SPÁSA ČLOVEKA – Kapitola 3 – Časť 18 – Odosielanie #135 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
Ďalší dôležitý bod ohľadne našej DUŠE a DUCHA, ktorý si Pán želá, aby sme ho VIDELI a chápali je v Mt. 13:10-16 a Iz. 6:8-10(23). Podstatu tohto Jeho Slova, ako ju vidím v mojom duchu, možno sumarizovať nasledovne. Jeho pravým učeníkom „bolo dané poznať tajomstvá Kráľovstva“, ale masám to dané nebolo. Jeho učeníci teda mohli vnímať a chápať veci v DUCHU, ale masy mohli vidieť, počuť a chápať jedine v ich DUŠI. (Mt. 13:11, viď tiež Jn. 8:31,32(24))
„Lebo ktokoľvek má (duchovnú schopnosť vidieť, počuť a chápať), tomu bude dané (viac) a bude mať hojnosť; ale ktokoľvek nemá (tieto schopnosti), od neho bude odňaté aj to, čo má (v jeho duševnom živote, lebo on to stratí).“ (Mt. 13:12 + 16:25)
Táto pravda je ďalej potvrdená v Mt. 13:15, kde Pán vyjadruje veľmi dôležitý fakt. On tu hovorí, že…„stučnelo srdce tohto ľudu (prestalo odpovedať) a ich uši ťažko počujú (nechcú počúvať, čo ich nezaujíma), SVOJE OČI ZAVRELI, aby snáď nejako neuvideli svojími očami a nepočuli svojími ušami a neporozumeli svojim SRDCOM a NEOBRÁTILI SA a Ja by som ich UZDRAVIL.“
Koreň tohto Slova Božieho je vlastne jedno slovo, menovite: „OBRÁTENIE“. Z čoho majú byť títo ľudia obrátení a do čoho? Všetci títo veriaci majú byť OBRÁTENÍ Z ICH NATURÁLNEHO DUŠEVNÉHO ŽIVOTA DO DUCHOVNÉHO ŽIVOTA; Z ICH DUŠEVNÉHO VNÍMANIA DO DUCHOVNÉHO VNÍMANIA! V opačnom prípade nemôžu byť uzdravení! V očiach a chápaní Pána toto tiež znamená, že DUŠEVNÍ VERIACI SÚ CHORÍ. Zdravie prichádza jedine zo Života a život je jedine v Duchu, ktorý je v našom duchu. Pán tu hovorí ku Svojmu ľudu Izraela a budúcej Cirkvi. Prvotná Cirkev bola židovská! Pán tu nehovorí o obrátení pohanov na veriacich.
Toto je pravda o veľmi mnohých veriacich včítane mnohých vodcov Izraela a Cirkvi: ONI NECHCÚ VIDIEŤ, ANI POČUŤ, ANI ROZUMIEŤ PRAVDE BOHA!
Či vy čítate túto jednoduchú, ale tragickú pravdu s otvorenou mysľou a srdcom a vedomím? Naozaj registrujete, čo Pán hovorí Svojími vlastnými ústami Svojím učeníkom o zástupoch veriacich? ICH DUŠA SI NEŽIADA VIDIEŤ, ANI POČUŤ PRAVDU, ktorá ide proti ich vlastným záujmom, cieľom, zámerom, presvedčeniam, myšlienkam a komfortu. Čokoľvek zraňuje ich prirodzenú dušu je odmietnuté, včítane Pravdy Božej, ktorá môže zraňovať našu prirodzenú dušu hlboko a tiež často hlavne počas nášho procesu premeny na Kristovu Podobu. Ste si naozaj vedomí toho, čo si vaše srdce vpravde želá, po čom túži a voči čomu je ono úplne uzavreté? Naozaj? Váš život závisí na tomto fakte!
PROSÍM VÁS, VIDZTE A CHÁPTE, ŽE MY JEDNODUCHO NEMÔŽEME BYŤ PREMENENÍ NA PODOBU KRISTA BEZ AKEJKOĽVEK BOLESTI, AKÉHOKOĽVEK UTRPENIA, ČI AKÝCHKOĽVEK KONFLIKTOV! PROCES NAŠEJ SPÁSY NIE JE PRIEBEŽNOU BLAŽENOSŤOU, SPOKOJNOSŤOU, PROSPERITOU, HOJNOSŤOU POZEMSKÝCH VECÍ, POTEŠENÍ, ZDRAVIA, ŠŤASTIA, SMIECHU ALEBO ČOHOKOĽVEK, ČO SI NAŠA DUŠA ŽELÁ. TOTO VŠETKO BUDEME MAŤ V NEBI… AK SA TAM NIEKEDY DOSTANEME.
Tých niekoľko horeuvedených príkladov by nám malo postačovať, aby nám ukázali ten veľký rozdiel medzi DUŠOU a DUCHOM. Rozdiel medzi týmito dvoma je tiež otázkou našej SMRTI alebo ŽIVOTA, zdravia alebo nemoci. Tento fakt môžeme tiež vyjadriť nasledovne.
DOKIAĽ NAŠA NATURÁLNA DUŠA NEZAČNE VIDIEŤ A ŽIŤ V DUCHU, ZOSTÁVA V SMRTI. AK ZOSTÁVA V SMRTI NEVEDOMKY, PÁN ODPÚŠŤA A POKRAČUJE V UKAZOVANÍ SVOJHO SVETLA TEJ DUŠI. AK TÁ DUŠA POKRAČUJE V ODMIETANÍ JEHO SVETLA A PRAVDY A ZOSTÁVA V TEMNOTE A SMRTI VEDOME, NAPRIEK UKÁZANÉMU SVETLU A PRAVDE, AK POKRAČUJE V KRÁČANÍ PO SVOJEJ STAREJ CESTE, TÁ DUŠA BUDE SÚDENÁ, AKO „NEHODNÁ BOHA A JEHO KRÁĽOVSTVA“. (1Tes. 2:12(25)// 2Tes. 1:5)
My môžeme vidieť Syna Božieho pred nami s našími naturálnymi, fyzickými očami a Ho nepoznať a neveriť Mu! (Jn. 6:36) Podobne aj potom, čo sme v Neho uverili, môžeme vidieť Jeho Slovo našími naturálnymi, fyzickými očami a nezpoznať Pravdu v Jeho Slove a neveriť tej Pravde! Toto sa ale môže stať osudným pre našu budúcnosť, ak sa my našou slobodnou vôľou rozhodneme nevidieť a neveriť Jeho Plnej Pravde.
Teraz musíme zopakovať fakt, kde je pre nás všetkých veľmi dôležité vidieť chápať a veriť, že všetky tri časti našej bytosti musia zomrieť a byť vzkriesené, to jest, náš DUCH, DUŠA a TELO. Z nášho budúceho uvažovania môžeme vynechať naše TELO, keďže bude ono vzkriesené „automaticky“ a bez akejkoľvek viery na našej strane a jej práce. Každý človek obdrží nové telo, či už konal dobro, či zlo, či bude v tom čase žiť, alebo bude mŕtvy, či bude spasený, alebo prekliaty. (Jn. 5:28,29)
V nasledujúcich paragrafoch sa dotkneme nášho DUCHA a DUŠE vo sfére UTRPENIA VERIACICH. Duchovní veriaci sú podrobovaní dvom „etapám“ utrpenia, a síce:
1) Oni trpia, keď ich vlastná telesnosť je pálená OHŇOM okolností a zkúšania (1Pet. 4:12,13) a keď sú „ukrižovávaní“ na svojom vlastnom kríži. (Mt. 16:24) Tieto utrpenia nie sú nikdy príjemné, naopak, môžu byť veľmi bolestné, ale sú absolútne nevyhnutné v živote každého veriaceho, keďže naša hriešna nátura nemôže byť bez ních zničená. My trpíme buď predtým, než zomrieme fyzicky, alebo budeme trpieť omnoho viac po našej fyzickej smrti (viď viac neskôr).
2) Potom, čo sú oni dostatočne ukrižovaní, duchovní veriaci začnú trpieť kvôli iným kedykoľvek sú privedení slúžiť im alebo im pomáhať v tom istom procese premáhania seba samého, v procese ich transformácie. Možno sa to bude zdať paradoxné, ale toto utrpenie môže byť väčšie a hlbšie, než keď trpeli kvôli vlastnej telesnosti. Slovo v 1Pet. 4:12 je aj tu aplikovateľné, keď ich ohnivé zkúšanie môže byť pre ních „aranžované“ telesnosťou ich bratov a sestier. Oni teraz začínajú skusovať utrpenia Krista, spravodliví za nespravodlivých, čo je totálne rozdielne utrpenie, kde, A LEN KDE, duchovní veriaci začínajú získavať milosrdenstvo a ovocie Ducha. Oni sa v týchto utrpeniach majú radovať! (1Pet. 4:13// Sk. 5:41) Je to v tomto štádiu, kedy duchovní veriaci začínajú VIDIEŤ a „zpoznávať moc Jeho vzkriesenia a byť účastní na Jeho utrpeniach súc prispôsobovaní Jeho smrti.“ (Fil. 3:10) Toto Slovo neplatí v žiadnych iných podmienkach života veriaceho.
Podotýkam, že duševní, karnálni veriaci tiež trpia a niekedy aj viac, než tí duchovní! Ale je veľký rozdiel v utrpeniach týchto dvoch typov veriacich. Utrpenia duševných, karnálnych veriacich sú podobné utrpeniam pohanov; oni nikdy nekončia a nikdy nedosiahnu, čo majú dosiahnuť – nové stvorenie. Duchovní veriaci sú vedení Duchom CEZ OHEŇ A CEZ ICH KRÍŽ. Oni vyjdú z toho ohňa a zkúšok a utrpenia, ako nové stvorenia do Života Večného. To je úzka cesta! (Mt. 7:14) Karnálni veriaci a pohani nikdy zo svojho ohňa a utrpenia nevyjdú, ani neprejdú svojim krížom! Oni sú, ako tie cirkusové kone, ktoré behajú okolo javiska a nikdy nikam nezajdú.
Uvážme teraz fakt z Písma ohľadne naších DVOCH smrtí a DVOCH vzkriesení týkajúcich sa nášho DUCHA a DUŠE. Toto predpokladá existenciu DVOCH KRÍŽOV, a teda, DVOCH ZÁZRAKOV PREKONANIA SMRTI ŽIVOTOM. Táto časť NAJDÔLEŽITEJŠEJ ZÁLEŽITOSTI bude uvedená v kapitole 4, kde bude tiež daný príklad z putovania ľudu Izraela a jeho duchovný význam.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…