deklarovali v týchto posledných dňoch pred Jeho Príchodom!
Pán nás nebude súdiť za nehodných preto, že sme slepí – On nás bude súdiť AK ODMIETNEME VIDIEŤ, ČO ON UKAZUJE, AK ODMIETNEME PRIJAŤ NÁŠ DUCHOVNÝ ZRAK, AK ODMIETNEME HĽADAŤ PRAVDU A SPRAVODLIVOSŤ KRÁĽOVSTVA BOŽIEHO tak, ako nám to On prikázal. (Mt. 6:33)
Ale TOTO je jediná cesta, ako rozoznať a veriť, že to, čo sa javí našej naturálnej duši, ako „nová a veľmi nebezpečná cesta“ JE cesta Nášho Pána! A že cesta, po ktorej sme verne kráčali celé roky NIE JE pravdivá cesta Pána. To je PRESNE, čo sastalo Saulovi z Tarsu! Môžeme to VIDIEŤ? Voči Saulovi asi môžeme, voči nám samým asi NIE!
MY NEMÁME VŠETKÚ MÚDROSŤ, ANI ZNÁMOSŤ BOHA A NEVIDÍME VŠETKO TAK, AKO BY SME TO MALI VIDIEŤ. PRETO SLOVO V Ef. 1:17,18 BY NIKDY NEMALO PRESTAŤ BYŤ ŽIVOTNE DÔLEŽITOU ČASŤOU NÁŠHO KRESŤANSKÉHO ŽIVOTA DOKIAĽ ŽIJEME NA TEJTO ZEMI. AK NEPOTREBUJETE TOTO SLOVO, NEPOTREBUJETE PÁNA. A AK ODMIETAME PRIJAŤ OD NEHO, ČO TÁTO MODLITBA ŽIADA, MENOVITE, NOVÚ A OVEĽA HLBŠIU MÚDROSŤ, NOVÚ A OVEĽA HLBŠIU ZNALOSŤ O ŇOM A NOVÉ A OVEĽA HLBŠIE DUCHOVNÉ ROZPOZNÁVANIE A ROZHĽAD, ATĎ., POTOM NECH JEHO MILOSŤ JE S NAMI, KEĎ BUDEME STÁŤ PRED JEHO SÚDNOU STOLICOU. (2Kor. 5:10)
Pán si tiež žiada ukázať nám Petra, aby sme ho videli, ako typický a tiež transparentný príklad muža, ktorý, NAPRIEK JEHO HORLIVOSTI A LÁSKE PRE PÁNA, BOL V DUCHU SLEPÝ. ON EŠTE VTEDY ANI NEZAČAL VIDIEŤ duchovné skutočnosti dokiaľ neprišli Letnice. Práve tak nevidel svoju vlastnú slepotu, dokiaľ mu ju Pán nezačal ukazovať na „jeho vlastnej koži“. Typický a dobre známy incident možno nájsť v Mt. 26:33-35, kde Peter bol pripravený „zomrieť pre Pána“ a kde mu Pán jednoducho povedal, že on „sníval vo farbách“. Peter to neskôr zakúsil na vlastnej koži a horko plakal. (Mt. 26:69-75) Toto je prípad s mnohými duševnými veriacimi, ktorí sa nikdy nevideli a nechápali sami v sebe, vo svojej duši a duchu.
Veľmi dôležitý obraz týkajúci sa nášho DUCHA a DUŠE, ich individuálnej moci, duchovného postavenia a ich rozdielov možno nájsť v Mt. 16:16,17 a 22,23. Vo verši 16 Otec zjavil do Petrovho DUCHA (do jeho vedomia) pravdu o Svojom Synovi a Pán to potvrdil. Vo verši 22 Satan dal do Petrovej DUŠE (mysle) svoje myšlienky týkajúce sa ukrižovania Ježiša. Zatiaľčo Otec mohol „hovoriť“ do ducha (vedomia) Petra, Satan mohol „hovoriť“ do jeho duše (mysle). Ak by bol Peter býval mal akékoľvek duchovné rozpoznávanie, víziu, oko na VIDENIE, nebol by nikdy býval dal výčitku Pánovi. Dať „výčitku Pánovi“ je samo o sebe protirečením a zpupnosťou od človeka.
V Mt. 16:23 Pán jasne prehlasuje, že PETROVA NATURÁLNA A SLEPÁ DUŠA BOLA PRE NEHO POHORŠENÍM, PRETOŽE SLÚŽILA SATANOVI A JEHO ZÁMEROM. Mali by sme jasne rozumieť, že NATURÁLNA A SLEPÁ DUŠA JE PRE PÁNA VŽDY POHORŠENÍM, BEZ OHĽADU V KTOROM POHANOVI, ALEBO VERIACOM ONA ŽIJE! To je tiež príčina, prečo v nasledujúcich veršoch (24 a 25) Pán pokračuje prehlasujúc životne dôležitú pravdu o starom, naturálnom živote našej naturálnej duše a čo sa stane, ak si ho budeme držať, alebo ho kvôli Nemu stratíme (položíme ho na Jeho oltár).
Napokon Petrova neslávna odpoveď Pánovi v Sk. 10:13,14: „Nie tak, Pane.“ Toto nám jasne ukazuje silu tradícií a viery v našej naturálnej duši, ktorá žiadnym spôsobom NEMÔŽE byť vymenená novou vierou jedine, ak by sme tú „novú“ pravdu UVIDELI. V našej naturálnej a poctivej duši sme schopní povedať aj Všemohúcemu Bohu: „Nie tak, Bože.“ Či Pán bol nemilo dotknutý? NIE! Rozumel Petra veľmi dobre, preto opakoval tú víziu Petrovi trikrát.
Fakt, ktorý Pán chce, aby sme v tomto bode VIDELI a chápali je tento. Sú milióny veriacich včítane mnohých vodcov v Cirkvi, ktorí sú presne, ako Peter. Sú „uviaznutí“ v ich tradičných presvedčeniach a viere založených na tradičnom učení, tradičnom chápaní a pocitoch ich naturálnej duše, hoci majú Svetlo o Synovi Božom vo svojom duchu tak, ako im bolo dané Otcom! Napriek tomuto faktu, ICH NATURÁLNA DUŠA JE PRE PÁNA STÁLE POHORŠENÍM, pretože ona môže nevedomky slúžiť Satanovi! Takíto veriaci môžu naďalej vzdorovať a oponovať Všemohúcemu Bohu, aj keď im On môže ukázať Pravdu „novou“, hlbšou cestou a to priamo, alebo cez Svojích služobníkov. Ale ich naturálna duša hovorí: „Nie tak, Pane“. Pán im môže odpovedať: „Pravdu, ktorú vám Boh ukazuje nemajte za nepravdu… len preto, lebo vy jej nerozumiete a s ňou nesúhlasíte.“ (Sk. 10:15) Nevera v našom srdci Pravdu nijako nemení, ani jej dôsledky! Pán nám tiež hovorí: „Ten, čo dôveruje vo svoje VLASTNÉ SRDCE je blázon.“ (Pr. 28:26)
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…