DVA KRÍŽE – Kapitola 4 – Časť 1 – Odosielanie #137 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
Kapitola 4
DVA KRÍŽE
Nikdy v celom mojom kresťanskom živote som nebol svedkom úsilia jasne vysvetliť, učiť alebo kázať jeden z NAJDÔLEŽITEJŠÍCH FAKTOV A PRÁVD Nového Zákona. Ten fakt osvetľuje cestu k nášmu Životu večnému a je nasledovný.
PRE KAŽDÉHO ČLOVEKA TOHTO SVETA, KTORÝ MÁ BYŤ SPASENÝ, ZDOKONALENÝ, UČINENÝ SYNOM/DCÉROU BOHA, KTORÝ MÁ POTOM ŽIŤ V PRÍTOMNOSTI BOHA A SLÚŽIŤ MU NA VEKY VEKOV, BOH USTANOVIL DVA KRÍŽE:
1) JEDEN (FYZICKÝ A DUCHOVNÝ) KRÍŽ PRE SVOJHO SYNA JEŽIŠA KRISTA CEZ KTORÉHO SMRŤ, KRV A VZKRIESENIE KAŽDÝ ČLOVEK TOHTO SVETA MÔŽE BYŤ BOHU VYKÚPENÝ, JEHO CENA PLNE ZAPLATENÁ, JEHO HRIECHY A PRESTÚPENIA ODPUSTENÉ, JEHO DUCH OŽIVENÝ ŽIVOTOM BOŽÍM A JEHO CESTA SPÄŤ KU BOHU OTVORENÁ. (1Tim. 4:10) CEZ TENTO KRÍŽ BOH ZÍSKAVA ĽUDÍ, KTORÍ BUDÚ OCHOTNÍ VERIŤ, KAJAŤ SA A BYŤ POKRSTENÍ A TÝM SA STAŤ JEHO MAJETKOM. VŠETKÝM TÝMTO VERIACIM BUDE DANÁ MOC STAŤ SA SYNMI A DCÉRAMI BOHA V NEBI. (Jn. 1:12, lebo ešte nie sú) NA SVOJOM KRÍŽI JEŽIŠ, SYN ČLOVEKA, ZAPREL SVOJU VLASTNÚ VÔĽU OHĽADNE KALICHA A VYPLNIL VÔĽU SVOJHO OTCA. (Mt. 26:39, viac neskôr)
2) JEDEN (DUCHOVNÝ) KRÍŽ PRE KAŽDÉHO VYKÚPENÉHO A KRSTENÉHO VERIACEHO PRE JEHO OBRÁTENIE Z DUŠEVNÉHO, KARNÁLNEHO VERIACEHO NA DUCHOVNÉHO, ZO STARÉHO NATURÁLNEHO ČLOVEKA NA NOVÉHO DUCHOVNÉHO ČLOVEKA, Z POZEMSKÉHO VERIACEHO NA NEBESKÉHO SYNA/DCÉRU BOHA, KTORÝ(Á) BUDE S NÍM PREBÝVAŤ V NOVOM NEBI.
TOTO JE PRAVÝ ZÁMER A CIEĽ BOHA PRE ČLOVEKA. (Rim. 8:29) NA KRISTOVOM KRÍŽI SME NEUROBILLI ŽIADNU PRÁCU VIERY. NA NAŠOM KRÍŽI MUSÍME PREMÔCŤ SAMÝCH SEBA, ZAPRIEŤ SVOJU VÔĽU A VYPLNIŤ VÔĽU NÁŠHO OTCA PRÁCOU NAŠEJ VIERY A VÔLE. (Mt. 16:24,25) MY SA STÁVAME PRAVDIVÝMI PREMOŽITEĽMI – VÍŤAZMI JEDINE NA NAŠOM KRÍŽI.
Fyzický Kríž Ježiša Krista je tak dobre známy, že nemusíme venovať čas tomto faktu Biblie. Kríž pre každého veriaceho je takmer NEZNÁMY, nepochopený a nie je uvážený s dostatočnou dôležitosťou, ktorú on má pre každého z nás, pre náš Život večný alebo pre naše odsúdenie a prekliatie! Venujme preto potrebný čas a miesto nášmu krížu a otvorme naše srdce a myseľ a vedomie Duchu Pánovmu, aby ukázal Svoje Svetlo a Pravdu.
To základné Slovo Božie zjavujúce NÁŠ OSOBNÝ KRÍŽ je v Mt. 16:24, kde Pán hovorí ku Svojim učeníkom veľmi jasne:
„AK HOCIKTORÝ (VERIACI) CHCE MŇA NASLEDOVAŤ, NECH ZAPRIE SÁM SEBA A ZOBERIE SVOJ KRÍŽ A NASLEDUJE MA.“
Z tohto Slova Božieho je zjavné, že bez zapierania SAMÉHO SEBA, kde je PEVNOSŤ HRIEŠNOSTI V NAŠEJ VYKÚPENEJ DUŠI, a zobratia nášho kríža, nemôžeme Pána nasledovať, kde On išiel, alebo kde ide. Pán po Svojom Vzkriesení vystúpil na Nebesia. To ale znamená, že my nebudeme schopní Ho do Nebies nasledovať, ak nezapierame samých seba a neberieme na seba náš kríž denne. (Lk. 9:23) A ďalej, už v nasledujúcich veršoch (Mt. 16:25,26(3)) Pán spojil náš kríž buď so stratou nášho starého života (v starej duši) alebo s nájdením nášho nového života (v novej duši)! To je v súlade s kráčaním buď na širokej ceste vedúcej do záhuby (strata života), alebo na úzkej ceste, ktorá vedie do Života Večného… a opäť, my musíme túto úzku cestu nájsť. (Mt. 7:13,14) Zapieranie seba samého a branie nášho kríža JE kráčanie po úzkej ceste. Toto vysvetľuje extrémnu dôležitosť nášho kríža.
AK BY NÁŠ KRÍŽ NEBOL POTREBNÝ ALEBO DÔLEŽITÝ, PÁN BY HO NEBOL NIKDY BÝVAL SPOMENUL VO SVOJOM SLOVE A SPOJIL HO SO STRATOU STARÉHO, ALEBO ZÍSKANÍM VEČNÉHO ŽIVOTA, KTORÝ NAŠA DUŠA MÔŽE ŽIŤ!
Kríž je vždy spojený s utrpením, bolesťou, zničením niečoho, čo má umrieť. Zapieranie samého seba je to isté; ono produkuje utrpenie, bolesť a ničenie starého, naturálneho života našej duše, čo je naša „telesnosť“ a ktorá má umrieť na našom kríži. ČO NEZOMRELO, NEMÔŽE BYŤ VZKRIESENÉ do niečoho nového, kompletne rozdielneho, čo doteraz neexistovalo… do absolútne nového stvorenia. (2Kor. 5:17// Gal. 6:15)
Musíme umrieť (stať sa oddelení) naším nespravodlivým a nesprávnym myšlienkam, predsudkom, chybným presvedčeniam, zlej viere; umrieť našej tvrdohlavosti a vysokomyseľnosti, ktoré sú najzjavnejšie v našej neobnovenej mysli; umrieť všetkým duchom temnoty a zla, ktoré prebývajú v našej duši, vedú a ovplyvňujú ju a môžu jej aj vládnuť ZATIAĽČO TÁ DUŠA JE VYKÚPENÁ! Je nemožné, aby takáto naturálna, neukrižovaná duša bola prijateľná Bohu a že by ju On mal rád vo Svojej Prítomnosti. Stačil len jeden hriech hlúposti a jeden neposlušnosti, aby bol Adam vyhodený z Prítomnosti Božej. (1M. 3:24a// Pr. 24:9(29))
ŽIADNY POHAN nemôže nikdy dúfať, že môže akosi obísť Kríž Spasiteľa a byť akosi prijatý Bohom do Neba a do Jeho Prítomnosti len pretol, že bol „dobrým človekom“. Práve tak, ŽIADNY VERIACI nemôže nikdy dúfať, že môže akosi obísť svoj vlastný kríž a byť prijatý Bohom do Jeho Prítomnosti len preto, že bol „dobrým kresťanom“! VŠETKO STARÉ V KAŽDOM VERIACOM MUSÍ ZOMRIEŤ, ČI JE ONO ZLÉ, ALEBO „DOBRÉ“.
V tomto bode chcem ubezpečiť veriacich o veľmi dôležitom fakte a pravde, ktoré sú nasledovné: (1) kráčanie po širokej ceste, ktorá vedie do záhuby (Mt. 7:13), (2) vyhýbanie sa svojmu krížu (Lk. 9:23), (3) zlyhávanie v zapieraní samého seba v pozemskom živote (Mk. 8:34b), (4) byť po fyzickej smrti vyhodený do vonkajšej temnoty, kde bude plač a škrípanie zubov (Mt. 8:12), atď., VŠETKO TO HOREUVEDENÉ NEPREDSTAVUJE V TOM ČASE STRATU SPÁSY! Ale MÔŽE to skončiť stratou Spásy neskôr, počas 1.000 rokoch Kráľovstva Nebeského na zemi. K tejto otázke sa vrátime neskôr.
Duševní, karnálni veriaci tento fakt nevidia. Nevidia potrebu dvoch krížov, hoci je to jasne deklarované ústami Nášho Pána a jasne napísané v Písme. Nevidia, že na dôvažok k našej viere, naša seba-vôľa musí byť podrobená Vôli Nášho Otca. Nevidia, že náš život sa musí podrobiť Jeho Vôli, radosti a potešeniu bez šomrania, diskutovania a špekulácií. Nevidia, že Boh pracuje v nás práve za týmto Svojim Účelom. (Fil. 2:13(10)) Nevidia, že bez konania Vôle Nášho Otca Nebeského, oni nevojdú do Kráľovstva Nebeského bez ohľadu na to, akí „dobrí kresťania“ oni boli, aké dobré skutky, alebo koľko ich vykonali, alebo aké obdivuhodné služby vybudovali a vykonávali. (Mt. 7:21-23// Lk. 13:24-40)
Oni nevidia, že kedykoľvek sa aj s najlepšími úmyslami pokúšajú „dobro konať, zlo je s nimi prítomné“, pretože to je zákon naturálneho stvorenia. (Rim. 7:21(30)) Nevidia, že toto naturálne stvorenie musí samo byť zničené so všetkým zlom v ňom zakoreneným, aby aj ten zákon bol s ním zničený. Nevidia, že nič nie je ukrižované kázaním, učením, študovaním, ani modlitbou (pokiaľ modlitba nevedie k ich pravdivému pokániu), ale jedine vzatím svojho kríža svojou slobodnou vôľou a mocou Ducha Božieho. Oni jednoducho nevidia, že…
JEDINE KRÍŽ NIČÍ VŠETKO, ČO JE BOHU OŠKLIVÉ A NEPRIJATEĽNÉ. CELÁ NAŠA ZNALOSŤ PRAVDY, CELÁ NAŠA VIERA, MÚDROSŤ, ÚSILIE A PRÁCA PRE PÁNA TOTO NIKDY NEDOSIAHNU.
JEDINE KRÍŽ OTVORÍ DVERE VŠETKÉMU, ČO JE NOVÉ, PRE PÁNA POTEŠUJÚCE A ŽIADÚCE. KONEČNÝ CIEĽ BOHA V SPÁSE ČLOVEKA BY BEZ KRÍŽA JEŽIŠA KRISTA A BEZ NÁŠHO KRÍŽA NEBOL DOSAŽITEĽNÝ! BEZ NÁŠHO KRÍŽA NEMÔŽEME BYŤ ZMENENÍ DO PODOBY JEHO SYNA! (Rim. 8:29)
Ďalšou pravdou je, že nikto z nás si neželá vziať si svoj kríž a zapierať samého seba. Nikto nás do toho nedostane rečnením, alebo kázaním, alebo vyučovaním, alebo presvedčovaním, ba ani nie násilím! Ako si potom vezmeme svoj kríž? Pozvoľným a postupným učením sa poslušnosti cez veci, ktoré musíme pretrpieť …tu trošku poslušnosti a tam trošku poslušnosti; tak isto, ako je to aj s učením, príkaz na príkaz… príkaz na príkaz… poučka na poučku… poučka na poučku, živá skúsenosť na živú skúsenosť. (Iz. 28: 10) Samotný Syn Boží sa musel učiť poslušnosti cez veci, ktoré musel pretrpieť. (Žid. 5:8) O čo viac sa musíme my učiť? Nemali by sme ani snívať o zmene na Jeho Podobu čisto prichádzaním na „bohoslužby“, počúvaním kázní, spievaním, dávaním milodarov, atď. (viac neskôr)
Kedykoľvek je jedna veľká mocnosť vymenená za inú veľkú mocnosť, nikdy to nie je dosiahnuteľné bez „postranných účinkov“, ktoré sa zvyčajne nazývajú „bitkou“, alebo „vojnou“. Aj v našom procese Spásy (vojne) stojíme tvárou v tvár situáciám (bitkám), kde jedna veľká mocnosť v nás je vymieňaná za druhú tak, ako sme menený na Jeho Podobu a kde budeme môcť tak isto povedať „…AVŠAK nie moja vôľa, Otče, ale Tvoja nech sa stane.“ (Lk. 22:42b) Toto je vrcholné zapretie seba samého, našej vôle. Bez učenia sa tejto postupnej poslušnosti „príkaz na príkaz, poučka na poučku“ počas niekoľkých rokov, nebudeme nikdy schopní povedať Nášmu Otcovi: „AVŠAK…“.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…